3.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 143/1

(1)

Nariadenie Rady (EHS) č. 4045/89 z 21. decembra 1989 o kontrole opatrení tvoriacich súčasť systému financovania záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), vykonávaných členskými štátmi, a o zrušení smernice 77/435/EHS (2) bolo opakovane podstatným spôsobom zmenené a doplnené (3). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa malo toto nariadenie kodifikovať.

(2)

Podľa článku 9 nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (4) majú členské štáty prijať opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie účinnej ochrany finančných záujmov Spoločenstva, a najmä na kontrolu skutočnej realizácie a súladu operácií financovaných Európskym poľnohospodárskym záručným fondom (EPZF) a Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (EPFRV) na zabránenie nezrovnalostiam a ich riešenie a na opätovné získanie strát, ktoré nastali v dôsledku nezrovnalostí alebo nedbalosti.

(3)

Kontrola obchodnej dokumentácie podnikov, ktoré prijímajú alebo vykonávajú platby, môže byť veľmi účinným prostriedkom dohľadu nad operáciami tvoriacimi súčasť financovania EPZF. Táto kontrola dopĺňa ostatné kontroly vykonávané členskými štátmi. Týmto nariadením navyše nie sú dotknuté vnútroštátne predpisy týkajúce sa kontroly, ktoré sú širšie ako jeho ustanovenia.

(4)

Dokumenty, na základe ktorých sa uskutočňuje príslušná kontrola, by mali byť určené tak, aby bola umožnená úplná kontrola.

(5)

Podniky, ktoré majú byť kontrolované, by mali byť vybraté najmä s ohľadom na povahu operácií vykonávaných v rámci ich zodpovednosti a rozloženie podnikov prijímajúcich alebo vykonávajúcich platby podľa ich finančného významu v systéme financovania EPZF.

(6)

Je ďalej nutné stanoviť minimálny počet kontrol obchodnej dokumentácie. Tento počet by mal byť stanovený spôsobom, ktorý vylučuje podstatné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi v dôsledku rozdielnej skladby ich výdavkov v rámci EPZF. Tento spôsob sa dá stanoviť na základe počtu podnikov na určitom stupni finančného významu v systéme financovania EPZF.

(7)

Je nutné vymedziť právomoci úradníkov, ktorí sú poverení vykonávaním kontrol, ako aj povinnosť podnikov sprístupniť im na určité obdobie obchodnú dokumentáciu a poskytovať im informácie, ktoré si vyžiadajú. Tiež by sa malo stanoviť, že obchodná dokumentácia môže byť v niektorých prípadoch zabavená.

(8)

So zreteľom na medzinárodnú skladbu obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami a vyhliadkou na fungovanie vnútorného trhu je nevyhnutné organizovať spoluprácu medzi členskými štátmi. Je rovnako nevyhnutné vytvoriť na úrovni Spoločenstva centralizovaný dokumentačný systém, ktorý podchytáva podniky prijímajúce alebo vykonávajúce platby založené v tretích krajinách.

(9)

Zatiaľ čo prijímanie programov kontroly prislúcha v prvom rade členským štátom, je nutné, aby tieto programy sledovala Komisia, aby mohla prevziať koordinačnú a dohliadajúcu funkciu a zabezpečiť, že tieto programy sú prijímané na základe vhodných kritérií. Kontroly sa dajú tiež sústrediť na odvetvia a podniky, v ktorých je vysoké nebezpečenstvo sprenevery.

(10)

Je nevyhnutné, aby každý členský štát mal zvláštny orgán poverený sledovaním uplatňovania tohto nariadenia a koordináciou kontrol vykonávaných v súlade s týmto nariadením. Úradníci tohto orgánu môžu vykonávať kontroly podnikov v súlade s týmto nariadením.

(11)

Orgány vykonávajúce kontroly podľa tohto nariadenia by mali byť organizované nezávisle od orgánov vykonávajúcich kontroly pred vyplatením.

(12)

Na informácie získané v priebehu kontrol obchodnej dokumentácie by sa malo vzťahovať služobné tajomstvo.

(13)

Je potrebné zaviesť výmenu informácií na úrovni Spoločenstva, aby sa výsledky uplatňovania tohto nariadenia využili s väčšou účinnosťou,

a)

„obchodné dokumenty“ predstavujú všetky účtovné knihy, evidencie, záznamy a súvisiace podporné dokumenty, záznamy o výrobe a kvalite, účtovníctve a korešpondencii, ktoré sa týkajú obchodnej činnosti podniku, rovnako ako obchodné údaje v akejkoľvek podobe, vrátane elektronickej, pokiaľ sa tieto dokumenty alebo údaje priamo alebo nepriamo týkajú transakcií uvedených v odseku 1;

b)

„tretia strana“ predstavuje akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá je priamo alebo nepriamo spojená s transakciami, ktoré sa vykonávajú v rámci systému financovania EPZF.

a)

porovnania s obchodnými dokumentmi dodávateľov, zákazníkov, dopravcov a iných tretích strán;

b)

prípadne fyzické kontroly zamerané na množstvo a kvalitu zásob;

c)

porovnanie s účtovníctvom finančných tokov predchádzajúcich alebo nasledujúcich po príslušných operáciách vykonávaných v rámci systému financovania EPZF a

d)

kontroly vzťahujúce sa na účtovníctvo alebo záznamy o finančných pohyboch, ktoré dokazujú, že v čase kontroly sú podkladové dokumenty pre vyplatenie pomoci príjemcovi v držbe platobnej agentúry presné.

a)

pokiaľ podnik alebo tretia strana majú sídlo v inom členskom štáte, než je ten, v ktorom bola alebo mala byť predmetná platba zaplatená alebo doručená;

b)

pokiaľ podnik alebo tretia strana majú sídlo v inom členskom štáte, než je ten, v ktorom možno nájsť dokumenty a informácie potrebné pre kontrolu.

a)

počet podnikov, v ktorých sa vykoná kontrola, a ich rozčlenenie podľa odvetvia s ohľadom na s nimi súvisiace sumy;

b)

kritériá sledované pri vypracovaní plánu kontrol.

a)

vykonávaním kontrol podľa neho úradníkmi priamo zamestnanými týmto zvláštnym orgánom, alebo

b)

koordináciou a všeobecným dohľadom nad kontrolami vykonávanými úradníkmi zamestnanými inými orgánmi.

a)

školenie vnútroštátnych úradníkov poverených vykonávaním kontrol podľa tohto nariadenia určené na to, aby im umožnilo získať znalosti dostatočné k výkonu ich povinností;

b)

spracovanie správ o vykonaných kontrolách a ďalších dokumentov súvisiacich s kontrolami vykonávanými a stanovenými na základe tohto nariadenia;

c)

spracovanie a prejednávanie správ podľa článku 9 ods. 1 a programov podľa článku 10.

3.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 143/10

(1)

Nariadenie (ES) č. 1580/2007 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

3.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 143/12

(1)

V súlade s článkom 6 odsekom 2 prvým pododsekom nariadenia (ES) č. 510/2006 a podľa článku 17 odseku 2 uvedeného nariadenia bola žiadosť Talianska o zápis názvu „Casatella Trevigiana“ uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

(2)

Keďže Komisii nebola v súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 510/2006 oznámená žiadna námietka, tento názov sa teda musí zapísať do registra,

3.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 143/13

(1)

Európska rada pre chemický priemysel (CEFIC) (ďalej „navrhovateľ“) podala 23. júla 2007 podnet týkajúci sa dovozov kyseliny citrónovej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike v mene výrobcov predstavujúcich prevažnú časť celkovej výroby kyseliny citrónovej v Spoločenstve, v tomto prípade viac ako 25 %.

(2)

Tento podnet obsahoval dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a o ním spôsobenej značnej ujme, ktoré sa považovali za dostatočné na odôvodnenie začatia konania.

(3)

Konanie sa začalo 4. septembra 2007 uverejnením oznámenia o jeho začatí v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

(4)

Komisia oficiálne informovala vyvážajúcich výrobcov, dovozcov, používateľov, o ktorých je známe, že sa ich konanie týka, a ich združenia, združenia spotrebiteľov, predstaviteľov vyvážajúcej krajiny a výrobcov v Spoločenstve o začatí antidumpingového konania. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne vyjadriť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(5)

S cieľom umožniť vyvážajúcim výrobcom podať žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) alebo individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“), ak si to želajú, Komisia zaslala formuláre žiadosti vyvážajúcim čínskym výrobcom, o ktorých bolo známe, že sa ich konanie týka, a zástupcom ČĽR. Osem vyvážajúcich výrobcov, vrátane skupín prepojených spoločností, požiadalo o THZ podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia alebo alternatívne o IZ v prípade, že by sa prešetrovaním zistilo, že nespĺňajú podmienky THZ.

(6)

Vzhľadom na zjavne veľký počet vyvážajúcich výrobcov a dovozcov, ktorých sa toto prešetrovanie týka, sa v oznámení o začatí konania predpokladal výber vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(7)

V záujme toho, aby Komisia bola schopná rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a ak áno, určiť zloženie vzorky, vyvážajúci výrobcovia, dovozcovia a zástupcovia konajúci v ich mene boli oslovení, aby sa prihlásili a poskytli základné informácie o svojej činnosti týkajúcej sa príslušného výrobku do 15 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania, ako sa stanovuje v oznámení o začatí konania.

(8)

Pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov, v súlade s článkom 17 základného nariadenia bola vybraná vzorka na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu kyseliny citrónovej do Spoločenstva, ktorá by sa v stanovenej lehote dala náležite prešetriť. Na základe informácií od vyvážajúcich výrobcov sa vybrala vzorka štyroch spoločností alebo skupín prepojených spoločností (ďalej len „spoločnosti vo vzorke“) s najväčším objemom vývozu do Spoločenstva. Z hľadiska objemu vývozu tieto štyri spoločnosti vo vzorke predstavujú 79 % z celkového vývozu kyseliny citrónovej z ČĽR do Spoločenstva počas obdobia prešetrovania. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa príslušné strany zúčastnili na konzultáciách a nevzniesli žiadne námietky.

(9)

Všetci štyria výrobcovia mimo vzorky požiadali o individuálne rozpätie v súlade s článkom 17 ods. 3 základného nariadenia. Len jedna spoločnosť, DSM Citric Acid (Wuxi) Ltd., predložila požadované informácie v predpokladanom časovom rámci. Prišla teda len jedna úplná žiadosť o individuálne rozpätie. Keďže táto žiadosť sa neposúdila ako nadmerne zložitá a nebránila by ukončeniu prešetrovania v riadnom čase, bola prijatá.

(10)

Pokiaľ ide o neprepojených dovozcov v Spoločenstve, v súlade s článkom 17 základného nariadenia sa vybrala vzorka na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu dovozu kyseliny citrónovej do Spoločenstva, ktorá by sa v stanovenej lehote dala náležite prešetriť. Na základe informácií od neprepojených dovozcov v Spoločenstve sa vybrala vzorka štyroch spoločností alebo skupín prepojených spoločností (ďalej len „spoločnosti vo vzorke“) s najväčším objemom dovozu do Spoločenstva. Z hľadiska objemu dovozu tieto štyri spoločnosti predstavujú 36 % z celkového dovozu kyseliny citrónovej z ČĽR do Spoločenstva počas obdobia prešetrovania. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa príslušné strany zúčastnili na konzultáciách a nevzniesli žiadne námietky. Jeden z dovozcov vo vzorke nebol schopný poskytnúť požadované informácie. Traja zostávajúci dovozcovia predstavujú 29 % z celkového dovozu kyseliny citrónovej z ČĽR do Spoločenstva počas obdobia prešetrovania.

(11)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, následnej ujmy a záujmu Spoločenstva, a vykonala overovania v priestoroch týchto spoločností:

(12)

Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a ktoré preukázali, že by na základe konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(13)

Vzhľadom na to, že je potrebné stanoviť normálnu hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým by nemuselo byť udelené THZ, overovanie s cieľom stanoviť normálnu hodnotu na základe údajov z analogickej krajiny, ktorou je v tomto prípade Kanada (pozri odôvodnenia 40 až 44), sa uskutočnilo v priestoroch tejto spoločnosti:

(14)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa týkalo obdobia od 1. júla 2006 do 30. júna 2007 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). V súvislosti s trendmi dôležitými na posúdenie ujmy Komisia analyzovala údaje vzťahujúce sa na obdobie od 1. januára 2004 do 30. júna 2007 (ďalej len „posudzované obdobie“).

(15)

Príslušným výrobkom je kyselina citrónová (vrátane citrátu sodného), okysľovadlo a regulátor pH s mnohými spôsobmi použitia, napr. v nápojoch, potravinách, pracích prostriedkoch, kozmetických výrobkoch a liečivách. Hlavnými surovinami na jej výrobu sú cukor/melasa, tapioka, kukurica alebo glukóza (získaná z obilnín) a rôzne činidlá pre submerznú mikrobiálnu fermentáciu uhľovodíkov.

(16)

Pod príslušný výrobok patrí monohydrát kyseliny citrónovej („CAM“), anhydrid kyseliny citrónovej („CAA“) a dihydrát citrátu trojsodného („TSC“). Tieto tri druhy tvoria príslušný výrobok, pretože majú podobné základné chemické vlastnosti a podobné použitie. Tieto druhy výrobku patria pod kódy KN 2918 14 00 (CAM, CAA) a ex 2918 15 00 (TSC). Kód CN 2918 15 00 zahŕňa tiež iné soli a estery, ktoré nie sú príslušným výrobkom.

(17)

Prešetrovaním sa zistilo, že rôzne druhy príslušného výrobku majú rovnaké základné technické a chemické vlastnosti a v podstate sa používajú na rovnaké účely. Preto sa na účely tohto konania považujú za jeden výrobok.

(18)

Zistilo sa, že kyselina citrónová, ktorú v Spoločenstve vyrába a predáva výrobné odvetvie Spoločenstva, a kyselina citrónová, ktorá sa vyrába a predáva v ČĽR a v Kanade, ktorá slúžila ako analogická krajina, má v podstate rovnaké technické a chemické vlastnosti a rovnaké základné spôsoby použitia ako kyselina citrónová, ktorá sa vyrába v ČĽR a predáva sa na vývoz do Spoločenstva. Tieto výrobky sa preto predbežne považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(19)

Ako sa konštatuje v odôvodnení 6, v oznámení o začatí konania sa u vyvážajúcich výrobcov z ČĽR predpokladal výber vzorky. Celkove 8 skupín spoločností zaslalo vyplnený dotazník na výber vzorky v rámci časovej lehoty a poskytlo požadované informácie. Tieto spoločnosti predstavovali 96 % z celkového dovozu vykázaného Eurostatom. Úroveň spolupráce sa teda považuje za vysokú. Všetci vyvážajúci výrobcovia požiadali o THZ a IZ. Ako sa uviedlo v odôvodnení 8, do vzorky sa vybrali štyri skupiny spoločností na základe objemu ich vývozu do Spoločenstva.

(20)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia v antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa dovozu s pôvodom v ČĽR sa normálna hodnota stanovuje v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku pre tých výrobcov, o ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá ustanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(21)

Len stručne a na ľahkú orientáciu uvádzame v súhrnnej forme kritériá udelenia THZ:

(22)

Všetkých osem spoločností alebo skupín spoločností vyvážajúcich čínskych výrobcov, ktorí spolupracujú v tomto konaní, požiadalo o THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a v rámci stanovenej lehoty zaslalo vyplnený formulár žiadosti o THZ pre vyvážajúcich výrobcov. Všetky tieto skupiny zahŕňali výrobcov príslušného výrobku aj spoločnosti prepojené s výrobcami a zapojené do podnikania s kyselinou citrónovou. V skutočnosti je bežný postup, že Komisia preskúma, či skupina prepojených spoločností ako celok spĺňa podmienky THZ. O THZ požiadali tieto skupiny:

(23)

V prípade uvedených spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov Komisia vyhľadala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné, a informácie predložené v žiadosti o THZ podľa potreby overila v priestoroch príslušných spoločností.

(24)

Dve spoločnosti alebo skupiny spoločností (Laiwu Taihe a DSM Wuxi) splnili všetky kritériá zhrnuté v odôvodnení 21 a bolo možné im udeliť THZ.

