6.11.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 288/1

(1)

Nariadením Rady (ES) č. 1676/2001 (2) naposledy zmeneným a doplneným nariadením (ES) č. 1424/2006 (3) Rada uložila konečné antidumpingové clo na dovoz polyetyléntereftalátového (PET) filmu s pôvodom okrem iného aj v Indii. Opatrenia podliehajúce súčasným preskúmaniam boli vo forme antidumpingového cla ad valorem v rozsahu 0 % až 18 % uloženého na dovoz od individuálne vymenovaných vývozcov so sadzbou zostatkového cla vo výške 17,3 % uloženého na dovoz od všetkých ostatných spoločností. Prešetrovanie, ktoré viedlo k upravenému nariadeniu (ES) č. 1676/2001, sa bude uvádzať ako „pôvodné prešetrovanie“.

(2)

Opatrenia uložené v pôvodnom prešetrovaní na dovoz z Indie boli rozšírené nariadením Rady (ES) č. 1975/2004 (4) na dovoz PET filmu odosielaného z Brazílie a Izraela, ktorý je alebo nie je deklarovaný ako výrobok s pôvodom v Brazílii alebo Izraeli.

(3)

V súvislosti s pôvodným prešetrovaním Komisia rozhodnutím 2001/645/ES (5) prijala záväzky ponúknuté piatimi indickými výrobcami. Tieto záväzky boli zrušené rozhodnutím Komisie 2006/173/ES (6).

(4)

Nariadením Rady (ES) č. 367/2006 naposledy zmeneným a doplneným nariadením (ES) č. 1124/2007 (7) Rada uložila konečné vyrovnávacie clo na dovoz polyetyléntereftalátového (PET) filmu s pôvodom v Indii. Opatrenia boli vo forme ciel ad valorem v rozsahu od 7 % do 19,1 % uložených na dovoz od individuálne vymenovaných vývozcov so sadzbou zostatkového cla vo výške 19,1 % uloženého na dovoz od všetkých ostatných spoločností. Prešetrovanie, na základe ktorého došlo k zmene a doplneniu nariadenia (ES) č. 367/2006, sa bude uvádzať ako „predchádzajúce antisubvenčné prešetrovanie“.

(5)

Komisia 23. mája 2006 a 3. júla 2006, v uvedenom poradí, dostala žiadosť o preskúmanie pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia a žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia, obmedzené na preskúmanie dumpingu zo strany spoločnosti Jindal Poly Films Limited (ďalej len „Jindal“), od týchto výrobcov zo Spoločenstva: Du Pont Teijin Films, Mitsubishi Polyester Film GmbH a Nuroll SpA (ďalej len „žiadatelia“). Títo žiadatelia predstavujú podstatnú časť výroby PET filmu v Spoločenstve.

(6)

Žiadatelia uviedli a poskytli dostatočný dôkaz prima facie, že: a) existuje pravdepodobnosť pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva a b) okolnosti v súvislosti s dumpingom, na základe ktorého boli zavedené opatrenia pre spoločnosť Jindal, sa zmenili a tieto zmeny sú trvalého charakteru.

(7)

Po porade s poradným výborom Komisia usúdila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia a čiastočného predbežného preskúmania v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia a 22. augusta 2006 (8) a 25. augusta 2006 (9), v uvedenom poradí, prostredníctvom oznámení o začatí konania uverejnených v Úradnom vestníku Európskej únie oznámila začatie týchto preskúmaní.

(8)

Čiastočné predbežné preskúmanie bolo rozsahom obmedzené na preskúmanie dumpingu, pokiaľ ide o spoločnosť Jindal. Obdobie revízneho prešetrovania (ďalej len „ORP“) bolo pre obidve preskúmania stanovené od 1. júla 2005 do 30. júna 2006. Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od roku 2003 do konca ORP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(9)

Komisia oficiálne upovedomila vyvážajúcich výrobcov, zástupcov vyvážajúcej krajiny, výrobcov zo Spoločenstva, dovozcov a používateľov, o ktorých vedela, že by sa ich táto záležitosť mohla týkať, o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti. Zainteresované strany dostali v súvislosti s obidvoma preskúmaniami príležitosť, aby písomne predložili svoje stanoviská a požiadali o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania.

(10)

Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že existujú osobitné dôvody na ich vypočutie, boli vypočuté.

(11)

Pokiaľ ide o preskúmanie pred uplynutím platnosti, v oznámení o začatí konania sa vzhľadom na zjavne veľký počet vyvážajúcich výrobcov PET filmu v Indii, ktorí boli vymenovaní v žiadosti, počítalo s použitím techniky výberu vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v kladnom prípade k nemu pristúpiť, Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov, aby sa jej prihlásili a, ako je uvedené v oznámení o začatí konania, poskytli základné informácie o svojej činnosti súvisiacej s PET filmom počas ORP. Šesť vyvážajúcich výrobcov v Indii oznámilo svoju ochotu spolupracovať. Z týchto šiestich vyvážajúcich výrobcov boli do vzorky vybrané tri spoločnosti (Ester Industries Limited, Garware Polyester Limited a Jindal), ktorým bol zaslaný dotazník. Zistilo sa, že tieto spoločnosti predstavujú najväčší reprezentatívny objem vývozu PET filmu do Spoločenstva, ktorý mohol byť v stanovenom čase primerane prešetrený, ako sa uvádza v článku 17 ods. 1 základného nariadenia.

(12)

Okrem toho Komisia poslala dotazníky všetkým ďalším stranám, o ktorých bolo známe, že sa ich táto záležitosť týka, alebo tým, ktoré sa prihlásili v lehotách stanovených v oznámení o začatí konania. Úplne vyplnené dotazníky prišli od štyroch výrobcov zo Spoločenstva, troch vyvážajúcich výrobcov, jedného dovozcu/používateľa a štyroch používateľov.

(13)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie dumpingu a ujmy, ako aj na stanovenie, či je pravdepodobné pokračovanie alebo opakovaný výskyt dumpingu a ujmy a či by zachovanie opatrení bolo v záujme Spoločenstva. Overovacie návštevy sa uskutočnili v priestoroch týchto zainteresovaných strán:

(14)

Príslušný výrobok je rovnaký výrobok ako v pôvodnom prešetrovaní, t. j. polyetyléntereftalátový (PET) film s pôvodom v Indii, zvyčajne zaradený pod kódmi KN ex 3920 62 19 a ex 3920 62 90.

(15)

Rovnako ako pri pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že PET film, ktorý sa vyrába a predáva na domácom trhu v Indii, a PET film, ktorý sa z Indie vyváža do Spoločenstva, ako aj PET film, ktorý vyrábajú a predávajú výrobcovia zo Spoločenstva, majú rovnaké fyzikálne a technické vlastnosti a použitie. Preto ide o podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(16)

Na účely stanovenia normálnej hodnoty sa najprv overovalo, či celkový domáci predaj spoločnosti Jindal bol reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia, t. j. či predstavoval 5 % alebo viac z celkového objemu predaja príslušného výrobku vyvážaného do Spoločenstva.

(17)

Potom sa zisťovalo, či celkový domáci predaj každého druhu výrobku predstavoval 5 % alebo viac z objemu predaja toho istého druhu vyvážaného do Spoločenstva.

(18)

Pri tých druhoch výrobkov, kde domáci predaj predstavoval 5 % alebo viac z objemu predaja rovnakého druhu vyvážaného do Spoločenstva, sa potom skúmalo, či sa realizoval dostatočný objem predaja pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Pre každý druh výrobku, pri ktorom objem domáceho predaja realizovaný za ceny vyššie, ako sú výrobné náklady, predstavoval viac než 80 % predaja, sa normálna hodnota stanovila na základe váženej priemernej ceny, ktorá sa skutočne zaplatila za celý domáci predaj. Pri tých druhoch výrobkov, kde sa objem ziskových transakcií rovnal alebo bol nižší ako 80 %, ale nebol nižší ako 10 % predaja, sa normálna hodnota stanovila na základe váženej priemernej ceny, ktorá sa skutočne zaplatila len za ziskový domáci predaj. Pre tie druhy výrobku, pri ktorých sa menej ako 10 % objemu predalo na domácom trhu za cenu, ktorá nebola nižšia ako jednotkové náklady, sa usúdilo, že príslušný druh výrobku sa nepredal pri bežnom obchodovaní, a preto sa normálna hodnota vytvorila v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia.

(19)

Pri tých druhoch výrobkov, pri ktorých sa domáce ceny vyvážajúceho výrobcu nedali použiť na stanovenie normálnej hodnoty z dôvodu nedostatočnej reprezentatívnosti alebo z dôvodu nedostatočného predaja pri bežnom obchodovaní, sa normálna hodnota stanovila na základe výrobných nákladov, ktoré vznikli príslušnému vyvážajúcemu výrobcovi a ktoré boli zvýšené o primeranú sumu na predajné, všeobecné a administratívne náklady (ďalej len „PVA náklady“) a o zisk v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia.

(20)

PVA náklady vychádzali z nákladov, ktoré vyvážajúcemu výrobcovi vznikli v súvislosti s domácim predajom príslušného výrobku, o ktorom sa zistilo, že je reprezentatívny. Ziskové rozpätie sa vypočítalo na základe váženého priemerného ziskového rozpätia spoločnosti pri tých druhoch výrobkov, ktoré sa na domácom trhu predávali pri bežnom obchodovaní v dostatočných množstvách.

(21)

Prevažná väčšina vývozného predaja príslušného výrobku do Spoločenstva počas ORP bola určená nezávislým zákazníkom. Preto sa vývozná cena stanovila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia na základe vývoznej ceny, ktorá bola skutočne zaplatená alebo splatná.

