11.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 102/1

(1)

V oblasti cestnej dopravy nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 z 20. decembra 1985 o zosúlaďovaní niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy (4), malo harmonizovať podmienky hospodárskej súťaže medzi druhmi vnútrozemskej dopravy, a to najmä vzhľadom na odvetvie cestnej dopravy, zlepšenie pracovných podmienok a bezpečnosti na cestách. Pokrok v týchto oblastiach by mal byť zachovaný a mal by sa rozšíriť.

(2)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave (5) požaduje od členských štátov, aby prijali opatrenia obmedzujúce maximálnu týždennú pracovnú dobu mobilných pracovníkov.

(3)

Pri výklade, uplatňovaní, zabezpečovaní dodržiavania a monitorovaní niektorých ustanovení nariadenia (EHS) č. 3820/85 o pravidlách o čase jazdy, prestávke a dobe odpočinku pre vodičov pôsobiacich vo vnútroštátnej i medzinárodnej cestnej doprave v rámci Spoločenstva jednotným spôsobom vo všetkých členských štátoch nastali ťažkosti, spôsobené širokou formuláciou pojmov použitých v týchto ustanoveniach.

(4)

Účinné a jednotné zabezpečenie dodržiavania týchto ustanovení je žiaduce, ak sa majú dosiahnuť ciele týchto ustanovení a ak sa nemá znevážiť uplatňovanie pravidiel. Vzniká teda potreba súboru jednoznačnejších a jednoduchších pravidiel, ktoré budú ľahšie pochopiteľné, vykladané a uplatniteľné v odvetví cestnej dopravy a orgánmi zabezpečujúcimi ich dodržiavanie.

(5)

Opatreniami ustanovenými v tomto nariadení, ktoré sa týkajú pracovných podmienok, by nemalo byť dotknuté právo sociálnych partnerov prijať prostredníctvom kolektívneho vyjednávania alebo iným spôsobom ustanovenia, ktoré sú pre pracovníkov výhodnejšie.

(6)

Je žiaduce jednoznačne vymedziť rozsah pôsobnosti tohto nariadenia špecifikovaním hlavných kategórií vozidiel, na ktoré sa vzťahuje.

(7)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na cestnú dopravu vykonávanú výlučne v rámci Spoločenstva alebo medzi Spoločenstvom, Švajčiarskom a krajinami, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

(8)

Európska dohoda o práci posádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave z 1. júla 1970 (ďalej len „AETR“) v znení zmien a doplnení by sa mala i naďalej vzťahovať na nákladnú i osobnú cestnú dopravu vykonávanú vozidlami evidovanými v ktoromkoľvek členskom štáte alebo ktorejkoľvek krajine, ktorá je zmluvnou stranou AETR, pre celý úsek cesty, keď táto cesta prebieha medzi Spoločenstvom a treťou krajinou inou ako Švajčiarskom alebo krajinami, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo keď cesta prebieha cez tieto krajiny. Je nevyhnutné AETR čo najskôr upraviť, najlepšie do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, s cieľom zosúladiť jej ustanovenia s týmto nariadením.

(9)

V prípade cestnej dopravy, používajúcej vozidlá evidované v tretej krajine, ktorá nie je zmluvnou stranou AETR, by sa ustanovenia AETR mali vzťahovať na časť cesty vykonanú v rámci Spoločenstva alebo v rámci krajín, ktoré sú zmluvnými stranami AETR.

(10)

Keďže predmet AETR patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, právomoc rokovať o tejto dohode a uzavrieť ju má Spoločenstvo.

(11)

Ak si zmena a doplnenie vnútorných predpisov Spoločenstva v danej oblasti vyžiada príslušnú zmenu a doplnenie AETR, členské štáty by mali postupovať spoločne s cieľom čo najskôr dosiahnuť zmenu a doplnenie AETR v súlade s postupom v nej ustanoveným.

(12)

Zoznam výnimiek by sa mal aktualizovať tak, aby odrážal vývoj v odvetví cestnej dopravy za posledných devätnásť rokov.

(13)

Je potrebné poskytnúť úplné vymedzenie všetkých kľúčových pojmov, aby sa uľahčil výklad tohto nariadenia a aby sa zabezpečilo jeho jednotné uplatňovanie. Okrem toho je potrebné usilovať sa o zabezpečenie jednotného výkladu a uplatňovania tohto nariadenia zo strany vnútroštátnych orgánov dohľadu. Vymedzenie pojmu „týždeň“, uvedené v tomto nariadení, by nemalo brániť vodičovi začať svoj pracovný týždeň v ktorýkoľvek deň týždňa.

(14)

S cieľom zaručiť účinné zabezpečenie dodržiavania predpisov je nevyhnutné, aby príslušné orgány pri výkone cestných kontrol a po prechodnom období boli schopné zistiť, či boli časy jazdy a doby odpočinku dodržané v deň kontroly a v predchádzajúcich 28 dňoch.

(15)

Základné pravidlá o časoch jazdy je potrebné ozrejmiť a zjednodušiť, aby bolo možné zabezpečiť ich účinné a jednotné dodržiavanie prostredníctvom digitálneho tachografu, ako je stanovené v nariadení Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave (6) a v tomto nariadení. Okrem toho orgány zabezpečujúce dodržiavanie predpisov v členských štátoch by sa mali prostredníctvom stáleho výboru snažiť o dosiahnutie spoločného porozumenia pri vykonávaní tohto nariadenia.

(16)

V zmysle nariadenia (EHS) č. 3820/85 sa preukázalo, že je možné naplánovať denné doby jazdy a prestávky tak, aby umožňovali vodičovi viesť vozidlo príliš dlho bez úplnej prestávky, čo viedlo k zmenšenej bezpečnosti na cestách a zhoršeniu pracovných podmienok vodiča. Je teda vhodné zabezpečiť, aby rozdelené prestávky boli nariadené tak, aby sa zabránilo zneužívaniu.

(17)

Toto nariadenie má za cieľ zlepšiť sociálne podmienky zamestnancov, na ktorých sa nariadenie vzťahuje, ako aj zlepšiť celkovú bezpečnosť na cestách. Uskutočňuje sa to najmä prostredníctvom ustanovení týkajúcich sa maximálneho času jazdy za deň, za týždeň a za obdobie dvoch po sebe idúcich týždňov, prostredníctvom ustanovenia, ktoré vodičovi ukladá čerpať pravidelnú týždennú dobu odpočinku najmenej raz za dva po sebe idúce týždne, a prostredníctvom ustanovení, ktoré predpisujú, že denná doba odpočinku nemá byť za žiadnych okolností kratšia ako neprerušovaný časový úsek deviatich hodín. Pretože tieto ustanovenia zaručujú primeraný odpočinok a takisto vzhľadom na skúsenosti s postupmi zabezpečenia dodržiavania týchto predpisov z minulých rokov, systém náhrady za skrátené doby denného odpočinku už nie je potrebný.

(18)

Mnoho činností v cestnej doprave v rámci Spoločenstva zahŕňa na istom úseku cesty dopravu trajektom alebo železnicou. Pre tieto činnosti je preto potrebné vytvoriť jasné, vhodné ustanovenia o dobe denného odpočinku a prestávkach.

(19)

S ohľadom na zvýšenie cezhraničnej nákladnej i osobnej dopravy je v záujme bezpečnosti na cestách a lepšieho dodržiavania predpisov, aby cestné kontroly a kontroly v priestoroch podnikov pokrývali časy jazdy, doby odpočinku a prestávky čerpané v iných členských štátoch alebo tretích krajinách, a je žiaduce zistiť, či príslušné predpisy boli úplne a riadne dodržané.

(20)

Zodpovednosť dopravných podnikov by sa mala rozšíriť aspoň na dopravné podniky, ktoré sú právnickými alebo fyzickými osobami, a nemala by vylučovať konania proti fyzickým osobám, ktoré sú páchateľmi, podnecovateľmi alebo vedľajšími účastníkmi porušení tohto nariadenia.

(21)

Je potrebné, aby vodiči pracujúci pre niekoľko dopravných podnikov predkladali každému podniku primerané informácie, ktoré podniku umožnia plniť svoje povinnosti podľa tohto nariadenia.

(22)

S cieľom podporovať sociálny pokrok a zvýšenie bezpečnosti na cestách by si mal každý členský štát zachovať právo prijímať niektoré vhodné opatrenia.

(23)

Vnútroštátne odchýlky by mali odrážať zmeny v odvetví cestnej dopravy a mali by sa obmedziť len na tie prvky, na ktoré v súčasnosti nepôsobia konkurenčné tlaky.

(24)

Členské štáty by mali stanoviť predpisy pre vozidlá používané na služby pravidelnej osobnej dopravy, pri ktorých trasa linky nepresahuje 50 kilometrov. Tieto predpisy by mali stanoviť primeranú ochranu prostredníctvom povolených časov jazdy a povinných prestávok a dôb odpočinku.

(25)

V záujme účinného zabezpečenia dodržiavania predpisov je žiaduce, aby všetka pravidelná vnútroštátna aj medzinárodná osobná doprava bola kontrolovaná pomocou štandardného záznamového zariadenia.

(26)

Členské štáty by mali ustanoviť pravidlá o sankciách uplatňovaných v prípadoch porušenia tohto nariadenia a zabezpečiť ich vykonanie. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané, odrádzajúce a nediskriminačné. Medzi spoločný súbor opatrení, ktoré majú členské štáty k dispozícii, by mala patriť aj možnosť znehybnenia vozidla v prípade zistenia závažného porušenia predpisov. Ustanoveniami obsiahnutými v tomto nariadení týkajúcimi sa sankcií alebo konaní by nemali byť dotknuté vnútroštátne predpisy týkajúce sa dôkazného bremena.

