30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 403/1

(1)

Nariadenie Rady (EHS) č. 1382/91 z 21. mája 1991 o predkladaní údajov o vyloďovaní produktov rybolovu v členských štátoch (2) vyžaduje od členských štátov, aby Komisii predkladali údaje o množstve a priemerných cenách produktov rybolovu vylodených na ich území.

(2)

Skúsenosti ukázali, že predkladanie ročných údajov namiesto mesačných údajov podľa právnych predpisov Spoločenstva nemá nepriaznivý vplyv na analýzy trhu s produktmi rybolovu a na iné ekonomické analýzy.

(3)

Keby sa údaje poskytovali v členení podľa vlajky štátu, pod ktorou sa plavia rybárske plavidlá, vypracovanie analýz by sa zjednodušilo.

(4)

Nariadením (EHS) č. 1382/91 sa ukladá obmedzenie rozsahu v akom sú povolené metódy výberu vzoriek, keď zber a spracovanie údajov nadmerne zaťažujú niektoré vnútroštátne orgány. S cieľom zdokonaliť a zjednodušiť systém predkladania údajov, je vhodné nahradiť uvedené nariadenie novým nástrojom. Nariadenie (EHS) č. 1382/91 by sa malo následne zrušiť.

(5)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to vytvorenie spoločného právneho rámca pre systematickú tvorbu štatistických údajov Spoločenstva o vyloďovaní produktov rybolovu v členských štátoch, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov a možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(6)

Nariadenie Rady (ES) č. 322/97 zo 17. februára 1997 o štatistike Spoločenstva (3) poskytuje referenčný rámec pre štatistiku v oblasti rybolovu. Vyžaduje najmä súlad so zásadami nestrannosti, spoľahlivosti, závažnosti, nákladovej efektívnosti, ochrany dôverných štatistických údajov a transparentnosti.

(7)

Je dôležité zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto nariadenia a na tento účel je potrebné stanoviť postup Spoločenstva, ktorým sa v primeranej lehote budú môcť určiť vykonávacie opatrenia a vykonať potrebné technické úpravy.

(8)

Je vhodné prijať opatrenia, potrebné na vykonávanie tohto nariadenia v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (4).

(9)

Keďže štatistické údaje o vyloďovaní produktov rybolovu tvoria dôležitý nástroj riadenia spoločnej politiky rybného hospodárstva, je vhodné ustanoviť možnosť využitia riadiaceho postupu upraveného rozhodnutím 1999/468/ES, ktorým by sa členským štátom poskytli prechodné obdobia na vykonávanie tohto nariadenia a výnimky dovoľujúce vylúčiť štatistické údaje za konkrétny sektor rybného hospodárstva z predkladaných vnútroštátnych štatistických údajov.

(10)

Na druhej strane by Komisia mala byť splnomocnená na stanovenie podmienok, za ktorých by sa technicky upravili prílohy. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť doplniť nepodstatné prvky tohto nariadenia, mali by byť prijaté v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES,

1.

„rybárske plavidlá Spoločenstva“ sú rybárske plavidlá, ktoré sa plavia pod vlajkou členského štátu Spoločenstva a sú zaregistrované v Spoločenstve;

2.

„rybárske plavidlá EZVO“ sú rybárske plavidlá, ktoré sa plavia pod vlajkou štátu EZVO alebo sú zaregistrované v štáte EZVO;

3.

„jednotková hodnota“ je:

a)

produkty vylodené z rybárskych plavidiel alebo iných častí rybárskych flotíl v prístavoch jednotlivých štátov v rámci Spoločenstva;

b)

produkty vylodené z rybárskych plavidiel vykazujúcich členských štátov v prístavoch nečlenských štátov Spoločenstva a zahrnuté v dokumente T2M pripojenom v prílohe 43 k nariadeniu Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (5).

1.

Filety: pásiky mäsa rezaného paralelne s chrbticou ryby, ktoré sa skladajú z pravej alebo ľavej strany ryby za predpokladu, že hlava, vnútornosti, plutvy (chrbtové, análne, chvostové, brušné, hrudné) a kosti (stavcové alebo veľké chrbtové kosti, brušné alebo rebrové, žiabrové alebo strmienkové atď.) sa odstránili a dve strany nie sú spojené, napríklad chrbtom alebo bruchom.

2.

Celé ryby: nevypitvané ryby.

3.

Vyčistené: kalmáre, ktorým sa z tela odstránili nožičky, hlava a vnútorné orgány.

4.

Mrazené ryby: sú ryby, ktoré boli zmrazené takým spôsobom, aby sa zachovala prirodzená kvalita ryby znížením normálnej teploty na -18 oC alebo nižšej, a ktoré sa potom udržiavajú pri teplote -18 oC alebo nižšej.

5.

Čerstvé ryby: sú ryby, ktoré sa nekonzervovali, nesolili, nemrazili alebo nespracúvali iným spôsobom ako chladením. Všeobecne sa dodávajú celé alebo vypitvané.

6.

Solené ryby: sú ryby, často vypitvané a bez hláv, konzervované v soli alebo v slanom náleve.

1.

Na ľudskú spotrebu: všetky produkty rybolovu, ktoré sú pri prvom predaji určené na ľudskú spotrebu, alebo ktoré sa vyloďujú na ľudskú spotrebu na základe zmluvy alebo inej dohody. Vylúčené sú úlovky pôvodne určené na ľudskú spotrebu, ktoré sa ale v čase prvého predaja na ľudskú spotrebu stiahnu z trhu kvôli trhovým podmienkam, hygienickým predpisom alebo z podobných dôvodov.

2.

Priemyselné využitie: všetky produkty rybolovu špeciálne vylodené ako prídavok k pokrmom alebo olejom na kŕmenie zvierat a úlovky, ktoré boli pôvodne určené na ľudskú spotrebu, ale pri prvom predaji sa nepredali na tento účel.

3.

Stiahnuté z trhu: ryby pôvodne určené na ľudskú spotrebu, ktoré sa ale v čase prvého predaja stiahnu z trhu kvôli trhovým podmienkam, hygienickým predpisom alebo z podobných dôvodov.

4.

Návnada: čerstvé ryby, ktoré sú určené ako návnada pri iných rybárskych činnostiach. Príkladom je návnada použitá pri love tuniakov udicami.

5.

Živočíšne krmivo: čerstvé ryby určené na priame kŕmenie zvierat. Vylúčené sú ryby určené na spracovanie na rybiu múčku a rybí olej.

6.

Odpad: patria sem ryby alebo časti rýb, ktoré sa vzhľadom na svoj stav majú zničiť ešte pred vylodením.

7.

Účel použitia nezistený: patria sem ryby, ktoré nemožno zaradiť ani do jednej z vyššie uvedených kategórií.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 403/9

(1)

Rovnosť medzi mužmi a ženami je základnou zásadou Európskej únie. Články 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie ustanovujú, že akákoľvek diskriminácia z dôvodu pohlavia je zakázaná a vo všetkých oblastiach sa musí zaručiť rovnosť medzi mužmi a ženami.

(2)

Článok 2 zmluvy ustanovuje, že rovnosť medzi mužmi a ženami je jednou zo základných úloh Spoločenstva. Podobne aj článok 3 ods. 2 zmluvy vyžaduje, aby sa Spoločenstvo vo všetkých svojich činnostiach zameralo na odstránenie nerovnosti a podporu rovnosti medzi mužmi a ženami, a tým zabezpečilo začlenenie hľadiska rovnosti medzi mužmi a ženami do všetkých politík Spoločenstva.

(3)

Článok 13 zmluvy oprávňuje Radu prijať vhodné opatrenia na boj proti diskriminácii okrem iného z dôvodu pohlavia vo všetkých oblastiach právomoci Spoločenstva.

(4)

Zásada rovnakých príležitostí pre mužov a ženy a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v otázkach zamestnania a povolania je zakotvená v článku 141 zmluvy a už je zavedený komplexný súbor právnych predpisov o rovnakom zaobchádzaní s mužmi a ženami v súvislosti s prístupom k zamestnaniu a pracovnými podmienkami vrátane rovnakej odmeny.

(5)

Komisia vo svojej prvej výročnej správe o rovnosti mužov a žien pre jarné zasadnutie Európskej rady v roku 2004 dospela k záveru, že vo väčšine politických oblastí existujú podstatné rodové rozdiely, že nerovnosť medzi mužmi a ženami je viacrozmerný jav, ktorý sa musí riešiť pomocou komplexného súboru politických opatrení, a že na splnenie cieľov lisabonskej stratégie je potrebné zvýšené úsilie.

(6)

Európska rada na zasadnutí v Nice 7.-9. decembra 2000 žiadala zvýšené povedomie, združovanie zdrojov a výmenu skúseností, najmä prostredníctvom zriadenia Európskeho inštitútu pre rodové otázky.

(7)

Štúdia uskutočniteľnosti (3) vypracovaná pre Komisiu dospela k záveru, že jednoznačnou úlohou pre Európsky inštitút pre rodovú rovnosť je plnenie niektorých úloh, ktorými sa existujúce inštitúcie v súčasnosti nezaoberajú, najmä v oblasti koordinácie, centralizácie a šírenia výskumných údajov a informácií, budovania sietí, zviditeľňovania rovnosti medzi mužmi a ženami, zdôrazňovania rodového hľadiska a tvorby nástrojov pre lepšie začlenenie rodovej rovnosti do všetkých politík Spoločenstva.

(8)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 10. marca 2004 o politikách Európskej únie týkajúcich sa rodovej rovnosti (4) vyzval Komisiu, aby urýchlila svoje úsilie o zriadenie inštitútu.

(9)

Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti na zasadnutí 1. a 2. júna 2004 a Európska rada na zasadnutí 17. a 18. júna 2004 podporili zriadenie Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť. Európska rada požiadala Komisiu o predloženie konkrétneho návrhu.

