I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

14.11.2008

Úradný vestník Európskej únie

L 304/1

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1099/2008

z 22. októbra 2008

o energetickej štatistike

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 285 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (1),

keďže:

(1)	Spoločenstvo potrebuje presné a včasné údaje o množstve energie, jej formách, zdrojoch, výrobe, dodávke, transformácii a spotrebe na účely monitorovania vplyvu a účinku jeho práce v oblasti energetickej politiky.

(2)	Energetická štatistika sa tradične zameriava na dodávky energie a na fosílne energie. V nasledujúcich rokoch je potrebné sa viac zamerať na dôkladnejšie znalosti o konečnej spotrebe energie, o obnoviteľnej energii a jadrovej energii a na ich monitorovanie.

(3)

Na hodnotenie vplyvu spotreby energie na životné prostredie, najmä v súvislosti s emisiami skleníkových plynov, je nevyhnutná dostupnosť presných a aktuálnych informácií o energetike. Tieto informácie sa vyžadujú podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady 280/2004/ES z 11. februára 2004 o mechanizme sledovania emisií skleníkových plynov v Spoločenstve a uplatňovania Kjótskeho protokolu (2).

(4)

Na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/77/ES z 27. septembra 2001 o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou (3) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES z 11. februára 2004 o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou (4) musia členské štáty predkladať kvantitatívne energetické údaje. Na sledovanie pokroku pri dosahovaní cieľov uvedených v uvedených smerniciach sú potrebné podrobné a aktuálne energetické údaje.

(5)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov (5), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách (6) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES zo 6. júla 2005 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu (7) od členských štátov vyžadujú, aby oznamovali kvantitatívne údaje o spotrebe energie. Požaduje sa, aby sledovali pokrok pri dosahovaní cieľov stanovených v uvedených smerniciach, aby poskytovali podrobné a aktuálne energetické údaje a aby sa lepšie prepojili tieto energetické údaje s príslušnými štatistickými štúdiami, ako je sčítanie obyvateľstva a domácností a údaje o preprave.

(6)

Zelené knihy Komisie z 22. júna 2005 o energetickej účinnosti a z 8. marca 2006 o európskej stratégii pre udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energiu analyzujú energetické politiky Európskej únie, ktoré si vyžadujú dostupnosť energetickej štatistiky Európskej únie vrátane na účely zriadenia Európskeho observatória trhu s energiou.

(7)	Vytvorenie verejného modelu energetickej prognózy, ako Európsky parlament požadoval vo svojom uznesení zo 14. decembra 2006 o európskej stratégii pre udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energiu (8), vyžaduje podrobné a aktuálne energetické údaje.

(8)	V nasledujúcich rokoch by sa mala venovať väčšia pozornosť bezpečnosti dodávok najdôležitejších palív a na to, aby sa dali predvídať a koordinovať riešenia Európskej únie pre prípad kríz v dodávkach, sú potrebné včasnejšie a presnejšie údaje na úrovni Európskej únie.

(9)	Liberalizáciou energetického trhu a jeho vzrastajúcou zložitosťou je získavanie spoľahlivých a včasných energetických údajov výrazne ťažšie, najmä keď neexistuje právny základ týkajúci sa poskytovania takýchto údajov.

(10)

Energetický štatistický systém musí zaručiť porovnateľnosť, transparentnosť, flexibilitu a schopnosť vyvíjať sa, aby mohol pomáhať pri politickom rozhodovaní Európskej únie a jej členských štátov a aby podporoval verejnú diskusiu s občanmi. Preto by sa mala v blízkej budúcnosti pridať štatistika o jadrovej energii a mali by sa zdokonaliť príslušné údaje o obnoviteľnej energii. Aj vzhľadom na energetickú efektívnosť by boli podrobné štatistiky o domácnostiach a doprave nesmierne užitočné.

(11)	Tvorba štatistiky Spoločenstva sa riadi pravidlami stanovenými v nariadení Rady (ES) č. 322/97 zo 17. februára 1997 o štatistike Spoločenstva (9).

(12)

Keďže cieľ tohto rozhodnutia, a to vytvorenie spoločného rámca Spoločenstva pre tvorbu, poskytovanie, hodnotenie a zverejňovanie porovnateľných energetických štatistík, nemôže byť dosiahnutý na úrovni jednotlivých členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(13)

Pri tvorbe a zverejňovaní štatistík Spoločenstva na základe tohto nariadenia by mali národné štatistické úrady a štatistický úrad Spoločenstva zohľadniť zásady uvedené v Kódexe postupov pri európskej štatistike, ktorý bol 24. februára 2005 prijatý Výborom pre štatistický program zriadeným rozhodnutím Rady 89/382/EHS, Euratom (10) a pripojený k odporúčaniu Komisie o nezávislosti, integrite a zodpovednosti národných štatistických úradov a štatistického úradu Spoločenstva.

(14)	Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (11).

(15)

Komisia by mala byť predovšetkým splnomocnená na úpravu zoznamu zdrojov údajov, národných štatistík a predmetných objasnení alebo vymedzení pojmov, ako aj dojednaní o zasielaní, a na vytvorenie a úpravu ročnej štatistiky o jadrovej energii po jej začlenení, úpravu štatistiky o obnoviteľnej energii po jej začlenení a vytvorenie a úpravu štatistiky o konečenej spotrebe energie. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia, okrem iného jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou stanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(16)

Je potrebné stanoviť, že Komisia môže členským štátom udeliť výnimky alebo odchýlky od tých aspektov zhromažďovania energetických údajov, ktoré by viedli k nadmernému zaťaženiu respondentov. Výnimky alebo odchýlky by sa mali udeliť len po získaní riadneho odôvodnenia udávajúceho transparentne súčasnú situáciu a nadmerné zaťaženie. Doba, počas ktorej ostanú v účinnosti, by sa mala obmedziť na čo najkratší potrebný čas.

(17)	Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre štatistický program,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1. Týmto nariadením sa ustanovuje spoločný rámec pre tvorbu, poskytovanie, hodnotenie a zverejňovanie porovnateľných energetických štatistík v Spoločenstve.

2. Toto nariadenie sa uplatňuje na štatistické údaje o energetických produktoch a ich agregátoch v Spoločenstve.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)	„štatistika Spoločenstva“ je štatistika Spoločenstva, ako je definovaná v prvej zarážke článku 2 nariadenia (ES) č. 322/97;

b)	„tvorba štatistiky“ je vypracovanie štatistiky, ako je definované v druhej zarážke článku 2 nariadenia (ES) č. 322/97;

c)	„orgán Spoločenstva“ je orgán Spoločenstva, ako je definovaný vo štvrtej zarážke článku 2 nariadenia (ES) č. 322/97;

d)	„energetické produkty“ sú palivá, teplo, obnoviteľná energia, elektrina alebo iná forma energie;

„agregáty“ sú údaje agregované na národnej úrovni týkajúce sa zaobchádzania s energetickými produktami alebo ich využívania, konkrétne tvorba, obchod, zásoby, transformácia, spotreba a štrukturálne charakteristiky energetického systému, ako sú inštalované výkony na výrobu elektriny alebo výrobné kapacity pre ropné výrobky;

f)	„kvalita údajov“ sú nasledujúce aspekty štatistickej kvality: relevantnosť, presnosť, aktuálnosť a dochvílnosť, dostupnosť a zrozumiteľnosť, porovnateľnosť, koherencia a kompletnosť.

Článok 3

Zdroje údajov

1. Uplatňovaním zásad udržania zníženého zaťaženia respondentov a administratívneho zjednodušenia zhromažďujú členské štáty údaje týkajúce sa energetických produktov a ich agregátov v Spoločenstve z nasledujúcich zdrojov:

a)	špecifické štatistické zisťovania zamerané na výrobcov a obchodníkov primárnej a transformovanej energie, distribútorov a dopravcov, dovozcov a vývozcov energetických produktov;

b)	ostatné štatistické zisťovania zamerané na koncových užívateľov energie v sektoroch spracovateľského priemyslu, dopravy a ostatných sektoroch vrátane domácností;

c)	ostatné postupy štatistického odhadu alebo iné zdroje vrátane administratívnych zdrojov, napr. regulačné orgány pre trhy s elektrinou a plynom.

2. Členské štáty ustanovujú podrobné pravidlá týkajúce sa vykazovania údajov potrebných pre národné štatistiky, ako je uvedené v článku 4, zo strany podnikov a iných zdrojov.

3. Zoznam zdrojov údajov možno upraviť v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 2.

Článok 4

Agregáty, energetické produkty a periodicita zasielania národných štatistík

1. Národné štatistiky, ktoré sa majú vykazovať, sa uvádzajú v prílohách. Zasielajú sa s nasledujúcou periodicitou:

a)	ročná, pre energetickú štatistiku v prílohe B;

b)	mesačná, pre energetickú štatistiku v prílohe C;

c)	rýchla mesačná, pre energetickú štatistiku v prílohe D.

2. Uplatniteľné objasnenia alebo definície použitých technických termínov sú ustanovené v jednotlivých prílohách a takisto v prílohe A (Objasnenia terminológie).

3. Údaje, ktoré sa majú poskytnúť, a uplatniteľné objasnenia alebo definície možno upraviť v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 2.

Článok 5

Zasielanie a zverejňovanie

1. Členské štáty zasielajú Komisii (Eurostatu) národné štatistiky uvedené v článku 4.

2. Dojednania o ich zasielaní vrátane príslušných lehôt, odchýliek a výnimiek sa uvádzajú v prílohách.

3. Dojednania o zasielaní národných štatistík možno upraviť v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 2.

4. V prípade riadne odôvodnenej žiadosti členského štátu môže Komisia v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 11 ods. 3 udeliť dodatočné výnimky alebo odchýlky od tých častí národných štatistík, pre ktoré by zhromažďovanie viedlo k nadmernému zaťaženiu respondentov.

5. Komisia (Eurostat) do 31. januára druhého roka, ktorý nasleduje po vykazovanom období, zverejní ročnú energetickú štatistiku.

Článok 6

Posúdenie kvality a správy o kvalite

1. Členské štáty zabezpečujú kvalitu zasielaných údajov.

2. Vynakladá sa všetko primerané úsilie, aby sa zabezpečila koherentnosť medzi energetickými údajmi uvedenými v súlade s prílohou B a údajmi uvedenými v súlade s rozhodnutím Komisie 2005/166/ES z 10. februára 2005, ktorým sa stanovujú pravidlá vykonávajúce rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady 280/2004/ES týkajúce sa mechanizmu sledovania emisií skleníkových plynov v Spoločenstve a uplatňovania Kjótskeho protokolu (12).

3. Na účely tohto nariadenia sa na údaje, ktoré sa majú zasielať, vzťahujú tieto aspekty posúdenia kvality:

a)	„relevantnosť“ predstavuje stupeň, ktorým spĺňa štatistika súčasné a potenciálne potreby užívateľov;

b)	„presnosť“ predstavuje stupeň zhody odhadov s neznámymi skutočnými hodnotami;

c)	„aktuálnosť“ predstavuje oneskorenie medzi dostupnosťou informácií a udalosťou alebo javom, ktoré tieto informácie opisujú;

d)	„dochvíľnosť“ predstavuje oneskorenie medzi dátumom uverejnenia údajov a stanoveným dátumom ich dodania;

e)	„dostupnosť“ a „zrozumiteľnosť“ predstavujú podmienky a spôsoby, ktorými môžu užívatelia získavať, využívať a interpretovať údaje;

f)	„porovnateľnosť“ predstavuje mieru vplyvu rozdielnosti v aplikovaných štatistických koncepciách a nástrojoch a postupoch merania, ak sa porovnávajú štatistiky medzi geografickými oblasťami alebo odvetviami alebo ak sa porovnávajú v čase;

g)	„koherencia“ predstavuje vhodnosť údajov na ich spoľahlivú kombináciu rôznym spôsobom a na rôzne účely.

4. Členské štáty predkladajú Komisii (Eurostatu) každých päť rokov správu o kvalite zasielaných údajov, ako aj o všetkých metodických zmenách, ku ktorým došlo.

5. Do šiestich mesiacov od prijatia žiadosti zo strany Komisie (Eurostatu) a v snahe umožniť jej posúdiť kvalitu zasielaných údajov, členské štáty zašlú Komisii (Eurostatu) správu o príslušných informáciách týkajúcich sa vykonávania tohto nariadenia.

Článok 7

Harmonogram a periodicita

Členské štáty zhromažďujú všetky údaje uvedené v tomto nariadení od začiatku kalendárneho roka nasledujúceho po prijatí tohto nariadenia a zasielajú ich potom s periodicitou stanovenou v článku 4 ods. 1.

Článok 8

Ročná štatistika o jadrovej energii

Komisia (Eurostat) určí v spolupráci s odvetvím jadrovej energetiky v Európskej únii súbor ročnej štatistiky o jadrovej energii, ktorý sa bude vykazovať a zverejňovať od roku 2009, ktorý bude prvým vykazovaným obdobím tak, aby bola v prípade potreby zachovaná dôvernosť údajov, pričom sa vylúči akákoľvek duplicita zhromažďovania údajov a zároveň sa udržia nízke náklady na ich tvorbu, ako aj primeraná miera zaťaženia spojeného s vykazovaním.

Vytvorí sa súbor ročnej štatistiky o jadrovej energii, ktorý sa môže upraviť v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 2.

Článok 9

Štatistika o obnoviteľnej energii a o konečnej spotrebe energie

1. V záujme zlepšenia kvality štatistiky o obnoviteľnej energii a o konečnej spotrebe energie sa Komisia (Eurostat) v spolupráci s členskými štátmi ubezpečí, že tieto štatistiky sú porovnateľné, transparentné, podrobné a flexibilné tým, že:

reviduje metodiku používanú na tvorbu štatistiky o obnoviteľnej energii s cieľom každý rok hospodárnym spôsobom sprístupniť dodatočnú, relevantnú a podrobnú štatistiku o každom zdroji obnoviteľnej energie. Komisia (Eurostat) bude počnúc rokom 2010 (referenčný rok) predkladať a zverejňovať vytvorenú štatistiku;

reviduje a určí metodiku používanú na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Spoločenstva na tvorbu štatistiky o konečnej spotrebe energie (zdroje, premenné, kvalita, náklady) založenej na súčasnom stave, súčasných štúdiách a pilotných štúdiách uskutočniteľnosti, ako aj analýzach nákladov a prínosov, ktoré sa ešte len vykonajú, a vyhodnotí zistenia z pilotných štúdií a z analýz nákladov a prínosov s cieľom vypracovať kľúč pre členenie konečných energií podľa odvetví a hlavného využitia energie a postupne začlení výsledné prvky do štatistiky počnúc rokom 2012 (referenčný rok).

2. Súbor štatistiky o obnoviteľnej energii možno upraviť v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 2.

3. Vytvorí sa súbor štatistiky o konečnej spotrebe energie, ktorý bude možné upraviť v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 2.

Článok 10

Vykonávacie opatrenia

1. Nasledujúce opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia, zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia, okrem iného jeho doplnením, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 2:

a)	úpravy zoznamu zdrojov údajov (článok 3 ods. 3);

b)	úpravy národných štatistík a uplatniteľných objasnení alebo definícií (článok 4 ods. 3);

c)	úpravy dojednaní o zasielaní (článok 5 ods. 3);

d)	vytvorenie a úpravy ročnej štatistiky o jadrovej energii (článok 8 ods. 2);

e)	úpravy štatistiky o obnoviteľnej energii (článok 9 ods. 2);

f)	vytvorenie a úpravy štatistiky o konečnej spotrebe energie (článok 9 ods. 3).

2. V súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 11 ods. 3 sa udelia dodatočné výnimky alebo odchýlky (článok 5 ods. 4).

3. Zohľadní sa zásada, podľa ktorej dodatočné náklady a zaťaženie spojené s vykazovaním neprekročia primeranú hranicu.

Článok 11

Výbor

1. Komisii pomáha Výbor pre štatistický program.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Lehota stanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

Článok 12

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 22. októbra 2008

Za Európsky parlament

predseda

H.-G. PÖTTERING

Za Radu

predseda

J.-P. JOUYET

(1) Stanovisko Európskeho parlamentu z 12. marca 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 15. septembra 2008

(2) Ú. v. EÚ L 49, 19.2.2004, s. 1.

(3) Ú. v. ES L 283, 27.10.2001, s. 33.

(4) Ú. v. EÚ L 52, 21.2.2004, s. 50.

(5) Ú. v. EÚ L 1, 4.1.2003, s. 65.

(6) Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 64.

(7) Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 29.

(8) Ú. v. EÚ C 317 E, 23.12.2006, s. 876.

(9) Ú. v. ES L 52, 22.2.1997, s. 1.

(10) Ú. v. ES L 181, 28.6.1989, s. 47.

(11) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(12) Ú. v. EÚ L 55, 1.3.2005, s. 57.

PRÍLOHA A

OBJASNENIA TERMINOLÓGIE

Táto príloha poskytuje vysvetlenia alebo vymedzenia pojmov, ktoré sú použité v ostatných prílohách.

1. ZEMEPISNÉ VYSVETLIVKY

Len na účely štatistického vykazovania sa uplatňujú nasledujúce zemepisné vymedzenia:

—	Austrália vylučuje zámorské územia.

—	Dánsko vylučuje Faerské ostrovy a Grónsko.

—	Francúzsko zahŕňa Monako a vylučuje francúzske zámorské územia Guadeloupe, Martinique, Guyanu, Réunion, St. Pierre a Miquelon, Novú Kaledóniu, Francúzsku Polynéziu, Wallis a Futunu, Mayotte.

—	Taliansko zahŕňa San Marino a Vatikán.

—	Japonsko zahŕňa Okinawu.

—	Holandsko vylučuje Surinam a Holandské Antily.

—	Portugalsko zahŕňa Azory a Madeiru.

—	Španielsko zahŕňa Kanárske ostrovy, Baleárske ostrovy a Ceutu a Melillu.

—	Švajčiarsko nezahŕňa Lichtenštajnsko.

—	USA zahŕňajú 50 štátov, Kolumbia distrikt, U. S. Panenské ostrovy, Puerto Rico a Guam.

2. AGREGÁTY

Výrobcovia sa zatrieďujú podľa účelu výroby:

—	verejní výrobcovia: podniky, súkromné alebo verejné, ktoré vyrábajú elektrinu a/alebo teplo ako svoju hlavnú činnosť na predaj tretím stranám,

—	závodní výrobcovia: podniky, súkromné aj verejné, ktoré vyrábajú elektrinu a/alebo teplo úplne alebo čiastočne na vlastné použitie ako činnosť, ktorá podporuje ich primárnu činnosť.

Poznámka: Komisia môže ďalej objasniť terminológiu tým, že v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 2 pridá príslušné odkazy na NACE po tom, ako revízia klasifikácie NACE nadobudla účinnosť.

2.1. Sektor dodávky a transformácie

Produkcia/Domáca produkcia

Množstvo palív vyťažených alebo vyprodukovaných, vypočítané po všetkých úkonoch na odstránenie neaktívnej hmoty. Produkcia zahŕňa množstvo, ktoré výrobca spotrebuje počas výrobného procesu (napríklad na vykurovanie alebo prevádzku zariadení a pomocných zariadení), ako aj dodávky ostatným výrobcom energie na transformáciu alebo iné použitie.

Domáca je: produkcia zo zdrojov v príslušnom štáte.

Dovoz/vývoz

Čo sa týka zemepisných definícií, pozri časť „Zemepisné vysvetlivky“.

Pokiaľ nie je uvedené inak, „dovoz“ sa vzťahuje na krajinu pôvodu (krajina, v ktorej sa energetický produkt vyprodukoval) na použitie v krajine a „vývoz“ sa vzťahuje na krajinu konečnej spotreby vyprodukovaného energetického produktu.

Množstvo sa považuje za dovážané alebo vyvážané, keď prekročilo politické hranice krajiny, či už bolo, alebo nebolo colne odbavené.

Ak nemožno určiť pôvod ani destináciu, môže sa použiť časť „Ostatné“.

Štatistické rozdiely sa môžu vyskytnúť, len ak sa celkový dovoz a vývoz uskutočňuje na uvedenom základe, zatiaľ čo zemepisné rozdelenie je založené na rozdielnom zisťovaní, zdroji alebo koncepte. V takomto prípade sa rozdiely zahŕňajú do „Ostatné“.

Medzinárodné námorné zásobníky

Množstvo palív dodávaných lodiam všetkých zástav, ktoré sa používajú v medzinárodných plavbách. Medzinárodné plavby sa môžu uskutočňovať na mori, vo vnútrozemských jazerách a vodných tokoch a v pobrežných vodách. Vylučuje sa:

—	spotreba u lodí používaných vo vnútrozemských plavbách. Vnútrozemské/medzinárodné delenie by sa malo určiť na základe prístavu odchodu alebo prístavu príchodu, a nie podľa zástavy alebo štátnej príslušnosti lode,

—	spotreba rybárskych lodí,

—	spotreba vojenských síl.

Zmena stavu zásob

Rozdiel medzi počiatočným stavom zásob a konečným stavom zásob uskladnených na území daného štátu.

Hrubá spotreba (vypočítaná)

Vypočítaná hodnota, definovaná ako:

Domáca produkcia + z ostatných zdrojov + dovoz – vývoz – medzinárodné námorné zásobníky + zmena stavu zásob

Hrubá spotreba (zistená)

Množstvo skutočne zaznamenané v zisťovaniach koncových sektorov.

Štatistické rozdiely

Vypočítaná hodnota definovaná ako:

Vypočítaná hrubá spotreba – zistená hrubá spotreba.

