ISSN 1725-5147

Úradný vestník

Európskej únie

L 275

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 51
16. októbra 2008


Obsah

 

I   Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Rady (ES) č. 1000/2008 z 13. októbra 2008, ktorým sa po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 384/96 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Indii

1

 

*

Nariadenie Rady (ES) č. 1001/2008 z 13. októbra 2008, ktorým sa po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 384/96 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých rúrových a potrubných tvaroviek zo železa alebo ocele s pôvodom v Kórejskej republike a Malajzii

18

 

 

Nariadenie Komisie (ES) č. 1002/2008 z 15. októbra 2008, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

32

 

 

Nariadenie Komisie (ES) č. 1003/2008 z 15. októbra 2008, ktorým sa stanovujú dovozné clá v sektore obilnín uplatniteľné od 16. októbra 2008

34

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 1004/2008 z 15. októbra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1725/2003, ktorým sa prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002, pokiaľ ide o Medzinárodný účtovný štandard (IAS) 39 a Medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 7 ( 1 )

37

 

 

II   Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

 

 

ROZHODNUTIA

 

 

Komisia

 

 

2008/799/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 10. októbra 2008 o stanovení konečných finančných príspevkov členským štátom na rozpočtový rok 2008 na určitý počet hektárov na účel reštrukturalizácie a konverzie vinohradov na základe nariadenia Rady (ES) č. 1493/1999 [oznámené pod číslom K(2008) 5738]

42

 

 

IV   Iné akty

 

 

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY PRIESTOR

 

 

Spoločný výbor EHP

 

*

Rozhodnutie Dozorného orgánu EZVO č. 318/05/COL zo 14. decembra 2005 o ukončení konania vo veci formálneho zisťovania stanoveného v článku 1 ods. 2 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde so zreteľom na výnimky zo správnych a registračných poplatkov v súvislosti so založením spoločnosti Entra Eiendom AS (Nórsko)

45

 

*

Odporúčanie Dozorného orgánu EZVO č. 119/07/COL zo 16. apríla 2007, o monitorovaní bežných hodnôt dioxínov, polychlórovaných bifenylov podobných dioxínom a polychlórovaných bifenylov, ktoré nie sú podobné dioxínom, v potravinách

65

 

 

 

*

Poznámka pre čitateľa (pozri vnútornú stranu zadnej obálky)

s3

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

NARIADENIA

16.10.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/1


NARIADENIE RADY (ES) č. 1000/2008

z 13. októbra 2008,

ktorým sa po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 384/96 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Indii

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 9 a článok 11 ods. 2,

so zreteľom na návrh predložený Komisiou po konzultácii s poradným výborom,

keďže:

A.   POSTUP

1.   Platné opatrenia

(1)

Rada v júli 2002 nariadením (ES) č. 1339/2002 (2) uložila konečné antidumpingové clo (ďalej len „existujúce opatrenia“) vo výške 21 % na dovoz kyseliny sulfanilovej patriacej pod kódy KN ex 2921 42 10 (kód TARIC 2921421060) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a sadzbu zostatkového cla vo výške 18,3 % na dovoz s pôvodom v Indii. Uložené opatrenia vychádzali z výsledkov antidumpingového konania, ktoré sa začalo podľa článku 5 základného nariadenia (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“).

(2)

Zároveň Rada nariadením (ES) č. 1338/2002 (3) uložila konečné vyrovnávacie clo 7,1 % na dovoz toho istého výrobku s pôvodom v Indii.

(3)

V rámci uvedených vyrovnávacích a antidumpingových konaní Komisia rozhodnutím 2002/611/ES (4) prijala cenový záväzok, ktorý ponúkol jeden indický vyvážajúci výrobca Kokan Synthetics and Chemicals Pvt. Ltd (ďalej len „Kokan“).

(4)

Vo februári 2004 po ďalšom antiabsorpčnom prešetrovaní podľa článku 12 základného nariadenia Rada nariadením (ES) č. 236/2004 (5) zvýšila sadzbu konečného antidumpingového cla uplatniteľného na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v ČĽR z 21 % na 33,7 %.

(5)

V decembri 2003 firma Kokan informovala Komisiu, že si želá svoj záväzok dobrovoľne stiahnuť. Rozhodnutie Komisie, ktorým sa záväzok prijal, bolo preto zrušené rozhodnutím Komisie 2004/255/ES (6).

(6)

Na základe žiadosti podanej firmou Kokan Komisia v apríli 2005 začala (7) čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia a článku 19 nariadenia Rady (ES) č. 2026/97 (8) o ochrane pred subvencovaným dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (ďalej len „základné antisubvenčné nariadenie“), ktoré bolo rozsahom obmedzené na preskúmanie prijateľnosti záväzku, ktorý má byť ponúknutý spoločnosťou Kokan.

(7)

Rozhodnutím 2006/37/ES (9) Komisia prijala záväzok ponúknutý spoločnosťou Kokan v súvislosti s antidumpingovými a vyrovnávacími konaniami týkajúcimi sa dovozu kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Indii.

(8)

S cieľom zohľadniť prijatie predmetného záväzku boli zároveň zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 123/2006 (10) nariadenie (ES) č. 1338/2002, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Indii, a nariadenie (ES) č. 1339/2002, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom okrem iného v Indii.

2.   Žiadosť o preskúmanie

(9)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (11) Komisia 24. apríla 2007 dostala žiadosť o preskúmanie pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Táto žiadosť bola podaná dvomi výrobcami Spoločenstva (ďalej len „žiadatelia“) predstavujúcimi 100 % výroby kyseliny sulfanilovej v Spoločenstve.

(10)

Žiadatelia tvrdili a predložili dostatočné prima facie dôkazy o tom, že existuje pravdepodobnosť pokračovania a/alebo opakovaného výskytu dumpingu a ujmy pre výrobné odvetvie Spoločenstva v súvislosti s dovozom kyseliny sulfanilovej s pôvodom v ČĽR a Indii (ďalej len „príslušné krajiny“).

(11)

Po konzultácii s poradným výborom Komisia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie preskúmania pred uplynutím platnosti a 24. júla 2007 formou oznámenia o začatí uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (12) oznámila začatie preskúmania uplynutia platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

3.   Paralelné prešetrovania

(12)

Oznámením o začatí uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie24. júla 2007 (13) Komisia taktiež začala revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti podľa článku 18 základného antisubvenčného nariadenia platných vyrovnávacích opatrení na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Indii. Toto prešetrovanie ešte stále prebieha.

(13)

Oznámením o začatí uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie29. septembra 2007 (14) Komisia začala z vlastnej iniciatívy čiastočné predbežné preskúmanie obmedzené na úroveň subvencovania podľa článku 19 základného antisubvenčného nariadenia, nakoľko existovali dostatočné prima facie dôkazy, ktoré mala Komisia k dispozícii, že sa zmenili okolnosti, pokiaľ ide o subvencovanie, na základe ktorých boli opatrenia stanovené a že tieto zmeny boli trvalého charakteru. Toto prešetrovanie ešte stále prebieha.

4.   Prešetrovanie

4.1.   Obdobie prešetrovania

(14)

Prešetrovanie pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu trvalo od 1. apríla 2006 do 31. marca 2007 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných pre posúdenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od roku 2003 až do konca ORP (ďalej len „posudzované obdobie“).

4.2.   Strany, ktorých sa prešetrovanie týka

(15)

Komisia oficiálne upovedomila vyvážajúcich výrobcov, dovozcov a používateľov, o ktorých vedela, že by sa ich táto záležitosť mohla týkať, zástupcov vyvážajúcich krajín a žiadateľov o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti. Zainteresované strany dostali možnosť predložiť svoje stanoviská písomne a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí.

(16)

Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by na základe konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(17)

Všetkým stranám o ktorých sa vedelo, že sa ich to týka, boli zaslané dotazníky, menovite dvom výrobcom zo Spoločenstva a všetkým známym vyvážajúcim výrobcom, dovozcom a používateľom.

(18)

Odpovede na dotazníky boli prijaté od dvoch výrobcov zo Spoločenstva a od jedného vyvážajúceho výrobcu v Indii, ako aj od štyroch používateľov. Na dotazník neodpovedal žiadny z vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, a ani žiadny z dovozcov sa v priebehu prešetrovania neprihlásil.

(19)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za nevyhnutné na stanovenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu, a z toho vyplývajúcej ujmy, a záujmu Spoločenstva. Komisia uskutočnila overovacie návštevy v priestoroch týchto spoločností:

a)

vyvážajúci výrobca v Indii:

Kokan Synthetics & Chemicals Pvt Ltd., Bombaj, India;

b)

výrobcovia zo Spoločenstva:

Ardenity, Givet, Francúzsko,

CUF Quimicos Industrials, Estarreja, Portugalsko;

c)

používatelia:

Kemira Germany GmbH, Leverkusen, Nemecko,

Robama SA, Palafolls. Španielsko.

B.   PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

1.   Príslušný výrobok

(20)

Výrobok, ktorý je predmetom preskúmania, je rovnaký ako pri pôvodnom prešetrovaní, t. j. kyselina sulfanilová v súčasnosti klasifikovaná pod kódom KN ex 2921 42 10. V zásade existujú dva druhy kyseliny sulfanilovej, ktoré sa stanovujú podľa ich čistoty, technický druh a čistený druh. Okrem toho s čisteným druhom sa niekedy obchoduje ako so soľou kyseliny sulfanilovej. Kyselina sulfanilová sa používa ako surovina pri výrobe optických zjasňovačov, prísad do betónu, potravinárskych farbív a špeciálnych farieb. Zatiaľ čo existujú rôzne použitia kyseliny sulfanilovej, všetky druhy a formy sú používateľmi vnímané ako primerane nahraditeľné a vo väčšine aplikácií sa používajú ako vzájomne zameniteľné, a preto sú považované za jeden výrobok ako tomu bolo v prípade pôvodného prešetrovania.

2.   Podobný výrobok

(21)

Ako bolo stanovené v pôvodnom prešetrovaní, toto preskúmanie potvrdilo, že kyselina sulfanilová je čistý komoditný výrobok a jej kvalita a základné fyzikálne vlastnosti sú identické nezávisle od krajiny pôvodu. Príslušný výrobok a výrobky, ktoré vyrába a predáva vyvážajúci výrobca v Indii na svojom domácom trhu a do tretích krajín, ako aj výrobky, ktoré vyrábajú a predávajú výrobcovia zo Spoločenstva na trhu Spoločenstva, majú teda rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a v podstate rovnaké použitia, a preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

C.   PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA A/ALEBO OPAKOVANÉHO VÝSKYTU DUMPINGU

(22)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa skúmalo, či počas ORP dochádzalo k dumpingu, a ak áno, či je alebo nie je pravdepodobné, že uplynutie platnosti opatrení by viedlo k pokračovaniu alebo k opakovanému výskytu dumpingu.

1.   Predbežné poznámky

(23)

Treba poznamenať, nakoľko sa Spoločenstvo v roku 2004 rozšírilo na 25 členských štátov a v roku 2007 na 27 členských štátov, objemy vývozu a podiely dovozu na trhu v predchádzajúcom prešetrovaní a súčasnom preskúmaní pred uplynutím platnosti nie je možné priamo porovnať.

1.1.   India

(24)

V záujme rešpektovania dôverných obchodných informácií a vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť Kokan predstavuje 100 % dovozu s pôvodom v Indii, bolo potrebné predložiť príslušné informácie v určitých rozsahoch.

(25)

Toto preskúmanie bolo založené na overenom vyplnenom dotazníku od spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu v Indii, ktorý plne spolupracoval pri prešetrovaní. Z informácií poskytnutých touto spoločnosťou a dostupných údajov Eurostatu sa zdá, že všetok dovoz príslušného výrobku počas ORP pripadali na tohto vyvážajúceho výrobcu.

(26)

Zistilo sa, že počas ORP bolo z Indie dovezených do Spoločenstva približne 800 až 1 000 ton kyseliny sulfanilovej, t. j. približne 8 – 10 % spotreby Spoločenstva. V pôvodnom prešetrovaní dovoz z Indie predstavoval 1 712 ton.

1.2.   Čínska ľudová republika

(27)

Vzhľadom na to, že žiadny z čínskych vyvážajúcich výrobcov nespolupracoval, preskúmanie skutočnosti, či v tom čase dochádzalo alebo nedochádzalo k dumpingu sa muselo opierať o informácie, ktoré má Komisia k dispozícii z iných zdrojov. V tejto súvislosti, a v súlade s ustanoveniami článku 18 základného nariadenia, boli použité oficiálne údaje Eurostatu, s cieľom stanoviť množstvá a ceny dovozu.

(28)

Na základe dostupných údajov sa zistilo, že počas ORP sa do Spoločenstva doviezlo z ČĽR 1 482 ton kyseliny sulfanilovej, to znamená približne 15 % spotreby Spoločenstva. V pôvodnom prešetrovaní dovoz z ČĽR predstavoval 2 950 ton.

2.   Pravdepodobnosť pokračovania dumpingu

2.1.   India

(29)

V súlade s článkom 11 ods. 9 základného nariadenia bola pri stanovovaní dumpingového rozpätia použitá rovnaká metodika ako metodika použitá v predchádzajúcom prešetrovaní. Treba pripomenúť, že v pôvodnom prešetrovaní bolo stanovené dumpingové rozpätie 24,6 %.

a)   Normálna hodnota

(30)

Na stanovenie normálnej hodnoty sa najprv v súvislosti s každým spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom zisťovalo, či je jeho celkový domáci predaj príslušného výrobku reprezentatívny v porovnaní s jeho vývozom do Spoločenstva. V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa domáci predaj považuje za reprezentatívny, ak celkový objem domáceho predaja predstavuje minimálne 5 % celkového vývozu do Spoločenstva. Prešetrovanie preukázalo, že predaj na domácom trhu bol reprezentatívny.

(31)

Následne sa určili tie druhy príslušného výrobku, ktoré na domácom trhu predávajú vyvážajúci výrobcovia s celkovým reprezentatívnym domácim predajom a ktoré sú identické alebo priamo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Spoločenstva. Kritériá použité na identifikáciu rôznych druhov výrobku boli kvalita (čistá alebo technická), forma (kyselina v podobe prášku alebo sodnej soli) a koncentrácia kyseliny.

(32)

Navyše sa pre každý druh výrobku, ktorý vyvážajúci vývozca predával na domácom trhu a o ktorom sa zistilo, že je priamo porovnateľný s druhom predávaným na vývoz do Spoločenstva stanovilo, či sú jeho domáce predaje dostatočne reprezentatívne na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj konkrétneho druhu výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem domáceho predaja tohto druhu počas ORP predstavoval 5 % alebo viac celkového objemu predaja porovnateľného druhu výrobku vyvážaného do Spoločenstva. Prešetrovanie preukázalo, že z troch druhov vyvážaných príslušným vyvážajúcim výrobcom sa dva predávali na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách.

(33)

Skúmalo sa tiež, či sa domáci predaj spoločnosti môže považovať za realizovaný pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia.

(34)

Toto bolo vykonané stanovením podielu domáceho predaja nezávislým zákazníkom, každého z týchto dvoch druhov predávaných v reprezentatívnych množstvách, nepredávaných počas ORP so stratou. Pre tieto druhy výrobku, nakoľko viac ako 80 % objemu nebolo predaných so stratou na domácom trhu a vážená priemerná predajná cena bola rovnaká alebo vyššia ako vážené priemerné výrobné náklady, normálna hodnota bola vypočítaná ako vážený priemer všetkých predajných cien na domácom trhu zaplatených alebo splatných nezávislými zákazníkmi za daný druh výrobku tak, ako je uvedené v článku 2 ods. 1 základného nariadenia.

(35)

Pre druh výrobku, ktorý nebol predávaný v reprezentatívnych množstvách na domácom trhu, sa musela stanoviť normálna hodnota. Na účely určenia vytvorenej normálnej hodnoty, sa vzniknuté vlastné predajné, všeobecné a administratívne náklady (ďalej len „PVA“) spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu a vážený priemerný zisk realizovaný z domáceho predaja podobného výrobku pri bežnom obchodovaní počas ORP pripočítali k priemerných výrobným nákladom počas ORP podľa článku 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia.

b)   Vývozná cena

(36)

Prešetrovanie preukázalo, že vývoz indického vyvážajúceho výrobcu bol realizovaný iba neprepojeným zákazníkom v Spoločenstve.

(37)

Vývozná cena sa teda stanovila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, a to na základe vývozných cien skutočne zaplatených alebo splatných.

c)   Porovnanie

(38)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa vykonalo na základe cien zo závodu. Na účely objektívneho porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia sa vykonali náležité úpravy, aby sa zohľadnili rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Tieto úpravy boli vykonané vzhľadom na dopravné náklady a náklady na poistenie.

d)   Dumpingové rozpätie

(39)

Ako sa stanovuje článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia, vážená priemerná normálna hodnota každého druhu príslušného výrobku vyvážaného do Spoločenstva sa v ORP porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou každého príslušného druhu príslušného výrobku.

(40)

Na základe tohto porovnania sa zistilo, že v prípade spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu v Indii, ktorý vyvážal do Spoločenstva počas ORP, nedochádzalo k dumpingu.

(41)

Pokiaľ ide o skutočnosť, že v prípade spolupracujúceho vývozcu počas ORP nedochádzalo dumpingu, je potrebné poznamenať, ako je uvedené v odôvodnení 7, že počas ORP bol v platnosti cenový záväzok, ktorý vyžadoval od príslušného vývozného výrobcu dodržiavanie určitej cenovej hladiny pre vývoz do Spoločenstva. Zistilo sa, že určité transakcie sú mierne vyššie ako úroveň minimálnych dovozných cien (ďalej len „MDC“) záväzku, avšak väčšina predajov bola sa uskutočnila za ceny úrovni minimálnych dovozných cien.

2.2.   ČĽR

(42)

V súlade s článkom 11 ods. 9 základného nariadenia bola pri stanovovaní dumpingového rozpätia použitá rovnaká metodika ako v predchádzajúcom prešetrovaní. Treba pripomenúť, že v pôvodnom prešetrovaní bolo stanovené dumpingové rozpätie 21 %. Avšak po antiabsorpčnom opätovnom prešetrovaní, ktoré začalo v roku 2003, sa dumpingové rozpätie znovu hodnotilo a zistilo sa, že sa zvýšilo na 33,7 %, ako je uvedené v nariadení (ES) č. 236/2004.

e)   Analogická krajina

(43)

V súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia, ČĽR nie je krajinou s trhovým hospodárstvom, a preto sa normálna hodnota pre dovoz z ČĽR musela opierať o údaje z tretej krajiny s trhovým hospodárstvom.

(44)

V oznámení o začatí sa ako s vhodnou treťou krajinou s trhovým hospodárstvom počítalo s Indiou, pokiaľ ide o vývoz ČĽR do Spoločenstva. India bola tiež použitá ako analogická krajina v pôvodnom prešetrovaní.

(45)

Žiadatelia však navrhovali, že v tomto prípade by bolo vhodnejšie použiť ako analogickú krajinu Spojené štáty americké (ďalej len „USA“). Argumentovalo sa tým, že na rozdiel od Indie, ceny kyseliny sulfanilovej v Spojených štátoch sa riadia normálnymi nedeformovanými trhovými silami. Navyše sa tvrdilo, že proces výroby kyseliny sulfanilovej v Spojených štátoch je realizovaný spôsobom porovnateľným so spôsobom v ČĽR a že množstvá vyrobené a predané v Spojených štátoch sú reprezentatívne. Ďalej žiadatelia tiež argumentovali, že prístup k surovinám v Indii nie je porovnateľný s prístupom k surovinám v ČĽR, pretože indickí výrobcovia kvôli systému vydávania povolení vopred uprednostňujú dovoz surovín namiesto nákupu domácich materiálov.

(46)

Pokiaľ ide o návrh použitia Spojených štátov ako analogickej krajiny, poznamenáva sa, že USA uplatňovali niekoľko rokov ochranné opatrenia formou antidumpingových opatrení voči dovozu z ČĽR a Indie a vyrovnávacie opatrenia voči dovozu z Indie. Z tohto dôvodu nemôže byť vylúčené, že ceny boli ovplyvnené týmito opatreniami na ochranu obchodu.

(47)

Pokiaľ ide o prístup k surovinám, zistilo sa tiež, že indickí výrobcovia kyseliny sulfanilovej nakupujú suroviny na domácom trhu. Preto sa nemôže tvrdiť, že prístup k surovinám spôsobuje, že India je nevhodná analogická krajina. Okrem toho, existujú niekoľkí výrobcovia kyseliny sulfanilovej v Indii a na trhu sa nachádza aj dovoz, napríklad z ČĽR. Preto neexistuje žiaden dôkaz naznačujúci neexistenciu konkurencie v Indii.

(48)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na neexistenciu presvedčivých ďalších argumentov o zmenených okolnostiach od pôvodného prešetrovania sa dospelo k záveru, že India predstavuje vhodnú analogickú krajinu na účel stanovenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia v súvislosti s týmto prešetrovaním pred uplynutím platnosti.

f)   Stanovenie normálnej hodnoty

(49)

V súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia bola normálna hodnota stanovená na základe overených informácií získaných od spolupracujúceho vývozného výrobcu v analogickej krajine. Konkrétnejšie normálna hodnota bola založená na cene zaplatenej alebo splatnej v Indii neprepojenými zákazníkmi za porovnateľné druhy výrobku, ak sa predpokladalo, že sa k nim dospelo pri bežnom obchodovaní.

g)   Vývozná cena

(50)

Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskych výrobcov sa vývozná cena musela stanoviť na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na stanovenie vývoznej ceny sa ako vhodný základ vybrali oficiálne údaje Eurostatu.

h)   Porovnanie

(51)

Na účely vykonania spravodlivého porovnania medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou bolo prihliadnuté pri forme úpravy na rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Tieto úpravy sa vykonali pokiaľ ide o dopravné náklady a poistné náklady v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Normálna hodnota na indickej úrovni zo závodu bola potom porovnaná s upravenou čínskou vývoznou cenou na rovnakej úrovni.

i)   Dumpingové rozpätie

(52)

Porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny potvrdilo výskyt dumpingu, dumpingové rozpätie sa rovnalo hodnote, o ktorú normálna hodnota prevyšovala vývoznú cenu do Spoločenstva. Dumpingové rozpätie vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Spoločenstva sa pohyboval v rozsahu od 15 % do 20 %.

3.   Vývoj dovozu v prípade zrušenia opatrení

3.1.   India

j)   Úvodné poznámky

(53)

Vzhľadom na neexistenciu dumpingu v ORP sa preskúmalo, či je pravdepodobné, že v prípade zrušenia opatrení by došlo k opakovanému výskytu dumpingu z Indie. Na účely posúdenia, či existuje pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu, sa preskúmalo cenová politika spoločnosti Kokan, najmä jej ceny na iné vývozné trhy v porovnaní s jej vývoznými cenami do Spoločenstva a s jej domácimi cenami a jej výroba, kapacita výroby a zásoby. Analýza sa opierala o informácie poskytnuté vo vyplnenom dotazníku a bola overená v priestoroch spoločnosti Kokan počas prešetrovania.

k)   Vzťah medzi cenami v Spoločenstve a cenami v Indii

(54)

Ceny na trhu v Spoločenstve boli vyššie ako tie, ktoré dosahovala spoločnosť Kokan na svojom domácom trhu počas ORP. Avšak tento vývoj treba chápať hľadiska skutočnosti, že vývozné ceny tejto spoločnosti podliehali režimu MDC záväzku.

l)   Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín, vývoznými cenami do Spoločenstva a domácimi cenami v Indii

(55)

Zistilo sa, že priemerná vývozná cena účtovaná spoločnosťou Kokan tretím krajinám bola výrazne nižšia ako priemerná vývozná cena do Spoločenstva. Zistilo sa tiež, že tieto ceny boli dumpingové, keďže boli výrazne nižšie ako ceny účtované spoločnosťou Kokan na jej domácom trhu.

(56)

Ako je uvedené v odôvodneniach 7 a 41, spoločnosť Kokan podliehala záväzku minimálnej ceny pre svoj vývoz do Spoločenstva počas ORP, pričom ceny účtované zákazníkom v ostatných tretích krajinách boli stanovované voľne. Za týchto okolností neskôr uvedené ceny naznačujú pravdepodobnú cenovú úroveň vývozu do Spoločenstva v prípade umožnenia ukončenia platnosti opatrení. Preto sa dospelo k záveru, že spoločnosť Kokan pravdepodobne zníži svoje vývozné ceny do Spoločenstva a že v prípade zrušenia týchto opatrení pravdepodobne dôjde k opakovanému výskytu dumpingu na trhu Spoločenstva.

m)   Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenovou úrovňou na trhu v Spoločenstve

(57)

Je potrebné tiež poznamenať, že sa zistilo, že vývozné ceny do tretích krajín boli v priemere nižšie ako predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva. To znamená, že prevládajúca cenová úroveň pre príslušný výrobok na trhu Spoločenstva spôsobuje, že tento trh je atraktívny pre vyvážajúceho výrobcu v Indii. Na základe uvedeného sa usúdilo, že v prípade zrušenia platných opatrení existuje ekonomický dôvod na presun predajov na trh Spoločenstva, kde je vyššia cenová úroveň.

n)   Nevyužité kapacity a zásoby

(58)

Na základe prešetrovania sa ukázalo, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca počas ORP nevytváral zásoby. Avšak zistilo sa, že spoločnosť by bola schopná zvýšiť svoju výrobu, pretože miera využitia kapacity bola počas ORP okolo 65 %. V tejto súvislosti treba uviesť, že sa zistilo, že nevyužitá výrobná kapacita spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu predstavuje viac ako 30 % spotreby Spoločenstva.

o)   Záver o Indii

(59)

Prešetrovanie jasne ukázalo, že úroveň cien v Indii a na trhoch tretích krajín je výrazne nižšia ako úroveň cien na trhu v Spoločenstve. Ak sa zrušia existujúce antidumpingové opatrenia, predstavovalo by to silný stimul pre spolupracujúceho indického vyvážajúceho výrobcu použiť nevyužité kapacity, ale tiež výraznejší posun predajov na trh Spoločenstva, a teda pokračovanie vývozu dokonca vo zvýšených množstvách. Z uvedeného hodnotenia vyplýva, že zvýšené množstvá vývozu do Spoločenstva by sa veľmi pravdepodobne vykonávali za dumpingové ceny.

3.2.   ČĽR

p)   Úvodné poznámky

(60)

Okrem zistenia dumpingu počas ORP, bola preskúmaná tiež pravdepodobnosť pokračovania dumpingu, ak by sa zrušili opatrenia. Vzhľadom na to, že ani jeden z čínskych vyvážajúcich výrobcov nespolupracoval, ďalej uvedené závery sa opierajú o dostupné skutočnosti, a to informácie predložené žiadateľmi v súlade s článkom 18 základného nariadenia, spolu s údajmi získanými od Eurostatu.

q)   Výrobná kapacita.

(61)

Verejne dostupné údaje ukazujú, že objem čínskej výroby je okolo 22 000 ton, čo je viac ako dvojnásobok spotreby v Spoločenstve počas ORP. Vzhľadom na to, že ani jeden z čínskych vyvážajúcich výrobcov nespolupracoval, neboli k dispozícii žiadne informácie, či v ČĽR existujú zvyšné kapacity. Avšak podľa dostupných informácií, čínski výrobcovia majú možnosť použiť pomerne jednoduchý dávkový proces v súčasnosti používaný na výrobu špeciálnych farbív a chemikálií na výrobu kyseliny sulfanilovej. Okrem toho, ako je uvedené v odôvodnení 63, trh Spoločenstva bol mnoho rokov atraktívnym trhom pre čínskych výrobcov. Je preto primerané predpokladať, že akékoľvek zostávajúce výrobné kapacity, ktoré môžu existovať v ČĽR by sa využili na nasmerovanie ďalších množstiev na trh Spoločenstva a/alebo na to, aby sa existujúca výroba zvýšená v dôsledku preorientovania výroby špeciálnych farbív a chemikálií presmerovala do Spoločenstva, ak by sa zrušili existujúce antidumpingové opatrenia.

r)   Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a vývoznými cenami do Spoločenstva

(62)

Podľa dostupných údajov boli čínske vývozné ceny do tretích krajín nižšie ako čínske vývozné ceny do Spoločenstva počas ORP. Preto existuje veľká pravdepodobnosť, že ak by sa zrušili opatrenia, čínski vývozcovia by presmerovali svoj súčasný vývoz do tretích krajín na trh Spoločenstva a že tieto by boli naďalej za dumpingové ceny.

s)   Absorpčné praktiky

(63)

Ako sa ustanovuje v nariadení (ES) č. 236/2004, zistilo sa, že došlo k absorpcii antidumpingového cla, pokiaľ ide o vývoz z ČĽR do Spoločenstva. Na základe týchto praktík sa preukázalo, že trh Spoločenstva je pre čínskych vyvážajúcich výrobcov stále atraktívny. Nakoľko sa zistilo, že vývoz počas ORP sa realizoval za dumpingové ceny, dospelo sa k záveru, že ak sa umožní ukončenie platnosti opatrení, dumping bude pravdepodobne pokračovať a zvýšia sa objemy vývozu.

t)   Záver o ČĽR

(64)

Prešetrovanie ukázalo, že čínski vývozcovia vo veľkej miere počas ORP pokračovali vo svojich dumpingových praktikách. Na základe zistení v odôvodneniach 61 a 62 sa dospelo k záveru, že existuje pravdepodobnosť, že by pokračoval výrazný dumping, ak by sa zrušili existujúce opatrenia. Existuje tiež pravdepodobnosť, že by sa značne zvýšil objem dumpingového dovozu v prípade neexistencie opatrení.

4.   Záver týkajúci sa pravdepodobnosti pokračovania alebo výskytu dumpingu

(65)

Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že v prípade zrušenia existujúcich opatrení bude dumping pravdepodobne pokračovať, pokiaľ ide o čínskych vývozcov, a pravdepodobne dôjde k jeho opakovanému výskytu, pokiaľ ide o indických vyvážajúcich výrobcov.

D.   VYMEDZENIE VÝROBNÉHO ODVETVIA SPOLOČENSTVA

(66)

V rámci Spoločenstva podobný výrobok vyrábajú dvaja výrobcovia, ktorých výroba predstavuje celkovú výrobu podobného výrobku v Spoločenstve v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(67)

Je potrebné poznamenať, že v porovnaní s pôvodným prešetrovaním, spoločnosti „Sorochimie Chimie Fine“ a „Quimigal SA“ boli premenované, prvá z nich na „Ardenity“ a druhá na „CUF Quimicos Industrials“.

(68)

Títo dvaja výrobcovia spolupracovali pri prešetrovaní a podporujú žiadosť o preskúmanie. Považujú sa preto za spoločnosti, ktoré predstavujú výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

E.   SITUÁCIA NA TRHU SPOLOČENSTVA

1.   Spotreba na trhu Spoločenstva

(69)

Zrejmá spotreba Spoločenstva sa stanovila na základe:

údajov o dovoze príslušného výrobku na trh Spoločenstva získaných z Eurostatu,

údajov o celkových predajoch výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva získaných z vyplnených dotazníkov.

(70)

Spotreba kyseliny sulfanilovej v Spoločenstve počas ORP predstavovala približne 10 000 ton. Počas posudzovaného obdobia sa zistil pokles spotreby o 6 %.

Tabuľka 1

Spotreba na trhu Spoločenstva

 

2003

2004

2005

2006

ORP

Spotreba (v tonách)

10 684

10 443

10 899

9 939

9 997

Index

100

98

102

93

94

2.   Súčasný dovoz z príslušných krajín

(71)

S cieľom rešpektovať dôverné obchodné informácie, vzhľadom na skutočnosť, že Kokan predstavuje 100 % dovozu s pôvodom v Indii a že výrobné odvetvie Spoločenstva pozostáva iba z dvoch výrobcov, informácie uvedené v ďalej uvedených tabuľkách 2 až 5 bolo potrebné predložiť v indexovanej forme.

