20.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 189/1

(1)

Ekologická výroba predstavuje komplexný systém manažmentu poľnohospodárskych fariem a výroby potravín, ktorý je kombináciou tých najlepších environmentálnych postupov, vysokej úrovne biodiverzity, ochrany prírodných zdrojov, uplatňovania prísnych noriem v oblasti pohody zvierat a výrobnej metódy v súlade s preferenciou určitých spotrebiteľov pre produkty vyrábané pomocou prírodných látok a procesov. Spôsob ekologickej výroby takto zohráva dvojitú spoločenskú úlohu, keď na jednej strane zabezpečuje konkrétny trh reagujúci na dopyt spotrebiteľa po ekologických produktoch a na strane druhej dodáva verejnosti tovary prispievajúce k ochrane životného prostredia a k pohode zvierat, ako aj k rozvoju vidieka.

(2)

Prínos sektora ekologického poľnohospodárstva vo väčšine členských štátov rastie. Rast dopytu spotrebiteľov je zvlášť výrazný v posledných rokoch. Najnovšie reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky s dôrazom na trhovú orientáciu a zásobovanie kvalitnými produktmi spĺňajúcimi požiadavky spotrebiteľov budú s najväčšou pravdepodobnosťou ďalej podnecovať trh s ekologickými produktmi. Vzhľadom na tieto skutočnosti zohrávajú právne predpisy ekologickej výroby zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu v rámci poľnohospodárskej politiky a úzko súvisia s vývojom poľnohospodárskych trhov.

(3)

Cieľom právneho rámca Spoločenstva, ktorým sa riadi sektor ekologickej výroby, by malo byť zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže a riadneho fungovania vnútorného trhu s ekologickými produktmi, ako aj zachovanie a uspokojenie dôvery spotrebiteľov k produktom označeným ako ekologické. Právny rámec by sa mal ďalej zameriavať na vytváranie podmienok, za ktorých môže tento sektor napredovať v súlade s rozvojom výroby a trhu.

(4)

V oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu o Európskom akčnom pláne pre ekologické potraviny a poľnohospodárstvo sa navrhuje, aby sa zlepšili a posilnili normy Spoločenstva v oblasti ekologického poľnohospodárstva, ako aj požiadavky týkajúce sa dovozu a inšpekcie. Rada vo svojich záveroch z 18. októbra 2004 vyzvala Komisiu, aby preskúmala právny rámec Spoločenstva v tejto oblasti s cieľom zabezpečiť zjednodušenie a celkový súlad, a najmä stanoviť zásady podnecujúce harmonizáciu noriem a prípadne aj zníženie úrovne podrobností.

(5)

Je preto vhodné jasnejšie definovať ciele, zásady a pravidlá uplatňované v ekologickej výrobe s cieľom prispieť k transparentnosti a dôvere spotrebiteľov, ako aj k harmonizovanému vnímaniu koncepcie ekologickej výroby.

(6)

Na tento účel by sa nariadenie Rady (EHS) č. 2092/91 z 24. júna 1991 o ekologickej výrobe poľnohospodárskych výrobkov a príslušných označeniach poľnohospodárskych výrobkov a potravín (2) malo zrušiť a nahradiť novým nariadením.

(7)

Všeobecný rámec Spoločenstva pre pravidlá ekologickej výroby by sa mal vytvoriť s ohľadom na rastlinnú výrobu, živočíšnu výrobu a akvakultúru vrátane pravidiel zberu voľne rastúcich rastlín a morských rias, pravidiel konverzie, ako aj pravidiel výroby spracovaných potravín vrátane vína a krmív a ekologických kvasníc. Komisia by mala povoľovať používanie produktov a látok a rozhodovať o metódach, ktoré sa majú používať v ekologickom poľnohospodárstve a pri spracovávaní ekologických potravín.

(8)

Rozvoj ekologickej výroby by mal byť naďalej podporovaný, a to najmä zavádzaním používania nových techník a látok vhodnejších na ekologickú výrobu.

(9)

Geneticky modifikované organizmy (GMO) a produkty vyrobené z GMO alebo pomocou GMO nie sú zlučiteľné s koncepciou ekologickej výroby a vnímaním ekologických produktov spotrebiteľom. Z tohto dôvodu by sa tieto nemali používať v ekologickom poľnohospodárstve alebo pri spracovávaní ekologických produktov.

(10)

Cieľom je mať v ekologických produktoch čo najnižší možný výskyt GMO. Súčasné prahové hodnoty pre označenie predstavujú stropy, ktoré súvisia výhradne s náhodným výskytom GMO a technicky nezabrániteľnou prítomnosťou GMO.

(11)

Ekologické poľnohospodárstvo by sa malo v prvom rade spoliehať na obnoviteľné zdroje v rámci miestne organizovaných poľnohospodárskych systémov. V snahe minimalizovať využívanie neobnoviteľných zdrojov by sa mali odpady a vedľajšie produkty rastlinného a živočíšneho pôvodu recyklovať pre vrátenie živín do pôdy.

(12)

Ekologická rastlinná výroba by mala prispievať k zachovaniu a zvyšovaniu pôdnej úrodnosti, ako aj k zabraňovaniu pôdnej erózii. Rastliny by mali byť prednostne vyživované cez pôdny ekosystém a nie prostredníctvom rozpustných hnojív pridávaných do pôdy.

(13)

Základnými prvkami systému manažmentu ekologickej rastlinnej výroby sú manažment pôdnej úrodnosti, výber druhov a odrôd, viacročná rotácia plodín, recyklácia organickej hmoty a kultivačné techniky. Doplnkové hnojivá, pôdne pomocné látky a prípravky na ochranu rastlín by sa mali používať iba vtedy, ak sú zlučiteľné s cieľmi a zásadami ekologickej výroby.

(14)

Živočíšna výroba je základom pre organizáciu poľnohospodárskej výroby v ekologických poľnohospodárskych podnikoch do tej miery, že poskytuje potrebnú organickú hmotu a živiny pre obrábanú pôdu, a teda prispieva k zlepšeniu pôdy a k rozvoju trvalo udržateľného poľnohospodárstva.

