15.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 220/1

(1)

Na základe prešetrovania (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) Rada uložila nariadením (ES) č. 954/2006 konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok (BRR) zo železa alebo z ocele s pôvodom okrem iného v Rusku.

(2)

Po nadobudnutí účinnosti nariadenia (ES) č. 954/2006 a oboznámení poradného výboru Komisia s osobitnou pozornosťou monitorovala vývoj dovozu BRR zo všetkých krajín, na ktoré sa vzťahujú opatrenia. Týmto monitorovaním sa preukázalo, že vývoz skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov OAO TMK (OAO Volzhsky Pipe Plant, OAO Taganrog Metallurgical Works, OAO Sinarsky Pipe Plant, OAO Seversky Tube Works a ich prepojené spoločnosti) (ďalej len „TMK“, „spoločnosť“ alebo „skupina“) do Spoločenstva sa v prvých šiestich mesiacoch po uložení opatrení výrazne znížil. Naznačilo taktiež, že by sa mala prehodnotiť úroveň cla v prípade TMK. Informácie o nákladoch a cenách, ktoré poskytla TMK, v monitorovacom dotazníku v skutočnosti naznačili, že dumpingové rozpätie skupiny bolo nižšie ako 35,8 %.

(3)

Z podnetu Komisie sa na základe dôkazov, ktoré získala od vývozcu, v prípade TMK začalo čiastočné predbežné preskúmanie uvedeného nariadenia. Spoločnosť tvrdila, že okolnosti, ktoré viedli k zavedeniu platného opatrenia, sa zmenili a že tieto zmeny sú trvalého charakteru. Pripomína sa, že TMK nespolupracovala pri pôvodnom prešetrovaní v plnom rozsahu, a preto sa jeho dumpingové rozpätie vypočítalo na základe dostupných skutočností, t. j. normálnej hodnoty inej skupiny výrobcov v Rusku, ktorá spolupracovala pri prešetrovaní, a údajov Eurostatu. Podľa TMK spoločnosť nespolupracovala pri pôvodnom prešetrovaní najmä z dôvodu významných vnútorných zmien, ktoré sa začali uskutočňovať v skupine počas obdobia pôvodného prešetrovania. V dôsledku týchto výnimočných okolností, ktoré mali vplyv na správu a riadenie spoločností v skupine, ako aj jej účtovné a audítorské postupy, TKM nemohla poskytnúť náležité dôkazy o jej cenách a nákladoch počas pôvodného prešetrovania. Podľa spoločnosti viedli zmeny jej organizácie vykonané po pôvodnom prešetrovaní k jednoduchšej štruktúre spoločnosti, lepšej správe a riadeniu spoločnosti a prechodu na účtovníctvo IFRS, ktoré by mu umožnili spolupracovať. Predložila taktiež dôkazy prima facie s cieľom preukázať, že porovnanie normálnej hodnoty založenej na jej vlastných domácich cenách alebo nákladoch s vývoznými cenami do Spoločenstva by viedlo k zníženiu dumpingu výrazne pod úroveň súčasného opatrenia. Tvrdila preto, že trvalé uloženie opatrenia na existujúcej úrovni, ktoré sa zakladalo na úrovni dumpingu zistenej v minulosti, nebolo už potrebné na vyrovnanie dumpingu.

(4)

Komisia po porade s poradným výborom usúdila, že existuje dostatočný dôkaz na začatie čiastočného predbežného preskúmania, a z vlastnej iniciatívy sa rozhodla začať čiastočné predbežné preskúmanie v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia, obmedzené v rozsahu na úroveň dumpingu v prípade vyvážajúcich výrobcov/členov skupiny TMK. Komisia uverejnila oznámenie o začatí preskúmania 22. júna 2007 v Úradnom vestníku Európskej únie  (3) a začala prešetrovanie.

(5)

Komisia oficiálne informovala TMK a jej prepojené spoločnosti, ako aj zástupcov vývoznej krajiny o začatí predbežného preskúmania. Zainteresované strany dostali možnosť písomne predložiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie.

(6)

Komisia taktiež poslala TMK a jej prepojeným spoločnostiam dotazníky, ktoré jej boli doručené vyplnené v lehote stanovenej na tento účel. Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie dumpingu, a vykonala overovanie na mieste v prevádzkových priestoroch týchto spoločností:

(7)

Prešetrovanie dumpingu pokrývalo obdobie od 1. apríla 2006 do 31. marca 2007 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“).

(8)

Príslušný výrobok, na ktorý sa vzťahuje toto preskúmanie, je rovnaký ako pri pôvodnom prešetrovaní, t. j. určité bezšvíkové rúry a rúrky zo železa alebo z ocele s kruhovým prierezom, s vonkajším priemerom maximálne 406,4 mm, s hodnotou uhlíkového ekvivalentu (Carbon Equivalent Value – CEV) maximálne 0,86 podľa vzorca Medzinárodného zváračského inštitútu (International Institute of Welding – IIW) a podľa chemickej analýzy (4), s pôvodom v Rusku (ďalej len „príslušný výrobok“), ktorý sa v súčasnosti klasifikuje podľa kódov KN ex 7304 11 00, ex 7304 19 10, ex 7304 19 30, ex 7304 22 00, ex 7304 23 00, ex 7304 24 00, ex 7304 29 10, ex 7304 29 30, ex 7304 31 80, ex 7304 39 58, ex 7304 39 92, ex 7304 39 93, ex 7304 51 89, ex 7304 59 92 a ex 7304 59 93 (5).

(9)

Výrobok vyrábaný a predávaný na ruskom domácom trhu a výrobok vyvážaný do Spoločenstva majú rovnaké základné fyzikálne, technické a chemické charakteristiky a využitie, a preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(10)

Predaj na domácom trhu sa uskutočňuje prostredníctvom prepojenej spoločnosti, ZAO TMK Trade House, ktorá príslušný výrobok ďalej predáva nezávislým zákazníkom v Rusku.

(11)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa v prípade štyroch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zo skupiny najprv preskúmalo, či bol ich domáci predaj podobného výrobku nezávislým zákazníkom reprezentatívny, t. j. či celkový objem tohto predaja predstavoval aspoň 5 % z celkového objemu predaja na vývoz do Spoločenstva. Zistilo sa, že celkový objem domáceho predaja podobného výrobku bol reprezentatívny. Následne útvary Komisie určili tie druhy podobného výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli identické alebo priamo porovnateľné s druhmi výrobku predávanými na vývoz do Spoločenstva.

(12)

Pre každý druh výrobku predávaný vyvážajúcimi výrobcami na ich domácom trhu, o ktorom sa zistilo, že je priamo porovnateľný s druhom príslušného výrobku vyvážaným do Spoločenstva, sa stanovilo, či je domáci predaj dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj konkrétneho druhu príslušného výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem domáceho predaja tohto druhu výrobku počas OP predstavoval 5 % alebo viac z celkového objemu predaja porovnateľného druhu príslušného výrobku vyvážaného do Spoločenstva.

(13)

Následne sa preskúmalo, či sa môže každý druh príslušného výrobku predávaný na domácom trhu v reprezentatívnom množstve považovať za predávaný v rámci bežného obchodovania podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia, a to stanovením podielu ziskového predaja príslušného druhu výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu.

