13.1.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 8/1

13.1.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 8/3

(1)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve (4) sa vytvoril systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve na podporu znižovania emisií skleníkových plynov nákladovo efektívnym a hospodársky účinným spôsobom.

(2)

Konečným cieľom Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ktorý bol schválený v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 94/69/ES (5), je stabilizovať koncentráciu skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá zabráni nebezpečnému antropogénnemu zasahovaniu do klimatického systému.

(3)

Európska rada na zasadnutí v Bruseli 8. a 9. marca 2007 podčiarkla kľúčový význam dosiahnutia strategického cieľa, ktorým je obmedzenie zvýšenia celosvetovej priemernej teploty najviac na 2 °C v porovnaní s hodnotami z predindustriálneho obdobia. Najnovšie vedecké zistenia, o ktorých informoval medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) vo svojej štvrtej hodnotiacej správe, ešte jasnejšie preukazujú, že nepriaznivé účinky zmeny klímy predstavujú čoraz väčšie riziko pre ekosystémy, výrobu potravín a dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja a rozvojových cieľov milénia, ako aj pre ľudské zdravie a bezpečnosť. Udržanie reálnosti cieľa 2 °C si vyžaduje stabilizáciu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, ktorá zodpovedá približne 450 ppmv ekvivalentu CO2, čo si vyžaduje, aby globálne emisie skleníkových plynov dosiahli vrchol v najbližších 10 až 15 rokoch, po čom by malo do roku 2050 nasledovať výrazné zníženie globálnych emisií minimálne na 50 % v porovnaní s rokom 1990.

(4)

Európska rada zdôraznila, že Európska únia je odhodlaná premeniť Európu na hospodárstvo s vysokou energetickou účinnosťou a nízkymi emisiami skleníkových plynov, a pokiaľ sa neuzavrie globálna komplexná dohoda na obdobie po roku 2012, prijať pevný a nezávislý záväzok znížiť do roku 2020 aspoň o 20 % emisie skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990. Obmedzenie emisií skleníkových plynov z leteckej dopravy je základným príspevkom v súlade s týmto záväzkom.

(5)

Európska rada zdôraznila, že Európska únia sa zaviazala na globálnu a komplexnú dohodu na zníženie emisií skleníkových plynov po roku 2012, čo bude predstavovať účinnú, efektívnu a spravodlivú reakciu v rozsahu potrebnom na riešenie problémov súvisiacich so zmenou klímy. Ako svoj príspevok ku globálnej a komplexnej dohode na obdobie po roku 2012 schválila cieľ znížiť emisie skleníkových plynov v Európskej únii do roku 2020 o 30 % v porovnaní s rokom 1990, ak sa ostatné rozvinuté krajiny zaviažu na porovnateľné zníženie emisií a hospodársky rozvinutejšie rozvojové krajiny na príspevok primeraný ich zodpovednosti a možnostiam. Európska únia naďalej zaujíma vedúcu úlohu v rokovaniach o ambicióznej medzinárodnej dohode, ktorej cieľom bude dosiahnuť obmedzenie zvýšenia celosvetovej priemernej teploty najviac na 2 °C, a je povzbudená pokrokom, ktorý sa vzhľadom na tento cieľ dosiahol na 13. zasadnutí konferencie zmluvných strán UNFCCC v decembri 2007 na Bali. Európska únia sa bude usilovať zabezpečiť, aby takáto globálna dohoda obsahovala opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov z leteckej dopravy, vzhľadom na čo by Komisia mala zvážiť, aké zmeny a doplnenia tejto smernice sú potrebné, keďže sa uplatňuje na prevádzkovateľov lietadiel.

(6)

Dňa 14. februára 2007 Európsky parlament prijal uznesenie o zmene klímy (6), v ktorom poukázal na cieľ obmedziť priemerný nárast globálnej teploty na 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a vyzval Európsku úniu, aby si udržala svoju vedúcu úlohu v rokovaniach o medzinárodnom rámci o zmene klímy na obdobie po roku 2012 a vysokú úroveň ambícií v budúcich rozhovoroch so svojimi medzinárodnými partnermi, a v ktorom zdôraznil potrebu celkového zníženia emisií vo všetkých priemyselných krajinách o 30 % do roku 2020 v porovnaní s úrovňou v roku 1990, pričom cieľom by malo byť dosiahnutie zníženia v rozsahu 60 % až 80 % do roku 2050.

(7)

UNFCCC vyžaduje, aby všetky zmluvné strany vypracovali a zaviedli vnútroštátne a v prípade potreby aj regionálne programy obsahujúce opatrenia na zmiernenie zmeny klímy.

(8)

Podľa Kjótskeho protokolu k UNFCCC, ktorý bol schválený v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2002/358/ES (7), rozvinuté krajiny musia obmedziť alebo znížiť emisie skleníkových plynov z leteckej dopravy, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol, v rámci Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo (ICAO).

(9)

Hoci Spoločenstvo nie je zmluvnou stranou Chicagskeho dohovoru z roku 1944 o medzinárodnom civilnom letectve (ďalej len „Chicagsky dohovor“), všetky členské štáty sú zmluvnými stranami uvedeného dohovoru a členmi ICAO. Členské štáty naďalej spolupracujú s inými štátmi v ICAO pri vypracúvaní opatrení vrátane trhových nástrojov na riešenie vplyvu leteckej dopravy na zmenu klímy. Na šiestom zasadnutí Výboru ICAO pre ochranu životného prostredia v letectve v roku 2004 sa dohodlo, že systém obchodovania s emisiami z leteckej dopravy založený na novom právnom nástroji pod záštitou ICAO sa javí ako nedostatočne príťažlivý, a teda by sa v ňom ďalej nemalo pokračovať. V dôsledku toho sa v rezolúcii A35-5 z 35. valného zhromaždenia ICAO, ktoré sa konalo v septembri 2004, nenavrhol nový právny nástroj, ale namiesto toho sa schválilo otvorené obchodovanie s emisiami a možnosť, aby štáty začlenili emisie z medzinárodnej leteckej dopravy do svojich systémov obchodovania s emisiami. Dodatok L k rezolúcii A36-22 z 36. valného zhromaždenia ICAO, ktoré sa konalo v septembri 2007, nalieha na zmluvné štáty, aby neuplatňovali systém obchodovania s emisiami na prevádzkovateľov lietadiel z iných zmluvných štátov s výnimkou uplatňovania na základe vzájomnej dohody medzi uvedenými štátmi. Pripomínajúc, že Chicagsky dohovor výslovne uznáva právo každej zmluvnej strany uplatňovať na nediskriminačnom základe vlastné zákony a naradenia v oblasti leteckej dopravy na lietadlá všetkých štátov, členské štáty Európskeho spoločenstva a pätnásť ďalších európskych štátov vzniesli výhradu k tomuto uzneseniu a vyhradili si právo v rámci Chicagskeho dohovoru prijímať a uplatňovať trhové opatrenia na nediskriminačnom základe na všetkých prevádzkovateľov lietadiel zo všetkých štátov, ktorí poskytujú letecké dopravné služby na ich územie, z neho alebo v rámci ich územia.

(10)

Podľa šiesteho environmentálneho akčného programu Spoločenstva ustanoveného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 1600/2002/ES (8) má Spoločenstvo identifikovať a prijať špecifické opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov z leteckej dopravy, ak do roku 2002 nedôjde k dohode o týchto krokoch v rámci ICAO. Rada vo svojich záveroch z októbra 2002, decembra 2003 a októbra 2004 opakovane vyzvala Komisiu, aby navrhla opatrenia na zníženie vplyvu medzinárodnej leteckej dopravy na zmenu klímy.

(11)

V záujme dosiahnutia potrebného podstatného zníženia by sa politiky a opatrenia mali vykonávať na úrovni členského štátu a na úrovni Spoločenstva vo všetkých sektoroch ekonomiky Spoločenstva. Ak by vplyv sektora leteckej dopravy narastal súčasným tempom, významne by to oslabilo zníženie, ktoré pri boji so zmenou klímy dosiahli iné sektory.