(22)

Určitý vývozný predaj bol určený prepojenej spoločnosti v Spoločenstve. Prepojená spoločnosť ďalej nepredávala tovar priamo, ale ho do značnej miery spracovala, a to v takom rozsahu, že sa zistilo, že vytvorenie vývoznej ceny vyvážaného výrobku na základe ceny ďalšieho predaja spracovaného výrobku podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia nebolo vhodné. Ceny účtované spoločnosťou Jindal tejto prepojenej spoločnosti sa porovnali s cenami spoločnosti Jindal pre jej neprepojených zákazníkov v Spoločenstve za rovnaké druhy výrobku počas ORP. Vzhľadom na to, že sa zistilo, že tieto dva súbory cien sa pre každý druh výrobku zhodovali, usúdilo sa, že ceny účtované spoločnosťou Jindal jej prepojenej strane v Spoločenstve boli spoľahlivé a mohli sa použiť pri výpočte vývoznej ceny.

(23)

Normálna hodnota a vývozná cena sa porovnali na základe cien zo závodu. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania sa formou úprav prihliadalo aj na rozdiely ovplyvňujúce porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. V súlade s uvedeným boli podľa potreby a na základe overených dokladov zohľadnené rozdiely v nákladoch na zľavy, rabaty, dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vo vedľajších nákladoch, v nákladoch na balenie, úvery a provízie.

(24)

Spoločnosť Jindal si uplatnila nárok na úpravu normálnej hodnoty, pokiaľ ide o dovozné clo, ktoré nebolo v rámci systému predbežných licencií (Advance Licence Scheme, ďalej len „ALS“) vybraté za dovoz surovín, ktoré sa použili pri výrobe tovaru určeného na vývoz. Systém ALS povoľuje dovoz surovín bez cla za predpokladu, že spoločnosť vyvezie zodpovedajúce množstvo tovaru a hodnotu hotových výrobkov určí v súlade s oficiálne stanovenými vstupno-výstupnými normami. Dovezené výrobky v rámci systému ALS sa môže použiť buď na výrobu tovaru určeného na vývoz, alebo na doplnenie domácich vstupov, ktoré sa pri výrobe takéhoto tovaru používajú. Spoločnosť tvrdila, že vývoz príslušného výrobku do ES použila na splnenie požiadaviek v rámci systému ALS v súvislosti s dovezenými surovinami. Nedospelo sa k záveru, či bola úprava v súvislosti s týmto tvrdením opodstatnená, ale vzhľadom na to, že sa zistilo, že spoločnosť sa počas ORP nedopúšťala dumpingu, nemalo by to vplyv na konečný výsledok revízneho prešetrovania.

(25)

Dumpingové rozpätie sa stanovilo na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou v súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia.

(26)

Porovnanie ukázalo negatívne dumpingové rozpätie.

(27)

V súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia sa tiež preskúmalo, či by zistenia stanovené v rámci tohto prešetrovania mohli mať trvalý charakter.

(28)

V tejto súvislosti sa pripomína, že na základe dvoch za sebou nasledujúcich prešetrovaní ukončených nariadením Rady (ES) č. 1676/2001 a nariadením Rady (ES) č. 390/2005 (10) sa zistilo, že spoločnosť Jindal sa nedopúšťala dumpingu. Zistenia, že nedochádzalo k dumpingu, boli potvrdené aj na základe súčasného prešetrovania a nič nenasvedčuje tomu, že tento stav bez dumpingu by nebol trvalého charakteru.

(29)

Usudzuje sa teda, že súčasné opatrenia, pokiaľ ide o spoločnosť Jindal, spĺňajú zamýšľaný účel a mali by zostať nezmenené.

(30)

Podľa údajov Eurostatu predstavoval objem príslušného výrobku dovezený do Spoločenstva z Indie počas ORP 23 472 ton. Z tohto množstva doviezli počas ORP všetci traja vyvážajúci výrobcovia vo vzorke približne 97 %, pričom samotná spoločnosť Jindal približne 90 %, celkového objemu vývozu z Indie do ES počas ORP.

(31)

Počas obdobia prešetrovania (ďalej len „OP“) pri pôvodnom prešetrovaní (1. apríl 1999 až 31. marec 2000) predstavoval dovoz z Indie 50 590 ton. Počas OP pri predchádzajúcom antisubvenčnom prešetrovaní (1. október 2003 až 30. september 2004) predstavoval dovoz z Indie 12 679 ton.

(32)

Ako sa uvádza v odôvodnení 11, do vzorky boli zaradení traja vyvážajúci výrobcovia. Pokiaľ ide spoločnosť Jindal, uplatňujú sa zistenia uvedené v odôvodneniach 16 až 26.

(33)

Na účely stanovenia normálnej hodnoty, pokiaľ ide o spoločnosti Garware a Ester, sa najprv overovalo, či bol uvedený domáci predaj každého vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia, t. j. či predstavoval 5 % alebo viac z uvedeného objemu predaja príslušného výrobku vyvážaného do Spoločenstva.

(34)

Potom sa zisťovalo, či celkový domáci predaj každého druhu výrobku predstavoval 5 % alebo viac z objemu predaja toho istého druhu vyvážaného do Spoločenstva.

(35)

Pri tých druhoch výrobkov, kde domáci predaj predstavoval 5 % alebo viac z objemu predaja rovnakého druhu vyvážaného do Spoločenstva, sa potom skúmalo, či sa realizoval dostatočný objem predaja pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Pre každý druh výrobku, pri ktorom objem domáceho predaja realizovaný za ceny vyššie, ako sú výrobné náklady, predstavoval viac než 80 % predaja, sa normálna hodnota stanovila na základe váženej priemernej ceny, ktorá sa skutočne zaplatila za celý domáci predaj. Pri tých druhoch výrobkov, kde sa objem ziskových transakcií rovnal alebo bol nižší ako 80 %, ale nebol nižší ako 10 % predaja, sa normálna hodnota stanovila na základe váženej priemernej ceny, ktorá sa skutočne zaplatila len za ziskový domáci predaj. Pre tie druhy výrobku, pri ktorých sa menej ako 10 % objemu predalo na domácom trhu za cenu, ktorá nebola nižšia ako jednotkové náklady, sa usúdilo, že príslušný druh výrobku sa nepredal pri bežnom obchodovaní, a preto sa normálna hodnota musela vytvoriť v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia.

(36)

Pri tých druhoch výrobkov, pri ktorých sa domáce ceny vyvážajúceho výrobcu nedali použiť na stanovenie normálnej hodnoty z dôvodu nedostatočnej reprezentatívnosti alebo z dôvodu nedostatočného predaja pri bežnom obchodovaní, sa normálna hodnota stanovila na základe výrobných nákladov, ktoré vznikli príslušnému vyvážajúcemu výrobcovi a ktoré boli zvýšené o primeranú sumu na predajné, všeobecné a administratívne náklady (PVA náklady) a o zisk v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia.

(37)

PVA náklady vychádzali z nákladov, ktoré vyvážajúcemu výrobcovi vznikli v súvislosti s domácim predajom príslušného výrobku, o ktorom sa zistilo, že je reprezentatívny. Ziskové rozpätie sa vypočítalo na základe váženého priemerného ziskového rozpätia spoločnosti pri tých druhoch výrobkov, ktoré sa na domácom trhu predávali pri bežnom obchodovaní v dostatočných množstvách.

(38)

Pokiaľ ide o stanovenie vývozných cien, malo by sa pripomenúť, že účelom súčasného prešetrovania je stanoviť, či by v prípade zrušenia ochranných opatrení došlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu. V tejto súvislosti sa stanovenie vývozných cien použitých pri výpočte dumpingu nemôže obmedziť iba na skúmanie správania vývozcov v minulosti, ale musí sa preskúmať aj pravdepodobný vývoj vývozných cien v budúcnosti. Inými slovami, je potrebné stanoviť, či sú vývozné ceny v minulosti spoľahlivým ukazovateľom pravdepodobných vývozných cien v budúcnosti.

(39)

Vzhľadom na existenciu cenového podhodnotenia v určitej etape ORP sa najmä preskúmalo, či existencia tohto podhodnotenia nemala vplyv na vývozné ceny v minulosti, čím by sa stali nespoľahlivé z hľadiska stanovenia správania v súvislosti s vývozom v budúcnosti. Ďalej sa pripomína, že cenové záväzky spoločností Garware a Ester boli stiahnuté 9. marca 2006, pričom ORP sa vzťahuje na obdobie od 1. júla 2005 do 30. júna 2006. V súvislosti so spoločnosťami Garware a Ester sa zistilo, že vývozné transakcie, ktoré sa uskutočnili počas ORP, keď platil cenový záväzok, sa uskutočnili za ceny dostatočne blízke MDC, čo spochybňuje skutočnosť, že tieto ceny by sa mohli pokladať za trvalé a stanovené nezávisle od MDC. Podobné argumenty sa už opísali v odôvodnení 28 nariadenia Rady (ES) č. 366/2006 (11).

(40)

Pokiaľ ide o spoločnosť Garware, transakcie, ktoré sa uskutočnili počas ORP po stiahnutí záväzkov, sa vzťahujú na približne 20 % celkového objemu vývozu a uskutočňovali sa naďalej aj po stiahnutí záväzku. Vzhľadom na objemy vyvezené po uplynutí platnosti záväzku 8. marca 2006 sa ceny týchto transakcií pokladajú za primeranú reprezentáciu cenovej politiky, ktorú by spoločnosť Garware uplatňovala v prípade, že by neexistovali záväzky. Preto sa ceny týchto transakcií použili pri výpočte vývoznej ceny v prípade všetkých množstiev vyvezených spoločnosťou Garware počas celého ORP.

