ISSN 1725-5147

Úradný vestník

Európskej únie

L 6

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 52
10. januára 2009


Obsah

 

I   Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Rady (ES) č. 15/2009 z 8. januára 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 367/2006, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz polyetyléntereftalátového (PET) filmu s pôvodom v Indii a mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1292/2007, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz polyetyléntereftalátového (PET) filmu s pôvodom v Indii

1

 

 

Nariadenie Komisie (ES) č. 16/2009 z 9. januára 2009, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

18

 

 

SMERNICE

 

*

Smernica Komisie 2008/128/ES z 22. decembra 2008, ktorou sa stanovujú osobitné kritériá čistoty týkajúce sa farbív určených na používanie v potravinách (kodifikované znenie) ( 1 )

20

 

 

II   Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

 

 

ROZHODNUTIA

 

 

Komisia

 

 

2009/10/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 2. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje formulár na ohlasovanie závažných havárií podľa smernice Rady 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok [oznámené pod číslom K(2008) 7530]  ( 1 )

64

 

 

2009/11/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 19. decembra 2008, ktorým sa povoľujú metódy klasifikácie jatočných tiel ošípaných v Španielsku [oznámené pod číslom K(2008) 8477]

79

 

 

2009/12/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 19. decembra 2008, ktorým sa povoľujú metódy klasifikácie jatočných tiel ošípaných v Dánsku [oznámené pod číslom K(2008) 8498]

83

 

 

AKTY PRIJATÉ ORGÁNMI ZRIADENÝMI MEDZINÁRODNÝMI ZMLUVAMI

 

 

2009/13/ES

 

*

Rozhodnutie č. 1/2008 Spoločného veterinárneho výboru zriadeného dohodou medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami z 23. decembra 2008, o zmene a doplnení dodatkov 2, 3, 4, 5, 6 a 10 k prílohe 11

89

 

 

Korigendá

 

*

Korigendum k nariadeniu Komisie (ES) č. 1077/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1966/2006 o elektronickom zaznamenávaní a vykazovaní rybolovných činností a o prostriedkoch diaľkového snímania a o zrušení nariadenia (ES) č. 1566/2007 (Ú. v. EÚ L 295, 4.11.2008)

117

 

 

 

*

Poznámka pre čitateľa (pozri vnútornú stranu zadnej obálky)

s3

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

NARIADENIA

10.1.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 6/1


NARIADENIE RADY (ES) č. 15/2009

z 8. januára 2009,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 367/2006, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz polyetyléntereftalátového (PET) filmu s pôvodom v Indii a mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1292/2007, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz polyetyléntereftalátového (PET) filmu s pôvodom v Indii

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2026/97 zo 6. októbra 1997 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho články 19 a 24,

so zreteľom na návrh predložený Komisiou po porade s poradným výborom,

keďže:

A.   POSTUP

I.   Predchádzajúce prešetrovanie a existujúce vyrovnávacie opatrenia

(1)

V decembri 1999 Rada nariadením (ES) č. 2597/1999 (2) uložila konečné vyrovnávacie clo na dovoz polyetyléntereftalátového (PET) filmu (ďalej len „príslušný výrobok“) spadajúceho pod kódy KN ex 3920 62 19 a ex 3920 62 90 s pôvodom v Indii. Prešetrovanie, ktoré viedlo k prijatiu uvedeného nariadenia, sa ďalej nazýva len „pôvodné prešetrovanie“. Opatrenia boli vo forme vyrovnávacieho cla ad valorem v rozsahu od 3,8 % do 19,1 % uloženého na dovoz od individuálne vymenovaných vývozcov so sadzbou zostatkového cla vo výške 19,1 % na dovoz od všetkých ostatných spoločností. Obdobie prešetrovania pôvodného prešetrovania trvalo od 1. októbra 1997 do 30. septembra 1998.

(2)

V marci 2006, po preskúmaní pred uplynutím platnosti opatrení podľa článku 18 základného nariadenia ponechala Rada nariadením (ES) č. 367/2006 (3) konečné vyrovnávacie clo uložené nariadením (ES) č. 2597/1999 na dovoz PET filmu s pôvodom v Indii. Obdobie revízneho prešetrovania trvalo od 1. októbra 2003 do 30. septembra 2004.

(3)

V auguste 2006, po predbežnom preskúmaní týkajúcom sa subvencovania indického výrobcu PET filmov, spoločnosti Garware Polyester Limited (ďalej len „Garware“), Rada nariadením (ES) č. 1288/2006 (4) upravila konečné vyrovnávacie clo uložené spoločnosti Garware nariadením (ES) č. 367/2006.

(4)

V septembri 2007, po čiastočnom predbežnom preskúmaní týkajúcom sa subvencovania ďalšieho indického výrobcu PET filmov, spoločnosti Jindal Poly Films Limited, predtým známej ako Jindal Polyester Ltd (ďalej len „Jindal“), Rada nariadením (ES) č. 1124/2007 (5) zmenila a doplnila konečné vyrovnávacie clo uložené spoločnosti Jindal nariadením (ES) č. 367/2006.

II.   Existujúce antidumpingové opatrenia

(5)

V auguste 2001 Rada svojim nariadením (ES) č. 1676/2001 (6) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz polyetyléntereftalátového (PET) filmu s pôvodom inter alia v Indii. Opatrenia boli vo forme antidumpingového cla ad valorem v rozsahu od 0 % do 62,6 % uloženého na dovoz od individuálne vymenovaných vývozcov so sadzbou zostatkového cla vo výške 53,3 % na dovoz od všetkých ostatných spoločností.

(6)

V marci 2006 Rada nariadením (ES) č. 366/2006 (7) upravila úroveň dumpingových rozpätí vypočítaných v nariadení (ES) č. 1676/2001. Nové dumpingové rozpätia sa pohybujú od 3,2 % do 29,3 % a nové rozpätie antidumpingových ciel od 0 % do 18 % s cieľom zohľadniť vyrovnávacie clá, ktoré boli výsledkom vývozných subvencií uložených na tie isté výrobky s pôvodom v Indii, upravené v súlade s nariadením (ES) č. 367/2006, ktoré bolo prijaté po preskúmaní pred uplynutím platnosti nariadenia (ES) č. 2579/1999, ktoré sa uvádza v odôvodnení 1. V auguste 2006, po predbežnom preskúmaní týkajúcom sa subvencovania indického výrobcu PET filmov, spoločnosti Garware Polyester Limited (ďalej len „Garware“), Rada nariadením (ES) č. 1288/2006 upravila konečné vyrovnávacie clo uložené spoločnosti Garware nariadením (ES) č. 1676/2001.

(7)

V septembri 2006 Rada, na základe žiadosti nového vyvážajúceho výrobcu, nariadením (ES) č. 1424/2006 (8) zmenila a doplnila nariadenie (ES) č. 1676/2001 v súvislosti so spoločnosťou SRF Limited. Nariadením sa pre príslušnú spoločnosť stanovilo dumpingové rozpätie na úrovni 15,5 % a dumpingová colná sadzba vo výške 3,5 % so zreteľom na rozpätie jej vývozných subvencií, ktoré sa potvrdilo pri protisubvenčnom prešetrovaní, ktoré viedlo k prijatiu uvedeného nariadenia (ES) č. 367/2006. Keďže na spoločnosť sa nevzťahovalo samostatné vyrovnávacie clo, uplatnila sa sadzba cla stanovená pre všetky ostatné spoločnosti.

(8)

Rada svojím nariadením (ES) č. 1292/2007 (9) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz polyetyléntereftalátového (PET) filmu s pôvodom v Indii po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (10) (ďalej len „základné antidumpingové nariadenie“). Tým istým nariadením sa ukončilo čiastočné predbežné preskúmanie takéhoto dovozu obmedzené na jedného indického vývozcu podľa článku 11 ods. 3 základného antidumpingového nariadenia.

III.   Začatie čiastočného predbežného preskúmania

(9)

Po predĺžení platnosti konečného vyrovnávacieho cla v marci 2006 sa indická vláda (ďalej len „IV“) písomne vyjadrila, že okolnosti, pokiaľ ide o dva systémy subvencovania (systém úverových colných knižiek a oslobodenie od dane z príjmu podľa oddielu 80 HHC zákona o dani z príjmu), sa zmenili, a tieto zmeny majú trvalý charakter. Následne tvrdila, že úroveň subvencovania sa pravdepodobne znížila, a tak by sa mali revidovať opatrenia, ktoré boli čiastočne založené na týchto systémoch.

(10)

Komisia preskúmala dôkazový materiál predložený indickou vládou a považovala ho za dostatočný na opodstatnenie začatia preskúmania v súlade s ustanoveniami článku 19 základného nariadenia. Po porade s poradným výborom Komisia začala oznámením o začatí konania uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie12. októbra 2007 (11) čiastočné predbežné preskúmanie ex officio obmedzené na úroveň subvencovania platného vyrovnávacieho cla, pokiaľ ide o dovoz polyetyléntereftalátového (PET) filmu s pôvodom v Indii.

(11)

Cieľom čiastočného predbežného revízneho prešetrovania je prehodnotiť potrebu pokračovania, odstránenia alebo zmeny a doplnenia existujúcich opatrení týkajúcich sa tých spoločností, ktoré mali prospech z jedného alebo obidvoch systémov subvencovania, ktoré sa údajne zmenili, v prípadoch, keď boli poskytnuté dostatočné dôkazy v súlade príslušnými ustanoveniami oznámenia o začatí konania. V závislosti od výsledkov preskúmania sa v rámci čiastočného predbežného revízneho prešetrovania zváži aj potreba upraviť opatrenia uplatniteľné na ostatné spoločnosti, ktoré spolupracovali pri prešetrovaní, v ktorom sa stanovila úroveň existujúcich opatrení a/alebo zostatkové opatrenie uplatniteľné na všetky ostatné spoločnosti.

(12)

Preskúmanie bolo obmedzené na úroveň subvencovania spoločností uvedených v prílohe k oznámeniu o začatí konania, ako aj ostatných vývozcov, ktorí boli vyzvaní, aby sa prihlásili na základe podmienok a v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

IV.   Obdobie prešetrovania

(13)

Prešetrovanie úrovne subvencovania sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2006 do 30. septembra 2007 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“).

V.   Strany, ktorých sa prešetrovanie týka

(14)

Komisia oficiálne informovala o začatí čiastočného predbežného revízneho prešetrovania indickú vládu a tých indických vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri predchádzajúcom prešetrovaní spolupracovali, boli uvedení v nariadení (ES) č. 367/2006 a v prílohe k oznámeniu o začatí čiastočného predbežného preskúmania, u ktorých sa zistilo, že využívali výhody z ktoréhokoľvek z dvoch údajne zmenených systémov subvencovania, ako aj spoločnosti Du Pont Tejin Films, Luxembursko, Mitsubishi Polyester Film, Nemecko, Toray Plastics Europe, Francúzsko, a Nurell, Taliansko, ktoré predstavujú prevažnú väčšinu výroby PET filmu v Spoločenstve (ďalej len „výrobné odvetvie Spoločenstva“). Zainteresované strany dostali príležitosť písomne sa vyjadriť a požadovať vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(15)

Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by na základe osobitných dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(16)

Písomné a ústne pripomienky, ktoré predložili zúčastnené strany, sa zvážili, a kde to prichádzalo do úvahy, aj zohľadnili.

(17)

Vzhľadom na zjavné množstvo strán zapojených do tohto preskúmania sa pri prešetrovaní subvencovania predpokladalo použitie techník výberu vzorky v súlade s článkom 27 základného nariadenia. S cieľom umožniť Komisii prijať rozhodnutie, či bude potrebný výber vzoriek, a ak áno, urobiť výber vzorky, sa od uvedených vyvážajúcich výrobcov v súlade s článkom 27 základného nariadenia žiadalo, aby sa prihlásili do 15 dní od začatia čiastočného predbežného preskúmania a poskytli Komisii informácie požadované v oznámení o začatí konania.

(18)

Po preskúmaní predložených informácií a vzhľadom na počet vyvážajúcich výrobcov v Indii, ktorí prejavili ochotu spolupracovať, sa rozhodlo, že výber vzorky nie je v tomto prípade potrebný.

(19)

Jedna spoločnosť, SRF Limited, ktorá nie je uvedená v prílohe k oznámeniu o začatí konania, sa prihlásila a poskytla dôkazy o tom, že spĺňa ustanovenia o oprávnenosti v rozsahu čiastočného predbežného revízneho prešetrovania, ako sa uvádza v bode 4 oznámenia o začatí konania. Následne bola táto spoločnosť zahrnutá do tohto revízneho prešetrovania.

(20)

Jedna spoločnosť, Flex Industries Limited, na ktorú sa vzťahovalo vyrovnávacie clo [nariadenie (ES) č. 367/2006] a antidumpingové clo [nariadenie (ES) č. 1292/2007], zmenila svoj názov a v súčasnosti je známa pod názvom Uflex Limited. Táto zmena názvu nemá vplyv na zistenia v rámci predchádzajúcich prešetrovaní.

(21)

Komisia zaslala vyvážajúcim výrobcom, ktorí splnili podmienky stanovené v oznámení o začatí konania, dotazníky s cieľom získať informácie potrebné na prešetrovanie. Okrem toho bol dotazník zaslaný aj IV.

(22)

Vyplnené dotazníky zaslalo päť indických vyvážajúcich výrobcov a IV.

(23)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie subvencovania. Overovacie návštevy sa uskutočnili v priestoroch IV v Dillí, vlády štátu Maháraštra v Bombaji, banky Reserve Bank of India v Bombaji a v priestoroch týchto spoločností:

Ester Industries Limited, Dillí,

Garware Polyester Limited, Bombaj,

Polyplex Corporation Limited, Noida,

SRF Limited, Gurgaon,

Uflex Limited, Noida.

VI.   Poskytovanie informácií a pripomienky k postupu

(24)

Indická vláda a ostatné zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa uvažovalo o návrhu úpravy colných sadzieb, ktoré sa uplatňujú na príslušných spolupracujúcich indických vyvážajúcich výrobcov, a o predĺžení existujúcich opatrení pre všetky ostatné spoločnosti, ktoré v rámci tohto čiastočného predbežného preskúmania nespolupracovali. Takisto dostali primeraný čas na predloženie pripomienok. Všetky predložené vyjadrenia a pripomienky sa riadne zohľadnili, ako je uvedené nižšie.

B.   PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK

(25)

Výrobok, na ktorý sa vzťahuje toto preskúmanie, je ten istý ako výrobok, na ktorý sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 367/2006, a síce polyetyléntereftalátový (PET) film, ktorý patrí pod kódy KN ex 3920 62 19 a ex 3920 62 90, s pôvodom v Indii.

C.   SUBVENCOVANIE

1.   Úvod

(26)

Na základe informácií, ktoré predložila indická vláda a spolupracujúci indickí vyvážajúci výrobcovia, a vyplnených dotazníkov Komisie boli prešetrené tieto systémy, ktoré údajne obsahujú poskytovanie subvencií:

a)

systém predbežných povolení (Advance Authorization Scheme) [predtým známy ako systém predbežných licencií (Advance Licence Scheme)];

b)

systém úverových colných knižiek (Duty Entitlement Passbook Scheme);

c)

systém podpory vývozu investičného tovaru (Export Promotion Capital Goods Scheme);

d)

osobitné hospodárske zóny/vývozné spracovateľské zóny/jednotky orientované na vývoz;

e)

systém oslobodenia od dane z príjmu;

f)

systém vývozných úverov (Export Credit Scheme).

g)

Systém stimulačných balíkov (PSI)

(27)

Uvedené systémy a) až d) sa zakladajú na zákone o zahraničnom obchode (rozvoj a regulácia) z roku 1992 (č. 22 z roku 1992), ktorý nadobudol účinnosť 7. augusta 1992 (ďalej len „zákon o zahraničnom obchode“). Zákon o zahraničnom obchode umožňuje IV vydávať oznámenia súvisiace s politikou vývozu a dovozu. Tieto oznámenia sú zhrnuté v dokumentoch „politiky vývozu a dovozu“, ktoré vydáva ministerstvo obchodu každých päť rokov a ktoré sa pravidelne aktualizujú. Jeden z dokumentov politiky vývozu a dovozu sa týka obdobia revízneho prešetrovania tohto prípadu, t. j. päťročný plán na obdobie od 1. septembra 2004 do 31. marca 2009 (ďalej „politika EXIM 2004 – 2009“). Okrem toho indická vláda stanovuje aj postupy, ktorými sa riadi politika EXIM 2004 – 2009 v Príručke postupov – 1. septembra 2004 až 31. marca 2009, zväzok I (ďalej len „HOP I 2004 – 2009“). Príručka postupov sa tiež pravidelne aktualizuje.

(28)

Systém oslobodenia od dane z príjmov uvedený v písmene e) vychádza zo zákona o dani z príjmov z roku 1961, ktorý sa každoročne mení a dopĺňa zákonom o financiách.

(29)

Systém vývozných úverov uvedený v písmene f) sa zakladá na oddieloch 21 a 35A zákona o riadení bánk z roku 1949, ktorý povoľuje Reserve Bank of India (ďalej len „RBI“) riadiť obchodné banky v oblasti vývozných úverov.

(30)

Systém uvedený v písmene g) je riadený štátnymi orgánmi v Indii.

(31)

Komisia v súlade s článkom 11 ods. 10 základného nariadenia vyzvala indickú vládu k ďalším konzultáciám o zmenených i nezmenených systémoch s cieľom objasniť skutkový stav, pokiaľ ide o údajné systémy, a dohodnúť sa na vzájomne prijateľnom riešení. Po týchto konzultáciách a na základe toho, že strany nedospeli k vzájomne prijateľnému riešeniu vo vzťahu k týmto systémom, Komisia zahrnula tieto systémy do prešetrovania subvencovania.

(32)

Po zverejnení indická vláda a jeden vyvážajúci výrobca tvrdili, že sa nestanovilo, že prešetrované systémy predstavujú výhodu pre príjemcu. V rámci odpovede na toto tvrdenie treba uviesť, že pre každý systém, na ktorý sa vzťahovalo prešetrovanie, sa stanovilo, či akákoľvek úľava predstavuje subvenciu v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia, t. j. finančný príspevok zo strany IV, ktorý znamenal výhodu pre prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov. Okrem toho sa vysvetlilo, prečo sa výhody v rámci jednotlivých systémov považujú za kompenzovateľné. Všetkým spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom bol ďalej zaslaný podrobný výpočtový hárok, v ktorom sa vysvetľovalo, akým spôsobom sa v rámci každého systému stanovili výhody. Preto sa toto tvrdenie musí zamietnuť.

2.   Systém predbežných povolení (Ďalej len „AAS“)

a)   Právny základ

(33)

Podrobný opis systému sa nachádza v odsekoch 4.1.1 až 4.1.14 politiky EXIM 2004 – 2009 a v kapitolách 4.1 až 4.30 HOP I 2004 – 2009. Tento systém sa pri predchádzajúcom revíznom prešetrovaní volal systém predbežných licencií a viedol k uloženiu v súčasnosti platného konečného vyrovnávacieho cla nariadením (ES) č. 367/2006.

b)   Oprávnenosť

(34)

AAS pozostáva zo šiestich podsystémov, ktorých podrobnejší opis sa uvádza v odôvodnení 35. Tieto podsystémy sa okrem iného odlišujú v rozsahu oprávnenosti. Výrobcovia-vývozcovia a obchodníci-vývozcovia „naviazaní“ na podporných výrobcov majú nárok na AAS na fyzický vývoz a na AAS na každoročnú požiadavku. Výrobcovia-vývozcovia, ktorí zásobujú posledného vývozcu, sú oprávnení na AAS na dodávky medziproduktov. Hlavní dodávatelia, ktorí zabezpečujú dodávky pre kategórie „zamýšľaný vývoz“, ktoré sú uvedené v odseku 8.2 politiky EXIM 2004 – 2009, napríklad dodávatelia pre jednotky orientované na vývoz (ďalej len „EOU“), majú nárok na AAS na zamýšľaný vývoz. Napokon, dodávatelia medziproduktov pre výrobcov-vývozcov majú nárok na zvýhodnenie „zamýšľaného vývozu“ na základe podsystémov „predbežný príkaz na uvoľnenie“ (ďalej len „ARO“) a „domáci dokumentárny akreditív“.

c)   Praktická implementácia

(35)

Predbežné povolenia sa môžu vydať na:

i)

Fyzický vývoz: Toto je hlavný podsystém. Umožňuje voľný dovoz vstupných materiálov na výrobu konkrétneho výsledného výrobku určeného na vývoz. „Fyzický“ v tomto kontexte znamená, že výrobok určený na vývoz musí opustiť územie Indie. Príspevok na dovoz a vývozná povinnosť vrátane typu výrobku určeného na vývoz sa uvádzajú v licencii.

ii)

Každoročnú požiadavku: Toto povolenie nie je prepojené na konkrétny výrobok určený na vývoz, ale na širšiu skupinu výrobkov (napríklad chemické a príbuzné výrobky). Držiteľ licencie môže – do určitej hraničnej hodnoty stanovenej na základe jeho minulej výkonnosti vývozu – doviezť bez cla akýkoľvek vstupný materiál používaný pri výrobe ktorejkoľvek z položiek patriacich do takejto skupiny výrobkov. Môže sa rozhodnúť vyviezť ktorýkoľvek výsledný výrobok patriaci do skupiny výrobkov zhotovených z takéhoto materiálu oslobodeného od cla.

iii)

Dodávky medziproduktov: Tento podsystém zahŕňa prípady, keď dvaja výrobcovia plánujú vyrábať jeden výrobok určený na vývoz a rozdelia si výrobný proces. Výrobca-vývozca, ktorý vyrába medziprodukty, môže dovážať vstupné materiály bez cla a na tento účel môže získať AAS na dodávky medziproduktov. Posledný vývozca výrobu finalizuje a je povinný hotový výrobok vyviezť.

iv)

Zamýšľaný vývoz: Tento podsystém umožňuje hlavnému dodávateľovi doviezť od cla oslobodené vstupné materiály, ktoré sú potrebné pri výrobe tovaru, ktorý sa má predávať ako „zamýšľaný vývoz“ pre kategórie zákazníkov uvedené v odseku 8.2 písm. b) až f), g), i) a j) politiky EXIM 2004 – 2009. Podľa indickej vlády sa zamýšľaný vývoz vzťahuje na tie transakcie, pri ktorých dodaný tovar neopustí krajinu. Niektoré kategórie dodávok sa považujú za zamýšľaný vývoz za predpokladu, že tovar je vyrobený v Indii, napr. dodávka tovaru pre EOU alebo spoločnosť, ktorá sa nachádza v osobitnej hospodárskej zóne (ďalej len „SEZ“).

v)

ARO: Držiteľ AAS, ktorý má v úmysle získavať vstupné materiály z domácich zdrojov namiesto priameho dovozu, má možnosť získavať ich na základe potvrdenia ARO. V takých prípadoch sú predbežné povolenia hodnotené ako ARO a sú potvrdené domácemu dodávateľovi pri dodaní položiek, ktoré sa v nich uvádzajú. Potvrdenie ARO oprávňuje domáceho dodávateľa na zvýhodnenie na základe zamýšľaného vývozu, ako sa uvádza v odseku 8.3 politiky EXIM 2004 – 2009 (t. j. AAS na dodávky medziproduktov/zamýšľaný vývoz, zrušenie cla pri zamýšľanom vývoze a vrátenie konečnej spotrebnej dane). Mechanizmus ARO nahrádza dodávateľovi dane a clá namiesto toho, aby ich nahrádzal konečnému vývozcovi vo forme čerpania/náhrady cla. Náhrada daní/ciel je k dispozícii ako pre domáce vstupné materiály, tak aj pre dovážané vstupné materiály.

vi)

Domáci dokumentárny akreditív (Back to back inland letter of credit): Tento podsystém zahŕňa aj domáce dodávky držiteľovi predbežného povolenia. Držiteľ predbežného povolenia môže požiadať banku o otvorenie domáceho akreditívu v prospech domáceho dodávateľa. Banka zruší platnosť povolenia pre priamy dovoz len pre tú hodnotu a objem položiek, ktoré sa budú čerpať z domácich zdrojov namiesto dovozu. Domáci dodávateľ bude mať nárok na zvýhodnenie zamýšľaného vývozu, ako sa uvádza v odseku 8.3 politiky EXIM 2004 – 2009 (t. j. AAS na dodávky medziproduktov/zamýšľaný vývoz, zrušenie cla pri zamýšľanom vývoze a vrátenie konečnej spotrebnej dane).

(36)

Trom zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov boli počas ORP poskytnuté úľavy v rámci AAS naviazaného na príslušný výrobok. Dve z týchto spoločností využívali dva z podsystémov, t. j. i) AAS na fyzický vývoz a iii) AAS na dodávky medziproduktov. Tretia spoločnosť využívala podsystém ii) AAS na každoročnú požiadavku. Preto nie je potrebné určovať kompenzovateľnosť zvyšných nepoužitých podsystémov.

(37)

Držiteľ predbežného povolenia je na účely overenia zo strany indických orgánov zo zákona povinný viesť „skutočný a riadny stav spotreby a používania bezcolne dovezeného/na domácom trhu obstaraného tovaru“ v špecifickom formáte (kapitoly 4.26, 4.30 a dodatok 23 k HOP I 2004 – 2009), t. j. register skutočnej spotreby. Tento register musí overiť externý autorizovaný účtovník/účtovník nákladov a prác, ktorý vydal potvrdenie, v ktorom sa uvádza, že predpísaný register a príslušné záznamy a informácie poskytnuté podľa prílohy 23 sú vo všetkých ohľadoch pravdivé a správne. Napriek tomu sa však uvedené ustanovenia vzťahujú len na predbežné povolenia vydané 13. mája 2005 alebo neskôr. Pri všetkých predbežných povoleniach alebo predbežných licenciách vydaných pred týmto dátumom sa od držiteľov vyžaduje, aby sa riadili predtým platnými ustanoveniami o overovaní, t. j. aby viedli pravdivý a riadny výkaz spotreby a využívania dovezeného tovaru v zmysle licencie v špecifikovanom formáte podľa dodatku 18 (kapitola 4.30 a dodatok 18 k HOP I 2002 – 2007).

(38)

Pokiaľ ide o podsystémy používané počas ORP dvomi spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami, t. j. fyzický vývoz a dodávky medziproduktov, IV pevne stanovuje objem a hodnotu tak príspevku na dovoz, ako aj vývoznej povinnosti, a tieto sú zaznamenané v povolení. Okrem toho v čase dovozu a vývozu majú vládni úradníci zaznamenať príslušné transakcie v povolení. Objem povoleného dovozu v rámci AAS určuje indická vláda na základe štandardných noriem vstupu-výstupu (ďalej len „SION“). SION existujú pre väčšinu výrobkov vrátane príslušného výrobku a sú uverejnené v HOP II 2004 – 2009. Najnovšie zmeny týkajúce sa SION, pokiaľ ide o PET film a PET čipy, medziprodukt, boli preskúmané v septembri 2005.

(39)

V súvislosti s uvedeným podsystémom ii) (AAS na každoročnú požiadavku), ktorý využíval druhý vývozca, sa v licencii zaznamenáva len hodnota príspevku na dovoz. Držiteľ licencie je povinný „zachovať pomer medzi vstupnými materiálmi a výsledným výrobkom“ [odsek 424A c) HOP I 2004 – 2009].

(40)

Dovezené vstupné materiály sú neprenosné a musia sa použiť na výrobu výsledného výrobku určeného na vývoz. Vývozná povinnosť sa musí splniť v predpísanom časovom rozvrhu po vydaní licencie (24 mesiacov s dvomi možnými predĺženiami, každé na 6 mesiacov).

(41)

Overením sa zistilo, že skutočná miera spotreby kľúčových surovín potrebných na výrobu jedného kilogramu PET filmu, pokiaľ ide o príslušné spoločnosti, bola nižšia ako príslušné SION. K takejto situácii jednoznačne došlo v prípade starých SION pre PET film a v menšej miere v prípade upravených SION, ktoré nadobudli platnosť v septembri 2005.

(42)

Na základe overenia sa ďalej stanovilo, že žiadna z príslušných spoločností neviedla zákonom požadovaný register spotreby, ktorý sa uvádza v odôvodnení 37. Následne možno vyvodiť jediný záver, že požiadavky na overenie stanovené indickými orgánmi neboli splnené.

d)   Záver

(43)

Oslobodenie od dovozného cla je subvencia v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia, to znamená finančný príspevok zo strany IV, ktorý znamenal výhodu pre prešetrovaných vývozcov.

(44)

Okrem toho AAS na fyzický vývoz, AAS na dodávku medziproduktov a AAS na každoročnú požiadavku sú jasne podmienené podľa zákona výkonnosťou vývozu, a preto sa považujú za špecifické a kompenzovateľné podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. Bez vývozného záväzku nemôže spoločnosť dostať výhody vyplývajúce z týchto systémov.

(45)

Žiadny z troch podsystémov použitých v tomto prípade nemožno považovať za prípustný systém vrátenia cla ani za systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Podsystémy nezodpovedajú pravidlám ustanoveným v bode i) prílohy I, prílohe II (definícia a pravidlá vrátenia cla) a v prílohe III (definícia a pravidlá náhradného vrátenia cla) k základnému nariadeniu. IV neuplatňovala účinne svoj starý či nový overovací systém, ani postup na potvrdenie, či a v akých množstvách sa vstupné materiály spotrebovali pri výrobe vyvážaného výrobku (oddiel II bod 4 prílohy II k základnému nariadeniu a v prípade systémov náhradného vrátenia cla oddiel II bod 2 prílohy III k základnému nariadeniu). SION pre príslušný výrobok neboli dostatočne presné. Samotné SION nemožno považovať za overovací systém skutočnej spotreby, pretože žiadna z príslušných spoločností neviedla požadovaný register spotreby, ktorý by IV umožnil s postačujúcou presnosťou overiť, aké množstvo vstupných materiálov sa spotrebovalo pri výrobe na vývoz. Indická vláda okrem toho nevykonala žiadne ďalšie preskúmanie na základe skutočne použitých vstupných materiálov, i keď toto by za normálnych okolností pri neexistencii účinného overovacieho systému bolo potrebné (oddiel II ods. 5 prílohy II a oddiel II ods. 3 prílohy III k základnému nariadeniu).