Vrátane zmien stavu zásob u koncových spotrebiteľov, keď to nemožno určiť ako časť „Zmena stavu zásob“.

Mali by sa zdôvodniť všetky hlavné rozdiely.

Verejné elektrárne

Množstvo palív použitých pri výrobe elektriny.

Palivá, ktoré používajú zariadenia obsahujúce najmenej jedno zariadenie na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (teplárne), sa majú uviesť pod „Verejné teplárne“.

Verejné teplárne

Množstvo palív použitých pri výrobe elektriny a tepla.

Verejné výhrevne

Množstvo palív použitých pri výrobe tepla.

Závodné elektrárne

Množstvo palív použitých pri výrobe elektriny.

Palivá, ktoré používajú zariadenia obsahujúce najmenej jedno kombinované zariadenie na výrobu elektriny a tepla, sa majú uviesť pod „Závodné teplárne“.

Závodné teplárne

Množstvo palív, ktoré zodpovedá množstvu vyrábanej elektriny a predaného tepla.

Závodné výhrevne

Množstvo palív, ktoré zodpovedá množstvu predaného tepla.

Čiernouhoľné briketárne

Množstvo použité pri výrobe palív.

Množstvo použité pri vykurovaní a prevádzke zariadení by sa nemalo uviesť tu, ale ako spotreba v energetickom sektore.

Koksárne

Množstvo použité v koksárňach.

Množstvo použité pri vykurovaní a prevádzke zariadení by sa nemalo uviesť tu, ale ako spotreba v energetickom sektore.

Hnedouhoľné/rašelinové briketárne

Množstvo lignitu alebo hnedého uhlia použité pri výrobe brikiet z hnedého uhlia (BKB) alebo množstvo rašeliny na výrobu rašelinových brikiet (PB).

Množstvo použité pri vykurovaní a prevádzke zariadení by sa nemalo uviesť tu, ale ako spotreba v energetickom sektore.

Plynárne

Množstvo použité pri výrobe plynu v plynárňach a zariadeniach na splynovanie uhlia.

Množstvo použité ako palivo na vykurovanie a prevádzku zariadení by sa nemalo uviesť tu, ale ako spotreba v energetickom sektore.

Vysoké pece

Množstvo koksovateľného a/alebo bituminózneho uhlia (všeobecne známe ako PCI) a koksárenského koksu transformovaného vo vysokých peciach.

Množstvo použité ako palivo na vykurovanie a prevádzku vysokých pecí (napríklad vysokopecný plyn) by sa nemalo uviesť tu, ale ako spotreba v energetickom sektore.

Skvapaľňovanie uhlia

Množstvo paliva použitého pri výrobe syntetickej ropy.

Ropné rafinérie

Množstvo použité pri výrobe ropných výrobkov.

Množstvo použité ako palivo na vykurovanie a prevádzku zariadení by sa nemalo uviesť tu, ale ako spotreba v energetickom sektore.

Inde neuvedené – Transformácia

Množstvo použité pri transformácii inde nezahrnuté. V prípade použitia je potrebné vysvetliť v tejto správe to, čo je zahrnuté v tejto položke.

2.2. Energetický sektor a konečná spotreba

Energetický sektor spolu

Množstvo spotrebované v energetickom priemysle na podporu ťažby (banská ťažba, ťažba ropy a plynu) alebo prevádzkovú spotrebu pri transformačných aktivitách.

Nezahŕňa množstvo palív transformovaných do inej energetickej formy (ktoré by mali byť uvedené v sektore transformácie) alebo použitých pri podpore prevádzky ropných, plynových a kalových potrubí (ktoré by mali byť uvedené v dopravnom sektore).

Zahŕňa výrobu chemických materiálov pre atómové štiepenie a fúziu, ako aj výrobky týchto procesov.

Elektrárne, teplárne a výhrevne

Množstvo spotrebované ako energia v elektrárňach, zariadeniach na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (teplárňach) a výhrevňach.

Uhoľné bane

Množstvo spotrebované ako energia na podporu ťažby a prípravy uhlia v uhoľnom baníctve.

Uhlie pálené v elektrárňach pri ťažných vežiach by sa malo uviesť v sektore transformácie.

Čiernouhoľné briketárne

Množstvo spotrebované ako energia v čiernouhoľných briketárňach.

Koksárne

Množstvo spotrebované ako energia v koksovniach.

Hnedouhoľné/rašelinové briketárne

Množstvo použité ako energia v hnedouhoľných/rašelinových briketárňach.

Plynárne/zariadenia na splynovanie

Množstvo spotrebované ako energia v plynárňach a zariadeniach na splynovanie uhlia.

Vysoké pece

Množstvo spotrebované ako energia vo vysokých peciach.

Skvapaľňovanie uhlia

Množstvo spotrebované ako energia v zariadeniach na skvapaľňovanie uhlia.

Ropné rafinérie

Množstvo spotrebované ako energia v ropných rafinériách.

Ťažba ropy a plynu

Množstvo spotrebované ako palivo pri ťažbe ropy a plynu a v zariadeniach na spracovanie zemného plynu.

Nezahŕňa straty v potrubiach (treba uviesť ako distribučné straty) ani množstvo energie použité pri prevádzke potrubí (treba uviesť v dopravnom sektore).

Konečná spotreba spolu

Určená (vypočítaná) ako:

= Neenergetické použitie spolu + konečná energetická spotreba (priemysel + doprava + ostatné sektory)

Vylučuje dodávky určené na transformáciu použité priemyslom vyrábajúcim energiu a distribučné straty.

Neenergetické použitie

Energetické produkty použité ako suroviny v rôznych sektoroch; teda nespotrebované ako palivo alebo transformované na iné palivo.

2.3. Špecifikácia konečného použitia energie

Konečná energetická spotreba

Energetická spotreba v priemysle, doprave a ostatných sektoroch spolu.

Priemysel

Týka sa množstva paliva spotrebovaného priemyselným podnikom na podporu jeho primárnych činností.

Pokiaľ ide len o výhrevne alebo teplárne, uvádza sa len množstvo palív spotrebovaných na výrobu tepla použitého samotným podnikom. Množstvo palív spotrebovaných na výrobu tepla, ktoré sa predáva, a na výrobu elektriny by sa malo uviesť v príslušnom sektore transformácie.

Hutníctvo železa a ocele

Chemický (vrátane petrochemického)

Chemický a petrochemický priemysel.

Metalurgia neželezných kovov

Priemysel neželezných kovov.

Nekovové minerálne výrobky

Výroba skla, keramiky, cementu a ostatných stavebných materiálov.

Dopravné zariadenia

Priemysel týkajúci sa zariadení používaných v doprave.

Strojárstvo

Výroba kovových výrobkov, strojov a zariadení okrem dopravných zariadení.

Ťažba a dobývanie

Nezahŕňa priemyselné odvetvia vyrábajúce energiu.

Potraviny, nápoje a tabak

Celulóza, papier a polygrafia

Zahŕňa výrobu nahratých záznamových nosičov.

Drevo a drevené výrobky (okrem celulózy a papiera)

Stavebníctvo

Textil a koža

Inde neuvedené – Priemysel

Spotreba v sektoroch, ktoré nie sú vyššie uvedené.

Dopravný sektor

Energia použitá vo všetkých dopravných činnostiach bez ohľadu na hospodársky sektor, v ktorom sa činnosť vykonáva.

Dopravný sektor – Železničná doprava

Celá spotreba na použitie v železničnej doprave vrátane priemyselných železníc.

Dopravný sektor – Vnútrozemská plavba

Množstvo dodávané plavidlám všetkých zástav neangažovaných v medzinárodnej plavbe (pozri Medzinárodné námorné zásobníky). Vnútrozemské/medzinárodné delenie by sa malo určiť na základe prístavu odchodu alebo prístavu príchodu, a nie podľa zástavy alebo štátnej príslušnosti lode.

Dopravný sektor – Cestná doprava

Množstvo použité pre cestné vozidlá.

Zahŕňa palivo použité poľnohospodárskymi vozidlami na verejných komunikáciách a lubrikanty používané v cestných vozidlách.

Nezahŕňa energiu použitú pre stacionárne motory (pozri sektor „Ostatné“), na použitie traktormi mimo verejných komunikácií (pozri „Poľnohospodárstvo“), použitie vo vojenských cestných vozidlách (pozri sektor „Ostatné – Inde neuvedené“), bitúmen používaný na úpravu ciest a energiu používanú v motoroch na stavbách (pozri priemyselný podsektor „Stavebníctvo“).

Dopravný sektor – Potrubná doprava

Množstvo použité ako energia na podporu a prevádzku potrubí dopravujúcich plyny, kvapaliny, kaly a ostatné komodity.

Zahŕňa energiu použitú pre čerpacie stanice a udržiavanie potrubia.

Nezahŕňa energiu použitú pri distribúcii zemného plynu alebo priemyselného plynu, horúcej vody a pary potrubím od distribútora ku koncovým užívateľom (uvedie sa v energetickom sektore), energiu použitú pri konečnej distribúcii vody do domácností, pre priemyselných, komerčných a iných užívateľov (zahrnie sa v sektore obchodu a služieb) a straty, ku ktorým dochádza počas tejto prepravy medzi distribútorom a koncovými užívateľmi (uvedú sa ako distribučné straty).

Dopravný sektor – Medzinárodná letecká doprava

Množstvo leteckých palív dodávaných lietadlám medzinárodnej leteckej dopravy. Vnútrozemské/medzinárodné delenie by sa malo určiť na základe miesta odletu a príletu, a nie podľa národnosti leteckej spoločnosti.

Nezahŕňa palivá použité leteckými spoločnosťami v ich cestných vozidlách (uvedie sa v časti „Dopravný sektor – Inde neuvedené“) a vojenské použitie leteckých palív (uvedie sa v „Ostatné sektory – Inde neuvedené“).

Dopravný sektor – Vnútroštátna letecká doprava

Množstvo leteckých palív dodávaných lietadlám vnútroštátnej leteckej dopravy – obchodné, súkromné, poľnohospodárske atď.

Zahŕňa palivo použité na účely iné ako lietanie, napríklad skúšanie motorov na skúšobnej stolici. Vnútrozemské/medzinárodné členenie by sa malo určiť na základe miesta odletu a príletu, a nie podľa národnosti leteckej spoločnosti.

Dopravný sektor – Inde neuvedené

Množstvo použité pre dopravu inde nezahrnuté.

Zahŕňa palivá použité leteckými spoločnosťami pre ich cestné vozidlá a palivá použité v prístavoch na vykládku lodí, pre rôzne druhy žeriavov.

Uvedie sa, čo je zahrnuté v tejto položke.

Ostatné sektory

Sektory, ktoré nie sú špecificky uvedené alebo nepatria pod energetický sektor, priemysel alebo dopravu.

Ostatné sektory – Obchod a služby

Palivá spotrebované podnikmi a úradmi vo verejnom aj súkromnom sektore.

Ostatné sektory – Domácnosti

Uvedú sa palivá spotrebované všetkými domácnosťami vrátane „domácností, ktoré zamestnávajú iné osoby“.

Ostatné sektory – Poľnohospodárstvo/lesníctvo

Palivá spotrebované užívateľmi zatriedenými do poľnohospodárstva, poľovníctva a lesníctva.

Ostatné sektory – Rybolov

Palivá dodávané pre vnútrozemský, pobrežný a hlbokomorský rybolov. Rybolov by mal zahŕňať palivá dodávané lodiam všetkých zástav, ktoré doplnili palivo v krajine (vrátane medzinárodného rybolovu), a energiu použitú v rybnom hospodárstve.

Ostatné sektory – Inde neuvedené

Toto sú činnosti inde nezahrnuté. Táto kategória zahŕňa palivo na vojenské účely pre celú automobilovú a stacionárnu spotrebu (napríklad lode, lietadlá, cestné vozidlá a energia použitá pre obytné priestory) bez ohľadu na to, či je dodávané palivo určené pre armádu danej krajiny, alebo armádu inej krajiny. V prípade použitia by sa v tejto správe malo vysvetliť to, čo je zahrnuté v tejto položke.

3. OSTATNÉ POJMY

Význam nasledujúcich skratiek sa vzťahuje na:

—	TML: tetrametyl olova

—	TEL: tetraetyl olova

—	SBP: špeciálny bod varu

—	LPG: skvapalnený ropný plyn

—	NGL: kvapaliny zemného plynu (gazolín)

—	LNG: skvapalnený zemný plyn

—	CNG: stlačený zemný plyn.

PRÍLOHA B

ROČNÁ ENERGETICKÁ ŠTATISTIKA

V tejto prílohe sa opisuje rozsah, jednotky, vykazované obdobie, periodicita, lehoty a spôsob zasielania údajov pre ročný zber energetickej štatistiky.

Príloha A sa použije na vysvetlenie pojmov, ktoré nie sú osobitne vysvetlené v tejto prílohe.

1. TUHÉ FOSILNÉ PALIVÁ A VYRÁBANÉ PLYNY

1.1. Príslušné energetické produkty

Pokiaľ nie je uvedené inak, toto zhromažďovanie údajov sa vzťahuje na všetky nasledujúce energetické produkty:

Energetický produkt

Vymedzenie pojmov

Antracit:

Uhlie vysokej kvality určené na použitie v priemysle a v domácnostiach. Obsahuje vo všeobecnosti menej než 10 % prchavých látok a má vysoký obsah uhlíka (okolo 90 % pevného uhlíka). Jeho spalné teplo je väčšie než 23 865 kJ/kg (5 700 kcal/kg) na bezpopolovom, ale vlhkom základe.

2.	Koksovateľné uhlie

Bituminózne uhlie s kvalitou, ktorá umožňuje výrobu koksu vhodného na podporu prevádzky vysokých pecí. Jeho spalné teplo je väčšie než 23 865 kJ/kg (5 700 kcal/kg) na bezpopolovom, ale vlhkom základe.

3.	Ostatné bituminózne uhlie (Energetické uhlie)

Uhlie použité na účely vytvárania pary, ktoré zahŕňa všetko bituminózne uhlie nezahrnuté ani v koksovateľnom uhlí, ani v antracite. Obsahuje viac prchavých látok než antracit (viac než 10 %) a menej uhlíka (menej než 90 % pevného uhlíka). Jeho spalné teplo je väčšie než 23 865 kJ/kg (5 700 kcal/kg) na bezpopolovom, ale vlhkom základe. Ak sa bituminózne uhlie používa v koksárňach, malo by sa uviesť ako koksovateľné uhlie.

4.	Subbituminózne uhlie

Týka sa neaglomerujúceho uhlia so spalným teplom od 17 435 kJ/kg (4 165 kcal/kg) do 23 865 kJ/kg (5 700 kcal/kg) obsahujúceho viac než 31 % prchavých látok na suchom bezminerálnom základe.

5.	Lignit/hnedé uhlie

Neaglomerujúce uhlie so spalným teplom nižším než 17 435 kJ/kg (4 165 kcal/kg) a obsahujúce viac ako 31 % prchavých látok na suchom bezminerálnom základe.

Olejové bridlice a bituminózne piesky vyrábané a priamo spaľované by mali byť uvedené v tejto kategórii. Olejové bridlice a bituminózne piesky použité ako vstupné materiály na ďalšiu transformáciu by mali byť uvedené v tejto kategórii.

Táto kategória zahŕňa časť olejových bridlíc a bituminóznych pieskov spotrebovaných pri transformácii. Olejové bridlice a ostatné výrobky získavané skvapalnením by mali byť uvedené v ročnom dotazníku týkajúcom sa ropy.

Rašelina

Spáliteľný mäkký, pórovitý alebo stlačený sediment rastlinného pôvodu s vysokým obsahom vody (až 90 % v surovom stave), ľahko rezateľný, svetlo- až tmavohnedej farby. Rašelina použitá na neenergetické účely nie je zahrnutá.

Týmto vymedzením nie je dotknuté vymedzenie pojmu obnoviteľných zdrojov energie v smernici 2001/77/ES ani usmernenia Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) pre národné inventáre skleníkových plynov.

7.	Čiernouhoľné brikety

Zložené palivo vyrobené z jemných častí čierneho uhlia s pridaním spojiva. Množstvo vyrobených čiernouhoľných brikiet môže byť preto o niečo vyššie než skutočné množstvo uhlia spotrebovaného pri transformácii.

8.	Koksárenský koks

Tuhý výrobok získavaný karbonizáciou uhlia, najmä koksovateľného uhlia pri vysokej teplote, má nízky obsah vlhkosti a prchavých látok. Koksárenský koks sa používa najmä v hutníctve železa a ocele ako zdroj energie a chemické činidlo. Koksárenská škvara a zlievárenský koks sú zahrnuté v tejto kategórii.

Polokoks (tuhý výrobok získavaný karbonizáciou uhlia pri nízkej teplote) by mal byť zahrnutý do tejto kategórie. Polokoks sa používa ako domáce palivo alebo v samotnom zariadení na transformáciu. Táto položka takisto zahŕňa koks, koksárenskú škvaru a polokoks vyrobený z lignitu/hnedého uhlia.

9.	Plynárenský koks

Vedľajší produkt čierneho uhlia použitý pri výrobe mestského plynu v plynárňach. Plynárenský koks sa používa na vykurovanie.

10.	Čiernouhoľný decht

Výsledok deštrukčnej destilácie bituminózneho uhlia. Čiernouhoľný decht je kvapalný vedľajší produkt získavaný destiláciou uhlia pri výrobe koksu v koksárni alebo sa vyrába z hnedého uhlia („nízkoteplotný decht“). Čiernouhoľný decht možno ďalej destilovať do rôznych organických výrobkov (napríklad benzén, toluén, naftalín), ktoré by sa normálne uviedli ako surovina pre petrochemický priemysel.

11.	BKB (Brikety z hnedého uhlia)

BKB je zložené palivo vyrobené z lignitu/hnedého uhlia, vyrobené briketovaním pod vysokým tlakom bez pridania spojiva. Zahŕňajú sa sem aj rašelinové brikety, suchá lignitová drvina a prach.

12.	Svietiplyn

Zahŕňa všetky druhy plynov vyrábaných vo verejných alebo súkromných podnikoch, ktorých hlavným cieľom je výroba, doprava a distribúcia plynu. Zahŕňa plyn vyrobený karbonizáciou (vrátane plynu, ktorý sa vyrába v koksárňach a prechádza do svietiplynu), celkovým splynovaním s obohatením alebo bez obohatenia ropnými výrobkami (LPG, zvyškový vykurovací olej atď.), ako aj premenou a jednoduchým zmiešaním plynov a/alebo vzduchu, uvedené v riadkoch „Z iných zdrojov“. V sektore transformácie sa určí množstvo svietiplynu, ktorý prechádza do miešaného zemného plynu, ktorý sa bude rozvážať a spotrebúvať prostredníctvom rozvodných sietí zemného plynu.

Výroba iných uhoľných plynov (t. j. koksárenský plyn, vysokopecný plyn a kyslíkový plyn z oceliarskej pece) by sa mala uviesť v stĺpcoch, ktoré sa týkajú takýchto plynov, a nie výroby svietiplynu. Uhoľné plyny prevádzané do plynární by sa mali potom uviesť (v ich vlastnom stĺpci) v sektore transformácie v riadku plynárne. Celkové množstvo svietiplynu, ktorý pochádza z prechodu iných uhoľných plynov, by sa malo uviesť v riadku výroby pre svietiplyn.

13.	Koksárenský plyn

Získava sa ako vedľajší produkt výroby koksárenského koksu na výrobu železa a ocele.

14.	Vysokopecný plyn

Vyrába sa počas spaľovania koksu vo vysokej peci v hutníctve železa a ocele. Získava a používa sa ako palivo čiastočne v danom podniku a čiastočne v ostatných procesoch oceliarskeho priemyslu alebo v elektrárňach vybavených na jeho spaľovanie. Množstvo paliva by sa malo uviesť podľa spalného tepla.

15.	Kyslíkový plyn z oceliarskej pece

Vedľajší produkt výroby ocele v kyslíkovej peci, získavaný pri výstupe z pece. Plyn je takisto známy ako konvertorový plyn, LD plyn alebo BOS plyn.

16.	Čierne uhlie

Pojem „čierne uhlie“ znamená uhlie so spalným teplom väčším než 23 865 kJ/kg (5 700 kcal/kg) na bezpopolovom, ale vlhkom základe s priemernou odrazivosťou vitrinitu najmenej 0,6. Čierne uhlie zahŕňa všetky energetické produkty od 1 do 3 (antracit, koksovateľné uhlie a ostatné bituminózne uhlie).

1.2. Zoznam agregátov

Nasledujúci zoznam agregátov sa stanovuje pre všetky energetické produkty uvedené v zozname v predchádzajúcom odseku, pokiaľ nie je uvedené inak.

Príloha A použije na vysvetlenie pojmov, ktoré nie sú osobitne vysvetlené v tejto prílohe.

1.2.1. Sektor dodávky a transformácie

Produkcia

1.1.	Z toho: Hlbinná ťažba Vzťahuje sa len na antracit, koksovateľné uhlie, ostatné bituminózne uhlie, subbituminózne uhlie a lignit/hnedé uhlie.

1.2.	Z toho: Povrchová ťažba Vzťahuje sa len na antracit, koksovateľné uhlie, ostatné bituminózne uhlie, subbituminózne uhlie a lignit/hnedé uhlie.

Z ostatných zdrojov

Pozostáva z dvoch častí:

—	regenerované kaly, medziprodukty a ostatné uhoľné výrobky nízkej kvality, ktoré nemožno zaradiť podľa typu uhlia; zahŕňa uhlie ťažené z háld a ostatných zberných nádrží,

—	dodávky paliva, ktorého výroba je zahrnutá v iných palivoenergetických bilanciách, ale ktorého spotreba sa objaví v bilancii uhlia.

