ISSN 1725-5147

Úradný vestník

Európskej únie

L 399

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 49
30. decembra 2006


Obsah

 

I   Akty, ktorých uverejnenie je povinné

Strana

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze

1

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Akty, ktorých uverejnenie je povinné

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 399/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1896/2006

z 12. decembra 2006

ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 61 písm. c),

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)

Spoločenstvo si stanovilo za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb osôb. Pre postupné vytvorenie takéhoto priestoru má Spoločenstvo, okrem iného, prijať opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach s cezhraničnými dôsledkami, ktoré sú potrebné pre dobré fungovanie vnútorného trhu.

(2)

Podľa článku 65 písm. c) zmluvy tieto opatrenia zahŕňajú opatrenia na odstraňovanie prekážok riadneho fungovania občianskeho súdneho konania, ak je to nutné, podporovaním zlučiteľnosti pravidiel občianskeho súdneho konania uplatniteľného v členských štátoch.

(3)

Európska rada na svojom zasadnutí v Tampere 15. a 16. októbra 1999 vyzvala Radu a Komisiu, aby pripravili nové právne predpisy o otázkach, ktoré napomáhajú plynulej justičnej spolupráci a zlepšujú prístup k právu, pričom v tomto kontexte osobitne poukázala na platobné rozkazy.

(4)

Rada prijala 30. novembra 2000 spoločný program Komisie a Rady o opatreniach na vykonávanie zásady vzájomného uznávania rozhodnutí v občianskoprávnych a obchodných veciach (3). Program predpokladá možnosť osobitného, jednotného alebo harmonizovaného konania ustanoveného v rámci Spoločenstva s cieľom získať súdne rozhodnutie v osobitných oblastiach vrátane nepopretých pohľadávok. Toto bolo rozpracované Haagskym programom prijatým Európskou radou 5. novembra 2004, ktorý vyzval na aktívne uskutočnenie práce na európskom platobnom rozkaze.

(5)

Komisia prijala 20. decembra 2002 Zelenú knihu o európskom konaní o platobnom rozkaze a o opatreniach na zjednodušenie a urýchlenie konaní s nízkou hodnotou sporu. Zelená kniha znamenala začiatok konzultácií o možných cieľoch a prvkoch jednotného alebo zosúladeného európskeho konania pre vymáhanie nepopretých pohľadávok.

(6)

Rýchle a účinné vymáhanie nevyrovnaných dlhov, o ktorých nie sú z právneho hľadiska pochybnosti, má obrovský význam pre hospodárske subjekty v Európskej únii, pretože oneskorené platby sú hlavnou príčinou platobnej neschopnosti, ktorá ohrozuje ďalšiu existenciu podnikov, najmä malých a stredných, a vedie k značnému znižovaniu počtu pracovných miest.

(7)

Všetky členské štáty sa pokúšajú riešiť problém hromadného vymáhania nepopretých pohľadávok, vo väčšine štátov prostredníctvom zjednodušeného konania o platobnom rozkaze, ale obsah vnútroštátnej právnej úpravy a priebeh vnútroštátneho konania sa značne líšia. Okrem toho sú tieto existujúce konania často neprípustné alebo nerealizovateľné v cezhraničných sporoch.

(8)

Výsledné prekážky v prístupe k účinnej spravodlivosti, najmä pri cezhraničných sporoch, a narušenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu kvôli nerovnováham vo fungovaní procedurálnych prostriedkov poskytovaných veriteľom v rôznych členských štátoch vedú k potrebe právnej úpravy Spoločenstva zaručujúcej rovnaké podmienky pre veriteľov a dlžníkov v celej Európskej únii.

(9)

Účelom tohto nariadenia je zjednodušiť a zrýchliť súdne konanie a znížiť náklady na takéto konanie v cezhraničných sporoch, ktoré sa týkajú nepopretých peňažných pohľadávok, zavedením európskeho konania o platobnom rozkaze; a umožniť voľný pohyb európskych platobných rozkazov v členských štátoch ustanovením minimálnych požiadaviek, ktorých dodržiavanie vylúči potrebu akýchkoľvek konaní v členskom štáte výkonu pred uznaním a výkonom európskeho platobného rozkazu.

(10)

Konanie zavedené týmto nariadením by malo slúžiť ako doplnkový a voliteľný prostriedok pre navrhovateľa, ktorý si naďalej môže zvoliť konanie podľa vnútroštátneho práva. Preto toto nariadenie ani nenahrádza, ani nezosúlaďuje existujúce mechanizmy vymáhania nepopretých pohľadávok podľa vnútroštátneho práva.

(11)

Konanie by malo byť v čo najväčšej miere založené na používaní vzorových tlačív v komunikácii medzi súdom a stranami s cieľom uľahčiť jeho priebeh a umožniť využívanie automatického spracovávania údajov.

(12)

Členské štáty by pri rozhodovaní, ktoré súdy budú mať právomoc vydať európsky platobný rozkaz, mali riadne zohľadniť potrebu zabezpečiť prístup k spravodlivosti.

