ISSN 1725-5147

Úradný vestník

Európskej únie

L 32

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Ročník 50
6. februára 2007


Obsah

 

II   Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

Strana

 

 

ROZHODNUTIA

 

 

Komisia

 

 

2007/51/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 18. februára 2004 o štátnej pomoci C 27/2001 (ex NN 2/2001) o plnení Programu na kontrolu znečistenia poľnohospodárskeho pôvodu (Programme de maîtrise des pollutions d'origine agricole – PMPOA) Francúzskom v období 1994 – 2000 [oznámené pod číslom K(2004) 415]

1

 

 

2007/52/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 19. mája 2004 o schéme pomoci, ktorú plánuje uskutočniť Taliansko v prospech hydinárskych podnikov – Program A.I.M.A. hydinársky sektor – C 59/2001 (ex N 97/1999) [oznámené pod číslom K(2004) 1802]

14

 

 

2007/53/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 24. mája 2004, ktoré sa vzťahuje na konanie podľa článku 82 Zmluvy o ES a článku 54 Dohody o EHP vedené proti spoločnosti Microsoft Corporation (Prípad COMP/C-3/37.792 – Microsoft) [oznámené pod číslom K(2004) 900]  ( 1 )

23

 

 

2007/54/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 2. júna 2004 o štátnej pomoci Talianskej republiky regiónu Sicília na propagáciu a reklamu pre poľnohospodárske výrobky [oznámené pod číslom K(2004) 1923]  ( 1 )

29

 

 

2007/55/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 9. novembra 2005 o schéme pomoci, ktorú Francúzsko plánuje zaviesť v prospech výrobcov a obchodníkov s likérovými vínami: Pineau des Charentes, Floc de Gascogne, Pommeau de Normandie a Macvin du Jura [oznámené pod číslom K(2005) 4189]

37

 

 

2007/56/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 16. mája 2006 o štátnej pomoci C 26/2004 (ex NN 38/2004), ktorú Spolková republika Nemecko poskytla pre Schneider Technologies AG [oznámené pod číslom K(2006) 1857]  ( 1 )

49

 

 

2007/57/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 7. júna 2006 o štátnej pomoci Nemecka na získanie obchodných podielov vinárskych družstiev [oznámené pod číslom K(2006) 2070]

56

 

 

2007/58/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 28. augusta 2006 o uzavretí Dohody medzi vládou Japonska a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu o spolupráci v oblasti mierového využitia jadrovej energie

64

 

*

Dohoda medzi vládou Japonska a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu o spolupráci v oblasti mierového využitia jadrovej energie

65

 

 

2007/59/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 26. septembra 2006 o štátnej pomoci poskytnutej Holandskom spoločnosti Holland Malt BV [oznámené pod číslom K(2006) 4196]

76

 

 

2007/60/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie 26. októbra 2006, ktorým sa zriaďuje Výkonná agentúra pre transeurópsku dopravnú sieť podľa nariadenia Rady (ES) č. 58/2003

88

 

 

2007/61/ES

 

*

Rozhodnutie Spoločného veterinárneho výboru zriadeného dohodou medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou č. 1/2006 z 1. decembra 2006 o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami, ktorým sa menia a dopĺňajú dodatky 1, 2, 3, 4, 5, 6 a 10 k prílohe 11 dohody

91

 

 

2007/62/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 8. decembra 2006 o vnútroštátnych predpisoch, ktoré oznámilo Dánsko o určitých priemyselných skleníkových plynoch [oznámené pod číslom K(2006) 5934]

130

 

 

2007/63/ES

 

*

Rozhodnutie výboru ustanoveného podľa Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou č. 2/2006 z 13. decembra 2006 o vzájomnom uznávaní vo vzťahu k zaradeniu orgánu posudzovania zhody do sektorovej prílohy týkajúcej sa osobných ochranných prostriedkov

135

 

 

2007/64/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 15. decembra 2006, ktorým sa stanovujú revidované ekologické kritériá a s nimi súvisiace hodnotiace a overovacie požiadavky na udelenie environmentálnej značky Spoločenstva rastovým médiám [oznámené pod číslom K(2006) 6962]  ( 1 )

137

 

 

2007/65/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 15. decembra 2006, ktorým sa zavádzajú štandardné bezpečnostné opatrenia a stavy pohotovosti pre Komisiu a ktorým sa mení a dopĺňa jej rokovací poriadok, pokiaľ ide o operatívny postup pri riadení krízových situácií

144

 

 

2007/66/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 18. decembra 2006 o časovo obmedzenom pokuse týkajúcom sa zvyšovania maximálnej hmotnosti dávky niektorých osív krmovín podľa smernice Rady 66/401/EHS [oznámené pod číslom K(2006) 6572]  ( 1 )

161

 

 

2007/67/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 18. decembra 2006, ktorým sa členským štátom povoľuje predĺžiť dočasné povolenia udelené pre novú účinnú látku tritosulfron [oznámené pod číslom K(2006) 6573]  ( 1 )

164

 

 

2007/68/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 18. decembra 2006 týkajúce sa žiadosti Lotyšskej republiky o uplatňovanie zníženej sadzby DPH na dodávku diaľkového vykurovania, zemného plynu a elektrickej energie domácnostiam [oznámené pod číslom K(2006) 6592]

165

 

 

2007/69/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 18 decembra 2006, ktorým sa Rumunsku povoľuje odložiť uplatňovanie niektorých ustanovení smernice Rady 2002/53/ES, pokiaľ ide o obchod s osivom niektorých odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov [oznámené pod číslom K(2006) 6568]  ( 1 )

167

 

 

2007/70/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 20. decembra 2006 o predĺžení lehoty na uvádzanie na trh biocídnych výrobkov obsahujúcich niektoré účinné látky, ktoré nebudú preskúmané počas desaťročného pracovného programu uvedeného v článku 16 ods. 2 smernice 98/8/ES [oznámené pod číslom K(2006) 6707]

174

 

 

2007/71/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje vedecká skupina odborníkov pre označenia pôvodu, zemepisné označenia a zaručené tradičné špeciality

177

 

 

2007/72/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 20. decembra 2006 o predĺžení obdobia uplatňovania určitých rozhodnutí o štátnej pomoci [oznámené pod číslom K(2006) 6927]  ( 1 )

180

 

 

2007/73/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 20. decembra 2006 o vymenovaní členov poradnej skupiny pre posudzovanie noriem vytvorenej rozhodnutím Komisie 2006/505/ES zo 14. júla 2006 o zriadení poradnej skupiny pre posudzovanie noriem na účely poskytovania poradenstva Komisii týkajúceho sa objektívnosti a neutrality stanovísk Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG)

181

 

 

2007/74/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 21. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú harmonizované referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby elektriny a tepla pri uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES [oznámené pod číslom K(2006) 6817]  ( 1 )

183

 

 

2007/75/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 22. decembra 2006, o zriadení skupiny expertov pre transferové oceňovanie

189

 

 

2007/76/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 22. decembra 2006, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa v oblasti vzájomnej pomoci [oznámené pod číslom K(2006) 6903]  ( 1 )

192

 

 

2007/77/ES

 

*

Rozhodnutie Spoločného výboru zriadeného na základe Dohody o č. 35/2006 z 22. decembra 2006 vzájomnom uznávaní medzi Európskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými týkajúce sa zaradenia orgánu na posudzovanie zhody do sektorovej prílohy o telekomunikačných zariadeniach

198

 

 

ODPORÚČANIA

 

 

Komisia

 

 

2007/78/ES

 

*

Odporúčanie Komisie z 22. decembra 2006 o bezpečných a efektívnych informačných a komunikačných systémoch zabudovaných vo vozidle: Aktualizácia európskeho vyhlásenia o zásadách týkajúcich sa prepojenia človeka so strojom

200

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

ROZHODNUTIA

Komisia

6.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/1


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 18. februára 2004

o štátnej pomoci C 27/2001 (ex NN 2/2001) o plnení Programu na kontrolu znečistenia poľnohospodárskeho pôvodu (Programme de maîtrise des pollutions d'origine agricole – PMPOA) Francúzskom v období 1994 – 2000

[oznámené pod číslom K(2004) 415]

(Iba znenie vo francúzskom jazyku je autentické)

(2007/51/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 88 ods. 2 prvý pododsek,

potom, ako vyzvala zainteresované strany vyjadriť svoje pripomienky v súlade s uvedeným článkom (1) a so zreteľom na tieto pripomienky,

keďže:

I.   KONANIE

(1)

V nadväznosti na informácie doručené Komisii ohľadom existencie Programu na kontrolu znečistenia poľnohospodárskeho pôvodu vo Francúzsku (ďalej len „PMPOA“ alebo „program“), Komisia zaslala francúzskym orgánom 24. februára 2000 list so žiadosťou o bližšie informácie o plnení spomenutého programu od roku 1994. Listom z 31. mája 2000 Francúzsko zaslalo určité informácie, z ktorých niektoré potvrdzujú existenciu PMPOA od roku 1994. Komisia listom z 11. júla 2000 požiadala o doplňujúce informácie. Francúzske orgány odpovedali listom z 26. decembra 2000.

(2)

Francúzske orgány 13. februára 1991 informovali o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia pre chovy ošípaných s cieľom podporovať individuálne investície. Komisia listom z 11. decembra 1991 pomoc povolila (2). Okrem toho francúzske orgány 20. apríla 1993 v rámci spolufinancovaného štrukturálneho programu a v súlade s článkom 29 ods. 4 nariadenia Rady (EHS) č. 2328/91 z 15. júla 1991 o zvýšení účinnosti poľnohospodárskych štruktúr (3) poskytli obežníky DEPSE/SDEE č. 93-7005 z 2. marca 1993 a DEPSE/SDEE č. 7027 z 5. novembra 1992 o podpore investíciám v odvetví hovädzieho mäsa. V súlade s nariadením (EHS) č. 2328/91 Komisia prijala 29. júla 1993 rozhodnutie, ktorým sa povoľuje finančná účasť Spoločenstva na tejto jednotnej akcii (4). Komisia však nebola o štátnej pomoci informovaná v zmysle článku 88 ods. 3 Zmluvy (5). Podľa tvrdení francúzskych orgánov tieto opatrenia, ktoré existovali už pred tým, ako PMPOA vstúpil do platnosti, boli do programu začlenené obežníkom DEPSE č. 7016 z 22. apríla 1994. Predstavujú teda časť PMPOA, ktorá sa týka hovädzieho dobytka a ošípaných. Komisia však nebola v zmysle článku 88 ods. 3 Zmluvy upovedomená ani o tomto obežníku.

(3)

Listom z 13. júna 1994 francúzske orgány oznámili štátnu pomoc investíciám na ochranu životného prostredia v odvetví chovu hydiny. Tento program následne začlenený do PMPOA, v ktorom predstavuje časť týkajúcu sa chovu hydiny, Komisia povolila listom z 26. apríla 1995 (6).

(4)

Francúzske orgány neoznámili v zmysle článku 88 ods. 3 Zmluvy dohodu z 8. októbra 1993, ktorou sa program vytvára ani žiadny iný dokument, v ktorom sa podrobne uvádzajú charakteristiky PMPOA týkajúce sa najmä kľúča na financovanie programu (7). Komisia nebola informovaná najmä o účasti agentúr pre zásobovanie vodou na financovaní spomenutého programu.

(5)

Okrem toho, čo sa týka odvetvia hovädzieho dobytka, francúzske orgány neupovedomili Komisiu o plánovanej podpore pre investície.

(6)

Komisii nebolo predložené žiadne vyrozumenie týkajúce sa mladých poľnohospodárov.

(7)

Listom z 11. apríla 2001 Komisia informovala Francúzsko o rozhodnutí začať voči PMPOA konanie stanovené v článku 88 ods. 2 Zmluvy. Toto rozhodnutie sa vzťahuje výhradne na plnenie PMPOA počas obdobia 1994-2000.

(8)

Rozhodnutie Komisie začať konanie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev  (8). Komisia vyzvala ostatné členské štáty a iné zainteresované strany vyjadriť svoje pripomienky k príslušným podporám. Komisia nedostala od tretích strán žiadne pripomienky. Francúzske orgány poslali svoje pripomienky listom z 21. júna 2001.

(9)

Komisia listom z 30. októbra 2001 povolila predĺžiť PMPOA od roku 2001 (9).

II.   OPIS

1.   Opatrenie pre podporu

(10)

PMPOA je výsledkom dohody uzavretej 8. októbra 1993 medzi Francúzskym štátom a francúzskymi poľnohospodárskymi organizáciami. Nadobudla účinnosť 1. januára 1994. Cieľom programu je umožniť poľnohospodárom prispôsobiť ich zariadenia a postupy lepšej ochrane životného prostredia a najmä ochrane vodných zdrojov. Znečistenie uvedené ako predmet programu je znečistenie vodných zdrojov fytosanitárnymi prípravkami alebo hnojivami minerálneho a organického pôvodu.

(11)

Cieľom PMPOA je najmä dodržiavanie smernice Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (10) (ďalej len „smernica ‚dusičnany‘) ako aj štátnych ustanovení na zavedenie kódu dobrých poľnohospodárskych praktík. Týka sa všetkých produkčných metód: chovu zvierat aj pestovania plodín.

(12)

Na dosiahnutie súladu s predpismi a na predchádzanie znečisteniu vodných zdrojov zvieracími výkalmi sa považuje za potrebné vykonať práce na skvalitnenie budov pre zvieratá a spravovať odpadové vody. Pre plán do roku 2000 sa len náklady na práce na budovách vtedy informačne odhadovali na približne miliardu eur. Záväzne sa prijal investičný program, ktorého celkový schválený finančný plán bol nasledovný: chovatelia 1/3; štát (ministerstvo poľnohospodárstva a rybolovu) a regionálne orgány rovnako po 1/3; agentúry pre zásobovanie vodou (11) 1/3. Chovatelia, ktorí prípadne môžu prijímať podporu ako protihodnotu platia agentúram pre zásobovanie vodou poplatok za znečistenie.

(13)

Listom z 24. februára 1994 príslušným administratívnym orgánom francúzske ministerstvá životného prostredia a poľnohospodárstva vymedzili zložky procesu vytýčené štátnym monitorovacím výborom, ktorý má na starosti plnenie programu: harmonogram, finančné kľúče, uplatnenie u chovateľov.

(14)

Čo sa týka prepojenia programu s klasifikovanými zariadeniami, francúzske orgány v tomto liste upozornili, že, keď budú práce naplánované v zmluve alebo v zmluvách na kontrolu znečistenia vykonané, bude v záujme chovateľa byť v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa ochrany vody v nariadení ministra z 29. februára 1992 o chovoch.

(15)

Pri plnení PMPOA sa postupovalo sektorovo a toto plnenie sa uskutočnilo prostredníctvom obežníkov ministerstva poľnohospodárstva a rybolovu prefektom regiónov a departementov s podrobnými pravidlami ohľadom pomoci. Francúzske orgány Komisii na jej žiadosť zaslali kópie nasledujúcich obežníkov:

Obežník DEPSE/SDEEA č. 7016 z 22. apríla 1994‚Aides à la mise en conformité des élevages bovins et porcins‘ (‚Pomoc na zosúladenie s predpismi pre chovy hovädzieho dobytka a ošípaných‘);

Obežník DEPSE/SDEEA č. 7021 z 18. apríla 1995‚Aides à la mise en conformité des élevages avicoles‘ (‚Pomoc na zosúladenie s predpismi pre chovy hydiny‘);

Obežník DEPSE/SDEEA č. 7028 z 19. júna 1995‚Aides à la mise en conformité des élevages‘ (‚Pomoc na zosúladenie s predpismi pre chovy‘);

Obežník DEPSE/SDEEA č. 7001 z 15. januára 1996‚Aides à la mise en conformité des élevages. Cas des jeunes agriculteurs qui s'installent à compter du 1er janvier 1996‘ (Pomoc na zosúladenie s predpismi pre chovy. Prípad mladých poľnohospodárov, ktorí začínajú od 1. januára 1996.“)

(16)

Príjemcami pomoci boli prevádzkovatelia alebo majitelia pozemkov s poľnohospodárskym využitím, najmä v odvetviach hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny. Čo sa týka investícií, ich cieľom boli úpravy existujúcich budov za účelom zvýšenia kapacity na skladovanie zvieracích výkalov a zlepšenia skladovacích zariadení na dosiahnutie úrovne požadovanej v normách smernice „dusičnany“ (12).

(17)

Financovanie spočívalo v štátnej pomoci vo výške 35 % nákladov v podobe kapitálového grantu pokrývajúceho 30 % nákladov, ku ktorej možno pridať zisk zo zvýhodnenej pôžičky, ktorej ekvivalent vo forme podpory by zodpovedal 5 % nákladov. Účasť agentúr pre zásobovanie vodou vo výške 1/3 nákladov nebola v obežníkoch citovaných v úvodnom ustanovení 15 uvedená.

(18)

Čo sa týka odvetví hovädzieho dobytka a ošípaných, plánovala sa tiež pomoc pre prevádzkovateľov, ktorí realizujú svoj projekt v rámci plánu na skvalitnenie materiálu („plan d'amélioration matérielle“ – PAM) v znevýhodnených oblastiach v podobe 30 % kapitálovej podpory a pôžičky, ktorej ekvivalent vo forme podpory je 15 %. Sadzby sa ešte zvyšujú, pokiaľ ide o mladých poľnohospodárov (43,75 % v nížinatej oblasti a 56,25 % v znevýhodnenej oblasti). V hydinárskom odvetví sa pre mladých poľnohospodárov predpokladá 5 % zvýšenie prostredníctvom zvýhodnenej pôžičky.

(19)

Obežníkom DEPSE/SDEEA č. 7001 z 15. januára 1996 sa zmenila výška pomoci pre mladých poľnohospodárov, ktorí začínajú od 1. januára 1996. Výška kapitálového grantu sa zvyšuje z 30 % na 35 % v znevýhodnených oblastiach a prioritných územiach rozvoja vidieka. Neplánuje sa žiadna zvýhodnená pôžička. V ostatných oblastiach sa výška kapitálového grantu zvyšuje z 30 % na 32,5 %. Doplnková pôžička s účinkom ekvivalentnej podpory 2,5 % sa povoľuje.

(20)

Na to, aby chovatelia získali nárok na podporu, museli predložiť predbežnú štúdiu, ktorú pre nich spracovali úradne uznaní odborníci a ktorá vyústila do vypracovania investičného projektu chovateľa. Tento rozbor slúžil ako podklad pre zmluvu na kontrolu znečistenia (pozri ustanovenie 5) a teda na definovanie oprávnenej čiastky pre každú zo strán zúčastnených na verejnom financovaní prác. Tieto štúdie predstavovali 2 % investičných nákladov a štát na ne prispel do výšky 50 % a agentúry pre zásobovanie vodou 50 % v maximálnom rozsahu 6 000 francúzskych frankov (FRF) bez dane (alebo 914 eur).

(21)

Zmluva na kontrolu znečistenia bola prvkom, ktorý chovateľovi ručil za plnenie opatrenia pre podporu ustanoveného v PMPOA ako aj za náhradu za prípadný poplatok agentúre pre zásobovanie vodou. Ide o záväzok dôvery, ktorý nevyhnutne poukazuje na existenciu problémov životného prostredia v chove, ale ktorého cieľom je pomôcť ich vyriešiť. Podpísali ho všetci finanční partneri vrátane chovateľa.

2.   Dôvody, ktoré Komisia uvádza v rámci začatia vyšetrovacieho konania

(22)

Komisia najskôr usúdila, že účasť agentúr pre zásobovanie vodou na PMPOA je štátnou pomocou v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy. Agentúry pre zásobovanie vodou sa vo výške 1/3 zúčastnili na financovaní investičných nákladov PMPOA. Komisia sa o ich účasti dozvedela až po zverejnení správy o hospodárení a bilancii PMPOA, vypracovanej Generálnou finančnou inšpekciou, Stálym výborom pre koordináciu inšpekcií Ministerstva poľnohospodárstva a rybolovu a Generálnej rady pre vodné a lesné staviteľstvo (13).

(23)

Komisia vzala do úvahy skutočnosť, že článok 2 francúzskeho dekrétu č. 66-700 zo 14. septembra 1966 o finančných agentúrach v povodiach ustanovuje, že agentúry pre zásobovanie vodou sú štátnymi zariadeniami s právnou subjektivitou a finančnou autonómiou a že teda francúzska legislatíva nepripúšťa pochybnosti o verejnej povahe agentúr.

(24)

Komisia sa v rozhodnutí o začatí konania uzniesla na tom, že vzhľadom na legislatívne opatrenia ohľadom agentúr pre zásobovanie vodou a ich fungovania prijaté vo Francúzsku a vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a Súdu prvého stupňa (14), sa agentúry pre zásobovanie vodou majú považovať za predĺženie štátu a že teda financovanie investícií týmito agentúrami v poľnohospodárskych prevádzkach predstavuje štátnu pomoc (15).

(25)

Komisia usúdila, že sumy poskytnuté chovateľom hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny, vrátane súm pochádzajúcich od agentúr pre zásobovanie vodou, poskytovali týmto chovateľom výhodu, na ktorú iní chovatelia nemali nárok. Išlo teda o štátnu pomoc schválenú Francúzskom a ktorá narušila alebo mohla narušiť hospodársku súťaž uprednostňovaním určitých podnikov a určitých chovateľov, čím mohla poškodiť obchod medzi členskými štátmi. V dôsledku toho sa na toto opatrenie vzťahuje článok 87 ods. 1 Zmluvy.

(26)

Komisia sa tiež uzniesla, že štátna pomoc realizovaná Francúzskom predstavovala novú pomoc, ktorá nebola oznámená Komisii a ktorá mohla tým pádom predstavovať v zmysle Zmluvy protiprávnu pomoc. Komisia sa opierala najmä o článok 1 písm. f) nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (16), ktorý definuje protiprávnu pomoc ako novú pomoc realizovanú v rozpore s bývalým článkom 93 (ktorý sa prečísloval na 88) ods. 3 Zmluvy. Pojem novej pomoci znamená všetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci.

(27)

Komisia pripomenula, že každá Komisiou schválená schéma pomoci, v ktorej sa následne vykonajú dôležité zmeny – v tomto prípade ohľadom účasti verejného orgánu na financovaní Komisii oznámenej pomoci, čím sa značne pozmenil kľúč financovania a tým pádom intenzita pomoci -, predstavuje novú pomoc, ktorú je potrebné oznámiť Komisii v zmysle článku 88 Zmluvy a musí ňou byť schválená. Táto povinnosť bola potvrdená v článku 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 659/1999. Podľa Komisie zmena intenzity pomoci predstavovala sama o sebe prvok meniaci podstatu pomoci, z ktorého vyplýva oznamovacia povinnosť v zmysle článku 88 ods. 2 Zmluvy.

(28)

Komisia následne pristúpila k vyhodnoteniu príslušnej pomoci zohľadňujúc bod 23.3 usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci v poľnohospodárskom sektore (17) (ďalej „poľnohospodárske usmernenia“), podľa ktorého každá protiprávna pomoc v zmysle článku 1 písm. f) nariadenia (ES) č. 659/1999 musí byť hodnotená v súlade s predpismi a usmerneniami platnými v čase, keď sa schvaľuje.

(29)

Čo sa týka dotovaných investícii a formy pomoci, Komisia usúdila, že čo pokiaľ ide o sektor chovu ošípaných, PMPOA skutočne prevzal povahu investícií a že tieto investície zodpovedali hlavne investíciám, ktoré boli Komisii oznámené a ňou schválené. Čo sa týka sektora hovädzieho dobytka, Komisia, hoci v tom čase nepreskúmala pomoc z hľadiska predpisov Spoločenstva o hospodárskej súťaži, mohla pri začatí konania skonštatovať jej zlučiteľnosť s týmito predpismi. Pri hydinárskom sektore, Komisia zistila, že PMPOA prevzal opatrenie presne tak, ako ho ona predtým schválila. Nakoniec, pokiaľ ide o schému na podporu mladých poľnohospodárov, ktorí začínajú od 1. januára 1996, Komisia zistila, že v schéme neboli vykonané žiadne zmeny v časti týkajúcej sa oprávnených investícií, ale sa obmedzili na zmenu formy pomoci v časti financovanej štátom.

(30)

Tým pádom Komisia prišla k záveru, že čo sa týka povahy investícií a podôb pomoci plánovanej francúzskymi orgánmi, táto pomoc, hoci je poznačená protizákonnosťou, sa realizovala v súlade s predpismi Spoločenstva o hospodárskej súťaži uplatňovaných v tom čase. Komisia teda nespochybnila túto časť realizácie pomoci.

(31)

Čo sa týka kľúča financovania pomoci, Komisia pripomenula, že podľa normatívneho rámca uplatňovaného v čase nadobudnutia účinnosti programu, horná hranica pre pomoc investíciám v prospech ochrany životného prostredia bola 35 % uhradených nákladov (45 % v znevýhodnených oblastiach). Článok 12 ods. 5 piata zarážka nariadenia (EHS) č. 2328/91, v ktorom sa ustanovila kontrola štátnej pomoci vzhľadom na bývalé články 92 a 93 (ktoré sa prečíslovali na 87 a 88) Zmluvy a na článok 6 spomenutého nariadenia, povoľoval pomoc investíciám, ktoré mali za cieľ ochranu životného prostredia, pokiaľ nemajú za následok zvýšenie produkcie. V rozhodnutí o štátnej pomoci č. N 136/91 Komisia vzala do úvahy skutočnosť, že zvyčajne považovala za zlučiteľnú so spoločným trhom výšku 35 % oprávnených nákladov pre tento druh pomoci (45 % v znevýhodnených oblastiach v zmysle smernice Rady 75/268/EHS z 28. apríla 1975 o poľnohospodárstve v horských a znevýhodnených oblastiach) (18). Táto výška pomoci bola potvrdená v bode 3.2.3 usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (19), krátko potom, ako program nadobudol účinnosť.

(32)

Existencia a povaha týchto obmedzení bola mimochodom jasne formulovaná francúzskymi orgánmi v sektorových obežníkoch o plnení PMPOA citovaných v ustanovení 15. Francúzske orgány v nich píšu, že „Európska únia povolila, aby verejná pomoc tomuto druhu investícií spojených so zlepšením životného prostredia dosiahla výnimočne výšku 35 %“.

(33)

Vzhľadom na skutočnosť, že kľúč na financovanie programu plánuje investičné náklady s účasťou 1/3 od štátu a územných orgánov (rovnomerne, čiže 1/6 z každej strany), 1/3 od agentúr pre zásobovanie vodou a 1/3 od prevádzkovateľov a vzhľadom na skutočnosť, že príspevok od agentúr pre zásobovanie vodou predstavuje štátnu pomoc, Komisia sa v rozhodnutí o začatí konania uzniesla na tom, že horné hranice schválené pre tento druh investícií podľa všetkého neboli rešpektované. Príspevok na financovanie PMPOA agentúrami pre zásobovanie vodou by mal vlastne za následok zvýšenie výšky verejného financovania na 2/3 investičných nákladov, čiže približne 66,6 % uhradených nákladov. Toto by podľa Komisie predstavovalo prekročenie povolenej výšky približne o 31,6 % (21,6 % v znevýhodnených oblastiach) uhradených nákladov. V prípade schémy na podporu mladých poľnohospodárov, ktorí začínajú od 1. januára 1996, by prišlo k rovnakému prekročeniu, keďže zmeny vykonané v schéme sa týkajú výhradne formy pomoci v časti financovanej štátom a teda nemajú za následok celkové zvýšenie miery pomoci v prospech mladých poľnohospodárov.

(34)

Komisia tiež vzala do úvahy, že aj po 1. januári 2000, dátume nadobudnutia účinnosti usmernení pre poľnohospodárstvo, Komisia schvaľuje na základe bodu 4.1.1.2 menovaných usmernení pomoc pre tento druh investícií do výšky 40 % uhradených nákladov (50 % pre znevýhodnené oblasti). Pre mladých poľnohospodárov sa akceptuje výška 45 % (55 % v znevýhodnenej oblasti). To znamená, že uplatňovaním týchto výhodnejších podmienok na pomoc poskytnutú v roku 2000 by prekročenie výšky poskytnutej pomoci predstavovalo len 26,6 % (16,6 % v znevýhodnených oblastiach) a pre mladých poľnohospodárov 21,6 % (11,6 % v znevýhodnených oblastiach) pri investíciách realizovaných od 1. januára 2000 a zodpovedajúcich všetkým podmienkam ustanoveným v usmerneniach pre poľnohospodárstvo.

(35)

Keďže Komisiou schválená pomoc pre investície sa zakladala na maximálnej povolenej výške verejného financovania 35 % nákladov na menované investície (45 % v znevýhodnených oblastiach) či dokonca 40 % až 55 % podľa jednotlivých prípadov, od 1. januára 2000 Komisia v rozhodnutí o začatí konania zistila, že hladina pomoci poskytnutej uplatňovaním PMPOA mohla nezodpovedať Komisiou povolenej výške a že, z tohto dôvodu, všetky verejné financovania prekračujúce povolenú hornú hranicu bude predstavovať štátnu pomoc nezlučiteľnú so Zmluvou.

(36)

Po preskúmaní informácií poskytnutých francúzskymi orgánmi mala Komisia pochybnosti o zlučiteľnosti pomoci investíciám financovaným v rámci PMPOA počas obdobia 1994-2000, najmä čo sa týka výšky pomoci, ktorá bola poskytnutá nad povolenú intenzitu 35 %, či 45 % so spoločným trhom. Z tohto dôvodu Komisia začala konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 Zmluvy.

(37)

Komisia sa tiež uzniesla na tom, že výška pomoci na realizáciu rozboru prevádzky aplikovaná francúzskymi orgánmi bola v súlade s uplatňovanými predpismi pre hospodársku súťaž.

III.   PRIPOMIENKY PREDLOŽENÉ FRANCÚZSKOM

(38)

Listom z 21. júna 2001 francúzske orgány predložili svoje pripomienky k rozhodnutiu Komisie začať konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 Zmluvy proti uvedenej pomoci.

(39)

Francúzske orgány vzali na vedomie právne zdôvodnenie Komisie ohľadom verejnej povahy štátnej pomoci od agentúr pre zásobovanie vodou. Podľa týchto orgánov má francúzska vláda zámer revidovať zákon 64/1245 zo 16. decembra 1964 o schéme a rozdelení vôd a o boji proti ich znečisťovaniu, ktorý osobitne vymedzuje základné princípy fungovania agentúr pre zásobovanie vodou tak, aby sa najmä pravidlá na výpočet poplatkov a zameranie programov finančnej pomoci agentúr v budúcnosti predkladali parlamentu na schválenie.

(40)

Francúzske orgány sa však predsa domnievajú, že na prekročenie výšky 35 % a 45 % sa mohli použiť ustanovenia článku 12 ods. 5 nariadenia (EHS) č. 2328/91, ďalej článok 12 ods. 3 písm. d) nariadenia Rady (ES) č. 950/97 z 20. mája 1997 o zlepšení výkonnosti štruktúr v poľnohospodárstve (20). Tieto ustanovenia podľa francúzskych orgánov umožňujú neuplatňovať zákazy pomoci a obmedzovania prekročenia týchto sadzieb pri určitých investíciách, medzi ktorými sú aj investície zamerané na ochranu životného prostredia.

(41)

Čo sa týka vplyvu na hospodársku súťaž z dôvodu účasti agentúr pre zásobovanie vodou na PMPOA, francúzske orgány sa domnievajú, že tieto agentúry neuprednostňujú nespravodlivým spôsobom jeden osobitný národný sektor z nasledovných dôvodov. V skutočnosti ide o neproduktívne investície, ktoré aj napriek vysokým sadzbám pomoci zaťažujú hospodárstvo prevádzok a tlačia príslušných chovateľov do nevýhodnej situácie oproti tým, ktorí takéto investície nerealizujú. Týchto je mimochodom vo Francúzsku zďaleka väčší počet. Podľa francúzskych orgánov sa hospodárska súťaž vo všeobecnosti narúša v neprospech príslušných chovateľov a nie v ich prospech.

(42)

Podľa francúzskych orgánov, ak by sa narušila hospodárska súťaž podľa článku 87 Zmluvy, mohlo by sa tak stať jedine vzhľadom na chovateľov v iných členských štátoch, ktorí by vykonali podobné práce ale s finančnou pomocou obmedzenou na 35 % alebo na 45 % v znevýhodnených oblastiach. Podľa francúzskych orgánov by skutočnosť takéhoto porušenia mohla byť posudzovaná len prípad od prípadu.

(43)

Francúzske orgány vo svojom zdôvodnení pokračujú tvrdením, že skutočná výška pomoci uplatňovaná na takéto práce sa výrazne mení od jedného chovateľa k druhému vzhľadom na presné postupy pre plnenie programu. Vysvetľujú, že tieto sadzby sú všeobecne oveľa nižšie ako 60 %, ak ich vypočítavame pomocou hodnoty pomoci vyjadrenej v percentuálnej časti výšky investícií v súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 2328/91 a článkom 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 950/97.

(44)

Podľa francúzskych orgánov, pravidlá pre uplatňovanie pomoci poskytnutej štátom oznámené Komisii vymedzujú všeobecný rámec pre plnenie programu. Agentúry pre zásobovanie vodou prijali z ich strany rovnaký zoznam oprávnených prác, ale horné hranice pre pomoc nie sú vždy tie isté. Okrem toho boli miestne pridané technické obmedzenia (napríklad čo do m2 prevádzkovej plochy) pre pomoc od agentúr ako aj od štátu alebo miestnych orgánov, ktoré často zmenšujú časť na financovanie oprávnených prác. Nakoniec, pre niektoré agentúry pre zásobovanie vodou sa celkové obmedzenie pre čiastku pomoci vykonalo prostredníctvom „veľkej dobytčej jednotky dusíka“(VDJD, unité gros bétail azote – UGBN).

(45)

Z dôvodu rôznych obmedzení tak je podľa francúzskych orgánov skutočná výška poskytnutej pomoci vzťahujúca sa na výdavky schválené chovateľom na oprávnené práce stále prakticky nižšia ako maximálna sadzba povolená programom.

(46)

Francúzske orgány vysvetlili, že pri príležitosti prác nutných na zlepšenie účinnosti ochrany životného prostredia niektorí chovatelia realizujú modernizačné práce. Tieto práce nie sú oprávnené a teda nemajú nárok na podporu v rámci PMPOA.

(47)

V chove hovädzieho dobytka, ktorý predstavuje 80 % počtu chovov, ktoré môžu prijímať podporu PMPOA, je vraj výška skutočnej priemernej podpory skôr slabá, najčastejšie medzi 35 a 50 % a okrem toho veľmi premenlivá v závislosti od výrobného systému. Je to dôsledkom veľkej rôznorodosti druhov výkalov, tekutých, pevných a najčastejšie zmiešaných a teda tiež skladovania, a to čo sa týka jeho druhu (hnojiská, jamy na močovku) ako aj jeho kapacity a tiež dôsledkom toho, že tieto investície do skladovania ako aj do betónovania povrchu priestranstiev a pokrytia prevádzkových priestorov podliehajú technickým obmedzeniam alebo výnimočne nízkym finančným obmedzeniam.

(48)

V halových chovoch ošípaných a hydiny existujúce kapacity na skladovanie odpadových vôd zvyčajne stačia vzhľadom na obdobia zákazu rozhadzovania. Vtedy práce spočívajú v obnovení nepriepustnosti skládok alebo existujúcich betónových povrchov alebo v inštalovaní dvojfázových kŕmnych systémov, čím sa zníži znečistenie hneď pri zdroji v chovoch ošípaných alebo sa tým zlepší spravovanie trusu v chovoch hydiny. Skutočná výška podpory teda môže dosahovať až 60 % výšky oprávnených prác, ako je vidno v tabuľke 1. Najčastejšie je však výška oprávnených prác oveľa nižšia ako pri hovädzom dobytku.

(49)

Podľa francúzskych orgánov štúdia zahŕňajúca 20 000 spisov agentúry pre zásobovanie vodou Loire-Bretagne ukazuje, že priemerná výška podpory je 40 %.

(50)

Časť týchto spisov totiž zodpovedá novým konštrukciám realizovaným v rámci programu, keď sa z rôznych dôvodov usúdilo ako nevhodné vykonať odporúčané práce v existujúcich budovách. Podľa francúzskych orgánov je potrebné riešiť tieto prípady osobitne, pretože tu už podpora nespadá do pomoci na ochranu životného prostredia ale do pomoci na modernizáciu ustanovenej v článku 7 ods. 2 písm. b) nariadenia (EHS) č. 2328/91 a v článku 12 ods. 4 písm. c) nariadenia (ES) č. 950/97. Výška pomoci vtedy nemôže prekročiť 35 % alebo 26,25 % (respektíve 38,75 % v znevýhodnenej oblasti) nákladov na práce podľa toho, či chovateľ môže alebo nemôže získať plán hmotného zlepšenia. V takýchto prípadoch je skutočná výška pomoci v príkladoch tabuľky 2 stále oveľa nižšia ako tieto sadzby – stĺpec (a) udáva, aká by bola výška nákladov na realizáciu prác na zlepšenie ochrany životného prostredia, ak by sa budovy zachovali.

(51)

Okrem toho sa v tej istej prevádzke môžu realizovať práce na existujúcich budovách ako aj nové konštrukcie.

(52)

Nakoniec, ak by bolo potrebné urobiť porovnanie prípad od prípadu, podľa francúzskych orgánov by bolo potrebné rozhodne vylúčiť z porovnávania v súlade s článkom 87 Zmluvy chovateľov platiacich agentúram pre zásobovanie vodou ročný poplatok.

Tabuľka 1

Príklady skutočnej výšky pomoci na zosúladenie s normami v rámci PMPOA

(výška vo francúzskych frankoch

Druh chovu

Potrebné zlepšenia

Celková výška prác (a)

Výška oprávnených prác (b)

Schválená výška: štát (c)

Schválená výška: agentúra pre zásobovanie vodou (d)

Celková pomoc (e)

Skutočná výška (e/b)

Zmiešané chovy:

52 dojníc, 20 bez trhovej produkcie mlieka čiže 120 VDJD

Nepriepustná úprava a pokrytie prevádzkovej plochy Zväčšenie kapacity hnojiska Konštrukcia jamy na močovku

334 154

257 372

236 550

236 550

141 930

55,1  %

60 dojníc a obnovenie čiže 80 VDJD

Nepriepustná úprava existujúcej jamy Konštrukcia odkrytej jamy Nepriepustná úprava prevádzkovej plochy

328 178

328 178

272 038

272 038

163 222

49,7  %

90 dojníc a obnovenie čiže 120 VDJD

Vybudovanie hnojiska Zväčšenie kapacity jamy Oddelenie dažďových vôd Plán na rozhadzovanie

1 220 700

671 020

495 800

495 800

252 780

36,7  %

Zmiešaný chov: 450 jatočných ošípaných, 84 kusov hovädzieho dobytka na mäso a mlieko čiže 115 VDJD

Prechod na 9 mesačné obdobie skladovania odpadových vôd Pokrytie prevádzkovej plochy Napájadlo pre ošípané

196 380

188 330

177 225

177 225

115 195

57,5  %

147 prasníc, 27 kancov, 1 840 jatočných ošípaných čiže 223 VDJD

Sieť na separáciu vôd Pokrytie dvorov

93 180

305 510

16 163

16 163

10 505

34,4  %

210 prasníc, 1 318 jatočných ošípaných, čiže 167 VDJ D

Nepriepustná úprava hnojiska Kanalizačná sieť Viacfázové kŕmenie

100 293

55 375

55 375

55 375

33 225

60 %

242 000 reprodukčnej hydiny, čiže 1 128 VDJ D

Inštalácie vyprázdňovania a sušenia trusu

1 575 200

547 700

310 930

310 930

186 558

34,6  %


Tabuľka 2

Príklady skutočnej výšky pomoci v prípade výstavby nových budov

(výška vo francúzskych frankoch)

Druh chovu

Potrebné zlepšenia

Predpokladané náklady na staré budovy (a)

Celková výška prác (b)

Schválená výška: štát (c)

Schválená výška: agentúra pre zásobovanie vodou (d)

Celková pomoc (e)

Skutočná výška (e/b)

80 dojníc a obnovenie, čiže 123 VDJD

Výstavba slameného ustajnenia pre všetky zvieratá Namontovanie žľabov

380 120

468 502

328 640

90 880

118 592

25,3  %

75 bez trhovej produkcie mlieka a obnovenie, čiže 116 VDJD

Výstavba voľného ustajnenia Zvýšenie kapacity skladovania močovky a hnoja

280 634

741 807

212 436

111 211

97 094

13,1  %

82 bez trhovej produkcie mlieka a obnovenie, čiže 134 VDJD

Výstavba voľného ustajnenia Nepriepustná úprava betónových priestranstiev Zvýšenie kapacity skladovania močovky a hnoja

605 565

1 197 152

437 153

196 951

190 231

15,9  %

70 bez trhovej produkcie mlieka a obnovenie, čiže 110 VDJD

Výstavba voľného ustajnenia Nepriepustná úprava betónových priestranstiev Výstavba jamy na močovku

160 940

565 612

88 550

6 000

26 565

4,7  %

34 650 nosnej hydiny čiže 214 VDJD

Výstavba kurínov Priestor na skladovanie trusu Inštalácia na sušenie trusu

368 454

2 309 993

368 454

176 454

163 472

7,1  %

IV.   POSÚDENIE

1.   Úvod: článok 87 ods. 1 Zmluvy

(53)

Podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy „ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“

(54)

Článok 21 nariadenia Rady (EHS) č. 2759/75 z 29. októbra 1975 o spoločnej organizácii trhu s bravčovým mäsom umožnil uplatňovanie článkov 87 až 89 Zmluvy v sektore bravčového mäsa (22). V sektore hovädzieho mäsa umožnil ich uplatňovanie článok 40 nariadenia Rady (ES) č 1254/99 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s hovädzím a teľacím mäsom (23). Pred jeho prijatím sa uplatňovali v tom istom sektore podľa článku 24 nariadenia Rady (EHS) č. 805/68 z 27. júna 1968 o spoločnom trhu s hovädzím a teľacím mäsom (24). V sektore hydiny umožnil ich uplatňovanie článok 19 nariadenia Rady (EHS) č. 2777/75 z 29. októbra 1975 o spoločnej organizácii trhu s mäsom hydiny (25).

1.1.   Existencia výberového zvýhodnenia financovaného zo štátnych zdrojov

(55)

Čo sa týka povahy podpory, musí byť ustanovená na úrovni poľnohospodárskych prevádzkovateľov, ktorí realizovali investície v rámci PMPOA. Komisia usudzuje, že financovanie PMPOA výberovo zvýhodnilo francúzskych poľnohospodárov.

(56)

Komisia usudzuje, že na rozdiel od tvrdení francúzskych orgánov v ich pripomienkach, neproduktívny charakter investícií neodstraňuje zvýhodňujúci účinok pomoci z čisto ekonomického hľadiska, keďže na seba preberá náklady, ktoré by mal normálne hradil príjemca, čím ho zvýhodňuje voči konkurentom, ktorí takúto pomoc nedostávajú.

(57)

Okrem toho, aj za predpokladu, že by takéto neproduktívne investície mohli zo začiatku zaťažiť ekonomiku prevádzkovateľov tým, že podľa francúzskych orgánov príslušných chovateľov stavajú do znevýhodnenej situácie oproti tým, ktorí takéto investície nerealizujú, je neodškriepiteľné, že tieto investície podliehajú presnej zákonnej povinnosti a že nakoniec budú musieť všetci dotyční chovatelia realizovať tento druh investícií, aby sa vyhli porušovaniu predpisov.

1.2.   Vplyv na obchod

(58)

Aby bolo možné ustanoviť, či pomoc, ktorá je predmetom tohto rozhodnutia, spadá do rozsahu pôsobnosti článku 87 ods. 1 Zmluvy, je potrebné nakoniec určiť, či môže mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi.

(59)

Súdny dvor konštatoval, že keď členským štátom poskytnutá výhoda posilňuje pozíciu jednej kategórie podnikov voči iným konkurenčným podnikom vo vnútornom obchode Spoločenstva, tieto obchody sa musia považovať za ovplyvnené týmto zvýhodnením. (26)

(60)

Ukazuje sa, že pomoc, ktorej sa týka toto rozhodnutie, môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, keďže zvýhodňuje vnútroštátnu produkciu na úkor produkcie ostatných členských štátov. Príslušné sektory sú totiž mimoriadne otvorené konkurencii na úrovni Spoločenstva a teda veľmi citlivé na všetky opatrenia v prospech produkcie v niektorom členskom štáte.

(61)

Tabuľka 3 ukazuje úroveň obchodných výmen medzi Francúzskom a ostatnými členskými štátmi pre príslušné výrobky počas prvého roka nasledujúceho po nadobudnutí účinnosti PMPOA.

Tabuľka 3

Francúzsko/EÚ 11

Hovädzie mäso

Bravčové mäso

Hydina

Dovoz 1994

 

 

 

Ton

525 000

463 000

85 000

Miliónov ECU

1 664

860

170

Vývoz 1994

 

 

 

Ton

796 000

361 000

389 000

Miliónov ECU

2 368

669

863

1.3.   Závery o charaktere pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy

(62)

Opatrenia preskúmané v tomto rozhodnutí predstavujú štátnu pomoc v zmysle Zmluvy, pretože príjemcom poskytujú ekonomickú výhodu, z ktorej iné sektory nemôžu mať prospech. Z tohto dôvodu Komisia usudzuje, že tieto opatrenia spadajú pod článok 87 ods. 1 Zmluvy.

2.   Protiprávnosť dotyčných podpôr

(63)

Článok 1 písm. f) nariadenia (ES) č. 659/1999 vymedzuje protiprávnu pomoc ako novú pomoc realizovanú v rozpore s článkom 93(3) (teraz 88) Zmluvy. Pojem novej pomoci znamená, v súlade s článkom 1 písm. c) uvedeného rozhodnutia všetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci.

(64)

Každá Komisiou oprávnená schéma pomoci, v ktorej sa následne vykonajú dôležité zmeny – v tomto prípade ohľadom účasti verejného organizmu na financovaní Komisii oznámenej pomoci, čím sa značne pozmenil kľúč financovania a tým pádom intenzita pomoci -, predstavuje novú pomoc, ktorú je potrebné oznámiť Komisii v zmysle článku 88 Zmluvy a ktorá ju musí schváliť.

(65)

Podľa Súdneho dvora sa povinnosť informovať Komisiu o projektoch s tendenciou zriaďovať alebo pozmeňovať pomoc ustanovenú v prvej vete článku 88 ods. 3 Zmluvy neuplatňuje len na počiatočný projekt ale aj na neskôr vykonané zmeny v tomto projekte s tým, že takéto informácie sa môžu podať Komisii v rámci konzultácií, na ktoré dáva podnet pôvodné oznámenie (27).

(66)

Táto povinnosť oznamovania novej pomoci bola potvrdená v článku 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 659/1999.

(67)

Okrem iného je potrebné upresniť, že vsunutie informačného materiálu do inventára podpôr vypracovaného francúzskym ministerstvom poľnohospodárstva má výhradne informačnú hodnotu a nemôže byť kvalifikované ako oznámenie podľa Zmluvy. Navyše, obsiahnuté informácie tak isto neodkazujú na účasť agentúr pre zásobovanie vodou na programe, a zároveň tvrdia, že účasť štátu predstavuje 35 % investičných nákladov.

(68)

Komisia nebola schopná odhadnúť účasť agentúr pre zásobovanie vodou na programe a vplyv, ktorý by ich účasť mohla mať na verejnú podporu pre príslušné investície. Presnejšie, Komisia nemohla preskúmať možný dopad, ktorý by na intenzitu výšky mala účasť verejnej inštitúcie na financovaní pomoci. Z toho vyplýva, že francúzskymi orgánmi skutočne poskytnutá pomoc nezodpovedala nevyhnutne Komisiou schváleným opatreniam v rámci štátnej pomoci č. N 136/91 a N 342/94.

(69)

Zmena intenzity pomoci predstavuje sama o sebe prvok zmeny podstaty pomoci, z ktorého vyplýva oznamovacia povinnosť v zmysle článku 88 ods. 2 Zmluvy.

(70)

Okrem toho, čo sa týka najmä odvetvia hovädzieho dobytka, francúzske orgány neupovedomili Komisiu o plánovanej pomoci pre investície. Francúzske orgány však tvrdili, že vzhľadom na to, že Komisia považovala opatrenie za oprávnené pre finančnú účasť Spoločenstva, opodstatnene z toho vyvodili jeho zlučiteľnosť s predpismi Spoločenstva. Nariadenie (EHS) č. 2328/91 uplatňované v tom čase však v článku 12 ods. 5 ustanovovalo, že pomoc investíciám týkajúcim sa ochrany a zlepšenia životného prostredia sa povoľujú pod podmienkou, že nemajú za následok zvýšenie produkcie a že sú v súlade s článkami 92 až 94 Zmluvy (teraz 87 až 89). To zahŕňa povinnosť oznámiť každú schému štátnej pomoci v zmysle bývalého článku 93 ods. 3 Zmluvy o to viac, že uplatňované podmienky pre pomoc v roku 1994 nezodpovedali Komisii oznámeným podmienkam v roku 1991.

(71)

Z uvedeného vyplýva, že štátna pomoc realizovaná Francúzskom spočívala v novej Komisii neoznámenej pomoci a z tohto dôvodu protiprávnej v zmysle Zmluvy.

3.   Preskúmanie zlučiteľnosti pomoci

(72)

Článok 87 Zmluvy však ustanovuje aj výnimky, hoci niektoré zjavne nie sú uplatniteľné, najmä tie, ktoré sú ustanovené v ods. 2. Francúzske orgány sa o nich nezmienili.

(73)

Čo sa týka výnimiek ustanovených v článku 87 ods. 3 Zmluvy, tieto sa musia pri skúmaní akéhokoľvek programu štátnej alebo sektorovej pomoci alebo akéhokoľvek individuálneho prípadu uplatňovania schém všeobecnej pomoci vykladať striktne. Najmä sa môžu udeliť len v prípade, ak Komisia môže potvrdiť, že pomoc je potrebná na realizáciu jedného z príslušných cieľov. Keďže by schválenie uvedených výnimiek pomoci, ak by nezahŕňali takúto protihodnotu, znamenalo umožniť zásah do obchodu medzi členskými štátmi a bezdôvodné narušenie hospodárskej súťaže vzhľadom na záujem Spoločenstva a zároveň neoprávnené výhody pre hospodárske subjekty určitých členských štátov.

(74)

Komisia usudzuje, že dotyčná štátna pomoc nie je určená na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou v súlade s článkom 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy. Takisto nie je určená na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu v súlade s článkom 87 ods. 3 písm. b) Zmluvy. Pomoc taktiež nie je určená na na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva v súlade s článkom 87 ods. 3 písm. d) Zmluvy.

(75)

Článok 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy ustanovuje, že za zlučiteľnú so spoločným trhom možno považovať pomoc určenú na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom. Na to, aby sa dala získať táto výnimka, musí podpora prispievať k rozvoju daného sektora.

(76)

Čo sa týka dotovaných investícií a formy pomoci, Komisia sa pri začatí konania uzniesla, že hoci je pomoc poznačená protizákonnosťou, realizovala sa v súlade s predpismi Spoločenstva o hospodárskej súťaži uplatňovaných v tom čase. Komisia teda nemá dôvod spochybniť túto časť realizácie pomoci.

(77)

Nasledujúce preskúmanie zlučiteľnosti pomoci sa teda venuje výhradne výške pomoci uplatňovanej francúzskymi orgánmi.

(78)

Komisia pri začatí konania vo veci zisťovania pripomenula, že podľa normatívneho rámca uplatňovaného v čase nadobudnutia účinnosti programu bola horná hranica pre pomoc investíciám v prospech ochrany životného prostredia 35 % uhradených nákladov (45 % v znevýhodnených oblastiach).

(79)

Francúzske orgány sa však predsa len domnievajú, že na prekročenie výšky 35 % a 45 % sa mohli použiť ustanovenia článku 12 ods. 5 nariadenia (EHS) č. 2328/91, ďalej článok 12 ods. 3 písm. d) nariadenia Rady (ES) č. 950/97. Tieto ustanovenia podľa francúzskych orgánov umožňujú neuplatňovať zákazy pomoci a obmedzovaniu prekročenia týchto sadzieb pri určitých investíciách, medzi ktorými sú aj investície zamerané na ochranu životného prostredia.

(80)

Komisia predovšetkým poznamená, že článok 12 ods. 5 piata zarážka nariadenia (EHS) č. 2328/91, v ktorom sa ustanovila kontrola štátnej pomoci vzhľadom na bývalé články 92 a 93 (ktoré sa prečíslovali na 87 a 88) Zmluvy a na článok 6 spomenutého nariadenia, povoľoval pomoc investíciám, ktoré mali za cieľ ochranu životného prostredia, pokiaľ nemajú za následok zvýšenie produkcie. Komisia považuje za dokázané, že investície, na ktoré sa pomoc zameriava, skutočne nemajú za následok zvýšenie produkcie, pretože boli určené výhradne na ochranu životného prostredia vo vidieckom prostredí (najmä skladovanie a spracovanie odpadových vôd).

(81)

Čo sa bližšie týka povolenej výšky pomoci, Komisia v rozhodnutí o štátnej pomoci č. N 136/91 určenom Francúzsku pripomenula, že zvyčajne považovala za zlučiteľnú so spoločným trhom výšku 35 % oprávnených nákladov pre tento druh pomoci (45 % v znevýhodnených oblastiach).

(82)

Tieto sadzby potvrdilo usmernenie Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia, krátko potom, ako začala realizácia PMPOA. Bod 3.2.3 uvedeného usmernenia ustanovil, že vo všeobecnosti sa môže povoľovať pomoc investíciám zameraným na ochranu životného prostredia, ak neprekračujú isté hranice. Poznámka pod čiarou č. 14 v druhom pododseku upresňovala, že „pre investície spadajúce pod článok 12 ods. 1 a 5 nariadenia Rady (EHS) č. 2328/91 je maximálna výška pomoci 35 % alebo 45 % v znevýhodnených (...) oblastiach. Tieto maximálne výšky pomoci sa uplatňujú na akokoľvek veľké podniky. Z tohto dôvodu sa nemôžu zvýšiť pre malé a stredné podniky, ako sa uvádza ďalej v tomto oddieli. Pre investície vykonané v oblastiach cieľov č. 1 a č. 5 b) si Komisia vyhradzuje právo prijatia po preskúmaní prípadu väčšej pomoci, ako je uvedené vyššie, ak je členský štát schopný zdôvodniť ju.“

(83)

Nariadenie (ES) č 2328/91 bolo zrušené nariadením (ES) č. 950/97. Článok 12 ods. 2 písm. e) nariadenia (ES) č. 950/97 určoval, že členské štáty môžu poskytnúť pomoc investíciám zameraným na „ochranu a skvalitnenie životného prostredia pod podmienkou, že tieto investície nezvyšujú výrobnú kapacitu“. Článok 12 ods. 3 uvedeného nariadenia spresňoval, že „v individuálnych alebo združených prevádzkach, ktoré spĺňajú podmienky na oprávnenosť ustanovené v článkoch 5 a 9, sa pomoc investíciám, ktorá prekračuje hodnoty a výšky uvedené v článku 7 ods. 2 a 3 a v článku 11 zakazuje“. Avšak, podľa článku 12 ods. 3 druhý pododsek písm. d) uvedeného nariadenia sa tento zákaz neuplatňoval na pomoc určenú „investíciám určeným na ochranu a skvalitnenie životného prostredia“.

(84)

Pritom, článok 12 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 950/97 ustanovil, že články 92 až 94 Zmluvy (ktoré sa prečíslovali na 87 až 89) sa na takúto pomoc uplatňujú. To sa rovnalo odkazu na pravidlá hospodárskej súťaže v tom čase čiže na prax Spoločenstva už citovanú v rozhodnutí o štátnej pomoci č. N 136/91 a na podmienky prevzaté usmernením Spoločenstva pre ochranu životného prostredia.

(85)

Komisia na základe ustanovení uplatňovaných v období 1994-1999 tak, ako sú opísané v tomto rozhodnutí, sa môže uzniesť len na tom, že maximálna uplatňovaná výška pomoci v tomto prípade predstavovala 35 % uhradených nákladov (45 % v znevýhodnených oblastiach) a že teda pomoc poskytnutá nad túto sadzbu nebola v súlade s uvedenými ustanoveniami.

(86)

Čo sa však týka roku 2000, keďže išlo o pomoc investíciám v poľnohospodárskych prevádzkach, bod 4.1.1.2 usmernení pre poľnohospodárstvo uplatňovaných od 1. januára 2000 ustanovuje, že maximálna výška verejnej pomoci, vzhľadom na oprávnenú investíciu, môže dosiahnuť 40 % alebo 50 % v znevýhodnených oblastiach. Avšak, ak pokiaľ ide o investície vykonané mladými poľnohospodármi počas piatich rokov od začiatku ich činnosti, maximálna výška pomoci sa zvyšuje na 45 % alebo 55 % v znevýhodnených oblastiach.

(87)

Bod 4.1.2.4 usmernení pre poľnohospodárstvo výnimočne ustanovuje, že ak investície vedú k dodatočným nákladom spojeným najmä s ochranou a skvalitnením životného prostredia, môže sa maximálna výška pomoci 40 % a 50 % ustanovená v bode 4.1.1.2 uvedených usmernení zvýšiť o 20 respektíve 25 percentných bodov. Toto zvýšenie sa tak môže poskytnúť pre investície, ktorých cieľom je zabezpečiť dodržiavanie čerstvo zavedených základných noriem za podmienok vymedzených v článku 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1750/1999 z 23. júla 1999, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) (28). Musí byť obsiahnuté prísne v medziach dodatočných oprávnených nákladov požadovaných na realizáciu stanoveného cieľa a nesmie sa týkať investícií, ktoré vedú ku zvýšeniu produkčnej kapacity.

