27.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 52/1

(1)

Nariadenie (ES) č. 1580/2007 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

27.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 52/3

(1)

Rada vo svojom uznesení zo 7. februára 1994 o rozvoji poštových služieb Spoločenstva (4) označila za jeden z hlavných cieľov poštovej politiky Spoločenstva zosúladenie medzi postupným, riadeným otvorením poštového trhu hospodárskej súťaži a udržateľným zaručením poskytovania univerzálnych služieb.

(2)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (5) sa vytvoril regulačný rámec pre poštový sektor na úrovni Spoločenstva vrátane opatrení na zaručenie poskytovania univerzálnych služieb a stanovenia maximálnych limitov pre poštové služby, ktoré členské štáty môžu vyhradiť svojmu(-im) poskytovateľovi(-om) univerzálnych služieb s ohľadom na zachovanie univerzálnych služieb a ktoré sa majú postupným a progresívnym spôsobom znižovať a časový harmonogram pre rozhodovanie o ďalšom otváraní trhu hospodárskej súťaži na účely vytvorenia vnútorného trhu poštových služieb.

(3)

Článok 16 zmluvy zdôrazňuje miesto, ktoré majú služby všeobecného hospodárskeho záujmu v spoločných hodnotách Európskej únie, ako aj ich význam pri podpore sociálnej a územnej súdržnosti. Uvádza sa v ňom, že by sa malo dbať na to, aby takéto služby fungovali na základe zásad a podmienok, ktoré im umožňujú splnenie ich poslania.

(4)

Pozitívnu úlohu služieb všeobecného hospodárskeho záujmu zdôraznili výsledky osobitného eurobarometra 219 z októbra 2005, v ktorom sa zistilo, že spomedzi služieb všeobecného hospodárskeho záujmu užívatelia v celej EÚ najviac oceňujú práve poštové služby, keď 77 % respondentov odpovedalo kladne.

(5)

Keďže poštové služby predstavujú hlavný nástroj komunikácie a výmeny informácií, plnia životne dôležitú úlohu, ktorá prispieva k cieľom sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti v Únii. Poštové siete sa vyznačujú významným územným a sociálnym rozmerom, keďže umožňujú univerzálny prístup k základným miestnym službám.

(6)

Opatrenia v oblasti poštových služieb by sa mali navrhnúť takým spôsobom, aby Spoločenstvo splnilo svoje úlohy podľa článku 2 zmluvy spočívajúce v dosiahnutí stanovených cieľov, ktorými sú najmä podporovať v celom Spoločenstve harmonický, vyrovnaný a trvalo udržateľný rozvoj hospodárskych činností, vysokú úroveň zamestnanosti a sociálnej ochrany, trvalý a neinflačný rast, vysokú úroveň konkurencieschopnosti a zbližovania hospodárskej výkonnosti, zvyšovanie životnej úrovne a kvality života, hospodársku a sociálnu súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi.

(7)

Európske poštové trhy prešli v poslednom období dramatickými zmenami, tento vývoj bol poháňaný technickým pokrokom a zvýšenou konkurenciou v dôsledku deregulácie. Vzhľadom na globalizáciu je nutné zaujať proaktívny a prorozvojový postoj, aby občania Únie neprišli o výhody, ktoré z týchto zmien vyplývajú.

(8)

Európska rada vo svojich záveroch z 22. a 23. marca 2005 o preskúmaní lisabonskej stratégie v polovici jej trvania opätovne zdôraznila význam dokončenia vnútorného trhu ako nástroja na podporu rastu a vytvorenie väčšieho počtu lepších pracovných príležitostí a dôležitú úlohu, ktorú efektívne služby všeobecného hospodárskeho záujmu musia zohrávať v konkurencieschopnom a dynamickom hospodárstve. Tieto závery sa naďalej uplatňujú na poštové služby, ktoré sú základným nástrojom komunikácie, obchodu a sociálnej a územnej súdržnosti.

(9)

V uznesení Európskeho parlamentu z 2. februára 2006 o uplatňovaní poštovej smernice (6) sa zdôrazňuje sociálny a hospodársky význam efektívnych poštových služieb a ich významná úloha v rámci lisabonskej stratégie a uvádza sa, že doteraz prijaté reformné opatrenia významnou mierou pozitívne ovplyvnili vývoj sektora poštových služieb a súčasne zvýšili ich kvalitu a efektívnosť a posilnili ich orientáciu na požiadavky užívateľov. V uvedenom uznesení vyzval Európsky parlament Komisiu, aby sa vzhľadom na niekedy zreteľne odlišné vývojové trendy v oblasti požiadaviek na povinnosti univerzálnych služieb v členských štátoch zamerala pri vypracovávaní štúdie budúceho vývoja predovšetkým na kvalitu poskytovania univerzálnych služieb a ich budúce financovanie a aby v rámci tejto štúdie navrhla definíciu, rozsah a vhodný spôsob financovania univerzálnych služieb.

(10)

V súlade so smernicou 97/67/ES sa vypracovala štúdia budúceho vývoja, v ktorej sa hodnotil vplyv úplného dokončenia vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva v roku 2009 na univerzálne služby v každom členskom štáte. Komisia tiež dôkladne preskúmala poštový sektor Spoločenstva, pričom si objednala vypracovanie štúdií o hospodárskom, sociálnom a technologickom rozvoji v sektore, a vo veľkom rozsahu konzultovala so zainteresovanými stranami.

(11)

V štúdii budúceho vývoja sa uvádza, že základný cieľ, ktorým je zabezpečenie udržateľného poskytovania univerzálnych služieb spĺňajúcich normy kvality definované členskými štátmi v súlade so smernicou 97/67/ES, sa môže zabezpečiť v celom Spoločenstve do roku 2009 bez potreby vyhradenej oblasti.

(12)

Postupné a progresívne otváranie poštových trhov hospodárskej súťaži poskytlo poskytovateľom univerzálnych služieb dostatočný čas na to, aby prijali modernizačné a reštrukturalizačné opatrenia potrebné na zabezpečenie ich dlhodobej životaschopnosti v nových trhových podmienkach a umožnilo členským štátom, aby prispôsobili ich regulačné systémy otvorenejšiemu prostrediu. Okrem toho členské štáty môžu naďalej využívať príležitosť, ktorú ponúka lehota na transpozíciu a dostatočne dlhé obdobie potrebné na zavedenie účinnej hospodárskej súťaže, aby pokračovali podľa potreby v ďalšej modernizácii a reštrukturalizácii poskytovateľov univerzálnych služieb.

(13)

Štúdia budúceho vývoja ukazuje, že vyhradená oblasť by už nemala predstavovať uprednostňovaný spôsob financovania univerzálnych služieb. V tomto hodnotení sa zohľadňuje záujem Spoločenstva a jeho členských štátov na dokončení vnútorného trhu a jeho potenciál pre zaručenie rastu a zamestnanosti, ako aj zabezpečenie dostupnosti efektívnych služieb všeobecného hospodárskeho záujmu pre všetkých užívateľov. Z tohto dôvodu je vhodné, aby sa potvrdil konečný dátum dokončenia vnútorného trhu poštových služieb.

(14)

Existuje množstvo faktorov, ktoré podporujú zmenu v poštovom sektore, najmä dopyt a meniace sa potreby užívateľov, organizačné zmeny, automatizácia a zavádzanie nových technológií, nahrádzanie elektronickými komunikačnými prostriedkami a otváranie trhu. S cieľom dosiahnuť konkurencieschopnosť, reagovať na nové požiadavky spotrebiteľov a zabezpečiť nové zdroje financovania môžu poskytovatelia poštových služieb diverzifikovať svoje aktivity a poskytovať služby elektronického obchodu či iné služby informačnej spoločnosti.

(15)

Poskytovatelia poštových služieb vrátane určených poskytovateľov univerzálnych služieb sa nabádajú, aby v dôsledku nových konkurenčných výziev (ako napríklad digitalizácia alebo elektronická komunikácia), ktoré sa líšia od tradičných poštových služieb, zvyšovali efektívnosť, čo prispeje k výraznému zvýšeniu konkurencieschopnosti.

