ISSN 1725-5147 |
||
Úradný vestník Európskej únie |
L 125 |
|
Slovenské vydanie |
Právne predpisy |
Zväzok 49 |
Obsah |
|
I Akty, ktorých uverejnenie je povinné |
Strana |
|
* |
||
|
|
||
|
|
||
|
|
||
|
|
||
|
|
|
|
|
(1) Text s významom pre EHP |
SK |
Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu. Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička. |
I Akty, ktorých uverejnenie je povinné
12.5.2006 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 125/1 |
NARIADENIE RADY (ES) č. 716/2006
z 5. mája 2006,
ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz spekaného (sintrovaného) horčíka pôvodom z Čínskej ľudovej republiky
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho články 9 a 11 ods. 2,
so zreteľom na návrh predložený Komisiou po porade s Poradným výborom,
keďže:
A. POSTUP
1. Platné opatrenia
(1) |
V decembri 1993 boli uložené konečné antidumpingové opatrenia na dovoz spekaného (sintrovaného) horčíka (ďalej len „SH“ alebo „príslušný výrobok“) pôvodom z Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „ČĽR“) nariadením Rady (ES) č. 3386/93 (2) (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“). Tieto opatrenia mali formu minimálnej dovoznej ceny. |
(2) |
Po preskúmaní uplynutia platnosti boli tieto antidumpingové opatrenia zachované nariadením Rady (ES) č. 360/2000 (3) vo februári 2000. |
(3) |
Po predbežnom preskúmaní Rada nariadením (ES) č. 986/2003 (4) zmenila a doplnila formu účinných antidumpingových opatrení zachovaním minimálnej ceny, ale v závislosti od osobitných podmienok a uložením hodnotového cla vo výške 63,3 % vo všetkých ostatných prípadoch. |
2. Žiadosť o prekúmanie
(4) |
Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí účinnosti antidumpingových opatrení na dovoz SH pôvodom z ČĽR (5) útvary Komisie dostali v novembri 2004 žiadosť o preskúmanie týchto opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. |
(5) |
Žiadosť podal Eurométaux vystupujúci v mene výrobcov zo Spoločenstva (ďalej len „žiadajúci výrobcovia“), ktorí zastupujú väčšinu, v tomto prípade viac ako 50 % z celkovej výroby SH v Spoločenstve. |
(6) |
Žiadosť bola zdôvodnená tým, že uplynutie účinnosti opatrení bude pravdepodobne viesť k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy pre výrobné odvetvie Spoločenstva. Keď sa po konzultáciách s Poradným výborom zistilo, že existuje dostatok dôkazov na začatie preskúmania, Komisia toto preskúmanie začala (6) podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. |
3. Prešetrovanie
(7) |
Útvary Komisie oficiálne oznámili začatie prešetrovania žiadajúcim výrobcom zo Spoločenstva, iným výrobcom zo Spoločenstva, vyvážajúcim výrobcom v ČĽR (ďalej len „čínski vývozcovia“), dovozcom, obchodníkom, spotrebiteľom a ich združeniam, o ktorých sa vedelo, že sa ich tento problém týka, ako aj zástupcom vlády vyvážajúcej krajiny. |
(8) |
Útvary Komisie zaslali dotazníky všetkým týmto stranám a tým, ktorí sa prihlásili v časovom limite stanovenom v oznámení o začatí prešetrovania. |
(9) |
Útvary Komisie tiež dali zainteresovaným stranám možnosť priamo vyjadriť svoje názory písomne a požiadať o vypočutie v časovom limite stanovenom v oznámení o začatí prešetrovania. |
(10) |
Vzhľadom na zrejme vysoký počet vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a dovozcov príslušného výrobku sa v oznámení o začatí prešetrovania počítalo s výberom vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Na to, aby sa dalo rozhodnúť, či výber vzorky bude potrebný, a ak áno, výber vzorky vykonať, útvary Komisie rozoslali formuláre na výber vzorky a požiadali každého zainteresovaného vyvážajúceho výrobcu a dovozcu o určité informácie o priemernom objeme predaja a o cenách. Odpoveď neprišla od žiadneho vyvážajúceho výrobcu a od dovozcov prišli len tri odpovede. Preto sa rozhodlo, že výber vzorky nie je potrebný. |
(11) |
Okrem toho boli dotazníky zaslané výrobcom v potenciálnych analogických krajinách, konkrétne v Brazílii, Kanade a Turecku, ktoré boli útvarom Komisie známe. |
(12) |
Všetci žiadajúci výrobcovia zo Spoločenstva vyplnili dotazník. Dotazník nevyplnil žiadny vyvážajúci výrobca z Číny ani žiadny dovozca. Dvaja dovozcovia však oznámili svoje stanoviská písomne. Jeden spotrebiteľ predložil čiastočne vyplnený dotazník. |
(13) |
Útvary Komisie vyhľadali a preverili všetky informácie, ktoré sa považujú za potrebné na účely zisťovania pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu alebo ujmy a na určenie záujmov Spoločenstva. Overovacie návštevy sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:
|
4. Obdobie prešetrovania
(14) |
Prešetrovanie pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu trvalo od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 (ďalej len „OP“). Preskúmanie vývojových tendencií, dôležitých pre hodnotenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy, trvalo od 1. januára 2000 do konca OP (posudzované obdobie). |
B. PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK
1. Príslušný výrobok
(15) |
Príslušný výrobok je rovnaký ako výrobok v predchádzajúcich prešetrovaniach, ktoré viedli k uloženiu opatrení platných v súčasnosti, napr. prírodný spekaný horčík pôvodom z ČĽR, ktorý patrí pod kód KN 2519 90 30. |
(16) |
SH sa vyrába z magnezitu, čo je prírodný uhličitan horečnatý. Na výrobu SH sa uhličitan horečnatý musí vyťažiť, drviť, triediť a potom žíhať v peci pri teplotách 1 500 až 2 000 °C. Výsledkom je SH s obsahom MgO (oxid horečnatý) v rozmedzí 80 až 98 %. Hlavné nečistoty v SH sú SiO2, Fe2O3, Al2O3, CaO a B2O3 (oxid kremičitý, oxid železitý, oxid hlinitý, oxid vápenatý a oxid boritý). SH sa používa hlavne v priemysle žiaruvzdorných hmôt na výrobu formovaných a neformovaných žiaruvzdorných materiálov. I keď existujú rôzne druhy príslušného výrobku, napr. s rôznym obsahom MgO, všetky majú rovnaké základné chemické a fyzikálne vlastnosti a použitie a sú vzájomne zameniteľné. Preto podobne ako v predchádzajúcom prešetrovaní by sa na účely tohto prešetrovania všetky druhy SH mali považovať za jediný výrobok. |
2. Podobný výrobok
(17) |
Ako sa zistilo v predchádzajúcich prešetrovaniach, v tomto prieskume sa potvrdilo, že výrobky, ktoré vyváža ČĽR, a výrobky, ktoré sa vyrábajú a predávajú na domácom trhu v ČĽR, ako aj výrobky, ktoré vyrábajú a predávajú výrobcovia zo Spoločenstva na trhoch Spoločenstva a výrobca v analogickej krajine na domácom trhu analogickej krajiny, majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a konečné použitie, a preto sa považujú za podobné výrobky v súlade s článkom 1 ods. 4 základného nariadenia. |
C. PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA DUMPINGU
(18) |
V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa skúmalo, či je pravdepodobné, že skončenie opatrení bude viesť k pokračovaniu dumpingu. |
1. Úvodné poznámky
(19) |
Pri chýbajúcej spolupráci všetkých čínskych vyvážajúcich výrobcov alebo všetkých dovozcov do Spoločenstva musí toto skúmanie vychádzať z informácií, ktoré majú k dispozícii útvary Komisie z iných zdrojov. V tejto súvislosti a v súlade s ustanoveniami článku 18 základného nariadenia sa na stanovenie dovážaných množstiev a cien použili údaje Eurostatu na základe 8-miestneho kódu KN, overené z iných zdrojov. |
(20) |
Na základe údajov Eurostatu sa zistilo, že počas OP sa z ČĽR doviezlo do Spoločenstva 369 079 ton SH, t. j. približne 40 % spotreby Spoločenstva. |
(21) |
Počas OP v predchádzajúcom preskúmaní uplynutia platnosti objem dovozu čínskeho SH do Spoločenstva dosiahol 260 967 ton, t. j. 54 % spotreby Spoločenstva. |
(22) |
Treba poznamenať, že vzhľadom na to, že sa Spoločenstvo rozšírilo na 25 členských štátov, objemy vývozu a vývozné podiely na trhu pri predchádzajúcom a súčasnom preskúmaní uplynutia platnosti nemožno priamo porovnávať. |
2. Dumping dovozu počas obdobia prešetrovania
(23) |
V súlade s článkom 11 ods. 9 základného nariadenia útvary Komisie použili rovnakú metodiku ako pri predchádzajúcom prešetrovaní. Pripomína sa, že pri predchádzajúcom prešetrovaní sa zistilo dumpingové rozpätie rádovo 50 %. |
(24) |
Pri výpočte normálnej hodnoty sa prihliadalo na to, že v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia pri tomto prešetrovaní normálna hodnota pre dovoz z ČĽR musí vychádzať z údajov trhového hospodárstva tretej krajiny. V oznámení o začatí sa o Turecku uvažovalo ako o vhodnej tretej krajine s trhovou ekonomikou. Jeden nezávislý dovozca namietol, že Turecko nie je vhodné, lebo prístup Turecka k surovinám je ťažší ako ČĽR: magnezitové bane v Turecku nemajú také prirodzené výhody ako bane v ČĽR, takže náklady na ťažbu a spracovanie sú vyššie ako v čínskych baniach. Okrem toho ten istý dovozca tvrdil, že turecký domáci trh je príliš malý na to, aby mohol fungovať ako reprezentatívny za čínsky trh. Tento dovozca navrhol Brazíliu alebo Kanadu ako vhodnejšie potenciálne tretie krajiny s trhovou ekonomikou. |
(25) |
Útvary Komisie skúmali, či Turecko, ktoré sa už použilo ako tretia krajina s trhovou ekonomikou v predchádzajúcom prešetrovaní, je stále vhodnou voľbou. Konkrétne sa zistilo, že aspoň tri turecké spoločnosti vyrábajú a predávajú SH v Turecku vo významných množstvách vo vzájomnej hospodárskej súťaži a v súťaži s dovozom z iných krajín. Otázkou ľahšieho prístupu ČĽR k surovinám v porovnaní s Tureckom sa zaoberalo už pôvodné prešetrovanie a neboli predložené žiadne nové dôkazy, ktorými by sa zmenil záver, že Turecko je vhodnou treťou krajinou s trhovou ekonomikou. Pokiaľ by sa preukázalo, že takéto veľké rozdiely existujú, musí sa to zohľadniť vykonaním nevyhnutných korekcií. So spoluprácou súhlasil jeden turecký výrobca. |
(26) |
Návrh Brazílie a Kanady ako potenciálnych analogických krajín sa tiež zvažoval a antidumpingové dotazníky boli zaslané všetkým známym výrobcom SH v týchto krajinách. Neprišli však žiadne odpovede a útvary Komisie preto nemali k dispozícii žiadne informácie o predajných cenách a nákladoch na výrobu SH v Kanade a Brazílii. Preto sa ďalej už o použití Brazílie a Kanady ako analogických krajín neuvažovalo. |
(27) |
Záver bol teda taký, že Turecko je vhodná analogická krajina na účely stanovenia normálnej hodnoty. |
(28) |
V súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia sa posudzovalo, či pri obvyklom obchodovaní dosiahol výrobca dostatočný predaj príslušného výrobku v Turecku. Keďže objem ziskových transakcií bol vyšší ako 80 % a vážená priemerná cena presiahla výrobné náklady plus náklady na predaj, všeobecné a administratívne náklady, normálna hodnota sa stanovila na základe vážených priemerných cien skutočne zaplatených za predaj príslušného výrobku na domácom tureckom trhu. V súlade s článkom 18 základného nariadenia a pri absencii akejkoľvek spolupráce zo strany čínskych vývozcov sa použila vážená priemerná predajná cena tureckého výrobcu, keďže neboli žiadne informácie o typoch výrobkov dovážaných z ČĽR do Spoločenstva a ani informácie, ktoré by naznačovali, že zloženie výrobkov v čínskom vývoze do Spoločenstva a domáci turecký predaj sa významne líšia. |
(29) |
Pri nedostatočnej spolupráci čínskych vývozcov sa musela vývozná cena stanoviť na základe dostupných faktov v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Číselné údaje Eurostat sa zvolili ako vhodný základ pre stanovenie vývoznej ceny. Priemerné cenové úrovne podľa Eurostatu boli potvrdené odkazom na informácie získané od jedného spolupracujúceho spotrebiteľa. |
(30) |
Vážená priemerná normálna hodnota sa porovnávala s váženou priemernou vývoznou cenou SH v súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia, pričom obidve ceny boli zadané na úrovni priamo zo závodu. |
