ISSN 1725-5147

Úradný vestník

Európskej únie

L 255

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 48
30. septembra 2005


Obsah

 

I.   Akty, ktorých uverejnenie je povinné

Strana

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1552/2005 zo 7. septembra 2005 o štatistike týkajúcej sa odborného vzdelávania v podnikoch ( 1 )

1

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1553/2005 zo 7. septembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1177/2003 o štatistike Spoločenstva o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC) ( 1 )

6

 

*

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1554/2005/ES zo 7. septembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Rady 2001/51/ES o akčnom programe Spoločenstva týkajúcom sa stratégie Spoločenstva v oblasti rovnosti žien a mužov a rozhodnutie č. 848/2004/ES ustanovujúce akčný plán Spoločenstva na podporu organizácií pôsobiacich na európskej úrovni v oblasti rovnosti medzi mužmi a ženami

9

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia

11

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií ( 1 )

22

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/39/ES zo 7. septembra 2005, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 74/408/EHS, ktorá sa týka motorových vozidiel vzhľadom na sedadlá, ich ukotvenia a hlavové opierky ( 1 )

143

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/40/ES zo 7. septembra 2005, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 77/541/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov o bezpečnostných pásoch a zadržiavacích systémoch motorových vozidiel ( 1 )

146

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/41/ES zo 7. septembra 2005, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/115/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa kotvových úchytiek bezpečnostných pásov motorových vozidiel ( 1 )

149

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/44/ES zo 7. septembra 2005 o harmonizovaných riečnych informačných službách (RIS) na vnútrozemských vodných cestách v Spoločenstve

152

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/45/ES zo 7. septembra 2005 o vzájomnom uznávaní osvedčení námorníkov vydávaných v členských štátoch a o zmene a doplnení smernice 2001/25/ES ( 1 )

160

 

 

Akty prijaté v súlade s hlavou VI Zmluvy o založení Európskej únie

 

*

Rámcové rozhodnutie Rady 2005/667/SVV z 12. júla 2005 na posilnenie trestnoprávneho rámca pre vynútiteľnosť práva proti znečisťovaniu mora z lodí

164

 

 

Korigendum

 

*

Zápisnica o opravách k dohode medzi Európskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými o spracovaní a postúpení údajov PNR leteckými dopravcami Úradu pre colnú správu a ochranu hraníc Ministerstva vnútornej bezpečnosti Spojených štátov amerických (Ú. v. EÚ L 183, 20.5.2004)

168

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I. Akty, ktorých uverejnenie je povinné

30.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1552/2005

zo 7. septembra 2005

o štatistike týkajúcej sa odborného vzdelávania v podnikoch

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 285 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (1),

keďže:

(1)

Na zasadnutí Európskej rady v Lisabone 23. a 24. marca 2000 si Európska únia stanovila strategický cieľ stať sa najkonkurencieschopnejším a najdynamickejším hospodárstvom založeným na vedomostiach vo svete, schopným zabezpečiť trvalý hospodársky rast pri zvyšovaní počtu a kvality pracovných miest a väčšej sociálnej súdržnosti.

(2)

Na dodržanie záväzku stať sa najkonkurencieschopnejším a najdynamickejším hospodárstvom založeným na vedomostiach vo svete je pre Úniu nevyhnutná zamestnanosť, prispôsobivosť a mobilita občanov.

(3)

Kľúčovým prvkom pri rozvoji a podpore kvalifikovanej, odborne vzdelanej a prispôsobivej pracovnej sily je celoživotné vzdelávanie.

(4)

V záveroch zasadnutia Rady z 5. mája 2003 o referenčných úrovniach priemerného európskeho vzdelávania a odbornej prípravy (referenčné hodnoty) (2) sa prijala nasledujúca referenčná hodnota pre celoživotné vzdelávanie: „Preto by do roku 2010 mala priemerná úroveň účasti dospelej populácie Európskej únie v produktívnom veku (25 — 64 rokov) na celoživotnom vzdelávaní dosiahnuť aspoň 12,5 %.“

(5)

Európska rada v Lisabone potvrdila, že celoživotné vzdelávanie je základným prvkom európskeho sociálneho modelu.

(6)

Nová európska stratégia zamestnanosti, ktorú potvrdilo rozhodnutie Rady 2003/578/ES z 22. júla 2003 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (3), má za cieľ zlepšiť príspevok k Lisabonskej stratégii a zaviesť jednotné a komplexné stratégie pre celoživotné vzdelávanie.

(7)

Pri uplatňovaní tohto nariadenia by sa mal zohľadniť pojem „osoby znevýhodnené na trhu práce“, uvedený v usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov.

(8)

Zvýšená pozornosť by sa mala venovať odbornému vzdelávaniu na pracovisku a počas pracovného času, keďže obidva tieto aspekty sú kľúčovými faktormi celoživotného vzdelávania.

(9)

Na rozvoj stratégií celoživotného vzdelávania a na monitorovanie pokroku pri ich uplatňovaní sú nevyhnutné porovnateľné štatistické informácie na úrovni Spoločenstva, najmä čo sa týka odborného vzdelávania v podnikoch.

(10)

Zostavovanie špecifických štatistík Spoločenstva sa riadi pravidlami stanovenými v nariadení Rady (ES) č. 322/97 zo 17. februára 1997 o štatistike Spoločenstva (4).

(11)

Prenos dôverných štatistických údajov sa riadi pravidlami, ktoré stanovuje nariadenie (ES) č. 322/97 a nariadenie Rady (Euratom, EHS) č. 1588/90 z 11. júna 1990 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev (5).

(12)

Nariadenie Komisie (ES) č. 831/2002 zo 17. mája 2002, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva, so zreteľom na prístup k dôverným údajom na výskumné účely (6) vytvorilo podmienky, na základe ktorých možno povoliť prístup k dôverným údajom poskytnutým orgánu Spoločenstva.

(13)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to vytvorenie spoločných štatistických noriem, ktoré by umožňovali vypracovanie harmonizovaných údajov o odbornom vzdelávaní v podnikoch, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(14)

Opatrenia potrebné na vykonanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy na výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (7). Tieto opatrenia by mali zohľadňovať dostupné kapacity v rámci členských štátov v oblasti zberu a spracovania údajov.

(15)

V súlade s článkom 3 rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom z 19. júna 1989 o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (8) sa uskutočnila porada s Výborom pre štatistické programy,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

Toto nariadenie ustanovuje spoločný rámec na zostavovanie štatistík Spoločenstva o odbornom vzdelávaní v podnikoch.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú nasledujúce vymedzenia pojmov:

1.

„podnik“ znamená podnik v zmysle vymedzenia pojmu uvedeného v nariadení Rady (EHS) č. 696/93 z 15. marca 1993 o štatistických jednotkách na účely pozorovania a analýzy výrobného systému v Spoločenstve (9),

2.

„NACE Rev. 1.1“ znamená všeobecnú odvetvovú klasifikáciu ekonomických činností v Európskom spoločenstve, ako je zavedená nariadením Rady (EHS) č. 3037/90 z 9. októbra 1990 o štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európskom spoločenstve (10).

Článok 3

Údaje určené na zber

1.   Členské štáty zbierajú údaje s cieľom zostavovať štatistiku Spoločenstva pre analýzu ďalšieho odborného vzdelávania v podnikoch v nasledujúcich oblastiach:

a)

podniková politika a podnikové stratégie odborného vzdelávania pri rozvíjaní zručností vlastnej pracovnej sily;

b)

riadenie, organizácia a formy ďalšieho odborného vzdelávania v podnikoch;

c)

úloha sociálnych partnerov pri zabezpečovaní všetkých aspektov ďalšieho odborného vzdelávania v podnikoch;

d)

prístup k ďalšiemu odbornému vzdelávaniu, jeho objem a obsah najmä v súvislosti s ekonomickou činnosťou a veľkosťou podniku;

e)

špecifické podnikové opatrenia týkajúce sa ďalšieho odborného vzdelávania, zamerané na zlepšenie zručností pracovnej sily v oblasti informačných a komunikačných technológií;

f)

možnosti prístupu zamestnancov v malých a stredných podnikoch (MSP) k ďalšiemu odbornému vzdelávaniu a získaniu nových zručností a konkrétne potreby MSP v oblasti poskytovania odborného vzdelávania;

g)

účinky opatrení verejnej politiky na ďalšie odborné vzdelávanie v podnikoch;

h)

rovnosť príležitostí pri prístupe k ďalšiemu odbornému vzdelávaniu v podnikoch pre všetkých zamestnancov najmä s ohľadom na pohlavie a špecifické vekové skupiny;

i)

osobitné opatrenia týkajúce sa ďalšieho odborného vzdelávania pre skupiny, ktoré sú na trhu práce znevýhodnené;

j)

opatrenia pre ďalšie odborné vzdelávanie v súvislosti s rôznymi typmi pracovných zmlúv;

k)

výdavky na ďalšie odborné vzdelávanie: úrovne a zdroje financovania, stimuly pre ďalšie odborné vzdelávanie a

l)

hodnotenie a monitorovanie postupov podnikov v súvislosti s ďalším odborným vzdelávaním.

2.   V súvislosti s počiatočným odborným vzdelávaním v podnikoch zbierajú členské štáty osobitné údaje o:

a)

účastníkoch počiatočného odborného vzdelávania a

b)

celkových výdavkoch na počiatočné odborné vzdelávanie.

Článok 4

Rozsah štatistík

Štatistiky o odbornom vzdelávaní v podnikoch zahŕňajú minimálne všetky ekonomické činnosti vymedzené v oddieloch C až K a O systému NACE Rev. 1.1.

Článok 5

Štatistické jednotky

1.   Na zber údajov sa ako štatistická jednotka použije podnik, ktorý vykonáva niektorú z ekonomických činností uvedených v článku 4 a zamestnáva 10 alebo viac zamestnancov.

2.   S ohľadom na špecifické rozdelenie podnikov podľa veľkosti na vnútroštátnej úrovni a vývoj politických potrieb členské štáty môžu rozšíriť vymedzenie pojmu štatistickej jednotky vo svojej krajine. Komisia môže tiež rozhodnúť o rozšírení vymedzenia tohto pojmu v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2, ak by toto rozšírenie významným spôsobom posilnilo reprezentatívnosť a kvalitu výsledkov prieskumu v daných členských štátoch.

Článok 6

Zdroje údajov

1.   Členské štáty získavajú potrebné údaje buď prieskumom v podnikoch, alebo kombináciou prieskumu v podnikoch a iných zdrojov, pričom uplatňujú zásady zníženého zaťaženia respondentov a administratívneho zjednodušenia.

2.   Členské štáty ustanovia pre podniky spôsoby, ako budú odpovedať na prieskum.

3.   Počas prieskumu sa podniky vyzvú, aby poskytli správne a úplné údaje v rámci stanovených termínov.

4.   Iné zdroje vrátane administratívnych údajov sa môžu použiť na doplnenie údajov, ktoré sa majú zbierať v prípade, že sú tieto zdroje vhodné z hľadiska dôležitosti a dodržania stanovených termínov.

Článok 7

Charakteristika prieskumu

1.   Prieskum je vzorkovým prieskumom.

2.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby sa zabezpečilo, že údaje, ktoré prenášajú, budú odrážať štruktúru obyvateľstva štatistických jednotiek. Prieskum sa vykoná spôsobom, ktorý umožní rozdelenie výsledkov na úrovni Spoločenstva aspoň v nasledujúcich kategóriách:

a)

ekonomické činnosti podľa NACE Rev. 1.1 a

b)

veľkosť podnikov.

3.   Výber vzoriek a požiadavky na presnosť, veľkosť vzoriek potrebná na splnenie týchto požiadaviek, ako aj špecifikácie NACE Rev. 1.1 a kategórie veľkosti, do ktorých sa môžu rozdeliť výsledky, sa určia v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2.

Článok 8

Postup prieskumu

1.   Na účely zníženia zaťaženia respondentov spôsob uskutočňovania prieskumu umožní, aby sa zber údajov prispôsobil vzhľadom na:

a)

podniky poskytujúce odborné vzdelávanie a ostatné podniky a

b)

rozličné formy odborného vzdelávania.

2.   Osobitné údaje, ktoré sa majú zbierať vo vzťahu k podnikom poskytujúcim odborné vzdelávanie a ostatným podnikom a vo vzťahu k rozličným formám odborného vzdelávania, sa určia v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2.

Článok 9

Kontrola kvality a správy

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie kvality údajov, ktoré prenášajú.

2.   Najneskôr do 21 mesiacov od konca každého referenčného obdobia uvedeného v článku 10 členské štáty predložia Komisii (Eurostatu) správu o kvalite, ktorá bude obsahovať všetky informácie a požadované údaje na overenie kvality prenesených údajov. V správe spresnia možné porušenie metodických požiadaviek.

3.   Na základe správ uvedených v odseku 2 Komisia (Eurostat) vyhodnotí kvalitu prenesených údajov s osobitným dôrazom na zabezpečenie porovnateľnosti údajov medzi členskými štátmi.

4.   Požiadavky na kvalitu údajov, ktoré sa majú zbierať a prenášať na účely štatistiky Spoločenstva o odbornom vzdelávaní v podnikoch, štruktúra správ o kvalite uvedených v odseku 2 a všetky opatrenia potrebné na hodnotenie alebo zlepšenie kvality údajov sa určia v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2.

Článok 10

Referenčné obdobie a pravidelnosť

1.   Referenčným obdobím na zber údajov je jeden kalendárny rok.

2.   Komisia určí prvý referenčný rok, v ktorom sa budú zbierať údaje v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2.

3.   Členské štáty zbierajú údaje každých päť rokov.

Článok 11

Prenos údajov

1.   Členské štáty a Komisia podporujú v rámci svojich oblastí právomocí podmienky na zvýšené využívanie elektronického zberu údajov, elektronického prenosu údajov a automatického spracovania údajov.

2.   Členské štáty odošlú Komisii (Eurostatu) jednotlivé údaje o podnikoch v súlade s jestvujúcimi ustanoveniami Spoločenstva o prenose dôverných štatistických údajov, ako je stanovené v nariadeniach (ES) č. 322/97 a (Euratom, EHS) č. 1588/90. Členské štáty zabezpečia, aby prenesené údaje neumožňovali priamu identifikáciu štatistických jednotiek.

3.   Členské štáty prenášajú údaje elektronicky, v zhode s príslušným technickým formátom a normou na výmenu, ktoré sa určia v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2.

4.   Členské štáty prenášajú úplné a správne údaje najneskôr 18 mesiacov po skončení každého referenčného obdobia.

Článok 12

Správa o vykonávaní

1.   Do 20. októbra 2010 a po porade s Výborom pre štatistické programy Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto nariadenia. Správa obsahuje najmä:

a)

hodnotenie prínosu pre Spoločenstvo, členské štáty a užívateľov štatistík vo vzťahu k záťaži respondentov a

b)

určenie oblastí možného zlepšenia a zmien alebo doplnení, ktoré sa považujú za potrebné na základe získaných výsledkov.

2.   Po predložení správy môže Komisia navrhnúť opatrenia na zlepšenie vykonávania tohto nariadenia.

Článok 13

Vykonávacie opatrenia

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia, vrátane opatrení, ktoré zohľadnia hospodársky a technický vývoj v oblasti zberu, prenosu a spracovania dát, sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2.

Článok 14

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Výbor pre štatistické programy.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

Článok 15

Financovanie

1.   Komisia poskytne členským štátom finančný príspevok na prvé referenčné obdobie, v ktorom sa zostavuje štatistika Spoločenstva ustanovená v tomto nariadení, na pomoc pri úhrade nákladov, ktoré im vzniknú pri zbere, spracovaní a prenose údajov.

2.   Výška finančného príspevku sa stanoví v rámci príslušného ročného rozpočtového postupu. Rozpočtový orgán určí dostupné rozpočtové prostriedky.

3.   Pri vykonávaní tohto nariadenia si Komisia môže prizvať na pomoc odborníkov a organizácie technickej pomoci, pričom ich financovanie môže byť upravené v celkovom finančnom rámci pre toto nariadenie. Komisia môže organizovať semináre, kolokviá alebo iné stretnutia odborníkov, ktoré môžu uľahčiť vykonávanie tohto nariadenia, a môže uskutočniť vhodné informačné, publikačné a propagačné akcie.

Článok 16

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 7. septembra 2005

Za Európsky parlament

predseda

J. BORRELL FONTELLES

Za Radu

predseda

C. CLARKE


(1)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 23. februára 2005 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 27. júna 2005.

(2)  Ú. v. EÚ C 134, 7.6.2003, s. 3.

(3)  Ú. v. EÚ L 197, 5.8.2003, s. 13.

(4)  Ú. v. ES L 52, 22.2.1997, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(5)  Ú. v. ES L 151, 15.6.1990, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1882/2003.

(6)  Ú. v. ES L 133, 18.5.2002, s. 7.

(7)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(8)  Ú. v. ES L 181, 28.6.1989, s. 47.

(9)  Ú. v. ES L 76, 30.3.1993, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1882/2003.

(10)  Ú. v. ES L 293, 24.10.1990, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1882/2003.


30.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/6


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1553/2005

zo 7. septembra 2005,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1177/2003 o štatistike Spoločenstva o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 285,

so zreteľom na návrh Komisie,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (1),

keďže:

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1177/2003 zo 16. júna 2003 o štatistike Spoločenstva o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC) (2) ustanovuje spoločný rámec pre systematickú tvorbu štatistík Spoločenstva o príjmoch a životných podmienkach, ktorý zahŕňa porovnateľné a včasné prierezové a dlhodobé údaje o príjmoch, ako aj o úrovni a zložení chudoby a sociálneho vylúčenia na národnej a európskej úrovni.

(2)

Následkom pristúpenia nových členských štátov do Európskej únie dňa 1. mája 2004 je potrebné rozšíriť prílohu II k nariadeniu (ES) č. 1177/2003, keďže táto príloha stanovuje pre každý členský štát minimálnu efektívnu veľkosť vzorky, ktorá sa vyžaduje v rámci systému EU-SILC.

(3)

Navyše sa zdá, že väčšina týchto nových členských štátov a niekoľko existujúcich členských štátov potrebuje dodatočný čas na prispôsobenie svojich systémov harmonizovaným metódam a definíciám, ktoré sa používajú pri zostavovaní štatistík Spoločenstva.

(4)

Nariadenie (ES) č. 1177/2003 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 1177/2003 sa mení a dopĺňa takto:

1.

V článku 4 sa odsek 2 nahrádza takto:

2.   „Odchylne od odseku 1 môže Česká republika, Nemecko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Holandsko, Poľsko, Slovinsko, Slovensko a Spojené kráľovstvo začať zber ročných prierezových a dlhodobých údajov v roku 2005.

Toto povolenie je podmienené tým, že tieto členské štáty poskytnú porovnateľné údaje za rok 2004 pre spoločné prierezové ukazovatele Európskej únie, ktoré prijala Rada pred 1. januárom 2003 v rámci otvorenej metódy koordinácie a ktoré je možné získať na základe nástroja EU-SILC.“

2.

V článku 13 sa dopĺňajú tieto odseky:

4.   „Odchylne od odseku 1 dostane Estónsko od Spoločenstva finančný príspevok na náklady spojené s prácami súvisiacimi so zberom údajov za štyri roky počínajúc rokom 2005.

5.   Financovanie na rok 2007 má byť zabezpečené z budúceho programu Spoločenstva.“

3.

Príloha II sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 7. septembra 2005

Za Európsky parlament

predseda

J. BORRELL FONTELLES

Za Radu

predseda

C. CLARKE


(1)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 10. mája 2005 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 12. júla 2005.

(2)  Ú. v. EÚ L 165, 3.7.2003, s. 1.


PRÍLOHA

„PRÍLOHA II

MINIMÁLNE EFEKTÍVNE VEĽKOSTI VZORIEK

 

Domácnosti

Osoby vo veku 16 rokov a viac, s ktorými sa má uskutočniť rozhovor

prierezové

dlhodobé

prierezové

dlhodobé

1

2

3

4

Členské štáty EÚ

Belgicko

4 750

3 500

8 750

6 500

Česká republika

4 750

3 500

10 000

7 500

Dánsko

4 250

3 250

7 250

5 500

Nemecko

8 250

6 000

14 500

10 500

Estónsko

3 500

2 750

7 750

5 750

Grécko

4 750

3 500

10 000

7 250

Španielsko

6 500

5 000

16 000

12 250

Francúzsko

7 250

5 500

13 500

10 250

Írsko

3 750

2 750

8 000

6 000

Taliansko

7 250

5 500

15 500

11 750

Cyprus

3 250

2 500

7 500

5 500

Lotyšsko

3 750

2 750

7 650

5 600

Litva

4 000

3 000

9 000

6 750

Luxembursko

3 250

2 500

6 500

5 000

Maďarsko

4 750

3 500

10 250

7 750

Malta

3 000

2 250

7 000

5 250

Holandsko

5 000

3 750

8 750

6 500

Rakúsko

4 500

3 250

8 750

6 250

Poľsko

6 000

4 500

15 000

11 250

Portugalsko

4 500

3 250

10 500

7 500

Slovinsko

3 750

2 750

9 000

6 750

Slovensko

4 250

3 250

11 000

8 250

Fínsko

4 000

3 000

6 750

5 000

Švédsko

4 500

3 500

7 500

5 750

Spojené kráľovstvo

7 500

5 750

13 750

10 500

Členské štáty EÚ spolu

121 000

90 750

250 150

186 850

Island

2 250

1 700

3 750

2 800

Nórsko

3 750

2 750

6 250

4 650

Spolu vrátane Islandu a Nórska

127 000

95 200

260 150

194 300

Poznámka: Odkaz sa týka efektívnej veľkosti vzorky, ktorá sa vyžaduje, ak je zisťovanie založené na jednoduchom náhodnom výbere (koeficient zostavenia vzorky vo vzťahu k premennej ‚miera rizika chudoby’ = 1,0). Skutočná veľkosť vzorky musí byť väčšia do takej miery, do akej koeficient zostavenia vzorky presiahne 1,0, aby sa kompenzovali všetky druhy neodpovede. Navyše sa veľkosť vzorky vzťahuje na počet platných domácností, od ktorých (od všetkých ich členov) sa získali všetky alebo takmer všetky požadované informácie.“


30.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/9


ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY č. 1554/2005/ES

zo 7. septembra 2005,

ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Rady 2001/51/ES o akčnom programe Spoločenstva týkajúcom sa stratégie Spoločenstva v oblasti rovnosti žien a mužov a rozhodnutie č. 848/2004/ES ustanovujúce akčný plán Spoločenstva na podporu organizácií pôsobiacich na európskej úrovni v oblasti rovnosti medzi mužmi a ženami

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 13 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (1),

keďže:

(1)

Rada svojím rozhodnutím 2001/51/ES (2) ustanovila program, ktorý sa týka rámcovej stratégie Spoločenstva v oblasti rovnosti pohlaví na zlepšenie porozumenia otázok, ktoré sa týkajú rovnosti pohlaví, podpory a šírenia hodnôt a praktík, ktoré zdôrazňujú rovnosť pohlaví, a na rozvoj schopností aktérov týkajúcich sa efektívnej podpory rovnosti pohlaví.

(2)

Európsky parlament a Rada svojím rozhodnutím č. 848/2004/ES (3) ustanovili akčný plán Spoločenstva na podporu organizácií pôsobiacich na európskej úrovni v oblasti rovnosti medzi mužmi a ženami na účely podpory aktivít tých organizácií, ktorých prebiehajúce programy práce alebo špecifické opatrenia slúžia všeobecnému európskemu záujmu v oblasti rovnosti medzi mužmi a ženami alebo plnia cieľ, ktorý je súčasťou politiky Európskej únie v tejto oblasti.

(3)

Oba programy skončia 31. decembra 2005. Vzhľadom na ciele stanovené v článku 13 zmluvy je nevyhnutné zabezpečiť kontinuitu politiky Spoločenstva zameranej na podporu rovnosti pohlaví.

(4)

Programy je potrebné predĺžiť o prechodné obdobie jedného roka, až kým nebude ustanovený nový viacročný rámcový program na financovanie akcií v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti na obdobie rokov 2007 až 2013, vrátane tej časti, ktorá je zameraná na rovnosť pohlaví.

(5)

Rozhodnutie 2001/51/ES bolo založené na článku 13 zmluvy. Avšak po zmenách a doplneniach zavedených Zmluvou z Nice, špecifický právny základ pre prijatie stimulačných opatrení Spoločenstva, ktoré majú prispieť k boju proti diskriminácii, predstavuje článok 13 ods. 2. Preto je vhodné, aby zmeny a doplnenia rozhodnutia 2001/51/ES boli založené práve na článku 13 ods. 2,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Rozhodnutie 2001/51/ES sa týmto mení a dopĺňa takto:

1.

V článku 1 sa slová „do 31. decembra 2005“ nahrádzajú slovami „do 31. decembra 2006“.

2.

Článok 11 ods. 1 sa nahrádza takto:

1.   „Odporúčaná finančná čiastka na vykonanie programu na obdobie 2001 – 2006 je 61,5 milióna EUR.“

Článok 2

Rozhodnutie č. 848/2004/ES sa týmto mení a dopĺňa takto:

1.

V článku 1 ods. 3 sa slová „31. decembra 2005“ nahrádzajú slovami „31. decembra 2006“.

2.

Článok 6 ods. 1 sa nahrádza takto:

1.   „Finančný rámec na vykonanie tohto programu na obdobie rokov 2004 – 2006 je 3,3 milióna EUR.“

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Štrasburgu 7. decembra 2005

Za Európsky parlament

predseda

J. BORRELL FONTELLES

Za Radu

predseda

C. CLARKE


(1)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 26. mája 2005 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 12. júla 2005.

(2)  Ú. v. ES L 17, 19.1.2001, s. 22.

(3)  Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 18. Rozhodnutie opravené v Ú. v. EÚ L 195, 2.6.2004, s. 7.


30.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/11


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2005/35/ES

zo 7. septembra 2005

o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 80 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)

Politika Spoločenstva v oblasti námornej bezpečnosti má za cieľ vysokú úroveň bezpečnosti a ochrany životného prostredia a zakladá sa na chápaní, že všetky strany zapojené do prepravy tovaru cez moria zodpovedajú za to, že lode používané vo vodách Spoločenstva spĺňajú platné pravidlá a normy.

(2)

Materiálové normy všetkých členských štátov pre vypúšťanie znečisťujúcich látok z lodí vo všetkých členských štátoch sú založené na dohovore Marpol 73/78; tieto pravidlá však denne ignoruje veľmi veľký počet lodí plaviacich sa vo vodách Spoločenstva bez toho, aby sa uskutočnila náprava.

(3)

Vykonávanie dohovoru Marpol 73/78 vykazuje nezrovnalosti medzi členskými štátmi, a preto je potrebné harmonizovať jeho vykonávanie na úrovni Spoločenstva; najmä prax členských štátov pri ukladaní sankcií za vypúšťanie znečisťujúcich látok z lodí vykazuje značné rozdiely.

(4)

Opatrenia odrádzajúceho charakteru tvoria integrálnu súčasť politiky Spoločenstva v oblasti námornej bezpečnosti, pretože zabezpečujú spojenie medzi zodpovednosťou každej strany zapojenej do námornej prepravy znečisťujúceho tovaru a jej vystavením sa sankciám; na dosiahnutie účinnej ochrany životného prostredia sú preto potrebné účinné, odrádzajúce a primerané sankcie.

(5)

Na tento účel je nevyhnutné aproximovať prostredníctvom primeraných právnych nástrojov existujúce právne predpisy, najmä presne vymedziť príslušné porušenia, prípady výnimiek, minimálne pravidlá pre sankcie, zodpovednosť a súdnu právomoc.

(6)

Táto smernica je doplnená podrobnými pravidlami o trestných činoch a sankciách, ako aj ďalšími ustanoveniami stanovenými v rámcovom rozhodnutí Rady 2005/667/SVV z 12. júla 2005 na posilnenie trestnoprávneho rámca pre vynútiteľnosť práva proti znečisťovaniu mora z lodí (3).

(7)

Ani medzinárodný režim občianskoprávnej zodpovednosti a náhrady škody spôsobenej znečisťovaním ropnými látkami, ani režim týkajúci sa znečisťovania mora inými nebezpečnými alebo škodlivými látkami nezabezpečujú dostatočne odrádzajúce účinky na odradenie strán zapojených do prepravy nebezpečných nákladov po mori od praktík, ktoré nespĺňajú normy; požadované odrádzajúce účinky možno dosiahnuť len zavedením sankcií uplatňovaných voči každej osobe, ktorá spôsobí alebo prispeje k znečisteniu mora; sankcie by sa mali uplatňovať nielen voči vlastníkovi lode alebo veliteľovi lode, ale aj voči vlastníkovi nákladu, klasifikačnej spoločnosti alebo každej zúčastnenej osobe.

(8)

Vypúšťanie znečisťujúcich látok z lodí by sa malo považovať za porušenie, ak je spáchané úmyselne, z nepozornosti alebo závažnej nedbanlivosti. Tieto porušenia sa považujú za trestné činy za podmienok, ktoré sú ustanovené v rámcovom rozhodnutí 2005/667/SVV, ktorým sa dopĺňa táto smernica.

(9)

Sankcie za vypúšťanie znečisťujúcich látok z lodí sa netýkajú občianskoprávnej zodpovednosti dotknutých strán, a tak nepodliehajú žiadnym pravidlám týkajúcim sa obmedzenia alebo prenesenia občianskoprávnych zodpovedností, ani neobmedzujú účinnú náhradu škody obetiam nehôd, pri ktorých došlo k znečisteniu.

(10)

Existuje potreba ďalšej účinnej spolupráce medzi členskými štátmi, aby sa zabezpečilo, že vypúšťanie znečisťujúcich látok z lodí je včas zaznamenané a páchatelia identifikovaní. Európska námorná bezpečnostná agentúra zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 (4) z tohto dôvodu musí zohrávať kľúčovú úlohu pri spolupráci s členskými štátmi zameranej na vývoj technických riešení a poskytovanie technickej pomoci súvisiacej s vykonávaním tejto smernice a pri plnení akejkoľvek úlohy pridelenej Komisii s cieľom účinného vykonávania tejto smernice.

(11)

Aby bolo možné lepšie predchádzať a bojovať proti znečisťovaniu morí, je potrebné vytvoriť súčinnosť medzi orgánmi, ktoré zabezpečujú vynútiteľnosť práva, ako sú vnútroštátne pobrežné stráže. V tejto súvislosti by Komisia mala vykonať realizačnú štúdiu o európskej pobrežnej stráži venovanú prevencii znečistenia a reakcii a objasniť náklady a úžitky. Po tejto štúdii by v prípade potreby mal nasledovať návrh na vytvorenie európskej pobrežnej stráže.

(12)

Ak existuje jasný objektívny dôkaz, že vypúšťanie spôsobuje veľké škody alebo hrozbu veľkej škody, členské štáty by mali predložiť vec svojim príslušným orgánom s cieľom začať konanie v súlade s článkom 220 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z roku 1982.