(10)

Zhromažďovanie, analýza a šírenie objektívnych, spoľahlivých a porovnateľných informácií a údajov o rovnosti medzi mužmi a ženami, tvorba vhodných nástrojov na odstraňovanie všetkých foriem diskriminácie z dôvodu pohlavia a začlenenie rodového hľadiska do všetkých oblastí politík, podpora dialógu medzi zúčastnenými stranami a zvyšovanie povedomia medzi občanmi EÚ sú potrebné, aby Spoločenstvu umožnili účinne presadzovať a vykonávať politiku rodovej rovnosti, a to najmä v rozšírenej Únii. Je preto vhodné zriadiť Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, ktorý by pomáhal inštitúciám Spoločenstva a členským štátom pri vykonávaní týchto úloh.

(11)

Rodová rovnosť sa nedá dosiahnuť len samotnou antidiskriminačnou politikou, ale vyžaduje si opatrenia na podporu harmonického spolunažívania a vyrovnanej účasti mužov a žien v spoločnosti. Inštitút by mal prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa.

(12)

Keďže je dôležité, aby sa vo všetkých oblastiach života odstránili v európskej spoločnosti rodové stereotypy a aby sa ženám a mužom poskytli pozitívne vzory, ktoré by mohli nasledovať, mala by medzi úlohy inštitútu patriť aj činnosť zameraná na dosiahnutie týchto cieľov.

(13)

Spolupráca s príslušnými orgánmi členských štátov a príslušnými štatistickými úradmi, najmä s Eurostatom, je nevyhnutná pre podporu zhromažďovania porovnateľných a spoľahlivých údajov na európskej úrovni. Keďže informácie o rovnosti medzi mužmi a ženami sú dôležité pre všetky úrovne v rámci Spoločenstva – miestnu, regionálnu, vnútroštátnu úroveň a úroveň Spoločenstva – bolo by užitočné, aby boli tieto informácie dostupné orgánom členských štátov ako pomoc pri formulovaní politík a opatrení na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni v ich oblastiach právomoci.

(14)

Inštitút by mal čo najužšie spolupracovať so všetkými programami a orgánmi Spoločenstva, najmä s Európskou nadáciou pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (5), Európskou agentúrou pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (6), Európskym strediskom pre rozvoj odborného vzdelávania (7) a Agentúrou Európskej únie pre základné práva (8), aby sa vyhlo duplicite a zaručilo čo najlepšie využitie zdrojov.

(15)

Inštitút by mal rozvíjať spoluprácu a dialóg s mimovládnymi organizáciami a organizáciami, ktoré sa zaoberajú rovnakými príležitosťami, výskumnými strediskami, sociálnymi partnermi a inými príbuznými subjektmi, ktoré sa aktívne usilujú o dosiahnutie rovnosti na vnútroštátnej a európskej úrovni a v tretích krajinách. V záujme účinnosti je vhodné, aby inštitút s týmito subjektmi a odborníkmi v členských štátoch zriadil a koordinoval elektronickú európsku sieť pre rodovú rovnosť.

(16)

S cieľom zaručiť potrebnú rovnováhu medzi členskými štátmi a kontinuitu členstva správnej rady, sa zástupcovia Rady vymenujú na každé funkčné obdobie podľa poradia rotujúcich predsedníctiev Rady, počnúc rokom 2007.

(17)

V súlade s článkom 3 ods. 2 zmluvy je vhodné podporiť vyváženú účasť mužov a žien v zložení správnej rady.

(18)

Inštitút by mal pri plnení svojich úloh požívať maximálnu nezávislosť.

(19)

Inštitút by mal uplatňovať príslušné právne predpisy Spoločenstva o prístupe verejnosti k dokumentom, ako je stanovené v nariadení (ES) č. 1049/2001 (9), a o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov, ako je stanovené v nariadení (ES) č. 45/2001 (10).

(20)

Na inštitút sa vzťahuje nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2343/2002 z 19. novembra 2002 o rámcovom rozpočtovom nariadení pre subjekty uvedené v článku 185 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (11).

(21)

Pokiaľ ide o zmluvnú zodpovednosť inštitútu, ktorú upravuje právo uplatniteľné na zmluvy uzatvorené inštitútom, Súdny dvor by mal byť príslušný rozhodovať na základe akejkoľvek rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Súdny dvor by mal byť príslušný rozhodovať aj v sporoch súvisiacich s náhradou akejkoľvek škody, ktorá vznikla z mimozmluvnej zodpovednosti inštitútu.

(22)

Malo by sa uskutočniť nezávislé externé hodnotenie, aby sa posúdil vplyv inštitútu, možná potreba úpravy alebo rozšírenia jeho úloh a harmonogram ďalších podobných preskúmaní.

(23)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to prispievať k presadzovaniu rodovej rovnosti, posilňovať ju vrátane uplatňovania rodového hľadiska vo všetkých politikách Spoločenstva a z nich vyplývajúcich vnútroštátnych politikách a k boju proti diskriminácii z dôvodu pohlavia a zvyšovať povedomie o rodovej rovnosti medzi občanmi EÚ poskytovaním technickej pomoci inštitúciám Spoločenstva a orgánom členských štátov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(24)

Článok 13 ods. 2 zmluvy umožňuje prijať opatrenia Spoločenstva na podporu a presadzovanie boja proti diskriminácii z dôvodu pohlavia v iných oblastiach, ako je zamestnanie. Článok 141 ods. 3 zmluvy je osobitným právnym základom pre opatrenia, ktoré majú zaručiť uplatňovanie zásady rovnakých príležitostí pre mužov a ženy a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v otázkach zamestnania a povolania. Článok 13 ods. 2 spolu s článkom 141 ods. 3 preto tvoria vhodný právny základ pre prijatie tohto nariadenia,

a)

zhromažďuje, analyzuje a šíri relevantné objektívne, porovnateľné a spoľahlivé informácie o rodovej rovnosti vrátane výsledkov výskumu a osvedčených postupov, ktoré mu oznámia členské štáty, inštitúcie Spoločenstva, výskumné strediská, vnútroštátne orgány, ktoré sa zaoberajú rovnosťou, mimovládne organizácie, sociálni partneri, príslušné tretie krajiny a medzinárodné organizácie, a navrhuje oblasti ďalšieho výskumu;

b)

vytvára metódy na zlepšovanie objektivity, porovnateľnosti a spoľahlivosti údajov na európskej úrovni tým, že stanovuje kritériá pre väčšiu konzistentnosť informácií, a pri zhromažďovaní údajov zohľadňuje rodové otázky;

c)

vytvára, analyzuje, hodnotí a šíri metodické nástroje s cieľom podporiť začlenenie rodovej rovnosti do všetkých politík Spoločenstva a z nich vyplývajúcich vnútroštátnych politík a podporuje uplatňovanie rodového hľadiska vo všetkých inštitúciách a orgánoch Spoločenstva;

d)

vykonáva prieskumy o situácii v oblasti rodovej rovnosti v Európe;

e)

zriadi a koordinuje európsku sieť pre rodovú rovnosť, do ktorej sú zapojené strediská, orgány, organizácie a odborníci, ktorí sa zaoberajú rodovou rovnosťou a uplatňovaním rodového hľadiska, s cieľom podporiť a povzbudiť výskum, optimalizovať využívanie dostupných zdrojov a napomáhať pri výmene a šírení informácií;

f)

organizuje ad hoc stretnutia odborníkov, aby podporil svoju výskumnú prácu, povzbudil výmenu informácií medzi výskumnými pracovníkmi a podporil začlenenie rodového hľadiska do ich výskumu;

g)

s cieľom zvyšovať povedomie o rodovej rovnosti medzi občanmi EÚ organizuje s príslušnými zainteresovanými stranami konferencie, kampane a stretnutia na európskej úrovni a Komisii predkladá svoje zistenia a závery;

h)

šíri informácie o pozitívnych príkladoch nestereotypných úloh žien a mužov vo všetkých oblastiach života, predkladá svoje zistenia a iniciatívy s cieľom propagovať takéto úspechy a ďalej na nich budovať;

i)

rozvíja dialóg a spoluprácu s mimovládnymi organizáciami a organizáciami, ktoré sa zaoberajú rovnakými príležitosťami, univerzitami a odborníkmi, výskumnými strediskami, sociálnymi partnermi a príbuznými subjektmi, ktoré sa aktívne usilujú dosiahnuť rovnosť na vnútroštátnej a európskej úrovni;

j)

vytvára verejne prístupné dokumentačné zdroje;

k)

sprístupňuje informácie o uplatňovaní rodového hľadiska verejným a súkromným organizáciám; a

l)

poskytuje inštitúciám Spoločenstva informácie o rodovej rovnosti a uplatňovaní rodového hľadiska v pristupujúcich a kandidátskych krajinách.

a)

správna rada;

b)

fórum odborníkov;

c)

riaditeľ a jeho personál.

a)

osemnásť zástupcov vymenovaných Radou na návrh každého dotknutého členského štátu;

b)

jeden člen, ktorý zastupuje Komisiu a ktorého vymenuje Komisia.

a)

na základe návrhu vypracovaného riaditeľom uvedeným v článku 12 a po porade s Komisiou schvaľuje ročný pracovný program a strednodobý pracovný program na trojročné obdobie v súlade s rozpočtom a dostupnými zdrojmi; tieto programy sa môžu kedykoľvek v prípade potreby preskúmať; prvý ročný pracovný program musí byť schválený najneskôr deväť mesiacov po vymenovaní riaditeľa;

b)

schvaľuje výročnú správu uvedenú v článku 3 ods. 2, ktorá predovšetkým porovnáva dosiahnuté výsledky s cieľmi ročného pracovného programu; táto správa sa najneskôr do 15. júna zašle Európskemu parlamentu, Rade, Komisii, Dvoru audítorov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov a uverejní sa na internetovej stránke inštitútu;

c)

uplatňuje disciplinárnu právomoc nad riaditeľom a vymenúva ho alebo odvoláva podľa článku 12; a

d)

schvaľuje návrh ročného rozpočtu a konečný ročný rozpočet inštitútu.