(25)

Tri spoločnosti alebo skupiny spoločností (RZBC Co., Ltd, TTCA Co., Ltd, a Yixing Union Biochemical) založili väčšinu svojho majetku s cieľom získať úvery. Napriek tomu, že väčšinu svojho majetku založili, boli stále schopné ručiť za úvery, ktoré boli poskytnuté iným spoločnostiam. Ako protihodnotu RZBC, TTCA Co., Ltd, a Yixing Union Biochemical dostali podobné záruky za ich vlastné úvery od tých istých spoločností, pre ktoré vystupovali ako ručiteľ. Spoločnosti použili tieto záruky na získanie ďalších úverov vo výške 25 % – 50 % ich celkového majetku. Tieto spoločnosti tvrdili, že tento systém sa uplatňuje aj v krajinách s trhovým hospodárstvom a je výslovne stanovený čínskymi právnymi predpismi v oblasti bankovníctva. Z informácií zhromaždených v priebehu prešetrovania však vyplynulo, že banková politika by obvykle mala spočívať v poskytovaní úverov len vo výške zlomku hodnoty majetku použitého ako záruka, a nie vo výške, ktorá túto hodnotu presahuje. Bankový systém, v rámci ktorého boli úvery poskytnuté, bol navyše pod významným vplyvom štátu. Preto sa dospelo k záveru, že uvedené tri spoločnosti nesplnili kritérium 1 podľa zhrnutia v odôvodnení 21. Z toho dôvodu im nebolo možné udeliť THZ.

(26)

V prípade dvoch spoločností (TTCA Co., Ltd, a Weifang Ensign) hodnota práva na využívanie pôdy a/alebo hmotných aktív výrazne vzrástla (500 % – 1 500 %) v priebehu pomerne krátkeho časového obdobia medzi ich nadobudnutím alebo vkladom do spoločnosti vo forme kapitálového príspevku a neskorším termínom (o 1 až 5 rokov neskôr), keď boli opätovne ocenené. To naznačuje, že príslušný majetok sa získal za hodnotu nižšiu ako trhová cena, čo by predstavovalo skrytú podporu. Obidve spoločnosti tvrdili, že nárast nebol v skutočnosti taký výrazný a v podstate zodpovedal nárastu, ktorý bol v Číne obvykle zaznamenaný v prípade porovnateľných aktív. V tomto smere však neboli predložené žiadne dôkazy. Vzhľadom na výhodu, ktorú tieto spoločnosti získali nadobudnutím majetku za ceny podstatne nižšie ako trhová hodnota, nie je splnené kritérium 3 podľa zhrnutia v odôvodnení 21.

(27)

Jedna spoločnosť, Anhui BBCA Biochemical Co., Ltd, získala významnú peňažnú sumu počas OP (takmer 10 % jej celkového majetku alebo 15 % jej ročného obratu). Okrem toho bezplatne získala určité prenájmy. Vzhľadom na to a na značnú výšku získanej podpory sa usudzuje, že nie sú splnené kritériá 1 a 3 podľa zhrnutia v odôvodnení 21. Pripomienky spoločnosti v tomto smere neboli takého charakteru, aby mali vplyv na povahu zistení.

(28)

Jedna spoločnosť, Shanxi Ruicheng, dostala súkromné úvery v hodnote okolo 20 % majetku. Pre žiadny z týchto úverov neboli dohodnuté lehoty splácania (doteraz) ani neprebehlo žiadne pripísanie alebo vyplatenie úrokov. Preto úverové náklady spoločnosti boli značne skreslené. Keďže spoločnosť nebola schopná predložiť zmluvy na tieto úvery, nedá sa vylúčiť, že došlo k zásahu štátu v súvislosti s týmito úvermi, a to znamená, že nie je splnené kritérium 1 podľa zhrnutia v odôvodnení 21. Pripomienky spoločnosti v tomto smere neboli takého charakteru, aby mali vplyv na povahu zistení.

(29)

Na základe uvedených skutočností šesť z ôsmich čínskych spoločností alebo skupín spoločností, ktoré požiadali o THZ, nevedelo preukázať, že spĺňajú všetky kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(30)

Preto sa usúdilo, že THZ by sa malo udeliť dvom spoločnostiam (Laiwu Taihe a DSM Wuxi) a zamietnuť zostávajúcim šiestim spoločnostiam/skupinám spoločností. Uskutočnili sa konzultácie s poradným výborom, ktorý nevzniesol žiadne námietky proti týmto záverom.

(31)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia pre krajiny, na ktoré sa vzťahuje tento článok, sa clo, ak existuje, stanoví pre celú krajinu, s výnimkou prípadov, keď spoločnosti vedia preukázať, že spĺňajú všetky kritériá uvedené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(32)

Všetci vyvážajúci výrobcovia, ktorí požiadali o THZ, požiadali aj o IZ pre prípad, že by sa im neudelilo THZ.

(33)

Zo šiestich spoločností alebo skupín spoločností, ktorým nebolo udelené THZ, všetky spoločnosti splnili všetky kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 a bolo im udelené IZ.

(34)

Normálna hodnota sa musí stanoviť pre všetky štyri spoločnosti vo vzorke aj pre jedinú spoločnosť, ktorá predložila úplnú žiadosť o individuálne rozpätie, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 9 (ďalej len „skúmané spoločnosti“).

(35)

Pokiaľ ide o stanovenie normálnej hodnoty, Komisia najskôr zistila v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia v prípade každého vyvážajúceho výrobcu, ktorému mohlo byť udelené THZ, či jeho celkový domáci predaj príslušného výrobku je reprezentatívny, t. j. či celkový objem tohto predaja predstavuje aspoň 5 % z celkového objemu jeho predaja príslušného výrobku na vývoz do Spoločenstva. Jednej (DSM Wuxi) z piatich skúmaných spoločností sa mohlo udeliť THZ. Pri tejto spoločnosti, ktorej sa mohlo udeliť THZ, sa zistilo, že jej domáci predaj príslušného výrobku je reprezentatívny.

(36)

Komisia následne skúmala, či domáci predaj každého druhu príslušného výrobku, ktorý sa predáva na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách, sa môže považovať za predaj realizovaný pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Toto sa vykonalo zistením podielu ziskového domáceho predaja jediného vyvážaného druhu výrobku nezávislým zákazníkom.

(37)

Pre DSM Wuxi prešetrovanie ukázalo, že predaj jediného druhu vyvážaného výrobku sa nerobil pri bežnom obchodovaní. Keďže na stanovenie normálnej hodnoty sa nemohol použiť domáci predaj, musela sa uplatniť iná metóda. Vzhľadom na to sa normálna metóda vytvorila v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia na základe nákladov spoločnosti na výrobu príslušného výrobku. Pri vytváraní normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia sa k výrobným nákladom pripočítala primeraná suma na predajné, všeobecné a administratívne výdavky (ďalej len „PVA výdavky“) a zisk.

(38)

Keďže DSM Wuxi nemala žiadny domáci predaj podobného výrobku pri bežnom obchodovaní, PVA výdavky a zisk sa nedali zistiť podľa metodiky stanovenej v úvode článku 2 ods. 6 základného nariadenia. Keďže žiadnemu vyvážajúcemu výrobcovi vo vzorke nebolo udelené THZ, PVA výdavky a zisk sa nedali stanoviť ani podľa metodiky uvedenej v článku 2 ods. 6 písm. a) základného nariadenia. Okrem toho, keďže DSM Wuxi predáva takmer výhradne kyselinu citrónovú, PVA výdavky a zisk sa nedali určiť ani podľa metodiky stanovenej v článku 2 ods. 6 písm. b) základného nariadenia. Rozhodlo sa teda, že PVA výdavky a zisk sa určia podľa článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia. Preto sa použili sumy PVA výdavkov a zisk za domáci predaj podobného výrobku stanovené v prípade spolupracujúcej spoločnosti v analogickej krajine.

(39)

Kde to bolo vhodné, na vytvorenie normálnej hodnoty sa použili overené náklady na výrobu a PVA výdavky.

(40)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené THZ, musí stanoviť na základe cien alebo vytvorenej hodnoty v analogickej krajine.

(41)

V oznámení o začatí konania Komisia oznámila záver použiť ako analogickú krajinu na účel stanovenia normálnej hodnoty pre ČĽR Spojené štáty americké. Zainteresované strany boli vyzvané, aby vyjadrili svoje pripomienky k tomuto výberu. Dve zainteresované strany vzniesli námietky proti tomuto návrhu. RZBC Co. navrhla ako analogickú krajinu Thajsko.

(42)

Pokiaľ ide o Thajsko, dostupné informácie naznačujú, že celková výroba dvoch thajských výrobcov je len približne 10 000 ton, z čoho sa 5 000 ton vyváža (najmä do Japonska). Keď sa domáci predaj (priemerne 2 500 ton za spoločnosť) porovná s čínskym vývozom do Spoločenstva (viac ako 50 000 ton u najväčších vývozcov), je nepravdepodobné, že by predaj u niektorého z thajských výrobcov bol reprezentatívny. Okrem toho RZBC uvádza, že štruktúra nákladov thajských spoločností sa pravdepodobne dá lepšie porovnať so stavom v ČĽR. Hlavným argumentom na podporu tejto pravdepodobnosti je však to, že Thajsko aj ČĽR sú ázijské krajiny. Treba poznamenať, že mzdové náklady obvykle predstavujú 5 % – 10 % obratu, takže určite nie sú hlavným prvkom v štruktúre nákladov žiadneho výrobcu kyseliny citrónovej.

(43)

Treba poznamenať, že thajské spoločnosti sú značne menšie ako spoločnosti v hlavných výrobných krajinách (Čína, EÚ, USA, Kanada a Brazília). Poprední čínski výrobcovia sú asi 10- až 20-krát väčší ako thajskí výrobcovia, zatiaľ čo veľkosť kanadského výrobcu a popredných čínskych výrobcov je porovnateľná.

(44)

USA boli pôvodne zvolené ako analogická krajina a dve americké spoločnosti najprv súhlasili so spoluprácou. Následne sa obidve americké spoločnosti vyjadrili, že od spolupráce odstupujú. Jediný výrobca v Kanade a dvaja výrobcovia v Brazílii boli preto oslovení so žiadosťou o spoluprácu pri prešetrovaní. V prešetrovaní však spolupracoval iba jediný kanadský výrobca. Ako základ stanovenia normálnej hodnoty pre porovnateľné druhy výrobku vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené THZ, sa preto použili ceny kyseliny citrónovej predávanej na kanadskom trhu pri bežnom obchodovaní.

(45)

Vyvážajúci výrobcovia uskutočňovali predaj na vývoz do Spoločenstva buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo prostredníctvom prepojených alebo neprepojených obchodných spoločností so sídlom v Spoločenstve a mimo Spoločenstva. Všetkým spoločnostiam alebo skupinám spoločností sa mohlo udeliť THZ alebo IZ.

(46)

Ak sa predaj na vývoz do Spoločenstva uskutočnil priamo nezávislým zákazníkom v Spoločenstve alebo prostredníctvom neprepojených obchodných spoločností, vývozné ceny sa určovali na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(47)

Ak sa predaj na vývoz do Spoločenstva uskutočnil prostredníctvom prepojených obchodných spoločností so sídlom v Spoločenstve, vývozné ceny sa stanovili na základe prvých cien opätovného predaja týchto prepojených obchodníkov nezávislým zákazníkom v Spoločenstve podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia.

(48)

Normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnali na základe cien zo závodu a na rovnakej úrovni obchodovania. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania medzi normálnou hodnotou a vývoznými cenami sa vo forme úprav náležite zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(49)

Na základe toho sa tam, kde to bolo vhodné a opodstatnené, upravili náklady na dopravu a poistenie, manipuláciu, nakládku a vedľajšie náklady, náklady na balenie, úverové náklady.

(50)

V prípade predaja, ktorý sa uskutočňoval prostredníctvom prepojených vývozcov so sídlom v Spoločenstve, sa vykonala úprava v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, keď sa ukázalo, že tieto spoločnosti vykonávajú podobné funkcie ako nezávislý dovozca. Táto úprava vychádzala z PVA výdavkov dovozcov a zisku na základe údajov získaných od neprepojených dovozcov v Spoločenstve.

(51)

U vyvážajúcich výrobcov zo vzorky sa individuálne dumpingové rozpätia stanovili na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia. V prípade RZBC, keďže ide o skupinu, ktorá zahŕňa dvoch vyvážajúcich výrobcov, sa stanovilo jediné dumpingové rozpätie ako priemer z dumpingových rozpätí týchto dvoch spoločností.

(52)

Pre spolupracujúce spoločnosti, ktoré neboli zaradené do vzorky a nebolo im udelené individuálne preskúmanie, sa dumpingové rozpätie vypočítalo ako vážený priemer rozpätí stanovených pre všetky spoločnosti vo vzorke.

(53)

Vzhľadom na vysokú úroveň spolupráce (96 %), uvedenú v odôvodnení 19, celoštátne dumpingové rozpätie bolo nastavené na rovnakú úroveň ako najvyššie rozpätie, ktoré sa zistilo v prípade spolupracujúcej spoločnosti.

(54)

Na základe toho dočasné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento z ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, sú takéto:

(55)

V rámci Spoločenstva podobný výrobok vyrábajú dve spoločnosti: Jungbunzlauer, Rakúsko, a S.A. Citrique Belge v Belgicku (časť skupiny DSM s centrálou vo Švajčiarsku). Navrhovateľ Jungbunzlauer predstavuje hlavný podiel celkovej známej výroby podobného výrobku v Spoločenstve, t. j. v tomto prípade viac ako 25 %. Obidvaja výrobcovia plne spolupracovali na prešetrovaní, ale druhý európsky výrobca zaujal k prešetrovaniu neutrálny postoj.

(56)

S.A. Citrique Belge N.V. realizoval dovoz z ČĽR v OP. Objemy jeho dovozu však boli zanedbateľné (medzi 1 % a 6 % výroby počas OP – tento rozsah sa uvádza z dôvodu dôvernosti), preto sa nepovažovalo za vhodné vylúčiť tohto výrobcu z vymedzenia výrobného odvetvia Spoločenstva.

(57)

Keďže dvaja spolupracujúci výrobcovia uvedení v odôvodnení 11 predstavovali 100 % celkovej výroby Spoločenstva počas OP, považujú sa za výrobcov, ktorí tvoria výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia, ďalej len „výrobné odvetvie Spoločenstva“.

(58)

Vzhľadom na to, že výrobné odvetvie Spoločenstva pozostáva len z dvoch výrobcov, na zachovanie dôvernosti podľa článku 19 základného nariadenia údaje týkajúce sa výrobného odvetvia Spoločenstva sa museli indexovať alebo sa použili rozsahy.

(59)

Spotreba Spoločenstva sa stanovila na základe objemov predaja vlastnej výroby výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva a na základe údajov o objemoch dovozu Spoločenstva, ktoré sa získali od Eurostatu.

(60)

V období od roku 2004 do OP sa trh Spoločenstva pre príslušný výrobok výrazne zvýšil o 15 %, a to v dôsledku nárastu používania kyseliny citrónovej.

(61)

Objem dovozu príslušného výrobku z ČĽR do Spoločenstva sa v priebehu posudzovaného obdobia výrazne zvýšil. Dovoz do EÚ vzrástol od roku 2004 o 37 %.

(62)

Podiel na trhu, ktorý predstavuje dovoz z ČĽR, v priebehu posudzovaného obdobia trvale narastal, a to o 7 percentuálnych bodov. Pri podrobnom pohľade sa zvýšil o 2 percentuálne body v období rokov 2004 a 2005, o ďalšie 2 percentuálne body v období rokov 2005 a 2006 a o 3 percentuálne body počas OP. V OP podiel čínskeho dovozu na trhu bol 46 %.

(63)

V období od roku 2004 do roku 2005 sa priemerná cena dovozu príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR zvýšila o 3 % a potom v období od roku 2005 do roku 2006 prudko klesla o 9 percentuálnych bodov. Počas OP cena zostala na nízkej úrovni z roku 2006. Celkove sa ceny dovozov z príslušných krajín počas posudzovaného obdobia znížili o 6 %.

(64)

Na stanovenie cenového podhodnotenia sa analyzovali údaje o cenách vzťahujúcich sa na OP. Príslušné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva boli čisté ceny po odpočítaní zliav a rabatov. V prípade potreby sa tieto ceny upravili na úroveň cien zo závodu, t. j. odpočítali sa náklady na dopravu v Spoločenstve. Dovozné ceny ČĽR boli tiež čisté ceny bez zliav a rabatov a podľa potreby boli upravené na cenu CIF na hranici Spoločenstva s príslušnou úpravou vzhľadom na clá (6,5 %) a náklady po dovoze. Táto úprava zahŕňala aj úpravu vzhľadom na náklady na zvláštne zaobchádzanie, ktoré vznikli dovozcom v Spoločenstve pri odstraňovaní zlepencov z určitých objemov príslušného výrobku pred jeho ďalším predajom. Predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva a dovozné ceny ČĽR sa porovnávali na rovnakej úrovni obchodu, konkrétne na úrovni dodávok nezávislým zákazníkom na trhu Spoločenstva. Počas OP takto vypočítané vážené priemerné rozpätie cenového podhodnotenia, vyjadrené ako percentuálny podiel z predajných cien výrobného odvetvia Spoločenstva, bolo pre ČĽR 17,42 %.