2.1.	Z toho: Z ropných výrobkov Nevzťahuje sa na antracit, koksovateľné uhlie, ostatné bituminózne uhlie, subbituminózne uhlie, lignit/hnedé uhlie a rašelinu. Napríklad ropný koks pridaný do koksovateľného uhlia pre koksárne

2.2.	Z toho: Zo zemného plynu Nevzťahuje sa na antracit, koksovateľné uhlie, ostatné bituminózne uhlie, subbituminózne uhlie, lignit/hnedé uhlie a rašelinu. Napríklad pridanie zemného plynu do svietiplynu na priamu konečnú spotrebu

2.3.	Z toho: Z obnoviteľných zdrojov Nevzťahuje sa na antracit, koksovateľné uhlie, ostatné bituminózne uhlie, subbituminózne uhlie, lignit/hnedé uhlie a rašelinu. Napríklad priemyselný odpad ako spojivo pri výrobe čiernouhoľných brikiet.

Dovoz

Vývoz

5.	Medzinárodné námorné zásobníky

6.	Zmena stavu zásob Budovanie zásob sa uvádza ako záporné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako kladné číslo.

7.	Hrubá spotreba

8.	Štatistické rozdiely

9.	Sektor transformácie spolu Množstvo palív použitých pri primárnej alebo sekundárnej premene energie (napríklad uhlie na elektrinu, koksárenský plyn na elektrinu) alebo použitých pri transformácii na odvodené energetické produkty (napríklad koksovateľné uhlie na koks).

9.1.	Z toho: Verejné elektrárne

9.2.	Z toho: Verejné teplárne

9.3.	Z toho: Verejné výhrevne

9.4.	Z toho: Závodné elektrárne

9.5.	Z toho: Závodné teplárne

9.6.	Z toho: Závodné výhrevne

9.7.	Z toho: Čiernouhoľné briketárne

9.8.	Z toho: Koksárne

9.9.	Z toho: Hnedouhoľné/rašelinové briketárne

9.10.

Z toho: Plynárne

9.11.

Z toho: Vysoké pece

Množstvo koksovateľného a/alebo bituminózneho uhlia (všeobecne známe ako PCI) a koksárenského koksu transformovaného vo vysokých peciach. Množstvo použité ako palivo na vykurovanie a prevádzku vysokých pecí (napríklad vysopecný plyn) by sa nemali uviesť v sektore transformácie, ale ako spotreba v energetickom sektore.

9.12.

Z toho: Skvapaľňovanie uhlia

Olejové bridlice a ostatné výrobky získavané skvapalnením by sa mali uviesť podľa kapitoly 4 tejto prílohy.

9.13.

Z toho: Pre zmiešaný zemný plyn

Množstvo uhoľných plynov zmiešaných so zemným plynom.

9.14.

Z toho: Inde neuvedené – Transformácia

1.2.2. Energetický sektor

1.	Energetický sektor spolu

1.1.	Z toho: Elektrárne, teplárne a výhrevne

1.2.	Z toho: Uhoľné bane

1.3.	Z toho: Čiernouhoľné briketárne

1.4.	Z toho: Koksárne

1.5.	Z toho: Hnedouhoľné/rašelinové briketárne

1.6.	Z toho: Plynárne

1.7.	Z toho: Vysoké pece

1.8.	Z toho: Ropné rafinérie

1.9.	Z toho: Skvapaľňovanie uhlia

1.10.

Z toho: Inde neuvedené – Energetika

2.	Distribučné straty Straty vyskytujúce sa z dôvodu dopravy a distribúcie, ako aj voľného spaľovania vyrábaných plynov.

3.	Konečná spotreba spolu

4.	Neenergetické použitie spolu

4.1.	Z toho: Sektory priemyslu, transformácie a energetiky Neenergetické použitie vo všetkých podsektoroch priemyslu, transformácie a energetiky, napríklad uhlie použité pri výrobe metanolu alebo amoniaku.

4.1.1.

Z 4.1, z toho: V petrochemickom sektore

Neenergetické použitie, napríklad použitie uhlia ako suroviny na výrobu priemyselných hnojív a ako suroviny pre ostatné petrochemické výrobky.

4.2.	Z toho: Dopravný sektor Neenergetické použitie vo všetkých podsektoroch dopravy.

4.3.	Z toho: Ostatné sektory Neenergetické použitie v obchode a službách, v domácnostiach, v poľnohospodárstve a ostatných inde neuvedených.

1.2.3. Špecifikácia konečného použitia energie

1.	Konečná energetická spotreba

2.	Priemyselný sektor

2.1.	Z toho: Hutníctvo železa a ocele

2.2.	Z toho: Chemický a petrochemický

2.3.	Z toho: Metalurgia neželezných kovov

2.4.	Z toho: Nekovové minerálne výrobky

2.5.	Z toho: Dopravné zariadenia

2.6.	Z toho: Strojárstvo

2.7.	Z toho: Ťažba a dobývanie

2.8.	Z toho: Potraviny, nápoje a tabak

2.9.	Z toho: Celulóza, papier a polygrafia

2.10.

Z toho: Drevo a drevené výrobky

2.11.

Z toho: Stavebníctvo

2.12.

Z toho: Textil a koža

2.13.

Z toho: Inde neuvedené – Priemysel

3.	Dopravný sektor

3.1.	Z toho: Železničný

3.2.	Z toho: Vnútrozemská plavba

3.3.	Z toho: Inde neuvedené – Doprava

4.	Ostatné sektory

4.1	Z toho: Obchod a služby

4.2.	Z toho: Domácnosti

4.3.	Z toho: Poľnohospodárstvo/lesníctvo

4.4.	Z toho: Rybolov

4.5.	Z toho: Inde neuvedené – Ostatné

1.2.4. Dovoz a vývoz

Dovoz podľa krajiny pôvodu a vývoz podľa krajiny určenia.

Nevzťahuje sa na rašelinu, plynárenský koks, svietiplyn, koksárenský plyn, vysokopecný plyn ani kyslíkový plyn z oceliarskej pece.

1.2.5. Vsádzka na výrobu elektriny a tepla u závodných výrobcov

Vsádzka na výrobu elektriny a tepla u závodných výrobcov sa má uviesť osobitne pre elektrárne, teplárne a výhrevne.

Tieto vsádzky u závodných výrobcov sú rozdelené na hlavné činnosti uvedené v zozname v nasledujúcej tabuľke

1.	Energetický sektor spolu

1.1.	Z toho: Uhoľné bane

1.2.	Z toho: Čiernouhoľné briketárne

1.3.	Z toho: Koksárne

1.4.	Z toho: Hnedouhoľné/rašelinové briketárne

1.5.	Z toho: Plynárne

1.6.	Z toho: Vysoké pece

1.7.	Z toho: Ropné rafinérie

1.8.	Z toho: Skvapaľňovanie uhlia

1.9.	Z toho: Inde neuvedené – Energetika

2.	Priemyselný sektor

2.1.	Z toho: Hutníctvo železa a ocele

2.2.	Z toho: Chemický a petrochemický

2.3.	Z toho: Metalurgia neželezných kovov

2.4.	Z toho: Nekovové minerálne výrobky

2.5.	Z toho: Dopravné zariadenia

2.6.	Z toho: Strojárstvo

2.7.	Z toho: Ťažba a dobývanie

2.8.	Z toho: Potraviny, nápoje a tabak

2.9.	Z toho: Celulóza, papier a polygrafia

2.10.

Z toho: Drevo a drevené výrobky

2.11.

Z toho: Stavebníctvo

2.12.

Z toho: Textil a koža

2.13.

Z toho: Inde neuvedené – Priemysel

3.	Dopravný sektor

3.1.	Z toho: Železničný

3.2.	Z toho: Inde neuvedené – Doprava

4.	Ostatné sektory:

4.1.	Z toho: Obchod a služby

4.2.	Z toho: Domácnosti

4.3.	Z toho: Poľnohospodárstvo/lesníctvo

4.4.	Z toho: Rybolov

4.5.	Z toho: Inde neuvedené

1.3. Energetický obsah

Spalné teplo aj výhrevnosť sa majú stanoviť pre energetické produkty uvedené v odseku 1.1 pre nasledujúce hlavné agregáty.

Nevzťahuje sa na svietiplyn, koksárenský plyn, vysokopecný plyn ani kyslíkový plyn z oceliarskej pece.

Produkcia

Dovoz

Vývoz

4.	Použité pre koksárne

5.	Použité pre vysoké pece

6.	Použité pre verejné elektrárne, teplárne a výhrevne

7.	Použité v priemysle

8.	Na iné účely

1.4. Ťažba a zásoby v uhoľných baniach

Vzťahuje sa len na čierne uhlie a lignit/hnedé uhlie.

Treba uviesť nasledujúce množstvá:

1.	Hlbinná ťažba

2.	Povrchová ťažba

3.	Z ostatných zdrojov

4.	Zásoby na konci obdobia

4.1.	Z toho: Zásoby v baniach

1.5. Merné jednotky

1.	Množstvo energie

103 ton

Výnimka: V prípade plynov (svietiplyn, koksárenský plyn, vysokopecný plyn, kyslíkový plyn z oceliarskej pece) sa meranie uskutočňuje priamo v energetickom obsahu a jednotka, ktorá sa má použiť, je potom TJ (založená na spalnom teple).

2.	Energetický obsah

MJ/tona

1.6. Odchýlky a výnimky

Neuplatňuje sa.

2. ZEMNÝ PLYN

2.1. Príslušné energetické produkty

Toto zhromažďovanie údajov sa týka zemného plynu, ktorý pozostáva z plynov vyskytujúcich sa v podzemných ložiskách, buď skvapalnených, alebo plynných, pozostávajúcich hlavne z metánu.

Zahŕňa „nepridružený“ plyn pochádzajúci z polí produkujúcich uhľovodíky len v plynnej forme aj „pridružený“ plyn vyťažený so surovou ropou, ako metán získavaný z uhoľných baní (banský plyn) alebo z uhoľných ložísk (plyn z uhoľných slojov).

Nezahŕňa plyny vytvorené anaeróbnou digesciou biomasy (napríklad skládkový alebo splaškový plyn) ani svietiplyn.

2.2. Zoznam agregátov

Nasledujúci zoznam agregátov sa stanovuje pre všetky energetické produkty uvedené v zozname v predchádzajúcom bode, ak nie je uvedené inak.

2.2.1. Sektor dodávky a transformácie

Má sa uviesť množstvo vyjadrené v objemových aj energetických jednotkách vrátane spalného tepla a výhrevnosti pre nasledujúce agregáty:

Domáca produkcia

Celá suchá predajná produkcia v rámci vnútroštátnych hraníc vrátane produkcie na pobreží. Produkcia sa meria po vyčistení a ťažbe NGL a síry.

Nezahŕňa straty vzniknuté počas ťažby a množstvá opätovne vstrekované, odvetrané alebo spálené.

Zahŕňa množstvo použité v plynárenskom priemysle, pri ťažbe zemného plynu, potrubných systémoch a spracovateľských podnikoch.

1.1.	Z toho: Pridružené plyny Zemný plyn vyprodukovaný spolu so surovou ropou.

1.2.	Z toho: Nepridružený plyn Zemný plyn pochádzajúci z polí produkujúcich uhľovodíky len v plynnej forme.

1.3.	Z toho: Banský plyn Metán produkovaný v uhoľných baniach alebo uhoľných ložiskách, privádzaný na povrch a spotrebovaný v uhoľných šachtách alebo privádzaný potrubím ku spotrebiteľom.

2.	Z ostatných zdrojov Palivo, ktoré sa zmieša so zemným plynom a spotrebúva ako zmes.

2.1.	Z toho: Z ropných výrobkov LPG na zlepšenie kvality napríklad tepelného obsahu

2.2.	Z toho: Z uhlia Vyrábaný plyn na zmiešanie so zemným plynom

2.3.	Z toho: Z obnoviteľných zdrojov Bioplyn na zmiešanie so zemným plynom

Dovoz

Vývoz

5.	Medzinárodné námorné zásobníky

6.	Zmena stavu zásob Budovanie zásob sa uvádza ako záporné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako kladné číslo.

7.	Hrubá spotreba

8.	Štatistické rozdiely Požiadavka na stanovenie energetického obsahu sa tu neuplatňuje.

Použiteľný plyn: počiatočný a konečný stav zásob

Množstvo plynu k dispozícii pre dodávku počas vstupného-výstupného cyklu. Toto sa týka použiteľného zemného plynu uloženého v špeciálnych úložných zariadeniach (vyčerpané plynové a/alebo ropné pole, vodonosná vrstva, soľná dutina, rôznorodé jaskyne alebo iné), ako aj uskladnenia skvapalneného zemného plynu. Plynová rezerva (poduškový plyn) by sa mala vyňať.

Požiadavka na stanovenie energetického obsahu sa tu neuplatňuje.

10.	Plyn odvetraný Objem plynu vypusteného do vzduchu na mieste produkcie alebo v zariadení na spracovanie plynu. Požiadavka na stanovenie energetického obsahu sa tu neuplatňuje.

11.	Plyn spálený Objem plynu spáleného bez využitia na mieste produkcie alebo v zariadení na spracovanie plynu. Požiadavka na stanovenie energetického obsahu sa tu neuplatňuje.

12.	Sektor transformácie spolu Množstvo palív použitých pri primárnej alebo sekundárnej premene energie (napríklad zemný plyn na elektrinu) alebo použitých pri transformácii na odvodené energetické produkty (napríklad zemný plyn na metanol).

12.1.

Z toho: Verejné elektrárne

12.2.

Z toho: Závodné elektrárne

12.3.

Z toho: Verejné teplárne

12.4.

Z toho: Závodné teplárne

12.5.

Z toho: Verejné výhrevne

12.6.

Z toho: Závodné výhrevne

12.7.

Z toho: Plynárne

12.8.

Z toho: Koksárne

12.9.

Z toho: Vysoké pece

12.10.

Z toho: Plyn na kvapaliny

Množstvo zemného plynu použitého ako surovina pri premene na kvapaliny napríklad množstvo paliva vstupujúceho do procesu výroby metanolu na transformáciu na metanol.

12.11.

Z toho: Neuvedené – Transformácia

2.2.2. Energetický sektor

1.	Energetický sektor spolu

1.1.	Z toho: Uhoľné bane

1.2.	Z toho: Ťažba ropy a plynu

1.3.	Z toho: Vsádzka do rafinérií

1.4.	Z toho: Koksárne

1.5.	Z toho: Vysoké pece

1.6.	Z toho: Plynárne

1.7.	Z toho: Elektrárne, teplárne a výhrevne

1.8.	Z toho: Skvapalnenie (LNG) alebo splynovanie

1.9.	Z toho: Plyn na kvapaliny

1.10.

Z toho: Inde neuvedené – Energetika

2.	Distribučné a prepravné straty

2.2.3. Špecifikácia konečného použitia energie

Spotrebu zemného plynu je potrebné uviesť osobitne na energetické použitie a (ak je to uplatniteľné) aj na neenergetické použitie pre všetky nasledujúce agregáty:

1.	Konečná spotreba spolu Konečná energetická spotreba a neenergetické použitie sa má uviesť osobitne v tejto položke.

2.	Dopravný sektor

2.1.	Z toho: Doprava cestná Zahŕňa CNG a bioplyn.

2.1.1.

Z toho: Časť bioplynu v cestnej doprave

2.2.	Z toho: Potrubná doprava

2.3.	Z toho: Inde neuvedené – Doprava

3.	Priemyselný sektor

3.1.	Z toho: Hutníctvo železa a ocele

3.2.	Z toho: Chemický a petrochemický

3.3.	Z toho: Metalurgia neželezných kovov

3.4.	Z toho: Nekovové minerálne výrobky

3.5.	Z toho: Dopravné zariadenia

3.6.	Z toho: Strojárstvo

3.7.	Z toho: Ťažba a dobývanie

3.8.	Z toho: Potraviny, nápoje a tabak

3.9.	Z toho: Celulóza, papier a polygrafia

3.10.

Z toho: Drevo a drevené výrobky

3.11.

Z toho: Stavebníctvo

3.12.

Z toho: Textil a koža

3.13.

Z toho: Inde neuvedené – Priemysel

4.	Ostatné sektory

4.1.	Z toho: Obchod a služby

4.2.	Z toho: Domácnosti

4.3.	Z toho: Poľnohospodárstvo/lesníctvo

4.4.	Z toho: Rybolov

4.5.	Z toho: Inde neuvedené – Ostatné

2.2.4. Dovoz a vývoz

Má sa uviesť celkové množstvo zemného plynu aj časť LNG podľa krajiny pôvodu v prípade dovozu a podľa krajiny určenia v prípade vývozu.

2.2.5. Vsádzka na výrobu elektriny a tepla u závodných výrobcov

Vsádzka na výrobu elektriny a tepla u závodných výrobcov sa má uviesť osobitne pre závodné elektrárne, závodné teplárne a závodné výhrevne.

Vsádzka sa vzťahuje na nasledujúce podniky alebo činnosti:

1.	Energetický sektor spolu

1.1.	Z toho: Uhoľné bane

1.2.	Z toho: Ťažba ropy a plynu

1.3.	Z toho: Vsádzka do rafinérií

1.4.	Z toho: Koksárne

1.5.	Z toho: Plynárne

1.6.	Z toho: Vysoké pece

1.7.	Z toho: Zariadenia na skvapalnenie (LNG) a splynovanie

1.8.	Z toho: Plyn na kvapaliny

1.9.	Z toho: Inde neuvedené – Energetika

2.	Priemyselný sektor

2.1.	Z toho: Hutníctvo železa a ocele

2.2.	Z toho: Chemický a petrochemický

2.3.	Z toho: Metalurgia neželezných kovov

2.4.	Z toho: Nekovové minerálne výrobky

2.5.	Z toho: Dopravné zariadenia

2.6.	Z toho: Strojárstvo

2.7.	Z toho: Ťažba a dobývanie

2.8.	Z toho: Potraviny, nápoje a tabak

2.9.	Z toho: Celulóza, papier a polygrafia

2.10.

Z toho: Drevo a drevené výrobky

2.11.

Z toho: Stavebníctvo

2.12.

Z toho: Textil a koža

2.13.

Z toho: Inde neuvedené – Priemysel

3.	Dopravný sektor:

3.1.	Z toho: Potrubná doprava

3.2.	Z toho: Inde neuvedené – Doprava

4.	Ostatné sektory:

4.1.	Z toho: Obchod a služby

4.2.	Z toho: Domácnosti

4.3.	Z toho: Poľnohospodárstvo/lesníctvo

4.4.	Z toho: Rybolov

4.5.	Z toho: Inde neuvedené

2.2.6. Kapacity zásobníkov plynu

1.	Názov Názov miesta skladovacieho zariadenia.

2.	Druh Druh skladovania, ako je vyťažené plynové pole, soľná jaskyňa atď.

3.	Pracovná kapacita Celková kapacita zásobníkov plynu mínus plynová rezerva (poduškový plyn). Plynová rezerva je celkový objem plynu potrebný ako trvalá zásoba na uchovanie primeraného tlaku v podzemnej nádrži a výtlaku počas výstupného cyklu.

4.	Maximálny ťažobný výkon Maximálna miera, pri ktorej sa môže plyn čerpať z príslušného zásobníka.

2.3. Merné jednotky

1.	Množstvo energie

Pokiaľ nie je uvedené inak, množstvo zemného plynu sa uvádza podľa jeho energetického obsahu, t. j. v TJ na základe spalného tepla.

Ak sa vyžadujú fyzické množstvá, jednotka sa uvádza v 106 m3 za predpokladu referenčných podmienok plynu (15 oC, 101,325 kPa).

2.	Energetický obsah

KJ/m3 za predpokladu referenčných podmienok plynu (15 oC, 101,325 kPa).

3.	Pracovná kapacita zásobníka

106 m3 za predpokladu referenčných podmienok plynu (15 oC, 101,325 kPa).

4.	Maximálny ťažobný výkon

106 m3/deň za predpokladu referenčných podmienok plynu (15 oC, 101,325 kPa).

2.4. Odchýlky a výnimky

Neuplatňuje sa.

3. ELEKTRINA A TEPLO

3.1. Príslušné energetické produkty

Táto kapitola zahŕňa teplo a elektrinu.

3.2. Zoznam agregátov

Nasledujúci zoznam agregátov sa stanovuje pre všetky energetické produkty uvedené v zozname v predchádzajúcom bode, pokiaľ nie je uvedené inak.

Príloha A použije na vysvetlenie pojmov, ktoré nie sú osobitne vysvetlené v tejto kapitole. Definície a jednotky uvedené v kapitolách 1, 2, 4 a 5 sa vzťahujú na energetické produkty, ktoré patria medzi tuhé palivá a vyrábané plyny, zemný plyn, ropu a ropné výrobkov, ako aj obnoviteľnú energiu a energiu z odpadu.

3.2.1. Sektor dodávky a transformácie

Nasledujúce špecifické definície sa vzťahujú na agregáty v oblasti elektrickej energie a tepla uvedené v tejto kapitole:

—	Hrubá výroba elektriny: súhrn výroby elektrickej energie všetkými príslušnými výrobnými agregátmi (vrátane prečerpávania) meranej na výstupných svorkách hlavných generátorov.

—

Hrubá výroba tepla: celkové teplo vyrábané inštaláciou, vrátane tepla používaného pomocnými zariadeniami, ktoré používajú horúcu kvapalinu (vykurovanie priestoru, vykurovanie kvapalným palivom atď.) a straty v zariadeniach/výmenníkoch tepelnej siete, ako aj teplo z chemických procesov používané ako primárna energetická forma.