(46)

Tieto tri podsystémy sú teda kompenzovateľné.

e)   Výpočet sumy subvencie

(47)

Pri neexistencii prípustných systémov vrátenia cla alebo systémov náhradného vrátenia cla je odpustenie celkových dovozných ciel, ktoré sú obvykle splatné pri dovoze vstupných materiálov, kompenzovateľným zvýhodnením. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že základné nariadenie nestanovuje len kompenzáciu „nadmerného“ odpočtu ciel. Podľa článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia a bodu i) prílohy I k základnému nariadeniu sa nadmerný odpočet ciel môže kompenzovať iba vtedy, ak sú splnené podmienky príloh II a III k základnému nariadeniu. Tieto podmienky však v danom prípade splnené neboli. Ak sa teda nepreukáže existencia vhodného monitorovacieho procesu, uvedená výnimka pre systémy vrátenia cla sa neuplatňuje, ale skôr sa uplatňuje bežné pravidlo na kompenzáciu výšky neuhradených ciel (ušlý príjem) ako akýkoľvek údajný nadmerný odpočet. Ako je ustanovené v oddiele II prílohy II a oddiele II prílohy III k základnému nariadeniu, nie je na prešetrovacom orgáne, aby vypočítal takýto nadmerný odpočet. Na druhej strane podľa článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia prešetrovací orgán musí poskytnúť len postačujúce dôkazy na dokázanie nevhodnosti údajného overovacieho systému.

(48)

Výška subvencie pre troch vývozcov, ktorí využívali AAS, sa vypočítala na základe ušlých dovozných ciel (základné clo a osobitné dodatočné clo) na materiál dovezený v rámci troch podsystémov počas ORP (čitateľ). V súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia sa poplatky, ktoré nutne vznikli v súvislosti s poskytnutím subvencie, odpočítali od výšky subvencie v prípade uplatnenia oprávnených nárokov. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozložila na obrat z vývozu počas ORP ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená výkonnosťou vývozu a nebola poskytnutá podľa vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(49)

Traja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia získali počas ORP výhody v rámci tohto systému v rozpätí od 0,5 % do 2,1 %.

3.   Systém úverových colných knižiek (Ďalej len „DEPBS“)

a)   Právny základ

(50)

Podrobný opis DEPBS sa nachádza v odseku 4.3 politiky EXIM 2004 – 2009 a kapitole 4 HOP I 2004 – 2009.

b)   Oprávnenosť

(51)

Každý výrobca-vývozca alebo obchodník-vývozca má nárok využiť tento systém.

c)   Praktická implementácia DEPBS

(52)

Oprávnený vývozca môže požiadať o úvery DEPBS, ktoré sú vypočítané ako percento hodnoty výrobkov vyvezených v rámci tohto systému. Tieto sadzby DEPBS stanovili indické orgány pre väčšinu výrobkov vrátane príslušného výrobku. Určujú sa na základe noriem SION, pričom sa zohľadňuje predpokladaný obsah dovážaných vstupných materiálov vo vyvážanom výrobku a clo na takýto predpokladaný dovoz vstupných materiálov bez ohľadu na to, či dovozné clo bolo alebo nebolo v skutočnosti zaplatené.

(53)

Na to, aby mala spoločnosť nárok na získanie výhod v rámci tohto systému, musí vyvážať. V čase vývoznej transakcie musí vývozca poskytnúť orgánom v Indii vyhlásenie, v ktorom uvedie, že sa vývoz uskutočňuje v rámci DEPBS. Aby sa mohol tovar vyviezť, vydajú indické colné orgány počas odbavovacieho konania colné vyhlásenie o vývoze. Tento dokument uvádza inter alia výšku úveru DEPBS, ktorý sa má pre túto vývoznú transakciu poskytnúť. V tom čase vývozca vie, aké zvýhodnenie získa. Len čo colné orgány vydajú colné vyhlásenie o vývoze, indická vláda nemá žiadnu právomoc nad rozhodovaním o poskytnutí úveru DEPBS. Príslušná sadzba DEPBS na výpočet zvýhodnenia platí v čase vystavenia vyhlásenia o vývoze. Preto nie je možné vykonať retroaktívne úpravy výšky zvýhodnenia.

(54)

Úvery DEPBS sú voľne prevoditeľné a platné 12 mesiacov od dátumu vydania. Môžu sa použiť na uhradenie ciel pri následnom dovoze akéhokoľvek tovaru, ktorý je možné doviezť bez obmedzenia, okrem investičného tovaru. Tovar dovezený za takého úvery sa môže predávať na domácom trhu (a podlieha dani z predaja) alebo je možné ho využiť inak.

(55)

Žiadosti o úvery DEPBS sa podávajú elektronicky a môžu zahŕňať neobmedzený počet vývozných transakcií. V skutočnosti sa neuplatňujú žiadne prísne termíny na požiadanie o úvery DEPBS. Elektronický systém, ktorý sa používa na správu DEPBS, automaticky nevylučuje vývozné transakcie mimo termínov na podanie žiadostí, ktoré sa uvádzajú v kapitole 4.47 HOP I 2004 – 2009. Okrem toho sa v kapitole 9.3 HOP I 2004 – 2009 jasne uvádza, že žiadosti prijaté po uplynutí termínov na podanie žiadostí sa môžu posúdiť kedykoľvek s uložením malého poplatku ako pokuty (t. j. 10 % z nároku).

d)   Závery týkajúce sa DEPBS

(56)

DEPBS poskytuje subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Úver DEPBS je finančnou pomocou indickej vlády, pretože sa úver napokon využije na kompenzáciu dovozných ciel, a tým zníži príjem indickej vlády z cla, ktoré by bolo v opačnom prípade splatné. Okrem toho úver DEPBS predstavuje pre vývozcu zvýhodnenie, pretože zvyšuje jeho likviditu.

(57)

Ďalej je DEPBS podmienený podľa zákona výkonnosťou vývozu, a preto sa považuje za špecifický a kompenzovateľný podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(58)

Tento systém sa nemôže považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo za systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nespĺňa prísne pravidlá ustanovené v bode i) prílohy I, v prílohe II (definícia a pravidlá vrátenia cla) a v prílohe III (definícia a pravidlá náhrady vrátenia cla) k základnému nariadeniu. Vývozca nemá žiadnu povinnosť skutočne spotrebovať vo výrobnom procese tovar, ktorý bol dovezený bez cla, a výška úveru sa nevypočítava vo vzťahu k skutočne využitým vstupným materiálom. Okrem toho neexistuje systém alebo postup, ktoré by potvrdzovali, ktoré vstupné materiály sa spotrebovali vo výrobnom procese vyvážaného výrobku alebo či k vyššej platbe dovozného cla došlo v zmysle bodu i) prílohy I a príloh II a III k základnému nariadeniu. Napokon, vývozca má nárok na zvýhodnenia v rámci DEPBS bez ohľadu na to, či vôbec dováža nejaké vstupné materiály. Na to, aby výrobca získal zvýhodnenie, stačí, aby jednoducho vyviezol tovar bez preukazovania, že by došlo k dovozu nejakých vstupných materiálov. Teda dokonca aj výrobcovia, ktorí si zabezpečujú všetky svoje vstupné materiály na miestnej úrovni a nedovážajú žiadny tovar, ktorý sa môže použiť ako vstupný materiál, majú stále nárok na zvýhodnenia z DEPBS.

e)   Výpočet sumy subvencie

(59)

V súlade s článkom 2 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia a metodikou výpočtu, ktorá sa v nariadení (ES) č. 367/2006 používa pri tomto systéme, sa výška kompenzovateľných subvencií vypočítala za pomoci zvýhodnenia priznaného príjemcovi, o ktorom sa zistilo, že existovalo počas ORP. V tejto súvislosti sa usúdilo, že zvýhodnenie sa priznalo príjemcovi v čase, keď došlo k vývoznej transakcii v rámci tohto systému. V tomto momente sa IV musí zrieknuť colných poplatkov, čo predstavuje finančný príspevok v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Akonáhle colné úrady vydajú colné vyhlásenie o vývoze, v ktorom sa okrem iného uvádza výška úveru DEPBS, ktorý sa má udeliť na danú vývoznú transakciu, indická vláda nemá žiadnu právomoc rozhodovať, či sa subvencia poskytne, alebo nie. Okrem toho spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia zaúčtovávali úvery DEPBS v účtovných knihách na základe časového rozlíšenia ako príjem v čase vývozných transakcií.

(60)

V prípade, že došlo k opodstatneným žiadostiam, poplatky, ktoré vznikli pri získavaní subvencie, sa odrátali od takto zriadených úverov, aby sa k sume subvencie dospelo ako k čitateľovi podľa článku 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozložila na obrat z vývozu počas obdobia revízneho prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená výkonnosťou vývozu a nebola poskytnutá podľa vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(61)

Štyria spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia získali počas ORP výhody v rámci tohto systému v rozpätí od 2,7 % do 5,9 %.

4.   Systém podpory vývozu investičného tovaru (Ďalej len „EPCGS“)

a)   Právny základ

(62)

Podrobný opis EPCGS sa nachádza v odseku 5 politiky EXIM 2004 – 2009 a kapitole 5 v HOP I 2004 – 2009.

b)   Oprávnenosť

(63)

Výrobcovia-vývozcovia, obchodníci-vývozcovia „naviazaní“ na podporných výrobcov alebo poskytovateľov služieb majú právo využívať tento systém.

c)   Praktická implementácia

(64)

Za podmienok vývoznej povinnosti môže spoločnosť doviezť investičný tovar [nový a od apríla 2003 aj použitý (z druhej ruky) investičný tovar až 10 rokov starý] so zníženou sadzbou cla. Na tento účel IV vydáva na základe žiadosti a uhradeného poplatku licenciu EPCGS. Od apríla 2000 systém umožňuje zníženú sadzbu dovozného cla vo výške 5 %, ktorá sa uplatňuje na všetok investičný tovar dovezený v rámci tohto systému. Až do 31. marca 2000 sa uplatňovala efektívna sadzba cla vo výške 11 % (vrátane 10 % prirážky) a v prípade dovozu vysokej hodnoty nulová sadzba cla. Aby sa splnila vývozná povinnosť, musí sa dovezený investičný tovar použiť na výrobu určitého množstva tovaru určeného na vývoz počas určitého obdobia.

(65)

Držiteľ licencie EPCGS môže získať investičný tovar aj z domácich zdrojov. V takom prípade domáci výrobca investičného tovaru môže využiť výhodu bezcolného dovozu zložiek potrebných na výrobu tohto investičného tovaru. Prípadne sa môže domáci výrobca uchádzať o zvýhodnenie zamýšľaného vývozu v súvislosti s dodávkou investičného tovaru držiteľovi licencie EPCGS.

d)   Pripomienky k poskytovaniu informácií

(66)

Po zverejnení jeden vyvážajúci výrobca zdôraznil, že investičný tovar dovážaný v rámci tohto systému sa takisto používal na výrobu výrobkov, na ktoré sa nevzťahuje toto prešetrovanie, a že pri určovaní rozpätia subvencií by sa výška stanovenej subvencie, ktorá zároveň zodpovedá ORP, mala vydeliť vývozom, ktorý nezahŕňa iba príslušný výrobok. Toto tvrdenie sa posúdilo ako oprávnené a v dôsledku toho sa vhodným spôsobom upravil výpočet výšky výhody pre túto spoločnosť v rámci tohto systému.

e)   Záver týkajúci sa systému EPCG

(67)

Zo systému EPCG sa poskytujú subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Zníženie cla predstavuje finančný príspevok indickej vlády, keďže táto úľava znižuje jej príjem z cla, ktoré by v opačnom prípade bolo splatné. Okrem toho zníženie cla predstavuje pre vývozcu zvýhodnenie, pretože clá ušetrené pri dovoze zvyšujú jeho likviditu.

(68)

Ďalej je EPCGS podmienený podľa zákona výkonnosťou vývozu, keďže takéto licencie nemožno získať bez záväzku uskutočniť vývoz. Preto sa považuje za špecifický a kompenzovateľný podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(69)

Napokon sa tento systém nemôže považovať za prípustný systém na vrátenie cla alebo náhradné vrátenie cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Investičný tovar nie je zahrnutý do takýchto prípustných systémov, ako stanovuje bod i) prílohy I k základnému nariadeniu, pretože sa nespotrebúvajú pri výrobe vyvážaných výrobkov.

f)   Výpočet sumy subvencie

(70)

Výška subvencie sa vypočítala v súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia na základe neuhradeného cla na dovezený investičný tovar počas celej doby, ktorá zohľadňuje obvyklú dobu odpisovania takéhoto investičného tovaru v príslušnom výrobnom odvetví. V súlade so zavedeným postupom sa takto vypočítaná suma, ktorá zodpovedá ORP, upraví pripočítaním úroku za toto obdobie s cieľom získať celkovú hodnotu zvýhodnenia v čase. Na tento účel sa považovala za primeranú komerčná úroková sadzba platná v Indii počas obdobia revízneho prešetrovania. V prípadoch, keď došlo k opodstatneným žiadostiam, sa poplatky, ktoré vznikli pri získaní subvencie, odrátali v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia. V súlade s článkom 7 ods. 2 a 3 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozložila na celkový obrat z vývozu počas ORP ako príslušný menovateľ, keďže subvencia je podmienená výkonnosťou vývozu a nebola poskytnutá s ohľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo prepravené množstvá.

(71)

Štyria spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia získali počas ORP výhody v rámci tohto systému v rozpätí od 1,0 % do 1,9 %.

5.   Systém vývozných spracovateľských zón (Ďalej len „EPZS“)/Systém osobitných hospodárskych zón (Ďalej len „SEZS“)/Systém jednotiek orientovaných na vývoz (Ďalej len „EOUS“)

(72)

Zistilo sa, že žiadny so spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nemal štatút EOU a žiadny z nich sa nenachádzal v EPZS. Jeden zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa nachádzal v SEZS a počas ORP dostal kompenzovateľné subvencie. Ďalej uvedený opis a hodnotenie sú preto obmedzené na SEZS.

a)   Právny základ

(73)

Kapitola 7 politiky EXIM 2004 – 2009 a kapitola 7 HOP I 2004 – 2009 obsahujú odkaz na SEZS. Podrobné pravidlá a ustanovenia už nie sú stanovené v Knihe politiky EXIM ani v príručke postupov. Príslušné ustanovenia týkajúce sa politiky a implementácie sa nachádzajú v zákone o osobitných hospodárskych zónach z roku 2005 (č. 28 z roku 2005) a v Pravidlách pre osobitné hospodárske zóny z roku 2006 (oznámenie zo dňa 10. februára 2006).

b)   Oprávnenosť

(74)

V zásade sa všetky podniky, ktoré vykonávajú vývoz celej svojej výroby tovaru alebo služieb, môžu založiť podľa systému SEZS. Patria sem takisto čisto obchodné spoločnosti. Na rozdiel od EOUS v prípade SEZS neexistujú žiadne minimálne prahy investovania, pokiaľ ide o kapitálové aktíva, ktoré by spoločnosti museli spĺňať, aby boli oprávnené na SEZS.

c)   Praktická implementácia

(75)

SEZS je následníckym systémom predošlého systému vývozných spracovateľských zón (ďalej len „EPZS“). V rámci SEZS sú vytvorené špeciálne bezcolné územia a na účely obchodných operácií, ciel a daní sa pokladajú za zahraničné územie. Jednotky SEZS sa musia nachádzať v osobitných zónach vytvorených na tento účel. Sedemnásť SEZS už funguje po schválení ich zriadenia zo strany indických orgánov.

(76)

Žiadosť o štatút SEZ musí obsahovať podrobné údaje pre najbližších päť rokov, okrem iného o plánovanom objeme výroby, plánovanej hodnote vývozu, o požiadavkách na dovoz a domácich požiadavkách. Keď orgány prijmú žiadosť spoločnosti, podmienky a ustanovenia spojené s týmto prijatím sa oznámia spoločnosti. Dohoda o uznaní spoločnosti ako účastníka SEZS platí päť rokov. Dohodu je možné obnoviť na ďalšie obdobia.

(77)

Základnou povinnosťou jednotiek SEZS, ako sa stanovuje v kapitole VI pravidiel pre osobitné hospodárske zóny z roku 2006, je splnenie čistých devízových príjmov (ďalej len „NFE“), t. j. v referenčnom období (päť rokov od začiatku komerčnej výroby), celková hodnota vývozu musí byť vyššia ako celková hodnota dovezeného tovaru.

(78)

Jednotky SEZS majú nárok na tieto úľavy:

i)

oslobodenie od dovozného cla na všetky typy tovaru (vrátane investičného tovaru, surovín a potravín) potrebných na výrobu, spracovanie alebo v spojení s nimi;

ii)

oslobodenie od spotrebnej dane na tovar obstaraný z domácich zdrojov;

iii)

oslobodenie od centrálnej dane z predaja miestne obstaraného tovaru;

iv)

možnosť predať časť výroby na domácom trhu podmienená splnením kladných príjmov NFE pri zaplatení uplatniteľných ciel, keďže SEZS sa nepovažujú za súčasť indického daňového/colného územia;

v)

100 % oslobodenie od dane z príjmu v súvislosti so ziskom z dovozu od jednotiek SEZ v rámci oddielu 10AA zákona o dani z príjmu počas prvých 5 rokov, 50 % počas ďalších piatich rokov a s možnosťou využívania ďalších výhod počas ďalších 5 rokov a

vi)

oslobodenie od dane za služby, pokiaľ ide o služby využívané v SEZ.

(79)

Jednotky, ktoré fungujú podľa SEZS, sú viazané dohľadom colných úradníkov v súlade s príslušnými ustanoveniami colného zákona.

(80)

Tieto jednotky sú zo zákona povinné viesť riadnu evidenciu, v ktorej by mala byť zaznamenaná hodnota dovezeného tovaru alebo tovaru získaného z vnútroštátneho colného územia, spotreba a využitie tovaru, výroba tovaru a nakladanie s tovarom formou vývozu, predaja na domácom colnom území atď. v súlade s pravidlom 22 ods. 2 pravidiel pre osobitné hospodárske zóny z roku 2006.

(81)

Jednotka SEZ však nie je nikdy povinná určovať vzájomný vzťah medzi každou dovoznou zásielkou a príslušným vývozom alebo prevodmi do iných jednotiek alebo predajom v rámci vnútroštátneho colného územia podľa pravidla 35 pravidiel pre osobitné hospodárske zóny z roku 2006.

(82)

Hodnotenie dovozu a obstarávania surovín a investičného tovaru z domácich zdrojov sa uskutočňuje na základe vlastnej certifikácie. Rovnaký postup sa uplatňuje v prípade predaja na vývoz. Teda colné orgány nevykonávajú žiadne obvyklé kontroly takýchto zásielok jednotiek SEZ.

(83)

V tomto prípade spolupracujúci vyvážajúci výrobca využíval systém na dovoz surovín a investičného tovaru bez cla, na účely výroby domáceho tovaru oslobodeného od spotrebnej dane a výroby domáceho tovaru bez platenia centrálnej dane z predaja, a na účely oslobodenia od dane za služby. Prešetrovanie ukázalo, že príslušný vyvážajúci výrobca nevyužil výhody podľa ustanovení o oslobodení od dane z príjmu v rámci SEZS.

d)   Pripomienky k poskytovaniu informácií

(84)

Po zverejnení vyvážajúci výrobca, ktorý sa nachádza v SEZS, predložil niekoľko tvrdení, napr. že podsystémy, ktoré využívala spoločnosť, sú prípustné systémy oslobodenia od cla (systémy vrátenia cla) a tieto podsystémy nepredstavujú subvenciu, pretože neposkytujú výhodu. Tvrdenia tohto vyvážajúceho výrobcu sa posudzujú nižšie.

e)   Závery týkajúce sa SEZS

(85)

V prípade oslobodenia od spotrebnej dane na tovar získaný z domácich zdrojov sa zistilo že clo zaplatené pri nákupe jednotky inej ako SEZS možno použiť ako úver na vlastné budúce colné záväzky, t. j. na úhradu spotrebnej dane z predaja na domácom trhu (tzv. mechanizmus „CENVAT“). Spotrebná daň uhradená pri nákupe teda nie je konečná. Podľa nástrojov úveru „CENVAT“ je nositeľom konečného cla len pridaná hodnota, nie vstupné materiály. Oslobodením od spotrebnej dane z nákupov vykonaných jednotkou SEZS žiadny dodatočný príjem vlády nie je ušlý, a pre SEZS tak nevzniká žiadna dodatočná výhoda. Za týchto okolností, keď SEZS nevzniká žiadna dodatočná výhoda, nie je nutné tento podsystém ďalej analyzovať v rámci tohto prešetrovania.

(86)

Oslobodenie jednotky SEZS od dvoch typov dovozného cla (základného cla a osobitného dodatočného cla bežne ukladaného pri dovoze surovín a investičného tovaru), oslobodenie od dane z predaja tovaru získaného z domácich zdrojov a oslobodenie od dane za služby predstavuje subvenciu v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Vládny príjem, ktorý by sa vyberal, ak by neexistoval tento systém, je ušlý, čím sa jednotke SEZS poskytuje výhoda v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia, pretože to zvyšuje jej likviditu. Podľa zákona sú subvencie podmienené výkonnosťou vývozu, a preto sa považujú za špecifické a kompenzovateľné podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. Vývozným cieľom SEZS, ako sa stanovuje v pravidle 2 pravidiel pre osobitné hospodárske zóny z roku 2006, je podmienkou sine qua non na získanie stimulov.

(87)

Vyvážajúci výrobca tvrdil, že podsystémy, ktoré využívala spoločnosť, predstavujú prípustné systémy oslobodenia od cla (systémy vrátenia cla) podľa článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a prílohy I k základnému nariadeniu, a preto nie sú kompenzovateľné. Spoločnosť tvrdila, že v bode i) prílohy k základnému nariadeniu sa stanovuje, že vývoznú subvenciu predstavuje iba oslobodenie, odpočet alebo vrátenie dovozných poplatkov, ktoré prevyšuje čiastku dovozných poplatkov vybraných za dovezené vstupné materiály, ktoré sa spotrebúvajú pri výrobe vyvážaného výrobku. Inými slovami, pokiaľ nedôjde k nadmernému odpočtu alebo oslobodeniu, nemožno oslobodenie od dovozného cla na vstupné materiály potrebné na výrobu, produkciu alebo spracovanie vyvážaného výrobku považovať za kompenzovateľnú subvenciu.

(88)

V odpovedi na toto tvrdenie treba predovšetkým uviesť, že výhody, ktoré využíva jednotka SEZ, sú podľa zákona podmienené výkonnosťou vývozu. Okrem toho systémy sa nemôžu považovať za prípustné systémy vrátenia cla alebo za systémy náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nezodpovedajú prísnym pravidlám ustanoveným v prílohe I [položky h) a i)], prílohe II (definícia a pravidlá vrátenia cla) a v prílohe III (definícia a pravidlá náhradného vrátenia cla) k základnému nariadeniu. Vzhľadom na skutočnosť, že ustanovenia o oslobodení od dane z predaja a oslobodení od dovozného cla sa uplatňujú pri nákupe investičného tovaru, nie sú už v súlade s pravidlami pre prípustné systémy vrátenia cla, pretože investičný tovar sa nespotrebúva vo výrobnom procese, ako sa požaduje v prílohe I položke h) (vrátenie dane z predaja) a v prílohe I bode i) (odpočet dovozného cla). Okrem toho sa potvrdilo, že IV nemá žiadny účinný overovací systém ani postup na potvrdenie, či a v akých množstvách sa vstupné materiály nakúpené bez cla alebo dane z predaja spotrebovali pri výrobe vyvážaného výrobku (oddiel II bod 4 prílohy II k základnému nariadeniu a v prípade systémov náhradného vrátenia cla oddiel II bod 2 prílohy III k základnému nariadeniu). V skutočnosti musí jednotka SEZ dosiahnuť čisté devízové príjmy (ďalej len „NFE“), ale neexistuje žiadny overovací systém zameraný na monitorovanie spotreby dovozu vo vzťahu k výrobe vyvážaného tovaru.

(89)

Vyvážajúci výrobca predložil alternatívne tvrdenie, že podsystémy, ktoré využívala spoločnosť neboli subvenciami, keďže sa v rámci nich spoločnosti neposkytla žiadna výhoda. Pokiaľ ide o predaj na domácom trhu, vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že vzhľadom na to, že jednotka SEZ sa nepovažuje za súčasť indického daňového/colného územia, za konečné výrobky, ktoré sa predávajú na domácom trhu, je potrebné platiť clo v plnej výške. Vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že nezískali žiadnu výhodu, keďže clo, od ktorého boli oslobodené vstupné materiály používané pri výrobe tovaru predávaného na domácom trhu, bolo nižšie ako clo, ktoré spoločnosť zaplatila pri predaji na domácom trhu.

(90)

V odpovedi na toto tvrdenie treba uviesť, že napriek tomu, že účelom zriadenia jednotky SEZ je dosiahnuť NFE, jednotka SEZ môže časť svojej výroby predávať na domácom trhu. V rámci systému SEZ sa s tovarom precleným v súlade s colnými zákonmi zo zóny na domáci trh bude zaobchádzať ako s dovezeným tovarom. Jednotka SEZ z tohto hľadiska nie je v inej situácii ako ostatné spoločnosti, ktoré pôsobia na domácom trhu, t. j. za nakúpený tovar by bolo potrebné zaplatiť uplatniteľné clo/dane. V tejto súvislosti by malo byť jasné, že rozhodnutie vlády uložiť daň za tovar určený na spotrebu na domácom trhu neznamená, že oslobodenie jednotky SEZ od dovozného cla a dane z predaja nie je výhodou vo vzťahu k predaju príslušného výrobku na vývoz. Okrem toho predaj na domácom trhu nemá žiadny vplyv na všeobecnejšie posúdenie toho, či existuje zodpovedajúci overovací systém.

(91)

Pokiaľ ide o predaj na vývoz, vyvážajúci výrobca tvrdil, že oslobodenie od dovozného cla a daní nepredstavuje kompenzovateľnú subvenciu, pokiaľ nedôjde k nadmernému odpočtu. Spoločnosť ďalej tvrdila, že jednotka SEZ je viazaná dohľadom colných úradníkov a že nie je možné predávať vstupné materiály na domácom trhu alebo zahrnúť ich do výrobkov určených na predaj na domácom trhu bez toho, aby sa zaplatilo uplatniteľné clo. Podľa vyvážajúceho výrobcu z tohto dôvodu nemôže dôjsť k žiadnemu nadmernému odpočtu.

(92)

V odpovedi na toto tvrdenie treba pripomenúť, že neexistuje žiadny systém alebo postup, ktoré by potvrdzovali, ktoré vstupné materiály sa spotrebovali vo výrobnom procese vyvážaného výrobku alebo či k nadmernej platbe dovozného cla a dane došlo v zmysle príloh I, II a III k základnému nariadeniu. Jednotka SEZ nemá z právneho hľadiska v žiadnom okamihu povinnosť určovať vzájomný vzťah medzi každou dovoznou zásielkou a miestom určenia príslušného výsledného výrobku. Iba v prípade, že by takéto kontroly existovali, mohli by mať indické orgány k dispozícii dostatok informácií o konečnom mieste určenia vstupných materiálov, aby bolo možné uskutočniť účinnú kontrolu, či oslobodenie od cla/dane z predaja neprevyšuje vstupné materiály na výrobu na vývoz. Vnútorné systémy spoločností by ako také neboli postačujúce, pretože overovací systém pre vrátenie cla by musela navrhnúť a presadzovať vláda. Prešetrovaním sa následne zistilo, že právne predpisy a ustanovenia pre SEZS výslovne nepožadujú, aby SEZS evidovali súvislosť medzi dovezenými materiálmi a konečným výrobkom, a že IV nezaviedla žiadny účinný kontrolný mechanizmus na stanovenie toho, aké vstupné materiály a v akých množstvách sa spotrebovali pri výrobe na vývoz.

(93)

IV navyše nevykonala ďalšie preskúmanie na základe skutočne použitých vstupných materiálov, aj keď toto by za normálnych okolností pri neexistencii účinného overovacieho systému bolo potrebné (oddiel II ods. 5 prílohy II a oddiel II ods. 3 prílohy III k základnému nariadeniu). Okrem toho IV neposkytla žiadny dôkaz o tom, že nedošlo k žiadnemu nadmernému odpočtu.

f)   Výpočet výšky subvencie

(94)

V súlade s uvedeným, pri neexistencii prípustného systému vrátenia cla alebo systému náhradného vrátenia cla je kompenzovateľnou výhodou odpočet cla (základného cla a osobitného dodatočného cla), oslobodenie od dane z predaja pri tovare zakúpenom na domácom trhu a oslobodenie od dane za služby počas OP.

(95)

Pokiaľ ide o oslobodenie od základného cla, oslobodenie od dane z predaja tovaru získaného z domácich zdrojov a oslobodenie od dane za služby, čitateľ (výška subvencie) sa vypočítal na základe čiastok odpustených počas ORP. Poplatky, ktoré nutne vznikli v súvislosti so získaním subvencie, boli v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia odpočítané od tejto sumy, aby sa dospelo k výške subvencie ako čitateľovi.

(96)

Na rozdiel od surovín sa investičný tovar fyzicky nezapracúva do hotových výrobkov. Následne, pokiaľ ide o oslobodenie od daní z nákupu investičného tovaru, výška subvencie sa vypočítala v súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia na základe neuhradeného cla na dovezený investičný tovar počas celého obdobia, ktoré zodpovedá obvyklej dobe odpisovania takéhoto investičného tovaru v príslušnom výrobnom odvetví. V súlade so zavedeným postupom sa takto vypočítaná suma, ktorá zodpovedá ORP, upraví pripočítaním úroku za toto obdobie s cieľom získať celkovú hodnotu zvýhodnenia v čase. Na tento účel sa považovala za primeranú komerčná úroková sadzba platná v Indii počas ORP. V prípade opodstatnených žiadostí sa poplatky, ktoré vznikli pri získaní subvencie, odrátali v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia.

(97)

V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencie stanovená v odôvodneniach 95 a 96 rozložila na príslušný obrat z vývozu za ORP ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená výkonnosťou vývozu a nebola poskytnutá podľa vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev. Takto získané rozpätie subvencie bolo vo výške 5,4 %.

6.   Systém oslobodenia od dane z príjmu (Ďalej len „ITES“)

(98)

V rámci tohto systému vývozcovia môžu využiť čiastočné oslobodenie od dane z príjmu zo ziskov realizovaných pri vývoznom predaji. Právny základ pre toto oslobodenie sa ustanovil v oddiele 80HHC ITA.

