ISSN 1725-5147

Úradný vestník

Európskej únie

L 243

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 50
18. septembra 2007


Obsah

 

I   Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

Strana

 

 

NARIADENIA

 

 

Nariadenie Komisie (ES) č. 1063/2007 zo 17. septembra 2007, ktorým sa určujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien určitých druhov ovocia a zeleniny

1

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 1064/2007 zo 17. septembra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2377/90, ktorým sa stanovuje postup Spoločenstva na určenie maximálnych limitov rezíduí veterinárnych liečiv v potravinách živočíšneho pôvodu, pokiaľ ide o avilamycín ( 1 )

3

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 1065/2007 zo 17. septembra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 493/2006, pokiaľ ide o prechodné opatrenia v rámci reformy spoločnej organizácie trhu v sektore cukru

6

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 1066/2007 zo 17. septembra 2007 o zavedení dočasného antidumpingového cla na dovoz určitých oxidov manganičitých s pôvodom v Juhoafrickej republike

7

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 1067/2007 zo 17. septembra 2007, ktorým sa zapisuje názov do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení [Staffordshire Cheese (CHOP)]

21

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 1068/2007 zo 17. septembra 2007, ktorým sa schvaľujú nezanedbateľné zmeny a doplnenia špecifikácie názvu zaznamenaného v Registri chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení [Queso Nata de Cantabria (CHOP)]

22

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 1069/2007 zo 17. septembra 2007, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz polyvinylalkoholu (PVA) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

23

 

 

SMERNICE

 

*

Smernica Komisie 2007/55/ES zo 17. septembra 2007, ktorou sa menia a dopĺňajú určité prílohy k smerniciam Rady 76/895/EHS, 86/362/EHS, 86/363/EHS a 90/642/EHS, pokiaľ ide o maximálne hladiny rezíduí azinfos-metylu ( 1 )

41

 

*

Smernica Komisie 2007/56/ES zo 17. septembra 2007, ktorou sa menia a dopĺňajú určité prílohy k smerniciam Rady 86/362/EHS, 86/363/EHS a 90/642/EHS, pokiaľ ide o najvyššie prípustné množstvá rezíduí pre azoxystrobín, chlorotalonil, deltametrín, hexachlórbenzén, ioxynil, oxamyl a chinoxyfén ( 1 )

50

 

*

Smernica Komisie 2007/57/ES zo 17. septembra 2007, ktorou sa menia a dopĺňajú určité prílohy k smerniciam Rady 76/895/EHS, 86/362/EHS, 86/363/EHS a 90/642/EHS, pokiaľ ide o najvyššie prípustné množstvá rezíduí pre ditiokarbamáty ( 1 )

61

 

 

II   Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

 

 

ROZHODNUTIA

 

 

Komisia

 

 

2007/612/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie zo 4. apríla 2007 o štátnej pomoci C 14/06, ktorú Belgicko zamýšľa poskytnúť spoločnosti General Motors Belgium v Antverpách [oznámené pod číslom K(2007) 435]  ( 1 )

71

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

NARIADENIA

18.9.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 243/1


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1063/2007

zo 17. septembra 2007,

ktorým sa určujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien určitých druhov ovocia a zeleniny

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 3223/94 z 21. decembra 1994 o uplatňovaní režimu dovozu ovocia a zeleniny (1), najmä na jeho článok 4 ods. 1,

keďže:

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 4 nariadenia (ES) č. 3223/94 sú stanovené podľa údajov uvedených v tabuľke prílohy.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 18. septembra 2007.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. septembra 2007

Za Komisiu

Jean-Luc DEMARTY

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. ES L 337, 24.12.1994, s. 66. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 756/2007 (Ú. v. EÚ L 172, 30.6.2007, s. 41).


PRÍLOHA

k nariadeniu Komisie zo 17. septembra 2007, ktorým sa určujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien určitých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)

Kód KN

Kód tretích krajín (1)

Paušálna dovozná hodnota

0702 00 00

MK

55,1

XK

55,1

XS

36,3

ZZ

48,8

0707 00 05

JO

175,0

MK

43,7

TR

129,4

ZZ

116,0

0709 90 70

TR

110,3

ZZ

110,3

0805 50 10

AR

88,1

UY

42,9

ZA

67,7

ZZ

66,2

0806 10 10

EG

177,6

MK

28,3

TR

111,9

ZZ

105,9

0808 10 80

AR

62,4

AU

215,7

BR

117,4

CL

88,6

CN

79,8

NZ

98,5

US

98,4

ZA

87,3

ZZ

106,0

0808 20 50

CN

62,9

TR

122,2

ZA

107,6

ZZ

97,6

0809 30 10, 0809 30 90

TR

151,3

US

189,2

ZZ

170,3

0809 40 05

BA

49,8

IL

124,7

MK

49,8

TR

103,2

ZZ

81,9


(1)  Nomenklatúra krajín podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1833/2006 (Ú. v. EÚ L 354, 14.12.2006, s. 19). Kód „ZZ“ označuje „iné miesto pôvodu“.


18.9.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 243/3


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1064/2007

zo 17. septembra 2007,

ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2377/90, ktorým sa stanovuje postup Spoločenstva na určenie maximálnych limitov rezíduí veterinárnych liečiv v potravinách živočíšneho pôvodu, pokiaľ ide o avilamycín

(Text s významom pre EHP)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 2377/90 z 26. júna 1990, ktorým sa stanovuje postup Spoločenstva na určenie maximálnych limitov rezíduí veterinárnych liečiv v potravinách živočíšneho pôvodu (1), a najmä na jeho článok 2,

so zreteľom na stanovisko Európskej agentúry pre lieky, vyjadrené Výborom pre veterinárne liečivá,

keďže:

(1)

Všetky farmakologicky účinné látky používané v Spoločenstve vo veterinárnych liekoch, určené na podávanie zvieratám určeným na výrobu potravín, by sa mali hodnotiť v súlade s nariadením (EHS) č. 2377/90.

(2)

Žiadosť o stanovenie maximálnych limitov rezíduí pre avilamycín, antibiotikum patriace do skupiny ortosomycínov, bola predložená Európskej agentúre pre lieky. Na základe odporúčania Výboru pre veterinárne liečivá by sa mala táto látka vložiť do prílohy I k nariadeniu (EHS) č. 2377/90 pre ošípané (sval, koža a tuk, pečeň a obličky), králika (sval, tuk, pečeň a obličky) a hydinu (sval, koža a tuk, pečeň a obličky) za predpokladu, že v prípade hydiny sa táto látka nebude používať pre hydinu, z ktorej sa vyrábajú vajcia na ľudskú spotrebu.

(3)

Nariadenie (EHS) č. 2377/90 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(4)

Pred začiatkom uplatňovania tohto nariadenia by sa mala členským štátom poskytnúť primeraná lehota, aby vzhľadom na ustanovenia tohto nariadenia mohli vykonať potrebné úpravy povolení na uvedenie príslušných veterinárnych liekov na trh, ktoré boli udelené v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o veterinárnych liekoch (2).

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre veterinárne lieky,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha I k nariadeniu (EHS) č. 2377/90 sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 18. novembra 2007.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. septembra 2007

Za Komisiu

Günter VERHEUGEN

podpredseda


(1)  Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 703/2007 (Ú. v. EÚ L 161, 22.6.2007, s. 28).

(2)  Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2004/28/ES (Ú. v. EÚ L 136, 30.4.2004, s. 58).


PRÍLOHA

Do prílohy I k nariadeniu (EHS) č. 2377/90 (Zoznam farmakologicky účinných látok, pre ktoré sú stanovené maximálne limity rezíduí) sa vkladá táto látka:

1.   Antiinfekčné látky

1.2.   Antibiotiká

1.2.15.   Ortosomycíny

Farmakologicky účinná(-é) látka(-y)

Indikátorové rezíduum

Druh zvierat

MRL

Cieľové tkanivá

Avilamycín

kyselina dichlórizoevernová

ošípané

50 μg/kg

sval

100 μg/kg

tuk (1)

300 μg/kg

pečeň

200 μg/kg

obličky

králik

50 μg/kg

sval

100 μg/kg

tuk

300 μg/kg

pečeň

200 μg/kg

obličky

hydina (2)

50 μg/kg

sval

100 μg/kg

tuk (3)

300 μg/kg

pečeň

200 μg/kg

obličky


(1)  V prípade ošípaných a hydiny sa tento MRL vzťahuje na kožu a tuk v prirodzených pomeroch.

(2)  Nepoužívať v prípade zvierat, ktorých vajcia sú určené na ľudskú spotrebu.

(3)  V prípade ošípaných a hydiny sa tento MRL vzťahuje na kožu a tuk v prirodzených pomeroch.


18.9.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 243/6


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1065/2007

zo 17. septembra 2007,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 493/2006, pokiaľ ide o prechodné opatrenia v rámci reformy spoločnej organizácie trhu v sektore cukru

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 318/2006 z 20. februára 2006 o spoločnej organizácii trhov v sektore cukru (1), a najmä na jeho článok 44,

keďže:

(1)

Článkom 3 nariadenia Komisie (ES) č. 493/2006 z 27. marca 2006, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia v rámci reformy spoločnej organizácie trhu v sektore cukru a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1265/2001 a (ES) č. 314/2002 (2), sa ustanovuje preventívne stiahnutie z trhu. Nad istou prahovou hodnotou je teda výroba v rámci kvóty každého podniku považovaná v zmysle článku 19 nariadenia (ES) č. 318/2006 za stiahnutú z trhu alebo na žiadosť podniku, ktorú bolo treba predložiť do 31. januára 2007, za výrobu nad kvótu v zmysle článku 12 uvedeného nariadenia.

(2)

Vzhľadom na kontinuálnu výrobu počas celého roka neboli výrobcovia izoglukózy na rozdiel od výrobcov cukru schopní predložiť ku konečnému termínu 31. januára 2007 takúto žiadosť. V záujme objektívnosti by sa mal uvedený konečný termín pre výrobcov izoglukózy posunúť na koniec hospodárskeho roka 2006/2007, aby sa mohli rozhodnúť a predložiť dobre podloženú žiadosť.

(3)

Nariadenie (ES) č. 493/2006 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre cukor,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

V článku 3 nariadenia (ES) č. 493/2006 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   V prípade každého podniku sa považuje časť výroby cukru, izoglukózy alebo inulínového cukru v hospodárskom roku 2006/2007, ktorá sa vyrobí v rámci kvóty pridelenej podľa kvót stanovených v prílohe IV a ktorá presahuje prahovú hodnotu stanovenú v súlade s odsekom 2 tohto článku, za výrobu stiahnutú z trhu v zmysle článku 19 nariadenia (ES) č. 318/2006 alebo na žiadosť príslušného podniku podanú pre cukor do 31. januára 2007 a pre izoglukózu do 30. septembra 2007 za výrobu, čiastočne alebo vo svojej celistvosti, nad kvótu v zmysle článku 12 uvedeného nariadenia.“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. septembra 2007

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 58, 28.2.2006, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 247/2007 (Ú. v. EÚ L 69, 9.3.2007, s. 3).

(2)  Ú. v. EÚ L 89, 28.3.2006, s. 11. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 739/2007 (Ú. v. EÚ L 169, 29.6.2007, s. 22).


18.9.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 243/7


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1066/2007

zo 17. septembra 2007

o zavedení dočasného antidumpingového cla na dovoz určitých oxidov manganičitých s pôvodom v Juhoafrickej republike

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 7,

po porade s Poradným výborom,

keďže:

A.   POSTUP

1.   Začatie konania

(1)

Komisii bol 10. novembra 2006 doručený podnet, ktorý podľa článku 5 základného nariadenia podala spoločnosť Tosoh Hellas AIC (ďalej len „navrhovateľ“), ktorá predstavuje väčšinový podiel, v tomto prípade viac ako 50 %, na celkovej výrobe určitých oxidov manganičitých v Spoločenstve.

(2)

Tento podnet obsahoval dôkazy o dumpingu a o značnej ujme, ktorá z toho vyplýva, ktoré boli posúdené ako dostatočné na odôvodnenie začatia konania.

(3)

Konanie sa začalo 21. decembra 2006 uverejnením oznámenia o začatí v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

2.   Strany, ktorých sa konanie týka

(4)

Komisia oficiálne informovala navrhovateľa, ďalšieho výrobcu Spoločenstva, vyvážajúceho výrobcu, dovozcu, používateľov, o ktorých vedela, že sa ich záležitosť týka, a zástupcov Juhoafrickej republiky o začatí konania. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(5)

Výrobca predkladajúci podnet, vyvážajúci výrobca, dovozca a používatelia predložili svoje stanoviská. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by z konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(6)

Všetkým známym príslušným stranám a všetkým ostatným spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v lehotách stanovených v oznámení o začatí, boli zaslané dotazníky. Vyplnené dotazníky zaslali vyvážajúci výrobca v Juhoafrickej republike, výrobca predkladajúci podnet, dovozca príslušného výrobku z Juhoafrickej republiky a štyria používatelia príslušného výrobku.

(7)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, vyplývajúcej ujmy a záujmu Spoločenstva, a vykonala overovania v priestoroch týchto spoločností:

a)

Výrobcovia zo Spoločenstva

spoločnosť Tosoh Hellas AIC, Solún, Grécko a jej prepojený sprostredkovateľ predaja spoločnosť Mitsubishi International GmbH, Duseldorf, Nemecko

b)

Vyvážajúci výrobca v Juhoafrickej republike

Delta E.M.D. (Pty) Ltd, Nelspruit, Juhoafrická republika (ďalej len „Delta“)

c)

Prepojený dodávateľ vyvážajúceho výrobcu v Juhoafrickej republike

Manganese Metal Company (Pty) Ltd, Nelspruit, Juhoafrická republika

d)

Neprepojený dovozca v Spoločenstve

Traxys France SAS., Courbevoie, Francúzsko

e)

Používatelia v Spoločenstve

Panasonic Battery Belgium NV., Tessenderlo, Belgicko

VARTA Consumer Batteries GmbH & Co. KGaA, Sulzbach, Nemecko

Duracell Batteries BVBA, Aarschot, Belgicko.

3.   Obdobie prešetrovania

(8)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy prebiehalo v období od 1. októbra 2005 do 30. septembra 2006 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy trvalo od 1. januára 2002 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

B.   PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

1.   Príslušný výrobok

(9)

Príslušným výrobkom sú oxidy manganičité vyrábané pomocou elektrolytického procesu, ktoré neboli po elektrolytickom procese tepelne upravené (ďalej len „EOM“) s pôvodom v Juhoafrickej republike. Bežne sú zaradené pod kód KN ex 2820 10 00.

(10)

Príslušný výrobok pozostáva z dvoch hlavných druhov: EOM stupňa uhlík-zinok a EOM alkalického stupňa. Obidva druhy sa vyrábajú pomocou elektrolytického procesu s úpravou určitých parametrov v procese, aby sa získali buď EOM stupňa uhlík-zinok, alebo EOM alkalického stupňa. Obidva druhy majú obyčajne vysokú čistotu mangánu a všeobecne sa považujú za medziprodukty pri výrobe suchých článkov spotrebiteľských batérií.

(11)

Prešetrovaním sa zistilo, že napriek rozdielom, pokiaľ ide o určité konkrétne fyzikálne a chemické vlastnosti, ako napríklad hustota, stredná veľkosť častíc, povrchová plocha Brunauer-Emmet-Teller (ďalej len „BET“) a alkalický potenciál, obidva druhy príslušného výrobku majú rovnaké základné chemické, fyzikálne a technické vlastnosti a používajú sa na rovnaké účely. Preto sa na účely tohto konania považujú za jeden výrobok.

(12)

Treba uviesť, že existujú ďalšie druhy oxidov manganičitých, ktoré nemajú také isté fyzikálne, chemické a/alebo technické vlastnosti ako EOM a používajú sa na podstatne iné účely. Preto nie sú súčasťou príslušného výrobku. Tieto odlišné výrobky zahŕňajú: i) prirodzené oxidy manganičité, ktoré obsahujú významné množstvo nečistôt a obyčajne spadajú pod odlišný kód KN, t. j. 2602 00 00; ii) chemické oxidy manganičité, ktoré sa vyrábajú chemickým procesom a majú výrazne vyššiu povrchovú plochu BET ako EOM, a iii) tepelne upravené EOM, ktoré sa aj napriek tomu, že sa vyrábajú pomocou elektrolýzy ako EOM, od nich odlišujú niekoľkými základnými vlastnosťami, ako napríklad obsahom vlhkosti, štruktúrou kryštálov a alkalickým potenciálom, na základe čoho sú vhodné na použitie v lítiových batériách, ktoré sú založené na nevodných systémoch a majú anódu z lítia, nie sú však vhodné pre uhlíkovo-zinkové alebo alkalické batérie, ktoré sú založené na vodných systémoch a majú podobne ako EOM anódu zo zinku.

(13)

Takisto treba uviesť, že žiadna zo zúčastnených strán nespochybnila uvedenú definíciu alebo rozdiel medzi dvoma hlavnými druhmi príslušného výrobku.

2.   Podobný výrobok

(14)

Prešetrovaním sa takisto dokázalo, že EOM vyrábané a predávané v Spoločenstve výrobným odvetvím Spoločenstva a EOM vyrábané a predávané na domácom trhu Juhoafrickej republiky a/alebo dovážané do Spoločenstva z Juhoafrickej republiky majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a rovnaké použitie.

(15)

Preto sa prijal dočasný záver, že tieto výrobky sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

C.   DUMPING

1.   Normálna hodnota

(16)

Pokiaľ ide o určenie normálnej hodnoty, Komisia najskôr stanovila, či je celkový domáci predaj spoločnosti Delta, pokiaľ ide o EOM, reprezentatívny v porovnaní s jej celkovým vývozným predajom do Spoločenstva. V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa domáci predaj považoval za reprezentatívny, ak bol celkový objem domáceho predaja vyvážajúceho výrobcu vyšší ako 5 % jeho celkového objemu vývozného predaja do Spoločenstva.

(17)

Komisia následne určila tie druhy výrobku, ktoré sa predávali na vnútroštátnom trhu s celkovo reprezentatívnym domácim predajom, a ktoré sú zhodné alebo priamo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Spoločenstva.

(18)

Domáci predaj daného druhu výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny, keď objem tohto druhu výrobku predaný na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia prešetrovania predstavoval 5 % alebo viac z celkového objemu porovnateľného druhu výrobku predaného na vývoz do Spoločenstva.

(19)

Pokiaľ ide o všetky druhy výrobku predávané na vývoz do Spoločenstva, nebol zistený žiadny zhodný alebo priamo porovnateľný druh výrobku, ktorý by sa predával na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách. Normálna hodnota sa preto musela pre všetky vyvážané druhy výrobku vytvoriť stanoviť v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia.

(20)

Normálna hodnota sa stanovila tak, že k výrobným nákladom vývozcu na vyvážané druhy, po úprave v prípade potreby, sa pripočítala primeraná suma predajných, všeobecných a administratívnych výdavkov (ďalej len „PVA náklady“) a primeraná výška zisku. PVA náklady a zisk boli stanovené na základe metód uvedených v článku 2 ods. 6 základného nariadenia. Na tento účel Komisia preskúmala, či vzniknuté PVA náklady a zisk dosiahnutý spoločnosťou Delta na jej domácom trhu predstavovali spoľahlivé údaje.

(21)

Skutočné domáce PVA náklady boli považované za spoľahlivé, pretože celkový objem domáceho predaja príslušnej spoločnosti v porovnaní s objemom vývozného predaja do Spoločenstva, ako sa uvádza vyššie, bol reprezentatívny.

(22)

S cieľom posúdiť, či zisk dosiahnutý spoločnosťou Delta na jej domácom trhu predstavoval spoľahlivé údaje, Komisia najskôr preskúmala, či by domáci predaj každého druhu príslušného výrobku predávaného na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách bolo možné považovať za predaj v rámci bežného obchodovania v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia. Toto sa uskutočnilo pomocou stanovenia podielu ziskového predaja príslušného druhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu.

(23)

Keďže pre žiadny druh nebol objem ziskového predaja vyšší ako 10 % celkového objemu predaja daného druhu na domácom trhu, usúdilo sa, že domáce ceny nemôžu predstavovať vhodný základ na stanovenie ziskového rozpätia, ktoré sa malo použiť na stanovenie normálnej hodnoty.

(24)

Keďže spoločnosť Delta je jediným známym výrobcom EOM v Juhoafrickej republike, priemerný zisk potrebný na stanovenie normálnej hodnoty nemohol byť založený na skutočnom zisku určenom v prípade iných vývozcov, ktorých sa prešetrovanie týkalo, v súvislosti s výrobou a predajom podobného výrobku na domácom trhu, ako sa uvádza v článku 2 ods. 6 písm. a) základného nariadenia.

(25)

Okrem toho, keďže EOM sú jediným výrobkom, ktorý vyrába a predáva spoločnosť Delta, priemerný zisk potrebný na stanovenie normálnej hodnoty nemohol byť založený na skutočnom zisku uplatniteľnom na výrobu a predaj, v rámci bežného obchodovania, rovnakej všeobecnej kategórie výrobkov, pokiaľ ide o príslušného vyvážajúceho výrobcu, ako sa uvádza v článku 2 ods. 6 písm. b) základného nariadenia.

(26)

Preto sa priemerný zisk potrebný na stanovenie normálnej hodnoty musel určiť v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia.

(27)

V tejto súvislosti sa zozbierali informácie o ziskovosti všetkých ostatných známych výrobcov EOM v iných krajinách. Z verejne dostupných zdrojov sa získali informácie o jednom výrobcovi so sídlom v Indii, o dvoch výrobcoch v Japonsku a dvoch výrobcoch v USA. V prípade jedného výrobcu v USA a spomínaných dvoch japonských výrobcov však neboli dostupné žiadne informácie týkajúce sa ziskovosti, pokiaľ ide o EOM alebo o časť spoločnosti, v ktorej by EOM boli významným zdrojom zisku.

(28)

Priemerné ziskové rozpätie pre OP bolo vypočítané na základe verejne dostupných zdrojov v prípade jedného indického výrobcu a zostávajúceho výrobcu v USA, ako aj na základe informácií poskytnutých spoločnosťou Delta, pokiaľ ide o ziskovosť jej prepojenej spoločnosti Delta EMD Australia Proprietary Ltd. so sídlom v Austrálii na jej domácom trhu. Vypočítané priemerné ziskové rozpätie dosahovalo 9,2 %. Metodika sa vzhľadom na dostupné informácie považovala za primeranú v zmysle článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia a výsledok za primeraný. Z verejne dostupných informácií vyplynulo, že toto ziskové rozpätie neprevyšovalo zisk dosiahnutý inými známymi výrobcami rovnakej všeobecnej kategórie výrobkov (t. j. špeciálne chemické látky) v Juhoafrickej republike v OP.

2.   Vývozné ceny

(29)

Spoločnosť Delta uskutočňovala vývozný predaj výhradne prostredníctvom nezávislého sprostredkovateľa – spoločnosti Traxys France SAS.

(30)

Vývozné ceny boli stanovené na základe cien aktuálne zaplatených alebo splatných za príslušný výrobok v prípade predaja na vývoz z Juhoafrickej republiky do Spoločenstva v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

3.   Porovnanie

(31)

Normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnali na základe cien zo závodu. V snahe objektívne porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu sa vykonali náležité úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Primerané úpravy týkajúce sa provízií, nákladov na dopravu, poistenie, manipuláciu a pomocných nákladov a poplatkov za balenie a úver a bankových poplatkov boli vykonané vo všetkých prípadoch, v ktorých sa zistilo, že sú oprávnené, presné a podložené overenými dôkazmi.

