ISSN 1725-5147

Úradný vestník

Európskej únie

L 327

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 50
13. decembra 2007


Obsah

 

I   Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

Strana

 

 

NARIADENIA

 

 

Nariadenie Komisie (ES) č. 1463/2007 z 12. decembra 2007, ktorým sa určujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien určitých druhov ovocia a zeleniny

1

 

 

Nariadenie Komisie (ES) č. 1464/2007 z 12. decembra 2007 ustanovujúce podmienky, za ktorých je možné prijať žiadosti o dovozné certifikáty, predložené v novembri 2007, pre niektoré mliečne výrobky v rámci niektorých tarifných kvót otvorených nariadením (ES) č. 2535/2001

3

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 1465/2007 z 12. decembra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa príloha V k nariadeniu Rady (ES) č. 752/2007 týkajúca sa množstvových limitov určitých výrobkov z ocele z Ukrajiny

6

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 1466/2007 z 12. decembra 2007, ktorým sa ustanovuje zákaz výlovu merlúzy európskej v zónach VIIIc, IX a X Medzinárodnej rady pre výskum morí (ICES) a vo vodách ES oblasti 34.1.1 Rybárskeho výboru pre stredovýchodný Atlantik (CECAF) plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou Portugalska

8

 

 

II   Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

 

 

ROZHODNUTIA

 

 

Rada

 

 

2007/829/ES

 

*

Rozhodnutie Rady z 5. decembra 2007 o pravidlách pridelenia národných expertov a vojenského personálu na Generálny sekretariát Rady a zrušení rozhodnutia 2003/479/ES

10

 

 

IV   Iné akty

 

 

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY PRIESTOR

 

 

Dozorný orgán EZVO

 

*

Rozhodnutie Dozorného úradu EZVO č. 90/04/COL z 23. apríla 2004, ktorým sa štyridsiaty šiestykrát menia a dopĺňajú procesné a hmotné pravidlá v oblasti štátnej pomoci zavedením novej kapitoly 24C: uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie

21

 

 

Korigendá

 

*

Korigendum k nariadeniu Komisie (ES) č. 1875/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2454/93, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 360, 19.12.2006)

32

 

*

Korigendum k nariadeniu Rady (ES) č. 1459/2007 z 10. decembra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1858/2005 o uložení konečného antidumpingového cla na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom inter alia v Južnej Afrike (Ú. v. EÚ L 326, 12.12.2007)

32

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

NARIADENIA

13.12.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 327/1


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1463/2007

z 12. decembra 2007,

ktorým sa určujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien určitých druhov ovocia a zeleniny

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 3223/94 z 21. decembra 1994 o uplatňovaní režimu dovozu ovocia a zeleniny (1), najmä na jeho článok 4 ods. 1,

keďže:

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 4 nariadenia (ES) č. 3223/94 sú stanovené podľa údajov uvedených v tabuľke prílohy.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 13. decembra 2007.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 12. decembra 2007

Za Komisiu

Jean-Luc DEMARTY

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. ES L 337, 24.12.1994, s. 66. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 756/2007 (Ú. v. EÚ L 172, 30.6.2007, s. 41).


PRÍLOHA

k nariadeniu Komisie z 12. decembra 2007, ktorým sa určujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien určitých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)

Kód KN

Kód tretích krajín (1)

Paušálna dovozná hodnota

0702 00 00

IL

168,9

MA

91,0

TN

157,6

TR

108,7

ZZ

131,6

0707 00 05

JO

209,9

MA

47,6

TR

89,2

ZZ

115,6

0709 90 70

JO

149,8

MA

56,0

TR

108,3

ZZ

104,7

0709 90 80

EG

359,4

ZZ

359,4

0805 10 20

AR

12,5

AU

10,4

BR

25,6

SZ

31,4

TR

100,7

ZA

38,2

ZW

20,3

ZZ

34,2

0805 20 10

MA

79,8

ZZ

79,8

0805 20 30, 0805 20 50, 0805 20 70, 0805 20 90

HR

32,2

IL

66,9

TR

72,7

ZZ

57,3

0805 50 10

EG

80,9

IL

82,7

TR

105,4

ZA

65,9

ZZ

83,7

0808 10 80

AR

79,2

CA

97,8

CL

86,0

CN

76,4

MK

30,6

US

87,4

ZA

82,4

ZZ

77,1

0808 20 50

AR

71,4

CN

40,6

TR

145,7

US

107,8

ZZ

91,4


(1)  Nomenklatúra krajín podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1833/2006 (Ú. v. EÚ L 354, 14.12.2006, s. 19). Kód „ZZ“ označuje „iné miesto pôvodu“.


13.12.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 327/3


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1464/2007

z 12. decembra 2007

ustanovujúce podmienky, za ktorých je možné prijať žiadosti o dovozné certifikáty, predložené v novembri 2007, pre niektoré mliečne výrobky v rámci niektorých tarifných kvót otvorených nariadením (ES) č. 2535/2001

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1255/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov (1),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1301/2006 z 31. augusta 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá pre správu dovozných colných kvót pre poľnohospodárske produkty spravovaných prostredníctvom systému dovozných licencií (2), a najmä na jeho článok 7 ods. 2,

keďže:

Žiadosti predložené od 20. do 30. novembra 2007 pre niektoré výrobky uvedené v prílohe IA nariadeniu Komisie (ES) č. 2535/2001 zo 14. decembra 2001 ustanovujúcemu podmienky na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1255/1999 v súvislosti s dovozným režimom mlieka a mliečnych výrobkov a otvorením tarifných kvót (3) presahujú dostupné množstvá, je potrebné stanoviť priraďovací koeficient pre žiadané množstvá,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Množstvá výrobkov patriacich do kvót uvedených v častiach I.A, I.D, I.E, I.F, I.H a I.I prílohy I nariadenia (ES) č. 2535/2001, pre ktoré boli predložené žiadosti o dovozné certifikáty na obdobie od 20. do 30. novembra 2007, sa upravujú podľa priraďovacieho koeficientu uvedeného v prílohe tohto nariadenia.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 13. decembra 2007.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 12. decembra 2007

Za Komisiu

Jean-Luc DEMARTY

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. ES L 160, 26.6.1999, s. 48. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1152/2007 (Ú. v. EÚ L 258, 4.10.2007, s. 3). Nariadenie (ES) č. 1255/1999 sa nahrádza nariadením (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1) s účinnosťou od 1. júla 2008.

(2)  Ú. v. EÚ L 238, 1.9.2006, s. 13. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 289/2007 (Ú. v. EÚ L 78, 17.3.2007, s. 17).

(3)  Ú. v. ES L 341, 22.12.2001, s. 29. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 487/2007 (Ú. v. EÚ L 114, 1.5.2007, s. 8).


PRÌLOHA I.A

Číslo kvóty

Priraďovací koeficient

09.4590

100 %

09.4599

100 %

09.4591

100 %

09.4592

09.4593

09.4594

100 %

09.4595

1,396665 %

09.4596

100 %


PRÍLOHA I.D

Výrobky pôvodom z Turecka

Čislo kvóty

Priraďovací koeficient

09.4101


PRÍLOHA I.E

Výrobky pôvodom z Južnej Afriky

Číslo kvóty

Priraďovací koeficient

09.4151


PRÍLOHA I.F

Vyrobky s povodom zo Švajčiarska

Číslo kvóty

Priraďovací koeficient

09.4155


PRÍLOHA I.H

Vyrobky s povodom v Nórsko

Číslo kvóty

Priraďovací koeficient

09.4179

100 %


PRÌLOHA I.I

Vyrobky s povodom na Islande

Číslo kvóty

Priraďovací koeficient

09.4205

100 %

09.4206

100 %


13.12.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 327/6


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1465/2007

z 12. decembra 2007,

ktorým sa mení a dopĺňa príloha V k nariadeniu Rady (ES) č. 752/2007 týkajúca sa množstvových limitov určitých výrobkov z ocele z Ukrajiny

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 752/2007 (1) z 30. mája 2007 o spravovaní určitých obmedzení dovozu určitých výrobkov z ocele z Ukrajiny,

keďže:

(1)

Dňa 18. júna 2007 (2) Európske spoločenstvo a vláda Ukrajiny podpísali dohodu o obchode s určitými výrobkami z ocele (ďalej len „dohoda“).

(2)

V článku 10 ods. 1 dohody sa stanovuje, že táto dohoda sa každoročne automaticky obnoví, pokiaľ jedna zo zmluvných strán nepredloží druhej strane písomné oznámenie o vypovedaní tejto dohody aspoň šesť mesiacov pred uplynutím jej platnosti, a že pri každom obnovení sa množstvá pre každú skupinu výrobkov zvýšia o 2,5 %.

(3)

Ukrajina neoznámila Spoločenstvu svoj zámer dohodu vypovedať. Dohoda sa preto automaticky obnoví a množstvá pre každú skupinu výrobkov sa zvýšia o 2,5 %.

(4)

Nariadenie (ES) č. 752/2007 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Množstvové limity na rok 2007 stanovené v prílohe V k nariadeniu (ES) č. 752/2007 sa nahrádzajú limitmi na rok 2008 stanovenými v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januára 2008. Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 12. decembra 2007

Za Komisiu

Peter MANDELSON

člen Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 178, 6.7.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 178, 6.7.2007, s. 24.


PRÍLOHA

MNOŽSTVOVÉ LIMITY NA ROK 2008

(v tonách)

Výrobky

2008

SA. Ploché valcované výrobky

SA1. Zvitky

194 750

SA2. Hrubý plech

399 750

SA3. Ostatné ploché valcované výrobky

143 500

SB. Dlhé výrobky

SB1. Trámy

51 250

SB2. Valcovaný drôt

199 875

SB3. Ostatné dlhé výrobky

363 875

Poznámka: SA a SB sú kategórie výrobkov.

SA1 až SA3 a SB1 až SB3 sú skupiny výrobkov.


13.12.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 327/8


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1466/2007

z 12. decembra 2007,

ktorým sa ustanovuje zákaz výlovu merlúzy európskej v zónach VIIIc, IX a X Medzinárodnej rady pre výskum morí (ICES) a vo vodách ES oblasti 34.1.1 Rybárskeho výboru pre stredovýchodný Atlantik (CECAF) plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou Portugalska

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (1), a najmä na jeho článok 26 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 2847/93 z 12. októbra 1993, ktorým sa zriaďuje kontrolný systém spoločnej politiky rybolovu (2), a najmä na jeho článok 21 ods. 3,

keďže:

(1)

V nariadení Rady (ES) č. 41/2007 z 21. decembra 2006, ktorým sa na rok 2007 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie úlovkov (3), sa ustanovujú kvóty na rok 2007.

(2)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, výlovom populácie uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu uvedeného v danej prílohe alebo plavidlami zaregistrovanými v tomto členskom štáte sa kvóta stanovená na rok 2007 vyčerpala.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať výlov tejto populácie, ako aj jej ponechanie na palube, prekládku alebo vykládku,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Vyčerpanie kvóty

Rybolovná kvóta pridelená na rok 2007 členskému štátu uvedenému v prílohe k tomuto nariadeniu pre populáciu uvedenú v danej prílohe sa považuje za vyčerpanú od dátumu uvedeného v danej prílohe.

Článok 2

Zákazy

Výlov populácie uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu uvedeného v danej prílohe alebo plavidlami zaregistrovanými v tomto členskom štáte sa zakazuje od dátumu uvedeného v danej prílohe. Po tomto dátume sa zakazuje uvedenú populáciu vylovenú týmito plavidlami ponechať na palube, prekladať alebo vykladať.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 12. decembra 2007

Za Komisiu

Fokion FOTIADIS

generálny riaditeľ pre rybné hospodárstvo a morské záležitosti


(1)  Ú. v. ES L 358, 31.12.2002, s. 59. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 865/2007 (Ú. v. EÚ L 192, 24.7.2007, s. 1).

(2)  Ú. v. ES L 261, 20.10.1993, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1967/2006 (Ú. v. EÚ L 409, 30.12.2006, s. 11), zmenené v Ú. v. EÚ L 36, 8.2.2007, s. 6.

(3)  Ú. v. EÚ L 15, 20.1.2007, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 898/2007 (Ú. v. EÚ L 196, 28.7.2007, s. 22).


PRÍLOHA

Číslo

86

Členský štát

Portugalsko

Populácia

HKE/8C3411

Druh

Merlúza európska (Merluccius merluccius.)

Zóna

VIIIc, IX a X; vody ES oblasti 34.1.1 Rybárskeho výboru pre stredovýchodný Atlantik (CECAF)

Dátum

24.11.2007


II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

ROZHODNUTIA

Rada

13.12.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 327/10


ROZHODNUTIE RADY

z 5. decembra 2007

o pravidlách pridelenia národných expertov a vojenského personálu na Generálny sekretariát Rady a zrušení rozhodnutia 2003/479/ES

(2007/829/ES)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 28 ods. 1,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 207 ods. 2,

keďže:

(1)

Pridelení národní experti (ďalej len „PNE“) a pridelený národný vojenský personál (ďalej len „vojenskí pridelenci“) by mali umožniť Generálnemu sekretariátu Rady (ďalej len „GSR“) zužitkovať vysoký stupeň ich vedomostí a odborných skúseností, najmä v oblastiach, v ktorých takéto odborné znalosti nie sú bežne dostupné.

(2)

Toto rozhodnutie by malo podporovať výmenu skúseností a odborných vedomostí v oblasti európskej politiky dočasným prideľovaním expertov z verejnej správy členských štátov alebo medzinárodných organizácií na GSR.

(3)

PNE by mali pochádzať z verejnej správy členských štátov alebo z medzinárodných organizácií.

(4)

Práva a povinnosti PNE a vojenských pridelencov, ktoré sú ustanovené v tomto rozhodnutí, by mali zabezpečiť, aby svoje úlohy vykonávali výlučne v súlade so záujmami GSR.

(5)

Vzhľadom na dočasnú povahu ich práce a ich osobitné postavenie PNE ani vojenskí pridelenci by nemali prevziať zodpovednosť za právomoci GSR, ktoré vykonáva podľa verejného práva, ak sa v tomto rozhodnutí neustanovuje inak.

