1

Týmto štandardom sa predpisujú zásady prezentácie riadnej účtovnej závierky s cieľom zabezpečiť porovnateľnosť s účtovnými závierkami predchádzajúcich období aj s účtovnými závierkami iných účtovných jednotiek. Ustanovujú sa ním všeobecné požiadavky na prezentáciu účtovných závierok, návody týkajúce sa ich štruktúry a minimálne požiadavky na ich obsah.

2

Účtovná jednotka uplatňuje tento štandard pri zostavovaní a prezentácii riadnych účtovných závierok v súlade s medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva (IFRS).

3

Ostatné IFRS ustanovujú požiadavky na vykazovanie, oceňovanie a zverejňovanie pri konkrétnych transakciách a iných udalostiach.

4

Tento štandard sa nevzťahuje na štruktúru a obsah účtovnej závierky v priebehu účtovného roka v skrátenej štruktúre, ktorá sa pripravuje v súlade s IAS 34 Finančné vykazovanie v priebehu účtovného roka. Na takúto účtovnú závierku sa však vzťahujú odseky 15 až 35. Tento štandard sa vzťahuje rovnako na všetky účtovné jednotky, vrátane tých, ktoré prezentujú konsolidované účtovné závierky, a tých, ktoré prezentujú individuálne účtovné závierky, ako sa vymedzuje v IAS 27 Konsolidovaná a individuálna účtovná závierka.

5

V tomto štandarde sa používa terminológia, ktorá je vhodná pre účtovné jednotky zamerané na dosahovanie zisku, vrátane podnikateľských jednotiek verejného sektora. Ak účtovné jednotky vykonávajúce neziskovú činnosť v súkromnom alebo verejnom sektore uplatňujú tento štandard, môžu mať potrebu upraviť opisy použité pri niektorých riadkových položkách v účtovných výkazoch a pri samotných účtovných výkazoch.

6

Podobne by mohlo byť potrebné, aby si účtovné jednotky, ktoré nemajú vlastné imanie, ako sa vymedzuje v IAS 32 Finančné nástroje: prezentácia (napr. niektoré podielové fondy), a účtovné jednotky, ktorých základné imanie nie je vlastným imaním (napr. niektoré družstevné jednotky), prispôsobili prezentáciu členských alebo vlastníckych podielov v účtovnej závierke.

7

Ďalej uvedené termíny, ktoré sa používajú v tomto štandarde, majú tieto vymedzené významy:

Riadna účtovná závierka (ďalej len „účtovná závierka“) je závierka, ktorá spĺňa potreby používateľov, ktorí nie sú v postavení, ktoré im umožňuje požadovať od účtovnej jednotky, aby pripravovala správy prispôsobené ich konkrétnym informačným potrebám.

Nevykonateľný - uplatnenie požiadavky je nevykonateľné, ak ju účtovná jednotka nemôže uplatniť ani pri vynaložení všetkého primeraného úsilia.

Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IFRS) sú štandardy a interpretácie, ktoré zaviedla Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB). Patria sem:

Významný - vynechania alebo chybné uvedenia položiek sú významné, ak by mohli jednotlivo alebo spoločne ovplyvniť ekonomické rozhodnutia používateľov uskutočnené na základe účtovných závierok. Významnosť závisí od veľkosti a povahy vynechania alebo chybného vykázania posudzovaných v konkrétnych podmienkach. Určujúcim faktorom by mohla byť veľkosť alebo povaha položky alebo kombinácia oboch.

Pri posudzovaní toho, či by vynechanie alebo chybné vykázanie položiek mohli maž vplyv na ekonomické rozhodnutia používateľov, a teda byť významné, je potrebné zvážiť charakteristické črty týchto používateľov. Koncepčný rámec prípravy a prezentácie účtovnej závierky uvádza v odseku 25, že „sa predpokladá, že používatelia majú primerané znalosti o obchodných a ekonomických činnostiach a účtovníctve a sú ochotní študovať informácie s primeranou pozornosťou“. Preto je pri posudzovaní potrebné vziať do úvahy primerané očakávanie, do akej miery by používatelia s takýmito atribútmi mohli byť ovplyvnení pri prijímaní ekonomických rozhodnutí.

Poznámky obsahujú doplnenie informácií prezentovaných vo výkaze o finančnej situácii, výkaze komplexného výsledku, samostatnom výkaze ziskov a strát (ak je prezentovaný), výkaze zmien vlastného imania a výkaze o peňažných tokoch. V poznámkach sa poskytuje slovný opis alebo rozčlenenie položiek, ktoré sú prezentované v týchto výkazoch, a informácie o položkách, ktoré nespĺňajú kritériá na vykazovanie v uvedených výkazoch.

Ostatné súčasti komplexného výsledku sa skladajú z výnosov a nákladov (vrátane reklasifikačných úprav), ktoré nie sú vykázané v zisku alebo strate tak, ako sa to vyžaduje alebo umožňuje inými IFRS.

Medzi ostatné zložky komplexného výsledku patria:

Vlastníci sú držitelia nástrojov klasifikovaných ako vlastné imanie.

Zisk alebo strata je celkový výnos znížený o náklady nezahŕňajúci zložky ostatných súčastí komplexného výsledku.

Reklasifikačné úpravy sú hodnoty reklasifikované na zisk alebo stratu v bežnom období, ktoré boli vykázané v ostatných súčastiach komplexného výsledku v bežnom období alebo v predchádzajúcich obdobiach.

Komplexný výsledok celkom je zmena vlastného imania počas obdobia vznikajúca z transakcií a iných udalostí, s výnimkou zmien vyplývajúcich z transakcií s vlastníkmi konajúcimi v rámci svojich právomocí ako vlastníci.

Do komplexného výsledku celkom patria všetky zložky „zisku alebo straty“ a „ostatné súčasti komplexného výsledku“.

8

Aj keď sa v tomto štandarde používajú termíny „ostatné súčasti komplexného výsledku“, „zisk alebo strata“ a „komplexný výsledok celkom“, účtovná jednotka môže používať na opis celkových súm iné termíny, pokiaľ význam zostane jasný. Účtovná jednotka môže napríklad na označenie „zisku alebo straty“ použiť termín „čistý zisk“.

9

Účtovná závierka je štruktúrovaná prezentácia finančnej situácie a finančnej výkonnosti účtovnej jednotky. Cieľom účtovnej závierky je poskytnúť informácie o finančnej situácii, finančnej výkonnosti a peňažných tokoch účtovnej jednotky, ktoré sú pre široký okruh používateľov užitočné pri prijímaní ekonomických rozhodnutí. V účtovnej závierke sa takisto zobrazujú výsledky dohľadu manažmentu nad zdrojmi, ktoré sú mu zverené. Na dosiahnutie tohto cieľa poskytuje účtovná závierka informácie o týchto položkách účtovnej jednotky:

Tieto informácie spolu s ďalšími informáciami v poznámkach pomáhajú používateľom účtovnej závierky predvídať budúce peňažné toky účtovnej jednotky, a najmä ich načasovanie a mieru istoty.

10

Účtovná závierka v úplnej štruktúre obsahuje:

Účtovná jednotka môže použiť aj názvy výkazov, ktoré sú odlišné od názvov použitých v tomto štandarde.

11

Účtovná jednotka prezentuje s rovnakou dôležitosťou všetky súčasti účtovnej závierky v úplnej štruktúre.

12

Odsekom 81 sa účtovnej jednotke povoľuje prezentovať zložky zisku alebo straty buď ako súčasť jedného výkazu komplexného výsledku, alebo v samostatnom výkaze ziskov a strát. Keď sa prezentuje výkaz ziskov a strát, je súčasťou účtovnej závierky v úplnej štruktúre a musí sa predkladať bezprostredne pred výkazom komplexného výsledku.

