ISSN 1725-5147

Úradný vestník

Európskej únie

L 299

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 48
16. novembra 2005


Obsah

 

I   Akty, ktorých uverejnenie je povinné

Strana

 

*

Nariadenie Rady (ES) č. 1858/2005 z 8. novembra 2005, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Indii, Južnej Afrike a na Ukrajine po preskúmaní uplynutia platnosti opatrení podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 384/96

1

 

*

Nariadenie Rady (ES) č. 1859/2005 zo 14. novembra 2005, ktorým sa zavádzajú určité reštriktívne opatrenia voči Uzbekistanu

23

 

 

Nariadenie Komisie (ES) č. 1860/2005 z 15. novembra 2005, ktorým sa určujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien určitých druhov ovocia a zeleniny

32

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 1861/2005 z 15. novembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1064/2005, pokiaľ ide o množstvo, ktoré pokrýva stála verejná súťaž na vývoz pšenice obyčajnej v držbe litovskej intervenčnej agentúry

34

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 1862/2005 z 15. novembra 2005, ktorým sa otvára stála verejná súťaž na ďalší predaj pšenice obyčajnej v držbe litovskej intervenčnej agentúry na trhu Spoločenstva s cieľom spracovať ju na múku v Spoločenstve

35

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 1863/2005 z 15. novembra 2005, ktorým sa otvára stála verejná súťaž na ďalší predaj pšenice obyčajnej v držbe lotyšskej intervenčnej agentúry na trhu Spoločenstva s cieľom spracovať ju na múku v Spoločenstve

40

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 1864/2005 z 15. novembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1725/2003, ktorým sa prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002, pokiaľ ide o medzinárodný štandard finančného výkazníctva č. 1 a medzinárodné účtovné štandardy č. 32 a 39 ( 1 )

45

 

 

Nariadenie Komisie (ES) č. 1865/2005 z 15. novembra 2005, ktorým sa určujú dovozné clá v oblasti obilnín použiteľné od 16. novembra 2005

58

 

 

II   Akty, ktorých uverejnenie nie je povinné

 

 

Rada

 

*

Rozhodnutie Rady z 20. septembra 2005 o podpise Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom, v mene Spoločenstva, o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach

61

Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach

62

 

 

Komisia

 

*

Rozhodnutie Komisie zo 14. novembra 2005, ktorým sa Nemecku povoľuje pokračovať vo využívaní nového pokusného enologického postupu [oznámené pod číslom K(2005) 4376]

71

 

 

Akty prijaté v súlade s hlavou V Zmluvy o založení Európskej únie

 

*

Spoločná pozícia Rady 2005/792/SZBP zo 14. novembra 2005 o reštriktívnych opatreniach voči Uzbekistanu

72

 

*

Spoločná pozícia Rady 2005/793/SZBP zo 14 novembra 2005 o dočasnom prijatí niektorých Palestínčanov členskými štátmi Európskej únie

80

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Akty, ktorých uverejnenie je povinné

16.11.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 299/1


NARIADENIE RADY (ES) č. 1858/2005

z 8. novembra 2005,

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Indii, Južnej Afrike a na Ukrajine po preskúmaní uplynutia platnosti opatrení podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 384/96

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 11 ods. 2,

so zreteľom na návrh predložený Komisiou po porade s poradným výborom,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Platné opatrenia

(1)

Rada v auguste 1999 uložila nariadením (ES) č. 1796/1999 (2) (ďalej len „pôvodné nariadenie“) konečné antidumpingové clo na dovoz oceľových lán a káblov (ďalej len „laná z oceľového drôtu“ alebo „LOD“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ČĽR), Maďarsku, Indii, Mexiku, Poľsku, Južnej Afrike a na Ukrajine. Prešetrovanie, ktoré viedlo k týmto opatreniam, sa ďalej uvádza ako „pôvodné prešetrovanie“.

(2)

Medzi opatrenia, ktoré sa uplatňovali na tieto dovozy, patrilo clo ad valorem okrem dovozov od jedného indického, jedného mexického, jedného juhoafrického a jedného ukrajinského vyvážajúceho výrobcu, od ktorých boli rozhodnutím Komisie 1999/572/ES (3). prijaté záväzky. Nariadením (ES) č. 1678/2003 Komisia odvolala záväzok ponúknutý uvedeným ukrajinským vyvážajúcim výrobcom a nariadením (ES) č. 1674/2003 Rada opäť uložila tomuto vývozcovi zodpovedajúce antidumpingové clo ad valorem.

(3)

Následne sa prešetrovaním podľa článku 13 základného nariadenia zistilo, že dochádzalo k obchádzaniu pôvodných opatrení týkajúcich sa dovozov z Ukrajiny a ČĽR cez Moldavsko a Maroko v uvedenom poradí. Z toho dôvodu Rada nariadením (ES) č. 760/2004 (4) rozšírila konečné antidumpingové clo uložené na dovozy s pôvodom na Ukrajine na dovoz tých istých oceľových lán a káblov zasielaných z Moldavska. Podobne sa antidumpingové clo uložené na dovozy s pôvodom v ČĽR rozšírilo nariadením Rady (ES) č. 1886/2004 (5) na dovozy tých istých oceľových lán a káblov dodávaných z Maroka okrem lán a káblov vyrábaných skutočným marockým výrobcom.

1.2.   Prešetrovanie týkajúce sa inej krajiny

(4)

Dňa 20. novembra 2004 Komisia oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (6) začala antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu toho istého výrobku s pôvodom v Kórejskej republike na základe podnetu podaného výrobným odvetvím Spoločenstva, ktorým bol poskytnutý evidentný dôkaz, že tieto dovozy sú dumpingové, a tým spôsobujú značnú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva. Prešetrovanie bolo ukončené rozhodnutím Komisie 2005/739/ES/EC (7) bez uloženia opatrení.

1.3.   Žiadosť o preskúmanie

(5)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti antidumpingových opatrení platných pre LOD s pôvodom v ČĽR, Maďarsku, Indii, Mexiku, Poľsku, Južnej Afrike a na Ukrajine (8) Komisia prijala 17. mája 2004 žiadosť o preskúmanie týchto opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(6)

Žiadosť podal Koordinačný výbor odvetví oceľových lán Európskej únie (EWRIS) (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich významný podiel, v tomto prípade viac ako 50 % celkovej výroby LOD v Spoločenstve. Žiadosť sa zakladala na skutočnosti, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu alebo ujmy pre výrobné odvetvie Spoločenstva.

(7)

Keďže neexistujú takéto dôkazy v súvislosti s dovozmi s pôvodom v Mexiku, žiadateľ nepožiadal o začatie preskúmania uplynutia platnosti opatrení v súvislosti s dovozmi s pôvodom v Mexiku. Platnosť opatrení uplatniteľných na dovozy s pôvodom v Mexiku sa preto skončila 18. augusta 2004 (9).

(8)

Komisia dospela po porade s poradným výborom k záveru, že existujú dostatočné dôkazy na začatie preskúmania podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia, a začala preskúmanie (10).

1.4.   Prešetrovanie

(9)

Komisia oficiálne upovedomila vyvážajúcich výrobcov, dovozcov a používateľov, o ktorých vedela, že by sa ich táto záležitosť mohla týkať, a ich združenia, zástupcov vyvážajúcich krajín a výrobcov Spoločenstva o začatí preskúmania uplynutia platnosti opatrení. Zainteresované strany dostali v časovom limite stanovenom v oznámení o začatí preskúmania príležitosť písomne vyjadriť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie.

(10)

Vzhľadom na veľký počet výrobcov Spoločenstva a dovozcov v Spoločenstve, ktorí nie sú prepojení s vyvážajúcim výrobcom v jednej z dotknutých krajín, sa v súlade s článkom 17 základného nariadenia považovalo za vhodné preskúmať, či by sa malo pristúpiť k výberu vzorky. S cieľom umožniť Komisii rozhodnúť, či je výber vzorky skutočne potrebný, a v prípade, že áno, vybrať vzorku, uvedené strany boli podľa článku 17 ods. 2 základného nariadenia požiadané, aby sa do dvoch týždňov od začatia konania prihlásili a poskytli Komisii informácie požadované v oznámení o začatí preskúmania.

(11)

Sedemnásť výrobcov Spoločenstva riadne vyplnilo tlačivo pre výber vzorky do stanovenej lehoty a formálne súhlasilo s tým, že bude ďalej spolupracovať pri prešetrovaní. V tlačive pre výber vzorky sa okrem iného žiadali informácie týkajúce sa vývoja určitých „makroukazovateľov“ ujmy, a to kapacity výroby, objemu výroby, zásob, objemov predaja a zamestnanosti.

(12)

Z uvedených sedemnástich výrobcov bolo do vzorky vybraných päť spoločností, v prípade ktorých sa zistilo, že predstavujú reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Spoločenstva z hľadiska objemu výroby a predaja príslušného výrobku v Spoločenstve.

(13)

Iba jeden dovozca poskytol informácie vyžiadané v oznámení o začatí preskúmania a vyjadril ochotu ďalej spolupracovať s útvarmi Komisie. Útvary Komisie sa vzhľadom na túto situáciu rozhodli neuplatniť výber vzorky v prípade neprepojených dovozcov, ale zaslať dotazník uvedenému dovozcovi. Uvedený dovozca následne nevyplnil dotazník. Preto sa dospelo k záveru, že spoluprácu neprepojených dovozcov nemožno získať. Združenie zastupujúce záujmy dovozcov („EWRIA“) poskytlo pripomienky všeobecnej povahy, týkajúce sa najmä vymedzenia príslušného výrobku a podobného výrobku. Tieto pripomienky sa riešia v odôvodneniach 19 a 20.

(14)

Dotazníky sa preto zaslali piatim výrobcom Spoločenstva zaradeným do vzorky a všetkým známym vyvážajúcim výrobcom. Kontaktovaný bol ďalej jeden výrobca v Turecku (ďalej len „analogická krajina“) a bol mu zaslaný dotazník.

(15)

Vyplnené dotazníky prišli od piatich výrobcov Spoločenstva zaradených do vzorky a od troch vyvážajúcich výrobcov v dotknutých krajinách, ako aj od dvoch prepojených dovozcov a jedného výrobcu v analogickej krajine.

(16)

Overovanie na mieste sa vykonalo v priestoroch týchto spoločností:

 

Výrobcovia Spoločenstva vo vzorke:

BTS Drahtseile GmbH (Nemecko),

Cables y Alambres especiales, SA (Španielsko),

CASAR Drahtseilwerk Saar GmbH (Nemecko),

Manuel Rodrigues de Oliveira Sa & Filhos, SA (Portugalsko),

Trefileurope (Francúzsko).

 

Výrobca vo vyvážajúcej krajine:

Usha Martin Ltd. (India).

 

Prepojení dovozcovia v Spoločenstve:

Usha Martin UK (Spojené kráľovstvo),

Usha Martin Scandinavia (Dánsko).

 

Výrobca v analogickej krajine:

Celik Halat (Turecko).

(17)

Prešetrovanie v súvislosti s pokračovaním, respektíve opakovaným výskytom dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2003 do 30. júna 2004 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov, ktoré sú dôležité pre hodnotenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy, sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2001 do konca OP (ďalej len „príslušné obdobie“).

2.   PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1.   Príslušný výrobok

(18)

Príslušný výrobok je rovnaký ako v pôvodom prešetrovaní, ktoré viedlo k uloženiu v súčasnosti platných opatrení, t. j. oceľové laná a káble vrátane uzavretých lán okrem lán a káblov z nehrdzavejúcej ocele, s maximálnym rozmerom prierezu presahujúcim 3 mm. V súčasnosti sú zaradené do číselných znakov KN ex 7312 10 82, ex 7312 10 84, ex 7312 10 86, ex 7312 10 88 a ex 7312 10 99.

2.2.   Podobný výrobok

(19)

Tak ako pri pôvodnom prešetrovaní, aj toto preskúmanie potvrdilo, že príslušný výrobok a výrobky vyrábané a predávané vyvážajúcimi výrobcami na domácom trhu, ako aj výrobky vyrábané a predávané výrobcami Spoločenstva na trhu Spoločenstva a výrobcom v analogickej krajine na domácom trhu analogickej krajiny majú rovnaké základné fyzikálne vlastnosti a konečné použitie, a preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(20)

EWRIA znovu zopakoval argument predložený v pôvodnom prešetrovaní, že príslušný výrobok sa podstatne odlišuje od výrobkov vyrábaných a predávaných v Spoločenstve a nemal by sa porovnávať. Tento argument sa podrobne analyzoval v pôvodných nariadeniach, ktorými sa uložili predbežné a konečné opatrenia na dovozy príslušného výrobku, pričom sa dospelo k záveru, že LOD vyrábané v Spoločenstve a dovážané sú podobné. Keďže EWRIA nepriniesol žiadny nový prvok, ktorý by dokázal, že sa zmenil základ, na ktorom stoja pôvodné zistenia, závery prijaté v pôvodnom konečnom nariadení sa potvrdzujú.

3.   PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA ALEBO OPAKOVANÉHO VÝSKYTU DUMPINGU

(21)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa skúmalo, či sa v súčasnosti realizuje dumping, a ak áno, či by uplynutie platnosti opatrení mohlo viesť k pokračovaniu dumpingu.

3.1.   Predbežné poznámky

(22)

Celkový objem dovozu oceľových lán z ČĽR, Indie, Južnej Afriky a Ukrajiny (ďalej len „dotknuté krajiny“), evidovaný Eurostatom, dosiahol počas OP 7 784 ton, čo predstavuje 4,4 % podielu na trhu Spoločenstva.

(23)

Obdobie prešetrovania pôvodného prešetrovania trvalo 15 mesiacov (od 1. januára 1997 do 31. marca 1998) a vzťahovalo sa len na dovozy do Spoločenstva pred jeho rozšírením. Údaje o dovozoch z pôvodného obdobia prešetrovania a z OP preto nie sú priamo porovnateľné. V každom prípade celkový dovoz v EÚ 15 z dotknutých krajín dosiahol v pôvodnom období prešetrovania 21 102 ton, čo predstavuje 14,3 % podiel na trhu Spoločenstva.

(24)

V Indii spolupracoval jeden vyvážajúci výrobca, ktorý tvoril 75 % vývozných objemov evidovaných Eurostatom. V Južnej Afrike jediný známy vyvážajúci výrobca predložil informácie o svojich vývozných predajoch do Spoločenstva počas OP, ktoré predstavovali všetky vývozné predaje Južnej Afriky do Spoločenstva počas toho istého obdobia. Pokiaľ ide o ČĽR, spolupracoval jeden vyvážajúci výrobca, ktorý predstavoval 75 % vývozných predajov príslušného výrobku z ČĽR do Spoločenstva. Napokon pokiaľ ide o Ukrajinu, ani jeden z dvoch známych vyvážajúcich výrobcov nespolupracoval na súčasnom prešetrovaní.

3.2.   Dumping dovozov počas obdobia prešetrovaniad

(25)

V súlade s článkom 11 ods. 9 základného nariadenia sa vždy, ak sa okolnosti nezmenili, použila rovnaká metodika ako v pôvodnom prešetrovaní.

3.2.1.   India

(26)

Celkový objem dovozu LOD z Indie, evidovaný Eurostatom, dosiahol počas OP 3 869 ton, čo predstavuje 2,2 % podiel na trhu Spoločenstva.

3.2.1.1.   Normálna hodnota

(27)

Pokiaľ ide o určenie normálnej hodnoty, najprv sa stanovilo pre spolupracujúceho indického vyvážajúceho výrobcu, či jeho celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu bol reprezentatívny, t. j. či celkový objem tohto predaja predstavoval najmenej 5 % jeho celkového objemu vývozného predaja do Spoločenstva. V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa dospelo k záveru, že táto podmienka je splnená.

(28)

Po zverejnení tejto informácie spolupracujúci indický vyvážajúci výrobca namietal proti metóde použitej Komisiou. Tvrdil, že pre test reprezentatívnosti sa mal použiť objem predaja príslušného výrobku prvému nezávislému zákazníkovi v Spoločenstve, a nie prepojenému dovozcovi v Spoločenstve. Článok 2 ods. 2 základného nariadenia však stanovuje, že na určenie, či predaj podobného výrobku na domácom trhu bol reprezentatívny, by sa objem predaja na domácom trhu mal porovnať s objemom predaja príslušného výrobku vyvážaného do Spoločenstva, a nestanovuje, či by sa mal brať do úvahy vývozný predaj prvému nezávislému zákazníkovi alebo vývozný predaj prepojenému dovozcovi. Preto sa usúdilo, že metóda, ktorú použila Komisia, bola primeraná a v súlade so základným nariadením. Táto námietka musela byť zamietnutá.

(29)

Komisia potom určila tie typy výrobkov predávaných dotknutou spoločnosťou na domácom trhu, ktoré boli identické alebo priamo porovnateľné s typmi predávanými na vývoz do Spoločenstva.

(30)

Pre každý typ predávaný vyvážajúcim výrobcom na jeho domácom trhu, o ktorom sa zistilo, že je priamo porovnateľný s typom LOD predávaným na vývoz do Spoločenstva, sa určilo, či predaj na domácom trhu bol dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj konkrétneho typu LOD na domácom trhu sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem predaja toho typu na domácom trhu predstavoval počas OP najmenej 5 % z celkového objemu predaja porovnateľného typu LOD vyvážaného do Spoločenstva. To bolo splnené v prípade 31 % všetkých typov vyvážaných do Spoločenstva.

(31)

Preskúmalo sa tiež, či predaj každého typu výrobku na domácom trhu, ktorý sa na domácom trhu predával v reprezentatívnych množstvách, možno považovať za vykonaný v rámci bežného obchodovania, a to určením podielu ziskového predaja nezávislými zákazníkmi príslušného typu výrobku. V prípadoch, ak objem predaja typu výrobku predávaného za čistú predajnú cenu, rovnajúcu sa vypočítaným výrobným nákladom, alebo vyššiu predstavoval viac ako 80 % celkového objemu predaja toho typu a ak vážený priemer ceny tohto typu bol rovnaký alebo vyšší ako výrobné náklady, normálna hodnota sa zakladala na skutočnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer cien všetkých domácich predajov tohto typu výrobku, uskutočnených počas OP, bez ohľadu na to, či bol tento predaj ziskový, alebo nie. V prípadoch, keď objem ziskových predajov daného typu výrobku predstavoval 80 % alebo menej celkového objemu predaja tohto typu alebo ak vážený priemer cien tohto typu bol nižší ako výrobné náklady, normálna hodnota sa zakladala na skutočnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer cien ziskových predajov len tohto typu, ak tieto predaje predstavovali najmenej 10 % celkového objemu predaja tohto typu.

(32)

V prípadoch, keď objem ziskového predaja akéhokoľvek typu výrobku predstavoval menej ako 10 % celkového objemu predaja tohto typu, sa usúdilo, že sa tento konkrétny typ predával v nedostatočných množstvách na to, aby jeho domáca cena predstavovala vhodný základ na určenie normálnej hodnoty.

(33)

Ak sa domáce ceny konkrétneho typu výrobku predávaného vyvážajúcim výrobcom nemohli použiť na určenie normálnej hodnoty z dôvodu, že sa nepredával na domácom trhu alebo sa nepredával v rámci bežného obchodného styku, musela sa použiť iná metóda. Keďže nebolo možné použiť žiadnu inú primeranú metódu, použila sa vypočítaná normálna hodnota.

(34)

Vo všetkých prípadoch, keď sa použila vypočítaná normálna hodnota, a v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia sa normálna hodnota vypočítala tak, že k výrobným nákladom vyvážaných typov sa pripočítalo primerané percento predajných, všeobecných a administratívnych nákladov (ďalej len „PVA)“ a primerané ziskové rozpätie. V súvislosti s tým a v súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia sa sumy nákladov a réžií a zisku zakladali na skutočných údajoch týkajúcich sa výroby a predaja podobného výrobku na domácom trhu, realizovaného v rámci bežného obchodného styku.

(35)

Spolupracujúci indický výrobca po tomto zverejnení informácií namietal, že Komisia pri výpočte jeho domáceho ziskového rozpätia v súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia nesprávne zahrnula predaj na domácom trhu výrobkov, ktoré nepatria do predmetu prešetrovania, t. j. uzavreté oceľové laná. Ako sa však uvádza v odôvodnení 18, uzavreté laná sú výslovne zahrnuté do definície príslušného výrobku nielen v prípade súčasného prešetrovania, ale boli zahrnuté aj v pôvodnom prešetrovaní. Túto námietku bolo preto potrebné zamietnuť.

(36)

Indický vyvážajúci výrobca namietal, že normálna hodnota použitá na výpočet jeho dumpingového rozpätia počas OP neodráža primerane domáce ceny a náklady, keďže nebola určená na reprezentatívnom základe, t. j. bola určená na základe štyroch mesiacov OP namiesto dvanástich. Treba uviesť, že v rámci preskúmania uplynutia platnosti opatrení a v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa skúmalo, či uplynutie platnosti opatrení by mohlo viesť k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy. Na základe toho sa konečné antidumpingové clá buď potvrdili, alebo zrušili, pričom jednotlivé sadzby cla ako také nemožno meniť. Keďže výpočet presných dumpingových rozpätí v rámci preskúmania uplynutia platnosti opatrení preto nie je potrebný, preskúmanie pokračovania dumpingu sa zakladá na reprezentatívnom súbore údajov počas OP. V tomto konaní sa údaje vyžiadali za mesiace na konci každého štvrťroka a vyvážajúci výrobcovia boli vyzvaní, aby komentovali ich reprezentatívnosť. Vyvážajúci výrobca nenamietal voči tomuto prístupu v stanovenej lehote, ale až po návšteve na overenie na mieste, t. j. v čase, keď overenie iného súboru údajov by už nebolo možné. Vyvážajúci výrobca okrem toho nevysvetlil ani neposkytol dôkazy, prečo sú v tomto konkrétnom prípade zvolené obdobia nereprezentatívne. Túto námietku bolo preto potrebné zamietnuť.

3.2.1.2.   Vývozná cena

(37)

Keďže všetky vývozné predaje príslušného výrobku do Spoločenstva sa uskutočnili pre prepojené spoločnosti v Spoločenstve, vývozná cena sa vypočítala v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia na základe ceny, za ktorú sa dovážané výrobky najprv predali nezávislému kupujúcemu. Úpravy na zohľadnenie všetkých nákladov, ktoré vznikli medzi dovezením a ďalším predajom výrobkov, ako aj ziskov, ktoré sa dosiahli, sa vykonali s cieľom stanoviť hodnovernú vývoznú cenu na hraniciach Spoločenstva. V súvislosti s tým sa náklady a réžie prepojeného dovozcu odpočítali od maloobchodnej ceny v Spoločenstve. Pokiaľ ide o ziskové rozpätie a keďže neprepojení dovozcovia nespolupracovali, dospelo sa k záveru, že pri absencii iných spoľahlivejších informácií by sa malo použiť rovnaké ziskové rozpätie, aké sa použilo pri pôvodnom prešetrovaní, t. j. 5 %. Neboli k dispozícii žiadne informácie, ktoré by dokazovali, že to nie je hodnoverné rozpätie.

3.2.1.3.   Porovnanie

(38)

S cieľom zabezpečiť objektívne porovnanie medzi jednotlivými typmi výrobkov na základe „ex works“ a na rovnakej úrovni obchodu sa formou úprav náležite zohľadnili rozdiely, o ktorých zohľadnenie sa žiadalo a pri ktorých bolo dokázané, že vplývajú na porovnateľnosť cien. Tieto úpravy sa vykonali na zohľadnenie dopravných nákladov, poistných nákladov, bankových a úverových nákladov v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

3.2.1.4.   Dumpingové rozpätie

(39)

Na výpočet dumpingového rozpätia sa vážená priemerná normálna hodnota porovnávala s váženou priemernou vývoznou cenou do Spoločenstva v rámci jednotlivých typov výrobkov. Z tohto porovnania vyplývala existencia značného dumpingu v prípade príslušného vyvážajúceho výrobcu na úrovni vyššej ako 10 %. To je porovnateľné s dumpingovým rozpätím 39,8 %, ktoré sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní. V prípade nespolupracujúcich vyvážajúcich vývozcov sa uskutočnilo hodnotenie úrovne dumpingu na základe údajov týkajúcich sa normálnej hodnoty a vývozných cien, ktoré žiadateľ uviedol v žiadosti o preskúmanie. Z toho tiež vyplynulo dumpingové rozpätie vyššie ako 20 %.

3.2.2.   ČĽR

(40)

Celková hodnota dovozu lán z oceľového drôtu z ČĽR, evidovaná Eurostatom, dosiahla počas OP 1 942 ton, čo predstavuje 1,1 % podiel na trhu Spoločenstva. Ako sa uvádza v odôvodnení 24, jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca predstavoval 75 % celkového čínskeho dovozu.

(41)

V pôvodnom prešetrovaní spolupracovali štyria čínski vyvážajúci výrobcovia, nikomu z nich však nebol udelený štatút trhového hospodárstva ani individuálny prístup.

3.2.2.1.   Analogická krajina

(42)

Keďže ČĽR je transformujúce sa hospodárstvo, normálna hodnota sa musela zakladať na informáciách získaných vo vhodnej tretej krajine s trhovým hospodárstvom v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(43)

V pôvodnom prešetrovaní sa ako analogická krajina na účel stanovenia normálnej hodnoty použilo Poľsko. Keďže Poľsko je od 1. mája 2004 členom Európskej únie, nemožno ho už používať ako analogickú krajinu na účel antidumpingového prešetrovania. Žiadateľ navrhol ako analogickú krajinu pre súčasné prešetrovanie Spojené štáty americké (USA).

(44)

Jedno združenie dovozcov namietalo proti voľbe USA a ako vhodnú analogickú krajinu navrhlo Južnú Kóreu. Nikto z výrobcov v USA ani Južnej Kórei však nebol ochotný spolupracovať v súčasnom preskúmaní uplynutia platnosti opatrení.

(45)

Útvary Komisie preto skúmali iné možné analogické krajiny ako Nórsko, Thajsko, Indiu a Turecko. Pokiaľ ide o Nórsko a Thajsko, žiadny výrobca v týchto krajinách takisto nebol ochotný spolupracovať.

(46)

Len jeden výrobca LOD v Turecku spolupracoval pri prešetrovaní. Vyplnil dotazník a súhlasil s návštevou na overenie na mieste. Z prešetrovania vyplynulo, že Turecko má konkurenčný trh pre LOD s dvoma domácimi výrobcami, ktorí zásobujú približne 83 % trhu, a konkurenciu zo strany dovozov z ďalších tretích krajín. Dovozné clá v Turecku sú nízke a neexistujú žiadne ďalšie obmedzenia dovozu LOD do Turecka. Objem výroby v Turecku predstavoval viac ako päťnásobok objemu čínskych dovozov príslušného výrobku do Spoločenstva. Turecký trh sa preto považoval za dostatočne reprezentatívny na určenie normálnej hodnoty pre ČĽR. Napokon, ako sa uvádza v odôvodnení 19, výrobok vyrábaný a predávaný na tureckom domácom trhu bol podobný výrobku vyvážanému čínskym vyvážajúcim výrobcom do Spoločenstva.

(47)

Po tomto zverejnení jedno združenie dovozcov namietalo proti voľbe Turecka ako analogickej krajiny. Táto námietka však nebola opodstatnená, preto musela byť zamietnutá.

(48)

Preto sa dospelo k záveru, že Turecko predstavuje vhodnú analogickú krajinu na účel určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

3.2.2.2.   Normálna hodnota

(49)

Normálna hodnota sa podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia stanovila na základe overených informácií prijatých od spolupracujúceho výrobcu v analogickej krajine, t. j. na základe ceny zaplatenej alebo splatnej neprepojenými zákazníkmi na domácom trhu Turecka, keďže sa zistilo, že tieto predaje sa uskutočnili v rámci bežného obchodovania.

(50)

V dôsledku toho bola normálna hodnota stanovená ako vážený priemer cien domácich predajov spolupracujúceho výrobcu v Turecku neprepojeným zákazníkom.

3.2.2.3.   Vývozná cena

(51)

Vzhľadom na to, že vývozné predaje spolupracujúceho vývozcu predstavovali počas OP 75 % dovozov príslušného výrobku do ES z ČĽR, určenie vývoznej ceny sa zakladalo na informáciách poskytnutých spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom v ČĽR. Keďže všetky vývozné predaje príslušného výrobku sa stanovili priamo pre nezávislých zákazníkov v Spoločenstve, vývozná cena sa určila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia na základe skutočne zaplatených alebo splatných cien.

3.2.2.4.   Porovnanie

(52)

Na účel objektívneho porovnania v rámci jednotlivých typov výrobkov na základe „ex works“ a na tej istej úrovni obchodu sa vo forme úpravy náležite zohľadnili rozdiely, o ktorých zohľadnenie sa požiadalo a pri ktorých bolo dokázané, že majú vplyv na cenovú porovnateľnosť. Tieto úpravy sa v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia vykonali na zohľadnenie dopravných nákladov, poistných nákladov, bankových a úverových nákladov.

(53)

Pri niektorých typoch výrobkov predávaných na domácom trhu v Turecku sa museli vykonať úpravy, aby boli porovnateľné s čínskymi vyvážanými typmi. Úpravy sa vykonali na zohľadnenie fyzikálnych rozdielov v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia ako priemer, pevnosť v ťahu a jadro. Úpravy sa zakladali na cenových rozdieloch príslušných typov na tureckom trhu.

3.2.2.5.   Dumpingové rozpätie

(54)

Na výpočet dumpingového rozpätia sa vážená priemerná normálna hodnota porovnávala s váženou priemernou vývoznou cenou do Spoločenstva v rámci jednotlivých typov výrobkov. Z tohto porovnania vyplynula existencia výrazného dumpingu dovozov príslušného výrobku spolupracujúcim vývozcom na úrovni vyššej ako 65 %. To je porovnateľné s dumpingovým rozpätím 60,4 %, ktoré sa zistilo pri pôvodnom prešetrovaní.

3.2.3.   Južná Afrika

(55)

Celkový objem dovozu LOD z Južnej Afriky, evidovaný Eurostatom, dosiahol počas OP 278 ton, čo predstavuje 0,1 % podiel na trhu Spoločenstva, t. j. úroveň de minimis. Jediný známy vyvážajúci výrobca predstavoval 100 % týchto dovozov.

(56)

Keďže juhoafrický vyvážajúci výrobca nespolupracoval v úplnej miere, ako sa uvádza v odôvodnení 57, bolo v súlade s článkom 18 základného nariadenia potrebné využiť dostupné fakty.

(57)

Jediný známy vyvážajúci výrobca predložil len informácie týkajúce sa jeho vývozných predajov do Spoločenstva, ale neposkytol žiadne informácie, pokiaľ ide o náklady a ceny podobného výrobku na domácom trhu. Preto nebolo pre OP možné určiť normálnu hodnotu. Vyvážajúci výrobca pripustil, že dumping bol prítomný aj počas OP. Na tomto základe, a keďže neboli predložené žiadne ďalšie hodnoverné informácie, sa dospelo k záveru, že dumping pokračoval počas OP v značnej miere.

3.2.4.   Ukrajina

(58)

Celkový objem dovozu LOD z Ukrajiny, evidovaný Eurostatom, dosiahol počas OP 1 695 ton, čo predstavuje 1 % podiel na trhu Spoločenstva, považovaný za podiel na trhu de minimis.

(59)

Pri absencii akejkoľvek spolupráce z Ukrajiny bolo v súlade s článkom 18 základného nariadenia potrebné využiť dostupné fakty. Na tomto základe sa normálna hodnota stanovená pre analogickú krajinu porovnávala s vývoznou cenou uvedenou v žiadosti žiadateľa o preskúmanie. Z toho sa pre OP stanovilo dumpingové rozpätie vyššie ako 65 %.

3.3.   Vývoj dovozov, ak by sa opatrenia zrušili

3.3.1.   Predbežné poznámky

(60)

Z ôsmich indických vyvážajúcich výrobcov uvedených v podnete jeden spolupracoval pri prešetrovaní. Z dvoch juhoafrických vyvážajúcich výrobcov uvedených v podnete len jeden čiastočne spolupracoval. V Južnej Afrike nie sú žiadni ďalší známi výrobcovia. Pokiaľ ide o Ukrajinu, žiadny z dvoch známych vyvážajúcich výrobcov nespolupracoval a tiež ani na Ukrajine nie sú známi žiadni ďalší výrobcovia. Z deviatich známych čínskych vyvážajúcich výrobcov len jeden spolupracoval pri prešetrovaní.