(13)

Vynútiteľnosť smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/59/ES z 27. novembra 2000 o prístavných zberných zariadeniach na lodný odpad a zvyšky nákladu (5) je spolu s touto smernicou kľúčovým nástrojom v rámci súboru preventívnych opatrení proti znečisťovaniu mora z lodí.

(14)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (6).

(15)

Keďže ciele tejto smernice, a to začlenenie medzinárodných noriem o znečisťovaní z lodí do práva Spoločenstva a zavedenie sankcií — trestných alebo správnych — za ich porušenie na účel zabezpečenia vysokej úrovne bezpečnosti a ochrany životného prostredia pri námornej doprave nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(16)

Táto smernica plne rešpektuje Chartu základných práv Európskej únie; spravodlivé a nestranné vypočutie sa zaručuje každému, kto je podozrivý z porušenia, a sankcie musia byť primerané,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Účel

1.   Účelom tejto smernice je začleniť medzinárodné normy o znečisťovaní z lodí do práva Spoločenstva a zabezpečiť, aby osoby zodpovedné za vypúšťanie podliehali primeraným sankciám, ako sa uvádza v článku 8, s cieľom zlepšiť námornú bezpečnosť a ochranu morského prostredia pred znečisťovaním z lodí.

2.   Táto smernica nebráni členským štátom, aby voči znečisťovaniu z lodí prijali prísnejšie opatrenia v súlade s medzinárodným právom.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

1.

„Marpol 73/78“ znamená Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovania z lodí z roku 1973 a jeho protokol z roku 1978 v jeho platnom znení.

2.

„Znečisťujúce látky“ znamenajú látky, ktoré sú uvedené v prílohách I (ropné látky) a II (škodlivé kvapalné látky vo veľkom množstve) dohovoru Marpol 73/78.

3.

„Vypúšťanie“ znamená čímkoľvek spôsobené vypustenie z lode podľa článku 2 dohovoru Marpol 73/78.

4.

„Loď“ znamená námornú loď akéhokoľvek typu bez ohľadu na jej vlajku, ktorá je prevádzkovaná v morskom prostredí, vrátane člnov s nosnými krídlami, vznášadiel, ponoriek a plávajúcich prístrojov.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1.   Táto smernica sa v súlade s medzinárodným právom vzťahuje na vypúšťanie znečisťujúcich látok:

a)

vo vnútorných vodách členského štátu, vrátane prístavov v rozsahu, v akom sa uplatňuje režim Marpol;

b)

v teritoriálnych vodách členského štátu;

c)

v morských úžinách využívaných pre medzinárodnú plavbu podliehajúcu režimu tranzitného prechodu, ako je to stanovené v časti III oddiele 2 Dohovoru Organizácie spojených národov o morskom práve z roku 1982 v rozsahu, v akom členský štát vykonáva súdnu právomoc nad takými morskými úžinami;

d)

vo výhradnej hospodárskej zóne alebo v rovnocennej zóne členského štátu, zriadenej v súlade s medzinárodným právom, a

e)

na šírom mori.

2.   Táto smernica sa uplatňuje pri vypúšťaní znečisťujúcich látok z akejkoľvek lode bez ohľadu na jej vlajku s výnimkou vojnových lodí, pomocných námorných vojnových lodí alebo iných lodí, ktoré vlastní alebo prevádzkuje štát a v danom čase ich používa iba na vládne nekomerčné účely.

Článok 4

Porušenia

Členské štáty zabezpečia, aby sa vypúšťanie znečisťujúcich látok loďami do ktorejkoľvek z oblastí uvedených v článku 3 ods. 1 považovalo za porušenie, ak bolo spáchané úmyselne, z nepozornosti alebo závažnej nedbanlivosti. Tieto porušenia sa považujú za trestné činy za podmienok, ktoré sú ustanovené v rámcovom rozhodnutí 2005/667/SVV, ktorým sa dopĺňa táto smernica.

Článok 5

Výnimky

1.   Vypúšťanie znečisťujúcich látok do ktorejkoľvek z oblastí uvedených v článku 3 ods. 1 sa nepovažuje za porušenie smernice, ak spĺňa podmienky stanovené v pravidlách 9, 10, 11 písm. a) alebo v pravidle 11 písm. c) prílohy I alebo v pravidlách 5, 6 písm. a) alebo 6 písm. c) prílohy II dohovoru Marpol 73/78.

2.   Vypúšťanie znečisťujúcich látok do oblastí uvedených v článku 3 ods. 1 písm. c), d) a e) sa nepovažuje za porušenie zo strany vlastníka lode, veliteľa lode alebo posádky konajúcej na zodpovednosť veliteľa lode, ak spĺňa podmienky stanovené v pravidle 11 písm. b) prílohy I alebo v pravidle 6 písm. b) prílohy II dohovoru Marpol 73/78.

Článok 6

Donucovacie opatrenia týkajúce sa lodí v prístave členského štátu

1.   Ak na základe nezrovnalostí alebo informácií vznikne podozrenie, že z lode, ktorá sa dobrovoľne nachádza v prístave alebo v mimopobrežnom termináli členského štátu došlo alebo dochádza k vypúšťaniu znečisťujúcich látok do ktorejkoľvek z oblastí uvedených v článku 3 ods. 1, členský štát zabezpečí, aby bola vykonaná príslušná kontrola v súlade s vnútroštátnym právom, berúc do úvahy príslušné pokyny, ktoré schválila Medzinárodná námorná organizácia.

2.   Pokiaľ sa kontrolou uvedenou v odseku 1 zistia skutočnosti, ktoré by mohli naznačovať porušenie v zmysle článku 4, musia byť informované príslušné orgány tohto členského štátu a štátu vlajky.

Článok 7

Donucovacie opatrenia zo strany pobrežných štátov týkajúce sa lodí v režime tranzit

1.   Ak sa údajné vypúšťanie znečisťujúcich látok uskutoční v oblastiach uvedených v článku 3 ods. 1 písm. b), c), d) alebo e) a loď, ktorá je z vypúšťania podozrivá, sa nezastaví v prístave členského štátu, ktorý má informácie o údajnom vypúšťaní, uplatní sa tento postup:

a)

ak je najbližší prístav určenia v inom členskom štáte, dotknuté členské štáty úzko spolupracujú pri kontrole uvedenej v článku 6 ods. 1 a pri rozhodovaní o vhodných opatreniach vzťahujúcich sa na takéto vypúšťanie;

b)

ak je najbližší prístav určenia v štáte mimo Spoločenstva, členský štát vykoná potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby bol najbližší prístav určenia o údajnom vypúšťaní informovaný, a požiada štát najbližšieho prístavu určenia, aby vzhľadom na takéto vypúšťanie vykonal vhodné opatrenia.

2.   Ak existuje jednoznačný objektívny dôkaz, že sa loď plaviaca sa v oblastiach uvedených v článku 3 ods. 1 písm. b) alebo d) dopustila v oblasti uvedenej v článku 3 ods. 1 písm. d) porušenia, ktorého dôsledkom bolo vypustenie, ktoré spôsobilo škodu veľkého rozsahu alebo hrozbu škody veľkého rozsahu v pobrežnom pásme, alebo príbuzných záujmov dotknutého členského štátu alebo na zdrojoch v oblastiach uvedených v článku 3 ods. 1 písm. b) alebo d), štát, pokiaľ časť XII oddiel 7 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z roku 1982 neustanovuje inak, a za predpokladu, že dôkazy to potvrdzujú, odovzdá prípad príslušným orgánom s cieľom začatia konania, vrátane konania o zadržaní lode v súlade s vnútroštátnym právom.

3.   V každom prípade je potrebné informovať orgány štátu vlajky.

Článok 8

Sankcie

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby porušenia podľa článku 4 podliehali účinným, primeraným a odradzujúcim sankciám, ktoré môžu zahŕňať trestné alebo správne sankcie.

2.   Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa sankcie uvedené v odseku 1 uplatnili voči každej osobe, ktorá je uznaná zodpovednou za porušenie podľa článku 4.

Článok 9

Súlad s medzinárodným právom

Členské štáty uplatňujú ustanovenia tejto smernice bez formálnej alebo skutočnej diskriminácie zahraničných lodí a v súlade s platným medzinárodným právom, vrátane oddielu 7 časti XII Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z roku 1982, a bez meškania informujú štát vlajky lode a každý iný dotknutý štát o opatreniach prijatých v súlade s touto smernicou.

Článok 10

Sprievodné opatrenia

1.   Na účely tejto smernice členské štáty a Komisia, ak je to vhodné, úzko spolupracujú s Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou a zohľadňujú akčný program ako reakciu na havarijné alebo úmyselné znečistenie mora, ako to stanovuje rozhodnutie č. 2850/2000/ES (7) a, ak je to vhodné, vykonávanie smernice 2000/59/ES, aby:

a)

vyvinuli potrebné informačné systémy, ktoré sa vyžadujú na efektívne vykonávanie tejto smernice;

b)

vytvorili spoločné postupy a usmernenia na základe tých, ktoré jestvujú na medzinárodnej úrovni najmä pre:

monitorovanie a skorú identifikáciu lodí, ktoré vypúšťajú znečisťujúce látky a tak porušujú túto smernicu vrátane, keď je to vhodné, palubného monitorovacieho zariadenia;

spoľahlivé metódy na sledovanie znečisťujúcich látok v mori vypúšťaných z konkrétnej lode a

účinnú vynútiteľnosť tejto smernice.

2.   V súlade so svojimi úlohami definovanými v nariadení (ES) č. 1406/2002 Európska námorná bezpečnostná agentúra:

a)

pracuje s členskými štátmi pri vyvíjaní technických riešení a poskytovaní technickej pomoci vo vzťahu k vykonávaniu tejto smernice, pri činnostiach, ako je zisťovanie stôp po vypúšťaní pomocou satelitného monitorovania a sledovania;

b)

pomáha Komisii pri vykonávaní tejto smernice, ak je to potrebné, vrátane návštev v členských štátoch v súlade s článkom 3 nariadenia (ES) č. 1406/2002.

Článok 11

Realizačná štúdia

Komisia do konca roku 2006 predloží Európskemu parlamentu a Rade realizačnú štúdiu o európskej pobrežnej stráži, venovanú prevencii znečisťovania a reakcii, objasňujúcu náklady a úžitok.

Článok 12

Podávanie správ

Členské štáty podávajú Komisii každé tri roky správu o uplatňovaní tejto smernice príslušnými orgánmi. Na základe týchto správ Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu Spoločenstva. V tejto správe Komisia posúdi, okrem iného, vhodnosť prehodnotenia alebo rozšírenia rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Popíše aj vývoj príslušnej judikatúry v členských štátoch a posúdi možnosť vytvorenia verejnej databázy, obsahujúcej túto relevantnú judikatúru.

Článok 13

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí (COSS), zriadený článkom 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002 (8).

2.   Ak sa odkazuje na tento článok, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenie jeho článku 8.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je jeden mesiac.

Článok 14

Poskytovanie informácií

Komisia pravidelne informuje výbor zriadený na základe článku 4 rozhodnutia č. 2850/2000/ES o všetkých navrhovaných opatreniach alebo iných dôležitých činnostiach týkajúcich sa reakcie na znečistenie mora.

Článok 15

Postup pri zmenách a doplneniach

V súlade s článkom 5 nariadenia (ES) č. 2099/2002 a podľa postupu uvedeného v článku 13 tejto smernice môže COSS vylúčiť zmeny a doplnenia dohovoru Marpol 73/78 z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

Článok 16

Vykonávanie

Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 1. marca 2007 a bez meškania o tom budú informovať Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Článok 17

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 18

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 7. septembra 2005

Za Európsky parlament

predseda

J. BORRELL FONTELLES

Za Radu

predseda

C. CLARKE


(1)  Ú. v. EÚ C 220, 16.9.2003, s. 72.

(2)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 13. januára 2004 (Ú. v. EÚ C 92 E, 16.4.2004, s. 77), spoločná pozícia Rady zo 7. októbra 2004 (Ú. v. EÚ C 25 E, 1.2.2005, s. 29), pozícia Európskeho parlamentu z 23. februára 2005 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 12. júla 2005.

(3)  Pozri stranu 164 tohto úradného vestníka.

(4)  Ú. v. ES L 208, 5.8.2002, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 724/2004 (Ú. v. EÚ L 129, 29.4.2004, s. 1).

(5)  Ú. v. ES L 332, 28.12.2000, s. 81. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2002/84/ES (Ú. v. ES L 324, 29.11.2002, s. 53).

(6)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(7)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2850/2000/ES z 20. decembra 2000, ktorým sa ustanovuje rámec Spoločenstva pre spoluprácu v oblasti havarijného alebo úmyselného znečisťovania mora (Ú. v. ES L 332, 28.12.2000, s. 1). Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím č. 787/2004/ES (Ú. v. EÚ L 138, 30.4.2004, s. 12).

(8)  Ú. v. ES L 324, 29.11.2002, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 415/2004 (Ú. v. EÚ L 68, 6.3.2004, s. 10).


PRÍLOHA

Zhrnutie pravidiel dohovoru Marpol 73/78 o vypúšťaní ropných látok a škodlivých kvapalných látok, ako je uvedené v článku 2 ods. 2, na referenčné účely

Časť I: Ropné látky (dohovor Marpol 73/78, príloha I)

Na účely prílohy I dohovoru Marpol 73/78 „ropa“ znamená ropné látky v akejkoľvek forme vrátane surovej ropy, palivovej nafty, ropného kalu, ropných zvyškov a rafinovaných výrobkov (okrem petrochemikálií, ktoré podliehajú ustanoveniam prílohy II dohovoru Marpol 73/78) a „ropná zmes“ znamená zmes s akýmkoľvek ropným obsahom.

Výňatky z príslušných ustanovení prílohy I dohovoru Marpol 73/78:

 

Pravidlo 9: Kontrola vypúšťania ropy

1.

Pokiaľ ustanovenia pravidiel 10 a 11 tejto prílohy a odseku 2 tohto pravidla neustanovujú inak, akékoľvek vypúšťanie ropy alebo ropných zmesí do mora z lodí, na ktoré sa vzťahuje táto príloha, je zakázané, okrem prípadu, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

pre ropný tanker s výnimkou prípadov uvedených v písmene b) tohto odseku:

i)

tanker sa nenachádza v osobitnej oblasti;

ii)

tanker sa nachádza viac než 50 morských míľ od najbližšej pevniny;

iii)

tanker je v plavbe;

iv)

okamžitá výtoková rýchlosť vypúšťania ropných látok nepresahuje 30 litrov na morskú míľu;

v)

celkové množstvo ropných látok vypustených do mora nepresahuje pri existujúcich tankeroch 1/15 000 celkového množstva jednotlivého nákladu, z ktorého zvyšky pochádzajú, a pri nových tankeroch 1/30 000 celkového množstva jednotlivého nákladu, z ktorého zvyšky pochádzajú, a

vi)

tanker má v činnosti systém na monitorovanie a kontrolu vypúšťania ropných látok a zbernú nádrž, ako to vyžaduje pravidlo 15 tejto prílohy;

b)

z lode inej ako ropný tanker s celkovou priestornosťou 400 ton a viac a zo stokových priestorov strojovne okrem stokových priestorov čerpacej stanice nákladu ropného tankera, ak sa nemieša s ropným zvyškom nákladu:

i)

loď sa nenachádza v osobitnej oblasti;

ii)

loď je v plavbe;

iii)

obsah ropných látok nezriedeného odpadu nepresahuje 15 častíc na milión a

iv)

loď má v činnosti [zariadenie na monitorovanie, kontrolu a filtrovanie], ako to vyžaduje pravidlo 16 tejto prílohy.

2.

V prípade lode inej ako ropný tanker s celkovou priestornosťou menšou než 400 ton, pokiaľ nie je v osobitnej oblasti, správa [štátu vlajky] zabezpečí, že loď je vybavená čo možno najschodnejším a najrozumnejším spôsobom zariadením na uskladnenie zvyškov ropných látok na palube a jeho vypustenie do zberného zariadenia alebo do mora v súlade s požiadavkami odseku 1 písm. b) tohto pravidla.

3.

[...]

4.

Ustanovenia odseku 1 tohto pravidla sa nevzťahujú na vypúšťanie čistej alebo oddelenej záťaže alebo nespracovaných ropných zmesí, ktorých ropný obsah bez toho, aby boli zriedené, nepresahuje 15 častíc na milión a ktoré nepochádzajú zo stokových priestorov čerpacej stanice nákladu a nie sú zmiešané s ropnými zvyškami nákladu.

5.

Vypúšťanie do mora nesmie obsahovať chemikálie alebo iné látky v množstvách alebo koncentráciách, ktoré ohrozujú morské prostredie, alebo chemikálie alebo iné látky, primiešané na účely obchádzania podmienok vypúšťania uvedených v tomto pravidle.

6.

Zvyšky ropných látok, ktoré nemožno vypúšťať do mora v súlade s odsekmi 1, 2 a 4 tohto pravidla, sa musia uchovať na palube alebo vypúšťať do zberných zariadení.

7.

[...]

 

Pravidlo 10: Metódy na zabránenie znečistenia mora ropnými látkami z lodí, ktoré sa plavia v osobitných oblastiach

1.

Na účely tejto prílohy sú osobitnými oblasťami oblasť Stredozemného mora, oblasť Baltického mora, oblasť Čierneho mora, oblasť Červeného mora, „oblasť Perzského zálivu“, oblasť Adenského zálivu, antarktická oblasť a severozápadné európske vody [ako sú ďalej definované a uvedené podrobnejšie].

2.

Ak ustanovenia pravidla 11 tejto prílohy neustanovujú inak:

a)

Akékoľvek vypúšťanie ropných látok alebo ropnej zmesi do mora z akéhokoľvek ropného tankera a akejkoľvek lode, ktorá nie je ropným tankerom, s celkovou priestornosťou 400 ton a viac je v osobitnej oblasti zakázané. […]

b)

[...] Akékoľvek vypúšťanie ropných látok alebo ropnej zmesi do mora z lode, ktorá nie je ropným tankerom, s celkovou priestornosťou menšou ako 400 ton, je v osobitnej oblasti zakázané okrem prípadu, keď obsah ropných látok nezriedeného odpadu nepresahuje 15 častíc na milión.

3.

a)

Ustanovenia odseku 2 tohto pravidla sa nevzťahujú na vypúšťanie čistej alebo oddelenej záťaže.

b)

Ustanovenia pododseku 2 písm. a) tohto pravidla sa neuplatňujú na vypúšťanie spracovanej vody zo stokových priestorov strojovní za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

i)

stoková voda nepochádza zo stokových priestorov čerpacích staníc nákladu;

ii)

voda zo stokových priestorov nie je zmiešaná so zvyškami ropných látok nákladu;

iii)

loď je v plavbe;

iv)

obsah ropných látok nezriedeného odpadu nepresahuje 15 častíc na milión;

v)

loď má v činnosti filtrovacie zariadenie v súlade s pravidlom 16 ods. 5 tejto prílohy a

vi)

filtrovací systém je vybavený aretačným zariadením, ktoré zabezpečí, že vypúšťanie sa automaticky zastaví, ak ropný obsah odpadu presiahne 15 častíc na milión.

4.

a)

Žiadne vypúšťanie do mora nesmie obsahovať chemikálie alebo iné látky v množstvách alebo koncentráciách, ktoré ohrozujú morské prostredie, alebo chemikálie alebo iné látky primiešané na účely obchádzania podmienok vypúšťania uvedených v tomto pravidle.

b)

Zvyšky ropných látok, ktoré nemožno vypúšťať do mora v súlade s odsekom 2 alebo 3 tohto pravidla, sa musia uchovať na palube alebo vypustiť do zberných zariadení.

5.

Nič v tomto pravidle nezakazuje lodi na ceste, ktorej iba časť vedie cez osobitnú oblasť, aby mimo osobitnej oblasti uskutočnila vypúšťanie v súlade s pravidlom 9 tejto prílohy.

6.

[...]

7.

[...]

8.

[...]

 

Pravidlo 11: Výnimky

 

Pravidlá 9 a 10 tejto prílohy sa neuplatňujú na:

a)

vypúšťanie ropných látok alebo ropnej zmesi do mora, potrebné na účely zabezpečenia bezpečnosti lode alebo záchrany života na mori, alebo

b)

vypúšťanie ropných látok alebo ropnej zmesi do mora následkom poškodenia lode alebo jej zariadenia:

i)

za predpokladu, že po výskyte poškodenia alebo zistení vypúšťania na účely zabránenia vypúšťania alebo jeho minimalizácie boli vykonané všetky náležité opatrenia, a

ii)

okrem prípadu, ak vlastník lode alebo veliteľ lode konal buď s úmyslom spôsobiť škodu alebo nedbanlivo s tým, že vedel, že by pravdepodobne vznikla škoda, alebo

c)

vypúšťanie látok obsahujúcich ropu do mora, schválené správou [štátu vlajky], ak sa použije na účel boja proti určitým prípadom znečistenia, aby sa tak minimalizovala škoda zo znečistenia. Každé také vypúšťanie podlieha schváleniu vlády štátu, v ktorého súdnej právomoci sa má vykonať zamýšľané vypúšťanie.

Časť II: Škodlivé kvapalné látky (dohovor Marpol 73/78, príloha II)

Výňatky z príslušných ustanovení prílohy II dohovoru Marpol 73/78:

 

Pravidlo 3: Kategorizácia a zoznam škodlivých kvapalných látok

1.

Na účely tohto pravidla a tejto prílohy sa škodlivé kvapalné látky delia do štyroch kategórií:

a)

Kategória A: Škodlivé kvapalné látky, ktoré by, ak sa vypustia do mora pri čistení alebo čerpaní vody z balastových nádrží, predstavovali veľké ohrozenie buď pre morské zdroje, alebo ľudské zdravie, alebo by spôsobili vážne poškodenie prostredia alebo iného riadneho využitia mora, a preto odôvodňujú uplatnenie prísnych opatrení proti znečisteniu.

b)

Kategória B: Škodlivé kvapalné látky, ktoré by, ak sa vypustia do mora pri čistení alebo čerpaní vody z balastových nádrží, predstavovali ohrozenie buď pre morské zdroje, alebo ľudské zdravie, alebo by spôsobili poškodenie prostredia alebo iného riadneho využitia mora, a preto odôvodňujú uplatnenie osobitných opatrení proti znečisteniu.

c)

Kategória C: Škodlivé kvapalné látky, ktoré by, ak sa vypustia do mora pri čistení alebo čerpaní vody z balastových nádrží, predstavovali malé ohrozenie buď pre morské zdroje, alebo ľudské zdravie, alebo by spôsobili malé poškodenie prostredia alebo iného riadneho využitia mora, a preto vyžadujú osobitné prevádzkové podmienky.

d)

Kategória D: Škodlivé kvapalné látky, ktoré by, ak sa vypustia do mora pri čistení alebo vypúšťaní vody z balastových nádrží, predstavovali rozoznateľné ohrozenie buď pre morské zdroje, alebo ľudské zdravie, alebo spôsobili minimálne poškodenie prostredia alebo iného riadneho využitia mora, a preto vyžadujú určitú pozornosť pri prevádzkových podmienkach.

2.

[...]

3.

[...]

4.

[...]

[Ďalšie usmernenia pre kategorizáciu látok vrátane zoznamu kategorizovaných látok sú uvedené v pravidlách 3 ods. 2 až 4 a pravidle 4 a dodatkoch k dohovoru Marpol 73/78 príloha II].

 

Pravidlo 5: Vypúšťanie škodlivých kvapalných látok

Látky kategórie A, B a C mimo osobitných oblastí a látky kategórie D vo všetkých oblastiach

Ak ustanovenia [...] pravidla 6 tejto prílohy neustanovujú inak:

1.

Vypúšťanie látok kategórie A do mora, definovaných v pravidle 3 ods. 1 písm. a) tejto prílohy alebo látok prechodne ohodnotených ako také látky, alebo balastovej vody, vody z čistenia nádrží alebo iných zvyškov, alebo zmesí obsahujúcich takéto látky, je zakázané. Ak je potrebné nádrže obsahujúce takéto látky alebo zmesi umyť, vzniknuté zvyšky je potrebné vypúšťať do zberného zariadenia dovtedy, kým koncentrácia látky v odpade do takéhoto zariadenia nedosiahne hodnotu najviac 0,1 hmotnostného percenta a kým nie je nádrž prázdna s výnimkou žltého alebo bieleho fosforu, zvyšková koncentrácia ktorého musí dosiahnuť hodnotu 0,01 hmotnostného percenta. Vodu dodatočne dodanú do nádrže možno vypúšťať do mora, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

loď pláva s rýchlosťou najmenej 7 uzlov v prípade lodí s vlastným pohonom alebo najmenej 4 uzly v prípade lodí bez vlastného pohonu;

b)

vypúšťanie sa uskutoční pod čiarou ponoru, berúc do úvahy umiestnenie prívodov morskej vody, a

c)

vypúšťanie sa uskutoční vo vzdialenosti najmenej 12 námorných míľ od najbližšej pevniny s hĺbkou vody najmenej 25 m.

2.

Vypúšťanie látok kategórie B do mora, definovaných v pravidle 3 ods. 1 písm. b) tejto prílohy, alebo látok prechodne ohodnotených ako také látky alebo balastovej vody, vody z čistenia nádrží alebo iných zvyškov alebo zmesí obsahujúcich takéto látky je zakázané okrem prípadu, keď sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

a)

loď pláva s rýchlosťou najmenej 7 uzlov v prípade lodí s vlastným pohonom alebo najmenej 4 uzly v prípade lodí bez vlastného pohonu;

b)

postupy a opatrenia pre vypúšťanie sú schválené správou [štátu vlajky]. Takéto postupy a opatrenia sa musia zakladať na normách vytvorených [Medzinárodnou námornou organizáciou] a musia zabezpečiť, že koncentrácia a výtoková rýchlosť odpadu je taká, že koncentrácia látky v brázde za loďou nepresahuje 1 časticu na milión;

c)

maximálne množstvo vypusteného nákladu z každej nádrže a s ňou spojeného potrubia nepresahuje maximálne množstvo schválené v súlade s postupmi uvedenými v pododseku b) tohto odseku, ktoré v žiadnom prípade nepresiahnu 1 m3 alebo 1/3 000 kapacity nádrže v m3;

d)

vypúšťanie sa uskutoční pod čiarou ponoru, berúc do úvahy umiestnenie prívodov morskej vody, a

e)

vypúšťanie sa uskutoční vo vzdialenosti najmenej 12 námorných míľ od najbližšej pevniny s hĺbkou vody najmenej 25 m.

3.

Vypúšťanie látok kategórie C do mora, definovaných v pravidle 3 ods. 1 písm. c) tejto prílohy, alebo látok prechodne ohodnotených ako také látky alebo balastovej vody, vody z čistenia nádrží alebo iných zvyškov alebo zmesí obsahujúcich takéto látky je zakázané okrem prípadu, keď sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

a)

loď pláva s rýchlosťou najmenej 7 uzlov v prípade lodí s vlastným pohonom alebo najmenej 4 uzly v prípade lodí bez vlastného pohonu;

b)

postupy a opatrenia pre vypúšťanie sú schválené správou [štátu vlajky]. Takéto postupy a opatrenia sa musia zakladať na normách vytvorených [Medzinárodnou námornou organizáciou] a musia zabezpečiť, že koncentrácia a výtoková rýchlosť odpadu je taká, že koncentrácia látky v brázde za loďou nepresahuje 10 častíc na milión;

c)

maximálne množstvo vypusteného nákladu z každej nádrže a s ňou spojeného potrubia nepresahuje maximálne množstvo schválené v súlade s postupmi uvedenými v pododseku b) tohto odseku, ktoré v žiadnom prípade nepresiahnu 3 m3 alebo 1/1 000 kapacity nádrže v m3;

d)

vypúšťanie sa uskutoční pod čiarou ponoru, berúc do úvahy umiestnenie prívodov morskej vody, a

e)

vypúšťanie sa uskutoční vo vzdialenosti najmenej 12 námorných míľ od najbližšej pevniny s hĺbkou vody najmenej 25 m.

4.

Vypúšťanie látok kategórie D do mora, definovaných v pravidle 3 ods. 1 písm. d) tejto prílohy, alebo látok prechodne ohodnotených ako také látky alebo balastovej vody, vody z čistenia nádrží alebo iných zvyškov alebo zmesí obsahujúcich takéto látky je zakázané okrem prípadu, keď sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

a)

loď je v plavbe s rýchlosťou najmenej 7 uzlov v prípade lodí s vlastným pohonom alebo najmenej 4 uzly v prípade lodí bez vlastného pohonu;

b)

takéto zmesi nemajú väčšiu koncentráciu než jedna častica látky na desať častíc vody a

c)

vypúšťanie sa uskutoční vo vzdialenosti najmenej 12 námorných míľ od najbližšej pevniny.

5.

Na odstránenie zvyškov nákladu z nádrže možno použiť vetracie postupy schválené správou [štátu vlajky]. Takéto postupy sa musia zakladať na normách vytvorených [Medzinárodnou námornou organizáciou]. Voda dodatočne doplnená do nádrže sa považuje za čistú a nepodlieha odseku 1, 2, 3 alebo 4 tohto pravidla.

6.

Vypúšťanie látok, ktoré neboli kategorizované, prechodne ohodnotené alebo vyhodnotené, do mora, ako sa uvedádza v pravidle 4 ods. 1 tejto prílohy, alebo balastovej vody, vody z čistenia nádrží alebo iných zvyškov alebo zmesí obsahujúcich takéto látky je zakázané.

Látky kategórie A, B a C v rámci osobitných oblastí [ako je definované v pravidle 1 prílohy II dohovoru Marpol 73/78, vrátane Baltického mora]

Ak ustanovenia [...] pravidla 6 tejto prílohy neustanovujú inak:

7.

Vypúšťanie látok kategórie A do mora, definovaných v pravidle 3 ods. 1 písm. a) tejto prílohy, alebo látok prechodne ohodnotených ako také látky alebo balastovej vody, vody z čistenia nádrží alebo iných zvyškov alebo zmesí obsahujúcich takéto látky je zakázané. Ak je potrebné nádrže obsahujúce takéto látky alebo zmesi vyčistiť, vzniknuté zvyšky je potrebné vypúšťať do zberného zariadenia, ktoré poskytnú štáty hraničiace s osobitnou oblasťou v súlade s pravidlom 7 tejto prílohy dovtedy, kým koncentrácia látky v odpade do takéhoto zariadenia nedosiahne hodnotu najviac 0,05 hmotnostného percenta a kým nie je nádrž prázdna s výnimkou žltého alebo bieleho fosforu, zvyšková koncentrácia ktorého musí dosiahnuť hodnotu 0,005 hmotnostného percenta. Vodu dodatočne dodanú do nádrže možno vypúšťať do mora, ak sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

a)

loď pláva s rýchlosťou najmenej 7 uzlov v prípade lodí s vlastným pohonom alebo najmenej 4 uzly v prípade lodí bez vlastného pohonu;

b)

vypúšťanie sa uskutoční pod čiarou ponoru, berúc do úvahy umiestnenie prívodov morskej vody, a

c)

vypúšťanie sa uskutoční vo vzdialenosti najmenej 12 námorných míľ od najbližšej pevniny s hĺbkou vody najmenej 25 m.