(88)

Právna situácia voči tomuto prípadu sa zmenila potom, ako 23. januára 2004 nadobudlo účinnosť nariadenie Komisie (ES) č. 1/2004 z 23. decembra 2003 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom pôsobiacim vo výrobe, spracovaní a odbyte poľnohospodárskych výrobkov (29). Toto nariadenie za určitých podmienok povoľuje pomoc malým a stredným poľnohospodárskym podnikom tým, že ich oslobodzuje od oznamovacej povinnosti ustanovenej v článku 88 ods. 3 Zmluvy.

(89)

Francúzske orgány upresnili, že príjemcami pomoci pre investície financované v rámci PMPOA počas obdobia 1994-2000 boli malé a stredné podniky v zmysle článku 2 bod 4 nariadenia (ES) č. 1/2004.

(90)

Nariadenie (ES) 1/2004 v článku 20 ods. 2 ustanovuje, že individuálna pomoc a schémy pomoci zrealizované pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a pomoc poskytnutá v rámci týchto schém bez povolenia Komisie a pri nedodržaní oznamovacej povinnosti podľa článku 88 ods. 3 Zmluvy je zlúčiteľná so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy a je vyčlenená, ak spĺňa podmienky stanovené v článku 3 tohto nariadenia s výnimkou požiadaviek v ods. 1 a ods. 2 písm. (b) a (c) tohto článku.

(91)

Článok 3 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1/2004 ustanovuje, že pomoc poskytnutá podľa schém uvedených v ods. 2 je zlúčiteľná so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy a je oslobodená od oznamovacej povinnosti podľa článku 88 ods. 3 Zmluvy za predpokladu, že poskytnutá pomoc priamo spĺňa všetky podmienky tohto nariadenia.

(92)

Článok 4 nariadenia (ES) č. 1/2004 obsahuje podmienky, ktoré musia byť dodržané v takomto prípade, čiže v prípade schém pomoci neoznámeným investíciám v prospech malých a stredných podnikov.

(93)

Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2004 teda pomoc na investovanie do poľnohospodárskych usadlostí v rámci spoločenstva na výrobu, spracovanie a odbyt poľnohospodárskych výrobkov je zlúčiteľná so spoločným trhom a je oslobodená od oznamovacej povinnosti za predpokladu, že hrubá hodnota pomoci nepresahuje 50 % oprávnených investícií v menej priaznivých oblastiach a 40 % oprávnených investícií v ostatných regiónoch.

(94)

Ak však majú investície za následok dodatočné náklady spojené s ochranou a skvalitnením životného prostredia, maximálna výška pomoci 50 % a 40 % môže byť zvýšená o 25 respektíve o 20 bodov. Tieto zvýšenia sa môžu povoliť len investíciám, ktoré idú ďalej ako minimálne podmienky, ktoré sú v súčasnosti predpísané Spoločenstvom alebo investíciám realizovaným na zosúladenie s novozavedenými základnými normami. Tieto zvýšenia sa prísne obmedzujú na potrebné dodatočné oprávnené náklady a neuplatňujú sa v prípade investícií, ktorých výsledkom je zvýšenie produkčnej kapacity.

(95)

V tomto prípade je zrejmé, že ide o investície zamerané na ochranu a skvalitnenie životného prostredia, voči ktorým bola normou na ochranu životného prostredia najmä smernica „dusičnany“. Táto norma bola prijatá v roku 1991 a tým pádom nemohla byť v roku 2000 označovaná ako nová norma.

(96)

Komisia sa však vyslovila ohľadom tejto problematiky v rámci štátnej pomoci č. N 355/2000, keď povolila pokračovanie PMPOA od roku 2001 až do roku 2006. Uvažujúc rovnako ako v tom čase, Komisia dnes kladie dôraz na skutočnosť, že nemôže nevedieť o tom, že prvý francúzsky akčný program pre implementáciu smernice „dusičnany“ bol prijatý až v roku 1997 a že prvá skutočná povinnosť dosiahnuť výsledky, vyjadrujúca uvedený program, bola uložená chovateľom v teréne až po tomto dátume. Hoci sa zdá byť jasné, že Francúzsko nepreukázalo veľa horlivosti v implementácii tejto smernice a že malo prijať potrebné opatrenia v už dávno uplynutej lehote (30), je nepopierateľné, že prvé povinnosti, s ktorými sa chovatelia oboznámili, sú oveľa neskoršie.

(97)

Navyše, oproti niektorým iným normám Spoločenstva smernica „dusičnany“ neobsahuje presne formulované povinnosti, s ktorými by sa hospodárske subjekty mali uviesť do súladu bez predbežného zásahu členského štátu. Táto smernica taktiež neobsahuje žiadny konečný dátum pre prispôsobenie zariadení.

(98)

Z tohto dôvodu Komisia stále usudzuje, že vzhľadom na osobitné okolnosti, ktoré obklopujú smernicu „dusičnany“, mohli sa povinnosti, ktoré zaťažovali chovateľov, považovať za nové normy v zmysle nariadenia (ES) č. 1/2004. Ktorékoľvek iné vysvetlenie by totiž penalizovalo chovateľov z dôvodu nečinnosti Francúzska v právnej rovine.

(99)

Komisia usudzuje, že realizované investície v oblastiach, ktoré nie sú citlivé v zmysle smernice „dusičnany“, kde sa neuplatňujú ňou vyžadované podmienky, mohli každopádne využiť vysoké sadzby z dôvodu, že sa uplatňovali menej náročné normy ako normy zvažované v uvedenej smernici a že plánované práce išli ďalej ako existujúce požadované základné nároky v týchto oblastiach.

(100)

Čo sa týka investícií, ktoré sa majú realizovať v citlivých oblastiach, Komisia v súlade s už predloženým zdôvodnením o novej povahe noriem zaťažujúcich chovateľov usudzuje, že sa v tomto prípade môže výška pomoci zvýšiť. Táto výška teda mohla predstavovať 60 % investičných nákladov, či 75 % v znevýhodnených oblastiach.

(101)

Keďže čísla poskytnuté francúzskymi orgánmi ukazujú, že výška pomoci nikdy neprekročila 60 % znášaných nákladov, Komisia usudzuje, že sa poskytnutá pomoc v období 1994-1999 v rámci PMPOA môže schváliť.

(102)

Vzhľadom na predložené zdôvodnenie Komisia usudzuje, že oznámené opatrenie je zlučiteľné s pravidlami Spoločenstva o hospodárskej súťaži a najmä s článkom 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy.

V.   ZÁVER

(103)

Opatreniu, ktoré pozostáva z poskytnutia pomoci investíciám v prospech poľnohospodárskych prevádzkovateľov v rámci Programu na kontrolu znečistenia poľnohospodárskeho pôvodu (PMPOA) v období 1994-2000 sa môže udeliť výnimka ustanovená v článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Schéma štátnej podpory, ktorú Francúzsko vykonáva na financovanie investícií realizovaných poľnohospodárskymi prevádzkovateľmi v rámci Programu na kontrolu znečistenia poľnohospodárskeho pôvodu (PMPOA) od roku 1994 do roku 2000 je zlučiteľná so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Francúzskej republike.

V Bruseli, 18. februára 2004.

Za Komisiu

Franz FISCHLER

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES C 179, 23.6.2001, s. 18.

(2)  Štátna pomoc č. N 136/91.

(3)  Ú. v. ES L 218, 6.8.1991, s. 1

(4)  C(93) 1888.

(5)  Pozri rozhodnutie Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 15. septembra 1998 vo veciach T-126/96 a C-127/96, Breda Fucine Meridionali SpA a ďalší/Komisia, Zb. s. II-3437. Súd sa v ňom pridržal argumentu Komisie, podľa ktorého nie je možné prijať štátom vykonané oznámenie ako platné oznámenie, ak neobsahuje vyslovený odkaz na článok 88 ods. 3 Zmluvy a nebolo predložené generálnemu sekretariátu. Z tohto dôvodu sa pomoc musí považovať za neoznámenú.

(6)  Štátna pomoc č. N 342/94.

(7)  Pozri poznámku pod čiarou č. 5.

(8)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(9)  Štátna pomoc č. N 355/2000.

(10)  Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1.

(11)  Podľa informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, čiastočne získané z internetovej stránky agentúr pre zásobovanie vodou (http://www.eaufrance.tm), sú agentúry pre zásobovanie vodou štátnymi verejnými zariadeniami, vytvorenými v roku 1964 s vlastnou právnou subjektivitou a finančnou samostatnosťou. Spadajú pod ministerstvo životného prostredia a ministerstvo hospodárstva a financií a sú spravované administratívnou radou, ktorej zloženie reprezentuje rôznych používateľov vody. Agentúry sú rozdelené do šiestich veľkých povodí, ktoré pokrývajú celé štátne kontinentálne územie: Adour-Garonne, Artois-Picardie, Loire-Bretagne, Rhin-Meuse, Rhône-Méditerrannée-Corse a Seine-Normandie. Organizácia je vo všetkých agentúrach rovnaká, skladá sa z výboru povodia, agentúry pre zásobovanie vodou a jej správna rada. Ich politika je vytýčená Výborom povodia a člení sa okolo štyroch veľkých línií: správa a zdroj vody; boj proti znečisteniu; ochrana vodného prostredia a sledovanie kvality kontinentálnych a pobrežných vôd.

Medzi rokmi 1997 a 2001 agentúry pre zásobovanie vodou plánovali pomôcť pri financovaní objemom prác odhadovaných približne na 16 miliárd eur na zachovanie zdrojov vody a boj proti znečisteniu. Poskytujú technické rady poslancom, priemyselníkom a poľnohospodárom a poskytujú im finančnú pomoc na realizáciu potrebných prác na boj proti znečisteniu vôd a ochranu vodných zdrojov. Financovanie agentúr pochádza z úmerných poplatkov vybratých od znečisťovateľov, odberateľov a spotrebiteľov vody. Tieto poplatky sa následne prerozdeľujú v podobe pomoci (subvencie a pôžičky) miestnym orgánom, priemyslu a poľnohospodárstvu (a všeobecnejšie hlavným organizátorom projektu) na realizáciu prác ako čistiace stanice, asanačné siete, diela na produkciu pitnej vody, úprava riek, štúdie, meracie siete.

(12)  Podrobnosti o dotovaných investíciách možno konzultovať v rozhodnutí o otvorení konania.

(13)  Správa vypracovaná 26. júla 1999 a zverejnená na internetovej stránke francúzskeho ministerstva poľnohospodárstva: http://www.agriculture.gouv.fr.

(14)  Pozri najmä rozsudok Súdu z 12. decembra 1996 vo veci T-358/94 Štátna spoločnosť Air France/Komisia, Zb. s. II-2109; rozsudok Súdneho dvora z 22. marca 1977 vo veci 78/76 Steinike & Weinlig/RFA, Zb. s. 595; rozsudok Súdneho dvora z 31. januára 2001 vo veciach T-197/97 a T-198/97, Weyl Beef Products BV a ďalší/Komisia, Zb. s. II-303; rozsudok Súdneho dvora z 30. januára 1985 vo veci 290/83 Komisia/Francúzsko, Zb. s. 439; oznámenie Komisie z 26. marca 1997 o odvodoch, daniach a poplatkoch na životné prostredie na jednotnom trhu (KOM (97) 9 konečná verzia)

(15)  Pozri vyčerpávajúce zdôvodnenie Komisie ohľadom verejnej povahy agentúr pre zásobovanie vodou v rozhodnutí otvoriť konanie.

(16)  Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1.

(17)  Ú. v. ES C 28, 1.2.2000, s. 2 a korigendum Ú. v. ES C 232, 12.8.2000, s. 17.

(18)  Ú. v. ES L 128, 19.5.1975, s. 1.

(19)  Ú. v. ES C 72, 10.3.1994, s. 3.

(20)  Ú. v. ES L 142, 2.6.1997, s. 1.

(21)  1 francúzsky frank=0,15 eur

(22)  Ú. v. ES L 282, 1.11.1975, s. 1.

(23)  Ú. v. ES L 160, 26.6.1999, s. 21.

(24)  Ú. v. ES L 148, 3.8.1996, s. 24.

(25)  Ú. v. ES L 282, 1.11.1975, s. 77.

(26)  Rozsudok Súdneho dvora zo 17. septembra 1980 vo veci 730/79 Philip Morris Holland BV/Komisia, Zb. s. 2671, bod 11.

(27)  Rozsudok Súdneho dvora z 9. októbra 1984 vo veciach 91 a 127/83 Heineken Brouwerijen BV/Inšpektor der Vennootschapsbelasting v Amsterdame a Utrechte, Zb. s. 3435.

(28)  Ú. v. ES L 214, 13.8.1999, s. 31. Druhý pododsek uvedeného článku 2 ustanovuje, že „ak sa investície realizujú s cieľom dosiahnutia súladu s novovyžadovanými základnými normami pre ochranu životného prostredia […], môže sa na splnenie týchto nových noriem poskytnúť podpora. V tom prípade je možné udeliť termín na zosúladenie s uvedenými základnými normami, ak sa je takýto termín potrebný na vyriešenie osobitných problémov, ktoré sa vyskytnú pri plnení daných noriem a ak je v súlade s príslušnou špecifickou legislatívou.“

(29)  Ú. v. EÚ L 1, 3.1.2004, s. 1.

(30)  Tu je potrebné zaznamenať, že po konaní o porušení, ktorú začala voči Francúzsku, sa Komisia obrátila na Súdny dvor ohľadom nesprávneho uplatňovania smernice „dusičnany“ v tomto štáte. Súdny dvor následne odsúdil Francúzsko za to, že nepristúpilo primeraným spôsobom k zisteniu znečistených vôd a v dôsledku toho k označeniu príslušných citlivých oblastí (Rozsudok Súdneho dvora z 27. júna 2002 vo veci C-258/00, Komisia/Francúzsko Zb. s. I-05959).


6.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/14


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 19. mája 2004

o schéme pomoci, ktorú plánuje uskutočniť Taliansko v prospech hydinárskych podnikov – Program A.I.M.A. hydinársky sektor – C 59/2001 (ex N 97/1999)

[oznámené pod číslom K(2004) 1802]

(Iba text v talianskom jazyku je autentický)

(2007/52/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 88 ods. 2 prvý pododsek,

po vyzvaní zúčastnených strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedeným článkom,

keďže:

I.   POSTUP

(1)

Listom zo 17. decembra 1999 (zaregistrovanom dňa 22. decembra 1999) Stále zastúpenie Talianska pri Európskej únii oznámilo Komisii predmetné opatrenie, v zmysle článku 88 ods. 3 Zmluvy, týkajúce sa zásahov zo strany A.I.M.A. (Talianske združenie poľnohospodárskych trhov) v prospech talianskeho hydinárskeho trhu, ktorý zaznamenal prudký pokles spotreby a predaja hydiny v dôsledku dioxínovej krízy v roku 1999.

(2)

Listom z 8. augusta 2000 (zaregistrovanom 9. augusta 2000), z 15. novembra 2000 (zaregistrovanom 21. novembra 2000), z 27. februára 2001 (zaregistrovanom 1. marca 2001) a z 23. mája 2001 (zaregistrovanom 28. mája 2001) Stále zastúpenie Talianska pri Európskej únii oznámilo Komisii doplnkové informácie, ktoré boli požadované od talianskych orgánov v listoch z 18. februára 2000 (ref. AGR 5073), z 2. októbra 2000 (ref. AGR 25123), z 10. januára 2001 (ref. AGR 000449) a z 24. apríla 2001 (ref. AGR 009825).

(3)

Listom z 30. júla 2001 Komisia informovala Taliansko o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy v súvislosti s uvedenou pomocou.

(4)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (1). Komisia vyzvala zúčastnené strany, aby predložili pripomienky v súvislosti s predmetným opatrením.

(5)

Talianske orgány predložili svoje pripomienky v liste z 24. októbra 2001 (zaregistrovanom 26. októbra 2001). Komisia nedostala žiadne pripomienky od tretích strán.

II.   POPIS

Právny základ

(6)

Štátny program zásahov A.I.M.A. na rok 1999. Právny základ plánovaného opatrenia pomoci sa skladá z článku 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 610/82, ktorý povoľuje združeniu A.I.M.A. „s využitím prostriedkov pochádzajúcich zo svojej vlastnej finančnej správy, v súvislosti s chodom vnútorného trhu a dostupnosťou prostriedkov (...), poskytovať poľnohospodársko-potravinárske výrobky rozvojovým krajinám, ktoré boli vymedzené spolu s Ministerstvom zahraničných vecí a po zohľadnení stanoviska štátneho potravinárskeho inštitútu“.

Súvislosti

(7)

Talianska národná hydinárska únia (U.N.A.) žiadala združenie A.I.M.A. (Talianske združenie poľnohospodárskych trhov) o zásahy na úrovni trhu s cieľom čeliť vážnym dôsledkom dioxínovej krízy v sektore spotreby hydinového mäsa.

(8)

Najskôr (pozri list zo 17. decembra 1999) v dôsledku odmietnutia zo strany AIMA kúpiť 17 000 t nepredaného mäsa v hodnote 40 miliárd ITL (približne 20 miliónov eur) -, UNA navrhla umiestniť časť mäsa (11 450 t) na trhoch v rozvojových krajinách za výhodné ceny: rozdiel medzi skutočnou trhovou hodnotou a predajnou cenou (približne 20 miliárd ITL, teda 50 % bežnej trhovej hodnoty) malo byť na ťarchu združenia AIMA.

(9)

V nadväznosti na pripomienky útvarov Komisie (pozri list z 18. februára 2000), podľa ktorých sa pomoc viac podobala na vývoznú náhradu na pokrytie rozdielu medzi cenou hydiny v rozvojových krajinách a cenou na talianskom trhu (pomoc, ktorá by bola preto svojou povahou nezlučiteľná so spoločným trhom, povinnosťami Spoločenstva v rámci Svetovej obchodnej organizácie a spoločnej organizácie trhov), talianske orgány už vo svojom liste z 10. augusta 2000 nespomínali počiatočné ciele pomoci, ale tvrdili, že straty spôsobené talianskym výrobcom hydiny by mohli byť považované za straty spôsobené výnimočnými udalosťami (a nie bežnými rizikami trhu) a že preto by bolo možné odvolať sa na výnimku ustanovenú v článku 87 ods. 2 písm. b) Zmluvy.

Opatrenie

(10)

Predmetný program ustanovuje výrobcom hydinárskych výrobkov kompenzáciu v dôsledku zníženia cien a poklesu predaja, ktoré spôsobila dioxínová kríza a panika, ktorá sa rozšírila medzi spotrebiteľmi. Pomoc zodpovedá rozdielu medzi priemernými cenami v krajinách, ktorých sa netýkala dioxínová kríza a talianskymi cenami počas obdobia jún – júl 1999 (kompenzácia sa týka tohto obdobia). Priemerné ceny v krajinách, ktoré kríza nezasiahla (okrem Talianska) boli podľa talianskych orgánov 137,89 eur/100 kg v júni a 132,35 eur/100 kg v júli. Rozdiel medzi cenami sa preto rovná sume 53,966 eur/100 kg v júni a 46,218 eur/100 kg v júli (2). Pomoc predstavuje maximálnu čiastku 21 150 ITL (10,92 eur)/100 kg a 15 400 ITL (7,95 eur)/100 kg. Pomoc je poskytnutá pre mäso vyprodukované a predané v júni a júli 2001, v maximálnej celkovej výške 10 329 138 eur.

(11)

Na podporu tohto argumentu talianske orgány uvádzajú, že dioxínová kríza spôsobila nielen pokles výroby a predaja (z dôvodu narušenia trhu v dôsledku týchto udalostí), ale taktiež silný pokles spotreby hydinárskych výrobkov. Na základe údajov poskytnutých talianskymi orgánmi, predaj za zníženú cenu predstavoval 34 700 000 kg mäsa v júni 1999 (na rozdiel od 52 000 000 kg v júni 1998) a 30 200 000 kg v júli 1999 (na rozdiel od 51 000 000 kg v júli 1998 (3). Napriek tomu, že UNA zaviedla preventívne opatrenia určené na zabránenie krízy nadprodukcie hydinového mäsa (spočívajúce v zabití kurčiat v marci, ktoré by dospeli v nasledujúcich mesiacoch), dioxínová kríza zabránila dosiahnutiu uspokojivých výsledkov v tomto sektore.

(12)

V listoch z 21. novembra 2000 a z 28. mája 2001 talianske orgány zdôraznili podstatnú úlohu, ktorú zohrali komunikačné prostriedky v mesiacoch výskytu: panika, ktorú vytvorili komunikačné prostriedky údajne zhoršila silný pokles spotreby hydinového mäsa (pokles vzhľadom na predchádzajúci rok o 29,1 % v júni, o 10,1 % v júli, o 16,2 % v auguste a o 5,9 % v celom roku). Pokles dopytu spôsobil značné zníženie cien, ktoré bolo obzvlášť akútne v júni a júli (-30 % a -30,1 % vzhľadom na rovnaké mesiace predchádzajúceho roku). Okrem toho, s cieľom čeliť tejto situácii, museli talianski výrobcovia uskladniť zásoby 4 150 t kuracieho mäsa v júni, 9 271 t v júli a 2 595 t v auguste, keďže toto mäso nebolo možné umiestniť na trhu.

(13)

Pomoc neustanovuje žiadne odškodnenie za odstránenie zvierat alebo výrobkov živočíšneho pôvodu, ktoré neboli vhodné na spotrebu alebo na predaj.

Výška pomoci

(14)

Celková plánovaná maximálna výška pomoci predstavuje 20 miliárd ITL (10 329 138 eur).

Pochybnosti, ktoré spôsobili začatie konania

(15)

Komisia začala konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy, pretože existovali pochybnosti o zlučiteľnosti schémy so spoločným trhom. Tieto pochybnosti sa týkali možnosti pripísať predmetnej pomoci rovnaký význam ako pomoci určenej na kompenzáciu strát spôsobených výnimočnou udalosťou. Talianske orgány sa v skutočnosti odvolali na článok 87 ods. 2 písm. b) Zmluvy, ktorý stanovuje, že pomoc, ktorej cieľom je čeliť škodám spôsobeným výnimočnými udalosťami je zlučiteľná so spoločným trhom. Oznámenie odkazuje na dioxínovú krízu ako na výnimočnú situáciu.

(16)

Koncepcia výnimočnej udalosti nie je definovaná v Zmluve a Komisia uplatňuje takéto ustanovenie v jednotlivých prípadoch po pozornom prehodnotení predmetných špecifických skutočností. V prípade dioxínovej krízy týkajúcej sa potravinárskych výrobkov a krmív pre zvieratá vyrobených v Belgicku, Komisia dospela k záveru, že išlo výnimočnú udalosť v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) Zmluvy, berúc do úvahy povahu a rozsah obmedzení, ktoré bolo potrebné zaviesť v záujme ochrany verejného zdravia v tejto krajine (4).

(17)

V súvislosti s vymedzením pojmu výnimočnej udalosti existujú iné precedensy predovšetkým v oblasti rôznych druhov pomoci, ktoré udelilo Spojené kráľovstvo (5) v súvislosti s krízou BSE: Komisia bola naklonená záveru, že išlo o výnimočnú udalosť, predovšetkým vzhľadom na zákaz vývozu hovädzieho mäsa a poklesu spotreby hovädzieho mäsa v dôsledku neistoty a znepokojenia spôsobených informáciami o BSE. Napriek tomu je potrebné zdôrazniť, že uvedené príklady sa vzťahujú na krajiny, ktoré boli priamo zasiahnuté touto chorobou (Spojené Kráľovstvo v súvislosti s BSE a Belgicko v súvislosti s dioxínom) a nie, na rozdiel od predmetného prípadu, na krajinu, v ktorej bol trh narušený z dôvodu obáv spotrebiteľov v súvislosti s dioxínom.

(18)

V uvedených prípadoch Komisia oprávnila odškodnenie výrobcov za stratu výnosov za predpokladu, že strata trhových podielov a pokles spotreby boli spôsobené nielen znepokojením obyvateľstva, ale taktiež výnimočnými faktormi, ktoré bránili normálnemu obchodu predmetných výrobkov (celok verejných opatrení v kombinácii s absolútne mimoriadnym správaním spotrebiteľov a komunikačných prostriedkov). V uvedených rozhodnutiach bolo vždy možné identifikovať priamy a okamžitý vzťah medzi skupinou skutočností považovaných za príčinu výnimočnej udalosti a stratami, ktoré utrpeli podniky.

(19)

Talianske orgány, ktoré boli vyzvané preukázať existenciu vzťahu medzi stratou výnosov utrpenou poľnohospodárskymi výrobcami a existenciou výnimočnej udalosti, aby mohla Komisia povoliť odškodnenie týchto strát v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) Zmluvy, doteraz nedokázali predložiť presvedčujúce vysvetlenie. Rýchle rozšírenie paniky, ktorá vyústila do silného narušenia trhu, na ktorom podnikali talianski chovatelia, do straty trhových podielov a v dôsledku toho do zníženia obratu vzhľadom na bežný stav zjavne nespôsobilo samé o sebe – na základe v súčasnosti dostupných informácií – výnimočnú udalosť v zmysle Zmluvy. Okrem toho nič nenasvedčuje tomu, že boli prijaté opatrenia na blokovanie predaja zo strany orgánov štátu a Spoločenstva.

(20)

Ak by sa v závere tiež uznala skutočnosť, že „mediálny“ dopad bol v Taliansku intenzívnejší ako v iných európskych krajinách, na základe citlivosti obyvateľstva v oblasti potravinovej bezpečnosti a existencie veľmi kritického názorového trendu voči výrobným systémom v zootechnickom sektore, tieto úvahy sa v tejto chvíli nezdajú byť dostatočné na dokázanie existencie výnimočného charakteru predmetnej udalosti.

(21)

Komisia sa skôr pýtala, prečo talianski výrobcovia nemohli využiť túto situáciu a zvýšiť svoj predaj poľnohospodárskych výrobkov v zahraničí (alebo tiež na štátnom území) za predpokladu, že na rozdiel od Belgicka nebolo Taliansko medzi krajinami, ktoré boli priamo zasiahnuté dioxínovou krízou.

(22)

Ďalší aspekt, ktorý je potrebné vysvetliť, spočíva v tvrdení talianskych orgánov, podľa ktorých chovatelia museli zmrazovať nepredané mäso (4 150,8 t v júni, 9 271,3 t v júli a 2 595,9 t v auguste). Na základe tohto tvrdenia nebolo možné vylúčiť, že tento postup mohol umožniť neskorší predaj poľnohospodárskych výrobkov, ktoré nebolo možné predať počas obdobia krízy. V tomto prípade by boli straty menšie ako straty prehlásené v rámci vyšetrovaného prípadu. Okrem toho Komisia nebola schopná stanoviť množstvá nepredaného mäsa v dôsledku poklesu dopytu spôsobeného obavami z prítomnosti dioxínov, ani rozsah nadprodukcie z dôvodu nesprávneho odhadu dopytu v lete.

(23)

Na základe vyššie uvedených skutočností, Komisia nemohla vylúčiť, že ide o pomoc jednoducho určenú na zlepšenie finančnej situácie výrobcov bez toho, aby prispela akýmkoľvek spôsobom k rozvoju sektora, pomoc poskytnutú okrem toho výlučne na základe ceny, množstva alebo výrobných jednotiek, iným slovami, porovnateľnú s pomocou na prevádzku a preto nezlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle bodu 3.5 Usmernení Spoločenstva pre štátnu pomoc v poľnohospodárskom sektore (6) (ďalej len „Usmernenia“).

(24)

Komisia preto vyjadrila pochybnosti o existencii vzťahu medzi stratami výnosov, ktoré utrpeli výrobcovia v talianskom hydinovom sektore a existenciou výnimočnej udalosti, na základe uvedených skutočností, aby mohla predmetná pomoc uspokojiť podmienky na jej povolenie v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) alebo v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy (v tejto súvislosti predmetná pomoc zjavne ani neuľahčovala rozvoj takýchto hospodárskych činností) a na prehlásenie tejto pomoci za zlučiteľnú s jedným z bodov Usmernení.

III.   PRIPOMIENKY TALIANSKA

(25)

V liste z 24. októbra 2001 (zaregistrovanom 26. októbra 2001) talianske orgány zdôraznili predovšetkým skutočnosť, že pokles spotreby hydinárskych výrobkov počas mesiacov jún, júl, august a v menšom meradle až do decembra 1999 nebol zahrnutý do rozhovorov o rozhodnutí začať konanie.

(26)

Keďže Komisia nespochybnila existenciu strát v oblasti predaja a zníženia cien, podľa talianskych úradov bolo preto iba potrebné dokázať spojenie medzi týmito stratami a dioxínovou krízou. Toto prepojenie by mohlo byť preukázané skutočnosťou, že prvé správy o „dioxínovom kurčati“ boli zverejnené dňa 28. mája 1999 o 19.00 hod. a že náhly pokles predaja nastal od júna 1999 (zníženie predaja o 29 % v porovnaní s júnom 1998). Tendencia spotreby v Taliansku mala paralelný vývoj so stupňom znepokojenia obyvateľstva vyvolaného komunikačnými prostriedkami, s významným poklesom predaja počas obdobia prvého rozšírenia informácií o dioxíne, posilnením spotreby v júli, kedy záujem zo strany médií zoslabol a ďalším znížením predaja v auguste v dôsledku oznámenia rozhodnutia Európskej únie o zdvojnásobení maximálneho tolerovateľného obsahu dioxínu v niektorých výrobkoch. Od septembra venovali masmédia tejto téme čoraz menšiu pozornosť a spotreba hydinárskych výrobkov sa postupne normalizovala.

(27)

Talianske orgány preto považujú za nesporné, že existuje vzťah medzi znepokojením, ktoré sa rozšírilo medzi obyvateľstvom v dôsledku informácií o dioxíne v Belgicku a poklesom spotreby a ceny.

(28)

Zostáva preto dokázať skutočnosť, že dioxínovú krízu, ktorá nastala v Taliansku je možné považovať za výnimočnú udalosť v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) Zmluvy. Komisia už uznala, že dioxínová kríza je výnimočnou udalosťou v prípade krízy prepuknutej v Belgicku vzhľadom na povahu a rozsah obmedzení nariadených na ochranu verejného zdravia. Je pravda, že Taliansko nebolo priamo zasiahnuté dioxínovou krízou, napriek tomu však talianske orgány tvrdia, že nie je možne poprieť, že dôsledky krízy presiahli štátne hranice a zasiahli tiež susedné krajiny, ako je Taliansko.

(29)

Talianske orgány tvrdia, že výnimočná udalosť v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) je akákoľvek nepredvídateľná alebo ťažko predvídateľná udalosť, ako sú prírodné katastrofy. Preto je potrebné považovať túto udalosť ako takú a nie opatrenia prijaté za účelom čeliť krízovej situácii, ktoré sú len dôsledkom samotnej udalosti. Napokon, v prípade BSE v Spojenom Kráľovstve, Komisia uznala výnimočnú povahu udalosti vzhľadom na zákaz vývozu mäsa, ale najmä z dôvodu poklesu spotreby hovädzieho mäsa spôsobeného neistotou a obavami vyplývajúcimi z informácií o BSE. Tá istá situácia sa vyskytla v Taliansku v roku 1999, v dôsledku paniky v súvislosti s dioxínom. Zákaz vývozu v Spojenom Kráľovstve nemal veľký vplyv na pokles spotreby, pretože aj bez tohto zákazu zahraniční spotrebitelia (rovnako aj anglickí spotrebitelia) znížili spotrebu hovädzieho mäsa, čo zabránilo nájdeniu akéhokoľvek odbytu pre tieto výrobky v zahraničí. V prípade dioxínu v roku 1999 by sa malo pripomenúť, že všetky tretie krajiny zakázali v rovnakom období dovoz hydinového mäsa pochádzajúceho z EÚ.

(30)

Dôvod, prečo sa talianski výrobcovia neobrátili na ďalšie zahraničné trhy alebo nevyužili taliansky trh preto spočíva v nadnárodnom charaktere udalosti, ktorá výrazne prekročila hranice Belgicka.

(31)

Zisky niektorých talianskych hydinárskych podnikov za obdobie jún – august 1999 podľa talianskych orgánov jasne naznačujú toto zníženie cien a predaja.

IV.   PRÁVNE POSÚDENIE

Existencia pomoci

(32)

Podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(33)

Nariadenie Rady (ES) č. 2777/75 z 29. októbra 1975 o spoločnej organizácii trhu s mäsom hydiny (7) v článku 19 ustanovuje, že pokiaľ uvedené nariadenie nestanovuje inak, články 87, 88 a 89 Zmluvy sú uplatniteľné na výrobu a predaj výrobkov, na ktoré sa vzťahuje uvedené nariadenie.

(34)

Plánované opatrenie ustanovuje poskytnutie verejných prostriedkov určitým podnikom a predmetná pomoc (ktorá predstavuje sumu 20 miliárd ITL) sa poskytne selektívnym spôsobom chovateľom, ktorí pravdepodobne utrpeli straty z dôvodu dioxínovej krízy. Okrem toho plánované opatrenie uprednostňuje niektoré druhy produkcie (produkciu v sektore chovu hydiny) a môže mať vplyv na obchod vzhľadom na podiel Talianska v celkovej produkcii hydiny v Únii (13,2 %). V roku 2001 hrubá talianska produkcia hydiny predstavovala 1 134 000 ton a produkcia celej EÚ 15 predstavovala 9 088 000 t (8).

(35)

Predmetné opatrenie preto spĺňa definíciu štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy.

Zlučiteľnosť pomoci.

(36)

Zákaz poskytnutia štátnej pomoci nie je bezpodmienečný. V tomto prípade sa talianske orgány odvolali na výnimky ustanovené v článku 87 ods. 2 písm. b) Zmluvy. Zmluva ustanovuje, že za opatrenia zlučiteľné so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) môžu byť považované opatrenia s cieľom čeliť škodám spôsobeným prírodnými katastrofami a inými výnimočnými udalosťami.

(37)

Zmluva neobsahuje definíciu „výnimočnej udalosti“ a preto je potrebné skontrolovať, či „dioxínová kríza“ v Taliansku môže byť považovaná za výnimočnú situáciu v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) Zmluvy.

(38)

V súlade s Orientáciami Spoločenstva pre štátnu pomoc v sektore poľnohospodárstva (9), v hodnotení pomoci určenej kompenzovať straty spôsobené prírodnými katastrofami alebo výnimočnými situáciami Komisia logicky zdôraznila, že výrazy „prírodná katastrofa“ a „výnimočná udalosť“ uvedené v článku 87 ods. 2 písm. b) je potrebné vykladať v obmedzenom zmysle, pretože tieto výrazy predstavujú výnimky zo všeobecnej zásady nezlučiteľnosti štátnej pomoci so spoločným trhom, ktorú zakazuje článok 87 ods. 1. Komisia doteraz považovala za prírodné katastrofy zemetrasenia, lavíny, zosuvy pôdy a povodne. Medzi výnimočné udalosti bola zaradená vojna, vnútorné nepokoje a štrajky a s niekoľkými výhradami a v závislosti od ich rozsahu, vážne jadrové alebo priemyselné havárie a havárie spôsobujúce rozsiahle straty. Na druhej strane Komisia neuznala za výnimočnú udalosť haváriu vzniknutú v jedinom spracovateľskom závode, ktorá bola krytá bežným obchodným poistením. Vo všeobecnosti Komisia nepovažuje za prírodné katastrofy alebo za výnimočné udalosti prepuknutie chorôb živočíchov a rastlín, aj keď v jednom prípade Komisia v skutočnosti uznala za výnimočnú udalosť rozsiahle rozšírenie dovtedy neznámej živočíšnej choroby. Z dôvodu nepredvídateľnosti týchto udalostí bude Komisia naďalej prehodnocovať po jednotlivých prípadoch návrhy na poskytnutie pomoci v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) Zmluvy, zohľadňujúc predchádzajúcu prax v sektore. Takáto jednotlivá analýza je obzvlášť potrebná v kontexte pomoci poskytovanej v citlivom sektore, akým je sektor hydiny, v ktorom môže akékoľvek intervenčné opatrenie na trhoch naraziť na opatrenia spoločnej organizácie trhov.

(39)

Komisia nemôže vo všeobecnosti prijať, že chemická kontaminácia potravinárskych výrobkov určených na ľudskú spotrebu ako taká môže predstavovať mimoriadnu udalosť v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) Zmluvy. Napriek tomu riziko kontaminácie je dôsledkom skutočnosti, že najvyššie úrovne kvality nie sú zaručené pozdĺž celého potravinového reťazca.

(40)

V prípade dioxínovej krízy v Belgicku sa po zohľadnení početných prvkov dospelo k záveru, že táto kríza predstavovala výnimočnú udalosť. Komisia zohľadnila predovšetkým rozsah realizovaných opatrení na potlačenie krízy a na ochranu ľudského zdravia, medzi ktoré patrí zákaz umiestnenia hydinového mäsa na trh a do maloobchodnej distribučnej siete, zákaz obchodovania a vývozu do tretích krajín niektorých výrobkov živočíšneho pôvodu učených na ľudskú a živočíšnu spotrebu, uloženie série podmienok, medzi ktoré patrí dozor, sledovateľnosť a kontrola predmetných výrobkov (10). Vyhlásenie výnimočnej udalosti preto vychádzalo z dvoch skutočností, to znamená z vyhlásenia belgických orgánov s následným prijatím výnimočných opatrení a z nemožnosti nájsť odbyt pre výrobu, ktorá dohnala belgických výrobcov do krízovej situácie. Takáto kríza bola na základe svojej povahy a svojho dopadu na zúčastnených prevádzkovateľov odlišná od bežných podmienok a nachádzala sa mimo normálnych podmienok fungovania trhu. Rýchle rozšírenie paniky medzi spotrebiteľmi a embargo uvalené rôznymi tretími krajinami, pokiaľ ide o zvieratá a výrobky živočíšneho pôvodu z Belgicka výrazne prispeli k posilneniu krízy a premietli sa do silného narušenia trhu, na ktorom podnikali belgickí prevádzkovatelia, do straty trhových podielov a následne do zníženia predpokladaného obratu za bežnej situácie na trhu.

(41)

Ani chemická kontaminácia výrobkov, ani pokles predaja by samé o sebe nepostačovali na dospenie k záveru, že išlo o výnimočnú udalosť, ktorá vyplývala z kombinácie výrazných obmedzujúcich opatrení v oblasti predaja a vývozu týchto výrobkov a z poklesu predaja a cien. Panika a reakcia spotrebiteľov na kontamináciu hydinového mäsa dioxínom len prispeli k výnimočnej povahe udalosti.

(42)

V prípade talianskych výrobcov je potrebné poznamenať, že na nich nebolo uvalené žiadne obmedzujúce opatrenie, pokiaľ ide o predaj a vývoz, ani žiadne obmedzujúce opatrenie na ochranu zdravia spotrebiteľov, pretože ich krajina nebola priamo zasiahnutá touto krízou. Jediným nepredvídateľným a rušivým faktorom trhu bolo šírenie paniky a reakcií spotrebiteľov na základe kontaminácie, ktorá sa vyskytla inde.

(43)

Situáciu Talianska nie je možné porovnávať so situáciou krajín, ktoré boli priamo zasiahnuté krízou; dioxínová kríza bola v skutočnosti vyhlásená za výnimočnú udalosť v Belgicku a nie za výnimočnú udalosť vo všeobecnosti. Ako už bolo zdôraznené v odsekoch 35-38, ani samotná chemická kontaminácia potravinárskych výrobkov určených na ľudskú spotrebu, ani rozšírenie sociálneho poplachu nepredstavujú ako také výnimočnú udalosť v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) Zmluvy.

(44)

Talianske orgány sa taktiež odvolali na prvú krízu BSE v Spojenom Kráľovstve. V tomto prípade bola mimoriadna situácia v sektore hovädzieho mäsa spôsobená celkovým zákazom vývozu živých zvierat a hovädzieho mäsa zo Spojeného Kráľovstva do európskych krajín a do tretích krajín. Dopad trhových opatrení prijatých v rámci BSE preto nadobudol v Spojenom Kráľovstve dosiaľ nevídaný rozmer. Spomedzi opatrení, ktoré boli prijaté v súvislosti s touto krízou Komisia pripomenula existenciu celkového embarga na britské mäso, ako aj na všetky výrobky z neho, ktoré môžu vstúpiť do ľudského a živočíšneho potravinového reťazca a bezprecedentného poklesu vnútroštátnej spotreby mäsa. Pokles spotreby bol spojený s výraznými obmedzeniami trhu, čo spôsobilo situáciu, ktorú bolo možné definovať ako výnimočnú.

(45)

Okrem toho v neskorších prípadoch BSE v Európe (11) Komisia zdôraznila, že pokles predaja alebo príjmov sa nepovažuje za výnimočný. Pokles predaja sa považuje za dôsledok výnimočnej udalosti, ktorá vznikne na základe zriedkavej kombinácie rôznych faktorov. Ako sa spomína vo vyššie uvedených príkladoch, pomoc s cieľom čeliť výnimočnej situácii v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) Zmluvy bola prijatá v priamo postihnutých krajinách, v ktorých sa na výnimočnosti krízy podieľalo viacero faktorov, ako napríklad: mimoriadne negatívne vplyvy na európskych poľnohospodárov, panika, ktorá sa rozšírila medzi spotrebiteľmi a embargo uvalené mnohými tretími krajinami na zvieratá a mäsové výrobky pochádzajúce z EÚ, ako aj séria prípadov, ktoré unikli kontrole chovateľov a ktoré sa podieľali na vyostrení krízovej situácie a rozšírení obáv medzi spotrebiteľmi. Toto sa premietlo do silného narušenia trhu, na ktorom podnikajú európski výrobcovia, s následnou stratou trhových podielov a preto aj znížením plánovaného obratu za normálnych trhových okolností.

(46)

Dôležitým prvkom, ktorý zohľadnila Komisia za účelom uznania uvedenej krízy ako výnimočnú udalosť bola stabilita a vyrovnanosť trhu hovädzieho mäsa pred vypuknutím krízy. Ale podľa nižšie uvedených dôkazov (viď odsek 52 a 55 nižšie) a podľa vyhlásení samotných talianskych orgánov (viď listy z 28.8.2000 a z 15. novembra 2000) toto neplatilo pre trh s hydinou v Taliansku, ktorý už v tom čase zaznamenal nadbytok výroby a pokles cien.

(47)

Vo všetkých uvedených prípadoch a najmä v prípadoch uvedených talianskymi orgánmi nastala v dotknutej krajine výnimočná situácia a viedla k prijatiu série obmedzujúcich opatrení, kontrole trhu a hygienických opatrení, s čím je spojený pokles predaja a cien predmetných výrobkov.

(48)

Okrem toho musí mať výnimočná udalosť prinajmenšom charakter udalosti, ktorá sa svojou podstatou a dopadom na dotknutých prevádzkovateľov jasne odlišuje od bežných podmienok a nachádza sa mimo normálnych podmienok fungovania trhu. Samotná nepredvídateľnosť udalosti alebo jej ťažká predvídateľnosť môžu byť jedným prvkom výnimočnosti udalosti, ale nemôžu ako také postačovať na vyhlásenie tejto udalosti za „výnimočnú“ v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) Zmluvy.

(49)

V tomto prípade sa predpokladaný pokles predaja neodlišuje od ostatných udalostí, ktoré majú vplyv na dopyt, ako napríklad zatvorenie vývozného trhu. Aj takáto udalosť je nepredvídateľná, ale patrí do bežného obchodného rizika podniku a nemá žiadnu výnimočnú povahu v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) Zmluvy.

(50)

Podľa talianskych orgánov nemali talianske výrobky iné trhové odbytiská, pretože sa kríza rozšírila ďaleko za belgické hranice a pokles spotreby hydinového mäsa bol zaznamenaný v celej Európe.

(51)

Teraz, podľa údajov, ktoré má k dispozícii Komisia, vývoz hydiny v rámci Spoločenstva zostal počas júna a augusta 1999 konštantný v porovnaní s ročnou tendenciu a dokonca sa zvýšil v porovnaní s rokom 1998. Vývoz bol v rámci Spoločenstva počas júla vyšší ako zaznamenaná tendencia v roku 1999 a v príslušnom mesiaci predchádzajúceho roka. Aj keď tento nárast nebol dostatočný na vytvorenie odbytu celého prebytku nepredaného množstva výrobkov, ktoré oznámili talianske orgány, tento nárast znížil vplyv krízy na výrobcov a umožnil im predať jednu časť produkcie na trhu Spoločenstva. Talianske orgány neposkytli žiadne čísla dokazujúce nedostatok iného odbytu na trhu Spoločenstva a obmedzili sa iba na tvrdenie, že v dôsledku krízy aj ostatné krajiny znížili spotrebu hydinového mäsa. Podľa týchto orgánov je však možné považovať niektoré krajiny (ako Dánsko, Grécko, Španielsko, Írsko, Rakúsko, Portugalsko, Fínsko, Švédsko, Spojené Kráľovstvo) ako referenčné body na stanovenie porovnávacích cien (pozri odsek 7 vyššie), pretože sa ich kríza nedotkla. Preto mohli byť príjemcami aspoň časti tejto prebytočnej produkcie.

(52)

Okrem toho vzhľadom na politiku, ktorú prijala Komisia v oblasti uplatňovania článku 87 ods. 2 písm. b) Zmluvy v poľnohospodárskom sektore, je potrebné vylúčiť akúkoľvek nadmernú kompenzáciu strát.

(53)

Mechanizmus kompenzácie ustanovený talianskymi orgánmi je založený na pomoci na mäso vyrobené a predávané od júna do júla 1999, vypočítanej na základe rozdielu medzi priemernými cenami krajín, ktorých sa kríza nedotkla a priemernými talianskymi cenami. Tento rozdiel sa podľa talianskych orgánov rovná sume 53,966 eur/100 kg v júni a 46,218 eur/100 kg v júli. Pomoc predstavuje 21 150 ITL (t.j. 10,92 eur)/100 kg a 15 400 ITL (7,95 eur)/100 kg.

(54)

Tento spôsob výpočtu nastoľuje dva problémy. Prvý problém sa týka tvrdenia talianskych orgánov, podľa ktorých chovatelia boli nútení zmraziť nepredané mäso (12). Táto skutočnosť by umožnila neskôr predať hydinové výroby, ktoré neboli predané počas krízového obdobia a straty by boli menej výrazné ako údaje, ktoré boli vyhlásené v hodnotení tohto prípadu. Talianske orgány sa k tomuto bodu nevyjadrili. Preto nie je možné vylúčiť riziko nadmernej kompenzácie strát, prostredníctvom oneskoreného predaja časti produkcie za pravdepodobne normalizované ceny. Okrem toho talianske orgány vyhlásili, že v júni 1999 bolo zabitých 43 170,1 t kurčiat a v júli 47 485,9 t, čiže celkovo 90 656 t (pozri list z 15. novembra 2000), zatiaľ čo predané množstvá predstavovali 34 700 000 kg mäsa v júni 1999 a 30 200 000 kg v júli, čo predstavuje 64 900 t. V júni bolo zmrazených 4 150,8 t a v júli 9 271,3 t, čo predstavuje spolu 13 422,1 t. Neboli predložené žiadne informácie o smerovaní časti vyprodukovaného mäsa, ktorá nebola predaná a zmrazená, v súvislosti s ktorou nie je možné vylúčiť iné obchodné určenie.

(55)

Následne Taliansko odkazuje na priemerné ceny v ostatných európskych krajinách, ktoré neboli zasiahnuté krízou, bez toho, aby zohľadnilo skutočnosť, že ceny v Taliansku zaznamenali pokles už pred júnom 1999 a variabilitu tendencie cien hydinového mäsa. Túto tendenciu v Taliansku v rokoch 1998, 1999 e 2000 (13) ilustruje táto tabuľka:

Mesačná trhová cena, Celé kurčatá

EUR/100 kg

Image

(56)

Podľa prehlásenia talianskych orgánov sektor hydinového mäsa už trpel nadprodukciou a preto výrobcovia v marci rozhodli o zabití časti kurčiat určených na zabitie v apríli a v máji s cieľom znížiť ponuku mäsa v júni o 4,8 %. Z dôvodu dioxínovej krízy nebolo podľa talianskych orgánov zabitých a umiestnených na trh 10 % percent produkcie, ale boli presunuté na júl a august, čím spôsobili sťaženie ponuky v týchto dvoch mesiacoch. Na základe údajov, ktoré má k dispozícii Komisia, počet kurčiat v chovoch sa v skutočnosti zvýšil vo februári, marci a apríli, čo sa odhaduje na 5,6 % zvýšenia výroby v mesiaci júni.

(57)

Údaje o zabití kurčiat v období máj – august 1999 vzhľadom na tie isté mesiace predchádzajúceho roka naznačujú, že v máji 1999 bol zaznamenaný nárast zabíjania a teda ponuky kurčiat o takmer + 9 %, v júni 1999 ponuka poklesla vzhľadom na jún 1998 o –10 % a v júli bol počet spracovaných kurčiat vyšší takmer o 10 % vzhľadom na rok 1998. Táto tendencia zvyšovania ponuky pokračovala v auguste 1999 (+6,5 %). Keďže ceny nasledujú tendenciu vývoja ponuky, je možné z toho vyvodiť zníženie ceny vzhľadom na ceny v apríli, ktoré už boli nižšie ako európsky priemer z dôvodu nadmernej výroby. Preto porovnanie cien kurčiat v Taliansku v júni a v júli a priemeru cien v krajinách, ktorých sa nedotkol dioxínová kríza by vyústilo do nadmerného hodnotenia domnelej hodnoty kurčiat v Taliansku.

(58)

Z dôvodu variability cien kurčiat v Taliansku a tendencie znižovania cien ešte pred vypuknutím dioxínovej krízy, porovnanie cien predajov v júni 1999 a v júni 1998 by nebolo správne a nerešpektovalo by nadprodukciu, ktorá mala vplyv na trh kurčiat v Taliansku a následný pokles cien, ktorý už bol zaznamenaný. Vyhlásenie talianskych orgánov, podľa ktorých výrobcovia už prijali opatrenia na nápravu trhu predčasným zabitím kurčiat v marci, ktoré mali byť spracované v apríli a máji s cieľom znížiť ponuku počas júna a júla, je v protiklade s údajmi o chovoch kurčiat, a teda aj s odhadom výroby, ktorý udáva zvýšenie ponuky v júni a malý pokles (1,6 %) v júli. Na základe týchto prvkov by bol akýkoľvek predpoklad cien predaja v júni a júli 1999 (v porovnaní s cenami v júni 1998 alebo s cenami zaznamenanými v iných európskych krajinách, ktoré nezasiahla dioxínová kríza) náhodný.

(59)

Komisia preto môže dospieť k názoru, že panika ako taká nepredstavuje mimoriadne okolnosti v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) Zmluvy a že spôsob výpočtu strát navrhovaný talianskymi orgánmi by mohol viesť k nadmernému hodnoteniu strát, ktoré utrpeli talianski výrobcovia mäsa, opatrenie nie je možné považovať za zlučiteľné so spoločným trhom na základe článku 87 ods. 2 písm. b).

(60)

Aj pri hodnotení pomoci na základe článku 87 ods. 3 Zmluvy je možné len skonštatovať, že táto pomoc nie je zlučiteľná so spoločným trhom. Článok 87 ods. 3 písm. a) taktiež nie je uplatniteľný, pretože pomoc nie je určená na podporu hospodárskeho rozvoja regiónov, v ktorých je životná úroveň mimoriadne nízka alebo v ktorých je vysoká miera nezamestnanosti.

(61)

Čo sa týka článku 87 ods. 3 písm. b), predmetná pomoc nie je určená na podporu realizácie významného projektu spoločného európskeho záujmu, ani na nápravu závažného narušenia hospodárstva členského štátu.

(62)

V súvislosti s článkom 87 ods. 3 písm. d) Zmluvy, predmetná pomoc nemá účel sledovať ciele uvedené v tomto článku.

(63)

Čo sa týka článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy, keďže talianske orgány riadne oznámili predmetný zákon v zmysle článku 88 ods. 3 uplatňujú sa v súvislosti s jeho hodnotením pravidlá Orientácií Spoločenstva pre štátnu pomoc v poľnohospodárskom sektore (14) (ďalej len: Orientácie). V zmysle bodu 23.3 Orientácií, tento text je možné uplatniť na novú štátnu pomoc, na pomoc ktorú už členské štáty oznámili, ale o ktorých ešte Komisia nerozhodla, s účinkom od 1. januára 2000.

(64)

Pomoc určená na kompenzáciu strát výnosov spôsobených nákazami zvierat upravuje bod 11.4. Odškodnenie môže zahŕňať primeranú kompenzáciu za stratu zisku, berúc do úvahy ťažkosti týkajúce sa náhrady hospodárskych zvierat alebo ich obnovenia chovu a karantény alebo iných prechodných období, ktoré vyžadujú alebo odporúčajú príslušné orgány na potlačenie choroby pred nahradením hospodárskych zvierat alebo kultúr. Potrebnou podmienkou na pridelenie pomoci je preto povinné zabitie zvierat na príkaz zdravotníckych/veterinárnych orgánov, v rámci plánu určeného na prevenciu a na potlačenie nákazy zvierat.

(65)

Z oznámených opatrení je možné jasne vyvodiť, že zdravotnícke/veterinárne orgány nevydali žiadny príkaz na zabitie zvierat v rámci plánu určeného na prevenciu a potlačenie nákazy zvierat, pretože chemická kontaminácia sa netýkala talianskych podnikov. Predmetné opatrenie preto nespĺňa podmienky ustanovené v bode 11.4 Orientácií.

(66)

Na základe uvedených skutočností, pomoc podnikom, ktoré pôsobia v hydinárskom sektore nie je možné považovať za pomoc určenú na kompenzáciu škôd spôsobených výnimočnou udalosťou v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b), ani za pomoc, na ktorú by sa mohla vzťahovať jedna z výnimiek ustanovených v článku 87 ods. 3. Predmetná pomoc sa preto javila ako pomoc na prevádzku, ktorá je nezlučiteľná so spoločným trhom v zmysle bodu 3.5 Orientácií (15).

(67)

Pomoc okrem toho obsahovala porušenie ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 2777/75, podľa ktorého je možné prijať pre výrobky uvedené v článku 1 nariadenia len tieto opatrenia: opatrenia určené na podporu lepšej organizácie produkcie, spracovania a predaja; opatrenia určené na zlepšenie ich kvality; opatrenia určené na umožnenie vypracovania krátkodobých a dlhodobých predpokladov prostredníctvom znalosti použitých výrobných prostriedkov; opatrenia určené na podporu zistenia vývoja cien na trhu výrobkov. Okrem toho, aby boli zohľadnené obmedzenia voľného pohybu, ktoré musia vyplývať z uplatňovania ustanovení určených na potlačenie rozširovania chorôb zvierat, je možné prijať, podľa konania ustanoveného v článku 17, výnimočné ustanovenia na podporu trhu postihnutého obmedzeniami. Tieto ustanovenia je možné prijať len v rozsahu a počas doby, ktoré sú nevyhnutne potrebné na podporu tohto trhu. V tomto prípade Taliansko neprijalo žiadne z uvedených opatrení; z toho vyplýva, že akúkoľvek inú verejnú pomoc je možné poskytnúť len v súlade s článkami 87-89 Zmluvy. Ako je uvedené v predchádzajúcom odseku, predmetná pomoc nie je zlučiteľná s normami, ktoré sa vzťahujú na štátnu pomoc a preto nie je zlučiteľná so spoločným trhom.

V.   ZÁVERY

(68)

Na základe uvedených skutočností môže Komisia dospieť k záveru, že pomoci ustanovené programom A.I.M.A. v prospech hydinárskeho sektoru predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1, na ktoré sa nevzťahuje žiadna výnimka ustanovená v článku 87 ods. 2 ani v článku 87 ods. 3.

(69)

Keďže program bol oznámený v zmysle článku 88 ods. 3 Zmluvy, podľa ktorého členský štát môže zaviesť plánované opatrenie len po tom, ako ho schváli Európska komisia, nie je dôvod na žiadanie vrátenia pomoci,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Pomoc, ktorú plánuje poskytnúť Taliansko na základe Štátneho programu zásahov A.I.M.A. za rok 1999, je nezlučiteľná so spoločným trhom.

Taliansko nemôže uskutočniť predmetnú pomoc.

Článok 2

Do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia oznámi Taliansko Komisii opatrenia, ktoré prijalo na uskutočnenie tohto rozhodnutia.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené Talianskej republike.

V Bruseli, dňa 19 mája 2004.

Za Komisiu

Franz FISCHLER

členka Komisie


(1)  Ú. v. ES C 254, 13.9.2001, s. 2.

(2)  Zľavnené ceny v Taliansku predstavovali 83,924 EUR/100 kg a 86,132 EUR/100 kg.

(3)  Tieto údaje obsahujú množstvá výrobkov, ktoré kúpili rodiny a verejné organizácie.

(4)  Pozri najmä rozhodnutia Komisie prijaté v oblasti štátnej pomoci NN 87/99, NN 88/99, NN 89/99, N 380/99, N 386/99 e NN 95/99, N 384/99.

(5)  Pozri štátnu pomoc N 299/96, N 290/96, N 278/96 a N 289/96.

(6)  Ú. v. ES C 232,12.8.2000.

(7)  Ú. v. ES L 282 1.11.1975, s. 77.

(8)  Zdroj: Eurostat a Európska komisia.

(9)  Ú. v. ES C 28, 1.2.2000, s. 2.