3.3.2.   India

3.3.2.1.   Predbežné poznámky

(61)

Sedem z ôsmich známych výrobcov v Indii počas súčasného preskúmania uplynutia platnosti opatrení nespolupracovalo. Upozorňujeme, že pri pôvodnom prešetrovaní šiesti z týchto výrobcov predávali LOD len na svojom domácom trhu alebo na iných trhoch tretích krajín, preto neboli podrobení pôvodnému prešetrovaniu. Z dôvodu ich nespolupráce pri súčasnom prešetrovaní neboli ďalej k dispozícii žiadne informácie o ich výrobnej kapacite a objeme, zásobách ani predaji na iné trhy ako trh Spoločenstva. Skúmanie pravdepodobnosti, že dumping bude pokračovať v prípade zrušenia opatrení, sa preto zakladalo na dostupných informáciách, t. j. informáciách poskytnutých spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom. Skúmali sa aj informácie týkajúce sa dovozných cien od iných vývozcov ako spolupracujúci vývozca, určené na základe Eurostatu. Na určenie pravdepodobnosti, že dumping bude pokračovať v prípade zrušenia opatrení, sa skúmalo cenové správanie spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu voči iným vývozným trhom, jeho vývozné ceny do Spoločenstva, výrobné kapacity a zásoby. Hodnotil sa aj pravdepodobný účinok zrušenia opatrení na ceny iných dovozov.

3.3.2.2.   Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a vývoznými cenami do Spoločenstva

(62)

Zistilo sa, že priemerná vývozná cena predajov do krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, bola výrazne nižšia ako priemerná vývozná cena do Spoločenstva a tiež ako ceny na domácom trhu, čo signalizuje, že vývozy do krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, boli s veľkou pravdepodobnosťou dumpingové ešte vo vyššej miere ako vývozné predaje do Spoločenstva. Treba však uviesť, že počas OP platil záväzok minimálnej ceny, ktorý od príslušného vyvážajúceho výrobcu žiadal dodržiavať určitú cenovú úroveň pre vývozy do Spoločenstva. Zistilo sa, že niektoré sú mierne vyššie ako úroveň záväzku, ale väčšina predajov sa realizovala za ceny na úrovni záväzku. Predaje vývozcu do krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, sa realizovali vo veľkých množstvách a tvorili 86 % celkových vývozných predajov. Preto sa dospelo k záveru, že úroveň vývozných cien do iných tretích krajín možno považovať za ukazovateľ pravdepodobnej cenovej úrovne vývozných predajov do Spoločenstva, ak sa opatrenia zrušia. Na základe toho a vzhľadom na nízke cenové úrovne na trhoch tretích krajín sa dospelo k záveru, že existuje pravdepodobnosť, že spolupracujúci vývozca zníži svoje vývozné ceny do Spoločenstva, následkom čoho sa zvýši aj úroveň dumpingu.

(63)

Treba poznamenať, že úroveň dumpingu zistená počas OP bola výrazná. Na základe toho treba predpokladať, že aj keby cenové úrovne do Spoločenstva zostali rovnaké alebo sa zvýšili, je veľmi pravdepodobné, že dumping bude naďalej pokračovať, ak by sa platné opatrenia zrušili. Z hľadiska správania spoločnosti pri vývoze do Spoločenstva v minulosti (t. j. pri pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že spoločnosť vyvážala vysoké množstvá do EÚ na dumpingovej úrovni), ako aj jej cenovej stratégie v súvislosti s vývozmi na trhy iných tretích krajín je pravdepodobnejšie, že akékoľvek ďalšie vývozy do Spoločenstva sa budú uskutočňovať pri nižších, teda dumpingových cenových úrovniach.

3.3.2.3.   Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenovou úrovňou v Spoločenstve

(64)

Takisto treba poznamenať, že sa zistilo, že vývozné ceny do tretích krajín sú v priemere nižšie ako predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v Spoločenstve, čo znamená, že všeobecná cenová úroveň príslušného výrobku na trhu Spoločenstva je dôvodom, že trh Spoločenstva je veľmi atraktívny pre vývozcov v Indii. Na základe toho sa dospelo k záveru, že v prípade zrušenia platných opatrení skutočne existuje ekonomický stimul presmerovať vývozy z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, na výnosnejší trh Spoločenstva.

3.3.2.4.   Ceny nespolupracujúcich vývozcov

(65)

Ceny všetkých dovozov príslušného výrobku, evidované Eurostatom, okrem cien spolupracujúceho vývozcu, sú výrazne nižšie ako ceny spolupracujúceho vývozcu. Keďže nie sú k dispozícii iné informácie, na základe normálnej hodnoty spolupracujúceho vývozcu budú tieto dovozy dumpingové vo veľmi vysokej miere. V prípade skončenia opatrení neexistuje dôvod predpokladať, že sa tieto dovozy nebudú uskutočňovať za podobné dumpingové ceny, ale vo vyšších množstvách.

3.3.2.5.   Nevyužitá kapacita a zásoby

(66)

Spolupracujúci indický výrobca má napriek zvyšujúcemu sa využitiu kapacity v posledných rokoch nevyužité kapacity, ktoré predstavujú päťnásobok množstva vývozu do Spoločenstva počas OP. Navyše zásoby – hoci sa znižujú, pokiaľ ide o objem – sú značné a na konci OP predstavovali značnú časť objemu vyvážaného do Spoločenstva. Preto existuje kapacita výrazne zvýšiť množstvá vývozu do ES najmä z dôvodu, že neexistujú fakty svedčiace o tom, že trhy tretích krajín alebo domáci trh by mohli absorbovať akúkoľvek dodatočnú výrobu. V súvislosti s tým upozorňujeme, že z dôvodu prítomnosti ôsmich konkurenčných výrobcov je veľmi nepravdepodobné, aby domáci trh v Indii bol schopný absorbovať všetku nevyužitú kapacitu tohto vyvážajúceho výrobcu. V skutočnosti sa podľa žiadosti o preskúmanie odhaduje, že nevyužité kapacity všetkých indických výrobcov predstavujú 35 000 ton, čo predstavuje takmer 20 % spotreby Spoločenstva.

3.3.3.   ČĽR

3.3.3.1.   Predbežné poznámky

(67)

Ako sa uvádza v odôvodnení 41, žiadnej čínskej spoločnosti sa v pôvodnom prešetrovaní neudelil štatút trhového hospodárstva ani individuálny prístup, t. j. pre všetky spoločnosti platí jednotná celoštátna sadzba antidumpingového cla vo výške 60,4 %. Objemy dovozu z ČĽR sa výrazne znížili, t. j. z 11 484 ton počas OP pôvodného prešetrovania (EU 15) na 1 942 ton počas OP (EU 25). Súčasný podiel ČĽR na trhu je mierne vyšší ako de minimis, t. j. 1,1 %. Je však potrebné poznamenať, že čínske dovozy majú od roku 2001 stúpajúci trend. Vývozy jediného spolupracujúceho čínskeho vyvážajúceho výrobcu do ES predstavovali 75 % celkových čínskych vývozov a dosiahli počas OP 1 456 ton. Existuje ďalších sedem vyvážajúcich výrobcov, ktorí počas OP vyvážali do Spoločenstva len malé množstvá.

(68)

Na určenie, či by dumping pokračoval, ak by sa zrušili opatrenia, sa skúmalo cenové správanie spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu voči iným vývozným trhom, jeho vývozné ceny do Spoločenstva, pravdepodobný účinok iných dovozov na ceny, jeho výrobná kapacita a zásoby. Na základe Eurostatu sa určili informácie týkajúce sa dovozných cien iných vývozcov ako spolupracujúci vývozca.

3.3.3.2.   Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a vývoznými cenami do Spoločenstva

(69)

Vývozné ceny z ČĽR do USA, jeden z významných vývozných trhov čínskych vyvážajúcich výrobcov a trh, na ktorom nie sú v platnosti žiadne opatrenia, boli v priemere výrazne nižšie ako vývozné ceny do Spoločenstva. Keďže sa vývozné predaje z ČĽR do Spoločenstva, ako sa stanovuje v odôvodnení 54, uskutočňovali na dumpingovej úrovni, naznačuje to, že vývozy do USA a na trhy ostatných tretích krajín boli pravdepodobne dumpingové ešte vo vyššej miere ako vývozné predaje do Spoločenstva. Dospelo sa tiež k záveru, že úroveň vývozných cien do USA a ostatných tretích krajín možno považovať za ukazovateľ pravdepodobnej cenovej úrovne vývozných predajov do Spoločenstva, ak by sa opatrenia zrušili. Na základe toho a vzhľadom na nízke cenové úrovne vývozu na trhy tretích krajín sa dospelo k záveru, že existuje výrazný priestor na zníženie vývozných cien do Spoločenstva, v dôsledku čoho by sa tiež zvýšil dumping.

3.3.3.3.   Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenovou úrovňou v Spoločenstve

(70)

Zistilo sa tiež, že cenová úroveň predajov realizovaných výrobným odvetvím Spoločenstva v Spoločenstve bola v priemere značne vyššia ako úroveň vývozných cien spolupracujúceho čínskeho vývozcu na trhy ostatných tretích krajín. Ako už bolo uvedené v odôvodnení 64 pre Indiu, skutočnosť, že všeobecná cenová úroveň príslušného výrobku na trhu Spoločenstva je dôvodom, pre ktorý je trh Spoločenstva veľmi atraktívny, platí aj pre ČĽR. Vyššia cenová úroveň na trhu Spoločenstva je stimulom na zvyšovanie vývozov do Spoločenstva.

3.3.3.4.   Ceny nespolupracujúcich vývozcov

(71)

Ceny všetkých dovozov príslušného výrobku, evidované Eurostatom, okrem cien spolupracujúceho vývozcu, sú nižšie ako ceny spolupracujúceho vývozcu. Na základe normálnej hodnoty vypočítanej pre analogickú krajinu budú tieto dovozy dumpingové na výrazne vysokej úrovni. V prípade skončenia opatrení neexistuje dôvod predpokladať, že sa tieto dovozy nebudú uskutočňovať za podobné dumpingové ceny, ale vo vyšších množstvách.

3.3.3.5.   Nevyužitá kapacita a zásoby

(72)

Spolupracujúci čínsky výrobca má napriek mierne zvyšujúcemu sa využitiu kapacity v posledných rokoch stále výrazné nevyužité kapacity, ktoré predstavujú štvornásobok množstva vývozu do Spoločenstva počas OP. Podľa žiadosti o preskúmanie sa odhaduje, že nevyužité kapacity všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR predstavujú 270 000 ton. Preto existuje kapacita výrazne zvýšiť množstvá vývozu do Spoločenstva najmä z dôvodu, že neexistujú fakty svedčiace o tom, že trhy tretích krajín alebo domáci trh by mohli absorbovať akúkoľvek dodatočnú výrobu. V súvislosti s tým upozorňujeme, že je veľmi nepravdepodobné, aby domáci trh v ČĽR bol schopný absorbovať akékoľvek nevyužité kapacity.

3.3.3.6.   Praktiky obchádzania

(73)

Upozorňujeme, že sa zistilo, že platné opatrenia pre dovozy príslušného výrobku z ČĽR sa obchádzajú prostredníctvom dovozov prekladaných cez Maroko. To naznačuje jasný záujem predajcov čínskych LOD o trh Spoločenstva a ich neschopnosť konkurovať na trhu Spoločenstva na nedumpingovej úrovni. To sa považovalo za ďalšiu známku, že objem čínskych vývozov by sa mohol zvýšiť a mohli by vstúpiť na trh Spoločenstva s dumpingovými cenami, ak by sa opatrenia zrušili.

3.3.4.   Južná Afrika

3.3.4.1.   Predbežné poznámky

(74)

V Južnej Afrike je len jeden známy výrobca. Tento výrobca čiastočne spolupracoval pri tomto prešetrovaní.

(75)

Dovozy z Južnej Afriky sa od uloženia konečných opatrení značne znížili. Trhový podiel dovozov z Južnej Afriky bol počas OP nižší ako hranica de minimis (1 %). Preto celkové vývozy z Južnej Afriky dosiahli počas OP 278 ton, z čoho značné množstvá boli dopravené do colného skladu v Rotterdame, a tak tento tovar ostal napokon nevyvezený a nebol preclený v EÚ. Len menšie množstvá príslušného výrobku boli prepustené do voľného obehu v EÚ.

(76)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 57 a 60, uplatnili sa dostupné fakty najmä v súvislosti so situáciou na juhoafrickom domácom trhu. Keďže málo informácií je známych o výrobnom odvetví Južnej Afriky, nasledujúce závery sa opierajú o informácie uvedené v žiadosti žiadateľa o preskúmanie a o verejne dostupné štatistické prehľady o vývozných obchodoch.

(77)

Na určenie, či sa dumping bude opakovať, ak sa zrušia opatrenia, sa skúmali informácie o vývozných cenách do Spoločenstva a tretích krajín, nevyužitej kapacite a zásobách, ktoré poskytol spolupracujúci vývozca.

3.3.4.2.   Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenami vo vyvážajúcej krajine

(78)

Ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 76, neboli poskytnuté žiadne informácie týkajúce sa domácich cien. Preto sa použili informácie o domácich cenách, uvedené v žiadosti. Pokiaľ ide o ceny na iných vývozných trhoch ako trhu Spoločenstva, analyzovalo sa päť hlavných vývozných destinácií. Vo všetkých prípadoch boli vývozné ceny do tretích krajín nižšie ako domáce ceny. Pri predpoklade, že tieto vývozné ceny budú predstavovať spodnú úroveň, ktorú vývozca môže akceptovať pri návrate na trh Spoločenstva, je jasné, že tieto vývozy sa budú zrejme naďalej realizovať za dumpingové ceny.

3.3.4.3.   Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a úrovňou vývozných cien do Spoločenstva

(79)

Skúmanie priemerných cien vývozných predajov pre päť hlavných vývozných trhov, iných ako trh Spoločenstva, ukázalo, že tieto predaje sa uskutočňovali za ceny výrazne nižšie ako vývozné ceny do Spoločenstva. Tak ako v prípade Indie, je to prinajmenšom čiastočne spôsobené faktom, že počas OP platil záväzok minimálnej ceny, ktorý vyžadoval, aby príslušný vyvážajúci výrobca dodržiaval určitú úroveň cien pre vývozy do Spoločenstva. Zistilo sa, že všetky ceny boli mierne vyššie ako úroveň tohto záväzku.

(80)

Preto sa dospelo k záveru, že úroveň vývozných cien do týchto piatich vývozných trhov mimo Spoločenstva možno považovať za ukazovateľ pravdepodobnej cenovej úrovne vývozných predajov do Spoločenstva, ak sa zrušia opatrenia. Na základe toho sa dospelo k záveru, že jediný juhoafrický vývozca má značný priestor na zníženie vývozných cien do Spoločenstva, v dôsledku čoho sa tiež zvýši úroveň dumpingu.

3.3.4.4.   Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenovou úrovňou v Spoločenstve

(81)

Ďalej sa zistilo, že ceny na trhu Spoločenstva boli v priemere podstatne vyššie ako vývozné ceny do piatich hlavných vyvážajúcich krajín mimo Spoločenstva. Ako je už uvedené v odôvodnení 64 pre Indiu a odôvodnení 70 pre ČĽR, je to dôvod, ktorý robí trh Spoločenstva veľmi atraktívnym do budúcnosti, ak sa zrušia opatrenia. V súvislosti s tým sa dospelo k záveru, že vyššia cenová úroveň na trhu Spoločenstva predstavuje stimul na zvýšenie vývozov na trh Spoločenstva.

3.3.4.5.   Nevyužitá kapacita a zásoby

(82)

Čiastočne spolupracujúci vyvážajúci výrobca nahromadil od uloženia konečného cla značné zásoby a nevyužité kapacity, pričom nevyužité kapacity o viac ako 40 % úrovne nainštalovanej kapacity. Nevyužité kapacity sa podľa žiadosti odhadujú na 23 000 ton až 25 000 ton. Preto existuje priestor na zvýšenie vývozných množstiev do Spoločenstva najmä z dôvodu, že neexistujú fakty svedčiace, že trhy tretích krajín alebo domáci trh by mohli absorbovať akúkoľvek dodatočnú výrobu.

3.3.5.   Ukrajina

3.3.5.1.   Predbežné poznámky

(83)

Keďže dvaja známi ukrajinskí vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, závery sa zakladajú na dostupných faktoch v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Keďže málo informácií je známych o výrobnom odvetví Ukrajiny, nasledujúce závery sa opierajú o informácie uvedené v žiadosti žiadateľa o preskúmanie a verejne dostupné štatistické prehľady o vývozných obchodoch. Upozorňujeme, že na Ukrajine nie sú známi žiadni ďalší výrobcovia a že nasledujúce úvahy v súvislosti s konkrétnymi výrobnými kapacitami sa týkajú dvoch známych vyvážajúcich výrobcov.

(84)

Na určenie, či by sa mohol dumping zopakovať, ak by sa zrušili opatrenia, sa skúmali vývozné ceny do tretích krajín, nevyužitá kapacita a zásoby.

3.3.5.2.   Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a úrovňou vývozných cien do Spoločenstva

(85)

Keďže neexistujú žiadne ďalšie spoľahlivejšie informácie, do úvahy sa brali informácie poskytnuté v žiadosti vo vzťahu k vývozom do Ruska a USA, ktoré sa zakladali na verejne dostupných štatistických prehľadoch. Analýzou dostupných údajov sa zistilo, že priemerné vývozné ceny do týchto krajín boli podstatne nižšie ako priemerné vývozné ceny do Spoločenstva. Ako sa už vysvetlilo v prípade Indie, ČĽR a Južnej Afriky, vývozné ceny do iných tretích krajín sa považovali za ukazovateľ pravdepodobnej cenovej úrovne vývozných predajov do Spoločenstva, ak by sa zrušili opatrenia. Na tomto základe sa dospelo k záveru, že existuje značný priestor na zníženie vývozných cien do Spoločenstva, a s veľkou pravdepodobnosťou na dumpingovú úroveň.

3.3.5.3.   Nevyužitá kapacita

(86)

Podľa dôkazov dostupných v žiadosti odhadovaná výrobná kapacita na Ukrajine predstavuje 100 000 ton, z čoho len 50 % sa využíva na skutočnú výrobu. Nevyužitá kapacita 50 000 ton predstavuje najvyššiu nevyužitú kapacitu vo všetkých príslušných krajinách a viac ako tretinu spotreby Spoločenstva. Schopnosť zvýšiť vývozné množstvá do Spoločenstva je preto v prípade Ukrajiny najbezprostrednejšia zo všetkých príslušných krajín najmä z dôvodu, že neexistujú fakty, ktoré by svedčovali o tom, že trhy tretích krajín alebo domáci trh by mohli absorbovať akúkoľvek dodatočnú výrobu.

3.3.5.4.   Porušenie záväzku a obchádzanie opatrení

(87)

V roku 1999 Komisia v rámci pôvodného prešetrovania prijala záväzok ponúknutý jedným z ukrajinských vývozcov. Komisia následne zistila porušenie tohto záväzku v dvoch ohľadoch. Po prvé príslušný ukrajinský vývozca poskytol nesprávne vyhlásenia o pôvode a po druhé vývozca vydal faktúry so záväzkom za typy výrobkov, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti záväzku, čím získal neoprávnené výhody z oslobodenia od platby antidumpingových ciel. Komisia preto nariadením (ES) č. 1678/2003 odvolala prijatie záväzku.

(88)

Po uložení súčasných opatrení na dovozy LOD z Ukrajiny sa ďalej zistilo, že tieto opatrenia sa obchádzajú dovozmi LOD z Moldavska. Ako sa uvádza v odôvodnení 3, súčasné opatrenia boli preto rozšírené na dovozy LOD dodávaných z Moldavska.

(89)

Hoci porušenie záväzku a praktiky obchádzania v minulosti neopodstatňujú samy osebe záver o dumpingových praktikách v budúcnosti, prišlo sa k záveru, že v tomto prípade predstavovali tieto praktiky dodatočné faktory naznačujúce záujem vývozcov vstúpiť na trh Spoločenstva a ich neschopnosť súťažiť na trhu Spoločenstva na základe nedumpingových úrovní.

3.4.   Záver

(90)

Pokračovanie závažného dumpingu sa zistilo vo všetkých prípadoch, hoci objemy dovozu boli v prípade Južnej Afriky a Ukrajiny na úrovni de minimis.

(91)

S cieľom preskúmať, či je pravdepodobné pokračovanie, alebo opakovaný výskyt dumpingu, ak sa zrušia antidumpingové opatrenia, analyzovali sa nevyužité kapacity a nepoužité zásoby, ako aj cenové a vývozné stratégie na rôznych trhoch. Toto preskúmanie odhalilo, že vo všetkých príslušných vyvážajúcich krajinách existujú rozsiahle nevyužité kapacity a nahromadené zásoby. Zistilo sa ďalej, že vývozné ceny do iných tretích krajín boli vo všeobecnosti na výrazne nižšej úrovni ako ceny pre trh Spoločenstva a že Spoločenstvo preto zostáva atraktívnym trhom pre vyvážajúcich výrobcov všetkých príslušných krajín. Preto sa dospelo k záveru, že vývozy z príslušných krajín do tretích krajín budú pravdepodobne presmerované do Spoločenstva, ak by prístup na trh Spoločenstva bol bez antidumpingových opatrení. Dostupné nevyužité výrobné kapacity budú tiež pravdepodobne viesť k zvýšeným dovozom zo všetkých príslušných krajín.

(92)

Analýza cenových stratégií všetkých príslušných krajín ďalej odhalila, že tieto vývozy sa budú s najväčšou pravdepodobnosťou uskutočňovať za dumpingové ceny. V prípade ČĽR a Ukrajiny boli tieto závery posilnené faktom, že sa zistilo obchádzanie existujúcich opatrení dovozmi cez iné krajiny, čo naznačuje, že vyvážajúce krajiny neboli schopné konkurovať na trhu Spoločenstva pri primeraných cenách.

(93)

S ohľadom na uvedené sa pri všetkých príslušných krajinách prišlo k záveru, že v prípade povolenia uplynutia platnosti opatrení by dumping pravdepodobne pokračoval alebo sa opakovane vyskytol v značnom množstve.

4.   VYMEDZENIE POJMU VÝROBNÉHO ODVETVIA SPOLOČENSTVA

4.1.   Výroba v rámci Spoločenstva

(94)

Príslušný výrobok vyrába v rámci Spoločenstva 30 výrobcov, čo predstavuje celkovú výrobu v rámci Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

4.2.   Výrobné odvetvie Spoločenstva

(95)

Je potrebné poznamenať, že pri pôvodnom prešetrovaní tvorilo výrobné odvetvie Spoločenstva 20 výrobcov. Deväť z týchto spoločností nespolupracovalo pri prešetrovaní. Naopak, šesť spoločností, ktoré neboli v pôvodnom prešetrovaní súčasťou výrobného odvetvia Spoločenstva, podporilo žiadosť o preskúmanie a súhlasilo, že budú spolupracovať pri prešetrovaní. Podnet teda podporilo a so spoluprácou súhlasilo týchto 17 výrobcov:

Bridon International Ltd (Spojené kráľovstvo),

BTS Drahtseile GmbH (Nemecko),

Cables y Alambres especiales, SA (Španielsko),

CASAR Drahtseilwerk Saar GmbH (Nemecko),

D. Koronakis SA (Grécko),

Drahtseilwerk GmbH (Nemecko),

Drahtseilwerk Hemer GmbH and Co. KG (Nemecko),

Drahtseilerei Gustav Kocks GmbH (Nemecko),

Drumet SA (Poľsko),

Hamburger Drahtseilerei A. Steppuhn GmbH (Nemecko),

Iscar Funi Metalliche Srl (Taliansko),

Manuel Rodrigues de Oliveira Sa & Filhos, SA (Portugalsko),

Metalcavi wire ropes Srl (Taliansko),

Metal Press Srl (Taliansko),

Trefileurope (Francúzsko),

WADRA GmbH (Nemecko),

Westfälische Drahtindustrie GmbH (Nemecko).

Ako sa uvádza v odôvodnení 12, vybrala sa vzorka tvorená piatimi spoločnosťami.

(96)

Tieto spoločnosti úplne spolupracovali pri prešetrovaní. Päť výrobcov Spoločenstva vo vzorke predstavovalo počas OP 30 % celkovej výroby Spoločenstva, kým uvedených 17 výrobcov Spoločenstva predstavovalo počas OP 68 % celkovej výroby Spoločenstva

(97)

Preto sa dospelo k záveru, že uvedených 17 výrobcov Spoločenstva tvorí významný podiel na celkovej výrobe podobného výrobku v rámci Spoločenstva. Usudzuje sa preto, že uvedených 17 výrobcov Spoločenstva tvorí výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia a ďalej sa uvádza ako „výrobné odvetvie Spoločenstva“.

5.   SITUÁCIA NA TRHU SPOLOČENSTVA

5.1.   Spotreba na trhu Spoločenstva

(98)

Spotreba Spoločenstva sa určila na základe objemov predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva, objemov predaja iných výrobcov Spoločenstva na trhu Spoločenstva a údajov Eurostatu o všetkých dovozoch do EÚ.

(99)

Spotreba Spoločenstva sa medzi rokom 2001 a OP znížila o 9 %. Konkrétne sa znížila o 3 % medzi rokom 2001 a 2002 a o ďalších 6 % medzi rokom 2002 a 2003. Potom zostala počas OP všeobecne stabilná na tejto úrovni.

 

2001

2002

2003

IP

Celková spotreba (tony)

194 547

187 845

176 438

177 825

Index (2001=100)

100

97

91

91

5.2.   Dovozy z dotknutých krajín

5.2.1.   Kumulácia

(100)

Pri pôvodnom prešetrovaní sa dovozy LOD s pôvodom v ČĽR, Indii, Južnej Afrike a na Ukrajine hodnotili kumulatívne v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia. Skúmalo sa, či kumulatívne hodnotenie je vhodné aj pri súčasnom prešetrovaní.

(101)

V tomto ohľade sa zistilo, že rozpätie dumpingu stanovené v súvislosti s dovozmi z každej krajiny bolo vyššie ako úroveň de minimis. Pokiaľ ide o množstvá vyvážané každou zo štyroch príslušných krajín, ako sú stanovené v odôvodneniach 22 až 24, dospelo sa k názoru, že v prípade zrušenia týchto opatrení by sa dovozy z každej z príslušných krajín pravdepodobne zvýšili na úrovne výrazne vyššie ako úrovne dosiahnuté počas OP a určite by prekročili hranicu zanedbateľnosti.

(102)

Pokiaľ ide o podmienky hospodárskej súťaže, z prešetrovania vyplynulo, že LOD dovážané z príslušných krajín, príslušné v rámci jednotlivých typov, boli podobné vo svojich základných fyzikálnych a technických vlastnostiach. Tieto typy LOD boli ďalej vzájomne zameniteľné s ostatnými typmi dovážanými z príslušných krajín a s typmi vyrábanými v Spoločenstve a obchodovali sa v Spoločenstve počas toho istého obdobia prostredníctvom porovnateľných odbytových kanálov za podobných komerčných podmienok. Dovážané LOD sa preto považovali za konkurujúce si navzájom a s LOD vyrábanými v Spoločenstve.

(103)

Z uvedeného hľadiska sa dospelo k záveru, že sú splnené všetky kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia. Dovozy z príslušných štyroch krajín sa preto skúmali kumulatívne.

5.2.2.   Objem, podiel na trhu a ceny dovozov

(104)

Pokiaľ ide o štyri príslušné krajiny, objemy dovozu, podiely na trhu a priemerné ceny sa vyvíjali tak, ako je stanovené nižšie. Nasledujúce cenové trendy sú založené na dovozných cenách Eurostatu a zahŕňajú antidumpingové clá a odhadované podovozné náklady.

(105)

Objem dovozov s pôvodom v štyroch príslušných krajinách sa najprv zvýšil a dosiahol úroveň 9 153 ton v roku 2002, čo zodpovedalo podielu na trhu 4,9 %, pred znížením počas OP na 7 784 ton, čo zodpovedalo podielu na trhu 4,4 %. Počas OP pôvodného prešetrovania predstavoval kumulatívny podiel štyroch príslušných krajín 14,3 %.

(106)

Ceny dovozov zo štyroch príslušných krajín sa v priemere znížili z 1 364 EUR/t v roku 2001 na 1 296 EUR/t počas OP.

(107)

Z prešetrovania vyplynulo, že počas OP sa dovozy z príslušných krajín predávali za cenu nižšiu ako dovozy z výrobného odvetvia Spoločenstva o 36 % až 68 %.

 

2001

2002

2003

OP

Objem dovozov zo štyroch dotknutých krajín (tony)

7 951

9 153

7 168

7 784

Podiel dovozov zo štyroch dotknutých krajín

4,1 %

4,9 %

4,1 %

4,4 %

Ceny dovozov zo štyroch dotknutých krajín (EUR/t)

1 364

1 450

1 331

1 296

5.3.   Dovozy, pri ktorých sa zistilo obchádzanie

(108)

Ako sa uvádza v odôvodnení 3, zistilo sa ďalej, že obchádzanie pôvodných opatrení týkajúcich sa Ukrajiny a ČĽR sa uskutočňovalo prostredníctvom Moldavska a Maroka. Antidumpingové clo uložené na dovozy s pôvodom v ČĽR sa preto rozšírilo na dovozy tých istých oceľových lán a káblov dodávaných z Maroka, s výnimkou lán a káblov vyrábaných skutočným marockých výrobcom. Podobne sa konečné antidumpingové clo uložené na dovozy s pôvodom na Ukrajine rozšírilo na dovozy tých istých oceľových lán a káblov dodávaných z Moldavska.

 

2001

2002

2003

OP

Objem dovozov z Moldavska (tony)

1 054

1 816

0

0

Podiel dovozov z Moldavska na trhu

0,5 %

1,0 %

0,0 %

0,0 %

Ceny dovozov z Moldavska (EUR/t)

899

843

0

0

Index (2001=100)

100

94

0

0

Objem dovozov z Maroka (tony)

231

1 435

2 411

1 904

Podiel dovozov z Maroka na trhu

0,1 %

0,8 %

1,4 %

1,1 %

Ceny dovozov z Maroka (EUR/t)

963

955

1 000

1 009

Index (2001=100)

100

99

104

105

(109)

Kým objem dovozov z Moldavska stál na nule v rokoch pred rokom 2000, v roku 2002 prudko vzrástol na 1 816 ton. Potom opäť klesol na nulu pravdepodobne v dôsledku začatia uvedeného prešetrovania zameraného proti obchádzaniu počas roku 2003. Dovozy z Moldavska sa realizovali v roku 2001 a 2002 za veľmi nízke ceny, t. j. 899 EUR/t v roku 2001 a 843 EUR/t v roku 2002.

(110)

Počas obdobia prešetrovania pôvodného prešetrovania bol podiel dovozov z Maroka na trhu 0 %. Objem dovozov z Maroka sa prudko zvýšil z 231 ton v roku 2001 na 2 411 ton v roku 2003. Počas OP klesol na 1 904 ton. Uvedené prešetrovanie zamerané proti obchádzaniu dokázalo, že obmedzený objem dovozov z Maroka (okolo 100 ton) bol v roku 2003 priradený k skutočnému marockému výrobcovi. Dovozy z Maroka sa realizovali medzi rokom 2001 a OP za veľmi nízke ceny, t. j. približne 1 000 EUR/t.

5.4.   Dovozy z iných krajín

5.4.1.   Kórejská republika (Južná Kórea)

(111)

Komisia začala 20. novembra 2004 antidumpingové konanie v súvislosti s dovozmi toho istého výrobku s pôvodom v Kórejskej republike na základe podnetu podaného výrobným odvetvím Spoločenstva, z ktorého vyplynul evidentný dôkaz, že takéto dovozy sú dumpingové, a preto spôsobujú značnú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(112)

Vývoj dovozov z Kórejskej republiky je takýto:

 

2001

2002

2003

OP

Objem dovozov z Kórejskej republiky (tony)

13 582

16 403

22 400

25 835

Podiel dovozov z Kórejskej republiky na trhu

7,0 %

8,7 %

12,7 %

14,5 %

Ceny dovozov z Kórejskej republiky (EUR/t)

1 366

1 256

1 187

1 123

Index (2001=100)

100

92

87

82

(113)

Objem dovozov z Kórejskej republiky vzrástol z 13 582 ton v roku 2001, čo zodpovedá podielu na trhu 7 %, na 25 835 ton počas OP, čo zodpovedá podielu na trhu 14,5 %. Priemerné ceny dovozov z Kórejskej republiky klesli o 18 % medzi rokom 2001 a OP, t. j. z 1 366 EUR/t na 1 123 EUR/t. Keďže v súvislosti s dovozmi z Kórejskej republiky sa nedokázal žiadny dumping, toto konanie sa skončilo (pozri odôvodnenie 4).

5.4.2.   Mexiko

(114)

Ako sa uvádza v odôvodnení 7, opatrenia uložené na dovozy s pôvodom v Mexiku pôvodným konečným nariadením stratili platnosť 18. augusta 2004. Objem dovozov s pôvodom v Mexiku zostal od roku 2001 do OP veľmi obmedzený. V roku 2001 a počas OP bol nulový a v rokoch 2002 a 2003 dosiahol ročnú úroveň v rozsahu približne 700 až 400 ton, čo zodpovedá podielu na trhu 0,4 %, respektíve 0,2 %.

(115)

Ceny dovozov z Mexika dosiahli v rokoch 2002 a 2003 približne 2 400 EUR/t.

 

2001

2002

2003

IP

Objem dovozov z Mexika (tony)

0

669

433

0

Podiel dovozov z Mexika na trhu

0,0 %

0,4 %

0,2 %

0,0 %

Ceny dovozov z Mexika (EUR/t)

n. d.

