9.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 323/1

(1)

Smernica Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (3), smernica Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (4) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení (5) upravujú ustanovenia týkajúce sa začatia a vykonávania priameho poistenia v Spoločenstve.

(2)

Tieto smernice poskytujú právny rámec pre poisťovne na vykonávanie poisťovacej činnosti na vnútornom trhu z hľadiska slobody usadiť sa, ako aj slobody poskytovať služby, ktorého cieľom je uľahčiť poisťovniam s ústredím v Spoločenstve kryť záväzky situované v Spoločenstve a umožniť poistencom obrátiť sa nielen na poistiteľov usadených v ich krajine, ale aj na poistiteľov s ústredím v Spoločenstve, ktorí sú usadení v iných členských štátoch.

(3)

Režim stanovený v týchto smerniciach sa uplatňuje pre prvopoistiteľov vo vzťahu k ich všetkým činnostiam, ktoré vykonávajú, a to činnostiam priameho poistenia, ako aj činnosti zaistenia formou prevzatého zaistenia; činnosti zaistenia vykonávané špecializovanými zaisťovňami však nepodliehajú tomuto režimu ani žiadnemu inému režimu upravenému právnymi predpismi Spoločenstva.

(4)

Zaistenie je významná finančná činnosť, ktorá širším rozložením rizík na celosvetovej úrovni umožňuje zvýšiť spôsobilosť prvopoistiteľov angažovať sa v poisťovacej činnosti a poskytovať poistné krytie, ako aj znížiť ich kapitálové náklady; zaistenie okrem toho hrá zásadnú úlohu aj vo finančnej stabilite, keďže predstavuje dôležitý prvok zabezpečenia dobrého finančného stavu a stability trhov priameho poistenia, ako aj finančného systému ako celku prostredníctvom svojej úlohy významného finančného sprostredkovateľa a inštitucionálneho investora.

(5)

Smernica Rady 64/225/EHS z 25. februára 1964 o zrušení obmedzení slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby vo vzťahu k zaisteniu a retrocesii (6) odstránila obmedzenia slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby, týkajúce sa štátnej príslušnosti alebo sídla poskytovateľa zaistenia. Neodstránila však obmedzenia spôsobené odlišnosťami vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa obozretnej regulácie zaistenia. Táto situácia viedla k závažným rozdielom v úrovni dohľadu nad zaisťovňami v Spoločenstve, ktoré vytvárajú prekážky vykonávania zaisťovacej činnosti, napríklad povinnosť zaisťovne založiť aktíva na krytie svojho podielu na technických rezervách prvopoistiteľa, ako aj dodržiavať rozdielne pravidlá dohľadu v rôznych členských štátoch, v ktorých vykonáva činnosť, alebo nepriamy dohľad nad rôznymi aspektmi zaisťovne príslušnými orgánmi prvopoistiteľov.

(6)

Zaistenie bolo v Akčnom pláne pre finančné služby označené ako odvetvie, ktoré vyžaduje akciu na úrovni Spoločenstva s cieľom dokončiť vnútorný trh pre finančné služby. Okrem toho významné finančné fóra, ako Medzinárodný menový fond a Medzinárodné združenie orgánov dohľadu nad poistením (IAIS), označili absenciu harmonizovaných pravidiel dohľadu nad zaistením na úrovni Spoločenstva za závažný nedostatok rámca regulácie finančných služieb, ktorý by sa mal odstrániť.

(7)

Cieľom tejto smernice je vytvoriť rámec obozretnej regulácie zaisťovacích činností v Spoločenstve. Predstavuje súčasť súboru právnych predpisov Spoločenstva v oblasti poistenia, ktorého cieľom je vytvoriť vnútorný trh v odvetví poisťovníctva.

(8)

Táto smernica je v súlade s významnou medzinárodnou prácou vykonanou v oblasti pravidiel obozretného podnikania zaisťovní, najmä Medzinárodným združením orgánov dohľadu nad poistením (IAIS).

(9)

Táto smernica zachováva prístup upravený v právnych predpisoch Spoločenstva prijatých vo vzťahu k priamemu poisteniu vykonaním harmonizácie, ktorá je dôležitá, nutná a dostatočná na zabezpečenie vzájomného uznávania povolení a systémov obozretnej regulácie, čo umožní udelenie jedného povolenia platného v celom Spoločenstve a uplatňovanie zásady dohľadu domovským členským štátom.

(10)

Začatie a vykonávanie zaisťovacej činnosti v dôsledku toho podlieha udeleniu jediného úradného povolenia vydaného príslušnými orgánmi členského štátu, v ktorom sa nachádza ústredie zaisťovne. Toto povolenie umožňuje zaisťovni vykonávať činnosť v celom Spoločenstve na základe slobody usadiť sa alebo slobody poskytovať služby. Členský štát pobočky alebo poskytovania služieb nesmie vyžadovať, aby zaisťovňa, ktorá chce na jeho území vykonávať zaisťovaciu činnosť a ktorej už bolo udelené povolenie v jej domovskom členskom štáte, žiadala o nové povolenie. Okrem toho zaisťovňa, ktorej už bolo udelené povolenie v jej domovskom členskom štáte, by nemala podliehať dodatočnému dohľadu alebo kontrolám týkajúcim sa jej finančného stavu, ktoré vykonávajú príslušné orgány poisťovne, ktorá je zaistená touto zaisťovňou. Členské štáty by ďalej nemali byť oprávnené vyžadovať od zaisťovne, ktorej bolo udelené povolenie v Spoločenstve, aby zakladala aktíva na krytie svojho podielu na technických rezervách postupujúceho poistiteľa. Mali by sa stanoviť podmienky udelenia alebo odňatia tohto povolenia. Príslušné orgány by nemali udeliť povolenie alebo ponechať povolenie zaisťovni, ktorá neplní podmienky stanovené v tejto smernici.

(11)

Táto smernica by sa mala vzťahovať na zaisťovne, ktoré vykonávajú výlučne zaisťovaciu činnosť a nezaoberajú sa priamym poistením; tiež by sa mala vzťahovať na tzv. „kaptívne“ zaisťovne vytvorené alebo vlastnené buď finančnou spoločnosťou, inou ako je poisťovňa alebo zaisťovňa, alebo skupina poisťovní alebo zaisťovní, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES z 27. októbra 1998 o doplnkovom dohľade nad poisťovňami v skupine poisťovní (7), alebo jednou alebo niekoľkými nefinančnými spoločnosťami, účelom ktorých je poskytnúť zaistné krytie výlučne pre riziká spoločností, ktorým patria. Ak sa v tejto smernici odkazuje na zaisťovne, mali by sem patriť aj kaptívne zaisťovne, pokiaľ sa na kaptívne zaisťovne nevzťahuje osobitné ustanovenie. Kaptívne zaisťovne nepokrývajú riziká vznikajúce z vonkajšieho priameho poistenia alebo zaistenia poisťovne alebo zaisťovne, ktorá patrí skupine. Ďalej, poisťovne alebo zaisťovne patriace do finančného konglomerátu nesmú vlastniť kaptívnu spoločnosť.

(12)

Táto smernica by sa však nemala vzťahovať na poisťovne, ktoré už podliehajú smerniciam 73/239/EHS alebo 2002/83/ES; na zabezpečenie dobrého finančného stavu poisťovní, ktoré vykonávajú aj zaisťovanie, a na náležité zohľadnenie špecifickej charakteristiky tých činností v kapitálových požiadavkách týchto poisťovní, ustanovenia tejto smernice, týkajúce sa miery solventnosti zaisťovní, by sa však mali uplatňovať na zaisťovaciu činnosť týchto poisťovní, ak objem ich zaisťovacej činnosti predstavuje podstatnú časť ich celkovej činnosti.

(13)

Táto smernica by sa nemala vzťahovať na poskytovanie zaistného krytia vykonávaného alebo plne garantovaného členským štátom z dôvodov významného verejného záujmu, v postavení zaisťovateľa poslednej inštancie, najmä ak kvôli špecifickej situácii na trhu je nemožné získať primerané komerčné krytie; v tomto ohľade by nedostatok „primeraného komerčného krytia“ mal hlavne znamenať zlyhanie trhu, ktoré je charakterizované zjavným nedostatkom dostatočného rozsahu poistných ponúk, hoci nadmerné poistné by samo o sebe nemalo znamenať neprimeranosť takého komerčného krytia. Článok 1 ods. 2 písm. d) tejto smernice sa taktiež vzťahuje na dohody medzi poisťovňami, na ktoré sa vzťahujú smernice 73/239/EHS alebo 2002/83/ES a ktorých cieľom je spojiť finančné nároky vyplývajúce z hlavných rizík, ako je terorizmus.

(14)

Zaisťovne musia obmedziť svoje aktivity na zaisťovanie a súvisiace činnosti. Táto požiadavka môže umožniť zaisťovni vykonávať napríklad činnosti ako poskytovanie poradenstva v oblasti štatistickej alebo poistno-matematickej analýzy rizík alebo výskumu pre svojich klientov. Taktiež môže zahŕňať úlohy a činnosti holdingovej spoločnosti s ohľadom na aktivity finančného sektoru v zmysle článku 2 bodu 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte (8). V žiadnom prípade táto požiadavka neumožňuje vykonávanie nesúvisiacich bankových a finančných činností.

(15)

Táto smernica by mala vyjasniť právomoci a prostriedky dohľadu, ktoré majú k dispozícii príslušné orgány. Príslušné orgány domovského členského štátu zaisťovne by mali byť zodpovedné za monitorovanie finančnej stability zaisťovní vrátane stavu ich solventnosti, vytvorenia primeraných technických rezerv a vyrovnávacích rezerv a krytia tohto vybavenia a rezerv kvalitnými aktívami.

(16)

Príslušné orgány členských štátov by mali mať k dispozícii také prostriedky dohľadu, aké sú potrebné na zabezpečenie riadneho vykonávania činnosti zaisťovní v celom Spoločenstve, či sa vykonávajú na základe slobody usadiť sa alebo slobody poskytovať služby. Mali by najmä byť schopné zavádzať primerané ochrany alebo ukladať sankcie s cieľom zabrániť zlým praktikám a porušeniam ustanovení dohľadu nad zaisťovníctvom.

(17)

Ustanovenia týkajúce sa prevodov kmeňa zaistných zmlúv by mali byť v súlade s režimom jediného povolenia upraveného v tejto smernici. Mali by sa uplatňovať na rôzne druhy prevodov kmeňa zaistných zmlúv medzi zaisťovňami, ako sú prevody kmeňa zaistných zmlúv v dôsledku splynutí medzi zaisťovňami alebo iných nástrojov práva obchodných spoločností, alebo prevody kmeňa zaistných zmlúv nevyrovnaných poistných udalostí pri dobiehajúcom krytí („run-off“) inej zaisťovni. Ďalej by ustanovenia o prevodoch kmeňa zaistných zmlúv mali zahŕňať ustanovenia špecificky sa týkajúce prevodov kmeňa zaistných zmlúv do inej zaisťovne, uzavretých podľa slobody usadzovania a poskytovania služieb.