(12)

Komisia vo svojom oznámení Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 27. septembra 2005 s názvom Znižovanie dosahu letectva na zmenu klímy navrhla stratégiu na obmedzenie vplyvu leteckej dopravy na zmenu klímy. Ako súčasť komplexného balíka opatrení sa v stratégii navrhlo začlenenie leteckej dopravy do systému Spoločenstva pre obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov a ako súčasť druhej etapy Európskeho programu na zmenu klímy sa ustanovilo zostavenie multilaterálnej pracovnej skupiny pre leteckú dopravu, aby posúdila spôsoby začlenenia leteckej dopravy do systému Spoločenstva. Vo svojich záveroch z 2. decembra 2005 Rada uznala, že z ekonomického a environmentálneho hľadiska sa začlenenie sektora leteckej dopravy do systému Spoločenstva javí ako najlepšie riešenie, a vyzvala Komisiu, aby do konca roku 2006 predložila legislatívny návrh. Európsky parlament vo svojom uznesení zo 4. júla 2006 o obmedzení vplyvu leteckej dopravy na klimatické zmeny (9) uznal, že obchodovanie s emisiami má potenciál zohrať úlohu ako súčasť komplexného balíka opatrení zameraných na riešenie vplyvu leteckej dopravy na zmenu klímy za predpokladu, že bude vhodne navrhnuté.

(13)

Súčasťou komplexného balíka opatrení sú aj prevádzkové a technologické opatrenia. Zlepšenia v riadení letovej prevádzky v rámci programov jednotného európskeho neba a SESAR by mohli napomôcť zvýšenie celkovej účinnosti paliva až o 12 %. Výskum nových technológií vrátane metód na zlepšenie palivovej účinnosti môže priniesť ďalšie zníženie emisií v leteckej doprave.

(14)

Cieľom zmien a doplnení smernice 2003/87/ES touto smernicou je znížiť vplyv sektora leteckej dopravy na zmenu klímy začlenením emisií z činností leteckej dopravy do systému Spoločenstva.

(15)

Prevádzkovatelia lietadiel majú najbezprostrednejšiu kontrolu nad typom lietadiel v prevádzke, ako aj nad spôsobom, akým sú riadené, a preto by mali zodpovedať za plnenie záväzkov vyplývajúcich z tejto smernice vrátane záväzku pripraviť plán monitorovania a v súlade s týmto plánom monitorovať emisie a podávať o nich správy. Prevádzkovateľa lietadla možno identifikovať podľa používania identifikátora ICAO alebo akéhokoľvek iného uznaného identifikátora, ktorý sa používa pri identifikácii letu. Ak totožnosť prevádzkovateľa lietadla nie je známa, považuje sa zaňho majiteľ lietadla, pokiaľ nepreukáže, ktorá iná osoba je prevádzkovateľom lietadla.

(16)

S cieľom zamedziť narušovanie hospodárskej súťaže a zlepšiť environmentálnu účinnosť by sa od roku 2012 mali do systému zahrnúť emisie zo všetkých letov prichádzajúcich a odchádzajúcich z letísk Spoločenstva.

(17)

Spoločenstvo a jeho členské štáty pokračujú v snahe o dosiahnutie dohody o globálnych opatreniach na zníženie emisií skleníkových plynov z leteckej dopravy. Systém Spoločenstva môže slúžiť ako model využívania obchodovania s emisiami v celosvetovom meradle. Spoločenstvo a jeho členské štáty by naďalej mali byť v kontakte s tretími stranami v priebehu vykonávania tejto smernice a nabádať tretie krajiny, aby prijali rovnaké opatrenia. Ak tretia krajina prijme opatrenia, ktoré majú na životné prostredie rovnaký vplyv aspoň ako táto smernica, znižujúce vplyv letov do Spoločenstva na zmenu klímy, Komisia by po konzultácii s touto krajinou mala posúdiť dostupné možnosti s cieľom zabezpečiť optimálnu interakciu medzi systémom Spoločenstva a opatreniami tejto krajiny. Systémy obchodovania s emisiami, ktoré vypracúvajú tretie krajiny, začínajú umožňovať optimálnu interakciu so systémom Spoločenstva vzhľadom na ich podiel na leteckej doprave. Dvojstranné dohody o prepojení systému Spoločenstva s inými systémami obchodovania na vytvorenie spoločnej schémy alebo zohľadňujúce rovnaké opatrenia s cieľom zamedziť dvojitej regulácii by mohli byť krokom ku globálnej dohode. Komisia môže v prípadoch uzavretia takýchto dvojstranných dohôd zmeniť typ činností leteckej dopravy zahrnutých v systéme Spoločenstva vrátane následných úprav celkového množstva kvót, ktoré sa majú prideliť prevádzkovateľom lietadiel.

(18)

V súlade so zásadou lepšej právnej regulácie by sa určité lety mali zo systému Spoločenstva vyňať. Prevádzkovatelia komerčnej leteckej dopravy, ktorí uskutočňujú za tri po sebe nasledujúce štvormesačné obdobia menej ako 243 letov za obdobie, by sa mali zo systému Spoločenstva vyňať, aby sa predišlo neprimeranému administratívnemu zaťaženiu. Bolo by to prínosné pre letecké spoločnosti, ktoré v rámci pôsobnosti systému Spoločenstva poskytujú obmedzené služby, vrátane leteckých spoločností z rozvojových krajín.

(19)

Letecká doprava ovplyvňuje globálnu klímu prostredníctvom uvoľňovania oxidu uhličitého, oxidov dusíka, vodných pár a sulfátových a sadzových častíc. IPCC odhadol, že celkový vplyv leteckej dopravy na klímu je v súčasnosti približne dvojnásobne až štvornásobne vyšší ako vplyv samotných emisií oxidu uhličitého z leteckej dopravy v minulosti. Nedávny výskum Spoločenstva naznačuje, že celkový vplyv leteckej dopravy na klímu by mohol byť asi dvojnásobne vyšší ako vplyv samotného oxidu uhličitého. Ani jeden z týchto odhadov však nezohľadňuje veľmi neisté vplyvy cirusových oblakov. Politika Spoločenstva v oblasti životného prostredia sa v súlade s článkom 174 ods. 2 zmluvy má zakladať na zásade predbežnej opatrnosti. Kým vedecký pokrok neprinesie nové informácie, mali by sa vplyvy leteckej dopravy zohľadňovať v čo najväčšom rozsahu. Emisie oxidov dusíka budú predmetom iných právnych predpisov, ktoré Komisia navrhne v roku 2008. Je potrebné podporovať výskum v oblasti tvorby kondenzačných stôp a cirusových oblakov a účinné opatrenia na ich zmiernenie vrátane prevádzkových a technických opatrení.

(20)

V záujme toho, aby sa predišlo narušeniu hospodárskej súťaže, by sa mala špecifikovať harmonizovaná metodika prideľovania kvót na určovanie celkového množstva kvót, ktoré sa majú vydať, a na rozdelenie kvót prevádzkovateľom lietadiel. Podiel emisných kvót sa bude prideľovať prostredníctvom aukcie v súlade s pravidlami, ktoré vypracuje Komisia. V záujme zabezpečenia prístupu nových prevádzkovateľov lietadiel na trh a pomoci pre prevádzkovateľov lietadiel, u ktorých sa prudko zvýšil počet uskutočňovaných tonokilometrov, by sa mala vyčleniť osobitná rezerva kvót. Prevádzkovateľom lietadiel, ktorí zastavia činnosť, by sa mali naďalej vydávať kvóty až do konca obdobia, na ktoré už boli pridelené voľné kvóty.

