16.11.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 316/1

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

16.11.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 316/3

(1)

V nariadení Komisie (ES) č. 2375/2002 z 27. decembra 2002, ktorým sa otvára a ustanovuje správa colných kvót Spoločenstva pre bežnú pšenicu z tretích krajín, okrem pšenice vysokej kvality (2), sa ustanovujú tri podkvóty pre rôzne krajiny pôvodu. Podkvóta III sa týka tretích krajín iných ako Spojené štáty americké a Kanada. Je rozdelená na štyri štvrťročné tranže. Tranža č. 4 sa vzťahuje na obdobie od 1. októbra do 31. decembra.

(2)

V zmysle článku 6 nariadenia (ES) č. 2375/2002 majú povolenia vydané v rámci uvedeného nariadenia platnosť štyridsaťpäť dní od dátumu ich skutočného vydania.

(3)

V zmysle článku 5 ods. 1 tretieho pododseku a článku 9 písm. a) nariadenia (ES) č. 2375/2002 sa v dovoznom povolení uvádza iba jedna krajina pôvodu a povolenie je platné iba pre výrobky, ktoré majú pôvod v uvedenej krajine.

(4)

Od 1. októbra 2006 sa dovozné toky pšenice obyčajnej pochádzajúcej z Ukrajiny do Spoločenstva narušili, pretože Ukrajina zaviedla kontrolné a obmedzujúce opatrenia vzťahujúce sa na vývoz. Tie môžu hospodárskym subjektom brániť aspoň čiastočne pri plnení ich záväzkov spojených s vydanými dovoznými povoleniami, v ktorých sa ako krajina pôvodu uvádza Ukrajina.

(5)

S cieľom zabrániť penalizácii týchto hospodárskych subjektov a zabezpečiť riadne čerpanie tejto kvóty by sa mala zaviesť určitá flexibilnosť pri používaní vydaných povolení. Odchylne od nariadenia (ES) č. 2375/2002 by sa na tento účel mala predĺžiť platnosť týchto povolení až do konca roku 2006 a malo by sa povoliť ich používanie na dovoz pšenice obyčajnej s pôvodom v iných tretích krajinách ako v Ukrajine s výnimkou Spojených štátov amerických a Kanady.

(6)

Platnosť dovozných povolení, ktoré boli vydané na dovoz pšenice obyčajnej inej ako vysokej kvality (s číselným znakom KN 1001 90 99) v rámci podkvóty III (s poradovým číslom 09.4125) uvedenej v článku 3 uvedeného nariadenia od 1. októbra 2006, uplynie počnúc 16. novembrom 2006. Zmeny a doplnenia ustanovené v tomto nariadení sa preto musia začať uplatňovať čo najskôr. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

(7)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny.

a)

množstvo (v tonách) výrobkov dovezených na základe dovozných povolení uvedených v článku 1;

b)

číslo a dátum vydania povolenia, na základe ktorého sa dovoz uskutočnil.

16.11.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 316/5

(1)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1579/2006 (2) vyhlásilo verejnú súťaž a určilo smerné sadzby náhrady a smerné množstvá, pre ktoré možno vydať vývozné licencie systému A3.

(2)

Na základe predložených ponúk sa majú určiť maximálne sadzby náhrady a percentuálne podiely pre výdaj množstiev, vzťahujúce sa na ponuky uskutočnené na úrovni týchto maximálnych sadzieb.

(3)

Pre paradajky, pomaranče, citróny, stolové hrozno a jablká maximálna sadzba potrebná na udelenie povolení do výšky smerného množstva v rozmedzí ponúknutých množstiev neprevyšuje jedenapolnásobne smernú mieru náhrady,

16.11.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 316/7

(1)

Článok 10 nariadenia (ES) č. 1784/2003 predpokladá, že pri dovoze produktov uvedených v článku 1 uvedeného nariadenia sa vyberajú colné poplatky vo výške podľa Spoločného colného sadzobníka. Avšak pre produkty uvedené v odseku 2 tohto článku sa dovozné clo rovná intervenčnej cene platnej pre tieto produkty pri dovoze, zvýšenej o 55 % a zníženej o dovoznú cenu CIF, platnú pre príslušnú zásielku. Avšak tento colný poplatok nesmie byť vyšší ako výška poplatkov v Spoločnom colnom sadzobníku.

(2)

V zmysle článku 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1784/2003 sa dovozné ceny CIF vypočítavajú na základe reprezentatívnych cien príslušného produktu na svetovom trhu.

(3)

Nariadenie (ES) č. 1249/96 stanovilo pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 1784/2003 týkajúceho sa dovozných ciel v sektore obilnín.

(4)

Dovozné clá zostávajú platné, kým nevstúpi do platnosti ich nové určenie.

(5)

S cieľom umožniť normálne fungovanie režimu dovozných ciel sa pre ich výpočet majú zvoliť reprezentatívne trhové sadzby zistené v priebehu určitého referenčného obdobia.

(6)

Uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1249/96 vedie k určeniu dovozných ciel v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu,

16.11.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 316/10

(1)

V nariadení Rady (ES) č. 51/2006 z 22. decembra 2005, ktorým sa na rok 2006 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité zásoby rýb a skupiny zásob rýb uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie úlovkov (3), sa stanovujú kvóty na rok 2006.

(2)

Podľa informácií, ktoré dostala Komisia, bola v dôsledku výlovu zásob uvedených v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu alebo plavidlami zaregistrovanými v členskom štáte uvedenom v tejto prílohe vyčerpaná kvóta pridelená na rok 2006.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať výlov týchto zásob, ako aj ich držanie na palube, prekládku a vykládku,

16.11.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 316/12

(1)

Aby sa zabezpečila environmentálna integrita systému obchodovania s emisiami v Spoločenstve, v smernici 2003/87/ES sa vyžaduje od členských štátov, aby v prípadoch, keď sú hostiteľmi projektových aktivít usporiadaných v rámci pružných mechanizmov Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC), nevydávali žiadne jednotky zníženia emisií (ERU) ani certifikované zníženia emisií (CER) pre znižovanie alebo obmedzovanie emisií skleníkových plynov, ku ktorému dochádza v zariadeniach už participujúcich na systéme obchodovania s emisiami v Spoločenstve, keďže toto by znamenalo dvojité započítavanie znižovania alebo obmedzovania emisií.

(2)

Uvedené znižovanie alebo obmedzovanie emisií môže nastať najmä vtedy, ak sa v zariadení patriacom do pôsobnosti systému obchodovania s emisiami v Spoločenstve začne uskutočňovať projektová aktivita na prechod na iné palivo, alebo sa vplyvom projektovej aktivity v oblasti výroby tepla v komunálnom sektore zníži výroba v inom zariadení v pôsobnosti systému obchodovania s emisiami v Spoločenstve, alebo sa uskutočňuje projektová aktivita zásobovania siete elektrickou energiou z veternej alebo vodnej elektrárne, nahrádzajúc tým výrobu elektrickej energie v elektrárni na fosílne palivo.

(3)

Vzhľadom na to, že členské štáty sa už pred prijatím článku 11b ods. 2 smernice 2003/87/ES mohli zaviazať vydávať ERU alebo CER, čo vedie k dvojitému započítavaniu, v článku 11b ods. 3 a 4 sa povoľuje vydávať ERU a CER do 31. decembra 2012 aj v prípadoch, keď znižovanie alebo obmedzovanie emisií vyplývajúce z projektových aktivít priamo alebo nepriamo znižuje alebo obmedzuje emisie v zariadeniach, ktoré sa podieľajú na systéme obchodovania s emisiami v Spoločenstve, len ak sa zruší rovnaký počet kvót.

(4)

V článku 11b ods. 3 a 4 smernice 2003/87/ES sa rozlišuje medzi prípadmi, keď je možné určiť mieru zníženia alebo obmedzenia emisií v každom zariadení v pôsobnosti systému obchodovania s emisiami v Spoločenstve, ktoré je ovplyvnené projektovou aktivitou (priame znižovanie alebo obmedzovanie), a prípadmi, keď je možné určiť mieru zníženia alebo obmedzenia emisií iba pre skupinu zariadení v pôsobnosti systému obchodovania s emisiami v Spoločenstve (nepriame znižovanie alebo obmedzovanie emisií).

(5)

V prípade priameho znižovania alebo obmedzovania je za zrušenie kvót zodpovedajúcich množstvu ERU a CER vydaných za takéto znižovanie a obmedzovanie zodpovedný prevádzkovateľ zariadenia, kde k znižovaniu alebo obmedzovaniu dochádza. V prípade nepriameho znižovania alebo obmedzovania sú za zrušenie týchto kvót v národnom registri členského štátu, ktorý vydáva ERU alebo CER, zodpovedné štátne orgány.

(6)

Najvhodnejší spôsob, ako vypočítať zníženie alebo obmedzenie emisií v zariadení v pôsobnosti systému obchodovania s emisiami v Spoločenstve, ku ktorému došlo vplyvom konkrétnej projektovej aktivity, je vypočítať podiel tohto zníženia alebo obmedzenia v rámci celkového plánu zníženia alebo obmedzenia emisií tejto projektovej aktivity, ustanoveného v jej schválenej základnej línii. Ak v prípade nepriameho znižovania alebo obmedzovania emisií nie je možné určiť množstvo zníženia emisií v jednotlivých zariadeniach v pôsobnosti systému obchodovania s emisiami v Spoločenstve presne, malo by sa odhadnúť množstvo zníženia alebo obmedzenia emisií v rámci celkového zníženia alebo obmedzenia emisií tejto projektovej aktivity, ktoré bude viesť k dvojitému započítaniu.