(27)

V záujme jednoznačného a účinného zabezpečenia dodržiavania predpisov je žiaduce, aby boli zabezpečené jednotné ustanovenia o zodpovednosti dopravných podnikov a vodičov za porušenie tohto nariadenia. Táto zodpovednosť môže viesť k trestným, občianskym alebo správnym sankciám, aké platia v jednotlivých členských štátoch.

(28)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to stanovenie jasných spoločných pravidiel o časoch jazdy, prestávok a dobách odpočinku, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu potreby koordinovaného postupu ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(29)

Opatrenia potrebné na vykonanie tohto nariadenia by mali byť prijaté v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (7).

(30)

Keďže smernica 2003/59/ES (8) obsahuje ustanovenia o minimálnom veku vodičov a tieto sa musia do roku 2009 transponovať, v tomto nariadení sa vyžadujú len prechodné ustanovenia o minimálnom veku posádky.

(31)

Nariadenie (EHS) č. 3821/85 by malo byť zmenené a doplnené tak, aby ozrejmovalo špecifické povinnosti dopravných podnikov a vodičov, ako aj podporovalo právnu istotu a uľahčovalo zabezpečenie dodržiavania predpisov o čase jazdy a dobách odpočinku pri cestných kontrolách.

(32)

Nariadenie (EHS) č. 3821/85 by malo byť tiež zmenené a doplnené tak, aby zabezpečovalo právnu istotu, pokiaľ ide o nové termíny pre zavedenie digitálnych tachografov a pre dostupnosť kariet vodičov.

(33)

Zavedenie záznamového zariadenia podľa nariadenia (ES) č. 2135/98, ktoré umožňuje elektronický záznam činností vodiča počas obdobia 28 dní na jeho karte vodiča a elektronický záznam využívania vozidla počas obdobia 365 dní, v budúcnosti zabezpečí rýchlejšie a úplnejšie cestné kontroly.

(34)

Podľa smernice 88/599/EHS (9) sa cestné kontroly obmedzujú na denný čas jazdy, dobu denného odpočinku a prestávky. Zavedením digitálneho záznamového zariadenia sa budú údaje o vodičovi a vozidle ukladať elektronicky a bude ich možné vyhodnotiť elektronicky priamo na mieste. Toto by malo po čase umožniť jednoduchú kontrolu doby pravidelného denného odpočinku a doby skráteného denného odpočinku a doby pravidelného týždenného odpočinku a doby skráteného týždenného odpočinku a náhradného odpočinku.

(35)

Skúsenosti ukazujú, že dodržiavanie ustanovení tohto nariadenia, a to najmä maximálneho času jazdy v období dvoch týždňov možno zabezpečiť len vtedy, ak sa v rámci cestných kontrol uskutoční riadny a účinný dohľad v súvislosti s celým príslušným obdobím.

(36)

Uplatňovanie právnych ustanovení týkajúcich sa digitálnych tachografov by malo byť v súlade s týmto nariadením, aby tak bolo možné dosiahnuť optimálnu účinnosť monitorovania a zabezpečenia dodržiavania niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy.

(37)

Z dôvodov jednoznačnosti a racionalizácie by nariadenie (EHS) č. 3820/85 malo byť zrušené a nahradené týmto nariadením,

a)

tovaru, kde maximálna prípustná hmotnosť vozidla vrátane každého prívesu alebo návesu je vyššia ako 3,5 tony, alebo

b)

osôb vozidlami skonštruovanými alebo trvalo prispôsobenými na prepravu viac ako deviatich osôb vrátane vodiča, ktoré sú určené na tieto účely.

a)

výhradne v rámci Spoločenstva alebo

b)

medzi Spoločenstvom, Švajčiarskom a krajinami, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

a)

vozidlá evidované v Spoločenstve alebo v krajinách, ktoré sú zmluvnými stranami AETR, na celý úsek cesty;

b)

vozidlá evidované v tretej krajine, ktorá nie je zmluvnou stranou AETR, len na časť cesty prebiehajúcu na území Spoločenstva alebo krajín, ktoré sú zmluvnými stranami AETR.

a)

vozidlami používanými v pravidelnej osobnej doprave, pri ktorých trasa linky nepresahuje 50 kilometrov;

b)

vozidlami s maximálnou povolenou rýchlosťou nepresahujúcou 40 kilometrov za hodinu;

c)

vozidlami vlastnenými alebo prenajímanými bez vodiča ozbrojenými silami, civilnou ochranou, požiarnym zborom a silami, zodpovednými za zachovanie verejného poriadku, ak sa preprava realizuje v dôsledku úloh, ktorými sú tieto služby poverené, a je pod ich kontrolou;

d)

vozidlami, používanými v núdzových situáciách alebo pri záchranných akciách vrátane vozidiel používaných pri nekomerčnej doprave humanitárnej pomoci;

e)

špecializovanými vozidlami používanými na lekárske účely;

f)

špecializovanými havarijnými vozidlami pracujúcimi v okruhu 100 kilometrov od svojej základne;

g)

vozidlami, ktoré sa podrobujú cestným skúškam na účely technického rozvoja, opráv alebo údržby, a novými alebo prestavanými vozidlami, ktoré ešte neboli uvedené do prevádzky;

h)

vozidlami alebo jazdnými súpravami s maximálnou prípustnou hmotnosťou nepresahujúcou 7,5 tony, používanými na nekomerčnú nákladnú dopravu;

i)

úžitkovými vozidlami, ktoré majú status historických vozidiel podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom sa prevádzkujú, a ktoré sa používajú na nekomerčnú nákladnú alebo osobnú dopravu.

a)

„cestná doprava“ je akákoľvek cesta vykonávaná celkom alebo čiastočne po verejných cestách naloženým alebo nenaloženým vozidlom, ktoré sa používa na prepravu osôb alebo tovaru;

b)

„vozidlo“ je každé motorové vozidlo, ťahač, príves alebo náves alebo kombinácia týchto vozidiel, ktoré sú vymedzené takto:

c)

„vodič“ je každá osoba, ktorá vedie vozidlo hoci aj krátky čas alebo ktorá sa prepravuje vo vozidle v rámci svojich povinností, aby bola v prípade potreby k dispozícii viesť vozidlo;

d)

„prestávka“ je každý časový úsek, počas ktorého vodič nesmie viesť vozidlo ani vykonávať žiadnu inú prácu a ktorý sa využíva výlučne na regeneráciu;

e)

„iná práca“ sú všetky činnosti vymedzené ako pracovný čas v článku 3 písm. a) smernice 2002/15/ES okrem „jazdy“, vrátane každej práce, vykonávanej pre rovnakého alebo iného zamestnávateľa v odvetví dopravy alebo mimo neho;

f)

„odpočinok“ je akýkoľvek neprerušovaný časový úsek, počas ktorého môže vodič voľne disponovať svojím časom;

g)

„doba denného odpočinku“ je akákoľvek denná doba, počas ktorej môže vodič voľne disponovať svojím časom, a zahŕňa „dobu pravidelného denného odpočinku“ a „dobu skráteného denného odpočinku“:

h)

„doba týždenného odpočinku“ je časový úsek jedného týždňa, počas ktorého môže vodič voľne disponovať svojím časom, a zahŕňa „dobu pravidelného týždenného odpočinku“ a „dobu skráteného týždenného odpočinku“:

i)

„týždeň“ je obdobie od 00.00 hodín v pondelok do 24.00 hodín v nedeľu;

j)

„čas jazdy“ je trvanie vedenia vozidla zaznamenané:

k)

„denný čas jazdy“ je celkový súhrnný čas jazdy medzi koncom jednej doby denného odpočinku a začiatkom nasledujúcej doby denného odpočinku alebo medzi dobou denného odpočinku a dobou týždenného odpočinku;

l)

„týždenný čas jazdy“ je celkový súhrnný čas jazdy počas týždňa;

m)

„maximálna prípustná hmotnosť“ je maximálna povolená pohotovostná hmotnosť plne naloženého vozidla;

n)

„pravidelná osobná doprava“ je vnútroštátna a medzinárodná doprava v zmysle článku 2 nariadenia Rady (EHS) č. 684/92 zo 16. marca 1992 o spoločných pravidlách pre medzinárodnú prepravu osôb autokarmi a autobusmi (10);

o)

„vedenie viacerými osobami“ je situácia, keď sú počas každej doby jazdy medzi dvoma po sebe idúcimi dobami denného odpočinku alebo medzi dobou denného odpočinku a dobou týždenného odpočinku vo vozidle najmenej dvaja vodiči, ktorí budú vozidlo viesť. V prvej hodine vedenia vozidla viacerými osobami je prítomnosť druhého vodiča nepovinná, avšak pre zvyšok doby je povinná;

p)

„dopravný podnik“ je akákoľvek fyzická osoba, akákoľvek právnická osoba, akékoľvek združenie alebo skupina osôb bez právnej subjektivity, zisková alebo nezisková, alebo akýkoľvek úradný orgán s vlastnou právnou subjektivitou alebo bez nej, alebo závislý od orgánu majúceho takúto subjektivitu, ktorý sa zaoberá cestnou dopravou v prenájme alebo za úhradu alebo na vlastný účet;

q)

„doba jazdy“ je súhrnný čas jazdy, odkedy vodič začal viesť vozidlo po dobe odpočinku alebo prestávke, až kým nezačne čerpať dobu odpočinku alebo prestávku. Doba jazdy môže byť nepretržitá alebo rozdelená.

a)

sa cestná doprava vykonáva v rámci jedného členského štátu v okruhu 50 kilometrov od základne vozidla vrátane miestnych správnych oblastí, ktorých centrá ležia v rámci tohto okruhu;

b)

zníženie slúži na účely odborného vzdelávania a

c)

sú dodržiavané obmedzenia uložené vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu v pracovnoprávnych veciach.