(99)

Toto ustanovenie bolo zrušené od posudzovaného roku 2005/2006 (t. j. za finančný rok od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005), a preto od 31. marca 2004 oddiel 80HHC ITA nepredstavuje žiadne zvýhodnenie. Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia nevyužili žiadne výhody vyplývajúce z tohto systému počas ORP. Z toho dôvodu, keďže systém sa zrušil, nie je potrebné kompenzovať ho v súlade s článkom 15 ods. 1 základného nariadenia.

7.   Systém vývozných úverov (Ďalej len „ECS“)

a)   Právny základ

(100)

Podrobné údaje o systéme sú stanovené v hlavnom obežníku Master Circular DBOD No. DIR.(Exp).BC 02/04.02.02/2007-08 (vývozný úver v cudzej mene) a v hlavnom obežníku Master Circular DBOD No. DIR.(Exp).BC 01/04.02.02/2007-08 (vývozný úver v rupiách) banky Reserve Bank of India (ďalej len „RBI“), ktorý je určený všetkým komerčným bankám v Indii.

b)   Oprávnenosť

(101)

Vyrábajúci vývozcovia a obchodníci-vývozcovia sú oprávnení na tento systém. Zistilo sa, že traja z vyvážajúcich výrobcov využívali výhody v rámci ECS.

c)   Praktická implementácia

(102)

V rámci tohto systému RBI povinne stanovuje maximálny strop úrokových sadzieb uplatniteľný na vývozné úvery tak v indických rupiách, ako aj v cudzej mene, ktoré môžu komerčné banky účtovať vývozcovi. ECS pozostáva z dvoch podsystémov: zo systému vývozných úverov pred odoslaním („úver na zabalenie“), ktorý pokrýva úvery poskytnuté vývozcovi na financovanie nákupu, spracovania, výroby, zabalenia a/alebo odoslania tovaru pred vývozom, a zo systému vývozných úverov po odoslaní, v rámci ktorého sa poskytujú pôžičky na pracovný kapitál na účely financovania vývozných pohľadávok. RBI tiež nariaďuje bankám, aby poskytli určitú výšku svojho čistého bankového úveru na financovanie vývozu.

(103)

V dôsledku hlavných obežníkov RBI môžu vývozcovia získať vývozné úvery s preferenčnými úrokovými sadzbami v porovnaní s úrokovými sadzbami pre bežné komerčné úvery („hotovostné úvery“), ktoré sa stanovujú výlučne podľa trhových podmienok. Rozdiel v sadzbách by sa mohol znížiť pre spoločnosti s dobrým úverovým ratingom. V skutočnosti by spoločnosti, ktoré majú vysoký rating, mohli získať vývozné úvery a hotovostné úvery za rovnakých podmienok.

d)   Záver týkajúci sa systému ECS

(104)

Preferenčné úrokové sadzby úveru ECS stanovené v hlavnom obežníku RBI uvedenom v odôvodnení 100 môžu znížiť náklady na úroky vývozcu v porovnaní s nákladmi na úvery stanovené výlučne v trhových podmienkach a v tomto prípade zvýhodniť takéhoto vývozcu v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Financovanie vývozu ako také nie je bezpečnejšie ako domáce financovanie. V skutočnosti sa obvykle vníma ako rizikovejšie a miera bezpečnosti vyžadovaná pre určitý úver bez ohľadu na predmet financovania je výlučne obchodným rozhodnutím danej komerčnej banky. Rozdiely v sadzbách, pokiaľ ide o rôzne banky, sú výsledkom metodiky RBI na stanovenie maximálnych úrokových mier na úvery pre každú komerčnú banku jednotlivo. Okrem toho by komerčné banky neboli povinné poskytnúť veriteľom financovanie vývozu s prípadne výhodnejšími úrokovými sadzbami na vývozné úvery v cudzej mene.

(105)

Napriek skutočnosti, že preferenčné úvery v rámci ECS poskytujú komerčné banky, toto zvýhodnenie je finančným príspevkom vlády v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu iv) nariadenia. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že ani podľa článku 2 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia, ani ASCM sa nevyžadujú ďalšie verejné výdavky, napr. refundáciu komerčných bánk indickou vládou, na preukázanie subvencie, ale stačí len nariadenie vlády na vykonávanie funkcií uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a) bodoch i), ii) alebo iii) základného nariadenia. RBI je orgán verejnej správy, a preto spadá do vymedzenia pojmu „vláda“, ako sa uvádza v článku 1 ods. 3 základného nariadenia. Je stopercentným vlastníctvom vlády, sleduje ciele štátnej politiky, napr. menovej politiky, a členov jej vedenia vymenúva indická vláda. RBI riadi súkromné orgány, v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu iv) druhej zarážky základného nariadenia, keďže komerčné banky sú viazané podmienkami, ktoré im ukladá, okrem iného, pokiaľ ide o maximálne stropy úrokových sadzieb na vývozné úvery povinne predpísané v hlavných obežníkoch RBI a ustanoveniach RBI o tom, že komerčné banky musia poskytovať určitú sumu zo svojich čistých bankových úverov na financovanie vývozu. Toto nariadenie ukladá komerčným bankám povinnosť vykonávať funkcie uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) bode i) základného nariadenia, v tomto prípade poskytovať pôžičky vo forme preferenčného financovania vývozu. Takýto priamy prevod finančných prostriedkov vo forme pôžičiek za určitých podmienok by za normálnych okolností plnila vláda a prax sa v žiadnom smere nelíši od bežnej praxe vlád v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia. Táto subvencia sa považuje za špecifickú a kompenzovateľnú, pretože preferenčné úrokové sadzby sú k dispozícii len v súvislosti s financovaním vývozných transakcií, a sú teda podmienené výkonnosťou vývozu podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

e)   Výpočet výšky subvencie

(106)

Výška subvencie sa vypočítala na základe rozdielu medzi úrokmi zaplatenými za vývozné úvery počas ORP a sumou, ktorá by bola splatná za bežné komerčné úvery využívané spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami. Táto výška subvencie (čitateľ) sa rozložila na obrat z vývozu počas ORP ako príslušný menovateľ v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia, pretože subvencia je podmienená výkonnosťou vývozu a nebola poskytnutá podľa vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(107)

Traja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia získali počas ORP výhody v rámci tohto systému v rozpätí 0,3 % až 0,4 %.

8.   Systém stimulačných balíkov (PSI)

a)   Právny základ

(108)

Počas predchádzajúcich prešetrovaní týkajúcich sa PET filmu, vrátane revízneho prešetrovania, ktoré viedlo k uloženiu v súčasnosti platného konečného vyrovnávacieho cla nariadením (ES) č. 367/2006, sa prešetrilo niekoľko indických štátnych systémov, v rámci ktorých boli miestnym spoločnostiam poskytnuté stimuly. Štátne systémy spadajú pod položku „Systém stimulačných balíkov“ (ďalej len „PSI“), keďže zahŕňajú viacero druhov stimulačných opatrní. Prešetrovaním sa zistilo, že oprávnenosť spoločnosti na výhody v rámci systému sa stanovuje v „osvedčení o oprávnenosti“. Prešetrovaním sa zistilo, že počas ORP dvaja zo spolupracujúcich výrobcov využívali oslobodenie od dane z obchodu (dane z predaja) v rámci PSI podľa oddielu 4A zákona o dani z obchodu štátu Uttarpradéš. Týmto ustanovením o dani sa spoločnosť oslobodzuje od dane z predaja (miestnej dane z predaja aj centrálnej dane z predaja) pri predaji na domácom trhu.

b)   Oprávnenosť

(109)

Na získanie oprávnenosti musia spoločnosti na základe všeobecného pravidla investovať v menej rozvinutých oblastiach štátu, a to vytvorením nového výrobného podniku alebo realizáciou veľkej kapitálovej investície na rozšírenie alebo diverzifikáciu existujúceho výrobného podniku. Hlavným kritériom stanovenia výšky stimulov je klasifikácia oblasti, v ktorej sa podnik nachádza alebo bude nachádzať, a veľkosť investície.

c)   Praktická implementácia

(110)

Podľa systémov oslobodenia od dane z predaja sa od určitých jednotiek nežiada, aby pri svojich predajných transakciách vyberali akúkoľvek daň z predaja. Podobne boli označené jednotky oslobodené od platenia dane z predaja pri nákupoch tovaru od dodávateľov oprávnených pre tento systém. Zatiaľ čo oslobodenie v súvislosti s predajnou transakciou nepredstavuje pre označené predajné jednotky žiadnu výhodu, oslobodenie v súvislosti s nákupnými transakciami však pre označené nakupujúce jednotky výhodu znamená.

d)   Pripomienky k poskytovaniu informácií

(111)

Po zverejnení jeden vyvážajúci výrobca uviedol, že pri určení výšky výhody získanej v rámci tohto systému sa vychádzalo z predpokladu, že dodávatelia hlavnej suroviny používanej pri výrobe príslušného výrobku boli oslobodení od dane z predaja. Predajné faktúry však ukázali, že predmetní dodávatelia v skutočnosti účtovali daň zo svojho predaja príslušnej spoločnosti. Na základe toho, vzhľadom na to, že daň z predaja uhrádzala spoločnosť, vyvážajúcemu výrobcovi z tohto nákupu nevznikla žiadna kompenzovateľná výhoda a výška subvencie sa zodpovedajúcim spôsobom prehodnotila.

e)   Záver

(112)

PSI poskytuje subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Oslobodenie od daní z predaja pri nákupoch predstavuje finančný príspevok, pretože touto úľavou sa znižuje vládny príjem, ktorý by bol v opačnom prípade splatný. Okrem toho toto oslobodenie zvýhodňuje spoločnosti, lebo zlepšuje ich likviditu.

(113)

PSI je dostupný iba spoločnostiam, ktoré investovali v určitých určených geografických oblastiach v rámci súdnej právomoci štátu v Indii. Nie je k dispozícii spoločnostiam, ktoré sa nachádzajú mimo týchto oblastí. Výška prínosu je rôzna podľa príslušnej oblasti. Systém je špecifický v súlade s článkom 3 ods. 2 písm. a) a s článkom 3 ods. 3 základného nariadenia, a preto je kompenzovateľný.

f)   Výpočet výšky subvencie

(114)

Pokiaľ ide o oslobodenie od dane z predaja, výška subvencie sa vypočítala na základe obvykle splatnej výšky dane z predaja počas ORP, ktorá však zostala nezaplatená.

(115)

Podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia sa výška subvencie (čitateľ) rozložila na celkový obrat spoločnosti z vývozu a predaja na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania, ako príslušný menovateľ, keďže subvencia nie je podmienená vývozom a nebola poskytnutá s ohľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo prepravené množstvá.

(116)

Dvaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia získali počas ORP subvencie v rámci tohto systému v rozpätí 0,3 % a 1,4 %.

9.   Výška kompenzovateľných subvencií

(117)

Treba pripomenúť, že v nariadení (ES) č. 367/2006 a v jeho následných zmenách a doplneniach, uvedenom v odôvodneniach 2, 3 a 4, sa zistilo, že v prípade príslušných spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí spolupracovali v rámci súčasného čiastočného predbežného preskúmania, sa výška kompenzovateľných subvencií, vyjadrená ako ad valorem, pohybovala v rozmedzí od 12 % do 19,1 %.

(118)

V rámci súčasného čiastočného predbežného preskúmania sa zistilo, že výška kompenzovateľných subvencií, vyjadrená ako ad valorem, sa pohybovala v rozmedzí od 5,4 % do 8,6 %, ako sa uvádza ďalej:

Systém→

AAS (12)

DEPBS (12)

EPCGS (12)

SEZS (12)

ECS (12)

PSI

Spolu

Spoločnosť↓

%

%

%

%

%

%

%

Ester Industries Limited

 

5,8

1,0

 

0,4

 

7,2

Garware Polyester Limited

0,5

3,9

1,0

 

zanedb.

 

5,4

Polyplex Corporation Limited

1,7

3,2

1,9

 

0,4

1,4

8,6

SRF Limited

 

 

 

5,4

 

 

5,4

Uflex Limited

2,1

2,7

1,0

 

0,3

0,3

6,4

10.   Vyrovnávacie opatrenia

(119)

V súlade s ustanoveniami článku 19 základného nariadenia a na základe tohto čiastočného predbežného preskúmania, ako sa stanovuje v bode 3 oznámenia o začatí konania, sa stanovuje, že úroveň subvencovania, pokiaľ ide o príslušných spolupracujúcich výrobcov, klesla, a preto sa musia zodpovedajúcim spôsobom upraviť sadzby vyrovnávacích ciel uložené týmto vyvážajúcim výrobcom nariadením (ES) č. 367/2006.

(120)

Upravené sadzby vyrovnávacieho cla by sa mali stanoviť na úrovni nových sadzieb subvencovania zistenej počas súčasného predbežného preskúmania, pretože rozpätie ujmy vypočítané v rámci pôvodného protisubvenčného prešetrovania zostáva vyššie.

(121)

Pokiaľ ide o všetky ostatné spoločnosti, na ktoré sa nevzťahovalo toto predbežné čiastočné preskúmanie, je potrebné poznamenať, že súčasné spôsoby uplatňovania prešetrovaných systémov a ich kompenzovateľnosť sa v porovnaní s predchádzajúcim prešetrovaním nezmenili. Preto nie je potrebné opätovne vypočítať výšku subvencovania a colné sadzby pre tieto spoločnosti. Vzhľadom na túto skutočnosť zostávajú colné sadzby uplatniteľné na všetky ostatné strany, s výnimkou piatich vyvážajúcich výrobcov, ktorí v tomto prešetrovaní spolupracovali, nezmenené.

(122)

Vyrovnávacie colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení zohľadňujú situáciu zistenú počas čiastočného predbežného preskúmania. Z tohto dôvodu sa uplatňujú výlučne na dovoz príslušného výrobku vyrábaného týmito spoločnosťami. Na dovoz príslušného výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je konkrétne uvedená v operatívnej časti tohto nariadenia vrátane subjektov, ktoré sú prepojené s konkrétne uvedenými subjektmi, sa nemôžu vzťahovať tieto výhodné sadzby. Vzťahuje sa na ne colná sadzba, ktorá sa uplatňuje na „všetky ostatné spoločnosti“.

(123)

Akákoľvek požiadavka uplatňovania týchto individuálnych vyrovnávacích colných sadzieb (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných či predajných subjektov) by sa mala adresovať Komisii (13) s priloženými príslušnými informáciami, najmä o modifikácii činnosti spoločnosti spojenej s výrobou, domácim či vývozným predajom súvisiacim napríklad s touto zmenou názvu alebo výrobných či predajných subjektov. Ak je to vhodné a po porade s poradným výborom sa vykoná zodpovedajúca zmena a doplnenie tohto nariadenia a aktualizácia zoznamu spoločností, ktoré využívajú výhody individuálnych colných sadzieb.

11.   Antidumpingové opatrenia

(124)

Ako sa ustanovuje v poslednom odseku v bode 3 oznámenia o začatí konania, úprava vyrovnávacej colnej sadzby bude mať vplyv na konečné antidumpingové clo uložené nariadením (ES) č. 1292/2007, keďže toto clo bolo počas predchádzajúcich antidumpingových prešetrovaní upravené s cieľom predísť dvojitému započítavaniu účinkov výhod vývozných subvencií (treba pripomenúť, že konečné antidumpingové clo vychádzalo z dumpingového rozpätia, pretože sa zistilo, že toto rozpätie bolo nižšie ako úroveň odstránenia ujmy). Článok 24 ods.1 základného nariadenia a článok 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 384/96 ustanovujú, že žiaden výrobok nepodlieha antidumpingovým ani vyrovnávacím clám na účely vyriešenia jednej a tej istej situácie, ktorá vzniká následkom dumpingu alebo vývozného subvencovania. V pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že niektoré prešetrované systémy subvencovania, ktoré boli zistené ako kompenzovateľné, predstavovali vývozné subvencie v zmysle článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. Takéto dotácie môžu ako také ovplyvniť vývozné ceny indických vyvážajúcich výrobcov, a tým viesť k zvýšeným dumpingovým rozpätiam. Preto boli podľa článku 24 ods. 1 základného nariadenia upravené antidumpingové colné sadzby, s cieľom zohľadniť skutočné dumpingové rozpätie zostávajúce po uložení konečného vyrovnávacieho cla, ktoré kompenzuje účinok vývozných subvencií [pozri odôvodnenie 59 nariadenia (ES) č. 366/2006 a odôvodnenie 11 nariadenia (ES) č. 1424/2006].

(125)

Preto je teraz potrebné prispôsobiť konečné sadzby antidumpingového cla pre príslušných vyvážajúcich výrobcov, aby sa zohľadnila revidovaná úroveň výhody získanej z vývozných subvencií v ORP v súčasnom protisubvenčnom prešetrovaní s cieľom odzrkadliť skutočné dumpingové rozpätie zostávajúce po uložení upraveného konečného vyrovnávacieho cla, ktoré kompenzuje účinok vývozných subvencií.

(126)

Dumpingové rozpätia, ktoré sa predtým stanovili, pokiaľ ide o spoločnosti Ester Industries Limited, Garware Polyester Limited, Polyplex Corporation Limited a spoločnosť Uflex Limited (v tom čase známu ako Flex Industries Limited) (14), boli stanovené v nariadení (ES) č. 366/2006 (pozri odôvodnenie 50) a v prípade týchto štyroch príslušných spoločností predstavovali úrovne 29,3 %, 20,1 %, 3,7 % a 3,2 % v tomto poradí. Úroveň dumpingového rozpätia pre spoločnosť SRF Limited stanovená v nariadení (ES) č. 1424/2006 bola 15,5 %.

(127)

So zreteľom na výhody získané na základe vývozných subvencií zistené v ORP a na predtým stanovenú úroveň dumpingového rozpätia by sa rozpätia a colné sadzby uplatniteľné na príslušné spoločnosti mali vypočítať podľa údajov uvedených v tejto tabuľke:

Spoločnosť

Rozpätie vývozných subvencií

Celkové rozpätie subvencií

Predtým stanovené dumpingové rozpätie

Vyrovnávacie clo

Antidumpingové clo

Celková colná sadzba

Ester Industries Limited

7,2 %

7,2 %

29,3 %

7,2 %

22,1 %

29,3 %

Garware Polyester Limited

5,4 %

5,4 %

20,1 %

5,4 %

14,7 %

20,1 %

Polyplex Corporation Limited

7,2 %

8,6 %

3,7 %

8,6 %

0,0 %

8,6 %

SRF Limited

5,4 %

5,4 %

15,5 %

5,4 %

10,1 %

15,5 %

Uflex Limited

6,1 %

6,4 %

3,2 %

6,4 %

0,0 %

6,4 %

(128)

S cieľom zohľadniť zrevidovanú úroveň antidumpingového cla pre päť príslušných vyvážajúcich výrobcov by sa nariadenie (ES) č. 1292/2007 malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Článok 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 367/2006 sa nahrádza takto:

„2.   Sadzba konečného vyrovnávacieho cla uplatniteľná na čistú franko cenu na hranici Spoločenstva pred preclením výrobkov vyrábaných uvedenými spoločnosťami je takáto:

Spoločnosť

Konečné clo (%)

Doplnkový kód TARIC

Ester Industries Limited, 75-76, Amrit Nagar, Behind South Extension Part-1, New Delhi 110003, India

7,2

A026

Garware Polyester Limited, Garware House, 50-A, Swami Nityanand Marg, Vile Parle (East), Mumbai 400057, India

5,4

A028

Jindal Poly Films Limited, 56 Hanuman Road, New Delhi 110001, India

17,1

A030

MTZ Polyfilms Limited, New India Centre, 5th Floor, 17 Co-operage Road, Mumbai 400039, India

8,7

A031

Polyplex Corporation Limited, B-37, Sector-1, Noida 201301, Dist. Gautam Budh Nagar, Uttar Pradesh, India

8,6

A032

SRF Limited, Block C, Sector 45, Greenwood City, Gurgaon 122003, Haryana, India

5,4

A753

Uflex Limited, A-1, Sector 60, Noida 201301 (U.P.), India

6,4

A027

Všetky ostatné spoločnosti

19,1

A999“

Článok 2

Článok 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1292/2007 sa nahrádza takto:

„2.   Sadzba konečného antidumpingového cla uplatniteľná na čistú franko cenu na hranici Spoločenstva pred preclením výrobkov vyrobených uvedenými spoločnosťami je takáto:

Spoločnosť

Konečné clo (%)

Doplnkový kód TARIC

Ester Industries Limited, 75-76, Amrit Nagar, Behind South Extension Part-1, New Delhi 110003, India

22,1

A026

Garware Polyester Limited, Garware House, 50-A, Swami Nityanand Marg, Vile Parle (East), Mumbai 400057, India

14,7

A028

Jindal Poly Films Limited, 56 Hanuman Road, New Delhi 110001, India

0,0

A030

MTZ Polyfilms Limited, New India Centre, 5th Floor, 17 Co-operage Road, Mumbai 400039, India

18,0

A031

Polyplex Corporation Limited, B-37, Sector-1, Noida 201301, Dist. Gautam Budh Nagar, Uttar Pradesh, India

0,0

A032

SRF Limited, Block C, Sector 45, Greenwood City, Gurgaon 122003, Haryana, India

10,1

A753

Uflex Limited, A-1, Sector 60, Noida 201301 (U.P.), India

0,0

A027

Všetky ostatné spoločnosti

17,3

A999“

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 8. januára 2009

Za Radu

predseda

K. SCHWARZENBERG


(1)  Ú. v. ES L 288, 21.10.1997, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 316, 10.12.1999, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 68, 8.3.2006, s. 15.

(4)  Ú. v. EÚ L 236, 31.8.2006, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 255, 29.9.2007, s. 1.

(6)  Ú. v. ES L 227, 23.8.2001, s. 1.

(7)  Ú. v. EÚ L 68, 8.3.2006, s. 6.

(8)  Ú. v. EÚ L 270, 29.9.2006, s. 1.

(9)  Ú. v. EÚ L 288, 6.11.2007, s. 1.

(10)  Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ C 240, 12.10.2007, s. 6.

(12)  Subvencie označené * sú vývozné subvencie.

(13)  European Commission –Directorate General for Trade- Directorate B – N105, 04/90. –Rue de la Loi/Wetstraat 200- B-1049 Brussels.

(14)  Ú. v. EÚ L 68, 8.3.2006, s. 6.


10.1.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 6/18


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 16/2009

z 9. januára 2009,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1580/2007 z 21. decembra 2007, ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá pre nariadenia Rady (ES) č. 2200/96, (ES) č. 2201/96 a (ES) č. 1182/2007 v sektore ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 138 ods. 1,

keďže:

V súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní sa nariadením (ES) č. 1580/2007 ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanoví paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XV k uvedenému nariadeniu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 138 nariadenia (ES) č. 1580/2007 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 10. januára 2009.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 9. januára 2009

Za Komisiu

Jean-Luc DEMARTY

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 350, 31.12.2007, s. 1.


PRÍLOHA

Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)

Číselný znak KN

Kód tretej krajiny (1)

Paušálna dovozná hodnota

0702 00 00

MA

58,7

TR

104,0

ZZ

81,4

0707 00 05

JO

167,2

MA

88,6

TR

147,0

ZZ

134,3

0709 90 70

MA

87,0

TR

158,3

ZZ

122,7

0805 10 20

BR

44,6

CL

44,1

EG

52,5

IL

54,2

MA

55,0

TR

78,3

ZA

44,1

ZZ

53,3

0805 20 10

MA

69,0

ZZ

69,0

0805 20 30, 0805 20 50, 0805 20 70, 0805 20 90

CN

49,4

IL

69,6

TR

82,2

ZZ

67,1

0805 50 10

EG

47,1

MA

58,4

TR

65,3

ZZ

56,9

0808 10 80

CN

83,6

MK

35,0

US

116,4

ZZ

78,3

0808 20 50

CN

68,2

US

119,1

ZZ

93,7


(1)  Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (ES) č. 1833/2006 (Ú. v. EÚ L 354, 14.12.2006, s. 19). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.


SMERNICE

10.1.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 6/20


SMERNICA KOMISIE 2008/128/ES

z 22. decembra 2008,

ktorou sa stanovujú osobitné kritériá čistoty týkajúce sa farbív určených na používanie v potravinách

(kodifikované znenie)

(Text s významom pre EHP)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na smernicu Rady 89/107/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa potravinárskych prídavných látok povolených na použitie v potravinách určených na ľudskú spotrebu (1), najmä na jej článok 3 ods. 3 písm. a),

keďže:

(1)

Smernica Komisie 95/45/ES z 26. júla 1995, ktorou sa ustanovujú osobitné kritériá čistoty týkajúce sa farbív určených na používanie v potravinách (2) bola opakovane (3) podstatným spôsobom zmenená a doplnená. V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa mala táto smernica kodifikovať.

(2)

Je potrebné stanoviť kritériá čistoty pre všetky farbivá uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/36/ES z 30. júna 1994 o farbivách pre použitie v potravinách (4).

(3)

Je potrebné vziať do úvahy špecifikácie a analytické techniky pre farbivá uvedené v Potravinovom kódexe ako bolo navrhnutné Spoločným expertným výborom FAO/WHO pre potravinárske prídavné látky (JECFA).

(4)

Potravinárske prídavné látky, ak boli pripravené výrobnými metódami alebo z východiskových látok značne odlišných od tých, ktoré sú hodnotené Vedeckým výborom pre potraviny, alebo sú odlišné od tých, ktoré sú uvedené v tejto smernici, by mali byť predložené na bezpečnostné hodnotenie Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín s dôrazom na kritériá čistoty.

(5)

Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat.

(6)

Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu tých smerníc do vnútroštátneho práva, ktoré sú uvedené v prílohe II časti B,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

V prílohe I k tejto smernici sú stanovené kritériá čistoty uvedené v článku 3 ods. 3 písm. a) smernice 89/107/EHS pre farbivá uvedené v smernici 94/36/ES.

Článok 2

Smernica 95/45/ES, zmenená a doplnená smernicami uvedenými v prílohe II, časť A, sa zrušuje bez vplyvu na povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu tých smerníc do vnútroštátneho práva, ktoré sú uvedené v prílohe II, časť B.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe III.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 22. decembra 2008

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. ES L 40, 11.2.1989, s. 27.

(2)  Ú. v. ES L 226, 22.9.1995, s. 1.

(3)  Pozri prílohu II, časť A.

(4)  Ú. v. ES L 237, 10.9.1994, s. 13.


PRÍLOHA I

A.   VŠEOBECNÁ ŠPECIFIKÁCIA HLINÍKOVÝCH LAKOV

Definícia

Hliníkové laky sa pripravujú reakciou farbív odpovedajúcich podmienkam čistoty stanoveným v príslušnej upresňujúcej monografii s oxidom hlinitým vo vodnom prostredí. Oxid hlinitý je obvykle čerstvo pripravený nesušený materiál, ktorý sa pripravuje reakciou síranu alebo chloridu hlinitého s uhličitanom alebo hydrogénuhličitanom sodným alebo vápenatým, alebo s amoniakom. Po vytvorení laku sa výrobok prefiltruje, premyje vodou a vysuší. V konečnom výrobku sa môže nachádzať aj nezreagovaný oxid hlinitý.

Látky nerozpustné v HCl

Najviac 0,5 %

Látky extrahovateľné éterom

Najviac 0,2 % (v neutrálnom prostredí)

Na zodpovedajúce farbivá sa vzťahujú špecifické podmienky čistoty.

B.   ŠPECIFICKÉ PODMIENKY ČISTOTY

E 100 KURKUMÍN

Synonymá

CI prírodná žltá 3, kurkumová žltá, diferoylmetán

Definícia

Kurkumín sa získava extrakciou kurkumy rozpúšťadlom, t. j. extrakciou podzemkov kurkumy dlhej Curcuma lónga L. Aby sa získal koncentrovaný kurkumínový prášok, extrakt sa prečisťuje kryštalizáciou. Výrobok sa v zásade skladá z kurkumínov, t. j. farebného (1,7–bis(4–hydroxy–3–metoxyfenyl)hepta–1,6–dién–3,5–diónu) a jeho dvoch derivátov bez metoxy skupín v premenlivom zložení. Môžu byť prítomné ešte menšie množstvá olejov a živíc, ktoré sa v kurkume prirodzene vyskytujú.

Pri extrakcii sa môžu používať len tieto rozpúšťadlá: octan etylnatý, acetón, oxid uhličitý, dichlórmetán, n–butanol, metanol, etanol, hexán.

Trieda

Dicinnamoylmetán

Číslo C.I.

75300

Einecs

207–280–5

Chemické názvy

I

1,7–bis(4–hydroxy–3–metoxyfenyl)hepta–1,6–dién–3,5–dión

II

1–(4–hydroxyfenyl)–7–(4–hydroxy–3–metoxyfenyl)hepta–1,6–dién–3,5–dión

III

1,7–bis(4–hydroxyfenyl)hepta–1,6–dién–3,5–dión

Chemický vzorec

I

C21H20O6

II

C20H18O5

III

C19H16O4

Molekulová hmotnosť

I.

368,39

II.

338,39

III.

308,39

Obsah

Najmenej 90 % farebných látok celkom

E1 cm 1 %1 607 pri cca 426 nm v etanole

Opis

Oranžovožltý kryštalický prášok

Identifikácia

A.

Spektrometria

Maximum v etanole pri cca 426 nm

B.

Rozpätie bodu topenia

179 – 182 °C

Čistota

Zvyšky rozpúšťadiel

Octan etylnatý

Acetón

n–butanol

Metanol

Etanol

Hexán

Najviac 50 mg/kg, jednotlivo alebo v kombinácii

Dichlórmetán: najviac 10 mg/kg

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg

E 101 i) RIBOFLAVÍN

Synonymá

Laktoflavín

Trieda

Isoalloxazín

Einecs

201–507–1

Chemické názvy

7,8–dimetyl–10–(D–ribo–2,3,4,5–tetrahydroxypentyl)benzo(g)pteridin–2,4(3H,10H)–dión

7,8–dimetyl–10–(1′–D–ribityl)isoalloxazin

Chemický vzorec

C17H20N4O6

Molekulová hmotnosť

376,37

Obsah

Najmenej 98 % na bezvodej báze

E1 cm 1 % 328 pri cca 444 nm vo vodnom roztoku

Opis

Žltý až oranžovožltý kryštalický prášok s miernym zápachom

Identifikácia

A.

Spektrometria

Pomer A375/A267 je medzi 0,31 a 0,33

Pomer A444/A267 je medzi 0,36 a 0,39

vo vodnom roztoku

Maximum vo vode pri cca 444 nm

B.

