26.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 23/1

(1)

Komisia 27. júla 2007 uložila nariadením (ES) č. 896/2007 (2) (ďalej len „dočasné nariadenie“) dočasné antidumpingové clo na dovoz dihydromyrcenolu s pôvodom v Indii (ďalej len „príslušná krajina“) do Spoločenstva.

(2)

Treba pripomenúť, že prešetrovanie dumpingu a ujmy prebiehalo v období od 1. októbra 2005 do 30. septembra 2006 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Skúmanie trendov relevantných z hľadiska analýzy ujmy trvalo od 1. januára 2003 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(3)

Adresy výrobcov v Spoločenstve uvedené v odôvodnení 7 dočasného nariadenia sa opravujú takto:

(4)

Po uložení dočasného antidumpingového cla na dovoz dihydromyrcenolu s pôvodom v Indii boli všetkým stranám oznámené základné skutočnosti, na ktorých sa dočasné nariadenie zakladalo (ďalej len „predbežné zverejnenie“). Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli predložiť svoje písomné a ústne pripomienky týkajúce sa tohto zverejnenia.

(5)

Niektoré zainteresované strany predložili pripomienky v písomnej forme. Tým stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť ústneho vypočutia. Komisia pokračovala vo vyhľadávaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za nevyhnutne potrebné na svoje konečné zistenia.

(6)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach, podľa ktorých sa plánovalo odporučiť uloženie konečného antidumpingového cla a s konečnou platnosťou vyberanie súm zabezpečených z dočasného cla (ďalej len „konečné zverejnenie“). Po tomto zverejnení bola tiež zainteresovaným stranám poskytnutá lehota, počas ktorej mohli vzniesť pripomienky. Ústne a písomné pripomienky, ktoré strany predložili, sa posúdili a v odôvodnených prípadoch sa zistenia primerane upravili.

(7)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa príslušného výrobku a podobného výrobku, odôvodnenia 9 až 12 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(8)

Po uložení dočasných opatrení vyvážajúci výrobca uvedený v odôvodnení 17 dočasného nariadenia tvrdil, že v analýze, ktorú uskutočnila Komisia, neboli zohľadnené určité dôležité prvky vplývajúce na výrobné náklady, a tým aj na určenie normálnej hodnoty. Tvrdil, že v jeho prípade mala byť normálna hodnota založená na jeho vlastných výrobných nákladoch a nemala byť určená na základe domácich cien v rámci bežného obchodovania spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu.

(9)

Po prvé sa zistilo, že uvedené tvrdenia týkajúce sa výrobných nákladov neboli odôvodnené. Po druhé podľa článku 2 základného nariadenia metodika, ktorú Komisia uplatnila pri určovaní normálnej hodnoty v prípade uvedeného vyvážajúceho výrobcu (pozri odôvodnenie 17 dočasného nariadenia), sa považuje za najvhodnejšiu z týchto dôvodov: i) uvedený vyvážajúci výrobca neuskutočňoval v OP žiadny domáci predaj podobného výrobku a rovnakej všeobecnej kategórie výrobkov; ii) výrobky sú dokonale zameniteľné a iii) pri prešetrovaní spolupracoval iba jeden ďalší vyvážajúci výrobca. Okrem toho, keby normálna hodnota nebola založená na cenách druhého indického výrobcu, bolo by potrebné určiť množstvá týkajúce sa predaja, všeobecných a administratívnych nákladov a ziskov podľa článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia. V konečnom dôsledku sa použitie domácich predajných cien druhého indického výrobcu javí ako najreprezentatívnejší základ na zohľadnenie prevládajúcich obchodných podmienok na indickom domácom trhu, a tým aj na stanovenie normálnej hodnoty. Táto žiadosť bola preto zamietnutá.

(10)

Na základe uvedeného a keďže nie sú k dispozícii žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa normálnej hodnoty, odôvodnenia 13 až 17 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(11)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenie 18 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(12)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že Komisia pri stanovení úprav vývoznej ceny na účely porovnania vykonala určité neodôvodnené odpočty v súvislosti s určitými položkami týkajúcimi sa nákladov na dopravu a manipuláciu a úverových nákladov. Komisia prijala toto tvrdenie a následne zrevidovala príslušné úpravy.

(13)

Keďže v tejto súvislosti neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenie 19 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(14)

Po uložení dočasných opatrení jedna strana tvrdila, že v prípade vyvážajúcich výrobcov, ktorí nespolupracovali, by sa malo vypočítať vyššie dumpingové rozpätie založené na najnižších cenách CIF spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že sa nezistili žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na to, že nespolupracujúce spoločnosti predávali v OP za dumpingové ceny na vyššej úrovni ako spolupracujúce spoločnosti. Naopak z porovnania údajov Eurostatu týkajúcich sa dovozu s pôvodom v Indii a objemu a hodnoty dovozu do Spoločenstva, ktoré oznámili spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, vyplýva, že i) objem dovozu do Spoločenstva od ktoréhokoľvek nespolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu predstavoval menej ako 20 % celkového dovozu z Indie v OP (presný pomer sa nemôže zverejniť z dôvodu dôverných informácií) a ii) ceny účtované ktorýmkoľvek nespolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom na trhu Spoločenstva boli jednoznačne vyššie ako ceny účtované spolupracujúcimi spoločnosťami. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(15)