—

dve doby pravidelného týždenného odpočinku alebo

—

jednu dobu pravidelného týždenného odpočinku a jednu dobu skráteného týždenného odpočinku trvajúcu najmenej 24 hodín. Toto skrátenie sa však nahradí primeraným odpočinkom čerpaným vcelku pred ukončením tretieho týždňa nasledujúceho po predmetnom týždni.

5.

a)

vozidlami vo vlastníctve orgánov verejnej moci alebo nimi prenajímanými bez vodiča na účely cestnej dopravy, ktorá nekonkuruje súkromným dopravným podnikom;

b)

vozidlami používanými alebo prenajímanými bez vodiča poľnohospodárskymi, záhradníckymi, lesníckymi, chovateľskými alebo rybárskymi podnikmi na prepravu tovaru ako súčasť svojej podnikateľskej činnosti v okruhu do 100 kilometrov od miesta, kde má podnik základňu;

c)

poľnohospodárskymi traktormi a lesnými traktormi používanými na poľnohospodárske alebo lesnícke činnosti v okruhu do 100 kilometrov od základne podniku, ktorý vozidlo vlastní, najíma alebo prenajíma;

d)

vozidlami alebo jazdnými súpravami s maximálnou prípustnou hmotnosťou nepresahujúcou 7,5 tony, ktoré používajú:

Tieto vozidlá sa používajú iba v okruhu 50 kilometrov od základne podniku a pod podmienkou, že vedenie vozidla nepredstavuje hlavnú činnosť vodiča;

e)

vozidlami prevádzkovanými výlučne na ostrovoch s rozlohou do 2 300 kilometrov štvorcových, ktoré nie sú s ostatnou časťou štátneho územia spojené mostom, brodom alebo tunelom, ktorý je prístupný motorovým vozidlám;

f)

vozidlami používanými na prepravu tovaru v okruhu 50 kilometrov od základne podniku, a ktoré sú poháňané zemným alebo skvapalneným plynom alebo elektrinou, ktorých maximálna prípustná hmotnosť vrátane hmotnosti prívesu alebo návesu nepresahuje 7,5 tony;

g)

vozidlami používanými pri výcviku a preskúšaní vodičov na účely získania vodičského preukazu alebo osvedčenia o odbornej spôsobilosti za predpokladu, že sa nepoužívajú na komerčnú nákladnú alebo osobnú dopravu;

h)

vozidlami používanými v súvislosti s kanalizáciou, ochranou pred povodňami, vodárenskými, plynárenskými a elektrárenskými údržbárskymi službami, údržbou a kontrolou ciest, pri zbere a odvoze domového odpadu a v súvislosti so službami likvidácie odpadu, telegrafnými a telefónnymi službami, rozhlasovým a televíznym vysielaním alebo pri zisťovaní rozhlasových a televíznych vysielačov a prijímačov;

i)

vozidlami s počtom miest na sedenie od 10 do 17, ktoré sa používajú výlučne na nekomerčnú osobnú dopravu;

j)

špecializovanými vozidlami na prepravu zariadení cirkusov a lunaparkov;

k)

špeciálne upravenými mobilnými projekčnými vozidlami, ktorých hlavným účelom pri státí je vzdelávanie;

l)

vozidlami používanými na zber mlieka z fariem a spätnú prepravu kontajnerov na mlieko alebo mliečnych produktov určených na kŕmenie zvierat;

m)

špecializovanými vozidlami na prepravu peňazí a/alebo cenností;

n)

vozidlami, ktoré sa používajú na prepravu živočíšneho odpadu alebo uhynutých zvierat, ktoré nie sú určené pre ľudskú spotrebu;

o)

vozidlami, ktoré sa používajú výlučne v rámci zberných priestorov, ako sú prístavy, terminály intermodálnej dopravy a železničné terminály;

p)

vozidlami používanými na prepravu živých zvierat z fariem na miestne trhy a naopak alebo z trhov na miestne bitúnky v okruhu do 50 kilometrov.

—

pre pravidelnú vnútroštátnu osobnú dopravu, ak je jej cestovný poriadok schválený orgánmi (v takomto prípade možno povoliť iba výnimky týkajúce sa prestávok), a

—

pre vnútroštátnu cestnú nákladnú dopravu na vlastný účet alebo v prenájme alebo za úhradu, ktorá nemá vplyv na jednotný trh a je potrebná na zachovanie určitých priemyselných odvetví na dotknutom území, a keď ustanovenia tohto nariadenia o výnimkách ukladajú obmedzujúci okruh do 100 kilometrov.

a)

pravidelnú vnútroštátnu osobnú dopravu a

b)

pravidelnú medzinárodnú osobnú dopravu, ktorej koncové stanice sú umiestnené vo vzdialenosti do 50 kilometrov vzdušnou čiarou od hranice medzi dvoma členskými štátmi a ktorej dĺžka trasy nepresahuje 100 kilometrov.

a)

zahŕňa všetky údaje uvedené v odseku 2 na minimálne obdobie pokrývajúce predchádzajúcich 28 dní; tieto údaje sa musia aktualizovať v pravidelných intervaloch, ktorých dĺžka nepresahuje jeden mesiac;

b)

podpisuje ho vedúci dopravného podniku alebo osoba, ktorá je oprávnená ho zastupovať;

c)

sa uchováva v dopravnom podniku jeden rok po uplynutí obdobia, na ktoré sa vzťahuje. Dopravný podnik poskytne výpis z rozpisu služieb dotknutým vodičom, ktorí o to požiadajú, a

d)

predloží sa a odovzdá na žiadosť oprávneného inšpekčného úradníka.

—

nebolo spáchané na území dotknutého členského štátu a

—

ktoré spáchal podnik, ktorý je usadený v inom členskom štáte alebo tretej krajine, alebo vodič, ktorého miesto výkonu zamestnania je v inom členskom štáte alebo v tretej krajine,

a)

porušení pravidiel ustanovených v kapitole II, ktorých sa dopustili osoby, ktoré nemajú bydlisko v danom členskom štáte, a všetkých sankcií uložených za takéto porušenia;

b)

sankcií uložených členským štátom za takéto porušenia, ktorých sa dopustili osoby s bydliskom v danom členskom štáte v iných členských štátoch.

a)

preskúma prípady, kde vznikajú rozdiely v uplatňovaní a zabezpečovaní dodržiavania akýchkoľvek ustanovení tohto nariadenia, a to najmä ustanovení týkajúcich sa času jazdy, prestávok a dôb odpočinku;

b)

ozrejmí ustanovenia tohto nariadenia s cieľom podporiť spoločný prístup.

1.

Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

Na účely tohto nariadenia sa použijú vymedzenia pojmov ustanovené v článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 (13).

2.

V článku 3 sa odseky 1, 2 a 3 nahrádzajú takto:

„1.   Záznamové zariadenie sa inštaluje a použije vo vozidlách evidovaných v členskom štáte, ktoré sa používajú na cestnú osobnú a nákladnú dopravu, okrem vozidiel uvedených v článku 3 nariadenia (ES) č. 561/2006. Vozidlá uvedené v článku 16 ods. 1 nariadenia (ES) č. 561/2006 a vozidlá vyňaté z rozsahu uplatňovania nariadenia (EHS) č. 3820/85, ktoré však už nie sú vyňaté podľa nariadenia (ES) č. 561/2006, musia túto požiadavku splniť do 31. decembra 2007.

2.   Členské štáty môžu vyňať vozidlá uvedené v článku 13 ods. 1 a ods. 3 nariadenia (ES) č. 561/2006 z rozsahu uplatňovania tohto nariadenia.

3.   Členské štáty môžu po povolení Komisie vyňať z rozsahu uplatňovania tohto nariadenia vozidlá používané na dopravné činnosti uvedené v článku 14 nariadenia (ES) č. 561/2006.“

3.

Článok 14 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2.   Podnik uchováva záznamové listy a výtlačky, ak sú výtlačky urobené na účely dosiahnutia súladu s článkom 15 ods. 1, v chronologickom poradí a v čitateľnej forme najmenej jeden rok po ich použití a poskytne kópie dotknutým vodičom, ktorí o ne požiadajú. Podnik tiež poskytne kópie údajov stiahnutých z kariet vodičov dotknutým vodičom, ktorí o ne požiadajú, a výtlačky týchto kópií. Záznamové listy, výtlačky a stiahnuté údaje sa predložia alebo odovzdajú na požiadanie ktoréhokoľvek oprávneného inšpekčného úradníka.“

4.

Článok 15 sa mení a dopĺňa takto:

1.

Článok 2 ods. 1 písm. a) sa nahrádza takto:

2.