(15)

S cieľom zamedziť znečisteniu životného prostredia, najmä prírodných zdrojov, ako sú pôda a voda, ekologická živočíšna výroba by mala v zásade zabezpečiť úzky vzťah medzi takouto výrobou a pôdou, vhodné systémy viacročnej rotácie a kŕmenie hospodárskych zvierat produktmi plodín ekologického poľnohospodárstva dopestovaných v poľnohospodárskom podniku samotnom alebo v susediacich ekologických poľnohospodárskych podnikoch.

(16)

Keďže ekologický chov dobytka predstavuje činnosť týkajúcu sa pôdy, zvieratá by mali mať, vždy keď je to možné, prístup k voľným plochám alebo na pastviny.

(17)

V rámci ekologického chovu dobytka by sa mali dodržiavať prísne normy týkajúce sa pohody zvierat a spĺňať druhovo špecifické behaviorálne potreby zvierat, zatiaľ čo manažment zdravia zvierat by mal byť založený na prevencii chorôb. V tomto ohľade by sa mala venovať mimoriadna pozornosť podmienkam ustajnenia, postupom chovu a hustote chovu. Okrem toho by sa pri výbere plemien mala brať do úvahy ich schopnosť prispôsobiť sa miestnym podmienkam. Vykonávacie predpisy pre živočíšnu výrobu a akvakultúru by mali prinajmenšom zabezpečiť súlad s ustanoveniami Európskeho dohovoru pre ochranu zvierat chovaných na hospodárske účely a následnými odporúčaniami jeho stáleho výboru (T-AP).

(18)

Systém ekologickej živočíšnej výroby by sa mal zameriavať na doplnenie produkčných cyklov rôznych druhov hospodárskych zvierat s ekologicky chovanými zvieratami. Malo by sa tak podporiť zväčšovanie genofondu ekologických zvierat, zlepšiť sebestačnosť, a tým zabezpečiť rozvoj sektora.

(19)

Ekologické spracované produkty by sa mali vyrábať s využitím takých spôsobov spracovania, ktoré zaručujú zachovanie ekologickej integrity a zásadných vlastností produktu počas všetkých štádií výrobného reťazca.

(20)

Spracované potraviny by sa mali označovať ako ekologické len vtedy, ak všetky alebo skoro všetky zložky poľnohospodárskeho pôvodu sú ekologické. Osobitné ustanovenia o označovaní by sa mali ustanoviť pre spracované potraviny, ktoré obsahujú poľnohospodárske zložky, ktoré sa nedajú získať ekologickým spôsobom, ako je to v prípade produktov poľovníctva a rybolovu. Okrem toho by sa na účely informovanosti spotrebiteľov, transparentnosti na trhu a s cieľom stimulovať používanie ekologických zložiek malo za určitých podmienok v zozname zložiek umožniť odkazovanie na ekologickú výrobu.

(21)

Je vhodné zabezpečiť flexibilitu pre uplatňovanie pravidiel výroby s cieľom umožniť prispôsobenie ekologických noriem a požiadaviek miestnym klimatickým alebo zemepisným podmienkam, špecifickým postupom chovu a štádiám vývinu. Toto by malo umožniť uplatňovanie výnimiek z pravidiel, ale iba v rámci špecifických podmienok stanovených v právnych predpisoch Spoločenstva.

(22)

Je dôležité zachovať dôveru spotrebiteľov k ekologickým produktom. Výnimky z požiadaviek uplatniteľných na ekologickú výrobu by sa preto mali prísne obmedzovať na prípady, keď sa uplatňovanie výnimiek z pravidiel považuje za opodstatnené.

(23)

V záujme ochrany spotrebiteľov a spravodlivej hospodárskej súťaže by sa malo zabezpečiť, aby pojmy používané na označovanie ekologických produktov v celom Spoločenstve boli chránené nezávisle od použitého jazyka pred používaním na označovanie neekologických produktov. Takáto ochrana by sa mala uplatňovať aj na bežné odvodeniny alebo zdrobneniny takýchto pojmov bez ohľadu na to, či sa používajú samostatne alebo v kombinácii.

(24)

V záujme zavedenia jasnosti pre spotrebiteľov na celom trhu Spoločenstva by logo EÚ malo byť povinné pre všetky balené biopotraviny vyrobené v rámci Spoločenstva. Inak by malo byť používanie loga EÚ dobrovoľné pre nebalené ekologické produkty vyrobené v rámci Spoločenstva alebo pre akékoľvek ekologické produkty dovezené z tretích krajín.

(25)

Považuje sa však za vhodné, aby sa používanie loga EÚ obmedzilo na produkty, ktoré obsahujú iba alebo takmer iba ekologické zložky, s cieľom nezavádzať spotrebiteľov, pokiaľ ide o ekologickú povahu celého produktu. Preto by nemalo byť povolené používanie loga EÚ na označovanie produktov vyrobených v období konverzie alebo spracovaných potravín s menej ako 95 % ekologických zložiek poľnohospodárskeho pôvodu.

(26)

Logo EÚ by za žiadnych okolností nemalo brániť tomu, aby sa súčasne používali národné alebo súkromné logá.

(27)

Okrem toho v záujme zabránenia klamlivým praktikám a akejkoľvek možnej dezorientácii spotrebiteľov v súvislosti s pôvodom produktu v Spoločenstve alebo mimo Spoločenstva by spotrebitelia mali byť informovaní, vždy keď sa logo EÚ použije, o mieste, kde boli poľnohospodárske suroviny, z ktorých je produkt zložený, vyprodukované.

(28)

V predpisoch Spoločenstva by sa mala presadzovať harmonizovaná koncepcia ekologickej výroby. Príslušné orgány, štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie by sa mali zdržať akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo spôsobiť prekážky voľnému pohybu produktov spĺňajúcich požiadavky, na ktoré bol certifikát vydaný štátnou alebo súkromnou inšpekčnou organizáciou so sídlom v inom členskom štáte. Tieto organizácie by nemali najmä vykonávať žiadne dodatočné kontroly alebo ukladať finančné zaťaženia.

(29)

V záujme súladu s právnymi predpismi Spoločenstva v iných oblastiach by sa malo členským štátom v prípade rastlinnej a živočíšnej výroby umožniť uplatňovať na ich vlastnom území vnútroštátne pravidlá výroby, ktoré sú prísnejšie ako pravidlá Spoločenstva pre ekologickú výrobu, pod podmienkou, že tieto vnútroštátne pravidlá sa uplatňujú aj na neekologickú výrobu a sú inak v súlade s právom Spoločenstva.