(65)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Spoločenstva podnietilo hodnotenie všetkých hospodárskych faktorov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Spoločenstva počas posudzovaného obdobia. Vzhľadom na dôverný charakter, a keďže sa analýza týka len dvoch spoločností, väčšina ukazovateľov sa prezentuje vo forme indexov alebo sa uvádzajú rozsahy.

(66)

Výroba vo výrobnom odvetví Spoločenstva sa v posudzovanom období zvýšila o 5 % a kapacita výroby sa tiež zvýšila o 3 %, aby sa využili prínosy zo výšenia spotreby. V priebehu posudzovaného obdobia sa využitie kapacity mierne zvýšilo o 2 %.

(67)

Vzhľadom na to, že výrobné odvetvie Spoločenstva tvoria len dvaja výrobcovia a trh Spoločenstva s kyselinou citrónovou sa zásobuje len z troch miest pôvodu/zdrojov (výrobné odvetvie Spoločenstva, ČĽR, Izrael), údaje týkajúce sa podielov výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu sa uvádzajú v indexovanej forme, aby sa zachoval dôverný charakter údajov, ktoré výrobné odvetvie Spoločenstva predkladá ako dôverné podľa článku 19 základného nariadenia.

(68)

V tabuľke sa uvádzajú údaje o výkone výrobného odvetvia Spoločenstva vo vzťahu k jeho predajom nezávislým zákazníkom v Spoločenstve. Objemy predaja výrobného odvetvia Spoločenstva nezávislým zákazníkom v Spoločenstve sa od roku 2004 do OP zvýšili o 5 %. Je potrebné sa na to pozerať z hľadiska 15 % zvýšenia spotreby v Spoločenstve. V týchto podmienkach podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu trvale klesal od roku 2004 do OP a celkove bol v OP o 5 percentuálnych bodov nižší.

(69)

Jednotkové ceny predaja sa vyvíjali takto:

Tabuľka ukazuje, že cena počas posudzovaného obdobia mierne vzrástla o 3 %. Poznamenáva sa, že hlavné suroviny na výrobu kyseliny citrónovej sú cukor/melasa alebo glukóza (získaná z obilnín). Okrem toho vo výrobe kyseliny citrónovej veľké náklady predstavujú energie. Celková váha nákladov na energie vo výrobe kyseliny citrónovej následne dosahuje 16 %, a preto za normálnych okolností sa dá očakávať, že významná zmena cien ropy a plynu bude mať priamy vplyv na predajnú cenu kyseliny citrónovej.

(70)

Zistilo sa, že ceny hlavných vstupov (cukor/melasa, glukóza a energie) na svetovom trhu sa v posudzovanom období výrazne zvýšili, čo viedlo k značnému nárastu výrobných nákladov. Tento vývoj sa neprejavil v predajných cenách výrobného odvetvia Spoločenstva, keďže tieto ceny sa v tom istom období zvýšili len o 3 %. Takže aby výrobné odvetvie Spoločenstva nestratilo zákazníkov, prenieslo na nich iba malú časť svojich zvýšených nákladov.

(71)

Uvedené číselné údaje predstavujú objemy zásob na konci každého obdobia. Úroveň zásob sa znížila o 28 % v záujme uspokojenia rastúceho dopytu na trhu.

(72)

Ročné investície výrobného odvetvia Spoločenstva do výroby podobného výrobku sa prudko znížili počas posudzovaného obdobia a v OP sa obmedzili výlučne na údržbárske práce.

(73)

Vzhľadom na veľmi vysoké a mimoriadne náklady na reštrukturalizáciu, ktoré vznikli jednému výrobcovi zo Spoločenstva, nepovažovalo sa za vhodné stanoviť ziskovosť na základe čistého zisku pred zdanením. Ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva sa preto stanovila vyjadrením prevádzkového zisku z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom percentom z obratu z tohto predaja.

(74)

Počas posudzovaného obdobia sa ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva výrazne zhoršila. Návratnosť celkových investícií sa vypočítala tak, že prevádzkový zisk z podobného výrobku sa vyjadril ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty hmotného majetku priradeného k podobnému výrobku. Tento ukazovateľ sa vyvíjal v súlade so ziskovosťou a v priebehu posudzovaného obdobia výrazne klesal. Pokiaľ ide o peňažný tok, zistil sa podobný vývoj, ktorý viedol k celkovému dramatickému zhoršeniu finančnej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva v OP.

(75)

Počet zamestnancov vo výrobnom odvetví Spoločenstva, ktoré sa zaoberá podobným výrobkom, sa od roku 2004 do OP znížil o 9 %. Priemerné mzdové náklady na zamestnanca klesli o 11 %.

(76)

Reštrukturalizácia zameraná na zníženie výrobných nákladov, racionalizácia a zníženie počtu zamestnancov viedli k zvýšeniu produkcie na pracovníka (15 % zvýšenie v priebehu posudzovaného obdobia). Možno teda urobiť záver, že počas posudzovaného obdobia výrobné odvetvie Spoločenstva dosiahlo veľmi významný pokrok z hľadiska efektívnosti nákladov.

(77)

Pokiaľ ide o vplyv veľkosti súčasných rozhraní dumpingu na výrobné odvetvie Spoločenstva, nemožno tento vplyv vzhľadom na objem a ceny dovozu z príslušnej krajiny považovať za zanedbateľný.

(78)

Vzhľadom na nedostatok informácií o existencii dumpingu pred situáciou posudzovanou v tomto konaní sa táto otázka považuje za irelevantnú.

(79)

V priebehu posudzovaného obdobia mnoho ukazovateľov ujmy vykázalo zrejmý kladný vývoj: výrobnému odvetviu Spoločenstva sa v snahe zvýšiť efektívnosť podarilo zvýšiť objem predaja a výroby, kapacitu výroby, využitie kapacity a produktivitu pri súčasnom znížení zásob a ročného objemu práce.

(80)

V podmienkach zvýšenej spotreby sa však podiel na trhu v posudzovanom období znížil o 9 %. Okrem toho finančné ukazovatele sa vyvíjali záporne: ziskovosť trvale klesala. Návratnosť investícií a situácia v peňažnom toku sa tiež vyvíjala záporne. Dôvodom tohto vývoja je skutočnosť, že výrazný nárast cien surovín sa len čiastočne zohľadnil v predajných cenách podobného výrobku. Malé zvýšenie predajných cien nestačilo výrobnému odvetviu Spoločenstva na udržanie jeho ziskového rozpätia.

(81)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa predbežne dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(82)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia Komisia preskúmala, či dumpingový dovoz spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva v takom rozsahu, že ju možno označiť za značnú. Skúmali sa aj iné známe faktory ako dumpingový dovoz, ktoré mohli v tom istom čase poškodzovať výrobné odvetvie Spoločenstva, s cieľom zabezpečiť, aby sa možná ujma spôsobená týmito inými faktormi nepripisovala dumpingovému dovozu.

(83)

Výrazné zvýšenie objemu dumpingového dovozu o 37 % od roku 2004 do OP a zodpovedajúceho podielu na trhu Spoločenstva, t. j. o 7 percentuálnych bodov, ako aj zistené významné podhodnotenie (medzi 15 % a 21 % počas OP) sa časovo zhodovalo so zhoršením hospodárskej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva, pričom priemerné ceny všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR sa znížili o 6 %.

(84)

Účinok týchto nekalých cenových praktík v súvislosti s dumpingovým dovozom z ČĽR bol taký, že ceny na trhu Spoločenstva boli stlačené a výrobné odvetvie Spoločenstva stratilo podiel na trhu v prospech dumpingových dovozov. Aby výrobné odvetvie Spoločenstva neprišlo o ďalší podiel na trhu, nemohlo preniesť zvýšenie cien vstupov na svojich zákazníkov v takom rozsahu, ktorý by bol potrebný na zachovanie ziskovosti.

(85)

Vzhľadom na jasne preukázanú časovú zhodu medzi náhlym nárastom dumpingového dovozu za ceny, ktoré výrazne podhodnocujú ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, na jednej strane a poklesom ziskovosti a zhoršením iných finančných ukazovateľov výrobného odvetvia Spoločenstva na strane druhej sa dospelo k predbežnému záveru, že dumpingový dovoz hral rozhodujúcu úlohu v situácii spôsobujúcej ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(86)

Podľa Eurostatu hlavnou treťou krajinou, z ktorej sa dováža kyselina citrónová, je Izrael. Podiel na trhu, ktorý patrí dovozu z Izraela, je však obmedzený a v priebehu posudzovaného obdobia sa znižoval, a to z 5 % v roku 2004 na 3 % v OP. Okrem toho priemerné ceny dovozu z Izraela sú na rovnakej úrovni alebo dokonca vyššie ako ceny Spoločenstva v posudzovanom období.

(87)

Okrem dovozu z Izraela neexistuje žiadny významný dovoz z iných krajín. Na základe zistení týkajúcich sa tohto dovozu možno predbežne prijať záver, že žiadny iný dovoz ako z ČĽR neprispel k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(88)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, súvisí so zvýšením ceny cukru, ktorý sa používa ako hlavná surovina na výrobu podobného výrobku, v dôsledku reformy režimu v sektore cukru v EÚ a následného zrušenia výrobných náhrad poskytovaných chemickému priemyslu.

(89)

Vzhľadom na to treba poznamenať, že jeden výrobca v Spoločenstve používa ako hlavnú surovinu najmä melasu, na ktorú sa nikdy nevzťahovali výrobné náhrady, i keď formálne patrí do rámca spoločnej poľnohospodárskej politiky pre cukor.

(90)

Pri prešetrovaní sa ukázalo, že vzhľadom na používanie cukru ako suroviny malo výrobné odvetvie Spoločenstva v skutočnosti nárok na výrobnú náhradu v rámci spoločnej organizácie trhu s cukrom, ktorá by pomohla zachovať jeho konkurencieschopnosť na svetovom trhu. Výrobnými náhradami sa pokrýval rozdiel medzi intervenčnou cenou cukru v EÚ a cenou na svetovom trhu, ku ktorej sa pripočítala štandardná suma zodpovedajúca nákladom na prepravu pri vývoze cukru zo Spoločenstva. Výrobné odvetvie Spoločenstva takto dostávalo svoje dodávky cukru za ceny platné na svetovom trhu.

(91)

Od júla 2007 prešiel tento systém reformou, pričom sa obmedzila ochrana pre sektor cukru. Podľa nového systému, ako sa ustanovuje v nariadení Rady (ES) č. 318/2006 z 20. februára 2006 o spoločnej organizácii trhov v sektore cukru (3), po prvé chemický priemysel môže slobodne dojednávať množstvá a ceny priemyselného cukru s výrobcami cukru a pestovateľmi repy, t. j. v tomto sektore sa zrušila metodika referenčných cien a kvóty. Po druhé výrobné odvetvie Spoločenstva môže tiež nakupovať určité množstvá priemyselného cukru na svetovom trhu bez cla. A nakoniec, ak nie je k dispozícii žiadny cukor za cenu zodpovedajúcu svetovej cene cukru, chemický priemysel je oprávnený požiadať o poskytnutie výrobnej náhrady. Ustanovenie o týchto výrobných náhradách, i keď stále existuje, sa od júla 2006 nepoužilo. To možno považovať za významný znak toho, že k dispozícii je dostatočné množstvo cukru za ceny platné na svetovom trhu.

(92)

Okrem toho analýza ukázala, že v závislosti od skladby surovín, ktoré sa vo výrobnom odvetví Spoločenstva používajú na výrobu podobného výrobku, cukor tvoril 6 % až 21 % (rozsah je uvedený z dôvodu dôvernosti údajov) výrobných nákladov od januára do júna 2006 a tento podiel sa v OP nezvýšil viac ako ceny cukru na svetovom trhu.

(93)

Pri prešetrovaní sa teda ukázalo, že reforma trhu s cukrom nemala žiadny významný vplyv na stav nákladov vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

(94)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k predbežnému záveru, že reforma trhu s cukrom neprispela k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(95)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, súvisela so zvýšením nákladov na energie.

(96)

V súvislosti s tým treba poznamenať, že výroba kyseliny citrónovej je náročná na energie, pričom celková váha nákladov na energie vo výrobe dosahuje 16 % (pozri odôvodnenie 69). Náklady na energie v skutočnosti rástli v posudzovanom období pomerne mierne, a to sa odrazilo v nákladoch na výrobu.

(97)

V každom prípade na finančnú situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva nemalo záporný vplyv samotné zvýšenie ceny energií, ale neschopnosť odvetvia preniesť tieto zvýšené náklady na energie v potrebnom rozsahu na zákazníkov, a to v dôsledku stlačenia cien spôsobeného významným objemom dumpingového dovozu.

(98)

Okrem toho sa tvrdilo, že zvýšené ceny energií mohli mať na výrobu kyseliny citrónovej aj nepriamy vplyv, keďže európske výrobné odvetvie kyseliny citrónovej mohlo súťažiť s odvetvím biopalív o uhľovodíky, čo je jedna z hlavných zložiek používaných na výrobu kyseliny citrónovej. Keďže stúpa dopyt po energiách, a teda aj po biopalivách, výrobcovia biopalív by mohli byť schopní platiť viac za tieto uhľovodíky (t. j. za cukor a zvyškovú melasu, glukózu). To by zvýšilo náklady na tieto uhľovodíky pre výrobné odvetvie Spoločenstva. Ako však ukázala analýza nákladov na výrobu vo výrobnom odvetví Spoločenstva (pozri odôvodnenia 69 a 92), nedošlo k žiadnemu zvýšeniu nákladov na výrobu cukru ani melasy, ktoré nebolo viazané na všeobecné zvýšenie cien cukru na svetovom trhu. Nezistil sa teda žiadny nepriamy vplyv výroby biopalív na výrobcov kyseliny citrónovej. Tento argument sa preto zamieta.

(99)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k predbežnému záveru, že dôsledky zvýšenia nákladov na energie neprispeli k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(100)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že stratu podielu na trhu si európski výrobcovia spôsobili sami dohodou o cenách kyseliny citrónovej (1991 – 1995), na ktorej sa zúčastnil navrhovateľ aj druhý európsky výrobca (v jeho predchádzajúcom vlastníctve). Títo tvrdia, že v dôsledku protisúťažných praktík sa predajná cena umelo udržiavala na vysokej úrovni, a to umožnilo čínskym výrobcom vstup na trh. Analýza štatistických údajov ukazuje, že veľký nárast čínskeho dovozu kyseliny citrónovej nastal v rokoch 1998 až 1999 (64 %) a ešte väčší v rokoch 2002 až 2004 (137 %), teda niekoľko rokov po ukončení dohody o cenách.

(101)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k predbežnému záveru, že dôsledky protisúťažných praktík, na ktorých sa zúčastnilo výrobné odvetvie Spoločenstva, neprispeli k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(102)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že pri poklese kurzu amerického dolára (USD) voči euru sa zvýhodnil dovoz kyseliny citrónovej do Európskeho spoločenstva.

(103)

V období medzi rokom 2004 a koncom OP USD stratil 6,01 % svojej hodnoty voči euru. Ani cenový vývoj vo výrobnom odvetví Spoločenstva, ani objem dovozu z príslušnej krajiny alebo iných tretích krajín neodráža pomerne nízke znehodnotenie USD voči euru.

(104)

Znehodnotenie USD voči euru sa preto musí považovať za zanedbateľné a nemôže sa považovať za hlavnú príčinu straty podielu výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu.

(105)

Okrem toho sa pripomína, že pri prešetrovaní sa musí preskúmať, či dumpingový dovoz (z hľadiska cien a objemov) spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva alebo či bola takáto značná ujma dôsledkom iných faktorov. V tomto smere sa v článku 3 ods. 6 základného nariadenia konštatuje, že pokiaľ ide o ceny, je potrebné preukázať, že ujmu spôsobuje cenová úroveň dumpingového dovozu. V tomto ustanovení sa tak uvádza iba rozdiel medzi cenovými úrovňami, a teda nepožaduje sa analýza faktorov, ktoré ovplyvňujú úroveň týchto cien.

(106)

Aj keby sa však vzal do úvahy menový výkyv USD/EUR medzi rokom 2004 a OP a predpokladalo by sa, že všetok predaj na vývoz do Spoločenstva sa realizoval v USD, bolo by tu stále viac ako 10 % podhodnotenie.

(107)

V dôsledku toho sa dospelo k predbežnému záveru, že zhodnotenie eura voči USD nebolo také, aby sa tým porušila príčinná súvislosť medzi zistenou ujmou a príslušným dovozom do Spoločenstva, a toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(108)

Uvedená analýza preukázala, že v posudzovanom období došlo k významnému zvýšeniu objemu dovozu pochádzajúceho z príslušnej krajiny a jeho podielu na trhu a zároveň k značnému zníženiu predajných cien a k vysokej úrovni podhodnotenia počas OP. Toto zvýšenie podielu na trhu v prospech dovozu za nízke ceny sa časovo zhodovalo so znížením podielu výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu, stlačením cien a poklesom ziskovosti.

