ISSN 1725-5147

Úradný vestník

Európskej únie

L 386

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Ročník 49
29. decembra 2006


Obsah

 

I   Akty, ktorých uverejnenie je povinné

Strana

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2006 z 20. decembra 2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete

1

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1890/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 571/88 o organizovaní prieskumu štruktúry poľnohospodárskych podnikov v Spoločenstve, pokiaľ ide o finančný rámec na obdobie 2007–2009 a maximálny príspevok Spoločenstva pre Bulharsko a Rumunsko

12

 

*

Nariadenie Rady (ES) č. 1891/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 6/2002 a (ES) č. 40/94 a ktorým nadobúda platnosť pristúpenie Európskeho spoločenstva k Ženevskému aktu Haagskej dohody o medzinárodnom zápise priemyselných dizajnov

14

 

 

II   Akty, ktorých uverejnenie nie je povinné

 

 

Rada

 

*

Rozhodnutie Rady z 27. marca 2006 o podpísaní a predbežnom vykonávaní Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Marockým kráľovstvom o určitých aspektoch leteckých dopravných služieb

17

Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Marockým kráľovstvom o určitých aspektoch leteckých dopravných služieb

18

 

*

Rozhodnutie Rady z 18. decembra 2006, ktorým sa schvaľuje pristúpenie Európskeho spoločenstva k Ženevskému aktu Haagskej dohody o medzinárodnom zápise dizajnov, prijatému 2. júla 1999 v Ženeve

28

 

*

Rozhodnutie Rady z 18. decembra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa Rokovací poriadok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, pokiaľ ide o jazykový režim

44

 

*

Rozhodnutie Rady z 18. decembra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa rokovací poriadok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev, pokiaľ ide o jazykový režim

45

 

*

Rozhodnutie Rady z 18. decembra 2006 o schválení zmeny a doplnenia Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v mene Európskeho spoločenstva

46

 

*

Rozhodnutie Rady z 19. decembra 2006 o uzavretí Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o revízii Dohody o vzájomnom uznávaní vo vzťahu k posudzovaniu zhody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou

50

 

*

Rozhodnutie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady zo 4. decembra 2006, o podpísaní a dočasnom uplatňovaní Euro-stredozemskej dohody o letectve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej ( 1 )

55

Euro-stredomorská letecká dohoda medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej

57

 

 

Akty prijaté v súlade s hlavou VI Zmluvy o založení Európskej únie

 

*

Rámcové rozhodnutie Rady 2006/960/SVV z 18. decembra 2006 o zjednodušení výmeny informácií a spravodajských informácií medzi orgánmi členských štátov Európskej únie činnými v trestnom konaní

89

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Akty, ktorých uverejnenie je povinné

29.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 386/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1889/2006

z 20. decembra 2006

o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä jej články 179 ods. 1 a 181a ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy (1),

keďže:

(1)

S cieľom zefektívniť vonkajšiu pomoc Spoločenstva a urobiť ju transparentnejšou sa navrhuje nový rámec plánovania a poskytovania pomoci. V nariadení Rady (ES) č. 1085/2006 zo 17. júla 2006 (2) sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA) určený na pomoc Spoločenstva pre kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1638/2006 z 24. októbra 2006 (3) sa zavádza nástroj európskeho susedstva a partnerstva (ENPI), ktorý predstavuje priamu podporu európskej susedskej politiky EÚ. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2006 z 20. decembra 2006 (4) sa ustanovuje nástroj rozvojovej spolupráce. Nariadením Rady (EC) č. 1889/2006 (4) sa ustanovuje finančný nástroj pre spoluprácu priemyselne vyspelými krajinami a inými krajinami s vysokými príjmami. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1717/2006 z 15. novembra 2006 (5) sa ustanovuje nástroj stability, ktorým sa poskytuje pomoc v krízových situáciách, situáciách vznikajúcej krízy a v situáciách osobitného globálneho a medziregionálneho ohrozenia. Týmto nariadením sa zavádza finančný nástroj na podporu demokracie a ľudských práv vo svete (európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva), ktorý umožňuje poskytnúť pomoc nezávisle od súhlasu vlád alebo iných orgánov verejnej moci tretej krajiny.

(2)

V článku 6 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje, že Únia je založená na zásadách slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu, ktoré sú spoločné pre členské štáty.

(3)

Podpora, rozvoj a upevňovanie demokracie a právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd predstavuje základný cieľ rozvojovej politiky Spoločenstva, ako aj hospodárskej, finančnej a technickej spolupráce Spoločenstva s tretími krajinami (6). Záväzok dodržiavať, podporovať a chrániť demokratické zásady a ľudské práva je základným prvkom zmluvných vzťahov Spoločenstva s tretími krajinami (7).

(4)

Tento nástroj financovania prispieva k dosahovaniu cieľov vyhlásenia o rozvojovej politike „Európsky konsenzu o rozvoji“, ktorý spoločne schválila Rada a zástupcovia vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie 20. decembra 2005 (8). Vyhlásenie o rozvojovej spolupráci zdôrazňuje, že „pri znižovaní chudoby a pre trvalo udržateľný rozvoj je základom pokrok v ochrane ľudských práv, dobrej správe vecí verejných a demokratizácii“, čím prispieva k dosahovaniu Rozvojových cieľov milénia (RCM).

(5)

Vyhlásenie o rozvojovej spolupráci opätovne zdôraznilo, že podpora rodovej rovnosti a práv žien je základným ľudským právom a otázkou sociálnej spravodlivosti, ako aj nástrojom pri dosahovaní RCM, Káhirského akčného programu a Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, výrazným prvkom tohto nariadenia je otázka rodovej rovnosti.

(6)

Tento nástroj financovania prispieva k dosahovaniu cieľa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie, ako je uvedené v článku 11 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii a sformulované v usmerneniach EÚ, pokiaľ ide o rozvoj a upevňovanie demokracie a právneho štátu alebo dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd.

(7)

Príspevok Spoločenstva k rozvoju a konsolidácii demokracie a právneho štátu, či dodržiavania ľudských práv a základných slobôd je zakotvený vo všeobecných zásadách, ktoré sa zaviedli Medzinárodnou chartou ľudských práv a v každom inom nástroji ľudských práv prijatom v rámci Organizácie Spojených národov, ako aj v príslušných regionálnych nástrojoch ľudských práv.

(8)

Demokracia a ľudské práva sú neodlučiteľne späté. Predpokladom politického pluralizmu a demokratického procesu sú základné slobody prejavu a združovania, zatiaľ čo demokratická kontrola a rozdelenie moci sú kľúčové pre zachovanie nezávislého súdnictva a právneho štátu, ktoré sú zas nevyhnutné na účinnú ochranu ľudských práv.

(9)

Ľudské práva sa posudzujú s ohľadom na všeobecne uznávané medzinárodné normy, ale na demokraciu sa tiež musí pozerať ako na proces rozvíjajúci sa zvnútra a zahŕňajúci všetky zložky spoločnosti i celé spektrum inštitúcií, predovšetkým národné demokratické parlamenty, ktorý by mal zabezpečiť participáciu, zastúpenie, schopnosť reagovať a zodpovednosť. Úloha vytvárať a zachovávať kultúru ľudských práv a zabezpečovať fungovanie demokracie v prospech občanov, akokoľvek naliehavá a zložitá je vo vznikajúcich demokraciách, v skutočnosti predstavuje trvalú výzvu, určenú predovšetkým a v prvom rade obyvateľom príslušnej krajiny, pričom sa ale nezmenšujú povinnosti medzinárodného spoločenstva.

(10)

Aby bolo možné zaoberať sa uvedenými záležitosťami efektívne, transparentne, včas a flexibilne aj po skončení účinnosti nariadenia Rady (ES) č. 975/1999 z 29. apríla 1999, ktorým sa stanovujú podmienky vykonávania opatrení rozvojovej spolupráce, ktoré prispievajú k všeobecnému cieľu rozvoja a upevňovaniu demokracie a právneho štátu, ako aj k dodržiavaniu ľudských práv a základných slobôd (9) a nariadenia Rady (ES) č. 976/1999 z 29. apríla 1999, ktorým sa stanovujú podmienky vykonávania iných opatrení spoločenstva ako opatrení rozvojovej spolupráce, ktoré v rámci politiky spolupráce spoločenstva prispievajú ku všeobecným cieľom rozvoja a upevňovaniu demokracie a právneho štátu, ako aj k dodržiavaniu ľudských práv a základných slobôd v tretích krajinách (10), ktoré slúžia ako právny základ Európskej iniciatívy pre demokraciu a ľudské práva a ktorých účinnosť sa skončí 31. decembra 2006, sú potrebné osobitné finančné zdroje a špecifický nástroj financovania, ktoré by mohli zabezpečiť nezávislé pokračovanie, pričom ostanú doplnkom k humanitárnej pomoci a posilnia príslušné nástroje Spoločenstva pre vonkajšiu pomoc, Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny štátov africkej, karibskej a tichomorskej oblasti na strane jednej a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej (11).

(11)

Pomoc Spoločenstva podľa tohto nariadenia je navrhnutá tak, aby dopĺňala rôzne iné nástroje na vykonávanie politík EÚ v oblasti demokracie a ľudských práv od politického dialógu a diplomatických demaršov po rôzne nástroje finančnej a technickej spolupráce, vrátane geografických aj tematických programov. Bude tiež dopĺňať intervencie nástroja stability viac zamerané na krízy.

(12)

Okrem opatrení, a ako doplnok k týmto opatreniam dohodnutým s partnerskými krajinami v kontexte spolupráce, ktorá sa uskutočňuje v rámci nástroja predvstupovej pomoci, nástroja európskeho susedstva a partnerstva, nástroja rozvojovej spolupráce, dohody z Cotonou s krajinami AKT, nástroja spolupráce s priemyselne vyspelými krajinami a inými krajinami s vysokými príjmami a nástroja stability, Spoločenstvo v rámci partnerstva s občianskou spoločnosťou poskytuje podľa tohto nariadenia pomoc, ktorá je zameraná na globálne, regionálne, národné a miestne otázky ľudských práv a demokratizácie, ktorá má zahrnúť všetky druhy sociálnych opatrení jednotlivcov alebo skupín, nezávislých od štátu a aktívnych v oblasti ľudských práv a podpory demokracie.

(13)

Okrem toho, zatiaľ čo sa ciele demokracie a ľudských práv v čoraz väčšej miere musia začleniť do všetkých nástrojov financovania vonkajšej pomoci, pomoc Spoločenstva podľa tohto nariadenia bude zohrávať osobitnú doplnkovú a dodatočnú úlohu vzhľadom na svoju globálnu povahu a konanie nezávislé od súhlasu vlád a iných verejných orgánov tretích krajín. Umožní spoluprácu s občianskou spoločnosťou v citlivých otázkach ľudských práv a demokracie, vrátane práv migrantov, žiadateľov o azyl a osôb vysídlených v rámci štátu pričom zabezpečí flexibilnú reakciu na meniace sa okolnosti alebo podporu inovácie. Dáva tiež Spoločenstvu možnosť vyjadriť a podporiť osobitné ciele a opatrenia na medzinárodnej úrovni, ktoré sa nevzťahujú ani na geografickú oblasť ani na krízu a môžu vyžadovať nadnárodný prístup alebo zahŕňať operácie v Spoločenstve či v mnohých tretích krajinách. Zabezpečuje nevyhnutný rámec pre operácie, ako je podpora nezávislých volebných pozorovateľských misií EÚ, pre ktoré je potrebná politická súdržnosť, jednotný riadiaci systém a spoločné normy fungovania.

(14)

Rozvoj a upevňovanie demokracie podľa tohto nariadenia by mal zahŕňať demokratické parlamenty a ich schopnosť podporovať a zlepšovať demokratický reformný proces. Je teda potrebné zahrnúť národné parlamenty medzi orgány oprávnené na financovanie podľa tohto nariadenia, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie jeho cieľov, okrem prípadov, keď možno navrhované opatrenie financovať zo súvisiaceho nástroja vonkajšej pomoci Spoločenstva.

(15)

„Usmernenia týkajúce sa posilnenia operatívnej koordinácie medzi Spoločenstvom, zastúpeným Komisiou, a členskými štátmi v oblasti vonkajšej pomoci“ z 21. januára 2001 zdôrazňujú potrebu zvýšenej koordinácie vonkajšej pomoci EÚ v oblasti podpory demokratizácie a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd vo svete. Komisia a členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa ich príslušné opatrenia pomoci dopĺňali a boli koherentné, čím sa predíde prekrývaniu a zdvojovaniu. Komisia a členské štáty by sa mali usilovať o užšiu spoluprácu s ostatnými darcami. Politika Spoločenstva v oblasti rozvojovej spolupráce by mala dopĺňať politiky členských štátov.

(16)

Vzhľadom na závažnosť a rozsah pomoci Spoločenstva na podporu demokracie a ľudských práv sa vyžaduje, aby Komisia zabezpečila pravidelnú a častú výmenu informácií s Európskym parlamentom.

(17)

Komisia v rámci procesu plánovania čo najskôr konzultuje s predstaviteľmi občianskej spoločnosti, ako aj inými darcami a účastníkmi, aby sa umožnili ich prípadné príspevky a zaistila sa čo najväčšia vzájomná doplnkovosť činností súvisiacich s pomocou.

(18)

Spoločenstvo musí byť schopné rýchlo reagovať na neočakávané potreby a výnimočné okolnosti, a tak zvýšiť dôveryhodnosť a účinnosť svojho záväzku na podporu demokracie a ľudských práv v krajinách, v ktorých nastane takáto situácia. To si vyžaduje, aby Komisia mala možnosť rozhodnúť o osobitných opatreniach, ktoré nie sú zahrnuté v strategických dokumentoch. Tieto nástroje na riadenie pomoci sú v zhode s inými nástrojmi financovania vonkajšej pomoci.

(19)

Spoločenstvo by malo byť tiež schopné včas a pružne zareagovať na osobitné potreby ochrancov ľudských práv prostredníctvom opatrení ad hoc, ktoré nepodliehajú výzvam na predkladanie návrhov. Okrem toho, oprávnenosť subjektov, ktoré podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov nemajú právnu subjektivitu, je možná aj v rámci podmienok nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(20)

Týmto nariadenjím sa ustanovuje na obdobie rokov 2007-2013 finančné krytie, ktoré predstavuje v zmysle bodu 37 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení základný odkaz pre rozpočtový orgán (12).

(21)

Po tom, ako ku koncu roka 2006 skončí účinnosť rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 791/2004/ES z 21. apríla 2004, ktorým sa ustanovuje akčný program Spoločenstva na podporu organizácií činných na európskej úrovni a špecifických činností v oblasti vzdelávania a školenia (13), ktoré slúži ako právny základ financovania, bude treba zaistiť finančnú pomoc aj pre Európske medziuniverzitné centrum pre ľudské práva a demokratizáciu, ktoré zabezpečuje európsky magisterský program o ľudských právach a demokratizácii a štipendijný program EÚ a OSN.

(22)

Volebné pozorovateľské misie Európskej únie výrazne a úspešne prispievajú k demokratickým procesom v tretích krajinách (14). Podpora demokracie však ďaleko presahuje samotný volebný proces. Výdavky na volebné pozorovateľské misie EÚ by preto nemali predstavovať neúmerné množstvo celkových finančných prostriedkov dostupných podľa tohto nariadenia.

(23)

Je vhodné prijať opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (15).

(24)

V súlade so zásadou proporcionality je na dosiahnutie základných cieľov tohto nariadenia nevyhnutné a vhodné ustanoviť pravidlá európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva. Toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného cieľa v súlade s tretím odsekom článku 5 zmluvy,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

CIELE A ROZSAH PÔSOBNOSTI

Článok 1

Ciele

1.   Týmto nariadením sa ustanovuje európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva, na základe ktorého Spoločenstvo poskytuje pomoc v rámci politiky Spoločenstva v oblasti rozvojovej spolupráce a hospodárskej, finančnej a technickej spolupráce s tretími krajinami v súlade s celkovou zahraničnou politikou Európskej únie, čím prispieva k rozvoju a upevňovaniu demokracie a právneho štátu a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd.

2.   Cieľom takejto pomoci je najmä:

a)

zlepšenie dodržiavania a zachovávania ľudských práv a základných slobôd, ktoré sú zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v ďalších medzinárodných a regionálnych nástrojoch v oblasti ľudských práv, a podporovanie a upevňovanie demokracie a demokratických reforiem v tretích krajinách, najmä prostredníctvom podpory organizácií občianskej spoločnosti, poskytovanie podpory a solidarity ochrancom ľudských práv a obetiam represie alebo zneužívania a podporovanie občianskej spoločnosti aktívnej v oblasti ľudských práv a presadzovania demokracie;

b)

podpora a posilňovanie medzinárodného a regionálneho rámca pre ochranu, presadzovanie a monitorovanie ľudských práv, podporu demokracie a právneho štátu a posilňovanie aktívnej úlohy občianskej spoločnosti v týchto rámcoch;

c)

budovanie dôvery vo volebné postupy a zvyšovanie ich dôveryhodnosti, najmä prostredníctvom volebných pozorovateľských misií a prostredníctvom podpory miestnych organizácií občianskej spoločnosti, zapojených do týchto procesov.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   So zreteľom na články 1 a 3 sa pomoc Spoločenstva vzťahuje na tieto oblasti:

a)

podpora a posilnenie participatívnej a reprezentatívnej demokracie vrátane parlamentnej demokracie a demokratizačných procesov, najmä posilnením úlohy organizácií občianskej spoločnosti, okrem iného:

(i)

podporou slobody združovania a zhromažďovania, neobmedzeného pohybu osôb, slobody názoru a prejavu vrátane umeleckého a kultúrneho prejavu, nezávislých médií, neobmedzeného prístupu k informáciám a opatrení na boj proti administratívnym prekážkam pri uplatňovaní týchto slobôd vrátane boja proti cenzúre;

(ii)

posilňovaním právneho štátu a podporou nezávislosti súdnictva, podporou a hodnotením právnych a inštitucionálnych reforiem a podporou prístupu k spravodlivosti;

(iii)

podporou a posilňovaním Medzinárodného trestného súdu, medzinárodných trestných tribunálov vytvorených ad hoc, procesov prechodnej spravodlivosti a mechanizmov pravdy a zmierenia;

(iv)

podporou reforiem na dosiahnutie účinnej a transparentnej demokratickej zodpovednosti a kontroly vrátane kontroly odvetvia bezpečnosti a spravodlivosti, ako aj pri podpore opatrení proti korupcii;

(v)

podporou politického pluralizmu a demokratického politického zastúpenia a v podpore politickej participácie občanov – najmä skupín, na ktoré sa zabúda – v procesoch demokratických reforiem na miestnej, regionálnej a národnej úrovni;

(vi)

podporou rovnakej účasti mužov a žien v sociálnom, hospodárskom a politickom živote a podporou rovnakých príležitostí, participácie a politického zastúpenia žien;

(vii)

podporou opatrení na pomoc mierového uzmierenia záujmových skupín vrátane podpory opatreniam na budovanie dôvery v súvislosti s ľudskými právami a demokratizáciou;

b)

podpora a ochrana ľudských práv a základných slobôd, ako sa deklaruje vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v iných medzinárodných nástrojoch v oblasti občianskych, politických, hospodárskych, spoločenských a kultúrnych práv, najmä prostredníctvom organizácií občianskej spoločnosti, ktorá sa okrem iného vzťahuje na:

(i)

zrušenie trestu smrti, zabránenie mučeniu a zlému zaobchádzaniu a inému krutému neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a rehabilitáciu obetí mučenia;

(ii)

podporu, ochranu a poskytovanie pomoci ochrancom ľudských práv z hľadiska článku 1 Deklarácie OSN o práve a zodpovednosti jednotlivcov, skupín a orgánov spoločnosti napomáhať a chrániť všeobecne uznané ľudské práva a základné slobody;

(iii)

boj proti rasizmu, xenofóbii a diskriminácii založenej na akomkoľvek základe vrátane na základe pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických čŕt, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného názoru, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, rodinného pôvodu, postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie;

(iv)

práva pôvodného obyvateľstva a práva osôb patriacich k menšinám a etnickým skupinám;

(v)

práva žien, ako sú deklarované v Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a v jeho opčných protokoloch vrátane opatrení na boj proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, núteným sobášom, zločinom v mene cti, obchodovaniu a akejkoľvek inej forme násilia páchaného na ženách;

(vi)

práva dieťaťa, ako sú deklarované v Dohovore o právach dieťaťa a v jeho opčných protokoloch vrátane boja proti detskej práci, obchodovaniu s deťmi a detskej prostitúcii, ako aj odvádzaniu detí za vojakov;

(vii)

práva zdravotne postihnutých osôb;

(viii)

podporu základných pracovných noriem a na spoločnú sociálnu zodpovednosť;

(ix)

vzdelávanie, odbornú prípravu a monitorovanie v oblasti ľudských práv a demokracie a na oblasť zahrnutú v odseku 1 písm. a) bode (vii);

(x)

podporu miestnych, regionálnych, národných alebo medzinárodných organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sú zapojené do ochrany, podporovania alebo obrany ľudských práv, a opatrení, na ktoré sa vzťahuje odsek 1 písm. a) bod (vii);

c)

posilnenie medzinárodného rámca ochrany ľudských práv, súdnictva, právneho štátu a podpory demokracie, najmä:

(i)

poskytovaním podpory pre medzinárodné a regionálne nástroje zamerané na ľudské práva, spravodlivosť, právny štát a demokraciu;

(ii)

podporou spolupráce občianskej spoločnosti s medzinárodnými a regionálnymi medzivládnymi organizáciami a podporou činnosti občianskej spoločnosti, zameranej na podporu a kontrolu zavádzania medzinárodných a regionálnych nástrojov, ktoré sa týkajú ľudských práv, spravodlivosti, právneho štátu a demokracie;

(iii)

dodržiavaním medzinárodného humanitárneho práva;

d)

budovanie dôvery v proces demokratických volieb a zvyšovanie ich dôveryhodnosti a transparentnosti, najmä:

(i)

prostredníctvom rozmiestnenia volebných pozorovateľských misií Európskej únie;

(ii)

prostredníctvom ďalších opatrení na monitorovanie volebných postupov;

(iii)

prispením k rozvíjajúcej sa volebnej pozorovateľskej kapacite organizácií občianskej spoločnosti na regionálnej a miestnej úrovni a podporovaním ich iniciatív na zvýšenie účasti vo volebnom procese i po ňom;

(iv)

podporovaním opatrení zameraných na vykonanie odporúčaní volebných pozorovateľských misií Európskej únie, najmä prostredníctvom organizácií občianskej spoločnosti.

2.   Podporu a ochranu rodovej rovnosti, práv dieťaťa, práv pôvodných obyvateľov, práv zdravotne postihnutých osôb a zásad, ako je posilňovanie postavenia, participácia a nediskriminácia zraniteľných skupín obyvateľstva a zodpovednosť treba podľa potreby zohľadniť vo všetkých opatreniach pomoci uvedených v tomto nariadení.

3.   Opatrenia pomoci uvedené v tomto nariadení sa vykonajú na území tretích krajín, alebo sa budú priamo vzťahovať na situácie vzniknuté v tretích krajinách, prípadne na celosvetové alebo regionálne akcie.

Článok 3

Doplnkovosť a súdržnosť pomoci Spoločenstva

1.   Pomoc Spoločenstva na základe tohto nariadenia musí byť v súlade s rámcom opatrení Spoločenstva pre rozvojovú spoluprácu a zahraničnou politikou Európskej únie ako takou, a je takisto doplnkom k pomoci ustanovenej v príbuzných nástrojoch Spoločenstva pre vonkajšiu pomoc, ako aj s dohodou o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej. Doplnková pomoc Spoločenstva podľa tohto nariadenia sa poskytuje na posilnenie činností, ktoré sa vykonávajú podľa súvisiacich nástrojov vonkajšej pomoci.

2.   Komisia zabezpečí, aby opatrenia prijaté na základe tohto nariadenia boli v súlade s celkovým strategickým politickým rámcom Spoločenstva a najmä s cieľmi uvedených nástrojov a s inými príslušnými opatreniami Spoločenstva.

3.   S cieľom zvýšiť účinnosť a súdržnosť opatrení pomoci Spoločenstva a členských štátov Komisia zabezpečí úzku koordináciu medzi jej vlastnými činnosťami a činnosťami členských štátov, tak na úrovni rozhodovania, ako priamo v praxi. Koordinácia zahŕňa pravidelné konzultácie a častú výmenu príslušných informácií, a to aj výmenu informácií s ostatnými darcami, počas jednotlivých etáp cyklu pomoci, najmä na úrovni oblastí.

4.   Komisia informuje Európsky parlament a uskutočňuje s ním pravidelnú výmenu názorov.

5.   Komisia sa usiluje o pravidelnú výmenu informácií s občianskou spoločnosťou na všetkých úrovniach, vrátane tretích krajín.

HLAVA II

VYKONÁVANIE

Článok 4

Všeobecný rámec vykonávania

Pomoc Spoločenstva podľa tohto nariadenia sa vykonáva prostredníctvom týchto opatrení:

a)

strategické dokumenty a ich prípadné preskúmania;

b)

ročné akčné programy;

c)

osobitné opatrenia;

d)

opatrenia Ad hoc.

Článok 5

Strategické dokumenty a preskúmania

1.   V strategických dokumentoch sa určuje stratégia Spoločenstva, pokiaľ ide o pomoc Spoločenstva podľa tohto nariadenia, ako aj priority Spoločenstva, medzinárodná situácia a činnosti hlavných partnerov. Musia byť v súlade s celkovým účelom, cieľmi, rozsahom a zásadami tohto nariadenia.

2.   V strategických dokumentoch sa určujú prioritné oblasti, ktoré sa financujú zo Spoločenstva, osobitné ciele, predpokladané výsledky a ukazovatele výkonnosti. Uvádza sa v nich tiež orientačné rozdelenie finančných prostriedkov, celkové aj podľa prioritných oblastí; v prípade potreby vo forme rozpätia.

3.   Strategické dokumenty a ich preskúmania alebo predĺženie ich platnosti sa prijímajú podľa postupu ustanoveného v článku 17 ods. 2. Nie sú určené na dlhšie obdobie, ako je obdobie platnosti tohto nariadenia. Strategické dokumenty sa preskúmajú v polovici svojho trvania alebo podľa potreby.

4.   Komisia a členské štáty, ako aj iní darcovia a účastníci, vrátane predstaviteľov občianskej spoločnosti, v počiatočnej etape procesu plánovania si navzájom vymieňajú informácie a rokujú s cieľom zaistiť doplnkovosť svojej spolupráce.

Článok 6

Ročné akčné programy

1.   Bez ohľadu na článok 7, prijíma Komisia ročné akčné programy na základe strategických dokumentov a preskúmaní uvedených v článku 5.

2.   V ročných akčných programoch sa vymedzia sledované ciele, oblasti činnosti, predpokladané výsledky, riadiace postupy a celková plánovaná hodnota financovania. Budú brať do úvahy skúsenosti nadobudnuté pri vykonávaní pomoci Spoločenstva v minulosti. Obsahujú opis operácií, ktoré sa majú financovať, orientačné sumy vyčlenené na jednotlivé operácie a orientačný harmonogram vykonávania. Ciele sú merateľné a časovo vymedzené.

3.   Ročné akčné programy, ako aj ich preskúmania alebo predĺženie ich platnosti, sa prijímajú podľa postupu ustanoveného v článku 17 ods. 2. Ak zmeny a doplnenia ročných akčných programov neprekročia 20 % celkovej hodnoty vyčlenenej na tieto programy, takéto zmeny a doplnenia prijíma Komisia. Informuje o tom výbor uvedený v článku 17 ods. 1.

4.   Ak ešte nebol prijatý ročný akčný program, Komisia môže na základe strategických dokumentov uvedených v článku 5 výnimočne prijať opatrenia, ktoré sa neupravujú v ročnom akčnom programe, a to podľa rovnakých pravidiel a postupov, aké sa uplatňujú na ročné akčné programy.

Článok 7

Osobitné opatrenia

1.   Bez ohľadu na článok 5, môže Komisia v prípade neočakávanej a náležite odôvodnenej potreby alebo výnimočných okolností prijať osobitné opatrenia, ktoré nie sú zahrnuté v strategických dokumentoch.

2.   V osobitných opatreniach sa vymedzia sledované ciele, oblasti činnosti, predpokladané výsledky, postupy riadenia a celková hodnota financovania. Obsahujú opis operácií, ktoré sa majú financovať, orientačné sumy vyčlenené na jednotlivé operácie a orientačný harmonogram ich vykonávania. Zahŕňajú aj vymedzenie druhu ukazovateľov výkonnosti, ktoré sa pri vykonávaní osobitných opatrení musia kontrolovať.

3.   Ak sa náklady na takého opatrenia rovnajú alebo prekročia hodnotu 3 000 000 EUR, Komisia ich prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 17 ods. 2.

4.   V prípade osobitných opatrení, ktorých náklady nepresiahnu hodnotu 3 000 000 EUR, Komisia zašle takéto opatrenia do 10 pracovných dní po prijatí svojho rozhodnutia na informáciu Európskemu parlamentu a členskými štátom.

Článok 8

Podporné opatrenia

1.   Financovanie zo strany Spoločenstva podľa tohto nariadenia môže pokrývať výdavky spojené s prípravou, následnými opatreniami, monitorovaním, auditom a hodnotením priamo potrebnými na vykonávanie tohto nariadenia a na dosiahnutie jeho cieľov, ako sú štúdie, zasadnutia, informačné činnosti, zvyšovanie povedomia, odborná príprava a publikačná činnosť vrátane školiacich a vzdelávacích programov pre partnerov z občianskej spoločnosti, ďalej výdavky spojené s počítačovými sieťami určenými na výmenu informácií a všetky ostatné výdavky na administratívnu a technickú pomoc nevyhnutnú na riadenie programu. Môže tiež zahŕňať prípadné výdavky na akcie, ktoré zdôrazňujú povahu opatrení pomoci charakteristickú pre Spoločenstvo, a na činnosti, ktoré sú určené širokej verejnosti v príslušných krajinách na vysvetlenie cieľov a výsledkov opatrení pomoci.

2.   Financovanie zo strany Spoločenstva pokrýva taktiež výdavky delegácií Komisie na administratívnu podporu potrebnú na riadenie operácií financovaných podľa tohto nariadenia.

3.   Podporné opatrenia, ktoré nie sú zahrnuté v strategických dokumentoch uvedených v článku 5, Komisia prijíma v súlade s článkom 7 ods. 3 a 4.

Článok 9

Opatrenia ad hoc

1.   Bez ohľadu na článok 5 môže Komisia prideliť na základe ad hoc potreby menšie granty ochrancom ľudských práv ako reakciu na naliehavú potrebu ochrany.

2.   Komisia pravidelne informuje Európsky parlament a členské štáty o vykonaných ad hoc opatreniach.

Článok 10

Oprávnenosť

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 14, na financovanie podľa tohto nariadenia na účely vykonávania opatrení pomoci, ktoré sa uvádzajú v článkoch 6, 7 a 9, sú oprávnené tieto orgány a účastníci, ktorí pracujú nezávisle a na vlastnú zodpovednosť:

a)

organizácie občianskej spoločnosti vrátane mimovládnych, neziskových organizácií a nezávislých politických nadácií, organizácie založené na princípe spoločenstva a súkromné neziskové agentúry, inštitúcie a organizácie a ich siete na miestnej, národnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni;

b)

verejné neziskové agentúry, inštitúcie a organizácie a ich siete na miestnej, národnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni;

c)

národné, regionálne a medzinárodné parlamentné orgány, ak je to potrebné na dosiahnutie cieľov tohto nástroja a ak sa navrhované opatrenie nemôže financovať z príbuzného nástroja vonkajšej pomoci Spoločenstva;

d)

medzinárodné a regionálne medzivládne organizácie;

e)

fyzické osoby, ak je to potrebné na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia.

2.   Iným orgánom alebo subjektom, ktoré nie sú uvedené v odseku 1, možno poskytnúť finančnénprostriedky výnimočne a len v náležite odôvodnených prípadoch, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia.

Článok 11

Riadiace postupy

1.   Opatrenia pomoci financované podľa tohto nariadenia sa vykonávajú v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtovývh pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (16) a všetkými jeho revíziami na centralizovanom základe alebo formou zdieľaného hospodárenia s medzinárodnými organizáciami v súlade s článkom 53 ods. 1 uvedeného nariadenia.

2.   V prípade spolufinancovania a v iných náležite odôvodnených prípadoch môže Komisia v súlade s článkom 54 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002 rozhodnúť o zverení úloh verejného orgánu, a najmä úloh súvisiacich s plnením rozpočtu, orgánom uvedeným v článku 54 ods. 2 písm. c) uvedeného nariadenia.

Článok 12

Rozpočtové záväzky

1.   Rozpočtové záväzky vznikajú na základe rozhodnutí Komisie prijatých v súlade s článkami 6, 7, 8 a 9.

2.   Financovanie zo strany Spoločenstva môže mať, medzi iným, jednu z týchto právnych foriem:

a)

dohody o udelení grantu, rozhodnutia o udelení grantu alebo dohody o poskytnuté príspevkov;

b)

dohody podľa článku 54 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2202;

c)

zmluvy uzavreté v rámci verejného obstarávania;

d)

pracovné zmluvy.

Článok 13

Druhy financovania

1.   Financovanie zo strany Spoločenstva môže mať najmä tieto formy:

a)

projekty a programy;

b)

granty na financovanie projektov, ktoré predkladajú medzinárodné a regionálne medzivládne organizácie uvedené v článku 10 ods. 1 písm. d);

c)

malé granty ochrancom ľudských práv, ako sa uvádza v článku 2 ods. 1 písm. b bod (ii), na financovanie naliehavých ochranných opatrení v súlade s článkom 9 ods. 1.

d)

granty na podporu prevádzkových nákladov úradu Vysokého komisára OSN pre ľudské práva;

e)

granty na podporu prevádzkových nákladov Európskeho medziuniverzitného centra pre ľudské práva a demokratizáciu (EIUC), najmä na európsky magisterský program o ľudských právach a demokratizácii a štipendijný program EÚ a OSN, ktoré sú v plnej miere prístupné pre občanov tretích krajín, ako aj na iné vzdelávanie, odbornú prípravu a výskumné činnosti na podporu ľudských práv a demokratizácie;

f)

príspevky do medzinárodných fondov, ako sú fondy spravované medzinárodnými alebo regionálnymi organizáciami;

g)

ľudské a materiálne zdroje na účinnú realizáciu volebných pozorovateľských misií Európskej únie;

h)

verejné zákazky definované v článku 88 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002;

2.   Opatrenia financované podľa tohto nariadenia sú oprávnené na spolufinancovanie najmä zo zdrojov:

a)

členských štátov a ich miestnych orgánov, a najmä ich verejných a poloverejných agentúr;

b)

iných darcovských krajín, a najmä ich verejných a poloverejných agentúr;

c)

medzinárodných a regionálnych medzivládnych organizácií;

d)

spoločností, firiem, iných súkromných organizácií a podnikov, odborových zväzov, federácií odborových zväzov a iných neštátnych účastníkov.

3.   V prípade súbežného spolufinancovania sa projekt alebo program rozdelí na viacero jednoznačne identifikovateľných komponentov, z ktorých každý financujú rôzni partneri podieľajúci sa na spolufinancovaní, a to tak, že je vždy možné identifikovať konečné použitie financovania. V prípade spoločného spolufinancovania sa celkové náklady na projekt alebo program delia medzi partnerov podieľajúci sa na spolufinancovaní a zdroje sa spájajú tak, že nie je možné identifikovať zdroj financovania jednotlivých aktivít vykonaných v rámci projektu alebo programu.

4.   V prípade spoločného spolufinancovania môže Komisia na účely vykonávania spoločných opatrení prijímať a riadiť finančné prostriedky v mene orgánov uvedených v odseku 2 písm. a), b) a c). S týmito prostriedkami sa nakladá ako s pripísanými príjmami v súlade s článkom 18 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002.

5.   V prípade spolufinancovania a v iných opodstatnených prípadoch môže Komisia zveriť úlohy verejného orgánu, a najmä úlohy spojené s plnením rozpočtu, orgánom uvedeným v článku 54 ods. 2 písm. c) nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002.

6.   Pomoc Spoločenstva sa nesmie použiť na platbu daní, ciel ani poplatkov v prijímajúcich krajinách.

Článok 14

Pravidlá účasti a pravidlá pôvodu

1.   Na zadávaní zmlúv uzavretých v rámci verejného obstarávania alebo dohôd o udelení grantu, ktoré sa financujú podľa tohto nariadenia, sa môžu zúčastniť všetky fyzické osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi členského štátu Spoločenstva, pristupujúcej krajiny, oficiálnej kandidátskej krajiny uznanej Európskym spoločenstvom alebo členského štátu Európskeho hospodárskeho priestoru, alebo právnické osoby, ktoré majú sídlo v takejto krajine.

Na zadávaní zmlúv uzavretých v rámci verejného obstarávania alebo dohôd o udelení grantu, ktoré sa financujú podľa tohto nariadenia, sa okrem fyzických alebo právnických osôb oprávnených na základe tohto nariadenia môžu zúčastniť taktiež všetky fyzické osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi rozvojovej krajiny určenej Výborom pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD/DAC), alebo právnické osoby, ktoré majú sídlo v takejto krajine. Komisia uverejňuje a aktualizuje zoznam rozvojových krajín určených OECD/DAC v súlade s pravidelnými revíziami tohto zoznamu a informuje o tom Radu.

2.   Na zadávaní zmlúv uzavretých v rámci verejného obstarávania alebo dohôd o udelení grantu, ktoré sa financujú podľa tohto nariadenia, sa môžu zúčastniť taktiež všetky fyzické osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi akejkoľvek inej krajiny, ako sú krajiny uvedené v odseku 1, v ktorej je možný recipročný prístup k ich vonkajšej pomoci, alebo právnické osoby, ktoré majú sídlo v takejto krajine. Recipročný prístup sa uplatňuje, ak krajina zabezpečí oprávnenosť členských štátov aj príslušnej prijímajúcej krajiny na základe rovnakých podmienok.

Recipročný prístup sa zavedie osobitným rozhodnutím, ktoré sa týka príslušnej krajiny alebo príslušnej regionálnej skupiny krajín. Takéto rozhodnutie sa prijíma v súlade s postupom ustanoveným v článku 17 ods. 2 a jeho minimálna účinnosť je jeden rok.

3.   Na zadávaní zmlúv uzavretých v rámci verejného obstarávania alebo dohôd o udelení grantu, ktoré sa financujú podľa tohto nariadenia, sa môžu zúčastniť medzinárodné organizácie.

4.   Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 platia bez toho, aby bola dotknutá účasť kategórií oprávnených organizácií z dôvodu ich povahy alebo umiestnenia, pokiaľ ide o ciele akcie, ktorá sa majú uskutočniť.