Článok 2 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie schopnosti vydávať karty vodičov najneskôr v dvadsiaty deň nasledujúci po dni uverejnenia nariadenia (ES) č. 561/2006.“

11.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 102/15

(1)

Oznámenie Komisie s názvom „Bezpečné prevádzkovanie banských činností: vyhodnotenie nedávnych banských havárií“ stanovuje ako jednu z prioritných činností iniciatívu na reguláciu nakladania s odpadom z ťažobného priemyslu. Táto činnosť je vytvorená na doplnenie iniciatív podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES zo 16. decembra 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok (4), ako aj na vypracovanie dokumentu o najlepšej dostupnej technike pre nakladanie s odpadovou horninou a hlušinou z banských činností podľa smernice Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (5).

(2)

Vo svojom uznesení (6) z 5. júla 2001 o uvedenom oznámení Európsky parlament dôrazne podporil potrebu smernice o odpade z ťažobného priemyslu.

(3)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje Šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (7), stanovuje pre stále vznikajúce odpady cieľ, že by sa mala znížiť úroveň ich nebezpečnosti a mali by predstavovať čo najmenšie riziko, že by sa malo uprednostňovať zhodnocovanie a najmä recyklácia, že množstvo odpadov určených na zneškodňovanie by sa malo minimalizovať a malo by byť zaistené ich bezpečné zneškodňovanie a že odpad určený na zneškodňovanie by sa mal upravovať podľa možnosti čo najbližšie pri mieste jeho vzniku tak, aby to neviedlo k znižovaniu efektívnosti úpravy odpadu. Rozhodnutie č. 1600/2002/ES tiež predpisuje ako prioritnú činnosť vo vzťahu k haváriám a živelným pohromám vytvorenie opatrení na prevenciu nebezpečenstiev závažných havárií so zvláštnym zreteľom na tie, ktoré súvisia s banskou činnosťou, a vytvorenie opatrení pre banský odpad. Rozhodnutie č. 1600/2002/ES taktiež stanovuje ako prioritnú činnosť podporu trvalo udržateľného manažmentu ťažobného priemyslu s cieľom znížiť jeho dosah na životné prostredie.

(4)

V súlade s cieľmi politiky Spoločenstva v oblasti životného prostredia je potrebné stanoviť minimálne požiadavky s cieľom predchádzať alebo znižovať v najväčšej možnej miere akékoľvek nepriaznivé účinky na životné prostredie alebo zdravie ľudí, ktoré vznikajú v dôsledku nakladania s odpadom z ťažobného priemyslu, akým je napríklad hlušina (t. j. odpadové tuhé látky alebo kaly, ktoré zostávajú po úprave nerastov rôznymi postupmi), odpadová hornina a skrývka (t. j. materiál, ktorý sa premiestňuje počas ťažobnej činnosti pri sprístupňovaní rudnej alebo nerudnej suroviny, vrátane prípravnej etapy na ťažbu) a ornica (t. j. vrchná vrstva pôdy), pokiaľ predstavujú odpad, ako je definovaný v smernici Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch (8).

(5)

V súlade s odsekom 24 Johannesburského plánu implementácie prijatého v rámci Organizácie Spojených národov na Svetovom summite o trvalo udržateľnom rozvoji v roku 2002 je potrebné chrániť prírodné zdroje ako základňu hospodárskeho a sociálneho rozvoja a zvrátiť súčasný trend v degradácii prírodných zdrojov prostredníctvom nakladania so základňou prírodných zdrojov trvalo udržateľným a integrovaným spôsobom.

(6)

Preto by sa mala táto smernica vzťahovať na nakladanie s odpadom z pozemného ťažobného priemyslu, to znamená s odpadom, ktorý vzniká pri prieskume, ťažbe (vrátane prípravnej etapy), úprave a skladovaní nerastných surovín a pri prevádzke v lomoch. Takéto nakladanie by však malo odrážať zásady a priority určené v smernici 75/442/EHS, ktorá sa v súlade so svojím článkom 2 ods. 1 písm. b) bodom ii) naďalej uplatňuje na všetky aspekty nakladania s odpadom z ťažobného priemyslu, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica.

(7)

S cieľom predísť duplicite a neprimeraným administratívnym požiadavkám by sa mal rozsah pôsobnosti tejto smernice obmedziť na tie konkrétne činnosti, ktoré sa považujú za prioritné pre plnenie jej cieľov.

(8)

Ustanovenia tejto smernice by sa preto nemali vzťahovať na tie druhy odpadov, ktoré, hoci sú vytvorené v priebehu ťažby alebo úpravy nerastov, nie sú priamo spojené s procesom ťažby alebo úpravy, napr. potravinový odpad, odpadový olej, staré vozidlá, opotrebované batérie a akumulátory. Nakladanie s takýmto odpadom by malo podliehať ustanoveniam smernice 75/442/EHS alebo smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (9) alebo akýmkoľvek iným relevantným právnym predpisom Spoločenstva, ako je to v prípade odpadu, ktorý vzniká na mieste prieskumu, ťažby alebo úpravy a dopravuje sa na miesto, ktoré nie je zariadením na nakladanie s odpadmi podľa tejto smernice.

(9)

Táto smernica by sa nemala uplatňovať ani na odpad pochádzajúci z prieskumu, ťažby a úpravy nerastných surovín na mori, alebo na vtláčanie vody a spätné vtláčanie čerpanej podzemnej vody, kým na inertný odpad, odpad z prieskumu, ktorý nie je nebezpečný, neznečistenú zeminu a na odpad pochádzajúci z ťažby, úpravy a skladovania rašeliny by sa mal vzťahovať len obmedzený súbor požiadaviek z dôvodu ich nižších environmentálnych rizík. Členské štáty môžu znížiť alebo neuplatňovať určité požiadavky na neinertný odpad, ktorý nie je nebezpečný. Tieto výnimky by sa však nemali vzťahovať na zariadenia na nakladanie s odpadmi kategórie A.

(10)

Okrem toho, hoci sa táto smernica vzťahuje na nakladanie s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorý môže byť rádioaktívny, nemala by sa vzťahovať na špecifické situácie, ktoré sa týkajú len rádioaktivity a ktoré podliehajú Zmluve o Európskom spoločenstve pre atómovú energiu (Euratom).

(11)

S cieľom dodržať vernosť zásadám a prioritám určeným v smernici 75/442/EHS, a najmä v jej článkoch 3 a 4 by členské štáty mali zabezpečiť, aby prevádzkovatelia v ťažobnom priemysle prijali všetky potrebné opatrenia na zabránenie alebo na čo najväčšie možné zníženie skutočných alebo možných negatívnych účinkov na životné prostredie alebo zdravie ľudí, ktoré sú výsledkom nakladania s odpadom z ťažobného priemyslu.

(12)

Tieto opatrenia by mali byť založené, okrem iného, na koncepcii najlepších dostupných techník, ako sú vymedzené v smernici 96/61/ES a pri uplatňovaní takýchto techník členské štáty majú určiť, ako môžu zohľadniť technické vlastnosti zariadenia na nakladanie s odpadmi, jeho geografické umiestnenie a prípadne miestne environmentálne podmienky.

(13)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby prevádzkovatelia v ťažobnom priemysle vypracovali príslušné programy odpadového hospodárstva na zamedzenie alebo minimalizáciu, úpravu, zhodnocovanie a zneškodňovanie ťažobného odpadu. Tieto programy by mali byť zostavené tak, aby sa zabezpečilo vhodné plánovanie možností nakladania s odpadmi s cieľom minimalizovať vznik odpadu a jeho škodlivosť a podporovať zhodnocovanie odpadu. Odpad z ťažobného priemyslu by mal byť okrem toho klasifikovaný podľa jeho zloženia, aby sa v čo najväčšej možnej miere zabezpečilo, že takýto odpad reaguje iba predvídateľnými spôsobmi.

(14)

S cieľom minimalizovať riziká havárií a zaručiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zdravia ľudí by členské štáty mali zabezpečiť, aby každý prevádzkovateľ zariadenia na nakladanie s odpadmi kategórie A prijal a uplatňoval pre odpad politiku prevencie závažných havárií. V zmysle preventívnych opatrení by to malo zahŕňať vytvorenie systému riadenia bezpečnosti, havarijných plánov, ktoré sa majú použiť v prípade havárií a rozširovanie bezpečnostných informácií osobám, ktoré môžu byť závažnou haváriou zasiahnuté. V prípade havárie by sa od prevádzkovateľov malo žiadať, aby príslušným orgánom poskytli všetky dôležité informácie potrebné na zmiernenie skutočnej alebo možnej environmentálnej škody. Tieto konkrétne požiadavky by sa nemali vzťahovať na tie zariadenia na nakladanie s odpadmi z ťažobného priemyslu, ktoré patria do pôsobnosti smernice 96/82/ES.

(15)

Zariadenie na nakladanie s odpadmi by sa nemalo zaradiť do kategórie A len na základe rizík, ktoré predstavuje pre bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov v ťažobnom priemysle, na ktoré sa vzťahujú iné právne predpisy Spoločenstva, najmä smernice 92/61/EHS (10) a 92/104/EHS (11).

(16)

Kvôli špeciálnej povahe nakladania s odpadom z ťažobného priemyslu je potrebné zaviesť osobitné postupy pre žiadosti a povolenia pre zariadenia na nakladanie s odpadmi z ťažobného priemyslu. Členské štáty by okrem toho mali prijať potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že príslušné orgány pravidelne prehodnocujú podmienky uvedené v povolení a v prípade potreby ich aktualizujú.

(17)

Od členských štátov by sa malo vyžadovať, aby v súlade s Dohovorom EHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia z 25. júna 1998 (Aarhuský dohovor) bola verejnosť informovaná o žiadosti o povolenie na nakladanie s odpadom a aby pred udelením povolenia na nakladanie s odpadom bolo toto povolenie s dotknutou verejnosťou prerokované.