(109)

Na druhej strane sa pri preskúmaní ostatných faktorov, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, zistilo, že žiadny z nich nemohol mať výrazný záporný vplyv.

(110)

Na základe uvedenej analýzy, ktorou sa náležite rozlíšili a oddelili vplyvy všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva od poškodzujúceho vplyvu dumpingového dovozu, sa predbežne dospelo k záveru, že dumpingový dovoz pochádzajúci z príslušnej krajiny spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(111)

Komisia skúmala, či napriek záverom týkajúcim sa dumpingu, ujmy a príčinnej súvislosti neexistujú presvedčivé dôkazy, ktoré by viedli k záveru, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Spoločenstva, aby sa prijali opatrenia. Z tohto dôvodu a podľa článku 21 základného nariadenia Komisia zvážila pravdepodobný vplyv opatrení na všetky príslušné strany.

(112)

Ako sa uvádza v odôvodnení 11, výrobné odvetvie Spoločenstva tvoria dve spoločnosti s výrobnými zariadeniami v Rakúsku a Belgicku, ktoré zamestnávajú 500 až 600 osôb priamo zapojených do výroby podobného výrobku, jeho predaja a správy. Ak sa uložia opatrenia, predpokladá sa, že stláčanie cien na trhu Spoločenstva sa zastaví a predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva sa začnú zotavovať, v dôsledku čoho by sa mala zlepšiť finančná situácia výrobného odvetvia Spoločenstva.

(113)

Na druhej strane, ak sa antidumpingové opatrenia neuložia, je pravdepodobné, že záporný trend vo vývoji finančných ukazovateľov výrobného odvetvia Spoločenstva, a najmä jeho ziskovosti, bude pokračovať. Výrobné odvetvie Spoločenstva bude naďalej strácať podiel na trhu, keďže sa nedokáže prispôsobiť umelým nízkym trhovým cenám, ktoré sa zaviedli dovozom z ČĽR. Pravdepodobným výsledkom by bolo zníženie výroby a investícií, zatvorenie určitých výrobných kapacít a zníženie počtu pracovných miest v Spoločenstve.

(114)

V súvislosti s tým treba poznamenať, že od roku 2004 uzavreli prevádzku traja výrobcovia kyseliny citrónovej v Spoločenstve.

(115)

Záverom možno konštatovať, že uložením antidumpingových opatrení by sa umožnilo výrobnému odvetviu Spoločenstva zotaviť sa z účinkov zisteného poškodzujúceho dumpingu.

(116)

Ako sa uvádza v odôvodnení 10, štyria dovozcovia vo vzorke poslali vyplnené dotazníky a počas OP predstavovali približne 36 % dovozu príslušného výrobku do Spoločenstva. Jeden z dovozcov vo vzorke nebol schopný poskytnúť požadované informácie. Dotazník, ktorý predložil, sa preto nebral do úvahy. Ostatné tri vyplnené dotazníky boli overené na mieste.

(117)

Súhrnný podiel, ktorý predstavuje kyselina citrónová v celkovom obrate týchto dovozcov, bol veľmi malý. V priemere asi 1 % činnosti týchto dovozcov sa mohlo spájať s dovozom kyseliny citrónovej z ČĽR, ktorá sa napriek tomu považuje za dôležitý doplnok ich škály výrobkov. Určití dovozcovia nakupujú výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, nielen z ČĽR, ale aj z iných zdrojov v Spoločenstve a mimo neho vrátane výrobného odvetvia Spoločenstva. Priemerné ziskové rozpätie, ktoré dosiahli dovozcovia vo vzorke z obchodovania s kyselinou citrónovou, je približne 4,4 %.

(118)

Dovozcovia v Spoločenstve nesúhlasia s uložením opatrení. Spolupracujúci dovozcovia argumentovali tým, že uloženie opatrení by vážne narušilo ich činnosť, keďže by nemohli preniesť zvýšenie ceny na používateľov. V tejto súvislosti uloženie antidumpingového cla na dovoz z ČĽR s najväčšou pravdepodobnosťou bude viesť k úprave trhových cien smerom nahor. Účinok ciel sa v celkovom výsledku dovozcov so všetkou pravdepodobnosťou oslabí, keďže kyselina citrónová predstavuje len zlomok ich celkového obratu. Značné podhodnocovanie zistené aj po úprave cien CIF na hranici Spoločenstva vzhľadom na náklady po dovoze tiež naznačuje, že existuje priestor na zvýšenie ceny. Nedá sa teda vylúčiť, že dovozcovia môžu preniesť časť ciel na svojich zákazníkov v potravinárskom a nápojovom priemysle. Vzhľadom na obmedzený význam predaja tohto výrobku v rámci činností dovozcov a na ziskové rozpätie, ktoré sa v súčasnosti dosahuje či už vo všeobecnosti, alebo len z hľadiska predaja kyseliny citrónovej, sa v každom prípade predpokladá, že dočasne uložené clo nebude mať žiadny významný účinok na finančnú situáciu týchto hospodárskych subjektov.

(119)

Ďalej sa tvrdilo, že ak sa uložia clá, mohlo by to viesť k dvojpolárnej situácii trhu Spoločenstva, v ktorej by boli tretie krajiny vylúčené z hospodárskej súťaže. Niektoré zainteresované strany vyjadrili obavy o schopnosť európskych výrobcov uspokojiť rastúci európsky dopyt. Prešetrovanie ukázalo, že ak by aj výrobné odvetvie Spoločenstva využívalo svoju plnú kapacitu, dokázalo by uspokojiť len 75 % európskeho dopytu počas OP. Vzhľadom na to je potrebné zdôrazniť, že antidumpingové clá by nevyvolali účinok zastavenia všetkých dovozov, ale skôr obnovenie rovnakých podmienok. V súvislosti s dovozom z iných tretích krajín, ako je Izrael, sa predbežne dospelo k záveru, že by sa tým zabezpečili dostatočné dodávky na uspokojenie dopytu v Spoločenstve. Úroveň dovozu z Číny sa však po uložení dočasných opatrení bude podrobne skúmať v záujme posúdenia stavu dodávok na trhu EÚ.

(120)

I keď dovozcovia/distribútori nesúhlasia s uložením opatrení, na základe dostupných informácií možno urobiť záver, že nad všetkými výhodami, ktoré by mohli získať pri neuložení antidumpingových opatrení, prevažuje záujem výrobného odvetvia Spoločenstva neutralizovať účinky nekalých a poškodzujúcich obchodných praktík z ČĽR.

(121)

Desať používateľov vyplnilo používateľský dotazník. Všetky vyplnené dotazníky boli neúplné, a preto sa nemohli plne zahrnúť do analýzy, i keď sa jasne ukazuje, že kyselina citrónová má mnoho rozličných spôsobov použitia, ale používa sa len v malých množstvách. Vplyv antidumpingového cla na ich celkové výrobné náklady by teda nebol významný. Len jeden spolupracujúci používateľ uviedol, že uloženie akýchkoľvek opatrení by malo veľký vplyv na jeho podnikanie, bez ďalšieho zdôvodnenia tohto argumentu.

(122)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na celkovú nízku mieru spolupráce je preto nepravdepodobné, že by navrhované opatrenia výrazne ovplyvnili situáciu používateľov v Spoločenstve.

(123)

Od uloženia opatrení možno očakávať, že výrobnému odvetviu Spoločenstva sa poskytne príležitosť opätovne získať stratený podiel na predaji a trhu a zlepšiť svoju ziskovosť. Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva existuje skutočné riziko, že bez opatrení môže výrobné odvetvie Spoločenstva zatvoriť svoje výrobné zariadenia a prepustiť zamestnancov. Vo všeobecnosti by bolo uloženie opatrení prínosné aj pre používateľov v Spoločenstve v tom zmysle, že by neboli ohrozené dodávky dostatočného množstva kyseliny citrónovej, pričom celkový nárast nákupnej ceny kyseliny citrónovej by bol mierny. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že z hľadiska záujmu Spoločenstva v tomto prípade neexistujú žiadne presvedčivé dôvody, aby sa opatrenia neuložili.

(124)

Vzhľadom na závery týkajúce sa dumpingu, ujmy, príčinných súvislostí a záujmu Spoločenstva, ku ktorým sa dospelo, mali by sa prijať dočasné opatrenia s cieľom zabrániť ďalšej ujme výrobného odvetvia Spoločenstva v dôsledku dumpingového dovozu.

(125)

Úroveň dočasných antidumpingových opatrení by mala byť postačujúca na odstránenie ujmy výrobného odvetvia Spoločenstva spôsobenej dumpingovým dovozom, a to bez prekročenia zistených dumpingových rozpätí. Pri výpočte výšky cla potrebného na odstránenie účinkov poškodzujúceho dumpingu sa usúdilo, že akékoľvek opatrenia by mali výrobnému odvetviu Spoločenstva umožniť dosiahnuť zisk pred zdanením, ktorý by sa dal primerane dosiahnuť v normálnych podmienkach hospodárskej súťaže, t. j. keď nedochádza k dumpingovému dovozu. V tejto súvislosti sa uplatnil cieľový zisk vo výške 9 %, a to na základe zisku, ktorý sa dosahoval pred veľkým nárastom dovozu kyseliny citrónovej z Číny.

(126)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia sa usudzuje, že dočasné antidumpingové clo by sa malo uložiť na úrovni najnižších zistených rozpätí dumpingu a ujmy v súlade s pravidlom nižšieho cla, ktoré sa vo všetkých prípadoch rovná zistenému rozpätiu ujmy.

(127)

Úroveň spolupráce bola veľmi vysoká, a preto sa v prípade zostávajúcich spoločností, ktoré nespolupracovali pri prešetrovaní, považovalo za vhodné stanoviť clo na úrovni najvyššieho cla uloženého spoločnostiam, ktoré pri prešetrovaní spolupracovali. Zostatkové clo bolo teda stanovené vo výške 49,3 %.

(128)

Z toho vyplýva, že dočasné antidumpingové clá by mali byť takéto:

(129)

Uvedené antidumpingové opatrenia sa dočasne určili vo forme ciel ad valorem. So zreteľom na skutočnosť, že kapacita výroby vo výrobnom odvetví Spoločenstva nemusí byť dostatočná na uspokojenie potrieb trhu v Spoločenstve (pozri odôvodnenie 119), úroveň dovozu z ČĽR po uložení dočasných ciel sa bude podrobne skúmať. Ak sa ukáže, že pri dodávkach kyseliny citrónovej na trh Spoločenstva dochádza k ťažkostiam, zváži sa uplatnenie alternatívnej formy opatrení.

(130)

V záujme riadneho úradného postupu by sa malo stanoviť obdobie, počas ktorého môžu zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v rámci časovej lehoty uvedenej v oznámení o začatí konania, vyjadriť svoje názory v písomnej forme a podať žiadosť o vypočutie. Okrem toho je potrebné uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia ciel na účely tohto nariadenia sú dočasné a v záujme uloženia konečných opatrení sa možno budú musieť prehodnotiť.

(131)

Sadzby individuálneho antidumpingového cla uvedené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení tohto prešetrovania. Preto odrážajú situáciu, ktorá sa v súvislosti s týmito spoločnosťami zistila počas uvedeného prešetrovania. Tieto colné sadzby (na rozdiel od celoštátneho cla platného pre „všetky ostatné spoločnosti“) sa teda výlučne vzťahujú na dovoz výrobkov s pôvodom v ČĽR a vyrobených týmito spoločnosťami, teda uvedenými konkrétnymi právnymi subjektmi. Dovážané výrobky vyrábané v ktorejkoľvek inej spoločnosti, ktorá nie je výslovne uvedená v normatívnej časti tohto nariadenia na základe uvedenia jej názvu a adresy, vrátane subjektov prepojených s výslovne uvedenou spoločnosťou, nemôžu využívať túto sadzbu a vzťahuje sa na ne celoštátne clo.

(132)

Každú žiadosť o uplatňovanie sadzby individuálneho antidumpingového cla spoločnosťou (napr. po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných alebo predajných subjektov) je potrebné bezodkladne predložiť Komisii spolu so všetkými náležitými informáciami, najmä pokiaľ ide o všetky zmeny v činnosti spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim predajom a predajom na vývoz, napr. v súvislosti so zmenou názvu alebo so zmenou výrobných alebo predajných subjektov. Ak je to potrebné, nariadenie sa zodpovedajúcim spôsobom zmení a doplní prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, na ktoré sa vzťahujú individuálne clá,

3.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 143/30

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 806/2007 (2) sa otvorili určité colné kvóty na dovoz výrobkov v odvetví bravčového mäsa.

(2)

Vzhľadom na otázky týkajúce sa dovozu určitých výrobkov v rámci kvót s poradovými číslami 09.4038 a 09.4074 a v záujme jednotného uplatňovania je potrebné objasniť opis tovaru s uvedenými poradovými číslami.

(3)

Nariadenie (ES) č. 806/2007 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre bravčové mäso,

3.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 143/31

(1)

V roku 2002 spoločnosť Arcelor Huta Warszawa (ďalej len „AHW“), vtedy Huta L.W. Sp. z o.o. (ďalej len „HLW“), predložila poľským orgánom reštrukturalizačný plán (nazývaný tiež individuálny podnikateľský plán). Tento plán (ďalej len „IPP 2003“) bol aktualizovaný v marci 2003.

(2)

Proces reštrukturalizácie železiarskeho a oceliarskeho priemyslu v Poľsku sa začal v júni 1998, keď Poľsko predložilo Spoločenstvu prvý program reštrukturalizácie železiarskeho a oceliarskeho priemyslu s cieľom splniť požiadavky podľa článku 8 ods. 4 protokolu 2 k Európskej zmluve s Poľskom (ďalej len „článok 8 ods. 4“), ktorý počas prvých piatich rokov po nadobudnutí platnosti zmluvy umožňoval vo výnimočných prípadoch – týkajúcich sa výrobkov z ocele – poskytnúť štátnu pomoc na účely reštrukturalizácie.

(3)

Rada ministrov Poľskej republiky 5. novembra 2002 schválila program reštrukturalizácie a rozvoja železiarskeho a oceliarskeho priemyslu v Poľsku do roku 2006 a na základe toho 25. marca 2003 prijala konečné znenie národného programu reštrukturalizácie (ďalej len „NPR“). Tento program v podstate umožňuje poskytovať pomoc poľskému oceliarskemu priemyslu v súvislosti s jeho reštrukturalizáciou v období rokov 1997 až 2006 vo výške maximálne 3,387 mld. PLN (846 mil. EUR) (3).

(4)

NPR bol predložený Komisii, ktorá program posúdila 25. marca 2003. Na základe toho Komisia predložila návrh rozhodnutia Rady o predĺžení prechodného obdobia na poskytovanie štátnej pomoci poľskému oceliarskemu priemyslu v rámci Európskej zmluvy (toto obdobie malo pôvodne trvať len do roka 1997) do konca roka 2003 pod podmienkou, že príjemcovia pomoci dosiahnu životaschopnosť do roku 2006. Rada schválila uvedené rozhodnutie v júli 2003 (4).

(5)

V súvislosti s tým EÚ, odstupujúc od dodržiavania svojich pravidiel (5), povolila Poľsku poskytnúť oceliarskemu priemyslu pomoc na reštrukturalizáciu. Tieto konečné ustanovenia boli zahrnuté v protokole 8 k Zmluve o pristúpení vo veci reštrukturalizácie poľského železiarskeho a oceliarskeho priemyslu (ďalej len „protokol 8“) (6). V tomto protokole bola schválená štátna pomoc ôsmim určeným podnikom vrátane HLW v maximálnej výške 3,387 mld. PLN pred koncom roka 2003 pod podmienkou ukončenia reštrukturalizácie najneskôr do 31. decembra 2006 (7). NPR poskytuje HLW pomoc na reštrukturalizáciu vo výške 322 mil. PLN (pozri tabuľku 8), čo sa potvrdilo v IPP 2003 a malo by sa implementovať v súlade s bodom 9 písm. a) a h) protokolu 8.

(6)

S cieľom zabezpečiť súlad s podmienkami určenými v protokole 8 sa v ňom ustanovili podrobné ustanovenia týkajúce sa realizácie a monitorovania pomoci. Poľsko malo okrem iného dvakrát do roka predkladať monitorovaciu správu a nezávislý konzultant mal v rokoch 2004, 2005 a 2006 vykonať nezávislé hodnotenie výsledkov monitorovania. Doteraz boli správy o činnosti HLW/AHW predložené vo februári 2004, apríli 2005, máji 2006 a júni 2007. Prerokovali sa s poľskými orgánmi, ako aj s príjemcami pomoci a schválili ich útvary Komisie i poľské orgány.

(7)

AHW vykonala v roku 2005 zmeny v IPP HLW (ďalej len „IPP 2005“) a žiadosť o schválenie týchto zmien Komisiou bola predložená na základe bodu 10 protokolu 8.