(7)

V systéme obchodovania s emisiami v Spoločenstve sa vyžaduje od členských štátov, aby oznámili Komisii celkové množstvo kvót, ktoré zamýšľajú prideliť vo svojom národnom alokačnom pláne na obdobie rokov 2008 až 2012, a to 18 mesiacov pred začiatkom tohto obdobia. Presné množstvo zníženia alebo obmedzenia emisií vplyvom konkrétnej projektovej aktivity sa však určí raz za rok po uskutočnení príslušných aktivít.

(8)

V národnom alokačnom pláne každého štátu hosťujúceho aktivity v rámci projektových mechanizmov Kjótskeho protokolu, ktoré môžu spôsobiť dvojité započítavanie, na obdobie rokov 2008 až 2012 by sa mala uviesť rezerva, obsahujúca zoznam všetkých schválených projektových aktivít a z nich vyplývajúce predpokladané zníženie alebo obmedzenie emisií v zariadeniach, ktoré participujú na systéme obchodovania s emisiami v Spoločenstve a pre ktoré by mal členský štát vydávať ERU a CER („projektové znižovanie v sektore obchodovania s emisiami“). K rezerve by sa mala vytvoriť tabuľka obsahujúca všetky vysvetľujúce informácie potrebné na stanovenie predpokladanej výšky „projektového znižovania v sektore obchodovania s emisiami“ pre každú projektovú aktivitu, ktorej hostiteľom je daný členský štát.

(9)

V národnom alokačnom pláne každého štátu zamýšľajúceho byť hostiteľom aktivít v rámci projektových mechanizmov Kjótskeho protokolu, ktoré môžu spôsobiť dvojité započítavanie, na obdobie rokov 2008 až 2012 by sa mala uviesť ďalšia rezerva obsahujúca zoznam plánovaných projektových aktivít a z nich vyplývajúce predpokladané zníženie alebo obmedzenie emisií v zariadeniach, ktoré participujú na systéme obchodovania s emisiami v Spoločenstve a pre ktoré by mal členský štát vydávať ERU a CER („projektové znižovanie v sektore obchodovania s emisiami“). K rezerve by sa mala vytvoriť tabuľka obsahujúca všetky vysvetľujúce informácie potrebné na stanovenie predpokladanej výšky „projektového znižovania v sektore obchodovania s emisiami“ pre plánované projektové aktivity, ktorých hostiteľom bude daný členský štát.

(10)

Jednotky ERU a CER, ktoré predstavujú „projektové znižovanie v sektore obchodovania s emisiami“, možno vydávať do 31. decembra 2012. Každé takéto vydanie by sa malo oznámiť Komisii.

(11)

Členské štáty, ktoré sú alebo zamýšľajú byť hostiteľmi aktivít v rámci projektových mechanizmov Kjótskeho protokolu by mali v prípade, keď by tieto aktivity mohli spôsobiť dvojité započítavanie, vo svojich národných alokačných plánoch uviesť navrhované emisie pre aktivity patriace do pôsobnosti smernice 2003/87/ES, a to aj s predpokladaným účinkom projektového znižovania v sektore obchodovania s emisiami, aj bez neho.

(12)

Členské štáty by mali vo svojich národných alokačných plánoch pri vypracúvaní metodológie, ako rozhodovať o prideľovaní kvót jednotlivým zariadeniam, brať do úvahy akékoľvek predpokladané zníženie alebo obmedzenie emisií spôsobené projektovými aktivitami, ktoré by ovplyvnilo zariadenie alebo aktivitu a spôsobilo dvojité započítavanie.

(13)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre zmenu klímy,

1.

„priame znižovanie alebo obmedzovanie emisií“ znamená znižovanie alebo obmedzovanie emisií, ktoré nastáva vďaka projektovej aktivite, ktorá spôsobuje znižovanie alebo obmedzovanie emisií v zariadeniach jednotlivo uvedených v základnej línii tejto projektovej aktivity vypracovanej podľa článku 1 dodatku B k rozhodnutiu 16/CP.7 Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) alebo podľa článku 44 prílohy k rozhodnutiu 17/CP.7 uvedeného dohovoru;

2.

„nepriame znižovanie alebo obmedzovanie emisií“ znamená akékoľvek znižovanie alebo obmedzovanie emisií v zariadeniach patriacich do pôsobnosti smernice 2003/87/ES, ktoré nie je priamym znižovaním alebo obmedzovaním emisií;

3.

„projektové znižovanie v sektore obchodovania s emisiami“ znamená znižovanie alebo obmedzovanie emisií v zariadeniach patriacich do pôsobnosti smernice 2003/87/ES vplyvom projektových aktivít, pre ktoré členský štát, ktorý je hostiteľom danej projektovej aktivity, vydáva jednotky zníženia emisií (ERU) alebo certifikované zníženia emisií (CER);

4.

„písomné schválenie“ znamená v prípade projektových aktivít, ktoré generujú ERU, záväzok členského štátu, hostiteľa projektovej aktivity, prijatý v písomnej podobe, že bude vydávať ERU v súlade so svojimi vnútroštátnymi usmerneniami a postupmi na schvaľovanie projektových aktivít, ako sa uvádza v článku 20 písm. a) prílohy k rozhodnutiu 16/CP.7 dohovoru UNFCCC, a v prípade projektových aktivít, ktoré generujú CER, písomné schválenie dobrovoľnej účasti vydané menovaným štátnym orgánom členského štátu, ktorý je hostiteľom projektovej aktivity, ako sa uvádza v článku 40 písm. a) prílohy k rozhodnutiu 17/CP.7 dohovoru UNFCCC;

5.

„písomné potvrdenie“ znamená oficiálne oznámenie vydané v písomnej podobe, ktorým členský štát, hostiteľ projektovej aktivity, potvrdzuje, že podľa jeho názoru je v možnostiach daného projektu byť schválený ako projektová aktivita.

16.11.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 316/18

(1)

Komisia 11. januára 2006 oznámila podľa článku 5 základného nariadenia oznámením (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) začatie antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu do Spoločenstva farebných televíznych obrazoviek CRT (ďalej len „FTO“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“), Kórejskej republike (ďalej len „Kórea“), Malajzii a Thajsku (ďalej len „príslušné krajiny“).

(2)

Konanie sa začalo po podnete predloženom 29. novembra 2005 Pracovnou skupinou proti nekalým obchodným praktikám v Európe (TUBE) (ďalej len „navrhovateľ“) v mene dvoch výrobcov (ďalej len „výrobcovia, ktorí sú navrhovateľmi“), a to AB Ekranas (ďalej len „Ekranas“) a Ecimex Group A.S. (ďalej len „Ecimex“), ktorí predstavujú väčšiu časť celkovej výroby farebných televíznych obrazoviek CRT v Spoločenstve. Podnet obsahoval evidentné dôkazy o dumpingu FTO s pôvodom v príslušných krajinách a o vyplývajúcej značnej ujme, ktoré sa považovali za dostatočné na začatie konania.

(3)

Komisia oficiálne informovala navrhovateľa, výrobcov v Spoločenstve, ktorí boli uvedení v podnete, ďalších známych výrobcov v Spoločenstve, orgány príslušných vyvážajúcich krajín, vyvážajúcich výrobcov, dovozcov, používateľov, ako aj združenia, o ktorých bolo známe, že sa ich to týka, o začatí konania. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania.

(4)

Výrobcovia, ktorí sú navrhovateľmi, ďalší výrobcovia Spoločenstva, vyvážajúci výrobcovia, dovozcovia a používatelia vyjadrili svoje stanoviská. Všetky strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že existujú konkrétne dôvody na ich vypočutie, dostali príležitosť byť vypočuté.

(5)

Vzhľadom na očakávaný veľký počet vyvážajúcich výrobcov v ČĽR sa v oznámení o začatí predpokladalo uplatnenie výberu vzorky na stanovenie dumpingu v súlade s článkom 17 základného zariadenia.

(6)

S cieľom umožniť Komisii rozhodnúť, či je potrebný výber vzorky vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, a ak áno, vybrať vzorku, boli všetci vyvážajúci výrobcovia v ČĽR vyzvaní, aby sa prihlásili Komisii a poskytli jej, tak ako je uvedené v oznámení o začatí, základné informácie o svojich aktivitách týkajúcich sa príslušného výrobku v období od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005.

(7)

Iba dvaja vyvážajúci výrobcovia v ČĽR sa prihlásili a poskytli požadované informácie v lehote stanovenej na tento účel. Za týchto okolností Komisia rozhodla, že pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, výber vzorky nie je potrebný.

(8)

Okrem toho s cieľom umožniť vyvážajúcim výrobcom v ČĽR podať žiadosť o trhovohospodársky prístup (ďalej len „THP“) alebo individuálny prístup (ďalej len „IP“), ak si to želajú, Komisia zaslala formuláre žiadosti o trhovohospodársky prístup alebo individuálny prístup čínskym spoločnostiam, o ktorých bolo známe, že sa ich to týka, ako aj čínskym orgánom. Dvaja vyvážajúci výrobcovia v ČĽR požiadali o THP podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia.

(9)

Komisia zaslala dotazníky všetkým stranám, o ktorých bolo známe, že sa ich to týka, a všetkým ostatným spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v termínoch stanovených v oznámení o začatí konania. Vyplnené dotazníky zaslali dvaja vyvážajúci výrobcovia v ČĽR, jeden vyvážajúci výrobca v Kórei, v Malajzii a v Thajsku, jeden dovozca v Spoločenstve, ktorý bol prepojený s jedným z čínskych vývozcov a s kórejským vývozcom, jeden obchodník so sídlom v inej ako v príslušnej krajine alebo Spoločenstve, ktorý bol prepojený s jedným čínskym výrobcom, traja výrobcovia v Spoločenstve a jeden neprepojený používateľ v Spoločenstve.

