ISSN 1725-5147

Úradný vestník

Európskej únie

L 32

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 49
4. februára 2006


Obsah

 

I   Akty, ktorých uverejnenie je povinné

Strana

 

 

Nariadenie Komisie (ES) č. 194/2006 z 3. februára 2006, ktorým sa určujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien určitých druhov ovocia a zeleniny

1

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 195/2006 z 3. februára 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1377/2005, pokiaľ ide o množstvo, ktoré pokrýva stála verejná súťaž na vývoz jačmeňa v držbe fínskej intervenčnej agentúry

3

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 196/2006 z 3. februára 2006, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 761/2001 s cieľom zohľadniť európsku normu EN ISO 14001:2004 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 97/265/ES

4

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 197/2006 z 3. februára 2006 o prechodných opatreniach v zmysle nariadenia (ES) č. 1774/2002, pokiaľ ide o zber, dopravu, úpravu, používanie a likvidáciu bývalých potravín ( 1 )

13

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 198/2006 z 3. februára 2006, ktorým sa implementuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1552/2005 o štatistike odbornej prípravy v podnikoch ( 1 )

15

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 199/2006 z 3. februára 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 466/2001, ktorým sa stanovujú maximálne hodnoty obsahu niektorých cudzorodých látok v potravinách, pokiaľ ide o dioxíny a dioxínu podobné PCB ( 1 )

34

 

 

Nariadenie Komisie (ES) č. 200/2006 z 3. februára 2006, ktorým sa menia a dopĺňajú reprezentatívne ceny a výška dodatočných dovozných ciel na niektoré produkty v sektore cukru, stanovené nariadením (ES) č. 1011/2005 na hospodársky rok 2005/2006

39

 

 

Nariadenie Komisie (ES) č. 201/2006 z 3. februára 2006, ktorým sa menia a dopĺňajú vývozné náhrady za biely cukor a surový cukor bez ďalšieho spracovania, stanovené v nariadení (ES) č. 186/2006

41

 

 

Nariadenie Komisie (ES) č. 202/2006 z 3. februára 2006, ktorým sa určuje cena nevyzrnenej bavlny na svetovom trhu

43

 

*

Smernica Komisie 2006/13/ES z 3. februára 2006, ktorou sa menia a dopĺňajú prílohy I a II k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/32/ES o nežiaducich látkach v krmivách pre zvieratá, pokiaľ ide o dioxín a dioxínu podobné PCB ( 1 )

44

 

 

II   Akty, ktorých uverejnenie nie je povinné

 

 

Rada

 

*

Rozhodnutie Rady z 2. decembra 2005 o uzavretí Protokolu EHK OSN o registroch uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok v mene Európskeho spoločenstva

54

 

*

Rozhodnutie Rady z 23. januára 2006, ktorým sa umožňuje krajinám, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, ako aj Rusku využívať program technickej pomoci a výmeny informácií (TAIEX)

80

 

 

Komisia

 

*

Rozhodnutie Komisie z 26. novembra 2003 o schéme pomoci, ktorú plánuje zaviesť Taliansko, región Piemonte, na zníženie znečistenia ovzdušia na svojom území [oznámené pod číslom K(2003) 3520]  ( 1 )

82

 

*

Rozhodnutie Komisie z 1. februára 2006, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2005/393/ES, pokiaľ ide o zakázané zóny vo vzťahu ku katarálnej horúčke oviec v Španielsku a Portugalsku [oznámené pod číslom K(2006) 180]  ( 2 )

91

 

*

Rozhodnutie Komisie z 3. februára 2006, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 97/467/ES, pokiaľ ide o zaradenie jednej prevádzkarne v Uruguaji do predbežných zoznamov prevádzkarní tretej krajiny, z ktorých členské štáty povoľujú dovoz mäsa z vtákov radu bežce [oznámené pod číslom K(2006) 233]  ( 1 )

93

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

 

(2)   Text s významom pre EHP.

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Akty, ktorých uverejnenie je povinné

4.2.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/1


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 194/2006

z 3. februára 2006,

ktorým sa určujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien určitých druhov ovocia a zeleniny

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 3223/94 z 21. decembra 1994 o uplatňovaní režimu dovozu ovocia a zeleniny (1), najmä na jeho článok 4 ods. 1,

keďže:

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 4 nariadenia (ES) č. 3223/94 sú stanovené podľa údajov uvedených v tabuľke prílohy.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 4. februára 2006.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 3. februára 2006

Za Komisiu

J. L. DEMARTY

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. ES L 337, 24.12.1994, s. 66. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 386/2005 (Ú. v. EÚ L 62, 9.3.2005, s. 3).


PRÍLOHA

k nariadeniu Komisie z 3. februára 2006, ktorým sa určujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien určitých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)

Kód KN

Kód tretích krajín (1)

Paušálna dovozná hodnota

0702 00 00

052

89,0

204

50,3

212

103,5

624

111,0

999

88,5

0707 00 05

052

105,4

204

102,1

628

167,7

999

125,1

0709 10 00

220

66,1

999

66,1

0709 90 70

052

161,6

204

115,9

999

138,8

0805 10 20

052

45,4

204

48,8

212

45,0

220

49,4

448

47,8

624

81,8

999

53,0

0805 20 10

204

87,4

999

87,4

0805 20 30, 0805 20 50, 0805 20 70, 0805 20 90

052

57,2

204

112,0

400

87,6

464

135,7

624

71,7

662

36,9

999

83,5

0805 50 10

052

61,9

999

61,9

0808 10 80

400

125,0

404

104,7

720

82,0

999

103,9

0808 20 50

388

92,4

400

90,3

720

57,9

999

80,2


(1)  Nomenklatúra krajín podľa nariadenia Komisie (ES) č. 750/2005 (Ú. v. EÚ L 126, 19.5.2005, s. 12). Kód „999“ označuje „iné miesto pôvodu“.


4.2.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/3


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 195/2006

z 3. februára 2006,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1377/2005, pokiaľ ide o množstvo, ktoré pokrýva stála verejná súťaž na vývoz jačmeňa v držbe fínskej intervenčnej agentúry

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1784/2003 z 29. septembra 2003 o spoločnej organizácii trhu s obilninami (1), a najmä na jeho článok 6,

keďže:

(1)

Nariadenie Komisie (EHS) č. 2131/93 (2) stanovuje postup a podmienky predaja obilnín v držbe intervenčných agentúr.

(2)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1377/2005 (3) otvorilo stálu verejnú súťaž na vývoz 27 780 ton jačmeňa, ktorý je v držbe fínskej intervenčnej agentúry.

(3)

Fínsko informovalo Komisiu o úmysle svojej intervenčnej agentúry zvýšiť množstvo ponúknuté do verejnej súťaže na účely vývozu o 35 000 ton. Vzhľadom na túto požiadavku, dostupné množstvá a situáciu na trhu je potrebné súhlasne odpovedať na žiadosť Fínska.

(4)

V dôsledku toho je potrebné zmeniť a doplniť nariadenie (ES) č. 1377/2005.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Článok 2 nariadenia (ES) č. 1377/2005 sa nahrádza takto:

„Článok 2

Verejná súťaž sa vzťahuje na maximálne množstvo 62 780 ton jačmeňa, ktorý sa má vyviesť do tretích krajín okrem Albánska, Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Bosny a Hercegoviny, Bulharska, Kanady, Chorvátska, Spojených štátov amerických, Lichtenštajnska, Mexika, Rumunska, Srbska a Čiernej Hory (4) a Švajčiarska.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 3. februára 2006

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 78. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1154/2005 (Ú. v. EÚ L 187, 19.7.2005, s. 11).

(2)  Ú. v. ES L 191, 31.7.1993, s. 76. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 749/2005 (Ú. v. EÚ L 126, 19.5.2005, s. 10).

(3)  Ú. v. EÚ L 219, 24.8.2005, s. 21.

(4)  Vrátane Kosova tak, ako ho definuje rezolúcia Bezpečnostnej rady Spojených národov č. 1244 z 10. júna 1999.“


4.2.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/4


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 196/2006

z 3. februára 2006,

ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 761/2001 s cieľom zohľadniť európsku normu EN ISO 14001:2004 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 97/265/ES

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 761/2001 z 19. marca 2001, ktorým sa umožňuje dobrovoľná účasť organizácií v systéme Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS) (1), a najmä na jeho článok 9 ods. 1 písm. a) a článok 15 ods. 2,

keďže:

(1)

Požiadavky stanovené v časti 4 európskej normy EN ISO 14001:1996 tvoria požiadavky na systém environmentálneho riadenia v nariadení (ES) č. 761/2001, ako sa stanovuje v časti A jeho prílohy I.

(2)

Medzinárodná norma ISO 14001:1996 bola upravená v roku 2004 na základe práce výboru Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ISO) TC207/SC1 Systém environmentálneho riadenia, s cieľom posilniť kompatibilitu medzi normami ISO 14001 a ISO 9001 a objasniť existujúce znenie normy ISO 14001 bez pridávania ďalších dodatočných požiadaviek.

(3)

ISO následne uverejnila novú revidovanú verziu medzinárodnej normy ISO 14001:2004 a európskej normy EN ISO 14001:2004.

(4)

Príloha I A k nariadeniu (ES) č. 761/2001 by sa mala zmeniť a doplniť s cieľom zohľadniť európsku normu EN ISO 14001:2004.

(5)

Nariadenie (ES) č. 761/2001 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(6)

Pre organizácie, ktoré sú už zaregistrované v rámci EMAS, sú potrebné prechodné opatrenia.

(7)

Rozhodnutie Komisie 97/265/ES (2) o uznávaní medzinárodnej normy ISO 14001:1996 a európskej normy EN ISO 14001:1996 by sa malo zrušiť.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru, ktorý bol zriadený článkom 14 nariadenia (ES) č. 761/2001,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Časť A prílohy I k nariadeniu (ES) č. 761/2001 sa nahrádza prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

1.   Organizácie zaregistrované v registri EMAS v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia zostávajú v registri EMAS a podliehajú previerke uvedenej v odseku 2.

2.   Súlad s požiadavkami nariadenia (ES) č. 761/2001 zmeneného a doplneného týmto nariadením sa skontroluje počas nasledujúcej previerky organizácie.

Ak sa má nasledujúca previerka konať skôr než 6 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, je možné po dohode s environmentálnym overovateľom a príslušným orgánom posunúť termín nasledujúcej previerky o 6 mesiacov.

Článok 3

Rozhodnutie 97/265/ES sa zrušuje.

Článok 4

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 3. februára 2006

Za Komisiu

Stavros DIMAS

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 114, 24.4.2001, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené Aktom o pristúpení z roku 2003.

(2)  Ú. v. ES L 104, 22.4.1997, s. 37.


PRÍLOHA

„PRÍLOHA I

A.   POŽIADAVKY NA SYSTÉM ENVIRONMENTÁLNEHO RIADENIA

Organizácie, ktoré sa zúčastňujú na environmentálnom riadení a audítorskom systéme (eco-management and audit scheme – EMAS) implementujú požiadavky EN ISO 14001:2004, ktoré sa opisujú v časti 4 tejto európskej normy (1) a v plnom znení sa uvádzajú nižšie.

I-A.   Požiadavky na systém environmentálneho riadenia

I-A.1.   Všeobecné požiadavky

Organizácia vytvorí, dokumentuje, zavedie, udržiava a sústavne zlepšuje systém environmentálneho riadenia v súlade s požiadavkami tejto medzinárodnej normy a určí, ako tieto požiadavky splní.

Organizácia stanoví a dokumentuje rozsah svojho systému environmentálneho riadenia.

I-A.2.   Environmentálna politika

Vrcholné vedenie definuje environmentálnu politiku organizácie a zabezpečí, aby v rámci definovaného rozsahu jeho systému environmentálneho riadenia:

a)

bola primeraná charakteru, rozsahu a environmentálnym vplyvom činností, výrobkov a služieb;

b)

obsahovala záväzok na sústavné zlepšovanie a prevenciu znečisťovania;

c)

obsahovala záväzok na dodržiavanie uplatniteľných právnych požiadaviek a ďalších požiadaviek, ktoré sa organizácia zaviazala plniť a ktoré súvisia s jej environmentálnymi aspektmi;

d)

poskytovala rámec na stanovenie a preskúmanie celkových a čiastkových environmentálnych cieľov;

e)

dokumentovala sa, zavádzala a udržiavala;

f)

oboznamovali sa s ňou všetky osoby pracujúce pre organizáciu alebo v mene organizácie; a

g)

bola prístupná verejnosti.

I-A.3.   Plánovanie

I-A.3.1.   Environmentálne aspekty

Organizácia vytvorí, zavedie a udržiava postup/postupy:

a)

identifikácie environmentálnych aspektov svojich činností, výrobkov a služieb v rámci definovaného rozsahu systému environmentálneho riadenia, ktoré môže kontrolovať, a aspektov, ktoré môže ovplyvniť s ohľadom na plánovaný alebo nový vývoj alebo nové či upravené činnosti, výrobky a službyi; a

b)

určenia tých aspektov, ktoré majú alebo môžu mať významný vplyv/vplyvy na životné prostredie (t. j. významné environmentálne aspekty).

Organizácia tieto informácie dokumentuje a aktualizuje.

Organizácia zabezpečí, aby sa významné environmentálne aspekty brali do úvahy pri vytváraní, zavádzaní a udržiavaní jej systému environmentálneho riadenia.

I-A.3.2.   Právne a iné požiadavky

Organizácia vytvorí, zavedie a udržiava postup/postupy:

a)

identifikácie a prístupu k uplatniteľným právnym požiadavkám a iným požiadavkám, ktoré sa organizácia zaviazala plniť a ktoré súvisia s jej environmentálnymi aspektmi; a

b)

určenia spôsobu, akým sa tieto požiadavky uplatnia na jej environmentálne aspekty.

Organizácia zabezpečí, že tieto uplatniteľné právne požiadavky a iné požiadavky, ktoré sa organizácia zaviazala plniť, sa berú do úvahy pri vytváraní, zavádzaní a udržiavaní jej systému environmentálneho riadenia.

I-A.3.3.   Celkové a čiastkové ciele a program/programy

Organizácia vytvorí, zavedie a udržiava dokumentované celkové a čiastkové environmentálne ciele na každej príslušnej funkcii a úrovni organizácie.

Celkové a čiastkové ciele musia byť merateľné, ak je to možné, a musia byť v súlade s environmentálnou politikou, vrátane záväzkov predchádzania znečisťovaniu a súladu s uplatniteľnými právnymi požiadavkami a inými požiadavkami, ktoré sa organizácia zaviazala plniť, ako aj sústavného zlepšovania.

Organizácia pri vytváraní a preskúmavaní svojich celkových a čiastkových cieľov berie do úvahy právne požiadavky a iné požiadavky, ktoré sa zaviazala plniť, ako aj svoje významné environmentálne aspekty. Do úvahy berie aj svoje technologické možnosti, finančné, prevádzkové a obchodné požiadavky a názory zainteresovaných strán.

Organizácia vytvorí, zavedie a udržiava program/programy na dosahovanie svojich celkových a čiastkových cieľov. Program/programy obsahujú:

a)

určenie zodpovednosti za dosahovanie celkových a čiastkových cieľov pre príslušné funkcie a úrovne organizácie; a

b)

prostriedky a časový rámec, v ktorom sa majú dosiahnuť.

I-A.4.   Zavedenie a prevádzka

I-A.4.1.   Zdroje, úlohy, zodpovednosť a právomoc

Vedenie zabezpečí dostupnosť zdrojov potrebných na vytvorenie, zavedenie, udržiavanie a zlepšovanie systému environmentálneho riadenia. Medzi zdroje patria ľudské zdroje a špecializované schopnosti, organizačná infraštruktúra, technológia a finančné zdroje.

Úlohy, zodpovednosť a právomoci sa musia definovať, dokumentovať a oznamovať s cieľom podporovať účinné environmentálne riadenie.

Vrcholné vedenie organizácie vymenuje osobitného predstaviteľa (predstaviteľov), ktorý musí mať bez ohľadu na ďalšie zodpovednosti definované úlohy, zodpovednosť a právomoc na:

a)

zabezpečenie ustanovenia, zavedenia a udržiavania požiadaviek systému environmentálneho riadenia v súlade s požiadavkami tejto medzinárodnej normy;

b)

predkladanie správ vrcholnému vedeniu o fungovaní systému environmentálneho riadenia na preskúmanie, vrátane odporúčaní na zlepšenie.

I-A.4.2.   Odborná spôsobilosť, príprava pracovníkov a povedomie

Organizácia zabezpečí, že každá osoba/osoby, ktorá pre organizáciu alebo v jej mene vykonáva úlohy, ktoré môžu mať významný environmentálny vplyv/vplyvy zistený organizáciou, je spôsobilá na základe náležitého vzdelania, odbornej prípravy alebo skúseností, a vedie o tom príslušné záznamy.

Organizácia zistí potreby v oblasti odbornej prípravy spojené s jej environmentálnymi aspektmi a systémom environmentálneho riadenia. Poskytne odbornú prípravu alebo podnikne iný krok s cieľom splniť tieto potreby a vedie o tom príslušné záznamy.

Organizácia vytvorí, zavedie a udržiava postup/postupy pre osoby, ktoré pracujú pre organizáciu alebo v jej mene, aby si uvedomili:

a)

dôležitosť zhody s environmentálnou politikou a postupmi a s požiadavkami systému environmentálneho riadenia;

b)

významné environmentálne aspekty a súvisiace skutočné alebo potenciálne vplyvy spojené s ich prácou, ako aj environmentálne prínosy, ktoré vyplývajú zo zlepšeného osobného správania;

c)

svoje úlohy a zodpovednosť pri dosahovaní zhody s požiadavkami systému environmentálneho riadenia; a

d)

potenciálne dôsledky nedodržania špecifikovaných postupov.

I-A.4.3.   Komunikácia

Organizácia vzhľadom na svoje environmentálne aspekty a systém environmentálneho riadenia vytvorí, zavedie a udržiava postup/postupy:

a)

internej komunikácie medzi rôznymi úrovňami a funkciami v organizácii;

b)

prijímania, dokumentovania a odozvy na príslušnú komunikáciu s externými zainteresovanými stranami.

Organizácia sa rozhodne, či bude o svojich významných environmentálnych aspektoch komunikovať externe a svoje rozhodnutie zdokumentuje. Ak sa organizácia rozhodne komunikovať, stanoví a zavedie metódu/metódy svojej externej komunikácie.

I-A.4.4.   Dokumentácia

Do systému environmentálneho riadenia patrí:

a)

environmentálna politika, celkové a čiastkové ciele;

b)

opis rozsahu systému environmentálneho riadenia;

c)

opis hlavných prvkov systému environmentálneho riadenia a ich vzájomné pôsobenie, ako aj odkaz na súvisiace dokumenty;

d)

dokumenty, vrátane záznamov, ktoré sa vyžadujú v tejto medzinárodnej norme; a

e)

dokumenty, vrátane záznamov, ktoré určí organizácia ako potrebné na zabezpečenie účinného plánovania, prevádzky a kontroly procesov, ktoré sa vzťahujú na jej významné environmentálne aspekty.

I-A.4.5.   Operatívne riadenie dokumentácie

Dokumentácia, ktorá sa vyžaduje v systéme environmentálneho riadenia a v tejto medzinárodnej norme, sa riadi. Záznamy sú osobitným typom dokumentu a riadia sa v súlade s požiadavkami stanovenými v bode A.5.4.

Organizácia vytvorí, zavedie a udržiava postup/postupy:

a)

schvaľovania adekvátnosti dokumentov pred ich vydaním;

b)

preskúmania a aktualizácie podľa potreby a opätovného schvaľovania dokumentov;

c)

zabezpečenia identifikácie zmien a aktuálneho stavu revízie;

d)

zabezpečenia dostupnosti príslušných verzií uplatniteľných dokumentov na miestach ich používania;

e)

zabezpečenia zrozumiteľnosti a ľahkej identifikovateľnosti dokumentov;

f)

zabezpečenia toho, aby dokumenty s externým pôvodom, ktoré organizácia určila ako nevyhnutné pri plánovaní a prevádzke systému environmentálneho riadenia, boli identifikované a ich distribúcia sa riadila; a

g)

predchádzania neúmyselnému použitiu neaktuálnych dokumentov a uplatňovania ich zodpovedajúcej identifikácie, ak sa z akéhokoľvek dôvodu uchovávajú.

I-A.4.6.   Operatívne riadenie prevádzky

Organizácia určí a naplánuje tie prevádzky, ktoré súvisia s identifikovanými významnými environmentálnymi aspektmi v súlade so svojou environmentálnou politikou, celkovými a čiastkovými cieľmi, s cieľom zabezpečiť, aby sa vykonávali podľa špecifikovaných podmienok:

a)

vytvorením, zavedením a udržiavaním dokumentovaného postupu/postupov na riadenie situácií, v ktorých by bez týchto postupov mohlo prísť k odchýlke od environmentálnej politiky a celkových a čiastkových cieľov; a

b)

dohodnutím prevádzkových kritérií v tomto postupe/v týchto postupoch; a

c)

vytvorením, zavedením a udržiavaním postupov vzťahujúcich sa na identifikované významné environmentálne aspekty tovarov a služieb, ktoré organizácia využíva, a oznámením uplatniteľných postupov a požiadaviek dodávateľom, vrátane zmluvných partnerov.

I-A.4.7.   Havarijná pripravenosť a odozva

Organizácia vytvorí, zavedie a udržiava postup/postupy na zistenie potenciálnych havarijných situácií a potenciálnych nehôd, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie, ako aj spôsob reakcie na ne.

Organizácia reaguje na skutočné havarijné situácie a nehody a predchádza sprievodným nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo ich zmierňuje.

Organizácia pravidelne preskúmava a podľa potreby reviduje postupy havarijnej pripravenosti a odozvy, najmä po výskyte nehôd a havarijných situácií.

Organizácia pravidelne skúša použiteľnosť takýchto postupov tam, kde je to možné.

I-A.5.   Kontrola

I-A.5.1.   Monitorovanie a meranie

Organizácia vytvorí, zavedie a udržiava postup/postupy na pravidelné monitorovanie a meranie kľúčových vlastností svojich prevádzok, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie. K týmto postupom patrí dokumentovanie informácií na monitorovanie výkonu, uplatniteľných prevádzkových kontrolných mechanizmov a dodržiavania celkových a čiastkových environmentálnych cieľov organizácie.

Organizácia zabezpečí, že kalibrované alebo overené zariadenie na monitorovanie a meranie sa používa a udržiava, a archivuje súvisiace záznamy.

I-A.5.2.   Hodnotenie zhody

I-A.5.2.1.   Organizácia v súlade so svojimi záväzkami dodržiavania zhody vytvorí, zavedie a udržiava postup/postupy na pravidelné hodnotenie dodržiavania zhody s uplatniteľnými právnymi požiadavkami.

Organizácia vedie záznamy o výsledkoch pravidelných hodnotení.

I-A.5.2.2.   Organizácia hodnotí dodržiavanie zhody s ďalšími požiadavkami, ktoré sa zaviazala plniť. Organizácia môže prejaviť záujem o kombináciu tohto hodnotenia s hodnotením právneho súladu, ktoré sa uvádza v bode A.5.2.1., alebo vytvoriť osobitný postup/postupy.

Organizácia vedie záznamy o výsledkoch pravidelných hodnotení.

I-A.5.3.   Nezhoda, nápravná činnosť a preventívna činnosť

Organizácia vytvorí, zavedie a udržiava postup/postupy na riešenie skutočných a potenciálnych nezhôd a na podniknutie nápravnej a preventívnej činnosti. V postupe/postupoch sa definujú požiadavky na:

a)

identifikáciu a nápravu nezhôd a podniknutie činností na zmiernenie ich environmentálnych vplyvov;

b)

vyšetrenie nezhôd, zistenie ich príčin a podniknutie činností s cieľom zabrániť ich opätovnému výskytu;

c)

hodnotenie činností potrebných na predchádzanie nezhodám a zavedenie náležitých činností navrhnutých na zabránenie ich výskytu;

d)

zaznamenanie výsledkov podniknutých nápravných činností a preventívnych činností; a

e)

preskúmanie účinnosti podniknutých nápravných činností a preventívnych činností. Podniknuté činnosti musia zodpovedať dôležitosti problémov a environmentálnym vplyvom.

Organizácia zabezpečí, že akékoľvek potrebné zmeny sa vykonajú v dokumentácii systému environmentálneho riadenia.

I-A.5.4.   Riadenie záznamov

Organizácia vytvorí a udržiava záznamy potrebné na preukázanie súladu s požiadavkami jej systému environmentálneho riadenia a tejto medzinárodnej normy a dosiahnutých výsledkov.

Organizácia vytvorí, zavedie a udržiava postup/postupy na identifikáciu, ukladanie, ochranu, vyhľadanie, uchovanie a dostupnosť záznamov.

Záznamy musia byť a zostať zrozumiteľné, identifikovateľné a vysledovateľné.

I-A.5.5.   Interný audit

Organizácia zabezpečí, aby sa interné audity systému environmentálneho riadenia vykonávali v plánovaných intervaloch s cieľom:

a)

určiť, či systém environmentálneho riadenia:

dodržiava naplánované opatrenia pre environmentálne riadenie vrátane požiadaviek tejto medzinárodnej normy; a

či je správne zavedený a udržiavaný; a

b)

poskytnúť vedeniu informácie o výsledkoch auditov.

Program/programy auditu naplánuje, vytvorí, zavedie a udržiava organizácia s ohľadom na environmentálnu dôležitosť príslušnej prevádzky a výsledky predošlých auditov.

Postup/postupy auditu sa vytvoria, zavedú a udržiavajú tak, aby sa zamerali na:

zodpovednosť a požiadavky na plánovanie a vykonávanie auditov, predkladanie správ o výsledkoch a uchovávanie súvisiacich záznamov,

určenie kritérií auditu, rozsahu pôsobnosti, frekvencie a metód.

Výber audítorov a vykonávanie auditov zabezpečí objektivitu a nestrannosť procesu auditu.

I-A.6.   Preskúmanie vedením

Vrcholné vedenie preskúma v plánovaných intervaloch systém environmentálneho riadenia organizácie, aby zabezpečil jeho sústavnú vhodnosť, adekvátnosť a efektívnosť. K preskúmaniam patrí posudzovanie príležitostí na zlepšenie a nutnosti zmien v systéme environmentálneho riadenia, vrátane environmentálnej politiky a environmentálnych celkových a čiastkových cieľov.

Záznamy preskúmaní zo strany vedenia sa uchovávajú.

Preskúmanie vedením má tieto vstupné informácie:

a)

výsledky interných auditov a hodnotení zhody s právnymi požiadavkami a inými požiadavkami, ktoré sa organizácia zaviazala plniť;

b)

komunikácia od externých zúčastnených strán vrátane sťažností;

c)

environmentálny výkon organizácie;

d)

rozsah, v akom boli celkové a čiastkové ciele splnené;

e)

stav nápravnej a preventívnej činnosti;

f)

následné činnosti z predchádzajúcich preskúmaní zo strany vedenia;

g)

meniace sa okolnosti vrátane vývoja v právnych a iných požiadavkách súvisiacich s jeho environmentálnymi aspektmi; a

h)

odporúčania na zlepšenie.

Výstupy preskúmaní vedením obsahujú akékoľvek rozhodnutia a činnosti súvisiace s možnými zmenami v environmentálnej politike, celkové a čiastkové ciele a iné prvky systému environmentálneho riadenia, v súlade so záväzkami na sústavné zlepšovanie.

ZOZNAM NÁRODNÝCH NORMALIZAČNÝCH ORGÁNOV

BE

:

IBN/BIN (Institut belge de normalisation/Belgisch Instituut voor Normalisatie)

CZ

:

ČNI (Český normalizační institut)

DK

:

DS (Dansk Standard)

DE

:

DIN (Deutsches Institut für Normung e.V.)

EE

:

EVS (Eesti Standardikeskus)

EL

:

ELOT (Ελληνικός Οργανισμός Τυποποίησης)

ES

:

AENOR (Asociación Española de Normalización y Certificación)

FR

:

AFNOR (Association française de normalisation)

IEL

:

NSAI (National Standards Authority of Ireland)

IT

:

UNI (Ente Nazionale Italiano di Unificazione)

CY

:

Κυπριακός Οργανισμός Προώθησης Ποιότητας

LV

:

LVS (Latvijas Standarts)

LT

:

LST (Lietuvos standartizacijos departamentas)

LU

:

SEE (Service de l’Energie de l’Etat) (Luxembourg)

HU

:

MSZT (Magyar Szabványügyi Testület)

MT

:

MSA (Awtorità Maltija dwar l-Istandards/Malta Standards Authority)

NL

:

NEN (Nederlands Normalisatie-Instituut)

AT

:

ON (Österreichisches Normungsinstitut)

PL

:

PKN (Polski Komitet Normalizacyjny)

PT

:

IPQ (Instituto Português da Qualidade)

SI

:

SIST (Slovenski inštitut za standardizacijo)

SK

:

SÚTN (Slovenský ústav technickej normalizácie)

FI

:

SFS (Suomen Standardisoimisliitto ry.)

SE

:

SIS (Swedish Standards Institute)

UK

:

BSI (British Standards Institution).“


(1)  Text tejto medzinárodnej normy je v prílohe reprodukovaný so súhlasom CEN. Celý text národnej normy môže byť zakúpený v národných orgánoch pre normalizáciu, ktorých zoznam je uvedený v prílohe. Žiadne reprodukovanie tejto prílohy na komerčné účely nie je dovolené.