2 358

2 434

n. d.

Index (2001=100)

n. d.

100

103

n. d.

5.4.3.   Ostatné krajiny, ktorých sa antidumpingové opatrenia týkajú

(116)

Nariadením (ES) č. 1601/2001 (11) Rada uložila antidumpingové opatrenia na dovozy podobných výrobkov s pôvodom okrem iného v Rusku, Thajsku a Turecku.

(117)

Sadzba cla uplatniteľná na dovozy z Ruska sa pohybovala od 36,1 % do 50,7 % okrem dovozov od jedného ruského vývozcu, od ktorého bol prijatý cenový záväzok. Objem dovozov z Ruska klesol z 3 630 ton v roku 2001, čo zodpovedá podielu na trhu 1,9 %, na 2 101 ton počas OP, čo zodpovedá podielu na trhu 1,2 %. Priemerné ceny dovozov z Ruska zostali medzi rokom 2001 a OP relatívne stabilné na úrovni približne 1 000 EUR/t.

 

2001

2002

2003

OP

Objem dovozov z Ruska (tony)

3 630

2 557

2 198

2 101

Podiel dovozov z Ruska na trhu

1,9 %

1,4 %

1,2 %

1,2 %

Ceny dovozov z Ruska (EUR/t)

1 038

997

980

1 046

Index (2001=100)

100

96

94

101

(118)

Sadzba cla uplatniteľná na dovozy z Thajska sa pohybovala od 24,8 % do 42,8 % okrem dovozov od jedného vývozcu, od ktorého bol prijatý cenový záväzok. Objem dovozov z Thajska klesol z 1 039 ton v roku 2001, čo zodpovedá podielu na trhu 0,5 %, na 277 ton počas OP, čo zodpovedá podielu na trhu 0,2 %. Priemerné ceny dovozov z Thajska sa zvýšili približne z 1 335 EUR/t v roku 2001 na približne 1 722 EUR/t počas OP.

 

2001

2002

2003

OP

Objem dovozov z Thajska (tony)

1 039

1 002

368

277

Podiel dovozov z Thajska na trhu

0,5 %

0,5 %

0,2 %

0,2 %

Ceny dovozov z Thajska (EUR/t)

1 335

1 433

1 593

1 722

Index (2001=100)

100

107

119

129

(119)

Sadzba cla uplatniteľná na dovozy z Turecka počas príslušného obdobia sa pohybovala od 17,8 % do 31 % okrem dovozov od dvoch tureckých vývozcov, od ktorých bol v roku 2001 prijatý cenový záväzok, ktorý bol následne v roku 2003 odvolaný. Objem dovozov z Turecka klesol zo 4 354 ton v roku 2001, čo zodpovedá podielu na trhu 2,2 %, na 1 457 ton počas OP, čo zodpovedá podielu na trhu 0,8 %. Priemerné ceny dovozov z Turecka klesli z 1 448 EUR/t v roku 2001 na 1 302 EUR/t počas OP.

 

2001

2002

2003

OP

Objem dovozov z Turecka (tony)

4 354

4 448

2 248

1 457

Podiel dovozov z Turecka na trhu

2,2 %

2,4 %

1,3 %

0,8 %

Ceny dovozov z Turecka (EUR/t)

1 448

1 414

1 376

1 302

Index (2001=100)

100

98

95

90

5.4.4.   Ostatné tretie krajiny nespomínané vyššie

(120)

Objem dovozov z ostatných tretích krajín nespomínaných vyššie klesol približne z 23 000 ton v roku 2001, čo zodpovedá podielu na trhu 12 %, na približne 19 000 ton počas OP, čo zodpovedá podielu na trhu 10,5 %. Priemerné ceny dovozov z ostatných tretích krajín nespomínaných vyššie sa zvýšili približne z 1 500 EUR/t v roku 2001 na približne 1 900 EUR/t v roku 2003, predtým ako opäť klesli na približne 1 500 EUR/t počas OP.

 

2001

2002

2003

OP

Objem dovozov z krajín neuvedených vyššie (tony)

23 321

14 924

17 227

18 741

Podiel dovozov na trhu z krajín neuvedených vyššie

12,0 %

7,9 %

9,8 %

10,5 %

Ceny dovozov z krajín neuvedených vyššie (EUR/t)

1 472

1 749

1 895

1 497

Index (2001=100)

100

119

129

102

6.   HOSPODÁRSKA SITUÁCIA VÝROBNÉHO ODVETVIA SPOLOČENSTVA

(121)

Komisia preskúmala podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia všetky relevantné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré sa týkali stavu výrobného odvetvia Spoločenstva.

6.1.   Predbežné poznámky

(122)

Keďže sa v súvislosti s výrobným odvetvím Spoločenstva použil výber vzorky, ujma sa vyhodnotila na základe informácií zozbieraných na úrovni celého výrobného odvetvia Spoločenstva (v pripojených tabuľkách „VOS“), ako aj na základe informácií zozbieraných na úrovni vzorky výrobcov Spoločenstva (v pripojených tabuľkách „VVS“).

(123)

Tam, kde sa využíva výber vzorky, sa v súlade so zavedenou praxou určité ukazovatele ujmy (výroba, kapacita, produktivita, zásoby, odbyt, podiel na trhu, rast a zamestnanosť) analyzujú za výrobné odvetvie Spoločenstva ako celok, kým ukazovatele ujmy, ktoré sa týkajú výsledkov jednotlivých podnikov, t. j. ceny, výrobné náklady, ziskovosť, mzdy, investície, návratnosť investícií, peňažné toky, schopnosť obstarať kapitál, sa skúmajú na základe informácií zozbieraných na úrovni vzorky výrobcov Spoločenstva.

6.2.   Údaje za výrobné odvetvie Spoločenstva ako celok

a)   Výroba

(124)

Výroba výrobného odvetvia Spoločenstva klesla o 10 % medzi rokom 2001 a OP, t. j. z úrovne približne 125 000 ton v roku 2001 na úroveň približne 112 000 ton počas OP. Výroba sa konkrétne zvýšila o 2 % v roku 2002, predtým ako klesla o 5 percentuálnych bodov v roku 2003 a o ďalších 7 percentuálnych bodov počas OP.

 

2001

2002

2003

OP

Výroba za VOS (tony)

124 549

127 118

121 065

111 765

Index (2001=100)

100

102

97

90

b)   Kapacita a miery využitia kapacity

(125)

Výrobná kapacita sa mierne zvýšila (o 2 %) medzi rokom 2001 a OP. Keďže výroba poklesla, pričom kapacita mierne vzrástla, výsledné využitie kapacity pokleslo zo 67 % v roku 2001 na úroveň 59 % počas OP.

 

2001

2002

2003

OP

Výrobná kapacita VOS (tony)

184 690

185 360

188 430

189 150

Index (2001=100)

100

100

102

102

Využitie kapacity VOS

67 %

69 %

64 %

59 %

Index (2001=100)

100

102

95

88

c)   Zásoby

(126)

Úroveň konečného stavu zásob výrobného odvetvia Spoločenstva postupne rástla počas príslušného obdobia. Počas OP bola úroveň zásob o 14 % nižšia ako v roku 2001.

 

2001

2002

2003

OP

Konečný stav zásob VOS (tony)

31 459

30 222

29 336

26 911

Index (2001=100)

100

96

93

86

d)   Objem predaja

(127)

Predaj výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva klesol o 10 % medzi rokom 2001 a OP. Tento vývoj je v súlade s vývojom trhu Spoločenstva, ktorý klesol o 9 % medzi rokom 2001 a OP.

 

2001

2002

2003

OP

Objem predaja ES s neprepojeným zákazníkom za VOS (tony)

80 019

79 089

73 636

72 072

Index (2001=100)

100

99

92

90

e)   Podiel na trhu

(128)

Podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu klesol o jeden percentuálny bod medzi rokom 2001 a OP. Konkrétne sa zvýšil o 0,5 percentuálneho bodu v roku 2002, klesol o 0,3 percentuálneho bodu v roku 2003 a napokon klesol o 1,2 percentuálneho bodu počas OP.

 

2001

2002

2003

OP

Podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu

42,8 %

43,3 %

43,0 %

41,8 %

Index (2001=100)

100

101

101

98

Podiel štyroch dotknutých krajín na trhu

4,1 %

4,9 %

4,1 %

4,4 %

Index (2001=100)

100

119

99

107

f)   Rast

(129)

Medzi rokom 2001 a OP, keď spotreba Spoločenstva klesla o 9 %, objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva sa znížil o 10 %. Výrobné odvetvie Spoločenstva tak stratilo časť svojho podielu na trhu, keďže príslušné dovozy sa počas toho istého obdobia zvýšili o 0,3 percentuálneho bodu.

g)   Zamestnanosť

(130)

Úroveň zamestnanosti výrobného odvetvia Spoločenstva sa znížila o 4 % medzi rokom 2001 a OP.

 

2001

2002

2003

OP

Zamestnanosť na príslušný výrobok za VOS

2 049

2 028

1 975

1 975

Index (2001=100)

100

99

96

96

h)   Produktivita

(131)

Produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Spoločenstva, meraná ako produkcia na zamestnanú osobu na rok, zostala relatívne stabilná medzi rokom 2001 a 2003. Počas OP, keď objem výroby klesol, kým zamestnanosť zostala nezmenená, produktivita klesla o 8 %.

 

2001

2002

2003

OP

Produktivita VOS (tony na zamestnanca)

61

63

61

57

Index (2001=100)

100

103

101

93

i)   Miera dumpingového rozpätia

(132)

Pokiaľ ide o vplyv miery skutočného dumpingového rozpätia na výrobné odvetvie Spoločenstva, vzhľadom na objem a ceny dovozov z príslušných krajín tento vplyv nemožno považovať za zanedbateľný najmä na transparentných, a tým cenovo vysoko citlivých trhoch, akým je trh príslušného výrobku.

j)   Zotavenie z účinkov minulého dumpingu

(133)

Hoci z posudzovaných ukazovateľov vyplýva určité zlepšenie hospodárskej a finančnej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva po uložení antidumpingových opatrení v roku 1999, dokumentujú tiež, že výrobné odvetvie Spoločenstva je stále v krehkej a zraniteľnej situácii.

6.3.   Údaje za vzorku výrobcov Spoločenstva

a)   Predajné ceny a faktory vplývajúce na domáce ceny

(134)

Jednotkové predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva zostávali relatívne stabilné medzi rokom 2001 a OP a dosiahli veľmi obmedzené zvýšenie ku koncu príslušného obdobia. Tento cenový vývoj sa v podstate zhoduje s vývojom hlavnej suroviny, ktorá na konci príslušného obdobia tiež vzrástla.

 

2001

2002

2003

OP

Jednotková cena na trhu ES za VVS (EUR/t)

2 195

2 171

2 224

2 227

Index (2001=100)

100

99

101

101

b)   Mzdy

(135)

Medzi rokom 2001 a OP sa priemerná mzda na zamestnanca zvýšila o 5 %, čo predstavuje miernu hodnotu v porovnaní s mierou nárastu priemerných nominálnych jednotkových nákladov práce (6 %), zaznamenanou počas toho istého obdobia v hospodárstve Spoločenstva ako celku.

 

2001

2002

2003

OP

Priemerné náklady na prácu na zamestnanca (1 000 EUR)

36,6

37,6

38,2

38,5

Index (2001=100)

100

103

104

105

c)   Investície

(136)

Ročný tok investícií do príslušného výrobku, ktoré uskutočnili piati výrobcovia vo vzorke, zostal relatívne stabilný na úrovni približne 4 mil. EUR ročne. Veľký nárast zaznamenaný v roku 2003 pripadá vo veľkej miere na mimoriadny nákup zariadení veľkého rozsahu, ktorý uskutočnila jedna spoločnosť zo vzorky.

 

2001

2002

2003

OP

Čisté investície za VVS (1 000 EUR)

4 284

3 074

8 393

4 914

Index (2001=100)

100

72

196

115

d)   Ziskovosť a návratnosť investícií

(137)

Hoci ziskovosť vzorky výrobcov vykazovala postupné zlepšovanie počas príslušného obdobia, zostala záporná medzi rokom 2001 (– 4,2 %) a OP (– 0,3 %). Návratnosť investícií (ROI), vyjadrená ako percento zisku z čistej účtovnej hodnoty investícií, v podstate sledovala počas celého príslušného obdobia uvedený trend ziskovosti.

 

2001

2002

2003

OP

Ziskovosť predajov ES neprepojeným za VVS (% čistého predaja)

– 4,2 %

– 1,7 %

– 1,5 %

– 0,3 %

ROI za VVS (zisk v % čistej účtovnej hodnoty investícií)

– 13,9 %

– 6,5 %

– 4,5 %

– 1,0 %

e)   Peňažný tok a schopnosť obstarať kapitál

(138)

Situácia v oblasti peňažného toku sa zlepšila medzi rokom 2001 a OP, keďže uvedené obmedzené straty boli viac ako kompenzované inými nepeňažnými položkami ako odpisy majetku a zmeny stavu zásob.

 

2001

2002

2003

OP

Peňažný tok za VVS (1 000 EUR)

– 6 322

10 670

2 124

4 485

(139)

Z prešetrovania vyplynulo, že kapitálové požiadavky viacerých výrobcov Spoločenstva vo vzorke boli negatívne ovplyvnené ich ťažkou finančnou situáciou. Hoci viaceré z týchto spoločností sú súčasťou veľkých oceliarskych spoločností, kapitálové požiadavky nie sú vždy uspokojené na požadovanej úrovni, keďže finančné zdroje sa v rámci týchto skupín prideľujú najziskovejším subjektom.

6.4.   Záver

(140)

Medzi rokom 2001 a OP sa tieto ukazovatele vyvíjali pozitívne: výrobná kapacita výrobného odvetvia Spoločenstva sa zvýšila a konečný stav zásob sa znížil. Jednotkové predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva zostali nezmenené medzi rokom 2001 a OP, ziskovosť sa počas OP zlepšila takmer až na hranicu rentability, pričom sa zlepšila aj návratnosť investícií a peňažný tok. Mzdy sa vyvíjali mierne a výrobné odvetvie Spoločenstva pokračovalo v investovaní nezmeneným tempom.

(141)

Tieto ukazovatele sa, naopak, vyvíjali negatívne: výroba a využitie kapacity poklesli, objemy predaja poklesli (súbežne s vývojom na trhu) a zamestnanosť a produktivita poklesli. Podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu mierne klesol, hoci strata bola zreteľne menej výrazná ako v období pred prijatím antidumpingových opatrení, keď bola zaznamenaná strata 9 percentuálnych bodov podielu na trhu.

(142)

Celková situácia výrobného odvetvia Spoločenstva je neurčitá: kým niektoré ukazovatele odrážajú pozitívny vývoj, mnohé iné poukazujú na negatívny trend. Ak sa porovnajú uvedené trendy s trendmi opisovanými v nariadeniach, ktorými sa ukladajú predbežné a konečné opatrenia, je jasné, že zavedenie antidumpingových opatrení v roku 1999, týkajúcich sa dovozov z Indie, ČĽR, Ukrajiny a Južnej Afriky, malo pozitívny vplyv na hospodársku situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva. Ak by sa opatrenia neboli obchádzali dovozmi z Moldavska a Maroka, situácia mohla byť ešte priaznivejšia. Takisto čo sa týka uloženia antidumpingových opatrení na dovozy z Ruska, Thajska a Turecka, klesol príslušný podiel na trhu (pozri uvedené odôvodnenia 116 až 119), ktorým sa určite zmiernil tlak na ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Treba však zdôrazniť, že aj ukazovatele, z ktorých vyplýva pozitívny vývoj, napríklad hlavne ziskovosť a návratnosť investícií, majú ešte ďaleko k dosiahnutiu úrovne, ktorá by sa mohla očakávať, keby sa výrobné odvetvie Spoločenstva úplne zotavilo zo spôsobenej ujmy.

(143)

Preto sa dospelo k záveru, že situácia výrobného odvetvia Spoločenstva sa zlepšila v porovnaní s obdobím pred uložením opatrení, ale je stále krehká.

7.   PRAVDEPODOBNOSŤ OPAKOVANÉHO VÝSKYTU UJMY

(144)

Ako sa stanovuje v odôvodnení 91, výrobcovia v príslušných krajinách majú potenciál zvýšiť, respektíve presmerovať svoje vývozné objemy na trh Spoločenstva. Z prešetrovania vyplynulo, že na základe porovnateľných typov výrobkov spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia predávali príslušný výrobok za výrazne nižšiu cenu ako výrobné odvetvie Spoločenstva (58 %–68 % za ČĽR, 47 %–55 % za Indiu). Pokiaľ ide o Ukrajinu a Južnú Afriku, pri absencii spolupráce a v dôsledku rôznorodosti typov výrobkov, a tým vývozných cien, nebolo možné vykonať žiadne cenové porovnanie podľa jednotlivých typov. Dostupné fakty však naznačujú, že priemerná ukrajinská dovozná cena, ako aj priemerná juhoafrická dovozná cena (obe bez antidumpingového cla) sú výrazne nižšie ako ceny na domácom trhu výrobného odvetvia Spoločenstva, t. j. o 65 %, respektíve 25 %. Príslušné krajiny budú s najväčšou pravdepodobnosťou ďalej účtovať tieto nízke ceny tiež preto, aby získali späť svoje stratené trhové podiely. Takéto cenové správanie spolu so schopnosťou vývozcov v príslušných krajinách dodať značné množstvá príslušného výrobku na trh Spoločenstva budú mať s najväčšou pravdepodobnosťou vplyv na posilnenie trendu tlaku na znižovanie cien na trhu s očakávaným negatívnym vplyvom na hospodársku situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(145)

Ako už bolo uvedené, hoci sa situácia výrobného odvetvia Spoločenstva zlepšila v porovnaní so situáciou pred uložením existujúcich antidumpingových opatrení, zostáva zraniteľná a krehká. Ak by bolo výrobné odvetvie Spoločenstva vystavené vplyvu zvýšených objemov dovozu z príslušných krajín za dumpingové ceny, pravdepodobne by to viedlo k zhoršeniu ich finančnej situácie, ako sa zistilo počas pôvodného prešetrovania. Na základe toho sa preto dospelo k záveru, že zrušenie opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k opätovnému výskytu ujmy pre výrobné odvetvie Spoločenstva.

8.   ZÁUJEM SPOLOČENSTVA

8.1.   Úvod

(146)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa preskúmalo, či zachovanie súčasných antidumpingových opatrení by bolo proti záujmu Spoločenstva ako celku. Určenie záujmu Spoločenstva sa zakladalo na posúdení všetkých rôznorodých dotknutých záujmov.

(147)

Treba pripomenúť, že pri pôvodnom prešetrovaní sa prijatie opatrení nepovažovalo za protichodné záujmu Spoločenstva. Fakt, že súčasné prešetrovanie predstavuje preskúmanie, a preto analyzuje situáciu, v ktorej sa antidumpingové opatrenia už uskutočňovali, umožňuje ďalej hodnotiť akýkoľvek nevhodný negatívny vplyv súčasných antidumpingových opatrení na príslušné strany.

(148)

Na základe toho sa preskúmalo, či napriek záverom o pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu neexistujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Spoločenstva zachovať opatrenia.

8.2.   Záujem výrobného odvetvia Spoločenstva

(149)

Výrobné odvetvie Spoločenstva dokázalo, že je štrukturálne životaschopné odvetvie. To potvrdil pozitívny vývoj jeho hospodárskej situácie, ktorý bol zaznamenaný po uložení antidumpingových opatrení v roku 1999. Najmä skutočnosť, že výrobné odvetvie Spoločenstva skutočne zastavilo svoju stratu podielu na trhu počas niekoľkých rokov pred OP, je v ostrom protiklade so situáciou pred uložením opatrení. Výrobné odvetvie Spoločenstva tiež zlepšilo svoju ziskovosť medzi rokom 2001 a OP. Ďalej pripomíname, že sa zistilo obchádzanie dovozmi z Moldavska a Maroka. Keby nebol nastal tento vývoj, situácia výrobného odvetvia Spoločenstva by bola ešte priaznivejšia.

(150)

Možno primerane očakávať, že výrobné odvetvie Spoločenstva bude ďalej ťažiť z opatrení, ktoré sú v súčasnosti uložené, a ďalej sa zotaví znovuzískaním podielu na trhu a zlepšením svojej ziskovosti. Ak by sa opatrenia nezachovali, výrobné odvetvie Spoločenstva by pravdepodobne opäť utrpelo ujmu zo zvýšenia dovozov za dumpingové ceny z príslušných krajín a jeho súčasná krehká finančná situácia by sa ďalej zhoršila.

8.3.   Záujem dovozcov

(151)

Pripomíname, že pri pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že vplyv uloženia opatrení nebude výrazný. Ako už bolo uvedené, žiadny dovozca nespolupracoval v plnej miere pri tomto vyšetrovaní. Preto možno dospieť k záveru, že zachovanie opatrení nebude mať značný negatívny vplyv na dovozcov alebo obchodníkov.

8.4.   Záujem užívateľov

(152)

LOD sa používajú v širokom okruhu aplikácií, preto je možno dotknutý veľký počet užívateľských odvetví. Nasledujúci zoznam užívateľských odvetví je len orientačný: rybolov, námorná lodná doprava, ropný a plynárenský priemysel, banský priemysel, lesníctvo, vzdušná doprava, stavebné inžinierstvo, stavebníctvo, výťahy. Pri skúmaní možného vplyvu uloženia opatrení na užívateľov sa pri pôvodnom prešetrovaní prišlo k záveru, že vzhľadom na zanedbateľný vplyv nákladov na LOD na užívateľské odvetvia nie je pravdepodobné, aby akékoľvek zvýšenie týchto nákladov malo závažný vplyv na konkrétne užívateľské odvetvie. Fakt, že žiadny užívateľ neposkytol žiadne informácie v rozpore s uvedeným zistením v rámci súčasného prešetrovania, smeruje k potvrdeniu, že: i) LOD predstavujú veľmi malú časť celkových výrobných nákladov pre tieto užívateľské odvetvia; ii) v súčasnosti platné opatrenia nemali žiadny závažný negatívny vplyv na ich hospodársku situáciu a iii) pokračovanie opatrení nebude mať negatívny vplyv na finančné záujmy užívateľských odvetví.

8.5.   Záujem dodávateľov

(153)

Na základe pôvodného prešetrovania sa dospelo k záveru, že dodávatelia výrobného odvetvia Spoločenstva budú mať prospech z uloženia opatrení. Keďže v rámci tohto preskúmania neexistujú žiadne informácie v rozpore s tým, dospelo sa k záveru, že pokračovanie súčasných opatrení bude mať naďalej pozitívny vplyv na dodávateľov.

8.6.   Záver týkajúci sa záujmu Spoločenstva

(154)

Vzhľadom na uvedené sa dospelo k záveru, že neexistujú presvedčivé dôvody proti zachovaniu súčasných antidumpingových opatrení.

9.   ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(155)

Všetky strany boli informované o základných faktoch a kritériách, na základe ktorých sa plánuje odporučiť zachovanie súčasných opatrení. Po tomto poskytnutí informácií im bola tiež poskytnutá lehota na podanie námietok. Neprišli žiadne pripomienky takej povahy, aby zmenili uvedené závery.

(156)

Z uvedeného vyplýva, že tak ako je stanovené v článku 11 ods. 2 základného nariadenia, antidumpingové opatrenia uplatniteľné voči dovozom LOD s pôvodom v Indii, ČĽR, na Ukrajine a v Južnej Afrike by sa mali zachovať. Pripomíname, že tieto opatrenia tvoria clá ad valorem okrem dovozov príslušného výrobku, ktorý vyrába a predáva na vývoz do Spoločenstva jedna indická spoločnosť a jedna juhoafrická spoločnosť, v prípade ktorých boli prijaté záväzky.

(157)

Ako je uvedené v odôvodnení 3, platné antidumpingové clá na dovoz príslušného výrobku z Ukrajiny a ČĽR sa rozšírili tak, aby sa navyše vzťahovali na dovozy LOD dodávané z Moldavska a Maroka bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú deklarované ako s pôvodom v Moldavsku alebo Maroku. Antidumpingové clo, ktoré má byť zachované na dovozy príslušného výrobku, ako je stanovené v odôvodnení 156, by malo byť naďalej rozšírené na dovozy LOD dodávané z Moldavska a Maroka bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú deklarované ako s pôvodom v Moldavsku alebo Maroku. Marocký vyvážajúci výrobca, ktorý bol oslobodený od opatrení, ktoré boli rozšírené nariadením (ES) č. 1886/2004, by mal byť oslobodený aj od opatrení uložených týmto nariadením,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy oceľových lán a káblov vrátane uzavretých lán okrem lán a káblov z nehrdzavejúcej ocele, s maximálnym rozmerom prierezu presahujúcim 3 mm, ktoré sú zaradené do kódov KN ex 7312 10 82 (kód TARIC 7312108219), ex 7312 10 84 (kód TARIC 7312108419), ex 7312 10 86 (kód TARIC 7312108619), ex 7312 10 88 (kód TARIC 7312108819) a ex 7312 10 99 (kód TARIC 7312109919), s pôvodom v Indii, Čínskej ľudovej republike, na Ukrajine a v Južnej Afrike.

2.   Sadzby konečného antidumpingového cla, ktoré sa vzťahujú na čistú cenu CIF hranice Spoločenstva pred zaplatením cla, pre výrobky vyrábané nižšie uvedenými spoločnosťami sú takéto:

Krajina

Spoločnosť

Sadzba cla

(%)

Doplnkový kód TARIC

India

Usha Martin Limited (predtým Usha Martin Industries & Usha Beltron Ltd) 2A, Shakespeare Sarani Calcutta – 700 071, Západné Bengálsko, India

23,8

8613

Všetky ostatné spoločnosti

30,8

8900

Čínska ľudová republika

Všetky spoločnosti

60,4

Ukrajina

Všetky spoločnosti

51,8

Južná Afrika

Všetky spoločnosti

38,6

8900

3.   Konečné antidumpingové clo vzťahujúce sa na dovozy z Ukrajiny, tak ako je stanovené v odseku 2, sa týmto rozširuje na dovozy tých istých oceľových lán a káblov dodávaných z Moldavska bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú deklarované ako s pôvodom v Moldavsku (kódy TARIC 7312108211, 7312108411, 7312108611, 7312108811, 7312109911).

4.   Konečné antidumpingové clo vzťahujúce sa na dovozy z Čínskej ľudovej republiky, tak ako je stanovené v odseku 2, sa týmto rozširuje na dovozy tých istých oceľových lán a káblov dodávaných z Maroka bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú deklarované ako s pôvodom v Maroku (kódy TARIC 7312108212, 7312108412, 7312108612, 7312108812, 7312109912, okrem lán a káblov vyrábaných spoločnosťou Remer Maroc SARL, Zone Industrielle, Tranche 2, Lot 10, Settat, Maroko (dodatočný kód TARIC A567).

5.   Bez ohľadu na odsek 1 sa konečné antidumpingové clo nevzťahuje na dovozy prepustené do voľného obehu v súlade s článkom 2.

6.   Ak nie je uvedené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia o clách.

Článok 2

1.   Dovozy deklarované na prepustenie do voľného obehu v rámci nasledujúcich dodatočných kódov TARIC, ktoré vyrába a priamo dodáva (t. j. prepravuje a fakturuje) nižšie uvedená spoločnosť pre spoločnosť v Spoločenstve konajúcu ako dovozca, sú oslobodené od antidumpingového cla uloženého článkom 1, ak sú tieto dovozy uskutočnené v súlade s odsekom 2.

Krajina

Spoločnosť

Doplnkový kód TARIC

India

Usha Martin Limited (predtým Usha Martin Industries & Usha Beltron Ltd)

2A, Shakespeare Sarani Calcutta – 700 071, Západné Bengálsko, India

A024

Južná Afrika

Haggie

Lower Germiston Road

Jupiter

PO Box 40072

Cleveland

Južná Afrika

A023

2.   Dovozy uvedené v odseku 1 sú oslobodené od antidumpingového cla pod podmienkou, že:

a)

pri predložení deklarácie na prepustenie do voľného obehu sa colným orgánom členských štátov predloží faktúra so záväzkom, ktorá má náležitú formu a obsahuje prinajmenšom náležitosti uvedené v prílohe;

b)

tovar deklarovaný a predložený colným orgánom presne zodpovedá opisu v obchodnej faktúre.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 8. novembra 2005

Za Radu

predseda

G. BROWN


(1)  Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 461/2004 (Ú. v. EÚ L 77, 13.3.2004, s. 12).

(2)  Ú. v. ES L 217, 17.8.1999, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1674/2003 (Ú. v. EÚ L 238, 25.9.2003, s. 1).

(3)  Ú. v. ES L 217, 17.8.1999, s. 63. Rozhodnutie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1678/2003 (Ú. v. EÚ L 238, 25.9.2003, s. 13).

(4)  Ú. v. EÚ L 120, 24.4.2004, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 328, 30.10.2004, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ C 283, 20.11.2004, s. 6.

(7)  Ú. v. EÚ L 276, 21.10.2005, s. 62.

(8)  Ú. v. EÚ C 272, 13.11.2003, s. 2.

(9)  Ú. v. EÚ C 203, 11.8.2004, s. 4.

(10)  Ú. v. EÚ C 207, 17.8.2004, s. 2.

(11)  Ú. v. ES L 211, 4.8.2001, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 564/2005 (Ú. v. EÚ L 97, 15.4.2005, s. 1).


PRÍLOHA

Vo faktúre so záväzkom, vystavenej za predaj oceľových lán a káblov, ktoré sú predmetom záväzku, spoločnosťou do Spoločenstva, musia byť uvedené tieto náležitosti.

1.

Kód výrobku (uvedený v záväzku ponúknutom dotknutým vyrábajúcim vývozcom) vrátane typu, počtu prameňov, počtu drôtov na prameň a kódu KN.

2.

Presný opis výrobku vrátane:

výrobkového kódu spoločnosti,

kódu KN,

doplnkového kódu TARIC, na základe ktorého môže byť tovar na faktúre colne odbavený na hraniciach Spoločenstva (ako je uvedené v tomto nariadení),

množstva (v kg),

minimálnej uplatňovanej ceny.

3.

Opis podmienok predaja vrátane:

ceny za kg,

uplatňovaných platobných podmienok,

uplatňovaných dodacích podmienok,

celkových rabatov a zliav.

4.

Meno dovozcu, na ktorého spoločnosť priamo vystavuje faktúru.

5.

Meno úradníka spoločnosti, ktorý vystavil faktúru so záväzkom, a toto podpísané vyhlásenie:

„Ja, podpísaný, potvrdzujem, že predaj na priamy vývoz tovaru, ktorý je predmetom tejto faktúry, do Európskeho spoločenstva sa realizuje v rámci a za podmienok záväzku, ktorý ponúkla … [spoločnosť] a akceptovala Európska komisia prostredníctvom rozhodnutia (1999/572/ES). Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“


16.11.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 299/23


NARIADENIE RADY (ES) č. 1859/2005

zo 14. novembra 2005,

ktorým sa zavádzajú určité reštriktívne opatrenia voči Uzbekistanu

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej články 60 a 301,

so zreteľom na spoločnú pozíciu 2005/792/SZBP zo 14. novembra 2005 o reštriktívnych opatreniach voči Uzbekistanu (1),

so zreteľom na návrh Komisie,

keďže:

(1)

Rada 23. mája 2005 ostro odsúdila oznámené „nadmerné, neprimerané a bezohľadné použitie sily uzbeckými bezpečnostnými silami vo východouzbeckom Andižane“, ku ktorému došlo v uvedenom mesiaci. Rada vyjadrila hlboké poľutovanie nad neschopnosťou uzbeckých orgánov primerane reagovať na výzvu Organizácie Spojených národov na nezávislé medzinárodné prešetrenie týchto udalostí. Rada 13. júna 2005 tieto orgány naliehavo vyzvala, aby do konca júna 2005 prehodnotili svoj postoj.

(2)

Vzhľadom na to, že doteraz nebola zaznamenaná adekvátna reakcia, sa v spoločnej pozícii 2005/792/SZBP uvádza, že v počiatočnom období jedného roka by sa mali zaviesť určité reštriktívne opatrenia a že počas tohto obdobia budú dané opatrenia podliehať stálej kontrole.

(3)

Reštriktívne opatrenia ustanovené v spoločnej pozícii 2005/792/SZBP okrem iného zahŕňajú zákaz vývozu vybavenia, ktoré by sa mohlo použiť na vnútornú represiu, a zákaz poskytovania technickej pomoci, financovania a finančnej pomoci v súvislosti s vojenskými činnosťami, zbraňami a s nimi spojeným materiálom a v súvislosti s vybavením, ktoré by sa mohlo použiť na vnútornú represiu.

(4)

Keďže uvedené opatrenia spadajú do rozsahu pôsobnosti zmluvy, sú na ich vykonávanie v rámci Spoločenstva potrebné právne predpisy Spoločenstva, a to najmä s cieľom zabezpečiť ich jednotné uplatňovanie hospodárskymi subjektmi vo všetkých členských štátoch. Na účely tohto nariadenia by sa mali za územie Spoločenstva považovať územia členských štátov, na ktoré sa vzťahuje zmluva, podľa podmienok, ktoré sú v nej stanovené.