Optická otáčavosť

[α]D20 °medzi - 115° a - 140° v 0,05N roztoku hydroxidu sodného

Čistota

Úbytok hmotnosti sušením

Najviac 1,5 % po sušení pri 105 °C po 4 hodinách

Síranový popol

Najviac 0,1 %

Primárne aromatické amíny

Najviac 100 mg/kg (prepočítané ako anilín)

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg

E 101 ii) RIBOFLAVÍN–5′–FOSFÁT

Synonymá

Riboflavín–5′–fosfát sodný

Definícia

Táto špecifikácia sa týka riboflavínu–5′–fosfátu s menšími množstvami voľného riboflavínu a riboflavín difosfátu

Trieda

Izoalloxazín

Einecs

204–988–6

Chemické názvy

Monosodná

(2R,3R,4S)–5–(3′)10′–dihydro–7′,8′–dimetyl–2′,4′–dioxo–10′–benzo[γ]pteridinyl)–2,3,4–trihydroxypentyl fosfát sodný;

monosodná soľ 5′– monofosfátesteru riboflavínu

Chemický vzorec

Pre dihydrátovú formu:

:

C17H20N4NaO9P·2H2O

Pre bezvodú formu.

:

C17H20N4NaO9P

Molekulová hmotnosť

541,36

Obsah

Najmenej 95 % farebných látok celkom, prepočítané ako C17H20N4NaO9P·2H2O

E1 cm 1 % 250 pri cca 375 nm vo vodnom roztoku

Opis

Žltý až oranžový kryštalický hygroskopický prášok s miernym zápachom a horkou chuťou

Identifikácia

A.

Spektrometria

Pomer A375/A267 je medzi 0,30 a 0,34

Pomer A444/A267 je medzi 0,35 a 0,40

vo vodnom roztoku

Maximum vo vode pri cca 444 nm

B.

Optická otáčavosť

[α]D20 medzi + 38° a + 42° v 5M roztoku HCl

Čistota

Úbytok hmotnosti sušením

Najviac 8 % (100°C, 5 hodín vo vákuu nad P2O5) pre dihydrát

Síranový popol

Najviac 25 %

Anorganické fosforečnany

Najviac 1,0 % (prepočítané ako PO4 na bezvodej báze)

Vedľajšie farebné látky

Riboflavín (voľný)

:

Najviac 6 %

Riboflavín difosfát

:

Najviac 6 %

Primárne aromatické amíny

Najviac 70 mg/kg (prepočítané ako anilín)

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg

E 102 TARTRAZÍN

Synonymá

CI potravinárska žltá 4

Definícia

Tartrazín sa v podstate skladá z 5–hydroxy–1–(4–sulfónanofenyl)–4–(4–sulfónanofenylazo)–H–pyrazol–3–karboxylátu trisodného a vedľajších farebných látok spolu s chloridom sodným a/alebo síranom sodným ako základnými nefarebnými zložkami.

Tartrazín sa opisuje ako sodná soľ. Sú povolené tiež vápenaté a draselné soli.

Trieda

Monoazo

Číslo C.I.

19140

Einecs

217–699–5

Chemické názvy

5–hydroxy–1–(4–sulfónanofenyl)–4–(4–sulfónanofenylazo)–H–pyrazol–3–karboxylát trisodný

Chemický vzorec

C16H9N4Na3O9S2

Molekulová hmotnosť

534,37

Obsah

Najmenej 85 % farebných látok celkom, prepočítané ako sodná soľ

E1 cm 1 % 530 pri cca 426 nm vo vodnom roztoku

Opis

Bledo oranžový prášok alebo zrnká

Identifikácia

A.

Spektrometria

Maximum vo vode pri cca 426 nm

B.

Žltý roztok vo vode

 

Čistota

Látky nerozpustné vo vode

Najviac 0,2 %

Vedľajšie farebné látky

Najviac 1,0 %

Organické zlúčeniny iné ako farebné látky:

 

 

kyselina 4–hydrazinobenzén sulfónová

 

kyselina 4–aminobenzén–1–ssúlfónová

 

kyselina 5–oxo–1–(4–sulfofenyl)–2–pyrazolin–3–karboxylová

 

kyselina 4,4′–diazoaminodi (benzén sulfónová )

 

kyselina tetrahydroxyjantarová

Spolu najviac 0,5 %

Nesulfónované primárne aromatické amíny

Najviac 0,01 % (prepočítané ako anilín)

Látky extrahovateľné éterom

Najviac 0,2 % v neutrálnom prostredí

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg

E 104 CHINOLÍNOVÁ ŽLTÁ

Synonymá

CI potravinárska žltá 13

Definícia

Chinolínová žltá sa pripravuje sulfonáciou 2–(2–chinolyl) indan–1,3–diónu. Chinolínová žltá sa v podstate skladá zo sodných solí zmesi disulfónanov (predovšetkým), monosulfónanov a trisulfónanov uvedenej zlúčeniny a vedľajších farebných látok spolu s chloridom sodným a/alebo síranom sodným ako základnými nefarebnými zložkami.

Chinolínová žltá sa opisuje ako sodná soľ. Povoľujú sa tiež vápenaté a draselné soli.

Trieda

Chinoftalón

Číslo C.I.

47005

Einecs

305–897–5

Chemický názov

Disodná soľ disulfónanov 2–(2–chinolyl) indan–1,3–diónu (základná zložka)

Chemický vzorec

C18H9N Na2O8S2 (základná zložka)

Molekulová hmotnosť

477,38 (základná zložka)

Obsah

Najmenej 70 % farebných látok celkom, prepočítané ako sodná soľ

Chinolínová žltá musí mať toto zloženie:

Z celkových prítomných farebných látok je:

najmenej 80 % 2–(2–chinolyl) indan–1,3–dión–disulfónanu disodného

najviac 15 % 2–(2–chinolyl) indan–1,3–dión–monosulfónanu sodného

najviac 7,0 % 2–(2–chinolyl) indan–1,3–dión–trisulfónanu trisodného

E1 cm 1 % 865 (základná zložka) pri cca 411 nm vo vodnom roztoku kyseliny octovej

Opis

Žltý prášok alebo zrnká

Identifikácia

A.

Spektrometria

Maximum vo vodnom roztoku kyseliny octovej o pH 5 pri cca 411 nm

B.

Žltý roztok vo vode

 

Čistota

Látky nerozpustné vo vode

Najviac 0,2 %

Vedľajšie farebné látky

Najviac 4,0 %

Organické zlúčeniny iné ako farebné látky:

 

 

2–metylchinolín

 

kyselina 2–metylchinolín–sulfónová

 

kyselina ftalová

 

2,6–dimetylchinolín

 

kyselina 2,6–dimetylchinolín–sulfónová

Spolu najviac 0,5 %

2–(2–chinolyl)indan–1,3–dión

Najviac 4 mg/kg

Nesulfónované primárne aromatické amíny

Najviac 0,01 % (prepočítané ako anilín)

Látky extrahovateľné éterom

Najviac 0,2 % v neutrálnom prostredí

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg

E 110 ŽLTÁ FCF

Synonymá

CI potravinárska žltá 3, oranžová žltá S

Vymedzenie pojmu

Žltá FCF sa skladá najmä z dinátrium-2-hydroxy-1-(4-sulfonátofenyldiazenyl)naftalén-6-sulfonátu a vedľajších farbív spolu s chloridom sodným a/alebo síranom sodným ako základnými nefarebnými zložkami.

Žltá FCF je opísaná ako sodná soľ. Prípustná je aj vápenatá a draselná soľ.

Trieda

monoazo

Číslo C.I.

15985

Einecs

220-491-7

Chemický názov

dinátrium 2-hydroxy-1-(4-sulfonátofenyldiazenyl)naftalén-6-disulfonát

Chemický vzorec

C16H10N2Na2O7S2

Molekulová hmotnosť

452,37

Obsah

najmenej 85 % celkového obsahu farbiva, vyjadreného ako sodná soľ

E1 cm 1 % 555 pri cca 485 nm vo vodnom roztoku s pH 7

Opis

oranžovo-červený prášok alebo granule

Označenie

A.

spektrometria

maximum vo vode pri približne 485 nm s pH 7

B.

oranžový vodný roztok

 

Čistota

vo vode nerozpustné častice

najviac 0,2 %

vedľajšie farbivá

najviac 5,0 %

1-(fenyldiazenyl)-2-naftalenol (Sudan I)

najviac 0,5 mg/kg

organické zlúčeniny iné ako farbivá:

 

 

kyselina 4-aminobenzén-1-sulfónová

 

kyselina 3-hydroxynaftalén-2,7-disulfónová

 

kyselina 6-hydroxynaftalén-2-sulfónová

 

kyselina 7-hydroxynaftalén-1,3-disulfónová

 

kyselina 4,4′-diazoaminodi(benzénsulfónová)

 

kyselina 6,6′-oxydi(naftalén-2-sulfónová)

spolu najviac 0,5 %

nesulfónové primárne aromatické amíny

najviac 0,01 % (vyjadrené ako anilín)

látky, ktoré sa extrahujú éterom

najviac 0,2 % pri neutrálnom prostredí

arzén

najviac 3 mg/kg

olovo

najviac 2 mg/kg

ortuť

najviac 1 mg/kg

kadmium

najviac 1 mg/kg

E 120 KOŠENILA, KYSELINA KARMÍNOVÁ, KARMÍNY

Definícia

Karmíny a kyselina karmínová sa získavajú z vodných, vodnoalkoholických alebo alkoholických extraktov košenily, pozostávajúcich zo sušených tiel samičiek hmyzu Dactylopius coccus.

Farebným základom je kyselina karmínová.

Môžu sa vytvárať hliníkové laky kyseliny karmínovej (karmíny), v ktorých sa predpokladá prítomnosť hliníka a kyseliny karmínovej v molárnom pomere 1:2.

V komerčných výrobkoch je farebná podstata spolu s amónnymi, vápenatými, draselnými alebo sodnými katiónmi, jednotlivo alebo v kombináciách a tieto katióny môžu byť aj v prebytku.

Komerčné výrobky môžu tiež obsahovať bielkovinový materiál z pôvodného hmyzu a môžu tiež obsahovať voľné karmíny a malé zvyšky neviazaných katiónov hlinitých.

Trieda

Antrachinón

Číslo C.I.

75470

Einecs

Košenila: 215–680–6; kyselina karmínová: 215–023–3; karmíny: 215–724–4

Chemické názvy

7–β–D–glukopyranosyl–3,5,6,8–tetrahydroxy–1–metyl–9,10–dixoantracén–2–karboxylová kyselina (kyselina karmínová); karmín je hydratovaný hliníkový chelát tejto kyseliny

Chemický vzorec

C22H20O13 (kyselina karmínová)

Molekulová hmotnosť

492,39 (kyselina karmínová)

Obsah

Najmenej 2,0 % kyseliny karmínovej v extraktoch obsahujúcich kyselinu karmínovú; najmenej 50 % kyseliny karmínovej v chelátoch.

Opis

Červená až tmavo červená, drobivá pevná látka alebo prášok. Extrakt košenily je všeobecne tmavo červená kvapalina, ale môže sa tiež vysušiť na prášok.

Identifikácia

Spektrometria

Maximum vo vodnom roztoku amoniaku pri cca 518 nm

Kyselina karmínová má maximum v zriedenej kyseline chlorovodíkovej pri cca 494 nm

Čistota

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg

E 122 AZORUBÍN, KARMOISÍN

Synonymá

CI potravinárska červená 3

Definícia

Azorubín sa v podstate skladá z 4–hydroxy–3–(4–sulfónano–1–naftylazo) naftalén–1–sulfónanu disodného a vedľajších farebných látok spolu s chloridom sodným a/alebo síranom sodným ako základnými nefarebnými zložkami.

Azorubín sa opisuje ako sodná soľ. Povoľujú sa tiež vápenaté a draselné soli.

Trieda

Monoazo

Číslo C.I.

14720

Einecs

222–657–4

Chemický názov

4–hydroxy–3–(4–sulfónano–1–naftylazo) naftalén–1–sulfónan disodný

Chemický vzorec

C20H12N2Na2O7S2

Molekulová hmotnosť

502,44

Obsah

Najmenej 85 % farebných látok celkom, prepočítané ako sodná soľ

E1 cm 1 % 510 pri cca 516 nm vo vodnom roztoku

Opis

Červený až gaštanovo hnedý prášok alebo zrnká

Identifikácia

A.

Spektrometria

Maximum vo vode pri cca 516 nm

B.

Červený roztok vo vode

 

Čistota

Látky nerozpustné vo vode

Najviac 0,2 %

Vedľajšie farebné látky

Najviac 2,0 %

Organické zlúčeniny iné ako farebné látky:

 

 

kyselina 4–aminonaftalén–1–sulfónová

 

kyselina 4–hydroxynaftalén–1–sulfónová

Spolu najviac 0,5 %

Nesulfónované primárne aromatické amíny

Najviac 0,01 % (prepočítané ako anilín)

Látky extrahovateľné éterom

Najviac 0,2 % v neutrálnom prostredí

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg

E 123 AMARANT

Synonymá

CI potravinárska červená 9

Definícia

Amarant sa v podstate skladá z 2–hydroxy–1–(4–sulfónano–1–naftylazo) naftalén-3,6-disulfónanu trisodného a vedľajších farebných látok spolu s chloridom sodným a/alebo síranom sodným ako základnými nefarebnými zložkami.

Amarant sa opisuje ako sodná soľ. Povoľujú sa tiež vápenaté a draselné soli.

Trieda

Monoazo

Číslo C.I.

16185

Einecs

213–022–2

Chemický názov

2–hydroxy–1–(4–sulfónano–1–naftylazo) naftalén-3,6-disulfónan trisodný

Chemický vzorec

C20H11N2Na3O10S3

Molekulová hmotnosť

604,48

Obsah

Najmenej 85 % farebných látok celkom, prepočítané ako sodná soľ

E1 cm 1 % 440 pri cca 520 nm vo vodnom roztoku

Opis

Červenkasto hnedý prášok alebo zrnká

Identifikácia

A.

Spektrometria

Maximum vo vode pri cca 520 nm

B.

Červený roztok vo vode

 

Čistota

Látky nerozpustné vo vode

Najviac 0,2 %

Vedľajšie farebné látky

Najviac 3,0 %

Organické zlúčeniny iné ako farebné látky:

 

 

kyselina 4–aminonaftalén–1–sulfónová

 

kyselina 3–hydroxynaftalén–2,7–disulfónová

 

kyselina 6–hydroxynaftalén–2–sulfónová

 

kyselina 7–hydroxynaftalén–1,3–disulfónová

 

kyselina 7–hydroxynaftalén–1,3,6–trisulfónová

Spolu najviac 0,5 %

Nesulfónované primárne aromatické amíny

Najviac 0,01 % (prepočítané ako anilín)

Látky extrahovateľné éterom

Najviac 0,2 % v neutrálnom prostredí

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg

E 124 PONCEAU 4R, KOŠENILOVÁ ČERVENÁ A

Synonymá

CI potravinárska červená 7

Definícia

Ponceau 4R sa v podstate skladá z 2–hydroxy–1–(4–sulfónano–1–naftylazo) naftalén-6,8-disulfónanu trisodného a vedľajších farebných látok spolu s chloridom sodným a/alebo síranom sodným ako základnými nefarebnými zložkami.

Farbivo ponceau 4R sa opisuje ako sodná soľ. Povoľujú sa tiež vápenaté a draselné soli.

Trieda

Monoazo

Číslo C.I.

16255

Einecs

220–036–2

Chemický názov

2–hydroxy–1–(4–sulfónano–1–naftylazo) naftalén-6,8-disulfónan trisodný

Chemický vzorec

C20H11N2Na3O10S3

Molekulová hmotnosť

604,48

Obsah

Najmenej 80 % farebných látok celkom, prepočítané ako sodná soľ

E1 cm 1 % 430 pri cca 505 nm vo vodnom roztoku

Opis

Červenavý prášok alebo zrnká

Identifikácia

A.

Spektrometria

Maximum vo vode pri cca 505 nm

B.

Červený roztok vo vode

 

Čistota

Látky nerozpustné vo vode

Najviac 0,2 %

Vedľajšie farebné látky

Najviac 1,0 %

Organické zlúčeniny iné ako farebné látky:

 

 

kyselina 4–aminonaftalén–1–sulfónová

 

kyselina 7–hydroxynaftalén–1,3–disulfónová

 

kyselina 3–hydroxynaftalén–2,7–disulfónová

 

kyselina 6–hydroxynaftalén–2–sulfónová

 

kyselina 7–hydroxynaftalén–1,3,6–trisulfónová

Spolu najviac 0,5 %

Nesulfónované primárne aromatické amíny

Najviac 0,01 % (prepočítané ako anilín)

Látky extrahovateľné éterom

Najviac 0,2 % v neutrálnom prostredí

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg

E 127 ERYTROZÍN

Synonymá

CI potravinárska červená 14

Definícia

Erytrozín sa v podstate skladá z monohydrátu 2–(2,4,5,7–tetrajodo–3–oxido–6–oxoxantén–9–yl) benzoátu disodného a vedľajších farebných látok spolu s vodou, chloridom sodným a/alebo síranom sodným ako základnými nefarebnými zložkami.

Erytrozín sa opisuje ako sodná soľ. Povoľujú sa tiež vápenaté a draselné soli.

Trieda

Xantén

Číslo C.I.

45430

Einecs

240–474–8

Chemický názov

Monohydrát 2–(2,4,5,7–tetrajodo–3–oxido–6–oxoxantén–9–yl) benzoátu disodného

Chemický vzorec

C20H6I4Na2O5.H2O

Molekulová hmotnosť

897,88

Obsah

Najmenej 87 % farebných látok celkom, prepočítané ako bezvodá sodná soľ

E1 cm 1 %1 100 pri cca 526 nm vo vodnom roztoku s pH 7

Opis

Červený prášok alebo zrnká.

Identifikácia

A.

Spektrometria

Maximum vo vode pri cca 526 nm pri pH 7

B.

Červený roztok vo vode

 

Čistota

Anorganické jodidy, prepočítané ako jodid sodný

Najviac 0,1 %

Látky nerozpustné vo vode

Najviac 0,2 %

Vedľajšie farebné látky (okrem fluoresceínu)

Najviac 4,0 %

Fluoresceín

Najviac 20 mg/kg

Organické zlúčeniny iné ako farebné látky:

 

Tri–jodoresorcinol

Najviac 0,2 %

kyselina 2–(2,4–dihydroxy–3,5–dijodobenzoyl) benzoová

Najviac 0,2 %

Látky extrahovateľné éterom

Z roztoku s pH 7 až 8 najviac 0,2 %

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg

Hliníkové laky

Nemožno použiť metódu založenú na stanovení podielov nerozpustných v kyseline chlorovodíkovej. Nahrádza sa metódou založenou na stanovení podielov nerozpustných v hydroxide sodnom. Tieto podiely nesmú v prípade tohto farbiva prekročiť 0,5 %.

E 128 ČERVENÁ 2 G

Synonymá

CI potravinárska červená 10, azogeranín

Definícia

Červená 2G sa v podstate skladá z 8–acetamido–1–hydroxy–2–fenylazo–naftalén–3,6–disulfónanu disodného a vedľajších farebných látok spolu s chloridom sodným a/alebo síranom sodným ako základnými nefarebnými zložkami.

Farbivo červená 2G sa opisuje ako sodná soľ. Povoľujú sa tiež vápenaté a draselné soli.

Trieda

Monoazo

Číslo C.I.

18050

Einecs

223–098–9

Chemický názov

8–acetamido–1–hydroxy–2–fenylazo–naftalén–3,6–disulfónan disodný

Chemický vzorec

C18H13N3Na2O8S2

Molekulová hmotnosť

509,43

Obsah

Najmenej 80 % farebných látok celkom, prepočítané ako sodná soľ

E1 cm 1 % 620 pri cca 532 nm vo vodnom roztoku

Opis

Červený prášok alebo zrnká

Identifikácia

A.

Spektrometria

Maximum vo vode pri cca 532 nm

B.

Červený roztok vo vode

 

Čistota

Látky nerozpustné vo vode

Najviac 0,2 %

Vedľajšie farebné látky

Najviac 2,0 %

Organické zlúčeniny iné ako farebné látky:

 

 

kyselina5–acetamido–4–hydroxynaftalén–2,7–disulfónová

 

kyselina5–amino–4–hydroxynaftalén–2,7–disulfónová

Spolu najviac 0,5 %

Nesulfónované primárne aromatické amíny

Najviac 0,01 % (prepočítané ako anilín)

Látky extrahovateľné éterom

Najviac 0,2 % v neutrálnom prostredí

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg

E 129 ČERVENÁ ALLURA AC

Synonymá

CI potravinárska červená 17

Definícia

Červená Allura AC sa v podstate skladá z 2–hydroxy–1–(2–metoxy–5–metyl–4–sulfónano–fenylazo)–naftalén–6–sulfónanu disodného a vedľajších farebných látok spolu s chloridom sodným a/alebo síranom sodným ako základnými nefarebnými zložkami.

Červená Allura AC sa opisuje ako sodná soľ. Povoľujú sa tiež vápenaté a draselné soli.

Trieda

Monoazo

Číslo C.I.

16035

Einecs

247–368–0

Chemický názov

2–hydroxy–1–(2–metoxy–5–metyl–4–sulfónano–fenylazo)– naftalén–6–sulfónan disodný

Chemický vzorec

C18H14N2Na2O8S2

Molekulová hmotnosť

496,42

Obsah

Najmenej 85 % farebných látok celkom, prepočítané ako sodná soľ

E1 cm 1 % 540 pri cca 504 nm vo vodnom roztoku s pH 7

Opis

Tmavočervený prášok alebo zrnká

Identifikácia

A.

Spektrometria

Maximum vo vode pri cca 504 nm

B.

Červený roztok vo vode

 

Čistota

Látky nerozpustné vo vode

Najviac 0,2 %

Vedľajšie farebné látky

Najviac 3,0 %

Organické zlúčeniny iné ako farebné látky:

 

kyselina6–hydroxy–2–naftalén sulfónová , sodná soľ

Najviac 0,3 %

kyseliny 4–amino–5–metoxy–2–metylbenzén sulfónovej

Najviac 0,2 %

6,6–oxybis (2–naftalén kyseliny sulfónovej ), disodná soľ

Najviac 1,0 %

Nesulfónované primárne aromatické amíny

Najviac 0,01 % (prepočítané ako anilín)

Látky extrahovateľné éterom

Z roztoku s pH 7 najviac 0,2 %

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg

E 131 PATENTNÁ MODRÁ V

Synonymá

CI potravinárska modrá 5

Definícia

Patentná modrá V sa v podstate skladá zo zlúčenín vápníka alebo sodíka s vnútornou soľou [4–(α–(4–dietylaminofenyl)–5–hydroxy–2,4–disulfofenyl–metyliden)–2,5–cyklohexadién–1–yliden] dietylamonného hydroxidu a vedľajších farebných látok spolu s chloridom sodným a/alebo síranom sodným a/alebo síranom vápenatým ako základnými nefarebnými zložkami.

Je povolená tiež draselná soľ.

Trieda

Triarylmetán

Číslo C.I.

42051

Einecs

222–573–8

Chemické názvy

Zlúčenina vápníka alebo sodíka s vnútornou soľou [4–(α–(4–dietylaminofenyl)–5–hydroxy–2,4–disulfofenyl–metyliden)–2,5–cyklohexadién–1–yliden] dietylamonného hydroxidu

Chemický vzorec

Zlúčenina vápníka: C27H31N2O7S2Ca Formula

Zlúčenina sodíka: C27H31N2O7S2Na

Molekulová hmotnosť

Zlúčenina vápníka: 579,72

Zlúčenina sodíka: 582,67

Obsah

Najmenej 85 % farebných látok celkom, prepočítané ako sodná soľ

E1 cm 1 %2 000 pri cca 638 nm vo vodnom roztoku s pH 5

Opis

Tmavomodrý prášok alebo zrnká

Identifikácia

A.

Spektrometria

Maximum vo vode pri 638 nm s pH 5

B.

Modrý roztok vo vode

 

Čistota

Látky nerozpustné vo vode

Najviac 0,2 %

Vedľajšie farebné látky

Najviac 2,0 %

Organické zlúčeniny iné ako farebné látky:

 

 

3–hydroxy–benzaldehyd

 

kyselina3–hydroxy–benzoová

 

kyselina3–hydroxy–4–sulfobenzoová

 

N,N–dietylamino–benzén kyseliny sulfónovej

Spolu najviac 0,5 %

Leukobáza

Najviac 4,0 %

Nesulfónované primárne aromatické amíny

Najviac 0,01 % (prepočítané ako anilín)

Látky extrahovateľné éterom

Z roztoku s pH 5 najviac 0,2 %

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg

E 132 INDIGOTÍN, INDIGO KARMÍN

Synonymá

CI potravinárska modrá 1

Definícia

Indigotín sa v podstate skladá zo zmesi 3,3′–dioxo–2,2′–bi–indolyliden–5,5′–disulfónanu disodného a 3,3′–dioxo–2,2′–bi–indolyliden–5,7′–disulfónanu disodného a vedľajších farebných látok spolu s chloridom sodným a/alebo síranom ako základnými nefarebnými zložkami.

Indigotín sa opisuje ako sodná soľ. Povoľujú sa tiež vápenaté a draselné soli.

Trieda

Indigoid

Číslo C.I.

73015

Einecs

212–728–8

Chemické názvy

3,3′–dioxo–2,2′–bi–indolyliden–5,5′–disulfónan disodný

Chemický vzorec

C16H8N2Na2O8S2

Molekulová hmotnosť

466,36

Obsah

Najmenej 85 % farebných látok celkom, prepočítané ako sodná soľ;

3,3′–dioxo–2,2′–bi–indolyliden–5,7′–disulfónan disodný: najviac 18 %

E1 cm 1 % 480 pri cca 610 nm vo vodnom roztoku

Opis

Tmavomodrý prášok alebo zrnká

Identifikácia

A.

Spektrometria

Maximum vo vode pri 610 nm

B.

Modrý roztok vo vode

 

Čistota

Látky nerozpustné vo vode

Najviac 0,2 %

Vedľajšie farebné látky

Okrem 3,3′–dioxo–2,2′–bi–indolyliden–5,7′–disulfónanu disodného: najviac 1,0 %

Organické zlúčeniny iné ako farebné látky:

 

 

kyselina isatín–5–sulfónová

 

kyselina 5–sulfoantranilová

 

antranilová kyselina

Spolu najviac 0,5 %

Nesulfónované primárne aromatické amíny

Najviac 0,01 % (prepočítané ako anilín)

Látky extrahovateľné éterom

Najviac 0,2 % v neutrálnom prostredí

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg

E 133 BRILANTNÁ MODRÁ FCF

Synonymá

CI potravinárska modrá 2

Definícia

Brilantná modrá FCF sa v podstate skladá z α–(4–(N–etyl–3–sulfónanobenzylamino) fenyl–α–(4–N–etyl–3–sulfónanobenzylamino)–cyklohexa–2,5–diénylidén) toluén–2–sulfónanu disodného a jeho izomérov a vedľajších farebných látok spolu s chloridom sodným a/alebo síranom sodným ako základnými nefarebnými zložkami.

Farbivo brilantná modrá FCF sa opisuje ako sodná soľ. Povoľujú sa tiež vápenaté a draselné soli.

Trieda

Triarylmetán

Číslo C.I.

42090

Einecs

223–339–8

Chemické názvy

α–(4–(N–etyl–3–sulfónanobenzylamino) fenyl–α–(4–N–etyl–3–sulfónanobenzylamino) cyklohexa–2,5–diénylidén) toluén–2–sulfónan disodný

Chemický vzorec

C37H34N2Na2O9S3

Molekulová hmotnosť

792,84

Obsah

Najmenej 85 % farebných látok celkom, prepočítané ako sodná soľ

E1 cm 1 %1 630 pri cca 630 nm vo vodnom roztoku

Opis

Červenkasto modrý prášok alebo zrnká

Identifikácia

A.

Spektrometria

Maximum vo vode pri 630 nm

B.

Modrý roztok vo vode

 

Čistota

Látky nerozpustné vo vode

Najviac 0,2 %

Vedľajšie farebné látky

Najviac 6,0 %

Organické zlúčeniny iné ako farebné látky:

 

Suma 2–,3– a 4–formylbenzén–sulfónových kyselín

Najviac 1,5 %

3–((etyl)(4–sulfofenyl)amino) metyl benzén kyseliny sulfónovej

Najviac 0,3 %

Leukobáza

Najviac 5,0 %

Nesulfónované primárne aromatické amíny

Najviac 0,01 % (prepočítané ako anilín)

Látky extrahovateľné éterom

Najviac 0,2 % pri pH 7

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg

E 140 i) CHLOROFYLY

Synonymá

CI prírodná zelená 3, horečnatý chlorofyl , horečnatý feofytín

Definícia

Chlorofyly sa získavajú extrakciou rozpúšťadlom z prírodných druhov jedlého rastlinného materiálu, trávy, lucerny a žihľavy. Počas postupného odstraňovania rozpúšťadla sa môže prirodzene prítomný komplexne viazaný horčík z chlorofylov celkom alebo čiastočne odstrániť, aby vznikli zodpovedajúce feofytíny. Základnými farebnými látkami sú feofytíny a chlorofyly horčíka. Extrahovaný výrobok, z ktorého sa odstránilo rozpúšťadlo, obsahuje iné pigmenty, ako sú karotenoidy, ako aj oleje, tuky a vosky pochádzajúce z východzieho materiálu. Pre extrakciu sa môžu použiť len tieto rozpúšťadlá: acetón, metyletylketón, dichlórmetán, oxid uhličitý, metanol, etanol, propán–2–ol a hexán.

Trieda

Porfyrín

Číslo C.I.