4.2.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/13


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 197/2006

z 3. februára 2006

o prechodných opatreniach v zmysle nariadenia (ES) č. 1774/2002, pokiaľ ide o zber, dopravu, úpravu, používanie a likvidáciu bývalých potravín

(Text s významom pre EHP)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 z 3. októbra 2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu (1), a najmä na jeho článok 32 ods. 1,

keďže:

(1)

V nariadení (ES) č. 1774/2002 sa ustanovuje úplná revízia predpisov Spoločenstva týkajúcich sa vedľajších živočíšnych produktov neurčených na ľudskú spotrebu, ako aj zavedenie niekoľkých striktných požiadaviek. Okrem toho sa v ňom uvádza možnosť prijatia primeraných prechodných opatrení.

(2)

Vzhľadom na prísny charakter týchto požiadaviek sa nariadením Komisie (ES) č. 813/2003 z 12. mája 2003 o prechodných opatreniach podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/002, pokiaľ ide o zber, dopravu a likvidáciu bývalých potravín (2), udelila členským štátom výnimka, ktorá im umožňuje povoliť prevádzkovateľom naďalej uplatňovať vnútroštátne predpisy týkajúce sa zberu, dopravy a likvidácie bývalých potravín živočíšneho pôvodu do 31. decembra 2005. S cieľom predísť narušeniu obchodu požiadali členské štáty o predĺženie tejto výnimky na dlhšie časové obdobie. Preto je potrebné uvedenú výnimku predĺžiť.

(3)

V smernici rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (3) sa uvádzajú podmienky na udelenie povolenia na skládku a prijatie odpadu na rôzne skládky. V súlade s uvedeným je vhodné uplatňovať opatrenia ustanovené v danej smernici, ak príslušný orgán zastáva názor, že bývalé potraviny nepredstavujú pri uskladnení na skládke ohrozenie zdravia verejnosti alebo zvierat.

(4)

Niektoré bývalé potraviny, napríklad chlieb, cestoviny a podobné výrobky, nepredstavujú významné ohrozenie zdravia verejnosti alebo zvierat za predpokladu, že neprišli do styku so surovinami živočíšneho pôvodu, akými sú napríklad surové mäso, surové produkty rybolovu, surové vajcia a surové mlieko. V takýchto prípadoch by mal mať príslušný orgán možnosť povoliť používať bývalé potraviny ako krmivá, ak je presvedčený, že takýto postup neohrozuje zdravie verejnosti alebo zvierat. Príslušnému orgánu by zároveň malo byť umožnené povoliť využívať tieto bývalé potraviny na iné účely, napríklad ako hnojivo, alebo povoliť iný druh ich úpravy alebo likvidácie, napríklad v zariadení na výrobu bioplynu prípadne kompostu, ktoré nie je schválené podľa článku 15 nariadenia (ES) č. 1774/2002.

(5)

Komisia požiada Európsky úrad pre bezpečnosť potravín o radu v súvislosti s možnými rizikami spojenými s premietnutím súčasnej predĺženej výnimky do vykonávacích opatrení v zmysle článku 6 ods. 2 písm. i) nariadenia (ES) č. 1774/2002.

(6)

V záujme zabránenia ohrozeniu zdravia zvierat a verejnosti by mali byť počas obdobia používania prechodných opatrení v členských štátoch zriadené vhodné kontrolné systémy.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Výnimka týkajúca sa zberu, dopravy, úpravy, používania a likvidácie bývalých potravín

1.   V súlade s článkom 2 a článkom 3 tohto nariadenia a odchylne od článku 6 ods. 2 a článku 7 a od kapitol I až III a kapitol V až VIII prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1774/2002 môžu členské štáty povoliť zber, dopravu, úpravu, používanie a likvidáciu bývalých potravín uvedených v článku 6 ods. 1 písm. f) uvedeného nariadenia („bývalé potraviny“) za predpokladu, že:

a)

predmetné bývalé potraviny neprišli do styku s nijakým vedľajším živočíšnym produktom uvedeným v článku 4, článku 5 a v článku 6 ods. 1 písm. a) až e) a g) až k) nariadenia (ES) č. 1774/2002 alebo s nijakou surovinou živočíšneho pôvodu;

b)

to nepredstavuje ohrozenie zdravia verejnosti alebo zvierat.

2.   Výnimka ustanovená v prvom odseku sa nevzťahuje na suroviny živočíšneho pôvodu.

Článok 2

Zber a doprava

Členské štáty môžu povoliť zber a dopravu bývalých potravín za predpokladu, že osoba, ktorá odosiela alebo dopravuje bývalé potraviny:

a)

zabezpečuje odoslanie a dopravu bývalých potravín do zariadenia alebo inej prevádzkarne povolenej podľa článku 6 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1774/2002, alebo do zariadenia, alebo inej prevádzkarne, prípadne na skládku podľa článku 3 tohto nariadenia; a

b)

počas obdobia najmenej dvoch rokov odo dňa odoslania predmetných zásielok alebo ich dopravy o nich vedie evidenciu preukazujúcu súlad s vyššie uvedeným ustanovením a sprístupňuje ju na požiadanie príslušnému orgánu.

Článok 3

Úprava, používanie a likvidácia

Členské štáty môžu povoliť, aby sa bývalé potraviny:

a)

zlikvidovali ako odpad zakopaním na skládke povolenej podľa smernice 1999/31/ES;

b)

upravovali v rámci alternatívnych systémov v súlade s podmienkami minimalizovania ohrozenia zdravia zvierat a verejnosti za splnenia týchto podmienok:

i)

výsledný materiál sa odosiela na likvidáciu do spaľovne alebo spoločnej spaľovne v súlade so smernicou 2000/76/ES (4) alebo na skládku v súlade so smernicou 1991/31/ES; a

ii)

nevyužíva sa ako kŕmna surovina alebo organické hnojivo, prípadne prostriedok na zlepšovanie pôdy;

alebo

c)

využívali ako súčasť krmív bez ďalšej úpravy, prípadne na iné účely bez ďalšej úpravy, ak predmetné bývalé potraviny neprišli do styku so surovinami živočíšneho pôvodu, pričom je príslušný orgán presvedčený o tom, že dané používanie nepredstavuje ohrozenie zdravia verejnosti alebo zvierat.

Článok 4

Kontrolné opatrenia

Príslušný orgán prijme potrebné kontrolné opatrenia v súvislosti s dodržiavaním ustanovení tohto nariadenia zo strany prevádzkovateľov.

Článok 5

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2006 do 31. júla 2007.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 3. februára 2006

Za Komisiu

Markos KYPRIANOU

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 273, 10.10.2002, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 416/2005 (Ú. v. EÚ L 66, 12.3.2005, s. 10).

(2)  Ú. v. EÚ L 117, 13.5.2003, s. 22.

(3)  Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1. Smernica zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(4)  Ú. v. ES L 332, 28.12.2000, s. 91.


4.2.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/15


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 198/2006

z 3. februára 2006,

ktorým sa implementuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1552/2005 o štatistike odbornej prípravy v podnikoch

(Text s významom pre EHP)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1552/2005 zo 7. septembra 2005 o štatistike odbornej prípravy v podnikoch (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 3, článok 8 ods. 2, článok 9 ods. 4, článok 10 ods. 2 a článok 11 ods. 3,

keďže:

(1)

Nariadenie (ES) č. 1552/2005 vytvára spoločný rámec pre tvorbu štatistiky Spoločenstva týkajúcej sa odbornej prípravy v podnikoch.

(2)

Na implementáciu nariadenia (ES) č. 1552/2005 by sa mali prijať opatrenia týkajúce sa požiadaviek na zaraďovanie do vzoriek a na presnosť a potrebnej veľkosti výberovej vzorky a úrovne NACE a veľkostných kategórií, na ktoré sa členia výsledky.

(3)

Komisia by mala definovať osobitné údaje, ktoré sa majú zbierať za podniky, ktoré poskytujú odbornú prípravu, a za podniky, ktoré ju neposkytujú, a na rôzne formy odbornej prípravy.

(4)

Mali by sa prijať vykonávacie opatrenia týkajúce sa požiadaviek na kvalitu zbieraných údajov, ktoré sa zasielajú na účely tvorby štatistiky Spoločenstva o odbornej príprave v podnikoch, ako aj štruktúry správ o kvalite, a všetky opatrenia potrebné na lepší prístup k údajom a zlepšenie ich kvality.

(5)

Mal by sa stanoviť prvý referenčný rok, za ktorý sa údaje zbierajú.

(6)

Okrem toho by sa mali prijať ustanovenia týkajúce sa vhodného technického formátu a štandardu na výmenu elektronicky zasielaných údajov.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre štatistický program,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Týmto nariadením sa stanovujú opatrenia na vykonávanie nariadenia (ES) č. 1552/2005 o štatistike odbornej prípravy v podnikoch.

Článok 2

Prvým referenčným rokom, za ktorý sa údaje zbierajú, je kalendárny rok 2005.

Článok 3

Osobitné ukazovatele, ktoré sa zasielajú Komisii (Eurostatu), sú stanovené v prílohe I.

Článok 4

Požiadavky na zaraďovanie do výberových vzoriek a na presnosť, potrebná veľkosť výberových vzoriek a určenie úrovne NACE a veľkostných kategórií, na ktoré sa členia výsledky, sú stanovené v prílohe II.

Článok 5

Členské štáty sú zodpovedné za kontrolu údajov, opravu chybných údajov, imputácie a váženie.

Imputácie a váženie ukazovateľov sa riadia zásadami stanovenými v prílohe III. Odchýlky od týchto zásad je potrebné podrobne zdôvodniť a uviesť v správe o kvalite.

Článok 6

Údaje sa zasielajú Komisii (Eurostatu) spôsobom a vo formáte stanovenom v prílohe IV.

Článok 7

Každý členský štát posúdi kvalitu svojich údajov v správe o kvalite. Správu o kvalite vypracuje a predloží Komisii (Eurostatu) vo formáte stanovenom v prílohe V.

Článok 8

S cieľom dosiahnuť vysoký stupeň harmonizácie výsledkov zisťovaní v jednotlivých krajinách Komisia (Eurostat) navrhuje v úzkej spolupráci s členskými štátmi metodické a praktické odporúčania a usmernenia na realizáciu zisťovania v príručke Európskej únie.

Článok 9

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 3. februára 2006

Za Komisiu

Joaquín ALMUNIA

člen Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005 s. 1.


PRÍLOHA I

UKAZOVATELE

Poznámka k tabuľke:

Zápisy „základný“ a „kľúčový“ v stĺpci „skupina ukazovateľa“ sú vysvetlené v prílohe III.

Zápis „ID“ znamená, že ukazovateľ je „identifikačným ukazovateľom“.

V stĺpci „typ ukazovateľa“ sa zápis „QL“ vzťahuje na „kvalitatívny ukazovateľ“ a „QT“ na „kvantitatívny ukazovateľ“.


Názov ukazovateľa

Skupina ukazovateľa

Typ ukazovateľa

Dĺžka ukazovateľa

Formát ukazovateľa

Opis ukazovateľa

Poznámka

COUNTRY

ID

 

2

Alfab

Kód štátu

Povinný údaj – jedinečný pre každý štát

ENTERPR

ID

 

6

Num

ID podniku

Povinný údaj – jedinečný pre každý prípad

WEIGHT

ID

 

10

Num

Dve desatinné miesta, oddelené bodkou „,“

Povinný údaj

NACE_SP

ID

 

4

Num

Plán zaraďovania do vzoriek NACE – trieda ekonomickej činnosti

Povinný údaj

SIZE_SP

ID

 

1

Num

Veľkostná skupina v pláne zaraďovania do vzoriek

Povinný údaj

NSTRA_SP

ID

 

5

Num

Plán zaraďovania do vzoriek – počet podnikov v strate definovanej v NACE_SP a SIZE_SP, t. j. populácia

Povinný údaj

N_SP

ID

 

5

Num

Plán zaraďovania do vzoriek – počet podnikov zaradených do výberovej vzorky z opory výberu v strate definovanej v NACE_SP a SIZE_SP

Povinný údaj

SUB_SP

ID

 

1

Num

Ukazovateľ podsúbor ukazuje, či podnik patrí do podsúboru

Povinný údaj

N_RESPST

ID

 

5

Num

Počet odpovedajúcich podnikov v strate definovanej v NACE_SP a SIZE_SP, t. j. populácia

Povinný údaj

N_EMPREG

ID

 

6

Num

Počet zamestnancov podľa registra

 

RESPONSE

ID

 

1

Num

Ukazovateľ odpoveď

Povinný údaj

PROC

ID

 

2

Num

Metóda zberu údajov

Povinný údaj

IDLANGUA

ID

 

2

Alfab

Identifikácia jazyka

 

IDREGION

ID

 

3

Alfab

Identifikácia regiónu na úrovni NUTS 1

Povinný údaj

EXTRA1

ID

 

10

Num

Dodatočný ukazovateľ 1

 

EXTRA2

ID

 

10

Num

Dodatočný ukazovateľ 2

 

EXTRA3

ID

 

10

Num

Dodatočný ukazovateľ 3

 

A1

Zákl.

QL

4

Num

Skutočný kód NACE

Základný ukazovateľ – povinný údaj – bez imputácie

A2tot04

Kľúč.

QT

6

Num

Celkový počet zamestnancov k 31.12.2004

Kľúčový ukazovateľ – povinný údaj

A2tot05

Zákl.

QT

6

Num

Celkový počet zamestnancov k 31.12.2005

Základný ukazovateľ – povinný údaj – bez imputácie

A2m05

 

QT

6

Num

Celkový počet zamestnaných mužov k 31.12.2005

 

A2f05

 

QT

6

Num

Celkový počet zamestnaných žien k 31.12.2005

 

A3a

 

QT

6

Num

Počet zamestnancov vo veku do 25 rokov

 

A3b

 

QT

6

Num

Počet zamestnancov vo veku od 25 do 54 rokov

 

A3c

 

QT

6

Num

Počet zamestnancov vo veku 55 a viac rokov

 

A4

Kľúč.

QT

12

Num

Celkový počet hodín odpracovaných zamestnancami v referenčnom roku 2005

Kľúčový ukazovateľ – povinný údaj – v hod.

A4m

 

QT

12

Num

Celkový počet hodín odpracovaných zamestnanými mužmi v referenčnom roku 2005

V hod.

A4f

 

QT

12

Num

Celkový počet hodín odpracovaných zamestnanými ženami v referenčnom roku 2005

V hod.

A5

Kľúč.

QT

12

Num

Úplné náklady práce (priame + nepriame) na všetkých zamestnancov v referenčnom roku 2005

Kľúčový ukazovateľ – povinný údaj – v eurách

A6

 

QL

1

Num

VÝZNAMNÉ technologické zdokonalenie tovaru a služieb alebo procesy výroby a dodávky tovaru alebo služieb v referenčnom roku.

 

B1a

Zákl.

QL

1

Num

Interné kurzy sústavnej odbornej prípravy (CVT)

Základný ukazovateľ – povinný údaj – bez imputácie

B1b

Zákl.

QL

1

Num

Externé kurzy sústavnej odbornej prípravy (CVT)

Základný ukazovateľ – povinný údaj – bez imputácie

B2aflag

Zákl.

QL

1

Num

Flag – výcvik pri práci

Základný ukazovateľ – povinný údaj – bez imputácie

B2a

 

QT

6

Num

Účastníci inej formy CVT – výcvik pri práci

 

B2bflag

Zákl.

QL

1

Num

Flag – rotácia v práci

Základný ukazovateľ – povinný údaj – bez imputácie

B2b

 

QT

6

Num

Účastníci inej formy CVT – rotácia v práci, výmeny, vysielanie a študijné pobyty

 

B2cflag

Zákl.

QL

1

Num

Flag – cykly učenia alebo kvality

Základný ukazovateľ – povinný údaj – bez imputácie

B2c

 

QT

6

Num

Účastníci inej formy CVT – cykly učenia alebo kvality

 

B2dflag

Zákl.

QL

1

Num

Flag – samoštúdium

Základný ukazovateľ – povinný údaj – bez imputácie

B2d

 

QT

6

Num

Účastníci inej formy CVT – samoštúdium

 

B2eflag

Zákl.

QL

1

Num

Flag – účasť na konferenciách atď.

Základný ukazovateľ – povinný údaj – bez imputácie

B2e

 

QT

6

Num

Účastníci iných foriem CVT – účasť na konferenciách atď.

 

B3a

 

QL

1

Num

Kurzy CTV pre zamestnancov v minulom roku 2004

 

B3b

 

QL

1

Num

Kurzy CVT pre zamestnancov plánované na budúci rok 2006

 

B4a

 

QL

1

Num

Iné formy CTV pre zamestnancov v minulom roku 2004

 

B4b

 

QL

1

Num

Iné formy CTV pre zamestnancov plánované na budúci rok 2006

 

C1tot

Kľúč.

QT

6

Num

Celkový počet účastníkov kurzov CVT

Kľúčový ukazovateľ – povinný údaj

C1m

 

QT

6

Num

Účastníci kurzov CVT – muži

 

C1f

 

QT

6

Num

Účastníci kurzov CVT – ženy

 

C2a

 

QT

6

Num

Účastníci CVT – vo veku do 25 rokov

 

C2b

 

QT

6

Num

Účastníci CVT – vo veku od 25 do 54 rokov

 

C2c

 

QT

6

Num

Účastníci CVT – vo veku 55 a viac rokov

 

C3tot

Kľúč.

QT

10

Num

Zaplatený pracovný čas (v hodinách) strávený na všetkých kurzoch CVT

Kľúčový ukazovateľ – povinný údaj – v hod.

C3i

 

QT

10

Num

Zaplatený pracovný čas (v hodinách) strávený na interných kurzoch CVT

V hod.

C3e

 

QT

10

Num

Zaplatený pracovný čas (v hodinách) strávený na externých kurzoch CVT

V hod.

C4tot

Kľúč.

QT

10

Num

Zaplatený pracovný čas (v hodinách) strávený na všetkých kurzoch CVT

Kľúčový ukazovateľ – povinný údaj – v hod.

C4m

 

QT

10

Num

Zaplatený pracovný čas (v hodinách) strávený na kurzoch CVT – muži

V hod.

C4f

 

QT

10

Num

Zaplatený pracovný čas (v hodinách) strávený na kurzoch CVT – ženy

V hod.

C5a

 

QT

10

Num

Zaplatený pracovný čas v hodinách – jazykové kurzy, cudzí (222) a materinský jazyk (223)

V hod.

C5b

 

QT

10

Num

Zaplatený pracovný čas v hodinách – predaj (341) a marketing (342)

V hod.

C5c

 

QT

10

Num

Zaplatený pracovný čas v hodinách – účtovníctvo (344) a financie (343), riadenie a administratíva (345) a kancelárska práca (346)

V hod.

C5d

 

QT

10

Num

Zaplatený pracovný čas v hodinách – pracovné zručnosti/osobný rozvoj (090), pracovný život (347)

V hod.

C5e

 

QT

10

Num

Zaplatený pracovný čas v hodinách – výpočtová technika (481) a využívanie počítačov (482)

V hod.

C5f

 

QT

10

Num

Zaplatený pracovný čas v hodinách – strojárstvo, výrobný priemysel a stavebníctvo (5)

V hod.

C5g

 

QT

10

Num

Zaplatený pracovný čas v hodinách – ochrana životného prostredia (850) a ochrana zdravia a bezpečnosť pri práci (862)

V hod.

C5h

 

QT

10

Num

Zaplatený pracovný čas v hodinách – osobné služby (81), dopravné služby (84), ochrana majetku a osôb (861) a vojenská služba (863)

V hod.

C5i

 

QT

10

Num

Zaplatený pracovný čas v hodinách – ostatné tematické oblasti

V hod.

C6a

 

QT

10

Num

Zaplatený pracovný čas (v hodinách) – školy, univerzity a iné vysokoškolské zariadenia

V hod.

C6b

 

QT

10

Num

Zaplatený pracovný čas (v hodinách) – štátne vzdelávacie zariadenia (financované alebo riadené vládou; napr. centrum vzdelávania dospelých)

V hod.

C6c

 

QT

10

Num

Zaplatený pracovný čas (v hodinách) – súkromné vzdelávacie spoločnosti

V hod.

C6d

 

QT

10

Num

Zaplatený pracovný čas (v hodinách) – súkromné spoločnosti, ktorých hlavnou činnosťou nie je vzdelávanie (dodávatelia vybavenia, materské/dcérske spoločnosti)

V hod.

C6e

 

QT

10

Num

Zaplatený pracovný čas (v hodinách) – zamestnávateľské zväzy, obchodné komory, sektorové subjekty

V hod.

C6f

 

QT

10

Num

Zaplatený pracovný čas (v hodinách) – odborové zväzy

V hod.

C6g

 

QT

10

Num

Zaplatený pracovný čas (v hodinách) – ostatní poskytovatelia vzdelávania

V hod.

C7aflag

 

QL

1

Num

Flag – poplatky

 

C7a

 

QT

10

Num

Náklady na kurzy CVT – poplatky a platby za kurzy pre zamestnancov

V eurách

C7bflag

 

QL

1

Num

Flag – cestovné náklady

 

C7b

 

QT

10

Num

Náklady na kurzy CVT – cestovné náklady a náklady na pobyt

V eurách

C7cflag

 

QL

1

Num

Flag – náklady práce na lektorov

 

C7c

 

QT

10

Num

Náklady na kurzy CTV – náklady práce na interných lektorov

V eurách

C7dflag

 

QL

1

Num

Flag – vzdelávacie zariadenie, didaktické materiály atď.

 

C7d

 

QT

10

Num

Náklady na kurzy CTV – vzdelávacie zariadenie alebo miestnosti a didaktické materiály na kurzy CTV

V eurách

C7sflag

 

QL

1

Num

Flag „len medzisúčet“

 

C7sub

Kľúč.

QT

10

Num

Medzisúčet nákladov na CTV

Kľúčový ukazovateľ – povinný údaj – v eurách

PAC

Kľúč.

QT

10

Num

Náklady za pracovnú absenciu – vypočítané ako (PAC=C3tot*A5/A4)

Kľúčový ukazovateľ – povinný údaj – v eurách

C8aflag

 

QL

1

Num

Flag – príspevky na CVT

 

C8a

 

QT

10

Num

Príspevky na CVT

V eurách

C8bflag

 

QL

1

Num

Flag – príjem z CVT

 

C8b

 

QT

10

Num

Príjem z CVT

V eurách

C7tot

Kľúč.

QT

10

Num

Náklady na CVT spolu – vypočítané ako (C7sub + C8a – C8b)

Kľúčový ukazovateľ – povinný údaj – v eurách

C9a1

 

QL

1

Num

Migranti a etnické menšiny – zamestnanci

 

C9a2

 

QL

1

Num

Migranti a etnické menšiny – špeciálne kurzy

 

C9b1

 

QL

1

Num

Osoby s postihnutím – zamestnanci

 

C9b2

 

QL

1

Num

Osoby s postihnutím – špeciálne kurzy

 

C9c1

 

QL

1

Num

Osoby bez formálnej kvalifikácie – zamestnanci

 

C9c2

 

QL

1

Num

Osoby bez formálnej kvalifikácie – špeciálne kurzy

 

C9d1

 

QL

1

Num

Osoby ohrozené stratou zamestnania/prepustením – zamestnanci

 

C9d2

 

QL

1

Num

Osoby ohrozené stratou zamestnania/prepustením – zamestnanci – špeciálne kurzy

 

C10a1

 

QL

1

Num

Osoby s čiastočným úväzkom – zamestnanci

 

C10a2

 

QL

1

Num

Kurzy CVT pre osoby s čiastočným úväzkom

 

C10b1

 

QL

1

Num

Osoby s pracovnou zmluvou na dobu určitú – zamestnané

 

C10b2

 

QL

1

Num

Kurzy CVT pre osoby s pracovnou zmluvou na dobu určitú

 

D1

 

QL

1

Num

Vlastné alebo spoločne využívané vzdelávacie zariadenie

 

D2

 

QL

1

Num

Osoba alebo oddelenie vo vašom podniku zodpovedné za organizovanie CVT

 

D3

 

QL

1

Num

Podnik využíva externé poradenské služby

 

D4

 

QL

1

Num

Podnik uplatňuje pravidelné formálne postupy na posúdenie požiadaviek podniku na budúce zručnosti

 

D5

 

QL

1

Num

Štruktúrované rozhovory so zamestnancami na zistenie vzdelávacích potrieb zamestnancov

 

D6

 

QL

1

Num

Výsledkom plánovania CVT v podniku je vypracovanie písomného vzdelávacieho plánu alebo programu

 

D7

 

QL

1

Num

Ročný rozpočet na vzdelávanie, ktorý zahŕňa poskytovanie CVT

 

D8

 

QL

1

Num

Meranie spokojnosti účastníkov vzdelávania po absolvovaní vzdelávacieho kurzu

 

D9

 

QL

1

Num

Posúdenie účastníkov po absolvovaní vzdelávacieho kurzu, či úspešne nadobudli plánované zručnosti

 

D10

 

QL

1

Num

Podnik po absolvovaní vzdelávacieho kurzu posudzuje správanie na pracovisku a zmenu v pracovnom výkone zamestnanca

 

D11

 

QL

1

Num

Meranie vplyvu vzdelávacieho kurzu na podnikový výkon pomocou ukazovateľov

 

D12

 

QL

1

Num

Národné, sektorové alebo iné dohody medzi sociálnymi partnermi, ktorí ovplyvnili plány, politiky a postupy CVT

 

D13

 

QL

1

Num

Existencia formálnej štruktúry

 

D13a

 

QL

1

Num

Úloha formálnej štruktúry – cieľ a stanovenie priorít pre činnosti CVT

 

D13b

 

QL

1

Num

Úloha formálnej štruktúry – stanovenie kritérií výberu cieľovej skupiny pre účasť na CVT

 

D13c

 

QL

1

Num

Úloha formálnej štruktúry – predmet činnosti CVT

 

D13d

 

QL

1

Num

Úloha formálnej štruktúry – rozpočtovanie v súvislosti s CVT

 

D13e

 

QL

1

Num

Úloha formálnej štruktúry – postup pri výbere externých poskytovateľov CVT

 

D13f

 

QL

1

Num

Úloha formálnej štruktúry – hodnotenie výsledkov odbornej prípravy

 

D14a

 

QL

1

Num

Štátom financovaná poradenská služba na stanovenie vzdelávacích potrieb a (alebo) vypracovanie vzdelávacích plánov

 

D14b

 

QL

1

Num

Finančné subvencie, ktoré znižujú náklady na odbornú prípravu zamestnancov

 

D14c

 

QL

1

Num

Daňová úľava na výdavky spojené s odbornou prípravou zamestnancov

 

D14d

 

QL

1

Num

Postupy na zabezpečenie kvality lektorov (napr. národné registre, hodnotenie atď.)

 

D14e

 

QL

1

Num

Poskytovanie uznávaných štandardov a rámcov pre kvalifikácie a certifikácie

 

D15a

 

QL

1

Num

Vysoké náklady kurzov CVT

Max. 3 – bez poradia dôležitosti

D15b

 

QL

1

Num

Absencia vhodných kurzov CVT na trhu

Max. 3 – bez poradia dôležitosti

D15c

 

QL

1

Num

Problémy pri posudzovaní potrieb podniku v oblasti CVT

Max. 3 – bez poradia dôležitosti

D15d

 

QL

1

Num

Minulý rok sa vynaložilo veľké úsilie v oblasti odbornej prípravy

Max. 3 – bez poradia dôležitosti

D15e

 

QL

1

Num

Veľké zaťaženie a obmedzený čas, ktoré majú zamestnanci k dispozícii

Max. 3 – bez poradia dôležitosti

D15f

 

QL

1

Num

Súčasná úroveň odbornej prípravy zodpovedá potrebám podniku

Max. 3 – bez poradia dôležitosti

D15g

 

QL

1

Num

Väčší dôraz na počiatočnú odbornú prípravu (IVT) než na CVT

Max. 3 – bez poradia dôležitosti

D15h

 

QL

1

Num

Iné dôvody

Max. 3 – bez poradia dôležitosti

E1a

 

QL

1

Num

Existujúce zručnosti a schopnosti zodpovedajú aktuálnym potrebám podniku

Max. 3 – bez poradia dôležitosti

E1b

 

QL

1

Num

Uprednostňovanou stratégiou podniku bolo zamestnávanie pracovníkov, ktorí mali požadované zručnosti a schopnosti

Max. 3 – bez poradia dôležitosti

E1c

 

QL

1

Num

Podnik mal problémy pri posudzovaní svojich potrieb v oblasti CVT

Max. 3 – bez poradia dôležitosti

E1d

 

QL

1

Num

Absencia vhodných kurzov CVT na trhu

Max. 3 – bez poradia dôležitosti

E1e

 

QL

1

Num

Náklady na kurzy CVT boli pre podnik príliš vysoké

Max. 3 – bez poradia dôležitosti

E1f

 

QL

1

Num

Podnik sa namiesto CVT sústredil radšej na IVT

Max. 3 – bez poradia dôležitosti

E1g

 

QL

1

Num

Do CVT sa investovalo v minulom roku, v roku 2005 to nebolo potrebné opakovať

Max. 3 – bez poradia dôležitosti

E1h

 

QL

1

Num

Zamestnanci nemali na CVT čas

Max. 3 – bez poradia dôležitosti

E1i

 

QL

1

Num

Iné dôvody

Max. 3 – bez poradia dôležitosti

F1tot05

Zákl.

QT

6

Num

Celkový počet účastníkov IVT v podniku za rok 2005

Základný ukazovateľ – povinný údaj – bez imputácie

F1m05

 

QT

6

Num

Počet účastníkov (mužov) IVT v podniku spolu za rok 2005

 

F1f05

 

QT

6

Num

Počet účastníčok (žien) IVT v podniku spolu za rok 2005

 

F2aflag

 

QL

1

Num

Flag – individuálne náklady práce na IVT

 

F2a

 

QT

10

Num

Náklady na IVT – náklady práce na osoby prihlásené na aktivitu IVT

V eurách

F2bflag

 

QL

1

Num

Flag – ostatné náklady na IVT

 

F2b

 

QT

10

Num

Náklady na IVT – ostatné náklady – poplatky za vzdelávanie, cestovné náklady, didaktické materiály, poplatky za vzdelávacie zariadenie atď.

