ISSN 1725-5147

Úradný vestník

Európskej únie

L 310

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 49
9. novembra 2006


Obsah

 

I   Akty, ktorých uverejnenie je povinné

Strana

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1638/2006 z 24. októbra 2006, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj európskeho susedstva a partnerstva

1

 

*

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006 ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013)

15

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Akty, ktorých uverejnenie je povinné

9.11.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 310/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1638/2006

z 24. októbra 2006,

ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj európskeho susedstva a partnerstva

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej články 179 a 181a,

so zreteľom na návrh Komisie,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (1),

keďže:

(1)

S cieľom zefektívniť vonkajšiu pomoc Spoločenstva bol navrhnutý nový rámec plánovania a poskytovania pomoci. Toto nariadenie predstavuje jeden zo všeobecných nástrojov, ktoré poskytujú priamu podporu vonkajšej politike Európskej únie.

(2)

Európska rada na zasadnutí v Kodani 12. a 13. decembra 2002 potvrdila, že rozšírenie Európskej únie predstavuje významnú príležitosť napredovať v rámci vzťahov so susednými krajinami na základe spoločných politických a hospodárskych hodnôt a že Európska únia je naďalej rozhodnutá predchádzať vytvoreniu nových deliacich čiar v Európe a podporovať stabilitu a prosperitu v rámci nových hraníc Európskej únie i mimo nich.

(3)

Európska rada na zasadnutí v Bruseli 17. a 18. júna 2004 opäť zdôraznila význam, ktorý pripisuje posilneniu spolupráce s uvedenými susedmi na základe partnerstva a spoločného vlastníctva a stavania na spoločných hodnotách demokracie a dodržiavania ľudských práv.

(4)

Privilegovaný vzťah medzi Európskou úniou a jej susedmi by mal stavať na záväzkoch vyplývajúcich zo spoločných hodnôt, ako je demokracia, právny štát, dobrá správa a riadenie a dodržiavanie ľudských práv a zásad trhovej ekonomiky, otvorený a spravodlivý obchod rešpektujúci pravidlá, trvalo udržateľný rozvoj a redukcia chudoby.

(5)

Je dôležité, aby sa pomoc Spoločenstva podľa tohto nariadenia poskytovala v súlade s medzinárodnými dohodami a medzinárodnými dohovormi, ktorých stranami sú Spoločenstvo, členské štáty a partnerské krajiny, a aby pri jej poskytovaní boli zohľadnené všeobecné zásady medzinárodného práva, ktoré tieto zmluvné strany spoločne uznávajú.

(6)

Dohody o partnerstve a spolupráci vo východnej Európe a na južnom Kaukaze poskytujú základ zmluvných vzťahov. V Stredomorí poskytuje euro-stredomorské partnerstvo („barcelonský proces“) regionálny rámec spolupráce, ktorý je doplnený sieťou dohôd o pridružení.

(7)

V rámci európskej susedskej politiky je Európskou úniou a partnerskými krajinami vymedzený súbor priorít, ktoré sa začlenia do série spoločne odsúhlasených akčných plánov. Tieto pokrývajú viacero kľúčových oblastí špecifických akcií vrátane politického dialógu a reformy, obchodnej a hospodárskej reformy, spravodlivého spoločenského a hospodárskeho rozvoja, spravodlivosti a vnútorných vecí, energie, dopravy, informačnej spoločnosti, životného prostredia, výskumu a inovácie, rozvoja občianskej spoločnosti a osobných kontaktov. Pokrok pri plnení týchto priorít prispeje k realizácii plného potenciálu dohôd o partnerstve a spolupráci a dohôd o pridružení.

(8)

S cieľom podporiť záväzok partnerských krajín súvisiaci so spoločnými hodnotami a zásadami a ich úsilie pri vykonávaní akčných plánov Spoločenstvo by malo byť v takom postavení, aby mohlo poskytnúť pomoc týmto krajinám a podporiť rôzne formy spolupráce medzi nimi a členskými štátmi s cieľom vyvinúť zónu spoločnej stability, bezpečnosti a prosperity s významným stupňom hospodárskej integrácie a politickej spolupráce.

(9)

Podpora politických, hospodárskych a sociálnych reforiem v celom susedstve je dôležitým cieľom pomoci Spoločenstva. Tento cieľ sa bude v Stredozemí ďalej sledovať v rámci časti strategického partnerstva so stredomorskými krajinami a krajinami Blízkeho východu, ktorá sa týka Stredomoria. Dôležité faktory stratégie Európskej únie pre Afriku sa zohľadnia vo vzťahoch so stredomorskými susedmi zo severnej Afriky.

(10)

Je dôležité, aby podpora poskytnutá susedným rozvojovým krajinám v rámci zriadenom európskou susedskou politikou bola v súlade s cieľmi a zásadami rozvojovej politiky Európskeho spoločenstva, ako bolo načrtnuté v spoločnom vyhlásení s názvom Európsky konsenzus o rozvoji (2), ktoré 20. decembra 2005 prijala Rada a zástupcovia vlád členských štátov, ktorí sa zišli v rámci zasadnutia Rady, Európskeho parlamentu a Komisie.

(11)

Európska únia a Rusko sa rozhodli vyvinúť špecifické strategické partnerstvo vytvorením štyroch spoločných priestorov a pomoc Spoločenstva sa využije na podporu rozvoja tohto partnerstva a cezhraničnej spolupráce na hranici medzi Ruskom a jeho susedmi z Európskej únie.

(12)

Severská dimenzia poskytuje rámec spolupráce medzi Európskou úniou, Ruskom, Nórskom a Islandom a je dôležité, aby sa pomoc Spoločenstva použila aj na podporu činností, ktoré prispejú k vykonávaniu takéhoto rámca. Nové ciele tejto politiky sa stanovia v politickom vyhlásení a politickom rámcovom dokumente, ktoré sa pripravia na základe usmernení schválených na ministerskej schôdzi severskej dimenzie 21. novembra 2005.

(13)

Pomoc a spolupráca so stredomorskými partnermi by sa mala uskutočniť v rámci euro-stredomorského partnerstva založeného Barcelonskou deklaráciou z 28. novembra 1995 a potvrdeného na 10. výročnom euro-stredomorskom samite 28. novembra 2005 a mala by zohľadniť dohodu dosiahnutú v tomto kontexte o založení zóny voľného obchodu s tovarom do roku 2010 a o začatí procesu asymetrickej liberalizácie.

(14)

Je dôležité posilniť spoluprácu na vonkajšej hranici Európskej únie a medzi partnerskými krajinami, najmä tými, ktoré sú si geograficky blízke.

(15)

S cieľom vyhnúť sa vytvoreniu nových deliacich čiar je osobitne dôležité odstrániť prekážky, ktoré bránia efektívnej cezhraničnej spolupráci pozdĺž vonkajších hraníc Európskej únie. Cezhraničná spolupráca by mala prispieť k integrovanému a trvalo udržateľnému rozvoju v susediacich hraničných regiónoch a harmonickej územnej integrácii celého Spoločenstva a so susednými krajinami. Tento cieľ sa najskôr dosiahne kombinovaním cieľov vonkajšej politiky s environmentálne trvalo udržateľnou hospodárskou a sociálnou súdržnosťou.

(16)

S cieľom pomôcť susedným partnerským krajinám pri dosahovaní ich cieľov a podporiť spoluprácu medzi nimi a členskými štátmi je potrebné ustanoviť jednotný nástroj politiky, ktorý nahradí početné existujúce nástroje, čím sa zabezpečí súvislé a jednoduché programovanie a riadenie pomoci.

(17)

Tento nástroj by mal podporiť aj cezhraničnú spoluprácu medzi partnerskými krajinami a členskými štátmi, pričom prinesie podstatné zvýšenie účinnosti pomocou jednotného riadiaceho mechanizmu a s jednotnou sériou postupov. Mal by vychádzať zo skúseností získaných pri vykonávaní susedských programov v období medzi rokmi 2004 – 2006 a fungovať na základe zásad, ako je viacročné plánovanie, partnerstvo a spolufinancovanie.

(18)

Je dôležité, aby pohraničné regióny, ktoré patria ku krajinám Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a ktoré sa v súčasnosti podieľajú na cezhraničnej spolupráci zahŕňajúcej členské štáty a partnerské krajiny, mohli v nej pokračovať na základe vlastných zdrojov.

(19)

Toto nariadenie ustanovuje na obdobie rokov 2007 – 2013 finančné krytie, ktoré predstavuje základnú referenčnú sumu pre rozpočtové orgány podľa bodu 37 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (3).

(20)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (4).

(21)

Používanie riadiaceho postupu by sa malo uplatňovať pri vymedzení vykonávacích pravidiel, ktorými sa bude riadiť uskutočňovanie cezhraničnej spolupráce, a pri prijatí strategických dokumentov, akčných programov a osobitných opatrení, ktoré nie sú ustanovené v strategických dokumentoch a ktorých hodnota prekročí prahovú hodnotu 10 000 000 EUR.

(22)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to podporu intenzívnejšej spolupráce a postupnej hospodárskej integrácie medzi Európskou úniou a susednými krajinami, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale ich možno z dôvodu rozsahu akcie lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(23)

Toto nariadenie vyvoláva potrebu zrušiť nariadenia Rady (EHS) č. 1762/92 z 29. júna 1992 o implementácii protokolov o finančnej a technickej spolupráci medzi Spoločenstvom a tretími krajinami Stredomoria (5), (ES) č. 1734/94 z 11. júla 1994 o technickej spolupráci so západným brehom Jordánu a pásmom Gazy (6) a (ES) č. 1488/96 z 23. júla 1996 o finančných a technických opatreniach (MEDA) sprevádzajúcich reformu hospodárskych a sociálnych štruktúr v rámci euro-stredomorského partnerstva (7). Toto nariadenie taktiež nahradí nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 99/2000 z 29. decembra 1999 o poskytovaní pomoci partnerským štátom vo východnej Európe a Strednej Ázii (8), ktorého platnosť uplynie 31. decembra 2006,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

CIELE A ZÁSADY

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Týmto nariadením sa ustanovuje nástroj susedstva a partnerstva, ktorým sa poskytne pomoc Spoločenstva určená na rozvoj oblasti prosperity a dobrého susedstva, ktorý zahŕňa Európsku úniu a krajiny a územia uvedené v prílohe (ďalej len „partnerské krajiny“).

2.   Pomoc Spoločenstva sa využije v prospech partnerských krajín. Pomoc Spoločenstva možno použiť na spoločný prospech členských štátov a partnerských krajín a ich regiónov na účely podpory cezhraničnej a medziregionálnej spolupráce vymedzenej v článku 6.

3.   Európska únia je založená na hodnotách slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a na zásade právneho štátu a prostredníctvom dialógu a spolupráce sa usiluje presadzovať záväzok voči týmto hodnotám v partnerských krajinách.

Článok 2

Rozsah pomoci Spoločenstva

1.   Pomoc Spoločenstva presadzuje posilnenú spoluprácu a postupnú hospodársku integráciu medzi Európskou úniou a partnerskými krajinami, a najmä vykonávanie dohôd o partnerstve a spolupráci, dohôd o pridružení alebo iných existujúcich a budúcich dohôd. Povzbudzuje tiež úsilia partnerských krajín zamerané na podporu dobrej správy a spravodlivého sociálneho a hospodárskeho rozvoja.

2.   Pomoc Spoločenstva sa využije na podporu v rámci nasledujúcich oblastí spolupráce:

a)

presadzovanie politického dialógu a reformy;

b)

presadzovanie legislatívnej a regulačnej aproximácie smerom k vyššej kvalite vo všetkých relevantných oblastiach, a najmä podporovanie postupnej účasti partnerských krajín na vnútornom trhu a zintenzívnení obchodu;

c)

posilňovanie vnútroštátnych inštitúcií a orgánov zodpovedných za vypracovanie a efektívne vykonávanie politiky v oblastiach pokrytých dohodami o pridružení, o partnerstve a spolupráci a ďalšími multilaterálnymi dohodami, ktorých stranami sú Spoločenstvo a/alebo jeho členské štáty a partnerské krajiny a ktorých účelom je dosiahnuť ciele vymedzené v tomto článku;

d)

presadzovanie zásady právneho štátu a dobrej správy vrátane posilňovania efektívnosti verejnej správy a nestrannosti a efektívnosti súdnictva a podpora boja proti korupcii a podvodom;

e)

presadzovanie trvalo udržateľného rozvoja vo všetkých aspektoch;

f)

vyvíjanie úsilia na regionálnej a miestnej úrovni v oblasti rozvoja tak vo vidieckych, ako aj v mestských oblastiach s cieľom zmenšiť nerovnováhu a zlepšiť regionálne a miestne možnosti rozvoja;

g)

presadzovanie ochrany životného prostredia, zachovávania prírody a trvalo udržateľnej správy prírodných zdrojov vrátane pitnej vody a morských zdrojov;

h)

podpora politiky zameranej na redukciu chudoby, aby sa pomohlo dosiahnuť rozvojové ciele milénia OSN;

i)

podpora politiky, ktorá presadzuje sociálny rozvoj, sociálne začlenenie, rodovú rovnosť, nediskrimináciu, zamestnanosť a sociálnu ochranu vrátane ochrany migrujúcich pracovníkov, sociálnych dialógov a rešpektovanie práv odborov a základných pracovných noriem vrátane noriem týkajúcich sa detskej práce;

j)

podporovanie politiky, ktorá presadzuje zdravie, vzdelávanie a odbornú prípravu, kam patria nielen opatrenia na boj proti najvážnejším prenosným a neprenosným chorobám a poruchám, ale i prístup dievčat a žien k službám a vzdelávaniu v oblasti zdravia vrátane reprodukčného zdravia a zdravia dojčiat;

k)

presadzovanie a ochrana ľudských práv a základných slobôd vrátane práv žien a detí;

l)

podpora demokratizácie okrem iného prostredníctvom posilnenia úlohy organizácií občianskej spoločnosti a podpory plurality médií, ako aj prostredníctvom pozorovania volieb a pomoci pri voľbách;

m)

posilnenie rozvoja občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií;

n)

podpora rozvoja trhového hospodárstva, opatrení na podporu súkromného sektora a rozvoj malých a stredných podnikov, podpora investícií a globálneho obchodu;

o)

presadzovanie spolupráce v sektoroch energie, telekomunikácií a dopravy vrátane spojenia, sietí a ich fungovania, posilnenie bezpečnosti a zabezpečenia medzinárodných dopravných a energetických operácií a podpora obnoviteľných zdrojov energie, energetickej účinnosti a ekologickej dopravy;

p)

poskytovanie podpory činnostiam zameraným na zvýšenie bezpečnosti potravín pre občanov najmä v sanitárnej a fytosanitárnej oblasti;

q)

zabezpečenie efektívnej a bezpečnej správy hraníc;

r)

podpora reformy a posilnenie potenciálu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí vrátane otázok azylu, migrácie a readmisie, v boji proti obchodovaniu s ľuďmi, terorizmu a organizovanému zločinu (vrátane jeho financovania) a ich prevencii, praniu špinavých peňazí a daňovým podvodom;

s)

podpora administratívnej spolupráce s cieľom zvýšiť transparentnosť a výmenu informácií v oblasti zdaňovania, aby bolo možné čeliť daňovým únikom a obchádzaniu platby daní;

t)

presadzovanie účasti na výskumných a inovačných činnostiach Spoločenstva;

u)

presadzovanie spolupráce medzi členskými štátmi a partnerskými krajinami v oblasti vysokoškolského vzdelávania a mobility učiteľov, výskumných pracovníkov a študentov;

v)

presadzovanie multikultúrneho dialógu, medziľudských vzťahov vrátane vzťahov so spoločenstvami prisťahovalcov žijúcich v členských štátoch, spolupráce občianskych spoločností, kultúrnych inštitúcií a výmeny mladých ľudí;

w)

podpora spolupráce zameranej na ochranu historického a kultúrneho dedičstva a presadzovanie jeho rozvojového potenciálu aj prostredníctvom cestovného ruchu;

x)

podpora účasti partnerských krajín na programoch a v agentúrach Spoločenstva;

y)

podpora cezhraničnej spolupráce prostredníctvom spoločných miestnych iniciatív na presadzovanie trvalo udržateľného hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja v hraničných regiónoch a integrovaného územného rozvoja pozdĺž vonkajšej hranice Spoločenstva;

z)

presadzovanie spolupráce a integrácie na úrovni regiónov a nižších územných celkov vrátane, v prípade potreby, krajín, ktoré podľa tohto nariadenia nie sú oprávnené na získanie pomoci Spoločenstva;

aa)

poskytovanie podpory po krízových situáciách vrátane podpory utečencom a presídlencom a pomoc pri príprave na katastrofy;

bb)

povzbudzovanie komunikácie a podpora výmeny medzi partnermi súvisiaca s opatreniami a činnosťami financovanými v rámci programov;

cc)

riešenie spoločných tematických problémov v oblastiach spoločného záujmu a všetkých ostatných cieľoch v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

Článok 3

Rámec politiky

1.   Dohody o partnerstve a spolupráci, dohody o pridružení a existujúce alebo budúce dohody, ktoré zakladajú vzťahy s partnerskými krajinami, a príslušné oznámenia Komisie a závery Rady, ktoré stanovujú usmernenia pre politiky Európskej únie týkajúce sa týchto krajín, poskytnú celkový rámec politiky na plánovanie pomoci Spoločenstva podľa tohto nariadenia. Spoločne odsúhlasené akčné plány alebo rovnocenné dokumenty poskytnú základné referenčné body na stanovenie priorít pomoci Spoločenstva.

2.   Ak dohody uvedené v odseku 1 medzi Európskou úniou a partnerskými krajinami neexistujú, pomoc Spoločenstva sa môže poskytnúť v prípade, ak sa ukáže ako užitočná pre plnenie politických cieľov Európskej únie a plánuje sa na základe týchto cieľov.

Článok 4

Komplementárnosť, partnerstvo a spolufinancovanie

1.   Pomoc Spoločenstva podľa tohto nariadenia za normálnych okolností dopĺňa zodpovedajúce vnútroštátne, regionálne alebo miestne stratégie a opatrenia alebo k nim prispieva.

2.   Pomoc Spoločenstva podľa tohto nariadenia sa zvyčajne ustanoví na základe partnerstva medzi Komisiou a príjemcom pomoci. Na partnerstve sa podľa potreby zúčastnia vnútroštátne, regionálne a miestne úrady, hospodárski a sociálni partneri, občianska spoločnosť a ostatné relevantné orgány.

3.   Prijímajúce krajiny podľa potreby začlenia relevantných partnerov na vhodnej územnej úrovni, najmä na regionálnej a miestnej úrovni, do prípravy, uskutočňovania a monitorovania programov a projektov.

4.   Pomoc Spoločenstva podľa tohto nariadenia obyčajne spolufinancujú prijímajúce krajiny prostredníctvom verejných fondov, príspevkov príjemcov pomoci alebo iných zdrojov. Od požiadaviek na spolufinancovanie možno upustiť v riadne odôvodnených prípadoch a v prípadoch, ak je to potrebné na podporu rozvoja občianskej spoločnosti a neštátnych účastníkov v záujme opatrení zameraných na presadzovanie ľudských práv a základných slobôd a na podporu demokratizácie.

Článok 5

Súlad, zlučiteľnosť a koordinácia

1.   Programy a projekty financované na základe tohto nariadenia musia byť v súlade s politikami Európskej únie. Musia byť v súlade s dohodami uzavretými Spoločenstvom a jeho členskými štátmi s partnerskými krajinami a rešpektovať záväzky podľa multilaterálnych dohôd a medzinárodných dohovorov, ktorých sú stranami, vrátane záväzkov v oblasti ľudských práv, demokracie a dobrej správy.

2.   Komisia a členské štáty zabezpečia súlad medzi pomocou Spoločenstva poskytnutou podľa tohto nariadenia a finančnou pomocou poskytnutou Spoločenstvom a členskými štátmi prostredníctvom iných vnútorných a vonkajších finančných nástrojov a Európskou investičnou bankou (EIB).

3.   Komisia a členské štáty zabezpečia koordináciu svojich príslušných programov pomoci s cieľom zvyšovať efektívnosť a účinnosť poskytovania pomoci v súlade s vytvorenými usmerneniami na posilnenie operatívnej koordinácie v oblasti vonkajšej pomoci a harmonizácie politík a postupov. Koordinácia zahŕňa pravidelné konzultácie a časté výmeny relevantných informácií počas rôznych fáz cyklu pomoci, najmä na sektorovej úrovni, a predstavuje kľúčový krok v procese prípravy programov členských štátov a Spoločenstva.