(30)

Používanie GMO sa v ekologickej výrobe zakazuje. V záujme jasnosti a koherencie by nemalo byť možné označiť produkt za ekologický vtedy, ak sa musí označiť ako produkt obsahujúci GMO, zložený z GMO alebo vyrobený z GMO.

(31)

S cieľom zabezpečiť, aby sa ekologické produkty vyrábali v súlade s požiadavkami stanovenými podľa právneho rámca Spoločenstva týkajúceho sa ekologickej výroby, činnosti, ktoré prevádzkovatelia vykonávajú vo všetkých štádiách výroby, prípravy a distribúcie ekologických produktov, by mali podliehať kontrolnému systému zriadenému a riadenému v súlade s pravidlami ustanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (3).

(32)

Uplatňovanie požiadaviek oznamovania a kontroly pre určité typy maloobchodníkov, ako napríklad tých, ktorí produkty predávajú priamo konečnému spotrebiteľovi alebo užívateľovi, sa môže v niektorých prípadoch javiť ako neprimerané. Je preto vhodné umožniť členským štátom oslobodiť takýchto prevádzkovateľov od daných požiadaviek. V záujme zabránenia podvodom je však potrebné vylúčiť z udelenia tejto výnimky tých maloobchodníkov, ktorí vyrábajú, pripravujú alebo skladujú ekologické produkty inde ako na mieste predaja alebo ktorí dovážajú ekologické produkty, alebo ktorí uzavreli zmluvu na výkon uvedených činnosti s treťou stranou.

(33)

Ekologické produkty dovážané do Európskeho spoločenstva by malo byť možné uvádzať na trh Spoločenstva ako ekologické, ak boli vyrobené v súlade s pravidlami výroby a podrobené kontrolným mechanizmom, ktoré sú v súlade s mechanizmami ustanovenými v právnych predpisoch Spoločenstva alebo sú s nimi rovnocenné. Okrem toho by sa mal na produkty dovezené na základe rovnocenného systému vzťahovať certifikát vydaný príslušným orgánom alebo uznanou štátnou alebo súkromnou inšpekčnou organizáciou dotknutej tretej krajiny.

(34)

V prípade dovážaných produktov by sa pri posudzovaní rovnocennosti mali zohľadňovať medzinárodné normy ustanovené v Codex Alimentarius.

(35)

Považuje sa za vhodné zachovať zoznam tretích krajín, ktoré Komisia uznala za krajiny s výrobnými normami a kontrolnými mechanizmami rovnocennými s tými, ktoré sú ustanovené v právnych predpisoch Spoločenstva. Pre tretie krajiny, ktoré nie sú zahrnuté do tohto zoznamu, by Komisia mala vyhotoviť zoznam štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií uznaných za príslušné vykonávať úlohu zabezpečovania kontrol a certifikácie v dotknutých tretích krajinách.

(36)

Príslušné štatistické informácie by sa mali zhromažďovať s cieľom získať spoľahlivé údaje potrebné na vykonávanie a následný vývoj tohto nariadenia. Tieto informácie zároveň slúžia ako nástroj pre výrobcov, organizátorov trhu a tvorcov politiky. Požadované štatistické informácie by sa mali vymedziť v kontexte štatistického programu Spoločenstva.

(37)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať od dátumu, ktorý poskytne Komisii dostatok času na prijatie opatrení nevyhnutných na jeho vykonávanie.

(38)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (4).

(39)

Dynamický vývoj ekologického sektora, určité veľmi citlivé otázky súvisiace s ekologickým spôsobom výroby a potreba zabezpečiť hladko fungujúci vnútorný trh a kontrolné systémy sú vhodným dôvodom pre preskúmanie pravidiel Spoločenstva o ekologickom poľnohospodárstve v budúcnosti, berúc do úvahy skúsenosti získané pri uplatňovaní týchto pravidiel.

(40)

Kým sa v Spoločenstve neprijmú podrobné pravidlá výroby pre určité živočíšne druhy, vodné rastliny a mikroriasy, členské štáty by mali mať možnosť zabezpečiť uplatňovanie vnútroštátnych noriem alebo v prípade, že neexistujú, súkromných noriem akceptovaných alebo uznaných členskými štátmi,

a)

všetkých stupňov výroby, prípravy a distribúcie ekologických produktov a ich kontroly;

b)

používania označení týkajúcich sa ekologickej výroby pri označovaní a pri reklame.

a)

živé alebo nespracované poľnohospodárske produkty;

b)

spracované poľnohospodárske produkty na použitie ako potraviny;

c)

krmivá;

d)

vegetatívny množiteľský materiál a osivá určené na pestovanie.

a)

„ekologická výroba“ je využívanie výrobnej metódy v súlade s pravidlami stanovenými v tomto nariadení vo všetkých stupňoch výroby, prípravy a distribúcie;

b)

„stupeň výroby, prípravy a distribúcie“ je akýkoľvek stupeň od prvotnej výroby ekologického produktu vrátane prvotnej výroby po jeho skladovanie, spracovanie, prepravu, predaj alebo dodávku konečnému spotrebiteľovi a prípadne označovanie, reklama, dovoz, vývoz a subdodávateľské činnosti;

c)

„ekologické, biologické“ je také, ktoré pochádza z ekologickej výroby alebo s ňou súvisí;

d)

„prevádzkovateľ“ je fyzická alebo právnická osoba alebo osoby zodpovedné za zabezpečenie dodržiavania požiadaviek tohto nariadenia v ekologickej činnosti, ktorú riadi;

e)

„rastlinná výroba“ je výroba rastlinných poľnohospodárskych produktov vrátane zberu voľne rastúcich rastlinných produktov na komerčné účely;

f)

„živočíšna výroba“ je chov domácich alebo zdomácnených suchozemských zvierat (vrátane hmyzu);

g)

vymedzenie pojmu „akvakultúra“ je uvedené v nariadení Rady (ES) č. 1198/2006 z 27. júla 2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo (5);

h)

„konverzia“ je prechod z neekologického poľnohospodárstva na ekologické počas ustanoveného časového obdobia, počas ktorého sa uplatňujú ustanovenia týkajúce sa ekologickej výroby;

i)