(16)

Úplné otvorenie trhu pomôže zväčšiť celkovú veľkosť poštových trhov; prispeje aj k zachovaniu trvalo udržateľnej a kvalitnej zamestnanosti u poskytovateľov univerzálnych služieb, ako aj k uľahčeniu tvorby nových pracovných príležitostí u ostatných prevádzkovateľov, nových účastníkov a v súvisiacich hospodárskych odvetviach. Touto smernicou nie sú dotknuté právomoci členských štátov regulovať podmienky zamestnávania v sektore poštových služieb, ktoré by však nemali viesť k nespravodlivej hospodárskej súťaži. Pri príprave otvorenia poštového trhu by sa mali náležite zvážiť sociálne faktory.

(17)

Samotná preprava by sa nemala považovať za poštovú službu. Priame zásielky, ktoré pozostávajú výlučne z reklamného, marketingového alebo propagačného materiálu s rovnakou správou okrem mena adresáta, adresy a identifikačného čísla, sa môžu považovať za písomnosť.

(18)

Zvýšená konkurencieschopnosť by mala ďalej umožniť prepojenie poštového sektora s alternatívnymi spôsobmi komunikácie a umožniť zlepšenie kvality služieb poskytovaných stále náročnejším užívateľom.

(19)

Poštové siete na vidieku, okrem iného aj v hornatých a ostrovných regiónoch, zohrávajú dôležitú úlohu pri integrácii podnikov do národného/celosvetového hospodárstva a pri udržiavaní sociálnej súdržnosti a súdržnosti z hľadiska zamestnanosti. Miesta poskytovania poštových služieb v odľahlých regiónoch môžu okrem toho poskytovať dôležitú sieť infraštruktúry na všeobecný prístup k novým službám elektronickej komunikácie.

(20)

Vývoj na susedných komunikačných trhoch rôznym spôsobom ovplyvnil rôzne regióny Spoločenstva, skupiny obyvateľstva a používanie poštových služieb. Mala by sa zachovať územná a sociálna súdržnosť a vzhľadom na to, že členské štáty môžu na základe flexibility, ktorú poskytuje smernica 97/67/ES, prispôsobiť niektoré špecifické charakteristiky služieb, aby uspokojili miestny dopyt, je vhodné v plnej miere zachovať univerzálne služby a súvisiace požiadavky na kvalitu ustanovené v smernici 97/67/ES. V súlade so súčasnou praxou je vhodné objasniť, že členské štáty by mali zabezpečovať vyberanie a doručovanie zásielok len počas tých pracovných dní v týždni, ktoré nie sú vnútroštátnymi právnymi predpismi vymedzené ako dni pracovného pokoja. S cieľom zabezpečiť, aby otvorenie trhu naďalej prinášalo prospech všetkým užívateľom, najmä spotrebiteľom a malým a stredným podnikom, by členské štáty mali monitorovať vývoj trhu a dohliadať nad ním. Mali by prijať vhodné regulačné opatrenia, ktoré sú k dispozícii na základe smernice 97/67/ES, aby sa zabezpečilo, že prístup k poštovým službám naďalej uspokojuje potreby užívateľov, a to v prípade potreby aj zaručením minimálneho počtu služieb na jednom prístupovom mieste a predovšetkým primeranou hustotou prístupových miest k poštovým službám vo vidieckych a odľahlých regiónoch.

(21)

Univerzálne služby v zásade zaručuje jedno vybratie poštovej zásielky a jedno jej doručenie domov alebo do priestorov každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby každý pracovný deň, dokonca aj vo vzdialených alebo riedko obývaných oblastiach.

(22)

Poskytovanie vysoko kvalitných poštových služieb výrazne prispieva k dosiahnutiu cieľa sociálnej a územnej súdržnosti. Elektronický obchod ponúka predovšetkým odľahlým a riedko osídleným oblastiam nové možnosti, ako sa zúčastňovať na hospodárskom živote, čoho dôležitým predpokladom je práve poskytovanie spoľahlivých poštových služieb.

(23)

V smernici 97/67/ES sa za prioritu považuje poskytovanie univerzálnych služieb prostredníctvom určenia poskytovateľov univerzálnych služieb. Členské štáty môžu požadovať, aby sa univerzálne služby poskytovali na celom ich území. Širšia hospodárska súťaž a väčšie možnosti výberu znamenájú, že by sa mala členským štátom poskytnúť ešte väčšia flexibilita pri stanovovaní najúčinnejšieho a najvhodnejšieho mechanizmu na zaručenie dostupnosti univerzálnych služieb, pričom sa zachovajú zásady objektivity, transparentnosti, nediskriminácie, proporcionality a najmenšieho narušenia trhu, ktoré sú potrebné na zabezpečenie voľného poskytovania poštových služieb na vnútornom trhu. Členské štáty môžu uplatňovať jeden z týchto mechanizmov alebo ich kombináciu: poskytovanie univerzálnych služieb trhovými silami, určenie jedného alebo viacerých podnikov na poskytovanie rôznych zložiek univerzálnych služieb alebo na pokrytie rôznych častí územia a verejné obstarávanie služieb.

V prípade, že sa členský štát rozhodne určiť jeden alebo viaceré podniky na poskytovanie univerzálnych služieb alebo na poskytovanie rôznych zložiek univerzálnych služieb, musí zabezpečiť, aby sa na poskytovateľov univerzálnych služieb transparentne a primerane uplatňovali požiadavky na kvalitu, ktorá prináleží univerzálnym službám. Ak členský štát určí viac ako jeden podnik, mal by zabezpečiť, aby nedochádzalo k prekrývaniu povinností univerzálnych služieb.

(24)

Je dôležité, aby boli užívatelia v plnom rozsahu informovaní o poskytovaných univerzálnych službách a poskytovatelia poštových služieb o právach a povinnostiach poskytovateľa(-ov) univerzálnych služieb. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli užívatelia stále v plnom rozsahu informovaní o charakteristikách konkrétnych poskytovaných služieb a prístupe k nim. Členské štáty by mali zabezpečovať dostupnosť všetkých takýchto informácií. V súlade s väčšou flexibilitou poskytnutou v prospech členských štátov pri zabezpečovaní poskytovania univerzálnych služieb iným spôsobom ako určením poskytovateľa(-ov) univerzálnych služieb je však vhodné poskytnúť členským štátom flexibilitu pri rozhodovaní, ako takéto informácie sprístupniť verejnosti.

(25)

Na základe uskutočnených štúdií a vzhľadom na uvoľnenie celého potenciálu vnútorného trhu poštových služieb je vhodné, aby sa ukončilo používanie vyhradenej oblasti a osobitných práv ako spôsobu zabezpečovania financovania univerzálnych služieb.

(26)

V niektorých členských štátoch môže byť naďalej potrebné vonkajšie financovanie čistých zostatkových nákladov na univerzálne služby. Je preto vhodné explicitne objasniť dostupné alternatívy na zabezpečenie financovania univerzálnych služieb v rozsahu, ktorý je potrebný a náležite odôvodnený, pričom sa výber mechanizmov financovania, ktoré sa majú používať, ponechá na členské štáty. Medzi tieto alternatívy patrí verejné obstarávanie vrátane súťažného dialógu alebo rokovacieho konania s uverejnením alebo bez uverejnenia oznámenia o vyhlásení súťaže, ako sa ustanovujú v smerniciach o verejnom obstarávaní, a ak povinnosti univerzálnych služieb spôsobujú čisté náklady na univerzálne služby a predstavujú neprimerané zaťaženie pre určeného poskytovateľa univerzálnych služieb, aj štátna kompenzácia a spoločné znášanie nákladov poskytovateľmi služieb a/alebo užívateľmi transparentným spôsobom prostredníctvom príspevkov do kompenzačného fondu. Členské štáty môžu využívať iné spôsoby financovania, ktoré povoľuje právo Spoločenstva, ako je v prípade, že je to potrebné a nevyhnutné, rozhodnutie o tom, že zisky vzniknuté z iných činností poskytovateľa(-ov) univerzálnych služieb mimo rámca týchto univerzálnych služieb sa musia v plnej výške alebo čiastočne použiť na financovanie čistých nákladov na univerzálne služby, pokiaľ je to v súlade so zmluvou. Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť členských štátov dodržiavať ustanovenia zmluvy o štátnej pomoci vrátane osobitných požiadaviek na oznamovanie, v tomto zmysle členské štáty môžu Komisii oznamovať mechanizmy používané na financovanie čistých nákladov na univerzálne služby, ktoré by sa mali nachádzať v pravidelných správach o uplatňovaní smernice 97/67/ES, ktoré by Komisia mala predkladať Európskemu parlamentu a Rade.