5.   Odborníci môžu mať akúkoľvek štátnu príslušnosť. Toto ustanovenie platí bez toho, aby boli dotknuté kvalitatívne a finančné požiadavky ustanovené v pravidlách Spoločenstva o verejnom obstarávaní.

6.   Ak sa opatrenia financované podľa tohto nariadenia vykonávajú na centralizovanom základe a nepriamo poverením osobitných orgánov Spoločenstva, medzinárodných alebo vnútroštátnych verejných orgánov alebo orgánov súkromného práva, ktoré poskytujú verejnoprospešné služby, v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. c) nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002, na postupe verejného obstarávania a postupe udelenia grantu, ktorý riadi riadiaci subjekt, sa môžu zúčastniť fyzické osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi krajín s prístupom k zákazkám a grantom Spoločenstva v súlade so zásadami ustanovenými v odseku 1 tohto článku a iných krajín, ktoré sú oprávnené podľa pravidiel a postupov riadiaceho subjektu, ako aj právnické osoby, ktoré majú v týchto krajinách sídlo.

7.   Ak pomoc Spoločenstva zahŕňa operácie vykonávané prostredníctvom medzinárodnej organizácie, na príslušných postupoch uzatvorenia zmluvy sa môžu zúčastniť všetky fyzické a právnické osoby, ktoré sú oprávnené podľa tohto článku, ako aj fyzické a právnické osoby, ktoré sú oprávnené podľa pravidiel takejto organizácie, pričom sa musí zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými darcami. Rovnaké pravidlá sa uplatňujú aj v prípade dodávok, materiálu a odborníkov.

8.   Ak financovanie zo strany Spoločenstva zahŕňa operácie spolufinancované na základe reciprocity tretími krajinami alebo regionálnymi organizáciami alebo členskými štátmi, na príslušných postupoch uzatvorenia zmluvy sa môžu zúčastniť všetky fyzické a právnické osoby, ktoré sú oprávnené podľa tohto článku, ako aj všetky fyzické a právnické osoby, ktoré sú oprávnené na základe pravidiel takejto tretej krajiny, regionálnej organizácie alebo členského štátu. Rovnaké pravidlá sa uplatňujú aj v prípade dodávok, materiálu a odborníkov.

9.   Všetky dodávky a materiál nakúpený v súlade so zmluvou financovanou na základe tohto nariadenia musia pochádzať zo Spoločenstva alebo z krajiny, ktorá je oprávnená podľa odsekov 1 a 2. Pojem „pôvod“ je na účely tohto nariadenia vymedzený v príslušných právnych predpisoch Spoločenstva o pravidlách pôvodu na colné účely.

10.   Komisia môže v opodstatnených prípadoch povoliť účasť fyzických a právnických osôb z krajín, ktoré majú tradičné hospodárske, obchodné alebo geografické väzby so susednými krajinami, alebo z iných tretích krajín, ako aj nákup a využívanie dodávok a materiálu rôzneho pôvodu.

11.   Výnimky možno odôvodniť nedostupnosťou produktov a služieb na trhoch príslušných krajín, z dôvodu mimoriadnej naliehavosti, alebo ak by na základe pravidiel oprávnenosti bola realizácia projektu, programu alebo aktivity nemožná alebo neobyčajne zložitá.

12.   Účastníci, s ktorými bola uzavretá zmluva, dodržiavajú medzinárodne dohodnuté základné pracovné normy, ako sú základné pracovné normy Medzinárodnej organizácie práce, dohovory o slobode združovania a o kolektívnom vyjednávaní, vylúčenie nútenej a povinnej práce, vylúčenie diskriminácie v súvislosti so zamestnaním a pracovným zaradením a zrušenie detskej práce.

Článok 15

Ochrana finančných záujmov Spoločenstva

1.   Všetky dohody vyplývajúce z vykonávania tohto nariadenia obsahujú ustanovenia, ktoré v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1998 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (17), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. Novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou za účelom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (18) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (19) zabezpečujú ochranu finančných záujmov Spoločenstva, najmä pokiaľ ide o nezrovnalosti, podvody, korupciu a nezrovnalosti.

2.   Dohody a zákazky výslovne oprávňujú Komisiu a Dvor audítorov vykonávať audit dokladov a audit na mieste u akéhokoľvek zmluvného dodávateľa alebo subdodávateľa, ktorý prijal finančné prostriedky Spoločenstva. Tiež výslovne oprávňujú Komisiu vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste ustanovené v nariadení (Euratom, ES) č. 2185/96.

Článok 16

Hodnotenie

1.   Komisia pravidelne monitoruje a preskúmava svoje programy a hodnotí účinnosť, súdržnosť a jednotnosť plánovania, v prípade potreby prostredníctvom nezávislých externých hodnotení, aby zistila, či sa dosiahli ciele, a mohla navrhnúť odporúčania s cieľom zlepšiť budúce operácie. Návrhy Európskeho parlamentu a Rady na nezávislé externé hodnotenia sa náležite zohľadnia.

2.   Komisia zašle svoje hodnotiace správy na informáciu výboru uvedenému v článku 17 ods. 1 a Európskemu parlamentu. Členské štáty môžu požiadať o prerokovanie konkrétnych hodnotení vo výbore uvedenom v článku 17 ods. 1. Výsledky sa spätne premietnu do návrhu programu a do rozdelenia finančných prostriedkov.

3.   Komisia podľa potreby zapája všetky zainteresované strany vo fáze hodnotenia pomoci Spoločenstva upravenej v tomto nariadení. Podporí sa spoločné hodnotenie s účasťou členských štátov, medzinárodných organizácií alebo iných subjektov.

HLAVA III

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 17

Výbor

1.   Komisii pomáha výbor pre demokraciu a ľudské práva (ďalej len „výbor“).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 4 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8. Lehota uvedená v článku 4 ods. 3 rozhodnutia 1999/468/ES je 30 dní.

3.   Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 18

Výročná správa

1.   Komisia preskúma pokrok dosiahnutý pri vykonávaní opatrení pomoci prijatých na základe tohto nariadenia a predloží Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o vykonávaní a výsledkoch a v rozsahu v akom je to možné, aj o hlavných dôsledkoch a vplyvoch pomoci. Správa je neoddeliteľnou súčasťou výročnej správy o vykonávaní rozvojovej politiky Európskeho spoločenstva a vykonávaní vonkajšej pomoci, ako aj výročnej správy EÚ o ľudských právach.

2.   Vo výročnej správe sú obsiahnuté informácie, ktoré súvisia s predchádzajúcim rokom, o financovaných opatreniach, výsledkoch monitorovania a hodnotenia, účasti príslušných partnerov a o plnení rozpočtových záväzkov a platieb, v členení podľa globálnych, regionálnych a národných opatrení, ako aj oblastí pomoci. Zhodnotia sa v nej výsledky pomoci prostredníctvom použitia špecifických a merateľných ukazovateľov jej postavenia v rozsahu v akom je to možné, pokiaľ ide o plnenie cieľov tohto nariadenia.

Článok 19

Finančné krytie

Finančné krytie na vykonávanie tohto nariadenia na obdobie rokov 2007 – 2013 je 1 104 000 000 EUR. Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje rozpočtový orgán v rámci limitov finančného rámca na obdobie 2007 – 2013.

Článok 20

Preskúmanie

Najneskôr do 31. decembra 2010 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej sa hodnotí vykonávanie tohto nariadenia v priebehu prvých troch rokov a v prípade potreby zároveň predloží legislatívny návrh s potrebnými úpravami tohto nariadenia.

Článok 21

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli, z 20. decembra 2006

Za Európsky parlament

predseda

J. BORRELL FONTELLES

Za Radu

predseda

J. KORKEAOJA


(1)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 12. decembra 2006 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 20. decembra 2006.

(2)  Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 82.

(3)  Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, s. 1

(5)  Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 1.

(6)  Oznámenie Komisie z 8. mája 2001 o úlohe Európskej únie pri podpore ľudských práv a demokratizácii v tretích krajinách.

(7)  Oznámenie Komisie z 23. mája 1995 o začlenení dodržiavania demokratických zásad a ľudských práv do zmlúv medzi Spoločenstvom a tretími krajinami.

(8)  Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s.1.

(9)  Ú. v. ES L 120, 8.5.1999, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2110/2005 (Ú. v. EÚ L 344, 27.12.2005, s. 1).

(10)  Ú. v. ES L 120, 8.5.1999, s. 8. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2112/2005 (Ú. v. EÚ L 344, 27.12.2005, s. 23).

(11)  Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3; Ú. v. EÚ L 385, 29.12.2004, s. 88.

(12)  Ú. v. EÚ C 139, 14. 6. 2006, s. 1.

(13)  Ú. v. ES L 138, 30.4.2004, s. 31.

(14)  Oznámenie Komisie z 11. apríla 2000 o volebnej pozorovateľskej činnosti a pomoci EÚ.

(15)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).

(16)  Ú. v. ES L 248, 16.09.2002, s. 1.

(17)  Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1.

(18)  Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.

(19)  Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.


29.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 386/12


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1890/2006

z 20. decembra 2006,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 571/88 o organizovaní prieskumu štruktúry poľnohospodárskych podnikov v Spoločenstve, pokiaľ ide o finančný rámec na obdobie 2007–2009 a maximálny príspevok Spoločenstva pre Bulharsko a Rumunsko

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 285 ods. 1,

so zreteľom na Akt o pristúpení Bulharska a Rumunska, a najmä na jeho článok 56,

so zreteľom na návrh Komisie,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (1),

keďže:

(1)

Nariadením Rady (EHS) č. 571/88 (2) sa stanovuje, že členským štátom sa poskytne náhrada vzniknutých výdavkov až do výšky maximálnej sumy za prieskum.

(2)

Vykonávanie štrukturálnych zisťovaní poľnohospodárskych podnikov bude od členských štátov a Spoločenstva vyžadovať značné finančné prostriedky, aby sa splnili požiadavky inštitúcií Spoločenstva na informácie.

(3)

Vzhľadom na pristúpenie Bulharska a Rumunska a na vykonávanie prieskumu štruktúry poľnohospodárskych podnikov k referenčnému roku 2007 v týchto nových členských štátoch je vhodné stanoviť maximálny príspevok Spoločenstva na prieskum; táto úprava je potrebná kvôli pristúpeniu a nebola ustanovená v akte o pristúpení.

(4)

Týmto nariadením sa ustanovuje finančné krytie pre zostávajúce obdobie programu, predstavujúci základný odkaz pre rozpočtový orgán počas ročného rozpočtového postupu v zmysle bodu 37 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (3).

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (EHS) č. 571/88 sa mení a dopĺňa takto:

1.

V článku 14 ods. 1 prvom pododseku sa dopĺňajú tieto zarážky:

„—

2 000 000 EUR pre Bulharsko a Rumunsko,

2 000 000 EUR pre Rumunsko.“

2.

V článku 14 ods. 1sa tretí, štvrtý a piaty pododsek nahrádzajú takto:

„Finančné krytie na vykonávanie tohto programu, vrátane rozpočtových prostriedkov potrebných na riadenie projektu Eurofarm predstavuje 20 400 000 EUR na obdobie rokov 2007-2009.

Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje rozpočtový orgán v rámci limitov finančného rámca.“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej Únie.

Článok 1 ods. 1 sa uplatňuje od 1. januára 2007.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli, 20. decembra 2006

Za Európsky parlament

predseda

J. BORRELL FONTELLES

Za Radu

predseda

J. KORKEAOJA


(1)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 12. decembra 2006. (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 20. decembra 2006.

(2)  Ú. v. ES L 56, 2.3.1988, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 204/2006 (Ú. v. ES L 34, 7.2.2006, s. 3).

(3)  Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.


29.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 386/14


NARIADENIE RADY (ES) č. 1891/2006

z 18. decembra 2006,

ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 6/2002 a (ES) č. 40/94 a ktorým nadobúda platnosť pristúpenie Európskeho spoločenstva k Ženevskému aktu Haagskej dohody o medzinárodnom zápise priemyselných dizajnov

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 308,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

keďže:

(1)

Nariadením Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch Spoločenstva (1) sa vytvoril systém dizajnov Spoločenstva, ktorý umožňuje podnikom, aby jediným postupom získali jednotnú ochranu dizajnov Spoločenstva s účinkami na celom území Spoločenstva.

(2)

Po prípravách, ktoré iniciovala a uskutočnila Svetová organizácia duševného vlastníctva (ďalej len „WIPO“) s účasťou členských štátov, ktoré sú členmi Haagskej únie, členských štátov, ktoré nie sú členmi Haagskej únie, a Európskeho spoločenstva, sa 2. júla 1999 na diplomatickej konferencii, ktorá bola na tento účel zvolaná v Ženeve, prijal Ženevský akt Haagskej dohody o medzinárodnom zápise priemyselných dizajnov (ďalej len „Ženevský akt“).

(3)

Rada rozhodnutím 2006/954/ES schválila pristúpenie Európskeho spoločenstva k Ženevskému aktu Haagskej dohody o medzinárodnom zápise priemyselných dizajnov (2) a poverila predsedu Rady, aby uložil listinu o pristúpení u generálneho riaditeľa WIPO, len čo Rada prijme opatrenia potrebné na to, aby pristúpenie Spoločenstva k Ženevskému aktu nadobudlo platnosť. Toto nariadenie obsahuje uvedené opatrenia.

(4)

Vhodné opatrenia by sa mali začleniť do nariadenia (ES) č. 6/2002 vložením novej hlavy o „medzinárodnom zápise dizajnov“.

(5)

Pravidlá a postupy pre medzinárodný zápis s vyznačením Spoločenstva by mali byť v zásade rovnaké ako pravidlá a postupy, ktoré sa vzťahujú na prihlášky dizajnov Spoločenstva. Podľa tejto zásady by mal medzinárodný zápis s vyznačením Spoločenstva podliehať preskúmaniu, či neexistujú dôvody pre jeho výluku zo zápisu, predtým ako nadobudne rovnaký účinok ako zapísaný dizajn Spoločenstva. Podobne by mal medzinárodný zápis, ktorý má rovnaký účinok ako zapísaný dizajn Spoločenstva, podliehať rovnakým pravidlám pre výmaz ako zapísaný dizajn Spoločenstva.

(6)

Nariadenie (ES) č. 6/2002 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(7)

Pristúpením Spoločenstva k Ženevskému aktu sa vytvorí nový zdroj príjmov pre Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory). Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva (3) by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Článok 134 ods. 3 nariadenia (ES) č. 40/94 sa nahrádza takto:

„3.   Bez toho, aby boli dotknuté iné druhy príjmov, zahŕňajú príjmy celkové poplatky splatné na základe predpisov o poplatkoch, celkové poplatky splatné na základe Madridského protokolu uvedené v článku 140 tohto nariadenia pre medzinárodný zápis s vyznačením Európskych spoločenstiev a iné platby v prospech zmluvných strán Madridského protokolu, celkové poplatky splatné podľa Ženevského aktu uvedené v článku 106c nariadenia (ES) č. 6/2002 pre medzinárodný zápis s vyznačením Európskeho spoločenstva a iné platby v prospech zmluvných strán Ženevského aktu a v nevyhnutnom rozsahu subvenciu zapísanú do osobitnej kapitoly všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev, oddiel Komisia.“

Článok 2

Nariadenie (ES) č. 6/2002 sa mení a dopĺňa takto:

1.

Článok 25 ods. 1 písm. d) sa nahrádza takto:

„d)

ak je dizajn Spoločenstva v rozpore so skorším dizajnom, ktorý bol sprístupnený verejnosti po dni podania prihlášky alebo – ak sa požaduje právo prednosti – po dni vzniku práva prednosti dizajnu Spoločenstva a ktorý je chránený odo dňa, ktorý predchádza uvedenému dňu,

i)

zapísaným dizajnom Spoločenstva alebo prihláškou o takýto dizajn,

alebo

ii)

zapísaným právom na dizajn členského štátu alebo prihláškou o takéto právo,

alebo

iii)

právom na dizajn zapísaným podľa Ženevského aktu Haagskej dohody o medzinárodnom zápise priemyselných dizajnov, prijatého 2. júla 1999 v Ženeve (ďalej len ‚Ženevský akt’), ktorý bol schválený rozhodnutím Rady 2006/954/ES a ktorý má účinok v Spoločenstve, alebo prihláškou o takéto právo;“

2.

Za hlavu XI sa vkladá táto hlava:

„HLAVA XIA:

MEDZINÁRODNÝ ZÁPIS DIZAJNOV

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 106a

Uplatňovanie ustanovení

1.   Ak v tejto hlave nie je ustanovené inak, toto nariadenie a akékoľvek nariadenia prijaté podľa článku 109, ktorými sa toto nariadenie vykonáva, sa uplatňujú obdobne na zápisy priemyselných dizajnov s vyznačením Spoločenstva podľa Ženevského aktu v medzinárodnom registri, ktorý vedie Medzinárodný úrad Svetovej organizácie duševného vlastníctva (ďalej len ‚medzinárodný zápis’ a ‚medzinárodný úrad’).

2.   Akýkoľvek záznam medzinárodného zápisu s vyznačením Spoločenstva v medzinárodnom registri má rovnaký účinok, ako keby bol urobený v registri dizajnov Spoločenstva na úrade, a akékoľvek uverejnenie medzinárodného zápisu s vyznačením Spoločenstva vo vestníku medzinárodného úradu má rovnaký účinok ako uverejnenie vo Vestníku dizajnov Spoločenstva.

Oddiel 2

Medzinárodné zápisy s vyznačením spoločenstva

Článok 106b

Postup pre podanie medzinárodnej prihlášky

Medzinárodné prihlášky podľa článku 4 ods. 1 Ženevského aktu sa podávajú priamo na medzinárodnom úrade.

Článok 106c

Poplatky za vyznačenie

Predpísané poplatky za vyznačenie uvedené v článku 7 ods. 1 Ženevského aktu sa nahrádzajú individuálnym poplatkom za vyznačenie.

Článok 106d

Účinky medzinárodného zápisu s vyznačením Európskeho spoločenstva

1.   Medzinárodný zápis s vyznačením Spoločenstva má odo dňa zápisu uvedeného v článku 10 ods. 2 Ženevského aktu rovnaký účinok ako prihláška o zápis dizajnu Spoločenstva.

2.   Ak nebolo oznámené odmietnutie alebo ak bolo akékoľvek takéto odmietnutie vzaté späť, má medzinárodný zápis dizajnu s vyznačením Spoločenstva odo dňa uvedeného v odseku 1 rovnaký účinok ako zápis dizajnu ako zapísaného dizajnu Spoločenstva.

3.   Úrad poskytuje informácie o medzinárodných zápisoch uvedených v odseku 2 v súlade s podmienkami ustanovenými vo vykonávacom nariadení.

Článok 106e

Odmietnutie

1.   Úrad oznámi medzinárodnému úradu odmietnutie najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa uverejnenia medzinárodného zápisu, ak pri jeho preskúmaní zistí, že dizajn, pre ktorý sa požaduje ochrana, nezodpovedá definícii podľa článku 3 písm. a) alebo je v rozpore s verejným poriadkom alebo všeobecne akceptovanými zásadami morálky.

V oznámení sa uvedú dôvody, na ktorých sa odmietnutie zakladá.

2.   Účinky medzinárodného zápisu v rámci Spoločenstva sa môžu odmietnuť, až keď sa majiteľovi poskytne možnosť vzdať sa medzinárodného zápisu, pokiaľ ide o Spoločenstvo, alebo sa vyjadriť.

3.   Podmienky preskúmania dôvodov odmietnutia sa ustanovia vykonávacím nariadením.

Článok 106f

Výmaz medzinárodného zápisu

1.   Medzinárodný zápis sa čiastočne alebo celkom vyhlási za vymazaný v súlade s postupom v hlavách VI a VII alebo súdom Spoločenstva pre dizajn na základe protinávrhu v konaní pre porušenie.

2.   Ak sa úrad dozvie o výmaze, oznámi to medzinárodnému úradu.“

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti Ženevského aktu pre Európske spoločenstvo.

Dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 18. decembra 2006

Za Radu

predseda

J.-E. ENESTAM


(1)  Ú. v. ES L 3, 5.1.2002, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené Aktom o pristúpení z roku 2005.

(2)  Pozri stranu 18 tohto úradného vestníka.

(3)  Ú. v. ES L 11, 14.1.1994, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené Aktom o pristúpení z roku 2005.


II Akty, ktorých uverejnenie nie je povinné

Rada

29.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 386/17


ROZHODNUTIE RADY

z 27. marca 2006

o podpísaní a predbežnom vykonávaní Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Marockým kráľovstvom o určitých aspektoch leteckých dopravných služieb

(2006/953/ES)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 80 ods. 2 v spojení s článkom 300 ods. 2, prvou vetou prvého pododseku,

so zreteľom na návrh Komisie,

keďže:

1)

Rada 5. júna 2003 poverila Komisiu, aby začala rokovania s tretími krajinami o nahradení určitých ustanovení v existujúcich bilaterálnych dohodách dohodou so Spoločenstvom.

2)

Komisia v mene Spoločenstva dojednala s Marockým kráľovstvom dohodu o určitých aspektoch leteckých dopravných služieb (ďalej len „dohoda“) v súlade s dojednaniami a smernicami v prílohe k rozhodnutiu Rady, ktorým sa Komisia poveruje začať rokovania s tretími krajinami o nahradení určitých ustanovení v existujúcich bilaterálnych dohodách dohodou so Spoločenstvom.

3)

S výhradou jej uzavretia k neskoršiemu dátumu by sa dohoda mala podpísať a predbežne vykonávať,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Týmto sa v mene Spoločenstva schvaľuje podpísanie Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Marockým kráľovstvom o určitých aspektoch leteckých dopravných služieb, s výhradou rozhodnutia Rady o uzavretí uvedenej dohody.

Text dohody je pripojený k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Týmto sa predseda Rady poveruje určiť osobu(-y) splnomocnenú(-é) podpísať dohodu v mene Spoločenstva s výhradou jej uzavretia.

Článok 3

Kým dohoda nenadobudne platnosť, vykonáva sa predbežne od prvého dňa prvého mesiaca, ktorý nasleduje po dni, keď si strany vzájomne oznámili ukončenie postupov potrebných na tento účel.

Článok 4

Týmto sa predseda Rady poveruje vydať oznámenie ustanovené v článku 8 ods. 2 dohody.

V Bruseli, z 27. marca 2006

Za Radu

Predseda

M. GORBACH


DOHODA

medzi Európskym spoločenstvom a Marockým kráľovstvom o určitých aspektoch leteckých dopravných služieb

EURÓPSKE SPOLOČENSTVO

na jednej strane a

MAROCKÉ KRÁĽOVSTVO

na strane druhej

(ďalej len „strany“),

POZNAMENÁVAJÚC, že medzi niekoľkými členskými štátmi Európskeho spoločenstva a Marockým kráľovstvom boli uzavreté bilaterálne dohody o leteckých dopravných službách, ktorých súčasťou sú ustanovenia v rozpore s právom Európskeho spoločenstva,

POZNAMENÁVAJÚC, že Európske spoločenstvo má výlučnú právomoc v niektorých aspektoch, ktoré môžu byť súčasťou bilaterálnych dohôd o leteckých dopravných službách medzi členskými štátmi Európskeho spoločenstva a tretími krajinami,

POZNAMENÁVAJÚC, že podľa práva Európskeho spoločenstva majú leteckí dopravcovia Spoločenstva usadení v členskom štáte právo na nediskriminačný prístup k letovým trasám medzi členskými štátmi Európskeho spoločenstva a tretími krajinami,

SO ZRETEĽOM na dohody medzi Európskym spoločenstvom a niektorými tretími krajinami, ktoré umožňujú štátnym príslušníkom týchto tretích krajín získať vlastnícky podiel v spoločnostiach leteckých dopravcov, ktoré sú držiteľmi licencie v súlade s právom Európskeho spoločenstva,

UZNÁVAJÚC, že ustanovenia bilaterálnych dohôd o leteckých dopravných službách medzi členskými štátmi Európskeho spoločenstva a Marockým kráľovstvom, ktoré sú v rozpore s právom Európskeho spoločenstva, sa musia s týmto právom zosúladiť, aby sa vytvoril pevný právny základ pre letecké dopravné služby medzi členskými štátmi Európskeho spoločenstva a Marockým kráľovstvom a zachovala sa kontinuita týchto leteckých dopravných služieb,

POZNAMENÁVAJÚC, že zámerom Európskeho spoločenstva v rámci týchto rokovaní nie je zvýšiť celkový objem leteckej premávky medzi členskými štátmi Európskeho spoločenstva a Marockým kráľovstvom, ani ovplyvniť rovnováhu medzi leteckými dopravcami Spoločenstva a leteckými dopravcami Marockého kráľovstva, ani dojednať zmeny a doplnenia ustanovení existujúcich bilaterálnych dohôd o leteckých dopravných službách, ktoré sa týkajú dopravných práv,

DOHODLI SA TAKTO:

Článok 1

Všeobecné ustanovenia

1.   Na účely tejto dohody „členské štáty“ sú členské štáty Európskeho spoločenstva.

2.   Odkazy vo všetkých dohodách uvedených v prílohe I na štátnych príslušníkov členského štátu, ktorý je stranou danej dohody, sa považujú za odkazy na štátnych príslušníkov členských štátov Európskeho spoločenstva.

3.   Odkazy vo všetkých dohodách uvedených v prílohe I, na leteckých dopravcov alebo letecké spoločnosti členského štátu, ktorý je stranou danej dohody, sa považujú za odkazy na leteckých dopravcov alebo letecké spoločnosti určené týmto členským štátom.

Článok 2

Určenie leteckého dopravcu členským štátom

1.   Ustanovenia v odsekoch 2 a 3 tohto článku nahrádzajú príslušné ustanovenia v článkoch uvedených v prílohe II písm. a) a b), pokiaľ ide o určenie leteckého dopravcu príslušným členským štátom, jeho oprávnenia a povolenia udelené Marockým kráľovstvom a zamietnutie, zrušenie, pozastavenie alebo obmedzenie oprávnení alebo povolení leteckého dopravcu.

2.   Marocké kráľovstvo po obdržaní určenia leteckého dopravcu členským štátom udelí príslušné oprávnenia a povolenia bez zbytočného procedurálneho odkladu za predpokladu, že:

i)

letecký dopravca je usadený podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na území určujúceho členského štátu a vlastní platnú licenciu na vykonávanie leteckej dopravy v súlade s právom Európskeho spoločenstva;

ii)

členský štát, ktorý zodpovedá za vydanie osvedčenia leteckého prevádzkovateľa vykonáva a udržiava účinnú regulačnú kontrolu leteckého dopravcu a príslušný letecký orgán je zreteľne uvedený v určení leteckého dopravcu;

a

iii)

leteckého dopravcu priamo alebo prostredníctvom väčšinového vlastníckeho podielu vlastnia, naďalej budú vlastniť a stále účinne kontrolovať členské štáty a/alebo štátni príslušníci členských štátov a/alebo iné štáty uvedené v prílohe III, a/alebo štátni príslušníci týchto iných štátov.

3.   Marocké kráľovstvo môže zamietnuť, zrušiť, pozastaviť alebo obmedziť oprávnenia alebo povolenia leteckého dopravcu určeného členským štátom, ak:

i)

letecký dopravca nie je usadený podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na území určujúceho členského štátu alebo nevlastní platnú licenciu na vykonávanie leteckej dopravy v súlade s právom Európskeho spoločenstva;

ii)

členský štát, ktorý zodpovedá za vydanie osvedčenia leteckého prevádzkovateľa nevykonáva alebo neudržiava účinnú regulačnú kontrolu leteckého dopravcu alebo príslušný letecký orgán nie je zreteľne uvedený v určení leteckého dopravcu;

alebo

iii)

leteckého dopravcu priamo alebo prostredníctvom väčšinového vlastníckeho podielu nevlastnia alebo účinne nekontrolujú členské štáty a/alebo štátni príslušníci členských štátov a/alebo iné štáty uvedené v prílohe III a/alebo štátni príslušníci týchto iných štátov.

Marocké kráľovstvo pri uplatňovaní svojho práva na základe tohto odseku nediskriminuje leteckých dopravcov Spoločenstva na základe štátnej príslušnosti.

4.   Ustanovenia v odsekoch 5 a 6 tohto článku nahrádzajú príslušné ustanovenia v článkoch uvedených v prílohe II písm. a) a písm. b), pokiaľ ide o určenie leteckého dopravcu Marockým kráľovstvom, jeho oprávnenia a povolenia udelené príslušným členským štátom a zamietnutie, zrušenie, pozastavenie alebo obmedzenie oprávnení alebo povolení leteckého dopravcu.

5.   Marocké kráľovstvo po obdržaní určenia leteckého dopravcu členským štátom udelí príslušné oprávnenia a povolenia bez zbytočného procedurálneho odkladu za predpokladu, že:

i)

letecký dopravca je usadený na území Marockého kráľovstva a vlastní platnú licenciu na vykonávanie leteckej dopravy, alebo akýkoľvek rovnocenný doklad, vydaný v súlade s marockými právnymi predpismi;

ii)

Marocké kráľovstvo vykonáva a udržiava účinnú regulačnú kontrolu leteckého dopravcu;

a

iii)

leteckého dopravcu priamo alebo prostredníctvom väčšinového vlastníckeho podielu vlastní, naďalej bude vlastniť a stále účinne kontroluje Marocké kráľovstvo a/alebo štátni príslušníci Marockého kráľovstva, alebo členské štáty a/alebo štátni príslušníci členských štátov okrem prípadu, ak by uplatniteľná dohoda uvedená v prílohe I obsahovala výhodnejšie ustanovenia v tejto veci.

6.   Príslušný členský štát môže zamietnuť, zrušiť, pozastaviť alebo obmedziť oprávnenia alebo povolenia leteckého dopravcu určeného Marockým kráľovstvom, ak:

i)

letecký dopravca nie je usadený na území Marockého kráľovstva, alebo nevlastní platnú licenciu na vykonávanie leteckej dopravy vydanú v súlade s marockým právnymi predpismi;

ii)

Marocké kráľovstvo nevykonáva a neudržiava účinnú regulačnú kontrolu leteckého operátora;

alebo

iii)

leteckého dopravcu priamo alebo prostredníctvom väčšinového vlastníckeho podielu nevlastní alebo účinne nekontroluje Marocké kráľovstvo a/alebo štátni príslušníci Marockého kráľovstva alebo členské štáty a/alebo štátni príslušníci členských štátov okrem prípadu, ak by uplatniteľná dohoda uvedená v prílohe I obsahovala výhodnejšie ustanovenia v tejto veci.

Článok 3

Práva súvisiace s regulačnou kontrolou

1.   Ustanovenia v odseku 2 tohto článku dopĺňajú články uvedené v prílohe II písm. c).

2.   Ak členský štát určil leteckého dopravcu, ktorého regulačnú kontrolu vykonáva a udržiava iný členský štát, potom práva Marockého kráľovstva podľa bezpečnostných ustanovení dohody medzi členským štátom, ktorý určil leteckého dopravcu, a Marockým kráľovstvom sa rovnako vzťahujú na prijímanie, vykonávanie alebo dodržiavanie bezpečnostných noriem týmto iným členským štátom, ako aj na prevádzkové oprávnenie tohto leteckého dopravcu.

Článok 4

Zdaňovanie leteckých pohonných hmôt

1.   Ustanovenia v odseku 2 tohto článku dopĺňajú príslušné ustanovenia v článkoch uvedených v prílohe II písm. d).

2.   Bez ohľadu na akékoľvek iné ustanovenia, ktoré sú v rozpore s týmto ustanovením, žiadne ustanovenie dohôd uvedených v prílohe II písm. d) nebráni členskému štátu vyrubiť na nediskriminačnom základe dane, odvody, clá alebo iné poplatky na pohonné hmoty dodávané na jeho území na použitie v lietadle určeného leteckého dopravcu Marockého kráľovstva, ktoré premáva medzi miestom na území členského štátu a iným miestom na území tohto štátu alebo na území iného členského štátu.

Článok 5

Tarify

1.   Ustanovenia v odseku 2 tohto článku dopĺňajú články uvedené v prílohe II písm. e).

2.   Tarify, ktoré uplatňujú leteckí dopravcovia určení Marockým kráľovstvom podľa dohody uvedenej v prílohe I, ktorá obsahuje ustanovenie uvedené v prílohe II písm. e), za prepravu uskutočnenú len v rámci Európskeho spoločenstva, podliehajú právu Európskeho spoločenstva.

3.   Tarify, ktoré uplatňujú leteckí dopravcovia určení členskými štátmi podľa dohody uvedenej v prílohe I, ktorá obsahuje ustanovenie uvedené v prílohe II písm. e), za prepravu uskutočnenú len v rámci Maroka, podliehajú marockým právnym predpisom.

Článok 6

Prílohy k dohode

Prílohy k tejto dohode tvoria jej neoddeliteľnú súčasť.

Článok 7

Revízia alebo zmena a doplnenie

Strany môžu túto dohodu kedykoľvek po vzájomnej dohode revidovať alebo zmeniť a doplniť.

Článok 8

Nadobudnutie platnosti a predbežné vykonávanie

1.   Táto dohoda nadobúda platnosť dňom, keď si strany vzájomne písomne oznámia, že ich príslušné vnútorné postupy, ktoré sú potrebné k nadobudnutiu platnosti dohody, sú ukončené.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 strany súhlasia s tým, že budú túto dohodu predbežne vykonávať od prvého dňa mesiaca, ktorý nasleduje po dni, keď si strany vzájomne oznámili ukončenie postupov potrebných na tento účel.

3.   Dohody a iné dojednania medzi členskými štátmi a Marockým kráľovstvom, ktoré ku dňu podpísania tejto dohody ešte nenadobudli platnosť a predbežne sa nevykonávajú, sú uvedené v prílohe I písm. b). Táto dohoda sa vzťahuje na všetky takéto dohody a dojednania po nadobudnutí ich platnosti alebo začatí ich predbežného vykonávania.

Článok 9

Ukončenie platnosti dohody

1.   Ak by sa ukončila platnosť niektorej z dohôd uvedených v prílohe I, ukončí sa zároveň platnosť všetkých ustanovení tejto dohody, ktoré sa týkajú príslušnej dohody uvedenej v prílohe I.

2.   Ak by sa ukončila platnosť všetkých dohôd uvedených v prílohe I, ukončí sa zároveň platnosť tejto dohody.

NA DÔKAZ TOHO dolupodpísaní splnomocnení zástupcovia podpísali túto dohodu.

V […] v dvoch vyhotoveniach dňa […] v anglickom, českom, dánskom, estónskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, litovskom, lotyšskom, maďarskom, maltskom, nemeckom, poľskom, portugalskom, slovenskom, slovinskom, španielskom, švédskom, talianskom a arabskom jazyku.

Por la Comunidad Europea

Za Evropské společenství

For Det Europæiske Fællesskab

Für die Europäische Gemeinschaft

Euroopa Ühenduse nimel

Για την Ευρωπαϊκή Κοινότητα

For the European Community

Pour la Communauté européenne

Per la Comunità europea

Eiropas Kopienas vārdā

Europos bendrijos vardu

az Európai Közösség részéről

Għall-Komunità Ewropea

Voor de Europese Gemeenschap

W imieniu Wspólnoty Europejskiej

Pela Comunidade Europeia

Za Európske spoločenstvo

Za Evropsko skupnost

Euroopan yhteisön puolesta

För Europeiska gemenskapens vägnar

Image 1

Image 2

Image 3

Por el Reino de Marruecos

Za Marocké království

For Kongeriget Marokko

Für das Königreich Marokko

Maroko Kuningriigi nimel

Για το Βασίλειο του Μαρόκου

For the Kingdom of Morocco

Pour le Royaume du Maroc

Per il Regno del Marocco

Marokas Karalistes vārdā

Maroko Karalystès vardu

A Marokkói Királyság részéről

Għar-Renju tal-Marokk

Voor het Koninkrijk Marokko

W imieniu Królestwa Marokańskiego

Pelo Reino de Marrocos

Za Marocké kráľovstvo

Za Kraljevino Maroko

Marokon kuningaskunnan puolesta

För Konungariket Marocko

Image 4

Image 5

PRÍLOHA I

a)

Bilaterálne dohody o leteckých dopravných službách medzi Marockým kráľovstvom a členskými štátmi Európskeho spoločenstva, ktoré ku dňu podpisu tejto dohody boli platné, podpísané a/alebo sa predbežne vykonávajú:

Dohoda medzi vládou Belgického kráľovstva a vládou Jeho Veličenstva Marockého kráľa o leteckej doprave, podpísaná 20. januára 1958 v Rabate, (ďalej len „dohoda medzi Marokom a Belgickom“);

Doplnená výmenou nót z 20. januára 1958;

Naposledy zmenená a doplnená Memorandom o porozumení podpísanom 11. júna 2002 v Rabate;

Dohoda medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Jeho veličenstva Marockého kráľa o leteckej doprave, podpísaná 8. mája 1961 v Rabate, v súvislosti s ktorou Česká republika uložila vyhlásenie o sukcesii, (ďalej len „dohoda medzi Marokom a Českou republikou“);

Dohoda medzi vládou Dánskeho kráľovstva a vládou Marockého kráľovstva o leteckých dopravných službách, podpísaná 14. novembra 1977 v Rabate, (ďalej len „dohoda medzi Marokom a Dánskom“);

Doplnená výmenou nót zo 14. novembra 1977;

Dohoda medzi Spolkovou republikou Nemecko a Marockým kráľovstvom o leteckej doprave, podpísaná 12. októbra 1961 v Bonne, (ďalej len „dohoda medzi Marokom a Nemeckom“);

Zmenená a doplnená Memorandom o porozumení podpísanom 12. decembra 1991 v Bonne;

Zmenená a doplnená výmenou nót z 9. apríla 1997 a zo 16. februára 1998.

Naposledy zmenená a doplnená Memorandom o porozumení podpísanom 15. júla 1998 v Rabate;

Dohoda medzi vládou Helénskej republiky a vládou Marockého kráľovstva o leteckej doprave, podpísaná 6. októbra 1998 v Aténach, (ďalej len „dohoda medzi Marokom a Gréckom“);

Vykladá sa spolu s Memorandom o porozumení podpísanom 6. októbra 1998 v Aténach;

Dohoda medzi vládou Španielska a vládou Marockého kráľovstva o leteckej doprave, podpísaná 7. júla 1970 v Madride, (ďalej len „dohoda medzi Marokom a Španielskom“);

Naposledy doplnená výmenou nót z 12. augusta 2003 a 25. augusta 2003;

Dohoda medzi vládou Francúzskej republiky a vládou Jeho Veličenstva marockého kráľa o leteckej doprave, podpísaná 25. októbra 1957 v Rabate, (ďalej len „dohoda medzi Marokom a Francúzskom“);

Dohoda medzi vládou Talianskej republiky a vládou Jeho Veličenstva marockého kráľa o leteckých dopravných službách, podpísaná 8. júla 1967 v Ríme, (ďalej len „dohoda medzi Marokom a Talianskom“);

Zmenená a doplnená Memorandom o porozumení podpísanom 13. júla 2000 v Ríme;

Naposledy zmenená a doplnená výmenou nót zo 17. októbra 2001 a z 3. januára 2002;

Dohoda medzi vládou Lotyšskej republiky a vládou Marockého kráľovstva o leteckej doprave, podpísaná 19. mája 1999 vo Varšave, (ďalej len „dohoda medzi Marokom a Lotyšskom“);

Dohoda medzi vládou Luxemburského veľkovojvodstva a vládou Jeho Veličenstva Marockého kráľa o leteckej doprave podpísaná 5. júla 1961 v Bonne, (ďalej len „dohoda medzi Marokom a Luxemburskom“);

Dohoda medzi Maďarskou ľudovou republikou a Marockým kráľovstvom o leteckej doprave, podpísaná 21. marca 1967 v Rabate, (ďalej len „dohoda medzi Marokom a Maďarskom“);

Dohoda medzi vládou Maltskej republiky a vládou Jeho Veličenstva Marockého kráľa o leteckej doprave, podpísaná 26. mája 1983 v Rabate, (ďalej len „dohoda medzi Marokom a Maltou“);

Dohoda medzi vládou Jej Veličenstva kráľovnej Holandska a vládou Jeho Veličenstva Marockého kráľa o leteckej doprave, podpísaná 20. mája 1959 v Rabate, (ďalej len „dohoda medzi Marokom a Holandskom“);

Dohoda medzi rakúskou spolkovou vládou a vládou Marockého kráľovstva o leteckej doprave, podpísaná 27. februára 2002 v Rabate, (ďalej len „dohoda medzi Marokom a Rakúskom“);

Dohoda medzi vládou Poľskej ľudovej republiky a vládou Marockého kráľovstva o leteckej doprave, podpísaná 29. novembra 1969 v Rabate, (ďalej len „dohoda medzi Marokom a Poľskom“);

Dohoda medzi Portugalskom a vládou Marockého kráľovstva o leteckej doprave, podpísaná 3. apríla 1958 v Rabate, (ďalej len „dohoda medzi Marokom a Portugalskom“);

Doplnená zápisnicou podpísanou 19. decembra 1975 v Lisabone;

Naposledy doplnená zápisnicou podpísanou 17. novembra 2003 v Lisabone

Dohoda medzi vládou Švédskeho kráľovstva a vládou Marockého kráľovstva o leteckej doprave, podpísaná 14. novembra 1977 v Rabate, (ďalej len „dohoda medzi Marokom a Švédskom“);

Doplnená výmenou nót zo 14. novembra 1977;

Dohoda medzi vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a vládou Marockého kráľovstva o leteckých dopravných službách, podpísaná 22. októbra 1965 v Londýne, (ďalej len „dohoda medzi Marokom a Spojeným kráľovstvom“);

Zmenená a doplnená výmenou nót z 10. a zo 14. októbra 1968;

Zmenená a doplnená zápisnicou podpísanou 14. marca 1997 v Londýne;

Zmenená a doplnená zápisnicou podpísanou 17. októbra 1997 v Rabate;

b)

Dohody o leteckých dopravných službách a iné dojednania parafované alebo podpísané medzi Marockým kráľovstvom a členskými štátmi Európskeho spoločenstva, ktoré ku dňu podpisu tejto dohody ešte nenadobudli platnosť a predbežne sa nevykonávajú:

Dohoda medzi vládou Holandského kráľovstva a vládou Marockého kráľovstva o leteckých dopravných službách, ako sa nachádza v prílohe 1 k Memorande o porozumení podpísanom 20. júna 2001 v Haagu, (ďalej len „parafovaná dohoda medzi Marokom a Holandskom“).

PRÍLOHA II

Zoznam článkov v dohodách uvedených v prílohe I, na ktoré odkazujú články 2 až 5 tejto dohody

a)

Určenie leteckého dopravcu členským štátom:

článok 18 dohody medzi Marokom a Belgickom;

článok 13 dohody medzi Marokom a Českou republikou;

článok 3 dohody medzi Marokom a Dánskom;

článok 3 dohody medzi Marokom a Nemeckom;

článok 3 dohody medzi Marokom a Gréckom;

článok 3 dohody medzi Marokom a Španielskom;

článok 12 dohody medzi Marokom a Francúzskom;

článok 14 dohody medzi Marokom a Talianskom;

článok 3 dohody medzi Marokom a Lotyšskom;

článok 14 dohody medzi Marokom a Luxemburskom;

článok 3 dohody medzi Marokom a Maďarskom;

článok 16 dohody medzi Marokom a Maltou;

článok 17 dohody medzi Marokom a Holandskom;

článok 3 parafovanej dohody medzi Marokom a Holandskom;

článok 3 dohody medzi Marokom a Rakúskom;

článok 7 dohody medzi Marokom a Poľskom;

článok 13 dohody medzi Marokom a Portugalskom;

článok 3 dohody medzi Marokom a Švédskom;

článok 3 dohody medzi Marokom a Spojeným kráľovstvom;

b)

Zamietnutie, zrušenie, pozastavenie alebo obmedzenie oprávnení alebo povolení:

článok 5 dohody medzi Marokom a Belgickom;

článok 7 dohody medzi Marokom a Českou republikou;

článok 4 dohody medzi Marokom a Dánskom;

článok 4 dohody medzi Marokom a Nemeckom;

článok 4 dohody medzi Marokom a Gréckom;

článok 4 dohody medzi Marokom a Španielskom;

článok 6 dohody medzi Marokom a Francúzskom;

článok 7 dohody medzi Marokom a Talianskom;

článok 4 dohody medzi Marokom a Lotyšskom;

článok 7 dohody medzi Marokom a Luxemburskom;

článok 8 dohody medzi Marokom a Maďarskom;

článok 9 dohody medzi Marokom a Maltou;

článok 4 dohody medzi Marokom a Holandskom;

článok 4 parafovanej dohody medzi Marokom a Holandskom;

článok 4 dohody medzi Marokom a Rakúskom;

článok 8 dohody medzi Marokom a Poľskom;

článok 6 dohody medzi Marokom a Portugalskom;

článok 4 dohody medzi Marokom a Švédskom;

článok 4 dohody medzi Marokom a Spojeným kráľovstvom;

c)

Regulačná kontrola

článok 9a dohody medzi Marokom a Nemeckom;

článok 7 dohody medzi Marokom a Gréckom;

článok 5a dohody medzi Marokom a Talianskom;

článok 5 dohody medzi Marokom a Luxemburskom;

článok 6 dohody medzi Marokom a Maďarskom;

článok 17 parafovanej dohody medzi Marokom a Holandskom;

d)

Zdaňovanie leteckých pohonných hmôt:

článok 7 dohody medzi Marokom a Belgickom;

článok 3 dohody medzi Marokom a Českou republikou;

článok 6 dohody medzi Marokom a Dánskom;

článok 6 dohody medzi Marokom a Nemeckom;

článok 10 dohody medzi Marokom a Gréckom;

článok 5 dohody medzi Marokom a Španielskom;

článok 3 dohody medzi Marokom a Francúzskom;

článok 3 dohody medzi Marokom a Talianskom;

článok 14 dohody medzi Marokom a Lotyšskom;

článok 3 dohody medzi Marokom a Luxemburskom;

článok 4 dohody medzi Marokom a Maďarskom;

článok 3 dohody medzi Marokom a Maltou;

článok 6 dohody medzi Marokom a Holandskom;

článok 10 parafovanej dohody medzi Marokom a Holandskom;

článok 9 dohody medzi Marokom a Rakúskom;

článok 3 dohody medzi Marokom a Poľskom;

článok 3 dohody medzi Marokom a Portugalskom;

článok 6 dohody medzi Marokom a Švédskom;

článok 5 dohody medzi Marokom a Spojeným kráľovstvom;

e)

Tarify za prepravu v rámci Európskeho spoločenstva:

článok 19 dohody medzi Marokom a Belgickom;

článok 19 dohody medzi Marokom a Českou republikou;

článok 9 dohody medzi Marokom a Dánskom;

článok 9 dohody medzi Marokom a Nemeckom;

článok 13 dohody medzi Marokom a Gréckom;

článok 11 dohody medzi Marokom a Španielskom;

článok 17 dohody medzi Marokom a Francúzskom;

článok 20 dohody medzi Marokom a Talianskom;

článok 10 dohody medzi Marokom a Lotyšskom;

článok 20 dohody medzi Marokom a Luxemburskom;

článok 17 dohody medzi Marokom a Maďarskom;

článok 19 dohody medzi Marokom a Maltou;

článok 18 dohody medzi Marokom a Holandskom;

článok 6 parafovanej dohody medzi Marokom a Holandskom;

článok 13 dohody medzi Marokom a Rakúskom;

článok 19 dohody medzi Marokom a Poľskom;

článok 18 dohody medzi Marokom a Portugalskom;

článok 9 dohody medzi Marokom a Švédskom;

článok 9 dohody medzi Marokom a Spojeným kráľovstvom;

PRÍLOHA III

Zoznam iných štátov uvedených v článku 2 tejto dohody

a)

Islandská republika (podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore);

b)

Lichtenštajnské kniežatstvo (podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore);

c)

Nórske kráľovstvo (podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore);

d)

Švajčiarska konfederácia (podľa Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave)


29.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 386/28


ROZHODNUTIE RADY

z 18. decembra 2006,

ktorým sa schvaľuje pristúpenie Európskeho spoločenstva k Ženevskému aktu Haagskej dohody o medzinárodnom zápise dizajnov, prijatému 2. júla 1999 v Ženeve

(2006/954/ES)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 308, v spojení s článkom 300 ods. 2 prvý pododsek druhá veta a článkom 300 ods. 3 prvý pododsek,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,

keďže:

(1)

Cieľom nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch Spoločenstva (1), založeného na článku 308 zmluvy, je vytvoriť trh, ktorý riadne funguje a ponúka podmienky, ktoré sú podobné podmienkam existujúcim na vnútroštátnom trhu. Na účely vytvorenia takéhoto trhu a jeho postupnej transformácie na jednotný trh vytvorilo uvedené nariadenie systém dizajnov Spoločenstva, na ktorého základe môžu podniky prostredníctvom jednotného postupu získať dizajny Spoločenstva, ktorým sa poskytuje jednotná ochrana a ktoré majú platnosť na celom území Spoločenstva.

(2)

Po prípravných prácach, ktoré začala a vykonala Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO) s účasťou členských štátov, ktoré sú členmi Haagskej únie, členských štátov, ktoré nie sú členmi Haagskej únie a Európskeho spoločenstva, diplomatická konferencia, zvolaná na tento účel v Ženeve, prijala 2. júla 1999 Ženevský akt Haagskej dohody o medzinárodnom zápise priemyselných dizajnov (ďalej len „Ženevský akt“).

(3)

Ženevský akt sa prijal s cieľom zaviesť určité inovácie do systému pre medzinárodné ukladanie dizajnov ustanoveného v Londýnskom akte, ktorý sa prijal 2. júna 1934, a Haagskom akte, ktorý sa prijal 28. novembra 1960.

(4)

Cieľom Ženevského aktu je rozšíriť haagsky systém medzinárodného zápisu o nových členov a zvýšiť príťažlivosť systému pre žiadateľov. V porovnaní s Londýnskym aktom a Haagskym aktom je jednou z hlavných inovácií skutočnosť, že medzivládna organizácia, ktorá má úrad oprávnený poskytovať ochranu dizajnom s účinnosťou na území danej organizácie, sa môže stať zmluvnou stranou Ženevského aktu.

(5)

Možnosť, aby sa medzivládna organizácia, ktorá má regionálny úrad pre zápis dizajnov, mohla stať zmluvnou stranou Ženevského aktu, sa zaviedla preto, aby umožnila najmä Európskemu spoločenstvu pristúpiť k tomuto aktu, a tým k Haagskej únii.

(6)

Ženevský akt nadobudol platnosť 23. decembra 2003 a uplatňovať sa začal 1. apríla 2004. Úrad pre harmonizáciu na vnútornom trhu (ochranné známky a dizajny) začal od 1. januára 2003 prijímať prihlášky na zápis dizajnov Spoločenstva, ktorým bol pridelený prvý deň podania 1. apríla 2003.

(7)

Systém dizajnov Spoločenstva a systém medzinárodného zápisu zriadený Ženevským aktom sa vzájomne dopĺňajú. Systém dizajnov Spoločenstva ustanovuje úplný a jednotný regionálny systém pre zápis dizajnov, ktorý sa vzťahuje na celé územie Spoločenstva. Haagska dohoda predstavuje zmluvu, ktorá sústreďuje postupy na získanie ochrany pre dizajny na území určených zmluvných strán.

(8)

Vytvorenie prepojenia medzi systémom dizajnov Spoločenstva a systémom medzinárodného zápisu podľa Ženevského aktu by umožnilo pôvodcom dizajnov prostredníctvom jedinej jednotnej medzinárodnej prihlášky získať ochranu na ich dizajny v Spoločenstve podľa systému dizajnov Spoločenstva a na území Ženevského aktu v rámci Spoločenstva i mimo neho.

(9)

Vytvorenie prepojenia medzi systémom dizajnov Spoločenstva a systémom medzinárodného zápisu podľa Ženevského aktu okrem toho podporí harmonický rozvoj hospodárskych činností, vylúči narušovanie hospodárskej súťaže, zefektívni náklady a zvýši úroveň integrácie a fungovania vnútorného trhu. Preto je z dôvodu zvýšenia príťažlivosti systému dizajnov Spoločenstva potrebné, aby Spoločenstvo pristúpilo k Ženevskému aktu.

(10)

Komisia by mala byť po pristúpení Spoločenstva k Ženevskému aktu oprávnená zastupovať Spoločenstvo na zhromaždení Haagskej únie.

(11)

Toto rozhodnutie nemá vplyv na právo členských štátov zúčastňovať sa na zhromaždení Haagskej únie, pokiaľ ide o ich vnútroštátne dizajny,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Ženevský akt Haagskej dohody o medzinárodnom zápise dizajnov, prijatý 2. júla 1999 v Ženeve (ďalej len „Ženevský akt“), sa týmto schvaľuje v mene Spoločenstva vo vzťahu k záležitostiam, ktoré spadajú do jeho právomoci.

Text Ženevského aktu je pripojený k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

1.   Týmto sa predseda Rady poveruje uložiť listinu o pristúpení u generálneho riaditeľa Svetovej organizácie duševného vlastníctva odo dňa, kedy Rada a Komisia prijmú opatrenia potrebné na vytvorenie prepojenia medzi právnymi predpismi týkajúcimi sa dizajnov Spoločenstva a Ženevským aktom.

2.   Vyhlásenia, ktoré sú pripojené k tomuto rozhodnutiu, sa uvedú v listine o pristúpení.

Článok 3

1.   Týmto sa Komisia poveruje zastupovať Európske spoločenstvo na zasadnutiach zhromaždenia Haagskej únie, ktoré sa konajú pod záštitou Svetovej organizácie duševného vlastníctva.

2.   Komisia jedná v mene Spoločenstva na zhromaždení Haagskej únie o všetkých záležitostiach v rámci právomoci Spoločenstva súvisiacich s dizajnmi Spoločenstva a v súlade s týmito dojednaniami:

a)

pozíciu, ktorú môže Spoločenstvo na zhromaždení prijať, pripravuje príslušná pracovná skupina Rady alebo, ak to nie je možné, pripravuje sa na operatívnych zasadnutiach zvolaných v priebehu pracovných činností v rámci Svetovej organizácie duševného vlastníctva;

b)

pokiaľ ide o rozhodnutia týkajúce sa zmien a doplnení nariadenia (ES) č. 6/2002 alebo akéhokoľvek iného aktu Rady vyžadujúceho jednomyseľnosť, pozíciu Spoločenstva prijíma Rada uznášajúc sa jednomyseľne na návrh Komisie;

c)

pokiaľ ide o iné rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú právne predpisy týkajúce sa dizajnov Spoločenstva, pozíciu Spoločenstva prijíma Rada uznášajúc sa kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie.

V Bruseli, 18. decembra 2006

Za Radu

predseda

J.-E. ENESTAM


(1)  Ú. v. ES L 3, 5.1.2002, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené Aktom o pristúpení z roku 2003.


PRÍLOHA

Ženevský akt z 2. júla 1999

OBSAH

ÚVODNÉ USTANOVENIA

Článok 1:

Skrátené výrazy

Článok 2:

Uplatniteľnosť ďalšej ochrany v zmysle právnych poriadkov zmluvných strán a určitých medzinárodných zmlúv

KAPITOLA I

MEDZINÁRODNÁ PRIHLÁŠKA A MEDZINÁRODNÝ ZÁPIS

Článok 3:

Oprávnenie na podanie medzinárodnej prihlášky

Článok 4:

Postup pri podaní medzinárodnej prihlášky

Článok 5:

Obsah medzinárodnej prihlášky

Článok 6:

Právo prednosti

Článok 7:

Poplatky za určenie

Článok 8:

Odstránenie nezrovnalostí

Článok 9:

Dátum podania medzinárodnej prihlášky

Článok 10:

Medzinárodný zápis, dátum medzinárodného zápisu, zverejnenie a dôverné kópie medzinárodného zápisu

Článok 11:

Odklad zverejnenia

Článok 12:

Zamietnutie

Článok 13:

Osobitné požiadavky vzťahujúce sa na jednotu dizajnu

Článok 14:

Účinnosť medzinárodného zápisu

Článok 15:

Zrušenie

Článok 16:

Zaznamenanie zmien a ďalších záležitostí týkajúcich sa medzinárodných zápisov

Článok 17:

Počiatočné obdobie a obnovenie medzinárodného zápisu a trvanie ochrany

Článok 18:

Informácie týkajúce sa zverejnených medzinárodných zápisov

KAPITOLA II

SPRÁVNE OPATRENIA

Článok 19:

Spoločný úrad viacerých štátov

Článok 20:

Členstvo Haagskej únie

Článok 21:

Zhromaždenie

Článok 22:

Medzinárodný úrad

Článok 23:

Finančné prostriedky

Článok 24:

Nariadenia

KAPITOLA III

REVÍZIA A ZMENA A DOPLNENIE

Článok 25:

Revízia tohto aktu

Článok 26:

Zmena a doplnenie určitých článkov zhromaždením

KAPITOLA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 27:

Stať sa zmluvnou stranou tohto aktu

Článok 28:

Deň účinnosti ratifikácií a pristúpení

Článok 29:

Zákaz výhrad

Článok 30:

Vyhlásenia vydané zmluvnými stranami

Článok 31:

Uplatniteľnosť aktov z roku 1934 a aktu z roku 1960

Článok 32:

Vypovedanie tohto aktu

Článok 33:

Jazyky tohto aktu; podpis

Článok 34:

Depozitár

ÚVODNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Skrátené výrazy

Na účely tohto aktu:

(i)

„Haagska dohoda“ je Haagska dohoda týkajúca sa medzinárodného uloženia dizajnov, ktorá sa odteraz nazýva Haagska dohoda týkajúca sa medzinárodného zápisu dizajnov;

(ii)

„tento akt“ je Haagska dohoda, ako to stanovuje tento akt;

(iii)

„nariadenia“ sú nariadenia podľa tohto aktu;

(iv)

„predpísaný“ je stanovený v nariadeniach;

(v)

„Parížsky dohovor“ je Parížsky dohovor na ochranu priemyselného vlastníctva podpísaný 20. marca 1 883 v Paríži, v revidovanom a zmenenom a doplnenom znení;

(vi)

„medzinárodný zápis“ je medzinárodný zápis dizajnu uskutočnený podľa tohto aktu;

(vii)

„medzinárodná prihláška“ je prihláška na medzinárodný zápis;

(viii)

„medzinárodný register“ je úradná zbierka údajov týkajúcich sa medzinárodných zápisov, ktoré spravuje medzinárodný úrad a ktorých zaznamenanie sa vyžaduje alebo povoľuje týmto aktom alebo nariadeniami, a to bez ohľadu na médium, na ktorom sú údaje uložené;

(ix)

„osoba“ je fyzická alebo právnická osoba;

(x)

„žiadateľ“ je osoba, v ktorej mene sa podáva medzinárodná prihláška;

(xi)

„držiteľ“ je osoba, v ktorej mene sa medzinárodný zápis zaznamenáva v medzinárodnom registri;

(xii)

„medzivládna organizácia“ je medzinárodná organizácia oprávnená stať sa zmluvnou stranou tohto aktu v súlade s článkom 27 ods. 1 bodom (ii);

(xiii)

„zmluvná strana“ je ktorýkoľvek štát alebo medzivládna organizácia, ktorá je zmluvnou stranou tohto aktu;

(xiv)

„zmluvná strana žiadateľa“ je zmluvná strana alebo jedna zo zmluvných strán, od ktorých žiadateľ odvodzuje oprávnenie na podanie medzinárodnej prihlášky na základe splnenia aspoň jednej z podmienok uvedených v článku 3 vo vzťahu k tejto zmluvnej strane; v prípade viacerých zmluvných strán, od ktorých môže žiadateľ odvodiť oprávnenie na podanie medzinárodnej prihlášky podľa článku 3, je „zmluvnou stranou žiadateľa“ tá zmluvná strana spomedzi týchto zmluvných strán, ktorá je takto označená v medzinárodnej prihláške;

(xv)

„územie zmluvnej strany“ je, ak je zmluvnou stranou štát, územie tohto štátu alebo, ak je zmluvnou stranou medzivládna organizácia, územie, v ktorom sa uplatňuje ustanovujúca zmluva danej medzivládnej organizácie;

(xvi)

„úrad“ je agentúra poverená zmluvnou stranou poskytovať ochranu pre dizajny s účinnosťou na území danej zmluvnej strany;

(xvii)

„preverovací úrad“ je úrad, ktorý ex officio preveruje prihlášky na ochranu dizajnov, ktoré sa u neho podajú, s cieľom určiť aspoň to, či dizajny spĺňajú podmienku novosti;

(xviii)

„určenie“ je žiadosť, aby bol medzinárodný zápis účinný v zmluvnej strane; taktiež znamená zaznamenanie tejto požiadavky v medzinárodnom registri;

(xix)

„určená zmluvná strana“ je zmluvná strana a „určený úrad“ je úrad zmluvnej strany, na ktoré sa určenie vzťahuje;

(xx)

„akt z roku 1934“ je akt Haagskej dohody podpísaný 2. júna 1934 v Londýne;

(xxi)

„akt z roku 1960“ akt Haagskej dohody podpísaný 28. novembra 1960 v Haagu;

(xxii)

„dodatočný akt z roku 1961“ je akt podpísaný 18. novembra 1961 v Monaku dodatočne k aktu z roku 1934;

(xxiii)

„doplnkový akt z roku 1967“ je doplnkový akt k Haagskej dohode podpísaný 14. júla 1967 v Štokholme, v znení zmien a doplnení;

(xxiv)

„únia“ je Haagska únia založená Haagskou dohodou zo 6. novembra 1925 a zachovaná aktom z roku 1934, aktom z roku 1960, dodatočným aktom z roku 1961, doplnkovým aktom z roku 1967 a týmto aktom;

(xxv)

„zhromaždenie“ je zhromaždenie uvedené v článku 21 ods. 1 písm. a) alebo ktorýkoľvek orgán, ktorý toto zhromaždenie nahrádza;

(xxvi)

„organizácia“ je Svetová organizácia duševného vlastníctva;

(xxvii)

„generálny riaditeľ“ je generálny riaditeľ organizácie;

(xxviii)

„medzinárodný úrad“ je medzinárodný úrad organizácie;

(xxix)

„listina o ratifikácii“ je listina, ktorá zahŕňa listinu o prijatí alebo o schválení.

Článok 2

Uplatniteľnosť ďalšej ochrany v zmysle právnych poriadkov zmluvných strán a určitých medzinárodných zmlúv

1.   [Právne poriadky zmluvných strán a určité medzinárodné zmluvy] Ustanovenia tohto aktu nemajú vplyv na uplatňovanie vyššej ochrany, ktorú môžu udeľovať právne poriadky zmluvnej strany, a ani žiadnym spôsobom nemajú vplyv na ochranu, ktorú umeleckým dielam a dielam úžitkového umenia udeľujú medzinárodné zmluvy a dohovory o autorských právach, alebo ochranu, ktorú dizajnom udeľuje Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva, ktorá je prílohou Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie.

2.   [Povinnosť konať v súlade s Parížskym dohovorom] Každá zmluvná strana je povinná konať v súlade s ustanoveniami Parížskeho dohovoru, ktoré sa týkajú dizajnu.

KAPITOLA 1

MEDZINÁRODNÁ PRIHLÁŠKA A MEDZINÁRODNÝ ZÁPIS

Článok 3

Oprávnenie na podanie medzinárodnej prihlášky

Medzinárodnú prihlášku je oprávnená podať ktorákoľvek osoba, ktorá je štátnym príslušníkom štátu, ktorý je zmluvnou stranou, alebo štátu, ktorý je členom medzivládnej organizácie, ktorá je zmluvnou stranou, alebo osoba ktorá má trvalé bydlisko, obvyklé sídlo alebo skutočný a fungujúci priemyselný alebo obchodný podnik na území zmluvnej strany.

Článok 4

Postup pri podaní medzinárodnej prihlášky

1.   [Priame alebo nepriame podanie]

a)

Medzinárodnú prihlášku možno podľa voľby žiadateľa podať priamo na medzinárodný úrad alebo prostredníctvom úradu zmluvnej strany žiadateľa.

b)

Bez ohľadu na písmeno a) môže ktorákoľvek zmluvná strana vyhlásením generálnemu riaditeľovi oznámiť, že prostredníctvom jej úradu medzinárodné nie je možné prihlášky podávať.

2.   [Poplatok za doručenie v prípade nepriameho podania] Úrad ktorejkoľvek zmluvnej strany môže od žiadateľa požadovať, aby mu zaplatil poplatok za doručenie, a to v jeho prospech, v súvislosti s akoukoľvek medzinárodnou prihláškou, ktorá sa prostredníctvom neho podáva.

Článok 5

Obsah medzinárodnej prihlášky

1.   [Povinný obsah medzinárodnej prihlášky] Medzinárodná prihláška musí byť v predpísanom jazyku alebo v jednom z predpísaných jazykov a musí obsahovať alebo je k nej potrebné priložiť

(i)

žiadosť o medzinárodný zápis podľa tohto aktu;

(ii)

predpísané údaje týkajúce sa žiadateľa;

(iii)

predpísané množstvo kópií reprodukcie alebo, podľa voľby žiadateľa, viacerých rôznych reprodukcií dizajnu, ktorý je predmetom medzinárodnej prihlášky, predložených predpísaným spôsobom; ak však ide o dvojrozmerný dizajn a žiadosť o odklad zverejnenia je v súlade s odsekom 5, medzinárodná prihláška nemusí obsahovať reprodukcie, ale namiesto toho k nej možno priložiť predpísané množstvo vzorov dizajnu;

(iv)

označenie výrobku alebo výrobkov, ktoré vytvárajú dizajn alebo v súvislosti s ktorými sa bude priemyselný dizajn používať tak, ako je to predpísané;

(v)

názov určených zmluvných strán;

(vi)

predpísané poplatky;

(vii)

iné predpísané údaje.

2.   [Dodatočný povinný obsah medzinárodnej prihlášky]

a)

Ktorákoľvek zmluvná strana, ktorej úrad je preverovací úrad a ktorej právny poriadok v čase, keď sa stáva zmluvnou stranou tohto aktu, vyžaduje, aby prihláška na poskytovanie ochrany dizajnu obsahovala niektoré z údajov uvedených v písmene b) na účely udelenia dňa podania tejto prihláške podľa tohto právneho poriadku, môže vo vyhlásení oznámiť tieto údaje generálnemu riaditeľovi.

b)

Údaje, ktoré možno oznámiť podľa písmena a), sú tieto:

(i)

údaje týkajúce sa totožnosti pôvodcu dizajnu, ktorý je predmetom tejto prihlášky;

(ii)

stručný opis reprodukcie alebo charakteristických znakov dizajnu, ktorý je predmetom prihlášky;

(iii)

nárok.

c)

Ak medzinárodná prihláška obsahuje určenie zmluvnej strany, ktorá podala oznámenie podľa písmena a), musí tiež predpísaným spôsobom uvádzať všetky údaje, ktoré sú predmetom tohto oznámenia.

3.   [Ďalší možný obsah medzinárodnej prihlášky] Medzinárodná prihláška môže obsahovať alebo k nej možno priložiť ďalšie údaje, ktoré sú uvedené v nariadeniach.

4.   [Niekoľko priemyselných dizajnov v jednej medzinárodnej prihláške] S výhradou podmienok, ktoré možno predpísať, medzinárodná prihláška môže zahŕňať dva alebo viaceré dizajny.

5.   [Žiadosť o odklad zverejnenia] Medzinárodná prihláška môže obsahovať žiadosť o odklad zverejnenia.

Článok 6

Právo prednosti

1.   [Nárokovanie práva prednosti]

a)

Medzinárodná prihláška môže obsahovať vyhlásenie, v ktorom si podľa článku 4 Parížskeho dohovoru nárokuje právo prednosti jednej alebo viacerých skorších prihlášok podaných v ktorejkoľvek krajine, ktorá je zmluvnou stranou tohto dohovoru, alebo pre ňu alebo v ktoromkoľvek členovi Svetovej obchodnej organizácie alebo preň.

b)

Nariadenia môžu ustanoviť, že vyhlásenie uvedené v písmene a) sa môže podať po podaní medzinárodnej prihlášky. V takom prípade nariadenia predpíšu lehotu, počas ktorej sa vyhlásenie môže podať.

2.   [Medzinárodná prihláška slúžiaca ako základ pre nárokovanie práva prednosti] Medzinárodná prihláška je odo dňa podania a nezávisle od jej ďalšej existencie rovnocenná s riadnym podaním v zmysle článku 4 Parížskeho dohovoru.

Článok 7

Poplatky za určenie

1.   [Predpísané poplatky za určenie] Predpísané poplatky musia podľa odseku 2 zahŕňať poplatok za určenie pre každú určenú zmluvnú stranu.

2.   [Individuálny poplatok za určenie] Ktorákoľvek zmluvná strana, ktorej úrad je preverovací úrad, a ktorákoľvek zmluvná strana, ktorá je medzivládnou organizáciou, môže vo vyhlásení oznámiť generálnemu riaditeľovi, že v súvislosti s akoukoľvek medzinárodnou prihláškou, v ktorej je určená, a v súvislosti s obnovením ktoréhokoľvek medzinárodného zápisu, ktorý vyplýva z takejto medzinárodnej prihlášky, sa predpísaný poplatok za určenie uvedený v odseku 1 nahradí individuálnym poplatkom za určenie, ktorého výška sa určí vo vyhlásení a môže sa zmeniť v ďalších vyhláseniach. Uvedená zmluvná strana môže pevne určiť uvedenú sumu pre počiatočné obdobie ochrany a pre každé obdobie obnovenia alebo maximálne obdobie ochrany povolené dotknutou zmluvnou stranou. Poplatok však nemôže byť vyšší než ekvivalent sumy, ktorú by bol úrad príslušnej zmluvnej strany oprávnený obdržať od žiadateľa o poskytovanie ochrany na rovnaké obdobie pre to isté množstvo dizajnov s tým, že sa táto suma musí znížiť o úspory vyplývajúce z medzinárodného postupu.

3.   [Poukázanie poplatkov za určenie] Poplatky za určenie uvedené v odseku 1 a 2 poukáže medzinárodný úrad zmluvným stranám, v súvislosti s ktorými boli tieto poplatky zaplatené.

Článok 8

Odstránenie nezrovnalostí

1.   [Preverenie medzinárodnej prihlášky] Ak medzinárodný úrad zistí, že medzinárodná prihláška v čase jej prijatia medzinárodným úradom nespĺňa požiadavky určené v tomto akte a v nariadeniach, vyzve žiadateľa, aby v predpísanej lehote uskutočnil požadované opravy.

2.   [Neodstránené nezrovnalosti]

a)

Ak žiadateľ v predpísanej lehote nesplní požiadavky vyplývajúce z výzvy, konanie o medzinárodnej prihláške sa s výhradou písmena b) zastaví.

b)

Ak v prípade nezrovnalostí, ktoré sa týkajú článku 5 ods. 2 alebo osobitnej požiadavky, ktorú zmluvná strana oznámila generálnemu riaditeľovi v súlade s nariadeniami, žiadateľ v predpísanej lehote nesplní požiadavky vyplývajúce z výzvy, medzinárodná prihláška sa považuje za medzinárodnú prihlášku bez určenia tejto zmluvnej strany.

Článok 9

Dátum podania medzinárodnej prihlášky

1.   [Medzinárodná prihláška podaná priamo] Ak sa medzinárodná prihláška podáva priamo na medzinárodný úrad, dátumom podania je s výhradou odseku 3 deň, kedy medzinárodný úrad obdrží medzinárodnú prihlášku.

2.   [Medzinárodná prihláška podaná nepriamo] Ak sa medzinárodná prihláška podáva prostredníctvom úradu zmluvnej strany žiadateľa, dátum podania sa stanoví tak, ako je predpísané.

3.   [Určité nezrovnalosti v medzinárodnej prihláške] Ak sú v medzinárodnej prihláške v čase, kedy ju obdrží medzinárodný úrad, nezrovnalosti, ktoré sú predpísané ako nezrovnalosti, ktoré majú za následok oneskorenie dátumu podania medzinárodnej prihlášky, dátumom podania je deň, kedy medzinárodný úrad obdrží opravu týchto nezrovnalostí.

Článok 10 (1)

Medzinárodný zápis, dátum medzinárodného zápisu, zverejnenie a dôverné kópie medzinárodného zápisu

1.   [Medzinárodný zápis] Medzinárodný úrad zapíše každý dizajn, ktorý je predmetom medzinárodnej prihlášky, ihneď po obdržaní medzinárodnej prihlášky alebo ak došlo k výzve na opravu nezrovnalostí podľa článku 8, ihneď po obdržaní požadovaných opráv. K zápisu dôjde bez ohľadu na to, či je zverejnenie odložené podľa článku 11 alebo nie.

2.   [Dátum medzinárodného zápisu]

a)

S výhradou písmena b) je dátumom medzinárodného zápisu deň podania medzinárodnej prihlášky.

b)

Ak sú v medzinárodnej prihláške nezrovnalosti vzťahujúce sa na článok 5 ods. 2 v čase, keď ju obdrží medzinárodný úrad, dátumom medzinárodného zápisu je deň, kedy medzinárodný úrad obdrží opravu týchto nezrovnalostí alebo deň podania medzinárodnej prihlášky podľa toho, čo nastane neskôr.

3.   [Zverejnenie]

a)

Medzinárodný zápis zverejňuje medzinárodný úrad. Takéto zverejnenie budú všetky zmluvné strany považovať za dostatočné zverejnenie a ďalšie zverejnenie sa od držiteľa už nebude vyžadovať.

b)

Medzinárodný úrad zašle kópiu zverejnenia medzinárodného zápisu každému určenému úradu.

4.   [Zachovávanie dôvernosti pred zverejnením] S výhradou odseku 5 a článku 11 ods. 4 písm. b) medzinárodný úrad do zverejnenia zachováva dôvernosť každej medzinárodnej prihlášky a každého medzinárodného zápisu.

5.   [Dôverné kópie]

a)

Medzinárodný úrad zašle ihneď po uskutočnení zápisu kópiu medzinárodného zápisu spolu s akoukoľvek príslušnou správou, dokumentom alebo vzorom, ktoré boli priložené k medzinárodnej prihláške, každému úradu, ktorý oznámil medzinárodnému úradu, že chce obdržať takúto kópiu a ktorý bol určený v medzinárodnej prihláške.

b)

Pokiaľ medzinárodný úrad medzinárodný zápis nezverejní, úrad zachováva dôvernosť o každom medzinárodnom zápise, ktorého kópiu mu zaslal medzinárodný úrad, a uvedenú kópiu môže využiť len na účely preverovania medzinárodného zápisu alebo v prípade prihlášok na ochranu dizajnov podaných u zmluvnej strany, pre ktorú je úrad príslušný, alebo pre ňu. Nesmie najmä prezradiť obsah žiadneho takého medzinárodného zápisu nijakej osobe mimo úradu okrem držiteľa daného medzinárodného zápisu, iba ak na účely správneho alebo súdneho konania, ktoré sa týka sporu ohľadom oprávnenia podať medzinárodnú prihlášku, na ktorej sa medzinárodný zápis zakladá. V prípade takého správneho alebo súdneho konania sa obsah medzinárodného zápisu môže zverejniť stranám zapojeným do konania, ktorých povinnosťou je rešpektovať dôvernosť poskytnutých informácií.

Článok 11

Odklad zverejnenia

1.   [Ustanovenia právnych poriadkov zmluvných strán vzťahujúcich sa na odklad zverejnenia]

a)

Ak právny poriadok zmluvnej strany ustanovuje odklad zverejnenia dizajnu na obdobie, ktoré je kratšie ako predpísané obdobie, táto zmluvná strana vyhlásením oznámi generálnemu riaditeľovi prípustné obdobie odkladu.

b)

Ak právny poriadok zmluvnej strany neustanovuje odklad zverejnenia dizajnu, zmluvná strana oznámi túto skutočnosť vyhlásením generálnemu riaditeľovi.

2.   [Odklad zverejnenia] Ak medzinárodná prihláška obsahuje žiadosť o odklad zverejnenia, k zverejneniu dôjde

(i)

ak žiadna zo zmluvných strán určených v medzinárodnej prihláške nevydala vyhlásenie podľa odseku 1, po uplynutí predpísaného obdobia,

alebo

(ii)

ak ktorákoľvek zo zmluvných strán určených v medzinárodnej prihláške vydala vyhlásenie podľa odseku 1 písm. a), po uplynutí predpísaného obdobia oznámeného v tomto vyhlásení, alebo ak existujú viaceré určené zmluvné strany, po uplynutí najkratšieho obdobia oznámeného v ich vyhláseniach.

3.   [Spracovanie žiadostí o odklad, ak odklad nie je možný podľa uplatniteľného práva] Ak sa žiada o odklad zverejnenia a ktorákoľvek zo zmluvných strán určených v medzinárodnej prihláške vydala vyhlásenie podľa odseku 1 písm. b), že odklad zverejnenia nie je podľa jej právneho poriadku možný,

(i)

s výhradou bodu (ii) to medzinárodný úrad oznámi žiadateľovi; ak v rámci predpísaného obdobia žiadateľ písomným oznámením určeným medzinárodnému úradu nezruší určenie danej zmluvnej strany, medzinárodný úrad nevezme žiadosť o odklad zverejnenia na vedomie;

(ii)

ak namiesto reprodukcií dizajnu boli k medzinárodnej prihláške priložené vzory dizajnu, medzinárodný úrad nevezme na vedomie určenie danej zmluvnej strany a informuje o tom žiadateľa.

4.   [Žiadosť o skoršie zverejnenie alebo o osobitný prístup k medzinárodnému zápisu]

a)

Kedykoľvek počas obdobia odkladu uplatniteľného podľa odseku 2 môže držiteľ žiadať o zverejnenie ktoréhokoľvek dizajnu alebo všetkých dizajnov, ktoré sú predmetom medzinárodného zápisu, pričom obdobie odkladu, ktoré sa týka takéhoto dizajnu alebo dizajnov, sa považuje za uplynuté v deň, keď medzinárodný úrad takú žiadosť obdrží.

b)

Kedykoľvek počas obdobia odkladu uplatniteľného podľa odseku 2 môže držiteľ od medzinárodného úradu žiadať, aby tretej strane určenej majiteľom poskytol ukážku ktoréhokoľvek dizajnu alebo všetkých dizajnov, ktoré sú predmetom medzinárodného zápisu, alebo jej k nim umožnil prístup.

5.   [Vzdanie sa a obmedzenie]

a)

Ak sa kedykoľvek počas obdobia odkladu uplatniteľného podľa odseku 2 držiteľ vzdá medzinárodného zápisu s ohľadom na všetky určené zmluvné strany, dizajn alebo dizajny, ktoré sú predmetom medzinárodného zápisu, sa nezverejnia.

b)

Ak kedykoľvek počas obdobia odkladu uplatniteľného podľa odseku 2 držiteľ s ohľadom na všetky zmluvné strany obmedzí medzinárodný zápis na jeden alebo niekoľko dizajnov, ktoré sú predmetom medzinárodného zápisu, ostatné dizajny, ktoré sú predmetom medzinárodného zápisu, sa nezverejnia.

6.   [Zverejnenie a poskytnutie reprodukcií]

a)

Po uplynutí obdobia odkladu uplatniteľného podľa ustanovení tohto článku medzinárodný úrad medzinárodný zápis zverejní s výhradou úhrady predpísaných poplatkov. Ak sa tieto poplatky neuhradia tak, ako je predpísané, medzinárodný zápis sa zruší a k zverejneniu nedôjde.

b)

Ak bola k medzinárodnej prihláške v súlade s článkom 5 ods. 1 bodom (iii) priložená jedna alebo viac vzoriek dizajnu, držiteľ v predpísanej lehote predloží medzinárodnému úradu predpísaný počet kópií reprodukcie každého dizajnu, ktorý je predmetom tejto žiadosti. Ak tak držiteľ neurobí, medzinárodný zápis sa zruší a k zverejneniu nedôjde.

Článok 12

Zamietnutie

1.   [Právo na zamietnutie] Ak nie sú splnené podmienky na poskytovanie ochrany podľa právneho poriadku ktorejkoľvek zmluvnej strany s ohľadom na ktorýkoľvek dizajn alebo všetky dizajny, ktoré sú predmetom medzinárodného zápisu, môže úrad tejto zmluvnej strany zamietnuť účinnosť medzinárodného zápisu alebo jeho častina území danej zmluvnej strany pod podmienkou, že žiaden úrad nemôže zamietnuť účinnosť medzinárodného zápisu alebo jeho časti na základe toho, že sa podľa právneho poriadku dotknutej zmluvnej strany nesplnili požiadavky vzťahujúce sa na formu alebo obsah medzinárodnej prihlášky, ktoré sú ustanovené v tomto akte alebo nariadeniach alebo sú dodatočné k týmto požiadavkám alebo sú od nich odlišné.

2.   [Oznámenie o zamietnutí]

a)

Úrad prostredníctvom oznámenia o zamietnutí v predpísanom období oznámi zamietnutie účinnosti medzinárodného zápisu medzinárodnému úradu.

b)

V každom oznámení o zamietnutí sa uvedú všetky dôvody, na základe ktorých došlo k zamietnutiu.

3.   [Zaslanie oznámenia o zamietnutí; opravné prostriedky]

a)

Medzinárodný úrad držiteľovi bezodkladne zašle kópiu oznámenia o zamietnutí.

b)

Držiteľ môže využiť tie isté opravné prostriedky ako v prípade, keby akýkoľvek dizajn, ktorý je predmetom medzinárodného zápisu, bol býval predmetom prihlášky na poskytovanie ochrany podľa právneho poriadku uplatniteľného na úrad, ktorý oznámil zamietnutie. Tieto opravné prostriedky prinajmenšom umožňujú opätovné preverenie zamietnutia alebo odvolanie sa proti nemu.

4.    (2).[Zrušenie zamietnutia] Každé zamietnutie môže kedykoľvek zrušiť úrad, ktorý ho predložil, a to celé alebo jeho časť.

Článok 13

Osobitné požiadavky vzťahujúce sa na jednotu dizajnu

1.   [Oznámenie osobitných požiadaviek] Každá zmluvná strana, ktorej právny poriadok v čase, keď sa stane zmluvnou stranou tohto aktu, požaduje, aby dizajny, ktoré sú predmetom tej istej prihlášky, spĺňali požiadavku jednoty dizajnu, jednoty výroby alebo jednoty použitia alebo patrili do to tej istej sady alebo skladby položiek alebo aby sa v jednej prihláške mohol nárokovať len jeden nezávislý a odlišný dizajn, to môže vyhlásením oznámiť generálnemu riaditeľovi. takéto vyhlásenie však neovplyvní právo žiadateľa zahrnúť podľa článku 5 ods. 4 do medzinárodnej prihlášky dva alebo viaceré dizajny ani v prípade, ak prihláška určuje zmluvnú stranu, ktorá takéto vyhlásenie vydala.

2.   [Účinnosť vyhlásenia] Každé takéto vyhlásenie umožní úradu zmluvnej strany, ktorá ho vydala, zamietnuť podľa článku 12 ods. 1 účinnosť medzinárodného zápisu, kým sa nesplnia požiadavky oznámené touto zmluvnou stranou.

3.   [Ďalšie poplatky splatné pri rozdelení zápisu] V prípade, keď je na základe oznámenia o zamietnutí v súlade s odsekom 2 medzinárodný zápis rozdelený pred dotknutým úradom s cieľom odstrániť dôvod zamietnutia uvedeného v oznámení, tento úrad je oprávnený účtovať poplatok vo vzťahu ku každej dodatočnej medzinárodnej prihláške, ktorá je potrebná na to, aby sa odstránil daný dôvod zamietnutia.

Článok 14

Účinnosť medzinárodného zápisu

1.   [Účinnosť ako prihláška podľa uplatniteľného právneho poriadku] Medzinárodný zápis má odo dňa medzinárodného zápisu aspoň takú istú účinnosť v každej určenej zmluvnej strane ako obvykle podaná prihláška na poskytovanie ochrany pre dizajn podľa právneho poriadku danej zmluvnej strany.

2.   [Účinnosť ako poskytovanie ochrany podľa uplatniteľného právneho poriadku]

a)

V každej určenej zmluvnej strane, ktorej úrad neoznámil zamietnutie v súlade s článkom 12, má medzinárodný zápis takú istú účinnosť ako poskytovanie ochrany pre dizajn podľa právneho poriadku danej zmluvnej strany najneskôr odo dňa uplynutia obdobia, v ktorom môže oznámiť zamietnutie, alebo ak zmluvná strana vydala príslušné vyhlásenie podľa nariadení, najneskôr v čase určenom v tomto vyhlásení.

b) (3)

Ak úrad určenej zmluvnej strany oznámil zamietnutie a následne zrušil celé zamietnutie alebo jeho časť, medzinárodný zápis má v rozsahu zrušenia rovnakú účinnosť v danej zmluvnej strane ako poskytovanie ochrany pre dizajn podľa právneho poriadku uvedenej zmluvnej strany najneskôr odo dňa, keď bolo zamietnutie zrušené.

c)

Účinnosť udelená medzinárodnému zápisu podľa tohto písmena sa uplatňuje na dizajny, ktoré sú predmetom tohto zápisu, tak, ako ju určený úrad obdržal od medzinárodného úradu, alebo v prípade potreby tak, ako bola zmenená a doplnená v postupe pred daným úradom.

3.   [Vyhlásenie vzťahujúce sa na účinnosť určenia zmluvnej strany žiadateľa]

a)

Ktorákoľvek zmluvná strana, ktorej úrad je preverovacím úradom, môže vyhlásením generálnemu riaditeľovi oznámiť, že ak je zmluvnou stranou žiadateľa, určenie tejto zmluvnej strany nebude mať v medzinárodnom zápise žiadnu účinnosť.

b)

Ak je zmluvná strana, ktorá vydala vyhlásenie uvedené v písmene a), určená v medzinárodnej prihláške ako zmluvná strana žiadateľa a zároveň ako určená zmluvná strana, medzinárodný úrad nevezme určenie danej zmluvnej strany na vedomie.

Článok 15

Zrušenie

1.   [Požiadavka možnosti obhajoby] Príslušné orgány určenej zmluvnej strany nemôžu vyhlásiť účinnosť medzinárodného zápisu alebo jeho časti za zrušenú na území tejto zmluvnej strany bez toho, aby mal držiteľ v dostatočnom čase možnosť obhajoby svojich práv.

2.   [Oznámenie o zrušení] Úrad zmluvnej strany, na ktorej území bola zrušená účinnosť medzinárodného zápisu, oznámi túto skutočnosť medzinárodnému úradu, ak si je vedomý tohto zrušenia.

Článok 16

Zaznamenanie zmien a ďalších záležitostí týkajúcich sa medzinárodných zápisov

1.   [Zaznamenanie zmien a ďalších záležitostí] Medzinárodný úrad v zmysle predpisov v medzinárodnom registri zaznamená

(i)

akékoľvek zmeny vo vlastníctve medzinárodného zápisu s ohľadom na ktorúkoľvek určenú zmluvnú stranu alebo všetky určené zmluvné strany a s ohľadom na ktorýkoľvek dizajn alebo všetky dizajny, ktoré sú predmetom medzinárodného zápisu, za predpokladu, že nový majiteľ je oprávnený podať medzinárodnú prihlášku podľa článku 3;

(ii)

akékoľvek zmeny v mene/názve alebo adrese držiteľa;

(iii)

vymenovanie zástupcu žiadateľa alebo držiteľa a akúkoľvek ďalšiu dôležitú skutočnosť vzťahujúcu sa na tohto zástupcu;

(iv)

akékoľvek vzdanie sa medzinárodného zápisu zo strany držiteľa s ohľadom na ktorúkoľvek určenú zmluvnú stranu alebo všetky určené zmluvné strany;

(v)

akékoľvek obmedzenie medzinárodného zápisu zo strany držiteľa na jeden dizajn alebo niektoré z dizajnov, ktoré sú predmetom medzinárodného zápisu, s ohľadom na ktorúkoľvek určenú zmluvnú stranu alebo všetky určené zmluvné strany;

(vi)

akékoľvek zrušenie účinnosti medzinárodného zápisu s ohľadom na ktorýkoľvek dizajn alebo všetky dizajny, ktoré sú predmetom medzinárodného zápisu, zo strany príslušných orgánov určenej zmluvnej strany na území tejto zmluvnej strany;

(vii)

akúkoľvek ďalšiu zodpovedajúcu skutočnosť zistenú v nariadeniach, ktorá sa vzťahuje na ktorýkoľvek dizajn alebo všetky dizajny, ktoré sú predmetom medzinárodného zápisu.

2.   [Účinnosť zaznamenania v medzinárodnom registri] Akékoľvek zaznamenanie uvedené v bodoch (i), (ii), (iv), (vi) a (vii) odseku 1 ma rovnakú účinnosť, ako keby bolo vykonané v registri úradu každej dotknutej zmluvnej strany okrem prípadu, keď zmluvná strana vyhlásením generálnemu riaditeľovi oznámi, že zaznamenanie podľa bodu (i) článku 1 nemá účinnosť v tejto zmluvnej strane, pokiaľ úrad tejto zmluvnej strany neobdrží stanoviská alebo dokumenty uvedené v tomto vyhlásení.

3.   [Poplatky] Za každé zaznamenanie podľa odseku 1 možno vyberať poplatky.

4.   [Zverejnenie] Medzinárodný úrad zverejní oznámenie o každom zaznamenaní podľa odseku 1. Kópiu zverejnenia oznámenia zašle úradu každej dotknutej zmluvnej strany.

Článok 17

Počiatočné obdobie a obnovenie medzinárodného zápisu a trvanie ochrany

1.   [Počiatočné obdobie medzinárodnej registrácie] Medzinárodný zápis sa uskutočňuje na počiatočné obdobie piatich rokov počnúc dňom medzinárodného zápisu.

2.   [Obnovenie medzinárodného zápisu] Medzinárodný zápis možno obnoviť na dodatočné obdobie piatich rokov v súlade s predpísaným postupom a s výhradou úhrady predpísaných poplatkov.

3.   [Trvanie ochrany v určených zmluvných stranách]

a)

Za predpokladu, že sa medzinárodný zápis obnoví a s výhradou písmena b) trvá ochrana 15 rokov v každej určenej zmluvnej strane počnúc dňom medzinárodného zápisu.

b)

Ak právny poriadok určenej zmluvnej strany ustanovuje trvanie ochrany na viac ako 15 rokov pre dizajn, pre ktorý sa poskytuje ochrana podľa tohto právneho poriadku, trvanie ochrany je rovnaké ako trvanie ochrany ustanovené právnym poriadkom tejto zmluvnej strany za predpokladu, že sa medzinárodný zápis obnoví.

c)

Každá zmluvná strana vyhlásením generálnemu riaditeľovi oznámi maximálne trvanie ochrany, ktorú ustanovuje jej právny poriadok.

4.   [Možnosť obmedzeného obnovenia] Medzinárodný zápis možno obnoviť pre ktorúkoľvek určenú zmluvnú stranu alebo všetky určené zmluvné strany a pre ktorýkoľvek dizajn alebo všetky dizajny, ktoré sú predmetom medzinárodného zápisu.

5.   [Zaznamenanie a zverejnenie obnovenia] Medzinárodný úrad zaznamená obnovenia v medzinárodnom registri a zverejní o tom oznámenie. Kópiu zverejnenia oznámenia zašle úradu každej dotknutej zmluvnej strany.

Článok 18

Informácie týkajúce zverejnených medzinárodných zápisov

1.   [Prístup k informáciám] Medzinárodný úrad každému žiadateľovi poskytne po uhradení predpísaného poplatku výpisy z medzinárodného registra alebo informácie o obsahu medzinárodného registra s ohľadom na každý zverejnený medzinárodný zápis.

2.   [Oslobodenie od úradného overenia] Výpisy z medzinárodného registra, ktoré poskytuje medzinárodný úrad, sú oslobodené od požiadavky na úradné overenie v každej zmluvnej strane.

KAPITOLA II

SPRÁVNE OPATRENIA

Článok 19

Spoločný úrad viacerých štátov

1.   [Oznámenie o spoločnom úrade] Ak viaceré štáty, ktorých úmyslom je stať sa zmluvnou stranou tohto aktu, zjednotili vnútroštátne právne predpisy o dizajnoch alebo ak sa viaceré štáty, ktoré sú zmluvnou stranou tohto aktu, dohodli zjednotiť vnútroštátne právne predpisy o dizajnoch, môžu generálnemu riaditeľovi oznámiť,

(i)

že spoločný úrad nahradí vnútroštátny úrad každého z nich,

a

(ii)

že sa ich celé zodpovedajúce územia, na ktorých sa zjednotené právne predpisy uplatňujú, považujú na účely uplatňovania článkov 1, 3 až 18 a 31 tohto aktu za jednu zmluvnú stranu.

2.   [Kedy je potrebné podať oznámenie] Oznámenie uvedené v odseku 1 sa podá

(i)

v prípade štátov, ktoré majú v úmysle stať sa zmluvnou stranou tohto aktu, v čase uloženia listín uvedených v článku 27 ods. 2;

(ii)

v prípade štátov, ktoré sú zmluvnou stranou tohto aktu, kedykoľvek po zjednotení ich vnútroštátnych právnych predpisov.

3.   [Deň nadobudnutia účinnosti oznámenia] Oznámenie uvedené v odsekoch 1 a 2 nadobúda účinnosť

(i)

v prípade štátov, ktoré majú v úmysle stať sa zmluvnou stranou tohto aktu, vo chvíli, keď sa tieto štáty stanú viazané týmto aktom;

(ii)

v prípade štátov, ktoré sú zmluvnou stranou tohto aktu, tri mesiace po dni, kedy túto skutočnosť generálny riaditeľ oznámi iným zmluvným stranám, alebo ktorýkoľvek neskorší deň určený v oznámení.

Článok 20

Členstvo Haagskej únie

Zmluvné strany sa stanú členmi tej istej únie ako štáty, ktoré sú zmluvnými stranami aktu z roku 1934 a aktu z roku 1960.

Článok 21

Zhromaždenie

1.   [Zloženie]

a)

Zmluvné strany sú členmi toho istého zhromaždenia ako štáty viazané článkom 2 doplnkového aktu z roku 1967.

b)

Každého člena zhromaždenia zastupuje v zhromaždení jeden delegát, ktorému môžu pomáhať náhradní delegáti, poradcovia a experti, a každý delegát môže zastupovať len jednu zmluvnú stranu.

c)

Členovia únie, ktorí nie sú členmi zhromaždenia, sa môžu zasadnutí zúčastňovať ako pozorovatelia.

2.   [Úlohy]

a)

Zhromaždenie

(i)

sa zaoberá všetkými záležitosťami, ktoré sa týkajú udržiavania a rozvoja únie a vykonávania tohto aktu;

(ii)

uplatňuje také práva a vykonáva také úlohy, aké sú mu konkrétne zverené alebo určené podľa tohto aktu alebo doplnkového aktu z roku 1967;

(iii)

usmerňuje generálneho riaditeľa v otázke príprav na revízne konferencie a rozhoduje o zvolaní takýchto konferencií;

(iv)

mení a dopĺňa nariadenia;

(v)

skúma a schvaľuje správy a činnosti generálneho riaditeľa, ktoré sa týkajú únie, a poskytuje generálnemu riaditeľovi všetky dôležité pokyny, pokiaľ ide o záležitosti v rámci právomoci únie;

(vi)

určuje program a prijíma dvojročný rozpočet únie a schvaľuje jej konečnú závierku;

(vii)

prijíma rozpočtové pravidlá únie;

(viii)

zriaďuje také výbory a pracovné skupiny, aké považuje za vhodné na dosiahnutie cieľov únie;

(ix)

s výhradou odseku 1 písm. c) určuje, ktoré štáty, medzivládne organizácie a mimovládne organizácie sa prizvú na stretnutia ako pozorovatelia;

(x)

prijíma všetky vhodné opatrenia na splnenie cieľov únie a vykonáva všetky ďalšie funkcie, ktoré sú príslušné podľa tohto aktu.

b)

Pokiaľ ide o záležitosti, ktoré sú predmetom záujmu aj iných únií, ktoré spravuje organizácia, zhromaždenie prijíma rozhodnutia po vypočutí rady od koordinačného výboru organizácie.

3.   [Kvórum]

a)

Polovica členov zhromaždenia, ktorými sú štáty a ktoré majú právo hlasovať o danej záležitosti, tvorí kvórum potrebné na hlasovanie o tejto záležitosti.

b)

Bez ohľadu na ustanovenia písmena a), ak je na ktoromkoľvek zasadnutí počet členov zhromaždenia, ktorými sú štáty, majú právo hlasovať o danej záležitosti a sú zastúpení, nižší než polovica, avšak predstavuje jednu tretinu členov zhromaždenia alebo viac a títo členovia sú štáty a majú právo hlasovať o tejto záležitosti, zhromaždenie môže prijímať rozhodnutia s výnimkou rozhodnutí týkajúcich sa jeho vlastných postupov s tým, že všetky takéto rozhodnutia nadobudnú účinnosť, len ak sú splnené podmienky stanovené ďalej. Medzinárodný úrad oznámi uvedené rozhodnutia členom zhromaždenia, ktorými sú štáty, majú právo hlasovať o uvedenej záležitosti a neboli zastúpení, a vyzve ich, aby písomne vyjadrili svoj hlas alebo zdržanie sa hlasovania do troch mesiacov odo dňa oznámenia. Ak po uplynutí tohto obdobia počet členov, ktorí takto vyjadrili svoj hlas alebo zdržanie sa hlasovania, dosiahne počet členov, ktorí chýbali na dosiahnutie kvóra na samotnom zasadnutí, také rozhodnutia nadobudnú účinnosť za predpokladu, že sa zároveň dosiahne požadovaná väčšina.

4.   [Prijímanie rozhodnutí v zhromaždení]

a)

Zhromaždenie sa usiluje o prijímanie rozhodnutí na základe konsenzu.

b)

Ak sa rozhodnutie nemôže prijať na základe konsenzu, o príslušnej záležitosti sa rozhodne hlasovaním. V takom prípade

(i)

každá zmluvná strana, ktorou je štát, má jeden hlas a hlasuje len vo vlastnom mene,

a

(ii)

ktorákoľvek zmluvná strana, ktorou je medzivládna organizácia, môže hlasovať namiesto jej členských štátov s počtom hlasov zodpovedajúcim počtu jej členských štátov, ktoré sú zmluvnou stranou tohto aktu, a žiadna medzivládna organizácia sa nezúčastní hlasovania, ak ktorýkoľvek z jej členských štátov uplatní svoje právo hlasovať a naopak.

c)

O záležitostiach, ktoré sa týkajú len štátov, ktoré sú viazané článkom 2 doplnkového aktu z roku 1967, nemajú zmluvné strany, ktoré nie sú viazané uvedeným článkom, právo hlasovať, kým o záležitostiach, ktoré sa týkajú len zmluvných strán, majú právo hlasovať len tieto zmluvné strany.

5.   [Väčšina]

a)

S výhradou článku 24 ods. 2 a článku 26 ods. 2 si rozhodnutia zhromaždenia vyžadujú dve tretiny odovzdaných hlasov.

b)

Zdržanie sa hlasovania sa nepovažuje za hlas.

6.   [Zasadnutia]

a)

Generálny riaditeľ zvolá jedno riadne zasadnutie zhromaždenia každý druhý kalendárny rok, a to v rovnakom období a na rovnakom mieste ako valné zhromaždenie organizácie, ak neexistujú výnimočné okolnosti.

b)

Mimoriadne zasadnutie zhromaždenia zvolá generálny riaditeľ buď na základe žiadosti jednej štvrtiny členov zhromaždenia alebo z vlastnej iniciatívy.

c)

Program rokovania každého zasadnutia pripraví generálny riaditeľ.

7.   [Rokovací poriadok] Zhromaždenie schváli svoj vlastný rokovací poriadok.

Článok 22

Medzinárodný úrad

1.   [Administratívne úlohy]

a)

Medzinárodný zápis a s tým spojené povinnosti, ako aj všetky ďalšie administratívne úlohy vzťahujúce sa na úniu vykonáva medzinárodný úrad.

b)

Medzinárodný úrad konkrétne pripravuje stretnutia a vykonáva funkciu sekretariátu pre zhromaždenie a tie výbory expertov a pracovné skupiny, ktoré zriadi zhromaždenie.

2.   [Generálny riaditeľ] Generálny riaditeľ je výkonným riaditeľom únie, ktorý úniu zastupuje.

3.   [Iné zasadnutia než zasadnutia zhromaždenia] Generálny riaditeľ zvolá ktorýkoľvek výbor a pracovnú skupinu, ktorú zriadilo zhromaždenie, a všetky ďalšie zasadnutia pojednávajúce o záležitostiach, ktoré sa týkajú únie.

4.   [Úloha medzinárodného úradu v zhromaždení a pri iných zasadnutiach]

a)

Generálny riaditeľ a osoby, ktoré generálny riaditeľ určí, sa bez práva hlasovať zúčastňujú všetkých zasadnutí zhromaždenia, výborov a pracovných skupín, ktoré zriadilo zhromaždenie a ďalších zasadnutí, ktoré zvolá generálny riaditeľ pod záštitou únie.

b)

Generálny riaditeľ alebo zamestnanec, ktorého určí generálny riaditeľ, je ex officio tajomníkom zhromaždenia, výborov, pracovných skupín a ďalších zasadnutí uvedených v písmene a).

5.   [Konferencie]

a)

Medzinárodný úrad pripravuje všetky revízne konferencie v súlade s usmerneniami zhromaždenia.

b)

Medzinárodný úrad sa môže v súvislosti s uvedenými prípravami poradiť s medzivládnymi organizáciami a medzinárodnými a vnútroštátnymi mimovládnymi organizáciami.

c)

Generálny riaditeľ a osoby, ktoré generálny riaditeľ určí, sa bez práva hlasovať zúčastňujú rokovaní na revíznych konferenciách.

6.   [Ďalšie úlohy] Medzinárodný úrad plní všetky ďalšie úlohy, ktoré sú mu určené v súvislosti s týmto aktom.

Článok 23

Finančné prostriedky

1.   [Rozpočet]

a)

Únia má rozpočet.

b)

Rozpočet únie zahŕňa príjmy a výdavky týkajúce sa únie a jej príspevok do rozpočtu výdavkov, ktorý je spoločný pre únie, ktoré spravuje organizácia.

c)

Výdavky, ktoré nie je možné pripísať výlučne únii, ale aj jednej alebo viacerým úniám spravovaným organizáciou, sa považujú za spoločné výdavky únií. Podiel únie na týchto spoločných výdavkoch bude úmerný záujmu, ktorý v nich únia má.

2.   [Koordinácia s rozpočtami ďalších únií] Rozpočet únie sa zostavuje s náležitým zohľadnením požiadavky koordinácie s rozpočtami ďalších únií, ktoré spravuje organizácia.

3.   [Finančné zdroje rozpočtu] Rozpočet únie je financovaný z týchto zdrojov:

(i)

poplatky vzťahujúce sa na medzinárodné zápisy;

(ii)

úhrady za iné služby, ktoré medzinárodný úrad poskytuje vo vzťahu k únii;

(iii)

predaj publikácií medzinárodného úradu, ktoré sa týkajú únie, alebo licenčné poplatky za takéto publikácie;

(iv)

dary, poukázané finančné prostriedky a dotácie;

(v)

nájomné, úroky a rôzne ďalšie príjmy.

4.   [Stanovenie poplatkov a úhrad; výška rozpočtu]

a)

Výšku poplatkov uvedených v odseku 3 bode (i) stanoví zhromaždenie na návrh generálneho riaditeľa. Úhrady uvedené v odseku 3 bode (ii) stanoví generálny riaditeľ a predbežne sa uplatňujú s výhradou ich schválenia na najbližšom zasadnutí zhromaždenia.

b)

Výška poplatkov uvedených v odseku 3 bode (i) sa stanoví tak, aby výnosy únie z poplatkov a ďalších zdrojov prinajmenšom postačovali na pokrytie všetkých výdavkov medzinárodného úradu, ktoré sa týkajú únie.

c)

Ak sa rozpočet neprijme pred začiatkom nového rozpočtového obdobia, musí mať rovnakú výšku ako rozpočet predchádzajúceho roka tak, ako to určujú rozpočtové pravidlá.

5.   [Prevádzkový fond] Únia zriadi prevádzkový fond, ktorý sa tvorí z prebytkov z príjmov, a ak tieto prebytky nepostačujú, tvorí sa z jednej platby za každého člena únie. Ak fond nepostačuje, zhromaždenie rozhodne o jeho navýšení. Podiel a podmienky platby stanoví zhromaždenie na návrh generálneho riaditeľa.

6.   [Zálohy hostiteľského štátu]

a)

V dohode o sídle uzavretej so štátom, na ktorého území má organizácia sídlo, sa ustanoví, že vždy keď prevádzkový fond nepostačuje, poskytne tento štát zálohy. Výška takýchto záloh a podmienky, za ktorých sa poskytujú, sú vo všetkých prípadoch predmetom samostatných dohôd medzi takýmto štátom a organizáciou.

b)

Tak štát uvedený v písmene a), ako aj organizácia majú právo písomným oznámením vypovedať povinnosť poskytovať zálohy. Vypovedanie nadobudne účinnosť tri roky po konci roka, v ktorom bolo oznámené.

7.   [Účtovný audit] Účtovný audit uskutočňuje jeden alebo viaceré členské štáty únie alebo externí audítori, ako to ustanovujú rozpočtové pravidlá. Určuje ich zhromaždenie na základe ich súhlasu.

Článok 24

Nariadenia

1.   [Predmet úpravy] Nariadenia upravujú podrobnosti vykonávania tohto aktu. Musia obsahovať najmä ustanovenia o:

(i)

záležitostiach, ktorých predpísanie tento akt výslovne ustanovuje;

(ii)

ďalších podrobnostiach vzťahujúcich sa na ustanovenia tohto aktu alebo o všetkých podrobnostiach užitočných pre jeho vykonávanie;

(iii)

o všetkých administratívnych požiadavkách, záležitostiach alebo postupoch.

2.   [Zmeny a doplnenia určitých ustanovení nariadení]

a)

Nariadenia môžu špecifikovať, že určité ustanovenia nariadení možno zmeniť a doplniť len jednomyseľne alebo štvorpätinovou väčšinou.

b)

Na dosiahnutie toho, aby sa požiadavka jednomyseľnosti alebo štvorpätinovej väčšiny pri zmene a doplnení ustanovenia nariadení v budúcnosti už neuplatňovala, sa vyžaduje jednomyseľnosť.

c)

Na dosiahnutie toho, aby sa požiadavka jednomyseľnosti alebo štvorpätinovej väčšiny pri zmene a doplnení ustanovenia nariadení v budúcnosti uplatňovala, sa vyžaduje štvorpätinová väčšina.

3.   [Konflikt medzi týmto aktom a nariadeniami] V prípade konfliktu medzi ustanoveniami tohto aktu a nariadeniami platia ustanovenia aktu.

KAPITOLA III

REVÍZIA A ZMENA A DOPLNENIE

Článok 25

Revízia tohto aktu

1.   [Revízne konferencie] Tento akt môže revidovať konferencia zmluvných strán.

2.   [Revízia alebo zmena a doplnenie určitých článkov] Články 21, 22, 23 a 26 môže zmeniť a doplniť buď revízna konferencia alebo zhromaždenie podľa ustanovení článku 26.

Článok 26

Zmena a doplnenie určitých článkov zhromaždením

1.   [Návrhy na zmenu a doplnenie]

a)

Návrhy na zmenu a doplnenie článkov 21, 22, 23 a tohto článku zhromaždením môže iniciovať ktorákoľvek zmluvná strana alebo generálny riaditeľ.

b)

Generálny riaditeľ tieto návrhy oznámi zmluvným stranám najmenej šesť mesiacov predtým, ako ich posúdi zhromaždenie.

2.   [Väčšina] Prijatie akýchkoľvek zmien a doplnení článkov uvedených v odseku 1 si vyžaduje trojštvrtinovú väčšinu okrem prijatia zmeny a doplnenia článku 21 alebo tohto odseku, čo si vyžaduje štvorpätinovú väčšinu.

3.   [Nadobudnutie účinnosti]

a)

Okrem prípadov, keď sa uplatňuje písmeno b), každá zmena a doplnenie článkov uvedených v odseku 1 nadobudne účinnosť jeden mesiac po tom, čo generálny riaditeľ obdrží oznámenia o prijatí od troch štvrtín zmluvných strán, ktoré boli v období prijímania zmeny a doplnenia členmi zhromaždenia a mali právo hlasovať o tejto zmene a doplnení, pričom tieto oznámenia o prijatí uskutočnia v súlade so svojimi príslušnými ustanovujúcimi postupmi.

b)

Zmena a doplnenie článku 21 ods. 3 alebo 4 alebo tohto písmena nenadobudne účinnosť, ak do šiestich mesiacov po jej prijatí zhromaždením ktorákoľvek zmluvná strana oznámi generálnemu riaditeľovi, že takúto zmenu a doplnenie neprijíma.

c)

Každá zmena a doplnenie, ktorá nadobudne účinnosť v súlade s ustanoveniami tohto odseku, zaväzuje všetky štáty a medzivládne organizácie, ktoré sú zmluvnými stranami v období, keď zmena a doplnenie nadobudne účinnosť, alebo ktoré sa stanú zmluvnými stranami v nasledujúcom období.

KAPITOLA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 27

Stať sa zmluvnou stranou tohto aktu

1.   [Oprávnenosť] S výhradou odsekov 2 a 3 a článku 28

(i)

každý štát, ktorý je členom organizácie, môže podpísať tento akt a stať sa jeho zmluvnou stranou;

(ii)

každá medzivládna organizácia, ktorá má úrad, ktorý môže poskytovať ochranu pre dizajny s účinnosťou na území, na ktorom sa uplatňuje ustanovujúca zmluva medzivládnej organizácie, môže podpísať tento akt a stať sa jeho zmluvnou stranou za predpokladu, že aspoň jeden z členských štátov medzivládnej organizácie je členom organizácie, a za predpokladu, že takýto úrad nie je predmetom oznámenia podľa článku 19.

2.   [Ratifikácia alebo pristúpenie] Každý štát alebo medzivládna organizácia uvedená v odseku 1 môže uložiť

(i)

listinu o ratifikácii, ak podpísala tento akt,

alebo

(ii)

listinu o pristúpení, ak nepodpísala tento akt.

3.   [Dátum účinnosti uloženia]

a)

S výhradou písmen b) až d) je dátumom účinnosti uloženia listiny o ratifikácii alebo listiny o pristúpení deň, kedy sa listina uloží.

b)

Dátum účinnosti uloženia listiny o ratifikácii alebo listiny o pristúpení ktoréhokoľvek štátu, s ohľadom na ktorý možno obdržať ochranu pre dizajny len prostredníctvom úradu, ktorý má medzivládna organizácia, ktorej je tento štát členom, je deň, kedy sa listina tejto medzivládnej organizácie uloží, ak je tento deň neskorší než deň, kedy sa uloží listina uvedeného štátu.

c)

Dátum účinnosti uloženia listiny o ratifikácii alebo listiny o pristúpení, ktorá obsahuje oznámenie uvedené v článku 19 alebo je k nej takéto oznámenie priložené, je deň, kedy sa uloží posledná listina štátov, ktoré sú členmi skupiny štátov, ktoré podali uvedené oznámenie.

d)

Každá listina o ratifikácii alebo listina o pristúpení štátu môže obsahovať vyhlásenie alebo k nej takéto vyhlásenie môže byť priložené, ktoré skutočnosť, že sa takáto listina považuje za uloženú, podmieňuje tým, že listina ďalšieho štátu alebo medzivládnej organizácie alebo listiny dvoch ďalších štátov alebo listiny ďalšieho štátu a medzivládnej organizácie, menovite určených a oprávnených stať sa zmluvnou stranou tohto aktu, sa taktiež uložia. Listina, ktorá obsahuje také vyhlásenie alebo je k nej takéto vyhlásenie priložené, sa považuje za uloženú v deň, kedy sa splní podmienka určená vo vyhlásení. Ak však samotná listina uvedená vo vyhlásení obsahuje vyhlásenie uvedeného typu alebo je k nej takéto vyhlásenie priložené, takáto listina sa považuje za uloženú v deň, kedy sa splní podmienka uvedená v tomto druhom vyhlásení.

e)

Akékoľvek vyhlásenie uvedené v písmene d) možno kedykoľvek celé alebo sčasti zrušiť. Takéto zrušenie nadobudne účinnosť v deň, kedy generálny riaditeľ obdrží oznámenie o zrušení.

Článok 28

Deň účinnosti ratifikácií a pristúpení

1.   [Listiny, ktoré je potrebné vziať do úvahy] Na účely tohto článku sa berú do úvahy len listiny o ratifikácii alebo listiny o pristúpení, ktoré uložia štáty alebo medzivládne organizácie uvedené v článku 27 ods. 1 a ktoré majú deň účinnosti podľa článku 27 ods. 3.

2.   [Nadobudnutie účinnosti tohto aktu] Tento akt nadobudne účinnosť tri mesiace po tom, čo šesť štátov uloží svoje listiny o ratifikácii alebo listiny o pristúpení za predpokladu, že podľa najaktuálnejších výročných štatistických údajov, ktoré zhromaždí medzinárodný úrad, aspoň tri z týchto štátov splnia aspoň jednu z týchto podmienok:

(i)

aspoň 3 000 prihlášok na ochranu pre dizajny bolo podaných v príslušnom štáte alebo za príslušný štát;

alebo

(ii)

aspoň 1 000 prihlášok na ochranu pre dizajny podali v príslušnom štáte alebo za príslušný štát obyvatelia iných štátov než je daný štát.

3.   [Nadobudnutie účinnosti ratifikácií a pristúpení]

a)

Ktorýkoľvek štát alebo medzivládna organizácia, ktorí uložili svoju listinu o ratifikácii alebo listinu o pristúpení tri mesiace pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto aktu alebo skôr, sú týmto aktom viazaní v deň nadobudnutia účinnosti tohto aktu.

b)

Ktorýkoľvek iný štát alebo medzivládna organizácia sú viazaní týmto aktom tri mesiace po dni, keď uložia svoju listinu o ratifikácii alebo listinu o pristúpení, alebo v neskorší deň uvedený v danej listine.

Článok 29

Zákaz výhrad

Výhrady k tomuto aktu nie sú povolené.

Článok 30

Vyhlásenia vydané zmluvnými stranami

1.   [Čas, v ktorom sa môžu vyhlásenia vydať] Akékoľvek vyhlásenie podľa článku 4 ods. 1 písm. b), článku 5 ods. 2 písm. a), článku 7 ods. 2, článku 11 ods. 1, článku 13 ods. 1, článku 14 ods. 3, článku 16 ods. 2 alebo článku 17 ods. 3 písm. c) sa môže vydať

(i)

v čase uloženia listiny uvedenej v článku 27 ods. 2, pričom v tomto prípade nadobudne účinnosť v deň, kedy sa štát alebo medzivládna organizácia, ktorí vydali vyhlásenie, stanú viazaní týmto aktom;

alebo

(ii)

po uložení listiny uvedenej v článku 27 ods. 2, pričom v tomto prípade nadobudne účinnosť tri mesiace po dni, keď ho obdrží generálny riaditeľ, alebo v neskorší deň uvedený vo vyhlásení, avšak uplatňuje sa len v súvislosti s tým medzinárodným zápisom, ktorého dátum medzinárodného zápisu je zhodný s dátumom účinnosti vyhlásenia alebo neskorší než dátum účinnosti vyhlásenia.

2.   [Vyhlásenia štátov, ktoré majú spoločný úrad] Bez ohľadu na odsek 1, akékoľvek vyhlásenie uvedené v odseku 1, ktoré vydal štát, ktorý spolu s iným štátom alebo inými štátmi generálnemu riaditeľovi podľa článku 19 ods. 1 oznámil, že spoločný úrad nahrádza ich vnútroštátne úrady, nadobudne účinnosť len vtedy, ak tento iný štát vydá príslušné vyhlásenie alebo tieto iné štáty vydajú príslušné vyhlásenia.

3.   [Zrušenie vyhlásení] Akékoľvek vyhlásenie uvedené v odseku 1 možno kedykoľvek zrušiť oznámením určeným generálnemu riaditeľovi. Takéto zrušenie nadobudne účinnosť tri mesiace po dni, keď generálny riaditeľ obdrží oznámenie, alebo v neskorší deň uvedený v oznámení. V prípade vyhlásenia vydaného podľa článku 7 ods. 2 zrušenie nemá vplyv na medzinárodné prihlášky podané pred nadobudnutím účinnosti uvedeného zrušenia.

Článok 31

Uplatniteľnosť aktu z roku 1934 a aktu z roku 1960

1.   [Vzťahy medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami tohto aktu a zároveň aktu z roku 1934 alebo aktu z roku 1960] Tento akt samotný je uplatniteľný, pokiaľ ide o vzájomné vzťahy štátov, ktoré sú zmluvnými stranami tohto aktu a zároveň aktu z roku 1934 alebo aktu z roku 1960. Tieto štáty však v ich vzájomných vzťahoch uplatňujú akt z roku 1934 alebo prípadne akt z roku 1960 na dizajny uložené v medzinárodnom úrade pred dňom, keď sa tento akt stane uplatniteľným, pokiaľ ide o ich vzájomné vzťahy.

2.   [Vzťahy medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami tohto aktu a zároveň aktu z roku 1934 alebo aktu z roku 1960, a štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami aktu z roku 1934 alebo aktu z roku 1960, ale nie sú zmluvnými stranami tohto aktu]

a)

Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou tohto aktu a zároveň aktu z roku 1934, naďalej uplatňuje akt z roku 1934 vo vzťahoch so štátmi, ktoré sú zmluvnou stranou aktu z roku 1934, ale nie sú zmluvnou stranou aktu z roku 1960 alebo tohto aktu.

b)

Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou tohto aktu a zároveň aktu z roku 1960, naďalej uplatňuje akt z roku 1960 vo vzťahoch so štátmi, ktoré sú zmluvnou stranou aktu z roku 1960, ale nie sú zmluvnou stranou tohto aktu.

Článok 32

Vypovedanie tohto aktu

1.   [Oznámenie] Každá zmluvná strana môže tento akt vypovedať oznámením určeným generálnemu riaditeľovi.

2.   [Deň účinnosti] Vypovedanie nadobudne účinnosť jeden rok po dni, kedy generálny riaditeľ obdrží oznámenie, alebo v neskorší deň uvedený v oznámení. Nemá vplyv na uplatňovanie tohto aktu v čase, keď vypovedanie nadobudne účinnosť, na žiadnu medzinárodnú prihlášku, ktorá je v štádiu vybavovania, ani na žiadny medzinárodný zápis, ktorý je v platnosti, ktoré sa týkajú vypovedajúcej zmluvnej strany.

Článok 33

Jazyky tohto aktu; podpis

1.   [Pôvodné znenia; úradné znenia]

a)

Tento akt sa podpíše v jednom origináli v anglickom, arabskom, čínskom, francúzskom, ruskom a španielskom jazyku, pričom každé znenie je rovnako autentické.

b)

Úradné znenia vyhotoví generálny riaditeľ po konzultácii so zainteresovanými vládami v tých ďalších jazykoch, ktoré určí zhromaždenie.

2.   [Lehota na podpísanie] Tento akt zostane otvorený na podpísanie v sídle organizácie jeden rok po jeho prijatí.

Článok 34

Depozitár

Depozitárom tohto aktu je generálny riaditeľ.

VYHLÁSENIE

o priamom podávaní

Predseda Rady pripája k listine o pristúpení pri jej uložení u generálneho riaditeľa Svetovej organizácie duševného vlastníctva toto vyhlásenie:

„Európske spoločenstvo vyhlasuje, že medzinárodné prihlášky nie je možné podávať prostredníctvom jeho úradu.“

VYHLÁSENIE

o systéme individuálnych poplatkov

Predseda Rady pripája k listine o pristúpení pri jej uložení u generálneho riaditeľa Svetovej organizácie duševného vlastníctva toto vyhlásenie:

„Európske spoločenstvo vyhlasuje, že v súvislosti s každou medzinárodnou prihláškou, v ktorej je určené, a v súvislosti s obnovou akéhokoľvek medzinárodného zápisu vyplývajúceho z tejto medzinárodnej prihlášky sa predpísaný poplatok za určenie uvedený v článku 7 ods. 1 Ženevského aktu nahrádza individuálnym poplatkom za určenie vo výške:

62 € za dizajn pri medzinárodnej prihláške,

31 € za dizajn pri obnovení.“

VYHLÁSENIE

o dĺžke trvania ochrany v Európskom spoločenstve

Predseda Rady pripája k listine o pristúpení pri jej uložení u generálneho riaditeľa Svetovej organizácie duševného vlastníctva toto vyhlásenie:

„Európske spoločenstvo vyhlasuje, že maximálna dĺžka trvania ochrany ustanovená jeho právnym poriadkom je 25 rokov.“


(1)  Diplomatická konferencia bola pri prijímaní článku 10 toho názoru, že nič v tomto článku nebráni tomu, aby žiadateľ alebo držiteľ alebo osoba, ktorá má súhlas od žiadateľa alebo držiteľa, mali prístup k medzinárodnej žiadosti alebo medzinárodnému záznamu.

(2)  Diplomatická konferencia bola pri prijímaní článku 12 ods. 4, článku 14 ods. 2 písm. b) a pravidla 18 ods. 4 toho názoru, že zrušenie zamietnutia úradom, ktorý predložil oznámenie o zrušení, môže mať formu vyhlásenia na ten účel, že dotknutý úrad sa rozhodol akceptovať účinnosť medzinárodného zápisu s ohľadom na dizajny, na ktoré sa vzťahuje oznámenie o zamietnutí, alebo niektoré z nich. Taktiež bola toho názoru, že v rámci obdobia, v ktorom sa môže predložiť oznámenie o zamietnutí, môže úrad zaslať vyhlásenie na ten účel, že sa rozhodol akceptovať účinnosť medzinárodného zápisu, a to aj v prípade, že takéto oznámenie o zamietnutí nepredložil.

(3)  Pozri poznámku pod čiarou k článku 12 ods. 4.


29.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 386/44


ROZHODNUTIE RADY

z 18. decembra 2006,

ktorým sa mení a dopĺňa Rokovací poriadok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, pokiaľ ide o jazykový režim

(2006/955/ES, Euratom)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

so zreteľom na článok 64 Protokolu o štatúte Súdneho dvora,

v súlade s postupom uvedeným v druhom pododseku článku 245 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a v druhom pododseku článku 160 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

so zreteľom na žiadosť Súdneho dvora z,

so zreteľom na stanovisko Komisie z 12. decembra 2006,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu z 13. decembra 2006,

keďže s pristúpením Bulharskej republiky a Rumunska sa bulharský a rumunský jazyk stanú úradnými jazykmi Európskej únie a z tohto dôvodu je potrebné zaradiť tieto jazyky medzi jazyky konania stanovené rokovacím poriadkom;

ROZHODLA TAKTO

Článok 1

Rokovací poriadok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 19. júna 1991 (Ú. v. ES L 176, 4.7.1991, s. 7, korigendum v Ú. v. ES L 383, 29.12.1992, s. 117), zmenený a doplnený 21. februára 1995 (Ú. v. ES L 44, 28.2.1995, s. 61), 11. marca 1997 (Ú. v. ES L 103, 19.4.1997, s. 1, korigendum v Ú. v ES L 351, 23.12.1997, s. 72), 16. mája 2000 (Ú. v. ES L 122, 24.5.2000, s. 43), 28. novembra 2000 (Ú. v. ES L 322, 19.12.2000, s. 1), 3. apríla 2001 (Ú. v. ES L 119, 27.4.2001, s. 1), 17. septembra 2002 (Ú. v. ES L 272, 10.10.2002, s. 24, korigendum v Ú. v. ES L 281, 19.10.2002, s. 24), 8. apríla 2003 (Ú. v. EÚ L 147, 14.6.2003, s. 17), 19. apríla 2004 (Ú. v. EÚ L 132, 29.4.2004, s. 2), 20. apríla 2004 (Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2004, s. 107), 12. júla 2005 (Ú. v. EÚ L 203, 4.8.2005, s. 19) a 18. októbra 2005 (Ú. v. EÚ L 288, 29.10.2005. s. 51) sa mení a dopĺňa takto:

Článok 29 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Jazyk konania je angličtina, bulharčina, čeština, dánčina, estónčina, fínčina, francúzština, gréčtina, holandčina, írčina, litovčina, lotyština, maďarčina, maltčina, nemčina, poľština, portugalčina, rumunčina, slovenčina, slovinčina, španielčina, švédčina a taliančina.“

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii.

Znenia rokovacieho poriadku Súdneho dvora v bulharskom a rumunskom jazyku budú prijaté po nadobudnutí platnosti zmluvy uvedenej v predchádzajúcom pododseku.

V Bruseli 18. decembra 2006

Za Radu

Predseda

J.-E. ENESTAM


29.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 386/45


ROZHODNUTIE RADY

z 18. decembra 2006,

ktorým sa mení a dopĺňa rokovací poriadok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev, pokiaľ ide o jazykový režim

(2006/956/ES, Euratom)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

so zreteľom na článok 64 Protokolu o štatúte Súdneho dvora,

v súlade s postupom uvedeným v druhom pododseku článku 245 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a v druhom pododseku článku 160 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

so zreteľom na žiadosť Súdneho dvora,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu z 13. decembra 2006,

so zreteľom na stanovisko Komisie z 12. decembra 2006,

keďže s pristúpením Bulharskej republiky a Rumunska sa bulharský a rumunský jazyk stanú úradnými jazykmi Európskej únie a z tohto dôvodu je potrebné zaradiť tieto jazyky medzi jazyky konania stanovené rokovacím poriadkom,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 2. mája 1991 (Ú. v. ES L 136, 30.5.1991, s. 1), zmenený a doplnený 15. septembra 1994 (Ú. v. ES L 249, 24.9.1994, s. 17), 17. februára 1995 (Ú. v. ES L 44, 28.2.1995, s. 64), 6. júla 1995 (Ú. v. ES L 172, 22.7.1995, s. 3), 12. marca 1997 (Ú. v. ES L 103, 19.4.1997, s. 6, korigendum v Ú. v ES L 351, 23.12.1997, s. 72), 17. mája 1999 (Ú. v. ES L 135, 29.5.1999, s. 92), 6. decembra 2000 (Ú. v. ES L 322, 19.12.2000, s. 4), 21. mája 2003 (Ú. v. EÚ L 147, 14.6.2003, s. 22), 19. apríla 2004 (Ú. v. EÚ L 132, 29.4.2004, s. 3), 21. apríla 2004 (Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2004, s. 108) a 12. októbra 2005 (Ú. v. EÚ L 298, 15.11.2005. s. 1) sa mení a dopĺňa takto:

Článok 35 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Jazyk konania je angličtina, bulharčina, čeština, dánčina, estónčina, fínčina, francúzština, gréčtina, holandčina, írčina, litovčina, lotyština, maďarčina, maltčina, nemčina, poľština, portugalčina, rumunčina, slovenčina, slovinčina, španielčina, švédčina a taliančina.“

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii.

Znenia rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa v bulharskom a rumunskom jazyku budú prijaté po nadobudnutí platnosti zmluvy uvedenej v predchádzajúcom pododseku.

V Bruseli 18. decembra 2006

Za Radu

Predseda

J.-E.ENESTAM


29.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 386/46


ROZHODNUTIE RADY

z 18. decembra 2006

o schválení zmeny a doplnenia Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v mene Európskeho spoločenstva

(2006/957/ES)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na článok 175 ods. 1 v spojení s prvou vetou prvého pododseku článku 300 ods. 2 a prvým pododsekom článku 300 ods. 3,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,

keďže:

(1)

Dohovor OSN/EHK o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“) sa zameriava na udeľovanie práv verejnosti a ukladá zmluvným stranám a orgánom verejnej moci povinnosti týkajúce sa prístupu k informáciám, účasti verejnosti a prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.

(2)

Európske spoločenstvo má spolu s jeho členskými štátmi v súlade so zmluvou, najmä jej článkom 175 ods. 1, právomoc uzatvárať medzinárodné dohody a vykonávať z nich vyplývajúce záväzky, ktoré prispievajú k dosahovaniu cieľov uvedených v článku 174 ods. 1 Zmluvy o ES.

(3)

Spoločenstvo podpísalo Aarhuský dohovor 25. júna 1998. Dohovor nadobudol platnosť 30. októbra 2001. Spoločenstvo schválilo dohovor 17. februára 2005 v súlade s rozhodnutím Rady 2005/370/ES (1).

(4)

Na druhom zasadnutí zmluvných strán, ktoré sa konalo 25. až 27. mája 2005 sa dospelo k dohode o zmenách a doplneniach Aarhuského dohovoru, ktoré konkretizujú povinnosti uložené zmluvným stranám vzhľadom na účasť verejnosti na procese rozhodovania o geneticky modifikovaných organizmoch (GMO). Príslušné právne predpisy Spoločenstva, ktoré upravujú problematiku GMO, najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS (2) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (3), obsahujú ustanovenia o účasti verejnosti na procese rozhodovania o GMO, ktoré sú v súlade so zmenami a doplneniami Aarhuského dohovoru.

(5)

Zmeny a doplnenia Aarhuského dohovoru sú pripravené na ratifikáciu, prijatie alebo schválenie zmluvnými stranami od 27. septembra 2005. Európske spoločenstvo a jeho členské štáty by mali podniknúť kroky, ktoré sú potrebné na to, aby bolo možné, pokiaľ možno súčasne, uložiť ratifikačné listiny a listiny o prijatí alebo schválení.

(6)

Spoločenstvo by malo schváliť tieto zmeny a doplnenia Aarhuského dohovoru,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Zmeny a doplnenia Aarhuského dohovoru týkajúce sa účasti verejnosti na rozhodovacom procese o geneticky modifikovaných organizmoch sa týmto schvaľujú v mene Spoločenstva.

Text zmeny a doplnenia Aarhuského dohovoru je pripojený k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

1.   Predseda Rady sa týmto poveruje určiť osobu(-y) splnomocnenú(-é) uložiť schvaľovaciu listinu v mene Európskeho spoločenstva u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, ktorý je depozitárom tejto listiny, v súlade s článkom 14 Aarhuského dohovoru.

2.   Európske spoločenstvo a členské štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Aarhuského dohovoru, sa usilujú čo najskôr, ale najneskôr do 1. februára 2008, uložiť ratifikačné listiny a listiny o prijatí alebo schválení zmien a doplnení.

Článok 3

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 18. decembra 2006

Za Radu

predseda

J.-E. ENESTAM


(1)  Ú. v. EÚ L 124, 17.5.2005, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1. Smernica naposledy nariadením (ES) č. 1830/2003 (Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 24).

(3)  Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1.


PRÍLOHA

Zmeny a doplnenia dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia

Článok 6, odsek 11

Súčasné znenie nahraďte týmto:

„11.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 3 ods. 5, sa ustanovenia tohto článku neuplatňujú na rozhodnutia o tom, či je možné povoliť zámerné uvoľnenie geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a ich uvedenie na trh.“.

Článok 6a

Za článok 6 vložte nový článok tohto znenia:

„Článok 6a

Účasť verejnosti na rozhodovacom procese o zámernom uvoĽnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o ich uvedení na trh

1.   V súlade s postupmi ustanovenými v prílohe Ia zabezpečí každá zmluvná strana včasné a účinné informovanosť verejnosti a jej účasť pred prijatím rozhodnutia o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a ich uvedení na trh.

2.   Požiadavky zmluvných strán v súlade s ustanoveniami odseku 1 tohto článku by sa mali dopĺňať a vzájomne podporovať s ustanoveniami ich vnútroštátnych právnych rámcov týkajúcich sa biologickej bezpečnosti a mali by byť v súlade s cieľmi Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti.“.

Príloha Ia

Za prílohu I vložte novú prílohu tohto znenia:

„Príloha Ia

Postupy uvedené v článku 6a

1.

Každá zmluvná strana ustanoví vo svojom regulačnom rámci na základe ustanovení článku 6a opatrenia zabezpečujúce účinnú informovanosť a účasť verejnosti na rozhodovacom procese, medzi ktoré patrí aj primeraný časový rámec, aby verejnosť mala dostatočný priestor na vyjadrenie názoru na takéto navrhované rozhodnutia.

2.

Vo svojom regulačnom rámci môže zmluvná strana, ak je to vhodné, ustanoviť výnimky týkajúce sa účasti verejnosti na rozhodovacom procese ustanovenom v tejto prílohe:

a)

V prípade zámerného uvoľnenia geneticky modifikovaných organizmov (GMO) do životného prostredia na akýkoľvek iný účel, ako je ich uvedenie na trh, ak:

(i)

sa už takéto uvoľnenie za porovnateľných biologicko-geografických podmienok schválilo v regulačnom rámci dotknutej strany,

a

(ii)

už predtým sa nadobudol dostatok skúseností s uvoľnením príslušného GMO v porovnateľných ekosystémoch.

b)

V prípade uvedenia GMO na trh, ak:

(i)

už bol schválený v regulačnom rámci dotknutej strany,

alebo

(ii)

je určený na výskum alebo do zbierky kultúr.

3.

Bez toho, aby boli dotknuté platné právne predpisy o dôvernosti v súlade s ustanoveniami článku 4, každá zmluvná strana sprístupní verejnosti primeraným, včasným a účinným spôsobom zhrnutie oznámenia, ktoré sa predkladá s cieľom získať povolenie na zámerné uvoľnenie GMO do životného prostredia alebo ich uvedenie na trh na svojom území, ako aj hodnotiacu správu, ak je k dispozícii, a v súlade s vnútroštátnym rámcom pre biologickú bezpečnosť.

4.

Zmluvné strany nepovažujú v žiadnom prípade za dôverné tieto informácie:

a)

všeobecný popis príslušného geneticky modifikovaného organizmu alebo organizmov, meno a adresu žiadateľa o schválenie zámerného uvoľnenia, predpokladané použitie a tam, kde je to vhodné, aj lokalitu uvoľnenia.

b)

metódy a plány monitorovania príslušného geneticky modifikovaného organizmu alebo organizmov a reakcie na núdzovú situáciu.

c)

posúdenie environmentálnych rizík.

5.

Každá zmluvná strana zabezpečí transparentnosť rozhodovacieho procesu a poskytne verejnosti prístup k príslušným informáciám, ktoré sa týkajú tohto procesu. Môže ísť napríklad o informácie o:

(i)

povahe prípadných rozhodnutí,

(ii)

verejnom orgáne zodpovednom za prijatie rozhodnutia,

(iii)

opatreniach na účasť verejnosti stanovených podľa odseku 1,

(iv)

označení verejného orgánu, ktorý môže poskytnúť príslušné informácie,

(v)

označení verejného orgánu, ktorému možno adresovať pripomienky, a časového plánu zasielania pripomienok.

6.

Ustanovenia vyplývajúce z odseku 1 umožňujú verejnosti akýmkoľvek vhodným spôsobom predkladať k návrhu zámerného uvoľnenia, ako aj uvedenia na trh akékoľvek pripomienky, informácie, analýzy alebo názory, ktoré verejnosť považuje za dôležité.

7.

Každá zmluvná strana sa usiluje zabezpečiť, aby sa pri prijímaní rozhodnutí o povolení zámerného uvoľnenia GMO do životného prostredia vrátane ich uvedenia na trh náležite zohľadnil výsledok procesu účasti verejnosti zorganizovaného podľa odseku 1.

8.

Zmluvné strany zabezpečia, aby sa po tom, ako verejný orgán prijme na základe tejto prílohy rozhodnutie, jeho znenie sprístupnilo verejnosti spolu s odôvodneniami a úvahami, ktorými je podložené.“.


29.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 386/50


ROZHODNUTIE RADY

z 19. decembra 2006

o uzavretí Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o revízii Dohody o vzájomnom uznávaní vo vzťahu k posudzovaniu zhody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou

(2006/958/ES)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 133 v spojení s prvou vetou prvého pododseku článku 300 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

keďže:

(1)

Komisia dojednala v mene Spoločenstva dohodu so Švajčiarskou konfederáciou o revízii Dohody o vzájomnom uznávaní vo vzťahu k posudzovaniu zhody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou.

(2)

Dohoda by sa mala schváliť,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Týmto sa v mene Spoločenstva schvaľuje Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o revízii Dohody o vzájomnom uznávaní vo vzťahu k posudzovaniu zhody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou.

Text dohody je pripojený k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Týmto sa predseda Rady poveruje určiť osobu(-y) splnomocnenú(-é) na podpísanie dohody s cieľom zaviazať Spoločenstvo.

Článok 3

Týmto sa predseda Rady poveruje určiť osobu(-y) splnomocnenú(-é) zaslať v mene Európskeho spoločenstva diplomatickú nótu podľa článku 2 dohody.

V Bruseli 19. decembra 2006.

Za Radu

predseda

J. KORKEAOJA


PREKLAD

Dohoda o revízii Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o vzájomnom uznávaní vo vzťahu k posudzovaniu zhody

EURÓPSKE SPOLOČENSTVO A ŠVAJČIARSKA KONFEDERÁCIA,

ďalej len „zmluvné strany“,

ktoré uzavreli dohodu o vzájomnom uznávaní vo vzťahu k posudzovaniu zhody

(ďalej len „dohoda“),

keďže dohoda nadobudla platnosť 1. júna 2002,

keďže je potrebné zjednodušiť fungovanie dohody,

keďže články 1, 5, 6, 7, 8, 9, 10 a 11 dohody odkazujú na orgány posudzovania zhody uvedené v prílohe 1,

keďže článok 2 dohody odkazuje na vymedzenia pojmov ustanovené v príručke ISO/IEC 2 (vydanie z roku 1996) a v Európskej norme EN 45020 (vydanie z roku 1993),

keďže článok 4 dohody obmedzuje uplatňovanie dohody len na výrobky, ktoré podľa nepreferenčných pravidiel pôvodu pochádzajú zo zmluvných strán,

keďže článok 6 dohody odkazuje na postupy stanovené v článku 11,

keďže článok 8 dohody odkazuje na predsedu výboru,

keďže článok 9 dohody odkazuje na koordináciu a porovnávacie práce medzi orgánmi posudzovania zhody uznanými v zmysle dohody,

keďže článok 10 dohody zriaďuje výbor, ktorý rozhoduje o zahrnutí orgánov posudzovania zhody do prílohy 1 a o ich vyňatí z prílohy 1,

keďže článok 11 dohody ustanovuje postup týkajúci sa zahrnutia orgánov posudzovania zhody do prílohy 1 a ich vyňatia z prílohy 1,

keďže článok 12 dohody ustanovuje povinnosti pri výmene informácií,

berúc do úvahy, že v záujme rešpektovania zmien, ktoré boli zavedené v článku 11 dohody, je zo znenia článkov 1, 5, 6, 7, 8, 9, 10 a 11 dohody potrebné odstrániť pojem „orgány posudzovania zhody uvedené v prílohe 1“ a nahradiť ho pojmom „uznané orgány posudzovania zhody“,

berúc do úvahy, že v snahe predísť potrebe upraviť dohodu vždy, keď sa zavedú zmeny vo vymedzeniach pojmov v príslušných príručkách ISO/IEC, odkaz na osobitné vydania týchto príručiek uvedený v článku 2 by mal byť zrušený a nahradený všeobecným odkazom na vymedzenia pojmov ustanovené ISO a IEC,

berúc do úvahy skutočnosť, že odkaz na vymedzenia pojmov ustanovené v Európskej norme 45020 (vydanie z roku 1993) už nie je platný, tento odkaz by mal byť z článku 2 vypustený,

BERÚC DO ÚVAHY, že s cieľom uľahčiť obchod medzi zmluvnými stranami a zjednodušiť fungovanie dohody, obmedzenie podľa článku 4, v zmysle ktorého sa dohoda uplatňuje len vo vzťahu k výrobkom, ktoré pochádzajú zo zmluvných strán, by malo byť zrušené,

berúc do úvahy, že v záujme zjednodušenia dohody určité ustanovenia článku 6 by mali byť zrušené, aby sa vyhlo zdvojeniu so zodpovedajúcimi ustanoveniami v článku 11,

berúc do úvahy, že s cieľom reflektovať na skutočnosť, že výbor funguje pod spoločným predsedníctvom zmluvných strán, odkaz na predsedu výboru by mal byť z článku 8 vypustený,

berúc do úvahy, že v snahe uľahčiť obchod medzi zmluvnými stranami a zabezpečiť transparentnosť pri fungovaní dohody by mala byť do článku 8 zahrnutá povinnosť vyznačiť prípadné pozastavenie činnosti uznaných orgánov posudzovania zhody v zozname uznaných orgánov posudzovania zhody,

berúc do úvahy, že v snahe uľahčiť fungovanie dohody by mala byť do článku 9 zahrnutá potreba ustanovujúcich úradov vynaložiť čo najväčšie úsilie na zabezpečenie toho, že uznané orgány posudzovania zhody budú spolupracovať vhodným spôsobom,

berúc do úvahy, že s cieľom zjednodušiť fungovanie dohody by do článku 10 malo byť zahrnuté ustanovenie, že výbor prijíma rozhodnutia o uznaní alebo zrušení uznania orgánov posudzovania zhody len v prípadoch, keď druhá zmluvná strana vznesie námietky,

berúc do úvahy, že s cieľom zjednodušiť fungovanie dohody je potrebné ustanoviť v článku 11 jednoduchší postup pri uznávaní, zrušení uznania, zmene rozsahu činnosti alebo pozastavení činnosti orgánov posudzovania zhody,

berúc do úvahy, že s cieľom zvýšiť transparentnosť by do článku 12 mala byť zahrnutá povinnosť písomne oznamovať zmeny týkajúce sa príslušných právnych a správnych ustanovení, ako aj ustanovujúcich úradov a príslušných orgánov,

SA DOHODLI REVIDOVAŤ DOHODU TAKTO:

Článok 1

Revízie dohody

1.   Článok 1 sa reviduje takto:

i)

V odseku 1 sa pojem „orgánmi, ktoré sú v zozname v Prílohe 1“ nahrádza pojmom „orgánmi uznanými v súlade s postupmi tejto dohody“ (ďalej len „uznané orgány posudzovania zhody“).

ii)

V odseku 2 sa pojem „orgánmi, ktoré sú v zozname v Prílohe 1“ nahrádza pojmom „uznanými orgánmi posudzovania zhody“.

2.   Článok 2 ods. 2 sa nahrádza takto:

„Vymedzenia pojmov ustanovené v ISO a IEC možno použiť na určenie významu všeobecných pojmov, ktoré sa týkajú posudzovania zhody, obsiahnutých v tejto dohode.“.

3.   Článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

Pôvod

Ustanovenia tejto dohody sa uplatňujú na výrobky, na ktoré sa vzťahuje táto dohoda, bez ohľadu na ich pôvod.“.

4.   Článok 5 sa nahrádza takto:

„Článok 5

Uznané orgány posudzovania zhody

Zmluvné strany sa týmto dohodli, že orgány posudzovania zhody uznané v súlade s postupom podľa článku 11 spĺňajú podmienky oprávnenosti na posudzovanie zhody.“.

5.   Článok 6 sa nahrádza takto:

„Článok 6

Ustanovujúce úrady

1.   Zmluvné strany sa týmto zaväzujú zabezpečiť, aby ich ustanovujúce úrady mali potrebnú právomoc na ustanovenie orgánov posudzovania zhody alebo na zrušenie ich ustanovenia, na pozastavenie činnosti alebo zrušenie pozastavenia činnosti ustanovených orgánov posudzovania zhody podliehajúcich ich jurisdikcii.

2.   Pri ustanovení orgánov posudzovania zhody ustanovujúce úrady dodržiavajú všeobecné zásady ustanovovania uvedené v prílohe 2 s výhradou ustanovení v príslušnom oddiele IV prílohy 1. Podľa tých istých zásad postupujú ustanovujúce úrady aj pri zrušení ustanovenia a pri pozastavení činnosti alebo zrušení pozastavenia činnosti.“.

6.   Článok 7 sa reviduje takto:

V odseku 1 sa text „orgány posudzovania zhody pod ich jurisdikciou, ktorú sú uvedené v prílohe 1“ nahrádza textom „uznané orgány posudzovania zhody podliehajúce ich jurisdikcii“.

7.   Článok 8 sa reviduje takto:

i)

V prvom pododseku odseku 1 sa pojem „uvedených v zozname v prílohe 1“ nahrádza pojmom „uznaných orgánov posudzovania zhody“.

ii)

V druhom pododseku odseku 1 sa vypúšťa text „a predsedovi výboru“.

iii)

V odseku 4 sa za prvú vetu vkladá nová veta: „Takéto pozastavenie činnosti sa vyznačí v spoločnom zozname uznaných orgánov posudzovania zhody uvedenom v prílohe 1“.

8.   Článok 9 sa reviduje takto:

i)

V odseku 2 sa text „orgány posudzovania zhody, ktoré sú uvedené v prílohe 1 a patria do ich jurisdikcie“ nahrádza textom „uznané orgány posudzovania zhody podliehajúce ich jurisdikcii“.

ii)

V odseku 3 sa text „Orgány posudzovania zhody uvedené v prílohe 1“ nahrádza textom „Uznané orgány posudzovania zhody“ a za prvú vetu sa vkladá veta: „Ustanovujúce úrady vynaložia čo najväčšie úsilie, aby zabezpečili, že uznané orgány posudzovania zhody spolupracujú vhodným spôsobom.“

9.   Článok 10 ods. 4 sa nahrádza takto:

9.„4.   Výbor môže posudzovať akékoľvek záležitosti týkajúce sa tejto dohody. Zodpovedný je najmä za:

a)

vypracovanie postupu na vykonávanie overovania stanovené v článku 7;

b)

vypracovanie postupu na vykonávanie overovania stanovené v článku 8;

c)

rozhodovanie o uznaní orgánov posudzovania zhody, voči ktorým sú vznesené námietky podľa článku 8;

d)

rozhodovanie o zrušení uznania orgánov posudzovania zhody, voči ktorým sú vznesené námietky podľa článku 8;

e)

preskúmavanie právnych a správnych ustanovení, ktoré zmluvná strana oznámila druhej zmluvnej strane podľa článku 12, s cieľom posúdiť ich vplyv na dohodu a zmeniť príslušné časti prílohy 1.“.

10.   Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

Uznanie, zrušenie uznania, zmena rozsahu činnosti a pozastavenie činnosti orgánov posudzovania zhody

10.1.   Na uznanie orgánov posudzovania zhody vo vzťahu k požiadavkám ustanoveným v príslušných kapitolách prílohy 1 sa uplatňuje nasledujúci postup:

a)

zmluvná strana, ktorá si želá uznanie orgánu posudzovania zhody, písomne oznámi svoj návrh druhej zmluvnej strane a na ten účel jej na požiadanie poskytne potrebné informácie;

b)

ak druhá zmluvná strana súhlasí s návrhom alebo do 60 dní od oznámenia návrhu nevznesie žiadne námietky, orgán posudzovania zhody sa považuje za uznaný orgán posudzovania zhody v zmysle podmienok podľa článku 5;

c)

ak druhá zmluvná strana písomne vznesie námietky v lehote 60 dní, uplatňuje sa článok 8.

2.   Zmluvná strana môže zrušiť alebo pozastaviť uznanie alebo zrušiť pozastavenie uznania orgánu posudzovania zhody podliehajúceho jej jurisdikcii. Dotknutá zmluvná strana bezodkladne písomne oznámi druhej zmluvnej strane svoje rozhodnutie spolu s uvedením dátumu tohto rozhodnutia. Zrušenie, pozastavenie alebo zrušenie pozastavenia nadobúda účinky k uvedenému dňu. Zrušenie alebo pozastavenie sa vyznačia v spoločnom zozname uznaných orgánov posudzovania zhody uvedenom v prílohe 1.

3.   Zmluvná strana môže navrhnúť zmenu a doplnenie rozsahu činnosti uznaného orgánu posudzovania zhody podliehajúceho jej jurisdikcii. Na rozšírenie a obmedzenie rozsahu činnosti sa uplatňujú postupy podľa článku 11 ods. 1 a 2.

4.   Zmluvná strana môže za výnimočných okolností namietať technickú spôsobilosť uznaného orgánu posudzovania zhody podliehajúceho jurisdikcii druhej zmluvnej strany. V takom prípade sa uplatňuje článok 8.

5.   Správy, certifikáty, povolenia a značky zhody vydané orgánmi posudzovania zhody po tom, čo im bolo zrušené alebo pozastavené uznanie, nemusia byť uznané zo strany zmluvných strán. Správy, certifikáty, povolenia a značky zhody vydané orgánmi posudzovania zhody pred tým, než im bolo zrušené uznanie, budú zmluvné strany aj naďalej uznávať, pokiaľ zodpovedný ustanovujúcu úrad neobmedzí alebo nezruší ich platnosť. Zmluvná strana, ktorej jurisdikcii podlieha zodpovedný ustanovujúci úrad, písomne oznámi druhej zmluvnej strane akékoľvek zmeny týkajúce sa obmedzenia alebo zrušenia ich platnosti.“

11.   Článok 12 sa reviduje takto:

i)

V odseku 2 sa za text „a oznámi“ vkladá text „písomne“.

ii)

Za odsek 2 sa vkladá odsek 2a: „Každá zmluvná strana písomne oznámi druhej zmluvnej strane zmeny týkajúce sa jej ustanovujúcich úradov a príslušných orgánov.“

Článok 2

Nadobudnutie platnosti

Táto dohoda podlieha ratifikácii alebo schváleniu zo strany zmluvných strán v súlade s ich vlastnými postupmi. Táto dohoda nadobúda platnosť prvým dňom druhého mesiaca nasledujúceho po dni, keď si zmluvné strany vymenili diplomatické nóty, ktorými potvrdzujú, že ich príslušné postupy potrebné na prijatie dohody boli ukončené.

Článok 3

Jazyky

1.   Táto dohoda bola vyhotovená v dvoch exemplároch v anglickom, dánskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, nemeckom, portugalskom, španielskom, švédskom a talianskom jazyku, pričom každé znenie je rovnako autentické.

2.   Táto dohoda a Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o vzájomnom uznávaní vo vzťahu k posudzovaniu zhody sa čo najskôr preložia do českého, estónskeho, litovského, lotyšského, maďarského, maltského, poľského, slovenského a slovinského jazyka. Výbor je splnomocnený na schválenie týchto jazykových verzií. Po ich schválení bude znenie v týchto jazykoch autentické rovnako ako znenie v jazykoch uvedených v odseku 1.

Na dôkaz toho podpísaní splnomocnení zástupcovia, na tento účel náležite oprávnení, podpísali túto dohodu.


29.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 386/55


ROZHODNUTIE RADY A ZÁSTUPCOV VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV, KTORÍ SA ZIŠLI NA ZASADNUTÍ RADY

zo 4. decembra 2006

o podpísaní a dočasnom uplatňovaní Euro-stredozemskej dohody o letectve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej

(Text s významom pre EHP)

(2006/959/ES)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE A ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV, KTORÍ SA zišli na ZASADNUTí RADY EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 80 ods. 2, v spojení s prvou vetou prvého podods. článku 300 ods. 2 a článku 300 ods. 4,

so zreteľom na návrh Komisie,

keďže:

(1)

Rada poverila Komisiu začatím rokovaní s Marockým kráľovstvom s cieľom vypracovať Euro-stredozemskú dohodu o letectve.

(2)

Komisia dohodla v mene Spoločenstva a jeho členských štátov Euro-stredozemskú dohodu o letectve s Marockým kráľovstvom (ďalej len „dohoda“) v súlade s rozhodnutím Rady, ktorým sa Komisia poveruje začatím rokovaní.

(3)

Dohoda bola parafovaná 14. decembra 2005 v Marakéši.

(4)

S výhradou jej možného uzavretia k neskoršiemu dátumu, dohodu dojednanú Komisiou, by malo Spoločenstvo a členské štáty podpísať a dočasne uplatňovať.

(5)

Je potrebné stanoviť procedurálne opatrenia na účasť Spoločenstva a členských štátov v spoločnom výbore zriadenom podľa článku 22 dohody a v arbitrážnych konaniach ustanovených v článku 23 dohody, ako aj na vykonávanie určitých ustanovení dohody vrátane tých, ktoré sa týkajú prijatia ochranných opatrení, udeľovania a rušenia dopravných práv a určitých záležitostí bezpečnosti a bezpečnostnej ochrany,

ROZHODLI TAKTO:

Článok 1

Podpis a predbežné uplatňovanie

1.   Týmto sa v mene Spoločenstva schvaľuje podpísanie Euro-stredozemskej dohody o letectve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej, ďalej len „dohoda“ s výhradou uzavretia dohody.

2.   Týmto sa predseda Rady poveruje určiť osobu (y) splnomocnenú (é) podpísať dohodu v mene Spoločenstva s výhradou jej uzavretia.

3.   Dohoda sa pred nadobudnutím jej platnosti uplatňuje v súlade s jej článkom 30 ods. 1.

4.   Text dohody je pripojený k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Spoločný výbor

1.   Spoločenstvo a členské štáty sú zastúpené v spoločnom výbore zriadenom podľa článku 22 dohody zástupcami Komisie a členských štátov.

2.   Komisia prijme, po porade s osobitným výborom zástupcov členských štátov vymenovaným Radou, pozíciu, ktorú zaujme Spoločenstvo a členské štáty v rámci spoločného výboru, pokiaľ ide o zmenu a doplnenie príloh k dohode, okrem prílohy I (Dohodnuté služby a určené trasy) a prílohy IV (Prechodné ustanovenia), a akékoľvek záležitosti, ktoré patria do článku 7 alebo 8 dohody.

3.   V prípade ostatných rozhodnutí spoločného výboru o záležitostiach, ktoré patria do právomoci Spoločenstva, prijme pozíciu Spoločenstva a jeho členských štátov Rada kvalifikovanou väčšinou na základe návrhu Komisie.

4.   V prípade ostatných rozhodnutí spoločného výboru o záležitostiach, ktoré patria do právomoci členských štátov, prijme pozíciu, ktorá sa má prezentovať, Rada jednomyseľne na základe návrhu Komisie alebo členských štátov.

5.   Pozíciu Spoločenstva a členských štátov v rámci spoločného výboru prezentuje Komisia, okrem oblastí, ktoré patria výhradne do právomoci členských štátov, pričom v takomto prípade pozíciu prezentuje predsedníctvo Rady alebo, v prípade, že tak rozhodne Rada, prezentuje ju Komisia.

Článok 3

Arbitráž

1.   Komisia zastupuje Spoločenstvo a členské štáty v arbitrážnom konaní podľa článku 23 dohody.

2.   Na základe návrhu Komisie prijme Rada rozhodnutie o obmedzení, pozastavení alebo zrušení uplatňovania práv alebo výhod podľa článku 23 ods. 6 dohody. Rada rozhoduje kvalifikovanou väčšinou.

3.   O akomkoľvek náležitom opatrení, ktoré sa prijme podľa článku 23 dohody, v otázkach patriacich do právomoci Spoločenstva rozhoduje Komisia za pomoci osobitného výboru zástupcov členských štátov, ktorý vymenuje Rada.

Článok 4

Ochranné opatrenia

1.   Rozhodnutie prijať ochranné opatrenia podľa článku 24 dohody prijme na vlastný podnet alebo na požiadanie členského štátu Komisia, ktorej pomáha osobitný výbor zástupcov členských štátov, ktorý vymenuje Rada.

2.   Ak členský štát požiada Komisiu, aby uplatnila ochranné opatrenia, na podporu svojej žiadosti poskytne Komisii informácie, ktorými je potrebné žiadosť odôvodniť. Komisia prijme rozhodnutie o tejto žiadosti do jedného mesiaca alebo v súrnych prípadoch do 10 pracovných dní a informuje Radu a členské štáty o svojom rozhodnutí. Ktorýkoľvek členský štát môže toto rozhodnutie Komisie postúpiť Rade do 10 pracovných dní od jeho oznámenia. Rada môže do jedného mesiaca od postúpenia prijať iné rozhodnutie. Rada rozhoduje kvalifikovanou väčšinou.

Článok 5

Informovanie Komisie

1.   Členské štáty bezodkladne informujú Komisiu o akomkoľvek rozhodnutí o zamietnutí, zrušení, pozastavení alebo obmedzení oprávnení marockého leteckého dopravcu, ktoré prijali podľa článkov 3 a 4 dohody.

2.   Členské štáty informujú Komisiu bezodkladne o žiadostiach alebo oznámeniach, ktoré predložili alebo dostali podľa článku14 dohody.

3.   Členské štáty informujú Komisiu bezodkladne o žiadostiach alebo oznámeniach, ktoré predložili alebo dostali podľa článku 15 dohody.

V Bruseli, 4 decembra 2006

Za Radu

predseda

M. PEKKARINEN


EURO-STREDOMORSKÁ LETECKÁ DOHODA

medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej

BELGICKÉ KRÁĽOVSTVO,

ČESKÁ REPUBLIKA,

DÁNSKE KRÁĽOVSTVO,

SPOLKOVÁ REPUBLIKA NEMECKO,

ESTÓNSKA REPUBLIKA,

HELÉNSKA REPUBLIKA,

ŠPANIELSKE KRÁĽOVSTVO,

FRANCÚZSKA REPUBLIKA,

ÍRSKO,

TALIANSKA REPUBLIKA,

CYPERSKÁ REPUBLIKA,

LOTYŠSKÁ REPUBLIKA,

LITOVSKÁ REPUBLIKA,

LUXEMBURSKÉ VEĽKOVOJVODSTVO,

MAĎARSKÁ REPUBLIKA,

MALTA,

HOLANDSKÉ KRÁĽOVSTVO,

RAKÚSKA REPUBLIKA,

POĽSKÁ REPUBLIKA,

PORTUGALSKÁ REPUBLIKA,

SLOVINSKÁ REPUBLIKA,

SLOVENSKÁ REPUBLIKA,

FÍNSKA REPUBLIKA,

ŠVÉDSKE KRÁĽOVSTVO,

SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA,

zmluvné strany Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ďalej len „členské štáty“ a

EURÓPSKE SPOLOČENSTVO, ďalej len „Spoločenstvo“,

na jednej strane a

MAROCKÉ KRÁĽOVSTVO, ďalej len „Maroko“,

na strane druhej,

so želaním podporovať medzinárodný systém letectva založený na spravodlivej hospodárskej súťaži medzi leteckými dopravcami na trhu s minimálnymi zásahmi a reguláciou zo strany vlády;

so želaním uľahčiť rozširovanie príležitostí medzinárodnej leteckej dopravy, a to aj rozvojom leteckých dopravných sietí na uspokojenie potrieb cestujúcich a prepravcov výhodnými službami leteckej dopravy;

so želaním umožniť leteckým dopravcom ponúkať cestujúcej verejnosti a verejným prepravcom konkurenčné ceny a služby na otvorených trhoch;

so želaním, aby liberalizovaná dohoda bola prínosom pre všetky sektory odvetvia leteckej dopravy vrátane pracovníkov leteckých dopravcov;

so želaním zabezpečiť najvyšší stupeň bezpečnosti a ochrany medzinárodnej leteckej dopravy a znova zdôrazňujúc vážne znepokojenie nad skutkami a hrozbami proti ochrane lietadiel, ktoré ohrozujú bezpečnosť osôb a majetku, nepriaznivo vplývajú na prevádzku leteckej dopravy a podkopávajú dôveru verejnosti v bezpečnosť civilného letectva;

berúc na vedomie Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve, ktorý bol otvorený k podpisu 7. decembra 1944 v Chicagu;

so želaním zabezpečiť rovnaké podmienky pre leteckých dopravcov;

uznávajúc, že vládne dotácie môžu nepriaznivo ovplyvniť hospodársku súťaž leteckých dopravcov a môžu ohroziť základné ciele tejto dohody;

potvrdzujúc dôležitosť ochrany životného prostredia pri tvorbe a vykonávaní medzinárodnej leteckej politiky a uznávajúc práva zvrchovaných štátov prijímať na tento účel vhodné opatrenia;

berúc na vedomie dôležitosť ochrany spotrebiteľov vrátane ochrany, ktorú poskytuje Dohovor o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu podpísaný 28. mája 1999 v Montreale, keďže obidve zmluvné strany sú stranami tohto dohovoru;

s úmyslom vychádzať z rámca existujúcich dohôd o leteckej doprave s cieľom otvoriť prístup na trhy a maximalizovať výhody pre spotrebiteľov, leteckých dopravcov, pracovníkov a verejnosť na obidvoch stranách;

berúc do úvahy, že dohoda medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Marokom na druhej strane môže byť základom euro-stredomorských vzťahov v oblasti letectva na účely propagácie všetkých výhod liberalizácie v tomto veľmi dôležitom hospodárskom odvetví;

berúc na vedomie, že cieľom tejto dohody je jej uplatňovanie postupným ale uceleným spôsobom a že vhodným mechanizmom možno zabezpečiť ešte bližšie zosúladenie s právnymi predpismi Spoločenstva,

SA DOHODLI TAKTO:

Článok 1

Pojmy

Na účely tejto dohody, pokiaľ nie je uvedené inak, pojem:

1)

„dohodnutá služba“ a „určená trasa“ znamenajú medzinárodnú leteckú dopravnú službu podľa článku 2 a prílohy I k tejto dohode;

2)

„Dohoda“ znamená túto dohodu, jej prílohy a akékoľvek ich zmeny a doplnenia;

3)

„Letecká doprava“ znamená prepravu cestujúcich, batožiny, nákladu a poštových zásielok lietadlom, a to samostatne alebo v kombinácii, ktorá sa poskytuje verejnosti za úhradu alebo nájom a ktorá, aby nedošlo k pochybnostiam, zahŕňa pravidelnú a nepravidelnú (charterovú) leteckú dopravu, ako aj výlučne nákladné dopravné služby;

4)

„Dohoda o pridružení“ znamená Euro-stredomorskú dohodu o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej, uzavretá 26. februára 1996 v Bruseli;

5)

„Prevádzková licencia Spoločenstva“ znamená prevádzkovú licenciu vo vzťahu k leteckým dopravcom založeným v Európskom spoločenstve, ktorá sa udeľuje a udržiava v súlade s nariadením Rady (EHS) č. 2407/92 z 23. júla 1992 o licencovaní leteckých dopravcov.

6)

„Dohovor“ znamená Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve, ktorý bol otvorený k podpisu 7. decembra 1944 v Chicagu a zahŕňa:

a)

akúkoľvek zmenu a doplnenie, ktoré nadobudli platnosť podľa článku 94 ods. a) dohovoru a ratifikovalo ich Maroko aj členský štát alebo členské štáty Európskeho spoločenstva podľa relevantnosti pre daný problém,

a

b)

akúkoľvek prílohu alebo akúkoľvek zmenu a doplnenie prílohy prijatú podľa článku 90 dohovoru, pokiaľ táto príloha alebo zmena a doplnenie sú kedykoľvek platné pre Maroko aj členský štát alebo členské štáty Európskeho spoločenstva podľa relevantnosti pre daný problém;

7)

„Náklady v plnej výške“ znamenajú náklady na poskytnutie služby plus primeraný poplatok za administratívne režijné náklady a prípadne akékoľvek príslušné poplatky, ktoré odrážajú náklady súvisiace s ochranou životného prostredia a ktoré sa uplatňujú bez ohľadu na štátnu príslušnosť;

8)

„Zmluvné strany“ znamenajú na jednej strane Spoločenstvo alebo členské štáty alebo Spoločenstvo a jeho členské štáty v súlade s príslušnými právomocami a na druhej strane Maroko;

9)

„Štátny príslušník“ znamená akúkoľvek osobu alebo subjekt, ktorý má marockú štátnu príslušnosť za marockú stranu alebo štátnu príslušnosť členského štátu za európsku stranu, pokiaľ je v prípade právnickej osoby vždy pod skutočnou kontrolou, či už priamo alebo väčšinovou účasťou, osôb alebo subjektov, ktoré majú marockú štátnu príslušnosť, za marockú stranu alebo osôb alebo subjektov, ktoré majú štátnu príslušnosť členského štátu alebo jednej z tretích krajín uvedených v prílohe V, za európsku stranu;

10)

„Dotácie“ znamenajú akýkoľvek finančný príspevok udelený orgánmi alebo regionálnou organizáciou, alebo inou verejnoprávnou organizáciou, keď:

a)

postup vládneho alebo regionálneho orgánu alebo inej verejnoprávnej organizácie zahŕňa priamy prevod prostriedkov, ako sú napr. granty, pôžičky alebo príspevky na základné imanie, prípadný priamy prevod prostriedkov do spoločnosti alebo prevzatie finančných záväzkov spoločnosti, ako sú napr. záruky na pôžičku;

b)

vládny alebo regionálny orgán alebo iná verejnoprávna organizácia sa zriekne príjmu alebo ho nevyberie, hoci je splatný;

c)

vládny alebo regionálny orgán alebo iná verejnoprávna organizácia poskytne tovar alebo služby, okrem všeobecnej infraštruktúry, alebo nakúpi tovar alebo služby;

d)

vládny alebo regionálny orgán alebo iná verejnoprávna organizácia uhrádza platby do finančného mechanizmu alebo splnomocní alebo poverí súkromný orgán, aby vykonával jeden alebo viac typov funkcií uvedených v bodoch a), b) a c), ktoré by sa za normálnych okolností zverili vláde, pričom použitý postup sa v praxi v podstate neodlišuje od bežnej praxe vlád;

a ak sa tým poskytuje určitá výhoda.

11)

„Medzinárodná letecká doprava“ znamená leteckú dopravu, ktorá prechádza cez vzdušný priestor nad územím viac ako jedného štátu;

12)

„Cena“ znamenajú sadzby uplatňované leteckými dopravcami alebo ich zástupcami za prepravu cestujúcich, batožiny a/alebo nákladu (okrem poštových zásielok) v leteckej doprave vrátane, kde to je vhodné, pozemnej dopravy v súvislosti s medzinárodnou leteckou dopravou, ako aj podmienky, ktorým ich uplatnenie podlieha;

13)

„Užívateľský poplatok“ znamená poplatok uložený leteckým spoločnostiam za poskytnutie zariadení alebo služieb letísk, zariadení alebo služieb spojených so životným prostredím, leteckou navigáciou alebo leteckou bezpečnostnou ochranou vrátane súvisiacich služieb a zariadení;

14)

„SESAR“ je technické vykonávanie jednotného európskeho neba, ktoré zabezpečuje koordinovaný, synchronizovaný výskum, vývoj a rozmiestňovanie nových generácií systémov manažmentu letovej prevádzky;

15)

„Územie“ znamená vo vzťahu k Marockému kráľovstvu oblasti súše (pevnina a ostrovy), vnútrozemské vody a výsostné teritoriálne vody a vo vzťahu k Európskemu spoločenstvu, oblasti súše (pevnina a ostrovy), vnútrozemské vody a teritoriálne vody, na ktoré sa vzťahuje Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a podľa podmienok stanovených v tejto zmluve a v akomkoľvek následnom právnom dokumente; uplatňovaním tejto dohody na gibraltárske letisko nie je dotknutá príslušná právna pozícia Španielskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva, pokiaľ ide o spor o právomoc nad územím, na ktorom sa nachádza letisko a zachovanie pozastavenia uplatňovania opatrení liberalizácie leteckých dopravných služieb na gibraltárske letisko z 18. septembra 2006 medzi členskými štátmi v súlade s podmienkami vládneho vyhlásenia týkajúceho sa gibraltárskeho letiska prijatého 18. septembra 2006 v Cordoue,

a

16)

„Príslušné orgány“ znamenajú orgány alebo subjekty štátnej správy uvedené v prílohe III. Dotknutá zmluvná strana oznámi akékoľvek zmeny a doplnenia vnútroštátneho práva, ktoré sa týkajú postavenia príslušných orgánov, druhej zmluvnej strane.

HLAVA I

HOSPODÁRSKE USTANOVENIA

Článok 2

Prepravné práva

1.   Ak nie je stanovené inak v prílohe I, každá zmluvná strana udelí druhej zmluvnej strane nasledovné práva na uskutočnenie medzinárodnej leteckej dopravy leteckými dopravcami druhej zmluvnej strany:

a)

právo prelietavať bez pristátia ponad územie zmluvnej strany udeľujúcej práva;

b)

právo pristávať na území zmluvnej strany udeľujúcej práva na akýkoľvek iný účel, ako je nastúpenie alebo vystúpenie cestujúcich, naloženie alebo vyloženie batožiny, nákladu a/alebo poštových zásielok v leteckej doprave (účely, ktoré nie sú spojené s leteckou dopravou);

c)

pri vykonávaní dohodnutej služby na určenej trase právo pristávať na území zmluvnej strany udeľujúcej práva na účely nastúpenia alebo vystúpenia cestujúcich, naloženia alebo vyloženia nákladu a/alebo poštových zásielok v medzinárodnej leteckej doprave, a to samostatne alebo v kombinácii;

a

d)

práva, ktoré sú iným spôsobom stanovené v tejto dohode.

2.   Žiadne ustanovenie tejto dohody neoprávňuje:

a)

Marockých dopravcov vziať na palubu na území ktoréhokoľvek členského štátu Európskeho spoločenstva cestujúcich, batožinu, náklad a/alebo poštové zásielky prepravované za náhradu a určené na iné miesto na území daného členského štátu Európskeho spoločenstva;

b)

dopravcov Európskeho spoločenstva vziať na palubu na území Maroka cestujúcich, batožinu, náklad a/alebo poštové zásielky prepravované za náhradu a určené na iné miesto na území Maroka.

Článok 3

Oprávnenie

Po prijatí žiadostí o prevádzkové oprávnenie od leteckého dopravcu jednej zmluvnej strany príslušné orgány druhej zmluvnej strany udelia príslušné oprávnenia bez zbytočného procedurálneho odkladu, pokiaľ:

a)

v prípade leteckého dopravcu Maroka:

letecký dopravca má hlavné miesto podnikania a prípadné registrované sídlo v Maroku a získal licenciu a ostatné príslušné doklady v súlade s právom Marockého kráľovstva;

Maroko vykonáva účinnú regulačnú kontrolu leteckého dopravcu,

a

leteckého dopravcu priamo alebo prostredníctvom väčšinového vlastníckeho podielu vlastní Maroko a/alebo štátni príslušníci Maroka a toto vlastníctvo pokračuje a leteckého dopravcu vždy skutočne riadi Maroko a/alebo štátni príslušníci Maroka alebo ho priamo alebo prostredníctvom väčšinového vlastníckeho podielu vlastnia členské štáty a/alebo štátni príslušníci členských štátov a toto vlastníctvo pokračuje a vždy ho skutočne riadia členské štáty a/alebo štátni príslušníci členských štátov;

b)

v prípade leteckého dopravcu Európskeho spoločenstva:

letecký dopravca má hlavné miesto podnikania a prípadné registrované sídlo na území členského štátu Európskeho spoločenstva podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a získal prevádzkovú licenciu Spoločenstva,

a

členský štát Európskeho spoločenstva zodpovedný za vydávanie osvedčení leteckých prevádzkovateľov vykonáva a spravuje účinnú regulačnú kontrolu leteckého dopravcu a príslušný letecký úrad je jasne uvedený;

leteckého dopravcu priamo alebo prostredníctvom väčšinového vlastníckeho podielu vlastnia členské štáty a/alebo štátni príslušníci členských štátov a toto vlastníctvo pokračuje, alebo iné štáty uvedené v prílohe V a/alebo štátni príslušníci týchto iných štátov;

c)

letecký dopravca spĺňa podmienky podľa zákonov a iných právnych predpisov, ktoré zmluvná strana posudzujúca žiadosť alebo žiadosti bežne uplatňuje v súvislosti s vykonávaním medzinárodnej leteckej dopravy,

a

d)

sa dodržiavajú a uplatňujú ustanovenia uvedené v článku 14 (Bezpečnosť leteckej prevádzky) a v článku 15 (Zabezpečenie ochrany v letectve).

Článok 4

Zrušenie oprávnenia

1.   Príslušné orgány ktorejkoľvek zmluvnej strany môžu zrušiť, pozastaviť alebo obmedziť prevádzkové oprávnenie leteckého dopravcu alebo inak pozastaviť alebo obmedziť činnosť leteckého dopravcu druhej zmluvnej strany, ak:

a)

v prípade leteckého dopravcu Maroka:

letecký dopravca nemá hlavné miesto podnikania alebo prípadné registrované sídlo v Maroku a nezískal prevádzkovú licenciu a ostatné príslušné doklady v súlade s uplatniteľným právom Maroka;

Maroko nevykonáva účinnú regulačnú kontrolu leteckého dopravcu,

alebo

leteckého dopravcu priamo alebo prostredníctvom väčšinového vlastníckeho podielu nevlastní a skutočne nekontroluje Maroko a/alebo štátni príslušníci Maroka alebo členské štáty a/alebo štátni príslušníci členských štátov;

b)

v prípade leteckého dopravcu Európskeho spoločenstva:

letecký dopravca nemá hlavné miesto podnikania alebo prípadné registrované sídlo na území členského štátu Európskeho spoločenstva podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva alebo nezískal prevádzkovú licenciu Spoločenstva;

členský štát Európskeho spoločenstva zodpovedný za vydávanie osvedčenia pre letových prevádzkovateľov nevykonáva účinnú regulačnú kontrolu leteckého dopravcu alebo nie je jasne uvedený príslušný letecký orgán,

alebo

leteckého dopravcu priamo alebo prostredníctvom väčšinového vlastníckeho podielu nevlastnia a skutočne neriadia členské štáty a/alebo štátni príslušníci členských štátov alebo iné štáty uvedené v prílohe V a/alebo štátni príslušníci týchto iných štátov.

c)

letecký dopravca nedodržal zákony a iné právne predpisy uvedené v článku 6 (Uplatňovanie zákonov) tejto dohody;

alebo

d)

sa nedodržiavajú alebo neuplatňujú ustanovenia uvedené v článku 14 (Bezpečnosť leteckej prevádzky) a v článku 15 (Zabezpečenie ochrany v letectve).

2.   Ak nie je nevyhnutné bezodkladné opatrenie s cieľom zabrániť ďalšiemu nedodržiavaniu ods. 1 písm. c) alebo ods. 1 písm. d), práva, ktoré sa ustanovujú v tomto článku, sa uplatňujú až po konzultáciách s príslušnými orgánmi druhej zmluvnej strany.

Článok 5

Investície

Väčšinové vlastníctvo alebo skutočná kontrola leteckého dopravcu Maroka členským štátom alebo jeho štátnymi príslušníkmi alebo leteckého dopravcu Európskeho spoločenstva Marokom alebo jeho štátnymi príslušníkmi podlieha predbežnému rozhodnutiu spoločného výboru zriadeného podľa tejto dohody.

V tomto rozhodnutí sa uvádzajú podmienky spojené s vykonávaním dohodnutých služieb podľa tejto dohody a so službami medzi tretími krajinami a zmluvnými stranami. Ustanovenia článku 22 ods. 9 tejto dohody sa nevzťahujú na tento typ rozhodnutí.

Článok 6

Uplatňovanie zákonov

1.   Pri vstupe na územie jednej zmluvnej strany, pobyte na tomto území alebo pri jeho opustení dodržiavajú leteckí dopravcovia druhej zmluvnej strany zákony a iné právne predpisy, ktoré sa na tomto území vzťahujú na prílet a odlet lietadiel používaných na medzinárodnú leteckú dopravu alebo na prevádzkovanie a navigáciu lietadiel.

2.   Pri vstupe na územie jednej zmluvnej strany, pobyte na tomto území alebo pri jeho opustení dodržiavajú cestujúci, posádka alebo náklad lietadla leteckého dopravcu druhej zmluvnej strany alebo sa dodržiavajú v ich mene zákony a iné právne predpisy, ktoré sa na tomto území vzťahujú na prílet alebo odlet cestujúcich, posádky alebo nákladu lietadla (vrátane predpisov týkajúcich sa vstupu, odbavenia, prisťahovalectva, pasov, colného odbavenia a karantény alebo v prípade poštových zásielok, poštových predpisov).

Článok 7

Hospodárska súťaž

V rámci tejto dohody sa uplatňujú ustanovenia kapitoly II (Hospodárska súťaž a iné hospodárske ustanovenia) hlavy IV dohody o pridružení, ak táto dohoda neobsahuje konkrétnejšie predpisy.

Článok 8

Dotácie

1.   Zmluvné strany uznávajú, že štátne dotácie leteckým dopravcom narušujú alebo môžu narušiť hospodársku súťaž uprednostňovaním určitých podnikov, ktoré poskytujú letecké dopravné služby, že ohrozujú základné ciele dohody a že sú nezlučiteľné so zásadou otvoreného leteckého priestoru.

2.   Ak sa považuje za nutné poskytnúť leteckému dopravcovi alebo leteckým dopravcom, ktorí pôsobia podľa tejto dohody, verejné dotácie s cieľom dosiahnuť legitimný cieľ, tieto dotácie musia byť primerané cieľu, transparentné a musia mať najnižší možný nepriaznivý dosah na leteckých dopravcov druhej zmluvnej strany. Zmluvná strana poskytujúca takúto dotáciu bezodkladne informuje druhú zmluvnú stranu o svojom úmysle udeliť takúto dotáciu a o jej súlade s kritériami ustanovenými v tejto dohode.

3.   Ak je jedna zmluvná strana presvedčená, že dotácia, ktorú poskytla druhá zmluvná strana, prípadne verejný alebo vládny orgán iného štátu, ako sú zmluvné strany, nie je v súlade s kritériami stanovenými v ods. 2, môže požiadať o zvolanie zasadnutia spoločného výboru, tak ako je to ustanovené v článku 22, aby sa problémom zaoberal a vypracoval vhodné riešenia oprávnených námietok.

4.   Ak spoločný výbor nemôže urovnať spor, zmluvné strany si ponechajú možnosť uplatnenia príslušných antisubvenčných opatrení.

5.   Ustanoveniami tohto článku nie sú dotknuté zákony a iné právne predpisy zmluvných strán, pokiaľ ide o dôležité záväzky leteckých služieb a služieb vo verejnom záujme na územiach zmluvných strán.

Článok 9

Obchodné príležitosti

1.   Leteckí dopravcovia každej zmluvnej strany majú právo zriadiť si pobočku na území druhej zmluvnej strany na propagáciu a predaj služieb leteckej dopravy a súvisiacich služieb.

2.   Leteckí dopravcovia každej zmluvnej strany majú nárok v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi druhej zmluvnej strany, ktoré sa týkajú vstupu, pobytu a zamestnania, priviesť a ponechať na území druhej zmluvnej strany riadiaci, obchodný, technický, prevádzkový a iný odborný personál potrebný na podporu poskytovania leteckej dopravy.

3.

a)

Bez toho, aby bol dotknutý podods. b) uvedený nižšie, každý letecký dopravca má vo vzťahu k pozemnej obsluhe na území druhej zmluvnej strany:

i)

právo vykonávať vlastnú pozemnú obsluhu („vlastná obsluha“) alebo, ak sa sám rozhodne,

ii)

právo vybrať si spomedzi konkurenčných dodávateľov, ktorí poskytujú úplné alebo čiastočné služby pozemnej obsluhy, ak je týmto dodávateľom na základe zákonov a iných právnych predpisov každej zmluvnej strany povolený prístup na trh a ak sa títo dodávatelia nachádzajú na trhu.

b)

Pre niektoré kategórie služieb pozemnej obsluhy, konkrétne odbavovanie batožiny, odbavovanie na manipulačnej ploche, manipulácia s palivom a olejom, odbavovanie nákladu a poštových zásielok, pokiaľ ide o fyzickú manipuláciu s nákladom a poštovými zásielkami medzi letiskovým terminálom a lietadlom, podliehajú práva uvedené pod písm. a) bod (i) a bod (ii) určitým špecifickým obmedzeniam podľa zákonov a iných právnych predpisov uplatniteľných na území druhej zmluvnej strany. Ak takéto obmedzenia bránia vlastnej obsluhe alebo ak neexistuje účinná hospodárska súťaž medzi dodávateľmi, ktorí poskytujú služby pozemnej obsluhy, všetky tieto služby musia byť dostupné všetkým leteckým dopravcom rovnocenne a v dostatočnej miere; ceny za tieto služby nesmú prekročiť náklady v plnej výške vrátane primeranej návratnosti aktív po odpisoch.

4.   Ktorýkoľvek letecký dopravca každej zmluvnej strany sa môže zaoberať predajom služieb leteckej dopravy na území druhej zmluvnej strany priamo a/alebo podľa svojho rozhodnutia prostredníctvom svojich obchodných zástupcov alebo iných sprostredkovateľov, ktorých určí letecký dopravca. Každý letecký dopravca má právo predávať tieto dopravné služby a každý má právo si tieto dopravné služby kúpiť v mene daného územia alebo vo voľne zmeniteľných menách.

5.   Každý letecký dopravca má právo zmeniť a previesť príjmy z miestneho podnikania z územia druhej zmluvnej strany na svoje domáce územie a, okrem prípadov, keď to nie je v súlade so všeobecne uplatniteľným zákonom alebo iným právnym predpisom, do krajiny alebo krajín podľa vlastného výberu. Prostriedky budú zamenené a prevedené rýchlo, bez obmedzení alebo zdanenia týchto prostriedkov, vo výmennom kurze platnom pre aktuálne transakcie a prevody v deň, keď dopravca predloží úvodnú žiadosť o prevod prostriedkov.

6.   Leteckému dopravcovi každej zmluvnej strany sa umožní, aby miestne výdavky vrátane nákupu paliva na území druhej zmluvnej strany uhrádzal v miestnej mene. Podľa svojho rozhodnutia môžu leteckí dopravcovia každej zmluvnej strany uhrádzať tieto výdavky na území druhej zmluvnej strany vo voľne zmeniteľných menách podľa miestnych právnych predpisov týkajúcich sa meny.

7.   Pri vykonávaní alebo ponúkaní služieb podľa tejto dohody môže ktorýkoľvek letecký dopravca zmluvnej strany uzatvárať marketingové dohody o spolupráci, ako sú napr. dohody o prenájme časti kapacity alebo dohody o spoločnom označovaní liniek s:

a)

ktorýmkoľvek leteckým dopravcom alebo dopravcami zmluvných strán,

a

b)

ktorýmkoľvek leteckým dopravcom alebo dopravcami tretej krajiny,

a

c)

ktorýmkoľvek pozemným alebo námorným dopravcom;

pokiaľ (i) všetci účastníci týchto dohôd majú príslušné oprávnenie a (ii) dohody spĺňajú požiadavky týkajúce sa bezpečnosti a hospodárskej súťaže, ktoré sa bežne pri takýchto dohodách uplatňujú. Pokiaľ ide o služby osobnej dopravy predávané pri spoločnom označovaní liniek, musí byť kupujúci informovaný na predajnom mieste alebo v každom prípade pred nástupom do lietadla o tom, ktorí dopravcovia budú vykonávať jednotlivé časti služby.

8.

a)

Pokiaľ ide o dopravu cestujúcich, poskytovatelia pozemnej dopravy nepodliehajú zákonom a právnym predpisom, ktorými sa riadi letecká doprava, len na základe toho, že túto pozemnú dopravu ponúka letecký dopravca pod vlastným menom. Poskytovatelia pozemnej dopravy sa môžu rozhodnúť, či uzavrú dohody o spolupráci. Pri rozhodovaní o konkrétnej dohode pozemní dopravcovia môžu okrem iného zvážiť záujmy spotrebiteľa a technické, hospodárske, priestorové a kapacitné obmedzenia.

b)

Naviac a bez ohľadu na ktorékoľvek iné ustanovenie tejto dohody sa leteckým dopravcom a nepriamym poskytovateľom nákladnej prepravy zmluvných strán bez obmedzenia povolí v súvislosti s medzinárodnou leteckou dopravou využívať akúkoľvek pozemnú nákladnú dopravu na miesta alebo z miest na území Maroka a Európskeho spoločenstva a tretích krajín vrátane dopravy na všetky letiská a zo všetkých letísk so zariadením pre colné odbavenie a v prípade potreby vrátane práv na dopravu nákladu pod colným dohľadom podľa uplatniteľných právnych predpisov. V prípade takéhoto nákladu, či už sa presúva pozemnou dopravou alebo letecky, sa zabezpečí prístup k letiskovému colnému odbaveniu a zariadeniu. Leteckí dopravcovia sa môžu rozhodnúť, že si budú zabezpečovať pozemnú dopravu sami alebo na základe dohody s inými pozemnými dopravcami vrátane pozemnej dopravy, ktorú prevádzkujú iní leteckí dopravcovia alebo nepriami poskytovatelia nákladnej leteckej dopravy. Takéto kombinované nákladné služby možno poskytovať za jednu, spoločnú cenu za kombinovanú leteckú a pozemnú dopravu, pokiaľ zasielatelia nie sú uvedení do omylu z hľadiska skutočností týkajúcich sa takejto dopravy.

Článok 10

Clo a poplatky

1.   Pri prílete na územie jednej zmluvnej strany lietadlá prevádzkované v rámci medzinárodnej leteckej dopravy leteckými dopravcami druhej zmluvnej strany, ich bežné vybavenie, pohonné hmoty, mazivá, spotrebné technické zásoby, pozemné príslušenstvo, náhradné diely (vrátane motorov), zásoby v lietadle (okrem iného vrátane potravín, nápojov a liehovín, tabaku a iných produktov určených na používanie cestujúcimi alebo predaj cestujúcim v obmedzenom množstve počas letu) a ďalšie predmety určené na využívanie alebo využívané výlučne v súvislosti s prevádzkou alebo údržbou lietadla v medzinárodnej leteckej doprave, sú na základe reciprocity oslobodené od všetkých dovozných obmedzení, majetkových daní a odvodov, colných poplatkov, spotrebných daní a podobných poplatkov, ktoré a) ukladajú štátne alebo miestne orgány alebo Európske spoločenstvo a b) nie sú založené na cene za poskytované služby, pokiaľ tieto materiály a zásoby zostanú na palube lietadla.

2.   Na základe reciprocity sú tiež oslobodené od daní, odvodov, ciel a poplatkov uvedených v ods. 1 tohto článku s výnimkou poplatkov vychádzajúcich z ceny za poskytnuté služby:

a)

zásoby v lietadle, ktoré sa privezú na alebo dodajú na území zmluvnej strany a nakladajú na palubu v primeraných množstvách na použitie v odlietajúcom lietadle leteckého dopravcu druhej zmluvnej strany, ktoré sa používa v medzinárodnej leteckej doprave, aj keď sa tieto zásoby majú používať počas časti letu uskutočnenej nad územím tej zmluvnej strany, u ktorej boli naložené na palubu;

b)

pozemné zariadenia a náhradné diely (vrátane motorov) dovezené na územie zmluvnej strany na účely servisu, údržby alebo opravy lietadiel leteckého dopravcu druhej zmluvnej strany, ktoré sa používajú v medzinárodnej leteckej doprave;

c)

mazivá a spotrebné technické zásoby v lietadle, ktoré sa privezú alebo dodajú na územie zmluvnej strany na použitie v lietadle leteckého dopravcu druhej zmluvnej strany, ktoré sa používa v medzinárodnej leteckej doprave, aj keď sa tieto zásoby majú používať počas časti letu uskutočnenej nad územím tej zmluvnej strany, u ktorej boli naložené na palubu;

a

d)

tlačené materiály, tak ako ustanovujú colné právne predpisy každej zmluvnej strany, ktoré sa privezú alebo dodajú na územie jednej zmluvnej strany a naložia sa na palubu na použitie v odlietajúcom lietadle leteckého dopravcu druhej zmluvnej strany, ktoré sa používajú v medzinárodnej leteckej doprave, aj keď sa tieto zásoby majú používať počas časti letu uskutočnenej nad územím tej zmluvnej strany, u ktorej boli naložené na palubu;

e)

bezpečnostné a ochranné zariadenia na používanie na letiskách alebo nákladných termináloch.

3.   Táto dohoda neoslobodzuje palivo, ktoré zmluvná strana dodala leteckým dopravcom na svojom území, od daní, odvodov, cla a poplatkov podobných tým, ktoré sú uvedené v ods. 1. Pri vstupe lietadla na územie jednej zmluvnej strany, počas pobytu na tomto území a pri odlete lietadla z tohto územia sú leteckí dopravcovia druhej zmluvnej strany povinní dodržiavať zákony a iné právne predpisy prvej zmluvnej strany, týkajúce sa predaja, dodávania a používania leteckého paliva.

4.   Materiály a zásoby uvedené v ods. 1 a ods. 2 tohto článku môžu byť držané pod dohľadom alebo kontrolou príslušných orgánov.

5.   Výnimky ustanovené v tomto článku sa uplatňujú tiež vtedy, keď leteckí dopravcovia jednej zmluvnej strany uzavreli s iným leteckým dopravcom, ktorý využíva podobné výnimky udelené druhou zmluvnou stranou, zmluvu o požičaní alebo prevode položiek uvedených v ods. 1 a 2 na území druhej zmluvnej strany.

6.   Žiadne ustanovenie tejto dohody nebráni ktorejkoľvek zmluvnej strane v tom, aby uložila dane, odvody, clá alebo poplatky na tovar predávaný na iný účel, ako na spotrebu na palube pre cestujúcich na úseku leteckej dopravnej služby medzi dvoma miestami v rámci jej územia, na ktorom je dovolené nastupovanie do lietadla a vystupovanie z lietadla.

Článok 11

Užívateľské poplatky

1.   Zmluvná strana nesmie uložiť alebo dovoliť, aby sa leteckým dopravcom druhej zmluvnej strany uložili vyššie poplatky, ako sú tie, ktoré sa ukladajú vlastným leteckým dopravcom, ktorí prevádzkujú podobné medzinárodné letecké dopravné služby.

2.   Zvýšené alebo nové poplatky by mali nasledovať až po primeraných konzultáciách medzi príslušnými finančnými orgánmi a leteckými dopravcami každej zmluvnej strany. Užívateľom je potrebné s dostatočným predstihom oznámiť návrhy na zmeny užívateľských poplatkov, aby mohli vyjadriť svoj názor ešte pred uskutočnením zmien. Zmluvné strany podporujú tiež výmenu tých informácií, ktoré môžu byť potrebné na presné vyhodnotenie primeranosti, odôvodnenie a určenie poplatkov v súlade so zásadami tohto článku.

Článok 12

Tvorba cien

Ceny za letecké dopravné služby poskytované v súlade s touto dohodou sa určujú voľne a nepodliehajú schváleniu, ale môže sa vyžadovať, aby predkladasné na registráciu na informačné účely. Ceny, ktoré sa majú účtovať za prepravu v rámci celého Európskeho spoločenstva podliehajú právu Európskeho spoločenstva.

Článok 13

Štatistiky

Príslušné orgány každej zmluvnej strany predkladajú na základe žiadosti príslušným orgánom druhej zmluvnej strany informácie a štatistiky týkajúce sa prepravy, ktorú uskutočnili leteckí dopravcovia oprávnení jednou zmluvnou stranou na poskytovanie dohodnutých služieb na územie alebo z územia druhej zmluvnej strany, a to v rovnakom formáte, ako ich vypracovali a predložili oprávnení leteckí dopravcovia svojim príslušným vnútroštátnym orgánom. Akékoľvek ďalšie štatistické údaje týkajúce sa prepravy, ktoré príslušné orgány jednej zmluvnej strany požadujú od druhej zmluvnej strany, sú na základe žiadosti ktorejkoľvek zmluvnej strany predmetom rokovaní spoločného výboru.

HLAVA II

SPOLUPRÁCA V OBLASTI REGULÁCIE

Článok 14

Bezpečnosť leteckej prevádzky

1.   Zmluvné strany konajú v súlade s ustanoveniami právnych predpisov Európskeho spoločenstva o bezpečnosti letectva uvedených v prílohe VI A podľa podmienok stanovených nižšie.

2.   Zmluvné strany zabezpečujú, aby sa lietadlo zaregistrované jednou zmluvnou stranou, ktoré je podozrivé z nedodržiavania medzinárodných leteckých bezpečnostných noriem stanovených podľa dohovoru a ktoré pristáva na letiskách otvorených pre medzinárodnú leteckú dopravu na území druhej zmluvnej strany, podrobilo inšpekciám na ploche vykonávaným príslušnými orgánmi druhej zmluvnej strany, na palube a v okolí lietadla na účely kontroly platnosti dokladov lietadla a jeho posádky, ako aj viditeľného stavu lietadla a jeho vybavenia.

3.   Každá zmluvná strana môže kedykoľvek požiadať o konzultácie týkajúce sa bezpečnostných noriem, ktoré dodržiava druhá zmluvná strana.

4.   Žiadne ustanovenie tejto dohody sa nepovažuje za obmedzenie právomoci príslušných orgánov zmluvnej strany prijímať všetky vhodné a bezodkladné opatrenia kedykoľvek, keď zistia, že lietadlo, produkt alebo prevádzka:

a)

nespĺňa minimálne normy stanovené podľa dohovoru alebo právnych predpisov uvedených v prílohe VI A podľa toho, čo je uplatniteľné,

alebo

b)

spôsobuje vážne znepokojenie na základe kontroly uvedenej v ods. 2, že lietadlo alebo prevádzka lietadla nie je v súlade s minimálnymi normami stanovenými podľa dohovoru alebo právnych predpisov, ktoré sú uvedené v prílohe VI A, podľa toho, čo je uplatniteľné,

alebo

c)

spôsobuje vážne znepokojenie, že minimálne normy stanovené podľa dohovoru alebo právnych predpisov uvedených v prílohe VI A podľa toho, čo je uplantiteľné, nie sú účinne dodržiavané a uplatňované.

5.   Ak príslušné orgány jednej zmluvnej strany prijmú opatrenia podľa ods. 4, bezodkladne informujú príslušné orgány druhej zmluvnej strany o prijatí týchto opatrení a predložia odôvodnenie svojich opatrení.

6.   Ak sa opatrenia prijaté na základe uplatnenia ods. 4 aj naďalej uplatňujú, aj keď dôvod na ich prijatie už pominul, môže každá zmluvná strana vec predložiť spoločnému výboru.

Článok 15

Zabezpečenie ochrany v letectve

1.   Keďže zabezpečenie bezpečnosti civilných lietadiel, ich cestujúcich a posádky je základnou podmienkou poskytovania služieb medzinárodnej leteckej dopravy, zmluvné strany potvrdzujú svoje vzájomné záväzky zabezpečovať bezpečnostnú ochranu civilného letectva voči protiprávnym zásahom (a najmä svoje záväzky podľa Chicagského dohovoru, Dohovoru o trestných činoch a niektorých iných činoch spáchaných na palube lietadla podpísaného v Tokiu 14. septembra 1963, Dohovoru o potlačení protiprávneho zmocnenia sa lietadiel podpísaného v Haagu 16. decembra 1970 a Dohovoru o potlačení protiprávnych činov ohrozujúcich bezpečnosť civilného letectva podpísaného v Montreale 23. septembra 1971 a Protokolu o boji s protiprávnymi činmi násilia na letiskách slúžiacich medzinárodnému civilnému letectvu podpísaného v Montreale 24. februára 1988 a podľa Dohovoru o značkovaní plastických trhavín pre účely detekcie podpísaného v Montreale 1. marca 1991, keďže obidve zmluvné strany sú stranami týchto dohovorov, ako aj podľa všetkých ostatných dohovorov a protokolov týkajúcich sa bezpečnosti civilného letectva, na ktorých sa zúčastňujú obidve zmluvné strany).

2.   Zmluvné strany si na požiadanie poskytnú všetku potrebnú pomoc s cieľom zabrániť činom protiprávneho zmocnenia sa civilného lietadla a iných protiprávnych činov proti bezpečnosti lietadla, jeho cestujúcich a posádky, letísk a leteckých navigačných zariadení a inému ohrozeniu bezpečnosti civilného letectva.

3.   Zmluvné strany vo svojich vzájomných vzťahoch konajú v súlade s normami bezpečnostnej ochrany letectva do tej miery, do akej ich sami uplatňujú, s odporúčanými postupmi stanovenými Medzinárodnou organizáciou civilného letectva, ktoré sa označujú ako prílohy k Chicagskému dohovoru, a to v rozsahu, v akom sa tieto ochranné opatrenia vzťahujú na zmluvné strany. Obidve zmluvné strany vyžadujú, aby prevádzkovatelia lietadiel z ich registra, prevádzkovatelia s hlavným miestom podnikania alebo trvalým sídlom na ich území a prevádzkovatelia letísk na ich území konali v súlade s týmito ustanoveniami o bezpečnostnej ochrane letectva.

4.   Každá zmluvná strana zabezpečí prijatie účinných opatrení na svojom území na ochranu lietadiel, na bezpečnostnú kontrolu cestujúcich a ich osobných predmetov a na uskutočnenie vhodnej kontroly posádky, nákladu (vrátane príručnej batožiny) a zásob lietadla, a to pred nastupovaním a počas nastupovania alebo nakladania, a prispôsobenie týchto opatrení pri zvýšení ohrozenia. Každá zmluvná strana súhlasí s tým, že sa od jej leteckých dopravcov môže požadovať, aby dodržiavali ustanovenia bezpečnostnej ochrany letectva uvedené v ods. 3, ktoré druhá zmluvná strana vyžaduje pri vstupe na územie druhej zmluvnej strany, pri jeho opustení alebo počas pobytu na ňom. Každá zmluvná strana musí pri konkrétnom ohrození tiež priaznivo reagovať na žiadosť druhej zmluvnej strany o primerané osobitné bezpečnostné opatrenia.

5.   Ak dôjde k incidentu alebo hrozbe incidentu protiprávneho zmocnenia sa civilného lietadla alebo iných protiprávnych činov proti bezpečnosti civilných lietadiel, ich cestujúcich a posádky, letísk alebo leteckých navigačných zariadení, zmluvné strany si navzájom pomáhajú uľahčením komunikácie a ďalšími vhodnými opatreniami s cieľom rýchlo a bezpečne ukončiť tento incident alebo jeho hrozbu.

6.   Ak má zmluvná strana dôvod veriť, že sa druhá zmluvná strana odchýlila od ustanovení o bezpečnostnej ochrane letectva tohto článku, táto zmluvná strana môže požiadať o bezodkladné konzultácie s druhou zmluvnou stranou.

7.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 (Zrušenie oprávnenia) tejto dohody, ak sa nedosiahne uspokojivá dohoda do pätnástich (15) dní od dátumu žiadosti, bude to predstavovať dôvod na pozastavenie, zamietnutie, obmedzenie alebo uloženie podmienok na prevádzkové oprávnenie alebo technické povolenie leteckých dopravcov obidvoch strán.

8.   Ak si to vyžiada bezprostredné alebo mimoriadne ohrozenie, môže zmluvná strana prijať predbežné opatrenie pred uplynutím pätnástich (15) dní.

9.   Opatrenie prijaté v súlade s ods. 7 sa ukončí potom, ako druhá strana dosiahne súlad s ustanoveniami tohto článku.

Článok 16

Manažment letovej prevádzky

1.   Zmluvné strany konajú v súlade s ustanoveniami právnych predpisov uvedených v prílohe VIB, podľa podmienok uvedených nižšie.

2.   Zmluvné strany sa zaväzujú k najvyššiemu stupňu spolupráce v oblasti manažmentu letovej prevádzky na účely rozšírenia jednotného európskeho neba na Maroko, aby sa zlepšili súčasné bezpečnostné normy a celková účinnosť všeobecných noriem leteckej dopravy v Európe, optimalizovali kapacity a minimalizovali meškania.

3.   Na účely uľahčenia uplatňovania právnych predpisov jednotného európskeho neba na svojich územiach:

a)

Maroko prijme opatrenia potrebné na prispôsobenie svojich inštitucionálnych štruktúr manažmentu letovej prevádzky jednotnému európskemu nebu, najmä zriadením príslušných vnútroštátnych dozorných orgánov, ktoré sú aspoň funkčne nezávislé od poskytovateľov leteckých navigačných služieb;

a

b)

Európske spoločenstvo pridruží Maroko k príslušným prevádzkovým iniciatívam v oblasti leteckých navigačných služieb, vzdušného priestoru a interoperability, ktoré majú pôvod v jednotnom európskom nebi, najmä prostredníctvom včasného zapojenia úsilia Maroka o zriadenie funkčných blokov vzdušného priestoru alebo prostredníctvom vhodnej koordinácie v rámci projektu SESAR.

Článok 17

Životné prostredie

1.   Zmluvné strany konajú v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva z oblasti leteckej dopravy uvedenými v prílohe VI C.

2.   Žiadne ustanovenie tejto dohody nepredstavuje obmedzenie právomoci príslušných orgánov zmluvnej strany prijímať všetky primerané opatrenia na predchádzanie alebo iné riešenie vplyvu medzinárodnej leteckej dopravy uskutočňovanej podľa tejto dohody na životné prostredie za predpokladu, že sa tieto opatrenia uplatňujú bez ohľadu na štátnu príslušnosť.

Článok 18

Ochrana spotrebiteľa

Zmluvné strany konajú v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva týkajúcimi sa leteckej dopravy, uvedenými v prílohe VI D.

Článok 19

Počítačové rezervačné systémy

Zmluvné strany konajú v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva z oblasti leteckej dopravy uvedenými v prílohe VI E.

Článok 20

Sociálne aspekty

Zmluvné strany konajú v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva z oblasti leteckej dopravy uvedenými v prílohe VI F.

HLAVA III

INšTITUCIONÁLNE USTANOVENIA

Článok 21

Výklad a plnenie dohody

1.   Zmluvné strany prijmú všetky vhodné opatrenia, či už všeobecné alebo konkrétne, na zabezpečenie splnenia záväzkov vyplývajúcich z tejto dohody a zdržia sa akýchkoľvek opatrení, ktoré by ohrozili dosiahnutie cieľov tejto dohody.

2.   Každá zmluvná strana je zodpovedná na vlastnom území za riadne plnenie tejto dohody, a najmä za plnenie nariadení a smerníc z oblasti leteckej dopravy uvedených v prílohe VI.

3.   Každá zmluvná strana poskytne druhej zmluvnej strane všetky potrebné informácie a pomoc v prípade vyšetrovania prípadných porušení dohody, ktoré uskutočňuje druhá strana podľa príslušných kompetencií ustanovených v tejto dohode.

4.   Vždy, keď zmluvné strany konajú podľa právomocí, ktoré im boli touto dohodou udelené, vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu druhej zmluvnej strany a ktoré sa týkajú orgánov a podnikov druhej zmluvnej strany, príslušné orgány druhej zmluvnej strany musia byť o tom riadne informované a pred prijatím konečného rozhodnutia im musí byť daná príležitosť vyjadriť sa.

Článok 22

Spoločný výbor

1.   Týmto sa zriaďuje výbor zložený zo zástupcov zmluvných strán (ďalej len „spoločný výbor“), ktorý je zodpovedný za správu tejto dohody a zabezpečuje jej riadne vykonávanie. Na tento účel predkladá odporúčania a prijíma rozhodnutia v prípadoch, ktoré ustanovuje táto dohoda.

2.   Rozhodnutia spoločného výboru sa prijímajú spoločne a sú pre zmluvné strany záväzné. Zmluvné strany ich uplatnia v súlade s vlastnými pravidlami.

3.   Spoločný výbor zasadá podľa potreby, ale aspoň raz za rok. Každá zmluvná strana môže požiadať o zvolanie zasadnutia.

4.   Zmluvná strana môže tiež požiadať o zasadnutie spoločného výboru s cieľom vyriešiť akúkoľvek otázku, ktorá sa týka výkladu alebo uplatňovania tejto dohody. Takéto zasadnutie sa začne čo najskôr, ale nie neskôr ako dva mesiace od dátumu prijatia žiadosti, pokiaľ sa nedohodne inak.

5.   Na účely riadneho vykonávania tejto dohody si zmluvné strany vymieňajú informácie a na požiadanie ktorejkoľvek zmluvnej strany uskutočňujú v rámci spoločného výboru konzultácie.

6.   Spoločný výbor prijme na základe rozhodnutia svoj rokovací poriadok.

7.   Ak podľa názoru jednej zo zmluvných strán druhá zmluvná strana riadne nevykonáva rozhodnutie spoločného výboru, príslušná zmluvná strana môže požiadať, aby danú otázku prerokoval spoločný výbor. Ak spoločný výbor nemôže otázku vyriešiť do dvoch mesiacov od jej postúpenia, žiadajúca strana môže prijať primerané predbežné ochranné opatrenia podľa článku 24.

8.   V rozhodnutiach spoločného výboru sa uvedie dátum ich vykonania u jednotlivých zmluvných strán a ďalšie informácie, ktoré sa môžu týkať hospodárskych prevádzkovateľov.

9.   Bez toho, aby bol dotknutý ods. 2, ak spoločný výbor neprijme rozhodnutie v otázke, ktorá mu bola postúpená, do šiestich mesiacov od dátumu postúpenia, môžu zmluvné strany prijať primerané predbežné ochranné opatrenia podľa článku 24.

10.   Spoločný výbor preskúma otázky týkajúce sa obojstranných investícií väčšinovej účasti alebo zmeny skutočnej kontroly leteckých dopravcov zmluvných strán.

11.   Spoločný výbor tiež rozvíja spoluprácu:

a)

podporovaním výmeny nových legislatívnych a regulačných iniciatív a zmien na úrovni expertov, okrem iných v oblasti bezpečnostnej ochrany, bezpečnosti, životného prostredia, leteckej infraštruktúry (vrátane prevádzkových intervalov) a ochrany spotrebiteľa;

b)

pravidelným skúmaním sociálnych účinkov dohody pri jej vykonávaní, a to najmä v oblasti zamestnanosti, a vypracovaním vhodných reakcií na obavy, u ktorých sa zistí, že sú oprávnené;

c)

hľadaním potencionálnych oblastí ďalšieho rozvoja dohody vrátane vypracovávania odporúčaní týkajúcich sa zmien a doplnení dohody.

Článok 23

Riešenie sporov a arbitráž

1.   Každá strana môže spoločnému výboru postúpiť akýkoľvek spor týkajúci sa uplatňovania alebo výkladu tejto dohody, ktorý nebol vyriešený v súlade s článkom 22. Na účely tohto článku vykonáva funkciu spoločného výboru rada pre pridruženie zriadená podľa dohody o pridružení.

2.   Spoločný výbor môže urovnať spor prostredníctvom rozhodnutia.

3.   Zmluvné strany prijmú opatrenia potrebné na vykonávanie rozhodnutia uvedeného v ods. 2.

4.   Ak nie je možné urovnať spor v súlade s ods. 2, ktorákoľvek zo zmluvných strán môže požiadať, aby sa spor predložil arbitrážnej komisii zloženej z troch arbitrov v súlade s postupom stanoveným nižšie:

a)

každá zmluvná strana vymenuje arbitra do šesťdesiatich (60) dní odo dňa prijatia oznámenia žiadosti o arbitráž arbitrážnym súdom adresovanej druhou zmluvnou stranou diplomatickou cestou; tretí arbiter by mal byť vymenovaný týmito dvoma arbitrami do ďalších šesťdesiatich (60) dní. Ak niektorá zo zmluvných strán nevymenuje arbitra v rámci dohodnutého obdobia alebo ak tretí arbiter nie je vymenovaný v rámci dohodnutého obdobia, každá zmluvná strana môže požiadať predsedu rady Medzinárodnej organizácie civilného letectva, aby podľa potreby vymenoval arbitra alebo arbitrov;

b)

tretí arbiter vymenovaný podľa podmienok uvedených v písm. a) by mal byť štátnym príslušníkom tretieho štátu a vykonáva funkciu predsedu arbitrážneho súdu;

c)

arbitrážny súd schváli svoj rokovací poriadok,

a

d)

s výhradou konečného rozhodnutia arbitrážneho súdu sa počiatočné výdavky arbitrážneho konania rozdelia rovnakým dielom medzi zmluvné strany.

5.   Akékoľvek predbežné rozhodnutie alebo konečné rozhodnutie arbitrážneho súdu je pre zmluvné strany záväzné.

6.   Ak jedna zo zmluvných strán nekoná v súlade s rozhodnutím arbitrážneho súdu prijatým podľa podmienok tohto článku do tridsiatich (30) dní od oznámenia uvedeného rozhodnutia, druhá zmluvná strana môže počas obdobia nekonania prvej strany obmedziť, pozastaviť alebo zrušiť práva alebo výsady, ktoré udelila podľa podmienok tejto dohody, zmluvnej strane, ktorá dohodu neplní.

Článok 24

Ochranné opatrenia

1.   Strany prijmú akékoľvek všeobecné alebo konkrétne opatrenia, ktoré si vyžaduje plnenie ich povinností podľa tejto dohody. Dohliadajú na to, aby sa dosiahli ciele stanovené v tejto dohode.

2.   Ak sa ktorákoľvek zo strán nazdáva, že druhá strana si neplní záväzky vyplývajúce z tejto dohody, môže prijať vhodné opatrenia. Ochranné opatrenia sú obmedzené, pokiaľ ide o rozsah a trvanie, na to, čo je bezpodmienečne potrebné na nápravu situácie alebo udržanie rovnováhy tejto dohody. Prednosť majú také opatrenia, ktoré čo najmenej narušia fungovanie tejto dohody.

3.   Zmluvná strana, ktorá uvažuje o prijatí ochranných opatrení, to oznámi prostredníctvom spoločného výboru ostatným zmluvným stranám a predloží všetky príslušné informácie.

4.   Zmluvné strany bezodkladne začnú konzultácie v spoločnom výbore s cieľom nájsť vzájomne prijateľné riešenie.

5.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 3 písm. d), článok 4 písm. d) a články 14 a 15, dotknuté zmluvné strany môžu prijať ochranné opatrenia až po uplynutí jedného mesiaca odo dňa oznámenia podľa ods. 3, okrem prípadov, keď bol konzultačný postup podľa ods. 4 ukončený pred uplynutím uvedenej lehoty.

6.   Dotknutá zmluvná strana bezodkladne oznámi prijaté opatrenia spoločnému výboru a poskytne všetky príslušné informácie.

7.   Akékoľvek opatrenie podľa tohto článku sa pozastaví, keď neplniaca strana splní ustanovenia tejto dohody.

Článok 25

Geografická pôsobnosť dohody

Zmluvné strany, aj keď uznávajú bilaterálny charakter tejto dohody, berú na vedomie, že je v rozsahu pôsobnosti euro-stredozemského partnerstva, ktoré je uvedené v barcelonskom vyhlásení z 28. novembra 1995. Zmluvné strany sa zaväzujú viesť nepretržitý dialóg s cieľom zabezpečiť súlad tejto dohody s barcelonským procesom, a to najmä pokiaľ ide o možnosť vzájomnej dohody na zmenách a doplneniach zameraných na zohľadnenie podobných dohôd o leteckej doprave.

Článok 26

Vzťah k iným dohodám

1.   Ustanoveniami tejto dohody sa nahrádzajú príslušné ustanovenia existujúcich bilaterálnych dohôd medzi Marokom a členskými štátmi. Avšak existujúce dopravné práva, ktoré vznikli na základe týchto bilaterálnych dohôd a ktoré nie sú predmetom tejto dohody, sa môžu naďalej uplatňovať, pokiaľ nedochádza k diskriminácii medzi členskými štátmi Európskeho spoločenstva a ich štátnymi príslušníkmi.

2.   Ak sa zmluvné strany stanú účastníkmi multilaterálnej dohody alebo schvália rozhodnutie prijaté Medzinárodnou organizáciou civilného letectva alebo inou medzinárodnou organizáciou, ktorá rieši záležitosti, ktoré sú predmetom tejto dohody, obrátia sa na spoločný výbor, aby určil, či by sa táto dohoda mala revidovať s cieľom zohľadniť tento vývoj.

3.   Touto dohodou nie je dotknuté žiadne rozhodnutie dvoch zmluvných strán vykonávať odporúčania, ktoré môže v budúcnosti navrhnúť Medzinárodná organizácia civilného letectva. Zmluvné strany nesmú citovať túto dohodu ani žiadnu jej časť na účely opozície voči úvahám o alternatívnych politikách v Medzinárodnej organizácii civilného letectva v akejkoľvek oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto dohoda.

Článok 27

Zmeny a doplnenia

1.   Ak si jedna zo zmluvných strán želá revidovať ustanovenia tejto dohody, oznámi to zodpovedajúcim spôsobom spoločnému výboru. Dohodnutá zmena a doplnenie tejto dohody nadobudnú účinnosť po ukončení príslušných vnútorných postupov.

2.   Spoločný výbor môže na základe návrhu jednej zo zmluvných strán a v súlade s týmto článkom rozhodnúť o úprave príloh k tejto dohode.

3.   Touto dohodou nie sú za podmienky dodržania zásady nediskriminácie a ustanovení tejto dohody dotknuté práva jednotlivých zmluvných strán jednostranne prijímať nové právne predpisy alebo meniť a dopĺňať existujúce právne predpisy v oblasti leteckej dopravy alebo pridruženej oblasti uvedenej v prílohe VI.

4.   Keď jedna zmluvná strana vypracováva nové právne predpisy, čo najpodrobnejšie o tom informuje druhú zmluvnú stranu a konzultuje s ňou. Na požiadanie jednej zo zmluvných strán sa v spoločnom výbore môže uskutočniť predbežná výmena názorov.

5.   Keď jedna zmluvná strana prijme nové právne predpisy alebo zmenu a doplnenie svojich právnych predpisov v oblasti leteckej dopravy alebo pridruženej oblasti uvedenej v prílohe VI, najneskôr 30 dní od ich prijatia o tom informuje druhú zmluvnú stranu. Na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán uskutoční spoločný výbor do šesťdesiatich dní od tejto žiadosti výmenu názorov o dôsledkoch týchto nových právnych predpisov alebo zmien a doplnení na riadne fungovanie tejto dohody.

6.   Spoločný výbor:

a)

prijíma každé rozhodnutie, ktorým sa reviduje príloha VI k tejto dohode s cieľom zapracovať do nej, v prípade potreby recipročne, nové právne predpisy alebo príslušné zmeny a doplnenia;

b)

prijíma rozhodnutie, podľa ktorého sú nové právne predpisy alebo príslušné zmeny a doplnenia v súlade s touto dohodou;

alebo

c)

rozhoduje o ďalších opatreniach, ktoré sa majú prijať v primeranom čase s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie tejto dohody.

Článok 28

Ukončenie platnosti

1.   Táto dohoda sa uzatvára na dobu neurčitú.

2.   Ktorákoľvek zmluvná strana môže kedykoľvek písomne oznámiť diplomatickou cestou druhej zmluvnej strane svoje rozhodnutie ukončiť túto dohodu. Toto oznámenie sa súčasne zašle Medzinárodnej organizácii civilného letectva. Platnosť zmluvy sa skončí dvanásť mesiacov odo dňa, kedy druhá zmluvná strana dostane toto oznámenie, okrem prípadov, keď sa oznámenie o skončení dohody stiahne pred uplynutím tejto lehoty.

3.   Platnosť tejto dohody sa skončí alebo sa pozastaví, ak sa skončí alebo pozastaví platnosť dohody o pridružení.

Článok 29

Registrácia v Medzinárodnej organizácii civilného letectva a na sekretariáte Organizácie Spojených národov

Táto dohoda a všetky zmeny a doplnenia tejto dohody sa zaregistrujú v Medzinárodnej organizácii civilného letectva a na sekretariáte Organizácie Spojených národov.

Článok 30

Nadobudnutie platnosti

1.   Táto dohoda sa v súlade s vnútroštátnymi zákonmi zmluvných strán dočasne uplatňuje od dátumu podpísania.

2.   Táto dohoda nadobúda platnosť jeden mesiac odo dňa poslednej nóty v rámci výmeny diplomatických nót medzi zmluvnými stranami, ktorou sa potvrdzuje ukončenie všetkých postupov potrebných na nadobudnutie platnosti tejto dohody. Na účely tejto výmeny doručí Marocké kráľovstvo Generálnemu sekretariátu Rady Európskej únie svoju diplomatickú nótu určenú Európskemu spoločenstvu a jeho členským štátom a Generálny sekretariát Rady Európskej únie doručí Marockému kráľovstvu diplomatickú nótu Európskeho spoločenstva a jeho členských štátov. Diplomatická nóta Európskeho spoločenstva a jeho členských štátov obsahuje oznámenia všetkých členských štátov, ktorými potvrdzujú ukončenie svojich postupov potrebných na nadobudnutie platnosti tejto dohody.

NA DÔKAZ TOHO dolupodpísaní splnomocnení zástupcovia podpísali túto dohodu.

V Bruseli dvanásteho decembra dvetisícšesť, vyhotovená dvojmo v anglickom, českom, dánskom, estónskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, írskom, litovskom, lotyšskom, maďarskom, maltskom, nemeckom, poľskom, portugalskom, slovenskom, slovinskom, španielskom, švédskom, talianskom a arabskom jazyku, pričom každé znenie je rovnako autentické.

Pour le Royaume de Belgique

Voor het Koninkrijk België

Für das Königreich Belgien

Image 6

Za Českou republiku

Image 7

På Kongeriget Danmarks vegne

Image 8

Für die Bundesrepublik Deutschland

Image 9

Eesti Vabariigi nimel

Image 10

Για την Ελληνική Δημοκρατία

Image 11

Por el Reino de España

Image 12

Pour la République française

Image 13

Thar cheann Na hÉireann

For Ireland

Image 14

Per la Repubblica italiana

Image 15

Για την Κυπριακή Δημοκρατία

Image 16

Latvijas Republikas vārdā

Image 17

Lietuvos Respublikos vardu

Image 18

Pour le Grand-Duché de Luxembourg

Image 19

A Magyar Köztársaság részéről

Image 20

Għar-Repubblika ta' Malta

Image 21

Voor het Koninkrijk der Nederlanden

Image 22

Für die Republik Österreich

Image 23

W imieniu Rzeczypospolitej Polskiej

Image 24

Pela República Portuguesa

Image 25

Za Republiko Slovenijo

Image 26

Za Slovenskú republiku

Image 27

Suomen tasavallan puolesta

För Republiken Finland

Image 28

För Konungariket Sverige

Image 29

For the United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland

Image 30

Por la Comunidad Europea

Za Evropské společenství

For Det Europæiske Fællesskab

Für die Europäische Gemeinschaft

Euroopa Ühenduse nimel

Για την Ευρωπαϊκή Κοινότητα

For the European Community

Pour la Communauté européenne

Per la Comunità europea

Eiropas Kopienas vārdā

Europos bendrijos vardu

az Európai Közösség részéről

Għall-Komunità Ewropea

Voor de Europese Gemeenschap

W imieniu Wspólnoty Europejskiej

Pela Comunidade Europeia

Za Európske spoločenstvo

Za Evropsko skupnost

Euroopan yhteisön puolesta

På Europeiska gemenskapens vägnar

Image 31

Image 32

Por el Reino de Marruecos

Za Marocké království

For Kongeriget Marokko

Für das Königreich Marokko

Maroko Kuningriigi nimel

Για το Βασίλειο του Μαρόκου

For the Kingdom of Morocco

Pour le Royaume du Maroc

Per il Regno del Marocco

Marokas Karalistes vārdā

Maroko Karalystès vardu

A Marokkói Királyság részéről

Għar-Renju tal-Marokk

Voor het Koninkrijk Marokko

W imieniu Królestwa Marokańskiego

Pelo Reino de Marrocos

Za Marocké kráľovstvo

Za Kraljevino Maroko

Marokon kuningaskunnan puolesta

För Konungariket Marocko

Image 33

Image 34

PRÍLOHA I

DOHODNUTÉ SLUŽBY A URČENÉ TRASY

1.

Táto príloha podlieha prechodným ustanoveniam uvedeným v prílohe IV k tejto dohode.

2.

Každá zmluvná strana udeľuje leteckým dopravcom druhej zmluvnej strany práva vykonávať letecké služby na trasách určených takto:

a)

pre leteckých dopravcov Európskeho spoločenstva:

body v Európskom spoločenstve – jedno alebo viacero bodov v Maroku – body za,

b)

pre leteckých dopravcov Maroka:

body v Maroku – jedno alebo viacero bodov v Európskom spoločenstve.

3.

Leteckí dopravcovia Maroka sú oprávnení využívať prepravné práva uvedené v článku 2 tejto dohody medzi viac ako jedným bodom, ktoré sa nachádzajú na území Spoločenstva, za predpokladu, že tieto služby sa začínajú alebo končia na území Maroka.

Leteckí dopravcovia Spoločenstva sú oprávnení využívať prepravné práva uvedené v článku 2 tejto dohody medzi Marokom a bodmi za s podmienkou, že tieto služby začínajú alebo končia na území Spoločenstva a že vo vzťahu k službám pre cestujúcich sa tieto body nachádzajú v krajinách európskej susedskej politiky.

Leteckí dopravcovia Európskeho spoločenstva sú pri službách do/z Maroka oprávnení lietať do viac ako jedného miesta pri tom istom lete a uplatňovať právo medzipristátia medzi týmito miestami.

Krajiny európskej susedskej politiky sú: Alžírsko, Arménsko, Palestínska samospráva, Azerbajdžan, Bielorusko, Egypt, Gruzínsko, Izrael, Jordánsko, Libanon, Líbya, Moldavsko, Maroko, Sýria, Tunisko a Ukrajina. Body, ktoré sa nachádzajú v krajinách susedskej politiky, sa môžu tiež použiť ako medziľahlé body.

4.

Určené trasy sa môžu prevádzkovať v obidvoch smeroch. Je na rozhodnutí každej spoločnosti, či každé miesto, miesto medzipristátia a vzdialenejšie miesto určenej trasy vynechá pri niektorých alebo všetkých letoch, za predpokladu, že let sa začína alebo končí na území Maroka v prípade leteckých dopravcov Maroka alebo na území členského štátu Európskeho spoločenstva v prípade leteckých dopravcov Európskeho spoločenstva.

5.

Každá zmluvná strana umožní každému leteckému dopravcovi, aby si určil frekvenciu a kapacitu medzinárodnej leteckej dopravy, ktorú ponúka, na základe komerčných hľadísk na danom trhu. V súlade s týmto právom nesmie žiadna zmluvná strana jednostranne obmedziť objem dopravy, frekvenciu alebo pravidelnosť letov, typ alebo typy lietadiel prevádzkovaných leteckými dopravcami druhej zmluvnej strany, s výnimkou colných, technických, prevádzkových dôvodov, dôvodov ochrany životného prostredia alebo ochrany zdravia.

6.

Každý letecký dopravca môže uskutočňovať medzinárodnú leteckú dopravu bez akýchkoľvek obmedzení týkajúcich sa zmeny typu prevádzkovaného lietadla na všetkých miestach určených trás.

7.

Prenájom lietadla s posádkou marockým leteckým dopravcom od leteckej spoločnosti tretej krajiny, alebo leteckým dopravcom Európskeho spoločenstva od leteckej spoločnosti tretej krajiny, ktorá nie je uvedená v prílohe V, s cieľom využívať práva uvedené v tejto dohode, musí zostať výnimkou alebo musí slúžiť na plnenie dočasných potrieb. Predkladá sa na schválenie vopred orgánu, ktorý vydal licenciu prenajímajúcemu leteckému dopravcovi, a príslušnému orgánu druhej zmluvnej strany.

PRÍLOHA II

DVOJSTRANNÉ DOHODY EDZI MAROKOM A ČLENSKÝMI ŠTÁTMI EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA

Ako je ustanovené v článku 26 tejto dohody, touto dohodou sa nahrádzajú príslušné ustanovenia týchto dvojstranných dohôd o leteckej doprave medzi Marokom a členskými štátmi:

Dohoda medzi vládou Belgického kráľovstva a vládou Jeho veličenstva marockého kráľa o leteckej doprave podpísaná 20. januára 1958 v Rabate;

doplnená výmenou nót z 20. januára 1958;

naposledy zmenená a doplnená memorandom o porozumení uzavretým 11. júna 2002 v Rabate,

Dohoda medzi Československou socialistickou republikou a Marokom o leteckej doprave, podpísaná 8. mája 1961 v Rabate, ku ktorej Česká republika uložila vyhlásenie o nástupníctve,

Dohoda medzi vládou Dánskeho kráľovstva a vládou Marockého kráľovstva o leteckých službách podpísaná 14. novembra 1977 v Rabate;

doplnená výmenou nót zo 14. novembra 1977,

Dohoda medzi Spolkovou republikou Nemecko a Marockým kráľovstvom o leteckej doprave podpísaná 12. októbra 1961 v Bonne,

Dohoda medzi vládou Helénskej republiky a vládou Marockého kráľovstva o leteckej doprave podpísaná 10. mája 1999 v Rabate;

vykladá sa spolu s memorandom o porozumení podpísaným 6. októbra 1998 v Aténach,

Dohoda medzi vládou Španielska a vládou Marockého kráľovstva o leteckej doprave podpísaná 7. júla 1970 v Madride;

naposledy doplnená výmenou listov z 12. augusta 2003 a 25. augusta 2003,

Dohoda medzi vládou Francúzskej republiky a vládou Jeho veličenstva marockého kráľa o leteckej doprave podpísaná 25. októbra 1957 v Rabate;

zmenená a doplnená výmenou listov z 22. marca 1961;

zmenená a doplnená schválenou zápisnicou z 2. a 5. decembra 1968;

zmenená a doplnená memorandom o konzultáciách zo 17. – 18. mája 1976;

zmenená a doplnená memorandom o konzultáciách z 15. marca 1977;

naposledy zmenená a doplnená memorandom o konzultáciách z 22. – 23. marca 1984 a výmenou listov zo 14. marca 1984,

Dohoda medzi vládou Talianskej republiky a vládou Jeho veličenstva marockého kráľa o leteckej doprave podpísaná 8. júla 1967 v Rabate;

zmenená a doplnená memorandom o porozumení podpísaným 13. júla 2000 v Ríme;

naposledy zmenená a doplnená výmenou nót zo 17. októbra 2001 a z 3. januára 2002,

Dohoda medzi vládou Lotyšskej republiky a vládou Marockého kráľovstva o leteckej doprave podpísaná v 19. mája 1999 vo Varšave,

Dohoda medzi vládou Luxemburského veľkovojvodstva a vládou Jeho veličenstva marockého kráľa o leteckej doprave podpísaná 5. júla 1961 v Bonne,

Dohoda medzi Maďarskou ľudovou republikou a Marockým kráľovstvom o leteckej doprave podpísaná 21. marca 1967 v Rabate,

Dohoda medzi vládou Maltskej republiky a vládou Jeho veličenstva marockého kráľa o leteckej doprave podpísaná 26. mája 1983 v Rabate,

Dohoda medzi vládou Jej veličenstva holandskej kráľovnej a vládou Jeho veličenstva marockého kráľa o leteckej doprave podpísaná 20. mája 1959 v Rabate,

Dohoda medzi spolkovou vládou Rakúska a vládou Marockého kráľovstva o leteckej doprave podpísaná 27. februára 2002 v Rabate,

Dohoda medzi vládou Poľskej ľudovej republiky a vládou Marockého kráľovstva o leteckej doprave podpísaná 29. novembra 1969 v Rabate,

Dohoda medzi Portugalskom a vládou Marockého kráľovstva o leteckej doprave podpísaná 3. apríla 1958 v Rabate;

doplnená zápisnicou podpísanou 19. decembra 1975 v Lisabone;

naposledy zmenená a doplnená zápisnicou podpísanou 17. novembra 2003 v Lisabone,

Dohoda medzi vládou Švédskeho kráľovstva a vládou Marockého kráľovstva o leteckej doprave podpísaná 14. novembra 1977 v Rabate;

doplnená výmenou nót zo 14. novembra 1977,

Dohoda medzi vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a vládou Marockého kráľovstva o leteckých službách podpísaná v 22. októbra 1965 v Londýne;

zmenená a doplnená výmenou nót z 10. a zo 14. októbra 1968;

zmenená a doplnená zápisnicou podpísanou 14. marca 1997 v Londýne;

naposledy zmenená a doplnená zápisnicou podpísanou 17. októbra 1997 v Rabate;

Dohody a ostatné dojednania o leteckých službách parafované alebo podpísané medzi Marockým kráľovstvom a členskými štátmi Európskeho spoločenstva, ktoré v deň podpisu tejto dohody ešte nevstúpili do platnosti a nie sú predbežne uplatňované

Dohoda medzi vládou Holandského kráľovstva a vládou Marockého kráľovstva o leteckých službách, ako príloha I k memorandu o porozumení podpísanom 20. júna 2001 v Haagu.

PRÍLOHA III

POSTUPY PRE PREVÁDZKOVÉ OPRÁVNENIA A TECHNICKÉ POVOLENIA: PRÍSLUŠNÉ ORGÁNY

1.

Európske spoločenstvo

Nemecko:

Luftfahrt-Bundesamt

Spolkové ministerstvo dopravy, stavebníctva a urbanistických záležitostí

Rakúsko:

Orgán civilného letectva

Spolkové ministerstvo dopravy, inovácie a technológie

Belgicko:

Generálne riaditeľstvo leteckej dopravy

Federálny úrad mobility a dopravy

Cyprus:

Odbor civilného letectva

Ministerstvo spojov a verejných prác

Dánsko:

Úrad pre civilné letectvo

Španielsko:

Generálne riaditeľstvo civilného letectva

Ministerstvo dopravy a infraštruktúry

Estónsko:

Úrad pre civilné letectvo

Fínsko:

Orgán civilného letectva

Francúzsko:

Generálne riaditeľstvo civilného letectva (DGAC)

Grécko:

Grécky úrad civilného letectva

Ministerstvo dopravy a telekomunikácií

Maďarsko:

Generálne riaditeľstvo civilného letectva

Ministerstvo hospodárstva a dopravy

Írsko:

Generálne riaditeľstvo civilného letectva

Ministerstvo dopravy

Taliansko:

Národný úrad pre civilné letectvo (ENAC)

Lotyšsko:

Úrad pre civilné letectvo

Ministerstvo dopravy

Litva:

Úrad pre civilné letectvo

Luxembursko:

Riaditeľstvo civilného letectva

Malta:

Odbor civilného letectva

Holandsko:

Ministerstvo dopravy, verejných prác a vodného hospodárstva: Generálne riaditeľstvo dopravy a letectva

Inšpektorát dopravy a vodného hospodárstva

Poľsko:

Úrad pre civilné letectvo

Portugalsko:

Národný inštitút civilného letectva (INAC)

Ministerstvo zariadení, plánovania a územnej správy

Česká republika:

Úrad pre civilné letectvo

Ministerstvo dopravy

Odbor civilného letectva

Spojené kráľovstvo:

Generálne riaditeľstvo civilného letectva

Minisstertsvo dopravy

Slovenská republika:

Letecký úrad

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovinsko:

Úrad civilného letectva

Ministerstvo dopravy

Švédsko:

Generálne riaditeľstvo civilného letectva

2.

Marocké kráľovstvo

Generálne riaditeľstvo civilného letectva

Ministerstvo zariadení a dopravy

PRÍLOHA IV

PRECHODNÉ USTANOVENIA

1.

Vykonávanie a uplatňovanie všetkých ustanovení právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa leteckej dopravy uvedených v prílohe VI marockou stranou je predmetom vyhodnotenia, za ktoré zodpovedá Európske spoločenstvo a ktoré by mal schváliť spoločný výbor. Toto rozhodnutie spoločného výboru by sa malo prijať najneskôr dva roky od nadobudnutia platnosti tejto dohody.

2.

Až do prijatia tohto rozhodnutia dohodnuté služby a určené trasy uvedené v prílohe I nezahŕňajú právo leteckých dopravcov Európskeho spoločenstva nakladať cestujúcich a náklady v Maroku a vykladať cestujúcich a náklady vo vzdialenejších miestach a naopak, ani právo marockých leteckých dopravcov nakladať cestujúcich a náklady na mieste v Európskom spoločenstve s cieľom vykladať ich na inom mieste Európskeho spoločenstva a naopak. Avšak všetky dopravné práva 5. slobody udelené v jednej z dvojstranných dohôd medzi Marokom a členskými štátmi Európskeho spoločenstva uvedenej v prílohe II sa môžu naďalej uplatňovať, pokiaľ nedôjde k diskriminácii na základe štátnej príslušnosti.

PRÍLOHA V

ZOZNAM ĎALŠÍCH ŠTÁTOV UVEDENÝCH V ČLÁNKOCH 3 A 4 TEJTO DOHODY

1.

Islandská republika (podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore)

2.

Lichtenštajnské kniežatstvo (podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore)

3.

Nórske kráľovstvo (podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore)

4.

Švajčiarska konfederácia (podľa Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave)

PRÍLOHA VI

PRAVIDLÁ UPLATNITEĹNÉ NA CIVILNÉ LETECTVO

„Uplatniteľné ustanovenia“ týchto aktov sa uplatňujú v súlade s dohodou, pokiaľ nie je uvedené inak v tejto prílohe alebo v prílohe IV o prechodných ustanoveniach. Ak je to potrebné, konkrétne úpravy každého jednotlivého aktu sa uvádzajú nižšie:

A.   BEZPEČNOSŤ LETECTVA

Poznámka: Presné podmienky, pokiaľ ide o účasť Maroka v Európskej agentúre pre bezpečnosť letectva (EASA) ako pozorovateľa, sa budú musieť prerokovať neskôr.

č. 3922/91

Nariadenie Rady č. 3922/91 zo 16. decembra 1991 o harmonizácii technických požiadaviek a správnych postupov v oblasti civilného letectva

zmenené a doplnené:

nariadením Komisie (ES) č. 2176/96 z 13. novembra 1996, ktorým sa nariadenie Rady (EHS) č. 3922/91 prispôsobuje vedeckému a technickému pokroku,

nariadením Komisie č. 1069/1999 z 25. mája 1999, ktorým sa nariadenie Rady č. 3922/9 prispôsobuje vedeckému a technickému pokroku,

nariadením Komisie č. 2871/2000 z 28. decembra 2000, ktorým sa nariadenie Rady (EHS) č. 3922/91,

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1592/2002 z 15. júla 2002 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 10, 12 až 13 s výnimkou článku 4 ods. 1 a článku 8 ods. 2, veta 2, prílohy I, II a III

Pokiaľ ide o uplatňovanie článku 12, výraz „členské štáty“ znie „členské štáty ES“.

č. 94/56 ES

Smernica Rady 94/56 z 21. novembra 1994, ktorou sa stanovujú základné princípy, ktorými sa riadi vyšetrovanie nehôd a incidentov v civilnom letectve

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 12

č. 1592/2002

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1592/2002 z 15. júla 2002 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva

zmenené a doplnené:

nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1643/2003 z 22. júla 2003, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1592/2002,

nariadením Komisie (ES) č. 1701/2003 z 24. septembra 2003 prispôsobujúcim článok 6 nariadenia (ES) č. 1592/2002

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 57, prílohy I a II

č. 2003/42

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/42/ES z 13. júna 2003 o hlásení udalostí v civilnom letectve

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 11, prílohy I a II

č. 1702/2003

Nariadenie Komisie (ES) č. 1702/2003 z 24. septembra 2003 stanovujúce vykonávacie pravidlá osvedčovania letovej spôsobilosti a environmentálneho osvedčovania lietadiel a prislúchajúcich výrobkov, častí a zariadení, ako aj osvedčovania projekčných a výrobných organizácií

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 4, príloha

č. 2042/2003

Nariadenie Komisie (ES) č. 2042/2003 z 20. novembra 2003 o zachovaní letovej spôsobilosti lietadiel a leteckých výrobkov, častí a zariadení a o schvaľovaní organizácií a personálu zapojených do týchto činností

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 6, prílohy I až IV

č. 104/2004

Nariadenie Komisie (ES) č. 104/2004 z 22. januára 2004 stanovujúce pravidlá organizácie a zloženia Odvolacej rady Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 7 a príloha

B.   MANAŽMENT LETOVEJ PREVÁDZKY

č. 93/65

Smernica Rady 93/65 z 19. júla 1993 o definovaní a používaní zlučiteľných technických špecifikácií pri obstarávaní zariadenia a systémov manažmentu letovej prevádzky

zmenené a doplnené:

smernicou Komisie 97/15/ES z 25. marca 1997 prijímajúcou normy Eurocontrol, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/65/EHS o definovaní a používaní zlučiteľných technických špecifikácií pri obstarávaní zariadenia a systémov riadenia letovej prevádzky v znení a doplnení nariadenia Komisie 2082/2000 zo 6. septembra 2000, ktorým sa prijímajú technické normy Eurocontrol a mení a dopĺňa smernica 97/15/ES, ktorou sa prijímajú technické normy Eurocontrol a mení a dopĺňa smernica Rady 93/65/EHS v znení a doplnení nariadenia Komisie (ES) č. 980/2002 zo 4. júna 2002, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2082/2000, ktorým sa prijímajú technické normy Eurocontrol

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 9, prílohy I a II

Odkaz na smernicu Rady 93/65/EHS sa od 20. októbra 2005 vypustí.

č. 2082/2000

Nariadenie Komisie 2082/2000 zo 6. septembra 2000, ktorým sa prijímajú technické normy Eurocontrol a mení a dopĺňa smernica 97/15/ES, ktorou sa prijímajú normy Eurocontrol a mení a dopĺňa smernica Rady 93/65/EHS

zmenené a doplnené:

nariadením Komisie (ES) č. 980/2002 zo 4. júna 2002, ktorým mení a dopĺňa nariadenie (ES) 2082/2000, ktorým sa prijímajú technické normy Eurocontrol

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 3, prílohy I až III

č. 549/2004

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 549/2004 z 10. marca 2004, ktorým sa stanovuje rámec na vytvorenie jednotného európskeho neba (rámcové nariadenie)

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 4, 6 a články 9 až 14.

č. 550/2004

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 550/2004 z 10. marca 2004 o poskytovaní letových navigačných služieb v jednotnom európskom nebi (nariadenie o poskytovaní služieb)

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 19

č. 551/2004

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 551/2004 z 10. marca 2004 o organizácii a využívaní vzdušného priestoru v jednotnom európskom nebi (nariadenie o vzdušnom priestore)

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 11

č. 552/2004

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 z 10. marca 2004 o interoperabilite siete manažmentu letovej prevádzky v Európe (nariadenie o interoperabilite)

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 12

C.   ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

č. 89/629

Smernica Rady 89/629 zo 4. decembra 1989 o obmedzení emisií hluku civilných podzvukových lietadiel

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 8

č. 92/14

Smernica Rady 92/14/EHS z 2. marca 1992 o obmedzení prevádzky lietadiel podľa časti II, kapitoly 2, zväzku I prílohy 16 k Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve, druhé vydanie (1988)

zmenené a doplnené:

smernicou Rady 98/20/ES z 30. marca 1998, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 92/14/EHS

smernicou Komisie 1999/28/ES z 21. apríla 1999, ktorou sa mení a dopĺňa príloha k smernici Rady 92/14/EHS

nariadením Komisie (ES) č. 991/2001 z 21. mája 2001, ktorým sa mení a dopĺňa príloha k smernici Rady 92/14/EHS

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 11 a príloha

č. 2002/30

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/30/ES z 26. marca 2002 o pravidlách a postupoch zavedenia prevádzkových obmedzení podmienených hlukom na letiskách Spoločenstva

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 15, prílohy I a II

č. 2002/49

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 16, prílohy I až IV

D.   OCHRANA SPOTREBITEĹOV

č. 90/314

Smernica Rady 90/314 z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 10

č. 92/59

Smernica Rady 92/59 z 29. júna 1992 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 19

č. 93/13

Smernica Rady 93/13 z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 10 a príloha

č. 95/46

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46 z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 34

č. 2027/97

Nariadenie Rady 2027/97 z 9. októbra 1997 o zodpovednosti leteckého dopravcu v prípade nehôd

zmenené a doplnené:

nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 889/2002 z 13. mája 2002, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) 2027/97

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 8

č. 261/2004

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 17

E.   POČÍTAČOVÉ REZERVAČNÉ SYSTÉMY

č. 2299/1989

Nariadenie Rady č. 2299/1989 z 24. júla 1989 o kódexe správania pre používanie počítačových rezervačných systémov

zmenené a doplnené:

nariadením Rady (EHS) č. 3089/93 z 29. októbra 1993, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2299/89

nariadením Rady (ES) č. 323/1999 z 8. februára 1999, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2299/89

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 22 a príloha

F.   SOCIÁLNE ASPEKTY

č. 1989/391

Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 16 a 18 – 19

č. 2003/88

Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času

Uplatniteľné ustanovenia: Články 1 až 19, 21 až 24 a 26 až 29.

č. 2000/79

Smernica Rady 2000/79/ES z 27. novembra 2000, ktorá sa týka Európskej dohody o organizácii pracovného času mobilných pracovníkov civilného letectva, ktorú uzavrela Asociácia európskych leteckých spoločností (AEA), Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF), Európska asociácia civilných letcov (ECA), Európska asociácia regionálnych leteckých spoločností (ERA) a Asociácia nezávislých leteckých dopravcov (IACA)

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 5

G.   INÉ PRÁVNE PREDPISY

č. 91/670

Smernica Rady č. 91/670 zo 16. decembra 1991 o vzájomnom uznávaní licencií leteckého personálu pre výkon činností v civilnom letectve

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 8 a príloha


Akty prijaté v súlade s hlavou VI Zmluvy o založení Európskej únie

29.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 386/89


RÁMCOVÉ ROZHODNUTIE RADY 2006/960/SVV

z 18. decembra 2006

o zjednodušení výmeny informácií a spravodajských informácií medzi orgánmi členských štátov Európskej únie činnými v trestnom konaní

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 30 ods. 1 písm. a) a b) a článok 34 ods. 2 písm. b),

so zreteľom na podnet Švédskeho kráľovstva,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,

keďže:

1.

Jedným z hlavných cieľov Európskej únie je zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti pre svojich občanov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

2.

Tento cieľ sa má dosiahnuť prevenciou a bojom proti kriminalite prostredníctvom užšej spolupráce medzi orgánmi členských štátov činnými v trestnom konaní za súčasného dodržiavania zásad a pravidiel v oblasti ľudských práv, základných slobôd a právneho štátu, na ktorých je založená Únia, a ktoré sú spoločné pre členské štáty.

3.

Výmena informácií a spravodajských informácií o trestných činoch a trestnej činnosti je základom pre spoluprácu v oblasti vynucovania práva v Únii a slúži celkovému cieľu zlepšiť bezpečnosť občanov Únie.

4.

Včasný prístup k presným a aktuálnym informáciám a spravodajským informáciám je kľúčovým prvkom úspešného odhaľovania, predchádzania a vyšetrovania trestných činov alebo trestnej činnosti orgánmi činnými v trestnom konaní najmä v oblasti, kde boli odstránené kontroly na vnútorných hraniciach. Keďže páchatelia trestnej činnosti konajú tajne, je potrebné ich kontrolovať a veľmi rýchlym spôsobom si vymieňať informácie, ktoré s nimi súvisia.

5.

Je dôležité, aby možnosti orgánov činných v trestnom konaní získavať informácie a spravodajské informácie o závažných trestných činoch a teroristickej činnosti z iných členských štátov boli posudzované horizontálne a nie z hľadiska rozdielov, pokiaľ ide o druhy trestných činov alebo delenie právomocí medzi orgánmi činnými v trestnom konaní alebo justičnými orgánmi.

6.

V súčasnosti účinnej a rýchlej výmene informácií a spravodajských informácií medzi orgánmi činnými v trestnom konaní vážne bránia formálne postupy, administratívne štruktúry a právne prekážky upravené v právnych predpisoch členských štátov; tento stav nie je prijateľný pre občanov Európskej únie a preto vyžaduje väčšiu bezpečnosť a účinnejšie vynucovanie práva a súčasnú ochranu ľudských práv.

7.

Je potrebné, aby orgány činné v trestnom konaní mali možnosť žiadať a získavať informácie a spravodajské informácie od ostatných členských štátov v rôznych štádiách vyšetrovania, od fázy zhromažďovania spravodajských informácií o trestných činoch po fázu ich vyšetrovania. V tomto ohľade sú systémy členských štátov rôzne, avšak cieľom tohto rámcového rozhodnutia nie je zmena týchto systémov. Toto rozhodnutie sa však usiluje zabezpečiť, pokiaľ ide o určité typy informácií a spravodajských informácií, aby sa určité informácie zásadného významu pre vynucovanie práva vymieňali v rámci Únie rýchlym spôsobom.

8.

Chýbajúci spoločný rámec pre účinnú a včasnú výmenu informácií a spravodajských informácií medzi orgánmi členských štátov činnými v trestnom konaní je nedostatok, ktorý bude nutné odstrániť; Rada Európskej únie preto považuje za potrebné prijať právne záväzný nástroj na zjednodušenie výmeny informácií a spravodajských informácií. Toto rámcové rozhodnutie by nemalo ovplyvniť existujúce alebo budúce nástroje umožňujúce rozšírenie cieľov tohto rámcového rozhodnutia alebo uľahčenie postupov pre výmenu informácií a spravodajských informácií, napríklad dohovor z 18. decembra 1997 vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o vzájomnej pomoci a spolupráci medzi colnými správami (1).

9.

Pri vykonávaní výmeny informácií sa toto rozhodnutie uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté záujmy národnej bezpečnosti a aby bol ohrozený úspech prebiehajúcich vyšetrovaní alebo bezpečnosť osôb, alebo úspech osobitných spravodajských činností v oblasti bezpečnosti štátu.

10.

Je dôležité podporiť čo najširšiu výmenu informácií najmä vo vzťahu k trestným činom, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s organizovaným zločinom a terorizmom, a to takým spôsobom, ktorý nebráni požadovanej úrovni spolupráce medzi členskými štátmi na základe existujúcich dojednaní.

11.

Spoločný záujem členských štátov v boji proti cezhraničnej kriminalite, musí vytvoriť vhodnú rovnováhu medzi rýchlou a účinnou spoluprácou pri vynucovaní práva a dohodnutými zásadami a pravidlami na ochranu údajov, základnými slobodami, ľudskými právami a osobnými slobodami.

12.

Vo vyhlásení o boji proti terorizmu tak, ako ho prijala Európska rada na svojom zasadnutí 25. marca 2004, Európska rada poverila Radu preskúmať opatrenia, ktoré sa týkajú zjednodušenia výmeny informácií a spravodajských informácií medzi orgánmi členských štátov činnými v trestnom konaní.

13.

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto rámcové rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení Schengenského acquis, ktoré patrí do oblasti uvedenej v článku 1 rozhodnutia Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji Schengenského acquis (2). Pri tomto rámcovom rozhodnutí sa brali do úvahy postupy stanovené v uvedenej dohode.

14.

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto rámcové rozhodnutie rozvíja ustanovenia Schengenského acquis v zmysle Dohody podpísanej medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju Schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bod H rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 4 ods.1 rozhodnutia Rady 2004/860/ES z 25. októbra 2004 o podpísaní uvedenej dohody v mene Európskeho spoločenstva a o predbežnom vykonávaní niektorých ustanovení tejto dohody (3), a v spojení s článkom 4 ods. 1 rozhodnutia Rady 2004/849/ES z 25. októbra 2004 o podpísaní uvedenej dohody v mene Európskej únie a o predbežnom vykonávaní niektorých jej ustanovení (4).

PRIJALA TOTO RÁMCOVÉ ROZHODNUTIE:

HLAVA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Cieľ a rozsah pôsobnosti

1.   Účelom tohto rámcového rozhodnutia je ustanoviť pravidlá, podľa ktorých si orgány členských štátov činné v trestnom konaní môžu účinne a rýchlo vymieňať existujúce informácie a spravodajské informácie na účely vedenia vyšetrovania trestných činov alebo uskutočňovania spravodajských operácií v trestných veciach.

2.   Toto rámcové rozhodnutie sa nedotýka dvojstranných alebo viacstranných dohôd alebo dojednaní medzi členskými štátmi a tretími krajinami a nástrojov Európskej únie o vzájomnej právnej pomoci alebo o vzájomnom uznávaní rozhodnutí v trestných veciach vrátane akýchkoľvek podmienok, určených tretími krajinami o využití informácií po ich poskytnutí.3.

3.   Toto rámcové rozhodnutie zahŕňa všetky informácie a/alebo spravodajské informácie podľa vymedzenia pojmov v článku 2 písm. d). Z tohto rámcového rozhodnutia nevyplýva pre členské štáty žiadna povinnosť zhromažďovať alebo uchovávať informácie a spravodajské informácie na účely ich poskytnutia príslušným orgánom iných členských štátov činným v trestnom konaní.

4.   Z tohto rámcového rozhodnutia nevyplýva pre členské štáty žiadna povinnosť poskytovať informácie a spravodajské informácie, aby sa pred justičným orgánom použili ako dôkaz, ani nedáva žiadne právo na využitie takýchto informácií alebo spravodajských informácií na taký účel. Ak členský štát získal informácie alebo spravodajské informácie v súlade s týmto rámcovým rozhodnutím a želá si použiť ich ako dôkaz pred justičným orgánom, musí získať súhlas členského štátu, ktorý poskytol tieto informácie alebo spravodajské informácie, ak to vyžaduje vnútroštátne právo členského štátu, ktorý poskytol tieto informácie alebo spravodajské informácie prostredníctvom platných nástrojov týkajúcich sa justičnej spolupráce medzi členskými štátmi. Takýto súhlas sa nevyžaduje, ak dožiadaný členský štát už dal svoj súhlas na použitie informácie alebo spravodajskej informácie ako dôkazu v čase zaslania informácie alebo spravodajskej informácie.

5.   Toto rámcové rozhodnutie neukladá žiadnu povinnosť získavať akékoľvek informácie alebo spravodajské informácie donucovacími opatreniami vymedzenými v súlade s vnútroštátnym právom v členskom štáte, ktorý obdrží žiadosť o informácie alebo spravodajské informácie.

6.   Členské štáty, ak im to dovoľuje vnútroštátne právo a je to v súlade s ním, poskytujú informácie alebo spravodajské informácie, ktoré boli predtým získané donucovacími opatreniami.

7.   Toto rámcové rozhodnutie nemení povinnosť dodržiavať základné práva a základné právne zásady upravené v článku 6 Zmluvy o Európskej únii a akékoľvek povinnosti orgánov činných v trestnom konaní v tejto súvislosti ostávajú nedotknuté.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rámcového rozhodnutia:

a)

„príslušný orgán činný v trestnom konaní“ je vnútroštátny policajný, colný alebo iný orgán, ktorý vnútroštátne právo oprávňuje na odhaľovanie, predchádzanie a vyšetrovanie trestných činov alebo trestnej činnosti a vykonávanie právomoci a prijímanie donucovacích opatrení v súvislosti s takýmito činnosťami. Pojem „príslušný orgán činný v trestnom konaní“ nezahŕňa agentúry alebo jednotky, ktoré sa zaoberajú predovšetkým otázkami národnej bezpečnosti. Každý členský štát do 18 December 2007 uvedie vo vyhlásení uloženom na generálnom sekretariáte Rady, ktoré orgány zahŕňa pojem „príslušný orgán činný v trestnom konaní“. Takéto vyhlásenie možno kedykoľvek pozmeniť;

b)

„vyšetrovanie trestných činov“ je právny rámec, v rámci ktorého príslušné orgány činné v trestnom konaní alebo justičné orgány vrátane prokurátorov prijímajú opatrenia s cieľom zistiť a identifikovať skutočnosti, podozrenia a okolnosti, ktoré sa týkajú jedného alebo niekoľkých konkrétnych identifikovaných trestných činov;

c)

„spravodajská operácia v trestných veciach“ je právny rámec, ktorý zatiaľ nedosiahol štádium vyšetrovania trestných činov, v rámci ktorého je príslušný orgán činný v trestnom konaní vnútroštátnym právom oprávnený na zhromažďovanie, spracovanie a analyzovanie informácií o trestných činoch alebo trestnej činnosti s cieľom zistiť, či boli spáchané alebo môžu byť spáchané konkrétne trestné činy;

d)

„informácie a spravodajské informácie“ sú:

(i)

všetky typy informácií alebo údajov, ktoré majú k dispozícii orgány činné v trestnom konaní;

a

(ii)

všetky typy informácií alebo údajov, ktoré majú k dispozícii verejné orgány alebo súkromné subjekty, a ktoré sú dostupné orgánom činným v trestnom konaní bez toho, aby boli použité donucovacie opatrenia v súlade s článkom 1 ods. 4;

e)

„trestné činy uvedené v článku 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatýkacom rozkaze (5)“ (ďalej len „trestné činy uvedené v článku 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV“) sú trestné činy podľa vnútroštátneho práva, ktoré zodpovedajú alebo sú zhodné s trestnými činmi podľa uvedeného ustanovenia.

HLAVA II

VÝMENA INFORMÁCIÍ A SPRAVODAJSKÝCH INFORMÁCIÍ

Článok 3

Poskytovanie informácií a spravodajských informácií

1.   Členské štáty zabezpečia, že informácie a spravodajské informácie podľa článku 2 písm. d), môžu byť poskytnuté príslušným orgánom činným v trestnom konaní iných členských štátov v súlade s týmto rámcovým rozhodnutím.

2.   Informácie a spravodajské informácie sa poskytujú na žiadosť príslušného orgánu činného v trestnom konaní, konajúceho v rámci právomocí, ktoré mu ukladá vnútroštátne právo pri vedení vyšetrovania trestných činov alebo spravodajskej operácie v trestných veciach.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa na poskytovanie informácií a spravodajských informácií pre príslušné orgány iných členských štátov činné v trestnom konaní neuplatňovali prísnejšie podmienky ako tie, ktoré sa uplatňujú na vnútroštátnej úrovni. Členský štát najmä nepodmieni výmenu informácií alebo spravodajských informácií medzi svojím orgánom činným v trestnom konaní a príslušným orgánom činným v trestnom konaní iného členského štátu súhlasom súdu alebo povolením, ak ide o výmenu informácií alebo spravodajských informácií, ku ktorým môže mať príslušný dožiadaný orgán činný v trestnom konaní prístup prostredníctvom interného postupu bez súhlasu súdu alebo povolenia.

4.   Ak prístup k požadovaným informáciám alebo spravodajským informáciám môže podľa vnútroštátneho práva dožiadaného členského štátu získať príslušný dožiadaný orgán činný v trestnom konaní len na základe súhlasu alebo povolenia justičného orgánu, príslušný dožiadaný orgán činný v trestnom konaní má povinnosť požiadať príslušný justičný orgán o súhlas alebo povolenie na prístup k požadovaným informáciám a ich výmenu. Príslušný justičný orgán dožiadaného členského štátu uplatní tie isté pravidlá pre rozhodovanie ako vo výlučne internom prípade, bez toho, aby bol dotknutý článok 10 ods. 1 a 2.

5.   Ak boli požadované informácie alebo spravodajské informácie získané od iného členského štátu alebo od tretej krajiny a podliehajú zásade špeciality, ich odovzdanie príslušným orgánom iného členského štátu činným v trestnom konaní sa môže uskutočniť len so súhlasom členského štátu alebo tretej krajiny, ktorý tieto informácie alebo spravodajské informácie poskytol.

Článok 4

Lehoty na poskytovanie informácií a spravodajských informácií

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedli postupy, ktoré im umožnia odpovedať na naliehavé žiadosti o informácie a spravodajské informácie, ktoré sa týkajú trestných činov uvedených v článku 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV najneskôr do ôsmich hodín, ak sú požadované informácie alebo spravodajské informácie v databáze, ku ktorej má orgán činný v trestnom konaní priamy prístup.

2.   Ak príslušný dožiadaný orgán činný v trestnom konaní nemôže odpovedať v uvedenej lehote, poskytne vysvetlenie na formulári, ktorý je uvedený v prílohe A. Ak by poskytnutie požadovaných informácií alebo spravodajských informácií v lehote ôsmich hodín viedlo k neúmernému zaťaženiu dožiadaného orgánu činného v trestnom konaní, tento orgán môže predĺžiť lehotu na poskytnutie informácií alebo spravodajských informácií. V takomto prípade dožiadaný orgán činný v trestnom konaní okamžite informuje dožadujúci orgán činný v trestnom konaní o predĺžení lehoty a čo najskôr, najneskôr však do troch dní, poskytne všetky požadované informácie alebo spravodajské informácie. Použitie ustanovení podľa tohto odseku sa preskúma 19 December 2009.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch, ktoré nie sú naliehavé, sa na žiadosti o informácie a spravodajské informácie týkajúce sa trestných činov uvedených v článku 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV odpovedalo do siedmych dní, pokiaľ sú požadované informácie alebo spravodajské informácie v databáze, ku ktorej má orgán činný v trestnom konaní priamy prístup. Ak príslušný dožiadaný orgán činný v trestnom konaní nie je schopný odpovedať v uvedenej lehote, poskytne vysvetlenie na formulári, ktorý je uvedený v prílohe A.

4.   Členské štáty vo všetkých ostatných prípadoch zabezpečia, aby sa požadované informácie postúpili príslušným dožadujúcim orgánom činným v trestnom konaní do 14 dní. Ak príslušný dožiadaný orgán činný v trestnom konaní nie je schopný odpovedať v uvedenej lehote, poskytne vysvetlenie na formulári, ktorý je uvedený v prílohe A.

Článok 5

Žiadosti o informácie a spravodajské informácie

1.   O informácie a spravodajské informácie sa môže žiadať za účelom odhaľovania, predchádzania alebo vyšetrovania trestného činu, ak existujú vecné dôvody, že príslušné informácie a spravodajské informácie sú dostupné v inom členskom štáte. V žiadosti sa uvedú vecné dôvody a vysvetlí sa účel, na ktorý sa žiada o informácie a spravodajské informácie, ako aj spojenie medzi účelom a osobou, ktorá je predmetom informácií a spravodajských informácií.

2.   Príslušný dožadujúci orgán činný v trestnom konaní nepožaduje viac informácií alebo spravodajských informácií alebo nestanoví kratšie lehoty než tie, ktoré sú potrebné na účely žiadosti.

3.   Žiadosti o informácie alebo spravodajské informácie obsahujú minimálne informácie stanovené v prílohe B.

Článok 6

Komunikačné kanály a jazyk

1.   Výmena informácií a spravodajských informácií podľa tohto rámcového rozhodnutia môže prebiehať prostredníctvom akéhokoľvek existujúceho kanála pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti vynucovania práva. Jazyk použitý pre žiadosť o informácie a ich výmenu je rovnaký, ako jazyk použitý pre zvolený kanál. Členské štáty pri vypracúvaní vyhlásení podľa článku 2 písm. a) poskytnú generálnemu sekretariátu Rady aj údaje o kontaktných osobách, ktorým sa žiadosti môžu v naliehavých prípadoch posielať. Takéto údaje sa môžu kedykoľvek pozmeniť. Generálny sekretariát Rady upovedomí členské štáty a Komisiu o prijatých vyhláseniach.

2.   Informácie alebo spravodajské informácie sa tiež vymieňajú s s Europolom v súlade s Dohovorom vypracovanom na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o zriadení Európskeho policajného úradu (ďalej len „dohovor o Europole“) (6), a s Eurojustom v súlade s rozhodnutím Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom (7), pokiaľ sa výmena týka trestných činov alebo trestnej činnosti v rámci ich pôsobnosti.

Článok 7

Automatická výmena informácií a spravodajských informácií

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 10, príslušné orgány činné v trestnom konaní poskytnú príslušným orgánom iného členského štátu činným v trestnom konaní informácie a spravodajské informácie bez dožiadania v prípadoch, kedy existujú konkrétne dôvody domnievať sa, že informácie a spravodajské informácie by mohli pomôcť pri odhaľovaní, predchádzaní alebo objasnení trestných činov uvedených v článku 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV. Spôsoby takejto automatickej výmeny upravuje vnútroštátne právo členského štátu, ktorý poskytuje informácie.

2.   Poskytovanie informácií a spravodajských informácií sa obmedzuje na informácie považované za dôležité a potrebné pre úspešne odhaľovanie, predchádzanie alebo vyšetrovanie danej trestnej činnosti.

Článok 8

Ochrana údajov

1.   Každý členský štát zabezpečí, aby sa pravidlá zavedené na ochranu poskytnutých údajov uplatňovali pri používaní komunikačných kanálov uvedených v článku 6 ods. 1 aj v rámci postupu výmeny informácií a spravodajských informácií poskytnutých podľa tohto rámcového rozhodnutia.

2.   Použitie informácií a spravodajských informácií, ktoré boli priamo alebo dvojstranne vymenené na základe tohto rámcového rozhodnutia, podlieha vnútroštátnym právnym predpisom na ochranu údajov prijímajúceho členského štátu, pričom informácie a spravodajské informácie podliehajú rovnakým pravidlám na ochranu údajov, ako keby boli zhromažďované v prijímajúcom členskom štáte. Osobné údaje spracovávané v súvislosti s vykonávaním tohto rámcového rozhodnutia sú chránené v súlade so zásadami Dohovoru Rady Európy z 28. januára 1981 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovávaní osobných údajov a, v členských štátoch, ktoré ho ratifikovali, dodatočného protokolu z 8. novembra 2001 k tomuto dohovoru týkajúceho sa dozorných orgánov a cezhraničných tokov údajov. Zásady z odporúčania č. R(87) 15 Rady Európy, ktoré upravuje používanie osobných údajov v policajnom sektore by sa tiež mali zohľadňovať pri zaobchádzaní s osobnými údajmi získanými podľa tohto rámcového rozhodnutia zo strany orgánov činných v trestnom konaní.

3.   Informácie a spravodajské informácie, ktoré sa poskytujú podľa tohto rámcového rozhodnutia, môžu príslušné orgány členského štátu činné v trestnom konaní, ktorým boli poskytnuté, použiť výlučne na účely, na ktoré boli poskytnuté v súlade s týmto rámcovým rozhodnutím, alebo na zabránenie bezprostrednému a závažnému ohrozeniu verejnej bezpečnosti; ich spracovávanie na iné účely sa povoľuje výlučne s predchádzajúcim povolením poskytujúceho členského štátu a podlieha vnútroštátnemu právu prijímajúceho členského štátu. Povolenie sa môže udeliť, ak to dovoľujú vnútroštátne právne predpisy poskytujúceho členského štátu.

4.   Ak príslušný orgán činný v trestnom konaní poskytuje informácie a spravodajské informácie v súlade s týmto rámcovým rozhodnutím, môže podľa svojho vnútroštátneho práva uložiť prijímajúcemu orgánu činnému v trestnom konaní podmienky pre použitie týchto informácií a spravodajských informácií. Podmienky je možné uložiť aj na podávanie správ o výsledkoch vyšetrovania trestných činov alebo spravodajskej operácie v trestných veciach, v rámci ktorej sa uskutočnila výmena informácií a spravodajských informácií. Týmito podmienkami je príslušný prijímajúci orgán činný v trestnom konaní viazaný, okrem osobitných prípadov, v ktorých vnútroštátne právo ustanovuje zrušenie obmedzenia použitia pre justičné orgány, zákonodarné orgány alebo akékoľvek iné nezávislé orgány zriadené podľa právnych predpisov, a ktoré sú zodpovedné za dozor nad príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní. V takýchto prípadoch môžu byť informácie a spravodajské informácie použité iba po predchádzajúcej konzultácii s poskytujúcim členským štátom, ktorého záujmy a stanoviská je potrebné zohľadniť v maximálnej možnej miere. Poskytujúci členský štát môže v osobitných prípadoch požiadať prijímajúci členský štát, aby poskytol informácie o použití a ďalšom spracovaní prijatých informácií a spravodajských informácií.

Článok 9

Dôvernosť

Príslušný orgán činný v trestnom konaní v každom osobitnom prípade výmeny informácií alebo spravodajských informácií primerane zohľadní požiadavku na utajenie vyšetrovania. Na tento účel príslušné orgány činné v trestnom konaní v súlade so svojim vnútroštátnym právom, zaručia dôvernosť všetkých poskytnutých informácií a spravodajských informácií, ktoré sú označené ako dôverné.

Článok 10

Dôvody na neposkytnutie informácií alebo spravodajských informácií

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 3 ods. 3, príslušný orgán činný v trestnom konaní môže odmietnuť poskytnutie informácií alebo spravodajských informácií, len ak je na základe konkrétnych dôvodov možné predpokladať, že poskytnutie informácií alebo spravodajských informácií:

a)

by poškodilo základné záujmy národnej bezpečnosti dožiadaného členského štátu,

alebo

b)

by ohrozilo úspech prebiehajúceho vyšetrovania alebo spravodajskej operácie v trestných veciach alebo bezpečnosť osôb,

alebo

c)

by bolo zjavne neprimerané alebo nepodstatné na účely, na ktoré sa požaduje.

2.   Ak sa žiadosť vzťahuje na trestný čin, za ktorý sa ukladá podľa práva dožiadaného členského štátu trest odňatia slobody so sadzbou jedného roka alebo menej, príslušný orgán činný v trestnom konaní môže odmietnuť poskytnúť požadované informácie alebo spravodajské informácie.

3.   Príslušný orgán činný v trestnom konaní odmietne poskytnúť informácie alebo spravodajské informácie, ak príslušný justičný orgán nepovolil prístup k informáciám požadovaným podľa článku 3 ods. 4 a ich výmenu.

HLAVA III

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 11

Vykonávanie

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s ustanoveniami tohto rámcového rozhodnutia do 19 decembra 2006.

2.   Členské štáty oznámia generálnemu sekretariátu Rady a Komisii znenie ustanovení transponujúcich záväzky, ktoré vyplývajú z tohto rámcového rozhodnutia, do ich vnútroštátneho práva. Na základe týchto a iných informácií poskytnutých členskými štátmi Komisia predloží Rade do 19 decembra 2006 správu o uplatňovaní tohto rámcového rozhodnutia. Rada do19 decembra 2006 od predloženia správy posúdi mieru, do akej členské štáty dodržali ustanovenia tohto rámcového rozhodnutia.

Článok 12

Vzťah k iným nástrojom

1.   Ustanovenia článku 39 ods. 1, 2 a 3 a článku 46 Dohovoru, ktorým sa implementuje Schengenská dohoda (8), pokiaľ sa vzťahujú na výmenu informácií a spravodajských informácií na účely vedenia vyšetrovania trestných činov alebo spravodajských operácií v trestných veciach, ako to stanovuje toto rámcové rozhodnutie, sa nahrádzajú ustanoveniami tohto rámcového rozhodnutia.

2.   Rozhodnutie Schengenského výkonného výboru zo 16. decembra 1998 o cezhraničnej policajnej spolupráci v oblasti prevencie a odhaľovania kriminality (SCH/Kom-ex (98) 51 rev 3) (9) a rozhodnutie Schengenského výkonného výboru z 28. apríla 1999 o zlepšení policajnej spolupráce v oblasti prevencie a objasňovania trestných činov (SCH/Kom-ex (99) 18) (10) sa týmto zrušujú.

3.   Členské štáty môžu naďalej uplatňovať dvojstranné alebo viacstranné dohody alebo dojednania, ktoré sú v platnosti v čase prijatia tohto rámcového rozhodnutia, pokiaľ tieto dohody alebo dojednania umožňujú rozšírenie a prehĺbenie cieľov tohto rámcového rozhodnutia a pomáhajú zjednodušovať alebo uľahčovať postupy na výmenu informácií alebo spravodajských informácií, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto rámcového rozhodnutia.

4.   Členské štáty môžu po nadobudnutí platnosti tohto rámcového rozhodnutia uzavrieť alebo uviesť do platnosti dvojstranné a viacstranné dohody alebo dojednania, pokiaľ tieto dohody alebo dojednania umožňujú rozšírenie alebo prehĺbenie cieľov tohto rámcového rozhodnutia a pomáhajú ďalej zjednodušovať alebo uľahčovať postupy na výmenu informácií a spravodajských informácií, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto rámcového rozhodnutia.

5.   Dohody a dojednania uvedené v odsekoch 3 a 4 nesmú v žiadnom prípade ovplyvniť vzťahy s členskými štátmi, ktoré nie sú ich zmluvnými stranami.

6.   Členské štáty najneskôr do 19 decembra 2006 oznámia Rade a Komisii existujúce dohody a dojednania uvedené v odseku 3, v uplatňovaní ktorých chcú pokračovať.

7.   Členské štáty tiež oznámia Rade a Komisii všetky nové dohody a dojednania tak, ako sú uvedené v odseku 4, do troch mesiacov od ich podpisu, alebo ak ide o nástroje podpísané pred prijatím tohto rámcového rozhodnutia, od ich nadobudnutia platnosti..

Článok 13

Nadobudnutie účinnosti

Toto rámcové rozhodnutia nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli, 18 decembra 2006.

Za Radu

Predseda

J.-E. ENESTAM


(1)  Ú. v. ES C 24, 23.1.1998, s. 2.

(2)  Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s.  31.

(3)  Ú. v. EÚ L 370, 17. 12. 2004, s. 78.

(4)  Ú. v. EÚ L 368, 15. 12. 2004, s. 26.

(5)  Ú. v. ES L 190, 18.7.2002, s. 1.

(6)  Ú. v. ES C 316, 27.11.1995, s. 2. Dohovor naposledy zmenený a doplnený Protokolom vypracovaným na základe článku 43 ods. 1 dohovoru o Europole (Ú. v. EÚ C 2, 6.1.2004, s. 3).

(7)  Ú. v. ES L 63, 6.3.2002, s. 1. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím 2003/659/SVV (Ú. v. EÚ L 245, 29.9.2003, s.  44).

(8)  Ú. v. EÚ L 239, 22.9.2000, s. 19. Dohovor naposledy zmenený a doplnený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1160/2005 (Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 18).

(9)  Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 407.

(10)  Ú. v. ES L 239, 22. 9.2000, s. 421.


PRÍLOHA A

VÝMENA INFORMÁCIÍ PODĽA RÁMCOVÉHO ROZHODNUTIA RADY 2006/960/SVV ÚRADNÝ VESTNÍK: VLOŻIŤ ČÍSLO TOHTO RÁMCOVÉHO ROZHODNUTIA. FORMULÁR, KTORÝ POUŽIJE DOŽIADANÝ ČLENSKÝ ŠTÁT V PRÍPADE ZASLANIA/ONESKORENIA/ZAMIETNUTIA INFORMÁCIÍ

Tento formulár by sa mal použiť na zaslanie požadovaných informácií a/alebo spravodajských informácií, na informovanie dožadujúceho orgánu o tom, že nie je možné dodržať bežnú lehotu, o potrebe podať justičnému orgánu žiadosť o povolenie, alebo o zamietnutí zaslania informácií.

Tento formulár sa môže použiť viackrát počas postupu (napr. ak sa žiadosť najskôr musí predložiť justičnému orgánu a potom sa zistí, že vybavenie žiadosti sa musí zamietnuť).

Image 35

Text obrazu

Image 36

Text obrazu

PRÍLOHA B

VÝMENA INFORMÁCIÍ PODĽA RÁMCOVÉHO ROZHODNUTIA RADY 2006/960/SVV FORMULÁR ŽIADOSTI O INFORMÁCIE A SPRAVODAJSKÉ INFORMÁCIE, KTORÝ POUŽIJE DOŽADUJÚCI ČLENSKÝ ŠTÁT

Tento formulár sa použije pri žiadosti o informácie a spravodajské informácie podľa rámcového rozhodnutia 2006/960/SVV.

Image 37

Text obrazu

Image 38

Text obrazu

Image 39

Text obrazu