a)

vhodnú mimovládnu organizáciu na úrovni Spoločenstva, ktorá má oprávnený záujem prispieť k boju proti diskriminácii z dôvodu pohlavia a k presadzovaniu rodovej rovnosti;

b)

organizácie zamestnávateľov na úrovni Spoločenstva; a

c)

organizácie zamestnancov na úrovni Spoločenstva.

a)

výsledky dosiahnuté v prvom funkčnom období a spôsob, akým boli dosiahnuté,

b)

povinnosti a požiadavky inštitútu na nadchádzajúce roky.

a)

plnenie úloh uvedených v článku 3;

b)

prípravu a plnenie ročných a strednodobých programov činnosti inštitútu;

c)

prípravu zasadnutí správnej rady a fóra odborníkov;

d)

prípravu a uverejnenie výročnej správy uvedenej v článku 3 ods. 2;

e)

všetky personálne záležitosti a najmä vykonávanie právomocí ustanovených v článku 13 ods. 3;

f)

záležitosti každodennej správy; a

g)

vykonávanie účinných postupov monitorovania a hodnotenia činnosti inštitútu v porovnaní s jeho cieľmi podľa profesionálne uznávaných noriem. Riaditeľ každý rok oznámi správnej rade výsledky systému monitorovania.

a)

dotáciu Spoločenstva, zahrnutú do všeobecného rozpočtu Európskej únie (oddiel Komisia);

b)

platby prijaté za poskytnuté služby;

c)

akékoľvek finančné príspevky od organizácií alebo tretích krajín uvedených v článku 8; a

d)

všetky dobrovoľné príspevky od členských štátov.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 403/18

(1)

Smernica Rady 91/439/EHS z 29. júla 1991 o vodičských preukazoch (3) bola opakovane podstatným spôsobom zmenená a doplnená. Pri príležitosti ďalších zmien a doplnení uvedenej smernice je z dôvodov prehľadnosti vhodné dotknuté ustanovenia prepracovať.

(2)

Predpisy o vodičských preukazoch sú základnými prvkami spoločnej dopravnej politiky, prispievajú k zlepšeniu bezpečnosti cestnej premávky a uľahčujú voľný pohyb osôb usadzujúcich sa v inom členskom štáte ako v štáte, v ktorom bol vydaný vodičský preukaz. Vzhľadom na význam jednotlivých dopravných prostriedkov držba vodičského preukazu riadne uznaného v hostiteľskom členskom štáte podporí voľný pohyb osôb a slobodu usadiť sa. Napriek pokroku dosiahnutému pri harmonizácii predpisov o vodičských preukazoch medzi členskými štátmi stále pretrvávajú výrazné rozdiely týkajúce sa predpisov o pravidelnosti obnovenia vodičských preukazov a o podskupinách vozidiel, ktoré sa musia vo väčšej miere harmonizovať s cieľom prispieť k vykonávaniu politík Spoločenstva.

(3)

Možnosť ustanovenia vnútroštátnych predpisov o dobe platnosti, uvedená v smernici 91/439/EHS, vedie k súbežnej existencii rôznych predpisov v rôznych členských štátoch a k viac než 110 rôznym vzorom vodičských preukazov platným v členských štátoch. Toto vytvára pre občanov, policajné zložky a administratívu zodpovednú za správu vodičských preukazov problém transparentnosti a vedie k falšovaniu dokumentov, z ktorých niektoré boli vydané aj pred niekoľkými desiatkami rokov.

(4)

S cieľom zabrániť tomu, aby sa jednotný vzor európskeho vodičského preukazu stal doplnkovým vzorom k 110 vzorom, ktoré sa už používajú, by členské štáty mali prijať všetky potrebné opatrenia na vydanie tohto jednotného vzoru pre všetkých držiteľov vodičských preukazov.

(5)

Táto smernica by sa nemala dotýkať existujúcich vodičských oprávnení udelených alebo získaných pred dňom jej uplatňovania.

(6)

Vodičské preukazy sa vzájomne uznávajú. Členské štáty by mali byť schopné uplatňovať dobu platnosti predpísanú touto smernicou na vodičský preukaz bez obmedzenia platnosti, ktorý vydal iný členský štát a ktorej držiteľ má pobyt na ich území viac ako dva roky.

(7)

Zavedenie doby platnosti pre nové vodičské preukazy by malo umožniť, aby sa v čase pravidelného obnovenia vodičských preukazov uplatňovali najnovšie opatrenia proti falšovaniu a aby sa vykonávali lekárske prehliadky alebo uplatňovali ostatné opatrenia ustanovené členskými štátmi.

(8)

Z dôvodu bezpečnosti cestnej premávky by sa mali ustanoviť minimálne požiadavky na vydanie vodičského preukazu. Je potrebné harmonizovať normy týkajúce sa vodičských skúšok a udeľovania oprávnení. Na tento účel by sa mali vymedziť vedomosti, zručnosti a správanie súvisiace s vedením motorového vozidla, skúška z vedenia motorových vozidiel by mala vychádzať z týchto princípov a mali by sa znovu vymedziť minimálne požiadavky telesnej a duševnej spôsobilosti na vedenie týchto vozidiel.

(9)

Pri vydávaní vodičského preukazu a následne v pravidelných intervaloch by sa mal poskytnúť dôkaz o splnení minimálnych požiadaviek telesnej a duševnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla u vodičov motorových vozidiel používaných na prepravu osôb alebo tovaru. Takáto pravidelná kontrola v súlade s vnútroštátnymi predpismi o splnení minimálnych požiadaviek prispeje k voľnému pohybu osôb, zabráni narušeniu hospodárskej súťaže a lepšie zohľadní osobitnú zodpovednosť vodičov týchto vozidiel. Členským štátom by malo byť umožnené zaviesť lekárske prehliadky ako záruku splnenia minimálnych požiadaviek telesnej a duševnej spôsobilosti na vedenie iného motorového vozidla. Z dôvodu transparentnosti by sa tieto prehliadky mali zosúladiť s obnovením vodičských preukazov, a preto by sa mali stanoviť podľa doby platnosti preukazu.

(10)

Ďalej je potrebné upevňovať zásadu postupného prístupu ku skupinám dvojkolesových vozidiel a ku skupinám vozidiel používaných na prepravu cestujúcich a tovaru.

(11)

Členské štáty by však mali mať možnosť stanoviť vyššiu vekovú hranicu pre vedenie určitých skupín vozidiel s cieľom ďalej podporovať bezpečnosť cestnej premávky; Členské štáty by mali mať za výnimočných okolností možnosť stanoviť nižšie vekové hranice s cieľom zohľadniť vnútroštátnu situáciu.

(12)

Vymedzenia týchto skupín by mali odrážať v širšom rozsahu technické vlastnosti dotknutých vozidiel a zručnosti potrebné na vedenie vozidla.

(13)

Zavedením skupiny vodičských preukazov na mopedy sa zvýši bezpečnosť cestnej premávky, najmä pokiaľ ide o najmladších vodičov, ktorí sú podľa štatistík najťažšie postihnutí dopravnými nehodami.

(14)

Mali by byť prijaté osobitné ustanovenia uľahčujúce vedenie vozidiel telesne postihnutým osobám.

(15)

Z dôvodu bezpečnosti cestnej premávky by členské štáty mali byť schopné uplatňovať svoje vnútroštátne ustanovenia o odobratí, pozastavení, obnovení a zrušení vodičských preukazov všetkým držiteľom vodičských preukazov, ktorí nadobudli obvyklé bydlisko na ich území.

(16)

Vzor vodičského preukazu uvedený v smernici 91/439/EHS by sa mal nahradiť jednotným vzorom vo forme plastovej karty. Tento vzor vodičského preukazu sa zároveň musí upraviť kvôli zavedeniu novej skupiny vodičských preukazov pre mopedy a novej skupiny vodičských preukazov pre motocykle.

(17)

Zavedenie voliteľného mikročipu do nového vzoru vodičského preukazu vo forme plastovej karty by malo umožniť členským štátom ďalej zlepšovať úroveň ochrany pred falšovaním. Členské štáty by mali pružne zahrnúť vnútroštátne údaje do čipovej karty za predpokladu, že to nezasahuje do všeobecne dostupných údajov. Technické požiadavky na mikročip by mala určiť Komisia s pomocou výboru pre vodičské preukazy.

(18)

Mali by sa ustanoviť minimálne normy týkajúce sa prístupu k povolaniu a odbornej prípravy skúšajúcich s cieľom zlepšiť vedomosti a zručnosti skúšajúcich, a tým zabezpečiť objektívnejšie hodnotenie žiadateľov o vodičský preukaz a dosiahnuť väčšiu harmonizáciu vodičských skúšok.

(19)

Komisii by malo byť umožnené prispôsobiť prílohy I až VI vedeckému a technickému pokroku.

(20)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (4).

(21)

Komisia by mala byť predovšetkým splnomocnená na stanovenie kritérií potrebných na uplatňovanie tejto smernice. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť a doplniť nepodstatné prvky tejto smernice, mali by byť prijaté v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(22)

Keďže ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(23)

Táto smernica by sa nemala dotýkať záväzkov členských štátov týkajúcich sa lehôt transpozície smerníc, uvedených v časti B prílohy VII, do vnútroštátneho práva a ich uplatňovania,

Skupina AM:

—

„motocykel“ je dvojkolesové vozidlo s postranným vozíkom alebo bez neho v zmysle článku 1 ods. 2 písm. b) smernice 2002/24/ES;

—

„motorová trojkolka“ je vozidlo s troma symetricky usporiadanými kolesami v zmysle článku 1 ods. 2 písm. c) smernice 2002/24/ES;

a)

Skupina A1:

b)

Skupina A2:

c)

Skupina A:

—

„motorové vozidlo“ je akékoľvek motorom poháňané vozidlo, ktoré sa bežne používa na prepravu osôb alebo tovaru po ceste, alebo na ťahanie vozidiel používaných na prepravu osôb alebo tovaru po ceste. Tento pojem zahŕňa trolejbusy, t. j. nekoľajové vozidlá poháňané elektrickým prúdom. Nezahŕňa poľnohospodárske alebo lesné traktory,

—

„poľnohospodársky alebo lesný traktor“ je akékoľvek motorom poháňané vozidlo pohybujúce sa na kolesách alebo na pásoch, ktoré má najmenej dve nápravy, ktorého hlavnou funkciou je ťažná sila a ktoré je špeciálne určené na ťahanie, tlačenie, nesenie alebo pohon určitých nástrojov, strojov alebo prípojných vozidiel používaných v súvislosti s poľnohospodárskymi alebo lesnými činnosťami a ktorého použitie na prepravu osôb alebo tovaru po ceste, alebo na ťahanie vozidiel prepravujúce osoby alebo tovar po ceste, je len druhotnou funkciou;

a)

Skupina B1:

b)

Skupina B:

motorové vozidlá s maximálnou prípustnou hmotnosťou nepresahujúcou 3 500 kg; ktoré sú projektované a konštruované na prepravu najviac ôsmich cestujúcich okrem vodiča; k motorovým vozidlám tejto skupiny, môže byť pripojené prípojné vozidlo, ktorého maximálna prípustná hmotnosť nepresahuje 750 kg.

