ISSN 1725-5147

Úradný vestník

Európskej únie

L 29

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 51
2. februára 2008


Obsah

 

I   Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

Strana

 

 

NARIADENIA

 

 

Nariadenie Komisie (ES) č. 96/2008 z 1. februára 2008, ktorým sa určujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien určitých druhov ovocia a zeleniny

1

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 97/2008 z 1. februára 2008, ktorým sa stanovuje doplnkové množstvo surového trstinového cukru s pôvodom zo štátov AKT a Indie na dodávky do rafinérií v hospodárskom roku 2007/2008

3

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 98/2008 z 1. februára 2008, ktorým sa mení a dopĺňa viacero nariadení, pokiaľ ide o kódy kombinovanej nomenklatúry určitých výrobkov z hovädzieho a teľacieho mäsa

5

 

 

II   Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

 

 

ROZHODNUTIA

 

 

Komisia

 

 

2008/90/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 10. júla 2007 o štátnej pomoci C 20/06 (ex NN 30/06) poskytovanej Slovinskom pre Novoles Lesna Industrija Straža d.d. [oznámené pod číslom K(2007) 3223]  ( 1 )

7

 

 

2008/91/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 10. júla 2007 o štátnej pomoci C 19/06 (ex NN 29/06) poskytnutej Slovinskom podniku Javor Pivka Lesna Industrija d.d. [oznámené pod číslom K(2007) 3227]  ( 1 )

16

 

 

2008/92/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 10. júla 2007 o schéme štátnej pomoci Talianska v prospech sektora lodnej dopravy na Sardínii C 23/96 (NN 181/95) a C 71/97 (N 144/97) [oznámené pod číslom K(2007) 3257]  ( 1 )

24

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

NARIADENIA

2.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 29/1


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 96/2008

z 1. februára 2008,

ktorým sa určujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien určitých druhov ovocia a zeleniny

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1580/2007 z 21. decembra 2007 ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá pre nariadenia Rady (ES) č. 2200/96, (ES) č. 2201/96 a (ES) č. 1182/2007 v sektore ovacia a zéleniny (1), najmä na jeho článok 138 ods. 1,

keďže:

(1)

Nariadenie (ES) č. 1580/2007 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 138 nariadenia (ES) č. 1580/2007 sú stanovené podľa údajov uvedených v tabuľke prílohy.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 2. februára 2008.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 1. februára 2008

Za Komisiu

Jean-Luc DEMARTY

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 350, 31.12.2007, s. 1.


PRÍLOHA

k nariadeniu Komisie z 1. februára 2008, ktorým sa určujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien určitých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)

Kód KN

Kód tretích krajín (1)

Paušálna dovozná hodnota

0702 00 00

IL

138,6

JO

84,0

MA

39,8

SN

192,7

TN

120,5

TR

99,5

ZZ

112,5

0707 00 05

EG

190,8

JO

202,1

MA

54,5

TR

136,3

ZZ

145,9

0709 90 70

MA

63,9

TR

152,1

ZA

79,4

ZZ

98,5

0709 90 80

EG

191,8

ZZ

191,8

0805 10 20

EG

47,9

IL

59,5

MA

69,9

TN

52,7

TR

64,1

ZA

22,3

ZZ

52,7

0805 20 10

IL

107,2

MA

102,9

TR

101,8

ZZ

104,0

0805 20 30, 0805 20 50, 0805 20 70, 0805 20 90

CN

83,7

EG

57,6

IL

73,0

JM

103,1

MA

110,9

PK

46,3

TR

69,1

US

60,1

ZZ

75,5

0805 50 10

EG

74,2

IL

120,5

MA

83,8

TR

122,7

ZZ

100,3

0808 10 80

CA

103,4

CL

60,8

CN

77,0

MK

39,9

US

116,4

ZZ

79,5

0808 20 50

CL

59,3

CN

83,9

TR

159,1

US

94,8

ZA

93,9

ZZ

98,2


(1)  Nomenklatúra krajín podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1833/2006 (Ú. v. EÚ L 354, 14.12.2006, s. 19). Kód „ZZ“ označuje „iné miesto pôvodu“.


2.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 29/3


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 97/2008

z 1. februára 2008,

ktorým sa stanovuje doplnkové množstvo surového trstinového cukru s pôvodom zo štátov AKT a Indie na dodávky do rafinérií v hospodárskom roku 2007/2008

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 318/2006 z 20. februára 2006 o spoločnej organizácii trhov v sektore cukru (1), a najmä na jeho článok 29 ods. 4 druhý pododsek, keďže:

keďže:

(1)

V článku 29 ods. 4 nariadenia (ES) č. 318/2006 sa ustanovuje, že počas hospodárskych rokov 2006/2007, 2007/2008 a 2008/2009 sa s cieľom zabezpečiť adekvátne dodávky pre rafinérie Spoločenstva pozastavuje uplatňovanie dovozného cla na doplnkové množstvo dovezeného surového trstinového cukru s pôvodom zo štátov uvedených v prílohe VI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Toto doplnkové množstvo sa vypočíta v súlade s článkom 19 nariadenia Komisie (ES) č. 950/2006 z 28. júna 2006, ktorým sa na hospodárske roky 2006/2007, 2007/2008 a 2008/2009 ustanovujú vykonávacie opatrenia na dovoz a rafináciu produktov zo sektora cukru v rámci určitých colných kvót a preferenčných dohôd (2), na základe odhadu podrobnej bilancie dodávok surového cukru pre Spoločenstvo. Bilancia na hospodársky rok 2007/2008 poukázala na potrebu dovozu doplnkového množstva surového cukru, aby sa tak uspokojili potreby dodávok do rafinérií Spoločenstva.

(3)

V nariadení Komisie (ES) č. 1545/2007 z 20. decembra 2007, ktorým sa stanovuje doplnkové množstvo trstinového cukru s pôvodom zo štátov AKT a Indie na dodávky do rafinérií v lehote od 1. októbra 2007 do 30. septembra 2008 (3), sa stanovuje prvé doplnkové množstvo 80 000 ton s cieľom uspokojiť najnaliehavejšie potreby dodávok pre prvé mesiace hospodárskeho roka 2007/2008. V rámci dohôd o hospodárskom partnerstve bude dodatočný prístup na trh s cukrom len v hospodárskom roku 2008/2009. Zodpovedajúca dodávka surového cukru pre rafinérie za hospodársky rok 2007/2008 teda závisí od dostupnosti doplnkových množstiev. Na zabezpečenie tejto dodávky je vhodné vyčleniť doplnkové množstvo 120 000 ton cukru za hospodársky rok 2007/2008.

(4)

Táto adekvátna dodávka do rafinérií sa môže zaručiť, iba ak sa budú dodržiavať tradičné vývozné dohody medzi oprávnenými krajinami. Je preto potrebné rozčlenenie medzi oprávnenými krajinami alebo skupinami oprávnených krajín. Pre Indiu sa vyčleňuje 4 000 ton. Takto sa doplnkové množstvo pre Indiu za hospodársky rok 2007/2008 zosúladí s jej podielom na celkovom doplnkovom množstve v hospodárskom roku 2006/2007. Zostávajúce množstvo by sa malo vyčleniť pre štáty AKT, ktoré sa kolektívne rozhodli zaviesť medzi sebou postupy prideľovania množstiev s cieľom zaistiť vhodné dodávky pre rafinérie.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre cukor,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Dodatočne k množstvám ustanoveným v nariadení (ES) č. 1545/2007 sa na hospodársky rok 2007/2008 stanovuje doplnkové množstvo 120 000 ton doplnkového trstinového cukru v ekvivalente bieleho cukru:

a)

116 000 ton cukru vyjadrených v bielom cukre s pôvodom zo štátov uvedených v prílohe VI k nariadeniu (ES) č. 318/2006 okrem Indie;

b)

4 000 ton cukru vyjadrených v bielom cukre s pôvodom z Indie.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 1. februára 2008

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 58, 28.2.2006, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1260/2007 (Ú. v. ES L 283, 27.10.2007, s. 1).

(2)  Ú. v. EÚ L 178, 1.7.2006, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 371/2007 (Ú. v. ES L 92, 3.4.2007, s. 6).

(3)  Ú. v. EÚ L 337, 21.12.2007, s. 67.


2.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 29/5


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 98/2008

z 1. februára 2008,

ktorým sa mení a dopĺňa viacero nariadení, pokiaľ ide o kódy kombinovanej nomenklatúry určitých výrobkov z hovädzieho a teľacieho mäsa

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 234/79 z 5. februára 1979 o postupe pre úpravy nomenklatúry Spoločného colného sadzobníka používaného pre poľnohospodárske výrobky (1), a najmä na jeho článok 2 ods. 1,

keďže:

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1214/2007 z 20. septembra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (2), sa ustanovili zmeny a doplnenia kombinovanej nomenklatúry určitých výrobkov z hovädzieho a teľacieho mäsa.

(2)

Nariadeniami, ktorými sa menila a dopĺňala príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 (3) v predchádzajúcich rokoch, sa takisto zaviedli zmeny kombinovanej nomenklatúry určitých výrobkov z hovädzieho a teľacieho mäsa, avšak nie všetky tieto zmeny a doplnenia sa odzrkadlili v týchto nariadeniach upravujúcich spoločnú organizáciu trhu s hovädzím a teľacím mäsom: nariadenie Rady (ES) č. 1254/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s hovädzím a teľacím mäsom (4); nariadenie Komisie (ES) č. 1731/2006 z 23. novembra 2006 o osobitných podrobných pravidlách uplatňovania vývozných náhrad v prípade niektorých konzervovaných výrobkov z hovädzieho a teľacieho mäsa (5) a nariadenie Komisie (ES) č. 545/2007 zo 16. mája 2007 o otvorení a zabezpečení správy dovoznej colnej kvóty na mrazené hovädzie mäso určené na spracovanie (od 1. júla 2007 do 30. júna 2008) (6).

(3)

Nariadenia (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1731/2006 a (ES) č. 545/2007 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(4)

Zmeny a doplnenia ustanovené v tomto nariadení by sa mali uplatňovať od 1. januára 2008, ktorý je dňom nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1214/2007.

(5)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre hovädzie a teľacie mäso,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Článok 1 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1254/1999 sa mení a dopĺňa takto:

1.

Písmeno a) tabuľky sa mení a dopĺňa takto:

a)

číselný znak KN „0210 90 41“„hrubá a tenká bránica, nasolená, v slanom náleve, sušená alebo údená“ sa nahrádza číselným znakom KN „0210 99 51“;

b)

číselný znak KN „0210 90 90“„jedlé múčky a prášky z mäsa alebo drobov“ sa nahrádza číselným znakom KN „0210 99 90“.

2.

Písmeno b) tabuľky sa mení a dopĺňa takto:

a)

číselné znaky KN „0206 10 91“ a „0206 10 99“„jedlé droby hovädzieho dobytka, s výnimkou hrubej a tenkej bránice, čerstvé alebo chladené, neurčené na výrobu farmaceutických výrobkov“ sa nahrádzajú číselným znakom KN „0206 10 98“;

b)

číselné znaky KN „0206 21 00“, „0206 22 90“ a „0206 29 99“„jedlé droby hovädzieho dobytka, s výnimkou hrubej a tenkej bránice, mrazené, neurčené na výrobu farmaceutických výrobkov“ sa nahrádzajú číselnými znakmi KN „0206 21 00“, „0206 22 00“ a „0206 29 99“;

c)

číselný znak KN „0210 90 49“„jedlé droby hovädzieho dobytka, nasolené, v slanom náleve, sušené alebo údené, s výnimkou hrubej a tenkej bránice“ sa nahrádza číselným znakom KN „0210 99 59“;

d)

číselné znaky KN „1602 50 31 až 1602 50 80“„iné pripravené alebo konzervované mäso alebo droby hovädzieho dobytka, s výnimkou nevareného mäsa alebo drobov a zmesi vareného mäsa alebo drobov s nevareným mäsom alebo drobmi“ sa nahrádzajú číselnými znakmi KN „1602 50 31“ a „1602 50 95“.

Článok 2

Článok 1 nariadenia (ES) č. 1731/2006 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Rozsah pôsobnosti

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia nariadenia (ES) č. 800/1999, podlieha platba vývoznej náhrady na konzervované výrobky patriace pod číselné znaky KN 1602 50 31 9125, KN 1602 50 31 9325, KN 1602 50 95 9125 a KN 1602 5095 9325 (ďalej len ako ‚konzervy’) dodržiavaniu podmienok ustanovených v tomto nariadení.“

Článok 3

V článku 2 ods. 1 nariadenia (ES) č. 545/2007 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Na účely tohto nariadenia sa za ‚výrobok A’ považuje spracovaný výrobok patriaci pod číselné znaky KN 1602 10, KN 1602 50 31 alebo KN 1602 50 95, ktorý neobsahuje iné mäso ako mäso hovädzieho dobytka s pomerom kolagénu/bielkovín nie vyšším ako 0,45 a obsahuje aspoň 20 hmotnostných percent chudého mäsa okrem drobov a tuku s mäsom a huspeninou, ktoré tvoria aspoň 85 % celkovej čistej hmotnosti.“

Článok 4

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2008.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 1. februára 2008

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie


(1)  Ú. v. ES L 34, 9.2.1979, s. 2. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 3290/94 (Ú. v. ES L 349, 31.12.1994, s. 105).

(2)  Ú. v. EÚ L 286, 31.10.2007, s. 1.

(3)  Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1352/2007 (Ú. v. EÚ L 303, 21.11.2007, s. 3).

(4)  Ú. v. ES L 160, 26.6.1999, s. 21. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1913/2005 (Ú. v. EÚ L 307, 25.11.2005, s. 2).

(5)  Ú. v. EÚ L 325, 24.11.2006, s. 12.

(6)  Ú. v. EÚ L 129, 17.5.2007, s. 14.


II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

ROZHODNUTIA

Komisia

2.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 29/7


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 10. júla 2007

o štátnej pomoci C 20/06 (ex NN 30/06) poskytovanej Slovinskom pre Novoles Lesna Industrija Straža d.d.

[oznámené pod číslom K(2007) 3223]

(Iba slovinské znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

(2008/90/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 88 ods. 2 prvý pododsek,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (1),

keďže:

I.   POSTUP

(1)

Komisia prijala 1. decembra 2004 podnet týkajúci sa údajnej pomoci slovinskému drevospracovateľskému podniku Novoles Lesna Industrija Straža d.d. (ďalej len „Novoles Straža“).

(2)

Podnet sa týkal finančných opatrení, ktoré sa prijali 27. mája 2004 pre spoločnosť Novoles Straža uznesením vlády Slovinskej republiky na základe článku 21 zákona o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach. Toto opatrenie nebolo oznámené Komisii na základe toho, že ho Komisia pre monitoring štátnej pomoci Slovinskej republiky schválila 23. apríla 2004, teda pred pristúpením. Vzhľadom na to, že určujúcim kritériom na zistenie, kedy sa pomoc poskytla, je právne záväzný akt, ktorým sa príslušný vnútroštátny orgán zaviaže poskytnúť štátnu pomoc, Komisia považovala príslušné opatrenia za novú pomoc, ktorú bolo treba notifikovať na základe článku 88 Zmluvy o ES a posúdiť na základe článku 87 Zmluvy o ES (2).

(3)

Komisia listom zo 16. mája 2006 informovala Slovinsko o rozhodnutí začať konanie týkajúce sa uvedenej pomoci v súlade s článkom 88 ods. 2 Zmluvy o ES.

(4)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (3). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k pomoci/opatreniu.

(5)

Komisii neboli doručené od zainteresovaných strán žiadne pripomienky.

(6)

Slovinsko predložilo pripomienky listom zo 17. júla 2006. Listami z 11. októbra 2006 a 23. februára 2007 boli vyžiadané dodatočné informácie, ktoré boli predložené 30. novembra 2006 a 23. apríla 2007. Okrem toho sa 28. júna 2006 stretli zástupcovia útvarov Komisie a slovinských orgánov.

II.   PODROBNÝ OPIS POMOCI

1.   Príjemca

(7)

Novoles Straža je výrobcom drevených polovýrobkov a nábytku. Spoločnosť sa nachádza v kraji Straža v Slovinsku v oblasti, ktorá je podporovanou oblasťou v zmysle článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES. V roku 2003 mala asi 800 zamestnancov a je jednou zo spoločností, ktoré v slovinskom drevárskom a nábytkárskom sektore zamestnávajú najviac pracovníkov.

(8)

Spoločnosť má podiely v dvoch spoločnostiach, Novoles-Primara, d.d.o. (100 %) a Pohištvo Brežice, d.d. (93,7 %). Slovinsko uviedlo, že aj tieto dve spoločnosti sú v nepriaznivej finančnej situácii. Hoci prvá spoločnosť vytvorila v roku 2003 veľmi malý zisk, druhá spoločnosť vykazovala stratu.

(9)

Spoločnosť je vo vlastníctve viacerých fyzických a právnických osôb. Tie sú však tak široko rozptýlené, že žiadna z nich nemá taký dohľad nad spoločnosťou, aby sa spoločnosť mohla považovať za súčasť väčšej skupiny. V skutočnosti sú najväčšími akcionármi súčasní zamestnanci a bývalí zamestnanci, ktorých neviaže žiadna akcionárska dohoda a ktorí vlastnia 22,3 %. Okrem toho majú viaceré investičné fondy, tzv. „PID-y“, spolu vo vlastníctve 33,4 %. Komisia však chápe, že tieto investičné fondy PID sú iba administratívnymi orgánmi, ktoré spravujú podiely súkromných akcionárov. Toto vlastníctvo akcií je dôsledkom privatizácie „spoločenského kapitálu“ v Slovinsku, teda konceptu, že podniky boli vlastníctvom všetkých. Zmena vlastníctva spoločenského kapitálu sa odvíjala vydaním vlastníckych certifikátov občanom, ktorí ich mohli zameniť za akcie. PID-y boli vytvorené preto, aby umožnili občanom spoluprácu pri tejto zmene vlastníctva výmenou certifikátov za akcie. Slovinské orgány potvrdili, že PID-y nemajú k dispozícii prostriedky, ktoré by umožnili spoločnosti preklenúť ťažkosti.