4.   Dumpingové rozpätie

(32)

Vážená priemerná normálna hodnota príslušného výrobku vyvážaného do Spoločenstva sa porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku, ako je stanovené v článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(33)

Z uvedeného vyplýva, že dočasné vážené priemerné dumpingové rozpätie vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, je:

Spoločnosť

Predbežné dumpingové rozpätie

Delta E.M.D. (Pty) Ltd

14,9 %

(34)

Pokiaľ ide o dumpingové rozpätie pre celú krajinu uplatniteľné na všetkých ostatných vývozcov v Juhoafrickej republike, Komisia najprv stanovila úroveň spolupráce. Porovnali sa údaje Eurostatu a vyplnený dotazník, ktorý poskytol spolupracujúci vyvážajúci výrobca v Juhoafrickej republike. Z tohto porovnania vyplynulo, že podľa dostupných informácií vývoz spoločnosti Delta do Spoločenstva predstavoval 100 % vývozu príslušného výrobku z Juhoafrickej republiky. Zistená úroveň spolupráce bola teda veľmi vysoká a dumpingové rozpätie pre celú krajinu bolo stanovené na rovnakej úrovni ako dumpingové rozpätie vypočítané pre spoločnosť Delta.

D.   UJMA

1.   Výroba v Spoločenstve a výrobné odvetvie Spoločenstva

(35)

Na základe prešetrovania sa stanovilo, že na začiatku posudzovaného obdobia podobný výrobok vyrábali traja výrobcovia v Spoločenstve. Jeden z výrobcov ho však prestal vyrábať v roku 2003 takže počas OP existovali iba dvaja výrobcovia v Spoločenstve.

(36)

Podnet predložil iba jeden výrobca, ktorý pri prešetrovaní v plnej miere spolupracoval. Napriek tomu, že druhý výrobca nespolupracoval, voči podnetu nemal žiadne námietky. Vzhľadom na skutočnosť, že len jedna spoločnosť poskytla úplne vyplnený dotazník, všetky údaje týkajúce sa výrobného odvetvia Spoločenstva budú prezentované buď vo forme indexov, alebo s cieľom zachovať dôvernosť, budú poskytnuté vo forme rozsahov objemu výroby.

(37)

Objem výroby Spoločenstva na účely článku 4 ods. 1 základného nariadenia sa preto dočasne vypočítal spočítaním výroby jediného spolupracujúceho výrobcu Spoločenstva a objemu výroby druhého výrobcu podľa údajov poskytnutých v podnete. Celková výroba v Spoločenstve počas OP bola v rozsahu od 20 do 30 tisíc ton.

(38)

Výroba spolupracujúceho výrobcu v Spoločenstve predstavovala viac ako 50 % EOM vyrobených v Spoločenstve. Preto sa táto spoločnosť považuje za spoločnosť predstavujúcu výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článkov 4 ods. 1 a 5 ods. 4 základného nariadenia.

2.   Spotreba v Spoločenstve

(39)

Zrejmá spotreba v Spoločenstve sa stanovila na základe objemu predaja výrobcu predkladajúceho podnet na trhu ES, predaja ďalších výrobcov v Spoločenstve stanoveného na základe nákupov nahlásených používateľmi a dovozu z príslušnej krajiny na základe overeného vyplneného dotazníka a ďalších tretích krajín získaných od Eurostatu.

(40)

Na základe týchto údajov sa spotreba v Spoločenstve počas posudzovaného obdobia znížila o 7 %. Osobitne prudký nárast sa objavil v rokoch 2003 a 2004 a súvisel so silnejším nárastom objemu EOM za veľmi nízke ceny (– 35 %) dovážaných z Juhoafrickej republiky a s ukončením výroby významného výrobcu v Spoločenstve. V roku 2005 sa spotreba vrátila na predchádzajúcu úroveň a ďalší výrazný pokles sa objavil počas OP. Zdá sa, že trend v spotrebe bol ovplyvnený v roku 2003 ukončením výroby významného výrobcu, ktorý predstavoval jednu tretinu výroby v Spoločenstve.

 

2002

2003

2004

2005

OP

Spotreba v Spoločenstve Index 2002 = 100

100

102

113

102

93

3.   Dovoz z príslušnej krajiny do Spoločenstva

(41)

Objem dovozu z Juhoafrickej republiky bol založený na overených údajoch, ktoré poskytol jediný vyvážajúci výrobca. Ako už bolo uvedené, z dôvodu zachovania dôvernosti, pretože analýza sa týka iba jednej spoločnosti, väčšina ukazovateľov je prezentovaná vo forme indexov alebo sú uvedené rozsahy dovozu.

(42)

Pokiaľ ide o objem a podiel na trhu, vývoj dovozu bol takýto:

 

2002

2003

2004

2005

OP

Objem dovozu z Juhoafrickej republiky (v tonách), 2002 = 100

100

129

156

185

169

Podiel na trhu Juhoafrická republika

30-40 %

40-50 %

44-54 %

60-70 %

60-70 %

Podiel na trhu Juhoafrická republika, 2002 = 100

100

126

139

181

181

(43)

Zatiaľ čo spotreba EOM počas posudzovaného obdobia klesla o 7 %, dovoz z príslušnej krajiny počas toho istého obdobia narástol o viac než 69 %. Následne sa podiel Juhoafrickej republiky na trhu počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšil o približne 81 % z rozsahu od 30 do 40 % do rozsahu od 60 do 70 %.

(44)

Počas posudzovaného obdobia sa priemerné ceny dovozu znížili o 31 % napriek zvýšeniu ceny základnej suroviny.

 

2002

2003

2004

2005

OP

Ceny dovozu z Juhoafrickej republiky, (v EUR za tonu), 2002 = 100

100

70

65

66

69

(45)

Na určenie cenového podhodnotenia počas OP boli príslušné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva čisté ceny pre nezávislých zákazníkov, podľa potreby upravené na úroveň zo závodu, t. j. nezahŕňajúce náklady na dopravu v Spoločenstve a po odrátaní zliav a rabatov. Tieto ceny sa porovnali s predajnými cenami účtovanými vyvážajúcim výrobcom z Juhoafrickej republiky, po odpočítaní zliav, a podľa potreby sa upravili na ceny CIF na hranici Spoločenstva, s primeranou úpravou zohľadňujúcou náklady na colné vybavenie a náklady vznikajúce po dovoze.

(46)

Z porovnania vyplynulo, že počas OP sa vážené priemerné rozpätie cenového podhodnotenia vyjadrené ako percentuálny podiel z predajných cien vo výrobnom odvetví Spoločenstva pohybovalo v rozpätí od 11 % do 14 %. Existovali dokonca vyššie úrovne cenového podhodnotenia, pretože výrobné odvetvie Spoločenstva bolo počas OP postihnuté výraznými stratami.

4.   Situácia vo výrobnom odvetví Spoločenstva

(47)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia skúmanie vplyvu dumpingového dovozu z Juhoafrickej republiky na výrobné odvetvie Spoločenstva zahŕňalo analýzu všetkých hospodárskych faktorov a ukazovateľov, ktoré súvisia so stavom výrobného odvetvia Spoločenstva od roku 2002 do OP. Ako už bolo uvedené, z dôvodu zachovania dôvernosti, pretože analýza sa týka iba jednej spoločnosti, väčšina ukazovateľov je prezentovaná vo forme indexov, alebo sú uvedené rozsahy.

(48)

Vývoj výroby, výrobnej kapacity a využitia kapacity výrobného odvetvia Spoločenstva bol takýto:

 

2002

2003

2004

2005

OP

Výroba, 2002 = 100

100

87

128

135

130

Kapacita, 2002 = 100

100

100

100

100

100

Využitie kapacity, 2002 = 100

100

87

128

135

130

(49)

Počas posudzovaného obdobia sa výroba v Spoločenstve zvýšila o 30 %. Výrobná kapacita však zostala ustálená počas celého posudzovaného obdobia. Úroveň výroby dosiahla najvyšší bol v roku 2005 po silnom náraste spotreby na trhu ES v roku 2004, čo súviselo s likvidáciou významného výrobcu a so zvýšeným dopytom na vývoznom trhu výrobného odvetvia Spoločenstva. Od roku 2004 do OP, kedy ceny základnej suroviny dvojnásobne vzrástli, sa výrobné odvetvie Spoločenstva počas OP pokúsilo dosiahnuť úspory z rozsahu a znížiť jednotkové výrobné náklady.

(50)

Zásoby sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 32 %, čo odrážalo narastajúce ťažkosti Spoločenstva pri predaji výrobkov výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva v dôsledku konkurencie dumpingového dovozu.

 

2002

2003

2004

2005

OP

Zásoby, 2002 = 100

100

71

48

113

132

(51)

Nasledujúce údaje predstavujú predaj výrobného odvetvia Spoločenstva nezávislým zákazníkom v Spoločenstve.

 

2002

2003

2004

2005

OP

Objem predaja na trhu ES, 2002 = 100

100

80

152

113

91

Podiel na trhu, 2002 = 100

100

78

135

110

97

Priemerné predajné ceny, 2002 = 100

100

76

71

75

75

(52)

S poklesom 7 % spotreby v ES sa znížil podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu o 3 %. Okrem toho sa počas posudzovaného obdobia v absolútnom vyjadrení výrazne zmenšil jeho celkový objem predaja o 9 %, ktorý sa počas OP osobitne prudko znížil o 22 percentuálnych bodov.

(53)

Zatiaľ čo v roku 2004 bolo výrobné odvetvie Spoločenstva schopné rýchlo využiť výhody, ktoré priniesla zvýšená spotreba, zvýšením objemu svojho predaja o 52 % a podielu na trhu o 35 % v porovnaní s rokom 2002, v nasledujúcich rokoch sa jeho účasť na trhu znížila súčasne s prudkým nárastom objemu dumpingového dovozu z Juhoafrickej republiky.

(54)

Na trhu Spoločenstva až do roku 2004 existoval klesajúci trend, pokiaľ išlo o priemerné predajné ceny pre neprepojených kupujúcich. Toto poukazuje na snahu výrobného odvetvia Spoločenstva konkurovať dumpingovému dovozu a udržať sa na trhu. V roku 2004 však ceny dosiahli neudržateľne nízku úroveň. V roku 2005 sa potom zvýšili o 4 percentuálne body. Napriek tomuto malému zvýšeniu cien v roku 2005, ktoré bolo potvrdené počas OP, však Spoločenstvo nebolo schopné odraziť vo svojich cenách vývoj ceny mangánovej rudy, základnej suroviny, ktorá sa v od roku 2004 do roku 2005 prudko zvýšila o takmer 100 %.

(55)

Úrovne zisku a peňažného toku z predaja EOM výrobným odvetvím Spoločenstva boli značne negatívne.

 

2002

2003

2004

2005

OP

Rozpätie prevádzkového zisku pre príslušný výrobok

(rozsah, %)

0 % až 20 %

0 % až – 20 %

0 % až 5 %

0 % až 3 %

0 % až – 20 %

Rozpätie prevádzkového zisku pre príslušný výrobok Index 2002 = 100

100

–85

20

13

–72

(56)

Ziskovosť sa počas posudzovaného obdobia výrazne zhoršila o – 172 %. Najnižšiu úroveň dosiahla v roku 2003 v čase najväčšieho poklesu dovozových cien (– 30 %). Zlepšila v rokoch 2004 a 2005 so zvýšením predaného množstva. Počas OP ziskovosť opäť klesla na najnižšiu úroveň v dôsledku cenového tlaku a rastúcich nákladov na suroviny.

(57)

Súčasne so znižovaním ziskovosti sa počas posudzovaného obdobia zhoršoval aj peňažný tok.

 

2002

2003

2004

2005

OP

Peňažný tok, index 2002 = 100

100

22

46

–35

–8

(58)

Investície sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšili o 7 %. V strede tohto obdobia výrobné odvetvie spoločenstva zaznamenalo určitú výšku investícií s cieľom znížiť výrobné náklady a na údržbu nových stojov. V nasledujúcich rokoch investície pokračovali, ale na nižšej úrovni.

 

2002

2003

2004

2005

OP

Investície, 2002 = 100

100

67

126

109

107

(59)

Návratnosť investícií z výroby a predaja podobného výrobku zodpovedala trendu v predaji a ziskovosti a v roku 2003 a na konci posudzovaného obdobia bola negatívna.

 

2002

2003

2004

2005

OP

Návratnosť investícií, 2002 = 100

100

–58

18

10

–55

(60)

Zistilo sa, že schopnosť výrobného odvetvia Spoločenstva navýšiť kapitál nebola počas posudzovaného obdobia významne ovplyvnená, vzhľadom na výšku investícií, ktoré boli postačujúce na to, aby pokryli nevyhnutné investície do kapitálu.

(61)

Vývoj zamestnanosti, produktivity a nákladov práce vo výrobnom odvetví Spoločenstva boli takéto:

 

2002

2003

2004

2005

OP

Počet zamestnancov, 2002 = 100

100

68

69

70

67

Produktivita (t/zamestnanec), 2002 = 100

100

129

184

192

195

Náklady práce, 2002 = 100

100

77

79

84

82

Náklady práce na zamestnanca, 2002 = 100

100

115

114

119

123

(62)

Od roku 2002 do OP sa počet zamestnancov znížil o 33 %. Toto bolo dôsledkom poklesu predaja ako aj úsilia výrobného odvetvia Spoločenstva zvýšiť produktivitu. V skutočnosti sa výsledok procesu racionalizácie v rámci výrobného odvetvia Spoločenstva sa odrazil vo výške produktivity, ktorá počas posudzovaného obdobia vykazovala výrazný narastajúci trend.

(63)

Celkové náklady na prácu boli výrazne znížené, o 18 %. Priemerné náklady práce na zamestnanca sa po zohľadnení vývoja inflácie relatívne zvýšili. Celkovo sa však podiel nákladov práce v rámci celkových výrobných nákladov výrazne znížil, z čoho vyplýva jasné posilnenie výkonnosti.

(64)

Dumpingové rozpätie je uvedené v časti venovanej dumpingu. Toto rozpätie je jasne nad úroveň de minimis. Navyše, s ohľadom na objem a cenu dumpingových dovozov sa nemôže dosah skutočného dumpingového rozpätia považovať za zanedbateľný.

(65)

Neexistujú žiadne náznaky toho, že by sa výrobné odvetvie Spoločenstva zotavovalo z následkov dumpingu alebo subvencovania v minulosti.

5.   Záver o ujme

(66)

Pripomína sa, že dovoz z Juhoafrickej republiky sa značne zvýšil, a to jednak v absolútnom vyjadrení a jednak z hľadiska podielu na trhu. V skutočnosti sa za posudzované obdobie dovoz zvýšil o 69 % v absolútnom vyjadrení a o približne 81 % v súvislosti so spotrebou v Spoločenstve, čím dosiahol podiel na trhu na úrovni 60 až 70 %.

(67)

Okrem toho počas OP boli predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva výrazne podhodnotené cenami dumpingového dovozu príslušného výrobku. Na základe váženého priemeru sa cenové podhodnotenie počas OP pohybovalo v rozsahu od 11 do 14 %.

(68)

Zároveň s poklesom spotreby v Spoločenstve o 7 % sa znížil objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva o 9 % a podiel na trhu o 3 %. Výrazné zhoršenie týchto ukazovateľov sa zaznamenalo počas OP, kedy pokles v predaji predstavoval 22 percentuálnych bodov a v podiele na trhu 13 percentuálnych bodov v porovnaní s rokom 2005.

(69)

Pri klesajúcom objeme predaja, podiele na trhu a pri klesajúcich cenách nebolo výrobné odvetvie Spoločenstva schopné presunúť globálne zvýšenie cien za suroviny na zvýšené náklady svojich zákazníkov. Toto viedlo k veľmi negatívnej situácii, pokiaľ išlo o ziskovosť (strata).

(70)

Napriek výrazným investíciám výrobného odvetvia Spoločenstva počas posudzovaného obdobia a jeho pretrvávajúcej snahe zvýšiť produktivitu a konkurencieschopnosť, jeho ziskovosť, peňažný tok a návratnosť investícií prudko klesli a dosiahli veľmi negatívnu úroveň.

(71)

Zhoršujúcu sa situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva v posudzovanom období potvrdil aj negatívny vývoj zamestnanosti.

(72)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa prijal dočasný záver, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 základného nariadenia.

E.   PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ

1.   Úvodná poznámka

(73)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia sa skúmalo, či existovala príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Juhoafrickej republiky a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Takisto sa skúmali známe faktory, iné ako dumpingový dovoz, ktoré mohli taktiež spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva s cieľom zaručiť, aby možná ujma spôsobená týmito faktormi nebola spojená s dumpingovým dovozom.

2.   Vplyv dovozu z Juhoafrickej republiky

(74)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 43 a 44, počas posudzovaného sa obdobia dovoz rovnomerne a významne zvýšil o 69 %, pokiaľ ide o objem, a 81 %, pokiaľ ide o podiel na trhu. Jednotková predajná cena dovozu z Juhoafrickej republiky klesla počas posudzovaného obdobia o 31 %. Počas OP ceny dovozu s pôvodom v Juhoafrickej republike spôsobili podhodnotenie cien výrobného odvetvia Spoločenstva o 11 až 14 %.

(75)

Na účinky dumpingového dovozu jasne poukazuje rozhodnutie niekoľkých významných používateľov predstavujúcich viac ako 60 % celkovej spotreby, presmerovať svoje nákupy z výrobného odvetvia Spoločenstva na výrobok s pôvodom v Juhoafrickej republike. Zatiaľ čo na začiatku posudzovaného obdobia títo používatelia nakupovali z Juhoafrickej republiky iba okrajové množstvá, koncom posudzovaného obdobia a počas OP nakupovali na svoje účely 70 až 100 % výrobkov z Juhoafrickej republiky.

(76)

V tom istom čase bolo výrobné odvetvie Spoločenstva nútené výrazne znížiť svoje ceny, aby si udržalo predajné zmluvy s ostatnými používateľmi.

(77)

Pokles podielu výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu v posudzovanom období treba chápať ako priamy dôsledok nárastu objemu a podielu na trhu dovozu z Juhoafrickej republiky. Okrem toho, v roku 2005 a počas OP, keď spotreba v Spoločenstve klesla o 18 % v porovnaní s jej prudkým nárastom v roku 2004, sa dovoz z Juhoafrickej republiky zvýšil o 8 % v absolútnom vyjadrení a o približne 31 %, pokiaľ ide o podiel na trhu. Zároveň výrobné odvetvie Spoločenstva stratilo 28 % podielu na trhu a 40 % predaja.

(78)

Preto sa prijal dočasný záver, že tlak vyvíjaný dumpingovým dovozom, ktorý výrazne zvýšil svoj objem a podiel na trhu v období od roku 2002, a ktorý sa uskutočnil za dumpingové ceny a pri výraznej úrovni podhodnotenia a predaja pod cenu, bol rozhodujúcim faktorom poklesu predaja výrobného odvetvia Spoločenstva a následne poklesu jeho ziskovosti, negatívneho vývoja peňažného toku a situácie v návratnosti investícií, v zamestnanosti a zvýšenia zásob.

3.   Vplyv iných faktorov

(79)

Vývoj dovozu z ostatných tretích krajín bol podľa údajov Eurostatu takýto:

 

2002

2003

2004

2005

OP

Dovoz z ostatných tretích krajín

5 541

4 677

5 992

2 876

2 878

Index, 2002 = 100

100

84

108

52

52

Podiel na trhu

15 %

12 %

14 %

7 %

8 %

Index, 2002 = 100

100

82

96

51

56

Priemerné ceny dovozov

1 527

1 204

1 226

1 550

1 537

Index, 2002 = 100

100

79

80

101

101

(80)

Na začiatku posudzovaného obdobia predstavoval dovoz EOM z ostatných tretích krajín 15 % podielu na trhu. V nasledujúcich rokoch tento dovoz výrazne klesol a koncom OP predstavoval iba 8 % podielu na trhu. Ceny týchto dovozov boli vo veľkej miere na vyššej úrovni ako ceny Juhoafrickej republiky a dokonca sa zvýšili o 1 %.

(81)

Bolo predložených niekoľko tvrdení, že dovoz EOM z Číny, ktorá nie je v rámci prešetrovania príslušnou krajinou, výrazne prispeli k ujme, ktorú utrpel výrobca v Spoločenstve. Vývoz z Číny však počas OP, aj napriek tomu, že sa uskutočňoval za nižšie priemerné ceny ako vývoz výrobku Juhoafrickej republiky, predstavoval iba 0,6 % celkového vývozu z tretích krajín, a preto sa nemôže považovať za narúšajúci faktor, pokiaľ ide príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(82)

Takisto sa preskúmalo, či vývoz do krajín mimo EÚ mohol alebo nemohol prispieť k ujme spôsobenej počas posudzovaného obdobia.

(83)

Zistilo sa, že objem vývozu výrobného odvetvia Spoločenstva počas posudzovaného obdobia sa zvýšil o 9 % a vývozná cena tak klesla o 14 %, čo bolo nad jednotkovými výrobnými nákladmi. Vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Spoločenstva preto nemohla počas tohto obdobia prispieť k spôsobeniu ujmy.

(84)

Ako je uvedené vyššie, na začiatku posudzovaného obdobia existovali dvaja ďalší výrobcovia v Spoločenstve.

(85)

Jeden zo spomínaných výrobcov, ktorý mal sídlo v Írsku, ukončil výrobu v roku 2003 z dôvodu finančných problémov spôsobených významným poklesom predaja pri silnom cenovom tlaku zo strany dumpingového dovozu. Druhý výrobca so sídlom v Španielsku v konaní nespolupracoval. Z dôvodu tejto nespolupráce boli údaje o predaji iných výrobcov na trhu Spoločenstva získané prostredníctvom dotazníkov vyplnených používateľmi. Podľa zistení na základe prešetrovania sa druhá spoločnosť podieľala na výrobe batérií ako aj EOM. Väčšina EOM vyrobených touto spoločnosťou sa zjavne použila na jej vlastnú výrobu batérií. Táto spoločnosť však takisto zohrávala rastúcu úlohu na trhu Spoločenstva s EOM.

(86)

Je jasné, že všeobecný obraz o iných výrobcoch v ES ovplyvňuje skutočnosť, že jeden z nich ukončil svoju činnosť v roku 2003 a druhý počas posudzovaného obdobia nepredával žiadne významné množstvá na trhu ES. Na základe údajov získaných počas prešetrovania však možno vyvodiť záver, že títo výrobcovia v Spoločenstve boli takisto postihnutí tlakom na ceny spôsobeným vývozom z Juhoafrickej republiky a vývojom na trhu, pretože ich podiel na trhu klesol z rozsahu 10 až 25 % na rozsah 4 až 10 %. Vzhľadom na to predaj iných výrobcov v Spoločenstve nemohol zapríčiniť ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(87)

Takisto sa preskúmalo, či pokles dopytu na trhu Spoločenstva mohol alebo nemohol prispieť k ujme spôsobenej počas posudzovaného obdobia. Zistilo sa, že to tak nie je. Ako sa uvádza v odôvodneniach 52 a 76, predaj výrobného odvetvia Spoločenstva klesol viac ako celková spotreba v Spoločenstve, zatiaľ čo príslušný podiel na trhu, ktorý predstavoval dovoz z Juhoafrickej republiky, sa významne zvýšil.

(88)

Existovalo tvrdenie, že ujma bola spôsobená predovšetkým celosvetovým nárastom ceny suroviny – mangánovej rudy. Ceny mangánovej rudy, ktoré boli stabilné až do roku 2004, sa v roku 2005 náhle zdvojnásobili a počas OP mierne klesli. Toto malo za následok zvýšenie jednotkovej ceny výroby výrobného odvetvia Spoločenstva o 19 %.

(89)

Vzhľadom na to, že ceny dovozu z Juhoafrickej republiky sa v rovnakom období (2004/2005) zvýšili iba o 1 percentuálny bod, Spoločenstvo, ktoré sa snažilo dumpingovému dovozu konkurovať a udržať sa na trhu, si nemohlo dovoliť preniesť zvýšenie celkových nákladov na konečných používateľov. Výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo svoje ceny zvýšiť iba o 4 percentuálne body, čo však zostalo pod výrobnými nákladmi.