2.1.   Objem dovozu a podiel príslušného dovozu na trhu počas ORP

(72)

Objemy a podiely dovozu z ČĽR a Indie na trhu sa vyvíjali tak, ako je uvedené v tabuľkách. Údaje o objeme dovozu sa opierajú o informácie z Eurostatu.

Tabuľka 2

Dovoz z príslušných krajín

Dovoz (index)

2003

2004

2005

2006

ORP

ČĽR

100

106

128

86

84

India

100

54

59

56

60

Príslušné krajiny spolu

100

81

95

72

73

Zdroj: Eurostat.

Tabuľka 3

Podiel príslušných krajín na trhu

Podiely na trhu (index)

2003

2004

2005

2006

ORP

ČĽR

100

109

126

92

90

India

100

55

58

60

64

Príslušné krajiny spolu

100

83

94

77

78

(73)

Dovoz z príslušných krajín poklesol v priebehu posudzovaného obdobia o 27 %. Podiel príslušných krajín na trhu poklesol v období medzi rokom 2003 a ORP o 22 %.

(74)

Ak sa zohľadní každá krajina osobitne, objem dovozu z Indie poklesol v období medzi rokom 2003 a ORP o 40 % a podiel indického dovozu na trhu o 36 %.

(75)

Objem dovozu s pôvodom v ČĽR poklesol v priebehu posudzovaného obdobia o 16 % a podiel na trhu počas rovnakého obdobia o 10 %.

2.2.   Cenový vývoj a cenová politika pri dovoze príslušného výrobku

Tabuľka 4

Ceny príslušného dovozu

Jednotkové ceny (Euro/tona)

2003

2004

2005

2006

ORP

ČĽR

773

876

1 138

1 128

1 040

Index

100

113

147

146

135

India (indexované)

100

85

96

110

111

Príslušné krajiny spolu

956

910

1 131

1 180

1 138

Index

100

95

118

123

119

Zdroj: Eurostat.

(76)

Priemerná cena príslušného dovozu s pôvodom v ČĽR sa zvýšila v priebehu posudzovaného obdobia o 35 %. Počas rovnakého obdobia sa priemerná cena príslušného dovozu s pôvodom v Indii zvýšila o 11 %.

(77)

Na účely výpočtu úrovne cenového podhodnotenia počas ORP sa porovnali ceny zo závodu výrobného odvetvia Spoločenstva pre neprepojených zákazníkov s dovoznými cenami CIF na hranici Spoločenstva príslušných krajín, náležite upravené, aby zohľadnili cenu franko prístav. Táto úprava sa vykonala zvýšením cien o obvyklé clo a náklady po dovoze, pre ČĽR ako aj Indiu a ďalším zvýšením čínskych cien o antidumpingové clo. Porovnanie ukázalo, že upravené čínske a indické ceny nepodhodnocovali ceny výrobného odvetvia Spoločenstva.

3.   Dovoz z iných tretích krajín

Tabuľka 5

Dovoz z iných tretích krajín

Zvyšok sveta

2003

2004

2005

2006

ORP

Dovoz (index)

100

80

100

97

97

Podiel na trhu (Index)

100

82

98

104

104

Priemerná cena (EUR/tona)

935

927

1 100

1 255

1 285

Index

100

99

118

134

137

Zdroj: Eurostat.

(78)

Objem dovozu z iných tretích krajín počas posudzovaného obdobia mierne klesol o 3 %. Avšak vzhľadom na znížený dopyt, jeho podiel na trhu sa zvýšil o 0,7 percentuálnych bodov. Väčšina z tohto dovozu bola počas posudzovaného obdobia z hlavnej vyvážajúcej krajiny USA.

(79)

Ceny kyseliny sulfanilovej z iných tretích krajín boli mierne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva a sledovali trendy indických cien od roku 2005.

4.   Hospodárska situácia výrobného odvetvia Spoločenstva

a)   Úvodné poznámky

(80)

S cieľom rešpektovať dôverné obchodné informácie bolo potrebné predložiť informácie týkajúce sa dvoch spoločností predstavujúcich výrobné odvetvie Spoločenstva v indexovanej forme.

(81)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia, boli preskúmané všetky dôležité ekonomické ukazovatele a indexy týkajúce sa výrobného odvetvia Spoločenstva.

b)   Údaje týkajúce sa výrobcov zo Spoločenstva

—   Výroba, inštalovaná výrobná kapacita a miera využitia kapacity

Tabuľka 6

Výroba, inštalovaná výrobná kapacita a miera využitia kapacity

 

2003

2004

2005

2006

ORP

Kapacita v tonách (index)

100

100

100

105

112

Výroba (v tonách)

100

119

115

115

117

Využitie kapacity (index)

100

119

115

109

105

Zdroj: Vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

(82)

Úroveň výroby výrobného odvetvia Spoločenstva bola počas ORP o 17 % vyššia ako úroveň zaznamenaná na začiatku posudzovaného obdobia. Výrobná kapacita výrobného odvetvia Spoločenstva taktiež za posudzované obdobie vzrástla o 12 %, nakoľko jeden výrobca zo Spoločenstva zvýšil svoju kapacitu investíciami do zariadenia, s cieľom vyrábať čistú kyselinu sulfanilovú. Kombinácia týchto dvoch faktorov viedla k celkovému zvýšeniu miery využívania kapacity výrobného odvetvia Spoločenstva počas posudzovaného obdobia. Treba taktiež poznamenať, že počas ORP dosiahlo výrobné odvetvie Spoločenstva uspokojivú úroveň využívania kapacity (v rozsahu 75 – 80 %).

—   Zásoby

(83)

Koncoročná úroveň zásob výrobného odvetvia Spoločenstva sa v priebehu posudzovaného obdobia znížila o 22 %. Úrovne zásob významne klesli v roku 2004 a 2005, avšak progresívne vzrástli v roku 2006 a počas ORP.

Tabuľka 7

Objem zásob na konci obdobia

 

2003

2004

2005

2006

ORP

Zásoby (tony)

100

35

38

64

78

Zdroj: Vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

—   Objem predaja, podiel na trhu a rast

(84)

Objem predajov výrobného odvetvia Spoločenstva počas ORP bol o 5 % vyšší ako na začiatku posudzovaného obdobia. Keďže spotreba Spoločenstva sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 6 % (pozri odôvodnenie 70), podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu sa za posudzované obdobie znížil o 12 %. Konkrétne, výrobné odvetvie Spoločenstva počas posudzovaného obdobia získalo viac než 7 percentuálnych bodov podielu na trhu. Podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu sa udržiaval počas celého posudzovaného obdobia nad úrovňou 50 %.

Tabuľka 8

Objem predaja a podiel na trhu

 

2003

2004

2005

2006

ORP

Objem predaja – tony (index)

100

114

107

105

105

Podiel na trhu (index)

100

116

105

113

112

Zdroj: Vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

(85)

Treba poznamenať, že pokles v spotrebe Spoločenstva v roku 2006 a počas ORP do určitej miery ovplyvnil rast výrobného odvetvia Spoločenstva. Nárast podielu na trhu sa vysvetľuje takmer rovnocenne zvýšením objemov predaja a nižšou spotrebou ku koncu posudzovaného obdobia.

—   Faktory ovplyvňujúce ceny Spoločenstva

(86)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva sa v priebehu posudzovaného obdobia výrazne zvýšili o 26 %. Zdá sa, že vývoj zistený od roku 2005 odzrkadľuje najmä účinky antiabsorpčných opatrení prijatých proti čínskemu dovozu v roku 2004. Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v období rokov 2004 a 2005 významne vzrástli a po tomto období zostali pomerne stabilné. Avšak tento nárast bol nižší ako nárast ceny anilínu, čo je najvýznamnejšia surovina pre výrobu kyseliny sulfanilovej. Anilín, ktorý je derivátom benzénu, v skutočnosti predstavoval približne 50 % celkových výrobných nákladov počas ORP, zaznamenal v období medzi rokom 2003 a ORP zvýšenie ceny o približne 45 %.

Tabuľka 9

Predajné ceny

 

2003

2004

2005

2006

ORP

Priemerné predajné ceny (vývoz)

100

104

124

125

126

Zdroj: Vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

—   Zamestnanosť a produktivita

(87)

Úroveň zamestnanosti za obdobie medzi rokom 2003 a ORP poklesla o 9 %, zatiaľ čo výroba vzrástla, čo odzrkadľovalo zvýšenie produktivity a konkurencieschopnosti výrobného odvetvia Spoločenstva. Priemerné náklady na zamestnanca však za rovnaké obdobie vzrástli o 15 %.

Tabuľka 10

Zamestnanosť a produktivita

 

2003

2004

2005

2006

ORP

Zamestnanosť (index)

100

96

96

98

91

Produktivita (index)

100

125

120

117

129

Priemerné náklady práce (index)

100

82

94

106

115

Zdroj: Vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

—   Ziskovosť

Tabuľka 11

Ziskovosť

 

2003

2004

2005

2006

ORP

Index

100

–1 286

1 519

335

191

Zdroj: Vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

(88)

Ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva, s výnimkou roku 2005 predstavovala približne 1 % alebo menej z jeho obratu. Významné straty boli zaznamenané v roku 2004, zatiaľ čo výrobné odvetvie Spoločenstva zaznamenalo zisky v roku 2005, 2006 a počas ORP. Vzhľadom na skutočnosť, že ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva bola v roku 2003 pozoruhodne nízka, zjavný nárast zaznamenaný v posudzovanom období viedol k úrovni ziskovosti, ktorá bola ešte stále ďaleko pod úrovňou, ktorá by mohla byť prijateľná pre tento druh výrobného odvetvia.

(89)

Treba taktiež poznamenať, že ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva bola ovplyvnená vývojom cien surovín. Priemerné výrobné náklady vzrástli za obdobie roku od 2003 až do ORP o 25 %. Ako bolo uvedené v odôvodnení 86, anilín je kľúčovým vstupom pri výrobe kyseliny sulfanilovej a pripadá naň približne polovica výrobných nákladov. Vzhľadom na skutočnosť, že ceny anilínu v roku 2004 významné vzrástli, výrobné odvetvie Spoločenstva nebolo schopné preniesť tento nárast ceny na svojich zákazníkov, a teda preto utrpelo straty. Stav výrobného odvetvia Spoločenstva sa zlepšil v roku 2005, nakoľko ceny anilínu sa stabilizovali a výrobné odvetvie Spoločenstva bolo schopné zvýšiť svoje ceny kyseliny sulfanilovej do výšky potrebnej na pokrytie zvýšenia nákladov na surovinu. V roku 2006 a počas ORP v konfrontácii s novým zvýšením cien anilínu ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva vzhľadom na obrat klesla na úroveň pod 1 %.

—   Investície, návratnosť investícií a schopnosť zvýšiť kapitál

Tabuľka 12

Investície a návratnosť investícií

 

2003

2004

2005

2006

ORP

Investície (index)

100

39

57

255

305

Návratnosť investícií (index)

100

–1 779

2 498

420

224

Zdroj: Vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

(90)

Výrobné odvetvie Spoločenstva naďalej investovalo do svojich aktivít, ktoré sa týkali kyseliny sulfanilovej počas celého posudzovaného obdobia. V roku 2006 a počas ORP, okrem investícií týkajúcich sa najmä údržby existujúcich základných prostriedkov, jeden výrobca zo Spoločenstva investoval s cieľom zvýšiť svoju kapacitu, pokiaľ ide o výrobu čistej kyseliny sulfanilovej. Treba však poznamenať, že plná prevádzkyschopnosť tejto novej kapacity sa očakáva až od roku 2008.

(91)

Nakoľko výrobné odvetvie Spoločenstva si uvedomovalo nízke zisky počas celého posudzovaného obdobia, údaj o návratnosti investícií, ktorý vyjadruje hospodársky výsledok pred zdanením ako percento priemernej počiatočnej a konečnej čistej účtovnej hodnoty aktív použitých pri výrobe kyseliny sulfanilovej, taktiež zostal veľmi nízky, a to približne 2 % počas ORP.

(92)

Prešetrovanie preukázalo, že kapitálové požiadavky výrobného odvetvia Spoločenstva boli nepriaznivo ovplyvnené ťažkou finančnou situáciou. Hoci jeden z výrobcov zo Spoločenstva je súčasťou veľkej skupiny, kapitálové požiadavky nie sú vždy splnené na požadovanej úrovni, keďže finančné zdroje sú v rámci tejto skupiny prideľované najziskovejším subjektom.

—   Peňažný tok

(93)

Peňažný tok značne klesol o 85 % v období 2003 až ORP, avšak ešte stále zostal kladný. Peňažný tok nesleduje trend ziskovosti, nakoľko bol ovplyvnený nepeňažnými položkami, ako sú odpisy a pohyby zásob.

Tabuľka 13

Peňažný tok

Peňažný tok

2003

2004

2005

2006

ORP

Index

100

41

64

32

15

Zdroj: Vyplnené dotazníky z výrobného odvetvia Spoločenstva.

5.   Záver

(94)

V období medzi rokom 2003 a ORP sa priaznivo vyvíjali tieto ukazovatele výrobného odvetvia Spoločenstva: objemy predaja, využitie kapacity, objem výroby, zásoby na konci obdobia, produktivita, investície a návratnosť investícií. Počas ORP však jeho ziskovosť zostala nižšia ako 1 % z obratu.

(95)

Výrobné odvetvie Spoločenstva využilo nárast svojej jednotkovej ceny kyseliny sulfanilovej, a to hlavne v období od roku 2004 do konca ORP. Zvýšenie predajnej ceny však nemohlo úplne kompenzovať nárast výrobných nákladov, a tak sa znížilo ziskové rozpätie.

(96)

Navyše zníženie spotreby Spoločenstva v roku 2006 a počas ORP do určitej miery spomalilo oživenie výrobného odvetvia Spoločenstva.

(97)

Celkovo je jasné, že zavedenie antisubvenčných opatrení umožnilo výrobnému odvetviu Spoločenstva stabilizovať svoju situáciu, avšak nie úplne sa zotaviť zo svojej zlej situácie vzhľadom na prítomnosť dumpingového dovozu z ČĽR a vzhľadom na zvýšenie nákladov na suroviny, ktoré výrobné odvetvie Spoločenstva nedokázalo presunúť na svojich zákazníkov. Prešetrovanie však v každom prípade ukázalo, že výrobné odvetvie Spoločenstva začalo počas posudzovaného obdobia investovať do nového zariadenia.

(98)

Na základe uvedenej analýzy sa na jednej strane ukázalo, že objemové ukazovatele sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali pozitívne. Na druhej strane, finančné ukazovatele týkajúce sa výrobného odvetvia Spoločenstva ako je ziskovosť a peňažné toky potvrdili, že výrobné odvetvie Spoločenstva sa ešte stále nachádza v zraniteľnej ekonomickej situácii. Preto sa usúdilo, že výrobné odvetvie Spoločenstva sa ešte v plnom rozsahu nezotavilo z účinkov poškodzujúceho dumpingu.

F.   PRAVDEPODOBNOSŤ OPAKOVANÉHO VÝSKYTU UJMY

1.   Všeobecne

(99)

Na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia bola vykonaná analýza pravdepodobnosti opakovaného výskytu ujmy pre prípad zrušenia existujúcich opatrení. V tomto ohľade bol preskúmaný najmä pravdepodobný vývoj objemov vývozu a cien z príslušných krajín, ako aj jeho pravdepodobný vplyv na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva v prípade, že by neboli prijaté žiadne opatrenia.

2.   Vývoj objemov a cien dovozu z príslušných krajín v prípade zrušenia opatrení

(100)

Pripomína sa, že dokonca aj napriek uplatňovaniu antisubvenčných opatrení mal dovoz z príslušných krajín počas ORP podiel na trhu 24,6 %.

(101)

Prešetrovanie preukázalo, že spolupracujúci indický vyvážajúci výrobca mal významnú voľnú kapacitu, viac ako 30 % spotreby Spoločenstva. Okrem toho, informácie, ktoré mala k dispozícii Komisia ukázali, že existujúca výroba kyseliny sulfanilovej v ČĽR je okolo 22 000 ton, čo predstavuje viac ako dvojnásobok spotreby Spoločenstva. Na základe rovnakých informácií sa tiež zdá, že čínski výrobcovia sú schopní jednoducho prejsť z výroby špeciálnych farbív a chemikálií na výrobu kyseliny sulfanilovej. Tieto kapacity, ktoré môžu byť dostupné v príslušných krajinách naznačujú, že vyvážajúci výrobcovia majú možnosť zvýšiť svoju súčasnú výrobu a taktiež zvýšiť svoj vývoz kyseliny sulfanilovej do Spoločenstva.

(102)

Treba taktiež poznamenať, že spotreba Spoločenstva počas posudzovaného obdobia mierne poklesla a neočakáva sa, že by dopyt v najbližších rokoch bol taký, aby dokázal absorbovať potenciálny nárast dovozu z ČĽR a Indie, ak by platnosť opatrení skončila. V tomto scenári by vývoz kyseliny sulfanilovej z ČĽR a Indie s najväčšou pravdepodobnosťou nahradil vysoký podiel predaja realizovaného výrobným odvetvím Spoločenstva, nakoľko je pravdepodobné, že ceny dovozu budú nižšie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva.

(103)

Prešetrovanie potvrdilo, že trh Spoločenstva zostáva naďalej atraktívnym pre indického a čínskeho vyvážajúceho výrobcu. Ako je uvedené v odôvodneniach 57 a 62, naozaj sa zistilo, že priemerná vývozná cena indických a čínskych predajov do iných tretích krajín bola výrazne nižšia ako priemerná vývozná cena do Spoločenstva. Napriek skutočnosti, že sa nezistilo žiadne cenové podhodnotenie, pokiaľ ide o čínske a indické vývozné ceny pri úprave o súčasné antidumpingové a bežné clá, zistilo sa, že čínske a indické vývozné ceny CIF sú v priemere výrazne nižšie (okolo 18 %) ako priemerná cena výrobného odvetvia Spoločenstva. Preto bez vhodných opatrení, dovoz kyseliny sulfanilovej z príslušných krajín do Spoločenstva sa pravdepodobne značne zvýši vzhľadom na i) nevyužité kapacity (hlavne v Indii); ii) presmerovanie vývozu do iných tretích krajín na trhu Spoločenstva; iii) možnosť preorientovania výroby z výroby špeciálnych farbív a chemikálií na výrobu kyseliny sulfanilovej (najmä v ČĽR) na výrazne nižšej cenovej úrovni ako je súčasná cenová úroveň v Spoločenstve.

3.   Záver o pravdepodobnosti opakovaného výskytu ujmy

(104)

Na základe uvedeného je možné usúdiť, že v prípade zrušenia opatrení by sa dovoz príslušných krajín na trh Spoločenstva by sa s najväčšou pravdepodobnosťou realizoval vo významných objemoch a za subvencované ceny, ktoré by boli nižšie ako sú ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. V dôsledku toho by veľmi pravdepodobne došlo k zavedeniu trendu znižovania cien na trhu Spoločenstva, čo by malo negatívny vplyv na hospodársku situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva. Zabrzdilo by to najmä finančné zotavenie, ktoré sa čiastočne dosiahlo v posudzovanom období, čo by pravdepodobne viedlo k opakovanému výskytu ujmy.

G.   ZÁUJEM SPOLOČENSTVA

1.   Úvod

(105)

Podľa článku 21 základného nariadenia sa preskúmalo, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo proti záujmu Spoločenstva ako celku. Stanovenie záujmu Spoločenstva sa zakladalo na zhodnotení všetkých príslušných rozličných záujmov.

(106)

Okrem toho skutočnosť, že súčasné prešetrovanie je preskúmaním, čiže analyzuje sa situácia, v ktorej už platili antidumpingové opatrenia, umožňuje posúdenie akéhokoľvek nevhodného negatívneho vplyvu na strany, ktorých sa súčasné antidumpingové opatrenia týkajú.

(107)

Na základe uvedeného sa preskúmalo, či napriek záverom o pravdepodobnosti opakovaného výskytu poškodzujúceho dumpingu existujú nejaké presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že nie je v záujme Spoločenstva zachovať opatrenia v tomto konkrétnom prípade.

2.   Záujem výrobného odvetvia Spoločenstva

(108)

Možno primerane očakávať, že výrobné odvetvie Spoločenstva bude ďalej ťažiť z opatrení, ktoré sú v súčasnosti uložené, a ešte viac sa zotaví znovuzískaním podielu na trhu a zlepšením svojej ziskovosti. Ak by sa opatrenia nezachovali, výrobné odvetvie Spoločenstva by pravdepodobne opäť utrpelo ujmu zo zvýšenia dovozu za dumpingové ceny z príslušných krajín a jeho súčasná krehká finančná situácia by sa zhoršila.

(109)

Na tomto základe je možné dôjsť k záveru, že zachovanie opatrení je v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

3.   Záujem dovozcov

(110)

Pripomína sa, že v rámci pôvodného prešetrovania sa zistilo, že zavedenie opatrení by nemalo vážny vplyv na dovozcov kyseliny sulfanilovej do Spoločenstva. Ako už bolo uvedené, žiadny dovozca nespolupracoval pri tomto prešetrovaní, a preto neboli predložené žiadne presvedčivé dôvody, že uloženie opatrení by bolo proti záujmu dovozcov.

4.   Záujem užívateľov

(111)

Komisia poslala dotazníky všetkým 31 známym používateľom, z ktorých iba štyria predložili vyplnený dotazník. Tri vyplnené dotazníky boli získané od spoločností Spoločenstva, ktoré vyrábajú optické zjasňovače a jeden vyplnený dotazník od spoločnosti, ktorý vyrába farbivá. Avšak informácie poskytnuté všetkými používateľmi, ktoré sa týkali účinku opatrení a podielu, ktorú kyselina sulfanilová predstavovala na ich výrobných nákladoch, boli nevýznamné.

(112)

Objemy príslušného výrobku dovážané týmito štyri používateľmi predstavovali 47,3 % celkového dovozu do Spoločenstva. Navyše, nakoľko títo štyria používatelia nakupujú značné objemy kyseliny sulfanilovej od výrobného odvetvia Spoločenstva, pripadalo na nich celkovo až 40 % spotreby Spoločenstva počas ORP.

(113)

Traja používatelia poskytli rovnaké stanoviská, pričom namietali voči zachovaniu opatrení z dôvodov, že výrobná kapacita výrobného odvetvia Spoločenstva nie je dostačujúca na uspokojenie domáceho dopytu a že opatrenia škodia ich konkurencieschopnosti, pokiaľ ide o následné výrobky. Štvrtý používateľ nereagoval a nevyjadril sa, či je pre alebo proti zachovaniu opatrení.

(114)

Pokiaľ ide o stav ponuky na trhu Spoločenstva, treba uviesť, že súčasná výrobná kapacita výrobného odvetvia Spoločenstva mohla uspokojiť približne 80 % dopytu Spoločenstva. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že výrobné odvetvie Spoločenstva investovalo do nových zariadení, s cieľom zvýšiť svoju výrobu čistej kyseliny sulfanilovej. Účelom opatrení v žiadnom prípade nie je uzavrieť trh pre dovoz z príslušných krajín, ale zaistiť, aby sa uskutočňovali za ceny, ktoré sú dumpingové a poškodzujúce. Preto sa očakáva, že dovoz z príslušných krajín bude naďalej vstupovať na trh, ako to bolo v prípade zavedenia opatrení v roku 2002.

(115)

Treba taktiež poznamenať, že výroba kyseliny sulfanilovej mimo Spoločenstva je v súčasnosti obmedzená na niekoľko krajín sveta, ako je India, ČĽR a USA. Je preto mimoriadne dôležité, aby sa výrobnému odvetviu Spoločenstva umožnilo pracovať za efektívnych konkurenčných podmienok tak, aby domáce dodávky výrobku boli naďalej k dispozícii pre všetkých používateľov v Spoločenstve.

(116)

Vzhľadom na konkurencieschopnosť používateľov je potrebné poznamenať, že napriek nedostatku informácií získaných od používateľov v rámci tohto prešetrovania, sa v rámci pôvodného prešetrovania preukázalo, že antisubvenčné opatrenia zvýšia celkové náklady optických zjasňovačov a farbív, ktoré obsahujú kyselinu sulfanilovú o menej ako 1 %.

(117)

Na základe uvedeného sa aj v rámci tohto revízneho prešetrovania pred ukončením platnosti dospelo k záveru, že zachovanie opatrení by nemalo významný negatívny vplyv na situáciu používateľov.

5.   Záver o záujme Spoločenstva

(118)

Vzhľadom na uvedené sa dospelo k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti zachovaniu súčasných antidumpingových opatrení.

H.   ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(119)

Všetky strany boli informované o základných faktoch a úvahách, na základe ktorých sa dospelo k zámeru odporúčať zachovanie existujúcich opatrení. Taktiež bola poskytnutá lehota na vyjadrenie a pripomienkovanie. Neboli prijaté žiadne pripomienky, ktoré by boli takého charakteru, že by sa mali na základe nich zmeniť uvedené závery.

(120)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o pravdepodobnosť pokračovania dumpingu týkajúceho sa dovozu kyseliny sulfanilovej z ČĽR, pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu pokiaľ ide o dovoz z Indie, pravdepodobnosť opakovaného výskytu ujmy a záujmu Spoločenstva, mali by sa zachovať antidumpingové opatrenia na dovozy kyseliny sulfanilovej s cieľom zabránenia opakovanému výskytu ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(121)

Sadzba cla nie je uplatniteľná na dovoz príslušného výrobku, ktorý je vyrobený a predávaný na vývoz do Spoločenstva jednou indickou spoločnosťou, od ktorej bol prijatý záväzok na základe rozhodnutia Komisie 2006/37/ES,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny sulfanilovej zaradenej pod kódy KN ex 2921 42 10 (kód TARIC 2921421060) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Indii.

2.   Sadzba konečného antidumpingového cla, ktoré je uplatniteľná pred clom na čistú cenu franko hranica Spoločenstva výrobkov opísaných v odseku 1 je takáto:

Krajina

Konečné clo (%)

Čínska ľudová republika

33,7

India

18,3

3.   Bez ohľadu na odsek 1 sa konečné antidumpingové clo neuplatňuje na dovoz prepustený do voľného obehu v súlade s článkom 2.

4.   Pokiaľ nie je uvedené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa ciel.

Článok 2

1.   Dovoz deklarovaný na prepustenie do voľného obehu fakturovaný spoločnosťami, od ktorých Komisia prijala záväzky a ktorých názvy sú uvedené v rozhodnutí 2006/37/ES v znení neskorších zmien a doplnení, sa oslobodzujú od antidumpingového cla uloženého podľa článku 1 pod podmienkou, že:

výrobky sú vyrobené, odoslané a fakturované priamo uvedenými spoločnosťami prvému nezávislému zákazníkovi v Spoločenstve a

k tomuto dovozu je pripojená faktúra súvisiaca so záväzkom, ktorá je obchodnou faktúrou, a minimálne obsahuje údaje a vyhlásenie ustanovené v prílohe k tomuto nariadeniu, a

tovar prihlásený a predložený colnému orgánu presne zodpovedá opisu na faktúre súvisiacej so záväzkom.

2.   Colný dlh vznikne v čase prijatia vyhlásenia na prepustenie do voľného obehu vždy, keď sa zistí, že vo vzťahu k tovaru opísanému v článku 1 a oslobodenému od cla podľa podmienok uvedených v odseku 1 jedna alebo viaceré podmienky nie sú splnené. Podmienka uvedená v druhej zarážke odseku 1 sa považuje za nesplnenú, ak sa zistí, že faktúra súvisiaca so záväzkom nie je v súlade s ustanoveniami prílohy alebo ak sa zistí, že nie je autentická, alebo ak Komisia odvolala prijatie záväzku podľa článku 8 ods. 9 nariadenia (ES) č. 384/96 alebo článku 13 ods. 9 základného antisubvenčného nariadenia v nariadení alebo rozhodnutí, ktoré odkazuje na konkrétnu(-e) transakciu(-ie) a vyhlasuje príslušnú(-é) faktúru(-y) týkajúcu(-e) sa záväzku za neplatnú(-é).

3.   Dovozcovia prijmú ako bežné obchodné riziko, že nedodržanie jednej alebo viacerých podmienok uvedených v odseku 1 a ďalej vymedzených v odseku 2 ktoroukoľvek zo strán môže viesť k vzniku colného dlhu podľa článku 201 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (15). Vzniknutý colný dlh sa vyberie pri odvolaní prijatia záväzku Komisiou.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskych únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Luxemburgu 13. októbra 2008

Za Radu

Predseda

B. KOUCHNER


(1)  Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 196, 25.7.2002, s. 11.

(3)  Ú. v. ES L 196, 25.7.2002, s. 1.

(4)  Ú. v. ES L 196, 25.7.2002, s. 36.

(5)  Ú. v. EÚ L 40, 12.2.2004, s. 17.

(6)  Ú. v. EÚ L 80, 18.3.2004, s. 29.

(7)  Ú. v. EÚ C 101, 27.4.2005, s. 34.

(8)  Ú. v. ES L 288, 21.10.1997, s. 1.

(9)  Ú. v. EÚ L 22, 26.1.2006, s. 52.

(10)  Ú. v. EÚ L 22, 26.1.2006, s. 5.

(11)  Ú. v. EÚ C 272, 9.11.2006, s. 18.

(12)  Ú. v. EÚ C 171, 24.7.2007, s. 18.

(13)  Ú. v. EÚ C 171, 24.7.2007, s. 14.

(14)  Ú. v. EÚ C 229, 29.9.2007, s. 9.

(15)  Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1.


PRÍLOHA

V obchodnej faktúre sprevádzajúcej predaj kyseliny sulfanilovej, ktorú spoločnosť predáva do Spoločenstva a na ktorú sa vzťahuje záväzok, sa uvádzajú tieto prvky:

1.

Názov „OBCHODNÁ FAKTÚRA K TOVARU, NA KTORÝ SA VZŤAHUJE ZÁVÄZOK“.

2.

Názov spoločnosti vystavujúcej obchodnú faktúru uvedený v článku 1 rozhodnutia Komisie 2006/37/ES, ktorým sa prijíma záväzok.

3.

Číslo obchodnej faktúry.

4.

Dátum vystavenia obchodnej faktúry.

5.

Doplnkový kód TARIC, pod ktorým má byť tovar uvedený vo faktúre preclený na hranici Spoločenstva.

6.

Presný opis tovaru vrátane:

číselného kódu výrobku (ČKV) použitého na účely záväzku (napr. „PA99“, „PS85“ alebo „TA98“),

technických/fyzikálnych špecifikácií číselného znaku výrobku, t. j. pre „PA99“ a „PS85“ biely voľne sa rozplývajúci prášok a pre „TA98“ šedý voľne sa rozplývajúci prášok,

číselného znaku výrobku spoločnosti (tam, kde je to uplatniteľné),

kódu KN,

množstva (má sa uviesť v tonách).

7.

Opis predajných podmienok vrátane:

ceny za tonu,

uplatniteľných platobných podmienok,

uplatniteľných dodacích podmienok,

celkových zliav a rabatov.

8.

Názov spoločnosti vystupujúcej ako dovozca v Spoločenstve, ktorému spoločnosť priamo vystavila obchodnú faktúru k tovaru, na ktorý sa vzťahuje záväzok.

9.

Meno úradníka spoločnosti pôsobiacej ako dovozca, ktorý vystavil obchodnú faktúru a nasledujúce podpísané prehlásenie:

„Ja, podpísaný, potvrdzujem, že predaj tovaru určeného na priamy vývoz do Európskeho spoločenstva, na ktorý sa vzťahuje táto faktúra, sa uskutočňuje v rámci a za podmienok záväzku, ktorý ponúkla [SPOLOČNOSŤ] a prijala Európska komisia rozhodnutím 2006/37/ES. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“


16.10.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/18


NARIADENIE RADY (ES) č. 1001/2008

z 13. októbra 2008,

ktorým sa po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 384/96 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých rúrových a potrubných tvaroviek zo železa alebo ocele s pôvodom v Kórejskej republike a Malajzii

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 9 a článok 11 ods. 2,

po porade s poradným výborom,

keďže:

A.   POSTUP

1.   Platné opatrenia

(1)

V auguste 2002 boli nariadením Rady (ES) č. 1514/2002 (2) uložené konečné antidumpingové opatrenia na dovoz určitých rúrových a potrubných tvaroviek (ďalej len „príslušný výrobok“) s pôvodom okrem iného v Kórejskej republike a Malajzii (ďalej len „príslušné krajiny“) (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“). Pokiaľ ide o Malajziu, platia tieto antidumpingové clá: 59,2 % pre Anggerik Laksana Sdn Bhd a 75 % pre všetky ostatné spoločnosti. V prípade Kórejskej republiky je clo 44 % pre všetky spoločnosti.