(14)

V prípadoch, keď objem predaja príslušného druhu výrobku predávaného za čistú predajnú cenu, ktorá sa rovná vypočítaným výrobným nákladom alebo je vyššia, predstavoval viac ako 80 % celkového objemu predaja tohto druhu a keď sa vážená priemerná cena tohto druhu rovnala výrobným nákladom alebo bola vyššia ako výrobné náklady, normálna hodnota bola založená na skutočnej domácej cene vypočítanej ako vážená priemerná cena objemu domáceho predaja zrealizovaného počas OP nezávisle od toho, či bol tento predaj ziskový alebo nie. V prípadoch, keď objem ziskového predaja druhu výrobku predstavoval 80 % celkového objemu predaja tohto druhu výrobku alebo menej alebo keď vážená priemerná cena tohto druhu bola nižšia ako výrobné náklady, normálna hodnota vychádzala zo skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážený priemer len ziskového predaja tohto druhu výrobku, a to za predpokladu, že tento predaj predstavoval 10 % alebo viac celkového objemu predaja tohto druhu výrobku. V prípadoch, keď objem ziskového predaja ktoréhokoľvek druhu výrobku predstavoval menej ako 10 % celkového objemu predaja, sa predpokladalo, že tento konkrétny druh výrobku sa predával za domácu cenu v nedostatočnom množstve na to, aby sa zabezpečil vhodný základ na stanovenie normálnej hodnoty.

(15)

Vždy keď nebolo možné použiť na stanovenie normálnej hodnoty domáce ceny konkrétneho druhu výrobku predávaného vyvážajúcim výrobcom, mala sa uplatniť iná metóda. V tejto súvislosti Komisia použila stanovenú normálnu hodnotu. V súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia sa normálna hodnota stanovila tak, že k výrobným nákladom vyvážajúceho výrobcu na vyvážané druhy výrobkov, v prípade potreby upraveným, sa pridala primeraná percentuálna hodnota predajných, všeobecných a administratívnych nákladov (ďalej len „PVA náklady“) a primerané ziskové rozpätie. Podľa článku 2 ods. 6 základného nariadenia boli percentuálna hodnota PVA nákladov a ziskové rozpätie založené na priemerných PVA nákladoch a ziskovom rozpätí pri predaji v rámci bežného obchodovania s podobným výrobkom.

(16)

Pokiaľ ide o výrobné náklady, a najmä náklady na energiu, v prípade plynu sa preskúmalo, či ceny plynu, ktoré platia vyvážajúci vývozcovia, primerane odrážajú náklady spojené s výrobou a distribúciou plynu.

(17)

Zistilo sa, že domáce ceny plynu, ktoré platia vyvážajúci výrobcovia, predstavovali približne jednu štvrtinu vývoznej ceny zemného plynu z Ruska. V tejto súvislosti všetky dostupné údaje naznačujú, že domáce ceny plynu v Rusku sú regulované ceny, ktoré sú výrazne nižšie ako trhové ceny platené na neregulovaných trhoch so zemným plynom. Keďže sa náklady na plyn primerane nezohľadnili v záznamoch vyvážajúcich vývozcov, ako sa ustanovuje v článku 2 ods. 5 základného nariadenia, musia sa zodpovedajúcim spôsobom upraviť. Bez dostatočne reprezentatívnych, neskreslených cien plynu týkajúcich sa ruského domáceho trhu sa považovalo za vhodné vykonať úpravu na základe informácií z iných reprezentatívnych trhov v súlade s článkom 2 ods. 5. Upravené ceny sa zakladali na priemernej cene ruského plynu pri predaji na vývoz na nemecko-českých hraniciach (Waidhaus), upravenej o miestne distribučné náklady. Waidhaus, hlavné stredisko predaja ruského plynu do EÚ, ktoré je najväčším trhom pre ruský plyn a má ceny, ktoré primerane odrážajú náklady, možno považovať za reprezentatívny trh v zmysle článku 2 ods. 5 základného nariadenia.

(18)

V prípade tých druhov výrobkov, pri ktorých sa normálna hodnota zostavila, ako sa uviedlo, jej zostavenie sa vykonalo na základe výrobných nákladov vývozných druhov výrobkov po úprave o náklady na plyn.

(19)

Všetky vývozné predaje TMK sa uskutočňovali prostredníctvom prepojených spoločností so sídlom v Spoločenstve alebo vo Švajčiarsku. Vývozná cena sa preto stanovila na základe článku 2 ods. 9 základného nariadenia, t. j. pri použití cien pri ďalšom predaji skutočne zaplatených alebo splatných prepojenej spoločnosti prvým nezávislým kupujúcim v Spoločenstve v ORP, upravených o všetky náklady vzniknuté medzi dovozom a ďalším predajom a o zisky.

(20)

Pokiaľ ide o vývozné ceny, ktoré prepojená spoločnosť vo Švajčiarsku, TMK Global AG, účtovala zákazníkom v Spoločenstve, TMK tvrdilo, že odpočítanie zisku, PVA nákladov a provízií alebo agentúrnych poplatkov od vývoznej ceny by bolo neoprávnené, pretože TMK Global vystupuje ako plne integrované vývozné predajné oddelenie mimo Spoločenstva. Podľa TMK by boli takéto odpočty oprávnené iba v prípade spoločností so sídlom v Spoločenstve, ktoré sú súčasťou dovoznej siete skupiny, ako sa ustanovuje v článku 2 ods. 9 základného nariadenia.

(21)

Uvedené tvrdenie sa akceptovalo, pretože sa zistilo, že po organizačných zmenách v skupine sa úloha TMK Global zmenila na vývozné oddelenie zodpovedné za vývoz mimo Spoločenstva a taktiež predaj na vývoz do Spoločenstva, hoci tento predaj pred a počas ORP klesol v objemovom vyjadrení. TMK Global v skutočnosti vystupuje ako „predajné stredisko“, ktoré zjednodušuje postupy pri kúpe a dokumentácii pre ústredia nachádzajúce sa priamo na kľúčových trhoch, t. j. TMK Severná Amerika a TMK Stredný východ. Vykonáva aj iné funkcie vývozného oddelenia týkajúce sa predaja na vývoz na jeho kľúčové trhy, ako aj do Spoločenstva, ako sú manažérske účtovníctvo a presadzovanie noriem v oblasti sledovania tovarov. Tieto funkcie v minulosti vykonávali miestne vývozné oddelenia každej továrne, z dôvodu centralizácie a zabezpečenia súdržnosti ich však v súčasnosti vykonáva TMK Global.

(22)

Vážená normálna hodnota a vážené vývozné ceny sa porovnávali na základe hodnôt priamo od výrobcu a na rovnakej úrovni obchodu. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania sa prihliadalo na rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Na tomto základe sa v náležitých a oprávnených prípadoch vykonali úpravy na zohľadnenie rozdielov vo fyzických vlastnostiach, nákladoch na dopravu, poistenie, manipuláciu, nákladoch na úvery a dovozné clá.

(23)

V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia sa porovnala vážená priemerná normálna hodnota s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku. Toto porovnanie potvrdilo existenciu dumpingu.

(24)

Zistené dumpingové rozpätie vyjadrené ako percentuálna hodnota čistej franko ceny na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, bolo 27,2 %.

(25)

V súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia sa taktiež preskúmalo, či sa možno odôvodnene domnievať, že zmenené okolnosti majú trvalý charakter.

(26)

V tomto smere sa pripomína, že TMK riadne nespolupracovala pri pôvodnom prešetrovaní. Jej dumpingové rozpätie, ktoré tvorí základ v súčasnosti uplatňovaného cla vo výške 35,8 %, sa stanovilo na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Pokiaľ ide o dostupné skutočnosti, Komisia použila normálnu hodnotu zistenú u inej, spolupracujúcej, ruskej skupiny výrobcov a údaje Eurostatu.

(27)

Nedostatočná spolupráca, ktorá viedla k použitiu dostupných skutočností, bola najmä dôsledkom významných vnútorných zmien, ktoré sa začali vykonávať v skupine už počas obdobia pôvodného prešetrovania. Z dôvodu týchto výnimočných okolností, ktoré mali vplyv na správu a riadenie spoločností v skupine, ako aj na jej účtovné a audítorské postupy, TMK nemohla predložiť primerané dôkazy o jej cenách a nákladoch pri pôvodnom prešetrovaní.