 

2002

2003

2004

2005

OP

Celkové výrobné náklady, 2002 = 100

100

89

103

110

119

Celkové jednotkové náklady na tonu, 2002 = 100

100

98

80

85

95

Jednotková predajná cena, 2002 = 100

100

76

71

75

75

(90)

Za týchto okolností prevládal názor, že zvýšenie nákladov nebolo samo o sebe príčinou spôsobujúcou ujmu, ale že v skutočnosti výrobné odvetvie Spoločenstva nebolo schopné presunúť zvýšenie nákladov na svojich odberateľov vzhľadom na tlak na znižovanie cien spôsobený dumpingovým dovozom z Juhoafrickej republiky, pri ktorých sa nezohľadňoval nárast cien surovín. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(91)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že nadmerná globálna ponuka EOM zapríčinená zvýšenou výrobnou kapacitou v Číne spôsobila pokles cien EOM a tak spôsobila ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(92)

Vzhľadom na nízky objem dovozu z Číny a na jeho relatívne nízke ceny v posudzovanom období, sa toto tvrdenie nepovažovalo za platné.

(93)

Niektoré zainteresované strany ďalej tvrdili, že pokles predajných cien výrobného odvetvia Spoločenstva, pokiaľ ide o EOM, bol výsledkom rastúcej konkurencie medzi výrobcami batérií a tlak na ceny bol spôsobený skôr výrobcami batérií ako dumpingovým dovozom z Juhoafrickej republiky.

(94)

Na základe prešetrovania sa ukázalo, že na výrobcov batérií v ES doliehal tlak na ceny spôsobený globálnym zvýšením nákladov na suroviny a zvýšenou konkurenciou. Zistilo sa však, že vzhľadom na nízky počet výrobcov EOM fungujúcich na trhu Spoločenstva, mali títo značne priaznivé okolnosti na to, aby sa dohodli na cenách príslušného výrobku s výrobcami batérií. Z toho dôvodu sa usúdilo, že pokles predajných cien Spoločenstva pre EOM je priamo naviazaný na dumpingový dovoz a cenové podhodnotenie vyvážajúcim výrobcom v Juhoafrickej republike od začiatku posudzovaného obdobia, a nie na údajný tlak na ceny spôsobený výrobcami batérií. Na základe uvedených skutočností sa prijal dočasný záver, že rastúca konkurencia medzi výrobcami batérií nenarušila príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Juhoafrickej republiky a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

4.   Záver o príčinnej súvislosti

(95)

Z uvedenej analýzy vyplýva, že došlo k výraznému zvýšeniu objemu a podielu na trhu, pokiaľ ide o dovoz s pôvodom v Juhoafrickej republike, za celé posudzované obdobie, spolu so značným poklesom dovozných cien spojeným s významným cenovým podhodnotením počas OP. Toto zvýšenie podielu dumpingového dovozu na trhu bolo spojené s významným poklesom objemu predaja a podielu na trhu zo strany výrobného odvetvia Spoločenstva. Toto spolu s tlakom na pokles cien viedlo, inter alia, k podstatným stratám vo výrobnom odvetví Spoločenstva počas OP.

(96)

Okrem toho preskúmaním ostatných faktorov, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, sa zistilo, že žiadny z nich nemohol mať taký významný negatívny dosah na výrobné odvetvie ako dumpingové dovozy z Juhoafrickej republiky.

(97)

Na základe uvedeného sa prijal dočasný záver, že dumpingový dovoz spôsobil výrobnému odvetviu Spoločenstva značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

F.   ZÁUJEM SPOLOČENSTVA

1.   Všeobecné aspekty

(98)

Podľa článku 21 základného nariadenia sa skúmalo, či napriek záverom o dumpingu, ujme a príčinnej súvislosti existujú presvedčivé dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru, že by nebolo v záujme Spoločenstva uložiť antidumpingové opatrenia na dovoz z príslušnej krajiny.

(99)

Komisia zaslala dotazník jedinému dovozcovi EOM z Juhoafrickej republiky a všetkým známym priemyselným používateľom, alebo tým, ktorých by sa opatrenia mali týkať. Vyplnené dotazníky zaslali dovozca a štyria významní používatelia príslušného výrobku v Spoločenstve.

2.   Záujem výrobného odvetvia Spoločenstva

(100)

Pripomína sa, že výrobné odvetvie Spoločenstva pozostáva z jedného výrobcu s výrobnými zariadeniami v Grécku, ktorého predaj a ziskovosť sa počas posudzovaného obdobia výrazne zhoršili s následným negatívnym dosahom na jeho podiel na trhu, zamestnanosť, návratnosť investícií a peňažný tok.

(101)

Ak nebudú uložené opatrenia, je pravdepodobné, že vzhľadom na tlak na ceny v dôsledku dumpingového dovozu, nedostatočná ziskovosť prinúti výrobné odvetvie Spoločenstva zastaviť výrobu EOM v Spoločenstve. Pripomína sa, že jeden z výrobcov v Spoločenstve ukončil výrobu počas posudzovaného obdobia. Toto bolo spojené so zvýšeným tlakom dovozu z Juhoafrickej republiky na trhu Spoločenstva. Navyše, výrobca v Spoločenstve, ktorý predložil podnet, bol nútený dočasne zastaviť výrobu na jeden mesiac v roku 2003 a informoval Komisiu o podobnej situácii s dlhším časovým rozsahom v roku 2007.

(102)

Treba poznamenať, že podobne ako vyvážajúci výrobca v Juhoafrickej republike výrobné odvetvie Spoločenstva vyrába iba EOM a výrobné linky sa nemôžu použiť na výrobu iných výrobkov.

(103)

Po uložení antidumpingových opatrení sa však očakáva, že objem predaja a ceny výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva budú rásť, a dôjde tak k zvýšeniu ziskovosti výrobného odvetvia Spoločenstva a k prevencii zastavenia výroby.

(104)

Z toho jasne vyplýva, že antidumpingové opatrenia by boli v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

3.   Záujem používateľov

(105)

Jediným výrobným odvetvím, ktoré používa EOM, sú výrobcovia primárnych alkalických a uhlíkovo-zinkových batérií.

(106)

Ako sa uvádza vyššie, dotazníky sa zaslali všetkým známym výrobcom batérií v Spoločenstve. Vyplnené dotazníky zaslali štyri spoločnosti, ktoré predstavujú 93 % spotreby v Spoločenstve; tri z vyplnených dotazníkov boli overené na mieste.

(107)

Ako sa uvádza vyššie, zistilo sa, že výrobcovia batérií v ES boli pod značným tlakom v dôsledku globálneho zvýšenia cien surovín (zinok, nikel, meď, oceľ) a zvýšenej globálnej konkurencie na trhu s batériami. Tvrdili, že uloženie antidumpingových opatrení na dovoz z Juhoafrickej republiky by zvýšilo existujúci tlak na ceny a spôsobilo by straty, keďže by neboli schopní preniesť akékoľvek zvýšenie cien na svojich zákazníkov. Zistilo sa však, že vo všeobecnosti bola ich finančná situácia stále dobrá, s podstatným ziskom pred zdanením počas OP a že počas posudzovaného obdobia zvýšili svoj objem predaja vďaka pozitívnemu verejnému povedomiu, pokiaľ ide o ich značky. Na základe získaných informácií bolo možné overiť skutočnosť, že náklady na EOM na výrobu batérií sa môžu pohybovať v rozpätí od 10 do 15 % (v závislosti od veľkosti batérie) celkových nákladov, a bolo možné odhadnúť, že uloženie antidumpingového cla na navrhovanej úrovni by nemalo spôsobiť zvýšenie odhadovanej úrovne ceny batérie o viac ako 0,01 EUR až 0,02 EUR. Zvýšenie cien batérií, ktoré môže byť spôsobené uložením antidumpingových ciel, bolo vypočítané na základe porovnania navrhovanej úrovne cla a výrobných nákladov pre batérie rôznych veľkostí.

(108)

Zatiaľ čo vo všeobecnosti prevládal negatívny postoj k uloženiu opatrení, niekoľko používateľov pripustilo, že zánik výrobného odvetvia Spoločenstva bude mať pravdepodobne negatívny účinok na ich situáciu a konkurenciu na trhu ES, keďže výrobné odvetvie Spoločenstva je výrobcom vysoko kvalitných EOM vhodných na výrobu špičkových batérií. Keby teda malo dôjsť k zániku výrobného odvetvia Spoločenstva, používatelia by museli čeliť riziku, že sa stanú závislými na EOM pochádzajúcimi jedine z Juhoafrickej republiky.

(109)

Vzhľadom na uvedené možno vyvodiť predbežný záver, že uloženie akýchkoľvek antidumpingových opatrení pravdepodobne vážne neohrozí situáciu vo výrobnom odvetví používateľov.

4.   Záujem neprepojených dovozcov/obchodníkov v Spoločenstve

(110)

Jediný dovozca Spoločenstva, pokiaľ ide o EOM z Juhoafrickej republiky, pri prešetrovaní spolupracoval. Na základe poskytnutých informácií sa zistilo, že týmto dovozcom bol výhradný a nezávislý sprostredkovateľ pre spoločnosť Delta. Všetky dovozy EOM z Juhoafrickej republiky sa v Spoločenstve predávali prostredníctvom tejto spoločnosti. Jej obchodné aktivity predstavovali menej ako 20 % jej obratu. Tento dovozca vyjadril obavy v súvislosti s možným uložením opatrení. Avšak napriek tomu, že jeho predaj po uložení opatrení klesol a provízie sprostredkovateľa sa zmenšili, očakáva sa, že naďalej si zachová finančné zdravie, a je nepravdepodobné, že opatrenia by sa mali dovozcu značne dotknúť. Z toho jasne vyplýva, že dosah antidumpingového cla by znášali používatelia.

(111)

Na základe uvedeného sa prijal dočasný záver, že uloženie antidumpingových opatrení pravdepodobne nebude mať vážny negatívny vplyv na situáciu dovozcov v Spoločenstve.

5.   Záver o záujme Spoločenstva

(112)

Možno očakávať, že vplyv uloženia opatrení umožní výrobnému odvetviu Spoločenstva opäť získať stratený predaj a podiely na trhu a zlepšiť svoju ziskovosť. Vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva existuje značné riziko, že bez opatrení bude výrobné odvetvie Spoločenstva možno musieť zatvoriť svoje výrobné zariadenia a prepustiť svojich pracovníkov.

(113)

Vzhľadom na používanie príslušného výrobku vo výrobe batérií, kde sú náklady na EOM zanedbateľné v porovnaní s hodnotou konečných výrobkov, dosah na používateľov by nemal byť významný, ako sa objasňuje v odôvodnení 107.

(114)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa prijal dočasný záver, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody na to, aby neboli uložené antidumpingové clá na dovoz určitých oxidov manganičitých s pôvodom v Juhoafrickej republike.

G.   DOČASNÉ ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

1.   Úroveň odstránenia ujmy

(115)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s dumpingom, vyplývajúcou ujmou, príčinnou súvislosťou a záujmom Spoločenstva, mali by sa uložiť dočasné opatrenia, aby sa zabránilo ďalšej ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva dumpingovým dovozom.

(116)

Opatrenia je potrebné uložiť na úrovni postačujúcej na odstránenie ujmy spôsobenej Spoločenstvu týmto dovozom bez toho, aby sa prekročilo zistené dumpingové rozpätie. Pri výpočte výšky cla potrebného na odstránenie účinkov dumpingu spôsobujúceho ujmu sa dospelo k záveru, že akékoľvek opatrenia by mali umožniť, aby výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo pokryť svoje výrobné náklady a získať celkový zisk z predaja podobného výrobku v Spoločenstve pred zdanením, ktorý by bolo možné v rámci tohto výrobného odvetvia primerane získať za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. ak by neexistoval dumpingový dovoz. Rozpätie zisku pred zdanením, ktoré sa použilo na tento výpočet, zodpovedalo zisku, ktorý výrobné odvetvie Spoločenstva dosiahlo na začiatku posudzovaného obdobia v čase, keď ceny EOM z Juhoafrickej republiky boli na rovnakej úrovni, ako ceny podobného výrobku predávaného výrobným odvetvím Spoločenstva.

(117)

Nevyhnutné zvýšenie cien sa potom určilo na základe porovnania váženého priemeru dovoznej ceny stanoveného pre výpočty predaja pod cenu (pozri odôvodnenie 45) s cenou, ktorá nespôsobuje ujmu, podobných výrobkov predávaných výrobným odvetvím Spoločenstva na trhu Spoločenstva. Nepoškodzujúca cena sa získala úpravou predajnej ceny výrobného odvetvia Spoločenstva vzhľadom na skutočnú stratu/zisk, vytvorenú v OP, a pripočítaním uvedeného ziskového rozpätia. Každý rozdiel, ktorý bol výsledkom tohto porovnania, sa potom vyjadril ako percentuálny podiel z celkovej dovoznej hodnoty CIF.

(118)

Rozpätie ujmy bolo značne vyššie ako zistené dumpingové rozpätie.

2.   Dočasné opatrenia

(119)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa usúdilo, že v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia dočasné antidumpingové clo by sa malo uložiť na úrovni dumpingového rozpätia, keďže je nižšie ako v predchádzajúcom texte vypočítané rozpätie ujmy.

(120)

Na základe uvedeného, navrhované dočasné sadzby cla sú:

Delta E.M.D (Pty) Ltd

14,9 %

Všetky ostatné spoločnosti

14,9 %

H.   ZÁVEREČNÉ USTANOVENIE

(121)

V záujme riadneho úradného postupu by sa mala stanoviť lehota, v rámci ktorej zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v rámci časovej lehoty stanovenej v oznámení o začatí, môžu písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie. Okrem toho treba poznamenať, že zistenia týkajúce sa uloženia antidumpingových ciel na účely tohto nariadenia sú dočasné a na účely konečných opatrení sa musia znova posúdiť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Týmto sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz elektrolytických oxidov manganičitých (t. j. oxidov manganičitých vyrábaných pomocou elektrolytického procesu), ktoré neboli po elektrolytickom procese tepelne upravené, spadajúce pod kód KN ex 2820 10 00 (kód TARIC 2820100010) a s pôvodom v Juhoafrickej republike.

2.   Sadzba dočasného antidumpingového cla, platná pre čistú cenu na hranici Spoločenstva, pred preclením výrobkov vyrobených v uvedených spoločnostiach, je takáto:

Spoločnosť

Antidumpingové clo

Doplnkový kód TARIC

Delta E.M.D. (Pty) Ltd

14,9 %

A828

Všetky ostatné spoločnosti

14,9 %

A999

3.   Prepustenie do voľného obehu v spoločenstve výrobku uvedeného v odseku 1 podlieha poskytnutiu zábezpeky, ktorá sa rovná výške predbežného cla.

4.   Pokiaľ nie je uvedené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia o clách.

Článok 2

Bez toho, aby bol dotknutý článok 20 nariadenia Rady (ES) č. 384/96, zainteresované strany môžu žiadať uverejnenie základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa toto nariadenie prijalo, vyjadriť svoje názory písomne a požiadať Komisiu o vypočutie do jedného mesiaca od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Podľa článku 21 ods. 4 nariadenia (ES) č. 384/96 môžu príslušné strany predložiť pripomienky k uplatňovaniu tohto nariadenia do jedného mesiaca odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 1 tohto nariadenia sa uplatňuje počas obdobia šiestich mesiacov.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. septembra 2007

Za Komisiu

Peter MANDELSON

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2117/2005 (Ú. v. EÚ L 340, 23.12.2005, s. 17).

(2)  Ú. v. EÚ C 314, 21.12.2006, s. 78.


18.9.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 243/21


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1067/2007

zo 17. septembra 2007,

ktorým sa zapisuje názov do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení [Staffordshire Cheese (CHOP)]

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 4 prvý pododsek,

keďže:

(1)

V súlade s článkom 6 ods. 2 prvým pododsekom nariadenia (ES) č. 510/2006 a podľa článku 17 ods. 2 uvedeného nariadenia žiadosť Spojeného kráľovstva o registráciu názvu „Staffordshire Cheese“ bola uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

(2)

Komisii bola v súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 510/2006 oznámená námietka voči registrácii. Táto námietka bola následne stiahnutá, tento názov by preto mal byť zapísaný do registra,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Názov uvedený v prílohe k tomuto nariadeniu sa zapísal do registra.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. septembra 2007

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 952/2006 (Ú. v. EÚ L 210, 10.8.2007, s. 26).

(2)  Ú. v. EÚ C 148, 24.6.2006, s. 12.


PRÍLOHA

Poľnohospodárske výrobky určené na ľudskú spotrebu, uvedené v prílohe I k zmluve:

Skupina 1.3.

Syry

SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

Staffordshire Cheese (CHOP)


18.9.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 243/22


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1068/2007

zo 17. septembra 2007,

ktorým sa schvaľujú nezanedbateľné zmeny a doplnenia špecifikácie názvu zaznamenaného v Registri chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení [Queso Nata de Cantabria (CHOP)]

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 4 prvý pododsek,

keďže:

(1)

V súlade s článkom 9 ods. 1 prvým pododsekom a podľa článku 17 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006 Komisia preskúmala žiadosť Španielska o schválenie zmien a doplnení špecifikácie chráneného označenia pôvodu „Queso de Cantabria“ zaregistrovaného podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1107/96 (2).

(2)

Keďže v zmysle článku 9 nariadenia (ES) č. 510/2006 nejde o nezanedbateľnú zmenu a doplnenie, Komisia uverejnila žiadosť o zmenu a doplnenie podľa článku 6 uvedeného nariadenia v Úradnom vestníku Európskej únie  (3). Komisii nebola oznámená žiadna námietka voči registrácii v zmysle článku 7 nariadenia (ES) č. 510/2006, tieto zmeny a doplnenia by sa preto mali schváliť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmena a doplnenie špecifikácie uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie týkajúce sa názvu uvedeného v prílohe k tomuto nariadeniu sa schvaľujú.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. septembra 2007

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 952/2007 (Ú. v. EÚ L 210, 10.8.2007, s. 26).

(2)  Ú. v. ES L 148, 21.6.1996, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2156/2005 (Ú. v. EÚ L 342, 24.12.2005, s. 54).

(3)  Ú. v. EÚ C 288, 25.11.2006, s. 8.


PRÍLOHA

Poľnohospodárske výrobky určené na ľudskú spotrebu, uvedené v prílohe I k zmluve:

Skupina 1.3.

Syry

ŠPANIELSKO

Queso Nata de Cantabria (CHOP)


18.9.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 243/23


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1069/2007

zo 17. septembra 2007,

ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz polyvinylalkoholu (PVA) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 7,

po porade s Poradným výborom,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Začatie

(1)

Komisia 19. decembra 2006 podľa článku 5 základného nariadenia formou oznámenia (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) oznámila začatie antidumpingového konania v súvislosti s dovozom polyvinylalkoholu (ďalej len „PVA“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a v Taiwane (ďalej len „príslušné krajiny“) do Spoločenstva.

(2)

Konanie sa začalo na základe podnetu podaného 6. novembra 2006 spoločnosťou Kuraray Specialties Europe GmbH (ďalej len „navrhovateľ“), od januára 2007 uvádzanou ako Kuraray Europe GmbH, ktorá predstavuje podstatnú časť, v tomto prípade viac než 25 %, celkovej výroby PVA v Spoločenstve. Podnet obsahoval prima facie dôkaz o dumpingu PVA s pôvodom v príslušných krajinách a o súvisiacej značnej ujme, ktorá sa považovala za dostatočnú na odôvodnenie začatia konania.

1.2.   Strany, ktorých sa konanie týka

(3)

Komisia oficiálne informovala navrhovateľa a ostatných známych výrobcov zo Spoločenstva, vyvážajúcich výrobcov v príslušných krajinách, dovozcov/obchodníkov a používateľov, o ktorých je známe, že sa ich konanie týka, a zástupcov príslušných vyvážajúcich krajín o začatí konania. Zainteresované strany dostali možnosť predložiť svoje stanoviská v písomnej forme a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali, a preukázali, že by na základe konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(4)

S cieľom umožniť vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, aby v prípade záujmu predložili žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) alebo o individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“) zaslala Komisia formuláre žiadosti vyvážajúcim výrobcom, o ktorých vedela, že sa ich konanie týka, ako aj orgánom ČĽR. Jeden vyvážajúci výrobca v ČĽR požiadal v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia o THZ alebo o IZ v prípade, že na základe prešetrovania sa stanoví, že nesplnil podmienky pre THZ.

(5)

Vzhľadom na zjavne vysoký počet vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a dovozcov v Spoločenstve Komisia v oznámení o začatí konania počítala pri stanovení dumpingu a ujmy s využitím výberu vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(6)

Pokiaľ však ide o vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, vzhľadom na to, že iba traja vyvážajúci výrobcovia spolupracovali, rozhodlo sa, že výber vzorky nebude potrebný.

(7)

Pokiaľ ide o dovozcov PVA, Komisia požiadala všetkých známych dovozcov, aby poskytli informácie týkajúce sa dovozu a predaja príslušného výrobku. Na základe informácií poskytnutých 14 spolupracujúcimi dovozcami Komisia vybrala vzorku piatich dovozcov, z ktorých dvaja mali sídlo v Nemecku, jeden v Taliansku, jeden v Holandsku a jeden v Spojených štátoch amerických. Títo dovozcovia predstavovali najväčší reprezentatívny objem predaja spolupracujúcich dovozcov v Spoločenstve (približne 80 %), ktorý by sa mohol náležite prešetriť v stanovenom čase.

(8)

Komisia zaslala dotazníky všetkým stranám, o ktorých sa vie, že sa ich konanie týka, a všetkým ďalším spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania. Vyplnené dotazníky prišli od dvoch výrobcov zo Spoločenstva, troch vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, jedného vyvážajúceho výrobcu v Taiwane, piatich dovozcov vo vzorke a siedmich používateľov v Spoločenstve.

(9)

Pokiaľ ide o vyplnené dotazníky zaslané používateľmi, dva z nich boli neúplné, a preto sa nemohli brať do úvahy. Okrem toho niekoľko používateľov predložilo pripomienky bez vyplnenia dotazníka.

(10)

Jeden z dovozcov vo vzorke dvakrát veľmi neskoro zrušil dohodnutú overovaciu návštevu. V dôsledku toho nebolo možné overiť údaje predložené touto spoločnosťou a museli byť predbežne zamietnuté.

(11)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely THZ/IZ v prípade ČĽR a na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Spoločenstva pre obidve príslušné krajiny. Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch týchto spoločností:

a)

výrobcovia zo Spoločenstva:

Kuraray Europe GmbH, Frankfurt, Nemecko

Celanese Chemicals Ibérica S.L., Tarragona, Španielsko

b)

vyvážajúci výrobca v Taiwane:

Chang Chun Petrochemical Co. Ltd., Taipei

c)

vyvážajúci výrobca v ČĽR:

Shanxi Sanwei Group Co., Ltd., Hongdong

d)

neprepojení dovozcovia v Spoločenstve:

Cordial Beheer en Registergoederen BV, Winschoten, Holandsko

Menssing Chemiehandel & Consultants Gmbh, Hamburg, Nemecko

Omya Peralta GmbH, Hamburg, Nemecko

e)

používatelia v Spoločenstve:

Cordial Beheer en Registergoederen BV, Winschoten, Holandsko

Wacker Chemie AG, Burghausen, Nemecko.

(12)

Na základe potreby stanoviť normálnu hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorí nepožiadali o THZ alebo ktorým nebolo THZ udelené, sa overenie na stanovenie normálnej hodnoty na základe údajov z analogickej krajiny uvedenej v oznámení o začatí konania, t. j. Japonska, uskutočnilo v priestoroch tohto výrobcu:

Kuraray Japan, Tokyo.