(6)

Toto rozhodnutie by malo ustanoviť všetky podmienky, ktoré sa týkajú zamestnávania PNE a vojenských pridelencov, a uplatňovať sa bez ohľadu na pôvod rozpočtových prostriedkov, z ktorých sa majú hradiť vzniknuté výdavky.

(7)

Naviac by sa mali vypracovať osobitné ustanovenia pre vojenských pridelencov GSR s cieľom vybudovať Vojenský štáb Európskej únie.

(8)

Keďže súčasnými pravidlami sa nahrádzajú pravidlá ustanovené v rozhodnutí Rady 2003/479/ES (1), je potrebné ho zrušiť bez toho, aby bola dotknutá kontinuita ich uplatňovania na všetky pridelenia prebiehajúce v okamihu nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia,

ROZHODLA TAKTO:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

1.   Tieto pravidlá sa vzťahujú na pridelených národných expertov (PNE), ktorí boli pridelení na Generálny sekretariát Rady (GSR) verejnými správami členských štátov. Rovnako sa vzťahujú na expertov pridelených z medzinárodných organizácií.

2.   Osoby, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, zostávajú počas svojho pridelenia zamestnancami svojho zamestnávateľa, ktorý im aj naďalej vypláca plat.

3.   GSR rozhoduje o nábore PNE podľa potrieb a možností rozpočtu. Zástupca generálneho tajomníka vytvorí podmienky na takýto nábor.

4.   Okrem prípadov, keď zástupca generálneho tajomníka udelí výnimku, ktorá sa neuplatňuje v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP)/európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP), PNE musia byť štátnymi príslušníkmi členského štátu. PNE sú vyberaní zo štátnych príslušníkov členských štátov na čo najširšom geografickom základe. Členské štáty a GSR spolupracujú na tom, aby bola čo najviac zabezpečená rovnováha medzi mužmi a ženami, ako aj dodržiavanie zásady rovnosti príležitostí.

5.   Pridelenie sa vykonáva výmenou listov medzi Generálnym riaditeľstvom pre personál a administratívu GSR a stálou misiou príslušného členského štátu prípadne medzinárodnej organizácie. Vo výmene listov sa uvedie miesto pridelenia. Jedno vyhotovenie pravidiel, ktoré sa vzťahujú na PNE na GSR, sa pripojí k výmene listov.

Článok 2

Doba pridelenia

1.   Doba pridelenia nesmie byť kratšia ako šesť mesiacov a nesmie prekročiť dva roky, pričom môže byť predĺžená postupne až na celkovú dobu nepresahujúcu štyri roky.

2.   Odchylne od odseku 1 doba pridelenia PNE môže byť kratšia ako šesť mesiacov v prípade účasti na prípravách vojenských alebo civilných operácií alebo v prípade posúdenia ich spustenia.

3.   Predpokladaná doba pridelenia sa určí pri výmene listov ustanovenej v článku 1 ods. 5. Rovnaký postup sa uplatní v prípade predĺženia pridelenia.

4.   PNE, ktorý už raz bol pridelený na GSR, môže byť opätovne pridelený v súlade s internými pravidlami, ktoré ustanovujú maximálnu dobu pôsobenia takéhoto personálu v útvaroch GSR, a za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a)

PNE naďalej spĺňa podmienky na pridelenie;

b)

medzi ukončením predošlého pridelenia a ďalším pridelením uplynulo najmenej šesť rokov. Ak na konci prvého pridelenia PNE uzavrel inú dodatočnú zmluvu, šesťročná doba začne plynúť odo dňa ukončenia tejto zmluvy. Toto ustanovenie nezabraňuje GSR, aby akceptoval pridelenie PNE, ktorého prvé pridelenie trvalo menej než štyri roky, pod podmienkou, že jeho nové pridelenie nepresiahne zvyšný čas štvorročného obdobia;

c)

obdobie uvedené v písmene b) sa zníži na tri roky, ak je doba predchádzajúceho pridelenia kratšia ako šesť mesiacov.

Článok 3

Miesto pridelenia

PNE sú prideľovaní do Bruselu, na styčný úrad GSR alebo na ktorékoľvek iné miesto, kde Únia pôsobí v rámci rozhodnutia, ktoré prijme Rada. Miesto pridelenia sa môže zmeniť v priebehu pridelenia prostredníctvom novej výmeny listov uvedenej v článku 1 ods. 5, ak sa možnosť zmeny miesta neustanovila v pôvodnej výmene listov. Verejná správa, ktorá PNE prideľuje, je informovaná o prípadných zmenách miesta pridelenia.

Článok 4

Úlohy

1.   PNE pomáha úradníkom GSR alebo dočasným pracovníkom a vykonáva jemu pridelené úlohy.

Vykonávané úlohy sa určia vzájomnou dohodou medzi GSR a verejnou správou, ktorá národného experta prideľuje, a to podľa potrieb jednotlivých útvarov a pri zohľadnení odbornosti kandidáta.

2.   PNE sa zúčastňuje na misiách a zasadnutiach:

a)

iba ak sprevádza úradníka GSR alebo dočasného pracovníka;

b)

individuálne ako pozorovateľ alebo výlučne na informačné účely.

Pokiaľ generálny riaditeľ príslušného útvaru so súhlasom generálneho tajomníka/vysokého splnomocnenca neudelil osobitný mandát, PNE nemôže navonok zaväzovať GSR.

3.   GSR si ponecháva výlučnú právomoc za schválenie výsledkov úloh vykonaných PNE.

4.   Príslušné útvary GSR, zamestnávateľ PNE a PNE vynaložia všetko úsilie na to, aby sa vyhli akémukoľvek konfliktu záujmov alebo náznakom takéhoto konfliktu vo vzťahu k úlohám PNE počas jeho pridelenia. Na tento účel GSR včas informuje PNE a jeho zamestnávateľa o predpokladaných úlohách a požiada každého z nich o písomné potvrdenie, že nemajú vedomosť o žiadnych dôvodoch, pre ktoré by PNE nemal byť zaradený na vykonávanie uvedených úloh. Od PNE sa najmä požaduje, aby ohlásil akýkoľvek možný konflikt medzi jeho rodinnými pomermi (najmä pracovnou činnosťou blízkych rodinných príslušníkov alebo akýmikoľvek dôležitými finančnými záujmami jeho alebo jeho blízkych rodinných príslušníkov) a navrhovanými úlohami počas jeho pridelenia.

Zamestnávateľ a PNE sa zaväzujú oznámiť GSR všetky zmeny pomerov počas pridelenia, ktoré by mohli takýto konflikt spôsobiť.

5.   Pokiaľ GSR predpokladá, že povaha úloh zverených PNE si vyžaduje osobitné bezpečnostné opatrenia, ešte pred pridelením PNE sa vykoná bezpečnostná previerka.

6.   V prípade nesplnenia ustanovení odsekov 2, 3, 4 a 7 tohto článku je GSR oprávnený ukončiť pridelenie PNE za podmienok uvedených v článku 8 ods. 2 písm. c).

7.   Odchylne od odseku 1 prvého pododseku a odseku 2 prvého pododseku tohto článku môže zástupca generálneho tajomníka na návrh generálneho riaditeľa útvaru, ku ktorému je PNE pridelený, po tom, ako sa ubezpečil, že neexistuje žiadny konflikt záujmov, poveriť PNE osobitnými úlohami a dať mu mandát na vykonávanie jednej či viacerých osobitných úloh.

Článok 5

Práva a povinnosti

1.   Počas doby pridelenia:

a)

PNE je povinný vykonávať svoje úlohy a konať výlučne v súlade so záujmami Rady;

b)

PNE je povinný zdržať sa akéhokoľvek konania, najmä verejného vyjadrovania názorov, ktoré môžu ohroziť vážnosť jeho funkcie;

c)

každý PNE, od ktorého sa v rámci výkonu jeho úloh očakáva, že sa vysloví k predmetnej záležitosti či rozhodnutiu, v ktorých má osobný záujem ovplyvňujúci jeho nezávislosť, je povinný informovať o tom vedúceho útvaru, do ktorého bol pridelený;

d)

PNE nezverejní alebo nenechá zverejniť, sám alebo spoločne s inými osobami, žiadny text, ktorý sa týka činnosti Európskej únie, bez povolenia v súlade s platnými pravidlami a podmienkami GSR. Toto povolenie možno zamietnuť len v prípade, ak je pravdepodobné, že predpokladané uverejnenie by mohlo ohroziť záujmy Európskej únie;

e)

všetky práva, ktoré vyplynú z práce PNE pri vykonávaní jeho povinností, sú vlastníctvom GSR;

f)

PNE je povinný zdržiavať sa v mieste pridelenia alebo v takej vzdialenosti od neho, ktorá mu nebude brániť v riadnom výkone jeho činností;

g)

PNE je povinný pomáhať a radiť nadriadenej osobe, ku ktorej bol priradený, pričom pred svojim nadriadeným nesie zodpovednosť za vykonávanie zverených úloh;

h)

pri vykonávaní svojich úloh PNE nesmie prijímať žiadne pokyny od svojho zamestnávateľa alebo národnej vlády. Takisto je povinný zdržať sa akejkoľvek činnosti v prospech svojho zamestnávateľa, vlád alebo akejkoľvek inej osoby, súkromnej spoločnosti alebo verejnej správy.

2.   Počas trvania pridelenia, ako aj po jeho skončení je PNE povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach a informáciách, o ktorých sa dozvedel v priebehu alebo v súvislosti s vykonávaním svojich úloh. PNE nie je oprávnený zverejniť v akejkoľvek podobe na to nepovolaným osobám dokument alebo informáciu, ktoré zatiaľ neboli zverejnené, alebo ich použiť na získanie osobných výhod.

3.   Po skončení pridelenia je PNE naďalej viazaný povinnosťou konať bezúhonne a zachovávať mlčanlivosť pri vykonávaní nových pridelených úloh a pri prijatí určitých postov alebo výhod.

Na tieto účely v priebehu troch rokov, ktoré nasledujú po dobe pridelenia, PNE bezodkladne informuje GSR o každej úlohe alebo povinnosti, ktoré je povinný uskutočniť v prospech svojho zamestnávateľa a ktoré by mohli vyvolať konflikt záujmov v súvislosti s úlohami uskutočňovanými počas jeho pridelenia.

4.   PNE podlieha platným bezpečnostným pravidlám v GSR.

5.   Nedodržanie ustanovení odsekov 1, 2 a 4 počas doby pridelenia oprávňuje GSR ukončiť pridelenie PNE za podmienok uvedených v článku 8 ods. 2 písm. c).

Článok 6

Úroveň, odborné skúsenosti a jazykové znalosti

1.   Aby mohol byť pridelený na GSR, PNE musí spĺňať podmienku aspoň trojročnej praxe na plný pracovný úväzok v oblasti verejnej správy, vedeckej, technickej, poradenskej či dozornej činnosti, ktoré zodpovedajú úlohám vo funkčných skupinách AD alebo AST, ako ich vymedzuje Služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev. Pred pridelením je zamestnávateľ PNE povinný predložiť GSR potvrdenie o tom, že PNE bol jeho zamestnancom počas predošlých dvanástich mesiacoch.

2.   PNE musí dôkladne ovládať jeden z jazykov Európskych spoločenstiev a mať dostatočné znalosti z druhého jazyka na vykonávanie zverených úloh.

Článok 7

Prerušenie pridelenia

1.   GSR je oprávnený za ním stanovených podmienok povoliť prerušenie pridelenia. Počas trvania prerušenia:

a)

nevyplácajú sa príspevky, ktoré sú uvedené v článkoch 15 a 16;

b)

výdavky, ktoré sú uvedené v článkoch 18 a 19, sa vyplácajú, ak pridelenie bolo prerušené na žiadosť GSR.

2.   GSR je povinný informovať o tom zamestnávateľa PNE.

Článok 8

Ukončenie doby pridelenia

1.   Odchylne od odseku 2 sa pridelenie môže ukončiť na žiadosť GSR alebo zamestnávateľa PNE s trojmesačnou výpovednou lehotou. Takisto sa môže ukončiť na žiadosť PNE s trojmesačnou výpovednou lehotou a so súhlasom GSR.

2.   Za určitých výnimočných okolností sa pridelenie môže ukončiť bez výpovednej lehoty:

a)

zo strany zamestnávateľa PNE, ak si to vyžadujú nevyhnutné záujmy zamestnávateľa;

b)

dohodou medzi GSR a zamestnávateľom, ak obidve strany o to požiadal PNE v prípade, ak si to vyžadujú dôležité osobné alebo pracovné záujmy PNE;

c)

zo strany GSR, ak si PNE nesplnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z týchto pravidiel. PNE sa predtým umožní vyjadriť námietky na svoju obhajobu.

3.   GSR je povinný bezodkladne informovať zamestnávateľa PNE, ak dôjde k ukončeniu pridelenia podľa odseku 2 písm. c).

KAPITOLA II

PRACOVNÉ PODMIENKY

Článok 9

Sociálne zabezpečenie

1.   Pred tým, ako začne plynúť doba pridelenia, preukáže zamestnávateľ prideleného PNE Generálnemu sekretariátu Rady, že počas celej doby pridelenia bude PNE podliehať právnym predpisom sociálneho zabezpečenia, ktoré sa uplatňujú vo verejnej správe alebo medzinárodnej organizácii, ktorá PNE zamestnáva a ktorá prevezme zodpovednosť za výdavky vzniknuté v zahraničí.

2.   Od začiatku svojho pridelenia je PNE poistený pre prípad úrazu. GSR mu poskytne kópiu podmienok, ktoré sa na toto poistenie vzťahujú, v deň, keď nastúpi na príslušný útvar Generálneho riaditeľstva pre personál a administratívu, aby vykonal potrebné administratívne náležitosti spojené s pridelením.

3.   Ak je v rámci misie, na ktorej sa PNE zúčastňuje podľa článku 4 ods. 2 a článku 20, alebo vzhľadom na osobitné riziká na mieste pridelenia nevyhnutné doplnkové alebo osobitné poistenie, všetky s tým spojené výdavky hradí GSR.