Po konečnom zverejnení tá istá strana zopakovala uvedené tvrdenie týkajúce sa dumpingového rozpätia v prípade ktoréhokoľvek nespolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu. Neboli predložené žiadne nové tvrdenia, ktoré by viedli k zmene záverov uvedených v odôvodnení 14. Príslušná strana iba dodala, že nemala možnosť overiť údaje týkajúce sa dovozu, ktoré boli použité v analýze uskutočnenej Komisiou, keďže údajne boli považované za dôverné. Spoločnosť bola informovaná, že objem dovozu a priemerná dovozná cena boli podrobne uvedené v odôvodneniach 38 a 39 dočasného nariadenia a že zdrojové štatistiky, t. j. Eurostat, boli prístupné verejnosti. Z toho vyplýva, že spoločnosti nebolo znemožnené overiť závery Komisie a obhajovať svoje práva. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(16)

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť sú konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Spoločenstva pri nezaplatenom cle takéto:

(17)

Po uložení dočasných opatrení jeden vyvážajúci výrobca uviedol, že výrobca v Spoločenstve, ktorý v OP uskutočnil významný dovoz dihydromyrcenolu z Indie (pozri odôvodnenie 25 dočasného nariadenia), by sa mal vylúčiť z definície výrobného odvetvia Spoločenstva a následne z analýzy ujmy vrátane určenia úrovne odstránenia ujmy. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že daný výrobca v Spoločenstve nepresunul svoju hlavnú podnikateľskú aktivitu z výroby na dovoz. V skutočnosti uvedený dovoz z Indie uskutočnil najmä s cieľom udržať životaschopnosť svojej vlastnej výroby podobného výrobku. Preto neexistuje žiadny opodstatnený dôvod na vylúčenie tejto spoločnosti z výrobného odvetvia Spoločenstva. Okrem toho treba uviesť, že aj keby bol daný výrobca vylúčený z definície výrobného odvetvia Spoločenstva, zistenie týkajúce sa ujmy by nebolo odlišné. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(18)

Ten istý vyvážajúci výrobca takisto tvrdil, že celková hospodárska situácia výrobcov v Spoločenstve bola veľmi dobrá; podľa tohto vývozcu sa hospodárska situácia výrobcov v Spoločenstve v roku 2005 a v OP údajne výrazne zlepšila a takýto pozitívny trend by mal s najväčšou pravdepodobnosťou pokračovať aj v blízkej budúcnosti. Tieto závery sa zakladali na vývoji výroby výrobného odvetvia Spoločenstva a objemu predaja, zásob a podielu na trhu uvedených v odôvodneniach 45 až 47 dočasného nariadenia. Toto tvrdenie sa nemôže prijať, pretože sa v ňom dôkladne nezohľadňuje skutočnosť, že došlo k významnému poklesu predajných cien dihydromyrcenolu v Spoločenstve (pozri odôvodnenia 47 až 49 dočasného nariadenia) a že výrobnému odvetviu Spoločenstva sa podarilo zvýšiť svoju výrobu a objem predaja, a tým udržať svoj podiel na rozmáhajúcom sa trhu Spoločenstva iba za cenu veľkých strát, poklesu návratnosti investícií a odlivu hotovosti. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(19)

Po konečnom zverejnení vyvážajúci výrobca uvedený v odôvodnení 17 zopakoval svoje tvrdenie a dodal, že Komisia nevykonala dôkladnú analýzu situácie daného výrobcu v Spoločenstve, t. j. výrobcu, ktorý uskutočnil významný dovoz príslušného výrobku. Údajne neboli analyzované najmä tieto aspekty: i) percentuálny podiel celkovej výroby príslušného výrobku v Spoločenstve, ktorý pripadá na tohto dovážajúceho výrobcu; ii) povaha záujmu tohto dovážajúceho výrobcu o dovoz; iii) úroveň dlhodobého zamerania sa tohto dovážajúceho výrobcu na domácu výrobu na rozdiel od pokračujúceho dovozu; a iv) pomer dovozu na účely domácej výroby v prípade tohto dovážajúceho výrobcu.

(20)

V tejto súvislosti treba uviesť, že všetky uvedené body týkajúce sa situácie daného výrobcu v Spoločenstve boli v skutočnosti dôkladne analyzované; určité detaily sa však nemohli zverejniť vzhľadom na ich dôvernú povahu. Ako vyplýva z odôvodnenia 25 dočasného nariadenia a odôvodnenia 17, hlavnými dôvodmi, prečo nebol daný výrobca vylúčený z definície výrobného odvetvia Spoločenstva, boli i) povaha jeho záujmu o dovoz (t. j. dovážal príslušný výrobok s cieľom udržať životaschopnosť svojej vlastnej výroby podobného výrobku v Spoločenstve) a ii) okrajový vplyv jeho situácie na celkovú situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva (t. j. skutočnosť, že jeho možné vylúčenie by neviedlo k zmene zistení týkajúcich sa ujmy). Napokon, je zrejmé, že tým, že tento výrobca podporil podnet a v plnej miere spolupracoval pri prešetrovaní, bolo v jeho záujme obmedziť prílev dumpingového dovozu z Indie. Jasne tak preukázal svoje zameranie sa na domácu výrobu na rozdiel od pokračujúceho dovozu. Tvrdenia uvedené v odôvodnení 19 sa preto zamietajú.