(21)

Úplné zosúladenie pomeru kvót vydaných bezplatne všetkým prevádzkovateľom lietadiel, ktorí sú zapojení do systému Spoločenstva, je vhodné na to, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky pre prevádzkovateľov lietadiel vzhľadom na to, že každého prevádzkovateľa lietadla bude regulovať jediný členský štát, pokiaľ ide o všetky jeho operácie do Európskej únie, z nej a v rámci nej, a nediskriminačné ustanovenia bilaterálnych dohôd o leteckých službách s tretími krajinami.

(22)

Letecká doprava prispieva k celkovému vplyvu ľudskej činnosti na zmenu klímy a vplyv emisií skleníkových plynov z lietadiel na životné prostredie sa môže zmierniť prostredníctvom opatrení na riešenie zmeny klímy v Európskej únii a tretích krajinách, najmä rozvojových krajinách, a na financovanie výskumu a vývoja zameraného na zmiernenie a adaptáciu, a to najmä v oblasti letectva a leteckej dopravy. O otázkach týkajúcich sa štátnych verejných výdavkov rozhodujú v súlade so zásadou subsidiarity členské štáty. Bez toho, aby bola dotknutá uvedená pozícia, príjmy pochádzajúce z obchodovania s kvótami formou aukcie alebo rovnaká suma, ak to vyžadujú základné rozpočtové zásady členského štátu, ako napríklad jednotnosť a univerzálnosť, by sa mali použiť na zníženie emisií skleníkových plynov, prispôsobenie sa vplyvom zmeny klímy v Európskej únii a tretích krajinách, financovanie výskumu a vývoja zameraného na zmiernenie a prispôsobenie a na pokrytie nákladov na správu systému Spoločenstva. Príjmy získané z obchodovania formou aukcie by sa tiež mali použiť na dopravu s nízkou úrovňou emisií. Výnosy z obchodovania formou aukcie by sa mali využívať najmä na financovanie príspevkov do Globálneho fondu pre energetickú účinnosť a obnoviteľnú energiu a opatrení, ktoré zabránia odlesňovaniu a uľahčia adaptáciu v rozvojových krajinách. Ustanovenia tejto smernice, ktoré sa týkajú používania príjmov, by nemali mať vplyv na žiadne rozhodnutie o použití príjmov pochádzajúcich z aukčného obchodovania s kvótami v širšom kontexte všeobecného preskúmania smernice 2003/87/ES.

(23)

Ustanovenia o využívaní finančných prostriedkov z obchodovania formou aukcie by sa mali oznámiť Komisii. Toto oznámenie nezbavuje členský štát povinnosti ustanovenej v článku 88 ods. 3 zmluvy oznamovať určité vnútroštátne opatrenia. Touto smernicou by nemal byť dotknutý výsledok žiadnych budúcich postupov štátnej pomoci, ktoré sa môžu uplatniť v súlade s článkami 87 a 88 zmluvy.

(24)

Prevádzkovatelia lietadiel by na zvýšenie nákladovej efektívnosti systému Spoločenstva mali mať možnosť využívať certifikované emisné zníženia („CER“) a jednotky emisného zníženia („ERU“) z projektových činností, aby splnili záväzky odovzdávať kvóty až do harmonizovaného limitu. Využívanie CER a ERU by malo byť v súlade s akceptačnými kritériami používania v systéme obchodovania stanovenými v tejto smernici. Priemer percentuálnych podielov stanovených členskými štátmi na používanie CER a ERU počas prvého záväzného obdobia podľa Kjótskeho protokolu predstavuje približne 15 %.

(25)

V záveroch zo svojho zasadnutia v Bruseli 13. a 14. marca 2008 Európska rada uznala, že v celosvetovom kontexte konkurenčných trhov je problémom únik uhlíka, ktorý je potrebné urýchlene analyzovať a riešiť v novej smernici o vytvorení systému obchodovania s kvótami emisií, aby sa v prípade neúspechu medzinárodných rokovaní mohli prijať náležité opatrenia. Najlepším riešením tejto otázky zostáva naďalej medzinárodná dohoda.

(26)

V záujme zníženia administratívneho zaťaženia prevádzkovateľov lietadiel by za každého prevádzkovateľa lietadla mal zodpovedať jeden členský štát. Od členských štátov by sa malo požadovať, aby zabezpečili, aby prevádzkovatelia lietadiel, ktorým bola vydaná prevádzková licencia v danom členskom štáte, alebo prevádzkovatelia lietadiel bez licencie, alebo prevádzkovatelia z tretích krajín, ktorých emisie sa vo východiskovom roku pripočítavajú hlavne danému členskému štátu, dodržiavali požiadavky tejto smernice. V prípade, že prevádzkovateľ lietadla nespĺňa požiadavky tejto smernice a riadiacemu členskému štátu sa nepodarilo zabezpečiť ich splnenie inými donucovacími opatreniami, členské štáty by mali konať solidárne. Riadiaci členský štát by preto mal byť schopný požiadať Komisiu, aby v súvislosti s dotknutým prevádzkovateľom lietadla rozhodla o uložení zákazu prevádzky na úrovni Spoločenstva ako o poslednej možnosti.

(27)

V záujme zachovania integrity účtovného systému používaného pre systém Spoločenstva s prihliadnutím na skutočnosť, že emisie z medzinárodnej leteckej dopravy nie sú začlenené do záväzkov členských štátov podľa Kjótskeho protokolu, by sa emisné kvóty pridelené sektoru leteckej dopravy mali využívať iba na plnenie záväzkov prevádzkovateľov lietadiel odovzdať emisné kvóty v súlade s touto smernicou.

(28)

Aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s prevádzkovateľmi lietadiel, členské štáty by mali dodržiavať harmonizované pravidlá správy prevádzkovateľov lietadiel spadajúcich do ich právomoci v súlade s osobitnými usmerneniami, ktoré vypracuje Komisia.

(29)

V záujme zabezpečenia environmentálnej integrity systému Spoločenstva by sa jednotky odovzdané prevádzkovateľmi lietadiel mali započítať len do cieľov zníženia skleníkových plynov, ktoré tieto emisie zohľadňujú.

(30)

Európska organizácia pre bezpečnosť leteckej dopravy (Eurocontrol) môže disponovať informáciami, ktoré by mohli pomôcť členským štátom alebo Komisii pri plnení ich záväzkov uložených touto smernicou.

(31)

Ustanovenia systému Spoločenstva týkajúce sa monitorovania, podávania správ a overovania emisií a pokút uplatniteľných na prevádzkovateľov by sa mali uplatňovať aj na prevádzkovateľov lietadiel.

(32)

Komisia by mala preskúmať fungovanie smernice 2003/87/ES v súvislosti s činnosťami leteckej dopravy s ohľadom na skúsenosti z jej uplatňovania a následne by mala predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade.

(33)

Pri preskúmaní fungovania smernice 2003/87/ES v súvislosti s činnosťami leteckej dopravy by sa mala vziať do úvahy štrukturálna závislosť od leteckej dopravy krajín, ktoré nemajú vhodné a porovnateľné alternatívne druhy dopravy, a preto sú vo veľkej miere závislé od leteckej dopravy, a v ktorých sektor cestovného ruchu vo veľkej miere prispieva k hrubému domácemu produktu týchto krajín. Osobitná pozornosť by sa mala venovať úvahám s cieľom zmierniť alebo dokonca odstrániť akékoľvek problémy s dostupnosťou a konkurencieschopnosťou, ktoré vznikajú v najvzdialenejších regiónoch Spoločenstva, ako je uvedené v článku 299 ods. 2 zmluvy, a problémy týkajúce sa záväzkov vyplývajúcich zo služby vo verejnom záujme v súvislosti s vykonávaním tejto smernice.

(34)

Ministerské vyhlásenie o gibraltárskom letisku dohodnuté v Córdobe 18. septembra 2006 počas prvého zasadnutia ministrov na fóre pre dialóg o Gibraltári nahradí spoločné vyhlásenie o tomto letisku vydané 2. decembra 1987 v Londýne a jeho plné dodržiavanie sa bude považovať za dodržiavanie vyhlásenia z roku 1987.

(35)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (10).