(27)

Od poskytovateľov poštových služieb sa môže požadovať, aby prispievali na financovanie univerzálnych služieb v prípadoch, keď je ustanovený kompenzačný fond. Pri určovaní podnikov, od ktorých možno požadovať príspevok do kompenzačného fondu, by členské štáty mali zvážiť, či sa služby poskytované týmito podnikmi môžu z hľadiska užívateľov považovať za služby, ktoré patria do rámca univerzálnych služieb, pretože sa v dostatočnej miere vyznačujú zameniteľnosťou za univerzálne služby, pričom sa zohľadňujú charakteristiky služieb vrátane ich pridanej hodnoty, ako aj ich zamýšľané používanie a tvorba cien. Tieto služby sa nemusia nevyhnute vyznačovať všetkými vlastnosťami univerzálnych služieb, ako sú každodenné doručovanie alebo pokrytie celého územia štátu.

(28)

S cieľom dodržiavať zásadu proporcionality pri určovaní príspevku týchto podnikov na náklady súvisiace s poskytovaním univerzálnych služieb v členskom štáte by mali členské štáty používať transparentné a nediskriminačné kritériá, ako je podiel týchto podnikov na činnostiach patriacich do rámca univerzálnych služieb v tomto členskom štáte. Členské štáty môžu od tých poskytovateľov, od ktorých sa požaduje, aby prispievali do kompenzačného fondu, požadovať zavedenie primeraného oddelenia účtov, aby zabezpečili fungovanie tohto fondu.

(29)

Zásady transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality stanovené v smernici 97/67/ES by sa mali naďalej uplatňovať na každý finančný mechanizmus a každé rozhodnutie prijaté v tejto oblasti by sa malo zakladať na transparentných, objektívnych a overiteľných kritériách. Predovšetkým, čisté náklady na univerzálne služby by sa mali vypočítať pod dohľadom národného riadiaceho orgánu ako rozdiel medzi čistými nákladmi určeného poskytovateľa univerzálnych služieb, ktorý funguje s povinnosťou univerzálnych služieb a bez nej. Pri výpočte by sa mali zohľadniť všetky ostatné relevantné prvky vrátane všetkých trhových výhod, ktoré vzniknú poskytovateľovi poštových služieb určenému na poskytovanie univerzálnych služieb, práva na primeraný zisk a stimulov spojených s nákladovou efektívnosťou.

(30)

Ak sa členské štáty rozhodnú sprístupniť verejnosti v rámci svojho územia dodatočné alebo doplnkové služby, napríklad doručovanie dôchodkov a poštových poukážok vo vidieckych oblastiach, s výnimkou služieb súvisiacich s povinnosťami univerzálnych služieb vymedzenými v tejto smernici, tieto služby by nemali podliehať žiadnym kompenzačným mechanizmom, ktoré vyžadujú príspevok od určitých podnikov. Členské štáty môžu, ak je to vhodné, poskytnúť financovanie takýchto dodatočných alebo doplnkových služieb v súlade s pravidlami zmluvy o štátnej pomoci. Udeľovanie povolení nesmie byť podmienené povinnosťou poskytovať takého dodatočné služby okrem prípadu poskytovateľa(-ov) univerzálnych služieb.

(31)

Je vhodné, aby sa členským štátom, ktoré pristúpili k Únii po nadobudnutí účinnosti smernice 2002/39/ES z 10. júna 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/67/ES o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (7), a ktoré mohli čeliť osobitným ťažkostiam, pokiaľ ide o hladkú adaptáciu ich poštových trhov, pretože do procesu poštovej reformy vstúpili neskoro, a určitým členským štátom s malým počtom obyvateľstva a malým geografickým územím so špecifickými charakteristikami, ktoré sa osobitne týkajú poštových služieb, alebo s osobitne náročnými topografickými charakteristikami, s veľkým počtom ostrovov, poskytla možnosť odložiť na obmedzené časové obdobie začatie vykonávania tejto smernice, aby mohli naďalej vyhradzovať služby pre svojho(-ich) poskytovateľa(-ov) univerzálnych služieb s tým, že o tom musia informovať Komisiu. Vzhľadom na výnimočnú povahu takejto možnosti je tiež vhodné, aby sa v tomto obmedzenom časovom období a pre obmedzený počet služieb umožnilo tým členským štátom, ktoré úplne otvorili svoje trhy, odmietnuť udeliť povolenie na vykonávanie činnosti na ich vlastnom území monopolom, ktoré vykonávajú činnosť v inom členskom štáte.

(32)

Komisia by mala poskytnúť pomoc členským štátom v rôznych aspektoch implementácie tejto smernice, vrátane výpočtu akýchkoľvek čistých nákladov. K harmonizovanému uplatňovaniu tejto smernice by mala prispieť aj spolupráca medzi národnými riadiacimi orgánmi pri vypracovávaní referenčných hodnôt a poskytovaní usmernení v tejto oblasti.

(33)

Členským štátom by sa naďalej malo umožniť používanie všeobecných povolení a individuálnych licencií, ak je to odôvodnené a primerané sledovaným cieľom. Ako sa však zdôraznilo v tretej správe o uplatňovaní smernice 97/67/ES, ďalšia harmonizácia podmienok, ktoré sa môžu zaviesť, sa zdá potrebná na zníženie neodôvodnených prekážok pre poskytovanie služieb na vnútornom trhu. V tomto kontexte môžu členské štáty napríklad umožniť poskytovateľom poštových služieb, aby si vybrali medzi povinnosťou poskytovať služby alebo finančne prispievať na náklady na tieto služby poskytované iným poskytovateľom, ale nemali by mať možnosť uložiť povinnosť prispievať do mechanizmu spoločného znášania nákladov a zároveň uložiť povinnosti univerzálnych služieb alebo povinnosti súvisiace s kvalitou, ak tieto povinnosti majú slúžiť na rovnaký účel. Je tiež potrebné objasniť, že niektoré ustanovenia o všeobecných povoleniach a udeľovaní licencií by sa nemali vzťahovať na určených poskytovateľov univerzálnych služieb.

(34)

V prostredí, kde viacero poštových podnikov poskytuje služby v rámci univerzálnych služieb, je vhodné požadovať, aby všetky členské štáty posúdili, či by sa niektoré súčasti poštovej infraštruktúry alebo niektoré služby vo všeobecnosti poskytované poskytovateľmi univerzálnych služieb, nemali sprístupniť ostatným prevádzkovateľom, ktorí poskytujú podobné služby, s cieľom podporiť efektívnu hospodársku súťaž a/alebo chrániť všetkých užívateľov zabezpečením celkovej kvality poštových služieb. V prípade viacerých poskytovateľov univerzálnych služieb s regionálnymi poštovými sieťami by mali členské štáty s cieľom vyhnúť sa prekážkam v rýchlej preprave poštových zásielok tiež vyhodnotiť a podľa potreby zabezpečiť ich interoperabilitu. Keďže právna a trhová situácia v prípade týchto súčastí alebo služieb je medzi členskými štátmi rozdielna, je vhodné od nich žiadať len to, aby prijali podložené rozhodnutie o potrebnosti, rozsahu a druhu regulačného nástroja, a ak je to vhodné, o spoločnom znášaní nákladov. Týmto ustanovením nie je dotknuté právo členských štátov prijať opatrenia na zabezpečenie prístupu k poštovej sieti za podmienok transparentnosti a nediskriminácie.

(35)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby poskytovatelia poštových služieb pri spracúvaní osobných údajov podľa smernice 97/67/ES uplatňovali ustanovenia Spoločenstva a vnútroštátne ustanovenia o ochrane osobných údajov, najmä tie, ktoré sa uvádzajú v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (8).

(36)

Ustanovenia tejto smernice by sa nemali dotýkať vnútroštátnych ustanovení, ktoré upravujú podmienky vyvlastňovania na organizovanie poskytovania univerzálnych služieb.

(37)

Vzhľadom na význam poštových služieb pre nevidiace osoby a čiastočne zrakovo postihnuté osoby je vhodné potvrdiť, že otváranie trhu by nemalo brániť stálemu poskytovaniu niektorých bezplatných služieb pre nevidiace osoby a čiastočne zrakovo postihnuté osoby zo strany poskytovateľa(-ov) univerzálnych služieb, ktoré členské štáty zaviedli v súlade s platnými medzinárodnými záväzkami.