(10)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, spôsobenej ujmy a záujmu Spoločenstva. Overovacie návštevy sa vykonali vo všetkých priestoroch týchto spoločností:

(11)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy prebiehalo v období od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005 (ďalej len „OP“). Preskúmanie trendov týkajúcich sa hodnotenia ujmy trvalo od 1. januára 2002 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(12)

Príslušným výrobkom sú farebné televízne obrazovky CRT (FTO) vrátane obrazoviek CRT pre videomonitory všetkých veľkostí s pôvodom v ČĽR, Kórei, Malajzii, Thajsku (ďalej len „príslušný výrobok“) zvyčajne zaradené do kódov KN 8540 11 11, 8540 11 13, 8540 11 15, 8540 11 19, 8540 11 91 a 8540 11 99.

(13)

Príslušný výrobok môže mať uhlopriečku obrazovky (t. j. aktívna časť obrazovky meraná linerárne) akejkoľvek veľkosti, s akýmkoľvek pomerom šírka/výška obrazovky a s rozostupom (t. j. medzera medzi dvomi riadkami rovnakej farby v strede obrazovky) najmenej 0,4 mm. Ďalej môžu byť výrobky špecifikované plochosťou svojich obrazoviek: zaoblené (vrátane poloplochej/pravouhlej), ploché obrazovky a úplne ploché alebo tenké obrazovky. A nakoniec môžu fungovať s frekvenciou 50, 60 alebo 100 Hz. Tieto výrobky sa používajú hlavne, ale nie výlučne, vo farebných televíznych prijímačoch.

(14)

V závislosti od veľkosti uhlopriečky obrazovky sa príslušný výrobok bežne označuje ako 14-palcová, 15-palcová, 20-palcová atď. obrazovka a pri uvádzaní na trh sa rozmery uvádzajú v palcoch. Zvyčajne sa na trhu predáva ako kompletná obrazovka, ako v prípade výrobcov, ktorí sú navrhovateľmi. Niektorí vyvážajúci výrobcovia predávali FTO nekompletné, t. j. bez jednej alebo viacerých súčiastok, najmä bez vychyľovacej sústavy. V takýchto prípadoch sa FTO opisujú ako „holé“ obrazovky. Prešetrovaním sa ukázalo, že tieto obrazovky, pokiaľ ide o ich základné fyzikálne a technické vlastnosti, už majú základné vlastnosti kompletnej FTO. Preto sa považujú za jeden výrobok s kompletnými FTO.

(15)

Neexistujú žiadne rozdiely medzi základnými fyzikálnymi a technickými vlastnosťami a použitím príslušného výrobku a FTO vyrábanými a predávanými na vlastných domácich trhoch v ČĽR, Kórei, Thajsku a Malajzii, ktoré tiež slúžili ako analogická krajina, ako aj FTO, ktoré vyrába a predáva v Spoločenstve výrobné odvetvie Spoločenstva.

(16)

Preto sa tieto výrobky považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(17)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia v antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa dovozu s pôvodom v ČĽR sa normálna hodnota stanoví v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku pre tých výrobcov, o ktorých sa zistilo, že splnili kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. Len na pripomenutie v krátkosti uvádzame súhrnne tieto kritériá:

(18)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia v ČĽR požiadali o THP podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a v rámci stanovenej lehoty zaslali vyplnený formulár žiadosti o THP pre vyvážajúcich výrobcov. Vyplnený formulár žiadosti o THP predložila aj spoločnosť so sídlom v ČĽR, ktorá je prepojená s jedným z vyvážajúcich výrobcov a zapojená do výroby príslušného výrobku. V skutočnosti je bežným postupom, že Komisia preskúma, či skupina prepojených spoločností ako celok spĺňa podmienky na udelenie THP. V prípade týchto troch spoločností si Komisia vyžiadala a preverila v priestoroch týchto spoločností všetky informácie predložené v ich žiadosti o THP, ktoré považovala za potrebné.

(19)

Prešetrovaním sa ukázalo, že všetky spoločnosti, ktoré žiadali o THP, splnili všetky podmienky na udelenie THP.

(20)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia v ČĽR, ktorí získali THP sú:

(21)

Ďalej opísaná všeobecná metodika sa uplatnila na všetkých vyvážajúcich výrobcov v Kórei, Thajsku a Malajzii a na tých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorým bol udelený THP. Nasledujúca prezentácia zistení dumpingu v prípade príslušných krajín preto uvádza iba to, čo je pre každú vyvážajúcu krajinu osobité.

(22)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv v prípade každého príslušného vyvážajúceho výrobcu preskúmala, či bol jeho domáci predaj príslušného výrobku nezávislým zákazníkom reprezentatívny, t. j. či celkový objem tohto predaja bol rovnaký, alebo vyšší ako 5 % jeho celkového vývozného objemu predaja príslušného výrobku do Spoločenstva.

(23)

Komisia následne identifikovala tie typy príslušného výrobku predávané na domácom trhu vyvážajúcimi výrobcami s celkovým reprezentatívnym objemom domáceho predaja, ktoré boli identické alebo priamo porovnateľné s typmi predávanými na vývoz do Spoločenstva. Použili sa tieto kritériá: veľkosť uhlopriečky viditeľnej obrazovky v palcoch, pomer šírka/výška obrazu, typ obrazovky (oblá, plochá alebo tenká), veľkosť rozostupu v milimetroch a frekvencia.

(24)

Pre každý typ výrobku predávaný vyvážajúcimi výrobcami na ich domácich trhoch a o ktorom sa zistilo, že je priamo porovnateľný s typom výrobku predávaným na vývoz do Spoločenstva, sa stanovilo, či domáci predaj je dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj konkrétneho typu príslušného výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem domáceho predaja tohto typu výrobku nezávislým zákazníkom počas OP predstavoval 5 percent alebo viac z celkového objemu predaja porovnateľného typu príslušného výrobku vyvážaného do Spoločenstva.

(25)

Komisia následne skúmala v prípade každého vyvážajúceho výrobcu v každej vyvážajúcej krajine, či sa môže každý typ výrobku predávaný na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách považovať za predávaný v rámci bežného obchodovania podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia.

(26)

Uskutočnilo sa to stanovením podielu ziskového domáceho predaja každého príslušného vyvážaného typu výrobku nezávislým zákazníkom počas OP.

(27)

Ak objem ziskového predaja typu výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja tohto typu, alebo ak vážená priemerná cena tohto typu bola nižšia ako výrobné náklady, normálna hodnota bola založená na aktuálnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer ziskového predaja len tohto typu výrobku za predpokladu, že tento predaj predstavoval 10 % alebo viac z celkového objemu predaja tohto typu.

(28)

V prípade, ak objem ziskového predaja ktoréhokoľvek typu výrobku predstavoval menej ako 10 % celkového objemu predaja tohto typu, sa usúdilo, že tento konkrétny typ sa predával v nedostatočných množstvách na to, aby jeho domáca cena poskytla vhodný základ na stanovenie normálnej hodnoty.

(29)

Vždy, keď nebolo možné použiť na stanovenie normálnej hodnoty domáce ceny konkrétneho typu výrobku predávaného vyvážajúcim výrobcom, musela sa uplatniť iná metóda. V tejto súvislosti Komisia použila vypočítanú normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia.

(30)

Pri vypočítaní normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia sa vzniknuté predajné, všeobecné a administratívne (ďalej len „PVA“) výdavky a vážený priemerný zisk vytvorený každým spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom zainteresovaným na vlastnom domácom predaji podobného výrobku v rámci bežného obchodovania počas OP pridali k ich vlastným priemerným výrobným nákladom počas OP. V prípade potreby sa výrobné náklady a oznámené PVA výdavky upravili predtým, ako sa použili pri preskúmaní bežného obchodovania a vypočítaní normálnych hodnôt.

(31)

Keďže obom spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom v ČĽR bol udelený THP, normálna hodnota pre nich sa stanovila v súlade s metodikou uvedenou v odôvodneniach 21 až 30 na základe informácií predložených týmito výrobcami o ich domácich cenách a ich výrobných nákladoch pre príslušný výrobok. Normálna hodnota mohla byť založená na aktuálnych domácich cenách, keďže spoločnosti mali v rámci bežného obchodovania dostatočný domáci predaj všetkých typov výrobkov. V prípade jedného vyvážajúceho výrobcu s prepojeným výrobcom sa použili konsolidované údaje o domácich cenách a na účely stanovenia normálnej hodnoty sa použili výrobné náklady oboch spoločností.

(32)

Podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia sa normálna hodnota pre spoločnosti v transformujúcich sa hospodárstvach, ktorým nebol udelený THP, musí stanoviť na základe cien alebo vypočítanej hodnoty v analogickej krajine.

(33)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že plánuje použiť Malajziu ako vhodnú analogickú krajinu na účel stanovenia normálnej hodnoty pre ČĽR a zainteresované strany boli vyzvané, aby sa k tomu vyjadrili.

(34)

Žiadna zainteresovaná strana nemala námietky voči tomu, aby Malajzia bola vybratá ako analogická krajina.