(41)

Pokiaľ ide o spoločnosť Ester, transakcie, ktoré sa uskutočnili po stiahnutí záväzkov, sa vzťahujú iba na približne 5 % celkového objemu a boli obmedzené na veľmi krátke obdobie nasledujúce hneď po stiahnutí záväzku. Z tohto dôvodu sa ceny týchto transakcií nemôžu považovať za ceny reprezentujúce vývozné ceny, ktoré by spoločnosť uplatňovala, ak by neexistoval záväzok. Ako sa už uviedlo v odôvodnení 39, vývozné ceny pre Spoločenstvo, ktoré uplatňovala spoločnosť Ester pred stiahnutím záväzku, boli veľmi blízke MDC. Okrem toho sa zistilo, že vývozné ceny spoločnosti Ester pre iné tretie krajiny boli, ak sa posúdia z hľadiska váženého priemeru a jednotlivých typov, výrazne nižšie ako ceny pre Spoločenstvo, na základe čoho je pravdepodobné, že v prípade neexistencie záväzkov by sa takéto ceny pre Spoločenstvo stanovili na rovnakej úrovni ako ceny rovnakých typov výrobkov stanovené pre iné tretie krajiny. Dospelo sa preto k záveru, že vývozné ceny spoločnosti Ester pre Spoločenstvo uplatňované v čase, keď platil záväzok, sa v súvislosti s týmto preskúmaním pred uplynutím platnosti nemohli použiť na stanovenie spoľahlivých vývozných cien v zmysle článku 2 ods. 8 základného nariadenia. Vzhľadom na to, že spoločnosť Ester predávala príslušný výrobok počas ORP na svetovom trhu v značných množstvách, sa rozhodlo stanoviť vývoznú cenu na základe cien, skutočne zaplatených alebo splatných všetkým tretím krajinám, a to v prípade tých typov, ktoré sa predávali do Spoločenstva v tej etape ORP, keď platil záväzok. Pre etapu ORP po stiahnutí záväzku sa vývozná cena stanovila na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných Spoločenstvu.

(42)

Normálna hodnota a vývozná cena sa porovnali na základe cien zo závodu. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania sa formou úprav prihliadalo aj na rozdiely ovplyvňujúce porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. V súlade s uvedeným sa podľa potreby a na základe overených dokladov zohľadnili rozdiely v nákladoch na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vo vedľajších nákladoch, v nákladoch na provízie, balenie a úvery.

(43)

Vyvážajúci výrobcovia si na určitý vývoz nárokovali úpravu vývoznej ceny podľa článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia na základe miery výhod získaných za vývoz v rámci systému „nákupnej knižky s nárokom na clo“ (Duty Entitlement Passbook Scheme, ďalej len „DEPB“) po uskutočnení vývozu. V rámci tohto systému sa úvery získané za vývoz príslušného výrobku môžu použiť na kompenzáciu cla splatného za dovoz akéhokoľvek iného tovaru alebo sa môžu voľne predať iným spoločnostiam. Okrem toho neexistujú žiadne obmedzenia, že by sa dovážaný tovar mal používať len na výrobu vyvážaného výrobku. Výrobcovia nepreukázali, že výhody získané v rámci systému DEPB po uskutočnení vývozu ovplyvnili porovnateľnosť cien, a najmä že zákazníci stále platili iné ceny na domácom trhu kvôli výhodám získaným v rámci systému DEPB. Táto požiadavka sa preto zamietla.

(44)

Dumpingové rozpätie sa stanovilo na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou v súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia. Ak sa vývozné ceny zakladali na cenách pre tretie krajiny, príslušné hodnoty CIF sa vypočítali zvýšením ceny zo závodu pre tretie krajiny o vážený priemerný rozdiel, podľa typu výrobku, medzi úrovňou cien zo závodu a cien CIF pre Spoločenstvo.

(45)

Toto porovnanie ukázalo dumpingové rozpätie v rozpätí 15 % až 25 %. Pripomína sa, že pokiaľ ide o spoločnosť Jindal, zistilo sa negatívne dumpingové rozpätie (pozri odôvodnenie 26).

(46)

Počas ORP sa voľná kapacita všetkých známych indických vývozcov odhadovala na 32 000 ton. Malo by sa však poznamenať, že z tohto celkového množstva sa približne 25 000 ton pripisuje indickým vývozcom so sadzbou antidumpingového cla 0 %. Je pravdepodobné, že možné zrušenie antidumpingových opatrení bude mať malý vplyv na politiku vývozu týchto spoločností. Preto sa indickým vývozcom s antidumpingovou sadzbou inou ako 0 % pripisuje iba približne 7 000 ton. Ich voľná kapacita, ktorá počas ORP predstavovala približne 30 % celkového objemu dovozu príslušného výrobku z Indie do Spoločenstva a 3 % spotreby Spoločenstva, by mohla byť v prípade zrušenia opatrení presmerovaná do Spoločenstva.

(47)

Na základe porovnania jednotlivých typov boli počas ORP vývozné ceny účtované tretím krajinám indickými vývozcami vo vzorke s dumpingovým rozpätím iným ako 0 % o 20 % až 30 % nižšie než vývozné ceny účtované tými istými vyvážajúcimi výrobcami Spoločenstvu. Predaj týchto dvoch vývozcov do tretích krajín sa realizoval vo významných množstvách, ktoré predstavovali 80 % – 90 % ich celkového vývozného predaja. Preto sa dospelo k záveru, že úroveň vývozných cien pre iné tretie krajiny možno považovať za ukazovateľ pravdepodobnej úrovne cien vývozného predaja do Spoločenstva v prípade, že sa opatrenia zrušia.

(48)

Niektoré z najväčších vývozných trhov pre PET film na svete sú chránené vysokými clami. Konkrétne dovoz PET filmu z Indie do USA podlieha antidumpingovým clám v rozsahu od 2,32 % do 24,11 % a vyrovnávacím clám v rozsahu od 9 % do 25,27 % podľa toho, o ktorého indického vývozcu ide.

(49)

Vzhľadom na uvedené relatívne úrovne cien, voľné kapacity a stimuly sa preto dospelo k záveru, že v prípade zrušenia platných antidumpingových opatrení je pravdepodobné: i) pokračovanie dumpingu; ii) zvýšenie množstiev vyvezených do Spoločenstva.

(50)

Štyria výrobcovia zo Spoločenstva (Dupont Teijin Films, Mitsubishi Polyester Film GmbH, Nuroll SpA a Toray Plastics Europe) plne spolupracovali pri prešetrovaní. Počas ORP predstavovali 95 % výroby Spoločenstva. Z toho vyplýva, že tvoria výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(51)

Pripomína sa, že pokiaľ ide o výrobu PET filmu v Spoločenstve, situácia sa od pôvodného prešetrovania zmenila. Spoločnosť Kodak Industrie (Francúzsko) už PET film v Spoločenstve nevyrába a spoločnosť 3M previedla svoju činnosť na spoločnosť I.T.P. SpA (Taliansko), ktorá je v procese prispôsobovania svojho závodu na novú a odlišnú výrobu. Treba tiež pripomenúť, že odkedy je Česká republika členom Európskej únie (od 1. mája 2004), spoločnosť Fatra a.s. (so sídlom v Českej republike) je súčasťou výroby v Spoločenstve.

(52)

Stanovenie celkovej spotreby Spoločenstva sa zakladalo na štatistikách Eurostatu, predaji výrobného odvetvia Spoločenstva Spoločenstvu a predaji iných výrobcov zo Spoločenstva.

Tabuľka 1

(53)

V porovnaní s rokom 2003 sa spotreba počas ORP zvýšila o 1 % (viac než 3 000 ton).

(54)

Objem dovozu z Indie do Spoločenstva sa medzi rokom 2003 a ORP zvýšil o 86 % a podiel na trhu narástol o 5 % až 9 %, pričom ceny sa znížili o 12 %. Údaje sa zakladajú na štatistikách Eurostatu.

Tabuľka 2

(55)

Dovoz z Brazílie a Izraela, v súvislosti s ktorým sa zistilo obchádzanie, ako sa uvádza v odôvodnení 2, prudko klesol po rozšírení antidumpingových opatrení, uložených na dovoz z Indie, na tento dovoz. Ceny PET filmu s pôvodom v týchto krajinách sa zvýšili o 219 % po tom, čo boli uložené opatrenia proti obchádzaniu.

Tabuľka 3

(56)

Mala by sa však zohľadniť skutočnosť, že v súčasnom prešetrovaní sa zistilo, že spoločnosť Jindal sa nedopúšťala dumpingu a že v predchádzajúcich prešetrovaniach sa nezistilo, že by sa ostatné spoločnosti (najmä spoločnosti Flex Industries Limited a Polyplex Corporation Limited) dopúšťali dumpingu. Preto sa v súčasnom prešetrovaní zoberie do úvahy iba dumpingový dovoz z Indie a dovoz, v súvislosti s ktorým sa zistilo obchádzanie. Dumpingový dovoz z Indie a dovoz podliehajúci clám zameraným proti obchádzaniu poklesli medzi rokom 2003 a ORP o 70 % – pozri ďalej uvedenú tabuľku 4. K prudkému poklesu tohto dovozu došlo prevažne z dôvodu uloženia opatrení proti obchádzaniu na dovoz z Brazílie a Izraela.

Tabuľka 4

(57)

Dovoz z iných tretích krajín narástol počas posudzovaného obdobia o 24 % (z približne 62 000 ton v roku 2003 na približne 77 000 ton počas ORP) a podiel na trhu Spoločenstva súvisiaci s týmto dovozom sa zvýšil o 5 percentuálnych bodov (z 25 % na 30 %). Dovážalo sa hlavne z Južnej Kórey, USA, Thajska a Spojených arabských emirátov. Priemerná cena za tonu sa medzi rokom 2003 a ORP znížila o 11 %. Údaje sa zakladajú na štatistikách Eurostatu.

Tabuľka 5

(58)

Komisia preskúmala podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia všetky relevantné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré sa týkali stavu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(59)

Počas posudzovaného obdobia zostala kapacita stabilná (približne 190 000 ton) a výroba a využitie kapacity sa znížili o 4 %.