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia pravidiel o typovom schválení dotknutých vozidiel, môžu byť k motorovým vozidlám tejto skupiny pripojené prípojné vozidlo s maximálnou prípustnou hmotnosťou presahujúcou 750 kg za predpokladu, že maximálna prípustná hmotnosť tejto jazdnej súpravy nepresahuje 4 250 kg. V prípade, že táto jazdná súprava presahuje 3 500 kg, požadujú členské štáty v súlade s ustanoveniami prílohy V, aby táto jazdná súprava mohla byť vedená len:

Členské štáty môžu tiež požadovať oboje – odborný výcvik aj zloženie skúšky zručností a správania.

Členské štáty vyznačia oprávnenie viesť takúto jazdnú súpravu do vodičského preukazu prostredníctvom príslušného kódu Spoločenstva.

Pre skupinu B je stanovený minimálny vek 18 rokov;

c)

Skupina BE:

d)

Skupina C1:

iné motorové vozidlá ako sú vozidlá skupiny D1 alebo D, ktorých maximálna prípustná hmotnosť presahuje 3 500 kg, ale nepresahuje 7 500 kg, ktoré sú projektované a konštruované na prepravu najviac ôsmich cestujúcich okrem vodiča; k motorovým vozidlám tejto skupiny môže byť pripojené prípojné vozidlo, ktorého maximálna prípustná hmotnosť nepresahuje 750 kg;

e)

Skupina C1E:

f)

Skupina C:

iné motorové vozidlá ako sú vozidlá skupiny D1 alebo D, ktorých maximálna prípustná hmotnosť je viac ako 3 500 kg a ktoré sú projektované a konštruované na prepravu najviac ôsmich cestujúcich okrem vodiča; k motorovým vozidlám tejto skupiny môže byť pripojené prípojné vozidlo, ktorého maximálna prípustná hmotnosť nepresahuje 750 kg;

g)

Skupina CE:

h)

Skupina D1:

motorové vozidlá projektované a konštruované na prepravu najviac 16 cestujúcich okrem vodiča a s maximálnou dĺžkou nepresahujúcou 8 m; k motorovým vozidlám tejto skupiny môže byť pripojené prípojné vozidlo, ktorého maximálna prípustná hmotnosť nepresahuje 750 kg;

i)

Skupina D1E:

j)

Skupina D:

motorové vozidlá projektované a konštruované na prepravu najviac ôsmich cestujúcich okrem vodiča a; k motorovým vozidlám, ktoré možno viesť s vodičským preukazom skupiny D môže byť pripojené prípojné vozidlo s maximálnou prípustnou hmotnosťou, ktorá nepresahuje 750 kg;

k)

Skupina DE:

a)

pre skupinu AM znížiť na 14 rokov alebo zvýšiť na 18 rokov;

b)

pre skupinu B1 zvýšiť na 18 rokov;

c)

pre skupinu A1 zvýšiť na 17 alebo 18 rokov;

d)

pre skupiny B a BE znížiť na 17 rokov.

a)

vozidlá používané hasičmi a vozidlá používané na udržanie verejného poriadku;

b)

vozidlá, ktoré sa podrobujú cestným skúškam z dôvodu ich opravy alebo údržby.

a)

vodičské preukazy pre skupiny C1, C, D1 a D sa vydajú len vodičom už oprávneným na vedenie vozidiel skupiny B;

b)

vodičské preukazy pre skupiny BE, C1E, CE, D1E a DE sa vydajú len vodičom už oprávneným na vedenie vozidiel skupín B, C1, C, D1 a D, v príslušnom poradí.

a)

vodičské preukazy vydané pre skupiny C1E, CE, D1E alebo DE sú platné pre jazdné súpravy skupiny BE;

b)

vodičské preukazy vydané pre skupinu CE sú platné pre skupinu DE, pokiaľ sú ich držitelia oprávnení viesť vozidlá skupiny D;

c)

vodičské preukazy udelené pre skupiny CE a DE sú platné pre jazdné súpravy skupín C1E a D1E, v príslušnom poradí;

d)

vodičské preukazy udelené pre akúkoľvek skupinu sú platné pre vozidlá skupiny AM. Členský štát však môže pre vodičský preukaz vydaný na jeho území obmedziť rovnocennosť skupiny AM na skupiny A1, A2 a A, ak daný členský štát zaviedol praktickú skúšku ako podmienku získania vodičského preukazu skupiny AM;

e)

vodičské preukazy vydané pre skupinu A2 sú platné aj pre skupinu A1;

f)

vodičské preukazy vydané pre skupiny A, B, C alebo D sú platné pre skupiny A1, A2, B1, C1, alebo D1, v príslušnom poradí.

a)

motorové trojkolky na základe vodičského preukazu skupiny B pre motorové trojkolky s výkonom presahujúcim 15 kW za predpokladu, že držiteľ vodičského preukazu skupiny B má najmenej 21 rokov;

b)

motocykle skupiny A1 na základe vodičského preukazu skupiny B.

a)

vozidiel skupiny D1 (s maximálnou prípustnou hmotnosťou 3 500 kg, bez akéhokoľvek osobitného vybavenia na prepravu telesne postihnutých osôb), držiteľom vodičského preukazu skupiny B starším ako 21 rokov, ktorí získali takýto vodičský preukaz najmenej dva roky predtým, za predpokladu, že vozidlá používajú neziskové inštitúcie na sociálne účely a že vodič poskytuje svoje služby bezplatne;

b)

vozidiel s maximálnou prípustnou hmotnosťou presahujúcou 3 500 kg držiteľom vodičského preukazu skupiny B starším ako 21 rokov, ktorí získali takýto vodičský preukaz najmenej dva roky predtým, za predpokladu, že hlavným účelom je použitie stojacich vozidiel len na inštruktážne alebo rekreačné účely, a že tieto vozidlá používajú neziskové inštitúcie na sociálne účely a že vozidlá boli upravené tak, že sa nemôžu použiť na prepravu viac ako deviatich osôb alebo na prepravu akéhokoľvek tovaru, ktorý je iný, ako tovar výlučne potrebný na ich účely.

a)

ktorí zložili skúšku zručností a správania a teoretickú skúšku a ktorí spĺňajú podmienky zdravotnej spôsobilosti v súlade s ustanoveniami príloh II a III;

b)

ktorí zložili teoretickú skúšku, len pokiaľ ide o skupinu AM; členské štáty môžu v prípade tejto skupiny požadovať, aby žiadatelia vykonali skúšky zručností a správania a aby absolvovali lekársku prehliadku;

Členské štáty môžu v rámci tejto skupiny zaviesť pre trojkolky a štvorkolky rozlišovaciu skúšku zručností a správania. Na rozlišovanie vozidiel spadajúcich do skupiny AM sa do vodičského preukazu môže zaznamenať národný kód;

c)

ktorí, pokiaľ ide o skupinu A2 alebo A, pod podmienkou, že majú aspoň dvojročnú prax na motocykli skupiny A1 alebo skupiny A2, v príslušnom poradí, ak iba zložili skúšku zručností a správania, alebo absolvovali odborný výcvik v súlade s prílohou VI;

d)

ktorí absolvovali odborný výcvik alebo zložili skúšku zručností a správania alebo absolvovali výcvik a zložili skúšku zručností a správania v súlade s prílohou V, pokiaľ ide o skupinu B, na vedenie jazdných súprav, ako je vymedzené v druhom pododseku článku 4 ods. 4 písm.b);

e)

ktorí majú obvyklé bydlisko na území členského štátu vydávajúceho vodičský preukaz, alebo môžu poskytnúť dôkaz, že tam študujú aspoň šesť mesiacov.

2.

a)

pretrvávajúcim splnením minimálnych požiadaviek telesnej a duševnej spôsobilosti pre vedenie vozidla, stanovených v prílohe III pre vodičské preukazy skupín C, CE, C1, C1E, D, DE, D1, D1E; a

b)

obvyklým bydliskom na území členského štátu vydávajúceho vodičský preukaz, alebo dôkazom o tom, že tam žiadateľ študuje aspoň šesť mesiacov.

5.

1.

Fyzické vlastnosti karty vzoru vodičského preukazu Spoločenstva sú v súlade s normami ISO 7810 a 7816-1.

Karta je vyrobená z polykarbonátu.

Spôsoby odskúšania vlastností vodičských preukazov na účely potvrdenia ich zhody s medzinárodnými normami sú v súlade s normou ISO 10373.

2.

Fyzická bezpečnosť vodičských preukazov

Fyzická bezpečnosť vodičských preukazov je ohrozená:

Celková bezpečnosť spočíva v celistvosti systému, ktorý sa skladá z aplikačného procesu, prenosu údajov, materiálu samotnej karty, tlačiarenskej techniky, minimálneho súboru rôznych ochranných prvkov a procesu personalizácie.

3.

Preukaz má dve strany.