(36)

Komisia by mala byť predovšetkým splnomocnená na prijatie opatrení na obchodovanie formou aukcie s emisnými kvótami, ktoré sa nemusia vydávať bezplatne, na prijatie podrobných pravidiel týkajúcich sa fungovania osobitnej rezervy pre určitých prevádzkovateľov lietadiel a pravidiel týkajúcich sa postupov v súvislosti s požiadavkami, aby Komisia rozhodla o uložení zákazu prevádzky pre prevádzkovateľov lietadiel a menila a dopĺňala činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe I, ak tretia krajina zavedie opatrenia na zníženie vplyvu leteckej dopravy na zmenu klímy. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tejto smernice okrem iného jej doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(37)

Keďže cieľ tejto smernice nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(38)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (11) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu.

(39)

Smernica 2003/87/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

Pred článok 1 sa vkladá tento nadpis:

2.

V článku 2 sa dopĺňa tento odsek:

„3.   Uplatňovaním tejto smernice na gibraltárske letisko nie sú dotknuté príslušné právne pozície Španielskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva, pokiaľ ide o spor o právomoc nad územím, na ktorom sa nachádza toto letisko.“

3.

Článok 3 sa mení a dopĺňa takto:

4.

Za článok 3 sa vkladá táto kapitola:

„KAPITOLA II

LETECKÁ DOPRAVA

Článok 3a

Rozsah pôsobnosti

Ustanovenia tejto kapitoly sa uplatňujú na prideľovanie a vydávanie kvót v súvislosti s činnosťami leteckej dopravy uvedenými v prílohe I.

Článok 3b

Činnosti leteckej dopravy

Do 2. augusta 2009 Komisia v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 23 ods. 2 vypracuje usmernenia pre podrobný výklad činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I.

Článok 3c

Celkové množstvo kvót pre leteckú dopravu

1.   Za obdobie od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012 sa celkové množstvo kvót, ktoré majú byť pridelené prevádzkovateľom lietadiel, rovná 97 % historických emisií z leteckej dopravy.

2.   Za obdobie uvedené v článku 11 ods. 2, ktoré sa začína 1. januára 2013, a v prípade, že nedošlo k žiadnym zmenám a doplneniam po preskúmaní podľa článku 30 ods. 4, za každé nasledujúce obdobie sa celkové množstvo kvót, ktoré majú byť pridelené prevádzkovateľom lietadiel, rovná 95 % historických emisií z leteckej dopravy, ktoré sa vynásobia počtom rokov v danom období.

Toto percento sa môže v rámci celkového preskúmania tejto smernice prehodnotiť.

3.   Komisia preskúma celkové množstvo kvót, ktoré sa majú prideliť prevádzkovateľom lietadiel, v súlade s článkom 30 ods. 4.

4.   Do 2. augusta 2009 Komisia rozhodne o historických emisiách z leteckej dopravy na základe najlepších dostupných údajov vrátane odhadov založených na aktuálnych dopravných informáciách. Toto rozhodnutie preskúma výbor uvedený v článku 23 ods. 1.

Článok 3d

Metóda prideľovania kvót pre leteckú dopravu prostredníctvom aukcií

1.   V období uvedenom v článku 3c ods. 1 sa s 15 % kvót obchoduje formou aukcie.

2.   Od 1. januára 2013 sa s 15 % kvót musí obchodovať formou aukcie. Toto percento sa môže v rámci všeobecného preskúmania smernice prehodnotiť.

3.   Prijme sa nariadenie obsahujúce podrobné ustanovenia platné pre členské štáty pri obchodovaní formou aukcie s kvótami, ktoré sa nemusia vydávať bezplatne v súlade s odsekmi 1 a 2 tohto článku alebo článkom 3f ods. 8. Počet kvót, s ktorými má každý členský štát obchodovať formou aukcie počas každého obdobia, je úmerný jeho podielu na celkových započítaných emisiách za všetky členské štáty za referenčný rok, o ktorom bola podaná správa v súlade s článkom 14 ods. 3 a ktorý sa overil v súlade s článkom 15. Pre obdobie uvedené v článku 3c ods. 1 je referenčným rokom rok 2010 a pre každé nasledujúce obdobie uvedené v článku 3c je referenčným rokom kalendárny rok, ktorý sa končí 24 mesiacov pred začatím obdobia, na ktoré sa aukčné obchodovanie vzťahuje.

Toto nariadenie navrhnuté s cieľom zmeniť nepodstatné prvky tejto smernice jej doplnením sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.

4.   Členské štáty určia, ako sa použijú príjmy pochádzajúce z aukčného obchodovania s kvótami. Tieto príjmy by sa mali použiť na riešenie zmeny klímy v Európskej únii a tretích krajinách okrem iného na zníženie emisií skleníkových plynov, na prispôsobenie sa vplyvom zmeny klímy v Európskej únii a tretích krajinách, najmä v rozvojových krajinách, na financovanie výskumu a vývoja zameraného na zmiernenie a prispôsobenie sa, a to najmä v oblasti letectva a leteckej dopravy, na zníženie emisií prostredníctvom dopravy s nízkou úrovňou emisií a na pokrytie nákladov riadenia systému Spoločenstva. Výnosy z obchodovania formou aukcie by sa mali využívať tiež na financovanie príspevkov do Globálneho fondu pre energetickú účinnosť a obnoviteľnú energiu a opatrení, ktoré zabránia odlesňovaniu.

Členské štáty informujú Komisiu o opatreniach prijatých podľa tohto odseku.

5.   Informácie poskytnuté Komisii podľa tejto smernice nezbavujú členské štáty oznamovacej povinnosti ustanovenej v článku 88 ods. 3 zmluvy.

Článok 3e

Prideľovanie a vydávanie kvót prevádzkovateľom lietadiel

1.   Každý prevádzkovateľ lietadla môže pre každé obdobie uvedené v článku 3c požiadať o pridelenie kvót, ktoré sa majú prideliť bezplatne. V žiadosti predloženej príslušnému orgánu v riadiacom členskom štáte sa uvedú overené údaje o tonokilometroch týkajúce sa leteckých činností uvedených v prílohe I, uskutočnených týmto prevádzkovateľom lietadla za sledovaný rok. Na účely tohto článku je sledovaný rok kalendárnym rokom, ktorý sa končí 24 mesiacov pred začiatkom obdobia, na ktoré sa vzťahuje v súlade s prílohami IV a V, alebo ak ide o obdobie uvedené v článku 3c ods. 1, rok 2010. Každá žiadosť sa podáva najmenej 21 mesiacov pred začiatkom obdobia, na ktoré sa vzťahuje, alebo ak ide o obdobie uvedené v článku 3c ods. 1, do 31. marca 2011.

2.   Členské štáty predložia Komisii žiadosti prijaté v súlade s odsekom 1 najmenej osemnásť mesiacov pred začiatkom obdobia, na ktoré sa žiadosť vzťahuje, alebo ak ide o obdobie uvedené v článku 3c ods. 1, do 30. júna 2011.

3.   Komisia najmenej pätnásť mesiacov pred začiatkom každého obdobia uvedeného v článku 3c ods. 2, alebo ak ide o obdobie uvedené v článku 3c ods. 1, do 30. septembra 2011 vypočíta a prijme rozhodnutie, ktorým sa stanoví:

Referenčná hodnota uvedená v písmene e), vyjadrená ako kvóta za tonokilometre, sa vypočíta tak, že počet kvót uvedených v písmene d) sa vydelí súčtom tonokilometrov zahrnutých do žiadostí predložených Komisii v súlade s odsekom 2.

4.   Každý riadiaci členský štát do troch mesiacov od dátumu, keď Komisia prijme rozhodnutie podľa odseku 3, vypočíta a uverejní:

5.   Príslušný orgán riadiaceho členského štátu vydá do 28. februára 2012 a do 28. februára každého nasledujúceho roka každému prevádzkovateľovi lietadla počet kvót pridelených tomuto prevádzkovateľovi lietadla na tento rok podľa tohto článku alebo článku 3f.