1.3.   Obdobie prešetrovania

(13)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy prebiehalo v období od 1. októbra 2005 do 30. septembra 2006 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov týkajúcich sa hodnotenia ujmy trvalo od 1. januára 2003 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

2.   PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1.   Príslušný výrobok

(14)

Príslušným výrobkom sú určité polyvinylalkoholy (PVA) vo forme homopolymérovej živice s viskozitou (meranou v 4 % roztoku) minimálne 3 mPa a maximálne 61 mPa a so stupňom hydrolýzy minimálne 84,0 mol% a maximálne 99,9 mol% s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a v Taiwane (ďalej len „príslušný výrobok“), zvyčajne zaradené pod kód KN ex 3905 30 00.

(15)

PVA sa vyrába hydrolýzou polyvinylacetátu, ktorý sa vyrába polymerizáciou monoméru vinylacetát (vyrobeného najmä z etylénu a kyseliny octovej). PVA má veľmi široké použitie. V Spoločenstve sa používa najmä na výrobu polyvinylbutyralu (ďalej len „PVB“) (25 % – 29 % spotreby), polymerizačných činidiel (21 % – 25 %), na povrchovú úpravu papiera (17 % – 21 %), na výrobu lepidiel (13 % – 17 %) a na úpravu textílií (8 % – 12 %).

(16)

Jeden používateľ zo Spoločenstva tvrdil, že jeden konkrétny výrobok, ktorý nakúpil od ČĽR by sa nemal považovať za príslušný výrobok, keďže i) to nie je štandardný model PVA a má odlišné a veľmi špecifické chemické a fyzikálne vlastnosti a ii) má iné použitie ako komoditný PVA.

(17)

Pokiaľ ide o prvý argument, zistilo sa, že na tento model sa vzťahuje opis výrobku uvedený v odôvodnení 14 a že má rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti ako iné modely, na ktoré sa vzťahuje definícia výrobku. Pokiaľ ide o druhý argument, tento konkrétny model PVA bol použitý na výrobu PVB, čo nielenže predstavuje, ako sa uvádza v odôvodnení 15, najvýznamnejšie použitie, ale aj najrýchlejšie rastúci trh, pokiaľ ide o PVA, v Spoločenstve. Bolo by nereálne charakterizovať takýto trh ako neštandardný. Okrem toho sa zistilo, že priemerné ceny zaplatené za PVA na rôzne použitia boli v rovnakom rozsahu. Vzhľadom na všetky tieto zistenia sa usúdilo, že neexistujú dôvody na vylúčenie tohto modelu z definície výrobku, a tvrdenie bolo preto zamietnuté.

2.2.   Podobný výrobok

(18)

Na základe prešetrovania sa ukázalo, že PVA vyrobený a predávaný v Spoločenstve výrobným odvetvím Spoločenstva, PVA vyrobený a predávaný na domácich trhoch v Taiwane a ČĽR, PVA vyrobený v ČĽR a Taiwane a vyvážaný do Spoločenstva, ako aj PVA vyrobený a predávaný v Japonsku majú v zásade rovnaké základné chemické a fyzikálne vlastnosti a rovnakých základných používateľov. Preto sa považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

3.   DUMPING

3.1.   Taiwan

3.1.1.   Normálna hodnota

(19)

Na stanovenie normálnej hodnoty sa najskôr zistilo, či bol domáci predaj podobného výrobku nezávislým zákazníkom jediného vyvážajúceho výrobcu v Taiwane reprezentatívny, t. j. či celkový objem takéhoto predaja predstavoval najmenej 5 % jeho celkového objemu vývozného predaja príslušného výrobku do Spoločenstva, v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia.

(20)

V súvislosti s každým druhom výrobku, ktorý vyvážajúci výrobca predával na svojom domácom trhu a o ktorom sa zistilo, že je priamo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Spoločenstva, sa zisťovalo, či je jeho predaj na domácom trhu dostatočne reprezentatívny. Domáci predaj konkrétneho druhu výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem tohto druhu výrobku predaný na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas OP predstavoval aspoň 5 % celkového objemu predaja porovnateľného druhu výrobku vyvezeného do Spoločenstva.

(21)

Komisia ďalej skúmala, či môže byť domáci predaj každého druhu výrobku predávaného na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách považovaný za predaj uskutočnený pri bežnom obchodovaní v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia. Urobila to stanovením podielu ziskového domáceho predaja každého vyvážaného druhu výrobku nezávislým zákazníkom počas OP.

(22)

Pre tie druhy výrobkov, pri ktorých sa viac ako 80 % objemu predaja na domácom trhu uskutočnilo za ceny, ktoré neboli nižšie ako jednotkové náklady, a pri ktorých sa priemerné predajné ceny rovnali váženým priemerným výrobným nákladom alebo boli vyššie ako vážené priemerné výrobné náklady, sa normálna hodnota pre jednotlivé druhy výrobkov vypočítala ako vážený priemer všetkých domácich predajných cien daného druhu.

(23)

Ak objem ziskového predaja jedného druhu výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja tohto druhu, alebo ak vážená priemerná cena tohto druhu bola nižšia ako výrobné náklady, normálna hodnota vychádzala zo skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážený priemer ziskového predaja iba tohto druhu, ak tento predaj tvoril 10 % alebo viac z celkového objemu predaja tohto druhu.

(24)

Ak objem ziskového predaja každého druhu výrobku predstavoval menej ako 10 % z celkového objemu predaja tohto druhu, usúdilo sa, že tento konkrétny druh sa predával v nedostatočných množstvách na to, aby domáca cena poskytla vhodný základ pre stanovenie normálnej hodnoty.

(25)

Ak na stanovenie normálnej hodnoty nemohli byť použité domáce ceny konkrétneho druhu výrobku predávaného vyvážajúcim výrobcom, normálna hodnota sa vypočítala v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia.

(26)

Pri výpočte normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia sa sumy na predajné, všeobecné a administratívne náklady a na zisky zakladali v súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia na skutočných údajoch týkajúcich sa výroby a predaja pri bežnom obchodovaní podobného výrobku vyvážajúcim výrobcom podliehajúcim prešetrovaniu.

3.1.2.   Vývozná cena

(27)

Jediný vyvážajúci výrobca vyvážal príslušný výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Spoločenstve. Vývozné ceny sa zakladali na cenách skutočne zaplatených alebo splatných týmito nezávislými zákazníkmi za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

3.1.3.   Porovnanie

(28)

Normálne hodnoty a vývozné ceny jediného vyvážajúceho výrobcu sa porovnali na základe cien zo závodu. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania medzi normálnou hodnotou a vývoznými cenami sa v oprávnených a odôvodnených prípadoch vykonali náležité úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely v nákladoch na dopravu a poistenie, manipuláciu, naloženie a v dodatočných nákladoch, nákladoch na balenie, úver, v popredajných nákladoch (záruky alebo garancie) a iných faktoroch (bankové poplatky) v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

3.1.4.   Dumpingové rozpätie

(29)

Pokiaľ ide o jediného taiwanského vyvážajúceho výrobcu spoločnosť Chang Chun Petrochemical Co. Ltd., na základe porovnania normálnych hodnôt s vývoznými cenami sa počas OP ukázalo dumpingové rozpätie – 2,30 %.

(30)

Vzhľadom na to, že táto jediná spolupracujúca spoločnosť je jediným vyvážajúcim výrobcom príslušného výrobku v Taiwane a že počas OP predstavovala 100 % taiwanského vývozu do ES, usúdilo sa, že pokiaľ ide o Taiwan, nebol zistený žiadny dumping.

3.2.   Čínska ľudová republika (ČĽR)

3.2.1.   Trhovohospodárske zaobchádzanie (THZ)

(31)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa pri antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa dovozu s pôvodom v ČĽR normálna hodnota stanoví v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku pre tých vyvážajúcich výrobcov, ktorí dokázali, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, t. j. že títo vyvážajúci výrobcovia preukázali, že pokiaľ ide o výrobu a predaj podobného výrobku, prevládajú podmienky trhového hospodárstva. Len na pripomenutie v krátkosti uvádzame súhrnne tieto kritériá:

obchodné rozhodnutia sa prijímajú na základe trhových signálov bez výrazného zásahu štátu a náklady odrážajú trhové hodnoty,

firmy majú jeden prehľadný súbor základných účtovných záznamov, ktoré sú predmetom nezávislého auditu v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi a používajú sa na všetky účely,

neexistujú výrazné deformácie prenesené z predchádzajúceho systému netrhového hospodárstva,

právna istota a stabilita sú stanovené právnymi predpismi v oblasti konkurzného konania a vlastníckych vzťahov,

výmena mien sa uskutočňuje na základe trhového kurzu.

(32)

Jeden čínsky vyvážajúci výrobca a jeho prepojená obchodná spoločnosť požadovali THZ na základe článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a v určených lehotách vyplnili formulár žiadosti o THZ určený pre vyvážajúcich výrobcov. Výrobca vyrába príslušný výrobok, pričom jeho prepojená obchodná spoločnosť je zapojená do vývozného predaja príslušného výrobku. Bežnou praxou Komisie je preskúmať, či skupina prepojených spoločností ako celok spĺňa podmienky pre THZ.

(33)

Pokiaľ ide o vyvážajúceho výrobcu a jeho prepojenú spoločnosť žiadajúcich o THZ, Komisia získala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné, a informácie predložené v žiadosti o THZ overila v priestoroch príslušných spoločností.

(34)

Na základe prešetrovania sa ukázalo, že čínskemu vyvážajúcemu výrobcovi nebolo možné poskytnúť THZ, keďže nesplnil kritérium 1 stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(35)

Zistilo sa, že vyvážajúci výrobca, ako aj jeho prepojená spoločnosť sú pod kontrolou spoločností, ktoré úplne vlastní štát, reprezentovaných rozhodujúcou väčšinou členov dozornej rady v pomere neprimeranom ich podielu. Okrem toho väčšinu podielov počas OP vlastnil v konečnom dôsledku štát. Keďže príslušné spoločnosti nepredložili dôkazy, ktoré by sa mohli považovať za dostatočné na odstránenie pochybností o výraznom zásahu štátu do rozhodnutí manažmentu, usúdilo sa, že táto skupina spoločností bola pod výraznou kontrolou štátu. Zainteresované strany dostali príležitosť, aby sa k uvedeným zisteniam vyjadrili. Prijaté pripomienky neboli takej povahy, aby sa tieto závery zmenili.

(36)

Na základe uvedeného čínsky vyvážajúci výrobca a jeho prepojená obchodná spoločnosť nepreukázali, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, a preto im nemohlo byť udelené THZ.

3.2.2.   Individuálne zaobchádzanie (IZ)

(37)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa stanovuje celoštátne clo pre krajiny, na ktoré sa vzťahuje uvedený článok, s výnimkou prípadov, keď sú spoločnosti schopné preukázať, že spĺňajú všetky kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(38)

Pokiaľ ide o ČĽR, jediný vyvážajúci výrobca a jeho prepojená spoločnosť, ktorí požiadali o THZ, požiadali aj o IZ v prípade, že im nebude udelené THZ.

(39)

Na základe dostupných informácií sa zistilo, že vyvážajúci výrobca a jeho prepojená spoločnosť nepreukázali, že súhrnne spĺňajú všetky požiadavky na IZ stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia. Konkrétne sa zistilo, že z dôvodov uvedených v odôvodnení 35 vyvážajúci výrobca a jeho prepojená obchodná spoločnosť nespĺňajú kritérium uvedené v článku 9 ods. 5 písm. c) základného nariadenia, konkrétne že väčšinový podiel patrí súkromným osobám a že štátni úradníci, ktorí sú členmi dozornej rady alebo ktorí zastávajú kľúčové riadiace funkcie, sú buď v menšine, alebo sa musí preukázať, že spoločnosť je napriek tomu dostatočne nezávislá od štátu.

3.2.3.   Analogická krajina

(40)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené THZ, má stanoviť na základe cien alebo vytvorenej hodnoty v analogickej krajine.

(41)

V oznámení o začatí konania Komisia naznačila svoj úmysel použiť Japonsko ako vhodnú analogickú krajinu na účely stanovenia normálnej hodnoty pre ČĽR a zainteresované strany boli vyzvané, aby sa k tomu vyjadrili. Niektoré zo zainteresovaných strán sa vyslovili proti tomuto návrhu a namiesto Japonska navrhli Indiu alebo Taiwan.

(42)

V Indii sa podobný výrobok vo veľkej miere nevyrábal. Taiwan podliehal prešetrovaniu, a preto údaje v tejto krajine mohli byť skreslené dumpingom. Strany boli preto informované, že za analogickú krajinu sa vybralo Japonsko, pretože nepodliehalo prešetrovaniu, malo reprezentatívnu výrobu podobného výrobku a podmienky hospodárskej súťaže sa zdali primerané.

(43)

Komisia požiadala o spoluprácu štyroch známych výrobcov v Japonsku a poslala im príslušné dotazníky. Dvaja z japonských výrobcov dotazník vyplnili. Jeden z nich však nepredložil úplné údaje a nesúhlasil s overovacou návštevou. Údaje predložené jediným úplne spolupracujúcim japonským výrobcom boli overené na mieste.

(44)

Po overovacej návšteve u vyvážajúceho výrobcu v Taiwane sa však zistilo, že počas OP Taiwan neuskutočňoval dumping. Otázka výberu analogickej krajiny sa preto znovu zvážila.

(45)

V tejto súvislosti sa zistilo, že objem výroby v Taiwane predstavuje viac ako 100 % objemu čínskeho vývozu príslušného výrobku do Spoločenstva. Navyše taiwanský trh sa dá charakterizovať ako otvorený vzhľadom na to, že úroveň dovozného cla je nízka (clo MFN 5 %). Na základe prešetrovania sa tiež ukázalo, že v Taiwane bol značný domáci predaj podobného výrobku a že existoval dostatočný dovoz na taiwanský trh. Taiwan sa preto pokladal za konkurenčný trh a dostatočne reprezentatívny na stanovenie normálnej hodnoty pre ČĽR.

(46)

Okrem toho dovoz PVA do Taiwanu predstavuje približne 15 % domácej spotreby v porovnaní s iba 3 % v prípade Japonska, čo naznačuje, že japonský trh je z hľadiska hospodárskej súťaže pri dovoze menej primeraný než Taiwan. Na základe uvedeného sa dočasne rozhodlo, že ako analogická krajina sa použije Taiwan, keďže predstavuje najvhodnejšiu analogickú krajinu v zmysle článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

3.2.4.   Normálna hodnota

(47)

Na základe výberu Taiwanu ako analogickej krajiny, ako sa uvádza v odôvodnení 46, a v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa na výpočet dumpingu, pokiaľ ide o ČĽR, použila normálna hodnota stanovená pre Taiwan, ako sa uvádza v odôvodneniach 19 až 26.

3.2.5.   Vývozná cena

(48)

Vzhľadom na to, že počas OP traja čínski spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia spolu predstavovali takmer celý vývoz príslušného výrobku do Spoločenstva, na stanovenie vývoznej ceny boli použité ich vlastné údaje o vývoze. Spoľahlivosť poskytnutých informácií sa však overila prostredníctvom krížovej kontroly s údajmi o dovoze Eurostatu, pri ktorej sa zistil primeraný súlad údajov.

(49)

Traja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia v ČĽR uskutočňovali vývozný predaj do Spoločenstva priamo nezávislým zákazníkom v Spoločenstve alebo prostredníctvom ich prepojených obchodných spoločností sídliacich vo vyvážajúcej krajine.

(50)

Pokiaľ ide o celkový vývozný predaj, vývozné ceny boli stanovené na základe skutočne zaplatených alebo splatných cien v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

3.2.6.   Porovnanie

(51)

Normálne hodnoty jediného výrobcu v analogickej krajine (Taiwan) a vývozné ceny troch spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov sa porovnali na základe cien zo závodu. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania medzi normálnou hodnotou a vývoznými cenami sa v oprávnených a odôvodnených prípadoch vykonali náležité úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely v nákladoch na dopravu a poistenie, manipuláciu, naloženie a v dodatočných nákladoch, nákladoch na balenie, úver a na provízie v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

3.2.7.   Dumpingové rozpätie

(52)

Vzhľadom na to, že THZ alebo IZ nebolo udelené žiadnym spolupracujúcim čínskym vyvážajúcim výrobcom, pre ČĽR sa vypočítalo celoštátne clo tak, že sa použil vážený priemer vývozných cien zo závodu troch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

(53)

Pri porovnaní váženej priemernej čínskej vývoznej ceny a váženej priemernej normálnej hodnoty analogickej krajiny sa ukázalo dumpingové rozpätie vo výške 10,06 %.

4.   UJMA

4.1.   Výroba v Spoločenstve a výrobné odvetvie Spoločenstva

(54)

V rámci Spoločenstva podobný výrobok na predaj vyrábajú tri spoločnosti. Spoločnosti Kuraray Europe GmbH (ďalej len „KEG“) v Nemecku, Celanese Ibérica Chemicals (ďalej len „Celanese“) v Španielsku a tretí výrobca, ktorý vyrába veľmi obmedzený objem, ale pri prešetrovaní nespolupracoval. Spoločnosti KEG a Celanese pri prešetrovaní plne spolupracovali.

(55)

Okrem uvedenej výroby podobný výrobok vyrábajú traja výrobcovia zo Spoločenstva, ale len na vlastnú spotrebu. Dve z týchto spoločností pri prešetrovaní spolupracovali ako používatelia, keďže tiež nakupovali výrazné množstvá príslušného výrobku na výrobu ich vlastných nadväzujúcich výrobkov.

(56)

Vzhľadom na to, že dvaja spolupracujúci výrobcovia uvedení v odôvodnení 54 predstavovali počas OP 80 % celkovej výroby Spoločenstva (či už na vlastnú spotrebu alebo nie), usudzuje sa, že predstavujú podstatnú časť celkovej výroby Spoločenstva podobného výrobku. Pokladajú sa preto za výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia a ďalej budú označovaní len ako „výrobné odvetvie Spoločenstva“.

(57)

Vzhľadom na to, že výrobné odvetvie Spoločenstva pozostáva len z dvoch výrobcov, museli sa kvôli zachovaniu dôvernosti v súlade s článkom 19 základného nariadenia údaje vzťahujúce sa na výrobné odvetvie Spoločenstva indexovať.

(58)

Na zistenie, či výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo ujmu, a stanovenie spotreby a rôznych ekonomických ukazovateľov týkajúcich sa situácie výrobného odvetvia Spoločenstva sa preskúmalo, či a do akej miery je potrebné v analýze zohľadniť následné využitie výroby výrobného odvetvia Spoločenstva podobného výrobku.

(59)

PVA sa používa ako medziprodukt na výrobu rôznych ďalších výrobkov. V Spoločenstve sa často používa pri výrobe PVB, ako lepidlo, na povrchovú úpravu papiera, ako polymerizačné činidlo a na úpravu textílií. Pri prešetrovaní sa zistilo, že jeden výrobca zo Spoločenstva, ktorý predával väčšinu svojho PVA, ktorý vyrobil, na otvorenom trhu, využíval značné množstvá PVA, ktorý vyrobil, na ďalšie druhotné spracovanie v rámci tej istej spoločnosti. Táto situácia sa označuje ako výroba na vlastnú spotrebu. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 55, tri ďalšie spoločnosti v Spoločenstve vyrábali PVA iba na vlastnú spotrebu a okrem tejto výroby na vlastnú spotrebu, minimálne dve z nich tiež nakupovali značné množstvá PVA na trhu ako používatelia na ďalšie druhotné spracovanie.

(60)

Zistilo sa, že množstvá, ktoré používajú príslušné spoločnosti v Spoločenstve na vlastnú spotrebu, je v zásade možné nahradiť nakúpeným PVA, napríklad v prípade, že túto zmenu vyvolajú okolnosti na trhu a/alebo finančné záujmy. Tieto spoločnosti boli teda zahrnuté do analýzy trhu Spoločenstva.

4.2.   Spotreba Spoločenstva

(61)

Spotreba Spoločenstva bola stanovená na základe objemov predaja na voľnom trhu vlastnej výroby výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva, použitia na vlastnú spotrebu výrobného odvetvia Spoločenstva, množstiev výroby iných (menších) výrobcov zo Spoločenstva získaných z najpoužívanejšej databázy v tejto konkrétnej oblasti, výroby na vlastnú spotrebu dvoch používateľov uvedených v odôvodnení 55, overených objemov dovozu jediného taiwanského výrobcu a údajov Spoločenstva o objemoch dovozu týkajúcich sa všetkých ostatných krajín získaných z Eurostatu.

(62)

Pokiaľ ide o údaje Spoločenstva o objemoch dovozu získané z Eurostatu, ako sa uvádza v odôvodnení 14, príslušný výrobok je v súčasnosti zaradený pod kód KN ex 3905 30 00. Údaje Eurostatu týkajúce sa ex kódu KN sa vzťahujú aj na určité vedľajšie výrobky, na ktoré sa rozsah výrobku nevzťahuje. Vzhľadom na to, že nebolo možné vyňať z tejto širšej kategórie výrobkov údaje týkajúce sa iba príslušného výrobku, tieto údaje boli upravené na základe informácií o dovoze týchto vedľajších výrobkov poskytnutých v podnete.

(63)

Treba tiež poznamenať, pokiaľ ide o údaje Eurostatu, že určitý dovoz príslušného výrobku sa viedol v kolónke „extra tajné“, a preto v databáze pre verejnosť neboli k dispozícii žiadne informácie o jeho pôvode. Údaje o krajinách pôvodu takto vedeného dovozu poskytli príslušné colné orgány, a preto boli zaradené do všetkých príslušných tabuliek a analýz.

(64)

Na základe uvedeného sa zistilo, že spotreba PVA sa počas posudzovaného obdobia a najmä medzi rokmi 2004 a 2005 výrazne zvýšila. Počas posudzovaného obdobia predstavovalo zvýšenie spotreby 14 %, čo bolo najmä v dôsledku rýchleho rastu dopytu po PVA ako surovine na výrobu PVB, ktorý sa používa na výrobu PVB filmov alebo fólií. PVB film sa používa ako medzivrstva pri výrobe vrstveného bezpečnostného skla na automobilovom a architektonickom trhu, ktorý v Spoločenstve predstavuje významný rastúci trh.

 

2003

2004

2005

OP

Spotreba v tonách

142 894

148 807

163 851

163 096

Index (2003 = 100)

100

104

115

114

4.3.   Dovoz z príslušných krajín

(65)

Vzhľadom na to, že dumpingové rozpätie pre Taiwan je pod hranicou de minimis, dovoz s pôvodom v tejto krajine by mal byť dočasne vylúčený z posúdenia ujmy.

a)   Objem a podiel príslušného dovozu na trhu

(66)

Objemy dovozu príslušného výrobku sa medzi rokmi 2003 a 2004 znížili o 39 percentuálnych bodov, potom sa v roku 2005 zvýšili o 29 percentuálnych bodov, po čom sa mierne znížili, čoho dôsledkom bolo zníženie o 11 % počas OP v porovnaní s rokom 2003.

Dovoz

2003

2004

2005

OP

ČĽR tony

24 067

14 710

21 561

21 513

Index (2003 = 100)

100

61

90

89

(67)

Rovnako podiel dovozu z ČĽR na trhu sa prudko znížil a potom zvýšil. Počas roku 2005 a OP predstavoval dovoz z ČĽR 13 % celkového trhu Spoločenstva.

Podiel ČĽR na trhu

2003

2004

2005

OP

trh Spoločenstva

17 %

10 %

13 %

13 %

Index (2003 = 100)

100

59

78

78

b)   Ceny

(68)

Medzi rokom 2003 a OP priemerná cena dovozu príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR klesla o 2 percentuálne body.