4.   Komisia v spojení s členskými štátmi podnikne potrebné kroky na zabezpečenie správnej koordinácie a spolupráce s multilaterálnymi a regionálnymi organizáciami a subjektmi, ako sú medzinárodné finančné inštitúcie, agentúry Organizácie Spojených národov, fondy a programy a darcovia z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie.

HLAVA II

PRÍPRAVA PROGRAMOV A PRIDEĽOVANIE FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV

Článok 6

Typ programov

1.   Pomoc Spoločenstva podľa tohto nariadenia sa uskutočňuje prostredníctvom:

a)

strategických dokumentov týkajúcich sa jednej krajiny, viacerých krajín alebo cezhraničnej spolupráce a viacročných orientačných programov uvedených v článku 7, ktoré sa týkajú:

i)

programov jednej alebo viacerých krajín, ktoré sa týkajú pomoci jednej partnerskej krajine alebo sú určené na regionálnu a subregionálnu spoluprácu medzi dvoma alebo viacerými partnerskými krajinami, na ktorých môže mať účasť členský štát;

ii)

programov cezhraničnej spolupráce, ktoré sa týkajú spolupráce medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými partnerskými krajinami, a tieto sa uskutočnia v regiónoch susediacich so spoločnou časťou vonkajšej hranice Spoločenstva;

b)

spoločných operačných programov cezhraničnej spolupráce uvedených v článku 9, ročných akčných programov uvedených v článku 12 a osobitných opatrení uvedených v článku 13.

2.   Programy týkajúce sa viacerých krajín môžu zahŕňať opatrenia medziregionálnej spolupráce. Na účely tohto nariadenia medziregionálna spolupráca predstavuje spoluprácu medzi členskými štátmi a partnerskými krajinami, ktorá sa zameriava na ich spoločné problémy, zabezpečuje spoločný prínos a uskutočňuje sa kdekoľvek na území členských štátov a partnerských krajín.

Článok 7

Príprava programov a prideľovanie finančných prostriedkov

1.   Pre programy týkajúce sa jednej alebo viacerých krajín sa v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2 prijmú strategické dokumenty. Strategické dokumenty odzrkadľujú rámec politiky a akčné plány uvedené v článku 3 a musia byť v súlade so zásadami a úpravami stanovenými v článkoch 4 a 5. Strategické dokumenty sa pripravia na obdobie zlučiteľné s prioritami stanovenými v rámci politiky a obsahujú viacročné orientačné programy vrátane orientačného viacročného rozdelenia finančných prostriedkov a hlavné ciele pre každú krajinu alebo región v súlade s cieľmi uvedenými v článku 2 ods. 2. Prehodnotia sa v polovici obdobia alebo podľa potreby a môžu sa revidovať v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.

2.   Pri zriaďovaní programov pre jednu alebo viacero krajín Komisia určí pridelenie finančných prostriedkov na každý program, pričom použije transparentné a objektívne kritériá a prihliadne na osobitné charakteristiky a potreby príslušnej krajiny alebo regiónu, úroveň cieľov partnerstva Európskej únie s danou krajinou, pokrok pri plnení dohodnutých cieľov vrátane tých, ktoré sa týkajú vlády a reformy a kapacity riadenia a čerpania pomoci Spoločenstva.

3.   Len na účel cezhraničnej spolupráce sa prijme strategický dokument alebo v prípade potreby viaceré strategické dokumenty v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2 s cieľom stanoviť zoznam spoločných operačných programov uvedených v článku 9 ods. 1, zoznam orientačných viacročných finančných prostriedkov a územných jednotiek oprávnených zúčastniť sa na každom programe. Takéto strategické dokumenty sa vypracujú so zreteľom na zásady a podmienky stanovené v článkoch 4 a 5 a pokryjú v zásade najviac sedemročné obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013.

4.   Komisia určí pridelenie finančných prostriedkov programom cezhraničnej spolupráce, pričom zohľadní objektívne kritériá, ako napr. obyvateľstvo oprávnených oblastí a ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú intenzitu spolupráce vrátane osobitných charakteristík pohraničných oblastí a kapacity riadenia a prijímania pomoci Spoločenstva.

5.   Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) prispeje k programom cezhraničnej spolupráce, ktoré sú ustanovené a vykonávajú sa podľa tohto nariadenia. Suma príspevku z EFRR pre hranice s partnerskými krajinami je stanovená príslušnými ustanoveniami nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde (9).

6.   V prípade krízy alebo ohrozenia demokracie, právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd alebo prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľuďmi sa môže použiť krízový režim na ad hoc prehodnotenie strategických dokumentov. Toto prehodnotenie zabezpečí súdržnosť medzi pomocou Spoločenstva poskytnutou podľa tohto nariadenia a pomocou poskytnutou v rámci iných finančných nástrojov Spoločenstva vrátane nariadenia (ES, Euratom), ktorým sa stanovuje nástroj stability (10).

HLAVA III

CEZHRANIČNÁ SPOLUPRÁCA

Článok 8

Nárok na pomoc z geografického hľadiska

1.   Programy cezhraničnej spolupráce uvedené v článku 6 ods. 1 písm. a) bode ii) sa môžu vzťahovať na všetky nasledujúce pohraničné regióny:

a)

všetky územné jednotky v rámci úrovne 3 NUTS alebo im rovnocenné, ktoré sa nachádzajú pozdĺž pozemných hraníc medzi členskými štátmi a partnerskými krajinami;

b)

všetky územné jednotky v rámci úrovne 3 NUTS alebo im rovnocenné, ktoré sa nachádzajú pozdĺž morských priechodov mimoriadneho významu;

c)

všetky územné jednotky v rámci úrovne 2 NUTS alebo im rovnocenné, ktoré sa nachádzajú pri morskom dne spoločnom pre členské štáty a partnerské krajiny.

2.   S cieľom zabezpečiť pokračovanie prebiehajúcej spolupráce a v iných odôvodnených prípadoch sa územným jednotkám, ktoré susedia s jednotkami uvedenými v odseku 1, môže umožniť účasť na programoch cezhraničnej spolupráce v súlade s podmienkami, ktoré sú stanovené v strategických dokumentoch uvedených v článku 7 ods. 3.

3.   Ak sa stanovia programy podľa odseku 1 písm. b), Komisia môže po dohode s partnermi navrhnúť, aby sa účasť na spolupráci rozšírila na celú územnú jednotku úrovne 2 NUTS, na ktorej území sa nachádza územná jednotka úrovne 3 NUTS.

4.   Zoznam morských priechodov mimoriadneho významu Komisia vymedzí v strategických dokumentoch uvedených v článku 7 ods. 3 na základe vzdialenosti a iných relevantných geografických a hospodárskych kritérií.

Článok 9

Príprava programov

1.   Cezhraničná spolupráca sa podľa tohto nariadenia realizuje v rámci viacročných programov, ktoré sa týkajú spolupráce na hranici alebo skupine hraníc a obsahujú viacročné opatrenia, ktoré sledujú konzistentný súbor priorít a ktoré sa môžu vykonávať s podporou pomoci Spoločenstva (ďalej len „spoločné operačné programy“). Tieto spoločné operačné programy vychádzajú zo strategických dokumentov uvedených v článku 7 ods. 3.

2.   Spoločné operačné programy pre pozemné hranice a morské priechody mimoriadneho významu sa stanovia pre každú hranicu na príslušnej územnej úrovni a zahŕňajú územné jednotky s nárokom na pomoc, ktoré patria do jedného alebo viacerých členských štátov a do jednej alebo viacerých partnerských krajín.

3.   Spoločné operačné programy pre morské dno sú multilaterálne a zahŕňajú oprávnené územné jednotky pozdĺž spoločného mora, o ktoré sa delí niekoľko zúčastnených krajín vrátane aspoň jedného členského štátu a jednej partnerskej krajiny, pričom sa do úvahy berie inštitucionálny systém a zásada partnerstva. Môžu medzi ne patriť bilaterálne činnosti na podporu spolupráce medzi jedným členským štátom a jednou partnerskou krajinou. Tieto programy sa pozorne koordinujú prostredníctvom nadnárodných programov spolupráce, ktoré majú čiastočne sa prekrývajúce geografické pole pôsobnosti a sú ustanovené v Európskej únii podľa nariadenia (ES) č. 1083/2006.

4.   Spoločné operačné programy zriaďuje členský štát a dotknuté partnerské krajiny na príslušnej územnej úrovni v súlade s inštitucionálnym systémom a pri zohľadnení zásady partnerstva uvedenej v článku 4. Zvyčajne sa vzťahujú na sedemročné obdobie, ktoré plynie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013.

5.   Iné ako zúčastnené krajiny, ktoré sa nachádzajú pri spoločnom morskom dne, pri ktorom sa zriadi spoločný operačný program, sa môžu k spoločnému operačnému programu pridať a poberať pomoc Spoločenstva za podmienok určených vykonávacími pravidlami uvedenými v článku 11.

6.   Do jedného roka po schválení strategických dokumentov uvedených v článku 7 ods. 3 zúčastnené krajiny odovzdajú Komisii návrhy spoločných operačných programov. Komisia prijme každý spoločný operačný program po zhodnotení jeho súladu s týmto nariadením a vykonávacími pravidlami.

7.   Spoločné operačné programy sa môžu zrevidovať na podnet zúčastnených krajín, zúčastnených pohraničných regiónov alebo Komisie, tak aby sa zohľadnili zmeny v prioritách spolupráce, sociálnom a hospodárskom rozvoji, výsledky získané pri vykonávaní príslušných opatrení, z procesov monitorovania a hodnotenia a potreba prispôsobiť finančné sumy pomoci, ktoré sú k dispozícii, a prerozdeliť zdroje.

8.   Po prijatí spoločných operačných programov Komisia uzavrie dohodu o financovaní s partnerskými krajinami v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (11). Dohoda o financovaní obsahuje právne ustanovenia potrebné na vykonávanie spoločného operačného programu a mal by ju podpísať aj spoločný riadiaci orgán uvedený v článku 10.

9.   V súlade so zásadou partnerstva zúčastnené krajiny vyberú spoločne tie akcie, ktoré sú v súlade s prioritami a opatreniami spoločného operačného programu, ktorý dostane pomoc Spoločenstva.

10.   V osobitných a riadne odôvodnených prípadoch, keď:

a)

nemožno zriadiť spoločný operačný program pre problémy vo vzťahoch medzi zúčastnenými krajinami alebo medzi Európskou úniou a partnerskou krajinou;

b)

najneskôr 30. júna 2010 zúčastnené krajiny nepredložia Komisii spoločný operačný program;

c)

partnerská krajina nepodpíše dohodu o financovaní do konca roka nasledujúceho po prijatí programu;

d)

spoločný operačný program nemožno vykonávať pre problémy, ktoré sa vyskytli vo vzťahoch medzi zúčastnenými krajinami,

Komisia po konzultácii s dotknutým členským štátom (štátmi) prijme kroky potrebné na to, aby dotknutému členskému štátu umožnila využívať príspevok EFRR na program podľa nariadenia (ES) č. 1083/2006.

Článok 10

Riadenie programov

1.   Spoločné operačné programy sa v zásade vykonávajú na základe spoločného riadenia spoločným riadiacim orgánom so sídlom v členskom štáte. Spoločnému riadiacemu orgánu môže pomáhať spoločný technický sekretariát.

2.   Zúčastnené krajiny môžu navrhnúť Komisii, aby spoločné riadiace orgány mali sídlo v partnerskej krajine, ak je určený orgán schopný plne uplatniť kritériá stanovené príslušnými ustanoveniami nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002.

3.   Na účely tohto nariadenia „spoločný riadiaci orgán“ je akýkoľvek verejný alebo súkromný úrad alebo orgán, vrátane štátu, na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, menovaný spoločne členským štátom a partnerskou krajinou alebo krajinami pokrytými spoločným operačným programom, ktorý má finančnú a administratívnu kapacitu na riadenie pomoci Spoločenstva a má právnu spôsobilosť na uzatváranie dohôd potrebných na účely tohto nariadenia.

4.   Spoločný riadiaci orgán zodpovedá za riadenie a vykonávanie spoločného operačného programu v súlade so zásadou správneho technického a finančného riadenia a za zabezpečenie legálnosti a zákonnosti pri jeho operáciách. S týmto cieľom uplatňuje náležité riadenie, kontrolu a účtovné systémy a normy.

5.   Riadiaci a kontrolný systém spoločného operačného programu zabezpečuje náležité oddelenie funkcií v oblasti riadenia, certifikácie a auditu, a to buď prostredníctvom primeranej deľby povinností v rámci riadiaceho orgánu, alebo prostredníctvom určenia samostatných orgánov pre certifikáciu a audit.

6.   S cieľom umožniť spoločným operačným programom náležitú prípravu na vykonávanie po prijatí spoločného operačného programu a podpise dohody o financovaní Komisia môže umožniť spoločnému riadiacemu orgánu použiť časť rozpočtu vyčleneného na program na začatie financovania činností programu, napríklad na pokrytie prevádzkových nákladov riadiaceho orgánu, technickú pomoc a iné prípravné činnosti. Podrobné ustanovenia takejto prípravnej fázy sú súčasťou vykonávacích pravidiel uvedených v článku 11.

Článok 11

Vykonávacie pravidlá

1.   Vykonávacie pravidlá, ktoré stanovujú osobitné ustanovenia na vykonávanie tejto hlavy, sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.

2.   Záležitosti pokryté vykonávacími pravidlami obsahujú otázky ako pomer spolufinancovania, príprava spoločných operačných programov, určenie a funkcie spoločných orgánov, úlohy a funkcie monitorovacích a výberových komisií a spoločného sekretariátu, oprávnenosť výdavkov, výber spoločných projektov, prípravná fáza, technické a finančné riadenie pomoci Spoločenstva, finančná kontrola a audit, monitorovanie a hodnotenie, zviditeľnenie a informačné činnosti pre potenciálnych príjemcov.

HLAVA IV

VYKONÁVANIE

Článok 12

Prijatie akčných programov

1.   Akčné programy vypracované na základe strategických dokumentov uvedených v článku 7 ods. 1 sa zvyčajne každoročne prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.

Výnimočne, napríklad ak ešte nebol prijatý akčný program, môže Komisia na základe strategického dokumentu a viacročných orientačných programov uvedených v článku 7 prijať opatrenia, ktoré nie sú upravené akčným programom, podľa rovnakých pravidiel a postupov, ktoré sa uplatňujú na akčné programy.

2.   Akčné programy uvádzajú ciele, oblasti, v ktorých sa bude zasahovať, očakávané výsledky, riadiace postupy a celkovú sumu plánovaného financovania. Berú do úvahy skúsenosti získané na základe minulého vykonávania pomoci Spoločenstva. Obsahujú opis operácií, ktoré sa majú financovať, uvedú sa sumy na pridelenie každej operácii a orientačný časový harmonogram vykonávania. Ich súčasťou je vymedzenie typu ukazovateľov výkonu, ktoré sa majú monitorovať pri uskutočňovaní opatrení financovaných v rámci programu.

3.   Pre cezhraničnú spoluprácu Komisia prijme spoločné programy v súlade s postupmi uvedenými v článku 9.

4.   Komisia predloží Európskemu parlamentu a členským štátom pre ich informáciu akčné programy a spoločné programy cezhraničnej spolupráce do mesiaca po ich prijatí.

Článok 13

Prijatie osobitných opatrení, ktoré nie sú upravené strategickými dokumentmi ani viacročnými orientačnými programami

1.   V prípade nepredvídanej a riadne odôvodnenej potreby alebo okolností Komisia prijme osobitné opatrenia, ktoré nie sú upravené strategickými dokumentmi ani viacročnými orientačnými programami (ďalej len „osobitné opatrenia“).

Osobitné opatrenia možno využiť na financovanie činností, ktoré uľahčia prechod z naliehavej pomoci na činnosti spojené s dlhodobým vývojom vrátane takých činností, ktoré majú zabezpečiť, aby verejnosť bola lepšie pripravená na krízové situácie.

2.   Ak náklady na takéto opatrenia prekročia sumu 10 000 000 EUR, Komisia ich prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.

Postup uvedený v článku 26 ods. 2 sa nemusí použiť pre zmeny a doplnenia osobitných opatrení, ako sú technické úpravy, predĺženie lehoty vykonávania, prerozdelenie rozpočtových prostriedkov v rámci predpokladaného rozpočtu alebo zvýšenie rozpočtu o menej než 20 % pôvodného rozpočtu, ak tieto zmeny a doplnenia neovplyvnia pôvodné ciele stanovené rozhodnutím Komisie.

3.   Osobitné opatrenia uvedú sledované ciele, oblasti činnosti, očakávané výsledky, riadiace postupy, ktoré sa použijú, a celkovú plánovanú sumu financovania. Obsahujú opis operácií, ktoré sa majú financovať, a uvedú sumy pridelené na každú operáciu a orientačný časový harmonogram vykonávania. Ich súčasťou je vymedzenie typu ukazovateľov výkonu, ktoré sa budú musieť monitorovať pri vykonávaní osobitných opatrení.

4.   Komisia zašle osobitné opatrenia, ktorých hodnota nepresahuje 10 000 000 EUR, Európskemu parlamentu a členským štátom pre ich informáciu do mesiaca po prijatí svojho rozhodnutia.

Článok 14

Oprávnenosť

1.   Na financovanie podľa tohto nariadenia na účely vykonávania akčných programov, spoločných programov cezhraničnej spolupráce a osobitných opatrení sú oprávnené:

a)

partnerské krajiny a regióny a ich inštitúcie;

b)

decentralizované orgány v partnerských krajinách, ako sú regióny, kraje, obvody, mestá a obce;

c)

spoločné orgány zriadené partnerskými krajinami a regiónmi a Spoločenstvom;

d)

medzinárodné organizácie vrátane regionálnych organizácií, orgány Organizácie Spojených národov, oddelenia a misie, medzinárodné finančné inštitúcie a rozvojové banky, ak prispievajú na ciele tohto nariadenia;

e)

inštitúcie a orgány Spoločenstva, ale len na účely vykonávania podporných opatrení typu, aký uvádza článok 16;

f)

agentúry Európskej únie;

g)

tieto subjekty a orgány členských štátov, partnerských krajín a regiónov a všetky ostatné tretie krajiny, ktoré dodržiavajú pravidlá prístupu k vonkajšej pomoci Spoločenstva uvedené v článku 21, ak prispejú k cieľom tohto nariadenia:

i)

verejné alebo pološtátne orgány, miestne úrady alebo správy a ich združenia;

ii)

spoločnosti, firmy a ostatné súkromné organizácie a podniky;

iii)

finančné inštitúcie, ktoré udeľujú, podporujú a financujú súkromné investície v partnerských krajinách a regiónoch;

iv)

neštátni účastníci, ako ich vymedzuje písmeno h);

v)

fyzické osoby;

h)

neštátni účastníci:

i)

mimovládne organizácie;

ii)

organizácie zastupujúce národnostné a/alebo etnické menšiny;

iii)

miestne občianske skupiny a združenia obchodníkov;

iv)

družstvá, odbory, organizácie, ktoré zastupujú hospodárske a sociálne záujmy;

v)

miestne organizácie (aj siete) zapojené do decentralizovanej regionálnej spolupráce a integrácie;

vi)

spotrebiteľské organizácie, organizácie žien a mládeže, učiteľské, kultúrne, výskumné a vedecké organizácie;

vii)

vysoké školy;

viii)

cirkvi a náboženské združenia a komunity;

ix)

médiá;

x)

cezhraničné združenia, mimovládne združenia a nezávislé nadácie.

2.   Ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia, môže sa pomoc Spoločenstva poskytnúť subjektom alebo účastníkom, ktorí nie sú výslovne uvedení v tomto článku.

Článok 15

Typy opatrení

1.   Pomoc Spoločenstva sa využije na financovanie programov, projektov a všetkých typov opatrení, ktoré prispejú k cieľom tohto nariadenia.

2.   Pomoc Spoločenstva možno využiť aj:

a)

na financovanie technickej pomoci a cielených administratívnych opatrení vrátane opatrení spolupráce s účasťou expertov z verejného sektora vyslaných členskými štátmi a ich regionálnymi a miestnymi orgánmi, ktoré sa zúčastňujú na programe;

b)

na financovanie investícií a činností spojených s investíciami;

c)

na príspevky do EIB alebo iných finančných sprostredkovateľov v súlade s článkom 23, na financovanie pôžičiek, investície do kmeňových akcií, garančných fondov alebo investičných fondov;

d)

vo výnimočných prípadoch na programy na zmiernenie/odpustenie dlhov v rámci medzinárodne uznaného programu na zmiernenie/odpustenie dlhov;

e)

na podporu rozpočtu určitého odvetvia alebo všeobecného rozpočtu, ak je riadenie verejných výdavkov v partnerskej krajine dostatočne transparentné, spoľahlivé a efektívne a pokiaľ táto krajina zaviedla správne formulované sektorové alebo makroekonomické politiky schválené hlavnými darcami vrátane, v prípade potreby, medzinárodných finančných inštitúcií;

f)

na poskytnutie dotácií na úrokové sadzby, najmä na úvery v oblasti životného prostredia;

g)

na poskytnutie poistenia proti neobchodným rizikám;

h)

na príspevok do fondu zriadeného Spoločenstvom, jeho členskými štátmi, medzinárodnými a regionálnymi organizáciami, inými darcami alebo partnerskými krajinami;

i)

na príspevok do kapitálu medzinárodných finančných inštitúcií alebo regionálnych rozvojových bánk;

j)

na financovanie nákladov potrebných na efektívnu správu a dozor nad projektmi a programami krajín, ktoré poberajú pomoc Spoločenstva;

k)

na financovanie mikroprojektov;

l)

na opatrenia v oblasti bezpečnosti dodávok potravín.

