ISSN 1725-5147

Úradný vestník

Európskej únie

L 389

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 49
30. decembra 2006


Obsah

 

I   Akty, ktorých uverejnenie je povinné

Strana

 

*

2006/87/ES
Smernica Európskeho parlamentu a Rady, z 12. decembra 2006, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej plavby a ktorou sa zrušuje smernica Rady 82/714/EHS

1

 

*

2006/137/ES
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/137/ES z 18. decembra 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 2006/87/ES, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej plavby

261

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Akty, ktorých uverejnenie je povinné

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 389/1


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

z 12. decembra 2006,

ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej plavby a ktorou sa zrušuje smernica Rady 82/714/EHS

(2006/87/ES)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 71 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)

Smernica Rady 82/714/EHS zo 4. októbra 1982, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy (3), zaviedla zosúladené podmienky na vydávanie technických osvedčení pre plavidlá vnútrozemskej plavby vo všetkých členských štátoch s vylúčením pôsobenia na Rýne. Rôzne technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej plavby však zostali v platnosti na európskej úrovni. Existencia rôznych medzinárodných a vnútroštátnych právnych úprav doteraz bránila snahe o zabezpečenie vzájomného uznávania národných plavebných osvedčení bez toho, aby bola potrebná dodatočná prehliadka zahraničných plavidiel. Okrem toho normy uvedené v smernici 82/714/EHS už čiastočne nezohľadňujú súčasný technologický rozvoj.

(2)

Technické požiadavky uvedené v prílohách k smernici 82/714/EHS v zásade zahŕňajú ustanovenia uvedené v nariadení o prehliadkach plavidiel na Rýne v znení schválenom Ústrednou komisiou pre plavbu na Rýne (CCNR) v roku 1982. Podmienky a technické požiadavky na vydávanie vnútrozemských plavebných osvedčení podľa článku 22 Revidovaného dohovoru pre plavbu na Rýne sa odvtedy pravidelne revidujú a sú uznané, že zohľadňujú súčasný technologický rozvoj. Z dôvodu hospodárskej súťaže a z bezpečnostných dôvodov je najmä v záujme podpory zosúladenia na európskej úrovni žiaduce prijať rozsah a obsah týchto technických požiadaviek pre celú vnútrozemskú vodnú sieť Spoločenstva. V tomto smere by sa mali zohľadniť zmeny, ktoré nastali v tejto sieti Spoločenstva.

(3)

Osvedčenia Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu, ktoré potvrdzujú plný súlad plavidiel s uvedenými revidovanými technickými požiadavkami by mal platiť na všetkých vnútrozemských vodných cestách Spoločenstva.

(4)

Je žiaduce zabezpečiť vyššiu mieru zosúladenia podmienok na vydávanie doplnkových osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu členskými štátmi na vykonávanie plavieb v zóne 1 a 2 vodných ciest (v ústiach riek), ako aj na vykonávanie plavieb v zóne 4 vodných ciest.

(5)

V záujme bezpečnosti osobnej dopravy je žiaduce, aby sa rozsah pôsobnosti smernice 82/714/EHS rozšíril tak, aby zahŕňal osobné lode určené na prepravu viac ako 12 cestujúcich v súlade s nariadením o prehliadkach plavidiel na Rýne.

(6)

V záujme bezpečnosti by zosúladenie noriem malo byť na vysokej úrovni a malo by sa dosiahnuť takým spôsobom, aby sa na žiadnej vnútrozemskej vodnej ceste Spoločenstva neznížila požadovaná úroveň bezpečnostných noriem.

(7)

Pre plavidlá, ktoré sú v prevádzke a zatiaľ nemajú osvedčenie Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu, je vhodné ustanoviť prechodný režim, keď sa podrobujú prvej technickej prehliadke podľa revidovaných technických požiadaviek stanovených touto smernicou.

(8)

V rámci určitých limitov a podľa kategórie dotknutých plavidiel je vhodné určiť dobu platnosti osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu pre každý jednotlivý prípad.

(9)

Opatrenia potrebné na implementáciu tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa stanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (4).

(10)

Je nevyhnutné, aby sa opatrenia ustanovené smernicou Rady 76/135/EHS z 20. januára 1976 o vzájomnom uznávaní plavebných licencií pre plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy (5) uplatňovali na tie plavidlá, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica.

(2)

Vzhľadom na to, že niektoré plavidlá patria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/25/ES zo 16. júna 1994 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa rekreačných plavidiel (6), ako aj do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, by sa prílohy oboch smerníc mali čo najskôr upraviť príslušnými postupmi vo výbore, ak medzi ustanoveniami týchto smerníc existujú akékoľvek rozpory alebo odlišnosti.

(12)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve (7) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu.

(13)

Smernica 82/714/EHS by sa mala zrušiť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Klasifikácia vodných ciest

1.   Na účely tejto smernice sa vnútrozemské vodné cesty Spoločenstva klasifikujú takto:

a)

Zóny 1, 2, 3 a 4:

i)

zóny 1 a 2: vodné cesty uvedené v zozname v kapitole 1 prílohy I,

ii)

zóna 3: vodné cesty uvedené v zozname v kapitole 2 prílohy I,

iii)

zóna 4: ostatné vodné cesty Spoločenstva uvedené v zozname v kapitole 3 prílohy I;

b)

Zóna R: tie vodné cesty uvedené v písmene a), pre ktoré sa majú vydať osvedčenia v súlade s článkom 22 Revidovaného dohovoru pre plavbu na Rýne v znení v čase nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

2.   Ktorýkoľvek členský štát môže po porade s Komisiou zmeniť klasifikáciu svojich vodných ciest na zóny uvedené v zozname v prílohe I. Tieto zmeny sa oznámia Komisii najmenej šesť mesiacov pred nadobudnutím ich účinnosti a Komisia informuje ostatné členské štáty.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Táto smernica sa v súlade s článkom 1.01 prílohy II vzťahuje na tieto plavidlá:

a)

plavidlá s dĺžkou (L) najmenej 20 m;

b)

plavidlá, ktorých objem vyjadrený ako dĺžka (L) x šírka (B) x ponor (T) je 100 m3 alebo viac.

2.   Táto smernica sa v súlade s článkom 1.01 prílohy II vzťahuje na všetky tieto plavidlá:

a)

remorkéry a tlačné remorkéry, ktoré sú určené na vlečenie alebo tlačenie plavidiel uvedených v odseku 1 alebo plávajúceho stroja, alebo na pohyb takého plavidla alebo plávajúceho stroja pozdĺžne;

b)

plavidlá určené na prepravu cestujúcich, ktoré môžu prepravovať viac ako 12 cestujúcich okrem posádky;

c)

plávajúci stroj.

3.   Z pôsobnosti tejto smernice sú vylúčené tieto plavidlá:

a)

prevozné lode;

b)

vojenské lode;

c)

námorné lode vrátane námorných vlečných a tlačných remorkérov, ktoré

i)

vykonávajú plavbu v pobrežných vodách alebo majú v nich základňu,

ii)

dočasne vykonávajú plavbu na vnútrozemských vodných cestách za predpokladu, že majú:

osvedčenie preukazujúce zhodu s Medzinárodným dohovorom o bezpečnosti ľudského života na mori z roku 1974 alebo rovnocenné osvedčenie a osvedčenie preukazujúce zhodu s Medzinárodným dohovorom o nákladovej značke z roku 1966 alebo rovnocenné osvedčenie a osvedčenie IOPP preukazujúce zhodu s Medzinárodným dohovorom o zabránení znečisťovania mora z lodí (MARPOL) z roku 1973, alebo

pre plavidlá na prepravu cestujúcich, na ktoré sa nevzťahujú všetky dohovory uvedené v prvej zarážke: osvedčenie o bezpečnostných predpisoch a normách pre osobné lode vydané v súlade so smernicou Rady 98/18/ES zo 17. marca 1998 o bezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode (8), alebo

pre rekreačné plavidlo, na ktoré sa nevzťahujú všetky dohovory uvedené v prvej zarážke: osvedčenie krajiny, pod vlajkou ktorej sa plaví.

Článok 3

Povinnosť mať osvedčenie

1.   Plavidlá, ktoré vykonávajú plavbu na vnútrozemských vodných cestách Spoločenstva uvedených v článku 1 musia mať:

a)

ak vykonávajú plavbu v zóne R vodnej cesty:

osvedčenie vydané podľa článku 22 Revidovaného dohovoru pre plavbu na Rýne,

alebo osvedčenie Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu, ktoré bolo vydané alebo obnovené po 30. decembri 2008 a potvrdzujúce úplné zosúladenie plavidla s technickými požiadavkami vymedzenými v prílohe II, pre ktoré bola bez toho, aby boli dotknuté prechodné ustanovenia kapitoly 24 prílohy II, ustanovená rovnocennosť s technickými požiadavkami stanovenými pri uplatňovaní uvedeného dohovoru podľa platných pravidiel a postupov;

b)

ak vykonávajú plavbu na iných vodných cestách, osvedčenie Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu, podľa potreby, vrátane špecifikácií uvedených v článku 5.

2.   Osvedčenie Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu sa vypracuje podľa modelu uvedeného v časti I prílohy V a vydá v súlade s touto smernicou.

Článok 4

Doplnkové osvedčenia Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu

1.   Všetky plavidlá, ktoré majú platné osvedčenie vydané podľa článku 22 Revidovaného dohovoru pre plavbu na Rýne, ak ustanovenia článku 5 ods. 5 tejto smernice neustanovujú inak, sa môžu plaviť na vodných cestách Spoločenstva iba s týmto osvedčením.

2.   Všetkým plavidlám, ktoré majú osvedčenie uvedené v odseku 1, sa však poskytne aj doplnkové osvedčenie Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu:

a)

ak vykonávajú plavbu v zóne 3 a 4 vodných ciest, ak chcú mať výhodu zníženia úrovne technických požiadaviek na týchto vodných cestách;

b)

ak vykonávajú plavbu v zóne 1 a 2 vodných ciest alebo ak plavidlá na prepravu cestujúcich vykonávajú plavbu v zóne 3 vodných ciest, ktoré nie sú spojené s vnútrozemskými vodnými cestami iného členského štátu, ak dotknutý členský štát prijal dodatočné technické požiadavky na tieto vodné cesty, v súlade s článkom 5 ods. 1, 2 a 3.

3.   Doplnkové osvedčenie Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu sa vypracuje podľa modelu uvedeného v časti II prílohy V a vydajú ho príslušné vnútroštátne orgány po predložení osvedčenia uvedeného v odseku 1 a podľa podmienok, ktoré upravia orgány príslušné pre dotknuté vodné cesty.

Článok 5

Dodatočné alebo znížené technické požiadavky pre určité zóny

1.   Každý členský štát môže, pokiaľ požiadavky Revidovaného dohovoru pre plavbu na Rýne nestanovujú inak a po porade s Komisiou, prijať dodatočné technické požiadavky k tým, ktoré sú uvedené v prílohe II pre plavidlá, ktoré vykonávajú plavbu v zóne 1 a 2 vodných ciest na jeho území.

2.   Pokiaľ ide plavidlá na prepravu cestujúcich, ktoré vykonávajú plavbu v zóne 3 vodných ciest, ktoré nie sú spojené s vnútrozemskými vodnými cestami iného členského štátu, každý členský štát môže ponechať v platnosti dodatočné technické požiadavky k požiadavkám uvedeným v prílohe II. Zmeny a doplnenia týchto technických požiadaviek vyžadujú predchádzajúci súhlas Komisie.

3.   Dodatočné požiadavky sú obmedzené na predmety uvedené v zozname v prílohe III. Tieto dodatočné požiadavky sa oznámia Komisii aspoň šesť mesiacov pred nadobudnutím ich účinnosti a Komisia informuje ostatné členské štáty.

4.   Dodržiavanie týchto dodatočných požiadaviek sa určí v osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu uvedenom v článku 3 alebo, ak sa uplatňuje článok 4 ods. 2, v doplnkovom osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu. Tento doklad o zhode sa uznáva na vodných cestách Spoločenstva v príslušnej zóne.

5.

a)

Ak by uplatňovanie prechodných ustanovení uvedených v kapitole 24a prílohy II viedlo k zníženiu úrovne existujúcich národných bezpečnostných noriem, môžu členské štáty neuplatňovať tie prechodné ustanovenia týkajúce sa plavidiel na prepravu cestujúcich, ktoré vykonávajú plavbu na jeho vnútrozemských vodných cestách, ktoré nie sú spojené s vnútrozemskými vodnými cestami iného členského štátu. Za týchto okolností môže členský štát požadovať, aby plavidlá, ktoré vykonávajú plavbu na jeho vnútrozemských vodných cestách, ktoré nie sú spojené, boli v plnom súlade s technickými požiadavkami stanovenými v prílohe II od 30. decembra 2008;

b)

Členský štát, ktorý vykonáva ustanovenie v písmene a), informuje Komisiu o svojom rozhodnutí a poskytne Komisii podrobné údaje o príslušných vnútroštátnych normách, ktoré sa uplatňujú na plavidlá na prepravu cestujúcich vykonávajúcich plavbu na jeho vnútrozemských vodných cestách. Komisia informuje členské štáty;

c)

Súlad s požiadavkami členského štátu na vykonávanie plavby na jeho vnútrozemských vodných cestách, ktoré nie sú spojené, sa určí v osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu uvedenom v článku 3 alebo, ak sa uplatňuje článok 4 ods. 2, v doplnkovom osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu.

6.   Na plavidlá, ktoré vykonávajú plavbu iba v zóne 4 vodných ciest, sa na všetkých vodných cestách v tejto zóne vzťahujú len znížené požiadavky vymedzené v kapitole 19b prílohy II. Súlad s týmito zníženými požiadavkami sa určí v osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu uvedenom v článku 3.

7.   Každý členský štát môže po porade s Komisiou umožniť zníženie technických požiadaviek uvedených v prílohe II pre plavidlá vykonávajúce plavbu výlučne v zóne 3 a 4 vodných ciest na jeho území.

Toto zníženie sa obmedzí len na predmety uvedené v zozname v prílohe IV. Ak technické charakteristiky plavidiel zodpovedajú týmto zníženým technickým požiadavkám, špecifikuje sa to v osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu, alebo ak sa uplatňuje článok 4 ods. 2, v doplnkovom osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu.

Informácie o znížení technických požiadaviek uvedených v prílohe II sa oznámia Komisii aspoň šesť mesiacov pred nadobudnutím ich účinnosti a Komisia informuje ostatné členské štáty.

Článok 6

Nebezpečný tovar

Každé plavidlo s osvedčením vydaným podľa nariadenia o preprave nebezpečných látok na Rýne (ďalej len „ADNR“) môže prepravovať nebezpečný tovar cez územie Spoločenstva za podmienok stanovených v tomto osvedčení.

Každý členský štát môže žiadať, aby plavidlám, ktoré nemajú také osvedčenie, bolo povolené prepraviť nebezpečný tovar cez svoje územie, len ak plavidlo spĺňa dodatočné požiadavky k požiadavkám uvedených v tejto smernici. Takéto požiadavky sa oznámia Komisii, ktorá informuje ostatné členské štáty.

Článok 7

Odchýlky

1.   Členské štáty môžu povoliť odchýlky z celej alebo z časti tejto smernice pre:

a)

plavidlá, remorkéry, tlačné remorkéry a plávajúce stroje, ktoré vykonávajú plavbu na splavných vodných cestách, ktoré nie sú spojené vnútrozemskými vodnými cestami s vodnými cestami iných členských štátov;

b)

plavidlá s nosnosťou nepresahujúcou 350 ton alebo plavidlá, ktoré nie sú určené na prepravu tovaru a majú výtlak najmenej 100 m3, ktoré boli postavené pred 1. januárom 1950 a ktoré vykonávajú plavbu výlučne na vnútroštátnych vodných cestách.

2.   Členské štáty môžu, pokiaľ ide o plavbu na ich vnútroštátnych vodných cestách, povoliť odchýlky z jedného alebo viacerých ustanovení tejto smernice pre obmedzené cesty miestneho záujmu alebo cesty v prístavných oblastiach. Príslušné odchýlky a cesty alebo oblasti, pre ktoré budú platiť, sa určia v lodnom osvedčení.

3.   Komisii sa oznámia odchýlky povolené v súlade odsekmi 1 a 2 a Komisia informuje ostatné členské štáty.

4.   Od členského štátu, ktorý v dôsledku odchýliek povolených v súlade s odsekmi 1 a 2, nemá žiadne plavidlá podliehajúce ustanoveniam tejto smernice, ktoré vykonávajú plavbu na jeho vodných cestách, sa nepožaduje, aby dodržiaval články 9, 10 a 12.

Článok 8

Vydanie osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu

1.   Osvedčenie Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu sa vydáva plavidlám postaveným od 30. decembra 2008 na základe technickej prehliadky vykonanej pred tým, než bolo plavidlo uvedené do prevádzky, a ktorá má zistiť, či plavidlo vyhovuje technickým požiadavkám uvedeným v prílohe II.

2.   Osvedčenie Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu sa vydá plavidlu pôvodne vylúčenému z rozsahu pôsobnosti smernice 82/714/EHS, ale na ktoré sa vzťahuje táto smernica, v súlade s článkom 2 ods. 1 a 2, na základe technickej prehliadky, ktorá sa vykoná po uplynutí platnosti súčasného osvedčenia plavidla, avšak v každom prípade najneskôr 30. decembri 2018, aby sa zistilo, či plavidlo spĺňa technické parametre uvedené v prílohe II. V členských štátoch, v ktorých je platnosť súčasného osvedčenia plavidla kratšia než päť rokov, sa tieto národné osvedčenia môžu vydávať do päť rokov po 30. decembri 2008.

Akékoľvek nesplnenie technických požiadaviek stanovených v prílohe II sa uvedie v osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu. Ak sa príslušné orgány domnievajú, že tieto nedostatky nepredstavujú zjavné nebezpečenstvo, môžu plavidlá uvedení v prvom pododseku pokračovať v plavbe dovtedy, kým sa komponenty alebo časti, ktoré boli na plavidlo overené, že nespĺňajú uvedené požiadavky, nenahradia alebo nevymenia, ak potom tieto komponenty a časti spĺňajú požiadavky uvedené v prílohe II.

3.   Zjavné nebezpečenstvo v zmysle tohto článku sa predpokladá najmä vtedy, ak sú ovplyvnené požiadavky týkajúce sa konštrukčnej pevnosti stavby lodí, plavby alebo ovládateľnosti, alebo osobitné funkcie plavidla v súlade s prílohou II. Odchýlky, ktoré sú umožnené v prílohe II nie sú nedostatkami, ktoré predstavujú zjavné nebezpečenstvo.

Náhrada existujúcich dielov zhodnými dielmi alebo dielmi rovnocennej technológie a konštrukcie v priebehu bežných opráv a údržby sa nepovažuje za náhradu v zmysle tohto článku.

4.   Počas technických prehliadok podľa odseku 1 a 2 tohto článku alebo počas technickej prehliadky vykonanej na žiadosť vlastníka plavidla sa podľa potreby skontroluje, či je stav lode v súlade s dodatočnými požiadavkami uvedenými v článku 5 ods. 1, 2 a 3.

Článok 9

Príslušné orgány

1.   Osvedčenia Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu môžu vydať iba príslušné orgány ktoréhokoľvek členského štátu.

2.   Každý členský štát vypracuje zoznam, v ktorom uvedie, ktoré orgány sú príslušné na vydanie osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu, a oznámi to Komisii, ktorá informuje ostatné členské štáty.

Článok 10

Vykonávanie technických prehliadok

1.   Technickú prehliadku uvedenú v článku 8 vykonajú príslušné orgány, ktoré môžu upustiť, úplne alebo čiastočne, od technickej kontroly plavidla, ak je z platného potvrdenia vydaného uznanou klasifikačnou spoločnosťou v súlade s článkom 1.01 prílohy II zrejmé, že plavidlo celkom alebo čiastočne spĺňa technické požiadavky prílohy II. Klasifikačné spoločnosti sa uznávajú, len ak spĺňajú kritériá uvedené v časti I prílohy VII.

2.   Každý členský štát vypracuje zoznam, v ktorom uvedie orgány príslušné vykonávať technické prehliadky, a oznámi to Komisii, ktorá informuje ostatné členské štáty.

Článok 11

Platnosť osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu

1.   Dobu platnosti osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu individuálne stanoví orgán príslušný na vydanie takýchto osvedčení v súlade s prílohou II.

2.   Každý členský štát môže v prípadoch uvedených v článku 12 a 16 a v prílohe II vydať dočasné osvedčenia Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu. Dočasné osvedčenie Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu sa vypracuje podľa modelu uvedeného v časti III prílohy V.

Článok 12

Náhrada osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu

Každý členský štát stanoví podmienky, za ktorých sa môže nahradiť platné osvedčenie Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu, ktoré sa stratilo alebo poškodilo.

Článok 13

Obnovenie osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu

1.   Osvedčenie Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu sa obnoví po uplynutí doby jeho platnosti v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 8.

2.   Na obnovenie osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu vydaných pred 30. decembrom 2008 sa vzťahujú prechodné ustanovenia prílohy II.

3.   Na obnovenie osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu vydaných po 30. decembri 2008 sa uplatňujú prechodné ustanovenia prílohy II, ktoré nadobudli účinnosť po vydaní takých osvedčení.

Článok 14

Predĺženie platnosti osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu

Platnosť osvedčenia Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu môže orgán, ktorý ho vydal alebo obnovil, výnimočne predĺžiť bez technickej prehliadky v súlade s prílohou II. Také predĺženie sa vyznačí v tomto osvedčení.

Článok 15

Vydanie nových osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu

Pri veľkých zmenách alebo opravách, ktoré ovplyvnia konštrukčnú pevnosť stavby lode, plavbu alebo ovládateľnosť alebo osobitné charakteristiky plavidla v súlade s prílohou II, sa plavidlo pred ďalšou plavbou znovu podrobí technickej prehliadky ustanovenej v článku 8. Na základe tejto prehliadky sa vydá nové osvedčenie Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu, v ktorom sa uvedú technické charakteristiky plavidla, alebo sa zodpovedajúcim spôsobom zmení existujúce osvedčenie. Ak je toto osvedčenie vydané v inom členskom štáte, než v tom, v ktorom bolo vydané alebo obnovené pôvodné osvedčenie, príslušné orgány, ktoré vydali alebo obnovili osvedčenie, sú primerane informované do jedného mesiaca.

Článok 16

Zamietnutie vydať alebo obnoviť a odobratie osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu

Každé rozhodnutie o odmietnutí vydať alebo obnoviť osvedčenie Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu uvedie dôvody, na ktorých sa zakladá. Dotknutá osoba je o tom oboznámená, ako aj o opravných prostriedkoch a lehotách na ich podanie v príslušnom členskom štáte.

Akékoľvek platné osvedčenie Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu môže príslušný orgán, ktorý ho vydal alebo obnovil, odobrať ak plavidlo prestane vyhovovať technickým požiadavkám uvedeným v jeho osvedčení.

Článok 17

Ďalšie prehliadky

Príslušné orgány členského štátu môžu v súlade s prílohou VIII kedykoľvek skontrolovať, či plavidlo má platné osvedčenie v súlade s touto smernicou a či spĺňa požiadavky uvedené v takom osvedčení, alebo či predstavuje zjavné nebezpečenstvo pre osoby na palube, pre životné prostredie alebo plavbu. Príslušné orgány prijmú nevyhnutné opatrenia v súlade s prílohou VIII.

Článok 18

Uznávanie plavebných osvedčení plavidiel tretích krajín

Podľa záverov dohôd o vzájomnom uznávaní plavebných osvedčení medzi Spoločenstvom a tretími krajinami môžu príslušné orgány členského štátu uznať plavebné osvedčenia plavidiel tretích štátov pre plavbu na vodných cestách tohto členského štátu.

Vydávanie osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu plavidlám tretích krajín sa uskutočňuje v súlade s článkom 8 ods. 1.

Článok 19

Výbor

1.   Komisii pomáha výbor zriadený podľa článku 7 smernice Rady 91/672/EHS zo 16. decembra 1991 o vzájomnom uznávaní kapitánskych osvedčení pre prepravu tovaru a cestujúcich vnútrozemskou vodnou dopravou (9) vydávaných jednotlivými štátmi (ďalej len „výbor“).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Článok 20

Úprava príloh a odporúčania pre dočasné osvedčenia

1.   Komisia prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 19 ods. 2 akékoľvek zmeny a doplnenia, ktoré sú potrebné na prispôsobenie príloh tejto smernice technickému pokroku alebo vývoju v tejto oblasti, ktorý vyplýva z činnosti iných medzinárodných organizácií, najmä Ústrednej komisie pre plavbu na Rýne (CCNR), aby sa zabezpečilo, že dve osvedčenia uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) sa vydajú na základe technických požiadaviek, ktoré zaručujú rovnocennú úroveň bezpečnosti, alebo aby sa zohľadnili prípady uvedené v článku 5.

Tieto zmeny a doplnenia sa musia urobiť rýchlo, aby sa zaručilo, že technické požiadavky nevyhnuté pre vydanie osvedčenia Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu uznaného pre plavbu na Rýne poskytnú úroveň bezpečnosti rovnocennú s úrovňou, ktorá sa požaduje pre vydanie osvedčenia uvedeného v článku 22 Revidovaného dohovoru pre plavbu na Rýne.

2.   Komisia rozhodne o odporúčaniach výboru o vydaní dočasných osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu v súlade s článkom 2.19 prílohy II.

Článok 21

Pokračovanie uplatniteľnosti smernice 76/135/EHS

Na plavidlá, na ktoré sa nevzťahuje článok 2 ods. 1 a 2 tejto smernice, ale vzťahuje sa na ne článok 1 písm. a) smernice 76/135/EHS, sa vzťahujú ustanovenia uvedenej smernice.

Článok 22

Národné dodatočné alebo znížené požiadavky

Dodatočné požiadavky, ktoré boli v platnosti v členskom štáte pred 30. decembrom 2008 pre plavidlá plávajúce na jeho území na vodných cestách v zónach 1 a 2 alebo znížené technické požiadavky na plavidlo plávajúce na jeho území na vodných cestách v zónach 3 a 4, ktoré boli v členskom štáte v platnosti pred tým dňom zostanú v platnosti, pokiaľ nenadobudnú platnosť dodatočné požiadavky v súlade s článkom 5 ods. 1 alebo zníženia technických predpisov prílohy II v súlade s článkom 5 ods. 7, ale len do 30. júna 2009.

Článok 23

Transpozícia

1.   Členské štáty, ktoré majú vnútrozemské vodné cesty uvedené v článku 1 ods. 1 uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou s účinnosťou od 30. decembra 2008. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty ihneď oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti upravenej touto smernicou. Komisia o tom informuje ostatné členské štáty.

Článok 24

Sankcie

Členské štáty ustanovia pravidlá o sankciách za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto smernice a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Takto ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Článok 25

Zrušenie smernice 82/714/EHS

Smernica 82/714/EHS sa zrušuje s účinnosťou od 30. decembra 2008.

Článok 26

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 27

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom, ktoré majú vnútrozemské vodné cesty uvedené v článku 1 ods. 1.

V Štrasburgu, 12. decembra 2006

Za Európsky parlament

predseda

Josep BORRELL FONTELLES

Za Radu

predseda

Mauri PEKKARINEN


(1)  Ú. v. ES C 157, 25.5.1998, s. 17.

(2)  Stanovisko Európskeho parlamentu zo 16. septembra 1999 (Ú. v. ES C 54, 25.2.2000, s. 79), spoločná pozícia Rady z 23. februára 2006 (Ú. v. EÚ C 166 E, 18.7.2006, s. 1), pozícia Európskeho parlamentu z 5. júla 2006 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 23. októbra 2006.

(3)  Ú. v. ES L 301, 28.10.1982, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.

(4)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).

(5)  Ú. v. ES L 21, 29.1.1976, s. 10. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 78/1016/EHS (Ú. v. ES L 349, 13.12.1978, s. 31).

(6)  Ú. v. ES L 164, 30.6.1994, s. 15. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(7)  Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s.1.

(8)  Ú. v. ES L 144, 15.5.1998, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2003/75/ES (Ú. v. EÚ L 190, 30.7.2003, s. 6).

(9)  Ú. v. ES L 373, 31.12.1991, s. 29. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003.


ZOZNAM PRÍLOH

Príloha I

Zoznam vnútrozemských vodných ciest Spoločenstva geograficky rozdelených na zóny 1, 2, 3 a 4 10

Príloha II

Minimálne technické požiadavky pre plavidlá na vnútrozemských vodných cestách v zónach 1, 2, 3 a 4 29

Príloha III

Predmety možných dodatočných technických požiadaviek pre plavidlá plaviace sa na vnútrozemských vodných cestách zóny 1 a 2 175

Príloha IV

Predmety možného zredukovania technických požiadaviek platných pre plavidlá plaviace sa na vnútrozemských vodných cestách zóny 3 a 4 176

Príloha V

Vzor osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu 177

Príloha VI

Vzor registra osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu 194

Príloha VII

Klasifikačné spoločnosti 197

Príloha VIII

Pravidlá postupu vykonávania prehliadok 199

Príloha IX

Požiadavky na signálne svetlá, radarové zariadenia a zátačkomery 200

PRÍLOHA I

ZOZNAM VODNÝCH CIEST V RÁMCI SPOLOČENSTVA GEOGRAFICKY ROZDELENÝCH NA ZÓNY 1, 2, 3 A 4

KAPITOLA I

Zóna 1

Spolková republika Nemecko

Ems

Od priamky spájajúcej bývalý maják Greetsiel a západnú prístavnú hrádzu prístavného vstupu v Eemshaven smerom na voľné more až po severnú zemepisnú šírku 53° 30′ a východnú zemepisnú dĺžku 6° 45′, t. j. mierne smerom na voľné more od člnovej oblasti pre prepravcov suchých nákladov v Alte Ems (*)

Poľská republika

Časť Pomoranského zálivu smerom na juh od priamky spájajúcej Severný Perd na ostrove Rügen (Rujana) a maják Niechorze.

Časť Gdaňského zálivu smerom na juh od priamky spájajúcej maják Hel a vstupnú bóju prístavu Baltijsk.

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

ŠKÓTSKO

Blue Mull Sound

medzi Gutcher a Belmont

Yell Sound

medzi Tofts Voe a Ulsta

Sullom Voe

na priamke zo severovýchodného bodu ostrova Gluss k severnému bodu Calback Ness

Dales Voe

v zime:

 

na priamke zo severovýchodného bodu Kebister Ness k pobrežiu Coast of Breiwick na západnej zemepisnej dĺžke 1° 10,8'

Dales Voe

v lete:

 

ako pre Lerwick

Lerwick

v zime:

 

v rámci oblasti ohraničenej severne priamkou zo Scottle Holm ku Scarfi Taing na ostrove Bressay a južne priamkou od majáku Twageos Point k Whalpa Taing na ostrove Bressay

Lerwick

v lete:

 

v rámci oblasti ohraničenej severne priamkou z Brim Ness k severovýchodnému cípu Inner Score a južne priamkou z južného konca Ness of Sound ku Kirkabisterness

Kirkwall

medzi Kirkwall a Rousay nie východne od priamky medzi Point of Graand (Egilsay) a Galt Ness (Shapinsay) alebo medzi Head of Work (pevnina) cez maják Helliar Holm k pobrežiu Shapinsay, nie severozápadne od juhovýchodného cípu ostrova Eynhallow, nie smerom na voľné more a priamkou medzi pobrežím na ostrove Rousay na severnej zemepisnej šírke 59° 10,5' a západnej zemepisnej dĺžke 002° 57,1' a pobrežím ostrova Egilsay na severnej zemepisnej šírke 59° 10,0' a západnej zemepisnej dĺžke 002° 56,4'

Stromness

do Scapa, ale nie mimo Scapa Flow

Scapa Flow

v oblasti ohraničenej priamkami vedúcimi z Point of Cletts na ostrove Hoy k trigonometrickému bodu Thomson's Hill na ostrove Fara a odtiaľ k mólu Gibraltar Pier na ostrove Flotta; z móla St Vincent Pier na ostrove Flotta k najzápadnejšiemu bodu Calf of Flotta; od najvýchodnejšieho bodu Calf of Flotta k Needle Point na ostrove South Ronaldsay a z Ness na Mainland k majáku Point of Oxan na ostrove Graemsay a odtiaľ k Bu Point na ostrove Hoy; a smerom na voľné more od vôd zóny 2

Balnakiel Bay

medzi Eilean Dubh a A'Chleit

Zátoka Cromarty Firth

po priamke z North Sutor k prístavnej hrádzi Nairn Breakwater a smerom na voľné more od vôd zóny 2

Inverness

po priamke z North Sutor k Nairn Breakwater a smerom na voľné more od vôd zóny 2

River Tay – Dundee

po priamke z Broughty Castle k Typort a smerom na voľné more od vôd zóny 2

Zátoka rieky Forth a rieka Forth

po priamke z Kirkcaldy k rieke Portobello a smerom na voľné more od vôd zóny 2

Zátoka Solway

po priamke zo Southerness Point k Silloth

Loch Ryan

po priamke z Finnart's Point k Milleur Point a smerom na voľné more od vôd zóny 2

The Clyde

vonkajšia hranica:

 

priamka zo Skipness na miesto jednu míľu južne od Garroch Head a odtiaľ k Farland Head

vnútorná hranica v zime:

 

priamka od majáka Cloch k mólu Dunoon Pier

vnútorná hranica v lete:

 

priamka z Bogany Point, Isle of Bute k Skelmorlie Castle a priamka od Ardlamont Point k južnému koncu zálivu Ettrick Bay v Kyles of Bute

Poznámka: Uvedená letná vnútorná hranica sa od 5. júna do 5. septembra (oba dátumy vrátane) rozširuje o priamku z bodu dve míle od pobrežia Ayrshire v Skelmorlie Castle k Tomont End, Cumbrae, a o priamku z Portachur Point, Cumbrae k Inner Brigurd Point Ayrshire.