(2)

Mimo rozsahu pôsobnosti tohto konania sú v súčasnosti v platnosti antidumpingové opatrenia uložené nariadením Rady (ES) č. 964/2003 (3) na dovoz z Čínskej ľudovej republiky (58,6 %) a Thajska (58,9 %), s výnimkou dvoch spoločností v Thajsku, a výrobky zasielané z Taiwanu, či už deklarované ako tovar s pôvodom na Taiwane alebo nie. Opatrenia vzťahujúce sa na príslušný výrobok s pôvodom v Číne boli rozšírené na dovoz toho istého výrobku zasielaného z Indonézie nariadením Rady (ES) č. 2052/2004 (4), zo Srí Lanky nariadením Rady (ES) č. 2053/2004 (5) a z Filipín nariadením Rady (ES) č. 655/2006 (6), či už deklarovaných ako výrobky s pôvodom na Filipínach, v Indonézii, na Srí Lanke, alebo nie.

2.   Žiadosť o preskúmanie

(3)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (7) antidumpingových opatrení na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v Kórejskej republike a Malajzii Komisia dostala žiadosť o preskúmanie týchto opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(4)

Podnet podal 23. mája 2007 Výbor Európskej únie na obranu odvetvia oceľových tvaroviek na zváranie na tupo (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich podstatnú časť, v tomto prípade viac ako 50 %, celkovej výroby rúrových a potrubných tvaroviek v Spoločenstve.

(5)

Podnet bol zdôvodnený tým, že uplynutie platnosti opatrení bude pravdepodobne viesť k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy pre výrobné odvetvie Spoločenstva.

(6)

Keď sa po konzultáciách s poradným výborom zistilo, že existuje dostatok dôkazov na začatie preskúmania, Komisia začala preskúmanie pred uplynutím platnosti (8) podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

3.   Prešetrovanie

(7)

Útvary Komisie oficiálne oznámili začatie preskúmania výrobcom zo Spoločenstva, ktorí podali podnet, ostatným výrobcom zo Spoločenstva, vyvážajúcim výrobcom v príslušných krajinách, dovozcom/obchodníkom, používateľom a ich združeniam, o ktorých sa vedelo, že sa ich tento problém týka, ako aj zástupcom vlád oboch vyvážajúcich krajín.

(8)

Komisia zaslala dotazníky všetkým týmto zainteresovaným stranám, ako aj tým, ktoré sa prihlásili v lehote stanovenej v oznámení o začatí.

(9)

Komisia taktiež poskytla zainteresovaným stranám príležitosť písomne vyjadriť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí.

(10)

Vzhľadom na zjavne vysoký počet vyvážajúcich výrobcov v Kórejskej republike, dovozcov/obchodníkov s príslušným výrobkom a výrobcov zo Spoločenstva sa v oznámení o začatí počítalo s výberom vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a v prípade, že je, aby k nemu pristúpila, rozoslala dotazníky na výber vzorky, v ktorých žiadala o špecifické informácie o priemernom objeme predaja a cenách každého príslušného výrobcu zo Spoločenstva, vyvážajúceho výrobcu a dovozcu. Žiadny z kórejských vyvážajúcich výrobcov dotazník nevyplnil a od dovozcov prišlo len jedenásť vyplnených dotazníkov. Dotazník na výber vzorky vyplnili len štyria výrobcovia zo Spoločenstva. Preto sa rozhodlo, že výber vzorky nie je potrebný.

(11)

Dotazník vyplnili štyria výrobcovia zo Spoločenstva, ale jeden z nich poslal len čiastočne vyplnený dotazník a po výzve na odstránenie nedostatkov už neodpovedal. Pokiaľ ide o Malajziu, vrátili sa dva vyplnené dotazníky. Jeden poslala nová spoločnosť a ďalší spoločnosť, ktorá neskôr odoprela umožniť overovaciu návštevu. Dotazník nevyplnili žiadni kórejskí vyvážajúci výrobcovia. Dvaja dovozcovia predložili vyplnený dotazník.

(12)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely zistenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu a ujmy a na účely stanovenia záujmov Spoločenstva. Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch týchto spoločností:

a)

Výrobcovia zo Spoločenstva, ktorí podali podnet

Erne Fittings GmbH, Schlins, Rakúsko

Interfit S.A., Maubeuge, Francúzsko

Virgilio Cena & Figli S.p.A, Brescia, Taliansko

b)

Nový výrobca v Malajzii

Pantech Steel Industries SDN. BHD., Selangor, Malajzia

4.   Obdobie prešetrovania

(13)

Prešetrovanie pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2006 do 30. júna 2007 (ďalej len „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2002 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

B.   PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

1.   Príslušný výrobok

(14)

Výrobkom, ktorý je predmetom preskúmania, sú rúrové a potrubné tvarovky (okrem tvaroviek z nekujnej liatiny, prírub a závitových tvaroviek) zo železa alebo ocele (okrem nehrdzavejúcej ocele) s najväčším vonkajším priemerom nepresahujúcim 609,6 mm takého druhu, ktorý sa používa na zváranie na tupo alebo na iné účely, s pôvodom v Kórejskej republike a Malajzii, v súčasnosti zaradené pod kódy KN ex 7307 93 11, ex 7307 93 19, ex 7307 99 30 a ex 7307 99 90.

(15)

Rúrové a potrubné tvarovky sa v podstate vyrábajú rezaním a tvarovaním rúr a potrubí. Používajú sa na spájanie rúr a potrubí a vyrábajú sa v rôznych tvaroch (kolená, spojky tvaru T a uzávery), ako aj v rôznych veľkostiach a triedach materiálov. Používajú sa najmä v petrochemickom priemysle, stavebníctve, vo výrobe energie, v lodnom staviteľstve a v priemyselných zariadeniach. Tie, ktoré sa predávajú na použitie v petrochemickom priemysle, musia ako celosvetovú normu spĺňať normu ANSI. V prípade tvaroviek na iné účely je najbežnejšie uplatňovanou normou norma DIN.

2.   Podobný výrobok

(16)

Rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní aj v tomto prešetrovaní sa preukázalo, že rúrové a potrubné tvarovky vyrábané v príslušných krajinách, predávané na domácom trhu a/alebo vyvážané do Spoločenstva, majú rovnaké základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti ako výrobky predávané v Spoločenstve výrobcami zo Spoločenstva, ktorí podali podnet, a v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia sa považujú za podobné výrobky.

C.   PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA DUMPINGU

(17)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa skúmalo, či je pravdepodobné, že uplynutie platnosti opatrení bude viesť k pokračovaniu dumpingu.

1.   Predbežné poznámky

(18)

Ako už bolo uvedené, pri tomto prešetrovaní sa vzhľadom na nespoluprácu zo strany vyvážajúcich výrobcov z Kórey a Malajzie, s výnimkou jednej novej spoločnosti, muselo vychádzať z informácií, ktoré Komisia mala k dispozícii z iných zdrojov. V tejto súvislosti a v súlade s ustanoveniami článku 18 základného nariadenia sa na stanovenie dovážaných množstiev a cien použili údaje Eurostatu na základe 8-miestneho kódu KN, ktoré boli overené z iných zdrojov. Na vypočítanie dumpingového rozpätia sa použili dostupné skutočnosti, t. j. v tomto prípade informácie uvedené v podnete a štatistické údaje USA.

(19)

Vzhľadom na to, že objem dovozu rúrových a potrubných tvaroviek z Kórey a Malajzie do EÚ je v súčasnosti malý, Komisia musela použiť údaje z inej krajiny. Za vhodnú krajinu sa považovalo USA, keďže ide o trh podobnej veľkosti s mnohými domácimi výrobcami, ale zároveň so značným podielom dovozu, v dôsledku čoho je tento trh vysoko konkurenčný. Okrem toho je USA hlavným cieľom vývozu z Kórey a Malajzie.

2.   Dumping dovozu počas obdobia prešetrovania

a)   Normálna hodnota

(20)

V súlade s článkom 18 základného nariadenia a vzhľadom na nespoluprácu zo strany kórejských alebo malajzijských vyvážajúcich výrobcov, s výnimkou jednej novej spoločnosti, normálna hodnota bola založená na údajoch uvedených v podnete, t. j. na odhadovaných nákladoch na výrobu, ku ktorým bolo pripočítaných 12,3 %, resp. 15,1 %, na PVA a 5,6 %, resp. 6 %, ako zisk v prípade Kórey, resp. Malajzie, vyjadrené ako percento z obratu. Uvedené percentá sa považujú skôr za konzervatívne.

b)   Vývozná cena

(21)

V súlade s článkom 18 základného nariadenia a vzhľadom na nespoluprácu zo strany kórejských a malajzijských vyvážajúcich výrobcov, s výnimkou jednej novej spoločnosti, bola vývozná cena vypočítaná na základe kórejských a malajzijských vývozných cien príslušného výrobku do USA, ktoré boli získané zo štatistiky dovozu USA. Tieto sumy boli pri jednotlivých druhoch výrobkov upravené proporcionálne k množstvu každého druhu výrobku v tonách na základe informácií uvedených v podnete.

c)   Porovnanie

(22)

Vážená priemerná normálna hodnota sa porovnávala s váženou priemernou vývoznou cenou rúrových a potrubných tvaroviek v súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia, pričom obidve ceny boli porovnávané na úrovni ceny zo závodu.

(23)

V záujme zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa zobrali do úvahy rozdiely vo faktoroch, ktoré majú vplyv na ceny a cenovú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. V tejto súvislosti sa zohľadnili náklady na vnútroštátnu a námornú dopravu, náklady na poistenie, náklady na manipuláciu, náklady na nakládku a náklady na pomocné činnosti.

d)   Dumpingové rozpätie

(24)

Porovnaním vypočítanej normálnej hodnoty a vypočítanej vývoznej ceny sa zistila existencia dumpingu v oboch príslušných krajinách, pričom dumpingové rozpätie sa rovnalo sume, o ktorú zistená normálna hodnota prevýšila vývoznú cenu. Zistené dumpingové rozpätie, vyjadrené ako percento z dovoznej ceny CIF na hranici Spoločenstva, bolo 15,1 % v prípade Kórey a 61,3 % v prípade Malajzie.

3.   Vývoj dovozu v prípade zrušenia opatrení

a)   Predbežné poznámky

(25)

Po preskúmaní existencie dumpingu počas OP sa tiež skúmala pravdepodobnosť pokračovania dumpingu. Vzhľadom na nespoluprácu zo strany kórejských a malajzijských vyvážajúcich výrobcov, s výnimkou jednej novej spoločnosti, a vzhľadom na nedostatok verejne dostupných údajov o odvetví výroby rúrových a potrubných tvaroviek sa ďalej uvedené závery opierajú najmä o dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia, a to údaje Eurostatu, podnet na preskúmanie a štatistické informácie USA.

b)   Kórejská a malajzijská výrobná kapacita

(26)

Kapacita, ktorú majú k dispozícii Kórea a Malajzia, sa odhaduje na 35 300 ton a ich vývozná kapacita je 20 000 ton. To predstavuje viac ako jednu štvrtinu spotreby Spoločenstva.

c)   Kórejské a malajzijské vývozné ceny do Spoločenstva

(27)

Ako sa uvádza v predbežných poznámkach, vývoz príslušného výrobku z oboch príslušných krajín na trh Spoločenstva takmer neexistuje. Pokiaľ ide o dovoz do tretích krajín, v podnete sa tvrdí, že dovoz príslušného výrobku do USA sa realizuje za dumpingové ceny.

d)   Závery o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu

(28)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, t. j. na vysoké dumpingové rozpätia, značnú voľnú kapacitu v týchto krajinách a ich vývoznú kapacitu, možno dospieť k záveru, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by došlo k obnoveniu dumpingového dovozu z týchto dvoch krajín do EÚ. Okrem toho napriek vysokej úrovni antidumpingových ciel uložených na ich dovoz, ktorý prakticky zanikol, žiadny z vyvážajúcich výrobcov v Malajzii nežiadal predbežné preskúmanie. Ďalej je potrebné mať na pamäti, že kórejské vyvážajúce spoločnosti nikdy nespolupracovali v pôvodnom prešetrovaní. Nespolupráca v tomto prešetrovaní tiež nasvedčuje tomu, že títo vyvážajúci výrobcovia neboli ochotní alebo schopní preukázať, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by nedošlo k dumpingu.

D.   VYMEDZENIE POJMU VÝROBNÉ ODVETVIE SPOLOČENSTVA

(29)

V rámci prešetrovania v plnej miere spolupracovali tri spoločnosti. Tieto spoločnosti sa nachádzajú vo Francúzsku (Interfit), v Rakúsku (Erne Fittings) a v Taliansku (Virgilio Cena). Rakúska skupina má tiež prepojenú spoločnosť v Nemecku (Siekmann Fittings). V prešetrovaní sa zistilo, že traja výrobcovia zo Spoločenstva, ktorí podali podnet a v plnej miere spolupracovali, predstavujú viac ako 50 % výroby rúrových a potrubných tvaroviek v Spoločenstve, a teda tvoria výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

E.   SITUÁCIA NA TRHU SPOLOČENSTVA

1.   Spotreba na trhu Spoločenstva

(30)

Spotreba Spoločenstva bola určená na základe kombinovaného objemu predaja uskutočneného výrobcami zo Spoločenstva, ktorí podali podnet, a inými výrobcami zo Spoločenstva na základe podnetu a dovozu z príslušných krajín, ako aj dovozu z iných tretích krajín odvodených z údajov Eurostatu.

(31)

Na základe toho sa v priebehu posudzovaného obdobia spotreba Spoločenstva zvýšila o 26 %, zo 58 561 ton v roku 2002 na 73 519 ton v priebehu OP. Rúrové a potrubné tvarovky sa používajú najmä v petrochemickom priemysle, stavebníctve, vo výrobe energie, v lodnom staviteľstve a v priemyselných zariadeniach, čo v spojitosti s ozdravením oceliarskeho priemyslu môže vysvetliť tento nárast.

(32)

Tabuľka 1

Spotreba Spoločenstva

Spotreba Spoločenstva

2002

2003

2004

2005

2006

OP

Tony

58 561

62 122

64 480

56 255

65 667

73 519

Index

100

106

110

96

112

126

Medziročný vývoj

100

6

4

–14

16

13

Zdroj: Eurostat, podnet, overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

2.   Dovoz z príslušných krajín

a)   Objem a podiel na trhu

(33)

Objem dovezený z Malajzie a Kórey prudko klesol zo 404 na 11 ton. Zdá sa, že je to spôsobené antidumpingovými opatreniami, ktoré sú v platnosti od februára 2002. Ich podiel na trhu je minimálny.

(34)

Tabuľka 2

Dovoz z príslušných krajín

Dovoz z príslušných krajín

2002

2003

2004

2005

2006

OP

Tony

404

22

54

94

17

11

Index

100

5

13

23

4

3

Medziročný vývoj

100

–95

8

10

–19

–1

Podiel na trhu v % spotreby Spoločenstva

1

0,04

0,08

0,17

0,03

0,01

Zdroj: Eurostat.

b)   Vývoj dovozných cien a podhodnotenie

(35)

Z dôvodu veľmi obmedzeného dovozu z príslušných krajín a vzhľadom na širokú škálu rôznych druhov výrobkov nemožno údaje poskytnuté Eurostatom o cenách považovať za spoľahlivý základ na podrobnú analýzu.

(36)

Vzhľadom na nespoluprácu v príslušných krajinách boli rozpätia podhodnotenia vypočítané tým istým spôsobom, ako je uvedený v podnete, t. j. porovnaním vývozných cien príslušných krajín do USA a cien, ktoré účtujú navrhovatelia na trhu Spoločenstva. Rozpätie podhodnotenia je v prípade Kórey 25,2 % a v prípade Malajzie 53,3 %.

3.   Hospodárska situácia vo výrobnom odvetví Spoločenstva

a)   Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(37)

Výroba výrobného odvetvia Spoločenstva počas posudzovaného obdobia vzrástla o 5 %, pričom spotreba Spoločenstva sa zvýšila o 26 %.

(38)

Tabuľka 3

Objem výroby

Objem výroby

2002

2003

2004

2005

2006

OP

Tony

46 454

43 504

47 155

40 881

49 300

48 922

Index

100

94

102

88

106

105

Medziročný vývoj

100

–6

8

–14

18

–1

Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

(39)

V priebehu posudzovaného obdobia výrobná kapacita výrobného odvetvia Spoločenstva aj napriek miernemu poklesu v roku 2003 vzrástla o 6 %.

(40)

Tabuľka 4

Výrobná kapacita

Výrobná kapacita

2002

2003

2004

2005

2006

OP

Tony

89 400

87 800

89 700

90 300

94 800

95 000

Index

100

98

100

101

106

106

Medziročný vývoj

100

–2

2

1

5

0

Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

(41)

V priebehu posudzovaného obdobia došlo k zníženiu využitia kapacity o 1 %.

(42)

Tabuľka 5

Využitie kapacity

Využitie kapacity

2002

2003

2004

2005

2006

OP

%

52

50

53

45

52

51

Index

100

95

101

87

100

99

Medziročný vývoj

100

–5

6

–14

13

–1

Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

b)   Objem predaja a predajné ceny

(43)

Predaj výrobného odvetvia Spoločenstva neprepojeným zákazníkom na trhu Spoločenstva klesol medzi rokom 2002 a OP o 11 %.

(44)

Tabuľka 6

Predaj výrobného odvetvia Spoločenstva neprepojeným stranám

Predaj výrobného odvetvia Spoločenstva neprepojeným stranám

2002

2003

2004

2005

2006

OP

Tony

34 968

34 893

38 401

32 841

36 908

38 750

Index

100

100

110

94

106

111

Medziročný vývoj

100

–0,2

10

–16

12

5

Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

(45)

V priebehu posudzovaného obdobia priemerná predajná cena účtovaná výrobným odvetvím Spoločenstva na trhu Spoločenstva postupne rástla. Od roku 2002 do OP bol zaznamenaný celkový nárast 63 %. Tento nárast možno sčasti vysvetliť zvýšením nákladov hlavných surovín, oceľových rúr, a sčasti prenesením ťažiska výroby výrobcov zo Spoločenstva, ktorí sa zamerali na drahšie špeciálne druhy výrobkov.

(46)

Tabuľka 7

Predajná cena výrobného odvetvia Spoločenstva

Predajná cena výrobného odvetvia Spoločenstva

2002

2003

2004

2005

2006

OP

EUR/t

1 553

1 652

1 783

2 133

2 217

2 528

Index

100

106

115

137

143

163

Medziročný vývoj

100

6

8

23

5

20

Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

c)   Podiel na trhu

(47)

Celkový podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu klesol v období medzi rokom 2002 a OP o 7 percentuálnych bodov.

(48)

Tabuľka 8

Podiel predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu

Podiel predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu

2002

2003

2004

2005

2006

OP

Percentuálny podiel na trhu

60 %

56 %

60 %

58 %

56 %

53 %

Zdroj: Eurostat a overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

d)   Rast

(49)

Kým spotreba Spoločenstva vzrástla v posudzovanom období o 26 %, objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu sa zvýšil iba o 11 % a podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu klesol o 7 percentuálnych bodov. Narastajúcu tendenciu spotreby Spoločenstva teda nesprevádzalo zodpovedajúce zvýšenie predaja výrobného odvetvia Spoločenstva.

e)   Ziskovosť a návratnosť investícií

(50)

V posudzovanom období sa ziskovosť, vyjadrená ako percento z čistej hodnoty predaja nezávislým stranám, vyvíjala takto:

(51)

Tabuľka 9

Ziskovosť

Ziskovosť

2002

2003

2004

2005

2006

OP

Percento z čistej hodnoty predaja

2 %

1 %

4 %

1 %

6 %

10 %

Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

(52)

Ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva zaznamenala pozitívny vývoj v súlade s nárastom predajných cien výrobného odvetvia Spoločenstva. Napriek značnému poklesu v rokoch 2003 a 2005 celková ziskovosť dosiahla 10 %. Došlo k tomu v dôsledku prechodu na výrobu výrobkov s vyššou pridanou hodnotou v posudzovanom období, keď bol priemerný zisk vytváraný výrobným odvetvím Spoločenstva 4 %.

(53)

Návratnosť investícií, vyjadrená ako zisky/straty vo vzťahu k čistej účtovnej hodnote investícií, zaznamenala taký istý vývoj ako ziskovosť.

(54)

Tabuľka 10

Návratnosť investícií

Návratnosť investícií

2002

2003

2004

2005

2006

OP

%

6

2

11

4

18

37

Index

100

37

184

62

310

618

Medziročný vývoj

100

–63

147

– 122

248

309

Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

f)   Peňažný tok

(55)

V období medzi rokmi 2002 a 2005 došlo k výrazným zmenám peňažného toku a v roku 2006 a v priebehu OP zaznamenal prudký nárast. Tento nárast peňažného toku tiež nasvedčuje tomu, že výrobné odvetvie sa ozdravuje. Táto úroveň peňažného toku umožňuje spoločnostiam opätovne investovať do rúrových a potrubných tvaroviek po obdobiach s nízkymi úrovňami peňažného toku.

(56)

Tabuľka 11

Peňažný tok

Peňažný tok

2002

2003

2004

2005

2006

OP

EUR

1 310 693

3 826 570

2 378 520

1 233 797

7 559 501

10 040 180

Index

100

292

181

94

577

766

Medziročný vývoj

100

192

– 110

–87

483

189

Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

g)   Investície a schopnosť zvýšiť kapitál

(57)

V posudzovanom období výrobné odvetvie Spoločenstva zvýšilo investície o 65 %. Väčšina z investícií bola určená na strojové zariadenie v záujme zvýšenia produktivity. Žiadna zo spoločností, ktoré boli predmetom preskúmania, neuviedla, že by v danom období trpela ťažkosťami pri získavaní kapitálu.

(58)

Tabuľka 12

Investície

Investície

2002

2003

2004

2005

2006

OP

EUR

5 839 416

5 824 908

3 438 352

7 422 926

9 986 636

9 643 822

Index

100

100

59

127

171

165

Medziročný vývoj

100

–0,2

–41

68

44

–6

Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

h)   Zásoby

(59)

Z ďalej uvedenej tabuľky vyplýva, že konečný stav zásob bol prakticky stabilný, hoci v posudzovanom období nastal malý pokles o približne 1 %.

(60)

Tabuľka 13

Zásoby

Objem konečného stavu zásob

2002

2003

2004

2005

2006

OP

Tony

7 233

7 115

7 449

7 206

7 580

7 190

Index

100

98

103

100

105

99

Medziročný vývoj

100

–2

5

–3

5

–5

Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

i)   Zamestnanosť, produktivita a náklady práce

(61)

Po poklese o 5 % v roku 2003 klesol v posudzovanom období celkový počet zamestnancov o 2 %.

(62)

Tabuľka 14

Zamestnanosť

Zamestnanosť

2002

2003

2004

2005

2006

OP

Počet zamestnancov

760

725

719

692

729

741

Index

100

95

95

91

96

98

Medziročný vývoj

100

–5

–0,8

–3

5

2

Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

(63)

Následkom nárastu výroby a poklesu zamestnanosti produktivita vzrástla v posudzovanom období o 8 %.

(64)

Tabuľka 15

Produktivita

Produktivita

2002

2003

2004

2005

2006

OP

Tony/zamestnanec

61

60

66

59

68

66

Index

100

98

107

97

111

108

Medziročný vývoj

100

–2

9

–11

14

–3

Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

(65)

Počas posudzovaného obdobia postupne rástli náklady práce vo výrobnom odvetví Spoločenstva. Náklady práce vykázali v posudzovanom období celkový nárast vo výške 22 %. K hlavnému nárastu nákladov práce došlo v spoločnosti, ktorá zmenila svoj sortiment výrobkov z komodít na špecializované výrobky, ktoré si vyžadujú vyššie odborné kvalifikácie.

(66)

Tabuľka 16

Náklady práce

Náklady práce/Mzdy

2002

2003

2004

2005

2006

OP

EUR

28 941 652

28 436 139

29 607 915

29 754 664

33 069 402

35 312 821

Index

100

98

102

103

114

122

Medziročný vývoj

100

–2

4

1

11

8

Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

4.   Vplyv iných faktorov

a)   Vývozná činnosť výrobného odvetvia Spoločenstva

(67)

Vývoz rúrových a potrubných tvaroviek výrobného odvetvia Spoločenstva nebol počas posudzovaného obdobia veľmi stabilný a vykazoval výrazné zmeny. Celkovo sa úroveň vývozu do tretích krajín znížila o 15 % a tento pokles bol zapríčinený najmä nevýhodným výmenným kurzom EUR/USD.

(68)

Tabuľka 17

Vývoz výrobného odvetvia Spoločenstva

Vývoz výrobného odvetvia Spoločenstva

2002

2003

2004

2005

2006

OP

Tony

10 893

8 003

9 358

8 410

11 890

9 278

Index

100

73

86

77

109

85

Medziročný vývoj

100

–27

12

–9

32

–24

Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

b)   Objem dovozu a dovozné ceny z tretích krajín

(69)

Nariadením (ES) č. 964/2003 boli uložené antidumpingové clá na dovoz rúrových a potrubných tvaroviek z Čínskej ľudovej republiky (58,6 %) a Thajska (58,9 %). Opatrenia sa vzťahujú na príslušný výrobok s pôvodom v Číne zasielaný z jednej z týchto krajín: Filipíny, Indonézia, Srí Lanka a Taiwan. Napriek platným opatreniam proti dovozu z Číny vývoz z Číny do EÚ stabilne stúpa.

(70)

Celkový objem dovozu rúrových a potrubných tvaroviek z tretích krajín iných ako príslušné krajiny sa v priebehu posudzovaného obdobia viac ako zdvojnásobil, a to zo 9 654 ton v roku 2002 na 24 105 ton na konci OP.

(71)

Objem dovozu rúrových a potrubných tvaroviek do Spoločenstva z iných krajín ako Kórea a Malajzia sa vyvíjal takto:

(72)

Tabuľka 18

Dovoz z iných tretích krajín

Dovoz z iných tretích krajín

2002

2003

2004

2005

2006

OP

Tony

9 654

12 453

11 488

13 344

19 020

24 105

Index

100

129

119

138

197

250

Medziročný vývoj

100

29

–10

19

59

53

ZDROJ: Eurostat.

(73)

Podiel dovozu pochádzajúceho z tretích krajín iných ako príslušné krajiny na trhu dosiahol 33 % spotreby EÚ. To predstavuje 99 % nárast v posudzovanom období (nárast zo 16 % na 33 %).

(74)

Tabuľka 19

Podiel dovozu z iných tretích krajín na trhu

Podiel dovozu z iných tretích krajín na trhu

2002

2003

2004

2005

2006

OP

Percentuálny podiel na trhu

16 %

20 %

18 %

24 %

29 %

33 %

Index

100

122

108

144

176

199

Medziročný vývoj

100

22

–14

36

32

23

Zdroj: Eurostat a trhové informácie poskytnuté výrobcami, ktorí podali podnet.

(75)

Tabuľka 20

Hlavný dovoz do EÚ

Dovoz z iných tretích krajín v tonách

2002

2003

2004

2005

2006

OP

Čína

859

1 428

1 772

2 236

5 846

8 339

Taiwan

1 101

2 372

1 894

2 540

4 774

5 854

Vietnam

1 835

1 214

767

694

1 224

1 475

India

1 522

1 569

1 537

1 763

1 552

2 096

Thajsko

676

1 508

778

558

1 622

2 334

c)   Zotavenie sa z účinkov dumpingu

(76)

Ako tomu nasvedčuje pozitívny vývoj väčšiny z vymenovaných ukazovateľov, v období od roku 2002 do polovice roku 2007 sa hospodárska situácia vo výrobnom odvetví Spoločenstva čiastočne zotavila z poškodzujúceho účinku dumpingového dovozu pochádzajúceho z oboch príslušných krajín.

5.   Záver o situácii vo výrobnom odvetví Spoločenstva

(77)

Platné opatrenia viedli k čiastočnému zotaveniu výrobného odvetvia Spoločenstva od roku 2002. Výrobné odvetvie Spoločenstva dokázalo zvýšiť objem predaja a svoje ceny. Ukazovatele ujmy, ako je výroba, výrobná kapacita, ziskovosť, investície, návratnosť investícií a produktivita, tiež zaznamenali pozitívny vývoj. To nasvedčuje tomu, že výrobné odvetvie Spoločenstva vynaložilo úsilie v záujme zlepšenia svojej konkurencieschopnosti. Vďaka tomu bol predaj výrobného odvetvia Spoločenstva v rámci Spoločenstva od roku 2002 ziskový.

(78)

Výrobné odvetvie Spoločenstva však nedokázalo využiť vo svoj prospech významný nárast spotreby v Spoločenstve a niektoré pozitívne faktory možno pripísať tiež strate významného výrobcu zo Spoločenstva v Spojenom kráľovstve, ktorého činnosť prevzali dve spoločnosti, ktoré podporujú podnet.

(79)

Napriek tomu však možno dospieť k záveru, že zavedenie opatrení proti Kórei a Malajzii malo pozitívny vplyv na hospodársku situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

(80)

Vzhľadom na náznaky zotavenia výrobného odvetvia Spoločenstva nemožno určiť, či bude pretrvávať ujma v dôsledku dumpingového dovozu. Preto sa skúmalo, či v prípade uplynutia platnosti opatrní dôjde k opakovanému výskytu ujmy.

F.   PRAVDEPODOBNOSŤ OPAKOVANÉHO VÝSKYTU UJMY

(81)

Ako bolo uvedené, v prípade uplynutia platnosti opatrení majú kórejskí a malajzijskí výrobcovia potenciál presmerovať obrovský objem vývozu na trh Spoločenstva. Podľa podnetu sú tieto krajiny veľmi závislé od vývozných trhov: v prípade Kórey ide o 75 % a v prípade Malajzie o 84 %. Okrem toho sa zdá, že iné vývozné trhy ako USA a Japonsko by nedokázali absorbovať voľnú kapacitu, keďže objem vývozu do týchto krajín je už teraz značný, a preto by bol tento vývoz nasmerovaný na trh Spoločenstva. Navyše sa zdá, že na ázijskom trhu všeobecne panuje nadmerná ponuka.

(82)

Pokiaľ ide o ceny, zo štatistických údajov USA sa zistilo, že malajzijské a kórejské vývozné ceny do USA boli nižšie ako vývozné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Hoci vzhľadom na množstvo rôznych druhov výrobkov nebolo možné vykonať podrobnú analýzu, je pravdepodobné, že títo vývozcovia prispôsobia svoje ceny veľmi nízkym cenám výrobkov z ostatných ázijských krajín, aby opätovne získali podiel na trhu, o ktorý prišli. Takáto cenová politika by vzhľadom na nespoluprácu z ich strany a ich schopnosť dodávať značné množstvá príslušného výrobku na trh Spoločenstva mohla byť signálom negatívneho vplyvu na výrobné odvetvie Spoločenstva.

(83)

Okrem toho je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že výrobné odvetvie Spoločenstva potrebuje byť aj naďalej konkurencieschopné, aby v záujme dosiahnutia úspor z rozsahu vyrobilo určité množstvo štandardných výrobkov, ktoré sú svojou povahou v priamej konkurencii s dovozom z Kórey a Malajzie.

(84)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že ak uplynie platnosť opatrení, so všetkou pravdepodobnosťou dôjde v dôsledku dumpingového dovozu k opakovanému výskytu ujmy pre výrobné odvetvie Spoločenstva.

G.   ZÁUJEM SPOLOČENSTVA

1.   Úvod

(85)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa skúmalo, či by predĺženie platnosti existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmami výrobného odvetvia Spoločenstva ako celku. Záujem Spoločenstva sa určil na základe vyhodnotenia všetkých rôznych príslušných záujmov, t. j. záujmov daného výrobného odvetvia Spoločenstva, dovozcov/obchodníkov, ako aj používateľov príslušného výrobku. Používatelia nepredložili žiadne vyjadrenia.