—	Čistá výroba elektriny: hrubá výroba elektriny mínus elektrická energia absorbovaná pomocnými zariadeniami a straty v hlavných generátorových transformátoroch.

—	Čistá výroba tepla: teplo dodávané do distribučného systému určené meraniami výstupných a spätných tokov.

Agregáty uvedené v nasledujúcej tabuľke sa musia stanoviť osobitne pre verejných a pre závodných výrobcov. V rámci týchto dvoch druhov podnikov hrubá aj čistá výroba elektriny, ako aj výroba tepla sa musia uviesť pre elektrárne, teplárne a výhrevne osobitne, ak je to vhodné, pre nasledujúce agregáty:

1.	Výroba spolu

1.1.	Z toho: Jadrová

1.2.	Z toho: Vodná

1.2.1

Z toho: Časť výroby vodnej energie vyrábanej z prečerpávania

1.3.	Z toho: Geotermálna

1.4.	Z toho: Solárna

1.5.	Z toho: Prílivová, vlnová, oceánska

1.6.	Z toho: Veterná

1.7.	Z toho: Palivá Palivá schopné vznietenia alebo zapálenia, t. j. pri reakcii s kyslíkom s cieľom výrazne zvýšiť teplotu a zapálené priamo na výrobu elektriny a/alebo tepla.

1.8.	Z toho: Tepelné čerpadlá Tepelný výstup z tepelných čerpadiel, len ak sa teplo predáva tretím stranám (t. j. v prípadoch, keď sa výroba uskutočňuje v sektore transformácie).

1.9.	Z toho: Elektrické kotly Množstvo tepla z elektrických kotlov, ak sa vyrobené teplo predáva tretím stranám.

1.10.

Z toho: Teplo z chemických procesov

Teplo pochádzajúce z procesov bez vstupnej energie, ako je chemická reakcia.

Nezahŕňa odpadové teplo z procesov poháňaných energiou, ktoré by sa malo uviesť ako teplo vyrábané z príslušného paliva.

1.11.

Z toho: Ostatné zdroje – Elektrina (uveďte)

Agregáty uvedené v nasledujúcej tabuľke sa musia stanoviť ako celkové, osobitne pre elektrinu a teplo, ak je to vhodné. Pre prvé tri agregáty v nasledujúcej tabuľke by sa malo vypočítať množstvo z hodnôt uvedených podľa predchádzajúcej tabuľky a v súlade s nimi.

1.	Hrubá výroba spolu

2.	Vlastné spotreba zariadenia

3.	Čistá výroba spolu

4.	Dovoz Pozri aj vysvetlenie 5 „Vývoz“.

5.	Vývoz Množstvo elektriny sa pokladá za dovážané alebo vyvážané, keď prekročilo politické hranice krajiny, či už bolo, alebo nebolo colne odbavené. Ak sa elektrina prepravuje cez krajinu, množstvo by sa malo uviesť v dovoze aj vo vývoze.

6.	Použité pre tepelné čerpadlá

7.	Použité pre parné kotle poháňané elektrinou

8.	Použité na prečerpávanie

9.	Použité pri výrobe elektriny

10.

Dodávka energie

V prípade elektriny: súhrn čistej produkcie elektrickej energie dodávanej všetkými elektrárňami v krajine, znížené o množstvo použité pre tepelné čerpadlá, pre parné kotly poháňané elektrinou, pri prečerpávaní a znížené alebo zvýšené o vývoz alebo dovoz.

V prípade tepla: súhrn čistej produkcie tepla určeného na predaj všetkými zariadeniami v danej krajine, zníženého o teplo použiteé na výrobu elektriny a zníženého alebo zvýšeného o vývoz alebo o dovoz.

11.	Straty pri prenose a distribúcii Všetky straty z dôvodu dopravy a distribúcie elektrickej energie a tepla. V prípade elektriny, vrátane strát v transformátoroch, ktoré sa nepovažujú za súčasť elektrární.

12.	Spotreba (vypočítaná) spolu

13.	Štatistický rozdiel

14.	Spotreba (zistená) spolu

Vyrábaná elektrina, predávané teplo a použité množstvo paliva vrátane ich príslušnej celkovej energie (na základe ich výhrevnosti okrem zemného plynu, ktorý je založený na spalnom teple) z palív uvedených na zozname v nasledujúcej tabuľke sa musia stanoviť osobitne pre verejných výrobcov a pre závodných výrobcov. V rámci týchto dvoch druhov sa musí táto výroba elektriny a tepla uviesť osobitne pre elektrárne, teplárne a výhrevne, ak je to vhodné:

1.	Tuhé palivá a vyrobené plyny:

1.1.

Antracit

1.2.	Koksovateľné uhlie

1.3.	Ostatné bituminózne uhlie

1.4.	Subbituminózne uhlie

1.5.	Lignit/hnedé uhlie

1.6.

Rašelina

1.7.	Čiernouhoľné brikety

1.8.	Koksárenský koks

1.9.	Plynárenský koks

1.10.

Čiernouhoľný decht

1.11.

BKB (brikety z hnedého uhlia)

1.12.

Svietiplyn

1.13.

Koksárenský plyn

1.14.

Vysokopecný plyn

1.15.

Kyslíkový plyn z oceliarskej pece

2.	Ropa a ropné výrobky:

2.1.	Surová ropa

2.2.

NGL

2.3.	Rafinérsky plyn

2.4.

LPG

2.5.	Ťažký benzín

2.6.	Letecký petrolej

2.7.	Ostatný petrolej

2.8.	Plynový olej/nafta (destilovaný vykurovací olej)

2.9.	Ťažký vykurovací olej

2.10.

Bitúmen (vrátane orimulsion)

2.11.

Ropný koks

2.12.

Ostatné ropné výrobky

3.	Zemný plyn

4.	Obnoviteľná energia a energia z odpadu

4.1.	Priemyselný odpad (neobnoviteľný)

4.2.	Komunálny odpad (obnoviteľný)

4.3.	Komunálny odpad (neobnoviteľný)

4.4.	Drevo, drevný odpad a ostatný tuhý odpad

4.5.	Skládkový plyn

4.6.	Splaškový plyn

4.7.	Ostatné bioplyny

4.8.	Kvapalné biopalivá

3.2.2. Spotreba elektriny a tepla v energetickom sektore

1.	Energetický sektor spolu Nezahŕňa vlastnú spotrebu zariadenia, použitie na prečerpávanie, pre tepelné čerpadlá a elektrické kotly

1.1.	Z toho: Uhoľné bane

1.2.	Z toho: Ťažba ropy a plynu

1.3.	Z toho: Čiernouhoľné briketárne

1.4.	Z toho: Koksárne

1.5.	Z toho: Hnedouhoľné/rašelinové briketárne

1.6.	Z toho: Plynárne

1.7.	Z toho: Vysoké pece

1.8.	Z toho: Ropné rafinérie

1.9.	Z toho: Jadrový priemysel

1.10.

Z toho: Zariadenia na skvapaľňovanie uhlia

1.11.

Z toho: Zariadenia na skvapalnenie (LNG) alebo splynovanie

1.12.

Z toho: Zariadenia na splynovanie (bioplyn)

1.13.

Z toho: Plyn na kvapaliny

1.14.

Z toho: Inde neuvedené – Energetika

3.2.3. Špecifikácia konečného použitia energie

1.	Priemyselný sektor

1.1.	Z toho: Hutníctvo železa a ocele

1.2.	Z toho: Chemický a petrochemický

1.3.	Z toho: Metalurgia neželezných kovov

1.4.	Z toho: Nekovové minerálne výrobky

1.5.	Z toho: Dopravné zariadenia

1.6.	Z toho: Strojárstvo

1.7.	Z toho: Ťažba a dobývanie

1.8.	Z toho: Potraviny, nápoje a tabak

1.9.	Z toho: Celulóza, papier a polygrafia

1.10.

Z toho: Drevo a drevené výrobky

1.11.

Z toho: Stavebníctvo

1.12.

Z toho: Textil a koža

1.13.

Z toho: Inde neuvedené – Priemysel

2.	Sektor dopravy

2.1.	Z toho: Železničná doprava

2.2.	Z toho: Potrubná doprava

2.3.	Z toho: Inde neuvedené – Doprava

3.	Domácnosti

4.	Obchod a služby

5.	Poľnohospodárstvo/lesníctvo

Rybolov

7.	Inde neuvedené – Ostatné

3.2.4. Dovoz a vývoz

Dovoz a vývoz množstva elektriny a tepla danou krajinou.

3.2.5. Čistá výroba elektriny a čistá výroba tepla závodnými výrobcami

Čistá výroba elektriny a čistá výroba tepla závodnými výrobcami vyrábajúcimi elektrinu a teplo sa má uviesť osobitne pre teplárne, pre elektrárne a pre výhrevne v nasledujúcich zariadeniach alebo činnostiach:

1.	Energetický sektor spolu

1.1.	Z toho: Uhoľné bane

1.2.	Z toho: Ťažba ropy a plynu

1.3.	Z toho: Čiernouhoľné briketárne

1.4.	Z toho: Koksárne

1.5.	Z toho: Hnedouhoľné/rašelinové briketárne

1.6.	Z toho: Plynárne

1.7.	Z toho: Vysoké pece

1.8.	Z toho: Ropné rafinérie

1.9.	Z toho: Zariadenia na skvapaľňovanie uhlia

1.10.

Z toho: Zariadenia na skvapalnenie (LNG)/splynovanie

1.11.

Z toho: Zariadenia na splynovanie (bioplyn)

1.12.

Z toho: Plyn na kvapaliny

1.13.

Z toho: Zariadenia na výrobu dreveného uhlia

1.14.

Z toho: Inde neuvedené – Energetika

2.	Všetky ostatné sektory: rovnaké ako zoznam agregátov podľa „3.2.3 Špecifikácia konečného použitia energie“.

3.2.6. Vsádzka na výrobu elektriny a tepla u závodných výrobcov

Vsádzka na výrobu elektriny a tepla u závodných výrobcov sa má uviesť osobitne pre závodné elektrárne, závodné teplárne a závodné výhrevne.

Pre tuhé palivá a vyrobené plyny použité závodnými výrobcami sa musí uviesť množstvo nasledujúcich energetických produktov: antracit, koksovateľné uhlie, ostatné bituminózne uhlie, subbituminózne uhlie, lignit/hnedé uhlie, rašelina, čiernouhoľné brikety, koksárenský koks, plynárenský koks, čiernouhoľný decht, hnedouhoľné/rašelinové brikety, svietiplyn, koksárenský plyn, vysokopecný plyn a kyslíkový plyn z oceliarskej pece. Ich vstupné množstvo sa musí uviesť pre zariadenia v nasledujúcich činnostiach:

1.	Energetický sektor spolu

1.1.	Z toho: Uhoľné bane

1.2.	Z toho: Čiernouhoľné briketárne

1.3.	Z toho: Koksárne

1.4.	Z toho: Hnedouhoľné/rašelinové briketárne

1.5.	Z toho: Plynárne

1.6.	Z toho: Vysoké pece

1.7.	Z toho: Ropné rafinérie

1.8.	Z toho: Skvapaľňovanie uhlia

1.9.	Z toho: Inde neuvedené – Energetika

2.	Priemyselný sektor

2.1.	Z toho: Hutníctvo železa a ocele

2.2.	Z toho: Chemický a petrochemický

2.3.	Z toho: Metalurgia neželezných kovov

2.4.	Z toho: Nekovové minerálne výrobky

2.5.	Z toho: Dopravné zariadenia

2.6.	Z toho: Strojárstvo

2.7.	Z toho: Ťažba a dobývanie

2.8.	Z toho: Potraviny, nápoje a tabak

2.9.	Z toho: Celulóza, papier a polygrafia

2.10.

Z toho: Drevo a drevené výrobky

2.11.

Z toho: Stavebníctvo

2.12.

Z toho: Textil a koža

2.13.

Z toho: Inde neuvedené – Priemysel

3.	Dopravný sektor

3.1.	Z toho: Železničný

3.2.	Z toho: Inde neuvedené – Doprava

4.	Ostatné sektory

4.1.	Z toho: Obchod a služby

4.2.	Z toho: Domácnosti

4.3.	Z toho: Poľnohospodárstvo/lesníctvo

4.4.	Z toho: Rybolov

4.5.	Z toho: Inde neuvedené

V prípade ropných výrobkov použitých závodnými výrobcami sa musí uviesť množstvo z nasledujúcich energetických produktov: surová ropa, NGL, rafinérsky plyn, LPG, ťažký benzín, letecký petrolej, ostatný petrolej, plynový olej/nafta (destilovaný vykurovací olej), ťažký vykurovací olej, bitúmen (vrátane orimulsion), ropný koks a ostatné ropné výrobky. Ich vstupné množstvo sa musí uviesť pre zariadenia v nasledujúcich činnostiach:

1.	Energetický sektor spolu

1.1.	Z toho: Uhoľné bane

1.2.	Z toho: Ťažba ropy a plynu

1.3.	Z toho: Koksárne

1.4.	Z toho: Vysoké pece

1.5.	Z toho: Plynárne

1.6.	Z toho: Inde neuvedené – Energetika

2.	Priemyselný sektor

2.1.	Z toho: Hutníctvo železa a ocele

2.2.	Z toho: Chemický a petrochemický

2.3.	Z toho: Metalurgia neželezných kovov

2.4.	Z toho: Nekovové minerálne výrobky

2.5.	Z toho: Dopravné zariadenia

2.6.	Z toho: Strojárstvo

2.7.	Z toho: Ťažba a dobývanie

2.8.	Z toho: Potraviny, nápoje a tabak

2.9.	Z toho: Celulóza, papier a polygrafia

2.10.

Z toho: Drevo a drevené výrobky

2.11.

Z toho: Stavebníctvo

2.12.

Z toho: Textil a koža

2.13.

Z toho: Inde neuvedené – Priemysel

3.	Dopravný sektor

3.1.	Z toho: Potrubná doprava

3.2.	Z toho: Inde neuvedené – Doprava

4.	Ostatné sektory

4.1.	Z toho: Obchod a služby

4.2.	Z toho: Domácnosti

4.3.	Z toho: Poľnohospodárstvo/lesníctvo

4.4.	Z toho: Rybolov

4.5.	Z toho: Inde neuvedené

V prípade zemného plynu použitého závodnými výrobcami sa musí uviesť množstvo pre zariadenia v nasledujúcich činnostiach:

1.	Energetický sektor spolu

1.1.	Z toho: Uhoľné bane

1.2.	Z toho: Ťažba ropy a plynu

1.3.	Z toho: Vstupné materiály pre naftové rafinérie

1.4.	Z toho: Koksárne

1.5.	Z toho: Plynárne

1.6.	Z toho: Vysoké pece

1.7.	Z toho: Zariadenia na skvapalnenie (LNG) a splynovanie

1.8.	Z toho: Plyn na kvapaliny

1.9.	Z toho: Inde neuvedené – Energetika

2.	Priemyselný sektor

2.1.	Z toho: Hutníctvo železa a ocele

2.2.	Z toho: Chemický a petrochemický

2.3.	Z toho: Metalurgia neželezných kovov

2.4.	Z toho: Nekovové minerálne výrobky

2.5.	Z toho: Dopravné zariadenia

2.6.	Z toho: Strojárstvo

2.7.	Z toho: Ťažba a dobývanie

2.8.	Z toho: Potraviny, nápoje a tabak

2.9.	Z toho: Celulóza, papier a polygrafia

2.10.

Z toho: Drevo a drevené výrobky

2.11.

Z toho: Stavebníctvo

2.12.

Z toho: Textil a koža

2.13.

Z toho: Inde neuvedené – Priemysel

3.	Dopravný sektor

3.1.	Z toho: Potrubná doprava

3.2.	Z toho: Inde neuvedené – Doprava

4.	Ostatné sektory:

4.1.	Z toho: Obchod a služby

4.2.	Z toho: Domácnosti

4.3.	Z toho: Poľnohospodárstvo/lesníctvo

4.4.	Z toho: Rybolov

4.5.	Z toho: Inde neuvedené

V prípade obnoviteľnej energie a energie z odpadu použitých závodnými výrobcami sa musí uviesť množstvo pre nasledujúce energetické produkty: geotermálna energia, solárna termálna, priemyselný odpad (neobnoviteľný), komunálny odpad (obnoviteľný), komunálny odpad (neobnoviteľný), drevo/drevný odpad/ostatný tuhý odpad, skládkový plyn, splaškový plyn, ostatné bioplyny a kvapalné biopalivá. Ich vstupné množstvo sa musí uviesť pre zariadenia v nasledujúcich činnostiach:

1.	Energetický sektor spolu

1.1.	Z toho: Zariadenia na splynovanie

1.2.	Z toho: Uhoľné bane

1.3.	Z toho: Čiernouhoľné briketárne

1.4.	Z toho: Koksárne

1.5.	Z toho: Ropné rafinérie

1.6.	Z toho: Hnedouhoľné/rašelinové briketárne

1.7.	Z toho: Plynárne

1.8.	Z toho: Vysoké pece

1.9.	Z toho: Zariadenia na výrobu dreveného uhlia

1.10.

Z toho: Inde neuvedené – Energetika

2.	Priemyselný sektor

2.1.	Z toho: Hutníctvo železa a ocele

2.2.	Z toho: Chemický a petrochemický

2.3.	Z toho: Metalurgia neželezných kovov

2.4.	Z toho: Nekovové minerálne výrobky

2.5.	Z toho: Dopravné zariadenia

2.6.	Z toho: Strojárstvo

2.7.	Z toho: Ťažba a dobývanie

2.8.	Z toho: Potraviny, nápoje a tabak

2.9.	Z toho: Celulóza, papier a polygrafia

2.10.

Z toho: Drevo a drevené výrobky

2.11.

Z toho: Stavebníctvo

2.12.

Z toho: Textil a koža

2.13.

Z toho: Inde neuvedené – Priemysel

3.	Dopravný sektor

3.1.	Z toho: Železničná doprava

3.2.	Z toho: Inde neuvedené – Doprava

4.	Ostatné sektory:

4.1.	Z toho: Obchod a služby

4.2.	Z toho: Domácnosti

4.3.	Z toho: Poľnohospodárstvo/lesníctvo

4.4.	Z toho: Rybolov

4.5.	Z toho: Inde neuvedené

3.3. Štrukturálne údaje o výrobe elektriny a tepla

3.3.1. Čistý maximálny elektrický výkon a špičkové zaťaženie

Výkon by sa mal uviesť k 31. decembru príslušného roka.

Zahŕňa elektrický výkon elektrární a teplární.

Čistý maximálný elektrický výkon je súhrn čistých maximálnych výkonov všetkých staníc, ktoré sú zohľadnené jednotlivo počas príslušného obdobia prevádzky. Obdobie prevádzky predpokladané na súčasné účely je nepretržitá prevádzka: v praxi 15 hodín alebo viac denne. Čistý maximálny výkon je maximálny výkon predpokladaný za výhradne činný výkon, ktorý možno dodávať nepretržite v rámci plnej prevádzky zariadenia pri výstupe do siete. Špičkové zaťaženie je definované ako najvyššia hodnota výkonu absorbovaného alebo dodávaného sieťou alebo kombináciou sietí v krajine.

Nasledujúce množstvo sa musí uviesť iba pre sieť:

Spolu

Jadrová

Vodná

3.1.	Z toho: Prečerpávanie

4.	Geotermálna

Solárna

6.	Prílivová, vlnová, oceánska

Veterná

Palivá

8.1.	Z toho: Para

8.2.	Z toho: Spaľovacie motory

8.3.	Z toho: Plynová turbína

8.4.	Z toho: Kombinovaný cyklus

8.5.	Z toho: Ostatné Špecifikuje sa, ak sa uvedie.

9.	Špičkové zaťaženie

10.	Dostupná kapacita v čase špičky

11.	Dátum a čas špičkového zaťaženia

3.3.2. Čistý maximálny elektrický výkon palív

Čistý maximálny elektrický výkon palív sa musí uviesť pre verejných výrobcov aj pre závodných výrobcov a osobitne pre každý druh jednopalivového a viacpalivového zariadenia uvedeného v nasledujúcej tabuľke. Pre všetky viacpalivové zariadenia je potrebné pridať označenie, aký druh paliva sa používa ako primárne palivo a ako alternatívne palivo.

1.	Jednopalivové

1.1.	Na uhlie alebo uhoľné produkty Zahrňuje kapacity na spaľovanie koksárenského plynu, vysokopecného plynu a kyslíkového plynu z oceliarskej pece.

1.2.	Na kvapalné palivá Vrátane kapacity na rafinérske plyny.

1.3.	Na zemný plyn Vrátane kapacity na svietiplyn.

1.4.	Na rašelinu

1.5.	Na spáliteľné obnoviteľné zdroje a odpad

2.	Viacpalivové, tuhé a kvapalné

3.	Viacpalivové, tuhé a zemný plyn

4.	Viacpalivové, kvapalné a zemný plyn

5.	Viacpalivové, tuhé, kvapalné a zemný plyn

Viacpalivové systémy zahŕňajú len jednotky, ktoré môžu spaľovať viac ako jeden druh paliva v nepretržitej prevádzke. Zariadenia s oddelenými jednotkami, ktoré používajú rôzne palivá, by sa mali rozdeliť do príslušných jednopalivových kategórií.

3.4. Merné jednotky

1.	Množstvo energie

Elektrina: GWh

Teplo: TJ

Tuhé palivá a vyrobené plyny: uplatňujú sa merné jednotky z kapitoly 1 tejto prílohy.