(5)

Zoznam vybavenia, ktoré by sa mohlo použiť na vnútornú represiu, by sa mal v primeranom čase doplniť o referenčné čísla podľa kombinovanej nomenklatúry podľa prílohy I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (2).

(6)

Členské štáty by mali určiť sankcie uplatniteľné pri porušení ustanovení tohto nariadenia. Tieto sankcie by mali byť primerané, účinné a odradzujúce.

(7)

Na zabezpečenie účinnosti opatrení ustanovených v tomto nariadení by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto pojmy:

1.

„vybavenie, ktoré by sa mohlo použiť na vnútornú represiu“ je tovar uvedený v prílohe I;

2.

„technická pomoc“ je akákoľvek technická podpora v súvislosti s opravami, vývojom, výrobou, montážou, testovaním, údržbou alebo akýmikoľvek inými technickými službami a môže mať podobu inštruktáže, poradenstva, odborného vzdelávania, odovzdávania pracovných poznatkov alebo zručností, alebo konzultačných služieb; technická pomoc zahŕňa verbálne formy pomoci;

3.

„územie Spoločenstva“ sú územia členských štátov, na ktoré sa vzťahuje zmluva, podľa podmienok, ktoré sú v nej ustanovené.

Článok 2

Zakazuje sa:

a)

predávať, dodávať, prevádzať alebo vyvážať, priamo alebo nepriamo, vybavenie, ktoré by sa mohlo použiť na vnútornú represiu, s pôvodom v Spoločenstve alebo inde, akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, subjektu alebo orgánu v Uzbekistane alebo na použitie v Uzbekistane;

b)

poskytovať, priamo alebo nepriamo, technickú pomoc v súvislosti s vybavením uvedeným pod písmenom a) akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, subjektu alebo orgánu v Uzbekistane alebo na použitie v Uzbekistane;

c)

priamo alebo nepriamo financovať alebo poskytovať finančnú pomoc v súvislosti s vybavením uvedeným pod písmenom a) akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, subjektu alebo orgánu v Uzbekistane alebo na použitie v Uzbekistane;

d)

zúčastňovať sa vedome a úmyselne na činnostiach, ktorých cieľom alebo dôsledkom je priama alebo nepriama podpora transakcií uvedených pod písmenami a), b) alebo c).

Článok 3

Zakazuje sa:

a)

poskytovať, priamo alebo nepriamo, technickú pomoc v súvislosti s vojenskými činnosťami a s poskytovaním, výrobou, údržbou a použitím zbraní a súvisiacich materiálov všetkého druhu vrátane zbraní a streliva, vojenských vozidiel a vybavenia, polovojenského vybavenia a náhradných dielov pre uvedený tovar akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, subjektu alebo orgánu v Uzbekistane alebo na použitie v Uzbekistane;

b)

priamo alebo nepriamo financovať alebo poskytovať finančnú pomoc v súvislosti s vojenskými činnosťami, najmä granty, pôžičky a poistenie vývozných úverov na akýkoľvek predaj, dodávku, prevod alebo vývoz výzbroje a súvisiaceho materiálu alebo na poskytovanie súvisiacej technickej pomoci a iných služieb akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, subjektu alebo orgánu v Uzbekistane alebo na použitie v Uzbekistane;

c)

zúčastňovať sa vedome a úmyselne na činnostiach, ktorých cieľom alebo dôsledkom je priama alebo nepriama podpora transakcií uvedených pod písmenami a) a b).

Článok 4

1.   Odchylne od článkov 2 a 3, príslušné orgány členských štátov uvedené v prílohe II môžu povoliť:

a)

predaj, dodávku, prevod alebo vývoz vybavenia, ktoré by sa mohlo použiť na vnútornú represiu, za predpokladu, že sú určené

i)

na použitie v Uzbekistane silami, ktoré prispievajú do medzinárodných bezpečnostných pomocných síl (ISAF) a k operácii „Trvalá sloboda“ (OEF), alebo

ii)

výlučne na humanitárne alebo ochranné účely;

b)

financovanie, poskytovanie finančnej pomoci alebo technickej pomoci v súvislosti s vybavením uvedeným v písmene a);

c)

financovanie, poskytovanie finančnej pomoci a technickej pomoci v súvislosti s:

i)

vojenským vybavením, ktoré nemá smrtiace účinky a ktoré je určené výhradne na humanitárne alebo ochranné účely, na programy Organizácie Spojených národov, Európskej únie a Spoločenstva na budovanie inštitúcií alebo na operácie krízového riadenia EÚ a OSN, alebo

ii)

vojenským vybavením na použitie v Uzbekistane silami, ktoré prispievajú do ISAF a OEF.

2.   Pre činnosti, ktoré sa už uskutočnili, sa neudelia žiadne povolenia.

Článok 5

Články 2 a 3 sa nevzťahujú na ochranné odevy vrátane nepriestrelných viest a vojenských heliem, ktoré do Uzbekistanu výlučne pre svoju osobnú potrebu dočasne vyváža personál Organizácie Spojených národov, Európskej únie, Spoločenstva alebo jeho členských štátov, zástupcovia médií a humanitárni a rozvojoví pracovníci a sprievodný personál.

Článok 6

Komisia a členské štáty sa bezodkladne vzájomne informujú o opatreniach prijatých podľa tohto nariadenia a vymieňajú si všetky ďalšie príslušné informácie, ktoré majú k dispozícii v súvislosti s týmto nariadením, predovšetkým informácie, ktoré sa týkajú problémov s jeho porušovaním a vykonávaním, a informácie o rozhodnutiach vynesených vnútroštátnymi súdmi.

Článok 7

Komisia je splnomocnená zmeniť a doplniť prílohu II na základe informácií poskytnutých členskými štátmi.

Článok 8

Členské štáty ustanovia pravidlá o sankciách uplatniteľných pri porušení ustanovení tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

Členské štáty oznámia tieto pravidlá Komisii bezodkladne po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a oznámia jej akékoľvek následné zmeny a doplnenia.

Článok 9

Toto nariadenie sa vzťahuje na:

a)

územie Spoločenstva vrátane jeho vzdušného priestoru;

b)

palubu každého lietadla alebo plavidla, ktoré patrí do súdnej právomoci členského štátu;

c)

každú fyzickú osobu na území Spoločenstva alebo mimo neho, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu;

d)

každú právnickú osobu, subjekt alebo orgán, ktorý je založený alebo zriadený podľa práva členského štátu;

e)

každú právnickú osobu, subjekt alebo orgán v súvislosti s akýmikoľvek podnikateľskými aktivitami uskutočňovanými úplne alebo čiastočne v rámci Spoločenstva.

Článok 10

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 14. novembra 2005

Za Radu

predsednička

T. JOWELL


(1)  Pozri stranu 72 Ú. v. EÚ.

(2)  Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 493/2005 (Ú. v. EÚ L 82, 31.3.2005, s. 1).


PRÍLOHA I

Zoznam vybavenia, ktoré sa môže použiť na vnútornú represiu, uvedeného v článku 1 ods. 1 a článku 2 ods. 1

Uvedený zoznam neobsahuje položky, ktoré boli osobitne navrhnuté alebo upravené na vojenské použitie.

1.

Prilby poskytujúce balistickú ochranu, prilby používané pri zásahoch proti nepokojom, štíty používané pri zásahoch proti nepokojom a balistické štíty a komponenty pre ne osobitne navrhnuté

2.

Osobitne navrhnuté zariadenie na odoberanie odtlačkov prstov

3.

Svetlomety s regulovaným príkonom

4.

Stavebné zariadenia vybavené balistickou ochranou

5.

Lovecké nože

6.

Osobitne navrhnuté výrobné zariadenie na výrobu brokových zbraní

7.

Nábojnicové ručne nabíjané zariadenie

8.

Komunikačné zachytávacie prístroje

9.

Pevné optické detektory

10.

Zariadenie na intenzifikáciu obrazu

11.

Teleskopické zbraňové zameriavače

12.

Zbrane s hladkou hlavňou a strelivo pre tieto zbrane s výnimkou tých, ktoré sú osobitne navrhnuté pre vojenské použitie, a komponenty pre ne osobitne navrhnuté okrem:

signalizačných pištolí

plynových zbraní a nabíjacích zbraní, ktoré boli navrhnuté ako priemyselné nástroje alebo prístroje na humánne omráčenie zvierat

13.

Simulátory na výcvik v používaní strelných zbraní a komponenty a príslušenstvo pre ne osobitne navrhnuté alebo upravené

14.

Bomby a granáty s výnimkou tých, ktoré sú osobitne určené na vojenské použitie, a komponenty pre ne osobitne navrhnuté

15.

Opancierovanie techniky s výnimkou opancierovania vyrobeného podľa vojenských noriem alebo špecifikácií, a komponenty preň osobitne navrhnuté

16.

Úžitkové vozidlá s pohonom všetkých kolies schopné jazdiť v teréne, ktoré boli vyrobené s balistickou ochranou alebo ňou vybavené, a tvarované pancierovanie pre takéto vozidlá

17.

Vodné delo a komponenty preň osobitne navrhnuté alebo upravené

18.

Vozidlá vybavené vodným delom

19.

Vozidlá osobitne navrhnuté alebo upravené, aby boli elektrifikované na odrážanie útočníkov, a komponenty pre ne osobitne navrhnuté alebo upravené na tento účel

20.

Akustické prístroje označené výrobcom alebo dodávateľom za vhodné na účely zvládania nepokojov a komponenty pre ne osobitne navrhnuté

21.

Železné okovy na nohy, putá a opasky spôsobujúce elektrické šoky osobitne navrhnuté na väznenie ľudí okrem

pút, u ktorých maximálny celkový rozmer vrátane reťaze nepresahuje 240 mm, keď sú uzamknuté

22.

Prenosné prístroje navrhnuté alebo upravené na účely zvládania nepokojov alebo sebaobrany použitím zneškodňujúcej látky (ako je slzný plyn alebo paprikový sprej) a komponenty pre ne osobitne navrhnuté

23.

Prenosné zariadenie navrhnuté alebo upravené na zvládanie nepokojov alebo sebaobranu použitím elektrického šoku (vrátane obuškov spôsobujúcich elektrický šok, štítov spôsobujúcich elektrický šok, umŕtvovacích pištolí a zbraní na vystreľovanie šípok spôsobujúcich elektrický šok) a komponenty preň osobitne navrhnuté alebo upravené na tento účel

24.

Elektronické zariadenie na odhaľovanie skrytých výbušnín a komponenty preň osobitne navrhnuté okrem

televízneho alebo röntgenového kontrolného zariadenia

25.

Elektronické rušiace zariadenie osobitne navrhnuté na zabránenie odpálenia diaľkovým rádiovým ovládaním improvizovaných výbušných systémov a komponenty preň osobitne navrhnuté

26.

Zariadenia a prístroje osobitne navrhnuté na iniciovanie výbuchov elektrickými alebo neelektrickými prostriedkami vrátane zápalných sád, rozbušiek, roznecovadiel, zosilňovačov a zápalnej šnúry a komponenty pre ne osobitne navrhnuté okrem

tých, ktoré sú osobitne navrhnuté na komerčné použitie pozostávajúce z využívania výbušnín na uvádzanie do činnosti alebo ovládanie iných zariadení alebo prístrojov, ktorých funkcia nespočíva v spôsobovaní výbuchov (napr. nafukovače vzduchových vankúšov v autách, pohlcovače elektrických rázov ovládačov požiarnych striekačiek)

27.

Vybavenie a prístroje navrhnuté na účely nakladania s výbušným arzenálom okrem:

ochranných plachiet na bomby

kontajnerov na predmety, o ktorých sa vie alebo predpokladá, že ide o improvizované výbušné systémy

28.

Zariadenia nočného videnia a termo-optické prístroje a prístroje na intenzifikáciu obrazu alebo pevné senzory pre ne

29.

Výbušné náplne na lineárne rezanie

30.

Tieto výbušniny a súvisiace látky:

amatol

nitrocelulóza (obsahujúca viac ako 12,5 % dusíka)

nitroglykol

tetranitrát pentaerytritolu (PETN)

chlorid pikrylu

trinitrofenylmetylnitramín (tetryl)

2,4,6-trinitrotoluén (TNT)

31.

Softvér osobitne navrhnutý a technológia potrebná pre všetky položky uvedené v zozname


PRÍLOHA II

Zoznam príslušných orgánov uvedených v článku 4

BELGICKO

Federálny orgán zodpovedný za predaj, nákup a technickú pomoc, ktoré uskutočňujú belgické ozbrojené sily a bezpečnostné služby, a za finančné a technické služby súvisiace s výrobou alebo doručovaním zbraní a vojenského a polovojenského vybavenia:

Federale Overheidsdienst Economie, KMO, Middenstand en Energie/Service Public Fédéral Economie, PME, Classes Moyennes et Energie

Algemene Directie Economisch Potentieel/Direction générale du Potentiel économique

Vergunningen/Licences

K.B.O. Beheerscel/Cellule de gestion B.C.E

44, Leuvensestraat/rue de Louvain

B-1000 Brussel/Bruxelles

Tel.: 0032 (0) 2 548 67 79

Fax: 0032 (0) 2 548 65 70.

Regionálne orgány zodpovedné za povolenia na vývoz, dovoz a tranzit zbraní, vojenského a polovojenského vybavenia:

Brussels Hoofdstedelijk Gewest/Région de Bruxelles — Capitale:

Directie Externe Betrekkingen/Direction des Relations extérieures

City Center

Kruidtuinlaan/Boulevard du Jardin Botanique 20

B-1035 Brussel/Bruxelles

Tel.: (32-2) 800 37 59 (Cédric Bellemans)

Fax: (32-2) 800 38 20

Mail: cbellemans@mrbc.irisnet.be

Région wallonne:

Direction Générale Economie et Emploi

Direction Gestion des Licences

Chaussée de Louvain 14

5000 Namur

Tel.: 081/649751

Fax: 081/649760

Mail: m.moreels@mrw.wallonie.be

Vlaams Gewest:

Administratie Buitenlands Beleid

Cel Wapenexport

Boudewijnlaan 30

B-1000 Brussel

Tel.: (32-2) 553 59 28

Fax: (32-2) 553 60 37

Mail: wapenexport@vlaanderen.be

ČESKÁ REPUBLIKA

Ministerstvo průmyslu a obchodu

Licenční správa

Na Františku 32

110 15 Praha 1

Tel.: + 420 2 24 06 27 20

Tel.: + 420 2 24 22 18 11

Ministerstvo financí

Finanční analytický útvar

P.O. BOX 675

Jindřišská 14

111 21 Praha 1

Tel.: + 420 2 5704 4501

Fax: + 420 2 5704 4502

Ministerstvo zahraničních věcí

Odbor Společné zahraniční a bezpečnostní politiky EU

Loretánské nám. 5

118 00 Praha 1

Tel.: + 420 2 2418 2987

Fax: + 420 2 2418 4080

DÁNSKO

Justitsministeriet

Slotsholmsgade 10

DK-1216 København K

Tel.: (45) 33 92 33 40

Fax: (45) 33 93 35 10

Udenrigsministeriet

Asiatisk Plads 2

DK-1448 København K

Tel.: (45) 33 92 00 00

Fax: (45) 32 54 05 33

Erhvervs- og Byggestyrelsen

Langelinie Allé 17

DK-2100 København Ø

Tel.: (45) 35 46 62 81

Fax: (45) 35 46 62 03

NEMECKO

Pre povolenia týkajúce sa financovania a poskytovania finančnej pomoci podľa odseku 1 písm. b) a c)

Deutsche Bundesbank

Servicezentrum Finanzsanktionen

Postfach

D-80281 München

Tel.: (49) 89 28 89 38 00

Fax: (49) 89 35 01 63 38 00

Pre povolenia podľa odseku 1 písm. a), podľa odseku 1 písm. b) týkajúce sa súvisiacej technickej pomoci a podľa odseku 1 písm. c) týkajúce sa poskytovania technickej pomoci:

Bundesamt für Wirtschaft und Ausfuhrkontrolle (BAFA)

Frankfurter Straße 29—35

D-65760 Eschborn

Tel.: (49) 6196/908-0

Fax: (49) 6196/908-800

ESTÓNSKO

Eesti Välisministeerium

Islandi väljak 1

15049 Tallinn

Tel.: + 372 6317 100

Fax: + 372 6317 199

GRÉCKO

Ministry of Economy and Finance

General Directorate for Policy Planning and Management

Address Kornarou Str.

105 63 Athens

Τel.: + 30 210 3286401-3

Fax: + 30 210 3286404

Υπουργείο Οικονομίας και Οικονομικών

Γενική Δ/νση Σχεδιασμού και Διαχείρισης Πολιτικής

Δ/νση: Κορνάρου 1, Τ.Κ.

105 63 Αθήνα — Ελλάς

Τηλ.: + 30 210 3286401-3

Φαξ: + 30 210 3286404

ŠPANIELSKO

Ministerio de Industria, Turismo y Comercio

Secretaría General de Comercio Exterior

Paseo de la Castellana, 162

E-28046 Madrid

Tel.: (34) 913 49 38 60

Fax: (34) 914 57 28 63

FRANCÚZSKO

Ministère de l'économie, des finances et de l'industrie

Direction générale des douanes et des droits indirects

Cellule embargo — Bureau E2

Tel.: (33) 1 44 74 48 93

Fax: (33) 1 44 74 48 97

Direction générale du Trésor et de la politique économique Service des affaires multilatérales et du développement Sous-direction Politique commerciale et investissements Service Investissements et propriété intellectuelle

139, rue du Bercy

F-75572 Paris Cedex 12

Tel.: (33) 1 44 87 72 85

Fax: (33) 1 53 18 96 55

Ministère des affaires étrangères

Direction générale des affaires politiques et de sécurité

Direction des Nations Unies et des organisations internationales Sous-direction des affaires politiques

Tel.: (33) 1 43 17 59 68

Fax: (33) 1 43 17 46 91

Service de la politique étrangère et de sécurité commune

Tel.: (33) 1 43 17 45 16

Fax: (33) 1 43 17 45 84

ÍRSKO

Department of Foreign Affairs

(United Nations Section)

79-80 Saint Stephen's Green

Dublin 2

Tel.: + 353 1 478 0822

Fax: + 353 1 408 2165

Central Bank and Financial Services Authority of Ireland

(Financial Markets Department)

Dame Street

Dublin 2

Tel.: + 353 1 671 6666

Fax: + 353 1 679 8882

Department of Enterprise, Trade and Employment

(Export Licensing Unit)

Lower Hatch Street

Dublin 2

Tel.: + 353 1 631 2534

Fax: + 353 1 631 2562

TALIANSKO

Ministero degli Affari Esteri

Piazzale della Farnesina, 1

I-00194 Roma

D.G.EU. — Ufficio IV

Tel.: (39) 06 3691 3645

Fax: (39) 06 3691 2335

D.G.C.E. — U.A.M.A.

Tel.: (39) 06 3691 3605

Fax: (39) 06 3691 8815

CYPRUS

1.

Import-Export Licencing Unit

Trade Service

Ministry of Commerce, Industry and Tourism

6, Andrea Araouzou

1421 Nicosia

Tel.: 357 22 867100

Fax: 357 22 316071

2.

Supervision of International Banks, Regulations and Financial Stability Department

Central Bank of Cyprus

80, Kennedy Avenue

1076 Nicosia

Tel.: 357 22 714100

Fax: 357 22 378153

LOTYŠSKO

Latvijas Republikas Ārlietu ministrija

Brīvības iela 36

Rīga LV 1395

Tel.: (371) 7016 201

Fax: (371) 7828 121

LITVA

Ministry of Foreign Affairs

Security Policy Department

J. Tumo-Vaizganto 2

LT-01511 Vilnius

Tel.: + 370 5 2362516

Fax: + 370 5 2313090

LUXEMBURSKO

Ministère de l'économie et du commerce extérieur

Office des licences

BP 113

L-2011 Luxembourg

Tel.: (352) 478 23 70

Fax: (352) 46 61 38

Mail: office.licences@mae.etat.lu

Ministère des affaires étrangères et de l'immigration

Direction des affaires politiques

5, rue Notre-Dame

L-2240 Luxembourg

Tel.: (352) 478 2421

Fax: (352) 22 19 89

Ministère des Finances

3 rue de la Congrégation

L-1352 Luxembourg

Fax: 00352 475241

MAĎARSKO

Hungarian Trade Licencing Office

Margit krt. 85.

H-1024 Budapest

Hungary

Postbox: H-1537 Budapest Pf.: 345

Tel.: + 36-1-336-7327

Magyar Kereskedelmi Engedélyezési Hivatal

Margit krt. 85.

H-1024 Budapest

Magyarország

Postafiók: 1537 Budapest Pf.:345

Tel.: + 36-1-336-7327

MALTA

Bord ta' Sorveljanza dwar is-Sanzjonijiet

Ministeru ta' l-Affarijiet Barranin

Palazzo Parisio

Triq il-Merkanti

Valletta CMR 02

Tel.: + 356 21 24 28 53

Fax: + 356 21 25 15 20

HOLANDSKO

Ministerie van Economische Zaken

Belastingdienst/Douane Noord

Postbus 40200

NL-8004 De Zwolle

Tel.: (31-38) 467 25 41

Fax: (31-38) 469 52 29

RAKÚSKO

Bundesministerium für Wirtschaft und Arbeit

Abteilung C2/2 (Ausfuhrkontrolle)

Stubenring 1

A-1010 Wien

Tel.: (+ 43-1) 711 00-0

Fax: (+ 43-1) 711 00-8386

POĽSKO

Ministry of Economic Affairs and Labour

Department of Export Control

Plac Trzech Krzyży 3/5

00-507 Warsaw

Poland

Tel.: (+ 48 22) 693 51 71

Fax: (+ 48 22) 693 40 33

PORTUGALSKO

Ministério dos Negócios Estrangeiros

Direcção-Geral dos Assuntos Multilaterais

Largo do Rilvas

P-1350-179 Lisboa

Tel.: (351) 21 394 67 02

Fax: (351) 21 394 60 73

Ministério das Finanças

Direcção-Geral dos Assuntos Europeus e Relações Internacionais

Avenida Infante D. Henrique, n.o 1, C 2.o

P-1100 Lisboa

Tel.: (351) 21 882 3390/8

Fax: (351) 21 882 3399

SLOVINSKO

1.

Ministrstvo za zunanje zadeve

Sektor za mednarodne organizacije in človekovo varnost

Prešernova cesta 25

SI-1001 Ljubljana

Tel.: 00 386 1 478 2206

Fax: 00 386 1 478 2249

2.

Ministrstvo za notranje zadeve

Sektor za upravne zadeve prometa, zbiranja in združevanja, eksplozivov in orožja

Bethovnova ulica 3

SI-1501 Ljubljana

Tel.: 00 386 1 472 47 59

Fax: 00 386 1 472 42 53

3.

Ministrstvo za gospodarstvo

Komisija za nadzor izvoza blaga za dvojno rabo

Kotnikova 5

SI-1000 Ljubljana

Tel.: 00 386 1 478 3223

Fax: 00 386 1 478 3611

4.

Ministrstvo za obrambo

Direktorat za Logistiko

Kardeljeva ploščad 24

SI-1000 Ljubljana

Tel.: 00 386 1 471 20 25

Fax: 00 386 1 512 11 03

SLOVENSKO

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

Mierová 19

827 15 Bratislava 212

Tel.: 00421/2/4854 1111

Fax: 00421/2/4333 7827

FÍNSKO

Ulkoasiainministeriö/Utrikesministeriet

PL/PB 176

FI-00161 Helsinki/Helsingfors

Tel.: (358-9) 16 00 5

Fax: (358-9) 16 05 57 07

Puolustusministeriö/Försvarsministeriet

Eteläinen Makasiinikatu 8/Södra Magasinsgatan 8

PL/PB 31

FI-00131 Helsinki/Helsingfors

Tel.: (358-9) 16 08 81 28

Fax: (358-9) 16 08 81 11

ŠVÉDSKO

Inspektionen för strategiska produkter (ISP)

Box 70 252

107 22 Stockholm

Tel.: (+46-8) 406 31 00

Fax: (+46-8) 20 31 00

SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

Sanctions Licensing Unit

Export Control Organisation

Department of Trade and Industry

Kingsgate House

66-74 Victoria Street

London SW1E 6SW

Tel.: (44) 20 7215 4544

Fax: (44) 20 7215 4539

EURÓPSKE SPOLOČENSTVO

Commission of the European Communities

Directorate-General for External Relations

Directorate Common Foreign and Security Policy (CFSP) and European Security and Defence Policy (ESDP): Commission Coordination and contribution

Unit A.2: Legal and institutional matters, CFSP Joint Actions, Sanctions, Kimberley Process

CHAR 12/163

B-1049 Bruxelles/Brussel

Belgium

Tel.: (32-2) 296 25 56

Fax: (32-2) 296 75 63

Mail: relex-sanctions@cec.eu.int.


16.11.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 299/32


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1860/2005

z 15. novembra 2005,

ktorým sa určujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien určitých druhov ovocia a zeleniny

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 3223/94 z 21. decembra 1994 o uplatňovaní režimu dovozu ovocia a zeleniny (1), najmä na jeho článok 4 ods. 1,

keďže:

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 4 nariadenia (ES) č. 3223/94 sú stanovené podľa údajov uvedených v tabuľke prílohy.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 16. novembra 2005.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 15. novembra 2005

Za Komisiu

J. M. SILVA RODRÍGUEZ

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. ES L 337, 24.12.1994, s. 66. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 386/2005 (Ú. v. EÚ L 62, 9.3.2005, s. 3).


PRÍLOHA

k nariadeniu Komisie z 15. novembra 2005, ktorým sa určujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien určitých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)

Kód KN

Kód tretích krajín (1)

Paušálna dovozná hodnota

0702 00 00

052

56,5

096

36,8

204

33,9

999

42,4

0707 00 05

052

117,1

204

23,8

999

70,5

0709 90 70

052

108,4

204

70,2

999

89,3

0805 20 10

204

66,2

388

85,5

999

75,9

0805 20 30, 0805 20 50, 0805 20 70, 0805 20 90

052

62,7

624

88,1

999

75,4

0805 50 10

052

61,2

388

71,6

999

66,4

0806 10 10

052

104,4

400

228,2

508

233,6

624

162,5

720

99,7

999

165,7

0808 10 80

388

104,6

400

106,2

404

90,4

512

131,2

800

155,4

999

117,6

0808 20 50

052

102,4

720

56,5

999

79,5


(1)  Nomenklatúra krajín podľa nariadenia Komisie (ES) č. 750/2005 (Ú. v. EÚ L 126, 19.5.2005, s. 12). Kód „999“ označuje „iné miesto pôvodu“.


16.11.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 299/34


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1861/2005

z 15. novembra 2005,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1064/2005, pokiaľ ide o množstvo, ktoré pokrýva stála verejná súťaž na vývoz pšenice obyčajnej v držbe litovskej intervenčnej agentúry

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1784/2003 z 29. septembra 2003 o spoločnej organizácii trhu s obilninami (1), a najmä na jeho článok 6,

keďže:

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1064/2005 (2) sa vyhlásila stála verejná súťaž na vývoz 150 000 ton pšenice obyčajnej v držbe litovskej intervenčnej agentúry.

(2)

Vzhľadom na nepriaznivé klimatické podmienky počas zberu v roku 2005 nebude odhadované množstvo pšenice obyčajnej dostatočné na uspokojenie vnútorného dopytu v Litve. Litva preto informovala Komisiu o úmysle svojej intervenčnej agentúry znížiť množstvo ponúknuté do verejnej súťaže na účely vývozu, aby sa tak podporil predaj na domácom trhu. Vzhľadom na túto žiadosť, použiteľné množstvá a situáciu na trhu je vhodné zmeniť maximálne množstvo ponúknuté do verejnej súťaže vyhlásenej nariadením (ES) č. 1064/2005.

(3)

Je preto potrebné zmeniť a doplniť nariadenie (ES) č. 1064/2005.

(4)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Článok 2 nariadenia (ES) č. 1064/2005 sa nahrádza takto:

„Článok 2

Verejná súťaž sa vzťahuje na maximálne množstvo 120 000 ton pšenice obyčajnej, ktorá sa bude vyvážať do tretích krajín okrem Albánska, Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Bosny a Hercegoviny, Bulharska, Chorvátska, Lichtenštajnska, Rumunska, Srbska a Čiernej Hory (3) a Švajčiarska.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 15. novembra 2005

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 78. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1154/2005 (Ú. v. EÚ L 187, 19.7.2005, s. 11).

(2)  Ú. v. EÚ L 174, 7.7.2005, s. 42.

(3)  Vrátane Kosova ako ho definuje rezolúcia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1244 z 10. júna 1999.“


16.11.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 299/35


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1862/2005

z 15. novembra 2005,

ktorým sa otvára stála verejná súťaž na ďalší predaj pšenice obyčajnej v držbe litovskej intervenčnej agentúry na trhu Spoločenstva s cieľom spracovať ju na múku v Spoločenstve

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1784/2003 z 29. septembra 2003 o spoločnej organizácii trhu s obilninami (1), najmä na jeho článok 6,

keďže:

(1)

V nariadení Komisie (EHS) č. 2131/93 z 28. júla 1993, ktorým sa ustanovuje postup a podmienky pre predaj obilnín v držbe intervenčných agentúr (2), sa ustanovuje, že predaj obilnín v držbe intervenčnej agentúry sa vykonáva prostredníctvom verejnej súťaže a za predajnú cenu, ktorá nenarúša trh. Táto predajná cena nesmie byť nižšia, ako je cena zaznamenaná na trhu v mieste skladovania alebo, ak tento trh chýba, tak cena zaznamenaná na najbližšom trhu, a to pre ekvivalentnú kvalitu a reprezentatívne množstvo, pričom sa berú do úvahy prepravné náklady.

(2)

Zdá sa, že v dôsledku nepriaznivých klimatických podmienok v období zberu v roku 2005 odhadované množstvo pšenice obyčajnej v Litve nie je postačujúce na uspokojenie dopytu na vnútornom trhu. Okrem toho disponuje Litva intervenčnými zásobami pšenice obyčajnej, pre ktoré sa ťažko nachádzajú odbytiská a ktoré by sa preto mali predať. Na trhu Spoločenstva sa preto môže organizovať predaj pšenice obyčajnej prostredníctvom verejnej súťaže s cieľom spracovať ju na múku.

(3)

Verejnú súťaž by mala riadiť Komisia, aby sa zohľadnila situácia na trhu Spoločenstva. Navyše je potrebné stanoviť koeficient pridelenia pre ponuky, ktoré sa nachádzajú na úrovni minimálnej predajnej ceny.

(4)

V záujme zabezpečenia kontroly osobitného miesta určenia zásob, ktoré sú predmetom verejných súťaží, by sa mal stanoviť osobitný dohľad nad dodávkami pšenice obyčajnej a nad jej spracovaním na múku. S cieľom umožniť tento dohľad by sa mali povinne uplatňovať postupy stanovené nariadením Komisie (EHS) č. 3002/92 zo 16. októbra 1992 o ustanovení spoločných podrobných pravidiel na overovanie použitia a/alebo miesta určenia intervenčných produktov (3).

(5)

S cieľom zabezpečiť riadne plnenie záväzkov by sa od uchádzačov malo vyžadovať, aby zložili zábezpeku, ktorá sa vzhľadom na charakter príslušných operácií musí stanoviť odchylne od ustanovení nariadenia (EHS) č. 2131/93, najmä pokiaľ ide o jej výšku, ktorá musí byť dostatočná, aby zaručila správne použitie týchto produktov, a pokiaľ ide o podmienky jej uvoľnenia, ktoré musia zahŕňať dôkaz o spracovaní produktov na múku.

(6)

Okrem toho je dôležité, aby sa v oznámení, ktoré litovská intervenčná agentúra predloží Komisii, zachovala anonymita uchádzačov.

(7)

S cieľom zmodernizovať riadenie je potrebné ustanoviť, aby sa prenos informácií požadovaných Komisiou uskutočňoval elektronickou formou.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Litovská intervenčná agentúra uskutoční na vnútornom trhu Spoločenstva predaj 32 000 ton pšenice obyčajnej, ktorú má vo svojej držbe, prostredníctvom stálej verejnej súťaže, s cieľom spracovať ju na múku.

Článok 2

Predaj stanovený v článku 1 sa riadi nariadením (EHS) č. 2131/93.

Avšak odchylne od:

a)

článku 13 ods. 1 uvedeného nariadenia sa ponuky vyhotovia vzhľadom na skutočnú kvalitu dávky, na ktorú sa ponuka vzťahuje;

b)

článku 10 druhý pododsek uvedeného nariadenia sa minimálna predajná cena stanoví na takej úrovni, aby nenarúšala trhy s obilninami.