(86)

V záujme vyhodnotenia pravdepodobného vplyvu predĺženia alebo nepredĺženia opatrení si Komisia vyžiadala informácie od všetkých uvedených zainteresovaných strán. Komisia zaslala dotazníky na výber vzorky 64 dovozcom príslušného výrobku a vrátilo sa jej jedenásť vyplnených dotazníkov. Komisia zaslala týmto jedenástim spoločnostiam dotazník a vrátili sa jej len dva neúplne vyplnené dotazníky, v ktorých sa neuvádzali žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že platné opatrenia mali na tieto spoločnosti významný vplyv. Je zrejmé, že dovozcovia si našli iných dodávateľov, čoho dôkazom je skutočnosť, že tretie krajiny majú významný podiel na trhu (33 %). To svedčí o tom, že podmienky hospodárskej súťaže sú na trhu Spoločenstva zaistené.

(87)

Okrem toho skutočnosť, že súčasné prešetrovanie je preskúmaním, čiže analyzuje sa situácia, v ktorej už platili antidumpingové opatrenia, umožňuje posúdenie akéhokoľvek nevhodného negatívneho vplyvu na strany, ktorých sa súčasné antidumpingové opatrenia týkajú.

(88)

Na tomto základe sa skúmalo, či napriek záverom o pokračovaní dumpingu a pravdepodobnosti opakovaného výskytu ujmy existujú nevyvrátiteľné dôvody, ktoré by viedli k záveru, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Spoločenstva zachovať opatrenia.

2.   Záujmy výrobného odvetvia Spoločenstva

(89)

Výrobné odvetvie Spoločenstva preukázalo, že je štrukturálne životaschopným odvetvím. Potvrdil to pozitívny vývoj jeho hospodárskej situácie v čase, keď bola po uložení antidumpingových opatrení, ktoré sú v súčasnosti platné, obnovená efektívna hospodárska súťaž. Úsilie, ktoré výrobné odvetvie Spoločenstva vynaložilo na racionalizáciu svojej výroby a zvýšenie svojej konkurencieschopnosti, skutočne viedlo v posledných dvoch rokoch posudzovaného obdobia k primeranému zisku.

(90)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa zdá ako potrebné predĺžiť platnosť existujúcich opatrení, aby sa zabránilo nepriaznivým účinkom dumpingového dovozu, ktorý by mohol ohroziť proces ozdravenia výrobného odvetvia Spoločenstva a napokon aj jeho samotnú existenciu. Je tiež nutné uvedomiť si, že keby výrobné odvetvie Spoločenstva zaniklo, malo by to negatívny vplyv na druhotné výrobné odvetvia, pretože by sa im tým značne obmedzila možnosť výberu dodávateľov.

3.   Záujmy dovozcov/obchodníkov

(91)

Ako bolo uvedené, len dvaja zo 64 neprepojených dovozcov vyplnili dotazníky Komisie. K prípadnému pokračovaniu opatrení však nevyjadrili žiadne negatívne stanoviská. Už samotná chýbajúca spolupráca je znakom toho, že tieto opatrenia nemali žiadny podstatný negatívny vplyv na hospodársku situáciu v tomto sektore. To potvrdzuje aj skutočnosť, že dovozcovia naďalej obchodujú s príslušným výrobkom vo významných množstvách a v priebehu posudzovaného obdobia dokonca dovážané množstvá zvýšili.

(92)

Z tohto dôvodu sa usudzuje, že uloženie v súčasnosti platných antidumpingových opatrení nemalo negatívny vplyv na hospodársku situáciu dovozcov príslušného výrobku. Z tých istých dôvodov je tiež nepravdepodobné, že by pokračovanie týchto opatrení viedlo k zhoršeniu ich hospodárskej situácie v budúcnosti.

4.   Záujmy spotrebiteľov

(93)

Do súčasného prešetrovania sa neprihlásili žiadni používatelia. Používateľom príslušného výrobku je najmä petrochemické odvetvie a stavebníctvo. Vzhľadom na nespoluprácu z ich strany možno vyvodiť záver, že rúrové a potrubné tvarovky predstavujú len veľmi malú časť ich celkových výrobných nákladov a že platné opatrenia zdanlivo nemali za následok žiadnu stratu, pokiaľ ide o ich konkurencieschopnosť.

(94)

Dospelo sa preto k záveru, že ak by sa opatrenia zachovali na rovnakej úrovni, neznamenalo by to zhoršenie situácie používateľov.

5.   Záver o záujme Spoločenstva

(95)

Prešetrovaním sa preukázalo, že existujúce antidumpingové opatrenia umožnili do určitej miery zotavenie výrobného odvetvia Spoločenstva. Ak by došlo k uplynutiu platnosti týchto opatrení, ohrozilo by to ozdravný proces a mohlo by to mať za následok zánik výrobného odvetvia Spoločenstva. Pokračovanie opatrení je preto v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

(96)

Okrem toho sa zdá, že v minulosti nemali existujúce opatrenia žiadny významne negatívny vplyv na hospodársku situáciu používateľov a dovozcov. Dospelo sa teda k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti predĺženiu platnosti existujúcich antidumpingových opatrení.

H.   ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(97)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa rozhodlo odporučiť zachovanie súčasných opatrení. Po oznámení týchto informácií im bola poskytnutá lehota na vyjadrenie. Z Kórejskej strany neprišli žiadne vyjadrenia. Jedno vyjadrenie predložila malajzijská spoločnosť, nemalo však taký význam, aby došlo k zmene uvedených záverov.

(98)

Z uvedeného vyplýva, že antidumpingové clo na dovoz rúrových a potrubných tvaroviek s pôvodom v Kórejskej republike a Malajzii uložené nariadením (ES) č. 1514/2002 by sa malo podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia zachovať,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz rúrových a potrubných tvaroviek (okrem tvaroviek z nekujnej liatiny, prírub a závitových tvaroviek) zo železa alebo ocele (okrem nehrdzavejúcej ocele) s najväčším vonkajším priemerom nepresahujúcim 609,6 mm takého druhu, ktorý sa používa na zváranie na tupo alebo na iné účely, s pôvodom v Kórejskej republike a Malajzii a zaradené pod kódy KN ex 7307 93 11, ex 7307 93 19, ex 7307 99 30 a ex 7307 99 90 (kódy TARIC 7307931191, 7307931193, 7307931194, 7307931195, 7307931199, 7307931991, 7307931993, 7307931994, 7307931995, 7307931999, 7307993092, 7307993093, 7307993094, 7307993095, 7307993098, 7307999092, 7307999093, 7307999094, 7307999095, 7307999098).

2.   Sadzba konečného antidumpingového cla uplatniteľná na čistú franko cenu na hranici Spoločenstva pred preclením výrobkov opísaných v odseku 1 a vyrobených ďalej uvedenými spoločnosťami je takáto:

Krajina

Spoločnosť

Sadzbah cla

(%)

Doplnkový kód TARIC

Malajzia

 

Anggerik Laksana Sdn Bhd,

Selangor Darul Ehsan

59,2

A324

 

Všetky ostatné spoločnosti

75

A999

Kórejská republika

 

Všetky spoločnosti

44

3.   Ak nie je uvedené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa ciel.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Luxemburgu 13. októbra 2008

Za Radu

predseda

B. KOUCHNER


(1)  Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 228, 24.8.2002, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 139, 6.6.2003, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 355, 1.12.2004, s. 4.

(5)  Ú. v. EÚ L 355, 1.12.2004, s. 9.

(6)  Ú. v. EÚ L 116, 29.4.2006, s. 1.

(7)  Ú. v. EÚ C 286, 23.11.2006, s. 8.

(8)  Ú. v. EÚ C 192, 18.8.2007, s. 15.


16.10.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/32


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1002/2008

z 15. októbra 2008,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1580/2007 z 21. decembra 2007, ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá pre nariadenia Rady (ES) č. 2200/96, (ES) č. 2201/96 a (ES) č. 1182/2007 v sektore ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 138 ods. 1,

keďže:

V súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní sa nariadením (ES) č. 1580/2007 ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanoví paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XV k uvedenému nariadeniu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 138 nariadenia (ES) č. 1580/2007 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 16. októbra 2008.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 15. októbra 2008

Za Komisiu

Jean-Luc DEMARTY

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 350, 31.12.2007, s. 1.


PRÍLOHA

Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)

Číselný znak KN

Kód tretej krajiny (1)

Paušálna dovozná hodnota

0702 00 00

MA

73,5

MK

51,9

TR

86,7

ZZ

70,7

0707 00 05

MK

81,9

TR

100,5

ZZ

91,2

0709 90 70

TR

117,4

ZZ

117,4

0805 50 10

AR

77,7

TR

104,7

UY

95,7

ZA

84,1

ZZ

90,6

0806 10 10

BR

261,2

TR

97,8

US

224,7

ZZ

194,6

0808 10 80

AR

67,2

CL

64,0

CN

53,8

MK

37,6

NZ

89,9

US

121,5

ZA

82,2

ZZ

73,7

0808 20 50

CL

60,3

CN

50,9

TR

128,9

ZA

83,4

ZZ

80,9


(1)  Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (ES) č. 1833/2006 (Ú. v. EÚ L 354, 14.12.2006, s. 19). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.


16.10.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/34


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1003/2008

z 15. októbra 2008,

ktorým sa stanovujú dovozné clá v sektore obilnín uplatniteľné od 16. októbra 2008

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1249/96 z 28. júna 1996 o pravidlách na uplatňovanie (dovozné clá pre sektor obilnín) nariadenia Rady (EHS) č. 1766/92 (2), a najmä na jeho článok 2 ods. 1,

keďže:

(1)

V článku 136 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa ustanovuje, že dovozné clo na produkty patriace pod číselné znaky KN 1001 10 00, 1001 90 91, ex 1001 90 99 (vysokokvalitná pšenica obyčajná), 1002, ex 1005 okrem hybridných osív a ex 1007, okrem hybridov na siatie, je rovnaké ako intervenčná cena platná pre takéto výrobky pri dovoze zvýšená o 55 % a znížená o dovoznú cenu cif uplatniteľnú na príslušnú zásielku. Toto clo však nesmie prekročiť colnú sadzbu uvedenú v Spoločnom colnom sadzobníku.

(2)

V článku 136 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa ustanovuje, že na účely výpočtu dovozného cla uvedeného v odseku 1 daného článku sa pre predmetné produkty pravidelne stanovujú reprezentatívne dovozné ceny cif.

(3)

V súlade s článkom 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1249/96 sa na výpočet dovozného cla na produkty patriace pod číselné znaky KN 1001 10 00, 1001 90 91, ex 1001 90 99 (vysokokvalitná pšenica obyčajná), 1002 00, 1005 10 90, 1005 90 00 a 1007 00 90 použije reprezentatívna dovozná cena cif, ktorá sa denne stanovuje podľa metódy ustanovenej v článku 4 uvedeného nariadenia.

(4)

Na obdobie od 16. októbra 2008 by sa mali stanoviť dovozné clá, ktoré sa budú uplatňovať, až kým nezačnú platiť novo stanovené clá.

(5)

V súlade s nariadením Komisie (ES) č. 608/2008 z 26. júna 2008, ktorým sa dočasne pozastavuje uplatňovanie dovozného cla na niektoré obilniny v hospodárskom roku 2008/2009 (3), sa pozastavuje uplatňovanie niektorých ciel stanovených týmto nariadením,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Od 16. októbra 2008 sú dovozné clá v sektore obilnín uvedené v článku 136 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1234/2007 stanovené v prílohe I k tomuto nariadeniu na základe podkladov uvedených v prílohe II.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 16. októbra 2008.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 15. októbra 2008

Za Komisiu

Jean-Luc DEMARTY

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 161, 29.6.1996, s. 125.

(3)  Ú. v. EÚ L 166, 27.6.2008, s. 19.


PRÍLOHA I

Dovozné clá na produkty uvedené v článku 136 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1234/2007 uplatniteľné od 16. októbra 2008

Kód KN

Opis tovaru

Dovozné clo (1)

(EUR/t)

1001 10 00

PŠENICA tvrdá vysokej kvality

0,00 (2)

strednej kvality

0,00 (2)

nízkej kvality

0,00 (2)

1001 90 91

PŠENICA mäkká, na siatie

0,00

ex 1001 90 99

PŠENICA mäkká vysokej kvality, iná ako na siatie

0,00 (2)

1002 00 00

RAŽ

19,11 (2)

1005 10 90

KUKURICA na siatie, iná ako hybrid

0,00

1005 90 00

KUKURICA, iná ako na siatie (3)

0,00 (2)

1007 00 90

CIROK zrná, iné ako hybrid na siatie

19,11 (2)


(1)  V prípade tovaru prichádzajúceho do Spoločenstva cez Atlantický oceán alebo cez Suezský kanál môže dovozca podľa článku 2 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1249/96 využiť zníženie cla o:

3 EUR/t, ak sa prístav vykládky nachádza v Stredozemnom mori,

2 EUR/t, ak sa prístav vykládky nachádza v Dánsku, Estónsku, Fínsku, Írsku, Litve, Lotyšsku, Poľsku, Spojenom kráľovstve, Švédsku alebo na atlantickom pobreží Pyrenejského polostrova.

(2)  V súlade s nariadením (ES) č. 608/2008 sa uplatňovanie tohto cla pozastavuje.

(3)  Dovozca môže využiť paušálnu zľavu 24 EUR/t, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 2 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1249/96.


PRÍLOHA II

Podklady výpočtu ciel stanovených v prílohe I

1.10.2008-14.10.2008

1.

Priemery za referenčné obdobie uvedené v článku 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1249/96:

(EUR/t)

 

Pšenica mäkká (1)

Kukurica

Pšenica tvrdá, vysoká kvalita

Pšenica tvrdá, stredná kvalita (2)

Pšenica tvrdá, nízka kvalita (3)

Jačmeň

Burza

Minnéapolis

Chicago

Kvotácia

195,25

123,95

Cena FOB USA

281,83

271,83

251,83

116,56

Prémia – Záliv

15,20

Prémia – Veľké jazerá

4,76

2.

Priemery za referenčné obdobie uvedené v článku 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1249/96:

Náklady za prepravu: Mexický záliv–Rotterdam:

22,09 EUR/t

Náklady za prepravu: Veľké jazerá–Rotterdam:

21,36 EUR/t


(1)  Pozitívna prémia 14 EUR/t zahrnutá [článok 4 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1249/96].

(2)  Negatívna prémia 10 EUR/t [článok 4 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1249/96].

(3)  Negatívna prémia 30 EUR/t [článok 4 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1249/96].


16.10.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/37


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1004/2008

z 15. októbra 2008,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1725/2003, ktorým sa prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002, pokiaľ ide o Medzinárodný účtovný štandard (IAS) 39 a Medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 7

(Text s významom pre EHP)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných štandardov (1), a najmä na jeho článok 3 ods. 1,

keďže:

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1725/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 (2), sa prijali určité medzinárodné štandardy a interpretácie, ktoré existovali k 14. septembru 2002.

(2)

Dňa 13. októbra 2008 Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) prijala zmeny a doplnenia Medzinárodného účtovného štandardu (IAS) 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie a Medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 7 Finančné nástroje: zverejnenia (ďalej len „zmeny a doplnenia IAS 39 a IFRS 7“). Zmeny a doplnenia IAS 39 a IFRS 7 umožňujú reklasifikovať určité finančné nástroje z kategórie „držané na obchodovanie“ vo výnimočných situáciách. Súčasná finančná kríza sa považuje za takúto výnimočnú situáciu, ktorá by dávala oprávnenie spoločnostiam použiť túto možnosť.

(3)

Spoločnostiam by sa malo v súlade so zmenami a doplneniami IAS 39 a IFRS 7 umožniť určité finančné nástroje reklasifikovať od 1. júla 2008.

(4)

Konzultácia so skupinou odborných znalcov (TEG) Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG) potvrdzuje, že zmeny a doplnenia IAS 39 a IFRS 7 spĺňajú technické kritériá na prijatie ustanovené v článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1606/2002. V súlade s rozhodnutím Komisie 2006/505/ES zo 14. júla 2006 o zriadení poradnej skupiny pre posudzovanie noriem na účely poskytovania poradenstva Komisii týkajúceho sa objektívnosti a neutrality stanovísk Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG) (3) poradná skupina pre posudzovanie noriem posúdila stanovisko EFRAG-u k schváleniu a informovala Európsku komisiu, že toto stanovisko je vyrovnané a objektívne.

(5)

Nariadenie (ES) č. 1725/2003 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(6)

Pri zohľadnení kontextu súčasných finančných otrasov a skutočnosti, že s určitými finančnými nástrojmi sa už neobchoduje alebo príslušné trhy sa stali nečinnými alebo sú v ťažkej situácii, existuje potreba uviesť do okamžitej účinnosti zmeny a doplnenia umožňujúce reklasifikáciu určitých finančných nástrojov, a toto nariadenie by v dôsledku toho malo nadobudnúť účinnosť neodkladne.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Regulačného výboru pre účtovníctvo,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

V prílohe k nariadeniu (ES) č. 1725/2003 sa Medzinárodný účtovný štandard IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie a Medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 7 Finančné nástroje: zverejnenia menia a dopĺňajú podľa ustanovení uvedených v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 15. októbra 2008

Za Komisiu

Charlie McCREEVY

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 261, 13.10.2003, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 199, 21.7.2006, s. 33.


PRÍLOHA

MEDZINÁRODNÉ ÚČTOVNÉ ŠTANDARDY

IAS 39

Zmeny a doplnenia IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie

IFRS 7

Zmeny a doplnenia IFRS 7 Finančné nástroje: zverejnenia

Reprodukcia povolená v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru. Všetky existujúce práva mimo EHP sú vyhradené s výnimkou práva reprodukovať na účely osobného použitia alebo iného riadneho nakladania. Ďalšie informácie možno získať od IASB na adrese: www.iasb.org

Reklasifikácia finančných aktív (zmeny a doplnenia IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie a IFRS 7 Finančné nástroje: zverejnenia)

Zmeny a doplnenia IAS 39

Odsek 50 sa mení a dopĺňa a vkladajú sa odseky 50B až 50F a 103G.

OCEŇOVANIE

Reklasifikácie

50

Účtovná jednotka:

a)

nesmie derivát počas jeho držby alebo emitovania preklasifikovať z kategórie nástrojov oceňovaných v reálnej hodnote cez kategóriu hospodárskeho výsledku;

b)

nesmie reklasifikovať akýkoľvek finančný nástroj z kategórie nástrojov v reálnej hodnote hospodársky výsledok, ak ho pri prvotnom vykázaní táto účtovná jednotka určila za nástroj v reálnej hodnote cez hospodársky výsledok, a

c)

môže v prípade, že finančné aktívum sa už nedrží na účel predaja alebo spätného odkúpenia v blízkej budúcnosti (bez ohľadu na to, že finančné aktívum mohlo byť nadobudnuté alebo vzniknúť primárne na účel predaja alebo spätného odkúpenia v blízkej budúcnosti), reklasifikovať toto finančné aktívum z nástroja v reálnej hodnote cez hospodársky výsledok, ak sú splnené požiadavky uvedené v odseku 50B alebo 50D.

Účtovná jednotka nesmie akýkoľvek finančný nástroj po prvotnom vykázaní reklasifikovať do kategórie nástrojov v reálnej hodnote vykázanej cez hospodársky výsledok.

50B

Finančné aktívum, na ktoré sa vzťahuje odsek 50 písm. c) (s výnimkou toho druhu finančného aktíva, ktorý je opísaný v odseku 50D), sa môže reklasifikovať z nástroja v reálnej hodnote cez hospodársky výsledok iba v zriedkavých prípadoch.

50C

Ak účtovná jednotka reklasifikuje finančné aktívum z nástroja v reálnej hodnote cez hospodársky výsledok v súlade s odsekom 50B, toto finančné aktívum sa musí reklasifikovať v jeho reálnej hodnote ku dňu reklasifikácie. Zisk alebo strata, ktoré už boli vykázané v hospodárskom výsledku, sa nesmú zrušiť. Reálna hodnota finančného aktíva ku dňu reklasifikácie sa stáva jeho novou obstarávacou hodnotou alebo prípadne amortizovanou hodnotou.

50D

Finančné aktívum, na ktoré sa vzťahuje odsek 50 písm. c) a ktoré by zodpovedalo definícii úverov a pohľadávok (ak sa nevyžadovalo, aby sa finančné aktívum klasifikovalo pri prvotnom vykázaní ako držané na obchodovanie), sa môže reklasifikovať z reálnej hodnoty cez hospodársky výsledok, ak účtovná jednotka má v úmysle a je schopná držať toto finančné aktívum v blízkej budúcnosti alebo až do splatnosti.

50E

Finančné aktívum klasifikované ako k dispozícii na predaj, ktoré by vyhovelo definícii úverov a pohľadávok (ak nebolo určené ako aktívum k dispozícii na predaj), sa môže reklasifikovať z kategórie k dispozícii na predaj do kategórie úverov a pohľadávok, ak účtovná jednotka má v úmysle alebo je schopná držať toto finančné aktívum v blízkej budúcnosti alebo až do splatnosti.

50F

Ak účtovná jednotka reklasifikuje finančné aktívum z jeho reálnej hodnoty cez hospodársky výsledok v súlade s odsekom 50D alebo z kategórie k dispozícii na predaj v súlade s odsekom 50E, musí reklasifikovať toto finančné aktívum v jeho reálnej hodnote ku dňu reklasifikácie. V prípade finančných aktív reklasifikovaných v súlade s odsekom 50D sa zisk alebo strata, ktoré sú už vykázané v hospodárskom výsledku, nesmú zrušiť. Reálna hodnota finančného aktíva ku dňu reklasifikácie sa stáva jeho novou obstarávacou hodnotou alebo prípadne amortizovanou hodnotou. V prípade finančného aktíva reklasifikovaného z kategórie k dispozícii na predaj v súlade s odsekom 50E všetky predchádzajúce zisky alebo straty z tohto aktíva, ktoré boli vykázané v inom komplexnom výsledku v súlade s odsekom 55 písm. b), sa zaúčtujú v súlade s odsekom 54.

DÁTUM NADOBUDNUTIA ÚČINNOSTI A PRECHODNÉ USTANOVENIE

103G

Reklasifikáciou finančných aktív (zmeny a doplnenia IAS 39 a IFRS 7) vydanou v októbri 2008 sa zmenili a doplnili odseky 50 a AG8 a vložili sa odseky 50B až 50F. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny a doplnenia od 1. júla 2008. Účtovná jednotka nesmie reklasifikovať finančné aktívum v súlade s odsekmi 50B, 50D alebo 50E pred 1. júlom 2008. Každá reklasifikácia finančného aktíva vykonaná v obdobiach, ktoré sa začínajú 1. novembra 2008 alebo neskôr, nadobúda účinnosť iba odo dňa, keď sa reklasifikácia vykoná. Žiadna reklasifikácia finančného aktíva v súlade s odsekom 50B, 50D alebo 50E sa neuplatňuje retrospektívne na obdobia vykazovania, ktoré sa končia pred dňom účinnosti ustanovenom v tomto odseku.

V prílohe A Návod na aplikáciu sa mení a dopĺňa odsek AG8.

Efektívna úroková miera

AG8

Ak účtovná jednotka reviduje svoje odhady platieb alebo príjmov, upraví účtovnú hodnotu finančného aktíva alebo finančného záväzku (alebo skupiny finančných nástrojov) s cieľom zohľadniť skutočné a revidované odhadované peňažné toky. Účtovná jednotka prepočítava účtovnú hodnotu tak, že vypočíta súčasnú hodnotu odhadovaných budúcich peňažných tokov pri pôvodnej efektívnej úrokovej miere finančného nástroja. Takáto úprava sa vykazuje ako výnos alebo náklad v hospodárskom výsledku. Ak je finančné aktívum reklasifikované v súlade s odsekom 50B, 50D alebo 50E a účtovná jednotka následne zvýši svoje odhady budúcich peňažných príjmov v dôsledku zvýšenej vymožiteľnosti týchto peňažných príjmov, účinok tohto zvýšenia sa vykazuje ako úprava efektívnej úrokovej miery odo dňa zmeny v odhade, a nie ako úprava účtovnej hodnoty aktíva ku dňu zmeny odhadu.

Zmeny a doplnenia IFRS 7

Odsek 12 sa mení a dopĺňa a vkladajú sa odseky 12A a 44E.

VÝZNAM FINANČNÝCH NÁSTROJOV PRE FINANČNÚ SITUÁCIU A VÝKONNOSŤ

Výkaz o finančnej situácii

Reklasifikácia

12

Ak účtovná jednotka reklasifikovala finančné aktívum (v súlade s ods. 51 až 54 IAS 39) ako aktívum ocenené:

a)

v obstarávacej hodnote alebo amortizovanej hodnote, nie v reálnej hodnote, alebo

b)

v reálnej hodnote, nie v obstarávacej hodnote ani amortizovanej hodnote,

zverejní sumu reklasifikovanú do a z každej kategórie a dôvod takejto reklasifikácie.

12A

Ak účtovná jednotka reklasifikovala finančné aktívum z reálnej hodnoty cez hospodársky výsledok v súlade s ods. 50B alebo 50D IAS 39 alebo z kategórie k dispozícii na predaj v súlade s ods. 50E IAS 39, zverejní:

a)

sumu reklasifikovanú do a z každej kategórie;

b)

pre každé obdobie vykazovania do ukončenia vykazovania účtovnú hodnotu a reálne hodnoty všetkých finančných aktív, ktoré boli reklasifikované v súčasnom období vykazovania a predchádzajúcich obdobiach vykazovania;

c)

ak bolo finančné aktívum reklasifikované v súlade s odsekom 50B, že išlo o výnimočnú situáciu, a skutočnosti a okolnosti naznačujúce, že išlo i výnimočnú situáciu;

d)

pri období vykazovania, počas ktorého finančné aktívum bolo reklasifikované, zisk alebo stratu v reálnej hodnote finančného aktíva vykázané v hospodárskom výsledku alebo inom komplexnom výsledku v uvedenom období vykazovania a v predchádzajúcom období vykazovania;

e)

pri každom období vykazovania, ktoré nasleduje po reklasifikácii (vrátane obdobia vykazovania, v ktorom bolo finančné aktívum reklasifikované) až do ukončenia vykazovania finančného aktíva, zisk alebo stratu v reálnej hodnote, ktoré by boli vykázané v hospodárskom výsledku alebo inom komplexnom výsledku, ak by finančné aktívum nebolo reklasifikované, a zisk, stratu, výnos a náklady vykázané v hospodárskom výsledku a

f)

efektívnu úrokovú mieru a odhadované sumy peňažných tokov, ktorých spätné získanie účtovná jednotka očakáva, ku dňu reklasifikácie finančného aktíva.

DÁTUM NADOBUDNUTIA ÚČINNOSTI A PRECHODNÉ USTANOVENIA

44E

Reklasifikáciou finančných aktív (zmeny a doplnenia IAS 39 a IFRS 7) vydanou v októbri 2008 sa zmenil a doplnil odsek 12 a vložil sa odsek 12A. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny a doplnenia od 1. júla 2008.


II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

ROZHODNUTIA

Komisia

16.10.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/42


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 10. októbra 2008

o stanovení konečných finančných príspevkov členským štátom na rozpočtový rok 2008 na určitý počet hektárov na účel reštrukturalizácie a konverzie vinohradov na základe nariadenia Rady (ES) č. 1493/1999

[oznámené pod číslom K(2008) 5738]

(Iba bulharské, španielske, české, nemecké, grécke, francúzske, talianske, maďarské, maltské, portugalské, rumunské, slovinské a slovenské znenie je autentické)

(2008/799/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1493/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom (1), a najmä na jeho článok 14 ods. 2,

keďže:

(1)

Pravidlá reštrukturalizácie a konverzie vinohradov sú stanovené nariadením (ES) č. 1493/1999 a nariadením Komisie (ES) č. 1227/2000 z 31. mája 2000 ustanovujúcim podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1493/1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom s ohľadom na výrobný potenciál (2).

(2)

Podľa podrobných pravidiel finančného plánovania a účasti na financovaní systému reštrukturalizácie a konverzie stanovených nariadením (ES) č. 1227/2000 sa odkazy na daný rozpočtový rok týkajú platieb, ktoré členské štáty skutočne zrealizovali medzi 16. októbrom a 15. októbrom nasledujúceho roka.

(3)

V súlade s článkom 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1493/1999 Komisia každý rok prideľuje členským štátom prvú časť prostriedkov na základe objektívnych kritérií zohľadňujúcich špecifické situácie a potreby, ako aj úsilie, ktoré je potrebné vyvinúť vzhľadom na cieľ systému.

(4)

Komisia v rozhodnutí 2007/719/ES (3) stanovila orientačné finančné príspevky na hospodársky rok 2007/2008.

(5)

Podľa článku 17 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1227/2000 sa v prípade, že skutočné výdavky členského štátu na hektár prekročia výdavky ustanovené počiatočnou dotáciou, uplatní pokuta. V rozpočtovom roku 2008 sa táto pokuta uplatní na Slovensko vo výške 6 169 EUR.

(6)

Podľa článku 16 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 1227/2000 môžu členské štáty v rámci prebiehajúceho rozpočtového roka podať ďalšiu žiadosť. V rozpočtovom roku 2008 to bol prípad Českej republiky, Španielska, Talianska, Maďarska a Rumunska.

(7)

Podľa článku 17 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1227/2000 sa žiadosti o následné financovanie oznámené Komisii členskými štátmi akceptujú proporcionálne, pričom sa využijú prostriedky, ktoré sú k dispozícii po odpočítaní, za všetky členské štáty, súčtu súm oznámených v súlade s článkom 16 ods. 1 písm. a) a b) uvedeného nariadenia z celkovej sumy poskytnutej členským štátom. Toto ustanovenie sa na rozpočtový rok 2008 uplatňuje na Českú republiku, Španielsko, Taliansko, Maďarsko a Rumunsko. Keďže žiadosti o následné financovanie predložené týmito členskými štátmi predstavujú nižšiu sumu, ako je suma, ktorá je k dispozícii na opätovné udelenie príspevkov, všetkým žiadostiam uvedených členských štátov sa mohlo vyhovieť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Konečné finančné príspevky príslušným členským štátom na hospodársky rok 2007/2008 na určitý počet hektárov na účel reštrukturalizácie a konverzie vinohradov na základe nariadenia (ES) č. 1493/1999 sú na obdobie rozpočtového roka 2008 uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Bulharskej republike, Českej republike, Nemeckej spolkovej republike, Helénskej republike, Španielskemu kráľovstvu, Francúzskej republike, Talianskej republike, Cyperskej republike, Luxemburskému veľkovojvodstvu, Maďarskej republike, Maltskej republike, Rakúskej republike, Portugalskej republike, Rumunsku, Slovinskej republike a Slovenskej republike.

V Bruseli 10. októbra 2008

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie


(1)  Ú. v. ES L 179, 14.7.1999, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 143, 16.6.2000, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 289, 7.11.2007, s. 59.