V eurách

F2cflag

 

QL

1

Num

Flag – náklady práce na lektora alebo gestora IVT

Nepovinný ukazovateľ

F2c

 

QT

10

Num

Náklady na IVT – náklady práce na lektora alebo gestora IVT

Nepovinný ukazovateľ – v eurách

F3aflag

 

QL

1

Num

Flag príspevky na IVT

 

F3a

 

QT

10

Num

Príspevky na IVT

V eurách

F3bflag

 

QL

1

Num

Flag príjem z IVT

 

F3b

 

QT

10

Num

Príjem z IVT

V eurách

F2tot

Kľúč.

QT

10

Num

Náklady na IVT spolu (F2b + F3a – F3b)

Kľúčový ukazovateľ – povinný údaj – v eurách


PRÍLOHA II

VÝBEROVÁ VZORKA

1.

Hlavným zdrojom pre oporu výberu je Štatistický register organizácií (ŠRO), uvedený v nariadení Rady (EHS) č. 2186/93 (1). Z tejto opory sa vyberá stratifikovaná výberová vzorka podnikov, reprezentatívna na štátnej úrovni.

2.

Výberová vzorka sa stratifikuje podľa NACE a veľkostnej kategórie minimálne v tomto členení:

20 NACE rev. 1.1 kategórie [C, D (15–16, 17–19, 21–22, 23–26, 27–28, 29–33, 34–35, 20 + 36–37), E, F, G (50, 51, 52), H, I (60–63, 64), J (65–66, 67), K + O],

3 veľkostné kategórie podnikov podľa počtu zamestnancov: (10–49) (50–249) (250 a viac).

3.

Veľkosť výberovej vzorky sa musí vypočítať tak, aby sa pre odhadované parametre za každý zo 60 stratifikovaných vyššie identifikovaných prvkov, tvoriacich podiel „podnikov poskytujúcich odbornú prípravu“ (po odpočítaní miery neodpovedí vo výberovej vzorke), zabezpečilo, že maximálna polovičná dĺžka intervalu spoľahlivosti 95 % dosiahne 0,2).

4.

Pri určovaní veľkosti výberovej vzorky sa môže použiť tento vzorec:

nh = 1/[c2 . teh + 1/Nh] / rh

kde:

nh

=

počet výberových jednotiek v strate, h

rh

=

predpokladaná miera návratnosti v strate, h

c

=

maximálna dĺžka polovice intervalu spoľahlivosti

teh

=

predpokladaný podiel podnikov poskytujúcich odbornú prípravu v strate, h

Nh

=

celkový počet podnikov (poskytujúcich a neposkytujúcich odbornú prípravu) v strate, h


(1)  Ú. v. ES L 196, 5.8.1993, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).


PRÍLOHA III

Zásady imputácií a váženie záznamov

Krajiny musia prijať vhodné opatrenia na zníženie položkových a jednotkových neodpovedí. Pred imputáciou sa krajiny musia primeraným spôsobom usilovať využiť iné zdroje údajov.

K základným ukazovateľom, pri ktorých je chýbajúca hodnota alebo imputácia neprípustná, patrí:

A1, A2tot05, B1a, B1b, B2aflag, B2bflag, B2cflag, B2dflag, B2eflag, F1tot05.

Ku kľúčovým ukazovateľom, pri ktorých je potrebné urobiť všetko na zabránenie „chýbajúcej hodnoty“ a pri ktorých sa odporúča imputácia, patria:

A2tot04, A4, A5, C1tot, C3tot, C4tot, C7sub, C7tot, PAC, F2tot.

Imputácia pri položkovej neodpovedi sa odporúča v rámci týchto všeobecných obmedzení (odborníci členských štátov by pri uplatňovaní týchto pravidiel mali neustále používať svoj profesionálny úsudok:

1.

Ak záznam obsahuje menej než 50 % uvedených ukazovateľov, tento záznam sa obyčajne považuje za jednotkovú neodpoveď.

2.

V jednotlivých poliach NACE/veľkosť nie sú imputácie prípustné, ak viac než 50 % odpovedajúcich podnikov neposkytne údaje za viac než 25 % kvantitatívnych ukazovateľov.

3.

V jednotlivých poliach NACE/veľkosť sa kvantitatívny ukazovateľ neimputuje, ak za tento konkrétny ukazovateľ poskytne údaj menej než 50 % odpovedajúcich podnikov.

4.

V jednotlivých poliach NACE/veľkosť sa kvalitatívny ukazovateľ neimputuje, ak za tento konkrétny ukazovateľ poskytne údaj menej než 80 % odpovedajúcich podnikov.

Kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele sú definované v prílohe 1.

Nedodržanie týchto zásad sa dôkladne zdokumentuje a zdôvodní v národnej správe o kvalite.

Členské štáty vypočítajú a zašlú váhy, ktoré sa uplatňujú na všetky záznamy údajov, spolu s pomocnými ukazovateľmi, ktoré sa prípadne použili pri výpočte tejto váhy. Tieto pomocné ukazovatele sa podľa potreby zaznamenajú ako ukazovatele EXTRA 1, EXTRA 2, EXTRA 3. Metodika použitá na zistenie váh sa podrobne opíše v správe o kvalite.


PRÍLOHA IV

Formát súborov údajov a pravidlá ich zasielania

Údaje sa zasielajú Komisii (Eurostatu) v elektronickej podobe prostredníctvom bezpečnej softvérovej aplikácie na zasielanie údajov (STADIUM/EDAMIS), ktorú sprístupní Komisia (Eurostat).

Krajiny zašlú ESTAT-u dva skontrolované súbory údajov:

a)

súbor údajov pred imputáciou po predbežnej kontrole;

b)

skontrolovaný súbor údajov po imputácii.

Obidva súbory údajov obsahujú ukazovatele definované v prílohe 1.

Obidva súbory sa predložia vo formáte .csv (comma separated variable). Prvý záznam v každom súbore obsahuje záhlavie, ktoré obsahuje „názvy ukazovateľov“ definované v prílohe 1. Nasledujúce záznamy obsahujú jednotlivé hodnoty týchto ukazovateľov za každý odpovedajúci podnik.


PRÍLOHA V

FORMÁT SPRÁVY O KVALITE

1.   RELEVANTNOSŤ

Implementácia zisťovania a miera, do akej štatistika spĺňa súčasné a potenciálne potreby používateľa.

Opis a klasifikácia používateľov.

Individuálne potreby každej skupiny používateľov.

Hodnotenie, či a do akej miery musia byť tieto potreby uspokojené.

2.   PRESNOSŤ

2.1.   Výberové chyby

Opis systému zaraďovania do vzoriek a realizovanej výberovej vzorky.

Opis výpočtu konečných váh vrátane použitého modelu neodpovedí a pomocných ukazovateľov.

Použitý odhad, napr. Horvitzov-Thompsonov odhad.

Odchýlka odhadov podľa straty výberovej vzorky.

Softvér na odhad odchýlky.

Je potrebné uviesť najmä použité pomocné ukazovatele alebo informácie, na základe ktorých sa v Eurostate prepočítajú konečné váhy potrebné na odhadnutie odchýlky.

V prípade analýzy neodpovedí opis neobjektívnosti vo výberovej vzorke a výsledkov.

Predkladané tabuľky (v členení podľa NACE a veľkostných tried podľa plánu zaraďovania do vzoriek v jednotlivých krajinách):

počet podnikov v opore výberu,

počet podnikov vo výberovej vzorke.

Predkladané tabuľky (v členení podľa NACE a veľkostných tried podľa plánu zaraďovania do vzoriek v jednotlivých krajinách, ale zaradenie podľa sledovaných ukazovateľov podnikov):

Variačné koeficienty (1) pre túto kľúčovú štatistiku:

počet zamestnancov spolu,

celkový počet podnikov, ktoré poskytli CVT,

pomer celkového počtu podnikov, ktoré poskytli CVT k celkovému počtu podnikov,

celkový počet podnikov, ktoré poskytli kurzy CVT,

pomer celkového počtu podnikov, ktoré poskytli kurzy CVT k celkovému počtu podnikov,

celkový počet zamestnancov v podnikoch, ktoré poskytli CVT,

celkový počet účastníkov kurzov CVT,

pomer celkového počtu účastníkov kurzov CVT k celkovému počtu zamestnancov,

pomer celkového počtu účastníkov kurzov CVT k celkovému počtu zamestnancov v podnikoch, ktoré poskytli CVT,

náklady na kurzy CVT spolu,

celkový počet podnikov, ktoré poskytli IVT,

celkový počet účastníkov IVT,

náklady na IVT spolu,

pomer celkového počtu podnikov, ktoré poskytli IVT, k celkovému počtu podnikov.

2.2.   Iné než výberové chyby

2.2.1.   Chyby pokrytia

Opis registra použitého na zaradenie do výberovej vzorky a jeho celková kvalita.

Informácie zahrnuté v registri a periodicita ich aktualizovania.

Chyby vyplývajúce z diskrepancie medzi oporou výberu a cieľovou populáciou a subpopuláciami (nadmerné pokrytie, nedostatočné pokrytie, nesprávne zaradenie).

Metódy použité na získanie týchto informácií.

Poznámky týkajúce sa riešenia nesprávneho zaradenia.

Predkladané tabuľky (v členení podľa NACE a veľkostných tried podľa plánu zaraďovania do vzoriek v jednotlivých krajinách, ale zaradenie podľa sledovaných ukazovateľov podnikov):

počet podnikov,

pomer počtu podnikov, pri ktorých sa sledovaná strata rovná výberovej strate. Počet podnikov vo výberovej strate. Uviesť, či sa zohľadnili zmeny činností.

2.2.2.   Chyby merania

V prípade potreby posúdenie chýb, ktoré vznikli pri zbere údajov napríklad pre:

vzor dotazníka (výsledky predbežných testov alebo laboratórnych metód; stratégie kladenia otázok) – dotazník sa prikladá v prílohe,

spravodajskú jednotku/respondenta (reakcie respondentov):

problém spomenúť si na údaj,

nepozornosť respondentov,

vplyv veku, vzdelania atď,

chyby pri vypĺňaní formulárov,

informačný systém respondentov a využívanie administratívnych záznamov (súlad medzi administratívnou koncepciou a koncepciou zisťovania, napr. referenčné obdobie, dostupnosť individuálnych údajov),

metódy zberu údajov (porovnanie rôznych metód zberu údajov),

charakteristiku a správanie respondenta:

sociálno-ekonomické charakteristiky,

rôzne spôsoby zaobchádzania s dotazníkom,

rôzna pomoc respondentovi,

osobitné štúdie alebo postupy na posudzovanie týchto chýb,

metódy používané na minimalizovanie tohto druhu chýb,

podrobné pripomienky k problémom pri práci s dotazníkom ako celkom alebo s jednotlivými otázkami (pripomienky ku všetkým ukazovateľom),

opis a posúdenie opatrení prijatých na zabezpečenie vysokej kvality údajov o „účastníkoch“ a zabezpečenie toho, že sa nezbierajú údaje o „podujatiach účastníkov“.

2.2.3.   Chyby spracovania

Opis procesu editovania údajov:

systém na spracovanie údajov a použité nástroje,

chyby vyplývajúce z kódovania, editovania, váženia, tabulácie atď.,

kontrola kvality na makro/mikroúrovni,

členenie opráv a chybných editácií na chýbajúce hodnoty, chyby a anomálie.

2.2.4.   Chyby z dôvodu neodpovedí

Opis opatrení prijatých v súvislosti s „opätovným kontaktovaním“.

Miera jednotkových a položkových neodpovedí.

Posúdenie jednotkových neodpovedí.

Posúdenie položkových neodpovedí.

Podrobná správa o imputačných postupoch vrátane metód použitých na imputáciu a (alebo) preváženie.

Metodické poznámky a výsledky analýzy neodpovedí alebo iné metódy na posúdenie vplyvu neodpovedí.

Predkladané tabuľky (v členení podľa NACE a veľkostných tried podľa plánu zaraďovania do vzoriek v jednotlivých krajinách, ale zaradenie podľa sledovaných ukazovateľov podnikov):

miera jednotkových neodpovedí (2),

miera položkových neodpovedí (3) pri nasledujúcich údajoch u všetkých respondentov:

celkový počet hodín odpracovaných všetkými respondentmi,

úplné náklady práce na všetkých respondentov,

miery položkových neodpovedí za nasledujúce ukazovatele v podnikoch, ktoré ponúkali kurzy CVT:

kurzy CVT podľa osobitných vekových skupín v podnikoch ponúkajúcich kurzy CVT,

celkový počet účastníkov v kurzoch, muži, ženy v podnikoch ponúkajúcich kurzy CVT,

celkový počet hodín strávených v kurzoch CVT (muži, ženy) v podnikoch ponúkajúcich kurzy CVT,

celkový počet hodín na interných a externých kurzoch CVT (muži, ženy) v podnikoch ponúkajúcich kurzy CVT,

celkové náklady na kurzy CVT v podnikoch ponúkajúcich kurzy CVT,

miery položkových neodpovedí pri nasledujúcich ukazovateľoch v podnikoch, ktoré ponúkali IVT:

celkové náklady na IVT v podnikoch ponúkajúcich IVT.

3.   AKTUÁLNOSŤ A PRESNOSŤ

Tabuľkový prehľad dátumov začiatku a konca každej nasledujúcej fázy projektu.

Zber údajov.

Rozoslanie dotazníkov.

Upomienky a nadväzné opatrenia.

Osobné rozhovory.

Kontrola a editovanie údajov.

Ďalšia kontrola správnosti a imputácie.

Zisťovanie neodpovedí (podľa potreby).

Odhady.

Zasielanie údajov Eurostatu.

Zverejnenie celoštátnych výsledkov.

4.   DOSTUPNOSŤ A JASNOSŤ

Ktoré výsledky sa zasielali alebo budú zasielať podnikom.

Plán zverejnenia výsledkov.

Kópia všetkých metodických podkladov týkajúcich sa poskytovanej štatistiky.

5.   POROVNATEĽNOSŤ

V prípade potreby a relevantnosti by sa krajiny mali vyjadriť k nasledujúcim otázkam:

odchýlky od európskeho dotazníka,

bolo zisťovanie prepojené s iným celoštátnym zisťovaním,

do akej miery sa zisťovanie realizovalo s použitím údajov z registrov,

definície a odporúčania.

6.   KOHERENTNOSŤ

Porovnanie štatistiky toho istého javu alebo ukazovateľa z iných zisťovaní alebo zdrojov.

Posúdenie koherentnosti so štrukturálnou odvetvovou štatistikou pri počte zamestnancov v NACE a veľkostnej skupine.

Posúdenie koherentnosti rozloženia vekových skupín zamestnancov (A3a, A3b, A3c) s inými národnými zdrojmi údajov v NACE a veľkostnej skupine (v prípade dostupnosti).

Posúdenie koherentnosti rozloženia vekových skupín účastníkov CVT (C2a, C2b, C2c) s inými národnými zdrojmi údajov v NACE a vo veľkostnej skupine (v prípade dostupnosti).

Predkladané tabuľky (v členení podľa NACE a veľkostných tried podľa plánu zaraďovania do vzoriek v jednotlivých krajinách, ale zaradenie podľa sledovaných ukazovateľov podnikov):

počet zamestnancov zo štrukturálnej odvetvovej štatistiky (SBS) [nariadenie Komisie (ES) č. 2700/98 (4) – kód 16 11 0],

počet zamestnancov podľa zisťovania CVTS3,

percento rozdielov (SBS – CVTS3)/SBS,

počet zamestnancov v každej vekovej skupine A3a, A3b, A3c,

počet zamestnancov v každej vekovej skupine podľa iného zdroja,

percento rozdielov (A3x – iný národný zdroj A3x)/A3x (kde x = a, b, c),

počet účastníkov CVT v každej vekovej skupine C2a, C2b, C2c,

počet účastníkov CVT v každej vekovej skupine podľa iného zdroja,

percent účastníkov CVT (C2x – iný národný zdroj C2x)/C2x (kde x = a, b, c).

7.   ZAŤAŽENIE A PRÍNOS

Analýza zaťaženia a prínosu na celoštátnej úrovni, pri ktorej sa zohľadňuje napríklad:

priemerný čas na zodpovedanie každého dotazníka,

problematické otázky a ukazovatele,

ktoré ukazovatele sú najužitočnejšie/najnepotrebnejšie pri opise CVT na vnútroštátnej úrovni,

odhadovaná alebo skutočná úroveň spokojnosti používateľov údajov na vnútroštátnej úrovni,

rôzne zaťaženie malých a veľkých podnikov,

úsilie vynaložené na minimalizáciu zaťaženia.


(1)  Variačný koeficient je pomer druhej odmocniny odchýlky odhadu a predpokladanej hodnoty. Na jeho odhad slúži pomer druhej odmocniny odhadu k odhadovanej hodnote. Pri odhadovaní odchýlky sa musí zohľadniť systém zaraďovania do vzoriek a zmeny strát.

(2)  Miera jednotkových neodpovedí je pomer počtu respondentov v opore výberu k počtu dotazníkov zaslaných vybranej populácii.

(3)  Miera položkových neodpovedí je pomer počtu dostupných údajov k počtu dostupných a chýbajúcich údajov (rovné počtu respondentov v opore výberu)

(4)  Ú. v. ES L 344, 18.12.1998, s. 49. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1670/2003 (Ú. v. EÚ L 244, 29.9.2003, s. 74).


4.2.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/34


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 199/2006

z 3. februára 2006,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 466/2001, ktorým sa stanovujú maximálne hodnoty obsahu niektorých cudzorodých látok v potravinách, pokiaľ ide o dioxíny a dioxínu podobné PCB

(Text s významom pre EHP)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 315/93 z 8. februára 1993, ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva u kontaminujúcich látok v potravinách (1), a najmä na jeho článok 2 ods. 3,

keďže:

(1)

V nariadení Komisie (ES) č. 466/2001 (2) sa ustanovujú maximálne hodnoty určitých cudzorodých látok v potravinách.

(2)

„Dioxíny“, ako sa uvádza v tomto nariadení, zahŕňajú 75 kongenerov polychlórovaných dibenzo-p-dioxínov („PCDD“) a 135 kongenerov polychlórovaných dibezofuránov („PCDF“), z ktorých 17 predstavuje toxikologické riziko. Polychlórované bifenyly („PCB“) zahŕňajú skupinu 209 rôznych kongenerov, ktoré možno rozdeliť do dvoch skupín podľa ich toxikologických vlastností: malé množstvo vykazuje toxikologické vlastnosti podobné dioxínom, a preto sa často nazývajú „dioxínu podobné PCB“. Väčšina z nich nevykazuje toxicitu podobnú dioxínom, avšak majú rozdielny toxikologický profil.

(3)

Každý kongener dioxínov alebo dioxínu podobných PCB vykazuje rozdielnu úroveň toxicity. Na účely sumarizácie toxicity týchto rozdielnych kongenerov sa zaviedla koncepcia faktorov toxickej ekvivalencie („TEF“), ktorá má pomôcť pri hodnotení rizika a regulačnej kontrole. To znamená, že analytické výsledky týkajúce sa každého jednotlivého kongeneru dioxínov a dioxínu podobných PCB s toxikologickým rizikom sa vyjadria kvantifikovateľnou jednotkou: „TCDD toxická ekvivalentná koncentrácia (TEQ)“.

(4)

Vedecký výbor pre potraviny (SCF) prijal 30. mája 2001 stanovisko o hodnotení rizika vzhľadom na dioxíny a dioxínom podobné PCB v potravinách a aktualizoval tak svoje stanovisko v tejto oblasti z 22. novembra 2000 na základe nových vedeckých údajov, ktoré sú k dispozícii od prijatia predchádzajúceho stanoviska (3). SCF ustanovil pre dioxíny a dioxínu podobné PCB prípustný týždenný príjem („TWI“) 14 pg WHO-TEQ/kg telesnej hmotnosti. Z odhadovania vystavenia vyplýva, že značná časť obyvateľstva Spoločenstva má príjem dioxínov v potravinách vyšší, ako je prípustný týždenný príjem. Určité skupiny obyvateľstva v niektorých krajinách môžu byť vystavené vyššiemu riziku najmä v dôsledku ich stravovacích návykov.

(5)

Z toxikologického hľadiska by sa na dioxíny aj dioxínu podobné PCB mali vzťahovať akékoľvek hladiny, maximálne hladiny však boli stanovené v roku 2001 iba pre dioxíny, nie však pre dioxínu podobné PCB, a to z dôvodu obmedzeného množstva údajov o výskyte dioxínu podobných PCB. Medzitým sa však sprístupnilo viac údajov týkajúcich sa výskytu dioxínu podobných PCB.

(6)

Podľa nariadenia (ES) č. 466/2001 Komisia mala prehodnotiť ustanovenia o dioxínoch v súvislosti s novými údajmi vzhľadom na prítomnosť dioxínu a dioxínu podobných PCB, a to najmä so zreteľom na zaradenie dioxínu podobných PCB do hladín, ktoré sa majú ustanoviť.

(7)

Všetci prevádzkovatelia v rámci potravinového a krmivového reťazca musia vynaložiť najväčšie možné úsilie na to, aby vykonali všetko potrebné na limitovanie výskytu dioxínov a PCB v potravinách a krmivách. V nariadení (ES) č. 466/2001 sa preto stanovuje, že maximálne uplatniteľné hladiny by sa mali ďalej preskúmať najneskôr do 31. decembra 2006 s cieľom značne znížiť tieto maximálne hladiny a prípadne stanoviť maximálne hladiny pre ostatné potraviny. Vzhľadom na čas potrebný na získanie dostatočných údajov monitorovania na určenie týchto značne nižších hladín by sa toto časové obdobie malo predĺžiť.

(8)

Navrhuje sa preto stanoviť maximálne hladiny pre súbor dioxínov a dioxínu podobných PCB, vyjadrené v toxických ekvivalentoch Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) s použitím WHO-TEF, keďže z toxikologického hľadiska predstavuje najprimeranejší prístup. S cieľom uľahčenia prechodu by sa počas prechodného obdobia malo pokračovať v uplatňovaní súčasných hladín pre dioxíny, ako aj v uplatňovaní nedávno stanovených hladín pre súbor dioxínov a dioxínu podobných PCB. Potraviny uvedené v oddiele 5 prílohy I musia počas tohto obdobia spĺňať maximálne hladiny pre dioxíny, ako aj maximálne hladiny pre súbor dioxínov a dioxínu podobných PCB. Do 31. decembra 2008 sa zváži ukončenie používania samostatných maximálnych hladín pre dioxíny.

(9)

Zásadný význam pri zabezpečovaní harmonizovaného postupu presadzovania predpisov v celom Spoločenstve predstavuje jednotný spôsob vykazovania a interpretácie analytických výsledkov. V smernici Komisie 2002/69/ES z 26. júla 2002, ktorou sa ustanovujú metódy odberu vzoriek a metódy analýzy pre úradnú kontrolu dioxínov a pre stanovenie dioxínom podobných PCB v potravinách (4), sa ustanovuje, že veľa z nich sa môže považovať za nevyhovujúce z hľadiska stanovenej maximálnej hladiny, ak analytické výsledky potvrdené opakovanou analýzou a vypočítané ako priemer minimálne dvoch nezávislých zistení jednoznačne prekročia maximálnu hodnotu pri zohľadnení neistoty merania. Existujú rôzne možnosti na odhadnutie rozšírenej neistoty (5).

(10)

S cieľom podporiť proaktívny prístup na zníženie dioxínov a dioxínu podobných PCB v potravinách a krmivách sa stanovili akčné úrovne v odporúčaní Komisie 2002/201/ES zo 4. marca 2002 o znížení prítomnosti dioxínov, furánov a PCB v krmivách a potravinách (6). Tieto akčné úrovne predstavujú pre príslušné orgány a prevádzkovateľov prostriedok na zdôraznenie tých prípadov, kde je vhodné identifikovať zdroj kontaminácie a uskutočniť opatrenia na ich zníženie alebo eliminovanie. Keďže zdroje dioxínov a dioxínu podobných PCB sú rôzne, je potrebné určiť samostatné akčné úrovne pre dioxíny na jednej strane a pre dioxínu podobné PCB na strane druhej. Odporúčanie 2002/201/ES sa preto zodpovedajúcim spôsobom zmení a doplní.

(11)

Výnimky umiestňovať na trh ryby s pôvodom z Pobaltia, ktoré sú určené na spotrebu v oblasti, v ktorej je hladina dioxínov vyššia ako hladina stanovená v bode 5.2 oddielu 5 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 466/2001, boli udelené Fínsku a Švédsku. Tieto členské štáty splnili podmienky týkajúce sa požiadavky informovať spotrebiteľov o stravovacích odporúčaniach. Každoročne oznámia Komisii výsledky monitorovania hladín dioxínov pochádzajúcich z rýb s pôvodom z Pobaltia a predložia správu o opatreniach na zníženie vystavenia ľudí účinkom dioxínov s pôvodom z Pobaltia.

(12)

Na základe výsledkov monitorovania hladín dioxínu a dioxínu podobných PCB, ktoré sa vykonali vo Fínsku a Švédsku, by sa malo predĺžiť prechodné obdobie, na ktoré boli udelené výnimky pre tieto členské štáty, mali by však byť obmedzené na určité druhy rýb. Tieto výnimky sa uplatňujú na maximálne hladiny pre dioxíny a maximálne hladiny pre súbor dioxínov a dioxínu podobných PCB stanovených v bode 5.2 oddielu 5 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 466/2001.

(13)

Zníženie vystavenia ľudí vplyvom dioxínov a dioxínu podobných PCB cez spotrebu potravín je dôležité a potrebné pri zaistení ochrany spotrebiteľa. Keďže kontaminácia potravín nadväzuje priamo na kontamináciu krmív, je potrebné prijať integrovaný prístup k zníženiu výskytu dioxínu a dioxínu podobných PCB v potravinovom reťazci, t. j. od kŕmnych surovín cez živočíšnu výrobu až k ľuďom. Na aktívne zníženie dioxínov a dioxínu podobných PCB v krmivách a potravinách sa uplatňuje proaktívny prístup a následne by sa mali preskúmať maximálne uplatniteľné hladiny počas určeného časového obdobia s cieľom stanoviť nižšie hladiny. Preto sa najneskôr do 31. decembra 2008 zváži značné zníženie maximálnych hladín pre súbor dioxínov a dioxínu podobných PCB.

(14)

Prevádzkovatelia musia zvýšiť úsilie v rámci svojej kapacity na účinné odstránenie dioxínov a dioxínu podobných PCB pochádzajúcich z oleja z morských rýb. Značne znížené hladiny, ktoré sa zvážia do 31. decembra 2008, sú založené na technických možnostiach najúčinnejšieho dekontaminačného postupu.

(15)

Pokiaľ ide o stanovenie maximálnych hladín pre ostatné potraviny do 31. decembra 2008, je potrebné venovať osobitnú pozornosť potrebe stanovenia nižších maximálnych hladín pre dioxíny a dioxínu podobné PCB v potrave pre dojčatá a malé deti v súvislosti so získanými údajmi monitorovania prostredníctvom programov monitorovania dioxínov a dioxínu podobných PCB v potrave pre dojčatá a malé deti počas rokov 2005, 2006 a 2007.

(16)

Nariadenie (ES) č. 466/2001 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(17)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 466/2001 sa mení a dopĺňa takto:

1.

Článok 1 sa mení a dopĺňa takto:

a)

Odsek 1a sa nahrádza takto:

„1a.   Odchylne od výnimky z odseku 1 Fínsko a Švédsko majú počas prechodného obdobia, ktoré sa predlžuje do 31. decembra 2011, povolenie umiestňovať na svoj trh lososa obyčajného (Salmo salar), sleďa obyčajného (Clupea harengus), mihulu riečnu (Lampetra fluviatilis), pstruha obyčajného (Salmo trutta), sivoňa (Salvelinus spp.) a ikry síhy (Coregonus albula) s pôvodom v Pobaltí, ktoré sú určené na spotrebu na ich území, s obsahom hladín dioxínov a/alebo hladín súboru dioxínov a dioxínu podobných PCB vyšším ako tie, ktoré sú stanovené v bode 5.2 oddielu 5 prílohy I za predpokladu, že uplatňovaný systém je schopný zabezpečiť úplnú informovanosť spotrebiteľov o stravovacích odporúčaniach týkajúcich sa obmedzenia spotreby týchto druhov rýb z Pobaltia identifikovaním náchylných skupín obyvateľstva s cieľom zabrániť potenciálnym zdravotným rizikám.

Fínsko a Švédsko oznámia Komisii každoročne do 31. marca výsledky svojho monitorovania hladín dioxínov a dioxínu podobných PCB v rybách z Pobaltia získaných v predchádzajúcom roku a predložia správu o opatreniach prijatých s cieľom znížiť vystavenie ľudí účinkom dioxínu a dioxínu podobných PCB z rýb s pôvodom z Pobaltia. Fínsko a Švédsko pokračujú v uplatňovaní potrebných opatrení na zabezpečenie, aby sa ryby a rybie výrobky, ktoré nie sú v súlade s bodom 5.2 oddielu 5 prílohy I, neuvádzali na trh v ostatných členských štátoch.“

b)

Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Maximálne hladiny uvedené v prílohe I sa uplatňujú na jedlé časti príslušných potravín, pokiaľ nie je v tejto prílohe stanovené inak.“

2.