Tabuľka 6

(60)

Zásoby príslušného výrobku sa medzi rokom 2003 a rokom 2004 znížili z 23 929 ton na 22 241 ton, potom sa mierne zvýšili v roku 2005 a počas ORP sa znova znížili na 21 272 ton. K zníženiu došlo najmä v dôsledku zníženia výroby.

Tabuľka 7

(61)

Objem predaný výrobným odvetvím Spoločenstva neprepojeným zákazníkom na trhu Spoločenstva sa medzi rokmi 2003 a 2005 znížil o 5 % zo 142 755 ton na 135 956 ton, potom sa medzi rokom 2005 a ORP mierne zvýšil, ale dosiahol iba 98 % úrovne predaja v roku 2003. Predaj prepojeným spoločnostiam bol zanedbateľný (každý rok v posudzovanom období v rozsahu od 200 do 300 ton). Okrem toho v období od roku 2003 do ORP sa podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu znížil celkovo o 2 percentuálne body.

Tabuľka 8

(62)

Jednotkové predajné ceny sa počas posudzovaného obdobia znížili o 2 % (z 2 891 EUR/t v roku 2003 na 2 819 EUR/t počas ORP) rovnako ako priemerné náklady na jednu tonu, ktoré klesli z 3 216 EUR/t v roku 2003 na 3 137 EUR/t počas ORP. K tomuto zníženiu nákladov došlo napriek skutočnosti, že priemerné náklady na väčšinu surovín sa výrazne zvýšili v dôsledku nárastu cien ropy. Z týchto údajov vyplýva, že ak výrobné odvetvie Spoločenstva nechcelo zaznamenať príliš veľkú stratu podielu na trhu, nemohlo si dovoliť úplne pokryť výrobné náklady svojimi predajnými cenami.

Tabuľka 9

(63)

Výrobné odvetvie Spoločenstva stratilo podiel na mierne sa zvyšujúcom trhu počas posudzovaného obdobia.

(64)

Úroveň zamestnanosti výrobného odvetvia Spoločenstva sa medzi rokom 2003 a ORP znížila o 13 %. Napriek tomu, že priemerná mzda na zamestnanca sa zvýšila o 5 %, došlo k racionalizácii a produktivita na zamestnanca sa zvýšila o 9 %. Úroveň nákladov práce na jednu vyrobenú tonu sa teda znížila o 4 %.

Tabuľka 10

(65)

Ziskovosť predaja predstavuje zisk, ktorý sa vytvorí predajom príslušného výrobku v Spoločenstve. Návratnosť investícií sa vypočítala na základe návratnosti celkových aktív.

(66)

Ziskovosť a návratnosť investícií pri predaji príslušného výrobku neprepojeným zákazníkom v Spoločenstve zostali napriek určitým zlepšeniam v rokoch 2004 a 2005 počas celého posudzovaného obdobia negatívne. Počas ORP bola ziskovosť aj návratnosť investícií obzvlášť nízka (ziskovosť – 11 % a návratnosť investícií – 3,1 %), pričom po roku 2005 znova poklesli.

Tabuľka 11

(67)

Pokiaľ ide peňažný rok, trend sa zhoršil najmä počas ORP.

Tabuľka 12

(68)

Od roku 2003 do ORP investície do výroby PET filmu klesli o 18 %. Počas ORP sa hodnota investícií v porovnaní s rokom 2005 zvýšila o 6 %, ale v porovnaní s rokom 2003 zostala na nižšej úrovni. Počas prešetrovania sa zistilo, že investície boli zamerané najmä na zlepšenie kvality výrobku a zachovanie výrobnej kapacity.

(69)

Nízku úroveň investícií vysvetľuje najmä skutočnosť, že materské spoločnosti výrobného odvetvia Spoločenstva nemali záujem o investovanie alebo poskytnutie záruk na investície do neziskových činností, ako je výroba PET filmu v Európe.

(70)

Pri analýze rozsahu dumpingu sa zohľadňuje skutočnosť, že existujú platné opatrenia na odstránenie poškodzujúceho dumpingu. Ako sa už uviedlo, z dostupných informácií vyplýva, že jeden z vyvážajúcich výrobcov naďalej predáva do Spoločenstva za dumpingové ceny. Hoci zistené dumpingové rozpätie je značné, jeho vplyv na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva počas ORP nebol výrazný vzhľadom na to, že podiel na trhu dumpingového dovozu z Indie a dovozu, v súvislosti s ktorým sa zistilo obchádzanie, predstavoval 1 % celkovej spotreby Spoločenstva. Spoločnosť Jindal určite prispela k zhoršeniu situácie výrobného odvetvia Spoločenstva. Malo by sa však zobrať do úvahy, že aj napriek vylúčeniu dovozu spoločnosti Jindal z analýzy výrobné odvetvie Spoločenstva nebolo schopné zotaviť sa z dumpingu v minulosti ani po uložení antidumpingových opatrení v roku 2001 v dôsledku obchádzania (proti ktorému sa prijali opatrenia až na konci roku 2004) a neprimeranosti záväzkov, ktoré sa zrušili len minulý rok. Nesmie sa zabúdať na to, že pred uložením ciel proti obchádzaniu a zrušením záväzkov bola úroveň dovozu od indických spoločností, v súvislosti s ktorými sa zistilo, že sa dopúšťali dumpingu, viac než trikrát vyššia ako počas ORP.

(71)

Objem PET filmu spotrebovaného na trhu Spoločenstva sa zvýšil o 1 %, pričom objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva sa znížil o 2 %.

(72)

Hospodárska situácia výrobného odvetvia Spoločenstva sa zhoršila v prípade väčšiny faktorov ujmy: výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity (– 4 %), objem predaja (– 2 %) a hodnota predaja (– 5 %), podiel na trhu (– 2 percentuálne body), peňažný tok a ziskovosť, investičná činnosť a návratnosť investícií.

(73)

Snaha výrobného odvetvia Spoločenstva o reštrukturalizáciu z hľadiska zamestnanosti, znižovania nákladov a zvyšovania produktivity na jedného zamestnanca nemohla vyvážiť vplyv zvýšenia cien surovín počas posudzovaného obdobia. Výrobné náklady boli vyššie než predajná cena. Časovo sa to zhodovalo s nízkou úrovňou cien dumpingového dovozu z Indie a iných krajín, v súvislosti s ktorými sa zistilo obchádzanie. Pripomína sa však, že tlak na ceny výrobného odvetvia Spoločenstva bol čiastočne spôsobený dovozom od spoločnosti Jindal, v súvislosti s ktorou sa zistilo, že sa v ORP nedopúšťala dumpingu, pričom tento dovoz predstavoval približne 90 % celkového dovozu PET filmu z Indie.

(74)

Vzhľadom na uvedené je situácia výrobného odvetvia Spoločenstva stále neistá a akékoľvek zvýšenie dumpingového dovozu by vo všetkej pravdepodobnosti túto situáciu zhoršilo.

(75)

Ako sa už uviedlo, situácia výrobného odvetvia Spoločenstva je stále neistá. V prípade, že by sa zrušili antidumpingové opatrenia, by došlo k výraznému zvýšeniu dumpingového dovozu. Ako sa už uviedlo v odôvodnení 46, indickí vývozcovia podliehajúci antidumpingovému clu môžu potenciálne do značnej miery zvýšiť svoj objem vývozu, a ako sa uvádza v odôvodnení 48, niektoré z najväčších vývozných trhov pre PET film na svete sú chránené vysokými clami, najmä trh pre PET film v USA.

(76)

V prípade neexistencie antidumpingových ciel by mohlo v dôsledku indického dumpingového dovozu dôjsť k značnému tlaku na ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Preto existuje jasný náznak pravdepodobnosti opakovaného výskytu ujmy.

(77)

Vzhľadom na uvedené, ak by bolo výrobné odvetvie Spoločenstva vystavené zvýšeným objemom dovozu za dumpingové ceny z Indie, spôsobilo by to ďalšie zhoršenie jeho finančnej situácie. Na základe toho sa dospelo k záveru, že zrušenie opatrení proti Indii by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k opakovanému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(78)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa zvážilo, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo proti záujmu Spoločenstva ako celku.

(79)

Podľa článku 21 základného nariadenia sa skúmalo, či sa stanovenie záujmu Spoločenstva zakladalo na posúdení všetkých rozličných záujmov v tejto súvislosti, t. j. záujmov výrobného odvetvia Spoločenstva, dovozcov a používateľov príslušného výrobku.

(80)

Malo by sa pripomenúť, že v pôvodnom prešetrovaní sa prijatie opatrení nepokladalo za protichodné voči záujmu Spoločenstva. Navyše skutočnosť, že súčasné prešetrovanie predstavuje preskúmanie, čiže analyzovanie situácie po zavedení antidumpingových opatrení, umožňuje zhodnotiť akékoľvek nevhodné negatívne vplyvy súčasných antidumpingových opatrení na zainteresované strany.

(81)

Na základe uvedeného sa preskúmalo, či napriek záverom o pravdepodobnosti opakovaného výskytu poškodzujúceho dumpingu existovali presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že nie je v záujme Spoločenstva zachovať opatrenia v tomto konkrétnom prípade.

(82)

Na posúdenie pravdepodobného vplyvu uloženia alebo neuloženia opatrení sa vyžiadali informácie od všetkých známych zainteresovaných strán alebo strán, ktoré sa samy prihlásili. Na základe toho Komisia zaslala dotazníky výrobnému odvetviu Spoločenstva, 9 neprepojeným dovozcom a 23 používateľom. Okrem toho sa Komisia spojila aj so všetkými ostatnými výrobcami zo Spoločenstva, ktorí neposkytli informácie požadované na účely spolupráce pri prešetrovaní, s cieľom získať základné informácie o ich výrobe a predaji.

(83)

Pripomína sa, že výrobné odvetvie Spoločenstva je stále v neistej situácii, ako sa uvádza v odôvodneniach 58 až 74.

(84)

Očakáva sa, že pokračovanie opatrení zmierni narúšanie trhu a znižovanie cien. Opatrenia by výrobnému odvetviu Spoločenstva umožnili aspoň zachovať jeho predaj a využiť úspory z rozsahu.