Článok 10

Pracovný čas

1.   Na PNE sa vzťahujú platné pravidlá GSR o pracovnom čase. Zástupca generálneho tajomníka je oprávnený upraviť tieto pravidlá, ak si to potreby útvaru vyžadujú.

2.   PNE pracuje počas celej doby pridelenia na plný úväzok. Na základe riadne zdôvodnenej žiadosti generálneho riaditeľstva a za predpokladu, že to nie je v rozpore so záujmami GSR, môže generálny riaditeľ pre personál a administratívu povoliť prácu na čiastočný úväzok so súhlasom zamestnávateľa PNE.

3.   V prípade povolenia práce na čiastočný úväzok je PNE povinný odpracovať najmenej polovicu plného pracovného času.

4.   Príspevky za nepretržitú službu, za prácu na zmeny alebo za pohotovosť na pracovisku môžu byť PNE vyplatené v zmysle platných pravidiel GSR.

Článok 11

Neprítomnosť z dôvodu choroby alebo úrazu

1.   V prípade neprítomnosti z dôvodu choroby alebo úrazu je PNE povinný informovať čo najskôr svojho nadriadeného s uvedením svojho terajšieho pobytu. Ak jeho neprítomnosť trvá viac ako tri dni, je povinný predložiť lekárske potvrdenie a môže byť požiadaný o podstúpenie lekárskej prehliadky, ktorú zabezpečí GSR.

2.   Ak najviac trojdňová neprítomnosť z dôvodu choroby alebo úrazu prekročí dvanásť dní za obdobie dvanástich mesiacov, PNE možno v prípade ďalšej neprítomnosti z dôvodu choroby požiadať o predloženie lekárskeho potvrdenia.

3.   Ak doba práceneschopnosti prekročí dobu jedného mesiaca alebo dobu vykonanej služby, s ohľadom na to, čo je dlhšie, vyplácanie príspevkov podľa článku 15 ods. 1 a 2 sa automaticky prerušuje. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na prípady ochorenia, ktoré je spojené s tehotenstvom. Práceneschopnosť dotknutej osoby nesmie presiahnuť dobu jej pridelenia.

4.   Ak však PNE počas pridelenia utrpí pracovný úraz, dostáva naďalej príspevok v plnom rozsahu, ako je uvedené v článku 15 ods. 1 a 2 po celú dobu, počas ktorej nie je schopný pracovať, a to až do skončenia doby pridelenia.

Článok 12

Ročné dovolenky, osobitné dovolenky a sviatky

1.   PNE má nárok na dva a pol pracovného dňa dovolenky za celý odpracovaný mesiac (30 dní za kalendárny rok).

2.   Nástup na dovolenku podlieha predchádzajúcemu povoleniu útvaru, ku ktorému je PNE pridelený.

3.   PNE sa môže na základe odôvodnenej žiadosti poskytnúť osobitná dovolenka v týchto prípadoch:

sobáš PNE: dva dni,

vážne ochorenie manžela/manželky: najviac tri dni do roka,

smrť manžela/manželky: štyri dni,

vážne ochorenie príbuzného vo vzostupnej línii: dva dni do roka,

smrť príbuzného vo vzostupnej línii: dva dni,

narodenie dieťaťa: desať dní, ktoré sa musia čerpať v mesiaci nasledujúcom po narodení,

vážne ochorenie dieťaťa: najviac dva dni do roka,

sťahovanie sa na miesto pridelenia: do dvoch dní,

smrť dieťaťa: štyri dni.

Na základe riadne odôvodnenej žiadosti možno udeliť dodatočnú osobitnú dovolenku v rozsahu dvoch dní v priebehu 12 mesiacov.

4.   Na základe riadne zdôvodnenej žiadosti zo strany zamestnávateľa PNE môže GSR v priebehu 12 mesiacov poskytnúť osobitnú dovolenku v trvaní do dvoch dní. Každá žiadosť sa posudzuje osobitne.

5.   V prípade práce na čiastočný úväzok sa pomerne kráti čas dovolenky.

6.   Dni nevyčerpanej dovolenky ku dňu skončenia doby pridelenia prepadajú.

7.   Odsek 3 tohto článku sa neuplatňuje v prípadoch, keď je doba pridelenia PNE kratšia ako šesť mesiacov. Na základe odôvodnenej žiadosti zo strany PNE, ktorého doba pridelenia je kratšia ako šesť mesiacov, je však možné prideliť mu osobitnú dovolenku, a to na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa príslušného útvaru. Takáto osobitná dovolenka nesmie trvať viac ako tri dni počas celej doby pridelenia. Pred udelením dovolenky sa uvedená zodpovedná osoba musí poradiť s generálnym riaditeľom pre personál a administratívu.

Článok 13

Materská dovolenka

1.   PNE, ktorá je tehotná, sa poskytne materská dovolenka v trvaní 20 týždňov, počas ktorých dostáva príspevky uvedené v článku 15. Materská dovolenka sa začína najskôr 6 týždňov pred predpokladaným termínom pôrodu uvedeným v lekárskom potvrdení a skončí najskôr 14 týždňov po pôrode. V prípade viacnásobného alebo predčasného pôrodu alebo pôrodu zdravotne postihnutého dieťaťa je dĺžka dovolenky 24 týždňov. Predčasný pôrod je na účely tohto ustanovenia pôrod pred koncom 34. týždňa tehotenstva.

2.   Ak vnútroštátne právne predpisy zamestnávateľa PNE poskytujú dlhšiu materskú dovolenku, pridelenie sa prerušuje po dobu, ktorá presahuje dobu poskytovanú GSR. V takomto prípade sa na konci pridelenia pridáva doba zodpovedajúca dobe prerušenia, ak si to vyžadujú záujmy GSR.

3.   PNE môže prípadne požiadať o prerušenie pridelenia, aby vyčerpala celý čas priznanej materskej dovolenky. V takomto prípade sa na konci pridelenia pridáva doba zodpovedajúca dobe prerušenia, ak si to vyžadujú záujmy GSR.

Článok 14

Vykonávanie a kontrola

Poskytovanie a kontrola dovolenky prináleží administratíve GSR. Zodpovednosť za kontrolu pracovného času a pracovné absencie prináleží generálnemu riaditeľstvu alebo útvaru, ku ktorému bol PNE pridelený.

KAPITOLA III

PRÍSPEVKY A VÝDAVKY

Článok 15

Príspevky

1.   PNE má nárok na denný príspevok na živobytie počas celej doby pridelenia. Ak miesto pridelenia nie je vzdialené viac ako 150 km od miesta jeho pôvodu, denný príspevok predstavuje 29,44 EUR. Ak je táto vzdialenosť väčšia ako 150 km, denný príspevok predstavuje sumu 117,74 EUR.

2.   Ak PNE nedostal náhradu výdavkov za presťahovanie od GSR ani od svojho zamestnávateľa, vyplatí sa mu dodatočný mesačný príspevok podľa tejto tabuľky:

Vzdialenosť medzi miestom pôvodu a miestom pridelenia (v km)

Suma v eurách

0 – 150

0

> 150

75,68

> 300

134,54

> 500

218,65

> 800

353,20

> 1 300

555,03

> 2 000

664,37

Tento príspevok sa vypláca za každý mesiac spätne, a to až do konca mesiaca, v ktorom sa PNE v súlade s článkom 19 ods. 1 prípadne presťahoval.

3.   Tieto príspevky sa vyplácajú za obdobia služobných ciest, ročných dovoleniek, materskej dovolenky, osobitnej dovolenky a sviatkov priznaných zo strany GSR.

4.   Na začiatku pridelenia dostane PNE preddavok zodpovedajúci sume denného príspevku na živobytie na obdobie 75 dní, na základe čoho nárok na ďalšie denné príspevky na živobytie na obdobie, ktorému preddavok zodpovedá, zaniká. Ak sa pridelenie na GSR trvale ukončilo pred uplynutím obdobia, ktoré sa zohľadňuje na výpočet preddavku, PNE je povinný vrátiť sumu, ktorá zodpovedá zostávajúcej časti tohto obdobia.

5.   Počas výmeny listov ustanovenej v článku 1 ods. 5 je GSR informovaný o každej odmene podobnej tým, ktoré sú uvedené v odsekoch 1, 2, 7 a 8 tohto článku, ktorá sa poskytne PNE. Každá takáto platba sa odráta od sumy zodpovedajúcich príspevkov, ktoré GSR vypláca.

6.   Výška denných a mesačných príspevkov sa prispôsobuje každý rok bez spätného účinku podľa úpravy základných platov úradníkov Európskych spoločenstiev v Bruseli a Luxemburgu.

7.   V prípade PNE prideleného k styčnému úradu GSR alebo na iné miesto, kde Únia pôsobí v rámci rozhodnutia prijatého Radou, možno na základe odôvodneného rozhodnutia generálneho riaditeľa pre personál a administratívu príspevky uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku nahradiť príspevkom na ubytovanie, ak si to vyžadujú podmienky súvisiace s nákladmi na bývanie na mieste pridelenia.

8.   Odôvodneným rozhodnutím generálneho riaditeľa pre personál a administratívu možno priznať osobitný príspevok stanovený podľa miesta pridelenia v prípade, že sa toto miesto nachádza mimo EÚ, aby sa tak zohľadnili životné náklady alebo obzvlášť náročné životné podmienky. Tento príspevok sa vypláca mesačne a je stanovený medzi 10 až 15 % základného platu úradníka na úrovni stupňa 1 v triede AD 6 alebo AST 4 podľa funkčnej skupiny, do ktorej je PNE zaradený.

Článok 16

Dodatočný paušálny príspevok

1.   PNE môže dostať dodatočný paušálny príspevok, ktorý sa rovná rozdielu medzi hrubým ročným platom (bez rodinných prídavkov) vyplácaným jeho zamestnávateľom, zvýšeným o prípadné príspevky zo strany GSR podľa článku 15, a základným platom, ktorý sa vypláca úradníkovi na úrovni stupňa 1 v triede AD 6 alebo AST 4 podľa funkčnej skupiny, do ktorej bol PNE zaradený, okrem prípadov, keď miesto pôvodu PNE nie je vzdialené viac ako 150 km od miesta pridelenia.

2.   Výška tohto príspevku sa prispôsobuje raz za rok bez spätného účinku podľa úpravy základných platov úradníkov Európskych spoločenstiev.

Článok 17

Miesto náboru, miesto pridelenia, miesto pôvodu a miesto návratu

1.   Na účely týchto pravidiel:

miestom náboru sa rozumie miesto, kde PNE vykonával úlohy pre svojho zamestnávateľa bezprostredne pred svojím pridelením,

miestom pridelenia sa rozumie miesto, kde sa nachádza útvar alebo úrad GSR, ku ktorému je PNE pridelený, alebo miesto, kde PNE pôsobí v rámci rozhodnutia prijatého Radou,

miestom pôvodu sa rozumie miesto, kde sa nachádza sídlo jeho zamestnávateľa,

miestom návratu sa rozumie miesto, kde bude PNE vykonávať svoju hlavnú činnosť po skončení pridelenia.

2.   Ak sa buď miesto náboru, alebo miesto návratu nachádza mimo územia Európskej únie či v inom členskom štáte, než v ktorom sídli zamestnávateľ PNE, alebo ak PNE po ukončení pridelenia nebude vykonávať pracovnú činnosť, miesto pôvodu sa považuje buď za miesto náboru, alebo za miesto návratu, podľa situácie.

Miesto náboru, miesto (miesta) pridelenia a miesto pôvodu sa určia vo výmene listov ustanovenej v článku 1 ods. 5. Miesto návratu sa určí na základe vyhlásenia zamestnávateľa PNE.

3.   Na účely uplatňovania tohto článku sa nezohľadňujú okolnosti spojené s prácou, ktorú PNE vykoná pre iný štát ako pre ten, do ktorého bol pridelený, alebo pre medzinárodnú organizáciu.

Článok 18

Cestovné výdavky

1.   PNE, ktorého miesto náboru sa nachádza vo vzdialenosti väčšej ako 150 km od miesta pridelenia, má na začiatku pridelenia nárok na náhradu cestovných výdavkov:

a)

pre samotného PNE;

b)

pre manžela/manželku a nezaopatrené deti PNE za predpokladu, že žijú spoločne s PNE a že GSR uhradí výdavky na sťahovanie.

2.   S výnimkou použitia leteckej dopravy sa uhrádza paušálna suma, ktorej limit je určený tarifou v železničnej doprave za cestovné v druhej triede bez príplatkov. Rovnaká suma sa použije aj na dopravu autom. Ak cesta železničnou dopravou presiahne 500 km alebo ak bežná cesta zahŕňa aj námornú dopravu, nahrádzajú sa výdavky na cestu leteckou dopravou do výšky zľavnenej ceny letenky (PEX alebo APEX), pričom je potrebné predložiť letenky a palubné lístky.

3.   Na konci pridelenia je PNE oprávnený na náhradu svojich cestovných nákladov do miesta návratu, prípadne cestovných nákladov osôb uvedených v odseku 1 písm. b), a to v súlade s uvedenými obmedzeniami. Náhrada nemôže znamenať platbu vyššej sumy, než na akú by mal PNE nárok v prípade návratu do miesta náboru.

4.   Ak sa PNE presťahoval z miesta náboru do miesta svojho pridelenia, každoročne má nárok na paušálnu náhradu rovnajúcu sa nákladom na spiatočnú cestu z miesta jeho pridelenia do miesta pôvodu pre neho samotného, jeho manžela/manželku a každé nezaopatrené dieťa na základe platných predpisov GSR.

Článok 19

Výdavky na sťahovanie

1.   PNE je oprávnený presťahovať svoj hnuteľný majetok z miesta náboru na miesto pridelenia na náklady GSR po získaní jeho predchádzajúceho súhlasu a podľa platných pravidiel GSR o poskytnutí náhrady za výdavky na sťahovanie za týchto podmienok:

a)

prvá doba pridelenia trvá dva roky;

b)

miesto náboru PNE musí byť najmenej 100 km od miesta pridelenia;

c)

presťahovanie sa musí uskutočniť do šiestich mesiacov odo dňa začatia pridelenia;

d)

žiadosť o súhlas je potrebné podať najmenej dva mesiace pred predpokladaným termínom sťahovania;

e)

výdavky na sťahovanie neuhrádza zamestnávateľ PNE;

f)

PNE musí GSR zaslať originály cenových kalkulácií, cenových dokladov a faktúr, ako aj vyhlásenie zamestnávateľa PNE, ktoré potvrdzuje, že zamestnávateľ neuhrádza výdavky na sťahovanie.