Článok 4a sa nahrádza takto:

„Článok 4a

Vzhľadom na dioxíny a zmesi dioxínov a dioxínu podobné PCB vo výrobkoch uvedených v oddiele 5 prílohy I sa zakazuje:

a)

zmiešavať výrobky vyhovujúce maximálnym hladinám s výrobkami prekračujúcimi tieto maximálne hladiny;

b)

používať výrobky nevyhovujúce maximálnym hladinám ako prísady pri výrobe iných potravín.“

3.

V článku 5 sa odsek 3 vypúšťa.

4.

Príloha I sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 4. novembra 2006.

Pokiaľ ide o maximálne hladiny pre súbor dioxínov a dioxínu podobných PCB, toto nariadenie sa neuplatňuje na výrobky, ktoré boli umiestnené na trhu pred 4. novembrom 2006 v súlade s platnými ustanoveniami. Dôkaz o dátume uvedenia výrobkov na trh musí zabezpečiť potravinársky subjekt.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 3. februára 2006

Za Komisiu

Markos KYPRIANOU

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 37, 13.2.1993, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(2)  Ú. v. ES L 77, 16.3.2001, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1822/2005 (Ú. v. EÚ L 293, 9.11.2005, s. 11).

(3)  Stanovisko Vedeckého výboru pre potraviny o hodnotení rizika vzhľadom na dioxíny a dioxínom podobné PCB v potravinách, prijaté 30. mája 2001 – aktualizované na základe nových vedeckých údajov, ktoré sú k dispozícii od prijatia stanoviska SCF z 22. novembra 2000 (http://europa.eu.int/comm/food/fs/sc/scf/out90_en.pdf).

(4)  Ú. v. ES L 209, 6.8.2002, s. 5. Smernica zmenená a doplnená smernicou Komisie 2004/44/ES (Ú. v. EÚ L 113, 20.4.2004, s. 17).

(5)  Informácie o rôznych spôsoboch odhadnutia rozšírenej neistoty a postupy týkajúce sa hodnoty neistoty merania možno nájsť v Správe o vzťahu medzi výsledkami analýz, neistotou merania, faktormi obnovy a ustanoveniami právnych predpisov EÚ v oblasti potravín – http://europa.eu.int/comm/food/food/chemicalsafety/contaminants/report-sampling_analysis_2004_en.pdf

(6)  Ú. v. ES L 67, 9.3.2002, s. 69.


PRÍLOHA

Oddiel 5 prílohy I sa nahrádza takto:

„Oddiel 5.   Dioxín [súbor polychlórovaných dibenzo-para-dioxínov (PCDD) a polychlórovaných dibenzofuránov (PCDF), vyjadrený v toxických ekvivalentoch Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) s použitím WHO-TEF (faktory toxickej ekvivalencie, 1997)], a súbor dioxínov a dioxínu podobných PCB [súbor polychlórovaných dibenzo-para-dioxínov (PCDD), polychlórovaných dibenzofuránov (PCDF) a polychlórovaných bifenylov (PCB), vyjadrený v toxických ekvivalentoch Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) s použitím WHO-TEF (faktory toxickej ekvivalencie, 1997 (1)]

Potraviny

Maximálne hladiny

Súbor dioxínov a furánov (WHO-PCDD/F-TEQ) (2)

Maximálne hladiny

Súbor dioxínov, furánov a dioxínu podobných pcb (WHO-PCDD/F-TEQ) (2)

Metódy odberu vzoriek a výkonnostné kritériá metód analýzy

5.1.1.

Mäso a mäsové výrobky (3)

 

 

smernica 2002/69/ES (5)

hydiny a chovanej zveri

3,0 pg/g tuku (4)

4,5 pg /g tuku (4)

hydiny a chovanej zveri

2,0 pg/g tuku (4)

4,0 pg/g tuku (4)

ošípaných

1,0 pg/g tuku (4)

1,5 pg/g tuku (4)

5.1.2.

Pečeň suchozemských zvierat a výrobky z nej

6,0 pg/g tuku (4)

12,0 pg/g tuku (4)

5.2.

Mäso rýb a výrobky rybolovu zo svalov a výrobky z nich okrem úhora (6), (7)

4,0 pg/g čerstvej hmotnosti

8,0 pg/g čerstvej hmotnosti

smernica 2002/69/ES (5)

Mäso úhora zo svalov (Anguilla anguilla) a výrobky z neho

4,0 pg/g čerstvej hmotnosti

12,0 pg/g čerstvej hmotnosti

5.3.

Mlieko (8) a mliečne výrobky vrátane maslového tuku

3,0 pg/g tuku (4)

6,0 pg/g tuku (4)

smernica 2002/69/ES (5)

5.4.

Slepačie vajcia a vaječné výrobky (9)

3,0 pg/g tuku (4)

6,0 pg/g tuku (4)

smernica 2002/69/ES (5)

5.5.

Oleje a tuky

 

 

smernica 2002/69/ES (5)

Živočíšny tuk

 

 

– –

prežúvavcov

3,0 pg/g tuku

4,5 pg/g tuku

– –

hydiny a chovanej zveri

2,0 pg/g tuku

4,0 pg/g tuku

– –

ošípaných

1,0 pg/g tuku

1,5 pg/g tuku

– –

zmiešané živočíšne tuky

2,0 pg/g tuku

3,0 pg/g tuku

Rastlinné oleje a tuky

0,75 pg/g tuku

1,5 pg/g tuku

olej z morských rýb (olej z kože rýb, olej z pečene rýb a oleje z ostatných morských živočíchov určených na ľudskú spotrebu)

2,0 pg/g tuku

10,0 pg/g tuku


(1)  WHO-TEF na hodnotenie ohrozenia ľudského zdravia na základe záverov zasadnutia Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré sa konalo v Štokholme 15. – 18. júna 1997 [Van den Berg et al., (1998) Toxic Equivalency Factors (TEFs) for PCBs, PCDDs, PCDFs for Humans and for Wildlife. Environmental Health Perspectives, 106(12), 775].

Image

(2)  Horná hranica koncentrácie: Horná hranica koncentrácie sa vypočíta za predpokladu, že všetky hodnoty rôznych kongenerov, ktoré sú nižšie, ako je medza stanoviteľnosti, sa rovnajú hodnote medze stanoviteľnosti.

(3)  Mäso hovädzieho dobytka, oviec, ošípaných, hydiny a chovanej zveri, uvedené v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, korigendum v Ú. v. EÚ L 226, 25.6.2004, s. 22), ale nezahŕňa jedlé vnútornosti uvedené v tejto prílohe.

(4)  Maximálne hladiny sa neuplatňujú na potravinárske výrobky s obsahom < ako 1 % tuku.

(5)  Ú. v. ES L 209, 6.8.2002, s. 5. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2004/44/ES (Ú. v. EÚ L 113, 20.4.2004, s. 17).

(6)  Mäso rýb a výrobky rybolovu zo svalov vymedzené v kategóriách a), b), c), e) a f) v zozname v článku 1 nariadenia Rady (ES) č. 104/2000 (Ú. v. ES L 17, 21.1.2000, s. 22. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené Aktom o pristúpení z roku 2003). Maximálna hladina sa uplatňuje na kôrovce okrem hnedého krabieho mäsa a mäsa z hlavy a hrude homára a podobných veľkých kôrovcov (Nephropidae a Palinuridae) a hlavonožce bez vnútorností.

(7)  V prípade, že na spotrebu je určená celá ryba, maximálna hladina sa vzťahuje na celú rybu.

(8)  Mlieko [surové mlieko, mlieko na výrobu mliečnych výrobkov a tepelne ošetrené mlieko uvedené v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 853/2004].

(9)  Slepačie vajcia a vaječné výrobky uvedené v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 853/2004.“


4.2.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/39


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 200/2006

z 3. februára 2006,

ktorým sa menia a dopĺňajú reprezentatívne ceny a výška dodatočných dovozných ciel na niektoré produkty v sektore cukru, stanovené nariadením (ES) č. 1011/2005 na hospodársky rok 2005/2006

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1260/2001 z 19. júna 2001 o spoločnej organizácii trhu v sektore cukru (1),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1423/95 z 23. júna 1995, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania na dovoz produktov v sektore cukru okrem melasy (2), a najmä na jeho článok 1 ods. 2 druhý pododsek druhú vetu a na jeho článok 3 ods. 1,

keďže:

(1)

Výšky reprezentatívnych cien a dodatočných ciel uplatniteľných na dovoz bieleho cukru, surového cukru a niektorých sirupov na hospodársky rok 2005/2006 boli stanovené v nariadení Komisie (ES) č. 1011/2005 (3). Tieto ceny a clá boli naposledy zmenené a doplnené v nariadení Komisie (ES) č. 159/2006 (4).

(2)

Údaje, ktoré má Komisia v súčasnosti k dispozícii, vedú k zmene uvedených cien a ciel v súlade s pravidlami uvedenými v nariadení (ES) č. 1423/95,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Reprezentatívne ceny a dodatočné clá uplatniteľné na dovoz produktov uvedených v článku 1 nariadenia (ES) č. 1423/95, stanovené nariadením (ES) č. 1011/2005 na hospodársky rok 2005/2006, sa menia a dopĺňajú a sú uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 4. februára 2006.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 3. februára 2006

Za Komisiu

J. L. DEMARTY

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. ES L 178, 30.6.2001, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 39/2004 (Ú. v. EÚ L 6, 10.1.2004, s. 16).

(2)  Ú. v. ES L 141, 24.6.1995, s. 16. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 624/98 (Ú. v. ES L 85, 20.3.1998, s. 5).

(3)  Ú. v. EÚ L 170, 1.7.2005, s. 35.

(4)  Ú. v. EÚ L 25, 28.1.2006, s. 19.


PRÍLOHA

Zmenené a doplnené výšky reprezentatívnych cien a dodatočných dovozných ciel na biely cukor, surový cukor a produkty patriace pod kód KN 1702 90 99 uplatniteľné od 4. februára 2006

(EUR)

Kód KN

Výška reprezentatívnej ceny na 100 kg netto na daný produkt

Výška dodatočného cla na 100 kg netto na daný produkt

1701 11 10 (1)

38,81

0,00

1701 11 90 (1)

38,81

3,26

1701 12 10 (1)

38,81

0,00

1701 12 90 (1)

38,81

2,96

1701 91 00 (2)

37,27

6,60

1701 99 10 (2)

37,27

3,16

1701 99 90 (2)

37,27

3,16

1702 90 99 (3)

0,37

0,30


(1)  Stanovené pre štandardnú kvalitu definovanú v prílohe I bode II nariadenia Rady (ES) č. 1260/2001 (Ú. v. ES L 178, 30.6.2001, s. 1).

(2)  Stanovené pre štandardnú kvalitu definovanú v prílohe I bode I nariadenia (ES) č. 1260/2001.

(3)  Stanovené na 1 % obsahu sacharózy.


4.2.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/41


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 201/2006

z 3. februára 2006,

ktorým sa menia a dopĺňajú vývozné náhrady za biely cukor a surový cukor bez ďalšieho spracovania, stanovené v nariadení (ES) č. 186/2006

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1260/2001 z 19. júna 2001 o spoločnej organizácii trhu v sektore cukru (1), a najmä na jeho článok 27 odsek 5 tretí pododsek,

keďže:

(1)

Náhrady uplatniteľné za vývoz bieleho cukru a surového cukru bez ďalšieho spracovania boli stanovené v nariadení Komisie (ES) č. 186/2006 (2)

(2)

Vzhľadom na to, že údaje, ktoré má Komisia v súčasnosti k dispozícii, sa odlišujú od údajov z obdobia prijatia nariadenia (ES) č. 186/2006, je potrebné tieto náhrady zmeniť a doplniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Vývozné náhrady stanovené v nariadení (ES) č. 1260/2001 za produkty uvedené v článku 1 odseku 1 písm a) nariadenia (ES) č. 186/2006, bez ďalšieho spracovania a nedenaturované, sa menia a dopĺňajú a sú uvedené v prílohe tohto nariadenia.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 4. februára 2006.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 3. februára 2006

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie


(1)  Ú. v. ES L 178, 30.6.2001, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 39/2004 (Ú. v. EÚ L 6, 10.1.2004, s. 16).

(2)  Ú. v. EÚ L 31, 3.2.2006, s. 7.


PRÍLOHA

SADZBY UPRAVUJÚCE NÁHRADY ZA BIELY CUKOR A SUROVÝ CUKOR VYVEZENÝ BEZ ĎALŠIEHO SPRACOVANIA 4. FEBRUÁRA 2006 (1)

Kód výrobkov

Miesto určenia

Merná jednotka

Výška náhrad

1701 11 90 9100

S00

EUR/100 kg

26,02 (2)

1701 11 90 9910

S00

EUR/100 kg

24,27 (2)

1701 12 90 9100

S00

EUR/100 kg

26,02 (2)

1701 12 90 9910

S00

EUR/100 kg

24,27 (2)

1701 91 00 9000

S00

EUR/1 % sacharózy × 100 kg čistého výrobku

0,2829

1701 99 10 9100

S00

EUR/100 kg

28,29

1701 99 10 9910

S00

EUR/100 kg

26,39

1701 99 10 9950

S00

EUR/100 kg

26,39

1701 99 90 9100

S00

EUR/1 % sacharózy × 100 kg čistého výrobku

0,2829

Poznámka: Kódy produktov a kódy krajín určenia série A sú definované v zmenenom a doplnenom nariadení Komisie (EHS) č. 3846/87 (Ú. v. ES L 366, 24.12.1987, s. 1).

Číselné kódy miesta určenia sú definované v nariadení Komisie (ES) č. 2081/2003 (Ú. v. EÚ L 313, 28.11.2003, s. 11).

Ostatné miesta určenia sú definované nasledovne:

S00

:

všetky miesta určenia (tretie krajiny, ostatné územia, zásobovanie a miesta určenia považované za vývoz zo Spoločenstva) okrem Albánska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny, Srbska a Čiernej Hory (vrátane Kosova, tak ako sa definuje v rezolúcii č. 1244 Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov z 10. júna 1999) a Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, s výnimkou cukru zapracovaného do výrobkov uvedených v článku 1 odsek 2 bod b) nariadenia Rady č. 2201/96 (Ú. v. ES L 297, 21.11.1996, s. 29).


(1)  Sadzby stanovené v tejto prílohe sa s účinnost'ou od 1. februára 2005 neuplatňujú v súlade s rozhodnutím Rady 2005/45/ES z 22. decembra 2004 o uzavretí a dočasnom uplatňovaní Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou, ktorou sa mení a dopĺňa Dohoda medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou z 22. júla 1972, pokiaľ ide o ustanovenia uplatniteľné na spracované poľnohospodárske výrobky (Ú. v. EÚ L 23, 26.1.2005, s. 17).

(2)  Táto sadzba je uplatniteľná na surový cukor, ktorého výťažnosť je 92 %. Ak sa výťažnosť vyvezeného surového cukru odchýli od 92 %, výška uplatniteľnej náhrady sa vypočíta v súlade s ustanoveniami článku 28 odsek 4 nariadenia (ES) č. 1260/2001.


4.2.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/43


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 202/2006

z 3. februára 2006,

ktorým sa určuje cena nevyzrnenej bavlny na svetovom trhu

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na protokol 4 o bavlne, ktorý je prílohou k Aktu o pristúpení Grécka, naposledy zmenený a doplnený nariadením Rady (ES) č. 1050/2001 (1),

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1051/2001 z 22. mája 2001 o pomoci pri výrobe bavlny (2), najmä na jeho článok 4,

keďže:

(1)

Podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1051/2001 sa cena nevyzrnenej bavlny na svetovom trhu určuje pravidelne na základe ceny vyzrnenej bavlny na svetovom trhu, s ohľadom na historický pomer medzi cenou stanovenou pre vyzrnenú bavlnu a cenou vypočítanou pre nevyzrnenú bavlnu. Tento historický pomer ustanovuje článok 2 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1591/2001 z 2. augusta 2001 (3), o pravidlách uplatňovania režimu pomoci pre bavlnu. V prípade, že cenu na svetovom trhu nemožno takto určiť, stanovuje sa táto cena na základe poslednej určenej ceny.

(2)

V zmysle článku 5 nariadenia (ES) č. 1051/2001 sa cena nevyzrnenej bavlny na svetovom trhu určuje pre produkt, ktorý má určité vlastnosti, a s ohľadom na najpriaznivejšie ponuky a kurzy na svetovom trhu medzi tými, ktoré sa považujú za reprezentatívne v rámci skutočného trhového trendu. Na účely tohto určenia sa berie do úvahy priemer ponúk a kurzov zaznamenaných na jednej alebo viacerých európskych burzách pre produkt dodaný do prístavu v rámci Spoločenstva a pochádzajúci z rôznych dodávateľských krajín, považovaných za najreprezentatívnejšie pre medzinárodný obchod. Úpravy týchto kritérií na určenie ceny vyzrnenej bavlny na svetovom trhu sa však berú do úvahy s ohľadom na odlišnosti odôvodnené kvalitou dodaného produktu alebo príslušnými ponukami a kurzmi. Tieto úpravy ustanovuje článok 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1591/2001.

(3)

Uplatnenie vyššie uvedených kritérií vedie k určeniu ceny nevyzrnenej bavlny na svetovom trhu na úrovni uvedenej ďalej,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Cena nevyzrnenej bavlny na svetovom trhu v zmysle článku 4 nariadenia (ES) č. 1051/2001 sa určuje na 24,357 EUR/100 kg.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 4. februára 2006.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 3. februára 2006

Za Komisiu

J. L. DEMARTY

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. ES L 148, 1.6.2001, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 148, 1.6.2001, s. 3.

(3)  Ú. v. ES L 210, 3.8.2001, s. 10. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1486/2002 (Ú. v. ES L 223, 20.8.2002, s. 3).


4.2.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/44


SMERNICA KOMISIE 2006/13/ES

z 3. februára 2006,

ktorou sa menia a dopĺňajú prílohy I a II k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/32/ES o nežiaducich látkach v krmivách pre zvieratá, pokiaľ ide o dioxín a dioxínu podobné PCB

(Text s významom pre EHP)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/32/ES zo 7. mája 2002 o nežiaducich látkach v krmivách pre zvieratá (1), a najmä na jej článok 8 ods. 1,

keďže:

(1)

V smernici 2002/32/ES sa ustanovuje, že uvádzanie na trh a používanie výrobkov určených na kŕmenie zvierat, ktoré obsahujú hladinu nežiaducich látok presahujúcu maximálne hladiny stanovené v prílohe I, je zakázané.

(2)

Názov „dioxíny“, uvedený v tejto smernici, zahŕňa skupinu 75 polychlórovaných dibenzo-p-dioxínov („PCDD“) a 135 polychlórovaných dibenzo-furánových („PCDF“) kongenerov, z ktorých 17 sa považuje za toxické. Polychlórované bifenyly („PCB“) predstavujú skupinu 209 rôznych kongenerov, ktoré možno rozdeliť do dvoch skupín podľa ich toxikologických vlastností. 12 kongenerov vykazuje toxikologické vlastnosti podobné vlastnostiam dioxínov, a preto sa často označujú ako „dioxínu podobné PCB“. Ostatné PCB nevykazujú toxicitu podobnú dioxínom, ale majú odlišný toxikologický profil.

(3)

Každý kongener dioxínov alebo dioxínu podobných PCB vykazuje rozdielnu úroveň toxicity. Na účely sumarizácie toxicity týchto rozdielnych kongenerov sa zaviedla koncepcia faktorov toxickej ekvivalencie („TEF“), ktorá má pomôcť pri hodnotení rizika a regulačnej kontrole. To znamená, že analytické výsledky týkajúce sa všetkých 17 jednotlivých kongenerov dioxínov a 12 kongenerov dioxínu podobných PCB sa vyjadria kvantifikovateľnou jednotkou: „toxická ekvivalentná koncentrácia (TEQ)“.

(4)

Vedecký výbor pre potraviny (SCF) prijal 30. mája 2001 stanovisko o hodnotení rizika vzhľadom na dioxíny a dioxínu podobné PCB v potravinách a aktualizoval tak svoje stanovisko v tejto oblasti z 22. novembra 2000 na základe nových vedeckých údajov, ktoré sú k dispozícii od prijatia predchádzajúceho stanoviska (2). SCF ustanovil pre dioxíny a dioxínu podobné PCB prípustný týždenný príjem („TWI“) 14 pg WHO-TEQ/kg telesnej hmotnosti. Z odhadovania vystavenia vyplýva, že značná časť obyvateľstva Spoločenstva má príjem dioxínov v potravinách vyšší, ako je prípustný týždenný príjem. Určité skupiny obyvateľstva v niektorých krajinách môžu byť vystavené vyššiemu riziku najmä v dôsledku ich stravovacích návykov.

(5)

Viac ako 90 % vystavenia ľudí vplyvu dioxínu a dioxínu podobným PCB pochádza z potravín. Potraviny živočíšneho pôvodu bežne predstavujú približne 80 % z celkového vplyvu vystavenia. Zaťaženie dioxínmi a dioxínu podobnými PCB u zvierat pochádza najmä z krmív. Preto sa krmivá, a v niektorých prípadoch pôda, považujú za potenciálne zdroje dioxínov a dioxínu podobným PCB.

(6)

Vedecký výbor pre výživu zvierat („SCAN“) bol požiadaný, aby sa vyjadril k zdrojom kontaminácie krmív dioxínom a PCB vrátane dioxínu podobných PCB, vystaveniu zvierat produkujúcich potraviny vplyvom dioxínu a PCB, prenosu týchto zlúčenín do potravín živočíšneho pôvodu a k akémukoľvek dosahu dioxínu a PCB prítomného v krmivách na zdravie zvierat. SCAN prijal stanovisko 6. novembra 2000. Rybiu múčku a rybí olej identifikoval ako kŕmnu surovinu s najvyššou kontamináciou. Živočíšny tuk bol identifikovaný ako ďalšia najvážnejšie kontaminovaná surovina. Všetky ostatné kŕmne suroviny živočíšneho alebo rastlinného pôvodu vykázali relatívne nízku úroveň dioxínovej kontaminácie. Objemové krmivo predstavuje široký rozsah dioxínovej kontaminácie, a to v závislosti od miesta, stupňa kontaminácie pôdy alebo od vystavenia znečisťovanému vzduchu. SCAN odporučil okrem iného, aby sa kládol dôraz na zníženie vplyvu najviac kontaminovaných kŕmnych surovín na celkovú kontamináciu výživy.

(7)

Napriek tomu, že z toxikologického hľadiska by sa na dioxíny a dioxínu podobné PCB mali vzťahovať maximálne hladiny, maximálne hladiny boli stanovené iba pre dioxíny, nie však pre dioxínu podobné PCB, a to z dôvodu obmedzeného množstva údajov o rozšírení dioxínu podobných PCB, ktoré boli v tom období k dispozícii. Odvtedy je však k dispozícii viac informácií o dioxínu podobných PCB.

(8)

Podľa smernice 2002/32/ES by Komisia mala preskúmať ustanovenia, pokiaľ ide o dioxíny, po prvýkrát do konca roku 2004 vzhľadom na nové údaje o prítomnosti dioxínov a dioxínu podobných PCB, najmä s cieľom zaradenia dioxínu podobných PCB do pripravovaných hladín.

(9)

Všetci prevádzkovatelia v rámci potravinového a krmivového reťazca musia vynaložiť najväčšie možné úsilie na to, aby sa vykonali všetky potrebné opatrenia na obmedzenie výskytu dioxínov a PCB v potravinách a krmivách. V smernici 2002/32/ES sa preto stanovuje, že maximálne uplatniteľné hladiny by sa mali ďalej preskúmať najneskôr do 31. decembra 2006 s cieľom značne znížiť tieto maximálne hladiny. Vzhľadom na čas potrebný na získanie dostatočných údajov monitorovania na určenie týchto značne nižších hladín by sa toto časové obdobie malo predĺžiť.

(10)

Navrhuje sa preto stanoviť maximálne hladiny súboru dioxínov a dioxínu podobných PCB, vyjadrené v toxických ekvivalentoch Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) s použitím WHO-TEF, keďže z toxikologického hľadiska predstavuje najprimeranejší prístup. S cieľom uľahčenia prechodu by sa počas prechodného obdobia malo pokračovať v uplatňovaní súčasných hladín pre dioxíny, ako aj v uplatňovaní nedávno stanovených hladín pre súbor dioxínov a dioxínu podobných PCB. Samostatná maximálna hladina pre dioxíny (PCDD/F) sa uplatňuje počas prechodného obdobia. Výrobky určené na kŕmenie zvierat, uvedené v bode 27a, musia počas tohto obdobia spĺňať maximálne hladiny pre dioxíny, ako aj maximálne hladiny pre súbor dioxínov a dioxínu podobných PCB. Do 31. decembra 2008 sa zváži ukončenie používania samostatných maximálnych hladín pre dioxíny.

(11)

Zásadný význam pri zabezpečovaní harmonizovaného postupu presadzovania predpisov v celom Spoločenstve predstavuje jednotný spôsob vykazovania a interpretácie analytických výsledkov. V smernici Komisie 2002/70/ES z 26. júla 2002, ktorou sa zavádzajú požiadavky na určovanie koncentrácie dioxínov a PCB podobných dioxínom v krmivách (3), sa ustanovuje, že výrobok určený ako krmivo by sa mal považovať za nevyhovujúci z hľadiska stanovenej maximálnej hladiny, ak analytické výsledky potvrdené opakovanou analýzou a vypočítané ako priemer minimálne dvoch nezávislých zistení, jednoznačne prekročia maximálnu hodnotu pri zohľadnení neistoty merania. Existujú rôzne možnosti na odhadnutie rozšírenej neistoty (4).

(12)

Rozsah pôsobnosti smernice 2002/32/ES zahŕňa možnosť stanovenia maximálnych hladín pre nežiaduce látky v kŕmnych doplnkových látkach. Keďže sa v stopových prvkoch zistili vysoké hladiny dioxínov, mali by sa stanoviť maximálne hladiny pre dioxíny a dioxínu podobné PCB pre všetky doplnkové látky, ktoré patria do funkčnej skupiny zlúčenín stopových prvkov, a maximálne hladiny by sa mali rozšíriť na všetky doplnkové látky, ktoré patria do funkčnej skupiny spojív a protihrudkových činiteľov, ako aj pre kŕmne zmesi.

(13)

S cieľom podporiť proaktívny prístup na zníženie dioxínov a dioxínu podobných PCB v potravinách a krmivách sa stanovili akčné úrovne v odporúčaní Komisie 2002/201/ES zo 4. marca 2002 o znížení prítomnosti dioxínov, furánov a PCB v krmivách a potravinách (5). Tieto akčné úrovne predstavujú pre príslušné orgány a prevádzkovateľov prostriedok na zdôraznenie tých prípadov, kde je vhodné identifikovať zdroj kontaminácie a uskutočniť opatrenia na ich zníženie alebo eliminovanie. Keďže zdroje dioxínov a dioxínu podobných PCB sú rôzne, je potrebné určiť samostatné akčné úrovne pre dioxíny na jednej strane a pre dioxínu podobné PCB na strane druhej.

(14)

V smernici 2002/32/ES sa ustanovuje možnosť zriadenia akčných úrovní. Akčné úrovne by sa preto mali preniesť z odporúčania 2002/201/ES do prílohy II k smernici 2002/32/ES.

(15)

Zníženie vystavenia ľudí vplyvom dioxínov a dioxínu podobných PCB cez spotrebu potravín je dôležité a potrebné pri zaistení ochrany spotrebiteľa. Keďže kontaminácia potravín priamo nadväzuje na kontamináciu krmív, je potrebné prijať integrovaný prístup na zníženie výskytu dioxínu a dioxínu podobných PCB v potravinovom reťazci, t. j. od kŕmnych surovín cez živočíšnu výrobu až k ľuďom. Na aktívne zníženie dioxínov a dioxínu podobných PCB v krmivách a potravinách sa uplatňuje proaktívny prístup a následne by sa mali preskúmať maximálne uplatniteľné hladiny počas určeného časového obdobia s cieľom stanoviť nižšie hladiny. Preto sa najneskôr do 31. decembra 2008 zohľadní značné zníženie maximálnych hladín pre súbor dioxínov a dioxínu podobných PCB.

(16)

Prevádzkovatelia musia zvýšiť úsilie v rámci svojej dekontaminačnej kapacity účinného odstránenia dioxínov a dioxínu podobných PCB pochádzajúcich z rybieho oleja. Prevádzkovatelia musia taktiež vyvinúť ďalšie úsilie na preskúmanie rôznych možností odstránenia dioxínov a dioxínu podobných PCB pochádzajúcich z rybej múčky a hydrolyzátov bielkovín rýb. V prípade dostupnosti dekontaminačnej technológie pre rybiu múčku a hydrolyzáty bielkovín rýb sa prevádzkovatelia budú musieť snažiť zabezpečiť dostatočnú dekontaminačnú kapacitu. Značne znížené maximálne hladiny pre súbor dioxínov a dioxínu podobných PCB, ktoré sa zohľadnia 31. decembra 2008, sa stanovia pre rybí olej, rybiu múčku a hydrolyzáty bielkovín rýb a budú založené na technických možnostiach najúčinnejšieho a ekonomicky zrealizovateľného dekontaminačného postupu. Pokiaľ ide o krmivo pre ryby, tak sa táto značne znížená hladina určí na základe technických možností najúčinnejšieho a ekonomicky zrealizovateľného dekontaminačného postupu pre rybí olej a rybiu múčku.

(17)

Postup extrakcie, ktorý sa používa pri analýze dioxínov a dioxínu podobných PCB, má významný vplyv na analytické výsledky, najmä na výrobky určené na krmivo pre zvieratá minerálneho pôvodu, a preto je vhodné pred dátumom uplatňovania postupu extrakcie, ktorá sa má použiť pri analýze dioxínov a dioxínu podobných PCB.