75810

Einecs

Chlorofyly: 215–800–7, chlorofyl a: 207–536–6, chlorofyl b: 208–272–4

Chemické názvy

Hlavnými farebnými látkami sú:

 

Fytyl–(132R,17S,18S)–3–(8–etyl–132–metoxykarbonyl–2,7,12,18–tetrametyl–13′–oxo–3–vinyl–131–132–17,18–tetrahydrocyklopenta–[an]–porfyrín–17–yl)–propionan (feofytín a) alebo ako komplex horčíka (chlorofyl a)

 

Fytyl–(132R,17S,18S)–3–(8–etyl–7–formyl–132–metoxykarbonyl–2,12,18–trimetyl–13′–oxo–3–vinyl–131–132–17,18–tetrahydrocyklopenta–[an]–porfyrín–17–yl)–propionan (feofytín b) alebo ako komplex horčíka (chlorofyl b)

Chemický vzorec

Chlorofyl a (komplex horčíka): C55H72MgN4O5

Chlorofyl a C55H74N4O5

Chlorofyl b (komplex horčíka) C55H70MgN4O6

Chlorofyl b C55H72N4O6

Molekulová hmotnosť

Chlorofyl a (komplex horčíka): 893,51

Chlorofyl a: 871,22

Chlorofyl b (komplex horčíka): 907,49

Chlorofyl b: 885,20

Obsah

Najmenej 10 % celkových koordinovaných chlorofylov a ich komplexov s horčíkom

E1 cm 1 % 700 pri cca 409 nm v chloroformu

Opis

Voskovitá pevná látka, farebne sa meniaca od olivovo zelenej do tmavozelenej podla obsahu komplexne viazaného horčíka

Identifikácia

Spektrometria

Maximum v chloroforme pri cca 409 nm

Čistota

Zvyšky rozpúšťadiel

Acetón

Metyletylketón

Metanol

Etanol

Propán–2–ol

Hexán

Najviac 50 mg/kg, jednotlivo alebo v kombinácii

Dichlórmetán: Najviac 10 mg/kg

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg

E 140 ii) CHLOROFYLÍNY

Synonymá

CI prírodná zelená 5, sodný chlorofylín , draselný chlorofylín

Definícia

Alkalické soli chlorofylínov sa získavajú zmydelňovaním rozpúšťadlových extraktov z prírodných druhov jedlého rastlinného materiálu, trávy, lucerny a žihľavy. Zmydelňovanie odstraňuje metyl a fytol esterové skupiny a môže čiastočne štiepiť cyklopentenylový kruh. Kyslé skupiny sú neutralizované, aby sa vytvorily draselné a/alebo sodné soli.

Pre extrakcii sa môžu použiť len tieto rozpúšťadlá: acetón, metyletylketón, dichlórmetán, oxid uhličitý, metanol, etanol, propán–2–ol a hexán.

Trieda

Porfyrín

Číslo C.I.

75815

Einecs

287–483–3

Chemické názvy

Hlavnými farebnými látkami sú vo svojich kyslých formách:

3–(10–karboxylano–4–etyl–1,3,5,8–tetrametyl–9–oxo–2–vinylforbin–7–yl)–propionan (chlorofylín a)

a

3–(10–karboxylano–4–etyl–3–formyl–1,5,8–trimetyl–9–oxo–2–vinylforbin–7–yl)–propionan (chlorofylín b)

V závislosti na stupni hydrolýzy môže byť cyklopentenylový kruh štiepený a ako výsledok vzniká tretí funkčný karboxyl.

Môžu byť prítomné tiež komplexy horčíka.

Chemický vzorec

Chlorofylín a (kyslá forma): C34H34N4O5

Chlorofylín b (kyslá forma): C34H32N4O6

Molekulová hmotnosť

Chlorofylín a: 578,68

Chlorofylín b: 592,66

Pokiaľ sa odštiepi cyklopentenylový kruh, každá sa môže zvýšiť o 18 daltonov.

Obsah

Najmenej 95 % celkových chlorofylínov vo vzorke sušenej jednu hodinu pri cca 100 °C.

E1 cm 1 % 700 pri cca 405 nm vo vodnom roztoku s pH 9

E1 cm 1 % 140 pri cca 653 nm vo vodnom roztoku s pH 9

Opis

Tmavozelený až modročierny prášok

Identifikácia

Spektrometria

Maximum vo vodnom fosforečnanovom tlmivom roztoku s pH 9 pri cca 405 nm a pri cca 653 nm

Čistota

Zvyšky rozpúšťadiel

Acetón

Metyletylketón

Metanol

Etanol

Propán–2–ol

Hexán

Najviac 50 mg/kg, jednotlivo alebo v kombinácii

Dichlórmetán: najviac 10 mg/kg

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg

E 141 i) MEĎNATÉ KOMPLEXY CHLOROFYLOV

Synonymá

CI prírodná zelená 3, meďnatý chlorofyl, meďnatý feofytín

Definícia

Meďnaté chlorofyly sa získavajú pridaním soli medi k látke získanej extrakciou rozpúšťadlom z prírodných druhov jedlého rastlinného materiálu, trávy, lucerny a žihľavy. Výrobok, z ktorého sa odstránilo rozpúšťadlo, obsahuje iné pigmenty, ako sú karotenoidy a tiež tuky a vosky pochádzajúce z východzieho materiálu. Základné farebné látky sú feofytíny medi. Pre extrakciu sa môžu použiť len tieto rozpúšťadlá: acetón, metyletylketón, dichlórmetán, oxid uhličitý, metanol, etanol, propán–2–ol a hexán.

Trieda

Porfyrín

Číslo C.I.

75815

Einecs

Meďnatý chlorofyl a: 239–830–5, meďnatý chlorofyl b: 246–020–5

Chemické názvy

[Fytyl–(132R,17S,18S)–3–(8-etyl-132–metoxykarbonyl–2,7,12,18–tetrametyl–13′–oxo–3–vinyl–131–132–17,18–tetrahydrocyklopenta[an]–porfyrín–17–yl)propionan] meď (II) (meďnatý chlorofyl a)

[Fytyl–(132R,17S,18S)–3–(8–etyl–7–formyl–132–metoxykarbonyl–2,12,18–trimetyl–13′–oxo–3–vinyl–131–132–17,18–tetrahydrocyklopenta[at]–porfyrín–17–yl)propionan] meď (II) (meďnatý chlorofyl b)

Chemický vzorec

Meďnatý chlorofyl a: C55H72Cu N4O5

Meďnatý chlorofylu b: C55H70Cu N4O6

Molekulová hmotnosť

Meďnatý chlorofyl a: 932,75

Meďnatý chlorofyl b: 946,73

Obsah

Najmenej 10 % celkových meďnatých chlorofylov.

E1 cm 1 % 540 pri cca 422 nm v chloroforme

E1 cm 1 % 300 pri cca 652 nm v chloroforme

Opis

Voskovitá pevná látka, farebne premenlivá od modrozelenej do tmavozelenej v závislosti na pôvodnom materiálu

Identifikácia

Spektrometria

Maximum v chloroforme pri cca 422 nm a pri cca 652 nm

Čistota

Zvyšky rozpúšťadiel

Acetón

Metyletylketón

Metanol

Etanol

Propán–2–ol

Hexán

Najviac 50 mg/kg, jednotlivo alebo v kombinácii

Dichlórmetán: Najviac 10 mg/kg

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ióny medi

Najviac 200 mg/kg

Meď celkom

Najviac 8,0 % celkových feofytínov medi

E 141 ii) MEĎNATÉ KOMPLEXY CHLOROFYLÍNOV

Synonymá

Sodná soľ meďnatého chlorofylínu, draselná soľ meďnatého chlorofylínu, CI prírodná zelená 5

Definícia

Alkalické soli meďnatých chlorofylínov sa získavajú prídavkom medi k výrobku získanému zmydelňovaním rozpúšťadlových extraktov z prírodných druhov jedlého rastlinného materiálu, trávy, lucerny a žihľavy; zmydelňovanie odstraňuje metyl a fytol esterové skupiny a môže čiastočne štiepiť cyklopentenylový kruh. Po pridaní medi k prečisteným chlorofylínom sú neutralizované kyslé skupiny, aby sa vytvorili draselné a/alebo sodné soli.

Pre extrakcii sa môžu použiť len tieto rozpúšťadlá: acetón, metyletylketón, dichlórmetán, oxid uhličitý, metanol, etanol, propán–2–ol a hexán.

Trieda

Porfyrín

Číslo C.I.

75815

Einecs

 

Chemické názvy

Hlavnými farebnými látkami sú vo svojich kyslých formách:

3–(10–karboxylano–4–etyl–1,3,5,8–tetrametyl–9–oxo–2–vinylforbin–7–yl)propionan, meďnatý (meďnatý chlorofylín a)

a

3–(10–karboxylano–4–etyl–3–formyl–1,5,8–trimetyl–9–oxo–2–vinylforbin–7–yl)propionan, meďnatý (meďnatý chlorofylín b)

Chemický vzorec

Meďnatý chlorofylínu a (kyslá forma): C34H32CuN4O5

Meďnatý chlorofylín b (kyslá forma): C34H30CuN4O6

Molekulová hmotnosť

Meďnatý chlorofylín a: 640,20

Meďnatý chlorofylín b: 654,18

Pokiaľ sa odštiepi cyklopentenylový kruh, môže sa hmotnosť každého zvýšiť o 18 daltonov.

Obsah

Najmenej 95 % celkových meďnatých chlorofylínov vo vzorke sušenej pri 100 °C 1 h.

E1 cm 1 % 565 pri cca 405 nm vo vodnom fosfátovom pufrovom roztoku s pH 7,5

E1 cm 1 % 145 pri cca 630 nm vo vodnom fosfátovom pufrovom roztoku s pH 7,5

Opis

Tmavozelený až modročierny prášok

Identifikácia

Spektrometria

Maximum vo vodnom fosfátovom pufrovom roztoku s pH 7,5 pri cca 405 nm a pri cca 630 nm

Čistota

Zvyšky rozpúšťadiel

Acetón

Metyletylketón

Metanol

Etanol

Propán–2–ol

Hexán

Najviac 50 mg/kg, jednotlivo alebo v kombinácii

Dichlórmetán: Najviac 10 mg/kg

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ióny medi

Najviac 200 mg/kg

Meď celkom

Najviac 8,0 % celkových meďnatých chlorofylínov

E 142 ZELENÁ S

Synonymá

CI potravinárska zelená 4, brilantná zelená BS

Definícia

Zelená S sa v podstate skladá z N–[4–(dimetylamino)fenyl]–2–hydroxy–3,6–disulfo–1–naftalényl)metylen]–2,5–cyklohexadién–1–yliden]–N–metylmetánamínia sodného a vedľajších farebných látok spolu s chloridom sodným a/alebo síranom sodným ako základnými nefarebnými zložkami.

Farbivo zelená S sa opisuje ako sodná soľ. Povoľujú sa tiež vápenaté a draselné soli.

Trieda

Triarylmetán

Číslo C.I.

44090

Einecs

221–409–2

Chemické názvy

N–[4–[[4–(dimetylamíno)fenyl]–2–hydroxy–3,6–disulfo–1–naftalényl)metylen]–2,5–cyklohexadién–1–yliden]–N–metylmetánamínium sodný

5–[4–(dimetylamino)–α–(4–dimetyliminocyklohexa–2,5–diényliden)benzyl]–6–hydroxy–7–sulfónano–naftalén)–2–sulfónan sodný (alternatívny chemický názov)

Chemický vzorec

C27H25N2NaO7S2

Molekulová hmotnosť

576,63

Obsah

Najmenej 80 % farebných látok celkom, prepočítané ako sodná soľ

E1 cm 1 %1 720 pri cca 632 nm vo vodnom roztoku

Opis

Tmavomodrý alebo tmavozelený prášok alebo zrnká

Identifikácia

A.

Spektrometria

Maximum vo vode pri 632 nm

B.

Modrý alebo zelený roztok vo vode

 

Čistota

Látky nerozpustné vo vode

Najviac 0,2 %

Vedľajšie farebné látky

Najviac 1,0 %

Organické zlúčeniny iné ako farebné látky:

 

4,4′–bis(dimetylamino)–benzhydrylalkohol

Najviac 0,1 %

4,4′–bis(dimetylamino)–benzofenon

Najviac 0,1 %

kyselina 3–hydroxynaftalén–2,7–disulfónová

Najviac 0,2 %

Leukobáza

Not more than 5,0 %

Nesulfónované primárne aromatické amíny

Najviac 0,01 % (prepočítané ako anilín)

Látky extrahovateľné éterom

Najviac 0,2 % v neutrálnom prostredí

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg

E 150a OBYČAJNÝ KARAMEL

Definícia

Obyčajný karamel sa pripravuje riadeným tepelným spracovaním sacharidov (komerčne dostupných výživných sladidiel potravinárskej čistoty, ktorými sú monoméry glukózy a fruktózy a/alebo ich polyméry, napríklad glukózové sirupy, sacharóza a/alebo sirupy invertného cukru a dextrózy). Pre podporenie karamelizácie sa môžu použiť kyseliny, zásady a soli s výnimkou zlúčenín amoniaku a siričitanov.

Einecs

232–435–9

Opis

Tmavohnedé až čierne kvapaliny alebo pevné látky

Čistota

Farbivo viazané na DEAE celulózu

Najviac 50 %

Farbivo viazané na fosforylcelulózu

Najviac 50 %

Intenzita farby (1)

0,01 – 0,12

Celkový dusík

Najviac 0,1 %

Celková síra

Najviac 0,2 %

Arzén

Najviac 1 mg/kg

Olovo

Najviac 2 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 25 mg/kg

E 150b KAUSTICKÝ SULFITOVÝ KARAMEL

Definícia

Kaustický sulfitový karamel sa pripravuje riadeným tepelným spracovaním sacharidov (komerčne dostupných výživných sladidiel potravinárskej čistoty, ktorými sú monoméry glukózy a fruktózy a/alebo ich polyméry, napríklad glukózové sirupy, sacharóza a/alebo sirupy invertného cukru a dextróza) s kyselinami alebo zásadami, alebo bez nich, v prítomnosti siričitanových zlúčenín (kyselina siričitá, siričitan draselný, disiričitan draselný, siričitan sodný a disiričitan sodný); nepoužívajú sa žiadne zlúčeniny amoniaku.

Einecs

232–435–9

Opis

Tmavohnedé až čierne kvapaliny alebo pevné látky

Čistota

Farbivo viazané na DEAE celulózu

Viac ako 50 %

Intenzita farby (1)

0,05 – 0,13

Celkový dusík

Najviac 0,3 % (2)

Oxid siričitý

Najviac 0,2 % (2)

Celková síra

0,3 – 3,5 % (2)

Síra viazaná na DEAE celulózu

Viac ako 40 %

Absorbančný pomer farbiva viazaného na DEAE celulózu

19 – 34

Absorbančný pomer

(A 280/560)

Viac ako 50

Arzén

Najviac 1 mg/kg

Olovo

Najviac 2 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 25 mg/kg

E 150c AMONIAKOVÝ KARAMEL

Definícia

Amoniakový karamel sa pripravuje riadeným tepelným spracovaním sacharidov (komerčne dostupných výživných sladidiel potravinárskej čistoty, ktorými sú monoméry glukózy a fruktózy a/alebo ich polyméry, napríklad glukózové sirupy, sacharóza a/alebo sirupy invertného cukru a dextróza) s kyselinami alebo zásadami, alebo bez nich, v prítomnosti zlúčenín amoniaku (hydroxid amónny, uhličitan amónny, hydrogenuhličitan amónny a fosforečnan amónny); nepoužívajú sa žiadne siričitanové zlúčeniny.

Einecs

232–435–9

Opis

Tmavohnedé až čierne kvapaliny alebo pevné látky

Čistota

Farbivo viazané na DEAE celulózu

Najviac 50 %

Farbivo viazané na fosforylcelulózu

Viac ako 50 %

Intenzita farby (1)

0,08 – 0,36

Amoniakový dusík

Najviac 0,3 % (2)

4–metylimidazol

Najviac 250 mg/kg (2)

2–acetyl–4–tetrahydoxy–butylimidazol

Najviac 10 mg/kg (2)

Celková síra

Najviac 0,2 % (2)

Celkový dusík

0,7 – 3,3 % (2)

Absorbančný pomer farbiva viazaného na fosforylcelulózu

13 – 35

Arzén

Najviac 1 mg/kg

Olovo

Najviac 2 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 25 mg/kg

E 150d AMONIAK-SULFITOVÝ KARAMEL

Definícia

Amoniak-sulfitový karamel sa pripravuje riadeným tepelným spracovaním sacharidov (komerčne dostupných výživných sladidiel potravinárskej čistoty, ktorými sú monoméry glukózy, fruktózy a/alebo ich polyméry, napríklad glukózové sirupy, sacharóza a/alebo sirupy invertného cukru a dextróza) s kyselinami alebo zásadami, alebo bez nich, v prítomnosti zlúčenín siričitanu i amoniaku (kyselina siričitá, siričitan draselný, disiričitan draselný, siričitan sodný a disiričitan sodný, hydroxid amónny, uhličitan amónny, hydrogenuhličitan amónny, fosforečnan amónny, síran amónny, siričitan amónny a hydrogénsiričitan amónny).

Einecs

232–435–9

Opis

Tmavohnedé až čierne kvapaliny alebo pevné látky

Čistota

Farbivo viazané na DEAE celulózu

Viac ako 50 %

Intenzita farby (1)

0,10 – 0,60

Amoniakový dusík

Najviac 0,6 % (2)

Oxid siričitý

Najviac 0,2 % (2)

4–metylimidazol

Najviac 250 mg/kg (2)

Celkový dusík

0,3 – 1,7 % (2)

Celková síra

0,8 – 2,5 % (2)

Pomer dusík/síra v alkoholovej zrazenine

0,7 – 2,7

Absorbančný pomer alkoholovej zrazenine (3)

8 – 14

Absorbančný pomer (A280/560)

Najviac 50

Arzén

Najviac 1 mg/kg

Olovo

Najviac 2 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 25 mg/kg

E 151 BRILANTNÁ ČIERNA BN, ČIERNA PN

Synonymá

CI potravinárska čierna 1

Definícia

Brilantná čierna BN sa v podstate skladá z 4–acetamido–5–hydroxy–6–[7–sulfónano–4–(4–sulfónanofenylazo)–1–naftylazo] naftalén–1,7–disulfónanu tetrasodného a vedľajších farebných látok spolu s chloridom sodným a/alebo síranom sodným ako základnými nefarebnými zložkami.

Farbivo brilantná čierna BN sa opisuje ako sodná soľ. Povoľujú sa tiež vápenaté a draselné soli.

Trieda

Bisazo

Číslo C.I.

28440

Einecs

219–746–5

Chemické názvy

4–acetamido–5–hydroxy–6–[7–sulfónano–4–(4–sulfónanofenylazo)–1–naftylazo] naftalén–1,7–disulfónan tetrasodný

Chemický vzorec

C28H17N5Na4O14S4

Molekulová hmotnosť

867,69

Obsah

Najmenej 80 % farebných látok celkom, prepočítané ako sodná soľ

E1 cm 1 % 530 pri cca 570 nm v roztoku

Opis

Čierny prášok alebo zrnká

Identifikácia

A.

Spektrometria

Maximum vo vode pri 570 nm

B.

Modročierny roztok vo vode

 

Čistota

Látky nerozpustné vo vode

Najviac 0,2 %

Vedľajšie farebné látky

Najviac 10 % (vyjadrené v obsahu farbiva)

Organické zlúčeniny iné ako farebné látky:

 

 

kyselina 4–acetamido–5–hydroxynaftalén–1,7–disulfónová

 

kyselina 4–amino–5–hydroxynaftalén–1,7–disulfónová

 

kyselina 8–aminonaftalén–2–sulfónová

 

kyselina4,4′–diazoaminidi–(benzénsulfónová )

Spolu najviac 0,8 %

Nesulfónované primárne aromatické amíny

Najviac 0,01 % (prepočítané ako anilín)

Látky extrahovateľné éterom

Najviac 0,2 % v neutrálnom prostredí

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg

E 153 RASTLINNÉ UHLIE

Synonymá

Rastlinná čierna

Definícia

Rastlinná uhlíková čierna sa vyrába karbonizáciou rastlinného materiálu, ako je drevo, celulózové zvyšky, rašelina a kokosové a iné škrupiny. Surový materiál sa karbonizuje za vysokých teplôt. V podstate pozostáva z jemne rozptýleného uhlíka. Môže obsahovať menšie množstvo dusíka, vodíka a kyslíka. Po výrobe môže výrobok obsahovať trochu absorbovanej vlhkosti.

Číslo C.I.

77266

Einecs

215–609–9

Chemické názvy

Uhlík

Chemický vzorec

C

Molekulová hmotnosť

12,01

Obsah

Najmenej 95 % uhlíka, prepočítané bez vody a bez popola

Opis

Čierny prášok, bez zápachu a chuti

Identifikácia

A.

Rozpustnosť

Nerozpustný vo vode a organických rozpúšťadlách

B.

Horenie

Po zahriatí do červena horí pomaly a bez plameňa

Čistota

Popol (celkom)

Najviac 4,0 % (teplôta vznícení: 625 °C)

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg

Polyaromatické uhlovodíky

Extrakt získaný extrakciou 1 g výrobku s 10 g čistého cyklohexánu v prístroji pre kontinuálnu extrakciu musí byť bezfarebný, fluorescencia extraktu v ultrafialovom svetle nemá byť intenzívnejšia ako fluorescencia roztoku 0,100 mg síranu chinínia v 1 000 ml 0,01M kyseliny sírovej.

Úbytok hmotnosti sušením

Najviac 12 % (120 °C, 4 hodiny)

Látky rozpustné v alkáliách

Filtrát, ktorý sa získa varením 2 g vzorky s 20 ml N hydroxidu sodného a filtrovaním, je bezfarebný.

E 154 HNEDÁ FK

Synonymá

CI potravinárska hnedá 1

Definícia

Hnedá FK v podstate pozostáva zo zmesi:

I

4–(2,4–diaminofenylazo) benzénsulfónanu sodného

II

4–(4,6–diamino–m–tolylazo) benzénsulfónanu sodného

III

4,4′–(4,6–diamino–1,3–fenylenbisazo) di(benzénsulfónanu) disodného

IV

4,4′–(2,4–diamino–1,3–fenylenbisazo) di(benzénsulfónanu) disodného

V

4,4′–(2,4–diamino–5–metyl–1,3–fenylenbisazo) di(benzénsulfónanu) disodného

VI

4,4′,4′′–(2,4–diaminobenzén–1,3,5–trisazo) tri(benzénsulfónanu) trisodného

a vedľajších farebných látok spolu s vodou, chloridom sodným a/alebo síranom sodným ako základnými nefarebnými zložkami.

Farbivo hnedá FK sa opisuje ako sodná soľ. Povoľujú sa tiež vápenaté a draselné soli.

Trieda

Azo (zmes mono–, bis– a trisazo farbív)

Einecs

 

Chemické názvy

Zmes:

I

4–(2,4–diaminofenylazo) benzénsulfónan sodný

II

4–(4,6–diamino–m–tolylazo) benzénsulfónan sodný

III

4,4′–(4,6–diamino–1,3–fenylenbisazo) di(benzénsulfónan) disodný

IV

4,4′–(2,4–diamino–1,3–fenylenbisazo) di(benzénsulfónan) disodný

V

4,4′–(2,4–diamino–5–metyl–1,3–fenylenbisazo) di(benzénsulfónan) disodný

VI

4,4′,4′′–(2,4–diaminobenzén–1,3,5–trisazo) tri(benzénsulfónan) trisodný

Chemický vzorec

I

C12H11N4NaO3S

II

C13H13N4NaO3S

III

C18H14N6Na2O6S2

IV

C18H14N6Na2O6S2

V

C19H16N6Na2O6S2

VI

C24H17N8Na3O9S3

Molekulová hmotnosť

I

314,30

II

328,33

III

520,46

IV

520,46

V

534,47

VI

726,59

Obsah

Najmenej 70 % farebných látok celkom

Zo všetkých farebných látok nemá podiel zložiek prekročiť:

I

26 %

II

17 %

III

17 %

IV

16 %

V

20 %

VI

16 %

Opis

Červenohnedý prášok alebo zrnká

Identifikácia

Oranžový až načervenalý roztok vo vode

 

Čistota

Látky nerozpustné vo vode

Najviac 0,2 %

Vedľajšie farebné látky

Najviac 3,5 %

Organické zlúčeniny iné ako farebné látky:

 

4–aminobenzén–1–sulfónová kyselina

Najviac 0,7 %

m–fenylendiamin a 4–metyl–m–fenylendiamín

Najviac 0,35 %

Nesulfónované primárne aromatické amíny iné ako m-fenylendiamín a 4–metyl–m–fenylendiamín

Najviac 0,007 % (prepočítané ako anilín)

Látky extrahovateľné éterom

Z roztoku s pH 7 najviac 0,2 %

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg

E 155 HNEDÁ HT

Synonymá

CI potravinárska hnedá 3

Definícia

Hnedá HT v podstate pozostáva z 4,4′–(2,4–dihydroxy–5–hydroxymetyl–1,3–fenylenbisazo) di(naftalén–1–sulfónanu) disodného a vedľajších farebných látok spolu s chloridom a/alebo síranom sodným ako základnými nefarebnými zložkami.

Hnedá HT sa opisuje ako sodná soľ. Povoľujú sa tiež vápenaté a draselné soli.

Trieda

Bisazo

Číslo C.I.

20285

Einecs

224–924–0

Chemické názvy

4,4′–(2,4–dihydroxy–5–hydroxymetyl–1,3–fenylenbisazo) di(naftalén–1–sulfónan) disodný

Chemický vzorec

C27H18N4Na2O9S2

Molekulová hmotnosť

652,57

Obsah

Najmenej 70 % farebných látok celkom, prepočítané ako sodná soľ.

E1 cm 1 % 403 pri cca 460 nm vo vodnom roztoku s pH 7

Opis

Červenohnedý prášok alebo zrnká

Identifikácia

A.

Spektrometria

Maximum vo vode s pH 7 pri 460 nm

B.

Hnedý roztok vo vode

 

Čistota

Látky nerozpustné vo vode

Najviac 0,2 %

Vedľajšie farebné látky

Najviac 10 % (metódou chromatografie na tenkej vrstve)

Organické zlúčeniny iné ako farebné látky:

 

kyselina4–aminonaftalén–1–sulfónová

Spolu najviac 0,7 %

Nesulfónované primárne aromatické amíny

Najviac 0,01 % (prepočítané ako anilín)

Látky extrahovateľné éterom

Najviac 0,2 % v roztoku s pH 7

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg

E 160 a i) ZMES KAROTÉNOV

1.   

Rastlinné karotény

Synonymá

CI potravinárska oranžová 5

Definícia

Zmes karoténov sa získava extrakčným rozpúšťaním prírodných druhov jedlých rastlín, mrkvy, rastlinných olejov, trávy, lucerny a žihľavy.

Hlavný farbiaci princíp pozostáva z karotenoidov, z ktorých tvorí beta-karotén podstatnú časť. Prítomné môžu byť alfa a gamma karotény a iné pigmenty. Okrem farebných pigmentov môže táto látka obsahovať oleje, tuky a vosky, ktoré sú obsiahnuté v zdrojovom materiáli.

Na získavanie karoténov je možné používať výhradne nasledovné rozpúšťadlá: acetón, metyl etyl ketón, metanol, etanol, propan-2-ol, hexán (4), dichlorometán a oxid uhličitý.

Trieda

karotenoid

Číslo C.I.

75130

Einecs

230-636-6

Chemický vzorec:

beta-karotén: C40H56

Molekulárna hmotnosť:

beta-karotén: 536,88

Obsah:

Obsah karoténov (počítaných ako beta-karoténov) je menší ako 5 %. Pre výrobky získané z rastlinných olejov: najmenej 0,2 % v jedlých tukoch

E1 cm 1%2 500 pri približne 440 – 457 nm v cyklohexáne

Identifikácia

Spektrometria

najviac v cyklohexáne pri 440 – 457 nm a 470 – 486 nm

Čistota

Rozpustné zvyšky

acetón

metyl etyl ketón

metanol

propán-2-ol

hexán

etanol

nie viac ako 50 mg/kg, samostatne alebo v kombinácii

dichlormetán nie viac ako 10 mg/kg

Olovo

Nie viac ako 5 mg/kg

2.   

Riasové karotény

Synonymá

CI potravinárska oranžová 5

Definícia

Zmes karoténov sa môže vyrábať aj z prírodných druhov rias Dunaliella salina, ktoré rastú v slaných jazerách nachádzajúcich sa vo Whyalle, Južná Austrália. Beta-karotén sa získava pri použití éterických olejov. Prípravok predstavuje 20 až 30 %-nú suspenziu v jedlom oleji. Podiel trans-cis-izomérov je v rozpätí 50/50 – 71/29.

Hlavný farbiaci princíp pozostáva z karotenoidov, z ktorých tvorí beta-karotén podstatnú časť. Prítomné môžu byť alfa karotény, luteiny, zeaxantíny a beta-kryptoxantíny. Okrem farebných pigmentov môže táto látka obsahovať oleje, tuky a vosky, ktoré sú obsiahnuté v zdrojovom materiáli.

Trieda

Karotenoid

Číslo C.I.

75130

Chemický vzorec

beta-karotén: C40H56

Molekulárna hmotnosť:

beta-karotén: 536,88

Obsah:

Obsah karoténov (počítaných ako beta-karotén) je aspoň 20 %.

E1 cm 1 %2 500 pri približne 440 – 457 nm v cyklohexáne

Identifikácia

Spektrometria

najviac v cyklohexáne pri 440 – 457 nm a 474 – 486 nm

Čistota

Prírodné tokoferoly v jedlom oleji

nie viac ako 0,3 %

Olovo

nie viac ako 5 mg/kg

E 160 a ii) BETA-KAROTÉN

1.   

Beta-karotén

Synonymá

CI potravinárska oranžová 5

Definícia

Tieto špecifikácie sa vzťahujú najmä na všetky trans izoméry beta-karoténov spolu s malými podielmi iných karotenoidov. Zriedené a stabilizované prípravky môžu mať rozdielne pomery trans-cis izomérov.

Trieda

karotenoid

Číslo C.I.

40800

Einecs

230-636-6

Chemický názov

beta-karotén; beta, beta-karotén

Chemický vzorec

C40H56

Molekulárna hmotnosť

536,88

Obsah:

nie menej ako 96 % celkových farbiacich látok (vyjadrených ako beta-karotén)

E1 cm 1 %2 500 pri približne 440 – 457 nm v cyklohexáne

Popis

červené až hnedo-červené kryštály alebo kryštalický prášok

Identifikácia

Spektrometria

najviac v cyklohexáne 453 – 456 nm

Čistota

sírny popol

nie viac ako 0,2 %

vedľajšie farbiace látky

karotenoidy iné než beta-karotén: nie viac ako 3,0 % celkových farbiacich látok

olovo

nie viac ako 2 mg/kg

2.   