(13)

V návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu by navrhovateľ mal byť povinný poskytnúť informácie, ktoré sú dostatočne zreteľné pre určenie a odôvodnenie pohľadávky, aby sa odporca na základe dostatočných informácií mohol rozhodnúť, či bude pohľadávku popierať alebo nie.

(14)

V tomto kontexte by malo byť povinnosťou navrhovateľa popísať dôkazy, ktoré podporujú pohľadávku. Na tento účel by malo tlačivo návrhu obsahovať čo najvyčerpávajúcejší zoznam druhov dôkazov, ktoré sa zvyčajne poskytujú pri peňažných pohľadávkach.

(15)

Podanie návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu by malo predpokladať uhradenie akýchkoľvek prípadných súdnych poplatkov.

(16)

Súd by mal návrh preskúmať, vrátane otázky právomoci a označenia dôkazov na základe informácií poskytnutých v tlačive návrhu. Súdu by to umožnilo preskúmať prima facie obsah pohľadávky a okrem iného vylúčiť zjavne neopodstatnené pohľadávky alebo neprípustné návrhy. Preskúmanie nemusí nevyhnutne uskutočniť sudca.

(17)

Proti zamietnutiu návrhu nie je prípustný opravný prostriedok. Toto však nebráni možnému preskúmaniu rozhodnutia o zamietnutí návrhu súdom tej istej inštancie v súlade s vnútroštátnym právom.

(18)

Európsky platobný rozkaz by mal odporcu informovať o jeho možnostiach buď zaplatiť sumu určenú navrhovateľovi alebo podať odpor v lehote 30 dní, pokiaľ si želá pohľadávku poprieť. Okrem úplných informácií o pohľadávke poskytnutých navrhovateľom by mal byť odporca informovaný o právnom význame európskeho platobného rozkazu, a najmä o dôsledkoch nepopretia pohľadávky.

(19)

Vzhľadom na rozdiely medzi pravidlami členských štátov v občianskom súdnom konaní, obzvlášť tých, ktoré upravujú doručovanie dokumentov, je nevyhnutné stanoviť presnú a podrobnú definíciu minimálnych požiadaviek, ktoré by sa mali uplatňovať v kontexte európskeho konania o platobnom rozkaze. Najmä pokiaľ ide o plnenie týchto požiadaviek, akýkoľvek spôsob založený na právnej fikcii by sa nemal považovať za dostatočný pre doručovanie európskeho platobného rozkazu.

(20)

Všetky spôsoby doručenia uvedené v článkoch 13 a 14 sú charakterizované buď úplnou istotou (článok 13) alebo veľmi vysokým stupňom pravdepodobnosti (článok 14), že doručovaný dokument bol doručený svojmu adresátovi.

(21)

Doručenie do vlastných rúk určitým osobám, iným ako samotnému odporcovi podľa článku 14 ods. 1 písm. a) a b), by sa malo považovať za splnenie požiadaviek týchto ustanovení iba vtedy, ak tieto osoby skutočne prijali/prevzali európsky platobný rozkaz.

(22)

Článok 15 by sa mal uplatňovať na situácie, kedy odporca nemôže na súde zastupovať sám seba, ako napríklad v prípade právnickej osoby, a ak osobu, ktorá ho má zastupovať, určuje zákon, ako aj na situácie, v ktorých odporca splnomocnil inú osobu predovšetkým advokáta zastupovaním v konkrétnom súdnom konaní.

(23)

Odporca môže podať svoj odpor prostredníctvom vzorového tlačiva stanoveného v tomto nariadení. Súdy by však mali zohľadňovať každú inú písomnú formu odporu, pokiaľ je vyjadrený zrozumiteľne.

(24)

Odpor podaný v stanovenej lehote by mal ukončiť európske konanie o platobnom rozkaze a mal by viesť k automatickému pokračovaniu prípadu v riadnom občianskom súdnom konaní, pokiaľ navrhovateľ výslovne nepožiadal v takomto prípade konanie ukončiť. Na účely tohto nariadenia by sa pojem riadne občianske súdne konanie nemal nevyhnutne vykladať v zmysle vnútroštátneho práva.

(25)

Po uplynutí lehoty na podanie odporu v určitých výnimočných prípadoch by odporca mal byť oprávnený požiadať o preskúmanie európskeho platobného rozkazu. Preskúmanie vo výnimočných prípadoch by nemalo znamenať, že odporca má druhú možnosť namietať voči pohľadávke. Počas preskúmania by sa predmet pohľadávky nemal hodnotiť v rozsahu, ktorý nevyplýva z výnimočných okolností, ktorých sa odporca dovoláva. Iné výnimočné okolnosti by mohli zahŕňať situáciu, keď je európsky platobný rozkaz založený na falošných informáciách uvedených v tlačive návrhu.

(26)

Súdne poplatky uvedené v článku 25 by nemali zahŕňať napríklad poplatky za právne služby alebo náklady na doručovanie dokumentov iných subjektov ako je súd.