Strana 1 obsahuje:

Strana 2 obsahuje:

a)

Ak má držiteľ vodičského preukazu vydaného členským štátom v súlade s touto prílohou svoj obvyklý pobyt v inom členskom štáte, tento členský štát môže zaznamenať do vodičského preukazu informácie, ktoré sú dôležité pre udelenie vodičského preukazu, za predpokladu, že takýto typ informácií zaznamenáva aj vo vodičských preukazoch, ktoré vydáva, a za predpokladu, že vo vodičskom preukaze zostane dosť miesta na tento účel.

b)

Po porade s Komisiou môžu členské štáty doplniť farby alebo označenia, ako sú čiarové kódy a národné symboly, bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia tejto prílohy.

V súvislosti so vzájomným uznávaním vodičských preukazov nesmie čiarový kód obsahovať iné informácie než tie, ktoré sú už uvedené vo vodičskom preukaze alebo ktoré sú dôležité v procese vydávania vodičského preukazu.

Strana 2

1. Priezvisko 2. Meno 3. Dátum a miesto narodenia 4a. Dátum vydania vodičského preukazu 4b. Dátum uplynutia platnosti 4c. Vydal 5. Číslo vodičského preukazu 8. Miesto pobytu 9. Skupina (1) 10. Dátum vydania, podľa skupiny 11. Dátum uplynutia platnosti podľa skupiny 12. Obmedzenia

—

teoretickú skúšku a po nej

—

skúšku zručností a správania.

2.1.

Otázky sa musia zadávať pre každý nižšie uvedený bod; obsah a forma otázok sa ponechá na zváženie každého členského štátu:

3.1.

Povinná kontrola všeobecných vedomostí o:

4.1.

Povinná kontrola všeobecných vedomostí o:

4.2.

Povinná kontrola všeobecných vedomostí o týchto dodatočných ustanoveniach pre skupiny C, CE, D a DE:

5.1.

Vedenie vozidla s ručnou prevodovkou podlieha zloženiu skúšky zručností a správania vo vozidle s ručnou prevodovkou.

Ak žiadateľ vykoná skúšku zručností a správania vo vozidle s automatickou prevodovkou, táto skutočnosť sa zaznamená v akomkoľvek vodičskom preukaze vydanom na základe takejto skúšky. Vodičské preukazy s týmto označením sa používajú iba na vedenie vozidiel s automatickou prevodovkou.

„Vozidlo s automatickou prevodovkou“ je vozidlo, v ktorom sa prevodový pomer medzi motorom a kolesami dá meniť iba použitím akcelerátora alebo bŕzd.

5.2.

Vozidlá použité pri skúškach zručností a správania sú v súlade s minimálnymi kritériami uvedenými ďalej. Členské štáty môžu prijať ustanovenia na prísnejšie kritériá alebo pridať iné kritériá.

Skupina A1:

Motocykel skupiny A1 bez postranného vozíka s objemom aspoň 120 cm3 a s rýchlosťou najmenej 90 km/h

Skupina A2:

Motocykel bez postranného vozíka s objemom valcov najmenej 400 cm3 a s výkonom motora najmenej 25 kW

Skupina A

Motocykel bez postranného vozíka s objemom valcov najmenej 600 cm3 a s výkonom motora najmenej 40 kW

Skupina B:

Štvorkolesové vozidlá skupiny B s rýchlosťou najmenej 100 km/h;

Skupina BE:

Súprava zložená zo skúšobného vozidla skupiny B a z prípojného vozidlav s maximálnou prípustnou hmotnosťou najmenej 1 000 kg s rýchlosťou najmenej 100 km/h, ktorá nepatrí do skupiny B; nákladný priestor prívesu pozostáva z uzavretej obdĺžnikovej karosérie, ktorá je aspoň taká široká a vysoká ako motorové vozidlo; uzavretá obdĺžniková karoséria môže byť tiež o trochu užšia ako motorové vozidlo za predpokladu, že výhľad dozadu je možný iba s použitím vonkajších spätných zrkadiel motorového vozidla; príves bude mať reálnu celkovú hmotnosť najmenej 800 kg;

Skupina B1:

Motorom poháňaná štvorkolka s rýchlosťou najmenej 60 km/h;

Skupina C:

Vozidlo skupiny C s maximálou prípustnou hmotnosťou najmenej 12 000 kg a dĺžkou najmenej 8 m, šírkou najmenej 2,4 m s rýchlosťou najmenej 80 km/h; vybavené brzdami s antiblokovacím zariadením, prevodovkou s aspoň ôsmimi rýchlosťami vpred a so záznamovým zariadením, ako sú vymedzené v nariadení (EHS) č. 3821/85; nákladný priestor pozostáva z uzavretej obdĺžnikovej karosérie, ktorá je aspoň taká široká a vysoká ako kabína vodiča; vozidlo má reálnu celkovú hmotnosť najmenej 10 000 kg;

Skupina CE:

Buď kĺbové vozidlo alebo jazdná súprava skúšobného vozidla skupiny C a prípojného vozidla s dĺžkou najmenej 7,5 m; kĺbové vozidlo aj jazdná súprava majú maximálnu prípustnú hmotnosť najmenej 20 000 kg, dĺžku najmenej 14 m a šírku najmenej 2,4 m s rýchlosťou najmenej 80 km/h, sú vybavené brzdami s antiblokovacím zariadením, prevodovkou s minimálne ôsmimi prevodovými stupňami vpred a záznamovým zariadením, ako je vymedzené v nariadení (EHS) č. 3821/85; nákladný priestor pozostáva z uzavretej obdĺžnikovej karosérie, ktorá je aspoň taká široká a vysoká ako kabína vodiča; kĺbové vozidlo aj jazdná súprava majú reálnu celkovú hmotnosť najmenej 15 000 kg;

Skupina C1:

Vozidlo podskupiny C1 s maximálnou prípustnou hmotnosťou aspoň 4 000 kg, s dĺžkou aspoň 5 m a s rýchlosťou najmenej 80 km/h; vybavené brzdami s antiblokovacím zariadením a záznamovým zariadením, ako je vymedzené v nariadení (EHS) č. 3821/85; nákladný priestor pozostáva z uzavretej obdĺžnikovej karosérie, ktorá je aspoň taká široká a vysoká ako kabína vodiča;

Skupina C1E:

Jazdná súprava zložeená zo skúšobného vozidla podskupiny C1 a z prípojného vozidla s maximálnou prípustnou hmotnosťou aspoň 1 250 kg; táto jazdná súprava má dĺžku najmenej 8 m as rýchlosť najmenej 80 km/h; nákladný priestor pozostáva z uzavretej obdĺžnikovej karosérie, ktorá je aspoň taká široká a vysoká, ako kabína vodiča; uzavretá obdĺžniková karoséria môže byť tiež trochu užšia ako kabína vodiča za predpokladu, že výhľad dozadu je možný iba s použitím vonkajších spätných zrkadiel motorového vozidla; prípojné vozidlo má reálnu celkovú hmotnosť najmenej 800 kg;

Skupina D:

Vozidlo skupiny D s dĺžkou najmenej 10 m, šírkou najmenej 2,4 m a rýchlosťou najmenej 80 km/h; vybavené brzdami s antiblokovacím zariadením a záznamovým zariadením, ako je vymedzené v nariadení (EHS) č. 3821/85;

Skupina DE:

Jazdná súprava, ktorá sa skladá zo skúšobného vozidla skupiny D a z prípojného vozidla s maximálnou prípustnou hmotnosťou najmenej 1 250 kg, šírkou aspoň 2,4 m a rýchlosťou najmenej 80 km/h; nákladný priestor prívesu pozostáva z uzavretej obdĺžnikovej karosérie, ktorá je najmenej 2 m široká a 2 m vysoká; prípojné vozidlo má reálnu celkovú hmotnosť najmenej 800 kg;

Skupina D1:

Vozidlo podskupiny D1 s maximálnou prípustnou hmotnosťou najmenej 4 000 kg, s dĺžkou najmenej 5 m a s rýchlosťou najmenej 80 km/h; vybavené brzdami s antiblokovacím zariadením a záznamovým zariadením, ako je vymedzené v nariadení (EHS) č. 3821/85;

Skupina D1E:

Súprava zložená zo skúšobného vozidla podskupiny D1 a z prípojného vozidla s maximálnou prípustnou hmotnosťou aspoň 1 250 kg a s rýchlosťou najmenej 80 km/h; nákladný priestor prípojného vozidla pozostáva z uzavretej obdĺžnikovej karosérie, ktorá je najmenej 2 m široká a 2 m vysoká; prípojné vozidlo má reálnu celkovú hmotnosť najmenej 800 kg;

Vozidlá používané pri skúškach pre skupiny BE, C, CE, C1, C1E, D, DE, D1 a D1E, ktoré nie sú v súlade s uvedenými minimálnymi kritériami, ale ktoré sa používali v čase nadobudnutia účinnosti tejto smernice alebo predtým, sa môžu naďalej používať počas obdobia najviac desať rokov po tomto dátume. Požiadavky týkajúce sa nákladu, ktorý sa má prepravovať týmito vozidlami, môžu byť realizované členskými štátmi od nadobudnutia účinnosti smernice Komisie 2000/56/ES (3).

6.1.1.

Upraviť ochranné vybavenie, ako sú rukavice, čižmy, odev a bezpečnostná prilba;

6.1.2.

Uskutočniť náhodnú kontrolu stavu pneumatík, bŕzd, riadenia, spínača núdzového zastavenia (ak je to vhodné), reťaze, mierok hladiny oleja, svetlometov, smeroviek a zvukového výstražného zariadenia.

6.2.1.

Zdvihnúť motocykel z podpery a tlačiť ho bez použitia motorachôdzou popri vozidle.

6.2.2.

Zaparkovanie motocykla a zdvihnutie na podperu.

6.2.3.