13

Mnohé účtovné jednotky prezentujú mimo účtovnej závierky aj finančný prehľad vypracovaný manažmentom, v ktorom sa opisujú a vysvetľujú hlavné črty finančnej výkonnosti a finančnej situácie účtovnej jednotky, ako aj hlavné neistoty, ktorým táto jednotka čelí. Takáto správa môže obsahovať prehľad o:

14

Mnohé účtovné jednotky prezentujú mimo účtovnej závierky aj správy a výkazy, ako napríklad správy týkajúce životného prostredia a výkazy o pridanej hodnote, najmä v odvetviach, v ktorých sú faktory životného prostredia významné, a v ktorých sú zamestnanci považovaní za dôležitú skupinu používateľov. Rozsah pôsobnosti IFRS sa na výkazy a správy, ktoré nie sú súčasťou účtovnej závierky, nevzťahuje.

15

Účtovná závierka musí verne prezentovať finančnú situáciu, finančnú výkonnosť a peňažné toky účtovnej jednotky. Pri vernej prezentácii sa musia vierohodne zobraziť účinky transakcií, iné udalosti a podmienky v súlade s definíciami a kritériami na vykazovanie majetku, záväzkov, výnosov a nákladov, ustanovenými v Koncepčnom rámci. Predpokladá sa, že výsledkom uplatňovania IFRS s prípadným dodatočným zverejnením je účtovná závierka, ktorá podáva verný obraz.

16

Účtovná jednotka, ktorej účtovná závierka je v súlade s IFRS, uvedie v poznámkach výslovné a bezvýhradné vyhlásenie o takomto súlade. Účtovná jednotka nesmie uviesť o účtovnej závierke, že je v súlade s IFRS, ak táto závierka nie je v súlade so všetkými požiadavkami IFRS.

17

Prakticky za všetkých okolností dosahuje účtovná jednotka vernú prezentáciu súladom s uplatniteľnými požiadavkami IFRS. Pri vernej prezentácii účtovná jednotka takisto musí:

18

Účtovná jednotka nemôže napraviť nevhodné účtovné politiky ani zverejnením použitých účtovných politík, ani poznámkami alebo vysvetľujúcim materiálom.

19

Za veľmi výnimočných okolností, pri ktorých manažment dospeje k záveru, že súlad s požiadavkou v IFRS by bol natoľko zavádzajúci, že by bol v rozpore s cieľom účtovnej závierky ustanoveným v Koncepčnom rámci, účtovná jednotka sa odchýli od danej požiadavky spôsobom ustanoveným v odseku 20, ak príslušný regulačný rámec požaduje alebo inak nezakazuje takéto odchýlenie.

20

Ak sa účtovná jednotka odchýli od požiadavky IFRS, v súlade s článkom 19 zverejní:

21

Ak sa účtovná jednotka v predchádzajúcom období odchýlila od požiadavky niektorého IFRS a toto odchýlenie má vplyv na sumy vykazované v účtovnej závierke za bežné obdobie, vykoná zverejnenia ustanovené v odseku 20 písm. c) a d).

22

Odsek 21 sa uplatňuje napríklad vtedy, keď sa účtovná jednotka v predchádzajúcom období odchýlila od požiadavky IFRS v súvislosti s ocenením majetku alebo záväzkov a toto odchýlenie má vplyv na ocenenie zmien v majetku a záväzkov vykazovaných v účtovnej závierke za bežné obdobie.

23

Za veľmi výnimočných okolností, pri ktorých manažment dospeje k záveru, že súlad s požiadavkou IFRS by bol natoľko zavádzajúci, že by bol v rozpore s cieľom účtovnej závierky ustanoveným v Koncepčnom rámci, ale príslušný regulačný rámec zakazuje odchýliť sa od tejto požiadavky, účtovná jednotka v čo najvyššej možnej miere obmedzí vnímané zavádzajúce aspekty tohto súladu tým, že zverejní:

24

Na účely odsekov 19 až 23 je informácia v rozpore s cieľom účtovnej závierky vtedy, keď verne neprezentuje transakcie, iné udalosti a podmienky, ktoré má buď za cieľ prezentovať, alebo by sa od nej mohlo primerane očakávať, že ich bude prezentovať, a v dôsledku toho by pravdepodobne mala vplyv na ekonomické rozhodnutia uskutočňované používateľmi účtovnej závierky. Pri posudzovaní toho, či by súlad s určitou požiadavkou IFRS bol natoľko zavádzajúci, až by bol v rozpore s cieľom účtovnej závierky ustanoveným v Koncepčnom rámci, manažment zvažuje:

25

Pri zostavovaní účtovnej závierky manažment posúdi schopnosť účtovnej jednotky udržať nepretržitú činnosť. Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku za predpokladu nepretržitosti činnosti, okrem prípadov, keď manažment buď zamýšľa likvidovať účtovnú jednotku, alebo ukončiť obchodovanie, alebo ak nemá inú reálnu alternatívu, než tak urobiť. Ak si je manažment pri svojom posudzovaní vedomý, že v súvislosti s udalosťami alebo podmienkami existujú významné neistoty, ktoré môžu vniesť významnú pochybnosť o schopnosti účtovnej jednotky udržať nepretržitú činnosť, účtovná jednotka tieto neistoty zverejní. Ak účtovná jednotka nezostavuje účtovnú závierku na základe predpokladu nepretržitosti činnosti podniku, zverejní túto skutočnosť spolu s predpokladmi, z ktorých sa vychádzalo pri zostavovaní účtovnej závierky, a spolu s príčinou, prečo táto účtovná jednotka nie je považovaná za podnik s nepretržitou činnosťou.

26

Pri posudzovaní, či je predpoklad nepretržitosti činnosti vhodný, manažment zohľadňuje všetky dostupné informácie o budúcnosti, ktorá nie je ohraničená, ale predstavuje najmenej dvanásť mesiacov od konca obdobia vykazovania. Miera zváženia závisí od skutočností v jednotlivých prípadoch. Keď účtovná jednotka mala v minulosti ziskové prevádzkové činnosti a dobrý prístup k finančným zdrojom, môže aj bez podrobnej analýzy dospieť k záveru, že v účtovníctve je vhodné vychádzať z predpokladu týkajúceho sa nepretržitosti činnosti. V ostatných prípadoch môže manažment považovať za potrebné zvážiť široký rozsah faktorov týkajúcich sa súčasnej a očakávanej ziskovosti, splátkových kalendárov dlhov a potenciálnych zdrojov náhradného financovania predtým, ako získa uistenie o vhodnosti predpokladu týkajúceho sa nepretržitosti činnosti.

27

Účtovná jednotka zostaví svoju účtovnú závierku, s výnimkou údajov o peňažných tokoch, na základe akruálneho princípu účtovníctva.

28

Účtovná jednotka vykazuje pri uplatnení akruálneho princípu účtovníctva položky ako majetok, záväzky, vlastné imanie, výnosy a náklady (prvky účtovnej závierky) vtedy, keď vyhovujú definíciám a kritériám vykazovania týchto zložiek v Koncepčnom rámci.

29

Účtovná jednotka prezentuje každú významnú triedu podobných položiek samostatne. Účtovná jednotka prezentuje položky odlišnej povahy alebo funkcie samostatne, pokiaľ tieto položky nie sú nevýznamné.

30

Účtovná závierka je výsledkom spracovania veľkého množstva transakcií, alebo iných udalostí, ktoré sú zoskupované do tried podľa ich povahy alebo funkcie. Posledným štádiom v procese zoskupovania a klasifikácie je prezentácia súhrnných a klasifikovaných údajov tvoriacich riadkové položky v účtovnej závierke. Ak riadková položka nie je významná samostatne, je zoskupená s inými položkami buď v týchto výkazoch, alebo v poznámkach. Položka, ktorá nie je dostatočne významná na samostatnú prezentáciu v týchto výkazoch, sa môže samostatne prezentovať v poznámkach.

31

Účtovná jednotka nemusí poskytnúť konkrétne zverejnenie, ktoré požaduje IFRS, ak informácia nie je významná.

32

Účtovná jednotka nekompenzuje majetok a záväzky alebo výnosy a náklady, pokiaľ to nepožaduje alebo nepovoľuje IFRS.

