28.6.2007

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 168/1

---

NARIADENIE RADY (ES) č. 708/2007

z 11. júna 2007

o využívaní cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 37 a článok 299 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

keďže:

(1)	V súlade s článkom 6 zmluvy sa požiadavky na ochranu životného prostredia musia zahrnúť do vymedzenia a vykonávania politík a činností Spoločenstva, najmä s cieľom podporovať trvalo udržateľný rozvoj.

(2)	Akvakultúra je rýchlo sa rozvíjajúce odvetvie, v ktorom sa neustále skúmajú nové možnosti. Na účely prispôsobenia produkcie podmienkam trhu je dôležité, aby sa v akvakultúre rozšírilo spektrum chovaných druhov.

(3)

V minulosti akvakultúra hospodársky ťažila z introdukcie cudzích druhov a premiestňovania lokálne sa nevyskytujúcich druhov (napr. pstruh dúhový, ustrica tichomorská a losos) a cieľom do budúcnosti je optimalizovať úžitok, ktorý prináša introdukcia a premiestňovanie, ale zároveň sa vyhýbať zmenám ekosystémov, zabraňovať negatívnej biologickej interakcii s pôvodnými populáciami vrátane genetickej zmeny a obmedziť šírenie necieľových druhov a škodlivé účinky na prirodzené biotopy.

(4)

Cudzie invázne druhy sa pokladajú za jednu z kľúčových príčin straty pôvodných druhov a narušenia biodiverzity. Podľa článku 8 písm. h) Dohovoru o biologickej diverzite (Convention on Biological Diversity, CBD), ktorého zmluvnou stranou je aj Spoločenstvo, sa od každej zmluvnej strany požaduje, aby zabránila introdukcii cudzích druhov, ktoré ohrozujú ekosystémy, biotopy a druhy, a to v takom rozsahu, ako je možné a vhodné, a aby tieto cudzie druhy kontrolovala a eradikovala. Konferencia zmluvných strán CBD konkrétne prijala rozhodnutie VI/23 o cudzích druhoch, ktoré ohrozujú ekosystémy, biotopy alebo druhy, a jeho príloha stanovuje usmerňujúce zásady prevencie, introdukcie a zmierňovania vplyvov takýchto cudzích druhov.

(5)	Premiestnenie druhov v rámci oblasti ich prirodzeného výskytu do oblastí, v ktorých sa lokálne nevyskytujú zo špecifických biogeografických dôvodov, môže predstavovať riziko pre ekosystémy v týchto oblastiach, a toto nariadenie by sa naň malo tiež vzťahovať.

(6)

Spoločenstvo by preto malo vyvinúť svoj vlastný rámec na zabezpečenie dostatočnej ochrany vodných biotopov pred rizikami spojenými s využívaním nepôvodných druhov v akvakultúre. Tento rámec by mal obsahovať postupy na analýzu potenciálnych rizík, na prijatie opatrení založených na zásadách prevencie a predbežnej opatrnosti a v prípade potreby na prijatie pohotovostných plánov. Tieto postupy by mali vychádzať zo skúseností získaných prostredníctvom platných dobrovoľných rámcov, najmä prostredníctvom metodických pokynov Medzinárodnej rady pre výskum mora (International Council for the Exploration of the Sea, ICES) o introdukcii a presune morských organizmov a prostredníctvom metodických pokynov a príručky postupov na zváženie introdukcie a presunu morských a sladkovodných organizmov, ktorú vypracoval Európsky poradný výbor pre vnútrozemského rybné hospodárstvo (European Inland Fisheries Advisory Commission, EIFAC).

(7)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení by sa mali uplatňovať bez toho, aby bola dotknutá smernica Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (2), smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (3), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (4), a smernica Rady 2006/88/ES o zdravotných požiadavkách na živočíchy a produkty akvakultúry a o prevencii a kontrole niektorých chorôb vodných živočíchov (5).

(8)

Potenciálne riziká, ktoré môžu mať v niektorých prípadoch ďalekosiahly vplyv, sa na začiatku viac prejavujú lokálne. Vlastnosti lokálnych vodných prostredí v rámci Spoločenstva sú veľmi rozmanité a členské štáty majú dostatočné vedomosti a odborné znalosti, aby zhodnotili a zvládli riziká pre vodné prostredia, ktoré spadajú pod ich zvrchovanosť alebo jurisdikciu. Je preto vhodné, aby za vykonávanie opatrení ustanovených v tomto nariadení boli v prvom rade zodpovedné členské štáty.

(9)	Malo by sa vziať do úvahy, že pohyb cudzieho alebo lokálne sa nevyskytujúceho druhu v uzavretých akvakultúrnych zariadeniach, ktoré sú bezpečné a predstavujú len veľmi malé riziko z hľadiska možnosti úniku, by nemal byť predmetom predbežného hodnotenia environmentálneho rizika

(10)

Pre prípady, keď riziká nie sú nezanedbateľné a môžu postihnúť ostatné členské štáty, by však mal existovať systém Spoločenstva na konzultácie zainteresovaných strán a potvrdzovanie povolení pred ich udelením členskými štátmi. Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybné hospodárstvo (VTHVRH) ustanovený podľa nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (6) by mal pri týchto konzultáciách poskytovať vedecké odporúčania a Poradný výbor pre rybné hospodárstvo a akvakultúru zriadený rozhodnutím Komisie 1999/478/ES (7) by mal poskytovať odporúčania zainteresovaných strán v oblasti akvakultúry a ochrany životného prostredia.

(11)

Niektoré cudzie druhy sa v určitých častiach Spoločenstva už dlhé obdobie bežne využívajú v akvakultúre. S činnosťami, ktoré s tým súvisia, by sa preto malo zaobchádzať diferencovane, čím sa pomôže ich vývoju bez dodatočného administratívneho zaťaženia, pod podmienkou, že zdroj poskytuje zásoby, v ktorých nie sú prítomné necieľové druhy. Členským štátom, ktoré si na svojom území želajú obmedziť využívanie týchto dlhodobo využívaných druhov, by sa to malo povoliť.

(12)	Nič v tomto nariadení nebráni členským štátom v tom, aby regulovali uchovávanie cudzích alebo lokálne sa nevyskytujúcich druhov v súkromných akváriách a záhradných jazierkach prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov.

(13)	Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (8).

(14)	V záujme efektívnosti by sa zmeny a doplnenia príloh I, II, III a IV k tomuto nariadeniu nevyhnutné na ich prispôsobenie technickému a vedeckému pokroku mali prijať v súlade s riadiacim postupom uvedeným v článku 30 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2371/2002,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

Toto nariadenie ustanovuje rámec, ktorým sa riadia činnosti akvakultúry, pokiaľ ide o cudzie alebo lokálne sa nevyskytujúce druhy, s cieľom posúdiť a minimalizovať možný vplyv týchto druhov a akýchkoľvek s nimi spojených necieľových druhov na vodné biotopy, a tým prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju odvetvia.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa vzťahuje na introdukciu cudzích druhov a premiestnenie lokálne sa nevyskytujúcich druhov na účely ich využívania v akvakultúre Spoločenstva, ktoré sa uskutoční po dni, v ktorom sa toto nariadenie stane podľa článku 25 ods. 1 uplatniteľné.

2.   Toto nariadenie sa nevzťahuje na premiestnenia lokálne sa nevyskytujúcich druhov v rámci členských štátov s výnimkou prípadov, keď na základe vedeckého odporúčania existujú dôvody predpokladať vznik hrozieb pre životné prostredie v dôsledku premiestnenia. Ak sa podľa článku 5 vymenoval poradný výbor, bude zodpovedať za hodnotenie rizík.

3.   Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky činnosti akvakultúry, ktoré patria do jurisdikcie členských štátov, bez ohľadu na ich veľkosť alebo vlastnosti. Vzťahuje sa na všetky chované cudzie organizmy a lokálne sa nevyskytujúce organizmy. Vzťahuje sa na akvakultúru, ktorá využíva akýkoľvek typ vodného prostredia.

4.   Toto nariadenie sa nevzťahuje na držanie okrasných vodných živočíchov alebo rastlín v obchodoch s domácimi zvieratami, v záhradných centrách, v záhradných jazierkach alebo akváriách, ktoré sú v súlade s článkom 6 rozhodnutia Komisie 2006/656/ES z 20. septembra 2006, ktorým sa ustanovujú veterinárne podmienky a požiadavky na udeľovanie osvedčení na dovoz okrasných rýb (9), alebo v zariadeniach vybavených systémami čistenia odpadových vôd, ktoré spĺňajú ciele stanovené v článku 1.

5.   Toto nariadenie sa s výnimkou článkov 3 a 4 nevzťahuje na druhy uvedené v prílohe IV. Hodnotenie rizika uvedené v článku 9 sa okrem prípadov, keď členské štáty chcú prijať opatrenia na obmedzenie využívania dotknutých druhov na ich území, nevzťahuje na druhy uvedené v prílohe IV.

6.   Presuny cudzích alebo lokálne sa nevyskytujúcich druhov, ktoré sa majú držať v uzavretých akvakultúrnych zariadeniach, by nemali byť predmetom predbežného hodnotenia environmentálneho rizika okrem prípadov, keď členské štáty chcú prijať vhodné opatrenia.

7.   Na introdukciu a premiestnenie na účely využívania v „uzavretých akvakultúrnych zariadeniach“ sa možno v budúcnosti nebude na základe nových vedeckých informácií a odporúčaní musieť vyžadovať povolenie uvedené v kapitole III. Pokrok vo vedeckom porozumení biologickej bezpečnosti moderných uzavretých systémov sa očakáva okrem iného aj od výskumu cudzích druhov financovaného zo strany Spoločenstva. Relatívne rozhodnutie sa prijme najneskôr 31. marca 2009 po postupe opísanom v článku 24.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto definície:

1.	„akvakultúra“ je činnosť vymedzená v článku 3 písm. d) nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006 z 27. júla 2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo (10);

2.	„otvorené akvakultúrne zariadenie“ je zariadenie, v ktorom sa akvakultúra uskutočňuje vo vodnom prostredí, ktoré nie je od prírodného vodného prostredia oddelené bariérami zabraňujúcimi úniku chovaných jedincov alebo biologického materiálu, ktoré by mohli prežiť a následne sa rozmnožovať;

3.

„uzavreté akvakultúrne zariadenie“ je zariadenie, v ktorom sa akvakultúra uskutočňuje vo vodnom prostredí, v ktorom prebieha recirkulácia vody a ktoré je od prírodného vodného prostredia oddelené bariérami zabraňujúcimi úniku chovaných jedincov alebo biologického materiálu, ktoré by mohli prežiť a následne sa rozmnožovať;

4.	„vodné organizmy“ sú akékoľvek druhy žijúce vo vode a patriace do ríše Animalia (živočíchy), Plantae (rastliny) a Protista (jednobunkovce), vrátane častí, gamét, semien, vajíčok alebo rozmnožovacích častí jedincov, ktoré môžu prežiť alebo sa následne rozmnožovať;

5.	„polypoidné organizmy“ sú umelo indukované tetraploidné organizmy (4N). Sú to vodné organizmy, u ktorých došlo k zdvojnásobeniu počtu chromozómov v bunkách pomocou techník bunkovej manipulácie;

6.	„cudzí druh“ je: a) druh alebo poddruh vodného organizmu vyskytujúci sa mimo oblasti jeho prirodzeného výskytu a oblasti jeho prirodzeného potenciálu šírenia; b) polyploidné organizmy a plodné umelo krížené druhy bez ohľadu na ich prirodzený výskyt alebo potenciál šírenia;

7.	„lokálne sa nevyskytujúci druh“ je druh alebo poddruh vodného organizmu, ktorý sa z biogeografických dôvodov lokálne nevyskytuje v určitej zóne, ktorá sa nachádza v rámci jeho prirodzeného výskytu;

8.	„necieľový druh“ je akýkoľvek druh alebo poddruh vodného organizmu, ktorý by mohol narušiť vodné prostredie a ktorý sa neúmyselne preniesol spolu s introdukovaným alebo premiestneným vodným organizmom, okrem choroboplodných zárodkov, na ktoré sa vzťahuje smernica 2006/88/ES;

9.	„presun“ je introdukcia a/alebo premiestnenie;

10.	„introdukcia“ je proces, pri ktorom sa cudzí druh úmyselne premiestni do prostredia mimo oblasti svojho prirodzeného výskytu na účely jeho využívania v akvakultúre;

11.	„premiestnenie“ je proces, pri ktorom sa lokálne sa nevyskytujúci druh úmyselne premiestni v rámci oblasti jeho prirodzeného výskytu do oblasti, kde sa predtým nevyskytoval z biogeografických dôvodov, a to na účely jeho využívania v akvakultúre;

12.	„pilotné vypustenie“ je introdukcia cudzích druhov alebo premiestnenie lokálne sa nevyskytujúcich druhov obmedzeného množstva na účely posúdenia ekologickej interakcie s pôvodnými druhmi a biotopmi s cieľom overiť predpoklady vyplývajúce z hodnotenia rizika;

13.	„žiadateľ“ je fyzická alebo právnická osoba alebo subjekt, ktorý plánuje uskutočniť introdukciu alebo premiestnenie vodného organizmu;

14.	„karanténa“ je proces, pri ktorom sa vodné organizmy a akékoľvek s nimi spojené organizmy môžu uchovávať v úplnej izolácii od okolitého prostredia;

15.	„karanténne zariadenie“ je zariadenie, v ktorom sa vodné organizmy a akékoľvek s nimi spojené organizmy môžu uchovávať v úplnej izolácii od okolitého prostredia;

16.	„bežný presun“ je presun vodných organizmov zo zdroja s nízkym rizikom prenosu necieľových druhov, ktorý nemá nepriaznivé ekologické účinky vzhľadom na vlastnosti vodných organizmov a/alebo metódu akvakultúry, ktorá sa má použiť, napr. uzavreté systémy vymedzené v bode 3:

17.	„výnimočný presun“ je akýkoľvek presun vodného organizmu, ktorý nespĺňa kritériá bežného presunu;

18.	„prijímajúci členský štát“ je členský štát, na ktorého územie sa introdukuje cudzí druh alebo sa premiestňuje lokálne sa nevyskytujúci druh;

19.	„vysielajúci členský štát“ je členský štát, z ktorého územia sa introdukuje cudzí druh alebo sa premiestňuje lokálne sa nevyskytujúci druh.