Musia sa vykonať aspoň dva úkony pri malej rýchlosti vrátane slalomu; toto by malo umožniť vyhodnotenie spôsobilosti pri manipulácii so spojkou v spojení s brzdou, rovnováhou, smerom pohľadu a polohou na motocykli a polohou nôh na nožných opierkach.

6.2.4.

Musia sa vykonať aspoň dva úkony pri vyššej rýchlosti, z ktorých jeden je pri druhom alebo treťom prevodovom stupni pri rýchlosti najmenej 30 km/h a jeden úkon je vyhýbanie sa prekážke pri minimálnej rýchlosti 50 km/h; toto by malo umožniť vyhodnotenie spôsobilosti v polohe na motocykli, smere pohľadu, rovnováhy, techniky riadenia a techniky zmeny prevodových stupňov;

6.2.5.

Brzdenie: uskutočnia sa aspoň dve brzdné cvičenia vrátane núdzového brzdenia pri rýchlosti najmenej 50 km/h; toto by malo umožniť vyhodnotenie spôsobilosti pri manipulácii s prednou a zadnou brzdou, smere pohľadu a polohe na motocykli.

Zvláštne úkony uvedené v bodoch 6.2.3 až 6.2.5 sa musia zaviesť najneskôr do piatich rokov po nadobudnutí účinnosti smernice Komisie 2000/56/ES.

6.3.1.

výjazd: po zaparkovaní, po zastavení v premávke; výjazd z vozovky;

6.3.2.

jazda na rovných cestách; prechádzanie okolo vozidiel idúcich v protismere vrátane obmedzených priestorov;

6.3.3.

jazda v zákrute;

6.3.4.

križovatky: priblíženie sa ku križovatke a prejazd križovatiek a prípojok;

6.3.5.

zmena smeru: zatáčky doľava a doprava; zmena jazdných pruhov;

6.3.6.

vjazd/výjazd z diaľnic alebo podobných cestných komunikácií (ak sú k dispozícii): zaradenie sa zo zrýchľovacieho pruhu: jazda v spomaľovacom pruhu;

6.3.7.

predchádzanie/obchádzanie: predchádzanie inej premávky (ak je to možné): jazda popri prekážkach, napr. zaparkované autá; nechať sa predísť inými účastníkmi (ak je to primerané);

6.3.8.

osobitné cestné charakteristiky (ak existujú): kruhové objazdy; prejazdy cez železničné priecestia; zastávky električiek/autobusov; priechody pre chodcov; jazda do/z dlhých svahov;

6.3.9.

prijatie nevyhnutných bezpečnostných opatrení pri vystupovaní z vozidla.

7.1.1.

úprava sedadla do správnej polohy;

7.1.2.

nastavenie spätných zrkadiel, bezpečnostných pásov a opierok hlavy, ak existujú;

7.1.3.

kontrola zavretých dverí;

7.1.4.

vykonanie náhodnej kontroly stavu pneumatík, riadenia, bŕzd, kvapalín (napr. motorového oleja, chladiacej kvapaliny, kvapaliny ostrekovača), svetiel, svetlometov, smeroviek a zvukového výstražného zariadenia;

7.1.5.

kontrola bezpečnostných faktorov súvisiacich s nakladaním: korba, plachty, nákladové dvere, zaistenie kabíny, spôsob nakladania, zabezpečenie nákladu (iba pre skupinu BE);

7.1.6.

kontrola spojovacieho mechanizmu a brzdy a elektrických spojov (iba pre skupinu BE);

7.2.1.

cúvanie priamo alebo so zatáčaním vpravo alebo vľavo okolo rohu pri zachovaní určeného smeru;

7.2.2.

otočenie vozidla do protismeru s použitím prevodovej páky a spätného chodu;

7.2.3.

zaparkovanie vozidla a výjazd z parkovacieho miesta (pozdĺžne, šikmé alebo kolmé, dopredu alebo cúvaním, na rovine, pri stúpaní a klesaní);

7.2.4.

presné brzdenie do zastavenia; uskutočnenie núdzového zastavenia je však nepovinné.

7.3.1.

pripojenie a odpojenie alebo odpojenie a opätovné pripojenie prípojného vozidla od jeho motorového vozidla; tento úkon musí obsahovať zaparkovanie ťažného vozidla vedľa prípojného vozidla (t. j. nie v jednej línii);

7.3.2.

cúvanie v zákrute, ktorej krivka závisí od rozhodnutia členských štátov;

7.3.3.

bezpečné zaparkovanie kvôli nakladaniu/vykladaniu.

7.4.1.

výjazd: po zaparkovaní, po zastavení v premávke; výjazd z vozovky;

7.4.2.

jazda na rovných cestách; prechádzanie okolo vozidiel idúcich v protismere vrátane obmedzených priestorov;

7.4.3.

vedenie vozidla v zákrutách;

7.4.4.

križovatky: priblíženie sa a prejazd križovatiek a prípojok;

7.4.5.

zmena smeru: zatáčky doľava a doprava; zmena jazdných pruhov;

7.4.6.

vjazd/výjazd z diaľnic alebo podobných cestných komunikácií (ak sú k dispozícii): zaradenie sa zo zrýchľovacieho pruhu: jazda v spomaľovacom pruhu;

7.4.7.

predchádzanie/obchádzanie: predchádzanie inej premávky (ak je to možné): jazda popri prekážkach, napr. zaparkovaných autách; nechať sa predísť inými účastníkmi (ak je to primerané);

7.4.8.

osobitné cestné charakteristiky (ak existujú): kruhové objazdy; prejazdy cez železničné priecestia; zastávky električiek/autobusov; priechody pre chodcov; jazda do/z dlhých svahov;

7.4.9.

prijatie potrebných bezpečnostných opatrení pri vystupovaní z vozidla.

8.1.1.

úprava sedadla do správnej polohy;

8.1.2.

nastavenie spätných zrkadiel, bezpečnostných pásov a opierok hlavy, ak existujú;

8.1.3.

náhodné kontroly stavu pneumatík, riadenia, bŕzd, svetiel, svetlometov, smeroviek a zvukového výstražného zariadenia;

8.1.4.

kontrola všetkých brzdových a riadiacich systémov s posilňovačom; kontrola stavu kolies, matíc pre upevnenie kolies, blatníkov, čelného skla, okien a stieračov, kvapalín (napr. motorového oleja, chladiacej kvapaliny, kvapaliny ostrekovača); kontrola a používanie prístrojovej dosky vrátane záznamového zariadenia, ako je vymedzené v nariadení (EHS) č. 3821/85;

8.1.5.

kontrola tlaku vzduchu, zásobníkov vzduchu a tlmičov;

8.1.6.

kontrola bezpečnostných faktorov súvisiacich s nakladaním: korba, plachty, nákladové dvere, nakladací mechanizmus (ak existuje), zaistenie kabíny (ak existuje), spôsob nakladania, zabezpečenia nákladu (iba pre skupiny C, CE, C1, C1E);

8.1.7.

kontrola spojovacieho mechanizmu a brzdy a elektrických spojov (iba pre skupiny CE, C1E, DE, D1E);

8.1.8.

schopnosť vykonať osobitné bezpečnostné opatrenia vo vozidle; ovládanie korby, pomocných dverí, núdzových východov, zariadení prvej pomoci, hasiacich prístrojov a iných bezpečnostných zariadení (iba pre skupiny D, DE, D1, D1E);

8.1.9.

čítanie cestnej mapy, plánovanie trasy vrátane používania elektronických navigačných systémov (nepovinné);

8.2.1.

pripojenie a odpojenie alebo odpojenie a opätovné pripojenie prípojného vozidla od jeho motorového vozidla; tento úkon musí obsahovať zaparkovanie ťažného vozidla vedľa prípojného vozidla (t. j. nie v jednej línii) (iba pre skupiny CE, C1E, DE, D1E);

8.2.2.

cúvanie v zákrute, ktorej krivka závisí od rozhodnutia členských štátov;

8.2.3.

bezpečné zaparkovanie kvôli nakladaniu/vykladaniu pri nakladacej rampe/plošine alebo pri podobnom zariadení (iba pre skupiny C, CE, C1, C1E);

8.2.4.

zaparkovanie tak, aby mohli cestujúci bezpečne nastúpiť do autobusu alebo z neho vystúpiť (iba pre skupiny D, DE, D1, D1E).

8.3.1.

výjazd: po zaparkovaní, po zastavení v premávke; výjazd z vozovky;

8.3.2.

jazda na rovných cestách; prechádzanie okolo vozidiel idúcich v protismere vrátane obmedzených priestorov;

8.3.3.

vedenie vozidla v zákrutách;

8.3.4.

križovatky: priblíženie saku križovatke a prejazd križovatiek a prípojok;

8.3.5.

zmena smeru: zatáčky doľava a doprava; zmena jazdných pruhov;

8.3.6.

vjazd/výjazd z diaľnic alebo podobných cestných komunikácií (ak sú k dispozícii): zaradenie sa zo zrýchľovacieho pruhu: jazda v spomaľovacom pruhu;

8.3.7.

predchádzanie/obchádzanie: predchádzanie inej premávky (ak je to možné): jazda popri prekážkach, napr. zaparkovaných autách; nechať sa predísť inými účastníkmi (ak je to primerané);

8.3.8.

osobitné cestné charakteristiky (ak existujú): kruhové objazdy; prejazdy cez železničné priecestia; zastávky električiek/autobusov; priechody pre chodcov; jazda do/z dlhých svahov;

8.3.9.

prijatie potrebných bezpečnostných opatrení pri vystupovaní z vozidla.

9.1.

Pre každú z uvedených dopravných situácií musí ohodnotenie odrážať stupeň ľahkosti, s akou žiadateľ zvláda ovládanie vozidla a jeho preukázanú schopnosť viesť vozidlo úplne bezpečne v premávke. Skúšajúci sa musí v priebehu celej skúšky cítiť bezpečne. Trestom za chyby pri vedení vozidla alebo nebezpečné správanie priamo ohrozujúce bezpečnosť skúšobného vozidla, jeho cestujúcich alebo iných účastníkov cestnej premávky je nezloženie skúšky bez ohľadu na to, či skúšajúci alebo sprevádzajúca osoba museli zasahovať. Skúšajúci sa však aj tak môže slobodne rozhodnúť, či sa má skúška zručností a správania dokončiť alebo nie.