33

Účtovná jednotka vykazuje majetok aj záväzky, ako aj výnosy a náklady, samostatne. Kompenzovanie vo výkaze komplexného výsledku alebo vo výkaze o finančnej situácii alebo v samostatnom výkaze ziskov a strát (ak je prezentovaný), s výnimkou prípadov, keď sa do kompenzovania premieta podstata danej transakcie alebo udalosti, znižuje schopnosť používateľov porozumieť transakciám, iným udalostiam a podmienkam, ktoré nastali, a posúdiť budúce peňažné toky účtovnej jednotky. Oceňovanie majetku v hodnote zníženej o opravné položky, napríklad opravné položky k zastaraným zásobám a k pochybným pohľadávkam, neznamená kompenzovanie.

34

V IAS 18 Výnosy sa vymedzuje pojem výnos a požaduje sa, aby ho účtovná jednotka oceňovala reálnou hodnotou so zreteľom na prijaté alebo očakávané plnenia, pričom zohľadní všetky obchodné zľavy a množstvové rabaty poskytnuté účtovnou jednotkou. Účtovná jednotka vykonáva v rámci svojej bežnej činnosti iné transakcie, ktorými sa nevytvárajú výnosy, ale vyplývajú z hlavných výnosových činností. Účtovná jednotka prezentuje výsledky takýchto transakcií ako kompenzovanie výnosov a súvisiacich nákladov vzniknutých z tej istej transakcie, keď sa do tejto prezentácie premieta podstata danej transakcie alebo inej udalosti. Napríklad:

35

Okrem toho účtovná jednotka vykazuje zisky a straty vznikajúce zo skupiny podobných transakcií na čistom základe, napríklad kurzové zisky a straty alebo zisky a straty z finančných nástrojov držaných na obchodovanie. Účtovná jednotka však takéto zisky a straty prezentuje samostatne, ak sú významné.

36

Účtovná jednotka prezentuje účtovnú závierku v úplnej štruktúre (vrátane porovnávacích informácií) najmenej raz ročne. Ak účtovná jednotka zmení koniec svojho obdobia vykazovania a prezentuje účtovnú závierku za obdobie dlhšie alebo kratšie ako jeden rok, zverejní popri období, ktoré je predmetom účtovnej závierky, aj tieto informácie:

37

Účtovná jednotka spravidla zostavuje účtovnú závierku konzistentne za obdobie jedného roka. Niektoré účtovné jednotky však z praktických dôvodov dávajú prednosť vykazovaniu napríklad za obdobie 52 týždňov. Tento štandard nebráni použiť takýto postup.

38

S výnimkou prípadov, keď IFRS povoľuje alebo požaduje inak, účtovná jednotka ku všetkým sumám vykazovaným v účtovnej závierke za bežné obdobie zverejňuje porovnávacie informácie za predchádzajúce obdobie. Ak je to relevantné so zreteľom na zrozumiteľnosť účtovnej závierky za bežné obdobie, účtovná jednotka uvádza k slovným a opisným informáciám porovnávacie informácie.

39

Účtovná jednotka, ktorá zverejňuje porovnávacie informácie, prezentuje aspoň dva výkazy o finančnej situácii, dva výkazy zo všetkých ostatných výkazov a súvisiace poznámky. Ak účtovná jednotka uplatňuje niektorú účtovnú politiku retrospektívne alebo vykonáva nejakú retrospektívnu zmenu vykazovania položiek vo svojej účtovnej závierke, alebo ak reklasifikuje položky vo svojej účtovnej závierke, musí prezentovať aspoň tri výkazy o finančnej situácii, dva výkazy zo všetkých ostatných výkazov a súvisiace poznámky. Účtovná jednotka prezentuje výkazy o finančnej situácii:

40

V niektorých prípadoch sú popisné informácie poskytnuté v účtovnej závierke za predchádzajúce obdobie (obdobia) naďalej relevantné aj pre bežné obdobie. Napríklad účtovná jednotka v bežnom období zverejňuje podrobnosti o právnom spore, ktorého výsledok bol k poslednému dňu bezprostredne predchádzajúceho obdobia vykazovania neistý a zatiaľ nie je vyriešený. Používatelia majú úžitok z informácie, že ku koncu bezprostredne predchádzajúceho obdobia vykazovania existovala takáto neistota, a o krokoch, ktoré sa počas tohto obdobia uskutočnili na odstránenie tejto neistoty.

41

Ak účtovná jednotka zmení spôsob prezentácie alebo klasifikácie položiek účtovnej závierky, musí reklasifikovať porovnávacie sumy, okrem prípadov, keď je reklasifikácia neuskutočniteľná. Keď účtovná jednotka reklasifikuje porovnávacie sumy, je povinná zverejniť:

42

Keď je reklasifikácia porovnávacích súm neuskutočniteľná, účtovná jednotka zverejní:

43

Zvýšenie vzájomnej porovnateľnosti informácií medzi jednotlivými obdobiami pomáha používateľom pri prijímaní ekonomických rozhodnutí, a to predovšetkým tak, že umožňuje posúdiť trendy vo finančných informáciách na prediktívne účely. Za určitých okolností je reklasifikácia porovnávacích informácií za určité predchádzajúce obdobie na účely dosiahnutia porovnateľnosti s bežným obdobím nevykonateľná. Napríklad účtovná jednotka možno nezhromaždila údaje za minulé obdobie (obdobia) spôsobom, ktorý umožňuje ich reklasifikáciu, a uskutočnenie opätovného vytvorenia informácií by mohlo byť neuskutočniteľné.

44

V IAS 8 sa ustanovujú úpravy porovnávacích informácií, ktoré sa požadujú, keď účtovná jednotka zmení účtovnú politiku alebo opraví chybu.

45

Účtovná jednotka zachováva prezentáciu a klasifikáciu položiek účtovnej závierky medzi jednotlivými obdobiami, s výnimkou týchto prípadov:

46

Napríklad potreba prezentovať účtovnú závierku odlišne môže vyplynúť z významného nadobudnutia alebo vyradenia alebo z preverenia prezentácie účtovnej závierky. Účtovná jednotka zmení spôsob prezentácie účtovnej závierky iba vtedy, ak zmenená prezentácia poskytuje informácie, ktoré sú spoľahlivé a relevantnejšie pre používateľov účtovnej závierky, a je pravdepodobné, že v revidovanej štruktúre sa bude pokračovať, aby sa nenarušila porovnateľnosť. Pri uskutočňovaní takýchto zmien v prezentácii účtovná jednotka vykoná reklasifikáciu porovnávacích informácií v súlade s odsekmi 41 a 42.

47

V tomto štandarde sa požadujú konkrétne zverejnenia vo výkaze o finančnej situácii alebo vo výkaze komplexného výsledku v samostatnom výkaze ziskov a strát (ak je prezentovaný), alebo vo výkaze zmien vlastného imania a požaduje sa zverejniť ďalšie riadkové položky buď v týchto výkazoch, alebo v poznámkach. V IAS 7 Výkaz o peňažných tokoch sa ustanovujú požiadavky na prezentáciu informácií o peňažných tokoch.

48

V tomto štandarde sa termín „zverejnenie“ niekedy používa v širokom význame, pričom zahŕňa položky prezentované v účtovnej závierke. Zverejnenia sa požadujú aj ďalšími IFRS. Ak nie je v tomto alebo inom IFRS uvedené inak, tieto zverejnenia sa môžu vykonať v účtovnej závierke.

49

Účtovná jednotka zreteľne identifikuje účtovnú závierku a odlišuje ju od ostatných informácií v rámci toho istého uverejneného dokumentu.

50

IFRS sa uplatňujú iba pri účtovnej závierke, a teda sa nemusia vzťahovať na iné informácie prezentované vo výročnej správe, v predpísanej dokumentácii alebo v inom dokumente. Preto dôležité, aby používatelia dokázali odlíšiť informácie, ktoré sa pripravujú podľa IFRS, od ostatných informácií, ktoré môžu byť užitočné pre používateľov, ale nie sú predmetom týchto požiadaviek.