3.   Pomoc Spoločenstva sa v zásade nesmie použiť na financovanie daní, colných a ostatných fiškálnych poplatkov.

Článok 16

Podporné opatrenia

1.   Financovanie Spoločenstvom môže pokryť aj výdavky spojené s prípravou, pokračovaním, monitorovaním, auditom a hodnotiacimi činnosťami priamo potrebnými na vykonávanie tohto nariadenia a na dosahovanie jeho cieľov, napríklad štúdie, stretnutia, informovanie, zvyšovanie povedomia, publikačné a vzdelávacie činnosti vrátane odbornej prípravy a vzdelávacích opatrení pre partnerov, ktoré im umožňujú zúčastňovať sa na rôznych etapách programu, výdavky spojené s počítačovými sieťami na výmenu informácií a výdavkami na inú administratívnu alebo technickú pomoc, ktoré môžu Komisii vzniknúť pri riadení programu. Pokryje aj výdavky delegácií Komisie na administratívnu podporu potrebnú pri riadení operácií financovaných v zmysle tohto nariadenia.

2.   Tieto podporné opatrenia nie sú nutne pokryté viacročnými programami, a preto môžu byť financované mimo rozsahu strategických dokumentov a viacročných orientačných programov. Môžu však byť financované aj v rámci viacročných orientačných programov. Komisia prijme podporné opatrenia nepokryté viacročnými orientačnými programami v súlade s článkom 13.

Článok 17

Spolufinancovanie

1.   Opatrenia financované podľa tohto nariadenia majú nárok na spolufinancovanie okrem iného:

a)

členskými štátmi, ich regionálnymi a miestnymi orgánmi a ich verejnými a pološtátnymi agentúrami;

b)

krajinami EHP, Švajčiarska a inými darcovskými krajinami, a najmä ich verejnými a pološtátnymi agentúrami;

c)

medzinárodnými organizáciami vrátane regionálnych organizácií, a najmä medzinárodnými a regionálnymi finančnými inštitúciami;

d)

spoločnosťami, firmami, inými súkromnými organizáciami a podnikmi a inými neštátnymi účastníkmi;

e)

partnerskými krajinami a regiónmi, ktoré dostávajú financie.

2.   V prípade paralelného spolufinancovania sa projekt alebo program rozdelí na niekoľko jasne identifikovateľných podprojektov, z ktorých každý financujú rôzni partneri, ktorí poskytujú spolufinancovanie takým spôsobom, že konečné využitie sa bude dať vždy identifikovať. V prípade spoločného spolufinancovania sa celkové náklady na projekt alebo program rozdelia medzi partnerov, ktorí poskytujú spolufinancovanie, a zdroje sa spoja takým spôsobom, aby nebolo možné identifikovať zdroj prostriedkov pre nijakú podniknutú činnosť, ktorá je súčasťou projektu alebo programu.

3.   V prípade spoločného spolufinancovania Komisia môže dostať a riadiť prostriedky v mene orgánov uvedených v odseku 1 písm. a), b) a c) na účel vykonávania spoločných opatrení. S takýmito prostriedkami sa zaobchádza ako s prideleným príjmom v súlade s článkom 18 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002.

Článok 18

Riadiace postupy

1.   Komisia uskutočňuje operácie podľa tohto nariadenia v súlade s nariadením (ES, Euratom) č. 1605/2002.

2.   Komisia môže zveriť úlohy verejného orgánu a konkrétne úlohy spojené s vykonávaním rozpočtu orgánom uvedeným v článku 54 ods. 2 písm. c) nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002, ak sú medzinárodne uznané, dodržujú medzinárodne uznávané systémy riadenia a kontroly a sú pod dohľadom verejného orgánu.

3.   Komisia môže uzavrieť rámcové dohody s partnerskými krajinami, ktoré stanovia všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie efektívneho vykonávania pomoci Spoločenstva a ochranu finančných záujmov Spoločenstva.

4.   V prípade decentralizovaného riadenia sa môže Komisia rozhodnúť použiť postupy obstarávania alebo grantov prijímajúcej partnerskej krajiny alebo regiónu, ak:

a)

postupy prijímajúcej partnerskej krajiny alebo regiónu spĺňajú zásady transparentnosti, proporcionality, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie a predchádzajú akémukoľvek konfliktu záujmov;

b)

sa prijímajúca partnerská krajina alebo región zaviaže pravidelne kontrolovať, či sa operácie financované z rozpočtu Spoločenstva správne vykonali, aby podnikli vhodné opatrenia na predchádzanie nezrovnalostiam a podvodu a v prípade potreby právne kroky na opätovné nadobudnutie neoprávnene vyplatených prostriedkov.

Článok 19

Rozpočtové záväzky

1.   Rozpočtové záväzky sa urobia na základe rozhodnutí Komisie v súlade s článkom 9 ods. 6, článkom 12 ods. 1, článkom 13 ods. 1 a s článkom 16 ods. 2.

2.   Rozpočtové záväzky pre opatrenia, ktoré presahujú niekoľko rozpočtových rokov, sa môžu rozdeliť do ročných splátok rozložených na počet rokov.

3.   Financovanie Spoločenstva môže mať okrem iného tieto právne formy: dohody o financovaní, grantové dohody, obstarávateľské zmluvy, pracovné zmluvy.

Článok 20

Ochrana finančných záujmov Spoločenstva

1.   Všetky dohody vyplývajúce z tohto nariadenia obsahujú ustanovenia, ktoré zabezpečia ochranu finančných záujmov Spoločenstva najmä vzhľadom na nezrovnalosti, podvody, korupciu a akékoľvek ďalšie nezákonné činnosti v súlade s nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (12) a (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou na účel ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (13), a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (14).

2.   Dohody výslovne oprávnia Komisiu a Dvor audítorov na vykonávanie auditov vrátane auditov dokladov alebo kontroly na mieste u akéhokoľvek zmluvného dodávateľa alebo subdodávateľa, ktorý získal prostriedky Spoločenstva. Tiež výslovne oprávnia Komisiu na vykonanie kontroly na mieste a inšpekcie, tak ako to ustanovuje nariadenie (Euratom, ES) č. 2185/96.

3.   Všetky dohody vyplývajúce z vykonávania pomoci Spoločenstva zabezpečujú práva Komisie a Dvora audítorov podľa odseku 2 počas a po uplynutí platnosti zmlúv.

Článok 21

Účasť na ponukách a dohodách

1.   Účasť pri udelení obstarávania alebo na grantových dohodách financovaných podľa tohto nariadenia je otvorená pre všetky fyzické osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, a právnické osoby, ktoré sú usadené na území členského štátu Spoločenstva, krajiny, ktorá je príjemcom podľa tohto nariadenia, krajiny, ktorá je príjemcom nástroja predvstupovej pomoci zriadeného nariadením Rady (ES) č. 1085/2006 zo 17. júla 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA) (15), alebo členského štátu EHP.

2.   V riadne opodstatnených prípadoch môže Komisia povoliť účasť fyzickým osobám, ktoré sú štátnymi príslušníkmi štátu, a právnickým osobám, ktoré sú usadené na území štátu s tradičnými hospodárskymi, obchodnými či geografickými prepojeniami so susediacimi štátmi, a použitie dodávok a materiálov rôzneho pôvodu.

3.   Účasť na udelení obstarávania alebo na grantových dohodách financovaných podľa tohto nariadenia je tiež otvorená pre všetky fyzické osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi, alebo právnické osoby, ktoré sú usadené v inej krajine, než sa uvádza v odseku 1, v prípade, ak sa ustanovil recipročný prístup k vonkajšej pomoci. Recipročný prístup sa udelí vždy, keď krajina zaručí členským štátom a dotknutej prijímajúcej krajine oprávnenosť za rovnakých podmienok.

Recipročný prístup k vonkajšej pomoci Spoločenstva sa stanoví na základe osobitného rozhodnutia týkajúceho sa príslušnej krajiny alebo príslušného regionálneho zoskupenia krajín. Komisia prijme takéto rozhodnutie, ktoré bude v platnosti najmenej jeden rok, v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.

Udeľovanie recipročného prístupu k vonkajšej pomoci Spoločenstva sa zakladá na porovnávaní medzi Spoločenstvom a inými darcami a uskutočňuje sa na odvetvovej úrovni alebo na úrovni krajiny, či už ide o darcu, alebo prijímajúcu krajinu. Rozhodnutie o udelení reciprocity darcovskej krajine sa zakladá na transparentnosti, konzistentnosti a proporcionalite pomoci poskytnutej týmito darcami, a to najmä na základe jej kvalitatívnej a kvantitatívnej povahy. Počas postupu podľa tohto odseku sa uskutočnia konzultácie s prijímajúcimi krajinami.

4.   Účasť na udelení obstarávania alebo na grantových dohodách financovaných podľa tohto nariadenia je otvorená pre medzinárodné organizácie.

5.   Odborníci navrhnutí v kontexte postupov na udelenie dohôd nemusia spĺňať pravidlá štátnej príslušnosti stanovené vyššie.

6.   Všetky dodávky a materiály nakúpené podľa dohôd financovaných podľa tohto nariadenia pochádzajú zo Spoločenstva alebo krajiny, ktorá má na to nárok podľa tohto článku. Na účely tohto nariadenia je význam slova „pôvod“ vymedzený v príslušných právnych predpisoch Spoločenstva týkajúcich sa pravidiel pôvodu na colné účely.

7.   Komisia môže v riadne opodstatnených výnimočných prípadoch povoliť účasť fyzickým osobám, ktoré sú štátnymi príslušníkmi iného štátu, a právnickým osobám, ktoré sú usadené na území iného štátu, než uvádzajú odseky 1, 2 a 3, alebo obstaranie dodávok a materiálov iného pôvodu, než uvádza odsek 6. Odchýlky môžu byť odôvodnené na základe nedostupnosti produktov a služieb na trhoch dotknutých krajín z dôvodu mimoriadnej naliehavosti alebo ak by pravidlá oprávnenosti znemožňovali alebo prehnane narúšali vykonávanie projektu, programu či akcie.

8.   Ak sa financovanie Spoločenstvom vzťahuje na činnosti uskutočňované prostredníctvom medzinárodnej organizácie, je účasť na vhodných zmluvných postupoch otvorená pre všetky fyzické či právnické osoby, ktoré sú oprávnené podľa odseku 1, 2 a 3, ako aj pre všetky fyzické či právnické osoby, ktoré sú oprávnené podľa pravidiel tejto organizácie, pričom sa pozornosť venuje zabezpečeniu rovnakého prístupu ku všetkým darcom. Rovnaké pravidlá sa vzťahujú na dodávky, materiál a odborníkov.

Ak sa financovanie Spoločenstvom vzťahuje na činnosti spolufinancované členským štátom, treťou krajinou podliehajúcou reciprocite, ako je stanovené v odseku 3, alebo regionálnou organizáciou, je účasť na príslušných zmluvných postupoch otvorená pre všetky fyzické a právnické osoby oprávnené podľa odsekov 1, 2 a 3, ako aj pre všetky fyzické a právnické osoby oprávnené podľa pravidiel tohto členského štátu, tretej krajiny alebo regionálnej organizácie. Rovnaké pravidlá sa vzťahujú na dodávky, materiál a odborníkov.

9.   Ak pomoc Spoločenstva podľa tohto nariadenia riadi spoločný riadiaci orgán, ako sa uvádza v článku 10, pravidlá obstarávania sa riadia vykonávacími pravidlami uvedenými v článku 11.

10.   Účastníci verejnej súťaže, s ktorými boli uzavreté zmluvy podľa tohto nariadenia, rešpektujú základné pracovné normy podľa príslušných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce.

11.   Odseky 1 až 10 nemajú vplyv na účasť kategórií oprávnených organizácií na základe povahy alebo miesta vzhľadom na ciele akcie.

Článok 22

Predfinancovanie

Úrok, ktorý vznikne z predfinančných platieb príjemcom, sa odráta od konečnej platby.

Článok 23

Prostriedky sprístupnené EIB alebo iným finančným sprostredkovateľom

1.   Prostriedky uvedené v článku 15 ods. 2 písm. c) spravujú finanční sprostredkovatelia, EIB alebo ktorákoľvek iná banka či organizácia, ktorá je schopná ich spravovať.

2.   Komisia prijme vykonávacie ustanovenia pre odsek 1 podľa okolností jednotlivých prípadov, aby pokryla zdieľanie rizika, odmeňovanie sprostredkovateľa zodpovedného za vykonávanie, používanie a nadobudnutie ziskov z prostriedkov a uzavretie operácie.

Článok 24

Hodnotenie

1.   Komisia pravidelne hodnotí výsledky geografických a cezhraničných politík a programov a sektorových politík a efektívnosti prípravy programov s cieľom ubezpečiť sa, či boli splnené ciele, a umožniť formulovať odporúčania týkajúce sa skvalitnenia budúcich operácií.

2.   Komisia zašle svoje dôležité hodnotiace správy na prerokovanie výboru uvedenému v článku 26. Tieto správy a rokovania sa odzrkadlia v návrhu programu a rozdeľovaní zdrojov.

HLAVA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 25

Výročná správa

Komisia preskúma pokrok dosiahnutý pri vykonávaní opatrení prijatých podľa tohto nariadenia a predloží Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o vykonávaní pomoci Spoločenstva. Túto správu predloží aj Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Obsahuje informácie súvisiace s predchádzajúcim rokom o financovaných opatreniach, výsledky monitorovania a hodnotenia výkonov a vykonávanie rozpočtových záväzkov a platieb rozdelených podľa krajín, regiónov a sektora spolupráce.

Článok 26

Výbor

1.   Komisii pomáha výbor.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 4 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

Obdobie ustanovené v článku 4 ods. 3 rozhodnutia 1999/468/ES je 30 dní.

3.   Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

4.   Na rokovaniach výboru týkajúcich sa EIB sa zúčastňuje pozorovateľ z EIB.

5.   S cieľom zjednodušiť dialóg s Európskym parlamentom ho Komisia pravidelne informuje o rokovaniach výboru a poskytuje mu príslušné dokumenty vrátane programu, návrhov opatrení a súhrnných správ zo schôdzí v súlade s článkom 7 ods. 3 rozhodnutia 1999/468/ES.

Článok 27

Účasť tretích krajín, ktoré nie sú uvedené v prílohe

1.   V snahe zabezpečiť súvislú a účinnú pomoc Spoločenstva Komisia sa môže pri prijímaní akčných programov typu uvedeného v článku 12 alebo pri prijímaní osobitných opatrení uvedených v článku 13 rozhodnúť, že krajiny, územia a regióny, ktoré sú oprávnené na pomoc podľa iných nástrojov vonkajšej pomoci Spoločenstva a z Európskeho rozvojového fondu, sú oprávnené na opatrenia podľa tohto nariadenia, ak má vykonávaný projekt alebo program globálnu, regionálnu alebo cezhraničnú povahu.

2.   Túto metódu financovania možno ustanoviť v strategických dokumentoch uvedených v článku 7.

3.   Ustanovenia článku 14 týkajúce sa nároku na pomoc a ustanovenia článku 21 týkajúce sa účasti na obstarávacích postupoch sa upravia tak, aby sa umožnila účasť dotknutých krajín, území alebo regiónov.

4.   V prípade programov financovaných v rámci rôznych nástrojov vonkajšej pomoci Spoločenstva je účasť na obstarávacích postupoch otvorená všetkým fyzickým a právnickým osobám z krajín, ktoré majú nárok na pomoc podľa rôznych nástrojov.

Článok 28

Pozastavenie pomoci Spoločenstva

1.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o pozastavení pomoci v dohodách o partnerstve a spolupráci a v dohodách o pridružení s partnerskými krajinami a regiónmi, môže Rada v prípade, že partnerská krajina nedodržiava zásady uvedené v článku 1, kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie rozhodnúť o prijatí vhodných opatrení v súvislosti s akoukoľvek pomocou Spoločenstva poskytovanou partnerskej krajine podľa tohto nariadenia.

2.   V takýchto prípadoch sa pomoc Spoločenstva použije predovšetkým na podporu neštátnych účastníkov na opatrenia zamerané na presadzovanie ľudských práv a základných slobôd, ako aj demokratizačného procesu v partnerských krajinách.

Článok 29

Finančné krytie

1.   Finančné krytie na vykonávanie tohto nariadenia v období rokov 2007 – 2013 je 11 181 000 000 EUR, ktoré sa rozdelia takto:

a)

aspoň 95 % finančného krytia sa pridelí programom týkajúcim sa jednej alebo viacerých krajín, ktoré sú uvedené v článku 6 ods. 1 písm. a) bode i);

b)

do 5 % finančného krytia sa pridelí programom týkajúcim sa cezhraničnej spolupráce, ktoré sú uvedené v článku 6 ods. 1 písm. a) bode ii).

2.   Ročné rozpočtové prostriedky povoľuje rozpočtový orgán v rámci limitov finančného rámca.

Článok 30

Revízia

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2010 správu, v ktorej zhodnotí vykonávanie tohto nariadenia v prvých troch rokoch a ktorá v prípade potreby obsahuje legislatívny návrh potrebných zmien vrátane rozdelenia finančných prostriedkov podľa článku 29 ods. 1.

Článok 31

Zrušenie

1.   Od 1. januára 2007 sa nariadenia (EHS) č. 1762/92, (ES) č. 1734/94 a (ES) č. 1488/96 zrušujú.

2.   Zrušené nariadenia sa naďalej uplatňujú na právne akty a záväzky na rozpočtové roky pred rokom 2007.

Článok 32

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 24. októbra 2006

Za Európsky parlament

predseda

J. BORRELL FONTELLES

Za Radu

predsedníčka

P. LEHTOMÄKI


(1)  Stanovisko Európskeho parlamentu zo 6. júla 2006 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 17. októbra 2006.

(2)  Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

(4)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).

(5)  Ú. v. ES L 181, 1.7.1992, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2112/2005 (Ú. v. EÚ L 344, 27.12.2005, s. 23).

(6)  Ú. v. ES L 182, 16.7.1994, s. 4. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2110/2005 (Ú. v. EÚ L 344, 27.12.2005, s. 1).

(7)  Ú. v. ES L 189, 30.7.1996, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2112/2005.

(8)  Ú. v. ES L 12, 18.1.2000, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2112/2005.

(9)  Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25.

(10)  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

(11)  Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

(12)  Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1.

(13)  Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.

(14)  Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

(15)  Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 82.


PRÍLOHA

Partnerské krajiny uvedené v článku 1

Alžírsko

Arménsko

Azerbajdžan

Bielorusko

Egypt

Gruzínsko

Izrael

Jordánsko

Libanon

Líbya

Moldavsko

Maroko

Palestínska samospráva západného brehu Jordánu a pásma Gazy

Ruská federácia

Sýria

Tunisko

Ukrajina


9.11.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 310/15


ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY č. 1639/2006/ES

z 24. októbra 2006,

ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 156, článok 157 ods. 3 a článok 175 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3),

keďže:

(1)

Európska rada na svojom zasadnutí 23. a 24. marca 2000 v Lisabone stanovila ako cieľ vytvoriť z Európskej únie najkonkurencieschopnejšiu a dynamickú znalostnú ekonomiku vo svete. Zdôraznila význam vytvorenia podmienok priaznivých pre malé a stredné podniky (MSP) a uznala za dôležité šírenie osvedčených postupov a zabezpečenie väčšej konvergencie medzi členskými štátmi. Európska rada na svojom zasadnutí 15. a 16. júna 2001 v Göteborgu odsúhlasila stratégiu Únie trvalo udržateľného rozvoja, aby sa zabezpečil súčasne hospodársky rast, sociálne začlenenie a ochrana životného prostredia. Podnikové modely výroby zohrávajú dôležitú úlohu pri trvalo udržateľnom rozvoji.

(2)

S cieľom prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity v Spoločenstve, vývoju znalostnej spoločnosti a trvalo udržateľnému rozvoju založenému na vyváženom hospodárskom raste by sa mal ustanoviť rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (ďalej len „rámcový program“).