(18)

Smernica 2002/32/ES by sa mala preto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(19)

Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

V súlade s prílohou k tejto smernici sa týmto menia a dopĺňajú prílohy I a II k smernici 2002/32/ES.

Článok 2

1.   Členské štáty uvedú do platnosti zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 4. novembra 2006. Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto ustanovení a korelačnú tabuľku takýchto ustanovení a tejto smernice.

Členské štáty pri úradnom uverejnení alebo priamo v prijatých ustanoveniach uvedú odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze určia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 3. februára 2006

Za Komisiu

Markos KYPRIANOU

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 140, 30.5.2002, s. 10. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2005/87/ES (Ú. v. EÚ L 318, 6.12.2005, s. 19).

(2)  Stanovisko Vedeckého výboru pre potraviny o hodnotení rizika vzhľadom na dioxíny a dioxínu podobné PCB v potravinách, prijaté 30. mája 2001 – aktualizované na základe nových vedeckých údajov, ktoré sú k dispozícii od prijatia stanoviska SCF z 22. novembra 2000 (http://europa.eu.int/comm/food/fs/sc/scf/out90_en.pdf).

(3)  Ú. v. ES L 209, 6.8.2002, s. 15. Smernica zmenená a doplnená smernicou 2005/7/ES (Ú. v. EÚ L 27, 29.1.2005, s. 41).

(4)  Informácie o rôznych spôsoboch odhadnutia rozšírenej neistoty a postupy týkajúce sa hodnoty neistoty merania možno nájsť v Správe o vzťahu medzi výsledkami analýz, neistotou merania, faktormi obnovy a ustanoveniami právnych predpisov EÚ v oblasti potravín – http://europa.eu.int/comm/food/food/chemicalsafety/contaminants/report-sampling_analysis_2004_en.pdf

(5)  Ú. v. ES L 67, 9.3.2002, s. 69.


PRÍLOHA

a)

Bod 27 v prílohe I k smernici 2002/32/ES sa nahrádza takto:

Nežiaduce látky

Produkty určené na kŕmenie zvierat

Najvyšší prípustný obsah krmiva v prepočte na 12 % vlhkosť

(1)

(2)

(3)

„27a.

Dioxíny [súbor polychlórovaných dibenzo-para-dioxínov (PCDD) a polychlórovaných dibenzofuránov (PCDF), vyjadrený v toxických ekvivalentoch Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) s použitím WHO-TEF (faktory toxickej ekvivalencie, 1997)] (1)

a)

Kŕmne suroviny rastlinného pôvodu s výnimkou rastlinných olejov a ich vedľajších produktov

0,75 ng WHO-PCDD/F-TEQ/kg (2)  (3)

b)

Rastlinné oleje a ich vedľajšie produkty

0,75 ng WHO-PCDD/F-TEQ/kg (2)  (3)

c)

Kŕmne suroviny minerálneho pôvodu

1,0 ng WHO-PCDD/F-TEQ/kg (2)  (3)

d)

Živočíšny tuk vrátane mliečneho a vaječného tuku

2,0 ng WHO-PCDD/F-TEQ/kg (2)  (3)

e)

Ostatné produkty suchozemských zvierat vrátane mlieka, mliečnych výrobkov, vajec a výrobkov z vajec

0,75 ng WHO-PCDD/F-TEQ/kg (2)  (3)

f)

Rybí olej

6,0 ng WHO-PCDD/F-TEQ/kg (2)  (3)

g)

Ryby, iné vodné živočíchy, ich produkty a vedľajšie produkty s výnimkou rybieho oleja a hydrolyzátov bielkovín rýb s obsahom tuku viac ako 20 % (4)

1,25 ng WHO-PCDD/F-TEQ/kg (2)  (3)

h)

Hydrolyzáty bielkovín rýb s obsahom tuku viac ako 20 %

2,25 ng WHO-PCDD/F-TEQ/kg (2)  (3)

i)

Doplnkové látky – kaolínová hlina, síran vápenatý dihydrát, vermikulit, natrolit-fonolit, syntetické hlinitany vápenaté, klinoptilolit sedimentárneho pôvodu, patriace do funkčnej skupiny spojív a protihrudkových činiteľov

0,75 ng WHO-PCDD/F-TEQ/kg (2)  (3)

j)

Doplnkové látky patriace do funkčnej skupiny zlúčenín stopových prvkov

1,0 ng WHO-PCDD/F-TEQ/kg (2)  (3)

k)

Premixy

1,0 ng WHO-PCDD/F-TEQ/kg (2)  (3)

l)

Kŕmne zmesi s výnimkou krmív pre kožušinové zvieratá, spoločenské zvieratá a krmiva pre ryby

0,75 ng WHO-PCDD/F-TEQ/kg (2)  (3)

m)

Krmivo pre ryby.

Krmivo pre spoločenské zvieratá

2,25 ng WHO-PCDD/F-TEQ/kg (2)  (3)

27b.

Súbor dioxínov a dioxínu podobných PCB [súbor polychlórovaných dibenzo-para-dioxínov (PCDD), polychlórovaných dibenzofuránov (PCDF) a polychlórovaných bifenylov (PCB), vyjadrený v toxických ekvivalentoch Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) s použitím WHO-TEF (faktory toxickej ekvivalencie, 1997)] (1)

a)

Kŕmne suroviny rastlinného pôvodu s výnimkou rastlinných olejov a ich vedľajších produktov

1,25 ng WHO-PCDD/F-PCB-TEQ/kg (2)

b)

Rastlinné oleje a ich vedľajšie produkty

1,5 ng WHO-PCDD/F-PCB-TEQ/kg (2)

c)

Kŕmne suroviny minerálneho pôvodu

1,5 ng WHO-PCDD/F-PCB-TEQ/kg (2)

d)

Živočíšny tuk vrátane mliečneho a vaječného tuku

3,0 ng WHO-PCDD/F-PCB-TEQ/kg (2)

e)

Ostatné produkty suchozemských zvierat vrátane mlieka, mliečnych produktov, vajec a výrobkov z vajec

1,25 ng WHO-PCDD/F-PCB-TEQ/kg (2)

f)

Rybí olej

24,0 ng WHO-PCDD/F-PCB-TEQ/kg (2)

g)

Ryby, iné vodné živočíchy, ich produkty a vedľajšie produkty s výnimkou rybieho oleja a hydrolyzátov bielkovín rýb s obsahom tuku viac ako 20 % (4)

4,5 ng WHO-PCDD/F-PCB-TEQ/kg (2)

h)

Hydrolyzáty bielkovín rýb s obsahom tuku viac ako 20 %

11,0 ng WHO-PCDD/F-PCB-TEQ/kg (2)

i)

Doplnkové látky, ktoré patria do funkčnej skupiny spojív a protihrudkových činiteľov

1,5 ng WHO-PCDD/F-PCB-TEQ/kg (2)

j)

Doplnkové látky patriace do funkčnej skupiny zlúčenín stopových prvkov

1,5 ng WHO-PCDD/F-PCB-TEQ/kg (2)

k)

Premixy

1,5 ng WHO-PCDD/F-PCB-TEQ/kg (2)

l)

Kŕmne zmesi s výnimkou krmív pre kožušinové zvieratá, spoločenské zvieratá a krmiva pre ryby

1,5 ng WHO-PCDD/F-PCB-TEQ/kg (2)

m)

Krmivo pre ryby.

Krmivo pre spoločenské zvieratá

7,0 ng WHO-PCDD/F-PCB-TEQ/kg (2)

b)

Príloha II k smernici 2002/32/ES sa nahrádza takto:

„Nežiaduce látky

Produkty určené na kŕmenie zvierat

Akčný prah krmiva v prepočte na 12 % vlhkosť

Pripomienky a dodatočné údaje (napr. charakter vykonaného vyšetrovania)

(1)

(2)

(3)

(4)

1.

Dioxíny [súbor polychlórovaných dibenzo-para-dioxínov (PCDD) a polychlórovaných dibenzofuránov (PCDF), vyjadrený v toxických ekvivalentoch Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) s použitím WHO-TEF (faktory toxickej ekvivalencie, 1997)] (5)

a)

Kŕmne suroviny rastlinného pôvodu s výnimkou rastlinných olejov a ich vedľajších produktov

0,5 ng WHO-PCDD/F-TEQ/kg (6)  (7)

Identifikácia zdroja kontaminácie. Prijatie vhodných opatrení po identifikácii zdroja a tam, kde je to možné, znížiť alebo eliminovať tento zdroj kontaminácie.

b)

Rastlinné oleje a ich vedľajšie produkty

0,5 ng WHO-PCDD/F-TEQ/kg (6)  (7)

Identifikácia zdroja kontaminácie. Prijatie vhodných opatrení po identifikácii zdroja a tam, kde je to možné, znížiť alebo eliminovať tento zdroj kontaminácie.

c)

Kŕmne suroviny minerálneho pôvodu

0,5 ng WHO-PCDD/F-TEQ/kg (6)  (7)

Identifikácia zdroja kontaminácie. Prijatie vhodných opatrení po identifikácii zdroja a tam, kde je to možné, znížiť alebo eliminovať tento zdroj kontaminácie.

d)

Živočíšny tuk vrátane mliečneho a vaječného tuku

1,0 ng WHO-PCDD/F-TEQ/kg (6)  (7)

Identifikácia zdroja kontaminácie. Prijatie vhodných opatrení po identifikácii zdroja a tam, kde je to možné, znížiť alebo eliminovať tento zdroj kontaminácie.

e)

Ostatné produkty suchozemských zvierat vrátane mlieka, mliečnych produktov, vajec a výrobkov z vajec

0,5 ng WHO-PCDD/F-TEQ/kg (6)  (7)

Identifikácia zdroja kontaminácie. Prijatie vhodných opatrení po identifikácii zdroja a tam, kde je to možné, znížiť alebo eliminovať tento zdroj kontaminácie.

f)

Rybí olej

5,0 ng WHO-PCDD/F-TEQ/kg (6)  (7)

Vo viacerých prípadoch nebude potrebné vykonať vyšetrovanie v rámci zdroja kontaminácie, keďže sa požadovaná úroveň v niektorých oblastiach približuje alebo je nad akčnou úrovňou. V prípadoch, ak je akčná úroveň prekročená, je však potrebné zaznamenať všetky informácie – obdobie odberu vzoriek, zemepisný pôvod, druhy rýb atď. s cieľom kontroly výskytu dioxínov a dioxínu podobných zmesí v týchto surovinách vo výžive zvierat v rámci budúcich opatrení.

g)

Ryby, iné vodné živočíchy, ich produkty a vedľajšie produkty s výnimkou rybieho oleja a hydrolyzátov bielkovín rýb s obsahom tuku viac ako 20 %

1,0 ng WHO-PCDD/F-TEQ/kg (6)  (7)

Vo viacerých prípadoch nebude potrebné vykonať vyšetrovanie v rámci zdroja kontaminácie, keďže sa požadovaná úroveň v niektorých oblastiach približuje alebo je nad akčnou úrovňou. V prípadoch, ak je akčná úroveň prekročená, je však potrebné zaznamenať všetky informácie – obdobie odberu vzoriek, zemepisný pôvod, druhy rýb atď. s cieľom kontroly výskytu dioxínov a dioxínu podobných zmesí v týchto surovinách vo výžive zvierat v rámci budúcich opatrení.

h)

Hydrolyzáty bielkovín rýb s obsahom tuku viac ako 20 %

1,75 ng WHO-PCDD/F-TEQ/kg (6)  (7)

Vo viacerých prípadoch nebude potrebné vykonať vyšetrovanie v rámci zdroja kontaminácie, keďže sa požadovaná úroveň v niektorých oblastiach približuje alebo je nad akčnou úrovňou. V prípadoch, ak je akčná úroveň prekročená, je však potrebné zaznamenať všetky informácie – obdobie odberu vzoriek, zemepisný pôvod, druhy rýb atď. s cieľom kontroly výskytu dioxínov a dioxínu podobných zmesí v týchto surovinách vo výžive zvierat v rámci budúcich opatrení.

i)

Doplnkové látky, ktoré patria do funkčnej skupiny spojív a protihrudkových činiteľov

0,5 ng WHO-PCDD/F-TEQ/kg (6)  (7)

Identifikácia zdroja kontaminácie. Prijatie vhodných opatrení po identifikácii zdroja a tam, kde je to možné, znížiť alebo eliminovať tento zdroj kontaminácie.

j)

Doplnkové látky patriace do funkčnej skupiny zlúčenín stopových prvkov

0,5 ng WHO-PCDD/F-TEQ/kg (6)  (7)

Identifikácia zdroja kontaminácie. Prijatie vhodných opatrení po identifikácii zdroja a tam, kde je to možné, znížiť alebo eliminovať tento zdroj kontaminácie.

k)

Premixy

0,5 ng WHO-PCDD/F-TEQ/kg (6)  (7)

Identifikácia zdroja kontaminácie. Prijatie vhodných opatrení po identifikácii zdroja a tam, kde je to možné, znížiť alebo eliminovať tento zdroj kontaminácie.

l)

Kŕmne zmesi s výnimkou krmív pre kožušinové zvieratá, spoločenské zvieratá a krmiva pre ryby

0,5 ng WHO-PCDD/F-TEQ/kg (6)  (7)

Identifikácia zdroja kontaminácie. Prijatie vhodných opatrení po identifikácii zdroja a tam, kde je to možné, znížiť alebo eliminovať tento zdroj kontaminácie.

m)

Krmivo pre ryby.

Krmivo pre spoločenské zvieratá

1,75 ng WHO-PCDD/F-TEQ/kg (6)  (7)

Vo viacerých prípadoch nebude potrebné vykonať vyšetrovanie v rámci zdroja kontaminácie, keďže sa požadovaná úroveň v niektorých oblastiach približuje alebo je nad akčnou úrovňou. V prípadoch, ak je akčná úroveň prekročená, je však potrebné zaznamenať všetky informácie – obdobie odberu vzoriek, zemepisný pôvod, druhy rýb atď. s cieľom kontroly výskytu dioxínov a dioxínu podobných zmesí v týchto surovinách vo výžive zvierat v rámci budúcich opatrení.

2.

Dioxínu podobné PCB [súbor polychlórovaných bifenylov (PCB) vyjadrený v toxických ekvivalentoch Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) s použitím WHO-TEF (faktory toxickej ekvivalencie, 1997)] (5)

a)

Kŕmne suroviny rastlinného pôvodu s výnimkou rastlinných olejov a ich vedľajších produktov

0,35 ng WHO-PCB-TEQ/kg (6)  (7)

Identifikácia zdroja kontaminácie. Prijatie vhodných opatrení po identifikácii zdroja a tam, kde je to možné, znížiť alebo eliminovať tento zdroj kontaminácie.

b)

Rastlinné oleje a ich vedľajšie produkty

0,5 ng WHO-PCB-TEQ/kg (6)  (7)

Identifikácia zdroja kontaminácie. Prijatie vhodných opatrení po identifikácii zdroja a tam, kde je to možné, znížiť alebo eliminovať tento zdroj kontaminácie.

c)

Kŕmne suroviny minerálneho pôvodu

0,35 ng WHO-PCB-TEQ/kg (6)  (7)

Identifikácia zdroja kontaminácie. Prijatie vhodných opatrení po identifikácii zdroja a tam, kde je to možné, znížiť alebo eliminovať tento zdroj kontaminácie.

d)

Živočíšny tuk vrátane mliečneho a vaječného tuku

0,75 ng WHO-PCB-TEQ/kg (6)  (7)

Identifikácia zdroja kontaminácie. Prijatie vhodných opatrení po identifikácii zdroja a tam, kde je to možné, znížiť alebo eliminovať tento zdroj kontaminácie.

e)

Ostatné produkty suchozemských zvierat vrátane mlieka, mliečnych produktov, vajec a výrobkov z vajec

0,35 ng WHO-PCB-TEQ/kg (6)  (7)

Identifikácia zdroja kontaminácie. Prijatie vhodných opatrení po identifikácii zdroja a tam, kde je to možné, znížiť alebo eliminovať tento zdroj kontaminácie.

f)

Rybí olej

14,0 ng WHO-PCB-TEQ/kg (6)  (7)

Vo viacerých prípadoch nebude potrebné vykonať vyšetrovanie v rámci zdroja kontaminácie, keďže sa požadovaná úroveň v niektorých oblastiach približuje alebo je nad akčnou úrovňou. V prípadoch, ak je akčná úroveň prekročená, je však potrebné zaznamenať všetky informácie – obdobie odberu vzoriek, zemepisný pôvod, druhy rýb atď. s cieľom kontroly výskytu dioxínov a dioxínu podobných zmesí v týchto surovinách vo výžive zvierat v rámci budúcich opatrení.

g)

Ryby, iné vodné živočíchy, ich produkty a vedľajšie produkty s výnimkou rybieho oleja a hydrolyzátov bielkovín rýb s obsahom tuku viac ako 20 %

2,5 ng WHO-PCB-TEQ/kg (6)  (7)

Vo viacerých prípadoch nebude potrebné vykonať vyšetrovanie v rámci zdroja kontaminácie, keďže sa požadovaná úroveň v niektorých oblastiach približuje alebo je nad akčnou úrovňou. V prípadoch, ak je akčná úroveň prekročená, je však potrebné zaznamenať všetky informácie – obdobie odberu vzoriek, zemepisný pôvod, druhy rýb atď. s cieľom kontroly výskytu dioxínov a dioxínu podobných zmesí v týchto surovinách vo výžive zvierat v rámci budúcich opatrení.

h)

Hydrolyzáty bielkovín rýb s obsahom tuku viac ako 20 %

7,0 ng WHO-PCB-TEQ/kg (6)  (7)

Vo viacerých prípadoch nebude potrebné vykonať vyšetrovanie v rámci zdroja kontaminácie, keďže sa požadovaná úroveň v niektorých oblastiach približuje alebo je nad akčnou úrovňou. V prípadoch, ak je akčná úroveň prekročená, je však potrebné zaznamenať všetky informácie – obdobie odberu vzoriek, zemepisný pôvod, druhy rýb atď. s cieľom kontroly výskytu dioxínov a dioxínu podobných zmesí v týchto surovinách vo výžive zvierat v rámci budúcich opatrení.

i)

Doplnkové látky, ktoré patria do funkčnej skupiny spojív a protihrudkových činiteľov

0,5 ng WHO-PCB-TEQ/kg (6)  (7)

Identifikácia zdroja kontaminácie. Prijatie vhodných opatrení po identifikácii zdroja a tam, kde je to možné, znížiť alebo eliminovať tento zdroj kontaminácie.

j)

Doplnkové látky patriace do funkčnej skupiny zlúčenín stopových prvkov

0,35 ng WHO-PCB-TEQ/kg (6)  (7)

Identifikácia zdroja kontaminácie. Prijatie vhodných opatrení po identifikácii zdroja a tam, kde je to možné znížiť alebo eliminovať tento zdroj kontaminácie.

k)

Premixy

0,35 ng WHO-PCB-TEQ/kg (6)  (7)

Identifikácia zdroja kontaminácie. Prijatie vhodných opatrení po identifikácii zdroja a tam, kde je to možné, znížiť alebo eliminovať tento zdroj kontaminácie.

l)

Kŕmne zmesi s výnimkou krmív pre kožušinové zvieratá, spoločenské zvieratá a krmiva pre ryby

0,5 ng WHO-PCB-TEQ/kg (6)  (7)

Identifikácia zdroja kontaminácie. Prijatie vhodných opatrení po identifikácii zdroja a tam, kde je to možné, znížiť alebo eliminovať tento zdroj kontaminácie.

m)

Krmivo pre ryby.

Krmivo pre spoločenské zvieratá

3,5 ng WHO-PCB-TEQ/kg (6)  (7)

Vo viacerých prípadoch nebude potrebné vykonať vyšetrovanie v rámci zdroja kontaminácie, keďže sa požadovaná úroveň v niektorých oblastiach približuje alebo je nad akčnou úrovňou. V prípadoch, ak je akčná úroveň prekročená, je však potrebné zaznamenať všetky informácie – obdobie odberu vzoriek, zemepisný pôvod, druhy rýb atď. s cieľom kontroly výskytu dioxínov a dioxínu podobných zmesí v týchto surovinách vo výžive zvierat v rámci budúcich opatrení.


(1)  WHO-TEF na hodnotenie ohrozenia ľudského zdravia na základe záverov zasadnutia Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré sa konalo v Štokholme 15. – 18. júna 1997 [Van den Berg et al., (1998) Toxic Equivalency Factors (TEFs) for PCBs, PCDDs, PCDFs for Humans and for Wildlife. Environmental Health Perspectives, 106(12), 775]

Image

(2)  Horná hranica koncentrácie; horné hranice koncentrácie sa vypočítajú za predpokladu, že všetky hodnoty rôznych kongenerov, ktoré sú nižšie, ako je medza stanoviteľnosti, sa rovnajú hodnote medze stanoviteľnosti.

(3)  Samostatné maximálne hladiny pre dioxíny (PCDD/F) sa uplatňujú počas prechodného obdobia. Výrobky určené na kŕmenie zvierat, uvedené v bode 27a, musia spĺňať maximálne hladiny pre dioxíny, ako aj maximálne hladiny pre súbor dioxínov a dioxínu podobných PCB počas tohto prechodného obdobia.

(4)  Na čerstvé ryby, priamo dodávané a používané bez predchádzajúceho spracovania na výrobu krmív pre kožušinové zvieratá, sa nevzťahujú maximálne hladiny, zatiaľ čo maximálne hladiny 4,0 ng WHO-PCDD/F-TEQ/kg výrobku a 8,0 ng WHO-PCDD/F-PCB-TEQ/kg výrobku sa uplatňujú na použitie čerstvých rýb na priame kŕmenie spoločenských zvierat a zvierat v zoo a v cirkusoch. Produkty, spracované živočíšne bielkoviny vyrobené z týchto zvierat (kožušinové zvieratá, spoločenské zvieratá, zvieratá v zoo a v cirkusoch) nemôžu byť uvedené do potravinového reťazca a je zakázané týmito výrobkami kŕmiť hospodárske zvieratá, ktoré sú chované, vykrmované alebo šľachtené na produkciu potravín.“

(5)  WHO-TEF na hodnotenie ohrozenia ľudského zdravia na základe záverov zasadnutia Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré sa konalo v Štokholme 15. – 18. júna 1997 [Van den Berg et al., (1998) Toxic Equivalency Factors (TEFs) for PCBs, PCDDs, PCDFs for Humans and for Wildlife. Environmental Health Perspectives, 106(12), 775].

Image

(6)  Horná hranica koncentrácie; horné hranice koncentrácie sa vypočítajú za predpokladu, že všetky hodnoty rôznych kongenerov, ktoré sú nižšie, ako je medza stanoviteľnosti, sa rovnajú hodnote medze stanoviteľnosti.

(7)  Komisia preskúma tieto akčné úrovne najneskôr do 31. decembra 2008 a v rovnakom čase preskúma aj maximálne hladiny pre súbor dioxínov a dioxínu podobných PCB.“


II Akty, ktorých uverejnenie nie je povinné

Rada

4.2.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/54


ROZHODNUTIE RADY

z 2. decembra 2005

o uzavretí Protokolu EHK OSN o registroch uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok v mene Európskeho spoločenstva

(2006/61/ES)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 175 ods. 1 v spojení s prvou vetou prvého pododseku článku 300 ods. 2 a prvým pododsekom článku 300 ods. 3, ako aj článkom 300 ods. 4,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

keďže:

(1)

Cieľom Protokolu EHK OSN o registroch uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok (ďalej len „protokol“) je zlepšiť prístup verejnosti k informáciám v súlade s Dohovorom EHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti vo veciach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“).

(2)

Európske spoločenstvo podpísalo Aarhuský dohovor 25. júna 1998 a schválilo ho rozhodnutím 2005/370/ES (2).

(3)

Spoločenstvo podpísalo protokol 21. mája 2003.

(4)

Protokol je otvorený na ratifikáciu, prijatie alebo schválenie signatárskymi štátmi a regionálnymi organizáciami hospodárskej integrácie.

(5)

Podľa podmienok protokolu má regionálna organizácia hospodárskej integrácie vo svojej listine o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení vyhlásiť rozsah svojich právomocí vo vzťahu k záležitostiam upraveným v protokole.

(6)

Nariadením z Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov (3) znečisťujúcich látok sa ustanovenia protokolu začlenili do právnych predpisov Spoločenstva.

(7)

Článok 20 protokolu ustanovuje zjednodušený a zrýchlený postup prijímania zmien a doplnení k jeho prílohám.

(8)

Preto je vhodné v mene Spoločenstva protokol schváliť,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Týmto sa v mene Spoločenstva schvaľuje Protokol EHK OSN o registroch uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok.

Znenie protokolu je pripojené k tomuto rozhodnutiu v prílohe A.

Článok 2

Predseda Rady sa týmto poveruje určiť osobu(y) splnomocnenú(é) uložiť listinu o schválení u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov v súlade s článkom 25 protokolu.

Článok 3

Predseda Rady sa týmto poveruje určiť osobu(y) splnomocnenú(é) uložiť v mene Spoločenstva vyhlásenie o právomoci uvedené v prílohe B k tomuto rozhodnutiu v súlade s článkom 26 ods. 4 protokolu.

Článok 4

1.   Pokiaľ ide o záležitosti, ktoré patria do právomoci Spoločenstva, Komisia je oprávnená schvaľovať v mene Spoločenstva zmeny a doplnenia príloh k protokolu v súlade s jeho článkom 20.

2.   Komisii pri plnení tejto úlohy pomáha osobitný výbor vymenovaný Radou.

3.   Oprávnenie uvedené v odseku 1 sa obmedzuje na tie zmeny a doplnenia, ktoré sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok a v dôsledku ktorých nevzniká potreba akýchkoľvek úprav týchto predpisov.

4.   V prípadoch, keď sa zmena a doplnenie príloh k protokolu nevykoná v príslušných právnych predpisoch Spoločenstva do dvanástich mesiacov od dátumu jej rozoslania depozitárom, Komisia pred uplynutím takéhoto dvanásťmesačného obdobia písomnou formou oznámi depozitárovi neprijatie danej zmeny a doplnenia v súlade s článkom 20 ods. 8 protokolu. Ak sa takáto zmena a doplnenie následne vykoná, Komisia oznámenie bezodkladne stiahne.

Článok 5

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 2. decembra 2005

Za Radu

predsedníčka

M. BECKETT


(1)  Stanovisko z 30. mája 2005 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Ú. v. EÚ L 124, 17.5.2005, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 1.


PRÍLOHA A

PREKLAD

PROTOKOL O REGISTROCH UVOĽŇOVANIA A PRENOSOV ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK

Zmluvné strany tohto protokolu,

pripomínajúc ustanovenie článku 5 ods. 9 a článku 10 ods. 2 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti vo veciach životného prostredia z roku 1998 (Aarhuský dohovor),

uznávajúc, že registre uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok predstavujú dôležitý mechanizmus na zvyšovanie zodpovednosti podnikov, obmedzovanie znečisťovania a podporu trvalo udržateľného rozvoja, ako stanovuje Deklarácia z Lucca prijatá na prvom zasadnutí zmluvných strán Aarhuského dohovoru,

so zreteľom na zásadu 10 Deklarácie z Ria de Janeira o životnom prostredí a rozvoji z roku 1992,

so zreteľom aj na zásady a záväzky prijaté na Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji v roku 1992, najmä na ustanovenia kapitoly 19 Agendy 21,

berúc na vedomie Program ďalšieho vykonávania Agendy 21 prijatý Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov na jeho devätnástom osobitnom zasadnutí v roku 1997, v ktorom sa okrem iného požaduje rozšírenie vnútroštátnych kapacít a prostriedkov zhromažďovania, spracovania a šírenia informácií s cieľom umožniť verejnosti, aby získavala informácie o globálnych otázkach životného prostredia primeranými prostriedkami,

so zreteľom na plán vykonávania výsledkov Svetového summitu o trvalo udržateľnom rozvoji z roku 2002, v ktorom sa podporuje tvorba konzistentných a integrovaných informácií o chemických látkach, napríklad prostredníctvom vnútroštátnych registrov uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok,

so zreteľom na prácu Medzivládneho fóra pre chemickú bezpečnosť, najmä na Deklarácii z Bahia o chemickej bezpečnosti, na Priority činnosti po roku 2000 a akčný plán pre registre uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok/emisné inventarizácie,

berúc do úvahy aj činnosť realizovanú v rámci programu organizácií pre správne nakladanie s chemickými látkami,

berúc ďalej do úvahy prácu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, najmä odporúčanie Rady OECD k implementácii registrov uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, v ktorom Rada vyzýva členské štáty, aby zostavili registre uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok a sprístupnili tieto registre verejnosti,

želajúc si vytvoriť mechanizmus, ktorý prispeje k možnosti všetkých príslušníkov súčasnej i budúcich generácií žiť v životnom prostredí primeranom pre ich zdravie a blahobyt, a to zabezpečením rozvoja dostupných informačných systémov o životnom prostredí,

želajúc si tiež zabezpečiť, aby pri rozvoji týchto systémov boli zohľadnené zásady prispievajúce k trvalo udržateľnému rozvoju, ako je princíp predbežnej opatrnosti obsiahnutý v zásade 15 Deklarácie z Ria de Janeira o životnom prostredí z roku 1992,

uznávajúc, že medzi vhodnými informačnými systémami o životnom prostredí a uplatňovaním práv obsiahnutých v Aarhuskom dohovore existuje prepojenie,

berúc na vedomie potrebu spolupráce s ostatnými medzinárodnými iniciatívami v oblasti znečisťujúcich látok a odpadov vrátane Štokholmského dohovoru o perzistentných organických znečisťujúcich látkach z roku 2001 a Bazilejského dohovoru o kontrole cezhraničného pohybu nebezpečných odpadov a ich zneškodňovania z roku 1989,

uznávajúc, že cieľom integrovaného prístupu k minimalizácii znečisťovania a množstva odpadov pochádzajúcich z prevádzky priemyselných zariadení a iných zdrojov je dosiahnuť vysokú úroveň ochrany životného prostredia ako celku, zabezpečiť prechod k trvalo udržateľnému a environmentálne šetrnému rozvoju a chrániť zdravie súčasnej i budúcich generácií,

v presvedčení o hodnote registrov uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok ako nástroja, ktorý je nákladovo efektívny a ktorý podporuje šetrnejšie správanie voči životnému prostrediu, zabezpečuje prístup verejnosti k informáciám o znečisťujúcich látkach uvoľňovaných a prenášaných v jednotlivých komunitách a slúži vládam pri zisťovaní vývoja, dokazovaní pokroku v znižovaní znečisťovania, monitorovaní súladu s niektorými medzinárodnými dohodami, stanovovaní priorít a hodnotení pokroku dosiahnutého na základe environmentálnych politík a programov,

domnievajúc sa, že registre uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok môžu mať značný prínos pre priemyselné podniky na základe lepšieho nakladania so znečisťujúcimi látkami,

berúc na vedomie možnosti využitia údajov z registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok v spojení s informáciami o zdraví, životnom prostredí, demografii, hospodárstve a iných aspektoch za účelom lepšieho pochopenia možných problémov, identifikácie problematických otázok, prijatia preventívnych a zmierňujúcich opatrení a stanovenia priorít starostlivosti o životné prostredie,

uznávajúc význam ochrany súkromia identifikovaných alebo identifikovateľných fyzických osôb pri spracovaní informácií nahlasovaných do registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok v súlade s platnými medzinárodnými normami v oblasti ochrany údajov,

uznávajúc tiež význam rozvoja medzinárodne kompatibilných systémov registrácie uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok pre zlepšenie porovnateľnosti údajov,

poznamenávajúc, že mnoho členských štátov Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov, Európskeho spoločenstva a zmluvných strán Severoamerickej dohody o voľnom obchode zhromažďuje údaje o uvoľňovaní a prenosoch znečisťujúcich látok z rôznych zdrojov a tieto údaje poskytuje verejnosti, a uznávajúc v tejto oblasti najmä dlhodobé a cenné skúsenosti niektorých krajín,

berúc do úvahy rôzne prístupy využívané v súčasných registroch emisií a potrebu vyhnúť sa duplicite, a preto uznávajúc potrebu určitej flexibility,

vyzývajúc k postupnému budovaniu vnútroštátnych registrov uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok,

vyzývajúc tiež k vytvoreniu prepojení medzi vnútroštátnymi registrami uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok a informačnými systémami o iných uvoľňovaniach verejného významu,

SA DOHODLI TAKTO:

Článok 1

Cieľ

Cieľom tohto protokolu je skvalitniť prístup verejnosti k informáciám vytvorením koherentných, integrovaných celoštátnych registrov uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok (PRTR) v súlade s ustanoveniami tohto protokolu, ktoré by mohli uľahčiť účasť verejnosti na rozhodovaní o záležitostiach životného prostredia a prispieť k prevencii a znižovaniu znečisťovania životného prostredia.