51

Účtovná jednotka zreteľne identifikuje každý výkaz účtovnej závierky a poznámky. Účtovná jednotka okrem toho zvýrazní ďalej uvedené informácie a v prípade potreby ich zopakuje, ak je to potrebné na zrozumiteľnosť prezentovaných informácií:

52

Účtovná jednotka spĺňa požiadavky uvedené v odseku 51 prezentovaním príslušných záhlaví strán, výkazov, poznámok, stĺpcov a podobne. Pri určovaní najlepšieho spôsobu prezentácie takýchto informácií je potrebné použiť úsudok. Napríklad keď účtovná jednotka prezentuje účtovnú závierku v elektronickej podobe, nie vždy používa samostatné strany; účtovná jednotka potom prezentuje prv uvedené položky, aby sa zabezpečilo správne pochopenie informácií obsiahnutých v účtovnej závierke.

53

Účtovná jednotka často dosiahne lepšiu zrozumiteľnosť účtovnej závierky tým, že informácie prezentuje v tisícoch alebo miliónoch jednotiek prezentačnej meny. To je prijateľné, pokiaľ účtovná jednotka zverejní stupeň zaokrúhľovania a nevynechá významné informácie.

54

Výkaz o finančnej situácii obsahuje aspoň riadkové položky, ktoré prezentujú tieto sumy:

55

Účtovná jednotka prezentuje vo výkaze o finančnej situácii dodatočné riadkové položky, záhlavia a medzisúčty vtedy, ak takáto prezentácia napomáha pochopiť finančnú situáciu účtovnej jednotky.

56

Ak účtovná jednotka prezentuje vo výkaze o finančnej situácii krátkodobý a dlhodobý majetok, ako aj krátkodobé a dlhodobé záväzky, ako oddelené klasifikácie, medzi krátkodobý majetok (záväzky) nemožno zaradiť odložené daňové pohľadávky (záväzky).

57

V tomto štandarde sa nepredpisuje poradie alebo forma, v ktorej účtovná jednotka prezentuje položky. V odseku 54 sa iba poskytuje zoznam položiek, ktoré sú povahou alebo funkciou dostatočne odlišné na to, aby sa mohli vo výkaze o finančnej situácii prezentovať samostatne Okrem toho:

58

Účtovná jednotka si vytvára úsudok o tom, či sa dodatočné položky majú prezentovať samostatne na základe posúdenia:

59

Používanie rôznych oceňovacích základov pre rôzne triedy majetku poukazuje na rôznosť ich povahy alebo funkcie, a preto ich účtovná jednotka prezentuje ako samostatné riadkové položky. Napríklad rôzne triedy nehnuteľností, strojov a zariadení možno v súlade s IAS 16 účtovať v obstarávacej cene alebo hodnote po precenení.

60

V súlade s odsekmi 66 až 76 účtovná jednotka prezentuje vo výkaze o finančnej situácii krátkodobý a dlhodobý majetok, ako aj krátkodobé a dlhodobé záväzky ako oddelené klasifikácie, s výnimkou prípadov, keď prezentácia podľa likvidity poskytuje spoľahlivé a relevantnejšie informácie. Keď sa uplatňuje táto výnimka, účtovná jednotka prezentuje všetok majetok a záväzky v poradí ich likvidity.

61

Bez ohľadu na zvolenú metódu prezentácie účtovná jednotka zverejní očakávanú sumu, ktorá sa má spätne získať alebo vysporiadať po viac ako dvanástich mesiacoch pri každej riadkovej položke majetku a záväzkov obsahujúcej kombináciu súm, ktoré sa majú spätne získať alebo splatiť:

62

Ak účtovná jednotka dodáva tovar alebo služby v rámci jasne identifikovateľného prevádzkového cyklu, poskytuje oddelená klasifikácia krátkodobého a dlhodobého majetku a záväzkov vo výkaze o finančnej situácii užitočné informácie rozlíšením majetku v zostatkovej hodnote, ktorý je sústavne v obehu v podobe pracovného kapitálu, od toho, ktorý účtovná jednotka využíva vo svojich dlhodobých činnostiach. Tým sa takisto zvýrazní majetok, ktorého realizácia sa očakáva v rámci bežného prevádzkového cyklu, a záväzky, ktoré sú splatné v rámci toho istého obdobia.

63

V prípade niektorých účtovných jednotiek, ako sú napríklad finančné inštitúcie, poskytuje prezentácia majetku a záväzkov vo vzostupnom alebo zostupnom poradí ich likvidity spoľahlivé a vhodnejšie informácie, ako prezentácia podľa krátkodobosti/dlhodobosti, pretože účtovná jednotka nedodáva tovar alebo služby v rámci jasne identifikovateľného prevádzkového cyklu.

64

Účtovná jednotka môže pri uplatňovaní odseku 60 prezentovať niektoré zo svojich majetkov a záväzkov s použitím klasifikácie na krátkodobé/dlhodobé a iné v poradí ich likvidity, ak sa tým poskytnú spoľahlivé a relevantnejšie informácie. Keď účtovná jednotka vykonáva rôznorodú činnosť, mohla by vzniknúť potreba použiť kombinovaný spôsob prezentácie.

65

Informácie o očakávaných termínoch realizácie majetku a záväzkov sú užitočné pri posudzovaní likvidity a solventnosti účtovnej jednotky. IFRS 7 Finančné nástroje: zverejňovanie požaduje zverejňovať dátumy splatnosti finančného majetku a finančných záväzkov. Finančný majetok zahŕňa obchodné a ostatné pohľadávky, a finančné záväzky zahŕňajú obchodné a ostatné záväzky. Užitočné sú aj informácie o očakávaných termínoch návratnosti nepeňažného majetku, ako sú napríklad zásoby a očakávaný dátum splatnosti pre záväzky, ako sú napríklad rezervy, či už sa tento majetok a záväzky klasifikujú ako krátkodobé alebo dlhodobé. Účtovná jednotka napríklad zverejní množstvo zásob, ktorých návratnosť sa očakáva za viac ako dvanásť mesiacov po období vykazovania.

66

Účtovná jednotka klasifikuje majetok ako krátkodobý, keď:

Účtovná jednotka klasifikuje všetok ostatný majetok ako dlhodobý.

67

V tomto štandarde sa používa termín „dlhodobý“ na označenie hmotného, nehmotného a finančného majetku dlhodobej povahy. Nezakazuje sa ním používanie alternatívnych označení, pokiaľ je jasný ich význam.

68

Prevádzkový cyklus účtovnej jednotky je čas medzi obstaraním majetku na účely jeho spracovania a jeho realizáciou v podobe peňazí alebo peňažných ekvivalentov. Ak bežný prevádzkový cyklus účtovnej jednotky nie je jasne identifikovateľný, predpokladá sa, že jeho dĺžka je dvanásť mesiacov. Krátkodobý majetok zahŕňa aktíva (ako sú zásoby a obchodné pohľadávky), ktoré sú predané, spotrebované alebo realizované v rámci bežného prevádzkového cyklu, a to aj vtedy, keď sa neočakáva ich realizácia v lehote dvanástich mesiacov po období vykazovania. Krátkodobý majetok takisto zahŕňa majetok primárne držaný na účely obchodovania (finančný majetok v rámci tejto kategórie sa klasifikuje ako držaný na obchodovanie v súlade s IAS 39) a krátkodobú časť dlhodobého finančného majetku.

69

Účtovná jednotka klasifikuje záväzok ako krátkodobý, keď:

Účtovná jednotka klasifikuje všetky ostatné záväzky ako dlhodobé.

70

Niektoré krátkodobé záväzky, ako napríklad obchodné záväzky a časť časového rozlíšenia nákladov na zamestnancov a na ostatné prevádzkové náklady, tvoria súčasť pracovného kapitálu využívaného v bežnom prevádzkovom cykle účtovnej jednotky. Účtovná jednotka klasifikuje takéto prevádzkové položky ako krátkodobé záväzky, a to aj vtedy, ak sú splatné viac ako dvanásť mesiacov po období vykazovania. Taký istý bežný prevádzkový cyklus sa uplatňuje pri klasifikácii majetku a záväzkov účtovnej jednotky. Ak bežný prevádzkový cyklus účtovnej jednotky nie je jasne identifikovateľný, predpokladá sa, že jeho dĺžka je dvanásť mesiacov.