(31) |
V snahe zabezpečiť objektívne porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa do úvahy brali rozdiely medzi faktormi, ktoré ovplyvňujú cenovú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. V tejto súvislosti sa vykonali úpravy pre vnútrozemské a morské zásielky, náklady na poistenie, manipuláciu, nakládku a náklady na pomocné činnosti. |
(32) |
V predchádzajúcom prešetrovaní sa akceptoval názor, že prístup k surovinám je ľahší v ČĽR ako v Turecku. Keďže neboli predložené žiadne informácie, ktoré by naznačovali, že sa tento stav zmenil, bola poskytnutá úľava s cieľom zohľadniť rozdiel v nákladoch na ťažbu v obidvoch týchto krajinách. Použila sa taká istá úprava normálnej hodnoty ako pri predchádzajúcom prešetrovaní, t. j. zníženie normálnej hodnoty zodpovedajúce 20 % nákladom na ťažbu, ktoré sa zistili u spolupracujúceho tureckého výrobcu. |
(33) |
Okrem toho podobne ako v predchádzajúcich prešetrovaniach sa prihliadalo na to, že čistota suroviny z ČĽR je vyššia ako čistota tureckej suroviny. Pri absencii informácií, ktoré by naznačovali v tejto súvislosti nejakú zmenu, sa na zohľadnenie tohto rozdielu uplatnila korekcia zodpovedajúca 25 % výrobných nákladov, ktoré sa zistili u spolupracujúceho tureckého výrobcu. |
(34) |
Porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny preukázalo existenciu dumpingu, pričom dumpingové rozpätie sa rovnalo sume, o ktorú normálna hodnota, takto zistená, prevýšila cenu za vývoz do Spoločenstva. Zistené dumpingové rozpätie, ako percentuálna časť z dovoznej ceny CIF na hranici Spoločenstva, bolo rádovo 35 %. |
3. Vývoj dovozu v prípade zrušenia opatrení
(35) |
Po analýze existencie dumpingu počas OP sa skúmala aj pravdepodobnosť pokračovania dumpingu. Pri nedostatku spolupráce zo strany čínskych vyvážajúcich výrobcov a vzhľadom na to, že bolo k dispozícii len malé množstvo zverejnených informácií o čínskom priemysle na výrobu SH, závery uvedené ďalej sa opierajú najmä o dostupné skutočnosti, najmä o informácie z prieskumu trhu, ktoré predložili žiadajúci výrobcovia alebo ktoré sa zistili pri prešetrovaní a považovali sa za spoľahlivé, spolu s údajmi Eurostatu, japonskými obchodnými štatistikami a údajmi Úradu na sčítanie obyvateľstva v USA. |
(36) |
Podľa žiadosti o vykonanie preskúmania uplynutia platnosti opatrení čínski výrobcovia majú významnú rezervnú výrobnú kapacitu, keďže majú najväčšie zdroje magnezitovej rudy na svete, ktoré sa odhadujú na 1 300 miliónov ton. Celková čínska výrobná kapacita pre príslušný výrobok sa odhaduje približne na 3,5 milióna ton za rok, pričom čínska domáca spotreba sa odhaduje približne na 1,2 až 1,5 milióna ton a vývoz asi na 1 milión ton ročne. To naznačuje, že čínski vývozcovia môžu čínsku výrobu ďalej rýchlo zvyšovať. |
(37) |
Podľa číselných údajov Eurostatu vývozná cena čínskeho SH do Spoločenstva klesla od roku 2000 do OP o 10 %, pričom opatrenia boli platné. Priemerná vývozná cena SH však zostala vyššia ako uložená minimálna dovozná cena. |
(38) |
V prešetrovanom období boli Japonsko a USA dva hlavné vývozné trhy pre SH z Číny. |
(39) |
Od roku 2000 do OP ceny čínskeho vývozu do Japonska klesli približne o 7 % z 20 054 JPY/tona na 19 513 JPY/tona, pričom množstvá zostali rovnaké počas celého obdobia medzi rokom 2000 a OP, a to okolo 270 000 ton. Vývozné ceny do Japonska, vyjadrené v eurách, boli 202 EUR/tona, resp. 145 EUR/tona v roku 2000 a počas OP. |
(40) |
I keď vývozné ceny do Japonska boli stále vyššie ako vývozné ceny do ES, vývozné ceny do Japonska boli oveľa bližšie k vývozným cenám do ES na konci uvažovaného obdobia ako na jeho začiatku. Preto sa počas uvažovaného obdobia vývoz do ES stal pre čínskych vývozcov atraktívnejším ako vývoz do Japonska a čínski vývozcovia boli stimulovaní na vývoz väčších objemov do ES. |
(41) |
Od roku 2000 do OP sa ceny čínskeho vývozu do USA značne zvýšili, a to zo 129 USD/tona na 208 USD/tona počas OP, čo zodpovedá 140 EUR/tona, resp. 167 EUR/tona. |
(42) |
Vzhľadom na tento obrovský nárast vývozných cien do USA je potrebné poznamenať, že počas uvažovaného obdobia všetci americkí výrobcovia prírodného SH postupne zastavili svoju činnosť a že americký trh ovládol SH dovážaný z Číny. Počas OP tento dovoz v skutočnosti pokrýval asi 82 % spotreby spekaného horčíka v USA. |
(43) |
S porovnateľne vyššími cenami, najmä vzhľadom na vyššiu cenovú úroveň vývozu do USA ako do ES, sa americký trh mohol stať v sledovanom období atraktívnejším pre čínskych vývozcov SH. V období medzi začiatkom uvažovaného obdobia a OP sa však množstvá SH vyvážané do USA celkove nezvýšili a zostali v objeme asi 340 000 ton ročne. Preto sa nezdá pravdepodobné, že by čínski vývozcovia v blízkej budúcnosti ešte významne zvýšili objem svojich vývozov SH do USA. |
(44) |
V každom prípade vzhľadom na významnú rezervnú kapacitu výrobcov v ČĽR nie je pravdepodobné, že by tretie krajiny boli schopné absorbovať zvýšenie čínskeho vývozu. Keby sa teda pripustilo skončenie platnosti opatrení, čínski vývozcovia by boli stimulovaní zvyšovať svoje vývozy do Spoločenstva. |
(45) |
Keďže žiadny z čínskych vyvážajúcich výrobcov pri prešetrovaní nespolupracoval, analýza vývoja čínskeho vývozu do Spoločenstva v súlade s článkom 18 základného nariadenia vychádza zo skutočností, ktoré sú k dispozícii. |
(46) |
Vývojové tendencie, ktoré sa pozorovali počas uvažovaného obdobia, ukazujú veľké medziročné rozdiely v priemerných objemoch a jednotkových cenách čínskeho vývozu do Spoločenstva. |
(47) |
Pokiaľ ide o ceny, ako sme už uviedli, celkové zníženie cien počas uvažovaného obdobia bolo 10 %, ale k najväčšiemu zníženiu (–24 %) došlo v posledných rokoch uvažovaného obdobia, konkrétne v období 2001 až 2004. |
(48) |
Pokiaľ ide o objem, už sme poukázali na to, že čínski vývozcovia budú stimulovaní k ďalšiemu zvyšovaniu objemu svojich vývozov do EÚ vzhľadom na dostupnú rezervnú kapacitu a obmedzené možnosti zvyšovania vývozu do tretích krajín. Okrem toho, zatiaľ čo celkový vývoj v sledovanom období vykázal nárast o 6 %, značné zvýšenie nastalo v posledných rokoch uvažovaného obdobia (+36 % v rokoch 2001 až 2004). |
(49) |
Keďže neexistujú žiadne známky toho, že vývojové tendencie pozorované v posledných rokoch uvažovaného obdobia nebudú pokračovať, dostupné informácie ukazujú, že pravdepodobne nastane ďalšie znižovanie cien a ďalšie zvyšovanie objemov. V skutočnosti predpokladané ďalšie zvýšenie čínskeho vývozu do ES pravdepodobne pôjde na ťarchu výrobného odvetvia Spoločenstva, inými slovami získaním podielu na trhu za cenu na úrovni súčasnej dumpingovej ceny alebo dokonca nižšej. |
(50) |
Okrem toho je potrebné poukázať na to, že ako sa už uviedlo v odôvodnení 73 nariadenia (ES) č. 360/2000, čínske vývozné ceny a množstvá v súčasnosti ovplyvňuje systém vývozných povolení, ktorý zaviedli čínske orgány a ktorý naznačuje, že ak by tento systém bol zrušený, čínski vývozcovia majú potenciál na zvýšenie vývozných objemov a na zníženie vývozných cien. |
(51) |
Prešetrovanie ukázalo, že čínski vývozcovia v značnej miere počas OP pokračovali vo svojich dumpingových praktikách. Vzhľadom na skutočnosť, že Čína má značnú rezervnú výrobnú kapacitu a že ES sa môže stať atraktívnejším trhom pre čínskych vývozcov ako v minulosti v porovnaní s inými trhmi, existuje tu vysoká pravdepodobnosť, že dumping, minimálne na podobnej úrovni, bude pokračovať, ak sa existujúce opatrenia zrušia. Okrem toho je pravdepodobné, že objem dumpingových dovozov sa značne zvýši a že ich ceny klesnú, ak sa existujúce opatrenia zrušia. |
D. DEFINÍCIA VÝROBNÉHO ODVETVIA SPOLOČENSTVA
(52) |
Počas OP bolo v Spoločenstve päť výrobcov SH. Pri prešetrovaní sa zistilo, že traja žiadajúci výrobcovia zo Spoločenstva, ktorí plne spolupracovali, pokrývajú asi 55 % výroby SH v Spoločenstve, a teda tvoria výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia. |
(53) |
Jeden výrobca nespolupracoval, ale nemal námietky voči prešetrovaniu. Ukázalo sa, že tento výrobca je plne integrovaný druhotný výrobca, ktorý svoj výstup SH využíva výlučne na vnútornú spotrebu. |
(54) |
Iný výrobca bol Komisii známy a bol kontaktovaný v rámci tohto konania. Táto spoločnosť nevyjadrila svoju podporu, ani voči konaniu nenamietala. |
E. URČENIE PRÍSLUŠNÉHO TRHU SPOLOČENSTVA
(55) |
V snahe zistiť, či výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo ujmu, a stanoviť spotrebu a rôzne hospodárske ukazovatele týkajúce sa situácie vo výrobnom odvetví Spoločenstva, skúmalo sa, či vôbec a v akom rozsahu sa musí pri analýze zohľadniť následná spotreba podobného výrobku vo výrobnom odvetví Spoločenstva. |
(56) |
SH sa používa ako vstup do výroby žiaruvzdorných materiálov v rámci spoločností alebo sa predáva tretej strane, či už prepojenej, alebo nezávislej. |
(57) |
Na účely tohto prešetrovania bolo využitie na vlastnú spotrebu definované ako existujúce vtedy, keď sa výrobok dodáva v rámci tej istej skupiny spoločností na ďalšie priame druhotné spracovanie. V prípadoch využitia na vlastnú spotrebu sa predaj alebo prevod nákladov robil pri hodnote prevodu, ktorá nie je nastavená podľa trhových podmienok, alebo sa robí do spoločnosti, ktorá nemá slobodný výber dodávateľa. V dôsledku toho sa využívanie na vlastnú spotrebu muselo analyzovať na úrovni vyrobených množstiev a podľa podielu na celkovom predaji, ktorý využitie na vlastnú spotrebu predstavovalo. Všetky ostatné prípady sa posudzovali ako predaj na voľnom trhu. |
(58) |
Rozlíšenie trhu na vlastnú spotrebu a voľného trhu je pre analyzovanie ujmy dôležité, lebo výrobky určené na vlastnú spotrebu nie sú vystavené priamej hospodárskej súťaži s dovozmi. Naproti tomu sa zistilo, že výroba určená pre predaj na voľnom trhu je v priamej hospodárskej súťaži s príslušným výrobkom z dovozu. |
(59) |
V snahe vytvoriť čo najúplnejší obraz o situácii v tomto výrobnom odvetví Spoločenstva sa zhromaždili a analyzovali údaje za celú činnosť v súvislosti so SH a následne sa rozhodlo o tom, či výroba bola určená na vlastnú spotrebu, alebo pre voľný trh. |
(60) |
Na základe prešetrovania sa zistilo, že určité hospodárske ukazovatele týkajúce sa tohto výrobného odvetvia Spoločenstva možno vhodne preskúmať s prihliadnutím na činnosť ako celok, t. j. na využitie na vlastnú spotrebu aj na predaj na voľnom trhu. V skutočnosti výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity, peňažný tok, investície, schopnosť navyšovať kapitál, zásoby, zamestnanosť, mzdové náklady a produktivita závisia od činnosti ako celku, bez ohľadu na to, či výrobok prechádza druhotne v rámci skupiny spoločností na ďalšie spracovanie, alebo sa predáva na voľnom trhu. |
(61) |
Ďalšie hospodárske ukazovatele týkajúce sa tohto výrobného odvetvia Spoločenstva sa analyzovali a hodnotili s prihliadnutím na situáciu prevládajúcu na voľnom trhu, najmä keď existujú merateľné trhové podmienky a keď sa transakcie vykonávajú v normálnych trhových podmienkach, kde sa predpokladá slobodný výber dodávateľa: objem predaja a predajné ceny na trhu Spoločenstva, objem a ceny vývozu. Vzhľadom na to sa spotreba, podiely na trhu, rast, ako aj rentabilita a návratnosť investícií určovali na základe predaja na voľnom trhu. |
F. SITUÁCIA NA TRHU SPOLOČENSTVA
1. Spotreba na trhu Spoločenstva
(62) |
Spotreba Spoločenstva bola daná kombináciou objemu predaja výrobného odvetvia Spoločenstva v rámci Spoločenstva, bez využitia dovozu z ČĽR a dovozu z iných tretích krajín na vlastnú spotrebu. |
(63) |
Na základe toho sa počas uvažovaného obdobia spotreba Spoločenstva zvýšila o 32 %, zo 693 145 ton v roku 2000 na 911 672 ton v OP. Čiastočne to bolo spôsobené oživením oceliarskeho priemyslu. Tabuľka 1 – spotreba Spoločenstva