8.

Vypúšťanie látok kategórie B do mora, definovaných v pravidle 3 ods. 1 písm. b) tejto prílohy, alebo látok prechodne ohodnotených ako také látky alebo balastovej vody, vody z čistenia nádrží alebo iných zvyškov alebo zmesí obsahujúcich takéto látky je zakázané okrem prípadu, keď sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

a)

nádrž bola vopred vyčistená v súlade s postupom schváleným správou [štátu vlajky] a zakladá sa na normách vytvorených [Medzinárodnou námornou organizáciou] a voda z toho čistenia nádrže bola vypustená do zberného zariadenia;

b)

loď pláva s rýchlosťou najmenej 7 uzlov v prípade lodí s vlastným pohonom alebo najmenej 4 uzly v prípade lodí bez vlastného pohonu;

c)

postupy a opatrenia pre vypúšťanie a čistenie sú schválené správou [štátu vlajky]. Takéto postupy a opatrenia sa musia zakladať na normách vytvorených [Medzinárodnou námornou organizáciou] a musia zabezpečiť, že koncentrácia a výtoková rýchlosť odpadu je taká, že koncentrácia látky v brázde za loďou nepresahuje 1 časticu na milión;

d)

vypúšťanie sa uskutoční pod čiarou ponoru, berúc do úvahy umiestnenie prívodov morskej vody, a

e)

vypúšťanie sa uskutoční vo vzdialenosti najmenej 12 námorných míľ od najbližšej pevniny s hĺbkou vody najmenej 25 m.

9.

Vypúšťanie látok kategórie C do mora, definovaných v pravidle 3 ods. 1 písm. c) tejto prílohy, alebo látok prechodne ohodnotených ako také látky alebo balastovej vody, vody z čistenia nádrží alebo iných zvyškov alebo zmesí obsahujúcich takéto látky je zakázané okrem prípadu, keď sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

a)

loď pláva s rýchlosťou najmenej 7 uzlov v prípade lodí s vlastným pohonom alebo najmenej 4 uzly v prípade lodí bez vlastného pohonu;

b)

postupy a opatrenia pre vypúšťanie sú schválené správou [štátu vlajky]. Takéto postupy a opatrenia sa musia zakladať na normách vytvorených [Medzinárodnou námornou organizáciou] a musia zabezpečiť, že koncentrácia a výtoková rýchlosť odpadu je taká, že koncentrácia látky v brázde za loďou nepresahuje 1 časticu na milión;

c)

maximálne množstvo vypusteného nákladu z každej nádrže a s ňou spojeného potrubia nepresahuje maximálne množstvo schválené v súlade s postupmi uvedenými v pododseku b) tohto odseku, ktoré v žiadnom prípade nepresiahnu 1 m3 alebo 1/3 000 kapacity nádrže v m3;

d)

vypúšťanie sa uskutoční pod čiarou ponoru, berúc do úvahy umiestnenie prívodov morskej vody, a

e)

vypúšťanie sa uskutoční vo vzdialenosti najmenej 12 námorných míľ od najbližšej pevniny s hĺbkou vody najmenej 25 m.

10.

Na odstránenie zvyškov nákladu z nádrže možno použiť vetracie postupy schválené správou [štátu vlajky]. Takéto postupy sa musia zakladať na normách vytvorených [Medzinárodnou námornou organizáciou]. Voda dodatočne doplnená do nádrže sa považuje za čistú a nepodlieha odseku 7, 8 alebo 9 tohto pravidla.

11.

Vypúšťanie látok, ktoré neboli kategorizované, prechodne ohodnotené alebo vyhodnotené, do mora, ako je uvedené v pravidle 4 ods. 1 tejto prílohy, alebo balastovej vody, vody z čistenia nádrží alebo iných zvyškov alebo zmesí obsahujúcich takéto látky je zakázané.

12.

Nič v tomto pravidle nezakazuje lodi, aby uchovala zvyšky nákladu kategórie B alebo C a vypustila takéto zvyšky do mora mimo osobitnej oblasti v súlade s odsekom 2 alebo 3 tohto pravidla.

 

Pravidlo 6: Výnimky

 

Pravidlo 5 tejto prílohy sa neuplatňuje na:

a)

vypúšťanie škodlivej kvapalnej látky alebo zmesí obsahujúcich takéto látky do mora potrebné na účel zabezpečenia bezpečnosti lode alebo záchrany života na mori, alebo

b)

vypúšťanie škodlivých kvapalných látok alebo zmesí obsahujúcich takéto látky do mora následkom poškodenia lode alebo jej zariadenia:

i)

za predpokladu, že po výskyte poškodenia alebo zistení vypustenia na účel zabránenia vypustenia alebo jeho minimalizácie sa vykonali všetky náležité opatrenia, a

ii)

okrem prípadu, ak vlastník alebo veliteľ lode konal buď s úmyslom spôsobiť škodu, alebo nedbanlivo s tým, že vedel, že by pravdepodobne vznikla škoda, alebo

c)

vypúšťanie škodlivých kvapalných látok alebo zmesí obsahujúcich takéto látky do mora, schválené správou [štátu vlajky], ak sa používa na účel boja proti určitým prípadom znečistenia, aby tak minimalizovali škodu zo znečistenia. Každé také vypúšťanie podlieha schváleniu vlády štátu, v ktorého súdnej právomoci sa má vykonať zamýšľané vypúšťanie.


30.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/22


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2005/36/ES

zo 7. septembra 2005

o uznávaní odborných kvalifikácií

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zretel'om na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 40, článok 47 ods. 1, článok 47 ods. 2 prvú a tretiu vetu a článok 55,

so zretel'om na návrh Komisie (1),

so zretel'om na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3),

keďže:

(1)

Podl'a článku 3 ods. 1 písm. c) zmluvy, odstránenie prekážok vol'ného pohybu osôb a služieb medzi členskými štátmi je jedným z ciel'ov Spoločenstva. Pre štátnych príslušníkov členských štátov sem patrí najmä právo na výkon povolania, či už ako samostatne zárobkovo činná osoba, alebo ako zamestnanec, v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom príslušná osoba získala odbornú kvalifikáciu. Článok 47 ods. 1 zmluvy okrem toho ustanovuje, že na účely vzájomného uznávania diplomov, osvedčení a iných dokladov o vzdelaní sa vydávajú smernice.

(2)

Komisia po zasadnutí Európskej rady 23. a 24. marca 2000 v Lisabone prijala správu „Stratégia vnútorného trhu pre služby“, zameranú najmä na to, aby bolo vol'né poskytovanie služieb v rámci Spoločenstva tak jednoduché ako v rámci jednotlivého členského štátu. V nadväznosti na správu Komisie s názvom „Nové európske trhy pracovných síl, otvorené pre všetkých, s prístupom pre všetkých“, Európska rada na svojom zasadnutí 23. a 24. marca 2001 v Štokholme poverila Komisiu, aby „na jarné zasadanie Európskej rady v roku 2002 predložila osobitné návrhy jednotnejšieho, transparentnejšieho a flexibilnejšieho režimu uznávania kvalifikácií“.

(3)

Zárukou, ktorú táto smernica poskytuje osobám, ktoré získali odborné kvalifikácie v členskom štáte na prístup k tomu istému povolaniu a jeho výkonu v inom členskom štáte s rovnakými právami ako jeho štátni príslušníci, nie je dotknuté dodržiavanie všetkých nediskriminačných podmienok výkonu povolania migrujúcim odborníkom, ktoré môže tento členský štát stanovit' za predpokladu, že sú tieto podmienky objektívne odôvodnené a primerané.

(4)

Na účely ul'ahčenia vol'ného poskytovania služieb by mali existovat' osobitné predpisy, zamerané na rozšírenie možnosti výkonu odborných činností na základe pôvodného profesijného titulu. V prípade služieb informačnej spoločnosti, poskytovaných na dial'ku, by sa mali uplatňovat' aj ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (4).

(5)

Vzhl'adom na to, že na cezhraničné poskytovanie služieb sú zavedené rôzne systémy, na jednej strane na dočasnom a príležitostnom základe a na druhej strane pre usadenie, mali by sa vyjasnit' kritériá rozlišovania týchto dvoch pojmov v prípade, keď sa poskytovatel' služieb presunie na územie hostitel'ského členského štátu.

(6)

Musí sa zabezpečit' ul'ahčenie poskytovania služieb v kontexte prísneho rešpektovania verejného zdravia, verejnej bezpečnosti a ochrany spotrebitel'a. Preto by sa mali prijat' osobitné ustanovenia pre regulované povolania s dôsledkami na verejné zdravie a verejnú bezpečnost', pri ktorých sa dočasne alebo príležitostne poskytujú cezhraničné služby.

(7)

Ak je to potrebné a v súlade s právom Spoločenstva, hostitel'ské členské štáty môžu ustanovit' oznamovaciu povinnost'. Táto povinnost' by nemala viest' k neúmernému zat'aženiu poskytovatel'ov služieb a nemala by zabránit' uplatňovaniu slobody poskytovania služieb, ani uplatňovanie tejto slobody urobit' menej prít'ažlivým. Potreba takýchto požiadaviek by sa mala pravidelne revidovat' v zmysle pokroku pri zriaďovaní rámca Spoločenstva pre administratívnu spoluprácu členských štátov.

(8)

Poskytovatel' služieb by mal podliehat' uplatňovaniu disciplinárnych predpisov hostitel'ského členského štátu, ktoré priamo a osobitne súvisia s odbornými kvalifikáciami, ako je vymedzenie povolania, rozsah činností, ktoré príslušné povolanie pokrýva, alebo ktoré sú preň vyhradené, používanie titulov a závažné porušenie povinností pri výkone povolania, a ktoré priamo a osobitne súvisia s ochranou a bezpečnost'ou spotrebitel'a.

(9)

Popri zachovávaní, v záujme slobody usadenia, princípov a záruk, na ktorých sú založené rôzne platné systémy uznávania, ich predpisy by sa mali zlepšovat' na základe skúseností. Príslušné smernice sa okrem toho pri viacerých príležitostiach zmenili a doplnili a je potrebné zreorganizovat' a zracionalizovat' ich ustanovenia štandardizovaním uplatnitel'ných princípov. Preto je potrebné nahradit' smernice Rady 89/48/EHS (5) a 92/51/EHS (6), ako aj smernicu Európskeho parlamentu a Rady 1999/42/ES (7), ktorou sa zavádza mechanizmus uznávania kvalifikácií na odborné činnosti, a smernice Rady 77/452/EHS (8), 77/453/EHS (9), 78/686/EHS (10), 78/687/EHS (11), 78/1026/EHS (12), 78/1027/EHS (13), 80/154/EHS (14), 80/155/EHS (15), 85/384/EHS (16), 85/432/EHS (17), 85/433/EHS (18) a 93/16/EHS (19) o povolaní sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivost', zubných lekárov, veterinárnych lekárov, pôrodných asistentiek, architektov, farmaceutov a lekárov, ich zlúčením do jedného textu.

(10)

Táto smernica nebráni členským štátom uznávat' podl'a svojich vlastných predpisov odborné kvalifikácie, ktoré získali mimo územia Európskej únie štátni príslušníci tretích krajín. Každé uznávanie by v každom prípade malo rešpektovat' minimálne požiadavky na odbornú prípravu pre určité povolania.

(11)

V prípade povolaní, ktorých sa týka všeobecný systém uznávania kvalifikácií (ďalej len „všeobecný systém“), by si členské štáty mali zachovat' právo stanovit' minimálnu úroveň kvalifikácie, aby tak zabezpečili kvalitu služieb poskytovaných na svojom území. Podl'a článku 10, 39 a 43 zmluvy by sa nemali vyžadovat' od štátneho príslušníka členského štátu, aby získal kvalifikácie, ktoré sa vo všeobecnosti stanovujú len v zmysle diplomov získaných v školskom systéme, ak už príslušná osoba získala celú alebo čast' takej kvalifikácie v inom členskom štáte. V dôsledku toho by sa malo stanovit', že akýkol'vek hostitel'ský členský štát, v ktorom sa povolanie reguluje, musí zohl'adnit' kvalifikácie získané v inom členskom štáte a zhodnotit', či zodpovedajú kvalifikáciám, ktoré požaduje. Týmto všeobecným systémom uznávania však nie je dotknutá možnost' členského štátu uložit' každému, kto vykonáva na jeho území akékol'vek povolanie, osobitné požiadavky odôvodnené uplatnením profesijných pravidiel opodstatnených všeobecným verejným záujmom. Takéto pravidlá sa týkajú napríklad organizácie povolania, profesijných noriem, vrátane etických noriem a dozoru a zodpovednosti. Napokon účelom tejto smernice nie je zasahovat' do oprávnených záujmov členských štátov týkajúcich sa zabránenia tomu, aby sa ktorýkol'vek z ich občanov vyhýbal dodržiavaniu vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa povolania.

(12)

Táto smernica sa týka uznávania odborných kvalifikácií členskými štátmi, ktoré boli získané v iných členských štátoch. Netýka sa však uznávania členskými štátmi rozhodnutí o uznaní prijatých inými členskými štátmi podl'a tejto smernice. Osoby, ktorých odborná kvalifikácia bola uznaná podl'a tejto smernice, teda nesmú použit' toto uznanie v ich členskom štáte pôvodu na získanie práv, ktoré sa líšia od práv vyplývajúcich z odbornej kvalifikácie získanej v tomto členskom štáte, pokial' nepredložia dôkaz o tom, že získali dodatočnú odbornú kvalifikáciu v hostitel'skom členskom štáte.

(13)

Na určenie mechanizmu uznávania podl'a všeobecného systému je potrebné zoskupit' rôzne vnútroštátne vzdelávacie systémy a programy odbornej prípravy do rôznych úrovní. Tieto úrovne, ktoré sa vytvoria len na účel použitia všeobecného systému, nemajú vplyv na vnútroštátne systémy vzdelávania a odbornej prípravy, ani na právomoc členských štátov v tejto oblasti.

(14)

Mechanizmus uznávania ustanovený smernicami 89/48/EHS a 92/51/EHS sa nemení. V dôsledku toho by mal mat' držitel' diplomu, potvrdzujúceho úspešné ukončenie odbornej prípravy na úrovni vyššieho odborného vzdelania trvajúcej najmenej jeden rok, možnost' prístupu k regulovanému povolaniu v členskom štáte, kde je prístup k tomuto povolaniu podmienený získaním diplomu potvrdzujúceho úspešné ukončenie vyššieho alebo univerzitného vzdelania trvajúceho štyri roky, bez ohl'adu na úroveň, ku ktorej diplom požadovaný v hostitel'skom členskom štáte patrí. Naopak, tam, kde je prístup k regulovanému povolaniu podmienený úspešným ukončením vyššieho alebo univerzitného vzdelania trvajúceho viac ako štyri roky, môže byt' prístup k tomuto povolaniu umožnený len držitel'om diplomu potvrdzujúceho úspešné ukončenie vyššieho alebo univerzitného vzdelania trvajúceho najmenej tri roky.

(15)

Ak neexistuje harmonizácia minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu, ktorými sa podmieňuje prístup k povolaniam, ktorých sa týka všeobecný systém, hostitel'ský členský štát by mal mat' možnost' uložit' kompenzačné opatrenie. Toto opatrenie by malo byt' primerané a zohl'adňovat' najmä žiadatel'ovu odbornú prax. Skúsenosti ukazujú, že ak sa od migranta žiada, aby si vybral medzi skúškou odbornej spôsobilosti a adaptačným obdobím, poskytuje to primeranú záruku pokial' ide o úroveň odbornej kvalifikácie, takže akákol'vek odchýlka z tohto výberu by mala byt' odôvodnená naliehavou požiadavkou vo všeobecnom záujme.

(16)

Na účely podporovania vol'ného pohybu odborníkov pri zabezpečení primeranej úrovne kvalifikácie, rôzne profesijné združenia a organizácie alebo členské štáty by mali byt' spôsobilé navrhovat' na európskej úrovni spoločné platformy. Táto smernica by mala zohl'adňovat' tieto iniciatívy za určitých podmienok, rešpektujúc pri tom právo členských štátov rozhodovat' o kvalifikáciách požadovaných na výkon povolaní na ich území, ako aj obsah a organizáciu svojich systémov vzdelávania a odbornej prípravy a rešpektujúc právo Spoločenstva, a najmä právo Spoločenstva v oblasti hospodárskej sút'aže, pričom by mala v tejto súvislosti presadzovat' viac automatické uznávanie v rámci všeobecného systému. Profesijné združenia, ktoré môžu predkladat' spoločné platformy, by mali byt' reprezentatívne na vnútroštátnej a európskej úrovni. Spoločná platforma je skupina kritérií, ktoré umožňujú kompenzovat' najširšie spektrum podstatných rozdielov, ktoré boli zistené medzi požiadavkami na odbornú prípravu v najmenej dvoch tretinách členských štátov, vrátane všetkých členských štátov, ktoré toto povolanie regulujú. Medzi týmito kritériami môžu byt' napríklad také požiadavky ako dodatočná odborná príprava, adaptačné obdobie praxe pod dohl'adom, skúška odbornej spôsobilosti, alebo predpísaná minimálna úroveň odbornej praxe alebo kombinácie týchto požiadaviek.

(17)

V záujme zohl'adnenia všetkých situácií, pre ktoré ešte neexistuje ustanovenie o uznávaní odbornej kvalifikácie, všeobecný systém by sa mal rozšírit' na prípady, ktoré nie sú zahrnuté v osobitnom systéme, či už ide o povolanie, ktoré nie je zahrnuté v žiadnom z týchto systémov, alebo o povolanie, ktoré je zahrnuté v takomto osobitnom systéme, no žiadatel' z určitého osobitného a výnimočného dôvodu nespĺňa podmienky, ktoré by mu umožňovali tento systém využit'.

(18)

Je potrebné zjednodušit' predpisy umožňujúce prístup k viacerým priemyselným, obchodným a remeselným činnostiam v tých členských štátoch, v ktorých sú tieto povolania regulované, nakol'ko sa tieto činnosti vykonávali počas primeraného a dostatočne nedávneho obdobia v inom členskom štáte, pričom sa pre tieto činnosti zachová systém automatického uznávania na základe odbornej praxe.

(19)

Sloboda pohybu a vzájomné uznávanie dokladov o formálnych kvalifikáciách lekárov, sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivost', zubných lekárov, veterinárnych lekárov, pôrodných asistentiek, farmaceutov a architektov by sa mal opierat' o základnú zásadu automatického uznávania dokladov o formálnych kvalifikáciách na základe koordinovaných minimálnych podmienok na odbornú prípravu. Prístup k povolaniu lekára, sestry zodpovednej za všeobecnú starostlivost', zubného lekára, veterinárneho lekára, pôrodnej asistentky a farmaceuta by mal byt' okrem toho podmienený dosiahnutím danej kvalifikácie, čím sa zabezpečí, že príslušná osoba prešla odbornou prípravou, ktorá vyhovuje minimálnym stanoveným podmienkam. Tento systém by mal byt' doplnený viacerými nadobudnutými právami, ktoré môžu za istých podmienok využit' kvalifikovaní odborníci.

(20)

So zretel'om na charakteristiky kvalifikačného systému lekárov a zubných lekárov a na príslušné acquis communautaire v oblasti vzájomného uznávania sa naďalej uplatňuje na všetky odbory uznávané ku dňu prijatia tejto smernice zásada automatického uznania odborov všeobecného a zubného lekárstva, ktoré sú spoločné najmenej pre dva členské štáty. V snahe zjednodušit' systém by sa však automatické uznávanie malo uplatňovat' po nadobudnutí účinnosti tejto smernice len na tie nové lekárske odbory, ktoré sú spoločné najmenej pre dve pätiny členských štátov. Táto smernica sa nedotýka možnosti členských štátov dohodnút' medzi sebou automatické uznávanie určitých odborov všeobecného a zubného lekárstva, ktoré majú spoločné, ale ktoré sa automaticky neuznávajú v zmysle tejto smernice, a to podl'a svojich vlastných pravidiel.

(21)

Automatickým uznávaním formálnej kvalifikácie lekárov so základnou odbornou prípravou by nemala byt' dotknutá právomoc členských štátov spájat' či nespájat' takúto kvalifikáciu s odbornou činnost'ou.

(22)

Všetky členské štáty by mali uznávat' povolanie zubného lekára ako osobitné povolanie odlišné od povolania všeobecného lekára, bez ohl'adu na to, či je tento zubný lekár špecializovaný na odontostomatológiu alebo nie. Členské štáty by mali zabezpečit', aby odborná príprava zubných lekárov vybavila zručnost'ou, potrebnou na diagnostikovanie a ošetrovanie týkajúce sa anomálií a chorôb zubov, úst, čel'ustí a príslušných tkanív. Odbornú činnost' zubného lekára by mali vykonávat' osoby s kvalifikáciou zubného lekára podl'a tejto smernice.

(23)

Neukázalo sa ako žiaduce stanovit' štandardizovanú odbornú prípravu pre pôrodné asistentky pre všetky členské štáty. Namiesto toho majú členské štáty najväčšiu možnú slobodu organizovat' ich odbornú prípravu.

(24)

Na účely zjednodušenia tejto smernice by sa malo poukázat' na pojem „farmaceut“, aby sa obmedzil rozsah pôsobnosti ustanovení týkajúcich sa automatického uznávania kvalifikácií, bez toho, aby boli dotknuté osobitné znaky vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré upravujú tieto činnosti.

(25)

Osoby s kvalifikáciou farmaceuta sú špecialisti v oblasti medicíny a v zásade by mali mat' vo všetkých členských štátoch prístup k minimálnemu rozsahu činností v tejto oblasti. Pri vymedzení tohto minimálneho rozsahu by táto smernica nemala mat' za následok ani obmedzenie činností, dostupných pre farmaceutov v členských štátoch, najmä pokial' ide o lekárske biologické analýzy, ani by sa nemal vytvorit' pre týchto odborníkov monopol, nakol'ko to zostáva výlučne vecou členských štátov. Ustanoveniami tejto smernice nie je dotknutá možnost' členských štátov stanovit' dodatočné podmienky na odbornú prípravu, ktorými podmienia prístup k činnostiam, ktoré nie sú zahrnuté v koordinovanom minimálnom rozsahu činností. To znamená, že hostitel'ský členský štát by mal byt' schopný stanovit' tieto podmienky pre štátnych príslušníkov, ktorí majú kvalifikáciu, na ktorú sa vzt'ahuje automatické uznávanie v zmysle tejto smernice.

(26)

Táto smernica nekoordinuje všetky podmienky prístupu k činnostiam v oblasti farmácie a výkon týchto činností. Najmä geografická distribúcia lekární a monopol na prípravu a vydávanie liečiv by mal zostat' záležitost'ou členských štátov. Touto smernicou sa nemenia legislatívne, regulačné a správne opatrenia členských štátov, ktorými sa zakazuje spoločnostiam výkon určitých činností farmaceutov, alebo sa výkon takých činností podmieňuje splnením určitých podmienok.

(27)

Architektonický dizajn, kvalita budov, ich harmonické začlenenie do okolia, rešpektovanie prírodnej a mestskej krajiny, ako aj verejného a súkromného dedičstva sú vecou verejného záujmu. Vzájomné uznávanie odbornej kvalifikácie by sa preto malo opierat' o kvalitatívne a kvantitatívne kritériá, ktoré zabezpečia, aby osoby s uznanou kvalifikáciou dokázali porozumiet' potrebám jednotlivcov, sociálnych skupín a orgánov, pokial' ide o priestorové plánovanie, dizajn, organizáciu a realizáciu stavieb, zachovávanie a využívanie architektonického dedičstva a ochranu prírodnej rovnováhy, a aby dokázali tieto potreby tlmočit'.

(28)

Vnútroštátne právne predpisy v oblasti architektúry a prístupu k odborným činnostiam architekta a o výkone týchto činností majú vel'mi rozdielny rozsah. Vo väčšine členských štátov vykonávajú činnosti v oblasti architektúry de iure alebo de facto osoby, ktoré majú titul architekta, či už ako jediný titul, alebo v spojení s iným titulom, bez toho, aby tieto osoby mali na výkon týchto činností monopol, ak právne predpisy neustanovujú inak. Tieto činnosti alebo čast' z nich, môžu vykonávat' aj iní odborníci, najmä inžinieri, ktorí prešli osobitnou odbornou prípravou v oblasti výstavby alebo architektúry. Na účely zjednodušenia tejto smernice by sa malo poukázat' na pojem „architekt“, aby sa obmedzila pôsobnost' ustanovení týkajúcich sa automatického uznávania odbornej kvalifikácie v oblasti architektúry, bez toho, aby boli dotknuté osobitné znaky vnútroštátnych právnych predpisov upravujúcich tieto činnosti.

(29)

Ak má profesijná organizácia alebo združenie pre regulované povolania na vnútroštátnej a európskej úrovni odôvodnenú požiadavku týkajúcu sa osobitných ustanovení na uznávanie kvalifikácií na základe koordinácie minimálnych podmienok odbornej prípravy, Komisia posúdi primeranost' prijatia návrhu na zmenu a doplnenie tejto smernice.

(30)

Na účely zabezpečenia účinnosti systému uznávania odbornej kvalifikácie by sa mali vymedzit' jednotné náležitosti a pravidlá postupu na ich vykonanie, ako aj určité podrobnosti týkajúce sa výkonu povolania.

(31)

Nakol'ko je pravdepodobné, že spolupráca medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a Komisiou ul'ahčí vykonávanie tejto smernice a dodržiavanie povinností, ktoré z nej vyplývajú, mali by sa zostavit' prostriedky spolupráce.

(32)

Zavedenie profesijných preukazov na európskej úrovni profesijnými združeniami alebo organizáciami by mohlo ul'ahčit' mobilitu odborníkov, a to najmä urýchlením výmeny informácií medzi hostitel'ským členským štátom a členským štátom pôvodu. Tento profesijný preukaz by mal umožnit' sledovat' profesijnú kariéru odborníkov, ktorí sa usadia v rôznych členských štátoch. Takéto preukazy by mohli obsahovat' informácie o odbornej kvalifikácii odborníkov (absolvovaná univerzita alebo vzdelávacia inštitúcia, získaná kvalifikácia, odborná prax), ich právne postavenie, sankcie udelené v súvislosti s povolaním a údaje o príslušnom orgáne, plne rešpektujúc ustanovenia o ochrane údajov.

(33)

Vytvorenie siete kontaktných miest s úlohou poskytovat' občanom členských štátov informácie a pomoc umožní zabezpečit' transparentnost' systému uznávania. Na týchto kontaktných miestach sa budú každému občanovi, ktorý o to požiada, ako aj Komisii poskytovat' všetky informácie a adresy súvisiace s postupom uznávania. Určenie jedného kontaktného miesta každým členským štátom v tejto sieti neovplyvňuje organizáciu právomocí na vnútroštátnej úrovni. Najmä to nebráni určeniu viacerých úradov na vnútroštátnej úrovni, pričom kontaktné miesto určené vo vyššie uvedenej sieti zodpovedá za koordináciu s inými úradmi, a v prípade potreby za podávanie informácií občanom o príslušnom úrade.

(34)

Ukázalo sa, že správa viacerých systémov uznávania vytvorená zo sektorových smerníc a všeobecného systému je nepohodlná a zložitá. Preto je potrebné zjednodušit' správu a aktualizáciu tejto smernice, aby sa zohl'adnil vedecko-technický pokrok, predovšetkým tam, kde sú minimálne podmienky odbornej prípravy s ohl'adom na automatické uznávanie odbornej kvalifikácie koordinované. Na tento účel by sa mal vytvorit' jeden výbor na uznávanie odborných kvalifikácií a malo by sa zabezpečit', aby v ňom boli vhodne zastúpení predstavitelia profesijných organizácií aj na európskej úrovni.

(35)

Mali by sa prijat' opatrenia na vykonanie tejto smernice v súlade s postupom podl'a rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (20).

(36)

Príprava pravidelnej správy členskými štátmi o vykonávaní tejto smernice obsahujúcej štatistické údaje umožní stanovit' vplyv systému uznávania odborných kvalifikácií.

(37)

Mal by existovat' vhodný postup na prijatie dočasných opatrení, ak by uplatňovanie ktoréhokol'vek ustanovenia tejto smernice spôsobovalo v niektorom členskom štáte výraznejšie t'ažkosti.

(38)

Ustanovenia tejto smernice neovplyvňujú právomoci členských štátov týkajúce sa organizácie ich vnútroštátneho systému sociálneho zabezpečenia a určenia činností, ktoré sa musia podl'a tohto systému vykonávat'.

(39)

Vzhl'adom na rýchlost' technologických zmien a vedeckého pokroku je pre mnoho povolaní obzvlášt' dôležité celoživotné vzdelávanie. V tejto súvislosti môžu členské štáty prijat' podrobné opatrenia, na základe ktorých budú odborníci prechádzat' dostatočnou priebežnou odbornou prípravou, a tak udržiavat' krok s vedecko-technickým pokrokom.

(40)

Keďže ciele tejto smernice, konkrétne racionalizácia, zjednodušenie a zlepšenie predpisov na uznávanie odborných kvalifikácií nie je možné uspokojivo dosiahnut' na úrovni samotných členských štátov, a preto ich možno lepšie dosiahnut' na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijat' opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podl'a článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podl'a uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto ciel'ov.

(41)

Táto smernica sa nedotýka uplatňovania článku 39 ods. 4 a článku 45 zmluvy týkajúcich sa najmä notárov.

(42)

Pokial' ide o právo usadit' sa a poskytovat' služby, táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté ostatné osobitné právne predpisy o uznávaní odborných kvalifikácií, ako sú existujúce predpisy v oblasti dopravy, sprostredkovatel'ov poistenia a kvalifikovaní audítori. Touto smernicou nie je ovplyvnené uplatňovanie smernice Rady 77/249/EHS z 22. marca 1977 na ul'ahčenie účinného výkonu slobody právnikov poskytovat' služby (21), ani smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/5/ES zo 16. februára 1998 o ul'ahčení trvalého výkonu právnického povolania v inom členskom štáte ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia (22). Uznávanie odbornej kvalifikácie pre právnikov na účely okamžitého usadenia sa na základe profesijného titulu hostitel'ského členského štátu by mala upravit' táto smernica.

(43)

Táto smernica zahŕňa taktiež, v rozsahu, v akom sú regulované, slobodné povolania, ktoré sú v súlade s touto smernicou vykonávané na základe príslušnej odbornej kvalifikácie osobne, na vlastnú zodpovednost' a odborne nezávisle osobami, ktoré poskytujú duševno — myšlienkové výkony v záujme klienta a vo verejnom záujme. Výkon povolania môže v členských štátoch podliehat', v súlade so zmluvou, osobitným právnym obmedzeniam založeným na vnútroštátnych právnych predpisoch a na právnych predpisoch stanovených autonómne, v tomto rámci, príslušným profesijným zastúpením, ktoré zaručuje a ďalej rozvíja profesionalitu, kvalitu služieb a dôvernost' vzt'ahu s klientom.