(38)

V úplne konkurenčnom prostredí je dôležité, tak pre finančnú rovnováhu univerzálnych služieb, ako aj na obmedzenie narušení trhu, aby sa od zásady, že ceny odrážajú bežné obchodné podmienky a náklady, odchýlilo iba v prípade ochrany verejných záujmov. Tento cieľ by sa mal dosiahnuť tým, že sa členským štátom povolí naďalej uplatňovať jednotné sadzby pre zásielky, pri ktorých je určená sadzba za kus, ktoré spotrebitelia vrátane malých a stredných podnikov využívajú najčastejšie. Členské štáty môžu zachovať jednotné sadzby aj pre niektoré iné poštové zásielky, napríklad tlač a knihy, s cieľom chrániť všeobecný verejný záujem, ako je prístup ku kultúre, zabezpečenie účasti na demokratickej spoločnosti (sloboda tlače) alebo regionálna a sociálna súdržnosť.

(39)

Pri poskytovaní služieb všetkým užívateľom vrátane podnikov, odosieľateľov hromadne podávaných poštových zásielok a subjektov, ktoré zhromažďujú poštové zásielky od rôznych užívateľov môžu poskytovatelia univerzálnych služieb využívať pružnejšiu cenovú politiku v súlade so zásadou zamerania sa na náklady. Tieto sadzby by mali zohľadňovať ušetrené náklady, v porovnaní so štandardnou službou zahŕňajúcou všetky ponúkané možnosti pri vyberaní, triedení, preprave a distribúcii jednotlivých poštových zásielok.

(40)

Vzhľadom na vnútroštátne špecifiká regulácie podmienok, za ktorých tradičný poskytovateľ univerzálnych služieb musí pôsobiť v plne konkurenčnom prostredí, je vhodné ponechať členským štátom slobodu rozhodovať, ako najlepšie monitorovať krížové dotácie.

(41)

Vzhľadom na prechod k úplne konkurenčnému trhu a s cieľom zabezpečiť, aby krížové dotácie nepriaznivo nevplývali na hospodársku súťaž, je vhodné naďalej požadovať, aby členské štáty zachovali povinnosť poskytovateľov univerzálnych služieb viesť oddelené a transparentné účty, ktoré budú predmetom potrebných úprav.

Na základe tejto povinnosti by sa národným riadiacim orgánom, orgánom hospodárskej súťaže a Komisii poskytli informácie potrebné na prijatie rozhodnutí týkajúcich sa univerzálnych služieb a na monitorovanie spravodlivých trhových podmienok, kým nezačne hospodárska súťaž fungovať efektívne. Spolupráca medzi národnými riadiacimi orgánmi pri vypracovávaní referenčných hodnôt a usmernení v tejto oblasti by mala prispieť k harmonizovanému uplatňovaniu týchto pravidiel.

Zachovanie oddelených a transparentných účtov by malo členským štátom a ich národným riadiacim orgánom poskytnúť dostatočne podrobné účtovné informácie na:

(42)

V súlade s pravidlami existujúcimi v iných oblastiach služieb a s cieľom zvýšiť ochranu spotrebiteľov je vhodné rozšíriť uplatňovanie minimálnych zásad týkajúcich sa vybavovania sťažností aj na iné subjekty, než sú poskytovatelia univerzálnych služieb. S cieľom zvýšiť efektívnosť vybavovania sťažností je vhodné, aby sa podporovali postupy mimosúdneho riešenia sporov, ako sa uvádza v odporúčaní Komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov (9) a v odporúčaní Komisie 2001/310/ES zo 4. apríla 2001 o zásadách pre mimosúdne orgány, ktoré sa zaoberajú urovnaním sporov spotrebiteľov vzájomnou dohodou (10). Záujmy spotrebiteľov by sa posilnili aj prostredníctvom väčšej interoperability medzi prevádzkovateľmi vyplývajúcej z prístupu k niektorým súčastiam infraštruktúry a službám a prostredníctvom požiadavky na spoluprácu medzi národnými riadiacmi orgánmi a orgánmi na ochranu spotrebiteľov.

S cieľom ochrániť záujmy užívateľov v prípade krádeže, straty či poškodenia poštových zásielok by členské štáty mali zaviesť, ak je to odôvodnené, systém náhrad a/alebo odškodnenia.

(43)

Smernica 97/67/ES ustanovuje, že niektoré opatrenia sa majú prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa stanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (11).

(44)

Rozhodnutie 1999/468/ES bolo zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES, ktorým sa zaviedol regulačný postup s kontrolou na prijatie opatrení, ktoré majú všeobecnú pôsobnosť, a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky základného nástroja prijatého v súlade s postupom uvedeným v článku 251 zmluvy, okrem iného vypustením niektorých z uvedených prvkov alebo doplnením tohto nástroja o nové nepodstatné prvky.

(45)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na prijatie opatrení, pokiaľ ide o budúce úpravy noriem týkajúcich sa kvality služieb vzhľadom na technický pokrok alebo vývoj na trhu, ako aj vzhľadom na normalizované podmienky nezávislého monitorovania činnosti zo strany externých orgánov. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky smernice 97/67/ES, okrem iného jej doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(46)

Výbor, ktorému pomáha Komisia v súlade so smernicou 97/67/ES by mal sledovať vývoj v poskytovaní univerzálnych služieb v členských štátoch.

(47)

Úloha národných riadiacich orgánov zostane pravdepodobne rozhodujúcou, najmä v tých členských štátoch, kde je potrebné ešte dokončiť prechod na hospodársku súťaž. V súlade so zásadou oddelenia riadiacich a prevádzkových funkcií by členské štáty mali zaručiť nezávislosť národných riadiacich orgánov, čím sa zabezpečí nestrannosť ich rozhodnutí. Táto požiadavka nezávislosti sa nedotýka inštitucionálnej autonómie a ústavných povinností členských štátov, ani zásady neutrality so zreteľom na pravidlá uvedené v článku 295 zmluvy, ktorými sa v členských štátoch upravuje systém vlastníctva majetku. Národné riadiace orgány by mali mať na plnenie svojich úloh k dispozícii všetky potrebné zdroje, pokiaľ ide o zamestnancov, odborné znalosti a finančné prostriedky.

(48)

V dôsledku častého zapojenia rôznych národných orgánov do výkonu regulačných funkcií je vhodné zaviesť do prideľovania úloh transparentnosť a požadovať, aby rôzne relevantné orgány poverené regulovaním sektoru, uplatňovaním pravidiel hospodárskej súťaže a riešením spotrebiteľských záležitostí spolupracovali s cieľom zabezpečiť efektívne splnenie svojich úloh.

(49)

Akákoľvek strana, ktorá podlieha rozhodnutiu národného riadiaceho orgánu, by mala mať právo odvolať sa na orgán nezávislý od riadiaceho orgánu. Takýmto orgánom môže byť súd. Uvedené odvolacie konanie nemá vplyv na rozdelenie právomocí v rámci vnútroštátnych súdnych systémov, ani na práva právnických osôb alebo fyzických osôb podľa vnútroštátneho práva. Kým sa tieto konania neukončia, je potrebné zabezpečiť, aby rozhodnutia národných riadiacich orgánov zostali dočasne v platnosti s cieľom zaručiť právnu istotu a bezpečnosť trhu.

(50)

Pri výkone úloh vyplývajúcich zo smernice 97/67/ES by národné riadiace orgány mali v prípade potreby spolupracovať s inými riadiacimi orgánmi členských štátov a Komisiou. Týmto spôsobom by sa podporil rozvoj vnútorného trhu poštových služieb a pomohlo zabezpečiť jednotné uplatňovanie ustanovení uvedenej smernice vo všetkých členských štátoch, najmä v tých oblastiach, v ktorých vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa vykonávajú právne predpisy Spoločenstva, poskytujú národným riadiacim orgánom plnú moc pri uplatňovaní príslušných pravidiel. Táto spolupráca by sa okrem iného mohla uskutočňovať vo výbore, ktorému pomáha Komisia v súlade s uvedenou smernicou alebo v skupine, ktorú by tvorili európske riadiace orgány. Členské štáty by mali rozhodnúť o tom, ktoré orgány sú národnými riadiacimi orgánmi na účely uvedenej smernice.

