ISSN 1725-5147

Úradný vestník

Európskej únie

L 379

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 49
28. decembra 2006


Obsah

 

I   Akty, ktorých uverejnenie je povinné

Strana

 

*

Nariadenie Rady (ES) č. 1997/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2092/91 o ekologickej výrobe poľnohospodárskych výrobkov a príslušných označeniach poľnohospodárskych výrobkov a potravín ( 1 )

1

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis

5

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 1999/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza dočasné antidumpingové clo na dovoz niektorých sedadiel s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

11

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 2000/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2000/2005 z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska k Európskej únii

37

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 2001/2006 z 21. decembra 2006, ktorým sa upravuje nariadenie (ES) č. 2295/2003 ktorým sa zavádzajú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (EHS) č. 1907/90 o určitých obchodných normách na vajcia z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska k Európskej únii

39

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 2002/2006 z 21. decembra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 795/2004, ktorým sa ustanovujú predpisy na vykonávanie schémy jednotných platieb ustanovenej v nariadení Rady (ES) č. 1782/2003, ktorým sa ustanovujú spoločné predpisy pre schémy priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a určité podporné schémy pre poľnohospodárov

47

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 2003/2006 z 21. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá financovania výdavkov súvisiacich so spoločnou organizáciu trhu s výrobkami rybolovu a akvakultúry z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF)

49

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 2004/2006 z 22. decembra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2273/93 určujúce intervenčné centrá pre obilniny a ktorým sa upravuje uvedené nariadenie z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska

54

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 2005/2006 z 22. decembra 2006, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz syntetických strižných vlákien z polyesteru (PSV) s pôvodom v Malajzii a na Taiwane

65

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 2006/2006, z 22. decembra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 950/2006 tak, aby zahŕňalo ročnú colnú kvótu na výrobky z cukru s pôvodom v Chorvátsku

95

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 2007/2006 z 22. decembra 2006, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002, pokiaľ ide o dovoz a tranzit polotovarov z materiálu kategórie 3 určených na technické použitie v lekárskych prístrojoch, na in vitro diagnostiku a v laboratórnych reagenciách, a ktorým sa mení a dopĺňa toto nariadenie ( 1 )

98

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 2008/2006 z 22. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania colných kvót v roku 2007 na výrobky z baby beef s pôvodom v Chorvátsku, Bosne a Hercegovine, Bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsku a v Srbsku, Čiernej Hore a v Kosove

105

 

 

Nariadenie Komisie (ES) č. 2009/2006 z 27. decembra 2006, ktorým sa stanovujú vývozné náhrady za mlieko a mliečne výrobky

117

 

 

Nariadenie Komisie (ES) č. 2010/2006 z 27. decembra 2006 stanovujúce dostupné množstvo pre prvý polrok roku 2007 pre niektoré výrobky v sektore mlieka a mliečnych výrobkov v rámci kvót otvorených Spoločenstvom na základe samotného povolenia

121

 

 

II   Akty, ktorých uverejnenie nie je povinné

 

 

Rada

 

*

Rozhodnutie Rady z 21. decembra 2006, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu

123

 

 

Komisia

 

*

Rozhodnutie Komisie z 22. decembra 2006 o nezaradení dimeténamidu do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS a odňatí povolení pre prípravky na ochranu rastlín obsahujúce túto látku [oznámené pod číslom K(2006) 6895]  ( 1 )

125

 

*

Rozhodnutie Komisie z 22. decembra 2006 o nezaradení fosalónu do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS a odňatí povolení pre prípravky na ochranu rastlín obsahujúce túto látku [oznámené pod číslom K(2006) 6897]  ( 1 )

127

 

 

Akty prijaté v súlade s hlavou V Zmluvy o založení Európskej únie

 

*

Spoločná pozícia Rady 2006/1011/SZBP z 21. decembra 2006, ktorou sa vykonáva spoločná pozícia 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom

129

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Akty, ktorých uverejnenie je povinné

28.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 379/1


NARIADENIE RADY (ES) č. 1997/2006

z 19. decembra 2006,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2092/91 o ekologickej výrobe poľnohospodárskych výrobkov a príslušných označeniach poľnohospodárskych výrobkov a potravín

(Text s významom pre EHP)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 37,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

keďže:

(1)

Je potrebné dosiahnuť pokrok vo vykonávaní Európskeho akčného plánu pre ekologické potraviny a poľnohospodárstvo na základe konkrétnych opatrení s cieľom zabezpečiť zjednodušenie a celkovú súdržnosť.

(2)

Malo by byť povolené uvádzať ekologické výrobky dovezené do Spoločenstva na trh Spoločenstva s označením odkazujúcim na ekologické poľnohospodárstvo, ak boli vyrobené v súlade s výrobnými pravidlami a podrobené kontrolným mechanizmom, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva alebo sú s nimi rovnocenné.

(3)

Mali by sa uznať tretie krajiny, ktorých výrobné normy a kontrolné mechanizmy sú rovnocenné s výrobnými normami a kontrolnými mechanizmami uplatňovanými v Spoločenstve, a mal by sa uverejniť ich zoznam. Mali by sa uznať a v danom zozname uviesť aj kontrolné subjekty alebo kontrolné orgány oprávnené na vykonávanie kontroly v krajinách, ktoré nie sú uvedené v zozname uznaných tretích krajín. Prevádzkovateľom tretích krajín, ktorí vyrábajú v priamom súlade s pravidlami Spoločenstva, by sa malo povoliť podrobenie ich činností kontrole zo strany kontrolných subjektov a kontrolných orgánov uznaných na tento účel Komisiou.

(4)

Článok 11 ods. 6 nariadenia (EHS) č. 2092/91 z 24. júna 1991 o ekologickej výrobe poľnohospodárskych výrobkov a príslušných označeniach poľnohospodárskych výrobkov a potravín (2) ustanovuje pre členské štáty možnosť udeľovať dovozcom do 31. decembra 2006 povolenia na uvádzanie jednotlivých výrobkov na trh Spoločenstva za určitých podmienok. Preto je vhodné ho zmeniť a doplniť tak, aby bol po tomto dátume uvedený dovozný režim nahradený novým dovozným režimom.

(5)

S cieľom nenarušiť medzinárodný obchod je potrebné predĺžiť možnosť členských štátov udeľovať v jednotlivých prípadoch dovozcom povolenia na uvádzanie výrobkov na trh Spoločenstva, kým sa nevykonajú opatrenia potrebné na fungovanie nového dovozného režimu, najmä pokiaľ ide o uznávanie kontrolných subjektov a kontrolných orgánov oprávnených vykonávať kontrolu v tých krajinách, ktoré nie sú na zozname uznávaných tretích krajín.

(6)

Nariadenie (EHS) č. 2092/91 by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (EHS) č. 2092/91 sa týmto mení a dopĺňa takto:

1.

V článku 10 ods. 1 sa písm. b) nahrádza takto:

„b)

podliehali kontrolnému systému uvedenému v článku 9 alebo boli dovezené v súlade s článkom 11;“

v prípade výrobkov dovážaných podľa článku 11 ods. 6 však vykonávanie kontrolného systému musí byť v súlade s požiadavkami rovnocennými s požiadavkami, ktoré sú ustanovené v článku 9, a najmä v jeho odseku 4.

2.

Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

1.   Výrobok dovezený z tretej krajiny sa môže uviesť na trh Spoločenstva s označením odkazujúcim na ekologickú metódu výroby pod podmienkou, že:

a)

výrobok spĺňa ustanovenia uvedené v článkoch 5 a 6 tohto nariadenia;

b)

všetci prevádzkovatelia vrátane dovozcov podrobili svoju činnosť kontrole zo strany kontrolného subjektu alebo kontrolného orgánu uznaného v súlade s odsekom 2; a

c)

dotknutí prevádzkovatelia sú kedykoľvek schopní poskytnúť dovozcom alebo vnútroštátnym orgánom listinné dôkazy, ktoré umožňujú identifikáciu prevádzkovateľa, ktorý vykonal poslednú operáciu, a druhu alebo škály výrobkov pod jeho kontrolou, ako aj overenie dodržania písmen a) a b) zo strany tohto prevádzkovateľa, a dobu platnosti.

2.   Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2 uzná kontrolné subjekty a kontrolné orgány uvedené v odseku 1 písm. b) vrátane kontrolných subjektov a kontrolných orgánov uvedených v článku 9, ktoré sú oprávnené vykonávať kontroly a vydávať listinné dôkazy uvedené v odseku 1 písm. c) v tretích krajinách, a vypracuje zoznam týchto kontrolných subjektov a kontrolných orgánov.

Kontrolné subjekty sú akreditované podľa európskej normy EN 45011 alebo ISO pokynu 65 Všeobecné požiadavky na orgány prevádzkujúce certifikačné systémy výrobkov, verzie, ktorá bola naposledy uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie. Akreditačný orgán vykonáva pravidelné hodnotenia činností kontrolných subjektov na mieste, monitoruje ich a vykonáva ich viacročné opätovné posúdenie.

Pri skúmaní žiadostí o uznanie Komisia vyzve kontrolný subjekt alebo orgán, aby poskytol všetky potrebné informácie. Komisia môže tiež poveriť odborníkov, aby na mieste preskúmali pravidlá výroby a kontrolné činnosti, ktoré v tejto tretej krajine vykonáva dotknutý kontrolný subjekt alebo orgán.

Uznané kontrolné subjekty alebo kontrolné orgány poskytnú hodnotiace správy, ktoré vydal akreditačný orgán, prípadne príslušný orgán, a ktoré sa týkajú pravidelného hodnotenia na mieste ich činností, monitorovania a ich viacročného opätovného posudzovania.

Komisia s pomocou členských štátov na základe týchto hodnotiacich správ zabezpečí primeraný dohľad nad uznanými kontrolnými subjektami a kontrolnými orgánmi tým, že bude pravidelne prehodnocovať ich uznanie. Povaha tohto dohľadu sa určí na základe analýzy rizika výskytu nezrovnalostí alebo prípadov porušenia ustanovení tohto nariadenia.

3.   Výrobok dovezený z tretej krajiny sa tiež môže uviesť na trh Spoločenstva ako výrobok s označením odkazujúcim na ekologickú metódu výroby pod podmienkou, že:

a)

bol vyrobený v súlade s výrobnými normami, ktoré sú rovnocenné s normami ustanovenými v článkoch 5 a 6 uplatňovanými na ekologickú výrobu v Spoločenstve;

b)

prevádzkovatelia sa podrobili kontrolným opatreniam rovnocenným s opatreniami uvedenými v článkoch 8 a 9 a ktoré sa trvalo a účinne uplatňovali;

c)

prevádzkovatelia vo všetkých stupňoch výroby, prípravy a distribúcie v tretej krajine podrobili svoju činnosť systému kontrol uznanému v súlade s odsekom 4 alebo ju podrobili kontrole zo strany kontrolného subjektu alebo kontrolného orgánu uznaného v súlade s odsekom 5; a

d)

na výrobok sa vzťahuje kontrolný certifikát vydaný príslušnými orgánmi alebo kontrolnými subjektami, alebo kontrolnými orgánmi tretej krajiny uznanými v súlade s odsekom 4, alebo kontrolným orgánom alebo kontrolným subjektom uznaným v súlade s odsekom 5, ktorý potvrdzuje, že daný výrobok spĺňa podmienky stanovené v tomto odseku. Originál certifikátu uvedeného v tomto pododseku musí sprevádzať tovar až do priestorov prvého príjemcu. Dovozca musí následne najmenej dva roky certifikát uchovávať, aby bol k dispozícii kontrolnému subjektu a prípadne kontrolnému orgánu.

4.   Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2 môže uznať tretie krajiny, ktorých výrobný systém je v súlade s pravidlami rovnocennými s pravidlami ustanovenými v článkoch 5 a 6 a ktorých kontrolné mechanizmy sú rovnocenné s mechanizmami ustanovenými v článkoch 8 a 9, a môže vypracovať zoznam týchto krajín. Pri posudzovaní rovnocennosti sa zohľadňujú usmernenia CAC/GL 32 Codex Alimentarius.

Pri skúmaní žiadostí o uznanie Komisia vyzve tretiu krajinu, aby poskytla všetky potrebné informácie. Komisia môže poveriť odborníkov, aby na mieste preskúmali pravidlá výroby a kontrolné mechanizmy dotknutej tretej krajiny.

Tretie krajiny takto uznané každoročne pošlú Komisii do 31. marca stručnú výročnú správu o vykonávaní a vynucovaní kontrolných mechanizmov zriadených v danej tretej krajine.

Komisia s pomocou členských štátov na základe týchto výročných správ zabezpečí primeraný dohľad nad uznanými tretími krajinami tým, že bude pravidelne prehodnocovať ich uznanie. Povaha tohto dohľadu sa určí na základe analýzy rizika výskytu nezrovnalostí alebo prípadov porušenia ustanovení tohto nariadenia.

5.   Pre výrobky iné ako výrobky dovážané podľa odseku 1 a iné ako výrobky dovážané z tretej krajiny, ktorá je uznaná podľa odseku 4, môže Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2 uznať kontrolné subjekty a kontrolné orgány vrátane kontrolných subjektov a kontrolných orgánov uvedených v článku 9, ktoré sú oprávnené vykonávať kontroly a vydávať certifikáty na účely odseku 3 v tretích krajinách, a vypracuje zoznam týchto kontrolných subjektov a kontrolných orgánov. Pri posudzovaní rovnocennosti sa zohľadňujú usmernenia CAC/GL 32 Codex Alimentarius.

Komisia preskúma každú žiadosť o uznanie, ktorú podal kontrolný subjekt alebo kontrolný orgán v tretej krajine.

Pri skúmaní žiadostí o uznanie Komisia vyzve kontrolný subjekt alebo kontrolný orgán, aby poskytol všetky potrebné informácie. Akreditačný orgán, prípadne príslušný orgán vykonáva pravidelné hodnotenia činností kontrolných subjektov alebo kontrolných orgánov na mieste, monitoruje ich a vykonáva ich viacročné opätovné posúdenie. Komisia môže poveriť odborníkov, aby na mieste preskúmali pravidlá výroby a kontrolné činnosti, ktoré v tejto tretej krajine vykonáva dotknutý kontrolný subjekt alebo kontrolný orgán.

Uznané kontrolné subjekty alebo kontrolné orgány poskytnú hodnotiace správy, ktoré vydal akreditačný orgán, prípadne príslušný orgán a ktoré sa týkajú pravidelného hodnotenia ich činností na mieste, monitorovania a ich viacročného opätovného posudzovania.

Komisia s pomocou členských štátov na základe týchto hodnotiacich správ zabezpečí primeraný dohľad nad uznanými kontrolnými subjektami alebo kontrolnými orgánmi tým, že bude pravidelne prehodnocovať ich uznanie. Povaha tohto dohľadu sa určí na základe analýzy rizika výskytu nezrovnalostí alebo prípadov porušenia ustanovení tohto nariadenia.

6.   Príslušný orgán členského štátu môže na obdobie, ktoré sa začne 1. januára 2007 a skončí sa 12 mesiacov po uverejnení prvého zoznamu kontrolných subjektov a kontrolných orgánov uznaných podľa odseku 5, povoliť dovozcom v takomto členskom štáte uvádzať na trh výrobky dovezené z tretích krajín, ktoré nie sú zahrnuté do zoznamu uvedeného v odseku 4 za predpokladu, že dovozca oznámil svoju činnosť podľa článku 8 ods. 1 a že poskytne dostatočný dôkaz potvrdzujúci, že podmienky uvedené v odseku 3 písm. a) a b) sú splnené. Ak sa uvedené podmienky prestanú plniť, povolenie sa ihneď odoberie. Platnosť povolení sa skončí najneskôr 24 mesiacov po uverejnení prvého zoznamu kontrolných subjektov a kontrolných orgánov uznaných podľa odseku 5. Na dovezený výrobok sa musí vzťahovať kontrolný certifikát, ktorý vydal orgán alebo subjekt, ktorý na účely vydávania takéhoto certifikátu uznal príslušný orgán povoľujúceho členského štátu. Originál certifikátu musí sprevádzať tovar až do priestorov prvého príjemcu; dovozca musí následne najmenej dva roky certifikát uchovávať, aby bol k dispozícii kontrolnému subjektu a prípadne kontrolnému orgánu.

Každý členský štát informuje ostatné členské štáty a Komisiu o každom povolení udelenom na základe tohto odseku vrátane informácií o výrobných normách a dotknutých kontrolných mechanizmoch.

Na žiadosť členského štátu alebo na podnet Komisie preskúma povolenie vydané v súlade s týmto odsekom výbor ustanovený v článku 14. Ak z takéhoto preskúmania vyplynie, že podmienky uvedené v odseku 3 písm. a) a b) nie sú splnené, Komisia požiada členský štát, ktorý povolenie vydal, o jeho odobratie.

Platnosť všetkých povolení uvádzať na trh výrobky dovezené z tretej krajiny, ktoré pre dovozcu vydal príslušný orgán daného členského štátu podľa tohto odseku pred 31. decembrom 2006, uplynie najneskôr 31. decembra 2007.

7.   Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2 prijme podrobné pravidlá pre uplatňovanie tohto článku, najmä:

a)

kritériá a postupy, ktoré sa musia dodržiavať v súvislosti s uznávaním tretích krajín a kontrolných subjektov a kontrolných orgánov vrátane uverejňovania zoznamov uznaných tretích krajín a kontrolných subjektov a kontrolných orgánov; a

b)

listinné dôkazy uvedené v odseku 1 a certifikát uvedený v odseku 3 písm. d) a odseku 6 tohto článku, pričom sa zohľadňujú výhody elektronickej certifikácie vrátane väčšieho zabezpečenia proti podvodom.“

3.

Druhý pododsek článku 16 ods. 3 sa vypúšťa.

4.

Bod C prílohy III sa týmto mení a dopĺňa takto:

a)

v prvom odseku sa druhá zarážka nahrádza takto:

„—

prvý príjemca znamená fyzickú alebo právnickú osobu uvedenú v článku 11 ods. 3 písm. d) a článku 11 ods. 6, ktorej sa zásielka doručí a ktorá ju prevezme na účely ďalšej prípravy alebo uvedenia na trh Spoločenstva,“ a

b)

v bode 5 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Kontrolný subjekt alebo orgán vykoná kontrolu skladových a finančných záznamov uvedených v bode 2 oddielu C a kontrolných certifikátov uvedených v článku 11 ods. 3 písm. d) alebo v článku 11 ods. 6 a listinných dôkazov uvedených v článku 11 ods. 1.“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť siedmym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2007.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 19. decembra 2006

Za Radu

predseda

J. KORKEAOJA


(1)  Stanovisko z 28. septembra 2006 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Ú. v. ES L 198, 22.7.1991, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 780/2006 (Ú. v. EÚ L 137, 25.5.2006, s. 9).


28.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 379/5


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1998/2006

z 15. decembra 2006

o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci (1), najmä na jej článok 2,

po uverejnení návrhu tohto nariadenia (2),

po porade s Poradným výborom pre štátnu pomoc,

keďže:

(1)

Nariadenie (ES) č. 994/98 splnomocňuje Komisiu stanovovať v nariadení prah, pod ktorým sa opatrenia pomoci považujú za nespĺňajúce všetky kritériá článku 87 ods. 1 zmluvy a teda nepodliehajú oznamovaciemu konaniu stanovenému v článku 88 ods. 3 zmluvy.

(2)

Komisia uplatňovala články 87 a 88 zmluvy a predovšetkým v mnohých rozhodnutiach objasnila pojem pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy. Komisia taktiež stanovila, najprv v oznámení o pravidle de minimis pre štátnu pomoc (3) a neskôr v nariadení Komisie (ES) č. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na pomoc de minimis  (4), svoju politiku pokiaľ ide o strop de minimis, pod ktorým sa článok 87 ods. 1 môže považovať za neuplatniteľný. Zdá sa, že vzhľadom na skúsenosti získané uplatňovaním tohto nariadenia a s cieľom zohľadniť vývoj inflácie hrubého domáceho produktu v Spoločenstve do roku 2006 a vzhľadom na pravdepodobný vývoj počas doby platnosti tohto nariadenia, je potrebné upraviť niektoré podmienky stanovené v nariadení (ES) č. 69/2001 a nahradiť toto nariadenie.

(3)

Vzhľadom na osobitné pravidlá uplatňované v sektore prvovýroby poľnohospodárskych produktov, rybolovu, akvakultúry a na riziko, že aj menšie objemy pomoci stanovené v tomto nariadení by mohli spĺňať kritériá článku 87 ods. 1 zmluvy v týchto sektoroch, toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na tieto sektory. Vzhľadom na vývoj sektora dopravy, najmä reštrukturalizáciu mnohých činností v cestnej doprave po liberalizácii, už nie je vhodné vylúčiť sektor dopravy z rozsahu pôsobnosti nariadenia de minimis. Rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by mal preto byť rozšírený na celý sektor dopravy. Všeobecný strop de minimis by mal byť prispôsobený tak, aby sa zohľadnili malé podniky pôsobiace v cestnej nákladnej a osobnej doprave. Z tých istých dôvodov a taktiež vzhľadom na nadmernú kapacitu sektora a ciele dopravnej politiky pokiaľ ide o cestné dopravné zápchy a cestnú nákladnú dopravu, mala by byť vylúčená pomoc na vozidlá cestnej nákladnej dopravy zo strany podnikov, ktoré vykonávajú cestnú nákladnú dopravu v prenájme alebo za úhradu. To nespochybňuje priaznivý postoj Komisie vzhľadom na štátnu pomoc pokiaľ ide o vozidlá, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu v iných nástrojoch Spoločenstva ako toto nariadenie. Vzhľadom na nariadenie Rady (ES) č. 1407/2002 z 23. júla 2002 o štátnej pomoci pre uhoľný priemysel (5), toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na uhoľný sektor.

(4)

S prihliadnutím na podobnosti medzi spracovaním a odbytom poľnohospodárskych produktov na jednej strane a iných ako poľnohospodárskych produktoiv na strane druhej, toto nariadenie by sa malo vzťahovať na spracovanie a odbyt poľnohospodárskych produktov za predpokladu, že sú splnené určité podmienky. Z tohto dôvodu, tak činnosti v poľnohospodárskych subjektoch potrebné na prípravu produktu na prvotný predaj, ako zber, sekanie a mlátenie obilnín, balenie vajec atď., ako aj prvotný predaj maloobchodným predajcom a spracovateľom, by sa nemali považovať za spracovanie alebo odbyt. Od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, pomoc poskytnutá podnikom pôsobiacim v oblasti spracovania a odbytu poľnohospodárskych produktov, by sa nemala vzťahovať na nariadenie Komisie (ES) č. 1860/2004 zo 6. októbra 2004 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na pomoc de minimis v sektore poľnohospodárstva a rybolovu (6). Nariadenie (ES) č. 1860/2004 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(5)

Súdny dvor Európskych spoločenstiev ustanovil, že akonáhle Spoločenstvo prijme zákon týkajúci sa zriadenia spoločnej organizácie trhu v príslušnom sektore poľnohospodárstva, členské štáty sú zaviazané vzdať sa prijatia akéhokoľvek opatrenia, ktoré by ho mohlo narušiť alebo vytvoriť k nemu výnimky [9]. Z tohto dôvodu by sa toto nariadenie nemalo vzťahovať na pomoc, ktorej výška je stanovená na základe ceny alebo množstva kúpených produktov alebo produktov uvedených na trh. Taktiež by sa toto nariadenie nemalo vzťahovať na podporu de minimis, ktorá súvisí s povinnosťou podieľať sa na pomoci s prvovýrobcami.

(6)

Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na pomoc de minimis pri vývoze alebo na pomoc de minimis uprednostňujúcu domáce produkty pred dovážanými. Najmä by sa nemala vzťahovať na pomoc súvisiacu s vybudovaním a prevádzkou distribučnej siete v iných členských štátoch Spoločenstva. Pomoc na náklady spojená s účasťou na obchodných veľtrhoch alebo na štúdie alebo služby konzultantov potrebné na uvedenie nového alebo existujúceho produktu na nový trh, zvyčajne netvoria pomoc pri vývoze.

(7)

Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na podniky v ťažkostiach v zmysle usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov, ktoré sa ocitli v ťažkostiach (7) vzhľadom na ťažkosti súvisiace so stanovením ekvivalentu hrubého grantu pomoci poskytnutej tomuto druhu podnikov.

(8)

Vzhľadom na skúsenosti Komisie možno konštatovať, že pomoc nepresahujúca strop 200 000 EUR v priebehu troch rokov, nemá vplyv na obchod medzi členskými štátmi a/alebo nepoškodzuje ani nehrozí, že bude poškodzovať hospodársku súťaž, a preto nespadá pod článok 87 ods. 1 zmluvy. Pokiaľ ide o podniky pôsobiace v sektore cestnej dopravy, tento strop by mal byť stanovený na 100 000 EUR.

(9)

Na tento účel sa zohľadňujú fiškálne roky, ktoré sa používajú na fiškálne účely podniku v príslušnom členskom štáte. Príslušné obdobie troch rokov sa musí priebežne hodnotiť, pretože pre každý nový grant pomoci de minimis je potrebné stanoviť celkovú výšku pomoci de minimis poskytnutú počas príslušného fiškálneho roka, ako aj počas dvoch predchádzajúcich fiškálnych rokov. Na tento účel by sa mala zohľadniť pomoc poskytnutá zo strany členského štátu, aj keď je financovaná úplne alebo čiastočne zo zdrojov Spoločenstva. Opatrenia pomoci prekračujúce strop de minimis nie je možné rozdeliť do menších častí tak, aby tieto časti boli umiestnené v rozsahu pôsobnosti nariadenia.

(10)

V súlade s princípmi, ktoré sa vzťahujú na pomoc podľa článku 87 ods. 1 zmluvy, pomoc de minimis by sa mala považovať za poskytnutú v okamihu, keď sa podniku poskytne právny nárok prijať pomoc podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov.

(11)

S cieľom vyhnúť sa obchádzaniu maximálnej intenzity pomoci poskytnutej v rôznych nástrojoch Spoločenstva, pomoc de minimis by sa nemala kumulovať so štátnou pomocou pokiaľ ide o rovnaké oprávnené výdavky, ak by takáto kumulácia viedla k intenzite pomoci presahujúcej pomoc stanovenú za špecifických okolností každého prípadu v nariadení o skupinovej výnimke alebo rozhodnutí prijatom Komisiou.

(12)

Za účelom transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a správneho uplatňovania stropu de minimis, všetky členské štáty by mali uplatňovať tú istú metódu výpočtu. S cieľom uľahčiť tento výpočet a v súlade so súčasnou praxou uplatňovania pravidla de minimis je vhodné, aby výška pomoci, ktorá nie je poskytnutá formou hotovostného grantu, bola prekonvertovaná na jej ekvivalent hrubého grantu. Výpočet ekvivalentu grantu transparentného druhu pomoci, iného než grantov alebo pomoci splatnej v niekoľkých splátkach, si vyžaduje používanie trhových úrokových sadzieb platných v čase poskytnutia takejto pomoci. Vzhľadom na jednotné, transparentné a jednoduché uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci by sa mali na účely tohto nariadenia považovať trhové sadzby za referenčné sadzby, ktoré pravidelne stanovuje Komisia na základe objektívnych kritérií a mali by byť uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie alebo na internete. Avšak okrem dolnej sadzby môže byť potrebné pridať aj dodatočné bázické body vzhľadom na stanovené záruky alebo riziko spojené s príjemcom.