(18)

Je potrebné jasne vymedziť požiadavky, ktoré by mali spĺňať zariadenia na nakladanie s odpadmi poskytujúce služby ťažobnému priemyslu, pokiaľ ide o ich umiestnenie, riadenie, kontrolu, uzatvorenie, a preventívne a ochranné opatrenia, ktoré sa majú prijať, aby sa zabránilo akémukoľvek ohrozeniu životného prostredia z krátkodobého, ako aj dlhodobého hľadiska, a konkrétne opatrenia proti znečisťovaniu podzemných vôd prenikaním výluhu do pôdy.

(19)

Je potrebné jasne vymedziť zariadenia na nakladanie s odpadmi kategórie A, ktoré sa používajú na nakladanie s odpadom z ťažobného priemyslu, pri zohľadnení pravdepodobných účinkov akéhokoľvek znečistenia pochádzajúceho z prevádzkovania takéhoto zariadenia alebo z havárie, pri ktorej odpad unikne z takéhoto zariadenia.

(20)

Odpad umiestnený späť do vyťažených priestorov na účely jeho zhodnocovania alebo použitý na stavebné účely súvisiace s procesom ťažby nerastov, ako sú budovy alebo zabezpečenie v priestoroch alebo prostriedky prístupu pre stroje, nákladové rampy, hrádze, bezpečnostné barikády alebo bermy, majú tiež podliehať určitým požiadavkám, aby sa chránila povrchová a podzemná voda, zabezpečovala stabilita takéhoto odpadu a zabezpečilo sa riadne monitorovanie po ukončení takýchto činností. Vzhľadom na uvedené by takýto odpad nemal podliehať požiadavkám tejto smernice, ktorá sa týka výlučne „zariadení na nakladanie s odpadmi“, okrem požiadaviek uvedených v osobitnom ustanovení o vyťažených priestoroch.

(21)

Na účely zabezpečenia riadnej výstavby a zabezpečenia zariadení, ktoré slúžia na nakladanie s odpadmi z ťažobného priemyslu, členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia, aby zabezpečili, že projekt, umiestnenie a riadenie takýchto zariadení vykonávajú odborne spôsobilé osoby. Je potrebné zabezpečiť, aby odborná príprava a vzdelanie získané prevádzkovateľmi a zamestnancami poskytovali potrebnú kvalifikáciu. Okrem toho by sa príslušné orgány mali presvedčiť, že prevádzkovatelia zabezpečujú vhodné opatrenia týkajúce sa výstavby a zabezpečenia nového zariadenia na nakladanie s odpadmi alebo rozšírenia či zmeny existujúceho zariadenia na nakladanie s odpadmi, vrátane fázy po uzavretí.

(22)

Je potrebné stanoviť monitorovacie postupy počas prevádzkovania a následného uzavretia zariadení na nakladanie s odpadmi. Obdobie monitorovania a kontroly zariadení na nakladanie s odpadmi kategórie A po ich uzavretí by sa malo stanoviť primerane k riziku, ktoré predstavuje jednotlivé zariadenie na nakladanie s odpadmi podobným spôsobom, ako to požaduje smernica 1999/31/ES.

(23)

Je potrebné vymedziť kedy a ako by sa malo zariadenie slúžiace na nakladanie s odpadmi z ťažobného priemyslu uzatvoriť a stanoviť povinnosti a zodpovednosť prevádzkovateľa počas obdobia po uzavretí.

(24)

Členské štáty by mali od prevádzkovateľov v ťažobnom priemysle vyžadovať, aby uplatňovali kontroly monitorovania a nakladania s odpadom s cieľom predísť znečisťovaniu vody a pôdy a identifikovať akékoľvek nepriaznivé účinky, ktoré ich zariadenia na nakladanie s odpadmi môžu mať na životné prostredie alebo na zdravie ľudí. Okrem toho by na účely minimalizácie znečisťovania vody malo byť každé vypúšťanie odpadu do vodného recipienta v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (12). Okrem toho by sa koncentrácie kyanidu a zlúčenín kyanidu v odkaliskách pochádzajúce z určitých odvetví ťažobného priemyslu mali s ohľadom na ich škodlivé a jedovaté účinky znížiť na najnižšie možné úrovne použitím najlepších dostupných techník. Maximálne prahy koncentrácie by sa mali stanoviť podľa toho a v každom prípade v súlade s osobitnými požiadavkami tejto smernice, aby sa predišlo takýmto účinkom.

(25)

Od prevádzkovateľa zariadenia na nakladanie s odpadmi z ťažobného priemyslu by sa malo vyžadovať, aby zložil finančnú zábezpeku alebo jej ekvivalent v súlade s postupmi, o ktorých rozhodnú členské štáty, aby sa zabezpečilo, že všetky povinnosti vyplývajúce z povolenia budú splnené, vrátane tých, ktoré sa týkajú uzavretia a obdobia po uzavretí prevádzky zariadenia na nakladanie s odpadmi. Finančná zábezpeka by mala byť dostatočná na pokrytie nákladov na rekultiváciu územia ovplyvneného zariadeniami na nakladanie s odpadmi, čo zahŕňa aj samotné zariadenie na nakladanie s odpadmi, ako je to uvedené v programe odpadového hospodárstva pripravenom podľa článku 5 a požadovanom na udelenie povolenia podľa článku 7, vhodne kvalifikovanou a nezávislou treťou stranou. Tiež je potrebné, aby sa táto zábezpeka poskytla pred začatím prevádzky v zariadení na nakladanie s odpadmi a aby sa pravidelne prispôsobovala. Okrem toho v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ a so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (13) je dôležité vyjasniť, že prevádzkovateľ zariadenia na nakladanie s odpadmi z ťažobného priemyslu podlieha príslušnej zodpovednosti, pokiaľ ide o environmentálnu škodu spôsobenú jeho činnosťami alebo bezprostrednú hrozbu takejto škody.

(26)

V prípade prevádzkovania zariadení na nakladanie s odpadmi slúžiacich ťažobnému priemyslu, ktoré pravdepodobne majú významné nepriaznivé cezhraničné účinky na životné prostredie a na zdravie ľudí na území iného členského štátu, by mal existovať spoločný postup na uskutočnenie porád medzi susednými krajinami. Toto by sa malo vykonať na účely zabezpečenia primeranej výmeny informácií medzi orgánmi a riadneho informovania verejnosti o akýchkoľvek zariadeniach na nakladanie s odpadmi, ktoré by mohli mať negatívne účinky na životné prostredie tohto iného členského štátu.

(27)

Je potrebné, aby členské štáty zabezpečili, že príslušné orgány organizujú účinný systém inšpekcií alebo rovnocenných kontrolných opatrení pre zariadenia na nakladanie s odpadmi slúžiace ťažobnému priemyslu. Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti prevádzkovateľa vyplývajúce z povolenia, pred začatím ukladania odpadu by sa mala vykonať kontrola plnenia podmienok povolenia. Členské štáty by okrem toho mali zabezpečiť, že prevádzkovatelia a ich nástupcovia vedú dokumentáciu o zariadeniach na nakladanie s odpadmi a že prevádzkovatelia odovzdajú svojim nástupcom informácie o stave zariadenia na nakladanie s odpadmi a jeho činností.

(28)

Členské štáty by mali zasielať Komisii pravidelné správy o vykonávaní tejto smernice, vrátane informácií o haváriách alebo o stavoch blízkych haváriám. Na základe týchto správ by Komisia mala podávať správy Európskemu parlamentu a Rade.

(29)

Členské štáty by mali ustanoviť pravidlá o sankciách za porušenie tejto smernice a zabezpečiť ich uplatňovanie. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(30)

Je potrebné, aby členské štáty zabezpečili, že sa vypracuje inventarizácia uzavretých, vrátane opustených zariadení na nakladanie s odpadmi na ich území na účel identifikovania tých, ktoré majú vážne negatívne vplyvy na životné prostredie alebo sa môžu v strednej alebo krátkej dobe stať vážnou hrozbou pre zdravie ľudí alebo životné prostredie. Táto inventarizácia by mala byť základom pre príslušný program opatrení.

(31)

Komisia by mala zabezpečiť vhodnú výmenu vedeckých a technických informácií o tom, ako vykonať inventarizáciu uzavretých zariadení na nakladanie s odpadmi na úrovni členského štátu a o vývoji metodík na pomoc členským štátom pri dodržiavaní tejto smernice pri zhodnocovaní uzavretých skládok zariadení na nakladanie s odpadmi. Okrem toho by sa mala zabezpečiť výmena informácií o najlepších dostupných technikách v rámci členských štátov.

(32)

Vzhľadom na jednotné uplatnenie článku 6 zmluvy sa musia požiadavky na ochranu životného prostredia začleniť do uplatňovania politík a aktivít Spoločenstva s cieľom podporiť trvalo udržateľný rozvoj.

(33)

Táto smernica by mohla byť užitočným nástrojom, ktorý by sa zohľadňoval pri overovaní, či projekty prijímajúce finančné prostriedky Spoločenstva v kontexte rozvojovej pomoci zahŕňajú potrebné opatrenia na prevenciu alebo najväčšie možné zníženie negatívnych účinkov na životné prostredie. Takýto prístup je v súlade s článkom 6 zmluvy, najmä pokiaľ ide o integráciu požiadaviek ochrany životného prostredia do politiky Spoločenstva v oblasti rozvojovej spolupráce.