(44)

Touto smernicou nie sú dotknuté opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia a spotrebitel'a,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Účel

Táto smernica stanovuje pravidlá, podl'a ktorých členský štát, ktorý na svojom území umožňuje prístup k regulovanému povolaniu alebo výkon regulovaného povolania na základe osobitných odborných kvalifikácií (ďalej len „hostitel'ský členský štát“), uznáva odborné kvalifikácie získané v jednom alebo viacerých členských štátoch (ďalej len „domovský členský štát“), a ktorý umožňuje osobe s takými odbornými kvalifikáciami vykonávat' rovnaké povolanie v tomto štáte, na prístup k tomuto povolaniu a výkon tohto povolania.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Táto smernica sa uplatňuje voči všetkým štátnym príslušníkom členského štátu, ktorí si želajú vykonávat' regulované povolanie, vrátane tých, ktorí patria k slobodným povolaniam, v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom získali svoje odborné kvalifikácie, či už ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako zamestnanec.

2.   Každý členský štát môže povolit' štátnym príslušníkom členského štátu, ktorí majú doklad o odbornej kvalifikácii, ktorý nezískali v tomto členskom štáte, vykonávat' regulované povolanie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) na území tohto štátu v súlade s jeho právnymi predpismi. V prípade povolaní, na ktoré sa vzt'ahuje hlava III kapitola III, sa pri tomto pôvodnom uznaní rešpektujú minimálne požiadavky na odbornú prípravu, uvedené v tej kapitole.

3.   Ak sú pre dané regulované povolanie v osobitnom nástroji alebo v práve Spoločenstva stanovené iné osobitné opatrenia, priamo súvisiace s uznávaním odborných kvalifikácií, príslušné ustanovenia tejto smernice sa neuplatňujú.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto pojmy:

a)

„regulované povolanie“: odborná činnost' alebo skupina odborných činností, ku ktorým prístup, ktorých výkon alebo jedna z foriem výkonu sú priamo alebo nepriamo, na základe legislatívnych, regulačných alebo správnych opatrení podmienené držbou osobitných odborných kvalifikácií; najmä používanie profesijného titulu obmedzené legislatívnymi, regulačnými alebo správnymi opatreniami na osoby s danou odbornou kvalifikáciou stanovuje spôsob výkonu. Ak neplatí prvá veta tohto vymedzenia pojmu, povolanie podl'a odseku 2 sa považuje za regulované povolanie;

b)

„odborná kvalifikácia“: kvalifikácia potvrdená dokladom o formálnej kvalifikácii, osvedčením o spôsobilosti podl'a článku 11 ods. 2 písm. a) bod i) a/alebo odbornou praxou;

c)

„doklad o formálnej kvalifikácii“: diplom, vysvedčenie alebo iný doklad, ktorý vydal orgán členského štátu určený v súlade s legislatívnymi, regulačnými alebo správnymi opatreniami tohto členského štátu, a potvrdzujúci úspešné skončenie odbornej prípravy získanej predovšetkým v Spoločenstve. Ak neplatí prvá veta tohto vymedzenia pojmu, doklad o formálnej kvalifikácii podl'a odseku 3 sa považuje za doklad o formálnej kvalifikácii;

d)

„príslušný orgán“: akýkol'vek orgán alebo subjekt osobitne splnomocnený členským štátom na vydávanie alebo prijímanie diplomov a iných dokumentov alebo informácií o odbornej príprave a na prijímanie žiadostí a prijímanie rozhodnutí uvedených v tejto smernici;

e)

„regulované vzdelávanie a odborná príprava“: akákol'vek odborná príprava osobitne zameraná na výkon príslušného povolania, ktoré sa skladá z kurzu alebo kurzov, v prípade potreby doplnených odbornou prípravou alebo skúšobnou alebo odbornou praxou.

Štruktúru a úroveň odbornej prípravy, skúšobnej alebo odbornej praxe určujú zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia príslušného členského štátu, alebo ich monitoruje alebo schval'uje orgán určený na ten účel;

f)

„odborná prax“: skutočné a zákonné vykonávanie príslušného povolania v členskom štáte;

g)

„adaptačné obdobie“: výkon regulovaného povolania v hostitel'skom členskom štáte pod dohl'adom kvalifikovaného príslušníka daného povolania, takéto obdobie praxe pod dohl'adom môže byt' doplnené ďalšou odbornou prípravou. Toto obdobie praxe pod dohl'adom podlieha hodnoteniu. Podrobné pravidlá, ktoré upravujú adaptačné obdobie a jeho hodnotenie, ako aj postavenie migranta pod dohl'adom stanovuje príslušný orgán v hostitel'skom členskom štáte.

Postavenie osoby v adaptačnom období pod dohl'adom v hostitel'skom členskom štáte, najmä pokial' ide o právo na pobyt a povinnosti, sociálne práva a požitky, dávky a odmeny, stanovujú príslušné orgány v tomto členskom štáte v súlade s príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva;

h)

„skúška spôsobilosti“: skúška obmedzená na žiadatel'ove odborné znalosti, vykonávaná príslušnými orgánmi hostitel'ského členského štátu s ciel'om vyhodnotit' schopnost' žiadatel'a vykonávat' regulované povolanie v tomto členskom štáte. Aby sa umožnil výkon tejto skúšky, príslušné orgány vypracujú zoznam predmetov, ktoré na základe porovnania vzdelania a odbornej prípravy požadovanej v členskom štáte so vzdelaním a odbornou prípravou, ktoré dostal žiadatel', nie sú zahrnuté v diplome alebo inom doklade o formálnej kvalifikácii, ktorého je žiadatel' držitel'om.

Pri skúške spôsobilosti je potrebné vziat' do úvahy, že žiadatel' je kvalifikovaným odborníkom v domovskom členskom štáte alebo v členskom štáte, z ktorého prichádza. Skúška zahŕňa predmety, ktoré sa vyberajú z predmetov na zozname, znalost' ktorých je podstatnou podmienkou výkonu tohto povolania v hostitel'skom členskom štáte. Súčast'ou skúšky môžu byt' aj znalosti odborných predpisov uplatnitel'ných na príslušné činnosti v hostitel'skom členskom štáte.

Podrobné uplatňovanie skúšky spôsobilosti a postavenie žiadatel'a v hostitel'skom členskom štáte, ktorý si želá pripravovat' sa na túto skúšku spôsobilosti v tomto štáte, určujú príslušné orgány v takom členskom štáte;

i)

„riaditel' podniku“: akákol'vek osoba, ktorá vykonáva v podniku v oblasti príslušného povolania činnost':

i)

ako riaditel' podniku alebo riaditel' pobočky podniku; alebo

ii)

ako zástupca majitel'a alebo riaditel'a podniku, ak je s tým postavením spojená zodpovednost' rovnocenná zodpovednosti zastupovaného majitel'a alebo riaditel'a, alebo

iii)

v riadiacom postavení s povinnost'ami obchodnej a/alebo technickej povahy a so zodpovednost'ou za jedno alebo viac oddelení podniku.

2.   Za regulované povolanie sa považuje povolanie, ktoré vykonávajú členovia združenia alebo organizácie uvedenej v prílohe I.

Účelom združení alebo organizácií uvedených v prvom pododseku je predovšetkým presadzovat' a udržiavat' vysoký štandard v oblasti príslušného povolania. Na tieto účely ich členský štát uznáva osobitnou formou a udel'uje ich členom doklad o formálnej kvalifikácii, zabezpečuje, aby ich členovia rešpektovali pravidlá profesionálneho správania, ktoré predpísali, a dáva im právo používat' titul alebo menovacie listiny alebo mat' výhody postavenia zodpovedajúceho tomuto dokladu o formálnej kvalifikácii.

Vždy keď členský štát uzná združenie alebo organizáciu uvedenú v prvom pododseku, informuje o tom Komisiu, ktorá vydá príslušné oznámenie v Úradnom vestníku Európskej únie.

3.   Doklad o formálnej kvalifikácii, ktorý vydala nečlenská krajina, sa považuje za doklad o formálnej kvalifikácii, ak má jeho držitel' tri roky odbornej praxe v príslušnej oblasti na území členského štátu, ktorý uznal tento doklad o formálnej kvalifikácii podl'a článku 2 ods. 2, osvedčený tým členským štátom.

Článok 4

Účinky uznania

1.   Uznanie odbornej kvalifikácie zo strany hostitel'ského členského štátu umožňuje príslušnej osobe získat' v tomto členskom štáte prístup k rovnakému povolaniu ako povolanie, pre ktoré je kvalifikovaný v domovskom členskom štáte, a vykonávat' ho v hostitel'skom členskom štáte za tých istých podmienok ako jeho štátni príslušníci.

2.   Na účely tejto smernice je povolanie, ktoré chce žiadatel' vykonávat' v hostitel'skom členskom štáte, rovnaké ako povolanie, pre ktoré je kvalifikovaný vo svojom domovskom členskom štáte, ak sú príslušné činnosti porovnatel'né.

HLAVA II

VOL'NÉ POSKYTOVANIE SLUŽIEB

Článok 5

Zásada vol'ného poskytovania služieb

1.   Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia práva Spoločenstva, ako aj články 6 a 7 tejto smernice, členské štáty neobmedzujú z nijakého dôvodu súvisiaceho s odbornou kvalifikáciou, vol'né poskytovanie služieb v inom členskom štáte:

a)

ak je poskytovatel' služieb v súlade so zákonom usadený v členskom štáte na účely výkonu rovnakého povolania v tomto štáte (ďalej len „členský štát usadenia“) a

b)

ak sa poskytovatel' služieb prest'ahuje, ak vykonával toto povolanie v členskom štáte usadenia najmenej dva roky počas desiatich rokov predchádzajúcich poskytovaniu služieb, ak toto povolanie nie je v tomto členskom štáte regulované. Podmienka, ktorá vyžaduje dvojročný výkon povolania, sa nepoužije v prípade, ak je regulované buď povolanie, alebo vzdelanie a odborná príprava, ktorá k tomuto povolaniu vedie.

2.   Ustanovenia tejto časti sa použijú len v prípade, ak sa poskytovatel' služieb odst'ahuje na územie hostitel'ského členského štátu, aby dočasne a príležitostne vykonával povolanie uvedené v odseku 1.

Dočasná a príležitostná povaha poskytovania služieb sa posudzuje od prípadu k prípadu, najmä vo vzt'ahu k jeho trvaniu, frekvencii, pravidelnosti a nepretržitosti.

3.   Ak sa poskytovatel' služieb odst'ahuje, podlieha odborným predpisom profesionálnej, zákonnej alebo správnej povahy, ktoré sú priamo spojené s odbornou kvalifikáciou, ako je vymedzenie povolania, používanie titulov a závažné zanedbanie povinností pri výkone povolania, ktoré je priamo a osobitne spojené s ochranou a bezpečnost'ou spotrebitel'a, ako aj disciplinárnym ustanoveniam, ktoré sú uplatnitel'né v hostitel'skom členskom štáte na odborníkov, ktorí v tomto členskom štáte vykonávajú rovnaké povolanie.

Článok 6

Výnimky

Podl'a článku 5 ods. 1 hostitel'ský členský štát udel'uje poskytovatel'om služieb usadeným v inom členskom štáte výnimku z požiadaviek, ktoré kladie na odborníkov usadených na svojom území, ktoré sa týkajú:

a)

povolenia, registrácie alebo členstva v profesijnej organizácii alebo orgáne. Členské štáty môžu, na účely ul'ahčenia uplatňovania disciplinárnych ustanovení platných na svojom území podl'a článku 5 ods. 3, zaviest' buď automatickú dočasnú registráciu, alebo členstvo pro forma v takejto profesijnej organizácii alebo v takomto orgáne, za predpokladu, že takáto registrácia alebo takéto členstvo nebude nijakým spôsobom zdržiavat' ani komplikovat' poskytovanie služieb a nespôsobí poskytovatel'ovi služieb žiadne dodatočné náklady. Príslušný orgán zašle kópiu vyhlásenia, a ak je to vhodné, obnovenia uvedeného v článku 7 ods. 1, v prípade povolaní, ktoré majú dosah na verejné zdravie a verejnú bezpečnost', uvedených v článku 7 ods. 4, alebo ktoré požívajú výhody automatického uznávania podl'a hlavy III kapitoly III, spolu s kópiou dokladov uvedených v článku 7 ods. 2, profesijnej organizácii alebo orgánu, a toto predstavuje automatickú dočasnú registráciu alebo členstvo pro forma na tento účel;

b)

registrácie u verejného orgánu sociálneho zabezpečenia na účely vyrovnania účtov s poist'ovatel'om v súvislosti s činnost'ami vykonávanými v prospech poistencov.

Poskytovatel' služieb však vopred, alebo v naliehavých prípadoch dodatočne, informuje orgán uvedený v písmene b) o službách, ktoré poskytol.

Článok 7

Vyhlásenie, ktoré je potrebné urobit' vopred, ak sa poskytovatel' služieb st'ahuje

1.   Ak sa poskytovatel' služieb po prvýkrát odst'ahuje z jedného členského štátu do iného na účely poskytovania služieb, členské štáty môžu vyžadovat', aby tento poskytovatel' služieb informoval príslušný orgán v hostitel'skom členskom štáte písomným vyhlásením, ktoré je potrebné urobit' vopred, s uvedením podrobných údajov o poistení alebo iných prostriedkoch osobnej a kolektívnej ochrany, pokial' ide o odbornú zodpovednost' poskytovatel'a. Takéto vyhlásenie sa obnovuje raz ročne, ak má poskytovatel' služieb v úmysle poskytovat' počas príslušného roka v tomto členskom štáte dočasné alebo príležitostné služby. Poskytovatel' služieb môže toto vyhlásenie predložit' akýmkol'vek spôsobom.

2.   Okrem toho členské štáty môžu pri prvom poskytovaní služieb, alebo ak nastala podstatná zmena situácie odôvodnená dokladmi, požadovat', aby boli k tomuto vyhláseniu priložené tieto doklady:

a)

dôkaz o štátnej príslušnosti poskytovatel'a služieb;

b)

osvedčenie o tom, že držitel' je usadený v členskom štáte v súlade so zákonom na účely výkonu príslušných činností a že výkon týchto činností nie je v čase vydania tohto osvedčenia zakázaný, a to ani dočasne;

c)

doklad o odbornej kvalifikácii;

d)

v prípadoch uvedených v článku 5 ods. 1 písm. b), akákol'vek forma dôkazu o tom, že poskytovatel' služieb vykonával príslušnú činnost' počas predchádzajúcich desiatich rokov najmenej dva roky;

e)

pre povolania v oblasti bezpečnosti, kde členský štát vyžaduje od svojich štátnych príslušníkov, doklad o tom, že neboli odsúdení za spáchanie trestného činu.

3.   Služba sa poskytuje na základe profesijného titulu členského štátu usadenia, pokial' tento titul v tomto členskom štáte pre príslušnú odbornú činnost' existuje. Tento titul je uvedený v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu usadenia tak, aby nedošlo nijakým spôsobom k zámene s profesijným titulom hostitel'ského členského štátu. Ak v členskom štáte usadenia takýto profesijný titul neexistuje, poskytovatel' služieb uvedie svoju formálnu kvalifikáciu v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov tohto členského štátu. Ako výnimku možno služby poskytovat' na základe profesijného titulu hostitel'ského členského štátu v prípadoch uvedených v hlave III kapitole III.

4.   Pre prvé poskytovanie služieb v prípade regulovaných povolaní, ktoré majú dôsledky na verejné zdravie a verejnú bezpečnost', na ktoré sa nevzt'ahuje automatické uznávanie podl'a hlavy III kapitoly III, príslušný orgán hostitel'ského členského štátu môže pred prvým poskytnutím služieb skontrolovat' odbornú kvalifikáciu poskytovatel'a služieb. Takáto predchádzajúca kontrola je možná len vtedy, ak je jej účelom zabránit' závažnému poškodeniu zdravia alebo bezpečnosti príjemcu týchto služieb v dôsledku nedostatočnej kvalifikácie poskytovatel'a služieb a ak nepresahuje rámec toho, čo je potrebné na tento účel.

Najneskôr do jedného mesiaca od prijatia vyhlásenia a sprievodných dokladov sa príslušný orgán snaží informovat' poskytovatel'a služieb buď o svojom rozhodnutí nekontrolovat' jeho kvalifikáciu, alebo o výsledku tejto kontroly. V prípade t'ažkostí, ktoré by mali za následok oneskorenie, príslušný orgán v priebehu prvého mesiaca informuje poskytovatel'a služieb o dôvode oneskorenia a o časovom horizonte pre rozhodnutie, ktoré sa musí dokončit' v priebehu druhého mesiaca od prijatia úplnej dokumentácie.

Ak existuje podstatný rozdiel medzi odbornou kvalifikáciou poskytovatel'a služieb a odbornou prípravou, ktorú vyžaduje hostitel'ský členský štát, a tento rozdiel je taký, že by to mohlo byt' škodlivé pre verejné zdravie alebo bezpečnost', hostitel'ský členský štát umožní poskytovatel'ovi služieb preukázat', najmä formou skúšky spôsobilosti, že získal chýbajúce vedomosti alebo chýbajúcu kvalifikáciu. V každom prípade musí byt' možné poskytovat' služby do jedného mesiaca po prijatí rozhodnutia podl'a predchádzajúceho pododseku.

Ak príslušný orgán nezareaguje v lehotách uvedených v predchádzajúcich pododsekoch, služba sa môže poskytovat'.

V prípade, ak sa overovala spôsobilost' podl'a tohto odseku, služby sa poskytujú na základe profesijného titulu hostitel'ského členského štátu.

Článok 8

Administratívna spolupráca

1.   Príslušné orgány hostitel'ského členského štátu môžu v prípade každého poskytovania služieb požiadat' príslušné orgány členského štátu usadenia o poskytnutie všetkých informácií súvisiacich so zákonnost'ou usadenia sa poskytovatel'a služieb a s jeho bezúhonnost'ou, ako aj s neexistenciou disciplinárnych a trestnoprávnych sankcií súvisiacich s povolaním. Príslušné orgány členského štátu usadenia poskytnú tieto informácie v súlade s ustanoveniami článku 56.

2.   Príslušné orgány zabezpečia výmenu všetkých informácií potrebných na správne vybavenie prípadnej reklamácie príjemcu služieb. Príjemcovia služieb sú o výsledku vybavenia reklamácie informovaní.

Článok 9

Informácie, ktoré je potrebné poskytnút' príjemcom služieb

Ak sa služba poskytuje na základe odborného titulu členského štátu usadenia alebo na základe formálnej kvalifikácie poskytovatel'a služieb, okrem iných požiadaviek súvisiacich s informáciami uvedenými v práve Spoločenstva, môžu príslušné orgány hostitel'ského členského štátu žiadat' od poskytovatel'a služieb, aby poskytol príjemcovi služieb všetky alebo niektoré z týchto údajov:

a)

ak je poskytovatel' služieb registrovaný v registri alebo v podobnom verejnom registri, register, v ktorom je registrovaný, jeho registračné číslo alebo rovnocenný prostriedok identifikácie uvedený v tomto registri;

b)

ak príslušná činnost' podlieha v členskom štáte usadenia povoleniu, názov a adresa príslušného dozorného orgánu;

c)

všetky profesijné združenia alebo podobné organizácie, u ktorých je poskytovatel' služieb registrovaný;

d)

profesijný titul alebo, ak takýto titul neexistuje, formálna kvalifikácia poskytovatel'a služieb a členský štát, v ktorom bola udelená;

e)

ak poskytovatel' služieb vykonáva činnost', ktorá podlieha dani z pridanej hodnoty, identifikačné číslo DPH uvedené v článku 22 ods. 1 Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (23);

f)

podrobné údaje o poistnom krytí alebo iných prostriedkoch osobnej alebo kolektívnej ochrany, pokial' ide o odbornú zodpovednost' podnikatel'a.

HLAVA III

SLOBODA USADIŤ SA

KAPITOLA I

Všeobecný systém uznávania dokladov o odbornej príprave

Článok 10

Rozsah pôsobnosti

Táto kapitola sa vzt'ahuje na všetky povolania, ktoré nie sú upravené v kapitolách II a III tejto hlavy a v nasledujúcich prípadoch, v ktorých žiadatel' z osobitných a výnimočných dôvodov nespĺňa podmienky uvedené v tých kapitolách:

a)

pre činnosti uvedené v prílohe IV, ak migrant nespĺňa požiadavky uvedené v článkoch 17, 18 a 19;

b)

pre lekárov so základnou odbornou prípravou, špecializovaných lekárov, sestry zodpovedné za všeobecnú starostlivost', špecializovaných zubných lekárov, veterinárnych lekárov, pôrodné asistentky, farmaceutov a architektov, ak migrant nespĺňa požiadavky účinnej a zákonnej odbornej praxe uvedenej v článkoch 23, 27, 33, 37, 39, 43 a 49;

c)

pre architektov, ak má migrant doklad o formálnej kvalifikácii, ktorý nie je uvedený v prílohe V bod 5.7;

d)

bez toho, aby boli dotknuté článok 21 ods. 1, články 23 a 27, pre lekárov, sestry, zubných lekárov, veterinárnych lekárov, pôrodné asistentky, farmaceutov a architektov, ktorí majú doklad o formálnej kvalifikácii ako špecialisti, ktorí musia prejst' odbornou prípravou, ktorá vedie k získaniu titulu uvedeného v prílohe V body 5.1.1, 5.2.2, 5.3.2, 5.4.2, 5.5.2, 5.6.2 a 5.7.1., a výlučne na účely uznania príslušnej špecializácie;

e)

pre sestry zodpovedné za všeobecnú starostlivost' a špecializované sestry s formálnou kvalifikáciou ako špecialisti, ktoré majú doklad o formálnej kvalifikácii ako špecialisti, ktorí musia prejst' odbornou prípravou, ktorá vedie k získaniu titulu uvedeného v prílohe V bod 5.2.2, ak migrant žiada o uznanie v inom členskom štáte, kde príslušnú odbornú činnost' vykonávajú špecializované sestry bez odbornej prípravy pre sestry všeobecnej starostlivosti;

f)

pre špecializované sestry bez odbornej prípravy pre sestry všeobecnej starostlivosti, ak migrant žiada o uznanie v inom členskom štáte, kde príslušnú odbornú činnost' vykonávajú sestry zodpovedné za všeobecnú starostlivost', špecializované sestry bez odbornej prípravy pre sestry všeobecnej starostlivosti, ktoré majú doklad o formálnej kvalifikácii ako špecialisti, ktorí musia prejst' odbornou prípravou, ktorá vedie k získaniu titulu uvedeného v prílohe V bod 5.2.2;

g)

pre migrantov, ktorí spĺňajú požiadavky uvedené v článku 3 ods. 3.

Článok 11

Úrovne kvalifikácie

Na účely uplatňovania článku 13, odborné kvalifikácie sú zoskupené do nižšie uvedených úrovní:

a)

osvedčenie o odbornej spôsobilosti, ktoré vydal príslušný orgán v hostitel'skom členskom štáte, určený na základe legislatívnych, regulačných alebo správnych opatrení členského štátu, na základe:

i)

buď školiaceho kurzu, ktorý nie je súčast'ou osvedčenia alebo diplomu v zmysle písmen b), c), d) alebo e), alebo osobitnej skúšky bez predchádzajúcej odbornej prípravy, alebo výkonu povolania na plný úväzok v členskom štáte počas troch po sebe nasledujúcich rokoch alebo rovnocenné trvanie čiastočného úväzku počas predchádzajúcich 10 rokov;

ii)

alebo všeobecného základného alebo stredoškolského vzdelania, ktoré potvrdzuje, že držitel' získal všeobecné vedomosti.

b)

osvedčenie o úspešnom ukončení stredoškolského vzdelania, ktoré je:

i)

buď všeobecnej povahy, doplnené štúdiom alebo odbornou prípravou, inou než je uvedená v písmene c), a/alebo skúšobnou alebo odbornou praxou, ktorá sa okrem tohto štúdia vyžaduje;

ii)

alebo technickej alebo odbornej povahy, doplnené podl'a potreby štúdiom alebo odbornou prípravou, ako je uvedené v bode i), a/alebo skúšobnou alebo odbornou praxou, ktorá sa okrem tohto štúdia vyžaduje.

c)

diplom, ktorý potvrdzuje úspešné ukončenie:

i)

buď odbornej prípravy na úrovni vyššieho odborného vzdelania, inej než odbornej prípravy uvedenej pod písmenami d) a e), trvajúcej najmenej jeden rok alebo rovnocenného časového obdobia na čiastočnom základe, pričom platí všeobecné pravidlo, že prijatie na túto odbornú prípravu je podmienené úspešným zakončením stredoškolského vzdelania, požadovaného na prijatie na univerzitu alebo vyššie vzdelanie, alebo ukončením rovnocenného školského vzdelania na úrovni druhého cyklu strednej školy, ako aj odbornej prípravy, ktorú možno požadovat' okrem tejto odbornej prípravy po štúdiu na úrovni vyššieho odborného vzdelania;

ii)

alebo, v prípade regulovaného povolania, odbornej prípravy s osobitnou štruktúrou, uvedenej v prílohe II, rovnocennej úrovni odbornej prípravy uvedenej v bode i), ktorá poskytuje porovnatel'ný odborný štandard a ktorá pripravuje účastníkov odbornej prípravy na porovnatel'nú úroveň zodpovednosti a funkcií. Zoznam v prílohe II možno menit' a dopĺňat' podl'a postupu uvedeného v článku 58 ods. 2, aby sa zohl'adnila odborná príprava, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v predchádzajúcej vete;

d)

diplom potvrdzujúci úspešné zakončenie odbornej prípravy na úrovni vyššieho odborného vzdelania trvajúcej najmenej tri roky a najviac štyri roky alebo rovnocenného časového obdobia na čiastočnom základe na univerzite alebo v inštitúcii vyššieho vzdelávania alebo v inej inštitúcii, ktorá poskytuje tú istú úroveň odbornej prípravy, ako aj odbornej prípravy, ktorú možno požadovat' okrem tejto odbornej prípravy po štúdiu na úrovni vyššieho odborného vzdelania;

e)

diplom, ktorý potvrdzuje, že držitel' úspešne ukončil vyššie odborné vzdelanie trvajúce najmenej štyri roky alebo rovnocenné časové obdobie na čiastočnom základe na univerzite alebo inštitúcii vyššieho vzdelávania alebo inej inštitúcii rovnocennej úrovne, a v prípade potreby, že úspešne ukončil odbornú prípravu požadovanú po štúdiu na úrovni vyššieho odborného vzdelania.

Článok 12

Rovnaké zaobchádzanie s kvalifikáciou

Každý doklad o formálnej kvalifikácii alebo každá skupina dokladov o formálnej kvalifikácii, ktoré vydal príslušný orgán členského štátu, ktorým sa potvrdzuje úspešné ukončenie odbornej prípravy v Spoločenstve, u ktorej tento členský štát uznal, že má rovnocennú úroveň a že poskytuje svojmu držitel'ovi tie isté práva na prístup k povolaniu alebo na výkon povolania, alebo že pripravuje na výkon tohto povolania, sa bude považovat' za doklad o formálnej kvalifikácii typu upraveného článkom 11, vrátane príslušnej úrovne.

S akoukol'vek odbornou kvalifikáciou, ktorá síce nespĺňa požiadavky uvedené v legislatívnych, regulačných alebo správnych opatreniach, platných v domovskom členskom štáte pre prístup k povolaniu alebo pre výkon povolania, ktorá dáva na základe týchto ustanovení svojmu držitel'ovi nadobudnuté práva, sa taktiež zaobchádza ako s takým dokladom o formálnej kvalifikácii za rovnakých podmienok, ako sú uvedené v prvom pododseku. Toto sa vzt'ahuje predovšetkým, ak domovský členský štát zvýši úroveň odbornej prípravy požadovanej pre prijatie do povolania a pre výkon povolania a v prípade, ak osoba, ktorá absolvovala predchádzajúcu odbornú prípravu, ktorá nezodpovedá požiadavkám novej kvalifikácie, má zo získaných práv úžitok na základe vnútroštátnej legislatívy, regulačných alebo správnych ustanovení; v takom prípade je táto predchádzajúca odborná príprava považovaná hostitel'ským členským štátom na účely uplatnenia článku 13 za úroveň zodpovedajúcu novej odbornej príprave.

Článok 13

Podmienky uznávania

1.   Ak je prístup k regulovanému povolaniu alebo výkon regulovaného povolania v hostitel'skom členskom štáte podmienený držaním osobitnej odbornej kvalifikácie, príslušný orgán tohto členského štátu povolí prístup k tomuto povolaniu alebo výkon tohto povolania za tých istých podmienok, aké sa vzt'ahujú na jeho štátnych príslušníkov, a to žiadatel'om, ktorí sú držitel'mi osvedčenia o odbornej spôsobilosti alebo dokladu o formálnej kvalifikácii, ktorý vyžaduje iný členský štát na získanie prístupu a výkon tohto povolania na svojom území.

Osvedčenia o odbornej spôsobilosti a doklady o formálnej kvalifikácii spĺňajú tieto podmienky:

a)

vydal ich príslušný orgán členského štátu, určený podl'a legislatívnych, regulačných alebo správnych opatrení tohto členského štátu;

b)

potvrdzujú úroveň odbornej kvalifikácie na úrovni, ktorá je aspoň rovnocenná úrovni bezprostredne predchádzajúcej tej úrovni, ktorá sa požaduje v hostitel'skom členskom štáte, ako je uvedené v článku 11.

2.   Prístup k povolaniu a výkon povolania uvedený v odseku 1 sa umožní aj žiadatel'om, ktorí vykonávali povolanie uvedené v tom odseku na plný úväzok počas dvoch rokov v priebehu predchádzajúcich 10 rokov v inom členskom štáte, ktorý toto povolanie nereguluje, za predpokladu, že sú držitel'mi jedného alebo viacerých osvedčení o odbornej spôsobilosti alebo dokladu o formálnej kvalifikácii.

Osvedčenia o odbornej spôsobilosti a doklady o formálnej kvalifikácii spĺňajú tieto podmienky:

a)

sú vydané príslušným orgánom členského štátu určeným podl'a legislatívnych, regulačných alebo správnych opatrení tohto členského štátu;

b)

potvrdzujú úroveň odbornej kvalifikácie na úrovni, ktorá je aspoň rovnocenná úrovni bezprostredne predchádzajúcej tej úrovni, ktorá sa požaduje v hostitel'skom členskom štáte, ako je uvedené v článku 11;

c)

potvrdzujú, že ich držitel' je pripravený na výkon príslušného povolania.

Dvojročná odborná prax uvedená v prvom pododseku sa však nesmie vyžadovat', ak doklad o formálnej kvalifikácii, ktorého je žiadatel' držitel'om, potvrdzuje regulované vzdelávanie a odbornú prípravu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. e) na úrovni kvalifikácií uvedených v článku 11 písm. b), c), d) alebo e). Regulované vzdelávanie a odborná príprava uvedená v prílohe III sa považuje za takéto regulované vzdelávanie a odbornú prípravu na úrovni uvedenej v článku 11 písm. c). Zoznam v prílohe III možno menit' a dopĺňat' podl'a postupu uvedeného v článku 58 ods. 2, aby sa zohl'adnilo regulované vzdelávanie a odborná príprava, ktoré poskytujú porovnatel'ný odborný štandard a ktoré pripravujú účastníkov na porovnatel'nú úroveň zodpovedností a funkcií.