(28)

TMK spolupracovala pri súčasnom prešetrovaní v plnej miere. V skutočnosti na rozdiel od pôvodného prešetrovania, keď skupina prechádzala zásadnými zmenami, údaje poskytnuté v odpovediach na dotazník pri súčasnom prešetrovaní sa mohli overiť uspokojivým spôsobom. Keďže skupina predložila vierohodné údaje týkajúce sa normálnej hodnoty a vývoznej ceny, dumpingové rozpätie by sa mohlo vypočítať na základe jej vlastných údajov.

(29)

Dôkazy získané počas prešetrovania preukázali, že zmeny štruktúry spoločností v skupine TMK a účtovných postupov, ktoré skupine umožnili spolupracovať pri súčasnom prešetrovaní, sa považujú za trvalé, pretože sa týkajú dlhodobej štruktúry skupiny.

(30)

Domnieva sa preto, že okolnosti, ktoré viedli k začatiu tohto preskúmania, sa v blízkej budúcnosti pravdepodobne nezmenia takým spôsobom, aby ovplyvnili zistenia súčasného preskúmania. Zmeny sa preto považujú za zmeny trvalého charakteru.

(31)

Na základe výsledkov prešetrovania sa považovalo za vhodné zmeniť antidumpingové clo uplatňované na dovoz príslušného výrobku od TMK na 27,2 %. Zmenené antidumpingové clo by sa malo stanoviť na úrovni zisteného dumpingového rozpätia, pretože je nižšie ako rozpätie ujmy zistené pri pôvodnom prešetrovaní.

(32)

Zainteresované strany boli informované o podstatných skutočnostiach a dôvodoch, na základe ktorých sa mala odporučiť zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 954/2006, a dostali možnosť predložiť pripomienky.

(33)

Na základe uverejnenia podstatných skutočností a dôvodov, na základe ktorých sa mala odporučiť zmena konečného antidumpingového cla na dovoz príslušného výrobku od TMK, skupina ponúkla cenový záväzok v súlade s článkom 8 ods. 1 základného nariadenia. Záväzok, ktorý ponúkla TMK, nezmenil pôvodný záver Komisie, že príslušný výrobok nie je vhodný na záväzky, ako sa stanovuje v odôvodneniach 248 až 250 nariadenia (ES) č. 954/2006. Komisia sa v skutočnosti domnieva, že súčasná ponuka záväzku TMK nerieši odstránenie technických ťažkostí spojených s príslušným výrobkom, ako sa uvádza v odôvodnení 248 uvedeného nariadenia, v rozsahu, ktorý by viedol k použiteľnosti ponúknutého cenového záväzku,

15.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 220/6

(1)

Nariadením (ES) č. 74/2004 (ďalej len „pôvodné nariadenie“) Rada uložila konečné vyrovnávacie clo na dovoz bavlnenej posteľnej bielizne zaradenej pod kódy KN ex 6302 21 00 (kódy TARIC 6302210081, 6302210089), ex 6302 22 90 (kód TARIC 6302229019), ex 6302 31 00 (kód TARIC 6302310090), ex 6302 32 90 (kód TARIC 6302329019) s pôvodom v Indii do Spoločenstva. Vzhľadom na vysoký počet spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov príslušného výrobku v Indii sa v súlade s článkom 27 nariadenia (ES) č. 2026/97 (ďalej len „základné nariadenie“) vybrala vzorka a spoločnostiam, ktoré boli súčasťou tejto vzorky, sa uložili individuálne colné sadzby v rozpätí od 4,4 % do 10,4 %, kým iným spolupracujúcim spoločnostiam, ktoré neboli súčasťou vzorky, sa uložila colná sadzba vo výške 7,6 %. Všetkým ostatným spoločnostiam bola uložená zostatková colná sadzba vo výške 10,4 %.

(2)

V článku 2 základného nariadenia sa stanovuje, že ak nový vyvážajúci výrobca v Indii poskytne Komisii dostatočné dôkazy, že do Spoločenstva nevyvážal výrobky opísané v článku 1 ods. 1 uvedeného nariadenia počas obdobia prešetrovania (od 1. októbra 2001 do 30. septembra 2002) (ďalej len „prvá podmienka“), že nie je prepojený s inými vývozcami ani výrobcami v Indii, na ktorých sa vzťahujú antisubvenčné opatrenia uložené prostredníctvom uvedeného nariadenia (ďalej len „druhá podmienka“), a že v skutočnosti do Spoločenstva vyvážal príslušné výrobky po období prešetrovania, na ktorom sú dané opatrenia založené, alebo sa neodvolateľným spôsobom zmluvne zaviazal na vývoz významného množstva príslušných výrobkov do Spoločenstva (ďalej len „tretia podmienka“), článok 1 ods. 3 uvedeného nariadenia sa môže zmeniť a doplniť udelením colnej sadzby, ktorá sa uplatňuje v prípade spolupracujúcich spoločností, ktoré nie sú súčasťou vzorky, t. j. vo výške 7,6 %, novému vyvážajúcemu výrobcovi.

(3)

Pôvodné nariadenie sa trikrát zmenilo a doplnilo, a to nariadením Rady (ES) č. 2143/2004 (3), nariadením Rady (ES) č. 122/2006 (4) a nariadením (ES) č. 1840/2006. Vo všetkých troch nariadeniach sa do prílohy doplnili názvy spoločností vyvážajúcich príslušný výrobok, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v pôvodnom nariadení.

(4)

Od uverejnenia predchádzajúceho pozmeňujúceho a doplňujúceho nariadenia dvadsať indických spoločností predložilo žiadosť o udelenie rovnakého štatútu, aký majú spoločnosti, ktoré v pôvodnom prešetrovaní spolupracovali, ale neboli súčasťou vzorky (ďalej len „štatút nového vyvážajúceho výrobcu“).

(5)

Títo 20 žiadatelia boli:

(6)

Jedenásť spoločností nezaslalo vyplnený dotazník, ktorého zámerom je overiť, či splnili podmienky stanovené v článku 2 základného nariadenia, a preto sa ich žiadosti zamietli.

(7)

Zvyšných deväť spoločností predložilo úplne vyplnené dotazníky a ich žiadosti o štatút nového vyvážajúceho výrobcu sa preto zvážili.

(8)

V prípade dvoch z uvedených indických vývozcov/výrobcov sa poskytnuté dôkazy považovali za dostatočné na to, aby sa nimi preukázalo, že spĺňajú podmienky stanovené v pôvodnom nariadení, a aby im na základe toho bola udelená colná sadzba, ktorá sa uplatňuje v prípade spolupracujúcich spoločností, ktoré neboli súčasťou vzorky (t. j. 7,6 %), a aby boli následne doplnené do zoznamu vývozcov/výrobcov v prílohe k základnému nariadeniu, zmenenému a doplnenému nariadením (ES) č. 2143/2004, nariadením (ES) č. 122/2006 a nariadením (ES) č. 1840/2006.

(9)

Žiadosti o štatút nového vyvážajúceho výrobcu zvyšných siedmich spoločností sa zamietli z nasledujúcich dôvodov.

(10)

Dve spoločnosti neposkytli dôkazy, že príslušný výrobok vyvážali do Spoločenstva po období prešetrovania alebo sa neodvolateľným spôsobom zmluvne zaviazali na vývoz príslušného výrobku vo významnom množstve do Spoločenstva. Týmto nesplnili tretiu podmienku.