71

Ostatné krátkodobé záväzky sa neuhrádzajú v rámci bežného prevádzkového cyklu, ale sú splatné do dvanástich mesiacov po období vykazovania, alebo sú primárne držané na účel obchodovania. Ako príklady možno uviesť finančné záväzky, ktoré sa v súlade s IAS 39 klasifikujú ako držané na obchodovanie, kontokorentné úvery a krátkodobú časť dlhodobých finančných záväzkov, splatné dividendy, dane z príjmov a iné neobchodné záväzky. Finančné záväzky, ktoré poskytujú financovanie na dlhodobom základe (t. j. nie sú súčasťou pracovného kapitálu používaného v bežnom prevádzkovom cykle účtovnej jednotky) a ktoré nie sú splatné skôr, ako dvanásť mesiacov po období vykazovania, predstavujú dlhodobé záväzky, s výhradou odsekov 74 a 75.

72

Účtovná jednotka klasifikuje svoje finančné záväzky ako krátkodobé vtedy, keď sú splatné do dvanástich mesiacov po období vykazovania, a to aj vtedy, keď:

73

Ak účtovná jednotka plánuje, a v rámci existujúceho úveru má právo vlastnej úvahy, rozhodnúť o refinancovaní alebo posunutí splatnosti záväzku najmenej o dvanásť mesiacov po období vykazovania, klasifikuje tento záväzok ako dlhodobý a to aj vtedy, ak by bol inak splatný v kratšej lehote. Ak však rozhodnutie o refinancovaní alebo posunutí splatnosti záväzku (napríklad neexistuje dohoda o refinancovaní) nezávisí od vlastnej úvahy, účtovná jednotka nezohľadňuje možnosť refinancovania záväzku a klasifikuje záväzok ako krátkodobý.

74

Ak účtovná jednotka poruší ustanovenie zmluvy o dlhodobom úvere ku koncu obdobia vykazovania alebo pred ním, čo spôsobí, že sa záväzok stane splatným na požiadanie, tento záväzok klasifikuje ako krátkodobý, a to aj vtedy, ak veriteľ po období vykazovania a pred schválením účtovnej závierky na zverejnenie súhlasil, že nebude vyžadovať úhradu v dôsledku porušenia zmluvy. Účtovná jednotka klasifikuje takýto záväzok ako krátkodobý preto, že nemá ku koncu obdobia vykazovania bezvýhradné právo odložiť jeho vysporiadanie najmenej o dvanásť mesiacov od tohto dátumu.

75

Účtovná jednotka však klasifikuje záväzok ako dlhodobý, ak veriteľ do konca obdobia vykazovania súhlasil s poskytnutím lehoty odkladu končiacej sa najmenej dvanásť mesiacov po období vykazovania, v rámci ktorej účtovná jednotka môže napraviť porušenie zmluvy a počas ktorej veriteľ nemôže žiadať okamžité splatenie.

76

Ak v súvislosti s úvermi, ktoré sú klasifikované ako krátkodobé záväzky, dôjde medzi koncom obdobia vykazovania a dátumom, kedy je účtovná závierka schválená na zverejnenie, k ďalej uvedeným udalostiam, tieto udalosti sa zverejňujú ako udalosti nevyžadujúce si úpravu v súlade s IAS 10 Udalosti po súvahovom dni:

77

Účtovná jednotka zverejní, či už vo výkaze o finančnej situácii alebo v poznámkach, ďalšie čiastkové klasifikácie prezentovaných riadkových položiek klasifikovaných spôsobom zodpovedajúcim činnostiam účtovnej jednotky.

78

Podrobnosti uvedené v užšej klasifikácii závisia od požiadaviek IFRS a od veľkosti, povahy a funkcie príslušných súm. Účtovná jednotka pri rozhodovaní o základe pre čiastkovú klasifikáciu vychádza takisto z faktorov uvedených v odseku 58. Zverejnenia sú pre každú položku rôzne, napríklad:

79

Účtovná jednotka zverejní buď vo výkaze o finančnej situácii, alebo vo výkaze o zmenách vo vlastnom imaní alebo v poznámkach tieto informácie:

80

Účtovná jednotka bez základného imania, ako napríklad partnerstvo alebo trast, zverejní informácie rovnocenné s tými, ktoré požaduje odsek 79 písm. a), zobrazujúce zmeny počas obdobia v jednotlivých kategóriách podielov na vlastnom imaní, a takisto práva, prednostné práva a obmedzenia súvisiace s jednotlivými kategóriami podielov na vlastnom imaní.

81

Účtovná jednotka prezentuje všetky položky výnosov a nákladov, ktoré boli vykázané za dané obdobie:

82

Do výkazu komplexného výsledku sa zahrnú aspoň riadkové položky, ktoré za dané obdobie prezentujú tieto sumy:

83

Účtovná jednotka zverejňuje vo výkaze komplexného výsledku ako rozdelenie zisku alebo straty za obdobie tieto položky:

84

Účtovná jednotka môže riadkové položky uvedené v odseku 82 písm. a) až f) a zverejnenia uvedené v odseku 83 písm. a) prezentovať v samostatnom výkaze ziskov a strát (pozri odsek 81).

85

Účtovná jednotka prezentuje vo výkaze komplexného výsledku a v samostatnom výkaze ziskov a strát (ak sa prezentuje) dodatočné riadkové položky, záhlavia a medzisúčty vtedy, ak je takáto prezentácia významná na pochopenie finančnej výkonnosti účtovnej jednotky.

86

Keďže účinky rôznych aktivít, transakcií a iných udalostí účtovnej jednotky sa líšia vo frekvencii, potenciáli pre zisk alebo stratu a predvídateľnosti, zverejnenie zložiek finančnej výkonnosti pomáha používateľom pri pochopení dosiahnutej finančnej výkonnosti a pri spracovaní projekcií budúcej finančnej výkonnosti. Účtovná jednotka zahŕňa do výkazu komplexného výsledku a do samostatného výkazu ziskov a strát (ak sa prezentuje) riadkové položky a upravuje použité popisy a poradie položiek, ak je to potrebné na vysvetlenie zložiek finančnej výkonnosti. Účtovná jednotka zvažuje faktory zahŕňajúce významnosť, charakter a funkciu zložiek výnosov a nákladov. Napríklad finančná inštitúcia môže zmeniť opisy tak, aby sa nimi poskytovali informácie, ktoré sú vhodné vzhľadom na činnosti finančnej inštitúcie. Účtovná jednotka nekompenzuje položky výnosov a nákladov, pokiaľ nie sú splnené kritériá uvedené odseku 32.

87

Účtovná jednotka nemôže vo výkaze komplexného výsledku alebo v samostatnom výkaze ziskov a strát (ak sa prezentuje) prezentovať položky výnosov alebo nákladov ako mimoriadne položky.

88

Účtovná jednotka vykazuje všetky položky výnosov a nákladov za obdobie v zisku alebo strate, okrem prípadov, keď IFRS požaduje alebo povoľuje inak.

89

Niektoré IFRS konkretizujú okolnosti, kedy účtovná jednotka určité položky vykazuje mimo zisku alebo straty v bežnom období. V IAS 8 sa konkretizujú dve takéto okolnosti: oprava chýb a vplyv zmien účtovných politík. V ďalších IFRS sa požadujú alebo povoľujú zložky ostatných súčastí komplexného výsledku, ktoré vyhovujú definícii výnosov alebo nákladov Koncepčného rámca, ale zvyčajne sú vylúčené zo zisku alebo straty (pozri odsek 7).

90

Účtovná jednotka zverejňuje sumu dane z príjmov pri každej zložke ostatných súčastí komplexného výsledku, vrátane reklasifikačných úprav, buď vo výkaze komplexného výsledku, alebo v poznámkach.

91

Účtovná jednotka môže prezentovať zložky ostatných súčastí komplexného výsledku buď:

92

Účtovná jednotka zverejňuje reklasifikačné úpravy, ktoré sa týkajú zložiek ostatných súčastí komplexného výsledku.