KAPITOLA II

VŠEOBECNÉ POVINNOSTI ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

Článok 4

Opatrenia na zabránenie nepriaznivým účinkom

Členské štáty zabezpečia, aby sa prijali všetky vhodné opatrenia na zabránenie nepriaznivým účinkom na biodiverzitu a najmä na druhy, biotopy a funkcie ekosystémov, ktoré sa môžu očakávať v dôsledku introdukcie alebo premiestnenia vodných organizmov a necieľových druhov v akvakultúre a rozšírenia týchto druhov do voľnej prírody.

Článok 5

Rozhodovanie a poradné orgány

Členské štáty určia príslušný orgán alebo orgány, ktoré budú zodpovedné za zabezpečenie dodržiavania požiadaviek tohto nariadenia (ďalej len „príslušný orgán“). Každý príslušný orgán si na pomoc môže vymenovať poradný výbor, ktorý bude mať príslušné vedecké odborné znalosti (ďalej len „poradný výbor“). Ak členský štát poradný výbor nevymenuje, jeho úlohy určené v tomto nariadení prevezme príslušný orgán alebo príslušné orgány.

KAPITOLA III

POVOLENIA

Článok 6

Žiadosť o povolenie

1.   Prevádzkovatelia akvakultúrnych podnikov, ktorí plánujú vykonať introdukciu cudzieho druhu alebo premiestnenie lokálne sa nevyskytujúceho druhu, na ktorý sa nevzťahuje článok 2 ods. 5, požiadajú príslušný orgán prijímajúceho členského štátu o udelenie povolenia. Je možné podať žiadosť o viacnásobné presuny, ktoré sa uskutočnia počas obdobia trvajúceho maximálne sedem rokov.

2.   Žiadateľ spolu so žiadosťou predloží aj dokumentáciu podľa orientačných usmernení uvedených v prílohe I. Poradný výbor zaujme stanovisko k tomu, či žiadosť obsahuje všetky informácie potrebné na posúdenie toho, či je navrhovaný presun bežný alebo výnimočný, a preto je prijateľná, a svoje stanovisko oznámi príslušnému orgánu.

3.   Na konci obdobia, na ktoré bolo povolenie udelené, sa v žiadosti o ďalšie povolenie môže uviesť odkaz na predchádzajúce povolenie. Navrhovaný presun sa považuje za bežný presun, ak sa nezaznamenali žiadne nepriaznivé účinky na životné prostredie.

Článok 7

Typ navrhovaného presunu

Poradný výbor zaujme stanovisko k tomu, či navrhovaný presun je bežný alebo výnimočný presun a či vypusteniu musí predchádzať karanténa alebo pilotné vypustenie, a svoje stanovisko oznámi príslušnému orgánu.

Článok 8

Bežný presun

V prípade bežných presunov môže príslušný orgán udeliť povolenie, v ktorom v prípade potreby uvedie požiadavku na karanténu alebo pilotné vypustenie, ako sa uvádza v kapitole IV a V.

Článok 9

Výnimočný presun

1.   V prípade výnimočných presunov sa hodnotenie environmentálneho rizika vykoná tak, ako je to uvedené v prílohe II. Príslušný orgán rozhodne o tom, či je za vykonanie hodnotenia environmentálneho rizika zodpovedný žiadateľ alebo nezávislý orgán a kto znáša náklady.

2.   Poradný výbor na základe hodnotenia environmentálneho rizika oznámi svoj názor na riziko príslušnému orgánu, pričom použije formulár súhrnnej správy uvedený v prílohe II časti 3. Ak poradný výbor dospeje k záveru, že riziko je nízke, môže príslušný orgán udeliť povolenie bez ďalších formalít.

3.   Ak poradný výbor dospeje k záveru, že riziko spojené s navrhovaným presunom vodných organizmov je vysoké alebo stredné v zmysle prílohy II časti 1, po porade so žiadateľom preskúma žiadosť, aby zistil, či existujú zmierňujúce postupy alebo technológie, ktoré by znížili úroveň rizika na nízku. Poradný výbor predloží výsledky svojho preskúmania príslušnému orgánu spolu s podrobnosťami o úrovni rizika a presnými dôvodmi na zníženie úrovne rizika, a to v podobe uvedenej v prílohe II časti 3.

4.   Príslušný orgán môže vydať povolenia pre výnimočné presuny iba v prípadoch, keď hodnotenie rizika vrátane akýchkoľvek zmierňujúcich opatrení preukáže nízke riziko pre životné prostredie. Akékoľvek zamietnutie povolenia sa musí riadne vedecky odôvodniť a v prípade, že dostatočné vedecké informácie neexistujú, musí sa odôvodniť na základe zásady predbežnej opatrnosti.

Článok 10

Rozhodovacie obdobie

1.   Žiadateľ bude o rozhodnutí vydať alebo zamietnuť povolenie písomne informovaný v primeranom čase a v každom prípade najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu žiadosti, pričom sa nezapočítava obdobie, počas ktorého žiadateľ na žiadosť poradného výboru predkladá dodatočné informácie.

2.   Členské štáty, ktoré sú signatármi ICES, môžu žiadať, aby žiadosti a hodnotenie rizika, pokiaľ ide o morské organizmy, prehodnotila ICES ešte predtým, ako poradný výbor zaujme stanovisko. V takýchto prípadoch sa umožní predĺžiť obdobie o ďalších šesť mesiacov.

Článok 11

Presuny postihujúce susedné členské štáty

1.   Ak potenciálne alebo známe environmentálne účinky navrhovaného presunu organizmu môžu postihnúť susedné členské štáty, príslušný orgán oznámi príslušnému členskému štátu alebo štátom a Komisii svoj zámer udeliť takéto povolenie zaslaním návrhu rozhodnutia spolu s odôvodnením a súhrnom hodnotenia environmentálneho rizika, ako je to uvedené v časti 3 prílohy II.

2.   Do dvoch mesiacov od dátumu oznámenia môžu ostatné dotknuté členské štáty predložiť Komisii svoje písomné pripomienky.

3.   Do šiestich mesiacov od dátumu oznámenia Komisia po konzultácii s Vedeckým, technickým a hospodárskym výborom pre rybné hospodárstvo (VTHVRH) ustanoveným podľa článku 33 nariadenia (ES) č. 2371/2002 a Poradným výborom pre rybné hospodárstvo a akvakultúru ustanoveným na základe rozhodnutia 1999/478/ES potvrdí, zamietne alebo zmení a doplní navrhované rozhodnutie o udelení povolenia.

4.   Do 30 dní od dátumu, ked' Komisia prijala rozhodnutia, môžu príslušné členské štáty predložiť toto rozhodnutie. Do ďalších 30 dní môže Rada kvalifikovanou väčšinou prijať iné rozhodnutie.

Článok 12

Odňatie povolenia

Ak sa vyskytnú neočakávané udalosti, ktoré majú negatívne účinky na životné prostredie alebo na pôvodné populácie, môže príslušný orgán povolenie kedykoľvek odňať, a to dočasne alebo natrvalo. Akékoľvek odňatie povolenia sa musí byť riadne vedecky odôvodniť a v prípade, že dostatočné vedecké informácie neexistujú, musí sa odôvodniť na základe zásady predbežnej opatrnosti a s ohľadom na vnútroštátne správne predpisy.

KAPITOLA IV

PODMIENKY INTRODUKCIE PO VYDANÍ POVOLENIA

Článok 13

Dodržiavanie ostatných ustanovení Spoločenstva

Povolenie pre introdukciu sa môže podľa tohto nariadenia vydať, len ak je zjavné, že sa môžu splniť požiadavky ostatných právnych predpisov, a najmä:

a)	požiadavky na zdravie zvierat stanovené v smernici 2006/88/ES o zdravotných požiadavkách na živočíchy a produkty akvakultúry a o prevecnii a kontrole niektorých chorôb vodných živočíchov;

b)	podmienky stanovené v smernici Rady 2000/29/ES z 8. mája 2000 o ochranných opatreniach proti zavlečeniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty do Spoločenstva a proti ich rozšíreniu v rámci Spoločenstva (11).

Článok 14

Vypustenie do zariadení akvakultúry v prípade bežných introdukcií

V prípade bežných introdukcií sa vypustenie vodných organizmov do otvorených alebo uzavretých akvakultúrnych zariadení povoľuje bez karantény alebo pilotného vypustenia, ak príslušný orgán na základe konkrétneho odporúčania poradného výboru vo výnimočných prípadoch nerozhodne inak. Presuny z uzavretých do otvorených akvakultúrnych zariadení sa nepovažujú za bežné.

Článok 15

Vypustenie do otvorených zariadení akvakultúry v prípade výnimočných introdukcií

1.   V prípade výnimočných introdukcií vypustenie vodných organizmov do otvorených akvakultúrnych zariadení podlieha podľa potreby podmienkam stanoveným v odsekoch 2, 3 a 4.

2.   Vodné organizmy sa umiestňujú v určenom karanténnom zariadení v rámci územia Spoločenstva v súlade s podmienkami stanovenými v prílohe III na účely vytvorenia zásoby chovných organizmov.

3.   Karanténne zariadenie sa nemusí nachádzať iba v prijímajúcom členskom štáte, ale aj v inom členskom štáte, a to za predpokladu, že všetky príslušné členské štáty s tým súhlasia a túto možnosť obsahovalo aj hodnotenie environmentálneho rizika podľa článku 9.

4.   Podľa potreby sa v akvakultúrnych zariadeniach prijímajúceho členského štátu môže používať len potomstvo introdukovaných vodných organizmov, pokiaľ sa počas karantény nezistia žiadne potenciálne škodlivé necieľové druhy. Dospelá populácia sa môže vypustiť v tých prípadoch, ak sa organizmy v zajatí nerozmnožujú alebo sú úplne neplodné, pod podmienkou, že sa potvrdila neprítomnosť potenciálne škodlivých necieľových druhov.

Článok 16

Pilotné vypustenie do otvorených akvakultúrnych zariadení

Príslušný orgán môže požadovať, aby vypusteniu vodných organizmov do otvorených akvakultúrnych systémov predchádzalo počiatočné pilotné vypustenie, ktoré podlieha konkrétnym obmedzeniam a preventívnym opatreniam založeným na odporúčaniach poradného výboru.

Článok 17

Pohotovostné plány

Pre všetky výnimočné introdukcie a pilotné vypustenia vypracuje žiadateľ pohotovostný plán pre nepredvídateľné udalosti s negatívnymi účinkami na životné prostredie alebo pôvodné populácie, ktorý okrem iného zahŕňa aj odstránenie introdukovaných druhov z prostredia alebo zníženie hustoty; plán schvaľuje príslušný orgán. Ak dôjde k takejto udalosti, pohotovostné plány sa vykonajú okamžite a povolenie sa môže odňať, a to dočasne alebo natrvalo podľa článku 12.

Článok 18

Monitorovanie

1.   Cudzie druhy sa po vypustení do otvorených akvakultúrnych zariadení monitorujú počas dvoch rokov alebo počas celého generačného cyklu podľa toho, ktoré obdobie je dlhšie, s cieľom posúdiť, či vplyvy boli správne predvídané alebo či sa objavili ďalšie, prípadne iné vplyvy. Predovšetkým sa skúma úroveň rozšírenia alebo obmedzenia výskytu druhov. Príslušný orgán rozhodne, či má žiadateľ primerané odborné znalosti alebo či monitorovanie vykoná iný orgán.

2.   Na základe stanoviska poradného výboru môže príslušný orgán požadovať predĺženie monitorovacích období, aby sa posúdili akékoľvek možné dlhodobé účinky na ekosystém, ktoré sa nedajú ľahko odhaliť počas obdobia stanoveného v odseku 1.

3.   Poradný výbor hodnotí výsledky monitorovacieho programu a všíma si predovšetkým udalosti, ktoré sa v hodnotení environmentálneho rizika nepodarilo správne predvídať. Výsledky hodnotenia sa posielajú príslušnému orgánu, ktorý súhrn výsledkov vloží do národného registra zriadeného podľa článku 23.

KAPITOLA V

PODMIENKY PREMIESTNENIA PO VYDANÍ POVOLENIA

Článok 19

Dodržiavanie ostatných predpisov Spoločenstva

Povolenie pre premiestnenie sa môže podľa tohto nariadenia vydať, len ak je zjavné, že sa môžu splniť požiadavky ostatných právnych predpisov, a najmä:

a)	požiadavky na zdravie zvierat stanovené v smernici 2006/88/ES;

b)	podmienky stanovené v smernici 2000/29/ES.

Článok 20

Výnimočné premiestnenie do otvorených akvakultúrnych zariadení

V prípade výnimočných premiestnení do otvorených akvakultúrnych zariadení môže príslušný orgán požadovať, aby vypusteniu vodných organizmov predchádzalo počiatočné pilotné vypustenie s osobitnými opatreniami na obmedzenie šírenia a preventívnymi opatreniami založenými na odporúčaniach poradného výboru.

Článok 21

Karanténa

Prijímajúci členský štát môže vo výnimočných prípadoch a pod podmienkou súhlasu Komisie požiadať o karanténu v súlade s článkom 15 ods. 2, 3 a 4 pred vypustením druhov pochádzajúcich z výnimočných premiestnení do otvorených akvakultúrnych zariadení. V žiadosti o schválenie Komisiou sa uvedú dôvody, prečo sa karanténa vyžaduje. Komisia na takéto žiadosti odpovie do 30 dní.

Článok 22

Monitorovanie po premiestnení

Po výnimočnom premiestnení sa druhy monitorujú v súlade s článkom 18.

KAPITOLA VI

REGISTER

Článok 23

Register

Členské štáty vedú register introdukcií a premiestnení, ktorý obsahuje záznamy o všetkých v minulosti podaných žiadostiach a príslušnú dokumentáciu zhromaždenú pred vydaním povolenia a počas monitorovacieho obdobia.

Register sa voľne sprístupní členským štátom a verejnosti v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí (12).

S cieľom umožniť členským štátom podeliť sa o informácie obsiahnuté v ich registroch sa môže v súlade s postupom uvedeným v článku 30 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2371/2002 vytvoriť osobitný informačný systém.

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 24

Podrobné pravidlá a prispôsobenie sa technickému pokroku

1.   Zmeny a doplnenia príloh I, II, III a IV a ich príslušných ustanovení nevyhnutné na to, aby ich bolo možné prispôsobiť technickému a vedeckému pokroku, sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 30 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2371/2002.

2.   Do prílohy IV je možné doplniť ďalší druh pod podmienkou, že vodný organizmus sa v akvakultúre v určitých častiach Spoločenstva využíva už dlho (pokiaľ ide o jeho životný cyklus) bez nepriaznivých účinkov a introdukciu a premiestnenie je možné uskutočniť bez toho, aby došlo k náhodnému presunu potenciálne škodlivého necieľového druhu.