(13)

Za účelomi transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a účinného monitorovania, toto nariadenie by sa malo vzťahovať iba na pomoc de minimis, ktorá je transparentná. Transparentná pomoc je taká pomoc, pre ktorú je možné presne vypočítať ekvivalent hrubého grantu ex ante bez toho, aby bolo potrebné vykonať hodnotenie rizika. Takýto presný výpočet môže byť napríklad uskutočnený pokiaľ ide o granty, dotácie na úrokové sadzby a obmedzené oslobodenie od dane. Pomoc v rámci kapitálových injekcií by sa nemala považovať za transparentnú pomoc de minimis, pokiaľ celková suma verejnej injekcie je nižšia ako strop de minimis. Pomoc v rámci opatrení rizikového kapitálu, ako je uvedené v usmerneniach Spoločenstva o štátnej pomoci o podpore investícií do rizikového kapitálu pre malé a stredné podniky (8), by sa nemala považovať za transparentnú pomoc de minimis, pokiaľ príslušná schéma rizikového kapitálu poskytuje kapitál iba do výšky stropu de minimis pre každý cieľový podnik. Pomoc v rámci pôžičiek by sa nemala považovať za transparentnú pomoc de minimis, keď ekvivalent hrubého grantu je vypočítaný na základe trhových úrokových sadzieb platných v čase poskytnutia grantu.

(14)

Toto nariadenie nevylučuje možnosť, že opatrenie schválené členským štátom sa nemusí považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy na základe iných dôvodov ako tých, ktoré sú uvedené v nariadení, napríklad v prípade kapitálových injekcií, keďže o takomto opatrení sa rozhodlo v súlade s princípmi trhového investora.

(15)

Je potrebné poskytnúť právnu istotu záručných schém, ktoré nemajú potenciál ovplyvňovať trh a narušiť hospodársku súťaž a v súvislosti s ktorými je dostupný dostatok údajov na spoľahlivé posúdenie akéhokoľvek potencionálneho vplyvu. Toto nariadenie by preto malo transponovať všeobecný strop de minimis200 000 EUR do stropu založeného na garantovanej výške individuálnej pôžičky, ktorá tvorí základ takejto záruky. Tento osobitný strop je vhodné vypočítať s použitím metodiky na posúdenie výšky štátnej pomoci zahrnutej v záručných schémach, ktoré sa vzťahujú na pôžičky pre životaschopné podniky. Metodika a údaje použité pri výpočte osobitného stropu pre záruku by mali vylúčiť podniky v ťažkostiach ako je uvedené v usmerneniach Spoločenstva pre štátnu pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach. Tento osobitný strop by sa preto nemal vzťahovať na individuálnu pomoc ad hoc, ktorá spadá mimo rámca záručnej schémy, ďalej na pomoc poskytnutú podnikom v ťažkostiach alebo na záruky príslušných transakcií, ktoré nepredstavujú pôžičku, ako sú záruky na majetkové transakcie. Osobitný strop by mal byť stanovený na základe skutočnosti, že ak berieme do úvahy hornú sadzbu (čistá úroková sadzba v prípade omeškania) 13 %, ktorá predstavuje najhorší variant pre záručné schémy v Spoločenstve, možno sa domnievať, že záruka vo výške 1 500 000 EUR má podobný ekvivalent hrubého grantu ako všeobecný strop de minimis. Táto suma by mala byť znížená na 750 000 EUR pokiaľ ide o podniky pôsobiace v sektore cestnej dopravy. Iba na záruky pokrývajúce 80 % príslušnej pôžičky by sa mali vzťahovať tieto osobitné stropy. Metodiku prijatú Komisiou po oznámení metodiky na základe nariadenia Komisie v oblasti štátnej pomoci, ako nariadenie Komisie (ES) č. 1628/2006 z 24. októbra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na poskytovanie národnej regionálnej investičnej pomoci (9), môžu použiť členské štáty na účely hodnotenia ekvivalentu hrubého grantu uvedenom v záruke, ak sa schválená metodika jasne zaoberá druhom záruk a typom príslušných transakcií v rámci uplatňovania tohto nariadenia.

(16)

Po oznámení zo strany členského štátu, Komisia môže preskúmať či opatrenie pomoci, ktoré nespočíva vo finančnej pomoci, pôžičke, záruke, kapitálovej injekcii alebo opatrení rizikového kapitálu, vedie ku ekvivalentu hrubého grantu, ktorý nepresahuje strop de minimis a preto by sa na toto opatrenie mohli vzťahovať ustanovenia tohto nariadenia.

(17)

Povinnosťou Komisie je zabezpečiť rešpektovanie pravidiel o štátnej pomoci a najmä, aby pomoc poskytovaná v rámci pravidiel de minimis spĺňala ich podmienky. V súlade s princípmi spolupráce stanovenými v článku 10 zmluvy, členské štáty by mali pomôcť dosiahnutiu tejto úlohy, a to zriadením potrebného mechanizmu, ktorý by zabezpečil, aby celková suma pomoci de minimis poskytnutá tomu istému podniku podľa pravidla de minimis nepresiahla strop 200 000 EUR v priebehu troch fiškálnych rokov. Preto pri poskytovaní pomoci de minimis členské štáty by mali informovať príslušný podnik o výške a o povahe pomoci de minimis odvolávajúc sa na toto nariadenie. Okrem toho, pred poskytnutím takejto pomoci, príslušný členský štát by mal získať od podniku vyhlásenie o pomoci de minimis prijatej počas príslušného fiškálneho roku a dvoch predchádzajúcich rokov a dôkladne sa ubezpečil o tom, že nová pomoc de minimis nepresiahne stropy de minimis. Prípadne malo by byť možné sa ubezpečiť o tom, že strop je dodržiavaný prostredníctvom centrálnej evidencie, alebo, v prípade záručných schém stanovených Európskym investičným fondom, tento fond môže vypracovať zoznam príjemcov a požiadať členské štáty, aby informovali príjemcov o prijatej pomoci de minimis.

(18)

Platnosť nariadenia (ES) č. 69/2001 skončí 31. decembra 2006. Toto nariadenie by sa preto malo uplatňovať od 1. januára 2007. Vzhľadom na skutočnosť, že nariadenie (ES) č. 69/2001 sa nevzťahovalo na sektor dopravy, ktorý nebol predmetom de minimis, vzhľadom na obmedzenú sumu de minimis uplatniteľnú v sektore spracovania a odbytu poľnohospodárskych produktov a za predpokladu, že sa splnia určité podmienky, toto nariadenie by sa malo vzťahovať na pomoc poskytnutú podnikom pôsobiacim v sektore dopravy a v sektore spracovania a odbytu poľnohospodárskych produktov, a to pred nadobudnutím jej platnosti. Okrem toho, akákoľvek individuálna pomoc poskytnutá v súlade s nariadením (ES) č. 69/2001 počas obdobia uplatňovania tohto nariadenia by mala ostať nedotknutá týmto nariadením.

(19)

So zreteľom na skúsenosti Komisie a najmä na frekvenciu, s akou je bežne potrebné revidovať politiku štátnej pomoci, je vhodné obmedziť obdobie uplatňovania tohto nariadenia. Ak by platnosť tohto nariadenia skončila bez predĺženia, členské štáty by mali, s ohľadom na schémy pomoci de minimis zahrnuté v tomto nariadení, získať obdobie na prispôsobenie trvajúce šesť mesiacov,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa vzťahuje na pomoc poskytnutú podnikom vo všetkých sektoroch okrem:

a)

pomoci poskytnutej podnikom pôsobiacim v sektore rybolovu a akvakultúry, ako je stanovené v nariadení Rady (ES) č. 104/2000 (10),

b)

pomoci poskytnutej podnikom pôsobiacim v oblasti prvovýroby poľnohospodárskych produktov vymenovaných v prílohe I k zmluve,

c)

pomoci poskytnutej podnikom pôsobiacim v oblasti spracovania a odbytu poľnohospodárskych produktov vymenovaných v prílohe I k zmluve,

i)

ktorej výška je stanovená na základe ceny alebo množstva kúpených produktov od prvovýrobcu alebo produktov uvedených na trh príslušným podnikom,

ii)

keď pomoc je podmienená tým, že je čiastočne alebo úplne postúpená prvovýrobcom,

d)

pomoci na činnosti súvisiace s vývozom do tretích krajín alebo členských štátov, konkrétne pomoci priamo súvisiacej s vyvážanými množstvami, na zriadenie a prevádzkovanie distribučnej siete alebo inými bežnými výdavkami súvisiacimi s vývoznou činnosťou,

e)

pomoci, ktorá je podmienená uprednostňovaním používania domácich tovarov pred dovezenými,

f)

pomoci poskytnutej podnikom pôsobiacim v uhoľnom sektore, ako je uvedené v nariadení (ES) č. 1407/2002,

g)

pomoci na vozidlá cestnej nákladnej dopravy udelenej podnikom, ktoré vykonávajú cestnú nákladnú dopravu v prenájme alebo za úhradu,

h)

pomoci poskytnutej podnikom v ťažkostiach.

2.   Na účely tohto nariadenia:

a)

„poľnohospodárske produkty“ označujú produkty vymenované v prílohe I k Zmluve o ES, s výnimkou produktov rybolovu,

b)

„spracovanie poľnohospodárskych produktov“ znamená akékoľvek pôsobenie na poľnohospodársky produkt, výsledkom ktorého je taktiež poľnohospodársky produkt, s výnimkou poľnohospodárskych činností potrebných na prípravu živočíšneho alebo rastlinného produktu na prvý predaj,

c)

„odbyt poľnohospodárskych produktov“ znamená prechovávanie alebo vystavovanie produktu v záujme jeho predaja, ponúkanie produktu na predaj, jeho dodanie alebo akýkoľvek iný spôsob umiestňovania produktu na trh, s výnimkou prvého predaja prvovýrobcom obchodníkom alebo spracovateľom a akákoľvek činnosť, ktorou sa produkt pripravuje na prvý predaj. Ak prvovýrobca predáva produkt konečnému spotrebiteľovi, považuje sa to za odbyt v prípade, že sa predaj uskutočňuje v osobitných priestoroch vyhradených na tento účel.

Článok 2

Pomoc de minimis

1.   Za opatrenia pomoci, ktoré nespĺňajú všetky kritéria článku 87 ods. 1 zmluvy a teda sú oslobodené od oznamovacej povinnosti ustanovenej v článku 88 ods. 3 zmluvy sa považujú opatrenia, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené v odsekoch 2 až 5 tohto článku.

2.   Celková pomoc de minimis poskytnutá akémukoľvek podniku nesmie presiahnuť 200 000 EUR v priebehu akéhokoľvek obdobia troch fiškálnych rokov. Celková pomoc de minimis udelená akémukoľvek podniku pôsobiacemu v sektore cestnej dopravy nesmie prekročiť 100 000 EUR v priebehu troch fiškálnych rokov. Tieto stropy by sa mali uplatňovať bez ohľadu na formu alebo vytýčený cieľ pomoci de minimis, ako aj nezávisle od toho, či pomoc poskytnutá členskému štátu je financovaná úplne alebo čiastočne zo zdrojov Spoločenstva. Obdobie by sa malo stanoviť na základe fiškálnych rokov, ktoré uplatňuje podnik v príslušnom členskom štáte.

V prípade, že celková suma pomoci poskytnutá v rámci opatrení pomoci presiahne tento strop, nemožno v prípade tejto pomoci využívať výhody tohto nariadenianie ani pre tú časť pomoci, ktorá strop nepresahuje. V tomto prípade nie je možné požadovať výhody plynúce z tohto nariadenia ani v čase poskytovanie pomoci ani kedykoľvk neskôr.

3.   Strop uvedený v odseku 2 sa vyjadrí ako hotovostný grant. Všetky uvedené čísla sú vyjadrené v hrubom, to znamená pred odrátaním dane alebo iných nákladov. Ak sa pomoc poskytne inou formou ako formou grantu, výška pomoci sa rovná ekvivalentu hrubého grantu pomoci.

Hodnota pomoci splatnej v niekoľkých splátkach sa diskontuje v okamihu, keď je poskytnutá. Úroková sadzba, ktorá sa použije na diskontné účely a na výpočet ekvivalentu hrubého grantu je referenčnou sadzbou uplatniteľnou v čase poskytnutia grantu.

4.   Toto nariadenie sa vzťahuje iba na pomoc, pri ktorej je možné vopred presne vypočítať ekvivalent hrubého grantu pomoci ex ante bez toho, aby bolo potrebné vykonať hodnotenie rizika („transparentná pomoc“). Najmä:

a)

pomoc skladajúca sa z pôžičiek sa nepovažuje za transparentnú pomoc de minimis, kde ekvivalent hrubého grantu sa vypočíta na základe trhových úrokových sadzieb platných v čase poskytnutia grantu,

b)

pomoc skladajúca sa z kapitálových injekcií sa nepovažuje za transparentnú pomoc de minimis, pokiaľ celková výška verejných injekcií nepresiahne strop de minimis,

c)

pomoc skladajúca sa z opatrení rizikového kapitálu sa nepovažuje za transparentnú pomoc de minimis, pokiaľ príslušné schémy rizikového kapitálu poskytujú kapitál do výšky stropu de minimis každému cieľovému podniku,

d)

individuálna pomoc poskytnutá v rámci záručnej schémy podnikom, ktoré sa neocitli v ťažkostiach, sa nepovažuje za transparentnú pomoc de minimis, keď garantovaná časť príslušnej poskytnutej pôžičky v rámci tejto schémy nepresahuje 1 500 000 EUR na podnik. Individuálna pomoc poskytnutá v rámci záručnej schémy podnikom pôsobiacim v sektore cestnej dopravy, ktorými nie sú podniky v ťažkostiach, by sa mala považovať za transparentnú pomoc de minimis, keď garantovaná časť príslušnej poskytnutej pôžičky v rámci tejto schémy nepresahuje 750 000 EUR na podnik. Ak garantovaná časť príslušnej pôžičky len odôvodňuje daný podiel tohto stropu, ekvivalent hrubého grantu tejto záruky sa považuje za zodpovedajúci k tomu istému podielu príslušného stropu, ktorý je ustanovený v článku 2 ods.2. Výška záruky nesmie presiahnuť 80 % príslušnej pôžičky. Záručné schémy sa považujú za transparentné, ak i) pred uplatňovaním schémy metodika na výpočet ekvivalentu hrubého grantu záruk bola prijatá po tom, čo Komisii bola oznámená táto metodika v rámci iného nariadenia prijatého Komisiou v oblasti štátnej pomoci a ii) ak sa schválená metodika jasne zaoberá druhom záruk a typom príslušných transakcií v rámci uplatňovania tohto nariadenia.

5.   Pomoc de minimis sa nekumuluje so štátnou pomocou vzhľadom na rovnaké oprávnené výdavky, ak výsledkom tejto kumulácie je intenzita pomoci presahujúca za špecifických okolností každého prípadu skupinovú výnimku nariadenia alebo rozhodnutia schváleného Komisiou.

Článok 3

Monitorovanie

1.   Ak má členský štát v úmysle poskytnúť pomoc de minimis podniku, písomne informuje tento podnik o predpokladanej výške pomoci (vyjadrenej ako ekvivalent hrubého grantu) a o jej charaktere de minimis, s výslovným uvedením tohto nariadenia, citujúc jeho názov a referenciu týkajúcu sa jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie. Keď pomoc de minimis je poskytnutá rôznym podnikom na základe schémy a rôzne výšky individuálnej pomoci sú poskytnuté týmto podnikom v rámci schémy, príslušný členský štát sa môže rozhodnúť, že si splní túto povinnosť informovaním podnikov o pevne stanovenej sume zodpovedajúcej maximálnej výške pomoci, ktorá je poskytnutá v rámci schémy. V takom prípade, pevne stanovená suma môže byť použitá na určenie toho, či je uplatnená výška stropu stanovená v článku 2 ods. 2. Pred poskytnutím pomoci, členské štáty by mali taktiež, v písomnej alebo elektronickej forme, získať vyhlásenie od príslušného podniku o inej pomoci de minimis prijatej počas predchádzajúcich dvoch fiškálnych rokov a počas prebiehajúceho fiškálneho roka.

Členský štát poskytne pomoc de minimis len vtedy, ak skontroloval, či táto pomoc nezvýši celkovú sumu pomoci de minimis prijatú podnikom počas obdobia, ktoré pokrýva príslušný fiškálny rok, ako aj predchádzajúce dva fiškálne roky v tomto členskom štáte, nad strop stanovený v článku 2 ods. 2.

2.   Ak členský štát zriadil centrálnu evidenciu pomoci de minimis obsahujúcu úplné informácie o každej pomoci de minimis, ktorú poskytol akýkoľvek úrad v rámci daného členského štátu, požiadavka v prvom pododseku odseku 1 sa ďalej neuplatňuje v prípade, že táto evidencia pokrýva obdobie troch rokov.

Keď je pomoc poskytnutá zo strany členského štátu na základe záručnej schémy poskytujúcej záruku, ktorá je financovaná z rozpočtu EÚ v rámci mandátu Europského investičného fondu, prvý pododsek odseku 1 tohto článku sa neuplatňuje.

V takom prípade sa uplatňuje nasledujúci monitorovací systém:

a)

Európsky investičný fond vytvorí na ročnom základe a na základe informácií, ktoré musia finanční sprostredkovatelia poskytnúť EIF, zoznam príjemcov pomoci ekvivalentu hrubého grantu, ktorý prijal každý z nich. Európsky investičný fond pošle túto informáciu príslušnému členskému štátu a Komisii a

b)

príslušný členský štát sprostredkuje tieto informácie konečným príjemcom do 3 mesiacov od obdržania týchto informácií od Európskeho investičného fondu a

c)

príslušný členský štát získa vyhlásenie od každého príjemcu, že celková prijatá pomoc de minimis nepresahuje strop stanovený v článku 2 ods. 2. V prípade, že strop bol prekročený pokiaľ ide o jedného alebo viac príjemcov, príslušný členský štát by sa mal uistiť, že opatrenie pomoci vedúce k prekročeniu stropu je buď oznámené Komisii alebo získané späť od príjemcu.

3.   Členské štáty zaznamenajú a zhromaždia všetky informácie, ktoré sa týkajú uplatňovania tohto nariadenia. Tieto záznamy budú obsahovať všetky informácie potrebné na preukázanie, že podmienky tohto nariadenia sú rešpektované. Záznamy týkajúce sa individuálnej pomoci de minimis sa uchovajú po dobu 10 fiškálnych rokov od dátumu jej poskytnutia. Záznamy týkajúce sa schémy pomoci de minimis sa uchovajú po dobu 10 rokov od dátumu, kedy sa poskytla posledná individuálna pomoc v rámci danej schémy. Na písomné požiadanie príslušný členský štát poskytne Komisii do 20 pracovných dní alebo v rámci dlhšej doby uvedenej v žiadosti, všetky informácie, ktoré Komisia považuje za potrebné na posúdenie, či boli rešpektované podmienky tohto nariadenia, najmä celková suma pomoci de minimis, ktorú prijal akýkoľvek podnik.

Článok 4

Zmena a doplnenie

Článok 2 nariadenia (ES) č. 1860/2004 sa mení a dopĺňa takto:

a)

v bode 1, sa vypúšťajú slová „spracovanie a odbyt“,

b)

bod 3 sa vypúšťa.

Článok 5

Prechodné opatrenia

1.   Toto nariadenie sa uplatňuje aj na pomoc poskytnutú podnikom pôsobiacim v sektore dopravy a podnikom pôsobiacim v oblasti spracovania a odbytu poľnohospodárskych produktov pred nadobudnutím jeho účinnosti v prípade, ak pomoc spĺňa všetky podmienky ustanovené v článkoch 1 a 2. Komisia posúdi každú pomoc, ktorá nespĺňa tieto podmienky, v súlade s príslušnými rámcami, usmerneniami, oznámeniami a upozorneniami.

2.   Akákoľvek pomoc de minimis poskytnutá medzi 2. februárom 2001 a 30. júnom 2007 spĺňajúca podmienky nariadenia (ES) č. 69/2001 sa považuje za nespĺňajúcu všetky kritériá článku 87 ods. 1 zmluvy a je oslobodená od oznamovacej povinnosti podľa článku 88 ods. 3 zmluvy.

3.   Po ukončení doby platnosti tohto nariadenia sa každá pomoc de minimis, ktorá spĺňa podmienky tohto nariadenia, bude môcť naďalej platne implementovať počas obdobia nasledujúcich šiestich mesiacov.

Článok 6

Nadobudnutie účinnosti a doba platnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť v nasledujúci deň po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 15. decembra 2006

Za Komisiu

Neelie KROES

členka Komisie


(1)  Ú. v. ES L 142, 14.5.1998, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 137, 10.6.2006, s. 4.

(3)  Ú. v. ES C 68, 6.3.1996, s. 9.

(4)  Ú. v. ES L 10, 13.1.2001, s. 30.

(5)  Ú. v. ES L 205, 2.8.2002, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ L 325, 28.10.2004, s. 4.

(7)  Ú. v. EÚ C 244, 1.10.2004, s. 2.

(8)  Ú. v. EÚ C 194, 18.8.2006, s. 2.

(9)  Ú. v. EÚ L 302, 1.11.2006, s. 29.

(10)  Ú. v. ES L 17, 21.1.2000, s. 22.


28.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 379/11


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1999/2006

z 20. decembra 2006,

ktorým sa zavádza dočasné antidumpingové clo na dovoz niektorých sedadiel s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) („základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 7,

keďže:

A.   POSTUP

1.   Začatie konania

(1)

Dňa 22. februára 2006 Komisia dostala podnet týkajúci sa niektorých sedadiel s pôvodom v Čínskej ľudovej republike („ČĽR“), ktorý podalo v zmysle článku 5 základného nariadenia Európske združenie výrobcov sedadiel (European Saddle Manufacturers Association) („navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorí predstavujú väčšinu, v tomto prípade 99 % z celkovej výroby v Spoločenstve niektorých sedadiel.

(2)

Tento podnet obsahoval dôkaz o dumpingu a z neho vyplývajúcej závažnej ujmy, ktorý sa považoval za dostatočný na odôvodnenie začatia konania.

(3)

Dňa 7. apríla 2006 za začalo konanie na základe uverejnenia oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

2.   Strany, ktorých sa týka konanie

(4)

Komisia oficiálne informovala vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, dovozcov, obchodníkov, používateľov, dodávateľov a združenia, o ktorých sa vie, že sa ich konanie týka, a zástupcov ČĽR a výrobcov v Spoločenstve, ktorí podali podnet, a iných výrobcov v Spoločenstve, o ktorých sa vie, že sa ich konanie o začatí konania týka. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(5)

S cieľom umožniť vyvážajúcim výrobcom podať žiadosť o trhovohospodársky prístup (ďalej len „THP“) alebo individuálny prístup (ďalej len „IP“), ak si to želajú, Komisia zaslala formuláre žiadosti vyvážajúcim čínskym výrobcom, o ktorých sa vie, že sa ich konanie týka. Tri skupiny vyvážajúcich výrobcov a jeden individuálny vyvážajúci výrobca požiadali o THP podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia alebo o IP v prípade, že by sa prešetrovaním zistilo, že nespĺňajú podmienky udelenia THP. Je potrebné poznamenať, že traja z týchto vyvážajúcich výrobcov zahŕňali dve alebo viac prepojených spoločností, ktoré sa podieľali na výrobe a/alebo na predaji sedadiel.

(6)

Vzhľadom na zjavne vysoký počet vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, dovozcov a výrobcov v Spoločenstve, Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že v tomto prešetrovaní môže byť na stanovenie dumpingu a ujmy použitý výber vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(7)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v kladnom prípade k nemu pristúpiť, Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, dovozcov a výrobcov v Spoločenstve, aby sa jej prihlásili a poskytli základné informácie o svojej činnosti súvisiacej s príslušným výrobkom počas obdobia prešetrovania (od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005).

(8)

Pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov, keďže počas prešetrovania spolupracovali len tri skupiny spoločností a jedna individuálna spoločnosť, rozhodlo sa, že výber vzorky nie je potrebný.

(9)

Vzhľadom na výrobcov v Spoločenstve bola v súlade s článkom 17 základného nariadenia vybraná vzorka na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby sedadiel v Spoločenstve, ktorú je možné primerane prešetriť v dostupnom časovom horizonte. Na základe informácií, ktoré poskytli výrobcovia v Spoločenstve, Komisia vybrala päť spoločností so sídlom v dvoch rozličných členských štátoch. Objem výroby piatich vzorkovaných spoločností predstavoval 86 % z celkovej výroby Spoločenstva. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa príslušné strany zúčastnili konzultácií a nevzniesli žiadne námietky. Okrem toho ostatní výrobcovia v Spoločenstve boli požiadaní o poskytnutie určitých všeobecných údajov na analýzu ujmy. Okrem toho a v súlade s článkom 17 základného nariadenia bola vybraná vzorka na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu dovozu príslušného výrobku do Spoločenstva, ktorú je možné primerane prešetriť v dostupnom časovom horizonte. Na základe informácií, ktoré poskytli rôzni dovozcovia, a vzhľadom na rozličnú kvalitu poskytnutých informácií boli do vzorky vybraní dvaja dovozcovia so sídlom v jednom členskom štáte. Dvaja dovozcovia, ktorí boli vybraní do vzorky predstavujú 21 % dovozu príslušného výrobku do Spoločenstva. Z dôvodu nízkeho počtu odpovedí, ktoré odoslali používatelia, sa rozhodlo, že výber vzorky používateľov nie je potrebný.

(10)

Všetkým príslušným stranám a všetkým ďalším spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania, sa zaslali dotazníky. Vyplnené dotazníky zaslali štyria vyvážajúci vývozcovia z ČĽR a jeden vývozca z analogickej krajiny, Brazílie. Kompletne vyplnené dotazníky zaslali tiež piati výrobcovia Spoločenstva, ktorí boli vybraní vo vzorke. Hoci na formulár, účelom ktorého je výber vzorky, odpovedali štyria dovozcovia, len dvaja z nich spolupracovali zaslaním kompletne vyplneného dotazníka. Okrem toho štyria používatelia tiež zaslali kompletne vyplnený dotazník. Jeden vyplnený dotazník zaslal tiež jeden dodávateľ surovín.

(11)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely dočasného stanovenia dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Spoločenstva, a vykonala overovania na mieste v priestoroch týchto spoločností:

a)

Výrobcovia v Spoločenstve

Selle Royal S.p.A., Pozzoleone, Taliansko,

Selle Italia s.r.l., Rossano Veneto, Taliansko,

Bassano Selle s.r.l., Riese Pio X, Taliansko,

Selle SMP S.A.S., Casalserugo, Taliansko,

pph ABI sp.j., Nasielsk, Poľsko.

b)

Vyvážajúci vývozcovia v ČĽR

Cionlli Group:

Cionlli Bicycle (Taicang) Co., Ltd,

Shunde Hongli Bicycle Parts Co., Ltd, Shunde,

Safe Strong Bicycle Parts Shenzhen Co., Ltd, Shenzhen,

Cionlli Bicycle (Tianjin) Co., Ltd, Tianjin,

Giching Group:

Giching Bicycle Parts (Shenzhen) Co., Ltd, Shenzhen,

Velo Cycle (Kunshan) Co., Ltd, Kunshan,

Justek Group:

Jiangyin Justek Vehicle Co., Ltd, Jiangyin,

Jiangyin Justek Communication Equipment Co., Ltd, Jiangyin,

Tianjin Justek Vehicle Co., Ltd, Tianjin,

Viscount Vehicle (Shenzhen) Co., Ltd., Shenzhen.

c)

Prepojené spoločnosti v ČĽR a Taiwane

Cionlli Bicycle (Tianjin) CO., Ltd, Tianjin,

Cionlli Industrial Co., Ltd.

d)

Neprepojený dovozca v Spoločenstve

Buechel GmbH, Fulda, Germany.

(12)

Vzhľadom na potrebu stanoviť normálnu hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým by nemusel byť udelený THP, sa overovanie s cieľom stanoviť normálnu hodnotu na základe údajov z analogickej krajiny, ktorou je v tomto prípade Brazília, uskutočnilo v priestoroch tejto spoločnosti:

e)

Výrobca v Brazílii

Royal Ciclo Indústria de Componentes Ltda, Rio do Sul.

3.   Obdobie prešetrovania

(13)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy prebiehalo v období od 1. januára do 31. decembra 2005 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov týkajúcich sa hodnotenia ujmy trvalo od 1. januára 2002 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

B.   PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

1.   Príslušný výrobok

(14)

Príslušným výrobkom sú určité sedadlá a hlavné časti tohto výrobku (t. j. základňa, vypchávky a poťahy) pre bicykle a iné cyklistické výrobky (vrátane dodávkových trojkoliek), ktoré nie sú motorizované, cyklistické výrobky vybavené pomocným motorom s alebo bez postranných vozíkov alebo stroje v posilňovniach alebo domáce stacionárne bicykle („príslušný výrobok“ alebo „sedadlá“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike. Výrobok je zvyčajne zaradený pod kódy KN 8714 95 00, ex 8714 99 90 a ex 9506 91 10.

(15)

Sedadlo sa obyčajne vyrába z troch častí: základňa alebo nosná časť, na ktorej je sedadlo postavené sa obyčajne vyrába pomocou plastového tvarovania vstrekovaním; vypchávka umiestnená na základni, ktorá vytvára pohodlie sedadla a ktorá sa vyrába z rôznych druhov syntetickej peny alebo iných materiálov; poťah vyrobený zo syntetického materiálu alebo prírodnej kože a ktorý prikrýva vypchávku a hrany základne, čím dodáva sedadlu špecifické hmatové a estetické vlastnosti. Okrem troch vyššie uvedených častí sedadlo tiež obsahuje upevňovací mechanizmus vyrobený z kovu v podobe vidlice alebo spony a môže tiež obsahovať pružinový alebo elastomérový mechanizmus na tlmenie nárazov.

(16)

Príslušný výrobok sa používa v bicykloch alebo podobných vozidlách a tiež v stacionárnych zariadeniach, ako sú napríklad stroje v posilňovniach. Prešetrovaním sa preukázalo, že napriek rozdielom v tvaroch, materiáloch a výrobných procesoch majú rôzne druhy príslušného výrobku rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti a obyčajne sa používajú na rovnaké účely. Preto sa na účely tohto konania považujú za jediný výrobok.

2.   Podobný výrobok

(17)

Prešetrovaním sa preukázalo, že základné fyzické a technické vlastnosti sedadiel, ktoré v Spoločenstve vyrába a predáva výrobné odvetvie Spoločenstva, sedadiel, ktoré sa vyrábajú a predávajú na domácom čínskom trhu, a sedadiel dovážaných do Spoločenstva z ČĽR ako aj sedadiel vyrábaných a predávaných v Brazílii sú rovnaké a že tieto výrobky majú rovnaké použitie.

(18)

Preto sa prijal dočasný záver, že tieto výrobky sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

C.   DUMPING

1.   Trhovohospodársky prístup (MET)

(19)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa normálna hodnota v antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa dovozu s pôvodom v ČĽR stanovuje v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku pre tých výrobcov, v prípade ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá ustanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(20)

Len na pripomenutie v krátkosti uvádzame v súhrnnej forme kritériá na udelenie THP:

1.

Obchodné rozhodnutia a náklady sa stanovujú ako reakcia na signály trhu, bez závažných zásahov štátu.

2.

Firmy majú jeden prehľadný súbor základných účtovných záznamov, ktoré sú nezávisle preverované v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi a ktoré sa používajú na všetky účely.

3.

Neexistujú výrazné deformácie prenesené z bývalého systému netrhového hospodárskeho.

4.

Zákony o bankrote a zákony o vlastníctve majetku zabezpečujú právnu istotu a stabilitu.

5.

Konverzie výmenných kurzov sa vykonávajú na základe trhových sadzieb.

(21)

Dve skupiny vyvážajúcich výrobcov a jeden individuálny vyvážajúci výrobca požiadali o THP podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a v rámci stanovenej lehoty zaslali vyplnený formulár žiadosti o THP pre vyvážajúcich výrobcov. Komisia si vyžiadala a v priestoroch týchto spoločností preverila všetky informácie predložené v ich žiadosti o THP, ktoré považovala za potrebné. Na základe prešetrovania sa ukázalo, že THP bolo možné udeliť len dvom skupinám vyvážajúcich výrobcov, pričom žiadosť musela byť zamietnutá jednej skupine spoločností a jednotlivej spoločnosti.

(22)

V súvislosti s individuálnym vyvážajúcim vývozcom prešetrovaním sa preukázalo, že spoločnosť nespĺňala požiadavky uvedených kritérií 1 a 3. Spoločnosť totiž nedokázala preukázať, že jej obchodné rozhodnutia boli prijímané v závislosti od signálov trhu, bez výrazných štátnych zásahov, najmä za predpokladu, že predajné množstvá na domácom a vývozných trhoch sú obmedzené stanovami spoločnosti, ktoré nie je možné zmeniť bez súhlasu štátu. Spoločnosť tiež nevedela dokázať skutočnosť, že neexistujú žiadne deformácie prebraté z bývalého netrhového hospodárskeho systému, najmä poskytnutím písomného dôkazu týkajúceho sa nadobudnutia práv na užívanie pôdy.

(23)

Okrem toho jedna skupina vyvážajúcich výrobcov nepriznala svoj vzťah s významným domácim zákazníkom tak vo vyplnenom formulári žiadosti o trhovohospodársky prístup, ako aj v odpovedi na anti-dumpingový dotazník. Tento vzťah bol objavený len prostredníctvom krížových previerok v priestoroch týchto vyvážajúcich výrobcov. Stálou politikou Komisie je stanoviť THP/IP pre skupiny prepojených spoločností ako celok. Preto je na udelenie THP/IP tomuto vývozcovi potrebné, aby príslušná spoločnosť počas prešetrovania plne spolupracovala s cieľom stanoviť jej presné činnosti v súvislosti s príslušným výrobkom, splnenie THP kritérií a vplyv vzťahu na transakcie medzi týmito dvoma spoločnosťami. Keďže prepojená spoločnosť na prešetrovaní nespolupracovala, nebola táto podmienka splnená. Komisia preto nebola v pozícii stanoviť THP/IP pre túto skupinu spoločností. Je potrebné poznamenať, že táto otázka mala vplyv na veľmi podstatnú časť domáceho predaja vývozcu. Okrem toho toto úmyselné zanedbanie vyvoláva pochybnosti o dôveryhodnosti ostatných informácií a dokumentov, ktoré boli Komisii predložené. Vzhľadom na toto zanedbanie a jeho význam pre analýzu THP a prípadné dumpingové zistenia, ktoré by vyplývali z jednotlivých údajov predložených touto skupinou vývozcov, sa dospelo k názoru, že poskytli nepravdivé a zavádzajúce informácie v zmysle článku 18 základného nariadenia. Spoločnosť bola okamžite informovaná o skutočnostiach, na základe ktorých nechcela Komisia zohľadniť poskytnuté informácie, a dostala možnosť poskytnúť ďalšie vysvetlenia v súlade s článkom 18 ods. 4 základného nariadenia. Vysvetlenia, ktoré poskytla spoločnosť, však neboli dostatočné a nemohli ani presvedčiť Komisiu o tom, že spoločnosť neposkytla zavádzajúce informácie, ani vyriešiť pochybnosti o bezúhonnosti zvyšných údajov, ktoré spoločnosť poskytla. Táto skupina vyvážajúcich výrobcov bola považovaná ako taká za nespolupracujúcu na prešetrovaní a jej žiadosť o THP a IP bola zamietnutá.

(24)

Zainteresované strany dostali príležitosť predložiť pripomienky k uvedeným zisteniam.

(25)

Na základe týchto skutočností bol THP udelený dvom skupinám vyvážajúcich výrobcov:

Cionlli Bicycle (Taicang) Co. Ltd. a prepojené spoločnosti,

Giching Bicycle parts (Shenzhen) Co. Ltd. a prepojené spoločnosti.

2.   Individuálny prístup (IP)

(26)

Na základe článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa v krajinách, na ktoré sa vzťahuje uvedený článok, zavádza prípadné celoštátne clo s výnimkou prípadov, keď sú spoločnosti schopné preukázať, že spĺňajú všetky kritériá uvedené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(27)

Vyvážajúci výrobca, ktorému nie je možné udeliť THP tiež žiadal o udelenie IP v prípade, že mu nebude možné udeliť THP. Avšak žiadosť spoločnosti o individuálny prístup (IP) bola tiež zamietnutá, keďže spoločnosť nesplnila kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 písm. b) a to, že vývozné ceny a množstvá sa neurčovali slobodne.

3.   Normálna hodnota

a)   Stanovenie normálnej hodnoty pre vyvážajúcich vývozcov, ktorým bol udelený THP

(28)

Pokiaľ ide o stanovenie normálnej hodnoty, Komisia najprv stanovila pre každého z posudzovaných vyvážajúcich výrobcov, či bol jeho celkový domáci predaj sedadiel reprezentatívny v porovnaní s celkovým predajom na vývoz do Spoločenstva. V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa domáci predaj považoval za reprezentatívny, ak celkový objem domáceho predaja vyvážajúceho výrobcu predstavoval aspoň 5 % jeho celkového objemu vývozného predaja do Spoločenstva.

(29)

Do dvoch skupín spoločností, ktorým bol udelený THP, patrilo päť spoločností vyrábajúcich sedadlá na vývoz, tri z nich predávali tiež na domácom trhu. Ďalšia spoločnosť predávala výrobky na domácom trhu, ale žiadne nevyvážala.

(30)

Pre tých vyvážajúcich výrobcov, ktorých celkový domáci predaj bol považovaný za reprezentatívny, Komisia následne určila druhy sedadiel predávaných na domácom trhu, ktoré boli identické alebo priamo porovnateľné s druhmi sedadiel predávaných na vývoz do Spoločenstva.

(31)

Pre každý z týchto druhov sa stanovilo, či bol domáci predaj dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj príslušného druhu sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak objem celkového domáceho predaja daného druhu v priebehu OP predstavoval 5 % alebo viac z celkového objemu predaja podobného druhu vyvážaného do Spoločenstva.

(32)

Komisia následne preskúmala v súvislosti s každou spoločnosťou, či je možné domáci predaj každého druhu príslušného výrobku predávaného na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách považovať za uskutočnený za bežných trhových podmienok podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia, a to zistením podielu ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu predmetného druhu výrobku.

(33)

V prípadoch, v ktorých objem predaja druhu sedadiel, predávaného za čistú predajnú cenu rovnajúcu sa alebo vyššiu ako výrobné náklady predstavoval viac ako 80 % celkového objemu predaja daného druhu a ak sa vážená priemerná cena daného druhu rovnala alebo bola vyššia ako výrobné náklady, normálna hodnota sa podľa druhu výrobku zakladala na skutočnej domácej cene. Táto cena sa vypočítala ako vážený priemer cien celého domáceho predaja daného druhu uskutočnených v priebehu OP bez ohľadu na to, či bol tento predaj ziskový alebo nie.

(34)

Ak objem ziskového predaja daného druhu sedadiel predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja daného druhu alebo ak vážená priemerná cena daného druhu bola nižšia ako jeho výrobné náklady, normálna hodnota bola podľa druhu výrobku založená na skutočnej domácej cene, ktorá bola vypočítaná ako vážený priemer ziskového predaja výlučne daného druhu, za predpokladu, že predaj predstavoval 10 % alebo viac z celkového objemu predaja daného druhu.

(35)

Napokon, ak objem ziskového predaja akéhokoľvek druhu sedadiel predstavoval menej ako 10 % celkového objemu predaja tohto druhu, sa usúdilo, že tento konkrétny druh sa predával v nedostatočných množstvách, aby jeho domáca cena poskytla vhodný základ na stanovenie normálnej hodnoty.

(36)

Vždy, keď nebolo možné použiť domáce ceny daného druhu predávaného vyvážajúcim výrobcom, použila sa vypočítaná normálna hodnota.

(37)

V súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia bola normálna hodnota vypočítaná pripočítaním k výrobným nákladom každého vývozcu vyvážaných druhov po prípadnej úprave, primeranej sumy za predaj, všeobecné a administratívne náklady (ďalej len „PVA“) a zisk. Vo všetkých prípadoch boli PVA a zisky stanovené podľa metód uvedených v článku 2 ods. 6 základného nariadenia. Za týmto účelom Komisia preskúmala, či vynaložené náklady PVA a zisk dosiahnutý každým príslušným vyvážajúcim výrobcom na domácom trhu predstavovali dôveryhodné údaje.

(38)

Skutočné domáce náklady PVA boli považované za dôveryhodné, ak bolo možné celkový objem domáceho predaja príslušnej spoločnosti považovať za reprezentatívny v porovnaní s objemom vývozného predaja do Spoločnosti. Domáca zisková marža sa určila na základe domáceho predaja tých druhov, ktoré sa uskutočňovali za normálnych obchodných podmienok. Za týmto účelom sa použila metodológia stanovená vyššie.

(39)

V súvislosti s tromi spoločnosťami s reprezentatívnym domácim predajom sa zistilo, že väčšina druhov príslušného výrobku, ktoré sa vyvážali, sa predávala na domácom trhu za normálnych obchodných podmienok. Pre tie druhy, ktoré nespĺňali tieto podmienky, sa normálna hodnota vypočítala pomocou metodológie stanovenej vyššie, pomocou PVA a informácií o zisku pre každú príslušnú spoločnosť.

(40)

V súvislosti s dvoma spoločnosťami bez reprezentatívneho domáceho predaja boli čiastky pre PVA a zisk stanovené na základe priemeru PVA a zisku štyroch spoločností s domácim predajom.

b)   Stanovenie normálnej hodnoty pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol udelený THP

i)   Analogická krajina

(41)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia je potrebné stanoviť normálnu hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol udelený THP na základe cien alebo vypočítanej hodnoty v analogickej krajine.

(42)

V oznámení o začatí Komisia uviedla svoj zámer použiť Brazíliu ako príslušnú analogickú krajinu na účely stanovenia normálnej hodnoty a vyzvala zainteresované strany, aby vyjadrili pripomienky k tejto skutočnosti.

(43)

Žiaden vyvážajúci výrobca z ČĽR, ktorému bol udelený THP nevyjadril námietky proti tomuto návrhu.

(44)

Avšak jeden dovozca a jeden vyvážajúci výrobca, ktorým bol udelený THP, tvrdili, že Brazília nie je najvhodnejšou analogickou krajinou a že by bolo vhodnejšie na tento účel vybrať Taiwan alebo Mexiko.

(45)

Čo sa týka Taiwanu, je potrebné vziať do úvahy, že aj keď sa v tejto krajine rozvinul priemysel s bicyklovými časťami, väčšina výroby bola presunutá do ČĽR. Preto by boli výrobcovia sedadiel so sídlom v Taiwane do značnej miery tie isté spoločnosti alebo prepojené spoločnosti so spoločnosťami, ktoré vyvážajú z ČĽR do Spoločenstva za údajne dumpingové ceny. Okrem toho normálna deľba práce medzi týmto skupinami znamená, že len niekoľko špecializovaných modelov s vyššími ziskovými maržami sa stále vyrába v Taiwane, zatiaľ čo výroba drvivej väčšiny modelov strednej alebo nižšej triedy bola presunutá do ČĽR kvôli nižším nákladom. Preto nie je pravdepodobné, že ceny a náklady modelov sedadiel vyrábaných v Taiwane by boli najlepšou náhradou pre výpočet normálnej hodnoty sedadiel vyrábaných v ČĽR.

(46)

Čo sa týka Mexika, táto krajina sa považuje za otvorený a konkurenčný trh, ktorý predstavuje približne 1/8 veľkosti Brazílskeho trhu. Komisia kontaktovala dvoch známych výrobcov v Mexiku, ale tieto spoločnosti neprejavili záujem o spoluprácu.

(47)

Čo sa týka Brazílie, na základe prešetrovania sa zistilo, že ide o konkurenčný trh pre príslušný výrobok s aspoň tromi domácimi výrobcami rôznych veľkostí a s dovozom z tretích krajín predstavujúcim približne 15 % domácej spotreby, t. j. 8 až 9 miliónov sedadiel za rok. Jeden vyvážajúci výrobca vyjadril pochybnosti o úrovni konkurencie na Brazílskom trhu, z dôvodu nízkeho počtu výrobcov. Avšak prešetrovaním sa preukázalo, že neexistuje žiaden dôkaz o dominantnom postavení jedného z brazílskych výrobcov ani o tom, že sa ceny stanovujú nekonkurenčným spôsobom. Nebol tiež zistený žiaden dôvod, na základe ktorého by bolo možné predpokladať, že prístup k surovinám, náklady alebo iné výrobné podmienky by boli v Taiwane alebo Mexiku viac podobné v ČĽR ako v Brazílii. Brazílsky trh bol preto považovaný za primeraný na účely stanovenia normálnej hodnoty.

(48)

Komisia kontaktovala troch známych vyvážajúcich výrobcov v Brazílii a jedna spoločnosť prejavila ochotu spolupracovať. Komisia preto poslala tomuto výrobcovi dotazník a na mieste overila údaje poskytnuté v jeho odpovedi. Tento spolupracujúci výrobca je prepojený s jedným z výrobcov Spoločenstva, ale neexistuje žiaden dôvod domnievať sa, že táto skutočnosť by mohla ovplyvniť dôveryhodnosť údajov, ktoré boli okrem toho overené v priestoroch spoločnosti.

(49)

Vzhľadom na vyššie uvedené Komisia dospela k predbežnému záveru, že Brazília je najvhodnejšou a najprimeranejšou analogickou krajinou v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia.

ii)   Normálna hodnota

(50)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia bola normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol udelený THP, stanovená na základe overených informácií, ktoré zaslal výrobca v analogickej krajine, t. j. na základe cien zaplatených alebo splatných na brazílskom trhu za porovnateľný druh výrobkov, v súlade s metodológiou stanovenou vyššie.

(51)

Normálna hodnota bola stanovená na základe všetkých cien zaplatených alebo splatných na brazílskom trhu za porovnateľné druhy výrobkov, keďže sa transakcie považovali za vykonané za normálnych obchodných podmienok.

4.   Vývozné ceny

(52)

Všetci vyvážajúci výrobcovia vykonávali vývozný predaj do Spoločenstva buď priamo nezávislým zákazníkom v Spoločenstve, alebo prostredníctvom prepojených alebo neprepojených obchodných spoločností so sídlom v Hongkongu, na Britských panenských ostrovoch alebo Taiwane.

(53)

Keď bol posudzovaný výrobok priamo vyvezený nezávislým zákazníkom v Spoločenstve, vývozné ceny boli stanovené na základe skutočne zaplatených alebo splatných cien za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(54)

Keď sa predaj uskutočnil prostredníctvom prepojenej obchodnej spoločnosti so sídlom mimo Spoločenstva, vývozná cena bola stanovená na základe prvej ceny opätovného predaja nezávislým zákazníkom v Spoločenstve.

5.   Porovnanie

(55)

Normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnávali na základe ceny zo závodu (ex-works). Na účely zabezpečenia správneho porovnania medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou, sa prihliadlo vo forme úprav na rozdiely ovplyvňujúce ceny a cenovú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Príslušné úpravy týkajúce sa prepravných, poistných, manipulačných a vedľajších nákladov, balenia, úverových a bankových poplatkov boli vykonané vo všetkých prípadoch, v ktorých sa považovali za primerané, presné a podložené overenými dôkazmi.

(56)

Pre predaj, ktorý sa uskutočňoval prostredníctvom prepojených spoločností v Taiwane, bola vykonaná úprava v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, ak tieto spoločnosti zjavne vykonávali podobné funkcie ako sprostredkovateľ pracujúci za províziu. Keďže rozdelenie PVA výdavkov, ktoré poskytli prepojené spoločnosti, nie je možné považovať za dôveryhodné, táto úprava bola vypracovaná na základe údajov PVA a zisku, ktoré boli získané od neprepojenej obchodnej spoločnosti.

6.   Dumpingové marže

a)   Pre spolupracujúcich vyvážajúcich vývozcov, ktorým bol udelený THP

(57)

Pre spoločnosti, ktorým bol udelený THP, bola vážená priemerná normálna hodnota každého druhu posudzovaného výrobku vyvážaného do Spoločenstva porovnávaná s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku podľa ustanovení článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(58)

Je bežným postupom, že Komisia považuje prepojených vyvážajúcich výrobcov alebo vyvážajúcich výrobcov patriacich do rovnakej skupiny za jeden subjekt na účely stanovenia dumpingovej marže a pomocou toho pre nich stanoviť jednu spoločnú dumpingovú maržu. Je to najmä preto, že jednotlivé dumpingové marže môže podnietiť obchádzanie antidumpingových opatrení a urobiť ich tak neúčinnými, čo by vyvážajúcim výrobcom umožnilo uskutočniť vývoz do Spoločenstva prostredníctvom spoločnosti s najnižšou individuálnou dumpingovou maržou.

(59)

V súlade s týmto postupom sa prepojení vyvážajúci výrobcovia patriaci do rovnakých skupín považovali za jeden subjekt a bola im pridelená jednotná dumpingová marža, ktorá bola vypočítaná na základe váženého priemeru dumpingových marži spolupracujúcich výrobcov v príslušných skupinách.

(60)

Na základe uvedených skutočností sú predbežné vážené priemerné dumpingové marže vyjadrené v percentách ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené takéto:

Spoločnosť

Predbežná dumpingová marža

Cionlli Bicycle (Taicang) Co. Ltd, Shunde Hongli Bicycle Parts Co. Ltd a Safe Strong Bicycle Parts Shenzhen Co. Ltd

7,5 %

Giching Bicycle parts (Shenzhen) Co. Ltd a Velo Cycle Kunshan Co. Ltd

0 %

b)   Pre všetkých ostatných výrobcov

(61)

Pri výpočte celoštátnej dumpingovej marže pre všetkých vývozcov v ČĽR Komisia najskôr stanovila úroveň spolupráce. Komisia porovnala celkové množstvo vývozu uvedené vo vyplnených dotazníkoch troch spolupracujúcich výrobcov a celkový dumpingový dovoz z ČĽR, ktorého výpočet je vysvetlený v odôvodnení 71. Zistený percentuálny podiel bol 23 %. Na základe tejto skutočnosti sa úroveň spolupráce považovala za nízku.

(62)

Preto Komisia považovala za vhodné stanoviť celoštátnu dumpingovú maržu ako vážený priemer:

dumpingovej marže zistenej pre spolupracujúceho vývozcu, ktorému nebol udelený THP ani IP, a

najvyšších dumpingových marží pre reprezentatívne druhy výrobkov rovnakých vývozcov, keďže neexistovali žiadne údaje o tom, či nespolupracujúci vyvážajúci vývozcovia používali dumping na nižšej úrovni.

(63)

Na základe uvedených skutočností bola úroveň celoštátneho dumpingu predbežne stanovená na 30,9 % ceny CIF na hranici Spoločenstva, bez cla.

D.   UJMA

1.   Výroba v Spoločenstve

(64)

Posudzovaný výrobok vyrába v Spoločenstve deväť výrobcov, v ktorých mene bol podaná sťažnosť. Títo výrobcovia sa nachádzajú v Taliansku, Poľsku, Spojenom Kráľovstve a Portugalsku a predstavujú 99 % výroby v Spoločenstve v priebehu OP.

(65)

Okrem toho bol počas začatia konania známy len jeden výrobca v Spoločenstve, ktorý nebol navrhovateľom. Vzhľadom na objem výroby deviatich výrobcov, ktorí sú navrhovateľmi, a jedného výrobcu, ktorý nie je navrhovateľom v Spoločenstve, celková výroba podobných výrobkov predstavovala 16 165 936 kusov v priebehu OP.

2.   Výrobné odvetvie Spoločenstva

(66)

Sťažnosť podporili nasledujúci výrobcovia Spoločenstva:

Selle Royal SpA, Pozzoleone, Taliansko so svojou prepojenou spoločnosťou:

Brooks England Ltd, West Midlands, Spojené Kráľovstvo,

Selle Italia srl, Rossano Veneto, Taliansko so svojou prepojenou spoločnosťou:

Bassano Selle srl, Riese Pio X, Taliansko,

Selle SMP SAS, Casalserugo, Taliansko,

pph ABI sp.j., Nasielsk, Poľsko,

Iberoselle Fabrica de Selins Lda., Agueda, Portugalsko,

Selle Montegrappa snc, Ramon di Loria, Taliansko,

Selle San Marco SpA, Rossano, Taliansko.

(67)

Keďže títo deviati spolupracujúci výrobcovia Spoločenstva, ktorí sú navrhovateľmi (vybraní vo vzorke alebo nie) predstavujú 99 % výroby Spoločenstva podobného výrobku, predstavujú výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článkov 4 ods. 1 a 5 ods. 4 základného nariadenia. Vybraní výrobcovia Spoločenstva počas prešetrovania (ďalej len „vybraní výrobcovia“) predstavovali 86 % z celkovej výroby spoločenstva sedadiel v priebehu OP. Komisia požiadala zostávajúcich výrobcov Spoločenstva, aby poskytli niekoľko všeobecných údajov na analýzu ujmy.

3.   Spotreba Spoločenstva

(68)

Spotreba Spoločenstva bola stanovená na základe objemu predaja na trhu Spoločenstva piatich vybraných výrobcov Spoločenstva, štyroch výrobcov Spoločenstva, ktorí neboli zahrnutí do vzorky, výrobcu v Spoločenstve, ktorý nepodal podnet, a dovoz z ČĽR a z iných tretích krajín podľa príslušných kódov KN podľa Eurostatu. Podľa ustanovení uvedených v odôvodnení 14 sa príslušný výrobok v súčasnosti zaraďuje pod kódy KN 8714 95 00, ex 8714 99 90 a ex 9506 91 10. Údaje Eurostatu týkajúce sa posledných dvoch kódov KN (ex 8714 99 90 a ex 9506 91 10) obsahujú tiež iné časti bicyklov a cvičných zariadení. Keďže nebolo možné z týchto dvoch širších kategórií získať len údaje o sedadlách, Komisia rozhodla vypočítať štatistické údaje o dovoze len na základe jedného kódu KN, a to kódu KN 8714 95 00. V dôsledku tejto skutočnosti môže byť objem dovozu použitý pri stanovení spotreby Spoločenstva mierne podhodnotené.

(69)

Komisia na základe týchto údajov zistila, že v priebehu predmetného obdobia sa spotreba zvýšila o 17 % z 20 701 027 kusov v roku 2002 na 24 179 012 kusov v roku 2005.

Tabuľka 1

 

2002

2003

2004

2005 (OP)

Spotreba Spoločenstva (v kusoch)

20 701 027

21 688 470

23 357 359

24 179 012

Index

100

105

113

117

4.   Dovoz sedadiel z ČĽR

a)   Dumpingová marža a objem dovozu a podiel na trhu

(70)

Ako bolo uvedené, týmto prešetrovaním sa preukázalo, že priemerné dumpingové marže stanovené pre ČĽR sú nad hranicou de minimis definovanou v článku 9 ods. 3 základného nariadenia a že objem dovozu v ČĽR nie je zanedbateľný v zmysle článku 5 ods. 7 základného nariadenia.

(71)

Dovozný objem boli stanovené na základe údajov Eurostatu. Ako je uvedené vyššie v odôvodení 68, uvedené dovozné údaje môžu byť mierne podhodnotené. Okrem toho Eurostat poskytuje štatistiky týkajúce sa objemu dovozu bicyklových sedadiel v množstvách 100 kg a nie v kusoch. Preto Komisia považovala za vhodné použiť 500 gramov na kus ako priemernú hmotnosť dovážaných sedadiel z Číny, keďže túto hmotnosť uvádzal jeden vyvážajúci výrobca a jeden neprepojený dovozca.

(72)

Dovoz do ČĽR narástol viac ako štvornásobne v priebehu posudzovaného obdobia. V skutočnosti tento dovoz narástol z 1 416 814 kusov v roku 2002 na 6 276 749 kusov v priebehu OP. Podiel na trhu sa príslušne zvýšil zo 7 % v roku 2002 na 26 % v priebehu OP. Toto je potrebné vnímať v kontexte spotreby, ktorá sa zvýšila len o 17 %, t. j. relatívne menej ako nárast dovozu z ČĽR.

(73)

Jeden neprepojený dovozca tvrdil, že dovozné štatistiky boli nadhodnotené, pretože v návrhu bola použitá priemerná hmotnosť 400 gramov sedadiel. Spoločnosť tvrdila, že priemerná hmotnosť sedadiel dovážaných z ČĽR by bola medzi 600 a 800 gramami. Avšak tá istá spoločnosť potvrdila počas kontrolnej návštevy, ktorá sa konala v jej priestoroch, že priemerná hmotnosť sedadiel dovážaných z ČĽR bola 500 gramov, t. j. presne hmotnosť, ktorú Komisia použila pre konverziu údajov Eurostatu poskytnutých v 100 kg na kusy. Dovozca tiež tvrdil, že dovozné štatistiky z ČĽR boli prehnané, pretože obsahovali tiež dovoz poťahových materiálov, ktoré sa používajú na ochranu sedadiel. Ako je uvedené vyššie v odôvodnení 71, dovozné štatistiky boli vypracované len na základe jedného kódu KN (KN 8714 95 00), pod ktorým sa obyčajne poťahy sedadiel neprihlasujú a preto je žiadosť dovozcu neopodstatnená.

Tabuľka 2

 

2002

2003

2004

2005 (OP)

Dovoz (kusov)

1 416 814

2 048 240

4 351 842

6 276 749

Index

100

145

307

343

Podiel na trhu

7 %

9 %

19 %

26 %

b)   Ceny

(74)

Vážená priemerná cena dovozu sedadiel s pôvodom v ČĽR sa každý rok v priebehu posudzovaného obdobia neustále znižovala a celkovo sa znížila o 21 %, t. j. z 1,4 EUR za kus na 1,1 EUR za kus medzi 2002 a OP.

Tabuľka 3

 

2002

2003

2004

2005 (OP)

Vážený priemer ceny CIF na hranici Spoločenstva (EUR/kus)

1,4

1,3

1,1

1,1

Index

100

91

75

79

c)   Podhodnotenie

(75)

Na stanovenie podhodnotenia ceny, Komisia analyzovala údaje týkajúce sa OP. Príslušné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva boli ceny pre nezávislých zákazníkov upravené v prípade potreby na úroveň cien zo závodu (ex-works), t. j. vrátane dopravných nákladov v Spoločenstve a po odpočítaní diskontov a zliav. Komisia porovnala ceny za rôzne druhy sedadiel definovaných podľa základne, vypchávky, poťahu, vidlice a hmotnosti, s predajnými cenami podobných druhov, ktoré účtujú vývozcovia, bez diskontov a upravenými v prípade potreby na cenu CIF na hranici Spoločenstva pomocou príslušnej úpravy vo výške cla (1,2 %) a nákladov vynaložených po dovoze, ktoré vynakladá dovozca v Spoločenstve.

(76)

Pri výpočte vážených priemerných podhodnotených marží boli zohľadnené vývozné ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. V priebehu OP predstavovala vážená priemerná podhodnotená marža spolupracujúcich výrobcov 67,3 %. Okrem toho, vzhľadom na celý dovoz do sedadiel, t. j. dovoz spolupracujúcich a nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, výpočet priemernej podhodnotenej marže vypracovanej na základe údajov Eurostatu ukázal podobnú priemernú podhodnotenú maržu vo výške 70,1 % v priebehu OP.

5.   Situácia výrobného odvetvia Spoločenstva

(77)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia hodnotenie dopadu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Spoločenstva obsahovalo posúdenie všetkých hospodárskych faktorov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Spoločenstva v priebehu posudzovaného obdobia.

(78)

Táto analýza bola vypracovaná pre spoločnosti vybrané vo vzorke. Avšak za účelom vypracovania celkového obrazu situácie výrobného odvetvia Spoločenstva pre tie ukazovatele, pre ktoré boli dostupné dôveryhodné informácie pre výrobné odvetvie Spoločenstva ako celok, bola táto informácia tiež poskytnutá nižšie. Na základe týchto skutočností bola výkonnosť priemyselného odvetvia meraná pomocou faktorov ako ceny, mzdy, investície, zisky, návratnosť investícií, peňažný tok a schopnosť navýšiť kapitál, stanovená na základe informácií, ktoré poskytli vybrané spoločnosti. Faktory ujmy ako napríklad podiel, objem predaja a výroby boli stanovené pre celé výrobné odvetvie Spoločenstva.

a)   Výroba

(79)

Objem výroby celého výrobného odvetvia Spoločenstva vykazoval jasnú zápornú tendenciu v priebehu posudzovaného obdobia. Zatiaľ čo v roku 2002 objem výroby predstavoval 19 546 740 kusov sedadiel, v priebehu OP výrobné odvetvie Spoločenstva vyrobilo len 16 165 936 kusov, čo je takmer o 3,5 milióna kusov alebo 17 % menej ako v roku 2002. Keďže sa sedadlá obyčajne vyrábajú len na základe objednávok od zákazníkov, záporný vývoj výrobného objemu je priamo závislý od klesajúceho dopytu po sedadlách, ktoré vyrába výrobné odvetvie Spoločenstva.

Tabuľka 4

 

2002

2003

2004

2005 (OP)

Výroba (kusov)

19 546 740

19 022 491

17 698 103

16 165 936

Index

100

97

91

83

b)   Výrobná kapacita a miery využitia kapacity

(80)

Výrobná kapacita bola stanovená na základe menovitej kapacity výrobných jednotiek, ktoré sú vo vlastníctve výrobného odvetvia Spoločenstva, berúc do úvahy zastavenia výroby ako aj skutočnosť, že v niektorých zriedkavých prípadoch bola časť kapacity použitá na výrobu iných výrobkov, t. j. manipulačných tyčí pre invalidné vozíky pomocou rovnakých výrobných liniek.

(81)

Kapacita výroby sedadiel sa zvýšila o 5 % v priebehu posudzovaného obdobia z 29 492 120 kusov v roku 2002 na 30 921 920 kusov v OP. Mierny nárast vo výrobnej kapacite vyplýva z investícií, ktoré v boli realizované v roku 2004 a v OP na výrobu niektorých nových druhov výrobkov, ktoré sa používajú pre pretekárske bicykle. Využívanie kapacity odráža úpadok výroby a dopytu. Neustály pokles v priebehu posudzovaného obdobia spôsobil len 45 % využitie v priebehu OP.

Tabuľka 5

 

2002

2003

2004

2005 (OP)

Výrobná kapacita (kusov)

29 492 120

29 215 880

29 354 000

30 921 920

Index

100

99

100

105

Využitie kapacity

60 %

59 %

53 %

45 %

c)   Skladové zásoby

(82)

Čo sa týka koncoročných skladových zásob, drvivá väčšina výroby sa realizuje na základe objednávok. Preto sa aj napriek poklesu skladových zásob o 35 % v priebehu posudzovaného obdobia usúdilo, že v tomto prípade skladové zásoby nie sú príslušným ukazovateľom ujmy.

Tabuľka 6

 

2002

2003

2004

2005 (OP)

Skladové zásoby (kusov)

1 365 040

1 192 612

1 000 376

884 829

Index

100

87

73

65

d)   Investície

(83)

Medzi rokmi 2002 a 2003 sa investície na výrobu podobných výrobkov znížili z 3 808 057 EUR na 1 664 147 EUR. V roku 2004 výrobcovia Spoločenstva zvýšili svoje investície a vynaložili takmer dvojnásobnú čiastku, t. j. 3 381 996 EUR v porovnaní s predchádzajúcim rokom. V priebehu OP investície predstavovali 3 638 962 čo je o 4 % menej ako úroveň, ktorú dosiahli na začiatku posudzovaného obdobia v roku 2002. Počas prešetrovania sa zistilo, že investície do budov, výrobných priestorov a strojových zariadení boli realizované najmä za účelom udržania výrobnej kapacity a len v roku 2004 a OP, v menšej miere, na vývoj nových druhov výrobkov. Vzhľadom na nízku kapacitu používania uvedenú vyššie, investície neboli v každom prípade realizované za účelom zvýšenia celkového výrobného objemu.

(84)

Prešetrovaním sa ukázalo, že výrobné odvetvie Spoločenstva sa považuje za svetovú špičku, čo sa týka dizajnu výrobku a inovácie sedadiel. Medzi rokom 2000 a OP výrobcovia Spoločenstva vytvorili a uviedli na trh viac ako tisíc nových druhov sedadiel. Výskum a rozvoj predstavuje približne 8 % – 10 % obratu výrobného odvetvia Spoločenstva. S cieľom zachovať si túto pozíciu potrebuje výrobné odvetvie Spoločenstva udržať si istú úroveň investícií aj pri nízkom využití kapacity.

Tabuľka 7

 

2002

2003

2004

2005 (OP)

Investície (EUR)

3 808 057

1 664 147

3 381 996

3 638 962

Index

100

44

89

96

e)   Objem predaja a podiel na trhu

(85)

Pre sedadlá existujú dva hlavné predajné kanály: trh pôvodných výrobcov zariadenia a náhradných dielov. V prvom prípade sú predávané sedadlá určené na montáž na nové bicykle a v druhom prípade sa sedadlá predávajú za účelom výmeny použitého bicyklového sedadla. Zistilo sa, že predaj pôvodným výrobcom zariadenia predstavoval približne 60 % a predaj náhradných dielov predstavoval približne 40 % celkového trhu. Sedadlá sú rovnako ako pneumatiky najčastejšie vymieňanými komponentmi na bicykloch.

(86)

Objem predaja celého výrobného odvetvia Spoločenstva sa znížil o 20 % v priebehu posudzovaného obdobia z 15 109 569 kusov na 12 139 162 kusov v priebehu OP, t. j. výrobné odvetvie Spoločenstva predalo takmer o 3 milióny sedadiel menej v priebehu OP ako počas roka 2002. Po malom poklese vo výške 1 % v roku 2003 v porovnaní s 2002, bola strata objemu výraznejšia v roku 2004 ako v OP.

(87)

Čo sa týka hodnoty počas celého posudzovaného obdobia narástol predaj sedadiel výrobným odvetvím Spoločenstva len o 1 %. Hodnota predaja na trhu Spoločenstva narástla o 5 % z 54 460 180 EUR v roku 2002 na 56 978 530 EUR v roku 2003 a potom na 58 052 609 EUR v roku 2004. Avšak v priebehu OP sa hodnota predaja výrobného odvetvia Spoločenstva znížila o takmer tri milióny EUR v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Skutočnosť, že hodnota predaja sa nevyvíjala rovnakým smerom ako objem predaja vysvetľuje nárast v priemerných cenách, ktorý je uvedený nižšie.

(88)

Zároveň s poklesom objemu predaja sa podstatne znížil tiež podiel na trhu Spoločenstva z 81 % v roku 2002 na 58 % v priebehu OP. Inými slovami, výrobné odvetvie Spoločenstva stratilo 23 percentuálnych bodov svojho trhového podielu počas celého posudzovaného obdobia voči narastajúcemu dovozu z ČĽR.

Tabuľka 8

 

2002

2003

2004

2005 (OP)

Hodnota predaja (EUR)

54 460 180

56 978 530

58 052 609

55 228 738

Index

100

105

107

101

Predaj v ES (kusov)

15 109 569

15 024 427

13 803 151

12 139 162

Index

100

99

91

80

Podiel na trhu

81 %

77 %

67 %

58 %

f)   Ceny

(89)

Priemerná jednotková cena výrobného odvetvia Spoločenstva sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšila o 25 %. Toto zvýšenie cien je možné vysvetliť na jednej strane ako dôsledok zvýšených nákladov na suroviny, ktoré mali dopad na celé výrobné odvetvie, a na druhej strane presunom druhov výrobkov z nízkej úrovne technologického vypracovania na špičkovú, ktorý si vyžiadal nákladnejšie suroviny, a ktorých výroba je náročnejšia na prácu.

(90)

Medzi hlavné suroviny použité pri výrobe sedadiel patria plastové štruktúry, kryty, polyuretán, držiaky a svorky. Ceny týchto surovín nepriamo súvisia s vývojom ceny ropy a kovov. Suroviny predstavujú hlavný komponent, od ktorého závisia výrobné náklady sedadiel, tvoria približne polovicu celých výrobných nákladov a majú priamy vplyv na vývoj predajných cien.

(91)

Na základe prešetrovania sa zistilo, že priemerné ceny surovín boli medzi rokmi 2002 a 2003 stabilné, ale zvýšili sa od roku 2003 a tiež v priebehu OP, čo sa odrazilo vo vyšších predajných cenách výrobného odvetvia Spoločenstva.

(92)

Jeden neprepojený dovozca tvrdil, že nárast cien výrobného odvetvia Spoločenstva súvisel so zmenou dopytu zákazníkov. Spoločnosť tvrdila, že dopyt po lacných bicykloch a zároveň lacných sedadlách klesol, zatiaľ čo dopyt po drahších vysokokvalitných sedadlách sa zvýšil. Tomuto stanovisku odporuje skutočnosť, že lacný dovoz z ČĽR podstatne narástol v relatívnych číslach viac ako celková spotreba sedadiel v Spoločenstve, ako je uvedené v odôvodnení 70.

Tabuľka 9

 

2002

2003

2004

2005 (OP)

Vážená priemerná cena (EUR/kus)

3,6

3,8

4,2

4,5

Index

100

106

117

125

g)   Ziskovosť a peňažný tok

(93)

V priebehu posudzovaného obdobia sa vážená priemerná ziskovosť z čistého obratu výrobného odvetvia Spoločenstva prudko znížila z 3,8 % v roku 2002 na len 0,4 % v priebehu OP. Zatiaľ čo sa ziskovosť v roku 2003 zvýšila na 5,0 %, v roku 2004 klesla na 3,1 % a nakoniec dosiahla 0,4 % v priebehu OP. Nízka zisková marža je dôsledkom skutočnosti, že výrobné odvetvie Spoločenstva nebolo schopné presunúť cenový nárast surovín na svojich zákazníkov.

Tabuľka 10

 

2002

2003

2004

2005 (OP)

Zisková marža pred zdanením

3,8 %

5,0 %

3,1 %

0,4 %

Výrobné odvetvie Spoločenstva vytvorilo peňažný tok vo výške 3 990 473 EUR v priebehu OP, ktorý bol približne o 1,1 milióna EUR alebo 22 % nižší ako v roku 2002. Stálu podstatnú výšku likvidity výrobného odvetvia Spoločenstva je možné vysvetliť pomocou skutočnosti, že ide stále o kapitálovo intenzívne výrobné odvetvie, ktoré si vyžaduje vysoké odpisované sumy. Vo všeobecnosti je možné poznamenať, že likvidita výrobného odvetvia Spoločenstva sa vyvíjala rovnakým smerom ako ziskovosť.

Tabuľka 11

 

2002

2003

2004

2005 (OP)

Peňažný tok (EUR)

5 084 871

6 655 555

6 574 821

3 990 473

Index

100

131

129

78

h)   Návratnosť čistého majetku

(94)

Návratnosť čistého majetku bola vypočítaná vyjadrením čistého zisku pred zdanením podobných výrobkov ako percentuálny podiel čistej účtovnej hodnoty hmotného majetku prideleného podobným výrobkom. Tento ukazovateľ sledoval rovnaký vývoj ako ziskovosť, klesol z 12 % v roku 2002 na len 1 % v priebehu OP.

Tabuľka 12

 

2002

2003

2004

2005 (OP)

Návratnosť čistého majetku

12 %

16 %

10 %

1 %

i)   Schopnosť navýšiť kapitál

(95)

Nebola zistená žiadna žiadosť zo strany výrobného odvetvia Spoločenstva ani žiaden údaj nenasvedčoval tomu, že by malo ťažkosti s navyšovaním kapitálu pre svoje činnosti a Komisia preto dospela k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva ako celok bolo schopné navýšiť kapitál pre svoje činnosti v priebehu posudzovaného obdobia.

j)   Zamestnanosť a mzdy

(96)

Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Spoločenstva zostala stabilná v priebehu celého posudzovaného obdobia. Po malom zvýšení v roku 2003 a 2004 výrobné odvetvie Spoločenstva zamestnávalo 418 osôb na plný pracovný úväzok v priebehu OP, t. j. takmer rovnaký počet ako v roku 2002. Je však potrebné poznamenať, že všetci výrobcovia Spoločenstva prenechávajú výrobu podstatných častí svojej výroby iným malým a stredným podnikom so sídlom v Spoločenstve a v niektorých výnimočných prípadoch takmer celý výrobný postup iným malým a stredným podnikom. Preto je celkový počet osôb zamestnaných na plný pracovný úväzok pri výrobe sedadiel oveľa vyšší ako počet zamestnancov, ktorých priamo zamestnáva výrobné odvetvie Spoločenstva. Predpokladá sa, že celkový počet zamestnancov pracujúcich vo výrobe podobných výrobkov je aspoň trikrát vyšší, t. j. približne 1 200 osôb v priebehu OP. Priemerné ročné mzdy sledovali rovnaký vývoj ako pracovné náklady, t. j. zvýšili sa o 5 % v priebehu posudzovaného obdobia zo 7 784 339 EUR v roku 2002 na 8 190 911 EUR v priebehu OP.

Tabuľka 13

 

2002

2003

2004

2005 (OP)

Zamestnanci

421

434

456

418

Index

100

103

108

99

Pracovné náklady (EUR/rok)

11 427 812

12 136 974

12 319 136

12 121 976

Index

100

106

108

106

Mzdy (EUR/rok)

7 784 339

8 136 410

8 428 090

8 190 911

Index

100

105

108

105

k)   Produktivita

(97)

Produktivita meraná vo výstupe (výrobe) na zamestnanca za rok predstavovala 42 225 kusov v roku 2002 a prudko sa znížila počas niekoľkých rokov na 33 317 v priebehu OP. Tento pokles spôsobil klesajúci objem výroby.

Tabuľka 14

 

2002

2003

2004

2005 (OP)

Produktivita (kusov/zamestnanca)

42 225

39 752

34 388

33 317

Index

100

94

81

79

l)   Rast

(98)

Zatiaľ čo spotreba Spoločenstva sa zvýšila o 17 % od roku 2002 do OP, objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva zostal v priebehu tohto obdobia stabilný. Preto sa predaj výrobného odvetvia Spoločenstva znížil oveľa menej ako dopyt v priebehu posudzovaného obdobia. Na druhej strane sa podiel na trhu dovozu z ČĽR zvýšil o 21 percentuálnych bodov.

m)   Veľkosť dumpingovej marže a zotavenie z dumpingu v minulosti

(99)

Čo sa týka dopadu veľkosti súčasnej dumpingovej marže na výrobné odvetvie Spoločenstva, na základe objemu a cien dovozu z ČĽR nie je možné tento dopad považovať za zanedbateľný.

(100)

Výrobné odvetvie Spoločenstva sa nezotavilo z účinkov dumpingu v minulosti alebo zo subvencovania.

6.   Záver o ujme

(101)

Na základe analýzy ujmy sa zistilo, že situácia výrobného odvetvia Spoločenstva sa v priebehu posudzovaného obdobia podstatne zhoršila. Väčšina ukazovateľov ujmy (čistý objem predaja, výrobný objem, využívanie kapacity, ziskovosť, návratnosť investícií, investície, peňažné toky a zamestnanosť) majú v priebehu posudzovaného obdobia zápornú tendenciu.

(102)

Niektoré ukazovatele ujmy majú stále stabilný vývoj (čistá hodnota predaja a schopnosť navýšiť kapitál) alebo majú dokonca kladnú tendenciu (priemerné ceny predaja, výrobná kapacita a konečné zásoby). Avšak nárast predajných cien a čistej hodnoty predaja v priebehu OP nie je možné priradiť zlepšeniu situácie v priemyselnom odvetví Spoločenstva ako takom, ale sú dôsledkom zvýšenia cien surovín a tiež presunutím výrobného odvetvia Spoločenstva na výrobu druhov výrobkov s vyššou hodnotou. Čo sa týka konečných zásob, ako je uvedené v odôvodnení 82, vzhľadom na zvláštny charakter tohto výrobného odvetvia nie je možné konečné zásoby považovať za relevantné na stanovenie ujmy.

(103)

Vzhľadom na nesmierne záporný vývoj ziskových ukazovateľov je možné považovať životaschopnosť priemyselného odvetvia za ohrozenú, ak sa táto situácia nenapraví. Keďže sa výrobné odvetvie Spoločenstva v skutočnosti skladá z malých a stredných podnikov a pracuje v kapitálovo intenzívnej obchodnej činnosti, je veľmi nepravdepodobné, že by výrobné odvetvie mohlo finančne prežiť dlhšie obdobie na tejto úrovni.

(104)

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa preto dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo hmotnú škodu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

E.   PRÍČINNÉ SÚVISLOSTI

1.   Úvod

(105)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia prešetrila, či dumpingový dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Spoločnosti v takej miere, že sa môže považovať za značnú. Boli preskúmané aj známe faktory iné ako dumpingový dovoz, ktoré mohli v rovnakom čase poškodzovať výrobné odvetvie Spoločenstva, aby sa overilo, či sa možná ujma spôsobená týmito faktormi nepripisovala dumpingovému dovozu.

2.   Vplyv dumpingového dovozu

(106)

Dovoz z ČĽR sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšil o viac ako štvornásobok, t. j. o 343 % vzhľadom na objem a o 19 percentuálnych bodov vzhľadom na podiel na trhu. Zároveň priemerné ceny všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR podhodnocovali priemerné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva o 70,1 % v priebehu OP. Výrazný nárast objemu dovozu z ČĽR a ich získanie podielu na trhu v priebehu posudzovaného obdobia pri cenách, ktoré boli nižšie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, sa zhodovali s očividným zhoršovaním celkovej finančnej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva v priebehu tohto obdobia.

(107)

Keďže jednotkové ceny dovozu z ČĽR v priebehu posudzovaného obdobia prudko klesli o 21 % z 1,4 EUR v roku 2002 na 1,1 EUR v priebehu OP, ceny výrobného odvetvia Spoločenstva sa v priebehu rovnakého obdobia zvýšili o 26 % z 3,6 EUR v roku 2002 na 4,5 EUR v priebehu OP. Tento vývoj cien opačným smerom je možné len čiastočne vysvetliť rozdielnym sortimentom sedadiel vyrábaných v Spoločenstve a ČĽR. Okrem toho výrobcovia Spoločenstva predložili dôkazy o tom, že prístup k surovinám a ceny väčšiny surovín sú podobné v Spoločenstve a v ČĽR. Taktiež preukázali, že náklady na surovinu sedadiel v Spoločenstve sa počas posudzovaného obdobia zvýšili. V skutočnosti niektorí vyvážajúci výrobcovia v ČĽR predávajú svoje výrobky do Spoločenstva pod úrovňou nákladov na surovinu a toto je jasným dôkazom, že toto nie je situácia, v ktorej sú ceny nízke z dôvodu komparatívnej výhody výrobcov v ČĽR, ale z dôvodu dumpingových praktík.

(108)

Vplyv tohto nekalého cenového správania dumpingového dovozu z ČĽR bol taký, že ceny výrobného odvetvia Spoločenstva boli potlačené a nemohli pokryť ani nárast cien surovín. Toto tiež potvrdilo výrazné zníženie ziskovosti výrobného odvetvia Spoločenstva.

(109)

Na základe vyššie uvedených skutočností je zjavné, že lacný dovoz z ČĽR, ktorý výrazne podhodnotil ceny výrobného odvetvia Spoločenstva mal určujúci vplyv na situáciu v priemyselnom odvetví Spoločenstva, čo sa prejavilo predovšetkým v poklese výroby, objemu predaja, podielu na trhu a v prudkom znížení ziskovosti.

3.   Vplyv iných faktorov

a)   Nedumpingový dovoz s pôvodom v ČĽR

(110)

Dumpingová marža stanovená pre jedného vyvážajúceho výrobcu bola pod hranicou de minimis. Preto nebol dovoz tejto spoločnosti zohľadnený vo vyššie uvedenej analýze ujmy. Z celého dovozu z ČĽR predstavoval dovoz tohto vyvážajúceho výrobcu od 28 % do 33 % v rokoch 2002 a 2003, od 18 % do 23 % v roku 2004 a dosiahol 12 % až 17 % v priebehu OP. Priemerné ceny tejto spoločnosti stále výrazne podhodnocovali výrobný priemysel Spoločenstva v priebehu posudzovaného obdobia. Avšak priemerné marže podhodnotenia tejto spoločnosti boli oveľa menšie ako marže dumpingových spoločností. Vzhľadom na skutočnosť, že dovoz tejto spoločnosti nebol podstatný a čo je ešte dôležitejšie, prudko klesol počas posudzovaného obdobia, v tejto súvislosti možno konštatovať, že nedumpingový dovoz tohto vyvážajúceho výrobcu nenarušil príčinný vzťah, t. j. skutočnosť, že dumpingový dovoz z ČĽR spôsobil hmotnú škodu priemyselnému odvetviu Spoločenstva.

b)   Dovoz s pôvodom v tretích krajinách, okrem posudzovanej krajiny

(111)

Podľa Eurostatu a podľa informácií, ktoré boli zhromaždené počas prešetrovania, boli hlavnými tretími krajinami, z ktorých sa sedadlá dovážali Taiwan, India a Vietnam.

(112)

Dovoz z Taiwanu predstavoval 1 145 000 kusov v roku 2002 a v priebehu posudzovaného obdobia narástol o 25 % na 1 429 200 kusov počas OP. Podiel na trhu sedadiel dovezených z Taiwanu predstavoval 6 % v roku 2002, t. j. rovnakú úroveň ako v priebehu OP. Dovoz z Taiwanu sa vykonával za ceny na podobných úrovniach ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Keďže sa taiwanský podiel na trhu nezväčšil, ale zostal stabilný na 6 % v priebehu posudzovaného obdobia a ceny boli na rovnakej úrovni ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, dovoz z Taiwanu sa nepovažuje za dovoz so záporným vplyvom na situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

(113)

Dovoz z Indie predstavoval 204 200 kusov v roku 2002 a narástol o 30 % na 264 600 v priebehu OP. Priemerné ceny dovozu z Indie zostali počas celého posudzovaného obdobia výrazne pod úrovňou dovozu z ČĽR. Jeho výška predstavovala 0,63 EUR v roku 2002, potom sa zvýšila na 0,91 EUR v roku 2003, potom prudko klesla na 0,47 EUR a dosiahla 0,6 EUR v priebehu OP. Tento dovoz však predstavoval 1 % podiel na trhu počas celého posudzovaného obdobia. Preto možno v tejto súvislosti konštatovať, že napriek nízkej úrovni cien dovozu z Indie, tento dovoz nemal významný vplyv na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(114)

Čo sa týka dovozu z Vietnamu, štatistiky Eurostatu svedčia o veľmi nízkej úrovni 4 400 dovezených sedadiel v roku 2002, ktorá sa zvýšila na 136 000 v priebehu OP. Ceny dovozu z Vietnamu zostali v rovnakom rozsahu ako ceny z ČĽR. Avšak rovnako ako v prípade Indie, podiel na trhu indického dovozu bol pod 1 % v roku 2002 a 2003, a dosiahol len 1 % v roku 2004 a v priebehu OP. Preto je možno v tejto súvislosti konštatovať, že tento dovoz nemal výrazný vplyv na stav výrobného odvetvia Spoločenstva.

(115)

Preto sa predbežne dospelo k záveru, že dovoz z iných krajín ako z ČĽR neprispel k hmotnej škode, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

c)   Porušenie práv duševného vlastníctva

(116)

Ako je uvedené vyššie v odôvodnení 84, približne 8 % – 10 % obratu výrobného odvetvia Spoločenstva je venované investíciám do V a V. Medzi tieto investície patria štúdie držania tela, skúškam a projektovaniu nových modelov sedadiel. Niektorí výrobcovia Spoločenstva tvrdili, že niektorí vyvážajúci výrobcovia z ČĽR jednoducho kopírovali patentované európske výrobky a boli tak schopní vytvoriť cenovú výhodu v porovnaní s výrobcami v Spoločenstve, ktorá sa odzrkadľuje v nízkej cene sedadiel dovážaných z ČĽR. Na druhej strane jeden neprepojený dovozca pripomenul, že falšované výrobky nepochádzali len z ČĽR, ale boli tiež predmetom sporu medzi výrobcami v Spoločenstve. Je pravda, že falšovanie je dôležitou otázkou v tomto výrobnom odvetví a mohlo ešte zhoršiť situáciu v priemyselnom odvetví Spoločenstva. V každom prípade nie sú škody spôsobené porušovaním práv duševného vlastníctva spôsobované samotným výrobným odvetvím Spoločenstva takého charakteru, že by porušili silný príčinný vzťah medzi prívalom dumpingového dovozu a hmotnej škody, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Tiež je potrebné poznamenať, že aj keď dumpingový dovoz z ČĽR využíval porušovanie práv duševného vlastníctva, túto skutočnosť nemožno považovať za ďalší faktor, pretože toto porušovanie sa stále týka dumpingového dovozu.

4.   Záver týkajúci sa príčinných súvislostí

(117)

Časová zhoda medzi nárastom dumpingového dovozu v ČĽR, nárastom podielu na trhu a zisteného podhodnotenia na jednej strane a zjavného zhoršenia situácie výrobného odvetvia Spoločenstva na strane druhej vedie k záveru, že dumpingový dovoz spôsobil materiálnu škodu výrobnému odvetviu Spoločenstva v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia. Ostatné faktory boli predmetom analýz, ale nebolo zistené, že by boli určujúcim dôvodom pre utrpenú ujmu.

(118)

Na základe vyššie uvedenej analýzy, ktorá sa dôkladne odlíšila a oddelila vplyv všetkých známych faktorov, ktoré majú vplyv na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva od poškodzujúceho vplyvu dumpingového dovozu, sa dospelo k predbežnému záveru, že dovoz sedadiel z ČĽR spôsobil hmotné škody výrobnému odvetviu Spoločenstva v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

F.   ZÁUJEM SPOLOČENSTVA

(119)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa skúmalo, či napriek záveru o poškodzujúcom dumpingu, existovali dôvody, na základe ktorých by sa mohlo dospieť k záveru, že prijatie antidumpingových opatrení v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Spoločenstva. Zohľadnil sa pravdepodobný vplyv možných opatrení na všetky strany zúčastnené na konaní a v tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy dôsledky neprijatia opatrení.

1.   Výrobné odvetvie Spoločenstva

(120)

Situácia poškodzujúca výrobné odvetvie Spoločenstva bola spôsobená jej neschopnosťou konkurovať lacným dumpingovým dovozom.

(121)

Uloženie opatrení by malo umožniť výrobnému odvetviu Spoločenstva zvýšiť objem svojho predaja a obnoviť podiel na trhu, a tým dosiahnuť väčšie úspory zo sériovej výroby a úroveň zisku potrebnú na opodstatnenie neustálych investícií do výrobných zariadení a výskumu s cieľom zachovať konkurencieschopnosť.

(122)

Jeden dovozca tvrdil, že jeden výrobca Spoločenstva mal dominantné trhové postavenie, avšak svoje tvrdenie nepodložil. Vzhľadom na skutočnosť, že sedadlá počas posudzovaného obdobia vyrábalo aspoň desať rôznych konkurenčných výrobcov v Spoločenstve a že počas prešetrovania nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by dokazovala toto tvrdenie, sa táto žiadosť zamieta.

(123)

V prípade neprijatia opatrení by zhoršovanie situácie výrobného odvetvia Spoločenstva pokračovalo. Výrobné odvetvie Spoločenstva by nebolo schopné investovať do nových technológií a efektívne čeliť konkurencii dovozu z tretích krajín. Okrem toho ak nebudú uložené opatrenia, výrobné odvetvie Spoločenstva by prišlo o veľký objem trhu sedadiel strednej triedy, čím nebude schopné rozložiť svoje fixné náklady. V skutočnosti by niektoré spoločnosti museli zastaviť výrobu podobných výrobkov a prepustiť svojich zamestnancov, čo sa už stalo v prípade jedného výrobcu Spoločenstva v roku 2005. Preto sa dospelo k záveru, že uloženie antidumpingových opatrení je v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

2.   Záujem neprepojených dovozcov

(124)

Čo sa týka dovozcov, na dotazník odpovedali len dvaja neprepojení dovozcovia a kontrolná návšteva sa následne uskutočnila u jedného z nich. Objem príslušného výrobku, ktorý dovážali títo dvaja dovozcovia, predstavovali 21 % celkového dovozu do Spoločenstva z ČĽR a 7 % spotreby Spoločenstva.

(125)

Vzhľadom na skutočnosť, že väčšina dovozu sedadiel do Spoločenstva prebiehala cez dovozcov, ktorí neboli prepojení s vyvážajúcimi výrobcami, dovoz týchto neprepojených dovozcov sa považoval za reprezentatívny pre všetkých neprepojených dovozcov.

(126)

Dovoz posudzovaného výrobku obidvoch dovozcov z ČĽR predstavoval 100 % ich celkového dovozu sedadiel. V prípade jedného dovozcu, príslušná hodnota predaja sedadiel predstavovala 8 % celového obratu dovozcu v priebehu OP. Predaj dovezených sedadiel z ČĽR bol v priebehu OP ziskový. Avšak ziskovosť sedadiel bola o 0,7 percentuálnych bodov nižšia ako celková ziskovosť tejto spoločnosti, ktorá sa v priebehu OP pohybovala v rozsahu od približne 2 % do 6 %. V prípade druhého dovozcu hodnota predaja dovážaných sedadiel v priebehu OP predstavovala len 1,2 % celkového obratu spoločnosti a ziskovosť predaja sedadiel bola podľa odhadov v súlade s celkovou ziskovosťou tejto spoločnosti. Na základe informácií, ktoré predložili ostatní dovozcovia je možné predpokladať, že situácia týchto dvoch popísaných dovozcov je reprezentatívna pre väčšinu dovozcov sedadiel z ČĽR.

(127)

Keďže obidve spoločnosti dovážali sedadlá len z ČĽR, je možno dospieť k záveru, že uloženie opatrení môže mať v skutočnosti záporný vplyv na finančnú situáciu týchto spoločností. Avšak berúc do úvahy skutočnosť, že predaj sedadiel predstavuje len malý podiel celkového obratu a zisku spoločností, neočakáva sa, že opatrenia by mali výrazný vplyv na celkovú situáciu týchto dvoch dovozcov. Okrem toho tieto spoločnosti tiež dovážajú sedadlá buď od skupiny spoločností, v súvislosti s ktorými bol zistený nulový dumping alebo z tretích krajín, napr. Taiwanu.

3.   Záujem používateľov

(128)

Na dotazník, ktorý zaslala Komisia, odpovedali štyria používatelia a distribútori posudzovaného výrobku. Ide o spoločnosti, ktoré používajú sedadlá vyrobené v Spoločenstve a tiež dovážajú sedadlá na montáž bicyklov. Tieto štyri spoločnosti použili v priebehu OP celkový počet 1 255 655 sedadiel, z ktorých viac ako polovicu (55 %) tvorili sedadlá pochádzajúce z ČĽR. Počet dovezených sedadiel z ČĽR a použitých sedadiel týmito štyrmi spoločnosťami predstavoval 5,7 % objemu predaja výrobného odvetvia Spoločenstva a 2,9 % z celkovej spotreby sedadiel v Spoločenstve v priebehu OP. Čo sa týka montážnych podnikov bicyklov sa zistilo, že sedadlá predstavujú len malý cenový komponent celkových nákladov hotových bicyklov. Sedadlá v priemere predstavujú v závislosti od modelu 1 % až 4 % celkových nákladov na bicykel.

(129)

Dvaja zo štyroch používateľov prehlásili, že uloženie antidumpingového cla by pravdepodobne nemalo veľký vplyv na ich obchodnú činnosť, pretože nárast ceny sedadiel by sa pravdepodobne preniesol na ich koncového zákazníka. Okrem toho tvrdili, že cenový rozdiel medzi sedadlami, ktoré vyrábalo a predávalo výrobné odvetvie Spoločenstva a dovozom z Číny, bol tak vysoký, že aj po uložení antidumpingového cla by sedadlá podchádzajúce z ČĽR stále zostali konkurencieschopné.

(130)

Ďalší dvaja používatelia neposkytli dôveryhodnú verziu svojho podania. Preto v súlade s článkom 19 ods. 3 neboli tieto informácie predbežne zohľadnené.

(131)

Jeden vyvážajúci vývozca tvrdil, že uloženie opatrení na dovoz sedadiel nebolo v záujme Spoločenstva, pretože by vystavilo existenciu životaschopnej európskej výroby bicyklov ďalšiemu riziku. Spoločnosť tvrdila, že výrobcovia v Spoločenstve by zastavili svoju montážnu činnosť a začali by namiesto toho dovážať zmontované bicykle z ČĽR napriek existencii antidumpingového cla na bicykle. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že vývozcovia nie sú v pozícii stanoviť záujem Spoločenstva. Napriek tomu Komisia preskúmala podstatu tohto argumentu. Vzhľadom na to, že dvaja zo štyroch používateľov sedadiel bicyklov prehlásili, že uloženie opatrení by nemalo výrazný vplyv na ich obchodnú činnosť, z dôvodu nízkej ceny sedadla v celkovej výrobnej cene bicyklov, sa musí tento argument v každom prípade zamietnuť.

(132)

V súvislosti s tým, že štyri spoločnosti nakúpili významnú časť sedadiel (45 % v priebehu OP) v Spoločenstve a vzhľadom na relatívne nízky význam sedadla v celkovej cene úplne zmontovaného bicykla, sa dospelo k záveru, že dopad na cenu vyplývajúci z uloženia antidumpingových opatrení na sedadlá by nemal výrazný vplyv na celkové náklady používateľov. V každom prípade, ak nastane takýto vplyv, je veľmi pravdepodobné, že používatelia dovážaných sedadiel budú schopní preniesť dodatočné náklady.

4.   Záujem dodávateľov surovín a spotrebiteľov

(133)

Na dotazník odpovedal jeden dodávateľ surovín. Táto spoločnosť predáva kovové časti sedadiel výrobcom v Spoločenstve, menovite rámy a pružiny, ktoré sú vyrobené zo železa, ocele, titánu, vanádu, mangánu a uhlíkovej ocele. Táto spoločnosť súhlasí s uložením antidumpingových ciel a očakáva zvýšenie objemu výroby vo výrobnom odvetví Spoločenstva a zároveň vyšší dopyt po jej surovinách.

(134)

Na základe uvedených zistení a keďže neexistuje žiaden iný prvok ani reakcia zo strany spotrebiteľských organizácií, sa dospelo k záveru, že vplyv navrhovaných opatrení na spotrebiteľa nie je podstatný.

5.   Záver o záujme Spoločenstva

(135)

Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody na základe záujmu Spoločenstva pre neuloženie predbežných antidumpingových ciel.

G.   DOČASNÉ ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

1.   Úroveň odstránenia ujmy

(136)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s dumpingom, spôsobenou ujmou a záujmom Spoločenstva, by sa mali uložiť predbežné opatrenia s cieľom predísť vzniku ďalšej ujmy výrobnému odvetviu Spoločenstva prostredníctvom dumpingového dovozu.

(137)

Opatrenia je potrebné uložiť na úrovni postačujúcej na odstránenie ujmy spôsobenej týmto dovozom bez toho, aby sa prekročila zistená dumpingová marža. Pri výpočte výšky cla potrebného na odstránenie vplyvu poškodzujúceho dumpingu sa usúdilo, že prípadné opatrenia by mali umožniť výrobnému odvetviu Spoločenstva pokryť výrobné náklady a získať celkovo taký zisk pred zdanením, ktorý by odvetvie tohto druhu mohlo primerane dosiahnuť v tomto sektore za bežných podmienok hospodárskej súťaže, t. j. ak by neexistoval dumpingový dovoz z predaja podobného výrobku v Spoločenstve. Zisková marža pred zdanením použitá pri tomto výpočte bola 5 % z obratu na základe úrovní zisku stanovených v predchádzajúcich prešetrovaniach pre výrobcov častí bicyklov, medzi ktorých patria výrobcovia Spoločenstva, ako je definované v odôvodnení 67.

(138)

Potrebné zvýšenie ceny sa potom stanovilo na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny, ktorá bola stanovená pre výpočty podhodnotenia ceny (pozri odôvodnenie 75) a váženej priemernej nepoškodzujúcej ceny výrobkov predávaných výrobným odvetvím Spoločenstva na trhu Spoločenstva. Nepoškodzujúca cena sa potom získala úpravou predajnej ceny výrobného odvetvia Spoločenstva o skutočnú stratu/skutočný zisk dosiahnutú/-ý počas OP a pridaním uvedenej ziskovej marže. Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa potom vyjadril ako percentuálna hodnota celkovej dovoznej hodnoty CIF.

(139)

Pri výpočte celoštátnej úrovne na vylúčenie ujmy pre všetkých ostatných vývozcov v ČĽR je potrebné pripomenúť, že úroveň spolupráce bola nízka. Z tohto dôvodu sa marža ujmy vypočítala ako vážená priemerná marža vypočítaná pre spolupracujúceho vývozcu a najvyššej marže stanovenej pre reprezentatívne druhy vyvážené tým istým vývozcom.

(140)

Marža ujmy bola podstatne vyššia ako zistené dumpingové marže.

2.   Predbežné opatrenia

(141)

Na základe uvedeného je možné predpokladať, že dočasné antidumpingové clo by malo byť uložené na úrovni zistenej antidumpingovej marže, ale nemalo by byť, v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia, vyššie ako výška ujmy vypočítaná vyššie.

(142)

Sadzby antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení boli stanovené na základe nálezov v tomto prešetrovaní. Preto odzrkadľujú situáciu zistenú počas prešetrovania v súvislosti s týmito spoločnosťami. Tieto sadzby cla (na rozdiel od celoštátneho cla vzťahujúceho sa na „všetky ostatné spoločnosti“) sa preto vzťahujú výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v príslušnej krajine a vyrábaných spoločnosťami, čiže uvedenými osobitnými právnickými osobami. Dovážané výrobky vyrábané ktoroukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa nie sú špecificky uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia vrátane subjektov prepojených s týmito špecificky uvedenými subjektmi, nemôžu mať nárok na uplatnenie týchto sadzieb a vzťahuje sa na ne sadzba cla uplatňovaná na „všetky ostatné spoločnosti“.

(143)

Akúkoľvek žiadosť o uplatnenie týchto sadzieb antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po vzniku nových výrobných alebo obchodných subjektov) treba okamžite predložiť Komisii (3) spolu so všetkými relevantnými informáciami, najmä o akejkoľvek zmene činností spoločnosti spojených s výrobou, domácim predajom a vývozným predajom, ktoré súvisia napr. s touto zmenou názvu alebo s touto zmenou vo výrobných a obchodných subjektoch. Podľa potreby Komisia po porade s poradným výborom nariadenie príslušne zmení a doplní aktualizovaným zoznamom spoločností, ktoré využívajú individuálne sadzby cla. S cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie antidumpingového cla by sa celoštátna antidumpingová marža mala uplatňovať aj na tých výrobcov, ktorí počas OP nerealizovali žiadny vývoz do Spoločenstva.

(144)

Na základe uvedeného sú predbežné colné sadzby takéto:

Cionlli Bicycle (Taicang) Co. Ltd, Shunde Hongli Bicycle Parts Co. Ltd a Safe Strong Bicycle Parts Shenzhen Co. Ltd

7,5 %

Giching Bicycle parts (Shenzhen) Co. Ltd a Velo Cycle Kunshan Co. Ltd

0 %

Všetky ostatné spoločnosti

30,9 %

3.   Osobitné monitorovanie

(145)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na veľký rozdiel v sadzbách cla sa osobitné opatrenia pokladajú v tomto prípade za potrebné, aby sa zabezpečilo riadne uplatňovanie antidumpingových ciel. Osobitná dumpingová marža vypočítaná pre príslušného výrobcu sa vzťahuje iba na dovoz príslušného výrobku vyrábaného príslušným vyvážajúcim výrobcom. Tieto osobitné opatrenia zahŕňajú:

(146)

Predloženie platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá musí spĺňať požiadavky uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu. Dovoz, ku ktorému takáto faktúra nie je priložená, musí podliehať zvyškovému antidumpingovému clu uplatniteľnému na všetky ostatné spoločnosti.

(147)

Pripomína sa, že ak by sa po uložení antidumpingových opatrení výrazne zvýšil objem vývozu spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne sadzby ciel, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo považovať za zvýšenie predstavujúce zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrenia v zmysle článku 13 ods. 1 základného opatrenia. Za takýchto okolností a ak sú splnené podmienky, môže sa začať prešetrovanie zamerané na obchádzanie opatrení. Uvedeným prešetrovaním sa môže inter alia preskúmať potreba odstránenia individuálnych sadzieb cla a následného uloženia celoštátneho cla.

H.   ZÁVEREČNÉ USTANOVENIE

(148)

V záujme správneho administratívneho spracovania je potrebné stanoviť lehotu, v rámci ktorej zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania, môžu písomne vyjadriť svoje stanovisko a požiadať o vypočutie. Ďalej je potrebné uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia antidumpingových ciel sú na účely tohto nariadenia dočasné a je možné, že sa budú musieť na účely konečného cla znovu posúdiť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Týmto sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz sedadiel a hlavných častí tohto výrobku, t. j. základne, vypchávky a poťahy, pre bicykle a iné cyklistické výrobky (vrátane dodávkových trojkoliek), ktoré nie sú motorizované, cyklistické výrobky vybavené pomocným motorom s postrannými vozíkmi alebo bez nich, stroje v posilňovniach alebo domáce stacionárne bicykle patriace pod kódy KN 8714 95 00, ex 8714 99 90 a ex 9506 91 10 (TARIC kódy 8714999081 a 9506911010) a s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

2.   Sadzba dočasného antidumpingového cla uplatniteľná na čistú franko cenu na hranici Spoločenstva pred preclením výrobkov vyrobených uvedenými spoločnosťami je takáto:

Spoločnosť

Antidumpingové clo

Doplnkový kód TARIC

Cionlli Bicycle (Taicang) Co. Ltd, Shunde Hongli Bicycle Parts Co. Ltd a Safe Strong Bicycle Parts Shenzhen Co. Ltd

7,5 %

A787

Giching Bicycle parts (Shenzhen) Co. Ltd a Velo Cycle Kunshan Co. Ltd

0 %

A788

Všetky ostatné spoločnosti

30,9 %

A999

3.   Uplatňovanie individuálnych sadzieb cla stanovených pre spoločnosti uvedené v odseku 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá bude spĺňať požiadavky stanovené v prílohe. Ak takáto faktúra nebude predložená, použije sa sadzba cla uplatňovaná na všetky ostatné spoločnosti.

4.   Prepustenie výrobku uvedeného v odseku 1 do voľného obehu v rámci Spoločenstva je podmienené poskytnutím záruky vo výške, ktorá sa rovná dočasnému clu.

5.   Pokiaľ nie je uvedené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa colných sadzieb.

Článok 2

Bez toho, aby bol dotknutý článok 20 nariadenia (ES) č. 384/96, môžu zainteresované strany požiadať o zverejnenie základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa toto nariadenie prijalo, písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať Komisiu o vypočutie do jedného mesiaca odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Podľa článku 21 ods. 4 nariadenia (ES) č. 384/96 môžu príslušné strany predložiť pripomienky k uplatňovaniu tohto nariadenia do jedného mesiaca odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 1 tohto nariadenia sa uplatňuje na obdobie šiestich mesiacov.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 20. decembra 2006

Za Komisiu

Peter MANDELSON

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2117/2005 (Ú. v. EÚ L 340, 23.12.2005, s. 17).

(2)  Ú. v. EÚ C 84, 7.4.2006, s. 4.

(3)  Európska Komisia, Generálne riaditeľstvo pre obchod, Riaditeľstvo B, 1049 Brusel, Belgicko.


PRÍLOHA

Platná obchodná faktúra uvedená v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia musí obsahovať vyhlásenie podpísané zástupcom spoločnosti v tomto tvare:

1.

Meno a funkcia zástupcu spoločnosti, ktorá obchodnú faktúru vydala.

2.

Nasledujúce prehlásenie: „Ja, podpísaný, potvrdzujem, že [objem] sedadiel, ktoré boli predané na vývoz do Európskeho spoločenstva, zahrnutých v tejto faktúre bolo vyrobených [názov a adresa spoločnosti] [doplnkový kód TARIC] v Čínskej ľudovej republike. Vyhlasujem, že informácie poskytnuté v tejto faktúre sú úplné a správne.“


28.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 379/37


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 2000/2006

z 20. decembra 2006,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2000/2005 z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska k Európskej únii

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o pristúpení Bulharska a Rumunska, a najmä na jej článok 4 ods. 3,

so zreteľom na Akt o pristúpení Bulharska a Rumunska, a najmä na jej článok 41,

keďže:

(1)

Aby z ustanovení nariadenia Komisie (ES) č. 1870/2005 z 16. novembra 2005 o otvorení a ustanovení správy colných kvót a zavedení systému dovozných licencií a osvedčení o pôvode na cesnak dovezený z tretích krajín (1) mohli mať prospech aj dovozcovia z Bulharska a Rumunska, je potrebné zriadiť prechodné opatrenia. Tieto opatrenia by mali pokrývať najmä definície referenčného množstva a pravidiel týkajúcich sa tradičných a nových dovozcov.

(2)

Nariadenie (ES) č. 1870/2005 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(3)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre čerstvé ovocie a zeleninu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 1870/2005 sa mení a dopĺňa takto:

1.

Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

a)

v bode 5 prvého odseku sa písm. c) nahrádza takto:

„c)

v prípade tradičných dovozcov, ktorí dovážali cesnak do Bulharska alebo Rumunska v rokoch 2003 až 2005, ide o maximálne množstvo cesnaku dovezené v priebehu:

i)

niektorého z kalendárnych rokov 2003, 2004 alebo 2005,

ii)

alebo v priebehu niektorého z dovozných období 2003/04, 2004/05 alebo 2005/06;

d)

v prípade tradičných dovozcov, ktorí nespadajú pod písm. a), b) alebo c), ide o maximálne množstvo cesnaku dovezené v priebehu jedného z prvých troch skončených dovozných období, počas ktorých získali dovozné licencie podľa nariadenia (ES) č. 565/2002 alebo tohto nariadenia.“;

b)

druhý odsek sa nahrádza takto:

„Cesnak s pôvodom v členských štátoch Spoločenstva v zložení k 31. decembru 2006 alebo v Bulharsku a Rumunsku sa nebude brať do úvahy pri výpočte referenčného množstva.“;

c)

dopĺňa sa tento odsek:

„Bulharsko a Rumunsko vyberú a použijú pre všetkých tradičných dovozcov jednu z dvoch metód uvedených pod písmenom c) v súlade s objektívnymi kritériami a takým spôsobom, že sa zabezpečí rovnaké zaobchádzanie s hospodárskymi subjektmi.“;

2.

Do článku 3 sa dopĺňa tento odsek 4:

„4.   Odchylne od odsekov 1 a 2 sa pre dovozné obdobie 2006/07, 2007/08 a 2008/09, a to len v Bulharsku a Rumunsku:

a)

pod pojmom „tradiční dovozcovia“ rozumejú dovozcovia, bez ohľadu na to, či ide o fyzické alebo právnické osoby, jednotlivcov alebo skupiny hospodárskych subjektov zriadených v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorí môžu dokázať, že:

i)

dovážali cesnak pochádzajúci z iných krajín, než sú členské štáty Spoločenstva v zložení k 31. decembru 2006 alebo než sú Bulharsko a Rumunsko v priebehu aspoň dvoch z troch predchádzajúcich skončených dovozných období;

ii)

v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roku doviezli aspoň 50 ton ovocia a zeleniny v súlade s článkom 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2200/96;

iii)

sa dovozy uvedené v bodoch i) a ii) uskutočnili v Bulharsku alebo Rumunsku, podľa toho, kde má ústredie dovozcu sídlo;

b)

pod pojmom „noví dovozcovia“ sa rozumejú iní ako tradiční dovozcovia v zmysle písmena a), bez ohľadu na to, či ide o fyzické alebo právnické osoby, jednotlivcov alebo skupiny hospodárskych subjektov zriadených v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorí môžu dokázať, že:

i)

v priebehu obidvoch predchádzajúcich kalendárnych rokov doviezli aspoň 50 ton ovocia a zeleniny v súlade s článkom 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2200/96 pochádzajúcich z iných krajín, než sú členské štáty Spoločenstva v zložení k 31. decembru 2006 alebo než sú Bulharsko, Rumunsko;

ii)

sa dovozy uvedené v bode i) uskutočnili v Bulharsku alebo Rumunsku, podľa toho, kde má ústredie dovozcu sídlo.“;

3.

Článok 5 sa mení a dopĺňa takto:

a)

tento odkaz sa vkladá pred odkaz v španielčine:

„—

v bulharčine: Мито 9,6 % – Регламент (ЕО) № 1870/2005,“;

b)

tento odkaz sa vkladá pred odkaz v portugalčine:

„—

v rumunčine: Taxa vamală: 9,6 % – Regulamentul (CE) nr. 1870/2005,“.

4.

Príloha III sa mení a dopĺňa takto:

a)

tento odkaz sa vkladá pred odkaz v španielčine:

„—

v bulharčine: Лицензия, издадена и валидна само за тримесечие от 1 (месец) до 28/29/30/31 (месец)“;

b)

tento odkaz sa vkladá pred odkaz v portugalčine:

„—

v rumunčine: licență emisă și valabilă numai pentru trimestrul de la 1 [luna] pana la 28/29/30/31[luna]“.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť s výhradou nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Bulharska a Rumunska v deň nadobudnutia platnosti tejto zmluvy.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 20. decembra 2006

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 300, 17.11.2005, s. 19. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 991/2006 (Ú. v. EÚ L 179, 1.7.2006, s. 15).


28.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 379/39


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 2001/2006

z 21. decembra 2006,

ktorým sa upravuje nariadenie (ES) č. 2295/2003 ktorým sa zavádzajú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (EHS) č. 1907/90 o určitých obchodných normách na vajcia z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska k Európskej únii

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na Zmluvu o pristúpení Bulharska a Rumunska, a najmä na jej článok 4 ods. 3,

so zreteľom na Akt o pristúpení Bulharska a Rumunska, a najmä na jeho článok 56,

keďže:

(1)

Určité technické zmeny a doplnenia sú potrebné v nariadení Komisie (ES) č. 2295/2003 (1), na základe dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska k Európskej únii.

(2)

Prílohy I, II a V k nariadeniu (ES) č. 2295/2003 obsahujú niektoré záznamy vo všetkých jazykoch Spoločenstva k 31. decembru 2006. Tieto prílohy by mali zahŕňať aj záznamy v bulharčine a rumunčine.

(3)

Nariadenie (ES) č. 2295/2003 by sa teda malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 2295/2003 sa mení a dopĺňa takto:

1.

Článok 4 ods. 2 sa nahrádza nasledujúcim:

„2.   Príslušný orgán pridelí schválenej triediarni rozlišovacie číslo schválenia s takýmto počiatočným kódom:

BE

Belgicko

BG

Bulharsko

CZ

Česká republika

DK

Dánsko

DE

Nemecko

EE

Estónsko

GR

Grécko

ES

Španielsko

FR

Francúzsko

IE

Írsko

IT

Taliansko

CY

Cyprus

LV

Lotyšsko

LT

Litva

LU

Luxembursko

HU

Maďarsko

MT

Malta

NL

Holandsko

AT

Rakúsko

PL

Poľsko

PT

Portugalsko

RO

Rumunsko

SI

Slovinsko

SK

Slovensko

FI

Fínsko

SE

Švédsko

UK

Spojené kráľovstvo“

2.

Prílohy I, II a V sú zmenené a doplnené v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť s výhradou nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Bulharska a Rumunska a v deň nadobudnutia platnosti tejto zmluvy.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 21. decembra 2006

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 340, 24.12.2003, s. 16. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 89/2006 (Ú. v. EÚ L 15, 20.1.2006, s. 30).


PRÍLOHA

Prílohy k nariadeniu (ES) č. 2295/2003 sa menia a dopĺňajú takto:

(1)

Príloha I sa nahrádza takto:

„PRÍLOHA I

1.   Dátum najneskoršej spotreby

Jazykový kód

Na vajciach

Na balení

BG

срок на годност

срок на годност

ES

Cons. pref.

Consúmase preferentemente antes del

CS

Spotřebujte or S.

Spotřebujte do

DA

Mindst holdbar til or M.H.

Mindst holdbar til

DE

Mind. haltbar or M.H.D.

Mindestens haltbar bis

ET

Parim enne or PE

Parim enne

EL

Ανάλωση πριν από

Ανάλωση κατά προτίμηση πριν από

EN

Best before or B.B. (1)

Best before

FR

à cons. de préf. av. or DCR (1)

A consommer de préférence avant le

IT

Entro

da consumarsi preferibilmente entro

LV

Izlietot līdz or I.L. (1)

Izlietot līdz

LT

Geriausi iki or G (1)

Geriausi iki

HU

Min. meg. or M.M (1)

Minőségét megőrzi

MT

L-aħjar jintuża sa

L-aħjar jintuża sa

NL

Tenm. houdb. tot or THT (1)

Tenminste houdbaar tot

PL

Najlepiej spożyć przed or N.S.P. (1)

Najlepiej spożyć przed

PT

Cons. pref.

A consumir de prefêrencia antes de

RO

d.d.m.

A se consuma, de preferință, înainte de

SK

Minimálna trvanlivosť do or M.T.D. (1)

Minimálna trvanlivosť do

SL

Uporabno najmanj do or U.N.D. (1)

Uporabno najmanj do

FI

parasta ennen

parasta ennen

SV

bäst före

Bäst före

2.   Dátum balenia

Jazykový kód

Na vajciach

Na balení

BG

Дата на опаковане

Дата на опаковане

ES

Emb.

Embalado el:

CS

Baleno or D. B. (2)

Datum balení

DA

Pakket

Pakket den:

DE

Verp.

Verpackt am:

ET

Pakendamiskuupäev or PK

Pakendamiskuupäev:

EL

Συσκευασία

Ημερομηνία συσκευασίας:

EN

Packed or pkd

Packing date:

FR

Emb. le

Emballé le:

IT

Imb.

Data d'imballaggio:

LV

Iepakots

Iepakots

LT

Supakuota or PK (2)

Pakavimo data

HU

Csom.

Csomagolás dátuma

MT

Ippakkjat

Data ta’ l-ippakkjar:

NL

Verp.

Verpakt op:

PL

Zapakowano w dniu or ZWD

Zapakowano w dniu

PT

Emb.

Embalado em:

RO

Amb.

Ambalat la

SK

Balené dňa or B.D.

Balené dňa

SL

Pakirano or Pak.

Datum pakiranja

FI

Pakattu

Pakattu:

SV

förp. Den

Förpackat den:

3.   Odporučený dátum predaja

Jazykový kód

 

BG

Препоръчителна дата за продажба

ES

Vender antes

CS

Prodat do

DA

Sidste salgsdato

DE

Verkauf bis

ET

Viimane soovitav müügikuupäev or VSM

EL

Πώληση

EN

Sell by

FR

à vend. préf. av. or DVR (3)

IT

racc.

LV

Realizēt līdz

LT

Parduoti iki

HU

Forgalomba hozható: …-ig

MT

Għandu jinbiegħ sa

NL

Uiterste verkoopdatum or Uit. verk. dat.

PL

Sprzedaż do dnia

PT

Vend. de pref. antes de

RO

A se vinde înainte de

SK

Predávať do

SL

Prodati do

FI

viimeinen myyntipäivä

SV

sista försäljningsdag

4.   Dátum znášky

Jazykový kód

 

BG

Дата на снасяне

ES

Puesta

CS

Sneseno

DA

Læggedato

DE

Gelegt am

ET

Munemiskuupäev

EL

Ωοτοκία

EN

Laid

FR

Pondu le

IT

Dep.

LV

Izdēts

LT

Padėta

HU

Tojás rakás napja

MT

Tbiedu

NL

Gelegd op

PL

Zniesione w dniu

PT

Postura

RO

Produs la

SK

Znáška

SL

Zneseno

FI

munintapäivä

SV

värpta den“

(2)

Príloha II sa nahrádza touto prílohou:

„PRÍLOHA II

Termíny uvedené v článku 13 na označenie typu chovu a) na obaloch; b) na vajciach

Jazykový kód

 

1

2

3

BG

(a)

яйца от кокошки – свободно отглеждане на открито

яйца от кокошки – подово отглеждане

яйца от кокошки – клетъчно отглеждане

(b)

яйца от кокошки – свободно отглеждане на открито

яйца от кокошки – подово отглеждане

яйца от кокошки – клетъчно отглеждане

ES

(a)

Huevos de gallinas camperas

Huevos de gallinas criadas en el suelo

Huevos de gallinas criadas en jaula

(b)

Camperas

Suelo

Jaula

CS

(a)

Vejce nosnic ve volném výběhu

Vejce nosnic v halách

Vejce nosnic v klecích

(b)

Výběh

Hala

Klec

DA

(a)

Frilandsæg

Skrabeæg

Buræg

(b)

Frilandsæg

Skrabeæg

Buræg

DE

(a)

Eier aus Freilandhaltung

Eier aus Bodenhaltung

Eier aus Käfighaltung

(b)

Freiland

Boden

Käfig

ET

(a)

Vabalt peetavate kanade munad

Õrrekanade munad

Puuris peetavate kanade munad

(b)

Vabapidamine or V

Õrrelpidamine or Õ

Puurispidamine or P

EL

(a)

Αυγά ελεύθερης βοσκής

Αυγά αχυρώνα

Αυγά κλωβοστοιχίας

(b)

Eλεύθερης βοσκής

Αχυρώνα

Κλωβοστοιχία

EN

(a)

Free range eggs

Barn eggs

Eggs from caged hens

(b)

Free range or F/range

Barn

Cage

FR

(a)

Œufs de poules élevées en plein air

Œufs de poules élevées au sol

Œufs de poules élevées en cage

(b)

Plein air

Sol

Cage

IT

(a)

Uova da allevamento all'aperto

Uova da allevamento a terra

Uova da allevamento in gabbie

(b)

Aperto

A terra

Gabbia

LV

(a)

Brīvās turēšanas apstākļos dētās olas

Kūtī dētas olas

Sprostos dētas olas

(b)

Brīvībā dēta

Kūtī dēta

Sprostā dēta

LT

(a)

Laisvai laikomų vištų kiaušiniai

Ant kraiko laikomų vištų kiaušiniai

Narvuose laikomų vištų kiaušiniai

(b)

Laisvų

Ant kraiko

Narvuose

HU

(a)

Szabad tartásban termelt tojás

Alternatív tartásban termelt tojás

Ketreces tartásból származó tojás

(b)

Szabad t.

Alternatív

Ketreces

MT

(a)

Bajd tat-tiġieg imrobbija barra

Bajd tat-tiġieġ imrobbija ma’ l-art.

Bajd tat-tiġieġ imrobbija fil-gaġeġ

(b)

Barra

Ma’ l-art

Gaġġa

NL

(a)

Eieren van hennen met vrije uitloop

Scharreleieren

Kooieieren

(b)

Vrije uitloop

Scharrel

Kooi

PL

(a)

Jaja z chowu na wolnym wybiegu

Jaja z chowu ściółkowego

Jaja z chowu klatkowego

(b)

Wolny wybieg

Ściółka

Klatka

PT

(a)

Ovos de galinhas criadas ao ar livre

Ovos de galinhas criadas no solo

Ovos de galinhas criadas em gaiolas

(b)

Ar livre

Solo

Gaiola

RO

(a)

Ouă de găini crescute în aer liber

Ouă de găini crescute în hale la sol

Ouă de găini crescute în baterii

(b)

Aer liber

Sol

baterii

SK

(a)

Vajcia z chovu na voľnom výbehu

Vajcia z podostieľkového chovu

Vajcia z klietkového chovu

(b)

Voľný výbeh

Podstieľkové

Klietkové

SL

(a)

Jajca iz proste reje

Jajca iz hlevske reje

Jajca iz baterijske reje

(b)

Prosta reja

Hlevska reja

Baterijska reja

FI

(a)

Ulkokanojen munia

Lattiakanojen munia

Häkkikanojen munia

(b)

Ulkokanan

Lattiakanan

Häkkikanan

SV

(a)

Ägg från utehöns

Ägg från frigående höns inomhus

Ägg från burhöns

(b)

Frigående (alt. Frig.) ute

Frigående (alt. Frig.) inne

Burägg“

(3)

Príloha V sa nahrádza takto:

„PRÍLOHA V

Záznamy uvedené v článku 16 ods. 6

:

in Bulgarian

:

яйца, предназначени изключително за преработка, съгласно член 16, параграф 6 от Регламент (ЕО) № 2295/2003.

:

in Spanish

:

huevos destinados exclusivamente a la transformación, de conformidad con lo dispuesto en el apartado 6 del artículo 16 del Reglamento (CE) no 2295/2003.

:

in Czech

:

vejce určená výhradně ke zpracování v souladu s čl. 16, odst. 6 Nařízení (ES) č. 2295/2003.

:

in Danish

:

æg, der udelukkende er bestemt til forarbejdning, jf. artikel 16, stk. 6, i forordning (EF) nr. 2295/2003.

:

in German

:

Eier ausschließlich bestimmt zur Verarbeitung gemäß Artikel 16 Absatz 6 der Verordnung (EG) Nr. 2295/2003.

:

in Estonian

:

eranditult ümbertöötlemisele kuuluvad munad, vastavalt määruse (EÜ) nr 2295/2003 artikli 16 lõikele 6.

:

in Greek

:

αυγά που προορίζονται αποκλειστικά για την μεταποίησή τους, σύμφωνα με το άρθρο 16, παράγραφος 6 του κανονισμού (ΕΚ) αριθ. 2295/2003.

:

in English

:

eggs intended exclusively for processing in accordance with Article 16(6) of Regulation (EC) No 2295/2003.

:

in French

:

œufs destinés exclusivement à la transformation, conformément à l’article 16, paragraphe 6, du règlement (CE) no 2295/2003.

:

in Italian

:

uova destinate esclusivamente alla trasformazione, in conformità dell’articolo 16, paragrafo 6, del regolamento (CE) n. 2295/2003.

:

in Latvian

:

olas, kas paredzētas tikai pārstrādei, saskaņā ar regulas (EK) Nr. 2295/2003 16. panta 6. punktu.

:

in Lithuanian

:

tik perdirbti skirti kiaušiniai, atitinkantys Reglamento (EB) Nr. 2295/2003 16 straipsnio 6 dalies reikalavimus.

:

in Hungarian

:

A 2295/2003/EK rendelet 16. cikke (6) bekezdésének megfelelően kizárólag feldolgozásra szánt tojás.

:

in Maltese

:

bajd destinat esklussivament għall-konverżjoni, f’konformità ma’ l-Artikolu 16, Paragrafu 6 tar-Regolament (KE) Nru 2295/2003.

:

in Dutch

:

eieren die uitsluitend bestemd zijn voor verwerking, overeenkomstig artikel 16, lid 6, van Verordening (EG) nr. 2295/2003.

:

in Polish

:

jaja przeznaczone wyłącznie dla przetwórstwa, zgodnie z artykułem 16, paragraf 6 rozporządzenia (WE) nr 2295/2003.

:

in Portuguese

:

ovos destinados exclusivamente à transformação, em conformidade com o n.o 6 do artigo 16.o do Regulamento (CE) n.o 2295/2003.

:

in Romanian

:

ouă destinate exclusiv procesării, conform articolului 16 alineatul 6 din Regulamentul (CE) nr. 2295/2003.

:

in Slovak

:

vajcia určené výhradne na spracovanie podľa článku 16, odsek 6 nariadenia (ES) č. 2295/2003.

:

in Slovenian

:

jajca namenjena izključno predelavi, v skladu s 6. odstavkom 16. čelna uredbe (CE) št. 2295/2003.

:

in Finnish

:

Yksinomaan jalostettaviksi tarkoitettuja munia asetuksen (EY) N:o 2295/2003 16 artiklan 6 kohdan mukaisesti.

:

in Swedish

:

Ägg uteslutande avsedda för bearbetning, i enlighet med artikel 16.6 i förordning (EG) nr 2295/2003.“


(1)  Ak sa použije skratka, jej význam musí byť jasne uvedený na obale.

(2)  Ak sa použije skratka, jej význam musí byť jasne uvedený na obale.

(3)  Ak sa použije skratka, jej význam musí byť jasne uvedený na obale.


28.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 379/47


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 2002/2006

z 21. decembra 2006,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 795/2004, ktorým sa ustanovujú predpisy na vykonávanie schémy jednotných platieb ustanovenej v nariadení Rady (ES) č. 1782/2003, ktorým sa ustanovujú spoločné predpisy pre schémy priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a určité podporné schémy pre poľnohospodárov

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001 (1), a najmä na jeho článok 145 písm. c),

keďže:

(1)

V nariadení Komisie (ES) č. 795/2004 (2) sa zavádzajú predpisy na vykonávanie schémy jednotných platieb od roku 2005.

(2)

V článku 54 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1782/2003 sa ustanovuje, že poľnohospodári vynímajú z produkcie hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu za vyňatie pôdy z produkcie a v článku 56 ods. 1 uvedeného nariadenia sa ustanovuje, že využívanie pôdy vyčlenenej na poľnohospodárske účely je všeobecne zakázané.

(3)

V článku 32 ods. 1 nariadenia (ES) č. 795/2004 sa ustanovuje, že plochy, ktoré sa dočasne nevyužívajú, sa nesmú využívať počas obdobia, ktoré sa začína najneskôr 15. januára a končí najskôr 31. augusta.

(4)

Komisia pravidelne povoľovala uplatňovanie výnimky z týchto ustanovení, aby sa mohlo reagovať na potrebu krmiva poľnohospodárov v oblastiach postihnutých prírodnými katastrofami, predovšetkým suchom. Mimoriadne okolnosti, ktoré vznikajú v prípade miestnej prírodnej katastrofy, si vyžadujú analýzy a rozhodnutia v správnom čase. Zo skúseností vyplýva, že by bolo vhodné preniesť zodpovednosť za tieto rozhodnutia na členské štáty, za predpokladu, že sú opodstatnené mimoriadnymi okolnosťami, aby sa mohlo primerane a včas reagovať na miestne situácie.

(5)

Je preto vhodné, aby členské štáty prijímali rozhodnutia o identifikácii ťažkých prírodných katastrof, ktoré vážne ovplyvňujú pôdu poľnohospodárskych podnikov, a aby včas povoľovali všetkým dotknutým výrobcom využívať pôdu vyčlenenú na účel pestovania krmív a oznámiť túto skutočnosť Komisii. Členské štáty by mali Komisii oznamovať takéto vnútroštátne rozhodnutia, a predovšetkým nepriaznivé klimatické podmienky, ktoré sú ich dôvodom.

(6)

Nariadenie (ES) č. 795/2004 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(7)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade s so stanoviskom Riadiaceho výboru pre priame platby,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 795/2004 sa mení a dopĺňa takto:

V článku 32 sa dopĺňa tento odsek:

„5.   V prípadoch, ktoré sa uvádzajú v článku 40 ods. 4 písm. c) nariadenia (ES) č. 1782/2003, môžu členské štáty povoliť všetkým dotknutým výrobcom využívať pôdu nahlásenú ako vyčlenenú na účel pestovania krmív na rok jednotnej žiadosti. Členské štáty prijímajú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, aby sa vyčlenená pôda, ktorá je predmetom povolenia, nevyužívala na účely zisku, a predovšetkým, aby sa žiadne krmivo dopestované na vyčlenenej pôde nepredávalo.

Členské štáty o svojich rozhodnutiach o povolení a ich dôvodoch informujú Komisiu.“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť v tretí deň po uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 21. decembra 2006

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 1 Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1405/2006 (Ú. v. ES L 265, 26.9.2006, s. 1).

(2)  Ú. v. EÚ L 141, 30.4.2004, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1291/2006 (Ú. v. EÚ L 236, 31.8.2006, s. 20).


28.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 379/49


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 2003/2006

z 21. decembra 2006,

ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá financovania výdavkov súvisiacich so spoločnou organizáciu trhu s výrobkami rybolovu a akvakultúry z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 zo 17. decembra 1999 o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry (1), a najmä na jeho článok 35 ods. 3,

keďže:

(1)

V článku 3 ods. 2 písm. f) nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (2) sa ustanovuje, že EPZF financuje centralizovaným spôsobom výdavky súvisiace s trhmi rybného hospodárstva.

(2)

V článku 35 nariadenia (ES) č. 104/2000 sa uvádzajú druhy výdavkov vzniknutých členským štátom.

(3)

Financovanie týchto výdavkov sa riadi pravidlami centralizovaného priameho riadenia medzi Komisiou a členskými štátmi.

(4)

S cieľom zabezpečiť dodržiavanie správneho finančného hospodárenia s fondmi Spoločenstva a ochraňovať finančné záujmy Spoločenstva sa v nariadení (ES) č. 1290/2005 stanovujú určité povinnosti členských štátov týkajúce sa riadenia a kontroly týchto fondov, ako aj poskytovania informácií o ich právnom a administratívnom rámci na splnenie týchto povinností a vymáhanie neoprávnene vyplatených súm v prípade objavenia nezrovnalostí v riadení týchto fondov. Finančné záujmy Spoločenstva v súvislosti s výdavkami financovanými podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 104/2000 sú taktiež ochraňované príslušnými pravidlami vzťahujúcimi sa k ochrane týchto záujmov v nariadení Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (3), nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (4), nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (5) a nariadení Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (6).

(5)

S cieľom zabezpečiť riadne riadenie finančných tokov, najmä z dôvodov, že samotné členské štáty v prvom rade poskytujú finančné prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 35 nariadenia (ES) č. 104/2000, by členské štáty predtým, ako Komisia uhradí na polročnom základe ich výdavky, mali zhromaždiť príslušné informácie týkajúce sa výdavkov a poskytnúť ich Komisii spolu s vyhlásením o výdavkoch.

(6)

Komisia by mala polročne uhradit’ preplatky členským štátom na základe týchto vyhlásení o výdavkoch a priložených sprievodných dokladov.

(7)

Tieto informácie by sa mali zasielať elektronicky s cieľom umožniť Komisii účinné využitie informácií od členských štátov.

(8)

Aby sa predišlo uplatňovaniu rozličných prevodových kurzov na pomoc vyplatenú organizáciám výrobcov v menách iných ako euro na jednej strane a vo vyhláseniach o výdavkoch na druhej strane, príslušné členské štáty by mali uplatňovať rovnaký prevodový kurz vo svojich vyhláseniach o výdavkoch ako je prevodový kurz, ktorý sa uplatňuje pri platbách príjemcom. Uplatniteľné prevodové kurzy sa musia stanoviť podľa operatívnych udalostí stanovených v nariadení Komisie (ES) č. 1925/2000 stanovujúcom operatívne udalosti pre prevodné kurzy, ktoré sa majú uplatňovať pri výpočtoch určitých čiastok zabezpečených mechanizmami stanovenými nariadením Rady (ES) č. 104/2000 o spoločnej organizácii trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry (7).

(9)

S cieľom stanoviť právny základ pre platby vykonané v prvom referenčnom období, je vhodné uplatňovať toto nariadenie so spätným účinkom od 16. októbra 2006,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet

V tomto nariadení sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 104/2000, pokiaľ ide o financovanie výdavkov, ktoré vznikli členským štátom súvisiacich so spoločnou organizáciu trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF).

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto pojmy:

„Výdavky“ znamenajú výdavky vzniknuté členským štátom uvedené v článku 35 ods. 1 nariadenia (ES) č. 104/2000.

Článok 3

Príslušný orgán

Každý členský štát určí svoj príslušný orgán na implementáciu tohto nariadenia a informuje o nich Komisiu.

Článok 4

Vyhlásenia o výdavkoch

1.   Každý členský štát vypracuje vyhlásenie o výdavkoch podľa vzoru v prílohe. Vyhlásenie o výdavkoch pozostáva z výkazu rozčleneného podľa nomenklatúry rozpočtu Európskych spoločenstiev a podľa druhu výdavkov na základe podrobnej nomenklatúry dostupnej členským štátom. Pozostáva z:

a)

výdavkov vzniknutých počas predchádzajúceho šesťmesačného referenčného obdobia;

b)

celkových výdavkov od začiatku finančného roka do konca predchádzajúceho šesťmesačného referenčného obdobia.

2.   Každý členský štát zhromaždí príslušné informácie týkajúce sa vyhlásenia o výdavkoch.

3.   Referenčné obdobia zahŕňajú šesť mesiacov od 16. októbra do 15. apríla a od 16. apríla do 15. októbra.

4.   Vyhlásenie o výdavkoch môže zahŕňať sumy vyhlásené za predchádzajúce referenčné obdobia.

5.   Príslušné orgány členských štátov predložia Komisii svoje vyhlásenia o výdavkoch spolu s informáciami uvedenými v odseku 2 elektronickou cestou, najneskôr do 10. mája a 10. novembra v uvedenom poradí.

Článok 5

Polročné platby

1.   Komisia poskytne členským štátom rozpočtové prostriedky potrebné na financovanie výdavkov vo forme polročných náhrad (ďalej len „polročné platby“).

Sumy polročných platieb sa stanovia na základe vyhlásení o výdavkoch predložených členskými štátmi v súlade s článkom 4.

2.   Polročné platby sa každému členskému štátu vyplatia do 60 dní po tom, čo Komisia od členských štátov obdrží úplné vyhlásenie o výdavkoch. Vyhlásenie sa považuje za úplné v prípade, že Komisia do 30 dní od prijatia vyhlásenia nevyžaduje dodatočné informácie.

3.   Pokiaľ nedôjde k prevodu polročných platieb zo strany Komisie, poskytujú prostriedky potrebné na úhradu výdavkov členské štáty.

Článok 6

Uplatniteľné prevodové kurzy

Ako prevodový kurz, ktorý členské štáty používajú pre svoje vyhlásenia o výdavkoch sa použije aktuálny prevodový kurz stanovený Európskou centrálnou bankou (ECB) pred dňom príslušných operatívnych udalostí, ako je uvedené v nariadení (ES) č. 1925/2000.

Článok 7

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť siedmym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 16. októbra 2006.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 21. decembra 2006

Za Komisiu

Joe BORG

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 17, 21.1.2000, s. 22. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1759/2006 (Ú. v. EÚ L 335, 1.12.2006, s. 3).

(2)  Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 1. Nariadenia naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 320/2006 (Ú. v. EÚ L 58, 28.2.2006, s. 42).

(3)  Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

(4)  Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

(5)  Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.

(6)  Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1.

(7)  Ú. v. ES L 230, 12.9.2000, s. 7.


PRÍLOHA

VYHLÁSENIE O VÝDAVKOCH

Údaje rozčlenené podľa nomenklatúry rozpočtu Európskych spoločenstiev a podľa druhu výdavkov

Obsah vyhlásenia o výdavkoch, ktoré sa má zaslať Komisii elektronickou poštou

Záhlavie vyhlásenia

Záhlavie vyhlásenia obsahuje:

identifikačný kód druhu správy a členského štátu zasielajúceho údaje. (Poznámka: Využije sa na overenie, či užívateľ zasielajúci vyhlásenie má skutočne oprávnenie na vykonanie tejto činnosti v mene príslušného členského štátu). Identifikačný kód Vám zašle Komisia,

obdobie výdavkov pokryté v rámci vyhlásenia,

jazyk vyhlásenia.

Vlastné vyhlásenie

Vlastné vyhlásenie zahŕňa pre každú podpoložku nomenklatúry EPZF tieto údaje:

identifikačný kód podpoložky (napr. 110201002610033),

znenie podpoložky v jazyku, ktorý bol zvolený v záhlaví vyhlásenia,

sumu vyhlásenú za príslušné obdobie (N) a súhrnnú sumu vyhlásenú od začiatku finančného roka. Všetky sumy musia byť vyhlásené v eurách.

Záver vyhlásenia

Za zoznamom všetkých podpoložiek sa uvedú tieto údaje:

celková suma vyhlásená za príslušné obdobie (N) a celková súhrnná suma vyhlásená od začiatku finančného roka,

poznámky.

Skladba správy

Image

Opis jednotlivých polí

Názov

Formát

Opis

Záhlavie vyhlásenia: výskyt údajov = 1

[IDENTIFICATION] *

 

Identifikačný kód pridelený GR FISH

[PERIOD] *

Dátum (RRRRMM)

Obdobie výdavkov

[LANGUAGE] *

(2 znaky)

Kód ISO pre jazyk

Vlastné vyhlásenie: výskyt údajov = 1 až n

[SUBITEM] *

Číslo (15)

Podpoložka

[DESCRIPTION] *

Ľubovoľný text (600)

Znenie podpoložky

[AMOUNT ] *

Číslo (15,2)

Vyhlásená suma

[AMOUNT CUMUL] *

Číslo (15,2)

Súhrnná suma

Záver vyhlásenia: výskyt údajov = 1

[AMOUNT TOT ] *

Číslo (15,2)

Celková vyhlásená suma

[AMOUNT CUMUL TOT] *

Číslo (15,2)

Celková súhrnná suma

[COMMENT]

Ľubovoľný text (80)

Poznámky

Polia označené hviezdičkou sú povinné.

Príklad

Image


28.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 379/54


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 2004/2006

z 22. decembra 2006,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2273/93 určujúce intervenčné centrá pre obilniny a ktorým sa upravuje uvedené nariadenie z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na Zmluvu o pristúpení Bulharska a Rumunska, a najmä na jej článok 4 ods. 3,

so zreteľom na Akt o pristúpení Bulharska a Rumunska, a najmä na jeho článok 56,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1784/2003 z 29. septembra 2003 o spoločnej organizácii trhu s obilninami (1), a najmä na jeho článok 6 písm. a),

keďže:

(1)

Niektoré štáty predložili žiadosti o zmenu niektorých intervenčných centier, ktoré sú uvedené v prílohe k nariadeniu Komisie (EHS) č. 2271/93 (2) na účel ich lepšieho umiestnenia alebo lepšieho splnenia požadovaných kritérií. Je vhodné vyhovieť týmto žiadostiam.

(2)

Vzhľadom na pristúpenie Bulharska a Rumunska je potrebné, aby sa pre tieto nové členské štáty určili intervenčné centrá a uviedli sa v zozname ustanovenom nariadením (EHS) č. 2273/93.

(3)

Nariadenie (EHS) č. 2273/93 by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(4)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha k nariadeniu (EHS) č. 2273/93 sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2007. Body 1, 2 a 6 prílohy sa však uplatňujú s výhradou nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Bulharska a Rumunska a odo dňa nadobudnutia platnosti tejto zmluvy.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 22. decembra 2006

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 78. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1154/2005 (Ú. v. EÚ L 187, 19.7.2005, s. 11).

(2)  Ú. v. ES L 207, 18.8.1993, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1805/2004 (Ú. v. EÚ L 318, 19.10.2004, s. 9).


PRÍLOHA

Príloha k nariadeniu (EHS) č. 2273/93 sa mení a dopĺňa takto:

1.

Názov, vysvetlivky pred tabuľkou a názvy kolóniek sa nahrádzajú týmto textom:

1.

Знакът + означава, че определеното място се счита за интервенционен център за въпросния вид зърно.

2.

Знакът – означава, че определеното място не трябва да се счита за интервенционен център за въпросния вид зърно.

1.

El signo + significa que el lugar indicado se considera centro de intervención para el cereal en cuestión.

2.

El signo – significa que el lugar indicado no ha de considerarse centro de intervención para el cereal en cuestión.

1.

Označení + znamená, že uvedené místo je považováno za intervenční centrum pro příslušnou obilovinu.

2.

Označení – znamená, že uvedené místo není považováno za intervenční centrum pro příslušnou obilovinu.

1.

Tegnet + angiver, at det anførte sted betragtes som interventionscenter for den pågældende kornsort.

2.

Tegnet – angiver, at det anførte sted ikke betragtes som interventionscenter for den pågældende kornsort.

1.

Das Zeichen + bedeutet, dass der angegebene Ort als Interventionsort für die betreffende Getreideart gilt.

2.

Das Zeichen – bedeutet, dass der angegebene Ort nicht als Interventionsort für die betreffende Getreideart gilt.

1.

Märge + näitab, et tähistatud piirkonda käsitletakse nimetatud teravilja sekkumiskeskusena.

2.

Märge – näitab, et tähistatud piirkonda ei käsitleta nimetatud teravilja sekkumiskeskusena.

1.

Το σημείο + καθορίζει ότι ο αναγραφόμενος τόπος θεωρείται ως κέντρο παρεμβάσεως για τα εν λόγω σιτηρά.

2.

Το σημείο – καθορίζει ότι ο αναγραφόμενος τόπος δεν θεωρείται ως κέντρο παρεμβάσεως για τα εν λόγω σιτηρά.

1.

The sign + indicates that the location shown is treated as an intervention centre for the cereal in question.

2.

The sign – indicates that the location shown is not to be treated as an intervention centre for the cereal in question.

1.

Le signe + précise que le lieu indiqué est considéré comme centre d'intervention pour la céréale en cause.

2.

Le signe – précise que le lieu indiqué n'est pas à considérer comme centre d'intervention pour la céréale en cause.

1.

Il segno + significa che il luogo indicato è considerato centro d'intervento per il cereale in causa.

2.

Il segno – significa che il luogo indicato non è da considerarsi centro di intervento per il cereale in causa.

1.

Zīme + norāda uz to, ka šī vieta uzskatāma par intervences centru minētajiem graudaugiem.

2.

Zīme – norāda uz to, ka šī vieta nav uzskatāma par intervences centru minētajiem graudaugiem.

1.

Ženklas + nurodo, kad tam tikri produktai yra sandėliuojami intervencinėje agentūroje.

2.

Ženklas – nurodo, kad tam tikri produktai nėra sandėliuojami intervencinėje agentūroje.

1.

A + jel azt jelzi, hogy a feltüntetett hely a kérdéses gabonaféle szempontjából intervenciós központnak minősül.

2.

A – jel azt jelzi, hogy a feltüntetett hely a kérdéses gabonaféle szempontjából nem minősül intervenciós központnak.

1.

Het teken + geeft aan, dat deze plaats interventiecentrum is voor de betrokken graansoort.

2.

Het teken – geeft aan, dat deze plaats geen interventiecentrum is voor de betrokken graansoort.

1.

Znak + oznacza, że wskazane miejsce traktuje się jako centrum interwencji w odniesieniu do danego zboża.

2.

Znak – oznacza, że wskazanego miejsca nie należy traktować jako centrum interwencji w odniesieniu do danego zboża.

1.

O sinal + significa que a localidade indicada é considerada centro de intervenção para o cereal em questão.

2.

O sinal – significa que a localidade indicada não é considerada centro de intervenção para o cereal em questão.

1.

Semnul „+“ indică faptul că locul menționat este considerat ca si centru de intervenție pentru cereala în cauză.

2.

Semnul „–“ indică faptul că locul menționat nu este considerat ca si centru de intervenție pentru cereala în cauză.

1.

Znamienko + označuje, že uvedené miesto sa považuje za intervenčné centrum pre daný druh obilniny.

2.

Znamienko – označuje, že uvedené miesto sa nepovažuje za intervenčné centrum pre daný druh obilniny.

1.

Znak + pomeni, da se prikazana lokacija šteje za intervencijski center za zadevno žito.

2.

Znak – pomeni, da se prikazana lokacija ne šteje za intervencijski center za zadevno žito.

1.

Merkki + ilmaisee, että mainittu paikka on kyseisen viljan interventiokeskus.

2.

Merkki – ilmaisee, että mainittu paikka ei ole kyseisen viljan interventiokeskus.

1.

Tecknet + indikerar att platsen används för intervention av det aktuella spannmålsslaget.

2.

Tecknet – indikerar att platsen inte används för intervention av det aktuella spannmålsslaget

1

2

4

5

6

7

Интервенционен

Centros de intervención

Intervenční centrum

Interventionscentre

Interventionsort

Sekkumiskeskus

Κέντρα παρεμβάσεως

Intervention centres

Centres d'intervention

Centri di intervento

Intervences centri

Intervencinis centras

Intervenciós központok

Interventiecentrum

Centrum interwencji

Centros de intervencão

Centre de intervenție

Intervenčné centrum

Intervencijski center

Interventiokeskus

Interventionsort

Обикновена пшеница

Trigo blando

Pšenice setá

Blød hvede

Weichweizen

Harilik nisu

Σίτος μαλακός

Common wheat

Froment tendre

Frumento tenero

Mīkstie kvieši

Paprastieji kviečiai

Búza

Zachte tarwe

Pszenica zwyczajna

Trigo mole

grâu comun

Pšenica obyčajná

Navadna pšenica

Tavallinen vehnä

Vete

Ечемик

Cebada

Ječmen

Byg

Gerste

Oder

Κριθή

Barley

Orge

Orzo

Mieži

Miežiai

Árpa

Gerst

Jęczmień

Cevada

orz

Jačmeň

Ječmen

Ohra

Korn

Твърда пшеница

Trigo duro

Pšenice tvrdá

Hård hvede

Hartweizen

Kōva nisu

Σίτος σκληρός

Durum wheat

Froment dur

Frumento duro

Cietie kvieši

Kietieji kviečiai

Durumbúza

Durum tarwe

Pszenica durum

Trigo duro

Grâu dur

Pšeniez tvrdá

Trda pšenica

Durumvehnä

Durumvete

Царевица

Maíz

Kukuřice

Majs

Mais

Mais

Αραβόσιτος

Maize

Maïs

Granturco

Kukurūza

Kukurūzai

Kukorica

Maïs

Kukurydza

Milho porumb

Kukurica

Koruza

Maissi

Majs

Сорго

Sorgo

Čirok

Sorghum

Sorghum

Sorgo

Σόργο

Sorghum

Sorgho

Sorgo

Sorgo

Sorgas

Cirok

Sorgho

Sorgo

Sorgo

sorg

Cirok

Sirek

Durra

Sorgum“

2.

za časť nazvanú „BELGIQUE“ sa vkladá táto časť:

1

2

4

5

6

7

„БЪЛГАРИЯ

Бургаска област

Айтос

+

Бургас

+

+

+

Карнобат

+

+

Варненска област

Варна

+

+

+

Вълчи дол

+

+

+

Провадия

+

+

+

Великотърновска и Габровска област

Велико Търново

+

+

+

Павликени

+

Свищов

+

+

+

Видинска област

Дунавци

+

+

+

Врачанска област

Бяла Слатина

+

+

+

Враца

+

+

+

Мизия

+

+

+

Добричка област

Балчик

+

+

+

+

Белгун

+

Генерал Тошево

+

+

+

Добрич

+

+

 

+

Каварна

+

Карапелит

+

Шабла

+

+

+

Ловешка област

Ловеч

+

+

Монтана област

Лом

+

+

+

Монтана

+

+

Пернишка област, София-град и София област

Перник

+

Плевенска област

Гулянци

+

Левски

+

+

+

Плевен

+

+

+

Пловдивска и Смолянска област

Пловдив

+

+

Разградска област

Исперих

+

+

+

Кубрат

+

Разград

+

+

+

Русенска област

Бяла

+

+

+

Русе

+

+

+

Силистренска област

Алфатар

+

Дулово

+

+

+

Силистра

+

+

+

Тутракан

+

+

+

Сливенска област

Нова Загора

+

+

Сливен

+

+

+

Старозагорска област

Гълъбово

+

Стара Загора

+

+

+

Чирпан

+

Търговищка област

Попово

+

+

+

Търговище

+

+

+

Хасковска и Кърджалийска област

Хасково

+

+

Шуменска област

Каспичан

+

+

+

Хитрино

+

Ямболска област

Елхово

+

+

+

Стралджа

+

Ямбол

+

+

+

–“

3.

Časť nazvaná „BELGIQUE“ sa mení a dopĺňa takto:

a)

centrum „Ath“ sa vypúšťa;

b)

za centrum Liège sa vkladá centrum „Seneffe“ pre pšenicu obyčajnú a jačmeň.

4.

časť nazvaná „BUNDESREPUBLIK DEUTSCHLAND“ sa mení a dopĺňa takto:

a)

v spolkovej krajine „Brandenburg“ sa názov centra „Gusow“ nahrádza názvom „Gusow-Platkow“;

b)

v spolkovej krajine „Sachsen-Anhalt“ sa názov centra „Vahldorf“ nahrádza názvom „Niedere Börde“.

5.

časť nazvaná „FRANCE“ sa mení a dopĺňa takto:

a)

text zodpovedajúci departementu „Creuse-23“ sa mení a dopĺňa takto:

i)

centrum „Reterre“ sa vypúšťa;

ii)

riadok zodpovedajúci centru „Maison-Feyne“ sa nahrádza takto:

„Maison-Feyne

+

+

–“

b)

text zodpovedajúci departementu „Haute-Loire-43“ sa mení a dopĺňa takto:

i)

riadok zodpovedajúci centru „Brioude“ sa nahrádza takto:

„Brioude

+

–“

ii)

centrum „Le Puy“ sa vypúšťa;

c)

v departemente „Puy-de-Dôme-63“ riadok zodpovedajúci centru „Issoire“ sa nahrádza takto:

„Issoire

+

–“

d)

text zodpovedajúci departementu „Somme-80“ sa nahrádza takto:

„Somme 80

Abbeville

+

+

Beauquesne

+

+

Languevoisin

+

+

+

Moislains

+

+

+

Montdidier

+

+

+

Poix-de-Picardie

+

+

Saleux

+

+

–“

6.

za časť nazvanú „NEDERLAND“ sa vkladá táto časť:

1

2

4

5

6

7

„ROMÂNIA

Alba

Blaj

+

+

Sebeș

+

+

Alba iulia

+

Arad

Arad

+

+

+

+

Pecica

+

+

+

Chișinău-criș

+

+

+

Pâncota

+

+

+

Argeș

Miroși

+

+

+

Bascov

+

+

+

Topoloveni

+

+

Bacău

Sascut

+

+

Bihor

Oradea

+

+

+

Salonta

+

+

+

Marghita

+

+

+

Săcuieni

+

+

+

Bistrita năsăud

Lechinta

+

Botoșani

săveni

+

+

Brăila

Făurei

+

+

Însurătei

+

+

Brăila

+

+

Movila miresei

+

+

Brașov

Codlea

+

Buzău

Pogoanele

+

+

Buzău

+

+

Râmnicu sărat

+

+

Mihăilești

+

+

Caraș-severin

Grădinari

+

Călărași

Călărași

+

+

+

fundulea

+

+

+

Lehliu

+

+

+

Vlad țepeș

+

+

+

Cluj

Gherla

+

Constanța

Medgidia

+

+

+

Cobadin

+

+

+

N. Bălcescu

+

+

+

Negru vodă

+

+

+

Casimcea

+

+

+

Covasna

Covasna

+

Tg. Secuiesc

+

Ozun

+

Dâmbovița

Titu

+

+

Găiești

+

+

Răcari

+

+

Tărgoviște

+

+

Dolj

Băilești

+

+

+

Leu

+

+

+

Dobrești

+

+

+

Moțăței

+

+

+

Filiași

+

+

+

Portărești

+

+

+

Galați

Tecuci

+

Independența

+

+

Galați

+

+

Berești

+

Matca

+

+

Giurgiu

Giurgiu

+

+

+

Mihăilești

+

+

+

Băneasa

+

+

+

Izvoarele

+

+

+

Gorj

Tg. cărbunești

+

Harghita

Sânsimion

+

Hunedoara

Hațeg

+

Ialomița

Tăndărei

+

+

Fetești

+

+

+

Slobozia

+

+

Urziceni

+

+

Fierbinți

+

+

Iași

Iași

+

+

Ilfov

Balotești

+

+

+

Dragomirești Vale

+

+

+

Maramureș

Ulmeni

+

Mehedinți

Prunișor

+

+

+

Vânju mare

+

+

+

Mureș

Luduș

+

+

Tg. Mureș

+

+

Neamț

Roman

+

Olt

Drăgănești olt

+

+

+

Caracal

+

+

+

Piatra olt

+

+

+

Slatina

+

+

+

Corabia

+

+

+

Prahova

Ploiești

+

Satu Mare

Carei

+

+

+

Satu Mare

+

+

+

Tășnad

+

+

+

Sanislau

+

+

+

Sălaj

Jibou

+

Sibiu

Agnita

+

Suceava

Fălticeni

+

Teleorman

Videle

+

+

+

Drăgănești Vlașca

+

+

+

Alexandria

+

+

+

Roșiorii de Vede

+

+

+

Dobrotești

+

+

+

Turnu Măgurele

+

+

+

Timiș

Timișoara

+

+

+

Lugoj

+

+

+

Deta

+

+

+

Sânicolau Mare

+

+

+

Topolovătu Mare

+

+

+

Orțișoara

+

+

+

Tulcea

Tulcea

+

+

Babadag

+

+

Cataloi

+

+

Baia

+

+

Vaslui

Bârlad

+

Vaslui

+

Huși

+

Vâlcea

Drăgășani

+

Vrancea

Focșani

+

Gugești

+

Pădureni

+

–“

7.

v časti nazvanej „OSTERREICH“ sa riadok zodpovedajúci centru „Ennsdorf“ nahrádza takto:

„Ennsdorf

+

+

+

–“

8.

časť nazvaná „ČESKÁ REPUBLIKA“ sa mení a dopĺňa takto:

a)

text zodpovedajúci kraju „Středočeský kraj“ sa mení a dopĺňa takto:

i)

centrá „Lysá n. L.“ a „Beroun“ sa vypúšťajú;

ii)

vkladá sa nasledujúci text:

„Mesice

+

Zdice

+

–“

b)

text zodpovedajúci kraju „Karlovarský kraj“ sa nahrádza týmto textom:

„Karlovarský kraj

Nebanice

+

–“

c)

text zodpovedajúci kraju „Jihomoravský kraj“ sa mení a dopĺňa takto:

i)

riadok zodpovedajúci centru „Hodonice“ sa nahrádza takto:

„Hodonice

+

–“

ii)

vkladá sa nasledujúci text:

„Hosteradicee

+

–“

d)

v kraji „Moravskoslezský kraj“ sa vkladá centrum „Mesto Albrechtice“ pre pšenicu obyčajnú

9.

časť nazvaná „LIETUVA“ sa mení a dopĺňa takto:

a)

riadok zodpovedajúci centru „Alytus“ sa nahrádza takto:

„Alytus

+

+

–“

b)

riadok zodpovedajúci centru „Marijampole“ sa nahrádza takto:

„Marijampole

+

+

–“

c)

vkladá sa nasledujúci text:

„Pakruojis

+

+

–“

10.

časť nazvaná „MAGYARORSZAG“ sa mení a dopĺňa takto:

a)

riadok zodpovedajúci centru „Kaposvar“ sa nahrádza takto:

„Kaposvar

+

+

+

+“

b)

riadok zodpovedajúci centru „Encs“ sa nahrádza takto:

„Encs

+

+

+

–“

11.

v časti nazvanej „SLOVENSKO“ sa vkladá tento text ku kraju „Košický kraj“

„Dobrá

+

–“


28.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 379/65


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 2005/2006

z 22. decembra 2006,

ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz syntetických strižných vlákien z polyesteru (PSV) s pôvodom v Malajzii a na Taiwane

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2117/2005 (2), a najmä na jeho článok 7,

po porade s poradným výborom,

keďže:

A.   POSTUP

1.   Začatie konania

(1)

Dňa 12. apríla 2006 Komisia oznámila prostredníctvom oznámenia (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (3) začatie antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu syntetických strižných vlákien z polyesteru (PSV) s pôvodom v Malajzii a na Taiwane do Spoločenstva.

(2)

Antidumpingové konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý dňa 3. marca 2006 podal Comité International de la Rayonne et des Fibres Synthétiques (ďalej len „CIRFS“ alebo „navrhovateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich podstatnú časť, v tomto prípade viac ako 50 % výroby PSV v Spoločenstve. Podnet obsahoval dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a dumpingom spôsobenej značnej ujme, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie konania.

2.   Platné opatrenia

(3)

Rada nariadením (ES) č. 428/2005 (4) uložila v marci 2005 konečné antidumpingové clá na dovoz PSV s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Saudskej Arábii a zmenila a doplnila existujúce antidumpingové clá na PSV s pôvodom v Kórejskej republike. Účinnosť majú aj konečné antidumpingové opatrenia proti dovozu PSV z Bieloruska (5).

3.   Strany, ktorých sa konanie týka

(4)

Komisia oficiálne informovala o začatí konania vyvážajúcich výrobcov v Malajzii a na Taiwane, dovozcov/obchodníkov a ich združenia, dodávateľov a používateľov, o ktorých sa vie, že sa ich to týka, predstaviteľov príslušných vyvážajúcich krajín a navrhovateľa ako aj ostatných známych výrobcov v Spoločenstve. Zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť svoje názory písomne a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámeniach o začatí konania. Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia.

(5)

Vzhľadom na veľký počet taiwanských vyvážajúcich výrobcov uvedených v podnete a veľký počet výrobcov a dovozcov PSV v Spoločenstve sa v oznámení o začatí konania počítalo s výberom vzorky na stanovenie dumpingu a ujmy v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(6)

Komisia v snahe rozhodnúť, či je výber vzorky nevyhnutný, a podľa potreby vybrať vzorku, požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov z Taiwanu a výrobcov a dovozcov v Spoločenstve, aby sa Komisii prihlásili a, ako je uvedené v oznámení o začatí konania, jej poskytli základné informácie o svojich aktivitách súvisiacich s PSV v období od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“).

(7)

V prípade Taiwanu odpovedalo na otázky súvisiace s výberom vzorky deväť spoločností. Osem z deviatich spoločností vykázalo vývozný predaj do Spoločenstva počas OP. Do vzorky boli zaradené štyri spoločnosti predstavujúce vyše 80,0 % vykázaných množstiev vyvezených počas OP do Spoločenstva. Vybraná vzorka sa zakladala na najväčšom reprezentatívnom objeme vývozu, ktorý bolo možné náležite prešetriť v rámci danej lehoty. Taiwanské orgány po porade v súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia nemali žiadne námietky. Vzorka pozostáva z týchto spoločností:

Far Eastern Textile Ltd.,

Nan Ya Plastics Corporation,

Tung Ho Spinning Weaving & Dyeing Co., Ltd.,

Tuntex Distinct Corporation a jej prepojená spoločnosť Tuntex Synthetic Corporation.

(8)

Pokiaľ ide o dovozcov do Európskeho spoločenstva, prihlásili sa a v určenej lehote poskytli požadované informácie len traja neprepojení dovozcovia. Preto nebolo potrebné uplatniť metódu výberu vzorky. Týmto trom neprepojeným dovozcom boli zaslané dotazníky, ale dvaja z nich sa následne považovali za nespolupracujúcich, pretože odmietli vyplniť celý dotazník, ktorý im bol zaslaný.

(9)

Pokiaľ ide o výrobcov vo výrobnom odvetví Spoločenstva, len traja z nich sa prihlásili, včas poskytli požadované informácie a boli ochotní odpovedať na dotazník. Preto nebolo potrebné uplatniť metódu výberu vzorky.

(10)

Komisia poslala dotazníky všetkým stranám, o ktorých sa vedelo, že sa ich to týka, a/alebo všetkým ďalším spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v lehotách stanovených v oznámení o začatí konania. Odpovede prišli od dvoch malajzijských vyvážajúcich výrobcov, štyroch taiwanských vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, od jednej spoločnosti prepojenej s taiwanským vyvážajúcim výrobcom, ako aj od troch výrobcov zo Spoločenstva, jedného neprepojeného dovozcu, jedného dodávateľa suroviny a siedmich používateľov.

(11)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za nevyhnutné na účel predbežného stanovenia dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Spoločenstva. Overovanie na mieste sa uskutočnilo v priestoroch týchto spoločností:

a)

výrobcovia spoločenstva:

Advansa GmbH, Hamm, Nemecko;

Wellman International Ltd., Kells, Írsko;

La Seda de Barcelona, Barcelona, Španielsko;

b)

neprepojený dovozca:

SIMP SPA, Verrone, Taliansko;

c)

používatelia:

Tharreau Industries, Chemillé, Francúzsko;

Libeltex, Meulebeke, Belgicko;

d)

vyvážajúci výrobcovia v Malajziji:

Hualon Corporation (M) Sdn. Bhd., Kuala Lumpur;

Penfibre Sdn. Bhd., Penang;

e)

vyvážajúci výrobcovia na Taiwane:

Far Eastern Textile Ltd., Tchaj-pej;

Nan Ya Plastics Corporation, Tchaj-pej;

Tung Ho Spinning Weaving & Dyeing Co., Ltd., Tchaj-pej;

Tuntex Distinct Corporation, Hsichih, Taipei County, a jej prepojená spoločnosť Tuntex Synthetic Corporation, Hsichih, okres Tchaj-pej.

4.   Obdobie prešetrovania

(12)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa uskutočnilo od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Skúmanie trendov v súvislosti s analýzou ujmy sa konalo od 1. januára 2002 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“ alebo obdobie prešetrovania ujmy „OPU“).

B.   PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

5.   Príslušný výrobok

(13)

Príslušný výrobok sú syntetické strižné vlákna z polyesteru, nemykané, nečesané ani inak nespracované na spriadanie a v súčasnosti ho možno zaradiť pod kód KN 5503 20 00. Obvykle sa uvádzajú ako polyesterové strižné vlákna.

(14)

Výrobok je základným materiálom používaným v rozličných štádiách technológie výroby textilných výrobkov. PSV spotrebúvané v Spoločenstve sa používajú buď na spriadanie, t. j. spracovanie vlákien na výrobu textílií spolu s inými vláknami, ako je bavlna a vlna, alebo na netkané aplikácie, ako je plnenie, t. j. vypchávanie alebo impregnovanie niektorých textilných tovarov, ako sú vankúše, sedadlá áut a vetrovky.

(15)

Výrobok sa predáva v rôznych druhoch výrobkov, ktoré je možné identifikovať pomocou rôznych špecifikácií, ako je hmotnosť, súdržnosť, lesk a silikónová úprava, alebo pomocou ich zatriedenia do skupín výrobkov, ako sú okrúhle, duté, dvojzložkové vlákna a špeciálne vlákna, ako sú farbené a trilobálne vlákna. Z hľadiska výroby možno rozlišovať pôvodné PSV vyrábané z pôvodných surovín a regenerované PSV vyrábané z recyklovaného polyesteru. A napokon, kvalita môže byť znížená alebo prvotriedna.

(16)

Prešetrovanie ukázalo, že všetky druhy príslušného výrobku definovaného v odôvodnení (13), napriek rozdielom v rôznych faktoroch, definovaným v predchádzajúcom odôvodnení, majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a používajú sa na tie isté účely. Z tohto dôvodu sa na účel tohto antidumpingového konania posudzujú všetky druhy príslušného výrobku ako jeden výrobok.

6.   Podobný výrobok

(17)

Zistilo sa, že príslušný výrobok, PSV vyrábané a predávané v Spoločenstve výrobným odvetvím Spoločenstva a PSV vyrábané a predávané na domácom trhu obidvoch vyvážajúcich krajín majú v podstate zhodné fyzikálne a chemické vlastnosti a rovnaké použitie. Z tohto dôvodu sa tieto výrobky predbežne považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

C.   DUMPING

7.   Všeobecná metodika

(18)

V nasledujúcich odsekoch sa opisuje všeobecná metodika. Ďalej uvedená prezentácia záverov o dumpingu pre príslušné krajiny preto uvádza len otázky špecifické pre každú vyvážajúcu krajinu.

7.1.   Normálna hodnota

(19)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa najskôr pri každom spolupracujúcom vyvážajúcom výrobcovi skúmalo, či je jeho predaj PSV na domácom trhu reprezentatívny, t. j. či celkový objem tohto predaja predstavuje aspoň 5 % celkového objemu vývozného predaja daného výrobcu do Spoločenstva.

(20)

Komisia následne identifikovala druhy PSV predávané na domácom trhu, ktoré sú zhodné alebo priamo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Spoločenstva. Pokiaľ ide o skúmanie na základe druhu výrobku, a ako sa uvádza v odôvodnení (17), Komisia posudzovala druhy výrobku predávané na domácom trhu a vyvážané druhy výrobku, ktoré mali podobný pôvod, denier, zloženie, prierez, lesk, farbu, silikónovú úpravu, kvalitu a použitie, ako priamo porovnateľné.

(21)

V súvislosti s každým druhom, ktorý vyvážajúci výrobcovia predávali na svojich domácich trhoch a o ktorom sa zistilo, že je priamo porovnateľný s druhom PSV, predávaným na vývoz do Spoločenstva, sa zisťovalo, či je jeho predaj na domácom trhu dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj konkrétneho druhu PSV na domácom trhu sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem domáceho predaja tohto druhu počas OP predstavoval 5 % alebo viac z celkového objemu predaja porovnateľného druhu PSV vyvážaného do Spoločenstva.

(22)

Komisia následne skúmala, či by sa domáci predaj každého druhu PSV predávaného na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách mohol považovať za uskutočnený pri bežnom obchodovaní v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia, určením podielu ziskového predaja daného druhu PSV nezávislým zákazníkom.

(23)

V prípadoch, keď objem predaja druhu PSV predávaného za čistú predajnú cenu, ktorá sa rovná alebo je vyššia ako vypočítané výrobné náklady, predstavoval viac ako 80 % celkového objemu predaja daného druhu, a keď sa priemerná vážená cena daného druhu rovnala alebo bola vyššia ako výrobné náklady, normálna hodnota sa zakladala na aktuálnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer cien všetkých domácich predajov daného druhu uskutočnených počas obdobia prešetrovania bez ohľadu na to, či tieto predaje boli ziskové alebo nie.

(24)

V prípadoch, keď objem ziskových predajov daného druhu PSV predstavoval najviac 80 % celkového objemu predaja tohto druhu, alebo keď priemerná vážená cena daného druhu bola nižšia ako výrobné náklady, normálna hodnota sa zakladala na aktuálnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer ziskových predajov len daného druhu za predpokladu, že tieto predaje predstavovali aspoň 10 % celkového objemu predaja tohto druhu.

(25)

V prípadoch, keď objem ziskových predajov akéhokoľvek druhu výrobku predstavoval menej ako 10 % celkového objemu predaja daného druhu, usúdilo sa, že tento konkrétny druh sa predával za domácu cenu v nedostatočných množstvách, aby poskytoval primeraný základ na stanovenie normálnej hodnoty.

(26)

Vždy, keď domáce ceny konkrétneho druhu výrobku predávaného vyvážajúcim výrobcom nemohli byť použité na stanovenie normálnej hodnoty, musela sa použiť iná metóda. V takých prípadoch a v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia bola normálna hodnota vytvorená na základe vlastných výrobných nákladov každého vyvážajúceho výrobcu zvýšených o primeranú sumu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov (ďalej len „PVA náklady“) a primerané rozpätie na zisk.

(27)

Komisia preto skúmala dôveryhodnosť údajov o vzniknutých PVA nákladoch a zisku realizovanom každým príslušným vyvážajúcim výrobcom na domácom trhu.

(28)

Skutočné domáce PVA náklady boli považované za dôveryhodné, ak mohol byť objem domácich predajov príslušnej spoločnosti považovaný za reprezentatívny, ako je definované v článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáce ziskové rozpätie sa určovalo na základe domácich predajov uskutočnených pri bežnom obchodovaní.

(29)

Vo všetkých prípadoch, keď tieto podmienky neboli splnené, Komisia skúmala, či by údaje iných vývozcov alebo výrobcov na domácom trhu krajiny pôvodu mohli byť použité v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. a) základného nariadenia. Ak boli k dispozícii dôveryhodné údaje len o jednom vyvážajúcom výrobcovi, nebolo možné určiť priemer, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 6 písm. a) základného nariadenia, a skúmalo sa, či boli splnené podmienky článku 2 ods. 6 písm. b), t. j. použitie údajov v súvislosti s výrobou a predajom tej istej všeobecnej kategórie výrobkov pre daného vývozcu alebo výrobcu. Ak tieto údaje neboli k dispozícii alebo ich vyvážajúci výrobca neposkytol, boli PVA náklady a zisk stanovené v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia, t. j. na základe akejkoľvek inej primeranej metódy.

7.2.   Vývozná cena

(30)

Vo všetkých prípadoch, keď bol príslušný výrobok vyvážaný nezávislým zákazníkom v Spoločenstve, bola vývozná cena stanovená v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, a to na základe skutočne zaplatených alebo splatných vývozných cien.

7.3.   Porovnanie

(31)

Normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnávali na základe cien zo závodu. V záujme zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa formou úprav, v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia, náležite zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a cenovú porovnateľnosť. Primerané úpravy sa vykonali vo všetkých prípadoch, keď boli odôvodnené, presné a podložené overenými dôkazmi.

7.4.   Dumpingové rozpätia

(32)

V súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie pre každého vyvážajúceho výrobcu stanovilo na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou každého druhu výrobku, ako je uvedené vyššie.

(33)

Komisia pri stanovovaní dumpingového rozpätia vždy dôsledne posudzuje prepojených vyvážajúcich výrobcov alebo výrobcov patriacich do tej istej skupiny ako jeden subjekt, a takto pre nich stanovuje jedno dumpingové rozpätie. Vypočítanie individuálnych dumpingových rozpätí by totiž mohlo podporovať obchádzanie antidumpingových opatrení, a tak spôsobiť ich neúčinnosť, lebo by prepojeným vyvážajúcim výrobcom umožňovalo vyvážať do Spoločenstva prostredníctvom spoločnosti s najnižším individuálnym dumpingovým rozpätím.

(34)

V súlade s touto praxou sa prepojení vyvážajúci výrobcovia patriaci do tých istých skupín považovali za jediný subjekt a pridelilo sa im jedno dumpingové rozpätie, ktoré sa vypočítalo na základe váženého priemeru dumpingových rozpätí spolupracujúcich výrobcov v príslušnej skupine.

(35)

Dumpingové rozpätie pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí sa prihlásili v súlade s článkom 17 základného nariadenia, ale neboli súčasťou vzorky, sa podľa článku 9 ods. 6 základného nariadenia stanovilo na základe váženého priemeru dumpingových rozpätí spoločností vybraných do vzorky.

(36)

Pre vyvážajúcich výrobcov, ktorí nespolupracovali, sa dumpingové rozpätie stanovilo na základe dostupnýchskutočností, v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel sa úroveň nespolupráce najprv stanovila porovnaním objemu vývozu do Spoločenstva, nahláseného spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami, s ekvivalentnými štatistickými údajmi Eurostatu o dovoze počas obdobia prešetrovania.

(37)

Keďže úroveň spolupráce bola nízka pre obidve vyvážajúce krajiny, t. j. vývoz uskutočnený spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami každej vyvážajúcej krajiny predstavoval menej ako 80 % objemu dovozu z tejto krajiny, zostatkové dumpingové rozpätie bolo stanovené na základe priemeru transakcií reprezentatívnych množstiev s najvyšším dumpingom spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Tento prístup bol považovaný za nevyhnutný aj preto, aby sa zabránilo udeleniu bonusu za nespoluprácu, a vzhľadom na skutočnosť, že nič nenaznačovalo, že by nespolupracujúca strana uskutočňovala dumping na nižšej úrovni.

7.5.   Malajzia

(38)

Vyplnené dotazníky prišli od dvoch vyvážajúcich výrobcov.

7.5.1.   Normálna hodnota

(39)

Jeden zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nemal dostatočný reprezentatívny predaj podobného výrobku na svojom domácom trhu.

(40)

Normálna hodnota bola preto vytvorená tak, ako je uvedené v odôvodnení 26.

(41)

Prešetrovanie ukázalo, že vykázané výrobné náklady boli podhodnotené, pretože režijné náklady závodu (vrátane odpisov, nájomného, platov a údržby) skutočne vynaložené počas OP boli preklasifikované na PVA náklady. Spoločnosť tvrdila, že tento spôsob sa použil s cieľom zohľadniť nízku mieru využitia kapacít jej výrobných zariadení. Skutočne vynaložené náklady však zahŕňajú aj preklasifikované režijné náklady závodu. Skutočnosť, že spoločnosť prevádzkovala iba zlomok svojej výrobnej kapacity, neznamená, že v súvislosti s týmto zariadením nevznikali náklady. Takéto náklady sa v skutočnosti účtovali vo výkazoch spoločnosti, a pretože priamo súviseli s výrobou podobných výrobkov, museli sa vykázané výrobné náklady korigovať.

(42)

Ak počas obdobia prešetrovania neexistoval domáci odbyt podobného výrobku ani údaje o výrobkoch tej istej všeobecnej kategórie, určili sa PVA náklady vsúlade s článkom 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia. PVA náklady vyplývali predovšetkým z celkového objemu predaja všetkých výrobkov na domácom trhu. Také náklady sa pripočítali k vlastným priemerným výrobným nákladom spoločnosti počas obdobia prešetrovania pri každom vyvážanom druhu.

(43)

Pokiaľ ide o zisk, ak neboli k dispozícii žiadne opodstatnené podklady, použilo sa ziskové rozpätie vo výške 5 %. K dispozícii neboli žiadne informácie, ktoré by naznačovali, že takéto ziskové rozpätie prevyšuje zisk obvykle realizovaný inými vývozcami alebo výrobcami pri predaji výrobkov tej istej všeobecnej kategórie na domácom trhu Malajzie, ako to vyžaduje článok 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia.

(44)

Druhý spolupracujúci vyvážajúci výrobca mal reprezentatívny domáci predaj podobného výrobku na svojom domácom trhu. Predaj pri bežnom obchodovaní sa však neuskutočňoval v dostatočných množstvách na to, aby sa na základe skutočných domácich cien mohla určiť normálna hodnota. Normálna hodnota sa preto musela vytvoriť. V súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia sa PVA náklady vypočítali na základe skutočných údajov spoločnosti, týkajúcich sa výroby a predaja podobného výrobku. Na výpočet zisku sa rovnako ako u ďalšieho vyvážajúceho výrobcu použilo rozpätie 5 %.

7.5.2.   Vývozná cena

(45)

Obidvaja vyvážajúci výrobcovia predávali priamo nezávislým zákazníkom v Spoločenstve. Vývozné ceny boli preto stanovené na základe skutočne zaplatených cien alebo cien splatných v Spoločenstve v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

7.5.3.   Porovnanie

(46)

V záujme zabezpečenia spravodlivého porovnania sa urobili úpravy vzhľadom na rozdiely v nákladoch na dopravu, poistenie, manipuláciu a nakládku, vo vedľajších a v úverových nákladoch a províziách, keď to bolo možné a odôvodnené.

7.5.4.   Dumpingové rozpätia

(47)

Stanovené dočasné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento dovoznej ceny CIF na hranici Spoločenstva, clonezaplatené, sú tieto:

Hualon Corporation (M) Sdn. Bhd., Kuala Lumpur 12,4 %;

Penfibre Sdn. Bhd., Penang 14,7 %;

všetky ostatné spoločnosti 23,0 %.

7.6.   Taiwan

(48)

Vyplnené dotazníky prišli od štyroch vyvážajúcich výrobcov vybraných vo vzorke ako aj od jednej prepojenej spoločnosti vo vyvážajúcej krajine.

(49)

Jeden taiwanský výrobca odpovedal na dotazník na výber vzorkya požadoval, aby sa stanovilo individuálne clo. Táto spoločnosť však neuskutočnila žiadny vývoz PSV do Spoločenstva počas OP a nemohla sa tak považovať za vyvážajúceho výrobcu. V dôsledku toho sa pre túto spoločnosť nemohlo vypočítať individuálne dumpingové rozpätie a bude musieť podliehať dočasnému zostatkovému clu stanovenému pre všetkých taiwanských výrobcov. Spoločnosť bola o tomto prístupe informovaná, ale nereagovala.

7.6.1.   Nespolupráca

(50)

Prešetrovaním sa zistilo, že dvaja vyvážajúci výrobcovia vybraní do vzorky poskytli Komisii nepravdivé a zavádzajúce informácie.

(51)

Jeden vyvážajúci výrobca vykázal množstvá domáceho predaja a hodnoty predaja, ktoré nezodpovedali skutočným množstvám a hodnotám podobného výrobku dodaného domácim zákazníkom. Pri mnohých transakciách sa zistilo, že vykázané množstvá boli vyššie a hodnoty nižšie ako tie, ktoré objednali domáci zákazníci, ako to dokazujú záznamy expedičného oddelenia spoločnosti. Preto sa prišlo k záveru, že skutočne predané množstvá boli vlastne tie, ktoré boli objednané domácimi zákazníkmi a zaevidované do záznamu o vyexpedovaní, a nie množstvá vykázané a zahrnuté do faktúr predložených Komisii.

(52)

Navyše sa zistilo, že pokiaľ ide o vykázané hodnoty predaja, spoločnosť pridala fiktívne transakcie, aby predstierala, že celková hodnota všetkých faktúr súvisiacich s objednávkou sa rovná celkovej hodnote tejto objednávky. Takéto dodatočné transakcie museli byť fiktívne, pretože neboli vykázané v záznamoch spoločnosti o skutočnom vyexpedovaní.

(53)

Treba poznamenať, že pre vykázané domáce transakcie, ktoré preukazovali sfalšované množstvá a hodnoty ako aj pre fiktívne transakcie, spoločnosť poskytla dodacie listy a faktúry, pričom tvrdila, že to boli pravé podkladové doklady. Z predpokladu, že vykázané údaje boli vymyslené, vyplýva záver, že aj predložené doklady boli sfalšované s cieľom zosúladiť ich s vykázanými falošnými informáciami.

(54)

Takým manipulovaním domácich jednotkových cien a množstiev poskytla spoločnosť Komisii nepravdivé a zavádzajúce informácie.

(55)

Zistilo sa, že aj druhý vyvážajúci vývozca uviedol nepravdivé a zavádzajúce informácie o svojom domácom predaji. Spoločnosť vykázala najmä určité druhy výrobkov v rámci domácich transakcií, ktoré sa nezhodovali s výrobkami uvedenými v objednávke zákazníka a zaevidovanými v knihe objednávok odbytového oddelenia spoločnosti. Stalo sa tak v prípade najčastejšie vyvážaných druhov PSV, čo priviedlo Komisiu k tomu, aby omylom použila domáce ceny, hoci príslušný predaj, vzhľadom na jeho nízky objem, nebol reprezentatívny v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia.

(56)

Navyše, v snahe odôvodniť rozdiel zistený pri jednej špecifickej transakcii, a tak preukázať, že dodaný druh tovaru zodpovedal tovaru oznámenému Komisii, spoločnosť predložila sfalšovaný doklad, ktorý mal byť kópiou podpísaného dodacieho listu poslaného údajne faxom zákazníka na žiadosť spoločnosti. Tento doklad nezodpovedal originálu, ktorý pôvodne spoločnosť poskytla. Dokonca ani tovary sa nezhodovali, čo naznačuje, že údajný podporný doklad bol vyhotovený s cieľom zavádzať Komisiu.

(57)

Prešetrovaním sa navyše zistilo, že pre spoločnosti na Taiwane je bežnou praxou evidovať dodacie listy podpísané zákazníkom ako dôkaz, že objednané množstvá boli skutočne dodané. Potvrdil to príslušný vyvážajúci výrobca a aj ďalší navštívení vyvážajúci výrobcovia. Aj keď Komisia osobitne žiadala predložiť tieto dodacie listy za OP, počas overenia na mieste neboli sprístupnené žiadne takéto doklady. Spoločnosť tak nielenže odmietla poskytnúť potrebné doklady, ale aj výrazne bránila prešetrovaniu.

(58)

Zo skutočnosti, že obidve spoločnosti boli schopné poskytovať falšované dodacie listy a faktúry na preukázanie domácich transakcií a že takéto doklady sú časťou integrovaného systému, nutne vyplýva, že akýkoľvek doklad, ktorý sa viaže na takýto systém, možno manipulovať a je preto nedôveryhodný. Okrem toho, povaha a rozsah nepravdivých a zavádzajúcich informácií vrhá aj pochybnosti na integritu všetkých údajov, ktoré spoločnosti predložili. Preto sa rozhodlo, aby sa informácie poskytnuté týmito spoločnosťami sa vôbec nebrali do úvahy v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(59)

Spoločnosti boli bezodkladne informované o skutočnostiach, z ktorých vyplýval úmysel nebrať do úvahy poskytnuté informácie a bola im daná príležitosť, aby podali ďalšie vysvetlenia v súlade s článkom 18 ods. 4 základného nariadenia. Spoločnosti však podali neuspokojivé vysvetlenia a nedokázali vyvrátiť dôkaz, že predložili sfalšované a zavádzajúce informácie.

(60)

Dumpingové rozpätia sa preto predbežne stanovili na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

7.6.2.   Normálna hodnota

(61)

Domáce predaje podobného výrobku štyroch spolupracujúcich výrobcov boli reprezentatívne.

(62)

Jeden vyvážajúci výrobca predával na domácom trhu tak prepojeným, ako aj neprepojeným zákazníkom. Predaje prepojeným zákazníkom boli ďalej predané nezávislým zákazníkom. Na základe skutočnosti, že tieto dve prepojené spoločnosti si delili úlohy, pokiaľ ide o výrobu a predaj, považovalo sa za vhodné pokladať ich za jeden hospodársky subjekt. Normálna hodnota sa preto stanovila, keď to bolo možné, na základe ceny, ktorú pribežnom obchodovaní zaplatil alebo mal zaplatiť prvý nezávislý zákazník.

(63)

Pre väčšinu druhov výrobkov predávaných týmito spolupracujúcimi výrobcami neexistovalo dostatočné množstvo domáceho odbytu v rámci bežného obchodovania a normálna hodnota sa musela vytvoriť v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia. PVA náklady a zisk sa v tomto prípade zakladali na skutočných údajoch týkajúcich sa výroby a odbytu podobného výrobku pri bežnom obchodovaní vyvážajúcim výrobcom zahrnutým do prešetrovania v súlade s prvou vetou článku 2 ods. 6 základného nariadenia.

7.6.3.   Vývozná cena

(64)

Vývozné ceny pre obidvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov boli stanovené na základe cien, ktoré neprepojení zákazníci v Spoločenstve skutočne zaplatili alebo mali zaplatiť, v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

7.6.4.   Porovnanie

(65)

V záujme zabezpečenia spravodlivého porovnania sa urobili úpravy vzhľadom na rozdiely v nákladoch na dopravu, poistenie, manipuláciu nakládku, vo vedľajších nákladoch v úverových nákladoch, nákladoch na technickú pomoc a províziách, keď to bolo možné a odôvodnené.

7.6.5.   Dumpingové rozpätia

(66)

Pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky bolo dumpingové rozpätie určené na základe váženého priemerného dumpingového rozpätia vypočítaného pre spoločnosti vo vzorke predstavujúce viac ako 12,0 % taiwanského vývozu do Spoločenstva. Dumpingové rozpätia stanovené pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na základe dostupných skutočností podľa článku 18 základného nariadenia, neboli na tento účel zahrnuté do priemeru, ako ustanovuje článok 9 ods. 6 základného nariadenia.

(67)

Stanovené dočasné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento dovoznej ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, sú tieto:

Far Eastern Textile Ltd., Tchaj-pej 29,5 %;

Nan Ya Plastics Corporation, Tchaj-pej 29,5 %;

Tung Ho Spinning Weaving & Dyeing Co., Ltd., Tchaj-pej 14,7 %;

Tuntex Distinct Corporation, Hsichih, okres Tchaj-pej 18,2 %;

Tuntex Synthetic Corporation, Hsichih, okres Tchaj-pej 18,2 %;

spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky 16,5 %;

všetky ostatné spoločnosti 29,5 %.

D.   UJMA

1.   Výroba Spoločenstva

(68)

V Spoločenstve vyrábalo PSV počas OP 18 spoločností:

osem navrhujúcich výrobcov zo Spoločenstva, z ktorých traja počas prešetrovania úplne spolupracovali s Komisiou,

šesť výrobcov, ktorí podnet plne podporovali, ale nespolupracovali počas konania,

štyria výrobcovia, ktorí sa neozvali v štádiu podania podnetu a nespolupracovali počas konania.

(69)

Na základe uvedeného sa usúdilo, že PSV vyrábané všetkými vyššie uvedenými spoločnosťami predstavuje celkovú výrobu Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

2.   Výrobné odvetvie Spoločenstva

(70)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 9, traja výrobcovia zo Spoločenstva sa sami prihlásili, včas poskytli informácie požadované v oznámení o začatí konania a boli ochotní vyplniť dotazník. Dotazníky sa preto poslali týmto trom výrobcom, ktorí podporili podnet a úplne spolupracovali pri prešetrovaniach. Títo výrobcovia zodpovedajú za vyše 25 % výroby príslušného výrobku v Spoločenstve a preto sa považujú za výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

3.   Spotreba Spoločenstva

(71)

Spotreba Spoločenstva bola stanovená na základe objemu dovozu príslušného výrobku z príslušných krajín podľa vykázaných údajov a doplnených údajmi Eurostatu a údajmi zo všetkých ostatných tretích krajín, o ktorých sa podľa Eurostatu vie, že vyrábajú a vyvážajú príslušný výrobok do Spoločenstva, zvýšených o objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva a iných výrobcov v Spoločenstve na trhu Spoločenstva. Pri uvedených iných výrobcoch sa použili údaje uvedené v minidotazníkoch, ktoré boli zaslané, ako je vysvetlené v odôvodnení 143 a pokiaľ ide o výrobcov Spoločenstva, ktorí vôbec nespolupracovali, použili sa údaje uvedené v podnete.

(72)

Podľa toho sa spotreba Spoločenstva počas posudzovaného obdobia mierne zvýšila, t. j. o 3 % od roku 2002 do OP. Najprv, od roku 2002 do roku 2003 klesla o 5 % a potom stúpla o viac než 8 %, až počas OP dosiahla 834 093 ton.

Tabuľka 1

Spotreba v EÚ (objem)

 

2002

2003

2004

OP = 2005

Spotreba (v tonách)

810 226

771 298

825 969

834 093

Index

100

95

102

103

4.   Súhrnné hodnotenie účinkov príslušného dovozu

(73)

Najprv sa skúmalo, či sa dovoz z Taiwanu a Malajzie má posudzovať súhrnne, v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia.

(74)

Zistilo sa, že:

dumpingové rozpätia stanovené v súvislosti s dovozom z každej príslušnej krajiny boli nad hranicou de minimis definovanou v článku 9 ods. 3 základného nariadenia,

objem dovozu z každej z týchto krajín nebol zanedbateľný v zmysle článku 5 ods. 7 základného nariadenia, pretože podiely týchto krajín na trhu dosahovali počas obdobia prešetrovania 2 % až 13 % a

súhrnné posudzovanie je vhodné vzhľadom na podmienky súťaže tak medzi dovozom s pôvodom v týchto krajinách, ako aj medzi týmto dovozom a podobným výrobkom Spoločenstva. To bol cieľ analýzy trhového správania vývozcov, pokiaľ išlo o trendy vývozných cien a objemov. Zistilo sa, že úroveň cenového podhodnotenia, dosahujúca 43 % až 50 %, je relatívne podobná a že predajné ceny obidvoch krajín sledovali rovnaké trendy ako cena podobného výrobku, ktorý vyrába a predáva výrobné odvetvie Spoločenstva. Ďalej sa zistilo, že vývozcovia s príslušných krajín používajú podobné odbytové kanály ako výrobné odvetvie Spoločenstva, a to predaj priamo nezávislým zákazníkom. Navyše prešetrovanie ukázalo, že príslušný dovoz a podobný výrobok majú rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti a vzájomne si konkurujú.

Ako ukazuje ďalej uvedená tabuľka, objem dovozu z Taiwanu a Malajzie dosiahol významné zvýšenie najmä od roku 2004 do konca OP.

(75)

Z týchto dôvodov sa predbežne konštatuje, že všetky kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia sú splnené a že dovoz s pôvodom na Taiwane a v Malajzii by sa mal posudzovať súhrnne.

5.   Dovoz z príslušných krajín

5.1.   Objem príslušného dovozou a jeho podiel na trhu

(76)

Objem dovozu z týchto krajín sa od roku 2002 do OP zdvojnásobil. Kým v roku 2002 tento dovoz dosiahol výšku 62 574 ton, počas OP dosiahol úroveň 127 890 ton. Najprv, v období medzi rokmi 2002 a 2003 klesol o 5 % a potom do konca OP vzrástol o 115 %. Zvýšenie dovozu bolo obzvlášť výrazné od roku 2004 do OP, keď stúplo o 76 %.

Tabuľka 2

Dovoz z príslušných krajín

Dovoz (v tonách)

2002

2003

2004

OP

Taiwan

58 679

54 869

66 915

111 390

Index

100

94

114

190

Malajzia

3 894

4 494

5 825

16 500

Index

100

115

150

424

Príslušné krajiny spolu

62 574

59 363

72 740

127 890

Index

100

95

116

204

(77)

Od roku 2002 do OP sa podiel príslušných krajín na trhu zvýšil takmer dvojnásobne: z 8 % na 15 %, t. j. o 7 percentuálnych bodov. Zvýšenie bolo obzvlášť výrazné od roku 2004 do OP, keď stúplo až o 73,8 %.

Tabuľka 3

Podiel príslušných krajín na trhu

Podiely na trhu

2002

2003

2004

OP

Taiwan

7,2 %

7,1 %

8,1 %

13,4 %

Malajzia

0,5 %

0,6 %

0,7 %

2,0 %

Príslušné krajiny spolu

7,7 %

7,7 %

8,8 %

15,3 %

5.2.   Ceny

(78)

Od roku 2002 do OP stúpli ceny dovozu z príslušných krajín o 9 %. V období rokov 2002 a 2003 najprv klesli o 7 % a potom od roku 2003 do OP stúpli o 16 %, pričom dosiahli 1 156 EUR za tonu.

(79)

Toto zvýšenie treba vnímať so zreteľom na cenu surovín, ktorá, ako je vysvetlené v odôvodneniach 124 až 129, v období od roku 2002 do OP vzrástla na svetovej úrovni o vyše 30 %.

Tabuľka 4

Ceny príslušného dovozu

Jednotkové ceny (EUR/t)

2002

2003

2004

OP

Taiwan

1 078

1 000

1 055

1 171

Index

100

93

98

109

Malajzia

846

872

989

1 051

Index

100

103

117

124

Príslušné krajiny spolu

1 063

990

1 050

1 156

Index

100

93

99

109

5.3.   Cenové podhodnotenie

(80)

Na stanovenie cenového podhodnotenia sa analyzovali cenové údaje týkajúce sa OP. Relevantnými predajnými cenami výrobného odvetvia Spoločenstva boli čisté ceny po odpočítaní zliav a rabatov. V prípade potreby sa ceny upravili na úroveň dodania zo závodu, t. j. s vylúčením dopravných nákladov v Spoločenstve. Dovozné ceny príslušných krajín boli tiež bez zliav a rabatov a v prípade potreby sa upravili na ceny CIF na hranici Spoločenstva.

(81)

Predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva a dovozné ceny príslušných krajín sa porovnávali na rovnakej úrovni obchodu, teda predaja nezávislým zákazníkom na trhu Spoločenstva.

(82)

Počas OP sa vážené priemerné rozpätia cenového podhodnotenia, vyjadrené v percentách predajných cien výrobného odvetvia Spoločenstva pohybovali od 48 % do 50 % pri taiwanských vývozcoch a od 43 % do 47 % pri malajzijských vývozcoch. Vážené priemerné rozpätie cenového podhodnotenia Taiwanu bolo 49 % a Malajzie 45 %.

6.   Situácia výrobného odvetvia Spoločenstva

(83)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňa vyhodnotenie dôsledkov dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Spoločenstva posúdenie všetkých hospodárskych faktorov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia počas posudzovaného obdobia.

6.1.   Výroba, kapacita a využitie kapacity

Tabuľka 5

Výroba, kapacita a využitie kapacity

 

2002

2003

2004

OP

Výroba (v tonách)

145 279

142 463