(35)

Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že Malajzia je konkurenčným trhom a jeho veľkosť je reprezentatívna, sa usúdilo, že Malajzia predstavuje vhodnú analogickú krajinu v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(36)

V prípade jediného spolupracujúceho výrobcu z každej z uvedených krajín sa stanovila normálna hodnota v súlade s metodikou uvedenou v odôvodneniach 21 až 30. V prípade malajského výrobcu mohla byť normálna hodnota založená na skutočných domácich cenách, keďže spoločnosť mala dostatočný domáci predaj všetkých typov výrobkov v rámci bežného obchodovania. V prípade kórejského výrobcu bola normálna hodnota vytvorená pre jeden z celkovo dvoch typov výrobkov vyvážaných do Spoločenstva a v prípade thajského výrobcu bola normálna hodnota vytvorená pre jediný typ výrobku. V prípade spolupracujúceho výrobcu v Thajsku sa na stanovenie normálnej hodnoty použili konsolidované údaje o domácich cenách a výrobných nákladoch danej spoločnosti a jej prepojeného výrobcu, pretože tieto dve spoločnosti fungovali ako jedna úplne integrovaná obchodná prevádzka pre príslušný výrobok. V prípade jedného vyvážajúceho výrobcu s prepojeným výrobcom sa použili konsolidované údaje o domácich cenách a na účely stanovenia normálnej hodnoty sa použili výrobné náklady oboch spoločností.

(37)

V prípade vývozného predaja uskutočneného príslušným konečným používateľom (výrobcom farebných televíznych prijímačov) v Spoločenstve sa tento predaj vo výpočtoch dumpingových rozpätí nezohľadnil, pretože výrobok vyrobený konečnými používateľmi nespadal do rozsahu prešetrovania. Objem tohto predaja bol pomerne nízky (mierne nad 10 % celkového vývozu príslušných spoločností do EÚ) a usúdilo sa, že reprezentatívny obraz poskytne predaj neprepojeným zákazníkom.

(38)

V prípade vývozu príslušného výrobku nezávislým zákazníkom v Spoločenstve sa vývozná cena stanovila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, a to na základe skutočne zaplatených alebo splatných vývozných cien.

(39)

V prípade predaja cez prepojeného dovozcu sa vývozná cena stanovila v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia na základe ceny, za ktorú sa dovážané výrobky prvýkrát predali ďalej nezávislému kupujúcemu. V týchto prípadoch sa vykonali úpravy vzhľadom na všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovezením a opätovným predajom, vrátane PVA výdavkov a vzhľadom na vzniknutý zisk.

(40)

V prípade predaja cez prepojeného obchodníka so sídlom mimo Spoločenstva, sa vývozná cena stanovila na základe prvých cien opätovného predaja nezávislým zákazníkom v Spoločenstve.

(41)

Jeden vyvážajúci výrobca v ČĽR uskutočňoval vývozný predaj do Spoločenstva buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo cez dve prepojené spoločnosti so sídlom v Spoločenstve. Ďalší vyvážajúci výrobca uskutočňoval všetky svoje vývozné predaje nezávislým zákazníkom v Spoločenstve cez svoju prepojenú spoločnosť so sídlom mimo Spoločenstva.

(42)

Jedna zo spoločností prepojená s prvým vyvážajúcim výrobcom nespolupracovala v rámci prešetrovania, keďže nevyplnila dotazník určený pre prepojené spoločnosti zapojené do predaja alebo marketingu príslušného výrobku určeného pre Európske spoločenstvo. Vyvážajúci výrobca tvrdil, že by sa predaj cez danú spoločnosť nemal považovať za predaj cez prepojenú spoločnosť, lebo údajne už viac neexistovalo faktické spojenie medzi príslušnými spoločnosťami. V každom prípade minimálne počas OP existoval právny vzťah, ako je definované v článku 143 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (3), vzhľadom na to, že existovala spoločná hlavná materská spoločnosť. Preto vzhľadom na túto zjavnú čiastočnú spoluprácu, Komisia po upozornení vyvážajúceho výrobcu na dôsledky odmietnutia spolupráce, použila dostupné skutočnosti na stanovenie vývoznej ceny pre predaj cez túto nespolupracujúcu prepojenú spoločnosť podľa ustanovení článku 18 základného nariadenia.

(43)

Vyvážajúci výrobca tiež tvrdil, že ak by sa príslušné spoločnosti považovali za prepojené, predaj cez nespolupracujúcu prepojenú spoločnosť konečnému zákazníkovi by sa tiež považoval za predaj cez prepojenú spoločnosť, vzhľadom na exkluzívne zmluvné vzťahy medzi konečným zákazníkom a hlavnou materskou spoločnosťou vyvážajúceho výrobcu, a preto by sa nemala zohľadniť vo výpočte dumpingového rozpätia. Keďže však podmienky ustanovené v článku 143 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 2454/93 neboli splnené, predaj príslušnému konečnému zákazníkovi sa neposudzoval ako predaj cez prepojenú spoločnosť. V tejto súvislosti sa ceny opätovného predaja tomuto prvému nezávislému zákazníkovi stanovili pridaním rozpätia zisteného v prípade spolupracujúceho prepojeného dovozcu k transferovej cene. Následne sa na účely stanovenia vývoznej ceny na hranici Spoločenstva uplatnili na uvedenú vypočítanú cenu opätovného predaja úpravy urobené v prípade spolupracujúceho dovozcu (náklady medzi dovozom a predajom, PVA výdavky a primerané ziskové rozpätie).

(44)

Vzhľadom na absenciu spolupráce zo strany nezávislých dovozcov a vzhľadom na skutočnosť, že FTO patria do rovnakého sektora tovaru dlhodobej spotreby ako farebné televízne prijímače (ďalej len „FTV“), sa pokladalo za vhodné použiť na tento účel ziskové rozpätie vo výške 5 %, ktoré sa používa v rámci antidumpingového konania týkajúceho FTV (4).

(45)

Jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca uskutočňoval vývoz príslušného výrobku do Spoločenstva cez prepojeného dovozcu. Vývozná cena sa preto stanovila na základe cien opätovného predaja nezávislým zákazníkom.

(46)

Na úpravu sa použilo ziskové rozpätie uvedené v odôvodnení 44.

(47)

Obaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia vyvážali príslušný výrobok nezávislým zákazníkom v Spoločenstve. Vývozná cena sa preto stanovila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, a to na základe skutočne zaplatených alebo splatných vývozných cien.

(48)

Normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnali na základe cien zo závodu a na rovnakej úrovni obchodovania. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania medzi normálnou hodnotou a vývoznými cenami sa vo forme úprav náležite zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a cenovú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(49)

Na tomto základe sa v náležitých a odôvodených prípadoch zohľadnili v prípade všetkých prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov úpravy vzhľadom na rozdiely v nákladoch na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vo vedľajších nákladoch, nákladoch na balenie, provízie a v nákladoch po predaji (záruka).

(50)

Jeden vyvážajúci výrobca v ČĽR a jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca v Kórei požadovali úpravu vzhľadom na menové prepočty podľa článku 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia. Tvrdili, že keďže miestne meny (podľa poradia CNY a KRW) počas OP voči euru klesli, je potrebné urobiť rovnakú úpravu fakturovanej sumy vyjadrenej v eurách v prípade vývozného predaja do Spoločenstva. V tejto súvislosti to bolo v protiklade s tvrdeniami, že sa počas OP obe meny voči euru zhodnotili. Tieto tvrdenia sa teda pokladali za irelevantné a preto sa zamietli.

(51)

Tí istí vyvážajúci výrobcovia požadovali úpravu vzhľadom na úroveň obchodovania, podľa článku 2 ods. 10 písm. d) bodu ii) základného nariadenia na základe tvrdenia, že ich vývozný predaj do Spoločenstva bol uskutočňovaný distribútorom, zatiaľ čo ich domáci predaj konečným používateľom. V tejto súvislosti sa zistilo, že prvými nezávislými zákazníkmi na oboch trhoch boli koneční používatelia. Následne sa usúdilo, že toto tvrdenie je neopodstatnené a preto sa zamietlo.

(52)

Tí istí spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia požadovali úpravu vzhľadom na iné faktory podľa článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia. Spoločnosti tvrdili, že prudký pokles cien FTO počas OP kvôli konkurencii plochých panelových obrazoviek rôzne ovplyvnil ich domáce a vývozné ceny. Tvrdili, že to bolo kvôli tomu, že zatiaľ čo objem predaja na domácom trhu bol v priebehu OP rovnomerný, ich vývoz sa sústredil iba na časť OP. Toto tvrdenie sa však neuznalo, lebo sa nedokázalo, že to ovplyvnilo cenovú porovnateľnosť, ani sa nedokázalo, že zákazníci trvale platili rôzne ceny na domácom trhu v dôsledku tohto faktora.

(53)

Úpravy podľa článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia sa urobili aj v prípade rozdielov pri vracaní čínskej DPH, keďže sa zistilo, že sa v prípade vývozného predaja vracala nižšia DPH ako v prípade domáceho predaja.

(54)

V prípade jedného vyvážajúceho výrobcu v ČĽR, ktorý vyvážal cez svojho prepojeného obchodníka mimo Spoločenstva, sa urobila úprava vývoznej ceny podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, lebo tento obchodník vykonával podobné úlohy ako zástupca pracujúci na základe provízií. Úprava podľa tohto článku sa stanovila na úroveň 2 %, pretože sa táto úroveň považovala za primeranú na zohľadnenie provízií zaplatených nezávislým zástupcom zúčastňujúcim sa na obchodovaní s príslušným výrobkom.

(55)

Pre všetkých prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov boli stanovené dumpingové rozpätia na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty podľa typu výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou podľa typu výrobku, ako už bolo uvedené, v súlade s článkom 2 ods. 11 a článkom 2 ods. 12 základného nariadenia.