Jednotkové ceny

2003

2004

2005

OP

ČĽR (EUR/tona)

1 150

1 115

1 164

1 132

Index (2003 = 100)

100

97

101

98

c)   Cenové podhodnotenie

(69)

Na stanovenie cenového podhodnotenia sa analyzovali údaje o cenách vo vzťahu k OP. Príslušné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva boli čisté ceny po odpočítaní zrážok a zliav. Keď to bolo potrebné, tieto ceny sa upravili na úroveň zo závodu, t. j. odpočítali sa náklady na dopravu v Spoločenstve. Dovozné ceny ČĽR boli rovnako čisté ceny bez zliav a rabatov podľa potreby upravené na cenu CIF na hranici Spoločenstva s primeranou úpravou, pokiaľ ide o clá (6,5 %) a náklady po dovoze, ktoré vznikli dovozcom v Spoločenstve.

(70)

Predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva a dovozné ceny ČĽR sa porovnávali na rovnakej úrovni obchodu, konkrétne na úrovni dodávok nezávislým zákazníkom na trhu Spoločenstva. Vzhľadom na to, že sa usudzovalo, že porovnanie jednotlivých modelov musí byť zmysluplné a spravodlivé, a teda by sa nemalo povoliť porovnanie medzi štandardnou triedou a osobitnou triedou, na ktorú sa vzťahuje definícia výrobku, považovalo sa za vhodné vylúčiť z porovnania niekoľko modelov. Tieto modely predstavovali 35 % dovozu z ČĽR, ale len veľmi malé množstvo predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva.

(71)

Počas OP sa takto vypočítalo vážené priemerné rozpätie cenového podhodnotenia, vyjadrené ako percentuálny podiel z predajných cien vo výrobnom odvetví, v prípade ČĽR 3,3 %.

4.4.   Situácia výrobného odvetvia Spoločenstva

(72)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Spoločenstva zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych faktorov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Spoločenstva počas posudzovaného obdobia. Vzhľadom na dôverný charakter, a keďže sa analýza týka len dvoch spoločností, väčšina ukazovateľov sa prezentuje vo forme indexov alebo sa uvádzajú rozsahy.

a)   Výroba, kapacita a využitie kapacity

 

2003

2004

2005

IP

Výroba v tonách (rozsahy)

60 000-80 000

65 000-85 000

70 000-90 000

75 000-95 000

Výroba (index)

100

103

119

126

Výrobná kapacita v tonách

(rozsahy)

60 000-80 000

65 000-85 000

70 000-90 000

75 000-95 000

Výrobná kapacita (index)

100

107

129

133

Využitie kapacity (index)

100

97

92

94

(73)

Výroba výrobného odvetvia Spoločenstva sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 26 %. Výrazný nárast výrobnej kapacity, najmä v roku 2005, vyvolal zvyšujúci sa dopyt na trhu Spoločenstva.

(74)

Výrobné odvetvie Spoločenstva medzi rokom 2003 a OP zvýšilo výrobnú kapacitu. V rovnakom období sa znížilo využitie kapacity o 6 %.

b)   Objem predaja a podiely na trhu v Spoločenstve

(75)

Uvedené údaje predstavujú výkon výrobného odvetvia Spoločenstva vo vzťahu k jeho predaju nezávislým zákazníkom v Spoločenstve.

Výrobné odvetvie Spoločenstva

2003

2004

2005

OP

Objem predaja (index)

100

110

112

122

Podiel na trhu (index)

100

104

97

104

(76)

Objemy predaja výrobného odvetvia Spoločenstva nezávislým zákazníkom v Spoločenstve sa od roku 2003 do OP zvýšili o 22 %. Je potrebné sa na to pozerať z hľadiska zvyšujúcej sa spotreby v Spoločenstve.

(77)

Podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu sa v roku 2004 zvýšil, potom sa v roku 2005 prudko znížil a počas OP bol o 4 % vyšší než v roku 2003.

c)   Ceny v Spoločenstve

(78)

Hlavnou surovinou používanou na výrobu PVA je monomér vinylacetát alebo „VAM“. VAM je komoditný výrobok, a preto sa jeho ceny zakladajú na rovnováhe medzi dopytom a ponukou na trhu. Okrem toho trhovú cenu VAM výrazne ovplyvňuje vývoj cien ropy a plynu, keďže hlavné vstupné suroviny pri výrobe VAM sú kyselina octová (ktorej výroba je náročná na zemný plyn) a etylén (vyrobený z destilácie uhľovodíkov). Navyše energia je aj hlavná položka nákladov pri výrobe PVA z VAM. Celková váha nákladov na energie vo výrobe PVA teda predstavuje 50 % – 60 %, a preto je za normálnych okolností možné očakávať, že významná zmena v cenách ropy a plynu bude mať priamy vplyv na predajné ceny PVA.

(79)

Zistilo sa, že ceny týchto surovín na svetovom trhu sa od roku 2003 do OP výrazne zvýšili. Počas tohto obdobia sa ceny VAM zvýšili o 20 % – 30 % a zvýšenie cien energií bolo dokonca ešte vyššie. Tento dramatický vývoj cien hlavných surovín sa však neodrazil na vyšších predajných cenách výrobného odvetvia Spoločenstva: predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva sa počas rovnakého obdobia znížili o 5 %, pričom obzvlášť zlý rok bol rok 2004 (– 7 %). Aby výrobné odvetvie Spoločenstva neprišlo o zákazníkov, muselo namiesto prenesenia celkového zvýšenia nákladov na svojich zákazníkov znížiť ceny.

 

2003

2004

2005

OP

Jednotkové ceny v EUR (rozsahy)

1 300-1 800

1 100-1 600

1 200-1 700

1 200-1 700

Jednotkové ceny (index)

100

93

95

95

d)   Zásoby

(80)

Uvedené číselné údaje predstavujú objemy zásob na konci každého obdobia.

 

2003

2004

2005

OP

Zásoby v tonách (rozsahy)

10 000-15 000

8 000-13 000

9 000-14 000

8 000-13 000

Zásoby (index)

100

87

96

87

(81)

Úroveň zásob zostala celkovo dosť stabilná. Medzi rokom 2003 a 2004 sa znížila o 13 %, potom sa do konca roku 2005 zvýšila o 9 percentuálnych bodov a následne sa o 9 percentuálnych bodov zasa znížila.

e)   Investície a schopnosť zvýšiť kapitál

 

2003

2004

2005

OP

Investície (index)

100

369

177

62

(82)

Investície zaznamenali najvyššiu úroveň v rokoch 2004 a 2005, keď sa výrobná kapacita výrobného odvetvia Spoločenstva zvýšila v dôsledku zvýšenia dopytu na trhu. Pri prešetrovaní sa zistilo, že do budov, závodov a strojov sa v roku 2003, ako aj počas OP investovalo najmä kvôli zachovaniu výrobnej kapacity.

(83)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že finančná výkonnosť výrobného odvetvia Spoločenstva sa zhoršila, ale neukázalo sa, že by to v posudzovanom období vážne ovplyvnilo jeho schopnosť zvýšiť kapitál.

f)   Ziskovosť, návratnosť investícií a peňažný tok

(84)

Vzhľadom na veľmi vysoké a narúšajúce mimoriadne náklady, ktoré vznikli hlavnému výrobcovi Spoločenstva počas posudzovaného obdobia, sa nepovažovalo za primerané stanoviť ziskovosť na základe čistého zisku pred zdanením. Tieto mimoriadne náklady sa týkali zmeny vlastníctva hlavného výrobcu Spoločenstva v roku 2001. Ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva sa preto stanovila vyjadrením prevádzkového zisku z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom ako percenta z obratu tohto predaja.

 

2003

2004

2005

OP

Ziskovosť predaja ES (rozsah)

7 %-17 %

3 %-13 %

2 %-12 %

(– 5 %)-(+ 5 %)

Ziskovosť predaja ES (index)

100

38

29

8

Návratnosť celkových investícií (rozsah)

(80 %)-(100 %)

(10 %)-(30 %)

(5 %)-(20 %)

(0 %)-(15 %)

Návratnosť celkových investícií (index)

100

17

12

4

Peňažný tok (index)

100

55

26

–7

(85)

Pokles predajných cien medzi rokom 2003 a OP značne ovplyvnil ziskovosť dosiahnutú výrobným odvetvím Spoločenstva. Táto ziskovosť počas posudzovaného obdobia poklesla o viac než 10 percentuálnych bodov. Návratnosť celkových investícií sa vypočítala tak, že prevádzkový zisk z podobného výrobku sa vyjadril ako percentuálny podiel čistej účtovnej hodnoty hmotného majetku priradený podobnému výrobku. Ukazovateľ sa vyvíjal podobným smerom ako ziskovosť, t. j. počas posudzovaného obdobia sa značne znížil. Pokiaľ ide o peňažný tok, tu sa zistil podobný vývoj, ktorý viedol k celkovému dramatickému zhoršeniu finančnej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva v OP.

g)   Zamestnanosť, produktivita a mzdy

 

2003

2004

2005

OP

Počet zamestnancov (index)

100

100

97

96

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(index)

100

105

97

95

Produktivita (index)

100

103

123

132

(86)

V dôsledku veľkého úsilia znížiť náklady klesol od roku 2004 počet zamestnancov zamestnaných výrobným odvetvím Spoločenstva o 4 %. Od roku 2003 do OP bolo výrobné odvetvie Spoločenstva schopné zvýšiť produktivitu na jedného zamestnanca o 32 %. Počas rovnakého obdobia sa priemerné náklady práce na jedného zamestnanca znížili o 5 %. Je teda možné usúdiť, že počas posudzovaného obdobia dosiahlo výrobné odvetvie Spoločenstva značný pokrok z hľadiska efektívnosti nákladov.

h)   Rozsah dumpingového rozpätia

(87)

Vzhľadom na objem a cenu dumpingového dovozu sa vplyv skutočných dumpingových rozpätí nemôže považovať za zanedbateľný.

i)   Zotavenie sa z dumpingu v minulosti

(88)

Vzhľadom na nedostatok informácií o existencii dumpingu pred situáciou hodnotenou v tomto konaní sa táto otázka považuje za irelevantnú.

j)   Rast

(89)

Na základe prešetrovania sa ukázalo, že počas posudzovaného obdobia zvýšilo výrobné odvetvie Spoločenstva svoj podiel na trhu o 1 % – 2 %.

4.5.   Záver o ujme

(90)

V období od roku 2003 do OP sa niekoľko ukazovateľov vyvíjalo pozitívne: výrobné odvetvie Spoločenstva dokázalo zvýšiť svoj objem predaja a podiel na trhu a výrazne investovalo do ďalšej výrobnej kapacity.

(91)

Finančné ukazovatele sa však vyvíjali dramaticky: primerané ziskové rozpätie dosiahnuté v roku 2003 sa od roku 2004 do konca OP veľmi prudko a plynulo znižovalo. Dôvod tohto vývoja je skutočnosť, že prudký nárast cien surovín nebolo možné zohľadniť v predajných cenách podobného výrobku. Zatiaľ čo pri zvýšení cien surovín by sa za normálnej situácie na trhu dalo očakávať zvýšenie predajných cien PVA o 10 % – 20 %, predajné ceny podobného výrobku vyrobeného výrobným odvetvím Spoločenstva sa znížili o 5 %, čo malo negatívne následky z hľadiska ziskovosti. Napriek tomu počas OP ceny dovozu z ČĽR podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Spoločenstva na základe váženého priemeru o 3,3 %.

(92)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa predbežne dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

5.   PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ

5.1.   Úvod

(93)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a ods. 7 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva do takej miery, že môže byť považovaná za značnú. Skúmali sa tiež známe faktory iné ako dumpingový dovoz, ktoré mohli v rovnakom čase výrobnému odvetviu Spoločenstva spôsobiť ujmu, aby sa zabezpečilo, že možná ujma spôsobená týmito inými faktormi sa nepripíše dumpingovému dovozu.

5.2.   Vplyv dumpingového dovozu

(94)

V posudzovanom období bola úroveň dovozu z ČĽR vysoká, t. j. trvalo predstavovala 10 % podielu na trhu alebo viac. V tom istom čase sa priemerné ceny všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR znížili o 2 % a v OP podhodnotili priemerné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva o 3,3 %.

(95)

Dôsledkom takejto nekalej cenovej politiky v súvislosti s dumpingovým dovozom z ČĽR teda bolo, že ceny výrobného odvetvia Spoločenstva boli potlačené a nemohli pokryť ani výrazný nárast nákladov na suroviny. Toto sa potvrdilo výrazným znížením ziskovosti výrobného odvetvia Spoločenstva.

(96)

Na základe uvedených skutočností sa zistilo, že dovoz za nízke ceny z ČĽR, ktorý výrazne podhodnotil ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, mal určujúci vplyv na situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva, čo sa prejavilo v prudkom poklese ziskovosti a vo výraznom zhoršení, pokiaľ ide o iné finančné ukazovatele.

5.3.   Vplyv ostatných faktorov

a)   Dovoz s pôvodom v tretích krajinách iných ako ČĽR

(97)

Podľa Eurostatu a podľa informácií, ktoré boli zhromaždené počas prešetrovania, hlavnými tretími krajinami, z ktorých sa PVA dovážalo, boli USA, Japonsko a Taiwan.

Dovoz s pôvodom v iných tretích krajinách (množstvo)

Dovoz (tony)

2003

2004

2005

OP

USA

11 313

21 207

22 919

22 638

Index (2003 = 100)

100

187

203

200

Japonsko

13 682

11 753

12 694

14 151

Index (2003 = 100)

100

86

93

103

Taiwan (rozsahy)

11 000-14 000

13 000-16 500

10 000-13 000

9 000-12 000

Index (2003 = 100)

100

118

88

83

Dovoz s pôvodom v iných tretích krajinách (priemerná cena)

Priemerná cena (EUR)

2003

2004

2005

OP

USA

1 334

1 282

1 298

1 358

Index (2003 = 100)

100

96

97

102

Japonsko

1 916

1 532

1 846

1 934

Index (2003 = 100)

100

80

96

101

Taiwan

1 212

1 207

1 308

1 302

Index (2003 = 100)

100

100

108

108

Podiely na trhu

Podiel na trhu (%)

2003

2004

2005

OP

USA

7,9 %

14,3 %

14,0 %

13,9 %

Japonsko

9,6 %

7,9 %

7,7 %

8,7 %

Taiwan (index)

100

113

77

73

(98)

Dovoz z USA sa od roku 2003 značne zvýšil a počas OP dosiahol viac než 22 000 ton, čo predstavovalo takmer 14 % celkového trhu Spoločenstva (či už ide o výrobu na vlastnú spotrebu alebo nie). Na základe prešetrovania sa ukázalo, že väčšina tohto predaja sa týkala predaja medzi prepojenými stranami a že priemerné jednotkové ceny tohto transferového predaja boli počas posudzovaného obdobia o 15 % až 20 % vyššie ako priemerné ceny CIF čínskeho dovozu. Okrem toho sa zistilo, že množstvá sa opätovne predávali nezávislým zákazníkom za ceny o 10 % – 20 % vyššie než dovozné ceny pri uvedených transferoch. Keďže trhové ceny PVA s pôvodom v USA boli teda v rovnakom rozsahu ako predajné ceny PVA vyrobeného výrobným odvetvím Spoločenstva, pri znižovaní cien počas posudzovaného obdobia nehrali žiadnu úlohu. Záver je teda taký, že tento dovoz nemal žiadny významný vplyv na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(99)

Počas posudzovaného obdobia sa uskutočňoval aj značný dovoz z Japonska, ktorý počas OP predstavoval takmer 9 % trhu Spoločenstva. Po znížení dovozu z Japonska v roku 2004 sa tento dovoz v roku 2005 zasa zvýšil a v porovnaní s rokom 2003 bol počas OP o 3 % vyšší. Na základe analýzy predajných cien tohto dovozu sa však ukázalo, že priemerné dovozné ceny tohto dovozu boli vyššie než ceny, ktoré mohlo dosiahnuť výrobné odvetvie Spoločenstva, a preto neprispeli k negatívnemu trendu vývoja cien, ktorý viedol k vážnemu zhoršeniu situácie výrobného odvetvia Spoločenstva.

(100)

Dovoz z Taiwanu pochádza iba od jedného výrobcu, ktorý plne spolupracoval pri prešetrovaní. Zistilo sa, že tieto údaje sú spoľahlivejšie ako údaje Eurostatu vzhľadom na to, že kód KN sa vzťahuje na iné výrobky ako je príslušný výrobok. Z dôvodu zachovania dôvernosti sú tieto údaje prezentované vo forme indexov alebo sú uvedené rozsahy. Taiwanský dovoz sa po prudkom zvýšení v roku 2004 postupne znížil a predstavoval 6 % – 7 % celkového trhu Spoločenstva počas OP (približne polovica podielu dovozu z ČĽR na trhu). V priebehu rovnakého obdobia sa priemerné ceny tohto dovozu zvýšili o 8 %, čo je opak trendu vývoja cien zisteného v súvislosti s dovozom z ČĽR. V dôsledku toho sa cenový rozdiel medzi PVA dovezeným z ČĽR a PVA dovezeným z Taiwanu počas OP zvýšil o 12 % – 18 %. Vzhľadom na tieto zistenia sa dočasne prijal záver, že tento dovoz nemal výrazný vplyv na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(101)

Okrem dovozu z USA, Japonska a Taiwanu sa vo výraznej miere nedováža zo žiadnej inej krajiny. Na základe zistení týkajúcich sa tohto dovozu, ako sa uvádza v odôvodneniach 97 až 100, je teda možné dočasne prijať záver, že dovoz iný ako z ČĽR neprispel k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

b)   Možný predaj Spoločenstva uskutočnený inými výrobcami zo Spoločenstva

(102)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 54 a 55 sú v Spoločenstve okrem dvoch výrobcov, ktorí tvoria výrobné odvetvie Spoločenstva, známe štyri spoločnosti, ktoré vyrábajú príslušný výrobok. Tri z nich, z toho dve spolupracovali pri prešetrovaní ako používatelia, spotrebujú celú svoju výrobu PVA pri výrobe nadväzujúcich výrobkov. Štvrtá vyrába iba veľmi obmedzené množstvá. Vzhľadom na uvedené sa usudzuje, že ďalší výrobcovia zo Spoločenstva nemali vplyv na zníženie cien na trhu a následnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

c)   Ujma, ktorú si výrobné odvetvie Spoločenstva spôsobilo samo v dôsledku neefektívnosti z hľadiska nákladov

(103)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že akákoľvek ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, bola spojená so skutočnosťou, že výrobné odvetvie Spoločenstva nedokázalo byť naďalej konkurencieschopné z hľadiska nákladov a prijalo nevhodné investičné rozhodnutia. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 86, v tejto súvislosti sa na základe prešetrovania ukázalo, že výrobné odvetvie Spoločenstva počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšilo svoju produktivitu, a to v dôsledku zvýšenia celkovej výroby a zníženia počtu pracovníkov. Okrem toho sa stanovilo, že investície spojené zo zvýšením výrobnej kapacity (pozri odôvodnenie 73) nemali výrazný vplyv na dramaticky negatívny trend zistený vo vývoji finančnej pozície výrobného odvetvia Spoločenstva.

(104)

Preto jediný faktor, ktorý mal negatívny vplyv na výrobné náklady podobného výrobku počas posudzovaného obdobia, bol prudký nárast cien hlavných surovín používaných pri výrobe podobného výrobku, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 78 a 79. Na základe prešetrovania sa ukázalo, že vývoj nákupných cien VAM a energie výrobného odvetvia Spoločenstva bol primeraný vývoju týchto cien surovín na svetovom trhu, a preto sa im nemôže pripísať spôsob, akým ich výrobné odvetvie Spoločenstva kúpilo. Tento argument sa preto zamieta.

d)   Časový odstup pri úprave cien

(105)

Významný používateľ PVA tvrdil, že v tomto konkrétnom sektore by bolo normálne, keby zvýšenie nákupnej ceny VAM zatiaľ neviedlo k úprave predajnej ceny PVA smerom nahor. Vysvetľovala by to skutočnosť, že dlhodobé zmluvy sú v tomto sektore štandardné, a preto by značný časový odstup predstavoval normálny jav. V tejto súvislosti, hoci sa uznáva, že určitý predaj výrobného odvetvia Spoločenstva sa uskutočňuje na základe dlhodobých zmlúv, zvyčajne tieto zmluvy nestanovujú pevnú cenu na obdobie dlhšie ako jeden rok. Pri týchto zmluvách budú ceny preto opätovne dohodnuté po určitom čase alebo v prípade, že sa ceny surovín výrazne zmenili. Tento argument sa preto zamieta.

5.4.   Záver o príčinnej súvislosti

(106)

Na záver treba podotknúť, že na základe uvedenej analýzy sa ukázalo, že dovoz z ČĽR počas posudzovaného obdobia spôsobil značné zníženie cien na trhu Spoločenstva počas celého tohto obdobia. Počas OP dovozné ceny z ČĽR výrazne podhodnotili ceny výrobného odvetvia Spoločenstva.

(107)

Toto zníženie cien viedlo k značnému zníženiu predajných cien výrobného odvetvia Spoločenstva, ktoré sa udialo v tom istom čase, keď došlo k značnému poklesu ziskovosti výrobného odvetvia Spoločenstva, jeho návratnosti investícií a peňažného toku z prevádzkových činností.

(108)

Na druhej strane preskúmanie iných faktorov, ktoré by mohli spôsobiť výrobnému odvetviu Spoločenstva ujmu, ukázalo, že ani jeden z nich nemohol mať výrazný negatívny vplyv.

(109)

Na základe uvedenej analýzy, ktorou sa náležite rozlíšil a oddelil vplyv všetkých známych faktorov týkajúcich sa situácie výrobného odvetvia Spoločenstva od poškodzujúceho vplyvu dumpingového dovozu, sa preto predbežne dospelo k záveru, že značnú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia spôsobil dumpingový dovoz s pôvodom v príslušnej krajine.

6.   ZÁUJEM SPOLOČENSTVA

(110)

Komisia preskúmala, či napriek záverom týkajúcim sa dumpingu, ujmy a príčinnej súvislosti existujú presvedčivé dôkazy, ktoré by viedli k záveru, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Spoločenstva, aby sa prijali opatrenia. Z tohto dôvodu a podľa článku 21 základného nariadenia Komisia zvážila pravdepodobný vplyv opatrení na všetky príslušné strany.

6.1.   Záujem výrobného odvetvia Spoločenstva

(111)

Ako sa uvádza v odôvodnení 56, výrobné odvetvie Spoločenstva tvoria dve spoločnosti s výrobnými zariadeniami v Nemecku a Španielsku, ktoré zamestnávajú približne 200 – 300 pracovníkov priamo zamestnaných vo výrobe podobného výrobku, v jeho predaji a súvisiacej administratíve. Ak sa prijmú opatrenia, očakáva sa, že pokles cien na trhu Spoločenstva sa zastaví a že predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva sa začnú zotavovať, v dôsledku čoho sa zlepší finančná situácia výrobného odvetvia Spoločenstva.

(112)

Na druhej strane, pokiaľ sa antidumpingové opatrenia neuložia, je pravdepodobné, že negatívny vývoj finančných ukazovateľov výrobného odvetvia Spoločenstva, a najmä jeho ziskovosti, bude pokračovať. Výrobné odvetvie Spoločenstva stratí značný podiel na trhu, keďže sa už nebude schopné riadiť trhovými cenami stanovenými na základe dovozu z ČĽR. V najhoršom prípade sa bude musieť výrobné odvetvie Spoločenstva stiahnuť z voľného trhu a pokračovať iba vo výrobe PVA na vlastnú spotrebu. V obidvoch prípadoch budú pravdepodobným dôsledkom zníženie výroby a investícií, zatvorenie niektorých výrobných kapacít a prepúšťanie zamestnancov v Spoločenstve.

(113)

Na záver treba dodať, že uloženie antidumpingových opatrení umožní výrobnému odvetviu Spoločenstva zotaviť sa z účinkov poškodzujúceho dumpingu.

6.2.   Záujem neprepojených dovozcov

(114)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 8, piati dovozcovia vo vzorke vyplnili dotazník a počas OP predstavovali približne 80 % dovozu príslušného výrobku do Spoločenstva. Informácie predložené jedným z dovozcov vo vzorke sa nemohli v tejto fáze brať do úvahy, pretože tento dovozca dvakrát zrušil dohodnutú overovaciu návštevu. Tri z vyplnených dotazníkov boli overené na mieste.

(115)

Celkový význam PVA v rámci celého obratu z činností týchto dovozcov bol veľmi nízky. V priemere bolo možné spojiť s dovozom PVA z ČĽR 3 % – 4 % činností týchto dovozcov. Dovozcovia majú omnoho širší rozsah činností, ktorý môže zahŕňať aj všeobecné obchodovanie a distribúciu. Niektorí dovozcovia nakupujú výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, nielen od ČĽR, ale aj od iných zdrojov v Spoločenstve a mimo neho, vrátane výrobného odvetvia Spoločenstva. Priemerné ziskové rozpätie dosiahnuté dovozcami vo vzorke v rámci ich obchodovania s PVA predstavuje približne 5 %.

(116)

Dovozcovia v Spoločenstve nesúhlasia s uložením opatrení. Spolupracujúci dovozcovia argumentovali tým, že uloženie opatrení by vážne narušilo ich činnosť, keďže by nemohli preniesť zvýšenie ceny na používateľov. V tejto súvislosti bude uloženie antidumpingového cla na dovoz z ČĽR, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 111, pravdepodobne viesť k úprave trhových cien mierne smerom nahor. Dá sa preto očakávať, že dovozcovia, ktorí kupujú príslušný výrobok od ČĽR, budú môcť preniesť tieto colné náklady na konečného zákazníka. Značné podhodnocovanie zistené aj po úprave cien CIF na hranici Spoločenstva vzhľadom na náklady po dovoze tiež naznačuje, že existuje priestor na zvýšenie ceny. V každom prípade vzhľadom na obmedzený význam predaja tohto výrobku v rámci činností dovozcu a na súčasné celkové ziskové rozpätie, ako aj ziskové rozpätie týkajúce sa iba ich predaja PVA sa očakáva, že dočasne stanovené clo nebude mať výrazný vplyv na finančnú situáciu týchto hospodárskych operátorov.

(117)

Hoci dovozcovia/distribútori nesúhlasia s opatreniami, možno na základe dostupných informácií dospieť k záveru, že záujem výrobného odvetvia Spoločenstva neutralizovať účinky nekalých a poškodzujúcich obchodných praktík prevažuje nad všetkými výhodami, ktoré títo dovozcovia/distribútori môžu získať z neuloženia antidumpingových opatrení.

6.3.   Záujem používateľov

(118)

Sedem používateľov vyplnilo dotazník. Dotazníky od dvoch z týchto spoločností boli nekompletné, a preto nebolo možné ich zaradiť do analýzy. Zostávajúcich päť spoločností používalo PVA na rôzne účely: na výrobu lepidiel, priemyselných práškov, PVB, na úpravu a konečnú úpravu textílií a na výrobu živice.

(119)

Podľa informácií o nákupoch uvedených v nimi vyplnených dotazníkoch nákupy piatich spolupracujúcich používateľov počas OP predstavovali približne 19 % celkovej spotreby PVA v Spoločenstve a ich dovoz z Číny približne 22 % celkového dovozu z ČĽR. Je dôležité poznamenať, že dovoz z ČĽR celkovo predstavuje malú časť ich nákupov, t. j. 15 %. Ide však o veľmi odlišnú situáciu: jeden zo spolupracujúcich používateľov z ČĽR počas OP vôbec nedovážal, zatiaľ čo pre ďalšieho spolupracujúceho používateľa bola zdrojom PVA výlučne ČĽR.

(120)

Spolupracujúci používatelia uviedli viacero argumentov proti uloženiu ciel.

(121)

Dve spoločnosti používali PVA na výrobu lepidiel. Zistilo sa, že pri výrobe takýchto lepidiel predstavoval PVA hlavné vstupné náklady, ktoré podľa zloženia zmesi mohli predstavovať až 80 % výrobných nákladov. Spoločnosti argumentovali, že vzhľadom na značný význam PVA v rámci výrobných nákladov a na súčasné ziskové rozpätia, pokiaľ ide o predaj lepidiel, antidumpingové clo by mohlo viesť k bankrotu alebo by ich mohlo donútiť preniesť výrobu mimo Spoločenstva. Tieto spoločnosti vyjadrili veľmi silné obavy v súvislosti s ochotou ich zákazníkov platiť eventuálnu zvýšenú cenu spôsobenú clami. V tejto súvislosti, hoci sa uznáva, že ziskové rozpätia dosahované v tomto konkrétnom sektore sú mierne, by sa malo poznamenať, že tieto navrhované opatrenia majú priamy vplyv iba na nákupné ceny PVA s pôvodom v ČĽR, ktorá je jedným zdrojom ponuky, a že tieto ceny počas obdobia prešetrovania výrazne podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Vplyv cla na výrobné náklady lepidiel týchto spoločností je preto značný, ale vzhľadom na navrhovanú úroveň cla sa zdá, že nie je dôvod, prečo by ich zákazníci neboli ochotní znášať aspoň značnú časť tohto zvýšenia nákladov.

(122)

Dve ďalšie spoločnosti používali PVA na výrobu PVB. Aj v prípade výroby PVB predstavuje PVA hlavné výrobné náklady. Jedna z týchto spoločností, ktorá následne používala PVB na výrobu PVB filmov, uviedla, že dôsledkom eventuálnych opatrení by mohol byť presun výroby PVB spoločnosti mimo Spoločenstva. Táto spoločnosť tiež uviedla, že vzhľadom na čas potrebný na to, aby bolo PVA možné použiť na tento účel, by pre nich bolo zložité a zaťažujúce zmeniť dodávateľa. Aj ďalší výrobca PVB spolupracujúci ako používateľ, ktorý používal PVA nielen na výrobu PVB, ale hlavne na výrobu priemyselných práškov, uviedol aký ťažký a zdĺhavý je proces zmeny dodávateľa a zdôraznil obavy týkajúce sa zvýšených nákladov, ktoré by mohli opatrenia priniesť.

(123)

Uznáva sa, že zvýšenie nákupných nákladov PVA sa odrazí vo vyšších výrobných nákladoch PVB. Dovoz z ČĽR však predstavuje 13 % trhu Spoločenstva, t. j. tieto opatrenia nebudú mať priamy vplyv na 87 % PVA spotrebovaného v Spoločenstve. Okrem toho navrhovaná sadzba cla je mierna. Vzhľadom na uvedené a vzhľadom na dobré trhové podmienky, pokiaľ ide o PVB, účinky takéhoto cla sa pokladajú za znesiteľné.

(124)

V súvislosti s procesom kvalifikácie sa uznáva, že pri niektorých uplatneniach môžu byť charakteristiky PVA skutočne veľmi náročné a individuálne, čo má za následok zdĺhavý proces kvalifikácie, ktorého súčasťou je intenzívne testovanie. Malo by sa však pripomenúť, že účelom antidumpingových opatrení nie je brániť niektorým dodávateľom v prístupe na trh Spoločenstva. Akékoľvek navrhované opatrenie má za cieľ znova nastoliť spravodlivý obchod a napraviť narušenú situáciu na trhu. Preto nie je dôvod, najmä keď sa zoberie do úvahy navrhovaná úroveň sadzby cla, prečo by niektorí používatelia museli po zavedení opatrení zmeniť dodávateľa.

(125)

Jeden spolupracujúci používateľ, výrobca tkanín zo zmesi bavlny a polyesteru a bavlnených tkanín, ktorý používa PVA na úpravu a konečnú úpravu surových tkanín, uviedol, že opatrenia môžu donútiť jeho spoločnosť preniesť činnosti súvisiace s pradením a tkaním mimo Spoločenstva. V tejto súvislosti sa zistilo, že podiel nákladov na PVA bol v rámci výrobných nákladov tejto spoločnosti dosť obmedzený, t. j. na úrovni 0,2 % až 0,8 %. Vzhľadom na navrhovanú úroveň sadzby cla sa preto usudzuje, že vplyv tohto cla nie je výrazný.

(126)

Nakoniec navrhovateľ (spoločnosť KEG) uviedol, že nezavedenie opatrení by bolo v rozpore so záujmom používateľov, keďže nepriaznivé finančné výsledky jej činností súvisiacich s PVA by mohli motivovať spoločnosť KEG, aby posilnila obchodný trh a zamerala sa na nadväzujúce trhy. Spoločnosť argumentovala tým, že ak by sa to stalo, užívateľský priemysel by zaznamenal nedostatok dodávok, keďže KEG je veľkým a spoľahlivým dodávateľom. Hoci tento argument príslušní používatelia nepotvrdili priamo, je skutočne pravda, že traja z piatich príslušných používateľov nakupujú značné množstvá PVA od spoločnosti KEG a že táto spoločnosť sa môže pokladať za najvýznamnejšieho dodávateľa na trh Spoločenstva. Preto, ak by sa z akéhokoľvek dôvodu spoločnosť KEG stiahla z trhu, nie je možné vylúčiť, že odvetvie používateľov by čelilo vážnym problémom s dodávkami.

6.4.   Záver o záujme Spoločenstva

(127)

Možno očakávať, že účinky uloženia opatrení umožnia výrobnému odvetviu Spoločenstva zlepšiť jeho ziskovosť. Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva existuje skutočné riziko, že bez opatrení môže výrobné odvetvie Spoločenstva zatvoriť svoje výrobné zariadenia a prepustiť zamestnancov. Vo všeobecnosti by bolo zavedenie opatrení pre používateľov v Spoločenstve prínosom, keďže dodávka dostatočného objemu PVA nebude ohrozená a celkové zvýšenie nákupnej ceny PVA bude mierne. Na základe uvedeného sa dočasne usúdilo, že z hľadiska záujmu Spoločenstva v tomto prípade neexistujú žiadne presvedčivé dôvody, aby sa opatrenia nezaviedli.

7.   NÁVRH NA DOČASNÉ ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(128)

Vzhľadom na závery týkajúce sa dumpingu, ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Spoločenstva, ku ktorým sa dospelo, by sa mali uložiť dočasné opatrenia na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR s cieľom zabrániť spôsobeniu ďalšej ujmy výrobnému odvetviu Spoločenstva v dôsledku dumpingového dovozu.

(129)

Pokiaľ ide o dovoz príslušného výrobku s pôvodom v Taiwane, dočasne sa nezistil žiadny dumping, ako sa uvádza v odôvodnení 30. Z tohto dôvodu by nemali byť uložené žiadne dočasné opatrenia. Vzhľadom na načasovanie tohto zistenia sa považovalo za vhodné poskytnúť zainteresovaným stranám jeden mesiac na predloženie pripomienok k tomuto dočasnému zisteniu s cieľom možného ukončenia konania, pokiaľ ide o dovoz príslušného výrobku s pôvodom v Taiwane.

7.1.   Úroveň odstránenia ujmy

(130)

Dočasné antidumpingové opatrenia na dovoz s pôvodom v ČĽR by mali byť na úrovni postačujúcej na odstránenie poškodzujúcich účinkov, ktoré spôsobil výrobnému odvetviu Spoločenstva dumpingový dovoz, a to bez prekročenia zisteného dumpingového rozpätia. Pri výpočte výšky cla potrebného na odstránenie účinkov poškodzujúceho dumpingu sa dospelo k záveru, že akékoľvek opatrenia by mali umožniť, aby výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo pokryť svoje náklady a celkovo dosiahnuť zisk pred zdanením, ktorý by bolo možné primerane dosiahnuť za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. ak by neexistoval dumpingový dovoz.

(131)

Usudzuje sa, že v roku 2003 bola na trhu Spoločenstva normálna konkurenčná situácia, v rámci ktorej výrobné odvetvie Spoločenstva, keďže neexistoval poškodzujúci dumping, dosiahlo normálny zisk v rozsahu opísanom v odôvodnení 84. Z tohto dôvodu sa na základe dostupných informácií predbežne zistilo, že ziskové rozpätie zodpovedajúce tejto úrovni sa mohlo považovať za primeranú úroveň, ktorú by výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo dosiahnuť, ak by neexistoval dumpingový dovoz.

(132)

Potrebné zvýšenie cien sa potom stanovilo na základe porovnania vážených priemerných dovozných cien stanovených pre výpočty cenového podhodnotenia na rovnakej úrovni obchodu s cenou výrobkov, ktorá nespôsobuje ujmu, predávaných výrobným odvetvím Spoločenstva na trhu Spoločenstva. Cena, ktorá nespôsobuje ujmu, sa získala upravením predajnej ceny každého výrobcu výrobného odvetvia Spoločenstva na prah rentability a pripočítaním uvedeného ziskového rozpätia. Akýkoľvek rozdiel, ktorý bol výsledkom tohto porovnania, sa potom vyjadril ako percentuálny podiel z celkovej dovoznej hodnoty CIF. Vzhľadom na to, že žiadnemu zo spolupracujúcich čínskych výrobcov sa neudelilo THZ ani IZ a vzhľadom na vysokú úroveň spolupráce bola dočasná jednotná celoštátna úroveň odstránenia ujmy vypočítaná ako vážený priemer rozpätí ujmy všetkých troch čínskych spolupracujúcich výrobcov.

(133)

Takto stanovené rozpätie ujmy pre ČĽR bolo výrazne vyššie než zistené dumpingové rozpätie.

7.2.   Dočasné opatrenia

(134)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s článkom 7 ods. 2 základného rozhodnutia sa usudzuje, že dočasné antidumpingové clo by sa malo uložiť na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR na úrovni najnižších zistených rozpätí dumpingu a ujmy v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(135)

Na základe uvedeného je navrhovaná sadzba cla pre príslušný výrobok s pôvodom v ČĽR 10,0 %.

7.3.   Záverečné ustanovenie

(136)

V záujme riadnej správy by sa mala určiť lehota, v ktorej by zainteresované strany, ktoré sa samy prihlásia do termínu stanoveného v oznámení o začatí konania, mohli vyjadriť svoje názory písomne a požiadať o vypočutie. Okrem toho je potrebné uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia ciel sú na účely tohto nariadenia dočasné a je možné, že sa budú musieť pred uložením akýchkoľvek konečných opatrení prehodnotiť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Týmto sa ukladá dočasné antidumpingové clo na určité polyvinylalkoholy vo forme homopolymérovej živice s viskozitou (meranou v 4 % roztoku) minimálne 3 mPa a maximálne 61 mPa a so stupňom hydrolýzy minimálne 84,0 mol % a maximálne 99,9 mol % zaradené pod kód KN ex 3905 30 00 (kód TARIC 3905300020) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

2.   Sadzba dočasného antidumpingového cla uplatňovaná na čistú franko cenu na hranici Spoločenstva pred preclením pre výrobky opísané v odseku 1 je 10 %.

3.   Uvoľnenie výrobku uvedeného v odseku 1 do voľného obehu v Spoločenstve podlieha poskytnutiu zábezpeky, ktorá sa rovná výške dočasného cla.

4.   Ak nie je uvedené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa ciel.

Článok 2

Bez toho, aby bol dotknutý článok 20 nariadenia (ES) č. 384/96, zainteresované strany môžu žiadať uverejnenie základných skutočností a úvah, na základe ktorých bolo toto nariadenie prijaté, vyjadriť svoje názory písomne a požiadať Komisiu o vypočutie do jedného mesiaca od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Podľa článku 21 ods. 4 nariadenia (ES) č. 384/96 môžu príslušné strany predložiť pripomienky k uplatňovaniu tohto nariadenia do jedného mesiaca odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej Únie.

Článok 1 tohto nariadenia sa uplatňuje počas obdobia šiestich mesiacov.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. septembra 2007

Za Komisiu

Peter MANDELSON

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2117/2005 (Ú. v. EÚ L 340, 23.12.2005, s. 17).

(2)  Ú. v. EÚ C 311, 19.12.2006, s. 47.


SMERNICE

18.9.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 243/41


SMERNICA KOMISIE 2007/55/ES

zo 17. septembra 2007,

ktorou sa menia a dopĺňajú určité prílohy k smerniciam Rady 76/895/EHS, 86/362/EHS, 86/363/EHS a 90/642/EHS, pokiaľ ide o maximálne hladiny rezíduí azinfos-metylu

(Text s významom pre EHP)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na smernicu Rady 76/895/EHS z 23. novembra 1976 o stanovení maximálnych limitov rezíduí pesticídov a na ovocí a zelenine (1), a najmä na jej článok 5,

so zreteľom na smernicu Rady 86/362/EHS z 24. júla 1986 o stanovení maximálnych limitov rezíduí pesticídov a na obilninách (2), a najmä na jej článok 10,

so zreteľom na smernicu Rady 86/363/EHS z 24. júla 1986, ktorou sa stanovujú maximálne úrovne rezíduí pesticídov a na potravinách živočíšneho pôvodu (3), a najmä na jej článok 10,

so zreteľom na smernicu Rady 90/642/EHS z 27. novembra 1990 o stanovení maximálnych hladín pre rezíduá pesticídov a na určitých produktoch rastlinného pôvodu vrátane ovocia a zeleniny (4), a najmä na jej článok 7,

keďže:

(1)

Komisia bola informovaná o tom, že v prípade azinfos-metylu môže byť potrebné preskúmať v súčasnosti stanovené maximálne hladiny rezíduí (maximum residue levels – MRL) so zreteľom na nové informácie v oblasti toxikológie a príjmu zo strany spotrebiteľov. Komisia požiadala členský štát, ktorý bol spravodajcom pre azinfos-metyl na základe smernice Rady 91/414/EHS (5), aby predložil návrh na preskúmanie MRL platných v Spoločenstve. Tento návrh bol predložený Komisii.

(2)

MRL Spoločenstva a hladiny odporúčané v Potravinovom kódexe sú stanovené a zhodnotené na základe podobných postupov. Pre azinfos-metyl existuje viacero kódexom stanovených MRL. MRL Spoločenstva založené na kódexových MRL boli prehodnotené spravodajským členským štátom aj na základe nových informácií o riziku pre spotrebiteľov.

(3)

V súlade s postupmi a praxou Spoločenstva a s prihliadnutím na usmernenia uverejnené Svetovou zdravotníckou organizáciou (6) sa opätovne posúdilo a prehodnotilo celoživotné a krátkodobé vystavenie spotrebiteľov účinkom azinfos-metylu prostredníctvom potravinových produktov. Z uvedeného vyplýva, že je vhodné stanoviť nové MRL, prostredníctvom ktorých sa zabráni neprijateľnému vystaveniu spotrebiteľov týmto účinkom.

(4)

V záujme zabezpečenia primeranej ochrany spotrebiteľa pred vystavením účinkom rezíduí následkom neoprávneného používania prípravkov na ochranu rastlín by sa mali pre príslušné kombinácie výrobkov/pesticídov stanoviť MRL na nižšiu hranicu analytického určenia.

(5)

Preto je potrebné upraviť MRL stanovené v prílohách k smerniciam 76/895/EHS, 86/362/EHS, 86/363/EHS a 90/642/EHS s cieľom umožniť vhodný dozor a kontrolu nad zákazom ich použitia a ochranu spotrebiteľa.

(6)

Prostredníctvom Svetovej obchodnej organizácie boli obchodní partneri Spoločenstva informovaní o nových MRL a ich pripomienky v súvislosti s uvedenými hladinami sa zohľadnia.

(7)

Smernice 76/895/EHS, 86/362/EHS, 86/363/EHS a 90/642/EHS by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(8)

Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

V prílohe II k smernici 76/895/EHS sa vypúšťa položka týkajúca sa azinfos-metylu.

Článok 2

Smernica 86/362/EHS sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou I k tejto smernici.

Článok 3

Smernica 86/363/EHS sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou II k tejto smernici.

Článok 4

Smernica 90/642/EHS sa mení a dopĺňa podľa prílohy III k tejto smernici.

Článok 5

Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 18. marca 2008 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Tieto ustanovenia uplatňujú od 19. marca 2008.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Článok 6

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 7

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 17. septembra 2007

Za Komisiu

Markos KYPRIANOU

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 340, 9.12.1976, s. 26. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2007/8/ES (Ú. v. EÚ L 63, 1.3.2007, s. 9).

(2)  Ú. v. ES L 221, 7.8.1986, s. 37. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2007/27/ES (Ú. v. EÚ L 128, 16.5.2007, s. 31).

(3)  Ú. v. ES L 221, 7.8.1986, s. 43. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2007/28/ES (Ú. v. EÚ L 135, 26.5.2007, s. 6).

(4)  Ú. v. ES L 350, 14.12.1990, s. 71. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2007/39/ES (Ú. v. EÚ L 165, 27.6.2007, s. 25).

(5)  Ú. v. ES L 230, 19.8.1991, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2007/52/ES (Ú. v. EÚ L 214, 17.8.2007, s. 3).

(6)  Usmernenia na predpovedanie dietetického príjmu rezíduí pesticídov (revidované) vypracované v rámci Programu GEMS/potraviny v spolupráci s Kódexovým výborom pre rezíduá pesticídov uverejnené Svetovou zdravotníckou organizáciou v roku 1997 (WHO/FSF/FOS/97.7).


PRÍLOHA I

Do časti A prílohy II k smernici 86/362/EHS sa vkladá tento riadok:

Rezíduá pesticídov

Maximálne hladiny v mg/kg

„Azinfos-metyl

0,05 (*)

OBILNINY“


PRÍLOHA II

Do časti A prílohy II k smernici 86/363/EHS sa vkladá tento riadok:

 

Maximálne hladiny v mg/kg (ppm)

Rezíduá pesticídov

v prípade mäsa vrátane tuku, mäsových prípravkov, vnútorností a živočíšnych tukov uvedených v prílohe I v položkách ex 0201, 0202, 0203, 0204, 0205 00 00, 0206, 0207, ex 0208, 0209 00, 0210, 1601 00 a 1602 (1) (4)

pre kravské mlieko a plnotučné kravské mlieko uvedené v prílohe I v položke 0401: pre iné potraviny uvedené v položkách 0401, 0402, 0405 00 a 0406 v súlade s (2) (4)

v prípade čerstvých vajec bez škrupín, vtáčích vajec a vaječných žĺtkov uvedených v prílohe I v položkách 0407 00 a 0408 (3) (4)

„Azinfos-metyl

0,01 (1)

0,01 (1)

0,01 (1)


(1)  Označuje dolnú hranicu analytického určenia.“


PRÍLOHA III

Do časti A prílohy II k smernici 90/642/EHS sa vkladá tento stĺpec:

„Skupiny a príklady jednotlivých produktov, na ktoré sa vzťahujú MRL

Azinfos-metyl

1.   

Ovocie, čerstvé, sušené alebo nevarené, zachované zmrazením, bez obsahu pridaného cukru, orechy

i)

CITRUSOVÉ PLODY

0,05 (1)

grapefruity

 

citróny

 

limety

 

mandarínky (vrátane klementínok a iných hybridov)

 

pomaranče

 

pomelá

 

iné

 

ii)

ORECHY STROMOVÉ (vylúpané alebo nevylúpané)

0,5

mandle

 

para orechy

 

kešu orechy

 

gaštany

 

kokosové orechy

 

lieskové orechy

 

makadamové orechy

 

pekanové orechy

 

píniové orechy

 

pistáciové orechy

 

vlašské orechy

 

iné

 

iii)

JADROVÉ OVOCIE

0,5 (2)

jablká

 

hrušky

 

dule

 

iné

 

iv)

KÔSTKOVÉ OVOCIE

0,5 (2)

marhule

 

čerešne

 

broskyne (vrátane nektáriniek a podobných hybridov)

 

slivky

 

iné

 

v)

BOBUĽOVINY A DROBNÉ OVOCIE

 

a)

stolové a vínne hrozno

0,05 (1)

stolové hrozno

 

vínne hrozno

 

b)

jahody (iné ako divorastúce)

0,5 (2)

c)

krovité ovocné druhy (okrem lesných)

0,5 (2)

ostružiny

 

ostružinové maliny

 

ostružiny Loganove

 

maliny

 

iné

 

d)

iné drobné ovocie a bobuľoviny (okrem lesných)

 

čučoriedky

 

brusnice

0,1

ríbezle (červené, čierne a biele)

0,5 (2)

egreše

0,5 (2)

iné

0,05 (1)

e)

lesné bobuľoviny a ovocie

0,05 (1)

vi)

RÔZNE

0,05 (1)

avokáda

 

banány

 

datle

 

figy

 

kivi

 

kumkváty

 

liči

 

mangá

 

olivy (stolové)

 

olivy (na výrobu oleja)

 

papáje

 

plody mučenky

 

ananásy

 

granátové jablká

 

iné

 

2.   

Zelenina, čerstvá alebo nevarená, mrazená alebo sušená

i)

KOREŇOVÁ A HĽUZOVÁ ZELENINA

0,05 (1)

cvikla

 

mrkva

 

maniok (kasava)

 

zeler

 

chren

 

topinambury

 

paštrnák

 

koreň petržlenu

 

reďkovka

 

kozia brada

 

sladké zemiaky

 

kvaka

 

okrúhlica

 

yamy

 

iné

 

ii)

CIBUĽOVÁ ZELENINA

0,05 (1)

cesnak

 

cibuľa

 

šalotka

 

cibuľa jarná

 

iné

 

iii)

PLODOVÁ ZELENINA

 

a)

ľuľkovité

0,05 (1)

rajčiaky

 

papriky

 

baklažány

 

ibištek jedlý

 

iné

 

b)

tekvicovité s jedlou šupou

 

uhorky

0,2

uhorky nakladačky

 

cukety

 

iné

0,05 (1)

c)

tekvicovité s nejedlou šupou

0,05 (1)

melóny cukrové

 

tekvice

 

melóny vodové

 

iné

 

d)

sladká kukurica

0,05 (1)

iv)

HLÚBOVÁ ZELENINA

0,05 (1)

a)

hlúbová zelenina tvoriaca ružice

 

brokolica (vrátane odrody calabrese)

 

karfiol

 

iné

 

b)

hlúbová zelenina hlávková

 

ružičkový kel

 

hlávková kapusta

 

iné

 

c)

hlúbová zelenina listová

 

čínska kapusta

 

kel kučeravý

 

iné

 

d)

kaleráb

 

v)

LISTOVÁ ZELENINA A ČERSTVÉ BYLINKY

0,05 (1)

a)

šalát a podobné plodiny

 

žerucha

 

valeriánka poľná

 

šalát

 

endívia (širokolistá)

 

rukola

 

listy a stonky hlúbovej zeleniny vrátane okrúhlice

 

iné

 

b)

špenát a podobné plodiny

 

špenát

 

mangold

 

iné

 

c)

potočnica lekárska

 

d)

witloof (belgická čakanka)

 

e)

bylinky

 

trebuľka

 

cesnak pažítkový

 

petržlenová vňať

 

zelerová vňať

 

iné

 

vi)

STRUKOVINY (čerstvé)

0,05 (1)

fazuľa (so strukmi)

 

fazuľa (bez strukov)

 

hrach (so strukmi)

 

hrach (bez strukov)

 

iné

 

vii)

STONKOVÁ ZELENINA (čerstvá)

0,05 (1)

špargľa

 

artičoky bodliakové (kardy)

 

zeler stonkový

 

fenikel

 

artičoky pravé

 

pór

 

rebarbora

 

iné

 

viii)

HUBY

0,05 (1)

a)

pestované huby

 

b)

divorastúce huby

 

3.

Strukoviny

0,05 (1)

fazuľa

 

šošovica

 

hrach

 

vlčí bôb

 

iné

 

4.   

Olejnaté semená

ľanové semená

 

plody podzemnice olejnej

 

mak

 

sezamové semená

 

slnečnicové semená

 

semená repky a repice

 

sójové bôby

 

horčicové semená

 

semená bavlny

0,2

semená konope

 

iné

0,05 (1)

5.

Zemiaky

0,05 (1)

skoré zemiaky

 

konzumné zemiaky

 

6.

Čaj (fermentované alebo inak upravené sušené lístky a steblá druhu Camellia sinensis)

0,1 (1)

7.

Chmeľové šištičky (sušené) vrátane peliet a nekoncentrovaného prášku

0,1 (1)


(1)  Označuje dolnú hranicu analytického určenia.

(2)  Dočasné MRL do 18. septembra 2008. Pokiaľ to nebude zmenené smernicou alebo nariadením, po tomto dátume bude MRL 0,05 () mg/kg.“


18.9.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 243/50


SMERNICA KOMISIE 2007/56/ES

zo 17. septembra 2007,

ktorou sa menia a dopĺňajú určité prílohy k smerniciam Rady 86/362/EHS, 86/363/EHS a 90/642/EHS, pokiaľ ide o najvyššie prípustné množstvá rezíduí pre azoxystrobín, chlorotalonil, deltametrín, hexachlórbenzén, ioxynil, oxamyl a chinoxyfén

(Text s významom pre EHP)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na smernicu Rady 86/362/EHS z 24. júla 1986 o stanovení maximálnych limitov rezíduí pesticídov v a na obilninách (1), a najmä na jej článok 10,

so zreteľom na smernicu Rady 86/363/EHS z 24. júla 1986, ktorou sa stanovujú maximálne úrovne rezíduí pesticídov v a na potravinách živočíšneho pôvodu (2), a najmä na jej článok 10,

so zreteľom na smernicu Rady 90/642/EHS z 27. novembra 1990 o stanovení maximálnych hladín pre rezíduá pesticídov v a na určitých produktoch rastlinného pôvodu vrátane ovocia a zeleniny (3), a najmä na jej článok 7,

so zreteľom na smernicu Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (4), a najmä na jej článok 4 ods. 1 písm. f),

keďže:

(1)

V súlade so smernicou 91/414/EHS je povoľovanie produktov na ochranu rastlín používaných pri špecifických plodinách úlohou členských štátov. Takéto povolenia sa musia zakladať na zhodnotení účinkov na ľudské zdravie a zdravie zvierat a vplyvu na životné prostredie. Medzi prvky, ktoré je potrebné vziať do úvahy pri týchto hodnoteniach, patrí vystavenie pracovníkov a nezúčastnených osôb účinkom produktov a dosah na zemské, vodné a vzdušné prostredie, ako aj dosah na ľudí a zvieratá prostredníctvom spotreby rezíduí na ošetrených plodinách.

(2)

Najvyššie prípustné množstvá rezíduí (MRL) odrážajú použitie minimálnych množstiev pesticídov na dosiahnutie efektívnej ochrany rastlín, ktoré sa aplikujú tak, aby množstvo rezíduí bolo najmä z hľadiska odhadovaného potravinového príjmu prakticky čo najmenšie a toxicky prijateľné.

(3)

Najvyššie prípustné množstvá rezíduí pesticídov, na ktoré sa vzťahuje smernica 90/642/EHS, sa majú stále kontrolovať a môžu sa upravovať, aby sa zohľadnili nové alebo zmenené spôsoby použitia pesticídov. Komisii boli oznámené informácie o nových alebo zmenených spôsoboch použitia pesticídov, v dôsledku čoho by malo dôjsť k zmenám množstiev rezíduí azoxystrobínu, chlorotalonilu, ioxynilu a chinoxyfénu.

(4)

Pokiaľ ide o hexachlórbenzén, Komisii bolo oznámené, že tento pesticíd sa v dôsledku znečistenia životného prostredia môže objavovať v semenách tekvice, komodite, ktorá sa využíva ako potrava vo viacerých členských štátoch, a to vo vyššom množstve, ako je hranica analytického určenia. Včlenenie „tekvicového semena“ do prílohy I k smernici 90/642/EHS a stanovenie najvyšších prípustných množstiev rezíduí (MRL) pre tekvicové semeno je preto nevyhnutné v záujme ochrany spotrebiteľov pred nadmernými hodnotami rezíduí hexachlórbenzénu.

(5)

Pokiaľ ide o oxamyl, MRL boli dočasne stanovené v smernici 90/642/EHS, zmenenej a doplnenej smernicou Komisie 2006/59/ES (5), kým nebudú predložené údaje z pokusov. Údaje z pokusov zameraných na oxamyl boli dodané a vyhodnotené následne. Výsledkom je, že možno potvrdiť dočasné MRL pre oxamyl.

(6)

Dočasné MRL pre deltametrín boli stanovené v smerniciach 86/362/EHS, 86/363/EHS a 90/642/EHS, ktorých prílohy boli zmenené a doplnené smernicou 2006/59/ES, pokiaľ nebude upravená príloha III k smernici 91/414/EHS a znovu sa na úrovni členských štátov nezaregistrujú deltametrínové prípravky. Pri ďalšom preskúmaní sa ukázalo, že by mal byť vyhradený dostatok času na riadne zváženie používania deltametrínu povoleného na úrovni členských štátov. Preto je vhodné predĺžiť platnosť dočasných MRL pre deltametrín.

(7)

Dlhodobé vystavenie spotrebiteľov účinkom týchto pesticídov prostredníctvom potravinových produktov, ktoré môžu obsahovať rezíduá týchto pesticídov, sa posúdilo a vyhodnotilo v súlade s postupmi a praxou Spoločenstva, pričom sa zohľadnili usmernenia uverejnené Svetovou zdravotníckou organizáciou (6). Na základe týchto posudkov a hodnotení by sa pri stanovení MRL týchto pesticídov malo zabezpečiť, aby sa neprekročil prijateľný denný príjem.

(8)

V prípade chlorotalonilu a ioxynilu, v súvislosti s ktorými existuje akútna referenčná dávka (ARfD), sa akútne vystavenie spotrebiteľov prostredníctvom jednotlivých potravinových výrobkov, ktoré môžu obsahovať rezíduá týchto pesticídov, posúdilo a zhodnotilo v súlade s postupmi a praxou, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú v Spoločenstve, pričom sa zohľadnili usmernenia uverejnené Svetovou zdravotníckou organizáciou. Zohľadnili sa stanoviská Vedeckého výboru pre rastliny, najmä inštrukcie a odporúčania týkajúce sa ochrany spotrebiteľa potravinových produktov ošetrených pesticídmi (7). Na základe posúdenia potravinového príjmu by bolo potrebné stanoviť MRL týchto pesticídov, aby sa zabezpečilo, že sa ich akútna referenčná dávka neprekročí. Pokiaľ ide o ďalšie látky, z posúdenia dostupných informácií vyplýva, že ARfD sa nepožaduje, a preto nie je krátkodobé posúdenie potrebné.

(9)

Najvyššie prípustné množstvá rezíduí by sa mali stanoviť na nižšej hranici analytického určenia v prípade, ak povolené spôsoby použitia prípravkov na ochranu rastlín nemajú za následok zistiteľné hladiny rezíduí pesticídov v potravinovom produkte alebo na ňom, alebo v prípade, ak použitie týchto produktov nie je povolené alebo bolo členskými štátmi povolené bez predloženia potrebných údajov, alebo ak sa v prípade použitia týchto prípravkov v tretích krajinách, ktoré má za následok rezíduá v potravinových produktoch alebo na nich, nepredložia potrebné údaje a môže dôjsť k ich uvedeniu do obehu na trhu Spoločenstva.

(10)

Stanovenie alebo úpravy prechodných najvyšších prípustných množstiev rezíduí na úrovni Spoločenstva nezabraňujú členským štátom stanoviť prechodné MRL pre ioxynil a chinoxyfén v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. f) smernice 91/414/EHS a prílohou VI k tejto smernici. Za postačujúce na povolenie ďalšieho použitia týchto látok sa považuje obdobie štyroch rokov. Prechodné MRL Spoločenstva by sa potom mali stať konečnými.

(11)

Preto je potrebné upraviť MRL stanovené v smerniciach 86/362/EHS, 86/363/EHS a 90/642/EHS s cieľom umožniť vhodný dozor a kontrolu použitia daných prípravkov na ochranu rastlín a zabezpečiť ochranu spotrebiteľa. V prípade, že MRL v prílohách k týmto smerniciam už boli vymedzené, je vhodné ich zmeniť. V prípade, že ešte vymedzené neboli, je vhodné ich stanoviť.

(12)

Smernice 86/362/EHS, 86/363/EHS a 90/642/EHS by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(13)

Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 86/362/EHS sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou I k tejto smernici.

Článok 2

Smernica 86/363/EHS sa mení a dopĺňa podľa prílohy II k tejto smernici.

Článok 3

Smernica 90/642/EHS sa mení a dopĺňa takto:

1.

V prílohe I do skupiny „4. Olejnaté semená“ sa pridáva položka „tekvicové semeno“.

2.

Príloha II sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou III k tejto smernici.

Článok 4

Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 18. decembra 2007 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Členské štáty uplatňujú tieto ustanovenia od 19. decembra 2007.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Článok 5

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 6

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 17. septembra 2007

Za Komisiu

Markos KYPRIANOU

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 221, 7.8.1986, s. 37. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2007/27/ES (Ú. v. EÚ L 128, 16.5.2007, s. 31).

(2)  Ú. v. ES L 221, 7.8.1986, s. 43. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2007/28/ES (Ú. v. EÚ L 135, 26.5.2007, s. 6).

(3)  Ú. v. ES L 350, 14.12.1990, s. 71. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2007/39/ES (Ú. v. EÚ L 165, 27.6.2007, s. 25).

(4)  Ú. v. ES L 230, 19.8.1991, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2007/52/ES (Ú. v. EÚ L 214, 17.8.2007, s. 3).

(5)  Ú. v. EÚ L 175, 29.6.2006, s. 61.

(6)  Usmernenia pre predpovedanie dietetického príjmu rezíduí pesticídov (revidované) vypracované v rámci Programu GEMS/potraviny v spolupráci s Kódexovým výborom pre rezíduá pesticídov, uverejnené Svetovou zdravotníckou organizáciou v roku 1997 (WHO/FSF/FOS/97.7).

(7)  Stanovisko k otázkam týkajúcim sa zmien a doplnení príloh k smerniciam Rady 86/362/EHS, 86/363/EHS a 90/642/EHS (stanovisko poskytol Vedecký výbor pre rastliny 14. júla 1998); stanovisko týkajúce sa variabilných rezíduí pesticídov v ovocí a zelenine (stanovisko poskytol Vedecký výbor pre rastliny 14. júla 1998) http://europa.eu.int/comm/food/fs/sc/scp/outcome_ppp_en.html


PRÍLOHA I

V časti A prílohy II k smernici 86/362/EHS sa riadok pre „deltametrín“ nahrádza takto:

Rezíduá pesticídov

Najvyššie prípustné množstvá v mg/kg

„deltametrín (cisdeltametrín) (1)

2

OBILNINY


(1)  Dočasné MRL platné do 1. novembra 2008, pokiaľ nebude upravená príloha III k smernici 91/414/EHS a znovu sa na úrovni členských štátov nezaregistrujú deltametrínové prípravky.“


PRÍLOHA II

V časti A prílohy II k smernici 86/363/EHS sa riadok pre „deltametrín (cisdeltametrín)“ nahrádza takto:

 

Najvyššie prípustné množstvá v mg/kg

Rezíduá pesticídov

v prípade tuku obsiahnutého v mäse, mäsových prípravkov, vnútorností a živočíšnych tukov uvedených v prílohe I v položkách č. ex 0201, 0202, 0203, 0204, 0205, 0206, 0207, ex 0208, 0209, 0210, 1601 a 1602

(1) (4)

kravského mlieka a plnotučného kravského mlieka uvedeného v prílohe I pod položkou č. 0401; pre iné potraviny uvedené v položkách č. 0401, 0402, 0405 00 a 0406 v súlade s

(2) (4)

čerstvých vajec bez škrupín, vtáčích vajec a vaječných žĺtkov podľa prílohy I pod položkami č. 0407 a 0408

(3) a (4)

„deltametrín (cisdeltametrín) (2)

pečeň a oblička 0,03 (1), hydina a hydinové výrobky 0,1, iné 0,5

0,05

0,05 (1)


(1)  Označuje dolnú hranicu analytického určenia.

(2)  Dočasné MRL platné do 1. novembra 2008, pokiaľ nebude upravená príloha III k smernici 91/414/EHS a znovu sa na úrovni členských štátov nezaregistrujú deltametrínové prípravky.“


PRÍLOHA III

V časti A prílohy II k smernici 90/642/EHS sa stĺpce pre azoxystrobín, chlorotalonil, deltametrín, hexachlórbenzén, ioxynil, oxamyl a chinoxyfén nahrádzajú takto:

 

„Rezíduá pesticídov a najvyššie prípustné množstvo rezíduí (mg/kg)

Skupiny a príklady jednotlivých produktov, na ktoré sa vzťahujú MRL

azoxystrobín

chlorotalonil

deltametrín (cisdeltametrín) (2)

hexachlórbenzén

ioxynil vrátane jeho esterov vyjadrený ako ioxynil

oxamyl

chinoxyfén

1.

Ovocie, čerstvé, sušené alebo nevarené, zachované zmrazením, bez obsahu pridaného cukru; orechy

 

 

 

0,01 (1)

0,05 (1)  (3)

 

 

i)

CITRUSOVÉ PLODY

1

0,01 (1)

0,05 (1)

 

 

 

0,02 (1)  (3)

grapefruity

 

 

 

 

 

 

 

citróny

 

 

 

 

 

 

 

limetky

 

 

 

 

 

 

 

mandarínky (vrátane klementínok a iných hybridov)

 

 

 

 

 

0,02 (1)  (3)

 

pomaranče

 

 

 

 

 

 

 

pomelá

 

 

 

 

 

 

 

iné

 

 

 

 

 

0,01 (1)  (3)

 

ii)

ORECHY STROMOVÉ (vylúpané alebo nevylúpané)

0,1 (1)

0,01 (1)

0,05 (1)

 

 

0,01 (1)  (3)

0,02 (1)  (3)

mandle

 

 

 

 

 

 

 

paraorechy

 

 

 

 

 

 

 

kešu orechy

 

 

 

 

 

 

 

gaštany

 

 

 

 

 

 

 

kokosové orechy

 

 

 

 

 

 

 

lieskové orechy

 

 

 

 

 

 

 

makadamové orechy

 

 

 

 

 

 

 

pekanové orechy

 

 

 

 

 

 

 

píniové orechy

 

 

 

 

 

 

 

pistáciové orechy

 

 

 

 

 

 

 

vlašské orechy

 

 

 

 

 

 

 

iné

 

 

 

 

 

 

 

iii)

JADROVÉ OVOCIE

0,05 (1)

1

 

 

 

0,01 (1)  (3)

 

jablká

 

 

0,2

 

 

 

0,05 (3)

hrušky

 

 

 

 

 

 

 

dule

 

 

 

 

 

 

 

iné

 

 

0,1

 

 

 

0,02 (1)  (3)

iv)

KÔSTKOVÉ OVOCIE

0,05 (1)

 

 

 

 

0,01 (1)  (3)

 

marhule

 

1

 

 

 

 

0,05 (3)

čerešne

 

 

0,2

 

 

 

0,3 (3)

broskyne (vrátane nektáriniek a podobných hybridov)

 

1

 

 

 

 

0,05 (3)

slivky

 

 

 

 

 

 

 

iné

 

0,01 (1)

0,1

 

 

 

0,02 (1)  (3)

v)

BOBUĽOVINY A DROBNÉ OVOCIE

 

 

 

 

 

0,01 (1)  (3)

 

a)

stolové a vínne hrozno

2

 

0,2

 

 

 

1 (3)

stolové hrozno

 

1

 

 

 

 

 

vínne hrozno

 

3

 

 

 

 

 

b)

jahody (iné ako divorastúce)

2

3

0,2

 

 

 

0,3 (3)

c)

krovité ovocné druhy (iné ako divorastúce)

 

0,01 (1)

 

 

 

 

0,02 (1)  (3)

ostružiny

3

 

0,5

 

 

 

 

ostružinové maliny

 

 

 

 

 

 

 

ostružiny Loganove

 

 

 

 

 

 

 

maliny

3

 

 

 

 

 

 

iné

0,05 (1)

 

0,05 (1)

 

 

 

 

d)

iné drobné ovocie a bobuľoviny (okrem lesných)

0,05 (1)

 

 

 

 

 

2 (3)

čučoriedky

 

 

 

 

 

 

 

brusnice

 

2

 

 

 

 

 

ríbezle (červené, čierne a biele)

 

10

0,5

 

 

 

 

egreše

 

10

0,2

 

 

 

 

iné

 

0,01 (1)

0,05 (1)

 

 

 

 

e)

lesné bobuľoviny a ovocie

0,05 (1)

0,01 (1)

0,05 (1)

 

 

 

0,02 (1)  (3)

vi)

RÔZNE OVOCIE

 

 

 

 

 

0,01 (1)  (3)

0,02 (1)  (3)

avokáda

 

 

 

 

 

 

 

banány

2

0,2

 

 

 

 

 

datle

 

 

 

 

 

 

 

figy

 

 

 

 

 

 

 

kivi

 

 

0,2

 

 

 

 

kumkváty

 

 

 

 

 

 

 

liči

 

 

 

 

 

 

 

mangá

0,2

 

 

 

 

 

 

olivy (stolové)

 

 

1

 

 

 

 

olivy (na výrobu oleja)

 

 

1

 

 

 

 

papáje

0,2

20

 

 

 

 

 

marakuje

 

 

 

 

 

 

 

ananásy

 

 

 

 

 

 

 

granátové jablká

 

 

 

 

 

 

 

iné

0,05 (1)

0,01 (1)

0,05 (1)

 

 

 

 

2.