Zemný plyn: uplatňujú sa merné jednotky z kapitoly 2 tejto prílohy.

Ropa a ropné výrobky: uplatňujú sa merné jednotky z kapitoly 4 tejto prílohy.

Obnoviteľné zdroje a odpad: uplatňujú sa merné jednotky z kapitoly 5 tejto prílohy.

Výkon

Elektrický výkon: MWe

Tepelný výkon: MWt

3.5. Odchýlky a výnimky

Francúzsko má odchýlku na vykazovanie agregátov v súvislosti s teplom. Platnosť tejto odchýlky skončí hneď, ako bude môcť Francúzsko zaslať túto správu, a v každom prípade nie neskôr než štyri roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

4. ROPA A ROPNÉ VÝROBKY

4.1. Príslušné energetické produkty

Pokiaľ nie je uvedené inak, toto zhromažďovanie údajov sa vzťahuje na všetky nasledujúce energetické produkty:

Energetický produkt

Vymedzenie pojmov

1.	Surová ropa

Surová ropa je minerálny olej prírodného pôvodu, ktorý obsahuje zmes uhľovodíkov a pridružených nečistôt, ako je síra. Vyskytuje sa v kvapalnom skupenstve pri normálnej atmosférickej teplote a tlaku a jeho fyzické vlastnosti (hustota, viskozita atď.) sa veľmi menia. Do tejto kategórie patrí plynový kondenzát získavaný z pridruženého a nepridruženého plynu pri komerčnej ťažbe surovej ropy.

2.	NGL (gazolín)

NGL sú kvapalné alebo skvapalnené uhľovodíky získavané zo zemného plynu v deliacich zariadeniach alebo zariadeniach na spracovanie plynu. Kvapaliny zemného plynu zahŕňajú etán, propán, bután (bežné a izolované) (izo) pentán a pentán plus (niekedy sa nazýva ako prírodný benzín alebo gazolín).

3.	Rafinérske medziprodukty

Rafinérske medziprodukty sú výrobky z ropy určené na ďalšie spracovanie (napríklad primárny vykurovací alebo vákuový plynový olej) okrem miešania. Ďalším spracovaním sa premení na jednu alebo viac zložiek a/alebo hotové výrobky. Táto definícia takisto zahŕňa návrat z petrochemického priemyslu do rafinérskeho priemyslu (napríklad pyrolýzny benzín, frakcie C4, plynový olej a frakcie vykurovacieho oleja).

4.	Aditíva/oxygenáty

Aditíva sú neuhľovodíkové zlúčeniny pridávané alebo zmiešané s výrobkom na úpravu vlastností paliva (oktán, cetán, vlastnosti za studena atď.):

—	oxygenáty, ako sú alkoholy (metanol, etanol), étery [ako je MTBE (metyltercbutyléter), ETBE (etyltercbutyléter), TAME (terciárny amylmetyléter)],

—	estery (napríklad repkové semeno alebo dimetylester atď.),

—	chemické zlúčeniny (ako sú TML, TEL a detergenty).

Poznámka: Množstvo aditív/oxygenátov (alkoholy, étery, estery a ostatné chemické zlúčeniny) uvedené v tejto kategórii by sa malo týkať množstiev určených na miešanie s palivami alebo na použitie ako palivo.

4.1.	Z toho: Biopalivá

Biobenzín a bionafta: Uplatňujú sa definície uvedené v kapitole 5, Obnoviteľná energia a energia z odpadu.

Množstvo kvapalných biopalív uvedených v tejto kategórii sa vzťahuje na biopalivo, a nie na celkový objem kvapalín, do ktorých sa biopalivá miešajú.

Nezahŕňa celý obchod s biopalivami, ktoré sa nezmiešali s dopravným palivom (t. j. v ich čistej forme); tieto palivá by sa mali uviesť podľa kapitoly 5. Biopalivá predávané ako časť dopravných palív by sa mali uviesť v príslušnom výrobku s označením časti biopaliva.

5.	Ostatné uhľovodíky

Syntetická ropa z bituminóznych pieskov, olejových bridlíc atď., tekuté výrobky zo skvapalňovania uhlia (pozri kapitolu 1), výroba kvapalín z úpravy zemného plynu na benzín (pozri kapitolu 2), hydrogénové a emulgované oleje (napríklad orimulsion).

Nezahŕňa produkciu olejových bridlíc, na ktorú sa vzťahuje kapitola 1.

Produkcia olejových bridlíc (druhotný výrobok) sa má uviesť ako „Z iných zdrojov“ v kategórii „Ostatné uhľovodíky“.

6.	Rafinérsky plyn (neskvapalnený)

Rafinérsky plyn obsahuje zmes nekondenzovateľných plynov skladajúcich sa najmä z vodíka, metánu, etánu a alkénov, ktoré sa získavajú počas destilácie surovej ropy alebo spracovania ropných výrobkov (napríklad krakovanie) v rafinériách. Zahŕňa aj plyny vrátené z petrochemického priemyslu.

Etán

Prírodný plynný uhľovodík s rovným reťazcom (C2H6) extrahovaný zo zemného plynu a toku rafinérskych plynov.

LPG

LPG sú ľahko nasýtené parafinické uhľovodíky pochádzajúce z rafinérskeho spracovania, stabilizácie surovej ropy a spracovania zemného plynu. Obsahujú najmä propán (C3H8) a bután (C4H10) alebo ich zmes. Takisto môžu obsahovať propylén, butylén, izopropylén a izobutylén. Na účely dopravy a skladovania sú LPG skvapalnené pod tlakom

9.	Ťažký benzín

Ťažký benzín je surovina určená buď pre petrochemický priemysel (napríklad výroba etylénu alebo výroba aromatických látok), alebo na výrobu benzínu úpravou alebo izomeráciou v rafinérii.

Ťažký benzín zahŕňa materiál v destilačnom rozpätí od 30 oC do 210 oC alebo časti tohto rozpätia.

10.	Automobilový benzín

Automobilový benzín obsahuje zmes ľahkých uhľovodíkov destilujúcich medzi 35 oC a 215 oC. Používa sa ako palivo pre pozemné palivové motory so vznetovým zapaľovaním. Automobilový benzín môže obsahovať aditíva, oxygenáty a činidlá zlepšujúce oktánové číslo vrátane zlúčenín olova, ako je TEL (tetraetylolovo) a TML (tetrametylolovo).

Zahŕňa zložky na miešanie do automobilového benzínu (okrem aditív/oxygenátov), napr. alkyláty, izomeráty, reformáty, štiepený benzín určený na použitie ako hotový automobilový benzín.

10.1.

Z toho: Biobenzín

Uplatňujú sa definície uvedené v kapitole 5, Obnoviteľná energia a energia z odpadu.

11.	Letecký benzín

Letecký benzín pripravený špeciálne pre letecké piestové motory s oktánovým číslom vyhovujúcim týmto motorom, s bodom tuhnutia –60 oC a destilačným rozpätím zvyčajne medzi 30 oC a 180 oC.

12.	Tryskové palivo benzínového typu (na báze ťažkého benzínu alebo JP4)

Zahŕňa všetky ľahké uhľovodíkové oleje na použitie v leteckých turbínových hnacích jednotkách destilujúce medzi 100 oC a 250 oC. Získavajú sa miešaním leteckých petrolejov a benzínov alebo ťažkých benzínov takým spôsobom, že obsah aromátov nepresahuje 25 % objemu a tlak pár je medzi 13,7 kPa a 20,6 kPa.

13.	Letecký petrolej

Letecký petrolej sa používa pre letecké turbínové hnacie jednotky. Má rovnaké destilačné vlastnosti v rozpätí od 150 oC do 300 oC (všeobecne nie nad 250 oC) a bod vzplanutia ako petrolej. Okrem toho má zvláštne špecifikácie (ako je bod tuhnutia), ktoré určuje Medzinárodná asociácia pre leteckú dopravu (IATA).

Zahŕňa zložky na miešanie do leteckého petroleja.

14.	Ostatný petrolej

Rafinovaný ropný destilát sa používa v iných odvetviach ako letecká doprava. Destiluje medzi 150 oC a 300 oC.

15.	Plynový olej/nafta (destilovaný vykurovací olej)

Plynový olej/nafta je predovšetkým stredný destilát destilujúci medzi 180 oC do 380 oC. Zahŕňa zložky na miešanie. V závislosti od použitia je k dispozícii niekoľko druhov:

15.1.

Z toho: Motorová nafta

Motorová nafta pre vznetové motory (osobné automobily, nákladné automobily atď.) obyčajne s nízkym obsahom síry;

15.1.1.

Od 15.1, z toho: Bionafta

Uplatňujú sa definície uvedené v kapitole 5, Obnoviteľná energia a energia z odpadu.

15.2.

Z toho: Vykurovací a iný plynový olej

Ľahký vykurovací olej na priemyselné a komerčné použitie, lodná nafta a nafta používaná v železničnej doprave, iné plynové oleje vrátane ťažkých plynových olejov, ktoré destilujú medzi 380 oC a 540 oC a ktoré sa používajú ako petrochemické suroviny.

16.	Ťažký vykurovací olej

Všetky zvyškové (ťažké) vykurovacie oleje (vrátane tých, ktoré sa získali zmiešaním). Kinematická viskozita je nad 10 cSt pri 80 oC. Bod vzplanutia je vždy vyšší ako 50 oC a hustota vždy presahuje 0,90 kg/l.

16.1.

Z toho: S nízkym obsahom síry

Ťažký vykurovací olej s obsahom síry pod 1 %.

16.2.

Z toho: S vysokým obsahom síry

Ťažký vykurovací olej s obsahom síry 1 % a viac.

17.	Lakový benzín a SBP

Rafinované destilátové medziprodukty pri destilácii v rozpätí ťažkého benzínu/leteckého petroleja. Členia sa na:

—	Technický benzín (SBP): Ľahké oleje destilované medzi 30 oC a 200 oC. Existuje 7 alebo 8 druhov priemyselného benzínu podľa toho, kde sa v destilačnom rozpätí uskutoční rez. Tieto druhy sa definujú podľa teplotného rozdielu medzi objemom destilácie pri 5 % a 90 % (maximálne 60 oC).

—	Lakový benzín: priemyselný benzín s bodom vzplanutia nad 30 oC. Destilačné rozpätie lakového benzínu je 135 oC až 200 oC.

18.	Lubrikanty (mazivá)

Uhľovodíky vyrobené z destilačného vedľajšieho produktu; používajú sa najmä na zníženie trenia medzi povrchmi ložísk.

Zahŕňajú všetky hotové druhy mazacích olejov od vretenového až po valcový olej a druhy použité v olejoch vrátane motorových olejov a všetkých základných druhov mazacích olejov.

19.

Bitúmen

Tuhý, polotuhý alebo väzký uhľovodík s koloidnou štruktúrou, hnedej až čiernej farby; získava sa ako zvyšok pri destilácii surovej ropy vákuovou destiláciou ropných zvyškov z atmosférickej destilácie. Bitúmen sa často označuje ako asfalt a používa sa najmä pri stavbe ciest a na strechy.

Zahŕňa skvapalnený a riedený bitúmen.

20.	Parafínové vosky

Sú to nasýtené alifatické uhľovodíky. Tieto vosky sú zvyšky extrahované pri odparafínovaní mazacích olejov. Majú kryštalickú štruktúru, viac-menej jemnú v závislosti od druhu. Hlavné charakteristiky sú tieto: sú bezfarebné, bez zápachu, priesvitné, s bodom tavenia nad 45 oC.

21.	Ropný koks

Čierny tuhý vedľajší produkt získavaný najmä krakovaním alebo karbonizáciou získaných ropných medziproduktov, zbytkov z vákuovej destilácie a dechtov a smoly v procesoch, ako je predĺžené alebo fluidné koksovanie. Obsahuje najmä uhlík (90 % až 95 %) a má nízky obsah popola. Používa sa ako surovina v koksárňach, v oceliarskom priemysle na vykurovanie, výrobu elektród a výrobu chemických látok. Dve najdôležitejšie kvalitatívne triedy sú „zelený koks“ a „kalcinovaný koks“.

Zahŕňa „katalyzátorový koks“, ktorý sa usadí na katalyzátore počas rafinérskeho procesu; tento koks nie je možné získať späť a obyčajne sa používa v rafinérii ako rafinérske palivo.

22.	Ostatné výrobky

Všetky výrobky, ktoré tu nie sú špecificky uvedené, napríklad decht a síra.

Zahŕňajú aromatické látky (napríklad BTX alebo benzén, toluén a xylén) a alkény (napríklad propylén) vyrábané v rafinérii.

4.2. Zoznam agregátov

Nasledujúci zoznam agregátov sa stanovuje pre všetky energetické produkty uvedené v zozname v predchádzajúcom bode, pokiaľ nie je uvedené inak.

4.2.1. Sektor dodávky a transformácie

Nasledujúca tabuľka sa vzťahuje len na surovú ropu, NGL, rafinérske suroviny, aditíva, biopalivá a ostatné uhľovodíky:

1.	Domáca produkcia Nevzťahuje sa na rafinérske medziprodukty a biopalivá.

2.	Z ostatných zdrojov Aditíva, biopalivá a ostatné uhľovodíky, ktorých výroba už bola zahrnutá v bilanciách iných palív. Nevzťahuje sa na surovú ropu, NGL a rafinérske medziprodukty.

2.1.	Z toho: Z uhlia Zahŕňa kvapaliny vyrábané v zariadeniach na skvapalňovanie uhlia, kvapaliny z koksární.

2.2.	Z toho: Zo zemného plynu Výroba syntetického benzínu môže vyžadovať ako surovinu zemný plyn. Množstvo plynu na výrobu metanolu sa stanovuje podľa kapitoly 2, zatiaľ čo sa tu uvádza príjem metanolu.

2.3.	Z toho: Z obnoviteľných zdrojov Zahŕňa biopalivá, ktoré sú určené na miešanie s dopravnými palivami. Výroba sa stanovuje podľa kapitoly 5, zatiaľ čo množstvo na miešanie sa stanovuje tu.

3.	Spätné toky z petrochemického sektora Hotové výrobky alebo polovýrobky, ktoré sa vracajú od koncového spotrebiteľa do rafinérií na spracovanie, miešanie alebo predaj. Obyčajne sú vedľajšie produkty petrochemickej výroby. Vzťahuje sa len na rafinérske medziprodukty.

4.	Reklasifikované produkty Dovážané ropné výrobky, ktoré sa opätovne zatriedili ako suroviny na ďalšie spracovanie v rafinérii, bez dodania koncovým spotrebiteľom. Vzťahuje sa len na rafinérske medziprodukty.

Dovoz a vývoz

Zahŕňa množstvo surovej ropy a výrobky dovážané a vyvážané na základe dohôd o spracovaní (t. j. rafinácia na účet). Surová ropa a NGL by sa mali uviesť ako výrobky prichádzajúce z krajiny pôvodu; rafinérske medziprodukty a hotové výrobky by sa mali uviesť ako výrobky prichádzajúce z krajiny poslednej zásielky.

Zahŕňa každý skvapalnený plyn (napríklad LPG) získavaný počas opätovného splynovania dovážaného skvapalneného zemného plynu a ropné výrobky dovážané alebo vyvážané priamo petrochemickým priemyslom.

Poznámka: Každý obchod s biopalivami, ktoré neboli zmiešané s dopravnými palivami (t. j. v ich čistej forme), by sa mal uviesť v dotazníku o obnoviteľných energiách.

Opätovný vývoz ropy dovážanej na spracovanie v rámci colných oblastí by sa mal zahŕňať ako vývoz výrobku z krajiny spracovania do konečnej destinácie.

6.	Priame použitie Surová ropa, NGL, aditíva a oxygenáty (a tá časť, čo sú biopalivá) a ostatné uhľovodíky použité priamo bez spracovania v ropných rafinériách. Zahŕňa surovú ropu spaľovanú pri výrobe elektriny.

7.	Zmena stavu zásob Budovanie zásob sa uvádza ako záporné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako kladné číslo.

8.	Vypočítaná vsádzka do rafinérie Vypočítané celkové množstvo výrobku na vsádzku do rafinérskeho procesu. Definuje sa ako: Domáca produkcia + z ostatných zdrojov + spätné toky z priemyslu + reklasifikované produkty + dovoz – vývoz – priame použitie + zmena stavu zásob

9.	Štatistické rozdiely Definované ako vypočítaná vsádzka do rafinérie mínus zistená.

10.	Zistená vsádzka do rafinérie Množstvo merané ako vstup do rafinérií

11.	Rafinérske straty Rozdiel medzi vsádzkou do rafinérie (zistenou) a hrubým rafinérskym výstupom. Straty sa môžu vyskytnúť počas destilácie z dôvodu vyparovania. Uvádzané straty sú kladné. Môžu sa vyskytnúť nárasty v objeme, ale žiadne nárasty v hmostnosti.

12.

Počiatočné a konečné celkové zásoby na vnútroštátnom území

Všetky zásoby na vnútroštátnom území vrátane zásob, ktoré skladujú vlády, hlavní spotrebitelia alebo skladovateľské organizácie, zásoby uskladnené na palube prichádzajúcich oceánskych lodí, zásoby v colných oblastiach a zásoby pre ostatné strany, v rámci bilaterálnej vládnej dohody alebo bez nej. Počiatok a koniec sa vzťahuje na prvý a posledný deň vykazovaného obdobia.

13.	Výhrevnosť Produkcia, dovoz a vývoz a celkový priemer.

Nasledujúca tabuľka sa týka len hotových výrobkov (rafinérsky plyn, etán, LPG, ťažký benzín, automobilový benzín, letecký benzín, tryskové palivo benzínového typu, letecký petrolej, ostatný petrolej, plynový olej/nafta, vykurovací olej s nízkym a vysokým obsahom síry, lakový benzín a SBP, lubrikanty, bitúmen, parafínové vosky, ropný koks a ostatné výrobky). Surová ropa a NGL použité pri priamom spaľovaní by sa mali uviesť v dodávkach hotových výrobkov a v reklasifikácii medziproduktov:

1.	Vstupy prvotných produktov Zahŕňa množstvo pôvodnej (domácej) alebo dovážanej surovej ropy (vrátane kondenzátov) a pôvodného NGL použitého priamo bez spracovania v ropnej rafinérii a množstvo spätných tokov z petrochemického priemyslu, ktoré, hoci nejde o primárne palivo, sa používa priamo.

2.	Hrubý rafinérsky výstup Výroba hotových výrobkov v rafinérii alebo zariadení na miešanie. Nezahŕňa straty z rafinérií, ale zahŕňa rafinérske palivo.

3.	Recyklované výrobky Hotové výrobky, ktoré druhýkrát prešli marketingovou sieťou po tom, ako už boli raz dodané koncovým spotrebiteľom (napríklad použité lubrikanty, ktoré sa opätovne spracúvajú). Toto množstvo by sa malo oddeliť od petrochemických spätných tokov.

4.	Rafinérske palivo Ropné výrobky spotrebované na podporu prevádzky v rafinérii. Nezahŕňa výrobky použité ropnými spoločnosťami mimo rafinérskeho procesu, napríklad zásobníky alebo ropné tankery. Zahŕňa palivá použité pri výrobe elektriny a predávaného tepla v rafinériách.

4.1.	Z toho: Používa sa pri výrobe elektriny Množstvo používané pri výrobe elektriny v zariadeniach v rafinériách.

4.2.	Z toho: Použité v teplárňach Množstvo použité v teplárňach v rafinériách.

5.	Dovoz a vývoz

6.	Medzinárodné námorné zásobníky

Reklasifikácia medziproduktov

Množstvo opätovne zatriedené buď preto, lebo sa jeho špecifikácia zmenila, alebo preto, lebo sa zmiešalo do iného výrobku.

Negatívny vstup pre jeden výrobok sa kompenzuje kladným vstupom (alebo niekoľkými vstupmi) pre jeden alebo viac výrobkov a naopak; celkový čistý výsledok by mal byť nula.

8.	Reklasifikované produkty Dovážané ropné výrobky, ktoré sa opätovne zatriedili ako suroviny na ďalšie spracovanie v rafinérii, bez dodania koncovým spotrebiteľom.

9.	Zmena stavu zásob Budovanie zásob sa uvádza ako záporné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako kladné číslo.

10.	Vypočítané hrubé domáce dodávky Definujú sa ako: Vstupy prvotných produktov + hrubý rafinérsky výstup + recyklované výrobky – rafinérske palivo + dovoz – vývoz – medzinárodné námorné zásobníky + reklasifikácia medziproduktov – reklasifikované produkty + zmena stavu zásob

11.	Štatistický rozdiel Definovaný ako vypočítaná hrubá domáca dodávka mínus zistená dodávka.

12.

Zistené hrubé domáce dodávky

Zistená dodávka hotových ropných výrobkov z primárnych zdrojov (napríklad rafinérie, zariadenia na miešanie atď.) na domáci trh.

Tento údaj sa môže líšiť od vypočítaného údaju, napríklad kvôli rôznemu pokrytiu a/alebo rôznym definíciám v rôznych vykazovacích systémoch.

12.1.

Z toho: Hrubé dodávky do petrochemického sektora

Množstvo palív dodávaných do petrochemického sektora.

12.2.

Z toho: Energetické použitie v petrochemickom sektore

Množstvo ropy použité ako palivo pre petrochemické procesy, ako je parné krakovanie.

12.3.

Z toho: Neenergetické použitie v petrochemickom sektore

Množstvo ropy použitej v petrochemickom sektore na účely výroby etylénu, propylénu, butylénu, syntetického plynu, aromatických látok, butadiénu a ostatných surovín založených na uhľovodíkoch napríklad pri parnom krakovaní, v zariadeniach na výrobu aromatických látok a pri parnom reformingu. Nezahŕňa množstvo ropy použité na účely výroby paliva.