(8)

Komisia listom zo 6. decembra 2006 informovala Poľsko, že rozhodla o začatí konania podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES vzhľadom na možné zneužitie pomoci.

(9)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania sa uverejnilo v Úradnom vestníku Európskej únie  (8). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky týkajúce sa uvedenej pomoci.

(10)

Poľsko odpovedalo listom z 2. marca 2007. Dňa 19. marca 2007 Komisia dostala tiež pripomienky príjemcu pomoci AHW a odovzdala ich spolu s otázkami Poľsku. Po stretnutí s poľskými orgánmi a príjemcom pomoci v marci 2007 boli Poľsku 2. apríla a 6. augusta 2007 zaslané ďalšie otázky. Poľsko na ne odpovedalo 4. júna 2007 a 1. októbra 2007.

(11)

Následne 18. októbra 2007 útvary Komisie informovali Poľsko o svojom predbežnom posúdení veci a po výmene informácií medzi poľskými orgánmi a Komisiou poľské orgány 16. novembra 2007 informovali o zámere spoločnosti vrátiť pomoc „bez ohľadu na právny stav“.

(12)

V liste z 22. novembra 2007 poľské orgány potvrdili, že AHW 20. novembra 2007 previedla na bankový účet zablokovaný v prospech ministerstva financií sumu 2 089 768 EUR. V súlade s ustanoveniami dohody do dňa prijatia tohto rozhodnutia nemá k týmto zdrojom nikto prístup. V ten deň ministerstvo dostane zablokovanú sumu spolu s úrokmi vypočítanými od 20. novembra 2007. Ak sa rozhodnutie neprijme do konca februára 2008, zablokované prostriedky budú opäť k dispozícii AHW.

(13)

AHW je poľský výrobca ocele, produkujúci tekutú oceľ, ako aj dlhé výrobky, a najmä vysokokvalitné a špeciálne ocele (ľahké a ťažké profily).

(14)

V roku 1991 väčšinu akcií HLW získal taliansky výrobca ocele koncern Lucchini, a následne ju predal v roku 2005 spoločnosti Arcelor, ktorá sa v roku 2006 zlúčila s Mittal Steel (9).

(15)

Komisia chápe, že HLW bola v čase prijatia podnikateľského plánu v ťažkej finančnej situácii. Nezískavala žiadne dodatočné finančné prostriedky od Lucchini, svojej holdingovej spoločnosti, ktorá podľa názoru Poľska prekonávala hlbokú finančnú krízu a nebola schopná predať vlastné hodnotné aktíva pre problémy vyplývajúce z právnych predpisov. V súvislosti s tým od roku 1997 do roku 2003 mala spoločnosť značný nedostatok finančných prostriedkov, čo sa odzrkadlilo v programe reštrukturalizácie (10).

(16)

V tejto súvislosti s cieľom obnovenia životaschopnosti sa v IPP 2003 pre HLW predpokladalo niekoľko základných úloh reštrukturalizácie (bod 3.2.), z ktorých sa najdôležitejšie týkali:

(17)

V IPP 2003 (bod 3.3.) sa konštatuje, že priemyselná stratégia „sa zakladá na postupnom zlepšovaní sortimentu prostredníctvom významného obmedzenia výroby prútov a predvalkov z obyčajnej ocele, ako aj rozvoja výroby zameraného na výrobu špeciálnych a kvalitných ocelí“. S týmto cieľom HLW predpokladala „postupnú realizáciu ďalších investícií, ktoré sa týkajú týchto oblastí podniku: stredne jemnej valcovne, kováčne, ťahárne, haly liatia ingotov“, pričom studená valcovňa sa mala zavrieť.

(18)

Spoločnosť s cieľom implementovať uvedenú stratégiu predpokladala program investícií vo výške [od 150 do 220] (11) mil. PLN, ktoré boli v súlade s IPP 2003 takéto:

Tabuľka 1

Plánované investície v oblasti výroby ocele (= tabuľka 21 v IPP 2003)

(19)

Ako sa uvádza v bode 4.4. IPP 2003, investície sa sústredili na modernizáciu teplých valcovní (pozri tabuľku 22 v IPP 2003). Tá zahŕňala modernizáciu strednej valcovne, ako aj výmenu ohrievacích pecí valcovacej stolice štvorcových predvalkov, ako aj hrubej valcovne. Termín realizácie investícií bol uvedený v tabuľke 23 v IPP 2003, v súlade s ktorou sa takmer všetky investície mali začať v roku 2002.

(20)

V súlade s IPP 2003 (bod 4.11.) spoločnosť predpokladala zníženie počtu zamestnancov z 1 249 na 850. V IPP 2005 sa v súčasnosti predpokladá zníženie zamestnanosti na 700 zamestnancov. V IPP 2003 sa na reštrukturalizáciu zamestnanosti vyčlenilo 4,03 mil. PLN, z čoho 1,5 mil. PLN malo pochádzať z osobitnej pomoci štátu, 1,7 mil. PLN z programu PHARE a 1,34 mil. PLN od spoločnosti (12).

(21)

Okrem toho sa v IPP 2003 predpokladala finančná a majetková reštrukturalizácia, ktorá v súlade s plánom (bod 3.2.) zahŕňala „splácanie krátkodobých úverov a predaj nadbytočného nevýrobného majetku“.

(22)

V súlade s bodom 4.7. sa v IPP 2003 predpokladala reštrukturalizácia zadlženia vo výške 513,369 mil. PLN (v súlade so súvahou táto suma zahŕňala súčet dlhodobých a krátkodobých záväzkov). Mala sa financovať z budúceho zisku a reštrukturalizácie majetku. Z reštrukturalizácie majetku v roku 2004 a 2005 sa očakávali príjmy vo výške 363 mil. PLN, z toho 60 mil. PLN malo byť určených na úhradu nových záväzkov.

(23)

Komisia chápe, že v IPP 2003 sa predpokladali predovšetkým tieto činnosti v rámci finančnej reštrukturalizácie. Po prvé sa odpustili verejné záväzky, ktoré tvorila štátna pomoc vo výške 21,5 mil. PLN (pozri 4.12.2.). Po druhé HLW od roku 2000 uskutočňovala bežnú majetkovú reštrukturalizáciu, ktorá zahŕňala predaj nevýrobného majetku a mala zaistiť prostriedky na financovanie investičného programu.

(24)

Majetkovú reštrukturalizáciu treba posudzovať so zreteľom na skutočnosť, že majetok HLW bol už predmetom finančnej transakcie označenej zo strany HLW za „transakciu predaja a spätného lízingu“. V roku 2000 spoločnosť získala úver vo výške 250 mil. PLN, zabezpečený najmä záložným právom na pozemky a budovy spoločnosti. Týkalo sa to výrobného, ako aj nevýrobného majetku. Splatenie sa malo uskutočniť v dvoch splátkach ročne do roku 2010. Transakcia bola nevyhnutná, pretože HLW potrebovala finančné prostriedky, ale nemohla priamo predať svoj nevýrobný majetok. Tento predaj sa mal uskutočniť v ďalších rokoch a zaistiť vplyv finančných prostriedkov v spojitosti so znížením finančného zaťaženia.

(25)

V súlade s IPP 2003 sa musí majetková reštrukturalizácia týkať nevýrobného majetku (bod 4.7 a 4.8.). Je zrejmé, že koncom roka 2001 sa predala prvá časť zahŕňajúca 53 zo 100 hektárov. Predaj zvyšného nevýrobného majetku sa však oneskoril pre problémy s AKR (Agencja Kapitałowo Rozliczeniowa S.A. – spoločnosť, ktorej akcionármi sú Agentúra pre priemyselný rozvoj a ministerstvo financií), ktoré sa týkali urovnania právneho stavu časti pozemkov, ktoré nesúviseli s výrobnou činnosťou.

(26)

Vzhľadom na nedostupnosť finančných zdrojov z predaja pozemkov sa predpokladalo získanie preklenovacieho úveru zaručeného štátom vo výške 300 mil. PLN. Tento úver sa mal použiť na investície a úhradu krátkodobých záväzkov (spolu 219 mil. PLN). Okrem toho sa 53 mil. PLN malo použiť na realizáciu investícií, ktoré sa v prvotnej verzii plánu mali realizovať po roku 2006 (219 mil. + 53 mil., ako aj 10 % finančných nákladov, t. j. 27 mil., spolu 299 mil.). Vzhľadom na to suma 219 mil. PLN musí zahŕňať aspoň […] mil. PLN (t. j. […] mil. PLN – 53 mil. PLN) z celkových prostriedkov vo výške [od 150 do 220] mil. PLN plánovaných na investície. Zvyšná suma […] mil. PLN (219 mil. PLN – […] mil. PLN) musela tvoriť náklady krátkodobej finančnej reštrukturalizácie.

(27)

Okrem toho IPP 2003 (bod 4.9.) zahŕňal tiež osobitný investičný program v oblasti ochrany životného prostredia, v ktorom sa predpokladalo zavedenie systému riadenia ochrany životného prostredia podľa normy ISO 14001 (vo výške 0,5 mil. PLN), rôzne investície v rámci revitalizácie terénu spojené s nákladmi vo výške 50 mil. PLN a modernizáciu energetického sektora (na ktorú neboli pridelené žiadne finančné prostriedky). Tieto investície sa mali začať v roku 2002.

(28)

Zisťovanie potvrdilo, že niektoré, ale nie všetky, prostriedky stanovené v IPP 2003 sa použili v súlade s harmonogramom. Predovšetkým výstavba závodu na spracovanie šrotu sa presunula na roky 2007 – 2008 a až v lete 2007 sa začalo s jej realizáciou. Dodatočne sa upustilo od výstavby závodu na spracovanie odpadu, keďže spracovaním odpadov sa zaoberá subdodávateľ (13), čo je úspornejšie riešenie.

(29)

Zisťovaním sa tiež potvrdilo tvrdenie Poľska, že náklady reštrukturalizácie v oblasti vplyvu na životné prostredie sa nemali zaplatiť počas implementácie programu reštrukturalizácie, ale uhradiť z vlastných zdrojov, napr. z príjmov z reštrukturalizácie aktív.

(30)

V bode 4.12. IPP 2003 sa uvádza potreba finančných zdrojov vo výške 300 mil. PLN (pozri tiež prehľad peňažných tokov, bod 5.1.). Keďže sa nikde neuvádza inak, možno usúdiť, že ide o celé požadované financovanie.

(31)

V bode 4.12. sa stanovuje financovanie požadované na účely reštrukturalizácie vo výške 113,6 mil. PLN v roku 2002 a 105,3 mil. PLN v roku 2003, ako aj finančné náklady vo výške 21,9 mil. PLN v súvislosti so získaním uvedených prostriedkov v rámci úverov. Zároveň sa na úhradu nákladov predpokladalo ďalších 53 mil. PLN. Neuvádza sa však, na čo presne sa malo financovanie použiť.

(32)

Po roku 2003 sa nepredpokladala potreba ďalšieho financovania. V skutočnosti AHW v IPP 2005, v opise IPP 2003, potvrdzuje, že „[…] program reštrukturalizácie predpokladal prijatie viacerých opatrení strategického, ako aj prevádzkového charakteru, v dôsledku ktorých bolo očakávané podstatné zlepšenie rentability prevádzky, a zároveň finančnej likvidity. V schválenom programe reštrukturalizácie sa predpokladalo postupné zlepšenie ukazovateľov finančnej likvidity od začiatku roku 2003.“

(33)

Reštrukturalizácia opísaná v IPP, na ktorú sa požadovala mimoriadna pomoc, zahŕňa investície ([v rozmedzí 150 až 220] mil. PLN vrátane 53 mil. PLN na urýchlené investície, reštrukturalizáciu zamestnanosti (4,03 mil. PLN), odpísanie niektorých verejných záväzkov (21,5 mil. PLN), určitú finančnú reštrukturalizáciu (81,5 mil. PLN) a náklady financovania úveru (27,1 mil. PLN), spolu 324,63 mil. PLN.

(34)

Reštrukturalizácia sa mala financovať najmä z úveru zaručeného štátom, ktorý mal pokryť požiadavky na peňažné prostriedky, ktoré vznikli v dôsledku oneskorenia majetkovej reštrukturalizácie. S cieľom umožniť spoločnosti finančnú reštrukturalizáciu a investície v rokoch 2002/2003 a prípadne aj v roku 2004 spoločnosť získala preklenovací úver garantovaný ministerstvom financií. V súvislosti s tým reštrukturalizácia bola výrazne previazaná na časový harmonogram.

(35)

V IPP 2003 sa však majetková reštrukturalizácia nespájala s nákladmi reštrukturalizácie. Bolo to skôr bežné predsavzatie, nezávislé od programu reštrukturalizácie podporovaného štátom, na ktoré zjavne neboli potrebné dodatočné finančné prostriedky štátu. Taktiež určité opatrenia, ktoré priamo nesúviseli s obnovením životaschopnosti, ako napríklad opatrenia v oblasti životného prostredia, sa financovali prostredníctvom majetkovej reštrukturalizácie, a preto – ako zdôrazňuje Poľsko – prekračovali rámec reštrukturalizácie.

(36)

V podstate jedinou príčinou, pre ktorú sa spomínala majetková reštrukturalizácia, bola skutočnosť, že mala zaistiť finančné prostriedky prostredníctvom predaja nevýrobného majetku. Nespomínalo sa však zúčtovanie transakcie predaja a spätného lízingu.

(37)

Z pomoci vo výške 322 mil. PLN (vyrátanej ako ekvivalent čistej pomoci) pôvodne schválenej v rámci NPR získala AHW pomoc uvedenú v tabuľke predloženej Poľskom:

Tabuľka 2

Štátna pomoc schválená a získaná v rokoch 2002 a 2003 (14)

(38)

Pomoc bola poskytnutá na tri rôzne ciele:

(39)

HLW získala úver so štátnou zárukou od banky Pekao S.A. na základe zmluvy uzavretej medzi HLW a bankou 10. decembra 2003. V súlade s úverovou zmluvou sa mal úver splatiť do piatich rokov od podpisu zmluvy, t. j. 10. decembra 2008.

(40)

AHW požiadala o záruku v auguste 2003. Tá bola udelená rozhodnutím Rady ministrov z 31. decembra 2003 a týkala sa nominálnej hodnoty 46,3 mil. EUR, zvýšenej o úroky a iné súvisiace náklady do výšky 58,3 mil. EUR. V rozhodnutí Rady ministrov sa konštatovalo, že HLW po prvé potrebuje pomoc na financovanie investícií týkajúcich sa teplej valcovne i výdavkov spojených s nákupom majetku v rámci dohody o predaji a spätnom lízingu, a odporúčalo sa použiť pomoc na tento účel. A to takto:

(41)

Spoločnosť celkove skonštatovala, že splatila úroky vo výške 1 132 788,35 EUR, ktoré boli splatné v tranžiach. Z toho dôvodu sa konštatovalo, že prvá tranža splatená 30. decembra 2004 by sa mala pripísať k príslušným použitým častiam úveru, pričom od tohto dátumu môžu byť výšky úrokov alokované k zodpovedajúcim sumám. Poľské orgány informovali, že to viedlo k nasledujúcemu rozdeleniu splátok, ktoré súvisia s úrokmi:

Tabuľka 3

Splatené úroky

(42)

AHW mala tiež tieto výdavky spojené s úverom so zárukou:

(43)

V súlade so žiadosťou o úver HLW z roku 2003 bolo zníženie úveru (v porovnaní so schválenou sumou podľa IPP 2003) samostatnou iniciatívou HLW, keďže úver bol už dohodnutý. HLW si však vyhradila právo požiadať o zvyšnú pomoc v rámci limitu 75 mil. PLN, no nikdy to nepoužila.

(44)

Nikto nespochybňuje skutočnosť, že IPP 2003 bol zrealizovaný len čiastočne. HLW použila v rokoch 2002 až 2004 na reštrukturalizáciu len 58,7 mil. PLN. Vydalo sa len [asi 25 % celkovej sumy na investície uvedenej v tabuľke 1] mil. PLN zo sumy […] mil. PLN na investície súvisiace s modernizáciou teplej valcovne, ktorá sa plánovala na roky 2002 – 2004. Investície sa týkali len modernizácie strednej valcovne, pričom sa nerealizovali žiadne investície do ohrievacích pecí, valcovacích stolíc štvorcových predvalkov ani do hrubej valcovne. Namiesto toho zo sumy […] mil. PLN asi 0,5 mil. sa investovalo do zlievarne ocele a na iné všeobecné investície sa použila suma […] mil. PLN (pozri roky 2002, 2003 a 2004 v tabuľke 4).

(45)

Komisia nezískala žiadne informácie o tom, či sa uskutočnila finančná reštrukturalizácia. Z IPP 2005 však vyplýva, že zadlženie HLW k 30. júnu 2005 bolo približne také isté ako na konci roka 2001 (pozri bod 18 v IPP 2005). Okrem toho HLW mohla dosiahnuť pozitívny výsledok v prevádzkovej činnosti už v roku 2004. V súvislosti s tým Komisia predpokladá, že spoločnosť uskutočnila plánovanú krátkodobú finančnú reštrukturalizáciu.