3.   Komisia prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 30 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2371/2002 vykonávacie predpisy o podmienkach potrebných na doplnenie druhu do prílohy IV, ako sa uvádza v odseku 2.

4.   Keď Komisia prijme vykonávacie predpisy uvedené v odseku 3, členské štáty ju môžu požiadať, aby do prílohy IV doplnila ďalší druh a využila pri tom postup uvedený v odseku 1. Členské štáty môžu poskytnúť vedecké údaje, aby potvrdili súlad s príslušnými kritériami na doplnenie ďalšieho druhu do prílohy IV. Komisia rozhodne o vhodnosti žiadostí do piatich mesiacov od ich prijatia, pričom sa nezapočítava obdobie, počas ktorého členský štát predkladá na žiadosť Komisie ďalšie informácie.

5.   O žiadostiach členských štátov doplniť ďalší druh do prílohy IV prijatých pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia sa však rozhodne do 1. januára 2009.

6.   Dotknuté členské štáty môžu v súvislosti s ich najvzdialenejšími regiónmi uvedenými v článku 299 ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva navrhnúť, aby sa doplnené druhy uviedli v osobitnej časti prílohy IV.

Článok 25

Nadobudnutie účinnosti

1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa 6 mesiacov po nadobudnutí účinnosti nariadenia Komisie o vykonávacích predpisoch uvedených v článku 24 ods. 3, ale najneskôr 1. januára 2009.

2.   Ustanovenia kapitoly I, kapitoly II, ako aj článku 24 sú však uplatniteľné od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 324, 30.12.2006, s. 15.

(2)  Ú. v. ES L 175, 5.7.1985, s. 40. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES (Ú. v. EÚ L 156, 25.6.2003, s. 17).

(3)  Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2006/105/ES (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 368).

(4)  Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1. Smernica zmenená a doplnená rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 2455/2001/ES (Ú. v. ES L 331, 15.12.2001, s. 1).

(5)  Ú. v. EÚ L 328, 24.11.2006, s. 14.

(6)  Ú. v. ES L 358, 31.12.2002, s. 59.

(7)  Ú. v. ES L 187, 20.7.1999, s. 70. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2004/864/ES (Ú. v. EÚ L 370, 17.12.2004, s. 91).

(8)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).

(9)  Ú. v. EÚ L 271, 30.9.2006, s. 71.

(10)  Ú. v. EÚ L 223, 15.8.2006, s. 1.

(11)  Ú. v. ES L 169, 10.7.2000, s. 1.

(12)  Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26.

---

---

---

---

---

28.6.2007

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 168/18

---

ROZHODNUTIE RADY

z 25. júna 2007,

ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov

(2007/435/ES)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 63 ods. 3 písm. a),

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (3),

keďže:

(1)

Zmluva na účely postupného budovania priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti ustanovuje prijatie opatrení zameraných na zabezpečenie voľného pohybu osôb v spojení so sprievodnými opatreniami vzťahujúcimi sa na kontrolu na vonkajších hraniciach, azyl a prisťahovalectvo, ako aj prijatie opatrení vzťahujúcich sa na azyl, prisťahovalectvo a ochranu práv štátnych príslušníkov tretích krajín.

(2)

Európska rada na svojom zasadnutí v Tampere 15. a 16. októbra 1999 uviedla, že Európska únia musí zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na území jej členských štátov. Aktívnejšia integračná politika by sa mala zamerať na udeľovanie práv a povinností týmto osobám porovnateľných s právami a povinnosťami občanov Európskej únie. Táto politika by mala tiež podporiť opatrenia proti diskriminácii v hospodárskom, sociálnom a kultúrnom živote a rozvíjať opatrenia proti rasizmu a xenofóbii.

(3)

Integrácia štátnych príslušníkov tretích krajín v členských štátoch je kľúčovým prvkom pri presadzovaní hospodárskej a sociálnej súdržnosti, základného cieľa Spoločenstva uvedeného v zmluve. Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín (ďalej len „fond“) by sa však mal so zreteľom na zmluvu zameriavať predovšetkým na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí práve pricestovali, pokiaľ ide o spolufinancovanie konkrétnych akcií podporujúcich proces integrácie v členských štátoch.

(4)

Európska rada v Haagskom programe zo 4. a 5. novembra 2004 zdôrazňuje, že vypracovanie účinných politík má zásadný význam pre dosiahnutie cieľa stability a súdržnosti v spoločnostiach členských štátov. Vyzýva k väčšej koordinácii vnútroštátnych integračných politík na základe spoločného rámca a žiada členské štáty, Radu a Komisiu, aby presadzovali štrukturálnu výmenu skúseností a informácií v oblasti integrácie.

(5)

V súlade s požiadavkami Haagskeho programu ustanovila Rada a zástupcovia vlád členských štátov 19. novembra 2004 Spoločné základné zásady politiky integrácie prisťahovalcov v Európskej únii (ďalej len „spoločné základné zásady“). Spoločné základné zásady pomáhajú členským štátom formulovať integračné politiky formou premyslenej príručky, ktorá obsahuje základné zásady, na základe ktorých môžu členské štáty posudzovať a hodnotiť svoje úsilie.

(6)

Spoločné základné zásady dopĺňajú právne nástroje Spoločenstva o prijímaní a pobyte štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v EÚ, týkajúce sa zlučovania rodín a osôb s dlhodobým pobytom, ako aj ostatné relevantné právne rámce vrátane tých, ktoré sa týkajú rovnosti žien a mužov, nediskriminácie a sociálneho začleňovania, a v plnej miere s nimi vytvárajú synergický účinok.

(7)

V záveroch Rady o spoločnom programe pre integráciu z 1. a 2. decembra 2005 sa pripomína oznámenie Komisie z 1. septembra 2005 o spoločnom programe pre integráciu: rámec pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín v Európskej únii, zdôrazňuje sa potreba posilniť integračné politiky členských štátov a uznáva sa význam vymedzenia rámca na európskej úrovni pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa tam oprávnene zdržiavajú, do všetkých oblastí spoločnosti, a najmä konkrétnych opatrení na vykonávanie základných spoločných zásad.

(8)	Neschopnosť jedného členského štátu vypracovať a vykonávať integračné politiky by mohla mať rozličné nepriaznivé dôsledky pre ostatné členské štáty a Európsku úniu.

(9)	S cieľom podporiť takéto programovanie v oblasti integrácie začlenil rozpočtový orgán do všeobecného rozpočtu Európskej únie na obdobie rokov 2003 až 2005 špecifické rozpočtové prostriedky na financovanie pilotných projektov a prípravných akcií v oblasti integrácie (ďalej len „INTI“).

(10)

Vzhľadom na INTI, oznámenia Komisie o prisťahovalectve, integrácii a zamestnanosti a prvú výročnú správu o migrácii a integrácii sa považuje za nevyhnutné vybaviť Spoločenstvo od roku 2007 špecifickým nástrojom, ktorý členským štátom pomôže rozvíjať a vykonávať integračné politiky, ktoré umožnia štátnym príslušníkom tretích krajín pochádzajúcim z rozdielnych kultúrnych, náboženských, jazykových a etnických prostredí splniť podmienky pobytu a ktoré im zjednodušia integráciu do európskych spoločností, v súlade so spoločnými základnými zásadami a ako doplnok k Európskemu sociálnemu fondu (ďalej len „ESF“).

(11)

S cieľom zabezpečiť konzistentnosť reakcie Spoločenstva na integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín by mali byť akcie financované v rámci tohto fondu špecifické a mali by dopĺňať akcie financované v rámci ESF a Európskeho fondu pre utečencov. V tejto súvislosti by sa mali vypracovať konkrétne spoločné predpisy pre programovanie s cieľom zabezpečiť jednotnosť reakcie Spoločenstva na integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín prostredníctvom ESF a tohto fondu.

(12)

Vzhľadom na to, že tento fond a ESF podliehajú spoločnému riadeniu s členskými štátmi, mali by sa prijať aj opatrenia na vnútroštátnej úrovni, aby sa zabezpečila jednotnosť vykonávania tohto fondu. Na tento účel by sa od orgánov členských štátov zodpovedných za vykonávanie tohto nástroja malo vyžadovať, aby s orgánmi, ktoré členské štáty určia ako orgány zodpovedné za riadenie využívania ESF a Európskeho fondu pre utečencov, zriadili mechanizmy spolupráce a koordinácie a zabezpečili, aby akcie v rámci tohto fondu boli špecifické a dopĺňali akcie financované v rámci ESF a Európskeho fondu pre utečencov.

(13)

Pokiaľ ide o spolufinancovanie konkrétnych akcií podporujúcich proces integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín v členských štátoch, toto rozhodnutie by sa malo zamerať predovšetkým na akcie týkajúce sa štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí práve pricestovali. V tomto kontexte by sa mohol použiť odkaz na smernicu Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom (4), ktorá ako podmienku priznania štatútu osoby s dlhodobým pobytom, ktorú musia splniť štátni príslušníci tretích krajín, uvádza oprávnené zdržiavanie sa počas obdobia piatich rokov.

(14)

Tento fond by mal podporovať členské štáty aj pri zvyšovaní ich schopnosti vo všeobecnosti vypracovávať, vykonávať, monitorovať a hodnotiť všetky stratégie, politiky a opatrenia na integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín a podporovať výmenu informácií, najlepšie postupy a spoluprácu v členských štátoch a medzi nimi, ktorá k takémuto zvyšovaniu schopností prispieva.

(15)

Toto rozhodnutie má byť súčasťou koherentného rámca, ktorý zahŕňa aj rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2007/ES z 23. mája 2007, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre utečencov na obdobie rokov 2008 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 2004/904/ES (5), rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 574/2007/ES z 23. mája 2007, ktorým sa zriaďuje Fond pre vonkajšie hranice na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov (6) a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 575/2007/ES z 23. mája 2007, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre návrat na obdobie rokov 2008 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov (7), pričom jeho cieľom je riešenie otázky spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi za finančné zaťaženie vyplývajúce zo zavedenia integrovaného riadenia vonkajších hraníc Európskej únie a z vykonávania spoločnej azylovej a prisťahovaleckej politiky, ktoré boli vypracované v súlade s hlavou IV tretej časti zmluvy.

(16)	Podpora z fondu by bola efektívnejšia a adresnejšia v prípade, ak by sa spolufinancovanie oprávnených akcií zakladalo na strategickom viacročnom programovaní, ktoré každý členský štát vypracuje na základe dialógu s Komisiou.

(17)

Každý členský štát by mal na základe strategických usmernení prijatých Komisiou pripraviť dokument o viacročnom programovaní, pričom zohľadní svoju špecifickú situáciu a potreby a vytýči svoju stratégiu rozvoja, ktorá by mala predstavovať rámec pre vykonávanie akcií, ktoré sa uvedú v ročných programoch.

(18)

V kontexte spoločného riadenia uvedeného v článku 53 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2005 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (8) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), by sa mali vymedziť podmienky, za ktorých by Komisia mohla vykonávať svoje povinnosti v súvislosti s plnením všeobecného rozpočtu Európskej únie, a objasniť povinnosti členských štátov týkajúce sa spolupráce. Uplatňovaním uvedených podmienok by sa Komisii umožnilo overiť si, či členské štáty využívajú fond zákonným a správnym spôsobom a v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia v zmysle článku 27 a článku 48 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(19)

Mali by sa ustanoviť objektívne kritériá, na základe ktorých sa dostupné ročné zdroje z fondov pridelia členským štátom. Pri týchto kritériách by sa malo prihliadať na celkový počet štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členských štátoch, a celkový počet novo prijatých štátnych príslušníkov tretích krajín počas daného referenčného obdobia.

(20)	Členské štáty by mali prijať primerané opatrenia, aby sa zabezpečilo riadne fungovanie systémov riadenia a kontroly a kvalita vykonávania. Preto je potrebné stanoviť na tento účel všeobecné zásady a potrebné funkcie, ktoré by mali všetky programy spĺňať.

(21)	V súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality by mali mať predovšetkým členské štáty hlavnú zodpovednosť za vykonávanie a kontrolu zásahov fondu.

(22)

Mali by sa vymedziť povinnosti členských štátov v súvislosti so systémami riadenia a kontroly, overovaním výdavkov a prevenciou, zisťovaním a nápravou nezrovnalostí a porušovania právnych predpisov Spoločenstva, aby sa zabezpečilo účinné a správne vykonávanie ich viacročných a ročných programov. Pokiaľ ide o riadenie a kontrolu, treba najmä stanoviť mechanizmy, ktorými členské štáty zabezpečia zriadenie a uspokojivé fungovanie príslušných systémov.

(23)	Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie v oblasti finančnej kontroly, by sa v tejto oblasti mala podporovať spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou.

(24)	Efektívnosť a vplyv akcií financovaných z tohto fondu závisia aj od ich hodnotenia a šírenia ich výsledkov. V súvislosti s tým by sa mali formálne ustanoviť povinnosti členských štátov a Komisie, ako aj mechanizmy, ktorými sa zabezpečí spoľahlivosť hodnotenia a kvalita súvisiacich informácií.

(25)	Akcie by sa mali hodnotiť s ohľadom na preskúmanie v polovici trvania a hodnotenie vplyvov, pričom proces hodnotenia by sa mal zahrnúť do pravidiel monitorovania projektov.

(26)

Komisia, uvedomujúc si význam zviditeľňovania financovania zo strany Spoločenstva, by mala zabezpečovať usmerňovanie s cieľom uľahčiť orgánom, mimovládnym organizáciám, medzinárodným organizáciám alebo iným subjektom, ktoré dostali grant z tohto fondu, riadne potvrdenie prijatej podpory a mala by pritom brať do úvahy prax zaužívanú pre ostatné nástroje, ktoré podliehajú spoločnému riadeniu, ako sú napríklad štrukturálne fondy.

(27)

Týmto rozhodnutím sa stanovuje na celé obdobie trvania programu finančné krytie podľa bodu 38 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (9), pričom tým nie sú dotknuté právomoci rozpočtového orgánu vymedzené zmluvou.

(28)

Keďže cieľ tohto rozhodnutia, teda podporovať integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín do prijímajúcich spoločností členských štátov v rámci spoločných základných zásad, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku nepresahuje toto rozhodnutie rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(29)	Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (10).

(30)	S cieľom zabezpečiť včasné využívanie tohto fondu by sa toto rozhodnutie malo uplatňovať od 1. januára 2007.