13.	Spätné toky z petrochemického sektora do rafinérií.

14.

Počiatočná a konečná úroveň zásob

Všetky zásoby na vnútroštátnom území vrátane zásob, ktoré skladujú vlády, hlavní spotrebitelia alebo skladovateľské organizácie, zásoby na palube prichádzajúcich oceánskych lodí, zásoby v colných oblastiach a zásoby pre ostatné strany, v rámci bilaterálnej vládnej dohody alebo bez nej. Počiatok a koniec sa vzťahuje na prvý a posledný deň vykazovaného obdobia.

15.

Zmena stavu zásob vo verejných zariadeniach

Zmeny stavu zásob, ktoré skladujú verejné služby, nezahrnuté v úrovniach zásob a v zmene stavu zásob inde uvedenej. Budovanie zásob sa uvádza ako záporné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako kladné číslo.

Zahŕňa surovú ropu a NGL použité na priame spaľovanie, ak je to vhodné.

16.	Výhrevnosť hrubých domácich dodávok

Čo sa týka sektora transformácie, nasledujúce agregáty sa vzťahujú na všetky palivá okrem rafinérskych medziproduktov, aditív/oxygenátov, biopalív a ostatných uhľovodíkov, ale vrátane palív na použitie iné ako energetické účely (ropný koks a ostatné, ktoré sa majú uviesť osobitne):

1.	Sektor transformácie spolu Celkové množstvo palív použitých v primárnej alebo sekundárnej premene energie.

1.1.	Z toho: Verejné elektrárne

1.2.	Z toho: Závodné elektrárne

1.3.	Z toho: Verejné teplárne

1.4.	Z toho: Závodné teplárne

1.5.	Z toho: Verejné výhrevne

1.6.	Z toho: Závodné výhrevne

1.7.	Z toho: Plynárne/zariadenia na splynovanie

1.8.	Z toho: Na miešanie zemného plynu

1.9.	Z toho: Koksárne

1.10.

Z toho: Vysoké pece

1.11.

Z toho: Petrochemický priemysel

1.12.

Z toho: Čiernouhoľné briketárne

1.13.

Z toho: Inde neuvedené – Transformácia

4.2.2. Energetický sektor

Čo sa týka energetického sektora, nasledujúce agregáty sa vzťahujú na všetky palivá okrem rafinérskych medziproduktov, aditív/oxygenátov, biopalív a ostatných uhľovodíkov, ale vrátane palív na neenergetické použitie (ropný koks a ostatné, ktoré sa majú uviesť osobitne):

1.	Energetický sektor spolu Celkové množstvo použité ako energia v energetickom sektore

1.1.	Z toho: Uhoľné bane

1.2.	Z toho: Ťažba ropy a plynu

1.3.	Z toho: Koksárne

1.4.	Z toho: Vysoké pece

1.5.	Z toho: Plynárne

1.6.	Z toho: Energetické podniky Elektrárne, teplárne a výhrevne.

1.7.	Z toho: Inde neuvedené – Energetika

2.	Distribučné straty Straty, ku ktorým došlo mimo rafinérie z dôvodu dopravy a distribúcie. Zahŕňa straty v potrubiach.

4.2.3. Špecifikácia konečného použitia energie

Čo sa týka špecifikácie konečného použitia energie, nasledujúce agregáty sa vzťahujú na všetky palivá okrem rafinérskych medziproduktov, aditív/oxygenátov, biopalív a ostatných uhľovodíkov, ale vrátane palív na neenergetické použitie (ropný koks a ostatné, ktoré sa majú uviesť osobitne):

1.	Konečná energetická spotreba

2.	Priemyselný sektor

2.1.	Z toho: Hutníctvo železa a ocele

2.2.	Z toho: Chemický a petrochemický

2.3.	Z toho: Metalurgia neželezných kovov

2.4.	Z toho: Nekovové minerálne výrobky

2.5.	Z toho: Dopravné zariadenia

2.6.	Z toho: Strojárstvo

2.7.	Z toho: Ťažba a dobývanie

2.8.	Z toho: Potraviny, nápoje a tabak

2.9.	Z toho: Celulóza, papier a polygrafia

2.10.

Z toho: Drevo a drevené výrobky

2.11.

Z toho: Stavebníctvo

2.12.

Z toho: Textil a koža

2.13.

Z toho: Inde neuvedené – Priemysel

3.	Dopravný sektor

3.1.	Z toho: Medzinárodná letecká doprava

3.2.	Z toho: Vnútroštátna letecká doprava

3.3.	Z toho: Cestná

3.4.	Z toho: Železničná

3.5.	Z toho: Vnútrozemská plavba

3.6.	Z toho: Potrubná doprava

3.7.	Z toho: Inde neuvedené – Doprava

4.	Ostatné sektory

4.1.	Z toho: Obchod a služby

4.2.	Z toho: Domácnosti

4.3.	Z toho: Poľnohospodárstvo/lesníctvo

4.4.	Z toho: Rybolov

4.5.	Z toho: Inde neuvedené – Ostatné

5.	Neenergetické použitie spolu Množstvo použité ako suroviny v rôznych sektoroch a nespotrebované ako palivo alebo transformované na iné palivo. Toto množstvo je zahrnuté vo vyššie uvedených agregátoch.

5.1.	Z toho: Sektor transformácie

5.2.	Z toho: Energetický sektor

5.3.	Z toho: Dopravný sektor

5.4.	Z toho: Priemyselný sektor

5.4.1.

Priemyselný sektor, z toho: Chemický (vrátane petrochemického)

5.5.	Z toho: Ostatné sektory

4.2.4. Dovoz a vývoz

Dovoz podľa krajiny pôvodu a vývoz podľa krajiny určenia. Pozri takisto poznámky v 4.2.1, agregát č. 5.

4.2.5. Vsádzka na výrobu elektriny a tepla u závodných výrobcov

Vsádzka na výrobu elektriny a tepla u závodných výrobcov sa má uviesť osobitne pre elektrárne, teplárne a pre výhrevne.

Nezahŕňa nasledujúce energetické produkty: rafinérske medziprodukty, aditíva/oxygenáty, biopalivá, ostatné uhľovodíky, etán, automobilový benzín, biobenzín, letecký benzín, tryskové palivo benzínového typu (na báze ťažkého benzínu alebo JP4), lakový benzín a SBD a lubrikanty.

Vsádzky sa vzťahujú na nasledujúce zariadenia a činnosti:

1.	Energetický sektor spolu Celkové množstvo použité ako energia v energetickom sektore

1.1.	Z toho: Uhoľné bane

1.2.	Z toho: Ťažba ropy a plynu

1.3.	Z toho: Koksárne

1.4.	Z toho: Vysoké pece

1.5.	Z toho: Plynárne

1.6.	Z toho: Inde neuvedené – Energetika

2.	Priemyselný sektor

2.1.	Z toho: Hutníctvo železa a ocele

2.2.	Z toho: Chemický a petrochemický

2.3.	Z toho: Metalurgia neželezných kovov

2.4.	Z toho: Nekovové minerálne výrobky

2.5.	Z toho: Dopravné zariadenia

2.6.	Z toho: Strojárstvo

2.7.	Z toho: Ťažba a dobývanie

2.8.	Z toho: Potraviny, nápoje a tabak

2.9.	Z toho: Celulóza, papier a polygrafia

2.10.

Z toho: Drevo a drevené výrobky

2.11.

Z toho: Stavebníctvo

2.12.

Z toho: Textil a koža

2.13.

Z toho: Inde neuvedené – Priemysel

3.	Dopravný sektor

3.1.	Z toho: Potrubná doprava

3.2.	Z toho: Inde neuvedené – Doprava

4.	Ostatné sektory

4.1.	Z toho: Obchod a služby

4.2.	Z toho: Domácnosti

4.3.	Z toho: Poľnohospodárstvo/lesníctvo

4.4.	Z toho: Rybolov

4.5.	Z toho: Inde neuvedené – Ostatné

4.3. Merné jednotky

1.	Množstvo energie

103 ton

2.	Energetický obsah

MJ/tona

4.4. Odchýlky a výnimky

Cyprus je vyňatý z vykazovania agregátov definovaných v odseku 4.2.3 bode 4 (Ostatné sektory) a bode 5 (Neenergetické použitie spolu); uplatňujú sa len celkové hodnoty.

Cyprus má na vykazovanie agregátov definovaných v odseku 4.2.3 bode 2 (Priemysel) a bode 3 (Doprava) výnimku tri roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia; počas trvania tejto výnimky sa uplatňujú len celkové hodnoty.

5. OBNOVITEĽNÁ ENERGIA A ENERGIA Z ODPADU

5.1. Príslušné energetické produkty

Pokiaľ nie je uvedené inak, toto zhromažďovanie údajov sa vzťahuje na všetky nasledujúce energetické produkty:

Energetický produkt

Vymedzenie pojmov

1.	Vodná energia

Potenciálna a kinetická energia vyrábaná z vody, ktorá sa mení na elektrinu vo vodných elektrárňach. Treba zahrnúť aj prečerpávanie. Výroba sa musí uviesť pre zariadenia o veľkosti < 1 MW, 1 až < 10 MW, ≥ 10 MW a z prečerpávania.

2.	Geotermálna

Energia dostupná ako teplo vyžarované zo zemskej kôry obyčajne vo forme horúcej vody alebo pary. Produkcia tejto energie je rozdiel medzi entalpiou kvapaliny odoberanej z vrtu a kvapaliny, ktorá sa napokon používa. Využíva sa vo vhodných lokalitách:

—	na výrobu elektriny využitím suchej pary alebo entalpie solanky po odparení

—	priamo ako teplo na diaľkové vykurovanie, v poľnohospodárstve atď.

3.	Slnečná energia

Slnečné žiarenie používané na výrobu teplej vody a elektriny. Výrobou tejto energie je teplo dostupné pre prenosové médium tepla, t. j. dopadajúca slnečná energia mínus optické straty a straty v kolektoroch. Nezahŕňa sa pasívna slnečná energia na priame vykurovanie, ochladzovanie a osvetlenie príbytkov alebo iných budov.

3.1.	Z toho: Solárna fotovoltaická

Slnečným svetlom, ktoré sa mení na elektrinu použitím solárnych článkov obyčajne vytvorených polovodivým materiálom, ktorý produkuje elektrinu, keď je vystavený svetlu.

3.2.	Z toho: Solárna termálna

Teplo zo slnečného žiarenia; môže sa vytvárať v:

a)	solárnych tepelných elektrárňach alebo

b)	zariadeniach na výrobu domácej teplej vody alebo na sezónne vykurovanie bazénov (napríklad ploché kolektory, najmä termosifonového typu)

4.	Prílivová, vlnová, oceánska

Mechanická energia sa získava z pohybu prílivu, vĺn alebo oceánskeho prúdu a používa sa na výrobu elektriny.

Veterná

Kinetická energia vetra využitá na výrobu elektriny vo veterných turbínach.

6.	Priemyselný odpad (neobnoviteľný)

Vykazuje sa odpad priemyselného neobnoviteľného pôvodu (tuhý alebo kvapalný) spaľovaný priamo na výrobu elektriny a/alebo tepla. Množstvo použitého paliva by sa malo uviesť na základe výhrevnosti. Obnoviteľný priemyselný odpad by sa mal uviesť v kategóriách tuhá biomasa, bioplyn a/alebo kvapalné biopalivá.

7.	Komunálny odpad:

Odpad vyrábaný v domácnostiach, nemocniciach a terciárnom sektore spaľovaný v špecifických zariadeniach, na základe výhrevnosti.

7.1.	Z toho: Obnoviteľné zdroje

Časť komunálneho odpadu, ktorý je biologického pôvodu.

7.2.	Z toho: Neobnoviteľné zdroje

Časť komunálneho odpadu, ktorý nie je biologického pôvodu.

8.	Tuhá biomasa:

Zahŕňa organický, nefosílny materiál biologického pôvodu, ktorý možno použiť ako palivo pri výrobe tepla alebo elektriny. Zahŕňa:

8.1.	Z toho: Drevené uhlie

Tuhé rezíduá z deštrukčnej destilácie a pyrolýzu drevených a iných rastlinných materiálov.

8.2.	Z toho: Drevo, drevný odpad a ostatný tuhý odpad

Účelové energetické plodiny (topoľ, vŕba atď.), veľké množstvo dreveného materiálu získaného z priemyselného procesu (najmä z drevárskeho/papierenského priemyslu) alebo priamo poskytnuté lesníctvom a poľnohospodárstvom (palivové drevo, drevené triesky, drevené pelety, kôra, piliny, hobliny, triesky, výluhy atď.), ako aj odpad ako slama, plevy, škrupiny, hydinový trus, hroznový odpad atď. V prípade tohto tuhého odpadu sa uprednostňuje spaľovanie. Množstvo použitého paliva by sa malo uviesť na základe výhrevnosti.

Bioplyn:

Plyn pozostávajúci hlavne z metánu a oxidu uhličitého vyrábaných anaeróbnou digesciou biomasy.

9.1.	Z toho: Skládkový plyn

Bioplyn tvorený digesciou skládkového odpadu

9.2.	Z toho: Splaškový plyn

Bioplyn vyrábaný anaeróbnou fermentáciou splaškových kalov

9.3.	Z toho: Ostatné bioplyny

Bioplyn vyrábaný anaeróbnou fermentáciou živočíšneho kalu a odpadu z bitúnkov, pivovarov a ostatných poľnohospodársko-potravinových výrobných odvetví

10.	Kvapalné biopalivá

Množstvo kvapalných biopalív uvedených v tejto kategórii by sa malo vzťahovať na množstvo biopaliva, a nie na celkový objem kvapalín, do ktorých sa biopalivá miešajú. V prípade konkrétneho prípadu dovozu a vývozu kvapalných biopalív ide len o obchod s množstvom, ktoré sa nezmiešava s pohonnými hmotami (t. j. v ich čistej forme); obchod s kvapalnými biopalivami zmiešanými s pohonnými hmotami by sa mal uviesť v údajoch o rope v kapitole 4.

Nasledujúce kvapalné biopalivá sa vzťahujú na:

10.1.

Z toho: Biobenzín

Táto kategória zahŕňa bioetanol (etanol vyrábaný z biomasy a/alebo biologicky rozložiteľnej časti odpadu), biometanol (metanol vyrábaný z biomasy a/alebo biologicky rozložiteľnej časti odpadu), bioETBE (etyl-tercio-butyl-éter vyrábaný z bioetanolu; percentuálny objem bioETBE, ktoré sa vypočíta ako biopalivo, je 47 %) a bioMTBE (metyl-tercio-butyl-éter vyrábaný z biometanolu): percentuálny objem bio-ETBE, ktorý sa počíta ako biopalivo, je 36 %);

10.2.

Z toho: Bionafta

Táto kategória zahŕňa bionafta (metylester vyrábaný z rastlinného alebo živočíšneho oleja kvality nafty), biodimetyléteru (dimetyléter vyrábaný z biomasy), Fischer tropsch (Fischer Tropsch vyrábaný z biomasy), za studena extrahovaný bioolej (olej vyrábaný z olejových jadier len mechanickým spracovaním) a všetky ostatné kvapalné biopalivá, ktoré sa pridávajú, miešajú alebo používajú priamo ako motorová nafta.

10.3.

Z toho: Ostatné kvapalné biopalivá

Kvapalné biopalivá použité priamo ako palivo nezahrnuté v biobenzíne ani v bionafte.

5.2. Zoznam agregátov

Nasledujúci zoznam agregátov sa stanovuje pre všetky energetické produkty uvedené v zozname v predchádzajúcom bode, pokiaľ nie je uvedené inak.

5.2.1. Hrubá výroba elektriny a tepla

Elektrina a teplo vyrábané z energetických produktov uvedených v časti 5.1 (okrem dreveného uhlia a vrátane súhrnu len za kvapalné biopalivá) sa musia uviesť, ak je to vhodné, osobitne:

—	za verejných výrobcov a závodných výrobcov,

—	za elektrárne, výhrevne a teplárne.

5.2.2. Sektor dodávky a transformácie

Množstvo energetických produktov, ktoré sú uvedené v časti 5.1 (okrem vodnej energie, solárno fotovoltaickej energie, energie z prílivov, vĺn a oceánov a veternej energie) a používajú sa v sektoroch dodávky a transformácie, sa musí uviesť v nasledujúcich agregátoch:

Výroba

Dovoz

Vývoz

4.	Zmena stavu zásob Budovanie zásob sa uvádza ako záporné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako kladné číslo.

5.	Hrubá spotreba

6.	Štatistické rozdiely

7.	Sektor transformácie spolu Množstvo obnoviteľných zdrojov a odpadu použitých pri premene primárnych foriem energie na sekundárne (napríklad skládkový plyn na elektrinu) alebo použitých pri transformácii na získané energetické produkty (napríklad bioplyn použitý na miešanie so zemným plynom).

7.1.	Z toho: Verejné elektrárne

7.2.	Z toho: Verejné teplárne

7.3.	Z toho: Verejné výhrevne

7.4.	Z toho: Závodné elektrárne

7.5.	Z toho: Závodné teplárne

7.6.	Z toho: Závodné výhrevne

7.7.	Z toho: Čiernouhoľné briketárne Množstvo obnoviteľných zdrojov a odpadu použitého pri výrobe čiernouhoľných brikiet. Obnoviteľné zdroje a odpad použité pri vykurovaní a prevádzkovej spotrebe zariadení sa musia uviesť ako spotreba v energetickom sektore.

7.8.	Z toho: Hnedouhoľné/rašelinové briketárne Množstvo obnoviteľných zdrojov a odpadu použitých pri výrobe hnedouhoľných brikiet. Obnoviteľné zdroje a odpad použité pri vykurovaní a prevádzkovej spotrebe zariadení sa musia uviesť ako spotreba v energetickom sektore.

7.9.	Z toho: Svietiplyn (plynárne) Množstvo obnoviteľných zdrojov a odpadu použitých pri výrobe svietiplynu. Obnoviteľné zdroje a odpad použité pri vykurovaní a prevádzkovej spotrebe zariadení sa musia uviesť ako spotreba v energetickom sektore.

7.10.

Z toho: Pre zmes zemného plynu

Množstvá bioplynov zmiešaných so zemným plynom.

7.11.

Z toho: Na zmiešanie s automobilovým benzínom/naftou

Množstvo kvapalných biopalív, ktoré nie sú dodávané na konečnú spotrebu, ale sa používajú s ostatnými ropnými výrobkami uvedenými v kapitole 4 tejto prílohy.

7.12.

Z toho: Zariadenia na výrobu dreveného uhlia

Množstvo dreva použitého pri výrobe dreveného uhlia.

7.13.

Z toho: Inde neuvedené – Transformácia

5.2.3. Energetický sektor

Množstvo energetických produktov, ktoré sú uvedené v časti 5.1 (okrem vodnej energie, solárno fotovoltaickej energie, energie z prílivov, vĺn a oceánov a veternej energie) a používajú sa v energetickom sektore alebo pri konečnej spotrebe, sa musí uviesť v nasledujúcich agregátoch:

Energetický sektor spolu

Obnoviteľná energia a odpad spotrebúvané energetickým priemyslom na podporu transformácie. Napríklad obnoviteľná energia a odpad použité pri vykurovaní, osvetlení alebo prevádzke púmp/kompresorov.

Množstvo obnoviteľnej energie a odpadu transformovaného do inej energetickej formy by sa malo uviesť v sektore transformácie.

1.1.	Z toho: Zariadenia na splynovanie

1.2.	Z toho: Verejné elektrárne, teplárne a výhrevne

1.3.	Z toho: Uhoľné bane

1.4.	Z toho: Čiernouhoľné briketárne

1.5.	Z toho: Koksárne

1.6.	Z toho: Ropné rafinérie

1.7.	Z toho: Hnedouhoľné/rašelinové briketárne

1.8.	Z toho: Svietiplyn (plynárne)

1.9.	Z toho: Vysoké pece

1.10.

Z toho: Zariadenia na výrobu dreveného uhlia

1.11.

Z toho: Inde neuvedené

2.	Distribučné straty Všetky straty sa vyskytujú z dôvodu dopravy a distribúcie.

5.2.4. Konečné použitie energie

Množstvo energetických produktov, ktoré sú uvedené v časti 5.1 (okrem vodnej energie, solárno fotovoltaickej energie, energie z prílivov, vĺn a oceánov a veternej energie), sa musí uviesť v nasledujúcich agregátoch:

1.	Konečná energetická spotreba

2.	Priemyselný sektor

2.1.	Z toho: Hutníctvo železa a ocele

2.2.	Z toho: Chemický a petrochemický

2.3.	Z toho: Metalurgia neželezných kovov

2.4.	Z toho: Nekovové minerálne výrobky

2.5.	Z toho: Dopravné zariadenia

2.6.	Z toho: Strojárstvo

2.7.	Z toho: Ťažba a dobývanie

2.8.	Z toho: Potraviny, nápoje a tabak

2.9.	Z toho: Celulóza, papier a polygrafia

2.10.

Z toho: Drevo a drevené výrobky

2.11.

Z toho: Stavebníctvo

2.12.

Z toho: Textil a koža

2.13.