Skúšajúci musí byť odborne vyškolený, aby správne ohodnotil schopnosť žiadateľa bezpečne viesť vozidlo. Práca skúšajúcich sa musí sledovať a byť pod dohľadom orgánu oprávneného členským štátom zabezpečiť správne a dôsledné uplatnenie vyhodnotenia chýb v súlade s normami ustanovenými v tejto prílohe.

9.2.

Počas hodnotenia skúšajúci venujú zvláštnu pozornosť skutočnosti, či žiadateľ pri vedení vozidla preukazuje defenzívne a spoločenské správanie. Toto by malo odrážať celkový štýl vedenia vozidla a skúšajúci jazdy by to mal zohľadniť pri celkovom obraze žiadateľa. Zahŕňa to primerané a rozhodné (bezpečné) vedenie vozidla, ktoré zohľadňuje dopravné a poveternostné podmienky, zohľadňuje ostatnú premávku, zohľadňuje záujmy ostatných účastníkov cestnej premávky (najmä zraniteľnejších) a zahŕňa predvídanie situácie.

9.3.

Skúšajúci ďalej vyhodnocuje, či žiadateľ:

—

rozpoznať nebezpečenstvá v premávke a vyhodnotiť ich závažnosť;

—

dostatočne ovládať vozidlo, aby nevytvárali nebezpečné situácie a primerane reagovať, ak by sa také situácie vyskytli;

—

spĺňať požiadavky predpisov cestnej premávky a najmä tých, ktoré sú určené na predchádzanie nehodám na cestách a udržanie plynulosti premávky;

—

zistiť akékoľvek hlavné technické poruchy na svojich vozidlách, najmä tie, ktoré ohrozujú bezpečnosť, a vhodným spôsobom ich odstrániť;

—

brať do úvahy všetky faktory ovplyvňujúce správanie pri vedení vozidla (napr. alkohol, únava, slabý zrak, atď.) tak, aby sa zachovali všetky schopnosti potrebné na bezpečné vedenie vozidla;

—

pomáhať zabezpečiť bezpečnosť všetkých účastníkov cestnej premávky a najmä tých, ktorí sú najslabší a najohrozenejší tým, že preukážu náležitý ohľad voči ostatným.

1.

Na účely tejto prílohy sa vodiči klasifikujú do dvoch skupín:

2.

Podobne sú žiadatelia o prvý vodičský preukaz alebo o obnovenie vodičského preukazu klasifikovaní do skupiny, do ktorej patrili, keď im bol vodičský preukaz vydaný alebo obnovený.

3.

Skupina 1:

Od žiadateľov sa vyžaduje, aby sa podrobili lekárskej prehliadke, ak sa pri plnení nevyhnutných formalít alebo v priebehu skúšky, ktorá je nevyhnutná na získanie vodičského oprávneniam, preukáže, že majú jednu alebo viac zdravotných nespôsobilostí uvedených v tejto prílohe.

4.

Skupina 2:

Žiadatelia sa podrobia lekárskej prehliadke pred prvým vydaním vodičského preukazu a potom sa vodiči kontrolujú pri každom obnovení svojho vodičského preukazu v súlade s vnútroštátnym systémom zavedeným v členskom štáte obvyklého pobytu.

5.

Normy stanovené členskými štátmi na vydávanie a akékoľvek následné obnovenie vodičských preukazov môžu byť prísnejšie ako normy ustanovené v tejto prílohe.

6.

Všetci žiadatelia o vodičský preukaz sa podrobia primeranému preskúšaniu zraku, aby sa zabezpečilo, že majú primeranú ostrosť zraku na vedenie motorových vozidiel. Ak je dôvod pochybovať, že zrak žiadateľa nie je primeraný, vyšetrí ho príslušný lekársky orgán. Pri tejto prehliadke sa pozornosť venuje najmä: ostrosti zraku, zornému poľu, videniu za šera a progresívnym očným chorobám.

Na účely tejto prílohy sa vnútroočné šošovky nepovažujú za korekčné šošovky.

6.1.

Žiadatelia o vodičský preukaz alebo o jeho obnovenie majú binokulárnu zrakovú ostrosť v prípade potreby s korekčnými šošovkami najmenej 0,5 pri súčasnom používaní oboch očí. Vodičský preukaz sa nevydá alebo sa neobnoví, ak sa v priebehu lekárskej prehliadky preukáže, že očný horizont je menší ako 120o o, okrem prípadov výnimočného charakteru plne odôvodnených priaznivým lekárskym posudkom a pozitívnym praktickým testom, alebo sa preukáže, že dotknutá osoba trpí inou očnou chorobou, ktorá by ohrozila bezpečné vedenie vozidla. Ak sa zistí alebo potvrdí progresívna očná choroba, vydanie alebo obnovenie vodičského preukazu podlieha pravidelným prehliadkam žiadateľa u príslušného odborného lekára.

6.2.

Žiadatelia o vodičský preukaz alebo o jeho obnovenie, ktorí majú totálnu funkčnú stratu zraku jedného oka alebo používajú iba jedno oko (napr. v prípade diplopie) musia mať zrakovú ostrosť najmenej 0,6 s korekčnými šošovkami, ak sú potrebné. Príslušný lekársky orgán musí potvrdiť, že tento stav monokulárneho videnia trvá dostatočne dlho, aby došlo k prispôsobeniu a že zorné pole tohto oka je normálne.

6.3.

Žiadatelia o vodičský preukaz alebo o jeho obnovenie musia mať ostrosť zraku s korekčnými šošovkami, ak sú potrebné, najmenej 0,8 v lepšom oku a najmenej 0,5 v horšom oku. Ak je nutné používať korekčné šošovky, aby sa dosiahla hodnota 0,8 a 0,5, nekorigovaná ostrosť v každom oku musí dosiahnuť aspoň 0,05, alebo inak musí byť dosiahnutá minimálna ostrosť (0,8 a 0,5) buď korekciou okuliarami so silou nepresahujúcou plus alebo mínus 8 dioptrií alebo pomocou kontaktných šošoviek (nekorigované videnie = 0,05). Korekciu musí osoba dobre znášať. Vodičský preukaz sa nevydá alebo neobnoví, ak žiadateľ alebo vodič nemá normálne binokulárne zorné pole alebo trpí diplopiou.

7.

Možnosť vydania alebo obnovenia vodičských preukazov alebo žiadateľom alebo vodičom v skupine 2 podlieha posudku príslušných lekárskych orgánov; pri lekárskej prehliadke sa mimoriadny dôraz bude klásť najmä na rozsah kompenzácie.

8.

Vodičské preukazy sa nevydajú alebo neobnovia žiadateľom alebo vodičom, ktorí trpia poruchami pohybového systému, na základe ktorých môže byť vedenie motorového vozidla nebezpečné.

8.1.

Vodičské preukazy podliehajúce určitým obmedzeniam, môžu byť v prípade potreby vydané žiadateľom alebo vodičom s telesným postihnutím na základe vydania posudku príslušným lekárskym orgánom. Tento posudok sa musí zakladať na lekárskom posúdení danej poruchy a ak je to potrebné, na praktickom teste. Musí tiež určiť, aký typ úpravy vozidla sa požaduje, ako aj to, či vodič musí byť vybavený ortopedickým zariadením, pokiaľ skúška zručností a správania preukáže, že s takýmto zariadením by jazda nebola nebezpečná.

8.2.

Vodičské preukazy sa môžu vydať alebo obnoviť akémukoľvek žiadateľovi trpiacemu progresívnou chorobu pod podmienkou, že osoba s obmedzenou pohyblivosťou sa pravidelne podrobuje prehliadke, na ktorej sa kontroluje, či je táto osoba stále schopná motorové vozidlo viesť úplne bezpečne.

Ak ide o statické postihnutie, vodičský preukaz sa môže vydať alebo obnoviť bez toho, aby sa žiadateľ podroboval pravidelným lekárskym prehliadkam.

8.3.

Príslušný lekársky orgán dôkladne zváži všetky dodatočné riziká a nebezpečenstvá týkajúce sa vedenia motorových vozidiel vymedzených v tejto skupine.

9.

Akákoľvek choroba, ktorá sa u žiadateľa o prvý vodičský preukaz alebo u vodiča žiadajúceho o obnovenie vodičského preukazu môže prejaviť náhlym zlyhaním srdcovo-cievneho systému tak, že náhle zlyhajú mozgové funkcie, predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť cestnej premávky.

9.1.

Vodičské preukazy sa nevydajú alebo neobnovia žiadateľom alebo vodičom, ktorí majú vážnu arytmiu.

9.2.

Vodičské preukazy môžu byť vydané alebo obnovené žiadateľom alebo vodičom, ktorí majú stimulátor, na základe posudku oprávneného lekárskeho orgánu a pravidelných lekárskych kontrol.

9.3.

Otázka, či vydať alebo obnoviť vodičský preukaz žiadateľom alebo vodičom s príliš vysokým krvným tlakom, sa posúdi v súvislosti s ostatnými výsledkami lekárskej prehliadky, akékoľvek súvisiace komplikácie a nebezpečenstvo ohrozujúce bezpečnosť cestnej premávky.

9.4.

Vo všeobecnosti sa vodičský preukaz nevydá alebo neobnoví žiadateľom alebo vodičom trpiacim angínou pectoris v stave odpočinku alebo pri vzrušení. Vydanie alebo obnovenie vodičského preukazu akémukoľvek žiadateľovi po infarkte myokardu podlieha posudku oprávneného lekárskeho orgánu a, ak je to potrebné, pravidelným lekárskym kontrolám.

9.5.

Príslušný lekársky orgán dôkladne zváži všetky dodatočné riziká a nebezpečenstvá týkajúce sa vedenia motorových vozidiel vymedzených v tejto skupine.

10.

