21.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 335/1

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

21.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 335/3

(1)

V zmysle medzinárodných záväzkov Spoločenstva, uzatvorených v rámci Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní (2), Spoločenstvo sa zaviazalo doviezť určité množstvo kukurice do Španielska.

(2)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1839/95 z 26. júla 1995 o spôsoboch uplatňovania tarifných kvót na dovoz kukurice a ciroku do Španielska a kukurice do Portugalska (3) určilo špecifické pravidlá potrebné na uplatňovanie výberových konaní.

(3)

Vzhľadom na súčasné potreby trhu v Španielsku je vhodné otvoriť výberové konanie na zníženie dovozného cla na kukuricu,

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

21.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 335/4

(1)

V zmysle medzinárodných záväzkov Spoločenstva uzatvorených v rámci Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní (2) sa Spoločenstvo zaviazalo doviesť do Španielska určité množstvo ciroku.

(2)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1839/95 z 26. júla 1995 o ustanovení podrobných pravidiel pre uplatňovanie colných kvót na dovoz kukurice a ciroku do Španielska a dovoz kukurice do Portugalska (3) stanovilo potrebné osobitné pravidlá realizácie týchto výberových konaní.

(3)

Vzhľadom na súčasné potreby španielskeho trhu je vhodné otvoriť výberové konanie na poskytnutie zníženia dovozného cla na dovoz ciroku.

(4)

Nariadenie Rady (ES) č. 2286/2002 z 10. decembra 2002 o postupoch uplatniteľných na poľnohospodárske výrobky a tovar, ktorý je výsledkom spracovania poľnohospodárskych výrobkov s pôvodom v afrických, karibských a tichomorských štátoch (štáty AKT), ktoré zrušuje nariadenie (ES) č. 1706/98 (4), stanovuje najmä zníženie cla uplatniteľného na dovoz ciroku o 60 % v rámci ročnej kvóty 100 000 ton a o 50 % na dovoz nad touto kvótou. Kumulácia tohto zvýhodnenia a výhody vyplývajúcej z výberového konania na poskytnutie zníženia dovozného cla by narušila španielsky trh s obilninami. Je preto potrebné možnosť takejto kumulácie vylúčiť.

(5)

Opatrenia uvedené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

21.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 335/6

(1)

S cieľom umožniť Komisii monitorovať vývoj trhu v odvetví surového tabaku, na ktorý sa vzťahuje spoločná organizácia trhu zriadená nariadením (EHS) č. 2075/92, sa od členských štátov vyžaduje, aby oznámili potrebné informácie.

(2)

V tejto súvislosti bolo prijaté nariadenie Komisie (ES) č. 604/2004 z 29. marca 2004 o oznamovaní informácií o tabaku počnúc úrodou v roku 2000 (2).

(3)

Informácie, ktoré je potrebné oznámiť, by mali poskytnúť všeobecný prehľad o celkovom trhu Spoločenstva s tabakom a mali by sa najmä zohľadniť ustanovenia nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá pre režimy priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú určité režimy podpory pre poľnohospodárov (3) a implementačné pravidlá.

(4)

V záujme účinnej správy by sa oznámené informácie mali sústrediť do skupín podľa odrody tabaku a na podávanie informácií by sa malo stanoviť časové obmedzenie.

(5)

Preto je vhodné prijať ustanovenia o informáciách, podľa ktorých sa budú podávať oznámenia.

(6)

V záujme zrozumiteľnosti a racionality by sa malo nariadenie (ES) č. 604/2004 zrušiť a nahradiť novým nariadením.

(7)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre tabak,

21.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 335/13

(1)

Nariadenie (ES) č. 550/2004 vyžaduje od Komisie, aby ustanovila spoločné požiadavky na poskytovanie leteckých navigačných služieb v celom Spoločenstve. Nariadenie zabezpečuje priame uplatňovanie a je na tento účel najvhodnejším nástrojom.

(2)

Poskytovanie leteckých navigačných služieb v rámci Spoločenstva by malo podliehať osvedčovaniu členskými štátmi. Poskytovatelia leteckej navigačnej služby, ktorí spĺňajú spoločné požiadavky, by mali dostať osvedčenie v súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 550/2004. Tí poskytovatelia leteckých navigačných služieb, ktorí môžu prevádzkovať službu bez osvedčenia, by sa mali usilovať o zabezpečenie maximálneho súladu so spoločnými požiadavkami v rozsahu, v akom im to ich právny štatút umožňuje.

(3)

Uplatnením spoločných požiadaviek, ktoré sa majú stanoviť podľa článku 6 nariadenia (ES) č. 550/2004, by nemala byť dotknutá zvrchovanosť členských štátov nad ich vzdušným priestorom ani požiadavky členských štátov súvisiace s verejným poriadkom, bezpečnosťou a obrannými záležitosťami, ako sa ustanovuje v článku 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 549/2004 z 10. marca 2004, ktorým sa stanovuje rámec pre vytvorenie jednotného európskeho vzdušného priestoru (rámcové nariadenie) (2). Spoločné požiadavky by sa nemali vzťahovať na vojenské operácie a výcvik v zmysle článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 549/2004.

(4)

Vymedzenie spoločných požiadaviek na poskytovanie leteckých navigačných služieb by malo náležite zohľadňovať právny štatút poskytovateľov leteckých navigačných služieb v členských štátoch. Okrem toho, ak organizácia vykonáva iné činnosti, ako je poskytovanie leteckých navigačných služieb, spoločné požiadavky, ktoré sa majú ustanoviť podľa článku 6 nariadenia (ES) č. 550/2004, by sa nemali uplatňovať na takéto iné činnosti alebo na zdroje pridelené na činnosti, ktoré nepatria do poskytovania leteckých navigačných služieb, ak nie je stanovené inak.

(5)

Uplatňovanie spoločných požiadaviek na poskytovateľov leteckých navigačných služieb by malo byť primerané rizikám, ktoré sa spájajú so špecifickými znakmi každej služby, ako sú napríklad počet a/alebo druh a charakteristiky obslúžených pohybov. Ak sa niektorí poskytovatelia leteckých navigačných služieb rozhodnú nevyužívať možnosť poskytovať cezhraničné služby a vzdať sa tak práva na vzájomné uznávanie v rámci jednotného európskeho vzdušného priestoru, národný dozorný orgán by mal byť oprávnený umožniť týmto poskytovateľom, aby primeraným spôsobom spĺňali buď určité všeobecné požiadavky na poskytovanie leteckých navigačných služieb, alebo určité špecifické požiadavky na poskytovanie letových prevádzkových služieb. Podmienky pripojené k osvedčeniu by mali následne odrážať charakter a rozsah odchýlky.

(6)

S cieľom zabezpečiť riadne fungovanie systému osvedčovania by členské štáty mali poskytnúť Komisii v kontexte svojich ročných hlásení všetky relevantné informácie o odchýlkach, ktoré udelil ich národný dozorný orgán.

(7)

Rôzne druhy leteckých navigačných služieb nemusia podliehať rovnakým požiadavkám. Je preto potrebné prispôsobiť spoločné požiadavky špecifickým vlastnostiam každého druhu služby.

(8)

Dôkaz o zhode by mali poskytnúť poskytovatelia leteckých navigačných služieb, a to na obdobie platnosti osvedčenia a na všetky zabezpečované služby.

(9)

Na zabezpečenie účinného uplatňovania spoločných požiadaviek by sa mal zaviesť systém pravidelného dohľadu a inšpekcia zhody s uvedenými spoločnými požiadavkami ako podmienkami, ktoré sa uvádzajú v osvedčení. Národný dozorný orgán by mal preskúmať vhodnosť poskytovateľa pred vydaním osvedčenia a posúdiť trvalú zhodu poskytovateľov leteckých navigačných služieb, ktorú každoročne osvedčuje. Mal by preto zriadiť a každoročne aktualizovať indikatívny inšpekčný program, ktorý by sa vzťahoval na všetkých poskytovateľov, ktorým vydal osvedčenie, a spočíval by na posudzovaní rizík. Program by mal umožniť inšpekciu všetkých relevantných častí poskytovateľov leteckých navigačných služieb v rámci primeraného časového rámca. Pri posudzovaní zhody určených poskytovateľov letových prevádzkových služieb a meteorologických služieb by mal byť národný dozorný orgán oprávnený kontrolovať relevantné požiadavky vyplývajúce z medzinárodných záväzkov daného členského štátu.

(10)

Vzájomné preskúmanie národnými dozornými orgánmi by malo posilniť spoločný prístup k dohľadu nad poskytovateľmi leteckých navigačných služieb v celom Spoločenstve. Komisia by v spolupráci s členskými štátmi mala zabezpečiť tieto vzájomné preskúmania, ktoré by mali byť koordinované s činnosťami v rámci implementačného monitorovacieho a podporného programu (ESIMS) požiadaviek na regulovanie bezpečnosti Eurocontrolu ESARR a Všeobecného programu hodnotenia dohľadu nad bezpečnosťou (USOAP), ktorý vykonáva Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO). Zabráni sa tak zdvojeniu práce. S cieľom umožniť výmenu skúseností a najlepších postupov počas vzájomného preskúmania by národní experti mali pochádzať, pokiaľ je to možné, z národného dozorného orgánu alebo uznávanej organizácie.

(11)

Eurocontrol vypracoval požiadavky na regulovanie bezpečnosti (ESARR), ktoré majú pre bezpečné poskytovanie letových prevádzkových služieb najväčší význam. V súlade s nariadením (ES) č. 550/2004 by Komisia mala identifikovať a prijať relevantné ustanovenia ESARR 3 o používaní systémov manažmentu bezpečnosti poskytovateľmi služieb manažmentu letovej prevádzky (ATM), ESARR 4 o posudzovaní rizík a ich zmierňovaní v ATM a ESARR 5 o personále služieb ATM, požiadavky na technický personál, ktorý vykonáva prevádzkové úlohy súvisiace s bezpečnosťou. Na základe článku 5 nariadenia (ES) č. 550/2004 Komisia predstavila návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o licencii Spoločenstva pre riadiaceho letovej prevádzky (3), ktorá zahŕňa ustanovenia ESARR 5 pre riadiacich letovej prevádzky. Nie je preto vhodné opakovať tieto ustanovenia v tomto nariadení. Mali by sa však včleniť ustanovenia požadujúce od národného dozorného orgánu, aby kontroloval, či má personál poskytovateľa letových prevádzkových služieb, najmä riadiaci letovej prevádzky, riadne vydané preukazy spôsobilosti, ak sa vyžadujú.

(12)

Nie je tiež vhodné opakovať ustanovenia ESARR 2 o hlásení a posudzovaní udalostí súvisiacich s bezpečnosťou v ATM, upravené v smernici Rady 94/56/ES z 21. novembra 1994, ktorou sa ustanovujú základné princípy, ktorými sa riadi vyšetrovanie nehôd a incidentov v civilnom letectve (4), a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/42/ES z 13. júna 2003 o hlásení udalostí v civilnom letectve (5). V rámci nových opatrení o udalostiach súvisiacich s bezpečnosťou by sa však od národného dozorného orgánu malo vyžadovať, aby kontroloval, či poskytovateľ letových prevádzkových služieb, ako aj poskytovateľ spojovacích, navigačných a sledovacích služieb spĺňa opatrenia, ktoré sa vyžadujú na hlásenie a posudzovanie takýchto udalostí. Relevantné ustanovenia ESARR 1 o dohľade nad bezpečnosťou v ATM a ESARR 6 o softvéri v systémoch ATM by sa mali identifikovať a prijať vo forme samostatných aktov Spoločenstva.

