13.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 326/1

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

13.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 326/3

(1)

Nariadenie Komisie (ES) č. 14/2004 z 30. decembra 2003, ktorým sa ustanovujú bilancie dodávok a pomoc Spoločenstva pre dodávky určitých základných výrobkov určených na ľudskú spotrebu, na spracovanie a na poľnohospodárske vstupy a pre dodávky živých zvierat a vajec do najvzdialenejších regiónov podľa nariadenia Rady (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001 a (ES) č. 1454/2001 (4), stanovuje predpokladané bilancie zásobovania a určuje pomoc Spoločenstva.

(2)

Súčasný stav plnenia ročných bilancií zásobovania rôznymi produktmi pre francúzske zámorské departmenty, Azorské ostrovy a ostrov Madeira a Kanárske ostrovy ukazuje, že množstvá stanovené na zásobovanie týmito produktmi sú nedostačujúce, pretože dopyt je vyšší, ako sa pôvodne očakávalo.

(3)

Z tohto dôvodu je potrebné prispôsobiť množstvá a opisy týchto produktov skutočným potrebám príslušných najvzdialenejších regiónov.

(4)

Nariadenie (ES) č. 14/2004 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskami príslušných riadiacich výborov,

1.

Časť 1 a 3 prílohy I sa nahrádza textom v prílohe I k tomuto nariadeniu.

2.

Časť 7 prílohy III sa nahrádza textom v prílohe II k tomuto nariadeniu.

3.

Časť 4 a 11 prílohy V sa nahrádza textom v prílohe III k tomuto nariadeniu.

13.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 326/8

(1)

V nariadení Komisie (ES) č. 3199/93 (2) sa ustanovuje, že denaturáty, ktoré sa používajú v každom členskom štáte na účely úplného denaturovania liehu v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. a) smernice 92/83/EHS, sú opísané v prílohe k tomuto nariadeniu.

(2)

Podľa článku 27 ods. 1 písm. a) smernice 92/83/EHS sa od členských štátov vyžaduje, aby vyňali zo spotrebnej dane alkohol, ktorý bol úplne denaturovaný v súlade s požiadavkami niektorého členského štátu, ak tieto požiadavky boli náležite oznámené a schválené v súlade s podmienkami ustanovenými v odsekoch 3 a 4 tohto článku.

(3)

Lotyšsko oznámilo niektoré zmeny denaturačného procesu číslo 2 schváleného nariadením (ES) č. 3199/93.

(4)

Dňa 25. marca 2005 Komisia postúpila uvedené oznámenie ostatným členským štátom.

(5)

Voči oznámeným požiadavkám neboli doručené výhrady.

(6)

Nariadenie (ES) č. 3199/93 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre spotrebné dane,

13.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 326/10

(1)

Príloha I nariadenia (ES) č. 872/2004 uvádza zoznam fyzických a právnických osôb, orgánov a subjektov, na ktoré sa podľa tohto nariadenia vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

(2)

Sankčný výbor Bezpečnostnej rady OSN 30. novembra 2005 rozhodol o doplnení dvoch fyzických osôb a niekoľkých právnických osôb alebo subjektov do zoznamu osôb, skupín a subjektov, na ktoré by sa malo vzťahovať zmrazenie finančných prostriedkov a zdrojov. Príloha I by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(3)

Aby sa zabezpečila účinnosť opatrení stanovených v tomto nariadení, musí toto nariadenie nadobudnúť účinnosť okamžite,

13.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 326/13

(1)

Spoločná azylová politika, vrátane spoločného európskeho azylového systému, je neoddeliteľnou súčasťou cieľa Európskej únie postupne vytvoriť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti otvoreného pre tých, ktorí sú okolnosťami prinútení oprávnene hľadať ochranu v Spoločenstve.

(2)

Európska Rada na svojom osobitnom zasadnutí v Tampere 15. a 16. októbra 1999 súhlasila s prácou vedúcou k vytvoreniu spoločného európskeho azylového systému, založeného na plnom a všestrannom uplatňovaní Ženevského dohovoru z 28. júla 1951 o právnom postavení utečencov, ktorý bol zmenený a doplnený newyorským protokolom z 31. januára 1967 (Ženevský dohovor), ktorá takto potvrdzuje zásadu nevyhostenia a zabezpečenia toho, že nikto nebude vrátený späť na perzekúciu.

(3)

Zo záverov Európskej rady zo zasadnutia v Tampere vyplýva, že spoločný európsky azylový systém by mal zahŕňať krátkodobé spoločné štandardy pre spravodlivé a účinné azylové konania v členských štátoch a dlhodobé pravidlá spoločenstva vedúce k spoločnému azylovému konaniu v Európskom spoločenstve.

(4)

Minimálne štandardy stanovené v tejto smernici pre konanie v členských štátoch o priznávaní alebo odnímaní postavenia utečenca sú preto prvým opatrením o azylových konaniach.

(5)

Hlavným cieľom tejto smernice je zaviesť minimálny rámec v Európskom spoločenstve pre konania o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca.

(6)

Aproximácia procesných pravidiel pre priznávanie alebo odnímanie statusu utečenca by mala pomôcť pri zamedzovaní následných presunov žiadateľov o azyl medzi členskými štátmi, kde by bol takýto presun zapríčinený rozdielmi v právnych rámcoch.

(7)

Základnou črtou minimálnych štandardov je to, že členské štáty by mali mať právomoc zaviesť alebo si ponechať priaznivejšie ustanovenia pre štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré požiadajú o medzinárodnú ochranu členský štát, ak sa takáto žiadosť chápe tak, že dotknutá osoba je utečencom v zmysle článku 1 bod A Ženevského dohovoru.

(8)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie.

(9)

Pri zaobchádzaní s osobami, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, sú členské štáty viazané záväzkami vyplývajúcimi z nástrojov medzinárodného práva, ku ktorým sú zmluvnou stranou a ktoré zakazujú diskrimináciu.

(10)

Je nevyhnutné, aby rozhodnutia o všetkých žiadostiach o azyl boli prijímané na základe faktov a predovšetkým orgánmi, ktorých personál má primerané vedomosti alebo prešiel potrebným školením v oblasti týkajúcej sa azylu a utečencov.

(11)

Je v záujme členských štátov aj žiadateľov o azyl, aby sa o žiadosti o azyl rozhodlo čo najskôr. Organizácia spracovávania žiadostí o azyl by mala byť v právomoci členských štátov, aby mohli v súlade so svojimi vnútroštátnymi potrebami, uprednostniť alebo urýchliť spracovanie akejkoľvek žiadosti pri zohľadnení štandardov tejto smernice.

(12)

Pojem verejný poriadok môže zahŕňať odsúdenie za spáchanie závažného trestného činu.