Článok 3f

Osobitná rezerva pre určitých prevádzkovateľov lietadiel

1.   V každom období uvedenom v článku 3c ods. 2 sa 3 % z celkového množstva kvót, ktoré sa majú prideliť, vyčlenia na osobitnú rezervu pre prevádzkovateľov lietadiel:

a ktorých činnosť podľa písmena a) alebo dodatočná činnosť podľa písmena b) nie je úplným ani čiastočným pokračovaním činností leteckej dopravy, ktoré predtým vykonával iný prevádzkovateľ lietadla.

2.   Prevádzkovateľ lietadla, ktorý je oprávnený podľa odseku 1, môže požiadať o bezplatné pridelenie kvót z osobitnej rezervy prostredníctvom žiadosti, ktorú predloží príslušnému orgánu svojho riadiaceho členského štátu. Každá žiadosť sa predkladá do 30. júna tretieho roka obdobia uvedeného v článku 3c ods. 2, na ktoré sa vzťahuje.

Emisné kvóty pridelené prevádzkovateľovi lietadla podľa odseku 1 písm. b) nepresiahnu 1 000 000 kvót.

3.   Žiadosť podľa odseku 2:

4.   Členské štáty predložia Komisii žiadosti, ktoré im boli predložené podľa odseku 2, najneskôr do šiestich mesiacov od konečného termínu na predloženie žiadosti podľa uvedeného odseku.

5.   Komisia rozhodne najneskôr do dvanástich mesiacov od konečného termínu na predloženie žiadosti podľa odseku 2 o referenčnej hodnote, ktorá sa použije pri bezplatnom prideľovaní kvót prevádzkovateľom lietadiel, ktorí predložili žiadosti Komisii v súlade s odsekom 4.

S výhradou odseku 6 sa referenčná hodnota vypočíta tak, že sa počet kvót v osobitnej rezerve vydelí súčtom:

6.   Referenčná hodnota uvedená v odseku 5 nevedie k ročnému prideleniu za tonokilometer, ktoré by prevyšovalo ročné pridelenie za tonokilometer pre prevádzkovateľov lietadiel podľa článku 3e ods. 4.

7.   Do troch mesiacov od dátumu, keď Komisia prijme rozhodnutie podľa odseku 5, každý riadiaci členský štát vypočíta a uverejní:

8.   Členské štáty dajú na aukciu všetky nepridelené kvóty v osobitnej rezerve.

9.   Komisia môže stanoviť podrobné pravidlá týkajúce sa fungovania osobitnej rezervy podľa tohto článku vrátane posúdenia, či sa splnili kritériá oprávnenosti podľa odseku 1. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.

Článok 3g

Monitorovanie a podávanie správ

Riadiaci členský štát zabezpečí, aby každý prevádzkovateľ lietadla predložil príslušnému orgánu v danom členskom štáte plán monitorovania, ktorý stanovuje opatrenia na monitorovanie a podávanie správ o emisiách a údajoch o tonokilometroch na účely uplatňovania článku 3e, a aby príslušný orgán tieto plány schválil v súlade s usmerneniami prijatými podľa článku 14.“

5.

Vkladá sa tento názov a článok:

„KAPITOLA III

STACIONÁRNE ZARIADENIA

Článok 3h

Rozsah pôsobnosti

Ustanovenia tejto kapitoly sa uplatňujú na povolenia na emisie skleníkových plynov a prideľovanie a vydávanie kvót v súvislosti s činnosťami uvedenými v prílohe I okrem činností leteckej dopravy.“

6.

V článku 6 ods. 2 sa písmeno e) nahrádza takto:

7.

Za článok 11 sa vkladá tento nadpis:

8.

Do článku 11a sa vkladá tento odsek:

„1a.   Prevádzkovatelia lietadiel môžu počas obdobia uvedeného v článku 3c ods. 1 využívať CER a ERU do výšky 15 % z počtu kvót, ktoré sú povinní odstúpiť v súlade s článkom 12 ods. 2a.

Na nasledujúce obdobia sa percentuálny podiel CER a ERU využiteľný v súvislosti s činnosťou leteckej dopravy prehodnotí, a to v rámci všeobecného preskúmania tejto smernice a zohľadňujúc vývoj medzinárodného režimu týkajúceho sa zmeny klímy.

Komisia uverejní tento percentuálny podiel najmenej šesť mesiacov pred začiatkom každého obdobia uvedeného v článku 3c.“

9.

V článku 11b ods. 2 sa slová „zo zariadení“ nahrádzajú slovami „z činností“.

10.

Článok 12 sa mení a dopĺňa takto:

11.

V článku 13 ods. 3 sa slová „článkom 12 ods. 3“ nahrádzajú slovami „článkom 12 ods. 2a alebo 3“.

12.

Článok 14 sa mení a dopĺňa takto:

13.

Článok 15 sa nahrádza takto:

„Článok 15

Overovanie

Členské štáty zabezpečia, aby boli správy podané prevádzkovateľmi a prevádzkovateľmi lietadiel podľa článku 14 ods. 3 overené v súlade s kritériami stanovenými v prílohe V a s akýmikoľvek podrobnými ustanoveniami prijatými Komisiou v súlade s týmto článkom a aby príslušný orgán bol o tom informovaný.

Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla, ktorého správa nebola overená ako uspokojivá v súlade s kritériami stanovenými v prílohe V a s akýmikoľvek podrobnými ustanoveniami prijatými Komisiou v súlade s týmto článkom do 31. marca každého roku za emisie predchádzajúceho roku, nemohol uskutočňovať ďalšie prenosy kvót, pokiaľ nie je správa od tohto prevádzkovateľa overená ako uspokojivá.

Komisia môže prijať podrobné ustanovenia na účely overovania správ, ktoré podávajú prevádzkovatelia lietadiel podľa článku 14 ods. 3, a žiadostí podľa článkov 3e a 3f vrátane postupov, ktoré majú overovatelia používať, v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 23 ods. 2.“

14.

Článok 16 sa mení a dopĺňa takto:

15.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 18a

Riadiaci členský štát

1.   Riadiacim členským štátom vo vzťahu k prevádzkovateľovi lietadla je:

2.   Ak sa počas prvých dvoch rokov akéhokoľvek obdobia uvedeného v článku 3c žiadne zo započítaných emisií z leteckej dopravy spôsobených letmi uskutočňovanými prevádzkovateľom lietadla, ktorý patrí do pôsobnosti odseku 1 písm. b) tohto článku, nepridelia jeho riadiacemu členskému štátu, prevádzkovateľ lietadla sa na ďalšie obdobie prevedie pod iný riadiaci členský štát. Novým riadiacim členským štátom je členský štát s najväčším odhadovaným započítaným množstvom emisií z leteckej dopravy spôsobených letmi, ktoré uskutočňoval prevádzkovateľ lietadla počas prvých dvoch rokov predchádzajúceho obdobia.

3.   Komisia na základe najvhodnejších dostupných informácií:

4.   Komisia môže v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 23 ods. 2 vypracovať usmernenia týkajúce sa správy prevádzkovateľov lietadiel riadiacimi členskými štátmi podľa tejto smernice.

5.   Na účely odseku 1 ‚východiskový rok‘ znamená vo vzťahu k prevádzkovateľovi lietadla, ktorý začal s prevádzkou v Spoločenstve po 1. januári 2006, prvý kalendárny rok prevádzky; a vo všetkých ostatných prípadoch kalendárny rok začínajúci sa 1. januára 2006.

Článok 18b

Pomoc od Eurocontrolu

Komisia môže na účely vykonávania svojich povinností podľa článku 3c ods. 4 a článku 18a požiadať o pomoc Eurocontrol alebo inú príslušnú organizáciu a v tomto zmysle môže uzavrieť všetky príslušné dohody s týmito organizáciami.

16.

V článku 19 sa odsek 3 mení a dopĺňa takto:

17.