2.   S výhradou ustanovení odseku 3 PNE, ktorého výdavky na sťahovanie do miesta pridelenia uhradil GSR, má po skončení pridelenia a po predchádzajúcom súhlase nárok na náhradu výdavkov na sťahovanie z miesta pridelenia do miesta návratu, podľa platných pravidiel GSR o poskytovaní náhrad za výdavky na sťahovanie, pokiaľ sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. d) a e), ako aj tieto podmienky:

a)

sťahovanie sa nemôže uskutočniť skôr ako šesť mesiacov pred uplynutím doby pridelenia;

b)

sťahovanie sa musí skončiť najneskôr do šiestich mesiacov po skončení pridelenia;

c)

náhrada GSR za výdavky na sťahovanie na konci pridelenia nesmie prekročiť čiastku, na ktorú by mal PNE nárok v prípade návratu do miesta náboru;

d)

PNE musí GSR zaslať originály cenových kalkulácií, cenových dokladov a faktúr za sťahovanie, ako aj osvedčenie od zamestnávateľa PNE, ktoré potvrdzuje, že zamestnávateľ neuhrádza v plnej miere či čiastočne výdavky na sťahovanie.

3.   PNE, ktorého pridelenie sa ukončí na jeho žiadosť alebo na žiadosť jeho zamestnávateľa pred uplynutím dvoch rokov od začiatku pridelenia, nemá nárok na náhradu výdavkov na sťahovanie na konci pridelenia.

Článok 20

Služobné cesty a výdavky na služobné cesty

1.   PNE môže byť vyslaný na služobnú cestu za podmienok, ktoré sú uvedené v článku 4.

2.   Výdavky spojené so služobnými cestami sa uhrádzajú v súlade s ustanoveniami platnými v GSR.

Článok 21

Odborné vzdelávanie

PNE má nárok zúčastniť sa odborného vzdelávania, ktoré organizuje GSR, ak si to vyžadujú záujmy GSR. Pri rozhodovaní o povoľovaní odborného vzdelávania sa zohľadňuje odôvodnený prospech pre PNE, najmä s ohľadom na jeho profesionálnu kariéru po ukončení pridelenia.

Článok 22

Správne ustanovenia

1.   PNE je povinný dostaviť sa v prvý deň pridelenia na príslušný útvar Generálneho riaditeľstva pre personál a administratívu, aby splnil potrebné administratívne formality. Nástup do funkcie je možný buď k prvému, alebo k šestnástemu dňu v mesiaci.

2.   PNE pridelený k styčnému úradu GSR je povinný dostaviť sa na príslušný útvar GSR v mieste svojho pridelenia.

3.   Príslušné útvary GSR poukazujú platby v eurách na bankový účet otvorený v bankovej inštitúcii v Bruseli. Platby pre PNE prideleného mimo Brusel možno poukazovať v eurách na bankový účet otvorený v bankovej inštitúcii buď v Bruseli, alebo v mieste pôvodu PNE. Príspevok na ubytovanie možno poukázať v inej mene na bankový účet otvorený v bankovej inštitúcii, ktorá sa nachádza v mieste pridelenia.

KAPITOLA IV

NÁRODNÍ EXPERTI PRIDELENÍ NA KRÁTKE OBDOBIE BEZ PRÍSPEVKU

Článok 23

PNE pridelení na krátke obdobie bez príspevku

1.   Na účely tohto rozhodnutia je národným expertom prideleným na krátke obdobie bez príspevku (ďalej len „PNE na krátke obdobie bez príspevku“) vysokošpecializovaný PNE pridelený na plnenie obzvlášť špecifických úloh na obdobie najviac troch mesiacov. Takéto pridelenie nie je spojené s platbou žiadneho príspevku či výdavkov zo strany Rady, s výnimkou prípadných platieb uvedených v článku 28 a bez toho, aby tým bola dotknutá iná dohoda medzi GSR a verejnou správou, ktorá PNE na krátke obdobie bez príspevku prideľuje.

2.   PNE na krátke obdobie bez príspevku možno prideliť len vo výnimočných prípadoch, a to na základe súhlasu zástupca generálneho tajomníka. Výhradným účelom pridelenia PNE na krátke obdobie bez príspevku je zabezpečiť úlohy, ktorých zvládnutie v čo najkratšom čase by GSR spôsobovalo ťažkosti. To platí pre:

prieskumné misie,

plánovanie a hodnotenie zvláštnych operácií krízového riadenia,

účasť na zvláštnych cvičeniach krízového riadenia.

3.   S výhradou článkov 23 až 28 sa pravidlá uvedené v článkoch 1 až 14 a 20 až 22 vzťahujú aj na PNE na krátke obdobie bez príspevku.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 5, správanie PNE na krátke obdobie bez príspevku musí za každých okolností odrážať skutočnosť, že je pridelený k Rade a neustále musí zodpovedať vážnosti jeho funkcie.

Článok 24

Doba pridelenia

1.   Obdobie uvedené v článku 23 ods. 1 je možné raz predĺžiť najviac o tri mesiace.

2.   PNE na krátke obdobie bez príspevku, ktorý už raz bol pridelený na GSR, môže byť opätovne pridelený v súlade s pravidlami ustanovenými v tomto rozhodnutí za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

ak je PNE prideľovaný podľa tejto kapitoly, medzi ukončením predošlého pridelenia a novým pridelením musí uplynúť najmenej jeden rok,

ak je PNE prideľovaný podľa článku 1 tohto rozhodnutia, medzi ukončením predošlého pridelenia a novým pridelením musia uplynúť najmenej tri roky.

3.   Rozhodnutím zástupcu generálneho tajomníka možno vo výnimočných prípadoch skrátiť dobu uvedenú v prvej zarážke odseku 2.

Článok 25

Rozsah pôsobnosti

1.   Vo výmene listov podľa článku 1 ods. 5 je uvedená zodpovedná osoba na generálnom riaditeľstve alebo na riaditeľstve, jednotke, misii či cvičení, ku ktorému bude PNE na krátke obdobie bez príspevku pridelený, ako aj podrobný rozpis úloh, ktoré bude PNE na krátke obdobie bez príspevku vykonávať.

2.   Zodpovedná osoba uvedená v odseku 1 poučí PNE na krátke obdobie bez príspevku o konkrétnych úlohách, ktoré mu prináležia.

Článok 26

Poistenie

Bez toho, aby bol dotknutý článok 28, a odchylne od článku 9 ods. 2 GSR nepoisťuje PNE na krátke obdobie bez príspevku pre prípad úrazu.

Článok 27

Pracovné podmienky

1.   Odchylne od článku 10 ods. 1 PNE na krátke obdobie bez príspevku je povinný dodržiavať pravidlá o pracovnom čase platné na mieste pridelenia. Pre potreby služby môže tieto pravidlá upraviť zodpovedná osoba administratívnej jednotky, misie, alebo cvičenia, ku ktorému je PNE na krátke obdobie bez príspevku pridelený.

2.   Odchylne od článku 10 ods. 2 druhej vety PNE na krátke obdobie bez príspevku pracuje počas pridelenia len na plný úväzok.

3.   Článok 10 ods. 4 sa na PNE na krátke obdobie bez príspevku nevzťahuje.

4.   Správa a kontrola dochádzky a dovoleniek PNE na krátke obdobie bez príspevku prináleží zodpovednej osobe uvedenej v článku 25 ods. 2.

5.   Článok 12 ods. 3, 4 a 7 sa nevzťahuje na PNE na krátke obdobie bez príspevku. Napriek tomu sa mu však na základe vlastnej odôvodnenej žiadosti môže rozhodnutím generálneho riaditeľa útvaru, na ktorom pôsobí, priznať osobitná dovolenka. Trvanie takejto osobitnej dovolenky nesmie prekročiť tri dni počas celej doby pridelenia. Pred priznaním dovolenky sa uvedená zodpovedná osoba poradí s generálnym riaditeľom pre personál a administratívu.

Článok 28

Služobné cesty

1.   Ak sa PNE na krátke obdobie bez príspevku zúčastňuje na služobných cestách mimo miesta pridelenia, má nárok na náhradu podľa platných pravidiel o náhrade za služobné cesty pre zamestnancov, okrem prípadov, keď medzi GSR a verejnou správou, ktorá PNE na krátke obdobie bez príspevku pridelila, existuje iná dohoda.

2.   Ak GSR v rámci služobnej cesty prizná zamestnancom osobitné poistenie na zvýšené riziko, nárok na tento príspevok získava aj PNE na krátke obdobie bez príspevku, ktorý sa zúčastňuje na takejto služobnej ceste.

3.   PNE na krátke obdobie bez príspevku, ktorý sa zúčastňuje na služobnej ceste mimo územia EÚ, podlieha bezpečnostným dojednaniam platným na GSR pre prípad takýchto služobných ciest.

KAPITOLA V

UPLATNENIE PRAVIDIEL PRE NÁRODNÝCH VOJENSKÝCH PRIDELENCOV

Článok 29

Pravidlá vzťahujúce sa na vojenských pridelencov

S výhradou článkov 30 až 42 sa pravidlá ustanovené v predchádzajúcich kapitolách vzťahujú aj na vojenských pridelencov pridelených na GSR s cieľom vytvoriť Vojenský štáb Európskej únie podľa rozhodnutia Rady 2001/80/SZBP z 22. januára 2001 o zriadení Vojenského štábu Európskej únie (2).

Článok 30

Podmienky

Vojenskí pridelenci musia byť v profesionálnej službe v ozbrojených silách členského štátu po celý čas ich pridelenia. Tieto osoby musia byť štátnymi príslušníkmi členského štátu.

Článok 31

Nábor

Odchylne od článku 1 ods. 3 druhej vety spôsob náboru vojenských pridelencov stanoví generálny tajomník/vysoký splnomocnenec.

Článok 32

Výmena listov

Na účely uplatňovania ustanovení článku 1 ods. 5 sa výmena listov uskutoční medzi generálnym tajomníkom/vysokým splnomocnencom a stálou misiou príslušného členského štátu. Táto výmena listov rovnako uvedie všetky prípadné obmedzenia súvisiace s účasťou PNE na misiách.

Článok 33

Doba pridelenia

1.   Odchylne od článku 2 ods. 1 dĺžka pridelenia nesmie byť kratšia ako šesť mesiacov a nesmie prekročiť tri roky, pričom môže byť predĺžená postupne až na celkovú dobu nepresahujúcu štyri roky.

2.   Odchylne od článku 2 ods. 4 písm. b), okrem výnimočných prípadov, musia medzi ukončením predchádzajúceho pridelenia a začatím nového pridelenia uplynúť najmenej tri roky, ak si to vyžadujú okolnosti a po dohode s generálnym tajomníkom/vysokým splnomocnencom.

Článok 34

Úlohy

Odchylne od článku 4 ods. 1 vojenskí pridelenci, ktorí konajú z poverenia generálneho tajomníka/vysokého splnomocnenca, plnia misie, vykonávajú úlohy a im pridelené funkcie v súlade s prílohou k rozhodnutiu 2001/80/SZBP.

Článok 35

Vonkajšie záväzky

Odchylne od článku 4 ods. 2 druhého pododseku vojenskí pridelenci nemôžu navonok zaväzovať GSR voči tretím osobám, okrem osobitného mandátu udeleného z poverenia generálneho tajomníka/vysokého splnomocnenca.

Článok 36

Bezpečnostné previerky

Odchylne od článku 4 ods. 5 vo výmene listov ustanovenej v článku 1 ods. 5 musia byť dohodnuté primerané bezpečnostné previerky vojenských pridelencov, ktorých stupeň nesmie byť nižší ako TAJNÉ.

Článok 37

Odborná prax

Odchylne od článku 6 ods. 1 vojenskí pridelenci, ktorí pracujú na úrovni referentov alebo poradcov a preukazujú vysoký stupeň odbornej spôsobilosti na úlohy, ktoré majú plniť, môžu byť pridelení na GSR.

Článok 38

Prerušenie a ukončenie pridelenia

1.   Povolenie na to, aby sa na vojenských pridelencov vzťahoval článok 7 ods. 1, udeľuje generálny tajomník/vysoký splnomocnenec.

2.   Odchylne od článku 8 ods. 2 môže byť pridelenie ukončené bez predchádzajúceho upozornenia, ak to záujmy GSR alebo verejnej správy prideleného vojenského pridelenca vyžadujú, alebo z iných odôvodnených príčin.

Článok 39

Závažné porušenie povinností

1.   Pridelenie môže byť ukončené bez poskytnutia výpovednej lehoty v prípadoch závažného porušenia povinností vojenského pridelenca, buď úmyselne, alebo z nedbanlivosti. Odchylne od článku 8 ods. 2 písm. c) vydá takéto rozhodnutie generálny tajomník/vysoký splnomocnenec po tom, ako bolo dotknutej osobe umožnené vyjadriť námietky na svoju obhajobu. Pred vydaním rozhodnutia generálny tajomník/vysoký splnomocnenec informuje stálu misiu členského štátu, ktorého štátnym príslušníkom je vojenský pridelenec. Po tomto rozhodnutí sa príspevky ustanovené v článkoch 18 a 19 neposkytujú.

Rozhodnutiu uvedenému v prvom pododseku môže v prípade závažného porušenia povinností predchádzať prerušenie pridelenia vojenského pridelenca, ktoré voči nemu uplatní generálny tajomník/vysoký splnomocnenec po tom, ako bolo dotknutej osobe umožnené vyjadriť námietky na svoju obhajobu. Počas trvania takéhoto prerušenia, ktoré nemôže prekročiť dobu troch mesiacov, sa príspevky uvedené v článkoch 15 a 16 nevyplácajú.

2.   Generálny tajomník/vysoký splnomocnenec informuje vnútroštátne orgány o akýchkoľvek porušeniach platných predpisov alebo pravidiel uvedených v tomto rozhodnutí zo strany vojenského pridelenca.