PRÍLOHA

KONEČNÉ FINANČNÉ PRÍSPEVKY NA HOSPODÁRSKY ROK 2007/2008

(rozpočtový rok 2008)

Členský štát

Plocha (ha)

Finančný príspevok (EUR)

Bulharsko

1 200

9 013 796

Česká republika

706

11 883 827

Nemecko

1 406

12 097 072

Grécko

647

6 360 118

Španielsko

21 154

169 516 302

Francúzsko

8 977

69 071 668

Taliansko

12 358

101 761 476

Cyprus

150

2 131 684

Luxembursko

5

38 001

Maďarsko

1 852

14 813 090

Malta

3

38 157

Rakúsko

888

5 068 342

Portugalsko

2 711

23 511 590

Rumunsko

4 205

35 050 228

Slovinsko

124

2 401 900

Slovensko

228

863 646

Spolu

56 614

463 620 897


IV Iné akty

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY PRIESTOR

Spoločný výbor EHP

16.10.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/45


ROZHODNUTIE DOZORNÉHO ORGÁNU EZVO

č. 318/05/COL

zo 14. decembra 2005

o ukončení konania vo veci formálneho zisťovania stanoveného v článku 1 ods. 2 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde so zreteľom na výnimky zo správnych a registračných poplatkov v súvislosti so založením spoločnosti Entra Eiendom AS (Nórsko)

DOZORNÝ ORGÁN EZVO,

SO ZRETEĽOM NA Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (1), najmä na jej články 61 až 63 a protokol 26,

SO ZRETEĽOM NA Dohodu medzi členskými štátmi EZVO o zriadení dozorného orgánu a súdneho dvora (2), najmä na jej článok 24 a článok 1 v časti I protokolu 3,

SO ZRETEĽOM NA usmernenia orgánu (3) o uplatňovaní a výklade článkov 61 a 62 Dohody o EHP,

PO VÝZVE zainteresovaných strán, aby predložili svoje pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (4) a so zreteľom na tieto pripomienky,

KEĎŽE:

I.   SKUTOČNOSTI

1.   Postup a korešpondencia

Listom z 22. mája 2002 (č. dok.: 02-3856 D) orgán požiadal nórsku vládu o predloženie relevantných informácií týkajúcich sa založenia spoločnosti Entra Eiendom AS (ďalej len „Entra“), aby orgán mohol určiť, či bolo založenie spoločnosti v súlade s pravidlami štátnej pomoci. Nórske orgány odpovedali listom Delegácie Nórska pri Európskej únii z 25. júna 2002, prostredníctvom ktorého postúpili list ministerstva práce a štátnej správy z 20. júna 2002. Oba listy orgán dostal a zaevidoval 26. júna 2002 (č. dok.: 02-4850 A).

Listom z 10. októbra 2002 (č. dok.: 02-7036 D) požiadal orgán o ďalšie informácie. List sa v bode 1 zaoberal výnimkou zo správnych a registračných poplatkov v súvislosti so zmenou vlastníctva nehnuteľností a v bode 2 odpočítateľnou položkou v odhadnej sume na základe osobitných podmienok ukončenia nájmu. Nórske orgány predložili ďalšie informácie listom Delegácie Nórska pri Európskej únii zo 14. novembra 2002, prostredníctvom ktorého postúpili list ministerstva obchodu a priemyslu zo 7. novembra 2002. Oba listy orgán dostal a zaevidoval 14. novembra 2002 (č. dok.: 02-8219 A).

Telefaxom ministerstva obchodu a priemyslu z 9. decembra 2002, ktorý orgán dostal a zaevidoval v ten istý deň (č. dok.: 02-8912 A), nórska vláda požiadala orgán, aby predložil svoj záver v prípade založenia spoločnosti Entra. Listom zo 17. decembra 2002 (č. dok.: 02-9062 D) Delegácii Nórska pri Európskej únii orgán informoval nórske orgány, že orgán môže uzavrieť časť prípadu týkajúcu sa odpočítateľnej položky v odhadnej sume na základe osobitných podmienok ukončenia nájmu po predložení doplnkovej špecifikovanej a podrobnej dokumentácie k tejto otázke.

Túto podrobnú dokumentáciu predložilo ministerstvo obchodu a priemyslu telefaxom z 23. januára 2003, ktorý orgán dostal a zaevidoval 23. januára 2003 (č. dok.: 03-424 A). Listom Delegácii Nórska pri Európskej únii z 31. januára 2003 (č. dok.: 03-588 D) orgán informoval nórske orgány, že – keďže zrejme nejde o žiadnu pomoc – „nevznesie námietky voči určeniu hodnoty vo východiskovej bilancii nehnuteľností prevádzaných z nórskeho štátu na spoločnosť Entra Eiendom AS“. Orgán však zdôraznil, že toto tvrdenie sa netýka otázky správnych a registračných poplatkov.

Listom z 2. apríla 2003 (č. dok.: 03-1827 D) orgán ešte raz predniesol otázku výnimky zo správnych a registračných poplatkov a požiadal nórske orgány o poskytnutie doplnkových a vysvetľujúcich informácií. Doplnkové informácie boli predložené listom Delegácie Nórska pri Európskej únii z 5. júna 2003, prostredníctvom ktorého bol postúpený list ministerstva obchodu a priemyslu zo 4. júna 2003. Oba listy orgán dostal a zaevidoval 10. júna 2003 (č. dok.: 03-3631 A).

Orgán sa 16. júna 2004 rozhodol začať konanie vo veci formálneho zisťovania (č. dok.: 132/04/COL). Rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania bolo uverejnené 23. decembra 2004.

Telefaxom z 13. augusta 2004 (prípad č.: 290206) a listom Delegácie Nórska pri Európskej únii zo 17. augusta 2004, ktorý orgán dostal a zaevidoval 18. augusta 2004 (prípad č.: 290456), nórske orgány požiadali o predĺženie lehoty na predloženie pripomienok o jeden mesiac.

Listom zo 17. augusta 2004 (prípad č.: 290305) orgán súhlasil s predĺžením lehoty o jeden mesiac.

Telefaxom zo 16. septembra 2004 (prípad č.: 292867) a listom Delegácie Nórska pri EÚ z 20. septembra 2004, prostredníctvom ktorého bol postúpený list ministerstva obchodu a priemyslu zo 16. septembra 2004, ktorý orgán dostal a zaevidoval 21. septembra 2004 (prípad č.: 293392), nórske orgány predložili pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania. Nórske orgány dospeli k záveru, že výnimka zo správnych a registračných poplatkov poskytnutá pri založení spoločnosti Entra nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

Od ostatných zúčastnených strán nedostal orgán žiadne pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania v lehote jeden mesiac po uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Listom zo 4. mája 2005, ktorý orgán dostal a zaevidoval 9. mája 2005 (prípad č.: 318691), predložila pripomienky k rozhodnutiu orgánu začať konanie vo veci formálneho zisťovania (pozri bod 3.4) právnická firma Selmer, ktorá zastupuje spoločnosť Entra.

O prípade sa diskutovalo na zasadnutí v Oslo 19. mája 2005 so zástupcami rôznych nórskych ministerstiev a prítomnými zástupcami orgánu.

Nórske orgány predložili ďalšie informácie k tomu, či výnimka predstavuje pre spoločnosť Entra ekonomickú výhodu, telefaxom ministerstva modernizácie z 26. júla 2005 (prípad č.: 327938) a listom Delegácie Nórska pri EÚ z 1. augusta 2005, prostredníctvom ktoré postúpili list ministerstva obchodu a priemyslu z 30. júna 2005, ktorý orgán dostal a zaevidoval 3. augusta 2005 (prípad č.: 329110). Ministerstvo obchodu a priemyslu dospelo k záveru, že výnimka nie je žiadnou výhodou pre Entru.

2.   Založenie spoločnosti Entra

2.1.   Návrh na založenie novej spoločnosti s ručením obmedzeným

Nórska vláda predložila reorganizáciu verejného orgánu Riaditeľstva verejnej výstavby a nehnuteľností („Statsbygg“) a zriadenie spoločnosti Entra 4. júna 1999 (5). V ten istý deň predložila vláda osobitný zákon o prevode častí realitnej činnosti Statsbyggu na spoločnosť s ručením obmedzeným, aby sa vyriešili niektoré prechodné otázky týkajúce sa transformácie a založenia spoločnosti Entra (6). V odseku 3 tohto zákona (ďalej len „sporný zákon“) sa uvádza, že preregistrovanie vlastníctva v registri nehnuteľností a v ďalších verejných registroch sa má vykonať ako zmena názvu. V dôsledku toho Entra nebola povinná zaplatiť správne a registračné poplatky a napriek tomu sa stala držiteľom vlastníckeho práva v registri nehnuteľností.

Statsbygg je správny orgán („Forvaltningsbedrift“), ktorý patrí pod ministerstvo modernizácie. Statsbygg vystupuje v mene nórskej vlády ako manažér a poradca v záležitostiach výstavby a nehnuteľností a ponúka priestory pre vládne organizácie. Statsbygg naďalej prevádzkuje a spravuje inventár nehnuteľností, ktoré neboli prevedené na spoločnosť Entra. Statsbygg v súčasnosti spravuje asi 2,2 milióna m2 podlahovej plochy v Nórsku a v zahraničí. Majetkové portfólio tvoria kancelárske budovy, školy, ubytovacie zariadenia a špecializované budovy po celej krajine, veľvyslanectvá a rezidencie za hranicami Nórska. Ročný rozpočet na budovy je asi 2,3 miliardy NOK (približne 288 miliónov eur). Statsbygg má 669 zamestnancov (október 2005) (7).

V St. prp. č. 84 (1998 – 1999) sa okrem iného uvádza, že účelom reorganizácie je vyjasniť rôzne úlohy Statsbyggu a presadiť efektívnejšie využívanie budov v štátnom vlastníctve. Na zabezpečenie lepších rámcových podmienok pre časť Statsbyggu, ktorá súťaží s ďalšími súkromnými spoločnosťami, sa budovy prevádzkované na konkurenčnom trhu („konkuranseutsatte bygg“) prestali používať ako budovy na osobitné účely a stali sa súčasťou nového portfólia nehnuteľností vo vlastníctve spoločnosti Entra. Vláda naznačila, že neskôr by sa časť spoločnosti mohla predať súkromným podieľnikom.

Entra má v stanovách uvedený tento predmet podnikania: „Hlavným cieľom spoločnosti je zabezpečiť priestory pre štátne agentúry. Spoločnosť môže vlastniť, kupovať, predávať, prevádzkovať a spravovať nehnuteľnosti a v súvislosti s tým vykonávať ďalšie podnikateľské činnosti. Spoločnosť môže vlastniť akcie alebo podiely a účasť aj v ďalších spoločnostiach, ktoré vykonávajú činnosti uvedené v predchádzajúcej vete“ (neoficiálny preklad orgánu).

2.2.   Východisková bilancia spoločnosti Entra

Nórska vláda stanovila základné zásady prevodu aktív na nový podnik v návrhu, ktorý predložila parlamentu. Pokiaľ ide o skutočnú hodnotu prevádzaných aktív, nevyvodila žiadne závery. Iba sa stanovuje, že táto otázka sa má riešiť neskôr, lebo v návrhu sa uvádza, že: „konečná východisková bilancia spoločnosti bude predložená v rozpočte na rok 2000 (8). Na určenie tejto hodnoty nestanovila ani žiadnu osobitnú metodiku.

V období od 4. júna 1999 až do stanovenia konečnej hodnoty kráľovským dekrétom z 22. 6. 2000 bola hodnota prevádzaných aktív predmetom starostlivého skúmania. Cieľom bolo určiť správnu hodnotu transakcie v súlade so zásadami z návrhu č. 84 (1998 – 99) na prevod aktív. Zvažovalo sa niekoľko metód a predpokladov, ako dospieť k tejto cene.

Po prvé, Statsbygg požiadal o ocenenie prevádzaných nehnuteľností nezávislú konzultačnú spoločnosť Catella Eiendom Consult AS (CEC). Tá vykonala ocenenie podľa rámca pre oceňovanie Nórskeho združenia odhadcov a znalcov (NTF) ocenením každej nehnuteľnosti a potom spočítaním jednotlivých nehnuteľností, čím dospela k celkovej hodnote portfólia. Dospela k výsledku 3 852 110 000 NOK. Toto ocenenie neskôr auditovalo Nórske združenie odhadcov a znalcov (NTF), ktoré dospelo k záveru, že hodnota, ku ktorej spoločnosť dospela, je prijateľná, ale opatrne odhadnutá.

Po druhé, Statsbygg vykonal vlastné ocenenie aktív. Urobil ho podľa inej metodiky. Statsbygg použil za základ svojich výpočtov diskontovaný peňažný tok pre celé portfólio namiesto posudzovania každej nehnuteľnosti ako samostatnej kalkulácie, ktorá sa pripočítava k celku. Dospel k výsledku 3 137 500 000 NOK.

Po tretie, ocenenie vykonalo na základe rovnakých zásad ako Statsbygg aj ministerstvo správy, ale s inými predpokladmi. Dospelo k výsledku 3 337 500 000 NOK.

V tomto bode predstavoval rozdiel medzi najvyšším a najnižším ocenením 714 610 000 NOK, čiže 22 % najnižšej predpokladanej ceny. Bez toho, aby sme zachádzali do ďalších podrobností, treba poznamenať, že použité metódy sa výrazne odlišujú. To si všimol aj nezávislý audit firmy PricewaterhouseCoopers (PWC), ktorý hodnotil všetky tri uvedené hodnoty.

Firma PWC vo svojom hodnotení dospela k záveru, že v dôsledku veľkých metodických rozdielov by podrobné porovnanie týchto troch odhadov bolo veľmi zložité, a čo je ešte dôležitejšie, málo relevantné. Dospela k záveru, že „podľa nášho názoru sú všetky tri hodnoty v primeranom pásme“. Firma PWC ďalej zdôraznila, že nie je možné dospieť k žiadnemu určitému číslu, ktoré by sa malo pokladať za „správnu“ hodnotu. Presnejšie povedané, o tejto cene by strany mali rokovať, a preto môže podľa prijatých predpokladov kolísať.

Po štvrté, ministerstvo sa rozhodlo ešte raz prehodnotiť túto cenu. Po rozsiahlej diskusii, či by skutočnosť, že vládne agentúry mohli ukončiť svoj prenájom s 12-mesačnou výpovednou lehotou, mala alebo nemala ovplyvňovať trhovú hodnotu nehnuteľností, bola hodnota nehnuteľností teraz stanovená na 2 837 550 000 NOK. Táto hodnota bola predložená Stortingetu (9) v súvislosti so štátnym rozpočtom na roky 1999 – 2000. V návrhu si však vláda vyhradila právo na konečné úpravy.

Po piate, toto právo upraviť konečnú bilanciu využilo ministerstvo, ktoré po úprave, okrem iného, niektorých nájomných zmlúv spoločnosti Entra, ktorou sa zmenili aj modelové predpoklady, dospelo k vyššej hodnote. Kráľovským dekrétom bola hodnota v konečnej východiskovej bilancii stanovená na 3 222 871 000 NOK.

Tento proces je zhrnutý nižšie. Ako vidno, pásmo navrhovaných hodnôt siaha od 3 852 110 000 NOK po 2 837 550 000 NOK. Tento rozdiel 1 014 560 000 NOK, čiže 35,8 % najnižšej ceny, možno vysvetliť rozdielmi v použitej metodike ako aj predpokladmi v rôznych modeloch.

Ocenenie spoločnosťou Catella Eiendoms Consult (CEC) (10)

3 852 110 000 NOK

Odporúčanie Statsbyggu

3 137 500 000 NOK

Ocenenie ministerstvom

3 337 500 000 NOK

Prehodnotená hodnota stanovená ministerstvom na základe podmienok ukončenia nájmu (11)

2 837 550 000 NOK

Konečná východisková bilancia (12)

3 222 871 000 NOK

Konečná východisková bilancia vychádza z diskontovaného peňažného toku celého portfólia použitého v pôvodnom odporúčaní Statsbyggu, avšak s určitými zmenami v predpokladoch.

Entra bola pôvodne zriadená ako „minimálna“ príspevková spoločnosť. Následne previedol štát na spoločnosť Entra s účinnosťou od 1. júla 2000 nehnuteľnosti, kapitál a personál (aktíva a pasíva) výmenou za emisiu akcií. Vlastníctvo a vlastnícke práva k uvedeným nehnuteľnostiam boli prevedené z nórskeho štátu na spoločnosť Entra a zaregistrované v mene spoločnosti Entra. Na základe zákona o založení spoločnosti Entra neboli zaplatené žiadne správne a registračné poplatky. Ide o spoločnosť s ručením obmedzeným v stopercentnom vlastníctve nórskeho štátu.

Prevádzkový príjem spoločnosti (skupiny (13)) v roku 2004 predstavoval 1 072 miliónov NOK (asi 128 miliónov eur (14)) a zisk pred zdanením 134 miliónov NOK (asi 16 miliónov eur). Konsolidované vlastné imanie skupiny (účtovná hodnota) k 31.12.2004 predstavovalo 1 288 miliónov NOK (asi 154 miliónov eur). Na konci roka malo majetkové portfólio skupiny (účtovnú) hodnotu 8 768 miliónov NOK (asi 1 047 miliónov eur). K 31.12.2004 mala Entra 133 zamestnancov. Celé majetkové portfólio tvorí asi 110 nehnuteľností s plochou asi 900 000 m2  (15).

Podľa nórskych orgánov sa simulovaný kumulovaný správny poplatok odhaduje na 80 571 775 NOK a vzniknutý registračný poplatok sa odhaduje na 147 300 NOK (150 nehnuteľností * 982 NOK), čo je spolu 80 719 075 NOK (asi 9,87 miliónov eur) (16).

3.   Hodnotenie nórskej vlády, či je výnimka zo správnych a registračných poplatkov v súlade s ustanoveniami o štátnej pomoci Dohody o EHP

3.1.   Hodnotenie vlády predložené v súvislosti so založením spoločnosti Entra

Hodnotenie nórskej vlády, či je výnimka z kolkovného a registračných poplatkov v súlade s ustanoveniami o štátnej pomoci Dohody o EHP, je uvedené v návrhu č. 84 (1998 – 1999), kapitola 7.6.1. Text znie takto (neoficiálny preklad orgánu):

„Ďalšou otázkou je, či možno spoločnosť oslobodiť od povinnosti zaregistrovať prevod vlastníckeho práva zo Statsbyggu na Statens utleiebygg AS, a tým aj od zaplatenia registračného poplatku a spotrebnej dane. Podľa kapitoly 6 zákona o súdnych poplatkoch a článku 7 zákona o správnych poplatkoch, sa poplatky súvisiace s registráciou dokumentov, ktorými sa prevádzajú majetkové práva, platia do štátnej pokladnice. Povinnosť zaplatiť náklady sa preto stáva splatnou len pri zaregistrovaní prevodu vlastníckeho práva v registri nehnuteľností. Pri zmene názvu v registri sa nevyžaduje zaplatiť spotrebnú daň.

Ministerstvo pokladá za veľmi neisté, či rozdelenie majetku medzi štát a Statens utleiebygg AS znamená prevod vlastníckeho práva, ktorý by mal byť zaregistrovaný v registri nehnuteľností. Prirodzenejšie sa zdá pokladať situáciu za organizačnú zmenu v majetkovom portfóliu štátu, v ktorom si štát ponechá registrované práva na nehnuteľnosti. To nie je otázka prevodu vlastníckeho práva, ale len zmena názvu v registri. V dôsledku toho si táto situácia nevyžaduje zaplatenie spotrebnej dane. Preto sa od spoločnosti nevyžaduje, aby zaplatila registračné poplatky a spotrebnú daň. Ministerstvo však v osobitnom návrhu pre Odelsting ďalej navrhuje, aby sa preregistrovanie vlastníctva v súvislosti s organizačnými zmenami vykonalo len ako zmena názvu. Vo vzťahu k registru nehnuteľností to znamená, že nie je potrebný prevod vlastníckeho práva. V dôsledku tohto ustanovenia určite nie je potrebný prevod vlastníckeho práva. Návrh zodpovedá pravidlám stanoveným v súvislosti s inými transformáciami podnikov v štátnom vlastníctve, porovnaj napr. zákon č. 45 z 24. júna 1994 o zriadení spoločnosti Televerket ako spoločnosti s ručením obmedzeným a článok 73 zákona č. 65 z 22. novembra 1996 o zriadení poštovej spoločnosti v štátnom vlastníctve. Otázkou je, či takýto postup vedie k inej konkurenčnej situácii u štátnych spoločností s ručením obmedzeným než u súkromných subjektoch, ktoré časti svojej majetkovej činnosti vydeľujú do spoločnosti s ručením obmedzeným v ich úplnom vlastníctve.

Dozorný orgán EZVO (ESA) vydal usmernenia o používaní pravidiel štátnej pomoci uvedených v článku 61 Dohody o EHP v súvislosti s finančnými transakciami medzi verejnými podnikmi a orgánmi, porovnaj kapitoly 19 – 20 Usmernení o štátnej pomoci. Ústredným kritériom hodnotenia, či ide alebo nejde o štátnu pomoc, je podľa týchto usmernení tzv. ‚zásada trhového investora‘. To znamená, že od štátu s jeho ekonomickými dispozíciami sa vyžaduje, aby sa správal tak, ako by sa v rovnakej situácii správal súkromný investor voči podobnej alebo porovnateľnej súkromnej spoločnosti.

Východiskom v rámci nórskych právnych predpisov je, že prevod majetkových práv z jedného právneho subjektu na iný treba zaregistrovať, aby bol platný vo vzťahu k tretiemu subjektu. Súkromní investori sú preto na začiatku povinní zaregistrovať prevod vlastníckeho práva a zaplatiť kolkovné. Podobné východisko ukladá podobnú povinnosť zaregistrovať prevod majetkového práva zo štátu aj spoločnosti s ručením obmedzeným vo vlastníctve štátu.

Na druhej strane nie je pravdepodobné, že by si rozumný investor vybral riešenie, ktorým by v súvislosti s oddelením časti podniku zaoberajúcej sa nehnuteľnosťami zaregistroval prevod vlastníckeho práva s tým, že mu bude uložená spotrebná daň. Keďže takto by prevod vlastníckeho práva vyšiel spoločnosť draho, ťažko si možno predstaviť, že by si rozumný investor zvolil toto riešenie. Pravdepodobnejšie je, že si vyberie riešenie, ktorým sa vyhne plateniu poplatkov napríklad tak, že vlastnícke právo ponechá v materskej spoločnosti, alebo vytvorí holdingovú spoločnosť. Štát tieto možnosti nemá k dispozícii. Keď sa štát rozhodne aktívne vstúpiť na trh, pohodlnejšie je oddeliť túto časť podnikania a zorganizovať ju v samostatnej spoločnosti. Preto je štát v situácii, kde musí svoje nehnuteľnosti previesť na iný právny subjekt. To sú silné dôvody pre to, aby registrácia prevodu práv nebola v rozpore s pravidlami štátnej pomoci.

Ministerstvo musí preto predpokladať, že výnimka z požiadavky zaregistrovať prevod práv nestavia Statens utleiebygg AS do inej konkurenčnej situácie než aká sa vzťahuje na súkromného investora na trhu. Výnimka sa nepokladá za rozpornú s Dohodou o EHP.

Ďalej sa všeobecne predpokladá, že hodnota nehnuteľností prevádzaných na Statens utleiebygg AS je určená v trhovej hodnote, a že akýkoľvek prípadný neskorší prevod kapitálu zo štátu sa uskutoční rovnakým spôsobom ako vklady súkromného investora do podniku.“

3.2.   Argumenty predložené nórskymi orgánmi pred rozhodnutím orgánu začať konanie vo veci formálneho zisťovania

Listom z 20. júna 2002 poskytlo ministerstvo práce a štátnej správy informácie o rámcových podmienkach pre spoločnosť Entra a stanovení jej východiskovej bilancie. Ministerstvo opísalo metódu peňažného toku použitú na ocenenie celkovej hodnoty majetkového portfólia a uviedlo, že táto metóda sa použila „preto, lebo lepšie spĺňa požiadavky návrhu č. 84 pre Storting (1998 – 1999) poskytnúť spoločnosti rámcové podmienky na zrovnoprávnenie s ostatnými aktérmi v rovnakom sektore“. V liste sa neuvádza, či, a ak áno, ako a do akej miery ovplyvnilo východiskovú bilanciu nezaplatenie spotrebnej dane. Nediskutuje sa ani o tom, či sa podľa odseku 3 sporného zákona vyžaduje, aby sa výnimka zo spotrebnej dane splnila zvýšením hodnoty portfólia o sumu, ktorú by podnik musel zaplatiť, keby sa registrácia v registri nehnuteľností pokladala za zmenu vlastníckeho práva, a nie za zmenu názvu.

V liste zo 7. novembra 2002 rozvinulo ministerstvo obchodu a priemyslu podrobnejšie svoj argument predložený už v prípravných prácach, že súkromní investori si môžu vybrať riešenia, ktoré obchádzajú formálny prevod práva, a tak sa vyhnúť zaplateniu správnych a registračných poplatkov. Keďže registrácia prevodu vlastníckeho práva nie je povinná, podniky sa môžu bez ohľadu na to, či sú v súkromnom alebo vo verejnom vlastníctve, zákonne vyhnúť správnym a registračným poplatkom jednoducho tak, že prevod vlastníctva nezaregistrujú. Ponechanie vlastníckeho práva pôvodnému majiteľovi predstavuje riziko pre nového majiteľa ako „držiteľa dobrej vôle“ voči tretej strane. Toto riziko však možno vylúčiť zaregistrovaním „obmedzenia vlastníckeho práva“. Zaregistrovanie vyhlásenia o obmedzení vlastníckeho práva nevylučuje riziko exekučného konania/zániku práv právneho nástupcu veriteľa alebo nehnuteľnosti v konkurze na majetok dlžníka. Podľa nórskych orgánov sa táto metóda rozsiahle používa v súkromných podnikoch, najmä medzi príbuznými stranami.

Podľa názoru ministerstva by súkromný vlastník Statsbyggu najpravdepodobnejšie Statsbygg rozdelil, aby nemusel zaplatiť registračný poplatok alebo spotrebnú daň. V prípade založenia spoločnosti Entra nebola táto metóda reálna. Dôvodom boli okrem iného prekážky vyplývajúce zo skutočnosti, že Statsbygg podlieha verejnej a politickej kontrole. Metódy ako ponechanie majetkových práv v Statsbyggu by znamenali, že transakcie s nehnuteľnosťami spoločnosti Entra by musel schvaľovať verejný orgán. Ak by vlastnícke práva zostali v Statsbyggu, znamenalo by to, že štát je formálnym vlastníkom aj nájomcom týchto nehnuteľností. Použitie takýchto metód v prípade Statsbygg/Entra by zmazalo rozdiel medzi rôznymi úlohami týchto dvoch subjektov. Statsbygg je poverený úlohou vlastniť a prevádzkovať nekomerčné verejné budovy, zatiaľ čo Entra prevádzkuje budovy na komerčnom základe.

V liste zo 7. novembra 2002 predložilo ministerstvo aj argument proti uplatneniu článku 61 Dohody o EHP, ktorý sa v citovaných prípravných prácach nespomínal. Ministerstvo zdôraznilo, že hodnota realitného portfólia je založená na metóde „čistej kapitalizácie“. Táto metóda v skratke znamená, že budúci finančný tok nehnuteľnosti (čisté nájomné z existujúcich zmlúv plus stanovenie budúceho čistého nájomného po vypršaní súčasných zmlúv) je diskontovaný na súčasnú hodnotu faktorom, ktorý zachováva požiadavku príslušnej návratnosti. Táto návratnosť bola stanovená na 9,5 %, čo je porovnateľné s podobnými súkromnými prevádzkovateľmi v sektore. Ak by boli správne a registračné poplatky splatné, náklady by sa podľa názoru ministerstva aktivovali ako aktívum, zatiaľ čo hodnota nehnuteľnosti by sa príslušne znížila. Neznížila by sa tým teda ani súhrnná bilancia ani celkové ocenenie aktív spoločnosti Entra. Naopak, ak by sa nehnuteľnosti zdanili bez úpravy ich hodnoty, výsledkom by bola „vyššia hodnota celkových aktív s výslednou návratnosťou len 9,1 %, čo je omnoho menej, než požaduje Entra Eiendom AS. To by pre Entra Eiendom AS v porovnaní so súkromnými prevádzkovateľmi znamenalo pomerne veľkú nevýhodu“.

Listom zo 4. júna 2003 predložilo ministerstvo obchodu a priemyslu ďalšie informácie a argumenty týkajúce sa okrem iného opatrení používaných súkromnými podnikmi. Ministerstvo okrem toho zopakovalo argumenty z listu zo 7. novembra 2002, prečo je presvedčené, že nezaplatenie dane neovplyvňuje štruktúru kapitálu, solídnosť a celkovú hodnotu spoločnosti.

Ako dodatočný, tretí argument proti pokladaniu výnimky zo spotrebnej dane za štátnu pomoc sa ministerstvo odvoláva na tzv. „zásadu kontinuity“ v nórskych právnych predpisoch. Tvrdí, že táto zásada je zastrešujúcim pojmom viacerých pravidiel, ktoré vopred predpokladajú, že kupujúci podnik prevezme právne postavenie kupovaného. Účelom zásady kontinuity je uľahčiť fúzie a defúzie. Keď sa uplatňuje zásada kontinuity, predpokladá sa, že právne postavenie kupovaného podniku sa v kupujúcom podniku zachová. Podľa ministerstva je významným aspektom zásady kontinuita daňového a odvodového postavenia. Registračný zákon vykladaný na základe právnych predpisov spoločnosti skutočne naznačuje, že reorganizácia súkromných činností sa vo viacerých prípadoch môže udiať bez toho, aby z nej vyplynuli požiadavky na správne a registračné poplatky. Na tomto základe ministerstvo argumentuje, že výnimka predstavuje všeobecné opatrenie, ktoré nie je štátnou pomocou v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Bod 9 v závere listu zo 4. júna 2003 znie takto:

„Pri správnyh a registračných poplatkoch je bežné, že to, či sa procesy prevodov, verejných aj súkromných, môžu uskutočniť ako zmena názvu vo vzťahu, okrem iného, k pravidlám pre správne a registračné poplatky, určuje zásada kontinuity. Účelom zásady kontinuity je uľahčiť realizáciu fúzií, defúzií a reštrukturalizácií, ktoré sa pokladajú za spoločensko-ekonomicky žiaduce. Výsledkom rovnakých úvah sú osobitné právne predpisy a refundácia vzniknutých správnych poplatkov vyplývajúcich z reorganizácie vodných elektrární/elektrárenských spoločností. Tento postup je teda všeobecným opatrením, ktoré podľa dobre zavedenej judikatúry nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 Dohody o EHP.“

3.3.   Argumenty predložené nórskymi orgánmi potom, ako orgán začal konanie vo veci formálneho zisťovania

V liste ministerstva obchodu a priemyslu zo 16. septembra 2004 pripomienkovali nórske orgány rozhodnutie orgánu začať konanie vo veci formálneho zisťovania. Nórska vláda je toho názoru, že nebola splnená žiadna z podmienok článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Nezaplatenie spotrebnej dane spoločnosťou Entra teda nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

Ministerstvo opäť zdôraznilo, po prvé, svoj predtým uvedený argument, že opatrenie nepredstavuje výhodu pre spoločnosť Entra. Nemení štruktúru kapitálu, solídnosť a celkovú hodnotu spoločnosti. Ak by vo východiskovej bilancii nabehli správne a registračné poplatky, išlo by o alternatívnu východiskovú bilanciu. Tvrdí, že nórska vláda je toho názoru, že uvedené daňové opatrenie by nemalo byť zreteľne oddelené od východiskovej bilancie spoločnosti. Okrem toho, účelom hlavného pravidla správnych a registračných poplatkov sú daňovo reálne prevody medzi rôznymi hospodárskymi subjektami. Tam, kde je prevod len zdanlivý a kupovaný a kupujúci subjekt je v podstate rovnaký, hlavnou zásadou nórskych právnych predpisov podľa ministerstva je nechať kupujúci podnik, aby si podržal právne postavenie kupovaného podniku (zásada kontinuity). Ministerstvo sa domnieva, že zásada kontinuity nie je obmedzená len na osobitné prevody, ale sa pokladá za hlavné pravidlo tam, kde je kupovaný a kupujúci podnik v podstate rovnaký. V dôsledku toho nie je podľa nórskych orgánov Entra oslobodená od poplatku, ktorý normálne znášajú ich rozpočty.

Po druhé, ministerstvo sa odvoláva na skutočnosť, že prevod vlastníckeho práva v prípade uvedenom v odseku 3 sporného zákona sa uskutočnil ako zmena názvu a nie prevodom vlastníckeho práva. Spoločnosti Entra teda nikdy nevznikla povinnosť zaplatiť správne poplatky a podľa nórskych orgánov nedošlo k žiadnej strate daňových príjmov, a teda ani k žiadnemu míňaniu štátnych prostriedkov.