3.   Odchylne od odseku 1 písm. b) a odseku 2 písm. b), hostitel'ský členský štát umožní prístup a výkon regulovaného povolania, ak je na jeho území prístup k tomuto povolaniu podmienený kvalifikáciou, ktorou sa osvedčuje úspešné ukončenie vyššieho alebo univerzitného vzdelania trvajúceho štyri roky, a ak má žiadatel' kvalifikáciu uvedenú v článku 11 písm. c).

Článok 14

Kompenzačné opatrenia

1.   Článok 13 nebráni hostitel'skému členskému štátu, aby požadoval od žiadatel'a ukončenie adaptačného obdobia až tri roky, alebo aby zložil skúšku spôsobilosti, ak:

a)

odborná príprava, o ktorej žiadatel' poskytol doklad podl'a podmienok článku 13 ods. 1 alebo 2, trvá najmenej o rok menej než odborná príprava, ktorú požaduje hostitel'ský členský štát;

b)

odborná príprava, ktorú žiadatel' absolvoval, obsahuje podstatne iné veci ako tie, ktoré pokrýva doklad o formálnej kvalifikácii, ktorý vyžaduje hostitel'ský členský štát;

c)

regulované povolanie v hostitel'skom členskom štáte obsahuje jednu alebo viac regulovaných odborných činností, ktoré v zodpovedajúcom povolaní v žiadatel'ovom domovskom členskom štáte v zmysle článku 4 ods. 2 neexistujú, a rozdiel spočíva v osobitnej odbornej príprave, ktorá sa požaduje v hostitel'skom členskom štáte a ktorá obsahuje podstatne iné veci, ako tie, ktoré sú pokryté žiadatel'ovým osvedčením o odbornej spôsobilosti alebo dokladom o vzdelaní.

2.   Ak hostitel'ský členský štát využije možnost' uvedenú v odseku 1, musí žiadatel'ovi ponúknut' možnost' vybrat' si medzi adaptačným obdobím a skúškou spôsobilosti.

Ak členský štát uváži, že vzhl'adom na dané povolanie je potrebné odchýlit' sa od požiadavky uvedenej v predchádzajúcom pododseku, teda aby sa žiadatel'ovi ponúkla možnost' vybrat' si medzi adaptačným obdobím a skúškou spôsobilosti, informuje o tom vopred členské štáty a Komisiu a predloží dostatočné odôvodnenie tejto odchýlky.

Ak Komisia po prijatí všetkých potrebných informácií uváži, že odchýlka uvedená v druhom pododseku je nevhodná alebo nie je v súlade s právom Spoločenstva, do troch mesiacov vyzve príslušný členský štát, aby upustil od tohto plánovaného opatrenia. Ak Komisia vo vyššie uvedenej lehote neodpovie, odchýlku možno uplatnit'.

3.   Odchylne od zásady práva žiadatel'a na výber, ako je uvedená v odseku 2, pre povolania, ktorých výkon vyžaduje precíznu znalost' vnútroštátneho práva a vzhl'adom na ktoré je poskytovanie poradenstva a/alebo pomoci týkajúcej sa vnútroštátneho práva podstatným a trvalým aspektom odbornej činnosti, hostitel'ský členský štát môže stanovit' buď adaptačné obdobie, alebo skúšku spôsobilosti.

Toto sa vzt'ahuje na prípady uvedené v článku 10 písm. b) a c), v článku 10 písm. d), týkajúce sa lekárov a zubných lekárov, v článku 10 písm. f), ak migrant žiada o uznanie v inom členskom štáte, kde príslušné odborné činnosti vykonávajú sestry zodpovedné za všeobecnú starostlivost' alebo špecializované sestry, ktoré majú doklad o formálnej kvalifikácii ako špecialisti, ktorí musia prejst' odbornou prípravou, ktorá vedie k získaniu titulov uvedených v prílohe V bod 5.2.2 a v článku 10 písm. g).

V prípadoch upravených v článku 10 písm. a) môže hostitel'ský členský štát požadovat' adaptačné obdobie alebo skúšku spôsobilosti, ak migrant plánuje výkon odbornej činnosti ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako riaditel' podniku, čo si vyžaduje znalosti a uplatňovanie platných osobitných vnútroštátnych predpisov, za predpokladu, že znalost' a uplatňovanie týchto predpisov požadujú príslušné orgány hostitel'ského členského štátu na prístup k týmto činnostiam od svojich vlastných štátnych príslušníkov.

4.   Na účely uplatňovania odseku 1 písm.b) a c) „podstatne iné veci“ sú veci, ktorých znalost' je podstatná pre výkon povolania a s ohl'adom na ktorú odborná príprava, ktorou migrant prešiel, vykazuje, pokial' ide o trvanie alebo obsah, značné rozdiely oproti odbornej príprave, ktorú vyžaduje hostitel'ský členský štát.

5.   Odsek 1 sa uplatňuje s náležitým zohl'adnením zásady proporcionality. Najmä ak má hostitel'ský členský štát v úmysle vyžadovat' od žiadatel'a ukončenie adaptačného obdobia alebo zloženie skúšky spôsobilosti, musí sa najprv uistit', či znalosti, ktoré žiadatel' získal v priebehu svojej odbornej praxe v členskom alebo v tretej krajine, sú takej povahy, aby úplne alebo čiastočne pokryli podstatný rozdiel uvedený v odseku 4.

Článok 15

Upustenie od kompenzačných opatrení na základe spoločných platforiem

1.   Na účely tohto článku „spoločné platformy“ sú definované ako sústava kritérií odbornej kvalifikácie, ktoré sú vhodné na kompenzovanie podstatných rozdielov, ktoré sa identifikovali medzi požiadavkami na odbornú prípravu pre dané povolanie, existujúcimi v rôznych členských štátoch. Tieto podstatné rozdiely sa identifikujú porovnaním trvania a obsahu odbornej prípravy v najmenej dvoch tretinách členských štátov, vrátane všetkých členských štátov, ktoré toto povolanie regulujú. Rozdiely v obsahu odbornej prípravy môžu vyplývat' z podstatných rozdielov v rozsahu odborných činností.

2.   Spoločné platformy, ako sú definované v odseku 1, môžu predložit' Komisii členské štáty alebo profesijné združenia alebo organizácie, ktoré sú reprezentatívne na vnútroštátnej a európskej úrovni. Ak Komisia po porade s členskými štátmi dôjde k názoru, že návrh spoločnej platformy ul'ahčuje vzájomné uznávanie odbornej kvalifikácie, môže predložit' návrhy opatrení určených na prijatie podl'a postupu uvedeného v článku 58 ods. 2.

3.   Ak žiadatel'ova odborná kvalifikácia spĺňa kritériá stanovené v opatrení prijatom podl'a odseku 2, hostitel'ský členský štát sa vzdá uplatnenia kompenzačných opatrení podl'a článku 14.

4.   Odseky 1 až 3 neovplyvňujú právo členského štátu rozhodovat' o tom, aká odborná kvalifikácia sa vyžaduje na výkon povolaní na ich území, ani o obsahu a organizácii svojho systému vzdelávania a odbornej prípravy.

5.   Ak je členský štát toho názoru, že kritériá stanovené v opatrení prijatom podl'a odseku 2 už neposkytujú primerané záruky, pokial' ide o odbornú kvalifikáciu, informuje o tom Komisiu. Ak je to vhodné, Komisia potom predloží návrh opatrenia podl'a postupu uvedeného v článku 58 ods. 2.

6.   Komisia do 20. októbra 2010 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o účinku tohto článku a v prípade potreby predloží vhodné návrhy na jeho zmeny a doplnenia.

KAPITOLA II

Uznávanie odbornej praxe

Článok 16

Požiadavky týkajúce sa odbornej praxe

Ak je v členskom štáte prístup k niektorej z činností uvedených v prílohe IV alebo výkon týchto činností podmienený všeobecnými, obchodnými alebo odbornými vedomost'ami a schopnost'ami, členský štát uzná predchádzajúci výkon činnosti v inom členskom štáte za dostatočný dôkaz týchto vedomostí a schopností. Uvedená činnost' sa musela vykonávat' podl'a článkov 17, 18 a 19.

Článok 17

Činnosti uvedené v zozname I prílohy IV

1.   Pre činnosti v zozname I prílohy IV sa príslušná činnost' musela predtým vykonávat':

a)

počas šiestich po sebe nasledujúcich rokoch ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako riaditel' podniku, alebo

b)

počas troch po sebe nasledujúcich rokoch ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako riaditel' podniku, ak žiadatel' preukáže, že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou pre príslušnú činnost', trvajúcou najmenej tri roky, čo doloží osvedčením, ktoré členský štát uznáva alebo ktoré príslušná profesijná organizácia posúdila ako plne platné; alebo

c)

počas štyroch po sebe nasledujúcich rokoch ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako riaditel' podniku, ak žiadatel' môže preukázat', že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou pre príslušnú činnost', trvajúcou najmenej dva roky, čo doloží osvedčením, ktoré členský štát uznáva alebo ktoré príslušná profesijná organizácia posúdila ako plne platné, alebo

d)

počas troch po sebe nasledujúcich rokoch ako samostatne zárobkovo činná osoba, ak žiadatel' môže preukázat', že vykonával príslušnú činnost' ako zamestnanec najmenej pät' rokov, alebo

e)

počas piatich po sebe nasledujúcich rokoch vo vedúcej pozícii, z čoho najmenej tri roky mal technické povinnosti a zodpovednost' za najmenej jedno oddelenie spoločnosti, ak žiadatel' môže preukázat', že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou pre príslušnú činnost', trvajúcou najmenej tri roky, čo doloží osvedčením, ktoré členský štát uznáva alebo ktoré príslušná profesijná organizácia posúdila ako plne platné.

2.   V prípadoch podl'a písmen a) a d) sa činnost' nesmela skončit' viac než 10 rokov pred dňom, kedy príslušná osoba predložila príslušnému orgánu úplnú žiadost' podl'a článku 56.

3.   Odsek 1 písm. e) sa neuplatňuje na činnosti v skupine Ex 855 nomenklatúry ISIC.

Článok 18

Činnosti uvedené v zozname II prílohy IV

1.   Pre činnosti v zozname II prílohy IV sa príslušná činnost' musela predtým vykonávat':

a)

počas piatich po sebe nasledujúcich rokoch ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako riaditel' podniku, alebo

b)

počas troch po sebe nasledujúcich rokoch ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako riaditel' podniku, ak žiadatel' preukáže, že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou pre príslušnú činnost', trvajúcou najmenej tri roky, čo doloží osvedčením, ktoré členský štát uznáva alebo ktoré príslušná profesijná organizácia posúdila ako plne platné, alebo

c)

počas štyroch po sebe nasledujúcich rokoch ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako riaditel' podniku, ak žiadatel' môže preukázat', že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou pre príslušnú činnost', trvajúcou najmenej dva roky, čo doloží osvedčením, ktoré členský štát uznáva alebo ktoré príslušná profesijná organizácia posúdila ako plne platné, alebo

d)

počas troch po sebe nasledujúcich rokoch ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako riaditel' podniku, ak žiadatel' môže preukázat', že vykonával príslušnú činnost' ako zamestnanec najmenej pät' rokov, alebo

e)

počas piatich po sebe nasledujúcich rokoch ako zamestnanec, ak žiadatel' môže preukázat', že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou pre príslušnú činnost', trvajúcou najmenej tri roky, čo doloží osvedčením, ktoré členský štát uznáva alebo ktoré príslušná profesijná organizácia posúdila ako plne platné, alebo

f)

počas šiestich po sebe nasledujúcich rokoch ako zamestnanec, ak žiadatel' môže preukázat', že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou pre príslušnú činnost', trvajúcou najmenej dva roky, čo doloží osvedčením, ktoré členský štát uznáva alebo ktoré príslušná profesijná organizácia posúdila ako plne platné.

2.   V prípadoch podl'a písmen a) a d) sa činnost' nesmela skončit' viac než 10 rokov pred dňom, kedy príslušná osoba predložila príslušnému orgánu úplnú žiadost' podl'a článku 56.

Článok 19

Činnosti uvedené v zozname III prílohy IV

1.   Pre činnosti v zozname III prílohy IV sa príslušná činnost' musela predtým vykonávat':

a)

počas troch po sebe nasledujúcich rokoch, buď ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako riaditel' podniku, alebo

b)

počas dvoch po sebe nasledujúcich rokoch ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako riaditel' podniku, ak žiadatel' môže preukázat', že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou pre príslušnú činnost', čo doloží osvedčením, ktoré členský štát uznáva alebo ktoré príslušná profesijná organizácia posúdila ako plne platné, alebo

c)

počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako riaditel' podniku, ak žiadatel' môže preukázat', že vykonával príslušnú činnost' ako zamestnanec najmenej tri roky, alebo

d)

počas troch po sebe nasledujúcich rokov ako zamestnanec, ak žiadatel' môže preukázat', že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou pre príslušnú činnost', čo doloží osvedčením, ktoré členský štát uznáva alebo ktoré príslušná profesijná organizácia posúdila ako plne platné.

2.   V prípadoch podl'a písmen a) a c) sa činnost' nesmela skončit' viac než 10 rokov pred dňom, kedy príslušná osoba predložila príslušnému orgánu úplnú žiadost' podl'a článku 56.

Článok 20

Zmeny a doplnenia zoznamov činností v prílohe IV

Zoznamy činností v prílohe IV, ktoré podliehajú uznaniu odbornej praxe podl'a článku 16 možno menit' a dopĺňat' podl'a postupu uvedeného v článku 58 ods. 2 na účely aktualizácie alebo vyjasnenia nomenklatúry, za predpokladu, že tieto zmeny a doplnenia nemenia činnosti týkajúce sa jednotlivých kategórií.

KAPITOLA III

Uznávanie na základe koordinácie minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 21

Zásada automatického uznávania

1.   Každý členský štát uznáva doklad o formálnej kvalifikácii lekára, ktorý umožňuje prístup k odborným činnostiam lekára so základnou odbornou prípravou a špecializovaného lekára, sestry zodpovednej za všeobecnú starostlivost', zubného lekára, špecializovaného zubného lekára, veterinárneho lekára, farmaceuta a architekta, uvedený v prílohe V body 5.1.1, 5.1.2, 5.2.2, 5.3.2, 5.3.3, 5.4.2, 5.6.2 a 5.7.1 v tomto poradí, ktorý spĺňa minimálne požiadavky na odbornú prípravu podl'a článkov 24, 25, 31, 34, 35, 38, 44 a 46 v tomto poradí, a na účely prístupu k odborným činnostiam a výkonu týchto odborných činností, uznáva takýto doklad na svojom území ako rovnocenný s dokladom o formálnej kvalifikácii, ktorý sám vydáva.

Tento doklad o formálnej kvalifikácii musí byt' vydaný príslušnými orgánmi členského štátu a v prípade potreby doplnený osvedčeniami uvedenými v prílohe V body 5.1.1, 5.1.2, 5.2.2, 5.3.2, 5.3.3, 5.4.2, 5.6.2 a 5.7.1 v tomto poradí.

Ustanovenia prvého a druhého pododseku neovplyvňujú nadobudnuté práva uvedené v článkoch 23, 27, 33, 37, 39 a 49.

2.   Každý členský štát uznáva na účely výkonu všeobecnej lekárskej praxe v rámci svojho vnútroštátneho systému sociálneho zabezpečenia doklad o formálnej kvalifikácii uvedený v prílohe V bod 5.1.4, vydaný štátnemu príslušníkovi členského štátu iným členským štátom v súlade s minimálnymi požiadavkami na odbornú prípravu uvedenými v článku 28.

Ustanovenia predchádzajúceho pododseku neovplyvňujú nadobudnuté práva uvedené v článku 30.

3.   Každý členský štát uznáva doklad o formálnej kvalifikácii pôrodnej asistentky, vydaný štátnemu príslušníkovi členského štátu iným členským štátom, uvedený v prílohe V bod 5.5.2, ktorý spĺňa minimálne požiadavky na odbornú prípravu uvedené v článku 40 a ktorý spĺňa kritériá uvedené v článku 41, a na účely prístupu k odborným činnostiam a výkonu týchto odborných činností, uznáva takýto doklad na svojom území ako rovnocenný s dokladom o formálnej kvalifikácii, ktorý sám vydáva. Týmto ustanovením nie sú dotknuté nadobudnuté práva uvedené v článkoch 23 a 43.

4.   Členské štáty nemusia uznat' ako rovnocenný doklad o formálnej kvalifikácii uvedený v prílohe V bod 5.6.2 na účely vybudovania nových verejne prístupných lekární. Na účely tohto odseku sa za nové lekárne považujú aj lekárne, ktoré sú otvorené menej než tri roky.

5.   Doklad o formálnej kvalifikácii architekta uvedený v prílohe V bod 5.7.1, ktorý podlieha automatickému uznávaniu podl'a odseku 1, preukazuje ukončenie kurzu odbornej prípravy, ktorý začal najneskôr počas akademického referenčného roka uvedeného v tejto prílohe.

6.   Každý členský štát umožní prístup k odborným činnostiam a výkon odborných činností lekárom, sestrám zodpovedným za všeobecnú starostlivost', zubným lekárom, veterinárnym lekárom, pôrodným asistentkám a farmaceutom na základe dokladu o formálnej kvalifikácii uvedeného v prílohe V body 5.1.1, 5.1.2, 5.1.4, 5.2.2, 5.3.2, 5.3.3, 5.4.2, 5.5.2 a 5.6.2 v tomto poradí, ktorý potvrdzuje, že príslušná osoba získala počas odbornej prípravy znalosti a zručnosti uvedené v článkoch 24 ods. 3, 31 ods. 6, 34 ods. 3, 38 ods. 3, 40 ods. 3 a 44 ods. 3.

Znalosti a zručnosti uvedené v článkoch 24 ods. 3, 31 ods. 6, 34 ods. 3, 38 ods. 3, 40 ods. 3 a 44 ods. 3 možno menit' a dopĺňat' podl'a postupu uvedeného v článku 58 ods. 2 na účely ich prispôsobenia vedecko-technickému pokroku.

Takéto aktualizácie nepredstavujú v žiadnom členskom štáte zmeny a doplnenia existujúcich legislatívnych zásad, pokial' ide o štruktúru povolaní v súvislosti s odbornou prípravou a podmienkami prístupu fyzických osôb.

7.   Každý členský štát informuje Komisiu o legislatívnych, regulačných alebo správnych opatreniach, ktoré prijal v súvislosti s vydávaním dokladov o formálnej kvalifikácii v oblasti upravenej v tejto kapitole. Okrem toho, v prípade dokladov o formálnej kvalifikácii v oblasti uvedenej v oddiele 8 je toto oznámenie adresované aj ostatným členským štátom.

Komisia uverejňuje všetky príslušné správy v Úradnom vestníku Európskej únie, s uvedením titulov, ktoré prijali členské štáty ako doklad o formálnej kvalifikácii, v prípade potreby s uvedením organizácie, ktorá vydáva doklady o formálnej kvalifikácii, osvedčenia, ktoré k nim patria, a zodpovedajúci profesijný titul uvedený v prílohe V body 5.1.1, 5.1.2, 5.1.4, 5.2.2, 5.3.2, 5.3.3, 5.4.2, 5.5.2, 5.6.2 a 5.7.1 v tomto poradí.

Článok 22

Spoločné ustanovenia o odbornej príprave

So zretel'om na odbornú prípravu uvedenú v článkoch 24, 25, 28, 31, 34, 35, 38, 40, 44 a 46:

a)

Členské štáty môžu povolit' odbornú prípravu na čiastočný úväzok za podmienok, ktoré stanovia príslušné orgány; tieto orgány zabezpečia, aby celková dĺžka, úroveň a kvalita tejto odbornej prípravy nebola nižšia než v prípade súvislej dennej odbornej prípravy;

b)

celoživotné vzdelávanie a odborná príprava zabezpečuje, v súlade s postupmi osobitnými pre každý členský štát, že osoby, ktoré ukončili štúdium, sú schopné držat' krok s odborným vývojom v rozsahu potrebnom na udržanie bezpečnej a účinnej praxe.

Článok 23

Nadobudnuté práva

1.   Bez toho, aby boli dotknuté nadobudnuté práva osobitné pre každé povolanie, v prípade, keď doklad o formálnej kvalifikácii lekára, ktorý umožňuje prístup k odborným činnostiam lekára so základnou odbornou prípravou a špecializovaného lekára, sestry zodpovednej za všeobecnú starostlivost', zubného lekára, špecializovaného zubného lekára, veterinárneho lekára, pôrodnej asistentky a farmaceuta, ktorého držitel'om je štátny príslušník členského štátu, nespĺňa všetky požiadavky na odbornú prípravu, uvedené v článkoch 24, 25, 31, 34, 35, 38, 40 a 44, každý členský štát uznáva ako dostatočný dôkaz doklad o formálnej kvalifikácii, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte, ak tento doklad potvrdzuje úspešné ukončenie odbornej prípravy, ktorá začala pred dátumami uvedenými v prílohe V, body 5.1.1, 5.1.2, 5.2.2, 5.3.2, 5.3.3, 5.4.2, 5.5.2 a 5.6.2 a je doplnený osvedčením, ktoré uvádza, že jeho držitel' sa skutočne a právoplatne venoval príslušným činnostiam najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas piatich rokov pred vydaním tohto osvedčenia.

2.   Tie isté ustanovenia sa použijú na doklad o formálnej kvalifikácii lekára, ktorý umožňuje prístup k odborným činnostiam lekára so základnou odbornou prípravou a špecializovaného lekára, sestry zodpovednej za všeobecnú starostlivost', zubného lekára, špecializovaného zubného lekára, veterinárneho lekára, pôrodnej asistentky a farmaceuta, vydaný na území bývalej Nemeckej demokratickej republiky, ktorý nespĺňa všetky minimálne požiadavky na odbornú prípravu, uvedené v článkoch 24, 25, 31, 34, 35, 38, 40 a 44, ak tento doklad potvrdzuje úspešné ukončenie odbornej prípravy, ktorá začala pred:

a)

3. októbrom 1990 pre lekárov so základnou odbornou prípravou, sestry zodpovedné za všeobecnú starostlivost', zubných lekárov so základnou odbornou prípravou, špecializovaných zubných lekárov, veterinárnych lekárov, pôrodné asistentky a farmaceutov, a

b)

3. aprílom 1992 pre špecializovaných lekárov.

Doklad o formálnej kvalifikácii uvedený v prvom pododseku poskytuje svojmu držitel'ovi právo na výkon odborných činností na území Nemecka za tých istých podmienok ako doklad o formálnej kvalifikácii, ktorý vydávajú príslušné nemecké orgány uvedené v prílohe V body 5.1.1, 5.1.2, 5.2.2, 5.3.2, 5.3.3, 5.4.2, 5.5.2 a 5.6.2.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 37 ods. 1, každý členský štát uznáva doklad o formálnej kvalifikácii lekára, ktorý umožňuje prístup k odborným činnostiam lekára so základnou odbornou prípravou a špecializovaného lekára, sestry zodpovednej za všeobecnú starostlivost', veterinárneho lekára, pôrodnej asistentky a farmaceuta a architekta, ktorého držitel'om sú štátni príslušníci členských štátov a bol vydaný v bývalom Československu, alebo ktorého odborná príprava začala, pre Českú republiku a Slovensko, pred 1. januárom 1993, ak orgány niektorého z týchto členských štátov potvrdia, že takýto doklad o formálnej kvalifikácii je na ich území rovnako platný ako doklad o formálnej kvalifikácii, ktorý tieto orgány vydávajú, a pokial' ide o architektov, doklad o formálnej kvalifikácii uvedený pre tieto členské štáty v prílohe VI bod 6, a pokial' ide o prístup k odborným činnostiam lekára so základnou odbornou prípravou a špecializovaného lekára, sestry zodpovednej za všeobecnú starostlivost', veterinárneho lekára, pôrodnej asistentky a farmaceuta, s ohl'adom na činnosti uvedené v článku 45 ods. 2, a architektov, pokial' ide o činnosti uvedené v článku 48, a umožnia výkon týchto činností.

Takéto potvrdenie musí byt' doplnené osvedčením, ktoré vydali tie isté orgány, v ktorom sa uvádza, že príslušná osoba sa na ich území skutočne a zákonne venovala príslušným činnostiam najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas piatich rokov pred vydaním takéhoto osvedčenia.

4.   Každý členský štát uznáva doklad o formálnej kvalifikácii lekára, ktorý umožňuje prístup k odborným činnostiam lekára so základnou odbornou prípravou a špecializovaného lekára, sestry zodpovednej za všeobecnú starostlivost', zubného lekára, špecializovaného zubného lekára, veterinárneho lekára, pôrodnej asistentky, farmaceuta a architekta, ktorého držitel'mi sú štátni príslušníci členských štátov a bol vydaný v bývalom Sovietskom zväze, alebo ktorého odborná príprava začala:

a)

pre Estónsko: pred 20. augustom 1991;

b)

pre Lotyšsko: pred 21. augustom 1991;

c)

pre Litvu: pred 11. marcom 1990,

ak orgány ktoréhokol'vek z týchto členských štátov osvedčia, že takýto doklad o formálnej kvalifikácii je na ich území rovnako platný ako doklad o formálnej kvalifikácii, ktorý tieto orgány vydávajú, a pokial' ide o architektov, doklad o formálnej kvalifikácii uvedený pre tieto členské štáty v prílohe VI bod 6, pokial' ide o prístup k odborným činnostiam lekára so základnou odbornou prípravou a špecializovaného lekára, sestry zodpovednej za všeobecnú starostlivost', zubného lekára, špecializovaného zubného lekára, veterinárneho lekára, pôrodnej asistentky, farmaceuta s ohl'adom na činnosti uvedené v článku 45 ods. 2, a architektov, s ohl'adom na činnosti uvedené v článku 48, a umožnia výkon týchto činností.

Takéto potvrdenie musí byt' doplnené osvedčením, ktoré vydali tie isté orgány, v ktorom sa uvádza, že príslušná osoba sa na ich území skutočne a zákonne venovala príslušným činnostiam najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas piatich rokov pred vydaním tohto osvedčenia.

Pokial' ide o doklad o formálnej kvalifikácii veterinárneho lekára, ktorý vydal bývalý Sovietsky zväz alebo s ohl'adom na ktorý začala odborná príprava pre Estónsko pred 20. augustom 1991, osvedčenie uvedené v predchádzajúcom pododseku musí byt' doplnené osvedčením, ktoré vydali estónske orgány, v ktorom sa uvádza, že príslušná osoba sa na ich území skutočne a zákonne venovala príslušným činnostiam najmenej pät' po sebe nasledujúcich rokov počas siedmich rokov pred vydaním tohto osvedčenia.

5.   Každý členský štát uznáva doklad o formálnej kvalifikácii lekára, ktorý umožňuje prístup k odborným činnostiam lekára so základnou odbornou prípravou a špecializovaného lekára, sestry zodpovednej za všeobecnú starostlivost', zubného lekára, špecializovaného zubného lekára, veterinárneho lekára, pôrodnej asistentky, farmaceuta a architekta, ktorého držitel'om je štátny príslušník členského štátu a bol vydaný v bývalej Juhoslávii, alebo ktorého odborná príprava začala pre Slovinsko pred 25. júnom 1991, ak orgány oboch týchto členských štátov osvedčia, že takýto doklad o formálnej kvalifikácii je na ich území rovnako platný ako doklad o formálnej kvalifikácii, ktorý tieto orgány vydávajú, a pokial' ide o architektov, doklad o formálnej kvalifikácii uvedený pre tieto členské štáty v prílohe VI bod 6, a pokial' ide o prístup k odborným činnostiam lekára so základnou odbornou prípravou a špecializovaného lekára, sestry zodpovednej za všeobecnú starostlivost', zubného lekára, špecializovaného zubného lekára, veterinárneho lekára, pôrodnej asistentky a farmaceuta, s ohl'adom na činnosti uvedené v článku 45 ods. 2, a ako architekt, s ohl'adom na činnosti uvedené v článku 48, a umožnia výkon týchto činností.

Takéto potvrdenie musí byt' doplnené osvedčením vydaným tými istými orgánmi, v ktorom sa uvádza, že príslušná osoba na ich území skutočne a zákonne vykonávala príslušné činnosti najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas piatich rokov pred vydaním tohto osvedčenia.

6.   Každý členský štát uznáva za dostatočný dôkaz pre štátnych príslušníkov členského štátu, ktorých doklad o formálnej kvalifikácii lekára, sestry zodpovednej za všeobecnú starostlivost', zubného lekára, veterinárneho lekára, pôrodnej asistentky a farmaceuta nezodpovedá titulom uvedeným pre tento členský štát v prílohe V body 5.1.1, 5.1.2, 5.1.3, 5.1.4, 5.2.2, 5.3.2, 5.3.3, 5.4.2, 5.5.2 a 5.6.2, doklad o formálnej kvalifikácii, ktorý vydal tento členský štát, spolu s potvrdením, ktoré vydali príslušné orgány alebo organizácie.

V potvrdení uvedenom v prvom pododseku je uvedené, že tento doklad o formálnej kvalifikácii potvrdzuje úplné ukončenie odbornej prípravy podl'a článkov 24, 25, 28, 31, 34, 35, 38, 40 a 44 v tomto poradí a členský štát, ktorý ho vydal, s ním zaobchádza rovnako ako s kvalifikáciami, ktorých tituly sú uvedené v prílohe V body 5.1.1., 5.1.2, 5.1.3, 5.1.4, 5.2.2, 5.3.2, 5.3.3, 5.4.2, 5.5.2 a 5.6.2.

Oddiel 2

Lekári

Článok 24

Základná lekárska odborná príprava

1.   Prijatie na základnú lekársku odbornú prípravu je podmienené držaním diplomu alebo osvedčenia, ktoré poskytujú prístup na príslušné štúdium na univerzite.

2.   Základná lekárska odborná príprava pozostáva najmenej zo šest'ročného štúdia alebo 5 500 hodín teoretickej a praktickej odbornej prípravy, ktorú poskytuje univerzita alebo nad ktorou má univerzita dozor.

Pre osoby, ktoré začali štúdium pred 1. januárom 1972, môže kurz odbornej prípravy uvedený v prvom pododseku obsahovat' šest' mesiacov dennej praktickej odbornej prípravy na úrovni univerzity pod dozorom príslušných orgánov.