2.   Finančná situácia príjemcu

(10)

Nepriaznivá finančná situácia spoločnosti je dôsledkom toho, že spoločnosť stratila veľkú časť svojho registrovaného základného imania, ktoré bolo 1,262 miliardy SIT (asi 5,3 milióna EUR (4)), a v apríli 2004 už iba 0,75 miliardy SIT. Hlavné finančné a obchodné ukazovatele, ktoré vychádzajú zo súvahy, výkazu ziskov a strát a výkazu peňažných tokov, sú uvedené v tabuľke:

Tabuľka 1

Finančné ukazovatele spoločnosti Novoles Straža

Ukazovateľ

1999

2000

2001

2002

2003

Čisté tržby

6 341 790

6 507 932

6 602 106

8 093 436

6 014 466

Zásoby

880 544

936 471

1 113 218

955 305

1 279 940

Pohľadávky

930 585

1 053 433

1 218 067

1 676 595

1 133 643

Zisk (strata)

78 809

109 884

128 843

110 215

(511 149)

Zadlženosť

42,1

44,7

47,2

50,2

57,6

(11)

Slovinské orgány vysvetlili, že straty spoločnosti vyplývajú predovšetkým z nezrealizovania plánu predaja, pričom na druhej strane sa zvyšujú jej finančné náklady. To dokazuje skutočnosť, že zadĺženosť spoločnosti sa stále zvyšovala aj nárastom priemerných zásob.

(12)

Slovinské orgány na začatie konania reagovali vysvetlením, že aj tržby sa od roku 2000 do 2001 a od roku 2002 do 2003 skutočne znižovali, zatiaľ čo zvýšenie v roku 2002 bolo následkom mimoriadnych udalostí, teda niektorých stavebných prác v Chorvátsku (zariaďovanie veľkých hotelových komplexov), zavedenia nového nábytkárskeho programu a zaznamenania príjmov dvoch dcérskych spoločností, ktoré sa zlúčili s Novolesom 1. januára 2003.

(13)

Okrem toho slovinské orgány predložili Komisii dokument, že spoločnosť nemohla získať nový kapitál v dostatočnom množstve na kapitálových trhoch. Najmä banky odmietli žiadosť spoločnosti Novoles Straža o nové prostriedky pre jej nedôveryhodnosť a pre nedostatočné záruky, ktoré by mohli nahradiť túto zlú bonitu. Dokonca ani štátna záruka vo výške 65 % požadovanej sumy nebola dostatočná.

3.   Program reštrukturalizácie

(14)

V snahe riešiť svoje ťažkosti spoločnosť Novoles Straža predložila v apríli 2004 ministerstvu hospodárstva plán reštrukturalizácie z marca 2004 na obdobie rokov 2004 až 2008.

(15)

Ako dôvod súčasného stavu sa uvádza pokles hospodárskeho rastu na hlavných vývozných trhoch (najmä v Nemecku a USA), kde spoločnosť predala 60 % svojej výroby. Okrem toho sa znížil dopyt po polovýrobkoch. Pokles príjmov v roku 2003 kulminoval, takže spoločnosť nebola schopná vyrovnať dlhy z vlastných zdrojov, čím sa dlhy a finančné náklady ešte zvýšili. Okrem toho organizačná štruktúra podniku neumožnila výrobu, ktorá by bola v súlade s dopytom.

(16)

Ťažkosti sa mali vyriešiť prostredníctvom finančnej reštrukturalizácie, ktorá sa už medzitým uskutočnila s cieľom zmeniť hypotekárne krátkodobé úvery vo výške 1 669 940 776 SIT na dlhodobé záväzky prostredníctvom štátnej záruky vo výške 1,1 miliardy SIT pre niektoré pôžičky, ktoré boli 65 % hypotekárne istené, zvyšné refinancovanie vo výške 569 940 776 SIT bolo bez štátnej pomoci, pričom hypotekárny podiel predstavoval viac ako 100 % nominálnej hodnoty.

(17)

Spoločnosť Novoles Straža okrem toho plánuje preorientovať svoje aktivity takto:

Zmení predajnú stratégiu tak, že sa čiastočne preorientuje z trhov EÚ a severoamerických trhov najmä na východoeurópsky a ruský trh. Slovinské orgány sprostredkovali doklady o viacerých projektoch predaja, ktoré sa okrem iného začínajú v Rusku, na Slovensku a v Srbsku. Predaj na zahraničné trhy sa v roku 2008 zvýši na 77 %, zatiaľ čo v roku 2004 predstavoval 70 %, predaj na východoeurópske trhy bude tvoriť 8 % (predtým 0 %).

Zníži podiel polovýrobkov v prospech finálnych výrobkov. Finálne výrobky budú v roku 2008 predstavovať 33 % výroby (26 % v roku 2003), výrobky s vlastnou obchodnou značkou budú v roku 2008 tvoriť 26 % výroby (20 % v roku 2003), podiel polovýrobkov sa v roku 2008 zníži zo 41 % na 31 %. Napriek tomu polovýrobky zostanú dôležitou súčasťou výroby, nebudú však pozostávať len z preglejok, čím sa zvýši pridaná hodnota. Výhoda spoločnosti v tejto oblasti spočíva vo výrobe menších množstiev pre známeho výrobcu.

(18)

Preorientovanie bude okrem toho sprevádzať technologická reštrukturalizácia s cieľom dosiahnuť nákladne efektívnejšiu výrobu a prispôsobenie technologického zariadenia výrobe na základe dopytu, ktorá okrem toho spĺňa aj ekologické štandardy. Predpokladajú sa investície vo výške 1 455 miliónov SIT (6,06 milióna EUR), ktoré budú určené najmä na opatrenia na zvýšenie výroby, zlepšenie pracovných podmienok, zlepšenie využívania materiálu, šetrenie energiou a spĺňanie ekologických štandardov. Slovinské orgány predložili Komisii zoznam investícií, ktoré tvoria opatrenia, ako je modernizácia centra ziskovosti preglejok, zavedenie počítačovo riadeného procesu sušenia, modernizácia výroby v centre ziskovosti nových výrobkov, generálna oprava energetického systému a zavedenie nového informačného systému. Slovinské orgány uviedli niekoľko oneskorení pri implementácii niektorých kľúčových investícií, ako je výroba v centre ziskovosti nových výrobkov alebo generálna oprava energetického systému, pre nedostatok prostriedkov (tieto investície by sa mali financovať najmä z vlastných prostriedkov).

(19)

Napokon, cieľom personálnej reštrukturalizácie bude zníženie počtu zamestnancov o 96 pracovníkov, pre zvyšných zamestnancov spoločnosť zabezpečí špeciálnu a všeobecnú odbornú prípravu. Náklady vo výške 537 miliónov SIT bude čiastočne kryť podporou vo výške 283 miliónov SIT (1,2 milióna EUR).

(20)

Slovinsko predstavilo päťročnú perspektívu svojho podnikania, z ktorej vyplýva, že plán reštrukturalizácie umožní spoločnosti Novoles Straža obnoviť životaschopnosť.

(21)

Slovinské orgány sprostredkovali Komisii údaje, ktorými odôvodňujú prognózy predaja. Po prvé sa v perspektíve berie do úvahy asi 10-percentný nárast predaja na západoeurópske trhy od roku 2005 do roku 2007 a približne 20-percentný nárast predaja na východoeurópske trhy (5). Po druhé sa berie do úvahy preorientovanie z výroby polovýrobkov na finálne výrobky (59 % finálnych výrobkov namiesto 46 %).

(22)

Na základe týchto predpokladov a spolu s prognózami vedúcich pracovníkov v oblasti obchodovania, ktoré spočívajú v informáciách získaných na obchodných veľtrhoch od zástupcov a bezprostredne od kupujúcich, spoločnosť Novoles Straža vytvorila plán predaja na obdobie rokov 2004 až 2008.

(23)

Na základe realistických očakávaní sa v období 2003 – 2008 predpokladá 3,6- až 5,7-percentný rast domáceho predaja a 6,5- až 8,4-percentný rast predaja v zahraničí. Výsledkom reštrukturalizácie by tak v roku 2008 mala byť 11,7-percentná prevádzková marža. Zisk z obchodovania v porovnaní s vlastným imaním sa v roku 2008 zvýši na 12,6 %.

4.   Náklady na reštrukturalizáciu a jej financovanie

(24)

Prehľad financovania nákladov na reštrukturalizáciu sa uvádza v tabuľke.

Tabuľka 2

Náklady na reštrukturalizáciu a financovanie

Potrebné prostriedky (v tis. SIT)

Vlastné prostriedky

Podpora

Záruky

Spolu

Finančná reštrukturalizácia

369 000 (6)

 

1 100 000

1 469 000

Reštrukturalizácia predaja a rozvoja

675 000

 

 

675 000

Technická reštrukturalizácia

1 456 000

 

200 000

1 656 000

Personálna reštrukturalizácia

253 988

282 771

 

536 759

Spolu:

2 384 988

282 771

1 300 000

4 337 699

(25)

Spoločnosť prijala štátnu pomoc v celkovej výške 1 583 miliónov SIT (6,6 milióna EUR), ako sa však ukazuje, až koncom roka 2004, a nie v polovici roka 2004, ako sa plánovalo.

(26)

Hlavná pomoc je poskytnutá vo forme štátnej záruky na štyri úvery v celkovej výške 1,3 miliardy SIT, čo umožňuje spoločnosti Novoles Straža zmenu splátkového kalendára existujúceho dlhu. Obdobie splácania je sedem rokov vrátane dvojročného moratória. Úroková miera je teda 4,5 % vrátane jednorazovej platby za uzatvorenie a vedenie úveru vo výške 0,1 %. Ručenie bude pokrývať 100 % sumy pôžičiek a bude dodatočne zaistené hypotékou vo výške minimálne 65 %.

(27)

Slovinsko uviedlo, že 2 385 miliónov SIT nákladov na reštrukturalizáciu sa financuje z vlastných prostriedkov spoločnosti. Komisia však považuje za vhodné pridať ďalších 569 miliónov SIT zo súkromného financovania pôžičiek (do výšky 8,5 %). Nejaké z vlastných prostriedkov by mali pochádzať z predaja majetku (1 323 miliónov SIT, teda 30,5 %) a z odpisov (29,76 %). Pokiaľ ide o odpredaj prostriedkov, slovinské orgány sprostredkovali Komisii podrobný zoznam predaného majetku. Približne 300 miliónov SIT už bolo realizovaných v roku 2005, na rok 2006 bol naplánovaný (a čiastočne uskutočnený) dodatočný predaj majetku za asi 600 miliónov SIT, na roky 2007 a 2008 za 450 miliónov SIT.

5.   Situácia na trhu a kompenzačné opatrenia

(28)

Novoles Straža vyrába tieto výrobky, ktorých podiel na trhu EÚ 25 je:

Tabuľka 3

Obchodné podiely

Výroba

Podiel na trhu v roku 2003

Podiel na trhu v roku 2005

Preglejky (7)

0,14 %

0,13 %

Stoličky a ich časti (8)

0,07 %

0,04 %

Nábytok a jeho časti (9)

0,08 %

0,05 %

Priemer

0,09 %

0,06 %

6.   Iná pomoc

(29)

Slovinské orgány opravili čísla uvedené v rozhodnutí o začatí konania a vyhlasujú, že hoci spoločnosť Novoles Straža skutočne prijala v roku 2004 výhodné pôžičky, no iba pôžičky z verejných a súkromných zdrojov na ekologické účely v hodnote 115,2 milióna SIT (0,48 milióna EUR), ktorých čistá protihodnota nenávratných prostriedkov mala predstavovať 14,9 milióna SIT (62 000 EUR). Táto pomoc bola udelená v rámci schémy Spolufinancovanie investícií do životného prostredia a bola schválená vo februári 2004.

(30)

Slovinsko taktiež uvádza, že spoločnosť prijala v roku 1999 iba 18,1 milióna SIT (75 000 EUR) v rámci úrokovej bonifikácie, 11,5 milióna SIT (48 000 EUR) v rámci pomoci na podporu zamestnanosti, 3,6 milióna SIT (15 000 EUR) v rámci pomoci na výskum a vývoj a 1,1 milióna SIT (4 600 EUR) v rámci pomoci na podporu vývozu.

(31)

Prvá pomoc uvedená v predchádzajúcom odseku, o ktorej sa pôvodne predpokladalo, že pôjde na reštrukturalizáciu, bola iba úrokovou bonifikáciou vzhľadom na to, že úrokové miery v Slovinsku boli pomerne vysoké v porovnaní so zahraničnými úrokovými mierami. V skutočnosti jednou z podmienok využitia tohto programu bolo zaradenie podnikov do úverovej triedy ratingu A, B, C alebo D a fakt, že nie sú v konkurznom konaní. Spoločnosť predložila dôkaz, že mala v tom období rating A/B.

III.   DÔVODY NA ZAČATIE KONANIA V SÚLADE S ČLÁNKOM 88 ODS. 2 ZMLUVY O ES

(32)

Komisia vo svojom liste zo 16. mája 2006 uviedla, že príslušné opatrenia predstavujú novú pomoc, ktorú mala oznámiť na základe článku 88 Zmluvy o ES a posúdiť na základe článku 87 Zmluvy o ES. S týmto cieľom Komisia opätovne zdôraznila, že relevantným kritériom je záväzný právny akt, ktorým sa príslušný vnútroštátny orgán zaviaže, že poskytne štátnu pomoc, čo sa uskutočnilo v máji 2004.

(33)

Komisia okrem toho vyjadrila pochybnosť o zlučiteľnosti opatrenia so spoločným trhom a najmä s usmerneniami Spoločenstva o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach z roka 1999 (10) na základe týchto dôvodov:

Nebolo jasné, či spoločnosť vykazovala zvyčajné charakteristiky firmy v ťažkostiach, vzhľadom na to, že sa jej predaj zvyšoval aj v roku 2003, zásoby sa však v roku 2002 znížili. Okrem toho nebolo jasné, či bola spoločnosť súčasťou väčšej skupiny.

Nebolo jasné, ako by spoločnosť opätovne získala svoju dlhoročnú životaschopnosť, najmä keď neboli k dispozícii údaje, ktoré by boli základom finančnej perspektívy.

Nebolo jasné, či spoločnosť významne prispievala vlastnými zdrojmi do reštrukturalizácie, keďže nebolo jasné, odkiaľ by mala získať uvedené vlastné zdroje.

Nebola predložená žiadna analýza trhu, ktorá by oprávňovala neexistenciu kompenzačných opatrení.

Uplatňovanie zásady jednorazovej pomoci bolo spochybnené, keďže spoločnosť prijala pomoc na reštrukturalizáciu už v roku 1999.

IV.   PRIPOMIENKY SLOVINSKA

(34)

Slovinsko trvá na tom, že štátna pomoc pre spoločnosť Novoles Straža bola pridelená pred pristúpením Slovinska k Európskej únii, keďže výška pomoci, ku ktorej sa štát zaviazal, bola známa pred pristúpením.

(35)

Po druhé Slovinsko namietalo proti pochybnostiam Európskej komisie, či spoločnosť Novoles Straža patrí do väčšej obchodnej skupiny, vysvetľujúc uvedené osobitosti vlastníckej štruktúry v Slovinsku a uvádzajúc pravdivé údaje o percentách podielov akcionárov.

(36)

Po tretie Slovinsko predložilo dôkazy, že spoločnosť Novoles Straža je „firma v ťažkostiach“, a podrobnejšie vysvetlilo všeobecný trend finančných ťažkostí, s ktorými bola spoločnosť konfrontovaná od roku 1999 (poukazujú na ne zvyšujúce sa zásoby a dlhy, ako aj pokles predaja, hoci vďaka niektorým mimoriadnym udalostiam prišlo v roku 2002 k nárastu) a ktoré vyvrcholili v roku 2004, keď spoločnosť nemohla získať zahraničné financovanie.

(37)

Po štvrté slovinské orgány sprostredkovali údaje, ktoré poukazujú na to, že stratégia spoločnosti Novoles Straža sa zakladá na prieskumoch trhu a prognózach, ktoré potvrdzujú pomerne vysoký predaj nábytku.

(38)

Po piate, pokiaľ ide o kompenzačné opatrenia, Slovinsko predložilo štúdiu trhu, z ktorej vyplýva, že podiel spoločnosti Novoles Straža na trhu príslušných výrobkov v EÚ 25 je veľmi malý. Slovinské orgány taktiež upozorňujú, že spoločnosť Novoles Straža sa nachádza v podporovanej oblasti v zmysle článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES.

(39)

Napokon, pokiaľ ide o štátnu pomoc prijatú v minulosti, Slovinsko napravilo niektoré administratívne chyby v súvislosti s prijatými sumami a okrem toho ubezpečilo, že pomoc, ktorá bola pôvodne uvedená ako pomoc na reštrukturalizáciu, nebola udelená na záchranu a reštrukturalizáciu, ako sa stanovuje v usmerneniach.

V.   POSÚDENIE POMOCI

1.   Existencia štátnej pomoci

(40)

V súlade s článkom 87 Zmluvy o ES každá pomoc, ktorú udelí členský štát, alebo akýkoľvek druh pomoci zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže poskytnutím výhody jednotlivým podnikom alebo výrobe určitého tovaru, predstavuje nezlučiteľnú štátnu pomoc, ak nepriaznivo ovplyvní obchod medzi členskými krajinami, ak ju nie je možné odôvodniť na základe článku 87 ods. 2 alebo ods. 3 Zmluvy o ES.

(41)

Komisia uviedla, že pomoc sa udeľuje zo štátnych prostriedkov jednotlivému podniku. To sa vzťahuje na priamu pomoc, ale aj na záruku, najmä ak je firma v ťažkostiach a je poskytnutá zábezpeka na 100 % pôžičky (11). V skutočnosti ručenie umožnilo spoločnosti získať vyššiu pôžičku, než by ju mala bez tohto ručenia.

(42)

Keďže medzi Slovinskom a inými členskými štátmi je obchod s drevárskymi výrobkami, mohlo by opatrenie zlepšiť situáciu príjemcu v porovnaní s jeho konkurentmi v Slovinsku a v EÚ, čo znamená, že pomoc narúša hospodársku súťaž a vplýva na obchod medzi členskými krajinami. Komisia sa preto nazdáva, že súčasné opatrenia v prospech spoločnosti Novoles Straža predstavujú štátnu pomoc v súlade s článkom 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

2.   Existencia novej štátnej pomoci

(43)

Slovinské orgány pôvodne pochybovali, či je Komisia kompetentná posudzovať pomoc na základe článkov 87 a 88 Zmluvy o ES vzhľadom na to, že pomoc bola udelená pred pristúpením. Komisia v rozhodnutí o začatí konania vysvetlila, že vhodným kritériom na zistenie, či pomoc bola udelená pred pristúpením alebo po ňom, je záväzný akt, ktorým sa príslušné vnútroštátne orgány zaviažu, že schvália pomoc (12). Ak také rozhodnutie pred pristúpením nie je, znamená to novú pomoc, aj keď štát sa zaviazal vyplatiť prostriedky pomoci už predtým.