Možnosť vydania alebo obnovenia vodičských preukazov žiadateľom alebo vodičom trpiacim diabetes mellitus podlieha posudku oprávneného lekárskeho orgánu a pravidelným lekárskym kontrolám primeraným pre jednotlivé prípady.

10.1.

Vodičský preukaz sa môže vydať alebo obnoviť žiadateľom a vodičom v tejto skupine, ktorí trpia diabetes mellitus a ktorí vyžadujú liečbu inzulínom iba vo výnimočných prípadoch, a to len vtedy, ak je to riadne odôvodnené posudkom oprávneného lekárskeho orgánu a ak podliehajú pravidelným lekárskym kontrolám.

11.

Vodičské preukazy sa nevydajú alebo neobnovia žiadateľom alebo vodičom, ktorí trpia vážnymi nervovými chorobami, pokiaľ žiadosť nie je podporená posudkom oprávneného lekárskeho orgánu.

Poruchy nervového systému spojené s chorobami alebo chirurgické zásahy ovplyvňujúce centrálny alebo periférny nervový systém, ktoré vedú k senzorickým alebo motorickým poruchám a ovplyvňujú rovnováhu a koordináciu, sa musia brať do úvahy vo vzťahu k ich funkčným účinkom a rizikám vývoja choroby. V takýchto prípadoch vydanie alebo obnovenie vodičského preukazu môže podliehať pravidelnému posúdeniu v prípade, že hrozí zhoršenie stavu.

12.

Epileptické záchvaty alebo iné náhle poruchy stavu vedomia predstavujú vážne nebezpečenstvo pre bezpečnosť cestnej premávky, ak sa vyskytnú u osoby, ktorá vedie motorové vozidlo.

12.1.

Možnosť vydania alebo obnovenia vodičského preukazu podlieha prehliadke príslušným lekárskym orgánom a pravidelným lekárskym kontrolám. Orgán rozhodne o stupni epilepsie alebo iných porúch vedomia, o klinickej forme a vývoji (napr. žiaden záchvat v priebehu posledných dvoch rokov), o podstúpenej liečbe a jej výsledkoch.

12.2.

Vodičské preukazy sa nevydajú alebo neobnovia žiadateľom alebo vodičom trpiacim epileptickými záchvatmi alebo ktorí sú náchylní na epileptické záchvaty alebo na iné náhle poruchy stavu vedomia.

13.1.

Vodičské preukazy sa nevydajú alebo neobnovia žiadateľom alebo vodičom, ktorí trpia:

pokiaľ žiadosť nie je podporená posudkom oprávneného lekárskeho orgánu a, v prípade potreby, podmienená pravidelnými lekárskymi kontrolami.

13.2.

Príslušný lekársky orgán dôkladne zváži všetky dodatočné riziká a nebezpečenstvá týkajúce sa vedenia motorových vozidiel vymedzených v tejto skupine.

14.

Požívanie alkoholu predstavuje vážne nebezpečenstvo pre bezpečnosť cestnej premávky. Vzhľadom na rozsah problému musia byť lekári veľmi ostražití.

14.1.

Vodičský preukaz sa nevydá alebo neobnoví žiadateľom alebo vodičom, ktorí sú na alkohole závislí alebo ktorí nie sú schopní zdržať sa pitia pri vedení motorového vozidla.

Vodičský preukaz sa môže vydať alebo obnoviť žiadateľom a vodičom, ktorí boli v minulosti závislí na alkohole a ktorí absolvovali skúšobné obdobie abstinencie, na základe posudku oprávneného lekárskeho orgánu a pravidelných lekárskych kontrol.

14.2.

Príslušný lekársky orgán dôkladne zváži všetky dodatočné riziká a nebezpečenstvá týkajúce sa vedenia motorových vozidiel vymedzených v tejto skupine.

15.

Zneužívanie:

Vodičské preukazy akúkoľvek skupinu sa nevydajú alebo neobnovia žiadateľom alebo vodičom, ktorí sú závislí na psychotropných látkach alebo ktorí nie sú na nich závislí, ale ich pravidelne zneužívajú.

15.1.

Vodičský preukaz sa nevydá alebo neobnoví žiadateľom alebo vodičom, ktorí pravidelne užívajú psychotropné látky v akejkoľvek forme, ktoré môžu sťažiť schopnosť viesť vozidlo bezpečne, ak sú užité množstvá také, že majú nepriaznivý účinok na vedenie motorového vozidla. Toto sa vzťahuje na všetky lekárske výrobky alebo kombinácie lekárskych výrobkov, ktoré ovplyvňujú schopnosť vodiča viesť motorové vozidlo.

15.2.

Príslušný lekársky orgán dôkladne zváži všetky dodatočné riziká a nebezpečenstvá týkajúce sa vedenia motorových vozidiel vymedzených v tejto skupine.

16.1.

Vodičské preukazy sa môžu vydať alebo obnoviť žiadateľom a vodičom trpiacim vážnymi obličkovými chorobami, pričom vydanie podlieha posudku oprávneného lekárskeho orgánu a pravidelným lekárskym kontrolám.

16.2.

Až na výnimočné prípady sa vodičské preukazy nevydajú alebo neobnovia žiadateľom alebo vodičom trpiacim vážnou a nevyliečiteľnou nedostatočnou činnosťou obličiek, len ak je to riadne zdôvodnené v posudku oprávneného lekárskeho orgánu a ak sa podrobujú pravidelným lekárskym kontrolám.

17.1.

Vydanie alebo obnovenie vodičského preukazu žiadateľom alebo vodičom, ktorí majú transplantovaný orgán alebo majú umelý implantát, ktorý ovplyvňuje ich schopnosť viesť motorové vozidlo, podlieha posudku oprávneného lekárskeho orgánu a, ak je to potrebné, pravidelným lekárskym kontrolám.

17.2.

Príslušný lekársky orgán dôkladne zváži všetky dodatočné riziká a nebezpečenstvá týkajúce sa vedenia motorových vozidiel vymedzených v tejto skupine.

18.

Vo všeobecnosti, ak žiadatelia alebo vodiči trpia akoukoľvek poruchou, ktorá nie je uvedená v predchádzajúcom odseku, ale sú vzhľadom k nej alebo jej následkom funkčne nespôsobilí, a tým ohrozujú bezpečnosť cestnej premávky, vodičský preukaz sa nevydá alebo neobnoví, pokiaľ sa žiadosť nedoplní posudkom oprávneného lekárskeho orgánu a ak sa v prípade potreby nepodrobia pravidelným lekárskym kontrolám.

1.1

Osoba, ktorá je v motorovom vozidle oprávnená viesť praktické hodnotenie vodičského výkonu kandidáta, musí mať vedomosti a zručnosti o otázkach uvedených v bodoch 1.2 až 1.6, ako aj im rozumieť.

1.2

Spôsobilosť skúšajúceho musí byť relevantná pre hodnotenie výkonu žiadateľa a je na ňu potrebné oprávnenie pre tú skupinu vodičského preukazu, na ktorú sa skúška z vedenia motorového vozidla vykonáva.

1.3

Vedomosti a porozumenie vedenia motorového vozidla a hodnotenie:

1.4

Hodnotenie zručností:

1.5

Osobné vodičské zručnosti:

1.6

Kvalita služieb:

1.7

Vedomosti o technických a fyzických charakteristikách vozidla

1.8

Vedenie motorového vozidla hospodárne z hľadiska spotreby paliva a ohľaduplne voči životnému prostrediu.

2.1.

Skúšajúci na vodičský preukaz skupiny B:

2.2.

Skúšajúci na vodičské preukazy ostatných skupín:

2.3.1

Členské štáty môžu oprávniť skúšajúceho na to, aby viedol vodičské skúšky pre skupiny AM, A1, A2 a A po absolvovaní základnej kvalifikácie, ktorá je pre jednu z týchto skupín predpísaná v bode 3.

2.3.2

Členské štáty môžu oprávniť skúšajúceho, aby viedol vodičské skúšky na skupiny C1, C, D1 a D po absolvovaní základnej kvalifikácie, ktorá je pre jednu z týchto skupín predpísaná v bode 3.

2.3.3

Členské štáty môžu oprávniť skúšajúceho, aby viedol vodičské skúšky na skupiny BE, C1E, D1E a DE po absolvovaní základnej kvalifikácie, ktorá je pre jednu z týchto skupín predpísaná v bode 3.

3.1.1

Skôr, než môže byť osoba oprávnená viesť vodičské skúšky, musí táto osoba uspokojivo dokončiť taký výcvikový program, ktorý môžu členské štáty určiť s cieľom získať spôsobilosti uvedené v bode 1.

3.1.2

Členské štáty musia určiť, či sa obsah ktoréhokoľvek jednotlivého výcvikového programu bude týkať oprávnenia na vedenie vodičských skúšok pre jednu skupinu vodičského preukazu alebo pre viac než jednu skupinu.

3.2.1

Skôr, než môže byť osoba oprávnená viesť vodičské skúšky, musí táto osoba preukázať uspokojivú úroveň vedomostí, chápania, zručností a schopnosti vo vzťahu k témam uvedeným v bode 1.

3.2.2

Členské štáty uskutočňujú skúšobný proces, ktorý pedagogicky primeraným spôsobom hodnotí schopnosti osoby vymedzené v bode 1, najmä v bode 1.4. Skúšobný proces musí zahŕňať teoretické aj praktické prvky. Môže sa použiť počítačové hodnotenie, ak je primerané. Podrobnosti o charaktere a trvaní akejkoľvek skúšky a vyhodnotení v rámci skúšky sú ponechané na uváženie jednotlivých členských štátov.

3.2.3

Členské štáty musia určiť, či sa obsah ktorejkoľvek jednotlivej skúšky bude týkať oprávnenia na vedenie vodičských skúšok na jednu skupinu vodičského preukazu alebo na viac než jednu skupinu.

4.1.1

V členských štátoch sú zavedené opatrenia na zabezpečenie kvality, aby sa udržala úroveň skúšajúcich vedenia motorového vozidla.