|
(64) |
Na účely doplnenia informácií o spotrebe Spoločenstva na voľnom trhu bola vypočítaná aj spotreba na vlastné použitie na základe overených vyplnených dotazníkov o výrobnom odvetví Spoločenstva a trhových informácií, ktoré poskytli žiadajúci výrobcovia. Zistilo sa, že spotreba na vlastné použitie sa počas príslušného obdobia zvýšila o 12 %. Tabuľka 2 – použitie na vlastnú spotrebu
|
2. Dovoz z ČĽR
(65) |
Objem dovážaný z ČĽR nesleduje ten istý vývoj ako spotreba Spoločenstva. V rokoch 2000 až 2002 najprv klesol v priemere o 25 % a potom od roku 2002 do OP vzrástol o 41 %. Celkove v sledovanom období sa dovoz z ČĽR zvýšil o 6 %, z 349 561 ton na 369 079 ton. Tabuľka 3 – dovoz z ČĽR
|
(66) |
Trhový podiel čínskeho dovozu, vyjadrený ako percentuálny podiel zo spotreby Spoločenstva na voľnom trhu, sa znížil z 50 % v roku 2000 na 40 % v OP. Tabuľka 4 – trhový podiel dovozu z ČĽR
|
(67) |
Priemerná CIF cena pri dovoze cez hranice Spoločenstva z ČĽR v rokoch 2000 až 2002 vzrástla o 14 %, ale prudko klesla od roku 2002 do OP, a to o 22 %. V priebehu celého sledovaného obdobia sa znížila o 10 % a v OP dosiahla 140 EUR/tona. Tabuľka 5 – priemerná cena dovozu z ČĽR
|
(68) |
Komisia skúmala, či vyvážajúci výrobcovia v príslušnej krajine počas OP podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. S cieľom dostať ceny na porovnateľný základ boli ceny výrobcov zo Spoločenstva upravené na úroveň priamo zo závodu. |
(69) |
Rozpätie podhodnotenia zistené na tomto základe bolo 7,6 %. |
3. Ekonomická situácia vo výrobnom odvetví Spoločenstva
a) Analýza faktorov týkajúcich sa činnosti ako celku, vrátane použitia na vlastnú spotrebu
(70) |
V sledovanom období sa výroba vo výrobnom odvetví Spoločenstva zvýšila o 11 %, čo do určitej miery kopíruje vývoj spotreby Spoločenstva. Pokles výroby o 3 percentuálne body v roku 2002 sa zhodoval s krátením spotreby SH na trhu Spoločenstva. Tabuľka 6 – objem výroby
|
(71) |
Počas sledovaného obdobia bola výrobná kapacita výrobného odvetvia Spoločenstva najprv stabilná v rokoch 2000 až 2002 a potom vzrástla o 3 % od roku 2002 do OP. Tabuľka 7 – výrobná kapacita
|
(72) |
Počas uvažovaného obdobia využitie kapacity sledovalo ten istý vývoj ako výroba a spotreba Spoločenstva. Využitie kapacity sa znížilo o 2 % v rokoch 2000 až 2002, ale po roku 2002 sa zvýšilo, takže v sledovanom období vzrástlo o 7 %. Tabuľka 8 – využitie kapacity
|
(73) |
Peňažný tok v sledovanom období kolísal. Celkove však zostal na rovnakej úrovni (– 1 %). Tabuľka 9 – peňažný tok
|
(74) |
V sledovanom období sa investície znížili asi o 23 %. Zostali však na významnej úrovni a počas OP predstavovali okolo 10 % z celkového obratu výrobného odvetvia Spoločenstva. Tabuľka 10 – investície
|
(75) |
Nezistilo sa, že by výrobné odvetvie Spoločenstva malo v sledovanom období ťažkosti s navyšovaním kapitálu. |
(76) |
Tabuľka uvedená ďalej ukazuje, že zásoby sa v sledovanom období značne zvýšili o 88 %. V absolútnom vyjadrení však toto zvýšenie nie je významné. |
(77) |
Pomer objemu zásob k objemu výroby, ktorý dosiahol 4 % v roku 2000, sa v OP zvýšil približne na 7 %. Tabuľka 11 – zásoby
|
(78) |
Po zvýšení o 8 % v rokoch 2000 až 2002 sa v roku 2003 a v OP zamestnanosť znížila. Celkove počas sledovaného obdobia klesla o 4 %. Tabuľka 12 – zamestnanosť
|
(79) |
So zreteľom na zvýšenie výroby a zníženie zamestnanosti produktivita vzrástla v sledovanom období o 15 %. Tabuľka 13 – produktivita
|
(80) |
Počas uvažovaného obdobia postupne rástli mzdové náklady vo výrobnom odvetví Spoločenstva. Celkový nárast od roku 2000 do OP bol 32 %. Tabuľka 14 – mzdy
|
b) Analýza faktorov týkajúcich sa fungovania voľného trhu
(81) |
Predaj výrobného odvetvia Spoločenstva nezávislým zákazníkom na trhu Spoločenstva klesol v rokoch 2000 až 2003 o 9 %, ale v sledovanom období vzrástol, takže celkove v sledovanom období stúpol o 3 %. Tabuľka 15 – predaj výrobného odvetvia Spoločenstva nezávislým stranám
|
(82) |
Počas uvažovaného obdobia priemerná predajná cena prevládajúca na voľnom trhu Spoločenstva so SH, ktorú účtovalo výrobné odvetvie Spoločenstva, postupne rástla. Celkový nárast od roku 2000 do OP bol 25 %. Tabuľka 16 – predajná cena výrobného odvetvia Spoločenstva
|
(83) |
Celkový podiel na trhu, ktorý zaberalo výrobné odvetvie Spoločenstva, klesol z 26 % v roku 2000 na 20 % v OP. Tabuľka 17 – trhový podiel predaja výrobného odvetvia Spoločenstva
|
(84) |
Zatiaľ čo spotreba Spoločenstva vzrástla v sledovanom období o 32 %, objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na voľnom trhu sa zvýšil iba o 3 % a trhový podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na voľnom trhu klesol o 6 %. Takže rastúci vývoj spotreby Spoločenstva nesprevádzalo zodpovedajúce zvýšenie predaja výrobného odvetvia Spoločenstva. |
(85) |
V sledovanom období sa rentabilita, vyjadrená ako percento z čistej hodnoty predaja nezávislým stranám, vyvíjala takto: Tabuľka 18 – rentabilita
|
(86) |
Rentabilita výrobného odvetvia Spoločenstva sledovala ten istý vývoj ako predajné ceny vo výrobnom odvetví Spoločenstva. Po strate v roku 2000 a vyrovnanom roku 2001 bez zisku a straty v roku 2002 a v nasledujúcich rokoch dosiahlo výrobné odvetvie Spoločenstva zisk. Rentabilita sa vtedy zvýšila z 3,9 % v roku 2002 na 11,4 % v OP. Bolo to hlavne v dôsledku prechodu na výrobu výrobkov s vyššou pridanou hodnotou. V sledovanom období bol priemerný zisk výrobného odvetvia Spoločenstva 4,5 %. |
(87) |
Návratnosť investícií, vyjadrená ako zisky/straty vo vzťahu k čistej účtovnej hodnote investícií, sledovala ten istý vývoj ako rentabilita. Tabuľka 19 – návratnosť investícií
|
4. Vplyv iných faktorov
(88) |
Vývozy SH z výrobného odvetvia Spoločenstva počas uvažovaného obdobia kolísali. Celkove však v OP zostávali na rovnakej úrovni ako v roku 2000 (nepatrný pokles o 1 %). Tieto vývozy stále predstavovali asi 40 % z celkovej výroby výrobného odvetvia Spoločenstva v OP. Tabuľka 20 – vývozy výrobného odvetvia Spoločenstva
|
(89) |
Objemy dovozov SH do Spoločenstva z iných krajín ako ČĽR sa vyvíjali takto: Tabuľka 21 – dovoz z iných tretích krajín
|
(90) |
Celkové objemy dovozov SH z tretích krajín iných ako ČĽR sa v sledovanom období viac ako zdvojnásobili, a to zo 164 044 ton v roku 2000 na 358 552 ton v OP. Hlavnými vývozcami do Spoločenstva boli Austrália, Severná Kórea, Turecko, Brazília, Rusko a Južná Kórea. |
(91) |
Trhový podiel dovozov pochádzajúcich z tretích krajín iných ako ČĽR sa v sledovanom období zvýšil o 15,6 percentuálneho bodu a tvoril 39,3 %. Tabuľka 22 – trhový podiel dovozov z iných tretích krajín
|
(92) |
Priemerné dovozné ceny z tretích krajín boli vyššie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva počas uvažovaného obdobia, s výnimkou cien zo Severnej Kórey, Ruska a Južnej Kórey. Je potrebné poznamenať, že dovoz príslušného výrobku z týchto tretích krajín tvoril len 8,9 % celého dovozu do Spoločenstva v sledovanom období a ich podiel na trhu Spoločenstva bol 7,1 % oproti trhovému podielu ČĽR, ktorý predstavoval 40 %. Tabuľka 23 – dovoz do Spoločenstva z iných tretích krajín – ceny
|
(93) |
Na základe uvedených skutočností sa usudzuje, že dovoz príslušného výrobku z iných tretích krajín nemal žiadny významný vplyv na hospodársku situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva počas sledovaného obdobia. |
5. Záver k situácii výrobného odvetvia Spoločenstva
(94) |
Platné opatrenia viedli k čiastočnému zotaveniu výrobného odvetvia Spoločenstva po roku 2000. Súbežne s nárastom celkovej spotreby Spoločenstva sa výrobnému odvetviu Spoločenstva podarilo zvýšiť objem predaja a zdvihnúť ceny. V hospodárskych faktoroch, ako je výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity, rentabilita, návratnosť investícií a produktivita, sa tiež prejavil pozitívny vývoj. Tieto ukazovatele dokazujú, že úsilie, ktoré bolo vynaložené vo výrobnom odvetví Spoločenstva na účely zlepšenia jeho konkurencieschopnosti, bolo do určitej miery úspešné: predaj výrobného odvetvia Spoločenstva v rámci Spoločenstva bol rentabilný od roku 2002. |
(95) |
Na druhej strane, v iných ukazovateľoch sa prejavil negatívny vývoj: trhový podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na voľnom trhu a objem investícií sa znížili, pričom zásoby, výrobné náklady na jednotku a mzdové náklady sa zvýšili. Je však možné urobiť záver, že celkove sa situácia výrobného odvetvia Spoločenstva v sledovanom období zlepšila, i keď zistené zotavenie je len čiastočné. Toto zotavenie výrobného odvetvia Spoločenstva v skutočnosti zostáva citlivé okrem iného v dôsledku rastúceho cenového tlaku dumpingových dovozov z ČĽR. |
(96) |
Vzhľadom na neisté zotavenie výrobného odvetvia Spoločenstva nemožno ďalšie ujmy spôsobené dumpingovým dovozom vyhodnotiť. Preto sa skúmalo, či pri skončení opatrení nastane opakovaný výskyt tejto ujmy. |
G. PRAVDEPODOBNOSŤ OPAKOVANÉHO VÝSKYTU UJMY
(97) |
Vzhľadom na pravdepodobný vplyv na stav výrobného odvetvia Spoločenstva v prípade, že sa platnosť účinných opatrení skončí, posudzovali sa mnohé faktory spolu s aspektmi, ktoré už boli zhrnuté v predchádzajúcom texte. |
(98) |
Porovnaním dovozov z ČĽR a z iných tretích krajín do Spoločenstva sa preukázali významné rozdiely v cenách. Dovozné ceny z tretích krajín s výnimkou Ruska, Severnej Kórey a Južnej Kórey boli vyššie ako predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v sledovanom období, zatiaľ čo priemerná cena dumpingového čínskeho dovozu klesla o 10 %. |
(99) |
Pokiaľ ide o relatívne nízke ceny dovozu z Ruska, Severnej Kórey a Južnej Kórey, ich priemerné vývozné ceny do ES klesli úmerne k vývozu menej ako ceny čínskeho vývozu do ES. Okrem toho, objem dovážaný z týchto krajín zostal veľmi nízky v porovnaní s dovozom z Číny. Kumulovaný trhový podiel Ruska, Severnej Kórey a Južnej Kórey v sledovanom období bol 7,1 %, t. j. menej ako pätina trhového podielu ČĽR. Preto v sledovanom období ekonomický vplyv čínskeho dovozu na trh SH v Spoločenstve ďaleko prevýšil účinky dovozu z Ruska, Severnej Kórey a Južnej Kórey a nič nenasvedčuje, že by sa to v budúcnosti malo zmeniť. |
(100) |
Ako sa už podrobnejšie uviedlo v odôvodneniach 45 až 50, ak sa umožní skončenie antidumpingových opatrení, je pravdepodobné, že dovoz príslušného výrobku z ČĽR za dumpingové ceny bude rásť a ceny budú klesať z týchto dôvodov:
|
(101) |
Je možné urobiť záver, že značný objem čínskeho dovozu pri nízkych a klesajúcich cenách vyvinul vzrastajúci tlak na trh so SH v Spoločenstve, ktorý by sa so všetkou pravdepodobnosťou naďalej intenzifikoval, keby sa skončili antidumpingové opatrenia, keďže ceny ČĽR by pravdepodobne klesli, zatiaľ čo objem vývozu by sa zvýšil. Prudké zvýšenie dovozov z ČĽR by veľmi pravdepodobne viedlo k ďalšiemu zníženiu podielu výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu a za predpokladu, že predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva a rentabilita sa budú v sledovanom období vyvíjať súbežne, zvýšený tlak na ceny by takmer určite viedol k zníženiu zisku vo výrobnom odvetví Spoločenstva. Ostatné ukazovatele by sa s najväčšou pravdepodobnosťou tiež vyvíjali negatívne, keby predaj výrobného odvetvia Spoločenstva klesal a muselo by riešiť významne klesajúce ceny. |
(102) |
Okrem toho sa zdá, že pravdepodobne neexistujú žiadne iné faktory, ktoré by mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva. Dovoz z iných krajín bol buď za vyššie ceny ako dovoz z ČĽR, alebo príslušný objem bol oveľa menší a nič nenasvedčuje, že by sa to v budúcnosti malo zmeniť. |