3.   Pridelený vojenský pridelenec naďalej podlieha vnútroštátnym disciplinárnym predpisom.

Článok 40

Pracovný čas

Ustanovenie článku 10 ods. 2 druhej vety sa nevzťahuje na vojenských pridelencov.

Článok 41

Osobitná dovolenka

Odchylne od článku 12 ods. 4 GSR môže poskytnúť neplatenú dodatočnú osobitnú dovolenku na účely odborného vzdelávania zo strany zamestnávateľa na základe riadne odôvodnenej žiadosti zamestnávateľa.

Článok 42

Príspevky

Odchylne od článku 15 ods. 1 a článku 16 sa vo výmene listov ustanovenej v článku 1 ods. 5 môže stanoviť, že príspevky, ktoré sú v dotknutých článkoch uvedené, sa nebudú poskytovať.

KAPITOLA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 43

Zrušenie

Rozhodnutie 2003/479/ES sa zrušuje. Naďalej sa však vzťahuje na všetky pridelenia, ktoré prebiehajú v čase nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia bez toho, aby bol dotknutý článok 44.

Článok 44

Účinnosť

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto rozhodnutie sa vzťahuje na každé nové pridelenie alebo predĺženie pridelenia, počínajúc prvým dňom mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí účinnosti rozhodnutia.

V Bruseli 5. decembra 2007

Za Radu

predseda

J. VIEIRA DA SILVA


(1)  Ú. v. EÚ L 160, 28.6.2003, s. 72. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím 2007/456/ES (Ú. v. EÚ L 173, 3.7.2007, s. 27).

(2)  Ú. v. ES L 27, 30.1.2001, s. 7. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2005/395/SZBP (Ú. v. EÚ L 132, 26.5.2005, s. 17).


IV Iné akty

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY PRIESTOR

Dozorný orgán EZVO

13.12.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 327/21


ROZHODNUTIE DOZORNÉHO ÚRADU EZVO

č. 90/04/COL

z 23. apríla 2004,

ktorým sa štyridsiaty šiestykrát menia a dopĺňajú procesné a hmotné pravidlá v oblasti štátnej pomoci zavedením novej kapitoly 24C: uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie

DOZORNÝ ÚRAD EZVO,

SO ZRETEĽOM NA Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (1), a najmä na jej články 61 až 63 a protokol 26,

SO ZRETEĽOM NA Dohodu medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a súdneho dvora (2), a najmä na jej článok 24, článok 5 ods. 2 písm. b) a článok 1 v časti I jej protokolu 3,

KEĎŽE podľa článku 24 Dohody o zriadení dozorného úradu a súdneho dvora Dozorný úrad EZVO uskutočňuje ustanovenia Dohody o EHP týkajúce sa štátnej pomoci,

KEĎŽE podľa článku 5 ods. 2 písm. b) Dohody o zriadení dozorného úradu a súdneho dvora Dozorný úrad EZVO vydáva oznamy alebo usmernenia o záležitostiach, ktorými sa zaoberá Dohoda o EHP, ak to táto dohoda alebo Dohoda o zriadení dozorného úradu a súdneho dvora výslovne stanovuje alebo ak to Dozorný úrad EZVO považuje za potrebné,

ODVOLÁVAJÚC SA na procesné a hmotné pravidlá v oblasti štátnej pomoci (3), ktoré Dozorný úrad EZVO prijal 19. januára 1994 (4),

KEĎŽE Európska komisia 17. októbra 2001 prijala nové oznámenie ustanovujúce zásady uplatňovania pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie (5),

KEĎŽE sa toto oznámenie týka aj Európskeho hospodárskeho priestoru,

KEĎŽE jednotné uplatňovanie pravidiel EHP o štátnej pomoci má byť zabezpečené v celom Európskom hospodárskom priestore,

KEĎŽE v súlade s bodom II pod nadpisom „VŠEOBECNÉ“ na konci prílohy XV k Dohode o EHP má Dozorný úrad EZVO po porade s Komisiou ES prijať akty zodpovedajúce aktom, ktoré prijala Európska komisia,

PO PORADE s Európskou komisiou,

PRIPOMÍNAJÚC, že Dozorný úrad EZVO konzultoval túto záležitosť so štátmi EZVO na mnohostrannom stretnutí,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

1.

Usmernenia o štátnej pomoci sa menia a dopĺňajú zavedením novej kapitoly 24C s názvom Uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie. Nová kapitola je obsiahnutá v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

2.

Štáty EZVO sa informujú prostredníctvom listu, ktorý obsahuje kópiu tohto rozhodnutia a prílohy.

3.

Európska komisia sa informuje v súlade s písmenom d) protokolu 27 k Dohode o EHP prostredníctvom kópie tohto rozhodnutia vrátane prílohy.

4.

Rozhodnutie vrátane prílohy sa uverejní v oddiele EHP Úradného vestníka Európskej únie a v dodatku EHP k Úradnému vestníku Európskej únie.

5.

Rozhodnutie v anglickom jazyku je autentické.

V Bruseli 23. apríla 2004

Za Dozorný úrad EZVO

Hannes HAFSTEIN

predseda

Einar M. BULL

člen kolégia


(1)  Ďalej len „Dohoda o EHP“.

(2)  Ďalej len „Dohoda o zriadení dozorného úradu a súdneho dvora“.

(3)  Ďalej len „usmernenia o štátnej pomoci“.

(4)  Pôvodne uverejnené v Ú. v. ES L 231, 3.9.1994, a v jeho dodatku EHP č. 32 v ten istý deň, naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím kolégia č. 62/04/COL z 31. marca 2004 (zatiaľ neuverejnené).

(5)  Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie (Ú. v. ES C 320, 15.11.2001, s. 5).


PRÍLOHA

24C.   UPLATŇOVANIE PRAVIDIEL ŠTÁTNEJ POMOCI NA VEREJNOPRÁVNE VYSIELANIE (1)

24C.1.   Úvod

1.

Za posledné dve desaťročia prekonalo vysielanie dôležité zmeny. Zrušenie monopolov, objavenie sa nových účastníkov a rýchly technický rozvoj zásadne zmenili konkurenčné prostredie. Televízne vysielanie bolo tradične vyhradenou činnosťou. Od jeho počiatkov ho poskytovali prevažne verejnoprávne podniky v monopolnom režime, hlavne ako dôsledok obmedzenej dostupnosti vysielacích frekvencií a veľkých vstupných prekážok.

2.

V 70. rokoch však hospodársky a technický rozvoj poskytoval štátom EZVO čoraz viac možností, aby povolili vysielanie iným prevádzkovateľom. Štáty EZVO sa preto rozhodli zaviesť na trh hospodársku súťaž. Viedlo to k širšiemu výberu pre spotrebiteľov, pretože sa sprístupnili mnohé ďalšie kanály a nové služby; podporilo to tiež vznik a rast silných európskych prevádzkovateľov, rozvoj nových technológií a väčší stupeň plurality v sektore. I keď štáty EZVO otvorili trh pre hospodársku súťaž, usúdili, že verejnoprávne vysielanie by sa malo zachovať ako spôsob na zabezpečenie spravodajstva o celom rade oblastí a uspokojenia potrieb, ktoré by súkromní prevádzkovatelia v optimálnej miere nevyhnutne nesplnili.

3.

Zintenzívňujúca sa hospodárska súťaž spolu s prítomnosťou prevádzkovateľov financovaných štátom tiež viedla k narastajúcim obavám o rovnosť šancí, na ktoré úrad upozornili súkromní prevádzkovatelia. Sťažnosti uvádzajú porušenia článku 61 Dohody o EHP vo vzťahu k programom financovania z verejných prostriedkov ustanovených v prospech verejnoprávnych vysielateľov.

4.

Tieto usmernenia stanovujú zásady, ktoré má úrad dodržiavať pri uplatňovaní článku 61 a článku 59 ods. 2 Dohody o EHP na financovanie verejnoprávneho vysielania štátom. To umožní, aby sa politika úradu v tejto oblasti stala čo najviac transparentnou.

24C.2.   Úloha verejnoprávneho vysielania

1.

Ako uvádza rezolúcia Rady a zástupcov vlád členských štátov ES z 1. januára 1999 o verejnoprávnom vysielaní (ďalej len „rezolúcia o verejnoprávnom vysielaní“) (2), „… verejnoprávne vysielanie vzhľadom na jeho kultúrne, sociálne a demokratické funkcie, ktoré vykonáva pre spoločné dobro, má zásadný význam na zabezpečenie demokracie, plurality, sociálnej súdržnosti, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti“.

2.

Verejnoprávne vysielanie, i keď má jasný ekonomický význam, nie je porovnateľné s verejnou službou v ktoromkoľvek inom sektore hospodárstva. Nejestvuje žiadna iná služba, ktorá má súčasne prístup k takému širokému segmentu obyvateľstva, poskytuje mu toľko informácií a obsahu a tým, že to robí, tlmočí a ovplyvňuje mienku jednotlivca aj verejnosti.

3.

Verejnoprávne vysielanie má hrať dôležitú úlohu v presadzovaní kultúrnej rozmanitosti v každej krajine, v poskytovaní vzdelávacích programov, v objektívnom informovaní verejnosti, v garantovaní plurality a v dodávaní kvalitnej zábavy, demokraticky a bezplatne (3).

4.

Okrem toho vysielanie sa všeobecne vníma ako veľmi spoľahlivý zdroj informácií a pre nezanedbateľnú časť obyvateľstva predstavuje hlavný zdroj informácií. Obohacuje takto verejnú diskusiu a v samotnej podstate zabezpečuje, aby sa všetci občania do značnej miery zúčastňovali na verejnom živote.

5.

Úlohu verejnej služby (4) vo všeobecnosti potvrdzuje Dohoda o EHP. Kľúčovým ustanovením v tejto súvislosti je článok 59 ods. 2 Dohody o EHP, ktorý znie takto: „Podniky poverené prevádzkovaním služieb vo všeobecnom ekonomickom záujme alebo podniky, ktoré majú charakter monopolu vytvárajúceho príjem, podliehajú pravidlám obsiahnutým v tejto dohode, najmä pravidlám o hospodárskej súťaži, pokiaľ uplatňovanie takých pravidiel neprekáža v plnení, v zmysle zákona alebo v skutočnosti, konkrétnych úloh, ktoré im boli pridelené. Rozvoj obchodu nesmie byť ovplyvnený do takej miery, že by to bolo v rozpore so záujmami zmluvných strán.“

6.

Súdny dvor Európskych spoločenstiev potvrdil v dvoch prípadoch, že vysielanie televíznych služieb možno považovať za „služby vo všeobecnom ekonomickom záujme“ podľa článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES (5). Európsky súdny dvor zdôraznil, že tieto služby podliehajú ustanoveniam o hospodárskej súťaži, pokiaľ sa nepreukáže, že uplatňovanie týchto pravidiel by bolo nezlučiteľné s plnením ich úloh (6).

7.

S prihliadnutím na osobitný charakter sektora vysielania rezolúcia o verejnoprávnom vysielaní uvádza zásady a podmienky, podľa ktorých by sa na tento sektor mali uplatňovať ustanovenia Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev:

„Ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva neovplyvnia kompetenciu členských štátov stanovovať financovanie verejnoprávneho vysielania, pokiaľ sa také financovanie poskytuje vysielacím organizáciám na plnenie verejnoprávnej objednávky delegovanej, definovanej a organizovanej každým členským štátom a pokiaľ také financovanie neovplyvňuje obchodné podmienky a hospodársku súťaž v Spoločenstve v rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom, pričom sa berie do úvahy realizácia tejto verejnoprávnej objednávky.“

Keďže rezolúcia je začlenená do Dohody o EHP ako akt, ktorý zmluvné strany vzali na vedomie (7), v EHP by sa mali uplatňovať podobné zásady, ako sú zásady v nej uvedené.

8.

Rezolúcia o verejnoprávnom vysielaní ďalej opätovne potvrdila dôležitosť verejnoprávneho vysielania pre spoločenský, demokratický a kultúrny život. „Široký prístup verejnosti bez diskriminácie a na základe rovnakých príležitostí k rôznym kanálom a službám je nevyhnutnou podmienkou na splnenie mimoriadneho záväzku verejnoprávneho vysielania.“ Okrem toho verejnoprávne vysielanie musí „využívať technický pokrok“, prinášať „verejnosti výhody nových audiovizuálnych a informačných služieb a nových technológií“ a uskutočňovať „rozvoj a diverzifikáciu aktivít v digitálnom veku“. Nakoniec „… verejnoprávne vysielanie musí byť schopné naďalej poskytovať širokú škálu programov v súlade s jeho objednávkou, tak ako ju definovali členské štáty, aby oslovilo spoločnosť ako celok; v tomto kontexte je legitímne, aby sa verejnoprávne vysielanie snažilo mať dosah na široké publikum.“

9.

Vzhľadom na tieto charakteristiky, ktoré sú typické pre sektor vysielania, mandát verejnoprávnej služby zahŕňajúci „širokú škálu programov v súlade s jej objednávkou“, ako ju stanovuje rezolúcia o verejnoprávnom vysielaní, môže sa v zásade považovať za legitímny, pretože sa zameriava na vyvážené a rozmanité programy schopné zachovať určitú úroveň publika pre verejnoprávnych vysielateľov a takto zabezpečovať uskutočňovanie mandátu, to znamená splnenie demokratických, spoločenských a kultúrnych potrieb spoločnosti a zaručenie plurality.

10.

Treba poznamenať, že komerční vysielatelia, spomedzi ktorých celý rad podlieha požiadavkám verejnoprávnosti, tiež zohrávajú úlohu v dosahovaní cieľov rezolúcie o verejnoprávnom vysielaní, pokiaľ prispievajú k pluralite, obohacujú kultúrnu a politickú diskusiu a rozširujú výber programov.

24C.3.   Právny kontext

1.

Uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie musí brať do úvahy veľký počet rôznych prvkov. Dohoda o EHP zahŕňa článok 61 o štátnej pomoci, ako aj článok 59 ods. 2 o uplatňovaní pravidiel Dohody o EHP a pravidiel hospodárskej súťaže hlavne na služby vo všeobecnom ekonomickom záujme. Protokol 3 k Dohode o zriadení dozorného úradu a súdneho dvora ustanovuje rokovací poriadok v prípadoch štátnej pomoci.