93

V iných IFRS sa konkretizuje, či a kedy sa na zisk alebo stratu reklasifikujú sumy, ktoré boli predtým vykázané v ostatných súčastiach komplexného výsledku. Takéto reklasifikácie sa v tomto štandarde označujú ako reklasifikačné úpravy. Reklasifikačná úprava je zahrnutá do súvisiacich zložiek ostatných súčastí komplexného výsledku v období, v ktorom došlo k reklasifikácii úpravy na zisk alebo stratu. Napríklad výnosy realizované vyradením finančného majetku k dispozícii na predaj sú zahrnuté v zisku alebo strate aktuálneho obdobia. Tieto sumy možno boli v aktuálnom alebo v predchádzajúcom období vykázané v ostatných súčastiach komplexného výsledku ako nezrealizované výnosy. Takéto nezrealizované výnosy je potrebné odpočítať od ostatných súčastí komplexného výsledku v období, v ktorom boli realizované výnosy reklasifikované na zisk alebo stratu, aby sa tak zabránilo ich dvojitému započítaniu do komplexného výsledku celkom.

94

Účtovná jednotka môže prezentovať reklasifikačné úpravy vo výkaze komplexného výsledku alebo v poznámkach. Účtovná jednotka, ktorá prezentuje reklasifikačné úpravy v poznámkach, prezentuje zložky ostatných súčastí komplexného výsledku po všetkých súvisiacich reklasifikačných úpravách.

95

Reklasifikačné úpravy sú dôsledkom napríklad vyradenia prevádzok v zahraničí (pozri IAS 21), ukončenia vykazovania finančného majetku k dispozícii na predaj (pozri IAS 39) a prípadu, keď zabezpečovaná predpokladaná transakcia má vplyv na zisk alebo stratu (pozri IAS 39 odsek 100 v súvislosti so zabezpečením peňažných tokov).

96

Reklasifikačné úpravy nie sú dôsledkom zmien prebytku z precenenia, ktorý bol vykázaný v súlade s IAS 16 alebo IAS 38, alebo aktuárskych ziskov a strát v programoch so stanovenými požitkami, ktoré boli vykázané v súlade s odsekom 93A IAS 19. Tieto zložky sa vykazujú v ostatných súčastiach komplexného výsledku a v nasledovných obdobiach nedochádza k ich reklasifikácii na zisk alebo stratu. Zmeny prebytku z precenenia môžu byť v nasledovných obdobiach prevedené do nerozdelených ziskov, ak sa daný majetok používa alebo dôjde k ukončeniu jeho vykazovania (pozri IAS 16 a IAS 38). Aktuárske zisky a straty sa vykazujú v nerozdelených ziskoch v období, v ktorom sa vykážu ako ostatné súčasti komplexného výsledku (pozri IAS 19).

97

Ak sú položky výnosov alebo nákladov významné, účtovná jednotka zverejňuje ich povahu a sumy samostatne.

98

Okolnosti, ktoré by mohli viesť k potrebe samostatne zverejniť položky výnosov a nákladov, sú tieto:

99

Účtovná jednotka prezentuje analýzu nákladov vykazovaných v zisku alebo strate na základe klasifikácie vychádzajúcej buď z ich povahy, alebo ich funkcie v rámci účtovnej jednotky, podľa toho, ktorý prístup poskytuje spoľahlivé a relevantnejšie informácie.

100

Účtovným jednotkám sa odporúča prezentovať analýzu podľa odseku 99 vo výkaze komplexného výsledku alebo v samostatnom výkaze ziskov a strát (ak sa prezentuje).

101

Náklady sú predmetom užšej klasifikácie, aby sa zvýraznili tie zložky finančnej výkonnosti, ktoré sa prípadne líšia z hľadiska frekvencie, potenciálu pre zisk alebo stratu a predvídateľnosti. Táto analýza sa poskytuje v jednej z dvoch foriem.

102

Prvá forma analýzy je metóda „charakteru nákladov“. Účtovná jednotka zoskupuje náklady v rámci zisku alebo straty podľa ich charakteru (napríklad odpisy, nákupy materiálov, prepravné náklady, zamestnanecké požitky a náklady na reklamu) a neprerozdeľuje ich medzi funkcie v rámci účtovnej jednotky. Uplatniť túto metódu môže byť jednoduché, pretože nie je potrebné priraďovať náklady ku klasifikáciám podľa funkcií. Klasifikácia s použitím metódy charakteru nákladov je napríklad takáto:

103

Druhou formou analýzy je metóda „funkcie nákladov“, prípadne metóda „náklady na predaj“, a klasifikuje náklady podľa ich funkcie ako súčasť nákladov vynaložených na predaj alebo napríklad nákladov na distribúciu alebo administratívne činnosti. Účtovná jednotka zverejňuje pri uplatňovaní tejto metódy oddelene od ostatných nákladov aspoň svoje náklady na predaj. Táto metóda môže používateľom poskytovať relevantnejšie informácie ako klasifikácia nákladov podľa ich povahy, ale alokácia nákladov k funkciám môže vyžadovať arbitrárnu alokáciu a zahŕňa dôkladnú úvahu. Klasifikácia, pri ktorej sa používa metóda funkcie nákladov, je napríklad takáto:

104

Účtovná jednotka, ktorá klasifikuje náklady podľa funkcie, zverejňuje dodatočné informácie o charaktere nákladov, vrátane odpisov, amortizácie a zamestnaneckých požitkov.

105

Voľba medzi metódou funkcie nákladov a metódou charakteru nákladov závisí tak od historických a priemyselných faktorov, ako aj od charakteru účtovnej jednotky. Obe metódy naznačujú, ktoré náklady by sa možno mohli meniť v priamej alebo nepriamej závislosti od úrovne predaja alebo výroby uskutočňovaných účtovnou jednotkou. Keďže každá z metód prezentácie má svoje prínosy pre rôzne typy účtovných jednotiek, tento štandard požaduje od manažmentu, aby vybral spoľahlivú a relevantnejšiu prezentáciu. Pri používaní klasifikácie podľa funkcie nákladov sa však požaduje dodatočné zverejnenie vzhľadom na to, že pri predpovedaní budúcich peňažných tokov sú užitočné informácie o povahe nákladov. Výraz „zamestnanecké požitky“ v odseku 104 má rovnaký význam ako v IAS 19.

106

Účtovná jednotka prezentuje výkaz zmien vlastného imania, pričom vo výkaze zobrazí:

107

Účtovná jednotka prezentuje, či už vo výkaze zmien vlastného imania alebo v poznámkach, sumu dividend vykazovaných ako sumy rozdelené vlastníkom počas daného obdobia a príslušnú sumu na akciu.

108

V odseku 106 zložky vlastného imania zahŕňajú napríklad každú triedu vloženého vlastného imania, kumulovaný zostatok každej triedy ostatných súčastí komplexného výsledku a nerozdelené zisky.

109

Zmeny vlastného imania účtovnej jednotky medzi začiatkom a koncom obdobia vykazovania odzrkadľujú zvýšenie alebo zníženie jej čistých aktív počas obdobia. S výnimkou zmien v dôsledku transakcií s vlastníkmi, ktorí konajú v rámci svojich právomocí ako vlastníci (ako sú vklady do vlastného imania, spätné nadobudnutie vlastných majetkových nástrojov a dividend účtovnej jednotky) a s tým priamo súvisiacich transakčných nákladov, predstavuje celková zmena vlastného imania počas obdobia súčet výnosov a nákladov, vrátane ziskov a strát vytvorených aktivitami účtovnej jednotky v tomto období.