3.   Základná lekárska odborná príprava poskytuje záruku, že príslušná osoba získala tieto znalosti a zručnosti:

a)

primerané znalosti vied, o ktoré sa medicína opiera a dobré porozumenie vedeckých metód, vrátane zásad merania biologických funkcií, vyhodnocovania vedecky zistených skutočností a analyzovania údajov;

b)

dostatočné porozumenie štruktúry, funkcií a správania zdravých a chorých osôb, ako aj vzt'ahov medzi zdravotným stavom a fyzickým a sociálnym prostredím človeka;

c)

primerané znalosti klinických disciplín a praktík, poskytujúce súvislý obraz mentálnych a fyzických chorôb, medicíny z hl'adiska profylaxie, diagnostiky a terapie a l'udskej reprodukcie;

d)

vhodné klinické skúsenosti v nemocniciach pod príslušným dozorom.

Článok 25

Lekárska odborná príprava špecialistov

1.   Prijatie k lekárskej odbornej príprave špecialistov je podmienené ukončením a nostrifikáciou šest'ročného štúdia ako časti programu odbornej prípravy uvedeného v článku 24, počas ktorého účastník odbornej prípravy získal príslušné znalosti základnej medicíny.

2.   Lekárska odborná príprava špecialistov obsahuje teoretickú a praktickú odbornú prípravu na univerzite alebo vo fakultnej nemocnici, alebo tam, kde je to vhodné, v zariadení lekárskej starostlivosti, ktoré na tento účel schválili príslušné orgány alebo organizácie.

Členské štáty zabezpečia, aby kurzy lekárskej odbornej prípravy špecialistov podl'a prílohy V bod 5.1.3 netrvali kratšie, než je uvedené v tomto bode. Odborná príprava sa poskytuje pod dozorom príslušných orgánov alebo organizácií. Zahŕňa osobnú účast' účastníkov odbornej prípravy, špecializovaných lekárov, na činnosti a zodpovednosti, súvisiacich s príslušnými službami.

3.   Odborná príprava sa poskytuje ako denná v osobitných zariadeniach, ktoré uznali príslušné orgány. Jeho súčast'ou je účast' na plnom spektre lekárskych činností oddelenia, v ktorom sa odborná príprava poskytuje, vrátane pohotovostnej služby, takým spôsobom, aby účastník odbornej prípravy, špecialista, venoval všetku svoju odbornú činnost' praktickej a teoretickej odbornej príprave počas celého pracovného týždňa a počas roka, podl'a postupov stanovených príslušnými orgánmi. Tieto miesta sú na tomto základe primerane odmeňované.

4.   Členské štáty podmienia vydávanie dokladov o lekárskej odbornej príprave špecialistov držaním dokladu o základnej lekárskej odbornej príprave, uvedeného v prílohe V bod 5.1.1.

5.   Minimálne trvanie odbornej prípravy uvedenej v prílohe V bod 5.1.3 možno zmenit' a doplnit' v súlade s postupom podl'a článku 58 ods. 2 na účely jeho prispôsobenia vedecko-technickému pokroku.

Článok 26

Typy lekárskej odbornej prípravy špecialistov

Dokladom o formálnej kvalifikácii špecializovaného lekára podl'a článku 21 je doklad vydaný príslušnými orgánmi alebo inštitúciami uvedenými v prílohe V bod 5.1.2, ako to zodpovedá pre príslušnú odbornú prípravu špecialistov titulom, ktoré sa používajú v rôznych členských štátoch, ktoré sú uvedené v prílohe V bod 5.1.3.

O zaradenie nových lekárskych špecializácií spoločných aspoň dvom pätinám členských štátov do prílohy V bod 5.1.3 možno rozhodnút' podl'a postupu uvedeného v článku 58 ods. 2 na účely aktualizácie tejto smernice v súlade so zmenami vnútroštátnych právnych predpisov.

Článok 27

Osobitné nadobudnuté práva špecializovaných lekárov

1.   Hostitel'ský členský štát môže vyžadovat' od špecializovaných lekárov, ktorých lekárska odborná príprava špecialistov na čiastočný úväzok bola upravená legislatívnymi, regulačnými alebo správnymi opatreniami platnými k 20. júnu 1975, ktorí začali svoju odbornú prípravu špecialistov najneskôr 31. decembra 1983, aby bol ich doklad o formálnej kvalifikácii doplnený osvedčením o tom, že jeho držitel' skutočne a zákonne vykonával príslušné činnosti aspoň tri po sebe nasledujúce roky počas piatich rokov pred vydaním tohto osvedčenia.

2.   Každý členský štát uznáva kvalifikáciu špecializovaných lekárov, ktorá bol priznaná v Španielsku lekárom, ktorí skončili svoju odbornú prípravu špecialistov pred 1. januárom 1995, a to aj vtedy, keď táto odborná príprava nespĺňa minimálne požiadavky na odbornú prípravu uvedené v článku 25, nakol'ko je táto kvalifikácia doplnená osvedčením vydaným príslušnými španielskymi orgánmi, potvrdzujúcim, že príslušná osoba zložila skúšku osobitnej odbornej spôsobilosti, ktorá sa konala v súvislosti s výnimočnými opatreniami, stanovenými v král'ovskej vyhláške 1497/99 na účely zabezpečenia toho, aby príslušná osoba mala úroveň znalostí a zručností porovnatel'nú s úrovňou lekárov, ktorí majú kvalifikáciu ako špecializovaný lekár, definovaný pre Španielsko v prílohe V body 5.1.2 a 5.1.3.

3.   Každý členský štát, ktorý zrušil svoje legislatívne, regulačné alebo správne opatrenia, týkajúce sa udelenia dokladu o formálnej kvalifikácii ako špecializovaný lekár uvedené v prílohe V bod 5.1.2 a bod 5.1.3, a ktorý prijal opatrenia súvisiace s nadobudnutými právami na prospech svojich štátnych príslušníkov, poskytne štátnym príslušníkom ostatných členských štátov právo využívat' tieto opatrenia, nakol'ko tento doklad o formálnej kvalifikácii bol vydaný pred dňom, kedy hostitel'ský členský štát prestal vydávat' doklad o formálnej kvalifikácii pre príslušnú špecializáciu.

Dátumy, kedy boli tieto ustanovenia zrušené, sú uvedené v prílohe V bod 5.1.3.

Článok 28

Osobitná odborná príprava vo všeobecnej lekárskej praxi

1.   Prístup k osobitnej odbornej príprave vo všeobecnej lekárskej praxi je podmienený ukončením a nostrifikáciou šiestich ročníkov štúdia v rámci programu odbornej prípravy uvedeného v článku 24.

2.   Osobitná odborná príprava vo všeobecnej lekárskej praxi, ktorá vedie k udeleniu dokladu o formálnej kvalifikácii vydaného pred 1. januárom 2006, je denná a trvá najmenej dva roky. V prípade, ak je doklad o formálnej kvalifikácii vydaný po tomto dni, táto odborná príprava je denná a trvá najmenej tri roky.

Ak program odbornej prípravy uvedený v článku 24 obsahuje praktickú odbornú prípravu, poskytovanú schválenou nemocnicou disponujúcou príslušným vybavením a službami pre všeobecnú medicínu, alebo poskytované ako súčast' schválenej všeobecnej lekárskej praxe alebo schváleného strediska, v ktorom lekári poskytujú primárnu lekársku starostlivost', túto praktickú odbornú prípravu možno maximálne v rozsahu jedného roka započítat' do trvania uvedeného v prvom pododseku pre osvedčenia o odbornej príprave vydané od 1. januára 2006 vrátane.

Možnost' uvedenú v druhom pododseku majú iba členské štáty, v ktorých osobitná odborná príprava vo všeobecnej lekárskej praxi trvala k 1. januáru 2001 dva roky.

3.   Osobitná odborná príprava vo všeobecnej lekárskej praxi sa vykonáva ako denná, pod dozorom príslušných orgánov alebo organizácií. Táto odborná príprava je viac praktická než teoretická.

Praktická odborná príprava sa poskytuje na jednej strane najmenej šest' mesiacov v schválenej nemocnici disponujúcej vhodným vybavením a službami, a na druhej strane najmenej šest' mesiacov ako súčast' všeobecnej lekárskej praxe alebo vo schválenom stredisku, v ktorom lekári poskytujú primárnu zdravotnú starostlivost'.

Praktická odborná príprava sa uskutočňuje v spojení s inými zdravotníckymi zariadeniami alebo štruktúrami zaoberajúcimi sa všeobecnou medicínou. Bez toho, aby boli dotknuté minimálne lehoty stanovené v druhom pododseku, možno však túto praktickú odbornú prípravu poskytovat' v období nepresahujúcom šest' mesiacov v iných schválených zariadeniach alebo zdravotníckych štruktúrach zaoberajúcich sa všeobecnou medicínou.

Táto odborná príprava vyžaduje osobnú účast' účastníka odbornej prípravy na odborných činnostiach a zodpovednosti osôb, s ktorými pracuje.

4.   Členské štáty podmieňujú vydanie dokladu o formálnej kvalifikácii v oblasti všeobecnej lekárskej praxe držaním dokladu o formálnej kvalifikácii v základnej lekárskej odbornej príprave, uvedeným v prílohe V bod 5.1.1.

5.   Členské štáty môžu vydat' doklad o formálnej kvalifikácii uvedený v prílohe V bod 5.1.4 lekárovi, ktorý neukončil odbornú prípravu uvedenú v tomto článku, ale ktorý ukončil inú doplnkovú odbornú prípravu, čo doloží dokladom o formálnej kvalifikácii, vydaným príslušnými orgánmi v členskom štáte. Tieto orgány však nesmú vydat' doklad o formálnej kvalifikácii, ak tento doklad nepotvrdzuje znalosti na úrovni kvalitatívne rovnocenné znalostiam získaným odbornou prípravou uvedenou v tomto článku.

Členské štáty okrem iného určia, do akého rozsahu môže doplnková odborná príprava a odborné skúsenosti, ktoré už žiadatel' získal, nahradit' odbornú prípravu, uvedenú v tomto článku.

Členské štáty môžu vydat' doklad o formálnej kvalifikácii uvedený v prílohe V bod 5.1.4 len vtedy, keď žiadatel' získal najmenej šest' mesiacov skúseností v oblasti všeobecnej medicíny vo všeobecnej lekárskej praxi alebo v stredisku, v ktorom lekári poskytujú primárnu zdravotnú starostlivost' typov uvedených v odseku 3 tohto článku.

Článok 29

Výkon odborných činností praktického lekára

Každý členský štát na základe ustanovení súvisiacich s nadobudnutými právami podmieni výkon činností praktického lekára v rámci svojho vnútroštátneho systému sociálneho zabezpečenia držaním dokladu o formálnej kvalifikácii uvedeným v prílohe V bod 5.1.4.

Členské štáty môžu vyňat' z tejto podmienky osoby, ktoré práve prechádzajú osobitnou odbornou prípravou v oblasti všeobecnej medicíny.

Článok 30

Osobitné nadobudnuté práva praktických lekárov

1.   Každý členský štát určuje nadobudnuté práva. Ako nadobudnuté právo však poskytuje právo na výkon činností praktického lekára v rámci svojho vnútroštátneho systému sociálneho zabezpečenia bez dokladu o formálnej kvalifikácii uvedeného v prílohe V bod 5.1.4. všetkým lekárom, ktorí mali toto právo k referenčnému dňu stanovenému v tomto bode na základe ustanovení uplatnitel'ných na lekárske povolanie, ktorým sa poskytuje prístup k odborným činnostiam lekára so základnou odbornou prípravou, ktorí majú k tomuto dňu na území tohto štátu právo usadit' sa, na ktoré sa uplatňovali ustanovenia článku 21 alebo článku 23.

Príslušné orgány každého členského štátu na požiadanie vydajú osvedčenie potvrdzujúce držitel'ovo právo na výkon činností praktického lekára v rámci vnútroštátneho systému sociálneho zabezpečenia tohto štátu lekárom, ktorí majú nadobudnuté práva podl'a prvého pododseku, a to bez dokladu o formálnej kvalifikácii uvedeného v prílohe V bod 5.1.4.

2.   Každý členský štát uznáva osvedčenia uvedené v druhom pododseku odseku 1, ktoré vydal štátnemu príslušníkovi členského štátu iný členský štát, a priznáva takýmto osvedčeniam na svojom území rovnaký účinok ako dokladom o formálnej kvalifikácii, ktoré vydáva sám a ktoré umožňujú výkon činností praktického lekára v rámci vnútroštátneho systému sociálneho zabezpečenia tohto štátu.

Oddiel 3

Sestry zodpovedné za všeobecnú starostlivost'

Článok 31

Odborná príprava sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivost'

1.   Pripustenie sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivost' k odbornej príprave je podmienené ukončením desat'ročného všeobecného vzdelania potvrdeným diplomom, osvedčením alebo iným dokladom, ktorý vydali príslušné orgány v členskom štáte alebo osvedčením potvrdzujúcim úspešné zloženie prijímacej skúšky do školy ošetrovateliek na rovnocennej úrovni.

2.   Odborná príprava sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivost' sa poskytuje ako denná a jej súčast'ou je najmenej program uvedený v prílohe V bod 5.2.1.

Obsah uvedený v prílohe V bod 5.2.1. možno zmenit' a doplnit' podl'a postupu uvedeného v článku 58 ods. 2 na účely jeho prispôsobenia vedecko-technickému pokroku.

Súčast'ou týchto aktualizácií v žiadnom členskom štáte nesmú byt' zmeny ani doplnenia existujúcich legislatívnych zásad, pokial' ide o štruktúru povolaní v súvislosti s odbornou prípravou a podmienkami prístupu fyzických osôb.

3.   Odborná príprava sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivost' predstavuje najmenej tri roky štúdia alebo 4 600 hodín teoretickej a klinickej odbornej prípravy, z čoho teoretická odborná príprava predstavuje najmenej jednu tretinu a klinická odborná príprava najmenej jednu polovicu odbornej prípravy. Členské štáty môžu udelit' čiastočné výnimky osobám, ktoré získali čast' odbornej prípravy v kurzoch, ktoré sú najmenej na rovnocennej úrovni.

Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie poskytujúce odbornú prípravu sestier boli zodpovedné za koordinovanie teoretickej a klinickej odbornej prípravy po celý čas trvania študijného programu.

4.   Teoretická odborná príprava je súčast'ou odbornej prípravy sestier, z ktorej sestry, účastníčky odbornej prípravy, získajú odborné znalosti, porozumenie a zručnosti potrebné na organizovanie, poskytovanie a vyhodnocovanie celkovej zdravotnej starostlivosti. Odbornú prípravu poskytujú učitelia ošetrovatel'skej starostlivosti a iné oprávnené osoby v školách pre ošetrovatel'ky a v iných školiacich pracoviskách, ktoré vybrala školiaca inštitúcia.

5.   Klinická odborná príprava je tá čast' odbornej prípravy sestier, v ktorej sa sestry, účastníčky odbornej prípravy, naučia ako súčast' skupiny a v priamom kontakte so zdravým alebo chorým jedincom alebo so zdravou alebo chorou komunitou organizovat', poskytovat' a vyhodnocovat' požadovanú úplnú ošetrovatel'skú starostlivost' na základe získaných znalostí a zručností. Sestra, účastníčka odbornej prípravy, sa musí naučit' nielen pracovat' v skupine, ale musí vediet' aj skupinu viest' a organizovat' celkovú ošetrovatel'skú starostlivost', vrátane zdravotníckej osvety pre jednotlivcov a malé skupiny, v rámci zdravotníckeho ústavu alebo v komunite.

Táto odborná príprava sa vykonáva v nemocniciach a v iných zdravotníckych zariadeniach a v komunitách pod dohl'adom učitel'ov — sestier, v spolupráci s inými kvalifikovanými sestrami a s pomocou týchto sestier. Vyučovacieho procesu sa môže zúčastnit' aj iný kvalifikovaný personál.

Sestry, účastníčky odbornej prípravy, sa zúčastňujú na činnostiach príslušného oddelenia, nakol'ko sú tieto činnosti primerané pre ich odbornú prípravu a umožňujú im naučit' sa preberat' zodpovednost', ktorú so sebou prináša ošetrovatel'ská starostlivost'.

6.   Odborná príprava pre sestry zodpovedné za všeobecnú starostlivost' poskytuje záruku, že príslušná osoba získala tieto znalosti a zručnosti:

a)

primeraná znalost' vied, na ktorých je všeobecná ošetrovatel'ská starostlivost' založená, vrátane dostatočného porozumenia štruktúry, fyziologických funkcií a správania zdravých a chorých osôb a vzt'ahov medzi zdravotným stavom a fyzickým a sociálnym prostredím pre človeka;

b)

dostatočná znalost' povahy a etiky povolania a všeobecných zásad zdravia a ošetrovatel'skej starostlivosti;

c)

primerané klinické skúsenosti; je potrebné, aby sa takéto skúsenosti, ktoré by sa mali vybrat' pre ich školiacu hodnotu, získavali pod dohl'adom kvalifikovaného personálu sestier a na miestach personálne a technicky vybavených primerane na to, aby mohli poskytovat' pacientovi ošetrovatel'skú starostlivost';

d)

schopnost' zúčastňovat' sa na praktickej odbornej príprave zdravotníckeho personálu a skúsenosti s prácou s týmto personálom;

e)

skúsenosti s prácou s členmi iných povolaní v zdravotníctve.

Článok 32

Výkon odborných činností sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivost'

Na účely tejto smernice sú odborné činnosti sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivost' tie činnosti, ktoré sa vykonávajú odborne a ktoré sú uvedené v prílohe V bod 5.2.2.

Článok 33

Nadobudnuté osobitné práva sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivost'

1.   Ak sa na sestry zodpovedné za všeobecnú starostlivost' uplatňujú všeobecné pravidlá o nadobudnutých právach, činnosti uvedené v článku 23 musia zahrňovat' plnú zodpovednost' za plánovanie, organizáciu a správu ošetrovatel'skej starostlivosti poskytovanej pacientovi.

2.   Pokial' ide o pol'skú kvalifikáciu sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivost', uplatňujú sa len nasledujúce ustanovenia o nadobudnutých právach. V prípade štátnych príslušníkov členských štátov, ktorých doklad o formálnej kvalifikácii ako sestra zodpovedná za všeobecnú starostlivost' bol vydaný, alebo ktorých odborná príprava začala v Pol'sku pred 1. májom 2004, a ktorí nespĺňajú minimálne požiadavky na odbornú prípravu uvedené v článku 31, členské štáty uznávajú nasledujúci doklad o formálnej kvalifikácii ako sestra zodpovedná za všeobecnú starostlivost' za dostatočný dôkaz, ak je doplnený osvedčením uvádzajúcim, že štátni príslušníci týchto členských štátov sa účinne a zákonne venovali činnostiam sestry zodpovednej za všeobecnú starostlivost' v Pol'sku počas nižšie uvedeného obdobia:

a)

doklad o formálnej kvalifikácii ako sestra na úrovni akademického titulu (dyplom licencjata pielęgniarstwa) — najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas piatich rokov pred dňom vydania osvedčenia;

b)

doklad o formálnej kvalifikácii ako sestra, potvrdzujúci ukončenie nadstavbového stredoškolského vzdelania, získaného na strednej zdravotníckej škole (dyplom pielęgniarki albo pielęgniarki dyplomowanej) — najmenej pät' po sebe nasledujúcich rokov počas siedmich rokov pred dňom vydania osvedčenia.

Uvedené činnosti musia zahrňovat' plnú zodpovednost' za plánovanie, organizáciu a správu ošetrovatel'skej starostlivosti poskytovanej pacientovi.

3.   Členské štáty uznávajú doklad o formálnej kvalifikácii sestry vydaný v Pol'sku sestrám, ktoré ukončili odbornú prípravu pred 1. májom 2004, ktoré nespĺňajú minimálne požiadavky na odbornú prípravu uvedené v článku 31, potvrdený bakalárskym diplomom získaným na základe osobitného rozširujúceho programu uvedeného v článku 11 zákona o zmenách a doplnkoch zákona o povolaní sestry a pôrodnej asistentky a niektorých iných právnych aktov zo dňa 20. apríla 2004 (Úradný vestník Pol'skej republiky z 30. apríla 2004, č. 92, položka 885) a nariadenia ministra zdravotníctva z 11. mája 2004 o podrobných podmienkach poskytovania štúdia sestrám a pôrodným asistentkám, ktoré majú maturitné vysvedčenie zo strednej školy a ukončili lekárske lýceum a strednú zdravotnícku školu v odbore sestra a pôrodná asistentka (Úradný vestník Pol'skej republiky z 13. mája 2004, č. 110, položka 1170), na účely overenia, že príslušná osoba má znalosti a kvalifikáciu na úrovni porovnatel'nej so sestrami s kvalifikáciou, ktorá je v prípade Pol'ska definovaná v prílohe V bod 5.2.2.

Oddiel 4

Zubní lekári

Článok 34

Základná odborná príprava zubného lekára

1.   Pripustenie k základnej odbornej príprave zubného lekára predpokladá držanie diplomu alebo osvedčenia, ktoré umožňuje pre príslušné štúdium prístup na univerzitu alebo na vyššiu inštitúciu, ktorej úroveň sa v členskom štáte uznáva za rovnocennú.

2.   Základná odborná príprava zubného lekára zahŕňa celkom najmenej pät' rokov denného teoretického a praktického štúdia, ktorého súčast'ou je najmenej program uvedený v prílohe V bod 5.3.1, poskytovaný na univerzite, na vyššej inštitúcii, ktorej úroveň sa uznáva za rovnocennú alebo pod dozorom univerzity.

Obsah uvedený v prílohe V bod 5.3.1. možno zmenit' a doplnit' podl'a postupu uvedeného v článku 58 ods. 2 na účely jeho prispôsobenia vedecko-technickému pokroku.

Súčast'ou týchto aktualizácií v žiadnom členskom štáte nesmú byt' zmeny ani doplnenia existujúcich legislatívnych zásad, pokial' ide o systém povolaní v súvislosti s odbornou prípravou a podmienkami prístupu fyzických osôb.

3.   Základná odborná príprava zubného lekára poskytuje záruku, že príslušná osoba získala tieto znalosti a zručnosti:

a)

primerané znalosti vied, na ktorých je zubné lekárstvo založené, a dobré porozumenie vedeckých metód, vrátane zásad merania biologických funkcií, vyhodnocovania vedecky zistených skutočností a analyzovania údajov;

b)

primerané znalosti konštitúcie, fyziológie a správania zdravých a chorých osôb, ako aj vplyv prírodného a sociálneho prostredia na zdravotný stav človeka, pokial' tieto faktory ovplyvňujú zubné lekárstvo;

c)

primerané znalosti štruktúry a funkcie zubov, úst, čel'ustí a súvisiacich tkanív, zdravých aj chorých, ich vzt'ah ku všeobecnému zdravotnému stavu a k fyzickému a sociálnemu blahobytu pacienta;

d)

primerané znalosti klinických disciplín a metód, poskytujúcich zubárovi súvislý obraz anomálií, poranení a chorôb zubov, úst, čel'ustí a súvisiacich tkanív a preventívneho, diagnostického a terapeutického zubného lekárstva;

e)

vhodné klinické skúsenosti pod príslušným dozorom.

Táto odborná príprava poskytne účastníkovi zručnosti potrebné na výkon činností, zahrňujúcich prevenciu, diagnostiku a liečenie anomálií a chorôb zubov, úst, čel'uste, sánky a súvisiacich tkanív.

Článok 35

Odborná príprava špecializovaného zubného lekára

1.   Prístup k odbornej príprave špecializovaného zubného lekára vyžaduje ukončenie a nostrifikáciu piatich rokov teoretickej a praktickej odbornej prípravy v rámci odbornej prípravy uvedenej v článku 34, alebo držanie dokladov uvedených v článkoch 23 a 37.

2.   Odborná príprava špecializovaného zubného lekára obsahuje teoretickú a praktickú odbornú prípravu v univerzitnom stredisku, v stredisku výuky a výskumu liečby, alebo, kde je to vhodné, v zdravotníckom zariadení schválenom na tento účel príslušnými orgánmi alebo organizáciami.

Denné kurzy špecializovaného zubného lekárstva trvajú najmenej tri roky a sú pod dozorom príslušných orgánov alebo organizácií. Ich súčast'ou je osobná účast' na odbornej príprave zubných lekárov zameranej na ich špecializáciu v príslušnej činnosti a na zodpovednosti príslušného zariadenia.

Minimálne trvanie odbornej prípravy uvedené v druhom pododseku možno zmenit' a doplnit' podl'a postupu uvedeného v článku 58 ods. 2 na účely jeho prispôsobenia vedecko-technickému pokroku.

3.   Členské štáty podmienia vydávanie dokladov o odbornej príprave špecializovaného zubného lekára držaním dokladu o základnej odbornej príprave zubného lekára uvedeného v prílohe V bod 5.3.2.

Článok 36

Výkon odborných činností zubného lekára

1.   Na účely tejto smernice odborné činnosti zubného lekára sú činnosti definované v odseku 3 a vykonávané na základe odbornej kvalifikácie uvedenej v prílohe V bod 5.3.2.

2.   Povolanie zubného lekára je založené na odbornej príprave zubného lekára uvedenej v článku 34. Je to osobitné povolanie odlišné od ostatných všeobecných alebo špecializovaných lekárskych povolaní. Výkon činností zubného lekára vyžaduje držanie dokladu o formálnej kvalifikácii uvedeného v prílohe V bod 5.3.2. S držitel'mi tohto dokladu o formálnej kvalifikácii sa zaobchádza rovnako ako s osobami, na ktoré sa uplatňujú články 23 alebo 37.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby zubní lekári mohli vo všeobecnosti získat' prístup k činnostiam prevencie, diagnostikovania a liečby anomálií a chorôb ovplyvňujúcich zuby, ústa, čel'ust', sánku a súvisiace tkanivá, a aby mohli tieto činnosti vykonávat' s náležitým zohl'adnením regulačných ustanovení a pravidiel profesionálnej etiky, v referenčných dňoch uvedených v prílohe V bod 5.3.2.

Článok 37

Osobitné nadobudnuté práva zubných lekárov

1.   Každý členský štát uznáva na účely výkonu odborných činností zubných lekárov na základe kvalifikácie uvedenej v prílohe V bod 5.3.2. doklad o formálnej kvalifikácii lekára, vydaný v Taliansku, Španielsku, Rakúsku, v Českej republike a na Slovensku, osôb, ktoré začali lekársku odbornú prípravu v alebo pred referenčným dátumom uvedeným pre príslušný členský štát v prílohe, doplnený osvedčením, ktoré vydali príslušné orgány tohto členského štátu.

V osvedčení musí byt' uvedené, že boli splnené tieto dve podmienky:

a)

príslušné osoby účinne, zákonne a zásadne vykonávali v tomto členskom štáte činnosti uvedené v článku 36 najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas piatich rokov pred vydaním tohto osvedčenia;

b)

že táto osoba má právo vykonávat' tieto činnosti za tých istých podmienok ako držitelia dokladu o formálnej kvalifikácii uvedeného pre tento členský štát v prílohe V bod 5.3.2.

Na osoby, ktoré úspešne ukončili aspoň tri roky štúdia, ktoré príslušné orgány členského štátu potvrdili ako rovnocenné odbornej príprave uvedenej v článku 34, sa nevzt'ahuje podmienka troch rokov praktických skúseností uvedená v písm. a) druhého pododseku.

Pokial' ide o Českú republiku a Slovensko, dokladu o formálnej kvalifikácii získaný v bývalom Československu sa prizná tá istá úroveň uznania ako českému a slovenskému dokladu o formálnej kvalifikácii, a to za tých istých podmienok, ako je to stanovené v predchádzajúcich pododsekoch.

2.   Každý členský štát uznáva doklad o formálnej kvalifikácii ako lekár, vydaný v Taliansku osobám, ktoré začali svoju univerzitnú lekársku odbornú prípravu po 28. januári 1980, a nie neskôr než 31. decembra 1984, doplnený osvedčením, ktoré vydali príslušné talianske orgány.

V osvedčení musí byt' uvedené, že boli splnené tieto tri podmienky:

a)

príslušná osoba zložila príslušnú skúšku odbornej spôsobilosti, ktorú organizovali príslušné talianske orgány na účely potvrdenia, že táto osoba má znalosti a zručnosti porovnatel'né s držitel'mi dokladu o formálnej kvalifikácii uvedeného pre Taliansko v prílohe V bod 5.3.2;

b)

príslušná osoba účinne, zákonne a zásadne vykonáva v Taliansku činnosti uvedené v článku 36 najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas piatich rokov pred vydaním tohto osvedčenia;

c)

príslušná osoba má právo vykonávat' alebo účinne, zákonne a zásadne vykonáva činnosti uvedené v článku 36, za tých istých podmienok ako držitelia dokladu o formálnej kvalifikácii uvedeného pre Taliansko v prílohe V bod 5.3.2.

Na osoby, ktoré úspešne ukončili aspoň tri roky štúdia, o ktorom príslušné orgány príslušného členského štátu potvrdili, že je rovnocenné odbornej príprave uvedenej v článku 34, sa nevzt'ahuje podmienka troch rokov praktických skúseností uvedená v písm. a) druhého pododseku .

S osobami, ktoré začali univerzitnú odbornú prípravu po 31. decembri 1984, sa zaobchádza rovnako ako s vyššie uvedenými osobami, za predpokladu, že vyššie uvedené tri roky štúdia začali pred 31. decembrom 1994.

Oddiel 5

Veterinárni lekári

Článok 38

Odborná príprava veterinárnych lekárov

1.   Odborná príprava veterinárnych lekárov pozostáva celkom najmenej z piatich rokov denného teoretického a praktického štúdia na univerzite alebo vo vyššej inštitúcii, poskytujúcej odbornú prípravu, ktorej úroveň sa uznáva za rovnocennú, alebo pod dozorom univerzity. Táto odborná príprava pokrýva najmenej študijný program uvedený v prílohe V bod 5.4.1.

Obsah uvedený v prílohe V bod 5.4.1. možno zmenit' a doplnit' podl'a postupu uvedeného v článku 58 ods. 2 na účely jeho prispôsobenia vedecko-technickému pokroku.

Súčast'ou týchto aktualizácií v žiadnom členskom štáte nesmú byt' zmeny ani doplnenia existujúcich legislatívnych zásad, pokial' ide o štruktúru povolaní v súvislosti s odbornou prípravou a podmienkami prístupu fyzických osôb.

2.   Prístup k odbornej príprave veterinárnych lekárov je podmienený držaním diplomu alebo osvedčenia oprávňujúceho držitel'a v súvislosti s príslušným štúdiom na prijatie na univerzitné zariadenia alebo do inštitúcií vyššieho vzdelávania, ktorého úroveň uznáva členský štát na účely príslušného štúdia za rovnocennú.