Beta-karotén z Blakeslea trispora

Synonymá

CI potravinová oranž 5

Definícia

Tento beta-karotén sa získava fermentáciou pri využívaní zmiešanej kultúry dvoch páracich sa typov (+) a (-) prírodných druhov huby Blakeslea trispora. Beta-karotén sa získava z biomasy s etyl acetátom alebo izobutyl acetátom, na ktorý nadväzuje izopropyl alkohol a kryštalizácia. Kryštalizovaný výrobok pozostáva predovšetkým z trans beta-karoténu. S ohľadom na prirodzený proces pozostáva približne 3 % výrobku zo zmiešaných karotenoidov, čo je špecifické pre výrobok.

Trieda

karotenoid

Číslo C.I.

40800

Einecs

230-636-6

Chemický názov

beta-karotén; beta, beta-karotén

Chemický vzorec:

C40H56

Molekulárna hmotnosť:

536,88

Obsah:

nie menej ako 96 % celkových farbiacich látok (vyjadrených ako beta-karotén)

E1 cm 1 %2 500 pri približne 440 – 457 nm v cyklohexáne

Popis

červené, hnedo-červené alebo purpurovo-fialové kryštály alebo kryštalický prášok (farba sa mení v závislosti od použitého rozpúšťadla a podmienok pri kryštalizácii)

Identifikácia

Spektrometria

najviac v cyklohexáne 453 – 456 nm

Čistota

Rozpustné zvyšky

etyl acetát

etanol

nie viac ako 0,8 %, samostatne alebo v kombinácii

izobutyl acetát: nie viac ako 1,0 %

izo propyl alkohol: nie viac ako 0,1 %

sírny popol

nie viac ako 0,2 %

vedľajšie farbiace látky

karotenoidy iné než beta-karotén: nie viac ako 3,0 % celkových farbiacich látok

Olovo

nie viac ako 2 mg/kg

Mykotoxíny:

aflatoxín B1

neobsahuje

trichotecen (T2)

neobsahuje

ochratoxín

neobsahuje

zearalenon

neobsahuje

Mikrobiológia:

plesne

nie viac ako 100/g

Kvasinky

nie viac ako 100/g

Salmonella

neobsahuje v 25 g

Escherichia coli

neobsahuje v 5 g

E 160b ANNATTO, BIXIN, NORBIXIN

Synonymá

CI prírodná oranžová 4

Definícia

Trieda

Karotenoid

Číslo C.I.

75120

Einecs

Annatto: 215–735–4, extrakt zo semienok annatto: 289-561-2; bixin: 230-248-7

Chemické názvy

Bixin

:

6′–metylhydrogen–9′–cis–6,6′–diapokarotén–6,6′–dioát

6′–metylhydrogen–9′–trans–6,6′–diapokarotén–6,6′–dioát

Norbixin

:

kyselina 9′–cis–6,6′–diapokarotén–6,6′–diová

kyselina 9′–trans–6,6′–diapokarotén–6,6′–diová

Chemický vzorec

Bixin

:

C25H30O4

Norbixin

:

C24H28O4

Molekulová hmotnosť

Bixin

:

394,51

Norbixin

:

380,48

Opis

Červenohnedý prášok, suspenzia alebo roztok

Identifikácia

Spektrometria

Bixin

:

maximum v chloroforme pri cca 502 nm

Norbixin

:

maximum v zriedenom roztoku KOH pri cca 482 nm

i)   

Bixin a norbixin extrahovaný rozpúšťadlom

Definícia

Bixin sa pripravuje extrakciou z vonkajšieho obalu semien kríku annatto (Bixa orellana L.) pomocou jedného alebo viacerých z týchto rozpúšťadiel: acetón, metanol, hexán alebo dichlórmetán, oxid uhličitý. Po extrakci nasleduje odstránenie rozpúšťadla.

Norbixín sa pripravuje hydrolýzou vodnou alkáliou z extrahovaného bixinu.

Bixin a norbixin môžu obsahovať iné materiály extrahované zo semien oreláníku.

Bixinový prášok obsahuje niekoľko farebných zložiek, z ktorých hlavnou látkou je bixin, ktorý môže byť zastúpený v oboch formách, cis i trans. Môžu byť prítomné aj produkty tepelného rozkladu bixinu.

Norbixinový prášok obsahuje ako hlavnú farebnú látku produkty hydrolýzy bixinu vo forme sodných alebo draselných solí. Môžu byť prítomné obidve formy, cis aj trans.

Obsah

Bixinové prášky neobsahujú menej ako 75 % celkových karotenoidov, prepočítané ako bixin.

Norbixinové prášky neobsahujú menej ako 25 % celkových karotenoidov, prepočítané ako norbixin.

Bixin:

:

E1 cm 1 %2 870 pri cca 502 nm v chloroforme

Norbixin:

:

E1 cm 1 %2 870 pri cca 482 nm v roztoku KOH

Čistota

Zvyšky rozpúšťadiel

Acetón

Metanol

Hexán

Najviac 50 mg/kg, jednotlivo alebo v kombinácii

Dichlórmetán najviac 10 mg/kg

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg

ii)   

Alkalicky extrahovaný annatto

Definícia

Vo vode rozpustné annatto sa pripravuje extrakciou vodnými zásadami (hydroxid sodný alebo draselný) z vonkajšieho obalu semien kríka annatto (Bixa orellana L.).

Vo vode rozpustné annatto obsahuje ako hlavnú farebnú látku norbixin produkt hydrolýzy bixinu, vo forme sodných alebo draselných solí. Môžu byť prítomné obidve formy, cis i trans.

Obsah

Najmenej 0,1 % celkových karotenoidov, vyjadruje sa ako norbixin

Norbixin

:

E1 cm 1 %2 870 pri cca 482 nm v roztoku KOH

Čistota

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg

iii)   

Annatto extrahovaný olejom

Definícia

Extrakty annatta v oleji, ako roztok alebo suspenzia, sa pripravujú extrakciou z vonkajšieho obalu semien kríku annatto (Bixa orellana L.) jedlým rastlinným olejom. Extrakt annatta v oleji obsahuje niekoľko farebných zložiek, z ktorých hlavnou látkou je bixin, ktorý môže byť prítomný v obidvoch formách, cis aj trans. Môžu byť prítomné tiež produkty tepelného rozkladu bixinu.

Obsah

Najmenej 0,1 % celkových karotenoidov, prepočítané ako bixin.

Bixin

:

E1 cm 1 %2 870 pri cca 502 nm v chloroforme

Čistota

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg

E 160c PAPRIKOVÝ EXTRAKT, KAPSANTÍN, KAPSORUBÍN

Synonymá

Paprikový oleoresin

Definícia

Extrakt papriky sa získava extrakciou rozpúšťadlom z prírodných druhov papriky, to znamená z mletých strukov papriky, so semienkami alebo bez, druhu Capsicum annuum L. a obsahuje hlavné farebné látky tohto korenia. Hlavnou farebnou látkou sú kapsantín a kapsorubín. Je známe, že je prítomná široká škála iných farebných zlúčenín.

Pre extrakciu sa môžu použiť len tieto rozpúšťadlá: metanol, etanol, acetón, hexán, dichlórmetán, octan etylnatý a oxid uhličitý.

Trieda

Karotenoid

Einecs

Kapsantín: 207–364–1, kapsorubín: 207–425–2

Chemické názvy

Kapsantín: (3R,3′S,5′R)–3,3′–dihydroxy–β,k–karotén–6–on

Kapsorubín: (3R,3′S,5R,5′R)–3,3′–dihydroxy–k,k–karotén–6,6′–dión

Chemický vzorec

Capsanthin: C40H56O3

Capsorubin: C40H56O4

Molekulová hmotnosť

Kapsantín: 584,85

Kapsorubín: 600,85

Obsah

Paprikový extrakt: najmenej 7,0 % karotenoidov

Kapsantín/kapsorubín: najmenej 30 % celkových karotenoidov

E1 cm 1 %2 100 pri cca 462 nm v acetóne

Opis

Tmavočervená viskózna kvapalina

Identifikácia

A.

Spektrometria

Maximum v acetóne pri 462 nm

B.

Farebná reakcia

Pridaním jednej kvapky kyseliny sírovej k jednej kvapke vzorky v 2 – 3 kvapkách chloroformu vzniká tmavomodré zafarbenie

Čistota

Zvyšky rozpúšťadiel

Octan etylnatý

Metanol

Etanol

Acetón

Hexán

Najviac 50 mg/kg, jednotlivo alebo v kombinácii

Dichlórmetán: Najviac 10 mg/kg

Kapsaicín

Najviac 250 mg/kg

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg

E 160d LYKOPÉN

Synonymá

Prírodná žltá 27

Definícia

Lykopén sa získava extrakciou rozpúšťadlom z prírodných druhov červených rajčiakov (Lycopersicon esculentum L.) s následným odstránením rozpúšťadla. Môžu sa použiť len tieto rozpúšťadlá: dichlórmetán, oxid uhličitý, octan etylnatý, acetón, propán–2–ol, metanol, etanol, hexán. Hlavná farebná látka rajčiakov je lykopén, môžu byť prítomné menšie množstvá iných karotenoidových pigmentov. Okrem ostatných farebných pigmentov môže výrobok obsahovať oleje, tuky, vosky a aromatické zložky prirodzene sa vyskytujúce v rajčiakoch.

Trieda

Karotenoid

Číslo C. I.

75125

Chemické názvy

Lykopén, ψ,ψ–karotén

Chemický vzorec

C40H56

Molekulová hmotnosť

536,85

Obsah

Najmenej 5,0 % farebných látok celkom

E1 cm 1 %3 450 pri cca 472 nm v hexáne

Opis

Tmavočervená viskózna kvapalina

Identifikácia

Spektrometria

Maximum v hexáne pri cca 472 nm

Čistota

Zvyšky rozpúšťadiel

Octan etylnatý

Metanol

Etanol

Acetón

Hexán

Propán–2–ol

Najviac 50 mg/kg, jednotlivo alebo v kombinácii

Dichlórmetán: Najviac 10 mg/kg

Síranový popol

Najviac 0,1 %

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg

E 160e β-APO-8′-KAROTENAL (C 30)

Synonymá

CI potravinárska oranžová 6

Definícia

Táto špecifikácia sa vzťahuje najmä na všetky transizoméry β–apo–8′–karoténalu spolu s menšími množstvami ostatných karotenoidov. Zriedené a stabilizované formy, ktoré sa pripravujú z β–apo–8′–karoténalu, spĺňajú tieto požiadavky a zahrňujú roztoky alebo suspenzie β–apo–8′–karoténalu v jedlých tukoch alebo olejoch, emulziách a práškoch rozpustiteľných vo vode. Tieto prípravky môžu mať rozdielne pomery cis-a transizomérov.

Trieda

Karotenoid

Číslo C. I.

40820

Einecs

214–171–6

Chemické názvy

β–apo–8′–karoténal, trans–β–apo–8′–karotén–aldehyd

Chemický vzorec

C30H40O

Molekulová hmotnosť

416,65

Obsah

Najmenej 96 % farebných látok celkom

E1 cm 1 %2 640 pri cca 460 – 462 nm v cyklohexáne

Opis

Tmavofialové kryštály s kovovým leskom alebo kryštalický prášok

Identifikácia

Spektrometria

Maximum v cyklohexáne pri 460 – 462 nm

Čistota

Síranový popol

Najviac 0,1 %

Vedľajšie farebné látky

Karotenoidy iné ako β–apo–8′–karoténal:

najviac 3,0 % farebných látok celkom

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg

E 160f ETYLESTER KYSELINY β-APO-8′-KAROTÉNOVEJ (C 30)

Synonymá

CI potravinárska oranžová 7, ester kyseliny β–apo–8′–karoténovej

Definícia

Táto špecifikácia sa vzťahuje najmä na všetky transizoméry etylesteru kyseliny β–apo–8′–karoténovej spolu s menšími množstvami ostatných karotenoidov. Zriedené a stabilizované formy, ktoré sa pripravujú z etylesteru kyseliny β–apo–8′–karoténovej , spĺňajú tieto požiadavky a zahrňujú roztoky alebo suspenzie etylesteru kyseliny β–apo–8′–karoténovej v jedlých tukoch alebo olejoch, emulziách a práškoch rozpustiteľných vo vode. Tieto prípravky môžu mať rozdielne pomery cis-a transizomérov.

Trieda

Karotenoid

Číslo C. I.

40825

Einecs

214–173–7

Chemické názvy

etylester kyseliny β–apo–8′–karoténovej, etyl–8′–apo-β–karotén–8′–át

Chemický vzorec

C32H44O2

Molekulová hmotnosť

460,70

Obsah

Najmenej 96 % farebných látok celkom

E1 cm 1 %2 550 pri cca 449 nm v cyklohexáne

Opis

Červené až fialovočervené kryštály alebo kryštalický prášok

Identifikácia

Spektrometria

Maximum v cyklohexáne pri cca 449 nm

Čistota

Síranový popol

Najviac 0,1 %

Vedľajšie farebné látky

Karotenoidy iné ako etylester β–apo–8′–karoténovej kyseliny: najviac 3,0 % farebných látok celkom

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg

E 161b LUTEÍN

Synonymá

Zmes karotenoidov, xantofyly

Definícia

Luteín sa získava extrakciou rozpúšťadlom z prírodných druhov jedlého ovocia a rastlín, trávy, lucerny a tagetes erecta. Hlavná farebná látka pozostáva z karotenoidov, z ktorých hlavnú úlohu má luteín a jeho estery s mastnými kyselinami. Môže byť tiež prítomné rôzne množstvo karoténov. Luteín môže obsahovať tuky, oleje a vosky prirodzene sa vyskytujúce v rastlinnom materiáli.

Pri extrakci sa môžu použiť len tieto rozpúšťadlá: metanol, etanol, propán–2–ol, hexán, acetón, metyletylketón, dichlórmetán a oxid uhličitý.

Trieda

Karotenoid

Einecs

204–840–0

Chemické názvy

3,3′–dihydroxy–d–karotén

Chemický vzorec

C40H56O2

Molekulová hmotnosť

568,88

Obsah

Najmenej 4 % farebných látok celkom, prepočítané ako luteín

E1 cm 1 %2 550 pri cca 445 nm v chloroforme/etanole (10 + 90) alebo v hexáne/etanole/acetóne (80 + 10 + 10)

Opis

Tmavá, žlto-hnedá kvapalina

Identifikácia

Spektrometria

Maximum v chloroforme/etanole (10 + 90) pri cca 445 nm

Čistota

Zvyšky rozpúšťadiel

Acetón

Metyletylketón

Metanol

Etanol

Propán–2–ol

Hexán

Najviac 50 mg/kg, jednotlivo alebo v kombinácii

Dichlórmetán: najviac 10 mg/kg

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg

E 161g KANTAXANTÍN

Synonymá

CI potravinárska oranžová 8

Definícia

Táto špecifikácia sa vzťahuje najmä na všetky transizoméry kantaxantínu spolu s menšími množstvami ostatných karotenoidov. Zriedené a stabilizované formy, ktoré sa pripravujú z kantaxantínu, spĺňajú tieto požiadavky a zahrňujú roztoky alebo suspenzie kantaxantínu v jedlých tukoch alebo olejoch, emulziách a práškoch rozpustiteľných vo vode. Tieto prípravky môžu mať rozdielne pomery cis-a transizomérov.

Trieda

Karotenoid

Číslo C. I.

40850

Einecs

208–187–2

Chemické názvy

β–karotén–4,4′–dión, kantaxantín, 4,4′–dioxo–β–karotén

Chemický vzorec

C40H52O2

Molekulová hmotnosť

564,86

Obsah

Najmenej 96 % farebných látok celkom (vyjadruje sa ako kantaxantín)

E1 cm 1 %2 200

pri cca 485 nm v chloroforme

pri 468 – 472 nm v cyklohexáne

pri 464 – 467 nm v petroleteri

Opis

Tmavofialové kryštály alebo kryštalický prášok

Identifikácia

Spektrometria

Maximum v chloroforme pri cca 485 nm

Maximum v cyklohexáne pri cca 468 – 472 nm

Maximum v petroleteri pri cca 464 – 467 nm

Čistota

Síranový popol

Najviac 0,1 %

Vedľajšie farebné látky

Karotenoidy iné ako kantaxantín: najviac 5,0 % farebných látok celkom

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg

E 162 CVIKLOVÁ ČERVENÁ, BETANÍN

Synonymá

Cviklová červená

Definícia

Cviklová červená sa získava z koreňov prírodných druhov červenej repy (Beta vulgaris L. var. rubra) lisovaním rozdrvenej repy vo forme vylisovanej šťavy alebo vodnou extrakciou rozsekaných koreňov repy a následným obohatením aktívnou látkou. Farbivo pozostáva z rôznych pigmentov, všetky patria do triedy betalaínov. Hlavná farebná látka pozostáva z betacyanínov (červená), v ktorých betanín predstavuje 75 – 95 %. Môžu byť prítomné menšie množstvá betaxantínu (žltá) a rozkladných produktov betalainov (svetlo hnedá).

Okrem farebných pigmentov obsahuje šťava alebo extrakt cukry, soli a/alebo proteíny prirodzene sa vyskytujúce v červenej repe. Roztoky sa môžu koncentrovať a niektoré výrobky sa môžu rafinovať, aby sa odstránila väčšina cukrov, solí a bielkovín.

Trieda

Betalain

Einecs

231–628–5

Chemické názvy

Kyselina (S–(R′,R′)–4–(2–(2-karboxy–5(β–D–glukopyranosyloxy)–2,3–dihydro–6–hydroxy–1H–indol–1–yl)etenyl)–2,3–dihydro–2,6–pyridin–dikarboxylová; 1–(2–(2,6–dikarboxy–1,2,3,4–tetrahydro–4–pyridyliden)etyliden)–5–β–D–glukopyranosyloxy)–6–hydroxyindolium–2–karboxylát

Chemický vzorec

Betanín: C24H26N2O13

Molekulová hmotnosť

550,48

Obsah

Obsah červeného farbiva najmenej 0,4 % (vyjadruje sa ako betanín)

E1 cm 1 %1 120 pri cca 535 nm vo vodnom roztoku s pH 5

Opis

Červená alebo tmavočervená kvapalina, pasta, prášok alebo pevná látka

Identifikácia

Spektrometria

Maximum vo vode s pH 5 pri cca 535 nm

Čistota

Dusičnany

Najviac 2 g dusičnanového aniontu/g červeného farbivá (vypočítané z obsahu)

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg

E 163 ANTOKYANÍNY

Definícia

Antokyaníny sa získavajú extrakciou siričitanovou vodou, okyslenou vodou, oxidom uhličitým, metanolom alebo etanolom z prírodných druhov rastlín a jedlého ovocia. Antokyaníny obsahujú bežné zložky výchozieho materiálu, najmä antokyán, organické kyseliny, taníny, cukry, minerály atď., ale nie nevyhnutne v rovnakých pomeroch, ako sa nachádzajú v pôvodnom materiáli.

Trieda

Antokyanín

Einecs

208–438–6 (kyanidín); 205–125–6 (peonidín); 208–437–0 (delfinidín); 211–403–8 (malvidín); 205–127–7 (pelargonidín)

Chemické názvy

3,3′,4′,5,7–pentahydroxy–flavylium chlorid (kyanidín)

3,4′,5,7–tetrahydroxy–3′–metoxyflavylium chlorid (peonidín)

3,4′,5,7–tetrahydroxy–3′,5′–dimetoxyflavylium chlorid (malvidin)

3,5,7–trihydroxy–2–(3,4,5–trihydroxyfenyl)–1–benzopyrylium chlorid (delfinidín)

3,3′,4′,5,7–pentrahydroxy–5′–metoxyflavylium chlorid (petunidín)

3,5,7–trihydroxy–2–(4–hydroxyfenyl)–1–benzopyrilium chlorid (pelargonidín)

Chemický vzorec

Kyanidín: C15H11O6Cl

Peonidín: C16H13O6Cl

Malvidin: C17H15O7Cl

Delfinidín: C15H11O7Cl

Petunidín: C16H13O7Cl

Pelargonidín: C15H11O5Cl

Molekulová hmotnosť

Kyanidín: 322,6

Peonidín: 336,7

Malvidin: 366,7

Delfinidín: 340,6

Petunidín: 352,7

Pelargonidín: 306,7

Obsah

E1 cm 1 % 300 pre čistý pigment pri 515 – 535 nm pri pH 3,0

Opis

Purpurovo červená kvapalina, prášok alebo pasta s miernym charakteristickým zápachom

Identifikácia

Spektrometria

Maximum v metanolu s HCl o konc. 0,01 %

Kyanidín: 535 nm

Peonidín: 532 nm

Malvidin: 542 nm

Delfinidín: 546 nm

Petunidín: 543 nm

Pelargonidín: 530 nm

Čistota

Zvyšky rozpúšťadiel

Metanol

Etanol

Najviac 50 mg/kg, jednotlivo alebo v kombinácii

Oxid siričitý

Najviac 1 000 mg/kg na percento pigmentu

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg

E 170 UHLIČITAN VÁPENATÝ

Synonymá

CI biely pigment 18, krieda

Definícia

Uhličitan vápenatý je výrobok, ktorý sa získava z mletého vápenca alebo vyzrážaním iónov vápnika s uhličitanovými iónmi.

Trieda

Anorganická

Číslo C. I.

77220

Einecs

Uhličitan vápenatý: 207–439–9

Vápenec: 215–279–6

Chemické názvy

Uhličitan vápenatý

Chemický vzorec

CaCO3

Molekulová hmotnosť

100,1

Obsah

Najmenej 98 % v bezvodej forme

Opis

Biely kryštalický alebo amorfný prášok bez zápachu a chuti

Identifikácia

Rozpustnosť

Prakticky nerozpustný vo vode a v alkohole. So šumením sa rozpúšťa v zriedenej kyseline octovej, vo zriedenej kyseline chlorovodíkovej a vo zriedenej kyseline dusičnej, výsledný roztok dáva po varení pozitívne výsledky skúšky na vápnik.

Čistota

Úbytok hmotnosti sušením

Najviac 2,0 % (200 °C, 4 hodiny)

Látky nerozpustné v kyseline

Najviac 0,2 %

Alkalické soli a soli horčíka

Najviac 1,5 %

Fluorid

Najviac 50 mg/kg

Antimón (ako Sb)

Meď (ako Cu)

Chróm (ako Cr)

Zinok (ako Zn)

Bárium (ako Ba)

Najviac 100 mg/kg, jednotlivo alebo v kombinácii

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

E 171 OXID TITANIČITÝ

Synonymá

CI pigment biely 6

Vymedzenie pojmu

Oxid titaničitý sa skladá prevažne z čistého oxidu titaničitého vo forme anatázového a/alebo rutilového oxidu titaničitého, ktorý môže byť pokrytý malým množstvom hliníka a/alebo kremíka na zlepšenie technologických vlastností výrobku.

Trieda

anorganická

Číslo C.I.

77891

Einecs

236-675-5

Chemický názov

oxid titaničitý

Chemický vzorec

TiO2

Molekulová hmotnosť

79,88

Obsah

najviac 99 % bez hliníka a kremíka

Opis

biely až jemne sfarbený prášok

Označenie

rozpustnosť

Nerozpustný vo vode a organických rozpúšťadlách. V kyseline fluórovodíkovej a v horúcej koncentrovanej kyseline sírovej sa rozpúšťa pomaly.

Čistota

strata sušením

najviac 0,5 % (105 °C, 3 hodiny)

strata žíhaním

najviac 1,0 % bez prchavých látok (800 °C)

oxid hlinitý a/alebo oxid kremičitý

celkom najviac 2,0 %

častice rozpustné v 0,5 N HCl

najviac 0,5 % bez hliníka a kremíka a okrem toho pre výrobky s obsahom hliníka a/alebo kremíka najviac 1,5 % v predávanom výrobku

vo vode rozpustné častice

najviac 0,5 %

kadmium

najviac 1 mg/kg

antimón

najviac 50 mg/kg pri úplnom rozpustení

arzén

najviac 3 mg/kg pri úplnom rozpustení

olovo

najviac 10 mg/kg pri úplnom rozpustení

ortuť

najviac 1 mg/kg pri úplnom rozpustení

zinok

najviac 50 mg/kg pri úplnom rozpustení.

E 172 OXIDY A HYDROXIDY ŽELEZA

Synonymá

Žltý oxid železa:

:

CI pigment žltý 42 a 43

Červený oxid železa:

:

CI pigment červený 101 a 102

Čierny oxid železa:

:

CI pigment čierny 11

Definícia

Oxidy a hydroxidy železa sa vyrábajú synteticky a v zásade sú zložené z bezvodých a/alebo hydratovaných oxidov železa. Rozsah odtieňov zahŕňa žltú, červenú, hnedú a čiernu. Oxidy železa potravinárskej kvality sa od technických druhov odlišujú hlavne pomerne nízkym stupňom znečistenia inými kovmi. Toho sa dosahuje výberom a kontrolou zdroja železa a/alebo rozsahom chemického čistenia počas výrobného procesu.

Trieda

Anorganická

Číslo C. I.

Žltý oxid železa:

:

77492

Červený oxid železa:

:

77491

Čierny oxid železa:

:

77499

Einecs

Žltý oxid železa:

:

257-098-5

Červený oxid železa:

:

215-168-2

Čierny oxid železa:

:

235-442-5

Chemické názvy

Žltý oxid železa:

:

hydratovaný oxid železitý, hydratovaný oxid železa (III)

Červený oxid železa:

:

bezvodý oxid železitý, bezvodý oxid železa (III)

Čierny oxid železa:

:

oxid železnato–železitý, oxid železa (II, III)

Chemický vzorec

Žltý oxid železa:

:

FeO(OH)·xH2O

Červený oxid železa:

:

Fe2O3

Čierny oxid železa:

:

FeO·Fe2O3

Molekulová hmotnosť

88,85

:

FeO(OH)

159,70

:

Fe2O3

231,55

:

FeO·Fe2O3

Obsah

Žltý najmenej 60 %, červený a čierny najmenej 68 % celkového železa, vyjadruje sa ako železo

Opis

Prášok; žltej, červenej, hnedej alebo čiernej farby

Identifikácia

Rozpustnosť

Nerozpustný vo vode a organických rozpúšťadlách

Rozpustný v koncentrovaných minerálnych kyselinách

Čistota

Látky rozpustné vo vode

Najviac 1,0 %

Pri úplnom rozpustení

Arzén

Najviac 5 mg/kg

Bárium

Najviac 50 mg/kg

Kadmium

Najviac 5 mg/kg

Chróm

Najviac 100 mg/kg

Meď

Najviac 50 mg/kg

Olovo

Najviac 20 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Nikel

Najviac 200 mg/kg

Zinok

Najviac 100 mg/kg

E 173 HLINÍK

Synonymá

CI kovový pigment, Al

Definícia

Hliníkový prášok pozostáva z jemne rozptýlených častíc hliníka. Mletie sa môže alebo nemusí uskutočňovať v prítomnosti jedlých rastlinných olejov a/alebo mastných kyselín potravinárskej kvality. Neobsahuje prímesi iných látok, ako sú jedlé rastlinné oleje a/alebo mastné kyseliny potravinárskej kvality.

Číslo C. I.

77000

Einecs

231–072–3

Chemické názvy

Hliník

Chemický vzorec

Al

Atomová hmotnosť

26,98

Obsah

Najmenej 99 %, prepočítané ako Al bez zahrnutia olejov

Opis

Striebritošedý prášok alebo drobné pliešky

Identifikácia

Rozpustnosť

Nerozpustný vo vode a organických rozpúšťadlách. Rozpustný vo zriedenej kyseline chlorovodíkovej. Výsledný roztok dává pozitívny výsledok skúšky na hliník.

Čistota

Úbytok hmotnosti sušením

Najviac 0,5 % (105 °C, do konštantnej hmotnosti)

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg

E 174 STRIEBRO

Synonymá

Argentum, Ag

Trieda

Anorganická

Číslo C. I.

77820

Einecs

231–131–3

Chemický názov

Striebro

Chemický vzorec

Ag

Atomová hmotnosť

107,87

Obsah

Najmenej 99,5 % Ag

Opis

Striebristo sfarbený prášok alebo drobné pliešky

E 175 ZLATO

Synonymá

Kovový pigment 3, Aurum, Au

Trieda

Anorganická

Číslo C. I.

77480

Einecs

231–165–9

Chemický názov

Zlato

Chemický vzorec

Au

Atomová hmotnosť

197,0

Obsah

Nebsahuje menej ako 90 % Au

Opis

Zlatisto sfarbený prášok alebo drobné pliešky

Čistota

Striebro

Najviac 7,0 %

Po úplnom rozpustení

Meď

Najviac 4,0 %

E 180 LITOLRUBÍN BK

Synonymá

CI pigment červený 57, rubínový pigment, karmín 6B

Definícia

Litolrubín BK v podstate pozostáva z 3–hydroxy–4–(4–metyl–2–sulfónanofenylazo)–2–naftalénkarboxylanu vápenatého a vedľajších farebných látok spolu s vodou, chloridom vápenatým a/alebo síranom vápenatým ako základnými nefarebnými zložkami.

Trieda

Monoazo

Číslo C.I.

15850:1

Einecs

226–109–5

Chemické názvy

Calcium 3–hydroxy–4–(4–metyl–2–sulfónanofenylazo)–2–naftalénkarboxylát vápenatý

Chemický vzorec

C18H12CaN2O6S

Molekulová hmotnosť

424,45

Obsah

Najmenej 90 % farebných látok celkom

E1 cm 1 % 200 pri cca 442 nm v dimetylformamide

Opis

Červený prášok

Identifikácia

Spektrometria

Maximum v dimetylformamide pri cca 442 nm

Čistota

Vedľajšie farebné látky

Najviac 0,5 %

Organické zlúčeniny iné ako farebné látky:

 

Kyselina 2–amino–5–metylbenzénsulfónová, vápenatá soľ

Najviac 0,2 %

Kyselina 3–hydroxy–2–naftalénkarboxylová, vápenatá soľ

Najviac 0,4 %

Nesulfónované primárne aromatické amíny

Najviac 0,01 % (vyjadruje sa ako anilín)

Látky extrahovateľné éterom

Z roztoku o pH 7 najviac 0,2 %

Arzén

Najviac 3 mg/kg

Olovo

Najviac 10 mg/kg

Ortuť

Najviac 1 mg/kg

Kadmium

Najviac 1 mg/kg

Ťažké kovy (ako Pb)

Najviac 40 mg/kg


(1)  Intenzita farby je vymedzená ako absorbancie 0,1 % (m/V) roztoku karamelovo zafarbených pevných látok vo vode v 1 cm kyvete pri 610 nm.

(2)  Vyjadruje sa na báze ekvivalentnej farby, t. j. porovnáva sa s výrobkom o intenzite 0,1 jednotiek absorbancie.