Oban

v rámci oblasti ohraničenej zo severu priamkou od majáku Dunollie Point k Ard na Chruidh a z juhu priamkou z Rudha Seanach k Ard na Cuile

Kyle of Lochalsh

z Loch Alsh k prednej časti Loch Duich

Loch Gairloch

v zime:

 

nie je

v lete:

 

južne k priamke prebiehajúcej východne z Rubha na Moine k Eilan Horrisdale a odtiaľ k Rubha nan Eanntag

SEVERNÉ ÍRSKO

Belfast Lough

v zime:

 

nie je

v lete:

 

po priamke od Carrickfergus ku Bangor

a smerom na voľné more od vôd zóny 2

Loch Neagh

vo vzdialenosti väčšej ako 2 míle od pobrežia

POBREŽIE VÝCHODNÉHO ANGLICKA

Rieka Humber

v zime:

 

po priamke od New Holland k Paull

v lete:

 

po priamke od móla Cleethorpes Pier ku kostolu Patrington Church

a smerom na voľné more od vôd zóny 2

WALES A POBREŽIE ZÁPADNÉHO ANGLICKA

Rieka Severn

v zime:

 

po priamke od Blacknore Point ku Caldicot Pill, Porstkewett

v lete:

 

po priamke od móla Barry Dock Pier ku Steepholm a odtiaľ ku Brean Down

a smerom na voľné more od vôd zóny 2

Rieka Wye

v zime:

 

po priamke od Blackmore Point ku Caldicot Pill, Porstkewett

v lete:

 

po priamke od móla Barry Dock Pier ku Steepholm a odtiaľ ku Brean Down

a smerom na voľné more od vôd zóny 2

Newport

v zime:

 

nie je

v lete:

 

po priamke od móla Barry Dock Pier ku Steepholm a odtiaľ ku Brean Down

a smerom na voľné more od vôd zóny 2

Cardiff

v zime:

 

nie je

v lete:

 

po priamke od móla Barry Dock Pier ku Steepholm a odtiaľ ku Brean Down

a smerom na voľné more od vôd zóny 2

Barry

v zime:

 

nie je

v lete:

 

po priamke z Barry Dock Pier ku Steepholm a odtiaľ ku Brean Down

a smerom na voľné more od vôd zóny 2

Swansea

po priamke spájajúcej konce pobrežnej hrádze smerujúce do mora

Menai Straits

v rámci Menai Straits od priamky spájajúcej maják na ostrove Llanddwyn k Dinas Dinlleu a priamok spájajúcich južný cíp ostrova Puffin s Trwyn DuPoint a železničnou stanicou Llanfairfechan a smerom na voľné more od vôd zóny 2

River Dee

v zime:

 

po priamke od Hilbre Point k Point of Air

v lete:

 

po priamke od Formby Point k Point of Air

a smerom na voľné more od vôd zóny 2

Rieka Mersey

v zime:

 

nie je

v lete:

 

po priamke od Formby Point k Point of Air

a smerom na voľné more od vôd zóny 2

Preston a Southport

po priamke od Southportu k Blackpoolu v brehoch

a smerom na voľné more od vôd zóny 2

Fleetwood

v zime:

 

nie je

v lete:

 

po priamke od Rossal Point k Humphrey Head

a smerom na voľné more od vôd zóny 2

Rieka Lune

v zime:

 

nie je

v lete:

 

po priamke od Rossal Point k Humphrey Head

a smerom na voľné more od vôd zóny 2

Heysham

v zime:

 

nie je

v lete:

 

po priamke od Rossal Point k Humphrey Head

Morecambe

v zime:

 

nie je

v lete:

 

po priamke od Rossal Point k Humphrey Head

Workington

po priamke od Southerness Point k Silloth

a smerom na voľné more od vôd zóny 2

JUŽNÉ ANGLICKO

Rieka Colne, Colchester

v zime:

 

po priamke od Colne Point k Whitstable

v lete:

 

po priamke od móla Clacton Pier k Reculvers

Rieka Blackwater

v zime:

 

po priamke od Colne Point k Whitstable

v lete:

 

po priamke od móla Clacton Pier k Reculvers

a smerom na voľné more od vôd zóny 2

Rieka Crouch a rieka Roach

v zime:

 

po priamke od Colne Point k Whitstable

v lete:

 

po priamke od móla Clacton Pier k Reculvers

a smerom na voľné more od vôd zóny 2

Rieka Temža a jej prítoky

v zime:

 

po priamke od Colne Point k Whitstable

v lete:

 

po priamke od móla Clacton Pier k Reculvers

a smerom na voľné more od vôd zóny 2

Rieka Medway a Swale

v zime:

 

po priamke od Colne Point k Whitstable

v lete:

 

po priamke od móla Clacton Pier k Reculvers

a smerom na voľné more od vôd zóny 2

Chichester

v rámci Isle of Wight v oblasti ohraničenej priamkami vedúcimi medzi kostolnou vežou vo West Wittering ku kostolu Trinity Church v Bembridge smerom na východ a smerom na západ od Needles a Hurst Point

a smerom na voľné more od vôd zóny 2

Prístav Langstone

v rámci Isle of Wight v oblasti ohraničenej priamkami vedúcimi medzi kostolnou vežou vo West Wittering ku kostolu Trinity Church v Bembridge smerom na východ a smerom na západ od Needles a Hurst Point

a smerom na voľné more od vôd zóny 2

Portsmouth

v rámci Isle of Wight v oblasti ohraničenej priamkami vedúcimi medzi kostolnou vežou vo West Wittering ku kostolu Trinity Church v Bembridge smerom na východ a smerom na západ od Needles a Hurst Point

a smerom na voľné more od vôd zóny 2

Bembridge, Isle of Wight

v rámci Isle of Wight v oblasti ohraničenej priamkami vedúcimi medzi kostolnou vežou vo West Wittering ku kostolu Trinity Church v Bembridge smerom na východ a smerom na západ od Needles a Hurst Point

a smerom na voľné more od vôd zóny 2

Cowes, Isle of Wight

v rámci Isle of Wight v oblasti ohraničenej priamkami vedúcimi medzi kostolnou vežou vo West Wittering ku kostolu Trinity Church v Bembridge smerom na východ a smerom na západ od Needles a Hurst Point

a smerom na voľné more od vôd zóny 2

Southampton

V rámci Isle of Wight v oblasti ohraničenej priamkami vedúcimi medzi kostolnou vežou vo West Wittering ku kostolu Trinity Church v Bembridge smerom na východ a smerom na západ od Needles a Hurst Point

a smerom na voľné more od vôd zóny 2

Rieka Beaulieu

v rámci Isle of Wight v oblasti ohraničenej priamkami vedúcimi medzi kostolnou vežou vo West Wittering ku kostolu Trinity Church v Bembridge smerom na východ a smerom na západ od Needles a Hurst Point

a smerom na voľné more od vôd zóny 2

Jazero Keyhaven

v rámci Isle of Wight v oblasti ohraničenej priamkami vedúcimi medzi kostolnou vežou vo West Wittering ku kostolu Trinity Church v Bembridge smerom na východ a smerom na západ od Needles a Hurst Point

a smerom na voľné more od vôd zóny 2

Weymouth

v rámci prístavu Portland a medzi riekou Wey a prístavom Portland

Plymouth

po priamke od Cawsand ku Breakwater ku Staddon

a smerom na voľné more od vôd zóny 2

Falmouth

v zime:

 

po priamke od St. Anthony Head k Rosemullion

v lete:

 

po priamke od St.Anthony Head k Nare Point

a smerom na voľné more od vôd zóny 2

Rieka Camel

po priamke od Stepper Point k Trebetherick Point

a smerom na voľné more od vôd zóny 2

Bridgewater

v rámci závory a smerom na voľné more od vôd zóny 2

Rieka Avon (Avon)

v zime:

 

po priamke od Blacknore Point k Caldicot Pill, Porstkewett

v lete:

 

po priamke od Barry Pier k Steepholm a otadiaľ ku Brean Down

a smerom na voľné more od vôd zóny 2

Zóna 2

Česká republika

Priehrada Lipno

Spolková republika Nemecko

Ems

od priamky vedúcej cez Ems v blízkosti vstupu do prístavu v Papenburgu medzi čerpacou stanicou Diemen a otvorom hrádze pri Halte až po priamku spájajúcu bývalý maják Greetsiel a západné mólo prístavného vstupu v Eemshaven

Jade

do priestoru ohraničeného priamkou spájajúcou krížové svetlo Schilligu a kostolnú vežu v Langwardene

Weser

od severozápadnej hrany železničného mostu v Brémach po priamku spájajúcu kostolné veže v Langwardene a Kappele vrátane vedľajších ramien Westergate, Rekumer Loch, Rechter Nebenarm a Schweiburg

Elbe

od dolnej hranice prístavu Hamburg po priamku spájajúcu svetelný maják Döse a severný okraj hrádze Friedrichskoog (Dieksand) vrátane prítokov Nebenelbe a Este, Lühe, Schwinge, Oste, Pinnau, Krückau a Stör (v každom prípade od ústia po hrádzu)

Meldorfer Bucht

vo vnútri priestoru ohraničeného západným okrajom hrádze Friedrichskoog (Dieksand) a západným čelom prístavnej hrádze Büsum

Eider

od Gieselauského kanála po hrádzu Eider

Flensburger Förde

vo vnútri priestoru ohraničeného priamkou spájajúcou maják Kegnäs a Birknack

Schlei

vo vnútri priestoru medzi Schleimündskými čelami prístavnej hrádze

Eckernförder Bucht

vo vnútri priestoru ohraničeného priamkou spájajúcou Boknis-Eck so severozápadným bodom pevniny pri Dänisch Nienhof

Kieler Förde

vo vnútri priestoru ohraničeného priamkou spájajúcou maják Bülk a námorný pamätník Laboe

Nord-Ostsee-Kanal (Kielský kanál)

od priamky spájajúcej čelá prístavnej hrádze v Brunsbütteli po priamku spájajúcu vstupné svetlá v Kiel-Holtenau vrátane Obereidersee a Enge, Audorfer See, Borgstedter See a Enge, Schirnauer See, Flemhuder See a Achterwehrerský kanál

Trave

od severozápadného okraja železničného mosta a severného okraja Holstenského mosta (Stadttrave) v Lübecku po priamku spájajúcu južné vnútorné a severné vonkajšie čelo prístavných hrádzí v Travemünde, vrátane Pötenitzer Wiek a Dassower See a Atlarmen na ostrove Teerhof

Leda

od vstupu do vonkajšieho prístavu morskej plavebnej komory Leer po ústie

Hunte

od prístavu Oldenburg a 140 m po prúde od Amalienbrücke v Oldenburgu k ústiu

Lesum

od železničného mosta Bremen-Burg k ústiu

Este

od dolnej vody plavebnej komory Buxtehude po hrádzu Este

Lühe

od dolnej vody Au-Mühle v Horneburgu po hrádzu Lühe

Schwinge

od plavebnej komory Salztor v Stade po hrádzu Schwinge

Oste

od severovýchodného okraja mlynskej hrádze Bremervörde po hrádzu Oste

Pinnau

od juhozápadného okraja železničného mosta v Pinneburgu po hrádzu Pinnau

Krückau

od juhozápadného okraja mosta vedúceho k Wedenkampu v Elmshorne po hrádzu Krückau

Stör:

od prílivomeru Rensing po hrádzu Stör

Freiburger Hafenpriel

od východného okraja stavidla vo Freiburgu an der Elbe po ústie

Prístavné oblasti vp Wismarbuchte, Kirchsee, Breitlingu, Salzhaffe a Wismare

smerom na voľné more po priamku spájajúcu Hoher Wieschendorf Huk a maják Timmendorf a priamku spájajúcu maják Gollwitz na ostrove Poel a južný bod polostrova Wustrow

Warnow, vrátane Breitlingu a bočných ramien

po prúde od Mühlendamm zo severného okraja Geinitzbrücke v Rostocku smerom na more po priamku spájajúcu severné body západnej a východnej prístavnej hrádze vo Warnemünde

Vody ohraničené pevninou a polostrovmi Darß a Zingst a ostrovmi Hiddensee a Rügen (vrátane prístavnej oblasti Stralsund)

smerom na voľné more medzi

polostrovom Zingst a ostrovom Bock: po severnú zemepisnú šírku 54° 26' 42''

ostrovmi Bock a Hiddensee: po priamku spájajúcu severný bod ostrova Bock a južný bod ostrova Hiddensee

ostrovom Hiddensee a ostrovom Rügen (Bug): po priamku spájajúcu juhovýchodný bod Neubessin a Buger Haken

Prístavná oblasť Greifswalder Bodden a Greifswald, vrátane Ryck

smerom na voľné more po priamku z východného bodu Thiessower Haken (Südperd) k východnému bodu ostrova Ruden a pokračujúcu k severnému bodu ostrova Usedom (54° 10' 37'' severnej zemepisnej šírky, 13° 47' 51'' východnej zemepisnej dĺžky)

Vody ohraničené pevninou a ostrovom Usedom (Peenestrom, vrátane prístavnej oblasti Wolgast a Achterwasser a Stettiner Haff)

východne po hranicu s Poľskou republikou v Stettiner Haff

Poznámka: V prípade plavidiel, ktorých domáci prístav je v inom štáte, sa zohľadňuje článok 32 Dohody o Ems-Dollart z 8. apríla 1960 (BGBl. 1963 II, s. 602).

Francúzska republika

Dordogne

od kamenného mosta v Libourne po ústie

Garonne a Gironde

od kamenného mosta v Bordeaux po ústie

Loire

od mosta Haudaudine ponad bočné rameno Madeleine po ústie a od mosta Pirmil nad bočným ramenom Pirmil

Rhône

od mosta Trinquetaille v Arles a okrem toho v smere na Marseille

Seine

od mosta Jeanne-d'Arc v Rouen po ústie

Maďarská republika

Jazero Balaton

Holandské kráľovstvo

Dollard

Eems

Waddenzee: vrátane spojení so Severným morom

Ijsselmeer: vrátane Markermeer a Ijmeer okrem Gouwzee

Nieuwe Waterweg a Scheur

Calandkanaal západne od prístavu Benelux

Hollands Diep

Breeddiep, Beerkanaal a ich prepojené prístavy

Haringvliet a Vuile Gat: vrátane vodných ciest medzi Goeree-Overflakkee na jednej strane a Voorne-Putten a Hoeksche Waard na druhej

Hellegat

Volkerak

Krammer

Grevelingenmeer a Brouwerschavensche Gat: vrátane všetkých vodných ciest medzi Schouwen-Duiveland a Goeree-Overflakkee

Keten, Mastgat, Zijpe, Krabbenkreek, Eastern Scheldt a Roompot: vrátane vodných ciest medzi Walcheren, Noord-Beveland a Zuid-Beveland na jednej strane a Schouwen-Duiveland a Tholen na druhej strane, bez Scheldt-Rýnskeho kanála

Scheldt a západný Scheldt a vyústenie do mora: vrátane vodných ciest medzi Zeeland Flanders na jednej strane a Walcheren a Zuid-Beveland na druhej strane, bez Scheldt-Rýnskeho kanála

Poľská republika

Štetínsky záliv

Kamieńsky záliv

Vislanský záliv

Pucký záliv

Włocławská priehrada

Jazero Śniardwy

Jazero Niegocin

Jazero Mamry

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

ŠKÓTSKO

Scapa Flow

v oblasti ohraničenej priamkami vedúcimi z Wharth na ostrove Flotta k veži Martello Tower na South Walls a z Point Cletts na ostrove Hoy k trigonometrickému bodu Thomson's na ostrove Fara a odtiaľ k mólu Gibraltar Pier na ostrove Flotta

Kyle of Durness

južne od Eilean Dubh

Zátoka Cromarty

po priamke medzi North Sutor a South Sutor

Inverness

po priamke z Fort George k Chanonry Point

Findhorn Bay

v rámci výčnelku do mora

Aberdeen

po priamke z južného móla (South Jetty) k mólu Abercromby Jetty

Povodie Montrose

na západ od priemky vedúcej zo severu na juh cez vstup do prístavu pri majáku Scurdie Ness

Rieka Tay – Dundee

po priamke od prílivovej nádrže (rybárskeho doku) rieky Dundee ku Craig Head, East Newport

Zátoka Forth a rieka Forth

v zátoke Forth, nie však východne od železničného mosta Forth

Dumfries

po priamke od Airds Point k Scar Point

Loch Ryan

po priamke od Cairn Point k Kircolm Point

Ayr Harbour

vo vnútri Bar

The Clyde

nad vodami zóny 1

Kyles of Bute

medzi Colintraive a Rhubodach

Campbeltown Harbour

po priamke od Macringan's Point k Ottercharach Point

Loch Etive

v rámci Loch Etive nad Falls of Lora

Loch Leven

nad mostom v Ballachulish

Loch Linnhe

severne od majáka Corran Point

Loch Eil

celé jazero

Kaledónsky kanál

jazerá Lochy, Oich a Ness

Kyle of Lochalsh

v rámci Kyle Akin, nie západne od majáka Eilean Ban Light alebo východne od Eileanan Dubha

Loch Carron

medzi Stromemore a Strome Ferry

Loch Broom, Ullapool

po priamke od majáka Ullapool Point k Aultnaharrie

Kylesku

cez jazero Loch Cairnbawn v oblasti medzi najvýchodnejším bodom Garbh Eilean a najzápadnejší bod Eilean na Rainich

Stornoway Harbour

po priamke z Arnish Point k majáku Bay Lighthouse, severozápadná strana

The Sound of Scalpay

nie východne od Berry Cove (Scalpay) a nie západne od Croc a Loin (Harris)

North Harbour, Scalpay a Tarbert Harbour

do jednej míle od pobrežia ostrova Island of Harris

Loch Awe

celé jazero

Loch Katrine

celé jazero

Loch Lomond

celé jazero

Loch Tay

celé jazero

Loch Loyal

celé jazero

Loch Hope

celé jazero

Loch Shin

celé jazero

Loch Assynt

celé jazero

Loch Glascarnoch

celé jazero

Loch Fannich

celé jazero

Loch Maree

celé jazero

Loch Gairloch

celé jazero

Loch Monar

celé jazero

Loch Mullardach

celé jazero

Loch Cluanie

celé jazero

Loch Loyne

celé jazero

Loch Garry

celé jazero

Loch Quoich

celé jazero

Loch Arkaig

celé jazero

Loch Morar

celé jazero

Loch Shiel

celé jazero

Loch Earn

celé jazero

Loch Rannoch

celé jazero

Loch Tummel

celé jazero

Loch Ericht

celé jazero

Loch Fionn

celé jazero

Loch Glass

celé jazero

Loch Rimsdale/nan Clar

celé jazero

SEVERNÉ ÍRSKO

Strangfordské jazero

po priamke od Cloghy Point k Dogtail Point

Belfastské jazero

po priamke od Holywood k Macedon Point

Larne

po priamke od móla Larne Pier k trajektovému mólu na ostrove Island Magee

Rieka Bann

od koncov pobrežnej hrádze smerujúcich do mora k mostu Toome Bridge

Jazero Erne

horné a dolné jazero Erne

Jazero Neagh

do 2 míľ od pobrežia

POBREŽIE VÝCHODNÉHO ANGLICKA

Berwick

v rámci pobrežnej hrádze

Warkworth

v rámci pobrežnej hrádze

Blyth

v rámci vonkajších čiel prístavnej hrádze

Rieka Tyne

Dunston Staithes k čelám prístavnej hrádze na Tyne

Rieka Wear

Fatfield k čelám prístavnej hrádze Sunderland

Seaham

v rámci pobrežnej hrádze

Hartlepool

po priamke od móla Middleton Jetty k čelu starej prístavnej hrádze

po priamke spájajúcej severné čelo prístavnej hrádze s južným čelom prístavnej hrádze

Rieka Tees

po priamke vedúcej priamo na západ od móla Government Jetty k hrádzi Tees

Whitby

v rámci čiel prístavnej hrádze Whitby

Rieka Humber

po priamke z North Ferriby do South Ferriby

Grimsby Dock

po priamke od západného móla prílevovej nádrže k východnému mólu rybárskych dokov, severné nábrežie

Boston

v New Cut

Dutch River

celý kanál

Rieka Hull

Beverley Beck k rieke Humber

Kielder Water

celé jazero

Rieka Ouse

pod plavebnou komorou Naburn

Rieka Trent

pod plavebnou komorou Cromwell

Rieka Wharfe

od sútoku s riekou Ouse k mostu Tadcaster Bridge

Scarborough

v rámci čiel prístavnej hrádze Scarborough

WALES A POBREŽIE ZÁPADNÉHO ANGLICKA

Rieka Severn

severne od priamky vedúcej priamo na západ Sharpness Point (51° 43,4' severnej zemepisnej šírky) k Llanthony a Maisemore Weirs a smerom na voľné more od vôd zóny 3

Rieka Wye

v Chepstow, severne od zemepisnej šírky (51° 38,0' severne) k Monmouth

Newport

severne od nadzemných sieťových káblov križujúcich Fifoots Points

Cardiff

po priamke od južného móla (South Jetty) k Penarth Head

a ohraničené vody západne od hrádze Cardiff Bay

Barry

po priamke spájajúcej konce pobrežnej hrádze smerujúce do mora

Port Talbot

po priamke spájajúcej konce pobrežnej hrádze smerujúce do mora na rieke Afran mimo uzavretých dokov

Neath

po priamke vedúcej priamo na sever od konca tankerového móla v Baglanskom zálive smerom na voľné more (51° 37,2' severnej zemepisnej šírky, 3° 50,5' západnej zemepisnej dĺžky)

Prístav Llanelli a Burry

v rámci oblasti ohraničenej priamkou vedúcou od západnej prístavnej hrádze prístavu Burry k Whiteford Point

Milford Haven

po priamke od južnej časti Hook Point k Thorn Point

Fishguard

po priamke spájajúcej severný a východný koniec pobrežnej hrádze smerujúci do mora

Cardigan

v rámci úžiny v Pen-Yr-Ergyd

Aberystwyth

v rámci koncov pobrežnej hrádze smerujúcich do mora

Aberdyfi

po priamke od železničnej stanice Aberdyfi k majáku Twyni Bach

Barmouth

po priamke od železničnej stanice Barmouth k Penrhyn Point

Portmadoc

po priamke od Harlech Point ku Graig Ddu

Holyhead

v rámci oblasti ohraničenej hlavnou prístavnou hrádzou a priamkou vedúcou od čela prístavnej hrádze k Brynglas Point, Towyn Bay

Menai Straits

v rámci Menai Straits medzi priamkou spájajúcou Aber Menai Point k Belan Point a priamkou spájajúcou mólo Beaumaris Pier s Pen-y-Coed Point

Conway

po priamke od Mussel Hill ku Tremlyd Point

Llandudno

v rámci pobrežnej hrádze

Rhyl

v rámci pobrežnej hrádze

Rieka Dee

nad nábrežím Connah's k bodu odčerpávania vody Barrelwell Hill

Rieka Mersey

po priamke medzi majákom Rock Lighthouse a severozápadným dokom Seaforth Dock, okrem ostatných dokov

Preston a Southport

po priamke od Lytham do Southport a v rámci dokov Preston

Fleetwood

po priamke od Low Light ku Knott

Rieka Lune

po priamke od Sunderland Point k Chapel Hill po dok Glasson vrátane

Barrow

po priamke spájajúcej Haws Point, Isle of Walney ku sklzu Roa Island Slipway

Whitehaven

v rámci pobrežnej hrádze

Workington

v rámci pobrežnej hrádze

Maryport

v rámci pobrežnej hrádze

Carlisle

po priamke spájajúcej Carlisle s Torduff

Coniston Water

celé jazero

Derwentwater

celé jazero

Ullswater

celé jazero

Windermere

celé jazero

JUŽNÉ ANGLICKO

Prístav Blakeney a Morston a prístupy

východne od priamky vedúcej južne od Blakeney Point k vstupu na rieku Stiffkey

Rieka Orwell a rieka Stour

rieka Orwell po priamke vedúcej od prístavnej hrádze Blackmanshead k Landguard Point a smerom na voľné more od vôd zóny 3

Rieka Blackwater

všetky vodné cesty po priamke od juhozápadného výbežku ostrova Mersea k Sales Point

Rieka Crouch a rieka Roach

rieka Crouch po priamke od Holliwell Point k Foulness Point vrátane rieky Roach

Rieka Temža a jej prítoky

rieka Temža nad priamkou vedúcou zo severu na juh cez východný výbežok móla Denton Wharf Pier, Gravesend k plavebnej komore Teddington

Rieka Medway a Swale

rieka Medway od priamky vedúcej od Garrison Point ku Grain Tower k plavebnej komore Allington a Swale od Whitstable k Medway

Rieka Stour (Kent)

rieka Stour nad ústím k prístavisku Flagstaff Reach

Dover Harbour

v rámci priamok vedených cez východný a západný vstup k prístavu

Rieka Rother

rieka Rother nad prílivovou signálnou stanicou v Camber ku stavadlu Scots Float Sluice a k vstupnej plavebnej komory na rieke Brede

Rieka Adur a kanál Southwick

po priamke cez vstup do Shoreham Harbour k plavebnej komore kanála Southwick a k západnému koncu pobrežnej rampy Tarmac Wharf

Rieka Arun

rieka Arun nad mólom Littlehampton Pier k prístavisku Littlehampton Marina

Rieka Ouse (Sussex) Newhaven

rieka Ouse od priamky vedúcej cez vstup do prístavnej hrádze Newhaven Harbour k severnému koncu severného nábrežia

Brighton

vonkajšie prístavisko Brighton Marina po priamke od južného konca západného nábrežia k severnému koncu južného nábrežia

Chichester

po priamke vedúcej medzi bodom Eastoke a kostolnou vežou vo West Wittering a smerom na voľné more od vôd zóny 3

Langstone Harbour

po priamke vedúcej medzi Eastney Point a Gunner Point

Portsmouth

po priamke vedúcej medzi vstupom do prístavu z Blockhouse k Round Tower

Bembridge, Isle of Wight

v rámci prístavu Brading Harbour

Cowes, Isle of Wight

rieka Medina po priamke z majáku Breakwater Light na východnom brehu k majáku House Light na západnom brehu

Southampton

po priamke z Calshot Castle k majáku Hook Beacon

Beaulieu River

po Beaulieu River nie východne k severojužnej línii cez Inchmery House

Jazero Keyhaven

po priamke vedúcej priamo na sever od majáku Hurst Point Low Light ku Keyhaven Marshes

Christchurch

rieka Run

Poole

po priamke od Chain Ferry medzi Sandbanks a South Haven Point

Exeter

po východozápadnej línii z Warren Point k stanici záchranných člnov v Inshore oproti Checkstone Ledge

Teignmouth

v rámci prístavu

Rieka Dart

po priamke z bodu Kettle k Battery Point

Rieka Salcombe

po priamke zo Splat Point k Limebury Point

Plymouth

po priamke z móla Mount Batten Pier k Raveness Point cez Drakeove ostrovy. Rieka Yealm po priamke z Warren Point k Misery Point

Fowey

v prístave

Falmouth

po priamke zo St. Anthony Head k Pendennis Point

Rieka Camel

po priamke z Gun Point k Brea Hill

Rieky Taw a Torridge

po priamke orientovanej 200° od majáku na Crow Point k brehu v Skern Point

Bridgewater

južne od priamky vedúcej priamo na východ zo Stert Point (51° 13,0' severnej zemepisnej šírky)

Rieka Avon (Avon)

po priamke z móla Avonmouth Pier k Wharf Point do priehrady Netham Dam

KAPITOLA 2

Zóna 3

Belgické kráľovstvo

Námorný Scheldt (po prúde od Antverpského otvoreného kotviska)

Česká republika

Labe: od plavebnej komory Ústí nad Labem-Střekov k plavebnej komore Lovosice

Priehrady: Baška, Brněnská (Kníničky), Horka (Stráž pod Ralskem), Hracholusky, Jesenice, Nechranice, Olešná, Orlík, Pastviny, Plumov, Rozkoš, Seč, Skalka, Slapy, Těrlicko, Žermanice

Máchovo jazero

Vodná plocha Velké Žernoseky

Rybníky: Oleksovice, Svět, Velké Dářko

Štrkové jazerá po ťažbe: Dolní Benešov, Ostrožná Nová Ves a Tovačov

Spolková republika Nemecko

Dunaj

od Kelheimu (km 2 414,72 ) po nemecko-rakúsku hranicu

Rýn

od nemecko-švajčiarskej hranice po nemecko-holandskú hranicu

Labe

od ústia Labsko-Seitenského kanála po dolnú hranicu Hamburského prístavu

Müritz

 

Francúzska republika

Rýn

Maďarská republika

Dunaj: od rkm 1 812 do rkm 1 433

Dunaj Moson: od rkm 14 do rkm 0

Dunaj Szentendre: od rkm 32 do rkm 0

Dunaj Ráckeve: od rkm 58 do rkm 0

Rieka Tisa: od rkm 685 do rkm 160

Rieka Dráva: od rkm 198 do rkm 70

Rieka Bodrog: od rkm 51 do rkm 0

Rieka Kettős-Körös: od rkm 23 do rkm 0

Rieka Hármas-Körös: od rkm 91 do rkm 0

Kanál Sió: od rkm 23 do rkm 0

Jazero Velence

Jazero Fertő

Holandské kráľovstvo

Rýn

Sneekermeer, Koevordermeer, Heegermeer, Fluessen, Slotermeer, Tjeukemeer, Beulakkerwijde, Belterwijde, Ramsdiep, Ketelmeer, Zwartemeer, Veluwemeer, Eemmeer, Alkmaardermeer, Gouwzee, Buiten Ij, afgesloten Ij, Noordzeekanaal, prístav Ijmuiden, Rotterdamská prístavná oblasť, Nieuwe Maas, Noord, Oude Maas, Beneden Merwede, Nieuwe Merwede, Dordische Kil, Boven Merwede, Waal, kanál Bijlandsch, Boven Rijn, kanál Pannersdensch, Geldersche Ijssel, Neder Rijn, Lek, Amsterdamsko-rýnsky kanál, Veerse Meer, Scheldsko-rýnsky kanál po ústie do Volkerak, Amer, Bergsche Maas, Meuse pod Venlo, Gooimeer, Europort, Calandkanaal (východne od prístavu Benelux), Hartelkanaal

Rakúska republika

Dunaj: od hranice s Nemeckom po hranicu so Slovenskom

Inn: od ústia do elektrárne Passau-Ingling

Traun: od ústia na km 1,80

Enns: od ústia na km 2,70

March: do km 6,00

Poľská republika

Rieka Biebrza od ústia Augustowského kanála po ústie s riekou Narwia

Rieka Brda od prepojenia s Bydgoským kanálom v Bydgoszczi po ústie s riekou Vislou

Rieka Bug od ústia rieky Muchawiec po ústie s riekou Narwia

Jazero Dąbie po hranicu s vnútornými morskými vodami

Augustowski kanál od prepojenia s riekou Biebrza k štátnej hranici spolu s jazerami nachádzajúcimi sa pozdĺž trasy kanála

Bartnicki kanál od jazera Ruda Woda k jazeru Bartężek, spolu s jazerom Bartężek

Bydgoski kanál

Elbląski kanál od jazera Druzno k jazeru Jeziorak a jazeru Szeląg Wielki, spolu s týmito jazerami a s jazerami po trase kanálu a bočným korytom v smere Zalewa od jazera Jeziorak k jazeru Ewingi vrátane

Gliwicki kanál spolu s Kędzierzyńským kanálom

Jagielloński kanál od prepojenia s riekou Elbląg k rieke Nogat

Łączański kanál

Ślesiński kanál s jazerami nachádzajúcimi sa pozdĺž trasy tohto kanála a jazero Gopło

Żerański kanál

Rieka Martwa Wisła od rieky Visla v Przegaline k hranici s vnútornými morskými vodami

Rieka Narew od ústia rieky Biebrza do ústia rieky Visla spolu so Zegrzyńskim jazerom

Rieka Nogat od rieky Visla k ústiu do Vislanského zálivu

Rieka Noteć (horná) od jazera Gopło k prepojeniu s Górnonoteckým kanálom a Górnonotecki kanál a rieka Noteć (dolná) od prepojenia Bydgoskoského kanála po ústie rieky Warta

Rieka Odra od mesta Racibórz k prepojeniu s Východnou Odrou, ktorá odbočuje do rieky Regalica z prieplavu Klucz-Ustowo, spolu s touto riekou a jej bočnými ramenami k jazeru Dąbie ako aj bočné koryto rieky Odra z plavebnej komory Opatowice do plavebnej komory v meste Wrocław

Rieka Západná Odra od splavu vo Widuchowej (704,1 km rieky Odra) k hranici s vnútornými morskými vodami spolu s bočnými ramenami ako aj prieplavom Klucz-Ustowo spájajúcim Východnú Odru so Západnou Odrou

Rieka Parnica a Parnicki prieplav od Západnej Odry k hranici s vnútornými morskými vodami

Rieka Pisa od jazera Roś po ústie rieky Narew

Rieka Szkarpawa od rieky Visly po ústie do Vislanského zálivu

Rieka Warta od Ślesińského jazera po ústie Odry

Systém jazier Wielkie Jeziora Mazurskie zahŕňajúci jazerá prepojené riekami a kanálmi tvoriacimi hlavnú trasu od jazera Roś (vrátane) v Piszi po Węgorzewski kanál (vrátane tohto kanála) vo Węgorzewe spolu s jazerami: Seksty, Mikołajskie, Tałty, Tałtowisko, Kotek, Szymon, Szymoneckie, Jagodne, Boczne, Tajty, Kisajno, Dargin, Łabap, Kirsajty a Święcajty, spolu s Giżyckým kanálom a Niegocińskim kanálom a kanálom Piękna Góra a bočnými korytami od Ryńskiego jazera (vrátane) v Ryne po Nidzkie Jazero (do 3 km, čo tvorí hranicu rezervácie „Nidzkie jazero“), spolu s jazerami: Bełdany, Guzianka Mała a Guzianka Wielka

Rieka Visla od ústia rieky Przemsza po prepojenie s Łączańskym kanálom ako aj od ústia tohto kanála v Skawini po ústie rieky Visly do Gdaňského zálivu vrátane Włocławskiej priehrady

Slovenská republika

Dunaj: od Devína (rkm 1 880,26) po slovensko-maďarskú hranicu

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

ŠKÓTSKO

Leith (Edinburgh)

v rámci pobrežnej hrádze

Glasgow

Strathclyde Loch

Kanál Crinan

Crinan po Ardrishaig

Caledonský kanál

úseky kanála

SEVERNÉ ÍRSKO

Rieka Lagan

Lagan Weir po Stranmillis

VÝCHODNÉ ANGLICKO

Rieka Wear (bez prílivu)

starý železničný most, Durham po most Prebends Bridge, Durham

Rieka Tees

Upriver od hrádze Tees

Grimsby Dock

v plavebnej komore

Immingham Dock

v plavebnej komore

Hull Docks

v plavebnej komore

Boston Dock

vo vnútri priepustí plavebnej komory

Navigácia po Aire a Calder

Goole Docks po Leeds; prepojenie Leeds a Liverpoolského kanála; prepojenie Bank Dole Junction do Selby (plavebná komora rieky Ouse); prepojenie Castleford do Wakefield (plavebná komora Falling)

Rieka Ancholme

stavidlo Ferriby Sluice do Brigg

Kanál Calder a Hebble

Wakefield (plavebná komora Fall Ing) do plavebnje komory Broadcut Top

Rieka Foss

od prepojenia (most Blue Bridge) s riekou Ouse k mostu Monk Bridge

Kanál Fossdyke

prepojenie s riekou Trent po Brayford Pool

Goole Dock

vo vnútri priepustí plavebnej komory

Hornsea Mere

celý kanál

Rieka Hull

od plavebnej komory Struncheon Hill po Beverley Beck

Kanál Market Weighton

plavebná komora rieky Humber po plavebnú komoru Sod Houses

New Junction Canal

celý kanál

Rieka Ouse

od plavebnej komory Naburn po Nun Monkton

Kanál Sheffield a South Yorkshire Canal

plavebná komora Keadby po plavebnú komoru Tinsley

Rieka Trent

plavebná komora Cromwell po Shardlow

Rieka Witham

stavidlo Boston Sluice po Brayford Poole (Lincoln)

WALES A ZÁPADNÉ ANGLICKO

Rieka Severn

nad splavmi Llanthony a Maisemore

Rieka Wye

nad Monmouth

Cardiff

jazero Roath Park

Port Talbot

v uzavretých dokoch

Swansea

V uzavretých dokoch

Rieka Dee

nad bodom čerpania vody Warrelwell Hill

Rieka Mersey

doky (okrem doku Seaforth)

Rieka Lune

nad dokom Glasson

Rieka Avon (Midland)

plavebná komora Tewkesbury po Evesham

Gloucester

Gloucesterské mestské doky, kanál Gloucester/Sharpness

Jazero Hollingworth

celé jazero

Manchesterský lodný kanál

celý kanál a doky Salford Docks vrátane rieky Irwell

Jazero Pickmere

celé jazero

Rieka Tawe

medzi medzi morskou hrádzou/prístaviskom a atletickým štadiónom Morfa

Jazero Lake

celé jazero

Rieka Weaver

pod Northwichom

JUŽNÉ ANGLICKO

Rieka Nene

Wisbech Cut a rieka Nene po plavebnú komoru Dog-in- a-Doublet

Rieka Great Ouse

Kings Lynn Cut a rieka Great Ouse pod cestným mostom West Lynn

Yarmouth

ústie rieky Yare od priamky vedúcej cez konce severnej a južnej vstupnej prístavnej hrádze vrátane Breydon Water