(34)

Cieľ tejto smernice, a to zlepšenie nakladania s odpadom z ťažobného priemyslu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov konajúcich jednotlivo, pretože nesprávne nakladanie s takýmto odpadom môže spôsobiť znečistenie cezhraničnej povahy. Podľa zásady „znečisťovateľ platí“ je okrem iného potrebné zohľadňovať akékoľvek škody na životnom prostredí spôsobené odpadom z ťažobného priemyslu a rozličné národné uplatňovania tejto zásady môžu viesť k podstatným rozdielom vo finančnom zaťažení hospodárskych subjektov. Okrem toho existencia rozličných vnútroštátnych politík nakladania s odpadom z ťažobného priemyslu prekáža cieľu zabezpečiť minimálnu úroveň bezpečného a zodpovedného nakladania s takýmto odpadom a maximalizovať jeho zhodnocovanie v celom Spoločenstve. Keďže z dôvodov rozsahu a dôsledkov tejto smernice jej cieľ možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(35)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by mali byť prijaté v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (14).

(36)

Prevádzkovanie zariadení na nakladanie s odpadmi existujúcich v čase transpozície tejto smernice by malo byť regulované s cieľom prijať v stanovenej lehote potrebné opatrenia na ich prispôsobenie požiadavkám tejto smernice.

(37)

V súlade s odsekom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve (15) sú členské štáty vyzvané, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali vlastné tabuľky, v ktorých sa v najväčšej možnej miere vysvetlí vzájomný vzťah medzi smernicou a transpozičnými opatreniami, a uverejnili ich,

a)

odpad, ktorý vzniká pri prieskume, ťažbe, úprave a skladovaní nerastných surovín a pri prevádzke v lomoch, ktorý ale nepochádza priamo z týchto činností;

b)

odpad, ktorý vzniká pri prieskume, ťažbe a úprave nerastných surovín na mori;

c)

vtláčanie vody a spätné vtláčanie čerpanej vody podľa článku 11 ods. 3 písm. j) prvej a druhej zarážky smernice 2000/60/ES v rozsahu, v akom to uvedený článok povoľuje.

1.

„odpad“ je vymedzený v článku 1 písm. a) smernice 75/442/EHS;

2.

„nebezpečný odpad“ je vymedzený v článku 1 ods. 4 smernice Rady 91/689/EHS z 12. decembra 1991 o nebezpečnom odpade (16);

3.

„inertný odpad“ znamená odpad, ktorý nepodlieha žiadnym významným fyzikálnym, chemickým alebo biologických zmenám. Inertný odpad sa nerozpustí, nezhorí, ani nebude inak fyzikálne alebo chemicky reagovať, biologicky sa nerozloží, ani nepriaznivo neovplyvní látky, s ktorými prichádza do styku, takým spôsobom, ktorý by mohol viesť k znečisťovaniu životného prostredia alebo poškodzovaniu zdravia ľudí. Celková vylúhovateľnosť a obsah znečisťujúcich látok v odpade a ekotoxicita výluhu musia byť bezvýznamné, a najmä nesmú ohrozovať kvalitu povrchových a/alebo podzemných vôd;

4.

„neznečistená zemina“ znamená zeminu, ktorá je odstránená z vrchnej vrstvy horninového prostredia počas ťažobných činností a ktorá nie je znečistená podľa vnútroštátneho práva členského štátu, v ktorom sa miesto ťažby nachádza, alebo podľa práva Spoločenstva;

5.

„nerastná surovina“ alebo „nerast“ znamená prirodzene sa vyskytujúce ložisko organickej alebo anorganickej látky v zemskej kôre, ako napr. energetické suroviny, kovové rudy, priemyselné nerasty a stavebné nerasty, ale nie vodu;

6.

„ťažobný priemysel“ znamená všetky zariadenia alebo podniky, ktoré sa zaoberajú povrchovou alebo podzemnou ťažbou nerastných surovín na komerčné účely, vrátane ťažby pomocou vrtov alebo úpravy vyťaženého materiálu;

7.

„na mori“ znamená oblasť mora a morského dna, ktorá sa rozkladá od bodu najnižšej hladiny bežného alebo stredného odlivu smerom do mora;

8.

„úprava“ znamená mechanický, fyzikálny, biologický, tepelný alebo chemický proces alebo kombináciu procesov uskutočnených na nerastných surovinách, vrátane práce lomov s cieľom ťažby nerastu, vrátane zmeny veľkosti, zatriedenia, oddeľovania a lúhovania a opätovnej úpravy predtým vyradeného odpadu, s výnimkou tavenia, procesov tepelnej výroby (iných ako pálenie vápna) a metalurgických postupov;

9.

„hlušina“ znamená tuhý odpad alebo kal, ktorý zostáva po úprave nerastov oddeľovacími procesmi (napr. drvením, mletím, triedením podľa veľkosti, flotáciou a inými fyzikálno-chemickými technikami), ktoré oddeľujú cenné nerasty od menej cennej horniny;

10.

„halda“ znamená zariadenie vybudované na ukladanie tuhého odpadu na zemskom povrchu;

11.

„hrádza“ znamená inžiniersku stavbu vybudovanú na zachytávanie alebo udržiavanie vody a/alebo odpadu v odkalisku;

12.

„odkalisko“ znamená prirodzené alebo vybudované zariadenie na zneškodňovanie jemnozrnného odpadu, obyčajne hlušiny zmiešanej s rozličným množstvom vody, pochádzajúcej z úpravy nerastných surovín a z čistenia a recyklácie vody z prevádzky;

13.

„slabý kyselinou rozložiteľný kyanid“ znamená kyanid a kyanidové zlúčeniny, ktoré sa rozpúšťajú slabou kyselinou pri určitej hodnote pH;

14.

„výluh“ znamená akúkoľvek kvapalinu presakujúcu cez uložený odpad a unikajúcu zo zariadenia na nakladanie s odpadom alebo v ňom uloženú, vrátane znečisteného odtoku, ktorá môže nepriaznivo vplývať na životné prostredie, ak sa vhodne neupraví;

15.

„zariadenie na nakladanie s odpadmi“ znamená miesto vymedzené na zhromažďovanie alebo ukladanie ťažobného odpadu, v tuhom alebo kvapalnom stave alebo v roztoku, alebo v suspenzii takto:

Takéto zariadenia zahŕňajú akúkoľvek nádrž alebo inú stavbu, ktorá slúži na uzavretie, zachytávanie, udržiavanie odpadu alebo inak podporuje takéto zariadenie, a tiež zahŕňajú okrem iného haldy a odkaliská, ale nie vyťažené priestory, do ktorých sa vyťažený odpad znovu ukladá po ťažbe nerastov na zhodnocovacie a stavebné účely;

16.

„závažná havária“ znamená udalosť na mieste počas činnosti, ktorá zahŕňa nakladanie s odpadom v akomkoľvek zariadení podľa tejto smernice, ktorá vedie k vážnemu nebezpečenstvu pre zdravie ľudí a/alebo životné prostredie, náhle alebo dlhodobé, na mieste vykonávanej činnosti alebo mimo neho;

17.

„nebezpečná látka“ znamená látku, zmes alebo prípravok, ktorá je nebezpečná v zmysle smernice 67/548/EHS (17) alebo smernice 1999/45/ES (18);

18.

„najlepšie dostupné techniky“ sú vymedzené v článku 2 ods. 11 smernice 96/61/ES;

19.

„vodný recipient“ znamená povrchovú vodu, podzemnú vodu, brakické vody a pobrežnú vodu podľa článku 2 ods. 1, 2, 6 a 7 smernice 2000/60/ES;

20.

„rekultivácia“ znamená takú úpravu územia ovplyvneného zariadením na nakladanie s odpadmi, ktorá umožní návrat do uspokojivého stavu so zvláštnym dôrazom na kvalitu pôdy, voľne žijúce živočíchy a rastliny, prirodzené biotopy, sladkovodné systémy, krajinu a vhodné využitie územia;

21.

„prieskum“ znamená vyhľadávanie ekonomicky využiteľných ložísk nerastných surovín, vrátane odberu vzoriek, objemového vzorkovania, vŕtania a výkopov s výnimkou akýchkoľvek prác potrebných na prípravu ťažby na ložisku a akýchkoľvek činností priamo spojených s existujúcou ťažobnou činnosťou;

22.

„verejnosť“ znamená jednu alebo viac fyzických osôb alebo právnických osôb a v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom alebo praxou ich združenia, organizácie alebo skupiny;

23.

„dotknutá verejnosť“ znamená verejnosť ovplyvnenú alebo pravdepodobne ovplyvnenú environmentálnym rozhodovaním podľa článkov 6 a 7 tejto smernice, alebo ktorá má oň záujem; na účely tejto definície sa mimovládne organizácie, ktoré podporujú ochranu životného prostredia a spĺňajú požiadavky podľa vnútroštátneho práva, považujú za organizácie, ktoré majú takýto záujem;

24.

„prevádzkovateľ“ znamená fyzickú osobu alebo právnickú osobu zodpovednú za nakladanie s ťažobným odpadom v súlade s vnútroštátnym právom členského štátu, v ktorom sa toto odpadové hospodárstvo uskutočňuje, vrátane dočasného skladovania ťažobného odpadu, etapy prevádzky a etapy po uzavretí;

25.

„držiteľ odpadu“ znamená pôvodcu ťažobného odpadu alebo fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá ho má v držbe;

26.

„príslušná osoba“ znamená fyzickú osobu, ktorá má technické znalosti a prax, ako ich vymedzuje vnútroštátne právo členského štátu, v ktorom osoba vykonáva činnosť, na plnenie povinností vyplývajúcich z tejto smernice;

27.