(10)  Tieto opatrenia sa premietli do troch rozhodnutí Komisie: Rozhodnutie Komisie 1999/363/ES z 3. júna 1999 o ochranných opatreniach proti kontaminácii dioxínom niektorých výrobkov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú alebo živočíšnu spotrebu (Ú. v. ES L 141, 4.6.1999, s. 24). Tieto opatrenia sa týkali predovšetkým hydinového mäsa a všetkých výrobkov z hydiny, ako sú vajcia a vaječné výrobky, tuky, živočíšne proteíny, suroviny určené na stravovanie atď.; Rozhodnutie Komisie 1999/368/ES zo 4. júna 1999 a rozhodnutie Komisie 1999/389/ES 11. júna 1999 o ochranných opatreniach proti kontaminácii dioxínom výrobkov určených na ľudskú alebo živočíšnu spotrebu vyrobených zo zvierat hovädzieho a bravčového druhu (Ú. v. ES L 142, 5.6.1999, s. 46Ú. v. ES L 147, 12.6.1999, s. 26). Tieto opatrenie sa týkali predovšetkým hovädzieho a bravčového mäsa, ako aj mlieka a všetkých výrobkov z neho.

(11)  Pozri okrem iného pomoci N 113/A/2001 (rozhodnutie SG 01.290550 z 27.7.2001), N 437/2001 (rozhodnutie z 27.7.2001 SG 01290526D), N 657/2001 (rozhodnutie z 9.11.2001 SG 01292096) a NN 46/2001 (rozhodnutie SG 01.290558 z 27.7.2001).

(12)  Pozri list z 23.5.2001, v ktorom talianske orgány prehlasujú, že výrobcovia boli nútení zmraziť 4 150,8 t v júni, 9 271,3 t v júli a 2 595,9 t v auguste.

(13)  Údaje týkajúce sa vývozu všetkého hydinového mäsa v rámci Spoločenstva (v jatočnej váhe hydiny).

(14)  Ú. v ES C 28, 1.2.2000, s. 2.

(15)  Rozsudok Súdu prvého stupňa z 8.6.1995 vo veci T 459/1993 (Siemens SAKomisia Európskych spoločenstiev), Zb. [1995] s. 1675.


6.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/23


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 24. mája 2004,

ktoré sa vzťahuje na konanie podľa článku 82 Zmluvy o ES a článku 54 Dohody o EHP vedené proti spoločnosti Microsoft Corporation

(Prípad COMP/C-3/37.792 – Microsoft)

[oznámené pod číslom K(2004) 900]

(Iba anglický text je autentický)

(Text s významom pre EHP)

(2007/53/ES)

Komisia 24. marca 2004 prijala rozhodnutie, ktoré sa vzťahuje na konanie podľa článku 82 Zmluvy o ES a článku 54 Dohody o EHP. V súlade s ustanoveniami článku 21 nariadenia č. 17 (1) Komisia týmto uverejňuje názvy strán a hlavnú časť rozhodnutia, pričom zohľadňuje právny nárok podnikov na ochranu ich obchodného tajomstva. Verejne prístupná verzia úplného znenia rozhodnutia v pôvodných jazykoch prípadu a v pracovných jazykoch Komisie sa nachádza na internetovej stránke Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž http://europa.eu.int/comm/competition/index_en.html.

I.   ZHRNUTIE PORUŠENIA

Adresát, povaha a trvanie porušenia

(1)

Toto rozhodnutie je určené spoločnosti Microsoft Corporation.

(2)

Spoločnosť Microsoft Corporation porušila článok 82 Zmluvy o ES a článok 54 Dohody o EHP takto:

odmietala poskytnúť informácie o interoperabilite a neumožnila ich využitie na účely vývoja a distribúcie produktov operačných systémov skupinových serverov, a to od októbra 1998 do dňa tohto rozhodnutia,

podmieňovala získanie operačného systému Windows Client PC súčasným nákupom produktu Windows Media Player (WMP), a to v období od mája 1999 do dňa tohto rozhodnutia.

Relevantné trhy

Operačné systémy osobných počítačov

(3)

Operačné systémy sú softvérové produkty, ktoré slúžia na kontrolu základných funkcií počítača. Klientské osobné počítače (osobné počítače) sú viacúčelové počítače, ktoré boli navrhnuté na používanie jednou osobou v jednom čase a ktoré možno pripojiť do počítačovej siete.

(4)

Možno rozlišovať medzi i) operačnými systémami pre takzvané počítače kompatibilné s Intelom a ii) operačnými systémami pre počítače nekompatibilné s Intelom. Kompatibilita s Intelom v tomto kontexte súvisí so špecifickým druhom hardvérovej architektúry. Portovanie (teda adaptácia) operačného systému nekompatibilného s Intelom (napríklad Macintosh spoločnosti Apple), aby bol schopný prevádzky v rámci hardvéru kompatibilného s Intelom, je zdĺhavý a nákladný proces. Otázku zahrnutia operačných systémov osobných počítačov kompatibilných a nekompatibilných s Intelom do definície relevantného trhu však možno nechať otvorenú, keďže rozdiel nebude taký významný, aby sa zmenil výsledok hodnotenia významného vplyvu spoločnosti Microsoft na trh.

(5)

Operačné systémy pre vreckové prístroje, ako sú osobný digitálny asistent (PDA) alebo „inteligentné“ mobilné telefóny a serverové operačné systémy, v súčasnosti nemožno považovať za konkurencieschopné náhrady za operačné systémy pre klientske osobné počítače.

(6)

Pokiaľ ide o nahraditeľnosť na strane ponuky, softvérový produkt, ktorý v súčasnosti na trhu operačných systémov pre klientske osobné počítače nie je, by bolo potrebné výrazne upraviť, aby vyhovoval osobitným potrebám spotrebiteľov na danom trhu. To si vyžaduje vývoj a skúšobný proces, ktorý je časovo (často viac ako rok) a finančne náročný a nesie so sebou veľké komerčné riziko. Okrem toho, ako sa uvádza v diskusii o dominantnom postavení spoločnosti Microsoft na relevantnom trhu, takýto nový účastník by pri svojom vstupe na trh čelil výrazným bariéram.

Operačné systémy skupinových serverov

(7)

Služby skupinového servera sú základné služby, ktoré denne využívajú pracovníci v kanceláriách, konkrétne ide o zdieľanie súborov uložených na serveri, zdieľanie tlačiarní, či centrálna správa sieťových užívateľských práv útvarom informačných technológií v organizácii. Operačné systémy skupinových serverov sú operačné systémy, ktoré sú navrhnuté a ponúkané na účely kolektívneho poskytovania takýchto služieb pre relatívne malý počet osobných počítačov prepojených v rámci malých až stredne veľkých sietí.

(8)

Dôkazy, ktoré Komisia získala počas prešetrovania, potvrdzujú, že služby skupinového servera zákazníci vnímajú ako samostatný súbor služieb zabezpečovaných servermi. Najmä poskytovanie služieb pre správu súborov a tlače na jednej strane a služieb pre správu skupín a užívateľov na strane druhej je úzko prepojené: keby správa skupín a užívateľov nebola riadne zabezpečená, užívateľ by nemal účinný a bezpečný prístup k službám umožňujúcim zdieľanie súborov a tlače.

(9)

Skupinové servery (servery, ktoré umožňujú prevádzkovať operačný systém skupinových serverov) treba rozlišovať od high-end serverov, ktoré sú vo všeobecnosti potrebné na podporu kritických úloh, ako je kontrola zásob, rezervácie leteniek, či bankové operácie. Takéto úlohy môžu zahŕňať podporu ukladania veľkých objemov údajov a vyžadujú si maximálnu (inými slovami „pevnú ako skala“) spoľahlivosť a dostupnosť (2). Vykonávajú ich drahé zariadenia (niekedy nazývané „podnikové servery“) alebo počítačové systémy triedy mainframe. Naopak, operačné systémy skupinových serverov sa vo všeobecnosti inštalujú do menej nákladných počítačov.

(10)

Avšak nie všetky low-end servery sa využívajú ako skupinové servery. Napríklad low-end servery možno tiež nainštalovať na „okraji“ siete a možno ich špeciálne využiť ako sieťový server (3), sieťový dátový zásobník (4) alebo firewall (5), teda na iné účely ako základné služby skupinového servera.

(11)

Treba tiež zdôrazniť, že hoci základné služby skupinového servera zahŕňajú výlučne služby zabezpečujúce správu súborov a tlače, či správu skupín a užívateľov, operačné systémy skupinových serverov možno využiť aj na spúšťanie aplikácií, tak ako v prípade iných operačných systémov. Tieto aplikácie sú často úzko prepojené s poskytovaním služieb pre správu skupín a užívateľov. Keďže operačné systémy skupinových serverov sa spravidla využívajú v rámci lacnejšieho hardvéru, takéto aplikácie vo všeobecnosti nevyžadujú veľmi vysokú spoľahlivosť.

Streamingové mediálne prehrávače

(12)

Mediálne prehrávače sú klientske softvérové aplikácie, ktorých hlavnou funkciou je dekódovať, dekomprimovať a prehrať digitálne zvukové a obrazové súbory stiahnuté alebo priamo prenášané z internetu (a iných sietí) (ako aj umožniť ich ďalšie spracovanie). Mediálne prehrávače tiež môžu prehrávať zvukové a obrazové záznamy uložené na fyzických nosičoch, ako sú CD a DVD.

(13)

Pokiaľ ide o nahraditeľnosť na strane dopytu, klasické prehrávacie zariadenia ako CD a DVD prehrávače nepredstavujú náhradu za mediálne prehrávače, keďže ponúkajú len veľmi obmedzenú časť funkcií mediálnych prehrávačov. Mediálne prehrávače, ktoré sú závislé od značkových technológií tretích strán, na rozdiel od WMP spoločnosti Microsoft, RealOne Player spoločnosti RealNetworks’ a QuickTime Player spoločnosti Apple, s najväčšou pravdepodobnosťou pre tieto tretie strany nepredstavujú žiadne obmedzenie. Mediálne prehrávače, ktoré nie sú schopné prijímať zvukové a obrazové záznamy priamo prenášané z internetu, nepredstavujú náhradu za streamingové mediálne prehrávače, keďže nespĺňajú špecifickú požiadavku spotrebiteľov na prenos zo siete.

(14)

Pokiaľ ide o nahraditeľnosť na strane ponuky, potrebné značné investície do výskumu a vývoja, ochrana existujúcich mediálnych technológií prostredníctvom práv duševného vlastníctva a nepriame sieťové účinky typické pre trh vytvárajú prekážky pre vstup subjektov vyvíjajúcich iné softvérové aplikácie, vrátane nestreamingových mediálnych prehrávačov.

Dominantnosť

Operačné systémy osobných počítačov

(15)

Spoločnosť Microsoft uznala, že má na trhu s operačnými systémami osobných počítačov dominantné postavenie.

(16)

Toto dominantné postavenie znamená podiel na trhu, ktorý je trvale aspoň od roku 1996 veľmi vysoký (v súčasnosti 90 % a viac), a existenciu silných bariér pre vstup na trh. Tieto bariéry pre vstup sa spájajú najmä s existenciou nepriamych sieťových efektov. V podstate sa popularita operačných systémov osobných počítačov medzi užívateľmi odvodzuje od popularity týchto systémov medzi dodávateľmi počítačových aplikácií, ktorí zas zameriavajú svoje vývojové úsilie na tie operačné systémy osobných počítačov, ktoré sú medzi užívateľmi najpopulárnejšie. Toto vytvára efekt vlastného posilňovania, ktorý chráni systém Windows ako de facto štandardný systém v rámci operačných systémov osobných počítačov („aplikačné bariéry pre vstup“).

Operačné systémy skupinových serverov

(17)

Komisia dospela k záveru, že spoločnosť Microsoft dosiahla dominantné postavenie na trhu operačných systémov skupinových serverov. Tento záver sa zakladá predovšetkým na nasledujúcich zisteniach:

Komisia preskúmala rôzne údaje, aby mohla zistiť mieru podielu spoločnosti Microsoft na trhu operačných systémov skupinových serverov. Všetky príslušné súbory údajov potvrdzujú, že Microsoft má na trhu jednoznačne vedúci podiel, ktorý je na základe všetkých spôsobov posudzovania viac ako 50 %, a podľa väčšiny spôsobov posudzovania sa pohybuje v rozpätí 60 – 75 %.

Na trhu operačných systémov skupinových serverov existujú bariéry pre vstup. Konkrétne, čím jednoduchšie možno zohnať skúsených technikov schopných spravovať daný operačný systém skupinového servera, tým viac zákazníkov má tendenciu kúpiť si daný operačný systém. A naopak, čím populárnejší je medzi zákazníkmi určitý operačný systém skupinového servera, tým jednoduchšie (a ochotnejšie) technici nadobúdajú poznatky o danom produkte. Tento mechanizmus možno z ekonomického hľadiska formalizovať ako sieťové efekty.

Medzi trhom operačných systémov osobných počítačov a trhom operačných systémov skupinových serverov existuje úzke obchodné a technické prepojenie. V dôsledku toho má dominantné postavenie spoločnosti Microsoft na trhu operačných systémov osobných počítačov významný vplyv aj na susedné trhy operačných systémov skupinových serverov.

Odmietnutie poskytnúť informácie

(18)

V rozhodnutí sa uvádzajú tieto zistenia:

Spoločnosť Microsoft odmietla poskytnúť spoločnosti Sun informácie, ktoré by spoločnosti Sun umožnili navrhnúť operačné systémy skupinových serverov, ktoré by sa ucelene mohli integrovať do „architektúry domény Active Directory“, teda siete prepojených protokolov klient – server a server – server, ktoré organizujú skupinové siete Windows. Treba poznamenať, že na to, aby spoločnosť Sun mohla uskutočniť takúto ucelenú integráciu, Microsoft by jej musel poskytnúť len špecifikácie príslušných protokolov, teda technickú dokumentáciu, a nie prístup k softvérovému kódu Windows, a už vôbec by nemusel povoliť jeho reprodukciu spoločnosťou Sun. Toto odmietnutie sa spája ešte s dvomi ďalšími skutočnosťami, ktoré treba zdôrazniť. Po prvé, odmietnutie spoločnosti Microsoft vo vzťahu k Sun je súčasťou jej všeobecného vzorca správania sa a odmietania poskytovať príslušné informácie všetkým predajcom operačných systémov skupinových serverov. Po druhé, toto odmietnutie predstavuje narušenie v porovnaní s predchádzajúcou úrovňou poskytovania informácií, keďže analogické informácie o predchádzajúcich verziách produktov Microsoft sa spoločnosti Sun aj celému odvetviu sprístupnili, a to nepriamo prostredníctvom licencie pre AT&T.

Odmietnutie zo strany spoločnosti Microsoft predstavuje riziko likvidácie konkurencie na relevantnom trhu operačných systémov skupinových serverov, pretože odmietnuté vstupy sú pre konkurenciu na trhu nenahraditeľné. Na základe svedectva zákazníkov sa potvrdzuje, že prednostná interoperabilita medzi operačnými systémami skupinových serverov spoločnosti Microsoft a jej dominantnými operačnými systémami osobných počítačov na jednej strane súvisí s výrazným posilnením ich dominantného postavenia na strane druhej (ako aj s rastúcou absorpciou tých prvkov architektúry domény Active Directory, ktoré nie sú kompatibilné s produktmi konkurencie). Prešetrovanie Komisie tiež preukázalo, že za odmietnuté vstupy neexistuje skutočná ani potenciálna náhrada.

Odmietnutie zo strany spoločnosti Microsoft brzdí technický rozvoj na úkor spotrebiteľov a je v rozpore najmä s článkom 82 písm. b). Keby konkurencia mala prístup k zadržiavaným informáciám, mohla by spotrebiteľom poskytovať nové a kvalitnejšie výrobky. Skúsenosti z trhu poukazujú najmä na to, že spotrebitelia oceňujú také vlastnosti výrobkov, ako je bezpečnosť a spoľahlivosť, tieto vlastnosti sa však kvôli výhode interoperability ponúkanej spoločnosťou Microsoft odsunuli až na druhé miesto. Takže odmietnutie zo strany spoločnosti Microsoft nepriamo poškodzuje spotrebiteľov.

(19)

Tieto okolnosti výnimočnej povahy vedú k záveru, že odmietnutie zo strany spoločnosti Microsoft predstavuje zneužitie dominantného postavenia, čo je v rozpore s článkom 82, pokiaľ na takéto odmietnutie neexistuje objektívny dôvod.

(20)

Vo vyžiadanom zdôvodnení odmietnutia, ktoré predložila spoločnosť Microsoft, sa tvrdí, že poskytnutie príslušných informácií a umožnenie ich využitia konkurenciou s cieľom vyrobiť kompatibilné produkty by sa rovnalo poskytnutiu povolenia na práva duševného vlastníctva. Komisia k opodstatnenosti všeobecných nárokov na duševné vlastníctvo spoločnosti Microsoft neprijala žiadne stanovisko; tieto nároky by v každom prípade bolo možné zistiť len od prípadu k prípadu, ak by Microsoft pripravil príslušné špecifikácie. Podľa judikatúry však samotný záujem spoločnosti uplatňovať si svoje práva duševného vlastníctva nemôže predstavovať objektívne zdôvodnenie, ak existujú také výnimočné okolnosti, ako sa uvádza vyššie.

(21)

Komisia preskúmala, či vzhľadom na špecifické okolnosti tohto prípadu odôvodnenie, ktoré poskytla spoločnosť Microsoft, preváži tieto výnimočné okolnosti, a dospela k záveru, že Microsoft nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by mali takýto účinok. Konkrétne, nariadenie poskytnúť príslušné informácie by nemohlo viesť k reprodukcii produktu spoločnosti Microsoft. Komisia taktiež zohľadnila skutočnosť, že zverejňovanie takého druhu informácii, ktoré Microsoft odmietol, je v tomto odvetví bežné.

(22)

Okrem toho sa Komisia inšpirovala záväzkom spoločnosti IBM voči Komisii z roku 1984 („záväzok IBM“) (6) a smernicou o softvéroch z roku 1991 (7). Spoločnosť Microsoft uznáva, že záväzok IBM a smernica o softvéroch predstavujú užitočný podklad pre aktuálny prípad. Komisia dospela k záveru, že príkaz poskytnúť informácie v aktuálnom prípade by bol analogický so záväzkom IBM v tom zmysle, že by sa vzťahoval len na špecifikácie užívateľského rozhrania. Komisia tiež dospela k záveru, že uvedené odmietnutie bolo odmietnutím poskytnúť informácie o interoperabilite v zmysle smernice o softvéroch. V tejto súvislosti Komisia zaznamenala, že smernica o softvéroch v záujme interoperability obmedzuje uplatňovanie autorských práv na softvér (vrátane ich uplatňovania nedominantnými podnikmi), čím podčiarkuje dôležitosť interoperability v oblasti softvérov. Komisia tiež upozornila, že v smernici o softvéroch sa explicitne uvádza, že jej ustanovenia sa uplatňujú bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 82, najmä ak podnik s dominantným postavením odmietol sprístupniť informácie potrebné na účely interoperability.

(23)

Spoločnosť Microsoft ďalej zdôvodňovala, že jej odmietnutie poskytnúť informácie o interoperabilite nemohlo byť zamerané na obmedzovanie hospodárskej súťaže na trhu operačných systémov skupinových serverov, pretože spoločnosť nemala žiadny ekonomický dôvod uplatňovať takúto stratégiu. Komisia argumenty spoločnosti Microsoft odmietla s tým, že boli založené na ekonomickom modeli, ktorý nebol v súlade s faktami daného prípadu, ani nebol konzistentný s názormi predstaviteľov spoločnosti Microsoft uvedenými v interných dokumentoch spoločnosti, ktoré Komisia získala počas prešetrovania.

Viazanie produktov

(24)

V rozhodnutí sa uvádza, že Microsoft porušuje článok 82 zmluvy tým, že viaže WMP s operačným systémom Windows pre osobné počítače (Windows). Komisia svoje zistenie o zneužití viazania produktov zakladá na štyroch bodoch: i) Microsoft má dominantné postavenie na trhu operačných systémov osobných počítačov; ii) operačný systém Windows pre osobné počítače a WMP sú dva samostatné produkty; iii) Microsoft neumožňuje zákazníkom získať Windows bez WMP a iv) toto viazanie produktov obmedzuje hospodársku súťaž. V rozhodnutí sa navyše zamietajú argumenty spoločnosti Microsoft, ktoré zdôvodňujú viazanie WMP.

(25)

Spoločnosť Microsoft nepopiera, že má na trhu s operačnými systémami osobných počítačov dominantné postavenie.

(26)

V rozhodnutí Komisie sa konštatuje, že streamingové mediálne prehrávače a operačné systémy osobných počítačov sú dva samostatné produkty (a odmieta sa tvrdenie spoločnosti Microsoft, že WMP je neoddeliteľnou súčasťou Windows). V rozhodnutí sa po prvé uvádza, že hoci Microsoft určité obdobie viazal svoj mediálny prehrávač so systémom Windows, dopyt spotrebiteľov po samostatných mediálnych prehrávačoch v súčasnosti stále trvá a možno ho jasne rozlíšiť od dopytu po operačných systémoch osobných počítačov. Po druhé, mnohí predajcovia vyvíjajú a dodávajú samostatné mediálne prehrávače. Po tretie, spoločnosť Microsoft samotná tiež vyvíja a distribuuje verzie svojich WMP pre iné operačné systémy osobných počítačov. Konečne, Microsoft propaguje WMP v priamej konkurencii s mediálnymi prehrávačmi tretích strán.

(27)

Pokiaľ ide o tretí bod zistení viazania, v rozhodnutí sa konštatuje, že Microsoft neumožňuje zákazníkom vybrať si Windows bez WMP. Výrobcovia osobných počítačov musia vydávať licenciu na Windows aj s WMP. Ak chcú inštalovať alternatívny mediálny prehrávač do systému Windows, môžu tak urobiť len doplnkovo popri WMP. Rovnaké princípy platia, ak si systém Windows zakúpi užívateľ v maloobchodnej sieti. Podľa rozhodnutia sú argumenty spoločnosti Microsoft, že zákazníci nemusia za WMP priplácať a že ho nemusia používať, z hľadiska určenia existencie nátlaku podľa článku 82 zmluvy irelevantné.

(28)

V rozhodnutí sa tiež vysvetľuje, prečo viazanie produktov v tomto konkrétnom prípade môže obmedzovať hospodársku súťaž. V rozhodnutí sa konštatuje, že viazanie WMP so systémom Windows spôsobuje neobmedzenú prítomnosť mediálnych prehrávačov spoločnosti Microsoft v osobných počítačoch na celom svete. Príslušné dôkazy ukazujú, že ostatné distribučné prostriedky sú na druhom mieste. Tým, že sa WMP viaže s Windows, Microsoft ponúka dodávateľom obsahovej stránky a subjektom vyvíjajúcim softvér, ktorí podporujú mediálne technológie Windows, možnosť využiť monopol Windows, a tak mať dosah takmer na všetkých počítačových užívateľov na celom svete. Dôkazy potvrdzujú, že podporovanie viacerých mediálnych technológií spôsobuje dodatočné náklady. Neobmedzená prítomnosť WMP ako taká vyvoláva v dodávateľoch obsahovej stránky a v subjektoch vyvíjajúcich softvér pocit, že sa môžu spoliehať predovšetkým na mediálne technológie Windows. Spotrebitelia zas uprednostňujú WMP, pretože k tomuto produktu je k dispozícii širšia škála doplnkového softvéru a obsahu. Spomínané viazanie produktov zo strany spoločnosti Microsoft posilňuje a deformuje uvedené sieťové efekty v prospech tejto spoločnosti, čím sa vážne narúšajú konkurenčné procesy na trhu mediálnych prehrávačov. Dôkazy potvrdzujú, že miera využívania WMP kvôli viazaniu stúpa, hoci užívatelia hodnotia kvalitu iných mediálnych prehrávačov ako oveľa lepšiu. Trhové údaje o využívaní mediálnych prehrávačov a formátov, ako aj obsahu ponúkaného na internete, poukazujú na trend väčšej miery využívania WMP a mediálnych formátov Windows na úkor hlavných konkurenčných mediálnych prehrávačov (a technológií mediálnych prehrávačov). Hoci sa v rozhodnutí zdôrazňuje táto tendencia uprednostňovania WMP a mediálneho formátu Windows, uvádza sa v ňom tiež, že na základe judikatúry Súdneho dvora Komisia konkrétne nemusí na to, aby prijala rozhodnutie o zneužití viazania, dokazovať, že došlo k obmedzeniu hospodárskej súťaže alebo že hrozí riziko likvidácie konkurencie. Inak by sa podrobné protimonopolné prešetrenie na niektorých trhoch so softvérom uskutočnilo príliš neskoro, keďže dôkaz vplyvu na trh možno demonštrovať až po tom, ako bol trh zasiahnutý.

(29)

Nakoniec sa v rozhodnutí rozoberajú argumenty spoločnosti Microsoft, ktorými sa zdôvodňuje viazanie WMP, a konkrétne zdanlivá efektívnosť viazania WMP s Windows. Čo sa týka zdanlivej distribučnej výhodnosti, Komisia zamietla argumenty spoločnosti Microsoft, že toto viazanie znižuje transakčné náklady spotrebiteľov, pretože šetrí čas a znižuje neprehľadnosť tým, že v osobnom počítači poskytuje súbor štandardne prednastavených možností. Výhoda toho, že sa mediálny prehrávač vopred nainštaluje spolu s klientskym operačným systémom osobných počítačov však neznamená, že by spoločnosť Microsoft mala za spotrebiteľov vyberať mediálne prehrávače. Výrobcovia osobných počítačov sú schopní splniť požiadavky spotrebiteľov, pokiaľ ide o vopred nainštalované mediálne prehrávače, podľa vlastného výberu zákazníka. V rozhodnutí sa tiež konštatuje, že Microsoft nepreukázal žiadnu technickú výhodu, ktorá by dokazovala nevyhnutnosť integrovať WMP. Viazanie WMP skôr chráni spoločnosť Microsoft pred efektívnou konkurenciou zo strany predajcov potenciálne účinnejších mediálnych prehrávačov, ktorí by mohli postavenie spoločnosti ohroziť, čím sa znižuje potreba schopností a kapitálu investovaného do inovácie mediálnych prehrávačov.

II.   OPRAVNÉ PROSTRIEDKY

Odmietnutie poskytnúť informácie

(30)

V rozhodnutí sa spoločnosti Microsoft nariaďuje, aby zverejnila informácie, ktoré odmietla poskytnúť, a umožnila ich využitie pri vývoji kompatibilných výrobkov. Príkaz na zverejnenie sa obmedzuje na špecifikácie protokolov a na zaistenie interoperability so základnými prvkami, ktoré definujú typickú skupinovú sieť. Nie je vydaný len v prospech spoločnosti Sun, ale tiež všetkých podnikov, ktoré majú záujem vyvíjať produkty, ktoré pre Microsoft predstavujú konkurenciu na trhu operačných systémov skupinových serverov. Pokiaľ by sa v rozhodnutí vyžadovalo, aby sa Microsoft zdržal plného uplatňovania svojich práv duševného vlastníctva, dôvodom by bola potreba zabrániť zneužívaniu postavenia.

(31)

Podmienky, za ktorých spoločnosť Microsoft zverejní príslušné informácie a umožní ich využitie, musia byť primerané a nediskriminačné. Požiadavka, aby podmienky stanovené spoločnosťou Microsoft boli primerané a nediskriminačné, sa vzťahuje konkrétne na odmenu, ktorú by si spoločnosť mohla za poskytnutie informácií účtovať. Takáto odmena by napríklad nemala odrážať strategickú hodnotu, ktorá vyplýva zo silného postavenia spoločnosti Microsoft na trhu operačných systémov osobných počítačov alebo na trhu operačných systémov skupinových serverov. Microsoft ďalej nemôže obmedzovať druhy produktov, v ktorých možno využiť jeho špecifikácie, ak by takéto obmedzenia odrádzali od hospodárskej súťaže so spoločnosťou Microsoft alebo zbytočne znižovali inovačné možnosti príjemcov. Konečne, podmienky, ktoré bude spoločnosť Microsoft v budúcnosti určovať, musia byť dostatočne predvídateľné.

(32)

Microsoft musí príslušné špecifikácie protokolov zverejňovať včas, to znamená hneď, ako sa tieto protokoly funkčne a dostatočne stabilne zavedú v jeho výrobkoch.

Viazanie produktov

(33)

Pokiaľ ide o zneužitie viazania produktov, v rozhodnutí sa spoločnosti Microsoft nariaďuje, aby konečným užívateľom a výrobcom pôvodných zariadení v EHP ponúkla na predaj úplnú funkčnú verziu systému Windows, v ktorom nie je zahrnutý WMP. Microsoft má naďalej právo ponúkať aj balík systému Windows s WMP.

(34)

Microsoft sa musí zdržať využitia akýchkoľvek prostriedkov, ktoré by mali podobný efekt ako viazanie WMP s Windows, napríklad vyhradzovaním prednostnej interoperability WMP so systémom Windows, poskytovaním selektívneho prístupu do aplikačného rozhrania (API) Windows alebo podporovaním WMP prostredníctvom Windows na úkor konkurenčných výrobkov. Microsoft tiež nesmie poskytovať výrobcom pôvodných zariadení alebo užívateľom zľavy spojené s nákupom systému Windows spolu s WMP alebo de facto finančne alebo inak im brániť alebo obmedzovať ich slobodu zvoliť si verziu Windows bez WMP. Samostatná verzia Windows nemôže byť menej výkonná ako verzia Windows spojená s WMP, pričom sa do úvahy neberie funkčnosť WMP, ktorý samozrejme nebude súčasťou samostatnej verzie Windows.

III.   POKUTY

Základná výška pokuty

(35)

Komisia sa domnieva, že uvedené porušenie vo svojej podstate predstavuje veľmi závažné porušenie článku 82 Zmluvy o ES a článku 54 Dohody o EHP.

(36)

Okrem toho vzorec exkluzívneho dominantného postavenia, ktorý používa spoločnosť Microsoft, má výrazný vplyv na trh operačných systémov skupinových serverov a trh streamingových mediálnych prehrávačov.

(37)

Na účely zhodnotenia závažnosti zneužitia sa predpokladá, že rozsah trhov s klientskymi operačnými systémami osobných počítačov, operačnými systémami skupinových serverov a s mediálnymi prehrávačmi zahŕňa celý EHP.

(38)

Východisková výška pokuty udelená spoločnosti Microsoft, ktorá má odrážať závažnosť porušenia, by vzhľadom na uvedené skutočnosti mala byť 165 732 101 EUR. So zreteľom na dobrú hospodársku situáciu spoločnosti Microsoft (8) a s cieľom zaistiť dostatočný odstrašujúci účinok na túto spoločnosť uvedená hodnota sa upravuje dvojnásobne smerom nahor, na čiastku 331 464 203 EUR.

(39)

S ohľadom na dĺžku porušovania (päť a pol roka) sa nakoniec základná výška pokuty navyšuje o 50 %. Základná výška pokuty sa teda ustanovuje na úrovni 497 196 304 EUR.

Priťažujúce a poľahčujúce okolnosti

(40)

V súvislosti s týmto rozhodnutím neexistujú žiadne priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti.


(1)  Ú. v. ES 13, 21.2.1962, s. 204/62. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1/2003 (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1).

(2)  Spoľahlivosť operačného systému je jeho schopnosť fungovať dlhý čas bez porúch alebo potreby reštartovania. Dostupnosť operačného systému je jeho schopnosť pracovať dlhý čas bez toho, aby ho bolo potrebné vyradiť z prevádzky kvôli nutnosti vykonať jeho bežnú údržbu alebo aktualizáciu. Ďalším aspektom dostupnosti je rýchlosť, akou je operačný systém po zlyhaní schopný načítať záložné údaje a opäť fungovať.

(3)  Webovský server zoskupuje internetové stránky a prostredníctvom štandardných webovských protokolov umožňuje prístup na tieto stránky.

(4)  Vyrovnávacia pamäť („cache“) je miesto, kde sa ukladajú dočasné kópie webovských objektov. Webovské ukladanie dát teda umožňuje ukladanie webovských súborov, aby sa mohli opätovne využiť takým spôsobom, ktorý urýchľuje prístup konečných užívateľov.

(5)  Firewall je hardvérové/softvérové riešenie, ktoré umožňuje izolovať počítačové siete organizácie, čím ich chráni pred vonkajším ohrozením.

(6)  Prípad Komisie IV/29.479. Komisia svoje vyšetrovanie, ktoré sa začalo v sedemdesiatych rokoch 20. storočia, pozastavila po uvedenom záväzku spoločnosti IBM.

(7)  Smernica Rady 91/250/EHS (Ú. v. ES L 122, 17.5.1991, s. 42).

(8)  Na základe trhovej kapitalizácie je Microsoft v súčasnosti najväčšou spoločnosťou na svete (pozri http://news.ft.com/servlet/ContentServer? pagename=FT.com/StoryFT/FullStory&c=StoryFT&cid=1051390342368&p=1051389855198 a http://specials.ft.com/spdocs/global5002003.pdf – Financial Times „Najväčšie spoločnosti sveta“, aktualizované 27. mája 2003, vyšlo 13. januára 2004). Na základe rovnakého spôsobu hodnotenia podľa trhovej kapitalizácie sa spoločnosť Microsoft trvalo udržiava na popredných miestach zoznamu najväčších spoločností na svete, keď v roku 2000 bola najväčšou, v roku 2001 piatou najväčšou a v roku 2002 druhou najväčšou spoločnosťou [pozri http://specials.ft.com/ln/specials/global5002a.htm (za rok 2000, vyšlo 24. januára 2003), http://specials.ft.com/ft500/may2001/FT36H8Z8KMC.html (za rok 2001, vyšlo 24. januára 2003), http://specials.ft.com/ft500/may2002/FT30M8IPX0D.html (za rok 2002, vyšlo 24. januára 2003)]. Rovnako zdroje a zisky spoločnosti Microsoft sú veľké. Evidencia Komisie pre cenné papiere a devízové hodnoty spoločnosti Microsoft za fiškálny rok od júla 2002 do júna 2003 prezrádza, že spoločnosť k 30. júnu 2003 vlastnila rezervy v hotovosti (a krátkodobých investíciách) v hodnote 49 048 miliónov USD. Čo sa týka ziskov, evidencia Komisie pre cenné papiere a devízové hodnoty naznačuje, že vo fiškálnom roku od júla 2002 do júna 2003 Microsoft vykázal zisk 13 217 miliónov USD pri príjmoch 32 187 miliónov USD (41 % zisková marža). V rámci produktu klientskych operačných systémov Windows PC (segment „klientskych“ produktov) za rovnaké obdobie Microsoft vykázal zisk v hodnote 8 400 miliónov USD pri príjmoch 10 394 miliónov USD (81 % zisková marža).


6.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/29


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 2. júna 2004

o štátnej pomoci Talianskej republiky regiónu Sicília na propagáciu a reklamu pre poľnohospodárske výrobky

[oznámené pod číslom K(2004) 1923]

(Iba taliansky text je autentický)

(Text s významom pre EHP)

(2007/54/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 88 ods. 2 prvý pododsek,

po vyzvaní zúčastnených osôb na vyjadrenie ich pripomienok v súlade s uvedeným článkom (1) a po prehodnotení predložených pripomienok,

keďže:

I.   KONANIE

(1)

V liste z 2. septembra 1997, ktorý bol prijatý 5. septembra 1997, Stále zastupiteľstvo Talianskej republiky pri Európskej únii v zmysle článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES oznámilo Komisii článok 6 regionálneho zákona č. 27 z roku 1997 regiónu Sicília.

(2)

V telexe VI/41836 z 28. októbra 1997 vyzvali oddelenia Komisie príslušné orgány poskytnúť objasnenia vo veci pomoci ustanovenej v článku 6 a v regionálnom zákone č. 27 z roku 1997.

(3)

V liste z 19. januára 1998 odoslali príslušné orgány doplnkové informácie a oznámili, že zákon už nadobudol účinnosť. Oznámenie bolo však presunuté do registra neoznámených pomocí pod číslom NN 36/98, čo bolo oznámené Talianskej republike v liste SG(98)D/32328 z 3. apríla 1998. Príslušné orgány taktiež jasne oznámili, že pomoci ustanovené zákonom nebudú pridelené skôr, ako bude udelený súhlas v súlade s postupom podľa článku 88 ods. 3 zmluvy.

(4)

V telexe VI/13937 z 31. mája 2000 (pred ktorým bol prijatý telex v anglickom jazyku zo 14. apríla 2000 VI/10442) oddelenia Komisie vyzvali príslušné orgány na poskytnutie vysvetlení v súvislosti s ustanoveniami regionálneho zákona č. 27/1997 a poskytnúť k dispozícii kópiu uvedeného zákona.

(5)

V liste z 31. júla 2002, ktorý bol prijatý 5. augusta 2002, príslušné orgány predložili doplnkové informácie o článku 5 uvedeného zákona.

(6)

V telexe AGR 024925 z 22. októbra 2002 oddelenia Komisie vyzvali príslušné orgány na poskytnutie vysvetlení a objasnení o doplnkových informáciách, ktoré im boli krátko predtým predložené, a o opatreniach obsiahnutých regionálnom zákone č. 27/1997. V tom istom liste oddelenia Komisie naznačili príslušným orgánom možnosť stiahnutia predmetného oznámenia za predpokladu, že opatrenia štátnej pomoci ustanovené v článku 6 regionálneho zákona č. 27 z roku 1997 a prípadné iné ustanovenia toho istého zákona neboli ešte prijaté, a za predpokladu, že by príslušné orgány mohli zabezpečiť, že v rámci zákona č. 27/1997 neboli a nebudú poskytnuté žiadne pomoci.

(7)

Z dôvodu nedoručenia odpovede na vyššie uvedený telex oddelenia Komisie zaslali v telexe AGR 30657 z 20. decembra 2002 talianskym orgánom upomienku, v ktorej ich vyzývajú predložiť požadované informácie v lehote do jedného mesiaca s tým, že ak oddelenia Komisie nedostanú v stanovenej lehote uspokojivé odpovede na všetky uvedené otázky, oddelenia Komisie si vyhradzujú právo navrhnúť Komisii vydať príkaz na poskytnutie informácií v zmysle článku 10 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (2).

(8)

V liste z 10. júla 2003 SG (2003) D/230470 Komisia oznámila Talianskej republike svoje rozhodnutie obsahujúce príkaz poskytnúť informácie o článku 6 a článku 4 regionálneho zákona č. 27/1997, ktoré bolo prijaté 9. júla 2003 [K(2003) 2054, konečné znenie] v zmysle článku 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 659/1999.

(9)

V tom istom príkaze na poskytnutie informácií žiadala Komisia Taliansku republiku poskytnúť v lehote do 20 pracovných dní od oznámenia svojho rozhodnutia všetky dokumenty, informácie a dátumy, ktoré sú potrebné na zistenie, či pomoci ustanovené uvedeným zákonom boli pridelené a zostali nezlučiteľné so spoločným trhom. Okrem vyzvania Talianskej republiky poskytnúť prípadné ďalšie informácie, ktoré sú potrebné pri hodnotení vyššie uvedených opatrení, príkaz poskytnúť informácie uvádzal sériu informácií, ktoré bola Talianska republika vyzvaná predložiť.

(10)

Oddelenia Komisie nedostali ani odpoveď na vyššie uvedený príkaz, ani žiadosť na predĺženie lehoty, v ktorej bolo potrebné predložiť odpoveď.

(11)

V liste z 17. decembra 2003 [SG(2003)D/233550] Komisia informovala talianske orgány o svojom rozhodnutí K(2003) 4473, konečné znenie zo 16. decembra 2003, ktorým začala konanie v zmysle článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES v súvislosti s opatreniami štátnej pomoci ustanovenými v článku 4 (Propaganda di prodotti siciliani) a v článku 6 (Cooperative, cantine sociali) regionálneho zákona č. 27/1997.

(12)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev  (3). Komisia v tejto súvislosti vyzvala zúčastnené strany predložiť svoje pripomienky.

(13)

V liste z 10. februára 2004, ktorý bol prijatý 13. februára 2004, Stále zastupiteľstvo Talianskej republiky pri Európskej únii požiadalo Komisiu v mene regiónu Sicília o predĺženie lehoty na poskytnutie informácií, ktoré Komisia požadovala vo svojom rozhodnutí K(2003) 4473, konečné znenie zo 16. decembra 2003, s odvolaním sa na článok 4 (Propaganda di prodotti siciliani) regionálneho zákona č. 27/1997, o 20 pracovných dní. Pri tej istej príležitosti talianske orgány oznámili svoj zámer stiahnuť oznámenie opatrenia štátnej pomoci ustanoveného v článku 6 (Cooperative, cantine sociali), ktoré podľa uvedeného listu ešte nenadobudlo účinnosť.

(14)

V telexe AGR 05312 z 23. februára 2004 oddelenia Komisie potvrdili, že predĺženie, ktoré požadovala Talianska republika, bolo schválené s účinnosťou od 13. februára 2004.

(15)

V liste zo 18. februára 2004, ktorý bol prijatý 26. februára 2004, Stále zastupiteľstvo Talianskej republiky predložilo žiadosť o predĺženie lehoty o 20 pracovných dní s odvolaním sa na to isté opatrenie štátnej pomoci.

(16)

V liste z 24. februára 2004, prijatom 1. marca 2004, ktorý bol neskôr potvrdený listom z 12. marca 2003, prijatým 17. marca 2003, talianske orgány oznámili Komisii stiahnutie oznámenia týkajúceho sa opatrenia štátnej pomoci ustanoveného v článku 6 (Cooperative, cantine sociali) regionálneho zákona č. 27/1997, ktoré podľa vyjadrení uvedených v ich listoch nenadobudlo a nenadobudne účinnosť.

(17)

V telexe AGR 07074 z 11. marca 2004 boli talianske orgány informované o skutočnosti, že nebude udelené žiadne ďalšie predĺženie lehoty na predloženie informácií a/alebo pripomienok po 24. marci 2004, keďže už bolo uverejnené rozhodnutie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie z 24. februára 2004 a keďže lehota na predloženie pripomienok tretími stranami v tejto súvislosti bola tiež stanovená na tento istý deň. V tom istom telexe potvrdili oddelenia Komisie stiahnutie oznámenia týkajúceho sa článku 6 (Cooperative, cantine sociali) regionálneho zákona č. 27/1997.

(18)

Komisia prevzala v liste z 15. marca 2004 (prijatom 18. marca 2004) pripomienky talianskych orgánov v súvislosti s článkom 4 (Propaganda di prodotti siciliani) regionálneho zákona č. 27/1997.

(19)

V súlade s rozhodnutím o začatí konania (4) toto rozhodnutie týkajúce sa výhradne štátnej pomoci ustavenej v článku 4 (Propaganda di prodotti siciliani) regionálneho zákona č. 27/1997 v prospech poľnohospodárskych výrobkov uvedených v prílohe I k zmluve, ktoré mohli byť a môžu byť pridelené po nadobudnutí účinnosti usmernení Spoločenstva v súvislosti so štátnou pomocou v prospech reklamy výrobkov uvedených v prílohe I Zmluvy o ES, ako aj stanovených výrobkov, ktoré nie sú zahrnuté v uvedenej prílohe  (5) (ďalej len: „usmernenia o reklame“), platí od 1. januára 2002.

(20)

Keďže Talianska republika stiahla vo svojom liste z 24. februára 2004, prijatom 1. marca 2004, oznámenie o článku 6 (Cooperative, cantine sociali) regionálneho zákona č. 27/197, nie je naďalej potrebné opisovať a hodnotiť opatrenia štátnej pomoci vyplývajúce z ustanovení uvedeného článku 6.

II.   PODROBNÝ OPIS OPATRENÍ ŠTÁTNEJ POMOCI

(21)

Článok 4 (Propaganda di prodotti siciliani) mení a dopĺňa článok 17 regionálneho zákona č. 14/1966 a ustanovuje toto: „1. reklamné kampane sa vykonávajú priamo regionálnym úradom (Assessorato) alebo prostredníctvom inštitútu pre zahraničný obchod, alebo prostredníctvom špecializovaných orgánov, alebo prostredníctvom konzorcií zložených z úradu Ente fiera del Mediterraneo a úradu Ente fiera di Messina, alebo prostredníctvom týchto úradov a jednej alebo viacerých obchodných komôr regiónu na základe programov uvedených v predchádzajúcom článku 15. Uvedené programy môžu byť naplánované na trojročné obdobie. 2. S výnimkou konzorcií uvedených v predchádzajúcom pododseku, ak bude vykonávanie programov zverené do pôsobnosti iných orgánov ako orgánov štátnej alebo regionálnej správy, bude potrebné postupovať v zmysle ustanovení platných v oblasti zverovania služieb štátnej správy.“

(22)

Napriek opakovaným žiadostiam oddelení Komisie a príkazu poskytnúť informácie, ktorý vydala Komisia vo svojom rozhodnutí z 9. júla 2003, talianske orgány nepredložili informácie, ktoré by umožnili Komisii potlačiť pochybnosti o tom, že článok 4 ustanovuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, a v takomto prípade posúdiť, či je možné považovať túto pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom. Okrem toho nebola objasnená ani skutočnosť, či uvedená pomoc už bola udelená, alebo nie.

(23)

Vo svojom rozhodnutí o začatí konania v zmysle článku 88 ods. 2 zmluvy o uvedenom opatrení Komisia poznamenala, že v tejto fáze konania a bez potrebných informácií zo strany talianskych orgánov Komisia nevedela, či článok 4 regionálneho zákona č. 27/1997 ustanovil zavedenie alebo zmenu štátnej pomoci na propagáciu a/alebo reklamu poľnohospodárskych výrobkov uvedených v prílohe I k zmluve.

(24)

Okrem toho Komisia vyjadrila pochybnosti v súvislosti so zlučiteľnosťou pomocných opatrení so spoločným trhom, keďže z dôvodu neposkytnutia odpovedí zo strany talianskych orgánov nebolo Komisii vôbec jasné, či sú opatrenia o financovaní podľa článku 4 zákona zlučiteľné s predpismi, ktoré sú v súčasnosti platné pre tieto druhy opatrení pomoci, alebo s predpismi stanovenými v usmerneniach Spoločenstva v súvislosti s pomocou v prospech reklamy.

(25)

Okrem toho v súvislosti so spôsobmi realizácie programov a reklamných a propagačných kampaní uvedených v článku 4, ktoré sú uvedené vyššie v odôvodnení 21, Komisia pochybovala o tom, že by sa prípadné opatrenia štátnej pomoci ustanovené v tomto článku vykonávali v súlade s európskymi predpismi v oblasti verejných zmlúv. V súvislosti s priamym výberom inštitúcií a orgánov poverených reklamnými kampaňami Komisia pochybovala o tom, že by bola uzatvorená písomná zmluva so stanovenou protihodnotou medzi zmluvnými orgánmi a poskytovateľmi vybraných služieb a že by v tomto prípade boli uspokojené prísne podmienky stanovené v súdnom rozhodnutí Teckal  (6). V prípade, že by tieto podmienky neboli splnené, Komisia pochybovala, že výber sprostredkovateľov bol vykonaný v súlade s pravidlami stanovenými v smernici Rady 92/50/EHS (7) v rozsahu ich platnosti a v každom prípade v zmysle zásad stanovených v zmluve, najmä zásady rovnakého zaobchádzania a transparentnosti zabezpečujúce „dostatočnú mieru reklamy“, tak ako to vyžaduje Súdny dvor (8).

III.   PRIPOMIENKY TRETÍCH STRÁN

(26)

Komisii neboli doručené žiadne pripomienky od tretích strán.

IV.   PRIPOMIENKY TALIANSKEJ REPUBLIKY

(27)

Komisii boli doručené pripomienky Talianskej republiky v mene regiónu Sicília v liste z 15. marca 2004, prijatom 18. marca 2004.

(28)

V tomto liste talianske orgány potvrdili stiahnutie oznámenia o článku 6 regionálneho zákona č. 27/1997 a komunikovali svoje pripomienky v súvislosti s článkom 4.

(29)

Talianske orgány v liste predovšetkým uviedli, že úprava prevedená z článku 4 (Propaganda di prodotti siciliani) do článku 17 regionálneho zákona č. 14/1966, v súvislosti s vykonávaním reklamných kampaní konzorciami zloženými z úradu Ente fiera del Mediterraneo a úradu Ente fiera di Messina alebo prostredníctvom týchto úradov a jednej alebo viacerých obchodných komôr Regiónu nebola uplatnená, pretože uvedené konzorcia neboli nikdy vytvorené.

(30)

Podľa dostupných informácií vykonávajú propagačné programy priamo regionálne úrady alebo prostredníctvom inštitútu pre zahraničný obchod (dohody uzatvorené v rokoch 1993 – 1998 a 1999 – 2001 – 2003 v kontexte dohovorov medzi ministerstvom výrobných činností a regiónov). Zodpovedné osoby každoročne vyberajú projekty prezentované na financovanie a obstarávajú ubezpečenie od potrebných orgánov o ich realizácii podľa platných právnych predpisov v danej oblasti v súlade s trhovými pravidlami, medzi ktorými existujú výhradné zmluvy s organizátormi.

(31)

Pôsobnosť obecných úradov sa týka nielen agropotravinárskeho, ale aj iných sektorov (remeselnej výroby, vydavateľstiev, textilného priemyslu, atď.). S odvolaním sa na predmetný sektor, činnosti financované verejnými prostriedkami vo výške 100 % vynaložených nákladov sú tieto:

a)

účasť na výstavách a veľtrhoch v Taliansku a v zahraničí: výdavky, ktoré sú priamo potrebné na prenájom vystavovateľských priestorov, prípravu stánku, elektrické a vodovodné prípojky, zápis do oficiálneho katalógu podujatia, príslušnú reklamu, tlmočnícke výdavky, prepravu a poistenia;

b)

organizáciu medzinárodných praktických kurzov v Taliansku a v zahraničí: výdavky potrebné na organizovanie a prevádzkovanie stretnutí (prenájom priestorov, prípravu priestorov, výber stretnutí, tlmočnícke výdavky a príslušná reklama);

c)

reklama prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov (tlač, vyhlásenia, rozhlas, televízia).

(32)

Príjemcami finančných prostriedkov na výdavky vymenované v písmenách a) a b) sú konzorciá podnikov a podniky, ktoré sú riadne zaregistrované v obchodných komorách na Sicílii. Výber príjemcov sa vykonáva prostredníctvom každoročného verejného oznámenia na predloženie žiadostí o účasť a na základe vopred stanovených výberových kritérií, ktoré sú uverejnené v Úradnom vestníku regiónu Sicília. Na základe štvrtej premisy nariadenia Komisie č. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES pri pomoci de minimis  (9) pomoci opísané v písmenách a) a b) nepatria do kategórie vývozných pomocí a od roku 2002 sa na príslušné pomoci vzťahujú predpisy de minimis. Čo sa týka agropotravinárskeho priemyslu, vo svetle usmernení o reklame môžu byť predmetné pomoci zahrnuté medzi „mierne“ pomoci, ktoré sú opísané v bode 14 ods. 1 Usmernení Spoločenstva pre štátne pomoci v poľnohospodárskom sektore (10) a týkajúce sa „organizácie konkurzov, výstav a veľtrhov“. Okrem toho napriek skutočnosti, že regionálny zákon výslovne nespomína maximálnu výšku 100 000 EUR pre príjemcu počas trojročného obdobia, pomoci udelené každému prijímajúcemu podniku pre svoju účasť na veľtrhoch a praktických kurzoch by zostali výrazne pod touto maximálnou čiastkou.

(33)

Čo sa týka reklamy prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov, talianske úrady upresnili, že reklamné kampane, ktoré sa konali buď na štátom území, alebo na území Spoločenstva, sa netýkajú špecifickým spôsobom výrobkov jediného podniku alebo skupiny podnikov, ale robia všeobecnú reklamu výrobkom bez upresnenia ich pôvodu, a to aj typickým výrobkom regiónu. V prípade reklamných kampaní týkajúcich sa agropotravinárskeho priemyslu sa správa určená pre spotrebiteľov týka jedného výrobku alebo skupiny výrobkov bez odkazu na výrobné podniky v regióne. Reklama je všeobecná, bez akéhokoľvek nabádania ku kúpe výrobkov výhradne na základe ich regionálneho pôvodu, a taktiež nie je možné považovať túto reklamu za negatívnu voči výrobkom iných členských štátov. Reklama preto nie je v rozpore s ustanoveniami článku 28 zmluvy.

(34)

Pripomienky, ktoré boli predložené talianskymi úradmi, sa týkajú propagačných a reklamných iniciatív, ktoré sa uskutočňujú buď v Európskom spoločenstve, alebo v tretích krajinách za podmienky dodržania uvedených kritérií.

V.   HODNOTENIE POMOCI

(35)

V súlade s článkom 87 ods. 1 zmluvy je pomoc nezlučiteľná so spoločným trhom, pretože ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi, ak je poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá zvýhodňuje tieto podniky alebo výrobky a narúša alebo hrozí narúšaním hospodárskej súťaže.

(36)

Predmetné opatrenie ustanovuje pridelenie pomoci prostredníctvom verejných regionálnych zdrojov špecifickým poľnohospodárskym podnikom v Sicílii, ktoré budú neodškriepiteľne ťažiť z nenáležitých hospodárskych a finančných výhod v neprospech iných podnikov, ktoré tento príspevok nezískajú. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev zlepšenie konkurenčnej pozície podniku vďaka štátnej pomoci spôsobuje vo všeobecnosti narušenie hospodárskej súťaže pre konkurenčné podniky, ktoré nezískajú takúto pomoc (11).

(37)

Opatrenie ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi, ak je obchod poľnohospodárskych výrobkov v rámci Spoločenstva podstatný, ako to vyplýva z nasledujúcej tabuľky (12), v ktorej je uvedená celková hodnota dovozov a vývozov poľnohospodárskych výrobkov medzi Talianskou republikou a Spoločenstvom počas obdobia 1997 – 2001 (13). Berie sa so úvahy skutočnosť, že spomedzi talianskych regiónov je Sicília veľkým producentom poľnohospodárskych výrobkov.

 

Poľnohospodárstvo spolu

 

Milióny ECU-EUR

Milióny ECU-EUR

 

Vývoz

Dovoz

1997

9 459

15 370

1998

9 997

15 645

1999

10 666

15 938

2000

10 939

16 804

2001

11 467

16 681

(38)

V súvislosti s uvedeným je potrebné pripomenúť vyhlásenie Súdneho dvora o tom, že pomoc podniku môže byť takého charakteru, že ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi a narúša hospodársku súťaž, ak sa uvedený podnik nachádza v konkurencii s výrobkami pochádzajúcimi z iných členských štátov bez toho, aby bol uvedený podnik vývozcom. Keď členský štát udelí subvenciu nejakému podniku, vnútorná výroba môže vďaka tomu zostať nezmenená alebo sa môže zvýšiť, čo bude mať za následok zníženie možností pre podniky pochádzajúce z iných členských štátov vyvážať svoje výrobky na trh tohto členského štátu. Takáto pomoc preto poškodzuje obchod medzi členskými štátmi a ovplyvňuje hospodársku súťaž (14).

(39)

Komisia preto usúdila, že predmetné opatrenie spadá do zákazu podľa článku 87 ods. 1 zmluvy. Talianske orgány proti tomuto bodu nikdy nenamietali.

(40)

Zákaz podľa článku 87 ods. 1 je obmedzený výnimkami ustanovenými v článku 87 ods. 2 a 3.

(41)

Výnimky uvedené v článku 87 ods. 2 písm. a), b) a c) nie je zjavne možné uplatniť vzhľadom na charakter predmetných pomocných opatrení a vzhľadom na ich ciele. Talianske úrady sa totiž nedomáhali uplatnenia článku 87 ods. 2 písm. a), b) alebo c).

(42)

Článok 87 ods. 3 písm. a) nie je možné použiť ani v tomto prípade, pretože štátne pomoci nie sú určené na podporu hospodárskeho rozvoja regiónov, v ktorých je životná úroveň mimoriadne nízka alebo ktoré trpia vážnou formou nezamestnanosti. Okrem toho Talianska republika sa nedomáhala uplatnenia článku 87 ods. 3 písm. a).

(43)

Článok 87 ods. 3 písm. b) taktiež nie je možné uplatniť pre predmetné pomoci, pretože tieto pomoci nie sú určené na propagáciou realizácie významného projektu v spoločnom európskom záujme alebo na vyriešenie vážneho narušenia talianskeho hospodárstva. Okrem toho Talianska republika sa nedomáhala uplatnenia článku 87 ods. 3 písm. b).

(44)

Predmetné pomoci nie sú určené ani vhodné na plnenie zámerov podpory kultúrneho rozvoja a zachovania kultúrneho dedičstva, ktoré sú ustanovené v článku 87 ods. 3 písm. d), a Talianska republika sa ani nedomáhala uplatnenia článku 87 ods. 3 písm. d).

(45)

Berúc do úvahy charakter predmetných pomoci a ich ciele, jedinou uplatniteľnou výnimkou sú ustanovenia článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES.

Uplatniteľné ustanovenia

(46)

Uplatniteľnosť výnimky uvedenej v odôvodnení 45 je potrebné prehodnotiť vo svetle ustanovení o prideľovaní štátnej pomoci na propagáciu a reklamu v poľnohospodárskom sektore alebo pravidiel uvedených v usmerneniach o reklame (15).

(47)

V zmysle časti 7.1 usmernení o reklame bude Komisia uplatňovať tieto usmernenia na nové štátne pomoci vrátane doteraz nevybavených oznámení členských štátov od 1. januára 2002. Nelegitímne pomoci v zmysle článku 1 písm. f) nariadenia (ES) č. 659/1999 budú hodnotené v súlade s predpismi, ktoré boli v platnosti v čase ich poskytnutia.