„príprava“ sú operácie uchovávania a/alebo spracovania ekologických produktov vrátane porážky a rozrábky produktov hospodárskych zvierat a tiež balenie, označovanie a/alebo zmeny v označovaní, ktoré sa týkajú ekologickej výrobnej metódy;

j)

vymedzenia pojmov „potraviny“, „krmivá“ a „umiestnenie na trh“ sú uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (6);

k)

„označenie“ sú akékoľvek pojmy, slová, údaje, ochranné známky, obchodná značka, grafické náležitosti alebo symbol, ktoré sa týkajú alebo sú umiestnené na akomkoľvek obale, dokumente, upozornení, etikete, tabuľke, krúžku alebo prstenci sprevádzajúcom produkt alebo odkazujúcom na produkt;

l)

vymedzenie pojmu „balená potravina“ je uvedené v článku 1 ods. 3 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín (7);

m)

„reklama“ je akékoľvek podanie informácií verejnosti rôznymi prostriedkami okrem etikety, ktorého zámerom je ovplyvňovať a formovať postoj, presvedčenie a správanie alebo ktoré pravdepodobne bude mať takýto účinok, a to na účely priamej alebo nepriamej podpory predaja ekologických produktov;

n)

„príslušný orgán“ je ústredný orgán členského štátu zodpovedný za organizovanie úradných kontrol v oblasti ekologickej výroby v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia alebo akýkoľvek iný orgán, na ktorý bola táto právomoc prenesená; prípadne zahŕňa aj zodpovedajúci orgán tretej krajiny;

o)

„štátna inšpekčná organizácia“ je štátna organizácia členského štátu, na ktorú príslušný orgán preniesol celú alebo len čiastočnú právomoc vykonávať inšpekciu a certifikáciu v oblasti ekologickej výroby v súlade s ustanoveniami toho nariadenia; prípadne zahŕňa aj zodpovedajúcu štátnu inšpekčnú organizáciu tretej krajiny alebo zodpovedajúcu štátnu inšpekčnú organizáciu pôsobiacu v tretej krajine;

p)

„súkromná inšpekčná organizácia“ je nezávislá súkromná tretia strana, ktorá vykonáva inšpekciu a certifikáciu v oblasti ekologickej výroby v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia; prípadne zahŕňa aj zodpovedajúcu súkromnú inšpekčnú organizáciu tretej krajiny alebo zodpovedajúcu súkromnú inšpekčnú organizáciu pôsobiacu v tretej krajine;

q)

„značka zhody“ je vyjadrenie o zhode s konkrétnym súborom noriem alebo iných normatívnych dokumentov vo forme značky;

r)

vymedzenie pojmu „zložky“ je uvedené v článku 6 ods. 4 smernice 2000/13/ES;

s)

vymedzenie pojmu „prípravky na ochranu rastlín“ je uvedené v smernici Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (8);

t)

vymedzenie pojmu „geneticky modifikovaný organizmus (GMO)“ je uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS (9), a pritom tento organizmus nie je získaný použitím techník genetickej modifikácie uvedených v prílohe IB k uvedenej smernici;

u)

„vyrobený z GMO“ je produkt získaný celkom alebo čiastočne z GMO, ktorý však neobsahuje ani nepozostáva z GMO;

v)

„vyrobený pomocou GMO“ je produkt získaný s využitím GMO ako posledného živého organizmu vo výrobnom procese, ktorý však neobsahuje ani nepozostáva z GMO, ani nie je vyrobený z GMO;

w)

vymedzenie pojmu „doplnkové látky určené na používanie vo výžive zvierat“ je uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 z 22. septembra 2003 o doplnkových látkach určených na používanie vo výžive zvierat (10);

x)

„rovnocenný“ pri opisovaní rôznych systémov alebo opatrení znamená, že dané systémy alebo opatrenia sú schopné spĺňať rovnaké ciele a zásady uplatňovaním pravidiel, ktoré zabezpečujú rovnakú úroveň zhody;

y)

„pomocné technologické látky“ sú akékoľvek látky, ktoré sa samotné ako zložka potravy nekonzumujú, ale úmyselne sa používajú pri spracovávaní surovín, potravín alebo ich zložiek s cieľom splniť určitý technologický zámer počas ošetrovania alebo spracovávania, čoho výsledkom môže byť neúmyselná, ale technicky nevyhnutná prítomnosť zvyškov tejto látky alebo jej derivátov v konečnom produktu, za predpokladu, že tieto zvyšky nepredstavujú žiadne zdravotné riziko a nemajú žiaden technologický vplyv na konečný produkt;

z)

vymedzenie pojmu „ionizujúce žiarenie“ je uvedené v smernici Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (11), a obmedzené článkom 1 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/2/ES z 22. februára 1999 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravín a prídavných látok do potravín upravovaných ionizujúcim žiarením (12);

aa)

„činnosti spoločného stravovania“ sú príprava ekologických produktov v reštauráciách, nemocniciach, jedálňach a iných podobných potravinárskych podnikoch na mieste predaja alebo dodávky konečnému spotrebiteľovi.

a)

vytvoriť trvalo udržateľný systém manažmentu poľnohospodárstva, ktorý:

b)

zamerať sa na výrobu produktov vysokej kvality;

c)

zamerať sa na výrobu širokého spektra potravín a iných poľnohospodárskych produktov, ktoré spĺňajú požiadavky spotrebiteľa na tovary vyrábané postupmi, ktoré nepoškodzujú životné prostredie, zdravie ľudí, zdravie rastlín alebo zdravie a pohodu zvierat.

a)

vhodný návrh a manažment biologických procesov založených na ekologických systémoch využívajúcich vnútorné prírodné zdroje systému pomocou metód, ktoré:

b)

obmedzovanie používania vonkajších vstupov. Ak sú vonkajšie vstupy potrebné alebo ak neexistujú vhodné postupy manažmentu a metódy uvedené v písmene a), tak sa obmedzujú na:

c)

prísne obmedzovanie používania chemických syntetických vstupov na nasledovné výnimočné prípady:

d)

ak sú v rámci tohto nariadenia potrebné úpravy pravidiel ekologickej výroby, zohľadňuje sa zdravotný stav, regionálne rozdiely v klimatických a miestnych podmienkach, stupne rozvoja a špecifické postupy chovu.