Z toho: Inde neuvedené – Priemysel

3.	Dopravný sektor

3.1.	Z toho: Železničný

3.2.	Z toho: Cestný

3.3.	Z toho: Vnútrozemská plavba

3.4.	Z toho: Inde neuvedené – Doprava

4.	Ostatné sektory

4.1.	Z toho: Obchod a služby

4.2.	Z toho: Domácnosti

4.3.	Z toho: Poľnohospodárstvo/lesníctvo

4.4.	Z toho: Rybolov

4.5.	Z toho: Inde neuvedené – Ostatné

5.2.5. Technické charakteristiky zariadení

Nasledujúce výkony výroby elektriny sa majú uviesť, ak je to vhodné, na konci vykazovaného roka:

1.	Vodná energia Výkon sa musí uviesť v prípade zariadení o veľkosti < 1 MW, 1 až < 10 MW, ≥ 10 MW a z prečerpávania, ako aj zo všetkých veľkostí celkovo. Podrobné veľkosti zariadení by sa mali uviesť bez prečerpávania.

2.	Geotermálna

3.	Solárna fotovoltaická

4.	Solárno termálna

5.	Prílivová, vlnová, oceánska

Veterná

7.	Priemyselný odpad (neobnoviteľný)

8.	Komunálny odpad

9.	Drevo, drevný odpad a ostatný tuhý odpad

10.	Zemný plyn

11.	Splaškový plyn

12.	Ostatné bioplyny

13.	Kvapalné biopalivá

Má sa uviesť celková inštalovaná plocha solárnych kolektorov.

Majú sa uviesť nasledujúce kapacity výroby biopalív:

1.	Kvapalné biopalivá:

1.1.	Z toho: Biobenzín

1.2.	Z toho: Bionafta

1.3.	Z toho: Ostatné kvapalné biopalivá

5.2.6. Vsádzka na výrobu elektriny a tepla u závodných výrobcov

Vsádzky na výrobu elektriny a tepla u závodných výrobcov sa majú uviesť osobitne pre elektrárne, teplárne a pre výhrevne.

1.	Energetický sektor spolu

1.1.	Z toho: Zariadenia na splynovanie

1.2.	Z toho: Uhoľné bane

1.3.	Z toho: Čiernouhoľné briketárne

1.4.	Z toho: Koksárne

1.5.	Z toho: Ropné rafinérie

1.6.	Z toho: Hnedouhoľné/rašelinové briketárne

1.7.	Z toho: Svietiplyn (plynárne)

1.8.	Z toho: Vysoké pece

1.9.	Z toho: Zariadenia na výrobu dreveného uhlia

1.10.

Z toho: Inde neuvedené

2.	Priemyselný sektor

2.1.	Z toho: Hutníctvo železa a ocele

2.2.	Z toho: Chemický a petrochemický

2.3.	Z toho: Metalurgia neželezných kovov

2.4.	Z toho: Nekovové minerálne výrobky

2.5.	Z toho: Dopravné zariadenia

2.6.	Z toho: Strojárstvo

2.7.	Z toho: Ťažba a dobývanie

2.8.	Z toho: Potraviny, nápoje a tabak

2.9.	Z toho: Celulóza, papier a polygrafia

2.10.

Z toho: Drevo a drevené výrobky

2.11.

Z toho: Stavebníctvo

2.12.

Z toho: Textil a koža

2.13.

Z toho: Inde neuvedené – Priemysel

3.	Dopravný sektor

3.1.	Z toho: Železničná

3.2.	Z toho: Inde neuvedené – Doprava

4.	Ostatné sektory

4.1.	Z toho: Obchod a služby

4.2.	Z toho: Domácnosti

4.3.	Z toho: Poľnohospodárstvo/lesníctvo

4.4.	Z toho: Rybolov

4.5.	Z toho: Inde neuvedené – Ostatné

5.3. Energetický obsah

Priemerná výhrevnosť sa má uviesť pre nasledujúce výrobky:

Biobenzín

Bionafta

3.	Ostatné kvapalné biopalivá

4.	Drevené uhlie

5.4. Merné jednotky

1.	Výroba elektrickej energie

MWh

2.	Výroba tepla

3.	Obnoviteľné energetické produkty

Biobenzín, bionafta a ostatné kvapalné biopalivá: tony

Drevené uhlie: 1 000 ton

Všetky ostatné: TJ (podľa výhrevnosti)

4.	Plocha solárnych kolektorov

1 000 m2

5.	Výkon zariadení

Biopalivá: tony/rok

Všetky ostatné: MWe

6.	Energetický obsah

KJ/kg (výhrevnosť)

5.5. Odchýlky a výnimky

Neuplatňuje sa.

6. UPLATNITEĽNÉ USTANOVENIA

Nasledujúce ustanovenia sa vzťahujú na zhromažďovanie údajov, ako sa uvádza vo všetkých predchádzajúcich kapitolách:

1.	Vykazované obdobie: Kalendárny rok (1. január až 31. december).

2.	Periodicita Ročne.

3.	Lehota na zasielanie údajov 30. november v roku po vykazovanom období.

4.	Prenosový formát a spôsob Prenosový formát zodpovedá príslušným výmenným štandardom uvedeným Eurostatom. Údaje sa zasielajú alebo nahrávajú elektronicky na jedno miesto vstupu pre údaje v Eurostate.

PRÍLOHA C

MESAČNÉ ENERGETICKÉ ŠTATISTIKY

V tejto prílohe sa opisuje rozsah, jednotky, vykazované obdobie, periodicita, lehota a spôsob zasielania údajov pre mesačné zhromažďovanie energetickej štatistiky.

Príloha A sa vzťahuje na vysvetlenie pojmov, ktoré nie sú osobitne vysvetlené v tejto prílohe.

1. TUHÉ PALIVÁ

1.1. Príslušné energetické produkty

Pokiaľ nie je uvedené inak, toto zhromažďovanie údajov sa vzťahuje na všetky nasledujúce energetické produkty:

Energetický produkt

Vymedzenie pojmov

1.	Čierne uhlie

Čierny, spáliteľný, tuhý, organický, fosílny sediment so spalným teplom väčším než 24 MJ/kg v bezpopolovom stave s obsahom vlhkosti existujúcim pri teplote 30 oC a 96 % relatívnej vlhkosti vzduchu.

Lignit

Spáliteľný, hnedý až čierny, organický, fosílny sediment so spalným teplom menším než 24 MJ/kg v bezpopolovom stave s obsahom vlhkosti existujúcim pri teplote 30 oC a 96 % relatívnej vlhkosti vzduchu.

2.1.	Z toho: Čierny lignit

Lignit s obsahom vlhkosti 20 až 25 % a obsahom popola 9 až 13 %. Čierny lignit sa vytvoril v druhohorách. V rámci Európskej únie sa teraz hĺbkovo ťaží len vo Francúzsku v Provence.

2.2.	Z toho: Hnedé uhlie

Lignit s obsahom vlhkosti 40 až 70 % a obsahom popola bežne medzi 2 a 6 %; môže však dosahovať až 12 %, v závislosti od ložiska. Hnedé uhlie sa vytvorilo najmä v treťohorách. Toto palivo sa ťaží predovšetkým v otvorených baniach.

Rašelina

Jemný, sypký až stlačený, prírodný, spáliteľný sediment rastlinného pôvodu s obsahom vlhkosti (až 90 %), svetlo- až tmavohnedej farby.

4.	Čiernouhoľné brikety

Brikety z čierneho uhlia sú výrobky špecifického tvaru vyrábané lisovanám za tepla s pridaním spojiva (smola).

5.	Lignitové brikety

Výrobky rovnakého tvaru vyrábané po rozdrtení a sušení lignitu, formované pod vysokým tlakom bez pridania spojív. Toto zahŕňa sušený lignit a lignitovú škvaru.

6.	Koks získaný z čierneho uhlia

Umelé tuhé palivo získané z čierneho uhlia suchou destiláciou uhlia bez celkovej alebo čiastočnej prítomnosti vzduchu.

Zahŕňa:

—	hutnícky koks: získaný karbonizáciou pri vysokej teplote,

—	polokoks: získaný karbonizáciou pri nízkej teplote,

—	plynárenský koks: vyrábaný v plynárňach.

7.	Lignitový koks

Tuhé rezíduum získané suchou destiláciou lignitu v bezvzdušnom prostredí.

1.2. Zoznam agregátov

Nasledujúci zoznam agregátov sa stanovuje pre všetky energetické produkty uvedené v zozname v predchádzajúcom bode, pokiaľ nie je uvedené inak.

Príloha A sa vzťahuje na vysvetlenie pojmov, ktoré nie sú osobitne vysvetlené v tejto prílohe.

1.2.1. Sektor dodávky

Nasledujúce agregáty sa vzťahujú na čierne uhlie, celkový a čierny lignit, hnedé uhlie a rašelinu:

Produkcia

2.	Regenerované produkty Kaly a hlušinové haldy vyťažené v baniach

Dovoz

3.1.	Z toho: Dovoz v rámci EÚ

Vývoz

4.1.	Z toho: Vývoz v rámci EÚ

5.	Zmena stavu zásob Množstvo uskladnené v baniach a u dovozcov. Nezahŕňa zásoby uskladnené u spotrebiteľov (napríklad zásoby elektrární a koksární) okrem zásob spotrebiteľov, ktorí dovážajú priamo. Budovanie zásob sa uvádza ako záporné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako kladné číslo.

6.	Vypočítané domáce dodávky Vypočítané celkové množstvo produktov dodané na domácu spotrebu. Definuje sa ako: Produkcia + regenerované produkty + dovoz – vývoz + zmena stavu zásob

7.	Zistené tuzemské dodávky Množstvo dodávané na tuzemský trh. Rovná sa celkovému množstvu dodávok pre rôzne druhy spotrebiteľov. Medzi vypočítanými a zistenými dodávkami sa môže vyskytnúť rozdiel.

7.1.	Z toho: Vlastná spotreba výrobcov Tuzemské použitie vo výrobných jednotkách. Nezahŕňa spotrebu v banských elektrárňach, v čiernouhoľných briketárňach, v koksarniach a dodávky pre zamestnancov uhoľných baní.

7.2.	Z toho: Verejné elektrárne

7.3.	Z toho: Závodné elektrárne v uhoľných baniach

7.4.	Z toho: Koksovne

7.5.	Z toho: Čiernouhoľné briketárne Množstvo použité pri transformácii v čiernouhoľných briketárňach (banských a nezávislých).

7.6.	Z toho: Priemysel spolu (bez hutníckeho a oceliarskeho priemyslu)

7.7.	Z toho: Hutnícky a oceliarsky priemysel

7.8.	Z toho: Ostatné (služby, domácnosti atď.) Množstvo paliva pre domácnosti (vrátane uhlia z uhoľných baní dodávaného pracovníkom v baniach a pridružených zariadeniach) a služby (administratíva, obchody atď.) a takisto pre sektory inde neuvedené (diaľkové vykurovanie, doprava atď.).

8.	Konečné zásoby

8.1.	Z toho: Bane

8.2.	Z toho: Dovozcovia

8.3.	Z toho: V koksárňach Vzťahuje sa len na čierne uhlie.

Nasledujúce agregáty sa vzťahujú na koks získaný z čierneho uhlia, lignitového koksu, čiernouhoľných brikiet a lignitových brikiet:

Výroba

Dovoz

Vývoz

3.1.	Z toho: Vývoz v rámci EÚ

Zmena stavu zásob

Množstvo uskladnené v koksárňach (koks) a čiernouhoľných briketárňach (čiernouhoľné brikety), ako aj u dovozcov.

Nezahŕňa zásoby spotrebiteľov okrem zásob uskladnených u spotrebiteľov, ktorí dovážajú priamo.

Budovanie zásob sa uvádza ako záporné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako kladné číslo.

5.	Vypočítané domáce dodávky Vypočítané celkové množstvo výrobkov dodané na domácu spotrebu. Definuje sa ako: Výroba + dovoz – vývoz + zmena stavu zásob

6.	Zistené tuzemské dodávky Množstvo dodávané na tuzemský trh. Rovná sa celkovému množstvu dodávok pre rôzne druhy spotrebiteľov. Medzi vypočítanými a zistenými dodávkami sa môže vyskytnúť rozdiel.

6.1.	Z toho: Priemysel spolu (bez hutníckeho a oceliarskeho priemyslu)

6.2.	Z toho: Hutnícky a oceliarsky priemysel

6.3.	Z toho: Ostatné (služby, domácnosti atď.) Množstvo paliva pre domácnosti (vrátane koksu a čiernouhoľných brikiet dodávaných pracovníkom v baniach a pridružených zariadeniach) a služby (administratíva, obchody atď.)

Konečné zásoby

Zásoby sú množstvá:

—	v koksárňach (vzťahuje sa len na koks a lignit),

—	v čiernouhoľných briketárňach (vzťahuje sa len na čiernouhoľné brikety a lignit),

—	u dovozcov.

1.2.2. Dovoz

V prípade lignitu, lignitového koksu, čiernouhoľných brikiet a lignitových brikiet sa musí uviesť celkové dovážané množstvo v rámci Európskej únie a mimo nej.

V prípade čierneho uhlia sa musí uviesť dovoz z nasledujúcich krajín pôvodu:

1.	Množstvo dovozu v rámci Európskej únie

1.1.	Z toho: Nemecko

1.2.	Z toho: Spojené kráľovstvo

1.3.	Z toho: Poľsko

1.4.	Z toho: Ostatné krajiny Európskej únie Musia sa uviesť príslušné krajiny.

2.	Množstvo dovozu mimo Európskej únie

2.1.	Z toho: USA

2.2.	Z toho: Austrália

2.3.	Z toho: Južná Afrika

2.4.	Z toho: SNŠ (Spoločenstvo nezávislých štátov)

2.4.1.

Z 2.4, z toho: Rusko

2.4.2.

Z 2.4, z toho: Ukrajina

2.5.	Z toho: Kanada

2.6.	Z toho: Kolumbia

2.7.	Z toho: Čína

2.8.	Z toho: Ostatné krajiny mimo Európskej únie Musia sa uviesť príslušné krajiny.

1.3. Merné jednotky

Množstvo všetkých výrobkov je vyjadrené v 103 ton.

1.4. Odchýlky a výnimky

Neuplatňuje sa.

2. ELEKTRINA

2.1. Príslušné energetické produkty

Táto kapitola zahŕňa elektrickú energiu.

2.2. Zoznam agregátov

Stanoví sa nasledujúci zoznam agregátov.

2.2.1. Výrobný sektor

V prípade nasledujúcich agregátov sa musí uviesť hrubé aj čisté množstvo:

1.	Výroba elektriny spolu

1.1.	Z toho: Jadrová

1.2.	Z toho: Vodná

1.2.1.

Z 1.2, z toho: Časť výroby vodnej energie vyrábanej z prečerpávania

1.3.	Z toho: Geotermálna

1.4.	Z toho: Konvenčná termálna

1.5.	Z toho: Veterná

Takisto sa musí uviesť nasledujúce množstvo elektrickej energie:

Dovoz

2.1.	Z toho: Dovoz v rámci Európskej únie

Vývoz

3.1.	Z toho: Vývoz mimo Európskej únie

4.	Použité na prečerpávanie

5.	Použité pre vnútorný trh Vypočíta sa ako: Čistá výroba spolu + dovoz – vývoz – použité na prečerpávanie

V prípade spotreby paliva u verejných výrobcov sa uplatňujú nasledujúce agregáty (odkaz na prílohu B, pokiaľ ide o vymedzenie pojmov čierneho uhlia a lignitu):

6.	Spotreba paliva verejných výrobcov spolu: Celkové množstvo paliva spotrebovaného na účely výroby elektriny a takisto na výrobu tepla, ktoré sa má predať výlučne tretím stranám.

6.1.	Z toho: Čierne uhlie

6.2.	Z toho: Lignit

6.3.	Z toho: Ropné výrobky

6.4.	Z toho: Zemný plyn

6.5.	Z toho: Druhotný plyn (ide o vyrábané plyny)

6.6.	Z toho: Ostatné palivá

2.2.2. Zásoby paliva verejných výrobcov

Verejní výrobcovia sú verejné zariadenia, ktorých hlavnou činnosťou je výroba elektriny použitím palív. Musia sa uviesť nasledujúce konečné zásoby (zásoby na konci vykazovaného mesiaca):

1.	Čierne uhlie

Lignit

3.	Ropné výrobky

2.3. Merné jednotky

1.	Množstvo energie

Elektrina: GWh

Čierne uhlie, lignit a ropné výrobky: v 103 ton aj v TJ podľa výhrevnosti.

Zemný plyn a druhotné plyny: TJ podľa spalného tepla.

Ostatné palivá: TJ podľa výhrevnosti.

Teplo z jadra: TJ.

Zásoby

103 ton

2.4. Odchýlky a výnimky

Neuplatňuje sa.

3. ROPA A ROPNÉ VÝROBKY

3.1. Príslušné energetické produkty

Pokiaľ nie je uvedené inak, toto zhromažďovanie údajov sa týka všetkých nasledujúcich energetických produktov, na ktoré sa vzťahujú definície uvedené v prílohe B kapitole 4: surová ropa, NGL, rafinérske medziprodukty, ostatné uhľovodíky, rafinérsky plyn (neskvapalnený), etán, LPG, ťažký benzín, automobilový benzín, letecký benzín, tryskové palivo benzínového typu (na báze ťažkého benzínu alebo JP4), letecký petrolej, ostatný petrolej, plynový olej/nafta (destilovaný vykurovací olej), motorová nafta, vykurovací a iný plynový olej, ťažký vykurovací olej (s nízkym aj vysokým obsahom síry), lakový benzín a SBP, lubrikanty, bitúmen, parafínové vosky a ropný koks.

Ak je to vhodné, automobilový benzín sa musí uviesť v dvoch kategóriách, konkrétne:

—	bezolovnatý automobilový benzín: automobilový benzín, ak neboli pridané zlúčeniny olova na zvýšenie oktánového čísla. Môže obsahovať stopy organického olova,

—	olovnatý automobilový benzín: automobilový benzín s TEL a/alebo TML, ktoré boli pridané na zvýšenie oktánového čísla.

„Ostatné výrobky“ zahŕňajú množstvo, ktoré zodpovedá definícii uvedenej v prílohe B kapitole 4, a takisto množstvo lakového benzínu a SBD, lubrikantov, bitúmenu a parafínových voskov; tieto výrobky sa nemusia uvádzať osobitne.

3.2. Zoznam agregátov

Nasledujúci zoznam agregátov sa stanovuje pre všetky energetické produkty uvedené v zozname v predchádzajúcom bode, pokiaľ nie je uvedené inak.

3.2.1. Sektor dodávky

Nasledujúca tabuľka sa vzťahuje len na surovú ropu, NGL, rafinérske medziprodukty, aditíva/oxygenáty, biopalivá a ostatné uhľovodíky:

1.	Domáca produkcia Nevzťahuje sa na rafinérske medziprodukty.

2.	Z ostatných zdrojov Aditíva, biopalivá a ostatné uhľovodíky, ktorých výroba už bola zahrnutá v bilanciách iných palív. Nevzťahuje sa na surovú ropu, NGL a rafinérske medziprodukty.

3.	Spätné toky z petrochemického priemyslu Hotové výrobky alebo polovýrobky, ktoré sa vracajú od koncového zákazníka do rafinérií na spracovanie, miešanie alebo predaj. Obyčajne sú to vedľajšie produkty petrochemickej výroby. Vzťahuje sa len na rafinérske medziprodukty.

4.	Reklasifikované produkty Dovážané ropné výrobky, ktoré sa opätovne zatriedili ako suroviny na ďalšie spracovanie v rafinérii, bez dodania koncovým spotrebiteľom. Vzťahuje sa len na rafinérske medziprodukty.

Dovoz a vývoz

Zahŕňa množstvo surovej ropy a výrobky dovážané alebo vyvážané na základe dohôd o spracovaní (t. j. rafinácia na účet). Surová ropa a NGL by sa mali uvádzať ako prichádzajúce z krajiny pôvodu; rafinérske medziprodukty a hotové výrobky by sa mali uvádzať ako prichádzajúce z krajiny poslednej zásielky.

Zahŕňa každý skvapalnený plyn (napríklad LPG) získavaný počas opätovného splynovania dovážaného skvapalneného zemného plynu a ropných výrobkov dovážaných alebo vyvážaných priamo petrochemickým priemyslom.

Poznámka: Každý obchod s biopalivami, ktoré neboli zmiešané s dopravnými palivami (t. j. v ich čistej forme), by sa mal uviesť v dotazníku o obnoviteľných energiách.

6.	Priame použitie Surová ropa, NGL a ostatné uhľovodíky použité priamo bez spracovania v ropných rafinériách. Zahŕňa surovú ropu spaľovanú pri výrobe elektriny.

7.	Zmena stavu zásob Budovanie zásob sa uvádza ako kladné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako záporné číslo.

8.	Vypočítaná vsádzka do rafinérie Vypočítané celkové množstvo výrobku pri vstupe do rafinérskeho procesu. Definuje sa ako: Domáca produkcia + z ostatných zdrojov + spätné toky z priemyslu + reklasifikované produkty + dovoz – vývoz – priame použitie + zmena stavu zásob

9.	Štatistické rozdiely Definované ako vypočítaná vsádzka do rafinérie mínus zistená.

10.	Zistená vsádzka do rafinérie Množstvo merané ako vstup do rafinérií

11.	Rafinérske straty Rozdiel medzi vsádzkou do rafinérie (zistenou) a hrubým výstupom z rafinérií. Straty sa môžu vyskytnúť počas destilácie z dôvodu vyparovania. Uvádzané straty sú kladné. Môžu sa vyskytnúť nárasty v objeme, ale žiadne nárasty v hmotnosti.

12.	Výroba oxygenátov Časť výroby alebo iné zdroje, ktorými sú étery ako MTBE (metyl terciárny butyl éter), TAME (terciárny amyl metyl éter), alkoholy ako etanol a estery, ktoré sa používajú pri miešaní do benzínu a plynového oleja.