(11)

Jedna spoločnosť neposkytla knihu predaja za posudzované obdobie, a nemohla tak preukázať, že nevyvážala príslušný výrobok počas obdobia prešetrovania. Zistilo sa, že ďalšia spoločnosť vyvážala príslušný výrobok počas obdobia prešetrovania. Tieto spoločnosti preto nesplnili prvú podmienku.

(12)

Jedna spoločnosť zaslala vyplnený dotazník po lehote a v žiadosti chýbali kľúčové dokumenty. Ďalšia spoločnosť nereagovala na písomné upozornenie so žiadosťou o ďalšie informácie. Tieto dve spoločnosti preto neposkytli dostatočné dôkazy, ktorými by preukázali, že splnili podmienky stanovené v pôvodnom nariadení.

(13)

Taktiež sa zistilo, že jedna spoločnosť je prepojená so spoločnosťou, ktorej názov bol uvedený v pôvodnom nariadení, a jej žiadosť o štatút nového vyvážajúceho výrobcu sa preto zamietol z dôvodu nesplnenia druhej podmienky.

(14)

Spoločnosti, ktorým nebol udelený štatút nového vyvážajúceho výrobcu, boli informované o dôvodoch tohto rozhodnutia a dostali príležitosť písomne vyjadriť svoj názor.

(15)

Všetky námietky a podania zo strany zainteresovaných strán sa prehodnotili a, ak boli oprávnené, riadne sa zohľadnili,

15.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 220/9

15.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 220/11

(1)

Spoločenstvo prostredníctvom nariadenia (ES) č. 980/2005 z 27. júna 2005, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií (3), udelilo Kapverdským ostrovom všeobecné colné preferencie.

(2)

V nariadení Komisie (EHS) č. 2454/93 je vymedzený pojem pôvodné výrobky na účel jeho využitia v systéme všeobecných colných preferencií. V článku 76 uvedeného nariadenia sa však ustanovujú výnimky z tohto vymedzenia v prospech najmenej rozvinutých krajín, ktoré sú príjemcami systému všeobecných colných preferencií a ktoré v tomto zmysle predkladajú Spoločenstvu príslušnú žiadosť.

(3)

Od 1. marca 2005 Kapverdské ostrovy využívali výhody vyplývajúce z rozhodnutia Výboru pre colnú spoluprácu krajín AKT a ES č. 2/2005 z 1. marca 2005, ktorým sa ustanovuje výnimka z vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“, aby sa zvážila osobitná situácia krajín AKT, pokiaľ ide o výrobu konzervovaných tuniakov a chrbtových častí tuniakov (položka HS ex 1604) (4).

(4)

Tieto úpravy sa však po 31. decembri 2007 prestali uplatňovať a Kapverdské ostrovy s Komisiou dosiaľ neuzavreli dohodu o hospodárskom partnerstve. Následkom toho jedinou preferenčnou obchodnou úpravou dostupnou pre Kapverdské ostrovy od 1. januára 2008 je systém všeobecných colných preferencií.

(5)

Kapverdské ostrovy listom z 27. novembra 2007 požiadali o výnimku z pravidiel pôvodu týkajúcich sa systému všeobecných colných preferencií v súlade s článkom 76 nariadenia (EHS) č. 2454/93. Listom z 27. februára 2008 predložili doplňujúce informácie na podporu tejto žiadosti.

(6)

Žiadosť o výnimku sa týka celkového ročného množstva 1 561 ton troch druhov pripravených alebo konzervovaných rýb, z ktorých na dva druhy sa nevzťahovala výnimka udelená na základe rozhodnutia č. 2/2005: tuniak fregatový alebo tuniak makrelovitý, makrela a tuniak.

(7)

Žiadosť o výnimku Komisia zvážila a považuje ju za úplnú a náležite odôvodnenú.

(8)

Výnimka sa vyžaduje na zabezpečenie nepretržitosti zásobovania počas roka, a tým zaistenie značných investícií firmy, ktorá už preukázala odhodlanie podporovať rozvoj príslušnej činnosti na Kapverdských ostrovoch.

(9)

Táto investícia by nielenže mala priamy vplyv na rybné hospodárstvo na Kapverdských ostrovoch, pokiaľ ide o druhy, pre ktoré sa vyžaduje výnimka, ale aj značný nepriamy priaznivý účinok na celkové oživenie rybárskej flotily. S väčším počtom prevádzkyschopných plavidiel Kapverdských ostrovov by sa postupne zvyšovala schopnosť dodávať pôvodné ryby.

(10)

Výnimka by sa mala uplatňovať dostatočne dlhé obdobie, aby sa zaistili investície a pre prevádzkovateľov celková predvídateľnosť, ale v každom prípade nesmie platiť po 31. decembri 2010, keď Kapverdské ostrovy už nebudú využívať výhody osobitnej úpravy pre najmenej rozvinuté krajiny v rámci systému všeobecných colných preferencií. Po uvedenom období by sa v rámci dohody o hospodárskom partnerstve mala zabezpečiť životaschopnosť kapverdského konzervárenského priemyslu.

(11)

V nariadení (EHS) č. 2454/93 sa ustanovujú pravidlá týkajúce sa správy colných kvót. S cieľom zabezpečiť účinné spravovanie v úzkej spolupráci medzi orgánmi Kapverdských ostrovov, colnými orgánmi Spoločenstva a Komisiou by sa mali tieto pravidlá uplatňovať mutatis mutandis na množstvá dovezené na základe výnimky udelenej týmto nariadením.

(12)

Aby sa umožnilo efektívnejšie monitorovanie uplatňovania výnimky, orgány Kapverdských ostrovov by mali Komisii pravidelne predkladať podrobné informácie o vystavených osvedčeniach o pôvode.

(13)

Orgány Kapverdských ostrovov vo svojej žiadosti uviedli, že príslušná firma pravdepodobne nebude mať výrobnú kapacitu na využitie celého množstva kvót požadovaných v prvom roku fungovania po realizovaní investície. V dôsledku toho by sa požadované množstvá na roky 2009 a 2010 mali udeliť v plnej miere, zatiaľ čo v roku 2008 by sa kvóty mali úmerne znížiť na obdobie, v ktorom sa bude uplatňovať výnimka.

(14)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

15.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 220/14

(1)

Výšky reprezentatívnych cien a dodatočných ciel uplatniteľných na dovoz bieleho cukru, surového cukru a niektorých sirupov na hospodársky rok 2007/2008 boli stanovené v nariadení Komisie (ES) č. 1109/2007 (3). Tieto ceny a clá sa naposledy zmenili a doplnili nariadením Komisie (ES) č. 801/2008 (4).

(2)

Údaje, ktoré má Komisia v súčasnosti k dispozícii, vedú k zmene uvedených cien a ciel v súlade s pravidlami uvedenými v nariadení (ES) č. 951/2006,

15.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 220/16

(1)

V článku 136 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa ustanovuje, že dovozné clo na produkty patriace pod číselné znaky KN 1001 10 00, 1001 90 91, ex 1001 90 99 (vysokokvalitná pšenica obyčajná), 1002, ex 1005 okrem hybridných osív a ex 1007, okrem hybridov na siatie, je rovnaké ako intervenčná cena platná pre takéto výrobky pri dovoze zvýšená o 55 % a znížená o dovoznú cenu cif uplatniteľnú na príslušnú zásielku. Toto clo však nesmie prekročiť colnú sadzbu uvedenú v Spoločnom colnom sadzobníku.

(2)

V článku 136 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa ustanovuje, že na účely výpočtu dovozného cla uvedeného v odseku 1 daného článku sa pre predmetné produkty pravidelne stanovujú reprezentatívne dovozné ceny cif.