(44)

Komisia trvá na svojom pôvodnom závere, že záväzný akt, ktorým sa príslušné vnútroštátne orgány zaviazali poskytnúť pomoc, nenadobudol platnosť pred pristúpením k EÚ. V príslušných slovinských predpisoch sa stanovuje, že pomoc sa udelí rozhodnutím vlády na návrh príslušného ministerstva. Hoci predbežné rozhodnutia medzirezortných odborných výborov a príslušného ministerstva sú na udelenie pomoci síce potrebné, nepostačujú však na schválenie pomoci. Konečné rozhodnutie prijíma vláda. V tomto prípade bolo rozhodnutie vlády vydané 27. mája 2004, Slovinsko sa pripojilo k Európskej únii 1. mája 2004. Opatrenia preto predstavujú novú pomoc, a treba ich oznámiť na základe článku 88 Zmluvy o ES a posúdiť na základe článku 87 Zmluvy o ES.

3.   Zlučiteľnosť pomoci

(45)

Príslušná pomoc na reštrukturalizáciu je zlučiteľná so spoločným trhom, ak spĺňa kritériá usmernení Spoločenstva o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (ďalej len „usmernenia“) (13).

(46)

Komisia na základe pripomienok Slovinska a údajov, ktoré zozbierala počas svojho prešetrovania, prijala tieto závery v bodoch, na základe ktorých sa začalo konanie vo veci formálneho zisťovania.

3.1.   Oprávnenosť

(47)

Vzhľadom na údaje, ktoré predložilo Slovinsko, Komisia prijala stanovisko, že obchodovanie podniku, opísané v odôvodneniach 24 až 27, poukazuje na to, že podnik bol v čase, keď sa príslušná pomoc udelila, skutočne v ťažkostiach. Komisia konkrétne zistila, že ťažkosti boli súčasťou trendu v rokoch 2000 – 2004, a nie iba mimoriadnou udalosťou v roku 2003. Okrem toho slovinské orgány predložili dostačujúce dôkazy, že spoločnosť v roku 2004 nemohla sama refinancovať svoje krátkodobé dlhy. Toto nie je v rozpore so skutočnosťou, že sa spoločnosti podarilo získať nejaké refinancovanie bez pomoci, keďže to bolo následkom vysokého poistenia, ktorým by spoločnosť nemohla zabezpečiť celkovú sumu refinancovania.

(48)

Komisia zohľadnila aj vysvetlenia Slovinska v súvislosti s charakterom vlastníctva spoločnosti Novoles Straža. Vzhľadom na pasívny charakter a skromné kapitálové prostriedky inštitucionálnych vlastníkov spoločnosti Novoles Straža a rozdrobenosť zvyšného vlastníctva spoločnosti Komisia uznala, že spoločnosť nemohla získať od svojich akcionárov potrebné prostriedky. Z toho istého dôvodu a pri zohľadnení, že žiaden jednotlivý vlastník nemá vo vlastníctve viac ako 22 % akcionárskeho kapitálu spoločnosti Novoles Straža, Komisia taktiež prijala stanovisko, že spoločnosť Novoles Straža nie je súčasťou väčšej obchodnej skupiny.

(49)

Komisia v súlade s uvedeným zastáva názor, že spoločnosť Novoles Straža má oprávnený nárok na pomoc na reštrukturalizáciu.

3.2.   Obnovenie životaschopnosti

(50)

Komisia v uznesení o začatí konania uviedla, že nie je jasné, ako by plán reštrukturalizácie umožnil spoločnosti Novoles Straža obnoviť dlhodobo životaschopnosť. Súviselo to predovšetkým s päťročnou finančnou perspektívou toho, ako by sa spoločnosť mala rozvíjať vďaka opatreniam reštrukturalizácie. Komisia upozornila na to, že Slovinsko nepredložilo údaje, ktoré Komisia potrebuje na posúdenie predpokladov, pokiaľ ide o pravdepodobné obchodovanie spoločnosti podľa plánu reštrukturalizácie.

(51)

Slovinsko predložilo počas konania doplňujúce údaje uvedené v odôvodneniach 21 a 22. Tieto údaje v dostatočnej miere vysvetľujú, z čoho vychádzajú uvedené predpoklady. Komisia zaznamenala, že predpoklady o pohybe predaja spoločnosti Novoles Straža sú možno príliš optimistické vzhľadom na to, že sa sektor v rokoch 2005 a 2006 konfrontoval so silnou konkurenciou z Ďalekého východu, čo spôsobilo nadbytočnú ponuku a nátlak na zníženie cien. Avšak nie je jasné, či bol tento údaj známy už na začiatku roka 2004. Okrem toho samotná Komisia v roku 2006 usúdila, že „výroba a používanie preglejok v posledných rokoch citeľne stúpli, pričom sa pri niektorých triedach rozvíja veľmi silný vývozný trh“ (14). Vzhľadom na to, že Komisia nedostala žiadne spätné údaje, na základe ktorých by mohla zapochybovať o predpokladoch podnikov a vlastných predpokladoch, Komisia nemá opodstatnené dôvody, aby ich odmietla. Komisia si preto myslí, že sa nezdá, že by boli prognózy nepravdepodobné, a preto pokladá tieto pochybnosti za vyriešené.

(52)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania taktiež uviedla, že plán reštrukturalizácie obsahuje viac vnútorných opatrení, ktoré by, ak by sa uskutočnili, zrejme prispievali k zmene situácie podniku. Komisia počas prešetrovania získala údaje, že spoločnosť ešte neuskutočnila všetky plánované opatrenia reštrukturalizácie. Slovinské orgány uviedli, že to bolo okrem iného následkom oneskorenia pri prijímaní štátnej pomoci, ako aj následkom horších obchodných výsledkov, než sa očakávalo. Komisia v súvislosti s tým zistila, že plán reštrukturalizácie predpokladal financovanie technickej reštrukturalizácie najmä z vlastných zdrojov. Takýto nedostatok však nebol vopred zjavný a možno ho dokonca ospravedlniť, keďže štátna pomoc mala byť v skutočnosti čo najmenšia, najmä pre členskú krajinu, ktorá sa k takémuto plánu zaviazala (15) krátko pred pristúpením. Komisia preto nebude brať nedostatok v tomto konkrétnom prípade ako dostačujúci dôvod, aby pochybovala o existencii realizovateľného plánu reštrukturalizácie. Komisia však upozorňuje, že schválenie pomoci je podmienené realizáciou plánu reštrukturalizácie v plnom rozsahu (bod 43 usmernení) a realizácia bude monitorovaná (bod 46 usmernení).

(53)

Komisia preto očakáva, že Slovinsko v súlade s bodom 46 usmernení predloží minimálne dve správy o monitorovaní, jednu koncom januára 2008 za rok 2007 a jednu koncom januára 2009 za rok 2008, s podrobnými údajmi o finančnom obchodovaní spoločnosti a o uskutočnených investíciách. Komisia chce upozorniť, že spoločnosť môže byť, ak opätovne nadobudne svoju životaschopnosť bez uskutočnenia všetkých investícií, povinná vrátiť časť štátnej pomoci, ak plánované investície nebudú uskutočnené úplne (16).

3.3.   Obmedzenie pomoci na najnižšiu možnú sumu

(54)

Pomoc je taktiež obmedzená na najnižšiu možnú sumu. Najmä pochybnosti Komisie, pokiaľ ide o zabezpečenie dôležitého vlastného príspevku, sú rozptýlené. V súlade s bodom 40 usmernení sa pomoc musí obmedziť na najnutnejšie z hľadiska opätovného nadobudnutia životaschopnosti, keďže sa očakáva, že príjemcovia pomoci významne prispievajú k plánu reštrukturalizácie z vlastných zdrojov.

(55)

Vysvetlenia slovinských orgánov o vlastnom príspevku sú, ako sa uvádza v odôvodnení 27, dosť podrobné na to, aby umožnili Komisii preveriť, či spoločnosť predala alebo predá v období rokov 2005 – 2008 väčšiu časť majetku vo výške 30,5 % nákladov reštrukturalizácie. Komisia okrem toho zistila, že spoločnosť Novoles Straža získala vonkajšie finančné prostriedky bez pomoci vo výške 8,5 %.

(56)

Na druhej strane Komisia opätovne zdôrazňuje, že nemôže prijať odpisy ako vlastný príspevok, keďže nepredstavujú pre spoločnosť disponibilné prostriedky, a okrem toho sú závislé od budúcej prevádzky, ktorá je výsledkom poskytnutej štátnej pomoci (17).

(57)

Komisia preto môže usudzovať, že existuje vlastný príspevok vo výške 39 %, ktorý sa dá posudzovať ako dôležitý v zmysle usmernení z roku 1999 (18).

(58)

Okrem toho je pomoc obmedzená na najnutnejšie minimum potrebné na oživenie vzhľadom na to, že pokrýva najmä bezprostredné refinančné potreby splatných krátkodobých úverov, a tým spoločnosti neposkytuje ďalšiu likviditu.

3.4.   Kompenzačné opatrenia

(59)

V súlade s bodmi 35 a 36 usmernení je potrebné prijať opatrenia, ktoré maximálne zmiernia negatívny vplyv štátnej pomoci na pozíciu konkurentov. Avšak takéto kompenzačné opatrenia podľa bodu 36 usmernení nie sú potrebné, ak je príslušný podiel príjemcu na trhu zanedbateľný. Preto v týchto prípadoch nie sú kompenzačné opatrenia podmienkou, aby bola štátna pomoc zlučiteľná so spoločným trhom.

(60)

Komisia neodmieta tvrdenie slovinských orgánov, že spoločnosť Novoles Straža je aktívna na viacerých trhoch výrobkov, a to na trhu preglejok, stoličiek a iného nábytku. Pokiaľ ide o preglejky, Komisia uvádza, že v prípade fúzie „prieskum trhu vo veľkej miere potvrdil, že rôzne druhy drevených dosiek, ako sú preglejky, sololit, surové štiepené dosky a vylepšené štiepené dosky, dekoratívne lamináty (HPL/CPL) a panelové prvky z drevených dosiek pre nábytkárstvo a stavebný priemysel, patria na oddelené trhy výrobkov (19).“

(61)

Na vymedzenie príslušného trhu Slovinsko predložilo Komisii štúdiu o trhu, v ktorej sa poukazuje na podiely na trhoch príslušných výrobkov v EÚ 25. Komisia má v súvislosti s tým málo dôvodov poprieť predpoklad z poznámky pod čiarou č. 20 usmernení, že sa berie do úvahy trh EHP. Komisia upozornila, že v minulosti uskutočnila niekoľko prieskumov trhu v európskom priemysle drevených produktov (najmä drevených panelov zo štiepených dosiek) v prípadoch fúzií (20), a uzniesla sa, že príslušný trh je širší než národný trh a že je najmenej cezhraničným regionálnym trhom. Toto potvrdili dôležité cezhraničné trhové toky. Existenciu podobných trhových tokov aj v prípade preglejok potvrdzujú údaje odborníkov z Komisie (aj vývoz predaja spoločnosti Novoles Straža vnútri Spoločenstva vo výške 60 % tvorí totiž väčšinu jej obchodovania). Okrem toho sa zistilo, že cezhraničný regionálny trh sa vzťahuje na vzdialenosť približne 1 000 km, pričom sa vzdialenosť rozlišovala vzhľadom na pridanú hodnotu výrobkov, teda vzdialenosť pre zušľachtené výrobky bola dokonca väčšia ako vzdialenosť pre nezušľachtené výrobky. Keďže preglejky patria medzi výrobky vyššej kvality a vyvážajú sa najmä dyhované preglejky, náklady na dopravu dyhovaných preglejok sú nižšie ako náklady na dopravu obyčajných preglejok aj štiepených dosiek (čo platí ešte viac pre stoličky a iný nábytok z preglejok). Vzhľadom na uvedené Komisia zastáva názor, že trh príslušných výrobkov, ktoré vyrába spoločnosť Novoles Straža, by mal byť ak nie úplnou súčasťou EHP alebo EÚ 25, tak aspoň značnou časťou EÚ 25.

(62)

Vzhľadom na to, že podiel spoločnosti Novoles Straža na trhu EÚ 25 v žiadnom prípade nepresahuje 0,13 % a v zásade by sa nemal zvýšiť viac ako dvakrát, ak sa geografický trh zmenší o polovicu, Komisia zastáva názor, že podiel na trhu je stále značne pod 1 %, čo môžeme v súvislosti so skutočnosťou, že trh zahŕňa veľké množstvo malých a stredných výrobcov, považovať za zanedbateľný podiel (21). Preto kompenzačné opatrenia na zabezpečenie zlučiteľnosti štátnej pomoci so spoločným trhom nie sú potrebné.

3.5.   Iná pomoc

(63)

Napokon Slovinsko sprostredkovalo Komisii dostatočné údaje o všetkých druhoch pomoci, ktoré prijala spoločnosť a ktoré umožňujú vhodné posúdenie zásady jednorazovej pomoci. V súlade s touto zásadou stanovenou v bode 48 a ďalších bodoch usmernení, Komisia nemôže schváliť pomoc na reštrukturalizáciu spoločnosti, ktorá už pred tým prijala pomoc na reštrukturalizáciu. Komisia zastáva názor, že na základe tejto zásady musí brať do úvahy všetky pomoci na reštrukturalizáciu, ktoré boli udelené v období 10 rokov pred uvedenou pomocou, bez ohľadu na to, či bola štátna pomoc udelená pred pristúpením členskej krajiny, ktorá poskytuje pomoc, k EÚ.

(64)

Komisia najskôr zistila, že spoločnosť v minulosti neprijala žiadnu pomoc na reštrukturalizáciu. Pochybnosti Komisie v súvislosti s pomocou, ktorá bola poskytnutá v roku 1999 vo výške 18,1 milióna SIT (75 000 EUR) na subvencovanie úrokovej miery, či išlo o pomoc na reštrukturalizáciu, sú rozptýlené, keďže spoločnosť mala v tom čase rating A/B. Preto nie je možné uvažovať o tom, že spoločnosť bola v ťažkostiach, pomoc však nie je možné považovať za pomoc na reštrukturalizáciu, ktorá by mohla viesť k zrušeniu podmienky jednorazovej pomoci.

(65)

Komisia okrem toho zistila opravu administratívnej chyby slovinských orgánov v údajoch predložených v minulosti, ktoré Komisia zhrnula v rozhodnutí o začatí konania, čo znamená, že akákoľvek pomoc uvedená v rozhodnutí o začatí konania je de minimis  (22). Okrem toho slovinské orgány vysvetlili, že celá táto pomoc bola udelená pred pristúpením na iné účely, a nie ako pomoc na reštrukturalizáciu. Keďže Komisia nie je kompetentná posúdiť pomoc a keďže fakt, že spoločnosť bola v ťažkostiach, neznamená, že táto pomoc predstavovala pomoc na reštrukturalizáciu v súlade s usmerneniami z roku 1999 (23), zo žiadnej z týchto pomocí udelených v minulosti nevyplýva podmienka jednorazovej pomoci.

VI.   ZÁVER

(66)

Vzhľadom na uvedené Komisia dospela k záveru, že uvedená pomoc je pomoc na reštrukturalizáciu, ktorá spĺňa podmienky platných usmernení, teda usmernení o reštrukturalizácii z roku 1999. Preto dospela k záveru, že hoci Slovinsko poskytlo pomoc na reštrukturalizáciu spoločnosti Novoles Straža neoprávnene a porušilo článok 88 ods. 3 Zmluvy o ES, štátna pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Štátna pomoc Slovinska pre spoločnosť Novoles Straža je zlučiteľná so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES a usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach z roku 1999.

Článok 2

1.   Plán reštrukturalizácie sa uskutoční vcelku. Prijmú sa všetky potrebné opatrenia, aby sa zabezpečila implementácia plánu.

2.   Implementácia plánu sa monitoruje na základe ročných správ, ktoré Slovinsko predloží Komisii. Podrobná správa o činnostiach v roku 2007 sa predloží koncom januára 2008, podrobná správa o činnostiach v roku 2008 sa predloží koncom januára 2009. Správy obsahujú podrobné údaje o finančnom obchodovaní spoločnosti a o uskutočnených investíciách.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené Slovinskej republike.

V Bruseli 10. júla 2007

Za Komisiu

Neelie KROES

členka Komisie


(1)  Ú. v. EÚ C 194, 18.8.2006, s. 22.

(2)  Podrobné údaje o postupe boli opísané v rozhodnutí o začatí konania (pozri poznámku pod čiarou č. 1) a platia aj na účely tohto rozhodnutia.

(3)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(4)  Vzhľadom na to, že na začiatku roka 2006 bolo 1 EUR 240 slovinských toliarov (SIT).

(5)  Tieto údaje vyplývajú z hodnotení Euromonitora, 2003.

(6)  Údaj vložila Komisia.

(7)  US – číselné znaky harmonizovaného systému 4412 14 00, 4412 19 00, 4412 93 00.

(8)  US – číselné znaky harmonizovaného systému 9401 61 00, 9401 69 00, 9401 90 30.

(9)  US – číselné znaky harmonizovaného systému 9403 60 10, 9403 60 90, 9403 90 30.

(10)  Usmernenie Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach, Ú. v. ES C 288, 9.10.1999, s. 2.

(11)  Pozri body 2.1.2 a 4.2 oznámenia Komisie o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme záruk, Ú. v. ES C 71, 11.3.2000, s. 14.

(12)  Pozri rozhodnutie o začatí konania (poznámka pod čiarou č. 1), bod 20 a nasledujúce.

(13)  Keďže pomoc bola udelená v máji 2004, je potrebné posúdiť ju na základe usmernení z roku 1999, teda usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach, Ú. v. ES C 288, 9.10.1999, s. 2.