(85)

V opačnom prípade, ak by sa antidumpingové opatrenia zrušili, pravdepodobne bude pokračovať nepriaznivý vývoj finančnej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva, prípadne sa zhorší. Výrobné odvetvie Spoločenstva je obzvlášť poznamenané stratou príjmov zapríčinenou zníženými cenami a zmenšujúcim sa podielom na trhu.

(86)

V tejto súvislosti by zachovanie antidumpingových opatrení bolo v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

(87)

Iba jeden dovozca/používateľ a štyria používatelia spolupracovali pri prešetrovaní a poskytli úplné odpovede. Títo predstavujú 16,3 % celkovej spotreby Spoločenstva PET filmu. Uviedli, že predĺženie antidumpingových ciel by nemalo výrazný vplyv na ich spoločnosti.

(88)

So zreteľom na všetky uvedené faktory sa dospelo k záveru, že uloženie opatrení by nemalo žiadny výrazný nepriaznivý vplyv, ak vôbec nejaký, na situáciu používateľov a dovozcov príslušného výrobku.

(89)

Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že neexistujú presvedčivé dôvody, aby sa z hľadiska záujmu Spoločenstva nezachovali antidumpingové opatrenia.

(90)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánuje odporučiť zachovanie existujúcich opatrení. Po tomto uverejnení informácií sa im tiež poskytla lehota na vyjadrenie.

(91)

Na základe uvedených skutočností a úvah sa dospelo k záveru, že v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia by sa čiastočné predbežné preskúmanie obmedzené na spoločnosť Jindal malo ukončiť a antidumpingové clo uložené v pôvodnom prešetrovaní na dovoz PET filmu, ktorý vyrába a do Európskeho spoločenstva dováža spoločnosť Jindal, by sa malo ponechať na úrovni 0 %.

(92)

So zreteľom na preskúmanie pred uplynutím platnosti stanovené v článku 11 ods. 2 základného nariadenia a na základe uvedených zistení by sa antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz PET filmu s pôvodom v Indii mali zachovať,

—

nevyvážala tovar opísaný v odseku 1 v obdobiach od 1. apríla 1999 do 31. marca 2000 a od 1. júla 2005 do 30. júna 2006,

—

že nie je prepojená so žiadnym vývozcom alebo výrobcom, na ktorého sa vzťahujú opatrenia uložené nariadením (ES) č. 366/2006, a

—

že nevyvážala príslušný tovar po období od 1. júla 2005 do 30. júna 2006 alebo, že sa zmluvne nezaviazala neodvolateľným spôsobom na vývoz značného množstva do Spoločenstva,

Terphane Ltda BR 101, km 101, mesto Cabo de Santo Agostinho, štát Pernambuco, Brazília (doplnkový kód TARIC A569);

Jolybar Filmtechnic Converting Ltd (1987), Hacharutsim s. 7, Ind. Park Siim 2000, Natania South, 42504, POB 8380, Izrael (doplnkový kód TARIC A570);

Hanita Coatings Rural Cooperative Association Ltd., Kibbutz Hanita, 22885, Izrael (doplnkový kód TARIC A691).

6.11.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 288/17

(1)

Konečné antidumpingové clá uplatniteľné na dovoz nahrávateľných kompaktných diskov s pôvodom na Taiwane boli uložené 18. júna 2002 nariadením Rady (ES) č. 1050/2002 z 13. júna 2002, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a vyberá s konečnou platnosťou dočasné clo uložené na dovozy nahrávateľných kompaktných diskov s pôvodom na Taiwane (3) („pôvodné antidumpingové konanie“). Ich výška sa pohybovala od 17,7 % do 38,5 %. Platnosť týchto opatrení uplynula ipso iure18. júna 2007 v súlade s oznámením Komisie o uplynutí platnosti niektorých antidumpingových opatrení (4).

(2)

Konečné vyrovnávacie clá na dovoz nahrávateľných kompaktných diskov (ďalej len „CD-R“) sa uložili 5. júna 2003 nariadením Rady (ES) č. 960/2003 z 2. júna 2003, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz nahrávateľných kompaktných diskov s pôvodom v Indii (5) („pôvodné antisubvenčné konanie“). Dosiahli výšku 7,3 %.

(3)

Komisia rozhodnutím 2006/753/ES (6) ukončila antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu CD-R s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“), Hongkongu a Malajzii z dôvodu nedostatočného záujmu Spoločenstva o uloženie ďalších opatrení (ďalej len „rozhodnutie o ukončení opatrení“). Skonštatovalo sa, že výrobné odvetvie Spoločenstva pravdepodobne pre svoj nízky podiel na trhu nezíska uložením opatrení žiadne významné výhody. Uloženie opatrení sa preto považovalo za neprimerané vzhľadom na značný negatívny vplyv na dovozcov, distribútorov, maloobchodníkov a spotrebiteľov.

(4)

Začatie čiastočného predbežného preskúmania antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz nahrávateľných kompaktných diskov s pôvodom na Taiwane a čiastočného predbežného preskúmania vyrovnávacích opatrení uplatniteľných na dovoz nahrávateľných kompaktných diskov s pôvodom v Indii bolo oznámené 22. marca 2007 v Úradnom vestníku Európskej Únie (ďalej len „oznámenie o začatí preskúmania“) (7).

(5)

Rozsah obidvoch preskúmaní, ktoré začala Komisia z vlastnej iniciatívy, bol obmedzený na preskúmanie záujmu Spoločenstva, pričom je možné, že rozhodnutie o ňom malo spätný účinok od 5. novembra 2006, t. j. od dátumu nadobudnutia účinnosti rozhodnutia o ukončení opatrení. Na účely efektívnosti pri rokovaní boli preskúmania antidumpingových ciel uplatniteľných na dovoz nahrávateľných CD z Taiwanu a vyrovnávacích ciel uplatniteľných na dovoz diskov CD-R z Indie spojené do jedného prešetrovania.

(6)

Ako sa už uviedlo, platnosť antidumpingových opatrení uložených na dovoz s pôvodom na Taiwane uplynula 18. júna 2007. Dôsledkom toho sa prerušilo preskúmanie týkajúce sa Taiwanu. Až do tohto dátumu sa však formálne vykonávalo a Komisia uvažovala hlavne o otázke spätného zrušenia ciel zaplatených v období od 5. novembra 2006 do 18. júna 2007.

(7)

Komisia z dôvodu potreby efektívnosti pri rokovaní a na to, aby zabezpečila celkovú konzistentnosť svojich činností, spojila závery z oboch preskúmaní do tohto nariadenia.

(8)

Komisia oficiálne oznámila výrobcom, dovozcom a používateľom Spoločenstva, ako aj zástupcom Indie a Taiwanu začiatok konania. Všetky zúčastnené strany dostali príležitosť písomne sa vyjadriť a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí preskúmania. Vzhľadom na skutočnosť, že preskúmania boli obmedzené na aspekty záujmu Spoločenstva, Komisia vyzvala k vyplneniu dotazníkov iba strany so sídlom v Spoločenstve, t. j. výrobcov, dovozcov a používateľov Spoločenstva. Vyplnené dotazníky prišli od jedného výrobcu, 14 dovozcov a 10 používateľov.

(9)

Komisia dostala tiež list od Výboru európskych výrobcov diskov CD-R (ďalej len „CECMA“), ktorý zastupoval navrhovateľa v pôvodnom antidumpingovom antisubvenčnom konaní a v konaní uzavretom rozhodnutím o ukončení opatrení, ako aj list od bývalého zástupcu spoločnosti D, ktorej totožnosť je uvedená v rozhodnutí o ukončení opatrení.

(10)

Útvary Komisie okrem toho dostali písomné vyjadrenia od iných zainteresovaných strán, predovšetkým od distribútorov a dodávateľov indického vývozcu.

(11)

Všetky písomné vyjadrenia a predložené argumenty zainteresovaných strán útvary Komisie náležite analyzovali. Vzhľadom na stav výroby Spoločenstva sú závery tohto preskúmania obmedzené na identifikáciu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(12)

Prešetrovanie aspektov záujmu Spoločenstva sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2006 do 31. decembra 2006 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Prieskum trendov relevantných z hľadiska posúdenia záujmu Spoločenstva sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2003 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(13)

Výrobkom, ktorý je predmetom posudzovania, sú nahrávateľné kompaktné disky (CD-R) s pôvodom v Indii (ďalej len „príslušný výrobok“) v súčasnosti zaradené pod kód KN ex 8523 40 11. Tento kód KN sa uvádza iba pre informáciu.

(14)

Ten istý výrobok s pôvodom na Taiwane bol predmetom preskúmania v období od 22. marca 2007, keď bolo uverejnené oznámenie o začatí preskúmania, do 18. júna 2007, keď uplynula platnosť antidumpingových ciel uplatniteľných na dovoz diskov CD-R z Taiwanu.

(15)

Príslušný výrobok je polykarbonátový disk, ktorý je potiahnutý vrstvou farby, vrstvou reflexného materiálu a ochrannou vrstvou. Hoci záznam na takéto disky možno vykonať prostredníctvom viacerých krokov, zaznamenané informácie nemožno vymazať. Disk je optickým pamäťovým médiom pre digitálne údaje alebo zvuk.

(16)

Disky CD-R možno rozlišovať podľa druhu uchovávaných údajov (dátové disky CD-R verzus hudobné disky CD-R), pamäťovej kapacity, reflexnej kovovej vrstvy a podľa toho, či disky CD-R majú, alebo nemajú potlač. Všetky druhy diskov CD-R majú rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti a používajú sa na rovnaké účely. Považujú sa preto za jediný výrobok.