(46)

Správy nezávislého konzultanta, ktorý je zodpovedný za monitorovanie, potvrdzujú, že HLW nebola v roku 2004 ani koncom roku 2005 životaschopná. AHW však bola životaschopná na konci reštrukturalizačného obdobia (koniec roku 2006).

(47)

Nikto nespochybňuje skutočnosť, že životaschopnosť na konci roku 2006 vyplýva z rôznych činiteľov, ktoré okrem čiastočnej modernizácie valcovne súvisia najmä s výbornou situáciou v oceliarskom priemysle, ktorá mala pozitívny vplyv na obrat spoločnosti. Okrem toho v okamihu prevzatia HLW spoločnosťou Arcelor, t. j. silným investorom, zmizli všetky problémy HLW s likviditou. Spoločnosť však nebola schopná zdôvodniť svoje všeobecné tvrdenie, že skutočné využitie záruky na účely refinancovania bolo príčinou dosiahnutia životaschopnosti spoločnosti.

(48)

Príchod nového majiteľa v roku 2005 spôsobil podstatnú zmenu investičnej stratégie. Namiesto modernizácie existujúcich teplých valcovní AHW v súčasnosti plánuje výstavbu novej valcovne, ktorá umožní výrobu dlhých výrobkov používaných v stavebníctve. Vo valcovni sa budú ako surovina využívať 160 mm štvorcové predvalky a vyrábať vystužovacie prúty z uhlíkovej ocele, kruhové a ploché prúty, ľahké profily, ako aj štvorcové a priečne profily. Poľsko vysvetľuje, že takáto adaptácia súvisí s rozvojom stavebného trhu, ktorého podstatný vzostup v okolí Varšavy sa odhaduje na mnoho rokov, čo v súvislosti s lokalitou AHW vo Varšave jej môže zaistiť postavenie prvého subjektu na trhu.

(49)

Nová valcovňa bude naplno fungovať v polovici roku 2008 a nahradí existujúce teplé valcovne, do ktorých sa už v rámci ich modernizácie investovalo [asi 25 % z celkovej sumy určenej na investície uvedené v tabuľke 1] mil. PLN. Celkové náklady investičného programu sa uvádzajú v tabuľke:

Tabuľka 4

Náklady nového investičného programu v IPP 2005

(50)

Celkové investičné náklady teraz predstavujú [asi 140 % celkovej sumy na investície uvedenej v tabuľke 1] mil. PLN, z čoho [asi 120 % celkovej sumy na investície uvedenej v tabuľke 1] mil. PLN sa plánuje na teplú valcovňu, a teda […] mil. PLN viac, ako sa pôvodne plánovalo na investície. V týchto nákladoch sa však už zohľadnili náklady zrealizovanej investície do strednej valcovne vo výške […] mil. PLN. Po ich odrátaní od sumy […] mil. PLN náklady novej valcovne predstavujú [menej ako 200] mil. PLN.

(51)

Zmeny v oblasti výrobnej kapacity AHW sa uvádzajú v tabuľke:

Tabuľka 5

Maximálna ročná výrobná kapacita v tis. ton

(52)

Keď nová valcovňa dosiahne v roku 2008 plnú výrobnú kapacitu, stará valcovňa sa uzavrie. Celková výroba spoločnosti neprekročila pred rokom 2007 maximálnu výrobnú kapacitu […] ton. V súvislosti s tým úprava investičného programu spôsobí ďalšie zníženie výrobnej kapacity spoločnosti o […] ton.

(53)

Komisia vo svojom liste zo 6. decembra 2006 nadviazala na neimplementovaný program reštrukturalizácie AHW a má zámer preveriť, či to nepredstavuje potenciálne zneužitie poskytnutej pomoci na reštrukturalizáciu. Komisia osobitne poukázala na to, že značná suma pomoci sa náležite nepoužila.

(54)

Okrem toho Komisia mala pochybnosti, či môže prijať aktualizovaný podnikateľský plán v súlade s bodom 10 protokolu 8, berúc do úvahy, že sa týka nových investícií, ktoré môžu byť potrebné, nie však na účely reštrukturalizácie spoločnosti.

(55)

Poľské orgány tvrdia, že AHW využíva štátnu záruku v súlade s podmienkami, za ktorých bola udelená, a vysvetľujú, že:

(56)

Okrem toho poľské orgány tvrdia, že transakcia predaja a spätného lízingu sa takisto pričinila o životaschopnosť spoločnosti, ale to nezdôvodňujú.

(57)

Poľské orgány potvrdzujú, že termín poskytnutia pomoci mal zásadný význam. V skutočnosti tvrdia, že „potreba štátnej pomoci existovala len v rokoch 2003/2004“, keď bola zjavná potreba na finančné prostriedky (17).

(58)

Poľské orgány opakujú, že AHW pomoc vrátila. Štátna záruka mala byť len doplnením iných záruk úveru. V skutočnosti sa banke poskytlo zabezpečenie vo forme záložného práva na pozemky a všetkých stálych aktív, ako aj siedmich vlastných zmeniek. Okrem toho Poľsko poskytlo podrobné informácie o rôznych iných finančných nástrojoch, ktoré HLW v tomto čase využívala a na základe uvedeného tvrdí, že HLW bola schopná získať financovanie na trhu bez záruky.

(59)

Poľské orgány pripomínajú, že firma Arcelor by nekúpila spoločnosť, keby nemala istotu, že HLW bola „oprávnená na štátnu pomoc, ktorú dostala“.

(60)

Poľské orgány zdôrazňujú, že úprava plánu spôsobí rozšírenie investičného programu oproti pôvodnému plánu a že všetky investície boli neodvolateľne prijaté do konca roka 2006 (teda pred koncom obdobia reštrukturalizácie). V súvislosti s tým – podľa názoru poľských orgánov – sa nemá usudzovať, že pomoc bola zneužitá, a navrhovaná úprava programu by sa mala považovať za zlučiteľnú so zásadami Spoločenstva.

(61)

Poľské orgány informovali, že predpokladaná investícia v IPP 2005, teda výmena strednej valcovne, sa už prerokovala v roku 1997. Avšak peňažné toky spoločnosti v rokoch 1997 – 2003 nepostačovali na financovanie tejto investície. Až keď spoločnosť prevzala firma Arcelor, objavili sa prostriedky dostatočné na jej financovanie (18). Okrem toho Poľsko argumentuje, že sortiment produktov bol určený v IPP 2003 veľmi všeobecne a nebol optimálny z hľadiska zmenenej štruktúry dopytu na poľskom trhu, ktorá si vyžadovala prispôsobenie sortimentu produktov.

(62)

Poľské orgány argumentujú, že zmeny IPP 2005 nemajú negatívny vplyv na protokol 8. Nový program je nevyhnutný na dosiahnutie „trvalej životaschopnosti“. Súčasná životaschopnosť na koniec obdobia reštrukturalizácie vyplývala len z pozitívnej situácie na trhu, ako aj zo štruktúry cien/príjmov/nákladov. V tomto zmysle sa uvádza, že technológia predvalkov by nemohla zaručiť spoločnosti konkurencieschopnosť z dlhodobého hľadiska a vyžadovala by si nahradenie moderným procesom kontinuálneho liatia.

(63)

Poľské orgány sú presvedčené, že aj keď získaná pomoc bola uznaná za dodatočnú prevádzkovú pomoc, treba ju uznať za vyváženú prostredníctvom kompenzačných opatrení, t. j. ďalšie zníženie výrobnej kapacity zo strany spoločnosti v rámci úpravy stratégie. Poľské orgány taktiež potvrdzujú, že HLW nezrealizovala všetky svoje investície, čo vyplývalo z meškania majetkovej reštrukturalizácie.

(64)

Poľsko poskytlo Komisii tiež informácie o úrokoch z úveru, ktoré sú uvedené v odôvodnení 41, ako aj iných nákladoch v súvislosti s úverom a zárukou, ktoré sú uvedené v odôvodnení 42.

(65)

Príjemca pomoci odovzdal pripomienky k začatiu konania a následne bol informovaný o výmene informácií medzi Komisiou a poľskými orgánmi.

(66)

AHW argumentuje, že veľká časť pomoci sa použila na odkúpenie niektorých lízingovaných aktív s cieľom znížiť finančné náklady. Keďže sa investície týkali lízingovaného majetku, jeho odkúpenie sa môže, okrem toho, považovať za prvok reštrukturalizácie.

(67)

Príjemca pomoci tiež tvrdí, že záruka bola poskytnutá pred vstupom Poľska do Európskej únie (uznesenie Rady ministrov prijaté v decembri 2003) a v súvislosti s tým stanovenie účelu pomoci záviselo od poľskej vlády. Okrem toho spoločnosť poukazuje na to, že použila pomoc presne v súlade s rozhodnutím o jej poskytnutí.

(68)

AHW opakuje, že nový plán slúži na dosiahnutie cieľa predchádzajúceho plánu, a že zmena stratégie je nevyhnutná na zaistenie dlhodobej životaschopnosti spoločnosti.

(69)

V bode 1 protokolu 8 sa ustanovuje, že „bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 87 a 88 Zmluvy o ES, sa štátna pomoc poskytnutá Poľskom na účely reštrukturalizácie určitým častiam poľského oceliarskeho priemyslu považuje za zlučiteľnú so spoločným trhom“, okrem iného pod podmienkou splnenia podmienok uvedených v tomto protokole.

(70)

Prechodné obdobie na poskytovanie pomoci v rámci reštrukturalizácie poľského oceliarskeho priemyslu v rámci Európskej dohody Rada predĺžila do pristúpenia Poľska k Európskej únii. Toto rozhodnutie bolo prijaté na základe protokolu 8 v rámci pristúpenia Poľska k Európskej únii. V snahe dosiahnuť tento cieľ prijatý časový rámec zahŕňa obdobie pred pristúpením a po pristúpení. Presnejšie povedané, protokolom 8 sa poskytuje oprávnenie na poskytnutie obmedzenej pomoci na reštrukturalizáciu v rokoch 1997 – 2003 a zakazuje sa ďalšia štátna pomoc na reštrukturalizáciu poľského oceliarskeho priemyslu v rokoch 1997 – 2006. V tomto ohľade sa jednoznačne odlišuje od iných predpisov Zmluvy o pristúpení, ako je prechodný mechanizmus uvedený v prílohe IV („postup týkajúci sa existujúcej pomoci“), ktorý sa týka iba štátnej pomoci poskytovanej pred pristúpením v takej miere, v akej „sa bude naďalej uplatňovať po“ dátume pristúpenia. Protokol 8 sa teda môže interpretovať ako lex specialis, ktorý v rozsahu záležitostí, ktorých sa týka, nahrádza iné predpisy aktu o pristúpení (19).

(71)

Vzhľadom na to, že ani články 87 a 88 Zmluvy o ES sa zvyčajne netýkajú pomoci poskytnutej pred pristúpením, ktorá sa už neuplatňuje po pristúpení, zápisy protokolu 8 rozširujú kontrolu nad štátnou pomocou v rámci Zmluvy o ES na akúkoľvek pomoc poskytnutú na reštrukturalizáciu poľského oceliarskeho priemyslu v rokoch 1997 – 2006.

(72)

V súlade s článkom 88 ods. 2 Zmluvy o ES rozhodnutie je možné prijať po pristúpení Poľska k EÚ, keďže v súvislosti s neexistenciou podrobných predpisov v protokole 8 sa musia uplatniť zvyčajné pravidlá a zásady. Z tohto dôvodu sa tiež uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (ďalej len „procesné nariadenie“) (20).

(73)

Bodom 18 písm. a) protokolu 8 sa Komisia oprávňuje „prijať vhodné opatrenia, ktoré budú od dotknutej spoločnosti vyžadovať vrátenie akejkoľvek pomoci poskytnutej v rozpore s podmienkami stanovenými v tomto protokole […] v prípade, že sa monitorovaním preukáže, že neboli splnené podmienky pre prechodnú úpravu uvedené v tomto protokole“.

(74)

Po konaní vo veci formálneho zisťovania Komisia konštatovala, že Poľsko nebolo schopné vyvrátiť pochybnosti Komisie o zneužití pomoci na reštrukturalizáciu. Podľa názoru Komisie spoločnosť nesprávne uskutočnila svoj program reštrukturalizácie, ako sa zreteľne uvádza v bode 9 písm. a) a h) protokolu 8. Komisia poznamenáva, že zo sprístupnených finančných prostriedkov (asi 34 mil. EUR) sa len malá časť použila v súlade s IPP 2003 na financovanie investícií a zvyšná časť, teda 31,2 mil. EUR, sa použila na účely nezahrnuté v programe.

(75)

S týmto cieľom Komisia po prvé určila, aké opatrenia sa predpokladali v pôvodnom IPP, a ďalej, či opatrenia, ktoré spoločnosť realizovala, sú v akomkoľvek prípade v rozpore so zásadami spoločného trhu, a tiež, aký je vplyv nezlučiteľnosti zneužitej pomoci vzhľadom na celkový program pred stanovením výšky pomoci. Otázka, či nový program môže zmeniť tento návrh, sa analyzovala v oddiele 3.

(76)

Komisia po prvé vysvetľuje rozsah IPP 2003, ako aj skutočnosť, či IPP 2003 zahŕňal splatenie zmluvy predaja a spätného lízingu vo vzťahu k výrobnému majetku, na ktoré sa hlavne použila pomoc určená na reštrukturalizáciu.

(77)

Ako sa už uviedlo v odôvodnení (34), hlavnou úlohou programu reštrukturalizácie bolo zabezpečiť včasnú realizáciu určených opatrení nevyhnutných na opätovné získanie životaschopnosti HLW. Súviseli najmä s investíciami a finančnou reštrukturalizáciou. Prioritou programu bolo umožniť reštrukturalizáciu spoločnosti v rokoch 2002 a 2003.

(78)

Po prvé sa v IPP 2003 predpokladalo, že HLW bude investovať [od 150 do 220] mil. PLN. Zdá sa však, že príjemca pomoci, ako aj poľské orgány, navrhujú uznať, že nadobudnutie výrobného majetku sa môže považovať za prvok investičného programu. Poľsko argumentuje, že investície boli opísané ako veľmi všeobecné opatrenie, bez ich spresnenia. Okrem toho príjemca pomoci tvrdí, že nadobudnutie bolo nevyhnutné pre proces reštrukturalizácie, „keďže podnik by nemohol fungovať v čase reštrukturalizácie bez týchto zariadení“.

(79)

Komisia tieto argumenty nemôže prijať. Je zjavné, že v IPP 2003 sa stanovili investície v bode 4.4. z hľadiska nákladov (tabuľka 21 v IPP 2003 uvedená ako tabuľka 1 v bode 18), obsahu (tabuľka 22 v IPP 2003) a času (tabuľka 23 v IPP 2003). Nepredpokladala sa žiadna splátka zmluvy predaja a lízingu výrobného majetku. Tento pokus skôr zdôrazňuje skutočnosť, že poľské orgány, ako aj príjemca pomoci nevidia žiadny presvedčivý dôvod splátky zmluvy predaja a lízingu. V opačnom prípade by toto opatrenie bolo zahrnuté v programe.

(80)

Po druhé sa v IPP 2003 predpokladá obmedzená finančná reštrukturalizácia. Poľské orgány v informáciách poskytnutých neskôr uvádzajú, že suma odkúpenia výrobného majetku by mala byť zahrnutá vo finančnej reštrukturalizácii (21). Potvrdzujú, že finančná reštrukturalizácia zahŕňala tiež existujúce straty vo výške 150 mil. PLN a odklad záväzkov vo výške 513 mil. PLN, čo vytvára celkové náklady reštrukturalizácie na úrovni asi 858 mil. PLN.

(81)

Komisia však nemôže súhlasiť s tým, že existujúce straty vo výške 150 mil. PLN a zmena harmonogramu splátky záväzkov vo výške 513 mil. PLN sú nákladmi reštrukturalizácie. Ako sa uvádza v odôvodnení 22, Komisia nespochybňuje, že v IPP 2003 v bode 4.7. sa uvádza, že „spoločnosť chce reštrukturalizovať záväzky vo výške 513 mil. PLN“. Avšak neoznačuje sa za nevyhnutný prvok reštrukturalizačných úloh. V skutočnosti sa v bode 3.2. za reštrukturalizačnú úlohu označuje len „splátka krátkodobých úverov a predaj nadbytočného nevýrobného majetku“.