(103) |
Vzhľadom na uvedené skutočnosti platí záver, že ak sa platnosť opatrení skončí, so všetkou pravdepodobnosťou dôjde k opakovanému výskytu ujmy pre výrobné odvetvie Spoločenstva spôsobenému dumpingovým dovozom. |
H. ZÁUJEM SPOLOČENSTVA
1. Úvod
(104) |
Podľa článku 21 základného nariadenia sa skúmalo, či by predĺženie platnosti existujúcich antidumpingových opatrení bolo proti záujmom Spoločenstva ako celku. Určenie záujmu Spoločenstva vychádzalo zo zohľadnenia všetkých rôznych existujúcich záujmov, t. j. záujmov výrobného odvetvia Spoločenstva, dovozcov a obchodníkov, ako aj spotrebiteľov príslušného výrobku. |
(105) |
Na hodnotenie pravdepodobného vplyvu predĺženia alebo nepredĺženia opatrení si Komisia vyžiadala informácie od všetkých uvedených zainteresovaných strán. Komisia zaslala dotazníky 18 dovozcom a 17 spotrebiteľom príslušného výrobku. Žiadny dovozca na dotazník nereagoval, i keď dvaja z nich predložili písomné stanoviská. Pokiaľ ide o spotrebiteľov, jeden z nich čiastočne vyplnil dotazník. |
(106) |
Je potrebné pripomenúť, že pri predchádzajúcom prešetrovaní sa prijatie opatrení nepovažovalo za krok proti záujmom Spoločenstva. Okrem toho je potrebné poznamenať, že súčasné prešetrovanie je druhým preskúmaním uplynutia platnosti, takže sa pri ňom analyzuje situácia, keď sú antidumpingové opatrenia už zavedené. V dôsledku toho načasovanie a charakter súčasného prešetrovania umožňuje hodnotenie všetkých nežiaducich negatívnych vplyvov, ktoré súčasné antidumpingové opatrenia mohli mať na zúčastnené strany v minulosti. |
(107) |
Na tomto základe sa skúmalo, či napriek záverom o pokračovaní dumpingu a pravdepodobnosti opakovaného výskytu ujmy existujú nevyvrátiteľné dôvody, ktoré by viedli k záveru, že nie je v záujme Spoločenstva v tomto konkrétnom prípade opatrenia zachovať. |
2. Záujmy výrobného odvetvia Spoločenstva
(108) |
Pripomína sa, že sa zistilo, že bez zachovania antidumpingových opatrení dumping bude pravdepodobne pokračovať s vysokým a rastúcim dumpingovým rozpätím, čo by viedlo k zhoršeniu situácie vo výrobnom odvetví Spoločenstva, ktoré stále nie je v stabilnom plne ozdravenom stave. Na druhej strane pokračujúcimi opatreniami by sa mohlo pomôcť výrobnému odvetviu Spoločenstva plne sa zotaviť a zabrániť ďalšej ujme. Okrem toho úsilie, ktoré výrobné odvetvie Spoločenstva vyvinulo na racionalizáciu svojej výroby a na zvýšenie jej konkurencieschopnosti, a zisk, ktorý výrobné odvetvie Spoločenstva dosiahlo za posledné tri roky uvažovaného obdobia, ukazujú, že výrobné odvetvie Spoločenstva je životaschopné a konkurencieschopné. |
(109) |
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa javí ako potrebné predĺžiť existujúce opatrenia, aby sa zabránilo nepriaznivým účinkom dumpingového dovozu, ktorý by mohol ohroziť proces oživenia výrobného odvetvia Spoločenstva a nakoniec aj jeho samotnú existenciu a následkom toho počet pracovných miest. Je tiež nutné prihliadnuť na to, že ak výrobné odvetvie Spoločenstva zanikne, bude to mať negatívny vplyv na druhotné výrobné odvetvia, pretože sa im značne obmedzí možnosť výberu dodávateľov. |
3. Záujmy dovozcov
(110) |
Ako sa už uviedlo, žiadny z nezávislých dovozcov nevyplnil dotazník, ktorý Komisia rozoslala. Už samotná chýbajúca spolupráca je znakom toho, že hospodárska situácia v tomto sektore neutrpela v dôsledku uloženia opatrení žiadny významný negatívny účinok. To potvrdzuje aj skutočnosť, že dovozcovia naďalej obchodujú s významným objemom príslušného výrobku, dokonca počas sledovaného obdobia dovážaný objem zvýšili. |
(111) |
Preto sa prijal záver, že uloženie antidumpingových opatrení, ktoré sú v súčasnosti platné, nemalo žiadny významný negatívny vplyv na hospodársku situáciu dovozcov príslušného výrobku. Z tých istých dôvodov je tiež nepravdepodobné, že by pokračovanie týchto opatrení viedlo k zhoršeniu ich hospodárskej situácie v budúcnosti. |
4. Záujmy spotrebiteľov
(112) |
Spotrebiteľmi príslušného výrobku, t. j. druhotným výrobným odvetvím, sú najmä výrobcovia žiaruvzdorných materiálov. Ako sa už uviedlo, len jeden zo 17 spotrebiteľov, ktorým Komisia zaslala dotazník, vyplnil dotazník, a to len čiastočne. Tak isto ako u dovozcov už samotná nízka úroveň spolupráce je znakom toho, že tento sektor v dôsledku opatrení neutrpel žiadny významný negatívny účinok. I keď zastúpenie spolupracujúcich spoločností z druhotného výrobného odvetvia je obmedzené, keďže nakúpili menej ako 5 % všetkého SH dovezeného z ČĽR počas uvažovaného obdobia, vplyv platných opatrení na túto situáciu sa hodnotil. |
(113) |
V súvislosti s tým sa pri prešetrovaní zistilo, že spolupracujúci spotrebiteľ naďalej dovážal SH pochádzajúci z ČĽR aj napriek platným opatreniam. Týmito opatreniami sa teda nevytvorila prekážka pre výrobcov žiaruvzdorných materiálov, ktorá by ich viedla k zmene zdroja dodávok. Zatiaľ čo SH tvorí nezanedbateľnú, i keď malú časť nákladov na výrobu žiaruvzdorných materiálov, ceny čínskeho dovozu boli stále porovnateľne nízke a v sledovanom období dokonca v priemere klesli. Možno teda urobiť záver, že antidumpingové opatrenia nemali žiadny výrazný negatívny vplyv na náklady, ani na rentabilitu spotrebiteľov príslušného výrobku. |
(114) |
Spolupracujúci spotrebiteľ tvrdil, že i keď v krátkodobom horizonte by zachovanie antidumpingových opatrení nemalo žiadny závažný vplyv na jeho situáciu, v strednodobom a dlhodobom výhľade by mohlo viesť k tomu, že čoraz viac a viac žiaruvzdorných materiálov by sa vyrábalo mimo ES a dovážalo by sa do ES namiesto suroviny, t. j. SH. |
(115) |
Vzhľadom na to je potrebné pripomenúť, že ako sa už uviedlo, výsledkom platných antidumpingových opatrení nebolo uzatvorenie trhu Spoločenstva pre dovoz SH, ale boj proti nečistým obchodným praktikám a do určitej miery aj náprava deformačných vplyvov dumpingových dovozov. Zabezpečenie vyváženého prostredia pre odvetvie výroby SH v Spoločenstve tiež garantuje vyššiu mieru hospodárskej súťaže medzi rôznymi dodávateľmi SH, vrátane čínskych vývozcov SH, na trhu ES. |
(116) |
Okrem toho sa zistilo, že vývoz z ČĽR na iné veľké trhy vrátane USA mal vyššie ceny ako vývoz do Spoločenstva. Pritom sa nezdá, že by opatrenia spôsobili nárast dovozných cien do Spoločenstva nad dovozné ceny do iných tretích krajín. Tvrdenie, že pokračovanie antidumpingových opatrení nepriaznivo ovplyvní konkurencieschopnosť na iných trhoch, bolo preto zamietnuté. |
(117) |
Preto sa dospelo k záveru, že ak sa opatrenia zachovajú na rovnakej úrovni, nevyvolá to žiadne zhoršenie situácie spotrebiteľov. |
5. Záver k záujmu Spoločenstva
(118) |
Prešetrovanie ukázalo, že existujúce antidumpingové opatrenia umožnili výrobnému odvetviu Spoločenstva do určitej miery zotaviť sa. Ak by sa umožnilo uplynutie platnosti týchto opatrení, ohrozilo by to ozdravný proces a viedlo aj k možnému zániku výrobného odvetvia Spoločenstva. Pokračovanie opatrení je teda v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva. |
(119) |
Okrem toho v minulosti sa zdalo, že existujúce opatrenia nemajú žiadne významné negatívne účinky na hospodársku situáciu spotrebiteľov a dovozcov. Žiadne zvýšenie cien pre spotrebiteľov, ak by vôbec k nejakému došlo, v dôsledku uloženia antidumpingových opatrení, na základe informácií získaných počas súčasného prešetrovania, sa nejaví ako neprimerané v porovnaní s prínosom pre výrobné odvetvie Spoločenstva, dosiahnutým odstránením deformácií trhu spôsobených dumpingovým dovozom, ako aj s prínosom pre spotrebiteľov v dôsledku pokračujúcej hospodárskej súťaže medzi rôznymi dodávateľmi SH na trhu ES. Záver je teda taký, že neexistujú žiadne nevyvrátiteľné dôvody proti predĺženiu existujúcich antidumpingových opatrení. |
I. ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA
(120) |
Všetky zainteresované strany boli informované o zásadných faktoch a aspektoch, na základe ktorých sa navrhuje zachovanie existujúcich opatrení. Dostali čas, v ktorom mohli žiadať následné vysvetlenia k zisteniam. Neboli predložené žiadne také pripomienky, na základe ktorých by bolo potrebné zmeniť uvedené závery. |
(121) |
Z uvedeného vyplýva, že v zmysle článku 11 ods. 2 základného nariadenia pohyblivé antidumpingové clá v kombinácii s minimálnou cenou 120 EUR/tona na dovoz SH pôvodom z ČĽR, uložené nariadením (ES) č. 360/2000, by sa mali zachovať, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
1. Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz spekaného horčíka, ktorý spadá pod kód KN 2519 90 30, pôvodom z Čínskej ľudovej republiky.
2. Výška cla je:
a) |
rozdiel medzi minimálnou dovoznou cenou 120 EUR/tona a čistou franko cenou na hranici Spoločenstva pred preclením vo všetkých prípadoch, keď druhá cena je:
|
b) |
nula, ak sa čistá franko cena na hranici Spoločenstva pred preclením zistí na základe faktúry, ktorú vydal vývozca so sídlom v Čínskej ľudovej republike priamo nezávislej strane v Spoločenstve, a rovná sa alebo je vyššia ako minimálna dovozná cena 120 EUR/tona (dodatkový kód Taric A439); |
c) |
rovná hodnotovému clu 63,3 % vo všetkých ostatných prípadoch, ktoré nepatria do písmena a) a b) (dodatkový kód Taric A999). |
3. V prípadoch, keď sa antidumpingové clo stanovuje podľa článku 1 pododseku 2 písm. a) a keď bol tovar poškodený pred vstupom do voľného obehu, a teda cena skutočne zaplatená alebo splatná sa pre určenie cla rozdelí podľa článku 145 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa ustanovujú opatrenia na implementáciu nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 ustanovujúceho Colný kódex Spoločenstva (7), minimálna dovozná cena stanovená vyššie sa zníži o percentuálny podiel, ktorý zodpovedá rozdeleniu zaplatenej alebo splatnej ceny. Splatné clo sa potom rovná rozdielu medzi zníženou minimálnou dovoznou cenou a zníženou čistou franko cenou na hranici Spoločenstva pred preclením.
4. Ak nie je uvedené inak, uplatňujú sa účinné ustanovenia týkajúce sa ciel a iných colných postupov.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 5. mája 2006
Za Radu
predseda
K.-H. GRASSER
(1) Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2117/2005 (Ú. v. EÚ L 340, 23.12.2005, s. 17).
(2) Ú. v. ES L 306, 11.12.1993, s. 16.
(3) Ú. v. ES L 46, 18.2.2000, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 986/2003 (Ú. v. EÚ L 143, 11.6.2003, s. 5).
(4) Ú. v. EÚ L 143, 11.6.2003, s. 5.
(5) Ú. v. EÚ C 215, 27.8.2004, s. 2.
(6) Ú. v. EÚ C 38, 15.2.2005, s. 2.
(7) Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 402/2006 (Ú. v. EÚ L 70, 9.3.2006, s. 35).
12.5.2006 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 125/18 |
NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 717/2006
z 11. mája 2006,
ktorým sa určujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien určitých druhov ovocia a zeleniny
KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,
so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 3223/94 z 21. decembra 1994 o uplatňovaní režimu dovozu ovocia a zeleniny (1), najmä na jeho článok 4 ods. 1,
keďže:
(1) |
Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe. |
(2) |
Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 4 nariadenia (ES) č. 3223/94 sú stanovené podľa údajov uvedených v tabuľke prílohy.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 12. mája 2006.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 11. mája 2006
Za Komisiu
J. L. DEMARTY
generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
(1) Ú. v. ES L 337, 24.12.1994, s. 66. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 386/2005 (Ú. v. EÚ L 62, 9.3.2005, s. 3).