(3)  Absorbančný pomer alkoholovej zrazeniny je vymedzený ako absorbancia zrazeniny pri 280 nm delená absorbancia pri 560 nm (1 cm kyveta).

(4)  benzén nie viac ako 0,05 % v/v.


PRÍLOHA II

ČASŤ A

Zrušená smernica so zoznamom neskorších zmien a doplnení

(v zmysle článku 2)

Smernica Komisie 95/45/ES

(Ú. v. ES L 226, 22.9.1995, s. 1)

Smernica Komisie 1999/75/ES

(Ú. v. ES L 206, 5.8.1999, s. 19)

Smernica Komisie 2001/50/ES

(Ú. v. ES L 190, 12.7.2001, s. 14)

Smernica Komisie 2004/47/ES

(Ú. v. EÚ L 113, 20.4.2004, s. 24)

Smernica Komisie 2006/33/ES

(Ú. v. EÚ L 82, 21.3.2006, s. 10)

ČASŤ B

Zoznam lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva

(v zmysle článku 2)

smernica

lehota na transpozíciu

95/45/ES

1. júl 1996 (1)

1999/75/ES

1. júl 2000

2001/50/ES

29. jún 2002

2004/47/ES

1. apríl 2005 (2)

2006/33/ES

10. apríl 2007


(1)  V súlade s článkom 2 ods. 2 smernice 95/45/ES, výrobky uvedené na trh alebo označené pred 1. júlom 1996, ktoré nie sú v súlade s uvedenou smernicou, však možno predávať na trhu až do vyčerpania zásob.

(2)  V súlade s článkom 3 smernice 2004/47/ES, výrobky, ktoré sa nachádzajú na trhu alebo ktoré boli označené pred 1. aprílom 2005, a ktoré nespĺňajú ustanovenia uvedenej smernice, môžu byť predávané až do vyčerpania zásob.


PRÍLOHA III

Tabuľka zhody

smernica 95/45/ES

táto smernica

článok 1 prvý odsek

článok 1

článok 1 druhý odsek

článok 2

článok 2

článok 3

článok 3

článok 4

článok 4

príloha

príloha I

príloha II

príloha III


II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

ROZHODNUTIA

Komisia

10.1.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 6/64


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 2. decembra 2008,

ktorým sa ustanovuje formulár na ohlasovanie závažných havárií podľa smernice Rady 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok

[oznámené pod číslom K(2008) 7530]

(Text s významom pre EHP)

(2009/10/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na smernicu Rady 96/82/ES z 9. decembra 1996 o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok (1), a najmä na jej článok 15 ods. 2,

po konzultácii s výborom zriadeným podľa článku 22 uvedenej smernice,

keďže:

(1)

Podľa článku 14 smernice 96/82/ES sú členské štáty povinné zabezpečiť, aby prevádzkovateľ informoval príslušné orgány podľa možnosti čo najskôr po havárii. Podľa článku 15 ods. 1 sú členské štáty povinné podľa možnosti čo najskôr informovať Komisiu o závažných haváriách, ktoré sa vyskytli na ich území a ktoré zodpovedajú kritériám uvedeným v prílohe VI k uvedenej smernici. V článku 15 ods. 2 uvedenej smernice sa ustanovuje, že členské štáty hneď po zhromaždení informácií podľa článku 14 informujú Komisiu o svojej analýze havárie a odporúčaniach v súvislosti s preventívnymi opatreniami do budúcnosti.

(2)

Pri uvádzaní informácií požadovaných podľa článku 15 ods. 2 treba vychádzať z ustanoveného formulára na ohlasovanie havárií a tieto informácie treba kontrolovať v súlade postupom uvedeným v článku 22 uvedenej smernice.

(3)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeným podľa článku 22 uvedenej smernice,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Na účely článku 15 ods. 2 smernice 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok sa týmto prijíma formulár na ohlasovanie závažnej havárie uvedený v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Členské štáty budú s účinnosťou od 1. decembra 2008 predkladať správy obsahujúce informácie v súlade s uvedenou prílohou, pričom využijú registračný a informačný systém podľa článku 19 ods. 2 smernice 96/82/ES.

Článok 3

Formulár na ohlasovanie závažných havárií uvedený v prílohe sa začne s konečnou platnosťou používať po uplynutí päťmesačnej skúšobnej fázy, ktorá sa začne 1. decembra 2008.

Článok 4

Pokiaľ počas testovacej fázy vznikne potreba formulár na ohlasovanie závažných havárií uvedený v prílohe zmeniť, toto rozhodnutie sa zmení a doplní v súlade s postupom ustanoveným v článku 22 uvedenej smernice.

Článok 5

S dôvernými informáciami sa bude zaobchádzať v súlade s rozhodnutím Komisie 2001/844/ES, ESUO, Euratom z 29. novembra 2001, ktorým sa mení a dopĺňa jej rokovací poriadok (2).

Článok 6

Správy členských štátov budú obsahovať len informácie, ku ktorým majú prístup príslušné orgány.

Článok 7

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 2. decembra 2008

Za Komisiu

Stavros DIMAS

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 10, 14.1.1997, s. 13.

(2)  Ú. v. ES L 317, 3.12.2001, s. 1.


PRÍLOHA

Informácie, ktoré je potrebné uviesť v súlade s článkom 15 ods. 2 smernice 96/82/ES

(Pod registračným a informačným systémom uvedeným v texte sa rozumie elektronická databáza systému Komisie na ohlasovanie závažných havárií, sprístupnená na internetovej stránke: http://mahbsrv.jrc.it)

Image

Image

Image

Image

Image

Image

Image

Image

Image

Image

Image

Image

Image


10.1.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 6/79


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 19. decembra 2008,

ktorým sa povoľujú metódy klasifikácie jatočných tiel ošípaných v Španielsku

[oznámené pod číslom K(2008) 8477]

(Iba španielske znenie je autentické)

(2009/11/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 3220/84 z 13. novembra 1984, ktorým sa určuje stupnica Spoločenstva pre klasifikáciu trupov z ošípaných (1), a najmä na jeho článok 5 ods. 2,

keďže:

(1)

Podľa článku 2 ods. 3 nariadenia (EHS) č. 3220/84 sa klasifikácia jatočných tiel ošípaných určuje podľa odhadovaného podielu svaloviny štatisticky preukaznými metódami hodnotenia založenými na fyzickom meraní jednej alebo viacerých anatomických častí jatočného tela ošípanej. Povolenie klasifikačných metód podlieha dodržaniu maximálnej odchýlky štatistickej chyby v posudzovaní. Táto odchýlka je vymedzená v článku 3 ods. 2 nariadenia Komisie (EHS) č. 2967/85 z 24. októbra 1985, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania stupnice Spoločenstva na klasifikáciu jatočne opracovaných tiel ošípaných (2).

(2)

V rozhodnutí Komisie 88/479/EHS (3) sa na klasifikáciu jatočných tiel ošípaných v Španielsku povoľujú štyri metódy (DEST, FOM, HGP a Autofom).

(3)

Vzhľadom na technické úpravy požiadalo Španielsko Komisiu o povolenie aktualizácie dvoch metód (FOM a Autofom), používania dvoch nových metód (UltraFOM 300 a VCS2000), zrušenia dvoch metód (HGP a DEST) a predložilo výsledky svojich pokusných pitiev v druhej časti protokolu ustanoveného v článku 3 ods. 3 nariadenia (EHS) č. 2967/85.

(4)

Na základe posúdenia tejto žiadosti sa dospelo k názoru, že podmienky na povolenie týchto klasifikačných metód sú splnené.

(5)

Členské štáty môžu podľa článku 2 ods. 1 druhého pododseku nariadenia (EHS) č. 3220/84 dostať povolenie na zabezpečenie prezentácie jatočných tiel ošípaných, ktorá sa líši od prezentácie stanovenej v uvedenom článku, ak si takúto výnimku vyžaduje obchodná prax alebo technické požiadavky. V Španielsku sa podľa obchodnej praxe môže okrem odstránenia jazyka, štetín, paznechtov, pohlavných orgánov, obličkového tuku, obličiek a bránice, ako sa vyžaduje v článku 2 ods. 1 nariadenia (EHS) č. 3220/84, požadovať aj odstránenie predných končatín z jatočných tiel ošípaných.

(6)

Nepovoľujú sa žiadne úpravy prístrojov ani klasifikačných metód, iba v prípade nového rozhodnutia Komisie prijatého na základe nadobudnutých skúseností. Z tohto dôvodu je možné zrušiť toto povolenie.

(7)

V záujme jasnosti by sa rozhodnutie 88/479/EHS malo zrušiť a nahradiť novým rozhodnutím.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Podľa nariadenia (EHS) č. 3220/84 sa na klasifikáciu jatočných tiel ošípaných v Španielsku týmto povoľuje používanie týchto metód:

a)

prístroj Fat-O-Meater (FOM) a s ním súvisiace metódy posudzovania, podrobne opísané v časti 1 prílohy;

b)

prístroj Fully automatic ultrasonic carcasse grading (plne automatická klasifikácia ultrazvukom) (AUTOFOM) a s ním súvisiace metódy posudzovania, podrobne opísané v časti 2 prílohy;

c)

prístroj UltraFOM 300 a s ním súvisiace metódy posudzovania podrobne opísané v časti 3 prílohy;

d)

prístroj Automatic Vision system (automatický vizuálny systém) (VCS2000) a s ním súvisiace metódy posudzovania, podrobne opísané v časti 4 prílohy.

Článok 2

Odchylne od článku 2 nariadenia (EHS) č. 3220/84 sa jatočné telá môžu pred vážením a klasifikáciou prezentovať aj bez predných končatín. V tomto prípade s cieľom určiť predbežnú cenu za jatočnú ošípanú na porovnateľnom základe sa zaznamenaná hmotnosť jatočne opracovaného tela v teplom stave zvýši o 0,840 kg.

Článok 3

Nepovoľujú sa žiadne úpravy prístrojov ani metód posudzovania.

Článok 4

Rozhodnutie 88/479/EHS sa zrušuje.

Článok 5

Toto rozhodnutie je určené Španielskemu kráľovstvu.

V Bruseli 19. decembra 2008

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie


(1)  Ú. v. ES L 301, 20.11.1984, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 285, 25.10.1985, s. 39.

(3)  Ú. v. ES L 234, 24.8.1988, s. 20.


PRÍLOHA

METÓDY KLASIFIKÁCIE JATOČNÝCH TIEL OŠÍPANÝCH V ŠPANIELSKU

Časť 1

FAT-O-MEATER (FOM)

1.

Klasifikácia jatočných tiel ošípaných sa vykoná pomocou prístroja Fat-O-Meater (FOM).

2.

Prístroj je vybavený sondou s priemerom 6 mm s fotodiódou typu Siemens SFH 950 a s fotodetektorom typu SFH 960 s operačnou vzdialenosťou od 3 do 103 mm. Výsledky meraní sa prostredníctvom počítača prevedú na odhadovaný podiel svaloviny.

3.

Podiel svaloviny jatočného tela sa vypočíta na základe tohto vzorca:

Image = 66,91 – 0,895 X1 + 0,144 X2

kde:

Image

=

odhadovaný podiel svaloviny (v percentách),

X1

=

hrúbka slaniny (v milimetroch) medzi tretím a štvrtým posledným rebrom 60 mm od línie poliaceho rezu jatočného tela,

X2

=

hrúbka svaloviny (v milimetroch) meraná súčasne a v rovnakom bode ako X1.

Vzorec platí pre jatočné telá s hmotnosťou od 60 do 120 kg.

Časť 2

FULLY AUTOMATIC ULTRASONIC CARCASSE GRADING (AUTOFOM)

1.

Klasifikácia jatočných tiel ošípaných sa vykoná pomocou prístroja, ktorý sa volá Autofom (Fully automatic ultrasonic carcass grading – plne automatická klasifikácia jatočných tiel ultrazvukom).

2.

Tento prístroj je vybavený 16 ultrazvukovými meničmi s frekvenciou 2 MHz (Krautkrämer, SFK 2 NP) s 25 mm operačnou vzdialenosťou medzi meničmi.

Ultrazvukové údaje obsahujú merania hrúbky chrbtovej slaniny a hrúbky svaloviny.

Výsledky meraní sa prostredníctvom počítača prevedú na odhadovaný podiel svaloviny.

3.

Podiel svaloviny jatočného tela ošípanej sa vypočíta na základe 34 bodov merania podľa tohto vzorca:

Image = 70,59614 – 0,0904 · V22 – 0,23033 · V23 – 0,15558 · V44 + 0,086638 · V46 – 0,09965 · V48 – 0,10002 · V49 – 0,11624 · V51 – 0,05561 · V52 – 0,04854 · V53 – 0,0432 · V54 – 0,00282 · V55 + 0,051829 · V57 + 0,036795 · V58 – 0,00519 · V59 – 0,0269 · V60 – 0,06432 · V61 – 0,05323 · V62 – 0,05229 · V64 – 0,0523 · V65 + 0,005645 · V72 – 0,06505 · V73 – 0,04587 · V74 + 0,015041 · V77 + 0,030928 · V78 – 0,08024 · V79 – 0,07275 · V80 – 0,07497 · V85 – 0,06818 · V86 – 0,06875 · V87 – 0,04742 · V90 – 0,00698 · V91 + 0,046485 · V92 – 0,10403 · V93 + 0,160475 · V123

kde:

Image

=

odhadovaný podiel svaloviny v jatočnom tele,

V22, V23, … V123 sú premenné namerané Autofomom.

4.

Opis bodov merania a štatistickej metódy je možné nájsť v časti II španielskeho protokolu, ktorý bol odovzdaný Komisii v súlade s článkom 3 ods. 3 nariadenia (EHS) č. 2967/85.

Vzorec platí pre jatočné telá s hmotnosťou od 60 do 120 kg.

Časť 3

ULTRAFOM 300

1.

Klasifikácia jatočných tiel ošípaných sa vykoná pomocou prístroja UltraFOM 300.

2.

Súčasťou prístroja je ultrazvuková sonda s frekvenciou 4 MHz (Krautkrämer MB 4 SE). Ultrazvukový signál sa digitalizuje, uloží a spracuje mikroprocesorom (typ Intel 80 C 32). Výsledky meraní sa pomocou samotného prístroja UltraFOM prepočítajú na odhadovaný podiel svaloviny.

3.

Podiel svaloviny jatočného tela sa vypočíta na základe tohto vzorca:

Image = 69,22 – 1,023 X1 + 0,116 X2

kde:

Image

=

je odhadovaný podiel svaloviny (v percentách),

X1

=

hrúbka slaniny (v milimetroch) medzi tretím a štvrtým posledným rebrom 70 mm od línie poliaceho rezu jatočného tela,

X2

=

hrúbka svaloviny (v milimetroch) meraná súčasne a v rovnakom bode

Vzorec platí pre jatočné telá s hmotnosťou od 60 do 120 kg.

Časť 4

AUTOMATIC VISION SYSTEM (VCS2000)

1.

Klasifikácia jatočných tiel ošípaných sa vykoná pomocou prístroja Automatic Vision system (automatický vizuálny systém) (VCS2000).

2.

Prístroj VCS 2000 je systém na spracovanie obrazu s automatickým určením obchodnej hodnoty bravčových jatočných polovičiek. Systém sa využíva online v rámci systému jatočnej produkcie, pričom sa prostredníctvom kamerového systému automaticky snímajú polovičky jatočných tiel. Tieto obrazové údaje sa počítačovo spracúvajú špeciálnym softvérom na spracovanie obrazu.

3.

Podiel svaloviny jatočných tiel sa vypočíta na základe 70 bodov merania podľa tohto vzorca:

Image = 37,49855 + 0,017715 · X2 – 0,00075 · X40 – 0,02522 · X50 – 0,04549 · X52 – 0,0000335 · X59 – 0,000093 · X62 – 0,0000814 · X63 – 0,0000715 · X64 – 0,0000494 · X66 – 0,0000482 · X67 – 0,00047 · X69 + 0,000304 · X70 + 0,00867 · X77 – 0,03007 · X79 – 0,04575 · X81 – 0,01742 · X82 – 0,01768 · X83 – 0,03114 · X84 – 0,02549 · X85 – 0,0265 · X92 – 0,03299 · X95 – 0,02472 · X99 – 0,0399 · X102 + 0,020178 · X103 – 0,04614 · X106 + 0,012659 · X107 + 0,012256 · X110 + 0,015358 · X113 – 0,23294 · X116 + 0,010157 · X117 – 0,07282 · X120 + 0,126624 · X142 + 6,052785 · X2/6 – 13,2893 · X14/10 + 7,287408 · X77/51 – 4,09296 · X79/51 – 11,4326 · X81/51 – 1,28847 · X82/51 – 0,57019 · X83/51 – 5,21869 · X84/51 – 2,92106 · X85/51 + 8,274608 · X88/51 + 9,886478 · X91/51 – 0,00442 · X47/79 – 0,04848 · X50/79 + 0,227913 · X54/79 + 2,845209 · X77/79 + 0,018409 · X86/79 – 0,00838 · X89/79 + 0,007447 · X94/79 + 136,5994 · X27/20 + 182,973 · X29/20 – 6,82665 · X59/20 – 261 768 · X61/20 – 7,85416 · X62/20 – 3,8587 · X63/20 – 16,6166 · X64/20 – 59,2087 · X65/20 – 3,21138 · X66/20 – 6,96096 · X67/20 + 20,91982 · X68/20 – 109,736 · X69/20 + 243,641 · X70/20 + 29,84246 · X73/20 + 15,50442 · X74/20 – 0,30367 · X36/59 – 2,07787 · X40/59 – 0,38605 · X42/59 – 1,90547 · X69/59 + 3,554836 · X70/59

kde

Image

=

odhadovaný podiel svaloviny jatočného tela v percentách,

X2, X40, … X70/59 sú premenné namerané s prístrojom VCS2000.

4.

Opis bodov merania a štatistickej metódy je možné nájsť v časti II španielskeho protokolu, ktorý bol odovzdaný Komisii v súlade s článkom 3 ods. 3 nariadenia (EHS) č. 2967/85.

Vzorec platí pre jatočné telá s hmotnosťou od 60 do 120 kg.


10.1.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 6/83


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 19. decembra 2008,

ktorým sa povoľujú metódy klasifikácie jatočných tiel ošípaných v Dánsku

[oznámené pod číslom K(2008) 8498]

(Len znenie v dánskom jazyku je autentické

(2009/12/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 3220/84 z 13. novembra 1984, ktorým sa určuje stupnica Spoločenstva pre klasifikáciu trupov z ošípaných (1), a najmä na jeho článok 5 ods. 2,

keďže:

(1)

Podľa článku 2 ods. 3 nariadenia (EHS) č. 3220/84 sa klasifikácia jatočných tiel ošípaných určuje podľa odhadovaného podielu svaloviny štatisticky preukaznými metódami hodnotenia založenými na fyzickom meraní jednej alebo viacerých anatomických častí jatočného tela ošípanej. Povolenie klasifikačných metód podlieha dodržaniu maximálnej odchýlky štatistickej chyby v posudzovaní. Táto odchýlka je vymedzená v článku 3 ods. 2 nariadenie Komisie (EHS) č. 2967/85 z 24. októbra 1985, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania stupnice Spoločenstva na klasifikáciu jatočne opracovaných tiel ošípaných (2).

(2)

V rozhodnutí Komisie 92/469/EHS (3) sa na klasifikáciu jatočných tiel ošípaných v Dánsku povoľujú štyri metódy.

(3)

Vzhľadom na technické úpravy požiadalo Dánsko Komisiu o povolenie aktualizácie štyroch povolených metód, používania dvoch aktualizovaných metód (Autofom DK a FOM II) a predložilo výsledky a predložilo výsledky svojich pokusných pitiev v druhej časti protokolu ustanoveného v článku 3 ods. 3 nariadenia (EHS) č. 2967/85.

(4)

Na základe posúdenia tejto žiadosti sa dospelo k názoru, že podmienky na povolenie týchto klasifikačných metód sú splnené.

(5)

Nepovoľujú sa žiadne úpravy prístrojov ani klasifikačných metód, iba v prípade nového rozhodnutia Komisie prijatého na základe nadobudnutých skúseností. Z tohto dôvodu je možné zrušiť toto povolenie.

(6)

V záujme jasnosti by sa rozhodnutie 92/469/EHS malo zrušiť a nahradiť novým rozhodnutím.

(7)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Podľa nariadenia (EHS) č. 3220/84 sa na klasifikáciu jatočných tiel ošípaných v Dánsku týmto povoľuje používanie týchto metód:

a)

prístroj Klassificeringscenter (KC) a s ním súvisiace metódy posudzovania podrobne opísané v časti 1 prílohy;

b)

prístroj Fat-O-Meater/Manuel Klassificering (FOM/MK) a s ním súvisiace metódy posudzovania podrobne opísané v časti 2 prílohy;

c)

prístroj Uni-Fat-O-Meater (Unifom) a s ním súvisiace metódy posudzovania, podrobne opísané v časti 3 prílohy;

d)

prístroj Fully automatic ultrasonic equipment (plne automatické ultrazvukové zariadenie) (AutoFOM 1) a s ním súvisiace metódy posudzovania, podrobne opísané v časti 4 prílohy;

e)

prístroj Updated fully automatic ultrasonic equipment (aktualizované plne automatické ultrazvukové zariadenie) (AutoFOM DK) a s ním súvisiace metódy posudzovania, podrobne opísané v časti 5 prílohy;

f)

prístroj Fat-O-Meater II (FOM II) a s ním súvisiace metódy posudzovania podrobne opísané v časti 6 prílohy.

Článok 2

Nepovoľujú sa žiadne úpravy prístrojov ani metód posudzovania.

Článok 3

Rozhodnutie 92/469/EHS sa týmto zrušuje.

Článok 4

Toto rozhodnutie je určené Dánskemu kráľovstvu.

V Bruseli 19. decembra 2008

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie


(1)  Ú. v. ES L 301, 20.11.1984, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 285, 25.10.1985, s. 39.

(3)  Ú. v. ES L 265, 11.9.1992, s. 39.


PRÍLOHA

METÓDY KLASIFIKÁCIE JATOČNÝCH TIEL OŠÍPANÝCH V DÁNSKU

Časť 1

KLASSIFICERINGSCENTER (KC)

1.

Klasifikácia jatočných tiel ošípaných sa vykoná pomocou prístroja Klassificeringscenter (KC).

2.

Prístroj je vybavený 9 sondami s priemerom 6 mm s fotodiódou typu Siemens SFH 950 LD242 II alebo podobnou a s fotodetektorom typu Siemens SFH 960 – PB 103 alebo podobnými s operačnou vzdialenosťou od 1 do 180 mm. Výsledky meraní sa prostredníctvom centrálnej jednotky prevedú na odhadovaný podiel svaloviny.

3.

Podiel svaloviny jatočného tela sa vypočíta na základe 10 meraní v 7 bodoch merania uvedených v odseku 4 a podľa tohto vzorca:

Image = 70,5489 – 0,1572 x1 – 0,1698 x2 – 0,1537 x3 – 0,1803 x4 – 0,2115 x5 – 0,1669 x6 – 0,1269 x7 + 0,04278 x8 + 0,0234 x9 + 0,0371 x10

kde:

Image

=

odhadovaný podiel svaloviny jatočného tela v percentách

4.

Body merania:

x1

=

hrúbka chrbtovej slaniny (vrátane kože) v milimetroch nameraná v strede tretieho krčného stavca 10,5 cm od línie poliaceho rezu jatočného tela

x2

=

hrúbka chrbtovej slaniny (vrátane kože) v milimetroch nameraná v strede štvrtého krčného stavca 7 cm od línie poliaceho rezu jatočného tela

x3

=

hrúbka chrbtovej slaniny (vrátane kože) v milimetroch nameraná medzi štvrtým a piatym najzadnejším hrudným stavcom 3 cm od línie poliaceho rezu jatočného tela

x4

=

hrúbka chrbtovej slaniny (vrátane kože) v milimetroch nameraná medzi druhým a tretím najzadnejším hrudným stavcom 7 cm od línie poliaceho rezu jatočného tela

x5

=

hrúbka chrbtovej slaniny (vrátane kože) v milimetroch nameraná medzi prvým bedrovým stavcom a posledným hrudným stavcom 6 cm od línie poliaceho rezu jatočného tela

x6

=

hrúbka chrbtovej slaniny (vrátane kože) v milimetroch nameraná 4 cm pred prednou stranou lonovej kosti 7 cm od línie poliaceho rezu jatočného tela

x7

=

hrúbka chrbtovej slaniny (vrátane kože) v milimetroch nameraná na prednej strane lonovej kosti 11 cm od línie poliaceho rezu jatočného tela

x8

=

hrúbka svalu v milimetroch nameraná medzi štvrtým a piatym najzadnejším hrudným stavcom 3 cm od línie poliaceho rezu jatočného tela

x9

=

hrúbka svalu v milimetroch nameraná medzi druhým a tretím najzadnejším hrudným stavcom 7 cm od línie poliaceho rezu jatočného tela

x10

=

hrúbka svalu v milimetroch nameraná medzi prvým bedrovým stavcom a posledným hrudným stavcom 6 cm od línie poliaceho rezu jatočného tela

Vzorec platí pre jatočné telá s hmotnosťou od 50 do 110 kg.

Časť 2

FAT-O-MEATER/MANUEL KLASSIFICERING (FOM/MK)

1.

Klasifikácia jatočných tiel sa vykoná použitím prístroja Fat-O-Meater/Manuel Klassificering (FOM/MK).

2.

Prístroj je zariadením typu Fat-O-Meater a je vybavený sondou s priemerom 6 mm s fotodetektorom typu Siemens SFH 960–PB 103 alebo podobným s operačnou vzdialenosťou od 1 do 94 mm.

3.

Výsledky meraní sa prostredníctvom centrálnej jednotky prevedú na odhadovaný podiel svaloviny.

Podiel svaloviny jatočného tela sa vypočíta na základe tohto vzorca:

Image = 68,1746 – 0,3220 x1 – 0,5326 x2 + 0,0836 x3

kde:

Image

=

odhadovaný podiel svaloviny jatočného tela v percentách

4.

Body merania:

x1

=

hrúbka chrbtovej slaniny (vrátane kože) v milimetroch nameraná 8 cm od línie poliaceho rezu jatočného tela medzi tretím a štvrtým posledným bedrovým stavcom

x2

=

hrúbka chrbtovej slaniny (vrátane kože) v milimetroch nameraná 6 cm od línie poliaceho rezu jatočného tela medzi tretím a štvrtým posledným rebrom

x3

=

hrúbka svalu v milimetroch nameraná súčasne a v rovnakom mieste ako x2.

Vzorec platí pre jatočné telá s hmotnosťou od 50 do 110 kg.

Časť 3

UNI-FAT-O-MEATER (UNIFOM)

1.

Klasifikácia jatočných tiel sa vykoná pomocou prístroja Uni-Fat-O-Meater (Unifom).

2.

Prístroj je rovnaký ako prístroj opísaný v odseku 2 časti 2. Prístroj Unifom sa však líši od prístroja MK vzhľadom na počítačové a softvérové vybavenie na interpretáciu odrazového profilu získaného prostredníctvom optickej sondy.

3.

Podiel svaloviny jatočného tela sa vypočíta na základe tohto vzorca:

Image = 66,7393 – 0,2655 x1 – 0,5432 x2 + 0,0838 x3

kde:

Image

=

odhadovaný podiel svaloviny jatočného tela v percentách

4.

Body merania:

x1

=

hrúbka chrbtovej slaniny (vrátane kože) v milimetroch nameraná 8 cm od línie poliaceho rezu jatočného tela medzi tretím a štvrtým posledným bedrovým stavcom

x2

=

hrúbka chrbtovej slaniny (vrátane kože) v milimetroch nameraná 6 cm od línie poliaceho rezu jatočného tela medzi tretím a štvrtým posledným rebrom

x3

=

hrúbka svalu v milimetroch nameraná súčasne a v rovnakom mieste ako x2

Vzorec platí pre jatočné telá s hmotnosťou od 50 do 110 kg.

Časť 4

FULLY AUTOMATIC ULTRASONIC EQUIPMENT (AutoFOM 1)

1.

Klasifikácia jatočných tiel ošípaných sa vykoná pomocou prístroja, ktorý sa volá AutoFOM 1 (Fully automatic ultrasonic equipment – plne automatické ultrazvukové zariadenie).

2.

Tento prístroj je vybavený 16 ultrazvukovými meničmi s frekvenciou 2 MHz (Krautkrämer, SFK 2 NP alebo podobnými) s 25 mm vzdialenosťou medzi meničmi.

Výsledky meraní sa prostredníctvom centrálnej jednotky na spracúvanie údajov prevedú na odhadovaný podiel svaloviny.

3.

Podiel svaloviny jatočného tela sa vypočíta na základe 127 individuálnych bodov merania podľa tohto vzorca:

Image = c + c0 × IP000 + c1 × IP001 + .... + c126 × IP126

kde:

Image

=

odhadovaný podiel svaloviny jatočného tela v percentách. Konštanty c a c0 až c126 vyplývajú z časti II dánskeho protokolu predloženého Komisii v súlade s článkom 3 ods. 3 nariadenia Komisie (EHS) č. 2967/85.

4.

Opis bodov merania a štatistickej metódy sú uvedené časti II dánskeho protokolu predloženého Komisii v súlade s článkom 3 ods. 3 nariadenia Komisie (EHS) č. 2967/85.

Vzorec platí pre jatočné telá s hmotnosťou od 50 do 110 kg.

Časť 5

UPDATED FULLY AUTOMATIC ULTRASONIC EQUIPMENT (AutoFOM DK)

1.

Klasifikácia jatočných tiel ošípaných sa vykoná pomocou prístroja Updated fully automatic ultrasonic equipment (aktualizované plne automatické ultrazvukové zariadenie) (AutoFOM DK).

2.

Pokiaľ ide o snímanie je prístroj mechanicky kompatibilný s prístrojom AutoFOM 1. Princíp merania je takisto rovnaký. AutoFOM DK sa od AutoFOM 1 líši, pokiaľ ide o upevňovacie zariadenie, ktoré zabezpečuje, aby jatočné telo prešlo cez meraciu jednotku narovnané a ktoré spolu s laserovým snímačom ako detektorom jatočného tela, vykonáva symetrické merania a prostredníctvom vyššieho počítačového výkonu a nových softvérových balíkov umožňuje rýchlejšie zobrazovanie a vyššie rozlíšenie obrazu.

3.