(56)

Obvyklý postup Komisie je stanoviť v prípade prepojených výrobcov alebo výrobcov patriacich do rovnakej skupiny iba jedno vážené priemerné dumpingové rozpätie založené na individuálnych dumpingových rozpätiach. Je to najmä preto, lebo výpočet individuálnych colných sadzieb by mohol podnietiť obchádzanie antidumpingových opatrení a urobiť ich tak neúčinnými, čo by prepojeným vyvážajúcim výrobcom umožnilo uskutočňovať vývoz do Spoločenstva prostredníctvom spoločnosti s najnižším individuálnym dumpingovým rozpätím.

(57)

V súlade s týmto postupom bolo pridelené jednotné dumpingové rozpätie všetkým spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom v ČĽR patriacim do rovnakej skupiny, t. j. Hua Fei Colour Display Systems Co., Ltd. a jeho prepojenému výrobcovi LG Philips Shuguang Electronic Co., Ltd. Podobne sa pridelilo jednotné dumpingové rozpätie thajským spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom patriacim do rovnakej skupiny, t. j. CRT Display Technology Co., Ltd. a jeho prepojenému výrobcovi Thai CRT Co., Ltd.

(58)

V prípade tých vyvážajúcich výrobcov, ktorí nevyplnili dotazník Komisie ani sa inak neprihlásili, sa dumpingové rozpätie stanovilo na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia.

(59)

Na stanovenie dumpingového rozpätia pre celú krajinu pre všetkých nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa najprv zisťovala úroveň nespolupráce. S týmto cieľom sa porovnal objem vývozu do Spoločenstva, ktorý nahlásili spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, s ekvivalentnou štatistikou dovozu podľa Eurostatu.

(60)

V prípade Malajzie a Thajska, kde bola úroveň nespolupráce nízka, t. j. menej ako 80 %, sa považovalo za vhodné stanoviť dumpingové rozpätie pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na úroveň vyššiu ako najvyššie dumpingové rozpätie stanovené pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Skutočne existuje dôvod domnievať sa, že vysoká úroveň nespolupráce vyplýva z toho, že nespolupracujúci vyvážajúci výrobcovia v prešetrovanej krajine vo všeobecnosti používali dumpingové ceny na vyššej úrovni ako ktorýkoľvek zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Okrem toho neexistovali žiadne náznaky toho, že nespolupracujúca spoločnosť používala dumpingové ceny na nižšej úrovni a za nespoluprácu nie je potrebné poskytnúť žiadnu zvláštnu odmenu. Dumpingové rozpätia sa preto stanovili na najvyšších hodnotách stanovených pre reprezentatívne typy jedného spolupracujúceho výrobcu v príslušných krajinách alebo na najvyšších hodnotách rozpätia stanovených pre reprezentatívne transakcie uskutočnené jedným spolupracujúcim výrobcom v príslušných krajinách.

(61)

V prípade Kórejskej republiky mimoriadne nízka úroveň spolupráce, t. j. iba 2 % objemu celkového vývozu na základe štatistických údajov Eurostatu, poukazuje na jasne úmyselnú nespoluprácu hlavných vyvážajúcich výrobcov. Vzhľadom na túto nezvyčajnú situáciu a za absencie akýchkoľvek vhodnejších informácií sa považovalo za vhodné stanoviť dumpingové rozpätie pre nespolupracujúce spoločnosti na úroveň dumpingového rozpätia pre reprezentatívny typ výrobku uvedený v podnete, a to 15,0 %. Úroveň dumpingového rozpätia uvedená v podnete bola skontrolovaná za pomoci uverejnených cenníkov a štatistických údajov Eurostatu.

(62)

V prípade ČĽR bola úroveň spolupráce veľmi vysoká, keďže objem vývozu do Spoločenstva hlásený vyvážajúcimi výrobcami počas OP prekračoval objemy dovozu podľa údajov Eurostatu a keďže neexistoval žiadny dôvod domnievať sa, že by niektorý vyvážajúci výrobca úmyselne nespolupracoval. V snahe rozlíšiť medzi spolupracujúcimi čínskymi vyvážajúcimi výrobcami, v prípade ktorých sa všetkým udelil THP, a prípadnými ostatnými čínskymi vyvážajúcimi výrobcami, ktorí nespolupracovali na prešetrovaní, sa považovalo za vhodné stanoviť v prípade ČĽR dumpingové rozpätie pre celú krajinu založené na porovnaní medzi vývoznými cenami najpredávanejších reprezentatívnych typov výrobkov podľa údajov Eurostatu a normálnej hodnoty rovnakých typov výrobkov v analogickej krajine.

(63)

Dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, sú:

(64)

Počas OP siedmi výrobcovia v Spoločenstve vyrábali podobný výrobok. Štyria z týchto výrobcov však boli prepojení s výrobcami príslušných krajín. Tieto štyri spoločnosti by mohli byť teda chránené pred negatívnymi dôsledkami poškodzujúceho dumpingu kvôli svojmu vzťahu s vývozcom. Poukazuje na to aj skutočnosť, že títo výrobcovia v konaní nespolupracovali. Považovalo sa za vhodné vylúčiť ich produkciu z výroby v Spoločenstve a tiež ich vylúčiť z definície výrobného odvetvia Spoločenstva. Okrem toho dvaja z týchto štyroch výrobcov s konečnou platnosťou ukončili výrobu po OP.

(65)

Produkcia troch výrobcov, a to Ekranas, Ecimex a Thomson, teda predstavuje celkovú výrobu v Spoločenstve v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(66)

Ako sa uviedlo v odôvodnení 2 vyššie, podnet bol podaný v mene dvoch výrobcov Spoločenstva, a to Ekranas a Ecimex. Zistilo sa, že títo navrhovatelia tvoria podstatnú časť celkovej výroby v Spoločenstve príslušného výrobku, t. j. v tomto prípade viac ako 40 %.

(67)

Malo by sa však poznamenať, že obe spoločnosti, ktoré vyrábali podobný výrobok počas OP, ukončili výrobu a v priebehu prvého polroka 2006 vyhlásili konkurz. Keďže konkurzné konanie v súčasnosti prebieha, nie je ešte jasné, či Ekranas a Ecimex a budú opätovne vyrábať FTO alebo nie. Po začatí konania Thomson informoval Komisiu o svojej podpore podnetu, ktorý podala TUBE a riadne spolupracoval na prešetrovaní. Preto vzhľadom na absenciu informácií o tom, že títo dvaja výrobcovia s konečnou platnosťou ukončili svoju činnosť, sa Ekranas a Ecimex stále považujú za súčasť výrobného odvetvia Spoločenstva, Ekranas, Ecimex a Thomson sa preto považujú za výrobcov, ktorí tvoria výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia a budú sa ďalej uvádzať ako „výrobné odvetvie Spoločenstva“.

(68)

Spotreba v Spoločenstve bola stanovená na základe objemov predaja vlastnej výroby výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva, objemov predaja získaných od iných výrobcov a objemov dovozu získaných z Eurostatu.

(69)

Medzi rokom 2002 a OP klesol trh Spoločenstva pre príslušný výrobok o približne 14 %. Spotreba Spoločenstva predstavovala približne 9,5 milióna kusov v roku 2002 a približne 8,2 milióna kusov v OP. Konkrétne v roku 2003 klesol o 2 %, v roku 2004 vzrástol o 7 percentuálnych bodov a v OP náhle klesol o takmer 20 percentuálnych bodoch.

(70)

Po zverejnení predbežných zistení navrhovateľ namietal voči metodike, ktorú použila Komisia na stanovenie spotreby. Konkrétne navrhovateľ tvrdil, že i) na základe informácií uvedených v odôvodnení 64 by sa zdalo, že každý predaj uskutočnený výrobcami Spoločenstva prepojenými s vývozcami v príslušných krajinách bol vylúčený z výpočtu spotreby a z analýzy ujmy a že ii) určitý objem predaja na vlastnú spotrebu, ktorý poskytol jeden z troch výrobcov Spoločenstva uvedených v odôvodnení 67, bol nesprávne vylúčený z výpočtu spotreby hoci doň mal byť zahrnutý.

(71)

Pokiaľ ide o tvrdenie i), malo by sa poznamenať, že odôvodnenie 64 sa vzťahuje iba na definíciu výrobného odvetvia Spoločenstva a stanovenie celkovej výroby Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia, a nie na výpočet celkovej spotreby Spoločenstva. Na účely stanovenia spotreby Spoločenstva bol zahrnutý predaj tých výrobcov, ktorí boli vylúčení z definície a výroby výrobného odvetvia Spoločenstva. Vyplýva to aj z odôvodnenia 68 a z osobitných informácií poskytnutých navrhovateľovi, z ktorých je zrejmé, že daný objem predaja počas OP predstavoval približne 3 milióny kusov. Predaj výrobcov v rámci Spoločenstva, o ktorých navrhovateľ aj Komisia vedia, že v období od roku 2002 do OP boli aktívni, bol zahrnutý v stanovenej spotrebe. Výrobcovia vylúčení z definície výrobného odvetvia Spoločenstva však museli byť vylúčení z analýzy situácie v Spoločenstve práve preto, že neboli považovaní za jeho súčasť v súlade s článkom 4 ods. 1 základného nariadenia. Tvrdenie i) sa preto zamieta.