(27)

Európsky platobný rozkaz vydaný v jednom členskom štáte, ktorý sa stal vykonateľným, by sa mal na účely výkonu považovať za rozkaz vydaný v členskom štáte, v ktorom sa o výkon žiada. Vzájomná dôvera vo výkon spravodlivosti v členských štátoch odôvodňuje, aby súd jedného členského štátu zhodnotil to, či sú splnené všetky podmienky pre vydanie európskeho platobného rozkazu, aby rozkaz mohol byť vykonaný vo všetkých ostatných členských štátoch bez súdneho preskúmania správneho uplatnenia minimálnych procesných požiadaviek v tom členskom štáte, v ktorom má byť rozkaz vykonaný. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tohto nariadenia, najmä minimálne požiadavky ustanovené v článku 22 ods. 1 a 2 a článku 23, by sa mali konania o výkone európskeho platobného rozkazu naďalej spravovať vnútroštátnym právom.

(28)

Na účely počítania lehôt by sa malo uplatniť nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny (4). Odporca by mal byť o tom poučený a mal by byť informovaný o tom, že sa zohľadnia štátne sviatky členského štátu, v ktorom sa nachádza súd, ktorý vydáva európsky platobný rozkaz.

(29)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to najmä zavedenie jednotného, rýchleho a účinného mechanizmu na vymáhanie nepopretých peňažných pohľadávok v Európskej únii nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(30)

Opatrenia potrebné na vykonanie tohto nariadenia by mali byť prijaté v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (5).

(31)

V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je prílohou Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Spojené kráľovstvo a Írsko vyjadrili záujem zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(32)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je prílohou Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, sa Dánsko na prijatí tohto nariadenia nezúčastňuje. V dôsledku toho Dánsko nie je viazané a nepodlieha uplatňovaniu tohto nariadenia,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

1.   Účelom tohto nariadenia je:

a)

zjednodušiť a urýchliť súdne konanie a znížiť náklady na takéto konanie v cezhraničných sporoch, ktoré sa týkajú nepopretých peňažných pohľadávok, zavedením európskeho konania o platobnom rozkaze,

a

b)

umožniť voľný pohyb európskych platobných rozkazov medzi členskými štátmi ustanovením minimálnych požiadaviek, ktorých dodržiavanie vylúči potrebu akýchkoľvek konaní, ktoré sa majú iniciovať v členskom štáte výkonu pred uznaním a výkonom európskeho platobného rozkazu.

2.   Toto nariadenie nebráni navrhovateľovi, aby pri uspokojovaní pohľadávky v zmysle článku 4 využil iné konanie dostupné podľa práva členského štátu alebo práva Spoločenstva.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Nevzťahuje sa najmä na daňové, colné alebo správne veci alebo na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci (acta iure imperii).

2.   Toto nariadenie sa nevzťahuje na:

a)

majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku, dedenia zo závetu a dedenia zo zákona,

b)

konkurzné konania, konania týkajúce sa likvidácií platobne neschopných spoločností alebo iných právnických osôb, súdne zmiery, vyrovnávacie a podobné konania,

c)

sociálne zabezpečenie,

d)

pohľadávky, ktoré vznikli z mimozmluvných záväzkov, pokiaľ:

(i)

neboli predmetom dohody medzi stranami alebo nedošlo k uznaniu dlhu,

alebo

(ii)

sa netýkajú vyrovnaných dlhov, ktoré vznikli zo spoločného vlastníctva majetku.

3.   Na účely tohto nariadenia sa pojmom „členský štát“ označuje každý členský štát s výnimkou Dánska.

Článok 3

Cezhraničné spory

1.   Na účely tohto nariadenia sa cezhraničným sporom rozumie spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci.

2.   Bydlisko sa určuje v súlade s článkami 59 a 60 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (6).

3.   Relevantným okamihom pre určenie toho, či ide o cezhraničný spor, je čas podania návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu v súlade s týmto nariadením.

Článok 4

Európske konanie o platobnom rozkaze

Európske konanie o platobnom rozkaze sa zavádza na účely uspokojovania peňažných pohľadávok s určenou výškou, ktoré sú splatné v čase podania návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu.

Článok 5

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto pojmy:

1.

„členský štát pôvodu“ je členský štát, v ktorom je európsky platobný rozkaz vydaný;

2.

„členský štát výkonu“ je členský štát, v ktorom sa žiada o výkon európskeho platobného rozkazu;

3.

„súd“ je akýkoľvek orgán v členskom štáte s právomocou vo vzťahu k európskym platobným rozkazom alebo akejkoľvek inej súvisiacej záležitosti;

4.

„súd pôvodu“ je súd, ktorý vydáva európsky platobný rozkaz.

Článok 6

Právomoc

1.   Na účely uplatňovania tohto nariadenia sa právomoc súdu určuje v súlade s príslušnými pravidlami práva Spoločenstva, najmä s nariadením (ES) č. 44/2001.

2.   Ak sa však pohľadávka týka zmluvy uzavretej osobou - spotrebiteľom na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania, a ak je odporca spotrebiteľom, majú právomoc len súdy v členskom štáte, v ktorom má odporca bydlisko v zmysle článku 59 nariadenia (ES) č. 44/2001.

Článok 7

Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu

1.   Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu sa podáva prostredníctvom vzorového tlačiva A ako je uvedené v prílohe I.

2.   Návrh obsahuje:

a)

mená a adresy strán, prípadne mená ich zástupcov a označenie súdu, na ktorý sa návrh podáva,

b)

výšku pohľadávky vrátane istiny a prípadne úroku, zmluvných pokút a nákladov,

c)

ak sa požadujú úroky z pohľadávky, úrokovú sadzbu a dobu, za ktorú sa požaduje úrok, pokiaľ sa k istine podľa práva členského štátu pôvodu automaticky nepripisuje úrok zo zákona,

d)

predmet sporu vrátane opisu okolností, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva ako na základ pohľadávky, prípadne požadovaného úroku,

e)

označenie dôkazov odôvodňujúcich pohľadávku,

f)

odôvodnenie právomoci súdu/súdov,

a

g)

cezhraničný charakter sporu v zmysle článku 3.

3.   Navrhovateľ v návrhu uvedie, že poskytnuté informácie sú podľa jeho najlepšieho vedomia a svedomia pravdivé a že si uvedomuje, že akékoľvek zámerne nepravdivé tvrdenie by mohlo viesť k príslušným sankciám podľa práva členského štátu pôvodu.

4.   V dodatku k návrhu môže navrhovateľ súd informovať, že v prípade podania odporu zo strany odporcu nesúhlasí s pokračovaním občianskeho súdneho konania ako riadneho konania v zmysle článku 17. To nebráni navrhovateľovi, aby o tomto informoval súd neskôr, ale v každom prípade pred vydaním rozkazu.

5.   Návrh sa podáva v listinnej forme alebo akýmikoľvek inými komunikačnými prostriedkami vrátane elektronickej formy, ktoré akceptuje členský štát pôvodu a sú dostupné súdu pôvodu.

6.   Návrh podpisuje navrhovateľ alebo, ak má ustanoveného právneho zástupcu, jeho zástupca. Ak sa návrh podáva v elektronickej forme v súlade s odsekom 5, musí sa podpísať v súlade s článkom 2 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci Spoločenstva pre elektronické podpisy (7). Podpis sa uznáva v členskom štáte pôvodu a nemôžu sa naň vzťahovať dodatočné požiadavky.

Elektronický podpis sa však nevyžaduje v takom prípade, ak na súdoch členského štátu pôvodu existuje alternatívny elektronický komunikačný systém, ktorý je prístupný istej skupine už zaregistrovaných overených užívateľov a ktorý umožňuje bezpečným spôsobom identifikovať týchto užívateľov, a len v tomto rozsahu. Členské štáty o takýchto komunikačných systémoch informujú Komisiu.

Článok 8

Preskúmanie návrhu

Súd konajúci vo veci návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu preskúma čo najskôr a na základe tlačiva návrhu, či sú splnené požiadavky ustanovené v článkoch 2, 3, 4, 6 a 7 a či sa pohľadávka javí byť opodstatnená a návrh prípustný. Toto preskúmanie sa môže uskutočniť automatizovaným postupom.

Článok 9

Doplnenie a oprava

1.   Ak nie sú splnené požiadavky ustanovené v článku 7 a pokiaľ pohľadávka nie je zjavne neopodstatnená alebo návrh nie je neprípustný, súd poskytne navrhovateľovi príležitosť doplniť alebo opraviť návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu. Súd použije vzorové tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II.

2.   Ak súd požiada navrhovateľa o doplnenie alebo opravu návrhu, určí lehotu, ktorú považuje podľa okolností za primeranú. Súd môže z vlastného podnetu túto lehotu predĺžiť.

Článok 10

Zmena návrhu

1.   Ak sú požiadavky ustanovené v článku 8 splnené len v časti návrhu, súd o tom informuje navrhovateľa prostredníctvom vzorového tlačiva C, ako je uvedené v prílohe III. Navrhovateľ sa vyzve, aby prijal alebo odmietol návrh európskeho platobného rozkazu vo výške, ktorú určí súd, a poskytnú sa mu informácie o následkoch jeho rozhodnutia. Navrhovateľ odpovie vrátením vzorového tlačiva C zaslaného súdom v lehote stanovenej súdom v súlade s článkom 9 ods. 2.

2.   Ak navrhovateľ prijme návrh súdu, ten vydá európsky platobný rozkaz v súlade s článkom 12 pre tú časť návrhu, ktorú navrhovateľ prijal. Pokiaľ ide o zvyšnú časť pôvodnej pohľadávky, tá sa spravuje vnútroštátnym právom.