(31)	V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané a nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(32)	V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva oznámilo Írsko listom zo 6. septembra 2005 svoju vôľu zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia.

(33)	V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva oznámilo Spojené kráľovstvo listom z 27. októbra 2005 svoju vôľu zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

KAPITOLA I

PREDMET, CIELE A AKCIE

Článok 1

Predmet a rozsah pôsobnosti

1.   S cieľom prispieť k posilneniu priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a k uplatňovaniu zásady solidarity medzi členskými štátmi sa týmto rozhodnutím zriaďuje na obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013 Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín (ďalej len „fond“) ako súčasť koherentného rámca, ktorý zahŕňa aj rozhodnutie č. 573/2007/ES, rozhodnutie č. 574/2007/ES a rozhodnutie č. 575/2007/ES.

Toto rozhodnutie vymedzuje ciele, ku ktorým fond prispieva, jeho využívanie, dostupné finančné zdroje a kritériá prideľovania dostupných finančných zdrojov.

Ustanovuje pravidlá riadenia fondu vrátane finančných pravidiel, ako aj monitorovacie a kontrolné mechanizmy založené na rozdelení povinností medzi Komisiu a členské štáty.

2.   Do rozsahu pôsobnosti tohto rozhodnutia patria štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sa zdržiavajú na území tretej krajiny a ktorí spĺňajú špecifické opatrenia pred odchodom a/alebo podmienky ustanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch vrátane podmienok týkajúcich sa schopnosti integrovať sa do spoločnosti príslušného členského štátu.

3.   Z rozsahu pôsobnosti tohto rozhodnutia sú vylúčení štátni príslušníci tretích krajín, ktorí podali žiadosť o udelenie azylu, o ktorej zatiaľ nebolo s konečnou platnosťou rozhodnuté, ktorí majú štatút utečenca alebo štatút subsidiárnej ochrany, alebo ktorí spĺňajú podmienky pridelenia štatútu utečenca alebo majú nárok na subsidiárnu ochranu v súlade so smernicou Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečenci alebo osoby, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu a obsah poskytovanej ochrany (11).

4.   Štátny príslušník tretej krajiny je osoba, ktorá nie je občanom Únie v zmysle článku 17 ods. 1 zmluvy.

Článok 2

Všeobecný cieľ fondu

1.   Všeobecným cieľom fondu je podporovať úsilie členských štátov umožňovať štátnym príslušníkom tretích krajín s rozdielnym ekonomickým, sociálnym, kultúrnym, náboženským, jazykovým a etnickým pôvodom splniť podmienky na udelenie pobytu a zjednodušiť ich integráciu do európskych spoločností.

Fond sa primárne zameriava na akcie týkajúce sa integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí práve pricestovali.

2.   S cieľom podporovať cieľ uvedený v odseku 1 fond prispieva k rozvoju a vykonávaniu národných stratégií integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín vo všetkých aspektoch spoločnosti, berúc do úvahy najmä zásadu, že integrácia je dynamický dvojsmerný proces vzájomného prispôsobovania sa všetkých prisťahovalcov a obyvateľov členských štátov.

3.   Fond na podnet členského štátu alebo Komisie prispieva k financovaniu technickej pomoci.

Článok 3

Konkrétne ciele

Fond prispieva k týmto konkrétnym cieľom:

a)	zjednodušovanie vypracovávania a vykonávania postupov prijatia, ktoré súvisia s procesom integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín a podporujú ho;

b)	rozvoj a uskutočňovanie procesu integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí práve pricestovali, v členských štátoch;

c)	zvyšovanie schopnosti členských štátov vypracovávať, vykonávať, monitorovať a hodnotiť politiky a opatrenia na integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín;

d)	výmena informácií a najlepších postupov a spolupráca v členských štátoch a medzi nimi pri vypracovávaní, vykonávaní, monitorovaní a hodnotení politík a opatrení na integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín.

Článok 4

Oprávnené akcie v členských štátoch

1.   Pokiaľ ide o cieľ vymedzený v článku 3 písm. a), fond podporuje akcie v členských štátoch, ktoré:

a)

členským štátom zjednodušujú vypracovávanie a vykonávanie postupov prijímania, okrem iného podporou konzultačných procesov s príslušnými zainteresovanými stranami a odborných rád alebo výmeny informácií o prístupoch, ktoré sa zameriavajú na konkrétne národnosti či kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín;

b)	zvyšujú účinnosť vykonávania postupov prijímania a ich prístupnosť štátnym príslušníkom tretích krajín, okrem iného tým, že využívajú užívateľsky jednoduché informačné a komunikačné technológie, informačné kampane a výberové postupy;

c)

lepšie pripravujú štátnych príslušníkov tretích krajín na integráciu do prijímajúcej spoločnosti tým, že podporujú opatrenia vykonávané pred príchodom do nej, ktoré im umožňujú nadobudnúť znalosti a zručnosti potrebné na ich integráciu, ako napríklad odborná príprava, informačné balíky, komplexné kurzy zamerané na občiansku orientáciu a zaplatenie školného za jazykové vzdelanie v krajine pôvodu.

2.   Pokiaľ ide o cieľ vymedzený v článku 3 písm. b), fond podporuje akcie v členských štátoch, ktoré:

a)

zriaďujú programy a vykonávajú činnosti, ktoré sú zamerané na zoznámenie štátnych príslušníkom tretích krajín s prijímajúcou spoločnosťou a umožňujú im nadobudnúť základné znalosti o jej jazyku, dejinách, inštitúciách, sociálno-ekonomických črtách, kultúrnom živote a zásadných pravidlách a hodnotách, alebo takéto programy alebo činnosti dopĺňajú;

b)	rozvíjajú a zlepšujú kvalitu takýchto programov a činností na miestnej a regionálnej úrovni s osobitným dôrazom na občiansku orientáciu;

c)	zvyšujú schopnosť takýchto programov a činností nadviazať kontakt s osobitnými skupinami, ako sú osoby závislé od účastníkov postupov prijímania, deti, ženy, starší ľudia, negramotní alebo osoby so zdravotným postihnutím;

d)

zvyšujú flexibilitu takýchto programov a činností, najmä prostredníctvom kurzov popri zamestnaní, zrýchlených modulov, systémov diaľkového alebo elektronického vzdelávania alebo podobných modelov, ktoré umožňujú štátnym príslušníkom tretích krajín absolvovať programy alebo činnosti popri zamestnaní alebo štúdiu;

e)	rozvíjajú a vykonávajú takéto programy alebo činnosti, zameriavajúc sa na mladých štátnych príslušníkov tretích krajín a špecifické sociálne alebo kultúrne problémy súvisiace s otázkami identity;

f)	rozvíjajú takéto programy alebo činnosti a podnecujú prijímanie vysoko kvalifikovaných a kvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín a podporujú proces ich integrácie.

3.   Pokiaľ ide o ciele vymedzené v článku 3 písm. c) a d), fond podporuje akcie v členských štátoch a medzi členskými štátmi, ktoré:

a)	zlepšujú prístup štátnych príslušníkov tretích krajín k verejnému a súkromnému tovaru a službám, okrem iného prostredníctvom sprostredkovateľských služieb, tlmočníckych a prekladateľských služieb a zlepšovaním medzikultúrnych schopností personálu;

b)

vytvárajú trvalo udržateľné organizačné štruktúry pre riadenie integrácie a rozmanitosti, podporujú trvalé a trvalo udržateľné zapojenie sa do civilného a kultúrneho života a medzi rôznymi zainteresovanými stranami vytvárajú formy spolupráce, ktoré úradníkom na rozličných úrovniach umožňujú rýchlo získavať informácie o skúsenostiach a postupoch uplatňovaných inde a podľa možností spoločne využívať zdroje;

c)	rozvíjajú a realizujú medzikultúrnu odbornú prípravu, nadobúdanie schopností a riadenie rozmanitosti, odbornú prípravu zamestnancov verejných a súkromných poskytovateľov služieb vrátane vzdelávacích inštitúcií;

d)	posilňujú schopnosť koordinovať, vykonávať, monitorovať a hodnotiť národné stratégie integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín naprieč rôznymi úrovňami a orgánmi vlády;

e)

prispievajú k vyhodnocovaniu postupov prijímania alebo programov a činností uvedených v odseku 2 tým, že podporujú reprezentatívne prieskumy medzi štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa na týchto programoch zúčastnili, a/alebo medzi príslušnými zainteresovanými stranami, ako sú napríklad podniky, mimovládne organizácie a regionálne či miestne orgány;

f)

zavádzajú a vykonávajú systémy na zhromažďovanie a analýzu informácií o potrebách rôznych kategórií štátnych príslušníkov tretích krajín na miestnej alebo regionálnej úrovni prostredníctvom zapájania platforiem pre konzultácie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín a výmenu informácií medzi zainteresovanými stranami a prostredníctvom prieskumov v prisťahovaleckých komunitách o tom, ako na tieto potreby najlepšie reagovať;

g)

prispievajú k dvojsmernému procesu, ktorý je základom integračných politík, prostredníctvom vytvárania platforiem pre konzultácie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín a výmenu informácií medzi zainteresovanými stranami a platforiem pre dialóg rozličných kultúr, vierovyznaní a náboženstiev medzi komunitami a/alebo medzi komunitami a orgánmi, ktoré tvoria politiky a prijímajú rozhodnutia;

h)	vypracovávajú ukazovatele a referenčné porovnávania pokroku dosiahnutého na vnútroštátnej úrovni;

i)	vypracovávajú vysoko kvalitné nástroje na monitorovanie integračných politík a opatrení a systémy na ich hodnotenie;

j)	zvyšujú akceptovanie migrácie a integračných opatrení v prijímajúcich spoločnostiach prostredníctvom informačných kampaní uskutočnených najmä v médiách.

Článok 5

Akcie Spoločenstva

1.   Na podnet Komisie sa môže až 7 % dostupných finančných prostriedkov fondu využiť na financovanie nadnárodných akcií alebo akcií v záujme Spoločenstva ako celku (ďalej len „akcie Spoločenstva“) v oblasti prisťahovalectva a integračnej politiky.

2.   Na financovanie sú oprávnené tie akcie Spoločenstva, ktoré sú zamerané najmä na:

a)	podporu spolupráce v rámci Spoločenstva pri vykonávaní právnych predpisov a osvedčených postupov Spoločenstva v oblasti prisťahovalectva a pri vykonávaní osvedčených postupov v oblasti integrácie;

b)	podporu zriaďovania nadnárodných sietí spolupráce a pilotných projektov založených na nadnárodných partnerstvách orgánov z dvoch alebo viacerých členských štátoch, ktorých úlohou je podnecovať inovatívnosť, uľahčovať výmenu skúseností a osvedčených postupov a zlepšiť kvalitu integračných politík;

c)	podporu nadnárodných kampaní na zvýšenie informovanosti;

d)	podporu štúdií, šírenia a výmen informácií o najlepších postupoch a všetkých ďalších aspektoch prisťahovaleckých a integračných politík vrátane využívania najmodernejšej techniky;

e)	podporu pilotných projektov a štúdií o možnostiach nových foriem spolupráce v rámci Spoločenstva v oblasti prisťahovalectva a integrácie a o právnych predpisoch Spoločenstva v oblasti prisťahovalectva;

f)	podporu vývoja a uplatňovania spoločných štatistických nástrojov, metód a ukazovateľov na hodnotenie rozvoja politiky v oblasti prisťahovalectva a integrácie zo strany členských štátov;

3.   Ročný pracovný program, ktorým sa ustanovujú priority akcií Spoločenstva, sa prijíma v súlade s postupom uvedeným v článku 52 ods. 2.

KAPITOLA II

ZÁSADY POMOCI

Článok 6

Komplementárnosť, konzistentnosť a súlad

1.   Fond poskytuje pomoc, ktorá dopĺňa celoštátne, regionálne a miestne akcie, pričom do nich zahŕňa priority Spoločenstva.

Najmä s cieľom zabezpečiť konzistentnosť reakcie Spoločenstva na integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín sú akcie financované v rámci tohto fondu špecifické a dopĺňajú akcie financované v rámci Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu pre utečencov.

2.   Komisia a členské štáty zabezpečia, aby bola pomoc z fondu a od členských štátov v súlade s činnosťami, politikami a prioritami Spoločenstva. Tento súlad sa upraví najmä vo viacročnom programe uvedenom v článku 16.

3.   Operácie financované z fondu musia byť v súlade s ustanoveniami zmluvy a s aktmi, ktoré sa podľa nich prijali.

Článok 7

Programovanie

1.   Ciele fondu sa plnia v rámci viacročného programovacieho obdobia od roku 2007 do roku 2013, ktoré podlieha v súlade s článkom 20 strednodobému preskúmaniu. Systém viacročného programovania zahŕňa priority a procesy riadenia, rozhodovania, auditu a certifikácie.

2.   Viacročné programy schválené Komisiou sa vykonávajú prostredníctvom ročných programov.

Článok 8

Dodatočné a pomerné poskytovanie prostriedkov

1.   Za vykonávanie viacročných a ročných programov uvedených v článkoch 17 a 19 sú na príslušnej územnej úrovni zodpovedné členské štáty v súlade s konkrétnym inštitucionálnym systémom v každom členskom štáte. Táto zodpovednosť sa vykonáva v súlade s týmto rozhodnutím.

2.   V súvislosti s ustanoveniami o audite závisia prostriedky použité Komisiou a členskými štátmi od výšky príspevku Spoločenstva. Rovnaká zásada sa vzťahuje na ustanovenia o hodnotení a na správy o viacročných a ročných programoch.

Článok 9

Metódy plnenia

1.   Rozpočtové prostriedky Spoločenstva pridelené fondu sa využijú v súlade s článkom 53 ods. 1 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách s výnimkou akcií Spoločenstva uvedených v článku 5 a technickej pomoci uvedenej v článku 14. Členské štáty a Komisia zabezpečia súlad so zásadami správneho finančného hospodárenia.

2.   Komisia vykonáva svoju zodpovednosť za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie prostredníctvom:

a)	kontroly existencie a správneho fungovania systémov riadenia a kontroly v súlade s postupmi uvedenými v článku 30;

b)	čiastočného alebo úplného zadržania alebo pozastavenia platieb v súlade s postupmi uvedenými v článkoch 39 a 40 v prípade zlyhania vnútroštátnych systémov riadenia a kontroly a prostredníctvom vykonania iných potrebných finančných opráv v súlade s postupmi stanovenými v článkoch 43 a 44.