(48)

V súlade s rozhodnutím o začatí konania, v ktorom Komisia vyjadrila pochybnosti o zlučiteľnosti predmetných opatrení s predpismi, ktoré sa v súčasnosti vzťahujú na tieto druhy pomocných opatrení (16), sa toto rozhodnutie vzťahuje len na pridelené pomoci a na pomoci, ktoré budú pridelené od 1. januára 2002 v prospech propagácie a reklamy poľnohospodárskych výrobkov uvedených v prílohe I zmluvy.

(49)

V súvislosti s reklamu na propagáciu bod 8 usmernení o reklame ustanovuje, že do oblasti reklamy nepatria propagačné činnosti, ako napríklad šírenie vedeckých vedomostí, organizácia veľtrhov a výstav alebo účasť na takýchto podujatiach alebo na podobných iniciatívach v sektore vzťahov s verejnosťou vrátane prieskumov verejnej mienky a vyhľadávania trhov. Štátne pomoci v prospech propagačných činností v širokom zmysle sú upravené v častiach 13 a 14 usmernení Spoločenstva pre štátne pomoci v poľnohospodárskom sektore (17). Keďže oznámenie neupresňuje skutočnosť, či sa predmetné pomoci uplatňujú výhradne len na malé a stredné podniky, nie je v tomto prípade možné uplatniť nariadenie Komisie (ES) č. 1/2004 z 23. decembra 2003 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom pôsobiacim vo výrobe, spracovaní a odbyte poľnohospodárskych výrobkov (18).

(50)

V súvislosti s reklamu na reklamu bod 7 usmernení o reklame ustanovuje, že koncept „reklamy“, ktorý je predmetom týchto uplatniteľných usmernení, sa neuplatňuje len na akúkoľvek činnosť vykonávanú prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov (ako napríklad tlač, rozhlas, televízia alebo podujatia), ktorej cieľom je naviesť spotrebiteľov ku kúpe stanoveného výrobku, ale vzťahuje sa tiež na akúkoľvek činnosť, ktorej cieľom je naviesť hospodárskych činiteľov alebo spotrebiteľov na kúpu stanoveného výrobku, a na všetok materiál, ktorý sa rozdáva priamo spotrebiteľom na ten istý účel, vrátane reklamných činností určených pre spotrebiteľov v predajniach.

Pomoc určená na propagáciu

(51)

Na základe dostupných informácií sa preukázalo, že pomoci určené na účasť na veľtrhoch a praktických kurzoch v Spoločenstve a mimo Spoločenstva, opísané v odôvodnení 31 písm. a) a b) a v odôvodnení 32 tohto rozhodnutia, je možné považovať v plnej miere za pomoci určené na propagáciu len za predpokladu, že opísané činnosti nezahŕňajú ani úkony, ktorých cieľom je naviesť hospodárskych činiteľov alebo spotrebiteľov na kúpu stanoveného výrobku, ani materiál priamo distribuovaný spotrebiteľom na tento účel. Na základe bodu 7 usmernení o reklame, pomoci na úkony, ktorých cieľom je naviesť hospodárskych činiteľov alebo spotrebiteľov na kúpu stanoveného výrobku, a na materiály distribuované priamo spotrebiteľom na ten istý účel sa považujú za pomoc pre reklamu.

(52)

Keďže opatrenia určené na účasť na veľtrhoch a praktických kurzoch v Spoločenstve a mimo Spoločenstva sú v skutočnosti považované za pomoci na propagáciu v zmysle častí 13 a 14 Usmernení Spoločenstva pre štátne pomoci v poľnohospodárskom sektore, tieto pomoci je možné prideľovať do výšky 100 %, ale ich čiastka nesmie presiahnuť 100 000 EUR na príjemcu a počas trojročného obdobia. Táto suma môže byť presiahnutá za predpokladu, že nepresiahne 50 % výdavkov prijateľných v prípade pomocí udelených podnikom, ktoré spĺňajú podmienky definície malých a stredných podnikov uvedenej v nariadení Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES pre štátne pomoci v prospech malých a stredných podnikov (19). Na účely výpočtu výšky pomoci sa považuje za príjemcu adresát služieb. Pripomienky predložené talianskymi úradmi naznačujú, že predmetné propagačné opatrenia sú financované v súlade s uvedenou maximálnou výškou pomoci a preto zostávajú v súlade s predpismi platnými v tejto oblasti (20).

(53)

V zmysle časti 14 usmernení Spoločenstva pre štátne pomoci v poľnohospodárskom sektore na účely nenarušenia hospodárskej súťaže musia mať všetky zúčastnené osoby v príslušnej oblasti rovnaký prístup k týmto pomociam na základe objektívne definovaných kritérií. Na základe informácií, ktoré oznámila Talianska republika a ktoré sú uvedené v odôvodnení 32 tohto rozhodnutia, je táto podmienka splnená (21). Pomoci, ktoré sú obmedzené len pre stanovené združenia a ktorých cieľom je pomôcť výhradne členom týchto združení, neumožňujú rozvoj sektora ako celku a považujú sa za prevádzkové pomoci. Preto ak sú poskytnuté združeniami výrobcov alebo inými poľnohospodárskymi organizáciami vzájomnej podpory, predmetné služby musia byť dostupné všetkým poľnohospodárom. V takýchto prípadoch musia byť prípadné príspevky na správne výdavky príslušného združenia alebo organizácie obmedzené na náklady za poskytovanie služby.

Pomoci v prospech reklamy

(54)

Keďže tieto pomoci zahŕňajú aj úkony, ktorých cieľom je naviesť hospodárskych činiteľov alebo spotrebiteľov na kúpu stanoveného výrobku, alebo materiály distribuované priamo spotrebiteľom na ten istý účel (napríklad reklama v predajni alebo reklama určená pre hospodárskych činiteľov, ako napríklad agropotravinárski podnikatelia, veľkoobchodní alebo maloobchodní distribútori, reštaurácie, hotely a iné stravovacie zariadenia), vyššie uvedené opatrenia v prospech účasti na veľtrhoch a praktických kurzoch musia byť ohodnotené vo svetle predpisov platných pre pomoci v prospech reklamy, ako napríklad reklamné činnosti vykonávané prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov (tlač, podujatia, rozhlas, televízia), ktoré boli opísané v odôvodnené 31 písm. c) a v odôvodnení 33 tohto rozhodnutia.

(55)

V zmysle usmernení o reklamách, náklady vynaložené na reklamu musia znášať samotní výrobcovia alebo hospodárski činitelia ako súčasť svojej bežnej hospodárskej činnosti.

(56)

Aby pomoci neboli považované za prevádzkovú pomoc, ale boli uznané ako zlučiteľné so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy, je potrebné, aby v prospech reklamy nemenili podmienky obchodov negatívnym spôsobom voči verejným záujmom (negatívne kritériá) a podporovali rozvoj príslušných činností alebo príslušných hospodárskych regiónov (pozitívne kritériá). Okrem toho musia štátne pomoci dodržiavať medzinárodné záväzky Spoločenstva, ktoré sú v oblasti poľnohospodárskeho sektora ustanovené v dohovore o poľnohospodárstve WTO-GATT z roku 1994.

(57)

Aby pomoci spĺňali negatívne kritériá podľa predpisov uvedených v časti 3.1 usmernení o reklame, nesmú sa udeľovať v prospech reklamných kampaní v rozpore s článkom 28 Zmluvy o ES (časť 3.1.1) alebo kampaní, ktoré sú v rozpore so sekundárnym právom Spoločenstva (časť 3.1.2), alebo reklamy týkajúcej sa stanovených podnikov (časť 3.1.3). Ak bude realizácia reklamných činností financovaných verejnými prostriedkami zverená súkromným podnikom, aby sa vylúčilo prípadné pridelenie pomocí týmto podnikom, výber predmetného súkromného podniku sa musí uskutočniť v súlade s trhovými pravidlami, nediskriminačným spôsobom, v prípade potreby pomocou verejných súťaží v súlade s predpismi Spoločenstva a judikatúrou Spoločenstva (22) najmä prostredníctvom adekvátneho zverejnenia takýchto iniciatív tak, aby trh služieb zostal otvorený hospodárskej súťaži a bolo možné zabezpečiť nestrannosť konania verejnej súťaže.

(58)

Na základe predložených informácií kritériá ustanovené v časti 3.1.1 (kampane v rozpore s článkom 28 zmluvy) a 3.1.3 (reklama týkajúca sa stanovených podnikov) boli uspokojené reklamnými opatreniami opísanými v odôvodneniach 30, 31 písm. c) a v odôvodnení 33 tohto rozhodnutia. Talianske orgány napriek tomu nepredložili žiadne informácie o skutočnosti, že kritérium uvedené v časti 3.1.2 (kampane v rozpore s sekundárnym právom Spoločenstva) bolo tiež splnené.

(59)

Okrem splnenia negatívnych kritérií v zmysle časti 3.2 usmernení o reklame, dotovaná reklama musí splniť aspoň jedno pozitívne kritérium, ktorého cieľom je dokázať, že pomoc v skutočnosti podporuje rozvoj príslušných hospodárskych činností alebo príslušných hospodárskych regiónov. Táto pozitívna podmienka sa považuje za splnenú, ak sa dotovaná reklama týka jednej z nasledujúcich činností: prebytkové poľnohospodárske výroby alebo nevyužité prostriedky; nové alebo náhradné výroby, ktoré ešte nie sú prebytkové; výrobky vysokej kvality vrátane výrobkov získaných pomocou výrobných alebo zberových postupov, ktoré rešpektujú životné prostredie, ako napríklad biologické výrobky; rozvoj príslušných regiónov; rozvoj malých a stredných podnikov (MSP) stanovených v nariadení (ES) č. 70/2001; projekty realizované oficiálne uznanými organizáciami v súlade s nariadením Rady (ES) č. 104/2000 zo 17. decembra 2000 o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry (23); projekty realizované spoločne organizáciami výrobcov alebo inými organizáciami v sektore rybolovu, ktoré boli uznané štátnymi orgánmi.

(60)

S odvolaním sa na pomoci v prospech reklamy pripomienky predložené talianskymi orgánmi neuvádzajú, že predmetné reklamné opatrenia spĺňajú jedno z vyššie uvedených pozitívnych kritérií.

(61)

Čo sa týka maximálnej výšky štátnych pomocí v prospech reklamy poľnohospodárskych výrobkov, časť 5 usmernení o reklame uvádza, že v súlade s uvedenými maximálnymi výškami priama pomoc hradená zo všeobecného verejného rozpočtu nesmie byť vyššia ako čiastka stanovená v príslušnom sektore pre stanovenú reklamnú kampaň. Preto v prípade pomocí v prospech reklamy pomerná časť priamej pomoci nesmie presiahnuť 50 % a podniky v tomto sektore musia prispieť na náklady vo výške prinajmenšom 50 % prostredníctvom dobrovoľných príspevkov alebo pomocou dávok a poplatkov, alebo povinných príspevkov. S cieľom zohľadniť dôležitosť niektorých pozitívnych kritérií uvedených v časti 3.2 usmernení o reklame Komisia môže povoliť zvýšenie maximálnej pomernej časti priamej pomoci až na 75 % nákladov v prípade reklamy pre výroby MSP v oblastiach, ktoré spĺňajú podmienky na podporu v zmysle článku 87 ods. 3 písm. a) zmluvy.

(62)

Na základe predložených informácií, ktoré sú uvedené v odôvodnení 31 tohto rozhodnutia, sa usudzuje, že všetky propagačné a reklamné opatrenia ustanovené v režime predmetných pomocí sú financované do výšky 100 % verejných zdrojov. Podmienka, podľa ktorej 50 % (alebo prípadne 25 %) financovania musí pochádzať z príslušného sektora, preto nie je uspokojená.

(63)

Na základe predchádzajúceho hodnotenia môže Komisia len vyvodiť záver, že predmetné pomoci v prospech reklamy nespĺňajú kritériá ustanovené v častiach 3.1.2 (kampane v rozpore so sekundárnym právom Spoločenstva) a 3.2 (pozitívne kritériá) a 5 (maximálne výšky štátnych pomocí) usmernení o reklame.

(64)

Rovnaký záver platí pre opatrenia uskutočňované tak v rámci územia Spoločenstva, ako aj mimo územia Spoločenstva. Keďže pomoci v prospech reklamy uskutočňované mimo Spoločenstva nie sú výslovne uvedené v usmerneniach uplatniteľných na štátne pomoci v poľnohospodárskom sektore, Komisia ich prehodnotí podľa svojho vlastného slobodného uváženia. Podľa konštantnej praxe, ak sú predmetné opatrenia v súlade s príslušnými predpismi o štátnej pomoci platnými v rámci územia Spoločenstva, môžu byť tieto opatrenia považované za zlučiteľné so spoločným trhom a ich financovanie môže byť povolené až do výšky 80 % (24). V tomto prípade na základe poskytnutých informácií opísaných v odôvodneniach 31 a 33 tohto rozhodnutia opatrenia uskutočňované vnútri a mimo územia Spoločenstva sú rovnaké a pridelená pomoc dosahuje výšku 100 %. Preto aj v tomto prípade nie sú dodržané ani kritériá ustanovené v časti 3.1.2 (kampane v rozpore so sekundárnym právom Spoločenstva) a 3.2 (pozitívne kritériá) usmernení o reklame, ani maximálna výška štátnej pomoci povolená Komisiou (25). Aj predmetné pomoci sú preto zlučiteľné so spoločným trhom.

(65)

Toto rozhodnutie sa týka výlučne pomocných opatrení v poľnohospodárskom sektore v prospech propagácie a reklamy poľnohospodárskych výrobkov opísaných v prílohe I k zmluve. Toto nepredstavuje formálne stanovisko Komisie vo veci súladu výberu poskytovateľov služieb s predpismi Spoločenstva v oblasti verejných zmlúv a príslušných judikátov. Komisia si vyhradzuje právo prehĺbiť hodnotenie tejto otázky vo svetle platných predpisov v oblasti verejných zmlúv.

VI.   ZÁVER

(66)

Z uvedených skutočností vyplýva, že pomocné opatrenia v prospech propagácie, pokiaľ sú v súlade s časťami 13 a 14 usmernení Spoločenstva pre štátne pomoci v poľnohospodárskom sektore, je možné považovať za zlučiteľné so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c), pokiaľ ide o pomoci, ktorých cieľom je podporiť rozvoj príslušných hospodárskych činností.

(67)

Pomocné opatrenia v prospech reklamy, ktoré nie sú v súlade s ustanoveniami usmernení o reklame výrobkov uvedených v prílohe I k Zmluve o ES, ako aj stanovených výrobkov nezahrnutých do uvedenej prílohy, nie sú zlučiteľné so spoločným trhom a môžu sa vykonávať len za predpokladu, že budú zmenené v súlade s uvedenými ustanoveniami.

(68)

Opatrenia pomoci v prospech reklamy, ktoré sú nezlučiteľné so spoločným trhom a už boli pridelené, je potrebné získať od príjemcov naspäť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Štátne pomoci, ktoré ustanovila Talianska republika v prospech propagácie poľnohospodárskych výrobkov uvedených v prílohe I k zmluve na základe uplatňovania článku 4 regionálneho zákona č. 27/97 regiónu Sicília, sú zlučiteľné so spoločným trhom.

Vykonávanie týchto pomocí je preto povolené.

Článok 2

Štátne pomoci, ktoré ustanovila Talianska republika v prospech reklamy poľnohospodárskych výrobkov uvedených v prílohe I k zmluve na základe uplatňovania článku 4 regionálneho zákona č. 27/97 regiónu Sicília, nie sú zlučiteľné so spoločným trhom.

Uvedené pomoci preto nie je možné poskytnúť.

Článok 3

Taliansko prijme všetky opatrenia potrebné na vrátenie pomocí uvedených v článku 2 od príjemcov, ak im ich už protiprávne poskytla.

Vrátenie je potrebné vykonať bez meškania a v súlade s konaniami podľa vnútroštátneho práva za podmienky, že tieto konania umožňujú okamžité a efektívne vykonanie tohto rozhodnutia. Pomoc určená na vrátenie obsahuje tiež úroky, ktoré sa počítajú odo dňa, keď bola pomoc daná k dispozícii príjemcovi(-om), až do vrátenia. Úroky sa počítajú na základe referenčného kurzu, ktorý sa používa na výpočet ekvivalentných dotácií v oblasti pomocí určených regiónom.

Článok 4

Taliansko zmení ustanovenia vnútorného práva týkajúce sa pomocí v prospech reklamy poľnohospodárskych výrobkov uvedených v prílohe I zmluvy tak, aby boli v zhode s orientáciami Spoločenstva pre štátne pomoci v prospech reklamy výrobkov uvedených v prílohe I zmluvy, ako aj stanovených výrobkov, ktoré nie sú uvedené v tejto prílohe.

Článok 5

Taliansko informuje Komisiu o opatreniach, ktoré prijalo na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím, do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia.

Článok 6

Toto rozhodnutie je určené Talianskej republike.

V Bruseli 2. júna 2004.

Za Komisiu

Franz FISCHLER

člen Komisie


(1)  Ú. v. EÚ C 48, 24.2.2004, s. 2.

(2)  Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené Aktom o pristúpení z roku 2003.

(3)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(4)  Pozri body 27, 28 a 29 rozhodnutia uverejneného v Ú. v. EÚ C 48, 24.2.2004, s. 2.

(5)  Ú. v. ES C 252, 12.9.2001, s. 5.

(6)  Rozsudok Súdneho dvora z 18. novembra 1999 vo veci C-107/98 Teckal Srl/Comune di Viano a Azienda Gas-Acqua Consorziale (AGAC) di Reggio Emilia, Zb. 1999, s. I-8121.

(7)  Ú. v. ES L 209, 24.7.1992, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.

(8)  Rozsudok Súdneho dvora zo 7. decembra 2000 vo veci C-324/98 Teleaustria Verlags GmbH a Telefonadress GmbH/Telekom Austria AG, Zb. 2000, s. I-10745.

(9)  Ú. v. ES L 10, 13.1.2001 s. 30.

(10)  Ú. v. ES C 28, 1.2.2000, s. 2, korigendum v Ú. v. ES C 232, 12.8.2000, s. 17.

(11)  Pozri rozsudok Súdneho dvora zo 17. septembra 1980 vo veci C-730/79 Philip Morris Holland BV/Komisia Európskych spoločenstiev, Zb. 1980, s. 2671, body 11 a 12.

(12)  Zdroj: Eurostat.

(13)  Podľa konštantnej judikatúry Súdneho dvora je podmienka ujmy na obchode splnená, ak podnik, ktorému je pomoc adresovaná, vykonáva hospodársku činnosť, ktorá je predmetom obchodu medzi členskými štátmi. Skutočnosť, že pomoc posiľňuje pozíciu podniku vzhľadom na jeho konkurentov v obchode v rámci Spoločenstva indukuje per se predpoklad, že obchod bol týmto poškodený. V súvislosti so štátnou pomocou v poľnohospodárskom sektore je v súčasnosti už konsolidovanou judikatúrou, že stanovená pomoc má vplyv na obchod v rámci Spoločenstva a na hospodársku súťaž aj v prípade, že jej výška je celkovo nízka a je rozdelená medzi veľký počet podnikateľov. Pozri rozsudok Súdneho dvora z 19. septembra 2002 vo veci C-113/00 Španielske kráľovstvo/Komisia Európskych spoločenstiev, Zb. 2002, s. I-7601, body 30 až 36 a 54 až 56 a rozsudok Súdneho dvora z 19. septembra 2002 vo veci C-114/00 Španielske kráľovstvo/Komisia Európskych spoločenstiev, Zb. 2002 s. I-7657, body 46 až 52 a 68 až 69.

(14)  Rozsudok Súdneho dvora z 13. júla 1988 vo veci 102/87 Francúzska republika/Komisia Európskych spoločenstiev, Zb. 1988, s. 4067.

(15)  Pozri poznámku pod čiarou č. 5.

(16)  Pozri body 27, 28 a 29 rozhodnutia uverejneného v Ú. v. EÚ C 48, 24.2.2004, s. 2.

(17)  Pozri poznámku pod čiarou č. 9.

(18)  Ú. v. EÚ L 1, 3.1.2004, s. 1.

(19)  Ú. v. ES L 10, 13.1.2001, s. 33. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 364/2004 (Ú. v. EÚ L 63, 28.2.2004, s. 22).

(20)  Čo sa týka poľnohospodárskeho sektora, pomoci určené na propagáciu a reklamu, ktoré sa vykonávajú mimo územia Spoločenstva, nie sú výslovne upravené v usmerneniach Spoločenstva, ktoré sa vzťahujú na štátnu pomoc v poľnohospodárskom sektore. Z toho vyplýva, že Komisia sa pri ich hodnotení riadi podľa svojho slobodného uváženia. Podľa konštantnej praxe Komisie, ak sú predmetné opatrenia v zhode s príslušnými predpismi o štátnych pomociach platných v rámci územia Spoločenstva, môžu byť tieto opatrenia považované za zlučiteľné so spoločným trhom. Pozri napríklad Taliansko/Toskánsko pomoc N 656/2002, pomoc NN 150/02 (ex N 109/02) [list Komisie K(2003) 1747 z 11.6.2003] a pomoc NN 44/03 (ex N 6/03) [list Komisie K(2003) 2534 z 23.7.2003].

(21)  Ako je uvedené v rozhodnutí Komisie K(2002)1768, konečné znenie zo 7.5.2002 (pomoc N 241/01 Taliansko/obchodné komory), na založenie európskej spoločnosti a na jej zápis do obchodnej komory s miestnou pôsobnosťou sa nevzťahujú žiadne obmedzenia de iure ani de facto. Pozri tiež pomoc N 62/01 (Taliansko/Združenie obchodných komôr Piemontu a Benátska), rozhodnutie Komisie SG(2001) D/290914 z 8.8.2001.

(22)  Vec C-324/98, už citovaná.

(23)  Ú. v. ES L 17 z 21.1.2000, s. 22. Nariadenie zmenené a doplnené Aktom o pristúpení z roku 2003.

(24)  Pozri napríklad Taliansko/Toskánsko pomoc N 656/02, pomoc NN 150/02 (ex N 109/02) [list Komisie K(2003) 1747 z 11.6.2003] a pomoc NN 44/03 (ex N 6/2003) [list Komisie K(2003) 2534 z 23.7.2003).

(25)  Pozri poznámku pod čiarou 23.


6.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/37


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 9. novembra 2005

o schéme pomoci, ktorú Francúzsko plánuje zaviesť v prospech výrobcov a obchodníkov s likérovými vínami: Pineau des Charentes, Floc de Gascogne, Pommeau de Normandie a Macvin du Jura

[oznámené pod číslom K(2005) 4189]

(Len znenie vo francúzskom jazyku je autentické)

(2007/55/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 88 ods. 2 prvý pododsek,

po výzve zúčastnených strán, aby predložili svoje pripomienky v súlade s uvedeným článkom (1),

keďže:

I.   KONANIE

(1)

Listom z 23. júna 2003 Stále zastúpenie Francúzska pri Európskej únii oznámilo Komisii podľa článku 88 ods. 3 zmluvy schému pomoci, ktorú plánovalo zaviesť v prospech výrobcov a obchodníkov s likérovými vínami: Pineau de Charentes, Floc de Gascogne, Pommeau de Normandie a Macvin du Jura. Doplňujúce informácie zaslalo listami z 9. augusta, 24. a 28. novembra 2003 a 17. a 24. februára 2004.

(2)

Listom z 20. apríla 2004 Komisia informovala Francúzsko o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 88 ods. 2 zmluvy o ES voči tomuto opatreniu.

(3)

Rozhodnutie Komisie začať konanie bolo uverejnené v Úradnom vestmíku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zúčastnené strany, aby predložili svoje pripomienky k danému opatreniu.

(4)

Komisii neboli doručené žiadne pripomienky od zúčastnených strán.

(5)

Listom z 11. júna 2004, zaregistrovaným 14. júna 2004, Francúzsko predložilo Komisii svoje pripomienky.

II.   OPIS

(6)

Oznámená pomoc je pokračovaním pomoci, ktorá už bola predtým oznámená a schválená Komisiou v rámci štátnej pomoci č. N 703/95 (3) a č. N 327/98 (4), a je určená na reklamnú a propagačnú činnosť, výskumné a experimentálne schémy, technickú podporu a na činnosť určenú na podporu výroby kvalitných výrobkov.

(7)

Rozhodnutie Komisie o štátnej pomoci č. N 703/95 bolo anulované rozhodnutím Súdneho dvora, ktorého obsah je upresnený nižšie.

(8)

Pomoc N 703/95 a 327/98, pôvodne plánovaná na päť rokov od 1995/1996, bola predmetom siedmich splátok, pričom posledná pokryla obdobie máj 2001 až apríl 2002. Z dôvodu rozpočtových obmedzení, uložených vládou, sú tieto posledné finančné prostriedky ešte dnes zmrazené. Koniec platnosti predchádzajúcej schémy sa presunul na 30. apríl 2002.

(9)

Pokiaľ ide o výrobky, pre ktoré môže byť pomoc poskytnutá, nastali v porovnaní s predchádzajúcimi schémami zmeny. Preto odborníci z odvetvia liehovín (Armagnac, Calvados, Cognac) nepožiadali o predĺženie schémy. Vzhľadom na to sa francúzske orgány rozhodli obmedziť predĺženie schémy iba na likérové vína triedy CHOP.

(10)

Pre všetky uvedené medziodborové organizácie a každú nižšiu opísanú pomoc je stanovený celkový rozpočet na pomoc vo výške 12 000 000 eur na 5 rokov, a je takto rozdelený: Pineau des Charentes 9 360 000 eur; Floc de Gascogne 2 040 000 eur; Pommeau de Normandie 360 000 eur a Macvin du Jura 240 000 eur.

(11)

Činnosť zameraná na výskum, technickú podporu a rozvoj výroby kvalitných výrobkov bude financovaná výlučne zo štátnych rozpočtových zdrojov. Reklamná a propagačná činnosť bude sčasti financovaná štátom a sčasti príslušnými medziodborovými organizáciami prostredníctvom povinných dobrovoľných príspevkov (ďalej len PDP) vybraných od členov. Na reklamnú činnosť na území Európskej únie štát prispeje maximálne do výšky 50 %.

(12)

PDP sa vzťahujú na objemy likérových vín CHOP, ktoré sú uvádzané na trh vinohradníkmi, profesionálnymi liehovarníkmi, obchodníkmi a veľkoobchodníkmi, ktorí pôsobia v príslušnej oblasti výroby vín CHOP.

(13)

V roku 2002 PDP pre Pineau de Charentes predstavovali 12,96 eur/hektoliter objemu; pre Floc de Gascogne 0,25 eur/hektoliter objemu; pre Pommeau de Normandie 30,79 eur/hektoliter objemu, a pre Macvin de Jura 2,75 eur bez DPH/hektoliter.

1.   Reklamná a propagačná činnosť

(14)

Francúzske orgány vysvetlili, že plánované schémy sa budú realizovať na niektorých trhoch Európskej únie, medzi inými aj vo Francúzsku, a na trhoch tretích krajín. Cieľom plánovanej reklamnej činnosti je podporiť rozvoj kúpnych zámerov prehĺbením znalosti likérových vín, bez toho, aby bola reklama obmedzená len na výrobky špecifických firiem. Predmetom reklamy budú výrobky, ktoré všetky patria do triedy chráneného označenia pôvodu (CHOP): Pineau des Charentes, Floc de Gascogne, Pommeau de Normandie a Macvin du Jura.

(15)

Z tejto činnosti majú prospech všetci organizovaní výrobcovia likérových vín, ktorí by podľa francúzskych orgánov nemohli sami vyvinúť rovnocenné úsilie s cieľom rozvíjať odbyt svojich výrobkov.

(16)

Bude sa dbať na to, aby cieľom obsahu reklamnej činnosti nebolo odradiť spotrebiteľov od kúpy výrobkov iných členských štátov alebo hanobiť tieto výrobky.

(17)

Pôjde o reklamné, informačné a komunikačné kampane, zahŕňajúce rôzne druhy činnosti, najmä reklamu v médiách, tvorbu a šírenie iných promočných materiálov, organizovanie reklamných akcií na predajných miestach spojených s kampaňou. Môžu byť doplnené propagačnými akciami, ako sú napríklad vzťahy s verejnosťou, účasť na salónoch, organizovanie seminárov a podujatí, príprava brožúrok alebo informačných materiálov, štúdie o vnímaní výrobku a náležitosti kampaní.

(18)

Francúzske orgány sa zaviazali predložiť reklamné materiály použité na tieto kampane alebo ich kópie.

(19)

Pomoc plánovaná uvedenými medziodborovými organizáciami vo veci reklamy bude obmedzená na výšku 50 % pre činnosť v Európskej únii vrátane Francúzska, a na 80 % pre činnosť v tretích krajinách.

(20)

Predpokladaná pomoc na plánovanú činnosť dosahuje v eurách:

 

Tretie krajiny

Spolu

Floc de Gascogne

1 490 000

212 500

1 702 500

Pineau des Charentes

6 956 000

1 000 000

7 956 000

Pommeau de Normandie

360 000

360 000

Macvin du Jura

175 000

175 000

Spolu

8 981 000

1 212 500

10 193 500

2.   Výskumná činnosť

(21)

Podľa francúzskych orgánov sa činnosť na podporu výskumu a pokusov zameriava výlučne na všeobecné výskumy užitočné pre sektor a prospešné celému odvetviu.

(22)

Pre Pineau des Charentes: mikrobiológia, bakteriálne zmeny a dôsledky (určenie činiteľov tvorby mliečnych baktérií v Pineau des Charentes, zdokonalenie kontaminačných testov a kuratívnych techník); mechanizmy starnutia Pineau des Charentes (určenie analytických kritérií charakteristických pre oxidačné javy a poukázanie na činitele starnutia); vytvorenie banky analytických údajov (všeobecné analýzy – obsah kvasiteľného alkoholu, cukry, pH -, prípadné chemické alebo bakteriálne kontaminácie, kovy, katióny, prchavé zmesi, rezíduá fytosanitárnych produktov).

(23)

Pre Floc de Gascogne: štúdie o odrodách a zmesiach, s cieľom optimalizovať harmonizáciu zmesi odrôd v záujme zvýšenia sviežosti a ovocnej chuti pri výrobe Floc de Gascogne (snaha o vysoký obsah cukru, o živé intenzívne sfarbenie a o primeranú celkovú kyslosť); štúdia Armagnacu umožňujúceho výrobu Floc de Gascogne (analytické sledovanie – obsah medi, etanolu, etylacetátu, obsah alkoholu -, vylepšovanie používaných Armagnacov); štúdie a zdokonalenie Floc de Gascogne, vhodného na určené typy konzumácie, vykonávanie kvalitatívnych a kvantitatívnych testov, uchovávanie.

(24)

Pre Macvin du Jura: technický rozvoj (sledovanie zrelosti skupín odrôd z Jury s cieľom určiť stav zrelosti a odrody najvhodnejšie na výrobu Macvin du Jura); triedenie a hodnotenie vinohradu; kvalita muštov a lisovanie (vplyv extrakčných metód – enzýmová extrakcia a extrakcia chladom – a pelikulárnej macerácie muštov na aromatickú kvalitu Macvin du Jura); vplyv dávok SO2 na odstraňovanie kalu; čistenie a spracovanie na plnenie do fliaš (porovnávanie rôznych metód s cieľom dosiahnuť a zachovať čírosť Macvin du Jura po naplnení do fliaš).

(25)

Plánovaná výskumná činnosť bude financovaná vo výške 100 % nákladov. Predpokladaná udelená pomoc na túto výskumnú činnosť, zahŕňajúca náklady na informatické a bibliografické spracovanie a všetky prostriedky šírenia výsledkov realizovanej činnosti, pre všetky subjekty, je na 5 rokov: Pineau des Charentes 912 600 eur; Floc de Gascogne 118 000 eur a Macvin du Jura 65 000 eur.

3.   Činnosť technickej podpory

(26)

Francúzske orgány opísali plánované činnosti technickej podpory, ktoré spočívajú predovšetkým v technických školeniach, ktorých cieľom je zlepšenie a zvládnutie výrobných postupov na všetkých úrovniach (primárna výroba, výroba vín, degustácia), ako aj operácie popularizácie znalostí.

(27)

Tieto práce budú financované vo výške 100 % nákladov s výhradou uvedeného stropu. Predpokladané udelenie pomoci pre túto činnosť na 5 rokov je takéto: Pineau des Charentes 280 800 eur a Floc de Gascogne 169 000 eur.

4.   Pomoc na výrobu kvalitných výrobkov

(28)

Pomoc na výrobu kvalitných výrobkov je plánovaná v odvetviach Pineau des Charentes a Floc de Gascogne. Ide o tieto akcie: HACCP a sledovateľnosť (vypracovanie a šírenie referenčných údajov v súlade s technickými a predpisovými požiadavkami); technické a ekonomické štúdie na podporu kvalitných postupov.

(29)

Predpokladaná pridelená pomoc na tieto akcie na 5 rokov je takáto: Pineau des Charentes 210 600 eur a Floc de Gascogne 50 500 eur.

III.   ZAČATIE KONANIA USTANOVENÉHO V ČLÁNKU 88 ODS. 2 ZMLUVY

(30)

Pokiaľ ide o charakter, podmienky udelenia alebo spôsob financovania plánovanej pomoci, predbežné preskúmanie opatrení nevzbudilo podstatné pochybnosti, aj keď v prípade pomoci na reklamu považovala Komisia za potrebné, aby sa Francúzsko výslovne zaviazalo k tomu, že akákoľvek zmienka o národnom pôvode výrobkov bude druhotná.

(31)

Komisia začala konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 zmluvy z dôvodov zlučiteľnosti pomoci s inými ustanoveniami práva Spoločenstva, najmä s článkom 90 zmluvy.

(32)

Je potrebné pripomenúť, že rozhodnutie Komisie o štátnej pomoci č. N 703/95, ktorého pokračovaním je oznámené opatrenie, bolo anulované Súdnym dvorom (5).

(33)

Vo svojom rozhodnutí Súdny dvor pripomína, že počas rokov 1992 a 1993 (6) zaviedla francúzska vláda odlišný systém zdaňovania likérových vín a prírodne sladkých vín. V dôsledku toho boli tieto vína od 1. júla 1993 zdaňované spotrebnou daňou vo výške 1 400 FRF (7) na hektoliter pre likérové vína a 350 FRF na hektoliter pre prírodne sladké vína.

(34)

V roku 1993/1994 odmietli niektorí francúzski výrobcovia platiť dodatočnú spotrebnú daň z likérových vín. Keď bol v júni 2004 tento „štrajk spotrebnej dane“ prerušený, predseda Národnej konfederácie výrobcov likérových vín CHOP odôvodnil toto prerušenie skutočnosťou, že, podľa neho, francúzska vláda zamýšľala odškodniť francúzskych výrobcov za rozdiel v zdaňovaní prostredníctvom ročnej náhrady a odškodnenia za roky 1994 až 1997.

(35)

V roku 1995 Associação dos Exportadores de Vinho do Porto (Asociácia spoločností vyvážajúcich portské víno, ďalej len AEVP) predložila Komisii dve sťažnosti. AEVP tvrdila, že existuje súvislosť medzi odlišným zdaňovaním likérových vín a prírodne sladkých vín, na jednej strane, a pomocou poskytovanou francúzskym výrobcom likérových vín na druhej strane. Podľa AEVP bola predmetná pomoc určená francúzskym výrobcom likérových vín na kompenzáciu tohto rozdielu v zdaňovaní, čo v podstate znamenalo, že iba zahraniční výrobcovia likérových vín podliehali vyššej úrovni zdaňovania. Toto diskriminačné zdaňovanie by teda bolo v protiklade s článkom 95 (nový článok 90) zmluvy.

(36)

Súdny dvor zistil, že časť predmetnej pomoci pravdepodobne zvýhodňovala kategóriu výrobcov, ktorá sa do značnej miery zhoduje s kategóriou francúzskych výrobcov daňovo znevýhodnených systémom zdaňovania, a že prípadná existencia prepojenia medzi systémom zdaňovania a daným návrhom pomoci predstavuje vážnu prekážku posúdenia zlučiteľnosti pomoci s ustanoveniami zmluvy.

(37)

Súdny dvor zdôraznil, že za týchto okolností by sa Komisia mohla zaoberať otázkami uvedenými v sťažnostiach, ktoré predložila AEVP, jedine začatím konania ustanoveného v článku 93 ods. 2 (nový článok 88 ods. 2) zmluvy.

(38)

Okrem toho Súdny dvor zistil v rozhodnutí Komisie nedostatočné odôvodnenie, keďže Komisia nevysvetlila, prečo urobila záver, že sťažnosť AEVP vo veci možného porušenia článku 95 (nový článok 90) zmluvy o ES nebola opodstatnená.

(39)

Súdny dvor sa teda uzniesol, že napadnuté rozhodnutie bolo nezákonné tak z dôvodu zanedbania začatia konania ustanoveného v článku 93 ods. 2 (nový článok 88 ods. 2) zmluvy, ako aj z dôvodu porušenia povinnosti odôvodnenia ustanovenej v článku 190 (nový článok 253) zmluvy.

(40)

Na základe tohto rozhodnutia Komisia považovala za nevyhnutné vykonať podľa článku 90 zmluvy podrobné prešetrenie oznámeného mechanizmu, ktorý je pokračovaním pomoci schválenej v rozhodnutí, ktoré Súdny dvor anuloval.

(41)

V rámci predbežného šetrenia opatrenia preto Komisia vypočula Francúzsko s cieľom zistiť, či predmetná štátna pomoc nespočívala de facto v čiastočnom prenesení dane, stanovenej v článku 402 a) všeobecného daňového zákona, výhradne v prospech francúzskych výrobcov likérových vín.

(42)

V odpovediach poskytnutých počas tejto prvej fázy Francúzsko zdôraznilo, že v minulosti ako aj v súčasnosti, neexistoval žiadny vzťah medzi navrhnutými podpornými opatreniami a spotrebnou daňou, na základe týchto dôvodov:

(43)

Podľa Francúzska suma vyčlenená na pomoc (2,4 mil. eur ročne, 12 mil. eur na päť rokov) nemožno porovnávať s príjmami zo spotrebnej dane tohto sektoru. 150 000 hektolitrov likérových vín CHOP uvedených na trh tak vraj so spotrebnou daňou vo výške 214 eur/hl predstavovuje viac ako 32 mil. eur príjmov zo spotrebnej dane za rok.

(44)

Vzhľadom na špecifickú sadzbu pre likérové vína, 214 eur/hl namiesto 54 eur/hl pre prírodne sladké vína, podlieha toto odvetvie dodatočnej spotrebnej dani vo výške 24 mil. eur. Podľa Francúzska ani táto suma nie je porovnateľná s navrhovanou výškou pomoci.

(45)

Podľa Francúzska nebolo nikdy uplatnené žiadne opatrenie na to, aby prostriedky získané na základe článku 402 a) všeobecného daňového zákona boli opätovne použité v prospech domácich výrobcov likérových vín. Preto boli medzi 1. januárom 1995 a 31. decembrom 2000 získané príjmy prevádzané do „starobného fondu solidarity“. Medzi 1. januárom 2001 a 31. decembrom 2003 boli použité v prospech fondu určeného na financovanie skrátenia pracovného času. Od 1. januára 2004 sú tieto príjmy opätovne prevádzané do štátneho rozpočtu.

(46)

Po preskúmaní týchto informácií sa Komisia uzniesla, že kategoricky nevyvracajú vyslovené pochybnosti, pokiaľ ide o existenciu súvislosti medzi vybranou daňou a pomocou.

(47)

Komisia zvážila, že neexistencia priamej zhody medzi výškou pomoci (2,4 mil. eur) a príjmami zo spotrebnej dane z likérových vín (32 mil. eur), alebo medzi výškou pomoci (2,4 mil. eur) a dodatočnou spotrebnou daňou platenou z likérových vín v porovnaní s prírodne sladkými vínami (24 mil. eur), nie je dostatočným dôkazom neexistencie súvislosti medzi daňou a pomocou. V tomto štádiu konania teda nebolo možné vylúčiť možnosť, že by pomoc mohla, aspoň čiastočne, slúžiť na kompenzáciu francúzskych výrobcov likérových vín, pričom na túto kompenzáciu iní výrobcovia Spoločenstva nemali nárok.

(48)

Okrem iného sa Komisia uzniesla, že je potrebné reagovať na snahu Súdneho dvora dať zúčastneným tretím zainteresovaným stranám možnosť predložiť argumenty týkajúce sa prípadného porušenia článku 90 zmluvy.

(49)

V rozhodnutí začať konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 zmluvy, Komisia teda požiadala Francúzsko, aby poskytlo doplňujúce informácie a údaje, ktoré by podporili jeho argumenty.

(50)

Najprv vyzvala Francúzsko, aby upresnilo, či existoval záväzok zo strany štátu voči francúzskym výrobcom likérových vín o odškodnení alebo úplnom či čiastočnom kompenzovaní za dopad spôsobený zavedením dane v roku 1993.

(51)

Komisia ďalej požiadala Francúzsko o poskytnutie údajov o sume získanej z daní z likérových vín, ktoré pochádzajú z výrobkov francúzskeho pôvodu a z dovážaných výrobkov, ako aj údajov o príjmoch za každý individuálny produkt (francúzsky alebo pôvodom zo Spoločenstva).

(52)

Komisia zistila, že Pineau de Charentes je hlavným príjemcom oznámenej pomoci, so 78 % podielom, nasleduje Floc de Gascogne so 17 %, potom Pommeau de Normandie s 3 % a napokon Macvin de Jura s 2 %. Komisia požiadala Francúzsko, aby vysvetlilo, či sa tieto percentá v prípade jednotlivých výrob zhodujú s príjmami, ktoré štát získava z dane z likérových vín.

(53)

Vzhľadom na to, že väčšia časť tejto pomoci sa sústreďuje na reklamnú činnosť, Francúzsko bolo požiadané o vysvetlenie, či je toto rozhodnutie reprezentatívne vzhľadom na rozhodnutia francúzskeho štátu v iných odvetviach poľnohospodárskej výroby, najmä výroby kvalitných výrobkov.

(54)

Komisia požiadala Francúzsko, aby predložilo rozpočet na pomoc určenú na reklamné kampane uskutočnené vo Francúzsku pre všetky štyri predmetné výroby.

(55)

Francúzsko tiež musí poskytnúť vysvetlenie týkajúce saprípadnej súvislosti medzi zdrojmi získanými prostredníctvom PDP a zdrojmi pochádzajúcimi zo štátneho rozpočtu určenými na financovanie pomoci.

IV.   PRIPOMIENKY FRANCÚZSKA

(56)

Listom z 10. januára 2005 zaslalo Francúzsko tieto informácie a pripomienky:

(57)

Pokiaľ ide o reklamnú činnosť (pozri odôvodnenie (30)), francúzske orgány sa zaviazali, že v rámci financovaných akcií nebude reklama na výrobky zdôrazňovať francúzsky pôvod predmetných likérových vín.

(58)

Pokiaľ ide o súvislosť medzi daňou z likérových vín a pomocou, Francúzsko ešte raz zdôraznilo, že neexistuje vzťah medzi príjmami zo spotrebnej dane a výškou pomoci pochádzajúcej zo štátneho rozpočtu. Príjmy zo spotrebnej dane, vrátane príjmov z likérových vín, sú prevádzané do všeobecného rozpočtu štátu. Podľa Francúzska štátne orgány príjmajú rozhodnutia vo veci pomoci v prospech niektorých hospodárskych odvetví úplne nezávisle. V tom prípade je cieľom pomoci napraviť niektoré štrukturálne nedostatky, ktorými trpia tieto vína, predovšetkým ich slabú znalosť spotrebiteľmi, nedostatočnú veľkosť a rozptyl výrobných podnikov, ako aj nedostatok prostriedkov na získanie postavenia na trhoch.

(59)

Francúzsko potvrdilo, že neexistuje žiadny právny predpis umožňujúci kompenzáciu spotrebnej dane zaplatenej výrobcami likérových vín (pozri odôvodnenie (50)).

(60)

Pokiaľ ide o príjmy z uvedenia francúzskych likérových vín a dovezených likérových vín do distribúcie (pozri odôvodnenie (51)), Francúzsko najprv vysvetlilo, že daňové štatistiky (ktoré sú zostavované podľa sadzieb spotrebnej dane) neumožňujú rozlíšiť francúzske výrobky od výrobkov pochádzajúcich z iného štátu Spoločenstva.

(61)

V každom prípade, podľa údajov colných útvarov, výška spotrebnej dane vybranej v roku 2003 z prírodne sladkých vín a likérových vín rôzneho pôvodu dosiahla 142,5 mil. eur, prerozdelených takto: 25,2 mil. eur pre kategóriu prírodne sladkých vín zdaňovaných spotrebnou daňou vo výške 54 eur/hl, čo predstavuje objem 467 000 hl, a 117,3 mil. eur pre likérové vína zdaňované spotrebnou daňou vo výške 214 eur/hl, čo predstavuje objem 548 000 hl výrobku.

(62)

V tomto poslednom celkovom objeme možno podľa vyhlásení o zbere oddeliť produkciu likérových vín vyrobených vo Francúzsku, ktorá predstavuje 94 477 hl výrobku pre Pineau des Charentes, 2 091 hl pre Macvin du Jura, 5 680 hl pre Pommeau a 6 057 hl pre Floc de Gascogne.

(63)

Francúzsko odovzdalo tabuľku, ktorá vysvetľuje prerozdelenie plánovanej pomoci medzi štyri medziodborové organizácie a rozdelenie vyrobených objemov pre každé z predmetných likérových vín (pozri odôvodnenie (52)).

Označenia

Vyprodukované objemy

Percentá z vyprodukovaných objemov

Percentá z plánovanej pomoci

Pineau des Charentes

112 436 hl (2001)

87 %

78 %

Floc de Gascogne

8 413 hl (2003)

7 %

17 %

Pommeau

5 111 hl (2002)

4 %

3 %

Macvin du Jura

2 717 hl (2002)

2 %

2 %

(64)

Francúzsko konštatuje, že podiel každého likérového vína na celkovej produkcii a precento plánovanej pomoci sú blízke, avšak sa úplne nezhodujú. Zdôrazňuje, že prerozdelenie plánovanej pomoci je výsledkom dohody medzi medziodborovými organizáciami, ktorým bola pomoc priznaná, a nie voľbou vnútenou štátnymi orgánmi.

(65)

Pokiaľ ide o otázku Komisie o rozpočte na reklamnú činnosť (pozri odôvodnenie (53)), Francúzsko poskytlo čísla, podľa ktorých sumy vyčlenené na reklamné akcie predstavujú medzi 50 % a 74 % celkových rozpočtov, ktoré majú medziodborové organizácie k dispozícii, a to najmä v odvetví kvalitných vín vyrobených v špecifických regiónoch (vins de qualité produits dans des régions délimitées -VQPRD).

(66)

Francúzsko predložilo, pre každú zo štyroch predmetných medziodborových organizácií, časť rozpočtu vyčlenenú na reklamné kampane realizované vo Francúzsku. Toto prerozdelenie, ktoré sa v prípade, že schéma pomoci bude schválená, nezmení, je podľa Francúzska tiež výsledkom slobodnej voľby medziodborových organizácií.

Likérové vína CHOP

Rozpočet 2003 propagácia

Z toho propagácia vo Francúzsku

Plánovaná pomoc (2,4 mil. eur/rok)

Z toho propagácia vo Francúzsku

Pineau

1 671 000 eur

74 %

1 872 000 eur

74 %

Floc

279 000 eur

64 %

408 000 eur

64 %

Pommeau

166 000 eur

100 %

72 000 eur

100 %

Macvin

22 600 eur

100 %

48 000 eur

100 %

(67)

Pokiaľ ide o prípadný vzťah medzi príjmami získanými z PDP a prostriedkami pochádzajúcimi zo štátneho rozpočtu na účel financovania pomoci, Francúzsko predložilo túto tabuľku:

Označenia pôvodu

Objemy

Sadzba PDP

Príjmy z PDP vyčlenené na propagáciu

Pomoc zo štátneho rozpočtu na propagáciu

Pineau

112 436 hl

12,96 eur/hl

1 457 000 eur

1 591 000 eur

Floc

8 413 hl

0,25 eur par col

279 000 eur

340 000 eur

Pommeau

5 111 hl

30,79 eur/hl

157 000 eur

72 000 eur

Macvin

2 717 hl

2,75 eur/hl

75 000 eur

35 000 eur

(68)

Príjmy, ktoré môžu byť vyčlenené na reklamu, nie sú obmedzené na sumy vyzbierané prostredníctvom PDP. Obzvlášť môžu medziodborové organizácie čerpať z iných prostriedkov, získaných napríklad z poskytovania služieb, predaja reklamných predmetov a iných. Francúzsko potvrdilo, že reklamné akcie sú sčasti financované zo súkromných zdrojov, a to minimálne vo výške 50 % oprávnených nákladov.

(69)

Na porovnanie plánovanej pomoci a príjmov zo spotrebnej dane, odhadnuté na základe objemov zberu (8), Francúzsko predložilo tieto čísla:

Označenia

Predpokladané príjmy zo spotrebnej dane/rok

Plánovaná pomoc

Pomoc/spotrebná daň

Pineau des Charentes

20 218 078 eur

1 872 000 eur

9,3  %

Floc de Gascogne

1 296 198 eur

408 000 eur

31,5  %

Pommeau

1 215 520 eur

72 000 eur

5,9  %

Macvin du Jura

447 474 eur

48 000 eur

10,7  %

(70)

Francúzsko zdôrazňuje, že táto posledná tabuľka je obzvlášť významná, pretože nezdôrazňuje úmysel kompenzovať ťarchu spotrebnej dane pomocou, keďže neexistuje žiadny vzájomný kvantitatívny vzťah.

V.   HODNOTENIE

1.   Charakter pomoci. Uplatniteľnosť článku 87 ods. 1 zmluvy

(71)

Podľa článku 87 ods. 1 zmluvy, ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(72)

Na to, aby opatrenie spadalo do rozsahu pôsobnosti článku 87 ods. 1 zmluvy, musia byť splnené všetky štyri nasledujúce podmienky: (1) opatrenie je financované štátom alebo zo štátnych zdrojov, (2) selektívnym spôsobom sa týka niektorých podnikov alebo odvetvia výroby, (3) zahŕňa ekonomickú výhodu pre podniky, ktorým je pomoc priznaná, (4) ovplyvňuje výmenu v Spoločenstve a narúša alebo môže narušiť konkurenciu.

(73)

V tomto prípade Komisia usudzuje, že tieto podmienky sú splnené. Preto:

1.1.   Štátne zdroje

(74)

Výskumná činnosť, činnosti technickej podpory a rozvoja kvalitných výrobkov budú v plnej výške financované štátom z jeho rozpočtových prostriedkov.

(75)

Naopak, propagačná a reklamná činnosť bude sčasti financovaná štátom, a sčasti (najmenej 50 %) príslušnými profesnými organizáciami z prostriedkov získaných z povinných dobrovoľných príspevkov (PDP) vybraných od členov.

(76)

Na základe nižšie rozvedených dôvodov sa Komisia domnieva, že celý rozpočet vyčlenený na propagačnú a reklamnú činnosť je vytvorený zo štátnych zdrojov.

(77)

Podľa stálej praxe Komisie povinné príspevky podnikov jedného odvetvia, ktoré sú vyčlenené na financovanie opatrenia finančnej podpory, zodpovedajú parafiškálnym daniam a preto predstavujú štátne zdroje, ak tieto príspevky nariadil štát alebo ak výnos z týchto príspevkov prechádza inštitúciou zriadenou štátom.

(78)

V tomto prípade boli vyzbierané príspevky vyhlásené za povinné francúzskou vládou v rámci procesu rozširovania medziodborových dohôd. Rozšírenie týchto dohôd prebieha prijatím vyhlášky uverejnenej v Úradnom vestníku Francúzskej republiky. Na to, aby boli tieto príspevky plne účinné, je potrebný akt verejného orgánu.

(79)

Jurisdikcia Súdneho dvora však navrhuje, aby sa pri skúmaní, či má opatrenie charakter štátnej pomoci, preskúmalo aj to, či sa toto opatrenie môže považovať za opatrenie štátu  (9). Najnovšia judikatúra (10) poskytla skutočnosti, ktoré je tu potrebné preskúmať.

(80)

Súdny dvor vyhlásil, že niektoré opatrenia financované členmi profesných organizácií z prostriedkov vybraných od ic členov, nespadajú do rozsahu pôsobnosti článku 87 ods. 1 zmluvy, keďže (a) príspevky boli povinne vyčlenené na financovanie opatrenia; (b) organizácia alebo štátne orgány nemali v žiadnej cvhíli moc voľne disponovať s týmito prostriedkami; (c) opatrenie bolo výlučne opatrením predmetnej profesnej organizácie a nebolo súčasťou štátnej politiky (…).

(81)

Z tejto judikatúry zjavne vyplýva, že ak úloha štátu je výlučne úlohou sprostredkovateľa, keďže nezasahuje do vymedzovania politických volieb profesionálov a v žiadnej chvíli nemôže disponovať vyzbieranými finančnými prostriedkami, ktoré sú povinne vyčlenené na predmetné opatrenie, kritérium štátneho charakteru opatrenia nie je splnené. Preto opatrenia nemusia byť označené za štátnu pomoc.

(82)

V tomto prípade však kritériá uvedené v rozhodnutí Pearle nie sú splnené. Najmä skutočnosť, že štát poskytuje príspevok vo výške 50 % na financovanie tejto propagačno-reklamnej činnosti jasne dokazuje, že táto činnosť predsa je súčasťou štátnej politiky, a preto je potrebné považovať všetky prostriedky používané na jej financovanie za štátne prostriedky vyčlenené na činnosť štátu.

1.2.   Selektivita

(83)

Opatrenia prinášajú výhody výhradne francúzskym výrobcom likérových vín, a preto sú selektívne.

1.3.   Existencia výhody

(84)

Výrobcovia likérových vín získavajú ekonomickú výhodu vo forme financovania rôznych činností (výskumné projekty, technická podpora, rozvoj kvalitných výrobkov, propagácia a reklama). Táto výhodu zlepšuje konkurenčné postavenie príjemcov. Podľa stálej judikatúry Súdneho dvora, zlepšenie konkurenčného postavenia podniku vyplývajúce zo štátnej pomoci vo všeobecnosti poukazuje na porušenie konkurencie voči iným podnikom, ktoré nedostávajú rovnakú podporu (11).

1.4.   Ovplyvňovanie výmen a porušenie konkurencie

(85)

Táto pomoc môže ovplyvniť výmeny medzi členskými štátmi, keďže zvýhodňuje národnú produkciu na škodu produkcie ostatných členských štátov. Vinárske odvetvie je totiž mimoriadne otvorené konkurencii na úrovni Spoločenstva, čo napokon jasne dokazuje existencia spoločnej organizácie trhov v tomto odvetví.

(86)

Táto tabuľka ukazuje, ako príklad, úroveň obchodných výmen vo vnútri Spoločenstva a vo Francúzsku s vinárskymi výrobkami v rokoch 2001, 2002 a 2003 (12).

Víno (1 000 hl)

Rok

Dovoz EÚ

Vývoz EÚ

Dovoz FR

Vývoz FR

2001

39 774

45 983

5 157

15 215

2002

40 453

46 844

4 561

15 505

2003

43 077

48 922

4 772

14 997

(87)

Niektoré plánované opatrenia majú byť realizované mimo Európskej únie. Berúc do úvahy však vzájomnú závislosť trhov, na ktorých pôsobia subjekty Spoločenstva, nie je vylúčené, že by pomoc mohla narušiť konkurenciu vo vnútri Spoločenstva posilnením konkurenčného postavenia subjektov (13), aj keď je pomoc určená na výrobky na vývoz mimo Spoločenstva (14).

(88)

So zreteľom na uvedené, predmetné opatrenia podliehajú článku 87 ods. 1 zmluvy, a za zlučiteľné so zmluvou ich možno prehlásiť, iba ak sa na ne môže vzťahovať niektorá výnimka ustanovená v zmluve.

2.   Zlučiteľnosť pomoci

(89)

Jediná výnimka, ktorá v tomto štádiu prichádza do úvahy, je výnimka podľa článku 87 ods. 3 písm. c), ktorá ustanovuje, že za zlučiteľnú so spoločným trhom možno považovať pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

(90)

Na to, aby mohla byť pomoci udelená táto výnimka, predmetná pomoc musí byť v súlade s právnymi predpismi vo veci štátnej pomoci. Komisia overuje in primis uplatňovanie nariadenia Komisie (ES) č. 1/2004 z 23. decembra 2003 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom pôsobiacim vo výrobe, spracovaní a odbyte poľnohospodárskych výrobkov (15). Ak sa toto nariadenie neuplatňuje, Komisia overuje, či sa môžu uplatňovať iné právne základy, ako napríklad usmernenia alebo rámce Spoločenstva.

(91)

Vzhľadom na to, že plánovaná pomoc nie je obmedzená na malé a stredné podniky, nariadenie (ES) č. 1/2004 sa neuplatňuje. Vo svojom posudku sa preto Komisia oprela o tieto nástroje: (a) usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci v poľnohospodárskom odvetví (16) (ďalej len „poľnohospodárske usmernenia“); (b) usmernenia Spoločenstva uplatniteľné na štátnu pomoc na reklamu výrobkov uvedených v prílohe I zmluvy o ES a niektorých výrobkov neuvedených v prílohe I (17) (ďalej len „usmernenia o reklame“) a (c) rámec Spoločenstva upravujúci poskytovanie štátnej pomoci na výskum a rozvoj (18) (ďalej len „rámec“).