(3)

Uvedené je v súlade s oznámením Komisie z 2. februára 2005 jarnému zasadnutiu Európskej rady s názvom Spoločne pracujeme na hospodárskom raste a zamestnanosti – nový začiatok lisabonskej stratégie, ktoré vyzýva na akciu zabezpečujúcu rast a konkurencieschopnosť a tvoriacu z Európy atraktívnejšie miesto na investovanie a prácu, pamätajúc, že podnikateľská aktivita sa musí podnecovať, dostatočný rizikový kapitál prilákať na účely založenia podnikov a mala by sa udržať pevná európska priemyselná základňa, pričom by sa mali podporovať inovácie, a predovšetkým ekologické inovácie, prijatie informačných a komunikačných technológií (ICT) a trvalo udržateľné využívanie zdrojov. Kým konkurencieschopnosť je do veľkej miery motivovaná živým podnikaním, ktoré sa uskutočňuje na otvorených a konkurencieschopných trhoch, a je podporovaná správnymi rámcovými podmienkami, najmä regulatórnym rámcom prospešným pre inovácie, financovanie Spoločenstva zohráva úlohu v úverovej podpore a pri poskytovaní doplnkového financovania na vyrovnanie sa so situáciami zlyhania na trhu.

(4)

Európska charta pre malé podniky (ďalej len „charta“), ktorú schválila Európska rada na zasadnutí 19. a 20. júna 2000 v Santa Maria de Feira, hovorí o malých podnikoch ako o opore európskeho hospodárstva. Osobitná povaha, požiadavky a očakávania malých podnikov a remeselných živností by sa mali účinnejšie zohľadniť vo vnútroštátnych a európskych politikách. Opatrenia Spoločenstva na podporu MSP, ako napríklad oznámenie Komisie z 10. novembra 2005 s názvom Realizácia lisabonského programu Spoločenstva – moderná politika MSP pre rast a zamestnanosť, by mali zohľadniť ciele stanovené v charte a rámcový program by sa mal využívať ako prostriedok na smerovanie k cieľom, ktoré stanovila.

(5)

Rámcový program by sa mal zamerať najmä na MSP, ako je vymedzené v odporúčaní Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003, ktoré sa týka vymedzenia mikropodnikov a malých a stredných podnikov (4). Osobitnú pozornosť by mal venovať špecifickej povahe a požiadavkám rýchlo rastúcich podnikov („gaziel“), ako aj mikropodnikov a remeselných živností a osobitných cieľových skupín vrátane žien podnikateliek.

(6)

Rámcový program by mal spojiť tie osobitné opatrenia Spoločenstva v oblasti podnikania, MSP, priemyselnej konkurencieschopnosti, inovácií, ICT, environmentálnych technológií a inteligentnej energie, ktoré boli doteraz upravené rozhodnutím Rady 96/413/ES z 25. júna 1996 o vykonávaní akčného programu Spoločenstva na posilnenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu (5), rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1336/97/ES zo 17. júna 1997 o sérii smerníc pre transeurópske telekomunikačné siete (6), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1655/2000 zo 17. júla 2000 o finančnom nástroji pre životné prostredie (LIFE) (7), rozhodnutím Rady 2000/819/ES z 20. decembra 2000 o viacročnom programe pre podniky a súkromné podnikanie a konkrétne pre malé a stredné podniky (SMEs) (2001 – 2005) (8), rozhodnutím Rady 2001/48/ES z 22. decembra 2000, prijímajúcim viacročný program Spoločenstva na stimuláciu rozvoja a používania Európskeho digitálneho obsahu v globálnych sieťach a na podporu jazykovej rôznorodosti v informačnej spoločnosti (9), rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1230/2003/ES z 26. júna 2003, ktorým sa prijíma viacročný program akcií v oblasti energetiky: Inteligentná energia – Európa (2003 – 2006) (10) na podporu trvalo udržateľného rozvoja v kontexte energetiky a rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 2256/2003/ES zo 17. novembra 2003, ktorým sa prijíma viacročný program (2003 – 2005) pre monitorovanie akčného plánu eEurópa 2005, rozširovanie správnej praxe a zlepšenie bezpečnosti siete a informácií (MODINIS) (11).

(7)

Rámcový program by mal zaviesť súbor spoločných cieľov, celkové finančné krytie plnenia týchto cieľov, rôzne typy vykonávacích opatrení a úpravy monitorovania, hodnotenia a ochrany finančných záujmov Spoločenstva.

(8)

V súlade s oznámením Komisie z 11. marca 2003 s názvom „Politika inovácie: aktualizácia prístupu Únie v kontexte lisabonskej stratégie“ a v zmysle príručky OECD z Osla sa pod inováciami rozumie, že zahŕňajú obnovu a rozširovanie škály výrobkov a služieb a pridružených trhov, ustanovenie nových metód navrhovania, výroby, dodávok a distribúcie, zavádzanie zmien v riadení, organizácii práce a pracovných podmienkach a zručnostiach pracovnej sily a vzťahuje sa na technologickú, netechnologickú a organizačnú inováciu.

(9)

Rámcový program by mal vylúčiť činnosti výskumu a technického rozvoja vykonávané podľa článku 166 zmluvy. Mal by dopĺňať siedmy rámcový program Spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (12) (ďalej len „siedmy rámcový program v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností“) tým, že sa bude zaoberať inováciami, ktoré zahŕňajú netechnologické, ako aj technologické inovácie a ktoré majú za sebou fázu záverečnej demonštrácie a sú pripravené na trhové uplatnenie (skúšanie inovácií na prvé trhové využitie). Malo by sa zabezpečiť, aby nevznikla medzera vo financovaní rozvoja výskumu na jednej strane a jeho využitia (činnosti súvisiace s prenosom technológií vrátane obdobia predchádzajúceho predštartovacej fáze) na strane druhej. Preto je financovanie prevodu výsledkov výskumu na komerčné využitie úlohou, ktorú treba vykonávať v úzkej koordinácii so siedmym rámcovým programom v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností a s ostatnými príslušnými programami pre výskum.

(10)

Rámcový program by sa mal vzťahovať aj na trhové uplatnenie existujúcich technológií, ktoré sa majú využiť novým a inovačným spôsobom. Za istých okolností sa budú na pilotné projekty pre demonštráciu technológií vzťahovať oba programy, t. j. rámcový program aj siedmy rámcový program v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností. Dôjde k tomu však len v prípade, keď je potrebné počas fázy trhového uplatnenia už demonštrovanej technológie overiť určité technologické riešenia (napríklad technické normy v oblasti ICT).

(11)

Rámcový program by mal dopĺňať štrukturálne fondy a iné príslušné programy Spoločenstva s tým, že každý nástroj by mal fungovať podľa vlastných osobitných postupov. Tie isté oprávnené náklady by sa teda nemali financovať dvojmo.

(12)

Spoločné ciele rámcového programu by sa mali plniť osobitnými programami pod názvom Program pre podnikanie a inovácie, Program na podporu politiky ICT a Program Inteligentná energia – Európa.

(13)

Vo všetkých programoch a činnostiach, na ktoré sa vzťahuje rámcový program, by sa mala zohľadniť zásada transparentnosti a zásada rovnosti príležitostí pre ženy a mužov.

(14)

Týmto rozhodnutím sa stanovuje na celé obdobie trvania rámcového programu finančné krytie ako základný referenčný bod v zmysle bodu 37 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (13) pre rozpočtový orgán v rámci každoročného rozpočtového postupu.

(15)

Pre každý osobitný program by sa mal vyhradiť osobitný a orientačný rozpočet.

(16)

Aby sa zabezpečilo, že financovanie sa obmedzí na vyrovnanie sa so zlyhaniami trhu, a s cieľom vyhnúť sa narušeniam trhu financovanie z rámcového programu by malo byť v súlade s pravidlami Spoločenstva o štátnej pomoci, sprievodnými nástrojmi a platným vymedzením MSP v Spoločenstve.

(17)

V Dohode o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“) a protokoloch k dohodám o pridružení sa ustanovuje účasť príslušných krajín na programoch Spoločenstva. Ak to povoľujú dohody a postupy, mala by byť možná i účasť iných tretích krajín.

(18)

Rámcový program a osobitné programy by sa mali pravidelne monitorovať a hodnotiť, aby sa mohli upraviť. Hodnotiace správy by mali podľa možnosti preskúmať uplatňovanie rodového hľadiska v činnostiach programu.

(19)

Aby sa zamedzilo nezrovnalostiam a podvodom, mali by sa tiež prijať vhodné opatrenia a mali by sa tiež prijať potrebné kroky na vymáhanie ušlých, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov v súlade s nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (14) a (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (15), a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (16).

(20)

Rast a konkurencieschopnosť podnikov v priemyselných odvetviach a odvetví služieb závisí od ich schopnosti rýchlo sa prispôsobiť zmenám, využívať svoj inovačný potenciál a vyvíjať vysokokvalitné výrobky. Táto výzva sa týka podnikov všetkých veľkostí, ale je aktuálna najmä pre menšie podniky. Preto je vhodné ustanoviť Program pre podnikanie a inovácie.

(21)

Spoločenstvo môže byť katalyzátorom a koordinátorom úsilia členských štátov. Môže prispievať k dosahovaniu ich výsledkov a dopĺňať ich, a to najmä podporou výmeny skúseností a postupov na národnej a regionálnej úrovni, vymedzením a šírením osvedčených postupov a inovačných myšlienok a prispievaním k celoeurópskej dostupnosti služieb na podporu podnikania a inovácií, najmä pre MSP.

(22)

Oznámenie Komisie z 28. januára 2004 s názvom Podnecovanie technológií pre trvalo udržateľný rozvoj: akčný plán environmentálnych technológií pre Európsku úniu vyzýva na vypracovanie programov Spoločenstva na podporu rozvoja a zavádzania environmentálnych technológií a vyzýva na mobilizáciu finančných nástrojov na zdieľanie rizík pri investíciách do environmentálnych technológií.

(23)

S cieľom podporiť vytvorenie európskeho trhu s inovačnými výrobkami a službami je potrebné, aby členské štáty a Komisia vytvorili atraktívne podmienky pre inovačné výrobky a služby okrem iného iniciatívnym prístupom k verejnému obstarávaniu, aby prispeli k vytvoreniu hlavných trhov a súčasne k zlepšeniu prístupu MSP na tieto trhy a zvýšeniu kvality verejných služieb, ako aj prostredníctvom lepšej úpravy a noriem založených na včasnom predvídaní potrieb. Komisia by mala poskytnúť pokyny týkajúce sa otázky verejného obstarávania podporujúceho inovácie.

(24)

Pokiaľ ide o technologické inovácie, malo by sa podporovať, aby sa MSP zapojili do odvetví najmodernejších technológií, napríklad v oblasti vesmíru a bezpečnosti, a do vývoja aplikácií, ktoré umožnil satelitný systém určovania polohy Galileo.

(25)

Ekologické inovácie sú akoukoľvek formou inovácií, ktorých cieľom je výrazný a preukázateľný pokrok smerom k dosiahnutiu trvalo udržateľného rozvoja tým, že znižujú vplyv na životné prostredie alebo vedú k účinnejšiemu a zodpovednejšiemu využívaniu prírodných zdrojov vrátane energie. Ekologické inovácie sú dynamický pojem a rámcový program musí byť preto schopný reagovať na zmeny. Cieľom podpory ekologických inovácií prostredníctvom rámcového programu je prispieť k vykonávaniu akčného plánu environmentálnych technológií.

(26)

Berúc do úvahy činnosti programu pre životné prostredie LIFE+ („LIFE+“), rámcový program by mal podporiť zavádzanie environmentálnych technológií prostredníctvom pilotných projektov a projektov trhového uplatnenia, ktoré odstraňujú priepasť medzi úspešnou demonštráciou inovačných technológií a ich zavádzaním na trhu, a odstraňovaním prekážok, ktoré bránia preniknutiu na trh, podporovaním dobrovoľných prístupov v oblastiach, akou je environmentálne riadenie, a vzájomným prepájaním príslušných aktérov. Mal by podporiť ekologické inovácie podnikov prostredníctvom projektov a spoluinvestovania do fondov rizikového kapitálu, ale nemal by dvojmo financovať náklady, ktoré sa už financujú z LIFE+.

(27)

Trhové finančné nástroje Spoločenstva pre MSP dopĺňajú systémy financovania na národnej úrovni a posilňujú ich účinok. Môžu predovšetkým podporovať súkromné investície na zakladanie nových inovačných spoločností a podporovať spoločnosti s vysokým potenciálom rastu v znižovaní ich nedostatku financovania prostredníctvom vlastného kapitálu. Môžu zlepšovať prístup existujúcich MSP k úverom na činnosti, ktoré zlepšia ich konkurencieschopnosť a potenciál rastu.

(28)

Európsky investičný fond (EIF) je osobitným prostriedkom Spoločenstva na poskytovanie rizikového kapitálu a záručných nástrojov pre MSP. Osobitnú pozornosť venuje podpore mikrofinancovania a financovania v počiatočnej fáze v súlade s trhovým dopytom a osvedčenými postupmi. Prispieva k dosahovaniu cieľov Spoločenstva, ku ktorým patrí aj znalostná spoločnosť, inovácie, rast, zamestnanosť a podpora podnikateľského ducha. EIF zabezpečuje požadovanú kontinuitu v riadení programov Spoločenstva, v čom už získal rozsiahle skúsenosti. Spravovanie finančných nástrojov Spoločenstva pre MSP zo strany EIF v mene Komisie pokladajú nezávislé hodnotenia za dobrý postup. EIF má aj odborné znalosti na podporu nových akcií, ktoré sú založené na verejno-súkromných partnerstvách iniciovaných členskými štátmi a ktoré majú pre inovačné malé podniky prilákať vysokorizikové investičné toky z kapitálových trhov.

(29)

Budúce zmeny finančného prostredia a nové účtovné normy spôsobujú, že finančné inštitúcie sú citlivejšie na riziko, vedú ku kultúre „ratingu“ a môžu zúžiť úverovú ponuku pre MSP prinajmenšom v prechodnej fáze. Program pre podnikanie a inovácie by mal preto reagovať na meniace sa finančné potreby MSP vrátane potreby priameho financovania a ich prispôsobenia sa novému finančnému prostrediu a zároveň sa vyhnúť narušeniu trhu. Okrem toho by činnosti mali prispieť k zvýšeniu možnosti finančných inštitúcií hodnotiť riziko súvisiace s inováciami s cieľom rozvíjať hodnotenie technológie a zvyšovať schopnosti MSP lepšie využívať nástroje financovania, ktoré poskytujú trhy.

(30)

Vysokokvalitné služby na podporu podnikania a inovácií zohrávajú významnú úlohu pri zabezpečovaní prístupu MSP k informáciám o fungovaní a možnostiach vnútorného trhu s tovarom a službami, ako aj pri cezhraničnom prenose inovácií, poznatkov a technológie. Zohrávajú tiež kľúčovú úlohu pri uľahčovaní prístupu MSP k informáciám o právnych predpisoch Spoločenstva, ktoré sa na ne vzťahujú, a o budúcich právnych predpisoch, na ktoré sa môžu pripraviť a ktorým sa môžu nákladovo efektívnym spôsobom prispôsobiť. Významné skúsenosti a zručnosti sa získali prostredníctvom existujúcich európskych sietí na podporu podnikania, ako sú európske informačné centrá a centrá pre prenos inovácií. Vonkajšie hodnotenia zdôrazňujú, že by sa mala posilniť horizontálna úloha európskych služieb na podporu podnikania vrátane optimalizácie spolupráce medzi existujúcimi službami a konzultačnými miestami s cieľom vytvoriť systém jedného miesta („one-stop shop“) na základe záväzku na čo najväčšie správne zjednodušenie („no wrong door“). Týka sa to šírenia informácií o programoch Spoločenstva a podpory účasti MSP v takýchto programoch, najmä účasti MSP v siedmom rámcovom programe v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností. Hodnotenia tiež zdôrazňujú, že je dôležité, aby sa uľahčila spolupráca medzi Komisiou a MSP.

(31)

Spoločenstvo by si malo vytvoriť spoľahlivý analytický základ na podporu politiky vykonávanej v oblastiach MSP, podnikania, inovácií a konkurencieschopnosti v priemyselných odvetviach. Takýto základ by mal zvýšiť hodnotu informácií dostupných v uvedených oblastiach na vnútroštátnej úrovni. Spoločenstvo by malo zabezpečiť spoločný rozvoj stratégií konkurencieschopnosti pre priemyselné odvetvia a odvetvie služieb a pre propagáciu osvedčených postupov týkajúcich sa podnikateľského prostredia a kultúry vrátane zručností, podnikateľskej sociálnej zodpovednosti, rovnosti príležitostí pre ženy a mužov, ako aj viesť mladých ľudí k podnikateľskej činnosti okrem iného prostredníctvom vzdelávania a ďalšej odbornej prípravy, a to od škôl až po vyššie vzdelávanie.

(32)

Európska rada na zasadnutí 20. a 21. marca 2003 v Bruseli vyzdvihla ako prioritu inovácie a podnikanie a zdôraznila potrebu vynaložiť väčšie úsilie na to, aby sa v Európe myšlienky premieňali na skutočné hodnoty. Vyzvala na ďalšiu činnosť, aby sa vytvorili podmienky, v ktorých sa môže obchod inovovať. Lineárny model inovácií, ktorého predpokladom je výskum vedúci priamo k inováciám, sa preukázal ako nedostatočný na vysvetlenie účinkov inovácií a navrhnutie vhodných reakcií politiky inovácií. Uznávajúc, že podniky sú srdcom inovačného procesu, financovanie stimulujúce inovačné činnosti podnikov a príprava preberania inovácií trhom, ako aj inovačné riadenie a kultúra by sa preto mali zaviesť na základe Programu pre podnikanie a inovácie. To by malo pomôcť zabezpečiť, že inovácie fungujú na podporu konkurencieschopnosti a uplatňujú sa v praxi na úrovni podnikania. Európska rada na zasadnutí 25. a 26. marca 2004 v Bruseli dodala, že čisté technológie sú životne dôležité na plné využívanie synergií medzi podnikom a životným prostredím. Podpora ekologických inovácií, ktorá zahŕňa čisté inovačné technológie, môže napomôcť využívanie ich potenciálu.

(33)

Trh pre prenos a príjem znalostí je často neprehľadný a nedostatok informácií a chýbajúce spojenia vytvárajú na trhu prekážky. Podniky majú tiež problémy s integráciou technológií, ktoré nie sú súčasťou ich tradičnej oblasti činnosti, ako aj so získaním prístupu k novým druhom zručností. Finančné riziko spojené s inováciami môže byť vysoké, návratnosť sa môže z dôvodu problémov pri vývoji oneskoriť a dane nemusia byť neutrálne, pokiaľ ide o úspech alebo neúspech. Môže nastať nedostatok zručností potrebných na využitie príležitostí. Inštitucionálne alebo regulačné prekážky môžu oneskoriť alebo zabrániť vzniku nových trhov a prístupu k nim. Právne predpisy o konkurze môžu vytvoriť silné prekážky prijatiu podnikateľského rizika z dôvodu obáv z neúspechu. Okrem toho aj hospodárske okolnosti môžu rozhodnúť o tom, či sa inovácie uskutočnia, alebo nie. Rozvoj podnikateľského prostredia, ktoré podporuje podnikanie, konkurencieschopnosť a inovácie, by mal zahŕňať zlepšenie hospodárskej a administratívnej reformy zameranej na podnikanie a inovácie najmä s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť, znížiť administratívne zaťaženie MSP a vytvoriť lepšie regulačné prostredie pre podnikanie, zakladanie a prevod podnikov, rast a inovácie.

(34)

Takéto prekážky prenikania inovačných technológií na trh sa týkajú najmä environmentálnych technológií. Trhové ceny až príliš často neodrážajú v plnom rozsahu environmentálne náklady na výrobky a služby. Časť nákladov, ktoré sa neodrážajú v trhových cenách, znáša spoločnosť ako taká, a nie tí, čo spôsobujú znečistenie. Toto zlyhanie trhu spolu so záujmom Spoločenstva na zachovaní zdrojov, bránení znečisťovaniu a ochrane životného prostredia nákladovo efektívnejším spôsobom opodstatňuje zvýšenú podporu ekologických inovácií.

(35)

Cieľom inovačných akcií Spoločenstva je podpora rozvoja politiky inovácie v členských štátoch a ich regiónoch a uľahčenie využívania synergií medzi vnútroštátnou, regionálnou a európskou politikou inovácie a podpornými činnosťami. Spoločenstvo môže uľahčiť nadnárodné výmeny, vzájomné vzdelávanie a vytváranie sietí a môže motivovať spoluprácu pri politike inovácií. Vytváranie sietí medzi zúčastnenými subjektmi je základom uľahčenia toku znalostí a nápadov, ktoré sú potrebné pre inovácie.