Po tretie, nórske orgány argumentujú, že uvedené opatrenie neovplyvňuje obchodovanie medzi zmluvnými stranami. Ministerstvo sa domnieva, že prieskum trhu môže ukázať, či má realitný trh s mestskými podnikateľskými priestormi čisto vnútroštátny charakter a či nepodlieha cezhraničnej konkurencii. Ministerstvo sa domnieva, že na nórskom trhu nehnuteľností nie sú zahraniční investori činní s výnimkou zahraničných investícií do finančných inštitúcií.

Po štvrté, ministerstvo argumentuje, že výnimka zo správnych a registračných poplatkov nie je selektívne opatrenie. Ministerstvo sa odvoláva na skutočnosť, že hlavným kritériom v uplatnení článku 61 ods. 1 Dohody o EHP na daňové opatrenie je, že opatrenie poskytuje výnimku na uplatnenie daňového systému v prospech určitých podnikov v štáte EZVO. Preto by sa mal najprv stanoviť spoločný uplatniteľný systém. Ak je daňové opatrenie výnimkou zo spoločného systému, treba preskúmať, či je výnimka odôvodnená charakterom všeobecnej schémy daňového systému. Ministerstvo sa domnieva, že prax so zmenami názvu ako postup pre prevod majetkových práv nepredstavuje výnimku z daňového systému. Ak by aj orgán zistil, že postup predstavuje výnimku z daňového systému, ministerstvo sa domnieva, že výnimku odôvodňuje charakter, resp. všeobecná schéma daňového systému.

Nakoniec sa ministerstvo odvoláva na rozhodnutie Komisie C 27/99 z 5. júna 2002 (17) týkajúce sa výnimiek z daní z prevodu v prípade reštrukturalizácie určitých verejných podnikov na akciové spoločnosti v Taliansku. Podľa ministerstva je faktická situácia v talianskom prípade podobná tejto a mala by sa posudzovať rovnako. Ministerstvo dospelo k záveru, že výnimku odôvodňuje charakter, resp. všeobecná schéma systému a nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

Listom z 30. júna 2005 predložilo ministerstvo obchodu a priemyslu ďalšie argumenty, prečo nepredstavuje výnimka zo správnych a registračných poplatkov ekonomickú výhodu pre Entru. Ministerstvo sa odvoláva na skutočnosť, že východisková bilancia spoločnosti Entra bola vypracovaná pomocou metódy čistej súčasnej hodnoty (Net Present Value method - NPV). Budúci očakávaný peňažný tok z každej budovy bol odhadnutý a diskontovaný s požadovanou návratnosťou. Návratnosť sa stanovila na základe modelu ocenenia základných prostriedkov po porovnaní iných konkurenčných realitných spoločností. Vlastné imanie bolo stanovené vo výške asi 40 %, čo je porovnateľné s inými podobnými spoločnosťami.

Ministerstvo sa domnieva, že vypočítaná hodnota nehnuteľností je najlepším odhadom toho, čo by bol ochotný zaplatiť za portfólio investor, „ktorý nemusí zaplatiť správne a registračné poplatky“. Ak by kupujúci portfólia (v tomto prípade Entra) musel zaplatiť správne a registračné poplatky, cena, ktorú by bol investor ochotný zaplatiť, by sa znížila o sumu správnych a registračných poplatkov. O túto sumu by sa v súvahe znížila hodnota fixných aktív nehnuteľností, zatiaľ čo finančné fixné aktíva by sa o túto hodnotu zvýšili, takže celková hodnota aktív by zostala rovnaká. Na strane pasív by sa vlastné imanie a celkový dlh nezmenili, hoci krátkodobý dlh by sa zvýšil o hodnotu správnych a registračných poplatkov. Ministerstvo dospelo k záveru, že finančná situácia spoločnosti Entra sa v dôsledku výnimky zo správnych a registračných poplatkov nezmenila.

Ministerstvo uznáva, že nikto nemôže vyvodiť všeobecný záver, že je to vždy predávajúci nehnuteľnosti, ktorý de facto znáša bremeno spotrebnej dane, lebo tento výsledok závisí od osobitných okolností. V tomto prípade však znáša bremeno predávajúci, lebo metóda daňového odhadu nehnuteľností použitá v súvislosti so spoločnosťou Entra vo východiskovej bilancii predpokladá, že (neoficiálny preklad orgánu): „V takomto prípade a vtedy, keď sa použije metóda NPV, sa všetky druhy nákladov súvisiacich s kúpou odpočítajú z kúpnej ceny, lebo všetky prvky sú súčasťou samotnej metódy oceňovania, inak by kupujúci nezískal požadovanú návratnosť …).“

3.4.   Pripomienky zúčastnených strán

Listom zo 4. mája 2005 predložila pripomienky k rozhodnutiu orgánu začať konanie vo veci formálneho zisťovania právnická firma Selmer, ktorá zastupuje spoločnosť Entra. Firma Selmer argumentovala, že výnimka z daní zo správnych a registračných poplatkov nepredstavuje pre Entru výhodu, a že výnimka je v rámci povahy a všeobecnej logiky nórskeho systému.

Po prvé, firma Selmer sa odvolala na skutočnosť rozhodnutia o zriadení spoločnosti s vlastným imaním vo výške 40 % celkového kapitálu. V dôsledku toho, ak by Entra musela zaplatiť správne a registračné poplatky, hodnota nehnuteľností by sa znížila o sumu správnych a registračných poplatkov a nórsky štát by na zachovanie vlastného imania na úrovni 40 % musel túto sumu vložiť do spoločnosti. Firma Selmer sa domnieva, že to nemení ekonomickú situáciu spoločnosti, a že Entra nedostala žiadnu ekonomickú výhodu.

Po druhé, firma Selmer tvrdí, že všetky štátne reorganizácie prebiehajú dôsledne na základe zásady kontinuity, a odvoláva sa na reorganizácie Nórskej rozhlasovej korporácie (NRK), spoločnosti Telenor, Štátnej železničnej spoločnosti (NSB), spoločností Posten Norge, Avinor, Mesta a Statkraft. Firma Selmer sa preto domnieva, že výnimka zo správnych a registračných poplatkov je v rámci povahy a všeobecnej logiky nórskeho systému.

4.   Nórske právne predpisy týkajúce sa správnych a registračných poplatkov za registráciu prevodu nehnuteľnosti

4.1.   Z čoho vyplýva povinnosť platiť správny a registračný poplatok?

Všetky nehnuteľnosti v Nórsku sú identifikované v registri nehnuteľností (Eiendomsregisteret), ktorý od roku 1995 obsahuje informácie z „Tinglysingsregisteret/Grunnboken“ a „GAB-registeret (Grunneiendommer, Adresser og Bygninger)“ (18).

Tinglysingsregisteret bol zriadený podľa zákona o registrácii č. 2 z roku 1935 („Lov om tinglysing“). Každá nehnuteľnosť je identifikovaná identifikáciou registra, do ktorej možno zadávať údaje o vlastníctve, vlastníckom práve a hypotékach atď. Register obsahuje, okrem iného, informácie o rôznych právach a povinnostiach súvisiacich s uvedenou nehnuteľnosťou. Zúčastnené strany konajúce v dobrej viere sa môžu spoľahnúť na informácie obsiahnuté v registri nehnuteľností.

Podľa oddielu 7 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch č. 59 z roku 1975 („Lov om dokumentavgift“) prináša zaregistrovanie prevodu vlastníckeho práva („hjemmelsoverføring“) k nehnuteľnosti povinnosť zaplatiť správny poplatok („dokumentavgift“). Sadzba dane je 2,5 % z predajnej hodnoty nehnuteľnosti. Za zaplatenie poplatku zodpovedá nový držiteľ vlastníckeho práva, porovnaj oddiel 2 – 6 nariadenia ministerstva financií o správnych poplatkoch zo 16. septembra 1975 v znení neskorších predpisov.

Okrem toho, zaregistrovanie prevodu vlastníckeho práva v registri nehnuteľností podlieha podľa zákona o súdnych poplatkoch č. 86 z roku 1982 („Rettsgebyrloven“) registračnému poplatku („tinglysingsgebyr“). V čase vzniku spoločnosti Entra bol tento poplatok stanovený na 982 NOK (asi 123 eur) za každý zaregistrovaný dokument. Ustanovenia týkajúce sa podmienok pre uloženie správneho a registračného poplatku sú rovnaké.

Ako už bolo uvedené, spotrebná daň vzniká zaregistrovaním prevodu vlastníckeho práva na iný právny subjekt („hjemmelsoverføring“). Čiže ak nejde o prevod vlastníckeho práva na iný právny subjekt, ale len o zmenu názvu rovnakého právneho subjektu v registri („grunnboken“), spotrebná daň sa neplatí.

Zákonná povinnosť zaregistrovať („tinglyse“) práva súvisiace s nehnuteľnosťou (vlastníctvo atď.) v registri neexistuje. Na predstieranie prevodu vlastníctva netreba zaregistrovať prevod vlastníckeho práva. Držiteľ práv sa však môže rozhodnúť zaregistrovať svoje práva, aby si práva chránil proti tretím stranám.

4.2.   Kedy možno zmeniť označenie držiteľa vlastníckeho práva tak, aby z toho nevznikla spotrebná daň?

Prax súvisiaca s platením spotrebných daní od roku 1990 do 1. júla 2005 – čiže v čase založenia spoločnosti Entra – je opísaná v dvoch súboroch obežníkov, a to v obežníku nórskeho ministerstva spravodlivosti G-37/90 z 25. mája 1990 a v každoročných obežníkoch Nórskeho colného a daňového riaditeľstva (NCE) (Toll- og Avgiftsdirektoratet) (19). Podľa bodu 1.1 obežníkov colného a daňového riaditeľstva sa výnimka z kolkovného neudeľuje, pokiaľ nemá priamy právny základ v zákone o správnych poplatkoch alebo v rozhodnutiach parlamentu (20).

i)   Fúzie

Podľa nórskeho ministerstva spravodlivosti sa v prípade fúzií nevykonáva prevod vlastníckeho práva na účel zákona o správnych poplatkoch. Stačí teda, ak sa fúzia zaeviduje v registri nehnuteľností potvrdením, že spoločnosť sa zlúčila s inou spoločnosťou. Takéto potvrdenie môže vydať Obchodný register a nevzniká z neho povinnosť zaplatiť registračný poplatok a spotrebnú daň. To sa vzťahuje na fúzie medzi spoločnosťami s ručením obmedzeným v zmysle oddielu 14 ods. 7 zákona č. 59 zo 4. júna 1976 (zákon o spoločnostiach s ručením obmedzeným) (21) a aj na iné fúzie uskutočnené na základe kapitoly 14 rovnakého zákona a na fúzie medzi sporiteľňami (kapitola 8 zákona č. 1 z 24. mája 1961 (zákon o sporiteľniach) (22).

ii)   Rozdelenie spoločností podľa zákona o spoločnostiach s ručením obmedzeným z roku 1976

V obežníku G-37/90 aj v bode 1.4 každoročných obežníkov Nórskeho colného a daňového riaditeľstva je uvedené, že ak sa pri rozpade spoločností prevádza vlastníctvo nehnuteľností z pôvodnej spoločnosti („A“) na odčlenenú spoločnosť („B“), musí sa zaplatiť správny a registračný poplatok (23).

Ak však nehnuteľnosť zostáva v rukách pôvodnej spoločnosti (A), z ktorej sa časť (B) odčleňuje, správny a registračný poplatok sa platiť nemusí (24). Dôvodom je, že v tomto prípade sa nehnuteľnosť neprevádza na nový právny subjekt (ako v prípade prevodu nehnuteľnosti na odčlenenú spoločnosť).

iii)   Prevod vlastníctva zo spoločného vlastníctva na nejakú formu partnerstva

V príslušnom období znamenal prevod vlastníctva nehnuteľnosti zo spoločného vlastníctva na nejaké všeobecné partnerstvo alebo obmedzené partnerstvo (alebo naopak) prevod z jedného právneho subjektu na iný právny subjekt. Preto je v obežníku G-37/90 aj v bode 1.5 každoročných obežníkov Nórskeho colného a daňového riaditeľstva uvedené, že z neho treba zaplatiť spotrebnú daň.

iv)   Konverzia podniku na inú formu korporácie

V obežníku sa nespomína situácia transformácie podniku na inú formu korporácie. V liste nórskej vlády zo 4. júna 2002 sa uvádza, že v týchto situáciách je hlavným pravidlom to, že „musí ísť o prevod vlastníckeho práva. Na základe neho je splatný správny a registračný poplatok. Takto sa vykonávajú právne predpisy.“ Nórska vláda však argumentuje, že by sa mali zvážiť výnimky z tohto pravidla na základe úvah spojených so zásadou kontinuity (25).

K tomu orgán poznamenáva, že odvolací súd (Frostating Lagmannsrett) v nariadení z 9. 10. 1997, ktoré bolo uverejnené v LF-1997-671, rozhodol, že z konverzie z „kommandittselskap“ na „aksjeselskap“ („North West Terminalen AS“) vzniká spotrebná daň. Pritom sa Lagmannsrett odvolal na uvedené obežníky ministerstva spravodlivosti a colného a daňového riaditeľstva a tvrdil, že zo zákona o dani z prevodu a prechodu nehnuteľnosti vyplýva, že daň by sa mala zaplatiť, pokiaľ je uvedená priamo v samotnom zákone alebo v ustanoveniach vypracovaných podľa neho. Keďže je nová spoločnosť iný právny subjekt ako pôvodná, nezáleží na tom, že v novej spoločnosti pokračujú tí istí vlastníci, a teda že vlastne jedinou zmenou je forma, v akej je spoločnosť prevádzkovaná.

Okrem toho sa možno odvolať na prípad uvedený v prílohe 1 k listu nórskej vlády zo 4. júna 2002, v ktorom nórske orgány odmietli oslobodiť od dane konverziu z „selveiende institusjon“ na „allmenaksjeselskap“.

v)   Prevod vlastníctva z obce na osobitný právny subjekt v úplnom vlastníctve obce

Na stretnutí nórskych orgánov s Dozorným orgánom 19. mája 2005 nórske orgány naznačili, že podľa obežníkov platných v čase vzniku spoločnosti Entra by kolkovné mohlo vzniknúť najskôr v súvislosti s reorganizáciou, v rámci ktorej sa vlastníctvo budovy prevádza z obce na spoločnosť s ručením obmedzeným vo vlastníctve tejto obce. Na rozdiel od toho bolo v určitom čase bežné, že kolkovné nevznikalo pri prevode vlastníckych práv v súvislosti s reorganizáciami podľa nórskeho zákona z 29. januára 1999 o medziobecných spoločnostiach (26).

vi)   Prax po 1. júli 2005

Keďže v súvislosti so založením spoločnosti Entra sa v registri nehnuteľností zaregistrovala zmena názvu, uvedené pravidlá sú relevantným porovnaním s ustanovením uvedeným v odseku 3 sporného zákona. Treba však spomenúť, že 21. júna 2005 schválilo ministerstvo spravodlivosti nový obežník (G-6/05) o postupe prevodu nehnuteľností v súvislosti s fúziami, defúziami a transformáciou spoločností (27). Nový obežník zaviedol s účinnosťou od 1. júla 2005 nový postup v situáciách, kde možno zmeniť označenie držiteľa vlastníckeho práva bez toho, aby sa to pokladalo za prevod vlastníckeho práva. Podľa nového obežníka sa registrácia v súvislosti s defúziami bude na základe zásady kontinuity posudzovať vo vzťahu k pravidlám zdaňovania rovnako ako fúzie, a teda už nepodlieha kolkovnému. To sa vzťahuje aj na konverzie uskutočnené podľa pravidiel uvedených v kapitolách 13, 14 a 15 zákona o spoločnostiach s ručením obmedzeným a zákona o verejných spoločnostiach s ručením obmedzeným.

Na rozdiel od toho bude podľa nového obežníka spotrebná daň stále splatná pri prevode nehnuteľnosti podľa súboru pravidiel, ktoré nie sú založené na kontinuite (napríklad pri fúzii všeobecných partnerstiev („ansvarlige selskaper“)). Prevod z jednej formy spoločnosti na inú, napríklad zo všeobecného partnerstva na spoločnosť s ručením obmedzeným, naďalej podlieha spotrebnej dani.

5.   Ďalšie reorganizácie verejných podnikov

Ako je uvedené v liste nórskych orgánov zo 4. júna 2003, podobné ustanovenia ako sporný zákon obsahujú aj ďalšie reorganizácie (Posten AS, NSB AS, Mesta AS, Avinor AS, Telenor AS a zdravotnícke zariadenia) (28).

Orgán poznamenáva, že ďalšie reorganizácie sa uskutočnili aj tam, kde nebolo prijaté ustanovenie podobné ustanoveniu obsiahnutom v spornom zákone. Medzi reorganizácie, o ktorých orgán vie, že takéto ustanovenie neprijali, patrí založenie spoločností BaneTele AS, Secora AS a Statkraft AS.

BaneTele AS je operátor celoštátnej optickej širokopásmovej siete. Spoločnosť s ručením obmedzeným bola založená 1. júla 2001. Do tohto dátumu boli vykonávané činnosti súčasťou Štátnej správy železníc („Jernbaneverket“). BaneTele je spoločnosť s ručením obmedzeným v stopercentnom vlastníctve nórskeho štátu v zastúpení ministerstva obchodu a priemyslu. Štátna správa železníc zodpovedá za riadenie vnútroštátnej železničnej siete v mene ministerstva dopravy a komunikácií. Návrh na zriadenie spoločnosti s ručením obmedzeným BaneTele bol predložený parlamentu v St. prp. č. 80 (2000 – 2001) Omdanning av BaneTele til aksjeselskap  (29) a Ot. prp. č. 93 (2000 – 2001) Om lov om omdanning av Jernbaneverkets kommersielle televirksomhet til aksjeselskap  (30). Ot. prp. č. 93 (2000 – 2001) a následný zákon (zákon z 15. júna 2001) neobsahujú žiadne ustanovenie podobné odseku 3 sporného zákona.

Secora AS je špecializovaný dodávateľ stavebných prác pre výstavbu bezpečných a efektívnych prístavov a pobrežných vodných ciest. Spoločnosť s ručením obmedzeným bola založená 1. januára 2005. Tieto činnosti dovtedy vykonávala výrobná jednotka Nórskej pobrežnej správy („Kystverke“). Secora AS je v stopercentnom vlastníctve nórskeho štátu v zastúpení ministerstva rybolovu a pobrežných vecí. Nórska pobrežná správa je nórska vnútroštátna agentúra pre pobrežnú správu, námornú bezpečnosť a komunikáciu. Návrh na zriadenie spoločnosti Secora AS bol predložený v St. prp. č. 1 (2004 – 2005) Om omdanning av Kystverkets produksjonsvirksomhet til statlig aksjeselskap m.m.  (31) a v Ot. prp. č. 20 (2004 – 2005) Om lov om omdanning av Kystverkets produksjonsvirksomhet til statsaksjeselskap  (32). Ot. prp. č. 20 (2004 – 2005) a následný zákon (zákon zo 17. decembra 2004) neobsahujú žiadne ustanovenie podobné odseku 3 sporného zákona.

Statkraft AS je najväčším výrobcom elektriny v Nórsku. Spoločnosť s ručením obmedzeným bola založená 1. októbra 2004. Spoločnosť bola predtým štátnym podnikom (Statsforetak (SF)) a štátny podnik Statkraft SF je stále formálnym vlastníkom spoločnosti Statkraft AS. Prvý návrh na zriadenie spoločnosti s ručením obmedzeným bol predložený parlamentu v St. meld. č. 22 (2001 – 2002) Et mindre og bedre statlig eierskap  (33) a potom v St. prp. č. 53 (2003 – 2004) Statens eierskap i Statkraft SF  (34) a v Ot. prp. č. 63 3 – 2004) Om lov om omorganisering av Statkraft SF  (35). V St. prp. č. 53 (2003 – 2004) vláda tvrdila, že reorganizácia znamená, že Statkraft AS bude musieť zaplatiť spotrebné dane (neoficiálny preklad orgánu) „v súlade s normálnymi pravidlami zákona“ o spotrebných daniach, a že nákladmi sa zníži zisk podniku a tým aj základ dividend. Výška dane bola stanovená na 1 500 miliónov NOK (približne 188 miliónov eur) (36).

II.   HODNOTENIE

1.   Existencia štátnej pomoci

Článok 61 ods. 1 Dohody o EHP znie takto:

„Ak nie je v tejto dohode uvedené inak, akákoľvek pomoc poskytnutá členskými štátmi ES, štátmi EZVO alebo zo štátnych prostriedkov v akejkoľvek forme, ktorá narušuje alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže uprednostňovaním určitých podnikov alebo výrobou určitých tovarov v rozsahu, ktorý ovplyvňuje obchodovanie medzi zmluvnými stranami, je nezlučiteľná s touto dohodou.“

Na to, aby sa opatrenie posudzovalo ako štátna pomoc podľa článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, musí spĺňať všetky tieto štyri kritériá:

1.

pomoc musí byť poskytnutá štátom alebo zo štátnych prostriedkov;

2.

pomoc musí poskytovať príjemcom výhodu, ktorá znižuje náklady normálne znášané pri podnikaní;

3.

výhoda musí byť osobitná, čiže selektívna v tom, že uprednostňuje určité podniky alebo výrobu určitých tovarov;

4.

pomoc musí narúšať alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže a ovplyvňovať obchodovanie medzi zmluvnými stranami.

Zatiaľ čo orgán vo svojom rozhodnutí začať konanie vo veci formálneho zisťovania urobil predbežný záver, že všetky uvedené podmienky boli splnené, nórska vláda argumentovala, že žiadna z podmienok nebola splnená (37). Orgán musí preto výnimku zo spotrebnej dane preskúmať na základe príslušnej judikatúry, aby zistil, či ide o štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

1.1.   Pomoc musí byť poskytnutá štátom alebo zo štátnych prostriedkov

So zreteľom na prvú uvedenú podmienku judikatúra stanovuje (38), že táto podmienka je splnená vtedy, keď opatrenie priamo alebo nepriamo v nejakej forme finančne zaťažuje verejné fondy.

Orgán vo svojom rozhodnutí začať konanie vo veci formálneho zisťovania urobil predbežný záver, že ustanovenie odseku 3 sporného zákona znamená, že nebola zaplatená inak splatná spotrebná daň. Táto výnimka zo zaplatenia spotrebnej dane znamenala pre nórsky štát priamu stratu daňového príjmu, čo je ekvivalentné čerpaniu štátnych prostriedkov. Preto orgán vyvodil predbežný záver, že prvá podmienka bola splnená.

Nórske orgány vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania však argumentovali (37), že spoločnosti Entra nikdy nevznikla povinnosť zaplatiť správne poplatky (lebo „prevod vlastníckeho práva sa v danom prípade vykonal ako zmena názvu a nie prevodom vlastníctva“), že nedošlo k strate daňového príjmu a teda ani k čerpaniu štátnych prostriedkov.

Orgán s týmto argumentom nemôže súhlasiť. Výhoda vo forme daňovej výnimky uvedená v článku 61 ods. 1 sa zvyčajne robí výslovnou výnimkou. Keďže sa však článok 61 ods. 1 sústreďuje na účinok a nie na formalitu v pozadí - vnútroštátny právny systém, týka sa aj situácií, kde je daňová úľava nepriamo výsledkom určitého právnického pojmu (v tomto prípade„zmenou názvu“), z ktorého vyplýva, že by sa nemala platiť žiadna daň. V oboch situáciách, a s odvolaním sa na daný prípad, je účinok taký, že preregistrovanie v registri nehnuteľností možno vykonať bez dane len vďaka určitému legislatívnemu ustanoveniu. Keby toto osobité ustanovenie neexistovalo, nemohlo by dôjsť k žiadnej takejto nezdanenej registrácii.

V návrhu pre parlament (39) nórska vláda tvrdila, že si vôbec nie je istá, či bude prevod nehnuteľností zo Statsbyggu na Entru príčinou spotrebnej dane. Ako však ukazuje bod 1.2, nórska vláda nepresvedčivo uvádza, že registrácia prevodu nehnuteľností zo štátu na spoločnosť Entra môže byť vyňatá zo spotrebnej dane, lebo v odseku 3 zákona z 18. februára 2000 neexistuje konkrétne ustanovenie. Žiadne iné ustanovenie v nórskych právnych predpisoch výslovne nepredpisuje, že takáto transakcia je výnimkou zo všeobecného pravidla, že zaregistrovanie zmeny vlastníctva podlieha spotrebnej dani. Okrem toho orgán nemôže zistiť, ako možno reorganizácii Statsbyggu – bez odseku 3 v zákone z 18. februára 2000 – udeliť výnimku podľa registračného zákona, ako sa v tom čase interpretoval.

Orgán preto trvá na tom, že prvá podmienka je splnená.

1.2.   Opatrenie musí byť osobitné alebo selektívne v tom, že uprednostňuje „určité podniky alebo výrobu určitých tovarov“

1.2.1.   Vecná selektívnosť

Orgán vo svojom rozhodnutí začať konanie vo veci formálneho zisťovania urobil predbežný záver, že schválenie osobitného zákona o daňovej výnimke (pre jedinú spoločnosť (Entra)) by sa malo kvalifikovať ako selektívne opatrenie.

Na rozdiel od toho nórske orgány, odvolávajúc sa na predložené argumenty o zásade kontinuity, argumentovali tým, že prax so zmenami názvu ako postup pre prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nepredstavuje de facto výnimku z bežného daňového systému. Preto ide o všeobecné opatrenie.

Orgán sa v súvislosti s osobitosťou a selektívnosťou daňových opatrení odvoláva na kapitolu 17B.3.1 usmernení orgánu o štátnej pomoci o priamom zdaňovaní podnikov, ktorá znie:

„Daňové opatrenia, ktoré sú prístupné všetkým zástupcom hospodárstva v rámci štátu EZVO, sú v podstate všeobecné opatrenia. Musia byť účinne dostupné pre všetky firmy na základe rovnocenného prístupu a ich rozsah nemožno de facto zúžiť napríklad právomocou štátu slobodne rozhodovať o ich udelení, alebo inými faktormi, ktoré obmedzujú ich praktický účinok.“

Sporný zákon sa uplatňuje len na konkrétnu transakciu medzi Statsbyggom a Entrou. Je pravda, že podobné zákony sa prijali aj pri zakladaní iných spoločností s ručením obmedzeným v štátnom vlastníctve (pozri časť I). Skutočnosť, že podobné pravidlá sa zaviedli aj v súvislosti s celým radom privatizácií iných štátnych podnikov, však neznamená, že dané lex specialis sa stáva neselektívne.

Po prvé, netreba prehliadnuť, že v prípade reorganizácie iných štátnych podnikov neboli prijaté podobné ustanovenia ako v spornom zákone. Napríklad pri vzniku BaneTele AS (40) nebola nová spoločnosť s ručením obmedzeným oslobodená od zaplatenia spotrebnej dane. To sa týka aj vzniku spoločnosti Secora AS (41). V prípade reorganizácie Statkraftu nórska vláda tvrdila, že spoločnosť by mala zaplatiť spotrebné dane podľa normálnych pravidiel (42).

Po druhé, v žiadnom prípade nemôže ísť o to, že daňové predpisy, ktoré sa zaoberajú reorganizáciou štátnych podnikov priaznivejšie než predpisy pre reštrukturalizáciu súkromných podnikov, sú selektívne v zmysle článku 61 ods. 1. Podľa zákona o správnych poplatkoch je však východiskom to, že všetky prevody vlastníckych práv medzi rôznymi subjektami podliehajú spotrebnej dani bez ohľadu na to, či nový majiteľ pokračuje v činnosti predchádzajúceho alebo nie. Ako sa už uviedlo, do júla 2005 obsahoval obežník ministerstva spravodlivosti z roku 1990 a celý rad následných obežníkov colného a daňového riaditeľstva len jednu relevantnú výnimku z tohto pravidla. V oboch súboroch obežníkov je jednoznačne uvedené, že len v prípade prevodu vlastníctva v kontexte fúzií medzi spoločnosťami s ručením obmedzeným znamenajú posudzovanie kontinuity to, že registráciu s novým držiteľom vlastníckych práv možno urobiť zmenou názvu a nie zmenou vlastníctva, ktorá podlieha spotrebnej dane. Na rozdiel od toho spotrebná daň vzniká v dôsledku registrácie, resp. prevodu vlastníckeho práva v registri nehnuteľností pri defúziách, konverziách na inú formu podniku, prevode vlastníctva zo spoločného vlastníctva na určitú formu partnerstva a prevode vlastníctva z obce na samostatný právny subjekt v úplnom vlastníctve obce (43). Toto sa vyjasnilo aj v citovanom rozsudku Frostating lagmannsrettu, ktorý rozhodol, že spotrebné dane by sa mali zaplatiť tam, kde sa spoločnosť s neobmedzeným ručením („kommandittselskap“) transformuje na spoločnosť s ručením obmedzeným aj vtedy, ak nová spoločnosť pokračuje v činnosti s rovnakými vlastníkmi a jedinou reálnou zmenou je forma, v akej je spoločnosť prevádzkovaná.

Orgán konštatuje, že založenie spoločnosti Entra nemožno pokladať za analogické fúzii. Omnoho viac sa podobá defúzii, transformácii jednej právnickej osoby na inú alebo odčleneniu určitej činnosti obce do samostatného právneho subjektu. Výnimky zo spotrebných daní podobné výnimke uvedenej v odseku 3 sporného zákona teda neboli v čase vzniku spoločnosti Entra dostupné ani pre najporovnateľnejšie transakcie.

Preto nemožno odsek 3 sporného zákona pokladať za rozšírenie už všeobecného (neselektívneho) pravidla neplatenia daní a poplatkov v súvislosti s určitými druhmi prevodu vlastníckeho práva v registri nehnuteľností. V dôsledku toho bolo opatrenie vecne selektívne.

1.2.2.   Je výnimka zo zaplatenia spotrebnej dane odôvodnená povahou alebo všeobecnou schémou daňového systému?

Podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora (44) možno rozlišovať medzi:

diferencovaným posudzovaním rovnakých zásad ako sú základné zásady bežných pravidiel, ktoré vyplýva z ich uplatňovania na osobitné situácie (nejde o pomoc);

diferencovaným posudzovaním, ktoré sa odlišuje od vnútornej logiky bežných pravidiel uprednostňovaním určitých podnikov (pomoc) (45).

Toto rozlišovanie je opísané aj v kapitole 17B.3.4 ods. 1 usmernení orgánu o štátnej pomoci o priamom zdaňovaní podnikov, ktorá sa zaoberá odôvodňovaním výnimky „povahou alebo všeobecnou schémou systému“: „Diferenčná povaha niektorých opatrení nie vždy znamená, že sa musia pokladať za štátnu pomoc. Toto je prípad opatrení, ktoré sú z ekonomických dôvodov potrebné na hladké fungovanie a efektívnosť daňového systému. Takéto odôvodnenie však musí poskytnúť štát EZVO.“ Toto druhé pravidlo dôkazu potvrdil Európsky súdny dvor (46).

Nórske orgány argumentovali, že „aj keď sa orgán domnieva, že tento postup (prevod vlastníckeho práva vykonaný zmenou názvu, ktorá nepodlieha povinnosti zaplatiť spotrebnú daň) predstavuje výnimku z hlavného pravidla, je odôvodnená povahou, resp. všeobecnou schémou daňového systému“. Tento postoj nórske orgány podporili vyhlásením, že zásada kontinuity a úvahy o uplatnení tejto zásady s účinkom, okrem iného, na účely spotrebnej dane v danom prípade znamenajú, že daňová výnimka spadá do logiky a povahy príslušných nórskych právnych predpisov. Podľa ich názoru odráža sporný zákon zásadu kontinuity a je v súlade so všeobecnými pravidlami upravujúcimi reštrukturalizácie.

K tomuto argumentu orgán poznamenáva, že v danom prípade je otázkou pôsobnosť zásady kontinuity vo vzťahu k povinnosti zaplatiť správne poplatky, a nie pôsobnosť zásady kontinuity ako takej za týchto podmienok jej uplatňovania v podnikovom práve.