3.   Ak navrhovateľ nezašle svoju odpoveď v lehote stanovenej súdom alebo odmietne návrh súdu, súd zamietne návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu v celom rozsahu.

Článok 11

Zamietnutie návrhu

1.   Súd návrh zamietne, ak

a)

nie sú splnené požiadavky stanovené v článkoch 2, 3, 4, 6 a 7;

alebo

b)

pohľadávka je zjavne neopodstatnená;

alebo

c)

navrhovateľ nezašle svoju odpoveď v lehote určenej súdom podľa článku 9 ods. 2;

alebo

d)

navrhovateľ nezašle svoju odpoveď v lehote stanovenej súdom alebo odmietne návrh súdu v súlade s článkom 10.

Navrhovateľ je oboznámený s dôvodmi zamietnutia návrhu prostredníctvom vzorového tlačiva D, ako je uvedené v prílohe IV.

2.   Proti zamietnutiu návrhu nie je prípustný opravný prostriedok.

3.   Zamietnutie návrhu nebráni navrhovateľovi, aby sa pokúsil o uspokojenie pohľadávky prostredníctvom nového návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu alebo akéhokoľvek iného konania dostupného podľa práva členského štátu.

Článok 12

Vydanie európskeho platobného rozkazu

1.   Ak sú splnené požiadavky ustanovené v článku 8, súd čo najskôr a obvykle do 30 dní od podania návrhu vydá európsky platobný rozkaz prostredníctvom vzorového tlačiva E, ako je uvedené v prílohe V.

Do tridsaťdňovej lehoty sa nezapočítava čas, počas ktorého navrhovateľ dopĺňal, opravoval alebo menil návrh.

2.   Európsky platobný rozkaz sa vydáva spolu s vyhotovením tlačiva návrhu. Neobsahuje informácie poskytnuté navrhovateľom v dodatkoch 1 a 2 k vzorovému tlačivu A.

3.   V európskom platobnom rozkaze sa odporca poučí, že má možnosť:

a)

zaplatiť navrhovateľovi sumu uvedenú v rozkaze,

alebo

b)

namietať proti rozkazu zaslaním odporu na súd pôvodu do 30 dní odo dňa doručenia rozkazu odporcovi.

4.   V európskom platobnom rozkaze sa odporcovi oznámi, že

a)

rozkaz bol vydaný iba na základe informácií, ktoré poskytol navrhovateľ a súd ich neoveroval,

b)

sa rozkaz stane vykonateľným, ak sa na súd nepodá odpor v súlade s článkom 16,

c)

keď sa podá odpor, konanie pokračuje na príslušných súdoch členského štátu pôvodu v súlade s pravidlami riadneho občianskeho súdneho konania, pokiaľ navrhovateľ vyslovene nepožiadal o ukončenie konania v takom prípade.

5.   Súd zabezpečí, aby bol rozkaz doručený odporcovi v súlade s vnútroštátnym právom spôsobom, ktorý spĺňa minimálne požiadavky ustanovené v článkoch 13, 14 a 15.

Článok 13

Doručovanie s dokladom o prijatí odporcovi

Európsky platobný rozkaz sa môže doručovať odporcovi v súlade s vnútroštátnym právom štátu doručenia, a to niektorým z týchto spôsobov:

a)

doručenie do vlastných rúk doložené potvrdením o prijatí s uvedením dátumu prijatia, ktoré odporca podpísal,

b)

doručenie do vlastných rúk doložené dokladom podpísaným príslušnou osobou, ktorá uskutočnila doručenie, v ktorom sa uvádza, že odporca prijal dokument alebo ho bezdôvodne odoprel prijať a dátum doručenia,

c)

doručenie poštou doložené potvrdením o prijatí s uvedením dátumu prijatia, ktoré odporca podpísal a odoslal naspäť,

d)

doručenie elektronickými prostriedkami, ako sú telefax alebo e-mail, doložené potvrdením o prijatí s uvedením dátumu prijatia, ktoré odporca podpísal a odoslal naspäť.

Článok 14

Doručovanie bez dokladu o prijatí odporcovi

1.   Európsky platobný rozkaz sa odporcovi môže doručovať v súlade s vnútroštátnym právom štátu doručenia aj niektorým z týchto spôsobov:

a)

doručenie do vlastných rúk na osobnú adresu odporcu osobám, ktoré žijú v tej istej domácnosti ako odporca alebo sú tam zamestnané,

b)

v prípade, ak odporca je samostatne zárobkovo činnou osobou alebo právnickou osobou, doručenie do vlastných rúk do prevádzkarne odporcu osobám, ktoré odporca zamestnáva,

c)

uloženie rozkazu do poštovej schránky odporcu,

d)

uloženie rozkazu na pošte alebo u príslušných orgánov verejnej moci a vloženie písomného oznámenia o tomto uložení do poštovej schránky odporcu, za predpokladu, že písomné oznámenie jasne uvádza povahu dokumentu ako súdneho dokumentu alebo právny účinok oznámenia, ktorým je, že sa doručenie uskutočnilo a začínajú plynúť lehoty,

e)

doručenie poštou bez dokladu o prijatí podľa odseku 3, ak má odporca adresu v členskom štáte pôvodu,

f)

elektronickými prostriedkami s automatickým potvrdením o doručení, za predpokladu, že odporca vopred výslovne súhlasil s týmto spôsobom doručovania.