(13)

Osobitne by sa malo uznať po prvé, že manažment bezpečnosti je tou funkciou poskytovania letových prevádzkových služieb, ktorá zabezpečuje, aby boli všetky bezpečnostné riziká identifikované, posúdené a uspokojivo zmiernené, a po druhé, že formálny a systematický prístup k manažmentu bezpečnosti maximalizuje prínosy bezpečnosti viditeľným a sledovateľným spôsobom. Komisia by mala aktualizovať a spresniť požiadavky na bezpečnosť, vzťahujúce sa na letecké navigačné služby, s cieľom zabezpečiť čo najvyššiu úroveň bezpečnosti bez toho, aby bola dotknutá perspektívna úloha Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva v tejto oblasti.

(14)

Poskytovatelia leteckých navigačných služieb by mali pôsobiť v súlade s príslušnými normami ICAO. S cieľom zjednodušiť cezhraničné poskytovanie služieb by členské štáty a Komisia mali v úzkej spolupráci s Eurocontrolom pracovať na minimalizácii rozdielov, ktoré členské štáty oznámili pri uplatňovaní noriem ICAO v oblasti leteckých navigačných služieb s cieľom dosiahnuť spoločný súbor noriem medzi členskými štátmi v rámci jednotného európskeho vzdušného priestoru, najmä s cieľom rozvoja spoločných pravidiel lietania.

(15)

Rozličné vnútroštátne opatrenia týkajúce sa zodpovednosti by nemali brániť poskytovateľovi leteckej navigačnej služby uzatvárať dohody o cezhraničnom poskytovaní služieb, keďže sa zaviedli opatrenia na pokrývanie strát zo škôd vyplývajúcich zo zodpovednosti podľa uplatniteľného práva. Použitá metóda by mala zodpovedať požiadavkám podľa vnútroštátneho práva. Členské štáty, ktoré umožnia poskytovanie leteckých navigačných služieb v celom vzdušnom priestore, za ktorý sú zodpovedné, alebo v jeho časti bez osvedčovania podľa nariadenia (ES) č. 550/2004, by mali prevziať zodpovednosť za týchto poskytovateľov.

(16)

Zatiaľ čo ESARR 4 definuje maximálnu tolerovateľnú pravdepodobnosť priameho prispenia ATM k nehodám v regióne ECAC (Európska konferencia civilného letectva), maximálne tolerovateľné pravdepodobnosti pre všetky triedy závažnosti sa ešte nestanovili. Členské štáty a Komisia v spolupráci s Eurocontrolom by mali doplniť a aktualizovať tieto pravdepodobnosti a vyvinúť mechanizmus na ich uplatňovanie v rôznych podmienkach.

(17)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre jednotný vzdušný priestor, zriadeného článkom 5 nariadenia (ES) č. 549/2004,

a)

iné činnosti, ktoré poskytovateľ vykonáva okrem poskytovania leteckých navigačných služieb;

b)

zdroje pridelené na činnosti, ktoré nepatria pod poskytovanie leteckých navigačných služieb.

a)

ESARR 3 o používaní systémov manažmentu bezpečnosti poskytovateľmi služieb manažmentu letovej prevádzky (ATM), vydaný 17. júla 2000;

b)

ESSAR 4 o posudzovaní rizík a ich zmierňovaní v ATM, vydaný 5. apríla 2001;

c)

ESARR 5 o personáli služieb ATM, požiadavky na technický personál, ktorý vykonáva úlohy súvisiace s prevádzkovou bezpečnosťou, vydaný 11. apríla 2002.

a)

„letecké práce“ znamenajú prevádzku lietadla, pri ktorej sa lietadlo využíva na špecializované služby, ako napríklad poľnohospodárstvo, stavebníctvo, fotografovanie, sledovanie, pozorovanie a hliadkovanie, pátranie a záchrana alebo letecká reklama;

b)

„obchodná letecká doprava“ znamená akúkoľvek prevádzku lietadla, ktorá zahŕňa dopravu cestujúcich, nákladu alebo pošty za úhradu alebo v prenájme;

c)

„funkčný systém“ znamená kombináciu systémov, postupov a ľudských zdrojov organizovaných na výkon funkcie v kontexte ATM;

d)

„všeobecné letectvo“ znamená inú prevádzku civilného lietadla, ako je pravidelná letecká služba a nepravidelná letecká doprava za úhradu alebo v prenájme;

e)

„národný dozorný orgán“ znamená orgán alebo orgány, ktoré vymenovali alebo zriadili členské štáty ako svoj národný orgán podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 549/2004;

f)

„nebezpečenstvo“ znamená akúkoľvek situáciu, udalosť alebo okolnosť, ktorá môže spôsobiť nehodu;

g)

„prevádzková organizácia“ znamená organizáciu zodpovednú za poskytovanie technických služieb podporujúcich letové prevádzkové služby, spojovacie a navigačné služby alebo služby sledovania;

h)

„riziko“ znamená kombináciu celkovej pravdepodobnosti alebo frekvencie výskytu škodlivého účinku, ktorý vznikol v dôsledku nebezpečenstva a závažnosti tohto účinku;

i)

„zaistenie bezpečnosti“ znamená všetky plánované a systematické činnosti potrebné na dosiahnutie zodpovedajúcej dôveryhodnosti, že produkt, služba, organizácia alebo funkčný systém dosahujú prijateľnú alebo tolerovateľnú úroveň bezpečnosti;

j)

„cieľ bezpečnosti“ znamená kvalitatívne alebo kvantitatívne vyjadrenie, ktoré definuje maximálnu frekvenciu alebo pravdepodobnosť, pri ktorej možno očakávať výskyt nebezpečenstva;

k)

„požiadavky na bezpečnosť“ znamenajú prostriedky na zmiernenie rizika, definované na základe stratégie zmierňovania rizika, ktorá dosahuje konkrétny bezpečnostný cieľ, vrátane organizačných, prevádzkových, procedurálnych, funkčných, výkonnostných požiadaviek a požiadaviek na interoperabilitu alebo charakteristík prostredia;

l)

„služby“ znamenajú leteckú navigačnú službu alebo súbor leteckých navigačných služieb.

a)

všeobecné letectvo;

b)

letecké práce;

c)

obchodná letecká doprava, ktorá sa obmedzuje na lietadlo s maximálnou vzletovou hmotnosťou menej ako 10 ton alebo s počtom sedadiel menej ako 20;

d)

obchodná letecká doprava s menej ako 10 000 pohybmi ročne bez ohľadu na maximálnu vzletovú hmotnosť a počet používaných sedadiel v lietadle; počet pohybov sa získa sčítaním počtu vzletov a pristátí a vypočíta sa ako priemer z predchádzajúcich troch rokov.

a)

časť 1: technická a prevádzková spôsobilosť a schopnosť;

b)

časť 3.1: manažment bezpečnosti;

c)

časť 5: ľudské zdroje;

d)

časť 8.1: otvorené a transparentné poskytovanie služieb.

a)

zodpovednosť za manažment bezpečnosti, ako aj externé služby a dodávky (v časti 3.1.2);

b)

preverovanie bezpečnosti (v časti 3.1.3);

c)

bezpečnostné požiadavky na posudzovanie rizika a jeho zmiernenie v prípade zmien (časť 3.2).

a)

konkretizuje charakter a rozsah pôsobnosti odchýlky v podmienkach pripojených k osvedčeniu s uvedením jej právneho základu;

b)

časovo obmedzí platnosť osvedčenia a

c)

sleduje, či poskytovatelia leteckej navigačnej služby majú naďalej nárok na odchýlku.

a)

preskúmať relevantné záznamy, údaje, postupy a akýkoľvek iný materiál, ktorý sa týka poskytovania leteckých navigačných služieb;

b)

zhotovovať kópie alebo výňatky z takýchto záznamov, údajov, postupov a iného materiálu;

c)

požiadať o ústne vysvetlenie na mieste;

d)

vstupovať do relevantných priestorov, dopravných prostriedkov alebo na relevantné územia.

a)

vydá náležité bezpečnostné predpisy pre technický personál, ktorý vykonáva úlohy súvisiace s prevádzkovou bezpečnosťou;

b)

zabezpečí zodpovedajúci a náležitý dohľad nad bezpečnosťou v prípade technického personálu, ktorý vykonáva úlohy súvisiace s prevádzkovou bezpečnosťou, ktoré mu pridelila akákoľvek prevádzková organizácia;

c)

v odôvodnených prípadoch a po dôkladnom preskúmaní prijme náležité opatrenia vzhľadom na prevádzkovú organizáciu a/alebo jej technický personál, ktorý nespĺňa ustanovenia prílohy II časti 3.3;

d)

overí, či sa zaviedli náležité metódy, ktoré zabezpečia, že tretie strany, ktorým sa pridelili úlohy spojené s prevádzkovou bezpečnosťou, spĺňajú ustanovenia prílohy II časti 3.3.

21.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 335/31

(1)

V nariadení Rady (ES) č. 27/2005 z 22. decembra 2004, ktorým sa na rok 2005 stanovujú príležitosti na rybolov a príslušné podmienky pre určité násadové ryby a skupiny násadových rýb uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie úlovkov (3), sa ustanovujú kvóty na rok 2005.

(2)

Dňa 6. júna 2005 Litva zastavila v zóne NAFO 3L lov hlbinnej krevety pre plavidlá plaviace sa pod jej vlajkou.

(3)

V nariadení Komisie (ES) č. 1170/2005 (4) sa zakazuje lov hlbinnej krevety v zóne NAFO 3L pre plavidlá plaviace sa pod vlajkou Litvy alebo registrované v Litve.

(4)

Dňa 30. októbra 2005 Japonsko previedlo na Litvu 144 ton kvóty na hlbinnú krevetu vo vodách zóny NAFO 3L. Lov hlbinnej krevety vo vodách zóny NAFO 3L plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou Litvy alebo registrovanými v Litve by sa mal v dôsledku toho povoliť. Nariadenie Komisie (ES) č. 1170/2005 by sa preto malo zrušiť,

21.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 335/32

(1)

V nariadení Rady (ES) č. 27/2005 z 22. decembra 2004, ktorým sa na rok 2005 stanovujú príležitosti na rybolov a príslušné podmienky pre určité násadové ryby a skupiny násadových rýb uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie úlovkov (3), sa ustanovujú kvóty na rok 2005.

(2)

Dňa 9. októbra 2005 Dánsko zastavilo v zóne ICES IIIa lov šprota obyčajného pre plavidlá plaviace sa pod jeho vlajkou.

(3)

V nariadení Komisie (ES) č. 1779/2005 (4) sa zakazuje lov šprota obyčajného v zóne ICES IIIa pre plavidlá plaviace sa pod vlajkou Dánska alebo registrované v Dánsku.

(4)

Dňa 15. novembra 2005 Švédsko previedlo na Dánsko 1 000 ton kvóty na šprota obyčajného vo vodách zóny ICES IIIa. Lov šprota obyčajného vo vodách zóny ICES IIIa plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou Dánska alebo registrovanými v Dánsku by sa mal v dôsledku toho povoliť. Nariadenie Komisie (ES) č. 1779/2005 by sa preto malo zrušiť,

21.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 335/33

(1)

V nariadení Rady (ES) č. 27/2005 z 22. decembra 2004, ktorým sa na rok 2005 stanovujú príležitosti na rybolov a príslušné podmienky pre určité násadové ryby a skupiny násadových rýb uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie úlovkov (3), sa ustanovujú kvóty na rok 2005.

(2)

Dňa 4. novembra 2005 Španielsko zastavilo v zóne ICES Vb (vody ES), VI, VII, XII a XIV lov merlúzy európskej pre plavidlá plaviace sa pod jeho vlajkou.

(3)

V nariadení Komisie (ES) č. 1894/2005 (4) sa zakazuje lov merlúzy európskej v zóne ICES Vb (vody ES), VI, VII, XII a XIV pre plavidlá plaviace sa pod vlajkou Španielska alebo registrované v Španielsku.