(3)

V súlade s článkom 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1249/96 sa na výpočet dovozného cla na produkty patriace pod číselné znaky KN 1001 10 00, 1001 90 91, ex 1001 90 99 (vysokokvalitná pšenica obyčajná), 1002 00, 1005 10 90, 1005 90 00 a 1007 00 90 použije reprezentatívna dovozná cena cif, ktorá sa denne stanovuje podľa metódy ustanovenej v článku 4 uvedeného nariadenia.

(4)

Na obdobie od 16. augusta 2008 by sa mali stanoviť dovozné clá, ktoré sa budú uplatňovať, až kým nezačnú platiť novo stanovené clá.

(5)

V súlade s nariadením Komisie (ES) č. 608/2008 z 26. júna 2008, ktorým sa dočasne pozastavuje uplatňovanie dovozného cla na niektoré obilniny v hospodárskom roku 2008/2009 (3), sa pozastavuje uplatňovanie niektorých ciel stanovených týmto nariadením,

15.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 220/19

(1)

Námestník generálneho tajomníka Rady bol rozhodnutím 1999/870/ES (1) a rozhodnutím 2007/149/ES (2) poverený konať v súvislosti so začleňovaním schengenského acquis do rámca Európskej únie ako zástupca niektorých členských štátov na účely uzavieranie zmlúv o zriadení a prevádzke komunikačnej infraštruktúry pre schengenské prostredie (ďalej len „SISNET“) a tieto zmluvy spravovať, až do migrácie do komunikačnej infraštruktúry pod zodpovednosťou Európskej únie.

(2)

Finančné záväzky vyplývajúce z týchto zmlúv sa hradia z osobitného rozpočtu (ďalej len „rozpočet SISNET“) určeného na financovanie komunikačnej infraštruktúry uvedenej v týchto rozhodnutiach Rady.

(3)

Rozpočet SISNET je upravený osobitným finančným nariadením stanoveným rozhodnutím 2000/265/ES (3) (ďalej len „finančné nariadenie o SISNET“), v ktorom sú stanovené postupy, ktoré sú odlišné od postupov v nariadení o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, ako sa uvádza v nariadení (ES, Euratom) č. 1605/2002 (4).

(4)

Je vhodné obdobne zosúladiť finančné nariadenie o SISNET s nariadením o rozpočtových pravidlách Spoločenstva pričom sa zjednodušia vnútorné postupy v rámci sekretariátu Rady, najmä sa zruší úloha finančného kontrolóra a jeho funkcie sa v prípade potreby nahradia funkciami, ktoré má vnútorný audítor ustanovený článkom 85 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002.

(5)

Taktiež je vhodné spraviť súčasné postupy plynulejšími a primeranejšími pre skutočnú prax, napríklad úpravou termínov v prípade výziev na úhradu finančných prostriedkov a platieb, aktualizáciou niektorých ustanovení v súčasných procedurálnych a legislatívnych rámcoch.

(6)

Finančné nariadenie o SISNET sa zmenilo a doplnilo rozhodnutím Rady 2007/155/ES (5) a rozhodnutím Rady 2008/319/ES tak, aby sa aj Švajčiarsko mohlo zúčastňovať na rozpočte SISNET. Švajčiarsko by malo dostať aj možnosť zúčastňovať sa na prípadných budúcich činnostiach poradného výboru.

(7)

Navrhované zmeny a doplnenia nemajú žiadny finančný dosah na príspevky členských štátov do rozpočtu SISNET,

1.

Článok 6 ods. 4 sa nahrádza takto:

„4.   Výdavky za rozpočtový rok sú uvedené v účtovníctve za tento rok na základe výdavkov schválených najneskôr 31. decembra a u ktorých účtovník uskutočnil príslušné platby pred nasledujúcim 15. januárom.“

2.

Článok 7 sa mení a dopĺňa takto:

3.

Článok 8 ods. 2 až 4 sa nahrádzajú takto:

„2.   Námestník generálneho tajomníka predloží pracovnej skupine SIS/SIRENE do 15. októbra predbežný návrh rozpočtu, ku ktorému pripojí odôvodnenie.

3.   Pracovná skupina SIS/SIRENE predloží k tomuto predbežnému návrhu svoje stanovisko.

4.   Námestník generálneho tajomníka zostaví návrh rozpočtu a predloží ho do 15. novembra štátom uvedeným v článku 25.“

4.

Článok 10 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2.   Opravný rozpočet sa predkladá každý rok do troch mesiacov nasledujúcich po účtovnej závierke ustanovenej v článku 46 ods. 1 a jeho cieľom je zahrnúť zostatok z plnenia rozpočtu z predchádzajúceho rozpočtového roka do príjmov, ak je zostatok kladný, alebo do výdavkov, ak je zostatok záporný.“

5.

Článok 12 sa nahrádza takto:

„Článok 12

Rozpočet sa plní podľa zásady oddelenia funkcie schvaľujúceho úradníka a účtovníka. Funkcie schvaľujúceho úradníka, účtovníka a vnútorného audítora sú vzájomne nezlučiteľné.“

6.

Článok 13 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2.   Schvaľujúci úradník môže rozhodnúť o presunoch medzi článkami v rámci každej kapitoly. So súhlasom pracovnej skupiny SIS/SIRENE môže rozhodnúť o presunoch medzi kapitolami v rámci jednej hlavy. Pracovná skupina SIS/SIRENE vydáva svoj súhlas za rovnakých podmienok, za akých prijíma svoje stanovisko k rozpočtu.“

7.

Článok 14 sa vypúšťa.

8.

Článok 16 sa mení a dopĺňa takto:

9.

Posledná veta článku 18 ods. 1 a článok 18 ods. 2, článok 20 ods. 2 písm. g), článok 20 ods. 4, článok 20 ods. 5 a článok 22 sa vypúšťajú.

10.

Článok 23 sa nahrádza takto:

„Článok 23

Schvaľujúci úradník a účtovník podliehajú pri nedodržaní ustanovení tohto finančného nariadenia disciplinárnemu konaniu stanovenému v služobnom poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev.“

11.

Vkladá sa táto kapitola:

„KAPITOLA III A

Vnútorný audítor

Článok 24a

Vnútorný audítor overuje správne fungovanie systémov a postupov plnenia rozpočtu stanovených v tomto nariadení. Obdobne, vnútorný audítor má všetky právomoci, vykonáva všetky svoje úlohy a podlieha všetkým pravidlám ustanoveným v nariadení Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (6), a najmä jeho časti I hlavy IV kapitoly 8.

12.

Článok 28 sa mení a dopĺňa takto:

13.

Článok 29 ods. 6 písm. h) sa nahrádza takto:

14.

Článok 31 sa nahrádza takto:

„Článok 31

U zmlúv uzavretých v mene členských štátov uvedených v článku 25 námestníkom generálneho tajomníka nesmie dochádzať k žiadnej diskriminácii medzi štátnymi príslušníkmi členských štátov a Islandu, Nórska a Švajčiarska na základe ich štátnej príslušnosti.“

15.

Druhý pododsek článku 34 sa nahrádza takto:

„Ponuky otvára spoločne výbor vymenovaný na tento účel námestníkom generálneho tajomníka. Tento výbor sa skladá z troch vyšších úradníkov z rôznych riaditeľstiev generálneho sekretariátu Rady.“

16.

Prvý pododsek článku 35 sa nahrádza takto:

„Každú ponuku hodnotia členské štáty uvedené v článku 25 spolu s Islandom, Nórskom a Švajčiarskom. Správu jednomyseľne schválenú týmito štátmi predloží príslušný úradník vymenovaný v rámci generálneho sekretariátu Rady schvaľujúcim úradníkom alebo náhradník rovnako vymenovaný schvaľujúcim úradníkom poradnému výboru uvedenému v článku 36.“

17.