„príslušný orgán“ znamená orgán alebo orgány, ktoré členský štát určil ako zodpovedné za plnenie povinností vyplývajúcich z tejto smernice;

28.

„miesto“ znamená celé územie v špecifickej zemepisnej oblasti, ktoré je pod riadiacou kontrolou prevádzkovateľa;

29.

„podstatná zmena“ znamená zmenu v štruktúre alebo v prevádzke zariadenia na nakladanie s odpadmi, ktorá podľa názoru príslušného orgánu môže mať významné negatívne účinky na zdravie ľudí alebo životné prostredie.

a)

prevencia tvorby odpadu alebo znižovanie jeho tvorby a škodlivosti, pričom sa prihliada najmä na:

b)

podporovať zhodnocovanie ťažobného odpadu prostredníctvom recyklácie, opätovného použitia alebo regenerácie takéhoto odpadu, kde je to environmentálne vhodné a v súlade s existujúcimi environmentálnymi normami na úrovni Spoločenstva a s požiadavkami tejto smernice, ak sa uplatňujú;

c)

zabezpečiť krátkodobé a dlhodobé bezpečné zneškodňovanie ťažobného odpadu, najmä v priebehu etapy navrhovania ťažby zavedením manažmentu odpadov počas prevádzky zariadenia na nakladanie s odpadmi a po jeho uzavretí a výberom návrhu, ktorý:

a)

kde je to uplatniteľné, navrhované zaradenie na nakladanie s odpadmi v súlade s kritériami ustanovenými v prílohe III:

b)

opis vlastností odpadu v súlade s prílohou II a vyhlásenie o odhadovaných celkových množstvách ťažobného odpadu, ktorý má vzniknúť počas prevádzkovej etapy;

c)

opis činnosti, pri ktorej vzniká takýto odpad, a opis všetkých následných úprav, ktorým podlieha;

d)

opis spôsobu, akým môže ukladanie takéhoto odpadu nepriaznivo ovplyvniť životné prostredie a zdravie ľudí a preventívne opatrenia, ktoré sa majú prijať na minimalizáciu vplyvu na životné prostredie počas prevádzkovania a po uzavretí, vrátane aspektov uvedených v článku 11 ods. 2 písm. a), b), d) a e);

e)

návrh kontrolných a monitorovacích postupov podľa článku 10, ak sú uplatniteľné, a článku 11 ods. 2 písm. c);

f)

návrh plánu na uzavretie zariadenia, vrátane rekultivácie, postupov po uzavretí a monitorovania, ako je uvedené v článku 12;

g)

opatrenia na prevenciu zhoršenia stavu vôd, znečistenia ovzdušia a pôdy v súlade so smernicou 2000/60/ES a na prevenciu alebo minimalizáciu podľa článku 13;

h)

prieskum stavu krajiny, ktorá môže byť ovplyvnená účinkami zariadenia na nakladanie s odpadmi.

a)

zvládnuť a riadiť závažné havárie a iné nehody tak, aby sa minimalizovali ich účinky, a najmä aby sa obmedzilo poškodenie zdravia ľudí a životného prostredia;

b)

zaviesť opatrenia potrebné na ochranu zdravia ľudí a životného prostredia pred účinkami závažných havárií a iných nehôd;

c)

oznamovať potrebné informácie verejnosti a príslušným útvarom alebo orgánom pre túto oblasť;

d)

zabezpečiť rekultiváciu, obnovenie a vyčistenie životného prostredia po závažnej havárii.

a)

totožnosť prevádzkovateľa;

b)

navrhované umiestnenie zariadenia na nakladanie s odpadmi vrátane možných alternatívnych umiestnení;

c)

program odpadového hospodárstva podľa článku 5;

d)

primerané opatrenia vo forme finančnej zábezpeky alebo rovnocenné opatrenia, ako to požaduje článok 14;

e)

informácie poskytované prevádzkovateľom v súlade s článkom 5 smernice 85/337/EHS (19), ak sa vyžaduje posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa uvedenej smernice.

a)

prevádzkovateľ spĺňa príslušné požiadavky podľa tejto smernice;

b)

nakladanie s odpadom nie je v priamom rozpore s vykonávaním príslušného programu odpadového hospodárstva alebo s plánmi uvedenými v článku 7 smernice 75/442/EHS ani do nich nijakým spôsobom nezasahuje.

—

ak nastanú podstatné zmeny v prevádzke zariadenia alebo v uloženom odpade,

—

na základe výsledkov monitorovania, ktoré oznamuje prevádzkovateľ podľa článku 11 ods. 3 alebo inšpekcie vykonanej podľa článku 17,

—

po zohľadnení výmeny informácií o podstatných zmenách najlepších dostupných techník podľa článku 21 ods. 3.

a)

žiadosť o povolenie;

b)

skutočnosť, že rozhodnutie týkajúce sa žiadosti o povolenie podlieha konzultácii medzi členskými štátmi v súlade s článkom 16, ak je to uplatniteľné;

c)

podrobnosti o príslušných orgánoch zodpovedných za prijatie rozhodnutia, o tých, od ktorých možno získať príslušné informácie, o tých, ktorým sa môžu predkladať pripomienky alebo otázky, a podrobnosti o lehotách na zaslanie pripomienok alebo otázok;

d)

povaha možných rozhodnutí;

e)

podrobnosti týkajúce sa návrhu na aktualizáciu povolenia alebo podmienok povolenia, ak je to uplatniteľné;

f)

oznámenie času a miesta, kde sa sprístupnia príslušné informácie, alebo prostriedkov, ktorými sa sprístupnia;

g)

podrobnosti o opatreniach na účasť verejnosti a konzultácie s verejnosťou uskutočnené podľa odseku 7.

a)

v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi hlavné správy a expertízy zaslané príslušnému orgánu v čase, keď bola verejnosť informovaná v súlade s odsekom 1;

b)

v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí (20) ďalšie informácie okrem tých, ktoré sú uvedené v odseku 1 tohto článku, ktoré sú významné pre rozhodnutie podľa článku 7 tejto smernice a ktoré sa stali dostupnými až potom, čo bola verejnosť informovaná v súlade s odsekom 1 tohto článku.

a)

obsah rozhodnutia vrátane kópie povolenia;

b)

dôvody a úvahy, na ktorých sa rozhodnutie zakladá.

1.

zabezpečenie stability ťažobného odpadu v súlade s článkom 11 ods. 2 primerane;

2.

zabránenie znečisťovania pôdy, povrchovej a podzemnej vody v súlade s článkom 13 ods. 1, 3 a 5 obdobne;

3.

zabezpečenie monitorovania ťažobného odpadu a tej časti vyťaženého priestoru, do ktorej je umiestnený v súlade s článkom 12 ods. 4 a 5 obdobne.

a)

zariadenie na nakladanie s odpadmi je vhodne umiestnené, pričom sa zohľadňujú najmä povinnosti Spoločenstva alebo členských štátov týkajúce sa chránených oblastí a geologické, hydrologické, hydrogeologické, seizmické a geotechnické faktory a je navrhnuté tak, že spĺňa z krátkodobého i dlhodobého hľadiska potrebné požiadavky na prevenciu znečisťovania pôdy, ovzdušia, podzemnej alebo povrchovej vody, zohľadňujúc najmä smernice 76/464/EHS (21), 80/68/EHS (22) a 2000/60/ES, zabezpečuje účinný zber kontaminovanej vody a výluhu tak, ako to vyžaduje povolenie, a znižuje eróziu spôsobenú vodou alebo vetrom, pokiaľ je to technicky možné a ekonomicky uskutočniteľné;

b)

zariadenie na nakladanie s odpadmi je vhodne postavené, riadené a udržiavané, aby sa zabezpečila jeho fyzická stabilita a predišlo sa znečisťovaniu alebo kontaminácii pôdy, vzduchu, povrchovej vody alebo podzemnej vody z krátkodobého i dlhodobého hľadiska a tiež aby sa znížilo poškodenie krajiny v najväčšej možnej miere;

c)

existujú vhodné plány a opatrenia na pravidelné monitorovanie a inšpekciu zariadenia na nakladanie s odpadmi príslušnými osobami a na podniknutie krokov v prípade, že výsledky naznačujú nestabilitu alebo kontamináciu vody alebo pôdy;

d)

sú uskutočnené vhodné opatrenia na rekultiváciu územia a uzavretie zariadenia na nakladanie s odpadmi;

e)

sú uskutočnené vhodné opatrenia pre etapu po uzavretí zariadenia na nakladanie s odpadmi.

a)

príslušné podmienky uvedené v povolení sú splnené;

b)

príslušný orgán udelil oprávnenie na žiadosť prevádzkovateľa;

c)

príslušný orgán vydal na tieto účely odôvodnené rozhodnutie.

a)

všetky stavby patriace k zariadeniu boli monitorované a uchovávané s kontrolnými a meracími prístrojmi pripravenými na použitie;

b)

tam, kde to prichádza do úvahy, boli prietokové kanály a odtoky uchovávané čisté a voľné.

a)

vyhodnotenie potenciálu vzniku výluhu vrátane obsahu kontaminantu vo výluhu v uloženom odpade počas etapy prevádzkovania i po uzavretí zariadenia na nakladanie s odpadmi a určenie bilancie vôd zariadenia na nakladanie s odpadmi;

b)

prevenciu alebo minimalizáciu vzniku výluhu a kontaminácie povrchovej alebo podzemnej vody a pôdy odpadom;

c)

zber a úpravu kontaminovanej vody a výluhu zo zariadenia na nakladanie s odpadmi, aby spĺňali príslušnú normu požadovanú na ich vypúšťanie.