Článok 10

Partnerstvo

1.   V súlade s existujúcimi vnútroštátnymi predpismi a postupmi vytvorí každý členský štát partnerstvo s orgánmi a subjektmi, ktoré sa zúčastňujú na vykonávaní viacročného programu alebo ktoré môžu podľa dotknutého členského štátu užitočným spôsobom prispieť k jeho rozvoju.

Takýmito orgánmi a subjektmi môžu byť príslušné regionálne, miestne, mestské a iné orgány verejnej moci, medzinárodné organizácie a subjekty, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť, ako napríklad mimovládne organizácie vrátane organizácií migrantov alebo sociálni partneri.

Súčasťou takéhoto partnerstva sú aspoň výkonné orgány určené členskými štátmi na účely riadenia intervencií ESF a zodpovedný orgán Európskeho fondu pre utečencov.

2.   Takéto partnerstvo sa realizuje v plnom súlade s príslušnou inštitucionálnou, právnou a finančnou právomocou jednotlivých kategórií partnerov.

KAPITOLA III

FINANČNÝ RÁMEC

Článok 11

Celkové zdroje

1.   Finančné krytie na vykonávanie akcií financovaných z tohto fondu na obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013 je 825 miliónov EUR.

2.   Ročné rozpočtové prostriedky pre fond schvaľuje rozpočtový orgán v rámci obmedzení finančného rámca.

3.   Komisia zostaví ročné orientačné rozdelenie finančných prostriedkov medzi členské štáty v súlade s kritériami ustanovenými v článku 12.

Článok 12

Ročné rozdelenie zdrojov na oprávnené akcie v členských štátoch

1.   Každý členský štát dostane z ročných finančných prostriedkov fondu pevnú sumu 500 000 EUR.

Pre členské štáty, ktoré k Európskej únii pristúpia v období rokov 2007 až 2013, sa táto suma na zvyšok obdobia rokov 2007 až 2013, počnúc rokom nasledujúcim po ich pristúpení, stanovuje na 500 000 EUR ročne.

2.   Zvyšné dostupné ročné zdroje sa medzi členské štáty rozdelia takto:

a)	40 % v pomere k priemernému celkového počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členských štátoch za obdobie predchádzajúcich troch rokov, a

b)	60 % v pomere k počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým členský štát vydal povolenie na pobyt na svojom území za obdobie predchádzajúcich troch rokov.

3.   Na účely výpočtu uvedeného v odseku 2 písm. b) sa však nezahŕňajú tieto kategórie osôb:

a)	sezónni pracovníci, ako sú vymedzení podľa vnútroštátnych právnych predpisov;

b)	štátni príslušníci tretích krajín, ktorým bol povolený vstup na účely štúdia, v rámci školských výmenných pobytov, odbornej prípravy bez odmeny alebo dobrovoľnej služby v súlade so smernicou Rady 2004/114/ES (12);

c)	štátni príslušníci tretích krajín, ktorým bol povolený vstup na účely vedeckého výskumu v súlade so smernicou Rady 2005/71/ES (13);

d)	štátni príslušníci tretích krajín, ktorým sa predĺžilo povolenie vydané členským štátom alebo zmenil štatút, vrátane štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí získali štatút osoby s dlhodobým pobytom v súlade so smernicou 2003/109/ES.

4.   V súlade s právnymi predpismi Spoločenstva sú referenčnými údajmi najaktuálnejšie štatistiky Komisie (Eurostat) vypracované na základe údajov, ktoré poskytli členské štáty.

Ak členské štáty neposkytli Komisii (Eurostatu) príslušné štatistiky, čo najskôr musia poskytnúť predbežné údaje.

Komisia (Eurostat), predtým ako tieto údaje prijme ako referenčné údaje, vyhodnotí v súlade s bežnými operačnými postupmi kvalitu, porovnateľnosť a úplnosť týchto štatistických informácií. Na žiadosť Komisie (Eurostatu) jej členské štáty v tejto súvislosti poskytnú všetky potrebné informácie.

Článok 13

Štruktúra financovania

1.   Finančné príspevky fondu sa vyplácajú vo forme grantov.

2.   Akcie, ktoré fond podporuje, sa spolufinancujú z verejných alebo súkromných zdrojov, musia mať neziskovú povahu a nesmú byť oprávnené na financovanie z iných zdrojov, ktoré pokrýva všeobecný rozpočet Európskej únie.

3.   Rozpočtové prostriedky fondu dopĺňajú verejné alebo ekvivalentné výdavky, ktoré členské štáty prideľujú na opatrenia, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie.

4.   Výška príspevku Spoločenstva na podporované projekty, pokiaľ ide o akcie v členských štátoch podľa článku 4, nesmie presiahnuť 50 % celkových nákladov na konkrétnu akciu.

V prípade projektov zameraných na konkrétne priority uvedené v strategických usmerneniach uvedených v článku 16 sa môže tento príspevok zvýšiť na 75 %.

V členských štátoch, na ktoré sa vzťahuje Kohézny fond, sa príspevok Spoločenstva zvyšuje na 75 %.

5.   V rámci vykonávania národného programovania stanoveného v kapitole IV vyberajú členské štáty projekty na financovanie na základe týchto minimálnych kritérií:

a)	situácia a požiadavky v príslušnom členskom štáte;

b)	hospodárnosť výdavkov okrem iného so zreteľom na počet osôb zainteresovaných na projekte;

c)	skúsenosti, odbornosť, spoľahlivosť a finančný príspevok organizácie, ktorá sa uchádza o financovanie, a každej partnerskej organizácie;

d)	miera, do akej príslušný projekt dopĺňa iné akcie financované zo všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo činnosti, ktoré sú súčasťou vnútroštátnych programov.

6.   Finančná pomoc Spoločenstva na akcie podporované z fondu sa spravidla poskytuje na obdobie maximálne troch rokov a podlieha podávaniu pravidelných správ o dosiahnutom pokroku.

Článok 14

Technická pomoc na podnet Komisie

1.   Na podnet Komisie a/alebo v jej mene môže fond do maximálnej výšky 500 000 EUR zo svojich ročných rozpočtových prostriedkov financovať prípravné opatrenia, opatrenia na monitorovanie, opatrenia na administratívnu a technickú podporu, ako aj opatrenia na hodnotenie, audit a kontrolu, ktoré sú potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia.

2.   Tieto opatrenia zahŕňajú:

a)	štúdie, hodnotenia, odborné správy a štatistiky vrátane tých, ktoré majú všeobecný charakter a súvisia s činnosťou fondu;

b)	informačné opatrenia pre členské štáty, konečných príjemcov a širokú verejnosť vrátane kampaní na zvyšovanie informovanosti a spoločnej databázy projektov financovaných z fondu;

c)	inštaláciu, prevádzku a prepojenie počítačových systémov na riadenie, monitorovanie, kontrolu a hodnotenie;

d)	vytvorenie spoločného rámca na hodnotenie a monitorovanie, ako aj systému ukazovateľov, v ktorých sa prípadne zohľadnia vnútroštátne ukazovatele;

e)	zlepšenie metód hodnotenia a výmena informácií o postupoch v tejto oblasti;

f)	informačné opatrenia a opatrenia v rámci odbornej prípravy pre orgány určené členskými štátmi v súlade s kapitolou V, ktoré dopĺňajú úsilie členských štátov poskytovať svojim orgánom pokyny v súlade s článkom 30 ods. 2.

Článok 15

Technická pomoc na podnet členských štátov

1.   Na podnet členského štátu sa môžu pre každý ročný program z fondu financovať prípravné opatrenia, opatrenia súvisiace s riadením, monitorovaním, hodnotením, informovanosťou a kontrolou, ako aj opatrenia na podporu administratívnej kapacity využívať fond.

2.   Suma vyčlenená na technickú pomoc pre každý ročný program nesmie presiahnuť:

a)	na obdobie rokov 2007 až 2010 7 % celkovej ročnej sumy pridelenej príslušnému členskému štátu na spolufinancovanie plus 30 000 EUR a

b)	na obdobie rokov 2011 až 2013 4 % celkovej ročnej sumy pridelenej príslušnému členskému štátu na spolufinancovanie plus 30 000 EUR.

KAPITOLA IV

PROGRAMOVANIE

Článok 16

Prijatie strategických usmernení

1.   Komisia prijme strategické usmernenia, ktorými sa stanoví rámec pre poskytovanie prostriedkov z fondu, pričom sa zohľadní pokrok dosiahnutý vo vývoji a vykonávaní právnych predpisov Spoločenstva v oblasti prisťahovalectva a ostatných oblastí, ktoré súvisia s integráciou štátnych príslušníkov tretích krajín, a orientačné rozdelenie finančných zdrojov fondu na príslušné obdobie.

2.   Pre každý z cieľov fondu sa týmito usmerneniami realizujú priority Spoločenstva s cieľom podporovať spoločné základné zásady.

3.   Komisia prijme strategické usmernenia týkajúce sa viacročného programovacieho obdobia do 31. júla 2007.

4.   Strategické usmernenia sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 52 ods. 2.

Článok 17

Príprava a schválenie viacročných národných programov

1.   Na základe strategických usmernení uvedených v článku 16 vypracuje každý členský štát návrh viacročného programu, ktorý obsahuje tieto prvky:

a)	opis aktuálnej situácie v príslušnom členskom štáte, pokiaľ ide o vykonávanie národných integračných stratégií na základe spoločných základných zásad, a ak je to možné, opis situácie, pokiaľ ide o rozvoj a vykonávanie programov prijímania a prípravných programov jednotlivých štátov;

b)	analýzu požiadaviek príslušného členského štátu, pokiaľ ide o národné integračné stratégie, a ak je to možné, programy prijímania a prípravné programy, ako aj zoznam operatívnych cieľov vytýčených pre splnenie týchto požiadaviek počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje viacročný program;

c)	predloženie vhodnej stratégie na dosiahnutie týchto cieľov a s tým súvisiacich priorít, ako aj opis plánovaných akcií na vykonávanie týchto priorít;

d)	údaje o tom, či je táto stratégia v súlade s inými regionálnymi a vnútroštátnymi nástrojmi a nástrojmi Spoločenstva;

e)

informácie o prioritách a ich konkrétnych cieľoch. Tieto ciele sa kvantitatívne vymedzia pomocou obmedzeného množstva ukazovateľov, pričom sa zohľadní zásada proporcionality. Na základe týchto ukazovateľov musí byť možné posúdiť pokrok, ktorý sa dosiahol oproti východiskovej situácii, a efektívnosť cieľov na vykonávanie priorít;

f)	opis zvoleného prístupu k vykonávaniu zásady partnerstva ustanovenej v článku 10;

g)	návrh plánu financovania, ktorý pre každú prioritu a pre každý ročný program stanovuje navrhovaný finančný príspevok z fondu a celkovú sumu spolufinancovania z verejných alebo súkromných zdrojov;

h)	opis opatrení prijatých na zabezpečenie komplementárnosti akcií s činnosťami, ktoré sa financujú v rámci ESF;

i)	ustanovenia na zabezpečenie zverejnenia viacročného programu.

2.   Členské štáty predložia svoje návrhy viacročných programov Komisii najneskôr štyri mesiace po tom, čo Komisia poskytne strategické usmernenia pre dané obdobie.

3.   S cieľom schváliť návrh viacročného programu Komisia preskúma:

a)	súlad návrhu viacročného programu s cieľmi fondu a strategickými usmerneniami vymedzenými v článku 16;

b)	relevantnosť akcií naplánovaných v návrhu viacročného programu s ohľadom na navrhovanú stratégiu;

c)	súlad mechanizmov riadenia a kontroly stanovených členským štátom na realizáciu poskytovania prostriedkov z fondu s ustanoveniami tohto rozhodnutia;

d)	súlad návrhu viacročného programu s právnymi predpismi Spoločenstva, najmä s tými, ktoré sú zamerané na zabezpečenie voľného pohybu osôb v spojení s priamo súvisiacimi sprievodnými opatreniami, ktoré sa týkajú kontroly na vonkajších hraniciach, azylu a prisťahovalectva.

4.   Ak sa Komisia domnieva, že návrh viacročného programu nie je v súlade so strategickými usmerneniami alebo sa nezhoduje s ustanoveniami tohto rozhodnutia, ktoré stanovujú systémy riadenia a kontroly, alebo s právom Spoločenstva, vyzve členský štát, aby poskytol všetky potrebné informácie a podľa potreby zodpovedajúcim spôsobom návrh viacročného programu zrevidoval.

5.   V súlade s postupom uvedeným v článku 52 ods. 2 schváli Komisia viacročný program do troch mesiacov od jeho formálneho predloženia.

Článok 18

Revízia viacročných programov

1.   Na základe podnetu dotknutého členského štátu alebo Komisie sa viacročný program opätovne preskúma a prípadne zreviduje na zvyšok programovacieho obdobia s cieľom viac alebo inak zohľadniť priority Spoločenstva. Viacročné programy sa môžu opätovne preskúmať aj na základe hodnotení a/alebo po ťažkostiach s ich vykonávaním.

2.   Komisia prijme rozhodnutie o schválení revízie viacročného programu čo najskôr po formálnom predložení žiadosti na takýto účel zo strany dotknutého členského štátu. Revízia viacročného programu sa vykonáva v súlade s postupom uvedeným v článku 52 ods. 2.

Článok 19

Ročné programy

1.   Viacročné programy schválené Komisiou sa vykonávajú prostredníctvom ročných programov.

2.   Komisia každý rok do 1. júla poskytne členským štátom odhad súm, ktoré sa im ďalší rok pridelia z celkových rozpočtových prostriedkov pridelených podľa ročného rozpočtového postupu, pričom sa tento odhad vypočíta podľa článku 12.

3.   Do 1. novembra každého roka predložia členské štáty Komisii návrh ročného programu na nasledujúci rok, ktorý sa vypracuje v súlade s viacročným programom a ktorý obsahuje:

a)	všeobecné pravidlá výberu projektov, ktoré sa budú financovať v rámci ročného programu;

b)	opis akcií, ktoré sa budú podporovať v rámci ročného programu;

c)	navrhované rozčlenenie finančných príspevkov z fondu medzi rôzne akcie programu a údaj o sume požadovanej podľa článku 15 na pokrytie technickej a administratívnej pomoci na účely vykonania ročného programu.

4.   Pri preskúmaní návrhu ročného programu členského štátu Komisia zohľadní konečnú sumu rozpočtových prostriedkov pridelenú fondu podľa rozpočtového postupu.