(18)

Mala by sa upraviť výmena informácií medzi príslušnými orgánmi a orgánmi alebo inštitúciami, ktoré z dôvodu svojej funkcie pomáhajú upevňovať stabilitu finančného systému. V snahe zachovať dôvernosť postupovaných informácií by mal zoznam adresátov zostať úzko ohraničený. Preto treba špecifikovať podmienky, za ktorých sú uvedené výmeny informácií povolené; ak je okrem toho stanovené, že informácie možno zverejniť len s výslovným súhlasom príslušných orgánov, tieto môžu podľa potreby podmieniť svoj súhlas dodržaním prísnych podmienok. V tomto ohľade a na účely zabezpečenia vhodného dohľadu nad zaisťovňami príslušnými orgánmi by táto smernica mala stanoviť pravidlá umožňujúce členským štátom uzatvárať dohody o výmene informácií s tretími krajinami s podmienkou, že sa na poskytované informácie vzťahujú primerané záruky povinnosti mlčanlivosti.

(19)

Na účely posilnenia obozretného dohľadu nad zaisťovňami by sa malo ustanoviť, že audítor musí byť povinný okamžite podať správu príslušným orgánom vždy, ako je to ustanovené v tejto smernici, keď sa počas výkonu svojich úloh dozvie o určitých skutočnostiach, ktoré by mohli mať závažný vplyv na finančnú situáciu alebo administratívnu a účtovnú organizáciu zaisťovne. So zreteľom na tento sledovaný cieľ je vhodné, aby členské štáty stanovili, že takáto povinnosť by sa mala uplatňovať za každej situácie, ak audítor zistí takéto skutočnosti počas výkonu svojich úloh v podniku, ktorý má úzke väzby so zaisťovňou. Povinnosť audítorov oznámiť, podľa potreby, príslušným orgánom určité skutočnosti a rozhodnutia týkajúce sa zaisťovne, ktoré zistia počas výkonu svojich úloh v podniku, ktorý nie je zaisťovňou, nemení sama osebe povahu ich úloh v tomto podniku, ani spôsob, akým musia vykonávať svoje úlohy v tomto podniku.

(20)

Malo by sa upraviť uplatňovanie tejto smernice na súčasné zaisťovne, ktorým už bolo udelené povolenie alebo oprávnenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti v súlade s právnymi predpismi členských štátov pred uplatňovaním tejto smernice.

(21)

Na to, aby zaisťovňa mohla plniť svoje záväzky, domovský členský štát by mal vyžadovať, aby zaisťovňa vytvorila primerané technické rezervy. Výška týchto technických rezerv by sa mala určiť v súlade so smernicou Rady 91/674/EHS z 19. decembra 1991 o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (9) a v prípade činností životného zaistenia by domovský členský štát mal byť tiež oprávnený stanoviť konkrétnejšie pravidlá v súlade so smernicou 2002/83/ES.

(22)

Zaisťovňa vykonávajúca zaisťovaciu činnosť vo vzťahu k poisteniu úverov, ktorej zaisťovanie úverov predstavuje viac ako malú časť jej celkovej činnosti, by mala byť povinná vytvoriť rezervu na vyrovnávanie mimoriadnych rizík, ktorá netvorí súčasť miery solventnosti; túto rezervu treba vypočítať podľa jednej z metód ustanovených v smernici 73/239/EHS, ktoré sa považujú za rovnocenné; táto smernica by okrem toho mala umožniť domovskému členskému štátu požadovať od zaisťovní, ktorých ústredie sa nachádza na jeho území, aby vytvorili rezervu na vyrovnávanie mimoriadnych rizík aj pre iné triedy rizík ako zaistenie úverov v súlade s pravidlami stanovenými týmto domovským členským štátom. Po zavedení medzinárodných účtovných noriem (IFRS 4) by táto smernica mala vyjasniť finančný režim vyrovnávacích rezerv vytvorených v súlade s touto smernicou. Keďže je však potrebné znovu vyhodnotiť dohľad nad zaistením podľa projektu Solventnosť II, táto smernica nebráni akémukoľvek budúcemu dohľadu nad zaistením podľa projektu Solventnosť II.

(23)

Zaisťovňa by mala mať aktíva na pokrytie technických rezerv a vyrovnávacích rezerv, ktoré by mali vziať do úvahy druh podnikania, ktorý vykonáva, najmä povahu, množstvo a trvanie očakávaného splatenia pohľadávok takým spôsobom, aby bol zabezpečený dostatok peňazí, likvidita, bezpečnosť, kvalita, ziskovosť a zhoda aktív, čo má spoločnosť zabezpečiť tak, aby boli diverzifikované a adekvátne rozdelené, a čo dáva spoločnosti možnosti adekvátne reagovať na meniace sa ekonomické podmienky, najmä vývin na finančných trhoch a trhoch s nehnuteľnosťami alebo katastrofické udalosti s veľkým dosahom.

(24)

Zaisťovne by mali vlastniť – nad úroveň technických rezerv – dodatočnú rezervu známu ako miera solventnosti, reprezentovanú voľnými aktívami a – so súhlasom príslušného orgánu – inými implicitnými aktívami, ktorá majú slúžiť na tlmenie nepriaznivých výkyvov obchodnej bilancie. Táto požiadavka predstavuje dôležitú súčasť obozretného dohľadu nad podnikaním. Až do zmeny súčasného režimu pre mieru solventnosti, ktorú Komisia vykonáva v rámci projektu s názvom Solventnosť II, na určenie požadovanej miery solventnosti zaisťovní by sa mali uplatňovať pravidlá stanovené v súčasných právnych predpisoch v oblasti priameho poistenia.

(25)

Z hľadiska podobností medzi životným zaistením pokrývajúcim riziko úmrtia a neživotným zaistením, najmä krytie poistných rizík a trvanie zmlúv o životnom zaistení, by mala byť požadovaná miera solventnosti pre životné zaistenie určená v súlade s ustanoveniami tejto smernice pre výpočet požadovanej miery solventnosti pre neživotné zaistenie; domovskému členskému štátu by malo byť umožnené uplatniť pravidlá uvedené v smernici 2002/83/ES pre zriadenie požadovanej miery solventnosti v súvislosti s činnosťami životného zaistenia, ktoré sú napojené na investičné fondy alebo zmluvy s účasťou na zisku.

(26)

Na zohľadnenie osobitnej povahy niektorých druhov zaisťovacích zmlúv alebo konkrétnych druhov činnosti treba stanoviť, aby sa pri výpočte požadovanej miery solventnosti robili úpravy; tieto úpravy by mala robiť Komisia po porade s Európskym výborom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov, ktorý bol zriadený rozhodnutím Komisie 2004/9/ES (10), v rámci výkonu svojich vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu zmluvou.

(27)

Mali by sa prijať opatrenia podľa schváleného postupu ustanoveného v článku 5 rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (11).

(28)

Zoznam položiek započítateľných do dostupnej miery solventnosti stanovenej v tejto smernici by mal byť zoznam, ktorý je ustanovený v smerniciach 73/239/EHS a 2002/83/ES.

(29)

Zaisťovne by mali tiež vlastniť garančný fond, ktorý zabezpečí, aby vlastnili dostatočné zdroje pri svojom zriadení a aby pri ďalšom výkone obchodnej činnosti miera solventnosti v žiadnom prípade neklesla pod bezpečnostné minimum; na zohľadnenie špecifík kaptívnych zaisťovní však treba stanoviť, že domovský členský štát môže určiť minimálny garančný fond vyžadovaný pre kaptívne zaisťovne v nižšej výške.

(30)

Niektoré ustanovenia tejto smernice definujú minimálne štandardy. Domovský členský štát by mal byť schopný stanoviť prísnejšie pravidlá pre zaisťovne, ktorým bolo udelené povolenie jeho príslušným orgánmi, najmä vo vzťahu k požiadavkám na mieru solventnosti.

(31)

Táto smernica by sa mala vzťahovať na činnosti výlučného zaistenia; preto na účely tejto smernice je potrebná definícia výlučného zaistenia; kvôli osobitnej povahe tejto formy činnosti zaistenia by mal dostať domovský členský štát možnosť prijať osobitné ustanovenia s cieľom umožniť výkon činností výlučného zaistenia. Tieto ustanovenia by sa mohli líšiť od všeobecného režimu upraveného v tejto smernici v množstve určitých bodov.

(32)

Táto smernica by mala stanoviť pravidlá týkajúce sa tých špeciálnych účelových nástrojov, ktoré preberajú riziká z poisťovní a zaisťovní. Špeciálna povaha takých účelových nástrojov, ktoré nie sú poisťovňami alebo zaisťovňami, vyžaduje prijatie špecifických ustanovení v členských štátoch. Ďalej by táto smernica mala umožniť, aby domovský členský štát prijal podrobnejšie pravidlá s cieľom stanoviť podmienky, za ktorých môže poisťovňa alebo zaisťovňa použiť nevyplatené čiastky zo špeciálneho účelového nástroja ako aktívum na pokrytie technického vybavenia. Táto smernica by tiež mala umožniť, aby sa mohli vymáhateľné čiastky zo špeciálneho účelového nástroja považovať, na žiadosť poisťovne alebo zaisťovne, podanú príslušnému orgánu a s jeho súhlasom, za odpočítateľné položky na základe zaisťovacích zmlúv alebo zmlúv o spätnom postúpení v rámci obmedzení stanovených v tejto smernici.

(33)

Je potrebné upraviť opatrenia pre prípady, ak nastane taký finančný stav zaisťovne, že je pre ňu ťažké plniť jej upísané záväzky. V špecifických situáciách je tiež potrebné, aby príslušné orgány mali právomoc zasiahnuť v dostatočne skorom štádiu, ale pri výkone týchto právomoci by príslušné orgány mali informovať zaisťovne o dôvodoch, ktoré viedli k takému opatreniu orgánu dohľadu, v súlade so zásadami dobrej správy a zákonného postupu. Kým takáto situácia trvá, príslušné orgány nesmú potvrdiť, že zaisťovňa má dostatočnú mieru solventnosti.

(34)

Je potrebné upraviť spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov tak, aby zaisťovňa vykonávajúca činnosti na základe slobody usadiť sa alebo slobody poskytovať služby dodržiavala právne predpisy, ktoré sa na ňu vzťahujú v hostiteľskom členskom štáte.

(35)

Malo by sa upraviť právo napadnúť rozhodnutie o zamietnutí alebo odňatí povolenia opravným prostriedkom na súde.

(36)

Je dôležité stanoviť, že na zaisťovňu, ktorej ústredie sa nachádza mimo Spoločenstva a ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť v Spoločenstve, by sa nemali vzťahovať ustanovenia, ktoré majú za následok priaznivejšie zaobchádzanie ako zaobchádzanie poskytované pre zaisťovne, ktorých ústredie sa nachádza v členskom štáte.

(37)

Na zohľadnenie medzinárodných aspektov zaistenia by sa mala upraviť možnosť uzatvárať medzinárodné dohody s treťou stranou na definovanie prostriedkov dohľadu nad zaisťovateľmi, ktorí vykonávajú obchodnú činnosť na území každej zmluvnej strany.

(38)

Mal by sa upraviť flexibilný postup umožňujúci posúdiť na báze Spoločenstva rovnocennosť tretích krajín v oblasti obozretnosti, aby sa zlepšila liberalizácia zaisťovacích služieb v tretích krajinách bez ohľadu na to, či sa realizuje prostredníctvom usadenia sa alebo cezhraničného poskytovania služieb. Táto smernica by mala stanoviť na tieto účely postupy rokovania s tretími krajinami.

(39)

Komisia by mala mať právomoc prijímať vykonávacie opatrenia s výhradou, že tieto nezmenia podstatné prvky tejto smernice. Tieto vykonávacie opatrenia by mali umožniť Spoločenstvu zohľadniť budúci vývoj v oblasti zaistenia. Opatrenia nutné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím 1999/468/ES.

(40)

Súčasný právny rámec Spoločenstva pre poistenie treba upraviť s cieľom zohľadniť nový režim dohľadu nad zaisťovňami, ktorý sa ustanovuje v tejto smernici, a zabezpečiť jednotný regulačný rámec pre celé odvetvie poisťovníctva. Upraviť treba najmä súčasné ustanovenia, ktoré povoľujú „nepriamy dohľad“ nad zaisťovňami vykonávaný orgánmi príslušnými pre dohľad nad prvopoistiteľmi. Okrem toho je potrebné zrušiť súčasné ustanovenia, ktoré umožňujú členským štátom požadovať založenie aktív na krytie technických rezerv poisťovne, bez ohľadu na formu tejto požiadavky, keď poisťovňa je zaistená zaisťovňou, ktorej bolo udelené povolenie podľa tejto smernice, alebo poisťovňou. Napokon by sa malo upraviť, že miera solventnosti požadovaná od zaisťovní vykonávajúcich zaisťovacie činnosti, ak tieto činnosti predstavujú dôležitú časť ich činnosti, podlieha pravidlám solventnosti stanoveným pre zaisťovne v tejto smernici. Smernice 73/239/EHS, 92/49/EHS a 2002/83/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(41)

Smernica 98/78/ES by sa mala zmeniť a doplniť tak, aby zaisťovne v skupine poisťovní alebo zaisťovní podliehali doplnkovému dohľadu tak isto ako poisťovne, ktoré sú v súčasnosti súčasťou skupiny poisťovní.

(42)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve (12) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu.

(43)

Keďže cieľ tejto smernice, a to vytvorenie právneho rámca pre začatie a vykonávanie zaisťovacích činností, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(44)

Keďže táto smernica definuje minimálne štandardy, členské štáty môžu stanoviť prísnejšie pravidlá,

a)

poisťovne, na ktoré sa vzťahujú smernice 73/239/EHS alebo 2002/83/ES;

b)

činnosti a inštitúcie uvedené v článkoch 2 a 3 smernice 73/239/EHS;

c)

činnosti a orgány uvedené v článku 3 smernice 2002/83/ES;

d)

zaisťovaciu činnosť vykonávanú alebo plne zaručenú vládou členského štátu, ak táto koná z dôvodu podstatného verejného záujmu v postavení zaisťovateľa poslednej inštancie vrátane okolností, keď túto úlohu vyžaduje situácia na trhu, v ktorej objektívne nie je možné získať primerané komerčné krytie.

a)

„zaistenie“ znamená činnosť spočívajúcu v prijímaní rizík postúpených poisťovňou alebo inou zaisťovňou. V prípade združenia upisovateľov, známeho ako Lloyd's, zaisťovanie znamená aj činnosť spočívajúcu v prijatí rizík postúpených akýmkoľvek členom Lloyd's inej poisťovni alebo zaisťovni ako združeniu upisovateľov, známemu ako Lloyd's;

b)

„kaptívna zaisťovňa“ znamená zaisťovňu vlastnenú buď finančnou spoločnosťou inou ako poisťovňa alebo zaisťovňa, alebo skupina poisťovní alebo zaisťovní, na ktoré sa vzťahuje smernica 98/78/ES, alebo nefinančnou spoločnosťou, cieľom ktorej je poskytnúť krytie zaistenia výlučne na riziká spoločnosti alebo spoločností, ktorým táto patrí, alebo spoločnosti alebo spoločností skupiny, ktorej členom je kaptívna zaisťovňa;

c)

„zaisťovňa“ znamená podnik, ktorému bolo udelené úradné povolenie podľa článku 3;

d)

„pobočka“ znamená zastúpenie alebo pobočku zaisťovne;

e)

„miesto usadenia“ znamená ústredie alebo pobočku zaisťovne, berúc do úvahy písmeno d);

f)

„domovský členský štát“ znamená členský štát, v ktorom sa nachádza ústredie zaisťovne;

g)

„členský štát pobočky“ znamená členský štát, v ktorom sa nachádza pobočka zaisťovne;

h)

„hostiteľský členský štát“ znamená členský štát, v ktorom má zaisťovňa pobočku alebo poskytuje služby;

i)

„kontrola“ znamená vzťah medzi materským podnikom a dcérskym podnikom podľa definície v článku 1 smernice 83/349/EHS (13) alebo podobný vzťah medzi akoukoľvek fyzickou alebo právnickou osobou a podnikom;

j)

„kvalifikovaná účasť“ znamená priamu alebo nepriamu účasť v podniku, predstavujúcu najmenej 10 % základného imania alebo hlasovacích práv, alebo účasť, ktorá umožňuje uplatňovanie významného vplyvu na riadenie podniku, v ktorom účasť existuje;

k)

„materský podnik“ znamená materský podnik v zmysle článkov 1 a 2 smernice 83/349/EHS;

l)

„dcérsky podnik“ znamená dcérsky podnik v zmysle článkov 1 a 2 smernice 83/349/EHS;

m)

„príslušné orgány“ znamenajú vnútroštátne orgány, ktoré majú na základe zákona alebo iného právneho predpisu právomoc vykonávať dohľad nad zaisťovňami;

n)

„úzke väzby“ znamenajú situáciu, keď dve alebo viac fyzických alebo právnických osôb je prepojených:

o)

„finančná spoločnosť“ znamená jeden z týchto subjektov:

p)

„špeciálny účelový nástroj“ znamená akékoľvek podnikanie, či už akciovú spoločnosť, alebo nie, inú ako už existujúca poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá na seba preberá riziká poisťovní alebo zaisťovní a ktorá v plnej miere financuje svoje vystavenie sa takýmto rizikám cez procesy vydania dlžoby alebo iným finančným mechanizmom, kde sú práva splatenia poskytovateľov takejto dlžoby alebo iného finančného mechanizmu podriadené zaisťovacím záväzkom takého nástroja;

q)

„výlučné zaistenie“ znamená zaistenie, v ktorom jasný maximálny potenciál straty, vyjadrený ako maximálne prenesené hospodárske riziko, vznikajúce z prijatia značného rizika a načasovania prevodu rizika, presiahne poistnú prémiu po dobe platnosti danej zmluvy, obmedzenou, ale značnou sumou, spolu s aspoň jednou z nasledujúcich dvoch položiek:

—

sa každý dcérsky podnik dcérskeho podniku tiež považuje za dcérsky podnik materského podniku, ktorý je na ich čele,

—

sa situácia, keď dve alebo viac fyzických alebo právnických osôb je trvalo prepojených s jednou a tou istou osobou vzťahom kontroly, tiež považuje za znamenajúcu úzke väzby medzi týmito osobami.

a)

každý podnik, ktorý zriaďuje svoje ústredie na území tohto štátu;

b)

každá zaisťovňa, ktorá po získaní povolenia rozširuje podnikateľskú činnosť na iné zaisťovacie činnosti ako tie, na ktoré už dostala povolenie.

a)

obmedzila svoj predmet činnosti na zaistenie a súvisiace činnosti; táto požiadavka môže zahŕňať funkciu holdingovej spoločnosti a činnosti v spojitosti s činnosťami finančného sektora v zmysle článku 2 ods. 8 smernice 2002/87/ES;

b)

predložila plán činnosti podľa článku 11;

c)

vlastnila minimálny garančný fond ustanovený v článku 40 ods. 2;

d)

bola účinne riadená osobami s dobrou povesťou a primeranou odbornou kvalifikáciou alebo skúsenosťami.

a)

povahe rizík, ktoré zaisťovňa plánuje kryť;

b)

druhoch zaisťovacích dohôd, ktoré zaisťovňa plánuje vykonávať s postupujúcimi podnikmi;

c)

základných zásadách týkajúcich sa retrocesie;

d)

položkách tvoriacich minimálny garančný fond;

e)

odhadoch nákladov na vytvorenie administratívnych služieb a organizovanie zaisťovacej činnosti a finančných zdrojoch určených na krytie týchto nákladov.

a)

predpokladané výdavky na správu iné ako zriaďovacie náklady, najmä bežné režijné výdavky a provízie;

b)

predpokladané zaistné alebo príspevky a zaistné plnenia;

c)

prognózu súvahy;

d)

odhad finančných zdrojov určených na pokrytie záväzkov zo zaistenia a miery solventnosti.

a)

dcérskym podnikom poisťovne alebo zaisťovne, ktorej bolo udelené povolenie v inom členskom štáte;

b)

dcérskym podnikom materského podniku poisťovne alebo zaisťovne, ktorej bolo udelené povolenie v inom členskom štáte; alebo

c)

kontrolovaná tou istou fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá kontroluje poisťovňu alebo zaisťovňu, ktorej bolo udelené povolenie v inom členskom štáte.

a)

dcérskym podnikom úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti, ktorej bolo udelené povolenie v Spoločenstve, alebo

b)

dcérskym podnikom materského podniku úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti, ktorej bolo udelené povolenie v Spoločenstve, alebo

c)

kontrolovaná tou istou fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá kontroluje úverovú inštitúciu alebo investičnú spoločnosť, ktorej bolo udelené povolenie v Spoločenstve.

a)

robiť podrobné zisťovanie, týkajúce sa situácie zaisťovne a celej jej činnosti, okrem iného zhromažďovaním informácií alebo požiadaním o predloženie dokumentov týkajúcich sa jej činnosti zaistenia a retrocesie, a vykonaním previerok na mieste v priestoroch zaisťovne;

b)

prijímať akékoľvek opatrenia vo vzťahu k zaisťovni, jej členom predstavenstva alebo manažérom, alebo osobám, ktoré ju kontrolujú, ktoré sú primerané a nutné na zabezpečenie, aby činnosť tejto zaisťovne bola trvalo v súlade so zákonmi, inými predpismi a správnymi opatreniami, ktoré zaisťovňa musí dodržiavať v každom členskom štáte;

c)

zabezpečiť, aby sa tieto opatrenia vykonali, podľa potreby vymáhaním, a tam, kde je to vhodné, súdnou cestou.

a)

kontrolovať plnenie podmienok upravujúcich začatie zaisťovacej činnosti a zabezpečiť monitorovanie výkonu tejto činnosti, najmä v súvislosti s monitorovaním technických rezerv, mier solventnosti, administratívnych a účtovných postupov a mechanizmov vnútornej kontroly;

b)

ukladať sankcie;

c)

v správnom konaní o odvolaní proti rozhodnutiam príslušného orgánu alebo

d)

v súdnych sporoch začatých podľa článku 53 alebo podľa osobitných ustanovení tejto smernice a ďalších smerníc prijatých v oblasti poisťovní a zaisťovní.

a)

orgánmi príslušnými na úradný dohľad nad úverovými inštitúciami a ďalšími finančnými inštitúciami a orgánmi príslušnými na dohľad nad finančnými trhmi;

b)

orgánmi zapojenými do likvidácie a konkurzu poisťovní a zaisťovní a do ďalších podobných konaní a

c)

osobami zodpovednými za vykonávanie zákonných auditov účtovníctva poisťovní, zaisťovní a iných finančných inštitúcií

a)

orgánmi príslušnými na dohľad nad orgánmi zapojenými do likvidácie a konkurzu poisťovní alebo zaisťovní alebo do ďalších podobných konaní;

b)

orgánmi príslušnými na dohľad nad osobami poverenými výkonom zákonných auditov účtovníctva poisťovní alebo zaisťovní, úverových inštitúcií, investičných spoločností a ďalších finančných inštitúcií, alebo

c)

zodpovednými aktuármi poisťovní alebo zaisťovní vykonávajúcimi dozor nad týmito podnikmi a orgánmi príslušnými na dohľad nad týmito aktuármi.

a)

táto výmena informácií je určená na účel vykonávania dohľadu alebo dozoru uvedeného v prvom pododseku;

b)

na informácie prijaté v spojitosti s tým sa vzťahujú podmienky povinnosti mlčanlivosti stanovenej v článku 24;

c)

ak informácie pochádzajú z iného členského štátu, môžu byť sprístupnené iba s výslovným súhlasom príslušných orgánov, ktoré ich sprístupnili, a podľa potreby výlučne na účely, na ktoré tieto orgány poskytli súhlas.

a)

informácie sú určené na účely plnenia úlohy uvedenej v prvom pododseku;

b)

na informácie prijaté v tejto súvislosti sa vzťahujú podmienky povinnosti mlčanlivosti podľa článku 24;

c)

ak informácie pochádzajú z iného členského štátu, môžu byť sprístupnené len s výslovným súhlasom príslušných orgánov, ktoré ich poskytli, a podľa potreby len na účely, na ktoré tieto orgány poskytli súhlas.

a)

predstavovať závažné porušenie zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení, ktoré stanovujú podmienky upravujúce povoľovanie alebo ktoré špecificky upravujú vykonávanie činností poisťovní alebo zaisťovní;

b)

mať negatívny vplyv na nerušené fungovanie zaisťovne alebo

c)

viesť k odmietnutiu osvedčenia účtovných závierok alebo k vyjadreniu výhrad.

a)

aktíva berú do úvahy typ podnikania vykonávaného zaisťovňou, hlavne povahu, výšku a dobu očakávanej splatnosti pohľadávok, takým spôsobom, aby sa zabezpečil dostatok peňazí, likvidita, bezpečnosť, kvalita, ziskovosť a zodpovedajúca výška investícií;

b)

zaisťovňa zabezpečí, aby boli aktíva diverzifikované a vhodne rozložené a aby pomohli podnikaniu vhodne zareagovať na meniace sa ekonomické podmienky, hlavne vývoj na finančných trhoch a trhoch s nehnuteľnosťami alebo katastrofické udalosti s veľkým dosahom. Zaisťovňa odhaduje dosah neobvyklých okolností na trhoch na svoje aktíva a musí diverzifikovať aktíva takým spôsobom, aby takýto dosah znížila;

c)

investície do aktív, obchodovanie s ktorými na regulovanom finančnom trhu nie je povolené, je v každom prípade veľmi opatrné;

d)

investície do druhotných nástrojov sú možné do tej miery, kým pomáhajú znižovaniu investičných rizík alebo efektívnemu riadeniu portfólia. Takéto investície sú rozvážne vyhodnotené, berúc do úvahy základné aktíva a to, že sú zahrnuté do ohodnotenia aktív spoločnosti. Spoločnosť sa tiež vyhne veľkému vystavovaniu sa riziku v prípade jednej zmluvnej strany a iným druhotným operáciám;

e)

aktíva majú byť vhodne diverzifikované tak, aby sa predišlo prílišnému naviazaniu sa na akékoľvek konkrétne aktíva, emitenta alebo skupinu spoločností a nahromadeniu rizík v portfóliu ako celku. Investície do aktív vydaných tým istým emitentom alebo emitentmi patriacimi do tej istej skupiny nevystavia podnikanie prílišnej koncentrácii rizika.

a)

investície technických rezerv v menách iných ako tie, v ktorých sú technické rezervy vytvorené, by mali byť obmedzené na 30 %;

b)

investície technických rezerv do podielov a iných obchodovateľných cenných papierov označovaných ako podiely, dlhopisy a cenné papiere vo forme dlhu, obchodovanie s ktorými nie je povolené na regulovanom trhu, by mali byť obmedzené na 30 %;

c)

domovský členský štát môže žiadať od každej zaisťovne, aby investovala nie viac ako 5 % svojich technických rezerv do akcií a iných obchodovateľných cenných papierov obdobných ako akcie, dlhopisov, cenných papierov vo forme dlhu a iných peňažných nástrojov a nástrojov kapitálového trhu rovnakej spoločnosti a nie viac ako 10 % svojich celkových technických rezerv do akcií a iných obchodovateľných cenných papierov obdobných ako akcie, dlhopisov, cenných papierov vo forme dlhu a iných peňažných nástrojov a nástrojov kapitálového trhu od spoločností, ktoré sú členmi rovnakej skupiny.

a)

splatené základné imanie alebo – v prípade vzájomnej zaisťovne – splatené počiatočné členské vklady plus akékoľvek účty členov, ktoré spĺňajú tieto kritériá:

b)

technické rezervy a ďalšie technické rezervy, ktoré netvoria upisovacie záväzky ani klasifikované ako vyrovnávacie rezervy;

c)

zisk alebo strata prenesená po odpočte dividend na zaplatenie.

a)

účasti, ktoré zaisťovňa vlastní v týchto subjektoch:

b)

každú z nasledujúcich položiek, ktorú zaisťovňa vlastní vo vzťahu k subjektom vymedzeným v písmene a), v ktorých má účasť:

a)

kumulatívnych prednostných akcií a podriadených úverov najviac do výšky 50 % nižšej položky z dostupnej miery solventnosti alebo požadovanej miery solventnosti; najviac 25 % z toho bude pozostávať z podriadených úverov s pevnou splatnosťou alebo kumulatívnych prednostných akcií s pevnou splatnosťou za predpokladu, že existujú záväzné dohody, podľa ktorých v prípade konkurzu alebo likvidácie zaisťovne budú podriadené úvery alebo prednostné akcie za nárokmi všetkých ostatných veriteľov a nebudú splatené, pokým sa v danom čase nevysporiadajú všetky ostatné splatné dlhy.

Podriadené úvery tiež spĺňajú tieto podmienky:

b)

cenných papierov bez určeného dátumu splatnosti a ďalších nástrojov, vrátane kumulatívnych prednostných akcií iných ako akcie uvedené v písmene a), do výšky 50 % nižšej hodnoty z dostupnej miery solventnosti alebo požadovanej miery solventnosti pre všetky tieto cenné papiere a podriadené úvery uvedené v písmene a) za predpokladu, že spĺňajú tieto podmienky:

a)

jednej polovice nesplateného základného imania alebo počiatočných vkladov, ak splatená suma dosahuje 25 % tohto základného imania alebo počiatočných členských vkladov, najviac do výšky 50 % nižšej z hodnôt dostupnej miery solventnosti alebo požadovanej miery solventnosti;

b)

v prípade neživotných vzájomných poisťovacích spolkov alebo združení založených na zásade vzájomnosti s premenlivými vkladmi, akejkoľvek pohľadávky, ktorú takýto subjekt má voči svojim členom na základe výzvy o vloženie dodatočného vkladu v rámci finančného roka, do polovice rozdielu medzi maximálnymi vkladmi a vkladmi vyzvanými na zaplatenie a do 50 % nižšej hodnoty z dostupnej miery solventnosti alebo požadovanej miery solventnosti. Príslušné vnútroštátne orgány stanovia podmienky, za ktorých možno dodatočné vklady akceptovať;

c)

akýchkoľvek skrytých čistých rezerv vyplývajúcich z ocenenia aktív, ak tieto skryté čisté rezervy nie sú mimoriadnej povahy.

a)

do 31. decembra 2009 zo sumy rovnej 50 % budúcich ziskov zaisťovne, neprevyšujúcej však 25 % z nižšej hodnoty jej dostupnej miery solventnosti alebo požadovanej miery solventnosti. Suma budúcich ziskov sa získa vynásobením odhadovaného ročného zisku koeficientom, ktorý predstavuje priemerné obdobie určené na trvanie poistiek. Použitý koeficient nesmie prekročiť hodnotu šesť. Odhadovaný ročný zisk neprekročí aritmetický priemer ziskov dosiahnutých za posledných päť finančných rokov v činnostiach uvedených v článku 2 ods. 1 smernice 2002/83/ES.

Príslušné orgány môžu súhlasiť so zahrnutím tejto sumy do dostupnej miery solventnosti, len ak:

b)

ak sa nepoužíva zillmerizovanie, alebo ak sa používa, ale predstavuje menej ako zaťaženie obstarávacími nákladmi zahrnutými do zaistného, rozdielu medzi nezillmerizovanými alebo čiastočne zillmerizovanými matematickými rezervami a matematickými rezervami zillmerizovanými so sadzbou rovnou zaťaženiu obstarávacími nákladmi zahrnutými do zaistného. Toto číslo však nesmie prekročiť 3,5 % sumy rozdielu medzi príslušným kapitálom pre činnosti životného poistenia a matematickými rezervami pre všetky poistky, pre ktoré je zillmerizovanie možné. Rozdiel sa zníži o sumu akýchkoľvek neodpísaných obstarávacích nákladov zaúčtovaných ako aktívum.

a)

sa zaplatené zaistné počíta na základe nemocenských tabuliek podľa matematickej metódy používanej v poisťovníctve;

b)

je vytvorená rezerva pre narastajúci vek;

c)

sa vyberie ďalšie zaistné na vytvorenie miery zabezpečenia v potrebnej výške;

d)

poisťovňa môže zrušiť zmluvu najneskôr pred uplynutím tretieho poistného roka;

e)

zmluva ustanoví možnosť zvýšenia zaistného alebo zníženia platieb aj pre platné zmluvy.

a)

predpokladaných výdavkov na správu, najmä bežných režijných výdavkov a provízie;

b)

plánu stanovujúceho podrobné odhady príjmov a výdavkov v súvislosti s prevzatým a postúpeným zaistením;

c)

prognózy súvahy;

d)

odhadu finančných zdrojov určených na krytie záväzkov zo zaistenia a požadovanej miery solventnosti;

e)

celkovej politiky v oblasti retrocesie.

a)

povaha alebo kvalita zmlúv o retrocesii sa od posledného finančného roku podstatne zmenila;

b)

na základe zmlúv o spätnom odkúpení neexistuje žiadny alebo len obmedzený prevod rizík.

a)

nepoužije toto povolenie do 12 mesiacov, výslovne sa ho vzdá alebo prestane vykonávať činnosť po dobu dlhšie ako 6 mesiacov, ak príslušný členský štát nestanovil, že v týchto prípadoch toto povolenie zaniká;

b)

prestala spĺňať podmienky pre povolenie;

c)

nedokázala v určenej lehote vykonať opatrenia uvedené v pláne reštrukturalizácie alebo finančnom pláne podľa článku 42;

d)

závažným spôsobom porušuje svoje povinnosti podľa právnych predpisov, ktoré sa na ňu vzťahujú.

—

povinné podmienky pre zahrnutie do všetkých vydaných zmlúv,

—

riadne správne a účtovné postupy, vhodné mechanizmy vnútornej kontroly a požiadavky rizikového manažmentu,

—

požiadavky účtovníctva, opatrnosti a štatistických informácií,

—

vytvorenie technických rezerv s cieľom zabezpečiť, že sú vhodné, spoľahlivé a objektívne,

—

investície aktív pokrývajúce technické rezervy s cieľom zabezpečiť, že do úvahy berú typ činnosti vykonávanej zaisťovňou, najmä povahu, hodnotu a dobu očakávaného splatenia pohľadávok takým spôsobom, aby sa zabezpečila dostatočnosť, likvidita, bezpečnosť, ziskovosť a zodpovedajúca výška jej aktív,

—

pravidlá vzťahujúce sa na dostupnú mieru solventnosti, požadovanú mieru solventnosti a minimálny garančný fond, ktorý zaisťovňa udržiava na účely činností výlučného zaistenia.

—

rozsahu povolenia,

—

povinné podmienky pre zahrnutie do všetkých vydaných zmlúv,

—

dobrej povesti a príslušnej odbornej kvalifikácie osôb riadiacich špeciálny účelový nástroj,

—

vhodných a patričných požiadaviek na akcionárov alebo členov vlastniacich kvalifikovaný podiel v špeciálnom účelovom nástroji,

—

riadnych správnych a účtovných postupov, vhodných mechanizmov vnútornej kontroly a požiadaviek rizikového manažmentu,

—

požiadaviek účtovníctva, opatrnosti a štatistických informácií,

—

požiadavky solventnosti špeciálnych účelových nástrojov.

a)

zaisťovňami, ktorých ústredie sa nachádza v tretej krajine a ktoré vykonávajú zaisťovacie činnosti v Spoločenstve;

b)

zaisťovňami, ktorých ústredie sa nachádza v Spoločenstve a ktoré vykonávajú zaisťovacie činnosti na území tretej krajiny.

a)

príslušné orgány členských štátov mohli získať informácie potrebné pre dohľad nad zaisťovňami, ktorých ústredie sa nachádza v Spoločenstve a ktoré vykonávajú činnosť na území príslušných tretích krajín;

b)

príslušné orgány tretích krajín mohli získať informácie potrebné pre dohľad nad zaisťovňami, ktorých ústredie sa nachádza na ich území a ktoré vykonávajú činnosť v Spoločenstve.

a)

o akomkoľvek povolení priameho alebo nepriameho dcérskeho podniku, ktorého jeden alebo viaceré materské podniky sa spravujú právnymi predpismi tretej krajiny;

b)

vždy, keď taký materský podnik nadobudne účasť v zaisťovni Spoločenstva, ktorá by tento podnik zmenila na jej dcérsky podnik.

a)

rozšírenie právnych foriem ustanovených v prílohe I;

b)

vyjasnenie položiek tvoriacich mieru solventnosti v článku 36, aby sa zohľadnila tvorba nových finančných nástrojov;

c)

zvýšenie do výšky 50 % súm zaistného alebo zaistného plnenia používaných na výpočet požadovanej miery solventnosti ustanovenej v článku 37 ods. 3 a 4 v iných odvetviach ako 11, 12 a 13, uvedených v bode A prílohy smernice 73/239/EHS, pre osobitné činnosti zaistenia alebo druhy zmlúv, aby sa zohľadnili špecifiká týchto činností alebo zmlúv;

d)

úprava minimálneho garančného fondu stanoveného v článku v článku 40 ods. 2, aby sa zohľadnil ekonomický a finančný vývoj;

e)

objasnenie definícií v článku 2 s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tejto smernice v celom Spoločenstve.

1.

Článok 12a ods. 1 a 2 sa nahrádzajú takto:

„1.   Príslušné orgány druhého príslušného členského štátu sú konzultované pred udelením povolenia neživotnej poisťovni, ktorá je:

2.   S príslušným orgánom dotknutého členského štátu zodpovedným za dohľad nad úverovými inštitúciami alebo investičnými spoločnosťami sa treba poradiť pred udelením povolenia neživotnej poisťovni, ktorá je:

2.

V článku 13 ods. 2 sa dopĺňa tento tretí pododsek:

„Domovský členský štát poisťovne nezamietne zaisťovaciu zmluvu uzatvorenú poisťovňou so zaisťovňou, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005 o zaistení (24), alebo poisťovňou, ktorej bolo udelené povolenie podľa tejto smernice alebo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení (25) z dôvodu, ktorý sa priamo týka finančného stavu zaisťovne alebo poisťovne.

3.

V článku 15 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

„2.   Domovský členský štát od každej poisťovne požaduje, aby kryla technické rezervy a vyrovnávaciu rezervu uvedenú v článku 15a tejto smernice zodpovedajúcimi aktívami v súlade s článkom 6 smernice 88/357/EHS. V súvislosti so situáciou rizík v rámci Spoločenstva musia byť tieto aktíva umiestnené v rámci Spoločenstva. Členské štáty od poisťovní nepožadujú, aby umiestnili svoje aktíva v niektorom konkrétnom členskom štáte. Domovský členský štát však môže umožniť zmiernenie pravidiel o umiestňovaní aktív.

3.   Členské štáty si neponechajú ani nezavedú na vytvorenie technických rezerv systém hrubého zaistenia, ktorý vyžaduje založenie aktív na krytie rezerv na zaistné budúcich období a rezerv na budúce plnenia zaisťovateľom, ak zaisťovateľ je zaisťovňa, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2005/68/ES, alebo poisťovňa, ktorej bolo udelené povolenie podľa tejto smernice alebo smernice 2002/83/ES.

Ak domovský členský štát povoľuje, aby akékoľvek technické rezervy boli kryté pohľadávkami proti zaisťovateľovi, ktorý nie je zaisťovňou, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2005/68/ES, ani poisťovňou, ktorej bolo udelené povolenie podľa tejto smernice alebo smernice 2002/83/ES, stanoví podmienky pre akceptovanie týchto pohľadávok.“

4.

Článok 16 ods. 2 písmeno b) sa týmto nahrádza takto:

5.

Článok 16a sa týmto nahrádza takto:

6.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 17b

1.   Každý členský štát požaduje, aby zaisťovňa, ktorej ústredie je na jeho území a ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť, vytvorila v súlade so svojim podnikaním minimálny garančný fond v súlade s článkom 40 smernice 2005/68/ES, kde je splnená jedna z nasledujúcich podmienok:

2.   Každý členský štát sa môže rozhodnúť uplatniť na zaisťovne uvedené v odseku 1 tohto článku a ktorých ústredie je na jeho území ustanovenia článku 34 smernice 2005/68/ES s ohľadom na ich činnosti akceptácie zaistenia, kde je splnená jedna z podmienok stanovených v uvedenom odseku 1.

V takom prípade má príslušný členský štát požadovať, aby boli všetky aktíva použité poisťovňou s cieľom pokryť technické rezervy zodpovedajúce jej akceptáciami zaistenia ohraničené, riadené a organizované oddelene od priamych poisťovacích činností poisťovne, bez akejkoľvek možnosti prevodu. V takom prípade, a iba ak ide o ich činnosti akceptácie zaistenia, nepodliehajú poisťovne článkom 20, 21 a 22 smernice 92/49/EHS (26) a prílohe I smernice 88/357/EHS.

Každý členský štát zabezpečí, aby jeho príslušné orgány overili oddelenie uvedené v druhom pododseku.

3.   Ak sa Komisia v súlade s článkom 56 písm. c) smernice 2005/68/ES rozhodne zvýšiť čiastky použité pre výpočet požadovanej miery solventnosti stanovené v článku 37 ods. 3 a 4 tejto smernice, uplatní každý členský štát na činnosti poisťovní uvedených v odseku 1 tohto článku ustanovenia článkov 35 až 39 tejto smernice s ohľadom na ich činnosti akceptácie zaistenia.

7.

V článku 20a sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Členské štáty zabezpečia, aby mali príslušné orgány právomoc znížiť úľavu, na základe zaistenia, z miery solventnosti tak, ako je to určené podľa článku 16a, pokiaľ:

1.

V článku 15 sa odsek 1a nahrádza takto:

„1a   Ak nadobúdateľ účastí uvedených v odseku 1 tohto článku je poisťovňa, zaisťovňa, úverová inštitúcia alebo investičná spoločnosť, ktorej bolo udelené povolenie v inom členskom štáte, alebo materský podnik takéhoto subjektu, alebo fyzická alebo právnická osoba kontrolujúca takýto subjekt a ak v dôsledku tohto nadobudnutia podnik, v ktorom nadobúdať navrhuje vlastniť účasť, by sa stal dcérskym podnikom alebo by podliehal kontrole nadobúdateľa, pred vyhodnotením nadobudnutia sa uskutočňuje porada uvedená v článku 12a smernice 73/239/EHS.“

2.

V článku 16 sa odseky 4, 5 a 6 nahrádzajú takto:

„4.   Príslušné orgány prijímajúce dôverné informácie podľa odseku 1 alebo 2 ich môžu použiť len v rámci plnenia svojich povinností:

5.   Odseky 1 a 4 nebránia výmene informácií v rámci členského štátu, v ktorom existujú dva alebo viac príslušných orgánov v rovnakom členskom štáte, alebo medzi členskými štátmi, medzi príslušnými orgánmi a:

pri výkone ich funkcií dohľadu a sprístupneniu informácií potrebných na plnenie ich povinností orgánom, ktoré spravujú nútené likvidačné konanie alebo garančné fondy. Informácie prijaté týmito orgánmi a osobami podliehajú povinnosti mlčanlivosti stanovenej v odseku 1.

6.   Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 až 4 môžu členské štáty povoliť výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a:

Členské štáty, ktoré využijú možnosť ustanovenú v prvom pododseku, vyžadujú ako minimum splnenie týchto podmienok:

Členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom názvy orgánov, osôb a inštitúcií, ktoré môžu dostávať informácie podľa tohto odseku.“

3.

Článok 21 ods. 1 sa týmto mení a dopĺňa takto:

4.

V článku 22 ods. 1 sa úvodné znenie nahrádza takto:

1.

Názov sa nahrádza takto:

„Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES z 27. októbra 1998 o doplnkovom dohľade nad poisťovňami a zaisťovňami v skupine poisťovní alebo zaisťovní.“

2.

Článok 1 sa týmto mení a dopĺňa takto:

3.

Články 2, 3 a 4 sa nahrádzajú takto:

„Článok 2

Prípady uplatnenia doplnkového dohľadu nad poisťovňami a zaisťovňami

1.   Okrem ustanovení smernice 73/239/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení (30) a smernice 2005/68/ES, ktoré stanovujú pravidlá dohľadu nad poisťovňami a zaisťovňami, členské štáty ustanovia doplnkový dohľad nad akoukoľvek poisťovňou alebo akoukoľvek zaisťovňou, ktorá je podnikom s účasťou v aspoň jednej poisťovni, zaisťovni, poisťovni v nečlenskej krajine alebo zaisťovni v nečlenskej krajine, spôsobom uvedeným v článkoch 5, 6, 8 a 9 tejto smernice.

2.   Každá poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorej materským podnikom je holdingová poisťovňa, poisťovňa v nečlenskej krajine alebo zaisťovňa v nečlenskej krajine, podlieha doplnkovému dohľadu spôsobom stanoveným v článku 5 ods. 2 a článkoch 6, 8 a 10.

3.   Každá poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorej materským podnikom je zmiešaná holdingová poisťovňa, podlieha doplnkovému dohľadu spôsobom stanoveným v článku 5 ods. 2 a článkoch 6 a 8.

Článok 3

Rozsah doplnkového dohľadu

1.   Výkon doplnkového dohľadu v súlade s článkom 2 v žiadnom prípade neznamená, že príslušné orgány majú zohrávať funkciu dohľadu jednotlivo vo vzťahu k poisťovni v nečlenskej krajine, zaisťovni v nečlenskej krajine, holdingovej poisťovni alebo zmiešanej holdingovej poisťovni.

2.   Doplnkový dohľad zohľadní nasledujúce podniky uvedené v článkoch 5, 6, 8, 9 a 10:

3.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že v rámci doplnkového dohľadu podľa článku 2 nebudú brať do úvahy spoločnosti, ktoré majú sídlo v nečlenskej krajine, kde existujú právne prekážky na prenos potrebných informácií; týmto nie sú dotknuté ustanovenia bodu 2.5 prílohy I a bodu 4 prílohy II.

Príslušné orgány poverené výkonom doplnkového dohľadu môžu ďalej v nižšie uvedených prípadoch rozhodnúť, v závislosti od prípadu, o tom, že v doplnkovom dohľade podľa článku 2 nezohľadnia určitý podnik:

Článok 4

Príslušné orgány vykonávajúce doplnkový dohľad

1.   Doplnkový dohľad vykonávajú príslušné orgány členského štátu, v ktorom bolo poisťovni alebo zaisťovni udelené úradné povolenie podľa článku 6 smernice 73/239/EHS, článku 4 smernice 2002/83/ES alebo článku 3 smernice 2005/68/ES.

2.   Ak boli poisťovniam alebo zaisťovniam, ktorých materským podnikom je tá istá holdingová poisťovňa, poisťovňa v nečlenskej krajine, zaisťovňa v nečlenskej krajine alebo zmiešaná holdingová poisťovňa, udelené povolenia v dvoch alebo viacerých členských štátoch, môžu sa príslušné orgány dotknutých členských štátov dohodnúť na tom, ktorý z nich bude zodpovedný za výkon doplnkového dohľadu.

3.   Ak má členský štát viac ako jeden orgán poverený obozretným dohľadom nad poisťovňami a zaisťovňami, prijme tento členský štát potrebné opatrenia na koordináciu medzi týmito orgánmi.

4.

Článok 5 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty stanovia, že príslušné orgány budú požadovať od každej poisťovne alebo zaisťovne, ktorá je predmetom doplnkového dohľadu, primeraný systém vnútornej kontroly na predkladanie akýchkoľvek údajov a informácií potrebných na účely tohto doplnkového dohľadu.“

5.

Články 6, 7 a 8 sa nahrádzajú takto:

„Článok 6

Prístup k informáciám

1.   Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány poverené výkonom doplnkového dohľadu mali prístup k akýmkoľvek informáciám, ktoré sú potrebné na účely dohľadu nad poisťovňou alebo zaisťovňou, ktorá podlieha tomuto doplnkovému dohľadu. Príslušné orgány sa môžu priamo obrátiť na podniky uvedené v článku 3 ods. 2, aby získali potrebné informácie, len ak tieto informácie od poisťovne alebo zaisťovne boli požadované a dovtedy neboli poskytnuté.

2.   Členské štáty stanovia, aby na ich území mohli ich príslušné orgány samotné alebo prostredníctvom na tento účel poverených osôb overiť informácie uvedené v odseku 1 priamo na mieste v:

3.   Ak chcú príslušné orgány jedného členského štátu pri uplatňovaní tohto článku v určitých prípadoch overiť dôležité informácie týkajúce sa podniku situovaného v inom členskom štáte, ktorý je prepojenou poisťovňou, prepojenou zaisťovňou, dcérskym podnikom, materským podnikom alebo dcérskym podnikom materského podniku poisťovne alebo zaisťovne, ktorá podlieha doplnkovému dohľadu, musia požiadať príslušné orgány druhého členského štátu, aby toto overenie vykonali. Dožiadané orgány splnia túto žiadosť v súlade s právnymi predpismi svojho štátu a buď vykonajú kontrolu sami, alebo umožnia dožadujúcim orgánom vykonať kontrolu, alebo umožnia, aby ju vykonal audítor alebo znalec.

Ak dožadujúci príslušný orgán chce, môže sa zúčastniť na kontrole, ak sám nevykonáva túto kontrolu.

Článok 7

Spolupráca medzi príslušnými orgánmi

1.   Ak sú poisťovne alebo zaisťovne založené v rôznych členských štátoch priamo alebo nepriamo prepojené, alebo majú spoločný podnik s účasťou v nich, príslušné orgány každého členského štátu sa na žiadosť vzájomne oboznámia so všetkými potrebnými informáciami, ktoré umožnia alebo uľahčia výkon dohľadu podľa tejto smernice, a z vlastného podnetu oznámia akékoľvek informácie, ktoré považujú za dôležité pre príslušné orgány druhého štátu.

2.   Ak poisťovňa alebo zaisťovňa a buď úverová inštitúcia definovaná v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES z 20. marca 2000 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (31) alebo investičná spoločnosť definovaná v smernici Rady 93/22/EHS z 10. mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov (32), alebo obidve, sú priamo alebo nepriamo prepojené alebo majú spoločný podnik s účasťou v nich, príslušné orgány a orgány s verejnou zodpovednosťou za dohľad nad týmito ostatnými podnikmi budú úzko spolupracovať. Bez toho, aby tým boli dotknuté ich povinnosti, si tieto orgány navzájom poskytnú akékoľvek informácie, ktoré uľahčia ich prácu, predovšetkým v rámci tejto smernice.

3.   Na informácie získané v súlade s touto smernicou, a najmä na výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi, ktorá je upravená v tejto smernici, sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti podľa článku 16 smernice Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (tretia smernica o neživotnom poistení) (33) a článku 16 smernice 2002/83/ES a článkov 24 až 30 smernice 2005/68/ES.

Článok 8

Operácie v rámci skupiny

1.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány vykonávali všeobecný dohľad nad operáciami medzi:

Tieto operácie sa týkajú najmä:

2.   Členské štáty požadujú od poisťovní a zaisťovní primerané postupy riadenia rizík a mechanizmy vnútornej kontroly vrátane správnych spravodajských a účtovných postupov na primeranú identifikáciu, meranie, monitorovanie a kontrolu operácií ustanovených v odseku 1. Členské štáty tiež požadujú od poisťovní a zaisťovní aspoň predkladanie výročných výkazov o dôležitých operáciách príslušným orgánom. Tieto postupy a mechanizmy podliehajú dohľadu príslušných orgánov.

Ak je na základe týchto informácií zrejmé, že je alebo môže byť ohrozená solventnosť poisťovne alebo zaisťovne, príslušné orgány prijmú primerané opatrenia na úrovni poisťovne alebo zaisťovne.

6.

Článok 9 ods. 3 sa nahrádza takto:

„3.   Ak výpočet uvedený v odseku 1 preukáže negatívnu upravenú solventnosť, príslušné orgány prijmú primerané opatrenia na úrovni príslušnej poisťovne alebo zaisťovne.“

7.

Článok 10 sa týmto mení a dopĺňa takto:

8.

Článok 10a sa týmto mení a dopĺňa takto:

9.

Prílohy I a II k smernici 98/78/ES sa nahrádzajú textom ustanoveným v prílohe II tejto smernice.

1.

V článku 1 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:

2.

Dopĺňa sa tento článok:

„Článok 9a

Predchádzajúca porada s príslušnými orgánmi ostatných členských štátov

1.   S príslušnými orgánmi iného dotknutého členského štátu sa treba poradiť pred udelením povolenia životnej poisťovni, ktorá je:

2.   S príslušným orgánom dotknutého členského štátu zodpovedným za dohľad nad úverovými inštitúciami alebo investičnými spoločnosťami sa treba poradiť pred udelením povolenia životnej poisťovni, ktorá je:

3.   Príslušné orgány uvedené v odsekoch 1 a 2 sa navzájom poradia najmä pri hodnotení vhodnosti akcionárov a dobrej povesti a skúseností riaditeľov angažovaných v manažmente iného subjektu tej istej skupiny. Navzájom sa informujú o všetkých informáciách týkajúcich sa vhodnosti akcionárov a dobrej povesti a skúseností riaditeľov, ktoré sú dôležité pre ostatné dotknuté príslušné orgány pri udeľovaní povolenia, ako aj pri priebežnom hodnotení dodržiavania podmienok činnosti.“

3.

K článku 10 ods. 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Domovský členský štát poisťovne nezamietne zaisťovaciu zmluvu uzatvorenú poisťovňou so zaisťovňou, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2005/68/ES, alebo poisťovňou, ktorej bolo udelené povolenie podľa smernice 73/239/EHS alebo tejto smernice z dôvodu, ktorý sa priamo týka finančného stavu zaisťovne alebo poisťovne.“

4.

V článku 15 sa dopĺňa tento odsek:

„1a.   Ak nadobúdateľ účastí uvedených v odseku 1 tohto článku je poisťovňa, zaisťovňa, úverová inštitúcia alebo investičná spoločnosť, ktorej bolo udelené povolenie v inom členskom štáte, alebo materský podnik takéhoto subjektu, alebo fyzická alebo právnická osoba kontrolujúca takýto subjekt a ak v dôsledku tohto nadobudnutia podnik, v ktorom nadobúdateľ navrhuje vlastniť účasť, by sa stal dcérskym podnikom alebo by podliehal kontrole nadobúdateľa, pred vyhodnotením nadobudnutia sa musí uskutočniť porada uvedená v článku 9a.“

5.

Článok 16 sa týmto mení a dopĺňa takto:

6.

Článok 20 ods. 4 sa nahrádza takto:

„4.   Členské štáty si neponechajú ani nezavedú na vytvorenie technických rezerv systém hrubého zaistenia, ktorý vyžaduje založenie aktív na krytie rezerv na zaistné budúcich období a rezerv na budúce plnenia zaisťovateľom, ktorému bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2005/68/ES, ak zaisťovateľom je zaisťovňa alebo poisťovňa, ktorej bolo udelené povolenie podľa smernice 73/239/EHS alebo tejto smernice.

Ak domovský členský štát povoľuje, aby akékoľvek technické rezervy boli kryté pohľadávkami voči zaisťovateľovi, ktorý nie je zaisťovňou, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2005/68/ES, ani poisťovňou, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 73/239/EHS alebo touto smernicou, stanoví podmienky pre prijatie takých pohľadávok.“

7.

Článok 23 sa týmto mení a dopĺňa takto:

8.

V článku 27 ods. 2 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„Dostupná miera solventnosti sa zníži aj o tieto položky:

Ak sú podiely v inej úverovej inštitúcii, investičnej spoločnosti, finančnej inštitúcii, poisťovni, zaisťovni alebo holdingovej poisťovni držané dočasne na účely poskytnutia finančnej pomoci na reorganizáciu a záchranu tohto subjektu, príslušný orgán môže upustiť od ustanovení o znížení, zakotvených v písmenách a) a b) tretieho pododseku.

Ako alternatívu k odpočítaniu položiek uvedených v písmenách a) a b) tretieho pododseku, ktoré poisťovňa vlastní v úverových inštitúciách, investičných spoločnostiach a finančných inštitúciách, členské štáty môžu povoliť, aby ich poisťovne primerane uplatňovali metódy 1, 2 alebo 3 prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte (39). Metóda 1 (účtovná konsolidácia) sa uplatňuje, len ak je príslušný orgán presvedčený o úrovni integrovaného riadenia a vnútornej kontroly, čo sa týka subjektov, ktoré budú zahrnuté do predmetu konsolidácie. Zvolená metóda sa musí dlhodobo jednotne uplatňovať.

Členské štáty môžu ustanoviť, že pri výpočte miery solventnosti podľa tejto smernice poisťovne, na ktoré sa vzťahuje doplnkový dohľad podľa smernice 98/78/ES alebo doplnkový dohľad podľa smernice 2002/87/ES, nemusia odpočítavať položky uvedené v písmenách a) a b) tretieho pododseku tohto článku, ktoré držia v úverových inštitúciách, investičných spoločnostiach, finančných inštitúciách, poisťovniach, zaisťovniach alebo holdingových poisťovniach, ktoré sú zahrnuté v doplnkovom dohľade.

Na účely odpočítania účastí uvedených v tomto odseku účasť znamená účasť v zmysle článku 1 písm. f) smernice 98/78/ES.

9.

Článok 28 ods. 2 sa týmto mení a dopĺňa takto:

10.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 28a

Miera solventnosti pre životné poisťovne vykonávajúce činnosti zaistenia

1.   Každý členský štát uplatní na poisťovne, ktorých ústredie je na jeho území ustanovenia článkov 35 až 39 smernice 2005/68/ES s ohľadom na ich činnosti akceptácie zaistenia, keď je splnená jedna z nasledujúcich podmienok:

2.   Každý členský štát sa môže rozhodnúť uplatniť na poisťovne uvedené v odseku 1 a ktorých ústredie je na jeho území ustanovenia článku 34 smernice 2005/68/ES s ohľadom na ich činnosti akceptácie zaistenia, keď je splnená jedna z podmienok uvedených v odseku 1.

V takom prípade príslušný členský štát požaduje, aby boli všetky aktíva použité poisťovňou na pokrytie technických rezerv zodpovedajúcich jej akceptáciám zaistenia ohraničené, riadené a organizované oddelene od priamych poisťovacích činností poisťovne, bez akejkoľvek možnosti prevodu. V takom prípade a iba v prípade, keď ide o ich činnosti akceptácií zaistenia, nepodliehajú poisťovne článkom 22 až 26.

Každý členský štát zabezpečí, aby jeho príslušné orgány overili oddelenie upravené v druhom pododseku.“

11.

Článok 37 ods. 4 sa nahrádza takto:

„4.   Členské štáty zabezpečia, aby mali príslušné orgány právomoc znížiť úľavu na základe zaistenia z miery solventnosti tak, ako je to určené podľa článku 28, pokiaľ:

9.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 323/51

(1)

Pneumatiky sa vyrábajú s použitím procesných olejov, ktoré môžu obsahovať rozličné množstvá nezámerne pridaných polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAH). Vo výrobnom procese môžu PAH prechádzať do matrice z gumy. V konečnom výrobku môžu byť preto obsiahnuté v rozličných množstvách.

(2)

Benzo(a)pyrén (BaP) môže byť kvalitatívnym a kvantitatívnym ukazovateľom prítomnosti PAH. BaP a iné PAH sa klasifikujú ako látky karcinogénne, mutagénne a poškodzujúce reprodukciu. Okrem toho na základe prítomnosti týchto PAH sa niektoré procesné oleje klasifikujú ako látky karcinogénne, mutagénne a poškodzujúce reprodukciu.

(3)

Vedecký výbor pre toxicitu, ekotoxicitu a životné prostredie (CSTEE) potvrdil vedecké zistenia, podľa ktorých majú PAH nepriaznivý vplyv na zdravie.

(4)

Emisie BaP a iných PAH do životného prostredia by sa mali čo najviac znížiť. Preto sa ukazuje ako nevyhnutné obmedziť uvádzanie na trh a využívanie procesných olejov s vysokým obsahom PAH a zmesí používaných ako procesné oleje na výrobu pneumatík, aby sa zabezpečila vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia a aby sa prispelo k zníženiu celkových ročných emisií PAH, ako to vyžaduje Protokol o perzistentných organických znečisťujúcich látkach z roku 1998 k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979.

(5)

Smernica Rady 76/769/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na obmedzenia uvádzania na trh a používania niektorých nebezpečných látok a prípravkov (3) by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(6)

Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky iných európskych ustanovení, táto smernica sa vzťahuje na pneumatiky osobných vozidiel (4), pneumatiky ľahkých a ťažkých nákladných vozidiel (5), pneumatiky poľnohospodárskych vozidiel (6) a pneumatiky motocyklov (7).

(7)

S cieľom splniť potrebné bezpečnostné požiadavky, a najmä zabezpečiť vysoký stupeň priľnavosti pneumatík za mokra je nevyhnutné prechodné obdobie, počas ktorého výrobcovia pneumatík vyvinú a vyskúšajú nové typy pneumatík vyrobených bez vysoko aromatických procesných olejov. Podľa dosiaľ dostupných informácií vývoj a skúšky potrvajú dosť dlho, pretože výrobcovia budú musieť vykonať veľké množstvo skúšok predtým, ako bude možné zaručiť potrebnú vysokú úroveň priľnavosti pneumatík za mokra. Táto smernica by sa preto mala začať uplatňovať na hospodárske subjekty od 1. januára 2010.

(8)

Schválenie harmonizovaných skúšobných metód na stanovenie obsahu PAH v procesných olejoch a pneumatikách je nevyhnutné na uplatňovanie tejto smernice. Schválenie týchto skúšobných metód by nemalo oddialiť nadobudnutie účinnosti tejto smernice. Bolo by vhodné, keby sa skúšobná metóda vyvinula na európskej či medzinárodnej úrovni, a podľa možnosti by ju mohol vyvinúť Európsky výbor pre normalizáciu (CEN) alebo Medzinárodná normalizačná organizácia (ISO). Komisia môže uverejniť odkazy na príslušné normy CEN a ISO alebo podľa potreby vypracovať takéto metódy podľa článku 2a smernice 76/769/EHS.

(9)

Táto smernica nemá vplyv na právne predpisy Spoločenstva ustanovujúce minimálne požiadavky týkajúce sa ochrany pracovníkov, ako napríklad smernicu Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (8), a samostatné smernice, ktoré z nej vychádzajú, predovšetkým smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci (šiesta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice Rady 89/391/EHS) (9) a smernicu Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (štrnásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (10).

(10)

Účelom tejto smernice nie je obmedziť uvádzanie takých pneumatík na trh, ako je uvedené v článku 2 ods. 1 písm. e) smernice Rady 67/548/EHS z 27. júna 1967 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok (11), ktoré boli vyrobené pred 1. januárom 2010 a ktorých zásoby teda možno vypredať aj po tomto dátume. Dátum výroby pneumatík možno ľahko zistiť podľa existujúceho povinného vyznačenia „dátum výroby“ na pneumatike, ako je stanovené v smernici 92/23/EHS. Všetky pneumatiky protektorované po 1. januári 2010 by sa mali protektorovať novým behúňom obsahujúcim nové procesné oleje s nízkym podielom PAH,

9.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 323/55

(1)

Prahová hodnota, ktorá sa vzťahuje na zákazky týkajúce sa určitých služieb s dotáciami vo výške viac ako 50 %, by sa mala naďalej upravovať podľa prahovej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na zákazky na služby zadané verejnými obstarávateľmi, ktorí nie sú ústrednými orgánmi štátnej správy, tak ako bolo zamýšľané ustanoviť pri prijímaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (3).

(2)

Táto úprava by sa mala zabezpečiť aj v rámci revízie prahových hodnôt stanovenej v článku 78 smernice 2004/18/ES.

(3)

Článok 78 smernice 2004/18/ES v súčasnosti z dôvodu administratívnej chyby nezabezpečuje želanú úpravu. Písmená b) a c) článku 78 ods. 2 by sa preto mali opraviť tak, že odkaz na písmeno b) prvého odseku článku 8 sa presunie z článku 78 ods. 2 písm. b) do článku 78 ods. 2 písm. c),

„b)

prahovú hodnotu stanovenú v článku 67 ods. 1 písm. a), s ohľadom na revidovanú prahovú hodnotu, ktorá sa vzťahuje na verejné zákazky na služby zadávané verejnými obstarávateľmi uvedenými v prílohe IV;

c)

prahové hodnoty stanovené v článku 8 prvom pododseku písm. b) a v článku 67 ods. 1 písm. b) a c), s ohľadom na revidovanú prahovú hodnotu, ktorá sa vzťahuje na verejné zákazky na služby zadávané verejnými obstarávateľmi, ktorí nie sú uvedení v prílohe IV.“

9.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 323/57

(1)

Článok 151 ods. 4 zmluvy stanovuje, že Spoločenstvo podľa iných ustanovení zmluvy pri svojich krokoch zohľadní kultúrne aspekty, a to predovšetkým preto, aby sa rešpektovala a podporovala rozmanitosť jeho kultúr.

(2)

Kinematografia je formou umenia, ktoré je zachytené na krehkom médiu, a preto si vyžaduje, aby orgány verejnej moci podnikli kroky na jej zachovanie. Kinematografické diela sú základnou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva, a preto si zasluhujú plnú ochranu.

(3)

Kinematografické diela nemajú len svoju kultúrnu hodnotu, ale sú aj zdrojom historických informácii o európskej spoločnosti. Ponúkajú rozsiahle svedectvo o histórii bohatstva európskych kultúrnych identít a rozmanitosti jej obyvateľov. Kinematografické obrazy sú kľúčovým prvkom pre štúdium minulosti a občiansku reflexiu našej civilizácie.

(4)

Cieľom tohto odporúčania je podporiť lepšie využitie priemyselného a kultúrneho potenciálu európskeho filmového dedičstva podporou politík inovácie, výskumu a technologického rozvoja v oblasti zachovávania a obnovy kinematografických diel. Cieľom ďalej uvedených odporúčaných krokov je zabezpečiť existenciu podmienok potrebných pre konkurencieschopnosť filmového priemyslu Spoločenstva a urýchliť rozvoj tejto konkurencieschopnosti.

(5)

Filmové dedičstvo je dôležitou súčasťou filmového priemyslu a podpora jeho zachovávania, obnovy a využívania môže prispieť k zlepšeniu konkurencieschopnosti tohto priemyslu.

(6)

Rozvoj európskeho filmového priemyslu má pre Európu, s ohľadom na jeho značné možnosti v oblasti prístupu ku kultúre, ako aj v oblasti hospodárskeho rozvoja a tvorby pracovných miest, rozhodujúci význam. To sa však nevzťahuje len na produkciu a premietanie filmov, ale aj na zhromažďovanie, katalogizáciu, zachovávanie a obnovu kinematografických diel. Treba zlepšiť podmienky pre konkurencieschopnosť týchto priemyselných činností, ktoré sa vzťahujú k filmovému dedičstvu, hlavne v oblasti lepšieho využitia technologického rozvoja, ako napríklad digitalizácie.

(7)

Plné dosiahnutie tohto potenciálu si vyžaduje existenciu úspešného a inovatívneho filmového priemyslu Spoločenstva. Toto sa môže uľahčiť zlepšením podmienok zachovávania, obnovy a využívania filmového dedičstva a odstránením prekážok rozvoja a plnej konkurencieschopnosti tohto priemyslu, najmä zhromažďovaním, katalogizáciou, zachovávaním a obnovou filmového dedičstva a jeho sprístupnením pre vzdelávacie, kultúrne, výskumné alebo iné nekomerčné účely podobného charakteru, vždy však v súlade s autorskými a s nimi súvisiacimi právami.

(8)

Všeobecná konkurencieschopnosť filmového priemyslu sa zvýši prostredníctvom rozvoja prostredia, ktoré je priaznivo naklonené spolupráci medzi určenými subjektami, ktorými môžu byť v záležitostiach týkajúcich sa zachovania a ochrany filmového dedičstva európske, národné alebo regionálne archívy, filmové inštitúty alebo podobné inštitúcie.

(9)

Uznesenie Rady z 26. júna 2000 o zachovaní a obohatení európskeho filmového dedičstva (4) vyzvalo členské štáty, aby spolupracovali pri obnovovaní a zachovaní filmového dedičstva, aj prostredníctvom prístupu k digitálnym technológiám, vymieňali si praktické skúsenosti v tejto oblasti, podporovali postupné sieťové prepojenie európskych archívnych dát a zvažovali možné využitie týchto zbierok na vzdelávacie účely.

(10)

Európsky dohovor na ochranu audiovizuálneho dedičstva ustanovuje, že každá zmluvná strana musí legislatívnymi alebo inými vhodnými opatreniami zaviesť povinnosť archivovať pohyblivý obrazový materiál tvoriaci súčasť jej audiovizuálneho dedičstva, ktorý vznikol v produkcii alebo koprodukcii na území príslušnej zmluvnej strany.

(11)

Oznámenie Komisie z 26. septembra 2001 o určitých právnych aspektoch súvisiacich s kinematografickými a inými audiovizuálnymi dielami (5) skúmalo zákonné archivovanie audiovizuálnych diel na národnej alebo regionálnej úrovni ako jeden z možných spôsobov zachovania a ochrany európskeho audiovizuálneho dedičstva a začalo inventúru archívov kinematografických diel v členských štátoch.

(12)

Na zasadnutí Rady (kultúra/audiovízia) dňa 5. novembra 2001 predseda Rady uviedol, že obsah oznámenia Komisie prijala Rada priaznivo.

(13)

Európsky parlament zdôraznil vo svojom uznesení z 2. júla 2002 (6) o uvedenom oznámení Komisie dôležitosť ochrany kinematografického dedičstva a podporil prístup Európskeho dohovoru o ochrane audiovizuálneho dedičstva, ktorý je v čase intenzívnych technologických zmien dôležitým meradlom. Postupný prechod na digitálne technológie umožní väčšiu konkurencieschopnosť európskeho filmového priemyslu a z dlhodobého hľadiska prispeje k zníženiu nákladov na katalogizáciu, archiváciu, zachovanie a obnovu audiovizuálnych diel. Zároveň vytvorí v oblasti ochrany filmového dedičstva nové možnosti pre inovácie.

(14)

Uznesenie Rady z 24. novembra 2003 o archivácií kinematografických diel v Európskej únii (7) vyzvalo členské štáty, aby zriadili účinný systém archivácie a zachovávania kinematografických diel tvoriacich súčasť ich audiovizuálneho dedičstva v ich národných archívoch, filmových inštitútoch alebo podobných inštitúciách, ak takéto systémy ešte neexistujú.

(15)

Všetky členské štáty už majú zavedené systémy na zhromažďovanie a zachovávanie kinematografických diel tvoriacich súčasť ich audiovizuálneho dedičstva. Štyri pätiny týchto systémov sú založené na zákonnej alebo zmluvnej povinnosti archivovať všetky filmy či aspoň tie, ktoré získali finančnú podporu z verejných prostriedkov.

(16)

„Pohyblivý obrazový materiál“ je akýkoľvek súbor pohyblivých obrázkov, zaznamenaný akýmkoľvek spôsobom na akomkoľvek médiu, so zvukom alebo bez neho, ktorý dokáže vytvoriť dojem pohybu.

(17)

„Kinematografické dielo“ je pohyblivý obrazový materiál akejkoľvek dĺžky, najmä hrané, kreslené a dokumentárne kinematografické dielo, ktoré je určené na premietanie v kinách.

(18)

„Kinematografické diela tvoriace súčasť ich audiovizuálneho dedičstva“ sú filmové produkcie, vrátane koprodukcií s inými členskými štátmi a/alebo tretími krajinami, takto určené členskými štátmi alebo nimi určenými subjektami na základe objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritérií. Audiovizuálne dedičstvá členských štátov spoločne vytvárajú európske audiovizuálne dedičstvo.

(19)

S cieľom zabezpečiť odovzdanie európskeho filmového dedičstva budúcim generáciám je potrebné ho systematicky zhromažďovať, katalogizovať, zachovávať a obnovovať, vždy však v súlade s autorskými a s nimi súvisiacimi právami.

(20)

Európske filmové dedičstvo by sa malo širšie sprístupniť pre vzdelávacie, kultúrne, výskumné alebo iné nekomerčné účely podobného charakteru, vždy však v súlade s autorskými a s nimi súvisiacimi právami.

(21)

Prevod vlastníctva kinematografických diel na subjekty, ktoré ich archivujú, neznamená prevod autorských a s nimi súvisiacich práv.

(22)

Článok 5 ods. 2 písm. c) smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (8) ustanovuje, že členské štáty môžu stanoviť výnimky alebo obmedzenia vo vzťahu k osobitným prípadom rozmnožovania uskutočneným verejne prístupnými knižnicami alebo archívmi, ktoré sa neuskutočnia pre priamy alebo nepriamy hospodársky alebo komerčný prospech,

1.

zvážiť zavedenie povinnosti pre príjemcov fondov EÚ archivovať jednu kópiu v aspoň jednom národnom archíve z tých európskych filmov, ktoré získali finančnú podporu EÚ;

2.

podporiť spoluprácu medzi určenými subjektami;

3.

zvážiť financovanie výskumných projektov v oblastiach dlhodobého zachovávania a obnovy filmov;

4.

podporovať európsku štandardizáciu pri katalogizácii filmov s cieľom zlepšiť interoperabilitu databáz, aj prostredníctvom spolufinancovania štandardizačných projektov a rozšírenia výmeny osvedčenej praxe, rešpektujúc pri tom jazykovú rôznorodosť;

5.

uľahčiť vyjednanie štandardnej zmluvy na európskej úrovni medzi určenými subjektami a držiteľmi práv, stanovujúcej podmienky, za ktorých smú určené subjekty sprístupniť archivované kinematografické diela verejnosti;

6.

monitorovať a zhodnotiť efektívnosť opatrení ustanovených v tomto odporúčaní a zvážiť potrebu ďalších krokov.

1.

podporou širšieho využitia priemyselného a kultúrneho potenciálu európskeho filmového dedičstva prostredníctvom systematických opatrení na zachovanie a obnovu, a to podporou politík inovácie, výskumu a technologického rozvoja v oblasti zachovávania a obnovy kinematografických diel;

2.

prijatím, do 16. novembra 2007, legislatívnych, správnych alebo iných vhodných opatrení na zabezpečenie systematického zhromažďovania, katalogizácie, zachovávania, obnovy a sprístupňovania kinematografických diel tvoriacich súčasť ich audiovizuálneho dedičstva na vzdelávacie, kultúrne, výskumné alebo iné nekomerčné účely podobného charakteru, vždy však v súlade s autorskými a s nimi súvisiacimi právami;

3.

určením príslušných subjektov na vykonávanie úloh verejného záujmu uvedených v bode 2 nezávisle a odborne, ako aj zabezpečením toho, že týmto subjektom budú poskytnuté najlepšie možné finančné a technické zdroje;

4.

podporou toho, aby určené subjekty, po dohode alebo na základe zmluvy s držiteľmi práv, stanovili podmienky, za ktorých možno archivované kinematografické diela sprístupniť verejnosti;

5.

zvážením zriadenia alebo podpory národných filmových akadémií alebo podobných subjektov, a to najmä s cieľom propagácie filmového dedičstva;

6.

prijatím vhodných opatrení na väčšie využívanie digitálnych a nových technológií pri zhromažďovaní, katalogizácii, zachovávaní a obnove kinematografických diel;

7.

systematickým zhromažďovaním kinematografických diel tvoriacich súčasť ich audiovizuálneho dedičstva prostredníctvom povinnej zákonnej alebo zmluvnej archivácie najmenej jednej vysoko kvalitnej kópie týchto kinematografických diel určenými subjektami. Pri stanovovaní podmienok archivácie by mali členské štáty zabezpečiť, že:

8.

prijatím vhodných opatrení (ktoré môžu eventuálne viesť k vytvoreniu kódexu archivácie filmovej produkcie) na podporu katalogizácie a indexácie archivovaných kinematografických diel a na podporu vytvorenia databáz obsahujúcich informácie o filmoch, využívajúc pri tom európske a medzinárodné normy;

9.

propagáciou európskej štandardizácie a interoperability filmografických databáz a ich prístupnosti pre verejnosť, napríklad prostredníctvom internetu, najmä formou aktívnej účasti určených subjektov;

10.

preskúmaním možnosti zriadenia siete databáz zahŕňajúcich európske audiovizuálne dedičstvo, spolu s príslušnými organizáciami, najmä Radou Európy (Eurimages a Európske audiovizuálne observatórium);

11.

vyzvaním archivujúcich subjektov, aby zhodnotili svoje fondy tým, že ich zoradia do zbierok na úrovni EÚ, usporiadaných napríklad tematicky, podľa autora a obdobia;

12.

prijatím právnych predpisov alebo použitím iných metód v súlade s vnútroštátnou praxou s cieľom zabezpečiť zachovanie archivovaných kinematografických diel. Opatrenia na zachovávanie by mali obsahovať najmä:

13.

zavedením všetkých vhodných opatrení na umožnenie, v rámci ich legislatívy, rozmnožovania archivovaných kinematografických diel na účely obnovy, pričom držitelia práv budú môcť mať úžitok z vylepšeného priemyselného potenciálu ich diel v dôsledku takejto obnovy na základe dohody medzi všetkými zúčastnenými stranami;

14.

podporou projektov na obnovu starých filmov alebo filmov s vysokou kultúrnou alebo historickou hodnotou;

15.

prijatím potrebných legislatívnych alebo správnych opatrení umožňujúcich určeným subjektom sprístupniť archivované kinematografické diela na vzdelávacie, kultúrne, výskumné alebo iné nekomerčné účely podobného charakteru, vždy však v súlade s autorskými a s nimi súvisiacimi právami;

16.

prijatím vhodných opatrení na zabezpečenie prístupu postihnutých osôb k archivovaným kinematografickým dielam, vždy však v súlade s autorskými a s nimi súvisiacimi právami;

17.

propagáciou odbornej prípravy vo všetkých oblastiach súvisiacich s filmovým dedičstvom s cieľom podporiť širšie využitie priemyselného potenciálu filmového dedičstva;

18.

propagáciou využívania filmového dedičstva ako prostriedku na posilnenie európskej dimenzie vo vzdelávaní a propagácii kultúrnej rôznorodosti;

19.

podporovaním a propagáciou vizuálneho vzdelávania, vzdelávania zameraného na film a mediálnej gramotnosti na všetkých úrovniach vzdelávania, programov odbornej prípravy a európskych programov;

20.

propagáciou úzkej spolupráce medzi producentmi, distribútormi, vysielacími stanicami a filmovými inštitútmi na vzdelávacie účely, rešpektujúc pri tom autorské a s nimi súvisiace práva;

21.

zvážením zavedenia systému dobrovoľného alebo povinného archivovania:

22.

povzbudzovaním a podporovaním výmeny informácii medzi určenými subjektami a koordinovaním ich činností na národnej a európskej úrovni s cieľom napríklad:

23.

informovaním Komisie, každé dva roky, o krokoch, ktoré boli prijaté na základe tohto odporúčania.