3.   Odborná príprava veterinárneho lekára poskytuje záruku, že príslušná osoba získala tieto znalosti a zručnosti:

a)

primerané znalosti vied, o ktoré sa opiera činnost' veterinárneho lekára;

b)

primerané znalosti štruktúry a funkcií zdravých zvierat, zaobchádzania s nimi, reprodukcie a hygieny vo všeobecnosti, ako aj ich kŕmenia, vrátane technológie použitej pri výrobe a skladovaní krmív, zodpovedajúcich ich potrebám;

c)

primerané znalosti správania zvierat a ochrany zvierat;

d)

primerané znalosti príčin, povahy, priebehu, účinku, diagnostiky a liečenia chorôb zvierat, či už uvažované individuálne alebo skupinovo, vrátane osobitných znalostí chorôb prenosných na človeka;

e)

primerané znalosti preventívnej medicíny;

f)

primerané znalosti hygieny a technológie použitej pri produkcii, výrobe a dávania do obehu krmív zvierat a potravín živočíšneho pôvodu, určených pre l'udskú spotrebu;

g)

primerané znalosti zákonov, predpisov a administratívnych opatrení, týkajúcich sa vyššie uvedených oblastí;

h)

primerané klinické a iné praktické skúsenosti pod príslušným dozorom.

Článok 39

Osobitné nadobudnuté práva veterinárnych lekárov

Bez toho, aby bol dotknutý článok 23 ods. 4, pokial' ide o štátnych príslušníkov členských štátov, ktorých doklad o formálnej kvalifikácii ako veterinárny lekár bol vydaný, alebo ktorých odborná príprava začala v Estónsku pred 1. májom 2004, členské štáty uznávajú tento doklad o formálnej kvalifikácii ako veterinárny lekár, ak je doplnený osvedčením uvádzajúcim, že príslušná osoba sa účinne a zákonne venovala príslušným činnostiam v Estónsku najmenej pät' po sebe nasledujúcich rokov počas siedmich rokov pred vydaním tohto potvrdenia.

Oddiel 6

Pôrodné asistentky

Článok 40

Odborná príprava pôrodných asistentiek

1.   Odborná príprava pôrodných asistentiek pozostáva celkom najmenej z:

a)

osobitnej dennej odbornej prípravy pôrodnej asistentky, pozostávajúcej z najmenej troch rokov teoretického a praktického štúdia (smer I) pokrývajúceho aspoň program uvedený v prílohe V bod 5.5.1, alebo

b)

osobitnej dennej odbornej prípravy pôrodnej asistentky, trvajúcej 18 mesiacov (smer II), pokrývajúcej aspoň program uvedený v prílohe V bod 5.5.1, ktorá nebola predmetom rovnocennej odbornej prípravy sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivost'.

Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie poskytujúce odbornú prípravu pôrodných asistentiek boli zodpovedné za koordinovanie teórie a praxe počas programu štúdia.

Obsah uvedený v prílohe V bod 5.5.1. možno zmenit' a doplnit' podl'a postupu uvedeného v článku 58 ods. 2 na účely jeho prispôsobenia vedecko-technickému pokroku.

Súčast'ou týchto aktualizácií v žiadnom členskom štáte nesmú byt' zmeny ani doplnenia existujúcich legislatívnych zásad, pokial' ide o štruktúru povolaní v súvislosti s odbornou prípravou a podmienkami prístupu fyzických osôb.

2.   Prístup k odbornej príprave pôrodnej asistentky je podmienený jednou z týchto podmienok:

a)

ukončenie najmenej prvých desiatich rokov všeobecného školského vzdelania pre smer I, alebo

b)

získanie dokladu o formálnej kvalifikácii ako sestra zodpovedná za všeobecnú starostlivost', uvedeného v prílohe V bod 5.2.2 pre smer II.

3.   Odborná príprava pôrodnej asistentky poskytuje záruku, že príslušná osoba získala tieto znalosti a zručnosti:

a)

primerané znalostí vied, o ktoré sa opiera činnost' pôrodnej asistentky, najmä pôrodníctva a gynekológie;

b)

primerané znalosti etiky povolania a právnych predpisov;

c)

podrobné znalosti biologických funkcií, anatómie a fyziológie v oblasti pôrodníctva a novorodencov, ako aj znalosti vzt'ahov medzi zdravotným stavom a fyzickým a sociálnym prostredím človeka, ako aj správania človeka;

d)

primerané klinické skúsenosti získané vo schválených inštitúciách pod dozorom personálu kvalifikovaného v oblasti pôrodnej asistencie a pôrodníctva;

e)

primerané porozumenie odbornej príprave zdravotníckeho personálu a skúsenosti s prácou s týmto personálom.

Článok 41

Postupy uznávania dokladu o formálnej kvalifikácii ako pôrodná asistentka

1.   Doklad o formálnej kvalifikácii ako pôrodná asistentka uvedený v prílohe V bod 5.5.2 podlieha automatickému uznávaniu podl'a článku 21, pokial' je splnené jedno z týchto kritérií:

a)

Najmenej trojročná denná odborná príprava pôrodnej asistentky:

i)

buď je podmienená držaním diplomu, osvedčenia alebo iného dokladu o kvalifikácii umožňujúceho prístup na univerzitu alebo na inštitúciu vyššieho vzdelávania, alebo inak zaručujúcim rovnocennú úroveň znalostí, alebo

ii)

s následnými dvomi rokmi odbornej praxe, pre ktorú bolo osvedčenie podl'a odseku 2 vydané.

b)

Najmenej dvojročná denná odborná príprava pôrodnej asistentky alebo odborná príprava trvajúca najmenej 3 600 hodín, podmienená držaním dokladu o formálnej kvalifikácii ako sestra zodpovedná za všeobecnú starostlivost' uvedeného v prílohe V bod 5.2.2.

c)

Najmenej 18 mesiacov alebo 3 000 hodín odbornej prípravy pôrodnej asistentky, podmienené držaním dokladu o formálnej kvalifikácii ako sestra zodpovedná za všeobecnú starostlivost' uvedeného v prílohe V bod 5.2.2, s následným jedným rokom odbornej praxe, pre ktorú bolo osvedčenie podl'a odseku 2 vydané.

2.   Osvedčenie uvedené v odseku 1 vydajú príslušné orgány domovského členského štátu. Potvrdzuje sa ním, že jeho držitel' po tom, ako získal doklad o formálnej kvalifikácii ako pôrodná asistentka, uspokojivo vykonával všetky činnosti pôrodnej asistentky počas zodpovedajúceho obdobia v nemocnici alebo v zariadení zdravotnej starostlivosti, schválenom na tento účel.

Článok 42

Výkon odborných činností pôrodnej asistentky

1.   Ustanovenia tohto oddielu sa uplatňujú na činnosti pôrodných asistentiek, ako ich definoval každý členský štát, bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, a ktoré sa vykonávajú na základe profesijného titulu uvedeného v prílohe V bod 5.5.2.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby pôrodné asistentky mohli získat' prístup a aby mohli vykonávat' aspoň tieto činnosti:

a)

poskytovanie informácií a poradenstva v oblasti správneho plánovania rodiny;

b)

diagnostika tehotenstva a monitorovanie normálneho tehotenstva; výkon vyšetrení potrebných na monitorovanie vývoja normálneho tehotenstva;

c)

predpisovanie alebo odporúčanie vyšetrení potrebných na čo najskoršie diagnostikovanie rizikového tehotenstva;

d)

poskytovanie programov prípravy na rodičovstvo a úplná príprava na narodenie diet'at'a, vrátane poradenstva v oblasti hygieny a výživy;

e)

starostlivost' o matky pri práci a pomoc týmto matkám, vrátane monitorovania podmienok plodu v maternici pomocou vhodných klinických a technických prostriedkov;

f)

vedenie spontánneho pôrodu, vrátane prípadov vyžadujúcich epiziotómiu a v súrnych prípadoch vrátane pôrodov v panvovej polohe;

g)

rozpoznávanie varovných signálov nenormálnych situácií matky alebo diet'at'a, ktoré si vyžadujú zásah lekára, a v prípade potreby pomoc tomuto lekárovi; podniknutie potrebných núdzových opatrení, ak nie je prítomný lekár, najmä ručné odstránenie placenty, s možným následným ručným vyšetrením maternice;

h)

vyšetrenie novorodenca a starostlivost' o neho; vyvinutie potrebnej iniciatívy v prípade potreby a výkon bezprostrednej resuscitácie v prípade potreby;

i)

starostlivost' a sledovanie vývoja matky v popôrodnom období, poskytovanie všetkých potrebných rád matke v oblasti starostlivosti o diet'a, ktoré umožnia zabezpečit' optimálny vývoj novorodenca;

j)

výkon liečby predpísanej lekárom;

k)

spisovanie potrebných písomných správ.

Článok 43

Osobitné nadobudnuté práva pôrodných asistentiek

1.   Každý členský štát v prípade štátneho príslušníka členského štátu, ktorého doklad o formálnej kvalifikácii ako pôrodná asistentka spĺňa minimálne požiadavky na odbornú prípravu, stanovené v článku 40, ale nie je na základe článku 41 uznaný, ak nie je doplnený osvedčením o odbornej praxi uvedeným v článku 41 ods. 2, uznáva za dostatočný dôkaz doklad o formálnej kvalifikácii, ktorý vydal tento členský štát pred referenčným dňom uvedeným v prílohe V bod 5.5.2, doplnený osvedčením uvádzajúcim, že tento štátny príslušník účinne a zákonne vykonával príslušnú činnost' najmenej počas dvoch po sebe nasledujúcich rokoch počas piatich rokov predchádzajúcich vydaniu tohto osvedčenia.

2.   Podmienky uvedené v odseku 1 sa uplatňujú na štátnych príslušníkov členských štátov, ktorých doklad o formálnej kvalifikácii ako pôrodná asistentka potvrdzuje ukončenie odbornej prípravy absolvovanej na území bývalej Nemeckej demokratickej republiky a spĺňa všetky minimálne požiadavky na odbornú prípravu uvedené v článku 40, ale ak doklad o formálnej kvalifikácii nie je na základe článku 41 uznaný, pokial' nie je doplnený osvedčením o odbornej praxi uvedeným v článku 41 ods. 2, kde sa potvrdzuje kurz odbornej prípravy, ktorý začal pred 3. októbrom 1990.

3.   Pokial' ide o pol'ský doklad o formálnej kvalifikácii ako pôrodná asistentka, uplatňujú sa len nasledujúce ustanovenia o nadobudnutých právach.

V prípade štátneho príslušníka členského štátu, ktorého doklad o formálnej kvalifikácii ako pôrodná asistentka bol vydaný v Pol'sku pred 1. májom 2004, ktorý nespĺňa minimálne požiadavky na odbornú prípravu uvedené v článku 40, členské štáty uznávajú nasledujúci doklad o formálnej kvalifikácii ako pôrodná asistentka, ak je doplnený osvedčením uvádzajúcim, že štátny príslušník tohto členského štátu sa účinne a zákonne venoval činnostiam pôrodnej asistentky počas nižšie uvedeného obdobia:

a)

doklad o formálnej kvalifikácii ako pôrodná asistentka na úrovni akademického titulu (dyplom licencjata położnictwa): najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas piatich rokov predchádzajúcich dňu vydania osvedčenia;

b)

doklad o formálnej kvalifikácii ako pôrodná asistentka potvdrzujúci ukončenie nadstavbového stredoškolského vzdelania získaného na strednej zdravotníckej škole (dyplom położnej): najmenej pät' po sebe nasledujúcich rokov počas siedmich rokov predchádzajúcich dňu vydania osvedčenia.

4.   Členské štáty uznávajú doklad o formálnej kvalifikácii ako pôrodná asistentka vydaný v Pol'sku pôrodnej asistentke, ktorá skončila odbornú prípravu pred 1. májom 2004, ktorá nespĺňa minimálne požiadavky na odbornú prípravu uvedené v článku 40, potvrdený bakalárskym diplomom získaným na základe osobitného rozširujúceho programu uvedeného v článku 11 zákona o zmenách a doplneniach zákona o povolaní sestry a pôrodnej asistentky a niektorých iných právnych aktov z 20. apríla 2004 (Úradný vestník Pol'skej republiky z 30. apríla 2004, č. 92, položka 885) a nariadenia ministra zdravotníctva z 11. mája 2004 o podrobných podmienkach poskytovania štúdia sestrám a pôrodným asistentkám, ktoré majú maturitné vysvedčenie zo strednej školy a skončili lekárske lýceum a strednú zdravotnícku školu v odbore sestra a pôrodná asistentka (Úradný vestník Pol'skej republiky z 13. mája 2004, č. 110, položka 1170) na účely overenia, že príslušná osoba má znalosti a kvalifikáciu na úrovni porovnatel'nej s pôrodnými asistentkami s kvalifikáciou, ktoré sú v prípade Pol'ska definované v prílohe V bod 5.5.2.

Oddiel 7

Farmaceut

Článok 44

Odborná príprava farmaceuta

1.   Prístup ku kurzu odbornej prípravy farmaceuta je podmienený držaním diplomu alebo osvedčenia, ktoré umožňuje pre príslušné štúdium v členskom štáte prístup na univerzitu alebo na vyššiu inštitúciu, ktorej úroveň sa v členskom štáte uznáva za rovnocennú.

2.   Doklad o formálnej kvalifikácii ako farmaceut potvrdzuje odbornú prípravu trvajúcu najmenej pät' rokov, vrátane najmenej:

a)

piatich rokov dennej teoretickej a praktickej odbornej prípravy na univerzite alebo na vyššej inštitúcii, ktorej úroveň sa v členskom štáte uznáva za rovnocennú, alebo pod dozorom univerzity;

b)

šest'mesačnej odbornej prípravy v oblasti farmácie, otvorenej pre verejnost' alebo v nemocnici, pod dozorom farmaceutického oddelenia tejto nemocnice.

Cyklus odbornej prípravy obsahuje najmenej program uvedený v prílohe V bod 5.6.1. Obsah uvedený v prílohe V bod 5.6.1. možno zmenit' a doplnit' podl'a postupu uvedeného v článku 58 ods. 2 na účely jeho prispôsobenia vedecko-technickému pokroku.

Súčast'ou týchto aktualizácií v žiadnom členskom štáte nesmú byt' zmeny ani doplnenia existujúcich legislatívnych zásad, pokial' ide o štruktúru povolaní v súvislosti s odbornou prípravou a podmienkami prístupu fyzických osôb.

3.   Základná odborná príprava farmaceuta poskytuje záruku, že príslušná osoba získala tieto znalosti a zručnosti:

a)

primerané znalosti liečiv a látok používaných pri výrobe liečiv;

b)

primerané znalosti farmaceutickej technológie a fyzikálnych, chemických, biologických a mikrobiologických skúšok liečiv;

c)

primerané znalosti metabolizmu a účinkov liečiv, primerané znalosti pôsobenia toxických látok a používania liečiv;

d)

primerané znalosti umožňujúce vyhodnotit' vedecké údaje týkajúce sa liečiv, umožňujúce schopnost' poskytnút' primerané informácie na základe znalostí;

e)

primerané znalosti zákonných a iných požiadaviek spojených s výkonom farmácie.

Článok 45

Výkon odborných činností farmaceuta

1.   Na účely tejto smernice činnosti farmaceuta sú činnosti, prístup ku ktorým a výkon ktorých je v jednom členskom štáte alebo vo viacerých členských štátoch podmienený odbornou kvalifikáciou, a ktorý je umožnený pre držitel'ov dokladu o formálnej kvalifikácii typov uvedených v prílohe V bod 5.6.2.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby držitelia dokladu o formálnej kvalifikácii ako farmaceut na univerzitnej úrovni alebo na úrovni, ktorá sa považuje za rovnocennú, ktorý spĺňa ustanovenia článku 44, mohli získat' prístup a mohli vykonávat' aspoň nasledujúce činnosti, v prípade potreby s podmienkou doplnkových odborných skúseností:

a)

príprava farmaceutických foriem liečiv;

b)

výroba a skúšanie liečiv;

c)

skúšanie liečiv v laboratóriu na skúšanie liečiv;

d)

skladovanie, uchovávanie a distribúcia liečiv vo vel'koobchodnej fáze;

e)

príprava, skúšanie, skladovanie a dodávanie liečiv do lekární otvorených pre verejnost';

f)

príprava, skúšanie, skladovanie a podávania liečiv v nemocniciach;

g)

poskytovanie informácií a poradenstva v oblasti liečiv.

3.   Ak členský štát podmieni poskytnutie prístupu alebo umožnenie výkonu niektorej z činností farmaceuta okrem držania dokladu o formálnej kvalifikácii uvedeného v prílohe V bod 5.6.2 aj doplnkovými odbornými skúsenost'ami, potom tento členský štát uznáva v tomto ohl'ade za dostatočný dôkaz osvedčenie vydané príslušnými orgánmi v domovskom členskom štáte, v ktorom sa uvádza, že príslušná osoba vykonávala tieto činnosti obdobne dlho v domovskom členskom štáte.

4.   Uznanie uvedené v odseku 3 sa neuplatňuje, pokial' ide o dvojročné obdobie odbornej praxe, ktoré vyžaduje Luxemburské vel'kovojvodstvo ako podmienku získania koncesie na verejnú štátnu lekáreň.

5.   Ak mal členský štát 16. septembra 1985 zavedené sút'ažné skúšky, určené na výber medzi držitel'mi uvedenými v odseku 2, osoby, ktoré mali právo stat' sa majitel'mi nových lekárni, o ktorých vytvorení sa rozhodlo v rámci vnútroštátneho systému zemepisného rozdelenia, členský štát môže odchylne od odseku 1 s týmito skúškami pokračovat', a od štátnych príslušníkov členských štátov, ktorí majú doklad o formálnej kvalifikácii ako farmaceut uvedený v prílohe V bod 5.6.2 alebo ktorí využívajú ustanovenia článku 23, môže vyžadovat', aby sa na týchto skúškach zúčastnili.

Oddiel 8

Architekt

Článok 46

Odborná príprava architektov

1.   Odborná príprava architekta pozostáva najmenej zo štyroch rokov denného štúdia alebo zo šiestich rokov štúdia, z čoho najmenej tri roky sú vo forme denného štúdia na univerzite alebo v porovnatel'nej školiacej inštitúcii. Táto odborná príprava musí viest' k úspešnému zloženiu skúšky na univerzitnej úrovni.

Odborná príprava, ktorá musí byt' na univerzitnej úrovni a ktorej zásadnú čast' tvorí architektúra, musí udržiavat' rovnováhu medzi teoretickými a praktickými hl'adiskami odbornej prípravy architektov a musí zaručit' získanie týchto znalostí a zručností:

a)

schopnost' vytvárat' architektonické projekty, ktoré uspokoja aj estetické aj technické požiadavky;

b)

zodpovedajúce vedomosti o histórii a teórii architektúry a príbuzných umení, technológiách a humanitných vedách;

c)

vedomosti o výtvarnom umení ako vplyve na kvalitu architektonického projektu;

d)

primerané vedomosti o urbanistickom projektovaní, plánovaní a zručnostiach v procese plánovania;

e)

chápanie vzt'ahu medzi l'uďmi a budovami a medzi budovami a ich prostredím a potreby dávat' do vzt'ahu budovy a priestory medzi nimi s l'udskými potrebami a rozsahom;

f)

chápanie povolania a úlohy architekta v spoločnosti, najmä pri príprave dokumentácií, ktoré berú do úvahy sociálne faktory;

g)

chápanie metód prieskumu a prípravy projektovej dokumentácie;

h)

chápanie konštrukčného projektovania, konštrukčných a technických problémov spojených so stavebným projektom;

i)

primerané vedomosti o fyzikálnych problémoch, technológiách a o funkcii stavieb, aby boli zabezpečené komfortnými vnútornými podmienkami a klimatickou ochranou;

j)

potrebné zručnosti pri projektovaní, aby sa splnili požiadavky užívatel'ov stavieb v rámci obmedzení, ktoré sú určené cenovými faktormi a požiadavkami na stavby;

k)

primerané vedomosti o priemysle, organizáciách, predpisoch a procedúrach spojených so zavádzaním konceptov projektov do stavieb s integrovaním plánov do všeobecného plánovania.

2.   Znalosti a zručnosti uvedené v odseku 1 možno zmenit' a doplnit' podl'a postupu uvedeného v článku 58 ods. 2 na účely jeho prispôsobenia vedecko-technickému pokroku.

Súčast'ou týchto aktualizácií v žiadnom členskom štáte nesmú byt' zmeny ani doplnenia existujúcich legislatívnych zásad, pokial' ide o štruktúru povolaní v súvislosti s odbornou prípravou a podmienkami prístupu fyzických osôb.

Článok 47

Odchýlky z podmienok na odbornú prípravu architektov

1.   Odchylne od článku 46 sa uznáva, že článku 21 vyhovuje aj: odborná príprava počas troch rokov, ktorá existovala k 5. augustu 1985 na odborných vysokých školách „Fachhochschulen“ v Spolkovej republike Nemecko, pokial' spĺňa požiadavky stanovené v článku 46 a umožňuje prístup k činnostiam uvedeným v článku 48 v tomto členskom štáte s profesijným titulom „architekt“, a to za predpokladu, že takáto odborná príprava je doplnená štvorročným obdobím odbornej praxe v Spolkovej republike Nemecko potvrdenej osvedčením vydaným profesijným združením, v ktorého zozname je registrovaný architekt, ktorý chce využit' ustanovenia tejto smernice.

Toto profesijné združenie musí najprv stanovit', že práca, ktorú príslušný architekt v oblasti architektúry vykonal, je nezvratným dôkazom o celom spektre znalostí a zručností uvedených v článku 46 ods. 1. Toto osvedčenie sa vydá podl'a toho istého postupu, aký sa uplatňuje na registrovanie v zozname profesijného združenia.

2.   Odchylne od článku 46 sa uznáva, že článku 21 vyhovuje aj: odborná príprava ako súčast' schém sociálneho zlepšenia alebo univerzitného štúdia na čiastočný úväzok, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku 46, potvrdená zložením skúšky z architektúry osobou, ktorá sedem alebo viac rokov pracovala v oblasti architektúry pod dozorom architekta alebo architektonickej kancelárie. Táto skúška musí byt' na univerzitnej úrovni a musí byt' rovnocenná záverečnej skúške uvedenej v prvom pododseku článku 46 ods. 1.

Článok 48

Výkon odborných činností architekta

1.   Na účely tejto smernice sú odborné činnosti architekta činnosti, ktoré sa pravidelne vykonávajú pod profesijným titulom „architekt“.

2.   Na štátnych príslušníkov členského štátu, ktorí majú právo používat' tento titul na základe zákona, ktorý dáva príslušnému orgánu členského štátu právo udel'ovat' tituly štátnym príslušníkom členských štátov, ktorí osobitne vynikajú kvalitou svojej práce v oblasti architektúry, sa hl'adí akoby spĺňali požadované podmienky výkonu činností architekta pod profesijným titulom „architekt“. Architektonická povaha činností príslušnej osoby bude potvrdená osvedčením, ktoré vydal jej domovský členský štát.

Článok 49

Osobitné nadobudnuté práva architektov

1.   Každý členský štát uznáva doklad o formálnej kvalifikácii ako architekt uvedený v prílohe VI bod 6, vydaný inými členskými štátmi, a ktorým sa potvrdzuje kurz odbornej prípravy, ktorý začal najneskôr v referenčný akademický rok uvedený v tejto prílohe, a to aj vtedy, ak tento kurz nespĺňa minimálne požiadavky uvedené v článku 46, a na účely prístupu k odbornej činnosti architekta a výkonu tejto činnosti prizná na svojom území tomuto dokladu taký účinok ako dokladu o formálnej kvalifikácii ako architekt, ktorý vydáva sám.

Za týchto okolností sa uznáva osvedčenie, ktoré vydali príslušné orgány Spolkovej republiky Nemecko, potvrdzujúce, že doklad o formálnej kvalifikácii, ktorý vydali 8. mája 1945 alebo neskôr príslušné orgány Nemeckej demokratickej republiky, je rovnocenný takémuto dokladu uvedenému v tejto prílohe.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, každý členský štát uznáva nasledujúci doklad o formálnej kvalifikácii a na účely prístupu k odborným činnostiam architekta a výkonu týchto činností im na svojom území priznáva tú istú účinnost' ako dokladu o formálnej kvalifikácii, ktorý vydal sám: osvedčenia vydané štátnym príslušníkom členského štátu členským štátom, ktorý prijal pravidlá upravujúce prístup k činnostiam architekta a výkon týchto činností od týchto dátumov:

a)

1. januára 1995 pre Rakúsko, Fínsko a Švédsko;

b)

1. mája 2004 pre Českú republiku, Estónsku, Cyprus, Lotyšsko, Litvu, Maďarsko, Maltu, Pol'sko, Slovinsko a Slovensko;

c)

5. augusta 1987 pre ostatné členské štáty.

Osvedčenia uvedené v odseku 1 potvrdzujú, že ich držitel' mal právo najneskôr v príslušný deň používat' profesijný titul architekta a že aktívne vykonával v súvislosti s tými pravidlami príslušné činnosti najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas piatich rokov predchádzajúcich vydaniu tohto osvedčenia.

KAPITOLA IV

Spoločné ustanovenia o zariadeniach

Článok 50

Dokumentácia a formality

1.   Ak príslušné orgány hostitel'ského členského štátu rozhodujú na základe tohto oddielu o žiadosti o povolenie výkonu príslušného regulovaného povolania, môžu požadovat' doklady a osvedčenia uvedené v prílohe VII.

Doklady uvedené v prílohe VII bod 1 písmená d), e) a f) nie sú v deň ich predloženia staršie než tri mesiace.

Členské štáty, organizácie a ostatné právnické osoby zaručia dôvernost' prijatých informácií.

2.   V prípade odôvodnených pochybností môže hostitel'ský členský štát požiadat' príslušné orgány členského štátu o potvrdenie autentickosti potvrdení a dokladov o formálnej kvalifikácii, ktoré boli v tomto členskom štáte vydané, a ak je to vhodné, potvrdenie skutočnosti, že žiadatel' spĺňa pre povolania uvedené v kapitole III tejto časti minimálne požiadavky na odbornú prípravu uvedené v článkoch 24, 25, 28, 31, 34, 35, 38, 40, 44 a 46.

3.   V prípade odôvodnených pochybností, ak doklad o formálnej kvalifikácii, ako je vymedzený v článku 3 ods. 1 písm. c), vydal príslušný orgán v členskom štáte a ak je jeho súčast'ou odborná príprava celá alebo čiastočne absolvovaná v zariadení, zákonne založenom na území iného členského štátu, hostitel'ský členský štát má právo overit' u príslušného orgánu členského štátu, v ktorom sa doklad vydal:

a)

či bol kurz odbornej prípravy v zariadení, ktoré poskytlo odbornú prípravu, formálne potvrdený školským zariadením založeným v členskom štáte, v ktorom sa doklad vydal;

b)

či je doklad o vzdelaní rovnaký ako doklad, ktorý by sa vydal, ak by sa tento kurz v celom rozsahu absolvoval v členskom štáte, v ktorom sa doklad vydal, a

c)

či tento doklad o formálnej kvalifikácii dáva na území členského štátu, v ktorom sa doklad vydal, tie isté profesijné práva.

4.   Ak hostitel'ský členský štát vyžaduje od svojich štátnych príslušníkov, aby zložili slávnostnú prísahu alebo predložili miestoprísažné vyhlásenie ako podmienku získania prístupu k regulovanému povolaniu, a ak znenie tejto prísahy alebo tohto vyhlásenia nemôže štátny príslušník iného členského štátu použit', hostitel'ský členský štát zabezpečí, aby príslušná osoba mohla použit' vhodné rovnocenné znenie.

Článok 51

Postup vzájomného uznávania odbornej kvalifikácie

1.   Príslušný orgán hostitel'ského členského štátu potvrdzuje prijatie žiadosti do jedného mesiaca od jej prijatia a informuje žiadatel'a o všetkých chýbajúcich dokladoch.

2.   Postup preskúmania žiadosti o povolenie vykonávat' regulované povolanie sa musí skončit' čo najrýchlejšie a jeho výsledkom musí byt' náležite odôvodnené rozhodnutie príslušného orgánu v hostitel'skom členskom štáte o každom prípade do troch mesiacov odo dňa predloženia úplného žiadatel'ovho spisu. V prípadoch podl'a kapitol I a II tejto časti sa však táto lehota môže predĺžit' o jeden mesiac.

3.   Rozhodnutie alebo neprijatie rozhodnutia v lehote je predmetom práva na odvolanie podl'a vnútroštátneho práva.

Článok 52

Používanie profesijných titulov

1.   Ak sa v hostitel'skom členskom štáte používanie profesijného titulu týkajúceho sa činností príslušného povolania reguluje, štátny príslušník iného členského štátu, ktorý je oprávnený na výkon regulovaného povolania na základe oddielu III, používa profesijný titul hostitel'ského členského štátu, ktorý zodpovedá tomu povolaniu v tom členskom štáte, a používa všetky súvisiace iniciálky.

2.   Ak sa povolanie v hostitel'skom členskom štáte reguluje združením alebo organizáciou v zmysle článku 3 ods. 2, štátny príslušník členského štátu nemá právo používat' profesijný titul, ktorý vydáva táto organizácia alebo toto združene, ani jeho skrátenú formu, ak nepredloží dôkaz o tom, že je členom tejto organizácie alebo tohto združenia.

Ak toto združenie alebo táto organizácia podmieňuje členstvo určitou kvalifikáciou, môže tak urobit' len za podmienok stanovených v tejto smernici, pokial' ide o štátnych príslušníkov iných členských štátov, ktorí sú držitel'mi odbornej kvalifikácie.

HLAVA IV

PODROBNÉ PRAVIDLÁ VÝKONU POVOLANIA

Článok 53

Znalost' jazykov

Osoby využívajúce uznávanie odbornej kvalifikácie majú znalost' jazykov potrebnú na výkon povolania v hostitel'skom členskom štáte.

Článok 54

Používanie akademických titulov

Bez toho, aby boli dotknuté články 7 a 52, hostitel'ský členský štát zabezpečí, aby sa príslušnej osobe poskytlo právo na používanie akademických titulov, ktoré získala v domovskom členskom štáte, a prípadne aj ich skrátenej formy, v jazyku domovského členského štátu. Hostitel'ský členský štát môže požadovat', aby za titulom nasledovalo meno a adresa zariadenia alebo skúšobnej rady, ktorá tento titul vydala. Ak by sa akademický titul domovského členského štátu mohol v hostitel'skom členskom štáte zamenit' s titulom, na ktorý sa v hostitel'skom členskom štáte vyžaduje doplnková odborná príprava, ktorú držitel' titulu nedostal, hostitel'ský členský štát môže od držitel'a titulu požadovat', aby používal akademický titul domovského členského štátu vo vhodnej forme, ktorú stanoví hostitel'ský členský štát.

Článok 55

Schválenie fondov zdravotného poistenia

Bez toho, aby bol dotknutý článok 5 ods. 1 a článok 6 prvý pododsek písm. b), členské štáty, ktoré vyžadujú od osôb, ktoré získali odbornú kvalifikáciu na ich území, aby ukončili prípravné obdobie odbornej prípravy v službe a/alebo obdobie odbornej praxe na to, aby získali schválenie fondu zdravotného poistenia, v prípade držitel'a dokladu o odbornej kvalifikácii lekára alebo zubného lekára, získanej v iných členských štátoch, od tejto povinnosti upustia.