(36)

Uznesenie Rady odsúhlasené Bruselskou telekomunikačnou radou 9. decembra 2004 stanovuje základ návrhu na novú iniciatívu informačnej spoločnosti na posilnenie príspevku informačnej spoločnosti k európskemu výkonu. V uvedenom oznámení z 2. februára 2005 Komisia navrhla zamerať úsilie na intenzívnejší a udržateľný rast a vytváranie lepších aj väčšieho počtu pracovných miest. Zdôraznila, že prevzatie ICT do súkromného, ako aj do verejného sektora je kľúčový prvok zlepšenia inovačného výkonu a konkurencieschopnosti Európy. Mal by sa preto ustanoviť Program na podporu politiky ICT.

(37)

Akcie v rámci Programu na podporu politiky ICT by mali prispieť aj k plneniu cieľov stratégie i2010 a mali by vziať do úvahy aj iné programy Spoločenstva v oblasti ICT, aby sa predišlo duplicite úsilia.

(38)

ICT je oporou znalostnej ekonomiky. Tvoria asi polovicu rastu produktivity v moderných hospodárstvach a poskytujú jedinečné riešenia kľúčových spoločenských výziev. Zdokonalenie verejného sektora a služieb všeobecného záujmu je potrebné vykonávať v úzkej spolupráci s príslušnými politikami Spoločenstva, napríklad v oblastiach verejného zdravia, vzdelávania a odbornej prípravy, životného prostredia, dopravy a rozvoja a hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

(39)

Uplatnenie a čo najlepšie využitie inovačných riešení založených na ICT by sa malo podporovať najmä v službách v oblastiach verejného záujmu vrátane zlepšenia kvality života znevýhodnených skupín, ako sú napríklad zdravotne postihnuté alebo staršie osoby. Podpora Spoločenstva by tiež mala uľahčiť koordináciu a vykonávanie akcií pre rozvoj informačnej spoločnosti vo všetkých členských štátoch.

(40)

Strednodobé hodnotenie programu eTEN (Transeurópska sieť Telecomu) odporúča používanie prístupu podnecovaného dopytom k intervencii Spoločenstva pri projektoch podporujúcich transeurópske služby v oblastiach verejného záujmu.

(41)

Oznámenia Komisie eGovernment a eHealth a súvisiace závery Rady vyzvali na zvýšené úsilie o inováciu, výmenu osvedčených postupov a súčinnosť a upozornili na potrebu zvýšenej synergie medzi príslušnými programami Spoločenstva. Interoperabilita má veľký význam pre rozvoj informačnej spoločnosti.

(42)

Legislatívny rámec sa vymedzil smernicou Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (17), smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (18) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora (19) tak, aby sa zaoberal výzvami digitálneho obsahu v informačnej spoločnosti.

(43)

Rôzne postupy v členských štátoch naďalej vytvárajú technické prekážky, ktoré bránia širokému prístupu a opätovnému používaniu informácií verejného sektora v Únii.

(44)

Akcie Spoločenstva týkajúce sa digitálneho obsahu by mali zohľadňovať mnohojazyčnú a multikultúrnu osobitosť Spoločenstva.

(45)

Prírodné zdroje, ktorých rozvážne a racionálne využívanie je ustanovené v článku 174 zmluvy, zahŕňajú okrem obnoviteľných zdrojov energie ropu, zemný plyn a tuhé palivá, ktoré sú základnými energetickými zdrojmi, ale sú aj hlavnými zdrojmi emisií oxidu uhličitého.

(46)

Zelená kniha Komisie s názvom Smerom k Európskej stratégii pre bezpečnosť dodávky energie poznamenáva, že Únia sa čoraz viac stáva závislá od vonkajších energetických zdrojov a že jej závislosť by mohla dosiahnuť až 70 % v priebehu 20 – 30 rokov. Preto vyzdvihla potrebu politiky vyvážených dodávok energie voči jasným činnostiam podpory politiky dopytu a vyzvala na lepšiu riadenú a ekologickejšiu spotrebu najmä v doprave a stavebníctve. Taktiež vyzvala, aby sa rozvoju nových a obnoviteľných zdrojov dodávok energie udelila priorita s cieľom reagovať na výzvu globálneho otepľovania a aby sa dosiahol cieľ už stanovený predchádzajúcimi akčnými plánmi a uzneseniami o 12 % energie získaných z obnoviteľných zdrojov energie v hrubej domácej spotrebe do roku 2010.

(47)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/77/ES z 27. septembra 2001 o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou (20) sa od členských štátov požaduje, aby stanovili vnútroštátne orientačné ciele v súlade s globálnym orientačným cieľom Spoločenstva vo výške 12 % hrubej vnútroštátnej spotreby energie do roku 2010, a najmä v súlade s 22,1 % orientačným podielom elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie v celkovej spotrebe elektrickej energie Spoločenstva do roku 2010. Oznámenie Komisie z 26. mája 2004 s názvom Podiel obnoviteľných energetických zdrojov v EÚ upozornilo, že cieľ 12 % podielu energie z obnoviteľných energetických zdrojov v celkovej spotrebe energie v Spoločenstve v roku 2010 sa nedosiahne, ak sa neprijme významné dodatočné opatrenie.

(48)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov (21) sa od členských štátov požaduje, aby uplatňovali minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových a už existujúcich budov, aby zabezpečili osvedčenie o energetickej hospodárnosti budov a aby požadovali pravidelnú kontrolu kotlov a klimatizačných systémov v budovách.

(49)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/30/ES z 8. mája 2003 o podpore používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív v doprave (22) sa požaduje od členských štátov, aby zabezpečili minimálny podiel biopalív a iných obnoviteľných palív uvedených na svojom trhu.

(50)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES z 11. februára 2004 o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou (23), ktorou sa mení a dopĺňa smernica 92/42/EHS, sa požaduje od členských štátov, aby vykonali analýzy svojho potenciálu pre vysokoúčinnú kogeneráciu a stanovili podporné programy odrážajúce určený vnútroštátny potenciál.

(51)

Je potrebné stanoviť osobitné propagačné programy na úrovni Spoločenstva s cieľom uľahčiť vykonávanie uvedených opatrení Spoločenstva, dosiahnuť väčší prienik na trh s obnoviteľnými zdrojmi energie a zlepšiť energetickú účinnosť, aby sa vytvorili podmienky na prechod k trvalo udržateľným energetickým systémom, najmä na podporu normalizácie vybavenia, ktoré vyrába alebo spotrebúva energiu z obnoviteľných energetických zdrojov, zvýšiť technologické rozšírenie a šíriť osvedčené postupy riadenia na strane dopytu. Uvedené platí aj pre opatrenia Spoločenstva týkajúce sa označovania energetickej účinnosti elektrických, elektronických, kancelárskych a komunikačných zariadení a normalizácie svetelných, výhrevných a klimatizačných zariadení. Mal by sa preto ustanoviť Program Inteligentná energia – Európa.

(52)

Program Inteligentná energia – Európa by mal prispieť k dosiahnutiu všeobecných cieľov zvýšenia diverzifikácie energie a bezpečnosti dodávok a vyššej konkurencieschopnosti spoločností v Únii, najmä MSP, pričom sa bude zároveň dbať na ochranu životného prostredia a budú sa plniť medzinárodné záväzky v tejto oblasti. Opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti v tomto osobitnom programe by sa mali sústrediť tiež na technologické zlepšenia vo výrobných procesoch a viesť k vyššej účinnosti prostredníctvom lepšej dopravnej logistiky.

(53)

Dosiahnutie úplného dosahu stratégie trvalo udržateľnej energie si vyžaduje nielen kontinuitu s podporou Spoločenstva rozvoju a vykonávaniu politiky a odstráneniu existujúcich netechnologických prekážok pomocou rozsiahlych propagačných kampaní, ale, a to predovšetkým, podporu urýchlenia investícií a stimuláciu zavedenia inovačných technológií na trhu v rámci Spoločenstva.

(54)

Spolu s environmentálnymi výhodami obnoviteľné zdroje energie a energetická účinnosť patria medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce odvetvia priemyslu v Spoločenstve, ktoré vytvárajú nové a inovačné pracovné miesta. Európsky priemysel energie z obnoviteľných energetických zdrojov je na prvom mieste vo svete v rozvoji technológií výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Takéto technológie využívajú hospodársku a sociálnu súdržnosť a predchádzajú rozptyľovaniu zdrojov.

(55)

Platnosť rozhodnutia č. 1230/2003/ES sa končí 31. decembra 2006.

(56)

Tri zo štyroch osobitných oblastí programu ustanoveného rozhodnutím č. 1230/2003/ES by mali pokračovať v rámci tohto rámcového programu: i) podpora energetickej účinnosti a racionálneho využívania zdrojov energie („SAVE“); ii) podpora nových a obnoviteľných zdrojov energie („ALTENER“) a iii) podpora energetickej účinnosti a využívania nových a obnoviteľných zdrojov energie v doprave („STEER“).

(57)

V medzinárodnom rozmere („COOPENER“) programu ustanoveného rozhodnutím č. 1230/2003/ES by sa malo pokračovať v rámci nových nástrojov Spoločenstva pre vonkajšiu pomoc ako súčasť tematického programu pre životné prostredie a trvalo udržateľné riadenie prírodných zdrojov vrátane energie. Mal by však existovať úzky vzťah medzi príslušnými časťami tematického programu a Programom Inteligentná energia – Európa, aby bolo možné pomôcť MSP pri využívaní potenciálnych trhov s inteligentnou energiou, ktoré existujú mimo Európy.

(58)

V súlade so zásadami dobrej správy a lepšej úpravy Komisia poverila nezávislých odborníkov, aby vykonali ex ante hodnotenie obnoveného viacročného programu Spoločenstva v oblasti energetiky, ktorý má po 31. decembri 2006 nahradiť súčasný program Inteligentná energia – Európa. Vo svojej správe odborníci dospeli k záveru, že je potrebné zabezpečiť kontinuitu programu Inteligentná energia – Európa po roku 2006 a obnoviť ho v ucelenejšom a ambicióznejšom nástroji. Uvedený program by sa mal ustanoviť aj na účely ďalšieho posilnenia európskej sily a vynikajúcej kvality v oblasti technológií pre trvalo udržateľné energie a ich využívanie.

(59)

Pri vykonávaní rámcového programu by sa mala zohľadniť potreba dosiahnutia užívateľskej prístupnosti a administratívneho zjednodušenia. Komisia by mala uverejniť a rozšíriť užívateľskú príručku, ktorá uvedie zrozumiteľný, jednoduchý a transparentný rámec všeobecných zásad účasti prijímateľov na rámcovom programe. Mala by sa tým uľahčiť najmä účasť MSP. V užívateľskej príručke by sa mali uviesť práva a povinnosti prijímateľov, finančné ustanovenia, ako napríklad oprávnené náklady a miera podpory, zásady, ktorými sa riadia administratívne predpisy a postupy, najmä užívateľsky jednoduché postupy podávania žiadostí, uplatňujúce v prípade potreby dvojstupňový proces podávania žiadostí, a pod podmienkou, že takýto postup nepredĺži časové obdobie od hodnotenia do uzavretia zmluvy, pravidlá využívania a šírenia výsledkov projektu, ako aj zásady hodnotenia, výberu a ocenenia návrhov.

(60)

Pri vykonávaní rámcového programu môže Komisia na základe analýzy nákladov a výnosov využiť nový alebo existujúci výkonný orgán, ako ustanovuje nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva (24).

(61)

Rámcový program by mal tiež podporovať úvahy o budúcej štruktúre a potrebách európskych politík inovácií.

(62)

Keďže ciele tohto rozhodnutia týkajúce sa rozšírenia konkurencieschopnosti a inovácií Spoločenstva nemožno z dôvodu potreby mnohostranného partnerstva, nadnárodnej mobility a výmeny informácií v celom Spoločenstve uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu povahy potrebných činností a opatrení ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(63)

Opatrenia potrebné na vykonanie tohto rozhodnutia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (25).

(64)

Vzhľadom na povahu otázok, na ktoré sa vzťahujú osobitné programy, Komisii by mali pomáhať rôzne výbory pre vykonávanie každého osobitného programu. Takéto výbory budú súčasne a pravidelne zasadať, aby na spoločných zasadnutiach mohli prerokúvať otázky horizontálneho alebo spoločného významu, ako ich určí Riadiaci výbor pre PPI v spolupráci s Komisiou.

(65)

V záujme lepšej súdržnosti zložiek rámcového programu a jeho účinnosti bude Komisii poskytovať poradenstvo Strategická poradná rada pre konkurencieschopnosť a inovácie.

(66)

Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 456/2005/ES z 9. marca 2005, ktorým sa zriaďuje viacročný program Spoločenstva na zlepšenie dostupnosti, použiteľnosti a využiteľnosti digitálneho obsahu v Európe (26), sa ustanovuje viacročný program známy ako eContentplus. Platnosť tohto rozhodnutia sa končí 31. decembra 2008. Opatrenia, ktoré plánovali vytvoriť digitálny obsah v Európe prístupnejší, použiteľný a využiteľný, by mali pokračovať po tomto dátume v rámci Programu na podporu politiky ICT, ustanoveného týmto rozhodnutím.

(67)

Opatrenia stanovené v rozhodnutí 96/413/ES by sa mali začleniť do Programu pre podnikanie a inovácie. Rozhodnutie 96/413/ES by sa preto malo zrušiť,

ROZHODLI TAKTO:

HLAVA I

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA I

Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie

Článok 1

Ustanovenie

1.   Týmto sa ustanovuje rámcový program pre akcie Spoločenstva v oblasti konkurencieschopnosti a inovácií, ktorý kladie osobitný dôraz na potreby MSP a ktorý pokrýva obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013 (ďalej len „rámcový program“).

2.   Rámcový program prispieva ku konkurencieschopnosti a inovačnej kapacite Spoločenstva ako vyspelej znalostnej spoločnosti s trvalo udržateľným rozvojom založeným na vysokom hospodárskom raste a so sociálnym trhovým hospodárstvom s vysokou konkurencieschopnosťou s vysokou úrovňou ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia.

3.   Rámcový program sa nevzťahuje na výskum, technický rozvoj ani demonštračné činnosti vykonávané v súlade s článkom 166 zmluvy. Prispieva k odstráneniu priepasti medzi výskumom a inováciami a podporuje všetky formy inovácií.

Článok 2

Ciele

1.   Rámcový program má tieto ciele:

a)

podporovať konkurencieschopnosť podnikov, najmä MSP;

b)

podporovať všetky formy inovácií vrátane ekologických inovácií;

c)

urýchliť rozvoj trvalo udržateľnej, konkurencieschopnej, inovačnej a inkluzívnej informačnej spoločnosti;

d)

propagovať energetickú účinnosť a nové a obnoviteľné zdroje energie vo všetkých oblastiach vrátane dopravy.

2.   Ciele rámcového programu sa sledujú prostredníctvom vykonávania týchto osobitných programov ustanovených v hlave II (ďalej len „osobitné programy“):

a)

Program pre podnikanie a inovácie;

b)

Program na podporu politiky informačných a komunikačných technológií (ICT);

c)

Program Inteligentná energia – Európa.

Článok 3

Rozpočet

1.   Finančné krytie na vykonávanie rámcového programu je 3 621 300 000 EUR.

2.   Orientačné rozdelenie rozpočtu pre osobitné programy je stanovené v prílohe I.

3.   Dostupné ročné rozpočtové prostriedky povolí rozpočtový orgán v rámci limitov finančného rámca.

Článok 4

Účasť tretích krajín

Rámcový program je otvorený pre účasť:

a)

krajín Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;

b)

pristupujúcich krajín a kandidátskych krajín, na ktoré sa vzťahuje predvstupová stratégia, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Spoločenstva, ustanovených príslušnými rámcovými dohodami a rozhodnutiami asociačnej rady;

c)

krajín západného Balkánu v súlade s ustanoveniami, ktoré sa určia spoločne s týmito krajinami po vzniku rámcových dohôd, týkajúcimi sa ich účasti na programoch Spoločenstva;

d)

iných tretích krajín, ak to dohody a postupy povoľujú.

KAPITOLA II

Vykonávanie rámcového programu

Článok 5

Ročné pracovné programy

1.   Komisia prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 46 ods. 2 ročné pracovné programy pre osobitné programy, pričom vezme do úvahy potrebu prispôsobenia sa budúcemu vývoju, a to najmä po priebežnom hodnotení.

Komisia zabezpečí vykonávanie ročných pracovných programov a informuje podrobne a bezodkladne Európsky parlament o ich príprave a vykonávaní.

2.   Zmeny a doplnenia ročných pracovných programov v súvislosti s rozpočtovými prostriedkami presahujúcimi 1 milión EUR sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 46 ods. 2.

Článok 6

Spoločné vykonávacie opatrenia pre rámcový program

1.   Nástroje uvedené v oddiele 2 kapitoly I, oddiele 2 kapitoly II a oddiele 2 kapitoly III hlavy II predstavujú pre rámcový program spoločný súbor nástrojov. Môžu sa využiť aj pri plnení cieľov každého osobitného programu, ako je uvedené v príslušnom ročnom pracovnom programe. Úplný zoznam nástrojov sa podrobne uvedie v užívateľskej príručke uvedenej v článku 47.

2.   Poskytnuté financovanie je v plnom súlade s pravidlami Spoločenstva o štátnej pomoci a sprievodnými nástrojmi. Uplatňujú sa pravidlá Spoločenstva o prístupe verejnosti k dokumentom. Do úvahy sa vezmú zásady transparentnosti a uplatňovania rodového hľadiska.

Článok 7

Technická pomoc

Z finančného krytia ustanoveného podľa tohto rozhodnutia sa môžu hradiť aj potrebné výdavky na prípravné činnosti, monitorovanie, kontrolu, audit a hodnotenie, ktoré sú priamo potrebné na účinné a účelné vykonanie tohto rozhodnutia a na dosiahnutie jeho cieľov.

Takáto činnosť môže najmä zahŕňať štúdie, stretnutia, informačné činnosti, publikácie, výdavky na informačné nástroje, systémy a siete na výmenu a spracovanie informácií a akékoľvek iné výdavky na technickú, vedeckú a administratívnu pomoc a odborné znalosti, ku ktorým by Komisia mohla potrebovať prístup na účely vykonania tohto rozhodnutia.

Článok 8

Monitorovanie a hodnotenie

1.   Komisia pravidelne monitoruje vykonávanie rámcového programu a jeho osobitných programov. Skúma tiež synergie v rámci rámcového programu a s ostatnými doplnkovými programami Spoločenstva a podľa možnosti i synergie s národnými programami spolufinancovanými Úniou. Podľa možností posudzuje v činnostiach programu rodový rozmer a dodržiavanie zásady nediskriminácie.

Komisia vypracuje pre rámcový program a každý osobitný program výročnú vykonávaciu správu, pričom preverí podporované činnosti z hľadiska finančného vykonávania, výsledkov a podľa možnosti i vplyvu. Výročná správa o Programe pre podnikanie a inovácie uvedie zreteľne činnosti v oblasti ekologických inovácií.

2.   Rámcový program a jeho osobitné programy sú predmetom priebežných a záverečných hodnotení. Tieto hodnotenia skúmajú také otázky ako významnosť, súdržnosť a synergie, účelnosť, účinnosť, trvalá udržateľnosť, užitočnosť, a ak je to možné a vhodné, i rozdelenie finančných prostriedkov podľa odvetví. Záverečné hodnotenie okrem toho preskúma, do akej miery sa dosiahli ciele rámcového programu ako celku a každého jeho osobitného programu.

Priebežné aj záverečné hodnotenia prijmú vhodné metodiky na meranie vplyvu rámcového programu a každého osobitného programu na ich ciele vrátane konkurencieschopnosti, inovácií, podnikania, rastu produktivity, zamestnanosti a životného prostredia.

V týchto hodnoteniach sa preskúma kvalita služieb uvedených v článku 21 ods. 2 poskytovaných sieťovými partnermi. Priebežné hodnotenia môžu tiež zahŕňať prvky následného hodnotenia s ohľadom na predchádzajúce programy.

3.   Priebežné a záverečné hodnotenia osobitných programov a potrebné rozpočtové prostriedky sa zahrnú do príslušných ročných pracovných programov.

V ročných pracovných programoch sa pre každú konkrétnu akciu vymedzí súbor merateľných cieľov a vypracujú sa vhodné hodnotiace kritériá a súbor kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov na zistenie účinnosti pri dosahovaní výsledkov, ktoré prispejú k splneniu cieľov rámcového programu ako celku a cieľov príslušných osobitných programov.