(51)

Národné riadiace orgány potrebujú od účastníkov trhu získať informácie, aby mohli účinne vykonávať svoje úlohy. Žiadosti o informácie by mal byť primerané a nemali by pre podniky predstavovať neprimerané zaťaženie. Takéto informácie bude možno musieť získať aj Komisia, aby splnila svoje povinnosti podľa práva Spoločenstva. Príjemca informácií by mal zaručiť dôvernosť v súlade s platnými predpismi.

(52)

S cieľom informovať Európsky parlament a Radu o rozvoji vnútorného trhu poštových služieb by Komisia mala týmto inštitúciám pravidelne predkladať správy o uplatňovaní smernice 97/67/ES.

(53)

Táto smernica nemá vplyv na pracovné právo, to znamená na nijaké právne alebo zmluvné ustanovenia o podmienkach zamestnávania, pracovných podmienkach vrátane ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci a vzťahy medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi, ktoré členské štáty uplatňujú v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré je v súlade s právom Spoločenstva. Táto smernica rovnako nemá vplyv na právne predpisy členských štátov o sociálnom zabezpečení. Členské štáty môžu v súlade s požiadavkami transparentnosti a proporcionality v povoľovacích postupoch podľa potreby zohľadňovať pracovné podmienky.

(54)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa zriadili dostatočné prístupové miesta, ktoré zohľadňujú potreby používateľov vo vidieckych a riedko osídlených oblastiach. Členské štáty by mali v týchto oblastiach zabezpečiť vhodnú hustotu prístupových miest s cieľom splniť povinnosť univerzálnych služieb.

(55)

S cieľom zachovať rámec na reguláciu poštového sektora by sa mal vypustiť dátum, kedy smernica 97/67/ES stratí účinnosť. Ustanovenia, ktoré nie sú zmenené a doplnené touto smernicou, sa uplatňujú naďalej. Služby, ktoré si členské štáty môžu počas prechodného obdobia naďalej vyhradiť, sú služby uvedené v smernici 97/67/ES.

(56)

Keďže ciele tejto smernice, a to dosiahnutie vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva, zabezpečenie spoločnej úrovne univerzálnych služieb pre všetkých užívateľov a stanovenie harmonizovaných zásad pre reguláciu poštových služieb, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(57)

Smernica 97/67/ES by sa mala preto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(58)

Táto smernica je v súlade s ostatnými nástrojmi Spoločenstva, ktoré sa vzťahujú na služby. V prípade rozporu medzi ustanovením tejto smernice a niektorým ustanovením iného nástroja Spoločenstva, najmä so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (12), budú mať ustanovenia tejto smernice prednosť a v plnej miere sa budú uplatňovať v poštovom sektore.

(59)

Touto smernicou nie je dotknuté uplatňovanie pravidiel zmluvy o hospodárskej súťaži a o slobode poskytovania služieb. Pokiaľ mechanizmy na financovanie univerzálnych služieb zahŕňajú pomoc poskytnutú členským štátom alebo zdroje poskytnuté prostredníctvom štátnej pomoci v akejkoľvek forme v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy, touto smernicou nie sú dotknuté povinnosti členských štátov dodržiavať pravidlá zmluvy o štátnej pomoci.

(60)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (13) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky zhody, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu,

1.

Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Táto smernica ustanovuje spoločné pravidlá, ktoré sa týkajú:

2.

Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

3.

Článok 3 sa mení a dopĺňa takto:

4.

Článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

1.   Každý členský štát zabezpečí, že poskytovanie univerzálnych služieb sa zaručí a oznámi Komisii opatrenia, ktoré prijal na splnenie tejto povinnosti. O opatreniach prijatých členskými štátmi na zabezpečenie poskytovania univerzálnych služieb sa informuje aj výbor uvedený v článku 21.

2.   Členské štáty môžu určiť jeden alebo viaceré podniky za poskytovateľov univerzálnych služieb tak, aby sa pokrylo celé územie členského štátu. Členské štáty môžu určiť rôzne podniky, aby poskytovali rôzne súčasti univerzálnych služieb a/alebo pokrývali rôzne časti územia štátu. V takomto prípade vymedzia v súlade s právom Spoločenstva povinnosti a práva, ktoré sa týmto podnikom udelili, a uverejnia ich. Členské štáty prijmú najmä opatrenia, ktorými zabezpečia, aby sa podmienky, za ktorých sa zveruje poskytovanie univerzálnych služie, zakladali na zásadách transparentnosti, nediskriminácie a primeranosti, čím sa zabezpečí nepretržitosť poskytovania univerzálnych služieb vzhľadom na ich dôležitú úlohu, ktorú zohráva v rámci sociálnej a územnej súdržnosti.

Členské štáty oznámia Komisii totožnosť určeného(-ých) poskytovateľa(-ov) univerzálnych služieb. Určenie poskytovateľa univerzálnych služieb má podliehať pravidelnému preskúmaniu a má byť prehodnocované podľa podmienok a zásad ustanovených v tomto článku. Členské štáty však zabezpečia, aby bol tento poskytovateľ určený na dostatočne dlhé obdobie pre návratnosť investícií.“

5.

V článku 5 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Ustanovenia odseku 1 nevylučujú opatrenia, ktoré členské štáty prijmú v súlade s požiadavkami týkajúcimi sa verejného záujmu, ktoré sa uznávajú na základe zmluvy, najmä jej článkov 30 a 46, ktoré sa okrem iného vzťahujú na verejnú morálku, verejnú bezpečnosť vrátane vyšetrovania trestných činov a verejný poriadok.“

6.

Článok 6 sa nahrádza takto:

„Článok 6

Členské štáty prijmú opatrenia, ktorými zabezpečia, aby užívatelia a poskytovatelia poštových služieb od poskytovateľa(-ov) univerzálnych služieb pravidelne dostávali dostatočne podrobné a aktuálne informácie o osobitných charakteristikách ponúkaných univerzálnych služieb s osobitným odkazom na všeobecné podmienky prístupu k týmto službám, ako aj na ceny a úrovne noriem kvality. Tieto informácie sa vhodným spôsobom uverejňujú.

Členské štáty oznámia Komisii, akým spôsobom sa sprístupňujú informácie, ktoré sa majú uverejniť v súlade s prvým odsekom.“

7.

Nadpis kapitoly 3 sa nahrádza takto:

„Financovanie univerzálnych služieb“.

8.

Článok 7 sa nahrádza takto:

„Článok 7

1.   Členské štáty neudelia ani neponechajú v účinnosti výhradné alebo osobitné práva usadiť sa a poskytovať poštové služby. Členské štáty môžu financovať poskytovanie univerzálnych služieb v súlade s jedným alebo s viacerými zo spôsobov ustanovených v odsekoch 2, 3 a 4 alebo v súlade s akýmikoľvek inými spôsobmi zlučiteľnými so zmluvou.

2.   Členské štáty môžu zabezpečiť poskytovanie univerzálnych služieb obstarávaním týchto služieb v súlade s platnými pravidlami a predpismi o verejnom obstarávaní vrátane, ako sa ustanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (14), súťažného dialógu alebo rokovacieho konania s uverejnením alebo bez uverejnenia oznámenia o vyhlásení súťaže.

3.   Ak členský štát stanoví, že povinnosti univerzálnych služieb, ako sú ustanovené v tejto smernici, spôsobujú čisté náklady vypočítané s prihliadnutím na prílohu I a predstavujú neprimerané finančné zaťaženie pre poskytovateľa(-ov) univerzálnych služieb, môže zaviesť:

4.   Ak sa čisté náklady znášajú spoločne v súlade s odsekom 3 písm. b), môžu členské štáty zriadiť kompenzačný fond, ktorý sa môže financovať z poplatkov poskytovateľov služieb a/alebo užívateľov a ktorý na tento účel spravuje orgán nezávislý od príjemcu alebo príjemcov finančných prostriedkov. Členské štáty môžu udeľovanie povolení poskytovateľom služieb podľa článku 9 ods. 2 podmieniť povinnosťou finančne prispievať do tohto fondu alebo plniť povinnosti univerzálnych služieb. Týmto spôsobom sa môžu financovať povinnosti univerzálnych služieb poskytovateľa(-ov) univerzálnych služieb v zmysle článku 3.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby sa pri zriaďovaní kompenzačného fondu a pri stanovení výšky finančných príspevkov uvedených v odsekoch 3 a 4 dodržiavali zásady transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality. Rozhodnutia prijaté v súlade s odsekmi 3 a 4 sa zakladajú na objektívnych a overiteľných kritériách a uverejňujú sa.