Článok 2

Definície

Na účely tohto protokolu:

1.

Pod „zmluvnou stranou“ sa rozumie štát alebo regionálna organizácia hospodárskej integrácie uvedená v článku 24, ktoré súhlasili s tým, aby boli viazané týmto protokolom a pre ktoré nadobudol platnosť, ak sa v texte neuvádza inak.

2.

Pod „dohovorom“ sa rozumie Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti vo veciach životného prostredia prijatý v Aarhuse (Dánsko) 25. júna 1998.

3.

Pod „verejnosťou“ sa rozumie jedna alebo viac fyzických alebo právnických osôb a ich združenia, organizácie alebo skupiny v súlade s vnútroštátnou legislatívou alebo praxou.

4.

Pod „prevádzkarňou“ sa rozumie jedna alebo viac prevádzkových jednotiek v tej istej lokalite alebo v priľahlých lokalitách, ktoré vlastní alebo prevádzkuje tá istá fyzická alebo právnická osoba.

5.

Pod „príslušným orgánom“ sa rozumie vnútroštátny orgán alebo orgány alebo iný príslušný subjekt alebo subjekty, ktoré zmluvná strana určí, aby spravovali vnútroštátny systém uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok.

6.

Pod „znečisťujúcou látkou“ sa rozumie látka alebo skupina látok, ktoré môžu byť škodlivé pre životné prostredie alebo ľudské zdravie z dôvodu svojich vlastností a uvoľňovania do životného prostredia.

7.

Pod „uvoľňovaním“ sa rozumie akékoľvek uvoľnenie znečisťujúcich látok do životného prostredia v dôsledku akejkoľvek ľudskej činnosti, či už úmyselnej alebo náhodnej, rutinnej alebo nerutinnej, vrátane rozliatia, emisie, vypustenia, injektáže, zneškodnenia alebo skládkovania alebo prostredníctvom kanalizačných systémov bez konečného čistenia odpadových vôd.

8.

Pod „prenosom mimo lokalitu“ sa rozumie pohyb znečisťujúcich látok alebo odpadov určených na zneškodňovanie alebo zhodnocovanie a znečisťujúcich látok v odpadových vodách určených na čistenie mimo lokality.

9.

Pod „plošnými zdrojmi“ sa rozumie viac menších alebo rozptýlených zdrojov, z ktorých môžu unikať znečisťujúce látky do pôdy, ovzdušia alebo vody, ktorých spoločný vplyv na tieto zložky životného prostredia môže byť významný a v prípade ktorých nie je praktické zhromažďovať správy z každého jednotlivého zdroja.

10.

Výrazy „vnútroštátny“ a „celoštátny“ sa s ohľadom na záväzky vyplývajúce z protokolu pre zmluvné strany, ktoré sú regionálnymi organizáciami hospodárskej integrácie, interpretujú tak, že platia pre príslušný región, pokiaľ nie je uvedené inak.

11.

Pod „odpadom“ sa rozumejú látky alebo predmety, ktoré sú:

a)

zneškodňované alebo zhodnocované;

b)

určené na zneškodnenie alebo zhodnocovanie, alebo

c)

majú byť podľa ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov zneškodnené alebo zhodnocované.

12.

Pod „nebezpečným odpadom“ sa rozumie odpad, ktorý je definovaný ako nebezpečný v ustanoveniach vnútroštátnych právnych predpisov.

13.

Pod „ostatným odpadom“ sa rozumie odpad, ktorý nie je nebezpečným odpadom.

14.

Pod „odpadovou vodou“ sa rozumie voda obsahujúca látky alebo predmety, ktoré podliehajú regulácii podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

Článok 3

Všeobecné ustanovenia

1.   Každá zmluvná strana prijme nevyhnutné legislatívne, regulačné a iné opatrenia a vhodné vynucovacie opatrenia na vykonávanie tohto protokolu.

2.   Ustanoveniami tohto protokolu nie je dotknuté právo zmluvnej strany spravovať alebo zaviesť rozsiahlejší alebo verejne dostupnejší register uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, než aký vyžaduje tento protokol.

3.   Každá zmluvná strana prijme nevyhnutné opatrenia, aby zamestnanci zariadení a osoby z radov verejnosti, ktorí ohlásia verejným orgánom porušenie vnútroštátnych právnych predpisov vykonávajúcich tento protokol zo strany prevádzkárne, neboli týmto zariadením alebo verejnými orgánmi postihnuté, prenasledované alebo obťažované z dôvodu ohlásenia daného porušenia predpisov.

4.   Pri vykonávaní tohto protokolu sa každá zmluvná strana riadi princípom obozretnosti stanoveným v zásade 15 Deklarácie z Ria de Janeira o životnom prostredí a rozvoji z roku 1992.

5.   Za účelom obmedzenia duplicitného nahlasovania môžu byť systémy registrácie uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok do istej miery integrované so súčasnými zdrojmi informácií, ako sú mechanizmy nahlasovania na základe licencie alebo prevádzkové povolenia.

6.   Zmluvné strany sa usilujú o zbližovanie vnútroštátnych registrov uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok.

Článok 4

Základné prvky systému registrácie uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok

V súlade s týmto protokolom každá zmluvná strana vytvorí a spravuje verejne prístupný register uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorý:

a)

obsahuje špecifické údaje o jednotlivých prevádzkárňach s ohľadom na nahlasovanie údajov o bodových zdrojoch;

b)

zahŕňa nahlasovanie údajov o plošných zdrojoch;

c)

obsahuje špecifické údaje o jednotlivých znečisťujúcich látkach alebo odpadoch;

d)

rozlišuje medzi uvoľňovaním do jednotlivých zložiek životného prostredia – ovzdušia, pôdy a vody;

e)

zahŕňa informácie o prenosoch;

f)

vychádza z povinného pravidelného nahlasovania;

g)

zahŕňa štandardizované a aktuálne údaje, obmedzený počet štandardizovaných prahových hodnôt na nahlasovanie a prípadne obmedzené ustanovenia o dôvernosti údajov;

h)

je konzistentný a navrhnutý tak, aby sa dal jednoducho používať a bol verejne prístupný aj v elektronickej podobe;

i)

umožňuje účasť verejnosti pri jeho vývoji a úpravách;

j)

je štruktúrovanou počítačovou databázou alebo niekoľkými prepojenými databázami spravovanými príslušným orgánom.

Článok 5

Forma a štruktúra

1.   Každá zmluvná strana zabezpečí, aby údaje obsiahnuté v registri uvedenom v článku 4 boli prezentované v súhrnnej i nesúhrnnej podobe, aby bolo možné vyhľadať a identifikovať uvoľňovania a prenosy podľa:

a)

prevádzkárne a jej geografickej polohy;

b)

činnosti;

c)

vlastníka alebo prevádzkovateľa, prípadne spoločnosti;

d)

znečisťujúcej látky, prípadne odpadu;

e)

každej zložky životného prostredia, do ktorej znečisťujúca látka uniká a

f)

podľa miesta určenia prenosu a prípadne miesta zneškodnenia alebo zhodnocovania odpadu, ako je určené v článku 7 ods. 5.

2.   Každá zmluvná strana taktiež zabezpečuje, aby bolo možné vyhľadávať a identifikovať údaje podľa plošných zdrojov, ktoré boli do registra zaradené.

3.   Každá zmluvná strana vytvára svoj register so zreteľom na možnosť jeho budúceho rozširovania a zabezpečí, aby boli verejne prístupné údaje ohlásené za aspoň desať predchádzajúcich rokov nahlasovania.

4.   Register je navrhnutý tak, aby bol čo najjednoduchšie prístupný verejnosti elektronickými prostriedkami, ako je internet. Forma registra umožňuje, aby boli za normálnych podmienok informácie v registri nepretržite a bezprostredne dostupné elektronickými prostriedkami.

5.   Každá zmluvná strana by vo svojom registri mala poskytovať prepojenia na svoje súčasné relevantné, verejne dostupné databázy súvisiace s ochranou životného prostredia.

6.   Každá zmluvná strana vo svojom registri poskytuje prepojenia na registre uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok iných zmluvných strán protokolu a pokiaľ možno na registre iných krajín.

Článok 6

Rozsah registra

1.   Každá zmluvná strana zabezpečí, aby jej register obsahoval informácie o:

a)

uvoľňovaniach znečisťujúcich látok, ktoré musia byť ohlásené podľa článku 7 ods. 2;

b)

prenosoch mimo lokalitu, ktoré musia byť ohlásené podľa článku 7 ods. 2, a

c)

uvoľňovaniach znečisťujúcich látok z plošných zdrojov, ktoré musia byť ohlásené podľa článku 7 ods. 4.

2.   Po vyhodnotení skúseností získaných pri vývoji vnútroštátnych registrov uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok a vykonávaní tohto protokolu s ohľadom na relevantné medzinárodné procesy sa na stretnutí zmluvných strán skúmajú požiadavky na nahlasovanie podľa tohto protokolu a posudzujú sa tieto otázky jeho ďalšieho budovania:

a)

revízia činností uvedených v prílohe I;

b)

revízia znečisťujúcich látok uvedených v prílohe II;

c)

revízia prahových hodnôt v prílohách I a II a

d)

zaradenie iných relevantných aspektov, ako sú informácie o prenosoch v rámci lokality, skladovanie, špecifikácia požiadaviek na nahlasovanie pre plošné zdroje alebo vypracovanie kritérií zaradenia znečisťujúcich látok v zmysle tohto protokolu.

Článok 7

Požiadavky na nahlasovanie

1.   Každá zmluvná strana:

a)

uloží vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi každej jednotlivej prevádzkárne v jej jurisdikcii, ktorý vykonáva jednu alebo viac činností uvedených v prílohe I nad príslušnou prahovou hodnotou podľa stĺpca 1 prílohy I a ktorý:

i)

vypúšťa akúkoľvek znečisťujúcu látku uvedenú v prílohe II v množstve presahujúcom príslušné prahové hodnoty uvedené v stĺpci 1 prílohy II;

ii)

prenáša mimo lokalitu akúkoľvek znečisťujúcu látku uvedenú v prílohe II v množstve presahujúcom príslušnú prahovú hodnotu uvedenú v stĺpci 2 prílohy II, pokiaľ zmluvná strana zvolila variant nahlasovania prenosov založený na jednotlivých znečisťujúcich látkach podľa ustanovení odseku 5 písm. d);

iii)

prenáša mimo lokalitu nebezpečný odpad v množstve presahujúcom 2 tony za rok alebo iný odpad v množstve presahujúcom 2 000 ton za rok, pokiaľ zmluvná strana zvolila variant nahlasovania prenosov na základe jednotlivých odpadov podľa ustanovení odseku 5 písm. d), alebo

iv)

prenáša mimo lokalitu akúkoľvek znečisťujúcu látku uvedenú v prílohe II v odpadových vodách určených na čistenie v množstve presahujúcom príslušnú prahovú hodnotu určenú v stĺpci 1b prílohy II;

aby splnil povinnosť, ktorú vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi ukladá odsek 2, alebo

b)

uloží vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi každej jednotlivej prevádzkárne v jej jurisdikcii, ktorý vykonáva jednu alebo viac činností uvedených v prílohe I na prahovej úrovni počtu zamestnancov určenej v stĺpci 2 prílohy I alebo nad touto úrovňou a ktorý vyrába, spracováva alebo používa akúkoľvek znečisťujúcu látku uvedenú v prílohe II v množstve presahujúcom príslušnú prahovú hodnotu určenú v stĺpci 3 prílohy II, aby splnil povinnosť, ktorú vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi ukladá odsek 2.

2.   Každá zmluvná strana uloží vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi zariadenia uvedeného v odseku 1, aby predložil informácie uvedené v ustanoveniach odsekov 5 a 6 v súlade s požiadavkami uvedenými v daných ustanoveniach pre znečisťujúce látky a odpady, u ktorých došlo k prekročeniu prahových hodnôt.

3.   V záujme splnenia cieľa tohto protokolu môže zmluvná strana so zreteľom na konkrétnu znečisťujúcu látku rozhodnúť, že uplatní buď prahovú hodnotu uvoľňovania, alebo prahovú hodnotu výroby, spracovania alebo využitia, pokiaľ sa tým rozšíria relevantné informácie o uvoľňovaniach alebo prenosoch dostupné v jej registri.

4.   Každá zmluvná strana zabezpečí, aby jej príslušný orgán zhromažďoval informácie o uvoľňovaniach znečisťujúcich látok z plošných zdrojoch určených v odsekoch 7 a 8 za účelom ich zaradenia do registra, alebo tým poverí jeden alebo viac verejných orgánov alebo príslušných organizácií.

5.   Každá zmluvná strana uloží vlastníkom alebo prevádzkovateľom zariadení, ktorí majú nahlasovaciu povinnosť podľa odseku 2, aby zhromažďovali a predkladali príslušnému orgánu tieto informácie rozlíšené podľa jednotlivých zariadení:

a)

názov, presnú adresu, geografickú polohu a činnosť alebo činnosti nahlasujúcej prevádzkárne a meno vlastníka alebo prevádzkovateľa, prípadne názov spoločnosti;

b)

názov a číselné označenie každej znečisťujúcej látky, ktorú treba nahlásiť podľa odseku 2;

c)

množstvo každej znečisťujúcej látky, ktorú treba nahlásiť podľa odseku 2, ktoré uniklo z prevádzkárne do životného prostredia v danom nahlasovacom roku, v súhrnnej forme aj s rozlíšením, či išlo o uvoľnenie do ovzdušia, vody alebo do pôdy vrátane podzemnej injektáže;

d)

buď:

i)

množstvo každej znečisťujúcej látky, ktorú treba nahlásiť podľa odseku 2 a ktorá je prenášaná mimo lokalitu v danom nahlasovacom roku, s rozlíšením medzi množstvom prenášaným za účelom zneškodnenia a množstvom prenášaným za účelom zhodnocovania, a názov a adresu prevádzkárne prijímajúceho prenášanú látku alebo

ii)

množstvo odpadu, ktoré treba nahlásiť podľa odseku 2 a ktoré je prenášané mimo lokalitu v danom nahlasovacom roku, rozlišujúc medzi nebezpečným odpadom a ostatným odpadom, za účelom zhodnocovania alebo zneškodnenia, a to uvedením buď „R“ (zhodnocovanie) alebo „D“ (zneškodnenie), či je odpad určený na zneškodnenie alebo zhodnocovanie podľa prílohy III a v prípade cezhraničného pohybu nebezpečného odpadu s uvedením mena a adresy subjektu vykonávajúceho zhodnocovanie alebo zneškodnenie odpadu a skutočného miesta zneškodnenia alebo zhodnocovania, kam sa prenos uskutočňuje;

e)

množstvo každej znečisťujúcej látky v odpadových vodách, ktoré treba nahlásiť podľa odseku 2 a ktoré je prenášané mimo lokalitu v danom nahlasovacom roku;

f)

typ metodiky používanej na odvodenie informácií uvedených pod písmenami c) až e) podľa článku 9 ods. 2 s uvedením, či ide o informácie získané meraním, výpočtom alebo odhadom.

6.   Informácie uvedené v odseku 5 písm. c) až e) zahŕňajú informácie o uvoľnovaní a prenosoch vyplývajúcich z rutinných činností a z mimoriadnych udalostí.

7.   Každá zmluvná strana vo svojom registri prezentuje informácie o uvoľňovaní znečisťujúcich látok z plošných zdrojov v primeranom priestorovom rozlíšení, ak táto zmluvná strana zistí, že tieto údaje sú zhromažďované príslušnými orgánmi a je prakticky možné zaradiť ich do registra. Pokiaľ zmluvná strana zistí, že takéto údaje nejestvujú, príjme opatrenia na začatie nahlasovania uvoľňovaní príslušných znečisťujúcich látok z jedného alebo viacerých plošných zdrojov v súlade so svojimi vnútroštátnymi prioritami.

8.   Informácie uvedené v prílohe 7 zahŕňajú informácie o type metodiky použitej na odvodenie informácií.

Článok 8

Cyklus nahlasovania

1.   Každá zmluvná strana zabezpečí, aby informácie, ktoré majú byť zaradené do jej registra, boli verejne dostupné, skompilované a prezentované v registri podľa kalendárnych rokov. Nahlasovacím rokom je kalendárny rok, na ktorý sa informácie vzťahujú. Pre každú zmluvnú stranu je prvým nahlasovacím rokom kalendárny rok nasledujúci po nadobudnutí platnosti tohto protokolu pre danú zmluvnú stranu. Nahlasovanie požadované podľa článku 7 sa vykonáva raz za rok. Druhým nahlasovacím rokom však môže byť druhý kalendárny rok nasledujúci po prvom kalendárnom roku.

2.   Každá zmluvná strana, ktorá nie je regionálnou organizáciou hospodárskej integrácie, zabezpečí, aby informácie boli zaradené do jej registra do pätnástich mesiacov po skončení každého nahlasovacieho roka. Avšak informácie za prvý nahlasovací rok sú zaradené do jej registra do dvoch rokov od konca tohto nahlasovacieho roka.

3.   Každá zmluvná strana, ktorá je regionálnou organizáciou hospodárskej integrácie, zabezpečí, aby informácie za určitý nahlasovací rok boli zaradené do jej registra šesť mesiacov po tom, ako vznikne táto povinnosť pre zmluvné strany, ktoré nie sú regionálnymi organizáciami hospodárskej integrácie.

Článok 9

Zhromažďovanie údajov a vedenie evidencie

1.   Každá zmluvná strana uloží vlastníkom alebo prevádzkovateľom zariadení, ktoré podliehajú požiadavkám na nahlasovanie podľa článku 7, aby v súlade s nižšie uvedeným odsekom 2 a primerane často zhromažďovali údaje potrebné na určenie uvoľňovaní zo zariadení a prenosov mimo lokalitu, ktoré podliehajú ohláseniu podľa článku 7, a aby pre potreby príslušných orgánov viedli evidenciu údajov, z ktorých boli nahlasované informácie odvodené, a to počas piatich rokov počínajúc koncom daného nahlasovacieho roka. Táto evidencia musí obsahovať aj opis metodiky použitej pri zhromažďovaní údajov.

2.   Každá zmluvná strana uloží vlastníkom alebo prevádzkovateľom zariadení, ktoré podliehajú nahlasovaniu podľa článku 7, aby používali najlepšie dostupné informácie vrátane prípadných údajov z monitorovaní, emisných faktorov, rovníc hmotnostnej bilancie, nepriameho monitorovania alebo iných výpočtov, inžinierskych posudkov a iných metód. V prípade vhodnosti by sa tak malo vykonať v súlade s medzinárodne schválenými metodikami.

Článok 10

Hodnotenie kvality

1.   Každá zmluvná strana uloží vlastníkom alebo prevádzkovateľom zariadení, ktoré podliehajú požiadavkám na nahlasovanie podľa článku 7 ods. 1, aby zabezpečili kvalitu informácií, ktoré nahlasujú.

2.   Každá zmluvná strana zabezpečí, aby údaje obsiahnuté v jej registri, podliehali hodnoteniu kvality zo strany príslušného orgánu, najmä s ohľadom na ich úplnosť, konzistentnosť a vierohodnosť a s prihliadnutím na akékoľvek smernice vypracované na stretnutí zmluvných strán.

Článok 11

Prístup verejnosti k informáciám

1.   Každá zmluvná strana zabezpečí v súlade s ustanoveniami tohto protokolu prístup verejnosti k informáciám obsiahnutým v jej registri uvoľňovaní a prenosov znečisťujúcich látok bez toho, aby bolo pritom potrebné uviesť konkrétny záujem o tieto informácie, a to hlavne tak, že zabezpečí, aby bol jej register priamo elektronicky prístupný prostredníctvom verejných telekomunikačných sietí.

2.   Ak nie sú informácie obsiahnuté v jej registri ľahko verejne prístupné priamymi elektronickými prostriedkami, každá zmluvná strana zabezpečí, aby jej príslušný orgán na vyžiadanie poskytol dané informácie akýmkoľvek iným účinným spôsobom, a to čo najskôr, najneskôr však do jedného mesiaca po predložení žiadosti.

3.   S výhradou odseku 4 každá zmluvná strana zabezpečí, aby bol prístup k informáciám obsiahnutým v jej registri bezplatný.

4.   Každá zmluvná strana môže svojmu príslušnému orgánu povoliť, aby si účtoval poplatky za reprodukciu a zaslanie konkrétnych informácií uvedených v odseku 2; tento poplatok však nemôže prekročiť primeranú výšku.

5.   Ak nie sú informácie obsiahnuté v jej registri ľahko verejne prístupné priamymi elektronickými prostriedkami, každá zmluvná strana zabezpečí elektronický prístup do svojho registra na verejne dostupných miestach, napríklad vo verejných knižniciach, v kanceláriách miestnych úradov alebo na iných vhodných miestach.

Článok 12

Dôvernosť

1.   Každá zmluvná strana môže príslušnému orgánu povoliť, aby utajil informácie obsiahnuté v registri, pokiaľ by zverejnenie týchto informácií negatívne ovplyvnilo:

a)

medzinárodné vzťahy, národnú obranu alebo verejnú bezpečnosť;

b)

výkon spravodlivosti, možnosť spravodlivého procesu pre určitú osobu alebo schopnosť verejného orgánu viesť vyšetrovanie trestnej alebo disciplinárnej povahy;

c)

dôvernosť obchodných alebo priemyselných informácií, pokiaľ je táto dôvernosť chránená zákonom za účelom ochrany legitímneho hospodárskeho záujmu;

d)

právo na duševné vlastníctvo alebo

e)

dôvernosť osobných údajov a/alebo zložiek týkajúcich sa fyzickej osoby, pokiaľ daná osoba nedala súhlas so zverejnením informácií, ak túto dôvernosť upravujú vnútroštátne právne predpisy.

Vyššie uvedené dôvody utajenia sa vykladajú reštriktívne s ohľadom na verejný záujem, ktorý sa sleduje zverejnením informácií, a na to, či sa dané informácie týkajú uvoľňovania do životného prostredia.

2.   V rámci ustanovenia odseku 1 písm. c) je potrebné v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi zverejniť akékoľvek informácie o uvoľňovaniach, ktoré sú relevantné pre ochranu životného prostredia.

3.   Pokiaľ sú informácie utajené v súlade s ustanovením odseku 1, uvedie sa v registri druh neprístupných informácií, napríklad uvedením druhovej chemickej informácie, pokiaľ je to možné, a dôvod, pre ktorý sú informácie neprístupné.

Článok 13

Účasť verejnosti na vývoji vnútroštátnych registrov uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok

1.   Každá zmluvná strana poskytne verejnosti primerané možnosti zúčastniť sa na vývoji svojho vnútroštátneho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok v rámci svojich vnútroštátnych predpisov.

2.   Na účely odseku 1 každá zmluvná strana zabezpečí možnosť slobodného verejného prístupu k informáciám o navrhovaných opatreniach týkajúcich sa rozvoja jej vnútroštátneho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok a možnosť predložiť akékoľvek pripomienky, informácie, analýzy alebo stanoviská, ktoré sú relevantné pre rozhodovací proces. Príslušný orgán k týmto vyjadreniam verejnosti primerane prihliadne.

3.   Každá zmluvná strana zabezpečí, aby pri prijatí rozhodnutia o vytvorení alebo podstatnej zmene jej registra boli včas zverejnené informácie o príslušnom rozhodnutí a úvahách, z ktorých sa vychádzalo.

Článok 14

Právo na spravodlivosť

1.   Každá zmluvná strana v rámci svojej vnútroštátnej legislatívy zabezpečí, aby akákoľvek osoba, ktorá je toho názoru, že jej žiadosť o informácie podľa článku 11 ods. 2 bola ignorovaná, neprávom úplne alebo čiastočne odmietnutá, nedostatočne zodpovedaná alebo inak riešená v rozpore s ustanoveniami daného odseku, mala možnosť preskúmania pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným zo zákona.

2.   Požiadavkami odseku 1 nie sú dotknuté práva a povinnosti zmluvných strán na základe súčasných zmlúv platných medzi nimi v predmete tohto článku.

Článok 15

Budovanie kapacít

1.   Každá zmluvná strana buduje verejné povedomie o svojom registri uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok a zabezpečuje, aby bola poskytovaná pomoc a návod na prístup k registru a na pochopenie a využívanie v ňom obsiahnutých informácií.

2.   Každá zmluvná strana by mala zabezpečiť vybudovanie dostatočných kapacít pre zodpovedné úrady a orgány a poskytnutie usmernenia pre tieto orgány, s cieľom pomôcť im pri plnení ich povinností v zmysle tohto protokolu.

Článok 16

Medzinárodná spolupráca

1.   Zmluvné strany navzájom spolupracujú a podľa potreby si pomáhajú:

a)

pri medzinárodných akciách na podporu cieľov tohto protokolu;

b)

na základe vzájomnej dohody medzi príslušnými zmluvnými stranami, pri vykonávaní vnútroštátnych systémov podľa tohto protokolu;

c)

pri podávaní informácií o uvoľňovaniach a prenosoch v pohraničných oblastiach v zmysle tohto protokolu;

d)

pri podávaní informácií o prenosoch medzi zmluvnými stranami v zmysle tohto protokolu.

2.   Zmluvné strany podporujú vzájomnú spoluprácu a spoluprácu s relevantnými medzinárodnými organizáciami na podporu:

a)

verejného povedomia na medzinárodnej úrovni;

b)

transferu technológií;

c)

poskytovania technickej pomoci zmluvným stranám, ktoré sú rozvojovými krajinami, a zmluvným stranám s transformujúcou sa ekonomikou v otázkach súvisiacich s týmto protokolom.

Článok 17

Stretnutie zmluvných strán

1.   Týmto sa ustanovuje stretnutie zmluvných strán. Jeho prvé zasadnutie sa zvolá najneskôr dva roky po nadobudnutí platnosti tohto protokolu. Riadne zasadnutia stretnutia zmluvných strán sa potom konajú následne alebo paralelne s riadnymi stretnutiami zmluvných strán dohovoru, pokiaľ zmluvné strany tohto protokolu nerozhodnú inak. Mimoriadne zasadnutie stretnutia zmluvných strán sa koná, pokiaľ o tom rozhodnú zmluvné strany v priebehu riadneho zasadnutia alebo na písomnú žiadosť ktorejkoľvek zmluvnej strany, pokiaľ do šiestich mesiacov potom, čo ju výkonný tajomník Európskej hospodárskej komisie oznámi všetkým zmluvným stranám, a túto žiadosť podporí aspoň jedna tretina týchto zmluvných strán.