(92)

Vzhľadom na to, že plánovaná pomoc má byť aspoň čiastočne financovaná z povinných príspevkov zodpovedajúcich parafiškálnym daniam, Komisia tiež posudzovala spôsoby financovania pomoci.

2.1.   Opatrenia

2.1.1.   Pomoc na reklamu a propagáciu

(93)

Usmernenia Spoločenstva uplatniteľné na štátnu pomoc určenú na reklamu výrobkov uvedených v prílohe I k Zmluve o ES (19) (ďalej len usmernenia o reklame) ustanovujú negatívne a pozitívne kritériá, ktoré musia dodržiavať všetky schémy štátnej pomoci. Preto podľa bodov 16 až 30 usmernení nemôže ísť o reklamnú činnosť, ktorá je v rozpore s článkom 28 zmluvy alebo so sekundárnym právom Spoločenstva, a ktorá je nasmerovaná podľa konkrétnych spoločností.

(94)

Francúzske orgány vysvetlili, že akcie nezvýhodnia jednotlivé podniky, že reklama nebude hanobiť ostatné výrobky Spoločenstva, a že neuvedie žiadne znevýhodňujúce porovnávanie za využitia národného pôvodu výrobkov.

(95)

Referencie na národný pôvod musia byť druhotné vzhľadom na hlavný odkaz podaný spotrebiteľom v kampani a nesmú predstavovať hlavný dôvod, pre ktorý sa im odporúča výrobok kúpiť. V tomto prípade je dôležité, aby francúzsky pôvod výrobkov nebol hlavným odkazom pre kampane realizované na francúzskom území.

(96)

Vzorky zaslané francúzskymi orgánmi, ako aj záväzok výslovne prijatý Francúskom na tento účel umožňujú predpokladať, že nebude daný zvláštny dôraz na národný pôvod predmetných výrobkov, a že všetky referencie na pôvod budú druhotné vzhľadom na hlavný odkaz reklamných kampaní.

(97)

Pokiaľ ide o pozitívne kritériá, podľa bodov 31 až 33 usmernení o reklame, výrobky, na ktoré sa realizujú reklamné kampane, musia spĺňať aspoň jednu z týchto podmienok: musí sa jednať o prebytkové poľnohospodárske výrobky alebo nedostatočne využívané výrobky, alebo o nové výrobky alebo o neprebytkové substitučné výrobky, alebo o rozvoj niektorých regiónov, alebo o rozvoj malých a stredných podnikov, alebo o vysoko kvalitné výrobky, vrátene biologických výrobkov.

(98)

Francúzske orgány tiež v tomto smere vysvetlili, že cieľom opatrení bude rozvoj daných regiónov výroby, prostredníctvom predaja ich typických výrobkov. Uspokoja potrebu podporiť sieť malých a stredných podnikov v zameraných geografických zónach: podniky daných vinárskych odvetví sú predovšetkým malé štruktúry, s nízkym počtom zamestnancov, často ešte rodinného typu. Ich cieľom bude tiež rozvíjať výrobky vysokej kvality (CHOP).

(99)

Pokiaľ ide presnejšie o pomoc na reklamu v prospech poľnohospodárskych výrobkov s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením registrovaným Spoločenstvom (20), Komisia, s cieľom zaručiť, že pomoc nebude priznaná výrobcom jednotlivcom, kontroluje, či všetci výrobcovia výrobku krytého označením CHOP, majú rovnaký nárok na pomoc. Znamená to, že reklamné opatrenia sa musia odvolávať na samotné CHOP a nie na akékoľvek logo či štítok, pokiaľ nie sú všetci výrobcovia oprávnení používať ho. Rovnako ak je z praktických dôvodov pomoc vyplatená zoskupeniu výrobcov, Komisia žiada záruky, že pomoc bude skutočne v prospech všetkých výrobcov, či sú členmi zoskupenia alebo nie.

(100)

Francúzske orgány sa zaviazali, že všetci, ktorým bude pomoc priznaná prostredníctvom spoločne realizovaných akcií, budú bez rozdielu výrobcovia výrobku, na ktorý bude robená reklama, ako aj profesionáli z odvetvia zapojení do jeho predaja.

(101)

Pokiaľ ide o určenie stropu pomoci podľa bodu 60 usmernení, reklamná činnosť môže byť financovaná do výšky 50 % zo štátnych zdrojov, pričom zostatok musia vložiť profesné organizácie a medziodborové organizácie, ktorým je pomoc priznaná.

(102)

Francúzske orgány sa zaväzujú, že miera štátneho financovania bude obmedzená na maximálne 50 % činností realizovaných vo veci reklamy vo vnútri Európskej únie. Zostatok musia vložiť prevádzkovatelia daného poľnohospodárskeho odvetvia.

(103)

Činnosti realizované mimo Európskej únie môžu byť financované do výšky 80 %. To sa riadi usmernením prijatým Komisiou (21), podľa ktorého podiel výrobcov na tomto type činností je pojem prevzatý najmä v nariadení Rady (ES) č. 2702/1999 zo 14. decembra 1999, o opatreniach na poskytovanie informácií a na propagáciu poľnohospodárskych výrobkov v tretích krajinách (22), kde je spracovaná aj otázka spolufinancovanej činnosti. Keďže ide o činnosť, ktorú môže Spoločenstvo realizovať v tretích krajinách, toto nariadenie v článku 9 ustanovuje, že pokiaľ ide o činnosti zamerané na vzťahy s verejnosťou, propagáciu a reklamu poľnohospodárskych a potravinových výrobkov, časť financovania musí zostať na náklady ponúkajúcich organizácií. Pre činnosti trvajúce minimálne dva roky je preto vo všeobecnosti na ich ťarchu minimálne 20 % nákladov, s maximálnou účasťou Spoločenstva vo výške 60 % a účasťou členských štátov 20 %. Vyplýva z toho, že reálne zapojenie prijímateľov do tohto typu činností na minimálnej úrovni 20 % nákladov, je zjavne primerané, aby sa obmedzilo narušovanie konkurencie voči ostatným výrobkom Spoločenstva.

(104)

Francúzske orgány zaslali Komisii vzorky promočných a reklamných aktivít financovaných z oznámenej pomoci, ktoré potvrdili záväzky týchto orgánov.

(105)

Komisia sa uzniesla, že táto pomoc zodpovedá podmienkam stanoveným na úrovni Spoločenstva.

2.1.2.   Pomoc na výskum

(106)

Pokiaľ ide o výskumnú a pokusnú činnosť, ako aj o činnosť zameranú na šírenie vedeckého pokroku, poľnohospodárske usmernenia v bode 17 stanovujú, že pomoc na výskum a rozvoj je potrebné skúmať v súlade s kritériami formulovanými v rámci Spoločenstva upravujúcom poskytovanie štátnej pomoci na výskum a rozvoj (23). Tento rámec upresňuje, že miera pomoci, ktorá môže dosiahnuť 100 %, je zlučiteľná so spoločným trhom, a to aj v prípade, ak by výskum a rozvoj vykonávali podniky, pokiaľ sú vo všetkých prípadoch splnené štyri podmienky, ktoré uvádza:

a)

pomoc má pre príslušný osobitný sektor všeobecný význam bez toho, aby vyvolala neoprávnené narušenie konkurencie v iných sektoroch,

b)

informácia musí byť uverejnená v príslušných denníkoch s aspoň celoštátnou distribúciou, ktorá sa neobmedzuje na členov konkrétnej organizácie tak, aby sa zaručilo, že každý subjekt, ktorý by sa o túto činnosť mohol prípadne zaujímať, môže byť jednoducho informovaný o tom, že bola alebo je realizovaná a že výsledky sú zainteresovaným stranám poskytnuté na požiadanie. Táto informácia je uverejnená skôr ako akákoľvek informácia, ktorú možno poskytnúť členom konkrétnej organizácie,

c)

všetky zúčastnené strany, vrátane príjemcu pomoci, dodajú na účel spracovania výsledky prác na rovnakom základe z hľadiska ceny aj času,

d)

pomoc spĺňa podmienky stanovené v prílohe 2 „Vnútorná pomoc: základ pre oslobodenie od záväzkov na zníženie“ k dohode o poľnohospodárstve uzatvorenej počas uruguajského kola multilaterálnych obchodných rokovaní (24).

(107)

Francúzske orgány sa zaviazali k tomuto:

a)

pôjde výlučne o výskumy so všeobecným významom pre dané odvetvie, určené na využívanie a všeobecné šírenie tak, aby neovplyvnili podmienky výmeny a nevyvolali neoprávnené narušenie konkurencie s inými sektormi.

b)

po ich potvrdení budú údaje zhromaždené v závere každej schémy šírené v rôznych najprístupnejších vestníkoch záujemcom. Výsledky týchto výskumov budú uverejnené a šírené, aby všetci odborníci z odvetvia a záujemcovia z radov obchodníkov o nich mohli byť informovaní a mali k nim prístup bez rozdielu, v rovnakom čase ako ktokoľvek iný a na základe jednoduchej žiadosti. Závery prác alebo zhrnutia budú šírené v publikáciách daných medziodborových organizácií určených širokej verejnosti, v špecializovaných distribúciách technických organizácií, ktoré sú zapojené do realizácie týchto štúdií a výskumov, v rôznych brožúrach a publikáciách. Budú k dispozícii pre odborníkov z odvetvia prostredníctvom zvyčajných kontaktných a informačných miest poľnohospodárskeho sektoru alebo ministerstva poľnohospodárstva a rybolovu.

c)

vzhľadom na charakter všeobecného záujmu výskumov, žiadne komerčné využitie výsledkov sa nepredpokladá. Otázka ceny odstúpenia práva na využívanie alebo podmienok dostupnosti práva na využívanie sa teda nekladie.

d)

francúzske orgány ubezpečujú, že financované akcie nedávajú podnet k žiadnej priamej platbe výrobcom ani spracovateľom a že spĺňajú medzinárodné obchodné podmienky, ku ktorým sa Európska únia zaviazala.

(108)

Komisia sa uzniesla, že táto pomoc spĺňa podmienky stanovené na úrovni Spoločenstva.

2.1.3.   Pomoc na technickú podporu

(109)

Poľnohospodárske usmernenia v bode 14 ustanovujú, že tento typ pomoci je povolený až do výšky 100 %, ak je táto pomoc dostupná všetkým oprávneným osobám, ktoré pôsobia v danej oblasti, na základe objektívne stanovených podmienok, a ak celková výška udelenej pomoci nepresahuje 100 000 eur na príjemcu na obdobie troch rokov, alebo v prípade malých a stredných podnikov do výšky 50 % oprávnených nákladov (uplatňuje sa najvyššia suma). Francúzske orgány sa zaviazali dodržiavať tieto podmienky.

(110)

Komisia sa uzniesla, že táto pomoc spĺňa podmienky stanovené na úrovni Spoločenstva.

2.1.4.   Pomoc na výrobu kvalitných výrobkov

(111)

Poľnohospodárske usmernenia v bode 13 ustanovujú, že tento typ pomoci je povolený až do výšky 100 %, ak je táto pomoc dostupná všetkým oprávneným osobám, ktoré pôsobia v danej oblasti, na základe objektívne stanovených podmienok, a ak celková výška udelenej pomoci nepresahuje 100 000 eur na príjemcu na obdobie troch rokov, alebo v prípade malých a stredných podnikov do výšky 50 % oprávnených nákladov, pričom sa uplatňuje najvyššia suma. Francúzske orgány sa zaviazali dodržiavať tieto podmienky.

(112)

Komisia sa uzniesla, že táto pomoc spĺňa podmienky stanovené na úrovni Spoločenstva.

2.2.   Financovanie pomoci

2.2.1.   Povinný príspevok (PDP)

(113)

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora (25) Komisia obyčajne zastáva názor, že financovanie štátnej pomoci prostredníctvom povinných poplatkov môže mať na pomoc vplyv tým, že nadobúda ochranný charakter a presahuje hranice pomoci v pravom slova zmysle. Predmetné príspevky (PDP) sú v podstate povinnými poplatkami. V súlade s touto istou judikatúrou sa Komisia domnieva, že pomoc nemôže byť financovaná prostredníctvom parafiškálnych daní, ktoré rovnako zaťažujú aj výrobky dovážané z iných členských štátov.

(114)

PDP sa vzťahujú na objemy likérových vín CHOP, ktoré sú uvádzané na trh vinármi, liehovarníkmi, obchodníkmi a veľkoobchodníkmi, ktorí pôsobia v príslušnej oblasti výroby vín CHOP. Francúzske orgány tiež vysvetlili, že na rozdiel od daní vybraných na základe smerníc Spoločenstva o spotrebnej dani z alkoholu a alkoholických nápojov, sa medziodborové príspevky, ako ich názov vymedzuje, platia iba za likérové vína s predmetnými CHOP, teda za vína vyrobené výhradne v regiónoch stanovených predpismi, čo znamená, že likérové vína pochádzajúce z ostatných členských štátov im nepodliehajú.

(115)

Pokiaľ ide konkrétne o veľkoobchodníkov, nie je vylúčené, aby predávali aj dovezené výrobky. Francúzske orgány však upresnili, že medziodborovému príspevku platenému veľkoobchodníkmi budú podriadené iba objemy likérových vín CHOP, ktorých sa týka oznámenie, teda Pineau des Charentes, Floc de Gascogne, Pommeau de Normandie a Macvin du Jura. Akýkoľvek objem dovezeného vína je teda vylúčený z platenia tohto príspevku.

(116)

Vzhľadom na to, že jedinými zdaňovanými výrobkami sú domáce likérové vína CHOP, ktoré sú predmetom opatrenia, je možné urobiť uzáver, že žiadne dovážané výrobky nie sú zdaňované.

(117)

Pokiaľ ide o štátnu pomoc financovanú prostredníctvom parafiškálnych daní, Súdny dvor tiež určil ďalšie kritériá, ktoré je tu potrebné preskúmať. V prípade Nygard (26) Súdny dvor rozhodol, že daň musí byť posudzovaná ako porušenie zákazu diskriminácie nariadeného v článku 90 zmluvy, ak výhody, ktoré obnáša pridelenie príjmu zo zdanenia, prinášajú zisk najmä tým zdaneným národným výrobkom, ktoré sú spracovávané alebo predávané na vnútroštátnom trhu, čiastočne kompenzujúc náklady, ktoré im vznikli, a znevýhodňujúc tak vyvážané národné výrobky.

(118)

Pomoc na propagáciu a reklamu, ktorá jediná je financovaná z PDP, prináša sektoru predaja úžitok a môže mať iný význam pre obchodníkov, ktorí by sa orientovali výlučne na predaj mimo Francúzska alebo mimo Európskej únie.

(119)

Francúzske orgány však ubezpečili, že tak národný výbor Pineau des Charentes ako aj medziodborový výbor Floc de Gascogne financujú reklamnú a promočnú činnosť tak vo Francúzsku, ako aj v Európskej únii a v tretích krajnách. Podľa francúzskych orgánov sú ich rozhodnutia v tomto smere prijaté nezávisle ich správnymi radami, kde sú zastúpení všetci aktéri daného sektora.

(120)

Naopak, medziodborová organizácia označení jablčných muštov a medziodborový výbor vín z oblasti Jury vraj v súčasnosti nezamýšľajú financovať činnosti mimo francúzskeho trhu. Podľa francúzskych orgánov však táto orientácia činností na francúzsky trh závisí od politiky samotného sektoru, ktorého prioritou je upevniť svoju pozíciu na vnútroštátnom trhu, keďže predaj likérových vín do cudziny ešte nie je bežnou obchodnou praxou. Francúzske orgány ubezpečujú, že táto orientácia nie je nevýhodná pre žiadneho obchodníka, pretože predaj mimo francúzskeho trhu je stále okrajový, a neexistujú obchodníci špecializujúci sa na predaj na vývoz.

(121)

V každom prípade sa francúzske orgány zaviazali, že vyvážané výrobky nebudú mať menšie výhody z akcií financovaných prostredníctvom medziodborových príspevkov ako výrobky predávané na území štátu.

(122)

Komisia berie na vedomie tento záväzok a usudzuje, že z informácií, ktoré Francúzsko poskytlo, nevyplývajú skutočnosti, ktoré by v súčasnosti svedčili o diskriminácii vyvážaných likérových vín.

(123)

Komisia však upozorňuje francúzske orgány na dôsledky rozhodnutia Nygard vo veci diskriminácie medzi vyvážanými výrobkami a výrobkami predávanými na území štátu. Súdny dvor konkrétne rozhodol, že je úlohou vnútroštátneho súdnictva stanoviť mieru prípadnej diskriminácie, ktorá dolieha na výrobky. Na tento účel musí počas referenčného obdobia kontrolovať finančnú ekvivalenciu medzi celkovými sumami získanými z národných výrobkov predávaných na vnútroštátnom trhu na základe predmetnej dane a výhradnými výhodami týchto výrobkov.

2.2.2.   Zlučiteľnosť s inými ustanoveniami zmluvy

(124)

Je potrebné tu pripomenúť, že štátnu pomoc, ktorá niektorými zo svojich podmienok porušuje iné ustanovenia zmluvy, nemožno uznať za zlučiteľnú so spoločným trhom. V tomto prípade Komisia preskúmala oprávnenosť sťažnosti AEVP vyslovenej proti pomoci N 703/95, pokiaľ ide o možné porušenie článku 90 zmluvy. Komisia napokon poznamenáva, že AEVP nepredložila žiadne pripomienky v rámci tohto konania.

(125)

Článok 90 zmluvy ustanovuje, že „žiaden členský štát nezdaní výrobky z iných členských štátov nijakou priamou alebo nepriamou vnútroštátnou daňou prevyšujúcou dane ukladané priamo či nepriamo na podobné domáce výrobky“.

(126)

V tomto prípade je úroveň spotrebnej dane uplatniteľná na likérové vína vo Francúzsku rovnaká pre francúzske vína a pre vína pochádzajúce z iných členských štátov.

(127)

O diskriminačnú vnútornú daň v rozpore s článkom 90 zmluvy by išlo iba za predpokladu, že by daň platená francúzskymi výrobcami bola čiastočne kompenzovaná pomocou, ktorá je vyhradená tým istým výrobcom takým spôsobom, že celú uvedenú daň by museli platiť iba nefrancúzski výrobcovia.

(128)

Je potrebné najprv uviesť, že dane nespadajú do rozsahu pôsobnosti ustanovení zmluvy o štátnej pomoci, pokiaľ nepredstavujú spôsob financovania pomocného opatrenia a nie sú neoddeliteľnou súčasťou tejto pomoci.

(129)

Z toho vyplýva, že daň z likérových vín neovplyvňuje posúdenie zlučiteľnosti navrhovanej pomoci, a preto tu má byť skúmaná, len ak existuje dostatočné prepojenie medzi touto daňou a pomocnými opatreniami.

(130)

Rozhodnutie Súdneho dvora z 13. januára 2005 v prípade Streekgewest Westelijk Noord-Brabant (27), vynesené po začatí konania podľa článku 88 ods. 2 zmluvy voči pomoci, ktorá je predmetom tohto rozhodnutia, ujasnilo okolnosti, za ktorých je potrebné usudzovať, že existuje dostatočné prepojenie medzi daňou a pomocným opatrením takým spôsobom, že možno predpokladať, že daň je neoddeliteľnou súčasťou pomoci.

(131)

Bod 26 odôvodnení uvedeného rozhodnutia najmä presne určuje, že na to, aby bolo možné považovať daň alebo časť dane za neoddeliteľnú súčasť pomocného opatrenia, musí nevyhnutne existovať nútený vzťah viazanosti medzi daňou a pomocou podľa príslušných vnútroštátnych predpisov, v tom zmysle, že výnos z dane priamo ovplyvňuje výšku pomoci a, v dôsledku toho, posúdenie zlučiteľnosti tejto pomoci so spoločným trhom.

(132)

V prípade Streekgewest Súdny dvor rozhodol, že aj keď pre potreby odhadu rozpočtu členského štátu existuje kompenzácia medzi zvýšením dane a výhodou (pomocou), samotná táto okolnosť nie je dostačujúca na preukázanie existencie núteného vzťahu medzi daňou a výhodou (28).

(133)

V tomto prípade Francúzsko uviedlo, že príjmy z dane sú prevádzané do všeobecného rozpočtu štátu a že neexistuje žiadny právny predpis umožňujúci kompenzáciu spotrebnej dane zaplatenej výrobcami likérových vín. Okrem toho žiadna z informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, nedokazuje opak. Na základe tohto zistenia môže teda Komisia prijať záver, že neexistuje nútený vzťah viazanosti medzi výnosom z dane z likérových vín a pomocou poskytnutou na tie isté výrobky, a to bez nutnosti dokazovať neexistenciu prípadného vzájomného kvantitatívneho vzťahu medzi sumami vybranými Francúzskom a sumami vynaloženými v rámci schémy pomoci.

(134)

Komisia zároveň konštatuje, že číselné tabuľky, ktoré Francúzsko poskytlo po začatí konania podľa článku 88 ods. 2 zmluvy, dokazujú, že neexistuje žiadny vzájomný kvantitatívny vzťah medzi výnosmi z dane z rôznych výrobkov a pomocou poskytnutou pre tieto výrobky.

(135)

Vzhľadom na to, že neexistuje dostatočné prepojenie medzi daňou a navrhovanou pomocou, nie je potrebné posudzovať vplyvy tejto dane na zlučiteľnosť oznámených opatrení so spoločným trhom, najmä vzhľadom na článok 90 zmluvy, v rámci konania ustanoveného pre štátnu pomoc v článku 88 zmluvy.

VI.   ZÁVERY

(136)

So zreteľom na uvedené sa Komisia uzniesla, že na pomoc navrhovanú Francúzskom možno uplatniť výnimku podľa článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy a možno ju uznať za zlučiteľnú so spoločným trhom.

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Štátna pomoc, ktorú Francúzsko plánuje poskytnúť v prospech výrobcov a obchodníkov s likérovými vínami vo výške 12 000 000 eur, je zlučiteľná so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy.

Poskytnutie tejto pomoci sa teda povoľuje.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Francúzsku.

V Bruseli 9. novembra 2005.

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie


(1)  Ú. v. EÚ C 42, 18.2.2005, s. 2.

(2)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(3)  List francúzskym orgánom z 21. novembra 1996, č. SG(96) D/9957).

(4)  List francúzskym orgánom zo 4. augusta 1998, č. SG(98) D/6737.

(5)  Rozhodnutie Súdneho dvora z 3. mája 2001, prípad C-204/97, Portugalská republika/Komisia Európskych spločenstiev, Zb. s. I-03175.

(6)  Opravný finančný zákon č. 93-859 z 22. júna 1993.

(7)  1 FRF = 0,15 eur.

(8)  objemy, ktoré sa môžu líšiť od objemov uvedených do distribúcie).

(9)  Rozhodnutie Súdneho dvora zo 16. mája 2002, prípad C-482/99, Francúzska republika/Komisia, Zb. 2002 s. I-4397, bod 24 odôvodnení a prípad C-126/01 GEMO, rozhodnutie z 20. novembra 2003, Zb. 2003, s. I-13769.

(10)  Rozhodnutie Súdneho dvora z 15. júla 2004, prípad C/345/02, Pearle/Hoofdbedrijfschap Ambachten, Zb. 2004, s. I-7139).

(11)  Rozhodnutie zo 17. septembra 1980, prípad 730/79, Philippe Morris/Komisia, Zb. 1980, s-2671, body 11 a 12 odôvodnení.

(12)  Agriculture in the European Union, Statistical and economic information 2004. Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo, Európska komisia.

(13)  Rozhodnutie Súdneho dvora z 10. decembra 1969, spojené prípady 6 a 11-69, Komisia/Francúzska republika, Zb., bod 20 odôvodnení.

(14)  Rozhodnutie Súdneho dvora z 21. marca 1990, prípad C-142/87, Belgicko/Komisia, Zb., bod 35 odôvodnení.

(15)  Ú. v. EÚ L 1, 1.1.2004, s. 1.

(16)  Ú. v. ES C 232, 12.8.2000, s. 19.

(17)  Ú. v. ES C 252, 12.9.2001, s. 5.

(18)  Ú. v. ES C 45, 17.2.1996, s. 5, neskôr zmenený a doplnený vo veci jeho uplatnenia v poľnohospodárskom odvetví, Ú. v. ES C 48, 13.2.1998, s. 2.

(19)  Ú. v. ES C 252, 12.9.2001, s. 5.

(20)  V súlade s ustanoveniami nariadenia Rady (EHS) č. 2081/92 zo 14. júla 1992 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (Ú. v. ES L 208, 24.7.1992, s. 1).

(21)  Štátna pomoc č. N 166/2002.

(22)  Ú. v. ES L 327, 21.12.1999, s. 7.

(23)  Pozri poznámku pod čiarou 18.

(24)  Ú. v. ES L 336, 23.12.1994, s. 22.

(25)  Rozhodnutie Súdneho dvora z 25. júna 1970, prípad 47/69, vláda Francúzskej republiky/Komisia Európskych spoločenstiev, Zb. 1970, s. 487.

(26)  Rozhodnutie z 23. apríla 2002, prípad C-234/99, Niels Nygard/Svineafgiftsfonden, Zbierka 2002, s. I 3657.

(27)  Zatiaľ neuverejnené v zbierke.

(28)  Bod 27 odôvodnení uvedeného rozhodnutia.


6.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/49


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 16. mája 2006

o štátnej pomoci C 26/2004 (ex NN 38/2004), ktorú Spolková republika Nemecko poskytla pre Schneider Technologies AG

[oznámené pod číslom K(2006) 1857]

(Iba znenie v nemeckom jazyku je autentické)

(Text s významom pre EHP)

(2007/56/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 88 ods. 2,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po výzve zúčastnených strán na predloženie pripomienok v súlade s uvedenými článkami (1) a po zohľadnení týchto pripomienok,

keďže:

I.   KONANIE

(1)

Komisia dostala 24. marca 2003 sťažnosť týkajúcu sa viacnásobného údajného poskytnutia štátnej pomoci pre Schneider Technologies AG (ďalej len „Schneider AG“). V prípade sťažovateľa, Gebrüder Schneider GmbH & Co. KG, ide o holdingovú spoločnosť, ktorá vlastnila podiely v Schneider AG a ktorá patrí dvom bratom rodiny Schneiderovcov.

(2)

Komisia 14. júla 2004 rozhodla o začatí konania vo veci formálneho zisťovania v záležitosti troch pôžičiek z Bayrische Landesanstalt für Aufbaufinanzierung (ďalej len „LfA“), ako aj dvoch pôžičiek na výskum a vývoj (V&V), ktoré poskytla nadácia Bayrische Forschungsstiftung (ďalej len „BFS“). Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev22. februára 2005 (2). Komisia vyzvala všetky zúčastnené strany, aby vyjadrili pripomienky k pravdepodobnej pomoci. Pripomienky tretích strán neboli predložené (3). Nemecko na začatie konania vo veci formálneho zisťovania odpovedalo listami zo 16. a 24. septembra 2004, ktoré boli doručené v dňoch odoslania.

(3)

Komisia požiadala 6. septembra 2005 o ďalšie informácie. Nemecko poslalo svoju odpoveď listom z 5. októbra 2005 (doručený 6. októbra 2005). Ďalšie informácie boli odoslané 6. februára 2006 (doručené 7. februára 2006).

II.   OPIS POMOCI

1.   PRÍJEMCA POMOCI

(4)

Schneider AG bol veľký nemecký podnik so sídlom v Türkheime, Bavorsko, ktorý vyrábal farebné televízory. Okrem svojej výrobnej činnosti sa podnik v 90. rokoch zapojil do ambiciózneho projektu zameraného na vývoj technológie laserových displejov, ktorý sľuboval ostrejší obraz, vyšší svetelný výkon, neobmedzenú veľkosť obrazovky a flexibilitu projekčnej plochy. Obidve oblasti činnosti prevzali v období rokov 2000 – 2002 dve novozaložené dcérske spoločnosti Schneider AG, konkrétne Schneider Electronics AG (ďalej len „SE“), ktorá prevzala výrobu televízorov, a Schneider Laser Technologies AG (ďalej len „SLT“).

(5)

LfA, ktorej úlohou je regionálna podpora hospodárstva, vlastnila od roku 1998 podiely v Schneider AG. V roku 1999 a 2000 bola LfA s 35,6 % podielom najväčším podielovým vlastníkom. Lehman Brothers, súkromná investičná banka, vlastnila 26,6 % podielov, Gebr. Schneider GmbH & Co. KG 14,6 % a iní súkromní investori 23,2 %.

(6)

V danom období trh mimoriadne priaznivo hodnotil šance Schneider AG na dosiahnutie úspechu, keďže jej patrila vedúca úloha vo vývoji technológie laserových displejov. V období medzi rokmi 1998 a 2000 stúpol kurz akcií spoločnosti Schneider takmer o desaťnásobok; z roku 1999 na rok 2000 približne o dvaapolnásobok. Pozitívne očakávania od budúcnosti podniku mal aj druhý najväčší investor, Lehman Brothers, ako to dokazuje aj jedna štúdia z apríla 2000, kde sa predpovedali zisky pre odvetvie zábavnej elektroniky od konca roku 2000 a pre technológie laserových displejov od posledného štvrťroka 2001. Lehman Brothers kúpil od polovice roka 1999 do polovice roka 2000 [...] (*1) akcií od LfA.

(7)

Výkonnosť podniku sa však nevyvíjala v súlade s očakávaniami. SE vyrábal televízory nízkej kvality a nedokázal konkurovať hlavne lacným výrobkom, dovážaným z Ázie. Keďže odbor televízory neprinášal zisk, Schneider AG chýbali prostriedky pre SLT, aby mohla pokračovať vo vývoji laserovej technológie a tak sa stalo, že vývoj napredoval oveľa pomalšie, ako sa pôvodne očakávalo. Prvý prototyp bol k dispozícii až v máji 2000, oveľa neskôr ako sa plánovalo, a bol vhodný len na priemyselné použitie. Do roku 2002 podnik nevyvinul výrobok, ktorý by sa hodil pre súkromných odberateľov, čo bolo vlastne ekonomickým cieľom SLT.

(8)

V marci 2002 sa začali tri samostatné konkurzné konania proti Schneider AG a jej dvom dcérskym spoločnostiam. Správca konkurznej podstaty predal majetok Schneider AG a SE čínskemu elektronickému podniku TCL, a majetok SLT zasa Jenoptik Laser, Optik, Systeme GmbH (ďalej len „LOS“). TCL a LOS boli podniky, ktoré predložili najvyššie ponuky.

2.   FINANČNÉ OPATRENIA

(9)

Vo svojom rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti o zlučiteľnosti týchto dvoch opatrení.

2.1   TRI PÔŽIČKY LFA

(10)

Tri pôžičky LfA boli súčasťou celkovej koncepcie, na ktorej sa na jeseň 1999 dohodli LfA, Lehman Brothers, sťažovateľ a združenie bánk. Nemecko uviedlo, že podnik v roku 1998 zaznamenal straty po tom, ako sa neúspešne pokúšal zvýšiť odbyt televíznych prijímačov prostredníctvom špecializovaného maloobchodu. Vedenie sa preto rozhodlo podnik reštrukturalizovať a rozšíriť oblasť OEM. Na financovanie reštrukturalizácie, prefinancovanie výroby pre veľké objednávky a krytie strát podnik potreboval likviditu.

(11)

Prvá pôžička LfA („pôžička 1“) vo výške 2,1 mil. EUR bola poskytnutá v septembri 1999 s úrokovou sadzbou [...] %. Druhá pôžička LfA („pôžička 2“) vo výške 5,1 mil. EUR bola schválená takisto v septembri 1999, s úrokovou sadzbou [...] %. Tretia pôžička („pôžička 3“) vo výške 5,6 mil. EUR bola poskytnutá vo februári 2000 s úrokovou sadzbou [...] %. Splatnosť prvých dvoch pôžičiek bola určená na jeden rok, pôžička 3 bola na obdobie do 31. decembra 2001 a mala teda splatnosť takmer dva roky.

(12)

V septembri 2000 boli prvé dve pôžičky predĺžené do 30. septembra 2002, teda o ďalšie dva roky, so súčasným zvýšením úrokovej sadzby: pre pôžičku 1 na [...] % a pre pôžičku 2 na [...] %. V decembri 2000 bola predĺžená aj pôžička 3 do 30. septembra 2002 a úroková sadzba sa zvýšila na [...] %.

(13)

Ako prostriedky zabezpečenia pôžičky 1 slúžili hlavne hypotekárne dlhy, globálne odstúpenie pohľadávok a zabezpečovací prevod vlastníctva tovarov. Toto zabezpečenie však bolo v poradí splatnosti až za pohľadávkami združenia bánk, ktorých pôžičky existovali už predtým. Pôžičky 2 a 3 boli poskytnuté bez ďalšieho zabezpečenia. Nemecko uviedlo, že namiesto zabezpečenia sa dohodla vyššia úroková sadzba. Skutočná hodnota zabezpečenia bola pre LfA ako spoločníka Schneider AG veľmi nízka, pretože podľa nemeckého práva by sa pôžička spoločníkom s najväčšou pravdepodobnosťou (§ 30 GmbHG) hodnotila ako doplatok k základnému imaniu.

(14)

Súkromní partneri prispeli k celkovej koncepcii nasledovne:

a)

Lehman Brothers najprv poskytol podniku koncom roka 1999 25 mil. EUR kúpou akcií SLT, ktoré dovtedy vlastnil Daimler Chrysler a potom bol vedúcim investorom ďalšieho zvyšovania kapitálu vo februári 2000 s ďalšími 46 mil. EUR na pokračovanie vývoja laserovej technológie.

b)

Združenie súkromných bánk poskytlo spoločnosti Schneider AG 1998 úverovú linku vo výške 31 mil. EUR. Úroková sadzba v tomto prípade predstavovala [...] %. Zachovanie tejto úverovej linky ako súčasť celkovej koncepcie bolo výslovne dohodnuté v septembri 1999. Okrem toho združenie bánk akceptovalo krátkodobé prečerpanie úverovej linky až do výšky [...] EUR. V tom istom mesiaci vedúca banka združenia zvýšila úrokovú sadzbu na [...] %. Nemecko vyhlásilo, že nemá informácie o tom, že by sa niektorá banka združenia odklonila od pôvodne dohodnutej úrokovej sadzby vo výške [...] %.

c)

Sťažovateľ poskytol pôžičku spoločníkom vo výške 7,7 mil. EUR za rovnakých podmienok ako združenie bánk.

2.2.   DOTÁCIE NA VÝSKUM A VÝVOJ

(15)

Bayrische Forschungsstiftung (BFS) poskytla v rokoch 1994 a 1997 spoločnosti Schneider AG dve dotácie v celkovej výške 9 050 121,88 EUR (4).

Projekt 1 („Technológia laserového displeja“)

(16)

Prvá dotácia vo výške 6 498 468,68 EUR (5) zo 16. decembra 1994 slúžila na financovanie projektu „Technológia laserového displeja“ (ďalej len „projekt 1“). Táto dotácia bola poskytnutá vo viacerých dávkach počas trvania projektu, t. j. medzi januárom 1995 a júnom 1997. Oprávnené náklady činili 12 484 972,74 EUR, intenzita pomoci dosiahla 48,9 %.

(17)

Projekt 1 mal vytvoriť základ pre nové pracovné metódy pri projektovaní farebných obrazov s vysokou rozlišovacou schopnosťou pre rôzne oblasti použitia a vyvinúť vedecko-technologický základ pre jednotlivé komponenty neskorších systémov.

(18)

Pri poskytovaní pomoci sa vychádzalo z nasledujúcich projektových nákladov (*2):

Projektové náklady

Náklady (v eurách)

Osobné náklady (vrátane cestovných nákladov)

4 304 566,36

Ostatné prevádzkové náklady (materiál a spotrebné prostriedky)

4 399 666,63

Nástroje a zariadenia

667 235,91

Cudzí výskum

2 296 459,41

Dodatočné nepriame náklady

817 044,43

Náklady celkom

12 484 972,74

(19)

Nemecko potvrdilo, že náklady vznikli v priamej súvislosti s výskumným projektom.

(20)

V súlade s dohodami o poskytovaní dotácií boli výsledky projektu prezentované širokej verejnosti a stali sa všeobecne dostupné.

(21)

Okrem toho BFS financovala na 100 % jeden výskumný projekt univerzity vo Würzburgu na tému „Modrý laser“. Projektové náklady predstavovali 0,26 mil. EUR. Projekt 1 a projekt „Modrý laser“ boli na želanie BFS vzájomne prepojené, lebo nadácia si od toho sľubovala transfer vedeckého know-how.

Projekt 2 („Technológia laserového displeja – Systémová integrácia a prototypy“)

(22)

Druhá dotácia vo výške 2 551 653,20 EUR bola schválená 23. júla 1997. Slúžila na financovanie projektu „Technológia laserového displeja – Systémová integrácia a prototypy“ (ďalej len „projekt 2“), ktorý nadväzoval na projekt 1. Táto dotácia bola poskytnutá vo viacerých dávkach počas trvania projektu, t. j. medzi aprílom 1997 a septembrom 1999. Oprávnené náklady boli vypočítané na 5 103 293,22 EUR, takže intenzita pomoci dosahovala 50 %.

(23)

V rámci projektu 2 sa mali ďalej rozvíjať výsledky projektu 1; okrem toho sa mal uskutočniť pokus integrovať jednotlivé komponenty do celkového systému. Okrem toho práce zahŕňali pokusy s výrobou obrazu pomocou pikosekundových impulzných laserov, s laserovou odolnosťou jednotlivých komponentov a s miniaturizáciou monochronizovaných laserových systémov.

(24)

Pri poskytovaní pomoci sa vychádzalo z nasledujúcich projektových nákladov:

Projektové náklady

Náklady (v eurách)

Osobné náklady

2 584 273,68

Ostatné prevádzkové náklady (materiál a spotrebné prostriedky)

1 061 850,98

Cudzí výskum

1 123 308,26

Dodatočné nepriame náklady

817 044,43

Náklady celkom

5 103 293,22

(25)

Nemecko potvrdilo, že náklady vznikli v priamej súvislosti s výskumným projektom.

(26)

V súlade s dohodami o poskytovaní dotácií boli výsledky projektu prezentované širokej verejnosti a stali sa všeobecne dostupné. Užívateľské práva museli byť na požiadanie poskytnuté za trhových podmienok.

III.   DÔVODY NA ZAČATIE KONANIA VO VECI FORMÁLNEHO ZISŤOVANIA

(27)

Pokiaľ ide o uvedené tri pôžičky, Komisia najprv zastávala názor, že tieto pôžičky sú so všetkou pravdepodobnosťou zlučiteľné so zásadami konania trhovo orientovaného investora. Na záverečné hodnotenie jej však chýbali presnejšie informácie. Okrem toho Komisia pochybovala, či obidva projekty laserových technológií boli zlučiteľné s pravidlami Spoločenstva pre poskytovanie pomoci.

IV.   PRIPOMIENKY TRETÍCH STRÁN

(28)

Komisia nedostala žiadne pripomienky tretích strán.

V.   PRIPOMIENKY NEMECKA

(29)

Vo svojom stanovisku k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania Nemecko argumentuje, že v prípade poskytnutia pôžičiek nejde o štátnu pomoc, pretože sú zlučiteľné so zásadami konania trhovo orientovaného investora.

(30)

V stanovisku k dotáciám výskumu a vývoja Nemecko uviedlo, že podľa jeho názoru možno obidva projekty považovať za priemyselný výskum a dotácie až do výšky 50 % oprávnených nákladov sú teda zlučiteľné s predpismi pre poskytovanie dotácií výskumu a vývoja, ktoré boli v platnosti v čase poskytnutia jednotlivých dotácií. Pokiaľ ide o projekt 2, Nemecko vyhlásilo, že názov projektu „Systémová integrácia a prototyp“ je zavádzajúci, pretože cieľom projektu bol presnejší výskum jednotlivých komponentov projektu.

VI.   HODNOTENIE

1.   PÔŽIČKY LFA

1.1.   ŠTÁTNA POMOC

(31)

Podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES je akákoľvek štátna alebo zo štátnych prostriedkov poskytnutá pomoc, ktorá zvýhodnením určitých podnikov alebo výrobných odvetví narúša, alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže, nezlučiteľná so zásadami spoločného trhu, ak poškodzuje obchod medzi členskými štátmi. V snahe zistiť, či je pôžička spoločníka, ktorý je štátnou inštitúciou, štátnou pomocou v zmysle článku 87 Zmluvy o ES, je potrebné preskúmať, či by trhovo orientovaný investor poskytol za podobných okolností pôžičku s porovnateľnými podmienkami.

(32)

Podľa názoru Komisie existuje veľa argumentov, ktoré hovoria, že tri poskytnuté pôžičky nie sú štátnou pomocou, pretože boli v súlade so zásadou trhovo orientovaného investora. Po prvé, podľa informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, nebolo za okolností, aké vládli v rokoch 1999 a 2000, hospodársky nerozumné poskytnúť Schneider AG pôžičky s úrokovými sadzbami medzi [...] %, [...] % a [...] % (referenčná úroková sadzba Komisie: 4,76 %), ktoré boli neskôr zvýšené na [...] %,[...] % a [...] % (referenčná úroková sadzba Komisie: 5,7 %). Viera trhu v budúce zisky Schneider AG – hlavne vďaka vedúcemu postaveniu v odbore laserových technológií – sa prejavila napríklad v tom, že kurz akcie Schneider stúpol v období 1998 – 2000 takmer desaťnásobne a strategická investičná banka Lehman Brothers kúpila po veľmi pozitívnej štúdii v tomto období ďalších [...] akcií Schneider AG. V júli 2000 bolo približne 50 % základného imania spoločnosti vo vlastníctve 40 strategických investorov. Po druhé, LfA sa správala podstatne opatrnejšie ako súkromný majiteľ podielov Lehman Brothers. Lehman Brothers zvýšil základné imanie spoločnosti Schneider AG v decembri 1999 o 25 mil. EUR a bol vedúcim investorom pri zvýšení kapitálu vo februári 2000 o ďalších 46 mil. EUR. Odhliadnuc od svojej účasti na zvýšení kapitálu vo februári v hodnote približne 8,74 mil. EUR (ktorú už rozhodnutie o začatí konania hodnotilo ako zlučiteľnú s konaním trhovo orientovaného investora) LfA poskytla ďalších 12,8 mil. EUR výlučne vo forme úročených návratných pôžičiek. Po tretie, úrokové sadzby LfA boli vyššie ako úrokové sadzby združenia bánk, a to tak pri pôvodnom schvaľovaní pôžičiek (september 1999 a február 2000), ako aj pri ich neskoršom predlžovaní (september a december 2002).

(33)

Okrem toho existujú aj naďalej určité pochybnosti o druhu pôžičiek. Vychádzajúc z úlohy LfA, spočívajúcej v podpore regionálneho hospodárstva, a na základe existujúcich informácií Komisia nemôže vylúčiť, že investícia mala za cieľ preklenúť ťažké obdobie firmy Schneider AG a zachrániť pracovné miesta v regióne. Tiež nie je jasné, či vyššie úrokové sadzby boli dostatočné na to, aby vykompenzovali chýbajúce prostriedky zabezpečenia. Schneider AG bola v kritickej finančnej situácii a nedalo sa vylúčiť, že laserová technológia môže zlyhať. Je ťažko posúdiť, či by vyššie úroky postačili na pokrytie tohto rizika.

1.2.   BEZPREDMETNÉ ROZHODNUTIE

(34)

Podľa názoru Komisie môže otázka, či v prípade pôžičiek LfA ide o štátnu pomoc alebo nie, naďalej zostať otvorená. Aj keby sa pôžičky klasifikovali ako nezlučiteľná štátna pomoc, negatívne rozhodnutie s požadovaním ich vrátenia by bolo bezpredmetné, keďže už neexistuje podnik, ktorý bol údajnou štátnou pomocou priamo alebo nepriamo zvýhodnený:

(35)

Príjemcom pomoci bola z formálneho hľadiska Schneider AG. SE a SLT boli založené až po poskytnutí pôžičiek, nedá sa však vylúčiť, že boli pôžičkami zvýhodnené. Konkurzné konanie proti trom podnikom firmy Schneider sa začalo v marci 2002 a všetky tri podniky boli zrušené. Dlh z pôžičiek sa prirátal ku konkurznej podstate.

(36)

Majetok troch podnikov predal správca konkurznej podstaty pod dohľadom konkurzných súdov. Komisia zastáva názor, že za jednotlivé majetkové predmety bola zaplatená trhová cena, takže z výhody získanej pomocou neprofitoval žiadny z kupujúcich.

a)

V prípade majetku, ktorý Schneider AG vlastnila v čase svojho zrušenia, išlo o obchodné značky. Po hľadaní potenciálnych investorov v celosvetovom meradle prostredníctvom konzultanta pre M&A správca konkurznej podstaty predal obchodné značky čínskemu výrobcovi zábavnej elektroniky TCL za 3,48 mil. EUR. Paralelne s tým vyzvali druhého konzultanta, aby určil hodnotu obchodných značiek. Dostal viacero ponúk, ktoré boli podstatne nižšie ako ponuka TCL. Komisia sa preto domnieva, že obchodné značky boli predané za trhovú cenu.

b)

Majetok SE, ktorý pozostával z linky na výrobu televízorov a skladových zásob, predal správca konkurznej podstaty TCL za celkovú sumu 5 745 480 EUR. Podľa informácií nemeckej strany správca konkurznej podstaty viedol intenzívne rozhovory s celým radom potenciálnych investorov. O kúpu niekoľko rokov starej linky na výrobu televízorov, šitej na potreby Schneider AG, nebol veľký záujem; o skladové zásoby televízorov, na ktoré nemohla byť poskytnutá záruka a zákaznícky servis, sa nenašiel žiadny záujemca. TCL predložil najvyššiu ponuku, ktorá sa následne považuje za trhovú cenu.

c)

Pokiaľ ide o SLT, správca konkurznej podstaty poveril spoluprácou konzultanta pre M&A, ktorý rozoslal predajnú dokumentáciu približne 150 potenciálnym investorom. S celým radom potenciálnych záujemcov prebehli intenzívne rozhovory. V dôsledku technických problémov pri vývoji technológie laserového displeja bol však záujem napokon veľmi nízky. Ani jedna ponuka neprevýšila ponuku LOS, ani vtedy, keď sa urobil pokus predať existujúce patenty a tie, ktoré ešte treba zaregistrovať, jednotlivo. Majetok SLT bol predaný LOS v dvoch krokoch (6) za celkovú sumu 6 025 0000 EUR. Komisia sa preto domnieva, že aj za majetok SLT bola zaplatená trhová cena.

2.   VÝSKUMNO-VÝVOJOVÉ PROJEKTY

2.1.   ŠTÁTNA POMOC

(37)

Verejné finančné prostriedky poskytla spolková krajina Bavorsko prostredníctvom BFS. Financovanie pochádzalo teda z verejných zdrojov a je ich potrebné pripočítať štátu. Schneider AG získala financovaním časti projektu 1 a projektu 2, realizovaných zo strany SLT, výhodu. Keďže zábavná elektronika je predmetom vzájomného obchodu medzi členskými štátmi, existuje nebezpečenstvo, že opatrenie naruší hospodársku súťaž a nepriaznivo ovplyvní obchod medzi členskými štátmi. Pri dotáciách projektov 1 a 2 ide teda o štátnu pomoc.

(38)

Naproti tomu, v prípade financovania projektu „Modrý laser“, realizovaného na univerzite vo Würzburgu, nejde podľa názoru Komisie o štátnu pomoc. Projekt sa týkal základného výskumu, ktorý mal za cieľ všeobecné rozšírenie vedeckých a technických poznatkov. Podľa bodu 2.2 rámca Spoločenstva pre výskum a vývoj z roku 1986 (7) (v roku 1994, v čase poskytnutia dotácií, bol v platnosti), sa podpora základného výskumu normálne nepovažuje za štátnu pomoc. „Vo výnimočných prípadoch, kedy sa tento výskum uskutočňuje v osobitných podnikoch alebo v ich prospech, však Komisia nemôže vylúčiť možnosť, že na poskytnutú pomoc sa vzťahuje článok 92 ods. 1 [teraz 87 ods. 1].“ O takýto prípad však nejde. Projekt sa neuskutočnil pre firmu Schneider. Žiadosť o podporu bola podaná nezávisle od univerzity Würzburg a dotácie boli vyplatené priamo univerzite. Podľa oznámenia, ktoré poslalo Nemecko Komisii, neboli výsledky univerzitného výskumu pre Schneider AG relevantné, pretože podnik mal svoje vlastné predstavy o riešení problémov v súvislosti s modrým laserom. Schneider AG realizovala svoju výskumnú a vývojovú činnosť nezávisle od projektu „Modrý laser“ a výsledky univerzitného projektu nevyužila pre svoje vlastné riešenie. Obidva projekty boli prepojené na želanie BFS, ktorá si od toho sľubovala synergické efekty, ktoré napokon nenastali.

2.2.   VÝNIMKA PODĽA ČLÁNKU 87 ODS. 3 ZMLUVY O ES

(39)

Dotácie na výskum a vývoj treba hodnotiť podľa rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc výskumu a vývoju (ďalej len „rámec Spoločenstva“) z roku 1986 (8), resp. 1996 (9), podľa čoho je štátna pomoc základnému výskumu, priemyselnému (základnému) výskumu a predkonkurenčnému vývoju povolená.

Projekt 1

Stupeň výskumu a vývoja – intenzita pomoci

(40)

Projekt 1 možno považovať za priemyselný základný výskum v zmysle prílohy 1 k rámcu Spoločenstva pre výskum a vývoj z roku 1986 (10). Cieľom výskumnej činnosti bolo získanie úplne nových poznatkov v oblasti projekcie farebných obrazov s vysokou rozlišovacou schopnosťou pre rôzne oblasti použitia prostredníctvom nových teoretických a experimentálnych prác a tiež vytvorenie vedeckého a technologického základu pre jednotlivé komponenty budúceho systému laserového displeja.

(41)

BFS podporila projekt v rozsahu 48,98 %, t. j. intenzita pomoci neprekročila 50 %, čo je platný prah pre priemyselný základný výskum.

Stimulačný efekt

(42)

Komisia dospela k názoru, že pomoc výskumu a vývoju mala stimulačný efekt, keďže bez štátnej podpory by sa projekt nebol uskutočnil. Projekt bol spojený s mimoriadne vysokým technickým a hospodárskym rizikom, technológia bola veľmi inovatívna; vyžadoval základný výskum a vysoké vstupy. Potvrdila to externá štúdia, ktorú si nechala urobiť BFS predtým, ako rozhodla o dotáciách. Oslovení experti zastávali názor, že kvôli vysokej komplexnosti a náročným cieľom sa projekt dá realizovať len so značnou podporou. Za vysoké technické riziko sa považovala presná reprodukcia obrazu. Experti okrem toho potvrdili, že táto celkom nová technológia nastolila veľký počet jednotlivých problémov, ktoré sa dali riešiť len v rámci intenzívneho, koncentrovaného a finančne dobre zabezpečeného výskumno-vývojového projektu.

Projekt 2

Stupeň výskumu a vývoja – intenzita pomoci

(43)

Pokiaľ ide o projekt 2, Nemecko tvrdilo, že aj tento projekt treba považovať za základný výskum (11). Podľa údajov Nemecka zodpovedala charakteristika prác v rámci tohto projektu napriek jeho zavádzajúcemu názvu („Systémová integrácia a prototypy“) horeuvedenej definícii. Nemecko uviedlo, že cieľom projektu bol ďalší vývoj jednotlivých komponentov technológie. Z tohto dôvodu BFS považovala projekt bezvýhradne za priemyselný výskum. Okrem toho bol prvý prototyp vyvinutý až niekoľko mesiacov po ukončení projektu 2, pričom prototyp bol určený na priemyselné, nie na komerčné využitie, ako sa pôvodne plánovalo. Vlastný predkonkurenčný vývoj sa uskutočnil až po skončení projektu 2 a bez ďalšieho verejného financovania.

(44)

Komisia dáva na zváženie, či sa projekt aspoň čiastočne nedá považovať za predkonkurenčný vývoj (12). Podpora by sa obmedzila na 25 % alebo by podľa bodu 5.5 a bodu 5.9 rámca Spoločenstva pre výskum a vývoj z roku 1996 musela zodpovedať váženým prostriedkom povolenej intenzity pomoci. Podľa názoru Komisie by integrácia jednotlivých komponentov do celkového systému mohla vyhovovať definícii predkonkurenčného vývoja. Okrem toho bol prvý prototyp vyvinutý iba pár mesiacov po ukončení projektu 2, čo svedčí o tom, že projekt mal za cieľ vývoj prvého prototypu.

(45)

Podrobnejšia analýza tejto otázky by však bola bezpredmetná, keďže prípadná nezlučiteľná pomoc by už nemohla nepriaznivo ovplyvniť trh. Dotácie na výskum a vývoj boli poskytnuté pre Schneider AG. SE a SLT boli založené až neskôr. Je veľmi nepravdepodobné, že by výrobca televízorov SE profitoval z pomoci na výskum a vývoj určenej výskumu laserovej technológie, ktorá bola v plnej miere poskytnutá dohodnutým spôsobom. SLT by bola mohla z pomoci profitovať. Podniky však boli medzičasom zrušené, dotácie na výskum a vývoj pripočítané ku konkurznej podstate (13) a majetok predaný za trhové ceny (pozri odôvodnenie 36).

Stimulačný efekt

(46)

Komisia zastáva názor, že technologické a hospodárske riziko pri projekte 2 bolo ešte veľmi vysoké a SLT by nebola mohla realizovať projekt bez podpory zo strany BFS. Tak ako už prvý projekt, aj druhý mal značne inovatívny charakter a vyžadoval značné vstupy.

VII.   ZÁVER

(47)

Komisia konštatuje, že pomoc na výskum a vývoj vo výške 6 498 468,68 EUR pre projekt 1 a 50 % pomoci na výskum a vývoj pre projekt 2, čo predstavuje 1 275 826,60 EUR, je zlučiteľná s predpismi Spoločenstva o poskytovaní pomoci.

(48)

Pokiaľ ide o tri pôžičky v celkovej výške 12,8 mil. EUR a 50 % pomoci na výskum a vývoj pre projekt 2, predložené informácie podľa názoru Komisie nepostačujú na to, aby sa mohlo urobiť záverečné hodnotenie. Rozhodujúca otázka, či v prípade pôžičiek išlo o štátnu pomoc a do akej miery projekt 2 slúžil priemyselnému výskumu, však môže ostať otvorená. Prípadnú nezlučiteľnú štátnu pomoc nemožno vymáhať naspäť, pretože po zrušení všetkých skutočných či potenciálnych príjemcov pomoci a po predaji ich majetku za trhové ceny by pomoc už nemohla nepriaznivo ovplyvniť trh.

Komisia preto dospela k záveru, že začaté konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES, ktoré sa týkalo troch pôžičiek a časti projektu 2, je bezpredmetné,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Pomoc v prospech spoločnosti Schneider AG, Türkheim vo výške 6 498 468,68 EUR pre výskumný projekt „Technológia laserového displeja“ a vo výške 1 275 826,60 EUR pre výskumno-vývojový projekt „Technológia laserového displeja – Systémová integrácia a prototypy“ je zlučiteľná so spoločným trhom.

Článok 2

Konanie vo veci formálneho zisťovania týkajúce sa pôžičiek Bayrischen Landesanstalt für Aufbaufinanzierung v celkovej výške 12,8 mil. EUR a dotácie vo výške 1 275 826,60 EUR pre výskumný projekt „Technológia laserového displeja – Systémová integrácia a prototypy“, sa pozastavuje.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené Spolkovej republike Nemecko.

V Bruseli, 16. mája 2006.

Za Komisiu

Neelie KROESOVÁ

členka Komisie


(1)  Ú. v. EÚ C 46, 22.2.2005, s. 12.

(2)  Pozri poznámku pod čiarou 1.

(3)  Niektoré príspevky, ktoré prišli počas fázy zisťovania alebo po jej skončení, nemožno považovať za formálne pripomienky (predovšetkým nekomentované tlačové články, ktoré sa netýkajú prípadu a – rovnako bližšie nevyjasnená – ponuka poradenských služieb k tomuto prípadu na adresu Komisie).

(*1)  Podnikové tajomstvo.

(4)  Vrátane podpory na projekt „Modrý laser“, ktorý realizovala univerzita vo Würzburgu.

(5)  Vrátane podpory na projekt „Modrý laser“, ktorý realizovala univerzita vo Würzburgu.

(*2)  Táto tabuľka obsahuje len náklady na výskumnú činnosť Schneider AG; nie je zohľadnená dotácia vo výške 0,26 mil. EUR pre projekt „Modrý laser“, ktorý realizovala univerzita vo Würzburgu a ktorý bol na žiadosť BFS prepojený s projektom firmy Schneider.

(6)  Prvým krokom bolo založenie spoločného podniku, na ktorý sa previedol majetok SLT. V spoločnom podniku LOS vlastnil 60 %, 40 % bolo zaradených do konkurznej podstaty. Tento krok riešenia, ktorý bol plánovaný na jeden rok, mal umožniť, aby sa našiel strategický investor, ktorý by prevzal 40 % z konkurznej podstaty. Taký investor sa však nenašiel a tak LOS mohol získať 100 %.

(7)  Ú. v. ES C 83, 11.4.1986, s. 2.

(8)  Pozri poznámku pod čiarou 7.

(9)  Ú. v. ES C 45, 17.2.1996, s. 5.

(10)  Podľa prílohy 1 k rámcu Spoločenstva pre pomoc na výskum a vývoj z roku 1986 je priemyselný základný výskum definovaný ako samostatná teoretická alebo experimentálna činnosť, ktorá má za cieľ dosiahnuť nové alebo lepšie chápanie zákonov vedy a techniky vrátane ich aplikácie na priemyselné odvetvie alebo činnosť určitého podniku.