Na základe analýzy pravidiel zdaňovania uvedených v bode I.4 je orgán toho názoru, že hoci v čase vzniku spoločnosti Entra mohla mať zásada kontinuity v nórskych právnych predpisoch dôležité miesto, nebola v tom čase neodmysliteľnou a všeobecnou súčasťou pravidiel a postupu zdaňovania v súvislosti s inými druhmi reorganizácií spoločností.

Ako sa už uviedlo, len v prípade prevodu vlastníctva v kontexte fúzií medzi spoločnosťami s ručením obmedzeným znamenali do júla 2005 úvahy o kontinuite to, že registráciu nového držiteľa vlastníckych práv možno urobiť ako zmenu názvu a nie zmenu vlastníctva, ktorá podlieha zdaneniu.

Na rozdiel od toho registrácia, resp. prevod vlastníckeho práva v registri nehnuteľností pri defúziách, zmeny z jednej podnikovej formy na inú, prevod vlastníctva zo spoločného vlastníctva na určitú formu partnerstva a prevod vlastníctva z obce na samostatný právny subjekt v úplnom vlastníctve obce podlieha zdaneniu (47).

Nórske orgány vysvetľujú, že logiku výnimiek zo všeobecného pravidla o spotrebnej dani možno nájsť v zásade kontinuity. Orgány však nevysvetľujú logiku diferencovaného posudzovania uvedených druhov prevodov. Naopak, nórska vláda len tvrdí, že v skutočnosti je logickejšie posudzovať fúzie a niektoré iné reorganizácie rovnako. Výklad zákona o správnych poplatkoch sa až s účinkom od júla 2005, približne päť rokov po vzniku spoločnosti Entra, zmenila tak, že sa zjednotilo posudzovanie určitých rôznych situácií. Na tomto základe orgán pokladá za problematické stanoviť akúkoľvek inú logiku výkladu zákona o správnych poplatkoch prevažujúcu v čase založenia spoločnosti Entra než je tá, ktorá vyplýva z citovaných obežníkov, a to, že inak splatným spotrebným daniam sa vyhnú len fúzie spoločností s ručením obmedzeným. Uplatnenie zásady kontinuity v súvislosti so zákonom o správnych poplatkoch je obmedzené na takéto prípady a nie, ako je uvedené na iné prípady.

Ako sa uvádza v bode 1.2.1, orgán v každom prípade pokladá založenie spoločnosti Entra omnoho podobnejšie situáciám, kde registrácia v registri nehnuteľností znamená zaplatiť spotrebnú daň, než situáciám, z ktorých zaplatenie nevyplýva. Na tomto základe nemôže orgán dovoliť, aby sa výnimka v spornom zákone odôvodňovala povahou a logikou nórskych pravidiel týkajúcich sa spotrebnej dane v čase uplatňovania výnimky. To nemení hodnotenie, že výnimku zo spotrebnej dane dostali aj podobné reorganizácie verejných komerčných činností. Sledovanie základných zámerov zásady kontinuity nemôže odôvodniť to, že výnimka zo všeobecného pravidla o spotrebnej dani by sa mala uplatňovať na osobitné reorganizácie, ak podobným výnimkám nepodliehajú najviac porovnateľné súkromné reorganizácie.

1.2.3.   „Prípad Talianska“

Nórske orgány sa odvolávajú na rozhodnutie Európskej komisie a argumentujú, že faktická situácia je v tomto prípade rovnaká ako v prípade spoločnosti Entra.

V rozhodnutí Komisie z 5. júna 2002 (48) skúmala Komisia talianske právne predpisy, ktoré počítajú s osobitným daňovým režimom pre akciové spoločnosti s väčšinovým verejným podielom zriadené podľa osobitného zákona. Z tohto hľadiska talianske právne predpisy osobitne uvádzajú výnimku zo všetkých daní z prevodu pre konverzie osobitných a obecných podnikov na akciové spoločnosti („výnimka z dane z prevodu“). V talianskom právnom systéme sa dane z prevodu normálne uplatňujú na vytvorenie nového hospodárskeho subjektu alebo na prevod aktív medzi rôznymi hospodárskymi subjektami. Talianske orgány však vysvetlili, že talianske právne predpisy všeobecne odrážajú zásadu daňovej neutrality (čo znamená, že žiadna daň sa neuplatňuje) v kontexte zmeny právneho postavenia spoločnosti (t. j. „keď sa zmení právne postavenie spoločnosti, ale firma zostáva z hospodárskeho hľadiska rovnaká“) (49).

Komisia zistila, že hoci sa zdá, že rozpustenie obecného podniku a založenie „novej“ akciovej spoločnosti je ekvivalentom vytvorenia nového hospodárskeho subjektu, je to len zdanie vyvolané použitou právnickou terminológiou. V skutočnosti je nová akciová spoločnosť rovnaký hospodársky subjekt ako obecný podnik prevádzkovaný s iným právnym štatútom. Na základe toho Komisia akceptovala, že všeobecná zásada daňovej neutrality v talianskych právnych predpisoch sa podobne uplatňuje so zreteľom na situácie spadajúce do osobitného daňovému režimu. Daň z prevodu sa teda nemusí zaplatiť (50).

Orgán chápe odôvodnenie Komisie, že tam, kde sú vnútroštátne právne predpisy pre kolkovné v súvislosti s konverziami súkromných podnikov postavené na všeobecnej zásade daňovej neutrality – čiže sa sústreďujú skôr na pokračovanie rovnakého hospodárskeho subjektu než na to, či je rovnaká jeho právna subjektivita – logika takéhoto daňového režimu káže rozšíriť uplatňovanie tejto zásady aj na situácie, v ktorých štát alebo obec odčleňuje hospodársky subjekt, ktorý bol dovtedy riadený ako súčasť štátu alebo obce, do samostatnej právnickej osoby.

Orgán úplne súhlasí s takýmto prístupom. Logiku každého daňového systému však treba posudzovať podľa jeho skutkovej podstaty. Rozhodnutie Komisie sa opieralo o skutočnosť, že taliansky právny systém počíta s možnosťou výnimky z dane z prevodu v kontexte konverzie z jednej podnikovej formy na inú. Na rozdiel od toho nórske právne predpisy, ako ich interpretujú a uplatňujú daňové orgány, s takouto možnosťou nepočítajú. Ako sa už uviedlo, prípady porovnateľné s Entrou, týkajúce sa súkromných reorganizácií (so zreteľom na defúzie alebo konverziu jednej podnikovej formy na inú), v skutočnosti nie sú oslobodené od zaplatenia spotrebných daní. Podľa názoru orgánu sú teda faktické situácie týchto dvoch prípadov rôzne. V hodnotení podobnosti medzi talianskou a nórskou situáciou nemožno prikladať váhu tomu, že zásada kontinuity môže existovať v iných oblastiach nórskych právnych predpisov vrátane najmä podnikového práva a právnych predpisov týkajúcich sa priameho zdanenia daného subjektu.

1.2.4.   Záver o selektívnosti

V závere sa opatrenie musí posudzovať ako selektívne v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP a tejto klasifikácii nemôže uniknúť odvolávaním sa na povahu a logiku nórskych právnych predpisov o spotrebnej dani.

1.3.   Opatrenie musí príjemcom udeľovať výhodu znižujúcu náklady, ktorú normálne znášajú v priebehu podnikania

Podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora (51) a kapitoly 17B.3.1 ods. 2 usmernení orgánu o štátnej pomoci „opatrenie musí príjemcom udeľovať výnimku, ktorá ich oslobodzuje od poplatkov, ktoré normálne znášajú zo svojich rozpočtov. Výhodu možno poskytnúť znížením daňového zaťaženia firmy rôznymi spôsobmi vrátane:“ (…) „celkového alebo čiastočného zníženia výšky dane (ako výnimky alebo daňového dobropisu)“.

Schválením zákonného ustanovenia v odseku 3 sporného zákona dostala Entra daňovú úľavu vo výške asi 81 miliónov NOK (takmer 10 miliónov eur). Ako sa uvádza v bode 1.1 a 1.2, tieto dane by inak museli zaplatiť z vlastných rozpočtov. Na tomto základe orgán vo svojom rozhodnutí začať konanie vo veci formálneho zisťovania vyvodil predbežný záver, že Entra dostala výhodu v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

Na rozdiel od toho nórske orgány argumentujú, že podmienka nie je splnená z dvoch dôvodov: po prvé, že výnimka nestavia spoločnosť Entra do lepšieho konkurenčného postavenia v porovnaní so súkromným investorom. Po druhé, že štruktúra kapitálu, solídnosť a celková hodnota spoločnosti by sa nezmenila, ak by sa spotrebná daň zaplatila. V ďalšom texte rozoberie tieto argumenty pre zmenu orgán.

1.3.1.   Porovnanie so súkromnými firmami

Ako sa uvádza v bode I.3.1, v návrhu pre parlament nórska vláda uviedla, že súkromný vlastník by sa pri zriaďovaní novej spoločnosti rozhodol nepreviesť vlastnícke právo, ale napríklad ponechať si vlastnícke právo v holdingovej spoločnosti. Štát musí podľa nórskych orgánov previesť nehnuteľnosti na novú právnickú osobu. Podľa nórskych orgánov teda výnimka zo správnych poplatkov pre spoločnosť Entra nepredstavuje žiadne narušenie hospodárskej súťaže.

Podľa Európskeho súdu prvého stupňa výhoda v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES (ktorý zodpovedá článku 61 ods. 1 Dohody o EHP) nemusí nevyhnutne existovať vo všetkých situáciách, kde sa zavádza opatrenie preto, aby verejnú spoločnosť zbavilo štrukturálnej nevýhody, ktorú má oproti svojim súkromným konkurentom v sektore (52). Článok 61 ods. 1 Dohody o EHP je zameraný len na zakazovanie výhod pre určité podniky a pojem pomoci sa týka len výhod alebo zmierňovania zaťaženia, ktoré sa normálne predpokladá v rozpočte podniku, a ktoré sa má pokladať za ekonomickú výhodu, ktorú by za normálnych trhových podmienok prijímajúci podnik nezískal. Orgán však nesúhlasí s nórskymi orgánmi, že argumenty, ktoré postúpilo Nórsko, môžu viesť k záveru, že porovnanie so súkromnými prevádzkovateľmi ukazuje, že výnimkou zo spotrebnej dane nedostala Entra žiadnu výhodu.

Metódy, že súkromný vlastník sa môže vyhnúť zaplateniu spotrebnej dane, sú rovnako dostupné pre podniky zriadené v súvislosti s privatizáciou štátnych podnikov. Štrukturálna nevýhoda, na ktorú sa sťažujú nórske orgány, nie je právnej povahy. Nórske právne predpisy nevylučujú založenie spoločnosti Entra a prevod nehnuteľností na spoločnosť bez zaregistrovania prevodu v registri nehnuteľností. Okrem toho Entra a nórske orgány môžu urobiť rovnaké opatrenia ako súkromný prevádzkovateľ. Dôvodom nevyužitia týchto metód v súvislosti so Statsbyggom a Entrou je len to, že nórske orgány sa domnievajú, že politické, riadiace a praktické problémy spojené s týmito metódami sú natoľko negatívne, že Entra by sa mala stať novým držiteľom vlastníckeho práva.

Podľa názoru orgánu nemôžu takéto úvahy viesť k záveru, že výnimkou zo spotrebnej dane nedostala Entra výhodu. Tá vyplýva už zo skutočnosti, že metódy, ktoré možno použiť na vyhnutie sa spotrebným daniam, sú založené na nezaregistrovaní prevodu vlastníctva (zadržaní vlastníckych práv). Ak sa vlastnícke právo („grunnbokshjemmel“) neprevedie, žiadna daň sa neplatí. Ochrana, ktorú ponúka registrácia, však nie je dostupná pre súkromných prevádzkovateľov, ktorí vlastnícke právo neprevedú, hoci Entra túto ochranu získala. Takéto metódy preto nie sú ekvivalentom postupu v tomto prípade, kde sa Entra stala novým držiteľom vlastníckeho práva.

Okrem toho, aj keby tomu tak bolo, orgán nemôže dopustiť, že reklamovaný štrukturálny problém má pre nórsky štát zásadne iný charakter ako ten, ktorému čelia súkromní prevádzkovatelia. Môže byť pravdou, že neprevedenie vlastníckeho práva môže v niektorých ohľadoch vytvárať v praxi väčšie problémy pre subjekt vo verejnom vlastníctve než pre spoločnosť v súkromnom vlastníctve. Podľa názoru orgánu by sa však otázky týkajúce sa inter partes vzťahu medzi predchádzajúcim a súčasným vlastníkom nehnuteľnosti mali skúmať nezávisle od diskusie o zaregistrovaní prevodu vlastníctva v registri nehnuteľností. Táto registrácia normálne neovplyvňuje inter partes vzťah medzi dvoma právnymi subjektami, ale dôležitá je len vo vzťahu k tretím stranám. Registrácia teda môže byť dôležitá preto, aby sa kupujúci vyhol tomu, že tretia strana, ktorá v dobrej viere neskôr odkúpi nehnuteľnosť od predchádzajúceho vlastníka, bude mať na nehnuteľnosť silnejšie vlastnícke právo. Aj na ochranu pred veriteľmi predchádzajúceho vlastníka má výrazný dopad len preto, že môže ovplyvniť možnosť kupujúceho získať hypotéku a iné pôžičky. Vo všetkých týchto situáciách sú nevýhody nezaregistrovania prevodu vlastníctva v registri nehnuteľností pre podniky v súkromnom a verejnom vlastníctve v podstate rovnaké. V skutočnosti môžu byť uvedené metódy v niektorých aspektoch menej priaznivé pre súkromné podniky v porovnaní s verejnými, lebo zaregistrovanie vyhlásenia o obmedzení vlastníckeho práva nevylučuje riziko exekučného konania/zániku práv právneho nástupcu veriteľa alebo nehnuteľnosti v konkurze na majetok dlžníka.

Nakoniec orgán zdôrazňuje, že nórske orgány nepreukázali, že súkromná strana by sa určite rozhodla nepreviesť vlastnícke právo. Nórsko len argumentuje, že je pravdepodobnejšie, že súkromný prevádzkovateľ by sa za podobných okolností rozhodol nezaregistrovať prevod vlastníctva v registri nehnuteľností.

1.3.2.   Argument týkajúci sa východiskovej bilancie

Ako sa už uviedlo, nórske orgány argumentujú (53), že výnimka zo spotrebnej dane by sa nemala skúmať oddelene od východiskovej súvahy spoločnosti. Argumentujú, že uvedeným opatrením sa nemení štruktúra kapitálu, solídnosť a celková hodnota spoločnosti. Teoreticky, ak by vo východiskovej súvahe nabehli spotrebné dane, išlo by o alternatívnu východiskovú súvahu, v ktorej by sa hodnota nehnuteľností znížila o sumu vo výške spotrebnej dane.

Ako sa uvádza v bode 1.2, podľa normálnych pravidiel nórskeho daňového systému bola Entra povinná zaplatiť spotrebnú daň. V dôsledku toho a bez ohľadu na to, ako bola východisková bilancia stanovená, daňovým základom pre spotrebnú daň je hodnota transakcie medzi predávajúcim a kupujúcim. Bez ohľadu na to, čo by si kupujúci (Entra) alebo predávajúci (štát) mysleli o dohodnutej cene, je to cena, a nič iné, čo použijú daňové orgány pri výpočte spotrebnej dane, ktorú treba zaplatiť.

V zásade orgán nesúhlasí s nórskymi orgánmi, že táto daňová úľava nepredstavuje výhodu v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, ak výnimka zo spotrebnej dane ovplyvňuje zostavenie východiskovej súvahy spoločnosti Entra tým, že údajne neutralizuje výhodu vyplývajúcu z daňovej výnimky. Keby v spornom zákone nebol odsek 3, podľa nórskych právnych predpisov by bola Entra povinná zaplatiť daňovým orgánom spotrebnú daň z dohodnutej ceny transakcie za preregistrovanie vlastníctva, ktoré sa uskutočnilo bez ohľadu na to, či sa výška transakcie zdá iná. Daň nebola nikdy zaplatená a v tomto prípade sa posudzuje táto nezaplatená daň. Vzhľad východiskovej súvahy spoločnosti Entra ovplyvnený inými okolnosťami, najmä tým, či by predávajúci akceptoval nižšiu hodnotu budov, keby Entra zaplatila spotrebnú daň, sú faktory, ktoré nemožno brať do úvahy pri zisťovaní, či spoločnosť dostala výhodu, alebo nie.

Argument nórskych orgánov, že daňová výnimka by sa mala posudzovať v súvislosti s inou cenou nehnuteľností, je postavený na odôvodnení, že pomoc vyplývajúca z daňovej výnimky vedie Entru do čistej straty vo forme stanovenia vyššej ceny prevádzaných nehnuteľností. Ak však vezmeme do úvahy všetky následné viac či menej priame možné ekonomické dôsledky opatrenia pomoci pre určitého príjemcu pomoci, podľa názoru orgánu sú v rozpore s prístupom všeobecne uplatňovaným na prípady štátnej pomoci. V tom istom duchu nemožno normálne pripustiť, aby sa pri hodnotení, či a do akej miery sa opatrenie pomoci kvalifikuje ako výhoda v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, nebrali do úvahy následné ekonomické účinky opatrenia pomoci v zmluvných vzťahoch medzi príjemcom pomoci a iným právnym subjektom. Z tohto hľadiska orgán zdôrazňuje, že nórsky štát ako vyberač daní a predávajúci nehnuteľností by sa mal na účel režimu štátnej pomoci pokladať za dva rôzne subjekty.

Orgán preto nemôže súhlasiť s nórskou vládou, že Entra nedostala výhodu v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP tým, že je vyňatá zo spotrebnej dane a pritom dostáva ochranu poskytovanú registráciou v registri nehnuteľností.

V liste ministerstva obchodu a priemyslu zo 4. júna 2003 ministerstvo tvrdí, že: „Teoreticky, ak by vo východiskovej súvahe museli byť správne a registračné poplatky, išlo by o upravenú a alternatívnu východiskovú bilanciu podľa opisu v prílohe 2“). Príloha 2 opisuje alternatívnu východiskovú súvahu, v ktorej sú celkové aktíva a pasíva/vlastné imanie rovnaké, ale kde je okrem iného hodnota nehnuteľností znížená o sumu vo výške spotrebnej dane. Záver ministerstva je taký, že v dôsledku spotrebnej dane nedostala Entra žiadne ekonomické výhody.

Hypotetická východisková súvaha opisovaná nórskymi orgánmi je založená na predpokladoch, že kupujúci (Entra) nezníži svoju požadovanú návratnosť (9,5 %) a pomer aktív k vlastnému kapitálu (40 %), ak musí zaplatiť spotrebnú daň. To znamená, že hypotetická východisková súvaha vychádza z predpokladu, že predávajúci vždy zaplatí 100 % spotrebnej dane, a že hodnota budov v alternatívnej východiskovej súvahe sa zníži presne o sumu vo výške spotrebnej dane.

Orgán nemá dôvod skúmať legitímnosť metódy čistej súčasnej hodnoty použitej na stanovenie východiskovej bilancie spoločnosti Entra. Ako však ukazujú vlastné pokusy nórskej vlády zistiť správnu hodnotu nehnuteľností (pozri bod I 2.2 a pomerne veľké rozdiely medzi alternatívnymi hodnotami), mohli sa použiť aj iné metódy. Tak isto sa mohli použiť aj iné predpoklady a tieto iné metódy a predpoklady mohli veľmi dobre vyústiť do situácie, v ktorej by daňové zaťaženie nemusel znášať predávajúci na 100 %. V normálnej trhovej situácii s niekoľkými súťažiacimi je pravdepodobnejšie, že mimoriadne bremeno spotrebnej dane na základe dohodnutej ceny transakcie by sa rozdelilo medzi predávajúceho a kupujúceho.

Orgán nezastáva názor, že možno stanoviť všeobecné pravidlo, podľa ktorého sa trhová cena budovy vždy zvýši presne o sumu, ktorú by kupujúci mal normálne zaplatiť v nepriamych daniach za preregistrovanie vlastníctva tejto budovy v situáciách, kde boli tieto dane buď už zaplatené, alebo nevzniknú z dôvodu legislatívnej výnimky. V liste ministerstva obchodu a priemyslu z 30. júna 2005 ministerstvo skutočne uznáva, že nie je možné urobiť takýto radikálny záver, a že argument vlády o čistom účinku nezaplatenia spotrebnej dane je založený len na použití osobitnej metódy na stanovenie hodnoty, ktorú sa vláda rozhodla uplatniť v prípade Entry.

V tomto prípade sa Nórsko rozhodlo neuložiť spoločnosti Entra daň a uviedlo, že od tejto premisy závisí neskoršie stanovenie hodnoty nehnuteľnosti. Nórsko teda v podstate argumentuje tým, že v hypotetickej situácii rozhodlo, že Entra nebude podliehať normálnemu zdaneniu, ale na výpočet predajnej ceny aj tak použije metódu čistej súčasnej hodnoty a rovnaké predpoklady. Pripustiť tento argument znamená pripustiť, že pôsobnosť článku 61 ods. 1 Dohody o EHP závisí od schopnosti štátu EHP presvedčiť orgán a súd EZVO, že v hypotetických situáciách podnikne imaginárne kroky.

Nakoniec orgán zdôrazňuje, že vo veľmi malom počte prípadov, v ktorých súdny dvor – v rôznych situáciách – akceptoval quid pro quo argument, je základnou podmienkou to, aby sa o prevládajúcom mechanizme rozhodlo vždy vopred (a nie ex post facto) jasne definovaným, objektívnym a transparentným spôsobom (54). Nikde v prípravných prácach k príslušným právnym predpisom však nie je uvedené, že základnou podmienkou poskytnutia výhody vyplývajúcej z výnimky zo spotrebnej dane je, že touto výhodou má byť stanovenie vyššej hodnoty príslušnej nehnuteľnosti, než by za budovu zaplatila súkromná strana v otvorenom predaji. Naopak, argument nórskych orgánov, že Entra nedostala výhodu v porovnaní so situáciou, kedy by zaplatila spotrebnú daň, sa zdá byť v rozpore s výslovne stanoveným cieľom oslobodiť Entru od zaplatenia spotrebnej dane. Ako je citované v bode I.3.1, v návrhu vlády pre Stortinget sa vysvetľovalo, že účelom klauzuly o výnimke je, aby Entra neniesla ekonomické zaťaženie vo forme spotrebnej dane, lebo súkromné konkurenčné podniky sa môžu tomuto zaťaženiu do veľkej miery vyhnúť inými prostriedkami. Inými slovami, v návrhu pre parlament je uvedený základný predpoklad, že zaplatenie spotrebnej dane by skutočne mohlo dostať Entru do ekonomicky menej výhodného postavenia, než keby Entra dane nezaplatila. Okrem toho, úmyslom parlamentu bolo, aby sa Entra nedostala do takéhoto nevýhodného postavenia.

1.3.3.   Záver o výhode

V závere orgán trvá na tom, že ods. 3 sporného zákona poskytuje spoločnosti Entra výhodu v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

1.4.   Opatrenie musí narúšať alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže a musí ovplyvňovať obchodovanie medzi zmluvnými stranami

V rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania dospel orgán k predbežnému záveru, že opatrenie môže narušiť hospodársku súťaž a ovplyvňuje obchodovanie v EHP v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Na rozdiel od toho, nórske orgány argumentujú, že uvedené opatrenie „neovplyvní obchodovanie medzi zmluvnými stranami“, a že orgán musí hodnotiť príslušný trh. Okrem toho nórske orgány tvrdia, že „zahraniční investori nie sú činní na nórskom trhu s nehnuteľnosťami (55).

Európsky súdny dvor rozhodol (56), že hospodárska súťaž je narušená od momentu, keď štátna finančná pomoc posilní postavenie podniku v porovnaní s inými konkurenčnými podnikmi. Poskytnutie pomoci znižuje náklady a tým poskytuje príjemcom konkurenčnú výhodu oproti podnikom, ktoré znášajú všetky náklady na vlastný účet. Na tomto základe sa orgán domnieva, že pomoc poskytnutá spoločnosti Entra vo forme výnimky zo spotrebnej dane narúša hospodársku súťaž v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Nórske orgány v skutočnosti neargumentujú nenarušením hospodárskej súťaže (ale len tým, že nebol ovplyvnený obchod).

Pri otázke účinku na obchodovanie treba preskúmať, či je uvedená pomoc schopná posilniť postavenie podniku v porovnaní s postavením konkurenčných podnikov obchodujúcich v EHP (57). Ako rozhodol súd EZVO, od orgánu sa nevyžaduje určiť, že pomoc má pozoruhodný účinok na obchodovanie medzi zmluvnými stranami, ale len preskúmať, či je pomoc za taký účinok zodpovedná (58). Z tohto dôvodu sa kritérium účinku na obchodovanie už tradične vykladá neobmedzene, lebo opatrenie sa vo všeobecnosti pokladá za štátnu pomoc, ak môže ovplyvniť obchodovanie medzi štátmi EHP (59).

Podľa kapitoly 17B.3 ods. 2 usmernení orgánu o štátnej pomoci, „podľa zavedenej judikatúry je kritérium ovplyvňovania obchodovania na účely tohto ustanovenia splnené, ak prijímajúca firma vykonáva hospodársku činnosť zahŕňajúcu obchodovanie medzi zmluvnými stranami“. Pomoc však môže ovplyvňovať obchodovanie v rámci EHP aj vtedy, ak sa samotný prijímajúci podnik nezúčastňuje cezhraničných činností (60). Je to preto, že poskytnutie štátnej podpory podniku môže viesť k zachovaniu alebo zvýšeniu vnútroštátneho zásobovania s takým dôsledkom, že sa zmenšia možnosti podnikov založených v iných štátoch EHP ponúkať svoje služby na trhu tohto štátu (61).

Podľa vlastných účtovných závierok Entry za rok 2001 sa Entra angažuje vo „výstavbe, prenajímaní, riadení, prevádzkovaní, predaji a nákupe nehnuteľností v Nórsku“.

Entra je členom „Združenia komerčných realitných spoločností“ („Foreningen Næringseiendom“) (62), ktorého členovia vcelku alebo sčasti vykonávajú rovnaký druh činností ako Entra. Združenie komerčných realitných spoločností má 74 členov (v októbri 2005). K jeho členom patria spoločnosti ako ABB AS–Eiendom, Aberdeen Property Investors, Avantor AS, ICA Eiendom Norge AS, KLP Eiendom AS, Linstow ASA, Mustad Eiendom AS, NCC Property Development AS, Reitan Eiendom AS, Skanska Eiendomsutvikling AS, Smedvig Eiendom AS, Steen & Strøm ASA, Storebrand Eiendom AS, Umoe Sterkorder AS, Veidekke Eiendom AS, Vesta Forsikring AS-Eiendom a Vital Eiendomsforvaltning AS (63).

Najväčšia nórska realitná spoločnosť (resp. skupina spoločností) je Olav Thon Gruppen. Skupina fungovala aj v roku 2000, keď vznikla Entra. V súčasnosti vlastní Olav Thon Gruppen 320 nehnuteľností v Nórsku a 18 v zahraničí (hlavne v Bruseli). Prvú nehnuteľnosť v Bruseli kúpila v roku 1988 (Thon Belgium SA). Skupina zamestnáva asi 3 400 ľudí. Okrem kancelárií prenajíma skupina aj hotely, reštaurácie a obchodné centrá (64).

Jedna z uvedených spoločností, Linstow AS, vlastní a stavia nehnuteľnosti v Nórsku ako aj v pobaltských štátoch, v Portugalsku a vo Švédsku. Linstow AS je v stopercentnom vlastníctve skupiny Anders Wilhelmsen, ktorá ju v roku 1999 kúpila a dekótovala z burzy v Oslo. Skupina Anders Wilhelmsen je jedným z majiteľov lodnej spoločnosti Royal Caribbean Cruise Line (RCCL). Linstow AS okrem iného spravuje nórske portfólio (Nordea Portfolio) nehnuteľností vo vlastníctve Curzon Global Partners. Portfólio tvorí 31 nehnuteľností (do novembra 2005) roztrúsených po celom Nórsku. Curzon Global Partners je londýnska spoločnosť spravujúca investície, ktorú vlastní IXIS AEW Europe (IAE). IAE je európsky realitný investičný manažér vo vlastníctve Groupe Caisse d'Epargne a Caisse des Dépôts vo Francúzsku. IAE zodpovedá za správu aktív v hodnote asi 11 miliárd eur (65).

Ďalšia spoločnosť, ICA Eiendom Norge AS, je dcérskou spoločnosťou švédskej ICA Fastigheter AB. ICA Fastigheter AB je stopercentná dcérska spoločnosť ICA AB. ICA Fastigheter AB stavia, spravuje a predáva nehnuteľnosti v škandinávskych a pobaltských krajinách. Jej portfólio má účtovnú hodnotu 5,7 miliardy SEK a pozostáva hlavne z obchodných zariadení a skladovacích zariadení. Okrem predajní a spoločností ICA ponúka spoločnosť nehnuteľnosti aj zahraničným klientom. Skupina ICA (ICA AB) je jednou z vedúcich maloobchodných spoločností severského regiónu s o niečo viac ako 2 600 vlastnými a pridruženými predajňami v Škandinávii a pobaltských krajinách (66).

Spoločnosť Aberdeen Property Investors Norway AS bola založená ako dcérska spoločnosť Aberdeen Property Investors v rovnakom čase ako Entra (v roku 2000). Aberdeen Property Investors je súčasťou Aberdeen Asset Management PLC, nezávislej skupiny spravujúcej fondy, ktorá je kótovaná na Londýnskej burze. V súčasnosti spravuje spoločnosť Aberdeen Property Investors 7,8 miliardy eur v realitných investíciách v severnej Európe, z čoho 9 miliárd NOK (asi 1,1 miliardy eur) v Nórsku. V roku 2001 kúpila Aberdeen Property Investors Norway AS spoločnosť Norske Liv Eiendom, ďalšiu realitnú spoločnosť na nórskom trhu, a dnes spravuje realitné portfóliá okrem iného spoločností NSB, Nordea Liv a API Eiendomsfond. Aberdeen Property Investors má v Nórsku 200 zamestnancov (67).

Z toho teda jasne vyplýva, že niekoľko z uvedených spoločností činných na rovnakom trhu ako Entra (výstavba, prenajímanie, spravovanie, predaj a nákup nehnuteľností v Nórsku), ktoré pôsobili aj v roku 2000, keď vznikla Entra, má zahraničných vlastníkov, z ktorých niekoľkí pôsobia v Nórsku aj v zahraničí a niekoľkí spravujú realitné portfóliá zahraničných klientov.

Z opisu v bode I vyplýva, že aktíva a činnosti prevedené na spoločnosť Entra sú vystavené hospodárskej súťaži. Entra teda súťaží s ostatnými poskytovateľmi budov/nehnuteľností. To sa týka Entry ako vlastníka, kupca, predajcu, prevádzkovateľa a správcu nehnuteľností. Entra funguje v celom Nórsku na trhu, na ktorom sú činní aj ekonomickí zástupcovia z iných štátov EHP. V dôsledku toho je splnená aj požiadavka 4, lebo opatrenie ovplyvňuje, resp. hrozí ovplyvnením hospodárskej súťaže a obchodovania medzi zmluvnými stranami.

2.   Zlučiteľnosť pomoci

Na základe predchádzajúcich úvah predstavujú uvedené daňové výnimky pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

Nórske orgány argumentujú, že uvedené opatrenie neobsahuje pomoc a nepredkladajú žiadne argumenty týkajúce sa zlučiteľnosti. Po stanovení pravdepodobnej účasti štátnej pomoci však treba zvážiť, či takáto pomoc môže byť zlučiteľná s Dohodou o EHP na základe článku 61 ods. 2 a ods. 3 Dohody.

Uplatnenie výnimiek podľa článku 61 ods. 2 je neprimerané. Založenie spoločnosti Entra si nevyžaduje pomoc sociálneho charakteru poskytovanú jednotlivým spotrebiteľom, ani pomoc na nápravu škody spôsobenej prírodnými pohromami alebo výnimočnými udalosťami.