Priebežné a záverečné hodnotenie rámcového programu a potrebné rozpočtové prostriedky sa zahrnú do ročného pracovného programu pre Program pre podnikanie a inovácie.

4.   Priebežné hodnotenie rámcového programu sa ukončí do 31. decembra 2009 a záverečné hodnotenie do 31. decembra 2011.

Priebežné a záverečné hodnotenia osobitných programov sa usporiadajú tak, aby sa mohli zohľadniť ich výsledky v priebežnom a záverečnom hodnotení rámcového programu.

5.   Komisia informuje o výročných vykonávacích správach Európsky parlament, Radu, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov, ktorým oznámi i výsledky priebežných a záverečných hodnotení rámcového programu a jeho osobitných programov.

Článok 9

Ochrana finančných záujmov spoločenstiev

1.   Komisia zabezpečí, aby pri realizácii akcií financovaných podľa tohto rozhodnutia boli finančné záujmy Spoločenstva chránené uplatňovaním preventívnych opatrení proti sprenevere, korupcii a akýmkoľvek iným nezákonným činnostiam účinnými kontrolami a vymáhaním neoprávnene vyplatených súm a v prípade zistenia nezrovnalostí účinnými, proporcionálnymi a odrádzajúcimi pokutami v súlade s nariadením (ES, Euratom) č. 2988/95, nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 a nariadením (ES) č. 1073/1999.

2.   Pre akcie Spoločenstva financované podľa tohto rozhodnutia sa nariadenie (ES, Euratom) č. 2988/95 a nariadenie (Euratom, ES) č. 2185/96 uplatňuje na akékoľvek porušenie ustanovenia právnych predpisov Spoločenstva vrátane porušení zmluvného záväzku stanoveného na základe rámcového programu, vyplývajúce z konania alebo opomenutia zo strany hospodárskeho subjektu, ktoré ako neopodstatnená výdavková položka má alebo by mohlo mať negatívny účinok na všeobecný rozpočet Európskej únie alebo na ňou spravované rozpočty.

3.   Všetky vykonávacie opatrenia vyplývajúce z tohto rozhodnutia ustanovia najmä dohľad a finančnú kontrolu Komisiou alebo ňou ustanoveným zástupcom a auditmi Európskeho dvora audítorov, ak je to potrebné, auditmi priamo na mieste.

HLAVA II

OSOBITNÉ PROGRAMY

KAPITOLA I

Program pre podnikanie a inovácie

Oddiel 1

Ciele a oblasti pôsobnosti

Článok 10

Ustanovenie a ciele

1.   Týmto sa ustanovuje Program pre podnikanie a inovácie na podporu podnikov, najmä MSP, podnikania, inovácií vrátane ekologických inovácií a konkurencieschopnosti priemyslu.

2.   Program pre podnikanie a inovácie stanovuje akcie, ktoré podporujú, zlepšujú, povzbudzujú a propagujú:

a)

prístup k finančným prostriedkom na začatie činnosti a rast MSP a na investovanie do inovačných činností;

b)

vytváranie prostredia priaznivého pre spoluprácu MSP najmä v oblasti cezhraničnej spolupráce;

c)

všetky formy inovácií v podnikoch;

d)

ekologické inovácie;

e)

kultúru podnikania a inovácií;

f)

hospodársku a administratívnu reformu spojenú s podnikaním a inováciami.

Článok 11

Prístup k finančným prostriedkom na začatie činnosti a rast MSP

Akcie, ktoré sa týkajú prístupu k finančným prostriedkom na začatie činnosti a rast MSP a na investovanie do inovačných činností vrátane ekologických inovácií, môžu zahŕňať:

a)

zvyšovanie investičných objemov fondov rizikového kapitálu a investičných prostriedkov propagovaných neformálnymi investormi (tzv. business angels);

b)

zabezpečovanie potenciálu nástrojov na dlhové financovanie MSP;

c)

zlepšovanie finančného prostredia pre MSP a zlepšovanie ich investičnej pripravenosti.

Článok 12

Spolupráca MSP

Akcie, ktoré sa týkajú spolupráce MSP, môžu zahŕňať:

a)

napomáhanie rozvoju služieb na podporu MSP;

b)

príspevok k opatreniam na podporu a povzbudenie cezhraničnej spolupráce MSP s inými podnikmi a s ďalšími aktérmi v oblasti inovácií vrátane účasti MSP na európskej a medzinárodnej normalizácii;

c)

podporu a uľahčovanie medzinárodnej obchodnej spolupráce vrátane spolupráce na regionálnej úrovni a prostredníctvom sietí MSP podporovanie koordinácie a rozvoja ich hospodárskych a priemyselných činností.

Článok 13

Inovačné činnosti

Akcie, ktoré sa týkajú inovácií, môžu zahŕňať:

a)

podporu sektorových inovácií, zoskupení, inovačných sietí, inovačných verejno-súkromných partnerstiev a spoluprácu s príslušnými medzinárodnými organizáciami a používanie inovačného riadenia;

b)

podporovanie národných a regionálnych programov pre obchodné inovácie;

c)

podporovanie zavádzania inovačných technológií a koncepcií a inovačných aplikácií existujúcich technológií a koncepcií;

d)

podporu služieb pre nadnárodný prenos znalostí a technológie a pre ochranu a riadenie duševného a priemyselného vlastníctva;

e)

vývoj a skúmanie nových druhov inovačných služieb;

f)

podporu technológie a znalostí prostredníctvom archivovania a prenosu údajov.

Článok 14

Ekologické inovačné činnosti

Akcie spojené s ekologickými inováciami môžu zahŕňať:

a)

podporu preberania environmentálnych technológií a ekologických inovačných činností;

b)

spoluinvestovanie do fondov rizikového kapitálu poskytujúcich vlastný kapitál okrem iného aj pre podniky, ktoré investujú do ekologických inovácií v súlade s postupom ustanoveným v prílohe II;

c)

upevňovanie ekologických inovačných sietí a zoskupení a verejno-súkromných partnerstiev v oblasti ekologických inovácií, rozvíjanie inovačných podnikateľských služieb a uľahčovanie alebo podporovanie ekologických inovácií;

d)

podporu nových a integrovaných prístupov k ekologickým inováciám v oblastiach, ako je ekologické riadenie a ekologické navrhovanie výrobkov, postupov a služieb, zohľadňujúc ich celý životný cyklus.

Článok 15

Kultúra podnikania a inovácií

Akcie, ktoré sa týkajú kultúry podnikania a inovácií, môžu zahŕňať:

a)

podporovanie podnikateľského zmýšľania, schopností a podnikateľskej kultúry a nastoľovanie rovnováhy medzi podnikateľským rizikom a ziskom najmä v prípade žien a mladých ľudí;

b)

podporovanie podnikateľského prostredia, ktoré je priaznivo naklonené inováciám a rozvoju a rastu podnikov;

c)

podporovanie rozvoja politiky a spolupráce medzi aktérmi vrátane nadnárodnej spolupráce národných a regionálnych programových manažérov predovšetkým s ohľadom na podporu vhodnosti programov a opatrení pre MSP;

d)

podporovanie zakladania a prevodu podnikov.

Článok 16

Hospodárska a administratívna reforma spojená s podnikaním a inováciami

Akcie, ktoré sa týkajú hospodárskej a administratívnej reformy spojenej s podnikaním a inováciami, môžu zahŕňať:

a)

zhromažďovanie údajov, analýzu a monitorovanie výkonnosti a rozvoj a koordináciu politiky;

b)

prispievanie k definovaniu a presadzovaniu stratégií konkurencieschopnosti v odvetví priemyslu a služieb;

c)

podporovanie vzájomného učenia sa medzi orgánmi národnej, regionálnej a miestnej správy s cieľom zdokonalenia sa.

Oddiel 2

Vykonávanie

Článok 17

Finančné nástroje Spoločenstva pre MSP

1.   Finančné nástroje Spoločenstva sa používajú s cieľom zjednodušiť prístup MSP k finančným prostriedkom v určitých fázach ich životného cyklu: založenie podniku (predštartovacia fáza), štartovacia fáza, rast podniku a prevod podniku. Investície MSP do činností, akými sú technický rozvoj, inovácie, vrátane ekologických inovácií, a prenos technológií, ako aj rozširovanie ich obchodnej činnosti na cezhraničnej úrovni, patria medzi dôležité nástroje.

2.   Nástroje uvedené v odseku 1 sú tieto:

a)

Fond pre rýchlorastúce a inovačné MSP (FRI);

b)

Záručný fond pre MSP (ZFMSP);

c)

Program pre budovanie kapacít (PBK).

3.   Vykonávacie dojednania, ktoré sa týkajú rozličných nástrojov, sú ustanovené v prílohe II.

Článok 18

FRI

1.   FRI je spravovaný v mene Komisie Európskym investičným fondom (EIF).

FRI vykonáva tieto úlohy:

a)

prispieva k vzniku a financovaniu MSP a k zníženiu deficitu na trhu s akciovým a rizikovým kapitálom, ktorý bráni MSP vo využívaní ich potenciálu rastu na účely zlepšenia európskeho trhu s rizikovým kapitálom;

b)

podporuje inovačné MSP s vysokým rastovým potenciálom, najmä tie z nich, ktoré vykonávajú výskumné, vývojové a iné inovačné činnosti.

2.   FRI pozostáva z týchto dvoch častí:

prvá časť, „FRI 1“, pokrýva investovanie do počiatočného štádia (predštartovacia a štartovacia fáza). Investuje do špeciálnych rizikových kapitálových fondov, ako sú fondy na počiatočné štádium, regionálne fondy, fondy zamerané na zvláštne sektory, technológie alebo výskum a technický rozvoj a fondy prepojené s inkubátormi, ktoré poskytujú kapitál MSP. FRI môže taktiež spoluinvestovať do fondov a investičných prostriedkov propagovaných neformálnymi investormi,

druhá časť, „FRI 2“, pokrýva investície v štádiu rastu a investuje do špeciálnych rizikových kapitálových fondov, ktoré poskytujú kváziakciový kapitál alebo akciový kapitál pre inovačné MSP s potenciálom rýchleho rastu v ich rozvojovej fáze. Investície FRI 2 zabraňujú odkúpeniu alebo nahradeniu kapitálu určeného na odpredaj časti aktív.

FRI môže investovať do sprostredkovateľov tak, že pracuje, ak je to vhodné, s národnými alebo regionálnymi programami zameranými na rozvoj investičných spoločností investujúcich do malých podnikov.

Okrem financovania poskytovaného zo strany FRI väčšiu časť kapitálu investovaného do akéhokoľvek fondu poskytnú investori, ktorí pracujú v podmienkach zodpovedajúcich zásade investorov v trhovom hospodárstve, bez ohľadu na právnu povahu a vlastnícku štruktúru týchto investorov.

Článok 19

ZFMSP

1.   ZFMSP je spravovaný v mene Komisie Európskym investičným fondom.

ZFMSP vykonáva tieto úlohy:

a)

poskytuje protizáruku alebo v prípadoch, v ktorých je to vhodné, spoluručí v záručných schémach, ktoré sa používajú v oprávnených krajinách;

b)

poskytuje priame záruky akýmkoľvek ďalším vhodným finančným sprostredkovateľom.

2.   ZFMSP pozostáva z týchto štyroch častí:

prvá časť: a) financovanie dlhov prostredníctvom pôžičiek alebo lízingu, redukuje konkrétne problémy MSP, ktorým čelia pri získavaní finančných prostriedkov, buď pretože investície do činností spojených s určitými vedomosťami, ako je technický rozvoj, inovácie a prenos technológií, sa vnímajú ako vysokorizikové, alebo z dôvodu nedostatočného kolaterálu,

druhá časť: b) financovanie mikroúveru, stimuluje finančné inštitúcie, aby zohrávali väčšiu úlohu pri poskytovaní pôžičiek na menšie čiastky, ktoré by si normálne vyžadovali proporčne vyššie jednotkové manipulačné náklady od prijímateľa pôžičky s nedostatočným kolaterálom. Okrem záruky alebo protizáruky môžu finanční sprostredkovatelia dostať grant, aby čiastočne vykompenzovali vysoké administratívne náklady, ktoré sú spojené s financovaním mikroúverov,

tretia časť: c) záruky na kapitálové alebo kvázikapitálové investície do MSP, zahŕňajú investície, ktoré poskytujú predštartovací kapitál a/alebo kapitál na štartovaciu fázu, ako aj mezanínové financovanie s cieľom obmedziť osobitné ťažkosti, ktorým čelia MSP pre ich slabú finančnú štruktúru, a ťažkosti vyplývajúce z prevodu podniku,

štvrtá časť: d) sekuritizácia dlhových finančných portfólií MSP, mobilizuje dodatočné dlhové financovanie MSP na základe príslušných dohôd o zdieľaní rizika s príslušnými inštitúciami. Podpora týchto transakcií je podmienená tým, že inštitúcie, ktoré sú originátorom, sa zaviažu poskytnúť veľkú časť hotovosti pochádzajúcej z mobilizovaného kapitálu na nové pôžičky MSP na rozumné časové obdobie. Výška tohto nového dlhového financovania sa vypočíta v súvislosti s výškou zaručeného portfóliového rizika a spolu s časovým obdobím sa dohodne osobitne s každou inštitúciou, ktorá je originátorom.

Článok 20

PBK

1.   PBK spravujú medzinárodné finančné inštitúcie vrátane Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD), Európskej investičnej banky (EIB), EIF a Rozvojovej banky Rady Európy (CEB).

PBK vykonáva tieto úlohy:

a)

zlepšuje investičnú a technologickú odbornosť fondov a ďalších finančných sprostredkovateľov investujúcich do inovačných MSP alebo MSP s potenciálom rastu;

b)

stimuluje poskytovanie úverov MSP zlepšovaním postupov posudzovania žiadostí o úvery MSP.

2.   PBK pozostáva z činností predštartovacieho kapitálu a partnerskej činnosti.

Činnosť predštartovacieho kapitálu spočíva v poskytovaní grantov s cieľom stimulovať ponuku rizikového kapitálu v prospech inovačných MSP a ostatných MSP s potenciálom rastu, vrátane tých, ktoré vychádzajú z tradičného ekonomického prostredia, prostredníctvom podpory fondov na predštartovaciu a štartovaciu fázu alebo podobných organizácií. Podpora sa môže tiež udeliť na účely dlhodobého zamestnania dodatočného personálu so špecifickými investičnými alebo technologickými znalosťami.

Partnerská činnosť poskytuje finančným sprostredkovateľom granty na krytie nákladov technickej pomoci s cieľom zlepšiť ich postupy hodnotenia úverov pre dlhové financovanie MSP na účely podpory poskytovania finančných prostriedkov MSP v krajinách s nízkou mierou bankového financovania.

Na účely partnerskej činnosti sa o „nízkej miere bankového financovania“ hovorí v súvislosti s bankovníctvom v tých krajinách, v ktorých domáci úver ako percento hrubého domáceho produktu je podstatne nižšie ako priemer Spoločenstva v súlade s príslušnými údajmi vyhotovenými Európskou centrálnou bankou alebo Medzinárodným menovým fondom.

Partnerská činnosť sprevádza úverové linky alebo zdieľanie rizika, ktoré poskytujú medzinárodné finančné inštitúcie partnerským bankám alebo finančným inštitúciám z oprávnených krajín. Podstatná časť činnosti je spojená so zlepšovaním kapacít bánk a kapacít ďalších finančných inštitúcií na hodnotenie obchodnej životaschopnosti projektov s výrazným prvkom ekologických inovácií.

Článok 21

Služby na podporu podnikania a inovácií

1.   Podporujú sa služby na podporu podnikania a inovácií najmä v prípade MSP.

2.   S ohľadom na preukázané skúsenosti a zručnosti existujúcich európskych podporných sietí pre podnikateľov sa finančná podpora môže udeliť sieťovým partnerom najmä na poskytovanie:

a)

informačných služieb, služieb spätnej väzby, obchodnej spolupráce a internacionalizácie;

b)

služieb na inovácie a prenos technológií a znalostí;

c)

služieb, ktoré podporujú účasť MSP na siedmom rámcovom programe v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností.

Podrobnosti týkajúce sa takýchto služieb sú ustanovené v prílohe III.

3.   Komisia vyberie sieťových partnerov prostredníctvom výzvy na predloženie návrhov podľa jednotlivých služieb uvedených v odseku 2. Po týchto výzvach na predloženie návrhov môže Komisia uzavrieť dohodu o rámcovom partnerstve s vybranými sieťovými partnermi, ktorá presne stanoví typ ponúkaných činností, postup na udeľovanie grantu týmto partnerom a všeobecné práva a povinnosti každej strany. Rámcové partnerstvo môže pokrývať obdobie trvania programu.

4.   Komisia môže okrem služieb uvedených v odseku 2 poskytnúť finančnú podporu na vykonávanie ostatných činností v rámci rozsahu rámcového programu prostredníctvom výziev na predloženie návrhov, ktoré môžu byť obmedzené na sieťových partnerov. Takéto služby zabezpečia, že zainteresované strany a potenciálni uchádzači získajú komplexnú pomoc v súvislosti s možnosťami podpory z rámcového programu.

5.   Komisia podporuje sieťových partnerov prostredníctvom sprístupňovania príslušnej koordinačnej a operatívnej podpory. Organizáciám zriadeným v krajinách, ktoré sa nezúčastňujú na rámcovom programe, môže byť povolené využívať túto koordinačnú a operatívnu podporu.

6.   Komisia zabezpečí, aby sieťoví partneri medzi sebou spolupracovali a v prípade, ak sieťový partner nie je schopný vyhovieť objednávke priamo, postúpi túto objednávku príslušnému sieťovému partnerovi.

Článok 22

Pilotné projekty a projekty trhového uplatnenia inovácií a ekologických inovácií

Spoločenstvo podporí projekty týkajúce sa prvého použitia alebo trhového uplatnenia inovačných alebo ekologických inovačných techník, výrobkov alebo postupov s významom pre Spoločenstvo, ktoré sa už úspešne technicky demonštrovali, ale ktoré z dôvodu reziduálneho rizika ešte neprenikli významne na trh. Navrhnú sa tak, aby sa podporilo širšie využitie takých techník, výrobkov alebo postupov v rámci zúčastnených krajín a uľahčenie ich zavedenia na trhu.

Článok 23

Analýza, rozvoj, koordinácia politík a nadväzovanie vzťahov

Na podporu analýzy, rozvoja a koordinácie politík so zúčastnenými krajinami sa môžu uskutočňovať tieto činnosti:

a)

štúdie, zhromažďovanie údajov, prieskumy a publikácie založené, pokiaľ je to možné, na oficiálnych štatistikách;

b)

nadväzovanie vzťahov a stretnutia odborníkov vrátane odborníkov z verejných inštitúcií, odborníkov vyslaných z MSP a iných zainteresovaných strán, konferencie a iné podujatia;

c)

zlepšovanie povedomia, vytváranie kontaktných sietí a iné príslušné činnosti;

d)

orientačné testovanie národných a regionálnych výkonov a práca na správnych postupoch zahŕňajúca ich šírenie a zavádzanie.

Článok 24

Opatrenia na podporu Programu pre podnikanie a inovácie

Komisia vykonáva pravidelne nasledujúce:

a)

analýzy a monitorovanie konkurencieschopnosti a sektorových problémov aj na účely výročnej správy Komisie o konkurencieschopnosti európskeho priemyslu;

b)

prípravu analýzy dosahov opatrení Spoločenstva osobitného významu na konkurencieschopnosť podnikov a ich uverejnenie na účely určenia oblastí existujúcich právnych predpisov vyžadujúcich zjednodušenie alebo potrebu nových legislatívnych opatrení zameraných na zatraktívnenie inovácií v Spoločenstve;

c)

hodnotenie osobitných hľadísk alebo osobitných vykonávacích opatrení v súvislosti s Programom pre podnikanie a inovácie;

d)

rozširovanie náležitých informácií v súvislosti s Programom pre podnikanie a inovácie.

Oddiel 3

Ročný pracovný program

Článok 25

Ročný pracovný program

Ročný pracovný program stanovuje podrobne a v súlade s cieľmi uvedenými v článku 10:

a)

opatrenia potrebné na jeho vykonanie;

b)

priority;

c)

kvalitatívne a kvantitatívne ciele;

d)

vhodné hodnotiace kritériá a kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele na analýzu účinnosti poskytovania výsledkov, ktoré prispejú k dosiahnutiu cieľov osobitných programov a rámcového programu ako celku;

e)

operačné harmonogramy;

f)

pravidlá účasti;

g)

kritériá na výber a hodnotenie opatrení.

Ročný pracovný program jasne stanoví opatrenia na podporu ekologických inovácií.

Ročný pracovný program sa nevzťahuje na činnosti podľa článku 24.