(14)  http://ec.europa.eu/enterprise/forest_based/tradeflows_en.html

(15)  Pozri bod 32 usmernení. Záväzok týkajúci sa plánu bol skutočne prijatý pred pristúpením, iba pomoc bola poskytnutá neskôr.

(16)  Pozri rozhodnutie Komisie z 13. septembra 2006, vec N 350/2006 MSO, Ú. v. EÚ C 280, 18.11.2006, s. 4.

(17)  Toto potvrdzuje aj rozhodnutie Komisie vo veci N464/05 AB Kauno z 22. februára 2006, Ú. v. EÚ C 270, 7.11.2006, s. 5, bod 17, ako aj usmernenia z roku 1999 o peňažnom toku v rozhodnutí Komisie vo veci C-19/2000 TGI, Ú. v. ES L 62, 5.3.2002, s. 30, bod 106, a veci C-30/1998 Wildauer Kurbelwelle, Ú. v. ES L 287, 14.11.2000, s. 51, bod 52.

(18)  Pozri aj rozhodnutie Komisie vo veci C39/2000 Doppstadt, Ú. v. EÚ L 108, 30.4.2003, s. 8, bod 74, a rozhodnutie Komisie vo veci C33/1998 Babcock Wilcox, Ú. v. ES L 67, 9.3.2002, s. 50.

(19)  Rozhodnutie Komisie z 28.6.2006, vec COMM/M.4165 – Sonae Industria/Hornitex, bod 11.

(20)  Rozhodnutie Komisie z 28.6.2006, vec COMM/M.4165 – Sonae Industria/Hornitex, bod 13.

(21)  Aspoň vzhľadom na iné príklady v súlade s usmerneniami z roku 1999, pozri rozhodnutie Komisie vo veci C-3/2005 FSO, Ú. v. EÚ C 100, 26.4.2005, s. 2, bod 38 a nasledujúce.

(22)  Pozri nariadenie Komisie č. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES pri pomoci de minimis (Ú. v. ES L 10, 13.1.2001, s. 30).

(23)  Toto sa môže podľa bodu 20 usmernení z roku 2004 líšiť.


2.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 29/16


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 10. júla 2007

o štátnej pomoci C 19/06 (ex NN 29/06) poskytnutej Slovinskom podniku Javor Pivka Lesna Industrija d.d.

[oznámené pod číslom K(2007) 3227]

(Iba slovinské znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

(2008/91/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 88 ods. 2 prvý pododsek,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po vyzvaní všetkých zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (1),

keďže:

I.   POSTUP

(1)

Komisia prijala 1. decembra 2004 podnet týkajúci sa údajnej pomoci slovinskému drevospracovateľskému podniku Javor Pivka Lesna Industrija d.d. (ďalej len „Javor Pivka“).

(2)

Podnet sa týkal finančných opatrení, ktoré boli 27. mája 2004 udelené podniku Javor Pivka rozhodnutím vlády Slovinskej republiky na základe článku 21 zákona o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach. Okrem toho sa ukázalo, že toto opatrenie nebolo oznámené Komisii s odôvodnením, že ho slovinská medzirezortná odborná komisia pre štátnu pomoc schválila 23. apríla 2004, t. j. pred pristúpením. Keďže určujúcim kritériom na stanovenie času udelenia pomoci je právny akt, ktorým sa príslušný orgán zaviaže udeliť štátnu pomoc, Komisia považovala príslušné opatrenie za novú pomoc, ktorú bolo treba oznámiť na základe článku 88 Zmluvy o ES a posúdiť na základe článku 87 Zmluvy o ES (2).

(3)

Komisia listom zo 16. mája 2006 informovala Slovinsko o rozhodnutí začať konanie o uvedenej pomoci v súlade s článkom 88 ods. 2 Zmluvy o ES.

(4)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (3). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k pomoci.

(5)

Komisia nedostala od zainteresovaných strán žiadne pripomienky.

(6)

Slovinsko predložilo pripomienky listom zo 17. júla 2006. Listom z 23. februára 2007 (pozri D/50797) boli vyžiadané dodatočné informácie, ktoré boli predložené 23. apríla 2007. Okrem toho sa 28. júna 2006 stretli zástupcovia útvarov Komisie a slovinských orgánov.

II.   PODROBNÝ OPIS POMOCI

1.   Príjemca

(7)

Javor Pivka je výrobcom drevených polotovarov a nábytku. Spoločnosť sídli v kraji Pivka v Slovinsku, v oblasti, ktorá prijíma pomoc v zmysle článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES. V roku 2003 mala asi 800 zamestnancov. Spoločnosť je stopercentným vlastníkom štyroch dcérskych spoločností.

(8)

Vlastníctvo spoločnosti je rozdelené medzi približne 1 264 akcionárov, z toho 9 investičných spoločností alebo iné právnické osoby vlastnia 60 %, zvyšných 40 % je rozdelených medzi 1 255 akcionárov, z ktorých nikto nemá väčší ako 1 % podiel (4).

(9)

Spoločnosť Javor Pivka v rokoch pred udelením pomoci čelila finančným ťažkostiam. Hlavné finančné a obchodné ukazovatele sa uvádzajú v tejto tabuľke:

Tabuľka 1

Finančné ukazovatele spoločnosti Javor Pivka

Ukazovateľ (v tis. SIT) (5)

2000

2001

2002

2003

Čisté tržby z predaja

8 114 374

7 884 954

8 174 323

8 124 711

Zásoby výrobkov a nedokončené výrobky

867 609

1 030 323

894 302

1 121 632

Čistý obchodný výsledok

56 566

– 137 030

– 303 729

– 578 268

Kumulatívny zisk/strata

56 566

–80 464

– 384 193

– 962 461

Peňažné toky

480 468

333 324

104 522

– 162 879

2.   Program reštrukturalizácie

(10)

V snahe riešiť svoje ťažkosti spoločnosť Javor Pivka predložila v apríli 2004 ministerstvu hospodárstva plán reštrukturalizácie na obdobie rokov 2004 – 2008.

(11)

Spoločnosť uviedla, že jej problémy sú dôsledkom nedostatočnej konkurencieschopnosti v dôsledku lacných dovozov pochádzajúcich od výrobcov z rozvojových krajín na jej tradičné vývozné trhy (najmä Nemecko a USA). Spoločnosť Javor Pivka zistila, že na dosiahnutie konkurencieschopnosti a obnovenie rentabilnosti musí zvýšiť produktivitu technologickou modernizáciou a znížením nákladov a obsadiť výnosnejšie časti trhu a preniknúť na nové geografické trhy.

(12)

Program reštrukturalizácie na uvedené účely predpokladal tieto opatrenia:

(13)

Technologická reštrukturalizácia: To znamená celkovú modernizáciu zastaraného zariadenia a výrobných programov. Cieľom nebolo zvýšenie kapacity, ale zvýšenie produktivity a uspokojenie dopytu kupujúcich uvedením nových výrobkov a prispôsobením sa ekologickým štandardom výroby. Nové výrobné zariadenia by spoločnosti umožnili aj preorientovanie sa z polotovarov na tovar vysokého stupňa spracovania s vyššou pridanou hodnotou (najmä v programe preglejok). Päťdesiat percent nákladov tejto časti reštrukturalizácie mali kryť bankové úvery poistené štátnou zárukou, zvyšných 50 % mala kryť spoločnosť Javor Pivka z vlastných prostriedkov.

(14)

Reštrukturalizácia zamestnancov: Táto časť plánu predpokladala zníženie počtu zamestnancov o približne 100 pracovníkov (oprávnených dostať odstupné) a ďalšie vzdelávanie zvyšných 700 pracovníkov, aby mohli plniť požiadavky programu reštrukturalizácie.

(15)

Prehľad obchodnej stratégie: Ďalším prvkom plánu reštrukturalizácie bolo prispôsobenie sa zmenám dopytu a hospodárskej súťaži na starých trhoch spoločnosti obsadením nových, výnosnejších trhových miest a vstupom na nové trhy (Rusko, najmä trh s nábytkom, a juhovýchodná Európa). Pokiaľ ide o výrobu, spoločnosť sa plánovala preorientovať na finálnejšie druhy preglejky, špeciálne preglejky pre stavebný priemysel, v nábytkárskom sektore na osobitné stoličky pre nemocnice, domovy dôchodcov a iné podobné zariadenia.

(16)

Reorganizácia štruktúr spoločnosti: Z hľadiska opätovného obnovenia rentabilnosti je potrebná aj reorganizácia spoločnosti (napr. zlúčenie dcérskych spoločností a zlepšenie kontroly nákladov centralizáciou obchodných funkcií predaja, dodávky a financií). Náklady na tieto opatrenia sa mali celkovo kryť z vlastných zdrojov spoločnosti Javor Pivka.

(17)

Finančná reštrukturalizácia: Pre nedostatočnú likviditu sa kumulovali záväzky a finančné náklady. Cieľom finančnej reštrukturalizácie bolo prispôsobenie zdrojov financovania spoločnosti a jej splátkových kalendárov, aby sa zabezpečila jej plynulá a dlhodobá platobná schopnosť. Pozornosť sa zamerala na reštrukturalizáciu dlhu, zníženie úrokových mier, predĺženie termínov splatnosti a dosiahnutie moratória na splácanie dlžných súm.

3.   Náklady na reštrukturalizáciu a jej financovanie

(18)

Prehľad financovania nákladov reštrukturalizácie sa uvádza v tabuľke (6).

Tabuľka 2

Náklady na reštrukturalizáciu a financovanie

Potrebné prostriedky (v tis. SIT)

Vlastné prostriedky

Subvencie

Ručenia

Spolu

Finančná reštrukturalizácia

400 000

0

0

400 000

Trhová reštrukturalizácia

496 000

0

0

496 000

Technologická reštrukturalizácia

999 000

0

1 100 000

2 099 000

Reštrukturalizácia zamestnancov

219 750

382 250

0

602 000

Organizačná reštrukturalizácia

4 900

0

0

4 900

Spolu

2 119 650

382 250

1 100 000

3 601 900

(19)

Hlavným prvkom pomoci zo štátnych zdrojov sú štátne záruky na úvery vo výške 1 100 000 000 SIT na financovanie technologickej reštrukturalizácie spoločnosti Javor Pivka. Na zaistenie týcht záruk prijali slovinské orgány hypotéku na majetok, ktorý je vo vlastníctve spoločnosti Javor Pivka v hodnote ručenia, teda 1 100 000 000 SIT (približne 4 584 000 EUR).

(20)

Okrem toho bola udelená subvencia vo výške 382 250 000 SIT (približne 1 592 000 EUR) na náklady reštrukturalizácie zamestnancov. Táto pomoc bude pokrývať odstupné pre nadbytočných pracovníkov a náklady na ďalšie vzdelávanie zostávajúcich pracovníkov.

(21)

Slovinsko uviedlo, že spoločnosť Javor Pivka prispela na reštrukturalizáciu 2 119 650 000 SIT (približne 8 832 000 EUR), teda 53,7 % z celkových nákladov.

4.   Situácia na trhu

(22)

Javor Pivka vyrába ďalej uvedené výrobky, ktoré majú na úrovni EÚ takéto trhové podiely [percentuálne podiely za rok 2003, číselné kódy podľa kombinovanej nomenklatúry (KN)]:

a)

dosky na debnenie (KN 4418 40): 3,91 %

b)

preglejky (KN 4412): 0,18 %

c)

dyha (KN 4408): 0,22 %

d)

drevené stoličky (KN 9401 61 + 9401 69 + 9401 90 30): 0,08 %

(23)

Celkový trhový podiel spoločnosti Javor Pivka s jej výrobným programom na trhu EÚ 25 v roku 2003 predstavoval 0,21 %.

III.   DÔVODY NA ZAČATIE KONANIA V SÚLADE S ČLÁNKOM 88 ODS. 2 ZMLUVY O ES

(24)

Ako sa už uviedlo, slovinské orgány neoznámili opatrenia v prospech spoločnosti Javor Pivka. Vo svojom liste zo 16. mája 2006 o začatí konania z článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES Komisia podrobne vysvetlila, prečo by mali príslušné opatrenia predstavovať novú pomoc, ktorú je potrebné oznámiť na základe článku 88 Zmluvy o ES a posúdiť podľa článku 87 Zmluvy o ES.

(25)

Komisia okrem toho vyjadrila pochybnosti o zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom a najmä s usmerneniami Spoločenstva o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach z roku 1999 (7) (ďalej len „usmernenia“) na základe týchto skutočností:

a)

Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či je spoločnosť Javor Pivka podľa týchto usmernení oprávnená na pomoc na reštrukturalizáciu. Komisia predovšetkým vyjadrila pochybnosti o tom, že spoločnosť bola „v ťažkostiach“ v zmysle usmernení, keďže jej slabé hospodárske výsledky v roku 2003 mohli byť mimoriadneho charakteru, a nie súčasťou trendu. Okrem toho nebolo Komisii jasné, či bola spoločnosť Javor Pivka súčasťou väčšej obchodnej skupiny a či nemohla získať potrebné prostriedky od jej vlastníkov;

b)

nebolo jasné, ako mala spoločnosť obnoviť svoju rentabilnosť, keďže Komisia nedostala dostatočné údaje na posúdenie budúceho hospodárenia podľa plánu reštrukturalizácie;

c)

nebola predstavená žiadna analýza trhu, ktorá by odôvodňovala nezavedenie kompenzačných opatrení;

d)

Komisia mala tiež pochybnosti o tom, či pomoc bola obmedzená na nevyhnutné minimum, keďže nebolo jasné, či spoločnosť Javor Pivka významným spôsobom sama prispela na úhradu jej reštrukturalizačných nákladov, a takisto nebolo jasné ani to, odkiaľ by tieto jej vlastné zdroje mali pochádzať;

e)

napokon Komisia požadovala informácie aj o akejkoľvek inej pomoci, ktorá bola spoločnosti Javor Pivka udelená v roku 2004, aby sa presvedčila, že spoločnosť už predtým neprijala žiadnu pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu, pretože v prípade prijatia inej pomoci by ju podmienka jednorazovej pomoci stanovená v bodoch 48 až 51 usmernení mohla diskvalifikovať z ďalšieho opätovného získania takejto pomoci.

IV.   PRIPOMIENKY SLOVINSKA

(26)

Počas formálneho prešetrovania Slovinsko uviedlo tieto pripomienky:

1.   Nová pomoc alebo pomoc udelená pred pristúpením

(27)

Slovinsko trvalo na tom, že uznesenie o udelení pomoci, ktoré bolo pre Slovinsko záväzné, bolo prijaté na základe kladného posúdenia medzirezortnej odbornej komisie. Keďže uznesenie bolo prijaté 6. apríla 2004, teda pred pristúpením Slovinska k Európskej únii, a keďže pomoc sa po pristúpení už viac neuplatňovala, Slovinsko zastávalo názor, že ide o pomoc udelenú pred pristúpením, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia článku 87 a článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES.

2.   Oprávnenosť

2.1.   Pojem spoločnosť „v ťažkostiach“

(28)

Slovinsko aj predložením hospodárskych ukazovateľov uvedených v tabuľke 1 poukázalo na to, že spoločnosť Javor Pivka vykazovala viacero znakov spoločnosti v ťažkostiach, a to nie len mimoriadne v roku 2003, ale v rámci trendu, ktorý bolo možné pozorovať v období štyroch rokov (2000 – 2003).

(29)

Slovinsko v tejto súvislosti upozornilo, že sa spoločnosti Javor Pivka v tomto období nepodarilo zvýšiť čisté príjmy z predaja. Výsledky obchodovania boli počas celého obdobia negatívne, okrem roku 2000, a straty sa v rokoch 2001 – 2003 zvýšili. Priebežné straty v roku 2003 predstavovali skoro polovicu základného imania spoločnosti. Výnosy z predaja, kapitálu a vlastných prostriedkov boli negatívne a počas celého obdobia rokov 2001 – 2003 klesali. Jednoduchý peňažný tok z obchodovania sa v tomto období zmenšil, v roku 2003 bol negatívny. Tieto negatívne pohyby vyvrcholili tým, že spoločnosti Javor Pivka hrozil v roku 2003 bankrot.

2.2.   Vlastníctvo spoločnosti Javor Pivka

(30)

Slovinsko vysvetlilo vlastnícku štruktúru spoločnosti Javor Pivka vzhľadom na osobitosti privatizačného modelu, ktorý Slovinsko použilo po páde komunistického režimu. Slovinsko použilo osobitný model, podľa ktorého kapitál spoločností nemal zistiteľných vlastníkov, ani súkromných, ani verejných, o to viac bol „spoločenským kapitálom“, ktorý pripadal celému obyvateľstvu. Privatizačný proces transformácie tohto abstraktného konceptu v jasnejšie vlastnícke štruktúry prebiehal prostredníctvom vlastníckych certifikátov, ktoré sa rozdelili občanom. Tieto certifikáty bolo možné zameniť za akcie predtým „spoločenských“ podnikov.

(31)

V tomto procese hrali dôležitú úlohu takzvané splnomocnené investičné spoločnosti (známe pod skratkou „PID“) a správcovské spoločnosti („DZU“), ktoré boli založené, aby umožnili súkromným investorom investovať ich certifikáty. Tieto certifikáty transformovali PID-y na akcie v rôznych privatizačných podnikoch, jednotliví investori dostali na výmenu podiely v PID-e a nie priamo v privatizovaných spoločnostiach (PID fungoval ako investičný fond).

(32)

PID-y však nemali voľné prostriedky (platobným prostriedkom ich investícií boli certifikáty) a odborné poznatky a skúsenosti, aby mohli aktívne spolupracovať pri spravovaní podnikov. Preto boli pasívnymi vlastníkmi, ktorí málo alebo vôbec nespolupracovali pri riadení podnikov v ich vlastníctve.

(33)

Takíto pasívni investori majú veľký podiel na vlastníctve spoločnosti Javor Pivka (približne 44 % základného imania). Nemajú nový kapitál, ktorý by mohli vložiť do podniku. Pri tvorbe programu reštrukturalizácie boli pozvaní k spolupráci pri refinancovaní všetci inštitucionálni vlastníci, ale nikto sa neozval. Ďalších 40 % podielového kapitálu je rozdelených medzi 1 255 malých akcionárov, čo znamená, že najmenej 80 % vlastníctva spoločnosti Javor Pivka nie je aktívne spravovaných.