(17)

V rámci tohto konania nemal nikto pripomienky spochybňujúce porovnateľnosť diskov CD-R, ktoré sa doviezli do Spoločenstva alebo v ňom boli vyrobené. Z tohto dôvodu sa všetky disky CD-R s pôvodom v Indii alebo na Taiwane a disky vyrobené v Spoločenstve považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného antidumpingového nariadenia a článku 1 ods. 5 základného antisubsvenčného nariadenia.

(18)

Útvary Komisie v tomto konaní (pozri odôvodnenie 28 a 58 et seq. rozhodnutia o ukončení opatrení) ustanovili, že výrobu Spoločenstva predstavujú v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia 10 výrobcovia. Iba jeden z nich sa považuje za predstaviteľa výrobného odvetvia Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného antidumpingového nariadenia [Manufacturing Advanced Media („MAM-E“)].

(19)

Ani jeden z výrobcov, ktorí sa považujú za predstaviteľov výroby Spoločenstva v rozhodnutí o ukončení opatrení, nespolupracoval pri tomto konaní.

(20)

Okrem toho bol Komisii sprostredkovaný dôkaz o tom, že jediná spoločnosť, ktorá predstavovala výrobné odvetvie Spoločenstva v konaní vedúcom k rozhodnutiu o ukončení opatrení, sa podrobila likvidačnému konaniu. Túto skutočnosť potvrdil jej bývalý zástupca v zaslanom liste. Komisia tiež dostala kópiu rozhodnutia súdu o začatí likvidačného konania, ktorým sa ukončujú činnosti spoločnosti. Dotazník, ktorý zaslala Komisia, bol vrátený s poznámkou – „súdna likvidácia“.

(21)

Navyše CECMA napriek tomu, že sa vyjadril za zachovanie uložených opatrení, nepredložil ani jeden dotazník či dôkaz v mene žiadneho výrobcu Spoločenstva – člena združenia.

(22)

Ďalšia spoločnosť (spoločnosť A, definovaná v rozhodnutí o ukončení opatrení) informovala Komisiu o ukončení svojej výroby v Spoločenstve.

(23)

Napokon Komisia dostala tiež odpoveď od spoločnosti B (definovanej v rozhodnutí o ukončení opatrení). Nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by vyvrátil zistenia uvedené v rozhodnutí o ukončení opatrení, t. j. že spoločnosť B by nemala byť zaradená do definície výrobného odvetvia Spoločenstva a že jej výroba by mala byť vyňatá z definície výroby Spoločenstva (pozri odôvodnenie 40 rozhodnutia o ukončení opatrení).

(24)

Z týchto dôvodov sa konštatuje, že už neexistuje žiadne výrobné odvetvie Spoločenstva a následne ani žiadny záujem Spoločenstva.

(25)

Vzhľadom na uvedené zistenia by sa mali antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz CD-R s pôvodom na Taiwane a vyrovnávacie opatrenia uplatniteľné na dovoz CD-R s pôvodom v Indii zrušiť so spätným účinkom dňom nadobudnutia účinnosti rozhodnutia o ukončení opatrení.

(26)

V dôsledku toho by sa mali vrátiť alebo odpustiť konečné antidumpingové clá, ktoré boli zaplatené alebo zapísané do účtovnej evidencie podľa nariadenia (ES) č. 1050/2002 o dovoze CD-R s pôvodom na Taiwane, a konečné vyrovnávacie clá zaplatené alebo zapísané do účtovnej evidencie podľa nariadenia (ES) č. 960/2003 o dovoze CD-R s pôvodom v Indii, ktoré boli prepustené do voľného obehu 5. novembra 2006.

(27)

O vrátenie alebo odpustenie je potrebné požiadať vnútroštátne colné orgány v súlade s platnými colnými predpismi,

6.11.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 288/20

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

6.11.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 288/22

(1)

Výrobkom, ktorého sa táto registrácia týka, sú upravené alebo konzervované mandarínky (vrátane tangerín a satsumov), klementínky, wilkingy a ostatné podobné citrusové hybridy, neobsahujúce pridaný alkohol, tiež obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá, ako sa uvádza pod položkou KN 2008, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „príslušný výrobok“), zaradené pod kódy KN 2008 30 55, 2008 30 75 a ex 2008 30 90.

(2)

Po predložení podnetu španielskej Národnej federácie združení priemyslu spracovania ovocia a zeleniny (FNACV) (ďalej len „žiadateľ“) Komisia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie konania, a preto podľa článku 5 základného nariadenia informovala prostredníctvom oznámenia, ktoré bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie („oznámenie o začatí“), o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa niektorých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov (najmä mandarínok atď.) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (2).

(3)

Žiadateľ okrem toho požaduje, aby sa v súlade s článkom 14 ods. 5 základného nariadenia zaviedla registrácia dovozu príslušného výrobku, aby bolo možné opatrenia následne uplatniť na tento dovoz od dátumu takejto registrácie.

(4)

Príslušný výrobok je v súčasnosti vo veľkej miere predmetom konečných ochranných opatrení, ktoré boli uložené nariadením Komisie (ES) č. 658/2004 (3). Platnosť týchto opatrení sa končí 8. novembra 2007.

(5)

Podľa článku 7 ods. 1 základného nariadenia sa dočasné opatrenia uložia najskôr 60 dní od začatia konania. Podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia je však možné konečné antidumpingové clo vyberať za výrobky, ktoré boli uvedené do obehu s cieľom spotreby najneskôr 90 dní pred dňom uplatnenia prechodných opatrení, ak sú splnené podmienky stanovené v uvedenom odseku a ak bol dovoz registrovaný v súlade s článkom 14 ods. 5. Podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia môže Komisia po konzultácii s poradným výborom nariadiť colným úradom, aby podnikli vhodné kroky na registráciu dovozu, aby bolo možné opatrenia následne uplatniť na tento dovoz od dátumu takejto registrácie. Registráciu dovozu je možné zaviesť na základe žiadosti výrobného odvetvia Spoločenstva, ktorá obsahuje dostatočné dôkazy na odôvodnenie takéhoto postupu.

(6)

Žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy na odôvodnenie registrácie. Potvrdzujú to aj dôkazy z iných zdrojov.

(7)

Pokiaľ ide o dumping, Komisia má k dispozícii dosť priamych dôkazov o tom, že dovoz príslušného výrobku s pôvodom v Čínskej ľudovej republike je dumpingový a že vývozcovia uplatňujú dumping. Podnet vo veci antidumpingu a žiadosť o registráciu obsahuje dôkazy týkajúce sa vývozných cien za sezónu 2006/2007. Potvrdzujú to aj informácie vyplývajúce z údajov Eurostatu a z viacerých ponúk alebo výkazov týkajúcich sa vývozných cien z niekoľkých zdrojov, určených viacerým dovozcom. Dôkazy týkajúce sa obvyklej hodnoty, ktoré obsahuje podnet vo veci antidumpingu a žiadosť o registráciu, v tejto fáze a v závislosti od toho, či budú v rámci prešetrovania zistené ďalšie údaje, pozostávajú z podrobných údajov o domácich cenách a nákladoch na produkciu od všetkých alebo takmer všetkých výrobcov v analogickej krajine. V tomto momente sa zdá, že tieto údaje po úprave s ohľadom na odhadované cestovné a iné náklady sa vzťahujú na rovnaký výrobok a časové obdobie a rovnakú úroveň obchodu, a preto sú do veľkej miery porovnateľné. Ako celok a vzhľadom na rozsah údajného dumpingového rozpätia tieto dôkazy v tomto momente dostatočne potvrdzujú, že príslušní vývozcovia uplatňujú dumping.

(8)

Pokiaľ ide o ujmu, Komisia má k dispozícii dosť priamych dôkazov o tom, že dumpingové praktiky vývozcov spôsobujú alebo by spôsobili ujmu. Dôkazy pozostávajú z podrobných údajov, ktoré obsahuje podnet vo veci antidumpingu a žiadosť o registráciu a ktoré potvrdzujú informácie z iných zdrojov týkajúcich sa hlavných faktorov ujmy uvedených v článku 3 ods. 5 základného nariadenia. Okrem toho dôkazy týkajúce sa predchádzajúceho ochranného prešetrovania potvrdzujú predpoklad, že bez ochranného opatrenia by sa objem dovozu výrazne zvýšil a že výrobné odvetvie Spoločenstva by utrpelo ďalšiu ujmu.

(9)

Komisia má okrem toho k dispozícii dosť priamych dôkazov, ktoré obsahuje podnet vo veci antidumpingu a žiadosť o registráciu a ktoré potvrdzujú aj informácie z iných zdrojov svedčiacich o tom, že dovozcovia vedeli alebo mali vedieť, že vývozcovia uplatňujú dumping, ktorý spôsobuje alebo pravdepodobne spôsobuje ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva. Bolo uverejnené oznámenie o začatí prešetrovania údajného dumpingu spôsobujúceho ujmu. Okrem toho sa v niekoľkých článkoch v odbornej tlači za dlhšie časové obdobie uvádza, že výrobné odvetvie Spoločenstva môže utrpieť ujmu v dôsledku lacného dovozu z Číny. Vzhľadom na rozsah dumpingu, ku ktorému pravdepodobne dochádza, sa dá vyvodiť záver, že dovozcovia situáciu poznajú alebo by ju mali poznať.

(10)

Okrem toho má Komisia k dispozícii dosť priamych dôkazov o tom, že takúto ujmu spôsobuje alebo by ju v relatívne krátkom čase spôsobila vysoká úroveň dumpingového dovozu, čo by vzhľadom na časové plánovanie a objem dumpingového dovozu a iné okolnosti (ako napr. rýchle budovanie zásob) pravdepodobne vážne narušilo nápravný účinok akýchkoľvek konečných antidumpingových ciel, ak by sa tieto clá neuplatnili retroaktívne. Tieto dôkazy, ktoré obsahuje podnet vo veci antidumpingu a žiadosť o registráciu a ktoré potvrdzujú aj informácie z iných zdrojov, pozostávajú z informácií o charakteristike produktu vrátane jeho nahraditeľnosti a sezónnosti a skutočnosti, že sa konzervuje a môže sa bez problémov dlhšie obdobie skladovať a bez problémov prepravovať. To umožňuje aj rýchle budovanie zásob. Dôkazy z ochranného prešetrovania okrem toho potvrdzujú predpoklad, že bez opatrenia by sa objem dovozu pravdepodobne opäť prudko zvýšil. To platí najmä vzhľadom na skutočnosť, že platnosť ochranného opatrenia sa ukončí krátko po začiatku obdobia konzervovania.