V článku 23 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.“

18.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 25a

Opatrenia tretích krajín na zníženie vplyvov leteckej dopravy na zmenu klímy

1.   V prípade, že tretia krajina prijme opatrenia na zníženie vplyvu letov s odletom z tejto krajiny a pristávajúcich v Spoločenstve na zmenu klímy, Komisia po konzultácii s touto treťou krajinou a členskými štátmi v rámci výboru uvedeného v článku 23 ods. 1 posúdi dostupné možnosti s cieľom zabezpečiť optimálnu interakciu medzi systémom Spoločenstva a opatreniami tejto krajiny.

V prípade potreby Komisia môže prijať zmeny a doplnenia, aby sa lety prichádzajúce z dotknutej tretej krajiny vyňali z činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I alebo aby sa ustanovili všetky zmeny a doplnenia činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I, ktoré sú podľa štvrtého pododseku nevyhnutné na základe dohody. Uvedené opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.

Komisia môže predložiť Európskemu parlamentu a Rade návrh akýchkoľvek iných zmien a doplnení tejto smernice.

Ak je to vhodné, aj Komisia môže v súlade s článkom 300 ods. 1 zmluvy odporučiť Rade, aby začala rokovania s cieľom uzavrieť dohodu s dotknutou treťou krajinou.

2.   Spoločenstvo a jeho členské štáty pokračujú v snahe o dohodu o globálnych opatreniach na zníženie emisií skleníkových plynov z leteckej dopravy. Na základe takejto dohody Komisia zváži, či sú zmeny a doplnenia tejto smernice v rozsahu, v akom sa vzťahuje na prevádzkovateľov lietadiel, potrebné.“

19.

Článok 28 sa mení a dopĺňa takto:

20.

V článku 30 sa dopĺňa tento odsek:

„4.   Komisia na základe monitorovania uplatňovania tejto smernice a na základe skúseností s jej uplatňovaním preskúma do 1. decembra 2014 jej fungovanie vo vzťahu k činnostiam leteckej dopravy uvedeným v prílohe I a v prípade potreby môže predložiť návrhy Európskemu parlamentu a Rade v súlade s článkom 251 zmluvy. Komisia zohľadní najmä:

Komisia následne predloží správu Európskemu parlamentu a Rade.

21.

Za článok 30 sa vkladá tento nadpis:

22.

Prílohy I, IV a V sa menia a dopĺňajú v súlade s prílohou k tejto smernici.

13.1.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 8/22

(1)

Rozhodnutie Komisie 2006/410/ES z 24. mája 2006, ktorým sa stanovujú sumy podľa článku 10 ods. 2, článku 143d a článku 143e nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003, ktoré sa poskytujú fondu EPFRV a ktoré sú k dispozícii na výdavky pre fond EPZF (2), a ktorým sa na rozpočtové roky 2007 – 2013 určuje celková suma prevodov uskutočnených z EPZF do EPFRV v súlade s uvedenými článkami nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 (3) a s článkom 4 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 378/2007 (4), ktorým sa stanovujú pravidlá dobrovoľnej modulácie priamych platieb ustanovených v nariadení (ES) č. 1782/2003, sa zmenilo a doplnilo rozhodnutím Komisie 2008/955/ES (5).

(2)

V dôsledku prijatia rozhodnutia 2008/955/ES je vhodné upraviť sumy, ktoré sú k dispozícii pre fond EPFRV, a pridať ich k ročným rozčleneniam týkajúcim sa podpory Spoločenstva na rozvoj vidieka.

(3)

Rozhodnutie Komisie 2006/636/ES (6) by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

13.1.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 8/24

(1)

Podľa článku 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 510/2006 a v súlade s článkom 17 ods. 2 tohto nariadenia Komisia preskúmala žiadosť o zapísanie názvu „Džiugas“ ako chráneného zemepisného označenia pre syr, ktorú predložila Litva a ktorú Komisia dostala 15. júna 2005.

(2)

Na vyžiadanie Komisie poskytla Litva novú verziu opisu spolu so zhrnutím a dodatočnými informáciami, ktoré Komisia dostala 3. júla 2006, 5. decembra 2006 a 3. septembra 2008.

(3)

Komisia požadovala inter alia objasnenie spojitosti medzi charakteristikami výrobku, ktorý je predmetom zápisu do registra, a jeho osobitným zemepisným pôvodom.

(4)

Po preskúmaní dokumentov, ktoré predložila Litva ako súčasť žiadosti, Komisia zaznamenala, že osobitná kvalita alebo charakteristiky syru sú dôsledkom metódy jeho výroby a nedajú sa pripísať zemepisnému pôvodu. V opise sa uvádza, že spojitosť medzi syrom „Džiugas“ a jeho oblasťou je vyjadrená osobitnou metódou jeho výroby, ktorá vytvára fyzické, chemické a organoleptické vlastnosti, ktoré nemožno nájsť u iných syrov. Na základe opisu je vysoký obsah horčíka a vápnika v syre „Džiugas“ spôsobený metódou jeho výroby a určité organoleptické vlastnosti syra „Džiugas“, jeho slabožltá farba so sivastým odtieňom a čerstvou chuťou, sú dôsledkom metódy jeho výroby. Keďže neexistuje spojitosť medzi týmito faktormi a zemepisným pôvodom, žiadosť nespĺňa základné kritériá na zápis do registra ako chránené zemepisné označenie.

(5)

Spojitosť v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) druhej zarážky nariadenia (ES) č. 510/2006 preto nebola dokázaná.

(6)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti by mala byť žiadosť o zápis názvu „Džiugas“ ako chráneného zemepisného označenia zamietnutá.

(7)

Opatrenie ustanovené v tomto rozhodnutí je v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre chránené zemepisné označenia a chránené označenia pôvodu,

13.1.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 8/25

(1)

Podľa článku 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 510/2006 a v súlade s článkom 17 ods. 2 tohto nariadenia Komisia preskúmala žiadosť o zapísanie názvu „Germantas“ ako chráneného zemepisného označenia pre syr, ktorú predložila Litva a ktorú Komisia dostala 15. júna 2005.

(2)

Na vyžiadanie Komisie poskytla Litva novú verziu opisu spolu so zhrnutím a dodatočnými informáciami, ktoré Komisia dostala 3. júla 2006, 5. decembra 2006 a 3. septembra 2008.

(3)

Komisia požadovala inter alia objasnenie spojitosti medzi charakteristikami výrobku, ktorý je predmetom zápisu do registra, a jeho osobitným zemepisným pôvodom.

(4)

Po preskúmaní dokumentov, ktoré predložila Litva ako súčasť žiadosti, Komisia zaznamenala, že osobitné vlastnosti syru sú dôsledkom metódy jeho výroby a nedajú sa pripísať zemepisnému pôvodu. V opise sa uvádza, že spojitosť medzi syrom „Germantas“ a jeho oblasťou je založená na špecifickej metóde jeho výroby, ktorá vytvára osobitné organoleptické vlastnosti, ktoré ho odlišujú od iných syrov. V opise sa potvrdzuje, že organoleptické vlastnosti syra „Germantas“, jeho slabožltá farba so zeleným až sivým odtieňom, jemná aróma acidofilného mlieka, srvátky, pasterizovaného mlieka a jemne kyslá príchuť mlieka pasterizovaného pri vysokej teplote sa pripisujú metóde jeho výroby. Na základe opisu je typická farba syra „Germantas“ spôsobená jeho dozrievaním v priesvitnom alebo farebnom filme, ktorý na svetle zabraňuje rozkladu svetlocitlivých zlúčenín. Keďže neexistuje spojitosť medzi týmito faktormi a zemepisným pôvodom, žiadosť nespĺňa základné kritériá na zápis do registra ako chránené zemepisné označenie.

(5)

Spojitosť v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) druhej zarážky nariadenia (ES) č. 510/2006 preto nebola dokázaná.

(6)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti by mala byť žiadosť o zápis názvu „Germantas“ ako chráneného zemepisného označenia zamietnutá.