2.   Na účely tohto nariadenia je doručenie podľa odseku 1 neprípustné, ak adresa odporcu nie je s určitosťou známa.

3.   Doručenie podľa odseku 1 písm. a), b), c) a d) sa potvrdzuje prostredníctvom:

a)

dokladu podpísaného príslušnou osobou, ktorá uskutočnila doručenie, s uvedením:

(i)

spôsobu doručenia;

a

(ii)

dátumu doručenia;

a

(iii)

mena príslušnej osoby, ak bol rozkaz doručený inej osobe ako odporcovi, a jej vzťahu k odporcovi;

alebo

b)

potvrdenia o prijatí osobou, ktorej bol dokument doručený na účely odseku 1 písm. a) a b).

Článok 15

Doručovanie zástupcovi

Rozkaz sa podľa článkov 13 alebo 14 môže doručiť aj zástupcovi odporcu.

Článok 16

Odpor proti európskemu platobnému rozkazu

1.   Odporca môže na súd pôvodu podať odpor proti európskemu platobnému rozkazu prostredníctvom vzorového tlačiva F, ako je uvedené v prílohe VI, ktoré sa mu zašle spolu s európskym platobným rozkazom.

2.   Odpor sa musí zaslať do 30 dní od doručenia rozkazu odporcovi.

3.   Odporca v odpore uvedie, že pohľadávku popiera, pričom nemusí uviesť dôvody.

4.   Odpor sa podáva v listinnej forme alebo akýmikoľvek inými komunikačnými prostriedkami, vrátane elektronickej formy, akceptovanými členským štátom pôvodu a dostupnými súdu pôvodu.

5.   Odpor podpisuje odporca alebo, ak má ustanoveného právneho zástupcu, jeho zástupca. Ak sa odpor podáva v elektronickej forme v súlade s odsekom 4, musí byť podpísaný v súlade s článkom 2 ods. 2 smernice 1999/93/ES. Podpis sa uznáva v členskom štáte pôvodu a nemôžu sa naň vzťahovať dodatočné požiadavky.

Elektronický podpis sa však nevyžaduje v takom prípade, ak na súdoch členského štátu pôvodu existuje alternatívny elektronický komunikačný systém, ktorý je prístupný istej skupine už zaregistrovaných overených užívateľov a ktorý umožňuje bezpečným spôsobom identifikovať týchto užívateľov, a len v tomto rozsahu. Členské štáty o takýchto komunikačných systémoch informujú Komisiu.

Článok 17

Účinky podania odporu

1.   Ak sa odpor podá v lehote ustanovenej v článku 16 ods. 2, konanie pokračuje na príslušnom súde členského štátu pôvodu v súlade s pravidlami riadneho občianskeho súdneho konania, pokiaľ navrhovateľ vyslovene nepožiadal o ukončenie konania v takomto prípade.

Ak si navrhovateľ uplatňoval svoju pohľadávku prostredníctvom európskeho platobného rozkazu, nič vo vnútroštátnom práve nesmie mať vplyv na jeho postavenie v nasledujúcom riadnom občianskom súdnom konaní.

2.   Pokračovanie konania ako riadneho občianskeho súdneho konania v zmysle odseku 1 sa riadi právom členského štátu pôvodu.

3.   Navrhovateľ je oboznámený so skutočnosťou, či odporca podal odpor a o akomkoľvek pokračovaní konania ako riadneho občianskeho súdneho konania.

Článok 18

Vykonateľnosť

1.   Ak v lehote ustanovenej v článku 16 ods. 2, po zohľadnení primeranej lehoty na doručenie odporu, nebol na súd pôvodu odpor doručený, súd bezodkladne vyhlási európsky platobný rozkaz za vykonateľný prostredníctvom vzorového tlačiva G ako je uvedené v prílohe VII. Súd pôvodu overí deň doručenia.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, formálne požiadavky na vykonateľnosť sa riadia právom členského štátu pôvodu.

3.   Súd zašle vykonateľný európsky platobný rozkaz navrhovateľovi.

Článok 19

Zrušenie doložky vykonateľnosti

Európsky platobný rozkaz, ktorý sa stal vykonateľným v členskom štáte pôvodu, sa uzná a vykoná v iných členských štátoch bez potreby doložky vykonateľnosti a bez akejkoľvek možnosti namietať proti jeho uznaniu.