(11)

Podmienky na registráciu sú preto v tomto prípade splnené.

(12)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia prišla k záveru, že žiadosť žiadateľa obsahuje dosť dôkazov na to, aby sa v súlade s článkom 14 ods. 5 základného nariadenia zaviedla registrácia dovozu príslušného výrobku.

(13)

Všetky zainteresované strany sa vyzývajú, aby písomne oznámili svoje stanoviská a poskytli potvrdzujúce dôkazy. Komisia môže okrem toho vypočuť zúčastnené strany za predpokladu, že predložia písomnú žiadosť a preukážu, že na ich vypočutie existujú osobitné dôvody.

(14)

Podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia by sa mala zaviesť registrácia dovozu príslušného výrobku, aby sa v prípade, ak sú výsledkom prešetrovania zistenia, ktoré vedú k uloženiu antidumpingových ciel, zabezpečilo, že tieto clá sa môžu po splnení potrebných podmienok vyberať retroaktívne v súlade s uplatniteľnými právnymi ustanoveniami.

(15)

Každá budúca zodpovednosť vyplýva zo zistení antidumpingového prešetrovania. Údaje v podnete, ktorým sa požaduje začatie prešetrovania, prekračujú 50 % v prípade dumpingu a 30 % v prípade ujmy.

(16)

So všetkými osobnými údajmi získanými počas prešetrovania sa bude zaobchádzať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (4),

6.11.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 288/25

(1)

V nariadení Rady (ES) č. 41/2007 z 21. decembra 2006, ktorým sa na rok 2007 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie úlovkov (3), sa ustanovujú kvóty na rok 2007.

(2)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, sa pri výlove zásob uvedených v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu uvedeného v danej prílohe alebo plavidlami zaregistrovanými v členskom štáte uvedenom v danej prílohe vyčerpala kvóta stanovená na rok 2007.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať výlov týchto zásob, ako aj ich ponechanie na palube, prekládku na iné plavidlo alebo vykládku,

6.11.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 288/27

(1)

Povodne môžu spôsobiť straty na ľudských životoch, vysídlenie obyvateľstva a škody na životnom prostredí, výrazným spôsobom obmedziť hospodársky rozvoj a oslabiť hospodársku činnosť Spoločenstva.

(2)

Povodne sú prírodný fenomén, ktorému sa nedá zabrániť. Niektoré ľudské činnosti (ako rozšírenie ľudského osídlenia a hospodárskych hodnôt v záplavových oblastiach a zníženie prirodzeného zadržiavania vody využitím pôdy) a klimatické zmeny však prispievajú k zvyšovaniu pravdepodobnosti výskytu povodní a ich nepriaznivých účinkov.

(3)

Znížiť riziko nepriaznivých dôsledkov najmä na ľudské zdravie a život, životné prostredie, kultúrne dedičstvo, hospodársku činnosť a na infraštruktúru spojené s povodňami je uskutočniteľné a žiaduce. Ak však majú byť opatrenia na zníženie týchto rizík účinné, mali by byť v čo najväčšom možnom rozsahu koordinované v rámci celého povodia.

(4)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (3), sa pre každé povodie rieky vyžaduje vypracovanie integrovaných plánov manažmentu s cieľom dosiahnuť dobrý ekologický a chemický stav, čo prispeje k zmierneniu následkov povodní. Zníženie povodňového rizika však nie je jedným z hlavných cieľov uvedenej smernice a táto smernica ani nezohľadňuje budúce zmeny rizika povodní v dôsledku klimatických zmien.

(5)

Oznámenie Komisie z 12. júla 2004 Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Manažment rizík povodní – Prevencia, ochrana a zmiernenie škôd po povodniach obsahuje analýzu a stratégiu manažmentu povodňových rizík na úrovni Spoločenstva a uvádza sa v ňom, že zosúladená a koordinovaná činnosť na úrovni Spoločenstva by bola výrazným prínosom a zvýšila by celkovú úroveň protipovodňovej ochrany.

(6)

Okrem koordinácie medzi členskými štátmi je pre účinnú prevenciu povodní a zmierňovanie následkov po povodniach potrebná spolupráca s tretími krajinami. Je to v súlade so smernicou 2000/60/ES a medzinárodnými zásadami v oblasti manažmentu povodňových rizík vypracovaných najmä v rámci dohovoru Organizácie Spojených národov o ochrane a využití cezhraničných vodných tokov a medzinárodných jazier, ktorý Rada schválila rozhodnutím 95/308/ES (4), a v súlade s nadväzujúcimi dohodami o jeho uplatňovaní.

(7)

Rozhodnutie Rady 2001/792/ES, Euratom z 23. októbra 2001 o ustanovení mechanizmu Spoločenstva na podporu posilnenia spolupráce pri pomocných zásahoch civilnej ochrany (5) mobilizuje podporu a pomoc členských štátov v prípade závažných krízových situácií vrátane povodní. Civilná ochrana môže poskytnúť primeranú pomoc postihnutému obyvateľstvu a zlepšiť pripravenosť a odolnosť.

(8)

Podľa nariadenia Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie (6), je v prípade veľkej katastrofy možné poskytnúť rýchlu finančnú pomoc s cieľom pomôcť postihnutým ľuďom, prírodným zónam, regiónom a krajinám vrátiť sa do čo najnormálnejších podmienok. Fond sa však môže použiť len v núdzových situáciách, a nie vo fázach, ktoré núdzovej situácii predchádzajú.

(9)

Pri vyvíjaní politík týkajúcich sa využitia vody a pôdy by členské štáty a Spoločenstvo mali zohľadniť prípadné vplyvy, ktoré by tieto politiky mohli mať na povodňové riziká a manažment povodňových rizík.

(10)

Na území Spoločenstva dochádza k rôznym druhom povodní, napríklad riečnym povodniam, prívalovým povodniam, mestským povodniam a povodniam spôsobeným morom v pobrežným oblastiach. Škody spôsobené povodňami môžu byť tiež v jednotlivých krajinách a regiónoch Spoločenstva rozdielne. Z tohto dôvodu by si ciele manažmentu povodňových rizík mali určovať samotné členské štáty a mali by vychádzať z miestnych a regionálnych podmienok.

(11)

Povodňové riziko v určitých oblastiach Spoločenstva, napríklad v riedko obývaných alebo neobývaných oblastiach, alebo v oblastiach s obmedzenými hospodárskym bohatstvom alebo ekologickou hodnotou, by sa nemuselo považovať za závažné. Povodňové riziko a potreba následných opatrení, ako je napríklad posúdenie možnosti protipovodňovej ochrany, by sa mali hodnotiť v každom správnom území povodia alebo správnej jednotke.

(12)

V záujme získania účinného informačného nástroja, ako aj hodnotného základu pre stanovovanie priorít a prijímanie ďalších technických, finančných a politických rozhodnutí v oblasti manažmentu povodňových rizík je potrebné zabezpečiť vytvorenie máp povodňového ohrozenia a máp povodňových rizík, ktoré zobrazujú potenciálne nepriaznivé dôsledky rôznych povodňových scenárov, vrátane informácií o možných zdrojoch znečistenia životného prostredia v dôsledku povodní. V tejto súvislosti by členské štáty mali prehodnotiť činnosti, ktoré zvyšujú povodňové riziká.

(13)

Na odstránenie a zníženie nepriaznivých vplyvov povodní na dotknuté oblasti je vhodné ustanoviť plány manažmentu povodňových rizík. Príčiny a dôsledky povodní sú v jednotlivých krajinách a regiónoch Spoločenstva rozdielne. Plány manažmentu povodňových rizík by preto mali zohľadňovať špecifické charakteristiky oblastí, na ktoré sa vzťahujú, a ustanoviť riešenia prispôsobené potrebám a prioritám týchto oblastí a súčasne zabezpečiť primeranú koordináciu v rámci správnych území povodí a podporiť dosiahnutie environmentálnych cieľov ustanovených právnymi predpismi Spoločenstva. Členské štáty by sa mali predovšetkým zdržať opatrení alebo činností, ktoré významne zvyšujú riziko povodní v iných členských štátoch, pokiaľ tieto opatrenia neboli koordinované a dotknuté členské štáty sa nedohodli na riešení.

(14)

Plány manažmentu povodňových rizík by sa mali zameriavať na prevenciu, ochranu a pripravenosť. V záujme poskytnutia väčšieho priestoru riekam by plány mali v rámci možností zohľadňovať udržiavanie a/alebo obnovovanie záplavových oblastí rovnako ako opatrenia zamerané na prevenciu a znižovanie škôd na ľudskom zdraví, životnom prostredí, kultúrnom dedičstve a hospodárskej činnosti. Jednotlivé prvky plánov manažmentu povodňových rizík by sa mali pravidelne prehodnocovať a v prípade potreby aktualizovať, pričom by sa mali zohľadniť možné vplyvy klimatických zmien na výskyt povodní.

(15)

V kontexte manažmentu povodňových rizík je veľmi dôležitá zásada solidarity. Mala by podnecovať členské štáty k snahe o spravodlivé rozdelenie povinností pri spoločnom rozhodovaní o všeobecne prospešných opatreniach v oblasti manažmentu povodňových rizík pozdĺž vodných tokov.

(16)

V záujme zabránenia duplicite v práci by mali byť členské štáty oprávnené využívať na účely splnenia cieľov a požiadaviek tejto smernice existujúce predbežné hodnotenia povodňových rizík, mapy povodňového ohrozenia a povodňových rizík a plány manažmentu povodňových rizík.

