I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

6.9.2008

Úradný vestník Európskej únie

L 239/12

ROZHODNUTIE KOMISIE

z 27. februára 2008

o štátnej pomoci C 46/07 (ex NN 59/07), ktorú Rumunsko poskytlo v prospech spoločnosti Automobile Craiova (bývalá Daewoo România)

[oznámené pod číslom K(2008) 700]

(Iba rumunské znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

(2008/717/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 88 ods. 2 prvý pododsek,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (1), a so zreteľom na tieto pripomienky,

keďže:

1. POSTUP

(1)

Komisia listom zo 17. januára 2007 požiadala o informácie týkajúce sa viacerých štátnych podnikov z Rumunska vrátane SC Automobile Craiova SA (ďalej len „Automobile Craiova“), bývalého podniku Daewoo România (2), v kontexte národného procesu privatizácie. Listom z 15. februára 2007 Rumunsko poskytlo príslušné informácie. Komisia 8. marca 2007 a 22. mája 2007 požiadala o doplňujúce informácie, ktoré rumunská strana zaslala listami z 21. marca 2007, 25. mája 2007 a 31. mája 2007. Dňa 3. mája 2007 sa uskutočnilo stretnutie so zástupcami rumunských orgánov.

(2)

Komisia listom z 5. júla 2007 požiadala rumunské orgány, aby zrušili osobitné podmienky pripojené k zmluve o privatizácii podniku Automobile Craiova, a zároveň uviedla, že ak nedôjde k zastaveniu akejkoľvek neoprávnenej pomoci, môže to zo strany Komisie viesť k prijatiu rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania v súlade s článkom 88 ods. 2 Zmluvy o ES a príkazu o pozastavení opatrenia v súlade s článkom 11 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (3).

(3)

Listom z 18. júla 2007 rumunské orgány informovali Komisiu, že privatizácia Automobile Craiova sa Komisii bude notifikovaná. Komisia listom z 20. augusta 2007 upozornila Rumunsko, že privatizácia Automobile Craiova sa musí notifikovať pred realizáciou akýchkoľvek opatrení, ktoré by sa týkali štátnych orgánov.

(4)	V septembri 2007 sa Komisia dozvedela z tlače, že Rumunsko podpísalo 12. septembra 2007 kúpno-predajnú zmluvu s jediným záujemcom spoločnosťou Ford.

(5)

Listom z 10. októbra 2007 Komisia informovala Rumunsko o svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania v súlade s článkom 88 ods. 2 Zmluvy o ES v súvislosti s poskytnutím neoprávnenej pomoci a o vydaní príkazu o pozastavení opatrenia. Rozhodnutie Komisie o začatí konania a príkaz o pozastavení opatrenia boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (4). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky týkajúce sa tejto pomoci.

(6)	Rumunsko predložilo pripomienky listom z 24. októbra 2007. Listom zaslaným 23. novembra 2007 zaslala svoje pripomienky aj spoločnosť Ford, ktoré boli Rumunsku zaslané 30. novembra 2007. Rumunsko poskytlo svoje pripomienky k pripomienkam spoločnosti Ford listom zo 7. decembra 2007.

(7)

Komisia listami z 12. októbra 2007, 17. októbra 2007, 19. októbra 2007, 14. novembra 2007 a zo 14. januára 2008 požiadala o doplňujúce informácie. Rumunsko poskytlo doplňujúce informácie listami z 18. októbra 2007, 24. októbra 2007, 6. novembra 2007, 12. novembra 2007, 19. novembra 2007, 23. novembra 2007, 7. decembra 2007, 8. januára 2008 a 23. januára 2008.

(8)	Komisia sa stretla so zástupcami rumunských orgánov a spoločnosti Ford 5. októbra 2007, 12. októbra 2007, 7. novembra 2007, 15. novembra 2007, 17. decembra 2007 a 24. januára 2008.

2. OPIS POMOCI

2.1. Zainteresovaný podnik

(9)

Automobile Craiova je podnik pôsobiaci v oblasti obchodovania s náhradnými súčiastkami pre automobily. Podnik zároveň vyrába výfuky a pracuje s výrobkami z PVC. Rumunský štát prostredníctvom rumunskej privatizačnej agentúry AVAS vlastní 72,4 % akcií tohto podniku. Zvyšných 27,6 % akcií je vo vlastníctve súkromného investičného fondu (SIF Oltenia) a ďalších súkromných fyzických a právnických osôb. Akcie tohto podniku sú kótované na Burze cenných papierov v Bukurešti. V roku 2005 Automobile Craiova zaznamenala zisk vo výške 83 479 EUR a zisk v roku 2006 predstavoval 51 125 EUR. V roku 2005 obrat podniku predstavoval 2,15 miliónov EUR, kým v roku 2006 to bolo 2,14 miliónov EUR.

(10)

Podnik má pobočku Daewoo România (ďalej len „DWAR“), ktorá je zároveň aj majoritným akcionárom vo firme Mecatim. DWAR, závod vyrábajúci automobily, bol založený v roku 1994 vo forme spoločného podniku, kde rumunský štát vlastnil 49 % akcií a spoločnosť Daewoo Motors South Korea mala 51 % akcií. Po oznámení bankrotu spoločnosti Daewoo Motors kúpil DWAR v roku 2006 51 % vlastných akcií. V súlade s rumunskými právnymi predpismi o obchodných spoločnostiach uvedený balík 51 % akcií bol v novembri 2007 anulovaný, a tak podnik Automobile Craiova získal úplnú kontrolu nad DWAR.

(11)

V roku 2007 DWAR mal 3 959 zamestnancov. V roku 2006 podnik vyrobil 24 898 automobilov, pričom väčšinou išlo o malé modely áut. V roku 2007 sa výroba áut odhadovala na približne 19 000 vozidiel. V januári 2008 bola výroba áut pozastavená. DWAR okrem toho vyrába motory pre viaceré pobočky koncernu GM Daewoo. Podnik z mesta Craiova má výrobnú kapacitu 100 000 automobilov za rok.

(12)	V roku 2006 DWAR utrpel straty vo výške približne 350 miliónov EUR a do 30. apríla 2007 straty narástli na asi 3,4 miliónov EUR. V roku 2006 celkový dlh DWAR predstavoval asi 88 miliónov EUR, z čoho 56 miliónov EUR voči štátnemu rozpočtu a 25 miliónov EUR voči svojim dodávateľom.

(13)

Podľa majetkových priznaní podnik v roku 2006 vlastnil pozemky a hmotné aktíva v celkovej hodnote 193 miliónov EUR, suroviny a ďalšie materiály v hodnote 55 miliónov EUR, ďalej sumu 96 miliónov EUR v hotovosti, ako aj pohľadávky a účtovné vyrovnania v hodnote 108 miliónov EUR. Podľa účtovnej uzávierky z konca roka 2006 DWAR v tomto roku vlastnil čisté aktíva vo výške 419 miliónov EUR.

(14)

Mecatim je pobočkou spoločnosti DWAR, ktorá vlastní 75 % jej akcií. Balík 20 % akcií Mecatimu je vo vlastníctve štátu prostredníctvom AVAS a zvyšok 5 % akcií predstavujú drobní súkromní akcionári. Táto pobočka sa nachádza v meste Temešvár. Jej hlavným predmetom činnosti je výroba náhradných súčiastok pre automobily a výroba automobilových motorov. Aj napriek týmto skutočnostiam podnik pozastavil svoju výrobu a v súčasnosti sa zaoberá iba predajom áut.

(15)	Automobile Craiova sa nachádza v regióne, ktorý môže požadovať pomoc v súlade s článkom 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES.

2.2. Proces privatizácie

(16)

Rumunská privatizačná agentúra AVAS oznámila v dňoch 19. a 21. mája 2007 predaj svojho účastníckeho balíka 72 %, ktorým disponovala v Automobile Craiova. Aj napriek tomu, že už predtým viaceré spoločnosti zaslali nezáväzný list o vyjadrení záujmu, iba dvaja možní investori, Ford Motor Company (ďalej len „Ford“) a General Motors (ďalej len „GM“), zakúpili „informačné memorandum“ (čiže celý prezentačný materiál firmy), čo im umožnilo prístup k informáciám uloženým v data roome a čo im napokon umožnilo predložiť konečnú záväznú ponuku.

(17)

Informačné memorandum obsahovalo určité podmienky týkajúce sa najmä minimálnej úrovne výroby, zamestnanosti a investícií. Podľa bodovacieho systému ponúkaná cena predstavovala iba 35 % z celkového počtu bodov, v rámci ktorého celkové investície predstavovali 25 %, dosiahnutie 60 % integrácie výroby v štvrtom roku predstavovalo iba 20 % a záväzok dosiahnuť stupeň výroby 200 000 áut vo štvrtom roku predstavoval taktiež iba 20 %. Ak by bol ponúkaný stupeň integrácie výroby pod 60 %, a/alebo ak by sa táto úroveň dosiahla až po štyroch rokoch, investor by získal za toto hodnotiace kritérium 0 bodov. To isté sa vzťahovalo aj na dosiahnutie úrovne výroby, ak by ponuka v tomto prípade bola nižšia ako 200 000 áut v štvrtom roku, a/alebo ak by bol treba dlhší časový interval na dosiahnutie tejto úrovne výroby, investor by taktiež získal 0 bodov.

(18)	Konečný termín na odovzdanie konečných ponúk bol 5. júl 2007. Ford ako jediná strana, ktorá odovzdala záväznú ponuku, sa stal víťazom verejnej súťaže. Víťaz pôvodne ponúkal kúpnu cenu vo výške 55 miliónov EUR, avšak po dodatočných rokovaniach zvýšil cenu na 57 miliónov EUR.

(19)

V rámci etapy rokovaní, ktorá nastala po predložení ponúk sa strany dohodli, že Ford ako kupujúci sa po príslušnej reorganizácii stane majiteľom výrobných aktív Automobile Craiova, DWAR a Mecatim, kým vedľajšie aktíva (vo všeobecnosti nehnuteľnosti a čisté likvidné prebytky) zostanú mimo, čiže vo vlastníctve štátu. Štát sa zároveň zaviazal vyvinúť maximálne úsilie na získanie zvyšku 28 % akcií od súkromných akcionárov s cieľom ich následného predaja spoločnosti Ford.

(20)	Kúpno-predajná zmluva bola podpísaná 12. septembra 2007.

3. DÔVODY NA ZAČATIE KONANIA A VYDANIA PRÍKAZU O POZASTAVENÍ OPATRENIA

(21)	Konanie vo veci formálneho zisťovania sa začalo z dôvodu, že existovali obavy, že proces privatizácie ovplyvnilo poskytnutie neoprávnenej štátnej pomoci.

(22)

Komisia mala predovšetkým pochybnosti o otvorenosti a transparentnosti samotnej verejnej súťaže a jej nediskriminačnom charaktere. Podľa dostupných údajov v danom čase, ktoré sa opierali najmä o články z tlače, Komisia mala dôvody predpokladať, že niektorí potenciálni investori boli znevýhodnení v začiatočnej fáze privatizácie a odradení od toho, aby predložili vlastnú ponuku.

(23)

Po druhé Komisia mala pochybnosti o tom, že podmienky, s ktorými bola privatizácia spojená neviedli k zníženiu predajnej ceny a tým k zvýhodneniu podniku, ktorý mal ísť do privatizácie Podľa údajov dostupných v čase začatia konania podmienil AVAS privatizáciu štyrmi podmienkami, ktoré viedli k zníženiu predajnej ceny a ktoré mohli odradiť ďalších prípadných záujemcov od predloženia privatizačných ponúk. Ponúkaná cena predstavovala iba 35 % z celkového počtu bodov.

(24)

Okrem toho sa Komisia pýtala, či rumunské orgány spojili privatizáciu aj so zárukami týkajúcimi sa zachovania pracovných miest. Podľa informačného memoranda mali potenciálni kupci predložiť podnikateľský plán zahŕňajúci záväzok, že udržia aktuálny počet zamestnancov. Takisto aj kúpno-predajná zmluva (ďalej len „KPZ“) pripojená k informačnému memorandu predvídala povinnosť dražiteľov udržať aktuálny počet zamestnancov počas nasledujúcich piatich rokov. V prípade, že by dražiteľ nedodržal túto podmienku, KPZ by de iure zanikla bez akýchkoľvek oznámení alebo iných formalít. A nakoniec, rumunské orgány ešte pred uverejnením oznámenia o privatizácii informovali potenciálnych kupcov o tom, že udržanie počtu pracovných miest predstavuje jeden z hlavných dôvodov privatizácie.

(25)

Napokon mala Komisia podozrenie, že prehodnotenie niektorých podmienok v rámci rokovaní, ktoré sa uskutočnili po verejnej súťaži, kupujúcu spoločnosť Ford zvýhodnilo. Podľa dostupných údajov v danom čase sa zdalo, že rumunský štát sa zaviazal, že prevezme reálne a možné pohľadávky voči Automobile Craiova vrátane colných pohľadávok v hodnote 800 miliónov EUR. Okrem toho, počas nasledujúcich rokovaní sa rumunská strana a Ford dohodli na reorganizácii podniku tak, aby sa hlavný predmet činnosti (výroba áut) oddelil od vedľajších aktív podniku, najmä od nehnuteľností. Následkom tejto reorganizácie by Ford kúpil a zaplatil iba za výrobnú činnosť a štát by zostal majiteľom pozemkov.

(26)	Keďže Rumunsko podpísalo zmluvu o privatizácii aj napriek viacnásobným výstrahám zo strany Komisie, Komisia zároveň vydala aj príkaz o pozastavení opatrenia.

4. PRIPOMIENKY RUMUNSKA

(27)

Rumunsko chce v prvom rade zdôrazniť skutočnosť, že išlo o otvorenú, transparentnú a nediskriminačnú verejnú súťaž bez akýchkoľvek stanovených podmienok. Prvý oznam týkajúci sa zámerov privatizovať DWAR, uverejnený 5. decembra 2006, ako aj oznam uverejnený 9. – 12. marca 2007 neobsahujú žiadne predkvalifikačné alebo selektívne kritériá ani záväzné podmienky, ktoré by dražitelia museli splniť. Takisto ani oznam o privatizácii uverejnený v období 18. – 21. mája 2007 neobsahoval žiadne osobitné podmienky, ale iba kritériá na vyhodnotenie ponúk, podľa ktorých sa mali udeľovať body zaslaným ponukám. Rumunsko okrem toho tvrdí, že zvýšenie zamestnanosti nepredstavovalo hodnotiace kritérium v procese dražby. Záverom, všetci potenciálni investori mali prístup k všetkým dostupným informáciám, keďže celý proces privatizácie bol transparentný a v dôsledku toho ani jeden potenciálny záujemca nebol odradený od predloženia svojej ponuky.

(28)

Po druhé, Rumunsko tvrdí, že ani informačné memorandum, ani projekt KPZ neobsahovali také záväzné podmienky, o ktorých by nebolo s potenciálnymi záujemcami možné rokovať. Rumunsko vysvetlilo, že AVAS mal pôvodný zámer privatizovať DWAR ako celok, ale počas procesu privatizácie sa agentúra rozhodla poskytnúť potenciálnym záujemcom možnosť predložiť ponuky výlučne na výrobné činnosti (teda s výnimkou nehnuteľností). Rumunsko zdôrazňuje skutočnosť, že všetci potenciálni záujemcovia od začiatku vedeli, že nehnuteľnosti nie sú súčasťou privatizačnej ponuky a že sa majú predať osobitne.

(29)

Po tretie, Rumunsko zdôrazňuje, že kritériá obsiahnuté v informačnom memorande nijako neovplyvňovali záujemcov, a to najmä preto, lebo medzi prípadných záujemcov patrili len podniky vyrábajúce automobily. Rumunsko okrem toho trvá na tom, že tieto kritériá neovplyvnili kúpnu cenu, ktorú ponúkol Ford, a to preto, lebo boli v súlade s podnikateľským plánom tejto spoločnosti. Podľa Rumunska úroveň výroby v objeme 200 000 áut ročne požadovaná AVAS v informačnom memorande, sa musí dosiahnuť z ekonomických dôvodov: je to dané veľkosťou a kapacitou automobilky, ktorá je zariadená tak, aby vyrábala malé modely áut, pričom výroba pod 200 000 vozidiel ročne by nebola rentabilná.

(30)

Po štvrté, Rumunsko argumentuje tým, že predajom svojej účasti v Automobile Craiova konalo ako podnikateľ v rámci trhového systému. Rumunsko poukazuje na to, že získaná cena predstavuje trhovú hodnotu a v tejto súvislosti uvádza tieto argumenty: DWAR získalo 51 % akcií v roku 2006 od bývalého materského podniku Daewoo Motors Ltd. za predajnú cenu 50 miliónov USD. Hodnota celkového balíka 100 % akcií v tom čase teda bola 78 miliónov EUR. Ford ponúkol 57 miliónov EUR za 72,4 % akcií Automobile Craiova, čo zodpovedá sume 78 miliónov EUR v prepočte na 100 % akcií. Taktiež, majúc na zreteli hodnotu jednej akcie obchodovateľnej na burze cenných papierov, hodnota všetkých akcií Automobile Craiova k 16. marcu 2007 bola okolo 59 miliónov EUR. Takže predajná cena 57 miliónov EUR, ktorú spoločnosť Ford zaplatila za 72 % akcií je vyššia, ako je trhová cena. Okrem toho po procese reštrukturalizácie AVAS zostane majiteľom vedľajších aktív. Napokon podľa hodnotenia DWAR (ktoré vypracoval nezávislý odborník – KPMG) po tom, ako materská spoločnosť ohlásila bankrot, podnik bol v roku 2004 ohodnotený na sumu od 18 do 81 miliónov USD, v závislosti od metódy hodnotenia.

(31)

Po piate – pokiaľ ide o údajné prevzatie zodpovednosti za dlhy – Rumunsko poskytlo podrobné informácie o mechanizme vysporiadania dlhov obsiahnutom v osobitnom zákone o privatizácii Automobile Craiova. Rumunsko tvrdí, že v súlade s bežnými podnikateľskými zvyklosťami AVAS preberá na seba uspokojenie len tých pohľadávok, ktoré sa nedajú predvídať a ktoré nie je možné vyčísliť. Rumunsko zdôrazňuje skutočnosť, že Automobile Craiova a DWAR nemajú podlžnosti voči štátu, s výnimkou tých, ktoré vyplývajú z prirodzeného priebehu činnosti podnikov. Takisto vďaka platbám vo výške 10 miliónov USD uskutočneným v roku 2006 na konto materskej spoločnosti (5) DWAR nemá žiadne podlžnosti voči bývalým pobočkám Daewoo.

(32)

Po šieste – pokiaľ ide o colné pohľadávky – Rumunsko vysvetlilo vznik colnej pohľadávky vo výške 800 miliónov EUR. V súlade so zákonom č. 71/1994 o prilákaní zahraničných investorov boli rumunské podniky oslobodené od colných poplatkov a od dane zo zisku, ak spĺňali štyri podmienky: potvrdený prísun zahraničného kapitálu vo výške minimálne 50 miliónov USD, minimálne vývozy v objeme 50 % výroby, stupeň integrácie výroby minimálne 60 % a základné imanie, ktoré v priebehu 14 rokov od dátumu kapitálového vstupu nesmelo klesnúť na takú úroveň, ktorá by znamenala priamu účasť zahraničného investora pod 50 miliónov USD.

(33)

Miestna colná správa vypočítala stupeň integrácie výroby podniku v roku 2005 a dospela k názoru, že požadovaný strop 60 % nebol dosiahnutý. V dôsledku toho prijala rozhodnutie o zrušení oslobodenia od colnej a daňovej povinnosti, ktorá dosahovala výšku 800 miliónov EUR. DWAR napadol toto rozhodnutie na Národnej colnej správe. Keďže súd prvého stupňa predmetné rozhodnutie o zrušení oslobodenia potvrdil, DWAR toto rozhodnutie opätovne napadol. Odvolací súd rozhodnutím z 27. júna 2007 rozhodnutie o zrušení oslobodenia od daní zrušil.

(34)	Záverom Rumunsko zdôrazňuje skutočnosť, že DWAR nemal žiadne výhody v podobe oslobodenia od povinných poplatkov.

(35)

Po siedme, rumunské orgány tvrdia, že udržanie aktuálneho počtu zamestnancov nepredstavovalo jednu z podmienok privatizácie, keďže nebolo hodnotiacim kritériom. Takisto aj návrh KPZ pripojený k informačnému memorandu mal iba odporúčací charakter, takže potenciálni kupujúci mohli pochopiť, že o jednotlivých ustanoveniach tejto zmluvy bolo možné rokovať v rámci bilaterálnych rokovaní. V dôsledku toho potenciálni záujemcovia, ktorí nemali v úmysle zachovať pôvodnú zamestnanosť, mohli predložiť svoju ponuku s iným druhom podnikateľského plánu.

(36)	A na záver, pokiaľ ide o dodatočné rokovania o ostatných zmluvných ustanoveniach, Rumunsko tvrdí, že boli súčasťou bežného rokovacieho procesu, ktorý sa uskutočnil ešte pred podpisom kúpno-predajnej zmluvy.

5. PRIPOMIENKY TRETÍCH STRÁN

(37)	Ford vstúpil ako zainteresovaná strana do konania, ktoré Komisia začala, listom z 23. novembra 2007.

(38)	Po prvé, Ford zdôrazňuje, že proces privatizácie bol otvorený, transparentný, nediskriminačný a bez stanovených podmienok. Obsah celej korešpondencie medzi Fordom a AVAS v rámci procesu privatizácie bol prístupný v data roome.

(39)

Po druhé, kritériá na vyhodnotenie ponúk nepredstavovali záväzné podmienky, ktoré mohli odradiť potenciálnych záujemcov. Naopak, Ford vyhlásil, že to pochopil tak, že tieto kritériá môžu byť predmetom rokovaní. Okrem toho kritériá na vyhodnotenie ponúk nemali žiaden vplyv na ponuku Fordu, keďže podnikateľský plán tohto podniku výrazne prekračoval požiadavky uvedené v informačnom memorande.

(40)

Po tretie, kúpna cena, ktorú Ford zaplatil AVAS, predstavuje trhovú hodnotu akcií, ktoré boli ponúkané na dražbe. Ford tvrdí, že mal úmysel zaplatiť maximálnu cenu vo výške 100 miliónov USD (71,4 miliónov EUR) za celý balík, čiže 100 % akcií, čo zodpovedalo sume 51,7 miliónov EUR za 72,4 % akcií (6). Aj bez prisudzovacích kritérií Ford nemal v úmysle ponúknuť vyššiu sumu, a to ani keby kritériá na vyhodnotenie ponúk neexistovali. Pôvodne Ford ponúkol kúpnu cenu vo výške 55 miliónov EUR, čo po rokovaniach s rumunskou stranou zvýšil na 57 miliónov EUR. Okrem toho Ford bol jediný záujemca, takže jeho ponuka predstavuje trhovú hodnotu.

(41)

Nakoniec Ford tvrdí, že štátne príspevky zahrnuté do KPZ sú bežnou podnikateľskou politikou v oblasti predaja podnikov a sú zlučiteľné s podmienkami trhu a nespôsobili zníženie predajnej ceny pod úroveň najvyššej možnej ponuky, ktorú ponúkal trh. Ford zdôrazňuje skutočnosť, že tieto príspevky sa týkajú výlučne iba rizík, ktoré nie sú bežnou súčasťou výrobného procesu a ktoré sú nepredvídateľné z hľadiska každého nového investora v čase preberania nejakého podniku. Ford prevzal všetky dlhy a záväzky podniku Automobile Craiova, vrátane DWAR, ktoré vznikli v priebehu normálneho procesu výroby a ktoré boli vyhodnotené a sprístupnené v data roome. Aj napriek tomu Ford nechcel prevziať možné riziká, ktoré nedokázal predvídať a vyčísliť na základe predbežných kontrol „due diligence“.

6. POSÚDENIE POMOCI

6.1. Splnenie podmienok na poskytnutie štátnej pomoci podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES

(42)

V článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES sa uvádza, že ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

6.1.1. Štátne zdroje a poskytnutie výhody

(43)

Podmienky pripojené k zmluve o privatizácii stanovila národná privatizačná agentúra AVAS. Stanovením takých podmienok, ktoré by mohli viesť k zníženiu predajnej ceny, tak ako sa uvádza ďalej, rumunský štát súhlasil s tým, že nezíska najvyššiu možnú cenu. Nižšia predajná cena za 72,4 % akcií je tak možná preto, lebo cenový rozdiel je zaplatený príjmami, ktorých sa štát zrieka. V dôsledku tohto sa opatrenia týkajú štátnych zdrojov.

(44)	Komisia zároveň berie na vedomie, že za činnosti národnej privatizačnej agentúry AVAS je zodpovedný štát. Rumunské orgány túto skutočnosť nespochybnili.

(45)	Opatrenie sa nepovažuje za formu pomoci, ak neposkytuje určité výhody (7). V tomto zmysle Komisia musí určiť, či uvedené opatrenia poskytujú nejaké výhody.

(46)

Podnik je zvýhodnený v tom prípade, ak od štátu získa hodnotu, niečo, čo by za normálnych podmienok trhového systému nezískal. V tomto smere treba predovšetkým zistiť, či štát konal ako podnikateľský subjekt v rámci trhového systému, alebo či vystupoval ako štátny orgán, ktorý predal uvedený podnik za podmienok, ktoré sú v rozpore s bežnými zvyklosťami trhového systému.

(47)	V súlade s článkom 86 ods. 1 Zmluvy o ES štátne podniky podliehajú pravidlám týkajúcim sa štátnej pomoci. V článku 295 Zmluvy o ES sa uvádza, že pravidlá Spoločenstva sú neutrálne, pokiaľ ide o súkromné a štátne vlastníctvo.

(48)

V súlade s ustálenou judikatúrou európskych súdnych orgánov (8) a s pravidlami a spôsobmi zavádzanými Komisiou v oblasti štátnej pomoci v privatizácii (9), keď jeden členský štát buď vlastní, alebo predáva podniky, alebo kupuje, či predáva akcie v podnikoch, nedostávame sa do stavu akéhokoľvek zvýhodňovania v prípade, že konanie členského štátu je v súlade s konaním investora v rámci trhového systému.

(49)

V dôsledku toho, keď sa privatizácia uskutočňuje predajom akcií na burze cenných papierov, sa všeobecne predpokladá, že prebieha za trhových podmienok a že nezahŕňa schému štátnej pomoci. Keď sa však privatizácia uskutočňuje priamym obchodným predajom, vzniká predpoklad, že to nezahŕňa žiadnu schému štátnej pomoci, iba ak sú splnené tieto podmienky: po prvé, podnik sa predáva prostredníctvom verejnej súťaže ktorá je v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže, otvorená pre všetkých uchádzačov, a transparentná a nediskriminačná; po druhé, nie je viazaná na žiadne podmienky, ktoré nie sú bežné pri podobných transakciách v súkromnom sektore a ktoré by mohli znížiť predajnú cenu; po tretie, podnik sa predá uchádzačovi, ktorý predloží najvýhodnejšiu finančnú ponuku; a po štvrté, súťažiaci musia mať dostatok času a vhodných informácií, aby mohli správne oceniť hodnotu aktív, pre ktoré sa zúčastňujú na verejnej súťaži (10). V opačnom prípade sa musia obchodné predaje preskúmať z hľadiska možnej štátnej pomoci, a práve preto musia byť notifikované.

(50)

V podobných prípadoch posudzovanie, či určitá transakcia týkajúca sa štátnych aktív znamená schému štátnej pomoci, všeobecne predpokladá potrebu preskúmať, či by sa podnikateľský subjekt správal rovnako v podobnej situácii v rámci trhového systému, teda či by predal uvedený podnik za tú istú cenu ako štát. Používajúc zásadu súkromného investora v rámci trhového systému, iné dôvody ako ekonomické, napríklad zdôvodnenia týkajúce sa priemyselnej politiky, zamestnanosti či regionálneho rozvoja, ktoré by pre súkromného podnikateľa na trhu neboli akceptovateľné, sa nemôžu zohľadniť ako dôvody, pre ktoré treba súhlasiť s nižšou predajnou cenou. Skôr naopak, naznačujú existenciu štátnej pomoci. Komisia túto zásadu opakovane vysvetlila (11) a súd ju opätovne potvrdil (12).

(51)

V zmysle uvedených skutočností, ak akákoľvek z uvedených podmienok nie je dodržaná, Komisia považuje za potrebné preskúmať proces privatizácie s cieľom zistiť, či zahŕňa schému štátnej pomoci, a musí sa preto notifikovať (13). Dodržiavanie týchto požiadaviek by bolo zárukou, že štát získa za akcie, ktoré predáva, najlepšiu cenu, respektíve trhovú cenu, a v konečnom dôsledku to znamená, že nešlo o schému štátnej pomoci.

(52)

Nanútením niektorých podmienok súťažiacim v rámci procesu privatizácie štát môže znížiť predajnú cenu podniku, čím sa pripraví o dodatočné príjmy. Niektoré podmienky môžu tiež odradiť potenciálnych investorov, ktorí majú záujem predložiť svoje ponuky, čím dochádza k narušeniu hospodárskej súťaže, a ani tá najvýhodnejšia finančná ponuka, ktorá bola predložená, nemusí predstavovať reálnu trhovú hodnotu (14).

(53)

Nanútením takýchto podmienok s vedomím, že štát nedostane najlepšiu možnú cenu za svoje akcie alebo aktíva, sa štát nespráva ako podnikateľský subjekt v rámci trhového systému, ktorý by sa naopak snažil dostať čo najvyššiu možnú cenu. Namiesto toho štát súhlasí s predajom svojho podniku za cenu, ktorá je nižšia ako trhová cena. Podnikateľský subjekt v rámci trhového systému by nemal ekonomický záujem na tom, aby vnucoval podobné podmienky (najmä udržanie úrovne zamestnanosti, podmienky, ktoré zemepisne zvýhodňujú príslušný región, alebo ktoré požadujú určitý stupeň investícií), ale predal by podnik záujemcovi, ktorý by ponúkol najvýhodnejšiu finančnú ponuku a ktorý by sám následne rozhodoval o budúcnosti podniku alebo zakúpených aktív (15).

(54)

To však neznamená, že v rámci procesu privatizácie všetky podmienky automaticky naznačujú schému štátnej pomoci. Po prvé, podmienky, ktoré sa za bežných okolností vyskytujú aj v obchodných transakciách medzi súkromnými osobami (určité štandardné formy prevzatia zodpovednosti za dlhy, dôkazy o solventnosti záujemcu alebo súlad s vnútroštátnymi právnymi predpismi o pracovných pomeroch), nepredstavujú žiadny problém. Po druhé, podmienky, ktoré sa zvyčajne nevyskytujú v rámci obchodných transakcií medzi súkromnými osobami vedú k existencii schém štátnej pomoci iba v takom rozsahu, v akom môžu mať vplyv na zníženie predajnej ceny a môžu poskytovať určité výhody. Skutočnosť, že takéto podmienky nepredstavujú štátnu pomoc, sa v jednotlivých prípadoch musí dokázať (16).

(55)

V tomto prípade sa verejná súťaž rumunských orgánov zamerala najmä na zachovanie istej úrovne výroby a miery zamestnanosti v Craiove. Rumunské orgány nepredložili dôkazy, ktoré by presvedčili, že tieto podmienky boli stanovené z dôvodov, ktoré by zohľadnil ktorýkoľvek podnikateľský subjekt v rámci trhového systému.

(56)

V prípade privatizácie Automobile Craiova národná agentúra pre privatizáciu stanovila štyri podmienky v podobe kritérií na vyhodnotenie ponúk: ponúkaná cena predstavovala 35 % z celkového počtu bodov, celkové investície predstavovali 25 %, dosiahnutie 60 % integrácie výroby v štvrtom roku predstavovalo 20 % a záväzok dosiahnuť stupeň výroby 200 000 áut vo štvrtom roku predstavoval taktiež 20 %. V prípade, že by potenciálny investor nesplnil posledné dve požiadavky, jeho ponuka pri príslušných hodnotiacich kritériách by získala 0 bodov. V dôsledku toho bolo prakticky nemožné, aby potenciálny investor, ktorý sledoval iné priemyselné využitie automobilky, vyhral verejnú súťaž len na základe svojej najvyššej ponuky, bez splnenia požiadaviek týkajúcich sa úrovne výroby (pri predpoklade, že úroveň investícií by bola rovnaká).

(57)

Pri predpoklade, že konkurenčný investor by mohol navrhnúť podobnú úroveň investícií, ale nemohol by dodržať podmienku týkajúcu sa úrovne výroby, musel by, aby vyhral verejnú súťaž, navrhnúť cenu o 230 % vyššiu, ako je cena, ktorú predložil Ford (17). Konkrétne, aby mohol potenciálny investor prevýšiť ponuku Fordu vo výške 57 miliónov EUR, musel by navrhnúť svoju cenu vo výške vyše 133 miliónov EUR (väčšiu o 76 miliónov EUR), aby tak vykompenzoval nesplnenie podmienky o úrovni výroby. Tak Ford, ako aj jeho potenciálni konkurenti museli zohľadniť podobné faktory, čo ovplyvnilo nielen ich rozhodovanie o predložení ponuky, ale aj navrhovanú cenu.

(58)

Komisia poznamenáva, že hoci formálne oznámenie o privatizácii Automobile Craiova neobsahovalo zmienku o podmienkach, keďže ich presné znenie bolo uvedené v dodatočnom informatívnom memorande, hlavné ciele rumunských orgánov v tejto lokalite – udržanie istej miery zamestnanosti a úrovne výroby automobilov – boli širokej verejnosti už dávno známe. Komisia má indície, že určití potenciálni investori, ktorí uvažovali o inom strategickom využití tohto podniku, boli už od počiatočných fáz odrádzaní od toho, aby sa vážne zúčastnili na verejnej súťaži.

(59)

V tomto kontexte treba zdôrazniť skutočnosť, že úroveň výroby 200 000 áut ročne predstavuje zdvojnásobenie aktuálnej kapacity, ktorá sa však v súčasnosti využíva iba do malej miery. Úroveň výroby, ktorá sa musí dosiahnuť, je podrobne spresnená tak, že s istotou povedie k výraznému nárastu prítomnosti na trhu. Komisia považuje túto situáciu za porovnateľnú s prípadom, keď ekonomické správanie podniku ovplyvňujú zásahy štátu alebo priame dotácie znižujúce náklady, inak hradené podnikom.

(60)

Pokiaľ ide o rozlišovanie medzi podmienkami a bodovacím systémom, ktoré rumunské orgány uviedli, Komisia neprikladá veľkú dôležitosť tomuto argumentu. Udeľovanie bodov za úroveň výroby a jej integrácie de facto predstavuje podmienenie privatizácie skutočnými podmienkami, čo podľa názoru Komisie znížilo predajnú cenu podniku. Komisia nemôže prijať argument, že konečná predajná cena odzrkadľuje trhovú hodnotu podniku. Aj v tomto smere má Komisia náznaky, že potenciálni kupujúci s odlišnou priemyselnou stratégiou alebo činnosťou, ktorí nemali zámer vyrábať 200 000 áut ročne a dosiahnuť 60 % stupeň integrácie výroby boli už od začiatku odrádzaní od toho, aby predložili svoje ponuky, pričom ich konkurenčná pozícia v rámci verejnej súťaže bola vážne ovplyvnená. Zdá sa, že takéto boli okolnosti, za ktorých rumunské orgány zvolili uvedený model bodovacieho systému. Nakoniec sa jeden záujemca s odlišnou priemyselnou stratégiou rozhodol, že nepredloží svoju ponuku, hoci sa predtým zúčastnil procesu verejnej súťaže.

(61)

Pokiaľ ide o negociačný charakter pripojených podmienok, Komisia nemôže súhlasiť s argumentmi Rumunska, podľa ktorých negociačný charakter podmienok bol známy všetkým potenciálnym investorom a dal sa ľahko odhadnúť z dokumentácie o predmetnej verejnej súťaži. Je síce pravda, že AVAS v odpovediach na otázky, ktoré zaslal Ford, potvrdila, že projekt KPZ mal iba usmerňujúci charakter a slúžil ako východiskový podklad pre ďalšie rokovania. Toto tvrdenie sa však týka iba zmluvných rokovaní, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predaja akcií prostredníctvom rokovaní, ktorých základom sú konečné, vylepšené a neodvolateľné ponuky, a všeobecne nepotvrdzuje existenciu možnosti dodatočného prejednania záväzných podmienok uvedených vo verejnom oznámení a najmä prvkov bodovacieho systému. Rumunsko neposkytlo žiaden dôkaz, podľa ktorého by prvky bodovacieho systému mohli byť predmetom rokovaní. Ak by tieto prvky mohli byť predmetom rokovania, bodovací systém by stratil akýkoľvek praktický význam.

(62)

Komisia nesúhlasí s argumentom uvedeným Rumunskom, podľa ktorého AVAS potvrdila, že môže zmeniť svoje stanovisko počas rokovaní. Táto odpoveď sa výhradne týkala iba otázky, ktorú Ford položil v súvislosti s požiadavkou, že kupca sa musí zriecť práva na ochranu a vrátenie vkladov od štátu v prípade úspešného uplatnenia nárokov tretích strán na aktíva spoločnosti Automobile Craiova. Komisia zastáva stanovisko, že na základe uvedeného vyjadrenia nie je možné dospieť k záveru, že možnosť prejednania platí všeobecne pre všetky podmienky.

(63)

Komisia nemôže súhlasiť s výpočtami uvedenými Rumunskom, ktoré mali dokázať, že cena zaplatená Fordom predstavuje trhovú hodnotu podniku Automobile Craiova. Po prvé, predajná cena, ktorú zaplatil Ford za 72 % akcií Automobile Craiova, vrátane DWAR a Mecatim, sa nemôže porovnávať s cenou, ktorú zaplatil DWAR v roku 2006 za 51 % vlastných akcií. Takisto treba zohľadniť aj všeobecný ekonomický kontext obdobia, v ktorom sa tento predaj uskutočnil: vtedy, keď bankrotujúca spoločnosť Daewoo Motors súhlasila s predajom 51 % svojich akcií v roku 2006, DWAR mala vysoké záväzky (nevyplatená colná pohľadávka, podlžnosti voči ostatným pobočkám Daewoo atď.).

(64)

Po druhé, porovnávanie medzi predajnou cenou a hodnotou akcií Automobile Craiova na burze cenných papierov v hodnote okolo 50 miliónov EUR nie je prijateľné. Toto porovnávanie nezohľadňuje skutočnosť, že pri kúpe väčšiny akcií ich hodnota je oveľa vyššia ako súčet za jednotlivo kupované akcie. Okrem toho, keďže iba malá časť akcií je prístupná na trhu, je možné, že cena kótovaná na burze cenných papierov neodzrkadľuje reálnu trhovú hodnotu podniku.

(65)	Na základe predchádzajúcich zistení Komisia dospela k záveru, že podmienky, s ktorými bola privatizácia Automobile Craiova spojená viedli k zníženiu predajnej ceny a odrádzali potenciálnych záujemcov od predloženia vlastných ponúk. Výsledkom bola skutočnosť, že štát sa vzdal príjmov z privatizácie.

(66)	Vzhľadom na uvedené zistenia Komisia dospela k záveru, že v tomto prípade ide o ekonomické zvýhodnenie, ktoré sa na sprivatizované hospodárske činnosti poskytlo s použitím štátnych zdrojov.

(67)

Pri začatí konania v súlade s článkom 88 ods. 2 Zmluvy o ES Komisia mala pochybnosti o transparentnom a nediskriminačnom charaktere verejnej súťaže a najmä o rovnakom prístupe všetkých potenciálnych zainteresovaných strán k informáciám o podniku, ktorý sa mal privatizovať, o kritériách na vyhodnotenie ponúk a o možnosti rokovať o niektorých zmluvných ustanoveniach s národnou privatizačnou agentúrou. Podľa údajov dostupných v tom čase mali rumunské orgány predbežné rokovania s niektorými výrobcami automobilov ešte pred oficiálnym uverejnením oznámenia o privatizácii.

(68)	Rumunsko tvrdí, že všetci potenciálni investori mali rovnaký prístup k informáciám bez toho, aby niektorí z nich boli zvýhodnení. Predbežné kontakty, ktoré sa z iniciatívy vlády konali s potenciálnymi záujemcami, neovplyvnili stratégiu a postup privatizácie.

(69)

Na základe údajov poskytnutých rumunskými orgánmi Komisia konštatuje, že rumunská strana viedla predbežné neformálne rokovania s viacerými možnými investormi, v rámci ktorých sa dotkli viacerých aspektov týkajúcich sa podniku, ktorý mal byť sprivatizovaný: absolútne vlastníctvo priemyselných aktív, dlhy a záväzky podniku ako aj rýchly privatizačný proces. Možno predpokladať, že štát vo svojej úlohe predajcu uskutoční takéto rokovania s cieľom získať predbežné informácie o takých otázkach, ako je dopyt na trhu, minimálna predajná cena a podobne. Komisia súhlasí s tým, že je možné považovať za bežné, že sa vláda zúčastňuje na podobných konzultáciách a predbežných rokovaniach s potenciálnymi investormi ešte pred uverejnením oznámenia o privatizácii, avšak len pokiaľ cieľom ani výsledkom takýchto rokovaní nie je stanovenie podmienok verejnej súťaže.

(70)

Po uverejnení oznámenia o privatizácii iba dvaja potenciálni záujemcovia, Ford a GM, kúpili informačné memorandum, čo im umožnilo prístup k údajom v data roome a viedlo nakoniec k predloženiu ich konečných záväzných ponúk. Je pravda, že po uverejnení oznámenia o privatizácii Ford a GM mali cez data room prístup k celej korešpondencii medzi AVAS na jednej strane a Ford a GM na strane druhej. Takže Komisia dospela k záveru, že v tejto etape privatizácie obaja potenciálni investori mali rovnaký prístup k informáciám.

(71)	Záverom je, že na základe údajov poskytnutých rumunskou stranou boli pochybnosti Komisie o otvorenom, transparentnom a nediskriminačnom charaktere verejnej súťaže na privatizáciu Automobile Craiova odstránené.

(72)

Pri začatí konania v súlade s článkom 88 ods. 2 Zmluvy o ES, Komisia vyjadrila pochybnosti, či AVAS mohla odpustiť podniku platbu niektorých dlhov v rámci procesu privatizácie (najmä colného dlhu vo výške 800 miliónov EUR) a či by mohla poskytnúť záruky, pokiaľ ide o splatenie dlhov voči ostatným pobočkám Daewoo.

(73)

Pokiaľ ide o colný dlh, Rumunsko poskytlo dôveryhodné informácie, ktoré dokazujú, že tento dlh bol príslušným štátnym orgánom vyhlásený za bezdôvodný: pohľadávka vznikla na základe nesprávneho výkladu a nesprávnej aplikácie vnútroštátnej legislatívy. V konečnom dôsledku táto pohľadávka bola zrušená. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora, musia vnútroštátne súdne orgány v plnom rozsahu implementovať ustanovenia právnych predpisov Spoločenstva týkajúce sa štátnej pomoci. Vnútroštátne súdne orgány okrem toho môžu v prípade potreby odmietnuť uplatnenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ak sú v rozpore s právnymi predpismi Spoločenstva (18). Komisia preskúmala dôvody na zrušenie colného dlhu súdnym rozhodnutím a dospela k názoru, že to neviedlo k poskytnutiu novej pomoci.

(74)	Pokiaľ ide o bežné záväzky, ktoré vyplývali z bežného výkonu podnikateľskej činnosti, Rumunsko uviedlo argumenty, že tie neprevezme agentúra AVAS, ale uhradí spoločnosť DWAR.

(75)

Pokiaľ ide o záruky poskytnuté agentúrou AVAS za náhodné pohľadávky, rumunské orgány vysvetlili, že štátna záruka sa týka výlučne neznámych pohľadávok vyplývajúcich z činnosti DWAR v minulosti, ktoré by ani jeden investor nemohol ohodnotiť a vyčísliť v rámci predbežného prieskumu („due diligence“). Okrem toho, Rumunsko tvrdí, že prevzatie takýchto pohľadávok je bežnou súčasťou súčasných podnikateľských zvyklostí v rámci obyčajných zmluvných rokovaní.

(76)	Záverom je, že pochybnosti, ktoré Komisia v súvislosti s možným odpustením platieb dlhov vyjadrila na začiatku konania boli odstránené.

(77)

Komisia mala pri začatí konania v súlade s článkom 88 ods. 2 Zmluvy o ES obavy, či AVAS neurobí nejaké zmeny, pokiaľ ide o podmienky verejnej súťaže v etape rokovaní, a to tak, že by to zvýhodnilo podnikateľský plán spoločnosti Ford. Rumunsko poukázalo, že zmeny, ktoré nastali pri niektorých zmluvných ustanoveniach počas etapy rokovaní, sú bežnou súčasťou moderných podnikateľských zvyklostí a boli to autorizované zmeny v rámci zvolenej privatizačnej stratégie pre tento podnik (a to rokovanie založené na konečných ponukách, vylepšených a neodvolateľných). Rumunsko takisto zdôraznilo skutočnosť, že v ponuke Fordu bol predpokladaný nákup výrobnej jednotky (dnes DWAR); Ford však pre zmenu ponúkal balík, ktorý obsahoval predajnú cenu vo výške 57 miliónov EUR plus vedľajšie aktíva, ktoré mali zostať vo vlastníctve štátu.

(78)

Počas etapy rokovaní sa AVAS a Ford dohodli na procese reštrukturalizácie podniku, čo bolo takisto uvedené aj v KPZ. Podľa tejto reštrukturalizácie Automobile Craiova a Mecatim urobia fúziu v rámci DWAR. Hlavné aktíva (priemyselné aktíva) všetkých troch podnikov zostanú vo vlastníctve DWAR. Zvyšok vedľajších aktív (najmä nehnuteľnosti) prejdú osobitne do novovytvoreného podniku (Newco). Čisté prebytky likvidity, ktorými disponuje DWAR, sa takisto stanú vlastníctvom Newco. AVAS sa okrem toho zaviazala, že vynaloží všetko úsilie, aby kúpila zvyšok akcií nového podniku DWAR (hlavné aktíva) od minoritných akcionárov a potom ich následne predala spoločnosti Ford.

(79)	Argumenty uvedené rumunskou stranou odstránili pochybnosti Komisie ohľadom etapy rokovaní.

6.1.2. Selektívnosť

(80)	Opatrenie je selektívne lebo favorizuje iba Automobile Craiova, vrátane výrobcu automobilov DWAR.

6.1.3. Narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod medzi členskými štátmi

(81)	Automobile Craiova je podnik, ktorý vyrába autá a náhradné súčiastky, a DWAR je podnik vyrábajúci autá, pričom tieto výrobky sa vo veľkom predávajú v Európskej únii. V dôsledku toho uvedené opatrenie hrozí narušením hospodárskej súťaže a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

6.1.4. Záver

(82)

Komisia so zreteľom na uvedené dôvody dospela k záveru, že pripojenie uvedených podmienok znamená štátnu pomoc, pretože tieto podmienky viedli k zníženiu predajnej ceny za 72,4 % akcií Automobile Craiova a predstavujú výhodu pre privatizovaný hospodársky subjekt. Toto rozhodnutie sa vzťahuje výlučne na predaj 72,4 % akcií zo strany AVAS spoločnosti Ford a neprejudikuje akékoľvek budúce posudzovanie prípadného predaja zvyšných 27,6 % akcií.

(83)	Komisia konštatuje, že hospodárska činnosť využíva poskytnutú výhodu a je príjemcom štátnej pomoci.

6.2. Vyčíslenie štátnej pomoci

(84)	Výška poskytnutej štátnej pomoci je rozdielom medzi trhovou hodnotou podniku (najvyššia možná cena, ktorú by AVAS získala za predaj 72,4 % akcií Automobile Craiova, ak by nestanovila príslušné podmienky) a skutočne zaplatenou cenou. Tento rozdiel išiel na úkor štátu.

(85)

Samozrejme, je veľmi ťažké odhadnúť cenu, ktorá by bola vzišla na základe otvorenej, transparentnej, nediskriminačnej verejnej súťaže bez podmienok. Najlepším riešením by bolo zrušiť výsledok verejnej súťaže a prípravu nového procesu privatizácie bez pripojených podmienok, čo by bolo zárukou neposkytnutia akejkoľvek schémy štátnej pomoci. Toto riešenie sa navrhlo rumunským orgánom, bolo však nimi odmietnuté.

(86)

Na účely posúdenia rozsahu štátnej pomoci, ktorá bola poskytnutá sprivatizovaným hospodárskym činnostiam prostredníctvom privatizácie je potrebné posúdiť trhovú hodnotu podniku. Na základe diskusií s rumunskými orgánmi a spoločnosťou Ford a zohľadniac špecifické okolnosti prípadu, Komisia uvažuje, že v tomto prípade treba vykonať analýzu trhovej hodnoty na základe čistej hodnoty aktív predaného podniku.

(87)

Analýza účtovnej hodnoty podniku v čase verejnej súťaže na základe údajov z účtovnej uzávierky z 31. marca 2007 (t. j. najnovších údajov, ktoré mali potenciálni záujemcovia k dispozícii na to, aby stanovili svoju ponuku) ukazuje, že celková hodnota aktív podniku, z ktorých sa odpočítajú celkové pohľadávky, bola – 465 miliónov EUR. Táto hodnota nezahŕňa nehnuteľnosti, ktoré spoločnosť Ford nakoniec nekúpila. Okrem toho, ako už bolo uvedené, v KPZ sa obidve strany dohodli, že po predaji bude nasledovať proces reštrukturalizácie podniku. Po prvé, Ford nemal predovšetkým nadobudnúť hodnotné vedľajšie aktíva, ktoré sa mali vyčleniť a zostať vo vlastníctve AVAS. Po druhé, AVAS si mal nechať čisté prebytky likvidity v hodnote 310 miliónov RON (približne 92 miliónov EUR) spolu s príslušnými záväzkami podniku (odhadovalo sa, že tieto likvidné prostriedky budú postačovať na úhradu týchto záväzkov). V účtovnej uzávierke z marca 2007 boli aj rezervy pre eventualitu vrátenia colného dlhu [opísaného v odôvodneniach (25) a (73)], ktoré výrazne znižovali čistú hodnotu aktív podniku; po príslušnom súdnom rozhodnutí táto pohľadávka zanikla a rezervy mohli byť uvoľnené.

(88)

Rumunské orgány okrem týchto prvkov uviedli argumenty v prospech vykonania určitých úprav hodnôt z účtovnej uzávierky tak, aby tá čo najprimeranejšie odzrkadľovala reálnu hodnotu aktív. Príslušným spôsobom sa upravila najmä hodnota pozemkov a budov, strojov a zariadení, ostatného vybavenia a zásob tak, aby odzrkadľovala ich reálnu trhovú hodnotu.

(89)

Ak zoberieme do úvahy všetky tieto faktory, čiže ak odpočítame čisté likvidné prebytky, nezohľadníme colný dlh a rezervy, a aplikujeme uvedené úpravy, dostaneme čistú hodnotu aktív celého podniku DWAR (100 %) vo výške 115 923 000 EUR, takže čistá hodnota aktív za 72,4 % akcií DWAR je 83 928 000 EUR.

(90)	Rozdiel medzi takto stanovenou čistou hodnotou aktív a cenou, ktorú spoločnosť Ford skutočne zaplatila (57 miliónov EUR), je 26 928 000 EUR. Záverom je, že hodnota štátnej pomoci je 26 928 000 EUR.

6.3. Hodnotenie štátnej pomoci ako neoprávnenej pomoci

(91)	V súlade s článkom 1 písm. f) nariadenia Rady č. 659/1999 „neoprávnená pomoc“ znamená novú formu štátnej pomoci poskytnutej v rozpore s článkom 88 ods. 3 Zmluvy o ES.

(92)	Rumunské orgány neinformovali o tomto opatrení pred jeho implementáciou a zaviedli ho, vedome porušujúc podmienky uvedené v článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES. Opatrenie teda znamená neoprávnenú pomoc.

6.4. Zlučiteľnosť neoprávnenej schémy pomoci

(93)	Keďže sa v súlade s článkom 87 ods. 1 Zmluvy o ES zistilo, že ide o opatrenie, ktoré predstavuje neoprávnenú pomoc, je potrebné zistiť, či toto opatrenie mohlo byť zlučiteľné so spoločným trhom.

(94)

Výnimky uvedené v článku 87 ods. 2 Zmluvy o ES sa v tomto prípade neuplatňujú, keďže miera štátnej pomoci nemá ani sociálny rozmer, ani nie je poskytnutá individuálnym spotrebiteľom. Okrem toho, toto opatrenie nie je kompenzačné v prípade škôd spôsobených prírodnými živlami alebo ďalšími mimoriadnymi javmi a nie je poskytnuté na rozvoj určitých regiónov Spolkovej republiky Nemecko postihnutých rozdelením Nemecka.

(95)

Neuplatňujú sa ani výnimky uvedené v článku 87 ods. 3 písm. b) a d) Zmluvy o ES, ktoré sa týkajú pomoci určenej na podporu významného projektu spoločného európskeho významu alebo na nápravu ťažkých ekonomických otrasov niektorého z členských štátov, ako aj pomoci určenej na podporu kultúrnych hodnôt a kultúrneho dedičstva.

(96)	Z tohto dôvodu zostáva preskúmať uplatnenie výnimiek uvedených v článku 87 ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy o ES a v relevantných usmerneniach Spoločenstva.

(97)	Komisia nemá žiadnu informáciu, podľa ktorej by sa štátna pomoc mohla považovať za zlučiteľnú so Zmluvou o ES na základe usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach (19).

(98)

V súlade s týmito usmerneniami podnik, ktorý prijíma pomoc na reštrukturalizáciu, musí byť v ohrození, čiže už nie je schopný z vlastných zdrojov alebo prostriedkov, ktoré môže získať od vlastníka/akcionárov alebo od svojich veriteľov zastaviť jasné straty, ktoré ho bez vonkajšieho zásahu štátnych orgánov v krátkodobom alebo strednodobom výhľade privedú k bankrotu. Je pravda, že DWAR v roku 2006 zaznamenal straty vo výške 350 miliónov EUR a mal pohľadávky vo výške 88 miliónov EUR. Aj napriek tomu podnik mal aktíva v hodnote 419 miliónov EUR (najmä nehnuteľnosti). Okrem toho, po privatizácii a predaji spoločnosti Ford, DWAR by mal byť súčasťou väčšej skupiny podnikov a v zmysle usmernení je vysoko pravdepodobné, že sa stane príjemcom finančnej pomoci, aby mohol prekonať existujúce ťažkosti. Záverom, DWAR sa nepovažuje za podnik v ťažkostiach v súlade s usmerneniami na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov.

(99)

Poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu je takisto podmienené existenciou dobre zostaveného plánu reštrukturalizácie, ktorý by mal trvať čo najkratšie a ktorý by mal na základe realistických odhadov o budúcom fungovaní zabezpečiť dlhodobú životnosť podniku. Rumunsko neposkytlo takýto plán reštrukturalizácie.

(100)

Okrem toho sa treba vyvarovať nadmiernym prejavom konkurencie. Tie sa všeobecne prejavujú v podobe limitovanej prítomnosti podniku na trhu alebo trhoch na konci obdobia reštrukturalizácie (kompenzačné opatrenia). Pokiaľ ide o Automobile Craiova, podmienky procesu privatizácie zabezpečujú významný nárast výrobnej kapacity, čo znamená zvýšenú prítomnosť na relevantných trhoch.

(101)

Napriek pochybnostiam, ktoré Komisia vyjadrila pri začatí oficiálneho konania vo veci formálneho zisťovania, Rumunsko nepreukázalo, že podmienky usmernenia boli splnené. Komisia dospela k názoru, že podmienky uvedené v usmerneniach neboli splnené.

(102)

Komisia poznamenáva, že Automobile Craiova je podľa článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES sa nachádza v podporovanom regióne, ktorý môže byť príjemcom regionálnej pomoci. Aj napriek tomu Rumunsko neposkytlo žiadne informácie, ktoré by dokázali existenciu podmienok na udelenie regionálnej pomoci tak, ako sa to upresňuje v usmerneniach o regionálnej štátnej pomoci.

(103)

Komisia poznamenáva, že pripojené podmienky sa naozaj týkali plánovaných investícií a udržania miery zamestnanosti, ktoré by sa mohli porovnať s cieľmi regionálnej pomoci. Ale aj napriek tomu treba uviesť skutočnosť, že nízka cena, ktorú získala spoločnosť Ford, nebola podmienená dodržiavaním pravidiel uvedených v usmerneniach o poskytnutí regionálnej štátnej pomoci, ako je udržanie projektu v regióne na isté časové obdobie, kontrola voliteľných nákladov alebo normy týkajúce sa kumulácie pomoci, transparentnosti a dohľadu.

(104)

Komisia okrem toho zistila, že Rumunsko osobitne oznámilo regionálnu pomoc (20). Táto pomoc bude posúdená v samostatnom rozhodnutí.

(105)

Komisia okrem toho zistila, že schéma štátnej pomoci nie je zlučiteľná ani na základe iných usmernení alebo rámcových stratégií Spoločenstva. Aspoň rumunské orgány sa neodvolali na podobné ustanovenia.

(106)

Komisia so zreteľom na uvedené dôvody dospela k názoru, že schéma štátnej pomoci nie je zlučiteľná so spoločným trhom.

7. VYMÁHANIE POMOCI

(107)

Podľa článku 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999, kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch neoprávnenej pomoci, Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia, aby príjemca pomoc vrátil.

(108)

Vymáhať možno len nezlučiteľnú pomoc. Komisia stanovila, že pomoc vo výške 26 928 000 EUR bola poskytnutá neoprávnene. Takáto schéma pomoci nie je zlučiteľná podľa pravidiel o štátnej pomoci alebo existujúcich schém pomoci a príjemca ju musí vrátiť.

(109)

Komisia dospela k názoru, že príjemca štátnej pomoci je ekonomický subjekt, ktorý bol sprivatizovaný – hlavné priemyselné aktivity Automobile Craiova a DWAR alebo akýkoľvek iný subjekt, ktorý ho nahradí. Komisia zistila, že v súlade s ustanoveniami kúpno-predajnej zmluvy po ukončení procesu reštrukturalizácie tento ekonomický subjekt bude výhradným vlastníkom hlavných priemyselných aktív, ktoré boli predmetom pripojených podmienok a nebude vlastniť vedľajšie aktíva.

(110)

Na základe špecifických vypovedacích klauzúl uvedených v kúpno-predajnej zmluve, ako aj príkazu o pozastavení opatrenia vydanom Komisiou, kúpno-predajná zmluva medzi agentúrou AVAS a spoločnosťou Ford zatiaľ nenadobudla platnosť. Komisia dospela k názoru, že štátna pomoc nebola poskytnutá príjemcovi, čo je dôvod, pre ktorý netreba platiť žiadne úroky z vymáhania.

(111)

Komisia konštatuje, že čisté prebytky likvidity automobilky Automobile Craiova a DWAR (ako aj iné vedľajšie aktíva) nie sú súčasťou transakcie medzi AVAS a Ford, čiže Fordom ich neprevzal. Preto pri výpočte čistej hodnoty aktív podniku s cieľom vyčíslenia pomoci Komisia nezohľadnila tieto prebytkové likvidné položky. Záverom, na základe tohto rozhodnutia štátna pomoc sa nebude vymáhať z týchto čistých prebytkových položiek. Aj preto Komisia požaduje, aby bola stále informovaná o priebehu reštrukturalizácie podniku, a najmä, aby dostávala údaje o stave čistých prebytkoch likvidity v dátume podpísania KPZ a v dátume splatenia štátnej pomoci, ako aj informácie o akýchkoľvek rozdieloch, ktoré by vznikli medzi obidvoma týmito dátumami,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Štátna pomoc, ktorú Rumunsko poskytlo v rámci procesu privatizácie Automobile Craiova vo výške 26 928 000 EUR, nie je zlučiteľná so spoločným trhom.

Článok 2

1. Rumunsko prijme všetky potrebné opatrenia, aby vymohlo od príjemcu nezlučiteľnú pomoc poskytnutú v rámci schémy uvedenej v článku 1.

2. Do súm, ktoré sa majú vymôcť, patria aj úroky, a to za obdobie od dátumu, kedy pomoc bola k dispozícii príjemcovi až do dátumu jej skutočného vrátenia.

3. Úrok sa vypočíta ako zložitý úrok v súlade s kapitolou V nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004.

4. Vymáhanie sa uskutoční bezodkladne a v súlade s postupmi uvedenými vo vnútroštátnych právnych predpisoch, za predpokladu, že umožňujú bezodkladné a účinné vykonanie tohto rozhodnutia.

Článok 3

1. Vymáhanie pomoci poskytnutej v rámci schémy uvedenej v článku 1 bude bezodkladné a účinné.

2. Rumunsko zabezpečí, aby sa toto rozhodnutie vykonalo do štyroch mesiacov od dátumu oznámenia tohto rozhodnutia.

Článok 4

1. Rumunsko do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia predloží Komisii tieto informácie:

a)	celkovú sumu, ktorá má príjemca vrátiť;

b)	podrobný opis opatrení, ktoré sa už prijali a ktoré sa plánujú prijať na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím;

c)	dokumenty preukazujúce, že príjemca dostal príkaz na vrátenie pomoci;

d)	dokumenty preukazujúce, že pomoc bola vrátená;

e)	dokumenty preukazujúce, že pomoc nebola vrátená z vedľajších priemyselných aktív, ktoré majú byť prevedené na novovytvorený podnik kontrolovaný agentúrou AVAS a minoritnými akcionármi (najmä čisté likvidné prebytky a nehnuteľnosti) tak, ako sa stanovilo v kúpno-predajnej zmluve;

f)	podrobný opis implementácie procesu reštrukturalizácie podniku podľa kúpno-predajnej zmluvy.

2. Rumunsko bude pravidelne a až do ukončenia vymáhania pomoci poskytnutej v rámci schémy uvedenej v článku 1 informovať Komisiu o pokroku, ktorý dosiahlo, pokiaľ ide o vnútroštátne opatrenia prijaté na účely implementácie tohto rozhodnutia. Rumunsko na základe jednoduchej žiadosti Komisie bezodkladne predloží informácie o opatreniach, ktoré už prijalo a ktoré plánuje prijať na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím. Poskytne tiež podrobné informácie o sumách pomoci a úrokoch z vymáhania, ktoré príjemca už vrátil.

Článok 5

Toto rozhodnutie je určené Rumunsku.

V Bruseli 27. februára 2008

Za Komisiu

Neelie KROES

členka Komisie

(1) Ú. v. EÚ C 248, 23.10.2007, s. 25.

(2) [Chyba. Text by mal znieť: „a jej pobočky Daewoo România“.]

(3) Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1).

(4) Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(5) V roku 2006 DWAR získal 51 % akcií Daewoo Motors Ltd. za kúpnu cenu 50 miliónov USD a sumu na vysporiadanie vo výške 10 miliónov USD určenú na akékoľvek zvyšné záväzky voči iným pobočkám Daewoo.

(6) Podľa výmenného kurzu 1 EUR = 1,4 USD.

(7) Pozri vec T-471/93 Tiercé Ladbroke/Komisia, body 54 a 56 – 63.

(8) Pozri napr. vec T-296/97 Alitalia, veci T-228/99 a T-233/99 WestLB/Komisia, vec T-366/00 Scott SA veci C-328/99 a C-399/00 Italia a SIM 2 Multimedia/Komisia, vec T-358/94 Air France/Komisia.

(9) Správa č. XXIII týkajúca sa politiky v oblasti hospodárskej súťaže, 1993, s. 255. Rovnaký balík pravidiel môžeme nájsť aj v špecifickom kontexte leteckého priemyslu pri „uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o ES a článku 61 Dohody o EHP týkajúcich sa štátnej pomoci v leteckom priemysle“ (Ú. v. ES C 350, 10.12.1994, s. 5), kde sa poukazuje na to, že: „Pomoc je vylúčená, […] ak sú v čase privatizácie splnené tieto podmienky: predaj sa uskutočňuje prostredníctvom verejnej súťaže bez stanovených podmienok […]. Na druhej strane nasledovné druhy predajov spadajú pod požiadavky o predoznámenie uvedené v článku 93 ods. 3 Zmluvy o ES, pretože existuje prezumpcia, že môžu profitovať zo štátnej pomoci: […] – všetky uskutočnené predaje za podmienok, ktoré by neboli akceptovateľné pre obchod medzi podnikateľskými subjektmi v rámci trhového systému.“

(10) Body 402 a nasledovné z XXIII. správy týkajúcej sa politiky v oblasti hospodárskej súťaže (1993). Pozri aj bod 248 z XXI. správy týkajúcej sa politiky v oblasti hospodárskej súťaže (1991): „V prípade, že akcie sa predajú záujemcovi, ktorý predloží najvýhodnejšiu finančnú ponuku v rámci otvorenej verejnej súťaže bez stanovených podmienok, nejde o štátnu pomoc. Ak sú akcie predané za iných podmienok, môže ísť o schému štátnej pomoci.“

(11) Pozri napr. rozhodnutie Komisie z 3. mája 2000, TASQ, v ktorom Komisia spresnila, že „francúzske orgány okrem toho poukázali, že oznámenie o verejnej súťaži bolo transparentné a bez podmienok […]. Najmä dokumenty zaslané Komisii dokazujú, že predaj TASQ nebol podmienený napríklad zachovaním počtu pracovných miest, sídla alebo pokračovaním výroby.“ To viedlo Komisiu k záverom, že v tomto procese privatizácie nešlo o schému štátnej pomoci.

(12) Pozri napr. veci T-228/99 a T-233/99 WestLB/Komisia, vec T-366/00 Scott SA, veci C-328/99 a C-399/00 Italia a SIM 2 Multimedia/Komisia, vec T-358/94 Air France/Komisia. Vo veci T-296/97 Alitalia Súdny dvor vyhlásil, že „treba zdôrazniť skutočnosť, že konanie súkromného investora v rámci trhového systému je podmienené perspektívou ziskovosti. Opatrenie bolo motivované snahou zachovať pracovné miesta, čo bolo vlastne dôležitejšie ako všetko ostatné, ako dôvody spojené so životaschopnosťou a prežitím dražiteľa, ako perspektíva ziskovosti.“

(13) Pozri správu č. 23 týkajúcu sa politiky v oblasti hospodárskej súťaže, 1993, s. 255.

(14) Vo viacerých rozhodnutiach Komisie neprítomnosť podmienok, najmä však nepodmienený charakter verejnej súťaže bol hlavný argument, ktorý viedol Komisiu k záveru, že nešlo o schému štátnej pomoci v procesoch privatizácie. Pozri napr. rozhodnutie Komisie z 15. februára 2000Dessauer Geräteindustrie (Ú. v. ES L 1, 4.1.2001, s. 10), rozhodnutie Komisie z 13. decembra 2000SKET Walwerkstechnik (Ú. v. ES L 301, 17.11.2001, s. 37), rozhodnutie Komisie z 30. januára 2002Gothaer Fahrzeugtechnik (Ú. v. ES L 314, 18.11.2002, s. 62), v ktorom Komisia vysvetlila: „Aby sa v rámci transakcie vylúčila akákoľvek forma štátnej pomoci, BvS malo požadovať cenu zhodnú s trhovou hodnotou podniku. Preto Komisia preveruje, či postup pri predaji bol najvýhodnejší na určenie trhovej hodnoty. […] Predajná cena je trhová cena, ak sa predaj zabezpečí postupom otvorenej verejnej súťaže bez stanovených podmienok, a aktíva sú predané tomu dražiteľovi, ktorý ponúkol najvýhodnejšiu finančnú ponuku alebo jedinému záujemcovi.“

(15) Pozri napr. rozhodnutie Komisie 97/81/ES z 30. júla 1996 týkajúce sa Head Tyrolia Mares, kde Komisia tvrdí, že: „Pri rozhodnutiach o odpredaji sa investor, ktorý sa riadi zásadami trhu neusiluje o zabezpečenie určitého stupňa zamestnanosti bez toho, aby ho k tomu neviedli konkrétne hospodárske dôvody. Bez takejto podmienky by potenciálny záujemca získal väčšiu podnikateľskú voľnosť a hodnota HTM by sa zvýšila, čo by mohlo viesť k zvýšeniu predajnej ceny alebo zníženiu financovania zo strany AT.“; rozhodnutie Komisie 2000/628/ES z 11. apríla 2000 týkajúce sa pomoci poskytnutej Talianskom podniku Centrale del Latte di Roma, v ktorom Komisia upresňuje kritériá, podľa ktorých privatizácia štátneho podniku nezahŕňa štátnu pomoc (pozri odôvodnenia 32 a ďalšie, najmä odôvodnenie 36): „Komisia dospela k názoru, že trhovú hodnotu podniku by predstavovala cena, ktorú by bol zaplatil súkromný investor, ak by predaj nebol podmienený záväzkami, najmä záväzkom zachovať istý počet pracovných miest a záväzkom zásobovať podnik surovinami od domácich výrobcov.“

(16) Podobná analýza sa vykonala napr. v rozhodnutí Komisie z 20. júna 2001GSG a viedla Komisiu k záverom, že nešlo o schému štátnej pomoci ani v prípade nezvyčajných podmienok, keďže tie – ako sa zistilo – nemohli znížiť predajnú cenu.

(17) V uvedených výpočtoch Komisia predpokladala, že vplyv podmienky týkajúcej sa stupňa integrácie výroby sa môže ignorovať. Ako správne uviedol Ford a v súlade s praxou Komisie táto požiadavka narúša pravidlá vnútorného trhu z hľadiska voľného pohybu tovarov. Majúc na zreteli túto skutočnosť, Ford sa zaviazal realizovať 60 % stupeň integrácie výroby v lehote prvých štyroch rokov po privatizácii „pri zachovaní súladu s právnymi predpismi EÚ“. Keďže Ford zdôraznil túto skutočnosť vo svojej korešpondencii s AVAS, ku ktorej mal prístup aj GM, predpokladá sa, že aj GM pochopil, že táto požiadavka mohla byť prijatá iba podmienečne bez toho, aby to prakticky ovplyvnilo jeho ponuku. Ak by sa však v rámci ceny malo kompenzovať aj nedodržanie tohto kritéria, cenový rozdiel by bol ešte vyšší ako už uvedený rozdiel.

(18) Pozri napríklad vec C-119/05 Taliansko/Lucchini.

(19) Ú. v. EÚ C 244, 1.10.2004, s. 2.

(20) Štátna pomoc č. 767/07, Veľký investičný projekt – Rumunsko – Ford Craiova.

PRÍLOHA

Informácie o implementácii rozhodnutia Komisie č. C 46/07 (ex NN 59/07) Rumunska Automobile Craiova

Informácie o výške poskytnutej pomoci, o sumách, ktoré je potrebné vrátiť, a o sumách, ktoré už boli vrátené

Totožnosť príjemcu	Celková výška pomoci poskytnutej v rámci schémy (1)	Celková výška neoprávnene poskytnutej pomoci (1) (Istina)	Celková suma, ktorá už bola vrátená (1)
Totožnosť príjemcu	Celková výška pomoci poskytnutej v rámci schémy (1)	Celková výška neoprávnene poskytnutej pomoci (1) (Istina)	Istina	Úrok z vymáhania

(1)

(°)	V miliónoch národnej meny.

6.9.2008

Úradný vestník Európskej únie

L 239/26

ROZHODNUTIE KOMISIE

zo 16. apríla 2008

o opatrení C 29/07 (ex N 310/06), ktoré Maďarsko plánuje zaviesť vo forme záruk na krátkodobé vývozné úvery pre MSP s obmedzeným obratom vývozu

[oznámené pod číslom K(2008) 1332]

(Iba maďarské znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

(2008/718/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 88 ods. 2 prvý pododsek,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (1), a so zreteľom na ich pripomienky,

keďže:

1. KONANIE

(1)	Elektronickou notifikáciou zo 17. mája 2006 maďarské orgány oznámili Komisii uvedené opatrenie (ďalej len „opatrenie“) v zmysle článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES. Oznámenie bolo doplnené listom z 21. júna 2006, ktorý Komisia zaevidovala 22. júna 2006.

(2)	Listami z 1. augusta 2006, 30. októbra 2006 a 30. apríla 2007 si Komisia vyžiadala doplňujúce informácie, ktoré Maďarsko poskytlo listami z 12. septembra 2006, 21. marca 2007 a 30. mája 2007, ktoré v Komisii zaevidovali v tie isté dni.

(3)	Listom z 18. júla 2007 (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) Komisia informovala Maďarsko, že sa rozhodla začať konanie podľa ustanovení článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES vo veci uvedeného opatrenia.

(4)	Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky týkajúce sa poskytnutia pomoci.

(5)	Komisia nedostala žiadne pripomienky od zainteresovaných tretích strán. Pripomienky maďarských orgánov boli doručené listom z 21. septembra 2007.

2. OPIS OPATRENIA

2.1. Cieľ

(6)

Cieľom opatrenia je poskytovať záruky na krátkodobé vývozné úvery na financovanie vývozných transakcií MSP (3), ktorých ročný vývozný obrat nepresahuje 2 milióny EUR (ďalej len „MSP s obmedzeným obratom vývozu“). Maďarsko uvažuje zaviesť toto opatrenie podľa bodu 2.5 oznámenia Komisie členským štátom podľa článku 93 ods. 1 Zmluvy o ES, ktorým sa uplatňujú články 92 a 93 zmluvy na krátkodobé poistenie vývozných úverov (4) (ďalej len „oznámenie o poistení krátkodobých vývozných úverov“).

2.2. Podmienky záruky

(7)

Záruku na splatenie úveru na financovanie vývozných transakcií možno poskytnúť:

a)	domácemu vyvážajúcemu MSP s obmedzeným obratom vývozu na zlepšenie jeho schopnosti získať úver z komerčnej banky; v takom prípade môžu byť riziká spojené priamo s predávajúcim (t. j. s vyvážajúcim MSP) a nepriamo s kupujúcim;

zahraničnému kupujúcemu, ktorý nakupuje tovary a služby od domáceho MSP s obmedzeným obratom vývozu na zlepšenie schopnosti kupujúceho získať úver od komerčnej banky; v takom prípade sú riziká spojené priamo s kupujúcim. Neexistuje obmedzenie, pokiaľ ide o krajinu kupujúceho, t. j. kupujúci môže mať sídlo buď v niektorej z krajín uvedených v prílohe k uvedenému oznámeniu, alebo v inej krajine. Nie je obmedzená ani veľkosť zahraničného kupujúceho (t. j. môže to byť veľký podnik).

(8)	Maďarské orgány uvádzajú, že v obidvoch uvedených prípadoch musí záruka slúžiť na financovanie vývoznej transakcie. Maximálna lehota platnosti záruky je dva roky.

(9)	Objem záruky nemôže presiahnuť 70 % hodnoty vývozného kontraktu (zníženej o zálohovú platbu v minimálnej výške 15 %) alebo 70 % príslušného úveru.

(10)	Vyvážajúce MSP s obmedzeným obratom vývozu nemajú nárok na záruku, ak sú v konkurznom konaní, likvidácii alebo pod nútenou správou. Žiadne informácie o obmedzeniach týkajúcich sa záruk poskytnutých pre zahraničných kupujúcich neboli predložené.

(11)

V prípade záruk, ktoré kryjú domáce riziká (t. j. záruk pre vyvážajúce MSP), poplatok závisí od bonity vyvážajúceho MSP a určuje sa na základe päťstupňového ratingového systému založeného na objektívnych kritériách, ako aj na základe subjektívneho hodnotenia vykonaného v súlade s bežným postupom komerčných bánk.

(12)	V prípade záruk, ktoré kryjú zahraničné riziká (t. j. záruka pre zahraničného kupujúceho), sa kupujúci zaraďujú do rizikových kategórií podľa svojej krajiny.

(13)	Pokiaľ ide o záručný poplatok, maďarské orgány uviedli, že by mal byť v rozmedzí 0,5 % – 2,0 % ročne.

(14)	Okrem uvedeného by sa mal uhradiť aj jednorazový manipulačný poplatok vo výške 0,1 % záručnej sumy.

(15)	Maďarské orgány uvádzajú, že príjmy z poplatkov budú pokrývať operačné náklady programu a nároky vyplývajúce zo záruky. Poplatky sa majú štvrťročne prehodnocovať.

(16)

Maďarské orgány takisto uviedli, že záručné krytie pre riziká tohto druhu nie je dostupné na maďarskom trhu. Na podloženie tohto tvrdenia Maďarsko predložilo vyhlásenia dvoch maďarských komerčných bánk s medzinárodným zázemím, v ktorých sa uvádza, že poskytovanie záruk na financovanie vývozných aktivít MSP s obmedzeným obratom vývozu nenarúša trhové aktivity komerčných bánk a zvyšuje ich ochotu prijímať riziká. Maďarsko okrem toho predložilo vyhlásenia dvoch veľkých medzinárodných poisťovateľov vývozných úverov a jedného vnútroštátneho poisťovateľa úverov, ktoré potvrdili medzeru na trhu a uviedli, že v tomto trhovom segmente nepôsobia.

2.3. Vykonávací subjekt

(17)	Záruku vydáva Maďarská exportno-importná banka (ďalej len „Eximbanka“), agentúra pre vývozné úvery v úplnom vlastníctve štátu.

(18)	Eximbanka využíva štátnu podporu vo forme záruky, ktorá pokrýva všetky záväzky vyplývajúce zo zavedenia opatrenia.

2.4. Právny základ

(19)	Opatrenie vychádza z článku 6 ods. 1 písm. b) zákona XLII z roku 1994 o Maďarskej exportno-importnej banke a. s. a o Maďarskej spoločnosti pre poisťovanie vývozných úverov a. s., ako aj z článku 1 ods. 2 a článku 11/A ods. 13 vládneho nariadenia 85/1998 (V.6.).

2.5. Rozpočet

(20)	Celkový objem záručného krytia, ktoré má Eximbanka poskytnúť v priebehu dvojročného obdobia platnosti opatrenia, je 15 miliárd HUF (60 miliónov EUR).

2.6. Časové trvanie

(21)	Časové trvanie opatrenia je obmedzené na dva roky po jeho schválení Komisiou.

2.7. Dôvody na začatie vyšetrovania vo veci formálneho zisťovania

(22)

V rozhodnutí, na základe ktorého sa konanie začalo, Komisia usúdila, že opatrenie vzbudzuje pochybnosti, pretože sa zdá, že vývozná záruka, ktorú má Eximbanka poskytovať, a poistenie vývozného úveru, na ktoré sa vzťahuje oznámenie, sa líšia z viacerých hľadísk, najmä tým, že:

kryjú odlišné typy rizík. Zatiaľ čo poistenie vývozného úveru vždy kryje riziká spojené s kupujúcim (t. j. riziko, že by kupujúci nezaplatil dodávateľovi), záruka, ktorú by poskytovala Eximbanka vyvážajúcemu MSP s obmedzeným obratom vývozu, kryje riziká nesplatenia úveru samotným vývozcom, čo v skutočnosti predstavuje podporu vývozných aktivít MSP, ktoré nie sú výlučne spojené s rizikami na strane kupujúceho. Záruku Eximbanky možno poskytovať aj kupujúcemu (vrátane veľkých spoločností) a kryť riziká spojené s kupujúcim. Tieto riziká však zahŕňajú nesplatenie komerčného úveru kupujúcim, zatiaľ čo poistenie vývozného úveru kryje nezaplatenie kúpeného tovaru a služieb zahraničným kupujúcim. Z toho vyplýva, že záruka poskytnutá zahraničnému kupujúcemu rozširuje jeho schopnosť získať úvery za výhodnejších podmienok, zatiaľ čo poistenie vývozného úveru nemá takýto účinok;

v Maďarsku sú právne základy týchto dvoch uvedených činností presne vymedzené a odlišujú sa: záruka je finančnou službou, ktorú môžu poskytovať výlučne finančné inštitúcie, zatiaľ čo poisťovaciu činnosť môže vykonávať iba poisťovateľ patriaci do rozsahu pôsobnosti zákona o poisťovníctve. Táto skutočnosť môže vysvetliť vyhlásenia predložené poisťovateľmi vývozných úverov, v ktorých uvádzajú, že nepôsobia v segmente záruk na vývozné úvery (čo v zmysle zákona ani nemôžu robiť). Vyhlásenia, ktoré vydali dve maďarské banky, sú taktiež nejednoznačné, pretože záruka poskytnutá Eximbankou by znižovala riziká, ktoré by bez nej museli znášať, preto sa zdá, že aj sami profitujú z takéhoto opatrenia.

(23)

Pokiaľ oznámenie nemožno uplatniť, opatrenie by sa mohlo kvalifikovať ako štátna pomoc priamo spojená s vývozom (v rámci i mimo Spoločenstva), ktorá nie je zlučiteľná so spoločným trhom. Komisia vždy striktne odsudzovala vývoznú pomoc pri obchode v rámci Spoločenstva a podpora vývozu mimo Spoločenstva môže mať takisto vplyv na hospodársku súťaž v rámci Spoločenstva.

(24)

A napokon, ak by aj poisťovanie vývozných úverov a záruka Eximbanky boli rovnocenné a oznámenie uplatniteľné, určité obavy by zostali. Odkedy Komisia 22. januára 2007 schválila opatrenie N 488/06 (Poistenie vývozných úverov pre MSP s obmedzeným obratom vývozu) na obdobie dvoch rokov, MEHIB (druhá maďarská štátna agentúra pre vývozné úvery) už poskytovala poistenie krátkodobých vývozných úverov na riziká, ktoré podstupujú MSP s obmedzeným obratom vývozu, takže takéto krytie je už dostupné na trhu. Okrem toho povoliť dvom štátom podporovaným agentúram pre vývozné úvery, aby poskytovali služby a vytvorili si okruh klientov v tomto segmente, by mohlo zabrániť vstupu potenciálnych trhových subjektov.

3. PRIPOMIENKY MAĎARSKA

(25)

Tretie strany nepredložili pripomienky k rozhodnutiu Komisie o začatí konania. Pripomienky predložené maďarskými orgánmi možno zhrnúť takto:

Maďarsko súhlasí, že zatiaľ čo poistenie vždy kryje riziká spojené s kupujúcim, záruka, ktorú má poskytovať Eximbanka vyvážajúcemu MSP s obmedzeným obratom vývozu, kryje riziká nesplatenia úveru samotným vývozcom. Maďarsko však zastáva názor, že aj v tomto prípade sú riziká prvotne spojené s kupujúcim, pretože splatenie úveru prijatého vyvážajúcim MSP závisí v prvom rade od schopnosti kupujúceho zaplatiť za kúpený tovar.

Maďarsko súhlasí, že riziká kryté poistením vývozného úveru a riziká kryté zárukou Eximbanky, ktorá sa poskytuje zahraničnému kupujúcemu, sú rozdielne. Maďarsko okrem toho poukazuje na prax komerčných bánk, ktoré na účely úverovej zábezpeky viac uprednostňujú záruky než poistenie, pretože poisťovatelia často odmietajú platiť s odôvodnením, že prípad považujú za komerčný spor.

Maďarsko poukazuje na skutočnosť, že predložilo vyhlásenia vydané poisťovateľmi, ktoré Komisia už akceptovala vo veci opatrenia N 488/06. Maďarsko okrem toho súhlasí s tým, že záruka poskytovaná Eximbankou by znižovala riziká, ktoré by komerčné banky znášali bez nej, preto banky poskytli svoje vyhlásenia ako zainteresované strany.

Maďarsko uvádza, že program by sa neuplatňoval paralelne s existujúcim programom poistenia vývozných úverov N 488/06 na tie isté transakcie. Maďarsko taktiež zdôrazňuje, že jediná agentúra pre vývozné úvery nie je schopná sama pokryť všetky MSP s obmedzeným obratom vývozu, a toto by mohlo viesť k škodlivej selekcii medzi nimi. Maďarsko takisto namieta, že záručný program Eximbanky by umožňoval komerčným bankám zbierať skúsenosti týkajúce sa súvisiacich rizík a vytvoriť v priebehu 2 – 3 rokov trh komerčných záruk vývozných úverov.

Maďarsko argumentuje, že pravidlá týkajúce sa strednodobých a dlhodobých vývozných úverov (5) sa vzťahujú rovnako na poistenie vývozných úverov, záruky i refinancovanie. Preto nie je správne vykladať oznámenie určujúce pravidlá pre poistenie krátkodobých vývozných úverov tak, že sa týka iba poistenia a nevzťahuje sa na ostatné krátkodobé transakcie, pretože by to diskriminovalo inštitúcie poskytujúce záruky na vývozné úvery.

4. POSÚDENIE OPATRENIA

(26)	Notifikácia sa týka iba jednej časti verejných aktivít Eximbanky, konkrétne záručného programu pre vývozné kontrakty. Posúdenie tohto záručného programu preto nemá vplyv na žiadne stanovisko Komisie k celkovému vzťahu medzi štátom a Eximbankou ani k žiadnemu inému produktu Eximbanky.

4.1. Uplatniteľnosť oznámenia o poistení krátkodobých vývozných úverov

(27)

Argumenty predložené maďarskými orgánmi (zhrnuté v odôvodnení 25) nerozptýlili pôvodné obavy Komisie. Konkrétne:

V rozhodnutí o začatí konania sa konštatovalo, že na rozdiel od poistenia vývozných úverov záruky Eximbanky poskytované vyvážajúcim MSP s obmedzeným obratom vývozu nie sú výlučne spojené s rizikom na strane kupujúceho. Zdá sa, že tento rozdiel potvrdzujú aj maďarské orgány, pretože podľa nich je riziko nesplatenia úveru vyvážajúcim MSP len prvotne, nie však výlučne spojené s kupujúcim.

b)	V rozhodnutí o začatí konania bolo taktiež uvedené, že riziká kryté zárukou Eximbanky poskytnutou zahraničnému kupujúcemu a riziká kryté poistením vývozného úveru sú rozdielne. Argumenty predložené Maďarskom to nevyvracajú.

V rozhodnutí o začatí konania sa konštatovalo, že vyhlásenia predložené komerčnými poisťovateľmi, ktoré potvrdzujú, že nepôsobia v tomto špecifickom segmente záručného trhu, nie sú relevantné, pretože podľa zákona nie sú oprávnené poskytovať záruky. Vo veci N 488/06 boli tie isté vyhlásenia relevantné, pretože toto opatrenie sa týkalo poistenia krátkodobých vývozných úverov.

V rozhodnutí o začatí konania sa konštatovalo, že aj keby sa obidva nástroje (záruka a poistenie) neuplatňovali na tú istú transakciu, druhé opatrenie by poskytovalo ďalšie výhody maďarským vyvážajúcim MSP s obmedzeným obratom vývozu. Toto zjavne potvrdzuje aj vyhlásenie maďarských orgánov, že komerčné banky sú vo všeobecnosti skôr ochotné prijať zábezpeku vo forme záruky, čo znamená, že dostupnosť takýchto záruk znamená aj ďalšie výhody pre MSP.

Pokiaľ ide o pravidlá pre strednodobé a dlhodobé vývozné úvery, na ktoré sa Maďarsko odvoláva, tieto ustanovenia vychádzajú z ustanovení zmluvy týkajúcich sa zahraničného obchodu (článok 132 zmluvy). Preto podľa stanoviska Súdneho dvora tieto pravidlá nemôžu vylúčiť uplatnenie ustanovení Zmluvy o ES o štátnej pomoci (6). Okrem toho deklarovaným cieľom oznámenia o poistení krátkodobých vývozných úverov je odstránenie narušenia hospodárskej súťaže v dôsledku štátnej pomoci v oblasti poistenia vývozných úverov, kde dochádza ku konkurencii medzi verejnými a súkromnými poisťovateľmi vývozných úverov, t. j. oznámenie sa vzťahuje a uplatňuje iba na poistenie.

(28)	Pripomienky maďarských orgánov potvrdzujú výklad uvedený v rozhodnutí o začatí konania, že záruka, ktorú má Eximbanka poskytovať, sa podstatne líši od poistenia vývozných úverov. Toto opatrenie preto nemožno posudzovať podľa oznámenia o poistení krátkodobých vývozných úverov.

4.2. Existencia štátnej pomoci

(29)	Keďže opatrenie nemožno posudzovať podľa oznámenia o poistení krátkodobých vývozných úverov, je potrebné zistiť, či ho možno považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES (7).

(30)

Aby určité opatrenie patrilo do rozsahu pôsobnosti článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, musia byť súčasne splnené štyri kritériá:

—	opatrenie musí zahŕňať použitie štátnych zdrojov,

—	opatrenie musí poskytnúť príjemcovi selektívnu výhodu,

—	opatrenie musí mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi,

—	opatrenie musí hroziť narušením hospodárskej súťaže.

(31)	Opatrenie možno prisúdiť štátu, pretože ho vykonáva vývozná agentúra v úplnom vlastníctve štátu, zriadená z finančných prostriedkov štátu, ktorá uskutočňuje transakcie podľa požiadaviek právnych predpisov štátu a využíva výhody protizáruky štátu na predmetné typy rizík.

(32)

Záručný poplatok sa stanovuje na základe systému posúdenia rizika, ktorý by obvykle znamenal vyšší poplatok pre rizikovejších klientov. V tejto súvislosti treba podotknúť, že systém posúdenia rizika berie do úvahy pri domácich rizikách širokú škálu faktorov, ale pri zahraničných rizikách iba jedno jediné kritérium (konkrétne krajinu kupujúceho).

(33)

Maďarské orgány argumentujú, že poplatky, ktoré sa majú účtovať, zodpovedajú trhovému poplatku, ktorý účtujú medzinárodní komerční poisťovatelia alebo ručitelia za predmetné typy rizík. Maďarsko však nepreukázalo (napríklad na základe nezávislých údajov alebo nezávislej štúdie), že poplatky vyplývajúce z posúdenia rizika sú skutočne v súlade s úrovňou trhu.

(34)	Argument, že záručný poplatok kryje prevádzkové náklady programu a nároky vyplývajúce zo záruky, je potrebné považovať za pozitívny aspekt. Tento argument však Maďarsko nepodložilo konkrétnymi údajmi.

(35)	Maďarské orgány takisto argumentujú, že pre riziká uvedených druhov nie je na maďarskom trhu dostupné žiadne záručné krytie. Preto predmetné opatrenie poskytuje hospodársku výhodu aj poskytovaním záručného krytia, ktoré by inak nebolo na trhu dostupné.

(36)	Maďarské orgány nepredložili k týmto aspektom pripomienky. Komisia preto usudzuje, že opatrenie poskytuje príjemcom hospodársku výhodu.

(37)	Opatrenie je selektívne, pretože sa týka iba vývozných transakcií uskutočňovaných MSP s obmedzeným obratom vývozu a pretože zákon o ročnom rozpočte určuje celkovú hranicu objemu záruky poskytovanej Eximbankou a protizáruku štátu.

(38)	Opatrenie má potenciálny vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi, pretože je priamo spojené s vývoznými transakciami MSP s obmedzeným obratom vývozu. Navyše nevylučuje ani vývoz v rámci Spoločenstva.

(39)	Z týchto dôvodov sa opatrenie považuje za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

4.3. Zlučiteľnosť opatrenia

(40)

Štátnu pomoc možno vyhlásiť za zlučiteľnú so spoločným trhom, ak je v súlade s jednou z výnimiek stanovených v Zmluve o ES. V článku 87 ods. 2 sú ustanovené automatické výnimky zo všeobecného zákazu poskytovania štátnej pomoci; je však zrejmé, že v danom prípade nemožno uplatniť žiadnu z týchto výnimiek.

(41)

V článku 87 ods. 3 sú vymedzené štyri typy prípadov, v ktorých možno štátnu pomoc považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom. Článok 87 ods. 3 písm. a) sa vzťahuje na pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja znevýhodnených regiónov. V tejto súvislosti treba poznamenať, že v danom prípade nie sú podmienky záruky upravené podľa miery znevýhodnenia regiónu, kde pôsobí vyvážajúci MSP. Program teda pokrýva celé územie Maďarska, zatiaľ čo podľa súčasnej maďarskej regionálnej mapy štátnej pomoci na roky 2007 – 2013 (8) je iba časť Maďarska oprávnená na pomoc podľa článku 87 ods. 3 písm. a). Opatrenie nespĺňa ani ďalšie podmienky Usmernení pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 (9). Táto výnimka sa preto na tento prípad nevzťahuje.

(42)

V článku 87 ods. 3 písm. b) je ustanovené, že pomoc na podporu uskutočnenia dôležitého projektu európskeho záujmu alebo na nápravu závažnej poruchy fungovania hospodárstva členského štátu by sa mohla považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom. Toto ustanovenie v danom prípade nemožno uplatniť. Nevzťahuje sa naň ani článok 87 ods. 3 písm. d) o pomoci na podporu kultúry a zachovanie kultúrneho dedičstva.

(43)

V článku 87 ods. 3 písm. c) je ustanovené, že pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí možno považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom. Komisia vypracovala rôzne usmernenia a oznámenia, ktoré určujú, ako Komisia zamýšľa uplatňovať tento článok. Pretože žiadne z nich nemožno uplatniť na daný prípad, akúkoľvek štátnu pomoc zahrnutú v predmetnom opatrení treba posudzovať priamo podľa článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy.

(44)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že program poistenia vývozu v prospech vývozných transakcií MSP s obmedzeným obratom vývozu už existuje a Komisia ho schválila (10) v súlade s ustanoveniami oznámenia o poistení krátkodobých vývozných úverov. Komisia zastáva názor, že Maďarsko nepreukázalo nevyhnutnosť dodatočného nástroja v prospech vývozných transakcií MSP s obmedzeným obratom vývozu.

(45)

Okrem toho treba pripomenúť, že Komisia v zásade striktne odsúdila vývoznú pomoc v obchode v rámci Spoločenstva, pretože vývozné subvencie majú priamy vplyv na hospodársku súťaž na trhu medzi konkurenčnými potenciálnymi dodávateľmi tovarov a služieb. Keďže takáto podpora je úzko a neoddeliteľne spojená s príslušnou obchodnou transakciou, takáto vývozná pomoc bude mať pravdepodobne nepriaznivý vplyv na obchodné podmienky, a to v značnom rozsahu. Vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (11) Komisia jasne naznačila, že záruky ponúkané pod trhovou cenou v súvislosti s vývoznými kontraktmi v rámci Spoločenstva predstavujú vývoznú pomoc, ktorá je nezlučiteľná so spoločným trhom. Navyše podpora členských štátov určená pre ich vývozy mimo Spoločenstva môže takisto vplývať na hospodársku súťaž v rámci Spoločenstva.

5. ZÁVER

(46)

Komisia na základe uvedených dôvodov dospela k názoru, že predmetné opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Pretože nenapomáha rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí bez toho, aby nepriaznivo neovplyvnila podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom, opatrenie nemožno odôvodniť podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES, preto nie je zlučiteľné so spoločným trhom. Keďže opatrenie sa nezaviedlo, nie je potrebné vymáhať štátnu pomoc,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Štátna pomoc, ktorú Maďarsko plánuje poskytovať vo forme záruky na krátkodobé vývozné úvery pre MSP s obmedzeným obratom vývozu, je nezlučiteľná so spoločným trhom.

Uvedená pomoc sa preto nesmie poskytovať.

Článok 2

Maďarsko bude do dvoch mesiacov po oznámení tohto rozhodnutia informovať Komisiu o opatreniach prijatých na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené Maďarskej republike.

V Bruseli 16. apríla 2008

Za Komisiu

Neelie KROES

členka Komisie

(1) Ú. v. EÚ C 234, 6.10.2007, s. 18.

(2) Tamtiež.

(3) Podľa ustanovení maďarského zákona č. XXXIV z roku 2004. Táto definícia MSP je v súlade s príslušnými kritériami uvedenými v odporúčaní Komisie zo 6. mája 2003 o definícii mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(4) Ú. v. ES C 281, 17.9.1997.

(5) Smernica Rady 98/29/ES zo 7. mája 1998 o harmonizácii základných ustanovení, ktoré sa týkajú poistenia vývozných úverov pre transakcie so strednodobým a dlhodobým krytím.

(6) Rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-142/87, Belgicko/Komisia („Tubemeuse“), Zb. 1990, s. I-959, bod 32.

(7) Komisia poznamenáva, že na uvedený program sa nevzťahuje ani „oznámenie o zárukách“ (Ú. v. ES C 71, 11.3.2000). Podľa bodu 1.2 oznámenia o zárukách sa toto oznámenie nevzťahuje na záruky na vývozné úvery. Keďže uvedené opatrenie poskytuje záruku na nesplatenie zmluvne uzavretých úverov na financovanie vývoznej transakcie, Komisia je toho názoru, že oznámenie o zárukách nemožno uplatniť.

(8) N 487/06 – List Komisie z 13. septembra 2006 (Ú. v. EÚ C 256, 24.10.2006, s. 7).

(9) Ú. v. EÚ C 54, 4.3.2006, s. 13.

(10) Štátna pomoc N 488/06.

(11) Rozhodnutie Komisie zo 17. mája 1982 o dotáciách k úrokovým sadzbám úverov na vývoz z Francúzska do Grécka po pristúpení tejto krajiny k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu (Ú. v. ES L 159, 10.6.1982, s. 44); rozhodnutie Komisie z 27. júna 1984 o zámere francúzskej vlády poskytnúť osobitné krytie kurzového rizika pre francúzskych vývozcov v súvislosti s verejnou súťažou na výstavbu elektrárne v Grécku (Ú. v. ES L 230, 28.8.1984, s. 25).

6.9.2008

Úradný vestník Európskej únie

L 239/32

ROZHODNUTIE KOMISIE

z 30. apríla 2008

o štátnej pomoci C 56/06 (ex NN 77/06) Rakúska na privatizáciu spoločnosti Bank Burgenland

[oznámené pod číslom K(2008) 1625]

(Iba nemecké znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

(2008/719/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 88 ods. 2 prvý pododsek,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (1), a so zreteľom na tieto pripomienky,

keďže:

I. POSTUP

(1)

Dňa 4. apríla 2006 bola Komisii doručená sťažnosť ukrajinsko-rakúskeho konzorcia investorov (ďalej len „konzorcium“), v ktorej sa uvádza, že Rakúsko pri privatizácii spoločnosti HYPO Bank Burgenland AG (ďalej len „BB“) (2) porušilo pravidlá štátnej pomoci. Predovšetkým verejná súťaž, ktorá bola údajne nespravodlivá a netransparentná a diskriminačná voči navrhovateľovi, neviedla k tomu, aby sa BB predala uchádzačovi s najvyššou ponukou (teda strane navrhovateľa), ale rakúskej poisťovacej spoločnosti Grazer Wechselseitige Versicherung AG spolu s GW Beteiligungserwerbs- und -verwaltungs-G.m.b.H. (ďalej len „GRAWE“).

(2)

Rakúsko bolo 12. apríla 2006 po prvýkrát požiadané o poskytnutie informácií. 25. apríla 2006 Rakúsko požiadalo o predĺženie lehoty, ktorému sa listom z 28. apríla 2006 čiastočne vyhovelo. Rakúsko odpovedalo listom z 15. mája 2006, resp. 1. júna 2006. 27. júna 2006 sa uskutočnilo stretnutie s rakúskymi orgánmi. Druhá žiadosť o poskytnutie informácií bola zaslaná 17. júla 2006, úplná odpoveď bola doručená 18. septembra 2006.

(3)	Medzičasom konzorcium poskytlo Komisii ďalšie informácie e-mailom a listom z 21. apríla 2006, resp. 2. júna 2006.

(4)	Listom z 21. decembra 2006 v súvislosti s uvedeným opatrením Komisia informovala Rakúsko o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES.

(5)	Rozhodnutie Komisie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (3). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k opatreniu.

(6)

Komisia dostala od zainteresovaných strán pripomienky. Maďarská zainteresovaná strana predložila informácie v lehote stanovenej v rozhodnutí, ako aj mimo tejto lehoty (bez udania ďalších dôvodov). V stanovenej lehote boli predložené pripomienky 22., 26. a 27. februára 2007, ako aj 9. marca 2007. Ďalšie informácie predložila táto zainteresovaná strana po uplynutí lehoty 19. a 28. marca 2007.

(7)

Aj úspešný uchádzač a potenciálny príjemca pomoci spoločnosť GRAWE poskytla pripomienky, ktoré boli spolu so žiadosťou o predĺženie lehoty predložené Komisii 9. marca 2007. Žiadosť bola schválená. 19. apríla 2007 predložila spoločnosť GRAWE ďalšie informácie. Úplná dokumentácia vrátane príloh bola Komisii doručená 26. apríla 2007. V nadväznosti na stretnutie s Komisiou 8. januára 2008 spoločnosť GRAWE predložila 5. februára 2008 ďalšie vysvetlenia.

(8)	Dňa 1. marca 2007, po začatí konania vo veci formálneho zisťovania a po poskytnutí dlhšej lehoty, Rakúsko predložilo vlastné pripomienky.

(9)

Všetky pripomienky, ktoré boli doručené v pôvodnej lehote (z maďarskej strany) a po predĺžení lehoty (od GRAWE), boli postúpené Rakúsku na vyjadrenie. Rakúsko zaslalo svoje pripomienky listom 5. júna 2007. 8. februára 2008, t. j. neskôr v priebehu konania, Komisia postúpila Rakúsku všetky ďalšie pripomienky, ktoré jej boli doručené od spoločnosti GRAWE, resp. maďarskej zainteresovanej strany po uplynutí lehoty na predkladanie pripomienok.

(10)	Uskutočnili sa viaceré stretnutia so zástupcami Rakúska, spoločnosti GRAWE, resp. ukrajinskými orgánmi. Posledné stretnutie s Rakúskom sa uskutočnilo 1. apríla 2008. 14. decembra 2007, 23. januára, 25. februára, 5. marca a 9. apríla 2008 Rakúsko zaslalo ďalšie pripomienky e-mailom.

(11)

Dňa 22. marca 2007 navrhovateľ, ktorý sa ešte k rozhodnutiu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania nevyjadril, informoval Komisiu o aktuálnom vývoji v jednom z jeho práve prebiehajúcich súdnych konaní v Rakúsku [rozhodnutie vyššieho krajinského súdu vo Viedni (Oberlandesgericht Wien) z 5. februára 2007 a nadväzujúceho opravného prostriedku na rakúskom najvyššom súdnom dvore (Oberster Gerichtshof)]. Navrhovateľ podal viacero žalôb na rakúske súdy, avšak doteraz všetky prehral.

II. PODROBNÝ OPIS OPATRENIA

1. Konzorcium (navrhovateľ)

(12)

V prípade navrhovateľa ide o rakúsko-ukrajinské konzorcium, ktorému v čase predaja spoločnosti BB patrili obidve ukrajinské akciové spoločnosti Ukrpodshipnik a Ilyich a obidve rakúske spoločnosti SLAV AG a SLAV Finanzbeteiligung GmbH, pričom posledná z nich bola založená osobitne na účely nadobudnutia spoločnosti BB. Ukrpodshipnik a Ilyich sú veľké ukrajinské koncerny takmer so 100 000 zamestnancami a s celkovým ročným obratom asi 4 mld. USD. Okrem iného pôsobia v priemyselných odvetviach, ako je výroba ocele, stavba lodí, plynovodu, spracovanie kovu a elektrárne. Okrem toho je koncern Ukrpodshipnik spolu so spoločnosťou Commercial Bank ACTIVE BANK Ltd (ďalej len „Active Bank“), ktorá pôsobí na Ukrajine s neobmedzenou bankovou koncesiou od roku 2002, zastúpený na finančných trhoch. SLAV AG bola dcérska spoločnosť koncernu Ukrpodshipnik a bola založená v roku 1992 vo Viedni ako obchodná spoločnosť. Akcie spoločnosti sú kótované na viedenskej burze. Reštrukturalizácia vykonaná po predaji spoločnosti BB v rámci konzorcia, ktorá viedla k tomu, že spoločnosť SLAV AG je teraz vlastníkom spoločnosti sídliacej na Ukrajine, je na posúdenie poskytnutia tejto pomoci bezvýznamná.

(13)

Úsilím o získanie spoločnosti BB sledovalo konzorcium dva veľké strategické ciele. V prvom rade chcelo konzorcium, ktoré už pôsobí vo finančnom sektore na Ukrajine, rozšíriť svoju obchodnú činnosť v tomto segmente. V druhom rade chcelo konzorcium, ktoré predáva veľkú časť svojich produktov do celého sveta, nadobudnutím spoločnosti BB získať prístup na medzinárodné finančné trhy s cieľom rozšíriť svoju medzinárodnú expanziu. Obchodný plán konzorcia pre spoločnosť BB odzrkadľoval tieto strategické ciele a zmenil by teda doterajšiu regionálnu orientáciu spoločnosti BB.

(14)

Ekonomická spoľahlivosť konzorcia nebola spochybnená ani v informáciách, ktoré mala Komisia k dispozícii, ani v pripomienkach zainteresovaných strán doručených v nadväznosti na začatie konania. Počas skúmania neboli doručené žiadne informácie, ktoré by poukazovali na to, že v prípade konzorcia ide o neserióznu spoločnosť. Až vo veľmi neskorom štádiu skúmania rakúske orgány upozornili Komisiu na jeden nemecký prípad, v ktorom spolkový úrad pre dozor nad finančnými službami (ďalej len „BaFin“) zakázal bližšie neoznačenej ukrajinskej skupine plánované získanie kapitálového podielu v jednej nemeckej banke pre nejasný pôvod finančných prostriedkov – ohodnotenie, ktoré bolo potvrdené nemeckým správnym súdom (4).

2. Spoločnosť GRAWE (príjemca)

(15)

Ku kupujúcej spoločnosti GRAWE patria spoločnosti Grazer Wechselseitige Versicherung AG a GW Beteiligungserwerbs- und verwaltungs-G.m.b.H. GRAWE je veľká a etablovaná rakúska skupina finančných služieb, ktorá pôsobí v odvetví poistenia, finančných služieb a nehnuteľností v Rakúsku a svojimi dcérskymi spoločnosťami v Slovinsku, Chorvátsku, Belehrade, Sarajeve, Banja Luke, Maďarsku, Bulharsku, Rumunsku, na Ukrajine, v Moldavsku a Podgorici je zastúpená vo viacerých krajinách strednej Európy. Ich riaditeľstvá sa nachádzajú predovšetkým v hlavných mestách. Spoločnosť Grazer Wechselseitige Versicherung AG ponúka celé spektrum poisťovacích, ale aj finančných a lízingových služieb. Generálne riaditeľstvo skupiny sa nachádza v Grazi, prostredníctvom riaditeľstiev je ďalej zastúpené vo všetkých hlavných mestách. V roku 2006 dosiahli príjmy z poistného asi 660 mil. EUR pri celkových 3,3 milióna spravovaných poistných zmlúv.

(16)

V roku 2006 vlastnila spoločnosť Grazer Wechselseitige Versicherung AG priame podiely v dvoch finančných spoločnostiach v bankovom a investičnom sektore. Ide o podiel 43,43 % v spoločnosti HYPO Group Alpe Adria, finančnom koncerne v alpsko-jadranskom priestore so sídlami v Rakúsku, Bosne a Hercegovine, Bulharsku, Chorvátsku, Nemecku, Maďarsku, Taliansku, Lichtenštajnsku, v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsku, v Čiernej Hore, Srbsku, Slovinsku a na Ukrajine. Spoločnosť Hypo Group Alpe Adria sa s vyše 6 500 zamestnancami stará asi o 1,1 mil. klientov a v roku 2006 disponovala celkovým majetkom 30 mld. EUR. V roku 1989 GRAWE získala spoločnosť Capital Bank, nezávislú banku, ktorá sa v posledných rokoch špecializovala na oblasť obchodnej činnosti súkromného bankovníctva a investičného bankovníctva a spravuje asi 70 investičných fondov.

(17)	Obchodný plán vypracovaný spoločnosťou GRAWE na získanie spoločnosti BB nepredpokladal ani zmenu obchodného modelu spoločnosti BB, ani začlenenie BB do existujúceho bankového obchodu skupiny.

(18)

V roku 2007 predala spoločnosť GRAWE asi 15 % svojich podielov spoločnosti HYPO Group Alpe Adria a dosiahla značné účtovné zisky. Už len prevodom daňovej straty spoločnosti BB vo výške […] (5) mil. EUR (6) dosiahla spoločnosť GRAWE daňové úspory (7), ktorými si mohla kompenzovať zaplatenú kúpnu cenu za spoločnosť BB vo výške […] mil. EUR (8).

3. Spoločnosť Hypo Bank Burgenland AG (BB)

(19)

Až do svojho predaja bola Hypo Bank Burgenland AG akciovou spoločnosťou podľa rakúskeho práva so sídlom v Eisenstadte v Rakúsku. Pred predajom spoločnosti BB rakúskej poisťovacej skupine GRAWE – ktorý je predmetom tohto opatrenia pomoci – a od valného zhromaždenia v marci 2005 je vlastný majetok spoločnosti BB v 100 % vlastníctve spolkovej krajiny Burgenland (9). S bilančnou sumou vo výške asi 3,3 mld. EUR v roku 2005 mala skupina BB regionálne ohraničený okruh pôsobnosti.

(20)

Pred predajom pôsobila spoločnosť BB s neobmedzenou bankovou koncesiou v spolkovej krajine Burgenland, ako aj v západnom Maďarsku, kde bola stopercentným vlastníkom dcérskej spoločnosti Sopron Bank RT. Jej založením ako krajinskej hypotekárnej banky mala spoločnosť BB úlohu podporovať platobný a úverový styk v spolkovej krajine Burgenland. Hlavná obchodná činnosť spoločnosti BB pôvodne spočívala v poskytovaní hypotekárnych úverov, ako aj vo vydávaní hypotekárnych záložných listov a komunálnych dlžobných úpisov. V čase predaja bola spoločnosť BB univerzálnou bankou, ktorá poskytovala všetky druhy bankových a finančných služieb.

(21)

Až do sprivatizovania mohla spoločnosť BB profitovať z tzv. štátnej záruky „Ausfallhaftung“ (10). Podľa dohody medzi Komisiou a Rakúskom, na základe ktorej bolo vydané rozhodnutie K(2003) 1329 v konečnom znení (11), musela byť „Ausfallhaftung“ zrušená do 1. apríla 2007. Na všetky záväzky, ktoré existovali 2. apríla 2003, platila „Ausfallhaftung“ zásadne do ich splatnosti ďalej. V čase od 2. apríla 2003 do 1. apríla 2007 mohla byť „Ausfallhaftung“ zachovaná na nové záväzky, pokiaľ boli splatné do 30. septembra 2017. Z dôvodu privatizácie spoločnosti BB sa však toto prechodné obdobie predčasne skončilo dňom uzavretia predaja spoločnosti GRAWE, t. j. 12. mája 2006 (12). Od tohto dňa už neexistuje pre nové záväzky žiadna „Ausfallhaftung“. 31. decembra 2005 predstavovali záväzky zabezpečené v rámci „Ausfallhaftung“ asi 3,1 mld. EUR (bez vydania dodatočných dlhopisov opísaných v odôvodnení 44).

(22)

Z dôvodu predchádzajúcich strát vykazovala spoločnosť BB 31. decembra 2004 prevod daňovej straty vo výške asi 376,9 mil. EUR. Podľa rakúskeho daňového práva si môžu spoločnosti od 1. januára 2005 zisky a straty vzájomne (v rámci toho istého koncernu) započítať. Rozsah, v akom je toto možné, závisí od štruktúry spoločnosti.

4. Reštrukturalizácia spoločnosti BB

(23)

Rozhodnutím zo 7. mája 2004 (13) (ďalej len „rozhodnutie o reštrukturalizácii“) Komisia schválila pomoc na reštrukturalizáciu spoločnosti BB v celkovej výške 360 mil. EUR, ktorá zahŕňala dve opatrenia: na jednej strane záručnú dohodu, ktorú v prospech spoločnosti BB prevzala spolková krajina Burgenland 20. júna 2000 (171 mil. EUR vrátane 5 % úroku (14), a na strane druhej rámcovú dohodu z 23. októbra 2000, ktorá pozostávala zo vzdania sa pohľadávok zo strany Bank Austria voči spoločnosti BB v celkovej výške 189 mil. EUR, z dohody o náprave medzi týmito dvoma zmluvnými partnermi (15) a zo záručnej dohody spolkovej krajiny Burgenland v prospech spoločnosti BB vo výške 189 mil. EUR (16).

(24)

Rozhodnutie o reštrukturalizácii predpokladalo následné dodatočné zmeny a doplnenia záručnej dohody z 20. júna 2000 a rámcovej dohody. Záručná dohoda z 20. júna 2000 bola zmenená a doplnená z toho dôvodu, že ročný zisk spoločnosti BB sa už nepoužíva na zníženie sumy garantovanej krajinou Burgenland. Okrem toho si spoločnosť BB môže uplatniť nárok na záruku spolkovej krajiny Burgenland najskôr po schválení ročnej účtovnej závierky za obchodný rok 2025. Je však na zvážení spolkovej krajiny Burgenland, či od schválenia ročnej účtovnej závierky za obchodný rok 2010 poskytne spoločnosti BB otvorenú záruku vcelku, alebo iba jej časť. Rámcová dohoda z 23. októbra 2000 bola zmenená a doplnená z toho dôvodu, že ročný zisk spoločnosti BB sa už nepoužil na záväzok o náprave voči spoločnosti Bank Austria AG. Spolková krajina Burgenland splní záväzok o náprave voči Bank Austria AG a zaplatí zvyšnú sumu zo záručnej dohody bezprostredne pred privatizáciou BB jednorazovou platbou v prospech spoločnosti BB.

(25)

Zmeny a doplnenia so zreteľom na použitie ročného zisku na zníženie garantovaných súm by pri neúspešnej privatizácii spoločnosti BB neboli platné. Pokiaľ by spolková krajina Burgenland zostala vlastníkom spoločnosti BB, boli by obidve záruky ostali nezmenené; garantované sumy by sa naďalej znižovali o ročný zisk spoločnosti BB a záväzok o náprave spoločnosti BB by zostal nezmenený.

(26)	Privatizácia spoločnosti BB bola podstatnou časťou reštrukturalizačného plánu, ktorý Komisia schválila. Podľa názoru spolkovej krajiny Burgenland privatizácia spoločnosti BB predstavuje to najlepšie opatrenie do budúcnosti na udržanie dlhodobej životaschopnosti banky.

(27)	Po vydaní rozhodnutia Komisie sa spolková krajina Burgenland od roku 2003 dvakrát pokúšala spoločnosť BB predať a privatizovať, avšak bez úspechu. Tretí pokus, pri ktorom ide o ďalej opísané opatrenie, sa začal uverejnením v médiách 18. októbra 2005.

5. Privatizácia spoločnosti BB

5.1. Proces privatizácie

(28)

Komisia berie na vedomie, že strany zúčastnené na predaji spoločnosti BB opisujú proces predaja rozdielne, pričom podľa názoru Komisie treba prvky predaja spoločnosti BB vysvetlené ďalej, tak ako boli opísané v rozhodnutí o začatí konania a doplnené pripomienkami Rakúska a spoločnosti GRAWE, považovať za nesporné.

(29)

V roku 2005 začala spolková krajina Burgenland tretiu verejnú súťaž na privatizáciu spoločnosti BB. Medzinárodná investičná banka HSBC Trinkaus & Burkhardt KGaA, Düsseldorf, ktorá bola spolu s HSBC plc, Londýn (ďalej len „HSBC“), poverená vykonaním privatizácie, uverejnila zamýšľaný predaj spoločnosti BB v celom Rakúsku 18. októbra 2005 v úradnom vestníku Amtsblatt zur Wiener Zeitung a medzinárodne 19. októbra 2005 v anglickom vydaní Financial Times Europe a vyzvala zainteresované strany o získanie podielov spoločnosti BB, aby prejavili svoj záujem.

(30)

Na uverejnenie reagovalo síce 24 potenciálnych uchádzačov z krajín Európskej únie i mimo nej, avšak iba 14 z nich prejavilo záujem aj formálne doručením ponuky, na ktorú dostali sprievodný list (ďalej len „process letter“) na ďalší stupeň verejnej súťaže. V tomto process letter boli potenciálni uchádzači vyzvaní, aby do 6. decembra 2005 doručili indikatívnu, nezáväznú ponuku na získanie banky.

(31)

Iba traja zo 14 potenciálnych uchádzačov doručili v stanovenej lehote indikatívnu ponuku vo výške 65 mil. EUR, 100 mil. EUR, resp. 140 mil. EUR (17) a zúčastnili sa na druhom stupni verejnej súťaže, v ktorom bolo potrebné do 6. februára 2006 doručiť záväzné ponuky. V rámci tohto druhého stupňa sa umožnila, predovšetkým uvoľnením internetového dátového priestoru od 7. januára do 30. januára 2006, kontrola due-diligence s doplňujúcimi prezentáciami a stretnutiami. Potenciálni uchádzači tak mohli počas fázy due-diligence klásť otázky.

(32)	Dňa 6. februára 2006 predložili záväzné ponuky dvaja uchádzači, spoločnosť GRAWE a konzorcium.

(33)	S týmito uchádzačmi sa rokovalo ďalej individuálne o záväzných ponukách. Tieto rokovania sa skončili 4. marca 2006.

(34)

Dňa 5. marca 2006 sa spolková krajina Burgenland rozhodla pre spoločnosť GRAWE, hoci ponúkaná kúpna cena spoločnosti GRAWE (100,3 mil. EUR) bola značne pod ponúkanou cenou konzorcia (155 mil. EUR). Toto rozhodnutie sa opieralo o písomné odporúčanie od HSBC zo 4. marca 2006 (ďalej len „odporúčanie“), ktoré bolo doplnené o ústne vysvetlenia pre členov krajinskej vlády spolkovej krajiny Burgenland v deň rozhodnutia. Krajinská vláda s predajom formálne súhlasila 7. marca 2006. Uzavretie predaja nasledovalo 12. mája 2006.

(35)

Deň pred uzavretím vydala spoločnosť BB dlhopisy v hodnote 700 mil. EUR. Pred privatizáciou sa mohli podľa pôvodných plánov z roku 2005 vydať dlhopisy iba v hodnote 320 mil. EUR. Dodatočné dlhopisy boli kryté zárukou „Ausfallhaftung“. Z týchto dlhopisov v celkovej hodnote 700 mil. EUR upísala spoločnosť Capital Bank, dcérska spoločnosť spoločnosti GRAWE, dlhopisy v hodnote 350 mil. EUR.

5.2. Výberové kritériá v process letter

(36)

Rozhodnutím krajinskej vlády spolkovej krajiny Burgenland zo 6. septembra 2005 boli stanovené tieto kritériá hodnotenia ponúk uvedené v process letter:

a)	výška kúpnej ceny a istota uhradenia kúpnej ceny;

b)	zachovanie samostatnosti spoločnosti BB;

c)	pokračovanie vo vedení spoločnosti BB tak, aby sa nemusela uplatniť záruka „Ausfallhaftung“ spolkovej krajiny;

d)	uskutočnenie prípadného potrebného zvýšenia kapitálu;

e)	bezpečnosť transakcie;

f)	časové požiadavky pri vykonávaní transakcie.

(37)	V process letter sa ďalej poukazovalo na to, že akcionár spoločnosti BB by sa na základe odporúčania podľa vlastného uváženia rozhodol, ktorí potenciálni uchádzači by sa mohli zúčastniť na druhom stupni procesu predaja.

5.3. Ustanovenie o záruke v zmluve so spoločnosťou GRAWE

(38)

Zmluva so spoločnosťou GRAWE obsahuje ustanovenie, v ktorom spolková krajina Burgenland ubezpečuje, že ani v súvislosti so záručnými dohodami, ktoré sú predmetom rozhodnutia o reštrukturalizácii, ani v súvislosti s kúpnou zmluvou nebudú porušené pravidlá štátnej pomoci. Toto ustanovenie o záruke je doplnené ešte ustanovením, podľa ktorého má kupujúci (GRAWE) nárok na to, aby spolková krajina Burgenland uhradila každú sumu, ktorej vrátenie by Komisia vo svojom negatívnom rozhodnutí nariadila. V prípade, že na základe pravidiel štátnej pomoci nie je takéto prispôsobenie kúpnej ceny možné, kupujúca strana môže na základe tohto ustanovenia od zmluvy odstúpiť.

5.4. Odporúčanie HSBC

(39)

V odporúčaní sa ponuka spoločnosti GRAWE porovnala s ponukou konzorcia na základe uvedených výberových kritérií a konštatovalo sa, že vychádzajúc z kúpnej ceny malo padnúť rozhodnutie v prospech konzorcia. Vzhľadom na ostatné kritériá (istota uhradenia kúpnej ceny, pokračovanie vo vedení spoločnosti BB tak, aby sa nemusela uplatniť záruka „Ausfallhaftung“ spolkovej krajiny, zvýšenie kapitálu a bezpečnosť transakcie) odporučila však HSBC predať spoločnosť BB spoločnosti GRAWE (pozri odôvodnenia 27 až 29 rozhodnutia o začatí konania).

III. ROZHODNUTIE O ZAČATÍ KONANIA VO VECI FORMÁLNEHO ZISŤOVANIA PODĽA ČLÁNKU 88 ODS. 2 ZMLUVY O ES

(40)	Rozhodnutie Komisie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES sa opieralo predovšetkým o tieto dôvody.

(41)

Na základe stanovených zásad v 23. správe o politike hospodárskej súťaže (18) Komisia nemohla posúdiť, či predaj nepredstavuje štátnu pomoc, najmä keď sa spolková krajina Burgenland rozhodla nepredať spoločnosť BB konzorciu, ktoré ponúklo podstatne vyššiu kúpnu cenu. Z toho vznikli určité odchýlky medzi opisom ponukového konania zo strany navrhovateľa a Rakúska.

(42)

Komisia spochybnila, že by sa verejná súťaž dala považovať za transparentnú, neviazanú na podmienky a nediskriminujúcu. Komisia mala predovšetkým pochybnosť, či počas verejnej súťaže bolo zabezpečené rovnaké zaobchádzanie s uchádzačmi a či by predávajúci v trhovom hospodárstve stanovil niektoré z podmienok uvedených spoločnosťou HSBC v process letter, ktoré sa spájali s predajom.

(43)

Z toho dôvodu mala Komisia pochybnosti o transparentnosti konečného výberu, keďže neexistovali nijaké odkazy na zvažovanie jednotlivých kritérií. Okrem toho sa ďalšie kritérium, „refinancovanie spoločnosti BB po predaji spolkovou krajinou Burgenland“, na ktoré sa počas rokovania kládol veľký dôraz, v zozname kritérií vôbec neobjavilo (pozri odôvodnenia 65 až 69 rozhodnutia o začatí konania).

(44)

Komisia nemohla vylúčiť, že spoločnosti GRAWE nebola poskytnutá ekonomická výhoda z týchto dôvodov:

a)	rozdiel medzi oboma cenovými ponukami naznačoval, že spoločnosť BB nebola predaná spoločnosti GRAWE za trhovú cenu;

b)	vydanie ďalších dlhopisov v hodnote 380 mil. EUR krytých zárukou „Ausfallhaftung“ nebolo zahrnuté v obchodnom pláne spoločnosti BB, ktorý bol predložený potenciálnym kupujúcim, a zrejme sa neponúklo konzorciu;

c)	nebolo isté, či by boli prišli vyššie ponuky alebo či by sa iní uchádzači zúčastnili na procese predaja, keby neboli zostavené uvedené podmienky.

(45)	Komisia ďalej poukazovala na to, že prevod daňovej straty by sa mohol prejaviť v ekonomickej hodnote ponúk. Komisia svoje obavy vyjadrila aj v súvislosti s ustanovením o záruke v zmluve so spoločnosťou GRAWE.

(46)	Pokiaľ ide o odškodné za predčasné splatenie v súvislosti so záručnou dohodou z 20. júna 2000, ktoré zmluva predpokladá, Komisia mala pochybnosti, či Rakúsko v plnom rozsahu dodržalo rozhodnutie o reštrukturalizácii.

IV. PRIPOMIENKY ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

(47)	Komisia dostala pripomienky od príjemcu GRAWE a jednej maďarskej zainteresovanej strany (19). Pripomienky spoločnosti GRAWE potvrdzujú a dopĺňajú argumenty Rakúska a posudzujú sa spoločne.

(48)

Maďarská zainteresovaná strana doručila množstvo písomných dokumentov k údajnému predchádzajúcemu prípadu podvodu, ktorý sa týkal hlavne obchodnej činnosti spoločnosti BB v Maďarsku, kde pôsobí dcérska spoločnosť BB Sopron Bank RT. Podľa názoru maďarskej zainteresovanej strany by mohol tento podvod zostať utajený len v prípade, ak by sa spoločnosť BB predala rakúskemu uchádzačovi. Boli predložené písomné dokumenty, ktoré sa týkali predovšetkým viacerých dcérskych spoločností sídliacich v Maďarsku a spojených so spoločnosťou BB (napr. výpisy z obchodného registra, stanovy dotknutých spoločností, protokoly z ročných valných zhromaždení alebo iné podnikové údaje, ktoré sa týkali obdobia jednoznačne pred predajom spoločnosti BB). Keďže podľa názoru Komisie nie sú zrejmé žiadne priame súvislosti medzi týmito písomnými dokumentmi a procesom privatizácie skúmaným podľa pravidiel štátnej pomoci, neboli tieto pripomienky zohľadnené.

V. PRIPOMIENKY RAKÚSKA A SPOLOČNOSTI GRAWE

(49)	Rakúsko doručilo dodatočné informácie ako doplnok k argumentom predloženým už pred rozhodnutím o začatí konania. Argumenty Rakúska spoločnosť GRAWE v zásade podporila.

1. Prípustnosť

(50)

Z procesnoprávneho hľadiska zastávalo Rakúsko názor, že Komisia údajne nemôže sťažnosť bližšie preskúmať, pretože konzorcium, ktoré doteraz ešte nepôsobí na európskom bankovom trhu, a preto nie je ešte vôbec žiadnym spoluuchádzačom, sa nemôže považovať za „zainteresovanú stranu“ v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 (teraz článok 88) Zmluvy o ES (20). Akákoľvek uplatňovaná diskriminácia je vecou slobody usadiť sa a voľného pohybu kapitálu. Prístup na európsky bankový trh sa nemôže vymáhať prostredníctvom konania o štátnej pomoci. Preto by Komisia mala zvážiť skutočnosť, že konzorcium po rozhodnutí Komisie o začatí konania nebolo činné a verejne sa vyjadrilo, že nemá už záujem o získanie banky.

(51)

Komisia by skúmaním tejto veci prekračovala svoje právo voľného uváženia. Rakúsko zdôraznilo, že rakúske súdy vec z právneho hľadiska štátnej pomoci starostlivo spracovali, vypočuli všetkých svedkov, dôkladne preverili skutkovú podstatu a dospeli k výsledku, že sa vykonala otvorená, spravodlivá a transparentná verejná súťaž. Komisia by sa mala k tomuto názoru pripojiť namiesto toho, aby začala konanie vo veci formálneho zisťovania.

2. Všeobecné aspekty verejnej súťaže a jej výsledok

(52)

Rakúsko zdôrazňuje, že verejná súťaž bola otvorená, spravodlivá a transparentná. Toto údajne potvrdili aj rakúske súdy, ktoré sa touto záležitosťou zaoberali. Konečné rozhodnutie sa neprijalo pred 4. marcom 2006. Všetci uchádzači mali rovnakú možnosť získať potrebné informácie pre kontrolu due-diligence, aj keby ich použili odlišne.

(53)

Aj keby od začiatku existovali podstatné obavy v súvislosti s konzorciom, bolo legitímne ponechať konzorcium čo možno najdlhšie vo verejnej súťaži namiesto toho, aby bolo na základe indikatívnych ponúk vylúčené. Takýto postup by zodpovedal správaniu predávajúceho v trhovom hospodárstve, ktorý by tým posilnil hospodársku súťaž medzi uchádzačmi, aby dosiahol čo možno najvyššiu kúpnu cenu. Okrem toho Rakúsko vychádzalo ďalej z toho, že konzorcium, ako oznámilo na rokovaniach, privedie finančne silného obchodného partnera. Takýto partner mohol situáciu značne zmeniť.

(54)	Spoločnosť GRAWE vyhlásila, že počas verejnej súťaže nezistila žiadne prednostné zaobchádzanie ani zo strany spolkovej krajiny Burgenland, ani zo strany rakúskeho úradu pre dozor nad finančným trhom (Finanzmarktaufsicht – FMA).

(55)

Rakúsko zastávalo názor, že pri odporúčaní spoločnosti HSBC išlo iba o zhrnutie privatizačného procesu a že by sa nemalo považovať za jediný základ rozhodnutia. Odporúčaním mal byť daný iba krátky prehľad o konaní a ponukách. Výsledky boli osobám s rozhodujúcou právomocou bližšie vysvetlené ústne. Tieto informácie doplnilo Rakúsko o príspevok, ktorý spoločnosť HSBC napísala pre spolkovú krajinu Burgenland, aby si mohla pripraviť pripomienky k prvej žiadosti Komisie o informácie z 12. apríla 2006, a v ktorom boli vysvetlené ďalšie výsledky. Odporúčanie, ako uvádza Rakúsko ďalej, by sa nemalo považovať za znalecký posudok o hodnote banky, ktorý sa podľa európskeho práva nevyžadoval. Rozhodnutie z 5. marca 2006 sa opieralo viac o doterajšie skúsenosti s minulými privatizačnými pokusmi, ako aj o odporúčanie, ústne hodnotenia a dôverné vysvetlenia zástupcov spoločnosti HSBC.

(56)	Vo vyjadreniach Rakúska, ako aj v pripomienkach spoločnosti GRAWE sa viackrát spomína porovnateľnosť ponúk oboch uchádzačov.

(57)

Pokiaľ ide o odškodné za predčasné splatenie so zreteľom na záručnú dohodu z 20. júna 2000, Rakúsko poukázalo na to, že Komisia príslušné dohody, ktoré boli navrhované v ponukách posledných dvoch uchádzačov, nesprávne interpretuje. Navrhované vyrovnanie sa vzťahovalo na skutočnosť, že spolková krajina Burgenland by uskutočnila platby v rámci záručnej dohody o niekoľko rokov skôr, než sa plánovalo (21). To však nebolo, ako predpokladala Komisia, súčasťou kúpnej ceny. Okrem toho by táto úprava nespochybňovala predchádzajúce rozhodnutie o reštrukturalizácii spoločnosti BB, ale, naopak, by pomohla znížiť pomoc, ktorú vtedy Komisia schválila.

(58)

So zreteľom na navrhované ustanovenia o záruke a záručné lehoty v kúpnych zmluvách so spoločnosťou GRAWE a s konzorciom Rakúsko presadzuje názor, že sú výsledkom zmluvných rokovaní, ktoré sa uskutočnili s každým uchádzačom individuálne. Rozdielne ustanovenia týkajúce sa hranici ručenia, nezdaniteľných súm a záručných lehôt (dva roky pre konzorcium a tri roky pre spoločnosť GRAWE) neobsahujú žiadne nerovné zaobchádzanie s uchádzačom.

(59)

Iba v návrhu kúpnej zmluvy s konzorciom sa za „Ausfallhaftung“ navrhovala ročná provízia vo výške 100 000 EUR, ktorá mala byť vyplácaná spolkovej krajine Burgenland do roku 2017. V zmluve so spoločnosťou GRAWE takáto provízia neexistovala, keďže, ako vysvetľovalo Rakúsko, bola už obsiahnutá v cenovej ponuke spoločnosti GRAWE.

(60)

Vzhľadom na emisiu nových dlhopisov Rakúsko namietlo, že rozhodnutie dozornej rady vydať dodatočné dlhopisy v hodnote 380 mil. EUR, ktoré bolo vykonané dodatočne k rozhodnutiu na základe obchodného plánu spoločnosti BB zo septembra 2005 o emisii dlhopisov vo výške 320 mil. EUR, bolo prijaté nezávisle od pripravovanej privatizácie spoločnosti BB a budúcich vlastníkov. Spolková krajina Burgenland zastávala názor, že toto dodatočné vydanie dlhopisov nebolo pre predaj smerodajné, a preto nepovažovala za potrebné uvádzať ho v process letter. Obaja uchádzači však boli počas kontroly due-diligence o vydaní týchto dlhopisov informovaní a emisia mala prebehnúť bez ohľadu na kupujúceho. Vo svojom návrhu zmluvy to však zohľadnila iba spoločnosť GRAWE. Rakúsko zdôraznilo, že dodatočné dlhopisy vo výške 380 mil. EUR boli emitované, aby sa využili výhodné možnosti refinancovania v rámci „Ausfallhaftung“. Na túto skutočnosť sa opakovane poukazovalo v rokovaniach s konzorciom. Keby sa spoločnosť BB bola predala konzorciu, profitovalo by konzorcium v oveľa väčšom rozsahu ako spoločnosť GRAWE z lepších možností refinancovania. Rakúsko uviedlo, že náklady na refinancovanie spoločnosti BB v prípade jej predaja konzorciu by boli vyššie, keďže konzorcium na rozdiel od GRAWE nedisponuje ratingom a k tomu má ešte hlavné obchodné sídlo na Ukrajine, takže spoločnosť BB mohla nanajvýš – ak vôbec – očakávať podmienky refinancovania za „hypotetický“ rating „BB“ alebo „B“.

(61)

So zreteľom na osobitnú dohodu so spoločnosťou GRAWE previesť štyri z realitných spoločností spoločnosti BB pred uzavretím predaja v účtovnej hodnote 25 mil. EUR na spolkovú krajinu Burgenland, Rakúsko poukazuje na to, že vzhľadom na skutočnosť, že audítorská spoločnosť BB 31. decembra 2005 potvrdila, že trhová hodnota majetku zodpovedá jeho účtovnej hodnote, mal prevod iba likvidačný účinok. Tento likvidačný účinok nemusel byť preto pri porovnávaní oboch ponúk zohľadnený.

(62)	Konzorcium ponúklo preddavok vo výške 15 mil. EUR, ktorý sa mal uhradiť v deň podpisu zmluvy na spravovaný účet spoločnosti Active Bank sídliacej na Ukrajine. Spoločnosť GRAWE musela v deň uzavretia obchodu uhradiť kúpnu cenu v plnej výške.

(63)

Rakúsko zastáva názor, že ustanovenie, ktoré bola obsiahnuté (22) aj v návrhu kúpnej zmluvy s konzorciom, je v kúpnych zmluvách pre takéto právne úkony ako súčasť kúpnych podmienok a ceny obvyklé a je v súlade s pravidlami štátnej pomoci. Ustanovenie je v oprávnenom záujme kupujúceho spoločnosti BB, ktorý nie je ochotný ponúknuť vyššiu cenu, avšak na základe žiadosti o vrátenie v dôsledku rozhodnutia o štátnej pomoci by sa mohol cítiť nútený zaplatiť vyššiu cenu. Okrem toho by Komisia mala zohľadniť, že ustanovenie obsahuje právo kupujúceho odstúpiť od zmluvy, ak by sa ukázalo, že ustanovenie je z právneho hľadiska neúčinné.

(64)

Spoločnosť GRAWE zastáva názor, že obavy Komisie sú nerelevantné, pokiaľ nie je vydaná žiadosť o vrátenie. Spoločnosť GRAWE zdôrazňuje, že v rámci verejnej súťaže má uchádzač len veľmi obmedzené možnosti zabrániť tomu, že správanie verejného predávajúceho sa posudzuje ako potenciálna štátna pomoc. Toto ustanovenie by podľa názoru spoločnosti GRAWE ešte viac podporilo štát dodržiavať pravidlá štátnej pomoci, čo by zasa bolo v záujme Komisie.

3. Zhoda kúpnej ceny zaplatenej spoločnosťou GRAWE s trhovou cenou

(65)

To, že bola uskutočnená otvorená a transparentná verejná súťaž a že umožnila predaj za trhovú cenu, dokazuje podľa názoru Rakúska skutočnosť, že traja uchádzači predložili svoje indikatívne ponuky, pričom spoločnosť GRAWE podala druhú najlepšiu ponuku. Z toho vyplýva, že ponuka spoločnosti GRAWE nebola pod trhovou hodnotou spoločnosti BB.

(66)	Rakúsko sa pri tom opiera o výsledok druhého pokusu sprivatizovať spoločnosť BB. Všetky štyri ponuky boli medzi 85 mil. EUR a 93 mil. EUR, takže kúpna cena vo výške 100,3 mil. EUR zaplatená spoločnosťou GRAWE sa dá posudzovať za zhodnú s trhovou cenou.

(67)

Podľa pravidiel štátnej pomoci Rakúsko nebolo vôbec povinné predávať banku v rámci otvorenej verejnej súťaže, mohlo si namiesto toho zaobstarať znalecký posudok na jej hodnotu. Pokiaľ kúpna cena zodpovedá znaleckému posudku zaobstaranému pred predajom, neexistuje žiadna štátna pomoc. V tejto súvislosti Komisia nevenovala pozornosť tomu, že Rakúsko už v skoršej fáze skúmania zadalo viacero znaleckých posudkov, ktoré potvrdzujú názor Rakúska, že kúpna cena zaplatená spoločnosťou GRAWE je zhodná s trhovou cenou.

(68)

Rakúsko a spoločnosť GRAWE dokumentujú svoje názory týmito znaleckými posudkami a podkladmi:

indikatívne posúdenie spoločnosti BB spoločnosťou HSBC. V tomto posudku sa prichádza k záveru, že hodnota spoločnosti BB v prípade privatizácie a predaja kupujúcemu s dobrou bonitou by v závislosti od prevodu daňovej straty bola medzi 50 mil. EUR a 70 mil. EUR. Dotácia vlastného kapitálu by v tomto prípade predstavovala 33,4 mil. EUR (23);

posúdenie samotnej hodnoty spoločnosti BB spoločnosťou gmc-unitreu Wirtschaftsprüfungs- und Steuerberatungs GmbH z dôvodu kúpy všetkých akcií spolkovou krajinou Burgenland na prípravu na privatizáciu spoločnosti BB. Podľa tohto posudku, pre ktorý sa použili podobné údaje ako na posúdenie spoločnosťou HSBC, bola hodnota spoločnosti BB k 30. júnu 2004 medzi 44,4 mil. EUR a 53,9 mil. EUR (24);

c)	posúdenie vykonané konzorciom, ktoré vychádzalo zo samotnej hodnoty majetku spoločnosti BB vo výške 50 mil. EUR až 75 mil. EUR.

(69)	Rakúsko okrem iného argumentovalo tým, že uchádzači oceňovali podmienky verejnej súťaže tak, že obidve cenové ponuky sa pohybovali nad skutočnou trhovou hodnotou.

(70)	Rakúsko navrhlo zadať ďalší znalecký posudok nezávislým expertom, aby dokázalo, že bola zaplatená cena v súlade s trhom.

4. Význam záruky „Ausfallhaftung“ pre predaj spoločnosti BB

(71)

Rakúsko počas celého skúmania zdôrazňovalo význam záruky „Ausfallhaftung“ a s tým spojený finančný záujem spolkovej krajiny Burgenland o predaj BB a vo svojich zámeroch ho podporovala spoločnosť GRAWE. Kritérium „pokračovanie vo vedení spoločnosti BB tak, aby sa nemusela uplatniť záruka ‚Ausfallhaftung‘ spolkovej krajiny“ bolo jednou z podmienok vyhlásených Rakúskom v rámci verejnej súťaže, a tým bolo všetkým zúčastneným známe. V tejto súvislosti predkladá Rakúsko a GRAWE najmä tieto argumenty.

(72)

„Ausfallhaftung“ by mohla byť zákonne odôvodnená. Keďže spoločnosť BB vystupuje organizačne ako súkromnoprávna akciová spoločnosť a samotná záruka je súčasťou súkromného práva (článok 1356 občianskeho zákonníka), podmienky a šírka záruky spolkovej krajiny Burgenland by sa mali riadiť podľa súkromnoprávnych predpisov. Štát by tu mal vystupovať ako vlastník banky, a nie ako nositeľ verejnej moci. Tým, že Komisia tento argument neakceptuje, neberie ohľad na rozdelenie verejnej moci v Rakúsku medzi legislatívu (zdroj záruky „Ausfallhaftung“) a exekutívu (spolkovú krajinu Burgenland, ktorá sa rozhodla spoločnosť BB predať). Vzťah spolkovej krajiny Burgenland k spoločnosti BB by mal byť porovnateľný so vzťahom materskej spoločnosti, ktorá ručí za dcérsku spoločnosť vyhlásením o prevzatí ručenia. Pri predaji dcérskej spoločnosti by sa na túto záruku – ako na každé iné mimobilančné riziko – prihliadalo. Na podloženie tohto argumentu poukazuje Rakúsko na rozsudok najvyššieho súdneho dvora Rakúska zo 4. apríla 2006 (25).

(73)

Komisia a Rakúsko sa okrem toho dohodli na zrušení „Ausfallhaftung“ ako existujúcej pomoci po prechodnej lehote. Do jej zrušenia je „Ausfallhaftung“„legalizovaná“ tak, že by ju mohla spolková krajina Burgenland pri predaji spoločnosti BB zohľadniť. Spolková krajina Burgenland neposkytla záruku so zreteľom na privatizačný proces a Rakúsko nemalo pred predajom spoločnosti BB žiadnu právnu možnosť túto záruku ukončiť. Keby sa na základe týchto okolností nesmelo zohľadniť riziko spojené s „Ausfallhaftung“, bránila by fakticky Komisia spolkovej krajine Burgenland privatizovať spoločnosť BB. To by nezodpovedalo predchádzajúcemu rozhodnutiu Komisie o privatizácii BB a obmedzilo by neprípustným spôsobom právo členských krajín na privatizáciu ich majetku.

(74)

Rozhodovacia prax Komisie a súdov by Rakúsko vo svojom stanovisku podporila. Komisia nariadila, že sa pri privatizácii môžu záväzky a mimobilančné riziká zohľadniť (26). Vo veci Gröditzer Stahlwerke uznal aj Súdny dvor Európskeho spoločenstva, že štátna záruka, ktorá by bola pre likvidáciu podniku relevantná, môže byť zohľadnená (27). Uznanie „Ausfallhaftung“ ako existujúcej pomoci je preto relevantné.

(75)

Riziko uplatnenia „Ausfallhaftung“ by záviselo od budúceho rizikového profilu banky a následne od rizikového profilu nového vlastníka. Riziká, ktoré by so sebou nadobudnutie spoločnosti BB konzorciom prinieslo, nie sú pre spolkovú krajinu Burgenland akceptovateľné. Aj skutočnosť, že by BB ďalej podliehala úradu FMA, by nič nezmenila na tomto posudku, keďže FMA je činný len ex post.

(76)	Rakúsko doručilo výpočet sumy garantovanej zárukou „Ausfallhaftung“ a scenár likvidácie s poznámkou, že pri použitom výpočte ide o ten výpočet, ktorý bol predložený Komisii počas rokovania, ktoré viedlo k rozhodnutiu o zmene štruktúry.

(77)

Spoločnosť GRAWE poznamenala, že v danom kontexte by nebolo správne použiť scenár likvidácie, lebo spolková krajina Burgenland nerozhoduje o likvidácii spoločnosti BB, ale mala by vybrať kupujúceho. Daný scenár likvidácie bol určený pre iné okolnosti (rozhodnutie o zmene štruktúry pomoci). Okrem toho by spolková krajina Burgenland v prípade uplatnenia „Ausfallhaftung“ nebola schopná požadovať likvidáciu všetkých hodnôt majetku, keďže by sa všetci veritelia mohli so svojimi požiadavkami obrátiť priamo na spolkovú krajinu.

(78)

Podľa Rakúska súvisí tento aspekt s kritériom „pokračovanie vo vedení spoločnosti BB tak, aby sa nemusela uplatniť záruka ‚Ausfallhaftung‘ spolkovej krajiny“. Rakúsko tvrdí, že by sa po oznámení predaja BB konzorciu očakával rast potreby refinancovania a straty likvidity, takže by mohlo nakoniec dôjsť k uplatneniu „Ausfallhaftung“. Pritom bola likvidita BB po predaji dôležitým prvkom pri rozhodovaní. Ani konzorcium nevylúčilo riziko úbytku vkladov a riziko vypovedania medzibankových úverových liniek, rozsah týchto rizík však odhadlo oveľa nižšie než Rakúsko. Kým konzorcium vychádzalo zo strát najviac 500 mil. EUR, Rakúsko poskytlo výpočty, podľa ktorých by čisté kapitálové straty predstavovali v najlepšom prípade 750 mil. EUR a v najhoršom prípade 1,25 mld. EUR. Konzorcium by muselo dokázať, že by vedelo zabezpečiť refinancovanie. Tento dôkaz však neprinieslo, predložilo len nezáväzné vyhlásenia rôznych bánk.

(79)	Rakúsko ďalej zdôraznilo, že by malo oveľa menej pochybností, keby konzorcium, tak ako počas rokovaní načrtlo, priviedlo finančne silného partnera.

5. Otázky súvisiace so schválením predaja zo strany FMA

(80)

Podľa Rakúska môže úrad FMA podľa článku 20 zákona o bankovníctve (BWG) podrobiť kupujúceho banky až vtedy tzv. testu Fit & Proper, keď rokujúce strany uzavreli záväznú kúpnu zmluvu. Hypotetickým ohodnotením viac ako jedného potenciálneho kupca by FMA prekročil svoje kompetencie. Z rovnakého dôvodu nemožno predložiť Komisii dodatočný posudok, ako sa vyžaduje v rozhodnutí o začatí konania. Po tom, čo konzorcium, ako aj spoločnosť GRAWE pred kúpou písomne podali žiadosť o schválenie, FMA následne zamietol preskúmať postúpené podklady (28). FMA je povinný nezaujato preskúmať každú kúpu.

(81)

Rakúsko vyhlásilo, že sa aj napriek tomu pokúsilo získať ohodnotenie obidvoch zostávajúcich uchádzačov. FMA naznačil, že na ohodnotenie spoločnosti GRAWE, ktorá je už úradu FMA dobre známa, bude potrebných len pár týždňov. Keďže by sa na ohodnotení konzorcia podieľali aj úrady mimo Európskej únie, trvalo by viac než tri mesiace. FMA je však v zmysle zákona povinný vydať prípadné zamietnutie do troch mesiacov, inak sa považuje predaj za schválený. Z tohto dôvodu by FMA musel v priebehu troch mesiacov od podania žiadosti prípadný predaj spoločnosti BB konzorciu predbežne zamietnuť. Napriek tomu by FMA mohol preskúmať ponuku konzorcia na kúpu BB a pôvodné zamietnutie prípadne odvolať. Tento celý proces by mohol trvať až jeden rok. Podľa informácií FMA by bol výsledok tohto procesu „úplne otvorený“.

(82)

Rakúsko zdôraznilo, že vzhľadom na uvedené skutočnosti spolková krajina Burgenland musela sama odhadnúť, či sa dalo schválenie predaja BB od FMA očakávať. Pritom Rakúsko údajne vychádzalo z toho, že FMA by nikdy neschválil predaj konzorciu. Najdôležitejšie úvahy, ktoré slúžili spolkovej krajine Burgenland na vyslovenie tejto prognózy, sú ďalej vysvetlené takto:

(83)

Spoločnosť SLAV International Bank AG požiadala už v roku 1994 o bankovú koncesiu pre Rakúsko, žiadosť bola 17. novembra 1997 zamietnutá. Zamietnutie žiadosti bolo vtedy odôvodnené tým, že vtedajší vlastník, ukrajinský fond, neuplatňoval medzinárodné účtovné štandardy (IAS). Okrem toho táto skupina nepôsobí v bankovníctve, s výnimkou malého člena Active Bank Ltd, zastúpeného výhradne na Ukrajine. Žiaden z členov konzorcia nevlastní rating niektorej z medzinárodne uznávaných ratingových agentúr. Naproti tomu by Bank Burgenland prostredníctvom GRAWE získala skúseného partnera v bankovom a kapitálovom trhovom segmente, ktorý disponuje ratingom „A“ a je úradu FMA dobre známy.

(84)

Rakúsko okrem toho poukázalo na skúsenosti získané pri prvých dvoch privatizačných pokusoch, ktoré zlyhali. Najmä pri druhom privatizačnom pokuse, ktorý sa skončil v auguste 2005 a na ktorom sa zúčastnila banka sídliaca v Litve s konečným ruským vlastníkom, malo Rakúsko dobré dôvody na predpoklad, že FMA kúpu neschváli.

(85)	Rakúsko ďalej poukazovalo na to, že rozhodovanie by vyžadovalo oveľa viac času, keďže neexistovalo „Memorandum o porozumení“ ako základ pre spoluprácu a výmenu informácií medzi FMA a ukrajinskou národnou bankou.

(86)

Okrem toho je spoločnosť GRAWE v záujme zachovania dobrého mena pripravená konať v prípade ťažkostí BB. To sa však nedá povedať o konzorciu. Rakúsko ešte dodalo, že spoločnosť BB by s vlastníkom sídliacim na Ukrajine nikdy nedostala rating porovnateľný s ratingom „A“ spoločnosti GRAWE, ale že by sa jej rating na základe zásady – spoločnosť nemôže mať lepší rating než štát, v ktorom má sídlo – pohyboval medzi „BB“ a „B“.

6. Ďalšie aspekty ovplyvňujúce prognózu spolkovej krajiny Burgenland

(87)

Rakúsko predložilo okrem toho príspevok HSBC, v ktorom sa potvrdili všetky úvahy spolkovej krajiny k pravdepodobnosti schválenia kúpy zo strany FMA a k možnému nároku na „Ausfallhaftung“ pri rozhodnutí o predaji v prospech spoločnosti GRAWE. Významne nižšie riziká pri predaji spoločnosti GRAWE by zďaleka prevýšili rozdiel medzi cenovými ponukami.

(88)

Pochybnosti vznikli, aj pokiaľ ide o obchodný plán konzorcia. Plán bol predložený až v neskorom štádiu skúmania (27. februára 2006) a predpokladal začlenenie spoločnosti Active Bank Ltd. sídliacej na Ukrajine. Konzorcium dokonca viazalo kúpu Bank Burgenland na začlenenie Active Bank. Obchodný plán obsahoval podľa spolkovej krajiny Burgenland rad bodov, ktoré by spoločnosť BB existenčne ohrozovali.

(89)

Treba poukázať najmä na to, že len malá časť prílevu kapitálu zaručeného konzorciom by bola určená na posilnenie regionálneho obchodu BB (17 mil. EUR z celkových 85 mil. EUR), zvyšok mal plynúť do Active Bank pôsobiacej na Ukrajine. Podľa obchodného plánu mali hlavné obchodné činnosti prebiehať na Ukrajine, a nie v spolkovej krajine Burgenland, čo by prinieslo riziká spojené s výmenným kurzom.

(90)

Okrem toho spolková krajina Burgenland nikdy nemohla zistiť, ako si konzorcium konkrétne predstavovalo začlenenie Active Bank, ktorej hodnota bola odhadnutá príliš vysoko. Spolková krajina Burgenland vychádzala z pesimistickejšieho scenára pre BB, podľa ktorého by zlyhanie Active Bank významne ohrozovalo BB, a v konečnom dôsledku by mohlo viesť k platobnej neschopnosti spoločnosti BB.

(91)	Na základe tohto obchodného plánu by spolková krajina Burgenland spoločnosť BB nepredala, ani keby bolo konzorcium jediným záujemcom (29).

(92)

Ďalšie obavy Rakúska vyplývali zo skutočnosti, že FMA by potreboval oveľa viac času na posúdenie predaja spoločnosti BB konzorciu. Pri rozhodnutí o reštrukturalizácii bola potrebná rýchla privatizácia spoločnosti BB. Okrem toho cenová ponuka GRAWE mala platiť len do 31. marca 2006. V prípade zamietnutia by spolková krajina Burgenland riskovala, že nebude mať vôbec žiadneho kupujúceho pre spoločnosť BB.

(93)

Dňa 5. marca 2008 Rakúsko poukázalo na súdny rozsudok v Nemecku, ktorý potvrdil rozhodnutie spolkového úradu BaFin, ktorým bol zamietnutý predaj podielov nemeckej banky podnikateľskej skupine z Ukrajiny. Rakúsko netvrdilo, že by v prípade danej skupiny z Ukrajiny išlo o konzorcium. Vďaka tomuto rozhodnutiu, ku ktorému BaFin dospel po 13 mesiacoch, sa však Rakúsko uistilo vo svojej prognóze.

(94)	Podľa názoru Rakúska je otázka rýchleho predaja úzko spojená s požadovanou bezpečnosťou transakcie. Zlyhanie tretieho kola privatizácie by banku ohrozilo, mohlo by vyvolať jej insolventnosť, a tým by vznikol nárok na uplatnenie „Ausfallhaftung“.

7. Iné metódy posúdenia rizika predložené Rakúskom a spoločnosťou GRAWE

(95)

Rakúsko doručilo podrobné vysvetlenia k odporúčaniu HSBC, ktoré sa vzťahuje na garantované záväzky. Mierne zvýšenie pravdepodobnosti, že by sa v prípade predaja BB konzorciu mohla uplatniť záruka „Ausfallhaftung“, by vyrovnalo rozdiel medzi dvoma cenovými ponukami, a tým by viedlo k rozhodnutiu v prospech spoločnosti GRAWE.

(96)

GRAWE doručila ďalší znalecký posudok podporovaný Rakúskom, ktorý obsahuje model hodnotenia záruk ako možnosti predaja, aby vysvetlil a oprávnil predaj BB spoločnosti GRAWE. Z tohto posudku vyplýva, že aj pri minimálnom náraste volatility celkového majetku o 1,83 % pri predaji BB konzorciu by sa z toho vyplývajúce riziko pre spolkovú krajinu Burgenland značne zvýšilo, pokiaľ ide o „Ausfallhaftung“. Tým by bolo rozhodnutie predať BB spoločnosti GRAWE oprávnené.

(97)

Vo veľmi neskorom štádiu konania Rakúsko doručilo 22. februára 2008 analýzu, ako je záruka „oceňovaná“ kapitálovými trhmi. 9. apríla 2008 bola doručená podrobná verzia rozpočtu použitého v tejto analýze, prevzatá od spoločnosti Morgan Stanley. Východiskom tejto analýzy je predpoklad, že spolková krajina Burgenland by sa mohla poistiť na kapitálovom trhu proti riziku z uplatnenia „Ausfallhaftung“ prostredníctvom formy swap na kreditné zlyhanie. Rakúsko sa domnieva, že aj výsledky tejto analýzy by poukázali na oprávnenosť rozhodnutia spolkovej krajiny Burgenland o predaji. Rakúsko odhaduje náklady na takéto poistenie v rozmedzí od 51,3 mil. EUR až do 64,1 mil. EUR (v prípade predaja BB spoločnosti GRAWE) a vo výške 521,6 mil. EUR (v prípade predaja BB konzorciu). Odhady spoločnosti Morgan Stanley sú síce údajne nižšie (354 mil. EUR k 12. máju 2006), ale ešte vždy by potvrdzovali výsledky Rakúska.

8. Zlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom

(98)	Rakúsko sa k zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom nevyjadrilo.

(99)

Spoločnosť GRAWE zastávala názor, že ak by sa malo dané opatrenie posudzovať ako štátna pomoc, malo by byť na základe článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES vysvetlené ako zlučiteľné so spoločným trhom. Privatizácia BB je úzko spojená s predchádzajúcim rozhodnutím o reštrukturalizácii, podľa ktorého sa BB musí ďalej viesť ako regionálna banka v spolkovej krajine Burgenland. Podľa obchodného plánu konzorcia nemalo konzorcium ako vlastník v pláne uberať sa týmto smerom. Tým by sa dodatočne ohrozilo náležité presadenie rozhodnutia o reštrukturalizácii.

VI. PRÁVNE POSÚDENIE POMOCI

1. Prípustnosť

(100)

Komisia odkazuje na skutočnosť, že v zmysle článku 10 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999 musí preskúmať informácie z akéhokoľvek zdroja týkajúce sa údajnej protiprávnej pomoci. Rakúsko tak vychádza z práva voľného uváženia, ktorým Komisia v skutočnosti nedisponuje, pretože je právne zaviazaná zaoberať sa takými sťažnosťami, akou je sťažnosť konzorcia. Konzorcium je ako jediný konkurent spoločnosti GRAWE v záverečnej fáze verejnej súťaže na získanie BB bezpochyby „zainteresovanou stranou“ v zmysle článku 1 písm. h) uvedeného nariadenia. Neskorší vývoj – ako uverejnenia v tlači, z ktorých možno vyčítať, že konzorcium sa svojich pôvodných plánov kúpiť banku vzdalo – sa nedotýka povinnosti Komisie vykonať ďalšie preskúmanie. V tomto ohľade Komisia konštatuje, že konzorcium svoju sťažnosť nestiahlo (30).

(101)

Komisia ďalej odkazuje na skutočnosť, že rozhodnutia rakúskych súdov nemajú ani prejudikatívnu, ani obmedzujúcu účinnosť na kompetenciu Komisie preskúmať prípad na základe článkov 87 a 88 Zmluvy o ES. Komisia v tomto prípade zisťuje aj skutočnosť, že žiadne zo súdnych rozhodnutí, ktoré jej boli predložené, sa vo svojom výsledku neopiera o právne predpisy o štátnej pomoci (31).

2. Existencia štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES

(102)

V zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Privatizácia BB musí spĺňať všetky kritériá uvedené vo vymenovanom článku, aby ju bolo možné posudzovať ako štátnu pomoc.

2.1. Štátna pomoc v rámci privatizácie – právny rámec

(103)

Ako sa uviedlo v rozhodnutí o začatí konania, Komisia vychádza pri právnom posúdení pomoci v rámci privatizácie z viacerých základných zásad, ktoré boli opísané v 23. správe o politike hospodárskej súťaži (ďalej len „správa o hospodárskej súťaži“), ako aj z jej ďalšej praxe (32).

(104)

Medzi skutočnosti uvedené v tejto správe, z ktorých môže Komisia bez ďalšieho skúmania vychádzať, že neexistuje žiadna forma štátnej pomoci, patrí aj skutočnosť, že spoločnosť sa predá uchádzačovi s najvyššou ponukou. Spoločnosť BB však celkom zjavne nebola predaná uchádzačovi s najvyššou ponukou. Už samotná táto skutočnosť oprávňuje na rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania (33).

(105)

Ďalší dôležitý prvok, ktorý je v rámci privatizácie potrebné zohľadniť, sú podmienky, na ktoré je takýto predaj viazaný. Komisia vyzdvihla vo svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania význam, ktorý bol tomu aspektu priradený v správe o hospodárskej súťaži, tým, že sa požadovalo, že privatizácia – aby sa dalo vychádzať z toho, že nepredstavuje štátnu pomoc – musí spĺňať tento predpoklad: „Musí sa uskutočniť verejná súťaž, ktorá bude prístupná pre každého, bude transparentná a nebude viazaná na žiadne ďalšie podmienky ako nadobudnutie ďalšieho majetku, na ktorý sa súťaž nevypisovala, alebo na následný výkon určitých obchodných činností.“

(106)

Komisia poukazuje aj na následné rozhodnutie týkajúce sa veci Stardust Marine, v ktorom ešte viac zdôraznila význam „nediskriminujúceho“ charakteru verejnej súťaže (34). V súlade s oznámením Komisie týkajúcim sa prvkov štátnej pomoci pri predaji pozemkov alebo budov verejnými orgánmi (35) (ďalej len „oznámenie o predaji pozemkov“) Komisia zastáva teraz názor, že v zásade môžu byť zostavené základné podmienky, pokiaľ každý potenciálny kupujúci nezávisle od toho, v ktorom odvetví pôsobí, by mal a mohol tieto podmienky spĺňať (36). V tejto súvislosti Komisia konštatovala, že výberové kritériá na predaj banky môžu obsahovať podmienky, ktoré je potrebné príslušne posúdiť (podrobnosti pozri pod odôvodneniami 141 a 143).

(107)

V rámci konania vo veci formálneho zisťovania Rakúsko vychádzalo po prvé zjavne z tej skutočnosti, že oznámenie o predaji pozemkov sa môže bezprostredne použiť aj pri privatizácii spoločnosti, a po druhé z toho, že možné nezrovnalosti pri verejnej súťaži by sa mohli odstrániť prostredníctvom predchádzajúcich nezávislých posudkov vypracovaných v rámci privatizácie BB. Rakúsko dokonca navrhlo dať vypracovať novú štúdiu na určenie trhovej hodnoty spoločnosti BB.

(108)

Otázke, aká relevancia sa prisudzuje podmienkam spájaným s právnym úkonom, sa venujú odôvodnenia 141 až 143. K prvému bodu je však potrebné všeobecne poznamenať, že treba rozlišovať medzi pravidlami použitými v prípade privatizácie a pravidlami pri predaji pozemkov a budov. Bez vyhlásenia verejnej súťaže ako jediného možného príkladu privatizačného procesu sa správa o hospodárskej súťaži vzťahuje výhradne na privatizácie a uvádza viaceré predpoklady, ktoré musí privatizačný proces splniť, aby bola zabezpečená istota, že nepredstavuje štátnu pomoc. V správe o hospodárskej súťaži sa neuvádza, že nezávislý znalecký posudok o objekte, ktorý je predmetom privatizácie a bol vypracovaný pred predajom, stačí na to, aby sa pri predaji za odhadnutú cenu dalo automaticky vychádzať z toho, že nepredstavuje štátnu pomoc. Toto je relevantné obzvlášť vtedy, keď sa v konkrétnom prípade vykonalo ponukové konanie.

(109)

S možnosťou zistiť trhovú cenu prostredníctvom znaleckého posudku pri neexistencii ponukového konania sa počíta iba pri oznámení o predaji pozemkov. Avšak aj v samotnom prípade predaja pozemku zo znenia a štruktúry oznámenia o predaji pozemkov vyplýva, že členský štát nemôže zdôvodniť predaj inej ako najviac ponúkajúcej osobe prostredníctvom znaleckého posudku. V prípade predaja pozemku, ako aj v prípade privatizácie je potrebné vychádzať z toho, že trhová cena sa stanoví v rámci ponukového konania.

(110)

Komisia je však toho názoru, že spomínaný prípad je iný, aj keď z hľadiska argumentácie by sa dalo riadiť stanoviskom Rakúska, že sa uplatňuje oznámenie o predaji pozemkov. Je pravda, že v oznámení o predaji pozemkov sa otvorená verejná súťaž, ako aj znalecký posudok ex ante akceptujú ako dôkaz, že nebola poskytnutá štátna pomoc. Posledne menovaný postup je však a priori prípustný len vtedy, ak sa posúdenie vykonalo pred predajom. Keďže sa spolková krajina Burgenland rozhodla pre verejnú súťaž, pri ktorej účastníci trhu predložili platné ponuky, bolo by nedôsledné prijať znalecký posudok ex ante a nezohľadniť vyššie ponuky, tak ako to Rakúsko navrhuje v rámci druhého bodu uvedeného v odôvodnení 107.

(111)

Na návrh Rakúska by sa muselo pristúpiť len vtedy, ak by sa nemohol brať do úvahy výsledok verejnej súťaže, pretože nešlo o verejnú transparentnú súťaž bez ďalších podmienok.

(112)

V tejto súvislosti je Komisia toho názoru, že v rámci verejnej súťaže boli odovzdané dve platné ponuky, aj keď nemôže úplne vylúčiť, že ponuky by boli možno dokonca vyššie, ak by kúpa nebola viazaná na určité podmienky (dôsledky podmienok sú podrobnejšie vysvetlené v odôvodneniach 141 až 143). Ak boli predložené aj nezávislé posudky a aj vyššia záväzná obchodná ponuka pre BB, je bez pochýb to druhé lepšou orientačnou hodnotou pre trhovú hodnotu predávaného objektu, keďže nejde iba o hypotetické ohodnotenie, ale o skutočnú ponuku.

(113)

Vychádzajúc z týchto zistení nemajú Rakúskom predložené posudky ex ante už žiadny význam k hodnote BB na posúdenie tejto veci (37). Aj posudok ex post, ako navrhlo Rakúsko, nie je so zreteľom na verejnú súťaž a platné ponuky predložené v rámci verejnej súťaže relevantný.

(114)

Vzhľadom na základné podmienky Komisia konštatuje nasledujúce: Aj keby bola spoločnosť predaná uchádzačovi, ktorý ponúka najviac, za cenu, ktorá je výrazne vyššia, ako je jej ocenená hodnota, môže ešte stále existovať štátna pomoc, pokiaľ investor v trhovom hospodárstve zaplatí nižšiu cenu ako tú, ktorá by bola zaplatená bez takýchto podmienok (38).

(115)

Z toho dôvodu musí Komisia privatizáciu spoločnosti BB na základe článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES preskúmať bez toho, aby brala do úvahy oznámenie o predaji pozemkov alebo správu o hospodárskej súťaži, pretože predpoklady stanovené v správe o hospodárskej súťaži, že neexistuje žiadna pomoc, nie sú v tomto prípade splnené.

2.2. Existencia štátnej pomoci

(116)

Spolková krajina Burgenland je jednou z deviatich spolkových krajín Rakúska. Finančné prostriedky spolkovej krajiny Burgenland sa môžu v zásade považovať za prostriedky poskytované „členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov“ v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(117)

Komisia okrem toho konštatuje, že spoločnosť GRAWE pôsobí nadnárodne a medzinárodne, takže prípadná výhoda poskytnutá na ťarchu štátnych finančných prostriedkov by verejnú súťaž v bankovom sektore obmedzovala a prejavila by sa na obchode vnútri Spoločenstva (39).

(118)

Predaj spoločnosti BB spoločnosti GRAWE predstavuje však štátnu pomoc iba vtedy, keby sa spolková krajina Burgenland nesprávala ako podnikateľský subjekt v trhovom hospodárstve, takže kupujúcemu by bola poskytnutá selektívna výhoda. Tento prípad by nastal vtedy, keby sa spolková krajina Burgenland nesprávala ako predávajúci v trhovom hospodárstve a akceptovala by kúpnu cenu pod trhovou hodnotou spoločnosti BB. Pri preverovaní tejto otázky Komisia skúma, či sa príslušný predávajúci správal ako každý iný predávajúci v trhovom hospodárstve („private vendor test“).

(119)

V snahe zistiť pri uplatnení tejto zásady, či a v akom rozsahu bola poskytnutá výhoda spoločnosti GRAWE, musí sa preskúmať skutočný postup verejnej súťaže a v rámci nej predložené ponuky. V zásade existujú v tomto prípade dva prvky, z ktorých by mohla vzniknúť výhoda. Ide pritom po prvé o skutočnosť, že spoločnosť sa predala uchádzačovi s druhou najvyššou ponukou, a po druhé o vplyv podmienok na hodnotu spoločnosti so zreteľom na všetkých uchádzačov.

(120)

Spolkovej krajine Burgenland bola predložená ponuka konzorcia, ktorej nominálna hodnota presahovala ponuku spoločnosti GRAWE o 54,7 mil. EUR. Predávajúci správajúci sa podľa zásad trhového hospodárstva by sa však mohol výnimočne rozhodnúť pre nižšiu ponuku, ak je:

a)	po prvé zrejmé, že predaj uchádzačovi s najvyššou ponukou nemožno vykonať, a

po druhé odôvodnené brať ohľad aj na iné faktory, ako je cena. Skutočnosť, že predaj nebol schválený v prospech uchádzača s najvyššou ponukou, nie je žiadnym nevyvrátiteľným dôkazom existencie pomoci. Pojem uchádzača s najvyššou ponukou sa môže interpretovať inak, ak sa zohľadnia rozdiely medzi ponukami v mimobilančných rizikách (40).

(121)

Pri prvom aspekte ide v podstate o to, či sa spolková krajina Burgenland mohla spoľahnúť na to, že by skutočne dostala zaplatenú kúpnu cenu (vo všeobecnosti sa to označuje ako bezpečnosť transakcie – prvý prvok), a či z toho mohlo vyplynúť, že konzorcium dostane požadované schválenie od úradu pre dozor nad finančným trhom FMA (alebo akéhokoľvek iného orgánu, ktorý sa na procese zúčastňuje – druhý prvok).

(122)

Pri druhom aspekte ide o to, či existujú iné faktory ako ručenia alebo mimobilančné riziká, ktoré môže spolková krajina Burgenland ako štátny predávajúci zohľadňovať a ktoré by vyvážili cenový rozdiel v porovnaní s najvyššou ponukou.

(123)

Vzhľadom na bezpečnosť transakcie ako prvého prvku prvého aspektu Komisia na objasnenie zdôrazňuje, že sa bezpečnosť transakcie v tejto súvislosti nevzťahuje na nič iné ako na schopnosť kupujúceho uhradiť kúpnu cenu (41). Komisia súhlasí s Rakúskom, že toto je rozhodujúci prvok procesu predaja. Od žiadneho predávajúceho v trhovom hospodárstve sa nemôže očakávať, že sa rozhodne pre kupujúceho, u ktorého existuje reálna možnosť, že kúpnu cenu nezaplatí.

(124)

Rakúsko počas celého konania nespochybnilo, že by konzorcium nebolo schopné zaplatiť kúpnu cenu. Vzhľadom na ekonomickú silu v konzorciu zoskupených spoločností (pozri odôvodnenie 12) Komisia nemá dôvod pochybovať o tom, či mohla byť zaplatená kúpna cena vo výške 155 mil. EUR. Konzorcium navrhlo uhradiť preddavok vo výške 15 mil. EUR na spravovaný účet v pobočke Active Bank, sídliacej na Ukrajine, aby preukázalo, že je schopné sumu vo výške 155 mil. EUR zaplatiť.

(125)

Nemožno pochybovať ani o tom, že by sa predávajúci v trhovom hospodárstve nerozhodol pre kupujúceho, ktorý by s veľkou pravdepodobnosťou nebol dostal potrebné schválenie zo strany FMA (alebo iného orgánu, ktorý sa na procese zúčastňuje). Rakúsko uviedlo, že FMA by nikdy neschválil predaj spoločnosti BB konzorciu, a síce ani vtedy nie, keby bola predložená iba ponuka konzorcia. Podľa Rakúska nebola ponuka spoločnosti GRAWE najvyššou, ale „najlepšou ponukou“.

(126)

Z procesnoprávneho hľadiska Komisia nepopiera, že vzhľadom na skutočnosť, že existovali dvaja možní uchádzači, bolo úradu FMA podľa rakúskeho práva zakázané vykonať test Fit & Proper podľa článku 20 zákona o bankovníctve (BWG). V skutočnosti sa pri všetkých porovnateľných konaniach udeľuje dozornoprávne schválenie až vtedy, keď bol určený konkrétny kupujúci. Z toho dôvodu bolo logické, že FMA tak od konzorcia, ako aj od spoločnosti GRAWE „žiadosť“ o schválenie ešte pred rozhodnutím o predaji zamietla. Komisia uznáva, že FMA podľa rakúskeho práva nesmie predložiť žiadne vyhlásenie ex post.

(127)

Komisia však tiež konštatovala, že FMA sa v čase odovzdávania vecných informácií o jej konaní, resp. o predchádzajúcej žiadosti spoločnosti SLAV AG, v žiadnom termíne otvorene nepripojil v tejto veci k stanovisku Rakúska a Komisii viackrát potvrdil, že výsledok jeho skúmania bol „úplne otvorený“.

(128)

V tejto súvislosti Komisia upozorňuje ďalej na to, že FMA sa vyhol tomu, aby sa nezávisle od konkrétneho prípadu všeobecne vyjadril k prvkom, ktorým by pri skúmaní pripisoval podstatný význam (napr. rating kupujúceho). Neexistujú teda žiadne údaje, že by tá či oná úvaha predložená Rakúskom negatívne ovplyvnila skúmanie FMA alebo ktoré by viedli nutne k negatívnemu výsledku.

(129)

Keďže nie sú k dispozícii žiadne vysvetlenia od FMA ani žiadne iné dôkazy, nemôže sa Komisia pripojiť k argumentu Rakúska, že by FMA s určitosťou zakázal predaj konzorciu.

(130)

Ani dĺžka konania FMA – menej než tri mesiace v prípade spoločnosti GRAWE, ale až rok v prípade konzorcia – nestačí na to, aby bolo konzorcium ako kupujúca strana vylúčená. Rakúsko uviedlo, že spoločnosť BB trpela pretrvávajúcou neistotou, čo mohlo banku v konečnom dôsledku uviesť do ťažkostí. Komisia nemôže tento argument v zásade ani v konkrétnom prípade akceptovať. V zásade by to totiž bola diskriminácia všetkých uchádzačov mimo Európskej únie a pravdepodobne aj uchádzača z iného členského štátu, keďže by sa mohol uvádzať ten istý argument pre každého úradu FMA v tom čase neznámeho uchádzača, t. j. pre každú spoločnosť mimo Rakúska. Pokiaľ ide o konkrétny prípad, Komisia konštatuje, že spoločnosť BB sa v čase predaja nenachádzala v ťažkostiach. Keďže o predaj bola snaha už od roku 2003, nie je dostatočne jasné, prečo bolo potrebné také náhlenie. Argument prednesený v tejto súvislosti, že ponuka spoločnosti GRAWE bola časovo ohraničená, nemožno takisto akceptovať, inak by sa otvorili početné možnosti ovplyvniť postup verejnej súťaže diskriminujúcim spôsobom.

(131)

So zreteľom na úvahy spolkovej krajiny Burgenland k možnému výsledku konania FMA Komisia nemôže taktiež súhlasiť s tvrdeniami Rakúska, že žiadosť od predchodcu spoločnosti SLAV AG na udelenie bankovej koncesie, podaná v roku 1994, bola zamietnutá. Komisia poukazuje na to, že tieto dve situácie sa navzájom nedajú porovnať, aj keď test Fit & Proper, ktorý bolo treba v rámci predaja spoločnosti BB vykonať, patrí k oveľa rozsiahlejším predpokladom na udelenie neobmedzenej bankovej koncesie, o ktorú bolo v predchádzajúcom prípade požiadané (42). Štruktúra vlastníkov bola však pri predchádzajúcom žiadateľovi úplne iná a aj politická situácia na Ukrajine sa odvtedy značne zmenila. Jediný dôvod oznámenia o zákaze uvedený Rakúskom – neuplatnenie medzinárodných účtovných štandardov (IAS) fondom, ktorý bol vlastník spoločnosti – sa zdá byť navyše čisto formálny; nič nesvedčí o tom, že by dodržanie IAS pre inak zložené konzorcium v čase predaja spoločnosti BB bolo ešte problémom. Keďže FMA je zo zákona povinný novú žiadosť bez predpojatosti preskúmať, nevychádza Komisia z toho, že toto predchádzajúce konanie, ktoré sa týkalo inej strany, by zohrávalo úlohu, keby spolková krajina Burgenland predala spoločnosť BB konzorciu.

(132)

Komisia musí zamietnuť i nepodložené argumenty, ktoré predložilo Rakúsko, aby vylúčilo konzorcium ako vážneho uchádzača o kúpu. Rozhodnutie Komisie sa musí opierať o fakty. To sa týka po prvé odvolávania sa Rakúska na druhý proces privatizácie, v ktorom FMA podľa Rakúska údajne naznačil, že predaj banke so sídlom v Litve s ruským vlastníkom by nebol schválený. K tomuto tvrdeniu neboli predložené žiadne dôkazy, a navyše išlo o celkom inú stranu. Po druhé Rakúsko poukázalo vo veľmi pokročilom štádiu konania na rozsudok jedného nemeckého súdu, v ktorom bolo potvrdené rozhodnutie BaFin, ktorým bol predaj podielov nemeckej banky bližšie neoznačenej ukrajinskej podnikateľskej skupine zakázaný (43). Táto informácia v rozhodujúcom období k dispozícii nebola a pri možnom rozhodovaní FMA by nemohla hrať žiadnu úlohu. V neposlednom rade Komisia konštatuje, že FMA, ako sa už vysvetlilo, musí každú žiadosť preskúmať bez predpojatosti.

(133)

Na základe predložených zistení Komisia prichádza k záveru, že neexistujú dôkazy ani náznaky, že by FMA zakázal predaj konzorciu. Predávajúci v trhovom hospodárstve by teda konzorcium ako kupujúceho nevyradil.

(134)

Ako v každom inom prípade, Komisia potvrdzuje, že zohľadniť sa môžu iba tie faktory, ktoré by investor v trhovom hospodárstve bral na zreteľ (44). Toto vylučuje riziká, ktoré by vznikli z prípadnej povinnosti vyplatenia štátnej pomoci, keďže investor v trhovom hospodárstve by takéto riziká neniesol (45). Rozhodujúci prvok pri privatizácii spoločnosti BB je záruka „Ausfallhaftung“, ktorú Rakúsko uvádza ako zdôvodnenie predaja spoločnosti GRAWE.

(135)

Podľa názoru Komisie by spolková krajina Burgenland nemala brať do úvahy záruku „Ausfallhaftung“. Ak by sa táto záruka zohľadnila, bola by úloha spolkovej krajiny Burgenland ako poskytovateľa štátnej pomoci a ako predávajúceho banku zmiešaná, ako to už bolo uvedené v rozhodnutí o začatí konania.

(136)

V prvom rade Komisia musí odmietnuť všetky argumenty, ktorými Rakúsko spochybňuje posúdenie záruky „Ausfallhaftung“ ako (existujúcej) štátnej pomoci. So zreteľom na rozhodnutie Komisie K(2003) 1329 v konečnom znení o zrušení „Ausfallhaftung“ (46), ktoré bolo po dohode medzi Rakúskom a Komisiou vydané a nebolo pred súdmi EÚ zo strany Rakúska napadnuté, nemôže sa tento argument brať do úvahy. Ak by Rakúsko – ako sa v tomto konaní zdá – skutočne nesúhlasilo s konštatovaním, že „Ausfallhaftung“ treba považovať za štátnu pomoc, mohlo ho pred Súdnym dvorom napadnúť.

(137)

Na argument Rakúska, že existujúca štátna pomoc je údajne zákonná, je potrebné odpovedať, že existujúca pomoc je naďalej pomoc nositeľa štátnej moci. Vo všetkých doterajších súdnych rozhodnutiach sa vychádza zo zásady, že pri skúmaní otázky, ako by sa zachoval investor v trhovom hospodárstve, úloha štátu ako predávajúceho spoločnosť na jednej strane a povinnosti, ktoré má ako nositeľ štátnej moci, nesmú byť na druhej strane pomiešané (47). Pripomienky Rakúska nie sú zdôvodnené žiadnym precedensom, v ktorom investor v trhovom hospodárstve bral ohľad na záruku považovanú za štátnu pomoc: ex hypothesi by žiadny investor v trhovom hospodárstve neprevzal záruku, ktorá by nezodpovedala zásadám investora v trhovom hospodárstve, a rozhodnutie o zrušení „Ausfallhaftung“ potvrdzuje, že záruka nebola poskytnutá za trhových podmienok. Súdny dvor rozhodol, že záruky, ktoré boli zaradené ako protiprávne štátne pomoci, nesmú byť pri výpočte očakávaných likvidačných nákladov zohľadnené (48). Toto, naopak, neznamená, že existujúca štátna pomoc sa smie zohľadniť. Podľa názoru Komisie nie je relevantné, či šlo o protiprávnu, alebo o existujúcu štátnu pomoc. Pokiaľ sa opatrenie musí posudzovať ako štátna pomoc, žiadny predávajúci v trhovom hospodárstve by ho nepriznal a takéto opatrenie nezohľadnil (49).

(138)

Situácia by bola možno iná, keby spolková krajina Burgenland ako investor v trhovom hospodárstve prevzala záruku za obchodných podmienok, a nie záruku, ktorá predstavuje štátnu pomoc. Toto sa však netýka uvedeného prípadu.

(139)

Rakúsko neuviedlo žiadne iné faktory ako mimobilančné riziká alebo iné záruky, ktoré sa mohli zohľadniť pri posudzovaní ponúk.

(140)

Keďže „pokračovanie vo vedení spoločnosti BB tak, aby sa nemusela uplatniť záruka ‚Ausfallhaftung‘ spolkovej krajiny“ bolo jedným z dôvodov, ak nie rozhodujúcim dôvodom, na rozhodnutie spolkovej krajiny Burgenland predať spoločnosť BB i napriek nízkej ponuke spoločnosti GRAWE, Komisia zastáva na základe týchto zistení názor, že Rakúsko sa nesprávalo ako predávajúci v trhovom hospodárstve. Ekonomická výhoda, ktorá sa poskytla spoločnosti GRAWE, zodpovedá minimálne rozdielu medzi ponukou konzorcia a skutočnou kúpnou cenou (50).

2.3. Podmienky, na ktoré bol predaj viazaný

(141)

Hoci v tomto prípade už skutočnosť, že sa udelil súhlas nižšej ponuke, dokazuje, že existuje štátna pomoc, musela Komisia taktiež preskúmať, v akej miere mohli ovplyvniť podmienky verejnej súťaže kúpnu cenu. Ako bolo vysvetlené, Komisia v rozhodnutí o začatí konania vyjadrila pochybnosti o tom, či verejná súťaž bola otvorená, transparentná a nediskriminujúca. Komisia preto vyjadrila pochybnosti o vplyve podmienok na možných uchádzačov (ktorí sa za istých okolností nezúčastnili na verejnej súťaži), ako aj o vplyve podmienok na cenové ponuky (ktoré boli pravdepodobne nižšie než vo verejnej súťaži bez podmienok).

(142)

Na základe informácií, ktoré boli doručené počas konania vo veci formálneho zisťovania, Komisia zastáva názor, že konzorcium z čisto procesnoprávneho pohľadu (kontrola due-diligence, možnosť stretnutia, FMA) nebolo zrejme expertmi z HSBC, ktorí boli poverení vykonaním verejnej súťaže, poškodené. Podľa názoru Komisie sa toto stanovisko rozsiahlym skúmaním stavu veci zo strany Krajinského súdu Eisenstadt potvrdilo a zahrnulo sa do rozhodnutia tohto súdu z 20. mája 2006 (51).

(143)

Komisia preskúmala vplyv podmienok na ponuky. Ponuky, na ktoré bola viazaná privatizácia, svedčia o tom, že spolková krajina Burgenland sa nesnažila dosiahnuť najvyššiu cenu za banku. Napriek tomu Komisia nemá dôvod myslieť si, že by tým bol skutočne obmedzený počet uchádzačov, prípadne ovplyvnená cena. Neprišli žiadne pripomienky zainteresovaných strán, z ktorých by sa dalo zistilo, že sa pôvodne o kúpu spoločnosti BB zaujímali, neskôr však v súvislosti so stanovenými podmienkami v process letter sa ďalšej účasti na verejnej súťaži zdržali. Verejná súťaž bola i v dostatočnej miere uverejnená. Aj keď niektoré iné podmienky verejnej súťaže („časová požiadavka“, „pripravenosť na uskutočnenie prípadného potrebného zvýšenia kapitálu“ a „zachovanie samostatnosti spoločnosti BB“) sa naďalej zdajú otázne, nedá sa zistiť, či ovplyvnili výšku ponúk. Komisia teda nenašla žiadne dôkazy alebo pripomienky, ktoré by oprávňovali dospieť k názoru, že konanie, ktoré by umožnilo predaj spoločnosti BB, berúc za základ jej plný potenciál, by viedlo k vyššej ponuke. Konzorcium ani nenaznačilo, že by na základe podmienok uvedených v process letter predložilo nižšiu ponuku. Uznalo, že kúpna cena a bezpečnosť transakcie sú primeraným kritériom pre každého predávajúceho, upozornilo však na to, že podmienka, ako je „pokračovanie vo vedení spoločnosti BB tak, aby sa nemusela uplatniť záruka ‚Ausfallhaftung‘ spolkovej krajiny“, resp. „uskutočnenie prípadného potrebného zvýšenia kapitálu“, by sa nedala v budúcnosti presadiť. Keďže sa nedá zistiť, či podmienky ovplyvnili kúpnu cenu v tomto mimoriadnom prípade, v ktorom boli v rámci verejnej súťaže predložené dve platné ponuky (52), zastáva sa názor, že vyššia ponuka predstavuje približnú hodnotu trhovej ceny (53).

2.4. Ostatné úvahy v súvislosti s „Ausfallhaftung“

(144)

Hoci sa Komisia nemôže stotožniť so stanoviskom Rakúska k významu záruky „Ausfallhaftung“ v tejto veci, preskúmala argumenty, ktoré Rakúsko v súvislosti s príslušným – nesprávnym – predpokladom uviedlo. Komisia však konštatovala, že ponuka spoločnosti GRAWE by sa nestala najlepšou ponukou ani vtedy, keby sa postupovalo podľa pripomienok Rakúska a zohľadnilo „Ausfallhaftung“.

(145)

V prípade likvidácie spoločnosti BB by sa majetková hodnota spoločnosti BB zhodnotila a výnosy by sa použili na uspokojenie pohľadávok veriteľov. V prípade, že by výnosy z likvidácie majetkovej hodnoty nestačili na uspokojenie pohľadávok veriteľov, siahlo by sa na vlastné prostriedky spoločnosti BB vo výške asi 90 mil. EUR. Zostávajúci schodok by sa rovnomerne rozdelil medzi nevyrovnané pohľadávky tak, že by sa pre veriteľov vytvorila kvóta pri zlyhaní. Záruka „Ausfallhaftung“ by vyvolala ako priama pohľadávka veriteľov spoločnosti BB voči spolkovej krajine Burgenland obstarávaciu povinnosť spolkovej krajiny Burgenland, ktorá by veriteľom v plnom rozsahu musela odškodniť zaistené pohľadávky zo záruky „Ausfallhaftung“. Podiel pohľadávok zaistených v rámci „Ausfallhaftung“ sa zo 100 % v čase uzavretia predaja (máj 2006) zníži na takmer 0 % v roku 2017.

(146)

K takejto likvidácii spoločnosti BB by mohlo dôjsť v prípade problémov banky pri refinancovaní na kapitálových trhoch alebo pri dodržiavaní dozornoprávnych požiadaviek ako minimálneho stúpania miery vlastného kapitálu.

(147)

Rakúsko uviedlo, že problém likvidity po uverejnení predaja konzorciu by sa objavil predovšetkým v tlači. V najlepšom prípade by mohlo dôjsť k čistému odtoku likvidity vo výške asi 500 mil. EUR a v najhoršom prípade vo výške až do 1,25 mld. EUR. Konzorcium nepreukázalo, že bolo schopné poskytnúť nový kapitál v tejto výške. Preto sa nemohlo uvažovať o predaji spoločnosti BB konzorciu.

(148)

Komisia pripúšťa, že uverejnenie predaja spoločnosti BB konzorciu spolkovou krajinou Burgenland by mohlo viesť k úbytku vkladov a k vypovedaniu medzibankových úverových liniek, predložené výpočty Rakúska sa však zdajú z mnohých dôvodov nesprávne. Vychádzajúc z porovnateľných prípadov, predpoklad, že by bolo odčerpaných 50 % – 60 % vkladov, je nereálny (54). V takejto krízovej situácii by spoločnosť BB obmedzila odtok likvidity na nový obchod na požadované minimum (55). Vo výpočtoch, ktoré predložilo Rakúsko, sa navyše obchodovateľná majetková hodnota vôbec alebo len čiastočne likviduje (56) a úbytky sú pri niektorých pozíciách nezrozumiteľné (57). Komisia je toho názoru, že očakávaný samotný odtok likvidity v krízovej situácii sa môže účinným a preventívnym manažmentom likvidity spoločnosti BB kompenzovať a vzniknutý čistý úbytok sa môže udržať pod kontrolou. V tejto súvislosti Komisia zdôrazňuje, že spoločnosť BB a jej vlastník mohli konať preventívne, aby obmedzili odtok likvidity, a konštatuje, že spolková krajina Burgenland sa už zaviazala obstarať pred predajom banky nový kapitál vo výške 380 mil. EUR vydaním dodatočných dlhopisov zaistených zárukou „Ausfallhaftung“. Komisia nemôže súhlasiť s argumentom Rakúska, že vydanie ďalších dlhopisov, ktorými sa dalo spoločnosti BB k dispozícii dodatočných 380 mil. EUR, pre žiadneho zo záujemcov o kúpu banky nemalo rozhodujúci význam, keď Rakúsko zároveň namietlo, že očakávaný problém likvidity bol dôvodom na to, aby sa banka nepredala konzorciu. Dalo by sa tiež uviesť, že spolková krajina Burgenland mohla vyriešiť problém likvidity, pokiaľ by to podľa jej názoru malo podstatný význam, vydaním dodatočných dlhopisov vo výške chýbajúcich likvidných prostriedkov, ako to urobila v prípade spoločnosti GRAWE poskytnutím 380 mil. EUR.

(149)

Preto Komisia vychádza z toho, že príčinou platobnej neschopnosti alebo likvidácie BB by nebol problém likvidity po uverejnení predaja, ale skôr dozornoprávne dôvody. Rakúsko uviedlo, že riziko platobnej neschopnosti v prípade predaja spoločnosti BB konzorciu by bolo oveľa vyššie než v prípade spoločnosti GRAWE ako novej vlastníčky. Spoločnosť GRAWE by viedla ďalej regionálne obchodné činnosti spoločnosti BB zamerané na súkromných a firemných klientov a držala by sa existujúceho obchodného modelu. Naopak, z predloženého obchodného plánu konzorcia sa dá vyrozumieť, že konzorcium by vytváralo rizikovejší obchodný model spoločnosti BB pridaním činností, ako je financovanie medzinárodných obchodov. Možným začlenením Active Bank do spoločnosti BB by spoločnosť BB mohla byť vystavená výkyvom výmenného kurzu eura voči ukrajinskej „hrivni“, ktorý by mohol byť zaistený iba pri veľmi vysokých nákladoch. Rakúsko tiež tvrdilo, že iné faktory, ako je chýbajúca banková skúsenosť a nízky rating konzorcia, by značne zvýšili riziko platobnej neschopnosti spoločnosti BB.

(150)

Komisia pripúšťa, že výpovede o predpokladanom dlhodobom vývoji spoločnosti BB sú v oboch scenároch predaja veľmi neisté. Spolková krajina Burgenland musí akceptovať, že po predaji spoločnosti BB novému vlastníkovi má – nezávisle od toho, či pritom ide o spoločnosť GRAWE, alebo o konzorcium – len mimoriadne obmedzený vplyv na budúce strategické zameranie banky. V tejto súvislosti je dôležité držať sa toho, že budúci obchodný model spoločnosti BB sa nedá záväzne stanoviť, ale že je úlohou nového vlastníka, aby určil budúce strategické zameranie banky vrátane potrebného zvýšenia kapitálu a neskoršieho začlenenia iných spoločností.

(151)

Napriek tomu noví vlastníci podliehajú pri vedení obchodných činností právnym bankovým predpisom. Na jednej strane spoločnosť BB ako rakúska banka s rakúskou bankovou koncesiou naďalej kontrolujú rakúske úrady bankového dozoru, a teda musí spĺňať tie isté dozornoprávne požiadavky (napr. dodržiavanie minimálnych kvót rastu kapitálu) ako ostatné európske banky. Na druhej strane musí spoločnosť BB ako integrovaná súčasť medzinárodného finančného sveta disponovať ratingom na úrovni „investičného stupňa“, aby sa pri ostatných bankách mohla refinancovať. Týmto spoločnosť BB podlieha aj požiadavkám na vlastné prostriedky ratingových agentúr. Ak by mali nastať vyššie riziká, musia vlastníci súčasne v primeranej miere vložiť nový kapitál.

(152)

Komisia sa nemôže stotožniť ani s argumentom Rakúska, že nový vlastník spoločnosti BB by mal mať nevyhnutne rozsiahle skúsenosti v bankovníctve. Vedenie spoločnosti BB nie je úlohou vlastníka, ale obchodného vedenia spoločnosti BB. Okrem toho Komisia nechápe argument Rakúska, že rating spoločnosti BB by bol po predaji identický s ratingom spoločnosti GRAWE, resp. ukrajinského štátu. Na jednej strane spoločnosť GRAWE nevyhlásila, že chce pre spoločnosť BB odovzdať vyhlásenie o prevzatí ručenia, takže sa rating spoločnosti BB bude v prvom rade opierať o jej vlastné výsledky. Na druhej strane zostane spoločnosť BB rakúskou bankou so sídlom v Rakúsku, takže rating ukrajinského štátu „B“, ktorý by mohlo zohrávať úlohu pri banke so sídlom na Ukrajine, sa nezdá byť relevantný. V tejto súvislosti je tiež dôležité poznamenať, že spoločnosť BB bude naďalej poistená zárukou „Ausfallhaftung“.

(153)

Napriek tomu sa nedá celkom vylúčiť, že spoločnosť BB, ktokoľvek bude jej novým vlastníkom, by mohla čeliť v budúcnosti vážnym ťažkostiam, takže by platobná neschopnosť/likvidácia bola neodvrátiteľná. Pri pohľade na takýto scenár je dôležité si uvedomiť, že spoločnosť BB je veľmi malá banka (jej bilančná suma je oveľa menšia než 1 % bilančnej sumy veľkých európskych bánk) a že by jej likvidácia mala len nepatrné, ak nie úplne zanedbateľné účinky na rakúsky, resp. európsky bankový systém. Predaj majetkových hodnôt spoločnosti BB vo výške asi 3,5 mld. EUR (úvery, dlhopisy, podiely, deriváty, nehnuteľnosti) na medzinárodných finančných trhoch by fungovanie trhového mechanizmu neovplyvnil, takže trhy, a predovšetkým trhové ceny by zostali stabilné.

(154)

Rakúsko predložilo scenár likvidácie. V tomto scenári sa vychádza z toho, že likvidácia majetkových hodnôt sa uskutoční v roku 2006 a že dosiahnuteľná cena za majetok závisí od ich vyváženého rizika. Uplatnené zrážky zhodnotenia dosahujú od 2 % za aktíva s váhou rizika nula až do 20 % za aktíva s váhou rizika 100 %. Likvidačný scenár obsahuje úpravy vo výške 90 mil. EUR na likvidáciu mimobilančných položiek. Po odpočítaní vlastných prostriedkov sa pri tomto scenári dospelo k záveru, že by sa od záruky „Ausfallhaftung“, a tým od spolkovej krajiny Burgenland, v prípade likvidácie požadovalo vrátenie asi 270 mil. EUR.

(155)

Komisia súhlasí so všeobecnou metódou, ktorá sa používa v predloženom rakúskom likvidačnom scenári na prvý odhad možných strát v prípade platobnej neschopnosti spoločnosti BB. Komisia zastáva však názor, že úpravy v prípade aktív sú príliš vysoké (napr. úpravy vo výške 10 % – 20 % pri hypotekárne zaistených úverov, ktoré by mohli byť zaručené a združene predané), a nevie pochopiť úpravy pri mimobilančných obchodoch. Okrem toho Rakúsko vychádzalo z toho, že likvidácia by sa uskutočnila so 100 % pravdepodobnosťou v roku 2006, a preto berie za základ nominálne hodnoty aktív. Tento scenár sa nejaví ako reálny.

(156)

Pri zohľadnení týchto pozorovaní k likvidačnému scenáru by Komisia dospela k záveru, že spolková krajina Burgenland by mohla za každé percento pravdepodobnosti, že v budúcnosti sa uplatní nárok na „Ausfallhaftung“, stanoviť maximálne 1 mil. EUR. So zreteľom na vyrovnanie cenového rozdielu oproti ponuke konzorcia to znamená, že pravdepodobnosť platobnej neschopnosti spoločnosti BB s konzorciom ako novým vlastníkom by sa musela odhadnúť o viac než 50 % vyššie než v prípade spoločnosti GRAWE ako novej vlastníčky. Komisia považuje takýto odhad za neopodstatnený, a preto dospela k záveru, že aj keby spolková krajina Burgenland mohla brať do úvahy „Ausfallhaftung“ ako hodnotiace kritérium, nebola ponuka spoločnosti GRAWE najlepšou ponukou.

(157)

Rakúsko a spoločnosť GRAWE predložili aj iné metódy (58), aby zhodnotili riziká, ktoré súvisia s každým z oboch uchádzačov. Podľa názoru Komisie metóda použitá v likvidačnom scenári odzrkadľuje špeciálnu situáciu v prípade platobnej neschopnosti najlepšie, keďže táto metóda je nielen najprimeranejšia, ale aj najtransparentnejšia a najlepšie vysvetľuje, ako odhadnúť riziká vzniknuté zo záruky „Ausfallhaftung“. Iné metódy, ktoré uviedlo Rakúsko, nie sú relevantné, a navyše sú buď nepochopiteľné, opierajúce sa o nesprávne predpoklady, alebo neaplikovateľné na osobitné podmienky prípadu.

2.5. Ustanovenie o záruke týkajúce sa štátnej pomoci v zmluve so spoločnosťou GRAWE

(158)

Kúpna zmluva medzi spolkovou krajinou Burgenland a spoločnosťou GRAWE obsahuje navyše ustanovenie o záruke, podľa ktorého je spolková krajina Burgenland okrem iného povinná spoločnosti GRAWE uhradiť sumu, ktorú by mala stanoviť Komisia v rozhodnutí o vrátení (vrátane všetkých s tým súvisiacich nákladov na konanie pre kupujúceho). Aj keď si kupujúci ponechá právo od zmluvy odstúpiť, ak by sa preukázalo, že prispôsobenie kúpnej ceny bolo protiprávne, musí byť tento prvok kúpnej zmluvy zdôraznený v rozhodnutí. Po prvé takéto ustanovenie o záruke, dojednané po verejnej súťaži, mení podmienky predaja pre príslušného kupujúceho a mohlo by spoločnosť GRAWE podnietiť na to, aby predložila vyššiu ponuku; po druhé – a to je ešte oveľa dôležitejšie – takéto ustanovenie o záruke sa rovná obchádzaniu eventuálneho rozhodnutia Komisie o vrátení. Toto je jednoznačne v rozpore s povinnosťou členských štátov uplatňovať rozhodnutia Komisie a s Komisiou spolupracovať. Preto by sa toto ustanovenie nemalo použiť, keďže spoločnosti GRAWE by inak bola poskytnutá nová štátna pomoc.

2.6. Konečný záver k existencii štátnej pomoci

(159)

Predaj BB spoločnosti GRAWE preto predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

3. Zlučiteľnosť so spoločným trhom

(160)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia naznačila, že vychádzajúc z predložených informácií, zrejme nebol splnený žiadny z predpokladov, aby bolo možné vyhlásiť pomoc podľa článku 87 ods. 2, resp. 3 Zmluvy o ES za zlučiteľnú so spoločným trhom.

(161)

Rakúsko sa sústreďovalo na to, aby preukázalo, že pri opatrení nejde o štátnu pomoc. Iba príjemca predniesol argumenty k možnej zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom. Podľa názoru spoločnosti GRAWE z rozhodnutia o reštrukturalizácii vyplýva, že aj privatizovaná spoločnosť BB (privatizácia bola predpokladom na to, aby sa pomoc vyhlásila za zlučiteľnú so spoločným trhom) sa musí držať regionálneho zamerania. Iba obchodný plán spoločnosti GRAWE spĺňal tento predpoklad.

(162)

Komisia trvá na tom, že rozhodnutie o reštrukturalizácii tento argument žiadnym spôsobom nepodporuje. Popri operačných, funkčných a finančných opatreniach, ktoré Rakúsko ponúklo a ktoré Komisia prijala, je privatizácia ďalším nástrojom zabezpečenia dlhodobej rentability banky. V predchádzajúcom rozhodnutí sa skúmajú následky možnej likvidácie spoločnosti BB, pričom Komisia pripúšťa, že „nízke poskytovanie základných finančných služieb v určitých krajinských regiónoch spolkovej krajiny Burgenland je mysliteľné [javí sa]“ (59). Toto konštatovanie však neznamená, že podobná, inak nemenovaná podmienka platí aj pre privatizáciu.

(163)

Na základe spomenutých úvah Komisia potvrdzuje svoje pôvodné konštatovanie. Pomoc nemôže byť vyhlásená za zlučiteľnú so spoločným trhom.

4. Neobmedzená účinnosť rozhodnutia Komisie 2005/691/ES o reštrukturalizácii spoločnosti Bank Burgenland

(164)

V rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania Komisia vyjadrila pochybnosť o tom, či je odškodnenie za predčasnú splatnosť prípustné vzhľadom na záručnú dohodu z 20. júna 2000, prijatú Komisiou 7. mája 2004, pretože by mohlo byť v rozpore s rozhodnutím o reštrukturalizácii spoločnosti BB. Po tom, čo Komisia túto otázku dôkladne preskúmala, skonštatovala, že táto úprava je v súlade s uvedeným rozhodnutím.

5. Vrátenie pomoci

(165)

Keďže sa opatrenie vykonalo bez predchádzajúcej notifikácie Komisii a keďže je nezlučiteľné s pravidlami štátnej pomoci, Rakúsko by malo byť povinné požadovať od príjemcu vrátenie poskytnutej pomoci.

(166)

Požadovaná vrátená výška by mala byť stanovená tak, že sa pomoc odstráni. Na základe konštatovania v kapitolách VI 2.2. a 2.3. pomoc zodpovedá v tomto prípade rozdielu medzi cenovou ponukou konzorcia a skutočnou kúpnou cenou.

(167)

Príslušná suma rozdielu však nezodpovedá jednoducho nominálnej sume rozdielu medzi oboma ponukami vo výške 54,7 mil. EUR. V záujme neobmedzenej porovnateľnosti oboch ponúk sa musia vykonať úpravy, keďže zmluvné dohody so spoločnosťou GRAWE na jednej strane a konzorciom na strane druhej sa od seba odlišujú. Obidve ponuky obsahujú viaceré vedľajšie podmienky, ktoré sa musia kvantifikovať a porovnať so zodpovedajúcimi podmienkami v ponuke druhého uchádzača. Podľa názoru Komisie musí Rakúsko upraviť uvedenú sumu rozdielu medzi oboma cenovými ponukami pri požadovaní vrátenia poskytnutej pomoci takto:

(168)

Pokiaľ ide o odškodnenie za predčasnú splatnosť so zreteľom na záručnú dohodu z 20. júna 2000, je predpokladaná platba spolkovej krajiny Burgenland v prospech konzorcia vo výške 15 mil. EUR o 2,1 mil. EUR vyššia než platba vo výške 12,9 mil. EUR v prospech spoločnosti GRAWE. Preto musí byť suma rozdielu medzi cenovou ponukou konzorcia a skutočnou predajnou cenou upravená a znížená o 2,1 mil. EUR.

(169)

Dôsledky jednotlivých dohôd k hraniciam ručenia, nezdaniteľným sumám a lehotám poskytovania sa dajú len veľmi ťažko kvantifikovať. Rakúsko sa vyjadrilo, že všeobecný postup, ktorý bol údajne dohodnutý so spoločnosťou GRAWE a konzorciom, bol vyvážený a žiadnemu z uchádzačov neposkytol podstatnú výhodu. Komisia súhlasí s Rakúskom, že záručné dohody vplývajú na cenový rozdiel len v nepatrnej miere, považuje však za dôležité tieto vplyvy kvantifikovať. Na základe predložených informácií nie je Komisia schopná posúdiť, či záručné dohody poskytli jednému z uchádzačov výhodu, takže Rakúsko musí vypracovať porovnateľný prehľad o všetkých záručných dohodách. Navyše musí Rakúsko kvantifikovať finančné dôsledky týchto dohôd na cenové ponuky oboch uchádzačov.

(170)

Ročná provízia vo výške 100 000 EUR, ktorú by muselo konzorcium platiť za zachovanie záruky „Ausfallhaftung“ až do roku 2017, je pre spolkovú krajinu Burgenland dodatočný príjem, takže je potrebná úprava v takej forme, aby sa suma rozdielu medzi cenovou ponukou konzorcia a skutočnou kúpnou cenou zvýšila o odúročenú hodnotu provízie, ktorá sa má uhrádzať až do roku 2017.

(171)

Vydanie dodatočných dlhopisov vo výške 380 mil. EUR v rámci štátnej záruky nebolo uvedené ani v process letter, ani v návrhu zmluvy so spoločnosťou GRAWE. Podľa názoru Komisie zohrávala táto dohoda podstatnú úlohu pri procese predaja a mala by byť uvedená v návrhu zmluvy s konzorciom. Konzorcium navyše potvrdilo, že vo svojej ponuke nebralo ohľad na vydanie dodatočných dlhopisov. Podľa Komisie vyžaduje preto výhoda, ktorá vytvorila pre spoločnosť GRAWE výhodnejšiu situáciu refinancovania následkom poskytnutia ďalších 380 mil. EUR, úpravu vo forme zvýšenia sumy rozdielu medzi ponukou konzorcia a skutočnou kúpnou cenou. Základom výpočtu sú úroky, ktoré spoločnosť BB uhradí za dodatočné dlhopisy vo výške 380 mil. EUR v porovnaní s nákladmi na refinancovanie spoločnosti BB po uzavretí predaja.

(172)

Komisii chýbajú potrebné informácie, aby nakoniec mohla posúdiť, či dohodou previesť štyri z realitných spoločností BB ešte pred uzavretím za účtovnú hodnotu 25 mil. EUR na spolkovú krajinu Burgenland bola poskytnutá výhoda, ktorá si vyžaduje úpravu sumy rozdielu medzi cenovou ponukou konzorcia a skutočnou predajnou cenou. Pripadalo by to do úvahy vtedy, keby trhová hodnota vlastníctva bola nižšia, resp. vyššia než jeho účtovná hodnota. Rakúsko musí predložiť posudok od jedného z nezávislých expertov, ktorého menovalo nezávislé grémium, o trhovej hodnote štyroch realitných spoločností BB. V tomto posudku by mali byť zohľadnené príjmy z prenájmu, ktoré sa dajú dosiahnuť na trhu.

(173)

Pokiaľ ide o vzniknuté úroky medzi dňom podpisu zmluvy a uzavretím za preddavok vo výške 15 mil. EUR, ktoré by konzorcium uhradilo na spravovaný účet v Active Bank sídliacej na Ukrajine, Komisia zastáva názor, že si nevyžadujú žiadnu úpravu, pokiaľ budú pripísané konzorciu v jeho prospech.

(174)

Vo veci otázky prevodu daňovej straty uvedenej v rozhodnutí o začatí konania Komisia skúmala, či je tento aspekt potrebné zohľadniť pri zisťovaní výšky pomoci, a dospela k negatívnemu výsledku. Napriek tomu Komisia zastáva názor, že výhoda, ktorá môže vzniknúť tretej strane z prevodu daňovej straty, by mala byť pri hodnotení spoločnosti BB zohľadnená (odhad best-owner).

VII. ZÁVER

(175)

Komisia konštatuje, že Rakúsko poskytlo štátnu pomoc spoločnosti GRAWE v rámci privatizácie spoločnosti BB porušením článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES, a teda protiprávne. Pomoc nie je zlučiteľná so spoločným trhom. Rakúsko musí celú výšku pomoci na základe rozdielu medzi oboma konečnými cenovými ponukami, odovzdanými v rámci verejnej súťaže, vyrátať a primerane upraviť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Štátna pomoc, ktorú Rakúsko poskytlo pri porušení článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES, a tým protiprávne, v prospech spoločnosti GRAWE je nezlučiteľná so spoločným trhom. Pomoc zodpovedá rozdielu medzi oboma konečnými cenovými ponukami odovzdanými v rámci verejnej súťaže, ktoré je potrebné primerane upraviť podľa vysvetlených parametrov v odôvodneniach 167 až 174 tohto rozhodnutia.

Článok 2

1. Rakúsko požaduje od príjemcu vrátenie pomoci uvedenej v článku 1.

2. Požadovaná vrátená suma zahŕňa úroky, ktoré sa vypočítajú od času, od ktorého mal príjemca poskytnutú pomoc k dispozícii, až do skutočného splatenia.

3. Úroky sa vypočítajú v zmysle nariadenia (ES) č. 794/2004 podľa vzorca výpočtu zloženého úroku.

Článok 3

1. Vrátenie pomoci uvedené v článku 1 sa požaduje okamžite a účinne.

2. Rakúsko zabezpečí, že toto rozhodnutie sa zrealizuje do štyroch mesiacov po jeho uverejnení.

Článok 4

1. Rakúsko oznámi Komisii do dvoch mesiacov po uverejnení tohto rozhodnutia tieto informácie:

a)	celkovú sumu (pohľadávka a úroky), ktorú je potrebné požadovať od príjemcu a ktorú treba upraviť v súlade s parametrami uvedenými v tomto rozhodnutí Komisie, ako aj presné vysvetlenie metódy výpočtu tejto sumy a ohodnotenie majetku nezávislým expertom;

b)	podrobný opis opatrení, ktoré sa vykonali, resp. sú plánované na splnenie tohto rozhodnutia;

c)	podklady, z ktorých vyplýva, že príjemcovi bola doručená výzva na vrátenie pomoci.

2. Rakúsko vyrozumie Komisiu o pokroku pri vykonaní svojich opatrení tohto rozhodnutia, až kým sa nezrealizuje vrátenie výšky pomoci uvedenej v článku 1. Na požiadanie Komisie predloží Rakúsko bezodkladne informácie o opatreniach, ktoré sa vykonali, resp. sú plánované na splnenie tohto rozhodnutia. Ďalej Rakúsko oznámi podrobné údaje o výške pomoci a úrokoch, ktoré príjemca už vrátil.

Článok 5

Toto rozhodnutie je určené Rakúskej republike.

V Bruseli 30. apríla 2008

Za Komisiu

Neelie KROES

členka Komisie

(1) Ú. v. EÚ C 28, 8.2.2007, s. 8.

(2) Podrobný opis pozri ďalej.

(3) Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(4) Pozri tlačovú správu č. 7/2008 správneho súdu vo Frankfurte nad Mohanom z 22. februára 2008 predloženú Rakúskom (www.vg-frankfurt.justiz.hessen.de).

(5) Obchodné tajomstvo..

(6) Prevod strát k 31. decembru 2004.

(7) Rakúska daň z príjmu právnických osôb je 25 %.

(8) Štyri realitné spoločnosti s nominálnou hodnotou vo výške […] mil. EUR boli prevedené pred uzavretím priamo na spolkovú krajinu za cenu […] mil. EUR.

(9) Na valnom zhromaždení v marci 2005 sa prijalo rozhodnutie skúpiť diverzifikované vlastníctvo a akcionárom, ktorí vlastnili 6,79 % vlastného kapitálu, a vyplatiť odstupné.

(10) „Ausfallhaftung“ je úprava záruk pre verejné úverové inštitúcie, ktorá sa v apríli 2003 dotýkala asi 27 sporiteľní a siedmich krajinských hypotekárnych bánk. Táto štátna záruka sa môže chápať ako „záväzok ručiteľa“. V prípade platobnej neschopnosti alebo likvidácie úverových inštitúcií je poskytovateľ záruky (štát, krajina alebo obec) povinný záväzok plniť. Veritelia bánk majú priame nároky voči poskytovateľovi záruky, ktorý je však povinný plniť svoj záväzok iba vtedy, keď hodnota majetku banky nestačí na to, aby boli uspokojené pohľadávky veriteľov. „Ausfallhaftung“ nebola ohraničená ani časovo, ani určitou sumou. Spoločnosť BB neplatí žiadnu náhradu za funkciu ručenia.

(11) Ú. v. EÚ C 175, 24.7.2003, s. 8. Rakúsko akceptovalo vhodné opatrenia uvedené v rozhodnutí listom z 15. mája 2003, ktorý bol zaregistrovaný 21. mája 2003.

(12) Podľa článku 4 ods. 7 zákona spolkovej krajiny Burgenland o krajinských hypotekárnych bankách sa končí prechodné obdobie pre všetky záväzky, na ktoré sa vzťahuje „Ausfallhaftung“, so zreteľom na všetky nové záväzky, keď sa spoločnosť Bank Burgenland (alebo väčšina akcií) pred ukončením prechodného obdobia, ktoré bolo dohodnuté s Komisiou, predá.

(13) Rozhodnutie Komisie 2005/691/ES o štátnej pomoci C-44/03 (ex NN 158/01), ktorú chce Rakúsko udeliť v prospech Bank Burgenland AG (Ú. v. EÚ L 263, 8.10.2005, s. 8).

(14) Záručná dohoda sa vzťahuje na úverové záväzky komplexu HOWE. Pozitívne ročné výsledky obchodnej činnosti spoločnosti BB sa použijú na pokrytie garantovanej sumy. Tým sa zníži garantovaná suma o ročný zisk spoločnosti BB, pokiaľ nie je potrebný na výplatu dividend z prioritných akcií. Nárok na záruku spolkovej krajiny Burgenland si môže spoločnosť BB uplatniť najskôr po schválení ročnej účtovnej závierky za obchodný rok 2010.

(15) Vzdanie sa pohľadávok sa uskutočňuje za zúročiteľný záväzok o náprave spoločnosti BB a predpokladá splatenie celej sumy pohľadávok, ktorých sa spoločnosť Bank Austria vzdala, vrátane úrokov v siedmich splátkach, počínajúc 30. júnom 2004. Od tohto času bola BB týmto povinná splatiť sumu odpustených pohľadávok vrátane dovtedy kapitalizovaných úrokov. Budúca splátka záväzku o náprave sa vykoná z ročného prebytku spoločnosti BB.

(16) Pre prípad, že spoločnosť BB nemôže splácať záväzok o náprave, spolková krajina Burgenland prevzala neodvolateľnú záruku „Ausfallhaftung“ v prospech Bank Austria AG, ktorá platí na každý rok v období od 2004 do 2010 a podľa ktorej musí spolková krajina Burgenland uhradiť chýbajúci schodok voči Bank Austria AG. Podľa tejto dohody môže spoločnosť BB, ako aj spolková krajina Burgenland záväzok o náprave voči Bank Austria AG splatiť aj pred stanovenými lehotami.

(17) Štvrtá indikatívna ponuka vo výške 115,5 mil. EUR, ktorá bola doručená po uplynutí lehoty a nebola úplná, nemohla byť zohľadnená.

(18) Európska komisia, 23. správa o politike hospodárskej súťaže za rok 1993, bod 402 a nasl.

(19) Vecné informácie predložené navrhovateľom sa nemusia v tejto súvislosti posudzovať.

(20) Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1.

(21) Podľa zmenenej a doplnenej záručnej dohody z 20. júna 2000 bolo na rozhodnutí spolkovej krajiny Burgenland, ako bolo už uvedené, uhradiť od schválenia ročnej účtovnej závierky za obchodný rok 2010 otvorenú záručnú platbu vcelku alebo aj čiastočne spoločnosti BB.

(22) Ustanovenie o záruke v návrhu zmluvy s konzorciom neobsahovalo však prísľub, že samotná kúpna zmluva bola bez štátnej pomoci.

(23) HSBC zohľadňovala výhradne prevod daňovej straty, ktorý spoločnosť BB mohla na základe vlastnej obchodnej činnosti skutočne využiť. V tejto súvislosti vychádzala HSBC z toho, že dobrý rating kupujúceho by viac či menej platil automaticky aj pre spoločnosť BB (takzvaný transfer bonity). HSBC celkovo hodnotila spoločnosť BB so zreteľom na tri scenáre, t. j. vrátane ďalšieho scenára, v ktorom sa privatizácia neuskutoční a spoločnosť BB zostane v rukách spolkovej krajiny Burgenland, a scenára, v ktorom sa spoločnosť BB predá tretej strane bez bonity/ratingu (ako konzorcium).

(24) Pritom bol zohľadnený prevod daňovej straty vo výške 5,6 mil. EUR.

(25) Rozsudok Najvyššieho súdneho dvora zo 4. apríla 2006, 1 Ob251/05a (tento rozsudok predložila aj GRAWE), v ktorom sa uvádza, že „Ausfallhaftung“ zo strany spolkovej krajiny Burgenland je nerozlučne spätá so založením spoločnosti spolkovej krajiny Burgenland.

(26) Rozhodnutie Komisie o poskytnutí štátnej pomoci Francúzska spoločnosti Stardust Marine (Ú. v. ES L 206, 15.8.2000, s. 6), odôvodnenie 82; rozhodnutie Komisie 2000/628/ES z 11. apríla 2000 o poskytnutí štátnej pomoci Talianska spoločnosti Centrale del Latte di Roma (Ú. v. ES L 265, 19.10.2000, s. 15), odôvodnenie 91.

(27) Rozsudok Súdneho dvora z 28. januára 2003 vo veci C-334/99, Gröditzer Stahlwerke, Zb. 2003, s. I- 1139, bod 136 a nasl.

(28) Konzorcium sa písomne obrátilo na FMA 6. decembra 2005 a GRAWE 10. januára 2006, pričom obidvom bolo oznámené, že FMA nemohla k vtedajšiemu dátumu ich žiadosti spracovať.

(29) Na tento bod Rakúsko a GRAWE poukázali osobitne so súčasným odkazom na porovnateľné závery Krajského súdu Eisenstadt.

(30) Na argumenty Rakúska k slobode usadiť sa je potrebné v rámci konania o štátnej pomoci reagovať. Pozri bod 314 rozsudku Súdu prvého stupňa z 12. februára 2008 vo veci T-289/03, BUPA, zatiaľ neuverejnený; dostupný na internetovej stránke: www.curia.europa.eu

(31) Pozri napríklad rozhodnutie Krajinského súdu 27 Cg 90/06 p-40 z 20. mája 2006, najmä s. 28, a rozhodnutie Vrchného krajinského súdu vo Viedni 2 R 150/06b z 5. februára 2007, najmä s. 15, v ktorých je objasnené, že nie je potrebné vyjadrovať sa k existencii štátnej pomoci.

(32) Pozri Európska komisia, 23. správa o politike hospodárskej súťaže za rok 1993, bod 402 a nasl., a odôvodnenie 61 a nasl. rozhodnutia o začatí konania.

(33) Pozri aj správu o politike hospodárskej súťaže, bod 402 a nasl.

(34) Rozhodnutie Komisie 2000/513/ES z 8. septembra 1999 o pomoci poskytnutej Francúzskom podniku Stardust Marine (Ú. v. ES L 206, 15.8.2000, s. 6), odôvodnenie 7. Neskoršie zrušenie tohto rozhodnutia Súdnym dvorom sa nevzťahuje na toto odôvodnenie.

(35) Ú. v. ES C 209, 10.7.1997, s. 3.

(36) Pozri oddiel II ods. 1 písm c) správy o predaji pozemkov.

(37) Toto platí predovšetkým pre posúdenie HSBC v obchodnom odporúčaní spolkovej krajine Burgenland, posúdenie hodnoty stand-alone spoločnosti BB prostredníctvom gmc-unitreu v rámci reštrukturalizácie BB pred rôznymi privatizačnými snahami a posúdenie hodnoty stand-alone BB prostredníctvom samotného konzorcia (ktoré je nerelevantné, keďže je na konzorciu, aby zohľadnilo hodnotu ďalších faktorov, ktoré majú význam iba pre konzorcium).

(38) Rozhodnutie Komisie 2000/628/ES z 11. apríla 2000 o poskytnutej štátnej pomoci Talianska spoločnosti Centrale del Latte di Roma (Ú. v. ES L 265, 19.10.2000, s. 15), odôvodnenie 82.

(39) Pozri aj rozhodnutie Komisie vo veci C-50/2006 z 27. júna 2007, BAWAG (Ú. v. EÚ L 83, 26.3.2008. s. 7), odôvodnenie 125.

(40) Rozhodnutie Komisie z 8. septembra 1999 o poskytnutej štátnej pomoci Francúzska spoločnosti Stardust Marine (Ú. v. ES L 206, 15.8.2000), odôvodnenie 78.

(41) Rakúsko hovorí aj o „bezpečnosti transakcie“, keď vysvetľuje, že by sa malo zabrániť zdĺhavému skúmaniu zo strany FMA, keďže s tým spojená pretrvávajúca neistota by ohrozila životaschopnosť spoločnosti BB.

(42) Obe situácie sú zaznamenané z článku 20 zákona o bankovníctve (BWG), resp. časť z nich.

(43) Komisia poukazuje na to, že v tlačovom oznámení predloženom Rakúskom sa nezverejňuje identita ukrajinskej podnikateľskej skupiny. Môže ísť o úplne inú podnikateľskú skupinu, ako je konzorcium.

(44) Rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 1994 v spojených právnych veciach C-278/92, C-279/92 a C-280/92, Španielsko/Komisia (Hytasa), Zb. 1994, s. I-4103, bod 22.

(45) Pozri vec C-334/99, Gröditzer Stahlwerke, bod 134 a nasl.

(46) Ú. v. EÚ C 175, 24.7.2003, s. 8, podrobnosti pozri vyššie.

(47) Napríklad rozsudok Súdneho dvora vo veci C-334/99, Gröditzer Stahlwerke.

(48) Pozri napríklad vec C-334/99, Gröditzer Stahlwerke, bod 138.

(49) Poukázané môže byť aj na rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. septembra 1998 vo veci T-11/95, BP Chemicals, Zb. 1998, s. II-3235, body 170 – 171, 179 a 180 a 198. Ak štát poskytne štátnu pomoc a krátko potom ešte raz prijme opatrenia v prospech spoločnosti, pričom uvádza, že druhé opatrenie zodpovedá zásadám investora v trhovom hospodárstve, Komisia musí podľa tohto rozsudku stále ešte preskúmať druhé opatrenie s ohľadom na dodržanie uvedenej zásady a pritom brať ohľad na dôsledky prvého opatrenia pomoci. Ak by štátna pomoc mohla vplývať na následné opatrenia štátu, môže sa v konečnom dôsledku vychádzať z toho, že existencia štátnej pomoci môže ovplyvniť správanie spolkovej krajiny Burgenland pri predaji spoločnosti BB.

(50) Na otázku, do akej miery musia byť cenové ponuky prispôsobené, aby boli porovnateľné, sa odpovedá v kapitole VI.5.

(51) Krajinský súd v Eisenstadte, 20. mája 2006, 27 Cg 90/06, s. 40.

(52) Rakúsko tiež uviedlo, že Komisia údajne vo veci Craiova ponechala verejnú súťaž nepovšimnutú a namiesto toho brala do úvahy čistú hodnotu majetku, pretože verejná súťaž bola údajne viazaná na podmienky. Rakúsko tvrdilo, že Komisia by mala akceptovať aj v tomto prípade znalecký posudok. Tieto dva prípady sa však podľa názoru Komisie nedajú v tomto ohľade porovnať, pretože podmienky vo veci Craiova boli postavené tak, aby sa verejná súťaž (pri ktorej bola predložená iba jedna ponuka) nemusela už brať do úvahy pri zisťovaní trhovej hodnoty, zatiaľ čo pri verejnej súťaži v tejto veci dvaja uchádzači predložili ponuky, ktoré predstavovali dobrú približnú hodnotu pre trhovú cenu.

(53) Pozri aj rozhodnutie Komisie z 8. septembra 1999 o poskytnutí štátnej pomoci Francúzska spoločnosti Stardust Marine (Ú. v. ES L 206, 15.8.2000, odôvodnenie 82), v ktorom sa uplatnil podobný prístup. Toto odôvodnenie nebolo v rámci neskoršieho zrušenia tohto rozhodnutia Súdnym dvorom spochybnené.

(54) Dokonca vo veci BAWAG, keď bola banka kvôli podvodníckemu správaniu obchodného vedenia konfrontovaná náporom na vklady, sa obmedzili úbytky na 20 % – 30 %.

(55) V prognóze likvidity sa predpokladá 300 mil. EUR na získanie nových dlhopisov/cenných papierov a otvorenie nových medzibankových úverových liniek.

(56) V situácii, v ktorej existuje potreba likvidity, by spoločnosť BB predala akcie a iné bez straty speňažiteľné obchodovateľné cenné papiere, aby likviditu generovala.

(57) Vychádza sa z toho, že vypovedanie swapov vzájomnou dohodou o opčnom predaji (mutual put) by malo negatívne účinky na likviditu, ktorej rozsah by zodpovedal nominálnej hodnote swapov.

(58) Posudok HSBC, finančný vedecký odhad, odhad orientovaný na kapitálový trh.

(59) Pozri odôvodnenie 80 rozhodnutia o reštrukturalizácii.

		ISSN 1725-5147
Úradný vestník Európskej únie		L 239

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 51 6. septembra 2008

Obsah		I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné	Strana
		NARIADENIA
		Nariadenie Komisie (ES) č. 871/2008 z 5. septembra 2008, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	1
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 872/2008 z 3. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje zákaz lovu čertovitých v zónach VIIIc, IX a X; ES vodách CECAF 34.1.1, plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou Portugalska	3
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 873/2008 z 5. septembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 712/2007, ktorým sa otvárajú stále verejné súťaže na ďalší predaj obilnín v držbe intervenčných agentúr členských štátov na trhu Spoločenstva	5
		SMERNICE
	*	Smernica Komisie 2008/85/ES z 5. septembra 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES s cieľom zaradiť tiabendazol ako aktívnu látku do prílohy I k smernici ( 1 )	6
	*	Smernica Komisie 2008/86/ES z 5. septembra 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES s cieľom zaradiť tebukonazol ako aktívnu látku do prílohy I k uvedenej smernici ( 1 )	9

	Korigendá
*	Korigendum k nariadeniu Komisie (ES) č. 116/2008 z 28. januára 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 35, 9.2.2008)	55
*	Korigendum k nariadeniu Komisie (ES) č. 117/2008 z 28. januára 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 329/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike (Ú. v. EÚ L 35, 9.2.2008)	56

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	MK	20,7
0702 00 00	ZZ	20,7
0707 00 05	JO	156,8
	MK	64,6
	TR	106,2
	ZZ	109,2
0709 90 70	TR	95,3
0709 90 70	ZZ	95,3
0805 50 10	AR	73,6
	UY	72,4
	ZA	81,4
	ZZ	75,8
0806 10 10	IL	235,4
	TR	102,2
	US	188,9
	XS	61,0
	ZZ	146,9
0808 10 80	BR	55,2
	CL	104,1
	CN	111,7
	NZ	104,5
	US	94,6
	ZA	81,6
	ZZ	92,0
0808 20 50	CN	60,9
	TR	139,7
	ZA	93,1
	ZZ	97,9
0809 30	TR	138,3
	US	166,3
	XS	61,2
	ZZ	121,9
0809 40 05	IL	137,8
	MK	53,9
	TR	69,0
	XS	53,4
	ZZ	78,5

Číslo	33/T&Q
Členský štát	Portugalsko
Zásoba	ANF/8C3411
Druhy	čertovité (Lophiidae)
Oblasť	VIIIc, IX a X; vody ES zóny CECAF 34.1.1
Dátum	4.8.2008

	II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné
	ROZHODNUTIA
	Komisia
	2008/717/ES
*	Rozhodnutie Komisie z 27. februára 2008 o štátnej pomoci C 46/07 (ex NN 59/07), ktorú Rumunsko poskytlo v prospech spoločnosti Automobile Craiova (bývalá Daewoo România) [oznámené pod číslom K(2008) 700] ( 1 )	12
	2008/718/ES
*	Rozhodnutie Komisie zo 16. apríla 2008 o opatrení C 29/07 (ex N 310/06), ktoré Maďarsko plánuje zaviesť vo forme záruk na krátkodobé vývozné úvery pre MSP s obmedzeným obratom vývozu [oznámené pod číslom K(2008) 1332] ( 1 )	26
	2008/719/ES
*	Rozhodnutie Komisie z 30. apríla 2008 o štátnej pomoci C 56/06 (ex NN 77/06) Rakúska na privatizáciu spoločnosti Bank Burgenland [oznámené pod číslom K(2008) 1625] ( 1 )	32


	*	Poznámka pre čitateľa (pozri vnútornú stranu zadnej obálky)	s3