3.   Obnovenie rentabilnosti

(34)

Pokiaľ ide o obnovenie rentabilnosti, Slovinsko vysvetlilo, že predpoklady podnikania spoločnosti Javor Pivka podľa plánu reštrukturalizácie a obnovenie jej rentabilnosti vychádzali z trhových analýz, ktoré boli zahrnuté do plánu reštrukturalizácie, z prognóz predaja v rôznych trhových segmentoch spoločnosti a z prieskumu trhu.

(35)

Na dôkaz spoľahlivosti týchto prognóz Slovinsko uviedlo dodatočné údaje. Slovinsko uviedlo najmä zdroje údajov, z ktorých vychádzali prognózy, a uviedlo prognózy predaja na obdobie rokov 2004 – 2006 podľa jednotlivých výrobkov v rámci výrobného programu spoločnosti.

4.   Kompenzačné opatrenia

(36)

Slovinsko tvrdilo, že nie sú potrebné žiadne kompenzačné opatrenia, keďže pre zanedbateľný podiel na trhu spoločnosti Javor Pivka sa nedá hovoriť o narušení hospodárskej súťaže. Slovinsko okrem toho dokázalo, že je potrebné preveriť potrebnosť kompenzačných opatrení so zreteľom na skutočnosť, že spoločnosť Javor Pivka má sídlo v oblasti, ktorá je oprávnená na regionálnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES (pozri bod 54 usmernení).

5.   Vlastný príspevok

(37)

Slovinsko uviedlo zdroje vlastných príspevkov spoločnosti Javor Pivka, uvedené v tabuľke v odôvodnení 18 tohto rozhodnutia. Zdrojmi týchto prostriedkov mal byť: predaj majetku (finančného a nehnuteľného), ktorý mal zabezpečiť 958 427 170 SIT. Ďalších 900 000 000 SIT malo prísť z bankových pôžičiek, získaných za trhových podmienok, bez akejkoľvek podpory vo forme poskytnutia pomoci. Zvyšok sa zabezpečil „odpísaním“ majetku (v období rokov 2004 – 2006 podľa očakávaní v celkovej sume 1 111 786 000 SIT).

6.   Iná pomoc

(38)

Napokon Slovinsko v súvislosti s tým informovalo Komisiu, že spoločnosť Javor Pivka prijala štátnu pomoc na šetrenie energiou. Pomoc bola udelená v rámci programu na využívanie obnoviteľných zdrojov energie, účinné používanie energie a spoločnú výrobu teploty a elektriky. Pomoc bola udelená 1. septembra 2003 a vyplatená 19. februára 2004. Tento údaj bol doložený dokumentmi.

V.   POSÚDENIE POMOCI

1.   Existencia štátnej pomoci

(39)

V súlade s článkom 87 Zmluvy o ES predstavuje každá pomoc, ktorú udelí členský štát, alebo akákoľvek forma pomoci zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže poskytnutím výhody jednotlivým podnikom alebo výrobe určitého tovaru, nezlučiteľnú štátnu pomoc, ak nepriaznivo ovplyvní obchod medzi členskými krajinami s výnimkou, ak ju je možné odôvodniť na základe článku 87 ods. 2 alebo 3 Zmluvy o ES.

(40)

Komisia uvádza, že pomoc je udelená zo štátnych prostriedkov jednotlivému podniku. Splnené je aj kritérium poskytovania výhody jednotlivému podniku. Pokiaľ ide o pomoc udelenú vo forme subvencie, výhoda pre príjemcu je zjavná. Pri záruke je výhoda možno menej zjavná, keďže spoločnosť Javor Pivka na výmenu za záruku poskytla zabezpečenie vo forme hypotéky. Slovinské orgány súhlasili s tým, že záruka bude s hypotékou v pomere 1: 1 (hodnota hypotéky bola rovnaká ako suma záruky). Komerční poskytovatelia pôžičiek by však za poskytnutie pôžičky žiadali, aby bol pomer hypotéky k pôžičke prinajmenšom 2,5: 1. Spoločnosť Javor Pivka by v tom čase nemohla poskytnúť dostatočnú hypotéku na zabezpečenie identického úveru poskytnutého za komerčných podmienok. V skutočnosti hypotéka, ktorá bola poskytnutá za záruku predstavovala celkový vtedajší nezaťažený majetok spoločnosti Javor Pivka. Preto záruka, ktorú poskytli slovinské orgány, zvýhodnila spoločnosť Javor Pivka, keďže jej umožnila získať vyššiu pôžičku, než by ju mohla získať na základe zabezpečenia, ktoré bola schopná poskytnúť.

(41)

Keďže medzi Slovinskom a inými členskými krajinami prebieha obchod s výrobkami z opracovaného dreva a nábytkom, mohlo by opatrenie zlepšiť postavenie príjemcu v porovnaní s jeho konkurentmi v Slovinsku a v EÚ, čo znamená, že by pomoc mohla narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

(42)

Komisia sa preto nazdáva, že ručenie a subvencia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

2.   Existencia novej pomoci

(43)

Slovinské orgány najprv vyjadrili pochybnosti, či je Komisia kompetentná posudzovať pomoc na základe článkov 87 a 88 Zmluvy o ES, a to z toho dôvodu, lebo pomoc bola udelená pred pristúpením. Ako už Komisia vysvetlila v rozhodnutí o začatí konania, rozhodujúcim kritériom, ktorým sa zistí, či bola pomoc udelená pred pristúpením alebo po ňom, je právne záväzný akt, ktorým sa príslušné vnútroštátne orgány zaviažu, že poskytnú pomoc (8). Ak také rozhodnutie nejestvuje pred pristúpením, ide o novú pomoc, a to aj keď postoj štátu vo veci bol známy aj predtým.

(44)

V prejednávanom prípade Komisia dospela k záveru, že právny akt, ktorým sa príslušné vnútroštátne orgány zaviazali poskytnúť pomoc, nenadobudol platnosť pred pristúpením. V príslušných slovinských predpisoch sa stanovuje, že pomoc sa udelí rozhodnutím vlády na návrh príslušného ministerstva. Hoci predbežné rozhodnutia medzirezortného odborného výboru a príslušného ministerstva sú na udelenie pomoci potrebné, nepostačujú na schválenie pomoci. Konečné rozhodnutie prijíma vláda. V tomto prípade bolo rozhodnutie vlády vydané 27. mája 2004, Slovinsko sa pripojilo k Európskej únii 1. mája 2004. Opatrenia preto predstavujú novú pomoc a treba ich oznámiť na základe článku 88 Zmluvy o ES a posúdiť na základe článku 87 Zmluvy o ES.

3.   Zlučiteľnosť pomoci

(45)

Vzhľadom na to, že príslušná pomoc predstavuje pomoc na reštrukturalizáciu, je zlučiteľná s celkovým trhom iba vtedy, ak spĺňa kritériá z usmernení.

(46)

Komisia na základe pripomienok Slovinska a údajov, ktoré zozbierala počas svojho prešetrovania, prijala tieto závery o bodoch, kvôli ktorým sa začalo formálne konanie.

3.1.   Oprávnenosť

(47)

Vzhľadom na údaje, ktoré predložilo Slovinsko, Komisia prijíma stanovisko, že hospodárenie spoločnosti Javor Pivka opísané v oddiele 2.1 poukazuje na to, že bol tento podnik v čase, keď bola príslušná pomoc udelená, skutočne v ťažkostiach. Komisia predovšetkým zistila, že straty spoločnosti Javor Pivka sa zvyšovali, znížil sa obrat a klesli peňažné toky. Komisia ďalej zistila, že tieto ťažkosti boli súčasťou trendu v rokoch 2000 až 2004 a nie len mimoriadnou udalosťou v roku 2003.

(48)

Komisia zohľadnila aj vysvetlenia Slovinska v súvislosti s vlastníckou štruktúrou spoločnosti Javor Pivka. Vzhľadom na pasívnu povahu a skromné kapitálové prostriedky inštitucionálnych vlastníkov spoločnosti Javor Pivka a rozdrobenosť zvyšného vlastníctva spoločnosti Komisia súhlasí s tým, že spoločnosť nemohla získať potrebné prostriedky od svojich akcionárov. Z toho istého dôvodu a pri zohľadnení, že žiadny jednotlivý vlastník nemá vo vlastníctve viac ako 15 % podielového kapitálu spoločnosti Javor Pivka, Komisia takisto prijíma stanovisko, že spoločnosť Javor Pivka nie je súčasťou väčšej obchodnej skupiny.

(49)

Komisia so zreteľom na uvedené súhlasí, že spoločnosť Javor Pivka má nárok na pomoc na reštrukturalizáciu.

3.2.   Obnovenie rentabilnosti

(50)

Komisia v uznesení o začatí konania uviedla, že nie je jasné, ako by plán reštrukturalizácie umožnil spoločnosti Javor Pivka obnoviť dlhodobú rentabilnosť. Súviselo to predovšetkým s päťročnými prognózami o tom, ako by sa mala spoločnosť rozvíjať vďaka opatreniam reštrukturalizácie. Komisia upozornila na to, že Slovinsko nepredložilo údaje, ktoré Komisia potrebuje na posúdenie predpokladov, pokiaľ ide o pravdepodobné hospodárenie spoločnosti Javor Pivka podľa plánu reštrukturalizácie.

(51)

Slovinsko predložilo počas konania dodatočné údaje, uvedené v oddiele 4.3. Tieto údaje v dostatočnej miere vysvetľujú východiská týchto predpokladov. Komisia dospela k záveru, že predpoklady o vývoji predaja spoločnosti Javor Pivka sa môžu v súčasnosti javiť ako príliš optimistické vzhľadom na to, že sektor bol v rokoch 2005 a 2006 konfrontovaný so silnou konkurenciou z Ďalekého východu, čo spôsobovalo prevahu ponuky a tlak na zníženie cien. Nie je však jasné, či bol tento údaj známy už na začiatku roka 2004. Okrem toho samotná Komisia v roku 2006 zistila, že: „výroba a používanie preglejok sa v posledných niekoľkých rokoch citeľne zvýšili, pri čom sa pri niektorých triedach rozvíja veľmi silný vývozný trh“ (9). Vzhľadom na to, že Komisia nedostala žiadne opačné údaje, na základe ktorých by mohla zapochybovať o predpokladoch podniku a o vlastných predpokladoch, nemá opodstatnené dôvody, aby ich odmietla. Z tohto dôvodu sa Komisia nazdáva, že sa nezdá, že by prognózy z roku 2004 boli nepravdepodobné, a preto je, pokiaľ ide o tieto pochybnosti, umiernená.

3.3.   Kompenzačné opatrenia

(52)

V súlade s bodmi 35 a 36 usmernení treba prijať opatrenia, ktoré maximálne zmiernia negatívny vplyv štátnej pomoci na pozíciu konkurentov. Takéto kompenzačné opatrenia však nie sú potrebné, ak je príslušný podiel príjemcu na trhu zanedbateľný. Preto v týchto prípadoch nie sú kompenzačné opatrenia podmienkou, aby bola štátna pomoc zlučiteľná so spoločným trhom.

(53)

Komisia poznamenáva, že spoločnosť Javor Pivka je podľa údajov, ktoré poskytli slovinské orgány aktívna na viacerých výrobných trhoch (preglejky, dosky na debnenie, dyhy a nábytok, pozri odôvodnenie 22 tohto rozhodnutia). V súvislosti s preglejkami, Komisia predovšetkým poznamenáva, že v rámci jedného prípadu fúzie „prieskum trhu vo veľkej miere potvrdil, že rôzne druhy drevených dosiek, ako sú preglejky, sololit, surové drevotrieskové dosky a drevotrieskové dosky s povrchovou úpravou, dekoratívne lamináty (HPL/CPL) a prvky z drevených dosiek pre nábytkárstvo a stavebný priemysel patria medzi osobitné trhy výrobkov (10).“

(54)

Na vymedzenie relevantného trhu predložilo Slovinsko Komisii štúdiu trhu, v ktorej sa uvádzajú trhové podiely na relevantných trhoch výrobkov v EÚ 25. Komisia má v tejto súvislosti málo dôvodov poprieť predpoklad z poznámky pod čiarou č. 20 usmernení, že relevantným trhom je EHP. Komisia upozornila, že v minulosti v rámci jedného prípadu fúzie (11) uskutočnila niekoľko prieskumov trhu v európskom priemysle drevených výrobkov (najmä drevotrieskových dosiek) a dospela k záveru, že relevantný trh je širší ako vnútroštátny trh a že je prinajmenšom cezhraničným regionálnym trhom. Toto potvrdili dôležité cezhraničné trhové toky. Existencia podobných trhových tokov aj v prípade preglejok je evidentná z údajov, ktoré uviedlo Slovinsko, a potvrdzujú to aj interní odborníci Komisie (zároveň to ešte potvrdzuje aj skutočnosť, že najväčšia časť obratu spoločnosti Javor Pivka – 55 % – je tvorená vývozom v rámci Spoločenstva). Okrem toho sa zistilo, že cezhraničný regionálny trh súvisí so vzdialenosťou približne 1 000 km, pričom vzdialenosť závisí od pridanej hodnoty výrobkov, t. j. s výrobkami s povrchovou úpravou sa obchoduje na väčšiu vzdialenosť ako s výrobkami bez povrchovej úpravy. Keďže preglejky sú výrobkami vyššej kvality a vývozy sa týkajú predovšetkým preglejok, náklady na ich dopravu sú nižšie ako v prípade drevotrieskových dosiek (a ešte nižšie v prípade stoličiek a ostatného nábytku z preglejky). Vzhľadom na uvedené Komisia zastáva názor, že relevantným trhom pre výrobky, ktoré vyrába spoločnosť Javor Pivka, by mal byť ak aj nie celý EHP alebo celé EÚ 25, tak aspoň značná časť EÚ 25.

(55)

Vzhľadom na to, že – ako sa uvádza v oddiele 2.4 – podiel spoločnosti Javor Pivka na trhu EÚ 25 predstavoval 0,21 % (v roku 2003) z jej celkového výrobného programu a že by sa tento podiel zo zásady nemal zvýšiť viac ako dvakrát, aj keby sa geografický trh znížil o polovicu, Komisia sa nazdáva, že podiel na trhu je stále značne pod 1 %, čo môže v súvislosti so skutočnosťou, že trh zahŕňa veľký počet malých a stredných výrobcov, považovať za zanedbateľný podiel (12). Keďže toto rozhodnutie vychádza z usmernení z roku 1999, kompenzačné opatrenia pre zabezpečenie zlučiteľnosti štátnej pomoci so spoločným trhom nie sú potrebné.

3.4.   Obmedzenie pomoci na najnižšiu možnú sumu

(56)

V súlade s bodom 40 usmernení je potrebné obmedziť pomoc na najnutnejšie, aby sa umožnila reštrukturalizácia, a očakáva sa, že príjemcovia pomoci významne prispejú k plánu reštrukturalizácie z vlastných zdrojov, „aj predajom prostriedkov, ktoré nemajú podstatný význam pre prežitie podniku, alebo vonkajším financovaním za trhových podmienok“.

(57)

Vlastný príspevok spoločnosti Javor Pivka k reštrukturalizácii sa uvádza v oddiele 4.5. Na začiatku je potrebné poznamenať, že Komisia nemôže prijať odpisy ako skutočný vlastný príspevok (13), keďže nepredstavuje pre spoločnosť disponibilné prostriedky a okrem toho je závislá od budúcej prevádzky, ktorá je výsledkom poskytnutej štátnej pomoci (14). Možné prostriedky z tohto zdroja preto nie je možné brať do úvahy pri stanovení vlastného príspevku spoločnosti Javor Pivka.

(58)

Na druhej strane ukazuje, že majetok, ktorý spoločnosť Javor Pivka predala, nemá podstatný význam pre jej prežitie, preto príjmy z tohto predaja predstavujú platný vlastný príspevok. To isté sa vzťahuje na prostriedky získané bankovými úvermi podľa trhových podmienok bez pomoci. Prostriedky z týchto zdrojov predstavujú spolu 2 119 650 000 SIT, čo Komisia považuje za vlastný príspevok spoločnosti Javor Pivka k reštrukturalizácii.

(59)

Vlastný príspevok predstavuje 45,5 % spoločných nákladov reštrukturalizácie, čo môžeme v súlade s usmerneniami považovať za významný príspevok (15). Zdá sa, že pomoc je obmedzená na najnutnejšie, na zabezpečenie dodatočných prostriedkov potrebných na technologickú reštrukturalizáciu a reštrukturalizáciu zamestnancov, spoločnosti však neposkytuje ďalšiu likviditu.

3.5.   Iná pomoc

(60)

V súlade so zásadou jednorazovej pomoci stanovenou v bodoch 48 až 51 usmernení Komisia nemôže schváliť pomoc na reštrukturalizáciu spoločnosti, ktorá už predtým prijala pomoc na reštrukturalizáciu. Komisia zastáva názor, že na základe tejto zásady musí brať do úvahy všetky pomoci na reštrukturalizáciu, ktoré boli udelené v období 10 rokov pred uvedenou pomocou, bez ohľadu na to, či bola štátna pomoc udelená pred pristúpením členskej krajiny, ktorá poskytuje pomoc, k EÚ. Pritom štátna pomoc, ktorá nie je pomocou na reštrukturalizáciu, nie je významná.

(61)

Slovinsko podalo dôkazy, že účelom tejto pomoci bolo podnietiť šetrenie energiou z ekologických dôvodov. Komisia nemá žiaden dôvod pochybovať o tejto informácii. Komisia preto prijíma, že táto pomoc nebola udelená na reštrukturalizáciu, a preto sa na ňu nevzťahuje zásada jednorazovej pomoci.

4.   Dodatočné pripomienky

(62)

Počas vyšetrovania sa ukázalo, že pri realizácii plánu reštrukturalizácie nastalo oneskorenie a že niektoré časti technologickej reštrukturalizácie sa nerealizovali podľa plánov. Nezdá sa, že by tieto problémy boli v pláne reštrukturalizácie badateľné v čase schválenia pomoci, preto na základe toho nie sú opodstatnené pochybnosti, že na základe plánu možno obnoviť rentabilnosť spoločnosti Javor Pivka. Komisia však upozorňuje, že schválenie pomoci je podmienené úplnou realizáciou plánu reštrukturalizácie (bod 43 usmernení) a pomoc bude monitorovaná (bod 45 usmernení).