(21)

Odvolávajúc sa na odôvodnenie 41 dočasného nariadenia, jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že cenové podhodnotenie malo byť založené skôr na priemernej dovoznej cene z Indie ako na dovozných cenách spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. V tejto súvislosti treba uviesť, že vzhľadom na úroveň spolupráce v tomto prípade, t. j. úroveň vyššiu ako 80 %, a vzhľadom na to, že štatistiky o celkovom dovoze vychádzajú z kódu KN ex, t. j. môžu sa vzťahovať na určité množstvo iných výrobkov, ako je dihydromyrcenol (pozri odôvodnenie 36 dočasného nariadenia), cenové porovnanie založené na priemernej dovoznej cene by bolo omnoho nepresnejšie ako stanovené rozpätia podhodnotenia v prípade jednotlivých spoločností. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(22)

Na základe uvedeného a keďže nie sú k dispozícii žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa ujmy, odôvodnenia 23 až 56 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(23)

Po uložení dočasných opatrení jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že dovoz z Indie nespôsobil výrobnému odvetviu Spoločenstva ujmu, pretože jeho cena stúpala a jeho podiel na trhu klesol v OP o 2,4 percentuálneho bodu. V tomto zdôvodnení však nie je zohľadnených niekoľko dôležitých aspektov, pokiaľ ide o vývoj dumpingového dovozu z Indie a o situáciu na trhu Spoločenstva. Ako sa uviedlo v odôvodneniach 38 až 42 dočasného nariadenia, objem dumpingového dovozu príslušného výrobku z Indie do Spoločenstva sa zvýšil z približne 25 000 kilogramov v roku 2003 na približne 760 000 kilogramov v OP. Podiel tohto dovozu na trhu sa zvýšil z 0,7 % v roku 2003 na 17,3 % v OP. Mierny pokles jeho podielu v OP bol spôsobený skôr náhlym rozmachom trhu Spoločenstva v tomto období ako poklesom jeho objemu. V skutočnosti objem dumpingového dovozu z Indie v OP naďalej rástol, aj keď nie v rovnakom pomere ako v predchádzajúcom období. Celkovo sa podiel dumpingového dovozu z Indie na trhu Spoločenstva zvýšil omnoho významnejšie ako spotreba Spoločenstva v posudzovanom období. Napokon treba pripomenúť, že dumpingový dovoz z Indie spôsobil podstatné podhodnotenie cien výrobného odvetvia Spoločenstva. Prudký nárast dumpingového dovozu za ceny, ktoré spôsobili výrazné podhodnotenie cien výrobného odvetvia Spoločenstva, prebiehal v rovnakom čase, v ktorom sa zhoršila situácia výrobného odvetvia Spoločenstva. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(24)

Ten istý vyvážajúci výrobca ďalej tvrdil, že prípadnú ujmu si výrobné odvetvie Spoločenstva spôsobilo samo. Tvrdil, že inak by nebolo možné utrpieť straty v prostredí so zvyšujúcim sa dopytom, rastúcimi cenami, následne so zvyšujúcim sa predajom a obratom a rastúcou produktivitou. Ako možné vysvetlenie táto strana uviedla zvýšenie priemernej mzdy o 24 % od roku 2003 do OP.

(25)

Po prvé napriek tomu, že predajná cena výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva sa v období medzi rokom 2005 a OP zvýšila o 2 %, bola o viac ako 30 % nižšia ako v roku 2003, zatiaľ čo objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva sa v období medzi rokom 2003 a OP zvýšil iba o 22 % (pozri odôvodnenie 47 dočasného nariadenia). V dôsledku toho tržby z predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva značne klesli, t. j. približne o 15 % v posudzovanom období. Po druhé sa vývoj priemerných nákladov na prácu musí zohľadňovať spoločne s trendmi v zamestnanosti a produktivite. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 51 dočasného nariadenia, príčinou 24 %-ného nárastu nákladov na prácu na pracovníka v posudzovanom období boli okrem iného zmeny v štruktúre zamestnanosti, ktoré viedli k vyššiemu podielu kvalifikovanej pracovnej sily. Údaje potvrdzujú, že tieto zmeny viedli k vyššej produktivite, čím sa na druhej strane kompenzovali zvýšené priemerné náklady na prácu. V dôsledku toho sa celkové náklady na prácu za vyrobenú jednotku zachovali na rovnakej úrovni. Okrem toho výroba dihydromyrcenolu nie je náročná na pracovnú silu. Preto sa zvýšené mzdy nepovažujú za príčinu, ktorá by mohla prispieť k stratám výrobného odvetvia Spoločenstva. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(26)

Po konečnom zverejnení ten istý vyvážajúci výrobca uviedol niekoľko nových argumentov týkajúcich sa príčinných súvislostí. Dajú sa zhrnúť takto: i) ujma bola spôsobená dovozom príslušného výrobku, ktorý uskutočnil samotný výrobca Spoločenstva uvedený v odôvodnení 17; ii) ujmu si spôsobilo samotné výrobné odvetvie Spoločenstva nákladnými investíciami do novej výrobnej kapacity a pôžičkami, ktoré si na tento účel zobralo od finančných inštitúcií; iii) neuskutočnila sa analýza vývoja vývozného predaja výrobného odvetvia Spoločenstva; iv) ujmu si spôsobili samotní výrobcovia v Spoločenstve rozšírením výrobnej kapacity a zamestnaním dodatočnej kvalifikovanej pracovnej sily, a tým zvýšením výrobných nákladov.

(27)

V súvislosti s týmito novými tvrdeniami treba uviesť, že i) dovoz príslušného výrobku uskutočnený jedným z výrobcov v Spoločenstve nemohol ovplyvniť celkovú situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva, pretože tento dovoz nebol významný (pozri odôvodnenia 17 a 20). Okrem toho treba pripomenúť, že tento dovoz bol reakciou na hromadný prílev dumpingového dovozu z Indie a na straty, ktoré tým utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, t. j. až po tom, ako došlo k značnej ujme; ii) v posudzovanom období sa neuskutočnili žiadne nové investície do výrobnej kapacity; naopak, výrobná kapacita zostala nezmenená a investície výrazne poklesli (pozri odôvodnenia 45 a 49 dočasného nariadenia); iii) výkonnosť vývozu výrobného odvetvia Spoločenstva sa analyzovala v odôvodnení 68 dočasného nariadenia a nepovažuje sa za prvok, ktorý by narušoval príčinné súvislosti; a iv) výrobné odvetvie Spoločenstva nezamestnalo žiadnu dodatočnú pracovnú silu. Ako vyplýva z odôvodnenia 51 dočasného nariadenia, medzi rokom 2003 a OP zamestnanosť klesla o 15 %. Zmeny v štruktúre zamestnanosti spôsobilo prepúšťanie nekvalifikovanej pracovnej sily. Pokiaľ ide o výrobnú kapacitu, treba pripomenúť, že nedošlo k žiadnemu zvýšeniu. Tvrdenia uvedené v odôvodnení 26 sa preto zamietajú.