(11)  Podľa prílohy 1 k rámcu Spoločenstva pre pomoc na výskum a vývoj z roku 1996 je priemyselný výskum definovaný ako plánovaný výskum alebo hodnotiace skúmanie zamerané na získanie nových poznatkov, cieľom ktorého je, aby sa takéto poznatky mohli zužitkovať pri vývoji nových produktov, procesov alebo služieb alebo na realizáciu významného zlepšenia existujúcich produktov, procesov alebo služieb.

(12)  Podľa prílohy 1 k rámcu Spoločenstva pre pomoc na výskum a vývoj z roku 1996 predkonkurenčný vývoj znamená zabudovanie výsledkov priemyselného výskumu do plánu, opatrení alebo projektu na nové, pozmenené alebo zlepšené produkty, procesy alebo služby, bez ohľadu na to, či sú určené na predaj alebo použitie, vrátane zostrojenia počiatočného prototypu, ktorý by sa nemal komerčne využívať. Sem môže tiež patriť koncepčná formulácia a návrh iných produktov, procesov alebo služieb a úvodná demonštrácia projektov alebo pilotných projektov za predpokladu, že takéto projekty sa nedajú upraviť alebo použiť na priemyselné použitie, alebo sa nedajú komerčne využiť. Nepatria sem bežné alebo pravidelné obmeny produktov, výrobných liniek, výrobných procesov, existujúcich služieb a iných prebiehajúcich činností, aj keď takéto zmeny môžu predstavovať zlepšenia.

(13)  Keď sa ukázalo, že majetok SLT sa predal mimo Bavorska, odpadol jeden z formálnych predpokladov pomoci.


6.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/56


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 7. júna 2006

o štátnej pomoci Nemecka na získanie obchodných podielov vinárskych družstiev

[oznámené pod číslom K(2006) 2070]

(Iba znenie v nemeckom jazyku je autentické)

(2007/57/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 88 ods. 2,

po výzve zúčastnených strán na predloženie pripomienok v súlade s uvedenými ustanoveniami (1) a so zreteľom na ich pripomienky,

keďže:

I.   KONANIE

(1)

Toto opatrenie bolo oznámené Komisii na základe písomnej žiadosti útvarov Komisie listom z 19. apríla 2001. Keďže opatrenie bolo v tom čase už zrealizované, pomoc sa zaevidovala do zoznamu neohlásenej pomoci (pomoc č. NN 32/01).

(2)

Ďalšie informácie obsahoval list z 13. februára 2002, doručený 18. februára 2002, list z 5. júla 2002, doručený 9. júla 2002, a list z 5. decembra 2002, doručený 10. decembra 2002. Okrem toho sa 25. júna 2002 uskutočnilo rokovanie v priestoroch generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo.

(3)

V liste z 2. októbra 2003, SG (2003) D/232035, Komisia informovala Nemecko o svojom rozhodnutí začať kvôli tomuto opatreniu konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES (pomoc č. C 60/2003).

(4)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zúčastnené strany predložiť pripomienky k uvedenej pomoci.

(5)

Listami z 18. novembra 2003, doručeným 25. novembra 2003, listom z 23. decembra 2003, doručeným 5. januára 2004, a listom z 12. februára 2004, doručeným 17. februára 2004, zúčastnené strany, resp. nemecké regionálne orgány, ktoré pomoc poskytli, zaslali Komisii svoje stanoviská.

(6)

Nemecko poslalo svoje stanovisko Komisii listom z 5. novembra 2003, doručeným 6. novembra 2003.

(7)

Listom zo 7. marca 2005, doručeným 9. marca 2005, Nemecko poslalo Komisii doplňujúce stanovisko, v ktorom požiadalo o posúdenie opatrenia podľa článku 5 nariadenia Komisie (ES) č. 1860/2004 zo 6. októbra 2004 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES, pokiaľ ide o pomoc de minimis v sektore poľnohospodárstva a rybného hospodárstva (3).

II.   OPIS POMOCI

II.1.   Názov opatrenia

(8)

Príspevok na nákup obchodných podielov pre vinohradníkov v spolkovej krajine Porýnie-Falcko.

II.2.   Právny základ

(9)

Opatrenie sa uskutočnilo na základe týchto 4 smerníc:

Förderrichtlinie zur Gewährung von Zuschüssen aus Mitteln des Landkreises Bernkastel-Wittlich zur Förderung von Winzern, die einer Winzergenossenschaft beitreten. (Smernica o poskytovaní príspevkov z prostriedkov okresu Bernkastel-Wittlich na podporu vinárov vstupujúcich do vinárskeho družstva.)

Förderrichtlinie zur Gewährung von Zuschüssen aus Mitteln des Landkreises Cochem-Zell zur Förderung von Winzern, die einer Winzergenossenschaft/Erzeugergemeinschaft beitreten. (Smernica o poskytovaní príspevkov z prostriedkov okresu Cochem-Zell na podporu vinárov vstupujúcich do vinárskeho družstva/výrobného spoločenstva.)

Förderrichtlinie zur Gewährung von Zuschüssen aus Mitteln des Landkreises Trier-Saarburg zur Förderung von Winzern, die einer Winzergenossenschaft/Erzeugergemeinschaft beitreten. (Smernica o poskytovaní príspevkov z prostriedkov okresu Trier-Saarburg na podporu vinárov vstupujúcich do vinárskeho družstva/výrobného spoločenstva.)

Mitteilung der Verbandsgemeinde Schweich, die Zuschüsse des Landkreises Trier-Saarburg zur Förderung von Winzern, die einer Winzergenossenschaft/Erzeugergemeinschaft beitreten, zu erhöhen. (Oznámenie združenia obcí Schweich o zvýšení príspevkov okresu Trier-Saarburg na podporu vinárov vstupujúcich do vinárskeho družstva/výrobného spoločenstva.)

(10)

Smernica okresnej správy Bernkastel-Wittlich obsahuje pomoc na kúpu obchodných podielov určitého družstva, konkrétne družstva Moselland. Smernice okresnej správy Cochem-Zell obsahujú podobné ustanovenia, ktoré v praxi viedli k tomu, že predmetom pomoci sa stali výlučne obchodné podiely družstva Moselland. Smernice okresnej správy Trier-Saarburg a združenia obcí Schweich nie sú špecificky zamerané na určitý podnik, ale všeobecne na družstvá, resp. výrobné spoločenstvá, vytvorené v súlade s nemeckým zákonom o štruktúre trhu.

II.3.   Účel opatrenia

(11)

Účelom opatrenia bolo zvýšiť podiel výkupu hrozna výrobnými spoločenstvami a znížiť podiel voľného predaja sudového vína, t. j. vína, ktoré sa nepredáva prostredníctvom výrobných spoločenstiev. Zámer mal prispieť k cenovej stabilizácii na trhu so sudovým vínom. Súčasne sa tým mali dlhodobo vyradiť z prevádzky výrobné kapacity vínnych pivníc súkromných vinárov, najmä v malých vinárskych podnikoch pestovateľskej oblasti Mosel-Saar-Ruwer.

(12)

Z pomoci sa vinárskym podnikom hradila časť nákladov na získanie obchodných podielov vo vinárskych družstvách, resp. výrobných spoločenstvách (ďalej len „výrobné spoločenstvá“). Podmienkou poskytnutia pomoci bolo, aby sa vinár zaviazal, že počas 5 rokov podiely nepredá. Okrem toho podnik musel vstúpiť do výrobného spoločenstva s vinohradom, ktorý obhospodaroval, a všetko vypestované hrozno, resp. mušt alebo víno, musel dodávať výrobnému spoločenstvu. Ďalej sa podnik musel zaviazať, že znefunkční príslušné výrobné zariadenia vínnych pivníc.

II.4.   Rozpočtové prostriedky pomoci

(13)

Pomoc sa poskytla vo forme priamych dotácií a vo forme úrokových zvýhodnení pri úveroch na kapitálovom trhu.

(14)

Náklady na získanie jedného obchodného podielu predstavovali normálne 293,99 EUR. Ak sa náklady na obchodný podiel znížili, adekvátne sa znížila aj dotácia.

(15)

V prepočte na jeden obchodný podiel sa poskytli tieto dotácie:

Okres, resp. obec

Na nákup 1 až 5 obchodných podielov

Okrem toho na jeden podiel

Maximálna výška dotácie na novo vstupujúci podnik

Bernkastel-Wittlich

76,69 EUR

38,35 EUR

766,94 EUR

Cochem-Zell

76,69 EUR

76,69 EUR

horná hranica neurčená

Trier-Saarburg

76,69 EUR

38,35 EUR

766,94 EUR

Schweich

51,13 EUR

255,65 EUR

(16)

Príspevky spoločenstva obcí Schweich sa vyplatili dodatočne (kumulatívne) k platbám vykonaným v okrese Landkreis Trier-Saarburg.

(17)

V okrese Cochem-Zell sa poskytla úroková zľava z úverov na nákup obchodných podielov až do výšky 4,95 % na obdobie maximálne štyroch rokov.

(18)

V roku 2000 sa uskutočnili tieto platby pre výrobné spoločenstvá:

Okres, resp. obec

Vinárske družstvo Moselland

Výrobné spoločenstvo Moselherz

Výrobné spoločenstvo Mosel Gate

Bernkastel-Wittlich

44 022 EUR

– EUR

– EUR

Cochem-Zell

20 171 EUR

– EUR

– EUR

Trier-Saarburg

51 270 EUR

6 990 EUR

7 631 EUR

Schweich

16 975 EUR

3 390 EUR

5 011 EUR

Suma

132 438 EUR

10 380 EUR

12 642 EUR

(19)

V roku 2000 sa celkove vyplatilo 155 460 EUR. Opatrenie sa financovalo z prostriedkov okresných správ, resp. z prostriedkov obce Schweich.

II.5.   Trvanie opatrenia

(20)

Platnosť opatrenia v okrese Cochem-Zell bola štvorročná (2000 až 2003). Ostatné schémy pomoci boli obmedzené na rok 2000.

II.6.   Príjemcovia pomoci

(21)

Pomoc sa vyplácala priamo výrobným spoločenstvám, ktoré následne predávali obchodné podiely vstupujúcim vinárom a vinárskym podnikom so zľavou.

(22)

Vinári a vinárske podniky v jednotlivých okresoch tak mohli získať obchodné podiely vo výrobných spoločenstvách za znížené náklady.

(23)

Výrobné spoločenstvá mohli vďaka tomuto opatreniu zvýšiť svoje vlastné imanie a zabezpečiť si prísun surovín.

II.7.   Dôvody na začatie konania vo veci formálneho zisťovania

(24)

Po predbežnom zisťovaní bolo toto opatrenie klasifikované ako prevádzková pomoc pre vinárske podniky a výrobné spoločenstvá, ktorá nie je zlučiteľná so Spoločným trhom. Na základe toho Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania.

III.   STANOVISKÁ ZÚČASTNENÝCH STRÁN

III.1.   Sťažnosti proti poskytnutiu pomoci

(25)

Útvary Komisie dostali sťažnosť v súvislosti so zavedením predmetnej schémy pomoci. Sťažovateľ poukazoval na to, že vďaka pomoci si vinári mohli lacnejšie zakúpiť obchodné podiely v tamojších výrobných spoločenstvách. A výrobné spoločenstvá si tým okrem navýšenia vlastného imania zabezpečili aj zásobovanie surovinami na mušty a víno. Konkurencia môže byť poškodená pri nákupe muštov a surového vína.

III.2.   Stanoviská zúčastnených strán v rámci konania vo veci formálneho zisťovania

(26)

Stanoviská zúčastnených strán, resp. nemeckých regionálnych orgánov, ktoré pomoc poskytli, zdôrazňujú podporu potrebných štrukturálnych zmien v oblasti s dvetisícročnou vinohradníckou históriou, vyznačujúcou sa pestovaním hrozna na strmých svahoch, ktorej zachovanie má mimoriadny význam pre cestovný ruch a gastronómiu. Opatrenie slúži na odstavenie výrobných kapacít. Ďalej nasleduje žiadosť o uplatnenie nariadenia č. 1860/2004.

IV.   STANOVISKO NEMECKA

(27)

Vo svojom stanovisku Nemecko zdôraznilo podporu potrebných štrukturálnych zmien v oblasti s dvetisícročnou vinohradníckou históriou, vyznačujúcou sa pestovaním hrozna na strmých svahoch, ktorej zachovanie má mimoriadny význam pre cestovný ruch a gastronómiu. Pomoc mala kompenzovať nevýhody vinárov a vinárskych podnikov, ktorí museli odstaviť svoje kapacity vínnych pivníc, aby mohli plniť päťročný dodávateľský záväzok voči výrobným spoločenstvám a dá sa teda klasifikovať ako opatrenie na zastavenie prevádzky.

(28)

V dodatku k stanovisku Nemecko požiadalo o uplatnenie nariadenia č. 1860/2004.

V.   HODNOTENIE POMOCI

CMO/Organizácia spoločného trhu/

(29)

Článok 36 Zmluvy o ES sa môže uplatniť na pestovanie a spracovanie hrozna, ktoré sa upravuje v nariadení Rady (ES) č. 1493/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom (4).

(30)

Podľa stanoviska Nemecka a zúčastnených strán boli hospodárske ťažkosti vinárov a vinárskych podnikov vyvolané zmenami štruktúry odbytových možností. Bežný predaj sudového vína s využitím vlastných výrobných zariadení vo vínnych pivniciach bol stále ťažší. Trh požadoval buď suroviny (hrozno alebo čerstvo vylisovaný mušt) alebo akostné a trhovo orientované vína. Súkromné spoločnosti mali vstupovať do podobných zmlúv s vinohradníckymi podnikmi, aby mohli za nich preberať riziká spojené s predajom.

(31)

V tomto kontexte, ako sa už uvádza v odseku 12, regionálne orgány znášali časť nákladov vinárov na získanie podielov vo výrobných spoločenstvách. Nadobúdatelia obchodných podielov príslušných výrobných spoločenstiev sa museli zaviazať, že do výrobného spoločenstva vložia celú obrábanú plochu a budú mu predávať všetko hrozno, resp. mušt a víno. Vinárske podniky sa museli zaviazať, že počas piatich rokov obchodné podiely nepredajú, čo sa vlastne rovná odstaveniu ich zariadení na výrobu vína vo vínnych pivniciach. Výrobné spoločenstvá si takto – oproti iným spoločnostiam na výrobu a marketing vína – mohli zabezpečiť prísun surovín zaviazaním vinárov a vinárskych podnikov, že im budú dodávať všetko vyrobené hrozno, resp. mušt a víno po dobu piatich rokov (pozri časť II.2).

(32)

Zvýhodnenie výrobných spoločenstiev, spočívajúce v prísľube vinárskych podnikov, že im budú dodávať všetko vyrobené hrozno, resp. mušt a víno, ako aj v odstavení ich vlastných pivníc, predstavuje štrukturálne opatrenie, ktoré posilnilo výrobné spoločenstvá. Výhodu zabezpečeného zásobovania možno takto odôvodniť ako dôsledok opatrenia na reštrukturalizáciu trhu, spĺňajúceho ciele článku 39 nariadenia 1493/1999.

Štátna Pomoc

(33)

Podľa článku 71 ods. 1 nariadenia 1493/1999

„Okrem prípadov, keď sa v tomto nariadení stanovuje inak […], sa články 87, 88 a 89 Zmluvy vzťahujú na výrobu a obchod s výrobkami spadajúcimi pod toto nariadenie.“

(34)

V článku 71 ods. 2 sa uvádza, že

„Kapitola II hlavy II (prémie za definitívne ukončenie pestovania hrozna)nebráni udeľovaniu národných subvencií určených na dosiahnutie cieľov podobných cieľom kapitoly II. Napriek tomu sa však odsek 1 na tieto subvencie vzťahuje.“

(35)

Podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES je akákoľvek štátna pomoc alebo pomoc poskytnutá zo štátnych prostriedkov, ktorá zvýhodnením určitých podnikov narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže, zakázaná, ak poškodzuje obchod medzi členskými štátmi.

(36)

Predmetná schéma štátnej pomoci bola financovaná z verejných prostriedkov okresov a jednej obce v nemeckej spolkovej krajine Porýnie-Falcko. Pomoc by mohla narúšať hospodársku súťaž (5) a poškodiť obchod medzi členskými štátmi (6).

V.1.   Zvýhodnenie vinárov a vinárskych podnikov dotovaním nákupu obchodných podielov a úhrady úrokov

(37)

Určití vinári a pestovateľské podniky v Porýní-Falcku získali obchodné podiely vo výrobných spoločenstvách s podporou regionálnych orgánov a teda zaplatili za obchodné podiely zníženú cenu (pozri odsek 15). Sumu, o ktorú bola znížená cena obchodných podielov, by za normálnych okolností museli zaplatiť. Ide tu preto o priamu hospodársku výhodu pre tieto podniky, financovanú z verejných prostriedkov.

(38)

Príspevok na úroky až do výšky 4,95 %, poskytnutý niektorým vinárom a pestovateľským podnikom na takúto kúpu (pozri odsek 17), takisto predstavuje hospodársku výhodu pre týchto poľnohospodárov, ktorá bola financovaná z verejných prostriedkov.

(39)

Preto sa môže uplatniť článok 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(40)

V ďalšej časti (časť V.3) sa zisťuje, či sa na uvedené zvýhodnenie môže uplatniť bod 9 rámca Spoločenstva o štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva (7) (ďalej len „rámec pre sektor poľnohospodárstva“), týkajúce sa pomoci na zrušenie kapacít.

V.2.   Zvýhodnenie výrobných spoločenstiev

(41)

Komisia potvrdzuje názor uvedený vo svojom liste o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, že výrobné spoločenstvá boli zvýhodnené poskytnutím pomoci vinárom a pestovateľským podnikom na nákup obchodných podielov. Pomoc na nákup obchodných podielov sa obmedzila len na niektoré etablované výrobné spoločenstvá (pozri odsek 10). Vinári a vinárske podniky si museli obchodné podiely ponechať vo vlastníctve 5 rokov.

(42)

Podľa nemeckých orgánov bola reštrukturalizácia trhu s vínom nevyhnutná. Napriek tomu, že vinári si mohli zakúpiť obchodné podiely vo výrobných spoločenstvách, keďže ich cena nebola veľmi vysoká, k tejto štrukturálnej zmene nedošlo skôr, ako sa začalo s implementáciou schémy pomoci zo strany regionálnych a komunálnych orgánov.

(43)

Tieto výrobné spoločenstvá si mohli – oproti iným spoločnostiam na výrobu a marketing vína – vstupom nových spoločníkov, ktorí získali obchodné podiely za znížené ceny alebo so zvýhodnenými úrokmi, zvýšiť svoj kapitál a likviditu a dosiahnuť dodatočné príjmy. Ďalšou výhodou pre výrobné spoločenstvá bol záväzok vinárov v spojitosti so subvencovaným nákupom obchodných podielov, že odpredajú všetko hrozno, resp. mušt a víno a tiež odstavia svoje pivnice.

(44)

V tejto súvislosti je vhodné uviesť odkaz na bod 26 rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-156/98 Komisia/Nemecko  (8):

„Výhoda, ktorá sa nepriamo poskytuje podnikom, uvedeným v § 52 ods. 8 zákona o daniach z príjmov, spočíva v tom, že členský štát sa zriekne daňových príjmov, ktoré by bol normálne dosiahol, keďže týmto zrieknutím majú investori možnosť získať podiely v takomto podniku za daňovo výhodnejších podmienok.“

(45)

Tento rozsudok bol potvrdený v bode 95 rozhodnutia vo veci GEI T-93/02, Confédération nationale du Crédit Mutuel/Komisia  (9):

„…Konštatovanie existencie opatrenia v prospech podniku [..], financovaného zo štátnych prostriedkov, [ne]vyžaduje, aby tento podnik bol priamym príjemcom pomoci. Z článku 87 ods. 2 písm. a) Zmluvy o ES totiž vyplýva, že sociálna pomoc sa môže dostať jednotlivým spotrebiteľom v rozsahu platnosti článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Aj to, že sa niektorý členský štát zriekne daňových príjmov, môže súvisieť s nepriamym poskytnutím štátnych prostriedkov, ktoré môže byť kvalifikované ako pomoc v prospech iných účastníkov hospodárskeho života než sú tí, ktorým sa daňové zvýhodnenie bezprostredne poskytuje (porovnaj rozsudok Súdneho dvora z 19. septembra 2000 vo veci C-156/98, Nemecko/Komisia, Zb. 2000, I-6857, body 24 až 28).“

(46)

Z hľadiska uvedených súdnych rozhodnutí sa Komisia uznáša, že pomoc vinárom a pestovateľským podnikom poskytnutá na nákup obchodných podielov v určitých výrobných spoločenstvách a podržanie týchto podielov minimálne päť rokov mala za následok zvýšenie imania výrobných spoločenstiev, ktoré by sa inak nebolo realizovalo. Nákup takýchto obchodných podielov so štátnou pomocou je priamou hospodárskou výhodou, ktorú treba posudzovať ako ostatné druhy štátnej pomoci ako výhodu, ktorá bola poskytnutá vinárom a pestovateľským podnikom.

(47)

Preto sa môže uplatniť článok 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

V.3.   Výnimky podľa článku 87 ods. 2 a ods. 3 Zmluvy o ES

(48)

Teraz treba preveriť, či prichádza do úvahy uplatnenie niektorého z ustanovení o výnimkách, resp. oslobodenie od zásadného zákazu pomoci podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(49)

Podľa dostupných informácií sa výnimky podľa článku 87 ods. 2 a článku 87 ods. 3 písm. a), b) a d) Zmluvy o ES nemôžu uplatniť, pretože nejde ani o

pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja regiónov s mimoriadne nízkou životnou úrovňou, alebo mimoriadne nízkou zamestnanosťou ani o

pomoc na podporu dôležitých zámerov v celoeurópskom záujme alebo na odstránenie závažných nedostatkov v hospodárstve členského štátu ani o

pomoc na podporu kultúry a zachovanie kultúrneho dedičstva v prípade, že to nenarušuje obchodné a hospodárske podmienky spoločenstva do takej miery, ktorá by bola v rozpore so spoločným záujmom.

(50)

Ako jediná možná výnimka preto pripadá do úvahy článok 87 ods. 3 písm. c).

Zlučiteľnosť pomoci vinárom a pestovateľským podnikom so spoločným trhom

(51)

Listom z 13. februára 2002 nemecké orgány navrhli hodnotenie tohto opatrenia na základe bodu 9 pokynov Spoločenstva o štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva.

(52)

Podľa bodu 9 je možné poskytnúť pomoc na odstavenie výrobných kapacít, ak je to v súlade s inými predpismi Spoločenstva na redukovanie výrobných kapacít a sú pritom splnené tieto podmienky:

a)

Pomoc sa musí poskytnúť vo všeobecnom záujme daného sektora a byť časovo obmedzená.

b)

Príjemca pomoci musí preukázať dostatočnú protihodnotu, ktorou je zvyčajne pevné a konečné rozhodnutie, že dá predmetné výrobné kapacity skutočne zošrotovať alebo ich nenávratne odstaví.

c)

Musí sa vylúčiť možnosť, že pomoc slúži na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach.

d)

Nesmie dôjsť k nadmernej kompenzácii majetkovej straty a straty príjmov v budúcnosti. Aspoň polovica nákladov na opatrenie by sa mala hradiť z príspevkov príslušného sektoru, či už dobrovoľných alebo povinných odvodov.

e)

Nesmie sa poskytovať pomoc, ktorá by poškodzovala mechanizmy spoločnej organizácie trhu.

a) Vo všeobecnom záujme sektoru

(53)

Zdá sa, že pomoc mala pozitívny účinok, prejavujúci sa v koncentrácii poľnohospodárskej výroby a viedla k určitej stabilizácii cien na trhu so sudovým vínom. Pomoc sa obmedzila na tri okresy a jednu obec v Porýní-Falcku. Smernica okresnej správy Bernkastel-Wittlich sa týkala pomoci pri nákupe obchodných podielov určitého družstva, konkrétne družstva Moselland. Smernice okresnej správy Cochem-Zell sa týkali podobných ustanovení, ktoré v praxi viedli k tomu, že predmetom nákupu boli výlučne obchodné podiely družstva Moselland. Smernice okresnej správy Trier- Saarburg a združenia obcí Schweich neboli špecificky zamerané na určitý podnik, a zvýhodňovali družstvá, resp. výrobné spoločenstvá, spĺňajúce podmienky nemeckého zákona o štruktúre trhu. Súkromné podniky, zaoberajúce sa výrobou alebo predajom vína, ktoré nespĺňali uvedené ustanovenia, sa teda na opatrení nemohli podieľať. Poskytovanie pomoci bolo obmedzené maximálne na štyri roky.

(54)

Podľa bodu 9.6 rámca pre sektor poľnohospodárstva by mali byť programy pomoci na odstavenie kapacít prístupné všetkým účastníkom trhu. Podľa toho, ako sa uvádza vyššie, nemožno tieto podmienky považovať za splnené. Komisia okrem toho dostala sťažnosť účastníka trhu, ktorý poukázal na to, že podpora určitých družstiev v rámci tohto opatrenia nie je v súlade so všeobecným záujmom vinárskeho sektora, keďže súkromné podniky, zaoberajúce sa výrobou alebo predajom vína, sa na tomto opatrení nemohli podieľať.

b) Protihodnota

(55)

Nemecké orgány informovali, že v prípade tejto pomoci ide o odstavenie výrobných kapacít vinárskych podnikov. Zdôvodňuje sa to tým, že poľnohospodári sa zaviazali sa, že dodajú všetko hrozno, resp. mušt a víno výrobným spoločenstvám a preto musia dlhodobo odstaviť svoje vlastné kapacity vínnych pivníc.

(56)

Podľa bodu 9.2 rámca pre sektor poľnohospodárstva sa pomoc na rušenie kapacít môže povoliť iba vtedy, ak je určená v rámci programu na reštrukturalizáciu sektoru, ktorého ciele a zámery sú jasne definované. Dané opatrenie sa realizovalo bez vypracovania príslušného reštrukturalizačného programu.

(57)

Podľa bodu 9.4 rámca pre sektor poľnohospodárstva musí príjemca pomoci preukázať dostatočnú protihodnotu, spravidla vo forme pevného a konečného rozhodnutia, že dá predmetné výrobné kapacity skutočne zošrotovať alebo ich nezvratne odstaví. Príjemca pomoci musí prijať právoplatný záväzok, že odstavenie je konečné a neodvolateľné. Nemecké orgány uviedli, že nemeckí vinári sa nezaviazali právoplatne odstaviť vlastné kapacity. Pokiaľ ide o výrobu vína, záväzok dodávať hrozno, mušt a víno sa rovná odstaveniu príslušných kapacít, ale iba na päťročné obdobie, ktoré tento záväzok predpokladá. Komisia sa preto domnieva, že táto podmienka nie je splnená.

c) Zákaz pomoci podnikom v ťažkostiach

(58)

V usmerneniach o pomoci nie je táto podmienka výslovne zakotvená.

d) Zákaz nadmernej kompenzácie a príspevok sektoru

(59)

V bode 9.6 rámca pre sektor poľnohospodárstva sa stanovuje, že pomoc musí byť striktne obmedzená na vyrovnanie strát na majetku vrátane stimulačnej platby, ktorá nesmie presiahnuť 20 % hodnoty majetku. V bode 9.7 rámca pre sektor poľnohospodárstva sa zasa určuje, že aspoň polovica nákladov na takýto druh pomoci sa musí hradiť z príspevkov príslušného sektoru, či už z dobrovoľných príspevkov, alebo z povinných odvodov.

(60)

Nemecké orgány nepredložili žiadne presné prepočty strát na majetku (ak vôbec existovali) vinárskych podnikov. Momentálne preto nemožno vylúčiť, že nastal prípad nadmernej kompenzácie strát a že pomoc presahuje 50 % skutočných nákladov na opatrenie pomoci. Komisia preto túto podmienku považuje za nesplnenú.

5. Spoločná organizácia trhu

(61)

Program pomoci nepoškodzuje ciele spoločnej organizácie trhu s vínom.

(62)

Keďže pomoc, poskytnutá vinárom a vinárskym podnikom z vyššie uvedených dôvodov nie je zlučiteľná s bodom 9 rámca pre sektor poľnohospodárstva, ide teda o prevádzkovú pomoc, ktorá nie je zlučiteľná so spoločným trhom.

(63)

Žiadne iné zdôvodnenia podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES sa nedajú uplatniť.

Zlučiteľnosť pomoci poskytnutej výrobným spoločenstvám

(64)

Komisia má kladný postoj k vytváraniu výrobných spoločenstiev v sektore poľnohospodárstva, lebo združujú poľnohospodárov a vďaka nim možno lepšie koncentrovať ponuku a výrobu prispôsobiť požiadavkám trhu. Poskytnutie štátnej pomoci na vytvorenie takejto organizácie (bod 10.5 rámca pre sektor poľnohospodárstva) alebo na výrazné kvantitatívne rozšírenie jej činnosti o nové výrobky alebo nové sektory (bod 10.6 rámca pre sektor poľnohospodárstva) je povolené. V danom prípade však nie je splnená žiadna z týchto podmienok.

(65)

Podľa bodu 10.8 rámca pre sektor poľnohospodárstva sa pomoc, poskytnutá výrobným spoločenstvám, ktorá nepredstavuje pokrytie nákladov súvisiacich so zriadením podniku, teda ako napr. investície, musí hodnotiť podľa pravidiel pre tieto druhy pomoci. Keďže predmetné opatrenie spočíva len vo zvýšení kapitálu, nejde o investíciu a tento bod sa teda nemôže stať základom hodnotenia zlučiteľnosti.

(66)

Z uvedených dôvodov nie je pomoc, ktorá bola poskytnutá výrobným spoločenstvám, zlučiteľná s bodom 10 rámca Spoločenstva o štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva. Ide preto o prevádzková pomoc, ktorá nie je zlučiteľná so Spoločným trhom.

(67)

Žiadne iné dôvody podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES neprichádzajú do úvahy.

V.4.   Pomoc de minimis pre výrobné spoločenstvá a vinárske podniky

(68)

Podľa skúseností Komisie sa pomoc malého rozsahu za určitých podmienok nedá kvalifikovať podľa ustanovení v článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(69)

Podľa nariadenia č. 1860/2004 pomoc, ktorá nepresiahne strop 3 000 eur na jedného príjemcu v priebehu trojročného obdobia, pričom celkový objem takejto pomoci zostáva nižší ako približne 0,3 % ročnej poľnohospodárskej výroby, neovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi a nenarúša alebo ani nehrozí, že bude narúšať hospodársku súťaž, nespadá pod ustanovenia článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(70)

Podľa článku 5 nariadenia č. 1860/2004 sa to týka aj predvstupovej pomoci, ak sú splnené predpoklady podľa článkov 1 a 3.

(71)

Článkom 1 sa obmedzuje uplatnenie na sektor poľnohospodárstva. Pomoc sa týka predaja vína. Obmedzenia podľa článku 1 písm. a) až c) sa nemôže uplatniť.

(72)

Opatrenia až do výšky 3 000 EUR sa preto nemôžu považovať za pomoc, pretože nie sú splnené všetky podmienky článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Na to, aby sa pomoc nezapočítavala dvojmo, mala by sa táto hranica používať len na úrovni vinárskych podnikov.

(73)

Na základe uvedených dôvodov Komisia konštatuje, že poskytnutie subvencií na získanie obchodných podielov do výšky 3 000 EUR sa nekvalifikuje ako pomoc, ak sú splnené podmienky nariadenia č. 1860/2004. Každá suma, ktorá prekračuje túto hranicu na úrovni príjemcov pomoci z radov vinárov a vinárskych podnikov, pomocou už je.

VI.   ZÁVERY

(74)

Komisia prijíma uznesenie, že dotácie a úrokové zvýhodnenia, poskytnuté v rámci tohto opatrenia, sú prevádzkovou pomocou, na ktorú sa nevzťahujú žiadne ustanovenia o výnimke zo všeobecného zákazu poskytovania pomoci a preto je nezlučiteľná so Spoločným trhom. Komisia tiež konštatuje, že Nemecko realizovalo toto opatrenie neoprávnene.

(75)

Keď je neoprávnene poskytnutá štátna pomoc kvalifikovaná ako nezlučiteľná so spoločným trhom, prirodzeným dôsledkom tohto konštatovania je požiadavka na jej vrátenie, aby sa tak podľa možnosti obnovil stav hospodárskej súťaže pred poskytnutím pomoci.

(76)

Rozhodnutie sa vzťahuje na uvedenú schému pomoci a musí byť realizované okamžite vrátane vrátenia pomoci podľa článku 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá uplatňovania článku 93 Zmluvy o ES (10).

(77)

V snahe cieľom odstrániť priame a nepriame zvýhodnenie vinárov a vinárskych podnikov, ako aj výrobných spoločenstiev a súčasne zabrániť dvojitému zarátaniu pomoci Nemecko musí podniky, ktorým bola pomoc zo štátnych prostriedkov vyplatená, požiadať o jej vrátenie. Vrátenie pomoci poskytnutej výrobným spoločenstvám však neovplyvňuje skutočnosť, že pomoc, poskytnutá vinárom a vinárskym podnikom až do výšky 3 000 eur, nie je pomocou v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, ak sú pritom splnené podmienky nariadenia č. 1860/2004. Každá suma, ktorá prekročí túto hranicu na úrovni zvýhodneného vinára alebo vinárskeho podniku, je už v celej svojej výške pomocou, a preto jej vrátenie treba vyžiadať od výrobného spoločenstva, ktorého podiely si konečný príjemca pomoci zakúpil.

(78)

Toto rozhodnutie nemá vplyv na možnosť príslušných výrobných spoločenstiev požadovať od vinárov a vinárskych podnikov vrátenie príslušnej sumy, prípadne použiť iné opravné prostriedky, ak takéto možnosti vnútroštátne predpisy dovoľujú.

(79)

V okrese Cochem-Zell, pokiaľ ide o úrokové zvýhodnenia, by malo vrátenie pomoci zo strany vinárov a vinárskych podnikov zodpovedať poskytnutému úrokovému zvýhodneniu. Povinnosť vinárov a vinárskych podnikov vrátiť poskytnutú pomoc však neovplyvňuje skutočnosť, že pomoc, poskytnutá vinárom a vinárskym podnikom až do výšky 3 000 eur, nie je pomocou v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, ak sú pritom splnené podmienky nariadenia č. 1860/2004. Každá suma, ktorá prekročí túto hranicu na úrovni zvýhodneného vinára alebo vinárskeho podniku, je už v celej svojej výške pomocou a preto jej vrátenie treba vyžiadať v plnej výške.

(80)

Toto rozhodnutie nemá vplyv na možnosť príslušných vinárov a vinárskych podnikov použiť voči výrobným spoločenstvám iné opravné prostriedky, ak takéto možnosti vnútroštátne predpisy dovoľujú.

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Štátna pomoc pre vinárov a vinárske podniky vo forme priamych subvencií alebo úrokového zvýhodnenia na investovanie do obchodných podielov výrobných spoločenstiev, ktorú Spolková republika Nemecko poskytla v rozpore s článkom 88 ods. 3 Zmluvy o ES, je bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 2, nezlučiteľná so spoločným trhom.

Článok 2

Opatrenia uvedené v článku 1, ktoré Spolková republika Nemecko realizovala v prospech príjemcov pomoci, nie sú kvalifikované ako pomoc, ak spĺňajú podmienky nariadenia č. 1860/2004.

Článok 3

1.   Spolková republika Nemecko do 2 mesiacov po oznámení tohto rozhodnutia bude informovať o rozhodnutí Komisie, že štátna pomoc, uvedená v článku 1, nie je zlučiteľná so spoločným trhom, všetky vinárske podniky a výrobné spoločenstvá, ktorým bola štátna pomoc poskytnutá.

2.   Spolková republika Nemecko prijme všetky potrebné opatrenia, aby od vinárskych podnikov, prípadne od výrobných spoločenstiev vyžiadala vrátenie nezákonne vyplatených súm bez toho, aby tým bolo dotknuté uplatnenie ustanovení článku 2 alebo ďalšie nároky podľa vnútroštátnych právnych predpisov. Spolková republika Nemecko do dvoch mesiacov po oznámení tohto rozhodnutia bude informovať Komisiu o totožnosti príjemcov pomoci, individuálne poskytnutých sumách pomoci a metódach výpočtu týchto súm.

3.   O vrátenie štátnej pomoci sa požiada bezodkladne podľa vnútroštátnych postupov, pokiaľ tieto umožňujú okamžité a účinné vykonanie tohto rozhodnutia.

4.   Spätne požadovaná suma má obsahovať úroky za celé obdobie, splatné od dátumu, keď sa pomoc príjemcovi prvýkrát nezákonne poskytla, až do jej skutočného vrátenia.

5.   Úroky sa počítajú podľa ustanovení kapitoly V nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES.

Článok 4

Spolková republika Nemecko do dvoch mesiacov po oznámení tohto rozhodnutia oznámi Komisii opatrenia prijaté a plánované na jeho vykonanie. V rovnakom časovom období Nemecko predloží aj všetky dokumenty, ktoré dokazujú, že konanie vo veci vrátenia nezákonne poskytnutej pomoci voči jej príjemcom sa začalo.

Článok 5

Toto rozhodnutie je určené Spolkovej republike Nemecko.

V Bruseli z 7. júna 2006.

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie


(1)  Ú. v. ES C 267, 6.11.2003, s. 2.

(2)  Pozri poznámku pod čiarou 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 325, 28.10.2004, s. 4.

(4)  Ú. v. ES L 179, 14.7.1999, s. 1, Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2165/2005 (Ú. v. EÚ L 345, 28.12.2005, s. 1).

(5)  Podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora poukazuje zlepšenie konkurenčnej situácie podniku v dôsledku štátnej pomoci vo všeobecnosti na porušenie hospodárskej súťaže v porovnaní s konkurenčným podnikom, ktorý takúto podporu nedostal (vec C-730/79, Philip Morris, Zbierka rozsudkov 1980, s. 2 671, body 11 a 12).

(6)  Obchod s vínom na vnútornom poľnohospodárskom trhu spoločenstva v Nemecku v roku 1999 predstavoval 10 364 000 miliónov hektolitrov v importe a 1 881 900 miliónov hektolitrov v exporte. Samostatné údaje za Porýnie-Falcko nie sú k dispozícii (zdroj: Spolkový štatistický úrad).

(7)  Ú. v. ES C 232, 12.8.2000, s. 19.

(8)  Vec C-156/98, Nemecko/Komisia, Zbierka rozsudkov 2000, I-/6857, bod 26.

(9)  Vec T-93/02, Confédération nationale du Crédit Mutuel/Komisia, ešte neuverejnená v Zbierke rozsudkov, bod 95.

(10)  Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené aktom o pristúpení z roku 2003.


6.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/64


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 28. augusta 2006

o uzavretí Dohody medzi vládou Japonska a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu o spolupráci v oblasti mierového využitia jadrovej energie

(2007/58/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 101 ods. 2,

so zreteľom na rozhodnutie Rady z 27. februára 2006, ktorým sa schvaľuje, aby Komisia uzavrela Dohodu medzi vládou Japonska a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu o spolupráci v oblasti mierového využitia jadrovej energie,

keďže Dohoda medzi vládou Japonska a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu o spolupráci v oblasti mierového využitia jadrovej energie by sa mala schváliť,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Dohoda medzi vládou Japonska a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu o spolupráci v oblasti mierového využitia jadrovej energie sa týmto schvaľuje v mene Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

Text dohody je pripojený k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Komisár pre energetiku vykoná v mene Spoločenstva oznámenie ustanovené v článku 17 ods. 1 dohody.

V Bruseli 28. augusta 2006.

Za Komisiu

A.PIEBALGS

člen Komisie


6.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/65


DOHODA

medzi vládou Japonska a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu o spolupráci v oblasti mierového využitia jadrovej energie

VLÁDA JAPONSKA A EURÓPSKE SPOLOČENSTVO PRE ATÓMOVÚ ENERGIU (ĎALEJ LEN „SPOLOČENSTVO“),

SO ŽELANÍM pokračovať a ďalej rozvíjať dlhodobú, trvalú spoluprácu, z ktorej môže mať prospech Japonsko, Spoločenstvo a tretie strany v oblasti mierového a nevýbušného využitia jadrovej energie na základe vzájomnej výhodnosti a reciprocity;

UZNÁVAJÚC, že Japonsko, Spoločenstvo a jeho členské štáty dosiahli porovnateľne pokročilú úroveň v mierovom využívaní jadrovej energie a v bezpečnosti poskytovanej ich príslušnými právnymi predpismi a nariadeniami týkajúcimi sa zdravia, bezpečnosti, mierového využitia jadrovej energie a ochrany životného prostredia;

SO ŽELANÍM taktiež uzatvoriť dohody o dlhodobej spolupráci v oblasti mierového a nevýbušného využitia jadrovej energie predvídateľným a praktickým spôsobom, ktoré berú do úvahy potreby ich príslušných programov pre oblasť jadrovej energie a ktoré uľahčujú obchod, výskum a vývoj a ostatné činnosti v oblasti spolupráce medzi Japonskom a Spoločenstvom;

OPÄTOVNE potvrdzujúc pevný záväzok vlády Japonska, Spoločenstva a vlád jeho členských štátov v otázke jadrového nešírenia vrátane posilnenia a účinného používania súvisiacich bezpečnostných zariadení a režimov kontroly vývozu, na ktorých základe sa musí realizovať spolupráca v oblasti mierového využitia jadrovej energie medzi Japonskom a Spoločenstvom;

OPÄTOVNE potvrdzujúc podporu vlády Japonska, Spoločenstva a vlád jeho členských štátov, hlavným cieľom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (ďalej len „agentúra“) a jej systému bezpečnostných zariadení a ich túžbe podporovať všeobecné dodržiavanie zmluvy o nešírení jadrových zbraní, uzavretej 1. júla 1968 (ďalej len „zmluva o nešírení“);

UVEDOMUJÚC si, že jadrové zabezpečovacie zariadenia sa používajú vo všetkých členských štátoch Spoločenstva v zmysle Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, uzatvorenej 25. marca 1957 (ďalej len „Zmluva o Euratome“);

UZNÁVAJÚC princíp voľného pohybu jadrového materiálu, zariadenia a jadrového materiálu v rámci Spoločenstva obsiahnutý v Zmluve o Euratome; a

UZNÁVAJÚC taktiež význam vysokej úrovne transparentnosti týkajúcej sa spravovania plutónia s cieľom znížiť riziko šírenia jadrových zbraní a zabezpečiť ochranu pracovníkov, širokej verejnosti a životného prostredia,

SA DOHODLI TAKTO:

článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto dohody:

a)

Pod pojmom „strany“ sa rozumie vláda Japonska a Spoločenstvo. Pod pojmom „strana“ sa rozumie jedna z uvedených „strán“.

b)

Pod pojmom „Spoločenstvo“ sa rozumie:

i)

právnická osoba zriadená Zmluvou o Euratome; a

ii)

územia, na ktorých sa Zmluva o Euratome uplatňuje.

c)

Pod pojmom „osoby“ sa rozumie akákoľvek fyzická osoba, podnik alebo iný subjekt, ktorý sa riadi uplatniteľnými právnymi predpismi a nariadeniami v príslušnej územnej jurisdikcii strán, ale nezahŕňa strany.

d)

Pod pojmom „príslušný orgán“ sa v prípade vlády Japonska rozumie vládna agentúra vymenovaná vládou Japonska a v prípade Spoločenstva Európska komisia alebo iný orgán, ktorý môže Spoločenstvo kedykoľvek písomne oznámiť vláde Japonska.

e)

Pod pojmom „neutajovaná informácia“ sa rozumie informácia, na ktorú nebolo uvalené bezpečnostné utajenie žiadnou zo strán a ani jednotlivým členským štátom Spoločenstva.

f)

Pod pojmom „jadrový materiál“ sa rozumie

i)

„zdrojový materiál“, t. j. urán obsahujúci zmes izotopov vyskytujúcich sa v prírode; urán ochudobnený o izotop 235; tórium; čokoľvek z predtým uvedeného vo forme kovu, zliatiny, chemickej zlúčeniny alebo koncentrátu; akýkoľvek iný materiál obsahujúci jednu alebo viacero z uvedených komponentov v takej koncentrácii, akú Rada guvernérov agentúry stanoví v súlade s článkom XX štatútu agentúry, prijatého 26. októbra 1956 (ďalej len „štatút“), a príslušné orgány obidvoch strán sa budú vzájomne písomne informovať o vzájomnom akceptovaní; a takýto iný materiál, ktorý Rada guvernérov agentúry stanoví v súlade s článkom XX štatútu a o ktorého akceptovaní sa budú príslušné orgány strán vzájomne písomne informovať.

ii)

„zvláštny štiepiteľný materiál“, t. j. plutónium; urán-233; urán obohatený izotopom 233 alebo 235; akýkoľvek materiál obsahujúci jeden alebo viacero z uvedených komponentov; a taký iný materiál, ktorý Rada guvernérov agentúry stanoví v súlade s článkom XX Štatútu a o ktorého akceptovaní sa budú príslušné orgány obidvoch strán vzájomne informovať v písomnej forme. Pod pojmom „zvláštny štiepiteľný materiál“ nie je zahrnutý „zdrojový materiál“.

g)

Pod pojmom „citlivý jadrový materiál“ sa rozumie separované plutónium (vrátane plutónia obsiahnutého v zmesnom oxidovom palive) alebo urán obohatený na viac ako 20 % izotopom 235 a/alebo urán 233.

h)

Pod pojmom „zariadenie“ sa rozumejú hlavné položky výrobného zariadenia, strojového zariadenia, prístrojového vybavenia alebo ich hlavné komponenty, ktoré sú osobitne navrhnuté alebo vyrobené na použitie pri jadrových činnostiach, a ktoré sú špecifikované v časti A prílohy A k tejto dohode.

i)

Pod pojmom „nejadrový materiál“ sa rozumie ťažká voda alebo akýkoľvek iný materiál vhodný na použitie v jadrovom reaktore na zníženie vysokej rýchlosti neutrónov a zvýšenie pravdepodobnosti ďalšieho štiepenia, ako sa špecifikuje v časti B prílohy A k tejto dohode.

j)

Pod pojmom „jadrový materiál regenerovaný alebo vyrábaný ako vedľajší produkt“ sa rozumie zvláštny štiepiteľný materiál získavaný z jadrového materiálu prevedeného podľa tejto dohody, alebo jedným alebo viacerými procesmi z použitia úplných jadrových reaktorov prevedených podľa tejto dohody, a ak vláda Japonska a Európska komisia po konzultáciách medzi Európskou komisiou a vládou príslušného členského štátu Spoločenstva budú vopred písomne súhlasiť s jeho prevodom, akéhokoľvek iného zariadenia špecifikovaného v časti A prílohy A k tejto dohode, ktoré je určené na prevod v zmysle tejto dohody.

článok 2

Rozsah spolupráce

1.   Zmluvné strany budú spolupracovať v zmysle tejto dohody na podpore a uľahčovaní obchodu s jadrovým materiálom, výskumu a vývoja a ostatných činností medzi Japonskom a Spoločenstvom v oblasti mierového a nevýbušného využívania jadrovej energie na základe obojstranného záujmu výrobcov, priemyslu s cyklom jadrového paliva, zariadení, výskumných a vývojových inštitúcií a spotrebiteľov pri súčasnom dodržiavaní princípov nešírenia.

2.   Zmluvné strany budú spolupracovať takto:

a)

Každá zo strán alebo autorizované osoby môžu dodávať alebo prijímať od druhej strany alebo autorizovaných osôb jadrový materiál, zariadenie a nejadrový materiál, za podmienok, ktoré môžu byť dohodnuté medzi dodávateľom a príjemcom.

b)

Ktorákoľvek zo strán alebo autorizované osoby môžu vykonávať služby súvisiace s cyklom jadrového paliva a iné služby v rámci pôsobnosti tejto dohody alebo prijímať takéto služby od druhej strany alebo autorizovaných osôb za podmienok, na ktorých sa môžu dodávateľ a príjemca dohodnúť.

c)

Zmluvné strany budú stimulovať vzájomnú spoluprácu a medzi jednotlivcami výmenou expertov. Keď si spolupráca na základe tejto dohody uvedené výmeny odborníkov, tak zmluvné strany uľahčia vstup odborníkov do Japonska a do Spoločenstva a taktiež aj ich pobyt.

d)

Zmluvné strany uľahčia dodávanie a výmenu neutajených informácií, na čom sa môžu vzájomne dohodnúť, medzi osobami alebo medzi ktoroukoľvek zo strán a osobami.

e)

Zmluvné strany môžu spolupracovať a stimulovať spoluprácu medzi sebou a osobami a inými spôsobmi, ktoré budú strany považovať za primerané.

3.   Spolupráca špecifikovaná v odseku 1 a 2 podlieha ustanoveniam tejto dohody a uplatniteľných medzinárodných dohôd, právnych predpisov a nariadení platných v Japonsku a Spoločenstve.

článok 3

Položky podliehajúce dohode

1.   Jadrový materiál prevádzaný medzi Japonskom a Spoločenstvom, či už priamo, alebo prostredníctvom tretej krajiny, sa stáva predmetom tejto dohody po svojom vstupe do územnej jurisdikcie prijímajúcej strany, iba ak podávajúca strana oznámila prijímajúcej strane písomne zamýšľaný prevod a prijímajúca strana písomne potvrdila, že takáto položka bude predmetom tejto dohody a že navrhovaným príjemcom, ak ním nebude prijímajúca strana, bude autorizovaná osoba spadajúca pod územnú jurisdikciu prijímajúcej strany.

2.   Zariadenia a nejadrový materiál prevádzaný medzi Japonskom a Spoločenstvom, či už priamo, alebo prostredníctvom tretej krajiny, sa stáva predmetom tejto dohody po jeho vstupe do územnej jurisdikcie prijímajúcej strany, iba ak:

a)

v prípade prevodov z Japonska do Spoločenstva, vláda Japonska alebo, v prípade prevodov zo Spoločenstva do Japonska, vláda príslušného členského štátu Spoločenstva alebo tam, kde to pripadá do úvahy Európska komisia, rozhodla, že prevod takýchto položiek sa bude realizovať v zmysle tejto dohody;

b)

dodávajúca zmluvná strana oznámila prijímajúcej strane písomnou formou zamýšľaný prevod a prijímajúca strana písomnou formou potvrdila, že takéto položky budú vyhlásené za predmet tejto dohody a že navrhovaným príjemcom, ak ním nie je prijímajúca strana, bude autorizovaná osoba podľa územnej jurisdikcie prijímajúcej strany.

3.   Písomné oznámenia a potvrdenia požadované na základe odsekov 1 a 2 sa musia realizovať v súlade s postupmi uvedenými v článku 14 tejto dohody.

4.   Jadrový materiál, zariadenie a nejadrový materiál podliehajúci tejto dohode zostáva predmetom tejto dohody, až kým:

a)

takéto položky nebudú prevedené mimo územnú jurisdikciu prijímajúcej strany v súlade s príslušnými ustanoveniami tejto dohody;

b)

sa zmluvné strany nedohodnú, že takéto položky už nemajú byť predmetom tejto dohody; alebo

c)

v prípade jadrového materiálu nebude stanovené v súlade s ustanoveniami o ukončení bezpečnostných opatrení v príslušných dohodách uvedených v odseku 1 článku 8 tejto dohody, že jadrový materiál bol spotrebovaný, alebo bol zriedený tak, že ďalej už nie je použiteľný na žiadnu jadrovú aktivitu dôležitú z hľadiska bezpečnostných opatrení, alebo sa stal prakticky neregenerovateľným.

článok 4

Spolupráca v oblasti jadrového výskumu a vývoja

1.   V súlade s článkom 2 tejto dohody zmluvné strany budú rozvíjať spoluprácu v oblasti výskumu a vývoja mierového a nevýbušného využitia jadrovej energie medzi sebou a svojimi agentúrami a, pokiaľ ide o Spoločenstvo, do tej miery, do akej sa vzťahujú jeho špecifické programy. Zmluvné strany alebo ich agentúry, tam kde to pripadá do úvahy, môžu povoliť účasť na takejto spolupráci výskumníkom a organizáciám zo všetkých sektorov výskumu vrátane univerzít, laboratórií a súkromného sektoru. Zmluvné strany taktiež uľahčia takúto spoluprácu medzi jednotlivcami v tomto odvetví.

2.   Zmluvné strany uzatvoria samostatnú dohodu za účelom ďalšieho rozvoja a uľahčovania činností, ktoré sú predmetom tohto článku.

článok 5

Implementácia dohody

1.   Ustanovenia tejto dohody budú implementované v dobrej viere a takým spôsobom, aby sa zamedzilo bráneniu, zdržiavaniu alebo nenáležitého zasahovaniu do jadrových aktivít v Japonsku a v Spoločenstve a takým spôsobom, aby boli konzistentné s prezieravými manažérskymi postupmi požadovanými z hľadiska ekonomického a bezpečného vykonávania ich jadrových aktivít.

2.   Ustanovenia tejto dohody sa nebudú využívať za účelom usilovania sa o obchodné alebo priemyselné výhody, a ani za účelom zasahovania do obchodných alebo priemyselných záujmov, či už domácich alebo medzinárodných, žiadnej zo strán a ani autorizovaných osôb, a ani na zasahovanie do jadrovej politiky ktorejkoľvek zo strán alebo vlád členských štátov Spoločenstva, a ani na bránenie podporovania mierového nevýbušného využívania jadrovej energie, a ani na bránenie premiestňovania položiek podliehajúcich tejto dohode alebo oznámených s tým, že sa musia stať predmetom tejto dohody buď v rámci príslušnej územnej jurisdikcie strán, alebo medzi Japonskom a Spoločenstvom.

3.   S jadrovým materiálom podliehajúcim tejto dohode sa môže manipulovať na základe princípov zameniteľnosti a proporcionality vtedy, keď sa používa v procesoch zmiešavania, kde stráca svoju identitu, alebo sa považuje za taký, ktorý stratil svoju identitu v procese konverzie, výroby paliva, obohacovania alebo regenerácie.

4.   Pri implementácii ustanovení tejto dohody Japonsko, Spoločenstvo a jeho členské štáty budú konať v súlade s ustanoveniami dohovoru o jadrovej bezpečnosti, ktorý nadobudol účinnosť 24. októbra 1996.

článok 6

Duševné vlastníctvo

Zmluvné strany musia zabezpečiť primeranú a efektívnu ochranu vytvoreného duševného vlastníctva a technológie prevádzanej na základe spolupráce v zmysle tejto dohody v súlade s príslušnými medzinárodnými dohodami a právnymi predpismi a nariadeniami platnými v Japonsku a v Európskych spoločenstvách alebo v ich členských štátoch.

článok 7

Mierové využitie

1.   Spolupráca v zmysle tejto dohody sa bude realizovať na mierové a nevýbušné účely.

2.   Jadrový materiál, zariadenie a nejadrový materiál prevádzaný v zmysle tejto dohody a jadrový materiál regenerovaný alebo vyrábaný ako vedľajší produkt sa nebude využívať inak ako na mierové účely; a ani sa nebude využívať na žiadne jadrové výbušné zariadenie, a ani pre výskum a ani vývoj takéhoto zariadenia.

článok 8

Bezpečnostné opatrenia agentúry a Euratomu

1.   Spolupráca na základe tejto dohody si vyžaduje používanie tam, kde to pripadá do úvahy, bezpečnostných zariadení zo strany Spoločenstva v zmysle Zmluvy o Euratome a akceptovanie používania bezpečnostných zariadení zo strany agentúry na základe týchto dohôd o bezpečnostných zariadeniach:

a)

Dohoda medzi vládou Japonska a agentúrou o implementácii odseku 1 a 4 článok III zmluvy o nešírení, uzatvorenej 4. marca 1977 (ďalej len „dohoda o bezpečnostných zariadeniach pre Japonsko“), doplnená dodatkovým protokolom schváleným 4. decembra 1998;

b)

Dohoda medzi Rakúskou republikou, Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Estónskou republikou, Fínskou republikou, Spolkovou republikou Nemecko, Helénskou republikou, Írskom, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Portugalskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Švédskym kráľovstvom, Slovenskou republikou, Spoločenstvom a agentúrou o implementácii článku III ods. 1 a ods. 4 zmluvy o nešírení, uzatvorenej 5. apríla 1973 (ďalej len „dohoda o bezpečnostných opatreniach pre členské štáty Spoločenstva, okrem Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a Francúzskej republiky“), doplnená dodatkovým protokolom podpísaným 22. septembra 1998; v znení neskorších zmien a doplnení;

c)

Dohoda medzi Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska, Spoločenstvom a agentúrou o uplatňovaní bezpečnostných opatrení v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska v spojení so Zmluvou o nešírení, vyhotovenou 6. septembra 1976 (ďalej len „dohoda o bezpečnostných opatreniach pre Spojené kráľovstvo“), doplnená dodatkovým protokolom vyhotoveným 22. septembra 1998; a

d)

Dohoda medzi Francúzskom, Spoločenstvom a agentúrou o uplatňovaní bezpečnostných opatrení vo Francúzsku, vyhotovená 27. júla 1978 (ďalej len „dohoda o bezpečnostných opatreniach pre Francúzsko“), doplnená dodatkovým protokolom vyhotoveným 22. septembra 1998.