(7)

Opatrenie ustanovené v tomto rozhodnutí je v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre chránené zemepisné označenia a chránené označenia pôvodu,

13.1.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 8/26

(1)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (1), a najmä jej článkom 4 sa ukladajú jednoznačné povinnosti, pokiaľ ide o spoluprácu medzi vnútroštátnymi správnymi orgánmi, a stanovuje sa v nej, že členské štáty zodpovedajú za vytvorenie potrebných podmienok pre takúto spoluprácu. V tejto smernici sa navyše stanovuje jednoznačná povinnosť členských štátov prijať primerané opatrenia s cieľom sprístupniť informácie o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania nielen poskytovateľom služieb v zahraničí, ale aj príslušným vyslaným pracovníkom.

(2)

Vo svojom oznámení Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov pod názvom Vysielanie pracovníkov v rámci poskytovania služieb: maximalizácia výhod a potenciálu popri zabezpečení ochrany pracovníkov (2) z 13. júna 2007 Komisia oznámila svoj plán zriadiť výbor na vysokej úrovni v záujme poskytovania podpory a pomoci členským štátom pri určovaní a výmene osvedčených postupov, inštitucionalizácie súčasnej neformálnej skupiny vládnych odborníkov a pravidelného formálneho zapájania sociálnych partnerov.

(3)

Vo svojom odporúčaní z 3. apríla 2008 o posilnenej administratívnej spolupráci v súvislosti s vysielaním pracovníkov v rámci poskytovania služieb (3) Komisia naznačila, že členské štáty by sa mali aktívne zúčastňovať na systematickom a formálnom procese určovania a výmeny osvedčených postupov v oblasti vysielania pracovníkov prostredníctvom akéhokoľvek fóra pre spoluprácu vytvoreného Komisiou na tento účel.

(4)

V záveroch Rady z 9. júna 2008 bola Komisia vyzvaná, aby inštitucionalizovala neformálnu skupinu pre vysielanie pracovníkov zriadením výboru odborníkov.

(5)

Výbor, ktorý sa má zriadiť, by mal byť podľa tých istých záverov Rady v kontakte s verejnými orgánmi zodpovednými za kontrolu, ako sú inšpektoráty práce, a mal by na primeranej úrovni a v súlade s vnútroštátnymi zákonmi a praxou formálne a pravidelne zapájať sociálnych partnerov, najmä zástupcov sociálnych partnerov v odvetviach, v ktorých často dochádza k vysielaniu pracovníkov.

(6)

Z tohto dôvodu je potrebné zriadiť Výbor odborníkov pre vysielanie pracovníkov a vymedziť jeho úlohy, povinnosti a štruktúru.

(7)

Výbor odborníkov by mal okrem iného poskytovať podporu a pomoc členským štátom pri určovaní a výmene osvedčených postupov, podporovať výmenu príslušných informácií, preskúmať všetky otázky a problémy, ktoré môžu vzniknúť pri praktickom uplatňovaní právnych predpisov týkajúcich sa vysielania pracovníkov, ako aj pri ich presadzovaní v praxi, a pozorne sledovať pokrok dosiahnutý v oblasti zlepšovania prístupu k informáciám a administratívnej spolupráce vrátane vývoja prípadného elektronického systému výmeny informácií.

(8)

Výbor by sa mal skladať z odborníkov zastupujúcich vnútroštátne orgány, ktoré sú v každom členskom štáte poverené vykonávaním, uplatňovaním a monitorovaním pravidiel uplatniteľných na vysielanie pracovníkov v rámci poskytovania služieb alebo za túto činnosť zodpovedajú, prípadne sú do nej zapojené. Títo odborníci by mali disponovať širokým spektrom vedomostí, zručností a skúseností v rôznych príslušných oblastiach politiky. V súlade s vnútroštátnymi zákonmi a praxou môžu byť vo výbore zastúpené špecializované orgány zodpovedné za kontrolu dodržiavania právnych predpisov, ako sú inšpektoráty práce, ale aj sociálni partneri.

(9)

Výbor by mal tiež pravidelne a formálne zapájať sociálnych partnerov na európskej úrovni, najmä tých, ktorí zastupujú odvetvia, v ktorých často dochádza k vysielaniu pracovníkov. Mal by tiež mať možnosť využívať expertízu odborníkov s osobitnými znalosťami v konkrétnych otázkach, ktoré sú súčasťou jeho programu.

(10)

Zástupcovia štátov EHP/EZVO, orgánu dohľadu EZVO, pristupujúcich a kandidátskych krajín a Švajčiarska by mali mať možnosť zúčastniť sa ako pozorovatelia.

(11)

Bez toho, aby boli dotknuté bezpečnostné predpisy Komisie stanovené v prílohe k rozhodnutiu Komisie 2001/844/ES, ESUO, Euratom (4), mali by sa stanoviť pravidlá o poskytovaní informácií členmi.

(12)

Osobné údaje týkajúce sa členov by sa mali spracúvať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (5).

(13)

Vzniknuté výdavky by sa mali financovať podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1672/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa zriaďuje program Spoločenstva v oblasti zamestnanosti a sociálnej solidarity – Progress (6),

1.

poskytovať podporu a pomoc členským štátom pri určovaní a podpore výmeny skúseností a osvedčených postupov;

2.

podporovať výmenu príslušných informácií vrátane informácií o existujúcich formách (bilaterálnej) administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi a/alebo sociálnymi partnermi;

3.

preskúmať všetky otázky, problémy a osobitné záležitosti, ktoré by mohli vyplynúť z vykonávania a praktického uplatňovania smernice 96/71/ES alebo vnútroštátnych vykonávacích opatrení a z ich presadzovania v praxi;

4.

preskúmať problémy, ktoré by mohli vyplynúť z uplatňovania článku 3 ods. 10 smernice 96/71/ES;

5.

monitorovať pokrok dosiahnutý v oblasti zlepšovania prístupu k informáciám a administratívnej spolupráce a v tejto súvislosti medziiným posúdiť rôzne možnosti vhodnej technickej podpory, pokiaľ ide o výmenu informácií potrebných na posilnenie administratívnej spolupráce vrátane elektronického systému výmeny informácií;

6.

preskúmať možnosti na zvýšenie účinného dodržiavania a presadzovania práv pracovníkov a v prípade potreby ochrany ich postavenia;

7.

zapojiť sa do podrobného preskúmania praktických problémov cezhraničného presadzovania právnych predpisov s cieľom vyriešiť existujúce problémy, zlepšiť praktické uplatňovanie existujúcich právnych nástrojov, ako aj v prípade potreby zlepšiť vzájomnú pomoc medzi členskými štátmi.

—

päť členov zastupujúcich zamestnávateľské organizácie na úrovni Spoločenstva,

—

päť členov zastupujúcich organizácie pracovníkov na úrovni Spoločenstva,

—

najviac 10 zástupcov sociálnych partnerov (rovnomerne rozdelených medzi zamestnávateľské organizácie a organizácie pracovníkov) v odvetviach, v ktorých často dochádza k vysielaniu pracovníkov.

13.1.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 8/29

(1)

V článku 3 ods. 1 smernice 2001/95/ES sa výrobcom ukladá povinnosť uvádzať na trh len bezpečné výrobky.

(2)

Podľa článku 3 ods. 2 smernice 2001/95/ES sa za bezpečný výrobok považuje výrobok, ktorý je s prihliadnutím na riziká a kategórie rizík zahrnuté v príslušných vnútroštátnych normách v súlade s nezáväznými vnútroštátnymi normami transponujúcimi európske normy. Komisia musí uverejniť odkazy na tieto normy v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s článkom 4 ods. 2 tejto smernice.

(3)

V súlade s článkom 4 ods. 1 uvedenej smernice majú európske normalizačné orgány ustanoviť európske normy na základe mandátov stanovených Komisiou. Komisia uverejní odkazy na tieto normy.