(28)

Na základe uvedeného a keďže nie sú k dispozícii žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa príčinných súvislostí, odôvodnenia 57 až 76 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(29)

Jeden vyvážajúci výrobca uviedol, že uloženie opatrení by spôsobilo veľké problémy dovozcom a používateľom v Spoločenstve, a ohrozilo by tak tisícky pracovných miest a daňové príjmy. V tejto súvislosti však neuviedol žiadne dôkazy. Tieto tvrdenia sa považovali za irelevantné. V skutočnosti žiadni dovozcovia ani používatelia nenamietali voči dočasným záverom týkajúcim sa ich záujmu (pozri odôvodnenia 87 a 88 dočasného nariadenia), čo poukázalo na skutočnosť, že týchto strán by sa akékoľvek antidumpingové opatrenia s najväčšou pravdepodobnosťou podstatne nedotkli. Toto tvrdenie sa preto zamietlo. Vyvážajúci výrobca bol takisto informovaný, že vyvážajúci výrobcovia sa bežne nepovažujú za strany, na ktoré sa vzťahuje analýza záujmu Spoločenstva.

(30)

Po konečnom zverejnení tento vyvážajúci výrobca zopakoval svoje tvrdenie a uviedol, že má právo vyjadriť pripomienky k akémukoľvek hľadisku v rámci antidumpingového konania vrátane záujmu Spoločenstva. Neboli však predložené žiadne podložené tvrdenia, ktoré by viedli k zmene záverov uvedených v odôvodnení 29. Pokiaľ ide o právo vyvážajúcich výrobcov predložiť pripomienky k akémukoľvek hľadisku v rámci konania, treba uviesť, že skutočne sa im v tom nijako nebráni. Podľa článku 21 ods. 2 základného nariadenia však tieto strany nie sú zahrnuté do analýzy záujmu Spoločenstva a ich pripomienky sa nemusia zohľadniť, najmä ak nie sú podložené žiadnymi konkrétnymi dôkazmi.

(31)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa hodnotenia záujmu Spoločenstva, odôvodnenia 77 až 90 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(32)

Treba pripomenúť, že jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že výrobca v Spoločenstve, ktorý v OP uskutočnil významný dovoz dihydromyrcenolu z Indie, by sa mal vylúčiť z definície výrobného odvetvia Spoločenstva a pri určovaní úrovne odstránenia ujmy by sa následne malo vychádzať iba z údajov týkajúcich sa zostávajúcich dvoch výrobcov. Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 14 a 15, toto tvrdenie nebolo opodstatnené. Vzhľadom na uvedené a keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa úrovne odstránenia ujmy, odôvodnenia 92 až 94 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(33)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa konečné antidumpingové clo malo uložiť na úrovni zistených dumpingových rozpätí, keďže pri obidvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcoch sa zistilo, že úroveň odstránenia ujmy bola vyššia ako dumpingové rozpätie.

(34)

Vzhľadom na odôvodnenia 14 a 15 sa považuje za vhodné stanoviť clo pre všetky ostatné spoločnosti, ktoré v prešetrovaní nespolupracovali, na úroveň vyššieho cla, ako je clo, ktoré sa má uložiť spolupracujúcim spoločnostiam.

(35)

Na základe uvedených skutočností sú konečné colné sadzby takéto:

(36)

Po uverejnení hlavných skutočností a úvah, na základe ktorých sa zamýšľalo odporučiť uloženie konečných antidumpingových opatrení, spoločnosť Neeru Enterprises ponúkla prijateľný cenový záväzok v súlade s článkom 8 ods. 1 základného nariadenia. Treba však uviesť, že príslušný výrobok vykazoval v posledných rokoch značnú nestálosť cien, a preto nie je vhodný ako záväzok s pevne stanovenou cenou. Ako alternatívny prístup sa skúmala možnosť indexácie minimálnej dovoznej ceny podľa ceny hlavnej suroviny, konkrétne alfa-pinénu. Táto alternatíva sa však ukázala ako nevhodná z týchto dôvodov: i) kolísanie ceny príslušného výrobku nie je možné dostatočne vysvetliť kolísaním ceny alfa-pinénu a ii) alfa-pinén nie je komoditným výrobkom, pre ktorý by boli k dispozícii akékoľvek všeobecne dostupné štatistiky poukazujúce na jeho ceny na trhu. Na základe uvedenej skutočnosti sa dospelo k záveru, že akýkoľvek cenový záväzok je v tomto prípade nepraktický, a preto ho nemožno prijať. Príslušný vývozca bol náležite informovaný a dostal možnosť predložiť pripomienky. Na základe jeho pripomienok sa však uvedený záver nezmenil.