a)

všetky povinnosti uvedené v povolení podľa tejto smernice vrátane ustanovení po uzavretí boli splnené;

b)

v každom čase boli pohotovo dostupné finančné prostriedky na rekultiváciu územia ovplyvneného zariadeniami na nakladanie s odpadmi, čo zahŕňa aj samotné zariadenie na nakladanie s odpadmi, ako je to uvedené v programe odpadového hospodárstva pripravenom podľa článku 5 a požadovanom na udelenie povolenia podľa v článku 7.

a)

pravdepodobného vplyvu zariadenia na nakladanie s odpadmi na životné prostredie, berúc do úvahy najmä kategóriu tohto zariadenia, vlastnosti ťažobného odpadu a budúce použitie rekultivovaného územia;

b)

predpokladu, že akúkoľvek potrebnú rekultivačnú činnosť vyhodnotia a uskutočnia nezávislé a vhodne kvalifikované tretie strany.

a)

vykonávanie článku 20;

b)

zhodnocovanie uzavretých zariadení na nakladanie s odpadmi určených podľa článku 20, aby sa splnili požiadavky článku 4. Takéto metodiky umožnia vytvorenie najvhodnejších postupov hodnotenia rizika a nápravných opatrení so zreteľom na rozdielnosti geologických, hydrogeologických a klimatických charakteristík celej Európy.

a)

zosúladenie a pravidelný prenos informácií uvedených v článku 7 ods. 5 a článku 12 ods. 6;

b)

vykonávanie článku 13 ods. 6 vrátane technických požiadaviek týkajúcich sa definície kyanidu rozpustiteľného slabou kyselinou a metód na jeho meranie;

c)

technické usmernenia na zriadenie finančnej zábezpeky v súlade s požiadavkami článku 14 ods. 2;

d)

technické usmernenia pre inšpekcie v súlade s článkom 17;

e)

dokončenie technických požiadaviek na opis vlastností odpadu obsiahnutého v prílohe II;

f)

výklad definície uvedenej v bode 3 článku 3;

g)

stanovenie kritérií na zaradenie zariadení na nakladanie s odpadmi v súlade s prílohou III;

h)

určenie harmonizovaných noriem na odber vzoriek a metódy analýz potrebné na technické vykonávanie tejto smernice.

—

prestali prijímať odpad pred 1. májom 2006,

—

ukončujú procesy uzatvárania v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi Spoločenstva alebo vnútroštátneho práva alebo v súlade s programami schválenými príslušným orgánom a

—

budú účinne uzavreté do 31. decembra 2010.

11.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 102/35

(1)

Nariadenia Rady (EHS) č. 3820/85 z 20. decembra 1985 o zosúlaďovaní niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy (3), a (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave (4) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave (5) sú dôležité pre vytvorenie spoločného trhu pre vnútrozemské dopravné služby, pre bezpečnosť na cestách a pracovné podmienky.

(2)

Vo svojej Bielej knihe „Európska dopravná politika do roku 2010: čas rozhodnúť“ Komisia uvádza potrebu sprísniť kontroly a sankcie najmä v právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, a to konkrétne zvýšiť počet kontrol, podporiť systematickú výmenu informácií medzi členskými štátmi, koordinovať inšpekčné činnosti a podporovať odbornú prípravu osôb zabezpečujúcich dodržiavanie týchto predpisov.

(3)

Je preto potrebné zabezpečiť správne uplatňovanie a harmonizovaný výklad pravidiel v sociálnej oblasti, týkajúcich sa cestnej dopravy, prostredníctvom stanovenia minimálnych požiadaviek pre jednotné a účinné kontroly, vykonávané členskými štátmi ohľadom dodržiavania príslušných ustanovení. Tieto kontroly by mali viesť k zníženiu a predchádzaniu porušovania predpisov. Ďalej je potrebné zaviesť mechanizmus, ktorý zabezpečí, že podniky, hodnotené ako vysoko rizikové, sú kontrolované podrobnejšie a častejšie.

(4)

Aj prostredníctvom zabezpečenia dodržiavania smernice 2002/15/ES by sa mali riešiť riziká, vyplývajúce z únavy vodičov.

(5)

Opatrenia, ustanovené v tejto smernici by mali viesť nielen k väčšej bezpečnosti na cestách, ale mali by prispieť aj k harmonizácii pracovných podmienok v rámci Spoločenstva a podporovať rovnaké podmienky pre všetkých.

(6)

Výmena analógových tachografov za digitálne postupne umožní rýchlejšie a presnejšie skontrolovanie väčšieho množstva údajov a z tohto dôvodu budú môcť členské štáty vykonávať čoraz väčšie množstvo kontrol. Pri kontrolách by sa teda percento dní, ktoré odpracovali vodiči vozidiel, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti kontrolovaných právnych predpisov v sociálnej oblasti, malo postupne zvýšiť na 4 %.

(7)

Pokiaľ ide o kontrolné systémy, cieľom musí byť rozvoj vnútroštátnych systémov smerom k európskej interoperabilite a použiteľnosti.

(8)

Všetky jednotky, zabezpečujúce dodržiavanie predpisov, by mali mať k dispozícii postačujúce štandardné vybavenie a príslušné právomoci, ktoré im umožnia plniť ich povinnosti efektívne a účinne.

(9)

Bez toho, aby bolo dotknuté riadne plnenie úloh uložených touto smernicou, členské štáty by sa mali snažiť zabezpečiť, aby sa cestné kontroly vykonávali účinne a rýchlo s cieľom vykonať ich za čo najkratší čas a s čo najmenším zdržaním pre vodiča.

(10)

V každom členskom štáte by mal byť jeden orgán pre styk s inými príslušnými orgánmi v rámci Spoločenstva. Tento orgán by mal tiež zostavovať príslušné štatistiky. Členské štáty by mali takisto na svojom území uplatňovať súdržnú národnú stratégiu dodržiavania týchto predpisov a môžu určiť jeden orgán, ktorý bude koordinovať jej vykonávanie.

(11)

Spolupráca medzi orgánmi členských štátov, zabezpečujúcimi dodržiavanie týchto predpisov, by ďalej mala byť podporovaná zosúladenými kontrolami, spoločnými iniciatívami odbornej prípravy, elektronickou výmenou informácií a výmenou poznatkov a skúseností.

(12)

Osvedčené postupy pri činnostiach, ktoré zabezpečujú dodržiavanie predpisov v oblasti cestnej dopravy, a to najmä na účely zabezpečenia harmonizovaného prístupu k otázke potvrdení o čerpaní dovolenky vodičom alebo o práceneschopnosti vodiča, by sa mali uľahčiť a podporiť prostredníctvom fóra orgánov členských štátov, zabezpečujúcich dodržiavanie predpisov.

(13)

Opatrenia, potrebné na vykonávanie tejto smernice, by sa mali prijímať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (6).

(14)

Keďže cieľ tejto smernice, a to ustanovenie jednoznačných spoločných pravidiel týkajúcich sa minimálnych podmienok kontroly správneho a jednotného vykonávania nariadení (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 (7) nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov potreby koordinovaného nadnárodného postupu ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(15)

Smernica Rady 88/599/EHS (8) o štandardných kontrolných postupoch pre vykonávanie nariadení (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 by preto mala byť zrušená,

a)

pri cestných kontrolách:

b)

pri kontrolách v priestoroch podniku:

a)

sa vytvoril dostatočný počet kontrolných bodov na existujúcich alebo plánovaných cestách alebo v ich blízkosti a v prípade potreby môžu ako kontrolné body slúžiť čerpacie stanice a iné bezpečné miesta popri diaľniciach;

b)

sa kontroly vykonávali náhodným rotačným systémom so zachovaním primeranej geografickej rovnováhy.

a)

krajina evidencie vozidla;

b)

krajina bydliska vodiča;

c)

krajina, kde je podnik usadený;

d)

východiskové a cieľové miesto cesty;

e)

typ tachografu, analógový alebo digitálny.

a)

zoznamom hlavných prvkov, ktoré treba skontrolovať, podľa prílohy I časti A;

b)

štandardným kontrolným vybavením podľa prílohy II.

a)

zoznamom hlavných prvkov, ktoré treba skontrolovať podľa prílohy I časti A a časti B;

b)

štandardným kontrolným vybavením podľa prílohy II.

a)

zabezpečuje koordináciu s rovnocennými orgánmi v iných dotknutých členských štátoch vo vzťahu k činnostiam uskutočneným podľa článku 5;

b)

predkladá Komisii dvojročné štatistické výkazy podľa článku 16 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 3820/85;

c)

nesie primárnu zodpovednosť za pomoc príslušným orgánom ostatných členských štátov podľa článku 4 ods. 6.

a)

najmenej raz za šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice;

b)

na základe osobitnej žiadosti členského štátu v jednotlivých prípadoch.

a)

podporovať spoločný prístup k vykonaniu tejto smernice;

b)

napomáhať súdržnosti prístupu orgánov zabezpečujúcich dodržiavanie predpisov a harmonizovanému výkladu nariadenia (EHS) č. 3820/85 zo strany orgánov zabezpečujúcich dodržiavanie predpisov;

c)

uľahčiť dialóg medzi odvetvím dopravy a orgánmi zabezpečujúcimi dodržiavanie predpisov.