PRÍLOHA
k nariadeniu Komisie z 11. mája 2006, ktorým sa určujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien určitých druhov ovocia a zeleniny
(EUR/100 kg) |
||
Kód KN |
Kód tretích krajín (1) |
Paušálna dovozná hodnota |
0702 00 00 |
052 |
180,2 |
204 |
97,2 |
|
212 |
153,3 |
|
999 |
143,6 |
|
0707 00 05 |
052 |
126,0 |
628 |
155,5 |
|
999 |
140,8 |
|
0709 90 70 |
052 |
113,3 |
204 |
25,1 |
|
999 |
69,2 |
|
0805 10 20 |
052 |
46,6 |
204 |
33,5 |
|
212 |
69,6 |
|
220 |
40,8 |
|
400 |
40,9 |
|
448 |
50,4 |
|
624 |
54,4 |
|
999 |
48,0 |
|
0805 50 10 |
388 |
50,9 |
528 |
56,6 |
|
624 |
61,2 |
|
999 |
56,2 |
|
0808 10 80 |
388 |
87,5 |
400 |
138,1 |
|
404 |
98,2 |
|
508 |
79,4 |
|
512 |
82,4 |
|
524 |
84,4 |
|
528 |
97,3 |
|
720 |
91,1 |
|
804 |
106,7 |
|
999 |
96,1 |
(1) Nomenklatúra krajín podľa nariadenia Komisie (ES) č. 750/2005 (Ú. v. EÚ L 126, 19.5.2005, s. 12). Kód „999“ označuje „iné miesto pôvodu“.
12.5.2006 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 125/20 |
NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 718/2006
z 11. mája 2006,
ktorým sa ustanovuje maximálna vývozná náhrada na maslo v rámci stáleho verejného výberového konania ustanoveného v nariadení (ES) č. 581/2004
KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1255/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami (1), najmä na tretí pododsek článku 31 odsek 2,
keďže:
(1) |
Nariadenie Komisie (ES) č. 581/2004 z 26. marca 2004 o vypísaní stáleho verejného výberového konania na vývoznú náhradu na určité druhy masla (2) ustanovuje stále verejné výberové konanie. |
(2) |
Podľa článku 5 nariadenia Komisie (ES) č. 580/2004 z 26. marca 2004 o stanovení postupu verejného výberového konania týkajúceho sa vývoznej náhrady na určité druhy mliečnych výrobkov (3) a po preskúmaní ponúk verejného výberového konania predložených na základe vyhlásenia verejného výberového konania je náležité ustanoviť maximálnu vývoznú náhradu na dobu trvania verejného výberového konania, ktorá sa končí 9. mája 2006. |
(3) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre mlieko a mliečne výrobky, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Na stále verejné výberové konanie vypísané nariadením (ES) č. 581/2004 na dobu trvania verejného výberového konania, ktoré sa končí 9. mája 2006, je maximálna výška náhrady na výrobky uvedené v článku 1 odsek 1 tohto nariadenia uvedená v prílohe tohto nariadenie.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 12. mája 2006.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 11. mája 2006
Za Komisiu
J. L. DEMARTY
generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
(1) Ú. v. ES L 160, 26.6.1999, s. 48. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1913/2005 (Ú. v. EÚ L 307, 25.11.2005, s. 2).
(2) Ú. v. EÚ L 90, 27.3.2004, s. 64. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 409/2006 (Ú. v. EÚ L 71, 10.3.2006, s. 5).
(3) Ú. v. EÚ L 90, 27.3.2004, s. 58. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1814/2005 (Ú. v. EÚ L 292, 8.11.2005, s. 3).
PRÍLOHA
(EUR/100 kg) |
||
Výrobok |
Kód nomenklatúry pre vývoznú náhradu |
Maximálna výška vývoznej náhrady na vývoz do miesta určenia uvedeného v článku 1 ods. 1 druhom pododseku nariadenia (ES) č. 581/2004 |
Maslo |
ex ex 0405 10 19 9500 |
104,00 |
Maslo |
ex ex 0405 10 19 9700 |
109,00 |
Maslový olej |
ex ex 0405 90 10 9000 |
130,00 |
12.5.2006 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 125/22 |
NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 719/2006
z 11. mája 2006,
ktorým sa ustanovuje maximálna vývozná náhrada na sušené odstredené mlieko v rámci stáleho verejného výberového konania ustanoveného v nariadení (ES) č. 582/2004
KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1255/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami (1), najmä na tretí pododsek článku 31 odsek 3,
keďže:
(1) |
Nariadenie Komisie (ES) č. 582/2004 z 26. marca 2004 o vypísaní stáleho verejného výberového konania na vývoznú náhradu na sušené odstredené mlieko (2) ustanovuje stále verejné výberové konanie. |
(2) |
Podľa článku 5 nariadenia Komisie (ES) č. 580/2004 z 26. marca 2004 o stanovení postupu verejného výberového konania týkajúceho sa vývoznej náhrady na určité druhy mliečnych výrobkov (3) a po preskúmaní ponúk verejného výberového konania predložených na základe vyhlásenia verejného výberového konania je náležité ustanoviť maximálnu vývoznú náhradu na dobu trvania verejného výberového konania, ktoré sa končí 9. mája 2006. |
(3) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre mlieko a mliečne výrobky, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Na stále verejné výberové konanie vypísané nariadením (ES) č. 582/2004 na dobu trvania verejného výberového konania, ktoré sa končí 9. mája 2006, je maximálna výška náhrady na výrobok a miesta určenia uvedené v článku 1 odsek 1 tohto nariadenia stanovená na 7,00 EUR/100 kg.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 12. mája 2006.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 11. mája 2006
Za Komisiu
J. L. DEMARTY
generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
(1) Ú. v. ES L 160, 26.6.1999, s. 48. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1913/2005 (Ú. v. EÚ L 307, 25.11.2005, s. 2).
(2) Ú. v. EÚ L 90, 27.3.2004, s. 67. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 409/2006 (Ú. v. EÚ L 71, 10.3.2006, s. 5).
(3) Ú. v. EÚ L 90, 27.3.2004, s. 58. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1814/2005 (Ú. v. EÚ L 292, 8.11.2005, s. 3).
12.5.2006 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 125/23 |
NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 720/2006
z 11. mája 2006,
ktorým sa určujú maximálne vývozné náhrady na vývoz jačmeňa v rámci verejnej súťaže v zmysle nariadenia (ES) č. 1058/2005
KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1784/2003 z 29. septembra 2003 o spoločnej organizácii trhu s obilninami (1), a najmä na jeho článok 13, prvý pododsek odseku 3,
keďže:
(1) |
Verejná súťaž na poskytnutie náhrady na vývoz jačmeňa do niektorých tretích krajín bola otvorená nariadením Komisie (ES) č. 1058/2005 (2). |
(2) |
V súlade s článkom 7 nariadenia Komisie (ES) č. 1501/95 z 29. júna 1995 upravujúceho niektoré podmienky uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 1766/92 vo veci priznania vývozných náhrad ako i opatrenia, ktoré treba prijať v prípade nerovnováhy v sektore obilnín (3), môže Komisia na základe doručených ponúk rozhodnúť, že stanoví maximálne vývozné náhrady, berúc do úvahy kritériá stanovené článkom 1 nariadenia (ES) č. 1501/95. V tom prípade sa vyhovie tomu alebo tým z účastníkov verejnej súťaže, ktorých ponuka sa rovná alebo je nižšia ako maximálne vývozné náhrady. |
(3) |
Uplatňovanie horeuvedených kritérií na súčasnú situáciu trhov s predmetnou obilninou vedie k tomu, aby sa určili maximálne vývozné náhrady na vývoz. |
(4) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Maximálne vývozné náhrady na vývoz jačmeňa pre ponuky doručené od 5. do 11. mája 2006 v rámci verejnej súťaže, uvedenej v nariadení (ES) č. 1058/2005, sa stanovuje na 5,95 EUR/t.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 12. mája 2006.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 11. mája 2006
Za Komisiu
J. L. DEMARTY
generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
(1) Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 78. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1154/2005 (Ú. v. EÚ L 187, 19.7.2005, s. 11).
(2) Ú. v. EÚ L 174, 7.7.2005, s. 12.
(3) Ú. v. ES L 147, 30.6.1995, s. 7. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 777/2004 (Ú. v. EÚ L 123, 27.4.2004, s. 50).
12.5.2006 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 125/24 |
NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 721/2006
z 11. mája 2006,
ktorým sa určujú maximálne vývozné náhrady na vývoz mäkkej pšenice v rámci verejnej súťaže v zmysle nariadenia (ES) č. 1059/2005
KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1784/2003 z 29. septembra 2003 o spoločnej organizácii trhu s obilninami (1), a najmä na jeho článok 13 prvý pododsek odseku 3,
keďže:
(1) |
Verejná súťaž na poskytnutie náhrady na vývoz mäkkej pšenice do niektorých tretích krajín bola otvorená nariadením Komisie (ES) č. 1059/2005 (2). |
(2) |
V súlade s článkom 7 nariadenia Komisie (ES) č. 1501/95 z 29. júna 1995 upravujúceho niektoré podmienky uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 1766/92 vo veci priznania vývozných náhrad ako i opatrenia, ktoré treba prijať v prípade nerovnováhy v sektore obilnín (3), môže Komisia na základe doručených ponúk rozhodnúť, že stanoví maximálne vývozné náhrady, berúc do úvahy kritériá stanovené článkom 1 nariadenia (ES) č. 1501/95. V tom prípade sa vyhovie tomu alebo tým z účastníkov verejnej súťaže, ktorých ponuka sa rovná alebo je nižšia ako maximálne vývozné náhrady. |
(3) |
Uplatňovanie vyššie uvedených kritérií na súčasnú situáciu trhov s predmetnou obilninou vedie k tomu, aby sa určili maximálne vývozné náhrady na vývoz. |
(4) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Maximálne vývozné náhrady na vývoz mäkkej pšenice pre ponuky doručené od 5. do 11. mája 2006 v rámci verejnej súťaže, uvedenej v nariadení (ES) č. 1059/2005, sa stanovuje na 6,20 EUR/t.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 12. mája 2006.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 11. mája 2006
Za Komisiu
J. L. DEMARTY
generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
(1) Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 78. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1154/2005 (Ú. v. EÚ L 187, 19.7.2005, s. 11).
(2) Ú. v. EÚ L 174, 7.7.2005, s. 15.
(3) Ú. v. ES L 147, 30.6.1995, s. 7. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 777/2004 (Ú. v. EÚ L 123, 27.4.2004, s. 50).
II Akty, ktorých uverejnenie nie je povinné
Komisia
12.5.2006 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 125/25 |
ROZHODNUTIE KOMISIE
z 19. apríla 2006,
ktorým sa zavádzajú štandardné formuláre pre odosielanie žiadostí a rozhodnutí podľa smernice Rady 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov
(2006/337/ES)
KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,
so zreteľom na smernicu Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o odškodňovaní obetí trestných činov (1), a najmä na jej článok 14,
po konzultácii s výborom zriadeným podľa článku 15 ods. 1 smernice 2004/80/ES,
keďže:
(1) |
Smernica Rady 2004/80/ES zaväzuje členské štáty, aby tieto do 1. januára 2006 zaviedli taký systém spolupráce, ktorý by uľahčil prístup k odškodneniu v prípadoch, keď je trestný čin spáchaný v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom má obeť trvalé bydlisko. |
(2) |
Malo by dôjsť k zavedeniu štandardných formulárov, ktoré sa použijú pri odosielaní žiadostí a rozhodnutí, ktoré súvisia s odškodnením v týchto cezhraničných situáciách, |
ROZHODLA TAKTO:
Jediný článok
1. Štandardný formulár pre odosielanie žiadostí o odškodnenie podľa článku 6 ods. 2 smernice 2004/80/ES je uvedený v prílohe I.
2. Štandardný formulár pre odosielanie rozhodnutí o žiadostiach o odškodnenie podľa článku 10 smernice 2004/80/ES je uvedený v prílohe II.
V Bruseli 19. apríla 2006
Za Komisiu
Franco FRATTINI
podpredseda
(1) Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 15.
PRÍLOHA I
PRÍLOHA II
12.5.2006 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 125/31 |
ROZHODNUTIE KOMISIE
z 8. mája 2006,
ktorým sa povoľuje Poľskej republike zákaz používania určitých odrôd kukurice uvedených v spoločnom katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov na svojom území podľa smernice Rady 2002/53/ES
[oznámené pod číslom K(2006) 1790]
(Iba poľský text je autentický)
(2006/338/ES)
KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,
so zreteľom na smernicu Rady 2002/53/ES z 13. júna 2002 o spoločnom katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov (1), a najmä na jej článok 16 ods. 2 písm. b),
keďže:
(1) |
Komisia v súlade s článkom 17 smernice 2002/53/ES uverejnila v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v rámci spoločného katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov určité odrody kukurice. |
(2) |
Podľa článku 16 ods. 1 uvedenej smernice majú členské štáty zabezpečiť, aby s účinnosťou od uverejnenia uvedeného v článku 17 semená odrôd prijatých v súlade s touto smernicou alebo v súlade so zásadami zodpovedajúcimi zásadám tejto smernice nepodliehali žiadnym trhovým obmedzeniam týkajúcim sa odrody. |
(3) |
Komisia dostala 24. júna 2005 od Poľskej republiky na základe článku 16 ods. 2 písm. b) smernice 2002/53/ES žiadosť o zákaz používania osiva z odrôd kukurice, ktoré nie sú vhodné na pestovanie v Poľsku, a jeho umiestňovania na trh. Táto žiadosť nasledovala po inej žiadosti týkajúcej sa geneticky modifikovaných odrôd kukurice, ktorá je predmetom osobitného rozhodnutia. |
(4) |
Poľsko zaslalo Komisii 9. decembra 2005 zoznam odrôd kukurice, ktoré považuje za nevhodné na pestovanie v rámci podmienok v Poľsku. Tento zoznam doplnili poľské orgány v liste z 9. januára 2006. Poľsko žiada o povolenie na zákaz používania všetkých odrôd kukurice uvedených v zozname v rámci svojho územia na neurčité časové obdobie. |
(5) |
So zreteľom na poslednú vetu článku 16 ods. 2 písm. b), v ktorej sa uvádza, že každá takáto žiadosť členského štátu sa musí predložiť pred koncom tretieho kalendárneho roka, ktorý nasleduje po registrácii príslušnej odrody v spoločnom katalógu, sa nemôžu do žiadosti, ktorú Poľsko predložilo v roku 2005 zahrnúť odrody zaregistrované do spoločného katalógu pred 1. januárom 2002. |
(6) |
Z informácií dostupných pre príslušné odrody je jasné, že nie sú vhodné na pestovanie v žiadnej časti Poľska pre ich príliš vysokú triedu zrelosti, ktorá predstavuje minimálne hodnotu 350 indexu FAO alebo ekvivalentu triedy zrelosti. Príslušné klimatické a poľnohospodárske faktory predstavujú stálu prekážku pri pestovaní týchto odrôd v Poľsku. |
(7) |
Za týchto podmienok by sa mala žiadosť Poľskej republiky povoliť na základe článku 16 ods. 2 písm. b) pre odrody kukurice uvedené v tomto rozhodnutí, ale zamietnuť pre tie odrody, ktoré boli v spoločnom katalógu uvedené pred 1. januárom 2002. |
(8) |
Aby mohla Komisia informovať ostatné členské štáty a aktualizovať spoločný katalóg odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov ustanovený v smernici 2002/53/ES, je potrebné požiadať Poľsko, aby informovalo Komisiu, kedy začne využívať povolenie udelené týmto rozhodnutím. |
(9) |
Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre osivá a množiteľský materiál pre poľnohospodárstvo, záhradníctvo a lesníctvo, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Poľskej republike sa povoľuje zákaz používania určitých odrôd kukurice uvedených v prílohe k tomuto rozhodnutiu vo všetkých častiach jeho územia.
Článok 2
Zostávajúca časť žiadosti Poľskej republiky, ktorá sa zaoberá odrodami kukurice uvedenej v spoločnom katalógu pred 1. januárom 2002, sa zamieta.
Článok 3
Aby Komisia mohla informovať členské štáty, oznámi Poľská republika Komisii dátum, od ktorého začne využívať povolenie udelené podľa článku 1.
Článok 4
Toto rozhodnutie je určené Poľskej republike.
V Bruseli 8. mája 2006
Za Komisiu
Markos KYPRIANOU
člen Komisie
(1) Ú. v. ES L 193, 20.7.2002, s. 1. Smernica zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1).
PRÍLOHA
1. |
Abelter |
2. |
Abilio |
3. |
Acarro |
4. |
Acka |
5. |
Actinio |
6. |
Adelin |
7. |
Adenia |
8. |
Agosto |
9. |
Agrister |
10. |
Akira |
11. |
Albeniz |
12. |
Alegria |
13. |
Alexander |
14. |
Aligot |
15. |
Alimor |
16. |
Alinea |
17. |
Alisun |
18. |
Allater |
19. |
Almeda |
20. |
Alonzo |
21. |
Alpaga |
22. |
Alpha |
23. |
Alpistar |
24. |
Alumeo |
25. |
Alyscan |
26. |
Alyssa |
27. |
Amazon |
28. |
Ambassad |
29. |
Ametiszt |
30. |
Ammon |
31. |
Anader |
32. |
Anelka |
33. |
Anetta |
34. |
Anjou 299 |
35. |
Anjou 441 |
36. |
Antonius |
37. |
Apex |
38. |
Apollo |
39. |
Appyver |
40. |
Archimed |
41. |
Arkam |
42. |
Árpád |
43. |
Arrazas |
44. |
Arrius |
45. |
Arzano |
46. |
Asturial |
47. |
Ász |
48. |
Aucaria |
49. |
Audistar |
50. |
AW 641 |
51. |
Awax 580 |
52. |
Azema |
53. |
Azzurro |
54. |
Balzac |
55. |
Bambino |
56. |
Baobab |
57. |
Baranya |
58. |
Bardenas |
59. |
Belisama |
60. |
Bella TC |
61. |
Biancama |
62. |
Biotop |
63. |
Bogát |
64. |
Bora |
65. |
Borja |
66. |
Boydur |
67. |
Briantis |
68. |
Bronx |
69. |
Bukari |
70. |
Buzet |
71. |
Caixa |
72. |
Cambio |
73. |
Canossa |
74. |
Cantabris |
75. |
Canto |
76. |
Caporal |
77. |
Casado |
78. |
Célest SUMO |
79. |
Célest |
80. |
Celestis |
81. |
Centis 350 |
82. |
Ceslav |
83. |
Cestan 425 |
84. |
Chalcao |
85. |
Changi CS |
86. |
Charron |
87. |
Chillan |
88. |
Chimene |
89. |
Ciad |
90. |
Clementis |
91. |
Codifirst |
92. |
Codiroc |
93. |
Codisil |
94. |
Codistar |
95. |
Coppelia |
96. |
Corinthe |
97. |
Corona |
98. |
Coventry |
99. |
Crudo |
100. |
Cruzado |
101. |
Csilla |
102. |
CSL516 |
103. |
Cuartal CL |
104. |
Cuartal Waxy |
105. |
Dante |
106. |
Darling |
107. |
Debreceni SC 351 |
108. |
Debreceni TC 382 |
109. |
Deheb |
110. |
Derkou |
111. |
Dharma |
112. |
Dina |
113. |
Dior |
114. |
DK 386 |
115. |
DK 434 |
116. |
DK 443 |
117. |
DK 454 |
118. |
DK 471 |
119. |
DK 471 IMI |
120. |
DK 477 |
121. |
DK 523 |
122. |
DK 526 |
123. |
DK 527 |
124. |
DK 557 |
125. |
DK 573 |
126. |
DK Cesar |
127. |
DK277 |
128. |
DKC 5211 |
129. |
DKC3617 |
130. |
DKC4604 |
131. |
DKC4622 |
132. |
DKC4626 |
133. |
DKC4778 |
134. |
DKC4845 |
135. |
DKC4851 |
136. |
DKC4915 |
137. |
DKC4950 |
138. |
DKC5011 |
139. |
DKC5041 |
140. |
DKC5050 |
141. |
DKC5143 |
142. |
DKC5150 |
143. |
DKC5303 |
144. |
DKC5353 |
145. |
DKC5434 |
146. |
DKC5442 |
147. |
DKC5542 |
148. |
DKC5555 |
149. |
DKC5560 |
150. |
DKC5735 |
151. |
DKC5783 |
152. |
DKC5847 |
153. |
DKC5856 |
154. |
DKC5943 |
155. |
DKC6006 |
156. |
DKC6011 |
157. |
DKC6022 |
158. |
DKC6040 |
159. |
DKC6142 |
160. |
DKC6203 |
161. |
DKC6309 |
162. |
DKC6348 |
163. |
DKC6417 |
164. |
DKC6418 |
165. |
DKC6441 |
166. |
DKC6455 |
167. |
DKC6457 |
168. |
DKC6515 |
169. |
DKC6521 |
170. |
DKC6528 |
171. |
DKC6530 |
172. |
DKC6535 |
173. |
DKC6610 |
174. |
DKC6644 |
175. |
DKC6652 |
176. |
DKC6653 |
177. |
DKC6660 |
178. |
DKC6710 |
179. |
DKC6749 |
180. |
DKC6810 |
181. |
DKC6818 |
182. |
DKC6819 |
183. |
DKC6841 |
184. |
DKC6842 |
185. |
DKC6843 |
186. |
DKC6854 |
187. |
Dorika |
188. |
Draft |
189. |
Dráva |
190. |
Dumboa |
191. |
Duplo |
192. |
Durali CS |
193. |
Dylan |
194. |
Edistar |
195. |
Eiffel |
196. |
Elixxir |
197. |
Ella |
198. |
Entri CS |
199. |
Epila |
200. |
Eric |
201. |
Erika |
202. |
ES Acuerdo |
203. |
ES Aficion |
204. |
ES Antania |
205. |
ES Archipel |
206. |
ES Arrabal |
207. |
ES Arroyo |
208. |
ES Baila |
209. |
ES Balaton |
210. |
ES Beguin |
211. |
ES Behobie |
212. |
ES Bilal |
213. |
ES Bishop |
214. |
ES Bocuse |
215. |
ES Borotra |
216. |
ES Break |
217. |
ES Brindis |
218. |
ES Bronca |
219. |
ES Bubka |
220. |
ES Burkina |
221. |
ES Littoral |
222. |
ES Nutriplus |
223. |
ES Paolis |
224. |
Evelina |
225. |
Evelina IT |
226. |
Evolia |
227. |
Exalto |
228. |
Fakirus |
229. |
Feiri |
230. |
Felike |
231. |
Ferouz |
232. |
Figueras |
233. |
Filia |
234. |
Fiorinis |
235. |
FMB0232 |
236. |
Foxtro |
237. |
Frontal |
238. |
Funni |
239. |
Furio Sumo |
240. |
Fusion |
241. |
Galeon |
242. |
Galgacorn |
243. |
Gallego |
244. |
Garabi CS |
245. |
Garonis Waxy |
246. |
Gavilan |
247. |
Gazda MTC |
248. |
Geyser |
249. |
Gibsi |
250. |
Goldaffe |
251. |
Goldalbi |
252. |
Goldalex |
253. |
Goldami |
254. |
Goldandy |
255. |
Goldarielle |
256. |
Goldblue |
257. |
Goldbrando |
258. |
Goldbull |
259. |
Goldelfia |
260. |
Goldenver |
261. |
Goldexel |
262. |
Goldextra |
263. |
Goldfaber |
264. |
Goldfalcon |
265. |
Goldfast |
266. |
Goldfenix |
267. |
Goldfert |
268. |
Goldfinger |
269. |
Goldflash |
270. |
Goldflorence |
271. |
Goldfrank |
272. |
Goldiego |
273. |
Goldimax |
274. |
Goldinter |
275. |
Goldistal |
276. |
Goldixos |
277. |
Goldjane |
278. |
Goldjulia |
279. |
Goldkim |
280. |
Goldkiwi |
281. |
Goldland |
282. |
Goldlord |
283. |
Goldman |
284. |
Goldmarian |
285. |
Goldmatrix |
286. |
Goldmaxim |
287. |
Goldmedal |
288. |
Goldmichel |
289. |
Goldmistral |
290. |
Goldolivia |
291. |
Goldorac |
292. |
Goldpatrick |
293. |
Goldplus |
294. |
Goldpollen |
295. |
Goldposter |
296. |
Goldragon |
297. |
Goldrailer |
298. |
Goldrocky |
299. |
Goldsander |
300. |
Goldsix |
301. |
Goldstorm |
302. |
Goldtom |
303. |
Goldweb |
304. |
Goldwest |
305. |
Goldwin |
306. |
Goldyork |
307. |
Góré |
308. |
Grecale |
309. |
Grip |
310. |
Gruni CS |
311. |
Guadalquivir |
312. |
Gutwein 2553 |
313. |
Gutwein 2605 |
314. |
Hajnal |
315. |
Helen |
316. |
Horus |
317. |
Horus CL |
318. |
Hunor |
319. |
Hypnos CL |
320. |
Hypnos |
321. |
Ida MTC |
322. |
Inka |
323. |
Iseran |
324. |
ISH402 |
325. |
ISH601 |
326. |
Izabella |
327. |
Jázmin |
328. |
Jazzi CS |
329. |
Jennifer |
330. |
Jorale |
331. |
Jouvence |
332. |
Joyyo |
333. |
Jozefina |
334. |
Jumper |
335. |
Kabey |
336. |
Kabir |
337. |
Kabos |
338. |
Kámasil |
339. |
Kamil |
340. |
Kamilla |
341. |
Kandoo |
342. |
Karate |
343. |
Karedas |
344. |
Karen |
345. |
Karmental |
346. |
Karolina |
347. |
Karrier |
348. |
Kelving |
349. |
Kemer |
350. |
Kent |
351. |
Keplero |
352. |
Kermess |
353. |
Kincs |
354. |
Kiskun 449 |
355. |
Kiskun 4532 |
356. |
Kiskun DC 4325 |
357. |
Kiskun DC 4430 |
358. |
Kiskun DC 4468 |
359. |
Kiskun Nora |
360. |
Kiskun SC 297 |
361. |
Kiskun SC 398 |
362. |
Kiskun SC 4390 |
363. |
Kiskun SC 4444 |
364. |
Kiskun SC 4451 |
365. |
Kiskun SC 4517 |
366. |
Kiskun TC 351 |
367. |
Kiskun TC 380 |
368. |
Kiskun TC 4255 |
369. |
Kiskun TC 4361 |
370. |
Kiskun TC 4371 |
371. |
Kiskun TC 4394 |
372. |
Kiskun TC 4454 |