(63)

Komisia preto očakáva, že Slovinsko v súvislosti s bodom 46 usmernení predloží minimálne dve správy o monitorovaní, jednu koncom januára 2008 o roku 2007 a jednu koncom januára 2009 o roku 2008, s podrobnými údajmi o finančnom hospodárení spoločnosti a zrealizovaných investíciách. Komisia zdôrazňuje, že ak spoločnosť nezrealizuje všetky investície plánu realizácie, je povinná vrátiť časť štátnej pomoci, a to aj v prípade, že sa jej podarilo obnoviť rentabilnosť (16).

VI.   ZÁVERY

(64)

Vzhľadom na uvedené Komisia dospela k záveru, že uvedená pomoc znamená pomoc na reštrukturalizáciu, ktorá spĺňa podmienky platných usmernení, teda usmernení o záchrane a reštrukturalizácii z roku 1999. Preto dospela k záveru, že hoci Slovinsko neoprávnene poskytlo pomoc na reštrukturalizáciu spoločnosti Javor Pivka a porušilo článok 88 ods. 3 zmluvy, štátna pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Štátna pomoc Slovinska spoločnosti Javor Pivka je zlučiteľná so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES a usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach z roku 1999.

Článok 2

1.   Plán reštrukturalizácie sa uskutoční v celku. Prijmú sa všetky potrebné opatrenia, aby sa zabezpečila implementácia plánu.

2.   Implementácia plánu sa monitoruje na základe ročných správ, ktoré Slovinsko predloží Komisii. Podrobná správa o činnostiach v roku 2007 sa predloží koncom januára 2008, podrobná správa o činnostiach v roku 2008 koncom januára 2009. Správy obsahujú podrobné údaje o finančnom obchodovaní spoločnosti a o uskutočnených investíciách.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené Slovinskej republike.

V Bruseli 10. júla 2007

Za Komisiu

Neelie KROES

členka Komisie


(1)  Ú. v. EÚ C 194, 18.8.2006, s. 26.

(2)  Podrobné údaje o konaní boli opísané v rozhodnutí o začatí konania (pozri poznámku pod čiarou č. 1) a sú vhodné aj na účely tohto rozhodnutia.

(3)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(4)  Hodnoty z 30. januára 2004.

(5)  Všetky prevody súm zo slovinských toliarov na euro sú iba informatívne a vychádzajú z výmenného kurzu 1 EUR = 240 toliarov.

(6)  V priebehu konania Slovinsko vyhlásilo, že náklady finančnej reštrukturalizácie boli „mimo programu reštrukturalizácie“ a mali sa kryť z komerčných úverov, ktoré mala spoločnosť Javor Pivka získať bez akéhokoľvek sprostredkovania štátnej pomoci. Slovinsko príslušnú sumu 400 000 000 SIT nezahrnulo do nákladov programu reštrukturalizácie. Komisia však zastáva názor, že finančná reštrukturalizácia je súčasťou a potrebnou časťou programu reštrukturalizácie, a preto je potrebné zahrnúť náklady na ňu do nákladov reštrukturalizácie. Jej financovanie, ak je zabezpečené pôžičkami, ktoré sú získané na základe trhových podmienok a bez pomoci, treba považovať za vlastný príspevok spoločnosti Javor Pivka. V tejto tabuľke a v pokračovaní tohto rozhodnutia Komisia zahrnula tieto sumy do nákladov reštrukturalizácie a medzi „vlastné prostriedky“.

(7)  Usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci pre záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (Ú. v. ES C 288, 9.10.1999, s. 2).

(8)  Pozri rozhodnutie o začatí konania (uvedené v poznámke pod čiarou č. 1), body 19 a 20, aj rozhodnutie Komisie vo veci C-3/2005 FSO, Ú. v. EÚ C 100, 26.4.2005, s. 2, bod 38 a nasledujúce.

(9)  http://ec.europa.eu/enterprise/forest_based/tradeflows_en.html

(10)  Vec COMM/M.4165 – Sonae Industria/Hornitex, rozhodnutie Komisie z 28. júna 2006, bod 11.

(11)  Vec COMM/M.4165 – Sonae Industria/Hornitex, rozhodnutie Komisie z 28. júna 2006.

(12)  Aspoň vzhľadom na iné príklady v súlade s usmerneniami z roku 1999, pozri rozhodnutie Komisie vo veci C/2005 FSO, Ú. v. EÚ C 100, 26.4.2005, s. 2, bod 38 a nasledujúce.

(13)  Rozhodnutie Komisie vo veci N464/05 AB Kauno z 22.februára 2006, Ú. v. EÚ C 270, 7.11.2006, odôvodnenie 17.

(14)  V súvislosti s peňažným tokom sa toto potvrdilo v rozhodnutí Komisie vo veci C-19/2000 TGI, Ú. v. ES L 62, 5.3.2002, s. 30, odôvodnenie 106, a vo veci C-30/1998 Wildauer Kurbelwelle, Ú. v. ES L 287, 14.11.2000, s. 51, odôvodnenie 52, ako aj v usmerneniach z roku 2004 vo veci AB Kauno (pozri poznámku pod čiarou č. 12).

(15)  Pozri rozhodnutie Komisie vo veci C39/2000 Doppstadt, Ú. v. EÚ L 108, 30.4.2003, s. 8, odôvodnenie 74, a rozhodnutie Komisie vo veci C33/1998 Babcock Wilcox, Ú. v. ES L 67, 9.3.2002, s. 50.

(16)  Pozri rozhodnutie Komisie z 13. septembra 2006 vo veci N 350/06 MSO, Ú. v. EÚ C 280, 18.11.2006.


2.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 29/24


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 10. júla 2007

o schéme štátnej pomoci Talianska v prospech sektora lodnej dopravy na Sardínii C 23/96 (NN 181/95) a C 71/97 (N 144/97)

[oznámené pod číslom K(2007) 3257]

(Iba talianske znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

(2008/92/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 88 ods. 2 prvú zarážku,

so zreteľom na dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami,

keďže:

1.   POSTUP

(1)

Komisia oznámila listom z 24. júna 1996 (1) talianskym orgánom rozhodnutie začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES (predtým článok 93 ods. 2) vo vzťahu k nezákonnej schéme pomoci, ktorú región Sardínia poskytoval v prospech lodných podnikov, ktoré majú v úmysle stavať, kupovať, prerábať, upravovať alebo opravovať lode (ďalej len „pôvodná schéma pomoci“).

(2)

Po začatí konania zaslala talianska vláda Komisii svoje vlastné pripomienky listom z 31. októbra 1996 (DG VII-Doprava A/23443). Orgány regiónu Sardínia predložili pripomienky listami z 11. októbra 1996 (DG VII-Doprava A/21870) a 22. januára 1997. Ostatné členské štáty ani tretie zainteresované osoby nepredložili pripomienky v lehote stanovenej na jeden mesiac od uverejnenia rozhodnutia o začatí konania. Je však potrebné uviesť, že niektoré tretie zainteresované strany predložili pripomienky po uplynutí uvedenej lehoty.

(3)

Komisia prijala 21. októbra 1997 rozhodnutie 98/95/ES, v ktorom sa ustanovuje, že daná schéma pomoci je nezlučiteľná so spoločným trhom (2). Toto rozhodnutie bolo oznámené talianskym orgánom 12. novembra 1997 [SG (97) D/9375].

(4)

Komisia informovala listom zo 14. novembra 1997 talianske orgány o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES (predtým článok 93 ods. 2) vo vzťahu k regionálnemu zákonu Sardínie č. 9 z 15. februára 1996, ktorým sa mení pôvodná schéma pomoci navrhnutá v prospech lodných podnikov (3). Talianske orgány predložili svoje pripomienky 16. januára 1998 (DG VII-Doprava A/1221) a 23. decembra 1997 (DG VII-Doprava A/144). Ostatné členské štáty ani tretie zainteresované osoby nepredložili pripomienky v lehote stanovenej na jeden mesiac od uverejnenia rozhodnutia o začatí konania.

(5)

Rozsudkom Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (rozsudok vo veci Talianska republika a Sardegna Lines – Servizi Marittimi della Sardegna S.p.A./Komisia Európskych spoločenstiev, spoločné prípady C-15/98 a C-105/99) (4) bolo zrušené rozhodnutie 98/95/ES na základe nedostatočných dôvodov týkajúcich sa existencie ovplyvnenia obchodu Spoločenstva.

(6)

Na list Komisie z 23. novembra 2006 (D 2006 224962), v ktorom požadovala informácie od talianskych orgánov, bola zaslaná odpoveď elektronickou poštou 8. marca 2007 (TRENA/26193).

2.   OPIS OPATRENIA

2.1.   Pôvodná schéma

(7)

Komisia sa na základe podnetu predloženého v roku 1993 dozvedela o schéme pomoci, ktorú vytvoril región Sardínia v prospech lodných podnikov, ktoré majú v úmysle stavať, nakupovať, prerábať alebo opravovať lode. Išlo najmä o zálohové platby a finančné prenájmy poskytované za zvýhodnených podmienok, ktoré boli pôvodne odsúhlasené iba podnikom, ktoré mali sídlo, miesto podnikania a prístav vybavenia plavidla na území regiónu Sardínia.

(8)

Daná schéma bola vytvorená na základe regionálneho zákona Sardínie č. 20 z 15. mája 1951 (ďalej len „zákon č. 20/1951“), zmeneného a doplneného regionálnymi zákonmi č. 15 z 11. júla 1954 (ďalej len „zákon č. 15/1954“) a č. 11 zo 4. júna 1988 (ďalej len „zákon č. 11/1988“). V zákone č. 20/1951, zmenenom a doplnenom zákonom č. 15/1954, sa stanovilo vytvorenie fondu určeného na poskytovanie zálohových platieb lodným podnikom, ktoré majú v úmysle stavať, nakupovať, prerábať alebo opravovať lode. Takéto zálohové platby sa mohli prideliť iba podnikom, ktoré majú sídlo, miesto podnikania a prístav vybavenia plavidla na území regiónu Sardínia.

(9)

Takéto zálohové platby nemohli presiahnuť 20 % investícií na stavbu, prestavbu alebo opravu, na ktoré už bol žiadateľ oprávnený prijímať pomoc na základe ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov platných v tom čase. V prípade, že by na základe vnútroštátnych právnych predpisov nebola poskytnutá žiadna pomoc, zálohové platby by nemohli presiahnuť 60 % investície.

(10)

Podľa ustanovení zákona č. 20/1951 by úroky, komisné poplatky a dodatočné náklady spojené so zálohovou platbou nemohli presiahnuť ročne 4,5 % sumy samotnej zálohovej platby v prípade, že by prijímajúci podnik už dostal pomoc na základe vnútroštátnych právnych predpisov a 3,5 % vo všetkých ostatných prípadoch (priemerné zníženie úrokov vo výške 10 – 12 percentuálnych bodov). Kapitál sa musel splatiť v maximálne 12 ročných splátkach počínajúc tretím rokom po sprevádzkovaní plavidla, na ktoré sa zálohová platba poskytla.

(11)

Na základe článkov 99 a 100 zákona č. 11/1988 sa zaviedli podstatné zmeny schémy pomoci, tieto zmeny však neboli oznámené Komisii. Schéma pomoci, ako bola zmenená, predstavovala teda neoznámenú pomoc.

(12)

K podmienkam poskytnutia pomoci prijímajúcim podnikom stanoveným v zákone č. 20/1951 sa pridali tieto podmienky:

„a)

podnik má trvalo hlavné a skutočné sídlo, administratívne sídlo a sídlo vybavovania lodí v jednom z prímorských miest v regióne, kde vlastí aj hlavné sklady, depá a pomocné zariadenia,

b)

všetky lode, ktoré podnik vlastní, sú zapísané v námorných registroch v regióne,

c)

podnik využíva prístavy v regióne ako stredisko svojich vlastných lodiarskych činností a zvyčajne ich používa aj ako prístavy medzipristátia v závislosti od charakteru samotných činností, a v prípade, že prevádzkuje pravidelné linky, tieto linky majú cieľovú stanicu alebo jedno alebo viacero pravidelných medzipristátí v stanovených prístavoch,

d)

podnik preberá povinnosť vykonávať opravy v prístavoch regiónu, avšak v rámci limitov prevádzkových kapacít lodeníc, a ak tomu nebránia dôvody vyššej moci alebo nevyhnutná potreba prenájmu a zjavné dôvody týkajúce sa hospodárnosti a včasnosti,

e)

v príkaze personálu nalodiť sa na lode s hrubým výtlakom vyšším ako 250 ton, podnik preberá povinnosť zostaviť osobitnú zmenu, v ktorej sú všetky kategórie námorníkov, pre posádku lode, pre ktorú sa požadujú výhody, pričom sa využíva iba personál začlenený do všeobecného zoznamu personálu prístavu vybavenia lode a vybrať z týchto zoznamov, všeobecných alebo osobitných, palubný personál iba na základe obmedzení vyplývajúcich z vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti povolania námorníkov…“

(13)

Na základe zákona č. 11/1988 sa zaviedla aj možnosť, aby sardínske orgány poskytovali príspevok na splátky finančného prenájmu v prípade, že by sa lodné spoločnosti rozhodli pre tento nástroj financovania náhradou za zálohové platby. Takýto príspevok sa rovná hodnote rozdielu medzi úrokmi skutočne splatnými pri pôžičkách na základe referenčnej trhovej sadzby na financovanie lodí v Taliansku a úrokmi splatnými pri pôžičke v rovnakej výške vypočítaných pri sadzbe 5 % (rozdiel, ktorý predstavuje priemerné zníženie úrokovej sadzby o približne 10 percentuálnych bodov).

(14)

Podľa zmluvy mohol nájomca nadobudnúť loď, na ktorú bol poskytnutý príspevok, zaplatením sumy vo výške 1 % kúpnej ceny. Podľa talianskych orgánov (list z 5.6.1988 a odpoveď z 1.7.1998) nebol v zmysle zákona č. 11/1998 uzatvorený žiadny finančný prenájom.

(15)

Podľa informácií, ktoré má k dispozícii Komisia, boli od nadobudnutia účinnosti pôvodnej schémy pomoci poskytnuté zálohové platby v celkovej výške 12 697 450 000 ITL (približne 6,5 mil. EUR). O poslednom financovaní sa malo rozhodnúť v decembri 1991.

(16)

Talianske orgány vo svojom poslednom liste z 8. marca 2007 tvrdia, že financovanie poskytnuté na základe zákona z roku 1988 sa vzťahovalo na kúpu lodí s hrubým výtlakom v rozmedzí 24 až 138 ton takéto lode by boli určené najmä na činnosť oblasti námornej príbrežnej dopravy na trhu, ktorý v tom čase ešte nebol otvorený hospodárskej súťaži.

2.2.   Vyjadrené pochybnosti týkajúce sa pôvodnej schémy pomoci, ktorá je premetom konania C 23/96

(17)

V prvotnom dokumente v rámci konania z 24. júna 1996 Komisia vyjadrila na základe informácií, ktoré mala k dispozícii, vážne pochybnosti o zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom z týchto dôvodov:

schéma pomoci obsahovala diskriminačné ustanovenia týkajúce sa národnosti, keďže v podmienkach poskytnutia pomoci bolo stanovené, že prijímajúce podniky musia prijať palubný personál zo Sardínie,

schéma bola v rozpore so zásadou slobody usadenia sa, pretože okrem iného bolo v podmienkach nariadené, že sa má sídlo prijímajúcich podnikov nachádzať na Sardínii,

schéma umožňovala pomoc určenú na podnietenie investícií do plavidiel spôsobmi, ktoré mohli viesť k porušeniu právnych predpisov Spoločenstva.

2.3.   Schéma zmenená na základe zákona č. 9 z 15. februára 1996

(18)

Aby bol zákon č. 20/1951 zlučiteľný s právom Spoločenstva a smernicami v danej oblasti, regionálne orgány zmenili prostredníctvom regionálneho zákona č. 9 z 15. februára 1996 (ďalej len „zákon č. 9/1996“) pôvodnú schému pomoci takto:

a)

zrušili sa diskriminačné prvky založené na národnosti;

b)

zaviedla sa nová podmienka, na základe ktorej sa uprednostnia inovatívne a vysoko technologické dopravné prostriedky;

c)

zaviedli sa technické zmeny: dĺžka trvania zálohových platieb/finančných prenájmov nemohla presiahnuť dvanásť rokov a zálohové platby/finančné prenájmy museli byť nižšie ako 70 % predbežných nákladov, maximálne 40 mld. ITL (približne 20 mil. EUR) na loď pomoc sa poskytovala formou príspevku na úroky, ktorý sa rovná rozdielu medzi splátkou úveru vypočítanou pri referenčnej sadzbe pre zálohové platby v sektore lodnej dopravy v Taliansku a splátkou vypočítanou pri sadzbe vo výške 36 % tej istej referenčnej sadzby;

d)

zaviedol sa systém na kontrolu toho, aby sa pomoc neposkytovala dvakrát (vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi) na tie isté zálohové platby/finančné prenájmy.

2.4.   Pochybnosti vyjadrené v rámci konania C 71/97

(19)

Komisia vo svojom rozhodnutí zo 14. novembra 1997, hoci zohľadnila skutočnosť, že oznámená schéma pomoci už neobsahovala ustanovenia, ktoré viedli k diskriminácii v dôsledku porušenia práva usadiť sa, vyjadrila vážne pochybnosti o zlučiteľnosti zmien so spoločným trhom z týchto dôvodov:

riziko vzniku rozporu s právnymi predpismi Spoločenstva v oblasti stavby lodí platnými v tom čase (5),

rozpor schémy pomoci s usmerneniami o štátnej pomoci pre námornú dopravu (6) platnými v tom čase,

existencia nezákonnej prevádzkovej pomoci, poskytovanej formou finančných prenájmov a zvýhodnených podmienok na kúpu lodí.

2.5.   Rozhodnutie Komisie 98/95/ES

(20)

Komisia na základe rozhodnutia 98/95/ES, bez toho, aby sa vyjadrila k následne vykonaným zmenám, kvalifikovala pomoc poskytnutú na základe pôvodnej schémy ako štátnu pomoc preto, že: a) „prijímajúce podniky boli oslobodené od finančných nákladov, ktoré by inak museli znášať (trhová úroková sadzba a iné dodatočné výdavky spojené s pôžičkou a finančným prenájmom) b) tieto náklady sú znášané prostredníctvom verejných zdrojov (najmä regionálnych orgánov) c) pomoc je selektívna (je určená výhradne lodným podnikom) d) pomoc má vplyv na obchod medzi členskými štátmi“.