(37)

Sadzba antidumpingového cla pre individuálnu spoločnosť uvedená v tomto nariadení bola stanovená na základe zistení súčasného prešetrovania. Preto odráža situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o danú spoločnosť. Táto colná sadzba (na rozdiel od celoštátneho cla uplatniteľného na „všetky ostatné spoločnosti“) sa preto uplatňuje výlučne na dovoz výrobkov pochádzajúcich z príslušnej krajiny a vyrobených spoločnosťou, teda konkrétnym uvedeným právnym subjektom. Dovezené výrobky vyrobené akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je osobitne uvedená v normatívnej časti tohto nariadenia so svojím názvom a adresou, vrátane subjektov spojených s touto konkrétne uvedenou spoločnosťou, nemôžu podliehať tejto sadzbe a podliehajú colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(38)

Každá žiadosť o uplatnenie tohto individuálneho antidumpingového cla (napr. po zmene názvu subjektu alebo po vytvorení nových výrobných alebo predajných subjektov) by sa mala bezodkladne oznámiť Komisii so všetkými relevantnými informáciami, predovšetkým o akejkoľvek zmene činností spoločnosti súvisiacich s výrobou, domácim predajom a vývozným predajom spojeným napríklad so zmenou názvu alebo zmenou výrobných a predávajúcich subjektov. V prípade potreby sa nariadenie zmení a doplní aktualizáciou zoznamu spoločností, ktoré podliehajú individuálnym colným sadzbám.

(39)

Z hľadiska rozsahu zistených dumpingových rozpätí a vzhľadom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva sa považuje za potrebné, aby sa sumy zabezpečené prostredníctvom dočasného antidumpingového cla uloženého dočasným nariadením vyberali s konečnou platnosťou vo výške cla uloženého s konečnou platnosťou týmto nariadením. Ak je konečné clo nižšie než dočasné clo, clo sa prepočítava a sumy zabezpečené nad rámec konečnej colnej sadzby by sa mali uvoľniť,

26.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 23/7

(1)

Nariadenie (ES) č. 1580/2007 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

26.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 23/9

(1)

V Dohode vo forme výmeny listov medzi Európskym spoločenstvom a Nórskym kráľovstvom o protokole 2 k bilaterálnej Dohode o voľnom obchode medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Nórskym kráľovstvom sa v bode III ustanovujú ročné colné kvóty na dovoz určitého tovaru s pôvodom v Nórsku. Je preto potrebné otvoriť tieto kvóty na rok 2008 a na nasledujúce roky.

(2)

V nariadení Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (3), sa stanovujú pravidlá spravovania colných kvót. Je vhodné zabezpečiť, aby sa colné kvóty otvorené týmto nariadením spravovali v súlade s uvedenými pravidlami.

(3)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre horizontálne otázky týkajúce sa obchodu so spracovanými poľnohospodárskymi produktmi, ktoré nie sú uvedené v prílohe I k zmluve,

26.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 23/11

(1)

V dohode vo forme výmeny listov medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a Nórskym kráľovstvom na strane druhej o protokole 2 k Dohode medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Nórskym kráľovstvom schválenej rozhodnutím 96/753/ES sa stanovuje ročná colná kvóta na dovoz čokolády a iných potravinových prípravkov obsahujúcich kakao s pôvodom v Nórsku. Je potrebné otvoriť túto kvótu na rok 2008 a nasledujúce roky.

(2)

V nariadení Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (3), sa stanovujú pravidlá spravovania colných kvót. Je vhodné ustanoviť, aby colná kvóta otvorená týmto nariadením bola spravovaná v súlade s uvedenými pravidlami.

(3)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre horizontálne otázky týkajúce sa obchodu so spracovanými poľnohospodárskymi výrobkami neuvedenými v prílohe I k zmluve,

26.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 23/13

(1)

V nariadení Komisie (ES) č. 3199/93 (2) sa ustanovuje, že denaturáty, ktoré sa používajú v každom členskom štáte na účely úplne denaturovaného liehu v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. a) smernice 92/83/EHS musia byť opísané v prílohe k tomuto nariadeniu.

(2)

Podľa článku 27 ods. 1 písm. a) smernice 92/83/EHS sa od členských štátov vyžaduje, aby bol alkohol, ktorý bol úplne denaturovaný v súlade s požiadavkami ktoréhokoľvek členského štátu, úplne oslobodený od spotrebnej dane za predpokladu, že tieto požiadavky boli riadne oznámené a schválené v súlade s podmienkami ustanovenými v odsekoch 3 a 4 tohto článku.

(3)

Bulharsko a Rumunsko oznámili, ktoré denaturáty plánujú používať.

(4)

Komisia tieto oznámenia sprostredkovala ostatným členským štátom, a to 1. januára 2007 v prípade Bulharska a 9. januára 2007 v prípade Rumunska.

(5)

Voči oznámeným požiadavkám boli doručené výhrady. Z tohto dôvodu sa riadne postupovalo podľa postupu uvedeného v článku 27 ods. 4 smernice 92/83/EHS a požiadavky, ktoré oznámilo Bulharsko a Rumunsko, by sa mali zahrnúť do prílohy k nariadeniu (ES) č. 3199/93.

(6)

Nariadenie (ES) č. 3199/93 je preto potrebné zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(7)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre spotrebné dane,

26.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 23/15

(1)

Výšky reprezentatívnych cien a dodatočných ciel uplatniteľných na dovoz bieleho cukru, surového cukru a niektorých sirupov na hospodársky rok 2007/2008 boli stanovené v nariadení Komisie (ES) č. 1109/2007 (3). Tieto ceny a clá sa naposledy zmenili a doplnili nariadením Komisie (ES) č. 45/2008 (4).

(2)

Údaje, ktoré má Komisia v súčasnosti k dispozícii, vedú k zmene uvedených cien a ciel v súlade s pravidlami uvedenými v nariadení (ES) č. 951/2006,

26.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 23/17

(1)

Nariadením (ES) č. 327/98 sa otvorila a stanovila správa určitých colných kvót na dovoz ryže a zlomkovej ryže rozdelených podľa krajiny pôvodu a zadelených do viacerých čiastkových období v súlade s prílohou IX k uvedenému nariadeniu.