(82)

Okrem toho sa zvyčajne všetky druhy strát nepovažujú za reštrukturalizačné náklady, ako uvádza Poľsko. Záväzky v súvahe nemusia zodpovedať nákladom reštrukturalizácie, pretože záväzky sú prvkom bežnej hospodárskej činnosti. Je pravda, že príliš veľké záväzky môžu spôsobiť ťažkosti, ale v tom prípade reštrukturalizácia musí zahŕňať osobitné opatrenia súvisiace so záväzkami ako napríklad zaistenie dodatočného kapitálu, úvery alebo zmluvy o odklade splátok. Plán nepredpokladá žiadne také opatrenia na účely finančnej reštrukturalizácie (bod 4.7. piaty odsek).

(83)

V skutočnosti sa v bode 4.7. IPP 2003 konštatuje, že na financovanie reštrukturalizácie sa požadovali len príjmy vo výške 363 mil. PLN, ktoré sú nižšie od celkových existujúcich záväzkov vo výške 513 mil. PLN. Okrem toho sa zdá, že 60 mil. PLN uvedených v bode 4.7. sa týka budúceho prevádzkového kapitálu. V súvislosti s tým sa na reštrukturalizáciu plánovalo maximálne 300 mil. PLN [pozri odôvodnenie (30)].

(84)

Použitie 300 mil. PLN sa vysvetľuje v bode 4.12.1. IPP 2003, ktorý sa týkal nákladov a zdrojov programu, kde sa uvádza, že na roky 2002 – 2003 sú potrebné finančné prostriedky vo výške 219 mil. PLN. Vzhľadom na to, že táto suma mala zahŕňať tiež investície, ako sa uvádza v odôvodnení (26), zvyšné prostriedky na finančnú reštrukturalizáciu predstavovali len […] mil. PLN.

(85)

Okrem toho by 81,5 mil. PLN nestačilo ani na úhradu splátky zmluvy predaja a spätného lízingu. V bode 3.2. IPP 2003 sa zreteľne uvádza, že finančná reštrukturalizácia sa bude týkať len krátkodobých záväzkov. V súvislosti s tým sa finančná reštrukturalizácia predpokladaná v pláne obmedzila na 81,5 mil. PLN, nezahŕňala však splátky zmluvy predaja a lízingu, ktorá bola zjavne dlhodobým záväzkom, keďže mala byť uhradená do roku 2010. V súvislosti s tým sa splátka zmluvy predaja a spätného lízingu tiež nemôže považovať za prvok finančnej reštrukturalizácie, ktorá mala byť pokrytá pomocou.

(86)

V konečnom dôsledku sa zdá, že poľské orgány súhlasia s tým, že transakcia predaja a spätného lízingu nebola časťou reštrukturalizácie majetku, keďže tento argument nepredkladajú. Avšak nepriamo nadväzujú na reštrukturalizáciu majetku, keď citujú časť súvisiacu s reštrukturalizáciou majetku: „uvedený predaj umožní Hute L.W. splatiť časť jej úverov a zachovať finančnú likviditu“ (list zo 4. júna, bod 64).

(87)

Poľské orgány si však nevšimli, že sa nikde neuvádza, že zmena harmonogramu splátky sa má týkať celku záväzkov z predaja a spätného lízingu, pričom v pláne sa v mnohých bodoch konštatuje, že sa to týka len nevýrobného majetku. Toto konštatovanie sa dvakrát opakuje v tom istom oddiele, z ktorého pochádza uvedená citácia použitá poľskými orgánmi. V skutočnosti sa zreteľne konštatuje, že určené záväzky v rámci zmluvy predaja a spätného lízingu budú predmetom majetkovej reštrukturalizácie, teda tej, ktorá zahŕňa nevýrobné aktíva (pozri bod 4.12.1. IPP 2003). Týka sa to tiež takzvaného „Projektu 100 ha“ a „Projektu 88 ha“. Cieľom tejto majetkovej reštrukturalizácie bolo uvoľnenie peňažných prostriedkov na realizáciu investícií pri súčasnom znížení finančných nákladov záväzkov. Nespomína sa však to, že treba splatiť celú zmluvu predaja a spätného lízingu pred termínom s cieľom obmedziť finančné zaťaženie. Namiesto toho sa majetkovou reštrukturalizáciou plánuje dosiahnuť „zníženie“ finančných nákladov, a nie ich eliminácia.

(88)

V konečnom dôsledku Komisia, pokiaľ ide o finančné obmedzenia HLW, nevidí žiadne opodstatnenie snahy o kúpu vlastného výrobného majetku, keďže splátka sa mohla realizovať v neskoršej etape. V žiadnom prípade sa nespomína, že zmluva o lízingu by bola prekážkou reštrukturalizácii. Zvlášť v bode 4.12. IPP 2003 sa to nepotvrdzuje a len sa uvádza, že vďaka predaju istého majetku, ktorý bol skôr určený ako nevýrobný, HLW bude schopná znížiť náklady obsluhy lízingovej zmluvy. Toto je logické len vzhľadom na to, že majetok sa mal predať s cieľom (čiastočne) splatiť úver a zároveň uvoľniť HLW od platieb úrokov z úveru. Nespomína sa však odkúpenie výrobného majetku, ktorý by nezabezpečoval generovanie peňažných prostriedkov, keďže by si ho firma ponechala.

(89)

V súvislosti s tým sa v IPP 2003 nepredpokladalo odkúpenie výrobného majetku. V konečnom dôsledku HWL použila pomoc na účel, ktorý nebol zahrnutý v reštrukturalizačnom programe. Tento program bol podkladom na schválenie pomoci, preto pomoc bola použitá v rozpore s NPR a rozhodnutím o schválení štátnej pomoci, teda protokolom 8. V súlade s článkom 1 písm. g) procesného nariadenia možno takúto činnosť považovať za zneužitie pomoci vzhľadom na to, že je definované ako použitie pomoci v rozpore s rozhodnutím o schválení štátnej pomoci (22).

(90)

Po zistení, že získaná štátna pomoc nebola použitá v súlade s programom, treba preukázať, že táto zneužitá pomoc je zároveň nezlučiteľná so zásadami spoločného trhu.

(91)

Vyplýva to už z formálneho hľadiska, keďže spoločnosť nepoužila pomoc v súlade s plánom, zatiaľ čo je zaviazaná k jej vhodnému použitiu podľa protokolu 8, a po druhé – každá štátna pomoc, ktorá prekračuje rámec IPP, NPR a protokolu 8, nie je zlučiteľná so spoločným trhom podľa bodu 18 protokolu 8.

(92)

Okrem toho Komisia konštatuje, že by nebola schopná uznať skutočné použitie pomoci za zlučiteľné so zásadami spoločného trhu, hoci AHW znovu nadobudla životaschopnosť. V tomto kontexte Komisia chce vysvetliť, že hoci príjemca pomoci má pochybnosti, či jeho súčasná životaschopnosť je postačujúca, treba konštatovať, že chápanie životaschopnosti príjemcom pomoci sa líši od úvodnej definície životaschopnosti v prílohe 3 k protokolu 8. Táto interpretácia bola dohodnutá v rámci protokolu 8, bola monitorovaná obidvoma stranami dohody a príjemca pomoci ju nemôže spätne zmeniť.

(93)

Komisia však opakuje, že zlučiteľnosť po prvé nevyplýva jednoducho z toho, že HLW znovu získala svoju životaschopnosť v roku 2006. Samotné opätovné nadobudnutie životaschopnosti nie je dostatočné na to, aby sa reštrukturalizácia považovala za zlučiteľnú so zásadami spoločného trhu. Okrem toho je potrebné potvrdiť, že získanie životaschopnosti bolo dosiahnuté pri minimálnej výške štátnej pomoci nevyhnutnej na ciele reštrukturalizácie a že sa použili kompenzačné opatrenia. Komisia pripomína, že tieto podmienky sú vymenované v článku 8 ods. 4 Európskej zmluvy, na ktorú sa odvoláva v bode 1 protokolu 8. Zvlášť koncepcia minimalizácie štátnej pomoci na nevyhnutnú úroveň poukazuje na to, že pomoc by sa nemala používať na financovanie investícií alebo prostriedkov, ktoré nemajú zásadný význam z hľadiska reštrukturalizácie. (23).

(94)

Po druhé Komisia pripomína, že plán, teda reštrukturalizačné úlohy a prostriedky na ich financovanie musia zaistiť dosiahnutie životaschopnosti z hľadiska ex ante. V IPP 2003 sa prikladala veľká dôležitosť realizácii a urýchleniu investícií pri využívaní štátnej pomoci. Po prvé sa uviedlo, že investície sa mali vďaka preklenovaciemu úveru presunúť na rok 2003. Okrem toho sa konštatovalo, že majetková reštrukturalizácia sa mala uskutočniť v rokoch 2004 – 2005, čiže zjavne príliš neskoro na realizáciu investičného programu. V súvislosti s tým úver bol zaistený na pokrytie potreby finančných prostriedkov. V úvode k programu sa zopakovalo, že „realizácia programu reštrukturalizácie v súlade s prijatým harmonogramom, ako aj pokračovanie činnosti podniku si vyžaduje získanie dodatočných nutných preklenovacích úverov“. Slovom, preklenovací úver bol uznaný za nutný na realizáciu investícií v súlade so stanoveným harmonogramom.

(95)

V súvislosti s tým skutočnosť, že HLW sa rozhodla splatiť zmluvu predaja a spätného lízingu výrobného majetku a nezrealizovala investície v termíne, poukazuje na to, že HLW svojím konaním – z hľadiska ex ante – ohrozila možnosť prinavrátenia svojej životaschopnosti. Poľské orgány nepredložili žiaden dôvod, podľa ktorého v auguste 2003, keď HLW požiadala o záruku, by sa mala situácia zmeniť vzhľadom na to, že od poslednej aktualizácie plánu v marci 2003 uplynulo len päť mesiacov. V súvislosti s tým také použitie pomoci neznamenalo realizáciu programu, ale vzhľadom na prepojenie investícií s časovým harmonogramom znamenalo skôr prekážku pre správnu realizáciu plánu. V konečnom dôsledku z hľadiska ex ante spoločnosť zjavne ohrozila životaschopnosť bez ohľadu na to, že ju neskôr získala.

(96)

V skutočnosti to, že finančné prostriedky nie sú vymedzené, ako aj to, že štátna pomoc sa použila v rozpore s programom môže naznačovať, že program reštrukturalizácie by sa mohol financovať z iných prostriedkov, ktoré sa mali pôvodne použiť na iné účely, na ktoré sa pomoc v skutočnosti použila. S takou argumentáciou sa nedá súhlasiť v spojitosti s reštrukturalizačným programom, v rámci ktorého sa mali finančné prostriedky spoločnosti použiť na zmenu smerovania firmy a vzhľadom na ťažkosti spoločnosti by nemali byť dostupné žiadne voľné prostriedky na ciele, ktoré presahujú plán. V súvislosti s tým použitie prostriedkov z úveru garantovaného štátom na splatenie úveru na výrobný majetok je príčinou obmedzenia reštrukturalizačných opatrení v inej oblasti, zvlášť včasnej realizácie uvedených investícií.

(97)

Okrem toho, Komisia nevidí spojitosti argumentu poľských orgánov a príjemcu pomoci, že v roku 2003 spoločnosť bola v takej ťažkej finančnej situácii, že nebola schopná zrealizovať žiadne investície. Komisia nerozumie, prečo by sa mala spoločnosť v takejto situácii rozhodnúť pre splatenie dlhodobých záväzkov namiesto uskutočnenia iných opatrení, ktoré boli označené ako nevyhnutné na prinavrátenie životaschopnosti.

(98)

Okrem toho nie je podstatné, že spoločnosť v súčasnosti navrhuje realizovať investície, ktoré sa neuskutočnili v roku 2004, keďže ich zavedenie bolo spojené so stanoveným časovým harmonogramom, čo sa uznalo ako jediný spôsob na prinavrátenie životaschopnosti do konca roku 2006. Toto porušenie je konečné a nie je možné sa mu vyhnúť prostredníctvom zmeny IPP, a to aj napriek tomu, že v IPP 2005 sa predpokladajú dodatočné investície, pretože nie sú v stave napraviť nesprávne použitie prostriedkov.

(99)

Po tretie, ak aj HLW mohla v auguste 2003 uznať, že investície prestali byť nevyhnutné na prinavrátenie životaschopnosti, znamenalo by to, že HLW uviedla príliš vysoké náklady na reštrukturalizáciu v IPP 2003 a získaná pomoc nebola nevyhnutná na reštrukturalizáciu. Komisia však konštatuje, že je málo pravdepodobné, že spoločnosť sotva päť mesiacov po schválení IPP 2003 (v marci 2003) zmenila svoje zámery, keď v auguste 2003 požiadala o záruku, tvrdiac, že hlavná časť sa použije na splatenie úveru na výrobný majetok. S cieľom zdôvodniť túto skutočnosť bola spoločnosť povinná v každom prípade o zmene včas informovať Komisiu, čo sa nestalo.

(100)

Avšak aj keby neboli investície nevyhnutné, presmerovanie prostriedkov na splatenie predaja a spätného lízingu výrobného majetku by nebolo opodstatnené z hľadiska nákladov na reštrukturalizáciu. Financovanie splátky zmluvy predaja a spätného lízingu výrobného majetku bolo zorganizované a mohlo dôjsť k splátke po skončení obdobia reštrukturalizácie. Je pravda, že z toho vyplývalo finančné zaťaženie, ale to sa presne zohľadnilo vo finančných prognózach zahrnutých v IPP 2003. Keďže aktíva sa nemohli predať, jediným účinkom splatenia by bolo zníženie finančného zaťaženia, čo by poskytlo HLW dodatočnú likviditu. Na základe uvedeného HLW získala dodatočné finančné prostriedky, ktoré sa môžu považovať za prevádzkovú pomoc, ktorá by mohla dokonca podnietiť činnosti narúšajúce trh. Komisia si nevie predstaviť, akým spôsobom by mohli byť tieto opatrenia schválené v prípade, že Komisia by bola o nich informovaná. V tejto súvislosti treba poznamenať, že pokiaľ nebola investícia v skutočnosti nutná, skutočné použitie pomoci by sa považovalo za nezlučiteľné so spoločným trhom.

(101)

Okrem toho Komisia nespochybňuje argument príjemcu pomoci, že záruka sa použila v súlade s rozhodnutím vlády a že vláda mala právo vymedziť účel pomoci. Komisia však poznamenáva, že to nemá vplyv na zlučiteľnosť záruky, ktorá mala byť stanovená v nadväznosti na protokol 8 a IPP 2003, ktoré nezahŕňajú pomoc na ciele schválené vládou pri vydávaní rozhodnutia.

(102)

V súvislosti s uvedeným Komisia konštatuje, že pomoc bola použitá v rozpore s bodom 9 a 18 protokolu 8, preto nie je zlučiteľná so spoločným trhom.

(103)

Treba definitívne prehodnotiť vplyv nezlučiteľnosti zneužitej pomoci.

(104)

Komisia chce s týmto cieľom po prvé poukázať na to, že súčasným konaním sa nepreukázalo, že niektoré náklady reštrukturalizácie boli zbytočné, ale že časť štátnych prostriedkov sa zneužila. Pravdou môže byť skutočnosť, že isté investície sa mohli zrušiť – ideálne po dohode s Komisiou. Znamenalo by to, že skutočné náklady na reštrukturalizáciu sú nižšie a s nimi spojená časť pomoci by sa mala vrátiť, čo je v súlade s prístupom, ktorý Komisia uplatnila v predchádzajúcich prípadoch týkajúcich sa reštrukturalizácie oceliarskeho priemyslu (24). V tejto veci sa však zistili nielen isté zbytočné náklady na reštrukturalizáciu, ale aj – ako sa už uviedlo – problém súvisí s tým, že celé financovanie časti reštrukturalizácie (teda 31,2 mil. EUR) stratilo svoj účel, keďže z hľadiska ex ante skoro celý preklenovací úver bol použitý v rozpore s IPP, ako aj spôsobom, ktorý ohrozoval nadobudnutie životaschopnosti, a vzhľadom na okamih prevedenej zmeny poskytol spoločnosti prebytok peňažných prostriedkov, ktorý treba vrátiť. Okrem toho takéto zneužitie prostriedkov nie je možné spätne napraviť v rámci neskoršej realizácie investícií spoločnosťou, keďže prostriedky sa poukázali na financovanie investícií a finančnej reštrukturalizácie v stanovenom čase. Tento účel pomoci bol už v roku 2005 neaktuálny. V skutočnosti, keby sa reštrukturalizácia uskutočnila v neskoršej etape, pomoc a najmä preklenovací úver so zárukou štátu by neboli potrebné. V dôsledku toho zneužitie sa týka všetkých prostriedkov zaistených v rámci preklenovacieho úveru, ktoré sa použili na financovanie predaja a spätného lízingu výrobného majetku.