Nasledujúca tabuľka sa nevzťahuje na rafinérske medziprodukty ani na aditíva/oxygenáty:

1.	Vstupy prvotných produktov Zahŕňa množstvo pôvodnej (domácej) alebo dovážanej surovej ropy (vrátane kondenzovanej) a pôvodného NGL použitého priamo bez spracovania v ropnej rafinérii a množstvo spätných tokov z petrochemického priemyslu, ktoré, hoci nejde o primárne palivo, sa používa priamo.

2.	Hrubý rafinérsky výstup Výroba hotových výrobkov v rafinérii alebo zariadení na miešanie. Nezahŕňa rafinérske straty, ale zahŕňa rafinérske palivo.

3.	Recyklované výrobky Hotové výrobky, ktoré druhýkrát prešli marketingovou sieťou po tom, ako už boli raz dodané koncovým spotrebiteľom (napríklad použité lubrikanty, ktoré sa opätovne spracúvajú). Toto množstvo by sa malo oddeliť od petrochemických spätných tokov.

4.	Rafinérske palivo Ropné výrobky spotrebované na podporu prevádzky v rafinérii. Nezahŕňa výrobky použité ropnými spoločnosťami mimo rafinérskeho procesu, napríklad v zásobníkoch alebo ropných tankeroch. Zahŕňa palivá použité pri výrobe elektriny a predávaného tepla v rafinériách.

5.	Dovoz a vývoz

6.	Medzinárodné námorné zásobníky

Reklasifikácia medziproduktov

Množstvo opätovne zatriedené buď preto, lebo sa jeho špecifikácia zmenila, alebo preto, lebo sa zmiešalo do iného výrobku.

Negatívny vstup pre jeden výrobok sa kompenzuje kladným vstupom (alebo niekoľkými vstupmi) pre jeden alebo viac výrobkov a naopak; čistý výsledok spolu by mal byť nula.

8.	Reklasifikované produkty Dovážané ropné výrobky, ktoré sa opätovne zatriedili ako suroviny na ďalšie spracovanie v rafinérii, bez dodania koncovým spotrebiteľom.

9.	Zmeny stavu zásob Budovanie zásob sa uvádza ako kladné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako záporné číslo.

10.	Vypočítané hrubé domáce dodávky Definujú sa ako: Vstupy prvotných produktov + hrubý rafinérsky výstup + recyklované výrobky – rafinérske palivo + dovoz – vývoz – medzinárodné námorné zásobníky + reklasifikácia medziproduktov – reklasifikované produkty – zmena stavu zásob

11.	Štatistický rozdiel Definovaný ako vypočítaná hrubá domáca dodávka mínus zistená dodávka.

12.

Zistené hrubé domáce dodávky

Zistená dodávka hotových ropných výrobkov z primárnych zdrojov (napríklad rafinérie, zariadenia na miešanie atď.) na domáci trh.

Tento údaj sa môže líšiť od vypočítaného údaju, napríklad kvôli rôznemu pokrytiu a/alebo rôznym definíciám v rôznych vykazovacích systémoch.

12.1.

Z toho: Dodávky do medzinárodnej civilnej leteckej dopravy

12.2.

Z toho: Dodávky do verejných elektrární

12.3.

Z toho: Dodávky automobilového LPG

12.4.

Z toho: Dodávky (hrubé) do petrochemického sektora

13.	Spätné toky z petrochemického sektora do rafinérií

14.	Čisté domáce dodávky spolu

3.2.2. Zásoby

Nasledujúce počiatočné a konečné zásoby sa musia uviesť pre všetky energetické produkty okrem rafinérskeho plynu:

Zásoby na území štátu

Zásoby v nasledujúcich miestach: rafinérske nádrže, zberné terminály, potrubný kanál, nákladné člny a pobrežné tankery (keď je prístav odchodu a určenia v tej istej krajine), tankery v prístave členskej krajiny (ak sa ich náklad má vyložiť v prístave), vnútrozemské zásobníky lodí. Nezahŕňajú zásoby ropy uskladnené v ropovodoch, železničných cisternách, automobilových cisternách, zásobníkoch námorných tankerov, čerpacích staniciach, obchodoch a zásobníkoch na mori.

2.	Zásoby uskladnené pre ostatné krajiny na základe bilaterálnych vládnych dohôd Zásoby na území štátu, ktoré patria inej krajine a prístup ku ktorým je zaručený dohodou medzi príslušnými vládami.

3.	Zásoby so známou zahraničnou destináciou Zásoby na území štátu nezahrnuté v bode 2, ktoré patria a sú určené inej krajine. Tieto zásoby môžu byť umiestnené v colných oblastiach alebo mimo nich.

4.	Ostatné zásoby uskladnené v colných oblastiach Zahŕňajú zásoby, ktoré nie sú zahrnuté v bode 2 ani 3, bez ohľadu na to, či už boli, alebo neboli colne odbavené.

5.	Zásoby uskladnené hlavnými spotrebiteľmi Zahŕňajú zásoby, ktoré podliehajú vládnej kontrole. Táto definícia nezahŕňa ostatné spotrebiteľské zásoby.

Zásoby uskladnené na palube prichádzajúcich oceánskych plavidiel v prístave alebo v kotvisku

Zásoby bez ohľadu na to, či boli, alebo neboli colne odbavené. Táto kategória nezahŕňa zásoby na palube lodí na voľnom mori.

Zahŕňa ropu v pobrežných tankeroch, ak ich prístav odchodu aj určenia sú v rovnakej krajine. V prípade prichádzajúcich lodí s viac ako jedným prístavom vylodenia, uvedie sa len množstvo, ktoré sa má vyložiť vo vykazujúcej krajine.

Zásoby uskladnené vládou na území štátu

Zahŕňa nevojenské zásoby uskladnené vládou v rámci územia štátu, ktoré vlastní alebo kontroluje vláda a sú uskladnené výhradne na núdzové účely.

Nezahŕňa zásoby uskladnené štátnymi ropnými spoločnosťami, elektroenergetickými podnikmi alebo zásoby uskladnené priamo ropnými spoločnosťami v mene vlád.

8.	Zásoby uskladnené skladovateľskou organizáciou na vnútroštátnom území Zásoby uskladnené verejnými aj súkromnými združeniami, ktoré boli založené na zachovanie zásob výhradne na núdzové účely. Nezahŕňa povinné zásoby uskladnené súkromnými spoločnosťami.

9.	Všetky ostatné zásoby uskladnené na území štátu Všetky ostatné zásoby, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v bode 1 vyššie.

10.	Zásoby uskladnené v zahraničí na základe bilaterálnych vládnych dohôd Zásoby, ktoré patria vykazujúcej krajine, ale sú uskladnené v inej krajine, ku ktorým je zaručený prístup dohodou medzi príslušnými vládami.

10.1.

Z toho: Vládne zásoby

10.2.

Z toho: Zásoby organizácií

10.3.

Z toho: Ostatné zásoby

11.	Zásoby uskladnené v zahraniční definitívne určené na dovoz zásob Zásoby nezahrnuté v kategórii 10, ktoré patria vykazujúcemu štátu, ale ktoré sú uskladnené v inom štáte a čakajú na dovoz.

12.	Ostatné zásoby v colných oblastiach Ostatné zásoby na území štátu nezahrnuté vo vyššie uvedených kategóriách.

13.	Náplň ropovodov Ropa (surová ropa a ropné výrobky) obsiahnuté v potrubiach, potrebné na zachovanie toku v potrubiach.

Okrem toho sa musí uviesť členenie množstva pre príslušnú krajinu v prípade:

—	konečných zásoby uskladnených pre ostatné krajiny na základe bilaterálnych vládnych dohôd,

—	ostatných konečných zásob so známou zahraničnou destináciou,

—	konečných zásob uskladnených v zahraničí na základe bilaterálnych vládnych dohôd,

—	ostatných konečných zásob uskladnených v zahraniční a definitívne určených na dovoz do vykazujúcej krajiny.

Počiatočné zásoby sú zásoby v posledný deň mesiaca predchádzajúceho vykazovanému mesiacu. Konečné zásoby sú zásoby v posledný deň vykazovaného mesiaca.

3.2.3. Dovoz a vývoz

Dovoz z krajiny pôvodu a vývoz do krajiny určenia.

3.3. Merné jednotky

Množstvo energie: 103 ton

3.4. Zemepisné poznámky

Len na účely štatistického vykazovania sa uplatňujú objasnenia prílohy A kapitoly 1 v súvislosti s nasledujúcimi špecifickými výnimkami:

1.	Dánsko zahŕňa Faerské ostrovy a Grónsko;

2.	Švajčiarsko zahŕňa Lichtenštajnsko.

3.5. Odchýlky a výnimky

Neuplatňuje sa.

4. ZEMNÝ PLYN

4.1. Príslušné energetické produkty

Zemný plyn je definovaný v prílohe B kapitole 2.

4.2. Zoznam agregátov

Nasledujúci zoznam agregátov sa stanovuje pre všetky energetické produkty uvedené v zozname v predchádzajúcom bode, pokiaľ nie je uvedené inak.

4.2.1. Sektor dodávky

Domáca ťažba

Celá suchá predajná ťažba v rámci vnútroštátnych hraníc vrátane ťažby na pobreží. Produkcia sa meria po vyčistení a ťažbe NGL a síry.

Nezahŕňa ťažobné straty a množstvá opätovne vstrekované, odvetrané alebo spálené.

Zahŕňa množstvo použité v plynáresnkom priemysle, pri ťažbe zemného plynu, potrubných systémoch a v spracovateľských podnikoch.

Dovoz

Vývoz

4.	Zmena stavu zásob Budovanie zásob sa uvádza ako kladné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako záporné číslo.

5.	Vypočítané hrubé domáce dodávky Definujú sa ako: Domáca ťažba + dovoz – vývoz + zmena stavu zásob

6.	Štatistický rozdiel Definovaný ako vypočítaná hrubá domáca dodávka mínus zistená dodávka.

7.	Zistené hrubé domáce dodávky Zahŕňajú plyn použitý v plynárenskom priemysle na vykurovanie a prevádzku jeho zariadení (t. j. spotreba pri ťažbe plynu, v potrubnom systéme a spracovateľských zariadeniach) a straty pri distribúcii.

Počiatočné a konečné úrovne zásob uskladnených na území štátu

Množstvo uskladnené v špeciálnych úložných zariadeniach (vyťažené plynové a/alebo ropné pole, vodonosná vrstva, soľná dutina, rôznorodé jaskyne alebo iné), ako aj uskladnenie skvapalneného zemného plynu. Počiatočné zásoby sú zásoby v posledný deň mesiaca predchádzajúceho vykazovanému mesiacu. Konečné zásoby sú zásoby v posledný deň vykazovaného mesiaca.

9.	Vlastné použitie a straty plynárenského priemyslu Množstvo použité v plynárenskom priemysle na vykurovanie a prevádzku jeho zariadení (t. j. spotreba pri ťažbe plynu, v potrubnom systéme a spracovateľských zariadeniach). Zahŕňa straty pri distribúcii.

4.2.2. Dovoz a vývoz

Dovoz z krajiny pôvodu a vývoz do krajiny určenia.

4.3. Merné jednotky

Množstvo sa musí uviesť v dvoch jednotkách:

—	vo fyzickom množstve v 106 m3 za predpokladu referenčných podmienok plynu (15 oC, 101,325 kPa),

—	v energetickom obsahu, t. j. v TJ podľa spalného tepla.

4.4. Odchýlky a výnimky

Neuplatňuje sa.

5. UPLATNITEĽNÉ USTANOVENIA

Nasledujúce ustanovenia sa vzťahujú na zhromažďovanie údajov, ako sa uvádza vo všetkých predchádzajúcich kapitolách:

1.	Vykazované obdobie: Kalendárny mesiac.

2.	Periodicita Mesačne.

3.	Lehota na zasielanie údajov Do troch mesiacov po vykazovanom mesiaci.

4.	Prenosový formát a spôsob Prenosový formát zodpovedá príslušným výmenným štandardom uvedeným Eurostatom. Údaje sa zasielajú alebo nahrávajú elektronicky na jedno miesto vstupu pre údaje v Eurostate.

PRÍLOHA D

RÝCHLE MESAČNÉ ŠTATISTIKY

V tejto prílohe sa opisuje rozsah, jednotky, vykazované obdobie, periodicita, lehota a spôsob zasielania údajov pre rýchle mesačné zhromažďovanie štatistických údajov.

Príloha A sa vzťahuje na vysvetlenie pojmov, ktoré nie sú osobitne vysvetlené v tejto prílohe.

1. ZEMNÝ PLYN

1.1. Príslušné energetické produkty

Táto kapitola zahŕňa len zemný plyn. Zemný plyn je definovaný v prílohe B kapitole 2.

1.2. Zoznam agregátov

Stanoví sa nasledujúci zoznam agregátov:

Ťažba

Dovoz

Vývoz

4.	Zmena stavu zásob Budovanie zásob sa uvádza ako záporné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako kladné číslo.

5.	Dodávka Vypočíta sa ako: Ťažba + dovoz – vývoz + zmena stavu zásob

1.3. Merné jednotky

Množstvo zemného plynu sa musí uviesť v TJ podľa spalného tepla.

1.4. Ostatné uplatniteľné ustanovenia

1.	Vykazované obdobie: Kalendárny mesiac.

2.	Periodicita Mesačne.

3.	Lehota na zasielanie údajov Do jedného mesiaca po vykazovanom mesiaci.

4.	Prenosový formát a spôsob Prenosový formát zodpovedá príslušným výmenným štandardom uvedeným Eurostatom. Údaje sa zasielajú alebo nahrávajú elektronicky na jedno miesto vstupu pre údaje v Eurostate.

1.5. Odchýlky a výnimky

Nemecko je oslobodené od tohto zhromažďovania údajov.

2. ELEKTRINA

2.1. Príslušné energetické produkty

Táto kapitola zahŕňa len elektrinu.

2.2. Zoznam agregátov

Stanoví sa nasledujúci zoznam agregátov:

1.	Výroba elektriny spolu Hrubé množstvo vyrobenej elektriny spolu. Zahŕňa vlastnú spotrebu elektrární.

Dovoz

Vývoz

4.	Hrubá dodávka elektriny Vypočíta sa ako: Výroba elektriny spolu + dovoz – vývoz

2.3. Merné jednotky

Množstvo energie sa musí vyjadriť v GWh

2.4. Ostatné uplatniteľné ustanovenia

1.	Vykazované obdobie: Kalendárny mesiac.

2.	Periodicita Mesačne.

3.	Lehota na zasielanie údajov Do jedného mesiaca od vykazovaného mesiaca.

4.	Prenosový formát a spôsob Prenosový formát zodpovedá príslušným výmenným štandardom uvedeným Eurostatom. Údaje sa zasielajú alebo nahrávajú elektronicky na jedno miesto vstupu pre údaje v Eurostate.

2.5. Odchýlky a výnimky

Nemecko je oslobodené od tohto zhromažďovania údajov.

3. ROPA A ROPNÉ VÝROBKY

Toto zhromažďovanie údajov je všeobecne známe ako „JODI dotazník“.

3.1. Príslušné energetické produkty

Pokiaľ nie je uvedené inak, toto zhromažďovanie údajov sa týka všetkých nasledujúcich energetických produktov, na ktoré sa vzťahujú definície uvedené v prílohe B kapitole 4: surová ropa, LPG, benzín (čo je súhrn automobilového benzínu a leteckého benzínu), petrolej (čo je súhrn leteckého petroleja a ostatného petroleja), plynový olej/nafta a vykurovací olej (s nízkym aj vysokým obsahom síry).

Okrem toho sa zhromažďovanie údajov takisto vzťahuje na „ropné výrobky spolu“, čím sa myslí súhrn všetkých týchto výrobkov okrem surovej ropy, a musí takisto zahŕňať ostatné ropné výrobky, ako je rafinérsky plyn, etán, ťažký benzín, ropný koks, lakový benzín a SBP, parafínové vosky, bitúmen, lubrikanty a ostatné.

3.2. Zoznam agregátov

Nasledujúci zoznam agregátov sa stanovuje pre všetky energetické produkty uvedené v zozname v predchádzajúcom bode, pokiaľ nie je uvedené inak.

3.2.1. Sektor dodávky

Nasledujúca tabuľka sa vzťahuje len na surovú ropu:

Ťažba

Dovoz

Vývoz

4.	Konečné zásoby

5.	Zmena stavu zásob Budovanie zásob sa uvádza ako kladné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako záporné číslo.

6.	Vsádzka do rafinérie Zistený výkon z rafinérií.

Nasledujúca tabuľka sa vzťahuje na surovú ropu, LPG, benzín, petrolej, plynový olej/naftu, vykurovací olej a ropné výrobky spolu:

1.	Výstup z rafinérií Hrubý výstup vrátane rafinérskeho paliva.

Dovoz

Vývoz

4.	Konečné zásoby

5.	Zmena stavu zásob Budovanie zásob sa uvádza ako kladné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako záporné číslo.

6.	Dopyt Dodávky alebo predaj na domáci trh (domáca spotreba) plus rafinérske palivo plus medzinárodné námorné a letecké zásobníky. Dopyt po rope a ropných výrobkoch spolu vrátane surovej ropy.

3.3. Merné jednotky

Množstvo energie: 103 ton

3.4. Ostatné uplatniteľné ustanovenia

1.	Vykazované obdobie: Kalendárny mesiac.

2.	Periodicita Mesačne.

3.	Lehota na zasielanie údajov Do 25 dní od vykazovaného mesiaca.

4.	Prenosový formát a spôsob Prenosový formát zodpovedá príslušným výmenným štandardom uvedeným Eurostatom. Údaje sa zasielajú alebo nahrávajú elektronicky na jedno miesto vstupu pre údaje v Eurostate.

3.5. Odchýlky a výnimky

Neuplatňuje sa.

		ISSN 1725-5147
Úradný vestník Európskej únie		L 304

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 51 14. novembra 2008

Obsah		I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné	Strana
		NARIADENIA
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike ( 1 )	1
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1100/2008 z 22. októbra 2008 o odstránení kontrol vykonávaných na hraniciach členských štátov v cestnej a vnútrozemskej vodnej doprave (kodifikované znenie) ( 1 )	63
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES, Euratom) č. 1101/2008 z 22. októbra 2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev (kodifikované znenie) ( 1 )	70
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1102/2008 z 22. októbra 2008 o zákaze vývozu kovovej ortuti a niektorých zlúčenín a zmesí ortuti a o bezpečnom uskladnení kovovej ortuti ( 1 )	75
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1103/2008 z 22. októbra 2008 o prispôsobení určitých nástrojov, na ktoré sa vzťahuje postup ustanovený v článku 251 zmluvy, rozhodnutiu Rady 1999/468/ES, pokiaľ ide o regulačný postup s kontrolou – Prispôsobenie regulačnému postupu s kontrolou – Tretia časť	80

Nariadenie Rady (EHS) č. 4060/89	(Ú. v. ES L 390, 30.12.1989, s. 18).
Nariadenie Rady (EHS) č. 3356/91	(Ú. v. ES L 318, 20.11.1991, s. 1).

Nariadenie (EHS) č. 4060/89	Toto nariadenie
článok 1	článok 1
článok 2	článok 2
článok 3	článok 3
článok 3a	článok 4
článok 4	článok 6
—	článok 5
príloha časť 1 smernice písm. a)	príloha I časť 1 oddiel 1 písm. a)
príloha časť 1 smernice písm. b)	príloha I časť 1 oddiel 1 písm. b)
príloha časť 1 smernice písm. c)	príloha I časť 1 oddiel 1 písm. c)
príloha časť 1 smernice písm. d)	—
príloha časť 1 smernice písm. e)	príloha I časť 1 oddiel 1 písm. d)
príloha časť 1 smernice písm. f)	príloha I časť 1 oddiel 1 písm. e)
príloha časť 1 nariadenia písm. a)	príloha I časť 1 oddiel 2 písm. a)
príloha časť 1 nariadenia písm. b)	—
príloha časť 1 nariadenia písm. c)	—
príloha časť 1 nariadenia písm. d)	príloha I časť 1 oddiel 2 písm. b)
príloha časť 1 nariadenia písm. e)	príloha I časť 1 oddiel 2 písm. c)
príloha časť 1 nariadenia písm. f)	príloha I časť 1 oddiel 2 písm. d)
príloha časť 2	príloha I časť 2
—	príloha II
—	príloha III

Nariadenie (Euratom, EHS) č. 1588/90	Toto nariadenie
článok 1 ods. 1 prvá a druhá zarážka	článok 1 ods. 1 písm. a) a b)
článok 1 ods. 2	článok 1 ods. 2
článok 2 body 1 až 10	článok 2 písm. a) až j)
článok 3 ods. 1	článok 3 ods. 1
článok 3 ods. 2	článok 3 ods. 2
článok 3 ods. 3 prvý pododsek	—
článok 3 ods. 3 druhý pododsek	článok 3 ods. 3
článok 3 ods. 4	článok 3 ods. 4
článok 4 ods. 1	článok 4 ods. 1
článok 4 ods. 2	článok 5 ods. 6
článok 4 ods. 3	článok 4 ods. 2
článok 5 ods. 1 až 5	článok 5 ods. 1 až 5
článok 6	článok 6
článok 7 ods. 1 a 2	článok 7 ods. 1 a 2
článok 7 ods. 3	—
článok 8	článok 8
—	článok 9
článok 9	článok 10
—	príloha I
—	príloha II


	*	Poznámka pre čitateľa (pozri vnútornú stranu zadnej obálky)	s3