(4)

Dňa 28. novembra 2005 Spojené kráľovstvo previedlo na Španielsko 300 ton kvóty na merlúzu európsku vo vodách zóny ICES Vb (vody ES), VI, VII, XII a XIV. Lov merlúzy európskej vo vodách zóny ICES Vb (vody ES), VI, VII, XII a XIV plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou Španielska alebo registrovanými v Španielsku by sa mal v dôsledku toho povoliť. Nariadenie Komisie (ES) č. 1894/2005 by sa preto malo zrušiť,

21.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 335/34

(1)

V prílohe I k nariadeniu (ES) č. 881/2002 sú uvedené osoby, skupiny a subjekty, na ktoré sa podľa tohto nariadenia vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

(2)

Výbor Bezpečnostnej rady OSN pre sankcie sa 15. decembra 2005 rozhodol zmeniť a doplniť zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré by sa malo vzťahovať zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov. Príloha I by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(3)

S cieľom zabezpečiť, aby opatrenia stanovené v tomto nariadení boli účinné, musí toto nariadenie bezodkladne nadobudnúť účinnosť,

21.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 335/36

(1)

Výšky reprezentatívnych cien a dodatočných ciel uplatniteľných na dovoz bieleho cukru, surového cukru a niektorých sirupov na hospodársky rok 2005/2006 boli stanovené v nariadení Komisie (ES) č. 1011/2005 (3). Tieto ceny a clá boli naposledy zmenené a doplnené v nariadení Komisie (ES) č. 2019/2005 (4).

(2)

Údaje, ktoré má Komisia v súčasnosti k dispozícii, vedú k zmene uvedených cien a ciel v súlade s pravidlami uvedenými v nariadení (ES) č. 1423/95,

21.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 335/38

(1)

Podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1051/2001 sa cena nevyzrnenej bavlny na svetovom trhu určuje pravidelne na základe ceny vyzrnenej bavlny na svetovom trhu, s ohľadom na historický pomer medzi cenou stanovenou pre vyzrnenú bavlnu a cenou vypočítanou pre nevyzrnenú bavlnu. Tento historický pomer ustanovuje článok 2 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1591/2001 z 2. augusta 2001 (3), o pravidlách uplatňovania režimu pomoci pre bavlnu. V prípade, že cenu na svetovom trhu nemožno takto určiť, stanovuje sa táto cena na základe poslednej určenej ceny.

(2)

V zmysle článku 5 nariadenia (ES) č. 1051/2001 sa cena nevyzrnenej bavlny na svetovom trhu určuje pre produkt, ktorý má určité vlastnosti, a s ohľadom na najpriaznivejšie ponuky a kurzy na svetovom trhu medzi tými, ktoré sa považujú za reprezentatívne v rámci skutočného trhového trendu. Na účely tohto určenia sa berie do úvahy priemer ponúk a kurzov zaznamenaných na jednej alebo viacerých európskych burzách pre produkt dodaný do prístavu v rámci Spoločenstva a pochádzajúci z rôznych dodávateľských krajín, považovaných za najreprezentatívnejšie pre medzinárodný obchod. Úpravy týchto kritérií na určenie ceny vyzrnenej bavlny na svetovom trhu sa však berú do úvahy s ohľadom na odlišnosti odôvodnené kvalitou dodaného produktu alebo príslušnými ponukami a kurzmi. Tieto úpravy ustanovuje článok 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1591/2001.

(3)

Uplatnenie vyššie uvedených kritérií vedie k určeniu ceny nevyzrnenej bavlny na svetovom trhu na úrovni uvedenej ďalej,

21.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 335/39

(1)

Taliansko prijalo vládne nariadenie Decreto-Legge č. 269 z 30. septembra 2003, týkajúce sa „Disposizioni urgenti per favorire lo sviluppo e la correzione dell’andamento dei conti pubblici“ („DL 269/2003“) uverejnené v Úradnom vestníku Talianskej republiky č. 229 z 2. októbra 2003. Článok 1 ods. 1 písm. b) vládneho nariadenia DL 269/2003 ustanovuje špecifické daňové výhody pri účasti na vystavovaní výrobkov na veľtrhoch v zahraničí a neskôr bolo zmenené bezo zmien a doplnení na zákon č. 326 z 24. novembra 2003 („L 326/2003“) uverejnený v Úradnom vestníku Talianskej republiky č. 274 z 25. novembra 2003.

(2)

V liste z 22. októbra 2003 (D/56756) Komisia vyzvala talianske orgány, aby poskytli informácie o predmetných výhodách a o ich uvedení do platnosti, s cieľom zistiť ich prípadný charakter štátnej pomoci v zmysle článku 87 zmluvy. V tom istom liste Komisia Taliansku pripomenula jeho povinnosť oznamovať Komisii, pred samotným zavedením do platnosti, všetky opatrenia, ktoré by mohli predstavovať pomoc v zmysle článku 88 ods. 3 zmluvy.

(3)

V listoch z 11. novembra 2003 (A/37737) a z 26. novembra 2003 (A/38138) talianske orgány predložili požadované informácie. Dňa 19. decembra 2003 (D/58192) Komisia opäť pripomenula Taliansku povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES, a vyzvala talianske orgány, aby informovali prípadných príjemcov predmetných výhod o dôsledkoch vyplývajúcich zo zmluvy a článku 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (2), z prípadného zistenia, že výhody predstavujú nelegálnu pomoc uplatňovanú bez predchádzajúceho povolenia zo strany Komisie.

(4)

V liste z 18. marca 2004 (SG 2004 D/201066) Komisia informovala Taliansko o svojom rozhodnutí začať konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 zmluvy v súvislosti s daňovými výhodami udeľovanými Talianskom v prospech spoločností zúčastňujúcich sa na výstavách v zahraničí. V liste z 1. júna 2004 (A/35042) talianske orgány predložili svoje pripomienky.

(5)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev, v ktorom boli zúčastnené strany vyzvané predložiť svoje pripomienky (3). Komisia nedostala žiadnu pripomienku.

(6)

Článok 1 ods. 1 písm. b) vládneho nariadenia DL 269/2003 ustanovuje, že pre podniky podliehajúce dani z príjmu právnických osôb v Taliansku, ktoré vykonávajú činnosť v deň nadobudnutia platnosti nariadenia, nepodliehajú zdaňovaniu priamo vynaložené výdavky na účasť na vystavovaní výrobkov na veľtrhoch v zahraničí. Toto ustanovenie sa vzťahuje výhradne na výdavky vynaložené príjemcami v daňovom období nasledujúcom po bežnom daňovom období v čase nadobudnutia platnosti vládneho nariadenia DL 269/2003 (2. októbra 2003), a preto pre podniky, ktorých prevádzkové obdobie sa zhoduje s kalendárnym rokom, má opatrenie vplyv na výpočet ich zdaniteľného základu pre rok 2004. V zmysle ustanovení článku 1 ods. 1 písm. b) vládneho nariadenia DL 269/2003 sa výnimka z dane z príjmu právnických osôb pripočítava k bežnému odpočtu nákladov spojených s organizáciou výstavníckých veľtrhov v zahraničí, ktoré sa uvádzajú v daňovom priznaní príjemcov.

(7)

Čo sa týka všeobecných predpisov v oblasti odpočtu podnikových výdavkov, spojených s účasťou na výstavných veľtrhoch v zahraničí, na základe zásad uvedených v článku 108 ods. 2 Jednotného textu o dani z príjmov (TUIR) existuje rozdiel medzi reklamnými výdavkami, propagačnými výdavkami (vrátane výdavkov na výstavy) na jednej stane a reprezentačnými výdavkami na druhej strane. Zatiaľ čo prvé výdavky sú odpočítateľné v daňovom období, počas ktorého boli vynaložené alebo rovnakými dielmi v samotnom daňovom období a v štyroch nasledujúcich daňových obdobiach, reprezentačné náklady je možné odpočítať len do tretiny ich výšky a tieto výdavky je taktiež možné odpočítavať v rovnakých dieloch počas obdobia piatich rokov.

(8)

Čo sa týka rôznych kategórií výdavkov týkajúcich sa účasti na výstavách, ustanovenia článku 1 ods. 1 písm. b) vládneho nariadenia DL 269/2003 uvádzajú, že výhody ustanovené touto schémou sú obmedzené na účasť na výstavách výrobkov a že v sumách, pre ktoré je možné poskytnúť štátnu pomoc, nie sú zahrnuté ostatné náklady, ktoré boli prípadne vynaložené v súvislosti s účasťou na výstavách.

(9)

Talianske orgány uviedli, že predmetné výhody platia nezávisle od druhu výdavkov, ktoré podliehajú podľa zákona vyššie uvedeným rôznym daňovým režimom. Taliansko v podstate spresnilo, že všetky výdavky spojené s účasťou na veľtrhoch sú spracovávané rovnakým spôsobom, aby sa predišlo ťažkostiam klasifikácie do rôznych kategórií výdavkov. Článok 1 ods. 1 písm. b) vládneho nariadenia DL 269/2003 však výslovne vyníma z prijateľnej čiastky sponzorské výdavky, ktoré predstavujú časť reklamných výdavkov, ktoré sú zvyčajne odpočítateľné v celkovej výške podľa uvedeného článku 108 ods. 2 TUIR.

(10)

V liste z 18. marca 2004, ktorým sa začalo konanie vo veci formálneho zisťovania, Komisia uviedla, že opatrenie spĺňa ustanovené kritériá na to, aby bolo považované za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(11)

Komisia pri tejto príležitosti zdôraznila najmä skutočnosť, že táto schéma udeľuje selektívnu výhodu príjemcom, pretože ju môžu zjavne využívať len podniky, ktoré vykonávajú výstavníckú činnosť výrobkov určených na vývoz, čím sa vylučujú ostatné podnikateľské činnosti. Z prípadných príjemcov schémy sú vylúčené napríklad talianske podniky, ktoré predávajú svoje výrobky výhradne na talianskom trhu, podniky, ktoré poskytujú služby, podniky, ktoré predávajú výrobky nevhodné na výstavné umiestnenie na veľtrhoch, a podniky, ktoré sa zúčastňujú veľtrhov v Taliansku.

(12)

Komisia okrem toho uviedla, že schéma zvýhodňuje talianske podniky zúčastňujúce sa na uvedených výstavníckých veľtrhoch v zahraničí, posilňujúc ich pozíciu voči ich zahraničným konkurentom, vrátane tak zahraničných obchodníkov, ktorí sa nachádzajú v hospodárskej súťaži s predmetnými podnikmi na talianskom a na zahraničných trhoch, ako aj zahraničných konkurentov etablovaných v Taliansku, ktorí sa nachádzajú v hospodárskej súťaži s príjemcami na talianskom trhu.

(13)

Komisia nakoniec uviedla, že selektívny charakter predmetných daňových výhod nemôže byť oprávnený charakterom alebo štruktúrou talianskeho daňového systému a taktiež že neposkytuje kompenzáciu za prípadné výdavky vynaložené v zahraničí z dôvodu účasti na takýchto veľtrhoch, pretože pomoc nie je podriadená zdaňovaniu žiadneho špecifického daňového alebo finančného bremena v zahraničí. Okrem toho sa nepreukázalo, že by sa uplatňovala niektorá z výnimiek uvedených v článku 87 ods. 2 a 3 Zmluvy o ES. Výhody boli spojené s výdavkami, ktoré neboli prijateľné pre pomoc v zmysle nariadení o kategorických výnimkách alebo v zmysle usmernení Spoločenstva; čo sa týka najmä nariadenia o kategorických výnimkách týkajúceho sa pomoci pre malé a stredné podniky (MSP), pomoc pre účasť na veľtrhoch je možná, len ak nepresahuje 50 % prijateľných nákladov, a pre prvú účasť MSP na stanovenom veľtrhu alebo výstave, zatiaľ čo predmetná daňová výhoda sa týka všetkých podnikov a všetkých nákladov spojených s účasťou na akomkoľvek výstavníckom veľtrhu v zahraničí.

(14)

V odpovedi na hodnotenie Komisie v liste z 18. marca 2004 o začatí konania talianske orgány predložili tri hlavné pripomienky s cieľom dokázať skutočnosť, že predmetná schéma nerozlišuje medzi potenciálnymi príjemcami v rôznych sektoroch obchodu, ale prestavuje opatrenie všeobecného rozsahu, ktoré je prístupné všetkým podnikom vykonávajúcim obchodnú činnosť.

(15)

V prvom rade sa opatrenie podľa talianskych orgánov uplatňuje bez rozdielu na všetky sektory hospodárstva a je dostupné všetkým podnikom podliehajúcim daňovej povinnosti Talianskej republiky z príjmov právnických osôb za predpokladu, že vynaložia náklady spojené s účasťou na veľtrhoch v zahraničí. Talianske orgány okrem toho podčiarkujú, že predmetné daňové úľavy platia taktiež pre podniky so stabilnou organizáciou v zahraničí. Talianske orgány okrem toho poznamenávajú, že predmetná daňová úľava je úzko spojená s výdavkami vynaloženými na účasť na výstavných veľtrhoch v zahraniční a neudeľuje neúmerné daňové výhody. Talianske orgány uvádzajú, že schéma nepodporuje účasť na výstavných veľtrhoch v zahraničí ako samostatnú hospodársku činnosť, ale ako investíciu prístupnú všetkým podnikom, ktoré chce talianska vláda povzbudiť v zmysle cieľa všeobecnej hospodárskej politiky. Talianske orgány nakoniec vysvetľujú, že výhoda platí pre podniky so stabilnou organizáciou v zahraničí, za predpokladu, že výdavky na účasť na výstavných veľtrhoch vynakladá hlavné sídlo v Taliansku.

(16)

V druhom rade talianske orgány tvrdia, že opatrenie neznevýhodňuje podniky, ktoré nevyvážajú, ale naopak predstavuje podnet, aby tieto podniky mali výhodnejšie podmienky na účasť na týchto druhoch veľtrhov. Ak niektorý podnik pôsobí v sektore, ktorý vyrába výrobky alebo poskytuje služby, ktoré v skutočnosti nie je možné predávať a vyvážať, tento podnik nebude v hospodárskej súťaži s podnikmi, ktoré pôsobia v sektoroch vyrábajúcich uvedené výrobky alebo poskytujúcich uvedené služby.

(17)

V treťom rade talianske orgány podčiarkujú skutočnosť, že opatrenie je v platnosti len jeden rok a že výhody spojené s podnikmi zúčastňujúcimi sa výstavných veľtrhov v zahraničí preto nepredstavujú podstatné narušenie fungovania spoločného trhu.

(18)

Po zohľadnení pripomienok predložených talianskymi orgánmi Komisia potvrdzuje svoju pozíciu, ktorú vyjadrila v liste z 18. marca 2004 o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, podľa ktorej predmetná schéma predstavuje štátnu pomoc, pretože kumulatívne spĺňa kritériá uvedené v článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(19)

Po prvé, opatrenie môže byť považované za štátnu pomoc, ak udeľuje príjemcom výhodu, ktorá znižuje náklady, ktoré by museli títo príjemcovia normálne znášať v rámci svojej bežnej obchodnej činnosti. Všetky podniky v Taliansku podliehajú dani z príjmu právnických osôb, ktorá sa počíta z čistého zisku vyplývajúceho z rozdielu medzi hrubými príjmami a podnikovými výdavkami, ktoré sú uvedené v ich účtovníctve. Schéma udeľuje príjemcom hospodársku výhodu zodpovedajúcu zníženiu zdaniteľného základu o čiastku rovnú výdavkom vynaloženým na účasť na výstavách v zahraničí, ktoré sa pripočítavajú k bežnému odpočtu od bežných hrubých výnosov podniku, ktorý má daňový charakter. Podnik prijímajúci pomoc, ktorý vynakladá takéto náklady, zapíše do súvahy negatívnu opravnú položku, ktorá obsahuje zníženie dane zo zdaniteľného príjmu podniku v predmetnom daňovom roku. Výhoda sa nakoniec premietne do nižšej úhrady dane za dané obdobie, čo predstavuje pre príjemcu finančnú výhodu.

(20)

V predložených pripomienkach Taliansko pripomína, že predmetná schéma neobsahuje podstatné výhody na úrovni hospodárskej súťaže pre príjemcov, pretože jej účinky sú obmedzené na skutočne vynaložené náklady, a že platia tie isté mechanizmy, ktoré sú ustanovené pre ostatné odpočty podľa TUIR.

(21)

Komisia však tvrdí, že aj podľa talianskych orgánov má predmetný odpočet výnimočný charakter vzhľadom na bežný odpočet používaný na daňové účely, a preto je potrebné považovať ho za výhodu, ktorá znižuje zaťaženie znášané za normálnych podmienok podnikmi podliehajúcimi dani z príjmu právnických osôb v Taliansku. Komisia preto potvrdzuje svoje hodnotenie, v zmysle ktorého predmetná schéma udeľuje príjemcom hospodársku a finančnú výhodu v podobe zníženia zdaniteľného základu v Taliansku.

(22)

Po druhé, výhoda musí byť udelená štátom alebo prostredníctvom štátnych zdrojov. Keďže Taliansko nepredložilo námietky, Komisia potvrdzuje hodnotenie, ktoré bolo vykonané pri začatí konania vo veci formálneho zisťovania, v zmysle ktorého výhodu je možné pripísať štátu, pretože spočíva v zrieknutí sa daňových výnosov, ktoré za normálnych okolností patria do talianskej štátnej pokladne.

(23)

Po tretie, opatrenie musí byť špecifické alebo selektívne a týmto uprednostňovať „niektoré podniky alebo niektoré výroby“. Talianske orgány v podstate tvrdia, že opatrenie je dostupné všetkým podnikom podliehajúcim daňovému režimu v Taliansku a vykonávajúcim stanovené investície podporované talianskou vládou podľa cieľov hospodárskej politiky, ktoré sleduje predmetnú schému.

(24)

Po podrobnej analýze Komisia potvrdzuje, že výnimočný režim daňových odpočtov ustanovený v Taliansku predstavuje špecifickú schému, ktorá uprednostňuje podniky vynakladajúce špecifické prijateľné výdavky spojené s účasťou na výstavných veľtrhoch v zahraničí, s výnimkou podnikov, ktoré sa na týchto veľtrhoch nezúčastňujú. Aj keď je táto schéma v zásade dostupná pre všetky podniky, ktoré sa dobrovoľne zúčastňujú na výstavných veľtrhoch v zahraničí, schéma v konečnom dôsledku uprednostňuje len podniky, ktoré podnikajú v sektore vývozu, a nie je dostupná pre ostatné hospodárske sektory. V zmysle judikatúry Súdneho dvora, výhody udelené podnikom, ktoré vykonávajú vývoznú činnosť a ktoré vynakladajú stanovené výdavky spojené s týmito činnosťami, majú selektívny charakter (4).

(25)

Komisia nemôže prijať argumentácie predložené talianskymi orgánmi, podľa ktorých podniky nevykonávajúce obchodné a vývozné činnosti nie sú porovnateľné s podnikmi vykonávajúcimi obchodnú činnosť a podľa ktorých je schéma z tohto dôvodu všeobecného charakteru. Komisia tvrdí, že výhodu stanovenú vylúčením týchto špecifických výdavkov zo zdaniteľného základu, ktorej uplatnenie je obmedzené len na podniky vykonávajúce vývozné činnosti a ktorá sa pripočítava k bežnému daňovému odpočtu, nie je možné považovať za opatrenie všeobecného charakteru. Komisia okrem toho podčiarkuje, že talianske orgány nepreukázali, že opatrenie je oprávnené na základe charakteru alebo štruktúry daňového režimu. V každom prípade výhody udelené príjemcom nie sú koherentné s vnútornou logikou talianskeho daňového systému a majú výnimočný a dočasný charakter.

(26)

Komisia potvrdzuje, že bude túto schému naďalej považovať za schému špecifického charakteru, pretože uprednostňuje napríklad len podniky, ktoré podnikajú v sektore vývozu, a teda „vykonávajú výstavníckú činnosť výrobkov“ na veľtrhoch v zahraničí, na rozdiel od podnikov, ktoré poskytujú služby, od obchodníkov s tovarom, ktorý nie je vhodný na výstavníckú účasť na veľtrhoch, ako aj od obchodníkov, ktorí sa zúčastňujú miestnych veľtrhov.

(27)

Komisia okrem toho potvrdzuje svoje vlastné počiatočné pochybnosti týkajúce sa skutočnosti, že všetky podniky, podliehajúce daňovému zaťaženiu v Taliansku, majú právo na rovnakú úroveň výhod v súvislosti s výstavnými veľtrhmi, na ktorých sa zúčastňujú v zahraničí. Talianske orgány potvrdili, že výdavky, pre ktoré je možné udeliť predmetnú výhodu, zahŕňajú tiež výdavky vynaložené stabilnou organizáciou v zahraničí talianskeho podniku, ktorá má určitý stupeň nezávislosti od hlavného sídla, vymedzený v článku 162 TUIR alebo v príslušných daňových dohovoroch uplatňovaných vo vzťahoch so štátom, v ktorom sa nachádza stabilná organizácia.

(28)

Taliansko napriek tomu tvrdí, že predmetná výhoda je podľa ustanovení článku 1 ods. 1 písm. b) vládneho nariadenia DL 269/2003 uplatniteľná len v prípade, že sú predmetné výdavky priamo vynaložené talianskym príjemcom. Toto ustanovenie núti zahraničné stabilné organizácie alebo pobočky talianskych podnikov pripísať vynaložené výdavky priamo talianskemu sídlu, aby mohli využiť daňový odpočet, čím sa v skutočnosti výhoda vylučuje pre stabilné organizácie v zahraničí podnikov so sídlom v Taliansku. Komisia prichádza k záveru, že aj z tohto dôvodu schéma nevyzerá byť prístupná na základe rovnosti všetkým podnikom zdaňovaným v Taliansku.

(29)

Nakoniec opatrenie musí mať vplyv na hospodársku súťaž a na obchod medzi členskými štátmi. Taliansko v podstate tvrdí, že opatrenie nemá v skutočnosti vplyv na hospodársku súťaž alebo prípadne, že jeho vplyv na hospodársku súťaž nie je podstatný z dôvodu krátkeho trvania predmetnej schémy.

(30)

Na základe účinkov opatrenia Komisia potvrdzuje hodnotenie, ktoré vydala pri začiatku konania vo veci formálneho zisťovania. Podľa konsolidovanej jurisprudencie Súdneho dvora (5), aby opatrenie narúšalo hospodársku súťaž stačí, ak sa príjemca pomoci nachádza v hospodárskej súťaži s ostatnými podnikmi na trhu otvorenom hospodárskej súťaži. Komisia zdôrazňuje najmä skutočnosť, že predmetné opatrenie narúša hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi, pretože ciele a účinky schémy sa špecificky týkajú zlepšovania obchodných podmienok príjemcov v oblasti vývozu svojich tovarov na zahraničné trhy, a preto zaujímajú priamo podniky, ktoré podnikajú v oblasti medzinárodného obchodu, vrátane obchodu v rámci Spoločenstva. Okrem toho pomoc v prospech vývozných činností mimo Spoločenstva môže mať vplyv na obchod v rámci Spoločenstva a narúšať hospodársku súťaž v rámci Spoločenstva (6).

(31)

Komisia nemôže prijať argumentáciu týkajúcu sa obmedzených účinkov na hospodársku súťaž spôsobených touto schémou, pretože skutočnosť, že schéma zostáva v platnosti len počas jedného roka, nevylučuje, že predmetné sumy nie sú dostatočne významné na to, aby mali podstatný vplyv na špecifické trhy. Toto platí najmä v prípade, že príjemcovia sú veľké podniky, ktoré sa zvyčajne zúčastňujú početných veľtrhov. Okrem toho, keďže pomoc nie je obmedzená absolútnymi hodnotami, výška pomoci by mohla nabrať podstatné rozmery. V každom prípade obmedzená výška pomoci by nebola dostatočná na vylúčenie možnosti narušenia hospodárskej súťaže a obchodu medzi členskými štátmi.

(32)

Okrem toho je možné rozumne predpokladať, že krátke trvanie platnosti opatrenia neumožní podnikom, ktoré sa bežne nezúčastňujú výstavných veľtrhov, využiť ustanovené výhody, najmä ak sa tieto podniky musia rozhodnúť vstúpiť na nový trh. Opatrenie sa preto zdá byť určené na podporu podnikov, ktoré sa už bežne zúčastňujú výstavných veľtrhov, vrátane podnikov, ktorých základným podnikateľským cieľom je organizovať a spravovať výstavu výrobkov na veľtrhoch a ktoré by využili neúmerným spôsobom predmetnú výhodu, pretože nie sú výslovne vylúčené z uplatňovania článku 1 ods. 1 písm. b) vládneho nariadenia DL 269/2003.

(33)

Talianske orgány začali uplatňovať schému bez predchádzajúceho oznámenia Komisii, čím nerešpektovali svoju povinnosť ustanovenú v článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES. Keďže predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES a keďže bolo uplatňované bez preventívneho schválenia zo strany Komisie, toto opatrenie má charakter nelegitímnej pomoci.

(34)

Keďže predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, zlučiteľnosť predmetného opatrenia musí byť prehodnotené na základe výnimiek ustanovených v článku 87 ods. 2 a v článku 87 ods. 3 Zmluvy o ES.

(35)

Talianske orgány výslovne nenamietali proti hodnoteniu Komisie uvedenému v liste z 18. marca 2004 o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, podľa ktorého sa v tomto prípade neuplatňuje žiadna výnimka uvedená v článku 87 ods. 2 a 3 Zmluvy o ES, v zmysle ktorých by bolo možné štátnu pomoc považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom. Komisia preto potvrdzuje svoje vlastné hodnotenie, ktoré bolo uvedené v bodoch 25 a 32 listu z 18. marca 2004.

(36)

Výhody v tomto prípade sú udeľované pre výdavky, pre ktoré nie je možné poskytnúť pomoc v zmysle nariadení o kategorických výnimkách alebo usmernení Spoločenstva. Čo sa týka najmä účasti na výstavných veľtrhoch, nariadenie Komisie (ES) č. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES pri pomoci de minimis  (7)  (8) (článok 5 písm. b), ustanovuje, že pomoc pre účasť na veľtrhoch je prijateľná, len ak nepresahuje 50 % prijateľných nákladov, a pre prvú účasť MSP na danom veľtrhu alebo výstave, zatiaľ čo predmetná daňová výhoda sa týka všetkých podnikov a všetkých nákladov spojených s účasťou na akejkoľvek výstave v zahraničí.

(37)

Výnimky ustanovené v článku 87 ods. 2 Zmluvy o ES týkajúce sa pomoci sociálneho charakteru udeľovanej jednotlivým spotrebiteľom, pomoci určenej zabráneniu škodám spôsobeným prírodnými kalamitami alebo inými výnimočnými udalosťami a pomoci poskytnutej stanoveným regiónom Nemeckej spolkovej republiky sa v tomto prípade neuplatňujú.

(38)

Nie je možné uplatniť ani výnimku uvedenú v článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES, ktorá ustanovuje povolenie pomoci určenej na hospodársky rozvoj regiónov, v ktorých je životná úroveň mimoriadne nízka alebo v ktorých je vysoká nezamestnanosť.

(39)

Rovnakým spôsobom nie je možné považovať túto schému za významný projekt európskeho verejného záujmu a tiež nie je určená na nápravu závažného narušenia hospodárstva Talianska, ako je to ustanovené v článku 87 ods. 3 písm. b) Zmluvy o ES. Táto schéma tiež nemá za cieľ podporovať kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva v zmysle článku 87 ods. 3 písm. d) zmluvy.

(40)

Nakoniec je potrebné schému prehodnotiť vo svetle článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES. Tento článok ustanovuje povolenie pomoci určenej na uľahčenie rozvoja niektorých činností alebo niektorých hospodárskych regiónov, ak nemenia podmienky obchodu proti spoločnému záujmu. Daňové úľavy udelené prostredníctvom tejto schémy nie sú spojené so špecifickými investíciami, s vytváraním pracovných miest a so špecifickými projektmi. Táto pomoc predstavuje jednoducho zníženie daňového zaťaženia, ktoré by mali podniky za normálnych podmienok znášať počas svojej vývoznej činnosti, a preto sa musí považovať za štátnu pomoc prevádzke podnikov spojenú s vývoznými činnosťami. V zmysle konštantnej praxe Komisie nie je možné považovať túto pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom.

(41)

Komisia okrem toho pripomína, že aj v prípade zistenia, že táto schéma uľahčuje rozvoj niektorých hospodárskych činností, ako napríklad internacionalizáciu talianskych podnikov s následným zvýšením objemu obchodu, Komisia nemôže vylúčiť, že príslušné účinky na obchod v rámci Spoločenstva by neboli negatívneho charakteru voči spoločnému záujmu.

(42)

Komisia prichádza k záveru, že daňové úľavy udeľované prostredníctvom predmetného opatrenia prestavujú štátnu pomoc na prevádzku podnikov, na ktoré sa nevzťahuje žiadna výnimka a ktoré sú preto nezlučiteľné so spoločným trhom. Komisia okrem toho uvádza, že Taliansko začalo nelegitímne uplatňovať predmetné opatrenie.

(43)

V prípade zistenia, že nelegitímne poskytnutá štátna pomoc je nezlučiteľná so spoločným trhom, prirodzeným dôsledkom je vrátenie pomoci zo strany príjemcov. Prostredníctvom vrátenia pomoci sa obnoví v čo najlepšej miere situácia hospodárskej súťaže, ktorá existovala pred poskytnutím pomoci.

(44)

Aj keď toto konanie bolo uzatvorené pred koncom daňového obdobia, v ktorom schéma vytvára svoje účinky, teda pred tým, ako daň splatná väčšinou príjemcov nadobudne definitívny charakter, Komisia nemôže vylúčiť, že podniky už pomoc nevyužili v podobe napríklad nižších daňových preddavkov v súvislosti s bežným daňovým obdobím. Komisia pripomína, že na základe začatia vyšetrovania vo veci formálneho zisťovania talianske orgány verejne upozornili potenciálnych príjemcov schémy o možných dôsledkoch v prípade zistenia Komisie, že predmetné opatrenie predstavuje nezlučiteľnú pomoc. Komisia napriek tomu považuje za potrebné, na účely vrátenia pomoci, ktorá už bola prípadne daná k dispozícii príjemcom, aby Taliansko prikázalo potenciálnym príjemcom schémy vrátiť, do dvoch mesiacov odo dňa vydania tohto rozhodnutia, pomoc vrátane úrokov vypočítaných v zmysle nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (9). V prípade, že pomoc už bola poskytnutá prostredníctvom zníženia úhrady dane splatnej pre bežné daňové obdobie, Taliansko musí vymáhať celú čiastku pomoci v rámci poslednej splátky za rok 2004. V každom prípade celkové vrátenie sa musí ukončiť najneskôr na konci prvého daňového obdobia nasledujúceho po dni oznámenia tohto rozhodnutia.

(45)

Taliansko musí poskytnúť Komisii prostredníctvom dotazníka uvedeného v prílohe k tomuto rozhodnutiu zoznam príslušných príjemcov a jasne špecifikovať plánované a už prijaté opatrenia na okamžité a účinné vrátenie nelegitímnej štátnej pomoci. Do dvoch mesiacov odo dňa vydania tohto rozhodnutia je Taliansko povinné predložiť Komisii všetky dokumenty dokazujúce skutočné začatie konania, ktorého cieľom je vrátenie nelegitímnej pomoci zo strany príjemcov (obežníky, nariadenia o vrátení atď.).

(46)

Toto rozhodnutie sa týka schémy ako takej a musí byť vykonané okamžite, aj v súvislosti s vrátením pomoci poskytnutej v rámci tejto schémy. Toto rozhodnutie sa však nedotýka možností, v ktorých všetky alebo časť poskytnutej pomoci sa v jednotlivých prípadoch považujú za zlučiteľné, najmä v zmysle článku 5 písm. b) nariadenia o kategorických výnimkách týkajúceho sa pomoci pre MSP,

a)

prikáže všetkým príjemcom pomoci uvedenej v článku 1 vrátiť nelegitímnu pomoc, vrátane úrokov;

b)

predloží všetky dokumenty potvrdzujúce skutočné začatie konania vrátenia voči príjemcom nelegitímnej pomoci.

21.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 335/48

(1)

Opatrenie bolo oznámené listom zo 6. novembra 1997 s odvolaním sa na článok 88 ods. 3 Zmluvy o ES. Príjemca pomoci už predtým zjavne dostal podobnú pomoc. Opatrenie bolo preto zaradené do zoznamu neoznámenej pomoci. Nemecko predložilo Komisii dodatočné informácie listami zo 4. februára 1998, 10. júna 1998 a 4. februára 1999.

(2)

Listom zo 7. júna 1999 júna Komisia oznámila Nemecku svoje rozhodnutie začať kvôli predmetnej pomoci konanie v zmysle článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES.

(3)

Uznesenie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev  (2). Pri tejto príležitosti požiadala účastníkov o stanovisko.

(4)

Tieto stanoviská boli zaslané na vyjadrenie Nemecku. Nemecko poslalo svoje vyjadrenie v liste z 23. februára 2000.

(5)

V liste z 18. mája 2005, doručenom 23. mája 2005, Nemecko s odvolaním sa na článok 7 ods. 7 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 s osobitnými ustanoveniami o uplatnení článku 93 Zmluvy o ES (3) poprosilo Komisiu, aby prijala rozhodnutie na základe informácií, ktoré má k dispozícii.

(6)

Podnik Greußener Salamifabrik GmbH, ktorému bola pomoc určená, bol závodom na spracovanie mäsa, ktorý vyrábal a predával rôzne druhy salámových a mäsových výrobkov. V podniku samotnom sa zvieratá nezabíjali, ale spracovávalo sa jatočné mäso. Podľa informácií z nemeckej strany 1. októbra 1999 bol na majetok podniku Greußener Salamifabrik GmbH vyhlásený konkurz. O výsledku konkurzného konania Komisia nebola informovaná. Zdá sa však, že minimálne zariadenie podniku bolo naďalej prevádzkované – pod názvom „Greußener Salami- und Schinkenfabrik GmbH“. Poznámky uvedené v tomto rozhodnutí sa však týkajú firmy Greußener Salamifabrik GmbH, na ktorú bol neskôr vyhlásený konkurz.

(7)

Neustále znižovanie obratu mal za následok, že podnik od roku 1995 vykazoval straty a peňažný tok bol od roku 1995 negatívny. Analýza, ktorú v septembri 1996 vypracovala spoločnosť Dr. Zimmermann & Partner, vedie k záveru, že peňažný tok podniku bol v tomto čase mimoriadne kritický. To, že sa podnik nachádza v ťažkostiach, bolo uvedené v uznesení Komisie o začatí konania (4) a počas prieskumného konania to ani nebolo spochybnené. Konštatovalo sa, že je potrebná reštrukturalizácia podniku Greußener Salamifabrik. Na jej financovanie si podnik musel vo štvrtom štvrťroku 1996 zobrať dodatočný úver (vo výške 375 000 DEM z Dresdner Bank AG a 725 000 DEM zo Sparkasse Erfurt). Ručiteľom úveru bola v oboch prípadoch Thüringer Aufbaubank až do výšky 80 %, čím sa pokryla suma 880 000 DEM. O tomto ručení Komisia nebola informovaná, čo bolo kvalifikované ako porušenie ustanovení listu Komisie členským štátom č. SG(89) D/4328 z 5. apríla 1989; ďalej len pomoc č. 1.

(8)

Dňa 8. januára 1997 prevzala spoločnosť Ergewa GmbH 75 % obchodných podielov podniku, ktorému bola poskytnutá pomoc. Nový vlastník vytvoril opravné položky na pohľadávky z nezabezpečených exportov do Ruska a znížil hodnotu majetku v celkovej výške 1,2 mil. DEM. Spolu s ďalším poklesom predaja to malo za následok zhoršenie bilancie, čo zasa vyvolalo potrebu ďalšej reštrukturalizácie.

(9)

Nemecko vo svojom oznámení v liste zo 6. novembra 1997 jasne uviedlo, že Greußener Salamifabrik v roku 1997 nedosiahla plánovaný obrat a príjmy, podniku neustále hrozí platobná neschopnosť a treba rátať s tým, že podnik už nebude schopný splniť svoje záväzky voči bankám. Z tohto dôvodu vypracovala spoločnosť Schitag, Ernst & Young Deutsche Allgemeine Treuhand AG v auguste 1997 koncepciu ozdravenia pre Greußener Salamifabrik GmbH. Táto koncepcia počítala s tromi druhmi opatrení:

(10)

V rámci reštrukturalizácie sa Sparkasse Erfurt zriekla pohľadávky vo výške 1,7 mil. DEM. Ako kompenzáciu si mohla čiastočne nárokovať ručenie, ktoré predtým prevzala Thüringer Aufbaubank (štátna banka) za úver vo výške 725 000 DEM (porovnaj odôvodnenie 7); 370 000 DEM (64 % hodnoty záruky) bolo v rámci reštrukturalizácie vyplatených v prospech Sparkasse Erfurt. Okrem toho bolo čiastočne uplatnené ručenie, ktoré prevzala Bürgschaftsbank Thüringen GmbH (súkromná banka) 1993 za úver vo výške 1 mil. DEM; 590 000 DEM (74 % hodnoty záruky) bolo vyplatených v prospech Sparkasse Erfurt.

(11)

Okrem toho Dresdner Bank Erfurt refinancovala úver vo výške 2,5 mil. DEM, ktorý schválila Sparkasse Erfurt. Dresdner Bank však tento úver poskytla len pod podmienkou, že Thüringer Aufbaubank sa zaručí za 80 % úveru.

(12)

O novej záruke vo výške 2 mil. DEM, ako aj o čiastočnom uplatnení (370 000 DEM) predchádzajúceho ručenia bola Komisia informovaná listom zo 6. novembra 1997 v zmysle článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES a v súlade s jej listom členským krajinám SG(89) D/4328 z 5. apríla 1989. Obidve tieto opatrenia sa v ďalšej časti nazývajú pomocou č. 2. Vo svojom liste zo 4. februára 1999 a opakovane v liste z 18. mája 2005 Nemecko oznámilo, že ručenie zo strany Thüringer Aufbaubank vo výške 2 mil. DEM má byť poskytnuté len v prípade, že to Komisia schváli.

(13)

Úver z Dresdner Bank Erfurt vo výške 2,5 mil. DEM bol podniku Greußener Salamifabrik GmbH vyplatený.

(14)

A nakoniec spoločnosť Ergewa GmbH, ktorej patrí 75 % obchodných podielov, poskytla podniku ešte podriadený úver vo výške 1,5 mil. DEM.

(15)

Marketingová stratégia sleduje tieto tri ciele: vývoj produktov, produktovú politiku a podporu odbytu. Celkovo by sa tým mala posilniť orientácia na trhu.

(16)

Úspory, ktoré sa dali najľahšie realizovať, už boli uskutočnené v rámci predchádzajúcej reštrukturalizácie. Koncepcia ozdravenia však predpokladala ešte ďalšie zníženie nákladov, najmä čo sa týka spotreby elektriny a dopravných nákladov.

(17)

Podľa informácií predložených Komisii by všetky tieto opatrenia mali zabezpečiť opätovnú životaschopnosť a rentabilitu podniku. Na to by však bolo bývalo potrebné aj zvýšenie obratu zo 6 845 000 DEM v roku 1996 na 7 mil. DEM v roku 1998 a na 8 mil. DEM v roku 1999.

(18)

Komisia začala konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES týkajúce sa uvedených opatrení v prospech Greußener Salamifabrik, ktoré sa dajú zhrnúť takto:

(19)

Keďže ručenie bolo prevzaté za podnik nachádzajúci sa vo finančných ťažkostiach, Komisia musí vychádzať z toho, že prvok pomoci v čase poskytnutia zodpovedá 100 % sumy, na ktorú bolo ručenie poskytnuté, a to 880 000 DEM v roku 1996 a 2 mil. DEM v roku 1997, teda celkom 2,88 mil. DEM.

(20)

Komisia začala konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES týkajúce sa uvedených opatrení z toho dôvodu, že mala pochybnosti, či je opatrenie v súlade s listom Komisie č. SG(89) D/4328 z 5. apríla 1989 o zárukách štátu a so smernicami o posudzovaní štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach z roku 1994 a 1997 (5). Čo sa týka ustanovení usmernenia, Komisia mala pochybnosti, či bude možné obnoviť rentabilitu podniku reštrukturalizáciou, či bola dodržaná zásada, podľa ktorej možno pomoc na reštrukturalizáciu poskytnúť iba raz a či bola splnená požiadavka na úplnú realizáciu reštrukturalizačného plánu.

(21)

Pomoc č. 1 bola poskytnutá formou štátnej záruky, čo znamená, že musí byť v súlade s listom Komisie členským štátom č. SG(89) D/4328 z 5. apríla 1989. V tomto liste Komisia uvádza, že záruky bude schvaľovať len vtedy, ak je ich uplatnenie zmluvne viazané osobitnými podmienkami, ktoré môžu zahŕňať dokonca aj predloženie rozhodnutia o vyhlásení konkurzu na podnik, ktorý je príjemcom pomoci. Z predložených informácií však nevyplýva, že uplatnenie uvedených záruk bolo viazané na osobitné podmienky.

(22)

Pomoc bola poskytnutá preto, lebo podnik mal finančné ťažkosti a bolo ho treba ozdraviť. Preto ju treba podrobiť skúmaniu v rámci usmernenia Spoločenstva o posudzovaní štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach, ktoré boli platné v čase poskytnutia záruk. O pomoci č. 1 Komisia nemá k dispozícii žiadne informácie, na základe ktorých by mohla posúdiť zlučiteľnosť s vyššie uvedeným usmernením. Pre pomoc č. 2 neboli zjavne splnené tri podmienky uvedené v usmernení pre reštrukturalizáciu. Zdá sa, že poskytnutím pomoci sa nepodarilo obnoviť rentabilitu podniku. Okrem toho sa podnik podľa všetkého pokúšal obnoviť rentabilitu tým, že svoje problémy prekoná expanziou. Takáto expanzia by však mohla nedovoleným spôsobom narušiť hospodársku súťaž. V konečnom dôsledku nebolo ani jasné, či reštrukturalizačný plán bol v plnom rozsahu realizovaný.

(23)

Komisia dostala pripomienky týchto účastníkov: Kemper Fleischwarenfabrik (Nortrup), Spolkové združenie nemeckého mäsového priemyslu/Bundesverband der Deutschen Fleischwarenindustrie e.V./(Bonn) a ešte jedného účastníka, ktorý nechce byť menovaný. Všetci traja účastníci boli toho názoru, že zvýšenie obratu by sa bolo dalo dosiahnuť len znížením cien, čo by pre tento sektor malo nepriaznivé dôsledky. Spolkové združenie nemeckého mäsového priemyslu upozornilo na to, že ročne ubúda na trhu 1 % nemeckých podnikov na spracovanie mäsa. Na tomto trhu, kde vládne silná konkurencia, môžu prežiť len tí najlepší. Umelé udržiavanie podniku pri živote škodí záujmom sektora. Okrem toho rovnakú marketingovú stratégiu, ako bola navrhnutá, sledujú takmer všetky podniky sektoru. Podľa názoru Spolkového združenia takáto stratégia nemôže byť úspešná bez investovania značných prostriedkov – ktoré však neboli k dispozícii.

(24)

Odhliadnuc od žiadosti o predĺženie termínu na zaslanie odpovede, Nemecko predložilo svoje pripomienky v listoch z 22. júla 1999, 28. júla 1999, 6. augusta 1999 a 23. februára 2000.

(25)

V prvom liste Nemecko oznámilo, že podnik bol čiastočne prevzatý.

(26)

V druhom liste Nemecko oznámilo, že má v úmysle informovať o záručnej zmluve s podmienkami poskytnutia záruky, predložilo reštrukturalizačný plán pre prvú reštrukturalizáciu a oznámilo, že chce informovať aj o finančných výsledkoch očakávaných po druhej reštrukturalizácii. A na záver poskytlo ďalšie informácie, pokiaľ ide o otázku, prečo sa nepodarilo dosiahnuť plánované ciele obratu po druhom ozdravení.

(27)

V liste z 28. júla 1999 Nemecko poukázalo na to, že podnik neplánuje ďalšie rozšírenie výrobnej kapacity, ale naďalej chce vyrábať približne toľko ako v minulosti (1994/1995). Problémy podniku sú vraj zapríčinené externými faktormi, ako je vypuknutie moru ošípaných, rozpad ruského trhu a kríza BSE. A nakoniec je vraj nepravdepodobné, že by pomoc spôsobila narušenie hospodárskej súťaže, keďže v prípade príjemcu pomoci ide o podnik kategórie MSP, ktorého pôsobnosť je obmedzená len na Durínsko.

(28)

K tretiemu listu zo 6. augusta 1999 Nemecko pripojilo záručnú zmluvu a koncepciu ozdravenia v rámci prvej reštrukturalizácie.

(29)

V liste z 23. februára 2000 Nemecko oznámilo, že na majetok podniku Greußener Salamifabrik GmbH bol vyhlásený konkurz a banky vypovedali úverové linky. Okrem toho bol priložený list domovskej banky podniku, Dresdner Bank, v ktorom banka konštatovala, že konkurenti by sa určite vyjadrili proti poskytnutiu pomoci.

(30)

Týmito opatreniami bola závodu na spracovanie mäsa poskytnutá pomoc. Podľa článku 40 nariadenia Rady (ES) č. 1254/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s hovädzím mäsom (6) a podľa článku 21 nariadenia Rady (EHS) č. 2759/75 z 29. októbra 1975 o spoločnej organizácii trhu s bravčovým mäsom (7) platia články 87, 88 a 89 Zmluvy o ES pre výrobky, na ktoré sa vzťahujú tieto nariadenia. Na sektory, dotknuté opatreniami pomoci, sa preto vzťahujú predpisy Spoločenstva o štátnej pomoci.

(31)

Podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES je akákoľvek štátna alebo zo štátnych prostriedkov poskytnutá pomoc, ktorá zvýhodnením určitých podnikov alebo výrobných odvetví narúša, alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže, nezlučiteľná so zásadami spoločného trhu, ak poškodzuje obchod medzi členskými štátmi.

(32)

Pomoc bola poskytnutá vo forme štátnych záruk. Vďaka týmto zárukám si príjemca pomoci mohol vziať úver na prežitie namiesto toho, aby vyhlásil konkurz alebo reštrukturalizáciu.

(33)

Pomoc č. 1 bola poskytnutá v roku 1996. Neoznámená štátna pomoc sa posudzuje na základe právnych predpisov platných v čase jej poskytnutia. Právnym základom pre hodnotenie štátnych záruk bol v roku 1996 list Komisie členským štátom č. SG(89) D/4328 z 5. apríla 1989. V tomto liste Komisia vyhlásila, že na všetky štátne záruky sa vzťahuje článok 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Okrem toho treba spomenúť, že podľa bodu 2.3 usmernenia o posudzovaní štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach (usmernenie z roku 1994) platí pre poskytovanie úverových záruk pre podnik v ťažkostiach domnienka, že finančné prevody zahŕňajú štátnu pomoc. Ako už bolo uvedené v bode 7, podnik poberajúci pomoc mal v čase poskytnutia pomoci č. 1 finančné ťažkosti. Podľa bodu 2.1 usmernenia z roku 1994 patrí klesajúca rentabilita, znižovanie obratu a oslabenie peňažného toku k typickým príznakom toho, že podnik sa nachádza v ťažkostiach.

(34)

Pomoc č. 2 bola oznámená v roku 1997. Oznámená pomoc sa posudzuje podľa právnych predpisov platných v čase jej hodnotenia. V bode 4 oznámenia Komisie o uplatnení článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme ručení a záruk (8) sú uvedené podmienky, pri splnení ktorých sa jednotlivé štátne záruky nepovažujú za pomoc podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Keďže Nemecko jasne uviedlo, že príjemca úveru Greußener Salamifabrik GmbH bol v čase poskytnutia druhej záruky považovaný za podnik v ťažkostiach (porovnaj odôvodnenie 9), nie je splnená hneď prvá z príslušných podmienok.

(35)

Pri tomto opatrení teda ide o pomoc, ktorá bola poskytnutá zo štátnych prostriedkov (prostredníctvom Thüringer Aufbaubank).

(36)

Keďže záruky boli prevzaté za podnik nachádzajúci sa vo finančných ťažkostiach, Komisia vychádza z toho, že prvok pomoci sa rovná 100 % zaručenej sumy vo výške 880 000 DEM pre prvú a 2 mil. DEM pre druhú záruku, teda celkom 2,88 mil. DEM.

(37)

Pomoc zvýhodňuje určité podniky, v tomto konkrétnom prípade jediný podnik, a to Greußener Salamifabrik GmbH.

(38)

Podľa jurisdikcie Európskeho súdneho dvora znamená zlepšenie konkurenčného postavenia podniku následkom poskytnutia štátnej pomoci vo všeobecnosti narušenie hospodárskej súťaže z hľadiska iných konkurentov, ktorí takúto podporu nedostali (9). Ani pomerne malý objem pomoci, ani pomerne malá veľkosť zvýhodneného podniku dopredu nevylučujú možnosť poškodenia obchodu medzi členskými štátmi (10).

(39)

Opatrenie poškodzuje obchod medzi členskými štátmi v tom prípade, ak sťažuje dovoz z iných členských štátov alebo uľahčuje vývoz do iných členských štátov. Rozhodujúce pritom je, že obchod vnútri Spoločenstva sa na základe predmetného opatrenia vyvíja inak, resp. že sa bude vyvíjať inak.

(40)

Výrobky zvýhodnené systémom pomoci sú predmetom obchodu medzi členskými štátmi (11), a teda podliehajú hospodárskej súťaži. V dôsledku toho existuje obava, že obchod vnútri Spoločenstva sa na základe predmetného opatrenia vyvíjal inak.

(41)

Uvedené opatrenie preto predstavuje pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(42)

Po zákaze štátnej pomoci v článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES nasledujú výnimky uvedené v odsekoch 2 a 3.

(43)

Predpoklady na uplatnenie výnimky podľa článku 87 ods. 2 Zmluvy o ES sa kvôli druhu a účelu pomoci nedajú uplatniť. Nemecko si použitie článku 87 ods. 2 ani neuplatnilo.

(44)

V článku 87 ods. 3 Zmluvy o ES sa uvádza pomoc, ktorú možno považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom. Pritom zlučiteľnosť z hľadiska jednotlivého štátu treba ešte preveriť aj z hľadiska zásad Spoločenstva. Aby sa zabezpečilo bezproblémové fungovanie spoločného trhu, je potrebné urobiť presný výklad výnimiek, sformulovaných v článku 87 ods. 3.

(45)

Čo sa týka článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES, je potrebné poukázať na to, že zvýhodnený podnik sídli v regióne, ktorého hospodárska situácia je podľa usmernenia o poskytovaní štátnej pomoci na regionálne účely (12) v porovnaní s celkovou úrovňou Spoločenstva považovaná za mimoriadne nepriaznivú (hrubý domáci produkt na obyvateľa – vzhľadom na kúpnu silu – je pod úrovňou 75 % priemeru Spoločenstva). Podľa uvedeného usmernenia o poskytovaní štátnej pomoci na regionálne účely (a predchádzajúcej verzie tohto usmernenia (13) nemožno použiť ustanovenia o poskytovaní štátnej pomoci v regiónoch podľa článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES pre agrárny sektor. V dôsledku toho nie je možné uplatniť článok 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES na zdôvodnenie pomoci na výrobu, spracovanie a predaj výrobkov uvedených v prílohe I.

(46)

Čo sa týka článku 87 ods. 3 písm. b) Zmluvy o ES, treba konštatovať, že predmetné opatrenie neslúži ani na podporu dôležitého zámeru v spoločnom európskom záujme, ani na odstránenie značných problémov v hospodárskom živote Nemecka.

(47)

Okrem toho predmetné opatrenie nie je ani určené, ani vhodné na to, aby pomohlo uskutočniť ciele stanovené v článku 87 ods. 3 písm. d) Zmluvy o ES.

(48)

Pomoc na podporu rozvoja určitých odvetví alebo oblastí hospodárstva môže Komisia podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES kvalifikovať ako zlučiteľnú so spoločným trhom, ak uľahčuje rozvoj určitých odvetví alebo oblastí hospodárstva a nemení podmienky obchodu natoľko, aby to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

(49)

Normálne by Komisia posudzovala zlučiteľnosť pomoci podnikom, ktorý sa nachádza vo finančných ťažkostiach, podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES na základe usmernenia Spoločenstva o poskytovaní štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach (14) z roku 2004 (usmernenie z roku 2004). V súlade s bodmi 103 a 104 tohto usmernenia však Komisia posudzuje pomoc oznámenú pred 10. októbrom 2004, ako aj neoznámenú pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu poskytnutú v plnej výške pred uverejnením usmernenia z roku 2004 na základe usmernenia platného v čase oznámenia, resp. v čase poskytnutia pomoci. Pomoc č. 1 bola poskytnutá v roku 1996, pomoc č. 2 bola oznámená v novembri 1997. V tomto čase platilo usmernenie z roku 1994. Podľa bodu 2.2 usmernenia z roku 1994 pre sektor poľnohospodárstva sa členské krajiny môžu samy rozhodnúť, či budú pre posudzovanie pomoci používať naďalej osobitné predpisy Komisie pre záchranu a reštrukturalizáciu v prospech jednotlivých príjemcov pomoci v tomto sektore. Nemecko nepožiadalo o využitie tejto možnosti. Preto sa opatrenie posudzuje na základe ustanovení usmernenia z roku 1994.

(50)

Pomoc č. 1 sa týka 80 % štátnej záruky za úver v hodnote 1,1 mil. DEM. Komisia začala konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES z týchto dôvodov:

(51)

Nemecko predložilo kópiu záručnej zmluvy, podľa ktorej záruku možno uplatniť iba v prípade, keď sa adresát pomoci nachádza vo finančných ťažkostiach (konkurzné konanie a pod.) a keď úver, na ktorý sa záruka poskytuje, nie je možné umoriť predajom iného majetku podniku. Takto bola teda splnená podmienka uvedená v liste Komisie členským štátom č. SG(89) D/4328 z 5. apríla 1989 (15). To znamená, že záruka bola v súlade s osobitnými podmienkami pre poskytovanie štátnych záruk.

(52)

Keďže zvýhodnený podnik, Greußener Salamifabrik GmbH, bolo možné v čase poskytnutia záruky považovať za podnik v ťažkostiach, je potrebné pomoc hodnotiť v rámci ustanovení Spoločenstva o posudzovaní štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach, ktoré boli platné v čase poskytnutia pomoci (porovnaj odôvodnenie 49). Záruka bola poskytnutá v rámci ozdravenia zvýhodneného podniku.

(53)

Nemecko predložilo správu, ktorú vypracovala spoločnosť Dr. Zimmermann & Partner, z 9. septembra 1996. Podľa informácie Nemecka predstavuje táto správa koncepciu ozdravenia, ktorá bola predložená v čase poskytnutia prvej štátnej pomoci. Existujú však aspoň dva dôvody, pre ktoré správa ako koncepcia ozdravenia nie je prijateľná: štatút správy je nejasný a reštrukturalizácia sa v nej ani nespomína.

(54)

Správa sa skôr javí opisom podniku k rozhodujúcemu dňu, 9. septembru 1996. Podľa toho boli ťažkosti podniku spôsobené krízou v spojitosti s BSE a zrútením vývozných trhov vo východnej Európe. Správa však obsahovala – zrejme neskôr ručne menené – číselné údaje. Štatút týchto opráv je nejasný. Okrem toho tiež nie je jasné, či plán akceptovali majitelia podniku.

(55)

Správa obsahuje informácie o štruktúre nákladov a potrebe kapitálu v podniku v septembri 1996. Odhliadnuc od informácie o posilnení existujúceho manažmentu nie je jasné, ako má byť podnik reštrukturalizovaný. Ak bola správa v čase jej vypracovania zamýšľaná ako reštrukturalizačný plán, čo však nie je jasné, mohla by sa chápať tak, že podnik by mohol prekonať svoje ťažkosti expanziou bez akejkoľvek reštrukturalizácie.

(56)

Podľa usmernenia z roku 1994 možno pomoc považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom, ak sú splnené tieto podmienky:

(57)

Podľa správy spoločnosti Dr. Zimmermann & Partner obrat zvýhodneného podniku od roku 1994 stále klesal. Napriek tomu mal podľa správy obrat v nasledujúcom roku opäť narásť. Vysvetlenie tohto očakávaného vývoja sa však neuvádza, hoci obnovenie rentability od takejto zmeny trendu záviselo. Podľa bodu 3.2.2 i) usmernenia z roku 1994 musí „zlepšenie hospodárenia podniku (…) nastať predovšetkým v dôsledku príslušných interných podnikových opatrení, ktoré sú uvedené v reštrukturalizačnom pláne. Externé faktory ako vyššie ceny (…) môžu byť zohľadnené iba vtedy, ak príslušné prognózy trhu budú všeobecne uznané“. Keďže táto podmienka nebola splnená, Komisia sa nedomnieva, že pomoc vo forme záruky by viedla k obnoveniu rentability.

(58)

Rentabilita by sa mala obnoviť zvýšením obratu. Hoci by sa zvýšenie obratu dalo zrejme dosiahnuť s existujúcou kapacitou výroby, rentabilitu by bolo možné obnoviť len tým, že konkurenčné podniky by stratili trhové podiely (ak by však trh bol stabilný, ako sa tvrdí v „reštrukturalizačnej“ správe, dopyt by klesol). Aj preto Komisia prišla k záveru, že pomoc nie je takého druhu, aby mohla zabrániť neprípustnému narušeniu hospodárskej súťaže, keďže obnovenie rentability by malo za následok znevýhodnenie konkurenčných podnikov.

(59)

Či bola splnená požiadavka primeranosti nákladov a prínosov, je len ťažko posúdiť. Od podniku, ktorému sa poskytuje pomoc, sa spravidla očakáva, že bude môcť významne prispieť k reštrukturalizácii z vlastných zdrojov alebo externými komerčnými úvermi. Podľa správy spoločnosti Dr. Zimmermann & Partner mal vlastník vložiť do podniku nový kapitál, ale nebolo jasné, či sa to aj skutočne stalo. Preto na záver Komisia nemôže konštatovať, či pomoc v tomto smere korešponduje s uvedeným usmernením z roku 1994.

(60)

A nakoniec nie je jasné, ako mala byť „reštrukturalizácia“ kontrolovaná. V dôsledku toho nie je splnená ani táto podmienka uvedená v usmernení.

(61)

Greußener Salamifabrik GmbH spĺňa kritériá určené pre malý, resp. stredne veľký podnik (MSP). Podľa bodu 3.2.4 usmernenia z roku 1994 Komisia neuplatňuje pre posudzovanie pomoci na reštrukturalizáciu MSP rovnako prísne požiadavky ako na reštrukturalizáciu veľkých podnikov, pretože takáto pomoc zmení obchodné podmienky spravidla len nepatrne. Tento miernejší prístup k hodnoteniu pomoci na reštrukturalizáciu MSP sa však týka predovšetkým povinnosti znížiť kapacitu v predimenzovaných a ekonomických odvetviach a povinnosti podávať správy. Bez ohľadu na miernejšie princípy platné pre MSP už bolo konštatované, že pomoc nevedie k obnoveniu rentability zvýhodneného podniku (porovnaj odôvodnenie 57) a že neprípustne narúša hospodársku súťaž.

(62)

Z uvedených dôvodov Komisia považuje prvú pomoc, poskytnutú spoločnosti Greußener Salamifabrik GmbH vo forme štátnej záruky na sumu vo výške 880 000 DEM, za nezlučiteľnú s článkami 87 a 88 Zmluvy o ES. Keďže pomoc bola poskytnutá protiprávne a je nezlučiteľná so zmluvou, je potrebné ju vrátiť.

(63)

Druhá pomoc sa týka čiastočného uplatnenia a vyplatenia 370 000 DEM bankeSparkasse Erfurt v rámci prvej záruky pri reštrukturalizácii dlhov/reštrukturalizácii z roku 1997, ako aj 80 % štátnej záruky za úver vo výške 2,5 mil. DEM, ktorý v roku 1997 poskytla Dresdner Bank.

(64)

Keďže prvá štátna záruka, ako je uvedené v bode 62, predstavuje protiprávne poskytnutú pomoc v prospech Greußener Salamifabrik GmbH, ktorá je nezlučiteľná s článkami 87 a 88 Zmluvy o ES, platí toto konštatovanie aj pre čiastočné uplatnenie prvej záruky v rámci druhého reštrukturalizačného plánu.

(65)

80-percentnú štátnu záruku za úver vo výške 2,5 mil. DEM treba posudzovať podľa ustanovení oznámenia Komisie o uplatnení článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme záruk a ručení (porovnaj odôvodnenie 34). Zo všeobecných podmienok, uplatňovaných zo strany Thüringer Aufbaubank, je zrejmé, že záruka môže byť uplatnená len vtedy, ak sa zvýhodnený podnik nachádza vo finančných ťažkostiach (konkurzné konanie a pod.) a ak sa zaručovaný úver nedá splatiť predajom iného majetku podniku (porovnaj tiež odôvodnenie 51). Týmto sú splnené osobitné podmienky uvedené v bode 5.3 spomenutého oznámenia Komisie.

(66)

Podľa bodu 2.1 usmernenia z roku 1994 k typickým symptómom toho, že podnik sa nachádza v ťažkostiach, patria klesajúca rentabilita, zvyšovanie strát, klesajúce obraty, rast skladových zásob, nadmerné kapacity, oslabený peňažný tok, rast zadĺženosti a úrokového zaťaženia, ako aj nízka zostatková účtovná hodnota.

(67)

Keďže Nemecko objasnilo, že podniku neustále hrozil konkurz, konštatovalo sa, že Greußener Salamifabrik GmbH bola v čase poskytnutia záruky podnikom v ťažkostiach (porovnaj odôvodnenia 9 a 34). Preto treba pomoc skúmať podľa platných ustanovení Spoločenstva pre posudzovanie štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach. Ako bolo uvedené v odôvodnenie 49, ide pritom o usmernenie z roku 1994. Komisia začala kvôli tejto pomoci konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES, keďže pochybovala, že boli splnené nasledujúce podmienky usmernenia z roku 1994:

(68)

Podľa bodu 3.2.2 i) usmernenia z roku 1994 by sa pomoc na reštrukturalizáciu mala obvykle poskytnúť iba raz. K tomuto bodu sa Nemecko nevyjadrilo.

(69)

Skutočnosť, že v rámci druhej reštrukturalizácie bola poskytnutá ďalšia pomoc, porušuje zásadu, podľa ktorej sa pomoc na reštrukturalizáciu poskytuje iba raz.

(70)

Komisia pochybovala, či reštrukturalizačný plán, ktorý bol predložený na zdôvodnenie druhej pomoci na reštrukturalizáciu (vo forme druhej záruky), mohol viesť k obnoveniu rentability podniku. V tomto smere by bolo potrebné značné zvýšenie obratu. Zdalo sa však nepravdepodobné, že by k nemu v skutočnosti mohlo dôjsť, hlavne po tom, ako sa prvé prognózy obratu už v čase začatia konania ukázali ako príliš optimistické. Nemecko neposkytlo nijaké zdôvodnenie alebo vysvetlenie k oznámeným prognózam obratu. Preto Komisia aj naďalej pochybuje, či je realizáciou reštrukturalizačného plánu splnený predpoklad obnovenia dlhodobej rentability podniku.

(71)

Čo sa týka nedopustenia neprípustného narušenia hospodárskej súťaže, Nemecko predložilo dva argumenty. Po prvé, príslušný podnik je príliš malý na to, aby mohol narušiť hospodársku súťaž alebo obchod vnútri Spoločenstva. Po druhé, podnik sa nebude snažiť o rozšírenie výrobnej kapacity, ale len o lepšie využitie existujúcich kapacít.

(72)

Prvý argument vyvracia jurisdikcia Súdneho dvora (porovnaj odôvodnenie 38). K druhému argumentu treba poznamenať, že podľa bodu 3.2.2 ii) usmernenia z roku 1994 Komisia požaduje zníženie kapacít, iba ak ide o prebytočné štrukturálne kapacity v rámci Spoločenstva. V momente začatia konania Komisia konštatovala, že v príslušnom sektore neexistujú nadbytočné kapacity. Komisia sa však pýtala, ako možno opatrenie hodnotiť ako opatrenie v spoločnom záujme, keď jeho cieľom bolo zvýšenie výroby a zvýšenie výroby by automaticky viedlo k zníženiu trhových podielov konkurentov.

(73)

Nemecko nijako nevysvetlilo, ako môže trh absorbovať vyššiu výrobu bez negatívnych dôsledkov pre konkurenčné podniky. Okrem toho Nemecko neuviedlo žiadne údaje o pomere medzi prínosom pre daný podnik a nákladmi pre sektor ako celok. Preto Komisia ani nemôže posúdiť, či pomoc nevyvolá neprípustné narušenie hospodárskej súťaže.

(74)

Nemecko neposkytlo ani informácie o kontrole realizácie reštrukturalizačného plánu.

(75)

Dňa 8. januára 1997 prevzala Ergewa GmbH 75 % obchodných podielov zvýhodneného podniku. Nie je jasné, či Ergewa možno hodnotiť ako MSP v zmysle usmernenia z roku 1994, a či tým nastala zmena v postavení Greußener Salamifabrik GmbH, v ktorej má Ergewa viac ako 25 % obchodných podielov. Aj keď berieme za základ hodnotenia pomoci na reštrukturalizáciu miernejší prístup platný pre MSP (bod 3.2.4 usmernenia z roku 1994), musíme konštatovať, ako bolo uvedené v odôvodnení 72, že v sektore neexistujú nadbytočné kapacity a hodnotenie požiadaviek na kontrolu nebolo možné splniť z dôvodu chýbajúcich informácií. Skutočnosť, že zvýhodnený podnik by aj v roku 1997 zrejme mohol byť ešte hodnotený ako MSP, teda nič nemení na hodnotení predmetnej pomoci.

(76)

Z uvedených dôvodov zastáva Komisia názor, že druhá pomoc, poskytnutá spoločnosti Greußener Salamifabrik GmbH vo forme štátnej záruky na sumu 2 mil. DEM, je nezlučiteľná s článkami 87 a 88 Zmluvy o ES. Nemecko vo svojom liste zo 4. februára 1999 a opakovane aj v liste z 18. mája 2005 oznámilo, že záruka bola poskytnutá len za predpokladu, že bude schválená Komisiou. Keďže v rámci tejto záruky neboli uskutočnené žiadne platby, vrátenie tejto pomoci nezlučiteľnej so zmluvou je bezpredmetné.

(77)

Komisia konštatuje, že štátna pomoc, poskytnutá vo forme štátnych záruk vo výške 880 000 DEM (pomoc č. 1), resp. 2 mil. DEM (pomoc č. 2), t. j. v celkovej výške 2,88 mil. DEM, za úvery v hodnote 1,1 mil. DEM, resp. 2,5 mil. DEM, t. j. v celkovej výške 3,6 mil. DEM, nie je zlučiteľná so spoločným trhom.

(78)

Pomoc, ktorá bola poskytnutá protiprávne a nie je zlučiteľná so Zmluvou, sa musí vrátiť. Komisia konštatovala, že konkurzné konanie na majetok Greußener Salamifabrik GmbH sa začalo 1. októbra 1999. Keďže Komisii nie je známe, či konkurzné konanie viedlo k zániku existencie podniku, je možné, že vrátenie pomoci je aj naďalej aktuálne.

(79)

Komisia upozorňuje Nemecko, že na základe bodov 6.4 a 6.5 oznámenia Komisie o uplatnení článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme záruk a ručení, treba otázku, či sa protiprávnosť pomoci týka právneho vzťahu medzi štátom a tretími osobami, skúmať podľa zásad vnútroštátneho práva. V prípade potreby musia národné súdy skúmať, či vnútroštátne právne predpisy nie sú prekážkou splnenia garančných zmlúv; pri posudzovaní tejto otázky by mali brať do úvahy možnosť porušenia práva Spoločenstva,

21.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 335/57

(1)

Politický a bezpečnostný výbor prijal 9. decembra 2004 rozhodnutie EUPOL Kinshasa/1/2004 (2) o vymenovaní Adília Custódia ako veliteľa misie EUPOL „Kinshasa“.

(2)

Vyššie uvedené rozhodnutie platí do 31. decembra 2005.

(3)

Rada sa 7. novembra 2005 dohodla na predĺžení EUPOL „Kinshasa“ na ďalšie obdobie 12 mesiacov.

(4)

Generálny tajomník/vysoký splnomocnenec navrhol predĺženie mandátu Adília Ruiva Custódia ako veliteľa misie EUPOL „Kinshasa“ do konca trvania misie.

(5)

Mandát veliteľa misie EUPOL „Kinshasa“ by sa mal preto predĺžiť do konca trvania misie,

21.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 335/58

(1)

Článok 9 ods. 1 jednotnej akcie 2005/824/SZBP stanovuje, že Rada poveruje Politický a bezpečnostný výbor prijímať príslušné rozhodnutia v súlade s článkom 25 zmluvy, vrátane rozhodnutia vymenovať na návrh generálneho tajomníka/vysokého splnomocnenca veliteľa misie/policajného komisára.

(2)

Generálny tajomník/vysoký splnomocnenec navrhol vymenovať pána Vincenza Coppolu,

21.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 335/59

„—

34 t pochádzajúcich z Botswany“

„—

34,1 t pochádzajúcich z Botswany“.