(72)

Pokiaľ ide o tvrdenie ii), je skutočne pravdou, že Komisia vylúčila určitý objem predaja z výpočtu spotreby a z analýzy niektorých kľúčových ukazovateľov, konkrétne z objemu predaja a cien, podielu na trhu a ziskovosti, keďže tento predaj sa považoval za predaj na vlastnú spotrebu. Je zaužívaným postupom Komisie oddeliť predaj na vlastnú spotrebu od predaja na otvorenom trhu, pretože iba predaj na otvorenom trhu si navzájom konkuruje5 (5). Naopak, predaj na vlastnú spotrebu nekonkuruje výrobkom predaným na voľnom trhu, a preto naň dumpingový dovoz nemá vplyv. V tomto konkrétnom výrobnom odvetví je väčšina významných výrobcov podobného výrobku (na rozdiel od oboch navrhovateľov) aktívna aj v rámci nadväzujúceho výrobného odvetvia, konkrétne ďalšieho spracovania televíznej obrazovky na televízny prijímač. Komisia napríklad z analýzy vylúčila predaj na vlastnú spotrebu uskutočnený spoločnosťou Sony a navrhovateľ tento prístup podporil. Rovnaká metodika sa konzistentne uplatnila na všetkých výrobcov Spoločenstva, či už sú súčasťou výrobného odvetvia Spoločenstva alebo či sú považovaní za „ostatných výrobcov Spoločenstva“ uvedených v odôvodnení 64.

(73)

Pokiaľ ide o konkrétny objem predaja na vlastnú spotrebu uvedený v tvrdení ii), Komisia zistila, že do júla 2004 bol závod na výrobku televíznych obrazoviek, ktorý je v súčasnosti súčasťou spoločnosti Thomson Displays Polska Sp. Zo.o, Piaseczno, Poľsko, spolu so závodom na výrobu televíznych prijímačov v Zyrardowe, Poľsko spojený do jedného právneho subjektu, konkrétne spoločnosti TMM Polska, ktorú úplne vlastní jej materská spoločnosť Thomson SA. V súlade so zvyčajnou praxou Komisia usúdila, že ide o integrovaného výrobcu a že dodávky podobného výrobku zo závodu na výrobu obrazoviek v Piasecznom do závodu na výrobu televíznych prijímačov v Zyrardowe predstavovali vnútorný presun, a preto boli predajom na vlastnú spotrebu za vnútropodnikové ceny. Navrhovateľ na základe tvrdenia, že „vzťah medzi Thomson Display and Thomson's CTV display mohol ovplyvniť ceny, ale určite neovplyvňuje množstvá“de facto uznal existenciu vnútropodnikových cien. Komisia preto potvrdzuje, že tieto presuny sa nemôžu považovať za predaj na voľnom trhu.

(74)

Nakoniec a v záujme jasnosti by sa malo poznamenať, že aj keby bol tento predaj na vlastnú spotrebu zahrnutý v rámci spotreby (pozri ďalej uvedenú tabuľku), zmenili by sa len celkové úrovne, ale trend, konkrétne výrazné zníženie dopytu v OP, by zostal na veľmi podobnej úrovni, aká je opísaná v odôvodnení 69. Tvrdenie ii) sa preto zamieta.

(75)

Komisia posudzovala, či sa má dovoz z príslušných krajín hodnotiť súhrnne na základe kritérií ustanovených v článku 3 ods. 4 základného nariadenia. Komisia overila, že i) dumpingové rozpätie stanovené pre každú príslušnú krajinu je nad hranicou de minimis definovanou v článku 9 ods. 3 základného nariadenia a ii) podmienky hospodárskej súťaže medzi dovezenými výrobkami a podobným výrobkom Spoločenstva sú podobné.

(76)

Najskôr zaznamenala, že údaje týkajúce sa Beijing Matsushita Color CRT Co., Ltd a LG Philips Display Korea Co., Ltd, t. j. dvoch vyvážajúcich výrobcov v príslušných krajinách, o ktorých sa zistilo, že príslušný výrobok nepredávali za dumpingové ceny, boli riadne vylúčené z ďalšej analýzy, ktorá sa týka výhradne dumpingového dovozu. Pre informáciu objem dovozu od oboch uvedených výrobcov bol počas OP zanedbateľný, keďže bol výrazne nižší ako 1 % spotreby Spoločenstva.

(77)

Na tomto základe bolo dumpingové rozpätie zistené pre každú z príslušných krajín nad hranicou de minimis definovanou v článku 9 ods. 3 základného nariadenia a objem dumpingového dovozu z každej z týchto krajín nebol zanedbateľný v zmysle článku 5 ods. 7 základného nariadenia, ich podiely na trhu dosahovali 3,6 % až 6,5 % v závislosti od príslušnej krajiny v OP. Vzhľadom na podmienky hospodárskej súťaže medzi dumpingovým dovozom z príslušných krajín a podobným výrobkom Spoločenstva sa zistilo, že skutočne existovali podobné podmienky hospodárskej súťaže. Toto dokazovala skutočnosť, že príslušný výrobok dovezený z príslušných krajín a podobný výrobok vyrábaný a predávaný výrobným odvetvím Spoločenstva v rámci trhu Spoločenstva boli podobné, navzájom si konkurujú a sú distribuované cez rovnaké obchodné kanály. Okrem toho všetky dovezené objemy boli značné a ich výsledkom boli významné podiely na trhu.

(78)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa usúdilo, že boli splnené všetky kritériá ustanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia. Dumpingový dovoz zo štyroch príslušných krajín sa preto skúmal súhrnne.

(79)

Objem dumpingového dovozu príslušného výrobku do Spoločenstva s pôvodom v príslušných krajinách sa pohyboval tesne pod 1,6 milióna kusov v OP, úroveň blížiaca sa k úrovni zistenej v roku 2002. Táto zjavná stabilita ukrýva prudké výkyvy v rokoch 2003, 2004 a OP. V roku 2003 vzrástol dovoz o 44 %, v roku 2004 klesol o 3 percentuálne body a v OP ďalej klesol o 44 percentuálnych bodov.

(80)

Podiel na trhu, ktorý dosiahli vývozcovia v príslušných krajinách vzrástol zo 17 % v roku 2002 na 19,4 % v OP. Presnejšie podiel na trhu vzrástol o takmer 8 percentuálnych bodov v roku 2003, klesol o približne 2 percentuálne body v roku 2004 a klesol ďalej približne o 3,5 percentuálneho bodu v OP. Skutočnosť, že podiel na trhu dovozu z príslušných krajín bol vyšší v OP ako v roku 2002, aj keď sa čo do objemu v OP menej dovážalo ako v roku 2002, je možné vysvetliť náhlym poklesom spotreby, ako je uvedené v odôvodnení 69 vyššie.

(81)

Medzi rokom 2002 a OP klesla priemerná cena dovezeného príslušného výrobku s pôvodom v príslušných krajinách o 24 %. Konkrétne v roku 2003 klesla cena o 15 %, v roku 2004 o ďalších 21 percentuálnych bodov pred opätovným zvýšením o 12 percentuálnych bodov v OP.

(82)

Uskutočnilo sa cenové porovnanie jednotlivých modelov medzi váženými priemernými predajnými cenami v Spoločenstve vyvážajúcich výrobcov a výrobného odvetvia Spoločenstva. Na tento účel sa porovnali ceny zo závodu výrobného odvetvia Spoločenstva neprepojeným zákazníkom s dovoznými cenami CIF na hranici Spoločenstva spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov príslušných krajín, náležite upravené, aby zohľadnili cenu franko prístav. Z porovnania vyplynulo, že počas OP príslušný výrobok s pôvodom v príslušných krajinách predávaný v Spoločenstve spôsobil podhodnotenie ceny výrobného odvetvia Spoločenstva od – 37 % (t. j. žiadne podhodnotenie) po maximálne 13 % v závislosti od príslušného vývozcu. Celkovo bolo podhodnotenie veľmi obmedzené. Údaje z Eurostatu však ukazujú, že v rokoch pred OP boli ceny dumpingového dovozu z príslušných krajín podstatne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva.

(83)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Spoločenstva posúdenie všetkých príslušných hospodárskych faktorov a indexov, ktoré ovplyvňovali stav výrobného odvetvia Spoločenstva v priebehu posudzovaného obdobia.

(84)

Medzi rokom 2002 a OP klesla výroba výrobného odvetvia Spoločenstva o 5 %. Konkrétne v roku 2003 sa zvýšila o 8 %, v roku 2004 o ďalších 12 percentuálnych bodov a nakoniec prudko klesla o 25 percentuálnych bodov v OP.

(85)

Výrobná kapacita sa počas posudzovaného obdobia neustále zvyšovala. V roku 2003 vzrástla o 4 %, v roku 2004 o ďalších 19 percentuálnych bodov a nakoniec v OP o 5 percentuálnych bodov. Toto zodpovedá nárastu v strojárenstve.

(86)

Využitie kapacity sa pohybovalo v rokoch 2002 až 2003 v rozsahu od 80 do 85 %, pred prudkým poklesom na 61 % v OP.

(87)

Medzi rokom 2002 a OP nastali veľké výkyvy v úrovni zásob konečných výrobkov. Najskôr v roku 2003 prudko klesli, čo odrážalo hospodársku klímu v prípade tohto konkrétneho výrobku, ktorá bola v rokoch 2002 a 2003 ešte stále dobrá, pred prudkým nárastom na konci roku 2004, čo odrážalo prudký pokles dopytu. Počas OP sa úroveň aktuálnej výroby upravila smerom dolu, ako sa uvádza vyššie, a úroveň konečných zásob sa dostala späť na udržateľnejšiu úroveň.

(88)

Predaj vlastnej výroby výrobného odvetvia Spoločenstva neprepojeným zákazníkom na trhu Spoločenstva sa v roku 2003 spočiatku zvýšil o 6 %, v roku 2004 ďalej vzrástol o 16 percentuálnych bodov, ale potom v OP klesol o 6 percentuálnych bodov. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia objem predaja zvýšil o 16 %. Značný rozdiel medzi objemami výroby a domácim predajom vysvetľuje skutočnosť, že výrobné odvetvie Spoločenstva vyváža okolo dvoch tretín svojej výroby mimo Spoločenstva.