Článok 36 sa nahrádza takto:

„Článok 36

Zmluvy, ktoré má uzavrieť námestník generálneho tajomníka v mene členských štátov uvedených v článku 25 a príslušní zástupcovia Islandu, Nórska a Švajčiarska po vydaní výzvy na predloženie ponuky, sa najskôr predkladajú na zaujatie stanoviska Poradnému výboru pre verejné zákazky.“

18.

Prvý pododsek článku 37 sa nahrádza takto:

„V poradnom výbore uvedenom v článku 36 je jeden zástupca každého členského štátu uvedeného v článku 25, spolu s jedným zástupcom Islandu, jedným zástupcom Nórska a jedným zástupcom Švajčiarska. Členské štáty uvedené v článku 25, ako aj Island, Nórsko a Švajčiarsko zabezpečia, aby vybraní zástupcovi mali zodpovedajúce znalosti z oblasti výpočtovej techniky a/alebo z finančnej a/alebo z právnej oblasti. Zástupcovia sa nesmú zúčastniť hodnotenia spisov predložených poradnému výboru. Zástupca vnútorného audítora je prítomný ako pozorovateľ“.

19.

Článok 39 písm. e) sa nahrádza takto:

20.

Článok 40 sa nahrádza takto:

„Článok 40

Spisy predložené poradnému výboru na zaujatie stanoviska podľa článku 39 písm. b) až e) sprevádza aj správa jednomyseľne schválená členskými štátmi uvedenými v článku 25, ako aj Islandom, Nórskom a Švajčiarskom.“

21.

Článok 41 sa nahrádza takto:

„Článok 41

Stanoviská poradného výboru podpisuje jeho predseda. Aby sa zabránilo oneskoreniu v dôsledku zásahu poradného výboru, môžu členské štáty uvedené v článku 25, ako aj Island, Nórsko a Švajčiarsko, ak to považujú za nevyhnuté, stanoviť primeranú lehotu, v ktorej sa stanovisko musí predložiť. Stanoviská sa oznamujú námestníkovi generálneho tajomníka a členským štátom uvedeným v článku 25, ako aj Islandu, Nórsku a Švajčiarsku. Potom, čo sa riadne prihliadne na dané stanovisko, prijmú členské štáty uvedené v článku 25, ako aj Island, Nórsko a Švajčiarsko jednomyseľne konečné rozhodnutie týkajúce sa prípadu. Ak je rozhodnutie prijaté, uzavrie námestník generálneho tajomníka v mene členských štátov uvedených v článku 25 a príslušných zástupcov Islandu, Nórska a Švajčiarska príslušnú zmluvu alebo zmluvy.“

22.

Článok 43 ods. 6 sa nahrádza takto:

„6.   Ak nebola zákazka vykonaná alebo došlo k omeškaniu pri jej vykonávaní, zabezpečí námestník generálneho tajomníka členským štátom uvedeným v článku 25, ako aj Islandu, Nórsku a Švajčiarsku primeranú náhradu za všetky škody, úroky a náklady ich odrátaním od sumy zábezpeky, bez ohľadu na to, či bola zložená priamo dodávateľom alebo zhotoviteľom alebo treťou stranou.“

23.

Článok 46 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Námestník generálneho tajomníka vypracuje v lehote troch mesiacov od skončenia obdobia plnenia rozpočtu účet príjmov a výdavkov a súvahu a odovzdá ich pracovnej skupine SIS/SIRENE.“

24.

Článok 50 ods. 2 nahrádza takto:

„2.   Odchylne od článku 8 a pre účely rozpočtu uvedeného v odseku 1 predloží námestník generálneho tajomníka Rady pracovnej skupine SIS/SIRENE predbežný návrh rozpočtu čo najskôr po prijatí tohto finančného nariadenia. Po doručení stanoviska pracovnej skupiny SIS/SIRENE a vypracovaní návrhu rozpočtu prijmú členské štáty uvedené v článku 25, ktoré sa stretnú v rámci Rady, rozpočet bezodkladne.“

15.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 220/24

(1)

Rada (2) a Európsky parlament (3) zdôraznili význam zvýšenej bezpečnosti na cestách v Európe. Inteligentné dopravné systémy (ďalej len „ITS“) sú základom integrovaného prístupu k bezpečnosti (4) na cestách tým, že do dopravnej infraštruktúry a vozidiel zavádzajú informačné a komunikačné technológie (ďalej len „IKT“), aby sa predišlo potenciálne nebezpečným dopravným situáciám a znížil počet dopravných nehôd.

(2)

Efektívne a premyslené využívanie rádiového frekvenčného spektra je nevyhnutné z hľadiska rozvoja nových bezdrôtových aplikácií v Spoločenstve (5).

(3)

ITS zahŕňajú kooperatívne systémy, ktoré pri prenášaní informácií v reálnom čase využívajú komunikáciu medzi vozidlami, medzi vozidlom a infraštruktúrou a infraštruktúrou a vozidlom. Tieto systémy môžu potenciálne poskytnúť výrazné zlepšenia v oblasti účinnosti dopravného systému, bezpečnosti všetkých účastníkov cestnej premávky a cestovného pohodlia. Na dosiahnutie týchto cieľov je potrebné, aby bola komunikácia medzi vozidlami a cestnou infraštruktúrou spoľahlivá a rýchla.

(4)

Vzhľadom na mobilitu vozidiel a potrebu zabezpečiť dosiahnutie vnútorného trhu a zvýšenie bezpečnosti na cestách v celej Európe by malo byť spektrum, ktoré využívajú kooperatívne systémy ITS, sprístupnené harmonizovaným spôsobom v celej Európskej únii.

(5)

Podľa článku 4 ods. 2 rozhodnutia č. 676/2002/ES vydala Komisia 5. júla 2006 mandát pre Európsku konferenciu poštových a telekomunikačných správ (ďalej len „CEPT“) na overenie požiadaviek na spektrum pre aplikácie významné z hľadiska bezpečnosti v súvislosti s ITS a kooperatívnymi systémami a na vykonanie štúdií technickej kompatibility aplikácií ITS významných z hľadiska bezpečnosti s potenciálne dotknutými rádiovými službami v príslušných frekvenčných pásmach. Komisia ďalej požiadala CEPT o vypracovanie optimálnych kanálových plánov v pásmach určených pre ITS.

(6)

Relevantné výsledky práce CEPT predstavujú technický základ tohto rozhodnutia.

(7)

CEPT vo svojej správe z 21. decembra 2007 (správa CEPT 20) dospela k záveru, že pásmo 5 GHz, najmä rozsah 5 875 MHz – 5 905 MHz, je vhodné pre aplikácie ITS súvisiace s bezpečnosťou, ktoré zvyšujú bezpečnosť na cestách zlepšovaním informovanosti vodičov a vozidiel o celkovej situácii, ostatných vozidlách a ostatných účastníkoch cestnej premávky. ITS sú okrem toho zlučiteľné so všetkými službami, ktoré boli v tomto pásme skúmané, a so všetkými ostatnými existujúcimi službami skúmanými v pásme pod 5 850 MHz a nad 5 925 MHz, pokiaľ tieto služby spĺňajú určité emisné limity stanovené v správe CEPT. Výber tohto pásma bude tiež v súlade s využívaním spektra v iných regiónoch sveta, a prispeje tak k celosvetovej harmonizácii. ITS by si okrem toho nemohli uplatňovať ochranu proti pozemským staniciam pracujúcim v pevnej družicovej službe (ďalej len „FSS“) a nežiaduce emisie zariadení ITS musia byť v záujme ochrany FSS obmedzené.