(13)

V záujme správneho uznania tých osôb, ktoré potrebujú ochranu ako utečenci v zmysle článku 1 Ženevského dohovoru, by mal mať každý žiadateľ, ak určité výnimky nestanovujú inak, účinný prístup ku konaniu, možnosti spolupráce a riadnej komunikácie s príslušnými orgánmi, aby mohol predložiť relevantné dôkazy týkajúce sa jeho prípadu, a dostatočným procesným zárukám vo všetkých procesných štádiách konania. Konanie, v rámci ktorého prebieha skúmanie žiadosti o azyl, by navyše za bežných okolností mal žiadateľovi o azyl poskytnúť aspoň právo zotrvať do vydania rozhodnutia príslušným orgánom, prístup k tlmočníckej službe pri predkladaní svojho prípadu v prípade vypočúvania úradmi, možnosť komunikovať so zástupcom vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) alebo s akoukoľvek organizáciou, ktorá pracuje v jeho mene, právo na primerané oznámenie rozhodnutia, skutkové a zákonné dôvody rozhodnutia, možnosť konzultácie s právnym poradcom alebo iným poradcom a právo byť, v rozhodujúcich okamihoch v priebehu procesu informovaný, o svojom právnom postavení v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu bude rozumieť.

(14)

V prípade maloletých bez sprievodu, by sa z dôvodu ich zraniteľnosti mali navyše zaviesť osobitné procesné záruky. V tomto kontexte by členské štáty mali predovšetkým zohľadniť to, čo je v najlepšom záujme dieťaťa.

(15)

V prípade, že žiadateľ podá následnú žiadosť bez predloženia nového dôkazu alebo argumentu, bolo by neprimerané žiadať od členských štátov, aby vykonali úplne nové preskúmanie. V takýchto prípadoch by mali mať členské štáty možnosť výberu konania, ktoré umožňuje výnimku zo záruk, ktoré za normálnych okolností žiadateľ požíva.

(16)

Veľa žiadostí o azyl sa podáva na hraniciach alebo v tranzitnom pásme členského štátu pred rozhodnutím o vstupe žiadateľa. Členským štátom by malo byť umožnené zachovať existujúce konania upravené na osobitnú situáciu týchto žiadateľov na hranici. Mali by sa definovať spoločné pravidlá o možných výnimkách urobených za týchto okolností zo záruk, ktoré žiadateľ za bežných okolností požíva. Konanie na hraniciach by sa malo hlavne vzťahovať na tých žiadateľov, ktorí nespĺňajú podmienky pre vstup na územie členských štátov.

(17)

Kľúčový faktor pri posudzovaní odôvodnenosti žiadosti o azyl je bezpečnosť žiadateľa v krajine jeho pôvodu. Ak sa tretia krajina môže považovať za bezpečnú krajinu pôvodu, členské štáty by mali byť schopné označiť ju za bezpečnú a predpokladať jej bezpečnosť pre konkrétneho žiadateľa, pokiaľ tento nepredloží vážne protichodné údaje.

(18)

Podľa úrovne dosiahnutej harmonizácie pre kvalifikovanie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátnej príslušnosti ako utečencov by sa mali ustanoviť spoločné kritériá pre určovanie tretích krajín ako bezpečných krajín.

(19)

Ak sa Rada presvedčí, že tieto kritériá sú v súvislosti s konkrétnou krajinou pôvodu splnené, a následne ju zaradí do minimálneho spoločného zoznamu bezpečných krajín pôvodu, ktorý sa má prijať podľa tejto smernice, členské štáty by mali byť povinné zvážiť žiadosti osôb, ktoré majú štátnu príslušnosť tejto krajiny, alebo osôb bez štátnej príslušnosti, ktoré predtým mali v tejto krajine bežné bydlisko, na základe vyvrátiteľnej domnienky o bezpečnosti tejto krajiny. Vo svetle politickej dôležitosti označenia bezpečných krajín pôvodu, najmä z pohľadu vplyvu hodnotenia situácie v oblasti ľudských práv v krajine pôvodu a jej dôsledkov na politiky Európskej únie v oblasti vonkajších vzťahov, by mala Rada akékoľvek rozhodnutia o vytvorení alebo zmene a doplnení zoznamu urobiť po porade s Európskym parlamentom.

(20)

Z postavenia Bulharska a Rumunska ako pristupujúcich kandidátskych krajín k Európskej únii a pokroku, ktoré tieto krajiny urobili pre členstvo, vyplýva, že by sa na účely tejto smernice mali považovať za krajiny bezpečného pôvodu do dňa ich pristúpenia k Európskej únii.

(21)

Určenie tretej krajiny ako bezpečnej krajiny pôvodu na účely tejto smernice nemôže zakladať absolútnu záruku bezpečnosti pre štátnych príslušníkov tejto krajiny. Hodnotenie, o ktoré sa opiera určenie môže samozrejme brať do úvahy len všeobecné právne a politické podmienky v tejto krajine a to, či pôvodcovia prenasledovania, mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania podliehajú v praxi trestom v prípade, ak sa v dotknutej krajine preukáže, že nesú za to zodpovednosť. Z tohto dôvodu je dôležité, že ak žiadateľ preukáže, že existujú vážne dôvody nepovažovať krajinu za bezpečnú v jeho konkrétnych okolnostiach, určenie krajiny ako bezpečnej sa pre neho už nepovažuje za relevantné.

(22)

Členské štáty by mali preskúmať všetky žiadosti z vecného hľadiska, t. j. zhodnotiť, či je daný žiadateľ kvalifikovaný ako utečenec v súlade so smernicou Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych normách pre uznanie a postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti ako utečencov alebo osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu z iných dôvodov, a o obsahu poskytnutej ochrany (4), pokiaľ táto smernica neustanovuje inak, najmä tam, kde možno odôvodnene predpokladať, že by iná krajina urobila preskúmanie alebo poskytla dostatočnú ochranu. Členské štáty by najmä nemali byť povinné preskúmať vecné hľadisko žiadosti o azyl, ak prvá krajina priznala žiadateľovi postavenie utečenca alebo inú dostatočnú ochranu a žiadateľ bude spätne poslaný do tejto krajiny.

(23)

Členské štáty by tiež nemali byť povinné preskúmať vecné hľadisko žiadosti o azyl, ak sa kvôli väzbe žiadateľa na tretiu krajinu, ako ju definuje vnútroštátne právo, môže odôvodnene očakávať, že hľadá ochranu v tejto tretej krajine. Členské štáty môžu postupovať na tomto základe, ak by konkrétny žiadateľ bol v bezpečí v tejto dotknutej tretej krajine. S cieľom zabrániť následnému pohybu žiadateľov, by sa mali stanoviť spoločné zásady, na základe ktorých budú členské štáty posudzovať alebo označovať tretie štáty ako bezpečné.

(24)

Navyše s ohľadom na určité európske tretie krajiny, ktoré dodržiavajú osobitne vysoké štandardy ľudských práv a ochrany utečencov, by členské štáty mali mať možnosť nevykonať alebo nevykonať úplné preskúmanie žiadostí o azyl, týkajúcich sa žiadateľov, ktorí na ich územie vstúpili z takýchto tretích európskych krajín. Kvôli možným dôsledkom obmedzeného alebo neuskutočneného preskúmania na žiadateľa, uplatňovanie tohto konceptu bezpečnej tretej krajiny by sa malo obmedziť na prípady, ktoré zahŕňajú tretie krajiny, v súvislosti s ktorými sa Rada presvedčila, že sú v dotknutých tretích štátoch splnené vysoké bezpečnostné štandardy tak, ako sú ustanovené v tejto smernici. Rada by mala prijať rozhodnutia v tejto záležitosti po porade s Európskym parlamentom.

(25)

Z povahy spoločných štandardov oboch konceptov o bezpečných tretích krajinách, ako sú ustanovené v tejto smernici, vyplýva, že praktický účinok konceptov závisí od toho, či daná tretia krajina umožní konkrétnemu žiadateľovi vstup na svoje územie.

(26)

V súvislosti s odňatím postavenia utečenca by mal členský štát zabezpečiť, aby osoby, ktoré požívali výhody z postavenia utečenca boli náležitým spôsobom informované o možnom prehodnotení ich postavenia a mali možnosť predložiť svoje stanovisko pred tým, ako orgány môžu prijať svoje odôvodnené rozhodnutie o odňatí ich postavenia. Malo by však byť umožnené odobratie týchto záruk, ak dôvody na zánik postavenia utečenca nesúvisia so zmenou podmienok, na ktorých sa priznanie zakladalo.

(27)

To, že prijaté rozhodnutia o žiadosti o azyl a o odňatí postavenia utečenca má podliehať účinným opravným prostriedkom pred súdnym orgánom v zmysle článku 234 zmluvy odráža základnú zásadu práva Spoločenstva. Účinnosť opravného prostriedku aj v súvislosti s preskúmaním príslušných dôkazov závisí od celkového administratívneho systému a systému súdnictva v každom členskom štáte.

(28)

V súlade s článkom 64 zmluvy sa táto smernica nedotýka výkonu zodpovedností členských štátov za udržanie verejného poriadku a zabezpečenie vnútornej bezpečnosti.

(29)

Táto smernica sa nevzťahuje na konania, ktoré upravuje nariadenie Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (5).

(30)

Vykonávanie tejto smernice by sa malo hodnotiť v pravidelných intervaloch nepresahujúcich dva roky.

(31)

Cieľ tejto smernice, a to ustanoviť v členských štátoch minimálne štandardy pre konanie o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a z dôvodu rozsahu a účinkov tejto činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva a Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec, ktorý je potrebný na dosiahnutie tohto cieľa.

(32)

V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, Spojené kráľovstvo oznámilo listom z 24. januára 2001 svoju vôľu zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice.

(33)

V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, Írsko oznámilo listom zo 14. februára 2004 svoju vôľu zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice.

(34)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, Dánsko sa nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané a ani nepodlieha jej uplatňovaniu,

a)

„Ženevský dohovor“ znamená dohovor z 28. júla 1951 o právnom postavení utečencov, zmenený a doplnený newyorským protokolom z 31. januára 1967.

b)

„Žiadosť“ alebo „Žiadosť o azyl“ znamená žiadosť podanú štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti, ktorú je možné chápať ako žiadosť o medzinárodnú ochranu od členského štátu podľa Ženevského dohovoru. Každá žiadosť o medzinárodnú ochranu sa považuje za žiadosť o azyl, pokiaľ dotknutá osoba výslovne nežiada o iný druh ochrany, o ktorú je možné požiadať samostatne.

c)

„Žiadateľ“ alebo „žiadateľ o azyl“ znamená štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti, ktorá podala žiadosť o azyl, s ohľadom na ktorú ešte nebolo prijaté konečné rozhodnutie.

d)

„Konečné rozhodnutie“ je rozhodnutie o tom, či sa štátnemu príslušníkovi tretej krajiny alebo osobe bez štátnej príslušnosti prizná postavenie utečenca na základe smernice 2004/83/ES, a ktoré už nepodlieha opravnému prostriedku v rámci kapitoly V tejto smernice bez ohľadu na to, či má tento opravný prostriedok účinok, ktorý umožňuje žiadateľom zostať v členskom štáte až do vyriešenia, pokiaľ príloha III tejto smernice neustanovuje inak.

e)

„Rozhodujúci orgán“ znamená akýkoľvek kvázi súdny alebo správny orgán v členskom štáte zodpovedný za preskúmanie žiadosti o azyl, príslušný na prijímanie rozhodnutí na prvom stupni o takýchto prípadoch, ak príloha I neustanovuje inak.

f)

„Utečenec“ je štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá spĺňa požiadavky článku 1 Ženevského dohovoru, ako uvádza smernica 2004/83/ES.

g)

„Postavenie utečenca“ znamená, že členský štát uzná štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti za utečenca.

h)

„Maloletý bez sprievodu“ znamená osobu mladšiu ako osemnásť rokov, ktorá prišla na územie členských štátov bez sprievodu dospelej osoby, ktorá je za ňu zodpovedná v súlade s právnymi predpismi alebo obyčajovým právom, a to dovtedy, kým ju takáto osoba fakticky neprevezme do starostlivosti; patria sem aj maloletí, ktorí sú ponechaní bez sprievodu po tom, ako vstúpili na územie členských štátov.

i)

„Zástupca“ znamená osobu konajúcu v mene organizácie zastupujúcej maloletého bez sprievodu ako zákonný opatrovník, osobu, konajúcu v mene vnútroštátnej organizácie, ktorá je zodpovedná za starostlivosť a blaho o maloletých, alebo akéhokoľvek iného vhodného zástupcu, menovaného na to, aby zabezpečoval najlepšie záujmy maloletého.

j)

„Odňatie postavenia utečenca“ znamená rozhodnutie príslušného orgánu zrušiť, ukončiť alebo odmietnuť obnovenie postavenia utečenca osobe v súlade so smernicou 2004/83/ES.

k)

„Zostať v členskom štáte“ znamená zostať na území členského štátu, v ktorom sa podala žiadosť o azyl alebo v ktorom sa táto žiadosť skúma, vrátane hraníc alebo tranzitných zón.

a)

konanie v prípadoch, v ktorých členský štát uvažuje o presune žiadateľa do iného členského štátu podľa pravidiel stanovujúcich kritériá a mechanizmy na určenie, ktorý štát je zodpovedný za zváženie žiadosti o azyl, až do uskutočnenia tohto presunu alebo kým sa požiadaný štát neodmietol veci ujať alebo žiadateľa prijať;

b)

prijatie rozhodnutia o žiadosti s ohľadom na predpisy o národnej bezpečnosti za predpokladu, že sa s rozhodujúcim orgánom pred prijatím rozhodnutia uskutoční porada, či žiadateľ spĺňa požiadavku na utečenca v zmysle smernice 2004/83/ES;

c)

výkon predbežného skúmania podľa článku 32 za predpokladu, že tento orgán má prístup ku žiadateľovým spisom týkajúcim sa predošlej žiadosti;

d)

vyriešenie prípadov v rámci konania ustanoveného v článku 35 ods. 1;

e)

zamietnutie povolenia vstupu v rámci konania ustanoveného v článku 35 ods. 2 až 5, podľa podmienok stanovených v týchto odsekoch;

f)

konštatovanie, že žiadateľ sa snaží vstúpiť do členského štátu alebo už do neho vstúpil z bezpečnej tretej krajiny podľa článku 36, podľa podmienok stanovených v uvedenom článku.

a)

v ktorých prípadoch smie maloletý podať žiadosť vo svojom vlastnom mene;

b)

v ktorých prípadoch je potrebné, aby žiadosť maloletého bez sprievodu podal zástupca, ako je to ustanovené v článku 17 ods. 1 písm. a);

c)

v ktorých prípadoch sa predpokladá, že podanie žiadosti o azyl je automaticky podaním žiadosti o azyl za každého nezosobášeného maloletého.

a)

aby sa žiadosti skúmali a rozhodnutia prijímali individuálne, objektívne a nestranne;

b)

aby sa z rôznych zdrojov dali získať presné a aktuálne informácie, ako sú z Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), pokiaľ ide o všeobecnú situáciu panujúcu v krajinách pôvodu žiadateľov o azyl, a v prípade potreby aj v krajinách, cez ktoré prechádzali, a aby sa takéto informácie sprístupnili personálu zodpovednému za preskúmanie žiadostí a prijímanie rozhodnutí;

c)

aby personál skúmajúci žiadosti a prijímajúci rozhodnutia, mal vedomosti pokiaľ ide o príslušné štandardy uplatniteľné v oblasti azylového a utečeneckého práva.

a)

musia byť informovaní v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu budú rozumieť, o konaní, ktoré bude nasledovať, a o ich právach a povinnostiach počas tohto konania a o možných dôsledkoch neplnenia ich povinností a nespolupracovania s orgánmi. Musia byť informovaní o časovom rámci, ako aj o prostriedkoch, ktoré majú k dispozícii na splnenie povinnosti predložiť prvky uvedené v článku 4 smernice 2004/83/ES. Táto informácia sa poskytuje včas, aby si mohli uplatniť práva, ktoré im zaručuje táto smernica a aby mohli splniť povinnosti opísané v článku 11;

b)

vždy, keď je to potrebné, im musia byť poskytnuté služby tlmočníka, aby mohli predložiť svoj prípad príslušným orgánom. Členské štáty budú považovať za potrebné poskytnúť tieto služby prinajmenšom vtedy, keď rozhodujúci orgán vyzve žiadateľa, aby sa dostavil na pohovor, ako je uvedené v článku 12 a 13, a príslušné oznámenie nemožno zabezpečiť bez týchto služieb. V tomto prípade a v iných prípadoch, kedy príslušný orgán predvolá žiadateľa, sa tieto služby budú platiť z verejných fondov;

c)

nesmie sa im odmietnuť príležitosť komunikovať s Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov alebo s akoukoľvek inou organizáciou pracujúcou v mene Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov na území členského štátu na základe dohody s týmto členským štátom;

d)

musia dostať v primeranom čase oznámenie o rozhodnutí rozhodujúceho orgánu o ich žiadosti o azyl. Ak žiadateľa zákonne zastupuje právny alebo iný poradca, členský štát sa môže rozhodnúť, že dá toto oznámenie o rozhodnutí tomuto poradcovi namiesto žiadateľovi o azyl;

e)

musia byť informovaní o rozhodnutí rozhodujúceho orgánu v jazyku o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu budú rozumieť, ak im nepomáha ani ich nezastupuje právny ani iný poradca a ak nie je k dispozícii právna pomoc zdarma. Súčasťou poskytnutej informácie bude informácia o tom, ako napadnúť zamietavé rozhodnutie podľa ustanovení článku 9 ods. 2.

a)

aby sa od žiadateľa o azyl vyžadovalo, aby podával príslušným orgánom správy alebo aby sa osobne dostavil, buď bezodkladne alebo v určený čas;

b)

aby bol žiadateľ o azyl povinný predložiť dokumenty, ktoré vlastní, ktoré súvisia s preskúmaním žiadosti, ako napríklad svoj pas;

c)

aby sa od žiadateľa o azyl vyžadovalo, aby informoval príslušné orgány o jeho aktuálnom mieste bydliska alebo adrese a aby ich čo najskôr informoval o ich zmene. Členský štát môže stanoviť, aby bol žiadateľ povinný prijať akékoľvek oznámenie na poslednom mieste bydliska alebo na poslednej adrese, ktorú uviedol;

d)

príslušné orgány môžu prehľadať žiadateľa i veci, ktoré má so sebou;

e)

príslušné orgány môžu žiadateľa odfotografovať a

f)

príslušné orgány môžu zaznamenať ústne výpovede žiadateľa za predpokladu, že bol o tom vopred informovaný.

a)

rozhodujúci orgán môže prijať kladné rozhodnutie na základe dôkazov, ktoré sú mu k dispozícii, alebo

b)

príslušný orgán sa už so žiadateľom stretol za tým účelom, aby mu pomohol vyplniť žiadosť a predložiť podstatné údaje týkajúce sa tejto žiadosti podľa článku 4 ods. 2 smernice 2004/83/ES alebo

c)

rozhodujúci orgán na základe úplného preskúmania informácií, ktoré žiadateľ poskytol, považuje žiadosť za neopodstatnenú v prípadoch, na ktoré sa vzťahujú okolnosti uvedené v článku 23 ods. 4 písm. a), c), g), h) a j).

a)

osoba, ktorá vedie pohovor, bola dostatočne spôsobilá, aby mohla brať do úvahy, nakoľko je to možné, osobné alebo všeobecné okolnosti súvisiace so žiadosťou, vrátane kultúrneho pôvodu žiadateľa alebo jeho zraniteľnosti, a

b)

bol vybraný taký tlmočník, ktorý je schopný zabezpečiť primeranú komunikáciu medzi žiadateľom a osobou, ktorá vedie pohovor. Komunikácia nemusí nevyhnutne prebiehať v jazyku, ktorému dáva prednosť žiadateľ o azyl, ak existuje iný jazyk, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu žiadateľ bude rozumieť, a v ktorom je schopný komunikovať.

a)

len pre konania pred súdnym orgánom v súlade s kapitolou V a nie pre každé následné odvolanie alebo preskúmanie podľa vnútroštátneho práva, vrátane opätovného vypočutia odvolania po následnom odvolaní alebo preskúmaní, a/alebo

b)

len pre tých, ktorí nemajú dostatok prostriedkov, a/alebo

c)

len pre právnych alebo iných poradcov, osobitne určených vnútroštátnym právom na to, aby pomáhali žiadateľom o azyl a/alebo ich zastupovali, a/alebo

d)

len ak je pravdepodobné, že odvolanie alebo preskúmanie budú úspešné.

a)

zaviesť peňažné alebo časové obmedzenia poskytovania bezplatnej právnej pomoci alebo bezplatného zastúpenia za predpokladu, že tieto obmedzenia nebudú znamenať svojvoľné obmedzenia prístupu k právnej pomoci a/alebo k zastúpeniu;

b)

ustanoviť, že, pokiaľ ide o poplatky a iné náklady, nebude zaobchádzanie so žiadateľmi vo veciach týkajúcich sa právnej pomoci priaznivejšie ako všeobecne zavedené zaobchádzanie s vlastnými štátnymi príslušníkmi.

a)

čo najskôr prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby v súvislosti s preskúmaním žiadosti maloletého bez sprievodu ho zastupoval alebo mu pomáhal zástupca. Tento zástupca môže byť zároveň zástupcom uvedeným v článku 19 smernice 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl (7);

b)

zabezpečia, aby mal zástupca príležitosť informovať maloletého bez sprievodu o význame a možných dôsledkoch osobného pohovoru, a ak je to vhodné, o tom, ako sa na osobný pohovor pripraviť. Členské štáty umožnia zástupcovi, aby bol pri tomto pohovore prítomný a aby kládol otázky a prednášal poznámky v rámci, ktorý stanoví osoba, ktorá pohovor vedie.

a)

s najväčšou pravdepodobnosťou dosiahne plnoletosť pred prijatím rozhodnutia na prvom stupni alebo

b)

môžu bezplatne použiť právneho alebo iného poradcu, ktorého ako takého pripúšťa vnútroštátne právo, na plnenie úloh vyššie pridelených zástupcovi alebo

c)

je alebo bol zosobášený.

a)

v prípade, ak maloletý bez sprievodu má osobný pohovor o svojej žiadosti o azyl, ako je to uvedené v článku 12, 13 a 14, viedla tento pohovor osoba, ktorá má potrebné znalosti o osobitných potrebách maloletých;

b)

rozhodnutie rozhodujúceho orgánu o žiadosti maloletého bez sprievodu pripraví úradník s potrebnými znalosťami o osobitných potrebách maloletých.

a)

aby bol maloletý bez sprievodu pred preskúmaním jeho žiadosti o azyl informovaný, v jazyku o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu bude rozumieť, o možnosti určenia veku lekárskou prehliadkou. Súčasťou tejto informácie bude aj informácia o metóde prehliadky a o možných dôsledkoch výsledku lekárskej prehliadky na preskúmanie žiadosti o azyl, ako aj o dôsledkoch toho, keď maloletý bez sprievodu odmietne podrobiť sa lekárskej prehliadke;

b)

súhlas maloletého bez sprievodu a/alebo jeho zástupcu s vykonaním lekárskej prehliadky na určenie veku príslušného maloletého a

c)

aby sa rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o azyl maloletého bez sprievodu, ktorý sa odmietol podrobiť lekárskej prehliadke, nezakladalo výlučne na tomto odmietnutí.

a)

žiadateľ neodpovedal na požiadavky na poskytnutie podstatných informácií ku svojej žiadosti v zmysle článku 4 smernice 2004/83/ES alebo sa nedostavil na osobný pohovor ako, je uvedené v článkoch 12, 13 a 14, pokiaľ žiadateľ v primeranom čase nepreukáže, že sa nedostavil v dôsledku okolností, ktoré boli mimo jeho kontroly;

b)

žiadateľ utiekol z miesta, kde býval, alebo z miesta, kde bol držaný, alebo toto miesto bez povolenia opustil bez toho, aby sa v primeranom čase obrátil na príslušný orgán, alebo v primeranom čase nesplnil svoju povinnosť hlásiť sa alebo inú oznamovaciu povinnosť.

a)

prístup ku žiadateľom o azyl, vrátane zadržaných a zdržiavaných v tranzitnej zóne na letisku alebo v prístave;

b)

prístup k informáciám o jednotlivých žiadateľoch o azyl, o priebehu konania a o prijatých rozhodnutiach, ak s tým žiadateľ o azyl súhlasí;

c)

pri výkone svojej dozornej úlohy podľa článku 35 Ženevského dohovoru predkladať ktorémukoľvek príslušnému orgánu svoje názory k jednotlivým žiadostiam o azyl v ktorejkoľvek etape konania.

a)

priamo poskytnúť údajnému(ným) pôvodcovi(om) prenasledovania žiadateľa informácie týkajúce sa jednotlivých žiadostí o azyl, ani skutočnosť, že bola žiadosť o azyl podaná;

b)

získavať od údajného(ných) pôvodcu(ov) prenasledovania žiadne informácie takým spôsobom, ktorý by mal za následok, že takíto pôvodcovia by boli priamo informovaní o skutočnosti, že daný žiadateľ podal žiadosť, alebo ktorý by ohrozil fyzickú integritu žiadateľa a na ňom závislých osôb alebo slobodu a bezpečnosť jeho rodinných príslušníkov, ktorí stále žijú v krajine pôvodu.

a)

informovaný o zdržaní alebo

b)

na požiadanie dostal informáciu o časovom rámci, v ktorom možno očakávať rozhodnutie o jeho žiadosti. Takáto informácia neustanovuje povinnosť členského štátu prijať voči dotknutému žiadateľovi rozhodnutie v tomto rámci.

a)

žiadateľ predkladajúci svoju žiadosť a uvádzajúci fakty predložil len veci, ktoré nie sú významné alebo majú len malý význam pre skúmanie, či spĺňa požiadavku na utečenca v zmysle smernice 2004/83/ES, alebo

b)

žiadateľ jasne nespĺňa požiadavku na utečenca alebo na postavenie utečenca v členskom štáte podľa smernice 2004/83/ES alebo

c)

žiadosť o azyl sa považuje za neopodstatnenú,

d)

žiadateľ zavádzal orgány predkladaním nepravdivých informácií alebo dokumentov alebo zadržiavaním relevantných informácií alebo dokumentov, pokiaľ ide o jeho identitu a štátnu príslušnosť, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na rozhodnutie, alebo

e)

žiadateľ podal inú žiadosť o azyl, pri čom uviedol iné osobné údaje, alebo

f)

žiadateľ neposkytol informácie, na základe ktorých možno s primeranou mierou istoty stanoviť jeho identitu alebo štátnu príslušnosť, alebo je pravdepodobné, že so zlým úmyslom zničil alebo zahodil identifikačné alebo cestovné doklady, ktoré by pomohli stanoviť jeho totožnosť alebo štátnu príslušnosť, alebo

g)

žiadateľ poskytol nekonzistentné, protirečivé, nepravdepodobné alebo nedostatočné vyhlásenia, ktoré ho zreteľne urobili nedôveryhodným v súvislosti s tým, či bol obeťou prenasledovania uvedené v smernici 2004/83/ES, alebo

h)

žiadateľ predložil následnú žiadosť, pri čom nepredložil nijaké nové relevantné prvky, pokiaľ ide o jeho osobitnú situáciu alebo situáciu v jeho krajine pôvodu, alebo

i)

žiadateľ nepredložil bez rozumného dôvodu svoju žiadosť skôr, napriek tomu, že mal príležitosť tak urobiť, alebo

j)

žiadateľ predkladá žiadosť výlučne s cieľom odloženia alebo marenia skoršieho alebo hroziaceho rozhodnutia, ktoré by mali za následok jeho odsun, alebo

k)

žiadateľ nesplnil bez náležitého dôvodu povinnosti uvedené v článku 4 ods. 1 a 2 smernice 2004/83/ES alebo v článku 11 ods. 2 písm. a) a b) a v článku 20 ods. 1 tejto smernice, alebo

l)

žiadateľ vstúpil na územie členského štátu nezákonne alebo nezákonne predĺžil svoj pobyt a bez dobrého dôvodu sa neprihlásil úradom, ani nepodal žiadosť o azyl čo najskôr vzhľadom na okolnosti svojho vstupu alebo

m)

žiadateľ predstavuje ohrozenie národnej bezpečnosti alebo verejného poriadku členského štátu; alebo bol na základe vnútroštátneho práva nútene vypovedaný z vážnych príčin, súvisiacich s národnou verejnou bezpečnosťou a verejným poriadkom alebo

n)

žiadateľ odmieta splniť svoju povinnosť podľa príslušného práva Spoločenstva alebo vnútroštátneho práva nechať si vziať otlačky prstov alebo

o)

žiadosť podal nezosobášený maloletý, na ktorého sa vzťahuje článok 6 ods. 4 písm. c), po zamietnutí žiadosti rodiča alebo rodičov zodpovedných za maloletého, a nepredniesli sa nijaké nové významné prvky s ohľadom na osobitnú situáciu žiadateľa alebo situáciu v jeho krajine pôvodu.

a)

predbežné preskúmanie na účely spracovania prípadov, posudzovaných v rámci oddielu IV;

b)

konanie na účely spracovania prípadov, posudzovaných v rámci oddielu V.

a)

iný členský štát poskytol postavenie utečenca;

b)

za prvú krajinu azylu pre žiadateľa sa podľa článku 26 považuje krajina, ktorá nie je členským štátom;

c)

krajina, ktorá nie je členským štátom, sa podľa článku 27 považuje za bezpečnú tretiu krajinu pre žiadateľa;

d)

žiadateľovi je dovolené zostať v dotknutom členskom štáte z nejakého iného dôvodu a v dôsledku toho mu bolo udelené postavenie rovnocenné právam a výhodám postavenia utečenca na základe smernice 2004/83/ES;

e)

žiadateľ má povolenie zostať v dotknutom členskom štáte z nejakého iného dôvodu, ktorý ho do konca konania o určení postavenia podľa písmena d) chráni pred navrátením;

f)

žiadateľ podal po konečnom rozhodnutí identickú žiadosť;

g)

žiadosť podala osoba závislá na žiadateľovi po tom, ako podľa článku 6 ods. 3 súhlasila s tým, že jej prípad bude súčasťou žiadosti podanej v jej mene, a neexistujú nijaké skutočnosti, týkajúce sa situácie tejto závislej osoby, ktoré by odôvodňovali osobitnú žiadosť.

a)

bol v tejto krajine uznaný ako utečenec a stále môže využívať túto ochranu, alebo

b)

využíva inú dostatočnú ochranu v tejto krajine, vrátane výhod zásady nevyhostenia,

a)

nebude ohrozený jej život ani jej sloboda z dôvodu jej rasy, náboženstva, štátnej príslušnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo politického názoru;

b)

rešpektuje sa zásada nevyhostenia podľa Ženevského dohovoru;

c)

rešpektuje sa zákaz odsunu, ktorý by porušil právo na ochranu pred mučením, krutosťou, neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním, ako je uvedené v medzinárodnom práve, a

d)

existuje možnosť žiadať o postavenie utečenca a v prípade jeho priznania požívať ochranu podľa Ženevského dohovoru.

a)

predpisy, vyžadujúce spojenie medzi osobou žiadajúcou o azyl a dotknutou treťou krajinou, na základe ktorého by bolo rozumné, aby táto osoba išla do tejto krajiny;

b)

predpisy o metodike, akou sa príslušné orgány ubezpečia, že v prípade konkrétnej krajiny a konkrétneho žiadateľa možno uplatniť koncept bezpečnej tretej krajiny. Súčasťou tejto metodiky bude zváženie bezpečnosti konkrétnej krajiny pre konkrétneho žiadateľa od prípadu k prípadu alebo vnútroštátne určenie krajín, ktoré sa považujú za všeobecne bezpečné;

c)

predpisy, ktoré v súlade s medzinárodným právom umožňujú individuálne preskúmanie toho, či dotknutá tretia krajina je pre konkrétneho žiadateľa bezpečná, ktoré prinajmenšom umožnia žiadateľovi napadnúť uplatňovanie konceptu bezpečnej tretej krajiny na základe toho, že by tu bol podrobený mučeniu, krutosti, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

a)

o tom informuje žiadateľa a

b)

poskytne žiadateľovi dokumenty, ktoré informujú orgány tejto tretej krajiny v jazyku tejto krajiny, že žiadosť sa vecne neskúmala.

a)

prenasledovaniu, ako je definované v článku 9 smernice 2004/83/ES, ani

b)

mučeniu alebo neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

a)

je štátnym príslušníkom tejto krajiny, alebo

b)

je osobou bez štátnej príslušnosti a predtým sa v tejto krajine zvyčajne zdržiaval

a)

po tom, ako bola predchádzajúca žiadosť späť vzatá alebo bolo od nej odstúpené podľa článku 19 alebo 20;

b)

po tom, ako sa prijalo rozhodnutie o predchádzajúcej žiadosti. Okrem toho sa členské štáty môžu rozhodnúť, že uplatnia toto konanie až po prijatí konečného rozhodnutia.

a)

zaviazať príslušného žiadateľa, aby uviedol skutočnosti doložené dôkazmi, ktoré odôvodňujú nové konanie;

b)

vyžadovať od príslušného žiadateľa predloženie nových informácií v určitej lehote po tom, ako ich tento žiadateľ získal;

c)

povoliť výkon predbežného preskúmania výlučne na základe písomného podania bez osobného pohovoru.

a)

bol žiadateľ vhodným spôsobom informovaný o výsledku predbežného preskúmania a v prípade, ak sa jeho žiadosť nebude ďalej skúmať, o dôvodoch a možnostiach požadovania odvolania alebo opravného preskúmania tohto rozhodnutia;

b)

v niektorej zo situácii uvedenej v článku 32 ods. 2 rozhodujúci orgán čo najskôr ďalej preskúmal následnú žiadosť podľa kapitoly II.

a)

dostala povolenie zostať na hranici alebo v tranzitnej zóne členského štátu bez toho, aby bol dotknutý článok 7;

b)

musela byť okamžite informovaná o jej právach a povinnostiach, ako sú opísané v článku 10 ods. 1 písm. a);

c)

mala v prípade potreby prístup ku službám tlmočníka, ako je to uvedené v článku 10 ods. 1 písm. b);

d)

skôr než príslušný orgán prijme rozhodnutie v takomto konaní, aby sa s ňou uskutočnil pohovor o jej žiadosti o azyl, ktorý povedú osoby s dostatočnou znalosťou príslušných noriem uplatniteľných v oblasti azylového a utečeneckého práva, ako je to opísané v článkoch 12, 13 a 14;

e)

mohla konzultovať s právnym alebo iným poradcom, ktorého ako takého pripúšťa alebo povoľuje vnútroštátne právo, ako je opísané v článku 15 ods. 1, a

f)

ak ide o maloletého bez sprievodu, aby mal vymenovaného zástupcu, ako je to opísané v článku 17 ods. 1, pokiaľ sa neuplatňuje článok 17 ods. 2 alebo 3.

a)

ratifikovala Ženevský dohovor a rešpektuje jeho ustanovenia bez akýchkoľvek zemepisných obmedzení;

b)

má zavedené azylové konanie predpísané zákonom;

c)

ratifikovala Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a rešpektuje jeho ustanovenia, vrátane noriem týkajúcich sa účinných opravných prostriedkov, a

d)

ju takto označila Rada v súlade s odsekom 3.

a)

o tom informuje žiadateľa a

b)

poskytne žiadateľovi dokumenty, ktoré informujú orgány tejto tretej krajiny v jazyku tejto krajiny, že sa žiadosť vecne neskúmala.

a)

musí byť písomne informovaná o tom, že príslušný orgán opätovne posudzuje oprávnenosť jej postavenia utečenca a o dôvodoch tohto opätovného posudzovania, a

b)

príležitosť v osobnom pohovore podľa článku 10 ods. 1 písm. b) a podľa článkov 12, 13 a 14 alebo v písomnom vyhlásení predložiť dôvody, prečo by sa jej postavenie utečenca nemal odňať.

c)

mohol príslušný orgán dostať presné a aktuálne informácie z rôznych zdrojov, ako sú v prípade potreby informácie o všeobecnej situácii v krajinách pôvodu príslušnej osoby, ktoré poskytuje UNHCR, a

d)

v prípade, ak sa na účely opätovného zváženia postavenia utečenca zbierajú informácie o jednotlivom prípade, sa tieto informácie nezískali od pôvodcu(ov) prenasledovania takým spôsobom, ktorý by mal za následok, že títo pôvodcovia by boli priamo informovaní o skutočnosti, že príslušná osoba, ktorej postavenie sa posudzuje, je utečencom, alebo ktorý by ohrozil fyzickú integritu tejto osoby a na nej závislých osôb alebo slobodu a bezpečnosť jej rodinných príslušníkov, ktorí stále žijú v pôvodnej krajine.

a)

rozhodnutiu o jeho žiadosti o azyl, vrátane rozhodnutia:

b)

odmietnutiu znovu otvoriť preskúmanie žiadosti po jeho prerušení podľa článkov 19 a 20;

c)

rozhodnutiu nepokračovať v preskúmaní následnej žiadosti podľa článkov 32 a 34;

d)

rozhodnutiu, ktorým sa odmieta vstup v rámci konaní uvedených v článku 35 ods. 2;

e)

rozhodnutiu o odňatí postavenia utečenca podľa článku 38.

a)

otázky, či opravný prostriedok podľa odseku 1 bude mať ten účinok, že sa žiadateľovi do jeho výsledku povolí zostať v príslušnom členskom štáte;

b)

možnosti zákonného opravného prostriedku alebo ochranných opatrení v prípade, ak opravný prostriedok podľa odseku 1 nemá ten účinok, že sa žiadateľovi do jeho výsledku povolí zostať v príslušnom členskom štáte. Členské štáty môžu prijať aj opravný prostriedok ex officio a

c)

dôvodov na napadnutie rozhodnutia podľa článku 25 ods. 2 písm. c) podľa metodiky uplatnenej podľa článku 27 ods. 2 písm. b) a písm. c).

13.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 326/35

(1)

Účasť Európskeho spoločenstva na Dohovore o Medzinárodnej komisii na ochranu rieky Odry (1), ako aj na Dohovore o Medzinárodnej komisii na ochranu rieky Labe (2) (ďalej len „dohovory o Odre a Labe“) bola potrebná, lebo tieto dohovory boli uzatvorené s tretími štátmi a zaoberali sa záležitosťami, na ktoré sa vzťahuje environmentálna politika Spoločenstva.

(2)

Od 1. mája 2004 po pristúpení Českej republiky a Poľskej republiky k Európskej únii všetky zmluvné strany dohovorov o Odre a Labe sú členskými štátmi Európskej únie. A preto už nie je dôvod na súhlas Spoločenstva s tým, aby bolo týmito dohovormi viazané. Od tejto chvíle už nie je účasť Spoločenstva potrebná ani odôvodnená.

(3)

Rozšírenie Európskej únie malo vplyv na radikálnu transformáciu právnych vzťahov medzi zmluvnými stranami. Od pristúpenia možno dosiahnuť zásadné strategické ciele dohovorov o Odre a Labe prostredníctvom opatrení, ktoré sú stanovené v právnych predpisoch Spoločenstva.

(4)

Akt o pristúpení z roku 2003 nestanovil osobitné ustanovenia pre takúto situáciu, a preto je potrebné prijať požadované opatrenia podľa jeho článku 57, ktorý umožňuje nápravu takéhoto opomenutia.

(5)

Bolo by potrebné ujasniť si, že Spoločenstvo s účinkom odo dňa pristúpenia už viac nie je zmluvnou stranou dohovorov o Odre a Labe, z čoho vyplýva potreba prijať určité prechodné opatrenia,

13.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 326/37

(1)

Smernicou Rady 68/414/EHS (1) sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov.

(2)

Výpadky vo výrobe ropy a ropných výrobkov zapríčinené hurikánom Katrina spôsobili prerušenie celosvetových dodávok ropy, čo má vplyv aj na dodávky do Spoločenstva.

(3)

Po hurikáne Katrina požiadala Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) viacero členských štátov, aby sa zapojili do spoločnej medzinárodnej iniciatívy ako odpovede na prerušenie dodávok spôsobené hurikánom s cieľom vykryť výpadky vo výrobe ropy v období od 2. septembra 2005 do 2. októbra 2005, pričom v niektorých členských štátoch môže toto opatrenie trvať aj po 2. októbri 2005.

(4)

Členské štáty, ktoré nie sú členskými krajinami IEA, podporili mimoriadne opatrenie podniknuté členskými štátmi, ktoré sa zapojili do uvoľnenia zásob.

(5)

V niektorých členských štátoch by zapojenie sa do spoločnej iniciatívy mohlo viesť k zníženiu bezpečnostných zásob ropy pod hranicu povinného minima stanoveného v smernici 68/414/EHS.

(6)

V druhom odseku článku 7 smernice 68/414/EHS sa od členských štátov požaduje, aby sa pred konzultáciami ustanovenými v článku 7 uvedenej smernice vyhli čerpaniu svojich zásob v rozsahu, v ktorom by toto čerpanie znížilo zásoby pod minimálnu povinnú úroveň.

(7)

Nepredpokladá sa, že by množstvá bezpečnostných zásob ropy, ktoré majú uvoľniť jednotlivé členské štáty, spôsobili pokles celkovej úrovne bezpečnostných zásob v Spoločenstve pod povinné minimum.

(8)

Celková úroveň bezpečnostných zásob benzínu (kategória I) v Spoločenstve výrazne presahuje povinné minimum a z hľadiska počtu dní dennej domácej spotreby Spoločenstva je oveľa vyššia ako úroveň zásob plynového oleja (kategória II).

(9)

Po tom, čo sa uvoľňovanie zásob skončí, budú musieť členské štáty doplniť svoje bezpečnostné zásoby na úroveň povinného minima. Očakáva sa, že toto dopĺňanie zásob by malo prebiehať počas dlhšieho obdobia vrátane roku 2006, aby sa nevyvíjal zbytočný tlak na trh s ropou.

(10)

V článku 1 smernice Rady 73/238/EHS z 24. júla 1973 o opatreniach na zmiernenie následkov ťažkostí pri zásobovaní ropou a ropnými produktmi (2) sa uvádza, že právomoci udelené príslušným orgánom členských štátov by im mali umožniť v prípade ťažkostí, ktoré sa vyskytnú v súvislosti so zásobovaním ropou a výrobkami z nej, aby okrem iných opatrení nariadili konkrétne alebo všeobecnejšie obmedzenia spotreby.

(11)

V článku 3 smernice 73/238/EHS sa uvádza, že konzultácie medzi členskými štátmi a Komisiou majú prebiehať prostredníctvom skupiny (napr. skupina pre dodávku ropy) s cieľom zabezpečiť koordináciu opatrení prijatých alebo navrhnutých členskými štátmi podľa článku 1 uvedenej smernice.

(12)

Opatrenia uvedené v tomto odporúčaní zodpovedajú výsledkom konzultácií vedených podľa článku 7 ods. 1 smernice 68/414/EHS a článku 3 smernice 73/238/EHS,

1.

Členské štáty by vo svojich plánoch na uvoľnenie bezpečnostných zásob ropy v dôsledku prerušenia dodávky spôsobeného hurikánom Katrina mali uprednostniť uvoľnenie zásob benzínu, ktorý spadá do kategórie I, pred uvoľnením zásob plynového oleja spadajúceho do kategórie II.

2.

Členské štáty by mali vypracovať svoje plány na uvoľnenie bezpečnostných zásob ropy s cieľom zapojiť sa do spoločnej medzinárodnej iniciatívy v dôsledku prerušenia zásob spôsobeného hurikánom Katrina, aby sa vykryli výpadky vo výrobe ropy počas obdobia od 2. septembra 2005 do 2. októbra 2005, a to aj v prípade, že by takéto uvoľnenie zásob spôsobilo dočasný pokles ich bezpečnostných zásob pod povinné minimum.

3.

Členské štáty by mali doplniť svoje bezpečnostné zásoby ropy v spolupráci s Komisiou, ktorá na základe individuálneho prístupu podľa jednotlivých krajín pomôže členským štátom, aby prijali flexibilné schémy s ohľadom na trhové podmienky. Členské štáty by mali predložiť svoje plány na doplnenie zásob po tom, čo uvoľnia všetky bezpečnostné zásoby ropy, ktoré majú v úmysle uvoľniť.

4.

Na stretnutiach skupiny pre dodávku ropy, ktoré sa začnú stretnutím pred koncom roku 2005, by členské štáty mali preskúmať možné opatrenia na obmedzenie spotreby ropy, vrátane opatrení na obmedzenie dopytu pre prípad ďalších prerušení dodávky ropy. Členské štáty by mali zvážiť najmä dve oddelené skupiny opatrení na obmedzenie dopytu, a to skupinu „miernejších“, avšak vysoko úsporných opatrení pre prípad menších prerušení dodávok ropy a ďalšiu skupinu opatrení pre prípad väčších prerušení. Členské štáty by sa mali zaviazať, že budú koordinovať vykonávanie týchto opatrení prostredníctvom skupiny pre dodávku ropy.

5.

Toto odporúčanie je určené členským štátom.

13.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 326/39

(1)

Smernica 2002/54/ES definuje niektoré ustanovenia pre obchodovanie s osivom repy. Táto smernica takisto ustanovuje, že za predpokladu splnenia určitých podmienok, môžu byť členské štáty úplne alebo čiastočne oslobodené od povinnosti uplatňovať túto smernicu.

(2)

Na Cypre a Malte sa osivo repy za bežných podmienok nerozmnožuje ani sa s ním neobchoduje. Pestovanie repy má naviac v uvedených krajinách minimálny hospodársky význam.

(3)

Pokiaľ tieto podmienky zotrvávajú, príslušné členské štáty by mali byť oslobodené od povinnosti uplatňovať ustanovenia smernice 2002/54/ES na daný materiál.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre osivá a množiteľský materiál pre poľnohospodárstvo, záhradníctvo a lesníctvo,

13.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 326/40