2.   Jadrový materiál prepravovaný v zmysle tejto dohody a jadrový materiál regenerovaný alebo získaný ako vedľajší produkt podlieha:

a)

kým sa nachádza v Japonsku, bezpečnostným opatreniam agentúry v súlade s ustanoveniami dohody o bezpečnostných opatreniach pre Japonsko; a

b)

kým sa nachádza v Spoločenstve, bezpečnostným opatreniam uplatňovaným Spoločenstvom v zmysle Zmluvy o Euratome a, tam kde to pripadá do úvahy, bezpečnostným opatreniam agentúry v súlade s ustanoveniami dohody o bezpečnostných opatreniach pre členské štáty Spoločenstva, okrem Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a Francúzskej republiky, dohody o bezpečnostných opatreniach pre Spojené kráľovstvo alebo dohody o bezpečnostných opatreniach pre Francúzsko.

3.   V prípade, že agentúra z akéhokoľvek dôvodu neuplatňuje bezpečnostné opatrenia požadované odsekom 2, strany bezodkladne začnú konzultácie s cieľom prijať nápravné opatrenia a, pri absencii takýchto nápravných opatrení, ihneď uzatvoria dojednania, ktoré budú v súlade s bezpečnostnými princípmi a postupmi agentúry a ktoré poskytnú efektívnosť a pokrytie rovnocenné efektívnosti a pokrytiu, ktorých poskytnutie bolo zámerom bezpečnostných opatrení agentúry špecifikovaných v odseku 2.

článok 9

Spätné prepravy

1.   Jadrový materiál, zariadenie a nejadrový materiál prepravovaný v zmysle tejto dohody a jadrový materiál regenerovaný alebo vyrábaný ako vedľajší produkt sa nesmie spätne prepravovať mimo územnú jurisdikciu prijímajúcej strany, s výnimkou územnej jurisdikcie dodávajúcej strany, pokiaľ nebudú prijímajúcej strane poskytnuté primeraným spôsobom uistenia o splnení podmienok uvedených v prílohe B k tejto dohode, alebo pokiaľ pri absencii takýchto uistení dodávajúca strana neposkytne predchádzajúci písomný súhlas.

2.   Okrem splnenia ustanovení odseku 1 nasledujúce položky prepravované v zmysle tejto dohody sa nebudú spätne prepravovať mimo územnú jurisdikciu prijímajúcej strany, s výnimkou do územnej jurisdikcie dodávajúcej strany, bez predchádzajúceho písomného súhlasu dodávajúcej strany:

a)

citlivý jadrový materiál; a

b)

zariadenie na obohacovanie, prepracovanie alebo výrobu ťažkej vody,

pokiaľ v prípade položiek prepravovaných z Japonska do Spoločenstva nebudú predmetom príslušnej bilaterálnej dohody o spolupráci v oblasti mierového využívania jadrovej energie medzi vládou Japonska a vládou prijímajúcej tretej krajiny alebo, v prípade transferov zo Spoločenstva do Japonska, prijímajúca tretia krajina nebude zahrnutá do zoznamu, ktorý Spoločenstvo musí vyhotoviť, a prijímajúca strana nezaslala dodávajúcej strane notifikáciu takýchto spätných transferov.

článok 10

Transparentnosť

Zmluvné strany si budú vymieňať informácie týkajúce sa bezpečného a efektívneho spravovania jadrového materiálu, zariadenia a nejadrového materiálu prepravovaného na základe tejto dohody.

článok 11

Fyzická ochrana

1.   Pokiaľ ide o jadrový materiál prepravovaný v zmysle tejto dohody a jadrový materiál regenerovaný alebo vyrobený ako vedľajší produkt, vláda Japonska, vlády členských štátov Spoločenstva a tam, kde to pripadá do úvahy, Európska komisia, budú uplatňovať opatrenia o fyzickej ochrane podľa kritérií, ktoré jednotlivo prijali a ktoré prinesú, ako minimum, ochranu na úrovniach uvedených v prílohe C k tejto dohode.

2.   Pokiaľ ide o medzinárodnú prepravu jadrového materiálu uvedenú v tejto dohode, Japonsko, členské štáty Spoločenstva a, tam kde to pripadá do úvahy, Spoločenstvo budú konať v súlade s ustanoveniami Dohovoru o fyzickej ochrane jadrového materiálu, ktorý nadobudol účinnosť 8. februára 1987, ktorého sú zmluvnými stranami.

článok 12

Súčasné dohody

1.   Ustanovenia tejto dohody sa považujú za doplňujúce k ustanoveniam Dohody medzi vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a vládou Japonska o spolupráci v oblasti mierového využívania jadrovej energie, vyhotovenej 25. februára 1998, a k ustanoveniam Dohody medzi vládou Japonska a vládou Francúzskej republiky o spolupráci v oblasti mierového využívania jadrovej energie, vyhotovenej 26. februára 1972, zmenenej a doplnenej Protokolom medzi tými istými stranami, vyhotoveným 9. apríla 1990 a tam, kde to pripadá do úvahy, majú prednosť pred ustanoveniami uvedených bilaterálnych dohôd.

2.   Do tej miery, že ustanovenia v bilaterálnych dohodách uvedené v odseku 1 tohto článku stanovujú práva alebo povinnosti pre vládu Japonska, vládu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska alebo vládu Francúzskej republiky nad rámec tých, ktoré sú obsiahnuté v tejto dohode, tieto práva a povinnosti budú naďalej implementované v zmysle uvedených bilaterálnych dohôd.

3.   Napriek ustanoveniam odseku 1 článku 3 tejto dohody, ustanovenia tejto dohody sa uplatňujú na jadrový materiál, ktorý sa prepravoval pred nadobudnutím účinnosti tejto dohody medzi Japonskom a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska a medzi Japonskom a Francúzskou republikou na základe bilaterálnych dohôd uvedených v odseku 1.

4.   Napriek ustanoveniam odseku 1 článku 3 tejto dohody ustanovenia tejto dohody sa uplatňujú na jadrový materiál, ktorý sa prepravoval pred nadobudnutím účinnosti tejto dohody medzi Japonskom a členskými štátmi Spoločenstva okrem Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a Francúzskej republiky, ak sa zmluvné strany dohodnú na tom, že takýto jadrový materiál bude predmetom tejto dohody.

článok 13

Pozastavenie a ukončenie

1.   Ak Spoločenstvo alebo ktorýkoľvek z jeho členských štátov, alebo Japonsko kedykoľvek po nadobudnutí účinnosti tejto dohody:

a)

koná v rozpore s ustanoveniami článkov 7, 8, 9 alebo 11 tejto dohody, alebo rozhodnutiami arbitrážneho súdu uvedenými v článku 15 tejto dohody; alebo

b)

ukončí alebo závažným spôsobom poruší ktorúkoľvek zo svojich bezpečnostných dohôd s agentúrou uvedenú v odseku 1 článku 8 tejto dohody,

vláda Japonska alebo Spoločenstvo bude mať právo ukončiť ďalšiu spoluprácu v zmysle tejto dohody úplne alebo čiastočne, alebo vypovedať túto dohodu a požadovať vrátenie všetkého jadrového materiálu prepravovaného na základe tejto dohody.

2.   Ak Spoločenstvo alebo členské štáty Spoločenstva okrem Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a Francúzskej republiky, privedie jadrové výbušné zariadenie k detonácii, vláda Japonska bude uplatňovať právo špecifikované v odseku 1

3.   Ak Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska alebo Francúzska republika privedie k detonácii jadrové výbušné zariadenie s použitím akéhokoľvek jadrového materiálu prepravovaného podľa tejto dohody, vláda Japonska bude uplatňovať právo špecifikované v odseku 1.

4.   Ak Japonsko privedie k detonácii jadrové výbušné zariadenie, Spoločenstvo bude uplatňovať právo špecifikované v odseku 1.

5.   Skôr ako ktorákoľvek strana podnikne kroky na ukončenie spolupráce úplne alebo čiastočne v zmysle tejto dohody, alebo túto dohodu vypovie, alebo požiada o vrátenie, strany budú konzultovať za účelom prijatia nápravných opatrení a budú tam, kde to pripadá do úvahy, dôkladne zvažovať nasledovné, berúc do úvahy nevyhnutnosť uzatvoriť takéto iné príslušné dojednania a to podľa toho, ako si vyžiada situácia

a)

účinky vykonania takýchto krokov; a

b)

či skutočnosti, ktoré viedli ku zvažovaniu takýchto krokov, boli spôsobené zámerne.

6.   Práva v súlade s týmto článkom sa budú uplatňovať iba vtedy, ak druhá strana neprijme nápravné opatrenia po ukončené konzultácií v primeranej lehote.

7.   Ak ktorákoľvek strana uplatní na základe tohto článku svoje práva požadovať navrátenie akéhokoľvek jadrového materiálu prepravovaného na základe tejto dohody, tak nahradí druhej strane alebo príslušným osobám jeho primeranú trhovú hodnotu.

článok 14

Operatívne postupy

Príslušné orgány strán vypracujú a v prípade potreby zmenia a doplnia operatívne postupy za účelom efektívnej implementácie ustanovení tejto dohody.

článok 15

Konzultácie a arbitráž

1.   S cieľom podporovať spoluprácu na základe tejto dohody, zmluvné strany môžu na požiadanie ktorejkoľvek z nich vzájomne konzultovať diplomatickými kanálmi alebo prostredníctvom konzultačných fór.

2.   Ak vznikne akákoľvek otázka týkajúca sa výkladu alebo uplatňovania tejto dohody, zmluvné strany budú na požiadanie ktorejkoľvek z nich vzájomne konzultovať.

3.   Ak sa akýkoľvek spor vyplývajúci z výkladu alebo uplatňovania tejto dohody nepodarí urovnať rokovaním, sprostredkovaním, uzmierením, zmierom alebo iným podobným postupom, zmluvné strany sa môžu dohodnúť na tom, že predložia takýto spor arbitrážnemu súdu, ktorý sa bude skladať z troch arbitrov vymenovaných v súlade s ustanoveniami tohto odseku. Každá zo zmluvných strán určí jedného arbitra, ktorý môže byť štátnym príslušníkom Japonska alebo členského štátu Spoločenstva a títo dvaja takto určení arbitri zvolia tretieho, štátneho príslušníka iného štátu ako je Japonsko alebo členský štát Spoločenstva, ktorý bude predsedom. Ak v lehote tridsiatich dní od požiadania o arbitrážne konanie niektorá strana neurčí arbitra, môže druhá strana požiadať o vymenovanie arbitra predsedu Medzinárodného súdneho dvora. Rovnaký postup sa uplatní, ak do tridsať dní od určenia alebo vymenovania druhého arbitra, tretí arbiter nebude zvolený, za predpokladu, že tretí arbiter takto vymenovaný nebude štátnym príslušníkom Japonska alebo niektorého členského štátu Spoločenstva. Väčšina členov arbitrážneho súdu bude predstavovať uznášaniaschopnú väčšinu a všetky rozhodnutia si budú vyžadovať spolupôsobenie dvoch arbitrov. Rozhodcovské konanie stanoví súd. Rozhodnutia súdu sú pre zmluvné strany záväzné.

článok 16

Štatút príloh

Prílohy k tejto dohode sú jej nedeliteľnou súčasťou tejto dohody. Môžu sa upravovať na základe vzájomného písomného súhlasu vlády Japonska a Európskej komisie bez toho, aby sa musela meniť a dopĺňať táto dohoda.

článok 17

Nadobudnutie účinnosti a doba trvania

1.   Táto dohoda nadobúda účinnosť tridsiaty deň po dni, kedy si strany vymenili diplomatické nóty, v ktorých sa vzájomne informujú o tom, že ich príslušné interné postupy potrebné na nadobudnutie účinnosti tejto dohody boli ukončené a zostávajú v platnosti na obdobie tridsiatich rokov (1).

Táto dohoda sa bude automaticky predlžovať o päťročné obdobia, pokiaľ niektorá zo zmluvných strán nebude písomne informovať druhú stranu o vypovedaní tejto dohody najneskôr šesť mesiacov pred dátumom ukončenia jej platnosti.

2.   Napriek zastaveniu ďalšej spolupráce na základe tejto dohody v celistvosti alebo iba čiastočne alebo vypovedaniu tejto dohody z akéhokoľvek dôvodu, ustanovenia článkov 7, 8, 9 a 11 tejto dohody budú naďalej účinné.

Táto dohoda a jej prílohy sú vyhotovené vo dvoch origináloch v dánskom, holandskom, anglickom, fínskom, francúzskom, nemeckom, gréckom, talianskom, japonskom, portugalskom, španielskom a švédskom jazyku. V prípade odchýlky prevažuje nad ostatnými jazykovými verziami anglická a japonská verzia.

NA DÔKAZ TOHO podpísaní, riadne k tomu splnomocnení vládou Japonska a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu, podpísali túto dohodu.

V Bruseli dňa 24 februára 2006.

Za vládu Japonska:

T. KAWAMURA

Za Európske spoločenstvo pre atómovú energiu:

A. PIEBALGS


(1)  Výmena diplomatických nót sa uskutočnila 20. novembra 2006. V súlade s ustanoveniami dohody je dňom nadobudnutia platnosti 20. december 2006.


PRÍLOHA A

Časť A

1.

Kompletné jadrové reaktory.

Jadrové reaktory schopné takej prevádzky, aby udržiavali kontrolovanú samoudržiavaciu štiepnu reťazovú reakciu, vrátane reaktorov s nulovou energiou, pričom posledne uvedené sú definované ako reaktory s projektovanou maximálnou rýchlosťou produkcie plutónia nepresahujúcou 100 gramov za rok.

2.

Nádoby pre jadrové reaktory:

Kovové nádoby, alebo ich hlavné dielensky zhotovené (zvarované) časti, špeciálne konštruované alebo upravené tak, aby mohli pojať aktívnu zónu jadrového reaktora definovanú v odseku 1, ako aj príslušné vnútorné zariadenia jadrového reaktora definované v odseku 8.

3.

Zariadenia na vkladanie paliva do a vyberanie paliva z jadrových reaktorov:

Manipulačné zariadenie špeciálne navrhnuté alebo upravené na vkladanie paliva alebo vyberanie paliva z jadrového reaktora, definované v odseku 1.

4.

Regulačné tyče a zariadenie jadrového reaktora:

Zvlášť navrhnuté alebo upravené tyče, ich podperové alebo závesné konštrukcie, hnacie mechanizmy tyčí, vodiace rúrky tyčí na riadenie štiepneho procesu v jadrovom reaktore, definované v odseku 1.

5.

Tlakové rúrky jadrového reaktora:

Rúrky, ktoré sú osobitne navrhnuté alebo upravené tak, aby pojali palivové články a chladivo primárneho okruhu v jadrovom reaktore, definované v odseku 1, pri prevádzkovom tlaku vyššom ako 50 atmosfér.

6.

Zirkóniové rúrky:

Kovové zirkónium a jeho zliatiny vo forme rúrok alebo súprav rúrok, a v množstvách presahujúcich 500 kg za akékoľvek 12-mesačné obdobie, zvlášť navrhnuté alebo upravené na používanie v jadrovom reaktore, definované v odseku 1, a v ktorých pomer hafnia k zirkóniu je menší ako 1:500 hmotnostných dielov.

7.

Čerpadlá na chladivo primárneho okruhu:

Čerpadlá, zvlášť navrhnuté alebo upravené na cirkuláciu chladiva primárneho okruhu pre jadrové reaktory sú definované v odseku 1.

8.

Vnútorné zariadenia jadrového reaktora:

„Vnútorné zariadenia jadrových reaktorov“ špeciálne navrhnuté alebo upravené na používanie v „jadrovom reaktore“ definované v odseku 1 vrátane podperových stĺpov pre aktívnu zónu reaktora, palivových kanálov, tepelných štítov, odrazových platní, mriežkových platní aktívnej zóny reaktora a platní difúzora;

9.

Výmenníky tepla:

Výmenníky tepla (parné generátory) zvlášť navrhnuté alebo upravené na používanie v okruhu primárneho chladiva jadrového reaktora definované v odseku 1.

10.

Prístroje na detekciu a meranie neutrónov:

Zvlášť navrhnuté a upravené prístroje na detekciu a meranie neutrónov určené na stanovenie hladiny toku neutrónov v rámci aktívnej zóny jadrového reaktora definovaný v odseku 1.

11.

Závody na prepracovanie ožiarených palivových článkov a zariadenie na tento účel zvlášť navrhnuté alebo upravené.

12.

Závody na výrobu palivových článkov pre jadrové reaktory, a zariadenie na tento účel zvlášť navrhnuté alebo upravené.

13.

Závody na oddeľovanie izotopov uránu a zariadenie, okrem analytických prístrojov, pre tento účel zvlášť navrhnuté alebo upravené.

14.

Závody na výrobu a obohacovanie ťažkej vody, deutéria a zlúčenín deutéria, a zariadenie pre tento účel zvlášť navrhnuté alebo upravené.

15.

Závody na konverziu uránu a plutónia určeného na použitie pri výrobe palivových článkov a oddeľovania izotopov uránu, definované v odsekoch 12 a 13, a zariadenie na tento účel zvlášť navrhnuté alebo upravené.

Časť B

1.

Deutérium a ťažká voda:

Deutérium, ťažká voda (deutérium oxid) a akákoľvek iná zlúčenina deutéria, v ktorej pomer atómov deutéria k atómom vodíka presahuje 1:5 000 určené na použitie v jadrových reaktoroch, definované v odseku 1 časti A, v množstvách presahujúcich 200 kg atómov deutéria v akomkoľvek 12-mesačnom období.

2.

Grafit jadrovej čistoty:

Grafit s hladinou čistoty vyššou ako 5 ppm bórového ekvivalentu a s hustotou vyššou ako 1,50g/cm3 určený na použitie v jadrovom reaktore, definovaný v odseku 1 časti A, v množstvách presahujúcich 30 metrických ton za akéhokoľvek 12-mesačné obdobie.


PRÍLOHA B

i)

Položky spätne prepravované sa budú používať iba na mierové a nevýbušné účely v prijímajúcej tretej krajine.

ii)

K je prijímajúca tretia krajina štátom, ktorý nevlastní jadrové zbrane, všetok jadrový materiál v takejto krajine je a bude predmetom uplatňovania bezpečnostných opatrení zo strany agentúry.

iii)

V prípade, že takýto jadrový materiál sa bude spätne prepravovať, bezpečnostné opatrenia bude agentúra uplatňovať na jadrový materiál v prijímajúcej tretej krajine.

iv)

V prípade, že jadrový materiál sa bude spätne prepravovať, primerané opatrenia fyzickej ochrany jadrového materiálu budú dodržiavané v prijímajúcej tretej krajine, minimálne na úrovniach uvedených v prílohe C.

v)

Položky spätne prepravované sa nebudú ďalej späť prepravovať mimo prijímajúcu tretiu krajinu alebo inú krajinu, pokiaľ posledne uvedená krajina neposkytne ubezpečenia rovnocenné ubezpečeniam uvedeným v tejto prílohe B.


PRÍLOHA C

Úrovne fyzickej ochrany

Úrovne fyzickej ochrany, ktoré má zabezpečiť vláda Japonska, vlády členských štátov Spoločenstva a prípadne Európska komisia pri používaní, skladovaní a preprave jadrového materiálu kategorizovaného v priloženej tabuľke, zahŕňajú minimálne tieto charakteristiky ochrany:

KATEGÓRIA III

Používanie a skladovanie v priestore, ku ktorému je prístup kontrolovaný.

Preprava podľa osobitných preventívnych opatrení, vrátane predbežných ujednaní medzi odosielateľom, príjemcom a prepravcom a predbežných dohôd medzi subjektmi podliehajúcimi jurisdikcii a predpisom dodávateľského, resp. prijímajúceho štátu v prípade medzinárodnej dopravy s určením času, miesta a postupu pre prenos zodpovednosti za dopravu.

KATEGÓRIA II

Používanie a skladovanie v chránenom priestore, prístup ku ktorému je kontrolovaný, t. j. v priestore pod stálym dozorom strážcov alebo elektronických prístrojov obklopenou fyzickou bariérou a obmedzeným počtom vstupných bodov pod náležitou kontrolou, alebo v ľubovoľnom priestore so zodpovedajúcou úrovňou fyzickej ochrany.

Preprava podľa osobitných preventívnych opatrení, vrátane predbežných ujednaní medzi odosielateľom, príjemcom a prepravcom a predbežných dohôd medzi subjektmi podliehajúcimi jurisdikcii a predpisom dodávateľského, resp. prijímajúceho štátu v prípade medzinárodnej dopravy s určením času, miesta a postupu pre prenos zodpovednosti za dopravu.

KATEGÓRIA I

Jadrový materiál v tejto kategórii je chránený proti neoprávnenému použitie vysoko spoľahlivými systémami takto:

Používanie a skladovanie vo vysoko chránenom priestore, t. j. v chránenom priestore definovanom pre kategóriu II, prístup ku ktorému je navyše obmedzený na osoby, ktorých dôveryhodnosť bola stanovená, a ktorý je pod dozorom strážcov, ktorí sú v úzkom spojení s príslušnými reagujúcimi. Osobitné opatrenia prijaté v tejto súvislosti majú mať za cieľ zisťovanie a prevenciu akéhokoľvek útoku, neoprávneného prístupu alebo neoprávneného odsunu predmetného jadrového materiálu.

Preprava podľa osobitných preventívnych opatrení definovaných vyššie pre prepravu jadrového materiálu kategórie II a kategórie III, a navyše pod stálym dozorom eskorty a za podmienok, ktoré zabezpečujú úzke spojenie s príslušnými reagujúcimi orgánmi.

Tabuľka:

Kategorizácia jadrového materiálu

Jadrový materiál

Forma

Kategória I

Kategória II

Kategória III

1.

Plutónium (1)

Neožiarené (2)

2 kg alebo viac

Menej ako 2 kg, ale viac ako 500 g

500 g a menej (3)

2.

Urán – 235

Neožiarený (2)

 

 

 

urán obohatený na 20 alebo viac % 235U

5 kg alebo viac

Menej ako 5 kg, ale viac ako 1 kg

1 kg a menej (3)

urán obohatený na 10 % 235U ale menej ako 20 % 235U

 

10 kg alebo viac

Menej ako 10 kg (3)

urán obohatený na viac ako v prírodnom stave, ale na menej ako na 10 % 235U (4)

 

 

10 kg alebo viac

3.

Urán – 233

Neožiarený (2)

2 kg alebo viac

Menej ako 2 kg, ale viac ako 500 g

500 g a menej (3)

4.

Ožiarené palivo

 

 

Ochudobnený alebo prírodný urán, tórium alebo nízko obohatené palivo (štiepny obsah menej ako 10 %) (5)  (6)

 


(1)  Plutónium s izotopovou koncentráciou plutónia-238 presahujúcou 80 % nie je zahrnuté.

(2)  Jadrový materiál neožiarený v reaktore alebo jadrový materiál ožiarený v reaktore, ale s úrovňou žiarenia rovnakou alebo menšou ako 1 Gy/h (100 rad/h) vo vzdialenosti jeden meter bez tienenia.

(3)  Množstvo menšie ako rádiologicky významné má byť vyňaté, ale má byť chránené v súlade s praxou obozretného riadenia.

(4)  Prírodný urán, ochudobnený urán, tórium a množstvá uránu obohateného na menej ako 10 % nespadajúce do kategórie III majú byť chránené v súlade s praxou obozretného riadenia.

(5)  Hoci je táto úroveň ochrany odporúčaná, bude umožnené vláde Japonska, vládam členských štátov Spoločenstva prípadne Európskej komisii po vyhodnotení osobitných okolností prideliť inú kategóriu fyzickej ochrany.

(6)  Iné palivo, ktoré je na základe svojho pôvodného štiepneho obsahu zaradené do kategórie I alebo kategórie II pred ožiarením, môže byť znížené o jednu úroveň kategórie, kým úroveň žiarenia z paliva presahuje 1 Gy/h (100 rad/h) vo vzdialenosti jeden meter bez tienenia.


6.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/76


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 26. septembra 2006

o štátnej pomoci poskytnutej Holandskom spoločnosti Holland Malt BV

[oznámené pod číslom K(2006) 4196]

(Len znenie v holandskom jazyku je autentické)

(2007/59/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 88 ods. 2 prvý pododsek,

po výzve zúčastnených strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedeným článkom (1), a so zreteľom na tieto pripomienky,

keďže:

I.   KONANIE

(1)

Opatrenie bolo v súlade s ustanoveniami článku 88 ods. 3 Zmluvy oznámené listom z 31. marca 2004 zaregistrovaným 6. apríla 2004.

(2)

Listami z 1. júna 2004, 12. augusta 2004 a 16. februára 2005 požiadala Komisia o bližšie údaje. Listami z 5. júla 2004, 17. decembra 2004 a 15. marca 2005, zaregistrovanými 7. júla 2004, 3. januára 2005 a 23. marca 2005 odpovedalo Holandsko na otázky Komisie.

(3)

Komisia listom z 5. mája 2005 informovala Holandsko o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy v súvislosti s týmto opatrením pomoci.

(4)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zúčastnené strany, aby predložili svoje pripomienky k uvedenej pomoci.

(5)

Listom z 10. júna 2005 predložilo Holandsko niekoľko pripomienok.

(6)

Komisia dostala pripomienky ďalších zúčastnených strán. Komisia tieto pripomienky zaslala Holandsku, aby na ne mohlo reagovať. Reakciu Holandska Komisia dostala listom zo 14. októbra 2005.

II.   OPIS OPATRENIA

(7)

Holandsko rozhodlo o pridelení dotácie spoločnosti Holland Malt BV v rámci investičného režimu „Regionale investeringsprojecten 2000 (Regionálne investičné projekty 2000)“ (ďalej „režim IPR“). Tento regionálny investičný režim schválila Komisia v roku 2000 (3); 18. februára 2002 schválila aj novelu tohto režimu (4), pričom režim IPR sa vzťahuje na odvetvia spracovania a predaja poľnohospodárskych výrobkov uvedených v prílohe I k Zmluve.

(8)

Predmetom tohto rozhodnutia je dotácia pre investičný projekt spoločnosti Holland Malt BV. Spoločnosť Holland Malt BV, ďalej „Holland Malt“, je spoločným podnikom pivovaru Bavaria NV a Agrifirmu, družstva pestovateľov obilia v severnom Holandsku a Nemecku. Táto dotácia je určená na stavbu sladovne v obci Eemshaven v samosprávnej oblasti Eemsmond. Vďaka tejto investícii sa budú môcť rôzne štádiá (skladovanie a spracovanie sladového jačmeňa a výroba a predaj sladu) spojiť do jednej reťaze.

(9)

Holandské ministerstvo hospodárstva rozhodlo o pridelení dotácie na 13,5 % hrubých (10 % čistých) oprávnených investícií v celkovej výške 55 miliónov EUR, pričom celková výška dotácie nesmie presiahnuť 7 425 000 EUR. Keďže pri dotácii na investičný projekt ide o projekt v odvetví spracovania a predaja poľnohospodárskych výrobkov uvedených v prílohe I k Zmluve a oprávnené náklady na projekt sú vyššie ako 25 miliónov EUR, musí sa pomoc na základe ustanovení bodu 4.2.6 Usmernení Spoločenstva pre štátnu pomoc v poľnohospodárstve  (5) , (ďalej „usmernenia“) oznámiť Komisii.

(10)

Spoločnosť Holland Malt sa rozhodla investovať do tohto projektu až po tom, ako sa holandská vláda listom z 23. decembra 2003 zaviazala poskytnúť jej dotáciu. Vláda k tomuto záväzku pristúpila s odkladnou podmienkou, že štátnu pomoc schváli Európska komisia. Stavebné činnosti spoločnosti Holland Malt v obci Eemshaven sa začali vo februári 2004. Sladovňa bola uvedená do prevádzky v apríli 2005.

(11)

Pri rozhodnutí o začatí konania podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy sa Komisia riadila nasledujúcimi skutočnosťami.

(12)

Po zistení, že sa opatrenie v tomto štádiu javí ako štátna pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy, Komisia skúmala, či možno na základe ustanovení o výnimkách toto opatrenie považovať za zlučiteľné so spoločným trhom.

(13)

So zreteľom na charakteristické prvky opatrenia je jediným možným ustanovením o výnimke ustanovenie článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy, podľa ktorého možno pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

(14)

Keďže štátna pomoc priamo súvisela s investíciami v oblasti spracovania a predaja poľnohospodárskych výrobkov, musela Komisia preskúmať, či boli splnené všetky požiadavky bodu 4.2 usmernení. Komisia sa domnieva, že sa na tento prípad nevzťahujú ustanovenia článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy, na základe týchto skutočností:

(15)

Ustanovenia bodu 4.2.5 usmernení stanovujú, že štátna pomoc sa nesmie poskytnúť na investície súvisiace so spracovaním a predajom poľnohospodárskych výrobkov, ak nie je možné dostatočne preukázať, že pre tieto výrobky existujú bežné odbytištia. Na základe údajov, ktoré mala Komisia k dispozícii v čase začatia konania, nemožno vylúčiť, že trh so sladom je v súčasnosti presýtený.

(16)

Spoločnosť Holland Malt tvrdila, že vyrába vysoko kvalitný „prémiový slad“ na výrobu „prémiového piva“ a že trh pre tieto druhy sladu a piva ešte stále rastie. Pri začatí konania nebolo Komisii jasné, či pojmy „prvotriedny slad“ a „prémiové pivo“ nie sú iba marketingové pojmy a teda vôbec neprestavujú špecifický výrobok, pri ktorom by bolo možné vylúčiť presýtenie trhu.

III.   PRIPOMIENKY ZÚČASTNENÝCH STRÁN

(17)

Komisii boli doručené pripomienky týchto zúčastnených strán:

Fínske združenie výrobcov sladu

Britské združenie výrobcov sladu

Nemecké združenie výrobcov sladu

Francúzske združenie výrobcov sladu

Dánske združenie výrobcov sladu

zúčastnená strana, ktorá si z dôvodu možných negatívnych následkov želá ostať nemenovaná

Holandská organizácia pre poľnohospodárstvo a záhradníctvo (LTO Nederland)

Agrifirm

spoločnosť Holland Malt

holandská provincia Groningen

(18)

Fínske združenie výrobcov sladu sa stavia proti zámeru Holandska poskytnúť dotáciu spoločnosti Holland Malt BV preto, lebo podľa neho majú štátne dotácie na investície pre sladovne negatívny vplyv na rovnosť trhových podmienok. Fínske združenie výrobcov sladu ďalej uvádza, že na európskom trhu so sladom v súčasnosti existuje prebytok v objeme cca 1 milión ton a že v dôsledku toho sa výrobné kapacity budú musieť v budúcom roku znížiť o 10 %. V súvislosti s tvrdením, že spoločnosť Holland Malt vyrába „prvotriedny slad“ určený na výrobu „prémiového piva“, poukazuje Fínske združenie výrobcov sladu na skutočnosť, že existujúce sladovne v celom Spoločenstve sú schopné na trh dodať širokú paletu druhov sladu vrátane vysokokvalitného „prémiového sladu“.

(19)

Britské združenie výrobcov sladu sa kategoricky vyslovilo za úplný zákaz štátnej pomoci pre sladovne. Poukázalo pritom na list z roku 2004 predložený organizáciou Euromalt (Európskym združením zastupujúcim výrobcov a predajcov sladu) Komisii, v ktorom sa uvádza, že pri súčasnom prebytku sladu tak v Spoločenstve, ako aj na celom svete by sa žiadne verejné financie nemali používať na dotovanie nových sladovní (6). Britské združenie výrobcov sladu ďalej uvádza, že v členských štátoch EU sa ročne vyrobí 8,8 milióna ton sladu, a to pri dopyte v objeme 5,9 milióna ton. Vďaka tomu možno zo Spoločenstva na svetový trh vyviezť 2,9 milióna ton sladu, pričom na svetovom trhu sa každý rok obchoduje so 4,3 milióna ton. V predajnom období 2003/2004 Spoločenstvo vydalo vývozné certifikáty na 2,48 milióna ton. V predajnom období končiacom v júni 2005 sa tento objem znížil na 2,22 milióna ton, čo poukazuje na komplikovanú situáciu na trhu a obmedzené možnosti pre výrobcov sladu v Spoločenstve. Podľa odhadu Britského združenia výrobcov sladu v súčasnosti v Spoločenstve existuje nadbytok sladu v objeme 500 000 ton, ktorý sa podľa všetkých očakávaní zvýši na cca 1 milión ton. Príčinou tohto vývoja je spustenie nových kapacít a pokles dopytu z Ruska a východnej Európy, keďže tieto regióny sa v tejto oblasti stali takmer sebestačnými. Podľa Britského združenia výrobcov sladu viedol tento prebytok k zníženiu trhovej ceny sladu, a to až na takú úroveň, pri ktorej nie je možné kryť variabilné náklady. Britské združenie výrobcov sladu ďalej vyslovilo pochybnosti o tom, či nová holandská výrobná prevádzka bude naozaj slúžiť na výrobu prémiového sladu pre príslušný trh. Pivovarský sektor sa výrazne skonsolidoval a väčšina zákazníkov pivovarov chce iba vysokokvalitný slad, ktorý spĺňa ich prísne (a často všeobecné) špecifikácie a všetky ostatné požiadavky v oblasti bezpečnosti potravín. Rozdeliť trh so sladom na prémiový sektor a neprémiový sektor nie je podľa Britského združenia výrobcov sladu možné.

(20)

Nemecké združenie výrobcov sladu je veľmi znepokojené zámerom Holandska poskytnúť investičnú dotáciu na stavbu sladovne v provincii Groningen. Podľa Nemeckého združenia výrobcov sladu sa v najbližšom období výrazne zníži objem vývozu zo Spoločenstva do tradičných vývozných krajín ako štáty združenia Mercosur a Rusko, resp. Ukrajina. Hlavnou príčinou tohto vývoja sú vytvorenie vlastného sladového priemyslu a snaha o ochranu vlastného trhu pred dovozom. Zámorskí konkurenti ako Kanada a Austrália sú navyše vo veľmi silnej pozícii a to vďaka svojej blízkosti k rastúcim trhom s pivom na Ďalekom východe a v Juhovýchodnej Ázii, ako i vďaka liberálnej obchodnej politike svojich vlád. Zároveň si treba uvedomiť, že predaj sladu na vnútornom trhu stagnuje, čo vedie k prebytku sladu v Spoločenstve na úrovni cca 1 milióna ton. Nemecké združenie výrobcov sladu nevidí nijaký dôvod pre pomoc miestnej produkcii sladového jačmeňa. Združenie ďalej poznamenáva, že celý objem v Holandsku pestovaného sladového jačmeňa vykúpia výrobcovia sladu a nová sladovňa v Groningene by závisela od dovozu jačmeňa.

(21)

Francúzske združenie výrobcov sladu sa vyslovilo proti štátnej pomoci pre nové sladovne v Spoločenstve. Odkazuje pritom na list združenia Euromalt uvedený Britským združením výrobcov sladu a uvádza rovnaké čísla pre výrobu, dovoz a vývoz sladu. Aj podľa Francúzskeho združenia výrobcov sladu sa slad momentálne obchoduje pri cenách, ktoré nepokryjú variabilné náklady. Podľa Francúzskeho združenia výrobcov sladu nemožno štátnu pomoc pre holandskú investíciu odôvodniť osobitným trhom pre vysokokvalitný slad, keďže väčšina pivovarov nakupuje práve takýto vysokokvalitný slad. Francúzske združenie výrobcov sladu je navyše presvedčené, že Spoločenstvo by malo zatvoriť zastarané sladovne a vylepšiť tak podmienky na trhu.

(22)

Dánske združenie výrobcov sladu namieta proti plánovanej dotácii pre spoločnosť Holland Malt. Podľa združenia je trh so sladom na celom svete založený na podmienkach voľného trhu. Medzi hlavné znaky voľného trhu patrí súkromné vlastníctvo a vývoj na trhu so sladom zabezpečujú súkromné investície podnikov v tomto sektore. Dotácia vo výške 7,4 milióna EUR na celkovú investíciu v objeme 55 miliónov EUR by narušila hospodársku súťaž a poskytla neoprávnenú výhodu príjemcovi dotácie, a to konkrétne počas prvých rokov po uvedení do prevádzky. Dánske združenie výrobcov sladu ďalej odmieta argument založený na rozdiele medzi „prémiovým sladom“ a „bežným sladom“. Slad je generický produkt s miernymi odchýlkami, no konkrétnymi požiadavkami na kvalitu stanovenými výrobcami piva. Dánske združenie výrobcov sladu taktiež nevidí žiadne miestne alebo regionálne dôvody pre dotáciu na investície v regióne Eemsmond, keďže tu podľa združenia ide o rozvinutý región Holandska s infraštruktúrou, ktorá je dostatočne prepojená so zásobovacími reťazami pre jačmeň a slad.

(23)

Zúčastnená strana, ktorá si pre obavy z možných negatívnych následkov želá ostať nemenovaná, podala proti dotácii protest z týchto dôvodov: Podľa jej názoru je rozdiel medzi prémiovým sladom a bežným sladom umelo vytvorený, je presvedčená, že neexistujú žiadne miestne alebo regionálne dôvody pre dotáciu na investície, a domnieva sa, že dotácia by viedla k narušeniu hospodárskej súťaže na trhu so sladom, ktorého základnými vlastnosťami je účasť súkromného majetku a súkromných investícií.

(24)

Holandská organizácia pre poľnohospodárstvo a záhradníctvo (LTO Nederland) je presvedčená, že sladovňa spoločnosti Holland Malt v obci Eemshaven je mimoriadne dôležitá pre poľnohospodárstvo v danej oblasti. Poloha sladovne v blízkosti námorného prístavu a výrobný proces zameraný na segment trhu s vysokokvalitným sladom a pivom poskytujú dôležitú spoločensko-hospodársku perspektívu pre poľnohospodárstvo na severovýchode Holandska. Tieto skutočnosti predstavujú pomoc pre pestovateľov obilia, ktoré sa používa v tomto výrobnom procese. Jačmeň pestovaný farmármi je súčasťou plne registrovanej a certifikovanej integrovanej reťaze, ktorej výsledkom je pivo vysokej kvality. Dve najdôležitejšie plodiny v tejto oblasti sú škrobové zemiaky a cukrová repa. Zvýšenie efektivity a reforma spoločnej politiky viedli k zmenšeniu obhospodarovanej pôdy pre tieto plodiny. Sladový jačmeň pre túto sladovňu by bol jednou z mála lukratívnych alternatív k pestovaniu týchto plodín. Na základe týchto skutočností poľnohospodári schválili finančnú účasť v spoločnosti Holland Malt.

(25)

Združenie Agrifirm plne podporuje poskytnutie dotácie spoločnosti Holland Malt. Združenie spolupracuje s pivovarom Bavaria v spoločnom podniku Holland Malt, ktorý zabezpečuje integráciu výrobnej reťaze v oblasti pestovania, predaja a spracovania sladového jačmeňa. Podľa združenia Agrifirm ponúka výrobná a predajná prevádzka spoločnosti Holland Malt jedinečné možnosti. Pestovanie sladového jačmeňa zlepší perspektívu poľnohospodárov v príslušnom regióne. Vďaka sústredeniu sa na výrobu jačmeňa, ktorý spĺňa požiadavky na prémiový slad, môžu poľnohospodári v tejto oblasti využiť perspektívy rastu, ktoré ponúka trh s prémiovým pivom. Postavenie továrne v obci Eemshaven a s ňou súvisiace logistické výhody vytvoria možnosti pre nové priemyselné aktivity v severnom Holandsku. Rozhodnutie holandskej vlády o pridelení dotácie je základom pre realizovateľné využitie v prvých kritických rokoch trvania projektu.

(26)

Podľa spoločnosti Holland Malt existuje osobitný trh pre prémiové pivo a prémiový slad. Na trhu s prémiovým sladom existuje výrazný dopyt po slade typu HTST („high temperature, short time“) krátkodobo pasterizovanom vysokou teplotou, ktorý vyrába spoločnosť Holland Malt. Slad typu HTST zvyšuje stabilitu chuti, vône a perlivosti, vďaka čomu sa zlepší aj trvanlivosť piva. Spoločnosť Holland Malt poukazuje na list univerzity Weihenstephan v Mníchove, ktorý potvrdzuje, že použitá patentovaná technológia dáva ako výsledok druh sladu jasne odlíšiteľný od bežného sladu (7). Okrem toho jeden pivovar v prílohe k listu spoločnosti Holland Malt takisto potvrdzuje jedinečné vlastnosti sladu typu HTST. Slad typu HTST navyše spadá do vyššej cenovej kategórie ako bežný slad vyrobený inými sladovňami. Vďaka jeho jedinečným fyzikálnym vlastnostiam, reálnemu rozdielu v kvalite a vyššej cenovej kategórii je podľa spoločnosti Holland Malt veľmi pravdepodobné, že slad typu HTST nebude možné (alebo bude možné iba veľmi ťažko) zameniť s bežným sladom. Dá sa očakávať, že po slade tohto typu na trhu vznikne osobitný dopyt. Podľa spoločnosti Holland Malt nemožno jednoducho predpokladať, že investícia povedie k zvýšeniu ponuky na trhu s bežným sladom o 55 000 ton.

(27)

Spoločnosť Holland Malt ďalej upozorňuje na skutočnosť, že investícia v spoločnosti Holland Malt nebude mať nutne za následok ďalšie zvyšovanie kapacity nasýteného svetového trhu. Keďže spoločnosť Holland Malt sídli v blízkosti námorného prístavu, sladovňa bude mať bežné možnosti predaja svojho produktu na trhu sladu určeného na vývoz. Zatiaľ čo sa perspektívy rastu pre európske sladovne, ktoré sa nenachádzajú v blízkosti mora, budú znižovať, a to najmä v dôsledku klesajúceho dopytu po slade v západnej Európe, vývoz sladu ponúka výrazné možnosti rastu. Podľa spoločnosti Holland Malt to potvrdzujú tri správy z roku 2005 (8). Z týchto správ vyplýva, že vznikajúce trhy v Ázii, Latinskej Amerike, Afrike a vo východnej Európe majú vysoké požiadavky na slad a európski výrobcovia sladu získavajú vďaka vysokej kvalite svojho sladu konkurenčnú výhodu. Spoločnosť Holland Malt poznamenáva, že nie je ťažké nájsť odbytištia pre slad, ktorý vyrobí, a poukazuje na skutočnosť, že objednávky prijaté v roku 2005 pokryli jej celé výrobné kapacity a že už druhý rok po sebe by mohla predať viac sladu, než koľko ho vyrobila. Spoločnosť Holland Malt ďalej uvádza, že jej medzičasom zatvorené výrobné prevádzky v obci Wageningen a Lieshout boli orientované takmer výlučne na zmenšujúci sa trh v západnej Európe, zatiaľ čo nová výrobná prevádzka v obci Eemshaven sa bude orientovať na rastúci vývozný trh. Čistý rast výrobných kapacít na trhu so sladom bude v dôsledku toho nižší, ako sa uvádza v správe Komisie z 5. mája 2005. Spoločnosť Holland Malt tvrdí, že investícia do výrobnej prevádzky v obci Eemshaven bude mať väčší vplyv na obchod s tretími krajinami ako na obchod medzi členskými štátmi, keďže vývoz sladu tvorí osobitný segment trhu a nekryje sa so segmentom, v ktorom operujú tuzemskí dodávatelia sladu. Spoločnosť Holland Malt zdôrazňuje, že situácia na svetovom trhu so sladom nezabránila Komisii schváliť investičnú pomoc pre sladovňu v Litve.

(28)

Spoločnosť Holland Malt je presvedčená, že investícia bude mať priaznivý dopad na rozvoj vidieka v severnom Holandsku a Nemecku. Veľké množstvo poľnohospodárov (cca 1 800) tak získa alternatívu k plodinám pestovaným v súčasnosti. Poľnohospodári budú môcť pestovať vysokokvalitný sladový jačmeň pre rastúci trh, ktorý na rozdiel od kŕmneho jačmeňa nespadá pod intervenčný režim Spoločenstva. Okrem toho je pestovanie sladového jačmeňa menej škodlivé pre životné prostredie ako pestovanie kŕmneho jačmeňa. Spoločnosť Holland Malt ďalej poznamenáva, že jej integrovaná prevádzka na výrobu sladu a skladovanie jačmeňa prispeje k zvýšeniu bezpečnosti potravín.

(29)

Provincia Groningen obhajuje rozhodnutie o udelení štátnej pomoci pre investíciu spoločnosti Holland Malt. Poukazuje pritom na jej kladný účinok na pracovné príležitosti v regióne. Provincia ďalej poukazuje na inovatívne technológie v rámci projektu a impulz pre rozvoj obce Eemshaven, medziiným vďaka vzniku poľnohospodárskeho obchodného parku. Provincia Groningen ďalej poukazuje na stimul, ktorý bude investícia predstavovať pre poľnohospodárov, ktorí majú problémy s tradične pestovanými plodinami, ako sú napr. škrobové zemiaky. Prechod na pestovanie sladového jačmeňa bude pre nich znamenať lepšie perspektívy.

IV.   PRIPOMIENKY HOLANDSKA

(30)

Holandsko na začatie konania reagovalo listom z 10. júna 2005. Listom zo 14. októbra 2005 reagovalo Holandsko na pripomienky tretích strán, a to po tom, ako požiadalo o predĺženie termínu pre odpoveď.

(31)

V prvom liste Holandsko tvrdí, že zatiaľ čo sa perspektívy rastu pre európske sladovne, ktoré sa nenachádzajú v blízkosti mora, môžu znižovať, a to najmä v dôsledku klesajúceho dopytu po slade v západnej Európe, vývoz sladu ponúka výrazné možnosti pre rast. Spoločnosť Holland Malt môže ťažiť zo svojej polohy v blízkosti námorného prístavu. V tomto zmysle možno hovoriť o rozdelenom trhu so sladom. Investície do spoločnosti Holland Malt nebudú mať vplyv na zmenšujúci sa trh pre lokálne sladovne v západnej Európe, ktoré sa nenachádzajú v blízkosti mora. Holandsko vyhlasuje, že množstvo sladu, na ktoré Spoločenstvo vydalo vývozné certifikáty, bolo v sezóne 2004/2005 rovnaké ako v sezóne 2003/2004, a žiada Komisiu o zohľadnenie aktuálnych údajov týkajúcich sa vývozných certifikátov. Holandsko sa ďalej domnieva, že na trhu so sladom existuje osobitný segment pre vysokokvalitný slad vyrobený v spoločnosti Holland Malt. Poukazuje pritom na správu univerzity Weihenstephan, ktorá potvrdzuje odlišné charakteristiky sladu typu HTST.

(32)

Reagujúc na pripomienky tretích strán Holandsko tvrdí, že svetový trh so sladom zaznamená v najbližších rokoch rast. Poukazuje pritom na seminár o sladovom jačmeni zo 4.-5. októbra 2005, kde Medzinárodná rada pre obilniny (International Grains Council) (9) prezentovala prognózy, podľa ktorých celkový objem sladu do roku 2010 porastie o 10 % . Skupina Rabobank na tomto seminári predložila správu, podľa ktorej celosvetová spotreba piva rastie každý rok o 2 %, a to najmä vďaka zvyšujúcej sa spotrebe piva na rastúcich trhoch ako Južná Amerika, Afrika, Rusko, Juhovýchodná Ázia a Čína. Moderné sladovne s polohou v blízkosti námorných prístavov, ktoré sú schopné produkovať slad vo veľkom, môžu ťažiť z tohto vývoja. Holandsko sa odvoláva na správu združenia Euromalt z augusta 2005 (10), podľa ktorej je nutné zatvoriť malé, staré a nevyhovujúce výrobné prevádzky. Tá istá správa hovorí o prebytku na spoločnom trhu v objeme aspoň 500 000-700 000 ton. Podľa Holandska toto číslo vychádza z výroby prebiehajúcej 24 hodín denne, 7 dní do týždňa a 365 dní do roka. Do výpočtu neboli zahrnuté prestoje a odstávky, vďaka čomu nie je isté, či naozaj možno hovoriť o prebytku. Holandsko ďalej poukazuje na správu (11) výskumnej agentúry Frontier Economics týkajúcu sa spoločnosti Holland Malt (z pohľadu geografického trhu a inovačných aspektov). Agentúra v tejto správe dospela k záveru, že žiadne skutočnosti nepoukazujú na to, že by dotácia poskytnutá spoločnosti Holland Malt viedla k zníženiu predaja sladu u akýchkoľvek iných európskych výrobcov. Neexistujú teda žiadne známky toho, že by priznanie dotácie zvýšilo prípadný prebytok bežného sladu u európskych výrobcov. Holandsko žiada Komisiu o uznanie existencie osobitného trhu pre slad typu HTST, druh sladu vysokej kvality, ktorý zabraňuje „starnutiu“ piva. Holandsko ďalej poukazuje na uzatvorenie ďalších výrobných prevádzok s výrobným objemom 12 000 ton sladu, vďaka ktorému sa celkový výrobný objem uzatvorených prevádzok znížil na 77 000 ton. Dodatočné výrobné kapacity predstavujú iba 0,5 % z celkových výrobných kapacít Spoločenstva, čo určite nenaruší trh so sladom v Spoločenstve. Na záver Holandsko pripomína, že jediným cieľom plánovanej dotácie je kompenzovať nevýhodnú polohu obce Eemshaven a ponúknuť spoločnosti Holland Malt rovnaké konkurenčné podmienky (bez dotácie by bolo došlo k porovnateľnej investícii do sladovne v námornom prístave v meste Terneuzen).

V.   HODNOTENIE OPATRENIA POMOCI

Štruktúra trhu

(33)

Opatrenie sa týka pomoci pre podnik, ktorý spracúva jačmeň. V súlade s nariadením Rady (ES) č. 1784/2003 z 29. septembra 2003 o spoločnej organizácii trhu s obilninami (12) sa ustanovenia článkov 87, 88 a 89 Zmluvy vzťahujú na výrobky uvedené v tomto nariadení. Sektor, ktorého sa týka uvedené opatrenie štátnej pomoci, preto spadá do pôsobnosti Usmernení Spoločenstva pre štátnu pomoc.

Zákaz poskytnutia štátnej pomoci na základe ustanovení článku 87 ods. 1 Zmluvy.

(34)

Podľa ustanovení článku 87 ods. 1 Zmluvy štátna pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(35)

Uvedené opatrenie predstavuje priamu dotáciu na investície. Je selektívne v tom zmysle, že zvýhodňuje iba jeden podnikateľský subjekt, a to spoločnosť Holland Malt.

(36)

Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev je zlepšenie pozície podnikateľského subjektu v hospodárskej súťaži následkom štátnej pomoci obyčajne dôkazom toho, že bola narušená súťaž s inými podnikateľskými subjektami, ktoré takúto pomoc nedostali (13).

(37)

Opatrenia negatívne vplývajú na obchod medzi členskými štátmi vtedy, ak sťažujú vývoz z jedného členského štátu alebo uľahčujú dovoz do iného členského štátu. Rozhodujúce je pritom to, či sa vnútorný obchodný styk následkom kontroverzného opatrenia bude vyvíjať inak, alebo bude existovať hrozba, že sa bude vyvíjať inak.

(38)

V prípade výrobku, na ktorý sa vzťahuje uvedené opatrenie štátnej pomoci (slad), existuje významný obchod v rámci Spoločenstva. V roku 2004 sa v Spoločenstve obchodovalo s cca 1,3 milióna ton sladu. Predstavuje to približne 15 % celkového objemu sladu vyrobeného v Spoločenstve v roku 2004 (14). V tejto oblasti preto existuje konkurencia. Hrozí tak nebezpečenstvo, že by sa následkom uvedeného opatrenia vnútorný trh Spoločenstva mohol vyvíjať inak.

(39)

V prípade uvedeného opatrenia teda ide o pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy.

Článok 87 odsek 2 Zmluvy: výnimky

(40)

Článok 87 ods. 2 a 3, obsahuje niekoľko výnimiek zo zákazu v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy.

(41)

S ohľadom na druh opatrenia pomoci a jeho cieľ je očividné, že výnimky uvedené v článku 87 ods. 2 sa na tento prípad nevzťahujú. Holandsko sa neodvolalo ani na ustanovenia článku 87 ods. 2.

Článok 87 odsek 3 Zmluvy: výnimky určené Komisiou

(42)

V článku 87 ods. 3 sa uvádzajú ďalšie formy štátnej pomoci, ktoré možno považovať za zlučiteľné so spoločným trhom. Či sú zlučiteľné s ustanoveniami Zmluvy, sa musí posúdiť z pohľadu Spoločenstva a nie iba z pohľadu jedného konkrétneho členského štátu. V záujme dobrého fungovania spoločného trhu sa výnimky stanovené článkom 87 ods. 3 musia interpretovať striktne.

(43)

V súvislosti s článkom 87 ods. 3 písm. a) treba poukázať na to, že zvýhodnená strana nesídli v oblasti, ekonomický vývoj ktorej by bolo možné opísať ako mimoriadne nevýhodný v zmysle Usmernení pre národnú regionálnu pomoc  (15) (hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa nižší ako 75 % priemeru Spoločenstva). Ustanovenia článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy preto nemôžu slúžiť ako opodstatnenie štátnej pomoci na výrobu, spracovanie alebo predaj výrobkov uvedených v prílohe I k Zmluve.

(44)

V súvislosti s článkom 87 ods. 3 písm. b) je nutné poznamenať, že uvedené opatrenie nemá za cieľ podporiť realizáciu dôležitého projektu celoeurópskeho rozsahu ani odstrániť vážnu hospodársku nerovnováhu v konkrétnom členskom štáte.

(45)

Táto pomoc taktiež nie je zameraná na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 87 ods. 3 písm. d).

Článok 87 odsek 3 písmeno c) Zmluvy

(46)

Formy štátnej pomoci, ktorých cieľom je podporiť konkrétne druhy hospodárskej činnosti alebo hospodársky rozvoj konkrétnych regiónov, možno na základe ustanovení článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy považovať za zlučiteľné so spoločným trhom za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

(47)

Keďže spoločnosť Holland Malt nie je malým alebo stredným podnikom v zmysle definície Komisie (16), nevzťahuje sa na ňu nariadenie (ES) č. 1/2004 z 23. decembra 2003 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy na štátnu pomoc malým a stredným podnikom pôsobiacim vo výrobe, spracovaní a odbyte poľnohospodárskych výrobkov (17). Otázka, či je pomoc pre investície na spracovanie poľnohospodárskych výrobkov zlučiteľná s ustanoveniami článku 87 ods. 3 písm. c), sa preto zodpovie na základe bodu 4.2 usmernení.

Oprávnené výdavky a percentuálny podiel pomoci

(48)

V súlade s ustanoveniami bodu 4.2.3 usmernení môžu oprávnené výdavky súvisieť so stavbou, nadobudnutím alebo rekonštrukciou nehnuteľností a nových strojov a zariadení, a to vrátane počítačových programov. Rozsah pomoci nesmie presiahnuť 50 % oprávnených investícií v regiónoch cieľa 1 a 40 % v ostatných regiónoch.

(49)

Tieto podmienky boli splnené, keďže dotácia sa udelila na stavbu budov, nákup pozemkov pre tieto budovy a nákup vybavenia. Okrem toho Holandsko výšku oznámenej pomoci obmedzilo na max. 13,5 % oprávnených nákladov.

Hospodárska životaschopnosť a minimálne štandardy Spoločenstva

(50)

Bod 4.2.3 usmernení ďalej stanovuje, že pomoc pre investície možno poskytnúť iba podnikom, u ktorých na základe vyhodnotenia perspektív možno očakávať, že budú hospodársky životaschopné. Podnik musí ďalej spĺňať minimálne normy Spoločenstva v oblasti ochrany životného prostredia, hygieny a starostlivosti o zvieratá.

(51)

Tieto podmienky boli splnené. Holandsko poskytlo dostatočné záruky týkajúce sa hospodárskej životaschopnosti tak spoločnosti Bavaria NV, ako i združenia Agrifirm, ktoré spolu tvoria spoločnosť Holland Malt. Okrem toho bolo preukázané, že sladovňa spĺňa minimálne štandardy Spoločenstva v oblasti ochrany životného prostredia, hygieny a starostlivosti o zvieratá tak, ako to stanovuje holandský program rozvoja vidieka.

Odbytištia

(52)

Bod 4.2.5 usmernení stanovuje, že štátnu pomoc nemožno priznať investíciám na výrobky, pre ktoré nemožno na trhu nájsť bežné odbytištia. Tento aspekt je nutné vyhodnotiť na príslušnej úrovni v závislosti od konkrétneho výrobku, druhu investície a existujúcich alebo očakávaných kapacít. Treba pritom rátať s možnými obmedzeniami výroby alebo obmedzeniami Spoločenstva v oblasti poskytovania pomoci v rámci spoločnej organizácie trhu .

(53)

Konanie v zmysle ustanovení článku 88 ods. 2 Zmluvy sa začalo preto, lebo na základe údajov, ktoré mala Komisia k dispozícii v čase začatia konania, nebolo možné vylúčiť, že na trhu so sladom existuje prebytok.

(54)

Pripomienky Holandska a spoločnosti Holland Malt podané po začatí konania sa v zásade týkajú troch bodov. V prvom rade sa spochybňuje tvrdenie o prebytku na trhu so sladom (Holandsko a spoločnosť Holland Malt nepopierajú, že projekt povedie k zvýšeniu produkcie a zásob sladu). Po druhé, Holandsko a spoločnosť Holland Malt tvrdia, že investícia do výrobnej prevádzky v obci Eemshaven bude mať väčší vplyv na obchod s tretími krajinami ako na obchod medzi členskými štátmi, keďže vývoz sladu patrí do časti trhu, v ktorej neoperujú dodávatelia sladu so sídlom vo vnútrozemí. Po tretie, Holandsko a spoločnosť Holland Malt vychádzajú z toho, že existujú dva odlišné trhy pre bežný slad a prémiový slad.