Podľa článku 61 ods. 3 písm. a) sa pomoc môže pokladať za zlučiteľnú s Dohodou o EHP vtedy, keď je určená na pozdvihnutie hospodárskeho rozvoja oblastí, v ktorých je životný štandard mimoriadne nízky, alebo kde je veľká nezamestnanosť. Keďže sa uvedené opatrenie neobmedzuje na takéto oblasti, toto ustanovenie sa neuplatňuje. Takže výnimka stanovená v článku 61 ods. 3 písm. b) sa neuplatňuje. Vzhľadom na výnimku stanovenú v článku 61 ods. 3 písm. c) orgán nemôže súhlasiť ani s tým, že pomoc možno zvážiť na uľahčenie rozvoja určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí v zmysle tohto článku. V dôsledku toho sa pomoc nekvalifikuje na žiadnu z výnimiek uvedených v článku 61 ods. 3 Dohody o EHP.

3.   Procesné požiadavky a charakter pomoci

3.1.   Oznamovacia povinnosť

V článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde je uvedené: „Dozorný orgán EZVO bude informovaný o akýchkoľvek plánoch poskytnúť alebo zmeniť pomoc v dostatočnom predstihu, aby mohol predložiť svoje pripomienky.“ Pomoc poskytnutá bez oznámenia, alebo pomoc oznámená neskoro, t. j. oznámená po „vstupe do účinnosti“, sa pokladá za nezákonnú pomoc.

Výnimka zo spotrebných daní poskytnutá na založenie spoločnosti Entra nebola orgánu oznámená a vstúpila do účinnosti.

3.2.   Vymáhanie

Orgán upozorňuje nórsku vládu na článok 1 v časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde. Výnimka zo spotrebných daní bola zavedená po vstupe Dohody o EHP do platnosti. Akákoľvek pomoc v tomto prípade by sa preto mala kvalifikovať ako nová pomoc. Ako sa už uviedlo, orgán nedostal žiadne oznámenie o takejto pomoci. Pomoc sa v tomto prípade má podľa definície v článku 1 písm. f) časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde pokladať za nezákonnú.

Podľa článku 14 v časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde, ak sa v prípadoch nezákonnej pomoci zistí, že je nezlučiteľná, orgán spravidla nariadi dotknutému štátu EZVO, aby od príjemcu požadoval vrátenie pomoci.

Orgán je toho názoru, že v tomto prípade nebránia umoreniu žiadne všeobecné zásady. Podľa zavedenej judikatúry je zrušenie nezákonnej pomoci umorením logickým dôsledkom zistenia, že je nezákonná. V dôsledku toho umorenie štátnej pomoci nezákonne poskytnutej na účel obnovenia situácie z minulosti nemožno v podstate pokladať za neúmerné cieľom Dohody o EHP so zreteľom na štátnu pomoc. Splatením pomoci stráca príjemca výhodu, ktorú požíval oproti svojim konkurentom na trhu, a dostane sa späť do situácie pred vyplatením pomoci (68). Z funkcie splatenia pomoci vyplýva aj to, že okrem výnimočných okolností orgán spravidla neprekročí hranice svojej právomoci uznávané judikatúrou súdu, ak požiada príslušný štát EZVO o umorenie súm poskytnutých prostredníctvom nezákonnej pomoci, lebo len obnovuje predchádzajúcu situáciu (69). Okrem iného, z hľadiska povinného charakteru dozoru orgánu nad štátnou pomocou podľa protokolu 3 Dohody o dozore a súde podniky, ktorým bola poskytnutá pomoc, sa v podstate nemôžu zahrávať s legitímnym očakávaním, že pomoc je zákonná, pokiaľ nie je poskytnutá v súlade s postupom stanoveným v ustanoveniach tohto protokolu (70).

4.   Záver

Na základe predchádzajúcich úvah orgán zisťuje, že výnimka zo správnych a registarčných poplatkov schválená v súvislosti so založením spoločnosti Entra je štátna pomoc, ktorá nie je zlučiteľná s Dohodou o EHP. V dôsledku toho orgán uzatvára konanie uvedené v článku 1 ods. 2 v časti I protokolu 3 Dohody o dozore a súde záporným rozhodnutím a nariaďuje nórskym orgánom umoriť od spoločnosti Entra štátnu pomoc plus nabehnutý úrok.

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

1.

Výnimka zo správnych a registračných poplatkov poskytnutá pri založení spoločnosti Entra Eiendom AS (pozri ods. 3 zákona č. 11 z 18. februára 2000), predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Pomoc bola pridelená v rozpore s procesnými požiadavkami článku 1 ods. 3 v časti 1 protokolu 3 k Dohode o dozore a súde a nevzťahujú sa na ňu výnimky podľa článkov 61 ods. 2, resp. 61 ods. 3 Dohody o EHP.

2.

Nórska vláda umorí od spoločnosti Entra predchádzajúce kolkovné a predchádzajúce registračné poplatky vrátane nabehnutého úroku vypočítaného na základe príslušnej referenčnej úrokovej sadzby od dátumu, kedy nadobudli splatnosť spotrebné dane, až do dátumu umorenia.

3.

Nórska vláda je o tomto rozhodnutí informovaná listom s kópiou tohto rozhodnutia.

4.

Nórska vláda bude orgán do dvoch mesiacov od dátumu oznámenia tohto rozhodnutia informovať o opatreniach prijatých na jeho dodržanie.

5.

Komisia ES bude v súlade s protokolom 27 písm. d) Dohody o EHP informovaná kópiou tohto rozhodnutia.

6.

Ostatné štáty EZVO, členské štáty ES a zúčastnené strany budú informované uverejnením tohto rozhodnutia v autentickej jazykovej verzii v oddiele EHP Úradného vestníka Európskych spoločenstiev a v dodatku EHP k Úradnému vestníku Európskych spoločenstiev.

7.

Toto rozhodnutie je autentické v anglickom jazyku.

V Bruseli 14. decembra 2005

Za Dozorný orgán EZVO

Einar M. BULL

predseda

Kurt JÄGER

člen kolégia


(1)  Ďalej len Dohoda o EHP.

(2)  Ďalej len Dohoda o dozore a súde.

(3)  Procesné a hmotnoprávne pravidlá v oblasti štátnej pomoci (usmernenia o štátnej pomoci), ktoré prijal a vydal dozorný orgán EZVO 19. januára 1994, uverejnené v Úradnom vestníku ES L 231, 3.9.1994. Usmernenia o štátnej pomoci sú k dispozícii na internetovej stránke orgánu: www.eftasurv.int

(4)  Rozhodnutie č. 132/04/COL. Rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania bolo uverejnené v Ú. v. EÚ C 319, 23.12.2004, s. 17, a v dodatku EHP č. 64 z toho istého dňa, s. 46. Rozhodnutie je takisto dostupné na domovskej stránke orgánu: http://www.eftasurv.int/fieldsofwork/fieldstateaid/stateaidregistry/sadecinor04/132_04_entra.DOC

(5)  „St. prp. č 84 (1998 – 99) Om ny strategi for Statsbygg og etablering av Statens utleiebygg AS“. Pôvodný názov spoločnosti bol Statens utleiebygg AS. Ďalej sa Entra Eiendom AS a Statens utleiebygg AS označujú ako „Entra“.

(6)  „Ot prp nr 83 (1998 – 99) Om lov om omdanning av deler av Statsbyggs eiendomsvirksomhet til aksjeselskap“. Zákon z 18. februára 2000 č. 11.

(7)  Zdroj: http://www.statsbygg.no/english/

(8)  Neoficiálny preklad orgánu.

(9)  „St. prp. nr. 1 Tillegg nr. 10 (1999 – 2000) Om etablering av Statens utleiebygg AS“.

(10)  „Porteføljevurdering konkurransebyggene Statsbygg“ List orgánu Statsbygg z 10.8.1999 obsahujúci ocenenia CEC.

(11)  „St. prp. nr. 1 Tillegg nr. 10 (1999 – 2000) Om etablering av Statens utleiebygg AS“.

(12)  „Statens utleiebygg AS – Fastsettelse av åpningsbalanse og endelige bevilgninger til egenkapital og lån“. Kongelig resolusjon av 22.6.2000.

(13)  Okrem Entra eiendom AS patria do skupiny Entra Service AS, Universitetsgaten 2 AS, Biskop Gunnerus gate 14 AS, Instituttveien 24 AS, Entra Kultur 1 AS, Langkaia 1 AS, Kr Augustgate 23 AS, Nonnen utbygging AS a Krambugt 3 AS. Zdroj: Výročná správa za rok 2004. Pozri http://www.entraeiendom.no/files/Entra_Eiendom_Arsrapport_2004.pdf

(14)  Priemerný výmenný kurz pre rok 2004: 1 EUR = 8,3715 NOK.

(15)  Zdroj: Výročná správa spoločnosti Entra za rok 2004.

(16)  Výmenný kurz 30. júna 2000: 1 EUR = 8,1815 NOK.

(17)  Ú. v. EÚ L 77, 24.3.2003, s. 21.

(18)  Zdroj: Statens Kartverk – Tinglysingen, pozri: http://www.statkart.no/IPS/tinglysing/?module=Articles;action=ArticleFolder.publicOpenFolder;ID=2207

(19)  porovnaj okrem iného Dokumentavgift 2000 – S12-DOK-2001 a Rundskriv č. 12/2005 S, na ktoré je uvedený odkaz ďalej. Pozri aj http://www.toll.no/upload/dokumentavgift1_1.pdf

(20)  Text v nórčine znie takto: „Det gis ikke fritak for dokumentavgift med mindre det er direkte hjemmel i loven eller stortingsvedtak“.

(21)  Odkaz sa vzťahuje aj na zákon č. 44 o spoločnostiach s ručením obmedzeným a zákon č. 45 o verejných spoločnostiach s ručením obmedzeným z 13. júna 1997.

(22)  Odkaz sa vzťahuje na obežník G-37/90, strana 1, bod 1.3. v Dokumentavgift 2000 a na bod 1.3 v Rundskriv č. 12/2005 S.

(23)  Orgán berie na vedomie poznámku nórskej vlády v bode 4.3 jej listu zo 4. júna 2003, že je diskutabilné, „či je na prevod vlastníckeho práva ešte potrebná registrácia dokladov. Touto otázkou sa zaoberá ministerstvo spravodlivosti“. Faktom však zostáva, že následné obežníky vlády zastávali tento postoj až do júna 2005 a postup preregistrovania sa zmenil až pri registráciách po tomto dátume.

(24)  Je tomu tak aj v prípade, že odčlenená spoločnosť (B) preberie názov pôvodnej spoločnosti (A), lebo vlastník nehnuteľnosti je vlastne rovnaký, čiže pôvodná spoločnosť (A). To sa posudzuje len ako zmena názvu. Pozri aj názor nórskeho ministerstva spravodlivosti uverejnený v U87-4.

(25)  Porovnaj bod 7h) listu.

(26)  Porovnaj napr. bod 3.9 v Rundskriv č. 12/2005 S.

(27)  „Rundskriv G-6/05: Den tinglysingsmessige fremgangsmåten når fast eiendom blir overført i forbindelse med fusjon, fisjon og omdanning“. Obežník sa nachádza na domovskej stránke ministerstva spravodlivosti: http://odin.dep.no/jd/norsk/dok/regelverk/rundskriv/012081-250018/dok-bn.html

(28)  Pri niektorých reorganizáciách neboli v prípravných prácach uvedené dôvody na výnimky. Pri iných sa ustanovenie pokladá za výnimku z normálnych pravidiel týkajúcich sa spotrebnej dane. Okrem toho sa tu uvádza, že ustanovenie zodpovedá podobnému ustanoveniu týkajúcemu sa ďalších transformácií štátnych podnikov na verejné spoločnosti s ručením obmedzeným. A nakoniec, často sa hovorí, že uvedené ustanovenie zodpovedá prístupu prevodu nehnuteľností v prípade fúzií verejných spoločností s ručením obmedzeným a bánk.

(29)  Pozri http://www.odin.dep.no/repub/00-01/stprp/80

(30)  Pozri http://www.odin.dep.no/repub/00-01/otprp/93

(31)  Pozri http://www.odin.dep.no/filarkiv/226433/STP0405001-T06-TS.pdf

(32)  Pozri http://www.odin.dep.no/repub/04-05/otprp/20

(33)  Pozri http://odin.dep.no/nhd/norsk/dok/regpubl/stmeld/024001-040006/dok-bn.html

(34)  Pozri http://www.odin.dep.no/filarkiv/208116/STP0304053-TS.pdf

(35)  Pozri http://odin.dep.no/filarkiv/207892/OTP0304063-TS.pdf

(36)  Text v nórčine znie takto: „Den foreslåtte omorganiseringen av Statkraft vil medføre at det påløper dokumentavgift til staten, jf Stortingets vedtak om dokumentavgift § 1 første ledd. Utgiften vil være i størrelsesorden 1,5 milliarder kroner. Departementet legger til grunn at Statkraft betaler dokumentavgift i tråd med lovens normalordning. Utgifter til dokumentavgift vil redusere overskuddet til selskapet og dermed også utbyttegrunnlaget“.

(37)  List ministerstva obchodu a priemyslu zo 16. septembra 2004.

(38)  Porovnaj spoločné prípady 67/85, 68/85 a 70/85 Van der Kooy/Komisia [1988] Zb. s. 219; prípad C-290/83 Komisia/Francúzsko [1985] Zb. s. 439; prípad C-482/99 Francúzska republika/Komisia [2002] Zb. s. I-4397; prípad C-379/98 Preussen Elektra AG/Schleswag AG [2001] Zb. s. I 2099.

(39)  St. prp. č. 84 (1998 – 99) „Om ny strategi for Statsbygg og etablering av Statens utleiebygg AS“. Predložené 4. júna 1999.

(40)  Lov av 15.6.2001„Om omdanning av Jernbaneverkets kommersielle televirksomhet til aksjeselskap“.

(41)  Lov av 17.12.2004„Om omdanning av Kystverkets produksjonsvirksomhet til statsaksjeselskap“.

(42)  Text v nórčine znie takto: „Departementet legger til grunn at Statkraft betaler dokumentavgift i tråd med lovens normalordning“.

(43)  Pozri bod I.4.

(44)  V tomto kontexte pozri prípad 173/73 Taliansko/Komisia [1974] Zb. s. 709 (ods. 33) a prípad C-75/97 Belgické kráľovstvo/Komisia [1999] Zb. s. I-3671.

(45)  Porovnaj, okrem iného, spoločné prípady E-5/04, E-6/04 a E-7/04 Fesil, Pil a Nórske kráľovstvo/ dozorný orgán EZVO, rozsudok z 21. júla 2005 (ods. 82 – 85); prípad 173/73 Taliansko/ Komisia, [1974] Zb. s. 709 (ods. 33), prípad C-143/99 Adria Wien Pipeline [2001] Zb. s. I-8365 (ods. 42); citovaný prípad C-157/01 Holandské kráľovstvo/Komisia (ods. 42) a citovaný prípad C-308/01 GIL Insurance Ltd.

(46)  Porovnaj napr. citovaný prípad C-157/01 Holandské kráľovstvo/Komisia, ods. 43.

(47)  Pozri bod I.4.

(48)  Prípad C 27/99 uverejnený v Ú. v. EÚ L 77, 24.3.2003, s. 21.

(49)  Porovnaj odsek 37 rozhodnutia.

(50)  Porovnaj odseky 76 – 81 rozhodnutia.

(51)  Porovnaj prípad 173/73 Taliansko/Komisia [1974] Zb. s. 709.

(52)  Porovnaj prípad T-157/01 Danske Busvognmænd/Komisia, rozsudok zo 16. marca 2004, ods. 57.

(53)  Listy ministerstva obchodu a priemyslu zo 4. júna 2003, 16. septembra 2004 a 30. júna 2005.

(54)  Pre zodpovedajúci prístup v príbuznej oblasti štátnej pomoci porovnaj prípad C-280/00 Altmark Trans GmbH [2003] Zb. s. I-7747 (ods. 83 – 95). Pozri aj body generálneho prokurátora Jacobsa 117 – 129, v prípade C-126/01 GEMO [2003] Zb. s. I-13769.

(55)  Pozri list ministerstva obchodu a priemyslu zo 16. septembra 2004.

(56)  Prípad 730/79 Philip Morris Holland BV/Komisia [1980] Zb. s. 2671, ods. 11.

(57)  Porovnaj okrem iného prípad C-126/01 Gemo, rozsudok z 20. novembra 2003; prípad E-6/98 Nórska vláda/dozorný orgán EZVO [1999]. Správa súdu EZVO, s. 76, ods. 59; prípad 730/79, Philip Morris/Komisia [1980] Zb. s. 2671, ods. 11.

(58)  Spoločné prípady E-5/04, E-6/04 a E-7/04 Fesil, Pil a Nórske kráľovstvo/dozorný orgán EZVO, rozsudok z 21. júla 2005, ods. 94.

(59)  Spoločné prípady T-298/97 – T-312/97 e.a., Alzetta a.o./Komisia [2000] Zb. s. 2319, ods. 76 – 78.

(60)  Prípad T-55/99 CETM/Komisia [2000] Zb. s. II-3207, ods. 86.

(61)  Prípad C-303/88 Taliansko/Komisia [1991] Zb. s. I-1433, ods. 27; spoločné prípady C-278/92 až C-280/92 Španielsko/Komisia [1994] Zb. s. I-4103, ods. 40.

(62)  Združenie komerčných realitných spoločností je súčasťou Federácie nórskych stavebných odvetví [„Byggenæringens Landsforening (BNL)“]. BNL je súčasťou Konfederácie nórskych podnikov (NHO).

(63)  Zdroj: http://www.foreningen-naringseiendom.no/medlemsbedriftene

(64)  Zdroj: http://www.olavthon.no/

(65)  Zdroj: http://www.ne.no/linstow

(66)  Zdroj: http://www.ica.no/FrontServlet?s=eiendom&state=eiendom_dynamic&viewid=919&expand=1

(67)  Zdroj: http://www.aberdeenpropertyinvestors.no

(68)  Porovnaj prípad C-350/93 Komisia/Taliansko [1995] Zb. s. I-699, ods. 22.

(69)  Porovnaj prípad C-75/97 Belgicko/Komisia [1999] Zb. s. I-3671, ods. 66, a prípad C-310/99 Taliansko/Komisia [2002] Zb. s. I-2289, ods. 99.

(70)  Porovnaj prípad C-169/95 Španielsko/Komisia [1997] Zb. s. I-135, ods. 51.


16.10.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/65


ODPORÚČANIE DOZORNÉHO ORGÁNU EZVO

č. 119/07/COL

zo 16. apríla 2007,

o monitorovaní bežných hodnôt dioxínov, polychlórovaných bifenylov podobných dioxínom a polychlórovaných bifenylov, ktoré nie sú podobné dioxínom, v potravinách

DOZORNÝ ORGÁN EZVO,

SO ZRETEĽOM na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“), najmä na jej článok 109 a protokol 1,

SO ZRETEĽOM na Dohodu medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného orgánu a Súdneho dvora, najmä na jej článok 5 ods. 2 písm. b) a jej protokol 1,

SO ZRETEĽOM na akt uvedený v bode 54zn kapitoly XII prílohy II k Dohode o EHP,

Nariadenie Komisie (ES) č. 466/2001 z 8. marca 2001, ktorým sa stanovujú maximálne limity obsahu určitých kontaminantov v potravinách  (1),

v znení zmien a doplnení a v úprave podľa protokolu 1 Dohody o EHP,

SO ZRETEĽOM na akt uvedený v bode 54zzc kapitoly XII prílohy II k Dohode o EHP,

Smernica Komisie 2002/69/ES z 26. júla 2002, ktorou sa stanovujú spôsoby odoberania vzoriek a metódy analýzy pre úradnú kontrolu obsahu dioxínov a pre stanovenie PCB podobných dioxínom v potravinách  (2),

v znení zmien a doplnení a v úprave podľa protokolu 1 Dohody o EHP,

SO ZRETEĽOM na rozhodnutie Dozorného orgánu EZVO č. 37/07/COL z 27. februára 2007, ktorým sa príslušný člen kolégia poveruje, aby prijal odporúčanie, ak je návrh odporúčania v súlade so stanoviskom Potravinového výboru EZVO,

KEĎŽE nariadenie Komisie (ES) č. 466/2001, ktorým sa stanovujú maximálne limity obsahu dioxínov a pre celkové množstvo dioxínov a dioxínom podobných polychlórovaných bifenylov (PCB) v potravinách,

KEĎŽE v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru je nevyhnutné zhromažďovať spoľahlivé údaje o prítomnosti dioxínov, furánov a PCB podobných dioxínom v čo najširšom spektre potravín, aby sa vytvoril jasný obraz o časovom vývoji bežnej prítomnosti týchto látok v potravinách,

KEĎŽE v odporúčaní Dozorného orgánu EZVO č. 144/06/COL z 11. mája 2006 o znížení prítomnosti dioxínov, furánov a polychlórovaných bifenylov (PCB) v krmivách a potravinách sa odporúča, aby štáty EZVO vykonávali náhodné monitorovanie zamerané na prítomnosť dioxínov, PCB podobných dioxínom a podľa možnosti aj PCB, ktoré nie sú podobné dioxínom, v potravinách v súlade s odporúčaním Komisie 2004/705/ES (3),

KEĎŽE v odporúčaní 2004/705/ES sa členským štátom odporúča minimálna frekvencia vzoriek na každoročnú analýzu pre rôzne kategórie potravín, ako aj formát predkladania správ o výsledkoch, ktoré sa týkajú monitorovania bežnej prítomnosti dioxínov, furánov a PCB podobných dioxínom v potravinách,

KEĎŽE je vhodné zmeniť a doplniť terajší program monitorovania stanovený v odporúčaní 2004/705/ES, pričom sa zohľadnia získané skúsenosti a je vhodné, aby sa štáty EZVO/EHP zúčastňovali na vyšetrovaní hodnôt dioxínov, PCB podobných dioxínom a PCB, ktoré nie sú podobné dioxínom, v potravinách,

KEĎŽE je dôležité, aby sa Dozornému orgánu EZVO pravidelne oznamovali údaje zhromaždené na základe tohto odporúčania, a aby Dozorný orgán EZVO v súlade s článkom 2 ods. 1 protokolu 1 Dohody o dozore a súde predkladal Európskej komisii informácie, ktoré zabezpečia zhromažďovanie týchto údajov v databáze. Mali by sa poskytnúť aj údaje získané za posledné roky použitím metódy analýzy, ktorá je v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici Komisie 2002/69/ES,

KEĎŽE opatrenia stanovené v tomto odporúčaní sú v súlade so stanoviskom Potravinového výboru EZVO, ktorý pomáha Dozornému orgánu EZVO,

TÝMTO ODPORÚČA ŠTÁTOM EZVO:

1.

Monitorovať od roku 2007 až do 31. decembra 2008 bežnú prítomnosť dioxínov, furánov a dioxínom podobných polychlórovaných bifenylov (PCB) v potravinách pri odporúčanej minimálnej frekvencii vzoriek, ktoré sa majú každý rok analyzovať, ako sa na usmernenie uvádza v tabuľke prílohy I.

2.

V prípade, že je to možné, aby sa tiež podrobili tie isté vzorky analýze zameranej na prítomnosť PCB, ktoré nie sú podobné dioxínom.

3.

Poskytovať Dozornému orgánu EZVO pravidelne údaje o monitorovaní s informáciami a v príslušnom formáte, ako sú uvedené v prílohe II, na účely ich zhromažďovania do jednej databázy. Mali by sa poskytnúť aj údaje získané za posledné roky použitím metódy analýzy, ktorá je v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici 2002/69/ES, odrážajúce bežné hodnoty.

4.

Odkazy na odporúčanie 2004/705/ES v odporúčaní Dozorného orgánu EZVO č. 144/06/COL z 11. mája 2006 sa považujú za odkazy na toto odporúčanie.

V Bruseli 16. apríla 2007

Za Dozorný orgán EZVO

Kristján Andri STEFÁNSSON

člen kolégia

Niels FENGER

riaditeľ


(1)  Ú. v. ES L 77, 16.3.2001, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 209, 6.8.2002, s. 5.

(3)  Ú. v. EÚ L 321, 22.10.2004, s. 45.


PRÍLOHA I

Tabuľka:

Prehľad odporúčaného minimálneho počtu vzoriek potravín, ktoré sa majú každý rok analyzovať. Distribúcia vzoriek je založená na výrobe v každej krajine samostatne. Osobitná pozornosť je venovaná potravinám, pri ktorých možno očakávať veľké kolísanie bežných hodnôt dioxínov, furánov a PCB podobných dioxínom. Týka sa to najmä rýb.


Výrobok vrátane výrobkov z neho vyrobených

Akvakultúra

(*)

Ulovené voľne žijúce ryby

(**)

Mäso

(***)

Mlieko

(****)

Vajcia

(*****)

Iné

(******)

Celkový súčet

Počet vzoriek

 

 

 

 

 

 

 

Nórsko

 

 

 

 

 

 

 

Island

 

 

 

 

 

 

 

Poznámky k tabuľke

Hodnoty uvedené v tabuľke sú minimálne hodnoty. Štáty EZVO/EHP môžu odobrať viacero vzoriek.

(*)   Akvakultúra: V prípade produktov akvakultúry by malo byť rozdelenie vzoriek podľa druhov rýb primerané produkcii.

(**)   Ulovené voľne žijúce ryby: V prípade ulovených voľne žijúcich rýb by malo byť rozdelenie vzoriek podľa druhov rýb primerané výlovu. Osobitná pozornosť by sa mala venovať uloveným voľne žijúcim úhorom.

(***)   Mäso: Okrem mäsa a výrobkov z mäsa pochádzajúcich z hovädzieho dobytka, ošípaných, hydiny a oviec by sa mal odobrať významný počet vzoriek z mäsa konského, sobieho, kozieho, králičieho a voľne žijúcej zveri.

(****)   Mlieko: Veľký počet vzoriek mlieka by sa mal odobrať z mlieka odobraného na farme (najmä z kravského mlieka). Je vhodné odobrať vzorky mlieka a mliečnych výrobkov aj z iného zdroja, ako je kravské mlieko (z kozieho mlieka atď.).

(*****)   Vajcia: Osobitná pozornosť by sa mala venovať vajciam od voľne chovaných nosníc a mali by sa odobrať aj vzorky kačacích, husacích a prepeličích vajec.

(******)   Iné: Osobitná pozornosť by sa mala v tejto kategórii venovať:

potravinovým doplnkom (najmä doplnkom na báze oleja z morských rýb),

potravinám pre dojčatá a malé deti,

potravinám s pôvodom v regiónoch, v ktorých napr. pre klimatické podmienky vedúce k záplavám došlo k zmenám vo výrobných podmienkach, ktoré mohli ovplyvniť koncentráciu dioxínu a PCB podobných doxínom v potravinách v regióne.


PRÍLOHA II

A.   Vysvetlivky k formuláru o výsledkoch analýzy dioxínov, furánov, PCB podobných doxínom a ostatných PCB v potravinách

1.   Všeobecné informácie o analyzovaných vzorkách

Kód vzorky: identifikačný kód vzorky.

Štát: názov členského štátu, v ktorom sa uskutočnilo monitorovanie.

Rok: rok, v ktorom sa monitorovanie vykonalo.

Výrobok: analyzovaná potravinová položka – potravinovú položku je potrebné opísať čo najpresnejšie.

Štádium uvedenia na trh: miesto, kde bol výrobok (vzorka) odobratý.

Tkanivo: časť analyzovaného výrobku.

Vyjadrenie výsledkov: Výsledky musia byť vyjadrené na základe, na ktorom boli stanovené maximálne hodnoty. V prípade analýzy PCB, ktoré nie sú podobné dioxínom, sa veľmi odporúča vyjadriť hodnoty na rovnakom základe.

Spôsob odoberania vzoriek: náhodné odobratie vzorky – je možné oznámiť aj výsledky analýzy vybranej vzorky, musí sa však jasne uviesť, že ide o vybranú vzorku, ktorá nemusí nevyhnutne odrážať zvyčajné bežné hodnoty.

Počet čiastkových vzoriek: ak pri analyzovanej vzorke ide o zlúčenú vzorku, mal by sa uviesť počet čiastkových vzoriek (počet jednotlivo odobratých vzoriek). Ak sa výsledok analýzy zakladá iba na jednej vzorke, uvedie sa číslica 1. Počet čiastkových vzoriek sa v zlúčenej vzorke môže meniť, preto ho treba uviesť pre každú vzorku osobitne.

Spôsob výroby: tradičná/organická (uveďte čo najviac podrobností).

Oblasť: pokiaľ je to relevantné, oblasť alebo región, kde bola vzorka odobratá, podľa možnosti s uvedením, či ide o vidiek, mestskú oblasť, priemyselnú zónu, prístav, otvorené more atď. Napríklad: Brusel – mestská oblasť, Stredozemie – otvorené more. Osobitne dôležité je jasne uviesť oblasť v prípade, keď bola vzorka odobratá z potravín vyrobených v regiónoch, ktoré postihli záplavy.

Obsah tuku (%): obsah tuku vo vzorke v percentách

Obsah vody (%): obsah vody vzorky v percentách (ak je k dispozícii).

2.   Všeobecné informácie o použitej metóde analýzy

Metóda analýzy: odkaz na použitú metódu.

Status akreditácie: uveďte, či je metóda analýzy akreditovaná alebo nie.

Neistota: hranica rozhodovania alebo percento rozšírenej neistoty merania zahrnuté do metódy analýzy.

Metóda extrakcie tuku: uveďte údaje o metóde extrakcie tuku použitej na určenie obsahu tuku vzorky.

3.   Výsledky analýzy

Dioxíny, furány, PCB podobných dioxínom: výsledky každého kongenéra by sa mali uviesť v ppt – pikogram/gram (pg/g).

PCB, ktoré nie sú podobné dioxínom: výsledky každého kongenéra by sa mali uviesť v ppb – nanogram/gram alebo mikrogram/kilo (ng/g alebo μg/kg).

LOQ: Hranica kvantifikácie v pg/g (pre dioxíny, furány a PCB podobných dioxínom) alebo v μg//kg – ng/g (pre PBC, ktoré nie sú podobné dioxínom).

V prípade určených kongenérov, ktorých hodnota je nižšia ako LOQ (hranica kvantifikácie), by sa do kolónky malo uviesť „< LOQ“ (LOQ by sa mala uviesť ako hodnota).

Pokiaľ ide o PCB kongenéry analyzované dodatočne s PCB-6 a PCB podobných dioxínom, vo formulári je potrebné doplniť číslo PCB kongenéru, napr. 31, 99, 110, atď. Ak je vzorka podrobená analýze pre viaceré PCB kongenéry ako je počet vyznačených riadkov, na konci formulára jednoducho pridajte nové riadky.

4.   Všeobecné poznámky k tabuľke

Podávanie správ o miere výťažnosti

Podávanie správ o miere výťažnosti nie je povinné, ak sa miera výťažnosti pre jednotlivé kongenéry pohybuje v rozmedzí od 60 – 120 %. V prípade, že sa miera výťažnosti pre niektoré jednotlivé kongenéry pohybuje mimo tohto rozmedzia, je Podávanie správ o miere výťažnosti povinné.

Podávanie správ o LOQ

Podávanie správ o LOQ sa nevyžaduje, ale v stĺpci výsledkov sa nekvantifikované kongenéry musia oznamovať ako „< LOQ“ (ako platná hodnota).

Podávanie správ o hodnote TEQ pre jednotlivé kongenéry

Stĺpec pre hodnoty TEQ pre jednotlivé kongenéry nie je povinný.


PRÍLOHA III

B.   Formulár na podávanie správ o kongenéroch: presných výsledkov analýz dioxínov, furánov, PCB podobných dioxínom a ostatných PCB v potravinách

Image

Image

Image


16.10.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/s3


POZNÁMKA PRE ČITATEĽA

Inštititúcie rozhodli, že vo svojich dokumentoch už nebudú uvádzať odkazy na posledné zmeny a doplnenia aktov, na ktoré sa odkazuje.

Pokiaľ nie je uvedené inak, odkazy na akty v uverejnených dokumentoch sa vzťahujú na akty v ich platnom znení.