Komisia do jedného mesiaca od formálneho predloženia návrhu ročného programu informuje príslušný členský štát, či byť môže schválený. Ak nie je návrh ročného programu v súlade s viacročným programom, Komisia vyzve daný členský štát, aby poskytol všetky potrebné informácie a podľa potreby návrh ročného programu zodpovedajúcim spôsobom zrevidoval.

Komisia do 1. marca príslušného roka prijme rozhodnutie o financovaní, ktorým sa schvaľuje ročný program. V rozhodnutí sa uvedie suma pridelená príslušnému členskému štátu a obdobie, za ktoré sú výdavky oprávnené.

Článok 20

Strednodobé preskúmanie viacročného programu

1.   Komisia preskúma strategické usmernenia a v prípade potreby prijme do 31. marca 2010 zrevidované strategické usmernenia na obdobie rokov 2011 až 2013.

2.   Ak sa prijmú takéto zrevidované strategické usmernenia, každý členský štát opätovne preskúma svoj viacročný program a v prípade potreby ho zreviduje.

3.   Pravidlá stanovené v článku 17, týkajúce sa prípravy a schvaľovania národných viacročných programov, sa primerane vzťahujú na prípravu a schvaľovanie zrevidovaných viacročných programov.

4.   Zrevidované strategické usmernenia sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 52 ods. 2.

KAPITOLA V

SYSTÉMY RIADENIA A KONTROLY

Článok 21

Vykonávanie

Za vykonávanie tohto rozhodnutia je zodpovedná Komisia, ktorá prijíma všetky potrebné vykonávacie predpisy.

Článok 22

Všeobecné zásady systémov riadenia a kontroly

Systémy riadenia a kontroly viacročných programov zriadené v členských štátoch zabezpečia:

a)	vymedzenie funkcií orgánov podieľajúcich sa na riadení a kontrole a rozdelenie funkcií v rámci každého subjektu;

b)	dodržiavanie zásady oddelenia funkcií medzi týmito orgánmi a v rámci nich;

c)	primerané zdroje pre každý subjekt alebo oddelenie, aby mohli vykonávať pridelené funkcie počas celého obdobia vykonávania akcií spolufinancovaných z fondu;

d)	postupy zabezpečenia správnosti a oprávnenosti výdavkov vykázaných v rámci ročných programov;

e)	spoľahlivé systémy účtovníctva, monitorovania a zostavovania finančných výkazov v elektronickej forme;

f)	systém podávania správ a monitorovania v prípadoch, keď zodpovedný orgán poverí výkonom úloh iný subjekt;

g)	príručky o postupoch pri vykonávaní funkcií;

h)	mechanizmy auditu fungovania systému;

i)	systémy a postupy zabezpečenia primeraného priebehu auditu;

j)	postupy podávania správ o nezrovnalostiach a ich monitorovania, ako aj postupy vymáhania neoprávnene vyplatených súm.

Článok 23

Určenie orgánov

1.   Členský štát na vykonávanie svojho viacročného programu a ročných programov určí:

a)

zodpovedný orgán: funkčný subjekt členského štátu, vnútroštátny orgán verejnej moci alebo subjekt určený členským štátom, alebo subjekt, ktorý sa riadi súkromným právom členského štátu a ktorého poslaním je verejná služba, ktorý zodpovedá za riadenie viacročného programu alebo ročného programu podporovaných fondom a zabezpečuje všetku komunikáciu s Komisiou;

b)	certifikačný orgán: vnútroštátny orgán verejnej moci alebo subjekt, prípadne fyzická osoba, ktorá koná ako takýto subjekt alebo orgán, určený členským štátom na účely certifikácie výkazov výdavkov pred tým, než sa zašlú Komisii;

c)	orgán auditu: vnútroštátny orgán verejnej moci alebo subjekt, pokiaľ je funkčne nezávislý od zodpovedného orgánu a certifikačného orgánu, určený členským štátom a zodpovedný za overovanie účinného fungovania systému riadenia a kontroly;

d)	prípadne poverený orgán.

2.   Členský štát ustanoví pravidlá upravujúce jeho vzťahy s orgánmi uvedenými v odseku 1 a ich vzťahy s Komisiou.

3.   Pokiaľ článok 22 písm. b) neustanovuje inak, niektoré alebo všetky orgány uvedené v odseku 1 tohto článku môžu byť súčasťou toho istého subjektu.

4.   Pravidlá vykonávania článkov 24 až 28 prijíma Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 52 ods. 2.

Článok 24

Zodpovedný orgán

1.   Zodpovedný orgán musí spĺňať tieto minimálne podmienky:

a)	má právnu subjektivitu v prípade, že nie je funkčným subjektom členského štátu;

b)	má infraštruktúru nevyhnutnú pre jednoduchú komunikáciu so širokým okruhom užívateľov a so zodpovednými subjektmi v iných členských štátoch a s Komisiou;

c)	pôsobí v takom administratívnom kontexte, ktorý mu umožňuje vykonávať jeho úlohy správne a zabrániť akémukoľvek konfliktu záujmov;

d)	je schopný uplatňovať pravidlá hospodárenia s prostriedkami Spoločenstva;

e)	má finančné a riadiace možnosti úmerné objemu prostriedkov Spoločenstva, s ktorými bude hospodáriť;

f)	má k dispozícii zamestnancov s primeranou odbornou kvalifikáciou a jazykovými zručnosťami na administratívnu prácu v medzinárodnom prostredí.

2.   Členský štát poskytne zodpovednému orgánu primerané finančné prostriedky, aby mohol pokračovať v riadnom vykonávaní svojich úloh počas obdobia rokov 2007 až 2013.

3.   Komisia môže členským štátom pomáhať pri uskutočňovaní odbornej prípravy zamestnancov, a to najmä pokiaľ ide o správne uplatňovanie kapitol V až IX.

Článok 25

Úlohy zodpovedného orgánu

1.   Zodpovedný orgán zodpovedá za riadenie a vykonávanie viacročného programu v súlade so zásadou správneho finančného hospodárenia.

Najmä:

a)	radí sa s partnermi v súlade s článkom 10;

b)	predkladá Komisii návrhy viacročných a ročných programov, na ktoré odkazujú články 17 a 19;

c)	zriaďuje mechanizmus spolupráce s riadiacimi orgánmi určenými členským štátom na účely vykonávania činností v rámci ESF a Európskeho fondu pre utečencov;

d)	v prípade potreby organizuje a vyhlasuje výzvy na predkladanie ponúk a návrhov;

e)	organizuje výber projektov pre spolufinancovanie z fondu v súlade s kritériami ustanovenými v článku 13 ods. 5;

f)	prijíma platby od Komisie a vypláca platby konečným príjemcom;

g)	zabezpečuje súlad a komplementárnosť spolufinancovania z fondu a spolufinancovania z ostatných relevantných vnútroštátnych finančných nástrojov a finančných nástrojov Spoločenstva;

h)	monitoruje dodávku spolufinancovaných produktov a služieb a kontroluje, či výdavky vykázané na akcie skutočne vznikli a či sú v súlade s pravidlami Spoločenstva a s vnútroštátnymi pravidlami;

i)	zabezpečuje existenciu elektronického systému zaznamenávania a uchovávania účtovných záznamov o každej akcii v rámci ročných programov a tiež zhromažďovanie údajov o ich vykonávaní, ktoré sú potrebné pre finančné hospodárenie, monitorovanie, kontrolu a hodnotenie;

j)	zabezpečuje, aby koneční príjemcovia a iné subjekty zapojené do vykonávania akcií spolufinancovaných fondom viedli buď samostatný účtovný systém, alebo vhodné kódové označenie účtov pre všetky transakcie súvisiace s akciou tak, aby neboli dotknuté vnútroštátne účtovné pravidlá;

k)	zabezpečuje, aby sa hodnotenia fondu uvedené v článku 47 vypracovali v lehotách ustanovených v článku 48 ods. 2 a aby spĺňali kvalitatívne normy, na ktorých sa Komisia dohodla s príslušným členským štátom;

l)	stanoví postupy zabezpečenia toho, aby sa všetky dokumenty týkajúce sa výdavkov a auditov požadovaných na zabezpečenie primeranej kontroly priebehu programu uchovávali v súlade s požiadavkami článku 41;

m)	zabezpečuje, aby orgán auditu dostával na účely vykonávania auditu vymedzeného v článku 28 ods. 1 všetky potrebné informácie o uplatňovaných postupoch riadenia a o projektoch spolufinancovaných z fondu;

n)	zabezpečuje, aby certifikačný orgán dostal na účely certifikácie všetky potrebné informácie o postupoch a overeniach vykonaných v súvislosti s výdavkami;

o)	vypracúva a predkladá Komisii správy o pokroku a záverečné správy o vykonávaní ročných programov, výkazy výdavkov certifikované certifikačným orgánom a žiadosti o platby alebo prípadne vyhlásenia o refundácii;

p)	vykonáva informačné a poradenské činnosti a šíri výsledky podporovaných akcií;

q)	spolupracuje s Komisiou a so zodpovednými orgánmi v iných členských štátoch;

r)	overuje, či koneční príjemcovia vykonávajú usmernenia uvedené v článku 31 ods. 6.

2.   Činnosti zodpovedného orgánu v oblasti riadenia projektov realizovaných v členských štátoch sa môžu financovať v rámci mechanizmov technickej pomoci uvedených v článku 15.

Článok 26

Prenesenie úloh zo strany zodpovedného orgánu

1.   V prípadoch, keď sa niektoré alebo všetky úlohy zodpovedného orgánu prenesú na poverený orgán, vymedzí zodpovedný orgán rozsah prenesených úloh a podrobne stanoví postupy ich vykonávania, ktoré musia zodpovedať podmienkam ustanoveným v článku 24.

2.   Súčasťou týchto postupov je aj pravidelné informovanie zodpovedného orgánu o účinnom vykonávaní prenesených úloh a vecné vymedzenie prostriedkov využitých na tieto účely.

Článok 27

Certifikačný orgán

1.   Certifikačný orgán:

a)

overuje, že: i) výkaz výdavkov je presný, vychádza zo spoľahlivých účtovných systémov a je založený na overiteľných sprievodných dokumentoch; ii) vykázané výdavky sú v súlade s platnými predpismi Spoločenstva a vnútroštátnymi predpismi a boli vynaložené na akcie vybrané v súlade s kritériami vzťahujúcimi sa na program a spĺňajú predpisy Spoločenstva a vnútroštátne predpisy;

b)	na účely certifikácie zabezpečí, aby od zodpovedného orgánu dostal primerané informácie o postupoch a overeniach vykonaných v súvislosti s výdavkami uvedenými vo výkazoch výdavkov;

c)	na účely certifikácie zohľadňuje výsledky všetkých auditov vykonaných orgánom auditu alebo na jeho zodpovednosť;

d)	v elektronickej forme vedie účtovné záznamy o výdavkoch vykázaných Komisii;

e)	overuje vymáhanie akýchkoľvek finančných prostriedkov Spoločenstva, pri ktorých sa v dôsledku zistených nezrovnalostí ukázalo, že sa vyplatili neoprávnene, spolu s prípadným úrokom;

f)	vedie záznam o vymáhateľných sumách a sumách vymožených do všeobecného rozpočtu Európskej únie, pokiaľ možno ich odpočítaním z ďalšieho výkazu výdavkov.

2.   Činnosti, ktoré vykonáva certifikačný orgán v súvislosti s projektmi realizovanými v členských štátoch, môžu byť financované v rámci mechanizmov technickej pomoci uvedených v článku 15 za predpokladu, že sa rešpektujú výsadné práva tohto orgánu uvedené v článku 23.

Článok 28

Orgán auditu

1.   Orgán auditu:

a)	zabezpečuje, aby sa vykonávali audity na overenie účinného fungovania systému riadenia a kontroly;

b)	zabezpečuje, aby sa vykonávali audity akcií na základe vhodnej vzorky s cieľom overiť vykázané výdavky; vzorka predstavuje aspoň 10 % celkových oprávnených výdavkov na každý ročný program;

c)

do šiestich mesiacov od schválenia viacročného programu predloží Komisii stratégiu auditov pre subjekty, ktoré budú vykonávať audity uvedené v písmenách a) a b), pričom zabezpečí, aby sa audit vykonal u hlavných príjemcov spolufinancovania z fondu a aby sa audity vykonávali pravidelne počas programovacieho obdobia.

2.   V prípadoch, keď je určený orgán auditu podľa tohto rozhodnutia zároveň určeným orgánom auditu podľa rozhodnutí č. 573/2007/ES, č. 574/2007/ES a č. 575/2007/ES, alebo v prípadoch, keď sa na dva alebo viaceré z týchto fondov vzťahujú spoločné systémy, môže sa podľa odseku 1 písm. c) predložiť spoločná stratégia auditu.

3.   Orgán auditu vypracuje pre každý ročný program správu, ktorá obsahuje:

a)	ročnú správu o audite, v ktorej sa uvádzajú výsledky auditov vykonaných v súlade so stratégiou auditu ročného programu a taktiež všetky nedostatky, ktoré boli zistené v systémoch riadenia a kontroly programu;

b)	stanovisko vypracované na základe kontrol a auditov vykonaných v rámci zodpovednosti orgánu auditu o tom, či fungovanie systému riadenia a kontroly poskytuje primeranú záruku toho, že výkazy výdavkov, ktoré sa predkladajú Komisii, sú správne a že príslušné transakcie sú zákonné a obvyklé;

c)	vyhlásenie, ktorým sa posudzuje platnosť žiadosti o vyplatenie zostatku alebo vyhlásenia o refundácii a zákonnosť a oprávnenosť dotknutých výdavkov.

4.   Orgán auditu zabezpečí, aby sa pri audite zohľadňovali medzinárodne prijaté normy pre audit.

5.   Audit projektov realizovaných v členských štátoch sa môže financovať v rámci mechanizmov technickej pomoci uvedených v článku 15 za predpokladu, že sa dodržiavajú výsadné práva orgánu auditu stanovené v článku 23.

KAPITOLA VI

POVINNOSTI A KONTROLY

Článok 29

Povinnosti členských štátov

1.   Členské štáty zodpovedajú za zabezpečenie riadneho finančného riadenia viacročných a ročných programov a zákonnosť a oprávnenosť transakcií.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby zodpovedné orgány alebo akékoľvek poverené orgány, certifikačné orgány, orgány auditu a akékoľvek iné dotknuté subjekty dostali primerané pokyny týkajúce sa zriadenia systémov riadenia a kontroly uvedených v článkoch 22 až 28 s cieľom zabezpečiť efektívne a správne využívanie finančných prostriedkov Spoločenstva.