9.

Nadpis kapitoly 4 sa nahrádza takto:

„Podmienky upravujúce poskytovanie poštových služieb a prístup k sieti“.

10.

Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

1.   Pre služby, ktoré nepatria do rozsahu univerzálnych služieb, môžu členské štáty zaviesť všeobecné povolenia v rozsahu potrebnom na zabezpečenie dodržiavania podstatných požiadaviek.

2.   Pre služby, ktoré sú v rozsahu univerzálnych služieb, môžu členské štáty zaviesť povoľovacie postupy vrátane individuálnych licencií, a to v rozsahu potrebnom na zabezpečenie dodržiavania podstaných požiadaviek a zabezpečiť poskytovanie univerzálnych služieb.

Udeľovanie povolení:

Povinnosti a požiadavky uvedené v prvej zarážke a v článku 3 sa môžu ukladať iba určeným poskytovateľom univerzálnych služieb.

S výnimkou podnikov, ktoré boli určené ako poskytovatelia univerzálnych služieb v súlade s článkom 4, povolenia nesmú:

3.   Postupy, povinnosti a požiadavky uvedené v odsekoch 1 a 2 sú transparentné, dosiahnuteľné, nediskriminačné, primerané, presné a jednoznačné, uverejňujú sa vopred a zakladajú sa na objektívnych kritériách. Členské štáty zabezpečia, aby sa dôvody celkového alebo čiastočného odmietnutia alebo odňatia povolenia oznámili žiadateľovi a ustanovia odvolacie konanie.“

11.

V článku 10 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Európsky parlament a Rada konajúc na návrh Komisie a na základe článku 47 ods. 2, článku 55 a článku 95 zmluvy, prijmú opatrenia potrebné na harmonizáciu postupov uvedených v článku 9, ktoré upravujú komerčné poskytovanie poštových služieb verejnosti.“

12.

Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

Európsky parlament a Rada konajúc na návrh Komisie a na základe článku 47 ods. 2, článku 55 a článku 95 zmluvy prijmú také harmonizačné opatrenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie toho, aby užívatelia a poskytovateľ(-lia) poštových služieb mali prístup k poštovej sieti za podmienok, ktoré sú transparentné a nediskriminačné.“

13.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 11a

Vždy, keď je potrebné ochrániť záujem užívateľov a/alebo podporiť efektívnu hospodársku súťaž, a s ohľadom na vnútroštátne podmienky a vnútroštátne právne predpisy, členské štáty zabezpečia, aby boli k dispozícii transparentné nediskriminačné podmienky prístupu k súčastiam poštovej infraštruktúry alebo službám poskytovaným v rámci univerzálnych služieb, akými sú systém poštových smerovacích čísel, databáza adries, poštové priečinky, poštové schránky, informácie o zmene adresy, služba doposielanie a služba vrátenie zásielky odosielateľovi. Týmto ustanovením nie je dotknuté právo členských štátov prijať opatrenia na zabezpečenie prístupu k poštovej sieti za transparentných, primeraných a nediskriminačných podmienok.“

14.

Článok 12 sa nahrádza takto:

„Článok 12

Členské štáty prijmú opatrenia, ktorými zabezpečia, aby sadzby za každú službu, ktorá je súčasťou univerzálnych služieb, boli v súlade s týmito zásadami:

15.

Článok 14 sa mení a dopĺňa takto:

16.

Článok 16 sa mení a dopĺňa takto:

17.

V článku 18 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1.   Normy kvality pre cezhraničné služby v rámci Spoločenstva sú v súlade s článkom 16 ustanovené v prílohe II.

2.   Ak si to vyžadujú výnimočné situácie týkajúce sa infraštruktúry alebo geografických podmienok, národné riadiace orgány môžu stanoviť výnimky z noriem kvality ustanovených v prílohe II. V prípade, že národné riadiace orgány stanovia výnimky týmto spôsobom, bezodkladne o tom informujú Komisiu. Komisia predloží výboru uvedenému v článku 21 na vedomie výročnú správu o oznámeniach, ktoré dostala počas predchádzajúcich 12 mesiacov.“

18.

Článok 19 sa nahrádza takto:

„Článok 19

1.   Členské štáty zabezpečia, aby všetci poskytovatelia poštových služieb vytvorili transparentné, jednoduché a nenákladné postupy na vybavovanie sťažností užívateľov poštových služieb, najmä v prípadoch týkajúcich sa straty, krádeže, poškodenia alebo nesúladu s normami kvality služieb (vrátane postupov na stanovenie zodpovednosti v prípadoch, v ktorých sú zapojení viacerí prevádzkovatelia) a to bez toho, aby boli dotknuté príslušné medzinárodné a vnútroštátne ustanovenia o systémoch náhrad.

Členské štáty prijmú opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby postupy uvedené v prvom pododseku umožnili spravodlivé a včasné vyriešenie sporov a aby bol v oprávnených prípadoch zabezpečený systém odškodnenia a/alebo náhrady.

Členské štáty povzbudzujú aj vytvorenie nezávislých mimosúdnych systémov na riešenie sporov medzi poskytovateľmi poštových služieb a užívateľmi.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté iné možnosti odvolania alebo opravné prostriedky podľa vnútroštátnych právnych predpisov a právnych predpisov Spoločenstva, členské štáty zabezpečia, aby užívatelia, ktorí konajú samostatne alebo v prípadoch povolených vnútroštátnymi právnymi predpismi spoločne s organizáciami, ktoré zastupujú záujmy užívateľov a/alebo spotrebiteľov, mohli príslušným národným orgánom predložiť prípady, keď sťažnosti užívateľov proti podnikom poskytujúcim poštové služby v rozsahu univerzálnych služieb neboli uspokojivo vyriešené.

Členské štáty v súlade s článkom 16 zabezpečia, aby poskytovatelia univerzálnych služieb a prípadne podniky, ktoré poskytujú služby v rozsahu univerzálnych služieb, spolu s výročnou správou o monitorovaní vykonávania služieb uverejňovali aj informácie o počte sťažností a spôsobe, akým sa riešili.“

19.

Článok 21 sa nahrádza takto:

„Článok 21

1.   Komisii pomáha výbor.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.“

20.

Článok 22 sa nahrádza takto:

„Článok 22

1.   Každý členský štát určí pre sektor poštových služieb jeden alebo viaceré národné riadiace orgány, ktoré sú právne oddelené a prevádzkovo nezávislé od prevádzkovateľov poštových služieb. Členské štáty, ktoré zostanú vlastníkmi poskytovateľov poštových služieb, alebo si ponechajú nad nimi kontrolu, zabezpečia účinné štrukturálne oddelenie regulačných funkcií od činností súvisiacich s vlastníctvom alebo kontrolou.

Členské štáty oznámia Komisii, ktoré národné riadiace orgány určili na vykonávanie úloh vyplývajúcich z tejto smernice. Úlohy, ktoré národné riadiace orgány majú vykonávať, uverejnia v ľahko dostupnej podobe, najmä ak sú tieto úlohy pridelené viacerým orgánom. Členské štáty prípadne zabezpečia, aby tieto orgány konzultovali a spolupracovali medzi sebou ako aj s vnútroštátnymi orgánmi poverenými vykonávaním práva hospodárskej súťaže a práva ochrany spotrebiteľa v záležitostiach spoločného záujmu.

2.   Osobitnou úlohou národných riadiacich orgánov je zabezpečovať plnenie povinností vyplývajúcich z tejto smernice, a to najmä vytvorením postupov na monitorovanie a regulovanie poskytovania univerzálnych služieb. Môžu byť tiež poverené zabezpečovaním dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže v poštovom sektore.