Lowestoft

prístav Lowestoft pod palubnou komorou Mutford Lock po priamku vedúcu cez vonkajšie vstupné prístavné hrádze

Rieky Alde a Ore

nad vstupom rieky Ore po Westrow Point

Rieka Deben

nad vstupom rieky Deben po Felixstowe Ferry

Rieka Orwell a rieka Stour

od priamky vedúcej z Fagbury Point po Shotley na rieke Orwell po Ipswich Dock; a od priamky vedúcej zo severu na juh cez Erwarton Ness na rieke Stour po Manningtree

Kanál Chelmer & Blackwater

východne od plavebnej komory Beeleigh

Rieka Temža a jej prítoky

rieka Temža nad plavebnou komorou Teddington po Oxford

Rieka Adur a kanál Southwick

rieka Adur nad západným koncom Tarmac Wharf a v kanáli Southwick

Rieka Arun

rieka Arun a prístaviskom Littlehampton Marina

Rieka Ouse (Sussex), Newhaven

rieka Ouse nad severným koncom severného nábrežia

Bewl Water

celé jazero

Grafham Water

celé jazero

Rutland Water

celé jazero

Jazero Thorpe Park Lake

celé jazero

Chichester

východne od priamky spájajúcej Cobnor Point a Chalkdock Point

Christchurch

v prístave Christchurch Harbour okrem rieky Run

Exeterský kanál

celý kanál

Rieka Avon (Avon)

Bristolské mestské doky

priehrada Netham Dam po splav Pulteney Weir

KAPITOLA 3

Zóna 4

Belgické kráľovstvo

Celá belgická sieť bez vodných ciest v zóne 3

Česká republika

Všetky ostatné vodné cesty neuvedené v zónach 1, 2 a 3

Spolková republika Nemecko

Všetky vnútrozemské vodné cesty neuvedené v zónach 1, 2 a 3

Francúzska republika

Všetky francúzske vnútrozemské vodné cesty okrem uvedených v zónach 1, 2 a 3

Talianska republika

Rieka Po: od Piacenzy po ústie

Kanál Miláno-Cremona, rieka Po: konečný úsek v dĺžke 15 km do rieky Po

Rieka Mincio: od Mantui, Governolo po rieku Po

Vodná cesta Ferrara: od rieky Po (Pontelagoscuro), Ferrara po Porto Garibaldi

Kanály Brondolo a Valle: od východnej Po po Benátsky záliv

Kanál Fissero – Tartaro – Canalbianco: od Adrie po východnú Po

Benátske pobrežie: od Benátskeho zálivu po Grado

Litovská republika

Celá litovská sieť

Luxemburské veľkovojvodstvo

Moselle

Maďarská republika

Všetky ostatné vodné cesty neuvedené v zónach 2 a 3

Holandské kráľovstvo

Všetky ostatné rieky, kanály a vnútorné moria, ktoré nie sú vymenované v zónach 1, 2 a 3

Rakúska republika

Thaya: po Bernhardsthal

March: nad km 6,00

Poľská republika

Všetky ostatné vodné cesty neuvedené v zónach 1, 2 a 3

Slovenská republika

Všetky ostatné vodné cesty neuvedené v zóne 3

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

ŠKÓTSKO

Ratho and Linlithgow Union Canal

celý kanál

Glasgow

kanál Forth and Clyde

kanál Monkland – Faskine a úseky Drumpellier

Hogganfield Loch

VÝCHODNÉ ANGLICKO

Rieka Ancholme

Brigg po plavebnú komoru Harram Hill

Kanál Calder and Hebble

plavebná komora Broadcut Top po most Sowerby Bridge

Chesterfieldský kanál

West Stockwith po Worksop

Kanál Cromford

celý kanál

Rieka Derwent

od prepojenia s riekou Ouse po most Stamford Bridge

Navigácia v Driffield

od plavebnej komory Struncheon Hill po Great Driffield

Kanál Erewash

plavebná komora Trent po plavebnú komoru Langley Mill

Kanál Huddersfield

prepojenie s Calder a Hebble pri moste Coopers Bridge po úzky kanál Huddersfield Narrow pri Huddersfielde

medzi Ashton-Under-Lyne a Huddersfield

Leeds a Liverpoolský kanál

z plavebnej komory Leeds River po Skipton Wharf

Jazero Light Water Valley

celé jazero

The Mere, Scarborough

celé jazero

Rieka Ouse

nad Nun Monkton Pool

Pocklington Canal

od prepojenia s riekou Derwent po povodie Melbourne

Kanál Sheffield a South Yorkshire

plavebná komora Tinsley po Sheffield

Rieka Soar

prepojenie Trent Junction po Loughborough

Kanál Trent and Mersey

Shardlow po plavebnú komoru Dellow Lane

Rieka Ure a kanál Ripon

od prepojenia s riekou Ouse po kanál Ripon (povodie Ripon)

Kanál Ashton

celý kanál

WALES A ZÁPADNÉ ANGLICKO

Rieka Avon (Midland)

nad Evesham

Plavba po Birminghamskom kanále

celý kanál

Kanál Birmingham a Fazeley

celý kanál

Kanál Coventry

celý kanál

Grand Union Canal (od prepojenia Napton po Birmingham a Fazeley)

celý úsek kanála

Kanál Kennet a Avon (Bath po Newbury)

celý úsek kanála

Lancasterský kanál

celý kanál

Leeds a liverpoolský kanál

celý kanál

Kanál Llangollen

celý kanál

Kanál Caldon

celý kanál

Kanál Peak Forest

celý kanál

Kanál Macclesfield

celý kanál

Kanál Monmouthshire a Brecon

celý kanál

Kanál Montgomery

celý kanál

Kanál Rochdale

celý kanál

Kanál Swansea

celý kanál

Kanál Neath & Tennant

celý kanál

Shropshire Union Canal

celý kanál

Kanál Staffordshire a Worcester

celý kanál

Kanál Stratford-upon-Avon

celý kanál

Rieka Trent

celá rieka

Kanál Trent a Mersey

celý kanál

Rieka Weaver

nad Northwich

Kanál Worcester a Birmingham

celý kanál

JUŽNÉ ANGLICKO

Rieka Nene

nad plavebnou komorou Dog-in-a-Doublet

Rieka Great Ouse

Kings Lynn nad cestným mostom West Lynn. Rieka Great Ouse a všetky pripájajúce sa vodné cesty vo Fenland vrátane rieky Cam a navigácie na strednej úrovni

Pláne Norfolk and Suffolk

všetky rieky, plane, kanály a vodné cesty v Norfolk a Suffolk Broads vrátane Oulton Broad a riek Waveney, Yare, Bure, Ant a Thurnev, umožňujúce navigáciu s prílivom alebo bez neho, okrem uvedeného pre Yarmouth a Lowestoft

Rieka Blyth

vstup rieky Blyth do Blythburghu

Rieky Alde a Ore

na rieke Alde nad Westrow Point

Rieka Deben

rieka Deben nad Felixstowe Ferry

Rieka Orwell a rieka Stour

všetky vodné cesty na rieke Stour nad Manningtree

Kanál Chelmer & Blackwater

západne od plavebnej komory Beeleigh

Rieka Temža a jej prítoky

rieka Stort a rieka Lee nad zátokou Bow Creek. Grand Union Canal nad plavebnou komorou Brentford Lock a Kanálom regentov nad povodím Limehouse a všetky s ním spojené kanály. Rieka Wey nad plavebnou komorou Temže. Kanál Kennet a Avon. Rieka Temža nad Oxfordom. Oxfordský kanál

Rieka Medway a Swale

rieka Medway nad plavebnou komorou Allington

Rieka Stour (Kent)

rieka Stour nad výkladiskom vo Flagstaff Reach

Dover Harbour

celý prístav

Rieka Rother

rieka Rother a Kráľovský vojenský kanál nad stavidlom Scots Float Sluice a riekou Brede nad plavebnou komorou

Brighton

vnútorný prístav prístaviska Brighton Marina a nad plavebnou komorou

Jazero Wickstead Park

celé jazero

Kanál Kennet a Avon

celý kanál

Grand Union Canal

celý kanál

Rieka Avon (Avon)

nad splavom Pulteney Weir

Kanál Bridgewater

celý kanál


(*)  V prípade plavidiel, ktorých domáci prístav je inde, sa zohľadňuje článok 32 Dohody o Ems-Dollart z 8. apríla 1960 (BGBl. 1963 II s. 602).

PRÍLOHA II

MINIMÁLNE TECHNICKÉ POŽIADAVKY PRE PLAVIDLÁ NA VNÚTROZEMSKÝCH VODNÝCH CESTÁCH V ZÓNACH 1, 2, 3 A 4

OBSAH

ČASŤ I 38
KAPITOLA 1 38
VŠEOBECNE 38

Článok 1.01 —

Vymedzenie pojmov 38

Článok 1.02 —

(prázdne) 42

Článok 1.03 —

(prázdne) 42

Článok 1.04 —

(prázdne) 42

Článok 1.05 —

(prázdne) 42

Článok 1.06 —

Dočasná požiadavky 42

Článok 1.07 —

Administratívne pokyny 42
KAPITOLA 2 42
POSTUP 42

Článok 2.01 —

Inšpekné orgány 42

Článok 2.02 —

Žiadosť o prehliadku 43

Článok 2.03 —

Poskytnutie plavidla na prehliadku 43

Článok 2.04 —

(prázdne) 43

Článok 2.05 —

Dočasné osvedčenie Spoločenstva 43

Článok 2.06 —

Platnosť osvedčenia Spoločenstva 44

Článok 2.07 —

Podrobnosti v osvedčení Spoločenstva a jeho zmeny a doplnenia 44

Článok 2.08 —

(prázdne) 44

Článok 2.09 —

Pravidelná prehliadka 44

Článok 2.10 —

Dobrovoľná prehliadka 44

Článok 2.11 —

(prázdne) 44

Článok 2.12 —

(prázdne) 44

Článok 2.13 —

(prázdne) 44

Článok 2.14 —

(prázdne) 45

Článok 2.15 —

Náklady 45

Článok 2.16 —

Informácie 45

Článok 2.17 —

Register osvedčení Spoločenstva 45

Článok 2.18 —

Úradné číslo 45

Článok 2.19 —

Ekvivalencie a výnimky 45
ČASŤ II 46
KAPITOLA 3 46
POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA STAVBY PLAVIDIEL 46

Článok 3.01 —

Základná požiadavka 46

Článok 3.02 —

Pevnosť a stabilita 46

Článok 3.03 —

Trup lode 47

Článok 3.04 —

Strojovne a kotolne, nádrže 47
KAPITOLA 4 48
BEZPEČNÁ VZDIALENOSŤ, VOĽNÝ BOK A ZNAČKY PONORU 48

Článok 4.01 —

Bezpečná vzdialenosť 48

Článok 4.02 —

Voľný bok 48

Článok 4.03 —

Minimálny voľný bok lode 50

Článok 4.04 —

Značky ponoru 50

Článok 4.05 —

Maximálny ponor naložených plavidiel, ktorých trupy nie sú vždy zatvorené, aby boli odolné voči vodnej triešti a vodotesné 51

Článok 4.06 —

Stupnice ponoru 51
KAPITOLA 5 52
OVLÁDATEĽNOSŤ 52

Článok 5.01 —

Všeobecne 52

Článok 5.02 —

Plavebné skúšky 52

Článok 5.03 —

Skúšobná oblasť 52

Článok 5.04 —

Miera naloženia plavidiel a zostáv pri plavebných skúškach 52

Článok 5.05 —

Používanie palubných zariadení pri plavebných skúškach 52

Článok 5.06 —

Predpísaná rýchlosť (vpred) 53

Článok 5.07 —

Schopnosť zastavenia 53

Článok 5.08 —

Schopnosť plavby vzad 53

Článok 5.09 —

Schopnosť vykonania únikovej akcie 53

Článok 5.10 —

Schopnosť otočenia 53
KAPITOLA 6 53
KORMIDLOVÉ ZARIADENIE 53

Článok 6.01 —

Všeobecné požiadavky 53

Článok 6.02 —

Riadiace jednotky kormidlového prístroja 54

Článok 6.03 —

Hydraulická riadiaca jednotka kormidlového prístroja 54

Článok 6.04 —

Zdroj pohonu 54

Článok 6.05 —

Manuálna riadiaca jednotka 55

Článok 6.06 —

Systémy kormidla-lodného motora, vodnej trysky, cykloidnej lodnej skrutky a čelného propulzora 55

Článok 6.07 —

Ukazovatele a monitorovacie zariadenia 55

Článok 6.08 —

Regulátory vybočenia 55

Článok 6.09 —

Schvaľovací výbor 55
KAPITOLA 7 56
KORMIDLOVŇA 56

Článok 7.01 —

Všeobecne 56

Článok 7.02 —

Voľný výhľad 56

Článok 7.03 —

Všeobecné požiadavky týkajúce sa ovládacích, indikačných a monitorovacích zariadení 57

Článok 7.04 —

Osobitné požiadavky týkajúce sa ovládacích, indikačných a monitorovacích zariadení hlavných motorov a kormidlového zariadenia 57

Článok 7.05 —

Navigačné svetlá, svetelné signály a zvukové signály 58

Článok 7.06 —

Radarové inštalácie a zátačkomery 58

Článok 7.07 —

Rádio-telefonické systémy pre plavidlá s kormidlovňami určenými na riadenie radarom jednou osobou 59

Článok 7.08 —

Interné komunikačné zariadenia na palube 59

Článok 7.09 —

Výstražný systém 59

Článok 7.10 —

Vykurovanie a vetranie 59

Článok 7.11 —

Manipulačné zariadenie kormovej kotvy 59

Článok 7.12 —

Stiahnuteľné kormidlovne 59

Článok 7.13 —

Zápis v osvedčení Spoločenstva pre plavidlá s kormidlovňami určenými na riadenie radarom jednou osobou 60
KAPITOLA 8 60
PREVEDENIE MOTORA 60

Článok 8.01 —

Všeobecne 60

Článok 8.02 —

Bezpečnostné zariadenie 60

Článok 8.03 —

Agregát 60

Článok 8.04 —

Výfukový systém motora 61

Článok 8.05 —

Nádrže na palivo, rozvody a príslušenstvo 61

Článok 8.06 —

Uskladnenie mazacieho oleja, rozvody a príslušenstvo 62

Článok 8.07 —

Uskladnenie olejov používaných v hnacích systémoch, riadiacich a aktivačných systémoch a vykurovacích systémoch, rozvody a príslušenstvo 62

Článok 8.08 —

Systémy na odčerpávanie a odvádzanie vody 63

Článok 8.09 —

Uskladnenie zaolejovanej vody a použitého paliva 64

Článok 8.10 —

Hluk vydávaný plavidlami 64

KAPITOLA 8a —

(prázdne) 64
KAPITOLA 9 64
ELEKTRICKÉ ZARIADENIA 64

Článok 9.01 —

Všeobecne 64

Článok 9.02 —

Systémy na prívod elektrickej energie 65

Článok 9.03 —

Ochrana pred fyzickým kontaktom, prienikom pevných predmetov a vniknutím vody 65

Článok 9.04 —

Ochrana pred výbuchom 66

Článok 9.05 —

Ochranné uzemnenie 66

Článok 9.06 —

Maximálne povolené napätie 66

Článok 9.07 —

Rozvádzacie systémy 67

Článok 9.08 —

S pojenie s brehom alebo inými externými sieťami 67

Článok 9.09 —

Prívod energie na iné plavidlo 68

Článok 9.10 —

Generátory a motory 68

Článok 9.11 —

Akumulátory 68

Článok 9.12 —

Inštalácie spínacích zariadení 69

Článok 9.13 —

Núdzové ističe 70

Článok 9.14 —

Inštalačné prvky 70

Článok 9.15 —

Káble 70

Článok 9.16 —

Inštalácie osvetlenia 71

Článok 9.17 —

Navigačné svetlá 71

Článok 9.18 —

(prázdne) 71

Článok 9.19 —

Výstražné a bezpečnostné systémy mechanických zariadení 71

Článok 9.20 —

Elektronické zariadenia 72

Článok 9.21 —

Elektromagnetická kompatibilita 73
KAPITOLA 10 73
VYBAVENIE 73

Článok 10.01 —

Kotevné vybavenie 73

Článok 10.02 —

Iné vybavenie 75

Článok 10.03 —

Prenosné hasiace prístroje 76

Článok 10.03a —

Napevno nainštalované hasiace systémy v obývacích priestoroch, kormidlovniach a priestoroch pre cestujúcich 76

Článok 10.03b —

Napevno nainštalované hasiace systémy v strojovniach, kotolniach a čerpacích staniciach 77

Článok 10.04 —

Malé člny 81

Článok 10.05 —

Záchranné kolesá a záchranné vesty 81
KAPITOLA 11 81
BEZPEČNOSŤ NA PRACOVNÝCH STANICIACH 81

Článok 11.01 —

Všeobecne 81

Článok 11.02 —

Ochrana pred pádom 81

Článok 11.03 —

Rozmery pracovných priestorov 82

Článok 11.04 —

Bočné paluby 82

Článok 11.05 —

Prístupnosť pracovných priestorov 82

Článok 11.06 —

Východy a núdzové východy 83

Článok 11.07 —

Rebríky, schody a podobné zariadenia 83

Článok 11.08 —

Vnútorné priestory 83

Článok 11.09 —

Ochrana pred hlukom a vibráciami 83

Článok 11.10 —

Kryty palubných prielezov 83

Článok 11.11 —

Navijaky 84

Článok 11.12 —

Žeriavy 84

Článok 11.13 —

Skladovanie horľavých kvapalín 85
KAPITOLA 12 85
OBÝVACIE PRIESTORY 85

Článok 12.01 —

Všeobecne 85

Článok 12.02 —

Osobitné požiadavky na prevedenie 86

Článok 12.03 —

Hygienické zariadenia 86

Článok 12.04 —

Kuchyne 87

Článok 12.05 —

Pitná voda 87

Článok 12.06 —

Vykurovanie a vetranie 88

Článok 12.07 —

Ostatné inštalácie v obývacích priestoroch 88
KAPITOLA 13 88
ZARIADENIA NA PALIVOVÉ VYKUROVANIE, KUCHYNSKÉ A CHLADIACE ZARIADENIA 88

Článok 13.01 —

Všeobecne 88

Článok 13.02 —

Použitie kvapalných palív, zariadení spaľujúcich olej 88

Článok 13.03 —

Sporáky s vaporizačnými olejovými horákmi a ohrevnými zariadeniami s rozprašujúcimi olejovými horákmi 89

Článok 13.04 —

Sporáky s vaporizačnými olejovými horákmi 89

Článok 13.05 —

Ohrevné zariadenia s rozprašujúcimi olejovými horákmi 89

Článok 13.06 —

Ohrevné zariadenia s nútenou cirkuláciou vzduchu 89

Článok 13.07 —

Vykurovanie tuhým palivom 90
KAPITOLA 14 90
ZARIADENIA NA SKVAPALNENÝ PLYN NA DOMÁCE ÚČELY 90

Článok 14.01 —

Všobecne 90

Článok 14.02 —

Zariadenia 90

Článok 14.03 —

Nádrže 91

Článok 14.04 —

Umiestnenie a usporiadanie napájacích jednotiek 91

Článok 14.05 —

Náhradné a prázdne nádrže 91

Článok 14.06 —

Regulátory tlaku 91

Článok 14.07 —

Tlak 92

Článok 14.08 —

Potrubie a elastické rúry 92

Článok 14.09 —

Rozvodný systém 92

Článok 14.10 —

Plynové spotrebiče a ich inštalácia 92

Článok 14.11 —

Vetranie a odvod splodín 93

Článok 14.12 —

Prevádzkové a bezpečnostné požiadavky 93

Článok 14.13 —

Schvaľovacia skúška 93

Článok 14.14 —

Skúšky 93

Článok 14.15 —

Potvrdenie 94
KAPITOLA 15 94
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA OSOBNÝCH LODÍ 94

Článok 15.01 —

Všeobecné ustanovenia 94

Článok 15.02 —

Trupy plavidiel 94

Článok 15.03 —

Stabilita 96

Článok 15.04 —

Bezpečná vzdialenosť a voľný bok 100

Článok 15.05 —

Maximálny povolený počet pasažierov 101

Článok 15.06 —

Kajuty a priestory pre cestujúcich 101

Článok 15.07 —

Pohonný systém 104

Článok 15.08 —

Bezpečnostné zariadenia a vybavenie 104

Článok 15.09 —

Výbava na záchranu života 105

Článok 15.10 —

Elektrické zariadenia 106

Článok 15.11 —

Protipožiarna ochrana 107

Článok 15.12 —

Hasenie požiaru 111

Článok 15.13 —

Organizácia bezpečnosti 112

Článok 15.14 —

Zber odpadovej vody a likvidačné zariadenia 113

Článok 15.15 —

Výnimky pre určité osobné lode 113
KAPITOLA 15a 114
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY PRE OSOBNÉ PLACHTOVÉ LODE 114

Článok 15a.01 —

Uplatňovanie časti II 114

Článok 15a.02 —

Odchýlky pre isté osobné plachtové lode 115

Článok 15a.03 —

Požiadavky na stabilitu plaviacich sa plavidiel 115

Článok 15a.04 —

Požiadavky na stavbu lode a mechaniku 115

Článok 15a.05 —

Takeláž vo všeobecnosti 116

Článok 15a.06 —

Sťažne a rahná vo všeobecnosti 116

Článok 15a.07 —

Osobitné ustanovenia pre sťažne 116

Článok 15a.08 —

Osobitné ustanovenia pre hlavné sťažne 117

Článok 15a.09 —

Osobitné ustanovenia pre čelene 118

Článok 15a.10 —

Osobitné ustanovenia pre čeleňové čnelky 118

Článok 15a.11 —

Osobitné ustanovenia pre hlavné vratipne 118

Článok 15a.12 —

Osobitné ustanovenia pre vratirahná 119

Článok 15a.13 —

Všeobecné ustanovenia pre pevnú a pohyblivú takeláž 119

Článok 15a.14 —

Osobitné ustanovenia pre pevnú takeláž 119

Článok 15a.15 —

Osobitné ustanovenia pre pohyblivú takeláž 120

Článok 15a.16 —

Prvky a časti takeláže 121

Článok 15a.17 —

Plachty 122

Článok 15a.18 —

Výstroj 122

Článok 15a.19 —

Odskúšanie 122
KAPITOLA 16 122
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY PLATNÉ PRE PLAVIDLÁ URČENÉ NA ZARADENIE DO TLAČNÝCH ALEBO VLEČNÝCH ZOSTÁV ALEBO NA BOČNÉ SPRIAHNUTÉ FORMÁCIE 122

Článok 16.01 —

Plavidlá vhodné na tlačenie 122

Článok 16.02 —

Plavidlá vhodné na to, aby boli tlačené 123

Článok 16.03 —

Plavidlá vhodné na pohon bočne spriahnutých formácií 123

Článok 16.04 —

Plavidlá vhodné na to, aby boli poháňané v zostave 123

Článok 16.05 —

Plavidlá vhodné na vlečenie 123

Článok 16.06 —

Plavebné skúšky zostáv 124

Článok 16.07 —

Zápisy v osvedčení Spoločenstva 124
KAPITOLA 17 124
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY PLATNÉ PRE PLÁVAJÚCE STROJE 124

Článok 17.01 —

Všeobecne 124

Článok 17.02 —

Výnimky 124

Článok 17.03 —

Dodatočné požiadavky 125

Článok 17.04 —

Zvyšková bezpečná vzdialenosť 125

Článok 17.05 —

Zvyškový voľný bok 125

Článok 17.06 —

Skúška náklonu 126

Článok 17.07 —

Potvrdenie stability 126

Článok 17.08 —

Potvrdenie stability v prípade zmenšeného zvyškového voľného boku 127

Článok 17.09 —

Značky ponoru a stupnice ponoru 128

Článok 17.10 —

Plávajúce stroje bez potvrdenia stability 128
KAPITOLA 18 128
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY PLATNÉ PRE PLAVIDLÁ NA PRACOVISKU 128

Článok 18.01 —

Prevádzkové podmienky 128

Článok 18.02 —

Uplatňovanie časti II 128

Článok 18.03 —

Odchýlky 128

Článok 18.04 —

Bezpečná vzdialenosť a voľný bok 129

Článok 18.05 —

Malé člny 129
KAPITOLA 19 129
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY PLATNÉ PRE HISTORICKÉ PLAVIDLÁ — (prázdne) 129
KAPITOLA 19a 129
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY PLATNÉ PRE KANÁLOVÉ VLEČNÉ ČLNY — (prázdne) 129
KAPITOLA 19b 129
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY PLATNÉ PRE PLAVBU PLAVIDIEL NA VODNÝCH CESTÁCH ZÓNY 4 129

Článok 19b.01 —

Uplatňovanie kapitoly 4 129
KAPITOLA 20 129
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY PLATNÉ PRE NÁMORNÉ PLAVIDLÁ — (prázdne) 129
KAPITOLA 21 129
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY PLATNÉ PRE REKREAČNÉ PLAVIDLÁ 129

Článok 21.01 —

Všeobecne 129

Článok 21.02 —

Uplatňovanie časti II 130

Článok 21.03 —

(prázdne) 130
KAPITOLA 22 131
STABILITA PLAVIDIEL PREPRAVUJÚCICH KONTAJNERY 131

Článok 22.01 —

Všeobecne 131

Článok 22.02 —

Medzné podmienky a spôsob výpočtu na potvrdenie stability na prepravu nezaistených kontajnerov 131

Článok 22.03 —

Medzné podmienky a spôsob výpočtu na potvrdenie stability na prepravu zaistených kontajnerov 133

Článok 22.04 —

Postup posudzovania stability na palube 134
KAPITOLA 22a 134
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY PLATNÉ PRE PLAVIDLÁ S DĹŽKOU NAD 110 M 134

Článok 22a.01 —

Uplatňovanie časti I 134

Článok 22a.02 —

Uplatňovanie časti II 134

Článok 22a.03 —

Pevnosť 134

Článok 22a.04 —

Plávateľnosť a stabilita 134

Článok 22a.05 —

Doplňujúce požiadavky 135

Článok 22a.06 —

Uplatňovanie časti IV v prípade prestavby 136
KAPITOLA 22b 136
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY PLATNÉ PRE VYSOKORÝCHLOSTNÉ PLAVIDLÁ 136

Článok 22b.01 —

Všeobecne 136

Článok 22b.02 —

Uplatňovanie časti I 137

Článok 22b.03 —

Uplatňovanie časti II 137

Článok 22b.04 —

Sedadlá a bezpečnostné pásy 137

Článok 22b.05 —

Voľný bok 137

Článok 22b.06 —

Plávateľnosť, stabilita a delenie 137

Článok 22b.07 —

Kormidlovňa 137

Článok 22b.08 —

Doplňujúce vybavenie 138

Článok 22b.09 —

Uzavreté priestory 138

Článok 22b.10 —

Východy a únikové cesty 138

Článok 22b.11 —

Protipožiarna ochrana a prevencia 139

Článok 22b.12 —

Prechodné ustanovenia 139
ČASŤ III 139
KAPITOLA 23 139
VYBAVENIE PLAVIDIEL Z HĽADISKA OBSLUHY 139

Článok 23.01 —

(prázdne) 139

Článok 23.02 —

(prázdne) 139

Článok 23.03 —

(prázdne) 139

Článok 23.04 —

(prázdne) 139

Článok 23.05 —

(prázdne) 139

Článok 23.06 —

(prázdne) 139

Článok 23.07 —

(prázdne) 139

Článok 23.08 —

(prázdne) 139

Článok 23.09 —

Vybavenie plavidiel 140

Článok 23.10 —

(prázdne) 141

Článok 23.11 —

(prázdne) 141

Článok 23.12 —

(prázdne) 141

Článok 23.13 —

(prázdne) 141

Článok 23.14 —

(prázdne) 141

Článok 23.15 —

(prázdne) 141
ČASŤ IV 141
KAPITOLA 24 141
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA 141

Článok 24.01 —

Uplatňovanie prechodných ustanovení pre plavidlá, ktoré už sú v prevádzke 141

Článok 24.02 —

Odchýlky pre plavidlá, ktoré už sú v prevádzke 141

Článok 24.03 —

Odchýlky pre plavidlá uvedené 1. apríla 1976 alebo skôr 152

Článok 24.04 —

Ostatné odchýlky 154

Článok 24.05 —

(prázdne) 154

Článok 24.06 —

O dchýlky pre plavidlá, na ktoré sa nevzťahuje článok 24.01 154

Článok 24.07 —

(prázdne) 163
KAPITOLA 24a 163
PRECHODNÉ USTANOVENIA PRE PLAVIDLÁ NEPLAVIACE SA NA VODNÝCH CESTÁCH ZÓNY R 163

Článok 24a.01 —

Uplatňovanie prechodných ustanovení pre plavidlá, ktoré už sú v prevádzke, a platnosť predchádzajúcich osvedčení Spoločenstva 163

Článok 24a.02 —

Výnimky pre plavidlá, ktoré už sú v prevádzke 163

Článok 24a.03 —

Odchýlky pre plavidlá, ktorých kýl bol uvedený pred 1. januárom 1985 169

Článok 24a.04 —

Ostatné odchýlky 171

DODATOK I

BEZPEČNOSTNÉ SIGNÁLY 172

DODATOK II

ADMINISTRATÍVNE POKYNY 174

ČASŤ I

KAPITOLA 1

VŠEOBECNE

Článok 1.01

Vymedzenie pojmov

V tejto smernici sa uplatňujú tieto pojmy:

 

Typy plavidiel

1.

„plavidlo“ zahŕňa aj plávajúci stroj;

2.

„plavidlo“: plavidlo vnútrozemskej plavby alebo námorná loď;

3.

„plavidlo vnútrozemskej plavby“: plavidlo určené výhradne alebo prevažne na plavbu po vnútrozemských vodných cestách;

4.

„námorná loď“: plavidlo s osvedčením na plavbu na mori;

5.

„motorová loď“: motorová nákladná loď alebo motorová tanková loď;

6.

„motorová tanková loď“: plavidlo určené na prepravu tovaru v pevne zabudovaných nádržiach a skonštruované na samostatnú plavbu s vlastným pohonom;

7.

„motorová nákladná loď“: plavidlo iné ako motorová tanková loď, určené na prepravu tovaru a skonštruované na samostatnú plavbu s vlastným pohonom;

8.

„kanálová motorová loď“: plavidlo vnútrozemskej plavby, ktorého dĺžka nepresahuje 38,5 m a šírka 5,05 m, prevádzkovaná obvykle na kanáli Rýn-Rhôna;

9.

„remorkér“: plavidlo postavené prevažne na ťahanie;

10.

„tlačný remorkér“: plavidlo postavené na tlačenie tlačnej zostavy plavidiel;

11.

„vlečný čln“: nákladný vlečný čln alebo tankový vlečný čln;

12.

„tankový vlečný čln“: plavidlo určené na prepravu tovaru v pevne zabudovaných nádržiach a skonštruované na vlečenie, bez vlastného pohonu alebo s vlastným pohonom postačujúcim len na vykonanie vymedzených manévrov;

13.

„nákladný vlečný čln“: plavidlo iné ako tankový vlečný čln, určené na prepravu tovaru a skonštruované na vlečenie, bez vlastného pohonu alebo s vlastným pohonom postačujúcim len na vykonanie obmedzených manévrov;

14.

„tlačný čln“: tankový tlačný čln, nákladný tlačný čln alebo člnový kontajner;

15.

„tankový tlačný čln“: plavidlo určené na prepravu tovaru v pevne zabudovaných nádržiach a skonštruované alebo osobitne upravené na tlačenie, bez vlastného pohonu alebo s vlastným pohonom postačujúcim len na vykonanie obmedzených manévrov, ak nie je súčasťou tlačnej zostavy;

16.

„nákladný tlačný čln“: plavidlo iné ako tankový tlačný čln, určené na prepravu tovaru a skonštruované alebo osobitne upravené na tlačenie, bez vlastného pohonu alebo s vlastným pohonom postačujúcim len na vykonanie vymedzených manévrov, ak nie je súčasťou tlačenej zostavy;

17.

„člnový kontajner“: tlačný čln skonštruovaný na prepravu na námornej lodi na dopravu člnových kontajnerov a na plavbu po vnútrozemských vodných cestách;

18.

„osobná loď“: výletná alebo kajutová loď skonštruovaná a vybavená na prepravu viac ako 12 cestujúcich;

19

„osobná plachtová loď“: osobná loď skonštruovaná a vybavená tak, aby mohla plávať aj pomocou plachiet;

20.

„výletná loď“: osobná loď bez kajút na prenocovanie cestujúcich;

21.

„kajutová loď“: osobná loď s kajutami na prenocovanie cestujúcich;

22

„vysokorýchlostné plavidlo“: motorové plavidlo schopné dosiahnuť rýchlosť nad 40 km/h voči vode;

23.

„plávajúci stroj“: plávajúca konštrukcia vybavená mechanickým zariadením ako napríklad žeriavy, bagrovacie zariadenia, baranidlá alebo elevátory;

24.

„pracovné plavidlo“: plavidlo vhodne skonštruované a vybavené na manipuláciu so stavebným materiálom, ako napríklad rekultivačný čln, výsypná alebo elevátorová pramica, pontón alebo výsypný čln;

25.

„rekreačné plavidlo“: plavidlo určené na športové alebo oddychové účely, ktoré nie je osobnou loďou;

26.

„pracovný čln“: čln, ktorý sa používa na prepravu, záchranné, odťahovacie a pracovné činnosti;

27.

„plávajúce zariadenie“: každá plávajúca konštrukcia, ktorá nie je obvykle určená na premiestňovanie, ako napr. plávajúci bazén, dok, mostík alebo úschovňa člnov;

28.

„plávajúce teleso“: plť alebo iná konštrukcia, predmet alebo zostava schopná plavby, ktoré nie sú plavidlom, plávajúcim strojom alebo plávajúcim zariadením;

 

Súpravy plavidiel

29.

„zostava“: pevné alebo vlečné zoskupenie plavidiel;

30.

„formácia“: spôsob zostavenia zostavy;

31.

„pevná zostava“: tlačná zostava alebo bočne spriahnutá formácia plavidiel;

32.

„tlačná zostava“: pevné spriahnutie plavidiel, z ktorých aspoň jedno je umiestnené pred plavidlom poháňajúcim zostavu, ktorým je „tlačný(-é) remorkér (-y)“; zostava zložená z tlačného plavidla a tlačeného člnu spojených tak, aby bolo umožnené aj riadené kĺbové spriahnutie, sa tiež považuje za pevnú zostatvu;

33.

„bočne spriahnutá formácia“: zostava plavidiel spojených bokmi, z ktorých žiadne nie je umiestnené pred plavidlom poháňajúcim zostavu;

34.

„vlečná zostava“: zostava jedného alebo viacerých plavidiel, plávajúcich zariadení alebo plávajúcich telies vlečených jedným alebo viacerými plavidlami s vlastným pohonom, ktoré sú súčasťou zostavy;

 

Zvláštne priestory plavidla

35.

„hlavná strojovňa“: priestor, kde sú umiestnené hlavné pohonné motory;

36.

„pomocná strojovňa“: priestor, kde sú umiestnené pomocné energetické agregáty;

37.

„kotolňa“: priestor, v ktorom sa nachádzajú kotlové agregáty určené na výrobu pary alebo ohrievanie vody;

38.

„uzavretá nadstavba“: priebežná, pevná a vodotesná konštrukcia, ktorá je pevne spojená stenami;

39.

„kormidlovňa“: priestor, v ktorom sa nachádzajú všetky ovládacie a kontrolné zariadenia potrebné na riadenie plavidla;

40.

„obývací priestor“: priestor, určený na používanie osobami obvykle žijúcimi na palube, vrátane lodnej kuchyne, skladovacích priestorov na zásoby, toaliet a priestorov na umývanie, priestorov na pranie, vestibulov a chodieb, okrem kormidlovne;

41.

„priestory pre cestujúcich“: priestory na palube určené pre cestujúcich a uzatvorené priestory ako spoločenské priestory, kancelárie, obchody, kaderníctva, sušiarne, práčovne, sauny, toalety, umyvárne, chodby, spojovacie priechody a otvorené schodiská;

42.

„ovládacie stanovište“: kormidlovňa, priestory, v ktorých sú umiestnené núdzové agregáty alebo ich časti alebo priestory, v ktorých sa neustále nachádza palubný personál alebo členovia posádky, napríklad na sledovanie požiarnej výstražnej signalizácie, diaľkového ovládania dverí alebo požiarnych klapiek;

43.

„schodisková šachta“: šachta vnútorného schodiska alebo výťahu;

44.

„spoločenské priestory“: priestor pre pobyt cestujúcich. Na palube osobných lodí sa lodná kuchyňa nepovažuje za spoločenský priestor;

45.

„lodná kuchyňa“: priestor so sporákom alebo podobnými kuchynskými spotrebičmi;

46.

„sklad“: priestor na skladovanie horľavých kvapalín alebo priestor s rozlohou viac ako 4 m2 na skladovanie zásob;

47.

„nákladový priestor“: časť plavidla, ohraničená predelmi v prednej a zadnej časti a zhora, otvorená alebo zatvorená pomocou krytov, určená na prepravu baleného alebo hromadného tovaru, alebo na uloženie nádrží, ktoré nie sú súčasťou trupu;

48.

„zabudovaná nádrž“: pevne zabudovaná nádrž, ktorej steny tvoria buď samotný trup plavidla alebo ich steny sú nezávislé od trupu plavidla;

49.

„pracovisko“: priestor, v ktorom členovia posádky plnia svoje povinnosti vrátane lodných mostíkov, otočných ramien a pracovného člnu;

50.

„priechod“: priestor určený na bežný pohyb osôb a tovaru;

51.

„bezpečný priestor“: priestor ohraničený zvonka zvislou rovinou prebiehajúcou vo vzdialenosti 1/5 BWL rovnobežne so smerom trupu v línii maximálneho ponoru;

52.

„zhromažďovacie priestory“: osobitne chránené priestory plavidla, v ktorých sa cestujúci zhromaždia v prípade nebezpečenstva;

53.

„evakuačné priestory“: časť zhromažďovacích priestorov plavidla, z ktorých je možné evakuovať osoby;

 

Lodné technické pojmy

54.

„rovina najväčšieho ponoru“: rovina vodorysky zodpovedajúca najväčšiemu ponoru, pri ktorom má plavidlo povolené plávať;

55.

„bezpečná vzdialenosť“: vzdialenosť medzi rovinou najväčšieho ponoru a rovnobežnou rovinou prechádzajúcou najnižším bodom, nad ktorým sa plavidlo už nepovažuje za vodotesné;

56.

„zvyšková bezpečná vzdialenosť“: zvislá vzdialenosť, ktorá zostane pri náklone plavidla medzi hladinou vody a najnižším bodom ponorenej strany, od ktorej sa plavidlo už nepovažuje za vodotesné;

57.

„voľný bok (f)“: vzdialenosť medzi rovinou najväčšieho ponoru a rovnobežnou rovinou prechádzajúcou najnižším bodom okrajnice, alebo ak okrajnica nie je, najnižším bodom hornej hrany boku lode;

58.

„zvyškový voľný bok“: zvislá vzdialenosť, ktorá zostane pri náklone plavidla medzi hladinou vody a hornou plochou paluby v najnižšom bode ponoreného boku lode, alebo ak paluba nie je, najnižším bodom hornej hrany pevného boku lode;

59.

„čiara zásoby plávateľnosti“: myslená čiara vedená po boku lode minimálne 10 cm pod vodotesnou palubou a minimálne 10 cm pod najnižším vodotesným bodom boku lode. Ak nie je vodotesná paluba, tak je myslená čiara minimálne 10 cm pod najnižšou čiarou, v ktorej sa ešte bok lode považuje za vodotesný;

60.

„výtlak vody (∇)“: ponorený objem plavidla v m3;

61.

„výtlak (Δ)“: celková hmotnosť plavidla vrátane nákladu v t;

62.

„koeficient celkovej plnosti (CB)“: pomer medzi výtlakom vody a súčinom dĺžky LWL, šírky BWL a ponoru (T);

63.

„nadvodná bočná plocha (AV)“: bočná plocha plavidla nad hladinou vody v m2;

64.

„vodotesná paluba“: paluba, po ktorú sú vyvedené vodotesné predely a od ktorej sa meria voľný bok lode;

65.

„predel“: zvislá stena určitej výšky, ktorá predeľuje plavidlo a je ohraničená dnom plavidla, bokmi plavidla alebo inými predelmi;

66.

„priečny predel“: predel medzi bokmi plavidla;

67.

„stena“: obvykle zvyslá deliaca plocha;

68.

„priečna stena“: stena, ktorá nie je vodotesná;

69.

„dĺžka (L)“: maximálna dĺžka trupu v m, bez kormidla a čeleňa;

70.

„celková dĺžka (LOA)“: maximálna dĺžka plavidla v m, vrátane všetkých zabudovaných konštrukcií ako napríklad súčastí kormidlového zariadenia alebo pohonného zariadenia, mechanických alebo podobných zariadení;

71.

„dĺžka na vodoryske (LWL)“: dĺžka trupu v m, meraná pri najväčšom ponore;

72.

„šírka (B)“: maximálna šírka trupu v m, meraná po vonkajší okraj obšívky plášťa (bez bočných lopatových kolies, odierok a podobne);

73.

„šírka celková (BOA)“: maximálna šírka plavidla v m, vrátane všetkých zabudovaných zariadení, ako napríklad lopatových kolies, odierok, mechanických zariadení a podobne;

74.

„šírka na vodoryske (BWL)“: šírka trupu v m, meraná pri najväčšom ponore;

75.

„výška (H)“: najkratšia zvislá vzdialenosť v m medzi najnižším bodom trupu alebo kýlu a najnižším bodom paluby na boku plavidla;

76.

„ponor (T)“: zvislá vzdialenosť v m medzi najnižším bodom trupu alebo kýlu a čiarou najväčšieho ponoru;

77.

„predná zvislica“: zvislá čiara vedená priesečníkom čela trupu čiarou najväčšieho ponoru;

78.

„svetlá šírka ochodze“: vzdialenosť medzi zvislou čiarou prechádzajúcou cez najviac vyčnievajúcu výstuhu sily krytov do ochodze a zvislou čiarou prechádzajúcou cez vnútornú hranu zábrany proti spadnutiu (zábradlia, protišmykového pásu) na vonkajšej strane ochodze;

 

Kormidlové zariadenie

79.

„kormidlové zariadenie“: celý systém potrebný na vedenie plavidla s cieľom zabezpečiť ovládateľnosť ustanovenú v kapitole 5;

80.

„kormidlo“: kormidlo alebo kormidlá s uložením vrátane kormidlového kormovca a komponentov na pripojenie ku kormidlovému stroju;

81.

„kormidlový stroj“: časť kormidlového zariadenia, ktorá vykonáva zmenu polohy kormidla;

82.

„pohonná jednotka kormidlového stroja“: pohon kormidlového zariadenia medzi zdrojom pohonu a kormidlovým strojom;

83.

„zdroj pohonu“: zdroj energie na pohon kormidlového stroja z palubnej siete, akumulátorom alebo nezávislého agregátu;

84.

„ovládanie kormidla“: komponenty a ovládací systém pohonu kormidlového stroja;

85.

„pohonná jednotka kormidlového stroja“: ovládací agregát kormidlového stroja, jeho pohonná jednotka a zdroj pohonu;

86.

„ručné ovládanie“: systém ručného ovládania kormidlového kolesa mechanickými prevodmi na pohyb kormidla bez pôsobenia dodatočného zdroja energie;

87.

„ručné hydraulické ovládanie“: ručné ovládanie kormidla od povelového zariadenia s hydraulickým silovým prenosom;

88.

„výchylkomer“: zariadenie, ktoré automaticky reguluje zmenu kurzu plavidla podľa vopred zadaných hodnôt;

89.

„kormidlovňa určená na ovládanie plavidla jednou osobou“: kormidlovňa vybavená tak, že plavidlo môže počas plavby pomocou radaru ovládať jedna osoba;

 

Vlastnosti konštrukčných prvkov a materiálov

90.

„vodotesný“: konštrukčný prvok alebo zariadenie zhotovené tak, aby zabránilo akémukoľvek prieniku vody;

91.

„odolný voči striekajúcej vode a poveternostným vplyvom“: konštrukčný prvok alebo zariadenie zhotovené tak, aby za normálnych podmienok umožňovalo preniknutie iba zanedbateľného množstva vlhkosti;

92.

„plynotesný“: konštrukčný prvok alebo zariadenie zhotovené tak, aby zabránilo prieniku plynu a pár;

93.

„nehorľavý“: látka, ktorá nehorí ani nevytvára horľavé plyny v takých množstvách, aby sa spontánne zapálili pri ohriatí na teplotu cca. 750 °C;

94.

„spomaľujúci horenie“: materiál, ktorý sa rýchlo nevznieti, alebo ktorého povrch prinajmenšom obmedzuje šírenie ohňa v súlade s postupom spomínaným v článku 15.11 ods. 1 písm. c);

95.

„ohňovzdornosť“: vlastnosť konštrukčných prvkov alebo zariadení osvedčená skúšobným postupom podľa článku 15.11 ods. 1 písm. d);

96.

„Kód požiarnych skúšobných postupov“: medzinárodný kód uplatňovania požiarnych skúšobných postupov podľa rozhodnutia MSC.61(67) Výboru pre námornú bezpečnosť organizácie IMO;

 

Ďalšie pojmy

97.

„schválená klasifikačná spoločnosť“: klasifikačná spoločnosť uznaná v súlade s kritériami a postupmi v prílohe VII;

98.

„radarové zariadenie“: elektronická navigačná pomôcka na detekciu a zobrazovanie okolia a premávky;

99.

„vnútrozemský systém ECDIS“: normalizovaný systém slúžiaci na zobrazovanie elektronických navigačných máp vnútrozemskej plavby a s tým súvisiacich údajov, ktorý určené informácie zobrazuje v elektronických navigačných mapách vnútrozemskej plavby a voliteľné informácie z iných meracích zdrojov na plavidle;

100.

„zariadenie vnútrozemského systému ECDIS“: zariadenie na zobrazovanie elektronických navigačných máp vnútrozemskej plavby, ktorý môže byť prevádzkované v dvoch režimoch: informačnom režime a navigačnom režime;

101.

„informačný režim“ využíva vnútrozemský systém ECDIS iba na informačné účely bez radarového prekrytia;

102.

„navigačný režim“ využíva vnútrozemský systém ECDIS s radarovým prekrytím na navigáciu plavidla;

103.

„palubný personál“: všetci zamestnanci na palube osobnej lode, ktorí nie sú členmi posádky;

104.

„osoby so zníženou pohyblivosťou“: osoby, ktoré majú vážne problémy pri využívaní verejnej dopravy, ako napríklad starší ľudia, zdravotne postihnutí ľudia a osoby s poruchami zmyslového vnímania, osoby na invalidnom vozíku, tehotné ženy a osoby sprevádzajúce malé deti;

105.

„osvedčenie Spoločenstva“: osvedčenie, ktoré pre plavidlo vnútrozemskej plavby vydal príslušný orgán a ktoré potvrdzuje zhodu s technickými predpismi tejto smernice.

Článok 1.02

(prázdne)

Článok 1.03

(prázdne)

Článok 1.04

(prázdne)

Článok 1.05

(prázdne)

Článok 1.06

Dočasné požiadavky

V súlade s postupom uvedeným v článku 19 ods. 2 tejto smernice možno prijať dočasné požiadavky, ak budú naliehavo potrebné, na účely prispôsobenia technickému pokroku vo vnútrozemskej plavbe, aby sa umožnili odchýlky od ustanovení tejto smernice pred očakávanou novelizáciou samotnej smernice, alebo aby sa umožnilo vykonávanie skúšok. Požiadavky budú vydané a budú platné najviac po dobu troch rokov. Vtedy zároveň nadobudnú platnosť a zrušia sa za rovnakých podmienok vo všetkých štátoch.

Článok 1.07

Administratívne pokyny

S cieľom uľahčiť a zjednotiť uplatňovanie tejto smernice sa v súlade s postupom uvedeným v článku 19 ods. 2 tejto smernice môžu prijať záväzné administratívne pokyny na účely prehliadok.

KAPITOLA 2

POSTUP

Článok 2.01

Inšpekčné orgány

1.   Členské štáty vytvoria inšpekčné orgány.

2.   Inšpekčné orgány tvorí predseda a odborníci.

Súčasťou každého orgánu ako odborníci sú:

a)

zástupca správneho orgánu zodpovedného za vnútrozemskú plavbu;

b)

odborník na projektovanie vnútrozemských plavidiel a ich motorov;

c)

odborník na námorníctvo s plavebným osvedčením.

3.   Predsedu a odborníkov každého orgánu menujú úrady v štáte, v ktorom sa orgán vytvára. Predseda a odborníci pri prevzatí svojich povinností predložia písomné vyhlásenie, že svoje povinnosti budú plniť úplne nezávisle. Pri prevzatí svojich povinností predložia písomné vyhlásenie, že svoje povinnosti budú plniť úplne nezávisle. Od zástupcov správnych orgánov sa vyhlásenie nevyžaduje.

4.   Inšpekčným orgánom môžu pomáhať odborníci špecialisti v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Článok 2.02

Žiadosť o prehliadku

1.   Postup požiadania o prehliadku a určenia miesta a času tejto prehliadky patrí do právomoci orgánov vydávajúcich osvedčenie Spoločenstva. Príslušný orgán stanoví, aké dokumenty budú predložené. Postup sa uplatňuje tak, aby bolo zabezpečené, že prehliadka sa môže vykonať v primeranej dobe od podania žiadosti.

2.   Vlastník plavidla, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica, alebo jeho zástupca, môžu požiadať o osvedčenie Spoločenstva. Ich žiadosti sa vyhovie, ak plavidlo spĺňa požiadavky tejto smernice.

Článok 2.03

Poskytnutie plavidla na prehliadku

1.   Vlastník alebo jeho zástupca poskytnú plavidlo v nenaloženom, čistom a vybavenom stave. Poskytnú súčinnosť potrebnú na prehliadku, poskytnú napríklad vhodný malý čln a zamestnancov, odkryjú akékoľvek časti trupu alebo prvkov, ktoré nie sú priamo prístupné alebo viditeľné.

2.   Inšpekčný orgán bude pri prvej príležitosti vyžadovať prehliadku za sucha. Od tejto prehliadky za sucha možno upustiť, ak je možné predložiť osvedčenie o klasifikácii alebo osvedčenie od schválenej klasifikačnej spoločnosti potvrdzujúce, že konštrukcia spĺňa ich požiadavky, alebo ak sa predloží osvedčenie, ktoré preukazuje, že príslušný úrad už vykonal prehliadku za sucha pre iné účely.V prípade pravidelnej prehliadky alebo prehliadky v zmysle ustanovení článku 15 tejto smernice, inšpekčný orgán môže vyžadovať prehliadku mimo vody.

Inšpekčný orgán vykoná skúšobné chody pri vstupnej prehliadke motorových lodí alebo zostáv alebo v prípade významného pozmenenia ovládacích alebo kormidlových zariadení.

3.   Inšpekčný orgán môže vyžadovať ďalšie prevádzkové skúšky a inú sprievodnú dokumentáciu. Toto ustanovenie platí aj pri stavbe plavidla.

Článok 2.04

(prázdne)

Článok 2.05

Dočasné osvedčenie Spoločenstva

1.   Príslušný orgán môže vydať dočasné osvedčenie Spoločenstva:

a)

plavidlu, ktoré má doplávať na isté miesto s povolením príslušného orgánu pre účely získania osvedčenia Spoločenstva;

b)

plavidlu, ktorého osvedčenie Spoločenstva bolo dočasne odobraté v niektorom z prípadov spomínaných v článku 2.07 alebo v článkoch 12 a 16;

c)

plavidlo, ktorého osvedčenie Spoločenstva sa vyhotovuje po úspešnom výsledku prehliadky;

d)

plavidlu, ktoré nesplnilo všetky požiadavky potrebné na získanie osvedčenia Spoločenstva, ako sú stanovené v časti I prílohy V;

e)

plavidlu tak poškodenému, že jeho stav už nie je v zhode s osvedčením Spoločenstva;

f)

plávajúcim inštaláciám alebo strojom, v prípade ktorých úrady zodpovedné za špeciálne prepravné činnosti povolia vykonanie špeciálnej prepravnej činnosti, ako je ustanovené v predpisoch príslušného plavebného orgánu členského štátu, pod podmienkou získania takéhoto osvedčenia Spoločenstva;

g)

plavidlu odchyľujúcemu sa od ustanovení časti II, ako je stanovené v článku 2.19 odsek 2.

2.   Dočasné osvedčenie Spoločenstva sa vyhotoví podľa vzoru uvedeného v časti III prílohy V, ak sa zdá, že schopnosť plavby plavidla, plávajúcej inštalácie alebo plávajúceho zariadenia je primerane zaručená.

To zahŕňa podmienky, ktoré príslušný orgán považuje za potrebné, a platí:

a)

v prípadoch spomínaných v odseku 1 písm. a), d) až f) na jednu konkrétnu cestu, ktorá sa vykoná v primeranej dobe nepresahujúcej jeden mesiac;

b)

v prípadoch spomínaných v odseku 1 písm. b) a c) na primerané trvanie;

c)

v prípadoch spomínaných v odseku 1 písm. g) na dobu šiestich mesiacov. Dočasné osvedčenie Spoločenstva možno predĺžiť každý raz na dobu šiestich mesiacov, kým výbor neprijme rozhodnutie.

Článok 2.06

Platnosť osvedčenia Spoločenstva

1.   Dobu platnosti osvedčení Spoločenstva vydávaných pre novo vybudované plavidlá v súlade s ustanoveniami tejto smernice určuje príslušný orgán maximálne na:

a)

päť rokov v prípade osobných lodí;

b)

desať rokov v prípade všetkých ostatných plavidiel.

Doba platnosti je vyznačená v osvedčení Spoločenstva.

2.   V prípade plavidiel, ktoré sú pred prehliadkou už v prevádzke, príslušný orgán určuje dobu platnosti osvedčenia Spoločenstva v závislosti od prípadu podľa výsledkov prehliadky. Platnosť však nesmie prekročiť doby určené v odseku 1.

Článok 2.07

Podrobnosti v osvedčení Spoločenstva a jeho zmeny a doplnenia

1.   Vlastník plavidla alebo jeho zástupca informuje príslušný orgán o každej zmene názvu alebo vlastníctva plavidla, všetkých premeraniach a každej zmene úradného čísla, registrácie alebo domovského prístavu a osvedčenie Spoločenstva odošle tomuto orgánu na vykonanie zmien a doplnkov.

2.   Každý príslušný orgán môže do osvedčenia Spoločenstva pridávať akékoľvek informácie alebo ho meniť.

3.   Ak príslušný orgán pozmení osvedčenie Spoločenstva alebo pridá nejakú informáciu, informuje príslušný orgán, ktorý dané osvedčenie Spoločenstva vydal.

Článok 2.08

(prázdne)

Článok 2.09

Pravidelná prehliadka

1.   Pred uplynutím platnosti osvedčenia Spoločenstva sa plavidlo podrobí pravidelnej prehliadke.

2.   Po predložení odôvodnenej žiadosti vlastníka alebo jeho zástupcu môže príslušný orgán výnimočne a bez ďalších prehliadok rozhodnúť o udelení predĺženia platnosti daného osvedčenia Spoločenstva na dobu maximálne šesť mesiacov. Toto predĺženie sa udeľuje písomnou formou a prechováva sa na palube plavidla.

3.   Príslušný orgán znova určí dobu platnosti osvedčenia Spoločenstva podľa výsledkov tejto prehliadky.

Doba platnosti je vyznačená v osvedčení Spoločenstva a upovedomí sa o nej orgán, ktorý vydal dané osvedčenie Spoločenstva.

4.   Ak sa namiesto predĺženia platnosti, ako sa uvádza v odseku 3, osvedčenie Spoločenstva nahradí novou verziou, predchádzajúce osvedčenie Spoločenstva sa vráti príslušnému orgánu, ktorý ho vydal.

Článok 2.10

Dobrovoľná prehliadka

Vlastník plavidla alebo jeho zástupca môžu kedykoľvek dobrovoľne požiadať o prehliadku.

Žiadosti o prehliadku sa vyhovie.

Článok 2.11

(prázdne)

Článok 2.12

(prázdne)

Článok 2.13

(prázdne)

Článok 2.14

(prázdne)

Článok 2.15

Náklady

Vlastník plavidla alebo jeho zástupca nesie všetky náklady vyplývajúce z prehliadky plavidla a vydania osvedčenia Spoločenstva podľa osobitných taríf poplatkov, ktoré zostavil každý členský štát.

Článok 2.16

Informácie

Príslušný orgán môže umožniť osobám, ktoré prejavujú dobre podložený záujem, aby boli informované o obsahu osvedčenia Spoločenstva, a týmto osobám sa môžu vydať výpisy alebo kópie osvedčení Spoločenstva potvrdené a označené ako skutočné.

Článok 2.17

Register osvedčení Spoločenstva

1.   Príslušné orgány prideľujú poradové číslo vydávaným osvedčeniam Spoločenstva. V súlade so vzorom stanoveným v prílohe VI vedú register všetkých vydaných osvedčení Spoločenstva.

2.   Príslušné orgány vedú zbierku zápisníc alebo kópie všetkých vydaných osvedčení Spoločenstva, na ktorých zaznamenávajú všetky informácie alebo zmeny, spolu so zrušeniami a výmenami osvedčení Spoločenstva.

Článok 2.18

Úradné číslo

1.   Príslušný orgán po vydaní osvedčenia Spoločenstva zapíše na toto osvedčenie úradné číslo pridelené plavidlu príslušným orgánom členského štátu, v ktorom je plavidlo zaregistrované alebo v ktorom má domovský prístav.

Ak ide o plavidlo z nečlenského štátu, úradné číslo priradené k osvedčeniu Spoločenstva pridelí príslušný orgán vydávajúci dané osvedčenie Spoločenstva.

Tieto požiadavky sa nevzťahujú na rekreačné plavidlá.

2.   (prázdne)

3.   (prázdne)

4.   Vlastník plavidla alebo jeho zástupca požiadajú príslušný orgán o pridelenie úradného čísla. Vlastník alebo jeho zástupca sú tiež zodpovední za pripevnenie úradného čísla uvedeného v osvedčení Spoločenstva a za jeho odstránenie ihneď po uplynutí platnosti.

Článok 2.19

Ekvivalencie a výnimky

1.   Ak sa v ustanoveniach časti II vyžaduje, aby sa na palube plavidla používali alebo nachádzali isté materiály, inštalácie alebo zariadenia, alebo aby sa prijali isté aspekty prevedenia alebo isté úpravy, príslušný orgán môže na palube daného plavidla povoliť používanie alebo prítomnosť iných materiálov, inštalácií alebo zariadení, alebo prijatie iných vlastností prevedenia alebo iné úpravy, ak sa považujú za ekvivalentné v súlade s postupom uvedeným v článku 19 ods. 2 tejto smernice.

2.   Ak výbor v súlade s postupom uvedeným v článku 19 ods. 2 tejto smernice nedospeje k rozhodnutiu o ekvivalencii, ako sa uvádza v odseku 1, príslušný orgán môže vydať Dočasné osvedčenie Spoločenstva.

V súlade s postupom uvedeným v článku 19 ods. 2 tejto smernice príslušné orgány ohlásia výboru vydanie dočasného osvedčenia Spoločenstva do jedného mesiaca od vystavenia, pričom uvedú názov a úradné číslo plavidla, druh odchýlky a štát, v ktorom je plavidlo registrované alebo v ktorom má domovský prístav.

3.   Príslušný orgán môže na základe odporúčania výboru v súlade s postupom uvedeným v článku 19 ods. 2 tejto smernice vydať osvedčenie Spoločenstva na skúšobnom základe a na obmedzenú dobu pre osobitné plavidlá, ktoré majú nové technické požiadavky odlišné od požiadaviek z časti II, pokiaľ tieto požiadavky zabezpečujú ekvivalentnú bezpečnosť.

4.   Ekvivalencie a výnimky spomínané v odseku 1 a 3 sa uvedú v osvedčení Spoločenstva. Komisia je o nich informovaná.

ČASŤ II

KAPITOLA 3

POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA STAVBY PLAVIDIEL

Článok 3.01

Základná požiadavka

Plavidlá sa stavajú v súlade s odporúčanými zvyklosťami stavby plavidiel.

Článok 3.02

Pevnosť a stabilita

1.   Trup je dostatočne pevný na to, aby odolal všetkým tlakom, ktorým je bežne vystavený,

a)

V prípade novo postavených plavidiel alebo veľkých konverzií majúcich vplyv na pevnosť plavidla sa adekvátna pevnosť musí preukázať predložením dôkazu projektového výpočtu. Tento dôkaz sa nevyžaduje, ak sa predloží osvedčenie o klasifikácii alebo vyhlásenie od schválenej klasifikačnej spoločnosti.

b)

V prípade prehliadky uvedenej v článku 2.09 sa musí skontrolovať minimálna hrúbka oplechovania dna, dna podpalubia a bokov v súlade s týmito podmienkami:

Pri plavidlách vyrobených z ocele je minimálna hrúbka tmin určená najvyššou hodnotou vyplývajúcou z týchto vzorcov:

1.

pri plavidlách dlhších ako 40 m: tmin = f · b · c (2,3 + 0,04 L) [mm];

pri plavidlách nie dlhších ako 40 m: tmin = f · b · c (1,5 + 0,06 L) [mm], avšak nie menej ako 3,00 mm;

2.

Formula

kde:

a

=

rozstup rámu [mm]

f

=

faktor rozstupu rámu:

f

=

1 pre a ≤ 500 mm

f

=

1 + 0,0013 (a – 500) pre a > 500 mm

b

=

faktor pre oplechovanie dna, bokov alebo dna podpalubia

b

=

1,0 pre oplechovanie dna a oplechovanie bokov

b

=

1,25 pre oplechovanie dna podpalubia

f =1 sa môže použiť ako rozstup rámu pri výpočte minimálnej hrúbky oplechovania bokov. Avšak minimálna hrúbka oplechovania dna podpalubia nesmie byť v žiadnom prípade menšia ako hrúbka pre oplechovanie dna a bokov

c

=

faktor pre typ konštrukcie:

c

=

0,95 pre plavidlá s dvojitým dnom a dutinou v krídle, kde priečna stena medzi dutinou v krídle a lodným priestorom je umiestnená zvisle súbežne s obrubou

c

=

1,0 pre všetky ostatné typy konštrukcie;

c)

pri plavidlách s pozdĺžnym rámom s dvojitým dnom a dutinou v krídle sa minimálna hodnota vypočítaná pre hrúbku oplechovania podľa vzorca v písmene b) môže znížiť na vypočítanú hodnotu potvrdenú schválenou klasifikačnou spoločnosťou pre postačujúcu pevnosť trupu (pozdĺžnu, bočnú a lokálnu pevnosť).

Oplechovanie sa obnoví, ak oplechovanie dna, dna podpalubia alebo bokov nedosahuje povolenú takto určenú hodnotu.

Minimálne hodnoty vypočítané podľa tejto metódy sú medzné hodnoty, ktoré zohľadňujú bežné jednotné opotrebovanie, ak je použitá oceľ na stavbu lodí a vnútorné konštrukčné prvky, ako napríklad rámy, podlahy rámov, hlavné pozdĺžne a priečne konštrukčné členy, sú v dobrom stave a trup nevykazuje žiadne známky preťaženia pozdĺžnej pevnosti.

Hneď, ako sa prestanú dosahovať tieto hodnoty, predmetné oplechovanie sa musí opraviť alebo vymeniť. Lokálne a na menších plochách je však akceptovateľná menšia hrúbka nie menšia ako 10 % z vypočítaných hodnôt.

2.   Ak sa na výstavbu trupu použil materiál iný ako oceľ, výpočtom sa musí preukázať, že pevnosť trupu (pozdĺžna, bočná a lokálna pevnosť) sa rovná prinajmenšom takej pevnosti, ktorá by vznikla pri použití ocele za predpokladu minimálnej hrúbky podľa odseku 1. Ak sa predloží osvedčenie o triede alebo vyhlásenie vydané uznanou klasifikačnou spoločnosťou, od dôkazu výpočtom možno upustiť.

3.   Stabilita plavidla zodpovedá určenému použitiu.

Článok 3.03

Trup lode

1.   Predely siahajúce až po palubu, alebo ak paluba nie je, až po okrajnicu, sa inštalujú v týchto bodoch:

a)

kolízny predel v primeranej vzdialenosti od čela tak, aby sa zaručila plávateľnosť naloženého plavidla so zvyškovou bezpečnou vzdialenosťou 100 mm, ak voda vnikne do vodotesného oddelenia pred kolíznym predelom.

Požiadavka spomínaná v odseku 1 sa vo všeobecnosti považuje za splnenú, ak sa kolízny predel nainštaloval vo vzdialenosti 0,04 L až 0,04 L + 2 m meranej od prednej kolmej v rovine maximálneho ponoru.

Ak táto vzdialenosť prevýši 0,04 L + 2 m, požiadavka stanovená v odseku 1 sa dokáže výpočtom.

Vzdialenosť možno znížiť na 0,03 L. V takom prípade sa požiadavka spomínaná v odseku 1 dokáže výpočtom za predpokladu, že oddelenie pred kolíznym predelom a susednými predelmi boli všetky naplnené vodou;

b)

zadný horný predel v primeranej vzdialenosti od kormy, ak dĺžka plavidla presahuje 25 m.

2.   Pred rovinou kolízneho predelu sa nesmie umiestňovať žiadny obývací priestor ani inštalácia potrebná pre bezpečnosť alebo prevádzku plavidla. Táto požiadavka sa nevzťahuje na kotevný mechanizmus.

3.   Obývacie priestory, strojovne a kotolne a pracovné priestory, ktoré sú ich súčasťou, sú oddelené od lodného priestoru vodotesnými priečnymi predelmi siahajúcimi až na palubu.

4.   Obývacie priestory sú oddelené od strojovní, kotolní a lodných priestorov nepriepustnými plynotesne a musia byť prístupné priamo z paluby. V prípade, že takýto prístup nie je možný, priamo na palubu vedie aj núdzový východ.

5.   Predely špecifikované v odsekoch 1 a 3 a oddelenie oblastí špecifikovaných v odseku 4 neobsahujú žiadne otvory.

Avšak dvierka na zadnom hornom predele a prieniky, najmä pre šachty a rozvody, sa povolia, ak sú naprojektované tak, aby zaručovali nepoškodenie účinnosti týchto predelov a oddelenia priestorov. Na dverách v zadnom hornom predele bude na oboch stranách tento rýchlo čitateľný pokyn:

„Dvere zatvoriť okamžite po použití.“

6.   Vstupy a výstupy vody a k nim pripojené rozvody sú také, aby nebolo možné žiadne neúmyselné vniknutie vody do plavidla.

7.   Predné časti plavidla budú postavené tak, aby kotvy úplne ani čiastočne nevyčnievali poza obšívku boku.

Článok 3.04

Strojovne a kotolne, nádrže

1.   Strojovne alebo kotolne sú usporiadané tak, aby ich zariadenie bolo možné jednoducho a bezpečne prevádzkovať, opravovať a udržiavať.

2.   Nádrže s tekutým palivom alebo mazivom a priestory pre cestujúcich a obývacie priestory nesmú mať pri normálnej prevádzke žiadne spoločné plochy, na ktoré pôsobí statický tlak kvapaliny.

3.   Predely, stropy a dvere strojovne, kotolne a nádrží sú vyhotovené z ocele alebo iného ekvivalentného nehorľavého materiálu.

Izolačný materiál v strojovniach bude chránený pred vnikom paliva a výparov paliva.

Všetky otvory v stenách, stropoch a dverách strojovní, kotolní a miestností s nádržami budú také, aby sa dali zatvoriť zvonka. Uzamykacie zariadenia budú vyhotovené z ocele alebo iného ekvivalentného nehorľavého materiálu.

4.   Strojovne, kotolne a ostatné priestory, v ktorých je pravdepodobný únik horľavých alebo toxických plynov, sa musia dať primerane vetrať.

5.   Kajutové schodíky a rebríky poskytujúce prístup k strojovniam a kotolniam a nádržiam musia byť pevne pripojené a vyrobené z ocele alebo z iného nehorľavého materiálu odolného voči otrasom.

6.   Strojovne a kotolne musia mať dva východy, z ktorých jeden môže byť núdzový východ.

Od druhého východu možno upustiť, ak:

a)

celková rozloha (priemerná dĺžka x priemerná šírka na úrovni obšívky podlahy) strojovne alebo kotolne je max. 35 m2 a

b)

dráha medzi každým bodom, na ktorom sa budú vykonávať servisné práce alebo údržba a východom, alebo pätou kajutových schodíkov pri východe poskytujúcom prístup navonok, nie je dlhšia ako 5 m a

c)

hasiaci prístroj sa nachádza na servisnom bode, ktorý je čo najďalej od únikových dverí a takisto odchylne od článku 10.03 odsek 1 písm. e) aj tam, kde inštalovaný výkon motorov nepresahuje 100 kW.

7.   Maximálna prípustná hladina akustického tlaku v strojovniach je 100 dB(A). Body merania sa určia ako funkcia údržbových prác potrebných pri normálnej prevádzke tam sa nachádzajúceho závodu.

KAPITOLA 4

BEZPEČNÁ VZDIALENOSŤ, VOĽNÝ BOK A ZNAČKY PONORU

Článok 4.01

Bezpečná vzdialenosť

1.   Bezpečná vzdialenosť je najmenej 300 mm.

2.   Bezpečná vzdialenosť plavidiel, ktorých otvory sa nedajú zavrieť vodotesnými zariadeniami odolnými voči vodnej triešti, a plavidiel plaviacich sa s nekrytým lodným priestorom, sa zvyšuje tak, že každý z týchto otvorov je najmenej 500 mm pre rovinu maximálneho ponoru.

Článok 4.02

Voľný bok

1.   Voľný bok plavidla u plavidiel so súvislou palubou bez sedlovitosti a nadstavieb je 150 mm.

2.   Voľný bok plavidiel so sedlovou palubou a palubnými nadstavbami sa vypočíta podľa týchto vzorcov:

Formula

kde:

α

je korekčný faktor, ktorý zohľadňuje všetky predmetné nadstavby,

ßv

je koeficient korigujúci účinok prednej sedlovitosti, ktorý vyplýva z prítomnosti nadstavieb v prednej štvrtine dĺžky L plavidla,

ßa

je koeficient korigujúci účinok zadnej sedlovitosti, ktorý vyplýva z prítomnosti nadstavieb v zadnej štvrtine dĺžky L plavidla,

Sev

je efektívna predná sedlovitosť v mm,

Sea

je efektívna zadná sedlovitosť v mm.

3.   Koeficient a sa vypočíta podľa nasledovného vzorca:

Formula

kde:

lem

je účinná dĺžka v m nadstavieb nachádzajúcich sa v stredovej časti, čo zodpovedá polovici dĺžky L plavidla,

lev

je účinná dĺžka v m nadstavby v prednej štvrtine dĺžky plavidla L,

lea

je účinná dĺžka v m nadstavby v zadnej štvrtine dĺžky plavidla L.

Účinná dĺžka nadstavby sa vypočíta podľa tohto vzorca:

Formula

Formula

kde:

l

je účinná dĺžka v m danej nadstavby,

b

je šírka v m danej nadstavby,

B1

je šírka plavidla v m meraná na vonkajšej strane zvislého oplechovania bokov na úrovni paluby polovičnou čiarou pozdĺž danej nadstavby,

h

je výška v m danej nadstavby. Avšak v prípade prielezov sa h získa zmenšením výšky obrúb o polovicu bezpečnej vzdialenosti podľa článku 4.01 odsek 1 a 2. Pre údaj h sa v žiadnom prípade neprijíma hodnota vyššia ako 0,36 m.

Ak

Formula

resp.

Formula

je menej ako 0,6, účinná dĺžka le nadstavby je nula.

4.   Koeficienty ßv a ßa sa vypočítajú podľa týchto vzorcov:

Formula

Formula

5.   Účinná zadná/predná sedlovitosť Sev/Sea sa vypočíta podľa týchto vzorcov:

 

Sev = Sv · p

 

Sea = Sv · p

kde:

Sv

je skutočná predná sedlovitosť v mm, Sv vyššie ako 1 000 mm sa neprijíma,

Sa

je skutočná zadná sedlovitosť v mm, Sa vyššie ako 500 mm sa neprijíma,

p

je koeficient vypočítaný podľa nasledovného vzorca:

Formula

x

je abscisa meraná od najvyššieho bodu sedlovitosti 0,25 Sv resp. Sa (pozri výkres).

Image

Koeficient p sa však neprijíma vyšší ako 1.

6.   Ak ßa · Sea je vyššie ako ßv · Sev, hodnota ßv · Sev sa prijíma ako hodnota pre ßa · Sea.

Článok 4.03

Minimálny voľný bok lode

Berúc do úvahy zníženia uvedené v článku 4.02, minimálny voľný bok plavidla nie je menší než 0 mm.

Článok 4.04

Značky ponoru

1.   Rovina maximálneho ponoru sa stanoví tak, aby boli splnené špecifikácie týkajúce sa minimálneho voľného boku a minimálnej bezpečnej vzdialenosti. Z bezpečnostných dôvodov však môže inšpekčný orgán určiť vyššiu hodnotu pre bezpečnú vzdialenosť alebo minimálny voľný bok. Rovina maximálneho ponoru sa určuje prinajmenšom pre zónu 3.

2.   Rovina maximálneho ponoru musí byť označená zreteľne viditeľnými neodstrániteľnými značkami ponoru.

3.   Značky ponoru pre zónu 3 musia mať tvar obdĺžnika s dĺžkou 300 mm a hĺbkou 40 mm, ktorého základňa je horizontálna a zhoduje sa s rovinou maximálneho ponoru. Všetky odlišné značky ponoru obsahujú tento obdĺžnik.

4.   Plavidlá majú aspoň tri dvojice značiek ponoru, jednu dvojicu uprostred lode a ostatné dve dvojice sa nachádzajú v takej vzdialenosti od provy, resp. kormy lode, ktorá je približne jednou šestinou dĺžky.

Avšak:

a)

v prípade plavidla kratšieho než 40 m stačí upevniť dve dvojice značiek vo vzdialenosti od provy, resp. kormy, ktorá je asi jednou štvrtinou dĺžky;

b)

v prípade plavidiel, ktoré nie sú určené na prepravu tovarov, stačí jedna dvojica značiek umiestnená zhruba uprostred plavidla.

5.   Značky alebo ukazovatele, ktoré v dôsledku novej prehliadky prestávajú platiť, sú odstránené alebo označené ako neplatné pod dozorom inšpekného orgánu. Ak značka ponoru zmizne, môže byť nahradená len pod dozorom inšpekčného orgánu.

6.   Ak bolo plavidlo merané v súlade s Dohovorom o vymeriavaní vnútrozemských lodí z roku 1966 a rovina meracích značiek vyhovuje požiadavkám tejto smernice, tieto meracie značky nahradia značky ponoru a uvedie sa to v osvedčení Spoločenstva.

7.   V prípade plavidiel prevádzkovaných v iných zónach vnútrozemských vodných ciest ako zóna 3 (v zónach 1, 2 alebo 4), sa dvojice značiek ponoru umiestnené na prove a korme, ako sú ustanovené v odseku 4, dopĺňajú zvislou čiarou, ku ktorej sa pripája jedna, alebo v prípade viacerých zón i niekoľko doplňujúcich čiar ponoru v dĺžke 150 mm smerom k prove vzhľadom na značku ponoru pre zónu 3.

Táto zvislá čiara a horizontálna čiara musia byť 30 mm hrubé. Okrem značky ponoru smerom k prove plavidla sa označia aj príslušné čísla zón pomocou písmen výšky 60 mm x hĺbky 40 mm (pozri obrázok č. 1).

Obrázok č. 1

Image

Článok 4.05

Maximálny ponor naložených plavidiel, ktorých trupy nie sú vždy zatvorené, aby boli odolné voči vodnej triešti a vodotesné

Ak sa rovina maximálneho ponoru pre plavidlo zóny 3 stanoví za predpokladu, že lodné priestory sa môžu uzavrieť tak, aby odolávali vodnej triešti a boli vodotesné, a ak vzdialenosť medzi rovinou maximálneho ponoru a horným okrajom obruby je menšia než 500 mm, stanovuje sa maximálny ponor pre plavbu s nezakrytým lodným priestorom.

V osvedčení Spoločenstva sa uvedie tento údaj:

„Ak otvory do lodného priestoru sú úplne alebo čiastočne nezakryté, plavidlo možno naložiť do ... mm pod značky ponoru pre zónu 3.“

Článok 4.06

Stupnice ponoru

1.   Plavidlá, ktorých ponor môže prekročiť 1 m, majú na každej strane smerom k zadnej časti stupnice ponoru; môžu mať aj doplnkové stupnice ponoru.

2.   Nulové body každej stupnice ponoru musia ležať vertikálne k tejto stupnici ponoru v rovine rovnobežnej s rovinou maximálneho ponoru, prechádzajúcou cez najnižší bod trupu lode alebo, ak plavidlo má kýl, tak cez kýl. Vertikálna vzdialenosť nad bodom nula je odstupňovaná v decimetroch. Toto odstupňovanie sa nachádza na každej stupnici, od vodorysky pre nenaložený stav až do 100 mm nad rovinu maximálneho ponoru prostredníctvom vyrazených alebo vyrytých značiek a natretých 2 rôznymi farbami formou jasne viditeľných pásikov. Toto odstupňovanie bude označené číslami v rozstupoch každých päť decimetrov vyznačených vedľa stupnice ako na vrchole stupnice.

3.   Dve zadné meracie stupnice pripevnené na základe dohovoru uvedeného v článku 4.04 odsek 6 môžu nahradiť ponorové stupnice za predpokladu, že sú odstupňované v súlade s požiadavkami, a že v prípade potreby obsahujú čísla označujúce ponor.

KAPITOLA 5

OVLÁDATEĽNOSŤ

Článok 5.01

Všeobecne

Plavidlá a zostavy vykazujú adekvátnu schopnosť plavby a ovládateľnosť.

Plavidlá bez pohonu určené na vlečenie spĺňajú osobitné požiadavky určené inšpekčným orgánom.

Plavidlá a zostavy s pohonom spĺňajú požiadavky uvedené v článkoch 5.02 až 5.10.

Článok 5.02

Plavebné skúšky

1.   Schopnosť plavby a ovládateľnosť sa kontrolujú formou plavebných skúšok. Preskúša sa najmä súlad s požiadavkami článkov 5.06 až 5.10.

2.   Inšpekčný orgán môže upustiť od všetkých skúšok alebo ich časti, ak sa zhoda s požiadavkami na schopnosť plavby a ovládateľnosť preukáže iným spôsobom.

Článok 5.03

Skúšobná oblasť

1.   Plavebné skúšky spomínané v článku 5.02 sa vykonávajú v oblastiach vnútrozemských vodných ciest, ktoré určia príslušné orgány.

2.   Tieto skúšobné oblasti sa nachádzajú na úseku tečúcej alebo stojatej vody, ktorý je podľa možností rovný, dlhý najmenej 2 km a dostatočne široký a je vybavený vysoko výraznými značkami na určovanie polohy plavidla.

3.   Inšpekčný orgán má možnosť zaznamenávať v skúšobnej oblasti hydrologické údaje, ako napríklad hĺbku vody, šírku plavebného kanála a priemernú rýchlosť prúdu ako funkciu rôznych úrovní hladiny vody.

Článok 5.04

Miera naloženia plavidiel a zostáv pri plavebných skúškach

Plavidlá a zostavy určené na prepravu tovaru sú pri plavebných skúškach naložené aspoň na 70 % svojej nosnosti a zaťaženia, pričom náklad je rozložený tak, aby čo najviac zabezpečoval horizontálnu polohu. Ak sa skúšky vykonávajú s menším naložením, schválenie na plavbu po prúde bude obmedzené na toto naloženie.

Článok 5.05

Používanie palubných zariadení pri plavebných skúškach

1.   Pri plavebných skúškach sa môžu použiť všetky zariadenia spomínané v položkách 34 a 52 osvedčenia Spoločenstva, ktoré možno aktivovať z kormidlovne, okrem kotvy.

2.   Kotvy sa však môžu použiť pri skúške zahŕňajúcej otáčanie do prúdu, spomínané v článku 5.10.

Článok 5.06

Predpísaná rýchlosť (vpred)

1.   Plavidlá a zostavy dosiahnu rýchlosť najmenej 13 km/hod vzhľadom na vodu. Táto podmienka nie je povinná, ak sa vlečno-tlačné remorkéry prevádzkujú samostatne.

2.   Inšpekčný orgán môže udeliť výnimky plavidlám a zostavám prevádzkovaným výlučne v ústiach a prístavoch.

3.   Inšpekčný orgán skontroluje, či nenaložené plavidlo dokáže prekročiť rýchlosť 40 km/hod vzhľadom na vodu. Ak sa to potvrdí, v osvedčení Spoločenstva sa v časti 52 uvedie tento záznam:

„Plavidlo dokáže prekročiť rýchlosť 40 km/hod vzhľadom na vodu.“

Článok 5.07

Schopnosť zastavenia

1.   Plavidlá a zostavy sú schopné zastaviť smerom po prúde v primeranom čase, pričom zostanú adekvátne ovládateľné.

2.   Ak plavidlá a zostavy nie sú dlhšie ako 86 m a nie sú širšie ako 22,90 m, vyššie uvedená schopnosť zastavenia sa môže nahradiť schopnosťou otočenia sa.

3.   Schopnosť zastavenia sa preukáže prostredníctvom zastavovacích manévrov vykonaných v skúšobnej oblasti spomínanej v článku 5.03 a schopnosť otočenia prostredníctvom otáčacích manévrov v súlade s článkom 5.10.

Článok 5.08

Schopnosť plavby vzad

Ak sa zastavovací manéver vyžadovaný v článku 5.07 vykonáva v stojatej vode, nasleduje po ňom plavebná skúška počas plavby vzad.

Článok 5.09

Schopnosť vykonania únikovej akcie

Plavidlá a zostavy sú schopné vykonať v primeranom čase únikovú akciu. Táto schopnosť sa preukáže prostredníctvom únikových manévrov vykonaných v skúšobnej oblasti spomínanej v článku 5.03.

Článok 5.10

Schopnosť otočenia

Plavidlá a zostavy s dĺžkou neprekračujúcou 86 m alebo šírkou neprekračujúcou 22,90 m sú schopné otočiť sa v primeranom čase.

Táto schopnosť otočenia sa môže nahradiť schopnosťou zastavenia spomínanou v článku 5.07.

Schopnosť otočenia sa preukazuje prostredníctvom otáčacích manévrov proti prúdu.

KAPITOLA 6

KORMIDLOVÉ ZARIADENIE

Článok 6.01

Všeobecné požiadavky

1.   Plavidlá sú vybavené spoľahlivým kormidlovým zariadením, ktoré zabezpečuje prinajmenšom takú ovládateľnosť, ako sa vyžaduje v kapitole 5.

2.   Kormidlové zariadenia s pohonom sú navrhnuté tak, aby kormidlo nemohlo neúmyselne zmeniť polohu.

3.   Kormidlové zariadenie ako celok je navrhnuté tak, aby umožňovalo trvalý náklon až do 15° pri teplote okolitého vzduchu od -20 °C do +50 °C.

4.   Časti prvkov kormidlového zariadenia sú dostatočne robustné, aby mohli vydržať nápory, ktoré na ne môžu pôsobiť za normálnej prevádzky. Žiadne vonkajšie sily pôsobiace na kormidlo nenarušia prevádzkovú schopnosť kormidlového prístroja a jeho riadiacej jednotky.

5.   Kormidlové zariadnie zahŕňa riadiacu jednotku s pohonom, ak si to vyžadujú sily potrebné na aktiváciu kormidla.

6.   Kormidlový prístroj s riadiacou jednotkou s pohonom je chránený pred preťažením pomocou systému, ktorý obmedzuje krútiaci moment aplikovaný riadiacou jednotkou.

7.   Penetrácie pre kormidlové pne sú vytvorené tak, aby zabraňovali šíreniu mazív znečisťujúcich vodu.

Článok 6.02

Riadiace jednotky kormidlového prístroja

1.   Ak kormidlový prístroj má riadiacu jednotku s pohonom, do piatich minút je možné uviesť druhú samostatnú riadiacu jednotku alebo manuálnu riadiacu jednotku do prevádzky v prípade zlyhania alebo chybnej funkcie riadiacej jednotky kormidlového zariadenia.

2.   Ak sa druhá riadiaca jednotka alebo manuálna riadiaca jednotka nesprevádzkujú automaticky, kormidelník ich môže sprevádzkovať okamžite vykonaním jednej jednoduchej a rýchlej operácie.

3.   Druhá riadiaca jednotka alebo manuálna riadiaca jednotka tiež zabezpečujú ovládateľnosť vyžadovanú v kapitole 5.

Článok 6.03

Hydraulická riadiaca jednotka kormidlového prístroja

1.   K hydraulickej riadiacej jednotke kormidlového prístroja nie sú zapojené iné spotrebiče energie. V prípade dvoch samostatných riadiacich jednotiek je však také zapojenie k niektorej z jednotiek prijateľné, ak sú spotrebiče pripojené k spätnému vedeniu a pomocou odpojovacieho zariadenia sa môžu odpojiť od riadiacej jednotky.

2.   Ak sú dve hydraulické riadiace jednotky, pre každú z nich je potrebná samostatná hydraulická nádrž. Prijateľné sú však aj dvojité nádrže. Hydraulické nádrže sú vybavené systémom varovania, ktorý sleduje každý pokles hladiny oleja pod úroveň najnižšieho obsahu potrebného pre spoľahlivú prevádzku.

3.   Riadiaci ventil nemusí byť zdvojený, ak sa dá aktivovať manuálne alebo manuálne riadenou hydraulickou aktiváciou z kormidlovne.

4.   Rozmery, prevedenie a usporiadanie rozvodov je také, aby sa čo najviac vylúčilo mechanické poškodenie alebo poškodenie vyplývajúce z požiaru.

5.   V prípade hydraulických riadiacich jednotiek sa pre druhé jednotky nevyžaduje samostatný rozvodný systém, ak je zaručená nezávislá prevádzka týchto dvoch jednotiek a ak rozvodný systém je schopný vydržať tlak najmenej 1,5-násobku maximálneho prevádzkového tlaku.

6.   Elastické rúrky sú povolené iba vtedy, ak ich použitie je nevyhnutné pre účely stlmenia vibrácií alebo umožnenia voľného pohybu súčastí. Sú určené pre tlak, ktorý sa prinajmenšom rovná maximálnemu prevádzkovému tlaku.

Článok 6.04

Zdroj pohonu

1.   Riadiace systémy vybavené dvoma riadiacimi jednotkami s pohonom majú najmenej dva zdroje pohonu.

2.   Ak pri plavbe plavidla nie je neustále k dispozícii druhý zdroj pohonu riadiacej jednotky s pohonom, ako záloha počas doby potrebnej na spustenie slúži oddeľovacie zariadenie s primeranou kapacitou.

3.   V prípade elektrických zdrojov pohonu nesmie hlavný zdroj pohonu kormidlového zariadenia napájať iné spotrebiče.

Článok 6.05

Manuálna riadiaca jednotka

1.   Koleso ručného ovládania nie je poháňané riadiacou jednotkou s pohonom.

2.   Bez ohľadu na polohu kormidla sa zabráni odmršteniu kolesa pri automatickom zapnutí manuálnej riadiacej jednotky.

Článok 6.06

Systémy kormidla-lodného motora, vodnej trysky, cykloidnej lodnej skrutky a čelného propulzora

1.   Ak sa inštalácie vektorovania ťahu kormidla-lodného motora (rudder-propeller), vodnej trysky, cykloidnej lodnej skrutky alebo čelného propulzora (bow thrust) aktivujú diaľkovo pomocou elektrických, hydraulických alebo pneumatických prostriedkov, medzi kormidlovňou a inštaláciou lodného motora či propulzora sa nachádzajú dva aktivačné systémy vzájomne od seba nezávislé, ktoré mutatis mutandis spĺňajú požiadavky článkov 6.01 až 6.05.

Takéto systémy nepodliehajú tomuto odseku, ak nie sú potrebné na dosiahnutie ovládateľnosti požadovanej v kapitole 5, alebo ak sú potrebné iba na skúšku zastavenia.

2.   V prípade dvoch alebo viacerých inštalácií kormidla-lodného motora (rudder-propeller), vodnej trysky, cykloidnej lodnej skrutky alebo čelného propulzora (bow thrust), ktoré sú od seba nezávislé, nie je potrebný druhý aktivačný systém, ak si plavidlo zachová ovládateľnosť požadovanú v kapitole 5, ak jeden zo systémov zlyhá.

Článok 6.07

Ukazovatele a monitorovacie zariadenia

1.   Poloha kormidla je na kormidelníckom stanovisku zreteľne označená. Ak je ukazovateľ polohy kormidla elektrický, má vlastný pohon.

2.   Na kormidelníckom stanovisku sú minimálne tieto ukazovatele a monitorovacie zariadenia:

a)

hladiny oleja v hydraulických nádržiach v súlade s článkom 6.03 odsek 2 a prevádzkového tlaku hydraulického systému;

b)

poruchy prívodu elektrickej energie do ovládania riadenia;

c)

poruchy prívodu elektrickej energie do riadiacich jednotiek;

d)

poruchy regulátora vybočenia;

e)

poruchy potrebných odpojovacích zariadení.

Článok 6.08

Regulátory vybočenia

1.   Regulátory vybočenia a ich súčasti spĺňajú požiadavky uvedené v článku 9.20.

2.   Správna funkcia regulátora vybočenia sa zobrazuje na kormidelníckom stanovisku pomocou zeleného svetelného indikátora.

Monitorujú sa všetky výpadky sieťového napätia alebo jeho neprijateľné výchylky a neprijateľné poklesy v rýchlosti otáčok gyroskopu.

3.   Ak sú okrem regulátora vybočenia namontované aj iné kormidlové zariadenia, na kormidelníckom stanovisku je možné jednoznačne rozlíšiť, ktoré z týchto zariadení je aktivované. Je možné okamžite prepnúť z jedného zariadenia na druhé. Regulátor vybočenia nemá žiadny vplyv na tieto ostatné kormidlové zariadenia.

4.   Napájanie regulátora vybočenia elektrickou energiou je nezávislé od iných energetických spotrebičov.

5.   Gyroskopy, detektory a zatáčkomery použité v regulátoroch vybočenia spĺňajú minimálne požiadavky minimálnych špecifikácií a skúšobných podmienok týkajúcich sa zobrazení vybočenia pre vnútrozemské vodné cesty, ktoré sú stanovené v prílohe IX.

Článok 6.09

Schvaľovací výbor

1.   Inšpekčný orgán preskúma zhodu nainštalovaného kormidlového zariadenia. Za týmto účelom si môže vyžiadať tieto dokumenty:

a)

opis kormidlového zariadenia,

b)

výkresy a informácie o riadiacich jednotkách a ovládacích prvkoch kormidlovania;

c)

informácie týkajúce sa kormidlového prístroja;

d)

schémy elektrického zapojenia;

e)

opis regulátora vybočenia;

f)

prevádzkové predpisy pre kormidlové zariadenie.

2.   Prevádzka celého kormidlového zariadenia sa skontroluje pomocou plavebnej skúšky. Ak je nainštalovaný regulátor vybočenia, skontroluje sa, či je možné spoľahlivo udržať vopred stanovený kurz a či je možné bezpečne vykonávať odbočky.

KAPITOLA 7

KORMIDLOVŇA

Článok 7.01

Všeobecne

1.   Kormidlovne sú usporiadané tak, aby kormidelník mohol vždy plniť svoje úlohy počas plavby plavidla.

2.   Za normálnych prevádzkových podmienok nesmie hladina akustického tlaku zvuku vydávaného plavidlom, meraná na úrovni hlavy kormidelníka na kormidelníckom stanovisku, presahovať 70 dB(A).

3.   Ak je kormidlovňa konfigurovaná pre riadenie radarom jednou osobou, kormidelník je schopný plniť svoje úlohy aj v sede a všetky zobrazovacie alebo monitorovacie nástroje a ovládacie prvky potrebné na prevádzku plavidla budú usporiadané tak, aby ich kormidelník mohol pohodlne používať počas plavby plavidla bez toho, aby musel opustiť stanovisko alebo stratil výhľad na obrazovku radaru.

Článok 7.02

Voľný výhľad

1.   Výhľad vo všetkých smeroch z kormidelníckeho stanoviska je primerane voľný.

2.   Priestor obmedzeného výhľadu kormidelníka pred plavidlom v nenaloženom stave s polovicou zásob, ale bez balastu, nepresiahne dve dĺžky plavidla alebo 250 m podľa toho, ktorý údaj je menší, na povrch vody cez oblúk z boku lode na každej strane priamo cez prednú časť plavidla.

Optické a elektronické prostriedky na zredukovanie tohto priestoru obmedzeného videnia sa pri prehliadke neberú do úvahy.

Na ďalšie zmenšenie priestoru obmedzeného videnia sa môžu použiť iba vhodné elektronické zariadenia.

3.   Kormidelníkovo pole obmedzeného videnia na obvyklom stanovisku je najmenej 240° z horizontu a najmenej 140° z predného polkruhu.

V osi obvyklého výhľadu kormidelníka nestojí žiaden rám, stĺp ani nadstavba.

Dokonca aj v prípade, keď je zabezpečené pole neobmedzeného videnia vo veľkosti 240° z horizontu, môže inšpekčný orgán vyžadovať ďalšie opatrenia, a to predovšetkým nainštalovanie vhodných pomocných optických alebo elektronických zariadení, ak v zadnom smere nie je zabezpečený dostatočný priestor voľného výhľadu.

Výška spodného okraja bočných okien sa udržiava na čo najnižšej úrovni, výška horného okraja bočných a zadných okien sa udržiava na čo najvyššej úrovni.

Pri určovaní, či sú splnené požiadavky tohto článku na viditeľnosť z kormidlovne, sa predpokladá, že výška očí kormidelníka na kormidelníckom stanovisku je na úrovni 1 650 mm nad palubou.

4.   Horný okraj okien kormidlovne smerujúcich dopredu bude dostatočne vysoký na to, aby osoba na kormidelníckom stanovisku s výškou očí na úrovni 1 800 mm mala jasný výhľad dopredu najmenej 10 stupňov nad horizont vo výške očí.

5.   Za každého počasia sú dostupné prostriedky na zabezpečenie jasného výhľadu cez predné okno.

6.   Sklené výplne použité v kormidlovni sú zhotovené z bezpečnostného skla a ich priepustnosť svetla dosahuje hodnotu najmenej 75 %.

Premosťovacie predné okná budú bez lesku a naklonené od vertikálnej roviny hornou časťou von v uhle minimálne 10° a maximálne 25°, aby sa zabránilo odrazom svetla.

Článok 7.03

Všeobecné požiadavky týkajúce sa ovládacích, indikačných a monitorovacích zariadení

1.   Ovládacie zariadenia potrebné na prevádzku plavidla sa dajú jednoducho uviesť do prevádzkovej polohy. Táto poloha je jednoznačne jasná.

2.   Monitorovacie zariadenia sú ľahko čitateľné. Ich osvetlenie je možné upraviť nekrokovým spôsobom až k zhasnutiu. Svetelné zdroje nie sú rušivé ani nemajú vplyv na čitateľnosť monitorovacích nástrojov.

3.   Existuje systém odskúšania výstražných a indikačných kontroliek.

4.   Je možné jednoznačne zistiť, či systém je v prevádzke. Ak jeho fungovanie indikuje nejaká svetelná kontrolka, táto kontrolka je zelená.

5.   Každé nesprávne fungovanie alebo porucha systémov, ktorá si vyžaduje sledovanie, je indikované pomocou červených výstražných kontroliek.

6.   Zároveň s rozsvietením červených kontroliek zaznie zvuková výstraha. Zvukové výstrahy môže tvoriť jeden súhrnný signál. Hladina akustického tlaku zvuku tohto signálu presiahne maximálnu hladinu tlaku zvuku okolitého hluku na kormidelníckom stanovisku, aspoň o 3 dB(A).

7.   Zvukovú výstrahu je možné vypnúť po potvrdení nedostatku alebo poruchy. Toto vypnutie nebráni spusteniu poplašného signálu pri ďalších nedostatkoch. Červené výstražné kontrolky zhasnú jedine po opravení nedostatku.

8.   Monitorovacie a indikačné zariadenia sa v prípade zlyhania vlastného pohonu automaticky prepnú na alternatívny zdroj pohonu.

Článok 7.04

Osobitné požiadavky týkajúce sa ovládacích, indikačných a monitorovacích zariadení hlavných motorov a kormidlového zaiadenia

1.   Z kormidelníckeho stanoviska je možné ovládať a monitorovať hlavné motory a kormidlové zariadenia. Hlavné motory vybavené spojkou, ktoré sa dajú aktivovať z kormidelníckeho stanoviska, alebo poháňajúce ovládateľný krokový lodný motor, ktoré možno ovládať z kormidelníckeho stanoviska, sa musia dať zo strojovne jedine naštartovať a vypnúť.

2.   Ovládanie každého hlavného motora je vo forme jednej páky, ktorá opisuje oblúk vo vertikálnej rovine viac-menej rovnobežnej s pozdĺžnou osou lode. Pohyb páky smerom k prove vyvolá pohyb dopredu, pričom pohyb páky smerom k zadnej časti lode vyvolá pohyb plavidla dozadu. Zapadnutie spojky a obrátenie smeru pohybu prebieha okolo neutrálnej polohy páky. Páka sa zachytáva v neutrálnej polohe.

3.   Vo vnútri kormidlovne určenej pre riadenie radarom jednou osobou sa zobrazuje smer pohonného propulzora, ktorý plavidlom pohybuje, a počet otáčok lodného motora alebo hlavných motorov.

4.   Na kormidelníckom stanovisku sa nachádzajú indikačné a monitorovacie zariadenia vyžadované v článku 6.07 odsek 2, článku 8.03 odsek 2 a článku 8.05 odsek 13.

5.   Plavidlá s kormidlovňami určenými na navigáciu radarom jednou osobou sa kormidlujú pomocou páky. Pákou sa dá ľahko pohybovať pomocou ruky. Poloha páky vzhľadom na pozdĺžnu os plavidla presne zodpovedá polohe lopatiek kormidla. Páku je možné povoliť v ktorejkoľvek jej polohe bez zmeny lopatiek kormidla. Neutrálna poloha páky sa dá jednoznačne vnímať.

6.   Ak je v prípade kormidlovní usporiadaných na navigáciu radarom jednou osobou plavidlo vybavené kormidlami na prove alebo špeciálnymi kormidlami predovšetkým na plavbu vzad, tieto kormidlá sa aktivujú špeciálnymi pákami, ktoré mutatis mutandis spĺňajú požiadavky ustanovené v časti 5.

Táto požiadavka platí aj vtedy, ak sa v prípade zostáv používa kormidlové zariadenie inštalované v plavidle inom ako v plavidle, ktoré zostavu poháňa.

7.   Ak sa používajú regulátory vybočenia, ovládací prvok vybočenia je možné uvoľniť v akejkoľvek jeho polohe bez zmeny zvolenej rýchlosti.

Ovládací prvok sa otáča v oblúku dostatočne širokom na to, aby zaručoval primerané presné polohovanie. Neutrálna poloha je zreteľne vnímateľná z ostatných pozícií. Osvetlenie stupnice sa dá meniť bez krokov.

8.   Zariadenia diaľkového ovládania celého kormidlového zariadenia sú napevno nainštalované a usporiadané tak, aby bol zreteľne viditeľný zvolený kurz. Ak sa zariadenie diaľkové ovládania dá odpojiť, je vybavené indikačným prístrojom, ktorý zobrazuje príslušné prevádzkové podmienky „v prevádzke“ alebo „mimo prevádzky“. Dispozícia a manipulácia s ovládacími prvkami je funkčná.

Pri systémoch, ktoré sú podružné ku kormidlovému zariadeniu, ako napríklad aktívne dokormidlovacie zariadenia (bow thruster), sú prijateľné zariadenia diaľkového ovládania, ktoré nie sú nainštalované napevno, ak sa táto podružná inštalácia dá kedykoľvek z kormidlovne aktivovať pomocou potlačovacieho prvku.

9.   V prípade systémov kormidlového pohonu, vodnej trysky, cykloidnej lodnej skrutky a čelného propulzora sú ekvivalentné zariadenia prijateľné ako ovládacie, indikačné a monitorovacie zariadenia.

Požiadavky uvedené v odsekoch 1 až 8 platia mutatis mutandis pre účely osobitných charakteristík a usporiadaní zvolených pre vyššie uvedené kormidlové a pohonné jednotky. Poloha indikačného zariadenia pri každej inštalácii zreteľne ukazuje smer ťahu pôsobiaceho na plavidlo alebo smer trysky.

Článok 7.05

Navigačné svetlá, svetelné signály a zvukové signály

1.   V tomto článku pojem

a)

„navigačné svetlá“ znamená vrcholové svetlá, bočné svetlá a zadné svetlá a svetlá viditeľné zo všetkých strán, modré scintilačné svetlá, žlté silné rýchle scintilačné svetlá pre vysokorýchlostné plavidlá a modré svetlá pre prepravu nebezpečného tovaru;

b)

„svetelné signály“ znamená svetlá sprevádzajúce zvukové signály a svetlá pridelené k modrému panelu.

2.   V kormidlovni sú nainštalované kontrolky indikujúce prúd a ďalšie podobné zariadenia ako napríklad indikačné kontrolky na monitorovanie navigačných svetiel, ak sa monitorovanie nedá previesť priamo z kormidlovne.

3.   V kormidlovniach určených na navigáciu radarom jednou osobou sú indikačné kontrolky nainštalované na riadiacom paneli za účelom monitorovania navigačných svetiel a svetelných signálov. Vypínače navigačných svetiel sú zahrnuté v indikačných kontrolkách alebo v ich blízkosti.

Usporiadanie a farba indikačných kontroliek navigačných svetiel a svetelných signálov zodpovedá skutočnej polohe a farbe týchto svetiel a signálov.

Porucha funkcie navigačného svetla alebo svetelného signálu vyvolá zhasnutie alebo iné poskytnutie signálu príslušnej indikačnej kontrolky.

4.   V kormidlovniach určených na navigáciu radarom jednou osobou je možné aktivovať zvukové signály pomocou spínača ovládaného nohou. Táto požiadavka sa nevzťahuje na signál „nepribližovať sa“ v súlade s platnými predpismi plavebného úradu členského štátu.

5.   Navigačné svetlá spĺňajú požiadavky uvedené v prílohe IX časť I.

Článok 7.06

Radarové inštalácie a zátačkomery

1.   Radarové vybavenie a zátačkomery budú takého typu, aký schválil príslušný orgán. Požiadavky týkajúce sa inštalácie a odskúšania prevádzky radarového vybavenia a zátačkomerov, ako sú stanovené v prílohe IX, musia byť splnené. Zariadenie vnútrozemského systému ECDIS, ktoré možno prevádzkovať v navigačnom režime, sa považuje za radarové vybavenie. Okrem toho musia byť splnené aj požiadavky noriem vnútrozemského systému ECDIS.

Zátačkomer je umiestnený pred kormidelníkom a v jeho poli videnia.

2.   V kormidlovniach určených na riadenie radarom jednou osobou:

a)

obrazovka radaru nie je výrazne posunutá od osi výhľadu kormidelníka v bežnej polohe;

b)

radarový obraz je stále dokonale viditeľný bez krytu alebo obrazovky, bez ohľadu na svetelné podmienky mimo kormidlovne;

c)

zátačkomer je inštalovaný priamo nad alebo pod obrazom z radaru alebo je do neho zabudovaný.

Článok 7.07

Rádio-telefonické systémy pre plavidlá s kormidlovňami určenými na riadenie radarom jednou osobou

1.   Ak sú kormidlovne plavidiel určené na navigáciu radarom jednou osobou, príjem z medzilodných sietí a príjem námorných informácií sa uskutočňuje cez reproduktor a odchádzajúca komunikácia prebieha cez zabudovaný mikrofón. Možnosti odoslať/prijať sa vyberajú pomocou tlačidla.

Mikrofóny týchto sietí sa nedajú použiť vo verejnej korešpondenčnej sieti.

2.   Ak sú kormidlovne plavidiel určené na navigáciu radarom jednou osobou vybavené rádio-telefónnnym systémom pre verejnú korešpondenčnú sieť, príjem je možný zo sedadla kormidelníka.

Článok 7.08

Interné komunikačné zariadenia na palube

Na palube plavidiel s kormidlovňami určenými na riadenie radarom jednou osobou sú interné komunikačné zariadenia.

Zo kormidelníckeho stanoviska je možné vytvoriť komunikačné linky:

a)

s prednou časťou plavidla alebo zostavy;

b)

so zadnou časťou plavidla alebo zostavy, ak z kormidelníckeho stanoviska nie je možná iná priama komunikácia;

c)

s obývacími priestormi posádky;

d)

s kajutou veliteľa.

Na všetkých stanoviskách týchto liniek internej komunikácie sa príjem uskutočňuje pomocou reproduktora a prenos pomocou zabudovaného mikrofónu. Prepojenie prednej a zadnej časti plavidla alebo zostavy môže byť rádiotelefónnym prepojením.

Článok 7.09

Výstražný systém

1.   Plavidlo má samostatný výstražný systém umožňujúci dosiahnutie obývacích priestorov, strojovní a prípadne aj samostatných čerpacích staníc.

2.   Kormidelník má v dosahu spínač ovládajúci zapnutie a vypnutie výstražného signálu; spínače, ktoré sa po uvoľnení automaticky vrátia do vypnutej polohy nie sú prijateľné.

3.   Hladina tlaku zvuku tohto výstražného signálu je v obývacích priestoroch najmenej 75 dB(A).

Výstražný signál v strojovniach a čerpacích staniciach vystupuje vo forme blikajúceho svetla viditeľného na všetkých stranách a zreteľne vnímaného vo všetkých bodoch.

Článok 7.10

Vykurovanie a vetranie

Kormidlovne sú vybavené účinným systémom vykurovania a vetrania, ktorý sa dá ovládať.

Článok 7.11

Manipulačné zariadenie kormovej kotvy

Na palube plavidiel, ktorých kormidlovne plavidiel sú určené na navigáciu radarom jednou osobou a ktorých dĺžka je viac ako 86 m alebo ktorých šírka je viac ako 22,90 m, môže kormidelník zo svojho stanoviska spustiť kormovú kotvu.

Článok 7.12

Stiahnuteľné kormidlovne

Stiahnuteľné kormidlovne sú vybavené núdzovým spúšťacím systémom.

Každá spúšťacia operácia automaticky spustí zreteľne počuteľný výstražný signál. Táto požiadavka neplatí, ak riziku úrazu hroziaceho zo spúšťania zabraňujú vhodné črty prevedenia.

Kormidlovňu je možné bezpečne opustiť bez ohľadu na jej polohu.

Článok 7.13

Zápis v osvedčení Spoločenstva pre plavidlá s kormidlovňami určenými na riadenie radarom jednou osobou

Ak plavidlo vyhovuje osobitným požiadavkám na kormidlovne určené na navigáciu radarom jednou osobou, ako sa uvádza v článkoch 7.01, 7.04 až 7.08 a 7.11, do osvedčenia Spoločenstva sa zapisuje tento údaj:

„Plavidlo má kormidlovňu určenú na riadenie radarom jednou osobou.“

KAPITOLA 8

PREVEDENIE MOTORA

Článok 8.01

Všeobecne

1.   Stroje a ich príslušenstvo sú navrhnuté, zostrojené a nainštalované podľa najlepších postupov z praxe.

2.   Inštalácie vyžadujúce pravidelné prehliadky, predovšetkým parné kotly, iné tlakové nádoby a ich príslušenstvo a výťahy, spĺňajú predpisy platné v jednom z členských štátov Spoločenstva.

3.   Inštalovať sa môžu iba spaľovacie motory spaľujúce palivo s bodom vzplanutia pri teplote viac ako 55 °C.

Článok 8.02

Bezpečnostné zariadenie

1.   Motory sú inštalované a namontované tak, aby boli dostatočne prístupné pre prevádzku a údržbu a neohrozovali osoby pridelené na tieto úlohy. Dajú sa zabezpečiť pred neúmyselným naštartovaním.

2.   Hlavné stroje, príslušenstvo, kotly a tlakové nádoby a ich príslušenstvo sú vybavené bezpečnostnými zariadeniami.

3.   V prípade núdze je možné vypnúť motory poháňajúce výtlačný ventilátor a sacie vetráky zvonka priestoru, v ktorom sa nachádzajú, a zvonka strojovne.

4.   V prípade potreby spoje rúr rozvádzajúcich palivový plej, mazací olej a oleje používané v systémoch prenosu energie, ovládacie a aktivačné systémy a vykurovacie systémy budú chránené mriežkou alebo inak vhodne chránené, aby sa zabránilo rozstrekovaniu oleja alebo priesakom na horúce plochy, do prívodov vzduchu pre strojové vybavenie alebo do iných zdrojov zapálenia. Počet spojov v takýchto rozvodných systémoch sa udržiava na minimálnej hranici.

5.   Vonkajšie vysokotlakové prívodné rúry paliva do naftových motorov medzi vysokotlakovými palivovými čerpadlami a vstrekovačmi paliva sú chránené pomocou obloženého rozvodného systému, ktorý dokáže ochrániť palivo pred poruchou vysokotlakového potrubia. Obložený rozvodný systém zahŕňa prostriedky na zber priesakov a prijmú sa opatrenia zabezpečujúce vyslanie výstrahy v prípade zlyhania palivového potrubia s tou výnimkou, že výstraha sa nevyžaduje pri motoroch s maximálne dvoma valcami. Obložené rozvodné systémy sa nemusia použiť pri motoroch na otvorených palubách poháňajúcich vratidlá a navijaky.

6.   Izolácia častí motora spĺňa požiadavky druhého pododseku článku 3.04 ods. 3.

Článok 8.03

Agregát

1.   Pohon lode sa musí dať spoľahlivo a rýchlo spustiť, zastaviť alebo obrátiť.

2.   Vhodné zariadenia, ktoré spustia poplach po dosiahnutí kritickej úrovne, monitorujú:

a)

teplotu chladiacej vody hlavného motora;

b)

tlak mazacieho oleja pre hlavné motory a prevody;

c)

tlak oleja a vzduchu otáčacích jednotiek hlavného motora, reverzných prevodov alebo lodných motorov.

3.   Ak plavidlo má iba jeden hlavný motor, tento motor sa nezastaví automaticky s výnimkou prípadu za účelom ochrany pred prekročením otáčok.

4.   Ak plavidlo má iba jeden hlavný motor, tento motor môže byť vybavený automatickým zariadením na zníženie otáčok motora iba vtedy, ak automatické zníženie otáčok motora je v kormidlovni indikované opticky aj akusticky a zariadenie na zníženie otáčok motora sa dá vypnúť z kormidelníckeho stanoviska.

5.   Puzdro hriadeľa je vytvorené tak, aby zabraňovalo šíreniu mazív znečisťujúcich vodu.

Článok 8.04

Výfukový systém motora

1.   Výfukové plyny sa odvádzajú úplne mimo plavidla.

2.   Prijmú sa všetky vhodné opatrenia, aby sa zabránilo prenikaniu výfukových plynov do rôznych priestorov. Výfukové potrubie, ktoré prechádza obývacími priestormi alebo kormidlovňou je v týchto priestoroch pokryté ochranným plynotesným plášťom. Medzera medzi výfukovým potrubím a týmto plášťom je otvorená, aby do nej vnikal vonkajší vzduch.

3.   Výfukové potrubia sú usporiadané a chránené tak, aby nemohli spôsobiť požiar.

4.   Výfukové potrubia sú v strojovniach vhodne izolované alebo chladené. Mimo strojovní môže postačovať ochrana pred telesným kontaktom.

Článok 8.05

Nádrže na palivo, rozvody a príslušenstvo

1.   Tekuté palivo sa skladuje v oceľových nádržiach, ktoré sú buď nedeliteľnou súčasťou trupu alebo sú k trupu pevne pripojené. Ak si to vyžaduje prevedenie plavidla, môže sa použiť aj materiál ekvivalentný z hľadiska odolnosti voči požiaru. Tieto požiadavky neplatia pre nádrže s kapacitou menšou ako 12 litrov, ktoré boli začlenené do príslušenstva počas výroby. Nádrže na palivo nemajú spoločné priečne steny s nádržami na pitnú vodu.

2.   Nádrže, ich potrubia a ostatné príslušenstvo musia byť rozložené a usporiadané tak, aby ani palivo ani výpary z paliva nemohli neúmyselne preniknúť do vnútra plavidla. Ventily na nádržiach na odoberanie vzoriek paliva alebo odvádzanie vody sa zatvárajú automaticky.

3.   Žiadne nádrže na palivo nesmú byť umiestnené pred kolíznym predelom.

4.   Nádrže na palivo a ich prvky nesmú byť umiestnené priamo nad motormi alebo výfukovými rúrami.

5.   Plniace otvory nádrží na palivo sú výrazne označené.

6.   Otvor plniaceho hrdla nádrže na palivo sa nachádza na palube s výnimkou nádrží na dennú zásobu. Plniace hrdlo je vybavené prípojným dielom v súlade s Európskou normou EN 12827:1999.

Tieto nádrže sú vybavené vetracou rúrkou končiacou voľne na vzduchu nad palubou a usporiadanou tak, aby do nej nemohla prenikať voda. Priemer vetracej rúrky je najmenej 1,25-násobok prierezu plniaceho hrdla.

Ak sú nádrže vzájomne prepojené, priemer spájacej rúrky je najmenej 1,25-násobok prierezu plniaceho hrdla.

7.   Priamo pri výstupoch z nádrže sa namontuje potrubie na rozvod paliva so zatváracím zariadením, ktoré možno ovládať z paluby.

Táto požiadavka sa nevzťahuje na nádrže namontované priamo na motor.

8.   Palivové potrubie, jeho spoje, tesnenie a tvarovky sú vyhotovené z materiálov, ktoré dokážu odolávať mechanickému, chemickému a tepelnému namáhaniu, ktorému bude pravdepodobne vystavené. Palivové potrubie nesmie byť vystavené žiadnym škodlivým účinkom tepla a musí byť možnosť jeho kontroly po celej dĺžke.

9.   Nádrže na palivo sú vybavené vhodným zariadením na meranie kapacity. Zariadenia na meranie kapacity sú čitateľné až do maximálnej úrovne naplnenia. Sklené meradlá sú účinne chránené pred nárazmi, na základni sú vybavené automatickým zatváracím zariadením a ich horný koniec je pripevnený k nádrži nad maximálnou úrovňou naplnenia. Materiál použitý v sklených meradlách sa za bežných teplôt okolia nedeformuje. Sondovacie rúrky nie sú ukončené v obývacích priestoroch. Sondovacie rúrky ukončené v strojovni alebo kotolni sú vybavené vhodnými samozatváracími zariadeniami.

10.

a)

Nádrže s palivom sú chránené pred vyliatím paliva počas plnenia zásobníkov pomocou vhodných palubných technických zariadení, ktoré sa uvedú v osvedčení Spoločenstva pod položkou 52.

b)

Ak sa palivo odoberá zo zásobníkových staníc s vlastnými technickými zariadeniami na ochranu pred rozliatím na palubu počas plnenia zásobníkov, požiadavky na vybavenie vyplývajúce z písm. a) odseku 11 už neplatia.

11.   Ak sú nádrže na palivo vybavené automatickým vypínacím zariadením, snímače prerušia plnenie, keď je nádrž naplnená na 97 %, toto zariadenie spĺňa požiadavky na zaistenie pred zlyhaním.

Ak snímač aktivuje elektrický kontakt, ktorý môže prerušiť obvod, ktorý zabezpečuje zásobníková stanica binárnym signálom, signál sa musí dať prenášať do zásobníkovej stanice prostredníctvom vodotesného pripájacieho čapu, ktorý spĺňa požiadavky publikácie IEC 60309-1:1999 pre jednosmerný prúd 40 až 50 V, farba krytu biela, uzemňovací kontakt v polohe desať hodín.

12.   Nádrže na palivo sú vybavené otvormi s nepriepustnými uzávermi, ktorých účelom je umožniť čistenie a kontrolu.

13.   Nádrže priamo zásobujúce hlavný motor a motory potrebné pre bezpečnú prevádzku plavidla sú vybavené zariadením vydávajúcim vizuálne aj zvukové signály v kormidlovni, keď hladina ich naplnenia nie je dostatočná na zabezpečenie bezpečnej prevádzky.

Článok 8.06

Uskladnenie mazacieho oleja, rozvody a príslušenstvo

1.   Mazací olej sa skladuje v oceľových nádržiach, ktoré sú buď nedeliteľnou súčasťou trupu alebo sú k trupu pevne pripojené. Ak si to vyžaduje prevedenie plavidla, môže sa použiť aj materiál ekvivalentný z hľadiska odolnosti voči požiaru. Tieto požiadavky neplatia pre nádrže s kapacitou menšou ako 25 litrov. Nádrže na mazací olej nemajú spoločné priečne steny s nádržami na pitnú vodu.

2.   Nádrže na mazací olej, ich potrubia a ostatné príslušenstvo musia byť rozložené a usporiadané tak, aby ani mazací olej ani výpary z mazacieho oleja nemohli neúmyselne preniknúť do vnútra plavidla.

3.   Žiadne nádrže na mazací olej nesmú byť umiestnené pred kolíznym predelom.

4.   Nádrže na mazací olej a ich prvky nesmú byť umiestnené priamo nad motormi alebo výfukovými rúrami.

5.   Plniace otvory nádrží na mazací olej sú výrazne označené.

6.   Rúrky na mazací olej, ich spoje, tesnenie a tvarovky sú vyhotovené z materiálov, ktoré dokážu odolávať mechanickému, chemickému a tepelnému namáhaniu, ktorému budú pravdepodobne vystavené. Rúrky na mazací olej nesmú byť vystavené žiadnym škodlivým účinkom tepla a musí byť možnosť ich kontroly po celej dĺžke.

7.   Nádrže na mazací olej sú vybavené vhodným zariadením na meranie kapacity. Zariadenia na meranie kapacity sú čitateľné až do maximálnej úrovne naplnenia. Sklené meradlá sú účinne chránené pred nárazmi, na základni sú vybavené automatickým zatváracím zariadením a ich horný koniec je pripevnený k nádrži nad maximálnou úrovňou naplnenia. Materiál použitý v kontrolných trubičkách sa za bežných teplôt okolia nedeformuje. Sondovacie rúrky nie sú ukončené v obývacích priestoroch. Sondovacie rúrky ukončené v strojovni alebo kotolni sú vybavené vhodnými samozatváracími zariadeniami.

Článok 8.07

Uskladnenie olejov používaných v hnacích systémoch, riadiacich a aktivačných systémoch a vykurovacích systémoch, rozvody a príslušenstvo

1.   Oleje používané v hnacích systémoch, riadiacich a aktivačných systémoch a vo vykurovacích systémoch sa skladujú v oceľových nádržiach, ktoré sú buď nedeliteľnou súčasťou trupu alebo sú k trupu pevne pripojené. Ak si to vyžaduje prevedenie plavidla, môže sa použiť aj materiál ekvivalentný z hľadiska odolnosti voči požiaru. Tieto požiadavky neplatia pre nádrže s kapacitou menšou ako 25 litrov. Tieto nádrže na olej nemajú spoločné priečne steny s nádržami na pitnú vodu.

2.   Tieto nádrže na olej, ich potrubia a ostatné príslušenstvo musia byť rozložené a usporiadané tak, aby ani takýto olej ani výpary z takéhoto oleja nemohli neúmyselne preniknúť do vnútra plavidla.

3.   Žiadne nádrže na takýto olej nesmú byť umiestnené pred kolíznym predelom.

4.   Nádrže na takýto olej a ich prvky nesmú byť umiestnené priamo nad motormi alebo výfukovými rúrami.

5.   Plniace otvory nádrží na takýto olej sú výrazne označené.

6.   Rúrky na takýto olej, ich spoje, tesnenie a tvarovky sú vyhotovené z materiálov, ktoré dokážu odolávať mechanickému, chemickému a tepelnému namáhaniu, ktorému budú pravdepodobne vystavené. Rúrky na mazací olej nesmú byť vystavené žiadnym škodlivým účinkom tepla a musí byť možnosť ich kontroly po celej dĺžke.

7.   Nádrže na takýto olej sú vybavené vhodným zariadením na meranie kapacity. Zariadenia na meranie kapacity sú čitateľné až do maximálnej úrovne naplnenia. Sklené meradlá sú účinne chránené pred nárazmi, na základni sú vybavené automatickým zatváracím zariadením a ich horný koniec je pripevnený k nádrži nad maximálnou úrovňou naplnenia. Materiál použitý v kontrolných trubičkách sa za bežných teplôt okolia nedeformuje. Sondovacie rúrky nie sú ukončené v obývacích priestoroch. Sondovacie rúrky ukončené v strojovni alebo kotolni sú vybavené vhodnými samozatváracími zariadeniami.

Článok 8.08

Systémy na odčerpávanie a odvádzanie vody

1.   Každá vodotesná komora sa dá vypumpovať zvlášť. Táto požiadavka sa však nevzťahuje na vodotesné komory, ktoré sú počas prevádzky obvykle hermeticky utesnené.

2.   Plavidlá vyžadujúce posádku sú vybavené dvoma samostatnými odvodňovacími čerpadlami, ktoré nie sú nainštalované v tom istom priestore. Najmenej jedno z nich je poháňané motorom. Avšak pre plavidlá s výkonom menej ako 225 kW alebo s vlastnou váhou menšou ako 350 t, alebo ak plavidlo nie určené na prepravu tovaru má výtlak menej ako 250 m3, postačuje jedno čerpadlo, ktoré môže byť ovládané buď ručne alebo poháňané motorom.

Každé z požadovaných čerpadiel je schopné použitia v každej vodotesnej komore.

3.   Minimálny výkon Q1 prvého odvodňovacieho čerpadla sa vypočíta podľa tohto vzorca:

 

Q1 = 0,1 · d1 2 [l/min]

d1 sa vypočíta podľa vzorca:

Formula

Minimálny výkon Q2 druhého odvodňovacieho čerpadla sa vypočíta podľa tohto vzorca:

 

Q2 = 0,1 · d2 2 [l/min]

d2 sa vypočíta podľa vzorca:

Formula

Hodnota d2 však nesmie byť vyššia ako hodnota d1.

Na výpočet Q2 sa l berie ako dĺžka najdlhšej vodotesnej komory.

V týchto vzorcoch:

l

je dĺžka danej vodovodnej komory v [m],

d1

je vypočítaný vnútorný priemer hlavného odvodňovacieho potrubia [mm],

d2

je vypočítaný vnútorný priemer odbočky potrubia [mm].

4.   Ak sú odvodňovacie čerpadlá napojené na systém odvádzania vody, odvádzacie potrubia majú vnútorný priemer najmenej d1, v mm a odbočky potrubia majú vnútorný priemer najmenej d2, v mm.

Ak dĺžka plavidla je menej ako 25 m, hodnoty d1 a d2 sa môžu zmenšiť na 35 mm.

5.   Povolené sú len samonasávacie odvodňovacie čerpadlá.

6.   Na pravom aj ľavom boku všetkých odvodniteľných komôr s plochým dnom širších ako 5 m je najmenej jedno nasávanie.

7.   Kormový vrchol sa môže dať odvodniť cez hlavnú strojovňu pomocou ľahko prístupnej automaticky sa uzatvárajúcej tvarovky.

8.   Odbočky potrubí do samostatných komôr sú napojené na hlavné odvodňovacie potrubie pomocou uzamykateľného nevratného ventilu.

Komory alebo iné priestory schopné niesť balast musia byť pripojené k odvodňovaciemu systému len pomocou jednoduchého uzatváracieho zariadenia. Táto požiadavka sa nevzťahuje na lodné priestory schopné niesť balast. Takéto lodné priestory sa plnia balastovou vodou pomocou napevno nainštalovaného balastového potrubia nezávislého od odvodňovacieho potrubia, alebo pomocou odbočiek potrubia, ktoré možno zapojiť k hlavnému odvodňovaciemu potrubiu pomocou elastických rúrok alebo elastických adaptérov. Ventily na prívod vody nachádzajúce sa na dne lodného priestoru nie sú na tento účel povolené.

9.   Priestory na dne podpalubia sú vybavené mernými zariadeniami.

10.   Ak odvodňovací systém zahŕňa napevno nainštalované potrubie, rúry odvodňujúce dno podpalubia, určené iba na vyťaženie zaolejovanej vody, sú vybavené uzávermi, ktorých polohu inšpekčný úrad zaistí. Počet a poloha týchto uzáverov je vyznačená v osvedčení Spoločenstva.

11.   Zaistenie uzáverov v polohe sa považuje za ekvivalent zapečatenia v súlade s odsekom 10. Kľúč alebo kľúče na zaistenie uzáverov je príslušne označený a prechováva sa na označenom a ľahko prístupnom mieste v strojovni.

Článok 8.09

Uskladnenie zaolejovanej vody a použitého paliva

1.   Na palube je možné skladovať zaolejovanú vodu nahromadenú počas prevádzky. Za sklad slúžiaci na tento účel sa považuje podpalubie strojovne.

2.   Na účely skladovania použitých olejov sa v strojovni nachádza jedna alebo niekoľko osobitných nádrží, ktorých kapacita zodpovedá najmenej 1,5-násobku množstva použitých olejov z lapačov nečistôt vo všetkých nainštalovaných spaľovacích motorov a pohonov spolu s hydraulickými kvapalinami z nádrží na hydraulické kvapaliny.

Prípojky používané na vyprázdnenie vyššie spomínaných nádrží sú v súlade s Európskou normou EN 1305: 1996.

3.   Ak sa plavidlá používajú iba na krátke vzdialenosti, inšpekčný orgán môže udeliť výnimky z požiadaviek v odseku 2.

Článok 8.10

Hluk vydávaný plavidlami

1.   Hluk vydávaný plaviacim sa plavidlom, a najmä hluk spôsobený nasávaním a výfukom motora, je tlmený vhodnými prostriedkami.

2.   Hluk produkovaný plaviacim sa plavidlom neprevýši hodnotu 75 db(A) v bočnej vzdialenosti 25 m od boku lode.

3.   S výnimkou prekládkových činností hluk produkovaný nepohybujúcim sa plavidlom neprevýši hodnotu 65 db(A) v bočnej vzdialenosti 25 m od boku lode.

KAPITOLA 8a

(prázdne)

KAPITOLA 9

ELEKTRICKÉ ZARIADENIA

Článok 9.01

Všeobecne

1.   Ak neexistujú osobitné požiadavky týkajúce sa istých dielov inštalácie, úroveň bezpečnosti sa považuje za dostatočnú, ak tieto diely boli vyrobené v súlade s platnou európskou normou alebo v súlade s požiadavkami schválenej klasifikačnej spoločnosti.

Inšpekčnému orgánu sa predložia relevantné dokumenty.

2.   Na palube sa prechovávajú nasledujúce doklady, riadne opečiatkované inšpekčným orgánom:

a)

všeobecné výkresy týkajúce sa celej elektrickej inštalácie;

b)

schémy zapojenia pre hlavnú rozvodnú dosku, núdzovú rozvodnú dosku a rozvodnú skrinku spolu s najdôležitejšími technickými údajmi ako prúdová intenzita a menovitý prúd ochranných a ovládacích zariadení;

c)

energetické údaje o elektrických strojoch a zariadeniach;

d)

typy káblov a priemery dátových vodičov.

Tieto doklady nie je potrebné prechovávať na palube plavidla bez posádky, vlastník ich však má mať vždy k dispozícii.

3.   Zariadenia budú vyhotovené na trvalý náklon do 15°, na vnútornú teplotu okolia od 0° do +40 °C a na teplotu na palube od -20 °C do +40 °C. V rámci týchto limitov budú dokonale fungovať.

4.   Elektrické a elektronické zariadenia a prístroje sú plne prístupné a ľahko sa udržiavajú.

Článok 9.02

Systémy na prívod elektrickej energie

1.   Ak je plavidlo vybavené elektrickým systémom, tento systém má v podstate najmenej dva zdroje pohonu tak, aby v prípade zlyhania jedného zdroja druhý zdroj dokázal privádzať elektrickú energiu spotrebičom potrebným na bezpečnú plavbu po dobu najmenej 30 minút.

2.   Adekvátny menovitý výkon prívodu energie sa preukáže prostredníctvom energetickej bilancie. Do úvahy možno zobrať aj faktor vhodnej simultánnosti.

3.   Nezávisle od odseku 1 vyššie sa článok 6.04 vzťahuje na zdroj energie pre kormidlové zariadenie (kormidlové inštalácie).

Článok 9.03

Ochrana pred fyzickým kontaktom, prienikom pevných predmetov a vniknutím vody

Typy minimálnej ochrany napevno nainštalovaných dielov inštalácie sú také, ako sa uvádza v tabuľke:

Umiestnenie

Typ minimálnej ochrany

(v súlade s publ. IEC 60529: 1992)

Generátory

Motory

Transformátory

Panely

Rozvody

Spínače

Inštalačný materiál

Osvetľov. zariadenia

Prevádzkové miestnosti, strojovne, oddelenia na kormidlové mechanizmy

IP 22

IP 22

IP 22 (2)

IP 22 (1)  (2)

IP 44

IP 22

Lodné priestory

 

 

 

 

IP 55

IP 55

Skrinky na batérie a farby

 

 

 

 

 

IP 44

u. (Ex) (3)

Voľné paluby a otvorené kormidelnícke stanoviská

 

IP 55

 

IP 55

IP 55

IP 55

Kormidlovňa

 

IP 22

IP 22

IP 22

IP 22

IP 22

Obývacie priestory okrem sanitárnych zariadení a umyvární

 

 

 

IP 22

IP 20

IP 20

Sanitárne zariadenia a umyvárne

 

IP 44

IP 44

IP 44

IP 55

IP 44

Článok 9.04

Ochrana pred výbuchom

V priestoroch, kde je pravdepodobné hromadenie potenciálne výbušných plynov alebo plynných zmesí, ako napríklad v oddeleniach určených pre akumulátory alebo skladovanie vysoko horľavých výrobkov, sa môžu nainštalovať iba voči výbuchu odolné elektrické zariadenia (potvrdená bezpečnosť). V týchto priestoroch sa neinštalujú žiadne svetelné spínače alebo iné elektrické spotrebiče. Ochrana pred výbuchom berie do úvahy charakteristiku potenciálne výbušných plynov alebo plynných zmesí, ktoré môžu pravdepodobne vzniknúť (skupina potenciálu výbuchu, teplotná trieda).

Článok 9.05

Ochranné uzemnenie

1.   Systémy pod napätím vyšším ako 50 V musia byť uzemnené.

2.   Kovové časti otvorené voči fyzickému kontaktu a ktoré za bežnej prevádzky nie sú elektricky živé, ako napríklad rámy motorov a kryty, spotrebiče a osvetľovacie zariadenia, sú uzemnené samostatne, ak v dôsledku inštalácie nie sú v elektrickom kontakte s trupom.

3.   Kryty mobilných energetických spotrebičov a prenosných zariadení budú pri bežnom použití uzemnené pomocou dodatočného uzemňujúceho vodiča zabudovaného do sieťového kábla.

Toto ustanovenie neplatí v prípade použitia ochranného transformátora oddeľujúceho obvod ani pre spotrebiče vybavené ochrannou izoláciou (dvojitá izolácia).

4.   Priemer uzemňujúceho vodiča nie je menší ako priemery uvedené v tejto tabuľke:

Priemer vonkajších vodičov

[mm2]

Minimálny priemer uzemňujúcich vodičov

v izolovaných kábloch

[mm2]

montované samostatne

[mm2]

od 0,5 do 4

rovnaký priemer ako vonkajší vodič

4

viac ako 4 do 16

rovnaký priemer ako vonkajší vodič

rovnaký priemer ako vonkajší vodič

viac ako 16 do 35

16

16

viac ako 35 do 120

polovica priemeru vonkajšieho vodiča

polovica priemeru vonkajšieho vodiča

viac ako 120

70

70

Článok 9.06

Maximálne povolené napätie

1.   Nasledovné hodnoty napätia nebudú prekročené:

Typ inštalácie

Maximálne povolené napätie

Jednosmerný prúd

Jednofázový striedavý prúd

Trojfázový striedavý prúd

a)

Energetické a vykurovacie inštalácie, vrátane zástrčiek na všeobecné použitie

250 V

250 V

500 V

b)

Osvetlenie, komunikácie, príkazové a informačné inštalácie, vrátane zástrčiek na všeobecné použitie

250 V

250 V

c)

Zástrčky určené na pohon prenosných zariadení používaných na otvorených palubách alebo v úzkych alebo vlhkých kovových skrinkách, okrem kotlov a nádrží:

 

 

 

1.

vo všeobecnosti;

50 V (4)

50 V (4)

2.

ak ochranný transformátor oddeľujúci obvod napája iba jeden spotrebič;

250 V (5)

3.

Ak sa používajú ochranné spotrebiče (s dvojitou izoláciou);

250 V

250 V

4.

ak sa používajú predvolené prerušovače prúdu v obvode.

250 V

500 V

d)

Mobilné energetické spotrebiče, ako napríklad elektrické zariadenia pre kontajnery, motory, ventilátory a mobilné čerpadlá, s ktorými sa počas prevádzky bežne nehýbe a ktorých vodivé časti otvorené na fyzický kontakt sú uzemnené pomocou uzemňovacieho vodiča zabudovaného do pripojovacieho kábla, a ktoré sú okrem uzemňovacieho vodiča pripojené aj k trupu kvôli svojej osobitnej polohe, alebo prostredníctvom ďalšieho vodiča.

250 V

250 V

500 V

e)

Zástrčky určené na pohon prenosných zariadení používaných vo vnútri kotlov alebo nádrží.

50 V (4)

50 V (4)

2.   Odchylne od odseku 1 je v prípade uplatnenia potrebných ochranných opatrení prijateľné vyššie napätie:

a)

pre energetické inštalácie, ak si to vyžaduje ich výkon;

b)

pre špeciálne palubné zariadenia ako napríklad rádiové a zapaľovacie systémy.

Článok 9.07

Rozvádzacie systémy

1.   Pre jednosmerný prúd a jednofázový striedavý prúd sú povolené tieto rozvádzacie systémy:

a)

dvojvodičové systémy, pričom jeden vodič je uzemnený (L1/N/PE);

b)

jednovodičové systémy s využitím princípu trupového spätného vedenia, iba na lokálne inštalácie (napríklad štartovací mechanizmus spaľovacích motorov, katódová ochrana) (L1/PEN);

c)

dvojvodičové systémy izolované z trupu (L1/L2/PE).

2.   Pre trojfázový striedavý prúd sú povolené tieto rozvádzacie systémy:

a)

štvorvodičové systémy s uzemnením neutrálneho bodu, bez použitia princípu trupového spätného vedenia (L1/L2/L3/N/PE) = (sieť TN-S ) alebo (sieť TT);

b)

trojvodičové systémy izolované z trupu (Ll/L2/L3/PE) = (sieť IT);

c)

trojvodičové systémy s uzemnením neutrálneho bodu, bez použitia princípu trupového spätného vedenia, to však nie je povolené pre koncové obvody (L1/L2/L3/PEN).

3.   Inšpekčný orgán môže povoliť používanie iných systémov.

Článok 9.08

Spojenie s brehom alebo inými externými sieťami

1.   Prichádzajúce prívodné vedenie z pobrežných sietí alebo iných externých sietí do inštalácií palubných sietí je na palube trvalo zapojené formou zabudovaných terminálov alebo zabudovaných zástrčiek. Káblové spoje nie sú vystavené záťaži ťahaním.

2.   Trup je možné účinne uzemniť, keď napätie pripojenia presiahne 50 V. Uzemňujúce spojenie bude osobitne označené.

3.   Spínacie zariadenia prípojky budú usporiadané tak, aby zabránili súbežnej prevádzke palubných sieťových generátorov a pobrežnej siete alebo inej externej siete. Súbežná prevádzka je povolená na krátku dobu pri prepínaní z jedného systému na druhý bez prerušenia napätia.

4.   Spojenie je chránené pred skratom a preťažením.

5.   Hlavná rozvodná skriňa ukazuje, či spojenie je živé.

6.   Indikačné zariadenia sú nainštalované tak, aby v prípade jednosmerného prúdu umožňovali porovnanie polarity a v prípade trojfázového striedavého prúdu sled fáz medzi prípojkou a pobrežnou sieťou.

7.   Na paneli vedľa prípojky sú vyznačené:

a)

údaje potrebné na vytvorenie spojenia;

b)

typ prúdu a menovité napätie a v prípade striedavého prúdu aj frekvencia.

Článok 9.09

Prívod energie na iné plavidlo

1.   Pri privádzaní energie na iné plavidlo sa použije samostatné spojenie. Ak sa na privádzanie prúdu na iné plavidlo použijú sieťové zásuvky s hodnotou vyššou ako 16 A, zabezpečia sa zariadenia (ako napríklad spínače a drážkové spojenia), ktoré zaručia, že spojenie a odpojenie je možné iba vtedy, keď vedenie nie je živé.

2.   Káblové spoje nie sú vystavené záťaži ťahaním.

3.   Odseky 3 až 7 článku 9.08 platia mutatis mutandis.

Článok 9.10

Generátory a motory

1.   Generátory, motory a ich svorkovnice sú prístupné na kontrolu, merania a opravy. Typ ochrany zodpovedá ich umiestneniu (pozri článok 9.03).

2.   Generátory poháňané hlavným motorom, pohonným hriadeľom alebo pomocným systémom určeným na iné účely, sú projektované s ohľadom na rozsah otáčok, ktorý sa môže vyskytnúť pri normálnej prevádzke.

Článok 9.11

Akumulátory

1.   Akumulátory sú prístupné a usporiadané tak, aby sa pri pohybe lode neposúvali. Nie sú umiestnené na miestach, kde by boli vystavené nadmernému teplu, extrémnemu chladu, striekaniu, pare alebo výparom.

Neinštalujú sa v kormidlovni, v obývacích alebo nákladných priestoroch. Táto požiadavka sa netýka akumulátorov na prenosné spotrebiče alebo akumulátorov, ktoré si vyžadujú nabíjací výkon menší ako 0,2 kW.

2.   Akumulátory vyžadujúce nabíjací výkon viac ako 2,0 kW (počítaný na základe maximálneho nabíjacieho prúdu a menovitého napätia akumulátora so zohľadnením charakteristickej nabíjacej krivky nabíjacieho prístroja) sú inštalované v osobitnej miestnosti. Ak sú umiestnené na palube, postačí, ak sú uložené v skrini.

Akumulátory, ktoré potrebujú nabíjací výkon nepresahujúci 2,0 kW, môžu byť inštalované v skrini alebo v debne nielen vtedy, ak sú umiestnené na palube, ale aj pod palubou. Môžu byť inštalované aj v strojovni alebo v nejakom inom dobre vetranom priestore, pokiaľ sú chránené pred padajúcimi predmetmi a kvapkajúcou vodou.

3.   Vnútorné plochy všetkých miestností, skríň alebo škatúľ, políc alebo iných zabudovaných prvkov určených pre akumulátory sú chránené pred škodlivými účinkami elektrolytov.

4.   Pri inštalovaní akumulátorov v uzavretom priestore, skrini alebo debne sa zabezpečí účinná ventilácia. Ventilácia s núteným ťahom sa zabezpečí pre niklovo-kadmiové akumulátory, ktoré potrebujú nabíjací výkon viac ako 2 kW a pre oloveno-kyselinové akumulátory, ktoré potrebujú viac ako 3 kW.

Vzduch je privádzaný zo spodnej časti a odvádzaný z hornej časti, aby sa zabezpečilo úplné vyťaženie plynu.

Vo ventilačných kanáloch nie sú zariadenia, ktoré by prekážali prúdeniu vzduchu, ako napr. uzatváracie ventily.

5.   Požadovaná priepustnosť vzduchu (Q) sa vypočíta podľa tohto vzorca:

 

Q = 0,11 · I · n [m3/h]

kde:

I

=

Formula maximálneho prúdu v A zabezpečovaného nabíjacím zariadením,

n

=

počet článkov.

V prípade vyrovnávacích akumulátorov v palubnej sieti môže inšpekčný orgán akceptovať aj iné metódy výpočtu, ktoré berú do úvahy charakteristickú nabíjaciu krivku nabíjacieho zariadenia, ak tieto metódy vychádzajú z ustanovení schválených klasifikačných spoločností alebo príslušných noriem.

6.   Ak sa použije prirodzené vetranie, priemer rúr je postačujúci pre požadovanú priepustnosť vzduchu na základe rýchlosti toku vzduchu 0,5 m/s. Pre oloveno-kyselinové akumulátory je však priemer najmenej 80 cm2 a 120 cm2 pre niklovo-kadmiové akumulátory.

7.   V prípade použitia ventilácie s núteným ťahom sa použije ventilátor – uprednostňuje sa sací ventilátor – ktorého motor bude pozbavený plynu alebo prúdu vzduchu.

Ventilátory sú vyhotovené tak, aby zamedzovali vzniku iskier pri kontakte medzi lopatkou a obalom ventilátora, a aby sa predišlo vzniku elektrostatických výbojov.

8.   Na dvierka alebo kryty oddelení, skríň alebo debien obsahujúcich akumulátory sa upevňuje označenie „Oheň, otvorený plameň alebo fajčenie zakázané“ podľa obr. č. 2 v dodatku I.

Článok 9.12

Inštalácie spínacích zariadení

1.   Elektrické rozvádzače

a)

Zariadenia, spínače, poistky a rozvodné nástroje sú zreteľne usporiadané a prístupné pre účely údržby a opravy.

Terminály pre napätie do 50 V a pre napätie nad 50 V sa prechovávajú zvlášť a sú príslušne označené.

b)

Pri všetkých spínačoch a spotrebičoch sú na rozvádzačoch upevnené identifikačné štítky s označením obvodu.

Označí sa nominálna prúdová intenzita a obvod pre poistky.

c)

Pri inštalácii spotrebičov s prevádzkovým napätím vyšším ako 50 V za dvierkami, sú živé súčasti týchto spotrebičov chránené pred náhodným kontaktom pri otvorených dvierkach.

d)

Materiály rozvádzačov majú primeranú mechanickú pevnosť a sú trvácne, spomaľujú horenie a samé hasia oheň, nesmú byť hygroskopické.

e)

Ak sú v elektrických rozvádzačoch nainštalované poistky s vysokým vypínacím výkonom, k dispozícii je príslušenstvo a osobné ochranné prostriedky na nainštalovanie a odstránenie týchto poistiek.

2.   Spínače, ochranné zariadenia

a)

Obvody generátorov a obvody spotrebičov sú chránené pred skratom a preťažením na všetkých neuzemnených vodičoch. Na tento účel možno použiť spínacie zariadenia spúšťané skratom a preťažením alebo poistkami.

Obvody privádzajúce energiu do elektrických motorov a riadiacich jednotiek (kormidlového zariadenia) a ich kontrolné obvody sú chránené iba proti skratom. Ak obvody obsahujú tepelné ističe, sú neutralizované alebo nastavené minimálne na dvojnásobok nominálnej prúdovej intenzity.

b)

Výstupy z hlavného rozvádzača k elektrickým spotrebičom prevádzkovaným pri viac ako 16 A zahŕňajú vypínač pre preťaženie alebo sieťový vypínač.

c)

Elektrické spotrebiče na pohon plavidla, kormidlového zariadenia, ukazovateľa polohy kormidla, navigačných alebo bezpečnostných systémov a elektrické spotrebiče s menovitou intenzitou prúdu vyššou ako 16 A sú napájané samostatnými obvodmi.

d)

Obvody elektrických spotrebičov potrebné na pohon a ovládanie plavidla sú napájané priamo z hlavného rozvádzača.

e)

Istiace zariadenia sa volia v závislosti od menovitej prúdovej intenzity, tepelnej alebo dynamickej odolnosti a istiacej schopnosti. Spínače súbežne odstavia všetky živé vodiče. Spínaciu polohu možno rozpoznať.

f)

Poistky sú uzavreto-tavného typu a sú vyhotovené z keramiky alebo ekvivalentného materiálu. Dajú sa vymeniť bez rizika fyzického kontaktu pre operátora.

3.   Meracie a monitorovacie zariadenia

a)

Generátor, akumulátor a rozvádzacie obvody sú vybavené meracími a monitorovacími zariadeniami, ak je to potrebné pre bezpečnú prevádzku inštalácie.

b)

Neuzemnené siete s napätím viac ako 50 V sú vybavené zariadením na zisťovanie uzemnenia, ktoré je schopné vydať zrakovú aj zvukovú výstrahu. V sekundárnych inštaláciách, ako napríklad v kontrolných obvodoch, sa toto zariadenie nemusí použiť.

4.   Umiestnenie elektrických rozvádzačov

a)

Rozvádzače sú umiestnené na prístupných a dobre vetraných miestach a sú chránené pred vodou a mechanickým poškodením.

Potrubie a vzduchové rúrky sú usporiadané tak, aby sa v prípade presiaknutia nepoškodili rozvádzače. Ak je nevyhnutné ich nainštalovať v blízkosti elektrických rozvádzačov, potrubia nebudú mať v ich blízkosti snímateľné prípojky.

b)

Debny a stenové výklenky, v ktorých sú nainštalované nechránené spínacie zariadenia, sú vyhotovené z materiálu spomaľujúceho horenie alebo sú chránené krytom z kovu alebo iného materiálu spomaľujúceho horenie.

c)

V prípade napätia nad 50 V sa na stanovisko operátora pred hlavný rozvádzač umiestňujú izolačné mriežky alebo rohože.

Článok 9.13

Núdzové ističe

Núdzové ističe na olejových horákoch, palivových čerpadlách, odlučovačoch palív a ventilátoroch v strojovniach sú inštalované centrálne mimo priestorov obsahujúcich dané zariadenia.

Článok 9.14

Inštalačné prvky

1.   Káblové vstupy sú dimenzované podľa funkcie kábla, ktorý sa má pripojiť, a zodpovedajú typu použitého kábla.

2.   Zásuvky na rozvádzacie obvody rôznych napätí alebo frekvencií si nemožno pomýliť.

3.   Spínače súbežne spínajú všetky neuzemnené vodiče v obvode. V obvodoch na osvetlenie obývacích priestorov, okrem práčovní, kúpeľní a iných miestností s vlhkými zariadeniami, sú však povolené aj jednopólové vypínače s neuzemnenými obvodmi.

4.   Ak intenzita prúdu presahuje 16 A, zásuvky je možné zaistiť pomocou spínača tak, aby sa zástrčka dala vsunúť a vytiahnuť iba pri odpojení pohonu.

Článok 9.15

Káble

1.   Káble sú z materiálu spomaľujúceho horenie, samozhášavého a odolného voči vode a oleju.

Iné typy káblov môžu byť použité v obývacích priestoroch pod podmienkou, že sú účinne chránené, majú vlastnosti spomaľujúce horenie a sú samozhášavé.

Normy vzťahujúce sa na vlastnosti elektrických káblov spomaľujúce horenie sú v súlade:

a)

s publikáciami Medzinárodnej elektrotechnickej komisie 60332-1:1993, 60332-3:2000 alebo

b)

s ekvivalentnými predpismi uznanými jedným z členských štátov.

2.   Vodiče káblov používaných v napájacích a osvetľovacích obvodoch majú minimálny priemer 1,5 mm2 .

3.   Kovové vystuženie, tienenie a opláštenie káblov sa za normálnych prevádzkových podmienok nepoužije ako vodiče alebo na účely uzemnenia.

4.   Kovové tienenie a opláštenie káblov v napájacích a osvetľovacích inštaláciách je najmenej na jednom konci uzemnené.

5.   Priemer vodičov zohľadňuje ich maximálnu povolenú koncovú teplotu (prípustné zaťaženie prúdom) a povolený pokles napätia. Pokles napätia medzi hlavným rozvádzačom a najmenej priaznivým bodom inštalácie neprevyšuje 5 % pre osvetľovacie a 7 % pre napájacie alebo vykurovacie obvody vzhľadom na nominálne napätie.

6.   Káble sú chránené pred mechanickým poškodením.

7.   Prostriedky na uchytenie káblov zabezpečujú, aby každá záťaž ťahom bola v rámci povolených medzí.

8.   Ak káble prechádzajú cez predely alebo paluby, tieto prechody nesmú ovplyvňovať mechanickú pevnosť, vodotesnosť a požiaruvzdornosť týchto predelov a palúb.

9.   Ukončenia a spoje vo všetkých vodičoch sú také, aby sa zachovali pôvodné elektrické, mechanické, horenie spomaľujúce a v prípade potreby aj požiaruvzdorné vlastnosti.

10.   Káble zavedené do stiahnuteľných kormidlovní sú dostatočne pružné a majú izoláciu s dostatočnou pružnosťou až do -20 °C, sú odolné voči pare a výparom, ultrafialovým lúčom a ozónu.

Článok 9.16

Inštalácie osvetlenia

1.   Svetelné zariadenia musia byť inštalované tak, aby teplo, ktoré vydávajú, nemohlo spôsobiť vzplanutie blízkych horľavých predmetov alebo súčastí.

2.   Svetelné zariadenia na otvorených palubách sú inštalované tak, aby nemali vplyv na rozoznanie navigačných svetiel.

3.   Ak sú v strojovni alebo kotolni nainštalované dve svetelné zariadenia alebo viac, sú napájané najmenej z dvoch rôznych obvodov. Táto požiadavka sa vzťahuje aj na priestory, v ktorých sú nainštalované chladiace strojné zariadenia, hydraulické strojné zariadenia alebo elektromotory.

Článok 9.17

Navigačné svetlá

1.   Rozvádzače pre navigačné svetlá sú nainštalované v kormidlovni. Sú napájané z osobitného napájacieho vedenia z hlavného rozvádzača alebo z dvoch samostatných sekundárnych rozvodov.

2.   Navigačné svetlá sú napájané, chránené a zapínané samostatne od rozvádzača pre navigačné svetlá.

3.   Porucha monitorovacej inštalácie ustanovenej v článku 7.05 ods. 2 nesmie mať vplyv na prevádzku svetla, ktoré monitoruje.

4.   Skupina svetiel, ktorá tvorí funkčnú jednotku a je nainštalovaná spolu v rovnakom bode, sa môže napájať, zapínať a monitorovať spoločne. Monitorovacia inštalácia dokáže zistiť poruchu každého z týchto svetiel. Nie je však možné použiť oba svetelné zdroje v dvojitom svetle súbežne (dve svetlá namontované jedno nad druhým alebo v rovnakom kryte).

Článok 9.18

(prázdne)

Článok 9.19

Výstražné a bezpečnostné systémy mechanických zariadení

Výstražné a bezpečnostné systémy na monitorovanie a ochranu mechanických zariadení spĺňajú tieto podmienky:

a)

Výstražné systémy

Výstražné systémy sú prevedené tak, aby porucha výstražného systému neviedla k poruche monitorovaného prístroja alebo inštalácie.

Dvojzložkové vysielače sú vyhotovené na princípe pokoj-prúd alebo na princípe monitorovaná záťaž-prúd.

Zrakové výstrahy zostávajú viditeľné až do odstránenia poruchy, potvrdený poplach sa musí dať rozoznať od poplachu, ktorý ešte nebol potvrdený. Každá výstraha zahŕňa aj zvukové varovanie. Zvukové varovania sa musia dať vypnúť. Vypnutie jednej zvukovej výstrahy nebráni tomu, aby sa z inej príčiny spustila ďalšia výstraha.

Výnimky možno povoliť v prípade výstražných systémov, ktoré tvorí menej ako päť meracích bodov.

b)

Bezpečnostné systémy

Bezpečnostné systémy sú prevedené tak, aby zastavili alebo spomalili prevádzku dotknutého zariadenia alebo aby varovali stanovisko s permanentnou obsluhou, aby zariadenie zastavili alebo spomalili pred dosiahnutím kritického stavu.

Dvojzložkové vysielače sú vyhotovené na princípe záťaž-prúd.

Ak bezpečnostné systémy nie sú prevedené na vlastné monitorovanie, je možné skontrolovať, či fungujú správne.

Bezpečnostné systémy sú nezávislé od ostatných systémov.

Článok 9.20

Elektronické zariadenia

1.   Všeobecne

Skúšobné podmienky z odseku 2 nižšie sa vzťahujú iba na elektronické zariadenia potrebné pre kormidlové zariadenie a agregáty plavidla vrátane ich pomocných zariadení.

2.   Skúšobné podmienky

a)

Záťaže vyplývajúce z nasledujúcich skúšok v žiadnom prípade nespôsobia poškodenie alebo závadu elektronických zariadení. Skúšky v súlade s príslušnými medzinárodnými normami, ako napríklad s publikáciou IEC 60092-504:2001, sa vykonávajú pri zapnutých zariadeniach s výnimkou skúšky za podmienok chladu. Tieto skúšky zahŕňajú skontrolovanie správnosti prevádzky.

b)

Obmeny napätia a frekvencie

 

Obmeny

nepretržite

krátkodobo

Všeobecne

frekvencia

± 5 %

± 10 % 5 s

napätie

± 10 %

± 20 % 1,5 s

Prevádzka akumulátora

napätie

+ 30 %/- 25 %

 

c)

Skúška zahriatím

Vzorka sa do polhodiny uvedie na teplotu 55 °C. Po jej dosiahnutí sa táto teplota udržiava po dobu 16 hodín. Potom sa vykoná skúška prevádzky.

d)

Skúška za podmienok chladu

Vzorka sa vypne a ochladí na teplotu -25 °C a v tejto teplote sa udrží po dobu dvoch hodín. Teplota sa potom zvýši na 0 °C a vykoná sa prevádzková skúška.

e)

Vibračná skúška

Vibračná skúška sa vykonáva pozdĺž troch osí rezonančnej frekvencie zariadení alebo súčastí po dobu 90 minút v každom prípade. Ak nevznikne zreteľná rezonancia, vibračná skúška sa vykoná pri 30 Hz.

Vibračná skúška sa vykoná prostredníctvom sínusovej oscilácie v rámci týchto limitov.

Všeobecne:

f = 2,0 až 13,2 Hz; a = ± 1 mm

(amplitúda a = Formula vibračnej šírky)

f = 13,2 Hz až 100 Hz: zrýchlenie ± 0,7 g.

Vybavenie určené na namontovanie do naftových motorov alebo kormidelných prístrojov sa odskúša takto:

f = 2,0 až 25 Hz; a = ± 1,6 mm

(amplitúda a = Formula vibračnej šírky)

f = 25 Hz až 100 Hz; zrýchlenie ± 4 g.

Snímače určené na nainštalovanie do výfukového potrubia naftových motorov môžu byť vystavené značne vyššej záťaži. Pri skúškach sa to berie do úvahy.

f)

Skúška elektromagnetickej kompatibility sa vykoná na základe publikácií IEC 61000-4-2:1995, 61000-4-3:2002, 61000-4-4:1995 na skúšobnom stupni číslo 3.

g)

Dôkaz o tom, že elektronické zariadenie je primerané pre tieto skúšobné podmienky, poskytne výrobca. Osvedčenie od klasifikačnej spoločnosti sa rovnako považuje za dôkaz.

Článok 9.21

Elektromagnetická kompatibilita

Prevádzku elektrických a elektronických systémov nenarúša elektromagnetická interferencia. Všeobecné opatrenia sa s rovnakou dôležitosťou týkajú:

a)

odpojenia prenosových ciest medzi zdrojom interferencie a dotknutými zariadeniami;

b)

zredukovania príčin rušenia v ich zdroji;

c)

zredukovania citlivosti dotknutých zariadení na interferenciu.

KAPITOLA 10

VYBAVENIE

Článok 10.01

Kotevné vybavenie

1.   Plavidlá určené na prepravu tovaru, s výnimkou člnových kontajnerov, ktorých dĺžka L nepresahuje 40 m, sú vybavené kotvami na prove, ktorých celková hmotnosť P sa získa z tohto vzorca:

 

P = k · B · T [kg],

kde

k

je koeficient, ktorý zohľadňuje vzťah medzi dĺžkou L a trámom B a typom plavidla:

Formula

pre vlečné člny, berie sa však, že k = c:

c

je empirický koeficient uvedený v tejto tabuľke:

Hrubá nosnosť v t

Koeficient c

do 400 vrátane

45

od 400 do 650 vrátane

55

od 650 do 1 000  vrátane

65

nad 1 000

70

Pri plavidlách, ktorých hrubá nosnosť nie je vyššia ako 400 t a ktoré sa vďaka svojmu prevedeniu a určenému účelu používajú jedine na vopred určené krátke úseky, môže inšpekčný orgán akceptovať, že pre provové kotvy sa vyžadujú iba dve tretiny celkovej hmotnosti P.

2.   Osobné lode a plavidlá, ktoré nie sú určené na prepravu tovaru, s výnimkou vlečných člnov, sú vybavené kotvami na prove, ktorých celková hmotnosť P sa získa z tohto vzorca:

 

P = k · B · T [kg]

kde:

k

je koeficient zodpovedajúci odseku 1, avšak pre účely získania hodnoty empirického koeficientu c sa namiesto hrubej nosnosti berie hodnota výtlaku vody v m3 zapísaná v osvedčení Spoločenstva.

3.   Plavidlá uvedené v odseku 1, ktorých maximálna dĺžka nepresahuje 86 m, sú vybavené kormovými kotvami, ktorých celková hmotnosť sa rovná 25 % hmotnosti P.

Plavidlá, ktorých maximálna dĺžka presahuje 86 m, sú vybavené kormovými kotvami, ktorých celková hmotnosť sa rovná 50 % hmotnosti P vypočítanej podľa odseku 1 alebo odseku 2.

Kormové kotvy sa nevyžadujú pre:

a)

plavidlá, u ktorých by hmotnosť kormovej kotvy bola menšia ako 150 kg, v prípade plavidiel spomínaných v poslednom odseku odseku 1 sa do úvahy berie znížená hmotnosť kotiev;

b)

vlečné člny.

4.   Plavidlá určené na pohon pevných zostáv s dĺžkou maximálne 86 m sú vybavené kormovými kotvami, ktorých celková hmotnosť sa rovná 25 % maximálnej hmotnosti P vypočítanej podľa odseku 1 pre formácie (považované za námornú jednotku), ktoré sú povolené a zapísané v osvedčení Spoločenstva.

Plavidlá určené na pohon pevných zostáv s dĺžkou viac ako 86 m po prúde sú vybavené kormovými kotvami, ktorých celková hmotnosť sa rovná 50 % maximálnej hmotnosti P vypočítanej podľa odseku 1 pre formácie (považované za námornú jednotku), ktoré sú povolené a zapísané v osvedčení Spoločenstva.

5.   Hmotnosti kotiev zistené v súlade s odsekmi 1 až 4 možno pri istých špeciálnych kotvách zredukovať.

6.   Celková hmotnosť P určená pre kotvy na prove môže byť rozložená medzi jednu alebo dve kotvy. Ak je plavidlo vybavené iba jednou kotvou na prove a kotvový sklz sa nachádza uprostred lode, môže sa zredukovať o 15 %.

Celková hmotnosť vyžadovaná pre kormové kotvy vo vlečných člnoch a plavidlách, ktorých maximálna dĺžka prevyšuje 86 m, môže byť rozložená medzi jednu alebo dve kotvy.

Hmotnosť najľahšej kotvy nie je menej ako 45 % tejto celkovej hmotnosti.

7.   Kotvy z liatiny nie sú povolené.

8.   Na kotvách je trvalým spôsobom uvedená ich hmotnosť prostredníctvom reliéfnych znakov.

9.   Kotvy s hmotnosťou nad 50 kg sú vybavené navijakmi.

10.   Reťaz každej kotvy na prove má minimálnu dĺžku:

a)

40 m pre plavidlá nie dlhšie ako 30 m;

b)

10 m dlhšiu ako je plavidlo s dĺžkou viac ako 30 m a menej ako 50 m;

c)

60 m, ak je plavidlo dlhšie ako 50 m.

Reťaz každej kormovej kotvy je dlhá najmenej 40 m. Ak však plavidlo musí zastaviť čelom k prúdu, reťaz každej jeho kormovej kotvy má dĺžku najmenej 60 m.

11.   Minimálna pevnosť v ťahu R kotvovej reťaze sa vypočíta podľa týchto vzorcov:

a)

kotvy s hmotnosťou do 500 kg:

R = 0,35 · P' [kN];

b)

kotvy s hmotnosťou viac ako 500 kg a menej ako 2 000 kg:

Formula;

c)

kotvy s hmotnosťou viac ako 2 000 kg:

R = 0,25 · P' [kN],

kde

P'

je teoretická hmotnosť každej kotvy určená v súlade s odsekmi 1 až 4 a 6.

Pevnosť v ťahu kotvových reťazí sa určí podľa normy platnej v členskom štáte.

Ak kotvy majú hmotnosť vyššiu, ako sa vyžaduje v odsekoch 1 až 6, pevnosť v ťahu kotvových reťazí sa určí ako funkcia skutočnej hmotnosti kotvy.

12.   Ak sú na palube ťažšie kotvy so zodpovedajúco ťažšími kotvovými reťazami, do osvedčenia Spoločenstva sa zapisujú iba minimálne hmotnosti a minimálne pevnosti v ťahu vyžadované podľa odsekov 1 až 6 a 11.

13.   Pripájacie diely (otočné čapy) medzi kotvou a reťazou vydržia zaťaženie v ťahu o 20 % vyššie, ako je pevnosť v ťahu príslušnej reťaze.

14.   Použitie káblov namiesto kotvových reťazí sa povoľuje. Káble majú rovnakú pevnosť v ťahu, aká sa vyžaduje pre reťaze, sú však o 20 % dlhšie.

Článok 10.02

Iné vybavenie

1.   V súlade s platnými predpismi plavebného úradu členského štátu je na palube minimálne toto vybavenie:

a)

rádiotelefónny systém;

b)

prístroje a zariadenia na vydávanie zrakových a zvukových signálov ako aj denné a nočné označenie plavidla;

c)

nezávislé záložné svetlá pre predpísané svetlá pri kotvení;

d)

ohňovzdorná označená nádoba s vekom určená na skladovanie zaolejovaných handier na čistenie;

e)

ohňovzdorná označená nádoba s vekom určená na skladovanie nebezpečného alebo znečisťujúceho pevného odpadu a ohňovzdorná označená nádoba s vekom určená na skladovanie nebezpečného alebo znečisťujúceho kvapalného odpadu v súlade s platnými predpismi príslušného plavebného úradu;

f)

ohňovzdorná označená nádoba s vekom určená na skladovanie splaškov.

2.   Vybavenie okrem toho zahŕňa prinajmenšom:

a)

Uväzovacie káble

Plavidlá sú vybavené troma uväzovacími káblami: ich minimálna dĺžka je najmenej:

—   prvý kábel: L + 20 m, ale nie viac ako 100 m,

—   druhý kábel: 2/3 prvého kábla,

—   tretí kábel: 1/3 prvého kábla.

Najkratší kábel sa nevyžaduje na palube plavidiel, ktorých L je menšia ako 20 m.

Káble majú pevnosť v ťahu Rs, ktorá sa vypočíta podľa týchto vzorcov:

pre L · B · T do 1 000 m3: Formula;

pre L · B · T nad 1 000 m3: Formula.

K vyžadovaným káblom je na palube osvedčenie v súlade s európskou normou EN 10 204: 1991 pol. č. 3.1.

Tieto káble môže nahradiť lano rovnakej dĺžky a s rovnakou pevnosťou v ťahu. V osvedčení sa uvádza minimálna pevnosť v ťahu pre tieto káble.

b)

Vlečné káble

 

Vlečné remorkéry sú vybavené množstvom káblov vhodných na ich prevádzku.

 

Hlavný kábel však je dlhý najmenej 100 m a jeho pevnosť v ťahu v kN je minimálne jedna tretina celkového výkonu hlavného motora (motorov) v kW.

 

Motorové lode a vlečné člny, ktoré sú schopné aj vlečenia, sú vybavené vlečným káblom dlhým najmenej 100 m, ktorého pevnosť v ťahu v kN je minimálne jedna štvrtina celkového výkonu hlavného motora (motorov) v kW.

c)

Ťažné lano

d)

Lodný mostík na nalodenie je široký najmenej 0,4 m a dlhý najmenej 4 m a jeho bočné okraje sú vyznačené pásom jasnej farby. Tento mostík je vybavený zábradlím. Pre malé plavidlá môže inšpekčný orgán povoliť používanie kratších mostíkov,

e)

Harpúnový hák

f)

Primeraná obväzová súprava s obsahom podľa príslušnej normy členského štátu. Obväzová súprava sa prechováva v obytnej miestnosti alebo v kormidlovni a tak, aby bola v prípade potreby ľahko a bezpečne dostupná. Ak sa obväzové súpravy prechovávajú zatvorené, veko bude označené symbolom obväzovej súpravy podľa obrázka č. 8 dodatku I, s bočnou dĺžkou najmenej 10 cm.

g)

Ďalekohľad, 7 x 50 alebo s väčším priemerom šošovky

h)

Informácia o spôsobe záchrany a oživení osôb vypadnutých cez palubu

i)

Svetlomet, ktorý možno ovládať z kormidlovne

3.   Na plavidlách, ktorých bočná výška nad vodoryskou v nenaloženom stave presahuje 1,50 m, je naloďovacie schodisko alebo rebrík.

Článok 10.03

Prenosné hasiace prístroje

1.   V každom z nasledujúcich priestorov je minimálne jeden prenosný hasiaci prístroj v súlade s európskou normou EN 3:1996:

a)

v kormidlovni;

b)

v blízkosti každého vchodu do obývacích priestorov z paluby;

c)

v blízkosti každého vchodu do služobných priestorov neprístupných z obývacích priestorov, v ktorých sa nachádza vykurovacie zariadenie, zariadenie na varenie alebo chladiarenské zariadenie na tuhé alebo tekuté palivá alebo tekutý plyn;

d)

pri vchode do strojovní a kotolní;

e)

vo vhodných bodoch pod palubou, v strojovniach a kotolniach tak, aby žiadne stanovisko v týchto priestoroch nebolo vzdialené od hasiaceho prístroja o viac ako 10 metrov chôdze.

2.   V prípade prenosných hasiacich prístrojov vyžadovaných podľa odseku 1 sa môžu použiť jedine hasiace prístroje práškového typu s obsahom najmenej 6 kg alebo iné prenosné hasiace prístroje s rovnakou hasiacou schopnosťou. Sú vhodné pre požiare triedy A, B a C a pre požiare elektrických systémov do 1 000 V.

3.   Okrem toho sa môžu použiť aj práškové, vodné alebo penové hasiace prístroje vhodné minimálne pre triedu požiaru, ktorej výskyt je najpravdepodobnejší v miestnosti, pre ktorú sú určené.

4.   Prenosné hasiace prístroje s CO2 ako hasivom sa mu použiť iba na hasenie požiaru v lodnej kuchyni a požiarov elektrických inštalácií. Obsah týchto hasiacich prístrojov je maximálne 1 kg na 15 m3 miestnosti, v ktorej sú k dispozícii na použitie.

5.   Prenosné hasiace prístroje sa kontrolujú najmenej raz za každé dva roky. Vydá sa potvrdenie o kontrole podpísané kontrolórom, na ktorom sa uvádza dátum kontroly.

6.   Ak sú prenosné hasiace prístroje nainštalované tak, že sú mimo dohľadu za panelom, ktorý ich zakrýva, sú označené symbolom hasiaceho prístroja, ako je znázornené v dodatku I obrázok č. 3, a ktorý má bočnú dĺžku najmenej 10 cm.

Článok 10.03a

Napevno nainštalované hasiace systémy v obývacích priestoroch, kormidlovniach a priestoroch pre cestujúcich

1.   Protipožiarnu ochranu v obývacích priestoroch, kormidlovniach a priestoroch pre cestujúcich zabezpečujú iba vhodné automatické ostrekovače na tlakovú vodu, ako napevno nainštalovaný hasiaci systém.

2.   Inštaláciu alebo konverziu systémov vykonávajú iba špecializované firmy.

3.   Systémy sú vyhotovené z ocele alebo iného ekvivalentného nehorľavého materiálu.

4.   Systémy sú schopné rozstrekovať vodu rýchlosťou najmenej 5 l/m2 za minútu na plochu najväčšej chránenej miestnosti.

5.   Systémy rozstrekujúce menšie množstvá vody majú typové schválenie podľa rezolúcie IMO A 800(19) alebo inej normy, ktorú uzná výbor vytvorený v súlade s postupom uvedeným v článku 19 ods. 2 tejto smernice. Typové schválenie vykoná uznaná klasifikačná spoločnosť alebo akreditovaná skúšobňa. Akreditovaná skúšobňa spĺňa zosúladené normy týkajúce sa prevádzky skúšobných laboratórií (EN ISO/IEC 17025:2000).

6.   Odborník kontroluje systémy:

a)

pred uvedením do prevádzky;

b)

pred opätovným uvedením do prevádzky po ich spustení;

c)

po každej úprave alebo oprave;

d)

pravidelne minimálne každé dva roky.

7.   Odborník pri vykonávaní kontroly v súlade s článkom 6 overí, či systémy spĺňajú požiadavky tohto článku.

Kontrola zahŕňa aspoň:

a)

vonkajšiu kontrolu celého systému,

b)

odskúšanie funkčnosti bezpečnostných systémov a trysiek,

c)

odskúšanie funkčnosti tlakových nádob a systému čerpadiel.

8.   Vydá sa potvrdenie o kontrole podpísané kontrolórom, na ktorom sa uvádza dátum kontroly.

9.   Počet nainštalovaných systémov sa uvedie v osvedčení Spoločenstva.

10.   Napevno nainštalované hasiace systémy sa povoľujú na ochranu predmetov v obývacích priestoroch, kormidlovniach a priestoroch pre cestujúcich iba na základe odporúčania výboru.

Článok 10.03b

Napevno nainštalované hasiace systémy v strojovniach, kotolniach a čerpacích staniciach

1.   Hasivá

Na ochranu strojovní, kotolní a čerpacích staníc sa v napevno nainštalovaných hasiacich systémoch môžu použiť tieto hasivá:

a)

CO2 (oxid uhličitý);

b)

HFC 227ea (heptafluóropropán);

c)

IG-541 (52 % dusík, 40 % argón, 8 % oxid uhličitý).

Iné hasivá sa povoľujú iba na odporúčanie výboru v súlade s článkom 19 ods. 2.

2.   Ventilácia, prívod vzduchu

a)

Spaľovací vzduch na hnacie motory sa neodvádza z miestností, ktoré chránia napevno nainštalované hasiace systémy. To neplatí, ak sú dve vzájomne nezávislé a hermeticky oddelené hlavné strojovne, alebo ak vedľa hlavnej strojovne je samostatná strojovňa s dokormidlovacím zariadením, čo zabezpečuje, že plavidlo je v prípade požiaru v hlavnej strojovni schopné sa plaviť vlastným výkonom.

b)

Všetka nútená ventilácia v chránenej miestnosti sa automaticky vypne, ak sa spustí hasiaci systém.

c)

K dispozícii sú zariadenia, pomocou ktorých možno rýchlo zatvoriť všetky otvory, cez ktoré môže do chránenej miestnosti vchádzať vzduch alebo unikať plyn. Dá sa zreteľne rozoznať, či otvory sú otvorené alebo zatvorené.

d)

Vzduch unikajúci z poistných ventilov v nádobách na stlačený vzduch nainštalovaných v strojovniach sa privádza na čerstvý vzduch.

e)

Nadtlak alebo podtlak vyplývajúci z prísunu hasiva nezničí súčasti okolitých priečok chránenej miestnosti. Tlak sa dá bez nebezpečenstva vyrovnať.

f)

Chránené miestnosti majú zariadenie na extrahovanie hasiva a splodín. Tieto zariadenia sa dajú ovládať zo stanovísk mimo chránených miestností, a ktoré sa z dôvodu požiaru v týchto priestoroch nestanú nedostupnými. V prípade napevno nainštalovaných extraktorov sa tieto extraktory nedajú zapnúť počas hasenia požiaru.

3.   Požiarny poplachový systém

Chránená miestnosť je monitorovaná pomocou vhodného požiarneho poplachového systému. Výstraha sa dá spozorovať v kormidlovni, obývacích priestoroch a v chránenej miestnosti.

4.   Potrubný systém

a)

Hasivo sa do chránenej miestnosti privedie a rozvedie pomocou zabudovaného potrubného systému. Potrubia a súvisiace prvky vo vnútri chránenej miestnosti sú vyhotovené z ocele. Prípojné rúrky k nádobám a dilatačné spoje sú výnimkou, ak použitý materiál má v prípade požiaru ekvivalentné vlastnosti. Potrubia budú zvnútra aj zvonka chránené pred koróziou.

b)

Výstupné trysky sú dimenzované a namontované tak, aby sa hasivo rovnomerne distribuovalo.

5.   Spúšťacie zariadenie

a)

Hasiace systémy s automatickým spustením nie sú povolené.

b)

Hasiaci systém je možné spustiť z vhodného miesta mimo chránenej miestnosti.

c)

Spúšťacie zariadenia sú chránené tak, aby mohli byť prevádzkované dokonca aj v prípade požiaru a v prípade poškodenia ohňom a v prípade výbuchu v chránenej miestnosti sa stále bude privádzať potrebné množstvo hasiva.

Nemechanické spúšťacie zariadenia sú napájané z dvoch rôznych vzájomne nezávislých energetických zdrojov. Tieto zdroje sa nachádzajú mimo chránenej miestnosti. Kontrolné vedenie v chránenej miestnosti je navrhnuté tak, aby v prípade požiaru zostalo funkčné po dobu najmenej 30 minút. Táto požiadavka je splnená v prípade elektrického okáblovania, ak vyhovuje norme IEC 60331-21:1999.

Ak sú spúšťacie zariadenia nainštalované tak, že sú mimo dohľadu za panelom, ktorý ich zakrýva, sú označené symbolom „hasiaca inštalácia“, ako je znázornený v dodatku I obrázok č. 6, a ktorý má bočnú dĺžku najmenej 10 cm, a týmto textom s červenými písmenami na bielom pozadí:

„Feuerlöscheinrichtung

Installation d'extinction

Brandblusinstallatie

Fire-fighting installation“.

d)

Ak je hasiaci systém určený na ochranu viacerých miestností, spúšťacie zariadenia pre každú miestnosť musia byť samostatné a jednoznačne označené.

e)

Vedľa každého spúšťacieho zariadenia sa viditeľne a nezničiteľne uvádza návod na použitie v jednom z jazykov členských štátov. Obsahuje predovšetkým pokyny týkajúce sa:

aa)

spustenia hasiaceho systému;

bb)

potreby skontrolovať, či chránenú miestnosť opustili všetky osoby;

cc)

akcie, ktorú podnikne posádka v prípade spustenia hasiaceho systému;

dd)

akcie, ktorú podnikne posádka v prípade zlyhania hasiaceho systému.

f)

V návode na použitie sa upozorňuje, že pred spustením hasiaceho systému sa musia vypnúť spaľovacie motory vedúce vzduch z chránenej miestnosti.

6.   Výstražný systém

a)

Napevno nainštalované hasiace systémy sú vybavené zvukovými a optickými výstražnými systémami.

b)

Výstražný systém sa automaticky aktivuje ihneď po prvom spustení hasiaceho systému. Výstražný signál znie po primerane dlhú dobu pred uvoľnením hasiva a nedá sa vypnúť.

c)

Výstražné signály sú jasne viditeľné v chránených miestnostiach a mimo prístupov k nim a sú jasne počuteľné aj za prevádzkových podmienok, ktoré produkujú najvyšší vlastný hluk. Dajú sa jednoznačne rozlíšiť od iných zvukových alebo optických signálov v chránenej miestnosti.

d)

Zvukové výstražné signály sú jasne počuteľné v susedných miestnostiach aj pri zatvorení spojovacích dverí a za prevádzkových podmienok, ktoré produkujú najvyšší vlastný hluk.

e)

Ak výstražný systém nemá vlastné monitorovanie ohľadom skratov, zlomených drôtov alebo poklesov napätia, musí sa dať skontrolovať, či funguje správne.

f)

Pri každom vstupe do miestnosti zásobenej hasivom je umiestnené zreteľne viditeľné oznámenie s týmto textom s červenými písmenami na bielom pozadí:

„Vorsicht, Feuerlöscheinrichtung!

Bei Ertönen des Warnsignals (Beschreibung des Signals) den Raum sofort verlassen!

Attention, installation d'extinction d'incendie!

Quitter immédiatement ce local au signal (description du signal)

Let op, brandblusinstallatie!

Bij het in werking treden van het alarmsignaal (omschrijving van het signaal) deze ruimte onmiddellijk verlaten!

Warning, fire-fighting installation!

Leave the room as soon as the warning signal sounds (description of signal)“.

7.   Tlakové nádoby, inštalačné prvky a tlakové potrubia

a)

Tlakové nádoby, inštalačné prvky a tlakové potrubia spĺňajú ustanovenia platné v jednom z členských štátov.

b)

Tlakové nádoby sa inštalujú v súlade s pokynmi od výrobcu.

c)

Tlakové nádoby, inštalačné prvky a tlakové potrubia sa neinštalujú v obývacích priestoroch.

d)

Teplota v skriniach a inštalačných priestoroch obsahujúcich tlakové nádoby nepresiahne 50 °C.

e)

Skrinky alebo inštalačné priestory na palube sú pevne upevnené na miesto a majú vzduchové otvory, ktoré sú usporiadané tak, aby v prípade priesaku v tlakovej nádobe nemohol do vnútra plavidla preniknúť žiaden plyn. Priame spojenia do ďalších miestností nie sú povolené.

8.   Množstvo hasiva

Ak je množstvo hasiva určené na ochranu viac ako jednej miestnosti, celkové množstvo dostupného hasiva nemusí byť vyššie ako množstvo potrebné pre najväčšiu chránenú miestnosť.

9.   Inštalácia, kontrola a dokumentácia

a)

Systém inštaluje alebo konvertuje iba firma špecializujúca sa na hasiace systémy. Musia byť dodržané požiadavky určené výrobcom hasiva a výrobcom systému (karta údajov o výrobku, karta bezpečnostných údajov).

b)

Odborník kontroluje systém:

aa)

pred uvedením do prevádzky;

bb)

pred opätovným uvedením do prevádzky po jeho spustení;

cc)

po každej úprave alebo oprave;

dd)

pravidelne minimálne každé dva roky.

c)

Pri kontrole odborník overí, či systém spĺňa požiadavky tejto kapitoly.

d)

Kontrola zahŕňa prinajmenšom:

aa)

vonkajšiu kontrolu celej inštalácie;

bb)

skúšku tesnosti potrubí;

cc)

kontrolu funkčnosti kontrolných a spúšťacích systémov;

dd)

kontrolu tlaku a obsahu nádoby;

ee)

kontrolu tesnosti a zariadení na uzamknutie chránenej miestnosti;

ff)

kontrolu požiarneho poplachového systému;

gg)

kontrolu výstražného systému.

e)

Vydá sa potvrdenie o kontrole podpísané kontrolórom, na ktorom sa uvádza dátum kontroly.

f)

Počet napevno nainštalovaných hasiacich systémov sa uvedie v osvedčení Spoločenstva.

10.   Hasiace systémy na báze CO2

Hasiace systémy využívajúce CO2 ako hasivo spĺňajú okrem požiadaviek z odsekov 1 až 9 aj tieto ustanovenia:

a)

Nádoby s CO2 sa prechovávajú mimo chránenej miestnosti v priestore alebo miestnosti hermeticky oddelenej od iných miestností. Dvere k inštalačným priestorom a skrinkám sa otvárajú smerom von, dajú sa zamknúť a na vonkajšej strane sú vybavené symbolom „Varovanie pred všeobecným nebezpečenstvom“ v súlade s dodatkom I obrázkom č. 4, ktorého výška je najmenej 5 cm, spolu s označením „CO2“ v rovnakej farbe a s rovnakou výškou.

b)

Inštalačné priestory v podpalubí na nádoby s CO2 sú prístupné iba z čerstvého vzduchu. Tieto priestory majú vlastný primeraný vetrací systém s extrakčným vedením, úplne oddelený od iných vetracích systémov na palube.

c)

Nádoby s CO2 sa neplnia na viac ako 0,75 kg/l. Merný objem nestlačeného plynu CO2 sa berie ako 0,56 m3/kg.

d)

Objem CO2 pre chránenú miestnosť je najmenej 40 % jej hrubého objemu. Tento objem sa dá priviesť do 120 sekúnd a je možné skontrolovať, či jeho privedenie bolo ukončené.

e)

Otváranie ventilov na nádobe a prevádzka protipovodňového uzáveru sú dve samostatné operácie.

f)

Primeraná doba spomínaná v odseku 6 písm. b) je najmenej 20 sekúnd. Oneskorenie pred uvoľnením plynu CO2 zabezpečuje spoľahlivé zariadenie.

11.   Hasiace systémy na báze HFC-227ea

Hasiace systémy využívajúce HFC 227ea ako hasivo spĺňajú okrem požiadaviek z odsekov 1 až 9 aj tieto ustanovenia:

a)

Ak je chránených niekoľko miestností, z ktorých každá má iný hrubý objem, každá miestnosť je zabezpečená vlastným hasiacim systémom.

b)

Každá nádoba s HFC 227ea nainštalovaná v chránenej miestnosti je vybavená pretlakovým poistným ventilom. Ak sa nádoba vystaví účinkom ohňa a hasiaci systém nie je spustený, ventil neškodne uvoľní obsah nádoby do chránenej miestnosti.

c)

Každá nádoba je vybavená zariadením na kontrolu tlaku plynu.

d)

Nádoby sa neplnia na viac ako 1,15 kg/l. Merný objem nestlačeného plynu HFC 227ea sa berie ako 0,1374 m3/kg.

e)

Objem HFC 227ea pre chránenú miestnosť je najmenej 8 % hrubého objemu miestnosti. Tento objem sa privedie do 10 sekúnd.

f)

Nádoby s HFC 227ea sú vybavené monitorom tlaku, ktorý v prípade neoprávnenej straty pohonnej hmoty spustí v kormidlovni zvukový a optický poplachový signál. Ak kormidlovňa neexistuje, tento poplachový signál sa vydáva mimo chránenej miestnosti.

g)

Koncentrácia v chránenej miestnosti po zaplavení nepresiahne 10,5 %.

h)

Hasiaci systém neobsahuje žiadne diely vyrobené z hliníka.

12.   Hasiace systémy na báze IG-541

Hasiace systémy využívajúce IG-541 ako hasivo spĺňajú okrem požiadaviek z odsekov 1 až 9 aj tieto ustanovenia:

a)

Ak je chránených niekoľko miestností, z ktorých každá má iný hrubý objem, každá miestnosť je zabezpečená vlastným hasiacim systémom.

b)

Každá nádoba s IG-541 nainštalovaná v chránenej miestnosti je vybavená pretlakovým poistným ventilom. Ak sa nádoba vystaví účinkom ohňa a hasiaci systém nie je spustený, ventil neškodne uvoľní obsah nádoby do chránenej miestnosti.

c)

Každá nádoba je vybavená zariadením na kontrolu obsahu.

d)

Plniaci tlak nádoby nesmie presiahnuť 200 barov pri teplote +15 °C.

e)

Objem IG-541 pre chránenú miestnosť je najmenej 44 % a najviac 50 % hrubého objemu miestnosti. Tento objem sa privedie do 120 sekúnd.

13.   Hasiace systémy na ochranu predmetov

Napevno nainštalované hasiace systémy sa povoľujú na ochranu predmetov v strojovniach, kotolniach a čerpacích staniciach iba na základe odporúčania výboru.

Článok 10.04

Malé člny

1.   V súlade s európskou normou EN 1914: 1997 sú malým člnom vybavené tieto plavidlá:

a)

motorové lode a vlečné člny nad 150 t hrubej nosnosti;

b)

remorkéry a tlačné remorkéry s výtlakom viac ako 150 m3;

c)

plávajúci stroj;

d)

osobné lode.

2.   Jedna osoba musí byť schopná bezpečne spustiť tieto malé člny do 5 minút od potreby prvej manuálnej akcie. Ak sa používa spúšťacie zariadenie s pohonom, je také, aby sa v prípade výpadku pohonu nenarušilo bezpečné a rýchle spustenie.

3.   Nafukovacie člny sa skontrolujú podľa pokynov od výrobcu.

Článok 10.05

Záchranné kolesá a záchranné vesty

1.   Na palube plavidla sú najmenej tri záchranné kolesá v súlade s európskou normou EN 14 144 : 2002. Sú pripravené na použitie a na príslušných bodoch pripojené k palube bez toho, aby boli pripojené k svojej úchytke. V priamej blízkosti kormidlovni sa nachádza aspoň jedno záchranné koleso, ktoré je vybavené samozápalným svetlom napájaným z batérie, ktoré vo vode nezhasína.

2.   V dosahu každej osoby pravidelne sa nachádzajúcej na palube plavidla je osobne prispôsobená automaticky nafukovacia záchranná vesta v súlade s európskymi normami. EN 395 : 1998 alebo 396 : 1998.

Pre deti sú tiež povolené nenafukovacie záchranné vesty v súlade s týmito normami.

3.   Kontrolujú sa v súlade s pokynmi od výrobcu.

KAPITOLA 11

BEZPEČNOSŤ NA PRACOVNÝCH STANICIACH

Článok 11.01

Všeobecne

1.   Plavidlá sú konštruované, usporiadané a vybavené tak, aby osobám umožňovali bezpečne na nich pracovať a pohybovať sa.

2.   Napevno nainštalované zariadenia potrebné na prácu na palube sú usporiadané, položené a zabezpečené tak, aby umožňovali bezpečnú a jednoduchú prevádzku, použitie a údržbu. Mobilné súčastí alebo súčastí s vysokou teplotou sú v prípade potreby vybavené ochrannými zariadeniami.

Článok 11.02

Ochrana pred pádom

1.   Paluby a bočné paluby sú ploché a v nijakom bode nie sú náchylné na spôsobenie preklopenia. Je nemožné, aby na sa nich tvorili kaluže.

2.   Paluby, bočné paluby, podlahy strojovní, odpočívadlá, schodiská a vrchná časť bitiev na bočnej palube sú prevedené tak, aby boli protišmykové.

3.   Horné časti bitiev na bočných palubách a prekážky v priechodoch, ako sú napr. hrany schodov, sú natreté farbou kontrastujúcou s okolitou palubou.

4.   Vonkajšie okraje palúb ako aj pracovné stanice, odkiaľ môžu osoby spadnúť z výšky viac ako 1m, sú vybavené zábradlím a obrubami s výškou najmenej 0,70 m alebo s ochrannou obručou v súlade s európskou normou EN 711:1995, ktorá zahŕňa prídržnú koľajnicu, koľajnicu vo výške kolien a koľajnicu vo výške chodidiel. Bočné paluby sú vybavené koľajnicou vo výške chodidiel a neprerušovanou prídržnou koľajnicou pripevnenou k obrube. Prídržné koľajnice na obrube sa nevyžadujú, ak sú bočné paluby vybavené nesnímateľnými ochrannými obručami po boku lode.

5.   Na pracovných staniciach, kde je riziko spadnutia z výšky viac ako 1 m, môže inšpekčný orgán vyžadovať vhodné prvky a vybavenie na zabezpečenie bezpečnosti práce.

Článok 11.03

Rozmery pracovných priestorov

Pracovné priestory sú dostatočne rozľahlé na to, aby mala každá osoba, ktorá v nich pracuje, primeranú voľnosť pohybu.

Článok 11.04

Bočné paluby

1.   Svetlá šírka bočnej paluby je najmenej 0,60 m. Tento údaj sa môže zredukovať na 0,50 m v istých bodoch potrebných na prevádzku plavidla, ako napríklad v otvoroch na umývanie paluby. Na obrube a okrajniciach môže byť zredukovaná na 0,40 m.

2.   Do výšky 0,90 m nad bočnú palubu sa svetlá šírka bočnej paluby môže zredukovať na 0,54 m, ak vyššie uvedená svetlá šírka medzi vonkajším okrajom trupu a vnútorným okrajom lodného priestoru je min. 0,65 m. V tomto prípade sa svetlá šírka bočnej paluby môže zredukovať na 0,50 m, ak je vonkajší okraj bočnej paluby vybavený ochrannou obručou v súlade s európskou normou EN 711:1995 na ochranu pred pádom. Na plavidlách s dĺžkou 55 m alebo menej s obývacími priestormi iba na korme, sa od ochrannej obruče môže upustiť.

3.   Požiadavky odsekov 1 a 2 platia do výšky 2,00 m nad bočnou palubou.

Článok 11.05

Prístupnosť pracovných priestorov

1.   Prístupové body a priechody pre pohyb osôb a predmetov sú dostatočnej veľkosti a usporiadané tak, aby:

a)

oproti prístupovému otvoru bol dostatočný priestor, ktorý neruší pohyb;

b)

svetlá šírka priechodov je primeraná pre zamýšľané použitie pracovného priestoru a nie je menšia než 0,60 m, okrem prípadu, keď majú plavidlá šírku menšiu ako 8 m, potom môže byť zmenšená na 0,50 m;

c)

svetlá šírka priechodov vrátane soklov je minimálne 1,90 m.

2.   Dvere sú usporiadané tak, aby sa dali bezpečne otvoriť a zavrieť z každej strany. Sú chránené pred náhodným otvorením alebo zatvorením.

3.   V prístupových miestach, východoch a priechodoch s prevýšením väčším ako 0,50 m od úrovne podlahy sú nainštalované vhodné schody, rebríky alebo stupne.

4.   Pracovné priestory s nepretržitou obsluhou sú vybavené schodmi, ak prevýšenie vzhľadom na úroveň podlahy je viac ako 1,00 m. Táto požiadavka sa netýka núdzových východov.

5.   Plavidlá s lodným priestorom majú na každom konci priestoru napevno nainštalovaný najmenej jeden prostriedok prístupu.

Odchylne od prvej vety sa od napevno nainštalovaného prostriedku prístupu môže upustiť, ak sú zabezpečené najmenej dva pohyblivé rebríky s dosahom min. 3 priečne steny nad obrubu prielezu v uhle náklonu 60°.

Článok 11.06

Východy a núdzové východy

1.   Počet, usporiadanie a rozmery východov, vrátane núdzových východov, musí zodpovedať účelu a rozmerom príslušného priestoru. Ak je jeden z východov núdzový, je jasne označený ako núdzový východ.

2.   Núdzové východy, okná alebo kryty svetlíkov, ktoré sa majú použiť ako núdzové východy majú voľný otvor minimálne 0,36 m2 a najmenší rozmer je minimálne 0,50 m.

Článok 11.07

Rebríky, schody a podobné zariadenia

1.   Schody a rebríky sú bezpečne upevnené. Schody sú široké min. 0,60 m a svetlá šírka medzi ručným zábradlím je min. 0,60m. Schody sú hlboké min. 0,15 m. Schody majú protišmykový povrch a schodiská s viac ako troma schodmi sú vybavené ručným zábradlím.

2.   Rebríky a samostatne pripevnené priečne steny majú svetlú šírku min. 0,30 m, priečne steny sú od seba vzdialené max. 0,30 m a vzdialenosť medzi priečnymi stenami a konštrukciami je min. 0,15 m.

3.   Rebríky a samostatne pripevnené priečne steny sú zhora zreteľne rozpoznateľné a nad otvormi východov sú vybavené bezpečnostnými rúčkami.

4.   Pohyblivé rebríky sú široké min. 0,40 m a pri základni majú šírku min. 0,50 m. Je možné skontrolovať, že sa neprevrátia ani nešmyknú. Priečne steny sú bezpečne upevnené do zvislých dielov.

Článok 11.08

Vnútorné priestory

1.   Rozmery, usporiadanie a rozmiestnenie vnútorných pracovných priestorov je v súlade s vykonávanou prácou a vyhovuje zdravotným a bezpečnostným požiadavkám. Sú vybavené postačujúcim neoslepujúcim svetlom a prvkami na postačujúce vetranie. V prípade potreby sú vybavené vykurovacími prístrojmi, ktoré dokážu udržať primeranú teplotu.

2.   Podlahy vo vnútorných pracovných priestoroch sú pevné a trvácne a v prevedení zabraňujúcom pádu alebo pošmyknutiu. Otvory v palubách a podlahách sú v otvorenom stave ochránené pred nebezpečenstvom pádu. Okná a svetlíky sú usporiadané a vybavené tak, aby sa dali bezpečne otvárať a čistiť.

Článok 11.09

Ochrana pred hlukom a vibráciami

1.   Pracovné priestory sú umiestnené, vybavené a projektované takým spôsobom, že členovia posádky nie sú vystavení škodlivým vibráciám.

2.   Trvalé pracovné priestory sú okrem toho skonštruované a zvukovo izolované tak, aby na zdravie a bezpečnosť členov posádky nevplýval hluk.

3.   Členom posádky, ktorí môžu byť každý deň vystavení hluku na úrovni vyššej ako 85 db(A), sú k dispozícii osobné pomôcky na ochranu sluchu. V pracovných priestoroch, kde hladina hluku prevyšuje 90 db(A) sa pomocou symbolu „Nosiť prostriedky na ochranu sluchu“ s priemerom najmenej 10 cm podľa obrázku č. 7 v dodatku I vyznačí, že nosenie osobných pomôcok na ochranu sluchu je povinné.

Článok 11.10

Kryty palubných prielezov

1.   Kryty palubných prielezov sú ľahko prístupné a bezpečne sa s nimi manipuluje. Súčasti krytov prielezov s hmotnosťou viac ako 40 kg sú vyhotovené tak, aby sa posúvali alebo otáčali, alebo sú vybavené mechanickými zariadeniami na otváranie. Kryty prielezov ovládané zdvíhacím mechanizmom sú vybavené adekvátnymi a ľahko prístupnými prípojnými zariadeniami. Nezameniteľné kryty palubných prielezov a horné sokle sú zreteľne označené, ku ktorému prielezu patria a aká je ich správna poloha na daných prielezoch.

2.   Kryty palubných prielezov sú zabezpečené pred naklopením vetrom alebo nakladacím mechanizmom. Posuvné kryty sú vybavené úchytkami, aby sa zabránilo neúmyselnému horizontálnemu pohybu o viac ako 0,40 m, musia sa dať zaistiť v koncovej polohe. Namontujú sa vhodné zariadenia, ktoré založené kryty palubných prielezov budú držať na mieste.

3.   Pohone mechanicky ovládaných krytov prielezov sa automaticky preruší po uvoľnení riadiaceho spínača.

4.   Kryty palubných prielezov sú schopné udržať záťaž, ktorej budú pravdepodobne vystavené: kryty palubných prielezov určené na to, aby sa po nich chodilo, sú schopné uniesť bodové zaťaženie minimálne 75 kg. Kryty palubných prielezov, ktoré nie sú určené na to, aby sa po nich chodilo, sú takto označené. Na krytoch palubných prielezov určených na príjem palubného nákladu je vyznačené povolené zaťaženie v t/m2. Ak je na dosiahnutie maximálneho povoleného zaťaženia potrebné použiť podpery, vyznačí sa to na vhodnom mieste. V tomto prípade sa na palube prechovávajú príslušné výkresy.

Článok 11.11

Navijaky

1.   Navijaky sú prevedené tak, aby umožňovali bezpečné vykonávanie práce. Sú vybavené zariadeniami zamedzujúcimi neúmyselnému uvoľneniu záťaže. Navijaky, ktoré sa nezaisťujú automaticky, sú vybavené brzdou, ktorá je primeraná na zvládnutie ich ťažnej sily.

2.   Ručne ovládané navijaky sú vybavené zariadeniami zabraňujúcimi odmršteniu žeriava. Navijaky s pohonom aj s ručným ovládaním sú prevedené tak, aby sa počas manuálneho riadenia nemohlo zapnúť riadenie hnacou silou.

Článok 11.12

Žeriavy

1.   Žeriavy sú skonštruované v súlade s odporúčanými postupmi. Sily vznikajúce pri ich prevádzke sú bezpečne prenášané na konštrukciu plavidla a nenarúšajú jeho stabilitu.

2.   Na žeriavoch je pripevnený štítok od výrobcu obsahujúci tieto informácie:

a)

meno a adresu výrobcu;

b)

značku CE spolu s rokom výroby;

c)

odkaz na rad alebo typ;

d)

výrobné číslo, ak je to možné.

3.   Na žeriavoch sú trvalým a zreteľne čitateľným spôsobom vyznačené maximálne povolené zaťaženia.

Ak bezpečné pracovné zaťaženie žeriava nepresahuje 2 000 kg, postačuje, ak je na žeriave trvalým a zreteľne čitateľným spôsobom vyznačené bezpečné pracovné zaťaženie pri maximálnom dosahu.

4.   Majú zariadenia na ochranu pred nehodami spôsobenými rozdrvením alebo rozrezaním. Vonkajšie časti žeriava ponechávajú bezpečnú vzdialenosť 0,5 m smerom nahor, nadol a do strán, medzi sebou a všetkými predmetmi v okolí. Bezpečná vzdialenosť do strán sa nevyžaduje mimo pracovných staníc a priechodov.

5.   Žeriavy s pohonom musia byť chránené pred neoprávneným použitím. Dajú sa naštartovať iba z riadiaceho stanoviska žeriavu. Riadenie je typu automatického návratu (tlačidlá bez zastavenia), smer ich prevádzky je jednoznačne jasný.

Ak zlyhá hnacia sila, závažie sa nesmie dať nekontrolovane zhodiť. Neúmyselným pohybom žeriava je zabránené.

Každý pohyb zdvíhacieho zariadenia nahor a každé presiahnutie bezpečného pracovného zaťaženia je limitované vhodným zariadením. Každý pohyb zdvíhacieho zariadenia nadol je limitovaný, ak za predpokladaných pracovných podmienok v momente pripojenia háku môžu byť na bubne menej ako dva náviny káblov. Po aktivovaní automatických obmedzujúcich zariadení je možný príslušný protipohyb.

Ťažná sila káblov pre bežné vybavenie zodpovedá päťnásobku povoleného zaťaženia žeriava. Káblová konštrukcia je bez nedostatkov a jej prevedenie je vhodné na použitie v žeriavoch.

6.   Pred prvým uvedením do prevádzky alebo pred opätovným uvedením do prevádzky po veľkých úpravách sa formou výpočtov a záťažovou skúškou preukáže adekvátna pevnosť a stabilita.

Ak bezpečné pracovné zaťaženie žeriava presahuje 2 000 kg, odborník môže rozhodnúť, že dôkaz výpočtom sa môže plne alebo čiastočne nahradiť skúškou so závažím, ktoré je 1,25-násobkom bezpečného pracovného zaťaženia, vykonanou v plnom pracovnom rozsahu.

Schvaľovaciu skúšku podľa prvého alebo druhého odseku vykonáva odborník uznaný inšpekčným orgánom.

7.   Žeriavy pravidelne kontroluje spôsobilá osoba v každom prípade najmenej raz za 12 mesiacov. Počas tejto prehliadky sa formou zrakovej kontroly a prevádzkovej kontroly zistí bezpečný pracovný stav.

8.   Najmenej každých desať rokov po schvaľovacej skúške žeriav znova skontroluje odborník uznaný inšpekčným orgánom.

9.   Žeriavy s bezpečným pracovným zaťažením viac ako 2 000 kg alebo žeriavy používané na prekládku nákladu alebo žeriavy namontované na palubných zdvihákoch, pontónoch alebo iných plávajúcich strojoch alebo pracovných plavidlách okrem toho spĺňajú aj požiadavky niektorého členského štátu.

10.   Na palube sa ku všetkým žeriavom prechovávajú aspoň tieto doklady:

a)

návod na použitie od výrobcu žeriava, obsahujúci minimálne tieto informácie:

 

prevádzkový rozsah a funkcia ovládacích prvkov,

 

maximálne povolené bezpečné pracovné zaťaženie ako funkcia dosahu,

 

maximálny povolený náklon žeriavu,

 

návod na montáž a údržbu,

 

pokyny týkajúce sa pravidelných prehliadok,

 

všeobecné technické údaje;

b)

osvedčenia o prehliadkach vykonaných v súlade s odsekmi 6 až 8 alebo 9.

Článok 11.13

Skladovanie horľavých kvapalín

Na skladovanie horľavých kvapalín s teplotou vznietenia menej ako 55 °C sú na palube poskytnuté vetrané skrinky vyrobené z nehorľavého materiálu. Na vonkajšej strane sa uvádza symbol „Žiadny otvorený oheň a nefajčiť“ s priemerom najmenej 10 cm v súlade s obr. 2 v dodatku I.

KAPITOLA 12

OBÝVACIE PRIESTORY

Článok 12.01

Všeobecne

1.   Na plavidlách sú obývacie priestory pre osoby, ktoré na palube zvyčajne prebývajú, a prinajmenšom aj pre minimálnu posádku.

2.   Obývacie priestory sú projektované, usporiadané a vybavené tak, aby uspokojovali potreby osôb na palube, pokiaľ ide o bezpečnosť, zdravie a pohodlie. Je k nim bezpečný a ľahký prístup a sú izolované pred teplom a chladom.

3.   Inšpekčný orgán môže povoliť odchýlky z ustanovení tejto kapitoly, ak zdravie a bezpečnosť osôb na palube sú zabezpečené inými prostriedkami.

4.   Inšpekčný orgán uvedie v osvedčení Spoločenstva všetky obmedzenia denných prevádzkových dôb plavidla a jeho prevádzkového režimu vyplývajúce z odchýlok spomínaných v odseku 3.

Článok 12.02

Osobitné požiadavky na prevedenie

1.   Obývacie priestory sú adekvátne vetrateľné aj pri zatvorených dverách, spoločenské obývacie priestory okrem toho dostávajú primerané množstvá denného svetla a poskytujú výhľad, ak je to možné.

2.   Tam, kde nie je žiadny prístup k obývacím priestorom v rovine paluby a rozdiel jednotlivých úrovní je 0,30 m alebo vyšší, prístup k obývacím priestorom je zabezpečený schodiskom.

3.   V prednej časti plavidla nesmie byť žiadna podlaha viac než 1,20 m pod rovinou maximálneho ponoru.

4.   Obývacie a spacie oddelenia majú najmenej dva východy, ktoré sú od seba čo najďalej a ktoré slúžia ako únikové cesty. Jeden východ môže byť prevedený ako núdzový východ. To neplatí pre miestnosti s východom vedúcim priamo na palubu alebo do chodby, ktorá slúži ako úniková cesta, ak táto chodba má dva od seba vzdialené východy vedúce k pravej aj ľavej časti plavidla. Núdzové východy, ktoré môžu obsahovať svetlíky a okná, majú svetlý otvor najmenej 0,36 m2 a najkratšiu stranu minimálne 0,50 m a v prípade núdze umožňujú rýchlu evakuáciu. Izolácia a obloženie únikových ciest sú vyhotovené z materiálov spomaľujúcich horenie a použiteľnosť únikových ciest je vždy zaručená prostredníctvom vhodných pomôcok, akými sú napríklad rebríky alebo samostatne pripevnené priečne steny.

5.   Obývacie priestory sú chránené pred neprijateľným hlukom a vibráciami. Neprekročia sa hladiny akustického tlaku:

a)

70 dB (A) v spoločenských obytných častiach;

b)

60 dB (A) v spacích oddeleniach. Toto ustanovenie neplatí pre plavidlá prevádzkované výlučne mimo obdobia odpočinku posádky v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi členských štátov. Obmedzenie týkajúce sa dennej prevádzkovej doby sa vyznačí v osvedčení Spoločenstva.

6.   Svetlá výška v obývacích priestoroch je najmenej 2,00 m.

7.   Ako všeobecné pravidlo platí, že plavidlá majú najmenej jednu spoločenskú obývaciu miestnosť oddelenú od spacej časti.

8.   Voľná plocha spoločenských obytných častí je minimálne 2 m2 na osobu a v každom prípade celkovo nie menej ako 8 m2 (nábytok, okrem stolov a stoličiek sa nepočíta).

9.   Objemová kapacita súkromných obývacích miestností a spální je minimálne 7 m3 na každú miestnosť.

10.   Objem vzdušného priestoru na osobu je v súkromných obývacích miestnostiach minimálne 3,5 m3. V spacích oddeleniach je to minimálne 5 m3 pre prvého obyvateľa a minimálne 3 m3 pre každého ďalšieho obyvateľa (objem nábytku sa nepočíta). Kajuty určené na spanie nie sú podľa možností plánované na ubytovanie viac než dvoch osôb. Kóje sú minimálne 0,30 m nad podlahou. V prípade poschodových kójí svetlá výška nad každou kójou lôžkom je minimálne 0,60 m.

11.   Na dverách je otvor, ktorého horná hrana je najmenej 1,90 m nad palubou alebo nad podlahou a jeho svetlá šírka je minimálne 0,60 m. Predpísaná výška sa môže dosiahnuť pomocou posuvných alebo závesných krytov alebo klapiek. Dvere sa otvárajú navonok a dajú sa bezpečne otvoriť z každej strany. Sokle majú výšku maximálne 0,40 m, i tak však musia spĺňať podmienky ostatných bezpečnostných nariadení.

12.   Schody sú trvalo upevnené a bezpečne priechodné. Za také sa považujú, ak:

a)

majú šírku najmenej 0,60 m;

b)

plocha schodu má hĺbku najmenej 0,15 m;

c)

schody sú upravené proti sklzu;

d)

schodiská s viac než troma schodmi sú vybavené prinajmenšom zábradlím alebo úchytom.

13.   Potrubia vedúce nebezpečné plyny alebo kvapaliny, najmä potrubie pod takým vysokým tlakom, že unikanie by mohlo ohroziť ľudí, nesmie byť umiestnené v obývacích priestoroch alebo chodbách vedúcich do obývacích priestorov. To neplatí pre parovody alebo potrubia hydraulického systému, ak sú namontované v kovových chráničkách, a pre potrubia na skvapalnený plyn pre inštalácie na domáce účely.

Článok 12.03

Hygienické zariadenia

1.   V plavidlách s obývacími priestormi sú zabezpečené minimálne tieto hygienické zariadenia:

a)

jedna toaleta na obytnú jednotku alebo na šesť členov posádky, musí byť umožnené jej vetranie čerstvým vzduchom;

b)

jedným umývadlom s odpadovou rúrou napojeným na teplú a studenú pitnú vodu pre obytnú jednotku alebo štyroch členov posádky;

c)

jednou sprchou alebo vaňou napojenou na teplú a studenú pitnú vodu pre obytnú jednotku alebo pre šesť členov posádky.

2.   Hygienické zariadenia sú v tesnej blízkosti obývacích priestorov. Z toalety nie je priamy prístup do kuchyne, spoločných jedální alebo kombinovaných spoločenských obytných častí alebo kuchýň.

3.   Plocha kabínky s toaletou je najmenej 1 m2, šírka najmenej 0,75 m a dĺžka najmenej 1,10 m. Kabínky s toaletou v kajutách pre max. dve osoby môžu byť menšie. Ak sa na toalete nachádza umývadlo alebo sprcha, plocha sa zvyšuje najmenej o plochu, ktorú zaberá toto umývadlo alebo sprcha (alebo vaňa).

Článok 12.04

Kuchyne

1.   Kuchyňou môžu byť skombinované spoločenské obytné časti.

2.   Kuchyňa obsahuje:

a)

varič;

b)

drez s prípojkou na odpad;

c)

prívod pitnej vody;

d)

chladničku;

e)

postačujúci pracovný a úložný priestor.

3.   Plocha určená na konzumáciu v kuchyni skombinovanej so spoločenskými obytnými časťami je dostatočne rozľahlá, aby sa do nej zmestil taký počet členov posádky, ktorí ju obvykle využívajú súčasne. Sedenia majú šírku najmenej 0,60 m.

Článok 12.05

Pitná voda

1.   Plavidlá s obývacími priestormi majú inštalácie pitnej vody. Na plniacich otvoroch nádrží na pitnú vodu a hadiciach na pitnú vodu je označené, že slúžia jedine na pitnú vodu. Plniace hrdlá na pitnú vodu sú nainštalované nad palubou.

2.   Inštalácie pitnej vody:

a)

sú na vnútornej ploche vyhotovené z materiálu, ktorý odoláva korózii a nepredstavuje žiadne fyziologické riziko;

b)

neobsahujú také priemery rúr, kde nie je zaručený pravidelný prietok vody;

c)

sú chránené pred nadmerným ohrievaním.

3.   Nádrže na pitnú vodu okrem odseku 2:

a)

majú kapacitu min. 150 l na osobu zvyčajne prebývajúcu na palube a prinajmenšom na člena minimálnej posádky;

b)

majú vhodné zamknuteľné otvory umožňujúce čistenie vnútra;

c)

majú ukazovateľ úrovne hladiny;

d)

majú ventilačné rúrky vedúce na čerstvý vzduch alebo vybavené správnymi filtrami.

4.   Nádrže na pitnú vodu nemajú spoločné steny s inými nádržami. Potrubie na pitnú vodu neprechádza cez nádrže obsahujúce iné tekutiny. Prepojenia medzi systémom zásobovania pitnej vody a inými potrubiami nie je povolené. Potrubie prepravujúce plyn alebo tekutiny iné ako pitná voda, neprechádza cez nádrže s pitnou vodou.

5.   Tlakové nádoby s pitnou vodou sú prevádzkované jedine s nekontaminovaným stlačeným vzduchom. Ak sa produkuje pomocou kompresorov, priamo pred tlakovou nádobou sú nainštalované vhodné vzduchové filtre a odlučovače oleja, ak voda a vzduch nie sú oddelené membránou.

Článok 12.06

Vykurovanie a vetranie

1.   Obývacie priestory je možné vykurovať podľa ich plánovaného využitia. Vykurovacie inštalácie sú vhodné pre atmosférické podmienky, ktoré môžu vzniknúť.

2.   Obývacie aj spacie oddelenia sa dajú primerane vetrať aj pri zatvorených dverách. Ventilácia zabezpečuje primerané prúdenie vzduchu za všetkých klimatických podmienok.

3.   Obývacie priestory sú navrhnuté a usporiadané tak, aby čo najviac zamedzovali prieniku znečisteného vzduchu z ostatných častí plavidla, ako napríklad zo strojovní alebo lodného priestoru, a v prípade použitia nútenej ventilácie sú vstupné otvory umiestnené tak, aby vyhovovali vyššie uvedeným požiadavkám.

Článok 12.07

Ostatné inštalácie v obývacích priestoroch

1.   Každý člen posádky prebývajúci na palube má samostatnú kóju a samostatnú skrinku na šatstvo vybavenú zámkou. Vnútorné rozmery kóje sú minimálne 2,00 × 0,90 m.

2.   Sú zabezpečené vhodné miesta na skladovanie a sušenie pracovného odevu, avšak nie v častiach na spanie.

3.   Všetky obývacie priestory sú vybavené elektrickým osvetlením. Dodatkové lampy na plyn alebo kvapalné palivo sa môžu používať iba v spoločenských obývacích priestoroch. Osvetľovacie zariadenia na kvapalné palivo sú vyrobené z kovu a spaľujú iba palivo s bodom vzplanutia nad 55 °C alebo komerčný parafínový olej. Sú umiestnené alebo pripevnené tak, aby nepredstavovali nebezpečenstvo požiaru.

KAPITOLA 13

ZARIADENIA NA PALIVOVÉ VYKUROVANIE, KUCHYNSKÉ A CHLADIACE ZARIADENIA

Článok 13.01

Všeobecne

1.   Vykurovacie, kuchynské a chladiace zariadenia využívajúce skvapalnený plyn spĺňajú požiadavky kapitol 14 tejto prílohy.

2.   Vykurovacie kuchynské a chladiace zariadenia spolu so svojim príslušenstvom sú konštruované a inštalované tak, aby nedošlo k nebezpečenstvu ani v prípade prehriatia. Sú inštalované tak, aby sa nemohli prevrhnúť alebo náhodne premiestniť.

3.   Zariadenia spomínané v odseku 2 sa neinštalujú v priestoroch, v ktorých sa používajú alebo skladujú látky s bodom vzplanutia menším ako 55 °C. Dymové rúry z týchto inštalácií nesmú prechádzať uvedenými priestormi.

4.   Je zaistený prívod vzduchu potrebného na spaľovanie.

5.   Vykurovacie zariadenia sú bezpečne napojené k dymovým rúram, ktoré sú vybavené vyhovujúcimi uzávermi alebo zariadeniami poskytujúcimi ochranu pred vetrom. Sú usporiadané tak, aby umožňovali čistenie.

Článok 13.02

Použitie kvapalných palív, zariadení spaľujúcich olej

1.   Vykurovacie kuchynské a chladiace zariadenia používajúce kvapalné palivo sa môžu prevádzkovať jedine s palivom, ktorého bod vzplanutia je vyšší ako 55 °C.

2.   Odchylne od odseku 1, kuchynské, vykurovacie a chladiace zariadenia vybavené horákmi s knôtmi na komerčný parafínový olej môžu byť povolené v obývacích priestoroch a kormidlovni za predpokladu, že kapacita palivovej nádrže nepresiahne 12 litrov.

3.   Zariadenia vybavené horákmi s knôtmi:

a)

sú vybavené palivovou nádržou z kovu, ktorej plniaci otvor sa dá zaistiť a pod úrovňou maximálneho naplnenia nemá žiadne mäkko letované spoje, a sú skonštruované a