(17)

Vypracovanie plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia podľa smernice 2000/60/ES a plánov manažmentu povodňových rizík podľa tejto smernice sú prvkami integrovaného manažmentu povodia. V týchto dvoch procesoch by sa preto mal využívať potenciál na spoločnú synergiu a výhody, pričom by sa mali zohľadňovať environmentálne ciele smernice 2000/60/ES, zabezpečiť efektívnosť a rozumné využívanie zdrojov a zároveň uznať, že príslušné orgány a správne jednotky môžu byť odlišné v tejto smernici a v smernici 2000/60/ES.

(18)

Členské štáty by mali zakladať svoje hodnotenia, mapy a plány na primeraných „najlepších postupoch“ a „najlepších dostupných technológiách“, ktoré však nevedú k nadmerným nákladom v oblasti manažmentu povodňových rizík.

(19)

V prípadoch viacúčelového využitia vodných útvarov rôznymi formami trvalo udržateľných ľudských činností (napr. manažment povodňových rizík, ekológia, vnútrozemská plavba alebo využite vodnej energie) a vplyvov týchto foriem využívania na vodné útvary smernica 2000/60/ES ustanovuje v článku 4 jasný a transparentný postup pre tieto formy využitia a vplyvy vrátane možných výnimiek z cieľov „dobrého stavu“ alebo „nezhoršenia stavu“. Článok 9 smernice 2000/60/ES uvádza návratnosť nákladov.

(20)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (7).

(21)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na prispôsobenie prílohy vedecko-technickému pokroku. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť a doplniť nepodstatné prvky tejto smernice, musia byť prijaté v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(22)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Jej cieľom je najmä podporiť integráciu vysokej úrovne ochrany životného prostredia do politík Spoločenstva v súlade so zásadou trvalo udržateľného rozvoja, ako je ustanovené v článku 37 Charty základných práv Európskej únie.

(23)

Keďže cieľ tejto smernice, a to ustanovenie rámca na hodnotenie a manažment povodňových rizík, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(24)

V súlade so zásadami proporcionality a subsidiarity a protokolom o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktorý je pripojený k zmluve, a vzhľadom na existujúce kapacity členských štátov by sa mala na miestnej a regionálnej úrovni ponechať značná flexibilita, najmä pokiaľ ide o organizáciu a zodpovednosť orgánov.

(25)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve (8) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu,

1.

„povodeň“ je dočasné zaplavenie územia, ktoré zvyčajne nie je zaliate vodou. Patria sem povodne spôsobené riekami, horskými bystrinami, občasnými vodnými tokmi v oblasti Stredozemného mora a záplavy pobrežných oblastí z mora a nemusia sem patriť povodne spôsobené kanalizačnými systémami;

2.

„povodňové riziko“ je kombinácia pravdepodobnosti povodne a potenciálnych nepriaznivých dôsledkov na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť spojených s povodňou.

a)

vymenovať iné príslušné orgány ako tie, ktoré sú určené podľa článku 3 ods. 2 smernice 2000/60/ES;

b)

určiť niektoré prímorské pobrežné oblasti alebo jednotlivé povodia a prideliť ich iným správnym jednotkám ako tým, ktorým sú pridelené podľa článku 3 ods. 1 smernice 2000/60/ES.

a)

mapy správneho územia povodia vo vhodnej mierke, na ktorých sú zobrazené hranice povodí, čiastkových povodí a prímorských pobrežných oblastí, ak existujú, s uvedením topografie a využitia územia;

b)

opis povodní, ktoré sa vyskytli v minulosti a mali významné nepriaznivé vplyvy na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť a pri ktorých stále existuje pravdepodobnosť, že sa vyskytnú v budúcnosti, vrátane ich rozsahu a trás postupu a posúdenie nepriaznivých vplyvov, ktoré spôsobili;

c)

opis významných povodní, ktoré sa vyskytli v minulosti, ak možno predpokladať výrazne nepriaznivé následky podobných udalostí v budúcnosti;

a v závislosti od osobitných potrieb členských štátov obsahuje:

d)

posúdenie potenciálnych nepriaznivých následkov budúcich povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť, v ktorom sa podľa možností zohľadnia také aspekty, ako sú topografia, poloha vodných tokov a ich všeobecné hydrologické a geomorfologické charakteristiky, vrátane záplavových oblastí ako oblastí prirodzeného zadržiavania vody, účinnosť existujúcej umelo vytvorenej protipovodňovej infraštruktúry, poloha obývaných území, oblastí hospodárskej činnosti a dlhodobého vývoja vrátane vplyvu klimatických zmien na výskyt povodní.

a)

povodne s nízkou pravdepodobnosťou opakovania alebo scenáre výnimočných udalostí;

b)

povodne so strednou pravdepodobnosťou opakovania (pravdepodobná doba opakovania ≥ 100 rokov);

c)

prípadne povodne s vysokou pravdepodobnosťou opakovania.

a)

rozsah povodne;

b)

hĺbky vody alebo prípadne hladina vody;

c)

ak je to vhodné, rýchlosť prúdenia toku alebo príslušný prietok vody.

a)

orientačný počet potenciálne postihnutých obyvateľov;

b)

druh hospodárskej činnosti v potenciálne postihnutej oblasti;

c)

zariadenia uvedené v prílohe I k smernici Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (9), ktoré by mohli v prípade zaplavenia spôsobiť havarijné znečistenie, a potenciálne postihnuté chránené oblasti určené v prílohe IV ods. 1 bodoch i), iii) a v) smernice 2000/60/ES;

d)

iné informácie, ktoré považujú členské štáty za užitočné, ako je uvedenie oblastí, v ktorých sa môžu vyskytnúť povodne s vysokým obsahom transportovaných sedimentov a povodne unášajúce rôzne predmety, a informácie o ďalších významných zdrojoch znečistenia.

1.

vypracovanie prvých máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika a ich následné preskúmania uvedené v článkoch 6 a 14 tejto smernice sa uskutočnia tak, aby informácie, ktoré obsahujú, boli v súlade s relevantnými informáciami predkladanými na základe smernice 2000/60/ES. Budú sa ďalej koordinovať s preskúmaniami ustanovenými v článku 5 ods. 2 smernice 2000/60/ES a môžu sa do nich začleniť;

2.

vypracovanie prvých plánov manažmentu povodňového rizika a ich následné preskúmania uvedené v článkoch 7 a 14 tejto smernice sa uskutočnia koordinovane s preskúmaniami plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia ustanovenými v článku 13 ods. 7 smernice 2000/60/ES a môžu sa do nich začleniť;

3.

aktívna účasť všetkých zainteresovaných strán podľa článku 10 tejto smernice sa podľa potreby koordinuje s aktívnou účasťou zainteresovaných strán podľa článku 14 smernice 2000/60/ES.

a)

už pred 22. decembrom 2010 vykonali hodnotenie rizika a dospeli k záveru, že existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo možno predpokladať, že jeho výskyt je pravdepodobný, čo vedie k zaradeniu oblasti medzi tie, ktoré sú uvedené v článku 5 ods. 1, alebo

b)

pred 22. decembrom 2010 rozhodli o príprave máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika a o vytvorení plánov manažmentu povodňového rizika v súlade s príslušnými ustanoveniami tejto smernice.

6.11.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 288/35

(1)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (1) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (2), sa stanovujú určité štrukturálne požiadavky na prevádzkarne, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti týchto nariadení.

(2)

V kapitole 5 oddiele B pododdiele I písm. a) prílohy VII k Aktu o pristúpení Bulharska a Rumunska sa ustanovuje, že určité štrukturálne požiadavky stanovené v týchto nariadeniach sa za určitých podmienok neuplatňujú do 31. decembra 2009 na prevádzkarne v Rumunsku uvedené v dodatku B k prílohe VII k Aktu o pristúpení („zoznam prevádzkarní“).

(3)

Zoznam prevádzkarní sa aktualizoval rozhodnutím Komisie 2007/23/ES z 22. decembra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa dodatok B k prílohe VII k Aktu o pristúpení z roku 2005, pokiaľ ide o určité prevádzkarne v sektoroch mäsa, mlieka a rýb v Rumunsku (3).

(4)

V Rumunsku určité prevádzkarne v sektoroch mäsa, hydiny, rýb a mlieka a mliečnych výrobkov ukončili svoj modernizačný proces a teraz sú v plnom súlade s právnymi predpismi Spoločenstva. Okrem toho určité prevádzkarne ukončili svoju činnosť. Preto by sa mal zoznam prevádzkarní zmeniť a doplniť, aby sa takéto zmeny zohľadnili.

(5)

V Rumunsku majú okrem toho z dôvodu technických obmedzení určité prevádzkarne na spracovanie mäsa, hydiny, rýb a mlieka a mliečnych výrobkov problémy pri plnení príslušných štrukturálnych požiadaviek ustanovených v nariadeniach (ES) č. 852/2004 a (ES) č. 853/2004. Tieto prevádzkarne potrebujú viac času na ukončenie svojho modernizačného procesu, aby mohli byť v úplnom súlade s príslušnými štrukturálnymi požiadavkami ustanovenými v týchto nariadeniach. Tieto prevádzkarne by sa mali pridať do zoznamov prevádzkarní v prechodnom období.

(6)

Tieto prevádzkarne poskytli záruky o tom, že majú potrebné finančné prostriedky na riešenie svojich mimoriadnych nedostatkov v rámci prechodného obdobia. Pokiaľ ide o nedostatky, sú dostupné podrobné informácie pre každú prevádzkareň.

(7)

V záujme prehľadnosti právnych predpisov Spoločenstva je vhodné nahradiť zoznam prevádzkarní uvedený v dodatku B k prílohe VII k Aktu o pristúpení Bulharska a Rumunska zoznamom uvedeným v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

(8)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,