(105)

Komisia si okrem toho uvedomuje, že prebytok finančných prostriedkov na konci reštrukturalizácie nie je nič nezvyčajné a že nie je nutné spoločnosť trestať za dosiahnutie lepších výsledkov, než sa čakalo ex ante. Takáto situácia by však mala priniesť lepšie hospodárske výsledky, ktoré zaistia spoločnosti vyššie ziskové marže umožňujúce, napríklad skoršiu splátku záväzkov. To však neznamená, že spoločnosť môže presmerovať skoro celú pomoc na ciele, ktoré nie sú zahrnuté v podnikateľskom pláne.

(106)

Po druhé treba pripomenúť, že spoločnosť získala tiež inú štátnu pomoc rôzneho druhu, ako napr. odpísanie dlhov a časti garantovaného úveru použitého na financovanie investícií. Tieto činnosti sa realizovali v súlade s plánom a prispeli k obnoveniu životaschopnosti spoločnosti.

(107)

Bez ohľadu na to sa dá prijať, že celú reštrukturalizáciu treba považovať za neúspešnú, keďže program sa realizoval len čiastočne, pričom z hľadiska ex ante prinavrátenie životaschopnosti by iba zaistilo úplné zavedenie programu reštrukturalizácie. V tomto kontexte však podstatné môže byť to, že spoločnosť získala životaschopnosť (25). Je to tak, len pokiaľ spoločnosť nezískala nadbytočnú pomoc, ktorá bola nutná na prinavrátenie životaschopnosti. Inými slovami, vyrovnanie tej prevahy prinavráti situáciu ex ante, teda vykompenzuje získanie nadbytočnej pomoci. V tom prípade ostatné opatrenia zavedené v súlade s plánom sa môžu považovať v skutočnosti za príčinu prinavrátenia životaschopnosti. Z toho dôvodu sa môžu tieto opatrenia, pod podmienkou vrátenia nadbytočnej sumy poskytnutej pomoci, považovať za zlučiteľné s predpismi.

(108)

Keďže zostávajúce opatrenia by zaistili prinavrátenie životaschopnosti pri minimálnej nevyhnutnej pomoci, Komisia môže konštatovať, že zneužitá bola len suma garantovaného úveru, ktorá bola použitá na iné účely, a nie na pomoc na reštrukturalizáciu, a že ostatné opatrenia v rámci IPP 2003 sa realizovali v súlade s určením.

(109)

V konečnom dôsledku treba určiť prvok pomoci úveru garantovaného štátom vo výške 31 245 684 EUR. Intenzita pomoci záruky môže v podstate predstavovať až 100 % (26).

(110)

Komisia však uznáva, že záruka ako forma pomoci mala v tom prípade obmedzený rušivý vplyv vzhľadom na to, že úver, pre ktorý HLW získala záruku, Arcelor po roku splatil. V súvislosti s tým Komisia uznáva, že na kompenzáciu výhod získaných spoločnosťou treba spätne získať len úrokovú dotáciu zaistenú zárukou v období, keď spoločnosť disponovala požičanými prostriedkami. Komisia okrem toho poznamenáva, že spoločnosť mala stále isté možnosti na získanie finančných prostriedkov a bola schopná zaistiť vhodné zabezpečenie, čo potvrdzuje zmluva o záruke, ktorá zabezpečenia požadovala.

(111)

V súlade s bežnou praxou Komisie, úroková dotácia by zodpovedala rozdielu medzi úrokmi, ktoré by bolo treba zaplatiť za trhových podmienok, a úrokmi, ktoré spoločnosť skutočne zaplatila. Trhové úroky by sa v tom prípade vypočítali na základe referenčnej sadzby, ktorá platila v okamihu sprístupnenia prostriedkov (august 2004) plus 400 bázických bodov, so zreteľom na to, že v roku 2004 HLW nebola životaschopná (pozri odôvodnenie 46), ale bola spoločnosťou v ťažkostiach (27). Bežná prax Komisie nedovoľuje znížiť počet bodov pod 400 bázických bodov (28), ktoré však netreba dodatočne zvyšovať, keďže spoločnosť zaistila zabezpečenie a oceliarskemu priemyslu sa v roku 2004 dobre darilo.

(112)

Keďže úver nebol poskytnutý v zlotých, ale v eurách, Komisia používa referenčnú sadzbu pre eurozónu, teda 4,43 %. V tom zmysle je potrebné pripomenúť, že skutočne získané výhody treba odhadnúť formou porovnania podmienok získaných spoločnosťou s podmienkami, aké by mohla získať na voľnom trhu (bez záruky štátu). Bežnou trhovou praxou je určovanie úroku úveru na základe referenčnej sadzby (zvyčajne príslušnej referenčnej sadzby na medzibankovom trhu) pre menu úveru, keďže výkyvy hodnoty meny závisia od hospodárskych výsledkov štátu, v ktorom sa určitá mena používa. Preto v prípade denominovaného úveru v eurách referenčná sadzba pre veriteľa pôsobiaceho v súlade so zásadami trhového hospodárstva musí byť tiež sadzbou používanou vo vzťahu k úverom denominovaným v eurách napriek tomu, že úver bol poskytnutý v Poľsku.

(113)

V súvislosti s tým úroky musia byť vypočítané podľa sadzby 8,43 % ročne, teda predstavujú 2 807 206 EUR. Túto sumu treba porovnať so skutočnými výdavkami vynaloženými spoločnosťou. Zahŕňajú úroky vo výške 1 061 050 EUR plus prémia za záruku [ako sa uvádza v odôvodnení 42 písm. a) a b)], ktoré sa v súlade s praxou Komisie zohľadňujú pri výpočte výšky pomoci pri záruke (29).

(114)

Náklady na záruku treba rozložiť na celú výšku záruky a spojiť so zneužitou pomocou plus úroky pokryté zárukou. Je to tak, keďže obmedzené použitie časti garantovaného úveru na investície bolo podnikateľským zámerom, ktorý nebol známy v okamihu zabezpečenia garantovaného úveru, a ktorý mal zaistiť úver vo výške 46 mil. EUR plus úroky na päť rokov. V inom prípade by garantovaný úver bol zabezpečený iným spôsobom. V súvislosti s tým treba uskutočniť proporcionálne rozdelenie, vyrátavajúc podiel poplatku týkajúceho sa skutočnej garantovanej a zneužitej sumy. Okrem toho treba z toho istého dôvodu poplatok vyrátať proporcionálne k obdobiu skutočne využitému v súvislosti so zárukou vo vzťahu k celkovému obdobiu piatich rokov, keďže záruka teoreticky podliehala amortizácii počas tohto obdobia. Jej skoršie vypovedanie znamená zmenu podnikateľského zámeru, ktorá nezávisí od dohôd uzavretých skôr.

(115)

To znamená, že Komisia súhlasí s odrátaním nákladov spojených s poplatkom pre ministerstvo financií a predbežnou províziou, uvedených v odôvodnení 42, ale na základe proporcionálneho výpočtu najskôr vo vzťahu k skutočnej garantovanej sume [32,3 (= 31,24 + 1,06 (hlavná suma plus skutočne zaplatené úroky)] k celkovej výške záruky (58 330 000 EUR) – a ďalej vo vzťahu k predvídanému používaniu počas piatich rokov (teda počas 388 dní z potenciálnych 1 826 dní).

(116)

Pokiaľ ide o poplatky za úver uvedené v odôvodnení 42 písm. c), Komisia nesúhlasí s tým, že sú to náklady podliehajúce odpočtu od výhod pri zohľadnení, že každý úver v trhových podmienkach musí byť spojený s podobnými nákladmi, ktoré potenciálne môžu byť dokonca ešte vyššie.

(117)

Vedie to k nasledujúcemu výpočtu, vrátane zložených úrokov zo získanej výhody vypočítaných za obdobie od 24. augusta 2004 do zaplatenia podľa úrokovej sadzby 7,62 % ročne súvisiacej s vrátením pomoci.

(118)

V závere Komisia konštatuje, že splátka zmluvy predaja a spätného lízingu vo vzťahu k výrobnému majetku nebola zohľadnená v IPP 2003 a ohrozovala prinavrátenie životaschopnosti aspoň v okamihu, keď pomoc bola potrebná. Keďže spoločnosť získala životaschopnosť, zneužitie pomoci neovplyvnilo zlučiteľnosť zvyšnej pomoci. Okrem toho, keďže záruka bola vypovedaná a úver bol už splatený, požaduje sa vrátenie len úrokovej dotácie, ktorú HLW použila v období, keď spoločnosť disponovala prostriedkami (teda od okamihu poukázania peňažných prostriedkov do okamihu ich splátky). Táto úroková dotácia predstavuje 1 645 682 EUR.

(119)

Poľsko sa obrátilo na Komisiu o schválenie aktualizovaného IPP v súlade s bodom 10 protokolu 8.

(120)

Komisia sa stretla s podobnými prípadmi v minulosti a vysvetlila, že: „Schválenie zmeny IPP Komisiou musí spočívať na zistení, že súlad zmeny s cieľmi uvedenými v protokole 8 nevzbudzuje pochybnosti. Tak je to v prípade, keď najmä číselné údaje uvedené v protokole a týkajúce sa štátnej pomoci, výrobnej kapacity, ako aj harmonogramu zostávajú nezmenené a je dodržaná proporcionalita štátnej pomoci, určená v protokole bez spochybnenia cieľa životaschopnosti“ (30).

(121)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania vysvetlila, že uvedené zmeny sa netýkajú ani zvýšenia celkovej výšky štátnej pomoci ani zvýšenia výrobnej kapacity (31) v období reštrukturalizácie, ale zmenený IPP vyplýva najmä z podstatnej zmeny investičnej stratégie spoločnosti a že poskytnutá štátna pomoc, zdá sa, je zneužitá vo forme prevádzkovej pomoci, ako aj že ukončenie investícií si nevyžaduje dodatočnú štátnu pomoc (pozri odôvodnenie 54 a 56). Konaním sa zásadne potvrdilo, že tieto pochybnosti neboli vysvetlené, keďže pomoc, ako sa už uviedlo, bola zneužitá a nie je zlučiteľná so spoločným trhom.

(122)

V IPP 2005 sa tento nedostatok neodstránil, t. j. prebytok štátnej pomoci, takže nemôže byť schválený v súčasnej podobe. Najmä obnova investičného programu AHW nie je dostatočným kompenzačným prostriedkom. Ako sa už uviedlo, je to tak, aj keď spoločnosť by realizovala výlučne investície uvedené v programe reštrukturalizácie. Je jasné, že nový investičný program sa realizoval v oveľa neskoršom období, ako sa pôvodne predpokladalo v pláne. Okrem toho je takisto jasné, že pôvodná pomoc sa poskytla s cieľom umožniť realizáciu harmonogramu reštrukturalizačného programu. V súvislosti s tým cieľom pomoci bolo povzbudenie HLW k realizácii týchto investícií v súlade s plánom, načas v rokoch 2003 – 2004. V skutočnosti, keby sa harmonogram reštrukturalizácie posunul ex ante na roky 2004 a 2005, preklenovací úver ani žiadna pomoc by neboli potrebné.

(123)

Bez ohľadu na zneužitie pomoci Komisia uvádza, že v prípade vrátenia zneužitej pomoci môže schváliť nový plán. Už v rozhodnutí vo veci začatia konania Komisia prejavila svoju pripravenosť akceptovať novú podnikateľskú stratégiu z priemyselného hľadiska, naznačujúc, že nová investícia bude výhodná pre budúce hospodárske výsledky spoločnosti a má iné pozitívne dôsledky v oblasti ochrany životného prostredia a zníženia nákladov.

(124)

V každom prípade Komisia poznamenáva, že úprava plánu si nevyžaduje žiadnu dodatočnú pomoc, ale je v plnej miere financovaná z prostriedkov investora. Preto Komisia nevidí dôvod namietať proti aktualizovanému programu ani v prípade, že to znamená zmenu stratégie spoločnosti (32).

(125)

Na záver Komisia konštatuje, že v súlade s bodom 9 a 18 protokolu 8 HLW zneužila záruku vo výške 31,2 mil. EUR a porušila platné predpisy. So zreteľom na to, že štátna záruka bola vypovedaná a úver bol splatený, HLW získala výhody zodpovedajúce dotácii úrokov vo výške 1 645 682 EUR, ktorú treba vrátiť. Po zohľadnení dobrovoľnej splátky vo výške 2 089 768 EUR, ktorú AHW previedla 20. novembra 2007 na zablokovaný bankový účet, zodpovedajúcej dlžnej sume spolu s vyrátanými úrokmi, ktorú by poľské orgány mali dostať v deň vydania rozhodnutia, žiadne dodatočné vrátenie sa nepožaduje.

(126)

Okrem toho pod podmienkou vrátenia pomoci môže Komisia v súlade s bodom 10 protokolu 8 schváliť zmenu plánu, ako sa uvádza v IPP 2005, keďže nie je spojená s dodatočnou pomocou a zvyšuje životaschopnosť spoločnosti.

3.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 143/49

(1)

V smernici 96/23/ES sa ustanovujú opatrenia na monitorovanie látok a skupín rezíduí, ktoré sú uvedené v prílohe I k danej smernici. Podľa smernice 96/23/ES zaradenie a ponechanie tretej krajiny na zoznamoch tretích krajín, z ktorých majú členské štáty povolené dovážať zvieratá a primárne produkty živočíšneho pôvodu, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica, je podmienené tým, že príslušné tretie krajiny predložia plán so stanovenými zárukami, ktoré poskytujú, pokiaľ ide o monitorovanie skupín rezíduí a látok uvedených v danej smernici.

(2)

V rozhodnutí Komisie 2004/432/ES z 29. apríla 2004 o schvaľovaní plánov sledovania rezíduí, ktoré tretie krajiny predkladajú v súlade so smernicou Rady 96/23/ES (2), sa uvádza zoznam tretích krajín, ktoré predložili plán monitorovania rezíduí so stanovenými zárukami, ktoré tieto štáty poskytujú v súlade s požiadavkami uvedenej smernice.

(3)

Nová Kaledónia a Tanzánia predložili Komisii plány monitorovania rezíduí v prípade zvierat a produktov živočíšneho pôvodu, ktoré nie sú v súčasnosti uvedené v rozhodnutí 2004/432/ES. Hodnotenie týchto plánov a dodatočné informácie získané Komisiou poskytujú dostatočné záruky, pokiaľ ide o monitorovanie rezíduí v prípade príslušných zvierat a produktov v týchto tretích krajinách. Príslušné zvieratá a produkty živočíšneho pôvodu by sa preto mali zaradiť do zoznamu týkajúceho sa týchto tretích krajín, uvedeného v prílohe k uvedenému rozhodnutiu.

(4)

Kostarika, ktorá sa v súčasnosti neuvádza v prílohe k rozhodnutiu 2004/432/ES, predložila Komisii plán monitorovania rezíduí v prípade produktov akvakultúry. Hodnotenie tohto plánu a dodatočné informácie získané Komisiou poskytujú dostatočné záruky, pokiaľ ide o monitorovanie rezíduí v prípade produktov akvakultúry v tejto tretej krajine. Produkty akvakultúry by sa preto mali zahrnúť do zoznamu týkajúceho sa Kostariky v prílohe k uvedenému rozhodnutiu.

(5)

Južná Afrika bola, pokiaľ ide o niekoľko zvierat a produktov živočíšneho pôvodu, vypustená z prílohy k rozhodnutiu 2004/432/ES, zmenenom a doplnenom rozhodnutím Komisie 2008/105/ES (3). Po poskytnutí podstatných záruk si však Južná Afrika ponechala svoje položky týkajúce sa voľne žijúcej zveri a chovanej zveri vrátane pštrosov. Zatiaľ čo uvedená tretia krajina preukázala, že plán monitorovania rezíduí na roky 2007/2008 sa implementuje, pokiaľ ide o pštrosy, opätovne neposkytla dôkazy o implementácii plánu, pokiaľ ide o voľne žijúcu zver a chovanú zver s výnimkou pštrosov. Príslušné zvieratá a produkty živočíšneho pôvodu by sa preto mali vypustiť zo zoznamu týkajúceho sa Južnej Afriky uvedeného v prílohe k danému rozhodnutiu.

(6)

Kontrola Potravinového a veterinárneho úradu v Moldavskej republike odhalila závažné nedostatky týkajúce sa implementácie plánu monitorovania rezíduí v prípade medu. Príslušná položka týkajúca sa Moldavskej republiky by sa preto mala vypustiť zo zoznamu uvedeného v prílohe k danému rozhodnutiu. Orgány uvedenej tretej krajiny boli o tom zodpovedajúcim spôsobom informované.

(7)

Malo by sa ustanoviť prechodné obdobie na pokrytie zásielok zvierat a produktov živočíšneho pôvodu s pôvodom v Južnej Afrike a Moldavskej republike, ktoré boli do Spoločenstva odoslané z týchto tretích krajín pred dátumom uplatňovania tohto rozhodnutia, a to na účel pokrytia času potrebného na ich doručenie do Spoločenstva a predísť akémukoľvek narušeniu obchodu.

(8)

Rozhodnutie 2004/432/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,