a)

udržiavanie a zlepšovanie pôdneho života a prirodzenej pôdnej úrodnosti, stability a biodiverzity pôdy, zabraňovanie zhutneniu pôdy a pôdnej erózii a boj proti nim a vyživovanie rastlín najmä prostredníctvom pôdneho ekosystému;

b)

minimalizovanie využívania neobnoviteľných zdrojov a vstupov, ktoré nepochádzajú z farmy;

c)

recyklácia odpadov a vedľajších produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu na vstupy do rastlinnej a živočíšnej výroby;

d)

zohľadňovanie miestnej alebo regionálnej ekologickej rovnováhy pri rozhodovaniach súvisiacich s výrobou;

e)

udržiavanie zdravia zvierat podporovaním ich prirodzenej imunologickej obrany, ako aj výberom vhodných plemien a postupov chovu;

f)

udržiavanie zdravia rastlín prostredníctvom preventívnych opatrení, ako napríklad výber vhodných druhov a odrôd odolných voči škodcom a chorobám, vhodná rotácia plodín, mechanické a fyzikálne metódy a ochrana prirodzených nepriateľov škodcov;

g)

v živočíšnej výrobe uplatňovanie miestnej adoptácie zvierat a nadväznosti živočíšnej výroby na pôdu;

h)

dodržiavanie vysokej úrovne pohody zvierat s rešpektovaním druhovo špecifických potrieb;

i)

výroba produktov ekologickej živočíšnej výroby zo zvierat, ktoré boli počas celého svojho života, od narodenia alebo vyliahnutia, chované v ekologických chovoch;

j)

výber plemien so zreteľom na schopnosť zvierat prispôsobiť sa miestnym podmienkam, na ich životaschopnosť a odolnosť voči chorobám alebo zdravotným problémom;

k)

kŕmenie hospodárskych zvierat ekologickým krmivom, ktoré pozostáva z poľnohospodárskych zložiek z ekologického poľnohospodárstva a z prírodných nepoľnohospodárskych látok;

l)

uplatňovanie postupov chovu zvierat, ktoré zlepšujú imunitný systém a posilňujú prirodzenú obranyschopnosť voči ochoreniam, najmä vrátane pravidelného pohybu a prístupu na voľné plochy a prípadne na pastviny;

m)

vylúčenie chovu umelo indukovaných polyploidných zvierat;

n)

zachovanie biodiverzity prírodných vodných ekosystémov, trvalého dobrého stavu vodného prostredia a kvality okolitých vodných a suchozemských ekosystémov v akvakultúre;

o)

kŕmenie vodných organizmov krmivom, ktoré pochádza z trvalo udržateľného využívania rybného hospodárstva, ako je definované v článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (13), alebo ekologickým krmivom, ktoré pozostáva z poľnohospodárskych zložiek ekologického poľnohospodárstva a z prírodných nepoľnohospodárskych látok.

a)

výroba biopotravín z ekologických poľnohospodárskych zložiek okrem prípadov, keď nejaká zložka nie je na trhu k dispozícii v biokvalite;

b)

obmedzenie používania doplnkových látok do potravín, zložiek nepochádzajúcich z ekologickej výroby, najmä s technologickou a senzorickou funkciou a mikroživín a pomocných technologických látok na použitie v minimálnej miere a iba v prípade základnej technologickej potreby alebo na osobitné výživové účely;

c)

vylúčenie látok a spracovateľských metód, ktoré by mohli byť zavádzajúce, pokiaľ ide o pravú povahu produktu;

d)

starostlivé spracovanie potravín, prednostne s využívaním biologických, mechanických a fyzikálnych metód.

a)

výroba biokrmiva z kŕmnych surovín pochádzajúcich z ekologickej výroby okrem prípadov, keď kŕmna surovina nie je na trhu k dispozícii v biokvalite;

b)

obmedzenie používania doplnkových látok určených na používanie vo výžive zvierat a pomocných technologických látok na minimálnu mieru a len v prípade nevyhnutných technologických a zootechnických potrieb alebo na osobitné výživové účely;

c)

vylúčenie látok a spracovateľských metód, ktoré by mohli byť zavádzajúce, pokiaľ ide o pravú povahu produktu;

d)

starostlivé spracovanie krmiva, prednostne s využitím biologických, mechanických a fyzikálnych metód.

a)

ekologická rastlinná výroba používa postupy obrábania a pestovania, ktoré zachovávajú alebo zvyšujú obsah organickej hmoty v pôde, zvyšujú stabilitu a biodiverzitu pôdy a zabraňujú zhutneniu pôdy a pôdnej erózii;

b)

pôdna úrodnosť a biologická aktivita pôdy sa zachováva a zvyšuje viacročnou rotáciou plodín, vrátane strukovín a iných plodín využívaných na zelené hnojenie a používaním maštaľného hnoja alebo organickej hmoty, oboch pokiaľ možno kompostovaných, pochádzajúcich z ekologickej výroby;

c)

povoľuje sa používanie biodynamických prípravkov;

d)

okrem toho sa hnojivá a pôdne pomocné látky môžu používať, len ak boli povolené na používanie v ekologickej výrobe podľa článku 16;

e)

nesmú sa používať minerálne dusíkaté hnojivá;

f)

všetky používané techniky rastlinnej výroby zabraňujú alebo minimalizujú akýkoľvek príspevok ku kontaminácii životného prostredia;

g)

predchádzanie škodám, ktoré spôsobujú škodcovia, choroby a buriny, sa zakladá predovšetkým na ochrane prírodných nepriateľov, výbere druhov a odrôd, rotácii plodín, pestovateľských techník a tepelných procesoch;

h)

v prípade zisteného ohrozenia určitej plodiny sa prípravky na ochranu rastlín môžu používať, len ak boli povolené na používanie v ekologickej výrobe podľa článku 16;

i)

na výrobu produktov okrem osív a vegetatívnych množiteľských materiálov sa používa iba ekologicky vypestované osivo a ekologicky vypestovaný množiteľský materiál. Na tento účel sa materská rastlina v prípade osiva a rodičovská rastlina v prípade vegetatívneho množiteľského materiálu pestuje v súlade s pravidlami stanovenými v tomto nariadení aspoň počas obdobia jednej generácie alebo v prípade viacročných plodín aspoň počas dvoch vegetačných období;

j)