(2)

Pre kvóty ustanovené v článku 1 ods. 1 písm. a), b), c) a d) nariadenia (ES) č. 327/98 je prvým čiastkovým obdobím mesiac január.

(3)

Z oznámenia podľa článku 8 písm. a) nariadenia (ES) č. 327/98 vyplýva, že pre kvóty s poradovými číslami 09.4148 – 09.4154 – 09.4112 – 09.4116 – 09.4117 – 09.4118 – 09.4119 – 09.4166 sa žiadosti podané podľa článku 4 ods. 1 uvedeného nariadenia počas prvých desiatich pracovných dní mesiaca január 2008 vzťahujú na také množstvo, ktoré prekračuje dostupné množstvo. Malo by sa teda určiť, do akej miery sa môžu dovozné povolenia vydávať, stanovením koeficientu pridelenia, ktorý sa má uplatňovať na požadované množstvá.

(4)

Z uvedeného oznámenia tiež vyplýva, že pre kvóty s poradovými číslami 09.4127 – 09.4128 – 09.4149 – 09.4150 – 09.4152 – 09.4153 sa žiadosti podané podľa článku 4 ods. 1 nariadenia (ES) č. 327/98 počas prvých desiatich pracovných dní mesiaca január 2008 vzťahujú na také množstvo, ktoré je menšie ako dostupné množstvo.

(5)

Podľa článku 5 prvého odseku nariadenia (ES) č. 327/98 by sa teda mali určiť celkové dostupné množstvá na nasledujúce čiastkové obdobie pre kvóty s poradovými číslami 09.4127 – 09.4128 – 09.4148 – 09.4149 – 09.4150 – 09.4152 – 09.4153 – 09.4154 – 09.4112 – 09.4116 – 09.4117 – 09.4118 – 09.4119 – 09.4166,

26.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 23/21

(1)

Spoločenstvo a členské štáty sa v rámci lisabonského programu zaviazali zvýšiť konkurencieschopnosť obchodných spoločností, ktoré podnikajú v Európe. Podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady 2004/387/ES z 21. apríla 2004 o vzájomnej súčinnosti pri poskytovaní paneurópskych e-government služieb pre verejnú správu, podnikateľské subjekty a občanov (IDABC) (3) by Komisia a členské štáty mali zabezpečiť účinné, efektívne a interoperabilné informačné a komunikačné systémy na výmenu informácií medzi štátnou správou a občanmi Spoločenstva.

(2)

Celoeurópska akcia elektronickej štátnej správy ustanovená rozhodnutím 2004/387/ES si vyžaduje opatrenia na zvýšenie efektívnosti organizácie colných kontrol a na zabezpečenie plynulého toku údajov s cieľom zefektívniť colné konanie, znížiť administratívne zaťaženie, pomôcť v boji proti podvodom, organizovanému zločinu a terorizmu, poslúžiť finančným záujmom, chrániť duševné vlastníctvo a kultúrne dedičstvo, zvýšiť bezpečnosť tovaru a ochranu medzinárodného obchodu a posilniť ochranu zdravia a životného prostredia. Na tento účel je zásadne dôležité zabezpečiť informačné a komunikačné technológie (IKT) na colné účely.

(3)

V uznesení Rady z 5. decembra 2003 o vytvorení jednoduchého colného a obchodného prostredia bez dokumentov v papierovej forme (4), ktoré nasledovalo po oznámení Komisie o jednoduchom colnom a obchodnom prostredí bez dokumentov v papierovej forme, sa Komisia vyzýva, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi vypracovala viacročný strategický plán na vytvorenie koherentného a interoperabilného elektronického colného prostredia pre Spoločenstvo. V nariadení Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (5), sa pri podávaní súhrnných colných vyhlásení a elektronickej výmene údajov medzi colnými orgánmi vyžaduje používanie počítačového spracovania údajov s cieľom založiť colné kontroly na automatizovaných systémoch analýzy rizika.

(4)

Je preto potrebné stanoviť ciele, ktoré sa majú dosiahnuť pri vytváraní colného a obchodného prostredia bez dokladov v papierovej forme, ako aj štruktúru, prostriedky a lehoty s tým súvisiace.

(5)

Komisia by mala toto rozhodnutie vykonávať v úzkej spolupráci s členskými štátmi. Z tohto dôvodu je potrebné určiť príslušné povinnosti a úlohy dotknutých strán a ustanoviť, ako sa majú náklady rozdeliť medzi Komisiu a členské štáty.

(6)

Komisia a členské štáty by mali spoločne niesť zodpovednosť za vnútroštátne zložky komunikačných systémov a systémov výmeny informácií, ako aj za tie, ktoré patria Spoločenstvu, v súlade so zásadami ustanovenými v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 253/2003/ES zo 6. februára 2003, ktorým sa prijíma akčný program pre colné správy v Spoločenstve (Colníctvo 2007) (6), a prihliadnuť na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2235/2002/ES z 3. decembra 2002, ktorým sa prijíma program Spoločenstva na zlepšenie fungovania daňových systémov na vnútornom trhu (program Fiscalis 2003 – 2007) (7).

(7)

Na účely zabezpečenia dodržiavania tohto rozhodnutia a súladu medzi rôznymi systémami, ktoré sa majú vyvinúť, je potrebné zriadiť monitorovací mechanizmus.

(8)

Informácie o pokroku pri vykonávaní tohto rozhodnutia by mali poskytnúť pravidelné správy členských štátov a Komisie.

(9)

Na dosiahnutie prostredia bez dokladov v papierovej forme je potrebná úzka spolupráca medzi Komisiou, colnými orgánmi a hospodárskymi subjektmi. Na uľahčenie tejto spolupráce by skupina pre colnú politiku mala zabezpečiť koordináciu činností, ktoré sú potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia. Vo všetkých štádiách prípravy týchto činností by sa mala uskutočňovať konzultácia s hospodárskymi subjektmi na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni Spoločenstva.