KAPITOLA II

Program na podporu politiky ICT

Oddiel 1

Ciele a oblasti pôsobnosti akcie

Článok 26

Ustanovenie a ciele

1.   Týmto sa na podporu politiky ICT ustanovuje Program na podporu politiky ICT.

2.   Program na podporu politiky ICT stanovuje tieto akcie:

a)

rozvoj jednotného európskeho informačného priestoru a posilnenie vnútorného trhu výrobkov a služieb ICT a výrobkov a služieb založených na ICT;

b)

stimulovanie inovácií prostredníctvom rozsiahlejšieho zavádzania ICT a investovania do ICT;

c)

rozvoj inkluzívnej informačnej spoločnosti a účinnejších a výkonnejších služieb v oblastiach verejného záujmu a zlepšovanie kvality života.

3.   Akcie uvedené v odseku 2 sa vykonávajú s osobitným dôrazom na propagovanie a zvyšovanie povedomia o príležitostiach a výhodách, ktoré ICT prinášajú občanom, orgánom verejnej správy a podnikateľskej sfére, najmä však MSP.

Článok 27

Jednotný európsky informačný priestor

Akcie, ktoré sa týkajú jednotného európskeho informačného priestoru, sú zamerané na:

a)

zabezpečovanie nepretržitého prístupu k službám založeným na ICT a vytváranie vhodných rámcových podmienok pre rýchlu, primeranú a účinnú konvergenciu digitálnej komunikácie a služieb, zahŕňajúc okrem iného aspekty súčinnosti, využívania otvorených štandardov a bezpečnosti a dôvery;

b)

zlepšovanie podmienok rozvoja digitálneho obsahu s ohľadom na mnohojazyčnosť a kultúrnu rozdielnosť;

c)

monitorovanie európskej informačnej spoločnosti prostredníctvom zhromažďovania údajov a analýz rozvoja, dostupnosti a používania digitálnych komunikačných služieb vrátane napredovania internetu, prístupu k širokému pásmu a jeho zavedenia, ako aj rozvoja obsahu a služieb.

Článok 28

Inovácie prostredníctvom širšieho zavádzania a investovania do ICT

Akcie, ktoré sa týkajú inovácií prostredníctvom širšieho zavádzania a investovania do ICT, sú zamerané na:

a)

propagáciu inovácií postupov, služieb a výrobkov, ktoré sa zakladajú na ICT, najmä v MSP a verejných službách, zohľadňujúc pritom požiadavky na nevyhnutné zručnosti;

b)

uľahčovanie interakcie, ako aj partnerstiev medzi súkromným a verejným sektorom s cieľom urýchliť inovácie a investície do ICT;

c)

propagovanie a zvyšovanie povedomia o príležitostiach a výhodách, ktoré prinášajú ICT a ich nové aplikácie občanom a podnikateľskej sfére vrátane posilnenia dôvery v nové ICT a otvorenosti k nim a podnecovanie diskusií na európskej úrovni o nových trendoch a vývoji ICT.

Článok 29

Inkluzívna informačná spoločnosť, účinnejšie a výkonnejšie služby v oblastiach verejného záujmu a zlepšovanie kvality života

Akcie, ktoré sa týkajú rozvoja inkluzívnej informačnej spoločnosti a účinnejších a výkonnejších služieb v oblastiach verejného záujmu a zlepšovania kvality života, sú zamerané na:

a)

rozširovanie ICT vrátane digitálneho obsahu, prístupnosti a digitálnej gramotnosti;

b)

posilňovanie dôvery v ICT a podpory pri používaní ICT s osobitným dôrazom na aspekty súkromia;

c)

zlepšovanie kvality, účinnosti, dostupnosti a prístupnosti elektronických služieb v oblastiach verejného záujmu a pre účasť založenú na ICT vrátane interoperabilných celoeurópskych alebo cezhraničných verejných služieb, ak je to vhodné, ako aj rozvoja základných modulov spoločného záujmu a zdieľania dobrých postupov.

Oddiel 2

Vykonávanie

Pododdiel 1

Vykonávanie projektov, akcie týkajúce sa osvedčených postupov a tematické siete

Článok 30

Všeobecné ustanovenia

Program na podporu politiky ICT sa môže vykonať prostredníctvom projektov, akcií týkajúcich sa osvedčených postupov a tematických sietí vrátane akcií na preskúšanie a predvedenie inovačných verejných služieb s celoeurópskym rozmerom v širšom rozsahu.

Cieľom projektov, akcií týkajúcich sa osvedčených postupov a tematických sietí je podporovať šírenie a najlepšie využitie inovačných riešení založených na ICT najmä pre služby v oblastiach verejného záujmu a pre MSP. Podpora Spoločenstva tiež uľahčuje koordináciu a realizáciu akcií pre rozvoj informačnej spoločnosti vo všetkých členských štátoch.

Článok 31

Projekty, akcie týkajúce sa osvedčených postupov a tematické siete

1.   Podporujú sa:

a)

projekty vrátane realizačných a pilotných projektov a projekty trhového uplatnenia;

b)

akcie týkajúce sa osvedčených postupov, ktorých cieľom je šíriť znalosti a deliť sa o skúsenosti v celom Spoločenstve;

c)

tematické siete, ktoré zoskupujú rôznych účastníkov okolo danej úlohy tak, aby sa uľahčili koordinačné činnosti a prenos znalostí.

2.   Cieľom projektov je podporovať inovácie, prenos technológií a šírenie nových technológií, ktoré sú pripravené na zavedenie na trhu.

Spoločenstvo môže udeliť grant s cieľom prispieť na rozpočet projektov uvedených v odseku 1 písm. a).

3.   Akcie týkajúce sa osvedčených postupov sa uskutočňujú v zoskupeniach zameriavajúcich sa na špecifické témy a prepojených prostredníctvom tematických sietí.

Príspevok Spoločenstva na akcie uvedené v odseku 1 písm. b) sa obmedzuje na priame náklady považované za nevyhnutné alebo primerané na dosiahnutie špecifických cieľov akcie.

4.   Tematické siete môžu byť prepojené na akcie týkajúce sa osvedčených postupov.

Podpora tematickým činnostiam sa udeľuje pre dodatočné oprávnené náklady na koordináciu a realizáciu siete. Príspevok Spoločenstva môže pokryť dodatočné oprávnené náklady na tieto opatrenia.

Pododdiel 2

Iné ustanovenia

Článok 32

Žiadosti

Žiadosti o podporu Spoločenstva na projekty, akcie týkajúce sa osvedčených postupov a tematické siete, ako sú uvedené v článku 31, obsahujú finančný plán, v ktorom sú uvedené všetky zložky financovania projektov vrátane finančnej podpory žiadanej od Spoločenstva, ako aj všetky ďalšie žiadosti o podporu z iných zdrojov. V prípade potreby možno od žiadateľa žiadajúceho o iné formy podpory Spoločenstva, ako sú služby alebo štúdie, požadovať, aby tiež poskytol informácie o finančnom pláne.

Článok 33

Analýza, rozvoj a koordinácia politík so zúčastnenými krajinami

Na podporu analýzy, rozvoja a koordinácie politík so zúčastnenými krajinami sa uskutočňuje nasledujúce:

a)

štúdie, zhromažďovanie údajov, prieskumy a publikácie založené, pokiaľ je to možné, na oficiálnych štatistikách;

b)

stretnutia odborníkov vrátane odborníkov z verejných inštitúcií, odborníkov vyslaných z MSP a iných zainteresovaných strán, konferencie a iné podujatia;

c)

zvyšovanie povedomia, vytváranie kontaktných sietí a iné príslušné činnosti;

d)

orientačné testovanie národných výkonov a práca na správnych postupoch zahŕňajúca ich šírenie a zavádzanie.

Článok 34

Propagácia, komunikácia, výmena a šírenie informácií

1.   Na podporu vykonávania Programu na podporu politiky ICT alebo prípravy budúcich činností sa uskutoční nasledujúce:

a)

činnosti zamerané na propagáciu, šírenie informácií, informovanie a komunikáciu;

b)

výmena informácií, znalostí a skúseností, organizovanie konferencií, seminárov, workshopov alebo iných stretnutí, ako aj riadenie činnosti zoskupení.

2.   Nárok na podporu nemajú opatrenia, ktoré sa týkajú komerčného využitia výrobkov, postupov alebo služieb, či marketingových akcií a akcií na podporu predaja.

Článok 35

Projekty spoločného záujmu: verejné obstarávanie založené na technických normách určených v súčinnosti s členskými štátmi

Pokiaľ je to potrebné na dosiahnutie cieľov Programu na podporu politiky ICT a pokiaľ umiestnenie výrobkov, služieb, ich základných prvkov a modulov na európskej úrovni zodpovedá jasnému spoločnému záujmu členských štátov, Komisia môže zriadiť projekty spoločného záujmu zahŕňajúce potrebné technické a organizačné úlohy. Zohľadnia sa existujúce iniciatívy s cieľom vyhnúť sa dvojitému úsiliu.

Komisia v súčinnosti s členskými štátmi stanoví spoločné technické normy a harmonogram na realizáciu takýchto projektov. Na základe týchto spoločných technických noriem a harmonogramov Komisia vyhlási verejnú súťaž na realizáciu uvedených projektov. Takéto verejné súťaže vykonáva výlučne Komisia v súlade s predpismi Spoločenstva o verejnom obstarávaní.

Oddiel 3

Ročný pracovný program

Článok 36

Ročný pracovný program

Ročný pracovný program stanovuje podrobne a v súlade s cieľmi uvedenými v článku 26:

a)

opatrenia potrebné na jeho vykonanie;

b)

priority;

c)

kvalitatívne a kvantitatívne ciele;

d)

vhodné hodnotiace kritériá a kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele na analýzu účinnosti poskytovania výsledkov, ktoré prispejú k dosiahnutiu cieľov osobitných programov a rámcového programu ako celku;

e)

operačné harmonogramy;

f)

pravidlá účasti;

g)

kritériá na výber a hodnotenie opatrení.

KAPITOLA III

Program Inteligentná energia – Európa

Oddiel 1

Ciele a oblasti pôsobnosti akcie

Článok 37

Ustanovenie a ciele

1.   Týmto sa ustanovuje Program Inteligentná energia – Európa na podporu energetickej účinnosti, obnoviteľných zdrojov energie a energetickej diverzifikácie. Program prispeje k zaisteniu bezpečnosti a udržateľnosti energie pre Európu a zároveň zvýši európsku konkurencieschopnosť.

2.   Program Inteligentná energia – Európa ustanovuje akcie, a to najmä:

a)

podporu energetickej účinnosti a racionálneho využívania zdrojov energie;

b)

podporu nových a obnoviteľných zdrojov energie a podporu diverzifikácie energie;

c)

podporu energetickej účinnosti a využívania nových a obnoviteľných zdrojov energie v doprave.

Článok 38

Operačné ciele

Z operačného hľadiska sa Program Inteligentná energia – Európa zameria na nasledujúce:

a)

poskytnúť prvky potrebné na zvýšenie udržateľnosti, rozvoj potenciálu miest a regiónov, ako aj na prípravu legislatívnych opatrení potrebných na dosiahnutie príslušných strategických cieľov, vyvinúť prostriedky a nástroje na sledovanie, monitorovanie a hodnotenie dosahu opatrení prijatých Spoločenstvom a jeho členskými štátmi v oblastiach pôsobnosti tohto programu;

b)

vo všetkých členských štátoch povzbudzovať investície do nových a najvýkonnejších technológií v oblasti energetickej účinnosti, obnoviteľných zdrojov energie a energetickej diverzifikácie vrátane dopravy premosťovaním priepasti medzi úspešným predvedením inovačných technológií a ich účinným a rozsiahlym zavedením na trh s cieľom dosiahnuť posilnenie investícií vo verejnom aj súkromnom sektore, propagácie kľúčových strategických technológií, zníženia nákladov, zvýšenia trhovej skúsenosti a prispenia k zníženiu finančných rizík a iných pozorovaných rizík a prekážok, ktoré brzdia tento druh investícií;

c)

odstrániť netechnologické prekážky účinného a inteligentného spôsobu výroby a spotreby energie propagáciou vytvárania inštitucionálnych kapacít, okrem iného na miestnej a regionálnej úrovni, zvyšovaním povedomia najmä prostredníctvom vzdelávacieho systému, povzbudzovaním výmeny skúseností a know-how medzi príslušnými hlavnými činiteľmi, podnikmi a všeobecne občanmi a podnecovaním šírenia osvedčených postupov a najlepších dostupných technológií najmä prostredníctvom ich propagácie na úrovni Spoločenstva.

Článok 39

Energetická účinnosť a racionálne využívanie zdrojov (SAVE)

Akcie na podporu energetickej účinnosti a racionálneho využívania zdrojov energie môžu zahŕňať:

a)

zdokonalenie energetickej účinnosti a racionálneho využívania zdrojov energie najmä v stavebnom a priemyselnom odvetví s výnimkou akcií, na ktoré sa vzťahuje článok 41;

b)

podporovanie prípravy legislatívnych opatrení a ich uplatnenia.

Článok 40

Nové a obnoviteľné zdroje (ALTENER)

Akcie na podporu nových a obnoviteľných zdrojov energie môžu zahŕňať:

a)

propagáciu nových a obnoviteľných zdrojov energie pre centralizovanú a decentralizovanú výrobu elektrickej energie, tepla a chladu, a tým podporovanie diverzifikácie zdrojov energie s výnimkou akcií, na ktoré sa vzťahuje článok 41;

b)

začlenenie nových a obnoviteľných zdrojov energie do miestneho prostredia a energetických systémov;

c)

podporovanie prípravy legislatívnych opatrení a ich uplatnenia.

Článok 41

Energia v doprave (STEER)

Akcie na propagáciu energetickej účinnosti a využívania nových a obnoviteľných zdrojov energie v doprave môžu zahŕňať:

a)

podporovanie iniciatív týkajúcich sa všetkých energetických aspektov dopravy a diverzifikácie palív;

b)

propagáciu obnoviteľných palív a energetickej účinnosti v doprave;

c)

podporovanie prípravy legislatívnych opatrení a ich uplatnenia.

Článok 42

Integrované iniciatívy

Akcie spájajúce viaceré zo špecifických oblastí uvedených v článkoch 39, 40 a 41 alebo týkajúce sa určitých priorít Spoločenstva môžu zahŕňať:

a)

začlenenie energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie do viacerých odvetví hospodárstva;

b)

spájanie rôznych nástrojov, pomôcok a činiteľov v rámci rovnakej akcie alebo projektu.

Oddiel 2

Vykonávanie

Článok 43

Projekty na propagáciu a šírenie

Podporuje sa nasledujúce:

a)

strategické štúdie na základe výmeny analýz a pravidelného monitorovania vývoja trhu a trendov v oblasti energie na prípravu budúcich legislatívnych opatrení alebo na preskúmanie existujúcich právnych predpisov vrátane fungovania vnútorného trhu s energiou, na vykonanie strednodobej a dlhodobej stratégie v oblasti energie na propagáciu trvalo udržateľného rozvoja, ako aj na prípravu dlhodobých dobrovoľných záväzkov s priemyslom a inými zúčastnenými stranami a tiež na vypracovanie systémov noriem, označovania a certifikácie, a ak je to vhodné, aj v spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami;

b)

vytváranie, rozširovanie alebo reorganizácia štruktúr a nástrojov pre udržateľný energetický rozvoj vrátane miestneho a regionálneho energetického riadenia, ako aj vývoj adekvátnych finančných produktov a trhových nástrojov vychádzajúcich zo skúseností z minulých a súčasných sietí;

c)

propagácia trvalo udržateľných energetických systémov a vybavenia s cieľom ešte urýchliť ich prenikanie na trh a povzbudiť investície uľahčujúce prechod z demonštračných činností účinnejších technológií k ich marketingu, informačné kampane a vytváranie inštitucionálnych kapacít;

d)

rozvíjanie informačných, vzdelávacích a školiacich štruktúr, využitie výsledkov, propagácia a šírenie know-how a osvedčených postupov u všetkých spotrebiteľov, uverejňovanie výsledkov akcií a projektov, ako aj spolupráca s členskými štátmi prostredníctvom operačných sietí;

e)

monitorovanie vykonávania a dosahu legislatívnych a podporných opatrení Spoločenstva.

Článok 44

Projekty na trhové uplatnenie

Spoločenstvo poskytuje podporu projektom týkajúcim sa trhového uplatnenia inovačných techník, postupov, výrobkov alebo procesov dôležitých pre Spoločenstvo, ktoré sa už úspešne technicky demonštrovali. Navrhnú sa tak, aby podporovali širšie využitie týchto techník, postupov, výrobkov alebo procesov v rámci zúčastnených krajín a uľahčili ich zavedenie na trh.

Oddiel 3

Ročný pracovný program

Článok 45

Ročný pracovný program

Ročný pracovný program stanovuje podrobne a v súlade s cieľmi uvedenými v článku 37:

a)

opatrenia potrebné na jeho vykonanie;

b)

priority;

c)

kvalitatívne a kvantitatívne ciele;

d)

vhodné hodnotiace kritériá a kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele na analýzu účinnosti poskytovania výsledkov, ktoré prispejú k dosiahnutiu cieľov osobitných programov a rámcového programu ako celku;

e)

operačné harmonogramy;

f)

pravidlá účasti;

g)

kritériá na výber a hodnotenie opatrení.

HLAVA III

VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 46

Výbory

1.   Komisii pomáhajú tieto výbory:

a)

výbor pre Program pre podnikanie a inovácie s názvom Riadiaci výbor pre PPI (RVPPI);

b)

výbor pre Program na podporu politiky ICT s názvom Riadiaci výbor pre ICT (RVICT);

c)

výbor pre Program Inteligentná energia – Európa s názvom Riadiaci výbor pre IEE (RVIEE).

Komisia zabezpečí úplnú koordináciu a spoluprácu v rámci celého rámcového programu vrátane strategického riadenia a koherentné celkové vykonávanie, pričom jej bude pomáhať RVPPI v úzkej spolupráci s RVICT a RVIEE.

2.   Pre výbory uvedené v odseku 1 sa uplatňujú články 4 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Lehota ustanovená v článku 4 ods. 3 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

3.   Výbory uvedené v odseku 1 prijmú svoje rokovacie poriadky.

Článok 47

Užívateľská príručka

1.   Keď rámcový program nadobudne účinnosť, Komisia uverejní čitateľnú a pre užívateľa prehľadnú užívateľskú príručku, ktorá stanoví jasný, jednoduchý a prehľadný rámec všeobecných zásad účasti prijímateľov podpory na rámcovom programe. Užívateľská príručka predovšetkým uľahčí účasť MSP.

2.   Komisia zabezpečí, aby lehota medzi predkladaním žiadostí a oznámením výsledkov hodnotenia bola čo najkratšia. Výsledky hodnotenia sa zašlú v primeranej lehote.

Článok 48

Strategická poradná rada pre konkurencieschopnosť a inovácie

Komisii poskytuje poradenstvo Strategická poradná rada pre konkurencieschopnosť a inovácie, zložená zo zástupcov priemyslu a podnikateľských združení vrátane združení zastupujúcich MSP a z ďalších odborníkov. Mali by mať odborné skúsenosti v odvetviach a otázkach, ktorých sa týka rámcový program, vrátane oblasti financovania, ICT, energie a ekologických inovácií.

Článok 49

Zrušenie

Rozhodnutie 96/413/ES sa týmto zrušuje.

Článok 50

Prechodné opatrenia

Vykonávacie opatrenia na dosiahnutie cieľov ustanovených v článku 27 písm. b) sa vykonajú v súlade s rozhodnutím č. 456/2005/ES do 31. decembra 2008.

Po tomto dátume sa akcie, ktoré boli iniciované podľa rozhodnutia č. 456/2005/ES do tohto dátumu a vrátane neho, riadia v súlade s uvedeným rozhodnutím s výnimkou toho, že výbor zriadený uvedeným rozhodnutím sa nahrádza RVIKT zriadeným na základe článku 46 ods. 1 písm. b) tohto rozhodnutia.

Pokiaľ ide o služby uvedené v článku 21 ods. 2 písm. a), Komisia môže do 31. decembra 2007 pokračovať v prevádzke siete Európskych informačných centier a v uzatváraní ročných osobitných dohôd o grantoch s jej členmi, ktoré sa financujú v rámci tohto rámcového programu, a udržiavať operačné dojednania viacročného programu pre podniky a súkromné podnikanie, ustanoveného rozhodnutím 2000/819/ES.

Článok 51

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Štrasburgu 24. októbra 2006

Za Európsky parlament

predseda

J. BORRELL FONTELLES

Za Radu

predsedníčka

P. LEHTOMÄKI


(1)  Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2006, s. 22.

(2)  Ú. v. EÚ C 115, 16.5.2006, s. 17.

(3)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 1. júna 2006 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 12. októbra 2006.