(8)

Európsky inštitút pre telekomunikačné normy (ďalej len „ETSI“) dokončuje v súlade so štúdiami zlučiteľnosti, ktoré uskutočnila CEPT, harmonizovanú normu EN 302 571 na vytvorenie predpokladu zhody s článkom 3 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES z 9. marca 1999 o rádiových zariadeniach a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody (6), čím sa zaistí, že vyhovujúce zariadenia ITS nebudú spôsobovať škodlivé rušenie. Očakáva sa, že vysielače ITS budú v maximálnej miere využívať spektrum a svoj vysielací výkon budú udržovať na minimálnej úrovni, aby účinne využívali spektrum pridelené ITS a predchádzali škodlivému rušeniu.

(9)

Z uvedených dôvodov norma predpokladá, že v rozsahu najmenej do 30 dB sa zavedie automatická regulácia výkonu vysielača (ďalej len „TPC“) v súvislosti s maximálnym celkovým vyžiareným výkonom 33 dBm stredného e.i.r.p. V prípade, že sa niektorí výrobcovia rozhodnú nepoužívať techniky stanovené v tejto norme, akékoľvek alternatívne metódy musia zabezpečiť prinajmenšom rovnakú úroveň potlačenia rušenia, aká sa ustanovuje v norme.

(10)

Harmonizáciou podľa tohto rozhodnutia by sa nemala vylúčiť možnosť členských štátov uplatňovať v odôvodnených prípadoch prechodné obdobia alebo opatrenia na spoločné používanie rádiového frekvenčného spektra.

(11)

Očakáva sa, že členské štáty sprístupnia spektrum pre komunikáciu ITS medzi vozidlami počas obdobia šiestich mesiacov, počas ktorého v súlade s týmto rozhodnutím určia frekvenčné pásmo 5 875 MHz – 5 905 MHz. V prípade komunikácie ITS medzi infraštruktúrou a vozidlom a vozidlom a infraštruktúrou by však mohli mať niektoré členské štáty ťažkosti pri dokončovaní vhodného licenčného rámca alebo koordinačného mechanizmu pre inštaláciu infraštruktúry na okraji cesty jednotlivých prevádzkovateľov ITS v danom časovom rámci. Akékoľvek oneskorenia sprístupnenia spektra po uplynutí tohto obdobia by mohli mať negatívne dôsledky na zavádzanie aplikácií ITS súvisiacich s bezpečnosťou v Európskej únii, preto by mali byť obmedzené a riadne zdôvodnené.

(12)

Vzhľadom na vývoj trhu a technológií môže dôjsť k potrebe preskúmať v budúcnosti rozsah a uplatňovanie tohto rozhodnutia, najmä na základe informácií členských štátov o tomto vývoji.

(13)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre rádiové spektrum,

1.

„inteligentné dopravné systémy“ znamenajú škálu systémov a služieb založených na informačných a komunikačných technológiách vrátane spracovania, riadenia, umiestnenia, komunikácie a elektroniky, ktoré sa používajú v systéme cestnej dopravy;

2.

„stredný ekvivalentný izotropne vyžiarený výkon (e.i.r.p.)“ znamená e.i.r.p. počas prenosového impulzu, ktorý zodpovedá najvyššiemu výkonu, ak sa použije riadenie výkonu.

15.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 220/27

(1)

Aktom o pristúpení Bulharska a Rumunska boli Bulharsku udelené prechodné obdobia na dosiahnutie súladu určitých prevádzkarní na spracovanie mlieka s požiadavkami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (1).

(2)

Dodatok k prílohe VI k aktu o pristúpení sa zmenil a doplnil rozhodnutiami Komisie 2007/26/ES (2), 2007/689/ES (3), 2008/209/ES (4), 2008/331/ES (5) a 2008/547/ES (6). Bulharsko poskytlo záruky toho, že päť prevádzkarní na spracovanie mlieka ukončilo modernizačný proces a v súčasnosti sú v plnej miere v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva. Týmto prevádzkarniam sa povoľuje prijímať a spracúvať surové mlieko, ktoré nespĺňa požiadavky. Preto by sa mali zaradiť do zoznamu kapitoly I dodatku k prílohe VI.

(3)

Jedna prevádzkareň na spracovanie mlieka, ktorá je v súčasnosti zaradená do zoznamu ako prevádzkareň, ktorá spĺňa požiadavky, bude prijímať a spracúvať surové mlieko spĺňajúce požiadavky a surové mlieko, ktoré nespĺňa požiadavky, na dvoch samostatných linkách. Uvedená prevádzkareň by mala byť preto zaradená do zoznamu kapitoly II. Ďalšia prevádzkareň na spracovanie mlieka, ktorá je v súčasnosti zaradená do zoznamu kapitoly II, bude prijímať a spracúvať iba mlieko spĺňajúce požiadavky. Táto prevádzkareň by sa preto mala vypustiť z kapitoly II dodatku k prílohe VI.

(4)

Dodatok k prílohe VI k Aktu o pristúpení Bulharska a Rumunska by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(5)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

15.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 220/29

(1)

Rozhodnutím Komisie 2005/928/ES (2) sa harmonizuje frekvenčné pásmo 169,4 – 169,8125 MHz v Spoločenstve.

(2)

V pláne využívania rádiového spektra pre pásmo uvedené v prílohe k rozhodnutiu 2005/928/ES je opísaný kanálový raster, ktorý by mali používať rôzne aplikácie, ktoré sú v prevádzke za podmienok ustanovených v tomto rozhodnutí. Takýto raster kanálov má za cieľ umožniť kompatibilitu a zjednodušiť koexistenciu aplikácií, ktoré je povolené používať v týchto pásmach.

(3)

Podľa plánu využívania rádiového spektra je v pásme 169,4000 – 169,4750 MHz predpísaný kanálový raster 12,5 kHz a v pásme 169,4875 – 169,5875 MHz je predpísaný kanálový raster 50 kHz.

(4)

Po prijatí rozhodnutia 2005/928/ES vyplynulo z ďalších preskúmaní technických parametrov definovaných v tomto rozhodnutí, že vzhľadom na technický vývoj sú podmienky týkajúce sa kanálového rastra v pásmach 169,4000 – 169,4750 MHz a 169,4875 – 169,5875 MHz neprimerane obmedzujúce. Povolením viacerých možností kanálového rastra získajú užívatelia väčšiu flexibilitu pri výbere optimálnej šírky pásma až do 50 kHz v súlade s požiadavkami na kvalitu konkrétnych aplikácií.

(5)

Európska konferencia poštových a telekomunikačných správ (CEPT) potvrdila, že zvýšenie počtu možností kanálového rastra v týchto pásmach sa môže a malo by sa povoliť.

(6)

Rozhodnutie 2005/928/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. Podľa zmeneného a doplneného znenia tohto rozhodnutia bude možné používať kanály do 50 kHz v pásmach 169,4000 – 169,4750 MHz a 169,4875 – 169,5875 MHz.

(7)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre rádiové frekvenčné spektrum,

1.

V 4. riadku plánu využívania rádiového spektra v pásme uvedenom v prílohe sa hodnota „12,5“ týkajúca sa kanálového rastra (v kHz) nahrádza v prípade kanálov 1a, 1b, 2a, 2b, 3a a 3b textom „až do 50 kHz“.

2.

V 4. riadku plánu využívania rádiového spektra v pásme uvedenom v prílohe sa hodnota „50“ týkajúca sa kanálového rastra (v kHz) nahrádza v prípade kanálov 4b+5+6a a 6b+7+8a textom „až do 50 kHz“.

15.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 220/30

(1)

V rozhodnutí Komisie 2007/683/ES (2) sa schválil plán predložený Maďarskom dňa 11. júla 2007 týkajúci sa eradikácie klasického moru ošípaných u diviačej zveri v oblastiach tohto členského štátu stanovených v prílohe k uvedenému rozhodnutiu.