(21)

Pokiaľ ide o písmeno d) rozhodnutia o začatí konania, zistilo sa, že „viac ako 90 % tovaru s pôvodom v členských štátoch sa prepravuje na Sardíniu po mori a viac ako 90 % tovaru s pôvodom na Sardínii sa prepravuje do členských štátov tým istým spôsobom. Okrem toho sa zistilo, že 65 % turistickej dopravy (cestujúci a automobily) medzi členskými štátmi a Sardíniou spravuje lodná spoločnosť“. Komisia okrem toho zistila, že talianske orgány vo svojich pripomienkach nespochybnili údaje ani klasifikovanie schémy pomoci ako štátnu pomoc v zmysle článku 92 ods. 1.

(22)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že:

a)

finančná pomoc poskytnutá na základe zákona č. 11/1988 predstavovala štátnu pomoc v zmysle článku 92 ods. 1 Zmluvy o ES (teraz článok 87 ods. 1),

b)

pomoc bola poskytnutá pri porušení ustanovení článku 93 ods. 3 Zmluvy o ES (článok 88 ods. 3) a

c)

v tomto prípade sa nemohla uplatniť žiadna z výnimiek stanovených v článku 92.

Komisia preto nariadila, aby Taliansko vymohlo späť pomoc nezákonne poskytnutú na základe schémy pomoci z roku 1988 (článok 2).

2.6.   Rozsudok z 19. októbra a jeho právne dôsledky

(23)

Rozsudkom Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 19. októbra 2000 (rozsudok vo veci Talianska republika a Sardegna Lines - Servizi Marittimi della Sardegna S.p.A./Komisia Európskych spoločenstiev, spojené prípady C-15/98 a C-105/99) (7) sa zrušilo rozhodnutie 98/95/ES na základe nedostatočných dôvodov týkajúcich sa existencie narušenia obchodu Spoločenstva.

(24)

Súdny dvor uviedol, že Komisia neposkytla prvky týkajúce sa hospodárskej súťaže medzi sardínskymi námornými spoločnosťami a námornými spoločnosťami so sídlom v ostatných členských štátoch, keďže sa obmedzila na konštatovanie, že pomoc je selektívna a určená výhradne sektoru lodnej dopravy na Sardínii že preprava tovaru medzi pevninou a Sardíniou sa uskutočňuje v rozsahu viac ako 90 % po mori a že turistickú dopravu (cestujúci s automobilmi) vykonávajú lodné spoločnosti v rozsahu 65 %. Podľa Súdneho dvora Komisia v tomto smere nezohľadnila skutočnosť, že do 1. januára 1999 bola kabotáž s ostrovmi v Stredozemnom mori vylúčená z liberalizácie námorných dopravných služieb v členských štátoch.

(25)

Napokon, Súdny dvor zistil, že sa Komisia, hoci skonštatovala, že schéma pomoci sardínskym lodiarom porušovala základné zásady slobody usadenia sa a zákazu diskriminácie na základe národnosti, neodvolala sa na takéto porušenie s cieľom preukázať narušenie obchodu medzi členskými štátmi.

(26)

V rozsudku z 19. októbra 2000 sa stanovilo opätovné otvorenie príslušného formálneho konania začatého na základe rozhodnutia z 24. júna 1996. Komisia teda musí prijať nové konečné rozhodnutie.

(27)

Komisia sa okrem prijatia nového rozhodnutia vzhľadom na zrušenie rozhodnutia 98/95/ES Súdnym dvorom musí vyjadriť k zmene schémy na základe zákona č. 9/1996, ktorá je predmetom začatia konania vo veci zisťovania zo 14. novembra 1997. Komisia, aj keby sa v danom čase rozhodla preskúmať obidve schémy samostatne, na základe tohto rozhodnutia musí pristúpiť k ich spoločnému preskúmaniu s cieľom zistiť ich celkový dosah.

3.   PRIPOMIENKY TALIANSKA

3.1.   Pripomienky k pôvodnej schéme pomoci predložené v rámci konania C 23/96

(28)

V rámci konania C 23/96 talianske orgány informovali Komisiu listom z 31. októbra 1996 o zmenách pôvodnej schémy pomoci s cieľom, podľa ich názoru, zosúladiť ju právom Spoločenstva. Základnou zmenou bolo prijatie regionálneho zákona č. 9/1996, ktorým sa zrušili diskriminačné ustanovenia založené na národnosti, ako aj ustanovenia, ktoré porušovali slobodu usadiť sa. Talianske orgány okrem toho Komisii oznámili, že zaviedli mechanizmus priamej kontroly s cieľom vylúčiť, aby sa pomoc poskytovala dvakrát (vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi).

(29)

Regionálne orgány listami z 11. októbra 1996 a 22. januára 1997 opodstatnili potrebu opatrení, ktoré viedli k zmene zákona č. 9/1996, okrem iného na základe ťažkých hospodárskych podmienok Sardínie, regiónu zaradeného do „cieľa I“.

3.2.   Pripomienky k zmenenej schéme pomoci v rámci konania C 71/97

(30)

Pokiaľ ide o pripomienky predložené v rámci konania C 71/97, talianske orgány sa odvolávali najmä na nemožnosť poznať právne predpisy Spoločenstva, na ktoré sa odvolávala Komisia vo svojom rozhodnutí začať konanie vo veci zisťovania, pričom uviedli, že nariadenie Rady (ES) č. 3094/95 (8), zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1904/96, ako aj usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci pre námornú dopravu z roku 1997, boli uverejnené po prijatí zákona č. 9/1996.

(31)

Po druhé, Taliansko zdôrazňovalo, že opatrenia prijaté na základe zákona č. 9/1996 sa nerealizovali, a že vo vzťahu k tretím osobám nebol prevzatý žiadny záväzok. Okrem toho Taliansko tvrdilo, že stanovené opatrenia boli nevyhnutné na to, aby sa odstránil nedostatok úspor z rozsahu v sektore nákladnej a osobnej námornej dopravy v ostrovnom regióne, akým je Sardínia.

(32)

Talianske orgány na záver vyhlásili, že sú ochotné zmeniť a doplniť znenie zákona a dodržiavať celý súbor platných právnych predpisov Spoločenstva.

4.   HODNOTENIE POMOCI

4.1.   Hodnotenie pôvodnej schémy uplatňovanej v období rokov 1988 – 1996

(33)

Komisia sa domnieva, že talianske orgány, keďže neoznámili danú schému pomoci v prospech podnikov zaregistrovaných na Sardínii, ktoré majú v úmysle stavať, kupovať, prerábať, upravovať alebo opravovať lode, porušili povinnosť stanovenú v článku 88 ods. 3 zmluvy (predtým článok 93 ods. 3). V skutočnosti, aj keby bola schéma vytvorená pred nadobudnutím účinnosti zmluvy, boli schémy zavedené na základe zákonov č. 20/1951 a č. 15/1954 v podstatnom rozsahu zmenené zákonom č. 11/1988. Zmeny vykonané v roku 1988 sa teda mali oznámiť Komisii, a preto predstavujú novú neoznámenú pomoc. Proti tomuto zaradeniu talianske orgány žiadnym spôsobom neprotestovali vo svojich pripomienkach predložených po začatí konania 24. júna 1996 a v dôsledku toho bolo toto zaradenie potvrdené v tomto rozhodnutí.

(34)

Komisia konštatuje, že príslušné opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy. V skutočnosti, sardínske podniky získali výhody z úrokových sadzieb zvýhodnených oproti trhovým sadzbám a zo zníženia ostatných dodatočných výdavkov v súvislosti so zálohovými platbami a finančnými prenájmami tieto podniky mali teda prospech z odstránenia finančných nákladov, ktoré by za normálnych podmienok museli znášať. Komisia podotýka, že tieto náklady boli financované z verejných zdrojov, a že pomoc bola selektívna vzhľadom na to, že bola určená výhradne podnikom pôsobiacim v sektore lodnej dopravy so sídlom na Sardínii.

(35)

Komisia okrem toho podotýka, že opatrenie má vplyv na obchod medzi členskými štátmi. Schéma, ktorú vytvorili talianske orgány, sa v skutočnosti vzťahuje na sardínske lodné podniky vo všeobecnosti, či už vykonávajú kabotáž alebo medzinárodnú dopravu. Ak je pravda, že sa na základe nariadenia (ES) č. 3577/92 (9), ktorým sa liberalizoval trh služieb námornej kabotáže v rámci Spoločenstva, vylúčila liberalizácia kabotáže s ostrovmi v Stredozemnom mori až do 1. januára 1999, je taktiež pravda, že sa na základe tohto nariadenia z jeho rozsahu pôsobnosti nevylúčila zmena vo vzájomných výmenách na trhu námorných služieb medzi rôznymi členskými štátmi, najmä medzi kontinentálnou časťou Francúzska, Španielska a Talianska. V tomto ohľade je potrebné uviesť, že daná pomoc sa neobmedzovala na kabotáž, t. j. na námorné služby poskytované v talianskych teritoriálnych vodách, ktoré boli liberalizované od 1.1.1999, vzťahovala sa aj na sardínske lodné podniky, ktoré poskytovali služby medzinárodnej námornej dopravy liberalizované už od roku 1986 (10), a ktoré teda mohli pôsobiť v režime hospodárskej súťaže s ostatnými prevádzkovateľmi zo Spoločenstva.

(36)

V skutočnosti z údajov, ktoré má k dispozícii Komisia (11), vyplýva, že v rokoch 1992 až 1997 existovala okrem iného námorná doprava na nákladných lodiach (a výletných lodiach), ktoré odchádzali z prístavov na Sardínii do iných destinácií v Spoločenstve a mimo neho a prichádzali z týchto destinácií do prístavov na Sardínii. Predovšetkým je potrebné upozorniť na existenciu jednej francúzskej spoločnosti, ktorá vykonávala plavby z Toulonu na Sardíniu, a dvoch talianskych spoločností, ktoré vykonávajú plavby z Korziky na Sardíniu. Tieto skutočnosti dokazujú, že v danom období (v rokoch 1988 až 1996) bola ovplyvňovaná výmena medzinárodných služieb námornej dopravy medzi Talianskom a určitými členskými štátmi.

(37)

Talianske orgány vo svojom poslednom liste z 8. marca 2007 tvrdia, že financovanie poskytované na základe zákona č. 11/1988 sa vzťahovalo na „kúpu plavidiel s hrubým výtlakom v rozmedzí od 24 do 138 ton“ takéto lode by boli určené predovšetkým na námornú príbrežnú dopravu na trhu, ktorý v danom čase nebol otvorený hospodárskej súťaži. Zdá sa však, že minimálne v dvoch prípadoch sa schéma použila na účely kúpy trajektov určených na prepravu cestujúcich a automobilov medzi Sardíniou a pevninou, ktoré mohli konkurovať iným vnútroštátnym prevádzkovateľom a prevádzkovateľom Spoločenstva. Talianske orgány vyhlásili, že nemajú za dané obdobie k dispozícii žiadne údaje týkajúce sa prepravy cestujúcich a tovaru medzi Sardíniou a zvyšnou časťou Talianska na jednej strane a medzi Sardíniou a ostatnými krajinami Spoločenstva na strane druhej.

(38)

Okrem toho je potrebné pripomenúť, že na základe nariadenia (ES) č. 3577/92 o kabotáži sa nevylučovala ani existencia hospodárskej súťaže medzi podnikmi na trhu námornej dopravy medzi Sardíniou a talianskym polostrovom v období pred 1. januárom 1999, pretože zahraničné spoločnosti mali právo poskytovať služby námornej kabotáže v Taliansku, pričom svoje lode registrovali v tomto členskom štáte, avšak bez toho, aby mohli získať výhody zo schémy pomoci určenej sardínskym lodiarom. Táto schéma mala teda taký vplyv, že odrádzala lodné podniky ostatných členských štátov od otvárania pobočiek v Taliansku s cieľom poskytovať služby námornej kabotáže so Sardíniou, vzhľadom na to, že by v žiadnom prípade nemohli získať prospech z danej pomoci a museli by konkurovať ostatným prevádzkovateľom, ktorí naopak mohli získať takúto pomoc.

(39)

Z dôvodov uvedených ďalej nemožno uplatniť žiadnu z výnimiek stanovených v článku 87 ods. 2 a 3 (predtým článok 92 ods. 2 a 3).

(40)

Talianske orgány tvrdia, že pomoc bola nevyhnutná na umožnenie rozvoja regiónu charakterizovaného ťažkými hospodárskymi podmienkami.

(41)

Hoci je Sardínia oprávnená na regionálnu pomoc, výnimka stanovená v článku 87 ods. 3 písm. a) zmluvy sa nemôže uplatniť, pretože daná pomoc sa neposkytovala ako pomoc určená na podporu regionálneho rozvoja, obmedzuje sa iba na podporu lodných podnikov. V skutočnosti, talianske orgány dostatočným spôsobom nedokázali, že schéma pomoci v prospech sardínskych námorných podnikov by umožnila rozvoj regiónu v zmysle právnych predpisov Spoločenstva platných v tom čase, t. j. oznámenia Komisie o spôsobe uplatňovania článku 92 ods. 3 písm. a) a c) na regionálnu pomoc (12). Hoci je Sardínia na zozname regiónov navrhnutých na účely uplatnenia článku 92 ods. 3 písm. a) (pozri prílohu I k uvedenému oznámeniu), nebolo preukázané, že opatrenie bolo potrebné ako pomoc na prvotné investície alebo na vytvorenie pracovných miest a pomoc nemožno považovať ani za prevádzkovú pomoc, obmedzenú v čase a určenú na vyrovnanie osobitných a stálych znevýhodnení regiónu, pričom sa umožní udržateľný a vyvážaný rozvoj bez toho, aby vznikla nadbytočná kapacita v príslušnom sektore.

(42)

Okrem toho, v oznámení sa uvádza, že v prípade akejkoľvek regionálnej pomoci sa musia dodržiavať usmernenia Spoločenstva stanovené pre určité priemyselné sektory, ako je stavba lodí, čo neplatí v prípade príslušnej schémy pomoci, ako je preukázané v ďalšom texte.

(43)

Na pomoc sa preto nemôže uplatniť výnimka uvedená v článku 87 ods. 3 písm. a).

(44)

Nemôže sa uplatniť ani výnimka stanovená v článku 87 ods. 3 písm. c) týkajúca sa pomoci určenej na umožnenie rozvoja niektorých hospodárskych činností, pretože pri tejto pomoci sa nedodržiavajú usmernenia Spoločenstva platné v období rokov 1988 – 1996. V právnych predpisoch v príslušnej oblasti platných v danom období, t. j. príloha I hlava II usmernení z roku 1989 o štátnej pomoci pre lodné podniky (13), sa v skutočnosti stanovovalo, že sa takáto pomoc môže poskytnúť pod podmienkou, že nezmení obchodné podmienky v rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom. Siedmy odsek uvedených usmernení znie „ … K spoločnému záujmu prispejú opatrenia určené predovšetkým na údržbu lodí pod vlajkou Spoločenstva, t. j. opatrenia, ktoré obmedzujú tendenciu používať vlajky tretích krajín, najmä zlepšením technologických zariadení a v druhom rade prijatím čo najväčšieho počtu námorníkov Spoločenstva na palubu takýchto lodí“. V tomto prípade talianske orgány nepredložili informácie postačujúce na to, aby preukázali, že pôvodná schéma regiónu Sardínia sa môže opodstatniť na základe zvýšenia bezpečnosti lodí a udržania zamestnanosti námorníkov Spoločenstva.

(45)

Okrem toho, v prílohe I hlave II ods. 6 uvedených usmernení z roku 1989 o štátnej pomoci pre lodné spoločnosti sa stanovovalo, že pomoc sa môže týmto spoločnostiam vyplatiť na stavbu, prestavbu alebo opravu lodí iba pod podmienkou, že jej výška nepresiahne limity stanovené v právnych predpisoch Spoločenstva, najmä v smernici Rady 87/167/EHS z 26. januára 1987 o pomoci pri stavbe lodí (14) a následne v smernici Rady 90/684/EHS (15) a nariadení Rady (ES) č. 3094/95 (16). V článku 4 smernice 87/167/ES sa stanovovalo: Prevádzková pomoc na stavbu a prestavbu lodí sa môže považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom pod podmienkou, že celková výška pomoci pridelenej na základe jednej zmluvy, v ekvivalente subvencií, nepresiahne jednotnú maximálnu výšku vyjadrenú ako podiel zo zmluvnej hodnoty pred poskytnutím pomoci, v ďalšom texte označovaný ako „maximálna výška“.

(46)

V tomto smere musia vnútroštátne orgány zaručiť dodržiavanie právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa pomoci lodeniciam, od ktorých sa Komisia nemôže odchýliť. Dodržanie právnych predpisov Spoločenstva, keďže zjavne predstavuje jednu z podmienok zlučiteľnosti danej pomoci, musí členský štát preukázať tak, že predloží „všetky náležitosti, ktoré [Komisii] umožnia stanoviť, že sú splnené podmienky požadovanej výnimky“ (Súdny dvor ES), Taliansko/Komisia, vec C-364/90, Zb. 1993, s. I-2097, bod 20 a nasl.).

(47)

Keďže talianske orgány nepredložili žiadne informácie o skutočnosti, že celková výška poskytnutej pomoci nepresahuje maximálnu výšku stanovenú v článku 4 smernice 87/167/EHS (17), a bez akýchkoľvek iných informácií týkajúcich sa zlučiteľnosti pôvodného opatrenia s uvedenou smernicou, ako aj článkom 5 nariadenia (ES) č. 3094/95 (18), je Komisia nútená konštatovať, že pomoc nie je v súlade ani s právnymi predpismi v oblasti stavby lodí (19).

(48)

Okrem toho tieto výnimky sa nemôžu uplatniť na oprávnenie schémy pomoci, ktorá je v rozpore so všeobecnými zásadami zmluvy. Komisia sa v skutočnosti domnieva, že schéma pomoci pre sardínskych lodiarov je nezlučiteľná s právom Spoločenstva, pretože viaceré dodatočné podmienky zavedené na základe zákona č. 11/1998 porušovali základné zásady slobody usadiť sa (článok 52) a zákazu akejkoľvek diskriminácie založenej na národnosti (článok 6 a článok 48 ods. 2).