2.   Stretnutie zmluvných strán neustále dozerá na implementáciu a rozvoj tohto protokolu na základe pravidelných hlásení zmluvných strán a za týmto účelom:

a)

vyhodnocuje rozvoj registrov uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok a podporuje ich priebežné posilňovanie a zbližovanie;

b)

vytvára usmernenia uľahčujúce nahlasovanie zmluvných strán s prihliadnutím na potrebu zamedziť duplicite aktivít v tomto ohľade;

c)

vytvára program činnosti;

d)

zvažuje a prípadne prijíma opatrenia na posilnenie medzinárodnej spolupráce v súlade s ustanoveniami článku 16;

e)

ustanovuje podriadené orgány, ak to považuje za nevyhnutné;

f)

zvažuje a prijíma návrhy na zmeny a doplnenia tohto protokolu a jeho príloh, ak sa považujú za nevyhnutné na účely tohto protokolu, v súlade s ustanoveniami článku 20;

g)

na svojom prvom zasadnutí prerokuje a formou konsenzu prijme rokovací poriadok zasadnutí a podporných orgánov s prihliadnutím na akýkoľvek rokovací poriadok prijatý na stretnutí zmluvných strán dohovoru;

h)

zvažuje uzavretie finančných dohôd formou konsenzu a vytvorenie mechanizmov technickej pomoci na účely implementácie tohto protokolu;

i)

požaduje služby iných relevantných medzinárodných orgánov pri plnení cieľov tohto protokolu, ak je to vhodné;

j)

zvažuje a uskutočňuje akékoľvek ďalšie kroky nevyhnutné na splnenie cieľov tohto protokolu, ako je vydanie usmernení a odporúčaní, ktoré podporia jeho implementáciu.

3.   Stretnutie zmluvných strán zjednodušuje výmenu informácií o skúsenostiach získaných pri nahlasovaní prenosov s využitím prístupov založených na konkrétnych znečisťujúcich látkach a na konkrétnych odpadoch a vyhodnocuje tieto skúsenosti za účelom preskúmania možnosti zblíženia týchto dvoch prístupov, berúc do úvahy verejný záujem o informácie v súlade s článkom 1 a celkovú efektívnosť vnútroštátnych registrov uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok.

4.   Organizácia Spojených národov, jej špecializované agentúry a Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, ako aj ktorýkoľvek štát alebo regionálna organizácia hospodárskej integrácie, ktoré sú oprávnené podpísať tento protokol podľa článku 24, avšak nie sú zmluvnou stranou tohto protokolu, a akákoľvek medzinárodná organizácia kvalifikovaná v oblastiach, na ktoré sa tento protokol vzťahuje, sú oprávnené zúčastniť sa stretnutia zmluvných strán ako pozorovatelia. Ich prijatie a účasť podlieha rokovaciemu poriadku prijatému na stretnutí zmluvných strán.

5.   Akákoľvek mimovládna organizácia kvalifikovaná v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje tento protokol, ktorá oznámila výkonnému tajomníkovi Európskej hospodárskej komisie, že si želá byť zastúpená na stretnutí zmluvných strán, je oprávnená zúčastniť sa na stretnutí ako pozorovateľ, pokiaľ proti tomu nevznesie námietky aspoň jedna tretina zmluvných strán prítomných na danom stretnutí. Ich prijatie a účasť podlieha rokovaciemu poriadku prijatému na stretnutí zmluvných strán.

Článok 18

Hlasovacie právo

1.   S výnimkou ustanovení odseku 2 má každá zmluvná strana tohto protokolu jeden hlas.

2.   Regionálne organizácie hospodárskej integrácie vykonávajú svoje hlasovacie právo v otázkach svojej pôsobnosti s počtom hlasov zodpovedajúcim počtu ich členských štátov, ktoré sú zmluvnými stranami. Tieto organizácie nevykonávajú svoje hlasovacie právo, pokiaľ toto právo vykonávajú ich členské štáty a naopak.

Článok 19

Prílohy

Prílohy k tomuto protokolu tvoria jeho integrálnu súčasť, a pokiaľ nie je výslovne uvedené inak, odkaz na tento protokol predstavuje súčasne odkaz na ktorúkoľvek jeho prílohu.

Článok 20

Zmeny a doplnenia

1.   Ktorákoľvek zmluvná strana môže navrhnúť zmenu a doplnenie tohto protokolu.

2.   Návrhy zmien a doplnení tohto protokolu sa prerokúva na zasadnutí stretnutia zmluvných strán.

3.   Akákoľvek navrhnutá zmena a doplnenie tohto protokolu sa predloží písomne sekretariátu, ktorý ju oznámi aspoň šesť mesiacov pred zasadnutím, na ktorom má byť prijatá, všetkým zmluvným stranám, ostatným štátom a regionálnym organizáciám hospodárskej integrácie, ktoré poskytli súhlas s tým, aby boli viazané týmto protokolom a pre ktoré doposiaľ nenadobudol platnosť, a signatárom.

4.   Zmluvné strany vynaložia maximálne úsilie na dosiahnutie dohody o akejkoľvek navrhovanej zmene a doplnení tohto protokolu formou konsenzu. Pokiaľ boli vyčerpané všetky snahy na dosiahnutie konsenzu a dohoda nebola dosiahnutá, zmena a doplnenie sa prijme ako posledná možnosť trojštvrtinovou väčšinou zmluvných strán prítomných a hlasujúcich na zasadnutí.

5.   Na účely tohto článku sa pod pojmom „zmluvné strany prítomné a hlasujúce“ rozumejú zmluvné strany, ktoré sú prítomné a odovzdajú hlas za alebo proti.

6.   Akúkoľvek zmena a doplnenie tohto protokolu, ktorý sa prijme v súlade s odsekom 4, oznámi sekretariát depozitárovi, ktorý ju zašle všetkým zmluvným stranám, ostatným štátom a regionálnym organizáciám hospodárskej integrácie, ktoré poskytli súhlas, aby boli viazané týmto protokolom, a pre ktoré doposiaľ nenadobudol platnosť, a signatárom.

7.   Zmena a doplnenie protokolu okrem zmeny a doplnenia prílohy nadobudne platnosť pre zmluvné strany, ktoré ho ratifikovali, prijali alebo schválili, v deväťdesiaty deň po tom, ako depozitár prijme listinu o ratifikácii, prijatí alebo schválení od aspoň troch štvrtín zmluvných strán, ktoré boli zmluvnými stranami v dobe jeho prijatia. Potom nadobudne platnosť pre ktorúkoľvek inú zmluvnú stranu v deväťdesiaty deň po dni, keď daná zmluvná strana uloží svoju listinu o ratifikácii, prijatí alebo schválení zmeny a doplnenia.

8.   V prípade zmeny a doplnenia prílohy zmluvná strana, ktorá túto zmenu a doplnenie neprijme, oznámi túto skutočnosť písomne depozitárovi do dvanástich mesiacov odo dňa oznámenia depozitárom. Depozitár bezodkladne informuje všetky zmluvné strany o prijatí akéhokoľvek takého oznámenia. Zmluvná strana môže predchádzajúce oznámenie o neprijatí kedykoľvek odvolať. Zmena a doplnenie prílohy potom pre danú zmluvnú stranu nadobudne platnosť.

9.   Po uplynutí dvanástich mesiacov od oznámenia depozitárom podľa odseku 6 nadobudne zmena a doplnenie k prílohe platnosť pre zmluvné strany, ktoré nepredložili depozitárovi oznámenie v súlade s odsekom 8, pokiaľ dovtedy nepredloží takéto oznámenie jedna tretina zmluvných strán, ktoré boli zmluvnými stranami v dobe prijatia zmeny a doplnenia.

10.   Pokiaľ zmena a doplnenie k prílohe priamo súvisí s dodatkom tohto protokolu, nenadobudne platnosť dovtedy, kým nenadobudne platnosť zmena a doplnenie tohto protokolu.

Článok 21

Sekretariát

Výkonný tajomník Európskej hospodárskej komisie vykonáva pre tento protokol nasledujúce funkcie sekretariátu:

a)

príprava a podporné služby pre zasadnutia stretnutia zmluvných strán;

b)

odovzdávanie správ a iných informácií obdržaných v súlade s ustanoveniami tohto protokolu;

c)

podávanie správ o činnosti sekretariátu na stretnutie zmluvných strán;

d)

iné funkcie určené na stretnutie zmluvných strán na základe dostupných zdrojov.

Článok 22

Hodnotenie súladu

Na svojom prvom zasadnutí ustanoví stretnutie zmluvných strán formou konsenzu spoločné postupy a inštitucionálne systémy mimosúdneho, nesporného a konzultatívneho charakteru pre hodnotenie a presadzovanie súladu s ustanoveniami tohto protokolu a riešenie prípadného porušovania týchto ustanovení. Pri stanovovaní týchto postupov a systémov sa na stretnutí zmluvných strán okrem iného zváži, či sa má umožniť prijímanie informácií od verejnosti v záležitostiach súvisiacich s týmto protokolom.

Článok 23

Urovnávanie sporov

1.   Ak vznikne spor medzi dvoma alebo viacerými zmluvnými stranami týkajúci sa výkladu alebo uplatňovania tohto protokolu, tieto zmluvné strany sa usilujú dosiahnuť urovnanie sporu rokovaním alebo iným zmierlivým spôsobom riešenia sporov prijateľným pre zmluvné strany daného sporu.

2.   Pri podpise, ratifikácii, prijatí alebo schválení tohto protokolu alebo pri pristúpení k tomuto protokolu, alebo kedykoľvek potom, môže štát poskytnúť depozitárovi písomné vyhlásenie, že pri riešení sporov nevyriešených v súlade s odsekom 1 prijíma jeden alebo obidva nasledujúce spôsoby urovnávania sporov ako povinné vo vzťahu k akejkoľvek zmluvnej strane, ktorá príjme rovnaký záväzok:

a)

predloženie sporu Medzinárodnému súdnemu dvoru;

b)

arbitráž v súlade s postupom uvedeným v prílohe IV.

Regionálne organizácie hospodárskej integrácie môžu predložiť vyhlásenie s obdobným účinkom vo vzťahu k arbitráži v súlade s postupmi uvedenými v písmene b).

3.   Ak strany sporu prijali obidva spôsoby riešenia sporov uvedené v odseku 2, možno spor predložiť len Medzinárodnému súdnemu dvoru, pokiaľ sa strany sporu nedohodnú inak.

Článok 24

Podpis

Tento protokol je otvorený na podpis v Kyjeve (Ukrajina) od 21. do 23. mája 2003 pri príležitosti piatej ministerskej konferencie Životné prostredie pre Európu, a potom v sídle Organizácie Spojených národov v New Yorku do 31. decembra 2003 pre všetky štáty, ktoré sú členmi Organizácie Spojených národov, a regionálne organizácie hospodárskej integrácie združujúce zvrchované členské štáty Organizácie Spojených národov, na ktoré ich členské štáty preniesli právomoci v otázkach, na ktoré sa vzťahuje tento protokol, vrátane právomoci uzatvárať zmluvy v týchto otázkach.

Článok 25

Depozitár

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov pôsobí ako depozitár tohto protokolu.

Článok 26

Ratifikácia, prijatie, schválenie a pristúpenie

1.   Tento protokol podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu signatárskymi štátmi a regionálnymi organizáciami hospodárskej integrácie uvedenými v článku 24.

2.   Tento protokol je otvorený na pristúpenie od 1. januára 2004 pre štáty a regionálne organizácie hospodárskej integrácie uvedené v článku 24.

3.   Akákoľvek regionálna organizácia hospodárskej integrácie uvedená v článku 24, ktorá sa stane zmluvnou stranou bez toho, aby ktorýkoľvek jej členský štát bol zmluvnou stranou, je viazaná všetkými záväzkami vyplývajúcimi z tohto protokolu. Ak je jeden alebo viac členských štátov takej organizácie zmluvnou stranou, organizácia a jej členské štáty rozhodnú o svojej zodpovednosti za plnenie záväzkov vyplývajúcich z tohto protokolu. V takom prípade daná organizácia a členské štáty nemôžu vykonávať práva podľa tohto protokolu súbežne.

4.   Vo svojich listinách o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení uvedie regionálna organizácia hospodárskej integrácie uvedená v článku 24 vyhlásenie o rozsahu svojich právomocí vo vzťahu k otázkam upraveným týmto protokolom. Tieto organizácie tiež informujú depozitára o akýchkoľvek podstatných zmenách v rozsahu svojej pôsobnosti.

Článok 27

Nadobudnutie platnosti

1.   Tento protokol nadobúda platnosť deväťdesiatym dňom po dni uloženia šestnástej listiny o ratifikácii, prijatí alebo pristúpení.

2.   Na účely odseku 1 akákoľvek listina uložená regionálnou organizáciou hospodárskej integrácie sa nepočíta naviac k listinám uloženým členskými štátmi takej organizácie.

3.   Pre každý štát alebo regionálnu organizáciu hospodárskej integrácie, ktoré ratifikujú, príjmu alebo schvália tento protokol, alebo k nemu pristúpia po uložení šestnástej listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení, nadobudne protokol platnosť deväťdesiatym dňom po dni uloženia listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení daným štátom alebo organizáciou.

Článok 28

Výhrady

K tomuto protokolu nemožno vzniesť žiadne výhrady.

Článok 29

Odstúpenie

Kedykoľvek po uplynutí troch rokov od nadobudnutia platnosti tohto protokolu vo vzťahu k určitej zmluvnej strane môže táto zmluvná strana odstúpiť od protokolu odovzdaním písomného oznámenia depozitárovi. Akékoľvek takéto odstúpenie nadobúda platnosť deväťdesiatym dňom po dni prijatia výpovede depozitárom.

Článok 30

Autentické texty

Originál tohto protokolu, ktorého anglické, ruské a francúzske znenie sú rovnako autentické, je uložený u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

NA DÔKAZ TOHO dolu podpísaní riadne oprávnení zástupcovia podpísali tento protokol.

V Kyjeve dvadsiateho prvého mája dvetisíc tri.

PRÍLOHA I

ČINNOSTI

Č.

Činnosť

Prahová hodnota kapacity

(stĺpec 1)

Prahová hodnota počtu zamestnancov

(stĺpec 2)

1.

Sektor energetiky

a)

Rafinérie ropy a zemného plynu

*

10 zamestnancov

b)

Zariadenia na splyňovanie a skvapalňovanie

*

c)

Tepelné elektrárne a ďalšie spaľovacie zariadenia

s tepelným vstupom 50 megawattov (MW)

d)

Koksárenské pece

*

e)

Rotačné mlyny na uhlie

s kapacitou 1 tony za hodinu

f)

Zariadenia na výrobu uhoľných produktov a pevného bezdymového paliva

*

2.

Výroba a spracovanie kovov

a)

Zariadenia na praženie alebo spekanie kovovej rudy (vrátane sulfidických rúd)

*

10 zamestnancov

b)

Zariadenia na výrobu surového železa alebo ocele (primárna alebo sekundárna tavba) vrátane kontinuálneho odlievania

s kapacitou 2,5 tony za hodinu

c)

Zariadenia na spracovanie železných kovov

 

i)

Zariadenia na valcovanie za tepla

s kapacitou 20 tony surovej ocele za hodinu

ii)

Kováčske prevádzky bucharmi

s energiou 50 kJ na jeden buchar, pokiaľ príkon tepelnej energie presahuje 20 MW

iii)

Aplikácia ochranných natavených kovových náterov

so vstupom 2 tony surovej ocele za hodinu

d)

Zlievárne železných kovov

s výrobnou kapacitou 20 ton za deň

e)

Zariadenia:

 

i)

na výrobu neželezných surových kovov z rudy, koncentrátov alebo druhotných surovín metalurgickými, chemickými alebo elektrolytickými procesmi

*

ii)

na tavbu vrátane zlievania, neželezných kovov a prepracovania (rafinácia, zlievanie, odlievanie, atď.)

s kapacitou tavby 4 tony za deň pre olovo a kadmium alebo 20 ton za deň pre všetky ďalšie kovy

10 zamestnancov

f)

Zariadenia na povrchovú úpravu kovov a plastických materiálov používajúce elektrolytické alebo chemické procesy

pokiaľ objem vaní dosahuje 30 m3

3.

Minerálny priemysel

a)

Podpovrchová ťažba a súvisiace činnosti

*

10 zamestnancov

b)

Povrchová ťažba

pokiaľ rozsah oblasti ťažby dosahuje 25 ha

c)

Zariadenia na výrobu:

 

i)

cementového slinku v rotačných peciach

s výrobnou kapacitou 500 ton za deň

ii)

vápna v rotačných peciach

s výrobnou kapacitou presahujúcou 50 ton za deň

iii)

cementového slinku alebo vápna v iných peciach

s výrobnou kapacitou 50 ton za deň

d)

Zariadenia na výrobu azbestu a na výrobu výrobkov obsahujúcich azbest

*

e)

Zariadenia na výrobu skla vrátane sklených vlákien

s kapacitou tavby 20 ton za deň

f)

Zariadenia na tavbu minerálnych látok vrátane výroby minerálnych vlákien

s kapacitou tavby 20 ton za deň

g)

Zariadenia na výrobu keramických výrobkov vypaľovaním, predovšetkým strešných škridiel, tehál, žiaruvzdorných tehál, dlaždíc, kameniny a porcelánu

s výrobnou kapacitou 75 ton za deň alebo kapacitou pece 4 m3 a hustotou zavážania pecí 300 kg/m3

4.

Chemický priemysel

a)

Chemické zariadenia na výrobu základných organických chemikálií v priemyselnom meradle, napríklad:

i)

jednoduchých uhľovodíkov (lineárne alebo cyklické, nasýtené alebo nenasýtené, alifatické alebo aromatické)

ii)

uhľovodíkov obsahujúcich kyslík, ako sú napr. alkoholy, aldehydy, ketóny, karboxylové kyseliny, estery, acetáty, étery, peroxidy, epoxidové živice

iii)

uhľovodíkov obsahujúcich síru

iv)

dusíkaté uhľovodíky, ako sú napr. amíny, amidy, dusíkaté zlúčeniny, nitrozlúčeniny alebo zlúčeniny obsahujúce skupinu dusičnanovú, nitrilovú, kyanidovú či izokyanidovú

v)

uhľovodíkov obsahujúcich fosfor

vi)

uhľovodíky obsahujúcich halogény

vii)

organokovových zlúčenín

viii)

základných plastových materiálov (polyméry, syntetické vlákna a vlákna na celulózovom základe)

ix)

syntetických kaučukov

x)

farbív a pigmentov

xi)

povrchovo aktívnych činiteľov

*

10 zamestnancov

b)

Chemické zariadenia na výrobu základných anorganických chemikálií v priemyselnom meradle, napríklad:

i)

plyny, ako je napr. čpavok, chlór alebo chlorovodík, fluór alebo fluorovodík, oxidy uhlíka, zlúčeniny obsahujúci síru, oxidy dusíka, vodík, oxid síričitý, fosgén

ii)

kyseliny, ako sú napr. kyseliny chrómová, fluorovodíková, fosforečná, dusičná, chlorovodíková, sírová, ďalej oleum a kyseliny obsahujúce síru

iii)

zásady, ako sú napr. hydroxid amónny, draselný a sodný

iv)

soli, ako sú napr. chlorid amónny, chlorečnan draselný, uhličitan draselný, uhličitan sodný, peroxoboritan, dusičnan strieborný

v)

nekovy, kovové oxidy alebo iné anorganické zlúčeniny, ako sú napr. karbid vápnika, kremík, karbid kremíka

*

c)

Chemické zariadenia na výrobu fosforečných, dusíkatých a draselných hnojív (jednoduchých alebo kombinovaných hnojív) na priemyselnej úrovni

*

d)

Chemické zariadenia na výrobu základných výrobkov na ochranu rastlín a biocídov v priemyselnom meradle

*

e)

Zariadenia využívajúce chemické alebo biologické procesy na výrobu základných farmaceutických výrobkov

*

f)

Zariadenia na výrobu výbušnín a pyrotechnických výrobkov na priemyselnej úrovni

*

10 zamestnancov

5.

Nakladanie s odpadmi a odpadovými vodami

a)

Zariadenia na spaľovanie, pyrolýzu, zhodnocovanie, chemické spracovanie alebo skládkovanie nebezpečných odpadov

so vstupom 10 ton za deň

10 zamestnancov

b)

Zariadenia na spaľovanie komunálnych odpadov

s kapacitou 3 tony za hodinu

c)

Zariadenia na zneškodňovanie ostatných (nie nebezpečných) odpadov

s kapacitou 50 ton za deň

d)

Skládky (s výnimkou skládok inertných odpadov)

so vstupom 10 ton za deň alebo celkovou kapacitou 25 000 ton

e)

Zariadenia na zneškodňovanie alebo recyklovanie živočíšnych tiel alebo odpadov

s kapacitou spracovania 10 ton za deň

f)

Komunálne čistiarne odpadových vôd

s kapacitou ekvivalentu 100 000 obyvateľov

g)

Nezávisle prevádzkované priemyselné čistiarne odpadových vôd, ktoré slúžia na jednu alebo viac činností uvedených v tejto prílohe

s kapacitou 10 000 m3 za deň

6.

Výroba a spracovanie papiera a dreva

a)

Priemyselné závody na výrobu buničiny z dreva alebo podobných vláknitých materiálov

*

10 zamestnancov

b)

Priemyselné závody na výrobu papiera a lepenky a iných primárnych produktov z dreva (ako je drevotrieska, drevovláknité dosky a preglejka)

s výrobnou kapacitou 20 ton za deň

c)

Priemyselné závody na konzervovanie dreva a drevených produktov chemikáliami

s výrobnou kapacitou 50 m3 za deň

7.

Zariadenia na intenzívnu živočíšnu výrobu a akvakultúru

a)

Zariadenia na intenzívny chov hydiny alebo ošípaných

i)

so 40 000 miestami pre hydinu

ii)

s 2 000 miestami pre ošípané (nad 30 kg)

iii)

so 750 miestami pre prasnice

10 zamestnancov

b)

Intenzívna akvakultúra

1 000 ton rýb a mäkkýšov ročne

10 zamestnancov

8.

Živočíšne a rastlinné produkty zo sektora potravín a nápojov

a)

Bitúnky

s výrobnou kapacitou 50 ton tiel za deň

10 zamestnancov

b)

Úprava a spracovanie zamerané na výrobu potravín a nápojov:

 

i)

zo živočíšnych surovín (okrem mlieka)

s výrobnou kapacitou 75 ton konečných výrobkov za deň

ii)

z rastlinných surovín

s výrobnou kapacitou 300 ton konečných výrobkov za deň (priemerná hodnota za štvrťrok)

c)

Úprava a spracovanie mlieka

so vstupnou kapacitou 200 ton mlieka za deň (priemerná hodnota za rok)

9.

Iné činnosti

a)

Závody na predbežné spracovanie (procesy, ako je umývanie, bielenie, lúhovanie) alebo farbenie vlákien či textílií

s kapacitou spracovania 10 ton za deň

10 zamestnancov

b)

Kožiarstvo

s kapacitou spracovania 12 ton konečných výrobkov za deň

c)

Zariadenia na povrchové úpravy látok, vecí alebo výrobkov, používajúce organické rozpúšťadlá, predovšetkým na nanášanie ochranných náterov, tlač, lakovanie, odmasťovanie, lepenie, maľovanie, čistenie, konzervovanie proti vode alebo impregnovanie

s kapacitou spotreby 150 kg za hodinu alebo 200 ton za rok

d)

Zariadenia na výrobu uhlíka (grafitu) alebo elektrografitu spaľovaním alebo grafitizáciou

*

e)

Zariadenia na stavbu a náter lodí alebo odstraňovanie náterov z lodí

s kapacitou pre lode s dĺžkou 100 m

Vysvetlivky:

Stĺpec 1 obsahuje prahové hodnoty podľa článku 7 ods. 1 písm. a).

Hviezdička (*) znamená, že sa neuplatňuje žiadna prahová hodnota (všetky zariadenia podliehajú nahlasovaniu).

Stĺpec 2 obsahuje prahovú hodnotu počtu zamestnancov podľa článku 7 ods. 1 písm. b).

Pod pojmom „10 zamestnancov“ sa rozumie ekvivalent 10 zamestnancov na plný úväzok.

PRÍLOHA II

ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY

Č.

Číslo CAS

Znečisťujúca látka

Prahová hodnota uvoľňovania

(stĺpec 1)

Prahová hodnota prenosu znečisťujúcich látok mimo lokality

(stĺpec 2)

Prahová hodnota pre výrobu, spracovanie alebo použitie

(stĺpec 3)

do ovzdušia

(stĺpec 1a)

do vody

(stĺpec 1b)

do pôdy

(stĺpec 1c)

kg/rok

kg/rok

kg/rok

kg/rok

kg/rok

1

74-82-8

Metán (CH4)

100 000

-

-

-

*

2

630-08-0

Oxid uhoľnatý (CO)

500 000

-

-

-

*

3

124-38-9

Oxid uhličitý (CO2)

100 miliónov

-

-

-

*

4

 

Fluórované uhľovodíky (HFC)

100

-

-

-

*

5

10024-97-2

Oxid dusný (N2O)

10 000

-

-

-

*

6

7664-41-7

Amoniak (NH3)

10 000

-

-

-

10 000

7

 

Nemetánové prchavé organické zlúčeniny (NMVOC)

100 000

-

-

-

*

8

 

Oxidy dusíka (NOx/NO2)

100 000

-

-

-

*

9

 

Perfluórouhľovodíky (PFC)

100

-

-

-

*

10

2551-62-4

Fluorid sírový (SF6)

50

-

-

-

*

11

 

Oxidy síry (SOx/SO2)

150 000

-

-

-

*

12

 

Celkový dusík

-

50 000

50 000

10 000

10 000

13

 

Celkový fosfor

-

5 000

5 000

10 000

10 000

14

 

Hydrochlórofluorouhľovodíky (HCFC)

1

-

-

100

10 000

15

 

Chlórofluorouhľovodíky (CFC)

1

-

-

100

10 000

16

 

Halóny

1

-

-

100

10 000

17

7440-38-2

Arzén a zlúčeniny (ako As)

20

5

5

50

50

18

7440-43-9

Kadmium a zlúčeniny (ako Cd)

10

5

5

5

5

19

7440-47-3

Chróm a zlúčeniny (ako Cr)

100

50

50

200

10 000

20

7440-50-8

Meď a zlúčeniny (ako Cu)

100

50

50

500

10 000

21

7439-97-6

Ortuť a zlúčeniny (ako Hg)

10

1

1

5

5

22

7440-02-0

Nikel a zlúčeniny (ako Ni)

50

20

20

500

10 000

23

7439-92-1

Olovo a zlúčeniny (ako Pb)

200

20

20

50

50

24

7440-66-6

Zinok a zlúčeniny (ako Zn)

200

100

100

1 000

10 000

25

15972-60-8

Alachlór

-

1

1

5

10 000

26

309-00-2

Aldrín

1

1

1

1

1

27

1912-24-9

Atrazín

-

1

1

5

10 000

28

57-74-9

Chlórdan

1

1

1

1

1

29

143-50-0

Chlórdekon

1

1

1

1

1

30

470-90-6

Chlorfénvinfos

-

1

1

5

10 000

31

85535-84-8

Chlóroalkány, C10-C13

-

1

1

10

10 000

32

2921-88-2

Chlórpyrifos

-

1

1

5

10 000

33

50-29-3

DDT

1

1

1

1

1

34

107-06-2

1,2-dichlóretán (EDC)

1 000

10

10

100

10 000

35

75-09-2

Dichlórmetán (DCM)

1 000

10

10

100

10 000

36

60-57-1

Dieldrín

1

1

1

1

1

37

330-54-1

Diuron

-

1

1

5

10 000

38

115-29-7

Endosíran

-

1

1

5

10 000

39

72-20-8

Endrín

1

1

1

1

1

40

 

Halogénované organické zlúčeniny (ako AOX)

-

1 000

1 000

1 000

10 000

41

76-44-8

Heptachlór

1

1

1

1

1

42

118-74-1

Hexachlórbenzén (HCB)

10

1

1

1

5

43

87-68-3

Hexachlórbutadien (HCBD)

-

1

1

5

10 000

44

608-73-1

1,2,3,4,5,6-hexachlórcyklohexán (HCH)

10

1

1

1

10

45

58-89-9

Lindan

1

1

1

1

1

46

2385-85-5

Mirex

1

1

1

1

1

47

 

PCDD + PCDF (dioxíny + furány) (ako Teq)

0,001

0,001

0,001

0,001

0,001

48

608-93-5

Pentachlórbenzén

1

1

1

5

50

49

87-86-5

Pentachlórfenol (PCP)

10

1

1

5

10 000

50

1336-36-3

Polychlorované bifenyly (PCB)

0,1

0,1

0,1

1

50

51

122-34-9

Simazín

-

1

1

5

10 000

52

127-18-4

Tetrachlóretylén (PER)

2 000

-

-

1 000

10 000

53

56-23-5

Tetrachlórmetán (TCM)

100

-

-

1 000

10 000

54

12002-48-1

Trichlórbenzény (TCB)

10

-

-

1 000

10 000

55

71-55-6

1,1,1-trichlóretán

100

-

-

1 000

10 000

56

79-34-5

1,1,2,2-tetrachlóretán

50

-

-

1 000

10 000

57

79-01-6

Trichlóretylén

2 000

-

-

1 000

10 000

58

67-66-3

Trichlórmetán

500

-

-

1 000

10 000

59

8001-35-2

Toxafén

1

1

1

1

1

60

75-01-4

Vinylchlorid

1 000

10

10

100

10 000

61

120-12-7

Antracén

50

1

1

50

50

62

71-43-2

Benzén

1 000

200 (ako BTEX) (1)

200 (ako BTEX) (1)

2 000 (ako BTEX) (1)

10 000

63

 

Brómované difenylétery (PBDE)

-

1

1

5

10 000

64

 

Nonylfenol etoxyláty (NP/NPE) a súvisiace látky

1

1

5

10 000

65

100-41-4

Etylbenzén

-

200 (ako BTEX) (1)

200 (ako BTEX) (1)

2 000 (ako BTEX) (1)

10 000

66

75-21-8

Etylénoxid

1 000

10

10

100

10 000

67

34123-59-6

Izoproturón

-

1

1

5

10 000

68

91-20-3

Naftalén

100

10

10

100

10 000

69

 

Zlúčeniny organocínu (ako celkový Sn)

-

50

50

50

10 000

70

117-81-7

Di-(2-etylhexyl) ftalát (DEHP)

10

1

1

100

10 000

71

108-95-2

Fenoly (ako celkový C)

-

20

20

200

10 000

72

 

Polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU) (2)

50

5

5

50

50

73

108-88-3

Toluén

-

200 (ako BTEX) (1)

200 (ako BTEX) (1)

2 000 (ako BTEX) (1)

10 000

74

 

Tributylcín a zlúčeniny

-

1

1

5

10 000

75

 

Trifenylcín a zlúčeniny

-

1

1

5

10 000

76

 

Celkový organický uhlík (TOC) (ako celkový C alebo COD/3)

-

50 000

-

-

**

77

1582-09-8

Trifluralín

-

1

1

5

10 000

78

1330-20-7

Xylény

-

200 (ako BTEX) (1)

200 (ako BTEX) (1)

2 000 (ako BTEX) (1)

10 000

79

 

Chloridy (ako celkový Cl)

-

2 milióny

2 milióny

2 milióny

10 000 (3)

80

 

Chlór a anorganické zlúčeniny (ako HCl)

10 000

-

-

-

10 000

81

1332-21-4

Azbest

1

1

1

10

10 000

82

 

Kyanidy (ako celkový CN)

-

50

50

500

10 000

83

 

Fluoridy (ako celkový F)

-

2 000

2 000

10 000

10 000 (3)

84

 

Fluór a anorganické zlúčeniny (ako HF)

5 000

-

-

-

10 000

85

74-90-8

Kyanovodík (HCN)

200

-

-

-

10 000

86

 

Pevné častice (PM10)

50 000

-

-

-

*

Číslo CAS znečisťujúcej látky je presný identifikátor v databáze Chemical Abstracts Service.