(2)

Maďarsko oboznámilo Komisiu s nedávnym vývojom situácie pokiaľ ide o klasický mor ošípaných u diviačej zveri v tomto členskom štáte. Na základe dostupných epidemiologických informácií treba opatrenia stanovené v pláne eradikácie klasického moru ošípaných u diviačej zveri rozšíriť na určité oblasti župy Heves a župy Borsod-Abaúj-Zemplén.

(3)

V záujme prehľadnosti právnych predpisov Spoločenstva by sa mala príloha k rozhodnutiu 2007/683/ES nahradiť znením prílohy k tomuto rozhodnutiu.

(4)

Rozhodnutie 2007/683/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(5)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

15.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 220/32

(1)

Európska únia si dala za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Jeho splnenie si vyžaduje, aby sa informácie o odsúdeniach vyhlásených v členských štátoch mohli zohľadňovať aj mimo odsudzujúceho členského štátu, aby sa predišlo spáchaniu nových trestných činov a zároveň aby sa tieto odsúdenia mohli zohľadniť v priebehu nového trestného konania.

(2)

Rada 29. novembra 2000 v súlade so závermi zo zasadnutia Európskej rady v Tampere prijala program opatrení na vykonávanie zásady vzájomného uznávania rozhodnutí v trestných veciach (2), ktorý vyžaduje, „aby sa prijal jeden alebo niekoľko nástrojov, ktoré ustanovia zásadu, že súd v jednom členskom štáte musí mať možnosť zohľadniť právoplatné trestné rozsudky vyhlásené súdmi v iných členských štátoch, aby mohol posúdiť trestnú minulosť páchateľa, zohľadniť recidívu a určiť druh uplatniteľného trestu a spôsob jeho vykonania“.

(3)

Účelom tohto rámcového rozhodnutia je ustanoviť pre členské štáty minimálnu povinnosť zohľadňovať odsúdenia vyhlásené v iných členských štátoch. Toto rámcové rozhodnutie by nemalo brániť členským štátom zohľadňovať v súlade so svojím právom, a ak majú dostupné informácie, napríklad konečné rozhodnutia administratívnych orgánov, proti ktorým sa dá odvolať na trestných súdoch, ktoré rozhodujú o vine pri spáchaní trestného činu alebo skutku, ktorý je podľa vnútroštátneho práva trestný ako porušenie právnych noriem.

(4)

Kým niektoré členské štáty priznávajú účinky odsúdeniam vyhláseným v iných členských štátoch, iné zohľadňujú len odsúdenia vyhlásené ich vlastnými súdmi.

(5)

Mala by sa potvrdiť zásada, že členské štáty by mali odsúdeniu vyhlásenému v inom členskom štáte priznať rovnaké účinky, aké priznávajú odsúdeniu vyhlásenému ich vlastnými súdmi v súlade s vnútroštátnym právom, bez ohľadu na to, či ich vnútroštátne právo tieto účinky považuje za skutkovú otázku alebo za otázku procesného alebo hmotného práva. Cieľom tohto rámcového rozhodnutia však nie je zosúladiť účinky, ktoré rôzne vnútroštátne právne predpisy priznávajú predchádzajúcim odsúdeniam, a povinnosť zohľadňovať predchádzajúce odsúdenia vyhlásené v iných členských štátoch existuje iba v takom rozsahu, v akom sa podľa vnútroštátneho práva zohľadňujú predchádzajúce vnútroštátne odsúdenia.

(6)

Na rozdiel od iných nástrojov cieľom tohto rámcového rozhodnutia nie je vykonávanie súdnych rozhodnutí, ktoré sa prijali v jednom členskom štáte, v inom členskom štáte, ale umožnenie priznania účinkov predchádzajúceho odsúdenia vydaného v jednom členskom štáte počas nového trestného konania v inom členskom štáte, a to v takom rozsahu, v akom sa podľa práva tohto iného členského štátu zohľadňujú predchádzajúce vnútroštátne odsúdenia.

Z toho dôvodu toto rámcové rozhodnutie neustanovuje povinnosť zohľadňovať predchádzajúce odsúdenia napríklad v prípadoch, keď informácie získané podľa uplatniteľných nástrojov nie sú postačujúce, keď by vnútroštátne odsúdenie za čin, za ktorý sa uložili predchádzajúce odsúdenia, nebolo možné, alebo keď je sankcia uložená predchádzajúcim odsúdením vo vnútroštátnom právnom systéme neznáma.

(7)

Účinky odsúdenia vyhláseného v inom členskom štáte by mali byť rovnocenné účinkom vnútroštátneho rozhodnutia v predsúdnom konaní, v súdnom konaní a vo vykonávacom konaní.

(8)

Ak sú počas trestného konania v členskom štáte dostupné informácie o predchádzajúcom odsúdení v inom členskom štáte, malo by sa čo najviac predchádzať tomu, aby sa s dotknutou osobou zaobchádzalo menej priaznivo, ako keby bolo predchádzajúce odsúdenie vnútroštátnym odsúdením.

(9)

Článok 3 ods. 5 by sa mal vykladať okrem iného v súlade s odôvodnením 8 takým spôsobom, podľa ktorého v prípade, že sa vnútroštátny súd v novom trestnom konaní pri zohľadnení predchádzajúceho odsúdenia v inom členskom štáte domnieva, že uloženie určitého stupňa trestu v rámci vnútroštátneho práva by bolo vzhľadom na okolnosti pre páchateľa neprimerane tvrdé, a v prípade, že účel trestu možno dosiahnuť nižšou sadzbou, môže vnútroštátny súd zodpovedajúcim spôsobom znížiť úroveň trestu, pokiaľ by takéto rozhodnutie bolo možné v čisto vnútroštátnych prípadoch.

(10)

Toto rámcové rozhodnutie nahrádza ustanovenia článku 56 Európskeho dohovoru z 28. mája 1970 o medzinárodnej platnosti trestných rozsudkov týkajúce sa zohľadnenia trestných rozsudkov medzi členskými štátmi, ktoré sú stranami tohto dohovoru.

(11)

Toto rámcové rozhodnutie rešpektuje zásadu subsidiarity ustanovenú v článku 2 Zmluvy o Európskej únii a v článku 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, keďže má za cieľ aproximovať zákony a iné právne predpisy členských štátov, čo nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov a vyžaduje si spoločnú akciu na úrovni Európskej únie. V súlade so zásadou proporcionality podľa článku 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva toto rámcové rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(12)

Toto rámcové rozhodnutie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané článkom 6 Zmluvy o Európskej únii a vyjadrené v Charte základných práv Európskej únie.

(13)

Toto rámcové rozhodnutie rešpektuje rôzne vnútroštátne riešenia a postupy, ktoré sú potrebné na zohľadnenie predchádzajúceho odsúdenia vyhláseného v inom členskom štáte. Vylúčenie možnosti preskúmať predchádzajúce odsúdenie by nemalo členskému štátu brániť vydať v prípade potreby rozhodnutie, ktorým prizná predchádzajúcemu odsúdeniu rovnocenné právne účinky. Postupy spojené s vydaním takéhoto rozhodnutia by však vzhľadom na čas a požadované postupy alebo formality nemali znemožniť priznanie rovnocenných účinkov predchádzajúcemu odsúdeniu vyhlásenému v inom členskom štáte.

(14)

Ovplyvňovanie rozsudku alebo jeho výkonu nastáva okrem iného i v situáciách, v ktorých sa podľa vnútroštátneho práva druhého členského štátu sankcia uložená v predchádzajúcom rozsudku má zohľadňovať alebo začleňovať do inej sankcie, ktorá sa má potom skutočne vykonať, v takom rozsahu, v akom sa prvý rozsudok ešte nevykonal alebo sa jeho výkon nepreniesol do druhého členského štátu,

15.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 220/35