(4)

V článku 4 ods. 2 smernice sa stanovuje postup pri uverejňovaní odkazov na normy prijaté európskymi normalizačnými orgánmi pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice. Ak tieto normy zabezpečujú súlad s požiadavkou všeobecnej bezpečnosti, Komisia rozhodne o uverejnení odkazov na tieto normy v Úradnom vestníku Európskej únie. V takýchto prípadoch Komisia z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť členského štátu rozhodne v súlade s článkom 15 ods. 2 tejto smernice, či príslušná norma vyhovuje požiadavke všeobecnej bezpečnosti. Komisia rozhodne o uverejnení odkazu po porade s výborom ustanoveným na základe článku 5 smernice 98/34/ES. Komisia svoje rozhodnutie oznámi členským štátom.

(5)

Detské chodúľky sú zariadením, pomocou ktorého sa deti, ktoré ešte nevedia chodiť, môžu samostatne pohybovať. Z údajov nemocničných pohotovostí v Európe, ako aj v USA za posledných 20 rokov však zhodne vyplýva, že používanie detských chodúľok sa spája s rizikom pádu súvisiacim so skutočnosťou, že chodúľky zvyšujú pohyblivosť a rýchlosť pohybu detí, ktoré ešte nevedia stáť alebo chodiť samy.

(6)

Nehody pri používaní detských chodúľok sú zväčša zapríčinené pádom zo schodov alebo prevrátením chodúľky, najmä pri snahe detí prekonať prekážky na nerovnom povrchu, ako sú prahy dverí alebo okraje kobercov. Zranenia pri takýchto nehodách sú veľmi vážne, pretože vo väčšine prípadov si pri nich dieťa poraní hlavu.

(7)

V septembri 1997 vydala Komisia Európskemu výboru pre normalizáciu (CEN) mandát (3) na to, aby do príslušnej normy, ktorú v tom čase CEN pripravoval, zahrnul riešenie špecifických bezpečnostných rizík pre deti, ktoré ešte nevedia chodiť, spočívajúcich vo zvýšenej pohyblivosti a rýchlosti, ktoré im umožňujú detské chodúľky.

(8)

Keďže v prvom znení normy EN 1273 prijatom výborom CEN v roku 2001 sa neriešia špecifické riziká opísané v mandáte, Komisia nepovažovala toto znenie za uspokojivé.

(9)

V zrevidovanom znení normy EN 1273 z mája 2005 sa však v súlade s požiadavkami uvedenými v mandáte Komisie stanovujú skúšky stability a požiadavky na konštrukciu zamerané na zníženie počtu úrazov spôsobených pádom zo schodov a prevrátením chodúľky.

(10)

V niekoľkých hláseniach RAPEX odkazujúcich na normu EN 1273:2005 sa potvrdzuje, že orgány trhového dozoru v členských štátoch túto normu používajú vo veľkej miere. Niektoré členské štáty na túto normu navyše odkazujú vo svojich právnych predpisoch týkajúcich sa bezpečnosti výrobkov určených na starostlivosť o deti (4).

(11)

Lepšie zabezpečenie proti pádom zo schodov a prevráteniu stanovené v norme EN 1273:2005 prispieva k pasívnej prevencii proti nehodám pri používaní detských chodúľok.

(12)

Podľa Komisie norma EN 1273:2005 spĺňa požiadavku všeobecnej bezpečnosti. Keďže sa uvedená norma prijala na základe mandátu vydaného pred tým, než nadobudla účinnosť smernica 2001/95/ES, odkaz na normu EN 1273:2005 by sa mal uverejniť v súlade s postupom stanoveným v článku 4 ods. 2 prvom pododseku.

(13)

Toto rozhodnutie o súlade normy EN 1273:2005 s požiadavkou všeobecnej bezpečnosti sa prijíma z iniciatívy Komisie.

(14)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného smernicou 2001/95/ES,

13.1.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 8/31

(1)

Rozhodnutím Komisie 2008/655/ES z 24. júla 2008, ktorým sa schvaľujú plány mimoriadneho očkovania proti katarálnej horúčke oviec niektorých členských štátov a stanovuje sa výška finančného príspevku Spoločenstva na roky 2007 a 2008 (3) sa schválili plány očkovania Belgicka, Českej republiky, Dánska, Nemecka, Španielska, Francúzska, Talianska, Luxemburska, Holandska a Portugalska a stanovila sa najvyššia prípustná suma finančného príspevku Spoločenstva.

(2)

V druhej polovici roka 2008 sa v niekoľkých členských štátoch objavili ohniská nákazy katarálnej horúčky oviec. V Rakúsku a vo Švédsku sa prvýkrát objavila katarálna horúčka sérotypu 8. Nové ohniská katarálnej horúčky oviec sérotypu 8 sa zistili v Dánsku a Španielsku. Vo Francúzsku, v Španielsku a Portugalsku sa okrem toho ďalej šíri katarálna horúčka oviec sérotypu 1.

(3)

Keďže v Rakúsku a vo Švédsku sa ohniská tejto nákazy objavili až po uverejnení rozhodnutia 2008/655/ES, tieto dva členské štáty predložili svoje plány očkovania neskoro na to, aby mohli dodržať termín stanovený v článku 4 ods. 2 uvedeného rozhodnutia. Preto by sa na tieto členské štáty nemali uplatňovať ustanovenia týkajúce sa predbežných správ vrátane ustanovení o znížení tohto príspevku Spoločenstva.

(4)

Dotknuté členské štáty už informovali Komisiu a ostatné členské štáty o zistení tejto choroby. Tieto členské štáty predložili svoje nové alebo pozmenené plány mimoriadneho očkovania s uvedením približného počtu dávok očkovacej látky, ktoré sa majú použiť v rokoch 2007 a 2008 a odhadovaných nákladov na vykonanie týchto očkovaní. Komisia posúdila tieto nové plány, ktoré predložilo Rakúsko a Švédsko, a pozmenené plány, ktoré predložilo Dánsko, Španielsko, Francúzsko, Holandsko a Portugalsko, z veterinárneho aj finančného hľadiska a dospela k záveru, že tieto plány spĺňajú požiadavky príslušných veterinárnych právnych predpisov Spoločenstva. Preto by sa v príslušných členských štátoch malo v súlade s článkom 9 ods. 2 smernice 2000/75/ES schváliť očkovanie zvierat proti katarálnej horúčke oviec.

(5)

Oprávnenosť výdavkov je v súčasnosti obmedzená na náklady uhradené v období od 1. novembra 2007 do 31. decembra 2008. Plány mimoriadneho očkovania sa však realizujú do konca roka 2008. Preto by o oprávnenosti výdavkov mala rozhodnúť určujúca skutočnosť, ktorou je vykonávanie očkovania. Opatrenia, v rámci ktorých táto určujúca skutočnosť spadá do uvedeného obdobia, sú oprávnené na spolufinancovanie.

(6)

Rozhodnutie 2008/655/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

1.

V článku 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Plány očkovania pozostávajúce z technických a finančných ustanovení, ktoré predložilo Belgicko, Česká republika, Dánsko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko a Švédsko, sa týmto schvaľujú na obdobie od 1. novembra 2007 do 31. decembra 2008.“

2.

V článku 2 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„V súvislosti s mimoriadnymi opatreniami prijatými na boj proti katarálnej horúčke oviec v roku 2007 a 2008 má Belgicko, Česká republika, Dánsko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko a Švédsko nárok na osobitný príspevok Spoločenstva na plány mimoriadneho očkovania proti katarálnej horúčke oviec uvedené v článku 1 vo výške:“.

3.

V článku 4 ods. 1 sa písmeno d) nahrádza takto:

4.

V článku 4 ods. 1 sa vkladá tento pododsek:

„Odsek 1 písm. a) a b) a odsek 2 sa však nevzťahujú na plány predložené Rakúskom a Švédskom.“

13.1.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 8/33

1.

Na stranách 66 a 67 sa tabuľka v prílohe IV nahrádza touto tabuľkou:

2.

Na strane 82 v prílohe XI:

13.1.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 8/s3