110

IAS 8 požaduje vykonať retrospektívne úpravy pri vykonávaní zmien v účtovných politikách v rozsahu vykonateľnosti, s výnimkou prípadov, keď prechodné ustanovenia iného IFRS požadujú inak. IAS 8 takisto požaduje, aby sa v prípade možnosti retrospektívne vykonali zmeny vykazovania zamerané na opravy chýb. Retrospektívne úpravy a retrospektívne prehodnotenia nie sú zmenami vlastného imania, ale úpravami počiatočného stavu nerozdeleného zisku s výnimkou prípadov, kedy IFRS požaduje retrospektívnu úpravu inej zložky vlastného imania. V odseku 106 písm. b) sa požaduje, aby sa vo výkaze zmien vlastného imania zverejnila celková úprava každej zložky vlastného imania vyplývajúca zo zmien účtovných politík a samostatne z opráv chýb. Tieto úpravy sa zverejňujú za každé predchádzajúce obdobie a k začiatku obdobia.

111

Informácie o peňažných tokoch poskytujú používateľom účtovnej závierky podklad na posúdenie schopnosti účtovnej jednotky vytvárať peniaze a peňažné ekvivalenty a potrieb účtovnej jednotky tieto peňažné toky využívať. Požiadavky na prezentáciu a zverejnenie informácií o peňažných tokoch sa ustanovujú v IAS 7.

112

V poznámkach sa musia:

113

Účtovná jednotka prezentuje v rozsahu vykonateľnosti poznámky systematicky. Účtovná jednotka uvádza ku každej položke vo výkaze o finančnej situácii a vo výkaze komplexného výsledku, v samostatnom výkaze ziskov a strát (ak sa prezentuje) a vo výkaze zmien vlastného imania a výkaze o peňažných tokoch krížové odkazy na všetky súvisiace informácie v poznámkach.

114

S cieľom pomôcť používateľom porozumieť účtovnej závierke a porovnať ju s účtovnými závierkami iných účtovných jednotiek, účtovná jednotka zvyčajne prezentuje poznámky v tomto poradí:

115

Niekedy môžu nastať okolnosti, že je nevyhnutné alebo žiaduce zmeniť poradie určitých položiek v rámci poznámok. Účtovná jednotka môže napríklad kombinovať informácie o zmenách reálnej hodnoty vykazované ako zisk alebo strata s informáciami o splatnosti finančných nástrojov, hoci prvé zverejnenia súvisia s výkazom komplexného výsledku alebo so samostatným výkazom ziskov a strát (ak sa prezentuje) a druhé s výkazom o finančnej situácii. Napriek tomu účtovná jednotka dodržiava v rozsahu vykonateľnosti systematickú štruktúru poznámok.

116

Účtovná jednotka môže prezentovať poznámky poskytujúce informácie o predpokladoch, z ktorých sa vychádza pri zostavovaní účtovnej závierky, a špecifických účtovných politikách ako osobitnú časť účtovnej závierky.

117

V prehľade významných účtovných politík účtovná jednotka zverejňuje:

118

Pre účtovnú jednotku je dôležité, aby používateľov informovala o oceňovacom základe alebo oceňovacích základoch použitých v účtovnej závierke (napríklad historická obstarávacia cena, bežná obstarávacia cena, čistá realizačná hodnota, reálna hodnota alebo spätne získateľná suma), pretože základ, podľa ktorého účtovná jednotka pripravuje účtovnú závierku, významne ovplyvňuje analýzy používateľov. Keď účtovná jednotka v účtovnej závierke uplatňuje viac ako jeden oceňovací základ, napríklad pri precenení určitých tried majetku, stačí uviesť označenie kategórií majetku a záväzkov, na ktoré sa uplatnili jednotlivé oceňovacie základy.

119

Pri rozhodovaní, či by sa konkrétne účtovné politiky mali zverejniť, manažment zvažuje, či by zverejnenie pomohlo používateľom pochopiť spôsob, akým sa transakcie, iné udalosti a podmienky odzrkadľujú vo vykazovanej finančnej výkonnosti a finančnej situácii. Zverejnenie konkrétnych účtovných politík je pre užívateľov užitočné najmä vtedy, keď sú tieto politiky vybraté z alternatív, ktoré sa povoľujú v IFRS. Príkladom je zverejnenie toho, či spoločník vykazuje svoj podiel v spoluovládanej účtovnej jednotke, pričom využije metódu podielovej konsolidácie alebo metódu vlastného imania (pozri IAS 31 Podiely na spoločnom podnikaní). Niektoré IFRS výslovne vyžaduje zverejňovať určité účtovné politiky vrátane možností, ktoré si manažment vybral spomedzi rôznych povolených politík. Napríklad IAS 16 vyžaduje zverejniť oceňovacie základy používané pre jednotlivé triedy nehnuteľností, strojov a zariadení.

120

Každá účtovná jednotka zvažuje povahu svojich činností a politík, zverejnenie ktorých by mohli používatelia očakávať v prípade daného typu účtovnej jednotky. Používatelia by napríklad od účtovnej jednotky, ktorá podlieha dani z príjmov, očakávali zverejnenie jej účtovných politík pre dane z príjmov, vrátane tých, ktoré sú uplatniteľné na odložené daňové záväzky a pohľadávky. Ak účtovná jednotka má významné prevádzky v zahraničí alebo transakcie v cudzích menách, používatelia by očakávali zverejnenie účtovných politík pre vykazovanie kurzových ziskov a strát.

121

Účtovná politika môže byť veľmi dôležitá vzhľadom na povahu činností účtovnej jednotky, a to aj vtedy, ak sumy v bežnom období ani v predchádzajúcich obdobiach nie sú významné. Takisto je vhodné zverejniť všetky významné účtovné politiky, ktoré sa výslovne nepožadujú podľa IFRS, ale ktoré si účtovná jednotka zvolí a uplatňuje v súlade s IAS 8.

122

Účtovná jednotka zverejní v prehľade významných účtovných politík alebo v iných poznámkach okrem úsudkov zahŕňajúcich odhady (pozri odsek 125) aj ďalšie úsudky, ktoré manažment si urobil pri uplatňovaní účtovných politík, ktoré majú najvýznamnejší vplyv na sumy vykázané v účtovnej závierke.

123

Okrem subjektívnych hodnotení zahŕňajúcich odhady si manažment robí v procese uplatňovania účtovných politík účtovnej jednotky aj rôzne úsudky, ktoré môžu mať významný vplyv na sumy, ktoré vykazuje v účtovnej závierke. Manažment napríklad robí úsudky pri určovaní:

124

Niektoré zo zverejnení uskutočnených v súlade s odsekom 122 sa vyžadujú aj inými IFRS. Napríklad podľa IAS 27 sa požaduje, aby účtovná jednotka zverejnila dôvody, prečo sa jej majetkovým podielom na účtovnej jednotke nezakladá ovládanie účtovnej jednotky, do ktorej bolo investované a ktorá nie je dcérskou spoločnosťou, aj keď nadpolovičný podiel na hlasovacích alebo potenciálnych hlasovacích právach priamo alebo nepriamo vlastnia dcérske spoločnosti. Podľa IAS 40 Investičný nehnuteľný majetok sa v prípadoch ťažkostí s klasifikáciou nehnuteľností požaduje zverejniť kritériá, ktoré účtovná jednotka vytvorila na odlišovanie investičného nehnuteľného majetku od nehnuteľného majetku používaného vlastníkom a nehnuteľného majetku držaného na predaj v rámci bežného podnikania.

125

Účtovná jednotka zverejňuje informácie o predpokladoch, ktoré vytvára so zreteľom na budúcnosť, a o ďalších hlavných zdrojoch neistoty v odhadoch, ktorá je ku koncu obdobia vykazovania, pričom pri týchto zdrojoch existuje významné riziko, že počas nasledujúceho účtovného obdobia vyústia do významných úprav účtovných hodnôt majetku a záväzkov. Poznámky musia v súvislosti s týmto majetkom a záväzkami obsahovať podrobnosti o:

126

Na určenie účtovnej hodnoty niektorého majetku a záväzkov je potrebný odhad účinkov neistých budúcich udalostí na tento majetok a záväzky ku koncu obdobia vykazovania. Napríklad pri neexistencii aktuálne zistených trhových cien je potrebné použiť odhady orientované na budúcnosť s cieľom zistiť spätne získateľnú sumu tried nehnuteľností, strojov a zariadenia, účinok technologického zastarania zásob, rezerv, ktoré závisia od výsledku prebiehajúcich sporov a dlhodobých záväzkov zo zamestnaneckých požitkov, ako sú penzijné povinnosti. V týchto odhadoch sú zahrnuté predpoklady o takých položkách, ako sú úpravy peňažných tokov alebo diskontných sadzieb na základe rizika, budúce úpravy platov a budúce úpravy cien, vplývajúce na výšku ostatných nákladov.