2.

Pokiaľ ide o Európske spoločenstvá, Amsterdamská zmluva zaviedla špecifické ustanovenie (článok 16 Zmluvy o ES) o službách vo všeobecnom ekonomickom záujme a interpretačný protokol o systéme verejnoprávneho vysielania. Maastrichtská zmluva už zaviedla článok, ktorý definuje úlohu Spoločenstva v oblasti kultúry (článok 151 Zmluvy o ES) a doložku o možnej kompatibilite, pokiaľ ide o štátnu pomoc zameranú na podporu kultúry [článok 87 ods. 3 písm. d) Zmluvy o ES]. Dohoda o EHP neobsahuje „kultúrnu výnimku“, podobne ako článok 87 ods. 3 písm. d) Zmluvy o ES. Neznamená to však, že výnimka na také opatrenia je vylúčená. Ako to akceptoval úrad v predošlých prípadoch, také podporné opatrenia by sa mohli schváliť z kultúrnych dôvodov na základe článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP (8).

3.

Smernica 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení ustanovených zákonom, právnym predpisom a inými správnymi opatreniami v členských štátoch o vykonávaní činností televízneho vysielania (9), zmenená a doplnená smernicou 97/36/ES (10), bola začlenená do prílohy X k Dohode o EHP (11). Smernica 80/723/EHS z 25. júna 1980 o transparentnosti finančných vzťahov medzi členskými štátmi a verejnoprávnymi podnikmi, ako aj o finančnej transparentnosti v určitých podnikoch (12), zmenená a doplnená smernicou 2000/52/ES z 26. júla 2000 (13), bola začlenená do právneho rámca Dohody o EHP rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 6/2001 (14). Tieto pravidlá podliehajú výkladu súdu EZVO v „pilieri EZVO“ a Európskeho súdneho dvora a Súdu prvého stupňa v „pilieri Spoločenstva“. Úrad tiež prijal niekoľko usmernení o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci, ktoré zodpovedajú podobným oznámeniam vydaným Európskou komisiou.

24C.4.   Uplatniteľnosť článku 61 ods. 1 Dohody o EHP

24C.4.1.   Charakter štátnej pomoci, pokiaľ ide o financovanie verejnoprávnych vysielateľov štátom

1.

Článok 61 ods. 1 Dohody o EHP stanovuje: „Pokiaľ nie je v tejto dohode stanovené inak, každá pomoc, ktorú poskytnú členské štáty, štáty EZVO, alebo pomoc poskytnutá prostredníctvom štátnych zdrojov v akejkoľvek forme, ktorá deformuje alebo pri ktorej hrozí, že bude deformovať hospodársku súťaž uprednostňovaním určitých podnikov alebo výrobou určitých tovarov, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami, nie je zlučiteľná s fungovaním tejto dohody.“

2.

Účinok štátnej intervencie a nie jej účel je rozhodujúcim prvkom v každom posudzovaní jej obsahu štátnej pomoci podľa článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Financovanie verejnoprávnych vysielateľov štátom sa má obvykle považovať za štátnu pomoc, pokiaľ spĺňa uvedené kritériá. Verejnoprávni vysielatelia sa bežne financujú zo štátneho rozpočtu alebo prostredníctvom poplatkov uložených majiteľom televíznych prijímačov. Za určitých špecifických okolností štát poskytuje kapitálové injekcie alebo ruší dlhy v prospech verejnoprávnych vysielateľov. Tieto finančné opatrenia zvyčajne možno pripísať verejnoprávnym orgánom a zahŕňajú prevod štátnych zdrojov. Okrem toho, pokiaľ takéto opatrenia nesplnia kritérium investora trhového hospodárstva, v súlade s kapitolou 19 usmernení úradu o štátnej pomoci týkajúcej sa verejnoprávnych holdingových spoločností a kapitolou 20 o uplatňovaní ustanovení štátnej pomoci na verejnoprávne podniky vo výrobnom sektore (15) uprednostnia vo väčšine prípadov iba určitých vysielateľov a môžu tým deformovať hospodársku súťaž. Prirodzene, existencia štátnej pomoci sa bude musieť posudzovať od prípadu k prípadu a závisí od špecifického charakteru financovania (16).

3.

Ako poznamenal Súdny dvor ES, „ak pomoc poskytnutá zo strany štátu alebo prostredníctvom štátnych zdrojov posilní postavenie jedného podniku v porovnaní s inými podnikmi, ktoré si konkurujú v obchode v Spoločenstve, naostatok menované podniky sa musia považovať za podniky ovplyvnené touto pomocou“ (17). Preto sa financovanie verejnoprávnych vysielateľov štátom môže vo všeobecnosti považovať za financovanie, ktoré ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami. Pokiaľ ide o nadobúdanie a predaj programových práv, je to určite situácia, ku ktorej často dochádza na medzinárodnej úrovni. Taktiež reklama v prípade verejnoprávnych vysielateľov, ktorí majú povolené predávať reklamný priestor, má cezhraničný účinok, obzvlášť pokiaľ ide o homogénne jazykové oblasti prekračujúce vnútroštátne hranice. Navyše vlastnícka štruktúra komerčných vysielateľov môže zasahovať do viac ako jedného štátu EHP.

4.

Podľa judikatúry Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa (18) vo všeobecnosti sa každý prevod štátnych zdrojov na určitý podnik musí považovať za štátnu pomoc (za predpokladu, že všetky podmienky na uplatňovanie článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES sú splnené). Keďže však Súdny dvor rozhodol vo svojom rozsudku v prípade Altmark Trans GmbH  (19) (ďalej len „rozsudok v prípade Altmark“), že „ak sa opatrenie štátu musí považovať za náhradu služieb, ktoré poskytujú podniky-príjemcovia s cieľom plniť verejnoprávne povinnosti, takže tieto podniky nevyužívajú skutočnú finančnú výhodu a opatrenie, tak nemá taký účinok, aby ich dostalo do priaznivejšieho konkurenčného postavenia ako podniky, ktoré im konkurujú, na také opatrenie sa článok 92 ods. 1 zmluvy nevzťahuje [teraz článok 87 ods. 1 Zmluvy o ES]“.

5.

Podľa rozsudku Súdneho dvora v prípade Altmark, aby sa taká náhrada neklasifikovala ako štátna pomoc, musia byť splnené štyri podmienky:

„—

Po prvé podnik-príjemca musí skutočne mať verejnoprávne povinnosti, ktoré má plniť, a tieto povinnosti musia byť jasne definované.

Po druhé ukazovatele, na základe ktorých sa náhrada vypočítava, musia byť stanovené vopred objektívnym a transparentným spôsobom, aby sa predišlo poskytnutiu ekonomickej výhody, ktorá môže uprednostniť podnik príjemcu pred konkurujúcimi podnikmi.

Po tretie náhrada nemôže presiahnuť to, čo je potrebné na pokrytie všetkých nákladov alebo časti nákladov vynaložených pri plnení verejnoprávnych povinností, s prihliadnutím na príslušné príjmy a primeraný zisk za plnenie týchto povinností.

Po štvrté, ak podnik, ktorý má plniť verejnoprávne povinnosti, v konkrétnom prípade nie je vybraný v súlade s postupom verejného obstarávania, ktoré by umožnilo výber uchádzača schopného poskytovať tieto služby za najnižšiu cenu pre Spoločenstvo, úroveň potrebnej náhrady musí byť stanovená na základe analýzy nákladov, ktoré by typický podnik, dobre vedený a dostatočne vybavený dopravnými prostriedkami, aby bol schopný plniť potrebné verejnoprávne požiadavky, vynaložil pri plnení týchto povinností, s prihliadnutím na príslušné príjmy a primeraný zisk z plnenia týchto povinností“.

6.

Úrad vezme do úvahy tento výklad Súdneho dvora ES, keď bude posudzovať platby náhrad za plnenie verejnoprávnych povinností podľa článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Štátna pomoc, ktorá spĺňa uvedené kritériá, preto nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP a nie je potrebné ju oznamovať úradu.

24C.4.2.   Charakter pomoci: jestvujúca pomoc na rozdiel od novej pomoci

1.

Programy financovania, ktoré v súčasnosti fungujú vo väčšine štátov EZVO, boli zavedené dávnejšie. Preto ako prvý krok musí úrad stanoviť, či možno považovať tieto programy za „existujúcu pomoc“ v zmysle článku 1 ods. 1 v časti I protokolu 3 k Dohode o zriadení dozorného úradu a súdneho dvora (20).

2.

Existujúcu pomoc upravuje článok 1 ods. 1 v časti I protokolu 3 k Dohode o zriadení dozorného úradu a súdneho dvora, ktorý uvádza, že „… Dozorný úrad EZVO v spolupráci so štátmi EZVO sústavne prehodnocuje všetky systémy pomoci jestvujúcej v týchto štátoch. Navrhne týmto štátom všetky potrebné opatrenia, ktoré si vyžiada postupný rozvoj alebo fungovanie Dohody o EHP.“

3.

Podľa článku 1 písm. b) bodu i) v časti II protokolu 3 k Dohode o zriadení dozorného úradu a súdneho dvora existujúca pomoc zahŕňa „všetku pomoc, ktorá existovala pred nadobudnutím účinnosti Dohody o EHP v príslušných štátoch EZVO, to znamená programy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré sa realizovali pred nadobudnutím účinnosti Dohody o EHP a sú ešte vždy uplatniteľné aj po nadobudnutí účinnosti“.

4.

Podľa článku 1 písm. b) bodu v) v časti II protokolu 3 k Dohode o zriadení dozorného úradu a súdneho dvora existujúca pomoc tiež zahŕňa „pomoc, ktorá sa považuje za existujúcu pomoc, pretože je možné stanoviť, že v čase, keď sa realizovala, nepredstavovala pomoc a následne sa stala pomocou v dôsledku vývoja Európskeho hospodárskeho priestoru bez toho, že by ju štát EZVO zmenil […]“.

5.

V súlade s protokolom 3 k Dohode o zriadení dozorného úradu a súdneho dvora a judikatúrou Súdneho dvora ES (21) úrad musí overiť, či sa právny rámec, na základe ktorého sa pomoc poskytuje, od svojho zavedenia zmenil alebo nezmenil. Úrad tiež musí vziať do úvahy všetky právne a ekonomické prvky týkajúce sa systému vysielania daného štátu EZVO. I keď právne a ekonomické prvky relevantné pre také posudzovanie predstavujú spoločné znaky vo všetkých štátoch EHP, úrad je presvedčený, že prístup od prípadu k prípadu je najvhodnejší.

24C.5.   Posúdenie zlučiteľnosti štátnej pomoci podľa článku 61 ods. 2 a 3 Dohody o EHP

1.

Úrad musí preskúmať štátnu pomoc verejnoprávnym vysielateľom, aby stanovil, či sa môže považovať za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP. Môžu sa uplatňovať výnimky uvedené v článku 61 ods. 2 a 3 Dohody o EHP.

2.

Dohoda o EHP neobsahuje ustanovenie zodpovedajúce článku 151 ods. 4 Dohody o ES, ktorý zaväzuje Komisiu, aby vo svojich opatreniach podľa iných ustanovení brala do úvahy kultúrne aspekty, a neobsahuje ani kultúrnu výnimku, podobne ako článok 87 ods. 3 písm. d) Zmluvy o ES. To však neznamená, že uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci neponecháva priestor na posúdenie kultúrnych aspektov. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že úrad stanovil v rozhodnutí týkajúcom sa štátnej pomoci na výrobu filmov a na činnosti spojené s filmom v Nórsku, že opatrenia na podporu filmu by mohli byť schválené z kultúrnych dôvodov v súlade s uplatňovaním článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP za predpokladu, že tento prístup dostatočne zohľadní kritériá vypracované Európskou komisiou a že tento prístup sa neodkloní od postupu Komisie pred prijatím článku 87 ods. 3 písm. d) Zmluvy o ES. Po druhé treba poznamenať, že Komisia vo svojom rozhodnutí o pomociach č. 49/97 a č. 357/99 o podpornom balíku pre írsku filmovú a televíznu produkciu výslovne zdôraznila, že zavedenie článku 151 ods. 1 a článku 87 ods. 3 písm. d) Zmluvy o ES nevyhnutne neodrážalo zmenu v politike Komisie voči sektoru kultúry. Po tretie so zreteľom na vysielanie rezolúcia o verejnoprávnom vysielaní uznáva, že verejnoprávne vysielanie spĺňa kultúrnu funkciu a že uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže by malo brať do úvahy realizáciu verejnoprávnej objednávky.

3.

Je vecou úradu, aby rozhodol o skutočnom uplatňovaní každého ustanovenia o výnimke v článku 61 ods. 3 Dohody o EHP a o tom, ako by sa mali zohľadňovať kultúrne aspekty. Treba pripomenúť, že ustanovenia o udelení výnimky zo štátnej pomoci sa musia uplatňovať striktne. Preto sa podľa názoru Komisie takisto pojem „kultúra“ na účel vyňatia pomoci zo zákazu štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 3 písm. d) Zmluvy o ES musí vykladať reštriktívne. To isté platí, keď úrad skúma, či môže byť opatrenie vyňaté z kultúrnych dôvodov podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP. Ako uviedla Komisia vo svojom rozhodnutí vo veci Kinderkanal a Phoenix, vzdelávacie a demokratické potreby členského štátu sa musia považovať za odlišné od podporovania kultúry (22). V tejto súvislosti treba poznamenať, že je rozdiel medzi kultúrnymi, sociálnymi a demokratickými potrebami každej spoločnosti. Samozrejme, vzdelávanie môže mať kultúrny aspekt.

4.

Štátna pomoc verejnoprávnym vysielateľom často nerozlišuje medzi týmito tromi potrebami. V dôsledku toho, pokiaľ štát EZVO nestanoví samostatnú definíciu a samostatné financovanie štátnej pomoci na podporu samotnej kultúry, takú pomoc vo všeobecnosti nemožno schváliť na tomto základe. Obvykle sa však môže posudzovať na základe článku 59 ods. 2 Dohody o EHP o službách vo všeobecnom ekonomickom záujme. V každom prípade, bez ohľadu na právny základ na posúdenie zlučiteľnosti, úrad by uskutočnil hmotnoprávnu analýzu na základe tých istých kritérií, najmä kritérií ustanovených v týchto usmerneniach.

24C.6.   Posúdenie zlučiteľnosti štátnej pomoci podľa článku 59 ods. 2 Dohody o EHP

1.

Súdny dvor ES zhodne potvrdil, že článok 86 Zmluvy o ES (23) stanovuje výnimku, a preto sa musí vykladať reštriktívne. Súdny dvor objasnil, že na to, aby opatrenie mohlo využívať takú výnimku, je potrebné splniť tieto podmienky:

i)

príslušná služba musí byť služba vo všeobecnom ekonomickom záujme a členský štát ju musí jasne definovať ako takú (definícia);

ii)

členský štát musí príslušný podnik jednoznačne poveriť poskytovaním tejto služby (poverenie);

iii)

uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže zmluvy (v tomto prípade zákaz štátnej pomoci) musí prekážať v plnení určitých úloh pridelených podniku a výnimka z takých pravidiel nesmie ovplyvniť rozvoj obchodu natoľko, že by to bolo v rozpore so záujmami Spoločenstva (kritérium proporcionality).

2.

Je vecou úradu, aby v prípade, že uplatňuje zodpovedajúci článok 59 ods. 2 Dohody o EHP vo vzťahu k štátom EZVO, posúdil, či tieto kritériá boli splnené.

3.

V špecifickom prípade verejnoprávneho vysielania musí byť uvedený prístup prispôsobený vo svetle rezolúcie o verejnoprávnom vysielaní, ktorá sa odvoláva na „verejnoprávnu objednávku ako delegovanú, definovanú a organizovanú každým členským štátom“ (definícia a poverenie) a stanovuje výnimku z pravidiel zmluvy v prípade verejnoprávneho vysielania, „pokiaľ sa také finančné prostriedky poskytujú vysielacím organizáciám na plnenie verejnoprávnej objednávky […] a […] neovplyvňujú obchodné podmienky a hospodársku súťaž v Spoločenstve do takej miery, ktorá by bola v rozpore so spoločným záujmom, pričom sa musí brať do úvahy realizácia tejto verejnoprávnej objednávky“ (proporcionalita).

4.

Ako dokazuje nedávny precedenčný postup Európskej komisie, opatrenie, ktoré nespĺňa všetky kritériá rozsudku vo veci Altmark, sa ešte vždy bude musieť analyzovať podľa článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES, prípadne článku 59 ods. 2 Dohody o EHP (24).

24C.6.1.   Vymedzenie verejnoprávnej objednávky

1.

Pre splnenie podmienky uvedenej v bode 24C.6.1 na uplatňovanie článku 59 ods. 2 Dohody o EHP je nevyhnutné stanoviť úradné vymedzenie mandátu verejnoprávnej služby. Iba vtedy môže úrad s dostatočnou právnou istotou posúdiť, či je uplatniteľná výnimka na základe článku 59 ods. 2 Dohody o EHP.

2.

Vymedzenie mandátu verejnoprávnej služby spadá do kompetencie štátov EZVO, ktoré sa môžu rozhodovať na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Všeobecne povedané, pri vykonávaní tejto kompetencie sa musí zohľadňovať pojem „služby vo všeobecnom hospodárskom záujme“. Vzhľadom na osobitný charakter sektora vysielania „široké“ vymedzenie, poverujúce daného vysielateľa úlohou poskytovať vyvážený a rozmanitý program v súlade s objednávkou pri súčasnom zachovaní určitej úrovne publika, však možno považovať za legitímne podľa článku 59 ods. 2 Dohody o EHP. Také vymedzenie pojmov by bolo zhodné s cieľom plnenia demokratických, spoločenských a kultúrnych potrieb konkrétnej spoločnosti a garantovania plurality vrátane kultúrnej a jazykovej rozmanitosti.

3.

Verejnoprávna objednávka by podobne mohla zahŕňať určité služby, ktoré nie sú „programami“ v tradičnom zmysle slova, ako sú napríklad informačné služby online, pokiaľ sa zameriavajú na tie isté demokratické, spoločenské a kultúrne potreby príslušnej spoločnosti pri zohľadňovaní vývoja a diverzifikácie činností v digitálnom veku.

4.

Kedykoľvek sa rozsah pôsobnosti verejnoprávnej objednávky rozšíri na nové služby, vymedzenie a akt poverenia by sa v súlade s tým mali upraviť v rámci obmedzení článku 59 ods. 2 Dohody o EHP.

5.

Úlohou úradu je overovať, či štáty EZVO rešpektujú alebo nerešpektujú ustanovenia Dohody o EHP. Čo sa týka vymedzenia verejnoprávnej služby v sektore vysielania, úloha úradu sa obmedzuje na kontrolu zjavnej chyby. Nie je úlohou úradu rozhodovať, či sa má program poskytovať ako služba vo všeobecnom hospodárskom záujme, ani spochybňovať charakter alebo kvalitu určitého produktu. Vymedzenie verejnoprávnej objednávky by však bolo zjavnou chybou, ak by zahŕňalo činnosti, ktoré by sa odôvodnene nemohli považovať za také, ktoré spĺňajú „demokratické, spoločenské a kultúrne potreby každej spoločnosti“. Toto by napríklad bola bežná situácia v prípade elektronického obchodu. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že verejnoprávna objednávka opisuje služby poskytované verejnosti vo všeobecnom záujme. Otázka vymedzenia verejnoprávnej objednávky sa nesmie zamieňať s otázkou mechanizmu financovania zvoleného na poskytovanie týchto služieb. Z toho dôvodu, i keď verejnoprávni vysielatelia môžu vykonávať komerčné činnosti, ako napríklad predaj reklamného priestoru s cieľom dosiahnuť príjem, také činnosti bežne nemožno považovať za súčasť verejnoprávnej objednávky.

6.

Vymedzenie mandátu verejnoprávnej služby by malo byť čo najpresnejšie. Nemalo by vyvolávať pochybnosti, či určitá činnosť vykonávaná povereným prevádzkovateľom má byť štátom EZVO zahrnutá do verejnoprávnej objednávky, alebo nie. Bez jasného a presného vymedzenia povinností ukladaných verejnoprávnemu vysielateľovi by úrad nebol schopný vykonávať svoje úlohy podľa článku 59 ods. 2 Dohody o EHP, a preto by nemohol udeliť žiadnu výnimku podľa tohto ustanovenia.

7.

Jasné určenie činností, na ktoré sa vzťahuje verejnoprávna objednávka, je tiež dôležité pre neverejnoprávnych prevádzkovateľov, aby si mohli plánovať svoje činnosti.

8.

Napokon podmienky verejnoprávnej objednávky by mali byť presné, aby orgány štátov EZVO mohli účinne monitorovať ich súlad, ako to opisuje nasledujúca kapitola.

24C.6.2.   Poverenie a dohľad

1.

Aby verejnoprávna objednávka mohla využívať výnimku podľa článku 59 ods. 2 Dohody o EHP, mal by sa ňou poveriť jeden alebo viac podnikov prostredníctvom úradného aktu (napríklad legislatívne, zmluvou alebo opisom náplne).

2.

Nestačí však, aby bol verejnoprávny vysielateľ formálne poverený poskytovaním presne vymedzenej verejnoprávnej služby. Je tiež potrebné, aby sa verejnoprávna služba skutočne dodávala tak, ako to stanovuje formálna dohoda medzi štátom a povereným podnikom. Preto je žiaduce, aby príslušný orgán alebo vymenovaný úrad monitoroval jej uplatňovanie. Potreba takého príslušného orgánu alebo úradu zodpovedného za dohľad je zjavná v prípade noriem kvality, ktorých dodržiavanie je uložené poverenému prevádzkovateľovi. Nie je vecou úradu, aby posudzoval plnenie noriem kvality: musí byť schopný spoliehať sa na náležitý dohľad štátov EZVO.

3.

V pôsobnosti štátu EHP je, aby si zvolil mechanizmus na zabezpečenie účinného dohľadu nad plnením záväzkov verejnoprávnej služby. Úloha takého orgánu by sa javila ako účinná iba vtedy, ak by orgán nebol závislý od povereného podniku.

4.

Ak by chýbali dostatočné a spoľahlivé ukazovatele, že sa verejnoprávna služba skutočne dodáva v súlade s mandátom, úrad by nebol schopný vykonávať svoje úlohy podľa článku 59 ods. 2 Dohody o EHP, a preto by nemohol udeliť žiadnu výnimku podľa tohto ustanovenia.

24C.6.3.   Financovanie verejnoprávneho vysielania a kritérium proporcionality

24C.6.3.1.   Výber financovania

1.

Povinnosti verejnoprávnej služby môžu byť kvantitatívne, kvalitatívne alebo obojaké. Bez ohľadu na ich formu by mohli byť oprávnené na náhradu, pokiaľ zahŕňajú dodatočné náklady, ktoré by vysielateľovi bežne nevznikli.

2.

Programy financovania možno rozdeliť do dvoch širokých kategórií: „jednozdrojové financovanie“ a „dvojzdrojové financovanie“. Kategória „jednozdrojového financovania“ zahŕňa tie systémy, v ktorých sa verejnoprávne vysielanie financuje iba prostredníctvom verejnoprávnych fondov v akejkoľvek podobe. Systémy „dvojzdrojového financovania“ zahŕňajú širokú škálu programov, v ktorých sa verejnoprávne vysielanie financuje prostredníctvom rôznych kombinácií finančných prostriedkov štátu a príjmov z komerčných činností, ako je napríklad predaj reklamného priestoru alebo programov.

3.

Ako ustanovuje rezolúcia o verejnoprávnom vysielaní, „… ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva sa nijako nedotýkajú kompetencie členských štátov zabezpečovať financovanie verejnoprávneho vysielania…“. Bude sa to týkať výberu programu financovania. Pokiaľ nie je hospodárska súťaž na príslušných trhoch (napríklad reklama, získavanie a/alebo predaj programov) dotknutá v rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom, v zásade nemožno namietať proti výberu dvojzdrojového programu financovania (spájajúceho verejné prostriedky a príjmy z reklamy) pred programom jednozdrojového financovania (výlučne verejné prostriedky).

4.

Zatiaľ čo si štáty EZVO môžu slobodne voliť prostriedky financovania verejnoprávnej služby, úrad musí na základe článku 59 ods. 2 Dohody o EHP overiť, či výnimka z bežného uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže pri vykonávaní služby vo všeobecnom hospodárskom záujme neprimeraným spôsobom neovplyvňuje hospodársku súťaž v oblasti EHP. Test má „negatívny“ charakter: skúma, či prijaté opatrenie nie je neprimerané. Pomoc by taktiež nemala ovplyvňovať rozvoj obchodu v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so záujmami Spoločenstva.

5.

Rezolúcia o verejnoprávnom vysielaní potvrdzuje tento prístup aj v prípade verejnoprávneho vysielania, pričom stanovuje, že financovanie by nemalo „… ovplyvniť podmienky obchodovania a hospodársku súťaž v Spoločenstve v rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom, pričom sa zohľadní realizácia objednávky tejto verejnoprávnej služby“.

24C.6.3.2.   Požiadavky transparentnosti pri posudzovaní štátnej pomoci

1.

Uvedené posudzovanie úradom vyžaduje jasné a presné vymedzenie verejnoprávnej objednávky a jasné a náležité oddelenie činností verejnoprávnej služby od činností neverejnoprávnej služby. Oddelenie účtovníctva medzi týmito dvoma oblasťami sa už bežne vyžaduje na vnútroštátnej úrovni, aby bola zabezpečená transparentnosť a sledovateľnosť pri využívaní verejných prostriedkov. Oddelenie účtovníctva je potrebné na to, aby umožnilo úradu vykonávať jeho test kritéria proporcionality. Poskytne úradu nástroj na skúmanie podozrenia z krížových dotácií a na obranu odôvodnených platieb náhrad za úlohy vo všeobecnom hospodárskom záujme. Iba na základe náležitého rozvrhnutia nákladov a príjmov možno stanoviť, či sa verejné financovanie skutočne obmedzuje na čisté náklady verejnoprávnej objednávky, a preto je akceptovateľné podľa článku 59 ods. 2 Dohody o EHP.

2.

Požiadavky transparentnosti vo finančných vzťahoch medzi verejnoprávnymi orgánmi a verejnoprávnymi podnikmi a v rámci podnikov, ktorým boli udelené osobitné alebo výhradné práva alebo boli poverené vykonávaním služby vo všeobecnom hospodárskom záujme, sú uvedené v smernici 80/723/EHS (25).

3.

Smernica 80/723/EHS vyžadovala od štátov EZVO, aby v prípade akéhokoľvek podniku, ktorému boli poskytnuté zvláštne alebo výhradné práva alebo bol poverený vykonávaním služby vo všeobecnom ekonomickom záujme a ktorý prijíma štátnu pomoc v akejkoľvek podobe a vykonáva iné činnosti, t. j. činnosti neverejnoprávnej služby, prijali opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby: a) vnútropodnikové účtovníctvo zodpovedajúce rôznym činnostiam, t. j. činnostiam verejnoprávnej a neverejnoprávnej služby, bolo oddelené; b) sa všetky náklady a príjmy správne pripisovali alebo alokovali na základe dôsledne uplatňovaných a objektívne zdôvodniteľných zásad účtovania nákladov a c) jasne sa stanovili zásady účtovania nákladov, podľa ktorých sa vedú oddelené účty.

4.

Všeobecné požiadavky transparentnosti sa uplatňujú aj na vysielateľov uvedených v piatom úvodnom ustanovení smernice 2000/52/ES (26). Nové požiadavky sa uplatňujú na verejnoprávnych vysielateľov, pokiaľ sú príjemcami štátnej pomoci a sú poverení výkonom služby vo všeobecnom ekonomickom záujme, v prípade ktorých nebola stanovená štátna pomoc na príslušné obdobie po otvorenom, transparentnom a nediskriminačnom postupe. Povinnosť oddeľovať účtovníctvo sa neuplatňuje na verejnoprávnych vysielateľov, ktorých činnosti sú vymedzené na poskytovanie služieb vo všeobecnom ekonomickom záujme a ktorí nevykonávajú činnosti mimo rozsahu pôsobnosti týchto služieb.