Zelenina, čerstvá alebo nevarená, mrazená alebo sušená

 

 

 

0,01 (1)

 

 

 

i)

KOREŇOVÁ A HĽUZOVÁ ZELENINA

 

 

0,05 (1)

 

 

0,01 (1)  (3)

0,02 (1)  (3)

cvikla

 

 

 

 

 

 

 

mrkva

0,2

1

 

 

0,2 (3)

 

 

maniok (kasava)

 

 

 

 

 

 

 

zeler

0,3

1

 

 

 

 

 

chren

0,2

 

 

 

 

 

 

topinambury

 

 

 

 

 

 

 

paštrnák

0,2

 

 

 

0,2 (3)

 

 

koreň petržlenu

0,2

 

 

 

 

 

 

reďkovka

0,2

 

 

 

 

 

 

kozia brada

0,2

 

 

 

 

 

 

sladké zemiaky

 

 

 

 

 

 

 

kvaka

 

 

 

 

 

 

 

okrúhlica

 

 

 

 

 

 

 

jamy

 

 

 

 

 

 

 

iné

0,05 (1)

0,01 (1)

 

 

0,05 (1)  (3)

 

 

ii)

CIBUĽOVÁ ZELENINA

 

 

 

 

 

0,01 (1)  (3)

0,02 (1)  (3)

cesnak

 

0,5

0,1

 

0,2 (3)

 

 

cibuľa

 

0,5

0,1

 

0,2 (3)

 

 

šalotka

 

0,5

0,1

 

0,2 (3)

 

 

cibuľa jarná

2

5

0,1

 

3 (3)

 

 

iné

0,05 (1)

0,01 (1)

0,05 (1)

 

0,05 (1)  (3)

 

 

iii)

PLODOVÁ ZELENINA

 

 

 

 

0,05 (1)  (3)

 

 

a)

ľuľkovité

2

2

 

 

 

 

0,02 (1)  (3)

rajčiaky

 

 

0,3

 

 

0,02 (3)

 

papriky

 

 

 

 

 

0,02 (3)

 

baklažány

 

 

0,3

 

 

0,02 (3)

 

ibištek jedlý

 

 

0,3

 

 

 

 

iné

 

 

0,2

 

 

0,01 (1)  (3)

 

b)

tekvicovité s jedlou šupou

1

 

0,2

 

 

 

0,02 (1)  (3)

uhorky

 

1

 

 

 

0,02 (3)

 

uhorky nakladačky

 

5

 

 

 

0,02 (3)

 

cukety

 

 

 

 

 

0,03 (3)

 

iné

 

0,01 (1)

 

 

 

0,01 (1)  (3)

 

c)

tekvicovité s nejedlou šupou

0,5

1

0,2

 

 

0,01 (1)  (3)

0,05 (3)

melóny cukrové

 

 

 

 

 

 

 

tekvice

 

 

 

 

 

 

 

melóny vodové

 

 

 

 

 

 

 

iné

 

 

 

 

 

 

 

d)

sladká kukurica

0,05 (1)

0,01 (1)

0,05 (1)

 

 

0,01 (1)  (3)

0,02 (1)  (3)

iv)

HLÚBOVÁ ZELENINA

 

 

 

 

0,05 (1)  (3)

0,01 (1)  (3)

0,02 (1)  (3)

a)

hlúbová zelenina tvoriaca ružice

0,5

3

0,1

 

 

 

 

brokolica (vrátane odrody calabrese)

 

 

 

 

 

 

 

karfiol

 

 

 

 

 

 

 

iné

 

 

 

 

 

 

 

b)

hlúbová zelenina hlávková

0,3

 

0,1

 

 

 

 

ružičkový kel

 

3

 

 

 

 

 

hlávková kapusta

 

3

 

 

 

 

 

iné

 

0,01 (1)

 

 

 

 

 

c)

hlúbová zelenina listová

5

0,01 (1)

0,5

 

 

 

 

čínska kapusta

 

 

 

 

 

 

 

kel kučeravý

 

 

 

 

 

 

 

iné

 

 

 

 

 

 

 

d)

kaleráb

0,2

0,01 (1)

0,05 (1)

 

 

 

 

v)

LISTOVÁ ZELENINA A ČERSTVÉ BYLINKY

 

 

 

 

0,05 (1)  (3)

0,01 (1)  (3)

0,02 (1)  (3)

a)

šalát a podobné plodiny

3

0,01 (1)

0,5

 

 

 

 

žerucha

 

 

 

 

 

 

 

valeriánka poľná

 

 

 

 

 

 

 

šalát

 

 

 

 

 

 

 

endívia (širokolistá)

 

 

 

 

 

 

 

rukola

 

 

 

 

 

 

 

listy a stonky hlúbovej zeleniny vrátane okrúhlice

 

 

 

 

 

 

 

iné

 

 

 

 

 

 

 

b)

špenát a podobné plodiny

0,05 (1)

0,01 (1)

0,5

 

 

 

 

špenát

 

 

 

 

 

 

 

mangold

 

 

 

 

 

 

 

iné

 

 

 

 

 

 

 

c)

potočnica lekárska

0,05 (1)

0,01 (1)

0,05 (1)

 

 

 

 

d)

witloof (belgická čakanka)

0,2

0,01 (1)

0,05 (1)

 

 

 

 

e)

bylinky

3

5

0,5

 

 

 

 

trebuľka

 

 

 

 

 

 

 

cesnak pažítkový

 

 

 

 

 

 

 

petržlenová vňať

 

 

 

 

 

 

 

zelerová vňať

 

 

 

 

 

 

 

iné

 

 

 

 

 

 

 

vi)

STRUKOVINY (čerstvé)

 

 

0,2

 

0,05 (1)  (3)

0,01 (1)  (3)

0,02 (1)  (3)

fazuľa (so strukmi)

1

5

 

 

 

 

 

fazuľa (bez strukov)

0,2

2

 

 

 

 

 

hrach (so strukmi)

0,5

2

 

 

 

 

 

hrach (bez strukov)

0,2

0,3

 

 

 

 

 

iné

0,05 (1)

0,01 (1)

 

 

 

 

 

vii)

STONKOVÁ ZELENINA (čerstvá)

 

 

 

 

 

0,01 (1)  (3)

 

špargľa

 

 

 

 

 

 

 

artičoky bodliakové (kardy)

 

 

 

 

 

 

 

zeler stonkový

5

10

 

 

 

 

 

fenikel

5

 

 

 

 

 

 

artičoky pravé

1

 

0,1

 

 

 

0,3 (3)

pór

2

10

0,2

 

3 (3)

 

 

rebarbora

 

 

 

 

 

 

 

iné

0,05 (1)

0,01 (1)

0,05 (1)

 

0,05 (1)  (3)

 

0,02 (1)  (3)

viii)

HUBY

0,05 (1)

 

0,05

 

0,05 (1)  (3)

0,01 (1)  (3)

0,02 (1)  (3)

a)

pestované huby

 

2

 

 

 

 

 

b)

divorastúce huby

 

0,01 (1)

 

 

 

 

 

3.

Strukoviny

0,1

0,01 (1)

1

0,01 (1)

0,05 (1)  (3)

0,01 (1)  (3)

0,02 (1)  (3)

fazuľa

 

 

 

 

 

 

 

šošovica

 

 

 

 

 

 

 

hrach

 

 

 

 

 

 

 

vlčí bôb

 

 

 

 

 

 

 

iné

 

 

 

 

 

 

 

4.

Olejnaté semená

 

 

 

 

0,1 (1)  (3)

0,02 (1)  (3)

0,05 (1)  (3)

ľanové semená

 

 

 

 

 

 

 

plody podzemnice olejnej

 

0,05

 

 

 

 

 

mak

 

 

 

 

 

 

 

sezamové semená

 

 

 

 

 

 

 

slnečnicové semená

 

 

 

 

 

 

 

semená repky

0,5

 

0,1

 

 

 

 

sójové bôby

0,5

 

 

 

 

 

 

horčicové semená

 

 

0,1

 

 

 

 

semená bavlny

 

 

 

 

 

 

 

semená konope

 

 

 

 

 

 

 

tekvicové semeno

 

 

 

0,05

 

 

 

iné

0,05 (1)

0,01 (1)

0,05 (1)

0,02 (1)

 

 

 

5.

Zemiaky

0,05 (1)

0,01 (1)

0,05 (1)

0,01

0,05 (1)  (3)

0,01 (1)  (3)

0,02 (1)

skoré zemiaky

 

 

 

 

 

 

 

konzumné zemiaky

 

 

 

 

 

 

 

6.

Čaj (fermentované alebo inak upravené sušené lístky a steblá druhu Camellia sinensis)

0,1 (1)

0,1 (1)

5

0,02 (1)

0,1 (1)  (3)

0,02 (1)  (3)

0,05 (1)  (3)

7.

Chmeľové šištičky (sušené) vrátane peliet a nekoncentrovaného prášku

20

50

5

0,02 (1)

0,1 (1)  (3)

0,02 (1)  (3)

0,5 (3)


(1)  Označuje dolnú hranicu analytického určenia.

(2)  Dočasné MRL platné do 1. novembra 2008, pokiaľ nebude upravená príloha III k smernici 91/414/EHS a znovu sa na úrovni členských štátov nezaregistrujú deltametrínové prípravky.

(3)  Označuje, že najvyššie prípustné množstvo rezíduí je stanovené prechodne v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. f) smernice 91/414/EHS.“


18.9.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 243/61


SMERNICA KOMISIE 2007/57/ES

zo 17. septembra 2007,

ktorou sa menia a dopĺňajú určité prílohy k smerniciam Rady 76/895/EHS, 86/362/EHS, 86/363/EHS a 90/642/EHS, pokiaľ ide o najvyššie prípustné množstvá rezíduí pre ditiokarbamáty

(Text s významom pre EHP)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na smernicu Rady 76/895/EHS z 23. novembra 1976 o stanovení maximálnych limitov rezíduí pesticídov a na ovocí a zelenine (1), najmä na jej článok 5,

so zreteľom na smernicu Rady 86/362/EHS z 24. júla 1986 o stanovení maximálnych limitov rezíduí pesticídov v a na obilninách (2), a najmä na jej článok 10,

so zreteľom na smernicu Rady 86/363/EHS z 24. júla 1986, ktorou sa stanovujú maximálne úrovne rezíduí pesticídov v a na potravinách živočíšneho pôvodu (3), a najmä na jej článok 10,

so zreteľom na smernicu Rady 90/642/EHS z 27. novembra 1990 o stanovení maximálnych hladín pre rezíduá pesticídov v a na určitých produktoch rastlinného pôvodu vrátane ovocia a zeleniny (4), a najmä na jej článok 7,

keďže:

(1)

Najvyššie prípustné množstvá rezíduí (MRL) vyjadrujú používanie minimálnych množstiev pesticídov na dosiahnutie efektívnej ochrany rastlín aplikovaných takým spôsobom, aby toto množstvo rezídua bolo najmenšie prakticky dosiahnuteľné a toxikologicky prijateľné, najmä pokiaľ ide o odhadovaný príjem potravou.

(2)

Hladiny MRL pre pesticídy sa hodnotia a menia, aby sa zohľadnili nové informácie vrátane informácií o nových alebo zmenených spôsoboch použitia. Komisii boli oznámené informácie o nových alebo zmenených spôsoboch použitia pesticídov, v dôsledku čoho dôjde k zmenám množstiev rezíduí látok maneb, mancozeb, metiram, propineb a thiram.

(3)

Do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS (5) bola zahrnutá smernicou Komisie 2003/81/ES (6) existujúca účinná látka ziram. Zahrnutie do prílohy I k smernici 91/414/EHS bolo podložené hodnotením predloženej informácie, ktorá sa týkala navrhovaného použitia. Dostupné informácie sa preskúmali a sú postačujúce na to, aby umožnili stanovenie najvyšších prípustných množstiev určitých rezíduí.

(4)

Smernicami 76/895/EHS, 86/362/EHS, 86/363/EHS a 90/642/EHS už boli stanovené MRL pre látky maneb, mancozeb, metiram, propineb a thiram platné v Spoločenstve. Tieto množstvá boli zvážené pri prispôsobovaní MRL, ktorých sa táto smernica týka. Ide najmä o to, že keďže rezíduá látok maneb, mancozeb, metiram, propineb, thiram a ziram nemožno pri rutinnom monitoringu zisťovať samostatne, MRL sú stanovené pre celú skupinu týchto pesticídov, súhrnne známych pod pojmom ditiokarbamáty. Pre propineb, thiram a ziram síce existujú i samostatné metódy, tieto však nemožno aplikovať na rutinnom základe. Tieto metódy by sa mali používať od prípadu k prípadu a vtedy, keď sa vyžaduje konkrétne určenie množstva látok propineb, ziram a/alebo thiram.

(5)

V posudkových správach Komisie, ktoré sa pripravili na účely zaradenia uvedených účinných látok do prílohy I k smernici 91/414/EHS, sa pre tieto látky stanovil prijateľný denný príjem (Acceptable Daily Intake – ADI) a v prípade potreby aj akútna referenčná dávka (ARfD). Vystavenie spotrebiteľov potravinovým výrobkom, ktoré sú ošetrené uvedenými účinnými látkami, sa posudzovalo a vyhodnotilo v súlade s postupmi Spoločenstva. Zohľadnili sa aj usmernenia k použitej metodológii uverejnené Svetovou zdravotníckou organizáciou (7) a stanovisko Vedeckého výboru pre rastliny (8). Dohodlo sa, že navrhované MRL nepovedú k tomu, aby sa tieto ADI alebo ARfD zvýšili.

(6)

Najvyššie prípustné množstvá rezíduí by sa mali stanoviť na nižšej hranici analytického určenia v prípade, ak povolené spôsoby použitia prípravkov na ochranu rastlín nemajú za následok zistiteľné množstvá rezíduí pesticídov v potravinovom produkte alebo na ňom, alebo v prípade, ak použitie týchto produktov nie je povolené, alebo bolo členskými štátmi povolené bez predloženia potrebných údajov, alebo ak v prípade použitia týchto prípravkov v tretích krajinách, ktoré má za následok rezíduá v potravinových produktoch alebo na nich, nie sú predložené potrebné údaje a môže dôjsť k ich uvedeniu do obehu na trhu Spoločenstva.

(7)

Preto je potrebné upraviť MRL stanovené v prílohách k smerniciam 76/895/EHS, 86/362/EHS, 86/363/EHS a 90/642/EHS s cieľom umožniť vhodný dozor a kontrolu nad zákazom ich použitia a ochranu spotrebiteľa. V prípade, že MRL v prílohách k týmto smerniciam už boli vymedzené, je vhodné ich zmeniť a doplniť. V prípade, že ešte vymedzené neboli, je vhodné ich stanoviť.

(8)

Smernice 76/895/EHS, 86/362/EHS, 86/363/EHS a 90/642/EHS by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(9)

Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

V prílohe II k smernici 76/895/EHS sa vypúšťa zápis týkajúci sa látky thiram.

Článok 2

Smernica 86/362/EHS sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou I k tejto smernici.

Článok 3

Smernica 86/363/EHS sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou II k tejto smernici.

Článok 4

Smernica 90/642/EHS sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou III k tejto smernici.

Článok 5

Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr 18. marca 2008 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Tieto ustanovenia uplatňujú od 19. marca 2008.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Článok 6

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 7

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 17. septembra 2007

Za Komisiu

Markos KYPRIANOU

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 340, 9.12.1976, s. 26. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2007/8/ES (Ú. v. EÚ L 63, 1.3.2007, s. 9).

(2)  Ú. v. ES L 221, 7.8.1986, s. 37. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2007/27/ES (Ú. v. EÚ L 128, 16.5.2007, s. 31).

(3)  Ú. v. ES L 221, 7.8.1986, s. 43. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2007/28/ES (Ú. v. EÚ L 135, 26.5.2007, s. 6).

(4)  Ú. v. ES L 350, 14.12.1990, s. 71. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2007/39/ES (Ú. v. EÚ L 165, 27.6.2007, s. 25).

(5)  Ú. v. ES L 230, 19.8.1991, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2007/52/ES (Ú. v. EÚ L 214, 17.8.2007, s. 3).

(6)  Ú. v. EÚ L 224, 6.9.2003, s. 29.

(7)  Usmernenia na predpovedanie dietetického príjmu rezíduí pesticídov (revidované) vypracované v rámci Programu GEMS/potraviny v spolupráci s Kódexovým výborom pre rezíduá pesticídov a uverejnené Svetovou zdravotníckou organizáciou v roku 1997 (WHO/FSF/FOS/97.7).

(8)  Stanovisko Vedeckého výboru pre rastliny k otázkam týkajúcim sa zmien a doplnení príloh k smerniciam Rady 86/362/EHS, 86/363/EHS a 90/642/EHS (Stanovisko vyjadrené Vedeckým výborom pre rastliny 14. júla 1998) (http://europa.eu.int/comm/food/fs/sc/index_en.html).


PRÍLOHA I

V časti A prílohy II k smernici 86/362/EHS sa riadky pre „mancozeb, maneb, metiram, propineb, zineb (ktorých indikátorom je CS2)“ nahrádzajú takto:

„Rezíduá pesticídov

Najvyššie prípustné množstvá v mg/kg

ditiokarbamáty, ktorých indikátorom je CS2, vrátane látok mancozeb, maneb, metiram, propineb, thiram a ziram (1), (2)

1. pšenica, raž, tritikal, špaldová pšenica (ma, mz)

2. jačmeň, ovos (ma, mz)

0,05 (4) iné obilniny

propineb (ktorého indikátorom je propyléndiamín) (3)

0,05 (4)

OBILNINY

thiram (ktorého indikátorom je thiram) (3)

0,1 (4)

OBILNINY

ziram (ktorého indikátorom je ziram) (3)

0,1 (4)

OBILNINY


(1)  CS2 sa tvorí z rôznych ditiokarbamátov, preto MRL pre tieto látky neslúžia ako meradlo osvedčených poľnohospodárskych postupov. Preto nie je ani vhodné používať tieto MRL na kontrolu súladu s osvedčenými poľnohospodárskymi postupmi.

(2)  V zátvorkách pôvod rezídua (ma: maneb; mz: mancozeb; me: metiram; pr: propineb; t: thiram; z: ziram).

(3)  Keďže všetky ditiokarbamáty sa menia na rezíduum CS2, všeobecne nie je možné rozlišovať medzi nimi. Dostupné sú však samostatné metódy na zistenie rezíduí pre propineb, ziram a thiram. Tieto metódy by sa mali používať od prípadu k prípadu a vtedy, keď sa vyžaduje konkrétne určenie množstva látok propineb, ziram a/alebo thiram.

(4)  Označuje dolnú hranicu analytického určenia.“


PRÍLOHA II

V časti B prílohy II k smernici 86/363/EHS sa riadky pre „mancozeb, maneb, metiram, propineb, zineb (ktorých indikátorom je CS2)“ nahrádzajú takto:

 

Najvyššie prípustné množstvá v mg/kg

Rezíduá pesticídov

v prípade mäsa vrátane tuku, mäsových prípravkov, vnútorností a živočíšnych tukov uvedených v prílohe I v položkách č. ex 0201, 0202, 0203, 0204, 0205 00 00, 0206, 0207, ex 0208, 0209 00, 0210, 1601 00 a 1602

v prípade mlieka a mliečnych výrobkov uvedených v prílohe I v položkách č. 0401, 0402, 0405 00 a 0406

v prípade čerstvých vajec bez škrupín, vtáčích vajec a vaječných žĺtkov uvedených v prílohe I v položkách č. 0407 00 a 0408

„ditiokarbamáty, ktorých indikátorom je CS2, vrátane látok mancozeb, maneb, metiram, propineb, thiram a zirám

0,05 (1)

0,05 (1)

0,05 (1)


(1)  Označuje dolnú hranicu analytického určenia.“


PRÍLOHA III

V časti A prílohy II k smernici 90/642/EHS sa riadok pre „mancozeb, maneb, metiram, propineb, zineb (ktorých indikátorom je CS2)“ nahrádzajú takto:

 

„Rezíduá pesticídov a najvyššie prípustné množstvo rezíduí

(mg/kg)

Skupiny a príklady jednotlivých produktov, na ktoré sa vzťahujú MRL

ditiokarbamáty, ktorých indikátorom je CS2 vrátane látok mancozeb, maneb, metiram, propineb, thiram a ziram (1), (2)

propineb (ktorého indikátorom je propyléndiamín) (3)

thiram (ktorého indikátorom je thiram) (3)

ziram (ktorého indikátorom je ziram) (3)

1.   

Ovocie, čerstvé, sušené alebo nevarené, mrazené, bez obsahu pridaného cukru; orechy

i)

CITRUSOVÉ PLODY

5 (mz)

0,05 (4)

0,1 (4)

0,1 (4)

grapefruity

 

 

 

 

citróny

 

 

 

 

limetky

 

 

 

 

mandarínky (vrátane klementínok a iných hybridov)

 

 

 

 

pomaranče

 

 

 

 

pomelá

 

 

 

 

iné

 

 

 

 

ii)

ORECHY STROMOVÉ (vylúpané alebo nevylúpané)

 

0,05 (4)

0,1 (4)

0,1 (4)

mandle

 

 

 

 

para orechy

 

 

 

 

kešu orechy

 

 

 

 

gaštany

 

 

 

 

kokosové orechy

 

 

 

 

lieskové orechy

 

 

 

 

makadamové orechy

 

 

 

 

pekanové orechy

 

 

 

 

píniové orechy

 

 

 

 

pistáciové orechy

 

 

 

 

vlašské orechy

0,1 (mz)

 

 

 

iné

0,05 (4)

 

 

 

iii)

JADROVÉ OVOCIE

5 (ma, mz, me, pr, t, z)

0,3

 

 

jablká

 

 

5

0,1 (4)

hrušky

 

 

5

1

dule

 

 

 

 

iné

 

 

0,1 (4)

0,1 (4)

iv)

KÔSTKOVÉ OVOCIE

 

 

 

 

marhule

2 (mz, t)

 

3

 

čerešne

2 (mz, me, pr, t, z)

0,3

3

5

broskyne (vrátane nektáriniek a podobných hybridov)

2 (mz, t)

 

3

 

slivky

2 (mz, me, t, z)

 

2

2

iné

0,05 (4)

0,05 (4)

0,1 (4)

0,1 (4)

v)

BOBUĽOVINY A DROBNÉ OVOCIE

 

 

 

0,1 (4)

a)

stolové a vínne hrozno

5 (ma, mz, me, pr, t)

 

 

 

stolové hrozno

 

1

0,1 (4)

 

vínne hrozno

 

1

3

 

b)

jahody (iné ako divorastúce)

10 (t)

0,05 (4)

10

 

c)

krovité ovocné druhy (iné ako divorastúce)

0,05 (4)

0,05 (4)

0,1 (4)

 

ostružiny

 

 

 

 

ostružinové maliny

 

 

 

 

ostružiny Loganove

 

 

 

 

maliny

 

 

 

 

iné

 

 

 

 

d)

iné drobné ovocie a bobuľoviny (okrem lesných)

 

0,05 (4)

0,1 (4)

 

čučoriedky

 

 

 

 

brusnice

 

 

 

 

ríbezle (červené, čierne a biele)

5 (mz)

 

 

 

egreše

 

 

 

 

iné

0,05 (4)

 

 

 

e)

divorastúce bobuľoviny a ovocie

0,05 (4)

0,05 (4)

0,1 (4)

 

vi)

RÔZNE OVOCIE

 

 

0,1 (4)

0,1 (4)

avokáda

 

 

 

 

banány

2 (mz, me)

 

 

 

datle

 

 

 

 

figy

 

 

 

 

kivi

 

 

 

 

kumkváty

 

 

 

 

liči

 

 

 

 

mangá

2 (mz)

 

 

 

olivy (stolové)

5 (mz, pr)

0,3

 

 

olivy (na výrobu oleja)

5 (mz, pr)

0,3

 

 

papáje

7 (mz)

 

 

 

marakuja

 

 

 

 

ananásy

 

 

 

 

granátové jablká

 

 

 

 

iné

0,05 (4)

0,05 (4)

 

 

2.

Zelenina, čerstvá alebo nevarená, mrazená alebo sušená

 

 

 

0,1 (4)

i)

KOREŇOVÁ A HĽUZOVÁ ZELENINA

 

 

0,1 (4)

 

cvikla

0,5 (mz)

 

 

 

mrkva

0,2 (mz)

 

 

 

maniok (kasava)

 

 

 

 

zeler

0,3 (ma, me, pr, t)

0,3

 

 

chren

0,2 (mz)

 

 

 

topinambury

 

 

 

 

paštrnák

0,2 (mz)

 

 

 

koreň petržlenu

0,2 (mz)

 

 

 

reďkovka

 

 

 

 

kozia brada

0,2 (mz)

 

 

 

sladké zemiaky

 

 

 

 

kvaka

 

 

 

 

okrúhlica

 

 

 

 

jamy

 

 

 

 

iné

0,05 (4)

0,05 (4)

 

 

ii)

CIBUĽOVÁ ZELENINA

 

0,05 (4)

0,1 (4)

 

cesnak

0,1 (mz)

 

 

 

cibuľa

1 (ma, mz)

 

 

 

šalotka

1 (ma, mz)

 

 

 

cibuľa jarná

1 (mz)

 

 

 

iné

0,05 (4)

 

 

 

iii)

PLODOVÁ ZELENINA

 

 

0,1 (4)

 

a)

ľuľkovité

 

 

 

 

rajčiaky

3 (mz, me, pr)

2

 

 

papriky

5 (mz, pr)

1

 

 

baklažány

3 (mz, me)

 

 

 

ibištek jedlý

0,5 (mz)

 

 

 

iné

0,05 (4)

0,05 (4)

 

 

b)

tekvicovité s jedlou šupou

2 (mz, pr)

 

 

 

uhorky

 

2

 

 

uhorky nakladačky

 

 

 

 

cukety

 

 

 

 

iné

 

0,05 (4)

 

 

c)

tekvicovité s nejedlou šupou

1 (mz, pr)

 

 

 

melóny cukrové

 

1

 

 

tekvice

 

 

 

 

melóny vodové

 

1

 

 

iné

 

0,05 (4)

 

 

d)

sladká kukurica

0,05 (4)

0,05 (4)

 

 

iv)

HLÚBOVÁ ZELENINA

 

0,05 (4)

0,1 (4)