Nadbytok na svetovom trhu so sladom

(55)

Komisia zhodnotila situáciu týkajúcu sa výroby sladu a obchodu so sladom na celosvetovej úrovni a na trhu v rámci Spoločenstva. Keďže štatistiky inštitútu Eurostat týkajúce sa sladu sú neúplné (údaje týkajúce sa výroby a vývozu z niektorých krajín chýbajú alebo sú dôverné), Komisia vychádzala z údajov združenia Euromalt, Medzinárodnej rady pre obilniny a správy H. M. Gaugera o trhu so sladovým jačmeňom.

(56)

Pokiaľ ide o situáciu na svetovom trhu, možno z údajov združenia Euromalt zistiť, že celosvetové dodávateľské kapacity sladovní výrazne presahujú dopyt a tento trend bude pokračovať i v nasledujúcich rokoch. List združenia Euromalt z augusta 2005 (18) obsahuje túto tabuľku s údajmi o svetovej kapacite výroby sladu:

Svetová kapacita výroby sladu

(v 1000 ton)

 

2004

Prebytok

2006 (odhad)

Prebytok

EU-15

7 500

 

7 600

 

EU-10

1 200

 

1 150

 

Celkom EU-25

8 700

2 500

8 750

2 700

Rusko

850

-550

1 550

100

Ukrajina

230

-50

330

120

Bielorusko

70

-6

70

-10

Stredná a Východná Európa

460

-60

470

-60

Európa celkom

10 130

1 834

11 170

2 850

NAFTA

3 600

 

3 900

 

Južná Amerika

1 220

 

1 370

 

Oceánia

770

 

950

 

Blízky Východ a Stredná Ázia

200

 

200

 

Afrika

380

 

380

 

Čína

3 000

 

3 300

 

Ďaleký Východ

300

 

340

 

Spolu

9 470

-1 300

10 440

-900

Svet spolu

19 780

534

21 610

1 950

(57)

Ako možno ľahko zistiť z údajov v tejto tabuľke, celosvetová kapacita výroby sladu v roku 2004 presiahla dopyt o približne pol milióna ton. Odhady pre rok 2006 poukazujú na rast tohto prebytku na celkový objem cca 2 milióny ton.

(58)

V liste združenia Euromalt sa uvádza, že celosvetová produkcia piva podľa očakávania i naďalej porastie, a to priemerne o 1 až 2 % ročne. Tento priemerný rast je výsledkom dvojciferného rastu v niektorých „nových“ pivných oblastiach (Južná Amerika, Afrika, Rusko, Juhovýchodná Ázia a Čína) a poklesu v „starých oblastiach“ (Západná Európa a Severná Amerika). Efektivita nových investícií do pivovarov v oblastiach, ktoré zaznamenávajú rast, a zvyšujúca sa popularita „ľahších“ pív majú za následok drastický pokles spotreby sladu na liter piva. Združenie Euromalt dospelo k záveru, že ani prípadný zvýšený dopyt po pive v nasledujúcich rokoch nebude mať za následok celosvetový nárast dopytu po slade. Tempo rastu spotreby piva a jeho očakávané pokračovanie prehnane stimulovali stavbu ďalších výrobných prevádzok na celom svete. Celosvetové kapacity výroby sladu tak v súčasnosti výrazne prevyšujú dopyt a táto situácia sa najbližších niekoľko rokov nezmení. Podľa združenia Euromalt je nutné investovať do sladovní, no pri súčasných klesajúcich možnostiach vývozu je zrejmé, že v Európe nie sú potrebné žiadne nové výrobné prevádzky.

(59)

Súčasný celosvetový prebytok potvrdzujú i klesajúce štatistiky obchodu so sladom predložené Medzinárodnou radou pre obilniny na seminári o sladovom jačmeni konanom 4. a 5. októbra 2005 v Bruseli (19). Podľa Medzinárodnej rady pre obilniny sa objem svetového obchodu so sladom počas obdobia dvoch rokov znížil z 5 621 milióna ton v roku 2002/2003 na (odhadom) 5 275 milióna ton v roku 2004/2005. V roku 2005/2006 Medzinárodná rada pre obilniny očakáva ďalší pokles v objeme obchodovaného množstva sladu. Tento klesajúci trend sa prejavuje aj na poklese počtu vývozných certifikátov registrovaných vývozcami sladu v období 2004/2005 (2 219 661 ton) v porovnaní s obdobím 2003/2004 (2 477 849), pričom očakávania pre obdobie 2005/2006 sú ešte o niečo nižšie ako čísla pre obdobie 2004/2005 (20). Aj správa agentúry RM International (21) naznačuje, že na celosvetovom trhu existuje prebytok sladu: v dôsledku vyšších štandardných výrobných kapacít nových sladovní a s ohľadom na skutočnosť, že rast svetovej výroby piva sa v priebehu posledných rokov spomalil, dopyt pomalšie absorbuje nový slad.

(60)

Holandsko v liste zo 14. októbra 2005 tvrdí, že podľa očakávaní svetový dopyt po slade do roku 2010 stúpne o 10 %. Odkazuje pritom na prezentáciu Medzinárodnej rady pre obilniny na seminári o sladovom jačmeni konanom 4. a 5. októbra 2005 v Bruseli. V tejto prezentácii sa však uvádza, že podľa prognóz na rok 2010 stúpne celosvetová produkcia sladu o 10 %. Je teda nevhodné brať v tomto prípade svetové zásoby sladu ako indikátor dopytu tak, ako to očividne robí Holandsko.

(61)

V najbližších rokoch budú na svetový trh so sladom vplývať dva dôležité trendy. V prvom rade ide o rast spotreby piva v „nových“ pivných oblastiach. Iba čas ukáže, do akej miery budú výrobcovia sladu v Spoločenstve schopní profitovať z tohto rastu.

(62)

Rast produkcie piva v Číne neviedol k výraznému rastu v dovoze sladu. Podľa správy skupiny Rabobank týkajúcej sa celosvetového trhu so sladom (22) nedošlo k rastu objemu dovezeného sladu, a to dokonca ani po výraznom znížení dovozného cla v roku 2002, keďže rozsiahly spracovateľský priemysel v Číne uprednostňuje dovoz sladového jačmeňa.

(63)

Rastúca spotreba a výroba piva v Juhovýchodnej Ázii ťažila zo zvýšeného dovozu sladu z Austrálie, a to vďaka vzájomnej blízkosti týchto regiónov a dohodách o voľnom trhu s touto krajinou.

(64)

Sladovne v Spoločenstve nachádzajúce sa v blízkosti námorných prístavov ako napríklad spoločnosť Holland Malt sú očividne vo výhodnej pozícii na to, aby mohli sladom zásobovať trhy s rastúcim dopytom v Južnej Amerike a Afrike. Pokiaľ ide o Južnú Ameriku, nové výrobné prevádzky, ktoré sa momentálne stavajú v Argentíne, by mohli čiastočne uspokojiť rastúci dopyt po slade. Okrem toho môže rozšírenie priestoru Mercosur o Venezuelu a prípadne ďalšie juhoamerické krajiny viesť k rastu obchodu so sladom v Južnej Amerike.

(65)

Druhým dôležitým faktorom pre rozvoj svetového trhu so sladom je vývoj v Rusku. Rusko má celkové zásoby sladu v objeme 1 milión ton a pripravuje zvýšenie tejto kapacity v objeme 450 000 ton. S ohľadom na dostupnosť kvalitného sladového jačmeňa, ktorá zabezpečí rozširovanie zásob, bude Rusko čoskoro sebestačné a pravdepodobne sa stane aj vývozcom sladu.

(66)

Na základe vyššie uvedených skutočností nevidí Komisia žiadne náznaky, z ktorých by sa dalo usudzovať, že sa v najbližších rokoch zmení súčasná situácia, ktorú charakterizuje celosvetový prebytok sladu. Pokiaľ ide o celosvetový obchod so sladom v období do roku 2010, Medzinárodná rada pre obilniny predpovedá relatívne stabilný objem, keďže podľa prezentácie na seminári o sladovom jačmeni konanom v októbri 2005 „rast v Južnej Amerike bude kompenzovať pokles v Rusku“.

(67)

Pokiaľ ide o situáciu v Spoločenstve v oblasti výroby sladu a obchodu so sladom, treba poznamenať, že sladovňa spoločnosti Holland Malt v obci Eemshaven bola uvedená do prevádzky v apríli 2005. V liste združenia Euromalt z augusta 2005 sa uvádza, že i po uzatvorení niekoľkých sladovní kvôli ich nízkej rentabilite v Spoločenstve ešte stále existuje prebytok sladu v objeme aspoň 500 000 – 700 000 ton (zásoby a výrobné kapacity v Spoločenstve predstavujú 8 800 000 ton, spotreba 5 900 000 ton a vývoz 2 250 000 ton).

(68)

Podľa združenia Euromalt dosiahne rentabilita výroby sladu v Spoločenstve v období 2005/2006 svoje dno, a to v dôsledku veľkého počtu stratových podnikov, ktoré dokážu iba sčasti pokryť svoje prevádzkové náklady. Pravdepodobne ako následok tejto nízkej rentability vyhlásil veľký nemecký výrobca sladu spoločnosť Weissheimer v Andernachu na jar roku 2006 úpadok. Okrem toho sa trvalo uzavreli ďalšie výrobné prevádzky, medziiným štyri sladovne v Spojenom kráľovstve, dve v Nemecku a jedna vo Francúzsku. Ide pritom o staršie prevádzky veľkých podnikov. Ďalší výrobcovia sladu sa rozhodli dočasne uzatvoriť časť svojich výrobných kapacít. V iných prípadoch zas zastarané výrobné prevádzky ich majitelia nahradili novými. Z týchto skutočností vyplývajúci celkový objem kapacít a výroby sladu v Spoločenstve k júlu 2006 odhadol H.M. Gauger na cca 8 800 000 ton (23), pričom odhad spotreby a vývozu zo Spoločenstva je porovnateľný s údajmi z listu združenia Euromalt z augusta 2005. Tieto údaje predstavujú prebytok v objeme cca 600 000 ton.

(69)

V liste z októbra 2005 Holandsko uvádza, že údaj o prebytku sladu v objeme 500 000 – 700 000 ton v celom Spoločenstve sa zakladá na tzv. „name plate“ kapacitách, t.j. počíta s výrobou 24 hodín denne, 7 dní do týždňa a 365 dní do roka. Do výpočtu neboli zahrnuté prestoje spôsobené údržbou, odstávky kvôli poruchám a opravy, v dôsledku čoho nie je isté, či naozaj možno hovoriť o prebytku.

(70)

Komisia vychádza z údajov o reálnej výrobnej kapacite a výrobe sladu v Spoločenstve za minulé roky. Nasledujúcu tabuľku prevzala zo štatistického prehľadu za obdobie 2004/2005 vypracovaného H. M. Gaugerom, ktorý vychádza z národných štatistík, údajov združenia Euromalt a údajov inštitútu Eurostat.

Celková kapacita a výroba sladu v Spoločenstve

 

Kapacita (v tonách):

Výroba v tonách

2002

8 613 304

8 455 119

2003

8 632 525

8 595 156

2004

8 818 633

8 644 575

(71)

Čísla v tejto tabuľke naznačujú využitie existujúcich kapacít na úrovni aspoň 98 % v rokoch 2002-2004. Čísla uvedené v správe agentúry Frontier Economics (24) hovoria o porovnateľnom percentuálnom podiele využitia. V roku 2005 bol percentuálny podiel využitia nižší pri výrobe sladu v Spoločenstve v objeme 8,4 milióna ton a zásobách v objeme 8,8 milióna ton. V účtovnom roku 2006/2007 sa očakáva výroba v objeme 8,0 milióna ton pri kapacite v objeme 8,8 milióna ton (25). Tento nižší rozsah je podľa všetkého reakciou výrobcov sladu na nízky zisk, t.j. výrobcovia sa rozhodli vyrábať menej sladu a dočasne uzatvoriť výrobné prevádzky. Situáciu v účtovnom roku 2006/2007 môžu vysvetliť nízke výnosy sladového jačmeňa. Z údajov za roky 2002 až 2004 vrátane možno vyvodiť, že technicky je možné využiť aspoň 98 % z celkovej výrobnej kapacity. Tento vysoký podiel skutočného využitia celkovej kapacity však nie je dôvodom pre spochybnenie existencie prebytku na trhu so sladom v Spoločenstve.

(72)

V budúcnosti dôjde, ako to uvádza list združenia Euromalt z augusta 2005, k uzatvoreniu „malých, starých a nevyhovujúcich výrobných prevádzok. Vzhľadom na štruktúru tohto trhu v niektorých členských štátoch to však bude pomalý proces.“ Zdá sa, že tento proces sa v roku 2006 urýchlil. V polovici roka 2006 sa výroba sladu v Spoločenstve opäť vyrovnala s reálnym dopytom, keďže výrobcovia sladu zistili, že je výhodnejšie obmedziť výrobu v pomere k možnému objemu predaja (26). Avšak dokonca aj po vyššie uvedenom trvalom uzatvorení zastaraných prevádzok na výrobu sladu bude celkový objem kapacity výroby sladu v Spoločenstve vyšší ako dopyt po slade, a to o približne o 600 000 ton. Okrem toho nemožno s ohľadom na stagnujúcu spotrebu piva v rámci Spoločenstva očakávať zvýšenie dopytu, zatiaľ čo vývoz zo Spoločenstva bude prebiehať pod podmienkami celosvetového trhu, ktoré podľa očakávania budú aj v najbližších rokoch relatívne stabilné. Komisia preto nevidí žiadne náznaky, podľa ktorých by bolo možné očakávať, že sa v najbližšom období zmení súčasná situácia, ktorú charakterizuje prebytok sladu.

Dôsledky pre obchod medzi členskými štátmi

(73)

Holandsko a spoločnosť Holland Malt sa domnievajú, že investícia do výrobnej prevádzky v obci Eemshaven bude mať väčší vplyv na obchod s tretími krajinami ako na obchod medzi členskými štátmi, keďže vývoz sladu patrí do časti trhu, v ktorej neoperujú dodávatelia sladu, ktorí nemajú sídlo v blízkosti námorných prístavov.

(74)

Komisia uznáva, že časť výroby sladu v Spoločenstve pozostáva z malých súkromných, resp. rodinných podnikov, ktoré nesídlia v blízkosti námorných prístavov a ktoré sa orientujú predovšetkým na vnútrozemský trh. Časť ich produkcie však i napriek tomu môže byť určená na vývoz a v takom prípade by museli čeliť konkurencii iných sladovní zo Spoločenstva, ktoré sú primárne zamerané na vývoz (ako napr. spoločnosť Holland Malt).

(75)

Navyše v Spoločenstve existujú veľké skupiny výrobcov sladu, ktorí svoje výrobky predávajú v rámci Spoločenstva ako i mimo neho. Do tejto kategórie jednoznačne patrí spoločnosť Holland Malt so svojou polohou v blízkosti námorného prístavu, z ktorého môže zásobovať nielen trh v Spoločenstve, ale aj trhy mimo Spoločenstva. Sladovne v Spoločenstve, ktoré sú v prvom rade zamerané na vývoz na iné trhy, by preto v spoločnosti Holland Malt získali ďalšieho konkurenta. To isté platí pre sladovne v Spoločenstve zamerané primárne na predaj na vnútornom trhu, keďže spoločnosť Holland Malt i naďalej plánuje predávať veľké množstvo sladu v európskych krajinách. Vo svojom podnikateľskom pláne z augusta 2003 spoločnosť Holland Malt oznamuje, že v roku 2005 plánuje v Európe predať 71 540 ton, zatiaľ čo do Ázie plánuje vyviezť 28 100 ton, do Latinskej Ameriky 40 600 ton a do Ruska 29 000 ton.

(76)

Môže dôjsť k situáciám, kedy sladovne primárne zamerané na vývoz do krajín mimo Spoločenstva (ako napríklad spoločnosť Holland Malt) nedokážu nájsť odberateľov pre plánovaný objem výroby. Vtedy možno budú zvažovať predaj nadbytku v rámci Spoločenstva. Môžu sa vyskytnúť aj opačné situácie. Komisia preto trh vo vnútri a trh mimo Spoločenstva nepovažuje za dva oddelené trhy. Medzi týmito trhmi existuje vzájomný vzťah a vývoj mimo Spoločenstva má určité následky na vývoj v rámci Spoločenstva a naopak.

(77)

Na základe vyššie uvedených skutočností nesúhlasí Komisia so záverom správy agentúry Frontier Economics, podľa ktorého nič nenasvedčuje tomu, že by dotácia pridelená spoločnosti Holland Malt viedla k zníženiu predaja sladu u akýchkoľvek iných európskych výrobcov. Komisia nemôže vylúčiť takýto následok na predaj sladu iných európskych výrobcov odberateľom v rámci Spoločenstva alebo mimo neho. Komisia preto dospela k záveru, že uvedená štátna pomoc môže ovplyvniť obchod a konkurenciu medzi členskými štátmi.

Trh pre prémiový slad

(78)

Komisia vzala na vedomie údaje poskytnuté Holandskom a spoločnosťou Holland Malt (vrátane listov tretích osôb) týkajúce sa vývoja v oblasti sladu typu HTST (27). Holandsko, spoločnosť Holland Malt a zúčastnené strany opísali slad typu HTST ako druh sladu s vlastnosťami odlišnými od vlastností bežného sladu, ktorý zlepšuje chuť a vôňu piva a zvyšuje jeho perlivosť a trvanlivosť.

(79)

Podľa Holandska a spoločnosti Holland Malt možno slad typu HTST považovať za prémiový slad. S ohľadom na jeho jedinečné fyzikálne vlastnosti, reálny rozdiel v kvalite a vyššiu cenovú kategóriu je podľa nich veľmi pravdepodobné, že slad typu HTST nemožno (alebo iba veľmi ťažko možno) zameniť s bežným sladom. Po slade typu HTST vznikne na trhu osobitný dopyt.

(80)

Komisia uznáva, že slad typu HTST môže mať osobitné vlastnosti a môže sa vyznačovať vyššou kvalitou. I napriek tomu je však nutné zistiť, či skutočne existuje osobitný trh pre prémiový slad (na ktorom by si našiel uplatnenie slad typu HTST), odlišný od trhu s bežným sladom. Súd prvého stupňa rozhodol, že o osobitnom trhu možno hovoriť iba vtedy,

„ak tento výrobok alebo služba majú osobitné charakteristické vlastnosti, vďaka ktorým sa výrobok alebo služba od iných výrobkov odlišujú do takej miery, že ich vzájomná zámena je možná len v obmedzenom rozsahu a konkurencia je takmer nebadateľná. V tomto smere je nutné mieru zameniteľnosti výrobkov posúdiť na základe objektívnych vlastností týchto výrobkov, ako i na základe štruktúry dopytu a ponuky na príslušnom trhu a na základe podmienok obchodnej súťaže (28)“.

(81)

V súvislosti so štruktúrou dopytu a ponuky na príslušnom trhu a podmienkami obchodnej súťaže Komisia zaregistrovala pripomienky viacerých zúčastnených strán (predovšetkým národných združení výrobcov sladu), z ktorých vyplýva, že bežný slad nemožno jasne odlíšiť od prémiového sladu. Podľa týchto pripomienok je slad všeobecný produkt s miernymi variáciami, na ktorý sa vzťahujú normy týkajúce sa kvality stanovené výrobcami sladu. Väčšina zákazníkov sladovní očividne žiada slad vysokej kvality, ktorý zodpovedá ich požiadavkám a spĺňa všetky požiadavky týkajúce sa kvality potravín.

(82)

Miera vzájomnej zameniteľnosti rôznych druhov sladu z rôznych sladovní sa preto nezdá byť nízka, keďže všetky sladovne musia vyrábať slad vysokej kvality, aby tak vyhoveli svojim zákazníkom.

(83)

Zdá sa, že tento dojem potvrdzujú i niektoré indície, podľa ktorých sa prémiové pivo nemusí nutne vyrábať z iného sladu ako bežné pivo. Podľa Holandska bude spoločnosť Holland Malt vyrábať slad typu HTST v prvom rade pre výrobcov „prémiového“ piva. Holandsko udáva, že výroba takéhoto prémiového piva si vyžaduje suroviny vysokej kvality s vlastnosťami, ktoré dávajú tomuto pivu lepšiu chuť. Spoločnosť Holland Malt vo svojom liste uvádza „správu Just Drinks.com 2004 (29)“, v ktorej podľa spoločnosti Holland Malt významné pivovary potvrdzujú, že prémiové pivo je nápoj lepšej kvality s plnšou a výraznejšou chuťou.

(84)

Podľa Komisie táto veta reprezentuje názor zákazníkov na prémiové pivo a nemožno ju považovať za vyjadrenie významných pivovarov. Na strane 59 tejto správy stojí, že zákazníci sa podľa spoločnosti Scottish & Newcastle domnievajú, že pivo prémiovej značky je kvalitnejšie a prestížnejšie. Zásadné faktory sú: predstava o vyššej kvalite – prémiové pivo je nápoj lepšej kvality s plnšou a výraznejšou chuťou.

(85)

V zhrnutí správy predloženej spoločnosťou Holland Malt sa uvádza, že „z rozhovorov, ktoré viedol portál just-drinks.com s viacerými dôležitými medzinárodnými pivovarmi a obchodníkmi s pivom na celom svete vyplýva, že pojem prémiové pivo je vlastne marketingový koncept.“ Správa ďalej uvádza, že štandardné pivo sa v konkrétnom regióne alebo v konkrétnej krajine v konkrétnom regióne môže označovať ako prémiové pivo a že najvýznamnejšie medzinárodné pivovary svoje marketingové stratégie prispôsobujú trhu. Značky piva, ktoré sa v niektorých oblastiach označujú ako prémiové, sa v iných oblastiach takto označovať vôbec nemusia. Správa ďalej uvádza, že „čitateľ si musí uvedomiť, že pokiaľ ide o porovnanie medzi rôznymi rokmi a vývojové tendencie pozorovateľné počas viacerých rokov, dopyt po prvotriednom pive sa mení na základe očakávaní zákazníka a nie v závislosti od špecifikácie výrobku. Podľa zistení pivovaru Interbrew určuje sám zákazník, a nie výrobcovia, čo je prémiové pivo.“

(86)

Skutočnosť, že špecifikácie výrobku nie sú dôležitým faktorom pri určení, ktoré pivo možno považovať za prémiové, poukazuje na to, že rôzne druhy sladu, ktoré spĺňajú (minimálne) normy týkajúce sa kvality stanovené výrobcami piva, možno navzájom ľahko zameniť. Na vzájomnú zameniteľnosť v tejto oblasti poukazuje aj rozhodnutie týkajúce sa koncentrácie vo veci Hugh Baird/Scottish and Newcastle (30). V súvislosti s trhom s príslušným výrobkom oznamujúce strany (Hugh Baird a Scottish and Newcastle) tvrdia, že tento je aspoň taký široký ako trh so sladom. Z rozhodnutia vyplýva, že či už je trh so sladom preukázateľne rozdelený na trh pre pivovary a trh pre výrobne destilátov, alebo nie, pre oznamujúce strany to kvôli vysokej miere zameniteľnosti na strane ponuky nie je argument.

(87)

Komisia ďalej pri štúdiu štatistických zdrojov pre výrobu sladu nebola schopná potvrdiť existenciu osobitného trhu s prémiovým sladom. Naopak, všetky tieto zdroje (Eurostat, Euromalt, Medzinárodná rada pre obilniny) uvádzajú iba údaje týkajúce sa všeobecného trhu so sladom. Holandsko a spoločnosť Holland Malt neposkytli žiadne údaje o existujúcich výrobných prevádzkach na výrobu prémiového sladu alebo o jeho výrobe. Naopak, pri argumente o prebytku poukázali na čísla týkajúce sa sladu ako takého bez toho, aby zdôraznili rozdiel medzi bežným sladom a prémiovým sladom.

(88)

Komisia sa preto domnieva, že nemožno stanoviť jasnú hranicu medzi týmito dvoma kategóriami (bežný slad a prémiový slad). Je možné, že existujú rozdiely v kvalite, no zrejme nejde o rozdiely, ktoré by výrazne obmedzovali zameniteľnosť rôznych druhov sladu alebo konkurenciu medzi jeho výrobcami.

(89)

Na základe vyššie uvedených záverov týkajúcich sa prebytku na trhu so sladom, možného vplyvu uvedeného opatrenia pomoci na obchod medzi členskými štátmi a absencie preukázateľného osobitného trhu pre prémiový slad dospela Komisia k záveru, že uvedené opatrenie pomoci nie je v súlade s ustanovením bodu 4.2.5 usmernení, podľa ktorého pomoc nemožno poskytnúť na investície do výrobkov, pre ktoré nemožno na trhu nájsť bežné odbytištia.

Pomoc pre sladovňu v Litve

(90)

Spoločnosť Holland Malt poukazuje na to, že situácia na svetovom trhu so sladom nezabránila Komisii schváliť investičnú pomoc pre sladovňu v Litve.

(91)

Komisia chce poukázať na to, že od vstupu Litvy do EÚ 1. mája 2004 neschválila žiadnu investičnú štátnu pomoc pre sladovňu v Litve. Pred týmto dátumom sa v Litve neuplatňovali žiadne usmernenia týkajúce sa štátnej pomoci pre poľnohospodárske výrobky. Tak či onak skutočnosť, že iné členské štáty nedodržiavajú povinnosti, ktoré im vyplývajú z ustanovení článku 87 a 88 Zmluvy, nijako nesúvisí s otázkou, či členský štát, proti ktorému bolo začaté konanie v zmysle ustanovení článku 88 ods. 2 Zmluvy poskytol (nezákonnú) pomoc (31).

(92)

Komisia v tejto súvislosti taktiež pripomína, že začala konanie vo veci formálneho prieskumu v zmysle článku 88 ods. 2 Zmluvy po tom, čo Španielsko oznámilo svoj zámer poskytnúť štátnu pomoc sladovni Maltacarrión S.A. (32). Konanie sa začalo z rovnakých dôvodov ako v tejto veci, t.j. preto, lebo nemožno vylúčiť, že na trhu so sladom v súčasnosti existuje prebytok kapacít. Po začatí konania Španielsko stiahlo oznámenie o príslušnej pomoci.

Regionálne aspekty

(93)

Komisia si uvedomuje dôležitosť regionálneho vývoja v rámci pomoci pre spoločnosť Holland Malt tak, ako ju uvádza Holandsko a rôzne zúčastnené strany, a nebude ho žiadnym spôsobom spochybňovať. V tomto zmysle projekt dobre zapadá do koncepcie Režimu IPR.

(94)

Projekt však musí spĺňať všetky podmienky stanovené usmerneniami, pre investičnú pomoc týkajúcu sa spracovania a predaja poľnohospodárskych výrobkov. V dôsledku toho, že tento projekt nespĺňa najmenej jednu dôležitú podmienku, nemôže Komisia schváliť poskytnutie pomoci pre tento projekt, a to i napriek jeho pozitívnym aspektom v oblasti regionálneho rozvoja.

VI.   ZÁVER

(95)

Z uvedených dôvodov považuje Komisia pomoc udelenú spoločnosti Holland Malt za nezlučiteľnú s ustanoveniami článkov 87 a 88 Zmluvy. Opatrenie pomoci nie je v súlade s ustanoveniami bodu 4.2.5 usmernení, ktoré stanovujú, že štátnu pomoc nemožno poskytnúť na investície do výrobkov, pre ktoré nemožno na trhu nájsť bežné odbytištia.

(96)

Holandsko listom zo 17. decembra 2004 Komisii oznámilo, že pomoc poskytuje pod podmienkou schválenia Komisiou. Ak napriek tejto podmienke štátna pomoc už poskytla, príjemca je povinný vrátiť ju,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Štátna pomoc poskytnutá Holandskom spoločnosti Holland Malt BV vo forme dotácie vo výške 7 425 000 EUR pod podmienkou schválenia Komisiou je nezlučiteľná so spoločným trhom.

Článok 2

Holandsko sťahuje štátnu pomoc v zmysle článku 1.

Článok 3

1.   Holandsko prijme všetky potrebné opatrenia na to, aby vymohlo vrátenie pomoci v zmysle článku 1 nezákonne poskytnutej príjemcovi.

2.   Vrátenie je treba vykonať okamžite a v súlade s konaniami podľa vnútroštátneho práva za podmienky, že tieto konania umožňujú okamžité a efektívne vykonanie tohto príkazu. Pomoc určená na vrátenia obsahuje tiež úroky, ktoré sa počítajú odo dňa, keď bola pomoc daná k dispozícii príjemcovi, až do vrátenia. Úroky sa počítajú na základe referenčného kurzu, ktorý sa používa na výpočet ekvivalentných dotácií v oblasti pomocí určených regiónom.

Článok 4

Holandsko do dvoch mesiacov po oznámení tohto rozhodnutia oznámi Komisii, aké opatrenia prijalo na vykonanie tohto rozhodnutia.

Článok 5

Toto rozhodnutie je určené Holandskému kráľovstvu.

V Bruseli 26. septembra 2006.

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie


(1)  Ú. v. EÚ C 154 z 25.6.2005, s. 6.

(2)  Pozri poznámku 1.

(3)  Regionale investeringsprojecten 2000 (Regionálne investičné projekty 2000) (IPR 2000-2006), N 549/99. Schválené 17. augusta 2000 listom SG(2000) D/106266.

(4)  Wijziging Regionale investeringsprojecten 2000 (Novela režimu regionálne investičné projekty 2000), N831/2001. Schválená 18. februára 2002 správou C(2002)233.

(5)  Ú. v. ES C 28 z 1.2.2000, s. 2.

(6)  List z 23. júla týkajúci sa udeľovania dotácií na stavbu sladovní.

(7)  List Dr. Krottenthalera z univerzity Weihenstephan z mája 2005.

(8)  RM International, Malt Market Report, 22. apríl 2005 Rabobank, The malt industry, a changing industry structure, driven by emerging beer markets, marec 2005 H.M. Gauger, Market report, máj 2005. H.M. Gauger je maklér a konzultant pre slad, ktorý vydáva mesačné správy o stave trhu so sladom. Tieto správy obsahujú údaje týkajúce sa výroby sladu a obchodu so sladom.

(9)  Medzivládna organizácia pôsobiaca v oblasti obchodu s obilninami.

(10)  Euromalt: „The EU malting industry“, august 2005

(11)  Frontier Economics: „Holland Malt“ , október 2005

(12)  Ú. v. EÚ L 270 z 21.10.2003, s. 78. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1154/2005 (Ú. v. EÚ L 187 z 19.7.2005, s. 11).

(13)  Rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev zo 17. septembra 1980 vo veci C-730/79, Philip Morris/Komisia Európskych spoločenstiev Zbierka rozhodnutí. s. 2671, body 11 a 12.

(14)  Zdroj: H.M. Gauger Statistical Digest 2004-2005.

(15)  Ú. v. ES C 74 z 10.3.1998, s. 9.

(16)  Odporúčanie Komisie zo 6. mája 2003 týkajúce sa definície malého podniku, stredného podniku a mikropodniku (Ú. v. EÚ L 124 z 20.5.2003, s. 36).

(17)  Ú. v. EÚ L 1 z 3.1.2004, s. 1.

(18)  Pozri poznámku 10.

(19)  Prezentácia p. Johna Tjaardstru týkajúca sa trendov vo výrobe a spotrebe piva, sladového jačmeňa a sladu.

(20)  Správa č. 5 vydaná H.M. Gaugerom 2. júna 2006. V tejto správe sa celkový vývoz za obdobie 2005/2006 odhaduje na 2 140 miliónov ton.

(21)  Pozri poznámku 8.

(22)  Pozri poznámku 8.

(23)  H.M. Gauger, July 2006 – State of the European Malt Industry

(24)  Pozri poznámku 11.

(25)  H.M. Gauger Market report nl. 4, 2. máj 2006

(26)  H.M. Gauger, July 2006 – State of the European Malt Industry (Stav európskych sladovní)

(27)  Vyhlásenie skupiny Bühler týkajúce sa technológií používaných spoločnosťou Holland Malt, nedatované.

List univerzity Freising – Weihenstephan München z mája 2005.

List zúčastnenej strany, ktorý obsahuje obchodné tajomstvo a jeho obsah je preto dôverný.

(28)  Rozsudok súdu prvého stupňa z 21. októbra 1997 vo veci T-229/94. Deutsche Bahn/Komisia Európskych Spoločenstiev, Zbierka rozhodnutí. II-1689, bod 10.

(29)  www.just-drinks.com, ‚A global market review of premium beer – with forecasts to 2010‘.

(30)  Vec č. IV/M.1372 z 18.12.1998.

(31)  Pozri napríklad rozsudok súdu prvého stupňa z 30. apríla vo veci T-214/95, Flámsky región/Komisia Európskych spoločenstiev, Zbierka rozhodnutí II-717, bod 54.

(32)  Vec C 48, 21.12. 2005, ešte neuverejnená v Úradnom vestníku.


6.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/88


ROZHODNUTIE KOMISIE

26. októbra 2006,

ktorým sa zriaďuje Výkonná agentúra pre transeurópsku dopravnú sieť podľa nariadenia Rady (ES) č. 58/2003

(2007/60/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva (1), najmä na jeho článok 3 ods. 1,

keďže:

(1)

Nariadením (ES) č. 58/2003 sa udeľuje Komisii právomoc rozhodnúť o zriadení výkonných agentúr, ktoré zodpovedajú štatútu stanovenom v tomto nariadení, a poveriť ich niektorými úlohami, ktoré sa vzťahujú na riadenie jedného alebo viacerých programov alebo činností Spoločenstva.

(2)

Zriadenie výkonnej agentúry je určené nato, aby umožnilo Komisii koncentrovať sa na prioritné činnosti a funkcie, ktoré nemožno externalizovať, ale tak, aby sa zachovala kontrola a konečná zodpovednosť pre činnosti riadené výkonnými agentúrami.

(3)

Riadenie činnosti Spoločenstva v oblasti transeurópskej dopravnej siete má za cieľ vykonanie projektov, ktoré nevyžadujú prijatie rozhodnutia politického charakteru, a vyžaduje vysokú úroveň technickej a finančnej expertízy počas celého cyklu projektu.

(4)

Delegácia úloh, ktoré sú spojené s vykonaním tejto činnosti Spoločenstva, výkonnej agentúre, sa môže uskutočniť podľa jasného rozdelenia medzi stanovením programov, stanovením priorít a hodnotením programu, ktoré vyplývajú z útvarov Komisie, a vykonaním projektov, ktoré sa zverí výkonnej agentúre.

(5)

Analýza ekonomickej efektívnosti, ktorá sa uskutočnila s týmto cieľom, dokázala, že zriadenie výkonnej agentúry by umožnilo zlepšiť efektivitu zavedenia transeurópskej dopravnej siete, a to s nižšími výdavkami. Vzhľadom na charakteristiky vlastné transeurópskej dopravnej sieti sa musí klásť dôraz na delegovanie technických úloh, keďže hlavným cieľom je posilnenie spojitosti medzi transeurópskou dopravnou sieťou a spoločenstvami expertov.

(6)

Je úlohou agentúry, aby poskytovala, pre ciele definované Komisiou, a pod jej dohľadom, odborný posudok na vysokej úrovni. Zriadenie agentúry musí taktiež umožniť optimalizovať implementáciu transeurópskej dopravnej siete tým, že sa uľahčí prijímanie personálu špecializovaného na otázky transeurópskej dopravnej siete.

(7)

Zriadenie agentúry musí zlepšiť flexibilnosť implementácie činnosti Spoločenstva v oblasti transeurópskej dopravnej siete. Ročný pracovný program agentúry jej musí umožniť najmä prispievať k uskutočneniu ročných priorít pre zavedenie transeurópskej dopravnej siete, ktoré naplánovala a o ktorých rozhodla Komisia. Agentúra musí taktiež zabezpečiť lepšiu koordináciu finančných prostriedkov s ostatnými nástrojmi Spoločenstva.

(8)

Riadenie založené na výsledkoch dosiahnutých agentúrou, spolu so zavedením potrebných riadiacich a koordinačných postupov a obvodov musí umožniť zjednodušenie spôsobov zavedenia transeurópskej dopravnej siete útvarmi Komisie. Tieto budú môcť zúročiť technické práce agentúry tým, že paralelne rozvinú vhodným spôsobom úlohy, ktoré predpokladajú politické posúdenie.

(9)

Spolupráca agentúry s útvarmi Komisie a splnenie jej špecifických úloh musí umožniť zlepšenie prehľadnosti činnosti Spoločenstva v oblasti transeurópskej dopravnej siete.

(10)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre výkonné agentúry,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Zriadenie agentúry

1.   Zriaďuje sa výkonná agentúra (ďalej len „agentúra“) na riadenie činnosti Spoločenstva v oblasti transeurópskej dopravnej siete, ktorej štatút sa upravuje v nariadení (ES) č. 58/2003.

2.   Agentúra sa nazýva „Výkonná agentúra pre transeurópsku dopravnú sieť“.

Článok 2

Umiestnenie

Agentúra je umiestnená v Bruseli.

Článok 3

Trvanie

Agentúra sa zriaďuje na obdobie, ktoré začína 1. novembra 2006 a končí sa 31. decembra 2008.

Článok 4

Ciele a úlohy

1.   Agentúra je poverená v rámci činnosti Spoločenstva v oblasti transeurópskej dopravnej siete plnením úloh ohľadom poskytovania finančnej pomoci Spoločenstva v zmysle nariadenía Rady č. 2236/95 (2), s výnimkou zostavovania programov, stanovenia priorít, hodnotenia programu, prijatia rozhodnutí o financovaní a legislatívneho monitoravania. Je poverená najmä týmito úlohami:

(a)

riadenie etapy prípravy, financovania a monitorovania finančnej pomoci pridelenej projektom všeobecného záujmu z rozpočtu transeurópskej dopravnej siete, ako aj kontrola potrebná na tento účel, prijatím príslušných rozhodnutí na základe poverenia Komisie,

(b)

koordinácia s ostatnými nástrojmi Spoločenstva, zabezpečiac lepšiu koordináciu intervencií počas celého trvania prioritných projektov, ktoré využívajú aj finančné prostriedky z štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu, ako aj z Európskej investičnej banky,

(c)

technická podpora promotérov projektov finančného inžinierstva projektov a rozvoja spoločných metód hodnotenia,

(d)

prijatie rozpočtových vykonávacích nástrojov pre príjmy a výdavky a vykonanie, na základe poverenia Komisiou, všetkých potrebných operácií na riadenie činností Spoločenstva v oblasti transeurópskej dopravnej siete, ustanovených v nariadení Rady (ES) č. 2236/95, a najmä tých, ktoré sú spojené s pridelením trhov a subvencií (3),

(e)

Zhromažďovanie, analýza a prenos všetkých informácií Komisii, ktoré sú potrebné pre implementáciu transeurópskej siete,

(f)

akákoľvek technická a administratívna podpora, ktorú požaduje Komisia.

2.   Plnenie úloh stanovených v ods. 1 písm. a) sa nedotýka zodpovednosti orgánov riadiacich operačné programy spolufinancované štrukturálnymi fondmi alebo Kohéznym fondom ohľadom výberu alebo implementácie projektov, ktoré sú časťou transeurópskej dopravnej siete, ani finančnej zodpovednosti členských štátov v rámci zdieľaného riadenia týchto programov.

3.   Okrem úloh uvedených v odseku 1 agentúra môže byť poverená Komisiou, po vyžiadaní stanoviska Výboru pre výkonné agentúry, plnením úloh rovnakého charakteru v rámci iných programov alebo činností Spoločenstva, v zmysle článku 2 nariadenia (ES) č. 58/2003, pod podmienkou, že tieto programy alebo činnosti zostanú v medziach činnosti Spoločenstva v oblasti transeurópskej dopravnej siete.

4.   Rozhodnutie o poverení Komisiou definuje podrobnosti všetkých úloh zverených agentúre a prispôsobuje sa v závislosti od dodatočných úloh, ktoré by sa mohli zveriť agentúre. Odovzdá sa pre informáciu Výboru pre výkonné agentúry.

Článok 5

Organizačná štruktúra

1.   Agentúru riadi riadiaci výbor a jeden riaditeľ, ktorých vymenuje Komisia.

2.   Členovia riadiaceho výboru sú vymenovaní na obdobie uvedené v článku 3.

3.   Riaditeľ agentúry sa vymenuje na obdobie uvedené v článku 3.

Článok 6

Subvencia

Agentúra dostane subvenciu zahrnutú do všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev a odobranú z finančnej dotácie činnosti Spoločenstva v oblasti transeurópskej dopravnej siete a v prípade potreby z iných programov alebo činností Spoločenstva, ktorých plnenie sa zverí agentúre v súlade s článkom 4 ods. 3.

Článok 7

Kontrola a správa o plnení/vykonávaní

Agentúra sa podriaďuje kontrole Komisie a musí pravidelne informovať o vykonávaní činnosti Spoločenstva v oblasti transeurópskej dopravnej siete, ktorá je jej zverená, podľa pravidiel a frekvencie upresnených v rozhodnutí o poverení.

Článok 8

Vykonávanie prevádzkového rozpočtu

Agentúra vykonáva svoj prevádzkový rozpočet podľa ustanovení nariadenia Komisie (ES) č. 1653/2004 (4).

V Bruseli 26. októbra 2006

Za Komisiu

Jacques BARROT

podpredseda


(1)  Ú. v. ES L 11, 16.1.2003, s. 1

(2)  Ú. v. ES L 228, z 29.3.1995

(3)  Ú v. ES L 228, z 23.9.1995, s. 1.

(4)  Ú v. EÚ L 297, z 22.9.2004, s. 6.


6.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/91


ROZHODNUTIE SPOLOČNÉHO VETERINÁRNEHO VÝBORU ZRIADENÉHO DOHODOU MEDZI EURÓPSKYM SPOLOČENSTVOM A ŠVAJČIARSKOU KONFEDERÁCIOU č. 1/2006

z 1. decembra 2006 o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami,

ktorým sa menia a dopĺňajú dodatky 1, 2, 3, 4, 5, 6 a 10 k prílohe 11 dohody

(2007/ 61/ES)

VÝBOR,

so zreteľom na Dohodu medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami (ďalej len „poľnohospodárska dohoda“), a najmä na ods. 3 článku 19 jej prílohy 11,

keďže:

(1)

Poľnohospodárska dohoda nadobudla platnosť 1. júna 2002.

(2)

Článkom 19 ods. 1 prílohy 11 k poľnohospodárskej dohode sa zriaďuje Spoločný veterinárny výbor poverený preskúmaním všetkých otázok týkajúcich sa uvedenej prílohy a jej uplatňovania a vykonávaním úloh, ktoré sú v nej ustanovené. V súlade s odsekom 3 uvedeného článku Spoločný veterinárny výbor môže rozhodnúť o zmenách a doplneniach dodatkov k prílohe 11 poľnohospodárskej dohody, najmä s cieľom upraviť ich a aktualizovať.

(3)

Dodatky 1, 2, 3, 4, 5, 6 a 11 k prílohe 11 poľnohospodárskej dohody sa prvýkrát zmenili a doplnili rozhodnutím č. 2/2003 z 25. novembra 2003 Spoločného veterinárneho výboru zriadeného Dohodou medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami, ktorým sa menia a dopĺňajú dodatky 1, 2, 3, 4, 5, 6 a 11 prílohy 11 k dohode (1).

(4)

Dodatky 1, 2, 3, 4, 5 a 11 k prílohe 11 poľnohospodárskej dohody sa naposledy zmenili a doplnili rozhodnutím č. 2/2004 Spoločného veterinárneho výboru zriadeného Dohodou medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami z 9. decembra 2004, ktorým sa menia a dopĺňajú dodatky 1, 2, 3, 4, 5, 6 a 11 prílohy 11 k dohode (2).

(5)

Dodatok 6 k prílohe 11 poľnohospodárskej dohody sa zmenil a doplnil rozhodnutím č. 1/2005 Spoločného veterinárneho výboru zriadeného Dohodou medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami z 21. decembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa dodatok 6 k prílohe 11 (3).

(6)

Švajčiarska konfederácia sa zaviazala zapracovať do svojich vnútroštátnych právnych predpisov ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2003/99 zo 17. novembra 2003 o monitoringu zoonóz a pôvodcoch zoonóz, ktorou sa mení a dopĺňa rozhodnutie Rady č. 90/424/EHS a ruší smernica Rady (4) 92/117/EHS, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2160/2003 zo 17. novembra 2003 o kontrole salmonely a ostatných špecifikovaných zoonotických pôvodcov pochádzajúcich z potravín (5) a nariadenia Komisie (ES) č. 1003/2005 z 30. júna 2005, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 2160/2003, pokiaľ ide o cieľ Spoločenstva znížiť prevalenciu určitých sérotypov salmonely u chovných kŕdľov Gallus gallus a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2160/2003 (6).

(7)

Švajčiarska konfederácia sa zaviazala zapracovať do svojich vnútroštátnych právnych predpisov ustanovenia smernice Rady 97/78/ES z 18. decembra 1997, ktorou sa stanovujú zásady organizácie veterinárnych kontrol produktov, ktoré vstupujú do Spoločenstva z tretích krajín (7).

(8)

Švajčiarska konfederácia sa zaviazala zahrnúť do svojich vnútroštátnych právnych predpisov ustanovenia nariadenia Komisie (ES) č. 2073/2005 z 15. novembra 2005 o mikrobiologických kritériách pre potraviny (8), ustanovenia nariadenia Komisie (ES) č. 2074/2005 z 5. decembra 2005, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia pre určité produkty podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 a na organizáciu úradných kontrol podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, ktorým sa stanovuje výnimka z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 a (ES) č. 854/2004 (9), a ustanovenia nariadenia Komisie č. 2075/2005 z 5. decembra 2005, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na úradné kontroly Trichinella v mäse (10).

(9)

Treba zmeniť a doplniť dodatok 1 k prílohe 11 poľnohospodárskej dohody, aby sa zohľadnili právne predpisy Spoločenstva a Švajčiarskej konfederácie týkajúce sa zoonóz a osobitných podmienok, pokiaľ ide o obchod medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou.

(10)

Treba zmeniť a doplniť dodatky 1, 2, 3, 4, 5 a 10 k prílohe 11 poľnohospodárskej dohody, aby sa zohľadnili zmeny, ku ktorým došlo v právnych predpisoch Spoločenstva a Švajčiarskej konfederácie platných k 1. júlu 2006.

(11)

Zdravotné opatrenia ustanovené švajčiarskymi právnymi predpismi sa uznávajú ako rovnocenné na obchodné účely pre živočíšne výrobky určené na ľudskú spotrebu. Treba preto zmeniť a doplniť dodatok 6 k prílohe 11 poľnohospodárskej dohody.

(12)

Ustanovenia dodatkov 5 a 10 k prílohe 11 poľnohospodárskej dohody sa opätovne preskúmajú v rámci Spoločného veterinárneho výboru najneskôr do jedného roka po dni nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia,

ROZHODOL TAKTO:

Článok 1

Dodatky 1, 2, 3, 4, 6 a 10 k prílohe 11 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami (poľnohospodárska dohoda) sa nahrádzajú dodatkami uvedenými v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Dodatok 5 k prílohe 11 poľnohospodárskej dohody, kapitola 3, bod V, odsek A sa nahrádza takto:

„A.

Za kontroly živých zvierat pochádzajúcich z iných krajín ako tie, na ktoré sa vzťahuje táto príloha, sa švajčiarske orgány zaväzujú vyberať aspoň poplatky spojené s kontrolami stanovené v kapitole VI nariadenia (ES) č. 882/2004 v minimálnej výške stanovenej v jeho prílohe V.“

Článok 3

Toto rozhodnutie vyhotovené dvojmo podpíšu spolupredsedovia alebo iné osoby oprávnené konať v mene strán.

Článok 4

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom posledného podpisu.

Podpísané v Berne dňa 1. decembra 2006.

V mene Švajčiarskej konfederácie

vedúci delegácie

Hans WYSS

Podpísané v Bruseli dňa 1. decembra 2006.

vedúci delegácie

V mene Európskeho spoločenstva

Paul van GELDORP


(1)  Ú. v. EÚ L 23, 28.1.2004, s. 27.

(2)  Ú. v. EÚ L 17, 20.1.2005, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 347, 30.12.2005, s. 93.

(4)  Ú. v. EÚ L 325, 12.12.2003, s. 31.

(5)  Ú. v. EÚ L 325, 12.12.2003, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ L 170, 1.7.2005, s. 12.

(7)  Ú. v. ES L 24, 30.1.1998, s. 9.

(8)  Ú. v. EÚ L 338, 22.12.2005, s. 1.

(9)  Ú. v. EÚ L 338, 22.12.2005, s. 27.

(10)  Ú. v. EÚ L 338, 22.12.2005, s. 60.


PRÍLOHA

Dodatok 1

OPATRENIA NA KONTROLU/OHLASOVANIE CHORÔB

I.   SLINTAČKA A KRÍVAČKA

A.   PRÁVNE PREDPISY

Európske spoločenstvo

Švajčiarsko

1.

Smernica Rady 2003/85/ES z 29. septembra 2003 o opatreniach Spoločenstva na kontrolu slintačky a krívačky, ktorou sa zrušuje smernica 85/511/EHS a rozhodnutia č. 84/531/EHS a č. 91/665/EHS a mení a dopĺňa smernica 92/46/EHS (Ú. v. EÚ, 22. 11. 2003, s. 1) zmenená a doplnená rozhodnutím Komisie 2005/615/ES zo 16. augusta 2005, ktorým sa mení príloha XI k smernici Rady 2003/85/ES, pokiaľ ide o národné laboratóriá v niektorých členských štátoch.

1.

Zákon o epizootiách (LFE) z 1. júla 1966, naposledy zmenený a doplnený 23. júna 2004 (RS 916.40), a najmä jeho články 1, 1a a 9a (opatrenie proti vysoko nákazlivým epizootiám, ciele boja) a 57 (vykonávacie opatrenia technického charakteru, medzinárodná spolupráca)

2.

Nariadenie o epizootiách (OFE) z 27. júna 1995, naposledy zmenené a doplnené 23. novembra 2005 (RS 916.401), a najmä jeho články 2 (vysoko nákazlivé epizootie), 49 (manipulácia s mikroorganizmami patogénnymi pre živočíchy), 73 a 74 (čistenie a dezinfekcia), 77 až 98 (spoločné ustanovenia týkajúce sa vysoko nákazlivých epizootií), 99 až 103 (špecifické opatrenia týkajúce sa boja proti slintačke a krívačke)

3.

Nariadenie zo 14. júna 1999 o organizácii Federálneho rezortu hospodárstva, naposledy zmenené a doplnené 10. marca 2006 (RS 172.216.1), a najmä jeho článok 8 (referenčné laboratórium, evidencia, kontrola a poskytnutie vakcíny proti slintačke a krívačke)

B.   OSOBITNÉ PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA

1.

Komisia a Federálny veterinárny úrad si oznámia zámer uskutočniť naliehavé očkovanie. V prípadoch mimoriadnej naliehavosti sa oznámenie týka prijatého rozhodnutia a pravidiel realizácie. V každom prípade sa konzultácie uskutočnia čo najrýchlejšie v rámci Spoločného veterinárneho výboru.

2.

Podľa článku 97 nariadenia o epizootiách má Švajčiarsko pripravený krízový plán uverejnený na internetovej stránke Federálneho veterinárneho úradu.

3.

Spoločným referenčným laboratóriom na identifikáciu vírusu slintačky a krívačky je The Institute for Animal Health Pirbright Laboratory, England. Švajčiarsko uhradí náklady, ktoré mu možno pripočítať z dôvodu operácií vyplývajúcich z tohto určenia. Funkcia a úloha tohto laboratória sú ustanovené článkom XVI smernice 2003/85/ES.

II.   Klasický mor ošípaných

A.   PRÁVNE PREDPISY

Európske spoločenstvo

Švajčiarsko

Smernica Rady 2001/89/ES z 23. októbra 2001 o opatreniach Spoločenstva na tlmenie klasického moru ošípaných (Ú. v. ES L 316, 1. 12. 2001, s. 5), zmenená a doplnená Aktom týkajúcim sa podmienok pristúpenia do Európskej únie Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a úprav zmlúv, na ktorých sa zakladá Európska únia – Príloha II: Zoznam uvedený v článku 20 Aktu o pristúpení – 6. Poľnohospodárstvo – B. Veterinárna a fytosanitárna legislatíva – I. Veterinárna legislatíva (Ú. v. EÚ L 236, 23. 9. 2003, s. 381).

1.

Zákon o epizootiách (LFE) z 1. júla 1966, naposledy zmenený a doplnený 23. júna 2004 (RS 916.40), a najmä jeho články 1, 1a, 9a (opatrenie proti vysoko nákazlivým epizootiám) a 57 (vykonávacie ustanovenia technického charakteru, medzinárodná spolupráca)

2.

Nariadenie o epizootiách (OFE) z 27. júna 1995, naposledy zmenené a doplnené 23. novembra 2005 (RS 916.401), a najmä jeho články 2 (vysoko nákazlivé epizootie), 40 až 47 (likvidácia a využitie odpadov), 49 (manipulácia s mikroorganizmami patogénnymi pre živočíchy), 73 a 74 (čistenie a dezinfekcia), 77 až 98 (spoločné ustanovenia týkajúce sa vysoko nákazlivých epizootií), 116 až 121 (zistenie moru ošípaných pri porážke, špecifické opatrenia týkajúce sa boja proti moru ošípaných)

3.

Nariadenie zo 14. júna 1999 o organizácii Federálneho rezortu hospodárstva, naposledy zmenené a doplnené 10. marca 2006 (RS 172.216.1), a najmä jeho článok 8 (referenčné laboratórium)

4.

Nariadenie z 23. júna 2004 o likvidácii živočíšnych vedľajších produktov (OESPA), naposledy zmenené a doplnené 22. júna 2005 (RS 916.441.22)

B.   OSOBITNÉ PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA

1.

Komisia a Federálny veterinárny úrad si oznámia zámer uskutočniť naliehavé očkovanie. Konzultácie sa uskutočnia čo najrýchlejšie v rámci Spoločného veterinárneho výboru.

2.

V prípade potreby a podľa článku 117 ods. 5 nariadenia o epizootiách Federálny veterinárny úrad vydá vykonávacie opatrenia technického charakteru, pokiaľ ide o označovanie a spracovanie mäsa pochádzajúceho zo zón ochrany a dohľadu.

3.

Podľa článku 121 nariadenia o epizootiách sa Švajčiarsko zaväzuje uskutočniť plán likvidácie klasického moru ošípaných u diviakov v súlade s článkami 15 a 16 smernice 2001/89/ES. Konzultácie sa uskutočnia čo najrýchlejšie v rámci Spoločného veterinárneho výboru.

4.

Podľa článku 97 nariadenia o epizootiách má Švajčiarsko pripravený krízový plán uverejnený na internetovej stránke Federálneho veterinárneho úradu.

5.

Uskutočňovanie kontrol na mieste je v právomoci Spoločného veterinárneho výboru najmä na základe smernice 2001/89/ES a článku 57 zákona o epizootiách.

6.

V prípade potreby, podľa článku 89 ods. 2 nariadenia o epizootiách, vyhlási Federálny veterinárny úrad vykonávacie opatrenia technického charakteru, pokiaľ ide o sérologickú kontrolu ošípaných v zónach ochrany a dohľadu v súlade s kapitolou IV prílohy k rozhodnutiu 2002/106/ES (Ú. v. ES L 39, 9. 2. 2002, s. 71).

7.

Spoločným referenčným laboratóriom pre klasický mor ošípaných je:Institut für Virologie der Tierärztlichen Hochschule Hannover, 15 Bünteweg 17, D-30559, Hannover, Nemecko.Švajčiarsko uhradí náklady, ktoré mu možno pripočítať z dôvodu operácií vyplývajúcich z tohto určenia. Funkcia a úloha tohto laboratória sú ustanovené prílohou VI k smernici 2001/89/ES.

III.   Africký mor ošípaných

A.   PRÁVNE PREDPISY

Európske spoločenstvo

Švajčiarsko

Smernica Rady 2002/60/ES z 27. júna 2002, ktorou sa ustanovujú osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných, a ktorá mení a dopĺňa smernicu 92/119/ES, pokiaľ ide o Teschenovu chorobu a africký mor ošípaných (Ú. v. ES L 192, 20. 7. 2002, s. 27), naposledy zmenená a doplnená Aktom týkajúcim sa podmienok pristúpenia do Európskej únie Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a úprav zmlúv, na ktorých sa zakladá Európska únia – Príloha II: Zoznam uvedený v článku 20 Aktu o pristúpení – 6. Poľnohospodárstvo – B. Veterinárna a fytosanitárna legislatíva – I. Veterinárna legislatíva (Ú. v. EÚ L 236, 23. 9. 2003, s. 381)

1.

Zákon o epizootiách (LFE) z 1. júla 1966, naposledy zmenený a doplnený 23. júna 2004 (RS 916.40), a najmä jeho články 1, 1a, 9a (opatrenie proti vysoko nákazlivým epizootiám, ciele boja) a 57 (vykonávacie opatrenia technického charakteru, medzinárodná spolupráca)

2.

Nariadenie o epizootiách (OFE) z 27. júna 1995, naposledy zmenené a doplnené 23. novembra 2005 (RS 916.401), a najmä jeho články 2 (vysoko nákazlivé epizootie), 40 až 47 (likvidácia a využitie odpadov), 49 (manipulácia s mikroorganizmami patogénnymi pre živočíchy), 73 a 74 (čistenie a dezinfekcia), 77 až 98 (spoločné ustanovenia týkajúce sa vysoko nákazlivých epizootií), 116 až 121 (zistenie moru ošípaných pri porážke, osobitné opatrenia týkajúce sa boja proti moru ošípaných)