čistiace a dezinfekčné prostriedky sa v rastlinnej výrobe používajú len vtedy, keď boli povolené na používanie v ekologickej výrobe podľa článku 16.

a)

sa tieto oblasti počas obdobia minimálne troch rokov pred zberom neošetrili produktmi, ktoré neboli povolené na používanie v ekologickej výrobe podľa článku 16;

b)

zber nemá vplyv na stálosť prirodzeného biotopu ani na zachovanie druhov v oblasti zberu.

a)

oblasti rastu majú vysokú ekologickú kvalitu definovanú v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (15), a do doby jej implementácie, pokiaľ ide o kvalitu určených vôd, v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/113/ES z 12. decembra 2006 o kvalite vôd mäkkýšov (16), a z hľadiska zdravia nie sú nevhodné. Kým sa do vykonávacích právnych predpisov nezavedú podrobnejšie pravidlá, voľne rastúce jedlé morské riasy sa nesmú zbierať v oblastiach, ktoré nespĺňajú kritériá pre oblasti triedy A alebo triedy B definované v prílohe II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu (17);

b)

zber neovplyvní dlhodobú stabilitu prirodzeného biotopu ani zachovávanie druhov v oblasti zberu.

a)

sa vo všetkých štádiách výroby od odberu mladých morských rias až po zber využívajú trvalo udržateľné postupy;

b)

s cieľom zabezpečiť zachovanie širokého genofondu by sa mladé morské riasy mali pravidelne odoberať z voľnej prírody, aby doplnili zásoby v oblastiach pestovania;

c)

sa nesmú používať hnojivá s výnimkou krytých zariadení, a to len ak boli povolené na používanie v ekologickej výrobe na tento účel podľa článku 16.

a)

pokiaľ ide o pôvod zvierat:

b)

pokiaľ ide o postupy chovu a podmienky ustajnenia/stanovenia včelstiev:

c)

pokiaľ ide o rozmnožovanie:

d)

pokiaľ ide o krmivo:

e)

pokiaľ ide o prevenciu chorôb a veterinárnu liečbu:

f)

pokiaľ ide o čistenie a dezinfekciu, prostriedky na čistenie a dezinfekciu budov a zariadení určených pre poľnohospodárske zvieratá sa používajú len vtedy, ak boli povolené na používanie v ekologickej výrobe podľa článku 16.

a)

pokiaľ ide o pôvod vodných živočíchov:

b)

pokiaľ ide o postupy chovu:

c)

pokiaľ ide o rozmnožovanie:

d)

pokiaľ ide o krmivo pre ryby a kôrovce:

e)

pokiaľ ide o lastúrniky a iné druhy, ktoré nekŕmi človek, ale živia sa prírodným planktónom:

f)

pokiaľ ide o prevenciu chorôb a veterinárnu liečbu:

g)

pokiaľ ide o čistenie a dezinfekciu, prostriedky na čistenie a dezinfekciu rybníkov, klietok, budov a zariadení sa používajú len vtedy, ak boli povolené na používanie v ekologickej výrobe podľa článku 16.

a)

ako prípravky na ochranu rastlín;

b)

ako hnojivá a pôdne pomocné látky;

c)

ako neekologické kŕmne suroviny rastlinného pôvodu, kŕmne suroviny živočíšneho alebo minerálneho pôvodu a určité látky používané vo výžive zvierat;

d)

ako doplnkové látky určené na používanie vo výžive zvierat a pomocné technologické látky;

e)

ako prostriedky na čistenie a dezinfekciu rybníkov, klietok, budov a zariadení určených na živočíšnu výrobu;

f)

ako prostriedky na čistenie a dezinfekciu budov a zariadení používaných na rastlinnú výrobu vrátane skladovacích priestorov v poľnohospodárskom podniku.

a)

ich použitie je potrebné pre trvalo udržateľnú výrobu a je nevyhnutné pre použitie, na ktoré je určené;

b)

všetky produkty a látky sú rastlinného, živočíšneho, mikrobiálneho alebo minerálneho pôvodu okrem prípadov, keď produkty alebo látky z takýchto zdrojov nie sú k dispozícií v dostatočných množstvách alebo dostatočnej kvalite alebo ak nie sú k dispozícií alternatívy;

c)

v prípade produktov uvedených v odseku 1 písm. a) sa uplatňuje toto:

d)

v prípade produktov uvedených v odseku 1 písm. b) ich použitie je nevyhnutné na dosiahnutie alebo udržiavanie pôdnej úrodnosti alebo na splnenie špecifických výživových požiadaviek plodín alebo na účely špecifickej úpravy pôdy;

e)

v prípade produktov uvedených v odseku 1 písm. c) a d) sa uplatňuje nasledovné:

3.

a)

obdobie konverzie sa začne čo najskôr potom ako prevádzkovateľ oznámi svoju činnosť príslušným orgánom a podriadi svoj podnik kontrolnému systému v súlade s článkom 28 ods. 1;

b)

počas obdobia konverzie sa uplatňujú všetky pravidlá, ktoré stanovuje toto nariadenie;

c)

definujú sa obdobia konverzie špecifické pre konkrétny typ rastlinnej alebo živočíšnej výroby;

d)

v poľnohospodárskom podniku alebo jednotke, v ktorej je sčasti ekologická výroba a sčasti prebieha konverzia na ekologickú výrobu, drží prevádzkovateľ produkty ekologickej výroby oddelene od produktov vyrobených v období konverzie, zvieratá drží oddelene alebo tak, aby sa dali ľahko oddeliť a vedie primerané záznamy na preukázanie takéhoto oddelenia;

e)

s cieľom vymedziť uvedené obdobie konverzie sa môže vziať do úvahy obdobie, ktoré bezprostredne predchádza dátumu začiatku obdobia konverzie, v prípade, že sa súčasne vyskytujú určité podmienky;

f)

zvieratá a produkty z nich vyrobené počas obdobia konverzie uvedeného v písmene c) sa nesmú uvádzať na trh s označeniami uvedenými v článkoch 23 a 24, ktoré sa používajú na označovanie produktov a pri reklame na produkty.

a)

produkt sa vyrába hlavne zo zložiek poľnohospodárskeho pôvodu; pri určovaní, či sa produkt vyrába hlavne zo zložiek poľnohospodárskeho pôvodu, sa neberie do úvahy pridaná voda a kuchynská soľ;

b)

v potravinách na osobitné výživové účely sa môžu použiť len také doplnkové látky, pomocné technologické látky, ochucovadlá, voda, soľ, prípravky obsahujúce mikroorganizmy a enzýmy, minerály, stopové prvky, vitamíny, ako aj aminokyseliny a iné mikroživiny, ktoré boli povolené na používanie v ekologickej výrobe v súlade s článkom 21;

c)

neekologické poľnohospodárske zložky sa môžu používať len vtedy, ak boli povolené na používanie v ekologickej výrobe v súlade s článkom 21 alebo ich dočasne povolil niektorý členský štát;

d)

ekologická zložka sa nesmie vyskytovať spolu s rovnakou zložkou v neekologickej kvalite alebo zložkou vyrobenou v období konverzie;

e)

potraviny vyrobené z plodín v období konverzie obsahujú len jednu zložku poľnohospodárskeho pôvodu.

i)

alternatívy povolené v súlade s touto kapitolou nie sú k dispozícii;

ii)

bez ich použitia by nebolo možné vyrábať alebo konzervovať potraviny alebo splniť dané stravovacie požiadavky stanovené na základe právnych predpisov Spoločenstva.

a)

ak sú potrebné s cieľom zabezpečiť, aby sa ekologická výroba mohla začať alebo zachovať v podnikoch, ktoré čelia klimatickým, geografickým alebo štrukturálnym obmedzeniam;

b)

ak je to potrebné s cieľom zabezpečiť prístup ku krmivu, osivám a vegetatívnemu množiteľskému materiálu, živým zvieratám a iným vstupom na farmu, ak takéto vstupy nie sú na trhu k dispozícii v biokvalite;

c)

ak je to potrebné s cieľom zabezpečiť prístup k zložkám poľnohospodárskeho pôvodu, v prípade, že takéto zložky nie sú na trhu k dispozícii v biokvalite;

d)

ak sú potrebné s cieľom vyriešiť konkrétne problémy týkajúce sa manažmentu ekologických hospodárskych zvierat;

e)

ak sú potrebné vzhľadom na používanie konkrétnych produktov a látok pri spracovaní uvedenom v článku 19 ods. 2 písm. b) s cieľom zabezpečiť výrobu uznávaných potravinárskych produktov v ekologickej forme;

f)

ak sú potrebné dočasné opatrenia, ktoré umožňujú pokračovať v ekologickej výrobe alebo ju obnoviť v prípade katastrofických okolností;

g)

ak je potrebné použiť doplnkové látky do potravín a iné látky uvedené v článku 19 ods. 2 písm. b) alebo doplnkové látky určené na používanie vo výžive zvierat a iné látky uvedené v článku 16 ods. 1 písm. d) a takéto látky nie sú k dispozícii na trhu iné ako vyrobené pomocou GMO;

h)

ak sa na základe práva Spoločenstva alebo vnútroštátneho práva vyžaduje, aby sa použili doplnkové látky do potravín a iné látky uvedené v článku 19 ods. 2 písm. b) alebo doplnkové látky určené na používanie vo výžive zvierat uvedené v článku 16 ods. 1 písm. d).

a)

v obchodných názvoch pod podmienkou, že:

b)

len v zozname zložiek pod podmienkou, že potraviny sú v súlade s článkom 19 ods. 1 a článkom 19 ods. 2 písm. a), b) a d);

c)

v zozname zložiek a v tom istom zornom poli ako obchodný názov pod podmienkou, že:

a)

číselný kód, uvedený v článku 27 ods. 10, štátnej inšpekčnej organizácie alebo súkromnej inšpekčnej organizácie, ktorej podlieha prevádzkovateľ, ktorý vykonáva poslednú operáciu výroby alebo prípravy, sa tiež uvedie v označovaní;

b)

logo Spoločenstva uvedené v článku 25 ods. 1 sa v prípade balených potravín, uvedie aj na balení;

c)

ak sa používa logo Spoločenstva, v rovnakom zornom poli ako logo sa tiež uvedie označenie miesta poľnohospodárskej výroby poľnohospodárskych surovín, z ktorých sa produkt skladá, pričom toto označenie má podľa možností jednu z týchto podôb:

a)

biokrmivo;

b)

produkty rastlinného pôvodu vyrobené v období konverzie;

c)

vegetatívny rozmnožovací materiál a osivá určené na pestovanie.

a)

preniesť svoje kontrolné právomoci na jednu alebo viacero štátnych inšpekčných organizácií. Štátne inšpekčné organizácie predložia dostatočné garancie objektivity a nestrannosti a majú k dispozícii kvalifikovaný personál a zdroje nevyhnutné na splnenie svojich úloh;

b)

delegovať úlohy kontroly jednej alebo viacerým súkromným inšpekčným organizáciám. V takomto prípade členský štát určí orgán zodpovedný za schvaľovanie takýchto organizácií a za dohľad nad nimi.

a)

existuje presný popis úloh, ktoré súkromná inšpekčná organizácia môže vykonávať, a popis podmienok, za ktorých môže vykonávať kontroly;

b)

sa preukázalo, že súkromná inšpekčná organizácia:

c)

súkromná inšpekčná organizácia je akreditovaná podľa najnovšej verzie európskej normy EN 45011 alebo ISO usmernenia 65 (Všeobecné požiadavky na orgány prevádzkujúce certifikačné systémy produktov), ktorá bola uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie, a schvaľujú ju príslušné orgány;

d)

súkromná inšpekčná organizácia pravidelne oznamuje výsledky vykonaných kontrol príslušnému orgánu a vždy, keď si ich príslušný orgán vyžiada. Súkromná inšpekčná organizácia okamžite informuje príslušný orgán, ak výsledky kontrol odhalia nedodržiavanie alebo pravdepodobné nedodržiavanie požiadaviek;

e)

existuje účinná koordinácia medzi delegujúcim príslušným orgánom a súkromnou inšpekčnou organizáciou.

a)

štandardný kontrolný postup, podľa ktorého musí súkromná inšpekčná organizácia postupovať, obsahujúci podrobný opis kontrolných a preventívnych opatrení, ktoré sa súkromná inšpekčná organizácia zaviaže uplatňovať na prevádzkovateľov, ktorí podliehajú jeho kontrole;

b)

opatrenia, ktoré súkromná inšpekčná organizácia plánuje uplatňovať v prípade odhalenia nezrovnalostí a/alebo porušení.

a)

dohľad nad inými súkromnými inšpekčnými organizáciami ani ich audit;

b)

právomoc udeľovať výnimky, ako sa uvádza v článku 22, pokiaľ to nie je ustanovené v konkrétnych podmienkach, ktoré stanovila Komisia v súlade s článkom 22 ods. 3

a)

zabezpečuje, že kontroly, ktoré vykonáva súkromná inšpekčná organizácia, sú objektívne a nezávislé;

b)

overuje účinnosť týchto kontrol;

c)

zaznamenáva všetky zistené nezrovnalosti alebo porušenia a prijaté nápravné opatrenia;

d)

zrušuje oprávnenie tej súkromnej inšpekčnej organizácii, ktorá nie je schopná splniť požiadavky uvedené v písmenách a) a b) alebo už prestala spĺňať kritériá uvedené v odsekoch 5, 6, alebo nie je schopná splniť požiadavky ustanovené v odsekoch 11, 12 a 14.

a)

oznámi svoju činnosť príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sa daná činnosť vykonáva;

b)

podriadi svoje podnikanie systému kontrol uvedenému v článku 27.

a)

produkt spĺňa ustanovenia uvedené v hlavách II, III a IV a je tiež v súlade s vykonávacími predpismi, ktoré sa týkajú jeho výroby, a ktoré sa prijali podľa tohto nariadenia;

b)

všetci prevádzkovatelia vrátane vývozcov podliehajú kontrole zo strany štátnej inšpekčnej organizácie alebo súkromnej inšpekčnej organizácie uznanej v súlade s odsekom 2;

c)

dotknutí prevádzkovatelia sú schopní kedykoľvek poskytnúť dovozcom alebo vnútroštátnym orgánom dokumentáciu uvedenú v článku 29, ktorá umožňuje identifikovať prevádzkovateľa, ktorý vykonal poslednú operáciu, a overiť, či prevádzkovateľ spĺňa požiadavky uvedené v písmene a) a b), a ktorý vydala štátna inšpekčná organizácia a súkromná inšpekčná organizácia uvedená v písmene b).

a)

tento produkt bol vyrobený v súlade s pravidlami výroby, ktoré sú rovnocenné s pravidlami uvedenými v hlavách III a IV;

b)

prevádzkovatelia sa podrobili kontrolným opatreniam, ktorých účinnosť je rovnocenná s účinnosťou opatrení uvedených v hlave V a takéto kontrolné opatrenia boli uplatňované permanentne a účinne;

c)

prevádzkovatelia vo všetkých stupňoch výroby, prípravy a distribúcie v tretej krajine podrobili svoju činnosť systému kontrol uznanému v súlade s odsekom 2 alebo ju podrobili kontrole zo strany štátnej inšpekčnej organizácie alebo súkromnej inšpekčnej organizácie uznanej v súlade s odsekom 3;

d)

na produkt sa vzťahuje certifikát o inšpekcii vydaný príslušnými orgánmi, štátnymi inšpekčnými organizáciami alebo súkromnými inšpekčnými organizáciami tretej krajiny uznanými v súlade s odsekom 2 alebo štátnou inšpekčnou organizáciou, alebo súkromnou inšpekčnou organizáciou uznanou v súlade s odsekom 3, ktorý potvrdzuje, že daný produkt spĺňa podmienky stanovené v tomto odseku.

a)

názvy a adresy príslušných orgánov a prípadne ich číselné kódy a ich značky zhody;

b)

zoznamy štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií a ich číselné kódy a prípadne ich značky zhody. Komisia pravidelne uverejňuje zoznam štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií.

a)

podrobné pravidlá týkajúce sa pravidiel výroby ustanovených v hlave III, najmä pokiaľ ide o špecifické požiadavky a podmienky, ktoré musia dodržiavať prevádzkovatelia;

b)

podrobné pravidlá týkajúce sa pravidiel označovania ustanovených v hlave IV;

c)

podrobné pravidlá týkajúce sa systému kontrol, ktorý je ustanovený podľa hlavy V, najmä pokiaľ ide o minimálne požiadavky na kontrolu, dohľad, audit, konkrétne kritériá pre delegovanie úloh na súkromné inšpekčné organizácie, kritériá na oprávňovanie a odvolávanie takýchto organizácií a dokumentáciu uvedenú v článku 29;

d)

podrobné pravidlá týkajúce sa pravidiel dovozu z tretích krajín, ktorý je ustanovený v hlave VI, najmä pokiaľ ide o kritériá a postupy, ktoré sa musia dodržiavať vzhľadom na uznávanie tretích krajín a inšpekčných organizácií podľa článku 32 a 33, vrátane uverejnenia zoznamov uznaných tretích krajín a inšpekčných organizácií a pokiaľ ide o certifikát uvedený v článku 33 ods. 1 písm. d), pričom sa zohľadnia výhody elektronickej certifikácie;

e)

podrobné pravidlá týkajúce sa voľného pohybu ekologických produktov ustanovené v článku 34 a zasielania informácií Komisii ustanovené v článku 35.

a)

rozsah pôsobnosti tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o ekologické potraviny pripravované v zariadeniach spoločného stravovania;

b)

zákaz používania GMO vrátane dostupnosti produktov, ktoré sa nevyrobili pomocou GMO, vyhlásenia predávajúceho, vhodnosti osobitných prahov tolerancie a ich vplyvu na ekologické odvetvie;

c)

fungovanie vnútorného trhu a systému kontrol, pričom sa hlavne posúdi, či zavedené postupy nevedú k nekalej hospodárskej súťaži alebo prekážkam pre výrobu a uvádzanie ekologických produktov na trh.

20.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 189/24

(1)

Komisia dojednala v mene spoločenstiev Dohodu o vedecko-technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na druhej strane, ktorou sa ustanovuje predbežné vykonávanie dohody od 1. januára 2007. Predbežným vykonávaním by sa švajčiarskym subjektom umožnilo zúčastniť sa na prvých výzvach na predkladanie návrhov v rámci siedmeho rámcového programu.

(2)

Dohoda bola parafovaná 27. februára 2007.

(3)

Dohoda by sa mala podpísať a vykonávať predbežne do ukončenia postupov pre jej formálne uzatvorenie,