(49)

V skutočnosti, v schéme pomoci sa pri porušení ustanovení článku 52 zmluvy stanovovalo, že prijímajúca spoločnosť musí mať na Sardínii nielen sídlo, ale aj administratívne sídlo a vykonávať tam činnosť námornej dopravy, ale aj to, že musí mať hlavné sklady, depá a doplnkové zariadenia trvalo v jednom z prístavov regiónu. Okrem toho sa v nej stanovovalo, že všetky lode prijímajúceho podniku (a nielen tie, na ktoré sa poskytla zálohová platba na základe schémy) musia byť registrované na Sardínii.

(50)

Okrem toho, ako vyplýva z ustanovení článku 99 písm. e) zákona č. 11/1988 a ako uviedol Súdny dvor vo svojom rozsudku z 19. októbra 2000 (bod 19) musel podnik v prípade lodí s výtlakom nad 250 ton prijať minimálny stanovený počet námorníkov zapísaných vo všeobecnom zozname prístavu vybavenia lode na Sardínii. Existovala teda povinnosť, aby prijímajúci podnik prijal stanovený počet miestnych námorníkov, aj v prípade, že námorníci z iných oblastí boli schopní vykonávať stanovenú prácu, čím sa porušila zásada, ktorá zakazuje akúkoľvek diskrimináciu z dôvodu národnosti. Z toho vyplýva, že príslušná pomoc je v rozpore so základnými zásadami práva Spoločenstva.

4.2.   Hodnotenie pôvodnej schémy zmenenej na základe zákona č. 9 z 15. februára 1996 platného od roku 1996

(51)

Komisia sa domnieva, že schéma zmenená na základe zákona č. 9/1996 predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 z týchto dôvodov: a) prijímajúce podniky sú oslobodené od finančných nákladov, ktoré by inak museli znášať, prostredníctvom zníženia úrokových sadzieb a ostatných dodatočných výdavkov spojených s pôžičkami a finančným prenájmom b) tieto náklady sú naďalej financované z verejných zdrojov c) pomoc je selektívna, pretože je stále určená podnikom, ktoré pôsobia v sektore lodnej dopravy a d) opatrenie má vplyv na obchod medzi členskými štátmi, pretože zmenená schéma sa vzťahuje na lodné podniky, ktoré majú v úmysle kúpiť, stavať a prerábať lode určené na prepravu tovaru a cestujúcich na trasách zo Sardínie a ostatných sardínskych ostrovov a späť. Ako už bolo uvedené, podniky, ktoré môžu získať pomoc, nepôsobia iba na trhu kabotáže, ktorý je liberalizovaný od 1.1.1999, ale aj na trhu medzinárodnej námornej dopravy, liberalizovanom od roku 1986 (20). V každom prípade neexistuje žiadna pochybnosť o tom, že táto schéma, v rozsahu, v ktorom platí dodnes, naďalej ovplyvňuje hospodársku súťaž v sektore, ktorý je úplne liberalizovaný od roku 1999.

(52)

Z informácií, ktoré predložili talianske orgány v októbri 1996 a v januári 1997, vyplýva, že žiadny príjemca nedostal pomoc na základe zákona č. 9/1996. Komisia sa vzhľadom na skutočnosť, že v minulosti nebola poskytnutá takáto pomoc, domnieva, že v tomto rozhodnutí nie je potrebné posúdiť zlučiteľnosť s právnymi predpismi Spoločenstva platnými v tom čase. Avšak vzhľadom na to, že takáto pomoc by sa mohla poskytnúť v budúcnosti, je potrebné posúdiť jej zlučiteľnosť s platnými právnymi predpismi Spoločenstva, t. j. usmerneniami Spoločenstva o štátnej pomoci pre námornú dopravu z roku 2004 (21) (ďalej len „usmernenia Spoločenstva z roku 2004“).

(53)

Zmenená schéma pomoci už neobsahuje ustanovenia, ktoré vedú k diskriminácii založenej na národnosti ani k porušeniu zásady usadenia sa. Komisia sa však domnieva, že zmenená schéma nezodpovedá podmienkam stanoveným v usmerneniach Spoločenstva z roku 2004 a nemôžu sa na ňu uplatniť výnimky uvedené v článku 87 ods. 3 písm. a) a c) z dôvodov uvedených v ďalšom texte.

(54)

Podľa ustanovení odseku 5 usmernení Spoločenstva z roku 2004 má pomoc vyplatená na obnovu flotily vo všeobecnosti tendenciu spôsobovať narušenie hospodárskej súťaže. V tomto prípade sa Komisia domnieva, že daná pomoc nepredstavuje štrukturálnu reformu určenú na zníženie celkovej kapacity, a že nie je určená ani na zlepšenie palubných zariadení lodí alebo na podnietenie využívania bezpečnejších lodí. V tomto ohľade skutočnosť, že podľa zmenenej schémy pomoci je pomoc určená pre „inovatívnu a vysoko technologickú dopravu“, neumožňuje bez vymedzenia takýchto technológií a príslušných nákladov posúdiť skutočný vplyv zavedenej zmeny.

(55)

Komisia sa domnieva, že schému nemožno klasifikovať ani ako regionálnu pomoc v zmysle odseku 6 regionálnych usmernení Spoločenstva. Talianske orgány v skutočnosti, hoci je Sardínia znevýhodnený región, nedokázali dostatočným spôsobom, že región bude mať z danej schémy výhodu (kapitola 5 ods. 4 usmernení Spoločenstva z roku 2004), ani že je schéma v súlade s platnými právnymi predpismi v oblasti štátnej pomoci (22).

(56)

Okrem toho, Komisia sa domnieva, že z uvedených dôvodov schéma pomoci spôsobuje ujmu hospodárstvam ostatných členských štátov a skresľuje hospodársku súťaž medzi členskými štátmi v rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom (hlava 2 usmernení Spoločenstva z roku 2004).

(57)

Komisia okrem toho pripomína, že v zmysle usmernení Spoločenstva z roku 2004 musí byť prípadná pomoc na investície v súlade s ustanoveniami Spoločenstva platnými pre sektor stavby lodí, t. j. nariadením (ES) č. 1540/98 (23). Je potrebné uviesť, že v článku 3 ods. 1 tohto nariadenia sa uvádza: „Prevádzková pomoc na stavbu a prestavbu lodí, nie však na opravu lodí, sa do 31. decembra 2000 môže považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom pod podmienkou, že celková výška pomoci pridelenej na základne jednej zmluvy (vrátane ekvivalentu subvencií akejkoľvek pomoci poskytnutej lodiarovi alebo tretím osobám) nepresiahne, v ekvivalente subvencií, jednotnú maximálnu výšku vyjadrenú ako podiel zo zmluvnej hodnoty pred poskytnutím pomoci […]“. Vzhľadom na skutočnosť, že Taliansko nepredložilo žiadne informácie týkajúce sa skutočnosti, že celková výška všetkých druhov pomoci poskytnutej na základe určitej zmluvy nepresiahne, v ekvivalente subvencií, jednotnú maximálnu výšku vyjadrenú ako podiel zo zmluvnej hodnoty pred poskytnutím pomoci, je potrebné konštatovať, že pri opatrení nie sú dodržané ustanovenia článku 3 ods. 1.

(58)

Okrem toho v zmysle ustanovení článku 3 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1540/98: „Pomoc pri stavbe lodí a prestavbe lodí udelená štátom domácim alebo zahraničným lodiarom alebo tretím stranám vo forme úľav na úveroch sa môže považovať za kompatibilnú so spoločným trhom a nemusí spĺňať maximálnu výšku, ak je v súlade s rezolúciou Rady OECD z 3. augusta 1981 (o porozumení ohľadom vývozných úverov pre lode) alebo akejkoľvek inej dohode meniacej alebo nahradzujúcej tento dohovor“. Komisia má však k dispozícii informácie, ktoré naznačujú, že pomoc stanovená na základe zmenenej schémy, je v súlade s rezolúciou Rady OECD z 3. augusta 1981.

(59)

V zmysle článku 6 nariadenia (ES) č. 1540/98 sa pomoc poskytnutá na modernizáciu existujúcich lodeníc určených na stavbu, prestavbu a opravu lodí môže považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom až do maximálnej hrubej intenzity 10 %, ak je spojená s priemyselným uplatnením inovatívnych výrobkov a postupov, ktoré sú naozaj a úplne nové, ktoré v súčasnosti nepoužívajú iní prevádzkovatelia v sektore v rámci Európskej únie a ktoré sú vystavené riziku technického alebo priemyselného neúspechu. Každá pomoc sa okrem toho musí obmedziť na pokrytie nákladov spojených s investíciami a rozvojom priamo a výlučne spojenými s inovatívnou časťou projektu a jej výška a intenzita musia byť obmedzené na nevyhnutné minimum, pričom sa zohľadní stupeň rizika spojeného s projektom. Ako už bolo uvedené, skutočnosť, že podľa zmenenej schémy pomoci je pomoc určená pre „inovatívnu a vysoko technologickú dopravu“, neumožňuje bez vymedzenia takýchto technológií a príslušných nákladov posúdiť skutočný vplyv zavedenej zmeny. V dôsledku toho musí Komisia konštatovať, že ani zmenená schéma pomoci nie je v súlade s právnymi predpismi v oblasti stavby lodí.

(60)

Na záver, výnimky stanovené v článku 92 ods. 3 písm. a) a c) sa nemôžu uplatniť, pretože vnútroštátne orgány musia zaručiť dodržiavanie právnych predpisov Spoločenstva v oblasti pomoci lodeniciam, od ktorých sa Komisia nemôže odchýliť. Keďže dodržiavanie právnych predpisov Spoločenstva zjavne predstavuje jednu z podmienok zlučiteľnosti danej pomoci, členský štát ho musí preukázať tým, že predloží všetky náležitosti, ktoré Komisii umožnia posúdiť, či sú splnené podmienky požadovanej výnimky.

(61)

Na záver, pôvodná schéma pomoci, ako sa uplatňovala v období rokov 1988 – 1996, je nezákonná a nezlučiteľná so spoločným trhom.

(62)

Z toho vyplýva, že sumu pomoci na základe poskytnutia zálohových platieb (v celkovej výške 12 697 450 000 ITL), poskytnutú za zvýhodnených podmienok v zmysle ustanovení regionálneho zákona č. 11/1988, musia príjemcovia vrátiť v súlade s postupmi a ustanoveniami uvedenými v talianskych právnych predpisoch. Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade finančného prenájmu nebola vyplatená žiadna dotácia, nie je potrebné nariadiť jej vrátenie.

(63)

Pomoc, ktorá sa má vrátiť, zahŕňa úroky za obdobie od dátumu, ku ktorému bola pomoc daná príjemcom k dispozícii, po dátum jej vrátenia.

(64)

Keďže Komisia nemohla priamo kvantifikovať prvok pomoci ani vyčísliť celkovú výšku pomoci, ktorú má vrátiť každý z príjemcov, talianske orgány musia stanoviť tieto prvky a oznámiť Komisii sumy, ktoré má vrátiť každý príjemca.

(65)

Pokiaľ ide o schému pomoci zmenenú na základe zákona č. 9/1996, platnú od roku 1996, Komisia konštatuje, že od tohto roku nebola vyplatená žiadna pomoc, dospela však k záveru, že táto schéma predstavuje štátnu pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom. Vzhľadom na skutočnosť, že z tohto dôvodu nebola poskytnutá žiadna dotácia, nie je potrebné nariadiť jej vrátenie.

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Štátna pomoc vo forme pôžičiek a finančných prenájmov poskytovaných lodným podnikom na základe ustanovení zákona regiónu Sardínia č. 20 z 15. mája 1951, zmeneného a doplneného zákonom č. 11 zo 4. júna 1988, je nezlučiteľná so spoločným trhom.

Článok 2

1.   Taliansko prijme všetky opatrenia potrebné na to, aby príjemcovia vrátili pomoc uvedenú v článku 1, ktorá im už bola nezákonne poskytnutá, a ktorá zodpovedá rozdielu medzi celkovou sumou, ktorú by príjemcovia zaplatili za úroky a dodatočné náklady za bežných trhových podmienok platných v deň poskytnutia pôžičiek, a celkovou výškou úrokov a dodatočných nákladov, ktorú príjemcovia v skutočnosti zaplatili.

2.   Vrátenie sa uskutoční bezodkladne a v súlade s postupmi uvedenými vo vnútroštátnych právnych predpisoch pod podmienkou, že umožňujú okamžité a účinné vykonanie tohto rozhodnutia. Pomoc, ktorá sa má vrátiť, zahŕňa úroky, za obdobie od dátumu, ku ktorému bola pomoc príjemcom daná k dispozícii, po dátum jej vrátenia.

3.   V prípade splátok pôžičiek, ktoré sú k dátumu oznámenia tohto rozhodnutia ešte neuhradené, Taliansko zabezpečí, aby ich dlžník vyrovnal za bežných trhových podmienok.

Článok 3

Schéma štátnej pomoci vo forme pôžičiek a finančných prenájmov, ustanovená v prospech lodných podnikov na základe zákona regiónu Sardínia č. 20 z 15. mája 1951, zmeneného a doplneného regionálnym zákonom č. 9 z roku 1996, je nezlučiteľná so spoločným trhom.

Článok 4

Taliansko zruší schému pomoci uvedenú v článku 1 a 3.

Článok 5

Taliansko oznámi Komisii do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia opatrenia prijaté na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím.

Článok 6

Toto rozhodnutie je určené Talianskej republike.

V Bruseli 10. júla 2007

Za Komisiu

Jacques BARROT

podpredseda


(1)  C 23/96 (NN 181/95), Ú. v. ES C 368, 12. 6.12.1996, s. 2.

(2)  Ú. v. ES L 20, 27.1.1998, s. 30.

(3)  C 71/97 (NN 144/97), Ú. v. ES C 386, 20.12.1997.

(4)  Zbierka judikatúry 2000, s. I-08855.

(5)  Smernica Rady 90/684/EHS z 21. decembra 1990 o pomoci pri stavbe lodí, Ú. v. ES L 380, 31.12.1990 a nariadenie Rady (ES) č. 3094/95 z 22. decembra 1995 o pomoci pri stavbe lodí, Ú. v. ES L 332, 30.12.1995, zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1904/96, Ú. v. ES L 251, 3.10.1996.

(6)  Finančné a daňové opatrenia týkajúce sa prevádzky lodí registrovaných v Spoločenstve, SEK(89) 921 v konečnom znení z 3. augusta 1989 a usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci pre námornú dopravu, Ú. v. ES C 205, 5.7.1997.

(7)  Zbierka judikatúry 2000, s. I-08855.

(8)  Pozri poznámku pod čiarou 5.

(9)  Nariadenie Rady (EHS) č. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáž), Ú. v. ES L 364, 12.12.1992.

(10)  Nariadenie Rady (EHS) č. 4055/86 z 22. decembra 1986, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovať služby na námornú dopravu medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami, Ú. v. ES L 378, 31.12.1986.

(11)  Údaje, ktoré zaznamenal prístavný úrad v Olbii.

(12)  Oznámenie Komisie o spôsobe uplatňovania článku 92 ods. 3 písm. a) a c), a najmä hlavy I ods. 6 (Ú. v. ES C 212 z 12.8.1988), zmenené a doplnené v rokoch 1990 a 1994 (Ú. v. ES C 163, 4.7.1990 a Ú. v. ES C 364, 20.12.1994).

(13)  SEK (89) 921 v konečnom znení z 3. augusta 1989.

(14)  Ú. v. ES L 69, 12.3.1987, s. 55.

(15)  Ú. v. ES L 380, 31.12.1990, s. 1

(16)  Ú. v. ES L 332, 30.12.1995, s. 1 Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1904/96, (Ú. v. ES L 251, 3.10.1996, s. 5).

(17)  V článku 4 sa stanovuje: „Prevádzková pomoc na stavbu a prestavbu lodí sa môže považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom pod podmienkou, že celková výška pomoci pridelenej na základe jednej zmluvy, v ekvivalente subvencií, nepresiahne jednotnú maximálnu výšku vyjadrenú ako podiel zo zmluvnej hodnoty pred poskytnutím pomoci, v ďalšom texte označovaný ako „maximálna výška“.“

(18)  Odsek 1: Pomoc pri stavbe lodí a konverzii lodí bez opráv udelená majiteľom lodí alebo tretím stranám vo forme štátnych pôžičiek alebo záruk sa môže považovať za kompatibilnú so spoločným trhom, ak vyhovuje Dokumentu OECD o porozumení ohľadom vývozných úverov pre lode alebo akejkoľvek inej dohode meniacej alebo nahradzujúcej tento dokument […]. Odsek 3: Pomoc udelená členskému štátu pre jeho majiteľov lodí alebo pre tretie strany v tomto štáte na stavbu alebo konverziu lodí nesmie skresľovať alebo hroziť skresľovaním súťaže medzi lodenicami v tomto členskom štáte a lodenicami v ostatných členských štátoch pri zadávaní objednávok.

(19)  Pokiaľ ide o uplatňovanie právnych predpisov v oblasti stavby lodí, je potrebné pripomenúť, ako uviedol generálny advokát vo svojich záveroch (body 34 – 38), že hoci pomoc pri stave lodí môže zahŕňať pomoc pre lodiarov, Komisia správnym spôsobom posúdila schému pomoci z roku 1988 ako pomoc lodiarom, ktorá by sa mala preskúmať iba na základe menej náročnej povinnosti uloženej v zmluve, keďže talianske orgány opomenuli povinnosť oznámenia stanovenú v článku 11 uvedenej smernice.

(20)  Nariadenie Rady (EHS) č. 4055/86 z 22. decembra 1986, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovať služby na námornú dopravu medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami, Ú. v. ES L 378 z 31.12.1986.

(21)  Oznámenie Komisie C(2004)43 – Usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci pre námornú dopravu, Ú. v. EÚ C 13, 17.1.2004.

(22)  Usmernenia o regionálnej štátnej pomoci na roky 2007 - 2013, Ú. v. EÚ C 54, 4.3.2006, s. 13.

(23)  Nariadenie Rady č. 1540/98 z 29.6.1998, ktorým sa ustanovujú nové pravidlá pomoci pre stavbu lodí – Ú. v. ES L 202 z 18.7.1998.