Národné riadiace orgány úzko spolupracujú a poskytujú si vzájomnú pomoc s cieľom uľahčiť uplatňovanie tejto smernice v rámci príslušných existujúcich orgánov.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby na vnútroštátnej úrovni existovali účinné mechanizmy, na základe ktorých každý užívateľ alebo poskytovateľ poštových služieb, ktorého sa týka rozhodnutie národného riadiaceho orgánu, mal právo odvolať sa proti rozhodnutiu na odvolací orgán, ktorý je nezávislý od zúčastnených strán. Kým sa čaká na výsledok takéhoto odvolania, rozhodnutie národného riadiaceho orgánu zostáva v platnosti, pokiaľ odvolací orgán nerozhodne inak.“

21.

Vkladá sa táto kapitola:

„KAPITOLA 9a

Poskytovanie informácií

Článok 22a

1.   Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia poštových služieb poskytovali najmä národným riadiacim orgánom všetky informácie vrátane finančných informácií a informácií o poskytovaní univerzálnych služieb, a to na tieto účely:

2.   Poskytovatelia poštových služieb poskytujú tieto informácie rýchlo na požiadanie, v lehotách a s podrobnosťami, ktoré požaduje národný riadiaci orgán, pričom v prípade potreby zachovávajú dôvernosť. Informácie, ktoré národný riadiaci orgán požaduje, musia byť primerané výkonu jeho úloh. Národný riadiaci orgán uvedie dôvody, ktoré oprávňujú jeho žiadosť o informácie.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby národné riadiace orgány poskytovali Komisii na jej žiadosť vhodné a relevantné informácie, ktoré potrebuje na plnenie svojich úloh vyplývajúcich z tejto smernice.

4.   Ak národný riadiaci orgán považuje informáciu za dôvernú v súlade s pravidlami obchodného tajomstva Spoločenstva a vnútroštátnymi pravidlami obchodného tajomstva, Komisia a príslušné národné riadiace orgány toto tajomstvo zachovajú.“

22.

Článok 23 sa nahrádza takto:

„Článok 23

Komisia predkladá každé štyri roky a prvýkrát najneskôr do 31. decembra 2013 Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice vrátane príslušných informácií o vývoji v sektore, najmä pokiaľ ide o hospodárske a sociálne aspekty, zamestnanosť a technologické aspekty, ako aj o kvalitu služieb. K správe sa v prípade potreby pripoja návrhy určené Európskemu parlamentu a Rade.“

23.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 23a

Komisia pomáha členským štátom pri implementácii tejto smernice, vrátane výpočtu všetkých čistých nákladov na univerzálne služby.“

24.

Články 24, 25, 26 a 27 sa vypúšťajú.

25.

Nasledujúci text sa vkladá ako príloha I:

26.

Príloha sa stáva prílohou II.

—

Česká republika,

—

Grécko,

—

Cyprus,

—

Lotyšsko,

—

Litva,

—

Luxembursko,

—

Maďarsko,

—

Malta,

—

Poľsko,

—

Rumunsko,

—

Slovensko.

27.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 52/21

(1)

Vtáčia chrípka je infekčné vírusové ochorenie hydiny a iných vtákov spôsobujúce úmrtnosť a poruchy, ktoré môžu rýchlo nadobudnúť epizootické rozmery, a tak predstavovať vážne ohrozenie zdravia zvierat a verejnosti a výrazne znížiť ziskovosť v oblasti chovu hydiny. Existuje riziko, že pôvodca ochorenia by mohol byť prenesený do Spoločenstva prostredníctvom medzinárodného obchodu so živou hydinou, s určitými inými vtákmi a s výrobkami z nich vyrobenými.

(2)

Izrael oznámil Komisii ohnisko vysokopatogénnej vtáčej chrípky v prípade hydiny, ktorá bola spôsobená vírusom chrípky typu A podtypu H5N1. Izrael prijal potrebné opatrenia a informoval o nich Komisiu.

(3)

V rozhodnutí Komisie 2006/696/ES z 28. augusta 2006, ktorým sa ustanovuje zoznam tretích krajín, z ktorých sa môže dovážať do Spoločenstva a prepravovať cez Spoločenstvo hydina, násadové vajcia, jednodňové kurčatá, mäso z hydiny, vtákov nadradu bežce a z voľne žijúcej pernatej zveri, vajcia a výrobky z vajec a vajcia bez obsahu špecifikovaných patogénov, a uplatniteľné podmienky týkajúce sa veterinárneho osvedčenia a ktorým sa menia a dopĺňajú rozhodnutia 93/342/EHS, 2000/585/ES a 2003/812/ES (3), sa stanovujú podmienky veterinárneho osvedčovania na účely dovozu týchto produktov do Spoločenstva a ich tranzitu cez Spoločenstvo. Vzhľadom na informácie poskytnuté Izraelom a na uplatňovanú úroveň kontroly nákazy je vhodné stanoviť opatrenia, ktoré sa môžu v závislosti od epidemiologickej situácie uplatňovať na časti tejto tretej krajiny, a dočasne udeliť výnimku z požiadaviek stanovených v rozhodnutí 2006/696/ES.

(4)

Vzhľadom na hrozbu, ktorú pre zdravie zvierat predstavuje zavlečenie vtáčej chrípky do Spoločenstva, je náležité pozastaviť dovoz živej hydiny, vtákov nadradu bežce, chovnej a voľne žijúcej pernatej zveri a násadových vajec týchto druhov z postihnutej časti Izraela.

(5)

Vzhľadom na riziko pre zdravie zvierat je tiež náležité pozastaviť dovoz čerstvého mäsa z hydiny, vtákov nadradu bežce, chovnej a voľne žijúcej pernatej zveri a dovoz mletého mäsa, mechanicky separovaného mäsa, mäsových prípravkov a mäsových výrobkov z mäsa týchto druhov alebo s ich obsahom, ako aj určité iné výrobky z vtákov z Izraela do Spoločenstva.

(6)

Vzhľadom na inkubačné obdobie vtáčej chrípky by aj naďalej mali byť povolené určité výrobky z hydiny, vtákov nadradu bežce, chovnej a voľne žijúcej pernatej zveri, ktoré boli zabité alebo ulovené pred 12. decembrom 2007.

(7)

V rozhodnutí Komisie 2007/777/ES z 29. novembra 2007, ktorým sa ustanovujú veterinárne a zdravotné podmienky a vzorové osvedčenia na dovoz určitých mäsových výrobkov a opracovaných žalúdkov, mechúrov a čriev z tretích krajín určených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2005/432/ES (4), sa v časti 4 jeho prílohy II stanovujú špecifické spôsoby ošetrenia, pokiaľ ide o uvedený dovoz. Dovoz mäsových výrobkov z hydiny, vtákov nadradu bežce, ako aj z chovnej a voľne žijúcej pernatej zveri s pôvodom v Izraeli, ktoré boli v celom rozsahu ošetrené pri teplote najmenej 70 °C, čo inaktivuje patogén vtáčej chrípky, by preto mal byť naďalej povolený.

(8)

Je preto vhodné obmedziť obdobie, počas ktorého sa majú uplatňovať opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí. Vzhľadom na čas potrebný na to, kým sa definitívne usúdi, že ohnisko je potlačené, by sa mali tieto opatrenia prestať uplatňovať na hydinu dovezenú po 2. apríli 2008 a na výrobky vyrobené po tomto dátume.

(9)

K oprávneniu podpisovať veterinárne osvedčenia na dovoz živej hydiny a výrobkov z hydiny do Spoločenstva sa však požaduje, aby bol Izrael v súlade s rozhodnutiami Komisie 93/342/EHS (5) a 94/438/ES (6) počas obdobia najmenej šiestich mesiacov bez výskytu vysokopatogénnej vtáčej chrípky, ak sa vykonáva politika nutného zabitia, a pod podmienkou, že sa nevykonalo žiadne núdzové očkovanie.

(10)

Keď Izrael opäť získa svoj predchádzajúci status, bude znovu oprávnený vydávať osvedčenia o tom, že je krajinou bez výskytu vysokopatogénnej vtáčej chrípky v súlade s rozhodnutiami 93/342/EHS a 94/438/ES. Avšak s ohľadom na skutočnosť, že opatrenia uplatňované Izraelom sa môžu považovať za rovnocenné s opatreniami Spoločenstva, dovoz z celého územia tejto tretej krajiny by sa mal za dodržania určitých požiadaviek osvedčovania povoliť od 3. apríla 2008.