(10)

Pristupujúce krajiny a kandidátske krajiny by mali mať možnosť zapojiť sa do týchto činností s cieľom pripraviť sa na pristúpenie.

(11)

Keďže cieľ tohto rozhodnutia, a to vytvorenie colného a obchodného prostredia bez dokladov v papierovej forme, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(12)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (8).

(13)

Komisia by mala byť predovšetkým splnomocnená na predĺženie lehoty ustanovenej v článku 4 ods. 2, 3 a 5 tohto rozhodnutia. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť a doplniť nepodstatné prvky tohto rozhodnutia, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES,

a)

uľahčiť dovozné a vývozné postupy;

b)

znížiť náklady na dodržiavanie príslušných predpisov a administratívne náklady a skrátiť čas potrebný na colné konanie;

c)

skoordinovať spoločný prístup ku kontrole tovaru;

d)

pomôcť zabezpečiť riadny výber cla a iných poplatkov;

e)

zabezpečiť rýchle poskytnutie a prijatie relevantných informácií, pokiaľ ide o medzinárodný dodávateľský reťazec;

f)

umožniť plynulý tok údajov medzi správnymi orgánmi krajín vývozu a dovozu, ako aj medzi colnými orgánmi a hospodárskymi subjektmi, pričom sa umožní opätovné používanie údajov vložených do systému.

a)

harmonizovanou výmenou informácií na základe medzinárodne akceptovaných dátových modelov a formátov správ;

b)

prepracovaním colných postupov a s nimi súvisiacich postupov s cieľom optimalizovať ich účelnosť a účinnosť, zjednodušiť ich a znížiť náklady na dodržiavanie colných predpisov;

c)

ponúknutím širokého rozsahu elektronických colných služieb hospodárskym subjektom, čím sa umožní týmto subjektom komunikovať rovnakým spôsobom s colnými orgánmi ktoréhokoľvek členského štátu.

a)

hospodárskymi subjektmi;

b)

Komisiou;

c)

inými správnymi orgánmi alebo oficiálnymi agentúrami, ktoré sú zapojené do medzinárodnej prepravy tovaru (ďalej len „iné správne orgány alebo agentúry“).

a)

systémy pre dovoz a vývoz, ktoré fungujú v súčinnosti so systémami pre tranzit a umožňujú plynulý tok údajov medzi jednotlivými colnými systémami v rámci Spoločenstva;

b)

systém identifikácie a registrácie hospodárskych subjektov, ktorý funguje v súčinnosti so systémom schválených hospodárskych subjektov a umožňuje týmto hospodárskym subjektom zaregistrovať sa len raz pre všetku komunikáciu s colnými orgánmi v celom Spoločenstve, pričom sa zohľadnia existujúce systémy Spoločenstva alebo vnútroštátne systémy;

c)

systém pre postup schvaľovania vrátane informačného a konzultačného procesu, spravovanie osvedčení pre schválené hospodárske subjekty a registráciu týchto osvedčení v databáze prístupnej colným orgánom.

a)

rámec jednotných prístupových miest umožňujúce hospodárskym subjektom podávať elektronické colné vyhlásenia prostredníctvom jednotného rozhrania, a to aj v prípade, že colné konanie prebieha v inom členskom štáte;

b)

elektronické rozhrania pre hospodárske subjekty, ktoré im aj v prípade zapojenia viacerých členských štátov umožňujú vybavovať všetky colné záležitosti s colnými orgánmi členského štátu, v ktorom sú usadené; a

c)

služby „centrálneho elektronického priečinka“, ktoré umožňujú plynulý tok údajov medzi hospodárskymi subjektmi a colnými orgánmi, medzi colnými orgánmi a Komisiou a medzi colnými orgánmi a inými správnymi orgánmi alebo agentúrami a umožňujú hospodárskym subjektom predkladať všetky informácie potrebné na colné konanie pri dovoze alebo vývoze, aj v prípade informácií požadovaných podľa právnych predpisov mimo colnej oblasti.

a)

príslušných štúdií uskutočniteľnosti a spoločných funkčných a technických systémových špecifikácií;

b)

spoločných produktov a služieb vrátane potrebných spoločných referenčných systémov pre informácie z colnej oblasti a informácií, ktoré sú spojené s colnou oblasťou;

c)

služieb spoločnej komunikačnej siete a spoločného systémového rozhrania (CCN/CSI) pre členské štáty;

d)

koordinačných činností vykonávaných členskými štátmi a Komisiou pri zavádzaní a prevádzke elektronických colných systémov v rámci spoločnej domény Spoločenstva;

e)

koordinačných činností vykonávaných Komisiou pri zavádzaní a prevádzke elektronických colných systémov v rámci vonkajšej domény Spoločenstva, okrem služieb určených na splnenie vnútroštátnych požiadaviek.

a)

vnútroštátnych funkčných a technických systémových špecifikácií;

b)

vnútroštátnych systémov vrátane databáz;

c)

sieťových prepojení medzi colnými orgánmi a hospodárskymi subjektmi a medzi colnými orgánmi a inými správnymi orgánmi alebo agentúrami v rámci toho istého členského štátu;

d)

akéhokoľvek softvéru alebo vybavenia, ktoré členský štát považuje za potrebné na zabezpečenie plného využívania systému.