5.

V sektore vysielania nepredstavuje oddeľovanie účtovníctva na strane príjmov žiadny zvláštny problém, ale nemusí byť jednoduché alebo vôbec uskutočniteľné na strane nákladov. Je to v dôsledku skutočnosti, že v sektore vysielania môžu členské štáty celý program vysielateľov považovať za pokrytý verejnoprávnou objednávkou, pričom zároveň umožňujú jeho komerčné využitie. Inými slovami, rozdielne činnosti sa vo veľkej miere financujú z toho istého zdroja.

6.

Z týchto dôvodov úrad usudzuje, že na strane príjmov by vysielajúci prevádzkovatelia mali podrobne vykazovať zdroje a objem všetkých príjmov, ktoré plynú z vykonávania činností neverejnoprávnej služby.

7.

Na strane výdavkov by sa mali jasne uvádzať náklady týkajúce sa konkrétne činnosti neverejnoprávnej služby. Navyše, kedykoľvek sa tie isté zdroje – pracovníci, vybavenie, pevné zariadenia atď. – používajú na vykonávanie úloh verejnoprávnej aj neverejnoprávnej služby, ich náklady by sa mali alokovať na základe rozdielu v celkových nákladoch firmy s činnosťami neverejnoprávnej služby a bez činností neverejnoprávnej služby (27).

8.

Z uvedeného vyplýva, že v rozpore s prístupom všeobecne prijatým v iných sektoroch služieb, náklady, ktoré sa v celom rozsahu dajú priradiť činnostiam verejnoprávnej služby, pričom sa využívajú aj na komerčné činnosti, sa nemusia rozdeľovať medzi obe činnosti a môžu sa úplne alokovať na verejnoprávnu službu. Mohol by to byť napríklad prípad výrobných nákladov programu, ktorý sa vysiela ako súčasť verejnoprávnej objednávky, ale predáva sa aj iným vysielateľom. Hlavným príkladom by však bol počet divákov, ktorý sa vytvára preto, aby sa plnila verejnoprávna objednávka, ale aj kvôli predaju reklamného priestoru. Usudzuje sa, že úplné rozdelenie týchto nákladov medzi obe činnosti prináša riziko náhodnosti a nezmyselnosti. Alokovanie nákladov z hľadiska transparentnosti účtovníctva by sa však nemalo zamieňať s úhradou nákladov vo vymedzení cenovej politiky. Poslednou uvedenou problematikou sa zaoberá oddiel 24 C.6.3.3.2.

24C.6.3.3.   Proporcionalita

1.

Pri vykonávaní testu proporcionality úrad vychádza z úvahy, že financovanie štátom je bežne potrebné na to, aby mohol podnik vykonávať úlohy verejnoprávnej služby. Aby sa však toto kritérium splnilo, je nevyhnutné, aby štátna pomoc nepresahovala čisté náklady poslania verejnoprávnej služby, pričom sa tiež berú do úvahy iné priame alebo nepriame príjmy vyplývajúce z poslania verejnoprávnej služby. Z tohto dôvodu sa pri posudzovaní proporcionality pomoci bude brať do úvahy čistý prospech, ktorý činnosti neverejnoprávnej služby čerpajú z činnosti verejnoprávnej služby.

2.

Na druhej strane by sa mohli vyskytnúť deformácie trhu, ktoré nie sú potrebné na plnenie poslania verejnoprávnej služby. Napríklad keďže nižšie príjmy sú kryté zo štátnej pomoci, verejnoprávny vysielateľ by sa mohol ocitnúť v pokušení znižovať ceny reklamy alebo iných činností neverejnoprávnej služby na trhu, aby znížil príjmy konkurentov. Ak sa preukáže také správanie, nemalo by sa považovať za vlastné poslaniu verejnoprávnej služby, ktorou bol poverený vysielateľ. Kedykoľvek verejnoprávny vysielateľ znižuje ceny pri činnostiach neverejnoprávnej služby pod hodnotu, ktorá je potrebná na úhradu nezávislých nákladov, ktoré by výkonný komerčný prevádzkovateľ v podobnej situácii musel bežne uhrádzať, takýto postup by naznačoval prítomnosť nadmerných náhrad povinností verejnoprávnej služby. To by v každom prípade ovplyvnilo podmienky obchodovania a hospodársku súťaž v európskom hospodárskom priestore v rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom.

3.

V súlade s tým úrad pri vykonávaní testu proporcionality zváži, či možno akúkoľvek deformáciu hospodárskej súťaže vyplývajúcu z pomoci odôvodniť v zmysle potreby vykonávania verejnoprávnej služby vymedzenej štátom EZVO a poskytovať jej finančné prostriedky. V prípade potreby úrad prijme opatrenia na základe iných ustanovení Dohody o EHP.

4.

Analýza účinkov štátnej pomoci na hospodársku súťaž a rozvoj obchodu bude musieť nevyhnutne vychádzať z osobitných vlastností každej situácie. V tomto oznámení nemožno opísať skutočnú konkurenčnú štruktúru a iné vlastnosti jednotlivých trhov, pretože sú vo všeobecnosti dosť odlišné. Z toho istého dôvodu tieto usmernenia nemôžu ex ante vymedziť podmienky, na základe ktorých sa ceny verejnoprávnych vysielateľov uvedú do súladu so zásadami vysvetlenými v oddiele 24.C.6.3.3.2. Preto posudzovanie zlučiteľnosti štátnej pomoci verejnoprávnym vysielateľom podľa článku 59 ods. 2 Dohody o EHP možno v konečnom dôsledku vykonávať len od prípadu k prípadu v súlade s postupom úradu.

5.

Pri posudzovaní úrad zohľadní skutočnosť, že pokiaľ je štátna pomoc potrebná na vykonávanie povinnosti verejnoprávnej služby, systém ako celok by tiež mohol mať pozitívny účinok zachovania alternatívneho zdroja ponuky na niektorých relevantných trhoch (28). Tento účinok však musí byť vyvážený voči možným negatívnym účinkom pomoci, ako napríklad zabráneniu vstupu iných prevádzkovateľov na tieto trhy, čo by umožnilo silnejšiu oligopolistickú štruktúru trhu alebo by to viedlo k možnému antikonkurenčnému správaniu verejnoprávnych prevádzkovateľov na príslušných trhoch.

6.

Úrad tiež zohľadní ťažkosti, ktoré môžu mať niektoré štáty EZVO pri zhromažďovaní potrebných finančných prostriedkov, ak sú náklady verejnoprávnej služby na obyvateľa ceteris paribus vyššie (29).


(1)  Táto kapitola do značnej miery vychádza z oznámenia Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie (Ú. v. ES C 320, 15.11.2001, s. 5).

(2)  Ú. v. ES C 30, 5.2.1999, s. 1; začlenená do Dohody o EHP v prílohe X bode 4 ako akt, ktorý zmluvné strany vzali do úvahy, rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 118/1999 [Ú. v. ES L 325, 21.12.2000, s. 33, a dodatok EHP č. 60, 21.12.2000, s. 423 (islandský) a s. 424 (nórsky), nadobudnutie platnosti 1.10.1999].

(3)  Digitálny vek európskej audiovizuálnej politiky. Správa skupiny ES na najvyššej úrovni o audiovizuálnej politike, 1998.

(4)  Na účely súčasných usmernení pojem „verejná služba“ zodpovedá pojmu „služby vo všeobecnom ekonomickom záujme“ použitému v článku 59 ods. 2 Dohody o EHP.

(5)  Článok 86 ods. 2 Zmluvy o ES zodpovedá článku 59 ods. 2 Dohody o EHP.

(6)  Vec T-69/89, Radio Telefis Eireann/Komisia, Zb. 1991, s. II-485, bod 82; vec C-155/73, Giuseppe Sacchi, Zb. 1974, s. 409, bod 15.

(7)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(8)  Rozhodnutie Dozorného úradu EZVO č. 32/02/COL z 20. februára 2002 o výrobe filmov a činnostiach súvisiacich s filmom v Nórsku. Ďalšie podrobnosti sú uvedené v oddiele 24.C.5.2 týchto usmernení.

(9)  Ú. v. ES L 298, 17.10.1989, s. 23.

(10)  Ú. v. ES L 202, 30.7.1997, s. 60.

(11)  Rozhodnutie Spoločného výboru č. 82/1999 [Ú. v. ES L 296, 23.11.2000, s. 39, a dodatok EHP č. 54, 23.11.2000, s. 99 (islandský), a časť 2, s. 69 (nórsky), nadobudnutie platnosti 1.7.2000].

(12)  Ú. v. ES L 195, 29.7.1980, s. 35; začlenená do Dohody o EHP v jej prílohe XV.

(13)  Ú. v. ES L 193, 29.7.2000, s. 75.

(14)  Ú. v. ES L 66, 8.3.2001, s. 48, a dodatok EHP č. 12, 8.3.2001, s. 6, nadobudnutie platnosti 1.6.2002.

(15)  Kapitola 19 usmernení úradu o štátnej pomoci vychádza z bulletinu ES č. 9-1984 o uplatňovaní [ex]článkov 92 a 93 Zmluvy o EHS na verejnoprávne holdingové spoločnosti. Kapitola 20 zodpovedá oznámeniu Komisie určenému členským štátom o uplatňovaní [ex]článkov 92 a 93 Zmluvy o EHS (teraz články 87 a 88 Zmluvy o ES) a článku 5 smernice Komisie 80/723/EHS na verejnoprávne podniky vo výrobnom odvetví (Ú. v. ES C 307, 13.11.1993, s. 3).

(16)  Pozri rozhodnutia Komisie č. 88/98 Financovanie 24-hodinového spravodajského kanálu bez reklamy licenčným poplatkom zo strany BBC (Ú. v. ES C 78, 18.3.2000, s. 6) a pomoc č. 70/98, Štátna pomoc pre verejnoprávne vysielacie kanály Kinderkanal a Phoenix (Ú. v. ES C 238, 21.8.1999, s. 3).

(17)  Vec C-730/79, Philip Morris Holland/Komisia, Zb. 1980, s. 2671, bod 11; vec C-303/88, Taliansko/Komisia, Zb. 1991, s. I-1433, bod 27; vec C-156/98, Nemecko/Komisia, Zb. 2000, s. I-6857, bod 33.

(18)  Vec T-106/95, FFSA a i./Komisia, Zb. 1997, s. II-229; vec T-46/97, SIC/Komisia, Zb. 2000, s. II-2125, a vec C-332/98, Francúzsko/Komisia, Zb. 2000, s. I-4833.

(19)  Vec C-280/00, Altmark Trans GmbH, Regierungspräsidium Magdeburg/Nahverkehrsgesellschaft Altmark GmbH, Zb. 2003, s. I-7747, bod 89 a nasl.

(20)  Zodpovedá článku 88 ods. 1 Zmluvy o ES.

(21)  Vec C-44/93, Namur-Les Assurances du Crédit SA/Office National du Ducroire and the Belgian State, Zb. 1994, s. I-3829.

(22)  Pozri poznámku pod čiarou č. 16.

(23)  Článok 86 Zmluvy o ES zodpovedá článku 59 Dohody o EHP.

(24)  Rozhodnutie Komisie C62/1999, RAI, bod 99, a C85/2001, RTP, bod 158.

(25)  Pozri poznámku pod čiarou č. 12.

(26)  Pozri poznámky pod čiarou č. 13 a 14.

(27)  Toto zahŕňa odkaz na hypotetickú situáciu, v ktorej by boli činnosti neverejnoprávnej služby prerušené: náklady, ktorým by sa takto vyhlo, predstavujú čiastku spoločných nákladov, ktoré sa majú alokovať na činnosti neverejnoprávnej služby.

(28)  Neznamená to, že štátna pomoc môže byť odôvodnená ako nástroj, ktorý zvyšuje ponuku a hospodársku súťaž na trhu. Štátna pomoc, ktorá umožní prevádzkovateľovi zostať na trhu napriek jeho opakovaným stratám, spôsobuje závažnú deformáciu hospodárskej súťaže, pretože vedie z dlhodobého hľadiska k vyššej neefektívnosti, menšej ponuke a vyšším cenám pre spotrebiteľov. Odstraňovanie právnych a hospodárskych prekážok pri vstupe na trh, zabezpečenie účinnej protimonopolnej politiky a podpora pluralizmu sú v tomto ohľade účinnejšími nástrojmi. Prirodzené monopoly bežne podliehajú regulácii.

(29)  S podobnými ťažkosťami sa tiež možno stretnúť vtedy, keď sa verejnoprávne vysielanie zameriava na jazykové menšiny alebo na miestne potreby.


Korigendá

13.12.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 327/32


Korigendum k nariadeniu Komisie (ES) č. 1875/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2454/93, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva

( Úradný vestník Európskej únie L 360 z 19. decembra 2006 )

Na strane 99 vo vysvetlivkách v bode 15 prvom pododseku v druhej vete:

namiesto:

„Príslušný colný postup sa uvádza vo forme kódov použitých v druhom alebo treťom pododdiele rubriky 1 jednotného správneho dokladu.“

má byť:

„Príslušný colný režim sa uvádza vo forme písmen ako názvov stĺpcov (A až K) na určenie colných režimov v tabuľke uvedenej v prílohe 37 hlave I písm. B.“


13.12.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 327/32


Korigendum k nariadeniu Rady (ES) č. 1459/2007 z 10. decembra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1858/2005 o uložení konečného antidumpingového cla na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom inter alia v Južnej Afrike

( Úradný vestník Európskej únie L 326 z 12. decembra 2007 )

Na strane 19 v odôvodnení 14:

namiesto:

„V rozhodnutí Komisie 2007/1459/ES...“

má byť:

„V rozhodnutí Komisie 2007/814/ES...“.

Na strane 19 v poznámke pod čiarou č. 1:

namiesto:

„(1)

Pozri stranu 18 Ú. v. EÚ.“

má byť:

„(1)

Pozri stranu 25 tohto úradného vestníka.“