(11)

Od 3. apríla 2008 do dátumu ukončenia platnosti tohto rozhodnutia by sa však v osvedčení malo uvádzať, že komodity sa dovážajú v súlade s týmto rozhodnutím.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

a)

živej hydiny, vtákov nadradu bežce, chovnej a voľne žijúcej pernatej zveri a násadových vajec týchto druhov pochádzajúcich z územia IL-2, ako sa definuje v tabuľke v článku 1;

b)

nasledujúcich produktov vyprodukovaných pred 2. aprílom 2008 a pochádzajúcich z územia IL-2, ako sa definuje v tabuľke v článku 2:

a)

v bode II.1.1 stĺpci B veterinárneho potvrdenia vo veterinárnom osvedčení a v osvedčení o zdravotnej neškodnosti vypracovanom v súlade so vzorom uvedeným v prílohe III k rozhodnutiu 2007/777/ES:

„Mäsové výrobky ošetrené v súlade s rozhodnutím Komisie 2008/161/ES.“;

b)

v bode I.28 stĺpci B „Druh ošetrenia“ veterinárneho osvedčenia pre tranzit a/alebo skladovanie vypracovaného v súlade so vzorom uvedeným v prílohe IV k rozhodnutiu 2007/777/ES:

„Mäsové výrobky ošetrené v súlade s rozhodnutím Komisie 2008/161/ES.“

27.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 52/25

(1)

V článku 4 ods. 2 a článku 16 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (2) sa ustanovuje, že na trh Spoločenstva sa nesmú uvádzať žiadne geneticky modifikované potraviny alebo krmivá, pokiaľ sa na ne nevzťahuje povolenie udelené v súlade s týmto nariadením. V článku 4 ods. 3 a článku 16 ods. 3 toho istého nariadenia sa ustanovuje, že sa nesmú povoliť žiadne geneticky modifikované potraviny a krmivá, pokiaľ sa primerane a dostatočne nepreukáže, že nemajú nepriaznivé účinky na zdravie ľudí, zvierat alebo na životné prostredie, že nezavádzajú spotrebiteľa alebo užívateľa a že sa nelíšia od potravín alebo krmív, ktoré majú nahradiť, do takého rozsahu, že by ich bežná spotreba bola pre ľudí alebo zvieratá z hľadiska výživy nevýhodná.

(2)

V článku 53 ods. 1 nariadenia (ES) č. 178/2002 sa ustanovuje možnosť prijať vhodné núdzové opatrenia Spoločenstva týkajúce sa potravín a krmív dovážaných z tretej krajiny s cieľom chrániť zdravie ľudí, zvierat alebo životné prostredie, ak sa riziko nedá uspokojivo zvládnuť prostredníctvom opatrení prijatých príslušným členským štátom.

(3)

S cieľom predpokladať riziko pri výrobkoch nepovolených podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003 sa v rozhodnutí Komisie 2006/601/ES z 5. septembra 2006 o núdzových opatreniach, pokiaľ ide o nepovolený geneticky modifikovaný organizmus „LL RICE 601“ vo výrobkoch z ryže (3) od členských štátov vyžadovalo, aby nepovolili uvedenie určitých výrobkov z ryže s pôvodom v Spojených štátoch na trh, ak k zásielke nebude priložená pôvodná analytická správa vydaná akreditovaným laboratóriom, ktorá dosvedčuje, že výrobok neobsahuje geneticky modifikovanú ryžu „LL RICE 601“, a aby vykonávali systematický úradný odber vzoriek a analýzu každej zásielky určitých výrobkov s pôvodom v Spojených štátoch amerických pred ich uvedením na trh.

(4)

Dňa 5. októbra 2007 uverejnilo Ministerstvo poľnohospodárstva Spojených štátov amerických (USDA) výsledky svojho prešetrovania týkajúceho sa najmä prítomnosti „LL RICE 601“ v ryži s pôvodom v USA, určenej na komerčné účely. Presné mechanizmy kontaminácie síce nebolo možné preukázať, zo zistení však vyplýva, že zdroj kontaminácie organizmom „LL RICE 601“ bol obmedzený.

(5)

Zväz pestovateľov ryže v USA prijal plán, ktorého cieľom je odstránenie „LL RICE 601“ z vývozných kanálov USA. Tento plán zahŕňa testovanie osiva pred výsadbou, ako aj kontroly dokladov a analýz v dodávateľských miestach úrody ryže z roku 2007. Právnym predpisom v niektorých štátoch USA podliehajú iba niektoré aspekty tohto plánu. Je preto nevyhnutné zabezpečiť, aby sa tento plán vzťahoval na všetky zásielky ryže pochádzajúce zo Spojených štátov amerických, ktoré sú dovážané do Európskej únie.

(6)

Dňa 9. novembra 2007 predložilo Ministerstvo poľnohospodárstva Spojených štátov amerických Komisii návrh protokolu, ktorým by sa zabezpečilo, aby bol pri výrobkoch spadajúcich do pôsobnosti rozhodnutia 2006/601/ES vykonávaný úradný odber vzoriek úradom Grain Inspection, Packers and Stockyards Administration (GIPSA) a analýza prostredníctvom metódy „P35S:BAR“ uvedenej v rozhodnutí 2006/601/ES v laboratóriu, ktoré je úspešne zapojené do programu na overovanie spôsobilosti spravovaného úradom GIPSA. V súlade s uvedeným protokolom by bol k zásielkam uvedených výrobkov priložená pôvodná analytická správa a hlavičkový papier vydaný úradom GIPSA uvádzajúci, že prítomnosť „LL RICE 601“ nebola zistená.

(7)

Oficiálne zapojenie úradu GIPSA, ako je popísané v návrhu protokolu, poskytuje dostatočné záruky, pokiaľ ide o kvalitu vykonávaných kontrol. Povinný úradný odber vzoriek a analýza vykonávané členskými štátmi v mieste vstupu na územie Spoločenstva sa v dôsledku uvedeného už nepovažujú za potrebné.

(8)

Uvedené opatrenia by sa mali v priebehu šiestich mesiacov preskúmať, aby sa s ohľadom na ich vplyv a na praktické skúsenosti získané v súvislosti so súčasnými požiadavkami na testovanie posúdilo, či sú naďalej nevyhnutné.

(9)

Rozhodnutie 2006/601/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

1.

Článok 2 sa nahrádza týmto:

„Článok 2

Podmienky prvého uvedenia na trh

1.   Členské štáty povolia prvé uvedenie výrobkov uvedených v článku 1 na trh iba vtedy, ak sú k zásielke uvedených výrobkov priložené tieto dokumenty:

2.   Ak je zásielka rozdelená, musí byť ku každej časti rozdelenej zásielky priložená kópia dokumentov uvedených v odseku 1, a to až na úroveň veľkoobchodného predaja vrátane tejto úrovne. Tieto kópie musia byť overené príslušným orgánom členského štátu, na ktorého území sa zásielka rozdelila.“

2.

Článok 3 sa nahrádza týmto:

„Článok 3

Iné kontrolné opatrenia

1.   Členské štáty prijmú vhodné opatrenia vrátane náhodného odberu vzoriek a analýzy uskutočňovaných v súlade s prílohou I, pokiaľ ide o výrobky uvedené v článku 1, ktoré boli predložené na dovoz alebo ktoré sú už na trhu, s cieľom overiť, či medzi nimi nie je geneticky modifikovaná ryža ‚LL RICE 601‘. Informujú Komisiu o pozitívnych (nepriaznivých) výsledkoch prostredníctvom systému rýchleho varovania pre potraviny a krmivá.

2.   Členské štáty predložia najneskôr do 26. júla 2008 Komisii správu o všetkých analytických výsledkoch úradných kontrol zásielok výrobkov uvedených v článku 1.“

3.

V článku 5 sa odsek 1 nahrádza týmto:

„1.   Všetky náklady súvisiace s vydávaním sprievodných dokumentov v súlade s článkom 2 ods. 2 nesie prevádzkovateľ potravinárskeho podniku zodpovedný za zásielku alebo jeho zástupca.“

4.

Článok 6 sa nahrádza týmto:

„Článok 6

Preskúmanie opatrení

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sa prehodnotia najneskôr do 26. augusta 2008.“

5.

V záhlaví prílohy sa slovo „Príloha“ nahrádza slovom „Príloha I“.

6.

Text v prílohe k tomuto rozhodnutiu sa pripája ako príloha II.