3.   Členské štáty predchádzajú nezrovnalostiam, odhaľujú ich a naprávajú. Oznamujú ich Komisii a informujú ju o pokroku v správnych a súdnych konaniach.

Keď sa sumy neoprávnene vyplatené konečnému príjemcovi nedajú vymôcť, príslušný členský štát je zodpovedný za úhradu ušlých súm do všeobecného rozpočtu Európskej únie, ak sa preukáže, že strata vznikla v dôsledku jeho chyby alebo nedbanlivosti.

4.   Členské štáty nesú hlavnú zodpovednosť za finančnú kontrolu akcií a zabezpečujú, aby sa systémy riadenia a kontroly a audity vykonávali spôsobom, ktorý zaručí správne a efektívne využívanie finančných prostriedkov Spoločenstva. Komisii poskytujú opis týchto systémov.

5.   Podrobné pravidlá vykonávania odsekov 1 až 4 sa prijímajú v súlade s postupom uvedenom v článku 52 ods. 2.

Článok 30

Systémy riadenia a kontroly

1.   Predtým ako Komisia schváli viacročný program v súlade s postupom uvedeným v článku 52 ods. 2, členské štáty zabezpečia zriadenie systémov riadenia a kontroly v súlade s článkami 22 až 28. Sú zodpovedné za zabezpečenie efektívneho fungovania systémov počas celého programovacieho obdobia.

2.   Členské štáty predložia Komisii spolu so svojím návrhom viacročného programu opis organizácie a postupov zodpovedných orgánov, poverených orgánov a certifikačných orgánov, ako aj interných systémov auditu týchto orgánov a subjektov, orgánu auditu a všetkých ostatných subjektov, ktoré v rámci jeho zodpovednosti vykonávajú audity.

3.   Komisia preskúma uplatňovanie tohto ustanovenia v kontexte prípravy správy za obdobie rokov 2007 až 2013 ustanovené v článku 48 ods. 3.

Článok 31

Povinnosti Komisie

1.   Komisia v súlade s postupom ustanoveným v článku 30 overí, či členské štáty zriadili systémy riadenia a kontroly, ktoré sú v súlade s článkami 22 až 28, a na základe ročných správ o auditoch a vlastných auditov overí aj to, či tieto systémy fungujú počas programovacieho obdobia efektívne.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté audity vykonané členskými štátmi, môžu úradníci Komisie alebo jej splnomocnení zástupcovia po oznámení vykonanom najneskôr tri pracovné dni vopred vykonávať kontroly na mieste s cieľom overiť efektívne fungovanie systémov riadenia a kontroly, ktoré môžu zahŕňať audity akcií zahrnutých v ročných programoch. Úradníci alebo splnomocnení zástupcovia dotknutých členských štátov sa na týchto auditoch môžu zúčastniť.

3.   Komisia môže požiadať členský štát o vykonanie kontroly na mieste, aby si overila správne fungovanie systémov alebo správnosť jednej alebo viacerých transakcií. Úradníci Komisie alebo splnomocnení zástupcovia Komisie sa na týchto kontrolách môžu zúčastniť.

4.   Komisia v spolupráci s členskými štátmi zabezpečí náležité poskytovanie informácií o akciách podporovaných fondom, ich zverejnenie a následné kroky.

5.   Komisia v spolupráci s členskými štátmi zabezpečí, aby boli akcie v súlade s inými príslušnými politikami, nástrojmi a iniciatívami Spoločenstva a aby ich dopĺňali.

6.   Komisia ustanoví usmernenia na zabezpečenie zviditeľnenia financovania poskytnutého podľa tohto rozhodnutia.

Článok 32

Spolupráca s orgánmi auditu členských štátov

1.   Komisia spolupracuje s orgánmi auditu, aby koordinovala ich príslušné plány a metódy auditu, pričom sa bezodkladne podelí o výsledky auditov systémov riadenia a kontroly s cieľom dosiahnuť čo najlepšie využitie zdrojov kontroly a predísť neodôvodnenému zdvojeniu práce.

Komisia poskytne svoje pripomienky k stratégii auditu predloženej podľa článku 28 najneskôr do troch mesiacov od jej obdržania.

2.   Pri rozhodovaní o svojej vlastnej stratégii auditu Komisia určí tie ročné programy, ktoré na základe existujúcich poznatkov o systémoch riadenia a kontroly považuje za uspokojivé.

V prípade týchto programov môže Komisia dospieť k záveru, že sa v zásade môže spoliehať na dôkazy auditu, ktoré poskytli členské štáty, a že svoje vlastné kontroly na mieste vykoná len vtedy, ak budú existovať dôkazy naznačujúce nedostatky v systémoch.

KAPITOLA VII

FINANČNÉ HOSPODÁRENIE

Článok 33

Oprávnenosť – výkazy výdavkov

1.   Všetky výkazy výdavkov uvádzajú výdavky, ktoré konečným príjemcom vznikli pri vykonávaní akcií, a zodpovedajúci príspevok z verejných alebo súkromných zdrojov.

2.   Výdavky musia zodpovedať platbám, ktoré koneční príjemcovia vykonali. Musia byť doložené potvrdenými faktúrami alebo účtovnými dokladmi s rovnocennou dôkaznou hodnotou.

3.   Výdavky sa môžu považovať za oprávnené na podporu z fondu, iba ak sa skutočne vyplatili najskôr 1. januára roka uvedeného v rozhodnutí o financovaní, ktorým sa schvaľuje ročný program, uvedenom v článku 19 ods. 4 treťom pododseku. Spolufinancované akcie nesmú byť ukončené pred dátumom nadobudnutia oprávnenosti.

Obdobie, počas ktorého sú výdavky oprávnené, sa výnimočne stanoví na tri roky pre výdavky na vykonávanie akcií podporovaných na základe ročných programov na rok 2007.

4.   Pravidlá upravujúce oprávnenosť výdavkov v rámci akcií spolufinancovaných z fondu vykonaných v členských štátoch podľa článku 4 sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 52 ods. 2.

Článok 34

Úplnosť platieb konečným príjemcom

Členské štáty overia, či zodpovedný orgán zabezpečuje, aby sa konečným príjemcom čo najrýchlejšie vyplatila celá suma príspevku z verejných zdrojov. Ak koneční príjemcovia spĺňajú všetky požiadavky týkajúce sa oprávnenosti akcií a výdavkov, nemožno sumy znižovať ani zadržiavať, ani spájať ich vyplatenie s akýmikoľvek ďalšími osobitnými poplatkami alebo inými poplatkami s rovnakým účinkom, ktoré by sumy určené pre konečných príjemcov znížili.

Článok 35

Používanie eura

1.   Sumy uvedené v návrhu viacročných a ročných programov členských štátov uvedených v článkoch 17 a 19, certifikované výkazy výdavkov, žiadosti o platby uvedené v článku 25 ods. 1 písm. o) a výdavky uvedené v správe o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní ročného programu uvedenej v článku 37 ods. 4 a záverečnej správe o vykonávaní ročného programu uvedenej v článku 49 sa uvádzajú v eurách.

2.   Rozhodnutia Komisie o financovaní, ktorými sa schvaľujú ročné programy členských štátov, uvedené v článku 19 ods. 4 treťom pododseku, záväzky Komisie a platby Komisie sa uvádzajú a realizujú v eurách.

3.   Členské štáty, ktoré neprijali euro za svoju menu ku dňu žiadosti o platbu, prepočítajú výšku vynaložených výdavkov v národnej mene na eurá. Táto suma sa prepočíta na eurá s použitím mesačného účtovného výmenného kurzu Komisie v tom mesiaci, v ktorom zodpovedný orgán príslušného programu výdavok zaznamenal v účtovníctve. Tento kurz Komisia elektronicky uverejní každý mesiac.

4.   Ak sa euro stane menou členského štátu, postup prepočítania uvedený v odseku 3 zostane v platnosti pre všetky výdavky, ktoré certifikačný orgán zaznamenal v účtovníctve pred dátumom nadobudnutia účinnosti pevného prepočítacieho kurzu medzi národnou menou a eurom.

Článok 36

Záväzky

Rozpočtové prostriedky Spoločenstva sa viažu každý rok na základe rozhodnutia Komisie o financovaní, ktorým sa schvaľuje ročný program, uvedeného v článku 19 ods. 4 treťom pododseku.

Článok 37

Platby – zálohové platby

1.   Platby príspevku z fondu uskutočňuje Komisia v súlade s rozpočtovými záväzkami.

2.   Platby majú formu zálohových platieb a vyplatenia zostatku. Poukazujú sa zodpovednému orgánu určenému členským štátom.

3.   Prvá zálohová platba predstavujúca 50 % sumy pridelenej v rozhodnutí o financovaní, ktorým sa schvaľuje ročný program, sa poukáže členskému štátu do šesťdesiatich dní po prijatí uvedeného rozhodnutia.

4.   Druhá zálohová platba sa vykoná do troch mesiacov po tom, ako Komisia do dvoch mesiacov od formálneho predloženia žiadosti o platbu členským štátom schváli správu o pokroku pri vykonávaní ročného programu a certifikovaný výkaz výdavkov vypracované v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. a) a článkom 33, ktorý sa vzťahuje na aspoň 60 % prvej platby.

Výška druhej zálohovej platby poukázanej Komisiou nesmie presiahnuť 50 % celkovej sumy pridelenej rozhodnutím o financovaní, ktorým sa schvaľuje ročný program, a v žiadnom prípade zostatok finančných prostriedkov Spoločenstva, ktoré členský štát skutočne vyhradil na vybrané projekty v rámci ročného programu, znížený o prvú zálohovú platbu, ak členský štát na vnútroštátnej úrovni vyhradil sumu nižšiu, ako je suma uvedená v rozhodnutí o financovaní, ktorým sa schvaľuje ročný program.

5.   Akékoľvek úroky vytvorené zálohovými platbami sa pridelia príslušnému ročnému programu, pričom sa považujú za zdroj členského štátu vo forme národného verejného príspevku a vykážu sa Komisii vo výkaze výdavkov týkajúcom sa záverečnej správy o vykonávaní príslušného ročného programu.

6.   Sumy vyplatené ako zálohové platby sa zúčtujú, keď sa ročný program ukončí.

Článok 38

Vyplatenie zostatku

1.   Komisia vyplatí zostatok za predpokladu, že najneskôr do deviatich mesiacov po lehote pre oprávnenosť výdavkov ustanovenej v rozhodnutí o financovaní, ktorým sa schvaľuje ročný program, dostala tieto dokumenty:

a)	certifikovaný výkaz výdavkov riadne vypracovaný v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. a) a článkom 33 a žiadosť o vyplatenie zostatku alebo vyhlásenie o refundácii;

b)	záverečnú správu o vykonávaní ročného programu uvedenú v článku 49;

c)	ročnú správu o audite, stanovisko a vyhlásenie ustanovené v článku 28 ods. 3.

Vyplatenie zostatku je podmienené prijatím záverečnej správy o vykonávaní ročného programu a vyhlásenia, ktorým sa posudzuje platnosť žiadosti o vyplatenie zostatku.

2.   Ak zodpovedný orgán neposkytne dokumenty požadované podľa odseku 1 do stanoveného dátumu a v prijateľnom formáte, Komisia zruší časti rozpočtového záväzku príslušného ročného programu, ktoré neboli využité na vyplatenie zálohových platieb.

3.   Automatické zrušenie záväzkov uvedené v odseku 2 sa v súvislosti so sumou pre dotknuté projekty pozastaví, ak pri predložení dokladov uvedených v odseku 1 prebieha na úrovni členských štátov súdne konanie alebo správne konanie o opravnom prostriedku s odkladným účinkom. Členský štát v predloženej záverečnej správe uvádza podrobné informácie o takýchto projektoch a každých šesť mesiacov predkladá správy o pokroku dosiahnutom v súvislosti s takýmito projektmi. Členský štát predloží dokumenty požadované pre dotknuté projekty v odseku 1 do troch mesiacov od skončenia súdneho konania alebo správneho konania o opravnom prostriedku.

4.   Deväťmesačná lehota uvedená v odseku 1 sa preruší, ak Komisia prijme v súlade s článkom 40 rozhodnutie o pozastavení platieb spolufinancovania pre príslušný ročný program. Lehota začne opäť plynúť od dátumu, keď sa príslušnému členskému štátu oznámi rozhodnutie Komisie podľa článku 40 ods. 3.

5.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 39, Komisia do šiestich mesiacov odo dňa doručenia dokumentov uvedených v odseku 1 tohto článku poskytne členským štátom informácie o výške výdavkov, ktoré uznáva ako výdavky, ktorými možno zaťažiť fond, a o akýchkoľvek finančných opravách v dôsledku rozdielu medzi výškou vykázaných výdavkov a uznaných výdavkov. Členský štát môže svoje pripomienky predložiť do troch mesiacov.

6.   Komisia do troch mesiacov od doručenia pripomienok členského štátu rozhodne o výške výdavkov, ktoré uznáva ako výdavky, ktorými možno zaťažiť fond, a vymôže rozdiel medzi konečnými uznanými výdavkami a sumami, ktoré sa už vyplatili danému členskému štátu.

7.   Komisia v závislosti od dostupnosti finančných prostriedkov vyplatí zostatok najneskôr do šesťdesiatich dní od dátumu prijatia dokumentov uvedených v odseku 1. Zostatok rozpočtového záväzku sa do šiestich mesiacov od platby zruší.

Článok 39

Zadržanie platieb

1.   Platbu zadrží poverený povoľujúci úradník v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách najviac na šesť mesiacov, ak:

a)	správa vnútroštátneho audítorského subjektu alebo audítorského subjektu Spoločenstva obsahuje dôkaz o závažných nedostatkoch vo fungovaní systémov riadenia a kontroly;

b)	tento úradník musí vykonať ďalšie overenie po získaní informácií, na základe ktorých prišiel k záveru, že výdavky v certifikovanom výkaze výdavkov sú spojené so závažnou nezrovnalosťou, ktorá sa neopravila.

2.   Členský štát a zodpovedný orgán musia byť ihneď informovaní o dôvodoch zadržania platby. Platba sa zadrží do prijatia potrebných opatrení členským štátom.

Článok 40

Pozastavenie platieb

1.   Komisia môže pozastaviť vyplácanie časti alebo celej sumy zálohových platieb alebo zostatku, ak:

a)	sú v systéme riadenia a kontroly programu závažné nedostatky, ktoré majú vplyv na spoľahlivosť postupov overovania platieb a pri ktorých sa neprijali nápravné opatrenia, alebo

b)	výdavky v certifikovanom výkaze výdavkov súvisia so závažnou nezrovnalosťou, ktorá sa neopravila, alebo

c)	členský štát nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z článkov 29 a 30.