373. |
Kiskun TC 4487 |
374. |
Kiskun TC 4515 |
375. |
Kismet |
376. |
Kitty |
377. |
Klaxon |
378. |
Klimt |
379. |
Kodipack |
380. |
Kompakt |
381. |
Konsol |
382. |
Korlitia |
383. |
Kosha |
384. |
Kratere |
385. |
Kristallo |
386. |
Krokus |
387. |
Kuadro |
388. |
Kubrick |
389. |
Kudos |
390. |
Kumin |
391. |
Kursus |
392. |
Kuxxoa |
393. |
KWS 2376 |
394. |
KWS 379 |
395. |
KWS 459 |
396. |
KWS 474 |
397. |
KWS0551 |
398. |
KWS1393 |
399. |
KWS1394 |
400. |
KWS1398 |
401. |
Lacasta |
402. |
Larigal |
403. |
Lazaro |
404. |
Ledina |
405. |
Leila |
406. |
Leopard |
407. |
LG 24.47 waxy |
408. |
LG 2470 |
409. |
LG 2481 |
410. |
LG 2533 |
411. |
LG 3362 |
412. |
LG 34.57 |
413. |
LG3330 |
414. |
LG3409 |
415. |
LG3440 |
416. |
LG3442 |
417. |
LG3443 |
418. |
LG3458 |
419. |
LG3472 |
420. |
LG3520 |
421. |
LG3531 |
422. |
LG3562 |
423. |
LG3691 |
424. |
LG3715 |
425. |
Limasil |
426. |
Liza |
427. |
Loxxam |
428. |
Lucero |
429. |
Luciana |
430. |
Ludovo |
431. |
Lugano |
432. |
Mahawax |
433. |
Mahora |
434. |
Maibi |
435. |
Majeste |
436. |
Manolo |
437. |
Maraton |
438. |
Marina |
439. |
Mars |
440. |
Martinic |
441. |
Marusia |
442. |
Mastri CS |
443. |
Mátra |
444. |
Maxima |
445. |
Maximmo |
446. |
Maxxis |
447. |
Medor |
448. |
Mehari |
449. |
Meknes |
450. |
Melinda |
451. |
Mellor |
452. |
Melodis |
453. |
Meridien |
454. |
Micastar |
455. |
Mitic |
456. |
Monrovia |
457. |
Monsone |
458. |
Montello |
459. |
Montoni |
460. |
Mucho |
461. |
Murcia |
462. |
Mv 342 |
463. |
Mv 355 DMSC |
464. |
Mv 437 |
465. |
Mv 444 |
466. |
Mv 500 |
467. |
Mv Majoros |
468. |
Mv MTC 448 |
469. |
Mv TC 434 |
470. |
Mv TC 514 |
471. |
MvNK 333 |
472. |
Nasdac |
473. |
Nauwax |
474. |
NC 4563 |
475. |
NC5500 |
476. |
Nessi CS |
477. |
Netto |
478. |
NK Cryso |
479. |
NK Pilaro |
480. |
NK Sycora |
481. |
NK Thermo |
482. |
NK Turtop |
483. |
NKArma |
484. |
NKAtria |
485. |
NKFactor |
486. |
NKFox |
487. |
NKNakor |
488. |
NKStep |
489. |
NKTago |
490. |
NKTerra |
491. |
Noemi |
492. |
Norma S.C. |
493. |
Novara |
494. |
Novello |
495. |
Novistar |
496. |
Nóra |
497. |
NX 5206 |
498. |
Oktan |
499. |
Olivia |
500. |
Omár |
501. |
Ortensia |
502. |
Ortowax |
503. |
Pacal |
504. |
Palomis |
505. |
Pardi |
506. |
Paulinis |
507. |
Petunio |
508. |
Piroska |
509. |
Pixxia |
510. |
Poem |
511. |
Poncho |
512. |
Posadas |
513. |
Potenza |
514. |
Poxxim |
515. |
PR31G66 |
516. |
PR31K18 |
517. |
PR31N27 |
518. |
PR31Y43 |
519. |
PR32B10 |
520. |
PR32B33 |
521. |
PR32B56 |
522. |
PR32D12 |
523. |
PR32D99 |
524. |
PR32F27 |
525. |
PR32F89 |
526. |
PR32H21 |
527. |
PR32H57 |
528. |
PR32H58 |
529. |
PR32K22 |
530. |
PR32T78 |
531. |
PR32W86 |
532. |
PR33A46 |
533. |
PR33A84 |
534. |
PR33D31 |
535. |
PR33H05 |
536. |
PR33J58 |
537. |
PR33M54 |
538. |
PR33N09 |
539. |
PR33P71 |
540. |
PR33R77 |
541. |
PR33V15 |
542. |
PR34B19 |
543. |
PR34B28 |
544. |
PR34B39 |
545. |
PR34B97 |
546. |
PR34D71 |
547. |
PR34G07 |
548. |
PR34G13 |
549. |
PR34G84 |
550. |
PR34G86 |
551. |
PR34H31 |
552. |
PR34K49 |
553. |
PR34M94 |
554. |
PR34N16 |
555. |
PR34N43 |
556. |
PR34N84 |
557. |
PR34P93 |
558. |
PR34W47 |
559. |
PR35D28 |
560. |
PR35M39 |
561. |
PR35P21 |
562. |
PR35R57 |
563. |
PR35T92 |
564. |
PR35Y54 |
565. |
PR35Y65 |
566. |
PR36B06 |
567. |
PR36D75 |
568. |
PR36H92 |
569. |
PR36K20 |
570. |
PR36K67 |
571. |
PR36N70 |
572. |
PR36P85 |
573. |
PR36R10 |
574. |
PR36T58 |
575. |
PR37B04 |
576. |
PR37K55 |
577. |
PR37K85 |
578. |
PR37M81 |
579. |
PR37M81 IT |
580. |
PR38B85 |
581. |
PR38T27 |
582. |
PR39F04 |
583. |
PR39T99 |
584. |
PR39V62 |
585. |
Prisca |
586. |
Prodis |
587. |
Profeta |
588. |
Profistar |
589. |
Promi |
590. |
Puccini CS |
591. |
Puli |
592. |
Quintal |
593. |
Ranja |
594. |
Rasa |
595. |
Rastto |
596. |
Ravel |
597. |
Ravistar |
598. |
Raxxia |
599. |
Readi |
600. |
Redel |
601. |
Rekord |
602. |
Reporter |
603. |
Riglos |
604. |
Rixxer |
605. |
RK14 |
606. |
RK25 |
607. |
RK36 |
608. |
Roano |
609. |
Rodellar |
610. |
Rona |
611. |
Rosery |
612. |
Sabia |
613. |
Saeta |
614. |
San Luis |
615. |
Sancia |
616. |
Sangria |
617. |
Sanmiguel |
618. |
Sardane |
619. |
Scaila |
620. |
Seba |
621. |
Seoul |
622. |
Sephora |
623. |
Serina |
624. |
Shiva |
625. |
Sidonis |
626. |
Silagro |
627. |
Silóma |
628. |
Simbali |
629. |
Sinatra |
630. |
Sixtina |
631. |
Sopronis |
632. |
Soraya |
633. |
Sperlona |
634. |
Spinoza |
635. |
Squadra |
636. |
Status |
637. |
Stira |
638. |
Stradi |
639. |
Stratos |
640. |
SUM 0241 |
641. |
SUM 0246 |
642. |
SUM 330 |
643. |
SUM 420 |
644. |
SUM 490 |
645. |
Szandra |
646. |
Szarvasi DC 310 S |
647. |
Szarvasi édes szárú |
648. |
Szegedi 331 |
649. |
Szegedi 455 |
650. |
Szegedi 462 |
651. |
Szegedi 470 |
652. |
Szegedi DC 488 |
653. |
Szegedi SC 463 |
654. |
Szegedi TC 358 |
655. |
Szegedi TC 367 |
656. |
Szegedi TC 377 |
657. |
Szegedi TC 465 |
658. |
Szegedi TC 513 |
659. |
Szentesi SC 623 |
660. |
Szentesi TC 390 S |
661. |
Szilvia |
662. |
Tacca |
663. |
Tajo |
664. |
Talung |
665. |
Tamara |
666. |
Tanjuska |
667. |
Tavasz |
668. |
Tékila |
669. |
Texxud |
670. |
Tikal |
671. |
Tilda |
672. |
Tina |
673. |
Tisza |
674. |
Titlis |
675. |
Tixxus |
676. |
Tizona |
677. |
Tonachi |
678. |
Tornado |
679. |
Toxxol |
680. |
Trofeo |
681. |
Tucson |
682. |
Tünde |
683. |
Türkiz |
684. |
Tuxxeo |
685. |
Tyrexx |
686. |
Valika |
687. |
Vanda |
688. |
Varenne |
689. |
Vasilica |
690. |
Vegale |
691. |
Velin |
692. |
Venici |
693. |
Vénusz |
694. |
Veracruz |
695. |
Veroni CS |
696. |
Veronika |
697. |
Viana |
698. |
Vic |
699. |
Viktoria |
700. |
Vilma |
701. |
Virgi |
702. |
Viridis |
703. |
Virtuoz |
704. |
Wendy |
705. |
Wexxil |
706. |
Windi |
707. |
Wonga |
708. |
Zeusz |
12.5.2006 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 125/38 |
ODPORÚČANIE KOMISIE
z 8. mája 2006
týkajúce sa podpory využívania pobrežnej elektrickej siete pre lode kotviace v prístavoch Spoločenstva
(Text s významom pre EHP)
(2006/339/ES)
KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 211,
keďže:
(1) |
V novembri 2002 Komisia prijala oznámenie Európskemu parlamentu a Rade o stratégii Európskej únie na redukciu emisií z námorných lodí do atmosféry (1), ktoré nalieha na prístavné orgány, aby od lodí v prístave požadovali využívanie pobrežnej elektrickej siete, podporovali ich v ňom alebo im toto využívanie zjednodušovali. |
(2) |
Európsky parlament vo svojom uznesení zo 4. decembra 2003 o stratégii (2) uviedol, že propagáciu využívania elektrickej energie z pobrežia v prístavoch by mohlo uľahčiť vypracovanie správy, ktorá by uvádzala kladné príklady z prijatia takýchto opatrení, ako aj náklady na ne a ich výhody. |
(3) |
Rada vo svojich záveroch o stratégii z 22. decembra 2003 (3) uznala, že sa o niektorých problémoch týkajúcich sa životného prostredia na medzinárodnej úrovni nehovorí dostatočne a že obzvlášť vplyv námorných lodí na koncentráciu tuhých častíc a ozónu a jeho prekurzorov v okolitom ovzduší by mal byť predmetom ďalších úvah. |
(4) |
Komisia v súvislosti so svojím oznámením o programe Čistý vzduch pre Európu (CAFE): Na ceste k tematickej stratégii kvality ovzdušia (4) opätovne preskúmala, aký vplyv na koncentráciu látok znečisťujúcich okolitý vzduch má lodná plavba, a konštatovala, že podstatný, a to najmä v okolí prístavov. V určitých oblastiach môžu emisie z lodí ohrozovať dosahovanie noriem kvality ovzdušia. |
(5) |
V programe CAFE sa skonštatovalo, že znižovanie emisií z lodí je v porovnaní s opatreniami v iných odvetviach čoraz väčšmi nákladovo efektívne. Väčšinu emisií z lodí v kotvisku možno znížiť iba prostredníctvom motora a dodatočnej úpravy alebo využívaním elektrickej energie z pobrežia. |
(6) |
Na medzinárodnej úrovni reguluje emisie z lodných motorov Medzinárodná námorná organizácia (IMO). Vývoj týchto noriem však nie je dostatočný na to, aby predstavoval pomoc pri riešení problémov kvality ovzdušia v prístavoch Spoločenstva. |
(7) |
Článok 4b smernice Rady 1999/32/ES z 26. apríla 1999 o znížení obsahu síry určitých kvapalných palív, ktorým sa menila a dopĺňala smernica 93/12/EHS (5), stanovuje pre lode, ktoré v kotvisku vypnú všetky motory a využívajú elektrickú energiu z pobrežia, výnimku z požiadavky používať námorné palivo s 0,1 % obsahom síry. |
(8) |
Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (6) umožňuje členským štátom za určitých podmienok požiadať o úplnú alebo čiastočnú daňovú úľavu alebo oslobodenie od dane na úrovni zdaňovania elektriny, |
TÝMTO ODPORÚČA:
1. |
Členské štáty by mali zvážiť montáž zariadení, prostredníctvom ktorých by lode kotviace v prístave mohli čerpať elektrickú energiu z pobrežia, najmä v prístavoch, kde kvalita ovzdušia prekračuje limitné hodnoty alebo kde obyvateľstvo vyjadrilo svoje znepokojenie nad vysokou hladinou hluku, a obzvlášť v prístavoch v blízkosti obývaných oblastí. |
2. |
Členské štáty by mali venovať pozornosť informácii uvedenej v prílohe o nákladovej efektívnosti a praktickosti využívania elektrickej energie z pobrežia na zníženie emisií pre rozličné typy lodí, trás a prístavov. Pozitívny vplyv na stav životného prostredia a nákladová efektívnosť by sa však mali posudzovať jednotlivo pre každý prípad. |
3. |
Členské štáty by mali v Medzinárodnej námornej organizácii (IMO) v súvislosti so súčasným prehodnocovaním Medzinárodného dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí (dohovor MARPOL) spolupracovať s cieľom presadzovať vývoj zosúladených medzinárodných noriem pre zapojenia do pobrežnej elektrickej siete, pričom by sa do úvahy mala brať aj prebiehajúca práca. |
4. |
Členské štáty by mali zvážiť využitie možností v právnych predpisoch Spoločenstva a ponúknuť ekonomické stimuly prevádzkovateľom ako motiváciu využívať elektrickú energiu z pobrežia. |
5. |
Členské štáty by mali podporovať poskytovanie informácií o využívaní pobrežnej elektrickej siete miestnym orgánom zodpovedným za prístavné oblasti, námorným orgánom, prístavným orgánom, klasifikačným spoločnostiam a priemyselným združeniam. |
6. |
Členské štáty by mali podporovať prístavné orgány a priemyselné podniky vo vymieňaní informácií o osvedčených postupoch pri dodávkach elektrickej energie z pobrežia a zlaďovaní postupov na poskytovanie takejto služby. |
7. |
Členské štáty by mali Komisii podávať správy o opatreniach, ktoré plánujú prijať s cieľom znížiť emisie z lodí v prístavoch, obzvlášť v prípadoch, keď kvalita ovzdušia prekračuje limitné hodnoty. |
V Bruseli 8. mája 2006
Za Komisiu
Stavros DIMAS
člen Komisie
(1) KOM(2002) 595, konečné znenie.
(2) Ú. v. EÚ C 89 E, 14.4.2004, s. 107.
(3) Ú. v. EÚ C 8, 13.1.2004, s. 3.
(4) KOM(2001) 245, konečné znenie.
(5) Ú. v. ES L 121, 11.5.1999, s. 13. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/33/ES (Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 59).
(6) Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2004/75/ES (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 100).
PRÍLOHA
SÚHRNNÉ INFORMÁCIE O VYUŽÍVANÍ POBREŽNEJ ELEKTRICKEJ SIETE
V tejto prílohe sa uvádzajú príslušné informácie o nákladoch využívania pobrežnej elektrickej siete a ich výhodách. Podrobnejšie informácie sú obsiahnuté v správe pre Komisiu – Zmluva o poskytovaní služieb v oblasti emisií z lodí: pridelenie emisií, ich znižovanie a trhové nástroje: elektrická energia z pobrežnej siete (1). Údaje o emisiách a nákladoch v tejto správe sa týkajú námorných lodí, ale technológia je takisto vhodná pre vnútrozemské plavidlá.
1. Technické požiadavky – typická konfigurácia
Tento diagram znázorňuje typické požiadavky na zapojenie do pobrežnej elektrickej siete. V závislosti od lode a kotviska sú možné aj iné konfigurácie. Medzinárodná komisia pre pravidlá schvaľovania elektrického zariadenia a Medzinárodné združenie klasifikačných spoločností v súčasnosti pracujú na priemyselných normách, ktoré v budúcnosti bude môcť posúdiť Medzinárodná námorná organizácia.
1. |
Zapojenie do miestnej siete s napätím 20–100 kV, odkiaľ je prúd vedený do miestnej transformačnej stanice, kde sa napätie transformuje na 6–20 kV. |
2. |
Káble, ktorými sa vedie elektrická energia s napätím 6–20 kV z rozvodne do kotviska. |
3. |
V prípade potreby zmena frekvencie prúdu. (V rámci Spoločenstva má dodávaný elektrický prúd spravidla frekvenciu 50 Hz. Loď nastavená na prúd s frekvenciou 60 Hz by pravdepodobne mohla využiť prúd s frekvenciou 50 Hz pre niektoré zariadenia, ako je domáce osvetlenie a kúrenie, ale nie pre zariadenia poháňané motormi, ako sú čerpadlá, navijaky a žeriavy. Preto by pre loď nastavenú na prúd s frekvenciou 60 Hz bolo nutné konvertovať prúd s frekvenciou 50 Hz na prúd s frekvenciou 60 Hz.) |
4. |
Káble na rozvod elektriny ku kotvisku. Môžu byť rozložené pod zemou v existujúcich alebo nových elektrických vedeniach. |
5. |
Systém káblových bubnov, aby sa zabránilo manipulácii s káblami vysokého napätia. Takáto zostava káblového bubna, otočného žeriavu a nosnej konštrukcie môže byť namontovaná v kotvisku. Pomocou otočného žeriava a nosnej konštrukcie možno káble na loď zdvihnúť a spustiť. Káblový bubon a nosná konštrukcia sa môžu napájať a ovládať elektromechanicky. |
6. |
Zásuvka na palube lode pre prípojný kábel. |
7. |
Transformátor na palube lode na transformáciu vysokého napätia dodaného prúdu na 400 V. |
8. |
Celá loď využíva elektrickú energiu z pobrežia, takže pomocné motory môžu byť vypnuté. |
2. Výhody – zníženie emisií
Využívanie pobrežnej elektrickej siete je jedným z nástrojov na dosiahnutie zlepšenia miestnej kvality ovzdušia. Výhody, ktoré z neho plynú, sa v závislosti od celej škály faktorov výrazne líšia. V hodnotení vplyvu pripojenom k tomuto odporúčaniu sa uvádza ilustrácia výhod, ktoré by sa mohli dosiahnuť prostredníctvom širšieho využitia tohto nástroja v rámci EÚ. Pred začatím montáže jednotlivých zariadení bude nutné vypracovať analýzy na zistenie nákladov a výhod pre konkrétne podmienky.
V hodnotení vplyvu sa vychádza z predpokladu lodí so stredne veľkými motormi a znázorňuje zníženie emisií znečisťujúcich vzduch v 500 kotviskách. Jedným z dôležitých faktorov ovplyvňujúcich výhody je obsah síry v palive. Právo Spoločenstva stanovuje od roku 2010 pre väčšinu prípadov prísnejšie hraničné hodnoty obsahu síry v palivách používaných pri kotvení. Preto sa v hodnotení vplyvu uvádza ilustrácia v prípade paliva s 2,7 % a 0,1 % obsahom síry. Ukazuje sa, že využívaním pobrežnej elektrickej siete by sa pri palive s 2,7 % obsahom síry dosiahla celková finančná výhoda vo výške 252 miliónov až 708 miliónov EUR ročne a pri palive s 0,1 % obsahom síry 103 miliónov až 284 miliónov EUR ročne. Tieto finančné výhody odrážajú zlepšený stav zdravia ľudí a zníženie poškodenia materiálu v dôsledku zníženia emisií znečisťujúcich vzduch (2).
Využívanie pobrežnej elektrickej siete prinesie taktiež iné výhody, ktoré v týchto údajoch nie sú zahrnuté. Zníži emisie oxidu uhličitého o viac ako 50 %, emisie oxidu uhoľnatého o takmer 99 % a emisie oxidu dusného (N2O) o viac ako 50 %. Vďaka nemu sa eliminujú vibrácie a hluk z pomocných motorov, v ktorého tesnej blízkosti bola nameraná intenzita 90–120 dB, a lodným strojníkom zlepší podmienky údržby.
3. Náklady – kapitálové výdavky a prevádzkové náklady
Náklady na montáž zariadení a využívanie pobrežnej elektrickej siete sú rozdelené medzi prístav a loď a budú sa podstatne líšiť v závislosti od existujúcej infraštruktúry najmä v prístave. Hodnotenie vplyvu uvádza orientačné výpočty pre celkové ročné systémové náklady priemerného kotviska a pre nové a zmodernizované plavidlá s rozličnými veľkosťami pomocných motorov. Výsledky sú zachytené v tabuľke 1.
Možno konštatovať, že celkové náklady sú oveľa nižšie pri lodiach s väčšími pomocnými motormi, pri ktorých takisto možno očakávať najvýraznejšie zníženie objemu emisií. Taktiež sú náklady omnoho nižšie v prípadoch, keď sa zariadenie na využívanie pobrežnej elektrickej siete inštaluje v novoskonštruovaných lodiach, ako v prípadoch modernizácie starších lodí. Významným faktorom pre celkové náklady lodí je palivo a náklady za elektrickú energiu. Palivové náklady sa líšia, no palivo s nižším obsahom síry je spravidla drahšie ako palivo s vyšším obsahom síry. Zatraktívniť využívanie pobrežnej elektrickej siete na lodiach kotviacich v prístave by takisto mala znížená daň z tejto elektrickej energie.
Tabuľka 1
TYP LODE Veľkosť pomocného motora |
Celkové ročné systémové náklady |
|
|
s daňou nízke ceny paliva |
bez dane vysoké ceny paliva |
(EUR/kotvisko/rok) |
(EUR/kotvisko/rok) |
|
NOVÁ |
||
Malá |
164 659 |
82 315 |
Stredná |
269 416 |
39 904 |
Veľká |
521 630 |
–72 298 |
MODERNIZOVANÁ |
||
Malá |
202 783 |
120 439 |
Stredná |
324 402 |
94 890 |
Veľká |
617 999 |
24 071 |
4. Porovnanie výhod a nákladov
Ročné finančné výhody zo zníženia objemu spomenutých štyroch látok znečisťujúcich ovzdušie v 500 kotviskách by pri použití paliva s 0,1 % obsahom síry boli 103 miliónov až 284 miliónov EUR a pri použití paliva s 2,7 % obsahom síry 252 miliónov až 708 miliónov EUR. Rozpätie hodnôt závisí od rozličných metodologických faktorov vrátane predpokladanej dĺžky štatistického života. Viac podrobností nájdete v hodnotení vplyvu tematickej stratégii o znečistení ovzdušia (3).
Celkové ročné systémové náklady na kotvisko, uvedené v tabuľke 1, závisia od troch faktorov: veľkosti lodného motora, toho, či sa technológia zavádza na novej, alebo starej lodi, a od nákladov na elektrickú energiu a lodné palivá. V hodnotení vplyvu sa odhaduje, že za predpokladu nízkych cien paliva a plného daňového zaťaženia lodí z elektrickej energie sú náklady lodí, ktoré v 500 kotviskách využívajú pobrežnú elektrickú sieť, ročne o 185 miliónov EUR vyššie ako náklady lodí, ktoré v kotvisku využívajú na výrobu elektrickej energie lodné palivo. Za predpokladu vyšších cien paliva a úplnej výnimky z dane z elektrickej energie by sa celkové náklady znížili o 80 % približne na 34 miliónov EUR ročne.
Z týchto údajov vyplýva, že v mnohých situáciách výhody využívania pobrežnej elektrickej siete vyvážia náklady naň. V mnohých prípadoch sú výhody mnohonásobne väčšie než náklady.
5. Záver
Výhody využívania pobrežnej elektrickej siete a náklady naň sa podstatne líšia v závislosti od existujúcej konfigurácie a lokality prístavu, kotviska a lode. To znamená, že jeho nákladovú efektívnosť je nutné overovať v jednotlivých prípadoch osobitne a že úsilie o priame zníženie emisií z lodných motorov by malo pokračovať.
Z ekologického hľadiska dosahuje využívanie pobrežnej elektrickej siete oveľa výraznejšie zníženie objemu emisií, ako sa dosahuje, keď lode v kotvisku využívajú palivo s 0,1 % obsahom síry (ako od roku 2010 stanovuje smernica 2005/33/ES), najmä v prípade NOx a tuhých častíc. Preto by sa malo obzvlášť zvážiť v prístavoch, kde emisie NOx a tuhých častíc sú jednou z príčin problémov s miestnou kvalitou ovzdušia, ako napríklad prekročené limitné hodnoty ozónu a tuhých častíc v okolitom ovzduší.
Z údajov všeobecne vyplýva, že pre lode s väčšími motormi, ktoré pravidelne kotvia v tých istých prístavoch, by využívanie pobrežnej elektrickej energie bolo tak z ekologického, ako aj z ekonomického hľadiska výhodnejšie ako používanie paliva s 0,1 % obsahom síry. Z ekonomického hľadiska by využívanie pobrežnej elektrickej siete malo priniesť úspory porovnateľné s úsporami spojenými s novými loďami, ktoré používajú palivá s malým obsahom síry a pravidelne kotvia v tých istých prístavoch, najmä – ale nielen – ak by sa využili daňové úľavy z dane z elektrickej energie, ktoré povoľuje smernica 2003/96/ES. Členské štáty a miestne orgány budú možno chcieť zvážiť iné prostriedky, ktoré by mohli byť motiváciou pre investície prístavov na zriadenie a využívanie infraštruktúry pobrežnej elektrickej siete.
(1) Pozri: http://www.europa.eu.int/comm/environment/air/pdf/task2_shore-side.pdf
(2) Pozri: http://europa.eu.int/comm/environment/air/cafe/activities/pdf/cafe_cba_externalities.pdf (s. 4). Hodnoty sú priemery krajín (mestské a vidiecke oblasti spolu), preto výhody môžu byť vyššie v prístavoch pri centrách miest.
(3) SEK(2005) 1133.
12.5.2006 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 125/43 |
ROZHODNUTIE KOMISIE
z 8. mája 2006,
ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2001/171/ES s cieľom predĺžiť platnosť podmienok pre výnimku na sklené obaly vo vzťahu k úrovniam koncentrácie ťažkých kovov ustanoveným v smernici 94/62/ES
[oznámené pod číslom K(2006) 1823]
(Text s významom pre EHP)
(2006/340/ES)
KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (1), a najmä na jej článok 11 ods. 3,
keďže:
(1) |
Výnimka ustanovená v rozhodnutí Komisie 2001/171/ES z 19. februára 2001 (2) na sklené obaly vo vzťahu k úrovniam koncentrácie ťažkých kovov ustanoveným v smernici 94/62/ES stratí účinnosť 30. júna 2006. |
(2) |
Dodržanie medznej hodnoty 100 ppm, ustanovenej v článku 11 ods. 1 smernice 94/62/ES, by sa mohlo v celom Spoločenstve dosiahnuť len prostredníctvom zníženia úrovne recyklácie skla, čo však nie je žiaduce z environmentálneho hľadiska. |
(3) |
Platnosť rozhodnutia 2001/171/ES by sa preto mala predĺžiť bez ďalšieho uvedenia obdobia účinnosti. |
(4) |
Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru, ktorý bol zriadený podľa článku 21 smernice 94/62/ES, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Článok 6 rozhodnutia 2001/171/ES sa vypúšťa.
Článok 2
Toto rozhodnutie je určené členským štátom.
V Bruseli 8. mája 2006
Za Komisiu
Stavros DIMAS
člen Komisie
(1) Ú. v. ES L 365, 31.12.1994, s. 10. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2005/20/ES (Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2005, s. 17).
(2) Ú. v. ES L 62, 2.3.2001, s. 20.