a)

koordináciu vybudovania, kontroly zhody, zavádzania, prevádzky a podpory zložiek patriacich Spoločenstvu, pokiaľ ide o elektronické colné systémy;

b)

koordináciu systémov a služieb ustanovených v tomto rozhodnutí s inými relevantnými projektmi týkajúcimi sa elektronickej štátnej správy na úrovni Spoločenstva;

c)

splnenie úloh, ktoré sú jej pridelené na základe viacročného strategického plánu ustanoveného v článku 8 ods. 2;

d)

koordináciu vývoja zložiek patriacich Spoločenstvu a vnútroštátnych zložiek v záujme synchronizovanej realizácie projektov;

e)

koordináciu elektronických colných služieb a služieb centrálneho elektronického priečinka na úrovni Spoločenstva na účely ich podpory a vykonávania na vnútroštátnej úrovni;

f)

koordináciu potrieb v oblasti odbornej prípravy.

a)

koordináciu vybudovania, kontroly zhody, zavádzania, prevádzky a podpory vnútroštátnych zložiek, pokiaľ ide o elektronické colné systémy;

b)

koordináciu systémov a služieb ustanovených v tomto rozhodnutí s inými relevantnými projektmi týkajúcimi sa elektronickej štátnej správy na vnútroštátnej úrovni;

c)

splnenie úloh im pridelených na základe viacročného strategického plánu ustanoveného v článku 8 ods. 2;

d)

pravidelné informovanie Komisie o opatreniach prijatých na umožnenie plného využívania elektronických colných systémov ich príslušnými orgánmi alebo hospodárskymi subjektmi;

e)

podporu a vykonávanie elektronických colných služieb a služieb centrálneho elektronického priečinka na vnútroštátnej úrovni;

f)

potrebnú odbornú prípravu colníkov a iných príslušných úradníkov.

a)

určovanie stratégií, požadovaných zdrojov a fáz vývoja;

b)

koordináciu všetkých činností súvisiacich s elektronickým colníctvom s cieľom zabezpečiť, aby sa zdroje vrátane tých, ktoré sa už použili na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni Spoločenstva, využívali čo najlepšie a najefektívnejšie;

c)

koordináciu právnych a prevádzkových aspektov, aspektov odbornej prípravy a vývoja IT, ako aj poskytovanie informácií colným orgánom a hospodárskym subjektom o týchto aspektoch;

d)

koordináciu vykonávacích činností všetkých dotknutých strán;

e)

dodržiavanie lehôt ustanovených v článku 4 dotknutými stranami.

26.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 23/27

(1)

Medzinárodná dohoda o kakau z roku 2001 bola podpísaná a uzavretá v mene Európskeho spoločenstva 18. novembra 2002 rozhodnutím Rady 2002/970/ES (2).

(2)

Podľa ustanovení článku 63 ods. 1 a 3 sa má platnosť Medzinárodnej dohody o kakau z roku 2001 skončiť 30. septembra 2008, pokiaľ nebude predĺžená rozhodnutím Medzinárodnej rady pre kakao na jedno alebo dve obdobia, ktorých celková dĺžka nepresiahne štyri roky.

(3)

Predĺženie tejto dohody je v záujme Európskeho spoločenstva.

(4)

Malo by sa určiť stanovisko Európskeho spoločenstva v Medzinárodnej rade pre kakao,

26.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 23/28

(1)

Smernicou 2001/89/ES sa zavádzajú minimálne opatrenia Spoločenstva na kontrolu klasického moru ošípaných. Tieto opatrenia zahŕňajú ustanovenie, podľa ktorého členské štáty majú po potvrdení prvého prípadu klasického moru ošípaných u diviakov predložiť Komisii plán opatrení na ozdravenie od tejto nákazy. Táto smernica takisto obsahuje ustanovenia týkajúce sa núdzového očkovania diviakov.

(2)

V Bulharsku sa u diviakov vyskytuje klasický mor ošípaných.

(3)

Bulharsko zaviedlo program na zisťovanie a kontrolu klasického moru ošípaných na celom svojom území. Tento program sa naďalej uskutočňuje.

(4)

Rozhodnutie Komisie 2006/800/ES z 23. novembra 2006, ktorým sa schvaľujú plány eradikácie klasického moru ošípaných u diviakov a plány núdzového očkovania diviakov proti tomuto ochoreniu v Bulharsku (2), sa prijalo ako jedno z opatrení na boj proti klasickému moru ošípaných. Toto rozhodnutie sa uplatňuje do 31. decembra 2007.

(5)

Dňa 15. októbra 2007 Bulharsko predložilo Komisii na schválenie plán na ozdravenie od klasického moru ošípaných u diviakov a plán núdzového očkovania týchto diviakov na celom svojom území na rok 2008.

(6)

Plány, ktoré Bulharsko predložilo, Komisia preskúmala a usúdila, že sú v súlade so smernicou 2001/89/ES. Z tohto dôvodu by sa mali schváliť.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

26.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 23/30

(1)

Zatiaľ čo prvá skupina účastníkov prešla dlhou prechodnou etapou, počas ktorej bolo euro ich menou, ale hotovosť v eurách nebola ešte zavedená, väčšina súčasných národných plánov budúcich prechodov predpokladá zavedenie euromincí a eurobankoviek v deň prijatia eura. Z tohto rozdielu a širokej dostupnosti hotovosti v eurách vyplýva, že členské štáty pripravujúce sa na prijatie eura by mali použiť inú stratégiu ako tú, ktorá sa uplatňovala v rokoch 1999 až 2002.

(2)

V týchto odlišných okolnostiach ustanovenia odporúčania Komisie z 11. októbra 2000 o opatreniach na zjednodušenie prípravy hospodárskych subjektov na prechod na euro (1) neriešia primerane otázky, ktoré vznikli zmenou súvislostí. Preto s cieľom vziať do úvahy tieto nové súvislosti a využiť výhodu získaných skúseností počas zavádzania eurohotovosti v roku 2002, 2007 a 2008 treba prijať nové odporúčanie,