2.   Komisia môže rozhodnúť o pozastavení zálohových platieb alebo vyplatenia zostatku po tom, čo poskytla členskému štátu príležitosť predložiť svoje pripomienky v lehote troch mesiacov.

3.   Komisia zruší pozastavenie vyplácania zálohových platieb a zostatku, ak dospeje k záveru, že členský štát vykonal opatrenia potrebné pre zrušenie pozastavenia.

4.   Ak členský štát potrebné opatrenia neprijme, Komisia môže v súlade s článkom 44 prijať rozhodnutie o úplnom alebo čiastočnom zrušení príspevku Spoločenstva na ročný program.

Článok 41

Uchovávanie dokumentácie

Bez toho, aby boli dotknuté predpisy, ktorými sa spravuje štátna pomoc podľa článku 87 zmluvy, zodpovedný orgán zabezpečí, aby všetky sprievodné dokumenty týkajúce sa výdavkov a auditov dotknutých programov zostali k dispozícii pre Komisiu a Dvor audítorov počas piatich rokov po ukončení programov v súlade s článkom 38 ods. 1.

Toto obdobie sa preruší buď v prípade súdneho konania, alebo na riadne odôvodnenú žiadosť Komisie.

Dokumenty sa uchovávajú buď vo forme originálov, alebo overených znení zodpovedajúcich originálom na bežných nosičoch údajov.

KAPITOLA VIII

FINANČNÉ OPRAVY

Článok 42

Finančné opravy zo strany členských štátov

1.   Členské štáty nesú v prvom rade zodpovednosť za vyšetrovanie nezrovnalostí, konajú na základe dôkazov o akejkoľvek väčšej zmene ovplyvňujúcej povahu alebo podmienky vykonávania programov alebo ich kontroly a uskutočňujú požadované finančné opravy.

2.   Členský štát vykonáva potrebné finančné opravy súvisiace s jednotlivými alebo systémovými nezrovnalosťami zistenými pri akciách alebo ročných programoch.

Opravy vykonané členským štátom spočívajú v zrušení, prípadne vymáhaní, celého príspevku Spoločenstva alebo jeho časti. V prípade, že príslušný členský štát nesplatí sumu v povolenom čase, účtujú sa mu štandardné úroky so sadzbou stanovenou v článku 45 ods. 2. Členské štáty prihliadajú na povahu a závažnosť nezrovnalostí a finančnú stratu pre fond.

3.   V prípade zistenia systémových nezrovnalostí rozšíri príslušný členský štát svoje vyšetrovanie na všetky operácie, ktoré môžu byť ovplyvnené.

4.   Členské štáty zahrnú do záverečnej správy o vykonávaní ročného programu uvedenej v článku 49 zoznam iniciovaných postupov o zrušení príspevkov pre príslušný ročný program.

Článok 43

Účtovný audit a finančné opravy zo strany Komisie

1.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Dvora audítorov alebo kontroly vykonávané členskými štátmi v súlade vnútroštátnymi zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami, môžu úradníci Komisie alebo splnomocnení zástupcovia Komisie po oznámení najneskôr tri pracovné dni vopred vykonávať kontroly na mieste, vrátane náhodných kontrol, týkajúce sa akcií financovaných fondom a systémov riadenia a kontroly. Komisia informuje dotknutý členský štát, aby jej mohol poskytnúť všetku potrebnú podporu. Úradníci alebo splnomocnení zástupcovia dotknutého členského štátu sa na týchto kontrolách môžu zúčastniť.

Komisia môže požiadať dotknutý členský štát o vykonanie kontroly na mieste, aby preverila správnosť jednej alebo viacerých transakcií. Úradníci alebo splnomocnení zástupcovia Komisie sa na týchto kontrolách môžu zúčastniť.

2.   Ak Komisia po vykonaní potrebných overení dospeje k záveru, že členský štát neplní svoje povinnosti podľa článku 29, pozastaví vyplácanie zálohových platieb alebo vyplatenie zostatku v súlade s článkom 40.

Článok 44

Kritériá na vykonávanie opráv

1.   Komisia môže uskutočniť finančné opravy zrušením celého príspevku Spoločenstva na ročný program alebo jeho časti, ak po vykonaní potrebného preskúmania dospeje k záveru, že:

a)	v systéme riadenia a kontroly programu existujú závažné nedostatky, ktoré ohrozili príspevok Spoločenstva, ktorý sa už vyplatil v prospech programu;

b)	výdavky v certifikovanom výkaze výdavkov sú nesprávne a členský štát ich pred začatím opravného konania podľa tohto odseku neopravil;

c)	členský štát si pred začatím opravného konania podľa tohto odseku neplnil svoje povinnosti podľa článku 29.

Komisia prijíma rozhodnutie po zvážení akýchkoľvek pripomienok členského štátu.

2.   Komisia vychádza pri finančných opravách z jednotlivých zistených prípadov nezrovnalosti a zohľadňuje systémovú povahu nezrovnalosti, aby určila, či sa má uplatniť paušálna alebo extrapolovaná oprava. Ak je nezrovnalosť spojená s výkazom výdavkov, pre ktoré bola predtým poskytnutá primeraná záruka orgánom auditu v súlade s článkom 28 ods. 3 písm. b), predpokladá sa systémový problém, ktorý sa rieši uplatnením paušálnej alebo extrapolovanej opravy, pokiaľ členský štát neposkytne do troch mesiacov dôkaz, ktorý vyvráti tento predpoklad.

3.   Komisia pri rozhodovaní o výške opravy zohľadní závažnosť nezrovnalosti a rozsah a finančné dôsledky nedostatkov zistených v dotknutom ročnom programe.

4.   Ak Komisia vo svojom stanovisku vychádza zo skutočností zistených audítormi, ktorí nepatria do jej útvarov, vyvodí vlastné závery o finančných dôsledkoch po preskúmaní opatrení, ktoré dotknutý členský štát prijal podľa článku 30, správ o oznámených nezrovnalostiach a akýchkoľvek odpovedí členského štátu.

Článok 45

Vrátenie finančných prostriedkov

1.   Splatenie akejkoľvek sumy, ktorá sa má vrátiť do všeobecného rozpočtu Európskej únie, sa uskutoční predo dňom splatnosti uvedeným v príkaze na vrátenie vypracovanom v súlade s článkom 72 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Týmto dňom splatnosti je posledný deň druhého mesiaca po vydaní príkazu.

2.   Akékoľvek omeškanie pri vrátení platby má za následok vznik úroku z dôvodu omeškania platby, ktorý sa začne uplatňovať v deň splatnosti a ktorého uplatňovanie sa skončí dňom skutočnej platby. Sadzba takéhoto úroku sa rovná sadzbe, ktorú uplatňuje Európska centrálna banka na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnenej v sérii C Úradného vestníka Európskej únie, ktorá platí v prvý kalendárny deň mesiaca dátumu splatnosti, pričom táto sadzba sa zvýši o tri a pol percentuálneho bodu.

Článok 46

Povinnosti členských štátov

Finančnou opravou zo strany Komisie nie je dotknutá povinnosť členského štátu vymáhať v súlade s článkom 42 sumy, ktoré sa majú vrátiť Komisii.

KAPITOLA IX

MONITOROVANIE, HODNOTENIE A SPRÁVY

Článok 47

Monitorovanie a hodnotenie

1.   Komisia vykonáva pravidelné monitorovanie fondu v spolupráci s členskými štátmi.

2.   Komisia v súvislosti s prípravou správy uvedenej v článku 48 ods. 3 a v partnerstve s členskými štátmi zhodnotí fond s cieľom posúdiť význam, účinnosť a vplyv akcií z hľadiska všeobecného cieľa uvedeného v článku 2.

3.   Takisto tiež zváži komplementárnosť akcií vykonávaných v rámci fondu a akcií uskutočňovaných v rámci iných príslušných politík, nástrojov a iniciatív Spoločenstva.

Článok 48

Povinnosti predkladania správ

1.   Zodpovedný orgán každého členského štátu prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie monitorovania a hodnotenia projektov.

Dohody a zmluvy, ktoré uzavrie s organizáciami zodpovednými za vykonávanie akcií, obsahujú na tento účel doložky ukladajúce povinnosť predkladať pravidelné a podrobné správy o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní a plnení pridelených úloh, ktoré budú základom pre správy o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní ročného programu, ako aj pre záverečné správy o vykonávaní ročného programu.

2.   Členské štáty predložia Komisii:

a)	do 30. júna 2010 hodnotiacu správu o vykonávaní akcií spolufinancovaných z fondu;

b)	do 30. júna 2012 za obdobie rokov 2007 až 2010 a do 30. júna 2015 za obdobie rokov 2011 až 2013 hodnotiacu správu o výsledkoch a vplyve akcií spolufinancovaných z fondu.

3.   Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov:

a)	do 30. júna 2009 správu o uplatňovaní kritérií stanovených v článku 12 pre ročné rozdelenie finančných prostriedkov medzi členské štáty a preskúmanie uplatňovania týchto kritérií spolu s návrhmi na zmeny a doplnenia, ak sú potrebné;

b)	do 31. decembra 2010 predbežnú správu o dosiahnutých výsledkoch a o kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektoch využívania fondu spolu s návrhom rozvoja fondu v budúcnosti;

c)	do 31. decembra 2012 za obdobie rokov 2007 až 2010 a do 31. decembra 2015 za obdobie rokov 2011 až 2013 správu o následnom hodnotení.

Článok 49

Záverečná správa o vykonávaní ročného programu

1.   S cieľom získať jasnú predstavu o vykonávaní ročného programu musí záverečná správa o vykonávaní ročného programu obsahovať tieto informácie:

a)	finančné a operatívne vykonávanie ročného programu;

b)	pokrok dosiahnutý pri vykonávaní viacročného programu a jeho priorít vo vzťahu k ich konkrétnym overiteľným cieľom, spolu s vyčíslením ukazovateľov, vždy keď je to možné;

c)

opatrenia, ktoré zodpovedný orgán prijal, aby zabezpečil kvalitné a efektívne vykonávanie programu, a to najmä: i) opatrenia na monitorovanie a hodnotenie vrátane opatrení týkajúcich sa zhromažďovania údajov; ii) súhrn akýchkoľvek významných problémov, ktoré sa vyskytli počas vykonávania operačného programu, a všetky prijaté opatrenia; iii) využitie technickej pomoci;

d)	opatrenia prijaté na poskytovanie informácií o ročných a viacročných programoch a ich zverejňovanie.

2.   Správa sa posúdi ako prijateľná, ak obsahuje všetky informácie stanovené v odseku 1. Komisia rozhodne o obsahu správy, ktorú predložil zodpovedný orgán, do dvoch mesiacov od doručenia všetkých informácií uvedených v odseku 1, ktoré potvrdí členským štátom. Ak sa Komisia nevyjadrí do stanovenej lehoty, správa sa považuje za prijatú.

KAPITOLA X

PRECHODNÉ USTANOVENIA

Článok 50

Príprava viacročného programu

1.   Odchylne od článku 17 členské štáty:

a)	čo najskôr po 29. júni 2007, najneskôr však do 14. júla 2007, určia zodpovedný vnútroštátny orgán uvedený v článku 24 ods. 1 písm. a), prípadne aj delegovaný orgán;

b)	do 30. septembra 2007 predložia opis systémov riadenia a kontroly uvedený v článku 31 ods. 2.

2.   Komisia do 1. júla 2007 poskytne členským štátom:

a)	odhad súm, ktoré sa im pridelia na rozpočtový rok 2007;

b)	odhady súm, ktoré sa im pridelia na rozpočtové roky 2008 až 2013 na základe extrapolácie výpočtu odhadu na rozpočtový rok 2007, s prihliadnutím na navrhované ročné rozpočtové prostriedky na roky 2007 až 2013 ustanovené vo finančnom rámci.

Článok 51

Príprava ročného programu na rok 2007 a 2008

1.   Odchylne od článku 19 sa na vykonávanie počas rozpočtového roka 2007 a 2008 vzťahuje tento časový harmonogram:

a)	Komisia do 1. júla 2007 poskytne členským štátom odhad súm, ktoré sa im pridelia na rozpočtový rok 2007;

b)	členské štáty do 1. decembra 2007 predložia Komisii návrh ročného programu na rok 2007;

c)	členské štáty do 1. marca 2008 predložia Komisii návrh ročného programu na rok 2008.

2.   Pokiaľ ide o ročný program na rok 2007, na podporu z fondu môžu byť oprávnené výdavky skutočne uhradené medzi 1. januárom 2007 a dátumom prijatia rozhodnutia o financovaní, ktorým sa schvaľuje ročný program príslušného členského štátu.

3.   Komisia v záujme prijatia rozhodnutí o financovaní, ktorými sa schvaľuje ročný program na rok 2007, v roku 2008 vypracuje rozpočtový záväzok Spoločenstva na rok 2007 na základe odhadu sumy, ktorá sa má prideliť členským štátom, vypočítanej podľa článku 12.

KAPITOLA XI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 52

Výbor

1.   Komisii pomáha spoločný Výbor pre solidaritu a riadenie migračných tokov zriadený rozhodnutím č. 574/2007/ES (ďalej len „výbor“).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 4 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

Článok 53

Preskúmanie

Rada na návrh Komisie preskúma toto rozhodnutie do 30. júna 2013.

Článok 54

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto rozhodnutie sa uplatňuje od 1. januára 2007.

Článok 55

Adresáti

Toto rozhodnutie je určené členským štátom v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva.

---

(1)  Stanovisko zo 14. februára 2006 (Ú. v. EÚ C 88, 11.4.2006, s. 15).

(2)  Stanovisko zo 16. novembra 2005 (Ú. v. EÚ C 115, 16.5.2006, s. 47).

(3)  Stanovisko zo 14. decembra 2006 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(4)  Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2004, s. 44.

(5)  Ú. v. EÚ L 144, 6.6.2007, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ L 144, 6.6.2007, s. 22.

(7)  Ú. v. EÚ L 144, 6.6.2007, s. 45.

(8)  Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES, Euratom) č. 1995/2006 (Ú. v. EÚ L 390, 30.12.2006, s. 1).

(9)  Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

(10)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).

(11)  Ú. v. EÚ L 304, 30.9.2004, s. 12.

(12)  Ú. v. EÚ L 375, 23.12.2004, s. 12.

(13)  Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005, s. 15.

---