Článok 20

Preskúmanie vo výnimočných prípadoch

1.   Po uplynutí lehoty ustanovenej v článku 16 ods. 2 je odporca oprávnený podať návrh na preskúmanie európskeho platobného rozkazu na príslušnom súde členského štátu pôvodu, ak:

a)

(i)

bol platobný rozkaz doručený jedným zo spôsobov uvedených v článku 14;

a

(ii)

doručenie sa bez zavinenia na jeho strane neuskutočnilo v primeranom čase na prípravu jeho obhajoby,

alebo

b)

odporcovi bolo zabránené namietať proti pohľadávke z dôvodu vyššej moci, alebo z dôvodu mimoriadnych okolností bez jeho vlastného zavinenia,

za predpokladu, že v oboch prípadoch koná bez zbytočného odkladu.

2.   Po uplynutí lehoty ustanovenej v článku 16 ods. 2 je odporca oprávnený požiadať aj o preskúmanie európskeho platobného rozkazu na príslušnom súde členského štátu pôvodu, kde bol európsky platobný rozkaz zjavne chybne vydaný, s prihliadnutím na požiadavky ustanovené v tomto nariadení alebo z dôvodu iných výnimočných okolností.

3.   Ak súd zamietne návrh odporcu s odôvodnením, že sa neuplatňuje žiaden z dôvodov na preskúmanie uvedených v odsekoch 1 a 2, európsky platobný rozkaz zostáva v platnosti.

Ak súd rozhodne, že preskúmanie je odôvodnené jedným z dôvodov ustanovených v odsekoch 1 a 2, európsky platobný rozkaz sa stane neplatným.

Článok 21

Výkon

1.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tohto nariadenia, vykonávacie konania sa riadia právom členského štátu výkonu.

Európsky platobný rozkaz, ktorý sa stal vykonateľným, sa vykonáva za tých istých podmienok ako vykonateľné rozhodnutie vydané v členskom štáte výkonu.

2.   Na účely výkonu v inom členskom štáte musí navrhovateľ predložiť príslušným orgánom výkonu tohto členského štátu:

a)

vyhotovenie európskeho platobného rozkazu vyhláseného súdom pôvodu za vykonateľný, ktoré spĺňa potrebné podmienky na zistenie jeho pravosti,

a

b)

v prípade potreby, preklad európskeho platobného rozkazu do úradného jazyka členského štátu výkonu, alebo, ak je v tomto členskom štáte niekoľko úradných jazykov, do úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov súdneho konania v mieste, v ktorom sa o výkon žiada, v súlade s právom tohto členského štátu, alebo do iného jazyka, ktorý členský štát výkonu uviedol ako prijateľný. Každý členský štát môže uviesť iný úradný jazyk alebo jazyky inštitúcií Európskej únie ako svoj vlastný, ktorý môže akceptovať pre európsky platobný rozkaz. Preklad overuje osoba, ktorá má na to oprávnenie v jednom z členských štátov.

3.   Od navrhovateľa, ktorý v jednom členskom štáte žiada o výkon európskeho platobného rozkazu vydaného v inom členskom štáte, sa nesmie vyžadovať žiadna záruka, kaucia alebo vklad akéhokoľvek druhu z dôvodu, že je cudzím štátnym príslušníkom alebo že nemá bydlisko alebo pobyt v členskom štáte výkonu.

Článok 22

Odmietnutie výkonu

1.   Výkon sa na návrh odporcu príslušným súdom v členskom štáte výkonu odmietne, ak je európsky platobný rozkaz nezlučiteľný so skorším rozhodnutím alebo predtým vydaným rozkazom v akomkoľvek členskom štáte alebo v tretej krajine, za predpokladu, že:

a)

skoršie rozhodnutie alebo rozkaz sa týkalo toho istého predmetu sporu medzi tými istými stranami,

a

b)

skoršie rozhodnutie alebo rozkaz spĺňa podmienky potrebné pre jeho uznanie v členskom štáte výkonu,

a

c)

nezlučiteľnosť sa nemohla vzniesť ako námietka v súdnom konaní v členskom štáte pôvodu.

2.   Výkon sa na návrh odmietne aj v prípade, ak už odporca uhradil navrhovateľovi sumu určenú v európskom platobnom rozkaze a v rozsahu, v ktorom tak urobil.

3.   V členskom štáte výkonu sa za žiadnych okolností nesmie skúmať vecná stránka európskeho platobného rozkazu.

Článok 23

Prerušenie alebo obmedzenie výkonu

Ak odporca požiadal o preskúmanie v súlade s článkom 20, príslušný súd v členskom štáte výkonu môže na návrh odporcu:

a)

obmedziť vykonávacie konanie na ochranné opatrenia,

alebo

b)

podmieniť výkon poskytnutím takej záruky, akú stanoví,

alebo

c)

za výnimočných okolností vykonávacie konanie prerušiť.

Článok 24

Právne zastúpenie

Zastúpenie advokátom alebo osobou s právnickým vzdelaním nie je povinné:

a)

pre navrhovateľa, pokiaľ ide o návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu,

b)

pre odporcu, pokiaľ ide o odpor proti európskemu platobnému rozkazu.

Článok 25

Súdne poplatky

1.   Kombinované súdne poplatky za európske konanie o platobnom rozkaze a za riadne občianske súdne konanie, ktoré nasleduje v prípade podania odporu proti európskemu platobnému rozkazu v členskom štáte, nesmú prekročiť súdne poplatky riadneho občianskeho súdneho konania bez predchádzajúceho európskeho konania o platobnom rozkaze v tomto členskom štáte.

2.   Na účely tohto nariadenia súdne poplatky zahŕňajú poplatky, ktoré sa majú uhradiť súdu a ktorých výška je stanovená v súlade s vnútroštátnym právom.

Článok 26

Vzťah s vnútroštátnym procesným právom

Všetky procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v tomto nariadení, sa riadia vnútroštátnym právom.

Článok 27

Vzťah k nariadeniu (ES) č. 1348/2000

Toto nariadenie nemá vplyv na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 z 29. mája 2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych dokumentov v občianskoprávnych a obchodných veciach (8).

Článok 28

Informácie týkajúce sa nákladov na doručovanie a výkon

Členské štáty spolupracujú, aby poskytli širokej verejnosti a odborným kruhom informácie o

a)

nákladoch na doručovanie dokumentácie,

a

b)

tom, ktoré orgány sú na účely uplatňovania článkov 21, 22 a 23 oprávnené na výkon,

najmä prostredníctvom Európskej súdnej siete v občianskych a obchodných veciach ustanovenej v súlade s rozhodnutím Rady 2001/470/ES (9).

Článok 29

Informácie týkajúce sa právomoci, prieskumných konaní, komunikačných prostriedkov a jazykov

1.   Do 12. júna 2008 členské štáty oznámia Komisii:

a)

ktoré súdy majú právomoc vydať európsky platobný rozkaz,

b)

prieskumné konanie a príslušné súdy na účely uplatňovania článku 20,

c)

komunikačné prostriedky, ktoré sú prijateľné na účely európskeho konania o platobnom rozkaze a sú dostupné súdom,

d)

jazyky prijateľné podľa článku 21 ods. 2 písm. b).

Členské štáty oznamujú Komisii akékoľvek ďalšie zmeny týchto informácií.

2.   Komisia uverejní informácie oznámené v súlade s odsekom 1 v Úradnom vestníku Európskej únie a akýmikoľvek inými vhodnými prostriedkami.

Článok 30

Zmeny a doplnenia príloh

Vzorové tlačivá ustanovené v prílohách sa aktualizujú alebo technicky upravujú s cieľom zabezpečiť plný súlad s ustanoveniami tohto nariadenia v súlade s postupom uvedeným v článku 31 ods. 2.

Článok 31

Výbor

1.   Komisii pomáha výbor ustanovený článkom 75 nariadenia (ES) č. 44/2001.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

3.   Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 32

Preskúmanie

Do 12. decembra 2013 predloží Komisia Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru podrobnú správu skúmajúcu fungovanie európskeho konania o platobnom rozkaze. Táto správa obsahuje hodnotenie fungovania konania a rozšírené posúdenie vplyvov za každý členský štát.

Na tento účel a s cieľom zabezpečiť, aby sa najlepšie postupy v Európskej únii riadne zohľadňovali a odrážali zásady lepšej tvorby právnych predpisov, členské štáty poskytnú Komisii informácie týkajúce sa cezhraničného fungovania európskeho platobného rozkazu. Tieto informácie zahŕňajú súdne poplatky, rýchlosť konania, efektívnosť, jednoduchosť využívania a vnútroštátne konania o platobnom rozkaze členských štátov.

Správa Komisie sa v prípade potreby doplní návrhmi na úpravu.

Článok 33

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 12. decembra 2008 okrem článkov 28, 29, 30 a 31, ktoré sa uplatňujú od 12. júna 2008.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva.

V Štrasburgu 12. decembra 2006

Za Európsky parlament

predseda

J. BORRELL FONTELLES

Za Radu

predseda

M. PEKKARINEN


(1)  Ú. v. EÚ C 221, 8.9.2005, s. 77.

(2)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 13. decembra 2005 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku), spoločná pozícia Rady z 30. júna 2006 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku), pozícia Európskeho parlamentu z 25. októbra 2006. Rozhodnutie Rady z 11. decembra 2006.

(3)  Ú. v. ES C 12, 15.1.2001, s. 1.

(4)  Ú. v. ES L 124, 8.6.1971, s. 1.

(5)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).

(6)  Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 2245/2004 (Ú. v. EÚ L 381, 28.12.2004, s. 10).

(7)  Ú. v. ES L 13, 19.1.2000, s. 12.

(8)  Ú. v. ES L 160, 30.6.2000, s. 37.

(9)  Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 25.


PRÍLOHA I

Image

Image

Image

Image

Image

Image

Image

Image

Image


PRÍLOHA II

Image

Image


PRÍLOHA III

Image

Image


PRÍLOHA IV

Image

Image


PRÍLOHA V

Image

Image

Image


PRÍLOHA VI

Image

Image


PRÍLOHA VII

Image

Image