(4)  Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.

(5)  Ú. v. ES L 167, 6.7.1996, s. 55.

(6)  Ú. v. ES L 183, 11.7.1997, s. 12. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím č. 1376/2002/ES (Ú. v. ES L 200, 30.7.2002, s. 1).

(7)  Ú. v. ES L 192, 28.7.2000, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1682/2004 (Ú. v. EÚ L 308, 5.10.2004, s. 1).

(8)  Ú. v. ES L 333, 29.12.2000, s. 84. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1776/2005/ES (Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005, s. 14).

(9)  Ú. v. ES L 14, 18.1.2001, s. 32.

(10)  Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 29. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím č. 787/2004/ES (Ú. v. EÚ L 138, 30.4.2004, s. 12).

(11)  Ú. v. EÚ L 336, 23.12.2003, s. 1. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím č. 2113/2005/ES (Ú. v. EÚ L 344, 27.12.2005, s. 34).

(12)  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

(13)  Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

(14)  Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1.

(15)  Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.

(16)  Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

(17)  Ú. v. ES L 77, 27.3.1996, s. 20.

(18)  Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10.

(19)  Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 90.

(20)  Ú. v. ES L 283, 27.10.2001, s. 33. Smernica zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.

(21)  Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 65.

(22)  Ú. v. EÚ L 123, 17.5.2003, s. 42.

(23)  Ú. v. EÚ L 52, 21.2.2004, s. 50.

(24)  Ú. v. ES L 11, 16.1.2003, s. 1.

(25)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).

(26)  Ú. v. EÚ L 79, 24.3.2005, s. 1.


PRÍLOHA I

Orientačné rozdelenie rozpočtu

Orientačné rozpočtové prostriedky pre osobitné programy sú tieto:

a)

60 % z celkového rozpočtu na plnenie Programu pre podnikanie a inovácie, z čoho približne pätina pripadá na propagáciu ekologických inovácií;

b)

20 % z celkového rozpočtu na plnenie Programu na podporu politiky ICT;

c)

20 % z celkového rozpočtu na plnenie Programu Inteligentná energia – Európa.


PRÍLOHA II

Vykonávacie dojednania pre finančné nástroje Spoločenstva pre MSP uvedené v článku 17

1.   SPOLOČNÉ DOJEDNANIA PRE VŠETKY FINANČNÉ NÁSTROJE SPOLOČENSTVA PRE MSP

A.   Rozpočet

Rozpočtové prostriedky pokrývajú celkové náklady pre každý nástroj vrátane platobných záväzkov voči finančným sprostredkovateľom, ako sú straty vyplývajúce zo záruk, správnych poplatkov pre EIF a medzinárodné finančné inštitúcie spravujúce zdroje Únie, ako aj všetky ostatné oprávnené náklady alebo výdavky.

Presun zdrojov medzi nástrojmi musí zostať pružný, tak aby bolo možné reagovať na nové vývoje a na zmeny trhových podmienok, ktoré sa vyskytnú počas rámcového programu.

B.   Zverenské účty

EIF a príslušné medzinárodné finančné inštitúcie založia samostatné zverenské účty na ukladanie rozpočtových prostriedkov týkajúcich sa každého nástroja. Takéto účty môžu byť úrokové. Úroky získané do 31. decembra 2013 vrátane sa môžu pridať k zdrojom a použiť na účely príslušného nástroja.

Platby vykonávané zverenským správcom na zúčtovanie platobných záväzkov voči finančným sprostredkovateľom sa odpíšu z príslušného zverenského účtu. Sumy, ktoré má zverenský správca splatiť do všeobecného rozpočtu Európskej únie, správcovský poplatok zverenského správcu a iné oprávnené náklady a výdavky sa odpisujú zo zverenského účtu v súlade s ustanoveniami dohôd medzi Komisiou a zverenským správcom. Na zverenské účty sa vkladajú príspevky od Komisie, úroky a v závislosti od nástroja výťažok z realizovaných investícií (FRI) alebo poplatky za viazanie úverových zdrojov a ručiteľské poplatky, ako aj iné pohľadávky (ZFMSP).

Po 31. decembri 2013 sa všetky zostatky na zverenských účtoch, iné ako viazané a ešte neodpísané čiastky, ako aj racionálne potrebné čiastky na pokrytie oprávnených nákladov a výdavkov, vrátia späť do všeobecného rozpočtu Európskej únie.

C.   Poplatky

Na prevádzku nástrojov sa uplatňuje príslušná poplatková politika. Poplatky ustanovuje Komisia v súlade s trhovou praxou a so zreteľom na:

celkové trvanie príslušného nástroja a náležité monitorovacie požiadavky, ktoré presahujú obdobie rozpočtového záväzku,

oprávnené krajiny,

stupeň novosti a zložitosti nástroja,

počet pridružených činností, ako je trhový prieskum, určenie sprostredkovateľov a rokovania s nimi, zostavovanie transakcií, uzatváranie, monitorovanie a podávanie správ.

D.   Viditeľnosť a zvyšovanie povedomia

Každý sprostredkovateľ zabezpečuje podpore poskytnutej Spoločenstvom primeraný stupeň viditeľnosti a transparentnosti vrátane primeraných informácií o finančných príležitostiach umožnených vďaka rámcovému programu.

Je potrebné zabezpečiť, aby koneční prijímatelia podpory boli primerane informovaní o dostupných možnostiach financovania.

2.   ZAVEDENIE FRI

A.   Úvod

Zverenské, spravovacie a monitorovacie hľadiská sú predmetom dohody medzi Komisiou a EIF. Pri spravovaní pokladnice Komisia sleduje osobitné pokyny.

B.   Sprostredkovatelia

FRI 1 a FRI 2 sa zameriavajú na obchodne orientovaných sprostredkovateľov riadených nezávislými kolektívmi spájajúcimi primeranú dávku zručností a skúseností. Sprostredkovatelia sa vyberajú podľa najlepších obchodných a trhových postupov transparentným a nediskriminačným spôsobom, vyhýbajúc sa konfliktom záujmov s cieľom pracovať prostredníctvom širokého výberu špecializovaných fondov alebo podobných štruktúr.

C.   Kritériá oprávnenosti

FRI dopĺňa činnosti založené na vlastných zdrojoch skupiny EIB, ktorej súčasťou je EIF, tým, že pri sprostredkovateľských fondoch, ako aj investičných politikách prijme investičnú politiku zahŕňajúcu vyšší rizikový profil.

FRI 1

FRI 1 investuje do sprostredkovateľských fondov rizikového kapitálu a iných investičných prostriedkov investujúcich do MSP, ktoré nemajú viac ako 10 rokov, začínajúc zvyčajne od fázy pred-A (predštartovacia fáza) a A (štartovacia fáza), a ak je to potrebné, poskytujúcich sprievodné investície. Bežná súhrnná investícia do sprostredkovateľského fondu rizikového kapitálu dosahuje maximálne 25 % celkového kapitálu v príslušnom fonde alebo až 50 % pre nové fondy, ktoré by mohli mať mimoriadne urýchľujúci význam pri rozvoji trhov s rizikovým kapitálom pre špecifickú technológiu alebo v určitom regióne, ako aj investičných prostriedkov od neformálnych investorov. Súhrnná investícia do sprostredkovateľského fondu rizikového kapitálu dosahuje maximálne 50 % v prípadoch, keď sa investícia fondu zameriava na MSP činné v oblasti ekologických inovácií. Najmenej 50 % kapitálu investovaného do niektorého fondu poskytujú investori, ktorí konajú za normálnych trhových podmienok (v súlade s „princípom investora v trhovom hospodárstve“), bez ohľadu na právny charakter a vlastnícku štruktúru investorov, ktorí poskytujú túto časť kapitálu. V jednotlivých fondoch žiadny záväzok nepresiahne 30 miliónov EUR. FRI 1 môže spoluinvestovať s vlastnými zdrojmi EIF alebo so zdrojmi pod mandátom EIB alebo inými zdrojmi spravovanými EIF.

FRI 2

FRI 2 investuje do sprostredkovateľských fondov rizikového kapitálu investujúcich v MSP zvyčajne vo fáze B a C (rast). Obvyklá súhrnná investícia do sprostredkovateľského fondu rizikového kapitálu dosahuje maximálne 15 % celkového kapitálu v príslušnom fonde alebo až 25 % pre:

nové fondy, ktoré by mohli mať mimoriadne urýchľujúci význam pri rozvoji trhov s rizikovým kapitálom pre špecifickú technológiu alebo v určitom regióne,

fondy, ktoré sa zameriavajú najmä na investície v MSP činných v oblasti ekologických inovácií,

fondy založené začínajúcimi riadiacimi kolektívmi.

V prípade spoluinvestície zdrojov FRI 2 s vlastnými zdrojmi EIF alebo so zdrojmi pod mandátom EIB, alebo inými zdrojmi spravovanými EIF, FRI 2 prispieva maximálnou čiastkou 15 %. Najmenej 50 % kapitálu investovaného do niektorého fondu poskytujú investori, ktorí konajú za normálnych trhových podmienok (v súlade s „princípom investora v trhovom hospodárstve“), bez ohľadu na právny charakter a vlastnícku štruktúru investorov, ktorí poskytujú túto časť kapitálu. V jednotlivých fondoch žiadny záväzok nepresiahne 30 miliónov EUR.

D.   Rovnocenné investície

Investícia vykonaná v rámci FRI v sprostredkovateľskom fonde má rovnocenné postavenie ako účasť súkromných investorov.

E.   Kľúčová úloha

EIF sa môže stať kľúčovým investorom pre nové fondy, ktoré by mohli mať mimoriadne urýchľujúci význam pri rozvoji trhov s rizikovým kapitálom pre špecifickú technológiu alebo v určitom regióne.

F.   Transparentnosť podmienok

EIF zabezpečí, aby boli podmienky financovania z FRI 1 a FRI 2 transparentné a zrozumiteľné.

G.   Trvanie FRI

FRI je dlhodobý fond, ktorý sa zvyčajne zaväzuje na 5- až 12-ročnú účasť v sprostredkovateľských fondoch. V každom prípade trvanie investícií v rámci FRI nepresahuje 19 rokov od podpísania poverovacej dohody medzi Komisiou a EIF. V dohodách medzi EIF a sprostredkovateľmi je potrebné stanoviť adekvátne ukončovacie postupy.

H.   Realizácia investícií

Keďže investície vykonávané v rámci FRI sú väčšinou nekótované a nelikvidné, realizácia týchto investícií sa zakladá na distribúcii výťažku, ktorý sprostredkovateľ získal predajom svojich investícií v MSP.

I.   Opätovné investovanie výťažku z realizovaných investícií

Výťažok vrátane dividend a úhrady nákladov, ktoré EIF získa pred 31. decembrom 2013, sa zahrnie do zdrojov FRI a použije sa na účely FRI.

3.   ZAVEDENIE ZFMSP

A.   Úvod

Zverenské, spravovacie a monitorovacie hľadiská sú predmetom dohody medzi Komisiou a EIF a sú v súlade s bežnými obchodnými postupmi. Pri spravovaní pokladnice Komisia uplatňuje osobitné usmernenia.

B.   Sprostredkovatelia

Sprostredkovatelia sa vyberajú spomedzi garančných programov, ktoré už sú aktívne alebo ktoré sa môžu zaviesť v oprávnených krajinách, vrátane organizácií pre vzájomné ručenie a iných vhodných finančných inštitúcií. Výberové konanie sa uskutočňuje transparentným a nediskriminačným spôsobom, vyhýbajúc sa konfliktom záujmov.

Sprostredkovatelia sa vyberajú v súlade s osvedčenými trhovými postupmi so zreteľom na účinok na:

objem financií (pohľadávky, vlastné imanie alebo kvázivlastné imanie), ktoré sú k dispozícii pre MSP, a/alebo

prístup MSP k financovaniu a/alebo

riziko, ktoré na seba financovaním MSP berie príslušný sprostredkovateľ.

C.   Oprávnenosť

Finančné kritériá týkajúce sa oprávnenosti v rámci ZFMSP sa ustanovujú pre každého sprostredkovateľa na základe jeho činností s cieľom zasiahnuť čo najviac MSP. Tieto pravidlá odrážajú trhové podmienky a postupy na danom území.

Oprávnené sú finančné prostriedky na získanie hmotného a nehmotného investičného majetku vrátane inovačných činností, technického rozvoja, ako aj na získanie licencií.

Kritériá týkajúce sa štvrtej časti ZFMSP: d) sekuritizácia dlhových finančných portfólií MSP, zahŕňajú individuálne transakcie, ako aj transakcie s viacerými predávajúcimi a transakcie zahŕňajúce viaceré krajiny. Oprávnenosť sa zakladá na osvedčených trhových postupoch, najmä čo sa týka kreditnej kvality a diverzifikácie rizík sekuritizovaných portfólií.

D.   Záručné podmienky

Záruky, ktoré EIF poskytuje v mene Komisie v rámci častí ZFMSP: a) financovanie dlhov; b) financovanie mikroúveru a c) kapitálové alebo kvázikapitálové investície, pokrývajú časť rizík, ktoré na seba berie finančný sprostredkovateľ vo finančnom portfóliu individuálnych transakcií. Štvrtá časť ZFMSP: d) sekuritizácia, zahŕňa zdieľanie rizika určitých sekuritizovaných tranží, ktoré sú nadradené prvostratovej tranži, alebo prenechanie rizík významnej časti prvostratovej tranže pôvodcovi a zdieľanie rizika zvyšnej časti.

Záruky, ktoré EIF poskytuje a ktoré sa týkajú častí ZFMSP: a) financovanie dlhov; b) financovanie mikroúveru a c) kapitálové alebo kvázikapitálové investície, majú zvyčajne rovnocenné postavenie ako záruky alebo podľa potreby ako financovanie poskytnuté sprostredkovateľom.

EIF môže finančnému sprostredkovateľovi účtovať poplatky vypočítané na základe viazaných čiastok, ale nepoužitých podľa dohodnutej schémy („poplatky za viazanie zdrojov“), ako aj poplatky za záruky. Takisto môže účtovať poplatky týkajúce sa individuálnych sekuritizačných transakcií.

E.   Maximálne kumulované straty EIF

Náklady na fond ZFMSP zo všeobecného rozpočtu Európskej únie dosahujú maximálne takú výšku, aby sa za žiadnych okolností neprekročili rozpočtové prostriedky vyhradené pre EIF v rámci tohto ZFMSP fondu. Prípadné pasívum v rozpočte sa nepripúšťa.

Povinnosť EIF platiť svoju časť straty vykázanej sprostredkovateľom pretrváva, až pokiaľ kumulovaná čiastka platieb vykonaných na pokrytie strát osobitného finančného portfólia, znížená v prípade potreby o kumulovanú čiastku na pokrytie príslušných strát, nedosiahne vopred dohodnutú hranicu, od ktorej sa záruka EIF automaticky ruší.

F.   Pokrývanie strát a iné príjmy vyplatiteľné na zverenský účet

Akékoľvek sumy na pokrytie strát vyplatené sprostredkovateľom sa pripisujú na zverenský účet a berú sa do úvahy pri výpočte maximálnych kumulovaných strát EIF voči sprostredkovateľovi. Všetky ostatné príjmy, ako sú poplatky za viazanie zdrojov a poplatky za záruku, sa pripisujú na zverenský účet, a ak sú vyplatené pred 31. decembrom 2013, pridávajú sa k zdrojom ZFMSP fondu.

G.   Trvanie ZFMSP fondu

Splatnosť pohľadávky pre individuálne záruky MSP môže dosiahnuť maximálne 10 rokov.

4.   ZAVEDENIE PBK

A.   Úvod

Realizačné podmienky pre činnosti predštartovacieho kapitálu a partnerskú činnosť vrátane zverenských, spravovacích a monitorovacích hľadísk sú predmetom dohody medzi Komisiou a EIF alebo príslušnými medzinárodnými finančnými inštitúciami.

Sprostredkovatelia sa vyberajú v súlade s osvedčenými trhovými postupmi.

Výberové konanie na poskytovanie technickej podpory sa uskutočňuje transparentným a nediskriminačným spôsobom, vyhýbajúc sa konfliktom záujmov.

B.   Činnosti predštartovacieho kapitálu

Činnosti predštartovacieho kapitálu sa spravujú na zverenskom základe. Rozpočtové prostriedky pokrývajú celkové náklady na činnosti vrátane spravovacích poplatkov a iných oprávnených nákladov alebo výdavkov. Tým, že čiastočne pokrývajú vyplývajúce správne náklady, poskytnuté granty podporujú investičné fondy, ktoré v ich celkovom investičnom programe zahŕňajú predštartovací kapitál.

C.   Partnerská činnosť

Partnerská činnosť sa uskutočňuje cez EIF alebo príslušné medzinárodné finančné inštitúcie. Pokrýva technickú podporu, správne poplatky a iné oprávnené náklady na podporu budovania kapacít.

5.   HODNOTENIE

Externé hodnotenia vykonávajú nezávislí odborníci, berúc pritom do úvahy vplyv Iniciatívy pre hospodársky rast a zamestnanosť zriadenej v rámci rozhodnutia Rady 98/347/ES z 19. mája 1998 o opatreniach finančnej pomoci pre malé a stredné podniky, ktoré sú inovačné a vytvárajú pracovné miesta (MSP) – iniciatíva v oblasti rastu a zamestnanosti (1) a viacročného programu pre podniky a súkromné podnikanie, a konkrétne pre MSP. Externé hodnotenia posudzujú vplyv finančných nástrojov Spoločenstva na MSP a poskytujú kvalitatívnu a kvantitatívnu analýzu dosiahnutých výsledkov najmä hodnotením pákového efektu a pomeru nákladov a výdavkov pre každý nástroj. Hodnotiace správy uvádzajú štatistické údaje pre Úniu ako celok a pre jednotlivé členské štáty a ďalšie zúčastnené krajiny, ktoré zahŕňajú:

pri FRI počet zasiahnutých MSP, ako aj počet vytvorených pracovných miest,

mieru návratnosti pre investorov,

pri ZFMSP počet a hodnotu úverov, ktoré finanční sprostredkovatelia poskytujú MSP, počet zasiahnutých MSP a počet a hodnotu nesplatených úverov,

pri činnosti predštartovacieho kapitálu počet podporovaných organizácií a objem investícií predštartovacieho kapitálu,

pri partnerskej činnosti počet podporovaných sprostredkovateľov a zasiahnutých MSP,

všetky osobitné výsledky týkajúce sa ekologických inovácií.

Výsledky a poznatky získané zo správ externých posudzovateľov, ako aj výmena osvedčených postupov medzi zúčastnenými stranami sa náležitým spôsobom zviditeľnia.


(1)  Ú. v. ES L 155, 29.5.1998, s. 43.


PRÍLOHA III

Podrobné informácie o službách na podporu podnikania a inovácií uvedené v článku 21

a)

Informačné služby, služby spätnej väzby, obchodnej spolupráce a internacionalizácie

šírenie informácií týkajúcich sa fungovania a možností vnútorného trhu tovarov a služieb vrátane naznačenia možností verejnej súťaže,

proaktívna propagácia iniciatív, politík a programov Spoločenstva, ktoré sa vzťahujú na MSP, a poskytovanie informácií MSP o postupoch podávania žiadostí pri takýchto programoch,

využívanie nástrojov na meranie dosahu už existujúcej legislatívy na MSP,

prispievanie k uskutočňovaniu štúdií Komisie hodnotiacich dosah,

využívanie ďalších náležitých prostriedkov na zaangažovanie MSP do európskeho rozhodovacieho procesu,

pomoc MSP pri rozvíjaní cezhraničných činností a sietí na medzinárodnej úrovni,

podporovanie MSP pri hľadaní dôležitých partnerov zo súkromného alebo verejného sektora prostredníctvom primeraných nástrojov.

b)

Služby pre inovácie a prenos technológií a znalostí

šírenie informácií a zvyšovanie povedomia so zreteľom na politiky v oblasti inovácií, legislatívy a podporných programov,

účasť na šírení a na využívaní výsledkov výskumu,

poskytovanie maklérskych služieb na prenos technológií a znalostí, ako aj na vytváranie partnerstiev medzi všetkými typmi aktérov inovácií,

podporovanie podnikov, osobitne MSP v schopnosti inovovať,

uľahčenie prepojenia na iné služby v oblasti inovácií vrátane služieb súvisiacich s duševným vlastníctvom.

c)

Služby, ktoré podporujú účasť MSP na siedmom rámcovom programe v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností

zvyšovanie povedomia MSP o siedmom rámcovom programe v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností,

pomoc MSP pri určovaní ich potrieb v oblasti výskumu a technického rozvoja a pri hľadaní dôležitých partnerov,

pomoc MSP pri príprave a koordinácii návrhov projektov na účasť v siedmom rámcovom programe v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností.