25.11.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 309/1

(1)

Nariadenie (ES) č. 1059/2003 (3) stanovuje právny rámec pre regionálnu nomenklatúru s cieľom umožniť zhromažďovanie, zostavovanie a šírenie harmonizovanej regionálnej štatistiky v Spoločenstve.

(2)

Štatistiky všetkých členských štátov zasielané Komisii, ktoré sú rozdelené podľa územných jednotiek, by mali vo vhodných prípadoch využívať nomenklatúru NUTS.

(3)

Je potrebné upraviť prílohy k nariadeniu (ES) č. 1059/2003 s cieľom zohľadniť pristúpenie Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska do Európskej únie.

(4)

Nariadenie (ES) č. 1059/2003 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

Príloha I sa mení a dopĺňa v súlade s textom uvedeným v prílohe I k tomuto nariadeniu.

2.

Prílohy II a III sa nahrádzajú textom, ktorý je uvedený v prílohe II a v prílohe III k tomuto nariadeniu.

25.11.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 309/9

(1)

Jednou z úloh Spoločenstva je podporovať harmonický, vyvážený a udržateľný rozvoj hospodárskych aktivít v celom Spoločenstve vytvorením spoločného trhu a hospodárskej a menovej únie. Na tento účel vnútorný trh zahŕňa priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu.

(2)

Zahrnutie výnosov z nezákonných činností do finančného systému a ich investovanie po ich vypraní škodí zdravému a udržateľnému hospodárskemu rozvoju. Preto smernica Rady 91/308/EHS z 10. júna 1991 o predchádzaní zneužívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí (3) zaviedla mechanizmus Spoločenstva na predchádzanie praniu špinavých peňazí sledovaním transakcií prostredníctvom úverových a finančných inštitúcií a určitých typov povolaní. Vzhľadom na to, že existuje riziko, že uplatňovanie uvedeného mechanizmu povedie k zvýšenému pohybu peňažných prostriedkov v hotovosti na nezákonné účely, smernicu 91/308/EHS by mal dopĺňať systém kontroly peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Spoločenstva alebo z neho vystupujú.

(3)

V súčasnosti takéto kontrolné systémy uplatňuje iba niekoľko členských štátov, ktoré konajú podľa vnútroštátnych právnych predpisov. Rozdiely v právnych predpisoch škodia riadnemu fungovaniu vnútorného trhu. Základné prvky by sa preto mali zosúladiť na úrovni Spoločenstva, aby sa zaistila rovnaká úroveň kontroly pohybu peňažných prostriedkov v hotovosti prepravovaných cez hranice Spoločenstva. Takéto zosúladenie by však nemalo ovplyvniť možnosť, aby členské štáty uplatňovali v súlade s existujúcimi ustanoveniami zmluvy vnútroštátne kontroly pohybu peňažných prostriedkov v hotovosti v Spoločenstve.

(4)

Mali by sa zohľadniť aj doplnkové činnosti vykonávané na iných medzinárodných fórach, najmä činnosť Finančnej akčnej skupiny na boj proti praniu špinavých peňazí (FATF), ktorá bola zriadená na samite G-7 v Paríži v roku 1989. Osobitné odporúčanie IX skupiny FATF z 22. októbra 2004 vyzýva vlády, aby prijali opatrenia na odhalenie pohybu peňažných prostriedkov v hotovosti vrátane systému ohlásení alebo inej ohlasovacej povinnosti.

(5)

Podľa toho by sa mala na peňažné prostriedky v hotovosti prepravované fyzickou osobou, ktorá vstupuje do Spoločenstva alebo z neho vystupuje, vzťahovať zásada ohlasovacej povinnosti. Táto zásada by umožnila colným orgánom zhromažďovať informácie o takomto pohybe peňažných prostriedkov v hotovosti, a ak je to vhodné, takéto informácie zasielať iným orgánom. Colné orgány sú prítomné na hraniciach Spoločenstva, kde sú kontroly najúčinnejšie, a niektoré už v tejto veci nadobudli praktické skúsenosti. Malo by sa využiť nariadenie Rady (ES) č. 515/97 z 13. marca 1997 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach (4). Táto vzájomná pomoc by mala zabezpečiť správne uplatňovanie kontroly peňažných prostriedkov v hotovosti a poskytovanie informácií, ktoré by mohli pomôcť dosiahnuť ciele smernice 91/308/EHS.

(6)

Vzhľadom na jej preventívny účel a odradzujúci charakter ohlasovacia povinnosť by sa mala plniť pri vstupe do Spoločenstva alebo výstupe z neho. S cieľom sústrediť činnosť orgánov na významné pohyby peňažných prostriedkov v hotovosti by sa však táto povinnosť mala vzťahovať len na pohyby vo výške 10 000 EUR alebo viac. Malo by sa tiež stanoviť, že ohlasovacia povinnosť sa vzťahuje na fyzické osoby prepravujúce peňažné prostriedky v hotovosti bez ohľadu na to, či sú ich vlastníkmi.

(7)

Mali by sa použiť spoločné normy na poskytovanie informácií. Umožnilo by to ľahšiu výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi.

(8)

Je žiaduce vymedziť pojmy potrebné na jednotný výklad tohto nariadenia.

(9)

Informácie, ktoré príslušné orgány zhromažďujú podľa tohto nariadenia, by sa mali zasielať orgánom uvedeným v článku 6 ods. 1 smernice 91/308/EHS.

(10)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (5) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov vzhľadom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (6) sa vzťahujú na spracovanie osobných údajov príslušnými orgánmi členských štátov v súlade s týmto nariadením.

(11)

Ak existujú náznaky, že sumy peňažných prostriedkov v hotovosti súvisia s nezákonnou činnosťou spojenou s pohybom peňažných prostriedkov v hotovosti, ako uvádza smernica 91/308/EHS, informácie, ktoré príslušné orgány zhromaždili podľa tohto nariadenia, možno zaslať príslušným orgánom ostatných členských štátov a/alebo Komisii. Podobne by sa malo ustanoviť, aby sa určité informácie zasielali vždy, keď existujú náznaky pohybu peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré zahŕňajú sumy nižšie, ako je hranica stanovená v tomto nariadení.

(12)

Príslušným orgánom by mali byť udelené právomoci potrebné na výkon účinnej kontroly pohybu peňažných prostriedkov v hotovosti.

(13)

Právomoci príslušných orgánov by mali byť doplnené povinnosťou členských štátov uložiť sankcie. Sankcie by sa však mali uložiť len za nesplnenie ohlasovacej povinnosti v súlade s týmto nariadením.

(14)

Keďže cieľ tohto nariadenia nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu nadnárodného rozsahu prania špinavých peňazí na vnútornom trhu ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(15)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané článkom 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a prevzaté Chartou základných práv Európskej únie, najmä jej článkom 8,

1.

„príslušnými orgánmi“ sú colné orgány členských štátov alebo akékoľvek iné orgány oprávnené členským štátom na uplatňovanie tohto nariadenia;

2.

„peňažnými prostriedkami v hotovosti“ sú

a)

deklarantovi vrátane celého mena, dátumu a miesta narodenia a štátnej príslušnosti;

b)

vlastníkovi peňažných prostriedkov v hotovosti;

c)

určenom príjemcovi peňažných prostriedkov v hotovosti;

d)

množstve a povahe peňažných prostriedkov v hotovosti;

e)

pôvode a zamýšľanom použití peňažných prostriedkov v hotovosti;

f)

dopravnej trase;

g)

dopravných prostriedkoch.

25.11.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 309/13

(1)

Riziká, ktoré predstavujú toluén a trichlórbenzén (TCB) pre človeka a životné prostredie sa hodnotili podľa nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 z 23. marca 1993 o vyhodnocovaní a kontrole rizík existujúcich látok (3). Hodnotenie rizík odhalilo potrebu obmedziť tieto riziká a Vedecký výbor pre toxicitu, ekotoxicitu a životné prostredie (CSTEE) potvrdil tieto závery.

(2)

Odporúčanie Komisie 2004/394/ES z 29. apríla 2004 o výsledkoch hodnotenia rizík a stratégií na zníženie rizík pre látky: acetonitril; akrylamid; akrylonitril; kyselina akrylová; butadién; kyselina fluorovodíková; peroxid vodíka; kyselina metakrylová; metylmetakrylát; toluén; trichlórbenzén (4), prijaté v rámci nariadenia (EHS) č. 793/93, obsahuje stratégiu na obmedzenie rizík toluénu a TCB, ktorá odporúča reštriktívne opatrenia na obmedzenie rizík vyplývajúcich z určitých spôsobov používania týchto látok.

(3)

S cieľom chrániť zdravie ľudí a životné prostredie sa zdá byť preto nevyhnutné, aby sa obmedzilo uvádzanie toluénu a TCB na trh a ich používanie.

(4)

Cieľom tejto smernice je zaviesť harmonizované opatrenia v súvislosti s toluénom a TCB, cieľom ktorých je riadne fungovanie vnútorného trhu a zároveň zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, ako sa to vyžaduje v článku 95 zmluvy.

(5)

Táto smernica sa má uplatňovať bez toho, aby ňou boli dotknuté právne predpisy Spoločenstva stanovujúce minimálne požiadavky týkajúce sa ochrany pracovníkov, upravené v smernici Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (5), a samostatné smernice, ktoré z nej vychádzajú, najmä smernica Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (štrnásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (6) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci (šiesta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice Rady 89/391/EHS) (7).

(6)

Smernica Rady 76/769/EHS (8) by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

25.11.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 309/15

(1)

Veľké toky špinavých peňazí môžu poškodiť stabilitu a povesť finančného sektora a ohroziť spoločný trh a terorizmus narušuje základy našej spoločnosti. Okrem trestnoprávneho prístupu môže priniesť výsledky aj snaha o prevenciu prostredníctvom finančného systému.

(2)

Spoľahlivosť, integrita a stabilita úverových a finančných inštitúcií a dôvera vo finančný systém ako celok by mohla byť vážne ohrozená snahami páchateľov trestných činov a ich blízkych spolupracovníkov zakryť pôvod výnosov z trestnej činnosti alebo smerovať zákonné alebo nezákonné peniaze na teroristické účely. V tejto oblasti sú potrebné kroky Spoločenstva, aby sa predišlo situácii, keď členské štáty prijmú opatrenia chrániace ich finančné systémy, ktoré by mohli byť nezlučiteľné s fungovaním vnútorného trhu a s princípmi právneho štátu a verejnej politiky Spoločenstva.

(3)

Ak sa na úrovni Spoločenstva neprijmú určité koordinačné opatrenia, tí čo perú špinavé peniaze a financujú terorizmus s cieľom uľahčiť páchanie svojej trestnej činnosti, by sa mohli pokúsiť využiť voľný pohyb kapitálu a slobodu poskytovať finančné služby, ktoré zahrňuje integrovaná finančná oblasť.

(4)

S cieľom reagovať na tieto obavy bola v oblasti prania špinavých peňazí prijatá smernica Rady 91/308/EHS z 10. júna 1991 o predchádzaní zneužívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí (4). Táto smernica požadovala od členských štátov, aby zakázali pranie špinavých peňazí a zaviazali finančný sektor, čiže úverové inštitúcie a celý rad iných finančných inštitúcií, aby identifikovali svojich klientov, viedli potrebné záznamy, vytvárali interné postupy na školenie zamestnancov a ochranu proti praniu špinavých peňazí a hlásili akékoľvek náznaky prania špinavých peňazí príslušným orgánom.

(5)

Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu sa často uskutočňuje v medzinárodnom kontexte. Opatrenia prijaté výhradne na vnútroštátnej úrovni alebo dokonca na úrovni Spoločenstva bez toho, aby sa vzala do úvahy medzinárodná koordinácia a spolupráca, by mali veľmi obmedzené účinky. Opatrenia prijaté Spoločenstvom v tejto oblasti by preto mali byť v súlade s ostatnými činnosťami realizovanými na iných medzinárodných fórach. Činnosť Spoločenstva by mala i naďalej zohľadňovať hlavne odporúčania Finančnej akčnej skupiny (Financial Action Task Force, ďalej len „FATF“), ktorá predstavuje najvyšší medzinárodný orgán činný v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Keďže odporúčania FATF boli v roku 2003 výrazne revidované a rozšírené, táto smernica by mala byť v súlade s touto novou medzinárodnou normou.

(6)

Všeobecná dohoda o obchode so službami (GATS) umožňuje členom prijímať opatrenia, ktoré sú potrebné na ochranu verejnej morálky a zabránenie podvodom, a prijímať opatrenia z dôvodov obozretnosti, vrátane zabezpečenia stability a integrity finančného systému.

(7)

Hoci pôvodne existovalo obmedzenie na trestné činy súvisiace s drogami, v posledných rokoch sa objavil trend smerom k širšiemu vymedzeniu prania špinavých peňazí na základe širšieho rozsahu predikatívnych trestných činov. Širší rozsah predikatívnych trestných činov uľahčuje ohlasovanie podozrivých transakcií a medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti. Preto by sa malo vymedzenie závažnej trestnej činnosti zosúladiť s vymedzením závažnej trestnej činnosti v rámcovom rozhodnutí Rady 2001/500/SVV z 26. júna 2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, sledovaní, zmrazovaní, prepadnutí a konfiškovaní prostriedkov a výťažkov z trestnej činnosti (5).

(8)

Okrem toho predstavuje zneužívanie finančného systému na smerovanie peňazí pochádzajúcich z trestnej činnosti alebo dokonca čistých peňazí na teroristické účely zjavné riziko pre integritu, správne fungovanie, povesť a stabilitu finančného systému. Podľa toho by preventívne opatrenia tejto smernice mali zahŕňať nielen nakladanie s peniazmi získanými z trestnej činnosti, ale aj obstaranie peňazí alebo majetku na teroristické účely.

(9)

Hoci smernica 91/308/EHS ustanovila povinnosť identifikovať klientov, obsahovala relatívne málo podrobností o príslušných postupoch. So zreteľom na rozhodujúci význam tohto aspektu predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu je vhodné, v súlade s novými medzinárodnými normami, zaviesť špecifickejšie a podrobnejšie ustanovenia týkajúce sa identifikácie klientov a akéhokoľvek konečného vlastníka a overovania ich totožnosti. Na tento účel je nevyhnutné presne vymedziť pojem „konečný vlastník“. Ak sa ešte len majú určiť osoby, ktoré majú prospech z činnosti právnickej osoby alebo právneho dojednania, ako je nadácia alebo správa majetku v prospech tretieho (trust), a preto nie je možné určiť jednotlivca ako konečného vlastníka, stačilo by vymedziť skupinu osôb, ktoré majú mať prospech z nadácie alebo správy majetku v prospech tretieho. Táto požiadavka by nemala obsahovať identifikáciu jednotlivcov v rámci tejto skupiny osôb.

(10)

Inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, by mali v súlade s touto smernicou určiť a overiť totožnosť konečného vlastníka. Malo by sa ponechať na týchto inštitúciách a osobách, či na splnenie tejto požiadavky využijú verejné záznamy konečných vlastníkov alebo si vyžiadajú potrebné údaje od svojich klientov, alebo získajú informácie iným spôsobom, pričom zohľadnia skutočnosť, že rozsah takýchto opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi súvisí s rizikom prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré závisí od typu klienta, obchodného vzťahu, produktu alebo transakcie.

(11)

Vo všeobecnosti by sa za príklad menej rizikových transakcií mali považovať dohody o úveroch, v prípade ktorých úverový účet slúži výhradne na vyrovnanie dlhu a splatenie dlhu prebieha z účtu, ktorý bol otvorený na meno klienta v úverovej inštitúcii, na ktorú sa vzťahuje táto smernica podľa článku 8 ods. 1 písm. a) až c).

(12)

Do rozsahu, v ktorom obstarávatelia majetku právneho subjektu alebo právneho dojednania majú významnú kontrolu nad používaním tohto majetku, by mali byť určení ako koneční vlastníci.

(13)

Vzťahy týkajúce sa správy majetku v prospech tretieho vo veľkom rozsahu využívajú pri komerčných produktoch ako medzinárodne uznaný prvok komplexne monitorovaných finančných trhov. Povinnosť určiť konečného vlastníka nevyplýva len z toho, že v tomto konkrétnom prípade ide o vzťahy pri správe majetku v prospech tretieho.

(14)

Táto smernica by sa mala uplatňovať aj na tie činnosti inštitúcií a osôb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, ktoré sú vykonávané prostredníctvom internetu.

(15)

Keďže sprísnenie kontrol vo finančnom sektore prinútilo tých, čo perú špinavé peniaze a čo financujú terorizmus, aby hľadali alternatívne metódy utajenia pôvodu výnosov z trestnej činnosti, a keďže sa tieto kanály môžu použiť na financovanie terorizmu, povinnosti bojovať proti praniu špinavých peňazí a proti financovaniu terorizmu by sa mali vzťahovať na sprostredkovateľov životného poistenia a poskytovateľov služieb správy majetku v prospech tretieho a služieb pre obchodné spoločnosti.

(16)

Subjekty, ktoré už spadajú pod právnu zodpovednosť poisťovne, a preto spadajú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, by nemali byť zahrnuté do kategórie sprostredkovateľa poistenia.

(17)

Vykonávaním funkcie riaditeľa alebo tajomníka obchodnej spoločnosti sa daná osoba sama o sebe nestáva poskytovateľom služieb správy majetku v prospech tretieho a služieb pre obchodné spoločnosti. Vymedzenie sa preto vzťahuje len na tie osoby, ktoré pre tretiu stranu a v rámci podnikania konajú ako riaditeľ alebo tajomník obchodnej spoločnosti.

(18)

Používanie veľkých hotovostných platieb sa opakovane ukázalo byť ľahko zneužiteľným na pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu. Preto v tých členských štátoch, ktoré umožňujú hotovostné platby vyššie, než je stanovená maximálna hodnota, by sa na všetky fyzické alebo právnické osoby obchodujúce s tovarom v rámci svojho podnikania mala pri prijímaní takejto hotovostnej platby vzťahovať táto smernica. Na obchodníkov s drahým tovarom, ako sú drahé kamene alebo drahé kovy, alebo umelecké diela, a na dražiteľov sa v každom prípade vzťahuje táto smernica vtedy, ak prijmú hotovostnú platbu vo výške 15 000 EUR alebo viac. Na zabezpečenie účinného monitorovania dodržiavania tejto smernice potenciálne širokou skupinou inštitúcií a osôb môžu členské štáty zamerať svoje monitorovacie činnosti najmä na tie fyzické a právnické osoby obchodujúce s tovarom, ktoré sú vystavené relatívne vysokému riziku prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu v súlade so zásadou dohľadu podľa veľkosti rizika, ktoré podstupujú. Vzhľadom na rôzne situácie v rôznych členských štátoch sa môžu členské štáty rozhodnúť prijať prísnejšie ustanovenia, aby sa primerane zohľadnilo riziko spojené s veľkými hotovostnými platbami.

(19)

Smernicou 91/308/EHS sa do pôsobnosti režimu Spoločenstva proti praniu špinavých peňazí dostali notári a ostatné osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania; tento rozsah pôsobnosti by sa mal zachovať aj v tejto smernici; tieto osoby vykonávajúce právnické povolania, ako sú vymedzené členskými štátmi, podliehajú ustanoveniam tejto smernice pri podieľaní sa na finančných alebo podnikových transakciách, vrátane poskytovania daňového poradenstva, kde existuje najväčšie riziko zneužitia služieb týchto osôb vykonávajúcich právnické povolania na účely prania výnosov z trestnej činnosti alebo na účely financovania terorizmu.

(20)

Ak osoby vykonávajúce nezávislé povolania, ktoré poskytujú právne poradenstvo a sú zákonne uznané a kontrolované, ako napríklad advokáti, zisťujú právne postavenie klienta alebo zastupujú klienta v právnych konaniach, nebolo by vhodné uložiť podľa tejto smernice týmto osobám vykonávajúcim nezávislé právnické povolania s ohľadom na tieto činnosti povinnosť hlásiť podozrenie na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu. Musia existovať výnimky z povinnosti hlásiť informácie získané buď pred súdnym konaním, počas neho, alebo po ňom, alebo počas zisťovania právneho postavenia klienta. Preto právne poradenstvo naďalej podlieha povinnosti dodržiavať služobné tajomstvo, pokiaľ sa osoba poskytujúca právne poradenstvo nepodieľa na praní špinavých peňazí alebo financovaní terorizmu, a právne poradenstvo sa neposkytuje na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, alebo pokiaľ advokát nevie, že klient vyhľadáva právnu radu na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

(21)

S priamo porovnateľnými službami sa má zaobchádzať rovnako, ak ich poskytujú akíkoľvek profesionáli, na ktorých sa vzťahuje táto smernica. Aby sa zabezpečilo dodržiavanie práv ustanovených v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v Zmluve o Európskej únii, v prípade audítorov, externých účtovníkov a daňových poradcov, ktorí môžu v niektorých členských štátoch obhajovať alebo zastupovať klienta v súvislosti so súdnym konaním alebo zisťovať právne postavenie klienta, informácie, ktoré získali pri výkone týchto úloh, by nemali podliehať ohlasovacím povinnostiam v súlade s touto smernicou.

(22)

Malo by sa tiež uznávať, že riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu nie je vo všetkých prípadoch rovnaké. V súlade s rizikovo orientovaným prístupom by sa mala do právnych predpisov Spoločenstva zaviesť zásada, že vo vhodných prípadoch je povolená zjednodušená povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi.

(23)

Odchýlka týkajúca sa identifikácie konečných vlastníkov združených účtov v správe notárov alebo ostatných osôb vykonávajúcich nezávislé právnické povolania by sa nemala dotýkať povinností, ktoré majú títo notári alebo ostatné osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania podľa tejto smernice. Tieto povinnosti zahŕňajú požiadavku, aby títo notári a ostatné osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania sami identifikovali konečných vlastníkov združených účtov v ich správe.

(24)

Právne predpisy Spoločenstva by mali taktiež uznávať, že určité situácie predstavujú väčšie riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Napriek tomu, že by mala byť zistená totožnosť a podnikateľský profil všetkých klientov, existujú prípady, keď sa vyžadujú obzvlášť prísne postupy identifikácie a overovania klientov.

(25)

Uvedené obzvlášť platí v obchodných vzťahoch s osobami, ktoré zastávajú alebo zastávali dôležité verejné funkcie, hlavne s tými, ktoré pochádzajú z krajín, kde je rozšírená korupcia. Takéto vzťahy môžu vystaviť finančný sektor významným rizikám súvisiacim najmä s povesťou a/alebo právnym rizikám. Osobitná pozornosť takýmto prípadom a uplatňovanie úplných, bežných opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu k domácim politicky exponovaným osobám alebo opatrení zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu k politicky exponovaným osobám s bydliskom v inom členskom štáte alebo tretej krajine sú odôvodnené aj medzinárodným úsilím bojovať proti korupcii.

(26)

Získanie súhlasu vyššieho vedenia na založenie obchodných vzťahov by nemalo znamenať získanie súhlasu predstavenstva, ale tej úrovne v hierarchii, ktorá je priamo nadradená osobe žiadajúcej o takýto súhlas.

(27)

S cieľom predísť postupom opakovanej identifikácie klientov, ktoré vedú k omeškaniam a neúčinnosti v podnikaní, je vhodné, pod podmienkou vhodných bezpečnostných opatrení, umožniť odporúčanie klientov, ktorých identifikácia bola vykonaná niekde inde. Ak sa inštitúcia alebo osoba, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, spolieha na tretiu stranu, zostáva konečná zodpovednosť za postup povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi na inštitúcii alebo osobe, ktorej sa klient odporúča. Aj tretia strana alebo ten, čo odporúča klienta, má zodpovednosť za splnenie všetkých požiadaviek tejto smernice, vrátane požiadavky ohlasovať podozrivé transakcie a uchovávať záznamy, a to v takom rozsahu, v akom má vzťah s klientom, na ktorého sa vzťahuje táto smernica.

(28)

V prípade zmluvných vzťahov o zastúpení alebo zmluvných vzťahov pri objednávaní externých výkonov (outsourcing) medzi inštitúciami alebo osobami, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a externými fyzickými alebo právnickými osobami, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica, môžu akékoľvek finančné záväzky týkajúce sa týchto zástupcov alebo poskytovateľov externých výkonov ako súčasti inštitúcií alebo osôb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vyplývať len zo zmluvy a nie z tejto smernice. Zodpovednosť za súlad s touto smernicou by mala zostať na inštitúcii alebo osobe, na ktorú sa vzťahuje táto smernica.

(29)

O podozrivých transakciách by mala byť informovaná jednotka finančnej polície (FIU), ktorá pôsobí ako národné centrum pre prijímanie a analyzovanie informácií a podávanie správ o podozrivých transakciách a iných informácií o možnom praní špinavých peňazí alebo financovaní terorizmu príslušným orgánom. To by nemalo nútiť členské štáty, aby zmenili svoje súčasné systémy oznamovania, ak informácie predkladá prokurátor alebo iné orgány na vynútenie dodržiavania práva, a ak sa tieto informácie okamžite a v neprefiltrovanej podobe predkladajú FIU, ktoré tak môžu riadne vykonávať svoje povinnosti vrátane medzinárodnej spolupráce s inými FIU.

(30)

Odchylne od všeobecného zákazu vykonávať podozrivé transakcie, inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, môžu vykonávať podozrivé transakcie skôr, než informujú príslušné orgány, ak nie je možné odoprieť vykonanie týchto transakcií alebo ak by odoprenie vykonania týchto transakcií pravdepodobne zmarilo úsilie o sledovanie osôb, ktoré by mali prospech z podozrivej operácie prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Toto by sa však nemalo dotýkať medzinárodných záväzkov prijatých členskými štátmi bezodkladne zmraziť finančné prostriedky alebo iný majetok teroristov, teroristických organizácií a tých, ktorí financujú terorizmus, v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov.

(31)

Ak sa členský štát rozhodne využívať výnimky ustanovené v článku 23 ods. 2, môže umožniť alebo požiadať samoregulačný orgán zastupujúci osoby uvedené v tomto článku, aby nepodával FIU žiadne informácie získané od týchto osôb za okolností uvedených v danom článku.

(32)

Existuje mnoho prípadov zamestnancov, ktorí ohlásili svoje podozrenie na pranie špinavých peňazí a ktorí boli vystavení hrozbám alebo nepriateľskému konaniu. Hoci táto smernica nemôže zasahovať do súdnych konaní členských štátov, ide o veľmi dôležitú otázku pre účinnosť finančného systému v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Členské štáty by si mali byť vedomé tohto problému a mali by urobiť všetko, čo môžu, aby ochránili zamestnancov pred takýmito hrozbami či nepriateľským konaním.

(33)

Poskytovanie informácií, ako je uvedené v článku 28, by malo byť v súlade s pravidlami o prenose osobných údajov do tretích krajín, ako sú ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (6). Okrem toho článok 28 nemôže zasahovať do vnútroštátnych právnych predpisov o ochrane údajov a služobnom tajomstve.

(34)

Osoby, ktoré len transformujú papierové dokumenty na elektronické údaje a konajú na základe zmluvy s úverovou alebo finančnou inštitúciou, nespadajú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, podobne ako všetky fyzické alebo právnické osoby, ktoré poskytujú úverovým alebo finančným inštitúciám výhradne informačné alebo iné podporné systémy na prevod finančných prostriedkov alebo systémy zúčtovania a vyrovnania obchodov.

(35)

Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu sú medzinárodné problémy a snaha o boj proti nim by mala byť globálna. Tam, kde majú úverové a finančné inštitúcie Spoločenstva pobočky a dcérske spoločnosti v tretích krajinách, a tam, kde chýba v tejto oblasti legislatíva, mali by sa uplatňovať normy Spoločenstva, aby sa predišlo uplatňovaniu úplne odlišných noriem v rámci inštitúcie alebo skupiny inštitúcií, alebo ak toto uplatňovanie nie je možné, mali by sa o tejto skutočnosti informovať príslušné orgány domovského členského štátu.

(36)

Je dôležité, aby boli úverové a finančné inštitúcie schopné rýchlo reagovať na žiadosti o informácie o tom, či udržiavajú obchodné vzťahy s menovanými osobami. Na účely identifikácie takýchto obchodných vzťahov a s cieľom dokázať zabezpečiť takéto informácie rýchlo, by mali mať úverové a finančné inštitúcie k dispozícii účinné systémy, ktoré zodpovedajú veľkosti a povahe ich obchodov. Bolo by najmä vhodné, aby úverové inštitúcie a väčšie finančné inštitúcie mali k dispozícii elektronické systémy. Toto ustanovenie je osobitne dôležité v súvislosti s postupmi vedúcimi k opatreniam, ako je zmrazenie alebo zabavenie majetku (vrátane majetku teroristov), podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov alebo právnych predpisov Spoločenstva na účely boja proti terorizmu.

(37)

Táto smernica ustanovuje podrobné pravidlá povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, vrátane zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi pri vysoko rizikových klientoch alebo obchodných vzťahoch, ako sú napríklad vhodné postupy na určenie toho, či je osoba politicky exponovanou osobou a niektoré ďalšie, podrobnejšie požiadavky, ako je existencia postupov a politík dodržiavania predpisov. Každá inštitúcia a osoba, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, bude musieť splniť všetky tieto požiadavky, pričom od členských štátov sa očakáva, že prispôsobia podrobné vykonávanie týchto ustanovení osobitostiam rôznych profesií a rozdielom v rozsahu a veľkosti inštitúcií a osôb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

(38)

S cieľom zaistiť záväzok inštitúcií a ostatných subjektov, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy Spoločenstva v tejto oblasti, mala by im byť k dispozícii spätná väzba, ak je to možné, o užitočnosti hlásení, ktoré predkladajú, a následných krokoch. Na tieto účely, a aby sa dala sledovať účinnosť ich systémov boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, by mali členské štáty viesť a zlepšovať príslušné štatistiky.

(39)

Pri vnútroštátnej registrácii alebo udelení licencie zmenárni, poskytovateľovi služieb správy majetku v prospech tretieho a služieb pre obchodné spoločnosti alebo kasína by príslušné orgány mali zabezpečiť, aby boli osoby, ktoré účinne riadia alebo budú riadiť podnikanie týchto subjektov a koneční vlastníci týchto subjektov, vhodné a správne. Kritériá na určenie toho, či je daná osoba vhodná a správna, by sa mali stanoviť v súlade s vnútroštátnym právom. Tieto kritériá by mali odrážať aspoň potrebu chrániť takéto subjekty pred ich zneužívaním riadiacimi pracovníkmi alebo konečnými vlastníkmi na trestné účely.

(40)

So zreteľom na medzinárodný rozmer prania špinavých peňazí a financovania terorizmu by sa mala v najvyššej možnej miere podporovať koordinácia a spolupráca medzi FIU, ako je uvedené v rozhodnutí Rady 2000/642/SVV zo 17. októbra 2000 upravujúcom spoluprácu pri výmene informácií medzi finančnými informačnými jednotkami členských štátov (7), vrátane založenia siete FIU EÚ. Komisia by mala na tento účel poskytnúť takú pomoc, ktorá môže byť potrebná na uľahčenie takejto koordinácie, vrátane finančnej pomoci.

(41)

Dôležitosť boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by mala viesť členské štáty k tomu, aby zaviedli účinné, primerané a odrádzajúce sankcie vo vnútroštátnych právnych predpisoch pre prípady nerešpektovania vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. Sankcie by sa mali stanoviť vo vzťahu k fyzickým a právnickým osobám. Keďže právnické osoby sú často zapojené do zložitých operácií prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, sankcie by sa tiež mali upravovať v súlade s činnosťou vykonávanou právnickými osobami.

(42)

Fyzické osoby vykonávajúce ktorúkoľvek z činností uvedených v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a) a b) v rámci štruktúry právnickej osoby, no nezávisle, by mali byť nezávisle zodpovednými za dodržiavanie ustanovení tejto smernice s výnimkou článku 35.

(43)

Objasnenie technických aspektov pravidiel stanovených v tejto smernici môže byť potrebné na zabezpečenie účinného a dostatočne dôsledného vykonávania tejto smernice, berúc do úvahy rôzne finančné nástroje, profesie a riziká v rôznych členských štátoch a technický rozvoj v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Komisia by preto mala mať právomoci prijímať vykonávacie opatrenia, akými sú niektoré kritériá stanovenia situácií s nízkym a vysokým rizikom, v ktorých by postačovala zjednodušená povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi alebo by bola vhodná zvýšená povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi za predpokladu, že tak nedôjde k zmene základných prvkov tejto smernice a za predpokladu, že Komisia bude postupovať v súlade so zásadami v nej stanovenými po konzultácii s Výborom pre prevenciu prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

(44)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (8). Na tento účel by sa mal zriadiť nový Výbor pre prevenciu prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorý nahradí kontaktný výbor pre pranie špinavých peňazí zriadený smernicou 91/308/EHS.

(45)

So zreteľom na všetky podstatné zmeny a doplnenia, ktoré by bolo potrebné vykonať v smernici 91/308/EHS, táto by sa mala z dôvodu zrozumiteľnosti zrušiť.

(46)

Keďže cieľ tejto smernice, a to predchádzať využívaniu finančných systémov na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(47)

Pri výkone svojich vykonávacích právomocí v súlade s touto smernicou by Komisia mala dodržiavať tieto zásady: potreba vysokej úrovne transparentnosti a konzultácií s inštitúciami a osobami, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a s Európskym parlamentom a Radou; potreba zabezpečiť, aby boli príslušné orgány schopné zabezpečiť dôsledné dodržiavanie pravidiel; dlhodobá vyváženosť nákladov a výnosov v každom vykonávacom opatrení pre inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica; potreba dodržiavať potrebnú pružnosť pri uplatňovaní vykonávacích opatrení v súlade s prístupom založeným na posúdení rizika; potreba zabezpečiť súdržnosť s ostatnými právnymi predpismi Spoločenstva v tejto oblasti; potreba chrániť Spoločenstvo, jeho členské štáty a ich občanov pred dôsledkami prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

(48)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Žiadne ustanovenie v tejto smernici by sa nemalo vykladať alebo vykonávať spôsobom, ktorý nie je v súlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv,

a)

konverzia alebo prevod majetku, s vedomím, že takýto majetok pochádza z trestnej činnosti alebo z účasti na takejto činnosti, s cieľom utajenia alebo zakrytia nezákonného pôvodu majetku, alebo napomáhania akejkoľvek osobe, ktorá je zapojená do spáchania takejto činnosti, aby sa vyhla právnym dôsledkom svojho konania;

b)

utajenie alebo zakrytie pravej povahy, zdroja, miesta, rozmiestnenia, pohybu, práva na majetok alebo na jeho vlastníctvo, s vedomím, že takýto majetok pochádza z trestnej činnosti alebo z účasti na takejto činnosti;

c)

nadobudnutie, vlastníctvo alebo používanie majetku, s vedomím, že v čase nadobudnutia tento majetok pochádzal z trestnej činnosti alebo z účasti na takejto činnosti;

d)

účasť na akomkoľvek z konaní uvedených v predchádzajúcich bodoch, spojenie s nimi, pokus o ne a napomáhanie ich vykonávaniu, navádzanie na ne, ich zľahčovanie a poradenstvo s nimi súvisiace.

1.

úverové inštitúcie;

2.

finančné inštitúcie;

3.

tieto právnické alebo fyzické osoby konajúce pri výkone svojich profesionálnych činností:

1.

„úverová inštitúcia“ znamená úverovú inštitúciu, ako je vymedzená v prvom pododseku článku 1 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES z 20. marca 2000 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (10), vrátane pobočiek nachádzajúcich sa v Spoločenstve, pričom ide o pobočky úverových inštitúcií v zmysle článku 1 ods. 3 danej smernice, ktoré majú svoje ústredie v Spoločenstve alebo mimo neho;

2.

„finančná inštitúcia“ znamená:

3.

„majetok“ znamená aktíva každého druhu, hmotnej alebo nehmotnej povahy, hnuteľný alebo nehnuteľný, materiálny alebo nemateriálny a právne dokumenty alebo listiny v akejkoľvek forme, vrátane elektronickej alebo digitálnej, ktoré dokazujú právny titul k takýmto aktívam alebo podiel na nich;

4.

„trestná činnosť“ znamená akýkoľvek druh trestného zapojenia sa do páchania závažného trestného činu;

5.

„závažné trestné činy“ znamenajú prinajmenšom:

6.

„konečný vlastník“ znamená fyzickú (-é) osobu (-y), ktorá (-é) skutočne vlastní (-ia) alebo ovláda (-jú) klienta a/alebo fyzickú osobu, v mene ktorej sa transakcia alebo činnosť vykonáva. Konečný vlastník zahŕňa prinajmenšom:

7.

„poskytovatelia služieb správy majetku v prospech tretieho a služieb pre obchodné spoločnosti“ znamenajú akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá ako podnikateľský subjekt poskytuje tretím stranám ktorúkoľvek z týchto služieb:

8.

„politicky exponované osoby“ znamenajú fyzické osoby, ktorým sú alebo boli zverené významné verejné funkcie a blízki rodinní príslušníci alebo osoby známe ako blízki spolupracovníci týchto osôb;

9.

„obchodný vzťah“ znamená obchodný, profesionálny alebo komerčný vzťah, ktorý je spojený s odbornými činnosťami inštitúcií a osôb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a od ktorého sa očakáva v čase nadviazania kontaktu, že bude obsahovať prvok trvania;

10.

„shell banka“ znamená úverovú inštitúciu alebo inštitúciu zapojenú do ekvivalentných aktivít, zapísanú v obchodnom registri v jurisdikcii, v ktorej sa fyzicky nenachádza, nemá významné sústredenie ani vedenie a nie je pridružená k regulovanej finančnej skupine.

a)

pri zakladaní obchodného vzťahu;

b)

pri vykonávaní príležitostných transakcií rovnajúcich sa čiastke 15 000 EUR alebo viac, ak sa transakcia vykonáva ako jediná operácia alebo v niekoľkých operáciách, ktoré sa zdajú byť prepojené;

c)

ak existuje podozrenie na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu, bez ohľadu na akékoľvek odchýlky, výnimky alebo prahové hodnoty;

d)

ak existujú pochybnosti o pravosti alebo primeranosti predtým získaných identifikačných údajoch o klientoch.

a)

identifikáciu klienta a overenie jeho totožnosti na základe dokumentov, údajov alebo informácií získaných z dôveryhodného a nezávislého zdroja;

b)

identifikáciu, podľa potreby, konečného vlastníka a prijatie primeraných a rizikovo orientovaných opatrení na overenie jeho totožnosti tak, aby bola inštitúcia alebo osoba, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, presvedčená, že vie, kto je konečný vlastník, vrátane, pokiaľ ide o právnické osoby, správu majetku v prospech tretieho a podobné právne dojednania, prijatie primeraných a rizikovo orientovaných opatrení na pochopenie vlastníckej a riadiacej štruktúry klienta;

c)

získanie informácií o účele a plánovanom charaktere obchodného vzťahu;

d)

vykonávanie priebežného monitorovania obchodného vzťahu vrátane preskúmania transakcií vykonaných v priebehu trvania tohto vzťahu, aby sa zabezpečilo, že vykonávané transakcie sú v súlade s poznatkami danej inštitúcie alebo osoby o klientovi, obchodnom profile a prehľade rizík vrátane, ak je to potrebné, zdroja finančných prostriedkov a zabezpečenia aktualizácie dokumentov, údajov alebo informácií, ktoré majú k dispozícii.

a)

spoločnosti kótované na burze, s cennými papiermi ktorých je možné obchodovať na regulovanom trhu v zmysle smernice 2004/39/ES v jednom alebo viacerých členských štátoch, a spoločnosti z tretích krajín kótované na burze, ktoré podliehajú požiadavkám na uverejňovanie informácií v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva;

b)

konečných vlastníkov združených účtov v správe notárov a ostatných osôb vykonávajúcich nezávislé právnické povolania z členských štátov alebo z tretích krajín za predpokladu, že podliehajú požiadavkám na boj proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu v súlade s medzinárodnými normami a podliehajú dohľadu nad dodržiavaním týchto požiadaviek a za predpokladu, že informácie o totožnosti konečného vlastníka sú na požiadanie dostupné inštitúciám, ktoré konajú ako depozitári združených účtov;

c)

vnútroštátne orgány verejnej moci;

a)

poistky v životnom poistení, kde ročné poistné nie je vyššie ako 1 000 EUR alebo jednorázové poistné nie je vyššie ako 2 500 EUR;

b)

poistky v dôchodkových systémoch, ak v nich nie je žiadne ustanovenie o odkúpení a poistka sa nedá použiť ako kolaterál;

c)

dôchodkový, starobný alebo podobný systém, ktorý poskytuje dôchodkové dávky zamestnancom, pričom príspevky sa robia formou zrážok zo mzdy a pravidlá systému nedovoľujú postúpenie členského podielu v systéme;

d)

elektronické peniaze, ako sú vymedzené v článku 1 ods. 3 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/46/ES z 18. septembra 2000 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva (16), kde, ak sa prostriedok nemôže dobíjať, maximálna čiastka uložená na tomto prostriedku nie je vyššia ako 150 EUR, alebo, ak sa prostriedok môže dobíjať, stanovuje sa hranica 2 500 EUR na celkovú sumu prevedenú v kalendárnom roku, okrem prípadu, keď držiteľ zamení čiastku 1 000 EUR alebo viac v tom istom kalendárnom roku, ako je uvedené v článku 3 smernice 2000/46/ES;

a)

zabezpečiť identifikáciu klienta pomocou dodatočných dokumentov, údajov alebo informácií;

b)

doplňujúce opatrenia na overenie alebo potvrdenie predložených dokumentov alebo vyžadovanie potvrdzujúceho osvedčenia od úverovej alebo finančnej inštitúcie, na ktorú sa vzťahuje táto smernica;

c)

zabezpečiť uskutočnenie prvej platby operácie cez účet otvorený na meno klienta v úverovej inštitúcii.

a)

zhromažďovali dostatočné informácie o partnerskom ústave, aby plne pochopili charakter podnikania partnerského ústavu a určili z verejne dostupných informácií povesť ústavu a kvalitu dohľadu;

b)

vyhodnotili kontrolné mechanizmy partnerského ústavu v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;

c)

získali súhlas od vyššieho vedenia pred založením nového korešpondenčného bankového vzťahu;

d)

dokumentovali príslušné právomoci každého ústavu;

e)

vo vzťahu k účtom, cez ktoré možno robiť priame platby, boli presvedčené, že partnerská úverová inštitúcia overila totožnosť a vykonala priebežnú povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientom, ktorí majú priamy prístup k účtom korešpondenčnej banky, a že je schopná poskytnúť korešpondenčnému ústavu na základe žiadosti relevantné údaje o povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

a)

mali primerané postupy na rizikovo orientovanej báze na stanovenie toho, či je klient politicky exponovanou osobou;

b)

získali súhlas vyššieho vedenia na založenie obchodných vzťahov s takýmito klientmi;

c)

prijali primerané opatrenia na zistenie zdroja bohatstva a zdroja finančných prostriedkov obchodného vzťahu alebo transakcie, ktorých sa to týka;

d)

priebežne a podrobne monitorovali obchodný vzťah.

a)

podliehajú povinnej profesijnej registrácii uznanej zo zákona;

b)

uplatňujú požiadavky povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a požiadavky na vedenie záznamov stanovené v tejto smernici alebo rovnocenné tým, ktoré sú stanovené v tejto smernici a ich súlad s požiadavkami tejto smernice je pod dohľadom v súlade s oddielom 2 kapitoly V, alebo sa nachádzajú v tretej krajine, ktorá ukladá rovnocenné požiadavky s tými, ktoré stanovuje táto smernica.

a)

urýchleným informovaním FIU, na základe ich vlastnej iniciatívy, ak inštitúcia alebo osoba, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, vie, má podozrenie alebo má opodstatnené dôvody domnievať sa, že dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu alebo k pokusu o ne;

b)

urýchleným predkladaním všetkých potrebných informácií FIU, a to na základe jej žiadosti a v súlade s postupmi ustanovenými príslušnými právnymi predpismi.

a)

v prípade povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, kópiu požadovaného dôkazu alebo referencie na požadovaný dôkaz, po dobu aspoň piatich rokov po ukončení obchodného vzťahu s ich klientom;

b)

v prípade obchodných vzťahov a transakcií, podporné dôkazy a záznamy, pozostávajúce z originálnych dokumentov alebo kópií prípustných pre súdne konanie podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov po dobu aspoň piatich rokov po vykonaní transakcií alebo ukončení obchodného vzťahu.

a)

oprávnenia zastupovať právnickú osobu;

b)

právomoci prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby; alebo

c)

právomoci vykonávať kontrolu v právnickej osobe.

a)

objasnenie technických aspektov vymedzení pojmov v článku 3 ods. 2 písm. a) a d), ods. 6, 7, 8, 9 a 10;

b)

ustanovenie technických kritérií na hodnotenie toho, či situácie predstavujú malé riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ako je uvedené v článku 11 ods. 2 a 5;

c)

ustanovenie technických kritérií na hodnotenie toho, či situácie predstavujú veľké riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ako je uvedené v článku 13;

d)

ustanovenie technických kritérií na hodnotenie toho, či je v súlade s článkom 2 ods. 2 odôvodnené neuplatňovať túto smernicu na určité právnické alebo fyzické osoby vykonávajúce finančné činnosti príležitostne alebo vo veľmi obmedzenom rozsahu.

25.11.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 309/37

(1)

V posledných rokoch sa čoraz viac používajú systémy poskytujúce dodatočnú ochranu prednej časti motorových vozidiel. Niektoré z týchto systémov ohrozujú bezpečnosť chodcov a ďalších účastníkov cestnej premávky v prípade zrážky. Preto sú potrebné opatrenia na ochranu verejnosti pred takýmito rizikami.

(2)

Systémy čelnej ochrany sa môžu ponúkať ako pôvodné namontované vybavenie vozidla alebo predávať na trhu ako samostatné technické jednotky. Technické požiadavky na typové schválenie motorových vozidiel vo veci akýchkoľvek systémov čelnej ochrany, ktoré možno zabudovať do vozidla, by sa mali harmonizovať, aby sa predišlo prijímaniu požiadaviek, ktoré by sa v jednotlivých členských štátoch líšili, a aby sa zabezpečilo riadne fungovanie vnútorného trhu. Z rovnakého dôvodu je nevyhnutné harmonizovať technické požiadavky na typové schválenie systémov čelnej ochrany ako samostatných technických jednotiek v zmysle smernice Rady 70/156/EHS zo 6. februára 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o typovom schválení motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel (3).

(3)

Je potrebné kontrolovať používanie systémov čelnej ochrany motorových vozidiel a stanoviť požiadavky na skúšky, konštrukciu a montáž, ktoré musí spĺňať každý systém čelnej ochrany dodaný ako pôvodné namontované vybavenie vozidla alebo ponúkaný na trhu ako samostatná technická jednotka. Skúšky by mali vyžadovať, aby sa systémy čelnej ochrany konštruovali spôsobom, ktorý zvyšuje bezpečnosť chodcov a znižuje počet zranení.

(4)

Tieto požiadavky by sa mali zohľadňovať v súvislosti s ochranou chodcov a iných zraniteľných účastníkov cestnej premávky a vzhľadom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/102/ES zo 17. novembra 2003 o ochrane chodcov a iných zraniteľných účastníkov cestnej premávky pred zrážkou a v prípade zrážky s motorovým vozidlom (4). Táto smernica by sa mala prehodnotiť vzhľadom na ďalší výskum a vzhľadom na skúsenosti nadobudnuté počas prvých štyroch rokov jej uplatňovania.

(5)

Táto smernica je jednou zo samostatných smerníc v rámci postupu pri typovom schvaľovaní v ES, stanoveného smernicou 70/156/EHS.

(6)

Komisia by mala monitorovať dosah tejto smernice a podávať o ňom správy Európskemu parlamentu a Rade. Ak sa považuje za nutné dosiahnuť ďalšie zlepšenie v ochrane chodcov, musí Komisia predložiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tejto smernici v súlade s technickým pokrokom.

(7)

Na niektoré vozidlá, na ktoré sa môže upevniť systém čelnej ochrany a ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, sa však nebude vzťahovať smernica 2003/102/ES. Požiadavky na vykonávanie skúšok zrážky makety hornej časti nohy podľa tejto smernice sa môžu považovať za technicky nerealizovateľné. Na dosiahnutie väčšej bezpečnosti chodcov, s ohľadom na zranenia hlavy, sa môžu, iba však v prípade týchto vozidiel, povoliť iné požiadavky na vykonávanie skúšok zrážky makety hornej časti nohy. Musí sa však zabezpečiť, aby montáž systému čelnej ochrany nezvýšila riziko zranenia nôh chodcov alebo iných nechránených účastníkov cestnej premávky.

(8)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice a na jej prispôsobenie vedeckému a technickému pokroku by sa mali prijímať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy na výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (5).

(9)

Keďže cieľ tejto smernice, a to podporu bezpečnosti chodcov a iných zraniteľných účastníkov cestnej premávky stanovením technických požiadaviek na typové schválenie motorových vozidiel v súvislosti so systémami čelnej ochrany, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(10)

Táto smernica je súčasťou európskeho akčného programu pre bezpečnosť cestnej premávky a môžu ju doplniť vnútroštátne opatrenia na zákaz alebo obmedzenie použitia systémov čelnej ochrany motorových vozidiel, ktoré boli na trhu pred nadobudnutím jej účinnosti.

(11)

Smernica 70/156/EHS by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

„vozidlo“ znamená každé motorové vozidlo kategórie M1, ako stanovuje článok 2 smernice 70/156/EHS a príloha II k tejto smernici, ktorého prípustná celková hmotnosť neprevyšuje 3,5 tony, a každé motorové vozidlo kategórie N1, ako stanovuje článok 2 smernice 70/156/EHS a príloha II k tejto smernici;

2.

„samostatná technická jednotka“ znamená každú samostatnú technickú jednotku v zmysle článku 2 smernice 70/156/EHS, určenú na montáž a použitie na jednom alebo viacerých typoch vozidiel.

a)

odmietnuť udeliť typové schválenie ES alebo národné typové schválenie;

b)

zakázať registráciu, predaj alebo prevádzku.

a)

odmietnuť udeliť typové schválenie ES alebo národné typové schválenie;

b)

zakázať predaj alebo používanie.

a)

posúdia, či osvedčenia o zhode, ktoré sú priložené k vozidlám v súlade so smernicou 70/156/EHS, nie sú už neplatné na účely článku 7 ods. 1 uvedenej smernice;

b)

zakážu registráciu, predaj alebo prevádzku nových vozidiel, ku ktorým nie je priložené osvedčenie o zhode v súlade so smernicou 70/156/EHS.