Stĺpec 1 obsahuje prahové hodnoty podľa článku 7 ods. 1 písm. a) body i) a iv). Ak dôjde k prekročeniu prahovej hodnoty uvedenej v danom podstĺpci (ovzdušie, voda alebo pôda), požaduje sa ohlásenie uvoľňovania alebo, v prípade znečisťujúcich látok v odpadových vodách určených na čistenie, prenosu do zložky životného prostredia uvedenej v danom podstĺpci s ohľadom na danú prevádzkáreň od tých zmluvných strán, ktoré si zvolili systém nahlasovania podľa článku 7 ods. 1 písm. a).

Stĺpec 2 obsahuje prahové hodnoty podľa článku 7 ods. 1 písm. a) bodu ii). Ak dôjde k prekročeniu prahovej hodnoty uvedenej pre príslušnú znečisťujúcu látku v tomto stĺpci, požaduje sa ohlásenie prenosu tejto látky mimo danú prevádzkáreň od tých zmluvných strán, ktoré si zvolili systém nahlasovania podľa článku 7 ods. 1 písm. a) bodu ii).

Stĺpec 3 obsahuje prahové hodnoty podľa článku 7 ods. 1 písm. b). Ak dôjde k prekročeniu prahovej hodnoty uvedenej v tomto stĺpci pre danú znečisťujúcu látku, požaduje sa ohlásenie uvoľňovania a prenosu tejto znečisťujúcej látky mimo danú prevádzkáreň od tých zmluvných strán, ktoré si zvolili systém nahlasovania podľa článku 7 ods. 1 písm. b).

Pomlčka (-) označuje, že predmetný parameter nespôsobuje vznik požiadavky na ohlásenie.

Hviezdička (*) označuje, že pre túto znečisťujúcu látku sa má použiť prahová hodnota uvoľňovania uvedená v stĺpci 1a namiesto prahovej hodnoty výroby, spracovania alebo využitia.

Dvojitá hviezdička (**) označuje, že pre túto znečisťujúcu látku sa má použiť prahová hodnota uvoľňovania uvedená v stĺpci 1b namiesto prahovej hodnoty pre výrobu, spracovanie alebo využitie.

PRÍLOHA III

ČASŤ A

ZNEŠKODŇOVANIE („D“ – DISPOSAL)

Uloženie do pôdy alebo na povrch (napr. skládka)

Úprava pôdy (napr. biodegradácia kvapalných alebo kalových odpadov v pôdach)

Hĺbková injektáž (napr. injektáž čerpateľných odpadov do studní, soľné jaskyne alebo prirodzene sa vyskytujúce ložiská)

Povrchové zásobníky (napr. umiestnenie kvapalných alebo kalových odpadov do jám, rybníkov alebo jazier)

Špeciálne projektovaná skládka (napr. umiestnenie do oddelených líniových buniek, ktoré sú uzavreté a izolované navzájom i od okolitého prostredia)

Vypustenie do vodného telesa s výnimkou mora/oceánu

Vypustenie do mora/oceánu vrátane uloženia na dno mora

Biologická úprava, ak nie je uvedená na inom mieste, ktorá vedie k vytvoreniu konečných zlúčenín alebo zmesí, ktoré sa zneškodňujú akýmkoľvek spôsobom uvedeným v tejto časti

Fyzikálno-chemická úprava, ak nie je uvedená na inom mieste, ktorá vedie k vytvoreniu konečných zlúčenín alebo zmesí, ktoré sú zneškodnené akýmkoľvek spôsobom uvedeným v tejto časti (napr. vyparovanie, sušenie, kalcinácia, neutralizácia, zrážanie)

Spaľovanie na súši

Spaľovanie na mori

Trvalé uloženie (napr. umiestnenie v nádobách v baniach)

Miešanie pred odovzdaním za účelom akejkoľvek činnosti uvedenej v tejto časti

Umiestnenie do nového obalu pred odovzdaním za účelom akejkoľvek činnosti uvedenej v tejto časti

Uloženie až do začatia ktorejkoľvek z činností uvedených v tejto časti

ČASŤ B

ZHODNOCOVANIE („R“ – RECOVERY)

Využitie ako palivo (okrem priameho spaľovania) alebo ako iný prostriedok na získanie energie

Obnovenie/opätovné spracovanie rozpúšťadiel

Recyklácia/opätovné spracovanie organických látok, ktoré sa nepoužívajú ako riedidlá

Recyklácia/opätovné spracovanie kovov a kovových zlúčenín

Recyklácia/opätovné spracovanie iných anorganických materiálov

Obnovenie kyselín alebo zásad

Zhodnocovanie zložiek používaných na obmedzenie znečisťovania

Zhodnocovanie zložiek z katalyzátorov

Opätovná rafinácia použitých olejov alebo iné opätovné použitie olejov

Úprava pôdy, ktorá vedie k prínosu pre poľnohospodárstvo alebo k zlepšeniu ekologickej situácie

Využitie zostatkových materiálov získaných z ktoréhokoľvek spôsobu zhodnocovania uvedeného vyššie v tejto časti

Výmena odpadov za účelom odovzdania na ktorýkoľvek spôsob zhodnocovania uvedený vyššie v tejto časti

Zber materiálov určených na ktorúkoľvek činnosť uvedenú v tejto časti

PRÍLOHA IV

ARBITRÁŽ

1.

V prípade, že je spor predložený na arbitráž podľa článku 23 ods. 2 tohto protokolu, zmluvná strana alebo zmluvné strany oznámia diplomatickou cestou druhej strane alebo stranám sporu, ako aj sekretariátu predmet arbitráže a uvedú najmä tie články tohto protokolu, ktorých výklad alebo uplatňovanie sú predmetom sporu. Sekretariát rozošle informáciu, ktorú prijal, všetkým zmluvným stranám tohto protokolu.

2.

Arbitrážny tribunál má troch členov. Zmluvná strana alebo zmluvné strany uplatňujúce nárok i druhá zmluvná strana alebo zmluvné strany sporu ustanovia po jednom arbitrovi a títo dvaja arbitri určia po spoločnej dohode tretieho arbitra, ktorý je predsedom arbitrážneho tribunálu. Posledne menovaný nesmie byť štátnym príslušníkom žiadnej zo strán sporu, nesmie mať svoje zvyčajné miesto pobytu na území niektorej zo strán sporu a nesmie byť zamestnaný niektorou zo strán a nesmie byť do prípadu ani inak zainteresovaný.

3.

Ak nebol predseda arbitráže ustanovený v lehote dvoch mesiacov od ustanovenia druhého arbitra, výkonný tajomník Európskej hospodárskej komisie na návrh niektorej zo strán sporu ustanoví predsedu v lehote ďalších dvoch mesiacov.

4.

Pokiaľ jedna zo strán neustanoví arbitra v lehote dvoch mesiacov od oznámenia uvedeného v odseku 1, druhá strana o tom môže informovať výkonného tajomníka Európskej hospodárskej komisie, ktorý ustanoví predsedu arbitrážneho tribunálu v lehote ďalších dvoch mesiacov. Na základe svojho ustanovenia požiada predseda arbitrážneho tribunálu tú stranu, ktorá neustanovila arbitra, aby tak vykonala do dvoch mesiacov. Ak tak nevykoná v danej lehote, predseda informuje výkonného tajomníka Európskej hospodárskej komisie, ktorý ustanoví arbitra v lehote ďalších dvoch mesiacov.

5.

Arbitrážny tribunál vydá svoje rozhodnutie v súlade s medzinárodným právom a ustanoveniami tohto protokolu.

6.

Arbitrážny tribunál ustanovený podľa ustanovení tejto prílohy si stanoví svoj rokovací poriadok.

7.

Rozhodnutia arbitrážneho tribunálu, pokiaľ ide o postup rokovaní ako aj vecnú povahu sporu, sa prijímajú väčšinou hlasov jeho členov.

8.

Tribunál môže podniknúť všetky vhodné kroky na zistenie skutočností.

9.

Strany sporu napomáhajú práci arbitrážneho tribunálu a s využitím všetkých dostupných prostriedkov mu predovšetkým:

a)

poskytujú všetky relevantné dokumenty, zariadenia a informácie;

b)

umožňujú, v prípade nevyhnutnosti, povolať svedkov a odborníkov a získavať svedecké výpovede.

10.

Zmluvné strany a arbitri chránia dôvernosť akýchkoľvek informácií, ktoré prijmú ako dôverné počas konania arbitrážneho tribunálu.

11.

Arbitrážny tribunál môže na žiadosť jednej zo strán odporučiť dočasné ochranné opatrenia.

12.

Ak sa jedna zo strán sporu nedostaví pred arbitrážny tribunál alebo neuspeje pri obhajobe svojho stanoviska, môže druhá strana požiadať tribunál, aby pokračoval v konaní a aby vydal konečné rozhodnutie. Neprítomnosť zmluvnej strany alebo skutočnosť, že neuspeje pri obhajobe svojho stanoviska, nepredstavuje prekážku v konaní. Pred vydaním konečného rozhodnutia sa musí arbitrážny tribunál presvedčiť, že predmetný nárok je riadne vecne i právne podložený.

13.

Arbitrážny tribunál môže vypočuť protinávrhy podané v priamej súvislosti s prerokúvaným predmetom sporu a rozhodnúť o nich.

14.

Ak arbitrážny tribunál z dôvodu osobitných okolností prípadu nerozhodne inak, výdavky tribunálu vrátane odmien jeho členom sú hradené obidvoma stranami sporu rovnakým dielom. Tribunál vedie záznamy o všetkých svojich výdavkoch a predkladá stranám ich záverečný výkaz.

15.

Každá zmluvná strana tohto protokolu, ktorá má v predmete sporu záujem právnej povahy a ktorá môže byť dotknutá rozhodnutím, môže so súhlasom tribunálu zasiahnuť do konania.

16.

Arbitrážny tribunál vydá svoje rozhodnutie do piatich mesiacov, odkedy bol ustanovený, pokiaľ nepovažuje za nevyhnutné predĺžiť túto lehotu o dobu, ktorá by nemala presiahnuť päť mesiacov.

17.

K nálezu arbitrážneho tribunálu je priložené odôvodnenie. Nález je konečný a záväzný pre všetky strany sporu. Arbitrážny tribunál odovzdáva nález stranám sporu a sekretariátu. Sekretariát rozošle prijatú informáciu všetkým zmluvným stranám tohto protokolu.

18.

Akékoľvek spory, ktoré môžu vzniknúť medzi stranami ohľadom výkladu alebo výkonu nálezu, môže ktorákoľvek strana predložiť arbitrážnemu tribunálu, ktorý nález vydal, alebo, pokiaľ sa tento tribunál nemôže zísť, inému tribunálu ustanovenému na tento účel rovnakým spôsobom ako prvý tribunál.


(1)  Jednotlivé znečisťujúce látky sa nahlasujú v prípade, že dôjde k prekročeniu prahovej hodnoty pre BTEX (súhrnný parameter pre benzén, toluén, etylbenzén, xylén).

(2)  Polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU) sa merajú ako benzo(a)pyrén (50-32-8), benzo(b)fluórantén (205-99-2), benzo(k)fluóantén (207-08-9), indeno(1,2,3-cd)pyrén (193-39-5) (odvodené z Protokolu o perzistentných organických znečisťujúcich látkach k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia presahujúcom štátne hranice).

(3)  Ako anorganické zlúčeniny.


PRÍLOHA B

Vyhlásenie Európskeho spoločenstva podľa článku 26 ods. 4 Protokolu EHK OSN o registroch uvoľnovania a prenosov znečisťujúcich látok

Európske spoločenstvo vyhlasuje, že podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, a najmä jej článku 175 ods. 1, je príslušné uzatvárať medzinárodné dohody a vykonávať záväzky vyplývajúce z týchto medzinárodných dohôd, ktoré prispievajú k dosahovaniu týchto cieľov:

zachovávanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia,

ochrana zdravia ľudí,

obozretné a rozumné využívanie prírodných zdrojov,

presadzovanie opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych a celosvetových problémov ochrany životného prostredia.

Registre uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok predstavujú vhodný nástroj na stimuláciu zlepšovania ochrany životného prostredia, zabezpečenie prístupu verejnosti k informáciám o uvoľnených znečisťujúcich látkach a použitie príslušnými orgánmi pri sledovaní trendov, dokazovaní pokroku v znižovaní znečisťujúcich látok, podpore monitorovania dodržiavania požiadaviek a hodnotení pokroku, čím prispieva k dosahovaniu vyššie uvedených cieľov.

Európske spoločenstvo ďalej vyhlasuje, že už prijalo právne predpisy záväzné pre členské štáty, ktoré sa týkajú záležitostí upravených týmto protokolom a predlží a v prípade potreby aktualizuje zoznam týchto právnych predpisov v súlade s článkom 26 ods. 4 protokolu.

Európske spoločenstvo je zodpovedné za výkon týchto povinností vyplávajúcich z protokolu, na ktoré sa vzťahuje platné právo Spoločenstva.

Vzhľadom na svoj charakter je výkon právomoci Spoločenstva predmetom neustáleho vývoja.


4.2.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/80


ROZHODNUTIE RADY

z 23. januára 2006,

ktorým sa umožňuje krajinám, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, ako aj Rusku využívať program technickej pomoci a výmeny informácií (TAIEX)

(2006/62/ES)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 181a ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

keďže:

(1)

V oblasti predvstupovej pomoci sa centralizované nepriame riadenie v minulosti osvedčilo ako hodnotný nástroj, najmä pokiaľ ide o činnosti Úradu pre technickú pomoc a výmenu informácií (TAIEX).

(2)

Cieľom európskej susedskej politiky (ESP) je podľa strategického dokumentu Komisie prijatého v máji 2004 využívať výhody rozšírenia Európskej únie z roku 2004 spoločne so susednými krajinami a využiť niektoré nástroje a skúsenosti získané v procese rozšírenia na priblíženie partnerských krajín k EÚ s cieľom postupnej hospodárskej integrácie a prehlbovania politickej spolupráce. Krajiny európskeho susedstva by preto mali mať možnosť využívať TAIEX.

(3)

Na 15. summite EÚ–Rusko 10. mája 2005 EÚ a Rusko prijali postupové plány na tvorbu štyroch spoločných priestorov, ktoré stanovili ciele podobné cieľom ESP, a to zintenzívniť bilaterálnu spoluprácu a pokračovať v snahe o konvergenciu a aproximáciu právnych predpisov k vyšším štandardom.

(4)

Rusko bude oprávnené čerpať finančné prostriedky v rámci budúceho nástroja európskeho susedstva a partnerstva (NESP).

(5)

Článok 54 ods. 2 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (2) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), umožňuje plnenie rozpočtu Spoločenstva prostredníctvom centralizovaného nepriameho riadenia a stanovuje osobitné požiadavky na plnenie, ak to umožňuje základný akt programu.

(6)

Je potrebná harmonizovaná implementácia pomoci prostredníctvom TAIEX-u. Toto rozhodnutie by preto malo dodržať rovnaký prístup ako nariadenie Rady (EHS) č. 3906/89 z 18. decembra 1989 o hospodárskej pomoci určitým krajinám strednej a východnej Európy (3) (PHARE), nariadenie Rady (ES) č. 2666/2000 z 5. decembra 2000 o pomoci Albánsku, Bosne a Hercegovine, Chorvátsku, Federatívnej republike Juhoslávie a Bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko (4) (CARDS) a nariadenie Rady (ES) č. 2500/2001 zo 17. decembra 2001 o predvstupovej finančnej pomoci pre Turecko (5).

(7)

Časť opatrení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 99/2000 z 29. decembra 1999 o poskytovaní pomoci partnerským štátom vo východnej Európe a strednej Ázii (6) patrí do rozsahu pôsobnosti Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „zmluva o Euratome“). Takéto časti nie sú dotknuté týmto rozhodnutím,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Účelom tohto rozhodnutia je umožniť krajinám, na ktoré sa vzťahuje Európska susedská politika, ako aj Rusku, najmä tým, v ktorých prebieha akčný plán alebo postupový plán, využívať pomoc TAIEX-u, ktorý bude poskytovať cielenú technickú pomoc partnerským krajinám pri pochopení a vypracúvaní právnych predpisov súvisiacich s akčnými plánmi a pri ich implementácii a presadzovaní.

Článok 2

Na účely vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1488/96 z 23. júla 1996 o finančných a technických opatreniach (MEDA) sprevádzajúcich reformu hospodárskych a sociálnych štruktúr v rámci Euro-stredomorského partnerstva (7) a nariadenia (ES, Euratom) č. 99/2000 môže Komisia v súlade s článkom 54 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách rozhodnúť o zverení úloh orgánu verejnej moci, a najmä úloh plnenia rozpočtu vyplývajúcich z takéhoto rozhodnutia orgánu vykonávajúcemu program TAIEX podľa nariadenia (EHS) č. 3906/1989, nariadenia (ES) č. 2666/2000 a nariadenia (ES) č. 2500/2001.

Článok 3

Toto rozhodnutie sa nevzťahuje na tie časti opatrení implementovaných podľa nariadenia (ES, Euratom) č. 99/2000, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti zmluvy o Euratome.

Článok 4

Aktivity schválené týmto rozhodnutím sa financujú z rozpočtovej položky 19 06 01 Pomoc partnerským krajinám vo východnej Európe a v strednej Ázii a zo súvisiacej rozpočtovej položky na administratívne náklady 19 01 04 07 a z rozpočtovej položky 19 08 02 01 MEDA (opatrenia sprevádzajúce reformu hospodárskych a sociálnych štruktúr v stredomorských nečlenských krajinách) a zo súvisiacej rozpočtovej položky na administratívne náklady 19 01 04 06.

V Bruseli 23. januára 2006

Za Radu

predseda

J. PRÖLL


(1)  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

(2)  Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

(3)  Ú. v. ES L 375, 23.12.1989, s. 11. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2257/2004 (Ú. v. EÚ L 389, 30.12.2004, s. 1).

(4)  Ú. v. ES L 306, 7.12.2000, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2112/2005 (Ú. v. EÚ L 344, 27.12.2005, s. 23).

(5)  Ú. v. ES L 342, 27.12.2001, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2112/2005.

(6)  Ú. v. ES L 12, 18.1.2000, s. 1.

(7)  Ú. v. ES L 189, 30.7.1996, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2112/2005.


Komisia

4.2.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/82


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 26. novembra 2003

o schéme pomoci, ktorú plánuje zaviesť Taliansko, región Piemonte, na zníženie znečistenia ovzdušia na svojom území

[oznámené pod číslom K(2003) 3520]

(Iba taliansky text je autentický)

(Text s významom pre EHP)

(2006/63/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 88 ods. 2 prvý pododsek,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (1),

po vyzvaní zúčastnených strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedeným článkom,

keďže:

1.   KONANIE

(1)

V liste zo 16. decembra 2002, ktorý Komisia zaregistrovala 18. decembra 2002 (A/39321), a v liste z 20. decembra 2002, ktorý bol zaregistrovaný 31. decembra 2002 (A/39483), talianske orgány oznámili v zmysle článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES schému pomoci regiónu Piemonte týkajúcu sa rozšírenia distribučnej siete na predaj zemného plynu pre motorové vozidlá.

(2)

V liste D/50722 z 3. februára 2003 si Komisia vyžiadala dodatočné informácie o schéme oznámenej pomoci.

(3)

Dňa 25. marca 2003 talianske orgány predložili súhrnné informácie v liste, zaregistrovanom 28. marca 2003 (A/32278).

(4)

V liste SG(2003) D/229965 z 28. mája 2003 Komisia informovala Taliansko o tom, že začala konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES v súvislosti s navrhovaným opatrením.

(5)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zúčastnené strany na predloženie svojich pripomienok v stanovenej lehote (jeden mesiac) v zmysle článku 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999.

(6)

Komisia prijala pripomienky tretích strán 29. augusta 2003 [Bundesverband der deutschen Gas- und Wasserwirtschaft e. V. (BGW), Nemecko], 1. septembra 2003 (Bundesministerium der Finanzen, Nemecko), 2. septembra 2003 (OMV Erdgas, Rakúsko).

(7)

Oficiálna odpoveď Talianska – po tom, ako si talianske orgány vyžiadali dve predĺženia lehoty na predloženie odpovede (10. júla 2003 a 5. augusta 2003), ktoré Komisia udelila 7. augusta 2003 – bola predložená listom z 10. októbra 2003 (A/37006).

2.   PODROBNÝ OPIS SCHÉMY

2.1.   Právny základ a predmet schémy

(8)

Oznámená pomoc vychádza z ustanovení nasledujúcich legislatívnych predpisov:

A.

Základná legislatíva

rozhodnutie Regionálneho výboru (DGR) č. 67-7675 z 11. novembra 2002„Projekt posilnenia predajnej siete metánu pre pohon motorových vozidiel. Prenesenie finančných prostriedkov v prospech obcí na financovanie podnikov, ktoré plánujú postaviť zariadenia na distribúciu metánu pre pohon motorových vozidiel. Vymedzenie časového harmonogramu pre predloženie ponúk a ich hodnotenie.“

B.

Sekundárna legislatíva

zákon č. 426 z 9. decembra 1998„Nové opatrenia v oblasti životného prostredia“,

ministerský dekrét z 22. decembra 2000„Identifikácia štátnej siete plynovodov v zmysle článku 9 legislatívneho dekrétu č. 164 z 23. mája 2000“,

ministerský dekrét č. 256 zo 17. júla 1998„Pravidlá úľavy pre motorové vozidlá poháňané metánom alebo skvapalneným ropným plynom (LPG)“,

ministerský dekrét z 28. mája 1999„Udelenie pôžičiek miestnym orgánom zo strany Cassa depositi e prestiti (Zálohovej a úverovej pokladnice) na financovanie opatrení v oblasti životného prostredia, ktoré ustanovil zákon č. 426 z 9. decembra 1998“,

ministerský dekrét z 5. apríla 2001„Priame príspevky občanom na kúpu elektrických, metánových a LPG vozidiel a na inštaláciu zariadení na metán a LPG“,

rozhodnutie Regionálneho výboru č. 13-7622 „Rozširovanie používania metánu a LPG, ako aj ostatných inovatívnych motorizácií s nízkym negatívnym vplyvom na životné prostredie vo vozovom parku na verejnoprospešné účely. Vymedzenie kritérií rozdeľovania a prenosu finančných prostriedkov na provincie.“,

rozhodnutie Regionálneho výboru č. 62-6806 „Všeobecné kritériá a spôsoby prispievania investičného plánu do oblasti miestnej verejnej dopravy v Piemonte v súlade so zákonom č. 194/98. Pridelenie sumy vo výške 9 009 895,07 EUR v rámci kapitoly 25192/2002 v prospech Regionálneho riaditeľstva dopravy“.

(9)

Táto schéma sa týka rozšírenia siete čerpacích staníc zabezpečujúcich distribúciu zemného plynu (metánu) na pohon motorových vozidiel. V súčasnosti sa na území regiónu Piemonte nachádza len dvanásť zariadení tohto druhu na rozdiel od 80 zariadení v regióne Emilia Romagna a 64 zariadení v Benátsku (Veneto). Tento počet zariadení sa považuje za nedostatočný na dosiahnutie cieľa zakotveného v Kjótskom protokole o znižovaní emisií CO2 – ktorý je ustanovený v celoštátnych a regionálnych predpisoch – a na zníženie negatívneho vplyvu ostatných nebezpečných látok prítomných v atmosfére na životné prostredie, čím sa zníži na regionálnej úrovni prítomnosť nasledujúcich znečisťujúcich látok: a) oxidu dusičitého; b) jemných čiastočiek; c) benzénu. Tieto znečisťujúce emisie sú dôsledkom preťaženia dopravného systému a nadmerného používania jednej zmesi tradičného paliva. Z tohto dôvodu región Piemonte zameral svoju činnosť na oblasť verejnej a súkromnej dopravy tak prostredníctvom premávky/štruktúry automobilového parku, ako aj prostredníctvom distribúcie pohonných hmôt.

2.2.   Podoba opatrenia

(10)

Navrhovaná pomoc sa udeľuje v podobe subvencie.

2.3.   Výška, príjemcovia a oprávnené náklady

(11)

Pomoc predstavuje sumu 150 000 EUR na distribučné zariadenie. Veľkosť zariadenia nie je uvedená. Oprávnené náklady sú opísané v časti 4 „Pripomienky Talianska“.

2.4.   Rozpočet a trvanie

(12)

Rozpočet predstavuje sumu 5 miliónov EUR. Trvanie schémy závisí od plánovanej rozpočtovej dotácie na roky 2002, 2003 a 2004.

3.   DÔVODY NA ZAČATIE KONANIA

(13)

V rozhodnutí z 28. mája 2003 (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) Komisia vyjadrila pochybnosti, ktoré vzbudila oznámená schéma vo viacerých ohľadoch.

3.1.   Pochybnosti týkajúce sa výšky pomoci

(14)

Komisia zistila, že výška pomoci presahuje maximálnu sumu 100 000 EUR na obdobie troch rokov pre každý jednotlivý podnik, ktorú stanovuje nariadenie Komisie (ES) č. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES pri pomoci de minimis  (3), a vzala na vedomie skutočnosť, že talianske orgány nemali v úmysle znížiť výšku pomoci stanovenú na 150 000 EUR pre distribučné zariadenie, pretože táto výška by predstavovala minimálny stimul potrebný na podporu investícií do nových distribučných zariadení v regióne.

3.2.   Pochybnosti týkajúce sa vzdialenosti siete od vnútorných hraníc Spoločenstva a týkajúce sa možného vplyvu opatrenia na obchod v rámci Spoločenstva, keďže nejde o opatrenie „de minimis

(15)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia pripomenula, že na prvý pohľad naďalej existuje potenciálne ovplyvnenie obchodu, pretože zemný plyn je predmetom medzinárodného obchodu a distribučné zariadenia sa môžu nachádzať v blízkosti hranice.

3.3.   Pochybnosti týkajúce sa vlastníctva distribučných zariadení zemného plynu a identity príjemcov pomoci

(16)

V rozhodnutí o začatí konania sa Komisia odvolala na predchádzajúce rozhodnutie v podobnom prípade: rozhodnutie 1999/705/ES z 20. júla 1999 o štátnej pomoci, ktorú poskytlo Holandsko 633 holandským distribútorom benzínu nachádzajúcim sa v pohraničnom regióne s Nemeckom (4). Toto rozhodnutie bolo potvrdené Súdnym dvorom v rozsudku z 13. júna 2002 (5).

3.4.   Pochybnosti týkajúce sa vplyvu opatrenia na životné prostredie

(17)

Komisia pripomenula, že talianske orgány v oznámení jasne nepreukázali, že pozitívne vplyvy na životné prostredie, ktoré by mala schéma vytvoriť, sú reálne.

(18)

Dva body zdôraznené v rozhodnutí 1999/705/ES a v nasledujúcom rozhodnutí Súdneho dvora, uvedenom v bode 16, sú obzvlášť relevantné na účely tohto prípadu.

(19)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia trvala na správnej identifikácii „príjemcu“, ktorý by mohol byť iný a nesúvisiaci subjekt s „distribučným zariadením“. Toto by sa mohlo stať, ak a) by ten istý vlastník vlastnil alebo prevádzkoval rôznych distributérov alebo b) by ten istý predajca predložil viacero žiadostí o pomoc. V skutočnosti nie je nemožné, aby niektorá veľká ropná spoločnosť mala de facto kontrolu nad prevádzkovaním distribučného zariadenia z dôvodu dohody o výhradnom nákupe hmôt alebo na základe iného druhu dohôd.