(89)

Podiel na trhu, ktorý dosiahlo výrobné odvetvie Spoločenstva, medzi rokom 2002 a OP stabilne vzrástol o 10 percentuálnych bodov. Konkrétne v roku 2002 sa blížil k 28 %, v roku 2003 vzrástol na 30 % a v roku 2004 na približne 32 %, predtým ako nakoniec vzrástol na takmer 38 % počas OP. Na toto zvýšenie podielu na trhu je potrebné nahliadať v súvislosti s klesajúcou spotrebou v ES, ako sa uvádza v odôvodnení 69 vyššie.

(90)

Medzi rokom 2002 a OP, keď spotreba Spoločenstva klesla o 14 %, sa objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva zvýšil o 16 %. Výrobné odvetvie Spoločenstva získalo približne 10 percentuálnych bodov podielu na trhu, zatiaľ čo dumpingový dovoz získal približne 2,4 percentuálnych bodov podielu na trhu medzi rokom 2002 a OP.

(91)

Medzi rokom 2002 a OP klesla miera zamestnanosti výrobného odvetvia Spoločenstva približne o 10 %. Medzi rokom 2002 a 2003 klesla o 4 %, v roku 2004 sa zvýšila o 6 percentuálnych bodov, ale v OP klesla o 12 percentuálnych bodov, čo čiastočne odrážalo zníženie výroby.

(92)

Produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Spoločenstva meraná ako produkcia (v kusoch) na zamestnanca za rok sa v roku 2003 zvýšila o 12 %, v roku 2004 sa ďalej zvýšila o 6 percentuálnych bodov a nakoniec sa v OP znížila o 12 percentuálnych bodov. Objem výroby sa v dôsledku náhleho zmenšenia trhu okamžite upravil, ale ako sa všeobecne pozorovalo, úprava pracovnej sily bola menej rýchla a tým spustila pozorovanú stratu produktivity.

(93)

Priemerná mzda na zamestnanca v OP zostala približne na rovnakej úrovni ako v roku 2002. Konkrétne v roku 2003 sa znížila o 11 %, v roku 2004 o ďalšie 2 percentuálne body a nakoniec sa v OP zvýšila o 14 percentuálnych bodov.

(94)

Jednotkové ceny Spoločenstva v prípade predaja vlastnej výroby výrobného odvetvia Spoločenstva neprepojeným zákazníkom sa medzi rokom 2002 a OP neustále znižovali, celkovo o 42 %. Konkrétne v roku 2003 ceny klesli o 25 %, v roku 2004 o ďalších 9 percentuálnych bodov a nakoniec v OP o ďalších 8 percentuálnych bodov. Prešetrovaním sa ukázalo zanedbateľné podhodnotenie, ak vôbec nejaké existovalo, predajnej ceny výrobného odvetvia Spoločenstva dumpingovým dovozom. V prípade určitého počtu modelov bolo podhodnotenie väčšie ako priemerné rozpätia podhodnotenia uvedené v odôvodnení 82 vyššie.

(95)

Počas posudzovaného obdobia ziskovosť predaja v Spoločenstve vlastnej výroby výrobného odvetvia Spoločenstva vyjadrená ako percento čistého predaja neustále klesala. Od roku 2002 ziskovosť klesla z 24 % na približne 18 % v roku 2003 a na približne 10 % v roku 2004. V OP dosiahla strata výrobného odvetvia Spoločenstva – 3,6 %.

(96)

Návratnosť investícií (ďalej len „NI“) vyjadrená ako zisk v percentách čistej účtovnej hodnoty investícií vo veľkej miere sledovala uvedený trend ziskovosti. Klesla približne zo 17 % v roku 2002 na – 2,1 % v OP.

(97)

Čistý peňažný tok z prevádzkových činností tiež počas posudzovaného obdobia klesol. V roku 2002 klesol z úrovne približne 175 miliónov EUR na približne 125 miliónov EUR v roku 2003, v roku 2004 sa opäť zvýšil na približne 141 milióna EUR, pred prudkým poklesom na približne – 25 miliónov EUR v OP. Situácia sa tak zhoršila, že na dve spoločnosti predstavujúce výrobné odvetvie Spoločenstva bol v priebehu prvej polovice roku 2006 vyhlásený konkurz, ako je uvedené v odôvodnení 67. Iba Thomson dokázal získať financie od svojej materskej spoločnosti a takto sa vyhol vážnejšej finančnej situácii. Ekranas a Ecimex nedokázali navýšiť kapitál. Do budúcnosti je schopnosť Spoločenstva navýšiť ďalší kapitál zrejme vážne narušená kvôli slabým vyhliadkam v rámci dopytu.

(98)

Ročné investície do výroby príslušného výrobku výrobného odvetvia Spoločenstva medzi rokom 2002 a OP neustále klesali. V roku 2003 klesli o 14 % , v roku 2004 klesli o 25 percentuálnych bodov a v OP ďalej klesli o 40 percentuálnych bodov.

(99)

Pokiaľ ide o vplyv veľkosti skutočného rozpätia dumpingu na výrobné odvetvie Spoločenstva z hľadiska objemu a cien dovozu z príslušných krajín, tento vplyv nemožno považovať za zanedbateľný.

(100)

Nariadením Rady (ES) č. 2313/2000 (6) sa uložili opatrenia na dovoz určitých farebných televíznych obrazoviek CRT s pôvodom v Indii a Kórejskej republike. Tieto opatrenia stratili platnosť 21. októbra 2005. Tieto opatrenia sa však týkali iba jednej krajiny zo štyroch cieľových krajín v tomto konaní a iba časti kódu KN 8540 11 11 z piatich kódov KN uvedených v odôvodnení 12 vyššie. Pre informáciu kód KN 8540 11 11 sa vzťahuje na približne 20 % rozsahu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto konanie. Vzhľadom na podobnosť situácií je preto ťažké vyvodiť záver o konkrétnom aspekte zotavenia z minulého dumpingu.

(101)

Medzi rokom 2002 a OP klesol objem dumpingového dovozu príslušného výrobku s pôvodom v príslušných krajinách o 3 %, ale ich podiel na trhu Spoločenstva sa zvýšil približne o 2,4 percentuálne body. Priemerné ceny dumpingového dovozu z príslušných krajín založené na údajoch Eurostatu boli vo všeobecnosti nižšie ako ceny výrobného odvetvia počas posudzovaného obdobia. Počas OP však ceny dovozu z príslušných krajín významne nepodhodnocovali ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Skutočne, ako je uvedené v odôvodnení 82 vyššie, na základe váženého priemeru bolo v OP cenové podhodnotenie medzi – 37 % a 13 % v závislosti od krajiny a príslušného vývozcu. Údaje z Eurostatu však ukazujú, že v rokoch pred OP ceny dumpingového dovozu z príslušných krajín boli podstatne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva.

(102)

V priebehu posudzovaného obdobia sa zistilo jasné zhoršenie situácie výrobného odvetvia Spoločenstva. Po prvé v priebehu prvej polovice 2006 bol vyhlásený konkurz na dve z troch spoločností predstavujúce výrobné odvetvie Spoločenstva. Po druhé väčšina ukazovateľov ujmy sa medzi rokom 2002 a OP vyvíjala negatívne: objem výroby klesol o 5 %, využitie kapacity kleslo o 25 %, zamestnanosť klesla o 10 %, jednotkové predajné ceny klesli o 42 %, ziskovosť, návratnosť investícií a peňažný tok sa výrazne zhoršili a investície klesli o 79 %. Zhoršenie situácie výrobného odvetvia Spoločenstva bolo mimoriadne náhle, keďže nastalo hlavne počas OP. Skutočne pred OP ziskovosť výrobného odvetvia bola bez problémov nad 10 %.

(103)

Medzi rokom 2002 a OP niektoré ukazovatele vykazovali zjavne pozitívny vývoj. Výrobná kapacita sa zvýšila o 28 %, objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na trh Spoločenstva vzrástol o 16 % a podiel na trhu, ktorý dosiahlo výrobné odvetvie Spoločenstva vzrástol o 10 percentuálnych bodov. Tento vývoj by však nemohol zabrániť prudkému zhoršeniu finančnej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva, ktorá s konečnou platnosťou zapríčinila úpadok oboch výrobcov Spoločenstva.

(104)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa preto dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(105)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia Komisia preskúmala, či dumpingový dovoz spôsobil výrobnému odvetviu Spoločenstva ujmu takého stupňa, ktorý možno považovať za značný. Skúmali sa aj iné známe faktory ako dumpingový dovoz, ktoré mohli súčasne spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, aby sa zaistilo, že sa prípadná ujma spôsobená týmito inými faktormi nepripíše dumpingovému dovozu.

(106)

Počas OP predstavoval dumpingový dovoz zo štyroch príslušných krajín značný podiel na trhu 19,4 %. Medzi rokom 2002 a OP klesol objem dumpingového dovozu príslušného výrobku s pôvodom v príslušných krajinách približne o 3 %, ale jeho podiel na trhu Spoločenstva sa zvýšil približne o 2,3 percentuálnych bodov, keďže spotreba klesala dokonca rýchlejšie ako objem dovozu. Dôležitým zistením je však skutočnosť, že objem aj podiel dumpingového dovozu na trhu bol najvyšší v roku 2003 a potom výrazne klesal až do OP. Počas OP podiel dumpingového dovozu na trhu bol o 5,5 percentuálnych bodov nižší ako v roku 2003.

(107)

Priemerné ceny dumpingového dovozu z príslušných krajín založené na údajoch Eurostatu boli vo všeobecnosti nižšie ako ceny výrobného odvetvia počas posudzovaného obdobia a pravdepodobne vyvíjali tlak na ich zníženie. Dovozné ceny tiež výrazne klesli medzi rokom 2002 a 2004, ale v OP sa opäť zvýšili o 12 percentuálnych bodov, ako je uvedené v odôvodnení 81 vyššie. Keďže výrobné odvetvie Spoločenstva tiež postupne počas posudzovaného obdobia znížilo svoje predajné ceny, ceny dovozu z príslušných krajín počas OP významne nepodhodnocovali ceny výrobného odvetvia Spoločenstva pri porovnávaní jednotlivých modelov. Skutočne na základe váženého priemeru bolo v OP cenové podhodnotenie medzi – 37 % a 13 % v závislosti od krajiny a príslušného vývozcu. Aj keď sa sotva vyskytlo nejaké cenové podhodnotenie, v každom prípade došlo v dôsledku dumpingového dovozu k predaju pod cenu.

(108)

Ako je uvedené v odôvodnení 102 vyššie, výrazný rozdiel je možné pozorovať v situácii výrobného odvetvia Spoločenstva medzi obdobím 2002/2003 a OP. Je potrebné uviesť, že zhoršenie situácie výrobného odvetvia Spoločenstva bolo mimoriadne náhle, keďže nastalo hlavne počas OP. Skutočne pred OP ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva bola ešte stále bez problémov nad 10 % a väčšina ukazovateľov ujmy ešte stále vykazovala pozitívny vývoj. Konkrétne medzi rokom 2002 a 2004 sa výrobná kapacita zvýšila o 23 %, objem výroby vzrástol o 20 %, objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na trh Spoločenstva vzrástol o 22 % a podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu vzrástol približne z 28 % na približne 32 % v období, keď trh ešte rástol. Počas OP, keď sa trh náhle zmenšil o 20 % za jeden rok, podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu dokonca ešte vzrástol na 38 %.

(109)

Ďalej je potrebné uviesť, že výrobné odvetvie Spoločenstva dosiahlo svoju najvyššiu ziskovosť v rokoch 2002 a 2003, keď jeho predajné ceny už výrazne klesli, keď bol jeho podiel na trhu najmenší a keď objem dumpingového dovozu dosiahol svoju najvyššiu úroveň. Ziskovosť sa znížila iba v OP, keď podiel na trhu výrobného odvetvia Spoločenstva dosiahol svoj vrchol a v období, keď objem dumpingového dovozu klesol a keď sa zvýšili ceny dumpingového dovozu.

(110)

Na záver dumpingový dovoz mohol vyvíjať tlak na zníženie predajných cien výrobného odvetvia Spoločenstva počas obdobia 2002 do OP a mohol mať určitý následný negatívny vplyv na celkovú situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva. Ako je však uvedené v odôvodneniach 108 a 109 vyššie, situácia výrobného odvetvia Spoločenstva, ktorá ešte stále vykazovala zmiešané signály v rokoch pred OP, sa počas OP náhle a výrazne zhoršila. Skutočne pred OP ziskovosť výrobného odvetvia bola ešte stále nad 10 %. Podobne väčšina ukazovateľov ujmy ešte stále vykazovala pozitívny vývoj až do OP. Medzi rokom 2002 a 2004 sa výrobná kapacita zvýšila o 23 %, objem výroby vzrástol o 20 %, objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na trh Spoločenstva vzrástol o 22 % a podiel na trhu výrobného odvetvia Spoločenstva vzrástol približne z 28 % na približne 32 % v období, keď trh ešte rástol. Je potrebné tiež pripomenúť, že výrobné odvetvie Spoločenstva dosiahlo svoju najvyššiu ziskovosť v rokoch 2002 a 2003, keď bol jeho podiel na trhu najmenší a objem dumpingového dovozu bol na svojej najvyššej úrovni. V OP ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva klesla, keď jeho podiel na trhu dosiahol svoj vrchol a čo je dôležité v období, keď výskyt dumpingového dovozu skutočne klesal čo do objemu aj podielu na trhu (pozri 106 vyššie) a keď sa ceny dumpingového dovozu opäť zvýšili. Na druhej strane jediným novým prvkom v prostredí výrobného odvetvia Spoločenstva počas OP bol prudký pokles dopytu o 20 %. Preto absencia jasnej zhody v čase medzi zhoršením situácie výrobného odvetvia Spoločenstva a vplyvom dumpingového dovozu vzbudzuje vážne pochybnosti o vzájomnom vzťahu medzi vývojom dovozu a situáciou výrobného odvetvia Spoločenstva. Nie je preto možné dospieť k záveru, že dumpingový dovoz zohráva určujúcu úlohu v situácii poškodzujúcej výrobné odvetvie Spoločenstva.

(111)

Niektoré zainteresované strany uviedli, že pokles dopytu po FTO bol hlavnou príčinou náhlej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(112)

Skutočne, ako je uvedené v odôvodnení 69 vyššie spotreba FTO náhle klesla v OP o 20 %. Tento pokles spotreby bol jediným parametrom, ktorý výrazne zmenil prostredie výrobného odvetvia Spoločenstva. A toto tiež súvisí s výrazným zhoršením situácie výrobného odvetvia Spoločenstva. Prešetrovaním sa ukázalo, že prudký pokles dopytu mal skutočne negatívny vplyv na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva, keďže náhly pokles ziskovosti výrobného odvetvia Spoločenstva a peňažného toku vyplýva priamo z uvedeného zmenšenia trhu na základe nákladovej efektívnosti (strata produktivity v OP, ako je uvedené v odôvodnení 92 vyššie a zvýšenia jednotkových výrobných nákladov) a vplyvu na ceny (náhla nadmerná kapacita). Počas OP sa dopyt po FTO stal úplne nepružným vo vzťahu k cenám, ako vyplýva zo skutočnosti, že výrazný pokles cien pozorovaný medzi rokom 2004 a OP neviedol vôbec k žiadnemu zvýšeniu objemu predaja. Naopak v skutočnosti dopyt klesol približne o 20 %.

(113)

Prešetrovaním sa ukázalo, že pokles v dopyte po FTO sa zhoduje v čase so zvýšeným prienikom plochých panelových televízorov [obrazovka z tekutých kryštálov (LCD) a plazmová obrazovka], ktorý prudko stúpol z menej ako 1 % podielu na trhu v roku 2002 na 28 % v OP. Tieto ploché panelové televízne prijímače priamo konkurujú FTO a oba výrobky sú úplne zameniteľné. Aj keď LCD a plazmové technológie nie sú úplne nové, až počas OP výrazne klesli ceny za ploché panelové televízory, keďže ceny medzi rokom 2001 a OP klesli o 44 %. Tento pokles ceny plochého panelového televízora na jednej strane spôsobil, že tieto modely boli pre spotrebiteľov atraktívnejšie a tým sa znížil dopyt po televíznych prijímačoch s FTO a na druhej strane vyvíjal priamy tlak na predajné ceny televíznych prijímačov s FTO, ktoré museli klesnúť, aby dokázali naďalej konkurovať novým, atraktívnym modelom s plochými obrazovkami. Napríklad v roku 2005 tvorili televízne prijímače s plochou panelovou obrazovkou kúpené v maloobchodnom predaji v Spojenom kráľovstve 63 % celkovej hodnoty všetkých televíznych prijímačov v porovnaní iba s 37 % za rok 2004. Z výsledku tohto prešetrovania a aj informácií získaných z prieskumu trhu vyplýva, že objem predaja FTO televíznych prijímačov bol v EÚ najvyšší v roku 2004 a že pokles dopytu odvtedy pretrváva.

(114)

Z údajov vyplýva, že dumpingový dovoz vyvolal tlak na ceny výrobného odvetvia Spoločenstva a pravdepodobne prispel aj k situácii, ktorá mu spôsobila ujmu. Podrobnejšia analýza založená hlavne na vývoji trendov v priebehu posudzovaného obdobia však neumožňuje stanovenie príčinnej súvislosti, keďže neexistovala jasná zhoda v čase medzi zhoršením situácie výrobného odvetvia Spoločenstva a vývojom dumpingového dovozu

(115)

Na druhej strane a čo je dôležité, prešetrovaním sa ukázalo, že existovala skutočne jasná zhoda v čase medzi situáciou spôsobujúcou ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva a prudkým a náhlym poklesom dopytu po FTO v Spoločenstve. Toto sa premietlo do nárastu výrobných nákladov a ďalšieho znižovania cien. Tento výrazný pokles sa dokonale zhoduje so zvýšeným prienikom technológie plochých panelových obrazoviek.

(116)

Na záver, nie je možné potvrdiť, že samotný dumpingový dovoz spôsobil značnú ujmu. V skutočnosti boli podľa článku 3 ods. 7 základného nariadenia preskúmané ďalšie faktory a ujmu možno vo veľkej miere pripísať vplyvu náhleho a výrazného poklesu dopytu a zvýšenej dostupnosti technológie plochých panelových obrazoviek za konkurenčné ceny.

(117)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo v odôvodneniach 105 až 114, pokiaľ ide o skutočnosť, že nebolo možné dostatočne stanoviť príčinnú súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, a dumpingovým dovozom, Komisia dospela k záveru, že súčasné antidumpingové konanie by sa malo ukončiť v súlade s článkom 9 ods. 2 základného nariadenia,

16.11.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 316/35