Podiel svaloviny jatočného tela sa vypočíta podľa tohto vzorca:

Image = 63,4322 – 0,1429 x1 – 0,0438 x2 – 0,0715 x3 + 0,9420 x4 + 0,0911 x5

kde:

Image

=

odhadovaný podiel svaloviny jatočného tela v percentách

4.

Opis bodov merania a štatistickej metódy sú uvedené časti II dánskeho protokolu predloženého Komisii v súlade s článkom 3 ods. 3 nariadenia Komisie (EHS) č. 2967/85.

Vzorec platí pre jatočné telá s hmotnosťou od 50 do 110 kg.

Časť 6

FAT-O-MEATER II (FOM II)

1.

Klasifikácia jatočných tiel ošípaných sa vykoná pomocou prístroja Fat-O-Meater II (FOM II).

2.

Tento prístroj je novou verziou meracieho systému FAT-O-Meater. Základný princíp merania uvedený v odseku 2 častí 2 a 3 sa nemení. Mení sa však celý softvér, hardvér, ako aj mechanická konštrukcia. Pištoľ prístroja FOM II sa skladá z optickej sondy s nožom, hĺbkového merača a zariadenia na zber a analýzu získaných údajov. Všetky právne relevantné získané údaje a analýzy sú uložené v pištoli prístroja FOM II.

3.

Podiel svaloviny jatočného tela sa vypočíta podľa tohto vzorca:

Image = 66,5015 – 0,3568 x1 – 0,4704 x2 + 0,0947 x3

kde:

Image

=

odhadovaný podiel svaloviny jatočného tela v percentách

4.

Body merania:

x1

=

hrúbka chrbtovej slaniny (vrátane kože) v milimetroch nameraná 8 cm od línie poliaceho rezu jatočného tela medzi tretím a štvrtým posledným bedrovým stavcom

x2

=

hrúbka chrbtovej slaniny (vrátane kože) v milimetroch nameraná 6 cm od línie poliaceho rezu jatočného tela medzi tretím a štvrtým posledným rebrom

x3

=

hrúbka svalu v milimetroch nameraná súčasne a v rovnakom mieste ako x2.

Vzorec platí pre jatočné telá s hmotnosťou od 50 do 110 kg.


AKTY PRIJATÉ ORGÁNMI ZRIADENÝMI MEDZINÁRODNÝMI ZMLUVAMI

10.1.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 6/89


ROZHODNUTIE č. 1/2008 SPOLOČNÉHO VETERINÁRNEHO VÝBORU ZRIADENÉHO DOHODOU MEDZI EURÓPSKYM SPOLOČENSTVOM A ŠVAJČIARSKOU KONFEDERÁCIOU O OBCHODE S POĽNOHOSPODÁRSKYMI VÝROBKAMI

z 23. decembra 2008,

o zmene a doplnení dodatkov 2, 3, 4, 5, 6 a 10 k prílohe 11

(2009/13/ES)

SPOLOČNÝ VÝBOR,

so zreteľom na Dohodu medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami (ďalej len „poľnohospodárska dohoda“), a najmä na jej prílohu 11 článok 19 ods. 3,

keďže:

(1)

Poľnohospodárska dohoda nadobudla platnosť 1. júna 2002.

(2)

Podľa článku 19 ods. 1 prílohy 11 sa Spoločný veterinárny výbor zaoberá akoukoľvek záležitosťou, ktorá vznikne v súvislosti s uvedenou prílohou a jej vykonávaním a je zodpovedný za úlohy, ktoré sú stanovené v uvedenej prílohe. Článok 19 ods. 3 uvedenej prílohy poveruje Spoločný veterinárny výbor rozhodnúť o zmenách a doplneniach dodatkov k prílohe 11, najmä s cieľom upraviť ich a aktualizovať.

(3)

Dodatky k prílohe 11 k poľnohospodárskej dohode sa prvýkrát zmenili a doplnili rozhodnutím č. 2/2003 Spoločného veterinárneho výboru zriadeného dohodou medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami z 25. novembra 2003, ktorým sa menia a dopĺňajú dodatky 1, 2, 3, 4, 5, 6 a 11 prílohy 11 k dohode (1).

(4)

Dodatky k prílohe 11 k poľnohospodárskej dohode sa naposledy zmenili a doplnili rozhodnutím č. 1/2006 Spoločného veterinárneho výboru zriadeného Dohodou medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami z 1. decembra 2006, ktorým sa menia a dopĺňajú dodatky 1, 2, 3, 4, 5, 6 a 10 k prílohe 11 k dohode (2).

(5)

Švajčiarska konfederácia (ďalej len „Švajčiarsko“) sa zaviazala prevziať do svojich vnútroštátnych právnych predpisov ustanovenia smernice Rady 91/496/EHS z 15. júla 1991 stanovujúcej princípy, ktoré sa týkajú organizácie veterinárnych kontrol zvierat vstupujúcich do Spoločenstva z tretích krajín (3), smernice Rady 97/78/ES z 18. decembra 1997, ktorou sa stanovujú zásady organizácie veterinárnych kontrol výrobkov, ktoré vstupujú do Spoločenstva z tretích krajín (4), smernice 2002/99/ES zo 16. decembra 2002 ustanovujúcej pravidlá pre zdravie zvierat, ktorými sa riadi produkcia, spracovanie, distribúcia a uvádzanie produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu na trh (5), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (6), a všetky ustanovenia prijaté na ich vykonanie v oblasti kontroly dovozu do Európskej únie z tretích krajín.

(6)

Na to, aby sa vytvorili podmienky potrebné na vykonávanie kontrol dovozu produktov živočíšneho pôvodu z tretích krajín je potrebné aspoň čiastočne začleniť Švajčiarsko do systému rýchleho varovania zriadeného článkom 50 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (7).

(7)

Zdravotné opatrenia ustanovené právnymi predpismi Švajčiarska a Spoločenstva na veterinárne kontroly premiestňovania a dovozu zvierat a produktov živočíšneho pôvodu sa uznávajú ako rovnocenné. Je preto potrebné zmeniť a doplniť znenie dodatkov 5 a 10 prílohy 11 k uvedenej dohode.

(8)

Švajčiarsko sa zaviazalo prevziať do svojich vnútroštátnych právnych predpisov ustanovenia nariadenia č. 998/2003 Európskeho parlamentu a Rady (ES) z 26. mája 2003 o veterinárnych požiadavkách uplatniteľných na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat (8).

(9)

Dodatky 2, 3, 4, a 6 prílohy 11 k uvedenej dohode treba zmeniť a doplniť z dôvodu zmien v právnych predpisoch Spoločenstva a Švajčiarska platných k 30. júnu 2008,

ROZHODOL TAKTO:

Článok 1

Dodatok 2 prílohy 11 k poľnohospodárskej dohode sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou I k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Dodatky 3, 4, 5, 6 a 10 prílohy 11 k poľnohospodárskej dohode sa menia a dopĺňajú v súlade s prílohami II až VI tohto rozhodnutia.

Článok 3

Toto rozhodnutie vypracované v dvoch vyhotoveniach podpíšu spolupredsedovia alebo iné osoby splnomocnené konať v mene strán.

Článok 4

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou, ktorou sa mení a dopĺňa príloha 11 k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami (ďalej len „dohoda o prílohe 11“).

Ak sa dohoda o prílohe 11 bude predbežne vykonávať, toto rozhodnutie sa bude tiež predbežne vykonávať od rovnakého dátumu až do nadobudnutia platnosti dohody.

Článok 5

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Podpísané v Paríži dňa 23. decembra 2008

V mene Švajčiarskej konfederácie

vedúci delegácie

Hans WYSS

Podpísané v Paríži dňa 23. decembra 2008

V mene Európskej komisie

vedúci delegácie

Paul VAN GELDORP


(1)  Ú. v. EÚ L 23, 28.1.2004, s. 27.

(2)  Ú. v. EÚ L 32, 6.2.2007, s. 91.

(3)  Ú. v. ES L 268, 24.9.1991, s. 56.

(4)  Ú. v. ES L 24, 30.1.1998, s. 9.

(5)  Ú. v. ES L 18, 23.1.2003, s. 11.

(6)  Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1.

(7)  Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ L 146, 13.6.2003, s. 1.


PRÍLOHA I

Dodatok 2 k prílohe 11 sa dopĺňa takto:

„X.   Nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat

A.   PRÁVNE PREDPISY (1)

Spoločenstvo

Švajčiarsko

Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 998/2003 z 26. mája 2003 o veterinárnych požiadavkách uplatniteľných na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat a ktorým sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/65/EHS (Ú. v. EÚ L 146, 13.6.2003, s. 1).

Nariadenie z 18. apríla 2007 o dovoze spoločenských zvierat (OIAC), (RS 916.443.14).

B.   OSOBITNÉ VYKONÁVACIE PRAVIDLÁ

1.

Identifikačný systém je systém ustanovený nariadením (ES) č. 998/2003.

2.

Platnosť očkovania proti besnote a v prípade potreby preočkovanie sa uznáva podľa odporúčaní výrobného laboratória v súlade s ustanoveniami článku 5 nariadenia (ES) č. 998/2003 a rozhodnutia Komisie č. 2005/91/ES z 2. februára 2005, ktorým sa stanovuje obdobie, po uplynutí ktorého sa očkovanie proti besnote považuje za účinné (2).

3.

Pas, ktorý sa má použiť, je pas stanovený rozhodnutím Komisie 2003/803/ES z 26.novembra 2003, ktorým sa stanovuje vzor pasu pre pohyb psov, mačiek a fretiek vo vnútri Spoločenstva (3).

4.

Na účely tohto dodatku, na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat medzi členskými štátmi Európskeho spoločenstva a Švajčiarskom platia ustanovenia kapitoly II (Ustanovenia týkajúce sa premiestňovania medzi členskými štátmi) nariadenia (ES) č. 998/2003 mutatis mutandis.“


(1)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené a doplnené pred 30. júnom 2008.

(2)  Ú. v. EÚ L 31, 4.2.2005, s. 61.

(3)  Ú. v. EÚ L 312, 27.11.2003, s. 1.


PRÍLOHA II

Dodatok 3 k prílohe 11 sa nahrádza takto:

„Dodatok 3

DOVOZ ŽIVÝCH ZVIERAT, ICH SPERMY, VAJÍČOK A EMBRYÍ Z TRETÍCH KRAJÍN

I.   Spoločenstvo – právne predpisy (1)

A.   Kopytníky s výnimkou koňovitých

Smernica Rady 2004/68/ES z 26. apríla 2004, ktorá ustanovuje pravidlá zdravia zvierat na dovoz a tranzit určitých živých kopytníkov do Spoločenstva a cez Spoločenstvo, mení a dopĺňa smernicu 90/426/EHS a 92/65/EHS a ruší smernicu 72/462/EHS (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 320).

B.   Zvieratá čeľade koňovitých

Smernica Rady 90/426/EHS z 26. júna 1990 o zdravotnom stave zvierat v súvislosti s presunom a dovozom zvierat čeľade koňovitých equidae z tretích krajín (Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 42).

C.   Hydina a násadové vajcia

Smernica Rady 90/539/EHS z 15. októbra 1990 o veterinárnych podmienkach, ktorými sa spravuje obchodovanie s hydinou a násadovými vajciami v rámci Spoločenstva a ich dovoz z tretích krajín (Ú. v. ES L 303, 31.10.1990, s. 6).

D.   Živočíchy akvakultúry

Smernica Rady 2006/88/ES z 24. októbra 2006 o zdravotných požiadavkách na živočíchy a produkty akvakultúry a o prevencii a kontrole niektorých chorôb vodných živočíchov (Ú. v. EÚ L 328, 24.11.2006, s. 14).

E.   Hovädzie embryá

Smernica Rady 89/556/EHS z 25. septembra 1989 o veterinárnych podmienkach, ktorými sa riadi obchod s embryami domáceho hovädzieho dobytka v rámci Spoločenstva a dovozy týchto embryí z tretích krajín (Ú. v. ES L 302, 19.10.1989, s. 1).

F.   Býčia sperma

Smernica Rady 88/407/EHS zo 14. júna 1988, ktorou sa stanovujú veterinárne požiadavky pre obchodovanie so zmrazeným semenom domáceho dobytka v Spoločenstve a pre jeho dovoz do Spoločenstva (Ú. v. ES L 194, 22.7.1988, s. 10).

G.   Sperma ošípaných

Smernica Rady 90/429/EHS z 26. júna 1990, ktorou sa ustanovujú požiadavky na zdravotný stav zvierat, platné pri obchodovaní so spermou ošípaných v rámci Spoločenstva a jej dovoze (Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 62).

H.   Iné živé zvieratá

1.

Smernica Rady 92/65/EHS z 13. júla 1992, ktorou sa ustanovujú veterinárne požiadavky na obchodovanie so zvieratami, spermou, vajíčkami a embryami, na ktoré sa nevzťahujú veterinárne požiadavky ustanovené v osobitných právnych predpisoch Spoločenstva uvedených v prílohe A oddiele I smernice 90/425/EHS, a na ich dovoz do Spoločenstva (Ú. v. ES L 268, 14.9.1992, s. 54).

2.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 998/2003 z 26. mája 2003 o veterinárnych požiadavkách uplatniteľných na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat a ktorým sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/65/EHS (Ú. v. EÚ L 146, 13.6.2003, s. 1).

I.   Iné osobitné ustanovenia

1.

Smernica Rady 96/22/ES z 29. apríla 1996 o zákaze používania určitých látok s hormonálnym alebo tyrostatickým účinkom a beta-agonistov pri chove dobytka, ktorou sa zrušujú smernice 81/602/EHS, 88/146/EHS a 88/299/EHS(Ú. v. ES L 125, 23.5.1996, s. 3).

2.

Smernica Rady 96/23/ES z 29. apríla 1996 o opatreniach na monitorovanie určitých látok a ich rezíduí v živých zvieratách a živočíšnych produktoch a o zrušení smerníc 85/358/EHS a 86/469/EHS a rozhodnutí 89/187/EHS a 91/664/EHS (Ú. v. ES L 125, 23.5.1996, s. 10).

II.   Švajčiarsko – právne predpisy (2)

1.

Nariadenie z 18. apríla 2007 o dovoze, tranzite a vývoze zvierat a živočíšnych produktov (OITE), (RS 916.443.10);

2.

Nariadenie z 18. apríla 2007 o dovoze a tranzite zvierat z tretích krajín leteckou dopravou (OITA), (RS 916.443.12);

3.

Nariadenie z 18. apríla 2007 o dovoze a tranzite živočíšnych produktov z tretích krajín leteckou dopravou (OITPA), (RS 916.443.13);

4.

Nariadenie Federálneho rezortu hospodárstva zo 16. mája 2007 o kontrole dovozu a tranzitu zvierat a živočíšnych produktov(Nariadenie o kontrolách OITE), (RS 916.443.106);

5.

Nariadenie z 18. apríla 2007 o dovoze spoločenských zvierat (OIAC), (RS 916.443.14);

6.

Nariadenie z 18. augusta 2004 o veterinárnych liečivách (OMédV), (RS 812.212.27);

7.

Nariadenie z 30. októbra 1985 o poplatkoch vybraných Federálnym veterinárnym úradom (OEVET) (RS 916.472).

III.   Vykonávacie pravidlá

Federálny veterinárny úrad súčasne s členskými štátmi Spoločenstva uplatňuje podmienky dovozu stanovené v aktoch uvedených v bode I tohto dodatku, vykonávacie opatrenia a zoznamy zariadení, z ktorých je povolený príslušný dovoz. Tento záväzok sa vzťahuje na všetky príslušné právne predpisy bez ohľadu na dátum ich prijatia.

Federálny veterinárny úrad môže prijať reštriktívnejšie opatrenia a vyžadovať dodatočné záruky. V záujme hľadania vhodných riešení budú prebiehať konzultácie v rámci Spoločného veterinárneho výboru.

Federálny veterinárny úrad a členské štáty Spoločenstva sa navzájom informujú o špecifických podmienkach dovozu ustanovených na dvojstrannej úrovni, ktoré neboli harmonizované na úrovni Spoločenstva.

Na účely tejto prílohy je v súlade s ustanoveniami prílohy C smernice 92/65/EHS schváleným strediskom pre Švajčiarsko zoologická záhrada v Zürichu.“


(1)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené a doplnené pred 30. júnom 2008.

(2)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené a doplnené pred 30. júnom 2008.


PRÍLOHA III

Dodatok 4 k prílohe 11 sa nahrádza takto:

„Dodatok 4

ZOOTECHNIKA VRÁTANE DOVOZU Z TRETÍCH KRAJÍN

A.   Právne predpisy (1)

Spoločenstvo

Švajčiarsko

Smernica Rady 77/504/EHS z 25. júla 1977 o čistokrvných plemenných zvieratách hovädzieho dobytka (Ú. v. ES L 206, 12.8.1977, s. 8).

Smernica Rady 88/661/EHS z 19. decembra 1988 o zootechnických normách pre plemenné prasatá (Ú. v. ES L 382, 31.12.1988, s. 36).

Smernica Rady 87/328/EHS z 18. júna 1987 o prijímaní čistokrvného plemenného hovädzieho dobytka na chovné účely (Ú. v. ES L 167, 26.6.1987, s. 54).

Smernica Rady 88/407/EHS zo 14. júna 1988, ktorou sa stanovujú veterinárne požiadavky pre obchodovanie so zmrazeným semenom domáceho dobytka v Spoločenstve a pre jeho dovoz do Spoločenstva (Ú. v. ES L 194, 22.7.1988, s. 10).

Smernica Rady 89/361/EHS z 30. mája 1989 týkajúca sa čistokrvných chovných oviec a kôz (Ú. v. ES L 153, 6.6.1989, s. 30).

Smernica Rady 90/118/EHS z 5. marca 1990 o prijatí čistokrvných prasiat do plemenitby (Ú. v. ES L 71, 17.3.1990, s. 34).

Smernica Rady 90/119/EHS z 5. marca 1990 o hybridných chovných ošípaných na plemenitbu (Ú. v. ES L 71, 17.3.1990, s. 36).

Smernica Rady 90/427/EHS z 26. júna 1990 o zootechnických a genealogických podmienkach platiacich pre obchod s equidae v rámci Spoločenstve (Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 55).

Smernica Rady 90/428/EHS z 26. júna 1990 o obchode so zvieratami čeľade koňovitých equidae určených na pretekanie a stanovenie podmienok na účasť na pretekoch (Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 60).

Smernica Rady 91/174/EHS z 25. marca 1991, ktorou sa stanovujú zootechnické a rodokmeňové požiadavky na obchodovanie s čistokrvnými zvieratami a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 77/504/EHS a 90/425/EHS (Ú. v. ES L 85, 5.4.1991, s. 37).

Smernica Rady 94/28/ES z 23. júna 1994, ktorou sa stanovujú zootechnické a rodokmeňové požiadavky na obchodovanie s čistokrvnými zvieratami a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice (Ú. v. ES L 178, 12.7.1994, s. 66).

Nariadenie zo 14. novembra 2007 o plemenitbe (RS 916.310).

B.   Vykonávacie pravidlá

Na účely tohto dodatku živé zvieratá a živočíšne produkty, ktoré sú predmetom obchodovania medzi členskými štátmi Spoločenstva a Švajčiarskom, sú v obehu za podmienok ustanovených pre obchod medzi členskými štátmi Spoločenstva.

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa zootechnických kontrol uvedené v dodatkoch 5 a 6, sa švajčiarske orgány zaväzujú zabezpečiť, že pri svojom dovoze bude Švajčiarsko uplatňovať rovnaké ustanovenia ako tie, ktoré vyplývajú zo smernice Rady 94/28/ES.

V prípade ťažkostí sa vec na žiadosť jednej zo strán predloží Spoločnému veterinárnemu výboru.“.


(1)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené a doplnené pred 30. júnom 2008.


PRÍLOHA IV

Dodatok 5 k prílohe 11 sa nahrádza takto:

„Dodatok 5

ŽIVÉ ZVIERATÁ, SPERMA, VAJÍČKA A EMBRYÁ: HRANIČNÉ KONTROLY A POPLATKY

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia – Systém TRACES

A.   PRÁVNE PREDPISY (1)

Spoločenstvo

Švajčiarsko

Rozhodnutie Komisie 2004/292/ES z 30. marca 2004 o zavedení systému Traces a o zmene rozhodnutia 92/486/EHS (Ú. v. ES L 94, 31.3.2004, s. 63).

1.

Zákon z 1. júla 1966 o epizootiách (LFE), (RS 916.40);

2.

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE), (RS 916.401);

3.

Nariadenie z 18. apríla 2007 o dovoze, tranzite a vývoze zvierat a živočíšnych produktov (OITA), (RS 916.443.12);

4.

Nariadenie z 18. apríla 2007 o dovoze a tranzite zvierat leteckou dopravou z tretích krajín (OITA), (RS 916.443.12);

5.

Nariadenie z 18. apríla 2007 o dovoze a tranzite živočíšnych produktov leteckou dopravou z tretích krajín (OITA), (RS 916.443.13);

6.

Nariadenie Federálneho rezortu hospodárstva zo 16. mája 2007 o kontrole dovozu a tranzitu zvierat a živočíšnych produktov (Nariadenie o kontrolách OITE), (RS 916.443.106);

7.

Nariadenie z 18. apríla 2007 o dovoze spoločenských zvierat (OIAC) (RS 916.443.14).

B.   VYKONÁVACIE PRAVIDLÁ

Komisia v spolupráci s Federálnym veterinárnym úradom začlení Švajčiarsko do informačného systému Traces v súlade s rozhodnutím Komisie 2004/292/ES.

V prípade potreby sa v rámci Spoločného veterinárneho výboru určia prechodné a doplňujúce ustanovenia.

KAPITOLA II

Veterinárne a zootechnické kontroly uplatňované v obchode medzi členskými štátmi Spoločenstva a Švajčiarskom

A.   PRÁVNE PREDPISY (1)

Veterinárne a zootechnické kontroly uplatňované v obchode medzi členskými štátmi Spoločenstva a Švajčiarskom sa vykonávajú v súlade s ustanoveniami uvedenými ďalej:

Spoločenstvo

Švajčiarsko

1.

Smernica Rady 89/608/EHS z 21. novembra 1989 o vzájomnej pomoci medzi správnymi úradmi členských štátov a o spolupráci medzi týmito štátmi a Komisiou pri zabezpečení správneho uplatňovania veterinárnych a zootechnických predpisov (Ú. v. ES L 351, 2.12.1989, s. 34).

2.

Smernica Rady 90/425/EHS z 26. júna 1990 týkajúca sa veterinárnych a zootechnických kontrol uplatňovaných v obchode vnútri Spoločenstva s určitými živými zvieratami a výrobkami s ohľadom na vytvorenie vnútorného trhu (Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 29).

1.

Zákon z 1. júla 1966 o epizootiách (LFE), (RS 916.40) a najmä jeho článok 57;

2.

Nariadenie z 18. apríla 2007 o dovoze, tranzite a vývoze zvierat a živočíšnych produktov(OITE), (RS 916.443.10);

3.

Nariadenie Federálneho rezortu hospodárstva zo 16. mája 2007 o kontrole dovozu a tranzitu zvierat a živočíšnych produktov(Nariadenie o kontrolách OITE), (RS 916.443.106);

4.

Nariadenie z 18. apríla 2007 o dovoze spoločenských zvierat (OIAC), (RS 916.443.14);

5.

Nariadenie z 30. októbra 1985 o poplatkoch vybraných Federálnym veterinárnym úradom (OEVET), (RS 916.472).

B.   VŠEOBECNÉ VYKONÁVACIE PRAVIDLÁ

V prípadoch ustanovených v článku 8 smernice 90/425/EHS sa príslušné orgány na mieste určenia čo najrýchlejšie spoja s príslušnými orgánmi miesta odoslania. Prijmú všetky potrebné opatrenia a oznámia príslušnému orgánu miesta odoslania a Komisii povahu vykonaných kontrol, prijaté rozhodnutia a dôvody pre tieto rozhodnutia.

Spoločný veterinárny výbor je zodpovedný za uplatňovanie ustanovení článkov 10, 11 a 16 smernice 89/608/EHS a článkov 9 a 22 smernice 90/425/EHS.

C.   OSOBITNÉ VYKONÁVACIE PRAVIDLÁ, POKIAĽ IDE O ZVIERATÁ URČENÉ NA PASTVU V POHRANIČNÝCH OBLASTIACH

1.

Definície:

 

Pastva: sezónna pastva v pohraničnej oblasti, ktorá je vymedzená na 10 km počas odoslania zvierat smerom k členskému štátu alebo smerom do Švajčiarska. V prípade náležite zdôvodnených výnimočných okolností môže byť povolená príslušnými dotknutými orgánmi väčšia oblasť z oboch strán hranice medzi Švajčiarskom a Spoločenstvom.

 

Denná pastva: pastva, v prípade ktorej sa na konci každého dňa zvieratá vrátia na svoje pôvodné hospodárstvo pôvodu v členskom štáte alebo vo Švajčiarsku.

2.

Na pastvu medzi členskými štátmi Spoločenstva a Švajčiarskom sa mutatis mutandis uplatňujú ustanovenia rozhodnutia Komisie 2001/672/EHS z 20. augusta 2001 týkajúce sa osobitných pravidiel uplatňovania pre pohyb hovädzieho dobytka určeného pre pastvu počas leta na rôznych miestach v horách (Ú. v. ES L 235, 4.9.2001, s. 23). Na článok 1 rozhodnutia 2001/672/ES sa však v rámci tejto prílohy rozhodnutie používa s nasledujúcimi úpravami:

referenčné obdobie od 1. mája do 15. októbra sa nahrádza pojmom „kalendárny rok“;

pokiaľ ide o Švajčiarsko, strany uvedené v článku 1 rozhodnutia 2001/672/ES a vymenované v príslušnej prílohe sú:

ŠVAJČIARSKO

KANTÓN ZÜRICH

KANTÓN BERN

KANTÓN LUZERN

KANTÓN URI

KANTÓN SCHWYZ

KANTÓN UNTERWALDEN OB DEM WALD

KANTÓN UNTERWALDEN NID DEM WALD

KANTÓN GLARUS

KANTÓN ZUG

KANTÓN FREIBURG

KANTÓN DE SOLEURE

KANTÓN BAZILEJ-MESTO

KANTÓN BAZILEJ-VIDIEK

KANTÓN SCHAFFHAUSEN

KANTÓN APPENZELL AUßERRHODEN

KANTÓN APPENZELL INNERRHODEN

KANTÓN SANKT GALLEN

KANTÓN GRAUBÜNDEN

KANTÓN AARGAU

KANTÓN THURGAU

KANTÓN TICINO

KANTÓN VAUD

KANTÓN VALAIS

KANTÓN NEUCHÂTEL

KANTÓN ŽENEVA

KANTÓN JURA.

Podľa zákona z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE), (RS 916.401), a najmä článku 7 (registrácia) tohto zákona a zákona z 23. novembra 2005 týkajúceho sa databázy údajov o obchode so zvieratami (RS 916.404) a najmä jeho oddielu 2 (obsah databázy), Švajčiarsko pridelí každej pastve špecifický registračný kód, ktorý musí byť zaregistrovaný v národnej databáze týkajúcej sa hovädzieho dobytka.

3.

Pokiaľ ide o pastvu medzi členskými štátmi Spoločenstva a Švajčiarskom, úradný veterinárny lekár krajiny odoslania:

a)

informuje, v deň vydania osvedčenia a najneskôr dvadsaťštyri hodín pred predpokladaným príchodom zvierat, počítačovým systémom spájajúcim veterinárne úrady, ktorý je vymedzený v článku 20 smernice 90/425/EHS, príslušný orgán na mieste určenia (miestnu veterinárnu jednotku) o zaslaní zvierat,

b)

vyšetrí zvieratá v rozmedzí štyridsaťosem hodín pred odchodom na pastvu; tieto zvieratá musia byť náležite identifikované,

c)

vydá osvedčenie podľa vzoru v bode 9.

4.

Počas celého obdobia pastvy musia zostať zvieratá pod colnou kontrolou.

5.

Majiteľ zvierat musí:

a)

vydať písomný súhlas, že sa bude riadiť všetkými opatreniami, ktoré vyplývajú z uplatňovania ustanovení tejto prílohy a všetkými miestnymi opatreniami, rovnako ako každý majiteľ zvierat pôvodom z členského štátu alebo zo Švajčiarska;

b)

uhradiť náklady za kontroly vyplývajúce z uplatnenia tejto prílohy;

c)

v plnej miere spolupracovať pri colných alebo veterinárnych kontrolách požadovaných orgánmi krajiny odoslania alebo krajiny určenia.

6.

Pri návrate zvierat na konci sezóny pastvy alebo pri predčasnom návrate, úradný veterinárny lekár z krajiny, kde sa nachádza pastva:

a)

informuje, v deň vydania osvedčenia a najneskôr dvadsaťštyri hodín pred predpokladaným príchodom zvierat, počítačovým systémom spájajúcim veterinárne úrady, ktorý je vymedzený v článku 20 smernice 90/425/EHS, príslušný orgán na mieste určenia (miestnu veterinárnu jednotku) o príchode zvierat,

b)

vyšetrí zvieratá v rozmedzí štyridsaťosem hodín pred odchodom na pastvu; tieto zvieratá musia byť náležite identifikované,

c)

vydá osvedčenie podľa vzoru v bode 9.

7.

V prípade, že sa objaví choroba, príslušné veterinárne úrady sa spoločne dohodnú na vhodných opatreniach. Tieto úrady preskúmajú aj otázku prípadných výdavkov. V prípade potreby vec prerokuje Spoločný veterinárny výbor.

8.

Odchylne od ustanovení stanovených pre pastvu v bodoch 1 až 7, v prípade dennej pastvy medzi členskými štátmi Spoločenstva a Švajčiarskom:

a)

sa zvieratá nedostávajú do kontaktu so zvieratami z iného hospodárstva;

b)

majiteľ zvierat sa zaväzuje informovať príslušný veterinárny úrad o každom kontakte zvierat so zvieratami z iných hospodárstiev;

c)

veterinárne osvedčenie definované v bode 9 musí byť každý kalendárny rok predložené príslušným veterinárnym úradom počas prvého príchodu zvierat do členského štátu alebo do Švajčiarska. Majiteľ musí na požiadanie predložiť toto veterinárne osvedčenie príslušným veterinárnym úradom;

d)

ustanovenia bodov 2 a 3 sa uplatňujú iba počas prvého odoslania zvierat v kalendárnom roku smerom do členského štátu alebo smerom do Švajčiarska;

e)

ustanovenia bodu 6 sa neuplatňujú;

f)

majiteľ zvierat sa zaväzuje informovať príslušný veterinárny úrad o konci obdobia pastvy.