Článok 3

Ponuky sú platné iba za podmienky, že je k nim priložený:

a)

dôkaz o tom, že uchádzač zložil zábezpeku za ponuku, ktorá je odchylne od článku 13 ods. 4 druhého pododseku nariadenia (EHS) č. 2131/93 stanovená na 10 EUR na tonu;

b)

písomný záväzok uchádzača, že pšenicu obyčajnú použije na výrobu múky na území Spoločenstva v lehote 60 dní od jej vyskladnenia z intervenčného skladu, v každom prípade však do 31. augusta. 2006, a že zloží zábezpeku za riadne plnenie záväzkov vo výške 40 EUR na tonu najneskôr do dvoch pracovných dní po prijatí oznámenia o pridelení zákazky;

c)

záväzok viesť „skladovú evidenciu“, ktorá umožní skontrolovať, či jednotlivé množstvá pridelenej pšenice obyčajnej boli spracované na múku na území Spoločenstva.

Článok 4

1.   Lehota na predloženie ponúk do prvej čiastkovej verejnej súťaže uplynie 23. novembra 2005 o 15.00 hod. (bruselského času).

Lehota na predloženie ponúk do nasledujúcich čiastkových verejných súťaží uplynie každú stredu o 15.00 hod. (bruselského času) okrem 28. decembra 2005, 12. apríla 2006 a 24. mája 2006. Počas týchto týždňov sa neuskutoční žiadna verejná súťaž.

Lehota na predloženie ponúk do poslednej čiastkovej verejnej súťaže uplynie 28. júna 2006 o 15.00 hod. (bruselského času).

2.   Ponuky sa musia predložiť litovskej intervenčnej agentúre na túto adresu:

The Lithuanian Agricultural and Food Products Market Regulation Agency

L. Stuokos-Guceviciaus Str. 9-12,

Vilnius, Lithuania

Tel.: (370-5) 268 50 49

Fax: (370-5) 268 50 61

Článok 5

Litovská intervenčná agentúra oznámi Komisii prijaté ponuky najneskôr do dvoch hodín od uplynutia lehoty na predloženie ponúk. Toto oznámenie sa uskutoční elektronickou formou podľa formulára, ktorý sa nachádza v prílohe I.

Článok 6

V súlade s postupom uvedeným v odseku 2 článku 25 nariadenia (ES) č. 1784/2003 Komisia stanoví minimálnu predajnú cenu alebo sa rozhodne nevybrať žiadnu z prijatých ponúk. V prípade, že sa ponuky týkajú tej istej dávky a celkového množstva, ktoré je vyššie ako dostupné množstvo, cena sa môže stanoviť pre každú dávku zvlášť.

V prípade ponúk, ktoré sú na úrovni minimálnej predajnej ceny, sa súčasne s cenou môže stanoviť aj koeficient pridelenia ponúkaných množstiev.

Článok 7

1.   Zábezpeka uvedená v článku 3 písm. a) sa uvoľní v celkovej výške za množstvá, pri ktorých:

a)

sa ponuka nevybrala;

b)

sa v určenej lehote uhradila predajná cena a zložila zábezpeka uvedená v článku 3 písm. b).

2.   Zábezpeka uvedená v článku 3 písm. b) sa uvoľní pomerne k množstvám pšenice obyčajnej použitej na výrobu múky v Spoločenstve.

Článok 8

1.   Dôkaz o splnení záväzkov uvedených v článku 3 písm. b) sa predloží v súlade s ustanoveniami nariadenia (EHS) č. 3002/92.

2.   Okrem údajov stanovených v nariadení (EHS) č. 3002/92 musí kolónka 104 kontrolného formulára T5 odkazovať na záväzok uvedený v článku 3 písm. b) a c) a musí obsahovať jeden z údajov uvedených v prílohe II.

Článok 9

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 15. novembra 2005

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 78. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1154/2005 (Ú. v. EÚ L 187, 19.7.2005, s. 11).

(2)  Ú. v. ES L 191, 31.7.1993, s. 76. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1169/2005 (Ú. v. EÚ L 188, 20.7.2005, s. 19).

(3)  Ú. v. ES L 301, 17.10.1992, s. 17. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1169/2005.


PRÍLOHA I

Stála verejná súťaž na ďalší predaj 32 000 ton pšenice obyčajnej v držbe litovskej intervenčnej agentúry

Formulár (1)

[Nariadenie (ES) č. 1862/2005]

1

2

3

4

Poradové číslo uchádzača

Číslo dávky

Množstvo (t)

Ponúknutá cena

EUR/t

1

 

 

 

2

 

 

 

3

 

 

 

atď.

 

 

 


(1)  Postúpiť GR AGRI (D2).


PRÍLOHA II

Údaje uvedené v článku 8 ods. 2

––

:

v španielčine

:

Producto destinado a la transformación prevista en las letras b) y c) del artículo 3 del Reglamento (CE) no 1862/2005

––

:

v češtine

:

Produkt určený ke zpracování podle čl. 3 písm. b) a c) nařízení (ES) č. 1862/2005

––

:

v dánčine

:

Produkt til forarbejdning som fastsat i artikel 3, litra b) og c), i forordning (EF) nr. 1862/2005

––

:

v nemčine

:

Erzeugnis zur Verarbeitung gemäß Artikel 3 Buchstaben b und c der Verordnung (EG) Nr. 1862/2005

––

:

v estónčine

:

määruse (EÜ) nr 1862/2005 artikli 3 punktides b ja c viidatud töötlemiseks mõeldud toode

––

:

v gréčtine

:

Προϊόν προς μεταποίηση όπως προβλέπεται στο άρθρο 3, στοιχεία β) και γ), του κανονισμού (ΕΚ) αριθ. 1862/2005

––

:

v angličtine

:

Product intended for processing referred to in Article 3(b) and (c) of Regulation (EC) No 1862/2005

––

:

vo francúzštine

:

Produit destiné à la transformation prévue à l'article 3, points b) et c), du règlement (CE) no 1862/2005

––

:

v taliančine

:

Prodotto destinato alla trasformazione di cui all’articolo 3, lettere b) e c), del regolamento (CE) n. 1862/2005

––

:

v lotyštine

:

Produkts paredzēts tādai pārstrādei, kā noteikts Regulas (EK) Nr. 1862/2005 3. panta b) un c) punktā

––

:

v litovčine

:

produktas, kurio perdirbimas numatytas Reglamento (EB) Nr. 1862/2005 3 straipsnio b ir c punktuose

––

:

v maďarčine

:

Az 1862/2005/EK rendelet 3. cikkének b) és c) pontja szerinti feldolgozásra szánt termék

––

:

v holandčine

:

Product bestemd voor de verwerking bedoeld in artikel 3, onder b) en c), van Verordening (EG) nr. 1862/2005

––

:

v poľštine

:

Produkt przeznaczony do przetworzenia przewidzianego w art. 3 lit. b) i c) rozporządzenia (WE) nr 1862/2005

––

:

v portugalčine

:

Produto para a transformação a que se referem as alíneas b) e c) do artigo 3.o do Regulamento (CE) n.o 1862/2005

––

:

v slovenčine

:

Produkt určený na spracovanie podľa článku 3 písm. b) a c) nariadenia (ES) č. 1862/2005

––

:

v slovinčine

:

Proizvod za predelavo iz člena 3(b) in (c) Uredbe (ES) št. 1862/2005

––

:

vo fínčine

:

Asetuksen (EY) N:o 1862/2005 3 artiklan b ja c alakohdan mukaiseen jalostukseen tarkoitettu tuote

––

:

vo švédčine

:

Produkt avsedda för bearbetning enligt artikel 3 b och c i förordning (EG) nr 1862/2005


16.11.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 299/40


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1863/2005

z 15. novembra 2005,

ktorým sa otvára stála verejná súťaž na ďalší predaj pšenice obyčajnej v držbe lotyšskej intervenčnej agentúry na trhu Spoločenstva s cieľom spracovať ju na múku v Spoločenstve

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1784/2003 z 29. septembra 2003 o spoločnej organizácii trhu s obilninami (1), najmä na jeho článok 6,

keďže:

(1)

V nariadení Komisie (EHS) č. 2131/93 z 28. júla 1993, ktorým sa ustanovuje postup a podmienky pre predaj obilnín v držbe intervenčných agentúr (2), sa ustanovuje, že predaj obilnín v držbe intervenčnej agentúry sa vykonáva prostredníctvom verejnej súťaže a za predajnú cenu, ktorá nenarúša trh. Táto predajná cena nesmie byť nižšia, ako je cena zaznamenaná na trhu v mieste skladovania alebo, ak tento trh chýba, tak cena zaznamenaná na najbližšom trhu, a to pre ekvivalentnú kvalitu a reprezentatívne množstvo, pričom sa berú do úvahy prepravné náklady.

(2)

Zdá sa, že v dôsledku nepriaznivých klimatických podmienok v období zberu v roku 2005 odhadované množstvo pšenice obyčajnej v Lotyšsku nie je postačujúce na uspokojenie dopytu na vnútornom trhu. Okrem toho disponuje Lotyšsko intervenčnými zásobami pšenice obyčajnej, pre ktoré sa ťažko nachádzajú odbytiská a ktoré by sa preto mali predať. Na trhu Spoločenstva sa preto môže organizovať predaj pšenice obyčajnej prostredníctvom verejnej súťaže s cieľom spracovať ju na múku.

(3)

Verejnú súťaž by mala riadiť Komisia, aby sa zohľadnila situácia na trhu Spoločenstva. Navyše je potrebné stanoviť koeficient pridelenia pre ponuky, ktoré sa nachádzajú na úrovni minimálnej predajnej ceny.

(4)

V záujme zabezpečenia kontroly osobitného miesta určenia zásob, ktoré sú predmetom verejných súťaží, by sa mal stanoviť osobitný dohľad nad dodávkami pšenice obyčajnej a nad jej spracovaním na múku. S cieľom umožniť tento dohľad by sa mali povinne uplatňovať postupy stanovené nariadením Komisie (EHS) č. 3002/92 zo 16. októbra 1992 o ustanovení spoločných podrobných pravidiel na overovanie použitia a/alebo miesta určenia intervenčných produktov (3).

(5)

S cieľom zabezpečiť riadne plnenie záväzkov by sa od uchádzačov malo vyžadovať, aby zložili zábezpeku, ktorá sa vzhľadom na charakter príslušných operácií musí stanoviť odchylne od ustanovení nariadenia (EHS) č. 2131/93, najmä pokiaľ ide o jej výšku, ktorá musí byť dostatočná, aby zaručila správne použitie týchto produktov, a pokiaľ ide o podmienky jej uvoľnenia, ktoré musia zahŕňať dôkaz o spracovaní produktov na múku.

(6)

Okrem toho je dôležité, aby sa v oznámení, ktoré lotyšská intervenčná agentúra predloží Komisii, zachovala anonymita uchádzačov.

(7)

S cieľom zmodernizovať riadenie je potrebné ustanoviť, aby sa prenos informácií požadovaných Komisiou uskutočňoval elektronickou formou.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Lotyšská intervenčná agentúra uskutoční na vnútornom trhu Spoločenstva predaj 24 276 ton pšenice obyčajnej, ktoré má vo svojej držbe, prostredníctvom stálej verejnej súťaže, s cieľom spracovať ich na múku.

Článok 2

Predaj stanovený v článku 1 sa riadi nariadením (EHS) č. 2131/93.

Avšak odchylne od:

a)

článku 13 ods. 1 uvedeného nariadenia sa ponuky vyhotovia vzhľadom na skutočnú kvalitu dávky, na ktorú sa ponuka vzťahuje;

b)

článku 10 druhý pododsek uvedeného nariadenia sa minimálna predajná cena stanoví na takú úroveň, aby nenarúšala trhy s obilninami.

Článok 3

Ponuky sú platné iba za podmienky, že je k nim priložený:

a)

dôkaz o tom, že uchádzač zložil zábezpeku za ponuku, ktorá je odchylne od článku 13 ods. 4 druhého pododseku nariadenia (EHS) č. 2131/93 stanovená na 10 EUR na tonu;

b)

písomný záväzok uchádzača, že pšenicu obyčajnú použije na výrobu múky na území Spoločenstva v lehote 60 dní od jej vyskladnenia z intervenčného skladu, v každom prípade však do 31. augusta 2006, a že zloží zábezpeku za riadne plnenie záväzkov vo výške 40 EUR na tonu najneskôr do dvoch pracovných dní po prijatí oznámenia o pridelení zákazky;

c)

záväzok viesť „skladovú evidenciu“, ktorá umožní skontrolovať, či jednotlivé množstvá pridelenej pšenice obyčajnej boli spracované na múku na území Spoločenstva.

Článok 4

1.   Lehota na predloženie ponúk do prvej čiastkovej verejnej súťaže uplynie 23. novembra 2005 o 15.00 hod. (bruselského času).

Lehota na predloženie ponúk do nasledujúcich čiastkových verejných súťaží uplynie každú stredu o 15.00 hod. (bruselského času) okrem 28. decembra 2005, 12. apríla 2006 a 24. mája 2006. Počas týchto týždňov sa neuskutoční žiadna verejná súťaž.

Lehota na predloženie ponúk do poslednej čiastkovej verejnej súťaže uplynie 28. júna 2006 o 15.00 hod. (bruselského času).

2.   Ponuky sa musia predložiť lotyšskej intervenčnej agentúre na túto adresu:

Rural Support Service

Republic Square 2

Riga, LV-1981 Latvia

Tel.: (371) 702 78 93

Fax: (371) 702 78 92

Článok 5

Lotyšská intervenčná agentúra oznámi Komisii prijaté ponuky najneskôr do dvoch hodín od uplynutia lehoty na predloženie ponúk. Toto oznámenie sa uskutoční elektronickou formou podľa formulára, ktorý sa nachádza v prílohe I.

Článok 6

V súlade s postupom uvedeným v odseku 2 článku 25 nariadenia (ES) č. 1784/2003 Komisia stanoví minimálnu predajnú cenu alebo sa rozhodne nevybrať žiadnu z prijatých ponúk. V prípade, že sa ponuky týkajú tej istej dávky a celkového množstva, ktoré je vyššie ako dostupné množstvo, cena sa môže stanoviť pre každú dávku zvlášť.

V prípade ponúk, ktoré sú na úrovni minimálnej predajnej ceny, sa súčasne s cenou môže stanoviť aj koeficient pridelenia ponúkaných množstiev.

Článok 7

1.   Zábezpeka uvedená v článku 3 písm. a) sa uvoľní v celkovej výške za množstvá, pri ktorých:

a)

sa ponuka nevybrala;

b)

sa v určenej lehote uhradila predajná cena a zložila zábezpeka uvedená v článku 3 písm. b).

2.   Zábezpeka uvedená v článku 3 písm. b) sa uvoľní pomerne k množstvám pšenice obyčajnej použitej na výrobu múky v Spoločenstve.

Článok 8

1.   Dôkaz o splnení záväzkov uvedených v článku 3 písm. b) sa predloží v súlade s ustanoveniami nariadenia (EHS) č. 3002/92.

2.   Okrem údajov stanovených v nariadení (EHS) č. 3002/92 musí kolónka 104 kontrolného formulára T5 odkazovať na záväzok stanovený v článku 3 písm. b) a c) a musí obsahovať jeden z údajov uvedených v prílohe II.

Článok 9

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 15. novembra 2005

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 78. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1154/2005 (Ú. v. EÚ L 187, 19.7.2005, s. 11).

(2)  Ú. v. ES L 191, 31.7.1993, s. 76. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1169/2005 (Ú. v. EÚ L 188, 20.7.2005, s. 19).

(3)  Ú. v. ES L 301, 17.10.1992, s. 17. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1169/2005.


PRÍLOHA I

Stála verejná súťaž na ďalší predaj 24 276 ton pšenice obyčajnej v držbe lotyšskej intervenčnej agentúry

Formulár (1)

[Nariadenie (ES) č. 1863/2005]

1

2

3

4

Poradové číslo uchádzača

Číslo dávky

Množstvo

(t)

Ponúknutá cena

EUR/t

1

 

 

 

2

 

 

 

3

 

 

 

atď.

 

 

 


(1)  Postúpiť GR AGRI (D2).


PRÍLOHA II

Údaje uvedené v článku 8 ods. 2

––

:

v španielčine

:

Producto destinado a la transformación prevista en las letras b) y c) del artículo 3 del Reglamento (CE) no 1863/2005

––

:

v češtine

:

Produkt určený ke zpracování podle čl. 3 písm. b) a c) nařízení (ES) č. 1863/2005

––

:

v dánčine

:

Produkt til forarbejdning som fastsat i artikel 3, litra b) og c), i forordning (EF) nr. 1863/2005

––

:

v nemčine

:

Erzeugnis zur Verarbeitung gemäß Artikel 3 Buchstaben b und c der Verordnung (EG) Nr. 1863/2005

––

:

v estónčine

:

määruse (EÜ) nr 1863/2005 artikli 3 punktides b ja c viidatud töötlemiseks mõeldud toode

––

:

v gréčtine

:

Προϊόν προς μεταποίηση όπως προβλέπεται στο άρθρο 3, στοιχεία β) και γ), του κανονισμού (ΕΚ) αριθ. 1863/2005

––

:

v angličtine

:

Product intended for processing referred to in Article 3(b) and (c) of Regulation (EC) No 1863/2005

––

:

vo francúzštine

:

Produit destiné à la transformation prévue à l'article 3, points b) et c), du règlement (CE) no 1863/2005

––

:

v taliančine

:

Prodotto destinato alla trasformazione di cui all’articolo 3, lettere b) e c), del regolamento (CE) n. 1863/2005

––

:

v lotyštine

:

Produkts paredzēts tādai pārstrādei, kā noteikts Regulas (EK) Nr. 1863/2005 3. panta b) un c) punktā

––

:

v litovčine

:

produktas, kurio perdirbimas numatytas Reglamento (EB) Nr. 1863/2005 3 straipsnio b ir c punktuose

––

:

v maďarčine

:

Az 1863/2005/EK rendelet 3. cikkének b) és c) pontja szerinti feldolgozásra szánt termék

––

:

v holandčine

:

Product bestemd voor de verwerking bedoeld in artikel 3, onder b) en c), van Verordening (EG) nr. 1863/2005

––

:

v poľštine

:

Produkt przeznaczony do przetworzenia przewidzianego w art. 3 lit. b) i c) rozporządzenia (WE) nr 1863/2005

––

:

v portugalčine

:

Produto para a transformação a que se referem as alíneas b) e c) do artigo 3.o do Regulamento (CE) n.o 1863/2005

––

:

v slovenčine

:

Produkt určený na spracovanie podľa článku 3 písm. b) a c) nariadenia (ES) č. 1863/2005

––

:

v slovinčine

:

Proizvod za predelavo iz člena 3(b) in (c) Uredbe (ES) št. 1863/2005

––

:

vo fínčine

:

Asetuksen (EY) N:o 1863/2005 3 artiklan b ja c alakohdan mukaiseen jalostukseen tarkoitettu tuote

––

:

vo švédčine

:

Produkt avsedda för bearbetning enligt artikel 3 b och c i förordning (EG) nr 1863/2005


16.11.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 299/45


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1864/2005

z 15. novembra 2005,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1725/2003, ktorým sa prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002, pokiaľ ide o medzinárodný štandard finančného výkazníctva č. 1 a medzinárodné účtovné štandardy č. 32 a 39

(Text s významom pre EHP)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných štandardov (1), najmä na jeho článok 3 ods. 1,

keďže:

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1725/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 (2), boli prijaté všetky medzinárodné štandardy a výklady, ktoré existovali k 14. septembru 2002, okrem medzinárodných účtovných štandardov (IAS) 32, IAS 39 a súvisiacich výkladov. V prípade IAS 32 a IAS 39 sa rozsah zmien a doplnení považoval za taký dôležitý, že sa v tom čase nepovažovalo za vhodné prijať existujúce verzie týchto štandardov.

(2)

Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) uverejnila 17. decembra 2003 revidovaný medzinárodný účtovný štandard IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie ako súčasť iniciatívy IASB na zlepšenie pätnástich štandardov včas, aby ich mohli použiť spoločnosti, ktoré zavádzajú IAS po prvýkrát v roku 2005. Účelom revízie bolo ďalšie zvýšenie kvality a konzistentnosti existujúcich štandardov IAS ako celku.

(3)

IAS 39 revidovaný v decembri 2003 zaviedol možnosť, aby subjekty mohli pri počiatočnom vykázaní neodvolateľne označiť akékoľvek finančné aktívum alebo finančné pasívum ako finančné aktívum alebo finančné pasívum ocenené reálnou hodnotou so ziskami a stratami vykazovanými vo výkaze ziskov a strát (neobmedzená „možnosť oceňovania reálnou hodnotou“). Avšak Európska centrálna banka, orgány obozretného dohľadu zastúpené v Bazilejskom výbore, ako aj regulátori cenných papierov vyjadrili obavy, že neobmedzená možnosť oceňovania reálnou hodnotou by sa mohla používať nevhodne, najmä pri finančných nástrojoch vzťahujúcich sa na vlastné pasíva spoločnosti.

(4)

IASB uznala tieto obavy za opodstatnené, a preto 21. apríla 2004 uverejnila „Exposure draft“ – konzultačnú správu, v ktorej sa navrhuje zmena a doplnenie IAS 39, aby sa obmedzil rozsah možnosti oceňovania reálnou hodnotou.

(5)

S cieľom včas zabezpečiť dôležité účtovné usmernenie týkajúce sa finančných nástrojov na používanie v roku 2005 Komisia schválila IAS 39 s výnimkou určitých ustanovení vzťahujúcich sa na neobmedzenú možnosť oceňovania reálnou hodnotou a účtovanie hedžingu nariadením Komisie (ES) č. 2086/2004 z 19. novembra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1725/2003 o prijatí určitých medzinárodných účtovných štandardov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002, pokiaľ ide o vloženie IAS 39 (3). Komisia považovala toto vylúčenie za výnimočné a dočasné do vyriešenia zostávajúcich problémov ďalšími konzultáciami a diskusiou.

(6)

Vzhľadom na pripomienky ku konzultačnej správe „Exposure draft“ uverejnenej 21. apríla 2004 a na ďalšie diskusie, najmä s ECB a Bazilejským výborom, ako aj na sériu okrúhlych stolov so zainteresovanými stranami v marci 2005 uverejnila Rada IASB 16. júna 2005 Zmeny a doplnenia IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie, možnosť oceňovania reálnou hodnotou.

(7)

Revidovaný IAS 39 Možnosť oceňovania reálnou hodnotou obmedzuje svoje uplatňovanie na situácie, keď sú jej výsledkom dôležitejšie informácie, pretože buď odstraňuje, alebo významne znižuje nekonzistentnosť pri oceňovaní alebo vykazovaní („účtovný nesúlad“); alebo keď sa skupina finančných aktív alebo finančných pasív alebo obidve riadia v súlade so zdokumentovaným riadením rizík alebo s investičnou stratégiou. Revidovaná možnosť oceňovania reálnou hodnotou okrem toho umožňuje, aby sa za určitých podmienok celý kombinovaný kontrakt obsahujúci jeden alebo viacero zabudovaných derivátov označil vo výkaze ziskov alebo strát ako finančné aktívum alebo finančné pasívum reálnej hodnoty. V dôsledku toho sa uplatňovanie revidovanej možnosti oceňovania reálnou hodnotou obmedzuje na prípady, keď sa musia dodržiavať určité pravidlá alebo podmienky. A napokon, uplatňovanie by sa malo podporiť primeraným sprístupnením.

(8)

Preto by sa mali doplniť ustanovenia vzťahujúce sa na uplatňovanie možnosti oceňovania reálnou hodnotou na finančné pasíva, ktoré boli podľa nariadenia (ES) č. 2086/2004 vyňaté. Na neobmedzenú možnosť oceňovania reálnou hodnotou vo vzťahu k finančným aktívam schválenú nariadením (ES) č. 2086/2004 by sa mal okrem toho vzťahovať prístup založený na pravidlách.

(9)

IASB potvrdzuje, že na účely obozretného dohľadu revidovaný štandard nebráni orgánom obozretného dohľadu hodnotiť presnosť postupov oceňovania reálnou hodnotou regulovaných finančných inštitúcií a dôkladnosti stratégií, politík a postupov riadenia základných rizík, ani podnikať príslušné opatrenia. IASB okrem toho súhlasí s tým, aby orgánom obozretného dohľadu pri hodnotení kapitálových požiadaviek pomáhalo určité sprístupnenie. Týka sa to najmä vykazovania ziskov vyplývajúcich zo zhoršenia vlastnej kreditnej kvality, ktoré sa majú ďalej preskúmať v súvislosti s rozsiahlymi zlepšeniami IAS 39. Komisia bude preto monitorovať budúce účinky Zmien a doplnení IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie, Možnosť oceňovania reálnou hodnotou a posúdi ich uplatňovanie v rámci preskúmania opísaného v článku 10 nariadenia (ES) č. 1606/2002.

(10)

Prijatie zmien a doplnení IAS 39 si následne vyžaduje zmenu a doplnenie medzinárodného štandardu finančného výkazníctva (IFRS) 1 a IAS 32, aby sa zabezpečila konzistentnosť uvedených účtovných štandardov.

(11)

Vzhľadom na nový prístup k možnosti oceňovania reálnou hodnotou založený na pravidlách a na potrebu zabezpečiť pre tých, ktorí ju zavádzajú po prvýkrát, zmysluplnejšie počiatočné finančné výkazy a porovnateľné informácie, je vhodné zabezpečiť retroaktívne uplatňovanie tohto nariadenia od 1. januára 2005.

(12)

Konzultácie s technickými odborníkmi v tejto oblasti potvrdzujú, že medzinárodný účtovný štandard IAS Zmeny a doplnenia IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie, Možnosť oceňovania reálnou hodnotou spĺňa technické kritériá na prijatie stanovené v článku 3 nariadenia (ES) č. 1606/2002, najmä požiadavku prospešnosti pre európske verejné blaho.

(13)

Nariadenie (ES) č. 1725/2003 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(14)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre účtovníctvo,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha k nariadeniu (ES) č. 1725/2003 sa mení a dopĺňa takto:

1.

Medzinárodný účtovný štandard (IAS) 39 sa mení a dopĺňa tak, ako je stanovené v bode A prílohy k tomuto nariadeniu;

2.

Do IAS 39 sa pridáva text „medzinárodný“ účtovný štandard (IAS) Zmeny a doplnenia IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie, Možnosť oceňovania reálnou hodnotou, ako je stanovené v bode B prílohy k tomto nariadeniu.

3.

Medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 1 a IAS 39 sa menia a dopĺňajú tak, ako je stanovené v bode B prílohy k tomto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2005.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 15. novembra 2005

Za Komisiu

Charlie McCREEVY

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 261, 13.10.2003, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 211/2005 (Ú. v. EÚ L 41, 11.2.2005, s. 1).

(3)  Ú. v. EÚ L 363, 9.12.2004, s. 1.


PRÍLOHA

A.   Medzinárodný účtovný štandard č. 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie sa mení a dopĺňa takto:

a)

do odseku 35 sa vkladá tento text:

„Ak sa prevedené aktívum ocení v akumulovanej hodnote, možnosť označiť finančné pasívum ako ocenené reálnou hodnotou vo výkaze ziskov a strát podľa tohto štandardu sa nemôže uplatniť na súvisiace pasívum.“

b)

v dodatku A, Usmernenie pre uplatňovanie, sa text AG 31 nahrádza týmto textom:

„Príkladom hybridného nástroja je finančný nástroj, ktorý dáva držiteľovi právo vrátiť finančný nástroj späť emitentovi výmenou za peňažnú hotovosť alebo iné finančné aktíva, ktoré sa menia v závislosti od zmeny indexu akcií alebo komodít, ktorý môže stúpať alebo klesať (‚nástroj s právom spätného predaja’). Pokiaľ emitent pri prvotnom vykázaní neoznačí nástroj s právom spätného predaja ako finančné pasívum ocenené reálnou hodnotou vo výkaze ziskov alebo strát, vyžaduje sa oddeliť zabudovaný derivát (t. j. indexovanú splátku istiny podľa odseku 11, pretože základná zmluva je dlhovým nástrojom podľa odseku AG27 a indexovaná splátka istiny úzko nesúvisí so základným dlhovým nástrojom podľa odseku AG30 písm. a). Pretože splátka istiny sa môže zvyšovať alebo znižovať, zabudovaný derivát je derivátom neopčného typu, ktorého hodnota sa indexuje podľa základnej premenlivej veličiny.“

B.   Do IAS 39 sa vkladá tento text:

MEDZINÁRODNÉ ÚČTOVNÉ ŠTANDARDY

IAS č.

Názov

„IAS 39

Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie s doplnenými ustanoveniami o používaní možnosti oceňovania reálnou hodnotou

Reprodukovanie je povolené v Európskom hospodárskom priestore. Všetky existujúce práva vyhradené mimo EHP, s výnimkou práva reprodukovania na účely osobného použitia alebo iného správneho nakladania. Ďalšie informácie možno získať od Rady IASB na internetovej stránke www.iasb.org.uk

ZMENY A DOPLNENIA MEDZINÁRODNÉHO ÚČTOVNÉHO ŠTANDARDU 39

Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie

MOŽNOSŤ ÚČTOVANIA V REÁLNEJ HODNOTE

Tento dokument stanovuje zmeny a doplnenia k IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie (IAS 39). (IAS 39). Zmeny a doplnenia sa týkajú návrhov obsiahnutých vo verejnej predlohe navrhovaných zmien a doplnení k IAS 39 — Možnosť účtovania v reálnej hodnote zverejnenej v apríli 2004.

Jednotky uplatnia zmeny a doplnenia obsiahnuté v tomto dokumente na ročné obdobia začínajúce 1. januárom 2006 alebo neskôr.

V odseku 9 sa časť b) definície finančného majetku alebo finančného záväzku v ich reálnej hodnote v zisku alebo strate nahrádza nasledovne.

DEFINÍCIE

9.   

Definície štyroch kategórií finančných nástrojov

Finančný majetok alebo finančný záväzok ocenený v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty predstavuje finančný majetok alebo finančný záväzok, ktorý spĺňa obe nasledujúce podmienky.

a)

b)

Jednotka ho na základe prvotného vykázania označila ako ocenený v jeho reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty. Jednotka môže toto označenie použiť iba vtedy, ak jej to umožňuje odsek 11A, alebo ak je výsledkom takéhoto označenia informácia, ktorá je relevantnejšia, pretože:

i)

eliminuje alebo výrazne znižuje premenlivosť v ocenení alebo vykázaní (niekedy označované ako účtovný nesúlad), ktoré by vznikli pri oceňovaní majetku alebo záväzkov alebo vykazovaní ziskov a strát z nich na rozdielnych základniach, alebo

ii)

skupina finančného majetku, finančných záväzkov alebo obe skupiny sú spravované a ich výnosnosť sa hodnotí na základe reálnej hodnoty, v súlade s písomne vypracovanou stratégiou riadenia rizika alebo stratégiou v oblasti investícií, pričom sa informácie o tejto skupine vychádzajúce z reálnej hodnoty poskytujú na vnútropodnikovej úrovni členom kľúčového manažmentu jednotky [v súlade s IAS 24 Zverejnenie spriaznených osôb (v znení zmien a doplnkov z roku 2003)], napríklad správnej rade a výkonnému riaditeľovi jednotky.

Odseky 66, 94 a AG40 štandardu IAS 32 vyžadujú od jednotky, aby zabezpečila zverejnenie svojho finančného majetku a finančných záväzkov, ktoré označila ako ocenené v ich reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty, vrátane spôsobu splnenia uvedených podmienok. V prípade nástrojov, ktoré spĺňajú podmienky uvedené vyššie v bode ii) o tom, zverejnenie obsahuje slovný opis, akým spôsobom je označenie ako ocenený v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty konzistentné s písomne vypracovanou stratégiou riadenia rizík alebo stratégiou v oblasti investícií.

Investície do majetkových nástrojov. ktoré nemajú kótovanú trhovú cenu na aktívnom trhu, a ktorých reálnu hodnotu nemožno spoľahlivo oceniť (pozri odsek 46c) a Prílohu A, odseky AG80 a AG81), nebudú označené ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami v zisku alebo strate.

Je potrebné poznamenať, že odseky 48, 48A, 49 a odseky AG69–AG82 Prílohy A stanovujúce požiadavky na spoľahlivé oceňovanie reálnej hodnoty finančného majetku alebo finančného záväzku, sa rovnako vzťahujú na všetky položky, ktoré sa na základe označenia alebo z iných dôvodov oceňujú v reálnej hodnote, alebo u ktorých sa ich reálna hodnota zverejňuje.

Odsek 11A sa pridáva nasledovne.

VLOŽENÉ DERIVÁTOVÉ NÁSTROJE

11A.    Bez ohľadu na odsek 11, ak zmluva obsahuje jeden alebo viac vložených derivátových nástrojov, jednotka môže označiť celú hybridnú (kombinovanú) zmluvu ako finančný majetok alebo finančný záväzok ocenený v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty, pokiaľ:

a)

vložený derivátový nástroj (nástroje) výrazným spôsobom nemení peňažné toky, ktoré by inak vyžadovala zmluva;

b)

je na základe minimálnej analýzy alebo aj bez nej pri prvých úvahách o hybridnom (kombinovanom) nástroji jasné, že vložený derivátový nástroj (nástroje) nemôže byť oddelený od základnej zmluvy, napríklad v prípade opcie na preddavok vloženej do úveru, ktorá umožňuje jej držiteľovi predčasné splatenie úveru približne v cene jeho nesplateného zostatku.

Znenie odsekov 12 a 13 sa mení a dopĺňa nasledovne:

12.    Ak tento štandard od jednotky vyžaduje oddelenie vloženého derivátového nástroja od základnej zmluvy, pričom jednotka nie je schopná samostatne oceniť vložený derivátový nástroj pri jeho nadobudnutí alebo k následnému dátumu finančného vykazovania, jednotka označí celú hybridnú (kombinovanú) zmluvu ako ocenenú v jej reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty.

13.   Ak jednotka nie je schopná spoľahlivo stanoviť reálnu hodnotu vloženého derivátového nástroja na základe zmluvných podmienok (napríklad vzhľadom na skutočnosť, že vložený derivátový nástroj vychádza z nekótovaného majetkového nástroja), reálna hodnota vloženého derivátového nástroja predstavuje rozdiel medzi reálnou hodnotou hybridného (kombinovaného) nástroja a reálnou hodnotou základnej zmluvy, ak je možné stanoviť uvedené hodnoty v rámci tohto štandardu. Ak jednotka nie je schopná stanoviť reálnu hodnotu vloženého derivátového nástroja pomocou vyššie uvedenej metódy, uplatňuje sa odsek 12 a hybridný (kombinovaný) nástroj sa určuje ako ocenený v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty.

Odsek 48A sa vkladá nasledovne.

STANOVISKÁ K OCEŇOVANIU REÁLNOU HODNOTOU

48A.   Najlepším dôkazom reálnej hodnoty sú kótované ceny na aktívnom trhu. Ak trh pre daný finančný nástroj nie je trhom aktívnym, jednotka stanoví reálnu hodnotu pomocou niektorej z techník oceňovania. Cieľom použitia niektorej z techník oceňovania je určiť, aká by bola k dátumu oceňovania transakčná cena nástroja pri nezávislej výmene motivovanej bežnými obchodnými úvahami. Medzi techniky oceňovania patrí použitie prípadných aktuálnych nezávislých trhových transakcií medzi informovanými a súhlasiacimi stranami, odkazov na aktuálnu reálnu hodnotu iného v podstate rovnakého nástroja, analýzu diskontovaných peňažných tokov a opčné cenové modely. Ak je pri oceňovaní nástroja k dispozícii technika oceňovania spoločne používaná účastníkmi trhu a je dokázané, že výsledkom použitia takejto techniky sú spoľahlivé odhady cien vzniknutých v rámci aktuálnych trhových transakcií, použije jednotka takúto techniku. Vybraná technika oceňovania v maximálnej miere využíva trhové vstupy a v čo najmenšej možnej miere sa spolieha na vstupy špecifické pre danú jednotku. Technika zahŕňa všetky faktory, ktoré by pri stanovení ceny brali do úvahy účastníci trhu a je konzistentná s akceptovanými ekonomickými metodológiami oceňovania finančných nástrojov. Jednotka pravidelne upresňuje techniku oceňovania a overuje jej platnosť pomocou cien získaných zo zistiteľných aktuálnych trhových transakcií v rámci toho istého nástroja (t. j. bez modifikácie alebo iných úprav) alebo na základe dostupných zistiteľných trhových údajov.

DÁTUM ÚČINNOSTI A PRECHODU

Znenie odseku 105 sa mení a pridávajú sa odseky 105A–105D nasledovne.

105.    Pri prvom uplatnení tohto štandardu môže jednotka označiť predtým vykazovaný finančný majetok ako majetok k dispozícii na predaj. Pri každom finančnom majetku označenom ako majetok, ktorý je k dispozícii na predaj, vykazuje jednotka všetky kumulatívne zmeny v reálnej hodnote v oddelenej zložke vlastného imania, až kým nedôjde k následnému ukončeniu vykazovania alebo zníženiu hodnoty, kedy jednotka prevedie takýto kumulatívny zisk alebo stratu do zisku alebo straty. Jednotka súčasne:

a)

prehodnotí finančný majetok pomocou nového označenia v komparatívnej účtovnej závierke a

b)

zverejní reálnu hodnotu finančného majetku k dátumu jeho označenia a uvedie jeho klasifikáciu a účtovnú hodnotu v predchádzajúcej účtovnej uzávierke.

105A.    Jednotka uplatní odseky 11A, 48A, AG4B–AG4K, AG33A a AG33B a zmeny v znení odsekov 9, 12 a 13 prijaté v roku 2005 pre ročné obdobia začínajúce 1. januára 2006 alebo neskôr. Odporúča sa skoršie uplatňovanie.

105B.    Jednotka, ktorá uplatňuje odseky 11A, 48A, AG4B–AG4K, AG33A a AG33B a zmeny v znení odsekov 9, 12 a 13 prijaté v roku 2005 po prvýkrát pre ročné obdobie začínajúce pred 1. januárom 2006

a)

môže pri prvom uplatnení vložených alebo zmenených a doplnených odsekov označiť ako ocenený v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty akýkoľvek predtým vykázaný finančný majetok alebo finančný záväzok, ktorý po uplatnení uvedených odsekov spĺňa podmienky pre takého označenie. Ak ročné obdobie začína pred 1. septembrom 2005, takého označenie nemusí byť uskutočnené pred 1. septembrom 2005 a môže zahŕňať aj finančný majetok a finančné záväzky vykázané medzi začiatkom daného ročného obdobia a 1. septembrom 2005. Bez ohľadu na odsek 91, jednotka ukončí označovanie finančného majetku a finančných záväzkov, ktoré označila v súlade s týmto bodom v reálnej hodnote v zisku alebo strate, a ktoré boli predtým označené v rámci vzťahov účtovania zabezpečenia reálnej hodnoty ako zabezpečovaná položka, v rámci uvedených vzťahov súčasne s ich označením ako ocenené v ich reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty.

b)

zverejní reálnu hodnotu finančného majetku alebo finančných záväzkov označených v súlade s bodom a) k dátumu ich označenia a uvedie ich klasifikáciu a účtovnú hodnotu v predchádzajúcej účtovnej uzávierke;

c)

ukončí označovanie finančného majetku alebo finančného záväzku, ktoré boli predtým označené ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty, ak uvedený majetok alebo záväzok nespĺňa požiadavky na takéto označenie vyplývajúce z vložených alebo zmenených a doplnených odsekov. Ak bude po ukončení predchádzajúceho označenia finančný majetok alebo záväzok ocenený v upravenej cene ich obstarania, za dátum ukončenia predchádzajúceho označenia sa považuje dátum ich prvotného vykázania;

d)

zverejní reálnu hodnotu finančného majetku alebo finančných záväzkov, ktorých označovanie bolo ukončené v súlade s bodom c) ku dňu ukončenia ich predchádzajúceho označovania a novej klasifikácie.

105C.    Jednotka, ktorá uplatňuje odseky 11A, 48A, AG4B–AG4K, AG33A a AG33B a zmeny v znení odsekov 9, 12 a 13 prijaté v roku 2005 po prvýkrát pre ročné obdobie začínajúce 1. januára 2006 alebo neskôr

a)

ukončí označovanie finančného majetku alebo finančného záväzku, ktoré boli predtým označené ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty, ak uvedený majetok alebo záväzok nespĺňa požiadavky na takéto označenie vyplývajúce z vložených alebo zmenených a doplnených odsekov. Ak bude po ukončení predchádzajúceho označovania finančný majetok alebo záväzok ocenený v upravenej cene ich obstarania, za dátum ukončenia predchádzajúceho označovania sa považuje dátum ich prvotného vykázania;

b)

neoznačí ako ocenený v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty predtým vykazovaný finančný majetok alebo finančné záväzky;

c)

zverejní reálnu hodnotu finančného majetku alebo finančných záväzkov, ktorých označovanie bolo ukončené v súlade s bodom a) ku dňu ukončenia ich predchádzajúceho označovania a novej klasifikácie.

105D.    Jednotka prehodnotí svoju komparatívnu účtovnú uzávierku na základe nových označení uvedených v bodoch 105B alebo 105C za predpokladu, že v prípade finančného majetku, finančného záväzku alebo skupiny finančného majetku, skupiny finančných záväzkov alebo oboch skupín označených ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty zodpovedajú uvedené položky alebo skupiny na začiatku porovnateľného obdobia kritériám uvedeným v bode 9 b) i), 9 b) ii) alebo 11A , alebo v prípade položiek alebo skupín nadobudnutých až po začiatku porovnateľného obdobia zodpovedajú k dátumu ich prvotného vykázania kritériám uvedeným v odseku 9 b) i), 9 b) ii) alebo 11A.

V Prílohe A sa pridávajú odseky AG4B – AG4K nasledovne:

Príloha A

Aplikačné usmernenie

DEFINÍCIE (odseky 8 a 9)

Označovanie ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty

AG4B.   Odsek 9 tohto štandardu umožňuje jednotke označiť finančný majetok, finančný záväzok alebo skupinu finančných nástrojov (finančného majetku, finančných záväzkov, alebo oboch nástrojov) ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty za predpokladu, že výsledkom takéhoto postupu sú relevantnejšie informácie.

AG4C.   Rozhodnutie jednotky označiť finančný majetok alebo finančný záväzok ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty je podobné ako výber účtovnej metódy (i keď sa na rozdiel od výberu účtovnej metódy nevyžaduje jej konzistentné uplatňovanie na všetky transakcie podobného typu). Keď má jednotka možnosť takéhoto výberu, odsek 14 b) štandardu IAS 8 Účtovné zásady, zmeny v účtovných odhadoch a chyby vyžaduje, aby výsledkom zvolenej metódy bola účtovná uzávierka poskytujúca spoľahlivé a relevantnejšie informácie o účinkoch existujúcich transakcií alebo iných udalostí a podmienok na finančnú situáciu, finančnú výkonnosť alebo peňažné toky jednotky. Pri označovaní finančného nástroja v reálnej hodnote v zisku alebo strate stanovuje odsek 9 dva prípady, v ktorých je splnená požiadavka vyššej relevantnosti informácií. Preto je potrebné, aby jednotka pri výbere označenia v súlade s odsekom 9 preukázala, že spadá pod jeden z uvedených prípadov (alebo pod oba).

Odsek 9 b) i): Označenie eliminuje alebo výrazne znižuje premenlivosť v ocenení alebo vykázaní (niekedy označované ako účtovný nesúlad), ktoré by vznikli pri oceňovaní majetku alebo záväzkov alebo vykazovaní ziskov a strát z nich na rozdielnych základniach.

AG4D.   V súlade s IAS 39 sú ocenenie finančného majetku alebo finančného záväzku a klasifikácia vykázaných zmien v ich hodnote podmienené klasifikáciou položky a tým, či je daná položka súčasťou označeného hedgingového vzťahu. Uvedené požiadavky môžu viesť k premenlivosti v ocenení alebo vykázaní (niekedy označovaný ako účtovný nesúlad) v prípade, ak by bol napríklad finančný majetok, ktorý nie je označený ako ocenený v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty, klasifikovaný ako majetok, ktorý je k dispozícii na predaj (pričom by sa zmeny v reálnej hodnote vykázali priamo vo vlastnom imaní) a záväzok, ktorý jednotka považuje za súvisiaci záväzok, by bol oceňovaný v upravenej cene obstarania (bez vykazovania zmien v reálnej hodnote). V takom prípade môže jednotka prísť k záveru, že jej účtovná uzávierka by poskytovala relevantnejšie informácie, ak by boli majetok i záväzok klasifikované ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty.

AG4E.   Nasledujúce príklady ukazujú, za akých okolností by došlo k splneniu tejto podmienky. Vo všetkých prípadoch môže jednotka využiť uvedenú okolnosť a označiť finančný majetok alebo finančné záväzky ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty iba za predpokladu, že takéto označenie zodpovedá zásade uvedenej v odseku 9 b) i).

a)

Jednotka má záväzky, ktorých finančné toky zmluvne vychádzajú z výkonnosti majetku, ktorý by bol v prípade iného označenia klasifikovaný ako majetok k dispozícii na predaj. Napríklad, poisťovateľ môže mať záväzky, ktoré zahŕňajú aj vlastnosť ľubovoľnej účasti, pri ktorej sa požitky vyplácajú na základe realizovanej a/alebo nerealizovanej návratnosti investície zo špecifikovaného súboru majetku emitenta. Ak oceňovanie takýchto záväzkov odráža súčasné trhové ceny, klasifikácia majetku ako oceneného v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty znamená, že zmeny v reálnej hodnote finančného majetku sú vykázané ako zisk alebo strata v tom istom období ako súvisiace zmeny v hodnote záväzkov.

b)

Jednotka má záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv, ktorých oceňovanie zahŕňa aktuálne informácie (v súlade s IFRS 4 Poistné zmluvy, odsek 24), a finančný majetok považovaný za súvisiaci majetok, ktorý by bol v prípade iného označenia klasifikovaný ako majetok k dispozícii na predaj alebo majetok oceňovaný v upravenej cene obstarania.

c)

Jednotka má finančný majetok, finančné záväzky alebo oboje, ktoré sa podieľajú na riziku, napríklad na riziku úrokovej sadzby, na základe ktorého dochádza k opačným zmenám reálnej hodnoty vedúcich obvykle k ich vzájomnej kompenzácii. Iba niektoré z nástrojov by však boli oceňované v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty (t. j. ide o derivátové nástroje alebo o nástroje klasifikované ako držané na obchodovanie). Rovnako sa môže stať, že nie sú splnené požiadavky pre účtovanie hedgingu, napríklad z dôvodu nesplnenia požiadaviek v oblasti efektivity uvedených v odseku 88.

d)

Jednotka má finančný majetok, finančné záväzky alebo oboje, ktoré sa podieľajú na riziku, napríklad na riziku úrokovej sadzby, na základe ktorého dochádza k opačným zmenám reálnej hodnoty vedúcich obvykle k ich vzájomnej kompenzácii a jednotka nesplní podmienky pre účtovanie hedgingu, pretože ani jeden z nástrojov nie je derivátovým nástrojom. Okrem toho, ak nie je účtovaný hedging, vykazovanie ziskov a strát je výrazne nekonzistentné. Napríklad:

i)

jednotka financovala portfólio majetku s fixnou sadzbou, ktorý by bol pri inom označení klasifikovaný ako majetok k dispozícii na predaj s dlhopismi s fixnou sadzbou, u ktorých sa zmeny v ich reálnej hodnote obvykle navzájom kompenzujú. Vykazovanie majetku aj dlhopisov ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty napravuje nekonzistentnosť, ktorá by vznikla pri oceňovaní majetku v reálnej hodnote so zmenami vykázanými vo vlastnom imaní a dlhopisov v upravenej cene obstarania;

ii)

jednotka financovala špecifickú skupinu úverov prostredníctvom vydania obchodovaných dlhopisov, ktorých zmeny v reálnej hodnote sa obvykle navzájom kompenzujú. Ak jednotka okrem toho pravidelne kupuje a predáva dlhopisy, ale iba zriedka nakupuje a predáva úvery, prípadne s nimi vôbec neobchoduje, vykazovanie úverov aj dlhopisov ako ocenených v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty eliminuje nekonzistentnosť časového hľadiska ziskov alebo strát, ktorá by pri inom označení vznikla z dôvodu ich oceňovania v upravenej cene obstarania a vykazovania zisku alebo straty pri každom spätnom odkúpení dlhopisu.

AG4F.   V prípadoch podobných príkladom uvedeným v predchádzajúcom odseku môže pri prvotnom vykázaní označenie finančného majetku a finančných záväzkov, ktoré by boli pri inom označení oceňované iným spôsobom, ako majetku alebo záväzkov oceňovaných v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty eliminovať alebo výrazne znížiť nekonzistentnosť oceňovania alebo vykazovania a poskytnúť relevantnejšie informácie. Z praktického hľadiska jednotka nemusí vstupovať do celého majetku a všetkých záväzkov naraz a dávať tým podnet k nekonzistentnosti oceňovania alebo vykazovania. Opodstatnené omeškanie je prípustné za predpokladu, že sa každá transakcia pri jej prvotnom vykázaní označí so ako ocenená v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty, pričom sa súčasne očakáva realizácia všetkých zostávajúcich transakcií.

AG4G.   Nebolo by vhodné vykazovať iba časť finančného majetku a finančných záväzkov, ktoré sú príčinou nekonzistentnosti, ako ocenené v ich reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty, pokiaľ by takýto postup neprispel k eliminácii alebo výraznému obmedzeniu nekonzistentnosti, a teda neposkytol relevantnejšie informácie. Bolo by však vhodné označiť týmto spôsobom iba niektoré podobné typy finančného majetku alebo podobné finančné záväzky, ak takýto postup prispeje k výraznému obmedzeniu nekonzistentnosti (ktoré môže byť vyššie ako obmedzenie dosiahnuté v prípade iných prípustných označení). Predpokladajme napríklad, že jednotka má niekoľko podobných finančných záväzkov v celkovej hodnote 100 CU (1) a niekoľko podobných typov finančného majetku v celkovej hodnote 50 CU, pričom uvedené záväzky a majetok oceňuje na rozdielnom základe. Jednotka môže výrazne obmedziť nekonzistentnosť oceňovania, ak pri prvotnom vykázaní označí všetok majetok a súčasne iba niektoré záväzky (napríklad individuálne záväzky v kombinovanej celkovej hodnote 45 CU) ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty. Nakoľko však ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty môže byť označený iba majetkový nástroj ako celok, jednotka v danom prípade musí týmto spôsobom označiť jeden alebo niekoľko záväzkov ako celok. Nemôže týmto spôsobom označiť komponent záväzku (napr. zmeny v hodnote súvisiace iba s jedným rizikom, napríklad zmeny základnej úrokovej sadzby) ani jeho časť (t. j. percento) záväzku.

Odsek 9 b) ii): Skupina finančného majetku, finančných záväzkov, alebo skupina majetku i záväzkov je riadená a jej výkonnosť sa hodnotí na základe reálnej hodnoty v súlade s písomne vypracovanou stratégiou v oblasti riadenia rizík alebo v oblasti investícií.

AG4H.   Jednotka môže riadiť a hodnotiť výkonnosť skupiny finančného majetku, skupiny finančných záväzkov alebo skupiny majetku i záväzkov tak, aby oceňovanie danej skupiny v reálnej hodnote v zisku alebo strate viedlo k získaniu relevantnejších informácií. V takýchto prípadoch sa pozornosť viac než na povahu finančných nástrojov sústreďuje na spôsob, akým jednotka hodnotí a riadi ich výnosnosť.

AG4I.   Nasledujúce príklady ukazujú, za akých okolností by došlo k splneniu tejto podmienky. Vo všetkých prípadoch môže jednotka využiť uvedenú okolnosť a označiť finančný majetok alebo finančné záväzky ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty iba za predpokladu, že uvedené označenie zodpovedá zásade uvedenej v odseku 9 b) ii).

a)

Jednotka je organizáciou rizikového kapitálu, podielovým fondom, správnou jednotkou alebo podobnou jednotkou, ktorá sa zaoberá investovaním do finančného majetku s výhľadom na zisk z jeho celkovej výnosnosti vo forme úrokov alebo dividend a zmien v reálnej hodnote. IAS 28 Investície do pridružených podnikov a IAS 31 Podiely na spoločnom podnikaní umožňujú vyňať takéto investície z ich pôsobnosti, ak sú oceňované v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty. Jednotka môže uplatniť rovnakú účtovnú metódu aj na iné investície riadené na základe celkovej výnosnosti, vo vzťahu ku ktorým nie je jej vplyv dostatočný na to, aby spadali do pôsobnosti IAS 28 alebo IAS 31.

b)

Jednotka má finančný majetok a finančné záväzky podieľajúce sa na jednom alebo viacerých rizikách, ktoré sú riadené a hodnotené na základe reálnej hodnoty v súlade s písomne vypracovanou metódou riadenia majetku a záväzkov. Ako príklad môže slúžiť jednotka, ktorá vydala štruktúrované produkty zahŕňajúce viaceré vložené derivátové nástroje a ktorá riadi výsledné riziká na základe reálnej hodnoty prostredníctvom kombinácie derivátových a nederivátových finančných nástrojov. Podobným príkladom by mohla byť jednotka, ktorá vytvára úvery s pevnou úrokovou sadzbou a riadi výslednú základnú úrokovú sadzbu prostredníctvom kombinácie derivátových a nederivátových finančných nástrojov.

c)

Jednotka je poisťovateľom, ktorý má v držbe portfólio finančného majetku a riadi uvedené portfólio tak, aby dosiahol jeho maximálnu výnosnosť (t. j. úroky alebo dividendy a zmeny v reálnej hodnote), a na tomto základe hodnotí i jeho výkonnosť. Portfólio môže byť v držbe ako krytie špecifických záväzkov, vlastného majetku alebo krytie záväzku i vlastného imania súčasne. Ak je portfólio držané ako krytie špecifických záväzkov, môže byť podmienka uvedená v odseku 9 b) ii) splnená v prípade majetku bez ohľadu na to, či poisťovateľ súčasne riadi a hodnotí záväzky na základe reálnej hodnoty. Podmienka uvedená v odseku 9 b) ii) môže byť splnená napríklad vtedy, ak je cieľom poisťovateľa dosiahnuť maximálne celkové výnosy z majetku v priebehu dlhšieho obdobia i v prípade, ak sumy vyplatené držiteľom zúčastnených zmlúv určujú iné faktory, napríklad výška ziskov realizovaných v kratšom časovom období (napr. jeden rok) alebo ich stanovuje poisťovateľ výlučne na základe vlastného uváženia.

AG4J.   Ako už bolo uvedené, táto podmienka vychádza zo spôsobu, akým jednotka riadi a hodnotí výkonnosť posudzovanej skupiny finančných nástrojov. Z toho vyplýva, že (v zmysle požiadavky označenia pri prvotnom vykázaní) jednotka, ktorá označí finančné nástroje ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty na základe tejto podmienky, označí rovnakým spôsobom všetky vyhovujúce finančné nástroje, ktoré sú riadené a posudzované spoločne.

AG4K.   Dokumentácia jednotky týkajúca sa jej stratégie nemusí byť rozsiahla, ale mala by dostatočne demonštrovať súlad s odsekom 9 b) ii). Uvedená dokumentáciu nemusí byť k dispozícii pre každú jednotlivú položku, môže byť vypracovaná na základe portfólia. Napríklad, ak systém riadenia výkonu niektorého oddelenia schválený kľúčovým riadiacimi pracovníkmi jednotky jasne preukazuje, že výkonnosť daného oddelenia je hodnotená na základe celkových výnosov, nie je na preukázanie súladu s odsekom 9 b) ii) potrebná žiadna ďalšia dokumentácia.

Za odsekom AG33 sa vkladá nadpis spolu s odsekmi AG33A a AG33B nasledovne.

Nástroje obsahujúce vložené deriváty

AG33A.   Keď sa jednotka stane jednou zo strán hybridného (kombinovaného) nástroja obsahujúceho jeden alebo niekoľko derivátových nástrojov, odsek 11 vyžaduje, aby jednotka identifikovala každý vložený derivátový nástroj, zhodnotila, či je potrebné jeho oddelenie od základnej zmluvy a oceňovala derivátové nástroje, ktoré je potrebné oddeliť, pri prvotnom i následnom vykazovaní v reálnej hodnote. Tieto požiadavky môžu byť zložitejšie alebo môžu viesť k menej spoľahlivému oceňovaniu, než je oceňovanie celého nástroja v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty. Tento štandard preto umožňuje označenie celého nástroja ako oceneného v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty.

AG33B.   Takéto označenie je možné použiť bez ohľadu na to, či odsek 11 požaduje oddelenie vložených derivátových nástrojov od základnej zmluvy, alebo ich oddelenie zakazuje. Odsek 11A by však neoprávňoval jednotku na označenie hybridného (kombinovaného) nástroja ako oceneného v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty v prípadoch uvedených v odseku 11A a) a b), nakoľko by takýto postup neviedol k jeho zjednodušeniu ani k zvýšeniu spoľahlivosti.


(1)  V tomto štandarde sú peňažné sumy uvedené v menových jednotkách (CU).

Príloha

Zmeny a doplnenia iných štandardov

Zmeny v tejto prílohe sa budú uplatňovať počas ročných období začínajúcich 1. januárom 2006 alebo neskôr. Ak bude jednotka uplatňovať zmeny a doplnenia IAS 39 v rámci skoršieho obdobia, musí v rámci daného skoršieho obdobia uplatňovať i zmeny a doplnenia uvedené v tejto prílohe.

Zmeny a doplnenia IAS 32

Finančné nástroje: Zverejnenie a prezentácia

Znenie odseku 66 sa mení nasledovne.

66.   Jednotka v súlade s IAS 1 zverejňuje všetky významné účtovné metódy vrátane prijatých všeobecných zásad a spôsobu uplatňovania týchto zásad vo vzťahu k transakciám a iným udalostiam a podmienkam vznikajúcim v rámci obchodnej činnosti jednotky. V prípade finančných nástrojov uvedené zverejnenie zahŕňa:

a)

kritériá, ktoré sa uplatňujú pri rozhodovaní, kedy vykazovať finančný majetok alebo finančný záväzok a kedy jeho vykazovanie ukončiť;

b)

základ pre oceňovanie uplatňovaný pre finančný majetok a finančné záväzky pri prvotnom a následnom vykazovaní;

c)

základ, podľa ktorého sa vykazujú a oceňujú výnosy a náklady vznikajúce z finančného majetku a finančných záväzkov; a

d)

v prípade finančného majetku alebo finančných záväzkov označených ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty:

i)

kritériá pre uvedené označenie takéhoto finančného majetku alebo finančných záväzkov pri prvotnom vykázaní;

ii)

spôsob, akým jednotka splnila podmienky pre takéto označenie uvedené v odseku 9, 11A alebo 12 štandardu IAS 39. V prípade nástrojov označených v súlade s odsekom 9b)i) štandardu IAS 39, u ktorých je súčasťou zverejnenia aj slovný opis, popis okolností súvisiacich s nekonzistentnosťou oceňovania alebo vykazovania, ku ktorej by došlo pri inom označení. V prípade nástrojov označených v súlade s odsekom 9b)ii) štandardu IAS 39 je súčasťou uvedeného zverejnenia aj slovný opis spôsobu dosiahnutia konzistentnosti označenia nástrojov ako ocenených v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty s písomne vypracovanou stratégiou jednotky v oblasti riadenia rizík alebo v oblasti investícií;

iii)

charakter finančného majetku alebo finančných záväzkov, ktoré jednotka označila ich ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty.

Odsek 94 sa mení a dopĺňa nasledovne a označenie bodov g)–j) sa mení na j)–m).

94.   …

Finančný majetok a finančné záväzky ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty (pozri tiež odsek AG40)

e)

jednotka zverejní účtovnú hodnotu:

i)

finančného majetku klasifikovaného ako majetok držaný pre obchodovanie;

ii)

finančných záväzkov klasifikovaných ako záväzky držané pre obchodovanie;

iii)

finančného majetku, ktorý jednotka na základe prvotného vykázania označila ako finančný majetok ocenený v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty (t. j. majetok, ktorý nie je finančným majetkom klasifikovaným ako držaný pre obchodovanie);

iv)

finančné záväzky, ktoré jednotka na základe prvotného vykázania označila ako finančné záväzky ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty (t. j. tie, ktoré nie sú finančnými záväzkami klasifikovanými ako držané pre obchodovanie);

f)

jednotka zvlášť zverejní čistý zisk alebo stratu z finančného majetku alebo finančných záväzkov označených ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty;

g)

ak jednotka označila ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty úver alebo pohľadávku (alebo skupinu úverov alebo pohľadávok), zverejní:

i)

maximálne vystavenie sa úverovému riziku (pozri odsek 76a)) k dátumu vykazovania úveru alebo pohľadávky (alebo skupiny úverov alebo pohľadávok);

ii)

sumu, v akej všetky súvisiace úverové deriváty alebo podobné nástroje znižujú maximálne vystavenie sa úverovému riziku;

iii)

výšku zmeny, za dané obdobie aj kumulatívne, v reálnej hodnote úveru alebo pohľadávky (alebo skupiny úverov alebo pohľadávok), ktorá súvisí so zmenami v úverovom riziku stanovenými buď ako výška zmeny v jeho reálnej hodnote, ktorá nie je daná zmenami trhových podmienok, ktoré sú podnetom pre vznik trhového rizika, alebo pomocou alternatívnej metódy, ktorá presnejšie odráža výšku zmeny v jeho reálnej hodnote súvisiacej so zmenami v úverovom riziku;

iv)

výšku zmeny v reálnej hodnote akéhokoľvek súvisiaceho úverového derivátu alebo podobného nástroja, ktorý sa objavil počas daného obdobia vrátane kumulatívnej zmeny odo dňa označenia úveru alebo pohľadávky.

h)

Ak jednotka označila finančný záväzok ako ocenený v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty, zverejní:

i)

výšku zmeny za dané obdobie aj kumulatívne v reálnej hodnote finančného záväzku, ktorá súvisí so zmenami v úverovom riziku stanovenými buď ako výška zmeny v jeho reálnej hodnote, ktorá nie je daná zmenami trhových podmienok, ktoré sú podnetom pre vznik trhového rizika (pozri odsek AG40), alebo pomocou alternatívnej metódy, ktorá presnejšie odráža výšku zmeny v jeho reálnej hodnote súvisiacej so zmenami v úverovom riziku;

ii)

rozdiel medzi účtovnou hodnotou finančného záväzku a sumou, ktorú by jednotka bola povinná vyplatiť na základe zmluvy držiteľovi záväzku v deň jeho splatnosti.

i)

Jednotka zverejní:

i)

metódy použité na dosiahnutie súladu s požiadavkami uvedenými v bode g)iii) a h)i);

ii)

ak sa jednotka domnieva, že informácie zverejnené v súlade s požiadavkami uvedenými v bode g)iii) alebo h)i) nie sú presným vyjadrením zmeny v reálnej hodnote finančného majetku alebo finančného záväzku súvisiacej so zmenami úverového rizika, zverejní dôvody, ktoré viedli jednotku k tomuto záveru a faktory, ktoré považuje za relevantné.

Znenie odseku AG40 sa dopĺňa a mení nasledovne.

AG40.   Ak jednotka označí finančný záväzok, úver alebo pohľadávku (alebo skupinu úverov alebo pohľadávok) ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty, musí zverejniť výšku zmeny v reálnej hodnote finančného nástroja súvisiacej so zmenami v úverovom riziku. Pokiaľ alternatívna metóda nevyjadrí uvedenú výšku presnejšie, musí jednotka stanoviť túto výšku ako výšku zmeny v reálnej hodnote finančného nástroja, ktorá nesúvisí so zmenami trhových podmienok vedúcimi k vzniku trhového rizika. Zmeny v trhových podmienkach, ktoré sú podnetom pre vznik trhového rizika, zahŕňajú zmeny v základnej úrokovej sadzbe, cene komodít, kurze cudzích mien alebo indexe cien alebo sadzieb. V prípade zmlúv, ktoré obsahujú vzájomne prepojené nástroje, zahŕňajú zmeny trhových podmienok zmeny vo výnosnosti interného alebo externého investičného fondu. Ak sú jedinými relevantnými zmenami trhových podmienok v prípade finančného záväzku zmeny príslušnej (základnej) úrokovej sadzby, je možné výšku zmeny odhadnúť nasledovne:

a)

Jednotka najskôr vypočíta vnútornú mieru návratnosti záväzku na začiatku obdobia pomocou dodržanej trhovej ceny záväzku a zmluvné peňažné toky záväzku na začiatku daného obdobia. Z tejto miery návratnosti odpočíta jednotka príslušnú (základnú) úrokovú sadzbu na začiatku daného obdobia, čím dostane špecifický nástrojový komponent vnútornej miery návratnosti.

b)

Jednotka ďalej vypočíta aktuálnu hodnotu peňažných tokov spojených so záväzkom pomocou zmluvných peňažných tokov záväzku na začiatku daného obdobia a diskontnú sadzbu rovnajúcu sa sume príslušnej (základnej) úrokovej sadzby na konci daného obdobia a špecifický nástrojový komponent vnútornej miery návratnosti na začiatku obdobia uvedený v bode a).

c)

Suma stanovená v bode b) sa následne zníži o peňažnú hotovosť zaplatenú alebo získanú v súvislosti so záväzkom počas daného obdobia a zvýši sa tak, aby odrazila zvýšenie reálnej hodnoty, ku ktorému došlo v dôsledku toho, že zmluvné peňažné toky sa nachádzajú o jedno obdobie bližšie k dátumu ich splatnosti.

d)

Rozdiel medzi zistenou trhovou cenou záväzku na konci obdobia a sumou stanovenou v bode c) predstavuje zmenu reálnej hodnoty, ktorá nesúvisí so zmenou príslušnej (základnej) úrokovej sadzby. Výsledkom je suma, ktorá sa musí zverejniť.

Vyššie uvedený príklad predpokladá, že zmeny reálnej hodnoty, ktoré nie sú výsledkom zmien úverového rizika daného nástroja alebo zmien úrokových sadzieb, nie sú podstatné. Ak nástroj vo vyššie uvedenom príklade obsahoval vložený derivatív, zmena reálnej hodnoty vloženého derivátového nástroja sa pri stanovení výšky zmeny uvedenej v odseku 94h)i) nezapočítava.

Zmeny IFRS 1

Prvé uplatnenie Medzinárodných štandardov finančného vykazovania

Znenie odsekov 25A a 43A a dopĺňa a mení nasledovne.

Označenie predtým vykazovaných finančných nástrojov

25A.   IAS 39 Finančné nástroje: Vykazovanie a oceňovanie umožňuje označiť finančný majetok pri jeho prvotnom vykázaní ako majetok k dispozícii na predaj alebo označiť finančný nástroj (za predpokladu, že spĺňa určité kritériá) ako finančný majetok alebo finančný záväzok v reálnej hodnote v zisku alebo strate. Bez ohľadu na uvedenú požiadavku sa uplatňujú výnimky v prípade, ak

a)

jednotka môže označiť finančný majetok ako majetok k dispozícii na predaj ku dňu prechodu na IFRS.

b)

jednotka, ktorá predkladá svoju prvú účtovnú uzávierku podľa IFRS za ročné obdobie počínajúce 1. septembrom 2006 alebo po ňom, môže k dátumu prechodu na IFRS označiť ktorýkoľvek finančný majetok alebo finančný záväzok ako ocenený v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty, ak daný majetok alebo záväzok spĺňa k danému dátumu kritériá uvedené v odseku 9b)i), 9b)ii) alebo 11A štandardu IAS 39.

c)

jednotka, ktorá predkladá svoju prvú účtovnú uzávierku podľa IFRS za ročné obdobie počínajúce 1. januárom 2006 alebo po ňom a pred 1. septembrom 2006, môže k dátumu prechodu na IFRS označiť ktorýkoľvek finančný majetok alebo finančný záväzok ako ocenený v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty, ak daný majetok alebo záväzok spĺňa k uvedenému dátumu kritériá uvedené v odseku 9b)i), 9b)ii) alebo 11A štandardu IAS 39. Aj jednotka prechádza na IFRS pred 1. septembrom 2005, nemusí byť označovanie uskutočnené do 1. septembra 2005, pričom môže do označovania zahrnúť aj finančný majetok a finančné záväzky vykázané medzi dátumom prechodu na IFRS a 1. septembrom 2005.

d)

jednotka, ktorá predkladá svoju prvú účtovnú uzávierku podľa IFRS za ročné obdobie začínajúce pred 1. januárom 2006 a uplatňuje odseky 11A, 48A, AG4B – AG4K, AG33A a AG33B a zmeny v odsekoch 9, 12 a 13 štandardu IAS 39 prijaté v roku 2005, môže na začiatku prvého obdobia vykazovania podľa IFRS označiť ako ocenený v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty finančný majetok alebo finančný záväzok, ktorý spĺňa podmienky pre takéto označenie v súlade s odsekmi, ktoré boli k uvedenému dátumu vložené alebo zmenené a doplnené. Ak jednotka začína svoje prvé obdobie vykazovania podľa IFRS pred 1. septembrom 2005, nemusí byť označovanie uskutočnené do 1. septembra 2005 a môže do neho začleniť aj finančný majetok a finančné záväzky vykázané medzi začiatkom daného obdobia a 1. septembrom 2005. Ak jednotka prehodnotí porovnateľné informácie pre IAS 39, prehodnotí uvedené informácie vo vzťahu k finančnému majetku, finančným záväzkom alebo ku skupine finančného majetku alebo finančných záväzkov, ktoré boli označené na začiatku prvého obdobia vykazovania podľa IFRS alebo vo vzťahu k nim obom. Jednotka prehodnotí porovnateľné informácie iba vtedy, ak označené položky alebo skupiny zodpovedajú kritériám pre takéto označenie uvedené v odseku 9b)i), 9b)ii) alebo 11A štandardu IAS 39 ku dňu prechodu jednotky na IFRS alebo v prípade položiek alebo skupín získaných po dátume prechodu na IFRS, ak zodpovedajú kritériám uvedeným v odseku 9b)i), 9b)ii) alebo 11A ku dňu ich prvotného vykázania.

e)

v prípade jednotky, ktorá predkladá svoju účtovnú uzávierku podľa IFRS za ročné obdobie začínajúce pred 1. septembrom 2006, bez ohľadu na odsek 91 štandardu IAS 39, ukončí jednotka označovanie finančného majetku a finančných záväzkov, ktoré označila ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty v súlade s vyššie uvedenými bodmi c) alebo d), a ktoré boli predtým označené ako hedgovaná položka v rámci vzťahov účtovania zabezpečenia reálnej hodnoty, v rámci uvedených vzťahov súčasne s ich označením ako ocenené v ich reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty.

Označovanie finančného majetku alebo finančných záväzkov

43A.   Jednotka smie označiť predtým vykazovaný finančný majetok alebo finančný záväzok ako finančný majetok alebo finančný záväzok ako ocenený v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty alebo označiť finančný majetok ako majetok k dispozícii na predaj v súlade s odsekom 25A. Jednotka zverejní reálnu hodnotu finančného majetku alebo finančných záväzkov zaradených do jednotlivých kategórií ku dňu ich označenia a uvedie ich klasifikáciu a účtovnú hodnotu v predchádzajúcej účtovnej uzávierke.


16.11.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 299/58


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1865/2005

z 15. novembra 2005,

ktorým sa určujú dovozné clá v oblasti obilnín použiteľné od 16. novembra 2005

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1784/2003 z 29. septembra 2003 o spoločnej organizácii trhov s obilninami (1),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1249/96 z 28. júna 1996 o pravidlách uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 1766/92 týkajúceho sa dovozných ciel v sektore obilnín (2), najmä na jeho článok 2 ods. 1,

keďže:

(1)

Článok 10 nariadenia (ES) č. 1784/2003 predpokladá, že pri dovoze produktov uvedených v článku 1 uvedeného nariadenia sa vyberajú colné poplatky vo výške podľa Spoločného colného sadzobníka. Avšak pre produkty uvedené v odseku 2 tohto článku sa dovozné clo rovná intervenčnej cene platnej pre tieto produkty pri dovoze, zvýšenej o 55 % a zníženej o dovoznú cenu CIF, platnú pre príslušnú zásielku. Avšak tento colný poplatok nesmie byť vyšší ako výška poplatkov v Spoločnom colnom sadzobníku.

(2)

V zmysle článku 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1784/2003 sa dovozné ceny CIF vypočítavajú na základe reprezentatívnych cien príslušného produktu na svetovom trhu.

(3)

Nariadenie (ES) č. 1249/96 stanovilo pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 1784/2003 týkajúceho sa dovozných ciel v sektore obilnín.

(4)

Dovozné clá zostávajú platné, kým nevstúpi do platnosti ich nové určenie.

(5)

S cieľom umožniť normálne fungovanie režimu dovozných ciel sa pre ich výpočet majú zvoliť reprezentatívne trhové sadzby zistené v priebehu určitého referenčného obdobia.

(6)

Uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1249/96 vedie k určeniu dovozných ciel v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Dovozné clá v sektore obilnín v zmysle článku 10 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1784/2003 sú určené v prílohe I k tomuto nariadeniu na základe podkladov uvedených v prílohe II.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 16. novembra 2005.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 15. novembra 2005

Za Komisiu

J. M. SILVA RODRÍGUEZ

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 78. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1154/2005 (Ú. v. EÚ L 187, 19.7.2005, s. 11).

(2)  Ú. v. ES L 161, 29.6.1996, s. 125. Nariadenie naposledy zmenené a doplenené nariadením (ES) č. 1110/2003 (Ú. v. EÚ L 158, 27.6.2003, s. 12).


PRÍLOHA I

Dovozné clá v zmysle článku 10 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1784/2003 uplatniteľné od 16. novembra 2005

Kód KN

Názov tovaru

Dovozné clo (1)

(v EUR/t)

1001 10 00

Pšenica tvrdá vysokej kvality

0,00

strednej kvality

0,00

nízkej kvality

0,00

1001 90 91

Pšenica mäkká, na siatie

0,00

ex 1001 90 99

Pšenica mäkká vysokej kvality, iná ako na siatie

0,00

1002 00 00

Raž

34,38

1005 10 90

Kukurica na siatie, iná ako hybrid

54,07

1005 90 00

Kukurica, iná ako na siatie (2)

54,07

1007 00 90

Cirok zrná, iné ako hybrid na siatie

34,38


(1)  Na tovar prichádzajúci do spoločenstva cez Atlantický oceán alebo cez Suezský prieplav (článok 2 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1249/96) môže dovozca požívať výhodu zníženia cla o:

3 EUR/t, ak sa vykladací prístav nachádza v Stredozemnom mori, alebo o

2 EUR/t, ak sa vykladací prístav nachádza v Írsku, Spojenom kráľovstve, Dánsku, v Estónsku, v Litve, v Lotyšsku, v Poľsku, Fínsku, Švédsku alebo na Atlantickom pobreží Pyrenejského polostrova.

(2)  Dovozca môže byť zvýhodnený paušálnou zľavou 24 EUR/t, keď sú splnené podmienky stanovené v článku 2 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1249/96.


PRÍLOHA II

Podklady na výpočet cla

obdobie od 2.11.2005–14.11.2005

1.

Priemery za referenčné obdobie podľa článku 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1249/96:

Kótovanie na burze

Minneapolis

Chicago

Minneapolis

Minneapolis

Minneapolis

Minneapolis

Produkty (% bielkovín pri 12 % vlhkosti)

HRS2

YC3

HAD2

stredná kvalita (1)

nízka kvalita (2)

US barley 2

Kurz (EUR/t)

129,74 (3)

65,05

178,74

168,74

148,74

93,90

Prémia v zálive (EUR/t)

17,48

 

 

Prémia na Veľkých jazerách (EUR/t)

35,89

 

 

2.

Priemery za referenčné obdobie podľa článku 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1249/96:

Doprava/náklady: Mexický záliv–Rotterdam: 21,14 EUR/t; Veľké jazerá–Rotterdam: 29,45 EUR/t.

3.

Dotácie v zmysle článku 4 ods. 2 tretí podods. nariadenia (ES) č. 1249/96:

0,00 EUR/t (HRW2)

0,00 EUR/t (SRW2).


(1)  Negatívna prémia 10 EUR/t (článok 4 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1249/96).

(2)  Negatívna prémia 30 EUR/t (článok 4 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1249/96).

(3)  Pozitívna prémia 14 EUR/t zahrnutá (článok 4 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1249/96).


II Akty, ktorých uverejnenie nie je povinné

Rada

16.11.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 299/61


ROZHODNUTIE RADY

z 20. septembra 2005

o podpise Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom, v mene Spoločenstva, o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach

(2005/790/ES)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 61 písm. c) v spojení s prvou vetou prvého pododseku článku 300 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

keďže:

(1)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, ustanovenia nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (1) nie sú pre Dánsko záväzné a Dánsko nepodlieha ich uplatňovaniu.

(2)

Rozhodnutím z 8. mája 2003 Rada výnimočne splnomocnila Komisiu rokovať o dohode medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom o rozšírení pôsobnosti ustanovení vyššie uvedeného nariadenia na Dánsko.

(3)

Komisia v mene Spoločenstva dojednala takúto dohodu s Dánskym kráľovstvom.

(4)

Spojené kráľovstvo a Írsko v súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa zúčastňujú na prijímaní a uplatňovaní tohto rozhodnutia.

(5)

V súlade s článkami 1 a 2 vyššie uvedeného Protokolu o postavení Dánska sa Dánsko nezúčastňuje na prijímaní tohto rozhodnutia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(6)

Dohoda, parafovaná v Bruseli 17. januára 2005, by sa mala podpísať,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Podpis Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa týmto schvaľuje v mene Spoločenstva, s výhradou rozhodnutia Rady o uzavretí uvedenej dohody.

Text dohody je pripojený k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Týmto sa predseda Rady poveruje určiť osobu(-y) splnomocnenú(-é) podpísať v mene Spoločenstva dohodu, s výhradou jej uzavretia.

V Bruseli 20. septembra 2005

Za Radu

predsedníčka

M. BECKETT


(1)  Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 2245/2004 (Ú. v. EÚ L 381, 28.12.2004, s. 10).


DOHODA

medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach

EURÓPSKE SPOLOČENSTVO, ďalej len „Spoločenstvo“,

na jednej strane a

DÁNSKE KRÁĽOVSTVO, ďalej len „Dánsko“,

na strane druhej,

SO ŽELANÍM zosúladiť kolízne normy právomoci v občianskych a obchodných veciach a zjednodušiť formality na účely rýchleho a jednoduchého uznávania a výkonu rozsudkov v rámci Spoločenstva,

KEĎŽE 27. septembra 1968 členské štáty konajúc v súlade s článkom 293 štvrtou zarážkou Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uzavreli Bruselský dohovor o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (1) („Bruselský dohovor“), ktorý bol zmenený a doplnený dohovormi o pristúpení nových členských štátov k tomuto dohovoru. Dňa 16. septembra 1988 členské štáty a štáty EZVO uzavreli Luganský dohovor o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (2) („Luganský dohovor“), ktorý je obdobou Bruselského dohovoru,

KEĎŽE hlavný obsah Bruselského dohovoru bol prevzatý nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (3) („nariadenie Brusel I“),

ODVOLÁVAJÚC SA na Protokol o postavení Dánska pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva („Protokol o postavení Dánska“), podľa ktorého nariadenie Brusel I nie je v Dánsku uplatniteľné a ani preň nie je záväzné,

ZDÔRAZŇUJÚC potrebu nájsť riešenie pre neuspokojivý právny stav vyplývajúci z rozdielov v platných pravidlách pre právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v rámci Spoločenstva,

SO ŽELANÍM, aby sa ustanovenia nariadenia Brusel I, jeho budúce zmeny a doplnenia a s ním súvisiace vykonávacie opatrenia podľa medzinárodného práva uplatňovali na vzťahy medzi Spoločenstvom a Dánskom ako členským štátom so zvláštnym postavením s ohľadom na hlavu IV Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

ZDÔRAZŇUJÚC, že by sa mala zabezpečiť kontinuita medzi Bruselským dohovorom a touto dohodou, a rovnako by sa na túto dohodu mali vzťahovať prechodné ustanovenia nariadenia Brusel I. Rovnaká potreba kontinuity sa vzťahuje aj na výklad Bruselského dohovoru Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev a Protokolu z roku 1971 (4), ktorý by sa mal taktiež uplatňovať na prípady nedoriešené už v čase nadobudnutia platnosti tejto dohody,

ZDÔRAZŇUJÚC, že Bruselský dohovor sa naďalej uplatňuje na územia členských štátov, ktoré spadajú do územnej pôsobnosti tohto dohovoru a ktoré sú vyňaté z tejto dohody,

ZDÔRAZŇUJÚC význam náležitej koordinácie medzi Spoločenstvom a Dánskom s ohľadom na rokovanie a závery medzinárodných dohôd, ktoré môžu ovplyvňovať alebo upravovať pôsobnosť nariadenia Brusel I,

ZDÔRAZŇUJÚC, že Dánsko by sa malo usilovať o pripojenie k medzinárodným dohodám, ku ktorým pristúpilo Spoločenstvo a na ktorých je účasť Dánska významná v záujme jednotného uplatňovania nariadenia Brusel I a tejto dohody,

UVÁDZAJÚC, že Súdny dvor Európskych spoločenstiev by mal mať právomoc, aby mohol zabezpečiť jednotné uplatňovanie a výklad tejto dohody vrátane ustanovení nariadenia Brusel I a každého vykonávacieho opatrenia Spoločenstva, ktoré je súčasťou tejto dohody,

ODVOLÁVAJÚC SA na právomoc udelenú Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev v súlade s článkom 68 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva vydávať rozhodnutia o predbežných otázkach týkajúcich sa platnosti a výkladu aktov inštitúcií Spoločenstva na základe hlavy IV zmluvy, vrátane platnosti a výkladu tejto dohody, a na skutočnosť, že, ako vyplýva z Protokolu o postavení Dánska, toto ustanovenie nie je v Dánsku uplatniteľné a ani preň nie je záväzné,

BERÚC DO ÚVAHY, že Súdny dvor Európskych spoločenstiev by mal mať právomoc za tých istých podmienok vydávať predbežné rozhodnutia o otázkach týkajúcich sa platnosti a výkladu tejto dohody, ktoré vznesie dánsky súd alebo tribunál, a že dánske súdy a tribunály by preto mali žiadať o vydanie predbežných rozhodnutí za rovnakých podmienok, aké majú v súvislosti s výkladom nariadenia Brusel I a jeho vykonávacích opatrení súdy a tribunály ostatných členských štátov,

ODVOLÁVAJÚC SA na ustanovenie, že v súlade s článkom 68 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Rada Európskej únie, Európska komisia a členské štáty môžu Súdny dvor Európskych spoločenstiev požiadať o vydanie rozhodnutia týkajúceho sa otázky výkladu aktov inštitúcií Spoločenstva založených na hlave IV zmluvy, vrátane výkladu tejto dohody, a na skutočnosť, že, ako vyplýva z Protokolu o postavení Dánska, toto ustanovenie nie je v Dánsku uplatniteľné a ani preň nie je záväzné,

BERÚC DO ÚVAHY, že Dánsku by mala byť v súvislosti s nariadením Brusel I a jeho vykonávacími opatreniami poskytnutá možnosť požiadať Súdny dvor Európskych spoločenstiev, za rovnakých podmienok ako majú ostatné členské štáty, o vydanie rozhodnutí o otázkach týkajúcich sa výkladu tejto dohody,

ZDÔRAZŇUJÚC, že podľa dánskeho práva by mali súdy v Dánsku – pri výklade tejto dohody, vrátane ustanovení nariadenia Brusel I a každého vykonávacieho opatrenia Spoločenstva, ktoré je súčasťou tejto dohody – brať náležitý ohľad na rozhodnutia obsiahnuté v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a na súdy členských štátov Európskych spoločenstiev v súvislosti s ustanoveniami Bruselského dohovoru, nariadenia Brusel I a každého vykonávacieho opatrenia Spoločenstva,

BERÚC DO ÚVAHY, že by malo byť možné požiadať Súdny dvor Európskych spoločenstiev o vydanie rozhodnutí o otázkach dodržiavania záväzkov podľa tejto dohody v súlade s ustanoveniami Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ktoré upravujú konania pred Súdnym dvorom,

KEĎŽE, na základe článku 300 ods. 7 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva táto dohoda členské štáty zaväzuje, je vhodné, aby Dánsko v prípade jej porušenia členským štátom, malo možnosť obrátiť sa na Komisiu ako na ochrancu zmluvy,

SA DOHODLI TAKTO:

Článok 1

Účel

1.   Účelom tejto dohody je uplatňovať ustanovenia nariadenia Brusel I a jeho vykonávacích opatrení na vzťahy medzi Spoločenstvom a Dánskom v súlade s článkom 2 ods. 1 tejto dohody.

2.   Cieľom zmluvných strán je dohodnúť sa na jednotnom uplatňovaní a výklade ustanovení nariadenia Brusel I a jeho vykonávacích opatrení vo všetkých členských štátoch.

3.   Ustanovenia článku 3 ods. 1, článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 1 tejto dohody vyplývajú z Protokolu o postavení Dánska.

Článok 2

Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v občianskych a obchodných veciach

1.   Ustanovenia nariadenia Brusel I, ktoré je pripojené k tejto dohode a je jej súčasťou, spolu s jeho vykonávacími opatreniami v súlade s článkom 74 ods. 2 nariadenia a – s ohľadom na vykonávacie opatrenia prijaté po nadobudnutí platnosti tejto dohody – implementovanými Dánskom tak, ako je uvedené v článku 4 tejto dohody, a s opatreniami prijatými v súlade s článkom 74 ods. 1 nariadenia sa podľa medzinárodného práva uplatňujú na vzťahy medzi Spoločenstvom a Dánskom.

2.   Na účel tejto dohody sa však uplatňovanie ustanovení uvedeného nariadenia upraví takto:

a)

článok 1 ods. 3 sa neuplatňuje;

b)

článok 50 sa dopĺňa týmto odsekom (ako odsek 2):

„2.   Avšak navrhovateľ, ktorý požiada o výkon rozhodnutia vydaného správnym orgánom v Dánsku, si môže v súvislosti so súdnym príkazom na vyživovaciu povinnosť v adresovanom členskom štáte uplatniť nárok na výhody uvedené v prvom odseku, ak predloží potvrdenie z dánskeho ministerstva spravodlivosti, že spĺňa finančné požiadavky, ktoré ho oprávňujú na získanie úplnej alebo čiastočnej právnej pomoci alebo na oslobodenie od nákladov alebo výdavkov.“

c)

článok 62 sa dopĺňa týmto odsekom (ako odsek 2):

„2.   Vo veciach týkajúcich sa vyživovacej povinnosti, výraz ‚súd’ zahŕňa dánske správne orgány.“

d)

článok 64 sa uplatňuje na zámorské lode registrované v Dánsku, ako aj v Grécku a Portugalsku;

e)

namiesto dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia podľa jeho článku 70 ods. 2, článku 72 a 76 sa uplatňuje dátum nadobudnutia platnosti tejto dohody;

f)

namiesto článku 66 nariadenia sa uplatňujú prechodné ustanovenia tejto dohody;

g)

do prílohy I sa dopĺňa: „v Dánsku: článok 246 ods. 2 a 3 zákona o justícii (lov om rettens pleje)“;

h)

do prílohy II sa dopĺňa: „v Dánsku je to ‚byret’“;

i)

do prílohy III sa dopĺňa: „v Dánsku je to ‚landsret’“;

j)

do prílohy IV sa dopĺňa: „V Dánsku je to odvolanie na ‚Højesteret’ s povolením od ‚Procesbevillingsnævnet’.“

Článok 3

Zmeny a doplnenia nariadenia Brusel I

1.   Dánsko sa nezúčastňuje na prijímaní zmien a doplnení nariadenia Brusel I a takéto zmeny a doplnenia nie sú v Dánsku uplatniteľné a ani preň nie sú záväzné.

2.   Pri každom prijatí zmien a doplnení nariadenia oznámi Dánsko Komisii svoje rozhodnutie, či implementuje obsah týchto zmien a doplnení. Oznámenie formou notifikácie musí byť podané v čase prijímania zmien a doplnení alebo do 30 dní po ich prijatí.

3.   Ak sa Dánsko rozhodne, že bude implementovať obsah zmien a doplnení, oznámenie musí uvádzať, či sa táto implementácia uskutoční administratívnou cestou alebo si vyžaduje schválenie parlamentom.

4.   Ak sa v oznámení uvádza, že sa implementácia môže uskutočniť administratívnou cestou, musí oznámenie okrem toho uviesť, že všetky potrebné administratívne opatrenia nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia účinnosti zmien a doplnení nariadenia alebo že nadobúdajú účinnosť dňom oznámenia, podľa toho, ktorý z dátumov nastane neskôr.

5.   Ak sa v oznámení uvádza, že implementácia si vyžaduje schválenie dánskym parlamentom, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)

legislatívne opatrenia v Dánsku nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia účinnosti zmien a doplnení nariadenia alebo do šiestich mesiacov po oznámení, podľa toho, ktorý z dátumov nastane neskôr;

b)

Dánsko oznámi Komisii dátum, ku ktorému vykonávacie legislatívne opatrenia nadobúdajú účinnosť.

6.   Oznámením Dánska o tom, že obsah zmien a doplnení bol v Dánsku implementovaný v súlade s odsekmi 4 a 5, vznikajú podľa medzinárodného práva Dánsku a Spoločenstvu vzájomné povinnosti. Zmeny a doplnenia nariadenia tak predstavujú zmeny a doplnenia tejto dohody a považujú sa za prílohy k nej.

7.   V prípadoch, že:

a)

Dánsko oznámi svoje rozhodnutie, že neimplementuje obsah zmien a doplnení; alebo

b)

Dánsko nepodá oznámenie v časovej lehote 30 dní stanovenej v odseku 2; alebo

c)

legislatívne opatrenia v Dánsku nenadobúdajú účinnosť v rámci časových lehôt stanovených v odseku 5;

sa táto dohoda považuje za ukončenú, pokiaľ zmluvné strany nerozhodnú inak v lehote 90 dní alebo, v situácii uvedenej v písmene c), legislatívne opatrenia v Dánsku nadobúdajú účinnosť v tej istej lehote. Zánik dohody nadobúda účinnosť tri mesiace po uplynutí lehoty 90 dní.

8.   Právne konania začaté a listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny pred dňom zániku dohody tak, ako stanovuje odsek 7, týmto nie sú dotknuté.

Článok 4

Vykonávacie opatrenia

1.   Dánsko sa nezúčastňuje prijímania stanovísk výboru uvedeného v článku 75 nariadenia Brusel I. Vykonávacie opatrenia prijaté podľa článku 74 ods. 2 tohto nariadenia nie sú v Dánsku uplatniteľné a ani preň nie sú záväzné.

2.   Pri každom schvaľovaní vykonávacích opatrení v súlade s článkom 74 ods. 2 nariadenia sa vykonávacie opatrenia oznámia Dánsku. Dánsko oznámi Komisii svoje rozhodnutie, či implementuje obsah vykonávacích opatrení. Oznámenie sa musí podať po prijatí vykonávacích opatrení alebo do 30 dní po ich prijatí.

3.   Oznámenie musí uvádzať, že všetky potrebné správne opatrenia v Dánsku nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia účinnosti vykonávacích opatrení alebo že nadobúdajú účinnosť dňom oznámenia, podľa toho, ktorý z dátumov nastane neskôr.

4.   Oznámením Dánska o tom, že obsah vykonávacích opatrení bol v Dánsku implementovaný, vznikajú podľa medzinárodného práva Dánsku a Spoločenstvu vzájomné povinnosti. Vykonávacie opatrenia tvoria súčasť tejto dohody.

5.   V prípadoch, že:

a)

Dánsko oznámi svoje rozhodnutie, že neimplementuje obsah vykonávacích opatrení; alebo

b)

Dánsko nepodá oznámenie v časovej lehote 30 dní stanovenej v odseku 2;

sa táto dohoda považuje za ukončenú, pokiaľ zmluvné strany nerozhodnú inak v lehote 90 dní. Zánik dohody nadobúda účinnosť tri mesiace po uplynutí lehoty 90 dní.

6.   Právne konania začaté a listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny pred dňom zániku dohody tak, ako stanovuje odsek 5, týmto nie sú dotknuté.

7.   Ak si implementácia vo výnimočných prípadoch vyžaduje schválenie dánskym parlamentom, podľa odseku 2 to Dánsko uvedie v oznámení a uplatnia sa ustanovenia článku 3 ods. 5 až 8.

8.   Dánsko oznámi Komisii text, ktorým sa menia a dopĺňajú body uvedené v článku 2 ods. 2 písm. g) až j) tejto dohody. Komisia článok 2 ods. 2 písm. g) až j) zodpovedajúcim spôsobom upraví.

Článok 5

Medzinárodné dohody, ktoré majú vplyv na nariadenie Brusel I

1.   Medzinárodné dohody, ktoré Spoločenstvo uzavrelo, založené na pravidlách nariadenia Brusel I nie sú v Dánsku uplatniteľné a ani preň nie sú záväzné.

2.   Dánsko sa zdrží uzavretia medzinárodných dohôd, ktoré môžu ovplyvňovať alebo upravovať pôsobnosť nariadenia Brusel I pripojeného k tejto dohode, pokiaľ na to Spoločenstvo neudelilo súhlas a neboli podniknuté dostatočné opatrenia v súvislosti so vzťahom medzi touto dohodou a príslušnou medzinárodnou dohodou.

3.   Počas rokovaní o medzinárodných dohodách, ktoré môžu ovplyvňovať alebo upravovať pôsobnosť nariadenia Brusel I pripojeného k tejto dohode, bude Dánsko koordinovať svoje stanovisko so Spoločenstvom a zdrží sa akéhokoľvek konania, ktoré by ohrozovalo ciele stanoviska Spoločenstva v rámci jeho kompetencie v takýchto rokovaniach.

Článok 6

Právomoc Súdneho dvora Európskych spoločenstiev v súvislosti s výkladom dohody

1.   Ak vznikne otázka týkajúca sa platnosti alebo výkladu tejto dohody v prípade pojednávanom pred dánskym súdom alebo tribunálom, tento súd alebo tribunál požiada Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o tejto otázke vždy, keď by bol o vydanie rozhodnutia za rovnakých okolností požiadaný súd alebo tribunál iného členského štátu Európskej únie s ohľadom na nariadenie Brusel I a jeho vykonávacie opatrenia uvedené v článku 2 ods. 1 tejto dohody.

2.   Podľa dánskeho práva berú súdy v Dánsku pri výklade tejto dohody náležitý ohľad na rozhodnutia obsiahnuté v judikatúre Súdneho dvora, pokiaľ ide o ustanovenia Bruselského dohovoru, nariadenia Brusel I a každého vykonávacieho opatrenia Spoločenstva.

3.   Dánsko môže, rovnako ako Rada, Komisia a každý členský štát, požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o otázke týkajúcej sa výkladu tejto dohody. Rozhodnutie vydané Súdnym dvorom v reakcii na takúto žiadosť sa neuplatňuje na rozsudky súdov alebo tribunálov členských štátov, ktoré majú účinky res judicata.

4.   Dánsko má nárok predložiť Súdnemu dvoru svoje stanovisko v prípadoch, keď mu bola otázka predbežného rozhodnutia týkajúceho sa výkladu akéhokoľvek ustanovenia uvedeného v článku 2 ods. 1 postúpená súdom alebo tribunálom členského štátu.

5.   Uplatňuje sa Protokol o štatúte Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a jeho rokovací poriadok.

6.   Ak sa ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva týkajúce sa rozhodnutí vydaných Súdnym dvorom zmenia a doplnia s následným vplyvom na rozhodnutia v súvislosti s nariadením Brusel I, môže Dánsko upovedomiť Komisiu o svojom rozhodnutí neuplatňovať zmeny a doplnenia s ohľadom na túto dohodu. Oznámenie musí byť podané v čase nadobudnutia účinnosti zmien a doplnení alebo do 60 dní po nadobudnutí účinnosti.

V takomto prípade sa táto dohoda považuje za ukončenú. Zánik dohody nadobúda účinnosť tri mesiace po oznámení.

7.   Právne konania začaté a listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny pred dňom zániku dohody tak, ako stanovuje odsek 6, týmto nie sú dotknuté.

Článok 7

Právomoc Súdneho dvora Európskych spoločenstiev v súvislosti s dodržiavaním dohody

1.   Komisia môže v súvislosti s neplnením ktoréhokoľvek záväzku podľa tejto dohody začať voči Dánsku konanie na Súdnom dvore.

2.   Pri nedodržiavaní povinností podľa tejto dohody členským štátom môže Dánsko podať Komisii sťažnosť.

3.   Uplatňujú sa príslušné ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ktoré upravujú konania na Súdnom dvore, ako aj Protokol o štatúte Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a jeho rokovací poriadok.

Článok 8

Územná pôsobnosť

1.   Táto dohoda sa uplatňuje na územiach uvedených v článku 299 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

2.   Ak Spoločenstvo rozhodne o rozšírení uplatňovania nariadenia Brusel I na územia, ktoré sa v súčasnosti riadia Bruselským dohovorom, budú Spoločenstvo a Dánsko spolupracovať, aby sa zabezpečilo rozšírenie tohto uplatňovania aj na Dánsko.

Článok 9

Prechodné ustanovenia

1.   Táto dohoda sa uplatňuje iba na právne konania začaté a listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny po nadobudnutí jej platnosti.

2.   Ak sa však konania v členskom štáte pôvodu začali pred nadobudnutím platnosti tejto dohody, rozsudky vydané po tomto dátume sa uznajú a vykonajú v súlade s touto dohodou:

a)

ak sa konania v členskom štáte pôvodu začali po nadobudnutí platnosti Bruselského alebo Luganského dohovoru nielen v členskom štáte pôvodu, ale aj v adresovanom členskom štáte;

b)

vo všetkých ostatných prípadoch, ak bola právomoc založená na pravidlách, ktoré boli v súlade s pravidlami ustanovenými buď v tejto dohode, alebo v dohovore uzavretom medzi členským štátom pôvodu a adresovaným členským štátom, ktorý bol v platnosti v čase začatia konaní.

Článok 10

Vzťah k nariadeniu Brusel I

1.   Táto dohoda platí bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie nariadenia Brusel I inými členskými štátmi Spoločenstva, ako je Dánsko.

2.   V každom prípade sa však táto dohoda uplatňuje:

a)

vo veciach právomoci, kde má odporca bydlisko v Dánsku alebo kde články 22 a 23 nariadenia uplatniteľné na vzťahy medzi Spoločenstvom a Dánskom na základe článku 2 tejto dohody delegujú právomoc na dánske súdy;

b)

vo vzťahu k lis pendens alebo k súvisiacim sporom tak, ako ustanovujú články 27 a 28 nariadenia Brusel I, uplatniteľným na vzťahy medzi Spoločenstvom a Dánskom na základe článku 2 tejto dohody, keď sa konania začali v inom členskom štáte ako Dánsko a v Dánsku;

c)

vo veciach uznávania a výkonu, kde je Dánsko buď štátom pôvodu, alebo štátom adresovaným.

Článok 11

Zánik dohody

1.   Táto dohoda zaniká, keď Dánsko informuje ostatné členské štáty o tom, že si už neželá využívať ustanovenia časti I Protokolu o postavení Dánska, v súlade s článkom 7 tohto protokolu.

2.   Táto dohoda môže zaniknúť vypovedaním ktoroukoľvek zo zmluvných strán. Zánik nadobúda účinnosť šesť mesiacov po dni vypovedania.

3.   Právne konania začaté a listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny pred dňom zániku dohody tak, ako stanovujú odseky 1 alebo 2, týmto nie sú dotknuté.

Článok 12

Nadobudnutie platnosti

1.   Zmluvné strany prijmú túto dohodu v súlade so svojimi príslušnými postupmi.

2.   Dohoda nadobudne platnosť prvým dňom šiesteho mesiaca po oznámení zmluvných strán o ukončení ich príslušných postupov potrebných na tento účel.

Článok 13

Autentickosť znení

Táto dohoda je vyhotovená dvojmo v jazyku anglickom, českom, dánskom, estónskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, litovskom, lotyšskom, maďarskom, maltskom, nemeckom, poľskom, portugalskom, slovenskom, slovinskom, španielskom, švédskom a talianskom, pričom každé znenie je rovnako autentické.

Hecho en Bruselas, el diecinueve de octubre del dos mil cinco.

V Bruselu dne devatenáctého října dva tisíce pět.

Udfærdiget i Bruxelles den nittende oktober to tusind og fem.

Geschehen zu Brüssel am neunzehnten Oktober zweitausendfünf.

Kahe tuhande viienda aasta oktoobrikuu üheksateistkümnendal päeval Brüsselis.

Έγινε στις Βρυξέλλες, στις δέκα εννέα Οκτωβρίου δύο χιλιάδες πέντε.

Done at Brussels on the nineteenth day of October in the year two thousand and five.

Fait à Bruxelles, le dix-neuf octobre deux mille cinq.

Fatto a Bruxelles, addì diciannove ottobre duemilacinque.

Briselē, divtūkstoš piektā gada deviņpadsmitajā oktobrī.

Priimta du tūkstančiai penktų metų spalio devynioliktą dieną Briuselyje.

Kelt Brüsszelben, a kettőezer ötödik év október tizenkilencedik napján.

Magħmul fi Brussel, fid-dsatax jum ta' Ottubru tas-sena elfejn u ħamsa.

Gedaan te Brussel, de negentiende oktober tweeduizend vijf.

Sporządzono w Brukseli dnia dziewiętnastego października roku dwa tysiące piątego.

Feito em Bruxelas, em dezanove de Outubro de dois mil e cinco.

V Bruseli dňa devätnásteho októbra dvetisícpäť.

V Bruslju, devetnajstega oktobra leta dva tisoč pet.

Tehty Brysselissä yhdeksäntenätoista päivänä lokakuuta vuonna kaksituhattaviisi.

Som skedde i Bryssel den nittonde oktober tjugohundrafem.

Por la Comunidad Europea

Za Evropské společenství

For Det Europæiske Fællesskab

Für die Europäische Gemeinschaft

Euroopa Ühenduse nimel

Για την Ευρωπαϊκή Κοινότητα

For the European Community

Pour la Communauté européenne

Per la Comunità europea

Eiropas Kopienas vārdā

Europos bendrijos vardu

Az Európai Közösség részéről

Għall-Komunità Ewropea

Voor de Europese Gemeenschap

W imieniu Wspólonoty Europejskiej

Pela Comunidade Europeia

Za Európske spoločenstvo

Za Evropsko skupnost

Euroopan yhteisön puolesta

På Europeiska gemenskapens vägnar

Image

Por el Reino de Dinamarca

Za Dánské království

For Kongeriget Danmark

Für das Königreich Dänemark

Taani Kuningriigi nimel

Για το Βασίλειο της Δανίας

For the Kingdom of Denmark

Pour le Royaume de Danemark

Per il Regno di Danimarca

Dānijas Karalistes vārdā

Danijos Karalystės vardu

A Dán Királyság részéről

Għar-Renju tad-Danimarka

Voor het Koninkrijk Denemarken

W imieniu Królestwa Danii

Pelo Reino da Dinamarca

Za Dánske kráľovstvo

Za Kraljevino Dansko

Tanskan kuningaskunnan puolesta

På Konungariket Danmarks vägnar

Image


(1)  Ú. v. ES L 299, 31.12.1972, s. 32; Ú. v. ES L 304, 30.10.1978, s. 1; Ú. v. ES L 388, 31.12.1982, s. 1; Ú. v. ES L 285, 3.10.1989, s. 1; Ú. v. ES C 15, 15.1.1997, s. 1; konsolidovaná verzia v Ú. v. ES C 27, 26.1.1998, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 319, 25.11.1988, s. 9.

(3)  Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 2245/2004 (Ú. v. EÚ L 381, 28.12.2004, s. 10).

(4)  Ú. v. ES L 204, 2.8.1975, s. 28; Ú. v. ES L 304, 30.10.1978, s. 1; Ú. v. ES L 388, 31.12.1982, s. 1; Ú. v. ES L 285, 3.10.1989, s. 1; Ú. v. ES C 15, 15.1.1997, s. 1; konsolidovaná verzia v Ú. v. ES C 27, 26.1.1998, s. 28.

PRÍLOHA

Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1496/2002 z 21. augusta 2002, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I (kritériá právomoci uvedené v článku 3 ods. 2 a článku 4 ods. 2) a príloha II (zoznam príslušných súdov a orgánov) k nariadeniu Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a nariadením Komisie (ES) č. 2245/2004 z 27. decembra 2004, ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy I, II, III a IV k nariadeniu Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.


Komisia

16.11.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 299/71


ROZHODNUTIE KOMISIE

zo 14. novembra 2005,

ktorým sa Nemecku povoľuje pokračovať vo využívaní nového pokusného enologického postupu

[oznámené pod číslom K(2005) 4376]

(Iba nemecký text je autentický)

(2005/791/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1493/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom (1), a najmä na jeho článok 46 ods. 2 písm. f),

keďže:

(1)

V súlade s článkom 41 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1622/2000 z 24. júla 2000 ustanovujúceho niektoré podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1493/1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom a ustanovujúceho Zákonník Spoločenstva pre vinárske (enologické) postupy a procesy (2) sa Nemecku povoľujú experimentálne pokusy týkajúce sa použitia kusov a hoblín z dubového dreva pri zrení vína.

(2)

Tieto pokusy sa vykonávajú pri použití viacerých typov dubových hoblín a kusov v styku s vínom, analýza aromatických zložiek v upravovanom víne a účinok týchto zložiek na organoleptickú kvalitu vína po zrení v rôznych nádobách. Je potrebné, aby sa v týchto pokusoch pokračovalo s cieľom upresniť niektoré výsledky experimentálnych pokusov.

(3)

Nemecko predložilo Komisii oznámenie týkajúce sa týchto pokusov, ktoré Komisia postúpila členským štátom, spolu so žiadosťou o predĺženie týchto pokusov na doplnkové obdobie troch rokov vzhľadom na získanie pozitívnych výsledkov. Nemecko predložilo potrebné dôkazy na podporu tejto žiadosti.

(4)

Tieto pokusy by sa mali využiť pri výrobe vína z hrozna zozbieraného v roku 2005.

(5)

V súlade s článkom 41 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1622/2000 musí Komisia o žiadosti rozhodnúť.

(6)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre víno,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Nemecku sa povoľuje z experimentálnych dôvodov pokračovať vo využívaní dubových kusov a hoblín v procese zrenia vína do 31. júla 2008 podľa podmienok stanovených v článku 41 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1622/2000.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Spolkovej republike Nemecko.

V Bruseli 14. novembra 2005

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie


(1)  Ú. v. ES L 179, 14.7.1999, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené Aktom o pristúpení z roku 2003.

(2)  Ú. v. ES L 194, 31.7.2000, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1163/2005 (Ú. v. EÚ L 188, 20.7.2005, s. 3).


Akty prijaté v súlade s hlavou V Zmluvy o založení Európskej únie

16.11.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 299/72


SPOLOČNÁ POZÍCIA RADY 2005/792/SZBP

zo 14. novembra 2005

o reštriktívnych opatreniach voči Uzbekistanu

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 15,

keďže:

(1)

Rada 23. mája 2005 ostro odsúdila nadmerné, neprimerané a neuvážené použitie sily uzbeckými bezpečnostnými silami počas májových udalostí v Andižane a vyjadrila hlboké poľutovanie nad neschopnosťou uzbeckých orgánov primerane reagovať na výzvu OSN na nezávislé medzinárodné prešetrenie týchto udalostí.

(2)

Rada 13. júna 2005 odsúdila skutočnosť, že uzbecké orgány odmietli umožniť nezávislé medzinárodné prešetrenie nedávnych udalostí v Andižane, opätovne zdôraznila svoje presvedčenie, že by sa malo uskutočniť dôveryhodné nezávislé medzinárodné prešetrenie, a naliehavo vyzvala uzbecké orgány, aby do konca júna 2005 prehodnotili svoj postoj.

(3)

Rada 18. júla pripomenula svoje závery z 23. mája a 13. júna a vyjadrila ľútosť nad tým, že uzbecké orgány neprehodnotili svoj postoj do určeného konečného termínu na konci júna. Pri tejto príležitosti Rada naznačila, že preskúma opatrenia voči Uzbekistanu, ako napríklad zavedenie embarga na vývoz výzbroje, vojenského vybavenia a vybavenia, ktoré by sa mohlo použiť na vnútornú represiu, do Uzbekistanu, ako aj iné cielené opatrenia.

(4)

Rada 3. októbra 2005 znovu vyjadrila hlboké znepokojenie nad situáciou v Uzbekistane a dôrazne odsúdila skutočnosť, že uzbecké orgány odmietli umožniť nezávislé medzinárodné prešetrenie májových udalostí v Andižane. Vyhlásila, že aj naďalej považuje za najdôležitejšie dôveryhodné a transparentné nezávislé medzinárodné prešetrenie.

(5)

Vzhľadom na nadmerné, neprimerané a neuvážené použitie sily uzbeckými bezpečnostnými silami počas udalostí v Andižane sa Rada rozhodla uvaliť embargo na vývoz výzbroje, vojenského vybavenia a iného vybavenia, ktoré by sa mohlo použiť na vnútornú represiu, do Uzbekistanu.

(6)

Rada sa tiež rozhodla obmedziť vstup do Európskej únie jednotlivcom, ktorí sú priamo zodpovední za neuvážené a neprimerané použitie sily v Andižane a za marenie nezávislého prešetrenia.

(7)

Rada sa rozhodla vykonávať tieto opatrenia počas úvodného obdobia jedného roka. Medzitým Rada preskúma tieto opatrenia v súvislosti so všetkými podstatnými zmenami súčasnej situácie, najmä s ohľadom na:

i)

vedenie a výsledky prebiehajúcich súdnych konaní proti osobám obvineným z podnecovania nepokojov v Andižane a účasti na nich;

ii)

situáciu týkajúcu sa uväznenia a prenasledovania osôb, ktoré spochybňovali verziu udalostí v Andižane poskytnutú uzbeckými orgánmi;

iii)

spoluprácu uzbeckých orgánov s každým nezávislým medzinárodným spravodajcom vymenovaným na vyšetrenie nepokojov v Andižane;

iv)

výsledok každého nezávislého medzinárodného prešetrenia

a akékoľvek opatrenia, ktoré preukazujú ochotu uzbeckých orgánov riadiť sa zásadami dodržiavania ľudských práv, právneho štátu a základných slobôd.

(8)

Na vykonanie určitých opatrení je potrebná činnosť Spoločenstva,

PRIJALA TÚTO SPOLOČNÚ POZÍCIU:

Článok 1

1.   Predaj, dodávka, prevod alebo vývoz všetkých druhov výzbroje a súvisiaceho materiálu vrátane zbraní a streliva, vojenských vozidiel a vybavenia, polovojenského vybavenia a náhradných dielov pre uvedený tovar do Uzbekistanu štátnymi príslušníkmi členských štátov alebo z území členských štátov, alebo prostredníctvom ich vlajkových plavidiel alebo lietadiel sa zakazujú, a to bez ohľadu na to, či uvedený tovar pochádza z ich územia.

2.   Predaj, dodávka, prevod alebo vývoz vybavenia uvedeného v prílohe I, ktoré by sa mohlo použiť na vnútornú represiu, do Uzbekistanu sa zakazujú.

3.   Zakazuje sa:

i)

poskytovať technickú pomoc, sprostredkovateľské služby a iné služby súvisiace s vojenskými činnosťami a s poskytovaním, výrobou, údržbou a používaním všetkých druhov výzbroje a súvisiaceho materiálu vrátane zbraní a streliva, vojenských vozidiel a vybavenia, polovojenského vybavenia a náhradných dielov pre uvedený tovar alebo súvisiace s vybavením, ktoré by sa mohlo použiť na vnútornú represiu, priamo alebo nepriamo akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, subjektu alebo orgánu v Uzbekistane alebo na použitie v Uzbekistane.

ii)

poskytovať financovanie alebo finančnú pomoc v súvislosti s vojenskými činnosťami, najmä granty, pôžičky a poistenie vývozných úverov na akýkoľvek predaj, dodávku, prevod alebo vývoz výzbroje a súvisiaceho materiálu alebo na poskytovanie súvisiacej technickej pomoci, sprostredkovateľských služieb a iných služieb, ako aj v súvislosti s vybavením, ktoré by sa mohlo použiť na vnútornú represiu, priamo alebo nepriamo akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, subjektu alebo orgánu v Uzbekistane alebo na použitie v Uzbekistane.

Článok 2

1.   Článok 1 sa nevzťahuje na:

i)

predaj, dodávku, prevod alebo vývoz nesmrtiaceho vojenského vybavenia určeného výhradne na humanitárne alebo ochranné účely alebo na programy OSN, EÚ a Spoločenstva zamerané na inštitucionálny rozvoj, alebo na operácie EÚ a OSN zamerané na krízové riadenie;

ii)

dodávku, prevod alebo vývoz výzbroje a vybavenia uvedeného v článku 1 silám v Uzbekistane, ktoré prispievajú k medzinárodným bezpečnostným silám ISAF a k operácii „Trvalá sloboda“ (OEF);

iii)

predaj, dodávku, prevod alebo vývoz vybavenia, ktoré by sa mohlo použiť na vnútornú represiu, určeného výhradne na humanitárne alebo ochranné účely;

iv)

poskytovanie financovania, finančnej pomoci alebo technickej pomoci v súvislosti s vybavením uvedeným v bodoch i), ii) a iii);

pod podmienkou, že takýto vývoz a takúto pomoc vopred schválil dotknutý príslušný orgán.

2.   Článok 1 sa nevzťahuje na ochranné odevy vrátane nepriestrelných viest a vojenských heliem, ktoré do Uzbekistanu výlučne pre svoju osobnú potrebu dočasne vyváža personál OSN, EÚ, Spoločenstva alebo jeho členských štátov, zástupcovia médií a humanitárni a rozvojoví pracovníci a sprievodný personál.

Článok 3

1.   Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia, aby zabránili vstupu na svoje územia, ako aj prechodu cez tieto územia, jednotlivcom uvedeným v prílohe II, ktorí sú priamo zodpovední za neuvážené a neprimerané použitie sily v Andižane a za marenie nezávislého prešetrenia.

2.   Odsek 1 neukladá členským štátom povinnosť zamietnuť vstup svojim štátnym príslušníkom na ich územie.

3.   Odsekom 1 nie sú dotknuté prípady, v ktorých je členský štát viazaný povinnosťou podľa medzinárodného práva, a to:

i)

ako hostiteľská krajina medzinárodnej medzivládnej organizácie;

ii)

ako hostiteľská krajina medzinárodnej konferencie zvolanej Organizáciou Spojených národov alebo pod jej záštitou alebo

iii)

podľa multilaterálnej dohody, ktorá udeľuje výsady a imunity, alebo

iv)

podľa Zmluvy o zmierení z roku 1929 (Lateránska dohoda), ktorú uzavrela Svätá stolica (Mestský štát Vatikán) a Taliansko.

4.   Odsek 3 sa uplatňuje aj v prípade, ak je členský štát hostiteľskou krajinou Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

5.   Rada musí byť riadne informovaná o všetkých prípadoch, keď členský štát udelí výnimku podľa odseku 3 alebo 4.

6.   Členské štáty môžu udeliť výnimky z opatrení uložených v odseku 1, ak je vycestovanie odôvodnené naliehavou humanitárnou potrebou alebo účasťou na medzivládnych zasadnutiach vrátane tých, ktoré podporuje Európska únia, na ktorých sa vedie politický dialóg, ktorý priamo podporuje demokraciu, ľudské práva a právny štát v Uzbekistane.

7.   Členský štát, ktorý si želá udeliť výnimky uvedené v odseku 6, to písomne oznámi Rade. Výnimka sa považuje za udelenú, pokiaľ jeden alebo viacerí členovia Rady písomne nevznesú námietku do dvoch pracovných dní od prijatia oznámenia o navrhovanej výnimke. V prípade, že jeden alebo viacerí členovia Rady vznesú námietku, Rada môže kvalifikovanou väčšinou rozhodnúť o udelení navrhovanej výnimky.

8.   V prípadoch podľa odsekov 3, 4, 6 a 7, ak členský štát povolí osobám uvedeným v prílohe II vstup na svoje územie alebo prechod cez svoje územie, toto povolenie sa obmedzí len na účel, na ktorý bolo udelené, a na osoby, ktorých sa týka.

Článok 4

Neuskutočnia sa žiadne technické zasadnutia plánované v súlade s Dohodou o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej (1).

Článok 5

Táto spoločná pozícia sa uplatňuje počas obdobia 12 mesiacov. Neustále sa preskúmava. Podľa potreby sa obnoví alebo zmení a doplní, ak Rada usúdi, že jej ciele neboli dosiahnuté.

Článok 6

Táto spoločná pozícia nadobúda účinnosť dňom jej prijatia.

Článok 7

Táto spoločná pozícia sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 14. novembra 2005

Za Radu

predsednička

T. JOWELL


(1)  Ú. v. ES L 229, 31.8.1999, s. 3.


PRÍLOHA I

Zoznam vybavenia, ktoré by sa mohlo použiť na vnútornú represiu

Vybavenie na vnútornú represiu uvedené v článku 1 ods. 2

Nižšie uvedený zoznam neobsahuje položky, ktoré boli osobitne navrhnuté alebo upravené na vojenské použitie.

1.

Prilby poskytujúce balistickú ochranu, prilby používané pri zásahoch proti nepokojom, štíty používané pri zásahoch proti nepokojom a komponenty pre ne osobitne navrhnuté.

2.

Osobitne navrhnuté zariadenie na odoberanie odtlačkov prstov

3.

Svetlomety s regulovaným príkonom

4.

Stavebné zariadenie vybavené balistickou ochranou

5.

Lovecké nože

6.

Osobitne navrhnuté výrobné zariadenie na výrobu brokových zbraní

7.

Nábojnicové ručne nabíjané zariadenie

8.

Komunikačné zachytávacie prístroje

9.

Pevné optické detektory

10.

Zariadenie na intenzifikáciu obrazu

11.

Teleskopické zbraňové zameriavače

12.

Zbrane s hladkou hlavňou a strelivo pre tieto zbrane s výnimkou tých, ktoré sú osobitne navrhnuté na vojenské použitie, a komponenty pre ne osobitne navrhnuté, okrem:

signalizačných pištolí;

plynových zbraní a nabíjacích zbraní, ktoré boli navrhnuté ako priemyselné nástroje alebo prístroje na humánne omráčenie zvierat

13.

Simulátory na výcvik v používaní strelných zbraní a komponenty a príslušenstvo pre ne osobitne navrhnuté alebo upravené

14.

Bomby a granáty s výnimkou tých, ktoré sú osobitne určené na vojenské použitie, a komponenty pre ne osobitne navrhnuté.

15.

Nepriestrelné vesty s výnimkou tých, ktoré sú vyrobené podľa vojenských noriem alebo špecifikácií, a komponenty pre ne osobitne navrhnuté.

16.

Úžitkové vozidlá s pohonom všetkých kolies schopné jazdiť v teréne, ktoré boli vyrobené s balistickou ochranou alebo ňou vybavené, a tvarované pancierovanie pre takéto vozidlá

17.

Vodné delo a komponenty preň osobitne navrhnuté alebo upravené

18.

Vozidlá vybavené vodným delom

19.

Vozidlá osobitne navrhnuté alebo upravené tak, aby boli elektrifikované na odrážanie útočníkov, a komponenty pre ne na tento účel osobitne navrhnuté alebo upravené

20.

Akustické prístroje označené výrobcom alebo dodávateľom za vhodné na účely zvládania nepokojov a komponenty pre ne osobitne navrhnuté.

21.

Putá na nohy, reťaze, putá a remene na elektrické šoky osobitne navrhnuté na obmedzenie pohybu osôb, okrem:

pút, pre ktoré maximálny celkový rozmer, vrátane reťaze, nepresahuje 240 mm, keď sú uzamknuté.

22.

Prenosné prístroje navrhnuté alebo upravené na účely zvládania nepokojov alebo sebaobrany použitím zneškodňujúcej látky (ako je slzný plyn alebo paprikový sprej) a komponenty pre ne osobitne navrhnuté

23.

Prenosné prístroje navrhnuté alebo upravené na účely zvládania nepokojov alebo sebaobrany použitím elektrického šoku (vrátane elektrošokových obuškov, elektrošokových štítov, omračovacích pušiek a elektrošokových šípových pušiek) a komponenty pre ne na tento účel osobitne navrhnuté alebo upravené

24.

Elektronické vybavenie na zisťovanie skrytých výbušnín a komponenty preň osobitne navrhnuté, okrem:

televízneho alebo röntgenového kontrolného zariadenia

25.

Elektronické rušiace zariadenie osobitne navrhnuté na zabránenie vznietenia diaľkovým rádiovým ovládaním improvizovaných prístrojov a komponenty preň osobitne navrhnuté

26.

Zariadenia a prístroje osobitne navrhnuté na odpaľovanie výbuchov prostredníctvom elektrických alebo neelektrických prostriedkov vrátane odpaľovacích súprav, rozbušiek, zapaľovačov, zosilňovačov a detonačných šnúr a komponenty pre ne osobitne navrhnuté, okrem:

tých, ktoré sú osobitne navrhnuté na komerčné použitie pozostávajúce z využívania výbušnín na uvádzanie do činnosti alebo ovládanie iných zariadení alebo prístrojov, ktorých funkcia nespočíva vo vytváraní výbuchov (napr. nafukovače vzduchových vankúšov v autách, pohlcovače elektrických rázov ovládačov požiarnych striekačiek)

27.

Vybavenie a prístroje navrhnuté na účely nakladania s výbušným arzenálom, okrem:

ochranných krytov bômb;

kontajnerov na predmety, o ktorých sa vie alebo predpokladá, že ide o improvizované výbušné systémy

28.

Zariadenia nočného videnia a termo-optické prístroje a prístroje na intenzifikáciu obrazu alebo pevné senzory pre ne

29.

Výbušné náplne na lineárne rezanie

30.

Tieto výbušniny a súvisiace látky:

amatol

nitrocelulóza (obsahujúca viac ako 12,5 % dusíka)

nitroglykol

tetranitrát pentaerytritolu (PETN)

chlorid pikrylu

trinitrofenylmetylnitramín (tetryl)

2,4,6-trinitrotoluén (TNT)

31.

Softvér osobitne navrhnutý a technológia potrebná pre všetky položky uvedené v zozname


PRÍLOHA II

Zoznam osôb uvedený v článku 3 tejto spoločnej pozície

1.

Priezvisko, meno: Almatov, Zakirjan

Krycie meno:

Pohlavie: mužské

Titul, funkcia: minister vnútra

Adresa (ulica, číslo, PSČ, mesto, štát): Taškent, Uzbekistan

Dátum narodenia:

10. október 1949

Miesto narodenia (mesto, štát): Taškent, Uzbekistan

Číslo pasu alebo občianskeho preukazu (vrátane krajiny, ktorá ho vydala, dátumu a miesta vydania): číslo pasu DA 0002600 (diplomatický pas)

Národnosť: uzbecká

Ďalšie údaje (napr. meno otca a matky, daňové identifikačné číslo, telefónne alebo faxové číslo): žiadne

2.

Priezvisko, meno: Mulladžonov, Tochir Ochunovič

Krycie meno: ďalšie možné písanie priezviska: Mulladžanov

Pohlavie: mužské

Titul, funkcia: prvý tajomník ministra vnútra

Adresa (ulica, číslo, PSČ, mesto, štát): Taškent, Uzbekistan

Dátum narodenia:

10. október 1950

Miesto narodenia (mesto, štát): Ferghana, Uzbekistan

Číslo pasu alebo občianskeho preukazu (vrátane krajiny, ktorá ho vydala, dátumu a miesta vydania): číslo pasu DA 0003586 (diplomatický pas), platný do 5. novembra 2009

Národnosť: uzbecká

Ďalšie údaje (napr. meno otca a matky, daňové identifikačné číslo, telefónne alebo faxové číslo): žiadne

3.

Priezvisko, meno: Gulamov, Kadir Gafurovič

Krycie meno:

Pohlavie: mužské

Titul, funkcia: minister obrany

Adresa (ulica, číslo, PSČ, mesto, štát): Taškent, Uzbekistan

Dátum narodenia:

17. február 1945

Miesto narodenia (mesto, štát): Taškent, Uzbekistan

Číslo pasu alebo občianskeho preukazu (vrátane krajiny, ktorá ho vydala, dátumu a miesta vydania): číslo pasu DA 0002284 (diplomatický pas), platný do 24. októbra 2005

Národnosť: uzbecká

Ďalšie údaje (napr. meno otca a matky, daňové identifikačné číslo, telefónne alebo faxové číslo): žiadne

4.

Priezvisko, meno: Mirzajev, Ruslan

Krycie meno:

Pohlavie: mužské

Titul, funkcia: štátny radca Národnej bezpečnostnej rady

Adresa (ulica, číslo, PSČ, mesto, štát):

Dátum narodenia:

Miesto narodenia (mesto, štát):

Číslo pasu alebo občianskeho preukazu (vrátane krajiny, ktorá ho vydala, dátumu a miesta vydania):

Národnosť:

Ďalšie údaje (napr. meno otca a matky, daňové identifikačné číslo, telefónne alebo faxové číslo):

5.

Priezvisko, meno: Begalijev, Saidullo Begalijevič

Krycie meno:

Pohlavie: mužské

Titul, funkcia: regionálny guvernér Andižanu

Adresa (ulica, číslo, PSČ, mesto, štát):

Dátum narodenia:

Miesto narodenia (mesto, štát):

Číslo pasu alebo občianskeho preukazu (vrátane krajiny, ktorá ho vydala, dátumu a miesta vydania):

Národnosť:

Ďalšie údaje (napr. meno otca a matky, daňové identifikačné číslo, telefónne alebo faxové číslo):

6.

Priezvisko, meno: Achmedov, Kossimali

Krycie meno:

Pohlavie: mužské

Titul, funkcia: generálmajor

Adresa (ulica, číslo, PSČ, mesto, štát):

Dátum narodenia:

Miesto narodenia (mesto, štát):

Číslo pasu alebo občianskeho preukazu (vrátane krajiny, ktorá ho vydala, dátumu a miesta vydania):

Národnosť:

Ďalšie údaje (napr. meno otca a matky, daňové identifikačné číslo, telefónne alebo faxové číslo):

7.

Priezvisko, meno: Ergašev, Izmail Ergaševič

Krycie meno:

Pohlavie: mužské

Titul, funkcia: generálmajor (vo výslužbe)

Adresa (ulica, číslo, PSČ, mesto, štát): neznáma

Dátum narodenia:

5. august 1945

Miesto narodenia (mesto, štát): Vali Aitachaga, Uzbekistan

Číslo pasu alebo občianskeho preukazu (vrátane krajiny, ktorá ho vydala, dátumu a miesta vydania): žiadne údaje

Národnosť: uzbecká

Ďalšie údaje (napr. meno otca a matky, daňové identifikačné číslo, telefónne alebo faxové číslo): žiadne

8.

Priezvisko, meno: Ergašev, Pavel Islamovič

Krycie meno:

Pohlavie: mužské

Titul, funkcia: plukovník

Adresa (ulica, číslo, PSČ, mesto, štát):

Dátum narodenia:

Miesto narodenia (mesto, štát):

Číslo pasu alebo občianskeho preukazu (vrátane krajiny, ktorá ho vydala, dátumu a miesta vydania):

Národnosť:

Ďalšie údaje (napr. meno otca a matky, daňové identifikačné číslo, telefónne alebo faxové číslo):

9.

Priezvisko, meno: Mamo, Vladimir Adolfovič

Krycie meno:

Pohlavie: mužské

Titul, funkcia: generálmajor

Adresa (ulica, číslo, PSČ, mesto, štát):

Dátum narodenia:

Miesto narodenia (mesto, štát):

Číslo pasu alebo občianskeho preukazu (vrátane krajiny, ktorá ho vydala, dátumu a miesta vydania):

Národnosť:

Ďalšie údaje (napr. meno otca a matky, daňové identifikačné číslo, telefónne alebo faxové číslo):

10.

Priezvisko, meno: Pak, Gregori

Krycie meno:

Pohlavie: mužské

Titul, funkcia: plukovník

Adresa (ulica, číslo, PSČ, mesto, štát):

Dátum narodenia:

Miesto narodenia (mesto, štát):

Číslo pasu alebo občianskeho preukazu (vrátane krajiny, ktorá ho vydala, dátumu a miesta vydania):

Národnosť:

Ďalšie údaje (napr. meno otca a matky, daňové identifikačné číslo, telefónne alebo faxové číslo):

11.

Priezvisko, meno: Tadžijev, Valeri

Krycie meno:

Pohlavie: mužské

Titul, funkcia: plukovník

Adresa (ulica, číslo, PSČ, mesto, štát):

Dátum narodenia:

Miesto narodenia (mesto, štát):

Číslo pasu alebo občianskeho preukazu (vrátane krajiny, ktorá ho vydala, dátumu a miesta vydania):

Národnosť:

Ďalšie údaje (napr. meno otca a matky, daňové identifikačné číslo, telefónne alebo faxové číslo):

12.

Priezvisko, meno: Inojatov, Rustam Raulovič

Krycie meno:

Pohlavie: mužské

Titul, funkcia: veliteľ SNB (Národnej bezpečnostnej služby)

Adresa (ulica, číslo, PSČ, mesto, štát): Taškent, Uzbekistan

Dátum narodenia:

22. jún 1944

Miesto narodenia (mesto, štát): Šherabad, Uzbekistan

Číslo pasu alebo občianskeho preukazu (vrátane krajiny, ktorá ho vydala, dátumu a miesta vydania): číslo pasu DA 0003171 (diplomatický pas); tiež diplomatický pas č. 0001892 (platný do 15. septembra 2004)

Národnosť: uzbecká

Ďalšie údaje (napr. meno otca a matky, daňové identifikačné číslo, telefónne alebo faxové číslo): žiadne


16.11.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 299/80


SPOLOČNÁ POZÍCIA RADY 2005/793/SZBP

zo 14 novembra 2005

o dočasnom prijatí niektorých Palestínčanov členskými štátmi Európskej únie

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 15,

keďže:

(1)

Rada 21. mája 2002 prijala spoločnú pozíciu 2002/400/SZBP o dočasnom prijatí niektorých Palestínčanov členskými štátmi Európskej únie (1), ktorou sa im na obdobie najviac dvanásť mesiacov udeľujú vnútroštátne povolenia na vstup a pobyt na ich území.

(2)

Spoločnými pozíciami 2003/366/SZBP (2), 2004/493/SZBP (3) a 2004/748/SZBP (4) Rada rozhodla, že platnosť týchto povolení by sa mala predĺžiť o 12 mesiacov, potom o ďalších 6 a nakoniec o 12 mesiacov.

(3)

Platnosť týchto povolení by sa mala predĺžiť o ďalšie obdobie 12 mesiacov,

PRIJALA TÚTO SPOLOČNÚ POZÍCIU:

Článok 1

Členské štáty uvedené v článku 2 spoločnej pozície 2002/400/SZBP predĺžia platnosť vnútroštátnych povolení na vstup a pobyt udelených podľa článku 3 uvedenej spoločnej pozície o ďalšie obdobie 12 mesiacov.

Článok 2

Rada vyhodnotí uplatňovanie spoločnej pozície 2002/400/SZBP do 6 mesiacov od prijatia tejto spoločnej pozície.

Článok 3

Táto spoločná pozícia nadobúda účinnosť dňom svojho prijatia.

Článok 4

Táto spoločná pozícia sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 14. novembra 2005

Za Radu

predsednička

T. JOWELL


(1)  Ú. v. ES L 138, 28.5.2002, s. 33.

(2)  Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 51.

(3)  Ú. v. EÚ L 181, 18.5.2004, s. 24.

(4)  Ú. v. EÚ L 329, 4.11.2004, s. 20.