127

Predpoklady a ostatné zdroje neistoty v odhadoch zverejnené v súlade s odsekom 125 sa vzťahujú na odhady, ktoré od manažmentu vyžadujú uplatňovanie najťažších, subjektívnych alebo zložitých úsudkov. Vzhľadom na rastúci počet premenných a predpokladov ovplyvňujúcich možné budúce vyriešenie neistôt sú tieto úsudky čoraz subjektívnejšie a zložitejšie, s čím zároveň zvyčajne rastie pravdepodobnosť následnej významnej úpravy účtovných hodnôt majetku a záväzkov.

128

Zverejnenia v zmysle odseku 125 sa nevyžadujú v prípade majetku a záväzkov, pri ktorých je vysoké riziko, že by sa ich účtovné hodnoty mohli v budúcom finančnom roku významne zmeniť, ak sú ku koncu obdobia vykazovania ocenené reálnou hodnotou na základe aktuálne zistených trhových cien. Takéto reálne hodnoty sa môžu v budúcom finančnom roku významne zmeniť, ale tieto zmeny by neboli výsledkom predpokladov alebo iných zdrojov neistoty v odhade, ktoré sú na konci obdobia vykazovania.

129

Účtovná jednotka prezentuje zverejnenia v zmysle odseku 125 spôsobom, ktorý pomáha používateľom účtovnej závierky porozumieť úsudkom manažmentu v súvislosti s budúcim vývojom a s ostatnými zdrojmi neistoty v odhadoch. Povaha a rozsah poskytnutých informácií sa menia v závislosti od povahy predpokladu a iných okolností. Účtovná jednotka uskutočňuje napríklad tieto druhy zverejnení:

130

Tento štandard nevyžaduje od účtovnej jednotky, aby zverejnila rozpočtové informácie alebo prognózy pri vykonávaní zverejnení uvedených v odseku 125.

131

Niekedy je prakticky nemožné zverejniť rozsah možných účinkov predpokladov alebo iného zdroja neistoty v odhadoch ku koncu obdobia vykazovania. V takýchto prípadoch účtovná jednotka zverejní informáciu, že na základe existujúcich údajov je pravdepodobné, že možné vplyvy v budúcom finančnom roku, ktoré budú odlišné od predpokladov, si vyžiadajú významnú úpravu účtovnej hodnoty príslušného majetku alebo záväzkov. Účtovná jednotka pri všetkých prípadoch zverejní charakter a účtovnú hodnotu konkrétneho majetku alebo záväzku (alebo triedy majetku alebo záväzkov) ovplyvnených daným predpokladom.

132

Zverejnenie podľa odseku 122 týkajúce sa konkrétnych úsudkov vytvorených manažmentom v procese uplatňovania účtovných politík účtovnej jednotky sa nevzťahuje na zverejnenia zdrojov neistoty v odhade uvedených v odseku 125.

133

Iné IFRS požadujú zverejnenie určitých predpokladov, ktoré by sa inak požadovalo v súlade s odsekom 125. Napríklad podľa IAS 37 sa požaduje, aby sa za presne vymedzených okolností zverejňovali hlavné predpoklady týkajúce sa budúcich udalostí ovplyvňujúcich triedy rezerv. V IFRS 7 sa požaduje zverejniť významné predpoklady, ktoré účtovná jednotka používa pri odhadovaní reálnych hodnôt finančného majetku a finančných záväzkov, ktoré sa účtujú v reálnej hodnote. V IAS 16 sa požaduje zverejniť významné predpoklady, ktoré používa účtovná jednotka pri odhadovaní reálnej hodnoty precenených nehnuteľností, strojov a zariadení.

134

Účtovná jednotka zverejní informácie, ktoré umožnia používateľom jej účtovnej závierky vyhodnotiť ciele, politiky a procesy účtovnej jednotky na riadenie kapitálu.

135

Na splnenie požiadaviek podľa odseku 134 účtovná jednotka zverejňuje tieto informácie:

Účtovná jednotka vychádza pri týchto zverejneniach z informácií, ktoré boli interne poskytnuté kľúčovým členom manažmentu.

136

Účtovná jednotka môže riadiť kapitál rôznymi spôsobmi a podliehať rôznym kapitálovým požiadavkám. Napríklad konglomerát môže zahŕňať účtovné jednotky, ktoré sa zaoberajú poisťovacími a bankovými aktivitami, a tieto účtovné jednotky môžu mať prevádzky v niekoľkých jurisdikciách. Ak by súhrnné zverejnenie kapitálových požiadaviek a spôsobu spravovania kapitálu neposkytovalo užitočné informácie alebo by spôsobilo, že používatelia účtovnej závierky skreslene pochopia kapitálové zdroje účtovnej jednotky, účtovná jednotka samostatne zverejní informácie pri každej kapitálovej požiadavke, ktorej účtovná jednotka podlieha.

137

Účtovná jednotka zverejňuje v poznámkach tieto údaje:

138

Ak ďalej uvedené informácie nie sú súčasťou iných zverejnených informácií uverejnených s účtovnou závierkou, účtovná jednotka zverení:

139

Účtovná jednotka uplatní tento štandard na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2009 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatní tento štandard na skoršie obdobie, zverejní túto skutočnosť.

140

Týmto štandardom sa nahrádza IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky revidovaný v roku 2003 v znení zmien a doplnení z roku 2005.

1.

Domáce spotrebiče

Práčky

Sušičky bielizne

Umývačky riadu

Varenie:

Elektrické rúry

Elektrické varné dosky

Mikrovlnné rúry a pece

Hriankovače

Fritézy

Mlynčeky, kávovary a zariadenia na otváranie a zatváranie nádob alebo obalov

Elektrické nože

Ostatné spotrebiče používané na varenie a iné spracovanie jedla, čistenie a údržbu bielizne

Spotrebiče na strihanie vlasov, sušenie vlasov, čistenie zubov, holenie, masáž a iné spotrebiče na starostlivosť o telo

Váhy

2.

Zariadenie informačných technológií určené primárne na používanie v domácom prostredí

3.

Spotrebná elektronika

Rozhlasové prijímače

Televízne prijímače

Videokamery

Videorekordéry

Hi-fi zariadenia

Zosilňovače zvuku

Systémy domáceho kina

Hudobné nástroje

A iné zariadenia na zaznamenávanie alebo prehrávanie zvuku alebo obrazu vrátane signálov alebo technológií na iné šírenie zvuku a obrazu ako prostredníctvom telekomunikácií

4.

Hračky, zariadenia určené na športové a rekreačné účely

Súpravy elektrických vláčikov alebo autodráh

Konzoly na videohry

Športové zariadenia s elektrickými alebo elektronickými súčiastkami

Iné hračky, zariadenia určené na športové a rekreačné účely

1.

Rok po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia

2.

Štyri roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia

3.

Merania

Spotreba elektrickej energie uvedená v bode 1 písm. a), b), bode 2 písm. a) a b) sa stanoví na základe spoľahlivého, presného a konzistentného postupu merania, v rámci ktorého sa zohľadní všeobecne uznávaný stav techniky.

Merania výkonu s minimálnou hodnotou 0,50 W sa realizujú s nepresnosťou menšou ako alebo rovnou 2 % na úrovni spoľahlivosti 95 %. Merania výkonu s maximálnou hodnotou 0,50 W sa realizujú s nepresnosťou menšou ako alebo rovnou 0,01 W na úrovni spoľahlivosti 95 %.

4.

Informácie, ktoré poskytujú výrobcovia

Na účely posudzovania zhody podľa článku 4 tvoria obsah technickej dokumentácie tieto prvky: