28.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 379/1

(1)

Je potrebné dosiahnuť pokrok vo vykonávaní Európskeho akčného plánu pre ekologické potraviny a poľnohospodárstvo na základe konkrétnych opatrení s cieľom zabezpečiť zjednodušenie a celkovú súdržnosť.

(2)

Malo by byť povolené uvádzať ekologické výrobky dovezené do Spoločenstva na trh Spoločenstva s označením odkazujúcim na ekologické poľnohospodárstvo, ak boli vyrobené v súlade s výrobnými pravidlami a podrobené kontrolným mechanizmom, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva alebo sú s nimi rovnocenné.

(3)

Mali by sa uznať tretie krajiny, ktorých výrobné normy a kontrolné mechanizmy sú rovnocenné s výrobnými normami a kontrolnými mechanizmami uplatňovanými v Spoločenstve, a mal by sa uverejniť ich zoznam. Mali by sa uznať a v danom zozname uviesť aj kontrolné subjekty alebo kontrolné orgány oprávnené na vykonávanie kontroly v krajinách, ktoré nie sú uvedené v zozname uznaných tretích krajín. Prevádzkovateľom tretích krajín, ktorí vyrábajú v priamom súlade s pravidlami Spoločenstva, by sa malo povoliť podrobenie ich činností kontrole zo strany kontrolných subjektov a kontrolných orgánov uznaných na tento účel Komisiou.

(4)

Článok 11 ods. 6 nariadenia (EHS) č. 2092/91 z 24. júna 1991 o ekologickej výrobe poľnohospodárskych výrobkov a príslušných označeniach poľnohospodárskych výrobkov a potravín (2) ustanovuje pre členské štáty možnosť udeľovať dovozcom do 31. decembra 2006 povolenia na uvádzanie jednotlivých výrobkov na trh Spoločenstva za určitých podmienok. Preto je vhodné ho zmeniť a doplniť tak, aby bol po tomto dátume uvedený dovozný režim nahradený novým dovozným režimom.

(5)

S cieľom nenarušiť medzinárodný obchod je potrebné predĺžiť možnosť členských štátov udeľovať v jednotlivých prípadoch dovozcom povolenia na uvádzanie výrobkov na trh Spoločenstva, kým sa nevykonajú opatrenia potrebné na fungovanie nového dovozného režimu, najmä pokiaľ ide o uznávanie kontrolných subjektov a kontrolných orgánov oprávnených vykonávať kontrolu v tých krajinách, ktoré nie sú na zozname uznávaných tretích krajín.

(6)

Nariadenie (EHS) č. 2092/91 by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

V článku 10 ods. 1 sa písm. b) nahrádza takto:

2.

Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

1.   Výrobok dovezený z tretej krajiny sa môže uviesť na trh Spoločenstva s označením odkazujúcim na ekologickú metódu výroby pod podmienkou, že:

2.   Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2 uzná kontrolné subjekty a kontrolné orgány uvedené v odseku 1 písm. b) vrátane kontrolných subjektov a kontrolných orgánov uvedených v článku 9, ktoré sú oprávnené vykonávať kontroly a vydávať listinné dôkazy uvedené v odseku 1 písm. c) v tretích krajinách, a vypracuje zoznam týchto kontrolných subjektov a kontrolných orgánov.

Kontrolné subjekty sú akreditované podľa európskej normy EN 45011 alebo ISO pokynu 65 Všeobecné požiadavky na orgány prevádzkujúce certifikačné systémy výrobkov, verzie, ktorá bola naposledy uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie. Akreditačný orgán vykonáva pravidelné hodnotenia činností kontrolných subjektov na mieste, monitoruje ich a vykonáva ich viacročné opätovné posúdenie.

Pri skúmaní žiadostí o uznanie Komisia vyzve kontrolný subjekt alebo orgán, aby poskytol všetky potrebné informácie. Komisia môže tiež poveriť odborníkov, aby na mieste preskúmali pravidlá výroby a kontrolné činnosti, ktoré v tejto tretej krajine vykonáva dotknutý kontrolný subjekt alebo orgán.

Uznané kontrolné subjekty alebo kontrolné orgány poskytnú hodnotiace správy, ktoré vydal akreditačný orgán, prípadne príslušný orgán, a ktoré sa týkajú pravidelného hodnotenia na mieste ich činností, monitorovania a ich viacročného opätovného posudzovania.

Komisia s pomocou členských štátov na základe týchto hodnotiacich správ zabezpečí primeraný dohľad nad uznanými kontrolnými subjektami a kontrolnými orgánmi tým, že bude pravidelne prehodnocovať ich uznanie. Povaha tohto dohľadu sa určí na základe analýzy rizika výskytu nezrovnalostí alebo prípadov porušenia ustanovení tohto nariadenia.

3.   Výrobok dovezený z tretej krajiny sa tiež môže uviesť na trh Spoločenstva ako výrobok s označením odkazujúcim na ekologickú metódu výroby pod podmienkou, že:

4.   Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2 môže uznať tretie krajiny, ktorých výrobný systém je v súlade s pravidlami rovnocennými s pravidlami ustanovenými v článkoch 5 a 6 a ktorých kontrolné mechanizmy sú rovnocenné s mechanizmami ustanovenými v článkoch 8 a 9, a môže vypracovať zoznam týchto krajín. Pri posudzovaní rovnocennosti sa zohľadňujú usmernenia CAC/GL 32 Codex Alimentarius.

Pri skúmaní žiadostí o uznanie Komisia vyzve tretiu krajinu, aby poskytla všetky potrebné informácie. Komisia môže poveriť odborníkov, aby na mieste preskúmali pravidlá výroby a kontrolné mechanizmy dotknutej tretej krajiny.

Tretie krajiny takto uznané každoročne pošlú Komisii do 31. marca stručnú výročnú správu o vykonávaní a vynucovaní kontrolných mechanizmov zriadených v danej tretej krajine.

Komisia s pomocou členských štátov na základe týchto výročných správ zabezpečí primeraný dohľad nad uznanými tretími krajinami tým, že bude pravidelne prehodnocovať ich uznanie. Povaha tohto dohľadu sa určí na základe analýzy rizika výskytu nezrovnalostí alebo prípadov porušenia ustanovení tohto nariadenia.

5.   Pre výrobky iné ako výrobky dovážané podľa odseku 1 a iné ako výrobky dovážané z tretej krajiny, ktorá je uznaná podľa odseku 4, môže Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2 uznať kontrolné subjekty a kontrolné orgány vrátane kontrolných subjektov a kontrolných orgánov uvedených v článku 9, ktoré sú oprávnené vykonávať kontroly a vydávať certifikáty na účely odseku 3 v tretích krajinách, a vypracuje zoznam týchto kontrolných subjektov a kontrolných orgánov. Pri posudzovaní rovnocennosti sa zohľadňujú usmernenia CAC/GL 32 Codex Alimentarius.

Komisia preskúma každú žiadosť o uznanie, ktorú podal kontrolný subjekt alebo kontrolný orgán v tretej krajine.

Pri skúmaní žiadostí o uznanie Komisia vyzve kontrolný subjekt alebo kontrolný orgán, aby poskytol všetky potrebné informácie. Akreditačný orgán, prípadne príslušný orgán vykonáva pravidelné hodnotenia činností kontrolných subjektov alebo kontrolných orgánov na mieste, monitoruje ich a vykonáva ich viacročné opätovné posúdenie. Komisia môže poveriť odborníkov, aby na mieste preskúmali pravidlá výroby a kontrolné činnosti, ktoré v tejto tretej krajine vykonáva dotknutý kontrolný subjekt alebo kontrolný orgán.

Uznané kontrolné subjekty alebo kontrolné orgány poskytnú hodnotiace správy, ktoré vydal akreditačný orgán, prípadne príslušný orgán a ktoré sa týkajú pravidelného hodnotenia ich činností na mieste, monitorovania a ich viacročného opätovného posudzovania.

Komisia s pomocou členských štátov na základe týchto hodnotiacich správ zabezpečí primeraný dohľad nad uznanými kontrolnými subjektami alebo kontrolnými orgánmi tým, že bude pravidelne prehodnocovať ich uznanie. Povaha tohto dohľadu sa určí na základe analýzy rizika výskytu nezrovnalostí alebo prípadov porušenia ustanovení tohto nariadenia.

6.   Príslušný orgán členského štátu môže na obdobie, ktoré sa začne 1. januára 2007 a skončí sa 12 mesiacov po uverejnení prvého zoznamu kontrolných subjektov a kontrolných orgánov uznaných podľa odseku 5, povoliť dovozcom v takomto členskom štáte uvádzať na trh výrobky dovezené z tretích krajín, ktoré nie sú zahrnuté do zoznamu uvedeného v odseku 4 za predpokladu, že dovozca oznámil svoju činnosť podľa článku 8 ods. 1 a že poskytne dostatočný dôkaz potvrdzujúci, že podmienky uvedené v odseku 3 písm. a) a b) sú splnené. Ak sa uvedené podmienky prestanú plniť, povolenie sa ihneď odoberie. Platnosť povolení sa skončí najneskôr 24 mesiacov po uverejnení prvého zoznamu kontrolných subjektov a kontrolných orgánov uznaných podľa odseku 5. Na dovezený výrobok sa musí vzťahovať kontrolný certifikát, ktorý vydal orgán alebo subjekt, ktorý na účely vydávania takéhoto certifikátu uznal príslušný orgán povoľujúceho členského štátu. Originál certifikátu musí sprevádzať tovar až do priestorov prvého príjemcu; dovozca musí následne najmenej dva roky certifikát uchovávať, aby bol k dispozícii kontrolnému subjektu a prípadne kontrolnému orgánu.

Každý členský štát informuje ostatné členské štáty a Komisiu o každom povolení udelenom na základe tohto odseku vrátane informácií o výrobných normách a dotknutých kontrolných mechanizmoch.

Na žiadosť členského štátu alebo na podnet Komisie preskúma povolenie vydané v súlade s týmto odsekom výbor ustanovený v článku 14. Ak z takéhoto preskúmania vyplynie, že podmienky uvedené v odseku 3 písm. a) a b) nie sú splnené, Komisia požiada členský štát, ktorý povolenie vydal, o jeho odobratie.

Platnosť všetkých povolení uvádzať na trh výrobky dovezené z tretej krajiny, ktoré pre dovozcu vydal príslušný orgán daného členského štátu podľa tohto odseku pred 31. decembrom 2006, uplynie najneskôr 31. decembra 2007.

7.   Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2 prijme podrobné pravidlá pre uplatňovanie tohto článku, najmä:

3.

Druhý pododsek článku 16 ods. 3 sa vypúšťa.

4.

Bod C prílohy III sa týmto mení a dopĺňa takto:

28.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 379/5

(1)

Nariadenie (ES) č. 994/98 splnomocňuje Komisiu stanovovať v nariadení prah, pod ktorým sa opatrenia pomoci považujú za nespĺňajúce všetky kritériá článku 87 ods. 1 zmluvy a teda nepodliehajú oznamovaciemu konaniu stanovenému v článku 88 ods. 3 zmluvy.

(2)

Komisia uplatňovala články 87 a 88 zmluvy a predovšetkým v mnohých rozhodnutiach objasnila pojem pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy. Komisia taktiež stanovila, najprv v oznámení o pravidle de minimis pre štátnu pomoc (3) a neskôr v nariadení Komisie (ES) č. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na pomoc de minimis  (4), svoju politiku pokiaľ ide o strop de minimis, pod ktorým sa článok 87 ods. 1 môže považovať za neuplatniteľný. Zdá sa, že vzhľadom na skúsenosti získané uplatňovaním tohto nariadenia a s cieľom zohľadniť vývoj inflácie hrubého domáceho produktu v Spoločenstve do roku 2006 a vzhľadom na pravdepodobný vývoj počas doby platnosti tohto nariadenia, je potrebné upraviť niektoré podmienky stanovené v nariadení (ES) č. 69/2001 a nahradiť toto nariadenie.

(3)

Vzhľadom na osobitné pravidlá uplatňované v sektore prvovýroby poľnohospodárskych produktov, rybolovu, akvakultúry a na riziko, že aj menšie objemy pomoci stanovené v tomto nariadení by mohli spĺňať kritériá článku 87 ods. 1 zmluvy v týchto sektoroch, toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na tieto sektory. Vzhľadom na vývoj sektora dopravy, najmä reštrukturalizáciu mnohých činností v cestnej doprave po liberalizácii, už nie je vhodné vylúčiť sektor dopravy z rozsahu pôsobnosti nariadenia de minimis. Rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by mal preto byť rozšírený na celý sektor dopravy. Všeobecný strop de minimis by mal byť prispôsobený tak, aby sa zohľadnili malé podniky pôsobiace v cestnej nákladnej a osobnej doprave. Z tých istých dôvodov a taktiež vzhľadom na nadmernú kapacitu sektora a ciele dopravnej politiky pokiaľ ide o cestné dopravné zápchy a cestnú nákladnú dopravu, mala by byť vylúčená pomoc na vozidlá cestnej nákladnej dopravy zo strany podnikov, ktoré vykonávajú cestnú nákladnú dopravu v prenájme alebo za úhradu. To nespochybňuje priaznivý postoj Komisie vzhľadom na štátnu pomoc pokiaľ ide o vozidlá, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu v iných nástrojoch Spoločenstva ako toto nariadenie. Vzhľadom na nariadenie Rady (ES) č. 1407/2002 z 23. júla 2002 o štátnej pomoci pre uhoľný priemysel (5), toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na uhoľný sektor.

(4)

S prihliadnutím na podobnosti medzi spracovaním a odbytom poľnohospodárskych produktov na jednej strane a iných ako poľnohospodárskych produktoiv na strane druhej, toto nariadenie by sa malo vzťahovať na spracovanie a odbyt poľnohospodárskych produktov za predpokladu, že sú splnené určité podmienky. Z tohto dôvodu, tak činnosti v poľnohospodárskych subjektoch potrebné na prípravu produktu na prvotný predaj, ako zber, sekanie a mlátenie obilnín, balenie vajec atď., ako aj prvotný predaj maloobchodným predajcom a spracovateľom, by sa nemali považovať za spracovanie alebo odbyt. Od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, pomoc poskytnutá podnikom pôsobiacim v oblasti spracovania a odbytu poľnohospodárskych produktov, by sa nemala vzťahovať na nariadenie Komisie (ES) č. 1860/2004 zo 6. októbra 2004 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na pomoc de minimis v sektore poľnohospodárstva a rybolovu (6). Nariadenie (ES) č. 1860/2004 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(5)

Súdny dvor Európskych spoločenstiev ustanovil, že akonáhle Spoločenstvo prijme zákon týkajúci sa zriadenia spoločnej organizácie trhu v príslušnom sektore poľnohospodárstva, členské štáty sú zaviazané vzdať sa prijatia akéhokoľvek opatrenia, ktoré by ho mohlo narušiť alebo vytvoriť k nemu výnimky [9]. Z tohto dôvodu by sa toto nariadenie nemalo vzťahovať na pomoc, ktorej výška je stanovená na základe ceny alebo množstva kúpených produktov alebo produktov uvedených na trh. Taktiež by sa toto nariadenie nemalo vzťahovať na podporu de minimis, ktorá súvisí s povinnosťou podieľať sa na pomoci s prvovýrobcami.

(6)

Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na pomoc de minimis pri vývoze alebo na pomoc de minimis uprednostňujúcu domáce produkty pred dovážanými. Najmä by sa nemala vzťahovať na pomoc súvisiacu s vybudovaním a prevádzkou distribučnej siete v iných členských štátoch Spoločenstva. Pomoc na náklady spojená s účasťou na obchodných veľtrhoch alebo na štúdie alebo služby konzultantov potrebné na uvedenie nového alebo existujúceho produktu na nový trh, zvyčajne netvoria pomoc pri vývoze.

(7)

Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na podniky v ťažkostiach v zmysle usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov, ktoré sa ocitli v ťažkostiach (7) vzhľadom na ťažkosti súvisiace so stanovením ekvivalentu hrubého grantu pomoci poskytnutej tomuto druhu podnikov.

(8)

Vzhľadom na skúsenosti Komisie možno konštatovať, že pomoc nepresahujúca strop 200 000 EUR v priebehu troch rokov, nemá vplyv na obchod medzi členskými štátmi a/alebo nepoškodzuje ani nehrozí, že bude poškodzovať hospodársku súťaž, a preto nespadá pod článok 87 ods. 1 zmluvy. Pokiaľ ide o podniky pôsobiace v sektore cestnej dopravy, tento strop by mal byť stanovený na 100 000 EUR.

(9)

Na tento účel sa zohľadňujú fiškálne roky, ktoré sa používajú na fiškálne účely podniku v príslušnom členskom štáte. Príslušné obdobie troch rokov sa musí priebežne hodnotiť, pretože pre každý nový grant pomoci de minimis je potrebné stanoviť celkovú výšku pomoci de minimis poskytnutú počas príslušného fiškálneho roka, ako aj počas dvoch predchádzajúcich fiškálnych rokov. Na tento účel by sa mala zohľadniť pomoc poskytnutá zo strany členského štátu, aj keď je financovaná úplne alebo čiastočne zo zdrojov Spoločenstva. Opatrenia pomoci prekračujúce strop de minimis nie je možné rozdeliť do menších častí tak, aby tieto časti boli umiestnené v rozsahu pôsobnosti nariadenia.

(10)

V súlade s princípmi, ktoré sa vzťahujú na pomoc podľa článku 87 ods. 1 zmluvy, pomoc de minimis by sa mala považovať za poskytnutú v okamihu, keď sa podniku poskytne právny nárok prijať pomoc podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov.

(11)

S cieľom vyhnúť sa obchádzaniu maximálnej intenzity pomoci poskytnutej v rôznych nástrojoch Spoločenstva, pomoc de minimis by sa nemala kumulovať so štátnou pomocou pokiaľ ide o rovnaké oprávnené výdavky, ak by takáto kumulácia viedla k intenzite pomoci presahujúcej pomoc stanovenú za špecifických okolností každého prípadu v nariadení o skupinovej výnimke alebo rozhodnutí prijatom Komisiou.

(12)

Za účelom transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a správneho uplatňovania stropu de minimis, všetky členské štáty by mali uplatňovať tú istú metódu výpočtu. S cieľom uľahčiť tento výpočet a v súlade so súčasnou praxou uplatňovania pravidla de minimis je vhodné, aby výška pomoci, ktorá nie je poskytnutá formou hotovostného grantu, bola prekonvertovaná na jej ekvivalent hrubého grantu. Výpočet ekvivalentu grantu transparentného druhu pomoci, iného než grantov alebo pomoci splatnej v niekoľkých splátkach, si vyžaduje používanie trhových úrokových sadzieb platných v čase poskytnutia takejto pomoci. Vzhľadom na jednotné, transparentné a jednoduché uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci by sa mali na účely tohto nariadenia považovať trhové sadzby za referenčné sadzby, ktoré pravidelne stanovuje Komisia na základe objektívnych kritérií a mali by byť uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie alebo na internete. Avšak okrem dolnej sadzby môže byť potrebné pridať aj dodatočné bázické body vzhľadom na stanovené záruky alebo riziko spojené s príjemcom.

(13)

Za účelomi transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a účinného monitorovania, toto nariadenie by sa malo vzťahovať iba na pomoc de minimis, ktorá je transparentná. Transparentná pomoc je taká pomoc, pre ktorú je možné presne vypočítať ekvivalent hrubého grantu ex ante bez toho, aby bolo potrebné vykonať hodnotenie rizika. Takýto presný výpočet môže byť napríklad uskutočnený pokiaľ ide o granty, dotácie na úrokové sadzby a obmedzené oslobodenie od dane. Pomoc v rámci kapitálových injekcií by sa nemala považovať za transparentnú pomoc de minimis, pokiaľ celková suma verejnej injekcie je nižšia ako strop de minimis. Pomoc v rámci opatrení rizikového kapitálu, ako je uvedené v usmerneniach Spoločenstva o štátnej pomoci o podpore investícií do rizikového kapitálu pre malé a stredné podniky (8), by sa nemala považovať za transparentnú pomoc de minimis, pokiaľ príslušná schéma rizikového kapitálu poskytuje kapitál iba do výšky stropu de minimis pre každý cieľový podnik. Pomoc v rámci pôžičiek by sa nemala považovať za transparentnú pomoc de minimis, keď ekvivalent hrubého grantu je vypočítaný na základe trhových úrokových sadzieb platných v čase poskytnutia grantu.

(14)

Toto nariadenie nevylučuje možnosť, že opatrenie schválené členským štátom sa nemusí považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy na základe iných dôvodov ako tých, ktoré sú uvedené v nariadení, napríklad v prípade kapitálových injekcií, keďže o takomto opatrení sa rozhodlo v súlade s princípmi trhového investora.

(15)

Je potrebné poskytnúť právnu istotu záručných schém, ktoré nemajú potenciál ovplyvňovať trh a narušiť hospodársku súťaž a v súvislosti s ktorými je dostupný dostatok údajov na spoľahlivé posúdenie akéhokoľvek potencionálneho vplyvu. Toto nariadenie by preto malo transponovať všeobecný strop de minimis200 000 EUR do stropu založeného na garantovanej výške individuálnej pôžičky, ktorá tvorí základ takejto záruky. Tento osobitný strop je vhodné vypočítať s použitím metodiky na posúdenie výšky štátnej pomoci zahrnutej v záručných schémach, ktoré sa vzťahujú na pôžičky pre životaschopné podniky. Metodika a údaje použité pri výpočte osobitného stropu pre záruku by mali vylúčiť podniky v ťažkostiach ako je uvedené v usmerneniach Spoločenstva pre štátnu pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach. Tento osobitný strop by sa preto nemal vzťahovať na individuálnu pomoc ad hoc, ktorá spadá mimo rámca záručnej schémy, ďalej na pomoc poskytnutú podnikom v ťažkostiach alebo na záruky príslušných transakcií, ktoré nepredstavujú pôžičku, ako sú záruky na majetkové transakcie. Osobitný strop by mal byť stanovený na základe skutočnosti, že ak berieme do úvahy hornú sadzbu (čistá úroková sadzba v prípade omeškania) 13 %, ktorá predstavuje najhorší variant pre záručné schémy v Spoločenstve, možno sa domnievať, že záruka vo výške 1 500 000 EUR má podobný ekvivalent hrubého grantu ako všeobecný strop de minimis. Táto suma by mala byť znížená na 750 000 EUR pokiaľ ide o podniky pôsobiace v sektore cestnej dopravy. Iba na záruky pokrývajúce 80 % príslušnej pôžičky by sa mali vzťahovať tieto osobitné stropy. Metodiku prijatú Komisiou po oznámení metodiky na základe nariadenia Komisie v oblasti štátnej pomoci, ako nariadenie Komisie (ES) č. 1628/2006 z 24. októbra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na poskytovanie národnej regionálnej investičnej pomoci (9), môžu použiť členské štáty na účely hodnotenia ekvivalentu hrubého grantu uvedenom v záruke, ak sa schválená metodika jasne zaoberá druhom záruk a typom príslušných transakcií v rámci uplatňovania tohto nariadenia.

(16)

Po oznámení zo strany členského štátu, Komisia môže preskúmať či opatrenie pomoci, ktoré nespočíva vo finančnej pomoci, pôžičke, záruke, kapitálovej injekcii alebo opatrení rizikového kapitálu, vedie ku ekvivalentu hrubého grantu, ktorý nepresahuje strop de minimis a preto by sa na toto opatrenie mohli vzťahovať ustanovenia tohto nariadenia.

(17)

Povinnosťou Komisie je zabezpečiť rešpektovanie pravidiel o štátnej pomoci a najmä, aby pomoc poskytovaná v rámci pravidiel de minimis spĺňala ich podmienky. V súlade s princípmi spolupráce stanovenými v článku 10 zmluvy, členské štáty by mali pomôcť dosiahnutiu tejto úlohy, a to zriadením potrebného mechanizmu, ktorý by zabezpečil, aby celková suma pomoci de minimis poskytnutá tomu istému podniku podľa pravidla de minimis nepresiahla strop 200 000 EUR v priebehu troch fiškálnych rokov. Preto pri poskytovaní pomoci de minimis členské štáty by mali informovať príslušný podnik o výške a o povahe pomoci de minimis odvolávajúc sa na toto nariadenie. Okrem toho, pred poskytnutím takejto pomoci, príslušný členský štát by mal získať od podniku vyhlásenie o pomoci de minimis prijatej počas príslušného fiškálneho roku a dvoch predchádzajúcich rokov a dôkladne sa ubezpečil o tom, že nová pomoc de minimis nepresiahne stropy de minimis. Prípadne malo by byť možné sa ubezpečiť o tom, že strop je dodržiavaný prostredníctvom centrálnej evidencie, alebo, v prípade záručných schém stanovených Európskym investičným fondom, tento fond môže vypracovať zoznam príjemcov a požiadať členské štáty, aby informovali príjemcov o prijatej pomoci de minimis.

(18)

Platnosť nariadenia (ES) č. 69/2001 skončí 31. decembra 2006. Toto nariadenie by sa preto malo uplatňovať od 1. januára 2007. Vzhľadom na skutočnosť, že nariadenie (ES) č. 69/2001 sa nevzťahovalo na sektor dopravy, ktorý nebol predmetom de minimis, vzhľadom na obmedzenú sumu de minimis uplatniteľnú v sektore spracovania a odbytu poľnohospodárskych produktov a za predpokladu, že sa splnia určité podmienky, toto nariadenie by sa malo vzťahovať na pomoc poskytnutú podnikom pôsobiacim v sektore dopravy a v sektore spracovania a odbytu poľnohospodárskych produktov, a to pred nadobudnutím jej platnosti. Okrem toho, akákoľvek individuálna pomoc poskytnutá v súlade s nariadením (ES) č. 69/2001 počas obdobia uplatňovania tohto nariadenia by mala ostať nedotknutá týmto nariadením.

(19)

So zreteľom na skúsenosti Komisie a najmä na frekvenciu, s akou je bežne potrebné revidovať politiku štátnej pomoci, je vhodné obmedziť obdobie uplatňovania tohto nariadenia. Ak by platnosť tohto nariadenia skončila bez predĺženia, členské štáty by mali, s ohľadom na schémy pomoci de minimis zahrnuté v tomto nariadení, získať obdobie na prispôsobenie trvajúce šesť mesiacov,

a)

pomoci poskytnutej podnikom pôsobiacim v sektore rybolovu a akvakultúry, ako je stanovené v nariadení Rady (ES) č. 104/2000 (10),

b)

pomoci poskytnutej podnikom pôsobiacim v oblasti prvovýroby poľnohospodárskych produktov vymenovaných v prílohe I k zmluve,

c)

pomoci poskytnutej podnikom pôsobiacim v oblasti spracovania a odbytu poľnohospodárskych produktov vymenovaných v prílohe I k zmluve,

d)

pomoci na činnosti súvisiace s vývozom do tretích krajín alebo členských štátov, konkrétne pomoci priamo súvisiacej s vyvážanými množstvami, na zriadenie a prevádzkovanie distribučnej siete alebo inými bežnými výdavkami súvisiacimi s vývoznou činnosťou,

e)

pomoci, ktorá je podmienená uprednostňovaním používania domácich tovarov pred dovezenými,

f)

pomoci poskytnutej podnikom pôsobiacim v uhoľnom sektore, ako je uvedené v nariadení (ES) č. 1407/2002,

g)

pomoci na vozidlá cestnej nákladnej dopravy udelenej podnikom, ktoré vykonávajú cestnú nákladnú dopravu v prenájme alebo za úhradu,

h)

pomoci poskytnutej podnikom v ťažkostiach.

a)

„poľnohospodárske produkty“ označujú produkty vymenované v prílohe I k Zmluve o ES, s výnimkou produktov rybolovu,

b)

„spracovanie poľnohospodárskych produktov“ znamená akékoľvek pôsobenie na poľnohospodársky produkt, výsledkom ktorého je taktiež poľnohospodársky produkt, s výnimkou poľnohospodárskych činností potrebných na prípravu živočíšneho alebo rastlinného produktu na prvý predaj,

c)

„odbyt poľnohospodárskych produktov“ znamená prechovávanie alebo vystavovanie produktu v záujme jeho predaja, ponúkanie produktu na predaj, jeho dodanie alebo akýkoľvek iný spôsob umiestňovania produktu na trh, s výnimkou prvého predaja prvovýrobcom obchodníkom alebo spracovateľom a akákoľvek činnosť, ktorou sa produkt pripravuje na prvý predaj. Ak prvovýrobca predáva produkt konečnému spotrebiteľovi, považuje sa to za odbyt v prípade, že sa predaj uskutočňuje v osobitných priestoroch vyhradených na tento účel.

a)

pomoc skladajúca sa z pôžičiek sa nepovažuje za transparentnú pomoc de minimis, kde ekvivalent hrubého grantu sa vypočíta na základe trhových úrokových sadzieb platných v čase poskytnutia grantu,

b)

pomoc skladajúca sa z kapitálových injekcií sa nepovažuje za transparentnú pomoc de minimis, pokiaľ celková výška verejných injekcií nepresiahne strop de minimis,

c)

pomoc skladajúca sa z opatrení rizikového kapitálu sa nepovažuje za transparentnú pomoc de minimis, pokiaľ príslušné schémy rizikového kapitálu poskytujú kapitál do výšky stropu de minimis každému cieľovému podniku,

d)

individuálna pomoc poskytnutá v rámci záručnej schémy podnikom, ktoré sa neocitli v ťažkostiach, sa nepovažuje za transparentnú pomoc de minimis, keď garantovaná časť príslušnej poskytnutej pôžičky v rámci tejto schémy nepresahuje 1 500 000 EUR na podnik. Individuálna pomoc poskytnutá v rámci záručnej schémy podnikom pôsobiacim v sektore cestnej dopravy, ktorými nie sú podniky v ťažkostiach, by sa mala považovať za transparentnú pomoc de minimis, keď garantovaná časť príslušnej poskytnutej pôžičky v rámci tejto schémy nepresahuje 750 000 EUR na podnik. Ak garantovaná časť príslušnej pôžičky len odôvodňuje daný podiel tohto stropu, ekvivalent hrubého grantu tejto záruky sa považuje za zodpovedajúci k tomu istému podielu príslušného stropu, ktorý je ustanovený v článku 2 ods.2. Výška záruky nesmie presiahnuť 80 % príslušnej pôžičky. Záručné schémy sa považujú za transparentné, ak i) pred uplatňovaním schémy metodika na výpočet ekvivalentu hrubého grantu záruk bola prijatá po tom, čo Komisii bola oznámená táto metodika v rámci iného nariadenia prijatého Komisiou v oblasti štátnej pomoci a ii) ak sa schválená metodika jasne zaoberá druhom záruk a typom príslušných transakcií v rámci uplatňovania tohto nariadenia.

a)

Európsky investičný fond vytvorí na ročnom základe a na základe informácií, ktoré musia finanční sprostredkovatelia poskytnúť EIF, zoznam príjemcov pomoci ekvivalentu hrubého grantu, ktorý prijal každý z nich. Európsky investičný fond pošle túto informáciu príslušnému členskému štátu a Komisii a

b)

príslušný členský štát sprostredkuje tieto informácie konečným príjemcom do 3 mesiacov od obdržania týchto informácií od Európskeho investičného fondu a

c)

príslušný členský štát získa vyhlásenie od každého príjemcu, že celková prijatá pomoc de minimis nepresahuje strop stanovený v článku 2 ods. 2. V prípade, že strop bol prekročený pokiaľ ide o jedného alebo viac príjemcov, príslušný členský štát by sa mal uistiť, že opatrenie pomoci vedúce k prekročeniu stropu je buď oznámené Komisii alebo získané späť od príjemcu.

a)

v bode 1, sa vypúšťajú slová „spracovanie a odbyt“,

b)

bod 3 sa vypúšťa.

28.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 379/11

(1)

Dňa 22. februára 2006 Komisia dostala podnet týkajúci sa niektorých sedadiel s pôvodom v Čínskej ľudovej republike („ČĽR“), ktorý podalo v zmysle článku 5 základného nariadenia Európske združenie výrobcov sedadiel (European Saddle Manufacturers Association) („navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorí predstavujú väčšinu, v tomto prípade 99 % z celkovej výroby v Spoločenstve niektorých sedadiel.

(2)

Tento podnet obsahoval dôkaz o dumpingu a z neho vyplývajúcej závažnej ujmy, ktorý sa považoval za dostatočný na odôvodnenie začatia konania.

(3)

Dňa 7. apríla 2006 za začalo konanie na základe uverejnenia oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

(4)

Komisia oficiálne informovala vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, dovozcov, obchodníkov, používateľov, dodávateľov a združenia, o ktorých sa vie, že sa ich konanie týka, a zástupcov ČĽR a výrobcov v Spoločenstve, ktorí podali podnet, a iných výrobcov v Spoločenstve, o ktorých sa vie, že sa ich konanie o začatí konania týka. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(5)

S cieľom umožniť vyvážajúcim výrobcom podať žiadosť o trhovohospodársky prístup (ďalej len „THP“) alebo individuálny prístup (ďalej len „IP“), ak si to želajú, Komisia zaslala formuláre žiadosti vyvážajúcim čínskym výrobcom, o ktorých sa vie, že sa ich konanie týka. Tri skupiny vyvážajúcich výrobcov a jeden individuálny vyvážajúci výrobca požiadali o THP podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia alebo o IP v prípade, že by sa prešetrovaním zistilo, že nespĺňajú podmienky udelenia THP. Je potrebné poznamenať, že traja z týchto vyvážajúcich výrobcov zahŕňali dve alebo viac prepojených spoločností, ktoré sa podieľali na výrobe a/alebo na predaji sedadiel.

(6)

Vzhľadom na zjavne vysoký počet vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, dovozcov a výrobcov v Spoločenstve, Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že v tomto prešetrovaní môže byť na stanovenie dumpingu a ujmy použitý výber vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(7)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v kladnom prípade k nemu pristúpiť, Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, dovozcov a výrobcov v Spoločenstve, aby sa jej prihlásili a poskytli základné informácie o svojej činnosti súvisiacej s príslušným výrobkom počas obdobia prešetrovania (od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005).

(8)

Pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov, keďže počas prešetrovania spolupracovali len tri skupiny spoločností a jedna individuálna spoločnosť, rozhodlo sa, že výber vzorky nie je potrebný.

(9)

Vzhľadom na výrobcov v Spoločenstve bola v súlade s článkom 17 základného nariadenia vybraná vzorka na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby sedadiel v Spoločenstve, ktorú je možné primerane prešetriť v dostupnom časovom horizonte. Na základe informácií, ktoré poskytli výrobcovia v Spoločenstve, Komisia vybrala päť spoločností so sídlom v dvoch rozličných členských štátoch. Objem výroby piatich vzorkovaných spoločností predstavoval 86 % z celkovej výroby Spoločenstva. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa príslušné strany zúčastnili konzultácií a nevzniesli žiadne námietky. Okrem toho ostatní výrobcovia v Spoločenstve boli požiadaní o poskytnutie určitých všeobecných údajov na analýzu ujmy. Okrem toho a v súlade s článkom 17 základného nariadenia bola vybraná vzorka na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu dovozu príslušného výrobku do Spoločenstva, ktorú je možné primerane prešetriť v dostupnom časovom horizonte. Na základe informácií, ktoré poskytli rôzni dovozcovia, a vzhľadom na rozličnú kvalitu poskytnutých informácií boli do vzorky vybraní dvaja dovozcovia so sídlom v jednom členskom štáte. Dvaja dovozcovia, ktorí boli vybraní do vzorky predstavujú 21 % dovozu príslušného výrobku do Spoločenstva. Z dôvodu nízkeho počtu odpovedí, ktoré odoslali používatelia, sa rozhodlo, že výber vzorky používateľov nie je potrebný.

(10)

Všetkým príslušným stranám a všetkým ďalším spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania, sa zaslali dotazníky. Vyplnené dotazníky zaslali štyria vyvážajúci vývozcovia z ČĽR a jeden vývozca z analogickej krajiny, Brazílie. Kompletne vyplnené dotazníky zaslali tiež piati výrobcovia Spoločenstva, ktorí boli vybraní vo vzorke. Hoci na formulár, účelom ktorého je výber vzorky, odpovedali štyria dovozcovia, len dvaja z nich spolupracovali zaslaním kompletne vyplneného dotazníka. Okrem toho štyria používatelia tiež zaslali kompletne vyplnený dotazník. Jeden vyplnený dotazník zaslal tiež jeden dodávateľ surovín.

(11)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely dočasného stanovenia dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Spoločenstva, a vykonala overovania na mieste v priestoroch týchto spoločností:

(12)

Vzhľadom na potrebu stanoviť normálnu hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým by nemusel byť udelený THP, sa overovanie s cieľom stanoviť normálnu hodnotu na základe údajov z analogickej krajiny, ktorou je v tomto prípade Brazília, uskutočnilo v priestoroch tejto spoločnosti:

(13)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy prebiehalo v období od 1. januára do 31. decembra 2005 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov týkajúcich sa hodnotenia ujmy trvalo od 1. januára 2002 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(14)

Príslušným výrobkom sú určité sedadlá a hlavné časti tohto výrobku (t. j. základňa, vypchávky a poťahy) pre bicykle a iné cyklistické výrobky (vrátane dodávkových trojkoliek), ktoré nie sú motorizované, cyklistické výrobky vybavené pomocným motorom s alebo bez postranných vozíkov alebo stroje v posilňovniach alebo domáce stacionárne bicykle („príslušný výrobok“ alebo „sedadlá“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike. Výrobok je zvyčajne zaradený pod kódy KN 8714 95 00, ex 8714 99 90 a ex 9506 91 10.

(15)

Sedadlo sa obyčajne vyrába z troch častí: základňa alebo nosná časť, na ktorej je sedadlo postavené sa obyčajne vyrába pomocou plastového tvarovania vstrekovaním; vypchávka umiestnená na základni, ktorá vytvára pohodlie sedadla a ktorá sa vyrába z rôznych druhov syntetickej peny alebo iných materiálov; poťah vyrobený zo syntetického materiálu alebo prírodnej kože a ktorý prikrýva vypchávku a hrany základne, čím dodáva sedadlu špecifické hmatové a estetické vlastnosti. Okrem troch vyššie uvedených častí sedadlo tiež obsahuje upevňovací mechanizmus vyrobený z kovu v podobe vidlice alebo spony a môže tiež obsahovať pružinový alebo elastomérový mechanizmus na tlmenie nárazov.

(16)

Príslušný výrobok sa používa v bicykloch alebo podobných vozidlách a tiež v stacionárnych zariadeniach, ako sú napríklad stroje v posilňovniach. Prešetrovaním sa preukázalo, že napriek rozdielom v tvaroch, materiáloch a výrobných procesoch majú rôzne druhy príslušného výrobku rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti a obyčajne sa používajú na rovnaké účely. Preto sa na účely tohto konania považujú za jediný výrobok.

(17)

Prešetrovaním sa preukázalo, že základné fyzické a technické vlastnosti sedadiel, ktoré v Spoločenstve vyrába a predáva výrobné odvetvie Spoločenstva, sedadiel, ktoré sa vyrábajú a predávajú na domácom čínskom trhu, a sedadiel dovážaných do Spoločenstva z ČĽR ako aj sedadiel vyrábaných a predávaných v Brazílii sú rovnaké a že tieto výrobky majú rovnaké použitie.

(18)

Preto sa prijal dočasný záver, že tieto výrobky sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(19)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa normálna hodnota v antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa dovozu s pôvodom v ČĽR stanovuje v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku pre tých výrobcov, v prípade ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá ustanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(20)

Len na pripomenutie v krátkosti uvádzame v súhrnnej forme kritériá na udelenie THP:

(21)

Dve skupiny vyvážajúcich výrobcov a jeden individuálny vyvážajúci výrobca požiadali o THP podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a v rámci stanovenej lehoty zaslali vyplnený formulár žiadosti o THP pre vyvážajúcich výrobcov. Komisia si vyžiadala a v priestoroch týchto spoločností preverila všetky informácie predložené v ich žiadosti o THP, ktoré považovala za potrebné. Na základe prešetrovania sa ukázalo, že THP bolo možné udeliť len dvom skupinám vyvážajúcich výrobcov, pričom žiadosť musela byť zamietnutá jednej skupine spoločností a jednotlivej spoločnosti.

(22)

V súvislosti s individuálnym vyvážajúcim vývozcom prešetrovaním sa preukázalo, že spoločnosť nespĺňala požiadavky uvedených kritérií 1 a 3. Spoločnosť totiž nedokázala preukázať, že jej obchodné rozhodnutia boli prijímané v závislosti od signálov trhu, bez výrazných štátnych zásahov, najmä za predpokladu, že predajné množstvá na domácom a vývozných trhoch sú obmedzené stanovami spoločnosti, ktoré nie je možné zmeniť bez súhlasu štátu. Spoločnosť tiež nevedela dokázať skutočnosť, že neexistujú žiadne deformácie prebraté z bývalého netrhového hospodárskeho systému, najmä poskytnutím písomného dôkazu týkajúceho sa nadobudnutia práv na užívanie pôdy.

(23)

Okrem toho jedna skupina vyvážajúcich výrobcov nepriznala svoj vzťah s významným domácim zákazníkom tak vo vyplnenom formulári žiadosti o trhovohospodársky prístup, ako aj v odpovedi na anti-dumpingový dotazník. Tento vzťah bol objavený len prostredníctvom krížových previerok v priestoroch týchto vyvážajúcich výrobcov. Stálou politikou Komisie je stanoviť THP/IP pre skupiny prepojených spoločností ako celok. Preto je na udelenie THP/IP tomuto vývozcovi potrebné, aby príslušná spoločnosť počas prešetrovania plne spolupracovala s cieľom stanoviť jej presné činnosti v súvislosti s príslušným výrobkom, splnenie THP kritérií a vplyv vzťahu na transakcie medzi týmito dvoma spoločnosťami. Keďže prepojená spoločnosť na prešetrovaní nespolupracovala, nebola táto podmienka splnená. Komisia preto nebola v pozícii stanoviť THP/IP pre túto skupinu spoločností. Je potrebné poznamenať, že táto otázka mala vplyv na veľmi podstatnú časť domáceho predaja vývozcu. Okrem toho toto úmyselné zanedbanie vyvoláva pochybnosti o dôveryhodnosti ostatných informácií a dokumentov, ktoré boli Komisii predložené. Vzhľadom na toto zanedbanie a jeho význam pre analýzu THP a prípadné dumpingové zistenia, ktoré by vyplývali z jednotlivých údajov predložených touto skupinou vývozcov, sa dospelo k názoru, že poskytli nepravdivé a zavádzajúce informácie v zmysle článku 18 základného nariadenia. Spoločnosť bola okamžite informovaná o skutočnostiach, na základe ktorých nechcela Komisia zohľadniť poskytnuté informácie, a dostala možnosť poskytnúť ďalšie vysvetlenia v súlade s článkom 18 ods. 4 základného nariadenia. Vysvetlenia, ktoré poskytla spoločnosť, však neboli dostatočné a nemohli ani presvedčiť Komisiu o tom, že spoločnosť neposkytla zavádzajúce informácie, ani vyriešiť pochybnosti o bezúhonnosti zvyšných údajov, ktoré spoločnosť poskytla. Táto skupina vyvážajúcich výrobcov bola považovaná ako taká za nespolupracujúcu na prešetrovaní a jej žiadosť o THP a IP bola zamietnutá.

(24)

Zainteresované strany dostali príležitosť predložiť pripomienky k uvedeným zisteniam.

(25)

Na základe týchto skutočností bol THP udelený dvom skupinám vyvážajúcich výrobcov:

(26)

Na základe článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa v krajinách, na ktoré sa vzťahuje uvedený článok, zavádza prípadné celoštátne clo s výnimkou prípadov, keď sú spoločnosti schopné preukázať, že spĺňajú všetky kritériá uvedené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(27)

Vyvážajúci výrobca, ktorému nie je možné udeliť THP tiež žiadal o udelenie IP v prípade, že mu nebude možné udeliť THP. Avšak žiadosť spoločnosti o individuálny prístup (IP) bola tiež zamietnutá, keďže spoločnosť nesplnila kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 písm. b) a to, že vývozné ceny a množstvá sa neurčovali slobodne.

(28)

Pokiaľ ide o stanovenie normálnej hodnoty, Komisia najprv stanovila pre každého z posudzovaných vyvážajúcich výrobcov, či bol jeho celkový domáci predaj sedadiel reprezentatívny v porovnaní s celkovým predajom na vývoz do Spoločenstva. V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa domáci predaj považoval za reprezentatívny, ak celkový objem domáceho predaja vyvážajúceho výrobcu predstavoval aspoň 5 % jeho celkového objemu vývozného predaja do Spoločenstva.

(29)

Do dvoch skupín spoločností, ktorým bol udelený THP, patrilo päť spoločností vyrábajúcich sedadlá na vývoz, tri z nich predávali tiež na domácom trhu. Ďalšia spoločnosť predávala výrobky na domácom trhu, ale žiadne nevyvážala.

(30)

Pre tých vyvážajúcich výrobcov, ktorých celkový domáci predaj bol považovaný za reprezentatívny, Komisia následne určila druhy sedadiel predávaných na domácom trhu, ktoré boli identické alebo priamo porovnateľné s druhmi sedadiel predávaných na vývoz do Spoločenstva.

(31)

Pre každý z týchto druhov sa stanovilo, či bol domáci predaj dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj príslušného druhu sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak objem celkového domáceho predaja daného druhu v priebehu OP predstavoval 5 % alebo viac z celkového objemu predaja podobného druhu vyvážaného do Spoločenstva.

(32)

Komisia následne preskúmala v súvislosti s každou spoločnosťou, či je možné domáci predaj každého druhu príslušného výrobku predávaného na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách považovať za uskutočnený za bežných trhových podmienok podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia, a to zistením podielu ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu predmetného druhu výrobku.

(33)

V prípadoch, v ktorých objem predaja druhu sedadiel, predávaného za čistú predajnú cenu rovnajúcu sa alebo vyššiu ako výrobné náklady predstavoval viac ako 80 % celkového objemu predaja daného druhu a ak sa vážená priemerná cena daného druhu rovnala alebo bola vyššia ako výrobné náklady, normálna hodnota sa podľa druhu výrobku zakladala na skutočnej domácej cene. Táto cena sa vypočítala ako vážený priemer cien celého domáceho predaja daného druhu uskutočnených v priebehu OP bez ohľadu na to, či bol tento predaj ziskový alebo nie.

(34)

Ak objem ziskového predaja daného druhu sedadiel predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja daného druhu alebo ak vážená priemerná cena daného druhu bola nižšia ako jeho výrobné náklady, normálna hodnota bola podľa druhu výrobku založená na skutočnej domácej cene, ktorá bola vypočítaná ako vážený priemer ziskového predaja výlučne daného druhu, za predpokladu, že predaj predstavoval 10 % alebo viac z celkového objemu predaja daného druhu.

(35)

Napokon, ak objem ziskového predaja akéhokoľvek druhu sedadiel predstavoval menej ako 10 % celkového objemu predaja tohto druhu, sa usúdilo, že tento konkrétny druh sa predával v nedostatočných množstvách, aby jeho domáca cena poskytla vhodný základ na stanovenie normálnej hodnoty.

(36)

Vždy, keď nebolo možné použiť domáce ceny daného druhu predávaného vyvážajúcim výrobcom, použila sa vypočítaná normálna hodnota.

(37)

V súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia bola normálna hodnota vypočítaná pripočítaním k výrobným nákladom každého vývozcu vyvážaných druhov po prípadnej úprave, primeranej sumy za predaj, všeobecné a administratívne náklady (ďalej len „PVA“) a zisk. Vo všetkých prípadoch boli PVA a zisky stanovené podľa metód uvedených v článku 2 ods. 6 základného nariadenia. Za týmto účelom Komisia preskúmala, či vynaložené náklady PVA a zisk dosiahnutý každým príslušným vyvážajúcim výrobcom na domácom trhu predstavovali dôveryhodné údaje.

(38)

Skutočné domáce náklady PVA boli považované za dôveryhodné, ak bolo možné celkový objem domáceho predaja príslušnej spoločnosti považovať za reprezentatívny v porovnaní s objemom vývozného predaja do Spoločnosti. Domáca zisková marža sa určila na základe domáceho predaja tých druhov, ktoré sa uskutočňovali za normálnych obchodných podmienok. Za týmto účelom sa použila metodológia stanovená vyššie.

(39)

V súvislosti s tromi spoločnosťami s reprezentatívnym domácim predajom sa zistilo, že väčšina druhov príslušného výrobku, ktoré sa vyvážali, sa predávala na domácom trhu za normálnych obchodných podmienok. Pre tie druhy, ktoré nespĺňali tieto podmienky, sa normálna hodnota vypočítala pomocou metodológie stanovenej vyššie, pomocou PVA a informácií o zisku pre každú príslušnú spoločnosť.

(40)

V súvislosti s dvoma spoločnosťami bez reprezentatívneho domáceho predaja boli čiastky pre PVA a zisk stanovené na základe priemeru PVA a zisku štyroch spoločností s domácim predajom.

(41)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia je potrebné stanoviť normálnu hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol udelený THP na základe cien alebo vypočítanej hodnoty v analogickej krajine.

(42)

V oznámení o začatí Komisia uviedla svoj zámer použiť Brazíliu ako príslušnú analogickú krajinu na účely stanovenia normálnej hodnoty a vyzvala zainteresované strany, aby vyjadrili pripomienky k tejto skutočnosti.

(43)

Žiaden vyvážajúci výrobca z ČĽR, ktorému bol udelený THP nevyjadril námietky proti tomuto návrhu.

(44)

Avšak jeden dovozca a jeden vyvážajúci výrobca, ktorým bol udelený THP, tvrdili, že Brazília nie je najvhodnejšou analogickou krajinou a že by bolo vhodnejšie na tento účel vybrať Taiwan alebo Mexiko.

(45)

Čo sa týka Taiwanu, je potrebné vziať do úvahy, že aj keď sa v tejto krajine rozvinul priemysel s bicyklovými časťami, väčšina výroby bola presunutá do ČĽR. Preto by boli výrobcovia sedadiel so sídlom v Taiwane do značnej miery tie isté spoločnosti alebo prepojené spoločnosti so spoločnosťami, ktoré vyvážajú z ČĽR do Spoločenstva za údajne dumpingové ceny. Okrem toho normálna deľba práce medzi týmto skupinami znamená, že len niekoľko špecializovaných modelov s vyššími ziskovými maržami sa stále vyrába v Taiwane, zatiaľ čo výroba drvivej väčšiny modelov strednej alebo nižšej triedy bola presunutá do ČĽR kvôli nižším nákladom. Preto nie je pravdepodobné, že ceny a náklady modelov sedadiel vyrábaných v Taiwane by boli najlepšou náhradou pre výpočet normálnej hodnoty sedadiel vyrábaných v ČĽR.

(46)

Čo sa týka Mexika, táto krajina sa považuje za otvorený a konkurenčný trh, ktorý predstavuje približne 1/8 veľkosti Brazílskeho trhu. Komisia kontaktovala dvoch známych výrobcov v Mexiku, ale tieto spoločnosti neprejavili záujem o spoluprácu.

(47)

Čo sa týka Brazílie, na základe prešetrovania sa zistilo, že ide o konkurenčný trh pre príslušný výrobok s aspoň tromi domácimi výrobcami rôznych veľkostí a s dovozom z tretích krajín predstavujúcim približne 15 % domácej spotreby, t. j. 8 až 9 miliónov sedadiel za rok. Jeden vyvážajúci výrobca vyjadril pochybnosti o úrovni konkurencie na Brazílskom trhu, z dôvodu nízkeho počtu výrobcov. Avšak prešetrovaním sa preukázalo, že neexistuje žiaden dôkaz o dominantnom postavení jedného z brazílskych výrobcov ani o tom, že sa ceny stanovujú nekonkurenčným spôsobom. Nebol tiež zistený žiaden dôvod, na základe ktorého by bolo možné predpokladať, že prístup k surovinám, náklady alebo iné výrobné podmienky by boli v Taiwane alebo Mexiku viac podobné v ČĽR ako v Brazílii. Brazílsky trh bol preto považovaný za primeraný na účely stanovenia normálnej hodnoty.

(48)

Komisia kontaktovala troch známych vyvážajúcich výrobcov v Brazílii a jedna spoločnosť prejavila ochotu spolupracovať. Komisia preto poslala tomuto výrobcovi dotazník a na mieste overila údaje poskytnuté v jeho odpovedi. Tento spolupracujúci výrobca je prepojený s jedným z výrobcov Spoločenstva, ale neexistuje žiaden dôvod domnievať sa, že táto skutočnosť by mohla ovplyvniť dôveryhodnosť údajov, ktoré boli okrem toho overené v priestoroch spoločnosti.

(49)

Vzhľadom na vyššie uvedené Komisia dospela k predbežnému záveru, že Brazília je najvhodnejšou a najprimeranejšou analogickou krajinou v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia.

(50)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia bola normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol udelený THP, stanovená na základe overených informácií, ktoré zaslal výrobca v analogickej krajine, t. j. na základe cien zaplatených alebo splatných na brazílskom trhu za porovnateľný druh výrobkov, v súlade s metodológiou stanovenou vyššie.

(51)

Normálna hodnota bola stanovená na základe všetkých cien zaplatených alebo splatných na brazílskom trhu za porovnateľné druhy výrobkov, keďže sa transakcie považovali za vykonané za normálnych obchodných podmienok.

(52)

Všetci vyvážajúci výrobcovia vykonávali vývozný predaj do Spoločenstva buď priamo nezávislým zákazníkom v Spoločenstve, alebo prostredníctvom prepojených alebo neprepojených obchodných spoločností so sídlom v Hongkongu, na Britských panenských ostrovoch alebo Taiwane.

(53)

Keď bol posudzovaný výrobok priamo vyvezený nezávislým zákazníkom v Spoločenstve, vývozné ceny boli stanovené na základe skutočne zaplatených alebo splatných cien za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(54)

Keď sa predaj uskutočnil prostredníctvom prepojenej obchodnej spoločnosti so sídlom mimo Spoločenstva, vývozná cena bola stanovená na základe prvej ceny opätovného predaja nezávislým zákazníkom v Spoločenstve.

(55)

Normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnávali na základe ceny zo závodu (ex-works). Na účely zabezpečenia správneho porovnania medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou, sa prihliadlo vo forme úprav na rozdiely ovplyvňujúce ceny a cenovú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Príslušné úpravy týkajúce sa prepravných, poistných, manipulačných a vedľajších nákladov, balenia, úverových a bankových poplatkov boli vykonané vo všetkých prípadoch, v ktorých sa považovali za primerané, presné a podložené overenými dôkazmi.

(56)

Pre predaj, ktorý sa uskutočňoval prostredníctvom prepojených spoločností v Taiwane, bola vykonaná úprava v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, ak tieto spoločnosti zjavne vykonávali podobné funkcie ako sprostredkovateľ pracujúci za províziu. Keďže rozdelenie PVA výdavkov, ktoré poskytli prepojené spoločnosti, nie je možné považovať za dôveryhodné, táto úprava bola vypracovaná na základe údajov PVA a zisku, ktoré boli získané od neprepojenej obchodnej spoločnosti.

(57)

Pre spoločnosti, ktorým bol udelený THP, bola vážená priemerná normálna hodnota každého druhu posudzovaného výrobku vyvážaného do Spoločenstva porovnávaná s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku podľa ustanovení článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(58)

Je bežným postupom, že Komisia považuje prepojených vyvážajúcich výrobcov alebo vyvážajúcich výrobcov patriacich do rovnakej skupiny za jeden subjekt na účely stanovenia dumpingovej marže a pomocou toho pre nich stanoviť jednu spoločnú dumpingovú maržu. Je to najmä preto, že jednotlivé dumpingové marže môže podnietiť obchádzanie antidumpingových opatrení a urobiť ich tak neúčinnými, čo by vyvážajúcim výrobcom umožnilo uskutočniť vývoz do Spoločenstva prostredníctvom spoločnosti s najnižšou individuálnou dumpingovou maržou.

(59)

V súlade s týmto postupom sa prepojení vyvážajúci výrobcovia patriaci do rovnakých skupín považovali za jeden subjekt a bola im pridelená jednotná dumpingová marža, ktorá bola vypočítaná na základe váženého priemeru dumpingových marži spolupracujúcich výrobcov v príslušných skupinách.

(60)

Na základe uvedených skutočností sú predbežné vážené priemerné dumpingové marže vyjadrené v percentách ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené takéto:

(61)

Pri výpočte celoštátnej dumpingovej marže pre všetkých vývozcov v ČĽR Komisia najskôr stanovila úroveň spolupráce. Komisia porovnala celkové množstvo vývozu uvedené vo vyplnených dotazníkoch troch spolupracujúcich výrobcov a celkový dumpingový dovoz z ČĽR, ktorého výpočet je vysvetlený v odôvodnení 71. Zistený percentuálny podiel bol 23 %. Na základe tejto skutočnosti sa úroveň spolupráce považovala za nízku.

(62)

Preto Komisia považovala za vhodné stanoviť celoštátnu dumpingovú maržu ako vážený priemer:

(63)

Na základe uvedených skutočností bola úroveň celoštátneho dumpingu predbežne stanovená na 30,9 % ceny CIF na hranici Spoločenstva, bez cla.

(64)

Posudzovaný výrobok vyrába v Spoločenstve deväť výrobcov, v ktorých mene bol podaná sťažnosť. Títo výrobcovia sa nachádzajú v Taliansku, Poľsku, Spojenom Kráľovstve a Portugalsku a predstavujú 99 % výroby v Spoločenstve v priebehu OP.

(65)

Okrem toho bol počas začatia konania známy len jeden výrobca v Spoločenstve, ktorý nebol navrhovateľom. Vzhľadom na objem výroby deviatich výrobcov, ktorí sú navrhovateľmi, a jedného výrobcu, ktorý nie je navrhovateľom v Spoločenstve, celková výroba podobných výrobkov predstavovala 16 165 936 kusov v priebehu OP.

(66)

Sťažnosť podporili nasledujúci výrobcovia Spoločenstva:

(67)

Keďže títo deviati spolupracujúci výrobcovia Spoločenstva, ktorí sú navrhovateľmi (vybraní vo vzorke alebo nie) predstavujú 99 % výroby Spoločenstva podobného výrobku, predstavujú výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článkov 4 ods. 1 a 5 ods. 4 základného nariadenia. Vybraní výrobcovia Spoločenstva počas prešetrovania (ďalej len „vybraní výrobcovia“) predstavovali 86 % z celkovej výroby spoločenstva sedadiel v priebehu OP. Komisia požiadala zostávajúcich výrobcov Spoločenstva, aby poskytli niekoľko všeobecných údajov na analýzu ujmy.

(68)

Spotreba Spoločenstva bola stanovená na základe objemu predaja na trhu Spoločenstva piatich vybraných výrobcov Spoločenstva, štyroch výrobcov Spoločenstva, ktorí neboli zahrnutí do vzorky, výrobcu v Spoločenstve, ktorý nepodal podnet, a dovoz z ČĽR a z iných tretích krajín podľa príslušných kódov KN podľa Eurostatu. Podľa ustanovení uvedených v odôvodnení 14 sa príslušný výrobok v súčasnosti zaraďuje pod kódy KN 8714 95 00, ex 8714 99 90 a ex 9506 91 10. Údaje Eurostatu týkajúce sa posledných dvoch kódov KN (ex 8714 99 90 a ex 9506 91 10) obsahujú tiež iné časti bicyklov a cvičných zariadení. Keďže nebolo možné z týchto dvoch širších kategórií získať len údaje o sedadlách, Komisia rozhodla vypočítať štatistické údaje o dovoze len na základe jedného kódu KN, a to kódu KN 8714 95 00. V dôsledku tejto skutočnosti môže byť objem dovozu použitý pri stanovení spotreby Spoločenstva mierne podhodnotené.

(69)

Komisia na základe týchto údajov zistila, že v priebehu predmetného obdobia sa spotreba zvýšila o 17 % z 20 701 027 kusov v roku 2002 na 24 179 012 kusov v roku 2005.

Tabuľka 1

(70)

Ako bolo uvedené, týmto prešetrovaním sa preukázalo, že priemerné dumpingové marže stanovené pre ČĽR sú nad hranicou de minimis definovanou v článku 9 ods. 3 základného nariadenia a že objem dovozu v ČĽR nie je zanedbateľný v zmysle článku 5 ods. 7 základného nariadenia.

(71)

Dovozný objem boli stanovené na základe údajov Eurostatu. Ako je uvedené vyššie v odôvodení 68, uvedené dovozné údaje môžu byť mierne podhodnotené. Okrem toho Eurostat poskytuje štatistiky týkajúce sa objemu dovozu bicyklových sedadiel v množstvách 100 kg a nie v kusoch. Preto Komisia považovala za vhodné použiť 500 gramov na kus ako priemernú hmotnosť dovážaných sedadiel z Číny, keďže túto hmotnosť uvádzal jeden vyvážajúci výrobca a jeden neprepojený dovozca.

(72)

Dovoz do ČĽR narástol viac ako štvornásobne v priebehu posudzovaného obdobia. V skutočnosti tento dovoz narástol z 1 416 814 kusov v roku 2002 na 6 276 749 kusov v priebehu OP. Podiel na trhu sa príslušne zvýšil zo 7 % v roku 2002 na 26 % v priebehu OP. Toto je potrebné vnímať v kontexte spotreby, ktorá sa zvýšila len o 17 %, t. j. relatívne menej ako nárast dovozu z ČĽR.

(73)

Jeden neprepojený dovozca tvrdil, že dovozné štatistiky boli nadhodnotené, pretože v návrhu bola použitá priemerná hmotnosť 400 gramov sedadiel. Spoločnosť tvrdila, že priemerná hmotnosť sedadiel dovážaných z ČĽR by bola medzi 600 a 800 gramami. Avšak tá istá spoločnosť potvrdila počas kontrolnej návštevy, ktorá sa konala v jej priestoroch, že priemerná hmotnosť sedadiel dovážaných z ČĽR bola 500 gramov, t. j. presne hmotnosť, ktorú Komisia použila pre konverziu údajov Eurostatu poskytnutých v 100 kg na kusy. Dovozca tiež tvrdil, že dovozné štatistiky z ČĽR boli prehnané, pretože obsahovali tiež dovoz poťahových materiálov, ktoré sa používajú na ochranu sedadiel. Ako je uvedené vyššie v odôvodnení 71, dovozné štatistiky boli vypracované len na základe jedného kódu KN (KN 8714 95 00), pod ktorým sa obyčajne poťahy sedadiel neprihlasujú a preto je žiadosť dovozcu neopodstatnená.

Tabuľka 2

(74)

Vážená priemerná cena dovozu sedadiel s pôvodom v ČĽR sa každý rok v priebehu posudzovaného obdobia neustále znižovala a celkovo sa znížila o 21 %, t. j. z 1,4 EUR za kus na 1,1 EUR za kus medzi 2002 a OP.

Tabuľka 3

(75)

Na stanovenie podhodnotenia ceny, Komisia analyzovala údaje týkajúce sa OP. Príslušné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva boli ceny pre nezávislých zákazníkov upravené v prípade potreby na úroveň cien zo závodu (ex-works), t. j. vrátane dopravných nákladov v Spoločenstve a po odpočítaní diskontov a zliav. Komisia porovnala ceny za rôzne druhy sedadiel definovaných podľa základne, vypchávky, poťahu, vidlice a hmotnosti, s predajnými cenami podobných druhov, ktoré účtujú vývozcovia, bez diskontov a upravenými v prípade potreby na cenu CIF na hranici Spoločenstva pomocou príslušnej úpravy vo výške cla (1,2 %) a nákladov vynaložených po dovoze, ktoré vynakladá dovozca v Spoločenstve.

(76)

Pri výpočte vážených priemerných podhodnotených marží boli zohľadnené vývozné ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. V priebehu OP predstavovala vážená priemerná podhodnotená marža spolupracujúcich výrobcov 67,3 %. Okrem toho, vzhľadom na celý dovoz do sedadiel, t. j. dovoz spolupracujúcich a nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, výpočet priemernej podhodnotenej marže vypracovanej na základe údajov Eurostatu ukázal podobnú priemernú podhodnotenú maržu vo výške 70,1 % v priebehu OP.

(77)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia hodnotenie dopadu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Spoločenstva obsahovalo posúdenie všetkých hospodárskych faktorov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Spoločenstva v priebehu posudzovaného obdobia.

(78)

Táto analýza bola vypracovaná pre spoločnosti vybrané vo vzorke. Avšak za účelom vypracovania celkového obrazu situácie výrobného odvetvia Spoločenstva pre tie ukazovatele, pre ktoré boli dostupné dôveryhodné informácie pre výrobné odvetvie Spoločenstva ako celok, bola táto informácia tiež poskytnutá nižšie. Na základe týchto skutočností bola výkonnosť priemyselného odvetvia meraná pomocou faktorov ako ceny, mzdy, investície, zisky, návratnosť investícií, peňažný tok a schopnosť navýšiť kapitál, stanovená na základe informácií, ktoré poskytli vybrané spoločnosti. Faktory ujmy ako napríklad podiel, objem predaja a výroby boli stanovené pre celé výrobné odvetvie Spoločenstva.

(79)

Objem výroby celého výrobného odvetvia Spoločenstva vykazoval jasnú zápornú tendenciu v priebehu posudzovaného obdobia. Zatiaľ čo v roku 2002 objem výroby predstavoval 19 546 740 kusov sedadiel, v priebehu OP výrobné odvetvie Spoločenstva vyrobilo len 16 165 936 kusov, čo je takmer o 3,5 milióna kusov alebo 17 % menej ako v roku 2002. Keďže sa sedadlá obyčajne vyrábajú len na základe objednávok od zákazníkov, záporný vývoj výrobného objemu je priamo závislý od klesajúceho dopytu po sedadlách, ktoré vyrába výrobné odvetvie Spoločenstva.

Tabuľka 4

(80)

Výrobná kapacita bola stanovená na základe menovitej kapacity výrobných jednotiek, ktoré sú vo vlastníctve výrobného odvetvia Spoločenstva, berúc do úvahy zastavenia výroby ako aj skutočnosť, že v niektorých zriedkavých prípadoch bola časť kapacity použitá na výrobu iných výrobkov, t. j. manipulačných tyčí pre invalidné vozíky pomocou rovnakých výrobných liniek.

(81)

Kapacita výroby sedadiel sa zvýšila o 5 % v priebehu posudzovaného obdobia z 29 492 120 kusov v roku 2002 na 30 921 920 kusov v OP. Mierny nárast vo výrobnej kapacite vyplýva z investícií, ktoré v boli realizované v roku 2004 a v OP na výrobu niektorých nových druhov výrobkov, ktoré sa používajú pre pretekárske bicykle. Využívanie kapacity odráža úpadok výroby a dopytu. Neustály pokles v priebehu posudzovaného obdobia spôsobil len 45 % využitie v priebehu OP.

Tabuľka 5

(82)

Čo sa týka koncoročných skladových zásob, drvivá väčšina výroby sa realizuje na základe objednávok. Preto sa aj napriek poklesu skladových zásob o 35 % v priebehu posudzovaného obdobia usúdilo, že v tomto prípade skladové zásoby nie sú príslušným ukazovateľom ujmy.

Tabuľka 6

(83)

Medzi rokmi 2002 a 2003 sa investície na výrobu podobných výrobkov znížili z 3 808 057 EUR na 1 664 147 EUR. V roku 2004 výrobcovia Spoločenstva zvýšili svoje investície a vynaložili takmer dvojnásobnú čiastku, t. j. 3 381 996 EUR v porovnaní s predchádzajúcim rokom. V priebehu OP investície predstavovali 3 638 962 čo je o 4 % menej ako úroveň, ktorú dosiahli na začiatku posudzovaného obdobia v roku 2002. Počas prešetrovania sa zistilo, že investície do budov, výrobných priestorov a strojových zariadení boli realizované najmä za účelom udržania výrobnej kapacity a len v roku 2004 a OP, v menšej miere, na vývoj nových druhov výrobkov. Vzhľadom na nízku kapacitu používania uvedenú vyššie, investície neboli v každom prípade realizované za účelom zvýšenia celkového výrobného objemu.

(84)

Prešetrovaním sa ukázalo, že výrobné odvetvie Spoločenstva sa považuje za svetovú špičku, čo sa týka dizajnu výrobku a inovácie sedadiel. Medzi rokom 2000 a OP výrobcovia Spoločenstva vytvorili a uviedli na trh viac ako tisíc nových druhov sedadiel. Výskum a rozvoj predstavuje približne 8 % – 10 % obratu výrobného odvetvia Spoločenstva. S cieľom zachovať si túto pozíciu potrebuje výrobné odvetvie Spoločenstva udržať si istú úroveň investícií aj pri nízkom využití kapacity.

Tabuľka 7

(85)

Pre sedadlá existujú dva hlavné predajné kanály: trh pôvodných výrobcov zariadenia a náhradných dielov. V prvom prípade sú predávané sedadlá určené na montáž na nové bicykle a v druhom prípade sa sedadlá predávajú za účelom výmeny použitého bicyklového sedadla. Zistilo sa, že predaj pôvodným výrobcom zariadenia predstavoval približne 60 % a predaj náhradných dielov predstavoval približne 40 % celkového trhu. Sedadlá sú rovnako ako pneumatiky najčastejšie vymieňanými komponentmi na bicykloch.

(86)

Objem predaja celého výrobného odvetvia Spoločenstva sa znížil o 20 % v priebehu posudzovaného obdobia z 15 109 569 kusov na 12 139 162 kusov v priebehu OP, t. j. výrobné odvetvie Spoločenstva predalo takmer o 3 milióny sedadiel menej v priebehu OP ako počas roka 2002. Po malom poklese vo výške 1 % v roku 2003 v porovnaní s 2002, bola strata objemu výraznejšia v roku 2004 ako v OP.

(87)

Čo sa týka hodnoty počas celého posudzovaného obdobia narástol predaj sedadiel výrobným odvetvím Spoločenstva len o 1 %. Hodnota predaja na trhu Spoločenstva narástla o 5 % z 54 460 180 EUR v roku 2002 na 56 978 530 EUR v roku 2003 a potom na 58 052 609 EUR v roku 2004. Avšak v priebehu OP sa hodnota predaja výrobného odvetvia Spoločenstva znížila o takmer tri milióny EUR v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Skutočnosť, že hodnota predaja sa nevyvíjala rovnakým smerom ako objem predaja vysvetľuje nárast v priemerných cenách, ktorý je uvedený nižšie.

(88)

Zároveň s poklesom objemu predaja sa podstatne znížil tiež podiel na trhu Spoločenstva z 81 % v roku 2002 na 58 % v priebehu OP. Inými slovami, výrobné odvetvie Spoločenstva stratilo 23 percentuálnych bodov svojho trhového podielu počas celého posudzovaného obdobia voči narastajúcemu dovozu z ČĽR.

Tabuľka 8

(89)

Priemerná jednotková cena výrobného odvetvia Spoločenstva sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšila o 25 %. Toto zvýšenie cien je možné vysvetliť na jednej strane ako dôsledok zvýšených nákladov na suroviny, ktoré mali dopad na celé výrobné odvetvie, a na druhej strane presunom druhov výrobkov z nízkej úrovne technologického vypracovania na špičkovú, ktorý si vyžiadal nákladnejšie suroviny, a ktorých výroba je náročnejšia na prácu.

(90)

Medzi hlavné suroviny použité pri výrobe sedadiel patria plastové štruktúry, kryty, polyuretán, držiaky a svorky. Ceny týchto surovín nepriamo súvisia s vývojom ceny ropy a kovov. Suroviny predstavujú hlavný komponent, od ktorého závisia výrobné náklady sedadiel, tvoria približne polovicu celých výrobných nákladov a majú priamy vplyv na vývoj predajných cien.

(91)

Na základe prešetrovania sa zistilo, že priemerné ceny surovín boli medzi rokmi 2002 a 2003 stabilné, ale zvýšili sa od roku 2003 a tiež v priebehu OP, čo sa odrazilo vo vyšších predajných cenách výrobného odvetvia Spoločenstva.

(92)

Jeden neprepojený dovozca tvrdil, že nárast cien výrobného odvetvia Spoločenstva súvisel so zmenou dopytu zákazníkov. Spoločnosť tvrdila, že dopyt po lacných bicykloch a zároveň lacných sedadlách klesol, zatiaľ čo dopyt po drahších vysokokvalitných sedadlách sa zvýšil. Tomuto stanovisku odporuje skutočnosť, že lacný dovoz z ČĽR podstatne narástol v relatívnych číslach viac ako celková spotreba sedadiel v Spoločenstve, ako je uvedené v odôvodnení 70.

Tabuľka 9

(93)

V priebehu posudzovaného obdobia sa vážená priemerná ziskovosť z čistého obratu výrobného odvetvia Spoločenstva prudko znížila z 3,8 % v roku 2002 na len 0,4 % v priebehu OP. Zatiaľ čo sa ziskovosť v roku 2003 zvýšila na 5,0 %, v roku 2004 klesla na 3,1 % a nakoniec dosiahla 0,4 % v priebehu OP. Nízka zisková marža je dôsledkom skutočnosti, že výrobné odvetvie Spoločenstva nebolo schopné presunúť cenový nárast surovín na svojich zákazníkov.

Tabuľka 10

Výrobné odvetvie Spoločenstva vytvorilo peňažný tok vo výške 3 990 473 EUR v priebehu OP, ktorý bol približne o 1,1 milióna EUR alebo 22 % nižší ako v roku 2002. Stálu podstatnú výšku likvidity výrobného odvetvia Spoločenstva je možné vysvetliť pomocou skutočnosti, že ide stále o kapitálovo intenzívne výrobné odvetvie, ktoré si vyžaduje vysoké odpisované sumy. Vo všeobecnosti je možné poznamenať, že likvidita výrobného odvetvia Spoločenstva sa vyvíjala rovnakým smerom ako ziskovosť.

Tabuľka 11

(94)

Návratnosť čistého majetku bola vypočítaná vyjadrením čistého zisku pred zdanením podobných výrobkov ako percentuálny podiel čistej účtovnej hodnoty hmotného majetku prideleného podobným výrobkom. Tento ukazovateľ sledoval rovnaký vývoj ako ziskovosť, klesol z 12 % v roku 2002 na len 1 % v priebehu OP.

Tabuľka 12

(95)

Nebola zistená žiadna žiadosť zo strany výrobného odvetvia Spoločenstva ani žiaden údaj nenasvedčoval tomu, že by malo ťažkosti s navyšovaním kapitálu pre svoje činnosti a Komisia preto dospela k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva ako celok bolo schopné navýšiť kapitál pre svoje činnosti v priebehu posudzovaného obdobia.

(96)

Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Spoločenstva zostala stabilná v priebehu celého posudzovaného obdobia. Po malom zvýšení v roku 2003 a 2004 výrobné odvetvie Spoločenstva zamestnávalo 418 osôb na plný pracovný úväzok v priebehu OP, t. j. takmer rovnaký počet ako v roku 2002. Je však potrebné poznamenať, že všetci výrobcovia Spoločenstva prenechávajú výrobu podstatných častí svojej výroby iným malým a stredným podnikom so sídlom v Spoločenstve a v niektorých výnimočných prípadoch takmer celý výrobný postup iným malým a stredným podnikom. Preto je celkový počet osôb zamestnaných na plný pracovný úväzok pri výrobe sedadiel oveľa vyšší ako počet zamestnancov, ktorých priamo zamestnáva výrobné odvetvie Spoločenstva. Predpokladá sa, že celkový počet zamestnancov pracujúcich vo výrobe podobných výrobkov je aspoň trikrát vyšší, t. j. približne 1 200 osôb v priebehu OP. Priemerné ročné mzdy sledovali rovnaký vývoj ako pracovné náklady, t. j. zvýšili sa o 5 % v priebehu posudzovaného obdobia zo 7 784 339 EUR v roku 2002 na 8 190 911 EUR v priebehu OP.

Tabuľka 13

(97)

Produktivita meraná vo výstupe (výrobe) na zamestnanca za rok predstavovala 42 225 kusov v roku 2002 a prudko sa znížila počas niekoľkých rokov na 33 317 v priebehu OP. Tento pokles spôsobil klesajúci objem výroby.

Tabuľka 14

(98)

Zatiaľ čo spotreba Spoločenstva sa zvýšila o 17 % od roku 2002 do OP, objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva zostal v priebehu tohto obdobia stabilný. Preto sa predaj výrobného odvetvia Spoločenstva znížil oveľa menej ako dopyt v priebehu posudzovaného obdobia. Na druhej strane sa podiel na trhu dovozu z ČĽR zvýšil o 21 percentuálnych bodov.

(99)

Čo sa týka dopadu veľkosti súčasnej dumpingovej marže na výrobné odvetvie Spoločenstva, na základe objemu a cien dovozu z ČĽR nie je možné tento dopad považovať za zanedbateľný.

(100)

Výrobné odvetvie Spoločenstva sa nezotavilo z účinkov dumpingu v minulosti alebo zo subvencovania.

(101)

Na základe analýzy ujmy sa zistilo, že situácia výrobného odvetvia Spoločenstva sa v priebehu posudzovaného obdobia podstatne zhoršila. Väčšina ukazovateľov ujmy (čistý objem predaja, výrobný objem, využívanie kapacity, ziskovosť, návratnosť investícií, investície, peňažné toky a zamestnanosť) majú v priebehu posudzovaného obdobia zápornú tendenciu.

(102)

Niektoré ukazovatele ujmy majú stále stabilný vývoj (čistá hodnota predaja a schopnosť navýšiť kapitál) alebo majú dokonca kladnú tendenciu (priemerné ceny predaja, výrobná kapacita a konečné zásoby). Avšak nárast predajných cien a čistej hodnoty predaja v priebehu OP nie je možné priradiť zlepšeniu situácie v priemyselnom odvetví Spoločenstva ako takom, ale sú dôsledkom zvýšenia cien surovín a tiež presunutím výrobného odvetvia Spoločenstva na výrobu druhov výrobkov s vyššou hodnotou. Čo sa týka konečných zásob, ako je uvedené v odôvodnení 82, vzhľadom na zvláštny charakter tohto výrobného odvetvia nie je možné konečné zásoby považovať za relevantné na stanovenie ujmy.

(103)

Vzhľadom na nesmierne záporný vývoj ziskových ukazovateľov je možné považovať životaschopnosť priemyselného odvetvia za ohrozenú, ak sa táto situácia nenapraví. Keďže sa výrobné odvetvie Spoločenstva v skutočnosti skladá z malých a stredných podnikov a pracuje v kapitálovo intenzívnej obchodnej činnosti, je veľmi nepravdepodobné, že by výrobné odvetvie mohlo finančne prežiť dlhšie obdobie na tejto úrovni.

(104)

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa preto dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo hmotnú škodu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(105)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia prešetrila, či dumpingový dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Spoločnosti v takej miere, že sa môže považovať za značnú. Boli preskúmané aj známe faktory iné ako dumpingový dovoz, ktoré mohli v rovnakom čase poškodzovať výrobné odvetvie Spoločenstva, aby sa overilo, či sa možná ujma spôsobená týmito faktormi nepripisovala dumpingovému dovozu.

(106)

Dovoz z ČĽR sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšil o viac ako štvornásobok, t. j. o 343 % vzhľadom na objem a o 19 percentuálnych bodov vzhľadom na podiel na trhu. Zároveň priemerné ceny všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR podhodnocovali priemerné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva o 70,1 % v priebehu OP. Výrazný nárast objemu dovozu z ČĽR a ich získanie podielu na trhu v priebehu posudzovaného obdobia pri cenách, ktoré boli nižšie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, sa zhodovali s očividným zhoršovaním celkovej finančnej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva v priebehu tohto obdobia.

(107)

Keďže jednotkové ceny dovozu z ČĽR v priebehu posudzovaného obdobia prudko klesli o 21 % z 1,4 EUR v roku 2002 na 1,1 EUR v priebehu OP, ceny výrobného odvetvia Spoločenstva sa v priebehu rovnakého obdobia zvýšili o 26 % z 3,6 EUR v roku 2002 na 4,5 EUR v priebehu OP. Tento vývoj cien opačným smerom je možné len čiastočne vysvetliť rozdielnym sortimentom sedadiel vyrábaných v Spoločenstve a ČĽR. Okrem toho výrobcovia Spoločenstva predložili dôkazy o tom, že prístup k surovinám a ceny väčšiny surovín sú podobné v Spoločenstve a v ČĽR. Taktiež preukázali, že náklady na surovinu sedadiel v Spoločenstve sa počas posudzovaného obdobia zvýšili. V skutočnosti niektorí vyvážajúci výrobcovia v ČĽR predávajú svoje výrobky do Spoločenstva pod úrovňou nákladov na surovinu a toto je jasným dôkazom, že toto nie je situácia, v ktorej sú ceny nízke z dôvodu komparatívnej výhody výrobcov v ČĽR, ale z dôvodu dumpingových praktík.

(108)

Vplyv tohto nekalého cenového správania dumpingového dovozu z ČĽR bol taký, že ceny výrobného odvetvia Spoločenstva boli potlačené a nemohli pokryť ani nárast cien surovín. Toto tiež potvrdilo výrazné zníženie ziskovosti výrobného odvetvia Spoločenstva.

(109)

Na základe vyššie uvedených skutočností je zjavné, že lacný dovoz z ČĽR, ktorý výrazne podhodnotil ceny výrobného odvetvia Spoločenstva mal určujúci vplyv na situáciu v priemyselnom odvetví Spoločenstva, čo sa prejavilo predovšetkým v poklese výroby, objemu predaja, podielu na trhu a v prudkom znížení ziskovosti.

(110)

Dumpingová marža stanovená pre jedného vyvážajúceho výrobcu bola pod hranicou de minimis. Preto nebol dovoz tejto spoločnosti zohľadnený vo vyššie uvedenej analýze ujmy. Z celého dovozu z ČĽR predstavoval dovoz tohto vyvážajúceho výrobcu od 28 % do 33 % v rokoch 2002 a 2003, od 18 % do 23 % v roku 2004 a dosiahol 12 % až 17 % v priebehu OP. Priemerné ceny tejto spoločnosti stále výrazne podhodnocovali výrobný priemysel Spoločenstva v priebehu posudzovaného obdobia. Avšak priemerné marže podhodnotenia tejto spoločnosti boli oveľa menšie ako marže dumpingových spoločností. Vzhľadom na skutočnosť, že dovoz tejto spoločnosti nebol podstatný a čo je ešte dôležitejšie, prudko klesol počas posudzovaného obdobia, v tejto súvislosti možno konštatovať, že nedumpingový dovoz tohto vyvážajúceho výrobcu nenarušil príčinný vzťah, t. j. skutočnosť, že dumpingový dovoz z ČĽR spôsobil hmotnú škodu priemyselnému odvetviu Spoločenstva.

(111)

Podľa Eurostatu a podľa informácií, ktoré boli zhromaždené počas prešetrovania, boli hlavnými tretími krajinami, z ktorých sa sedadlá dovážali Taiwan, India a Vietnam.

(112)

Dovoz z Taiwanu predstavoval 1 145 000 kusov v roku 2002 a v priebehu posudzovaného obdobia narástol o 25 % na 1 429 200 kusov počas OP. Podiel na trhu sedadiel dovezených z Taiwanu predstavoval 6 % v roku 2002, t. j. rovnakú úroveň ako v priebehu OP. Dovoz z Taiwanu sa vykonával za ceny na podobných úrovniach ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Keďže sa taiwanský podiel na trhu nezväčšil, ale zostal stabilný na 6 % v priebehu posudzovaného obdobia a ceny boli na rovnakej úrovni ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, dovoz z Taiwanu sa nepovažuje za dovoz so záporným vplyvom na situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

(113)

Dovoz z Indie predstavoval 204 200 kusov v roku 2002 a narástol o 30 % na 264 600 v priebehu OP. Priemerné ceny dovozu z Indie zostali počas celého posudzovaného obdobia výrazne pod úrovňou dovozu z ČĽR. Jeho výška predstavovala 0,63 EUR v roku 2002, potom sa zvýšila na 0,91 EUR v roku 2003, potom prudko klesla na 0,47 EUR a dosiahla 0,6 EUR v priebehu OP. Tento dovoz však predstavoval 1 % podiel na trhu počas celého posudzovaného obdobia. Preto možno v tejto súvislosti konštatovať, že napriek nízkej úrovni cien dovozu z Indie, tento dovoz nemal významný vplyv na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(114)

Čo sa týka dovozu z Vietnamu, štatistiky Eurostatu svedčia o veľmi nízkej úrovni 4 400 dovezených sedadiel v roku 2002, ktorá sa zvýšila na 136 000 v priebehu OP. Ceny dovozu z Vietnamu zostali v rovnakom rozsahu ako ceny z ČĽR. Avšak rovnako ako v prípade Indie, podiel na trhu indického dovozu bol pod 1 % v roku 2002 a 2003, a dosiahol len 1 % v roku 2004 a v priebehu OP. Preto je možno v tejto súvislosti konštatovať, že tento dovoz nemal výrazný vplyv na stav výrobného odvetvia Spoločenstva.

(115)

Preto sa predbežne dospelo k záveru, že dovoz z iných krajín ako z ČĽR neprispel k hmotnej škode, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(116)

Ako je uvedené vyššie v odôvodnení 84, približne 8 % – 10 % obratu výrobného odvetvia Spoločenstva je venované investíciám do V a V. Medzi tieto investície patria štúdie držania tela, skúškam a projektovaniu nových modelov sedadiel. Niektorí výrobcovia Spoločenstva tvrdili, že niektorí vyvážajúci výrobcovia z ČĽR jednoducho kopírovali patentované európske výrobky a boli tak schopní vytvoriť cenovú výhodu v porovnaní s výrobcami v Spoločenstve, ktorá sa odzrkadľuje v nízkej cene sedadiel dovážaných z ČĽR. Na druhej strane jeden neprepojený dovozca pripomenul, že falšované výrobky nepochádzali len z ČĽR, ale boli tiež predmetom sporu medzi výrobcami v Spoločenstve. Je pravda, že falšovanie je dôležitou otázkou v tomto výrobnom odvetví a mohlo ešte zhoršiť situáciu v priemyselnom odvetví Spoločenstva. V každom prípade nie sú škody spôsobené porušovaním práv duševného vlastníctva spôsobované samotným výrobným odvetvím Spoločenstva takého charakteru, že by porušili silný príčinný vzťah medzi prívalom dumpingového dovozu a hmotnej škody, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Tiež je potrebné poznamenať, že aj keď dumpingový dovoz z ČĽR využíval porušovanie práv duševného vlastníctva, túto skutočnosť nemožno považovať za ďalší faktor, pretože toto porušovanie sa stále týka dumpingového dovozu.

(117)

Časová zhoda medzi nárastom dumpingového dovozu v ČĽR, nárastom podielu na trhu a zisteného podhodnotenia na jednej strane a zjavného zhoršenia situácie výrobného odvetvia Spoločenstva na strane druhej vedie k záveru, že dumpingový dovoz spôsobil materiálnu škodu výrobnému odvetviu Spoločenstva v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia. Ostatné faktory boli predmetom analýz, ale nebolo zistené, že by boli určujúcim dôvodom pre utrpenú ujmu.

(118)

Na základe vyššie uvedenej analýzy, ktorá sa dôkladne odlíšila a oddelila vplyv všetkých známych faktorov, ktoré majú vplyv na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva od poškodzujúceho vplyvu dumpingového dovozu, sa dospelo k predbežnému záveru, že dovoz sedadiel z ČĽR spôsobil hmotné škody výrobnému odvetviu Spoločenstva v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(119)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa skúmalo, či napriek záveru o poškodzujúcom dumpingu, existovali dôvody, na základe ktorých by sa mohlo dospieť k záveru, že prijatie antidumpingových opatrení v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Spoločenstva. Zohľadnil sa pravdepodobný vplyv možných opatrení na všetky strany zúčastnené na konaní a v tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy dôsledky neprijatia opatrení.

(120)

Situácia poškodzujúca výrobné odvetvie Spoločenstva bola spôsobená jej neschopnosťou konkurovať lacným dumpingovým dovozom.

(121)

Uloženie opatrení by malo umožniť výrobnému odvetviu Spoločenstva zvýšiť objem svojho predaja a obnoviť podiel na trhu, a tým dosiahnuť väčšie úspory zo sériovej výroby a úroveň zisku potrebnú na opodstatnenie neustálych investícií do výrobných zariadení a výskumu s cieľom zachovať konkurencieschopnosť.

(122)

Jeden dovozca tvrdil, že jeden výrobca Spoločenstva mal dominantné trhové postavenie, avšak svoje tvrdenie nepodložil. Vzhľadom na skutočnosť, že sedadlá počas posudzovaného obdobia vyrábalo aspoň desať rôznych konkurenčných výrobcov v Spoločenstve a že počas prešetrovania nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by dokazovala toto tvrdenie, sa táto žiadosť zamieta.

(123)

V prípade neprijatia opatrení by zhoršovanie situácie výrobného odvetvia Spoločenstva pokračovalo. Výrobné odvetvie Spoločenstva by nebolo schopné investovať do nových technológií a efektívne čeliť konkurencii dovozu z tretích krajín. Okrem toho ak nebudú uložené opatrenia, výrobné odvetvie Spoločenstva by prišlo o veľký objem trhu sedadiel strednej triedy, čím nebude schopné rozložiť svoje fixné náklady. V skutočnosti by niektoré spoločnosti museli zastaviť výrobu podobných výrobkov a prepustiť svojich zamestnancov, čo sa už stalo v prípade jedného výrobcu Spoločenstva v roku 2005. Preto sa dospelo k záveru, že uloženie antidumpingových opatrení je v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

(124)

Čo sa týka dovozcov, na dotazník odpovedali len dvaja neprepojení dovozcovia a kontrolná návšteva sa následne uskutočnila u jedného z nich. Objem príslušného výrobku, ktorý dovážali títo dvaja dovozcovia, predstavovali 21 % celkového dovozu do Spoločenstva z ČĽR a 7 % spotreby Spoločenstva.

(125)

Vzhľadom na skutočnosť, že väčšina dovozu sedadiel do Spoločenstva prebiehala cez dovozcov, ktorí neboli prepojení s vyvážajúcimi výrobcami, dovoz týchto neprepojených dovozcov sa považoval za reprezentatívny pre všetkých neprepojených dovozcov.

(126)

Dovoz posudzovaného výrobku obidvoch dovozcov z ČĽR predstavoval 100 % ich celkového dovozu sedadiel. V prípade jedného dovozcu, príslušná hodnota predaja sedadiel predstavovala 8 % celového obratu dovozcu v priebehu OP. Predaj dovezených sedadiel z ČĽR bol v priebehu OP ziskový. Avšak ziskovosť sedadiel bola o 0,7 percentuálnych bodov nižšia ako celková ziskovosť tejto spoločnosti, ktorá sa v priebehu OP pohybovala v rozsahu od približne 2 % do 6 %. V prípade druhého dovozcu hodnota predaja dovážaných sedadiel v priebehu OP predstavovala len 1,2 % celkového obratu spoločnosti a ziskovosť predaja sedadiel bola podľa odhadov v súlade s celkovou ziskovosťou tejto spoločnosti. Na základe informácií, ktoré predložili ostatní dovozcovia je možné predpokladať, že situácia týchto dvoch popísaných dovozcov je reprezentatívna pre väčšinu dovozcov sedadiel z ČĽR.

(127)

Keďže obidve spoločnosti dovážali sedadlá len z ČĽR, je možno dospieť k záveru, že uloženie opatrení môže mať v skutočnosti záporný vplyv na finančnú situáciu týchto spoločností. Avšak berúc do úvahy skutočnosť, že predaj sedadiel predstavuje len malý podiel celkového obratu a zisku spoločností, neočakáva sa, že opatrenia by mali výrazný vplyv na celkovú situáciu týchto dvoch dovozcov. Okrem toho tieto spoločnosti tiež dovážajú sedadlá buď od skupiny spoločností, v súvislosti s ktorými bol zistený nulový dumping alebo z tretích krajín, napr. Taiwanu.

(128)

Na dotazník, ktorý zaslala Komisia, odpovedali štyria používatelia a distribútori posudzovaného výrobku. Ide o spoločnosti, ktoré používajú sedadlá vyrobené v Spoločenstve a tiež dovážajú sedadlá na montáž bicyklov. Tieto štyri spoločnosti použili v priebehu OP celkový počet 1 255 655 sedadiel, z ktorých viac ako polovicu (55 %) tvorili sedadlá pochádzajúce z ČĽR. Počet dovezených sedadiel z ČĽR a použitých sedadiel týmito štyrmi spoločnosťami predstavoval 5,7 % objemu predaja výrobného odvetvia Spoločenstva a 2,9 % z celkovej spotreby sedadiel v Spoločenstve v priebehu OP. Čo sa týka montážnych podnikov bicyklov sa zistilo, že sedadlá predstavujú len malý cenový komponent celkových nákladov hotových bicyklov. Sedadlá v priemere predstavujú v závislosti od modelu 1 % až 4 % celkových nákladov na bicykel.

(129)

Dvaja zo štyroch používateľov prehlásili, že uloženie antidumpingového cla by pravdepodobne nemalo veľký vplyv na ich obchodnú činnosť, pretože nárast ceny sedadiel by sa pravdepodobne preniesol na ich koncového zákazníka. Okrem toho tvrdili, že cenový rozdiel medzi sedadlami, ktoré vyrábalo a predávalo výrobné odvetvie Spoločenstva a dovozom z Číny, bol tak vysoký, že aj po uložení antidumpingového cla by sedadlá podchádzajúce z ČĽR stále zostali konkurencieschopné.

(130)

Ďalší dvaja používatelia neposkytli dôveryhodnú verziu svojho podania. Preto v súlade s článkom 19 ods. 3 neboli tieto informácie predbežne zohľadnené.

(131)

Jeden vyvážajúci vývozca tvrdil, že uloženie opatrení na dovoz sedadiel nebolo v záujme Spoločenstva, pretože by vystavilo existenciu životaschopnej európskej výroby bicyklov ďalšiemu riziku. Spoločnosť tvrdila, že výrobcovia v Spoločenstve by zastavili svoju montážnu činnosť a začali by namiesto toho dovážať zmontované bicykle z ČĽR napriek existencii antidumpingového cla na bicykle. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že vývozcovia nie sú v pozícii stanoviť záujem Spoločenstva. Napriek tomu Komisia preskúmala podstatu tohto argumentu. Vzhľadom na to, že dvaja zo štyroch používateľov sedadiel bicyklov prehlásili, že uloženie opatrení by nemalo výrazný vplyv na ich obchodnú činnosť, z dôvodu nízkej ceny sedadla v celkovej výrobnej cene bicyklov, sa musí tento argument v každom prípade zamietnuť.

(132)

V súvislosti s tým, že štyri spoločnosti nakúpili významnú časť sedadiel (45 % v priebehu OP) v Spoločenstve a vzhľadom na relatívne nízky význam sedadla v celkovej cene úplne zmontovaného bicykla, sa dospelo k záveru, že dopad na cenu vyplývajúci z uloženia antidumpingových opatrení na sedadlá by nemal výrazný vplyv na celkové náklady používateľov. V každom prípade, ak nastane takýto vplyv, je veľmi pravdepodobné, že používatelia dovážaných sedadiel budú schopní preniesť dodatočné náklady.

(133)

Na dotazník odpovedal jeden dodávateľ surovín. Táto spoločnosť predáva kovové časti sedadiel výrobcom v Spoločenstve, menovite rámy a pružiny, ktoré sú vyrobené zo železa, ocele, titánu, vanádu, mangánu a uhlíkovej ocele. Táto spoločnosť súhlasí s uložením antidumpingových ciel a očakáva zvýšenie objemu výroby vo výrobnom odvetví Spoločenstva a zároveň vyšší dopyt po jej surovinách.

(134)

Na základe uvedených zistení a keďže neexistuje žiaden iný prvok ani reakcia zo strany spotrebiteľských organizácií, sa dospelo k záveru, že vplyv navrhovaných opatrení na spotrebiteľa nie je podstatný.

(135)

Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody na základe záujmu Spoločenstva pre neuloženie predbežných antidumpingových ciel.

(136)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s dumpingom, spôsobenou ujmou a záujmom Spoločenstva, by sa mali uložiť predbežné opatrenia s cieľom predísť vzniku ďalšej ujmy výrobnému odvetviu Spoločenstva prostredníctvom dumpingového dovozu.

(137)

Opatrenia je potrebné uložiť na úrovni postačujúcej na odstránenie ujmy spôsobenej týmto dovozom bez toho, aby sa prekročila zistená dumpingová marža. Pri výpočte výšky cla potrebného na odstránenie vplyvu poškodzujúceho dumpingu sa usúdilo, že prípadné opatrenia by mali umožniť výrobnému odvetviu Spoločenstva pokryť výrobné náklady a získať celkovo taký zisk pred zdanením, ktorý by odvetvie tohto druhu mohlo primerane dosiahnuť v tomto sektore za bežných podmienok hospodárskej súťaže, t. j. ak by neexistoval dumpingový dovoz z predaja podobného výrobku v Spoločenstve. Zisková marža pred zdanením použitá pri tomto výpočte bola 5 % z obratu na základe úrovní zisku stanovených v predchádzajúcich prešetrovaniach pre výrobcov častí bicyklov, medzi ktorých patria výrobcovia Spoločenstva, ako je definované v odôvodnení 67.

(138)

Potrebné zvýšenie ceny sa potom stanovilo na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny, ktorá bola stanovená pre výpočty podhodnotenia ceny (pozri odôvodnenie 75) a váženej priemernej nepoškodzujúcej ceny výrobkov predávaných výrobným odvetvím Spoločenstva na trhu Spoločenstva. Nepoškodzujúca cena sa potom získala úpravou predajnej ceny výrobného odvetvia Spoločenstva o skutočnú stratu/skutočný zisk dosiahnutú/-ý počas OP a pridaním uvedenej ziskovej marže. Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa potom vyjadril ako percentuálna hodnota celkovej dovoznej hodnoty CIF.

(139)

Pri výpočte celoštátnej úrovne na vylúčenie ujmy pre všetkých ostatných vývozcov v ČĽR je potrebné pripomenúť, že úroveň spolupráce bola nízka. Z tohto dôvodu sa marža ujmy vypočítala ako vážená priemerná marža vypočítaná pre spolupracujúceho vývozcu a najvyššej marže stanovenej pre reprezentatívne druhy vyvážené tým istým vývozcom.

(140)

Marža ujmy bola podstatne vyššia ako zistené dumpingové marže.

(141)

Na základe uvedeného je možné predpokladať, že dočasné antidumpingové clo by malo byť uložené na úrovni zistenej antidumpingovej marže, ale nemalo by byť, v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia, vyššie ako výška ujmy vypočítaná vyššie.

(142)

Sadzby antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení boli stanovené na základe nálezov v tomto prešetrovaní. Preto odzrkadľujú situáciu zistenú počas prešetrovania v súvislosti s týmito spoločnosťami. Tieto sadzby cla (na rozdiel od celoštátneho cla vzťahujúceho sa na „všetky ostatné spoločnosti“) sa preto vzťahujú výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v príslušnej krajine a vyrábaných spoločnosťami, čiže uvedenými osobitnými právnickými osobami. Dovážané výrobky vyrábané ktoroukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa nie sú špecificky uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia vrátane subjektov prepojených s týmito špecificky uvedenými subjektmi, nemôžu mať nárok na uplatnenie týchto sadzieb a vzťahuje sa na ne sadzba cla uplatňovaná na „všetky ostatné spoločnosti“.

(143)

Akúkoľvek žiadosť o uplatnenie týchto sadzieb antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po vzniku nových výrobných alebo obchodných subjektov) treba okamžite predložiť Komisii (3) spolu so všetkými relevantnými informáciami, najmä o akejkoľvek zmene činností spoločnosti spojených s výrobou, domácim predajom a vývozným predajom, ktoré súvisia napr. s touto zmenou názvu alebo s touto zmenou vo výrobných a obchodných subjektoch. Podľa potreby Komisia po porade s poradným výborom nariadenie príslušne zmení a doplní aktualizovaným zoznamom spoločností, ktoré využívajú individuálne sadzby cla. S cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie antidumpingového cla by sa celoštátna antidumpingová marža mala uplatňovať aj na tých výrobcov, ktorí počas OP nerealizovali žiadny vývoz do Spoločenstva.

(144)

Na základe uvedeného sú predbežné colné sadzby takéto:

(145)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na veľký rozdiel v sadzbách cla sa osobitné opatrenia pokladajú v tomto prípade za potrebné, aby sa zabezpečilo riadne uplatňovanie antidumpingových ciel. Osobitná dumpingová marža vypočítaná pre príslušného výrobcu sa vzťahuje iba na dovoz príslušného výrobku vyrábaného príslušným vyvážajúcim výrobcom. Tieto osobitné opatrenia zahŕňajú:

(146)

Predloženie platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá musí spĺňať požiadavky uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu. Dovoz, ku ktorému takáto faktúra nie je priložená, musí podliehať zvyškovému antidumpingovému clu uplatniteľnému na všetky ostatné spoločnosti.

(147)

Pripomína sa, že ak by sa po uložení antidumpingových opatrení výrazne zvýšil objem vývozu spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne sadzby ciel, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo považovať za zvýšenie predstavujúce zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrenia v zmysle článku 13 ods. 1 základného opatrenia. Za takýchto okolností a ak sú splnené podmienky, môže sa začať prešetrovanie zamerané na obchádzanie opatrení. Uvedeným prešetrovaním sa môže inter alia preskúmať potreba odstránenia individuálnych sadzieb cla a následného uloženia celoštátneho cla.

(148)

V záujme správneho administratívneho spracovania je potrebné stanoviť lehotu, v rámci ktorej zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania, môžu písomne vyjadriť svoje stanovisko a požiadať o vypočutie. Ďalej je potrebné uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia antidumpingových ciel sú na účely tohto nariadenia dočasné a je možné, že sa budú musieť na účely konečného cla znovu posúdiť,

28.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 379/37

(1)

Aby z ustanovení nariadenia Komisie (ES) č. 1870/2005 z 16. novembra 2005 o otvorení a ustanovení správy colných kvót a zavedení systému dovozných licencií a osvedčení o pôvode na cesnak dovezený z tretích krajín (1) mohli mať prospech aj dovozcovia z Bulharska a Rumunska, je potrebné zriadiť prechodné opatrenia. Tieto opatrenia by mali pokrývať najmä definície referenčného množstva a pravidiel týkajúcich sa tradičných a nových dovozcov.

(2)

Nariadenie (ES) č. 1870/2005 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(3)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre čerstvé ovocie a zeleninu,

1.

Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

2.

Do článku 3 sa dopĺňa tento odsek 4:

„4.   Odchylne od odsekov 1 a 2 sa pre dovozné obdobie 2006/07, 2007/08 a 2008/09, a to len v Bulharsku a Rumunsku:

3.

Článok 5 sa mení a dopĺňa takto:

4.

Príloha III sa mení a dopĺňa takto:

28.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 379/39

(1)

Určité technické zmeny a doplnenia sú potrebné v nariadení Komisie (ES) č. 2295/2003 (1), na základe dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska k Európskej únii.

(2)

Prílohy I, II a V k nariadeniu (ES) č. 2295/2003 obsahujú niektoré záznamy vo všetkých jazykoch Spoločenstva k 31. decembru 2006. Tieto prílohy by mali zahŕňať aj záznamy v bulharčine a rumunčine.

(3)

Nariadenie (ES) č. 2295/2003 by sa teda malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

Článok 4 ods. 2 sa nahrádza nasledujúcim:

„2.   Príslušný orgán pridelí schválenej triediarni rozlišovacie číslo schválenia s takýmto počiatočným kódom:

2.

Prílohy I, II a V sú zmenené a doplnené v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

28.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 379/47

(1)

V nariadení Komisie (ES) č. 795/2004 (2) sa zavádzajú predpisy na vykonávanie schémy jednotných platieb od roku 2005.

(2)

V článku 54 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1782/2003 sa ustanovuje, že poľnohospodári vynímajú z produkcie hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu za vyňatie pôdy z produkcie a v článku 56 ods. 1 uvedeného nariadenia sa ustanovuje, že využívanie pôdy vyčlenenej na poľnohospodárske účely je všeobecne zakázané.

(3)

V článku 32 ods. 1 nariadenia (ES) č. 795/2004 sa ustanovuje, že plochy, ktoré sa dočasne nevyužívajú, sa nesmú využívať počas obdobia, ktoré sa začína najneskôr 15. januára a končí najskôr 31. augusta.

(4)

Komisia pravidelne povoľovala uplatňovanie výnimky z týchto ustanovení, aby sa mohlo reagovať na potrebu krmiva poľnohospodárov v oblastiach postihnutých prírodnými katastrofami, predovšetkým suchom. Mimoriadne okolnosti, ktoré vznikajú v prípade miestnej prírodnej katastrofy, si vyžadujú analýzy a rozhodnutia v správnom čase. Zo skúseností vyplýva, že by bolo vhodné preniesť zodpovednosť za tieto rozhodnutia na členské štáty, za predpokladu, že sú opodstatnené mimoriadnymi okolnosťami, aby sa mohlo primerane a včas reagovať na miestne situácie.

(5)

Je preto vhodné, aby členské štáty prijímali rozhodnutia o identifikácii ťažkých prírodných katastrof, ktoré vážne ovplyvňujú pôdu poľnohospodárskych podnikov, a aby včas povoľovali všetkým dotknutým výrobcom využívať pôdu vyčlenenú na účel pestovania krmív a oznámiť túto skutočnosť Komisii. Členské štáty by mali Komisii oznamovať takéto vnútroštátne rozhodnutia, a predovšetkým nepriaznivé klimatické podmienky, ktoré sú ich dôvodom.

(6)

Nariadenie (ES) č. 795/2004 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(7)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade s so stanoviskom Riadiaceho výboru pre priame platby,

28.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 379/49

(1)

V článku 3 ods. 2 písm. f) nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (2) sa ustanovuje, že EPZF financuje centralizovaným spôsobom výdavky súvisiace s trhmi rybného hospodárstva.

(2)

V článku 35 nariadenia (ES) č. 104/2000 sa uvádzajú druhy výdavkov vzniknutých členským štátom.

(3)

Financovanie týchto výdavkov sa riadi pravidlami centralizovaného priameho riadenia medzi Komisiou a členskými štátmi.

(4)

S cieľom zabezpečiť dodržiavanie správneho finančného hospodárenia s fondmi Spoločenstva a ochraňovať finančné záujmy Spoločenstva sa v nariadení (ES) č. 1290/2005 stanovujú určité povinnosti členských štátov týkajúce sa riadenia a kontroly týchto fondov, ako aj poskytovania informácií o ich právnom a administratívnom rámci na splnenie týchto povinností a vymáhanie neoprávnene vyplatených súm v prípade objavenia nezrovnalostí v riadení týchto fondov. Finančné záujmy Spoločenstva v súvislosti s výdavkami financovanými podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 104/2000 sú taktiež ochraňované príslušnými pravidlami vzťahujúcimi sa k ochrane týchto záujmov v nariadení Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (3), nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (4), nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (5) a nariadení Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (6).

(5)

S cieľom zabezpečiť riadne riadenie finančných tokov, najmä z dôvodov, že samotné členské štáty v prvom rade poskytujú finančné prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 35 nariadenia (ES) č. 104/2000, by členské štáty predtým, ako Komisia uhradí na polročnom základe ich výdavky, mali zhromaždiť príslušné informácie týkajúce sa výdavkov a poskytnúť ich Komisii spolu s vyhlásením o výdavkoch.

(6)

Komisia by mala polročne uhradit’ preplatky členským štátom na základe týchto vyhlásení o výdavkoch a priložených sprievodných dokladov.

(7)

Tieto informácie by sa mali zasielať elektronicky s cieľom umožniť Komisii účinné využitie informácií od členských štátov.

(8)

Aby sa predišlo uplatňovaniu rozličných prevodových kurzov na pomoc vyplatenú organizáciám výrobcov v menách iných ako euro na jednej strane a vo vyhláseniach o výdavkoch na druhej strane, príslušné členské štáty by mali uplatňovať rovnaký prevodový kurz vo svojich vyhláseniach o výdavkoch ako je prevodový kurz, ktorý sa uplatňuje pri platbách príjemcom. Uplatniteľné prevodové kurzy sa musia stanoviť podľa operatívnych udalostí stanovených v nariadení Komisie (ES) č. 1925/2000 stanovujúcom operatívne udalosti pre prevodné kurzy, ktoré sa majú uplatňovať pri výpočtoch určitých čiastok zabezpečených mechanizmami stanovenými nariadením Rady (ES) č. 104/2000 o spoločnej organizácii trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry (7).

(9)

S cieľom stanoviť právny základ pre platby vykonané v prvom referenčnom období, je vhodné uplatňovať toto nariadenie so spätným účinkom od 16. októbra 2006,

a)

výdavkov vzniknutých počas predchádzajúceho šesťmesačného referenčného obdobia;

b)

celkových výdavkov od začiatku finančného roka do konca predchádzajúceho šesťmesačného referenčného obdobia.

28.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 379/54

(1)

Niektoré štáty predložili žiadosti o zmenu niektorých intervenčných centier, ktoré sú uvedené v prílohe k nariadeniu Komisie (EHS) č. 2271/93 (2) na účel ich lepšieho umiestnenia alebo lepšieho splnenia požadovaných kritérií. Je vhodné vyhovieť týmto žiadostiam.

(2)

Vzhľadom na pristúpenie Bulharska a Rumunska je potrebné, aby sa pre tieto nové členské štáty určili intervenčné centrá a uviedli sa v zozname ustanovenom nariadením (EHS) č. 2273/93.

(3)

Nariadenie (EHS) č. 2273/93 by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(4)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,