HLAVA V

ADMINISTRATÍVNA SPOLUPRÁCA A ZODPOVEDNOSŤ ZA IMPLEMENTÁCIU

Článok 56

Príslušné orgány

1.   Príslušné orgány hostitel'ského členského štátu a domovského členského štátu úzko spolupracujú a poskytujú si vzájomnú pomoc, aby ul'ahčili uplatňovanie tejto smernice. Zabezpečujú dôvernost' vymenených informácií.

2.   Príslušné orgány hostitel'ského členského štátu a domovského členského štátu si vymieňajú informácie o disciplinárnom konaní alebo trestnoprávnych sankciách, alebo o akýchkol'vek iných vážnych osobitných okolnostiach, ktoré môžu mat' vplyv na výkon činností na základe tejto smernice, pričom rešpektujú legislatívu o ochrane osobných údajov upravenú v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a vol'nom pohybe týchto údajov (24) a 2002/58/ES z 12. júla 2000 týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (25).

Domovský členský štát preskúmava vierohodnost' okolností a jeho orgány rozhodnú o povahe a rozsahu vyšetrovania, ktoré je potrebné uskutočnit' informuje hostitel'ský členský štát o záveroch, ktoré vyvodil z dostupných informácií.

3.   Každý členský štát najneskôr 20. októbra 2007 určí orgány a organizácie príslušné na poskytovanie a prijímanie dokladov o formálnej kvalifikácii a iných dokladov alebo informácií, ako aj orgány a organizácie príslušné na prijímanie žiadostí a rozhodovanie podl'a tejto smernice, a okamžite o tom informuje ostatné členské štáty a Komisiu.

4.   Každý členský štát určí koordinátora pre činnost' orgánov uvedených v odseku 1 a informuje o tom ostatné členské štáty a Komisiu.

Tento koordinátor má:

a)

podporovat' jednotné uplatňovanie tejto smernice;

b)

zbierat' všetky informácie relevantné pre uplatňovanie tejto smernice, ako napríklad informácie o podmienkach prístupu k regulovaným povolaniam v členských štátoch.

Na účely plnenia právomocí uvedených v písmene b) môže koordinátor vyžiadat' pomoc kontaktných miest uvedených v článku 57.

Článok 57

Kontaktné miesta

Každý členský štát najneskôr 20. októbra 2007 určí kontaktné miesto, ktoré má:

a)

poskytovat' občanom a kontaktným miestam ostatných členských štátov potrebné informácie o uznávaní odbornej kvalifikácie podl'a tejto smernice, ako sú informácie o vnútroštátnom práve, upravujúcom tieto povolania a výkon týchto povolaní, vrátane sociálnej legislatívy a v prípade potreby vrátane etických pravidiel;

b)

pomáhat' občanom pri uplatňovaní ich práv na základe tejto smernice, podl'a potreby v spolupráci s ostatnými kontaktnými miestami a príslušnými orgánmi v hostitel'skom členskom štáte.

Na požiadanie Komisie kontaktné miesto informuje Komisiu o výsledkoch vyšetrovania, ktoré uskutočňujú podl'a ustanovení písmena b), a to do dvoch mesiacov od ich získania.

Článok 58

Výbor pre uznávanie odbornej kvalifikácie

1.   Komisii pomáha Výbor pre uznávanie odbornej kvalifikácie (ďalej len „výbor“), ktorý sa skladá zo zástupcov členských štátov a ktorému predsedá zástupca Komisie.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, použijú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zretel'om na ustanovenia jeho článku 8.

Obdobie ustanovené v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je dva mesiace.

3.   Výbor prijme rokovací poriadok.

Článok 59

Konzultácie

Komisia zabezpečí primeraným spôsobom konzultácie s odborníkmi z dotknutých profesijných skupín, najmä v súvislosti s prácou výboru uvedeného v článku 58, a poskytne uvedenému výboru odôvodnenú správu o týchto konzultáciách.

HLAVA VI

INÉ USTANOVENIA

Článok 60

Správy

1.   Od 20. októbra 2007 členské štáty každé dva roky zašlú Komisii správu o uplatňovaní tohto systému. Okrem všeobecných poznámok správa obsahuje štatistický prehl'ad prijatých rozhodnutí a opis hlavných problémov vyplývajúcich z uplatňovania tejto smernice.

2.   Od 20. októbra 2007 Komisia každých pät' rokov vypracuje správu o vykonávaní tejto smernice.

Článok 61

Doložka o odchýlke

Ak má členský štát pri uplatňovaní niektorého z ustanovení tejto smernice väčšie t'ažkosti v určitej oblasti, Komisia tieto t'ažkosti preskúma v spolupráci s príslušnými členskými štátmi.

Ak je to potrebné, Komisia rozhodne, postupom uvedeným v článku 58 ods. 2, o povolení dočasnej odchýlky pre príslušný členský štát.

Článok 62

Zrušovacie ustanovenie

Smernice 77/452/EHS, 77/453/EHS, 78/686/EHS, 78/687/EHS, 78/1026/EHS, 78/1027/EHS, 80/154/EHS, 80/155/EHS, 85/384/EHS, 85/432/EHS, 85/433/EHS, 89/48/EHS, 92/51/EHS, 93/16/EHS a 1999/42/ES sa zrušujú s platnost'ou od 20. októbra 2007. Odkazy na zrušené smernice sa chápu ako odkazy na túto smernicu a akty prijaté na základe týchto smerníc nie sú týmto zrušením ovplyvnené.

Článok 63

Transpozícia

Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 20. októbra 2007. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Článok 64

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnost' dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 65

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 7. septembra 2005

Za Európsky parlament

predseda

J. BORRELL FONTELLES

Za Radu

predseda

C. CLARKE


(1)  Ú. v. ES C 181 E, 30.7.2002, s. 183.

(2)  Ú. v. EÚ C 61, 14.3.2003, s. 67.

(3)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 11. februára 2004 (Ú. v. EÚ C 97 E, 22.4.2004, s. 230), spoločná pozícia Rady z 21. decembra 2004 (Ú. v. EÚ C 58 E, 8.3.2005, s. 1) a pozícia Európskeho parlamentu z 11. mája 2005 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(4)  Ú. v. ES L 178,17.7.2000, s. 1.

(5)  Ú. v. ES L 19, 24.1.1989, s. 16. Smernica zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/19/ES (Ú. v. ES L 206, 31.7.2001, s. 1).

(6)  Ú. v. ES L 209, 24.7.1992, s. 25. Smernica naposledy zmenená a doplnená rozhodnutím Komisie 2004/108/ES (Ú. v. EÚ L 32, 5.2.2004, s. 15).

(7)  Ú. v. ES L 201, 31.7.1999, s. 77.

(8)  Ú. v. ES L 176, 15.7.1977, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.

(9)  Ú. v. ES L 176, 15.7.1977, s. 8. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2001/19/ES.

(10)  Ú. v. ES L 233, 24.8.1978, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.

(11)  Ú. v. ES L 233, 24.8.1978, s. 10. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.

(12)  Ú. v. ES L 362, 23.12.1978, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2001/19/ES.

(13)  Ú. v. ES L 362, 23.12.1978, s. 7. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2001/19/ES.

(14)  Ú. v. ES L 33, 11.2.1980, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.

(15)  Ú. v. ES L 33, 11.2.1980, s. 8. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2001/19/ES.

(16)  Ú. v. ES L 223, 21.8.1985, s. 15. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.

(17)  Ú. v. ES L 253, 24.9.1985, s. 34. Smernica zmenená a doplnená smernicou 2001/19/ES.

(18)  Ú. v. ES L 253, 24.9.1985, s. 37. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.

(19)  Ú. v. ES L 165, 7.7.1993, s. 1.Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(20)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(21)  Ú. v. ES L 78, 26.3.1977, s. 17. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.

(22)  Ú. v. ES L 77, 14.3.1998, s. 36. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.

(23)  Ú. v. ES L 145, 13.6.1977, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2004/66/ES (Ú. v. EÚ L 168, 1.5.2004, s. 35).

(24)  Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31. Smernica zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003.

(25)  Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.


PRÍLOHA I

Zoznam odborných združení alebo organizácií, ktoré spĺňajú podmienky článku 3 ods. 2

ÍRSKO (1)

1.

Inštitút prísažných účtovných znalcov v Írsku (The Institute of Chartered Accountants in Ireland) (2)

2.

Inštitút autorizovaných účtovných znalcov v Írsku (The Institute of Certified Public Accountants in Ireland) (2)

3.

Združenie autorizovaných účtovných znalcov (The Association of Certified Accountants) (2)

4.

Inštitúcia inžinierov Írska (Institution of Engineers of Ireland)

5.

Írsky plánovací inštitút (Irish Planning Institute)

SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

1.

Inštitút prísažných účtovných znalcov v Anglicku a vo Walese (Institute of Chartered Accountants in England and Wales)

2.

Inštitút prísažných účtovných znalcov Škótska (Institute of Chartered Accountants of Scotland)

3.

Inštitút prísažných účtovných znalcov v Írsku (Institute of Chartered Accountants in Ireland)

4.

Výsadné združenie autorizovaných účtovných znalcov (Chartered Association of Certified Accountants)

5.

Výsadný inštitút likvidátorov škôd (Chartered Institute of Loss Adjusters)

6.

Výsadný inštitút prevádzkových účtovníkov (Chartered Institute of Management Accountants)

7.

Inštitút prísažných tajomníkov a administrátorov (Institute of Chartered Secretaries and Administrators)

8.

Výsadný poist'ovací inštitút (Chartered Insurance Institute)

9.

Inštitút poistných technikov (Institute of Actuaries)

10.

Fakulta poistných technikov (Faculty of Actuaries)

11.

Výsadný inštitút bankárov (Chartered Institute of Bankers)

12.

Inštitút bankárov v Škótsku (Institute of Bankers in Scotland)

13.

Král'ovská inštitúcia prísažných topografov (Royal Institution of Chartered Surveyors)

14.

Král'ovský inštitút plánovania miest (Royal Town Planning Institute)

15.

Výsadná spoločnost' fyzioterapie (Chartered Society of Physiotherapy)

16.

Král'ovská spoločnost' chémie (Chartered Society of Chemistry)

17.

Britská psychologická spoločnost' (British Psychological Society)

18.

Združenie knižníc (Library Association)

19.

Inštitút prísažných lesníkov (Institute of Chartered Foresters)

20.

Výsadný inštitút stavebníctva (Chartered Institute of Building)

21.

Rada pre strojárstvo (Engineering Council)

22.

Inštitút energie (Institute of Energy)

23.

Inštitúcia štrukturálnych inžinierov (Institution of Structural Engineers)

24.

Inštitúcia stavebných inžinierov (Institution of Civil Engineers)

25.

Inštitúcia banských inžinierov (Institution of Mining Engineers)

26.

Inštitúcia baníctva a metalurgie (Institution of Mining and Metallurgy)

27.

Inštitúcia elektrotechnických inžinierov (Institution of Electrical Engineers)

28.

Inštitúcia inžinierov plynárov (Institution of Gas Engineers)

29.

Inštitúcia strojných inžinierov (Institution of Mechanical Engineers)

30.

Inštitúcia chemických inžinierov (Institution of Chemical Engineers)

31.

Inštitúcia výrobných inžinierov (Institution of Production Engineers)

32.

Inštitúcia námorných inžinierov (Institution of Marine Engineers)

33.

Král'ovská inštitúcia námorných architektov (Royal Institution of Naval Architects)

34.

Král'ovská aeronautická spoločnost' (Royal Aeronautical Society)

35.

Inštitút kovov (Institute of Metals)

36.

Výsadná inštitúcia inžinierov stavebných služieb (Chartered Institution of Building Services Engineers)

37.

Inštitút merania a kontroly (Institute of Measurement and Control)

38.

Britská počítačová spoločnost' (British Computer Society)


(1)  Írski štátni príslušníci sú taktiež členovia nasledujúcich združení alebo organizácií v Spojenom kráľovstve:

 

Inštitút prísažných účtovných znalcov v Anglicku a vo Walese (Institute of Chartered Accountants in England and Wales),

 

Inštitút prísažných účtovných znalcov Škótska (Institute of Chartered Accountants of Scotland),

 

Inštitút poistných technikov (Institute of Actuaries),

 

Fakulta poistných technikov (Faculty of Actuaries),

 

Výsadný inštitút prevádzkových účtovníkov (The Chartered Institute of Management Accountants),

 

Inštitút prísažných tajomníkov a administrátorov (Institute of Chartered Secretaries and Administrators),

 

Kráľovský inštitút plánovania miest (Royal Town Planning Institute),

 

Kráľovská inštitúcia prísažných topografov (Royal Institution of Chartered Surveyors),

 

Výsadný inštitút stavebníctva (Chartered Institute of Building).

(2)  Iba pre činnosť vykonávanú účtovníkmi — audítormi.


PRÍLOHA II

Zoznam študijných odborov s osobitnou štruktúrou uvedených článku 11 písm. c) bode ii)

1.   Vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov a odborná príprava v oblasti starostlivosti o diet'a

Odborná príprava:

v Nemecku:

detská sestra („Kinderkrankenschwester/Kinderkrankenpfleger“),

fyzioterapeut [„Krankengymnast(in)/Physiotherapeut(in)“] (1),

terapeut chorôb z povolania/ergoterapeut („Beschäftigungs- und Arbeitstherapeut/Ergotherapeut“),

logopéd („Logopäde/Logopädin“),

ortoptik [„Orthoptist(in)“],

štátom uznaný vychovávatel' [„Staatlich anerkannte(r) Erzieher(in)“],

štátom uznaný liečebný pedagóg [„Staatlich anerkannte(r) Heilpädagoge(-in)“],

zdravotný laborant [„medizinisch-technische(r) Laboratoriums- Assistent(in)“],

zdravotný RTG technik [„medizinisch-technische(r) Radiologie-Assistent(in)“],

zdravotný technik funkčnej diagnostiky [„medizinisch-technische(r) Assistent(in) für Funktionsdiagnostik“],

veterinárny technik [„veterinärmedizinisch -technische(r) Assistent(in)“],

diétna sestra [„Diätassistent(in)“],

farmaceutický laborant („Pharmazieingenieur“), odborná príprava absolvovaná pred 31. marcom 1994 v bývalej Nemeckej demokratickej republike alebo na území nových spolkových krajín — Länder,

zdravotná sestra na psychiatrii [„Psychiatrische(r) Krankenschwester/Krankenpfleger“],

logopéd [„Sprachtherapeut(in)“];

v Českej republike:

zdravotnícky asistent („zdravotnický asistent“),

ktorá predstavuje vzdelávanie v celkovej dĺžke najmenej 13 rokov, ktoré zahŕňa najmenej osem rokov základného vzdelávania a štyri roky odborného stredoškolského vzdelávania na strednej zdravotníckej škole, ukončeného maturitnou skúškou;

asistent výživy („nutriční asistent“),

ktorá predstavuje vzdelávanie v celkovej dĺžke najmenej 13 rokov, ktoré zahŕňa najmenej osem rokov základného vzdelávania a štyri roky odborného stredoškolského vzdelávania na strednej zdravotníckej škole, ukončeného maturitnou skúškou;

v Taliansku:

zubný technik („odontotecnico“),

optik („ottico“);

na Cypre:

zubný technik („οδοντοτεχνίτης“),

ktorá predstavuje vzdelávanie v celkovej dĺžke najmenej 14 rokov, ktoré zahŕňa najmenej šest' rokov základného vzdelávania, šest' rokov stredoškolského vzdelávania a dva roky pomaturitného odborného vzdelávania s následnou jednoročnou odbornou praxou,

optik („τεχνικός oπτικός“),

ktorá predstavuje vzdelávanie v celkovej dĺžke najmenej 14 rokov, ktoré zahŕňa najmenej šest' rokov základného vzdelávania, šest' rokov stredoškolského vzdelávania a dva roky pomaturitného odborného vzdelávania s následnou jednoročnou odbornou praxou;

v Lotyšsku:

zubná sestra („zobārstniecības māsa“),

ktorá predstavuje vzdelávanie v celkovej dĺžke najmenej 13 rokov, ktoré zahŕňa najmenej desat' rokov všeobecného školského vzdelávania a dva roky odborného vzdelávania na zdravotníckej škole s následnou trojročnou odbornou praxou, po skončení ktorej sa musí vykonat' skúška s ciel'om získat' osvedčenie v odbore,

asistent v biomedicínskych laboratóriách („biomedīcinas laborants“),

ktorá predstavuje vzdelávanie v celkovej dĺžke najmenej 12 rokov, ktoré zahŕňa najmenej desat' rokov všeobecného školského vzdelávania a dva roky odborného vzdelávania na zdravotníckej škole s následnou dvojročnou odbornou praxou, po skončení ktorej sa musí vykonat' skúška s ciel'om získat' osvedčenie v odbore,

zubný technik („zobu tehniķis“),

ktorá predstavuje vzdelávanie v celkovej dĺžke najmenej 12 rokov, ktoré zahŕňa najmenej desat' rokov všeobecného školského vzdelávania a dva roky odborného vzdelávania na zdravotníckej škole s následnou dvojročnou odbornou praxou, po skončení ktorej sa musí vykonat' skúška s ciel'om získat' osvedčenie v odbore,

fyzioterapeutický asistent („fizioterapeita asistents“),

ktorá predstavuje vzdelávanie v celkovej dĺžke najmenej 13 rokov, ktoré zahŕňa najmenej desat' rokov všeobecného školského vzdelávania a tri roky odborného vzdelávania na zdravotníckej škole s následnou dvojročnou odbornou praxou, po skončení ktorej sa musí vykonat' skúška s ciel'om získat' osvedčenie v odbore;

v Luxembursku:

zdravotný RTG technik [„assistant(e) technique médical(e) en radiologie“],

laboratórny zdravotný technik [„assistant(e) technique médical(e) de laboratoire“],

psychiatrická zdravotná sestra („infirmier/ière psychiatrique“),

zdravotný technik na chirurgii [„assistant(e) technique médical(e) en chirurgie“],

detská sestra („infirmier/ière puériculteur/trice“),

sestra na anestéziológii („infirmier/ière anesthésiste“),

kvalifikovaný masér/masérka [„masseur/euse diplômé(e)“],

vychovávatel' („éducateur/trice“),

v Holandsku:

veterinárny asistent („dierenartsassistent“),

ktorá predstavuje štúdium a praktickú prípravu trvajúce aspoň trinást' rokov, pozostávajúce:

i)

najmenej z trojročnej odbornej prípravy v odbornej škole, ktorá sa končí skúškou, v niektorých prípadoch je doplnená jednoročným alebo dvojročným prehlbujúcim štúdiom zakončeným skúškou, alebo

ii)

aspoň z dvaapolročnej odbornej prípravy v odbornej škole, ktorá je zakončená skúškou a doplnená aspoň šest'mesačnou praxou alebo aspoň šest'mesačným odborným výcvikom v schválenom vzdelávacom zariadení, alebo

iii)

aspoň z dvojročnej odbornej prípravy v odbornej škole, ktorá je zakončená skúškou a doplnená aspoň jednoročnou praxou alebo aspoň jednoročným odborným výcvikom v schválenom vzdelávacom zariadení, alebo

iv)

v prípade veterinárneho asistenta („dierenartsassisten“) z trojročnej odbornej prípravy v odbornej škole (schéma „MBO“), alebo z trojročnej odbornej prípravy v systéme duálneho učňovského vzdelávania („LLW“), pričom obe sú zakončené skúškou,

v Rakúsku:

základná odborná príprava zdravotných sestier špecializujúcich sa na starostlivost' o deti a mladistvých („spezielle Grundausbildung in der Kinder- und Jugendlichenpflege“),

základná odborná príprava zdravotných sestier pracujúcich na psychiatrii („spezielle Grundausbildung in der psychiatrischen Gesundheits- und Krankenpflege“),

optik kontaktných šošoviek („Kontaktlinsenoptiker“),

pedikér („Fußpfleger“).

technik zvukových pomôcok („Hörgeräteakustiker“),

lekárnik („Drogist“),

ktorá predstavuje odborné vzdelávanie a prípravu trvajúce aspoň štrnást' rokov, zahrňujúce aspoň pät'ročnú odbornú prípravu v rámci štruktúry odborného vzdelávania, rozdelenú na učňovskú prípravu s aspoň trojročným trvaním, pozostávajúcu z odbornej prípravy čiastočne absolvovanej na pracovisku a čiastočne vo vzdelávacom zariadení, a z obdobia odbornej praxe a odbornej prípravy zakončenej odbornou skúškou, ktorou sa priznáva právo vykonávat' toto povolanie a vychovávat' učňov,

masér („Masseur“),

ktorá predstavuje odborné vzdelávanie a prípravu trvajúce štrnást' rokov, zahŕňajúce pät'ročnú odbornú prípravu v rámci štruktúry odborného vzdelávania pozostávajúcu z učňovskej prípravy s dvojročným trvaním, z obdobia odbornej praxe a odborného výcviku s dvojročným trvaním a z jednoročného odborného výcviku zakončeného odbornou skúškou, ktorou sa priznáva právo vykonávat' toto povolanie a vychovávat' učňov;

učitel' materskej školy („Kindergärtner/in“),

vychovávatel' („Erzieher“),

ktorá predstavuje odborné vzdelávanie a prípravu trvajúce trinást' rokov, zahŕňajúce pät' rokov odbornej prípravy na odbornej škole zakončenej skúškou;

na Slovensku:

učitel' v tanečnom odbore na základných umeleckých školách,

ktorá predstavuje vzdelávanie trvajúce aspoň štrnást' a pol roka, zahŕňajúce osem rokov základného vzdelávania, štyri roky vzdelávania v strednej odbornej škole a pät'semestrálny kurz tanečnej pedagogiky,

vychovávatel' v špeciálnych výchovných zariadeniach a v zariadeniach sociálnych služieb,

ktorá predstavuje vzdelávanie trvajúce aspoň štrnást' rokov, zahŕňajúce aspoň osem, resp. devät' rokov základného vzdelávania, štyri roky štúdia na strednej pedagogickej škole alebo na inej strednej škole a dva roky doplňujúceho pedagogického štúdia externou formou.

2.   Remeselný sektor („Master/Meister/Maître“), ktorý predstavuje odborné vzdelávanie a prípravu obsahujúcu zručnosti nezahrnuté v hlave III kapitole II tejto smernice

Odborná príprava :

v Dánsku:

optik („optometrist“).

Táto príprava trvá štrnást' rokov vrátane pät'ročnej odbornej prípravy rozdelenej na dvaapolročné teoretické štúdium zabezpečované vzdelávacím zariadením a na dvaapolročný praktický odborný výcvik absolvovaný na pracovisku; príprava sa zakončí uznávanou remeselníckou skúškou, ktorou sa priznáva právo používat' titul „Mester“;

ortopedický technik („ortopædimekaniker“),

táto príprava trvá dvanást' a pol roka vrátane štyriapolročnej odbornej prípravy rozdelenej na šest'mesačné teoretické štúdium zabezpečované vzdelávacím zariadením a trojročný praktický výcvik absolvovaný na pracovisku; táto príprava sa zakončí uznávanou remeselníckou skúškou, ktorou sa priznáva právo používat' titul „Mester“;

ortopedický protetik („ortopædiskomager“),

príprava trvá trinást' a pol roka vrátane štyriapolročnej odbornej prípravy rozdelenej na dvojročné teoretické štúdium zabezpečované vzdelávacím zariadením a dvaapolročný praktický výcviko absolvovaný na pracovisku; táto príprava sa zakončí uznávanou remeselníckou skúškou, ktorou sa priznáva právo používat' titul „Mester“;

v Nemecku:

optik („Augenoptiker“),

zubný technik („Zahntechniker“),

bandážista („Bandagist“),

výrobca sluchových pomôcok („Horgeräte-Akustiker“),

ortopedický technik („Orthopädiemechaniker“),

výrobca ortopedickej obuvi („Orthopädieschuhmacher“),

v Luxembursku:

optik („optometrist“),

zubný technik („mécanicien dentaire“),

výrobca sluchových pomôcok („audioprothésiste“),

ortopedický technik/výrobca chirurgických bandáží („mécanicien orthopédiste/bandagiste“),

výrobca ortopedickej obuvi („orthopédiste-cordonnier“),

táto príprava trvá štrnást' rokov vrátane aspoň pät'ročnej prípravy absolvovanej v rámci štruktúry odborného vzdelávania, zabezpečenej čiastočne na pracovisku a čiastočne vo vzdelávacom zariadení, zakončenej úspešným absolvovaním skúšky, ktorá je nevyhnutná na výkon akejkol'vek odborne kvalifikovanej činnosti, a to samostatne alebo ako zamestnanec s porovnatel'ným stupňom zodpovednosti,

v Rakúsku:

bandážista („Bandagist“),

výrobca korzetov („Miederwarenerzeuger“),

optik („Optiker“),

výrobca ortopedickej obuvi („Orthopädieschuhmacher“),

ortopedický technik („Orthopädietechniker“),

zubný technik („Zahntechniker“),

záhradník („Gärtner“),

ktorá predstavuje odborné vzdelávanie a prípravu trvajúce aspoň štrnást' rokov, zahrňujúce aspoň pät'ročnú odbornú prípravu v rámci štruktúrovanej odbornej prípravy, rozdelenej na učňovskú prípravu aspoň s trojročným trvaním, obsahujúcu odborný výcvik absolvovaný čiastočne na pracovisku a čiastočne zabezpečený vzdelávacím zariadením, a obdobie odbornej praxe a prípravy s aspoň dvojročným trvaním, zakončené majstrovskou skúškou, ktorou sa priznáva právo vykonávat' toto povolanie, vzdelávat' učňov a používat' titul „Meister“;

odborná príprava remeselníckych majstrov v odvetví pol'nohospodárstva a lesného hospodárstva, konkrétne:

majster v pol'nohospodárstve („Meister in der Landwirtschaft“),

majster vidieckeho domáceho hospodárstva („Meister in der ländlichen Hauswirtschaft“),

majster záhradníctva („Meister im Gartenbau“),

majster trhového záhradníctva („Meister im Feldgemüsebau“),

majster pomológie a spracovania ovocia („Meister im Obstbau und in der Obstverwertung“),

majster vinohradníctva a výroby vín („Meister im Weinbau und in der KEllerwirtschaft“),

majster mliekarenskej výroby („Meister in der Molkerei- und Käsereiwirtschaft“),

majster chovu koní („Meister in der Pferdewirtschaft“),

majster rybolovu („Meister in der Fischereiwirtschaft“),

majster hydinárstva („Meister in der Geflügelwirtschaft“),

majster včelárstva („Meister in der Bienenwirtschaft“),

majster lesníctva („Meister in der Forstwirtschaft“),

majster lesnej kultúry a lesnej správy („Meister in der Forstgarten- und Forstpflegewirtschaft“),

majster pol'nohospodárskeho vel'koskladu („Meister in der landwirtschaftlichen Lagerhaltung“),

ktorá predstavuje odborné vzdelávanie a prípravu trvajúce aspoň pätnást' rokov, zahŕňajúce aspoň šest'ročnú odbornú prípravu v rámci štruktúrovanej odbornej prípravy, rozdelenej na učňovskú prípravu s aspoň trojročným trvaním, obsahujúcu odborný výcvik absolvovaný čiastočne v prevádzke a čiastočne zabezpečený vzdelávacím zariadením, a obdobie odbornej praxe a prípravy aspoň s trojročným trvaním, zakončené majstrovskou skúškou v odbore, ktorou sa priznáva právo vychovávat' učňov a používat' titul „Meister“;

v Pol'sku:

učitel' praktickej odbornej prípravy („Nauczyciel praktycznej nauki zawodu“),

ktorá predstavuje vzdelávanie v trvaní:

i)

osem rokov základného vzdelávania a pät' rokov stredoškolského odborného vzdelávania alebo rovnocenného stredoškolského vzdelávania v príslušnom odbore s následným pedagogickým kurzom v trvaní aspoň 150 hodín, kurzom bezpečnosti pri práci a pracovnej hygieny a dvojročnou odbornou praxou v povolaní, ktorú má vyučovat', alebo

ii)

osem rokov základného vzdelávania a pät' rokov stredoškolského odborného vzdelávania a diplom o absolvovaní nadstavbovej pedagogickej technickej školy, alebo

iii)

osem rokov základného vzdelávania a dvoch, resp. troch rokov základného stredoškolského odborného vzdelávania a aspoň troch rokov odbornej praxe potvrdenej titulom „majster“ v príslušnom odbore s následným pedagogickým kurzom v trvaní aspoň 150 hodín;

na Slovensku:

majster odbornej výchovy,

ktorá predstavuje vzdelávanie v trvaní aspoň dvanást' rokov, zahŕňajúcich osem rokov základného vzdelávania, štyri roky odborného vzdelávania [úplné odborné stredoškolské vzdelanie a/alebo vyučenie v príslušnom (príbuznom) študijnom alebo učebnom odbore], odbornú prax v celkovom trvaní aspoň troch rokov v odbore ukončeného štúdia alebo vyučenia a doplňujúce pedagogické štúdium na pedagogickej fakulte alebo na vysokých školách technických, alebo úplné stredoškolské vzdelávanie alebo vyučenie v príslušnom (príbuznom) študijnom alebo učebnom odbore, odborná prax v trvaní aspoň troch rokov v odbore ukončeného štúdia alebo vyučenia a doplňujúce pedagogické štúdium na pedagogickej fakulte, alebo do 1. septembra 2005 špecializačné kvalifikačné štúdium špeciálnej pedagogiky realizované v metodických centrách pre majstrov odbornej výchovy na špeciálnych školách bez doplňujúceho pedagogického štúdia.

3.   Námorný sektor

a)

Námorná doprava

Odborná príprava:

v Českej republike:

palubný asistent („palubní asistent“),

námorný poručík („námořní poručík“),

prvý palubný dôstojník („první palubní důstojník“),

kapitán („kapitán“),

strojný asistent („strojní asistent“),

strojný dôstojník („strojní důstojník“),

druhý strojný dôstojník („druhý strojní důstojník“),

prvý strojný dôstojník („první strojní důstojník“),

elektrotechnik („elektrotechnik“),

elektrodôstojník („elektrodůstojník“),

v Dánsku:

lodný kapitán („skibsfører“),

prvý dôstojník („overstyrmand“),

kormidelný poddôstojník („enestyrmand, vagthavende styrmand“),

palubný dôstojník („vagthavende styrmand“),

strojník („maskinchef“),

prvý lodný inžinier („1. maskinmester“),

prvý inžinier/službukonajúci inžinier („l. maskinmester/vagthavende maskinmester“).

v Nemecku:

kapitán vel'kého pobrežného plavidla („Kapitän AM“),

kapitán pobrežného plavidla („Kapitän AK“),

palubný dôstojník vel'kého pobrežného plavidla („Nautischer Schiffsossizier AMW“),

palubný dôstojník pobrežného plavidla („Nautischer Schiffsossizier AKW“),

hlavný inžinier, stupeň C („Schiffsbetriebstechniker CT — Leiter von Maschinenlagne“),

lodný mechanik, stupeň C („Schiffsmaschinist CMa — leiter von Maschinenanlagen“),

lodný inžinier, stupeň C („Schiffsbetriebstechniker CTW“),

lodný mechanik, stupeň C — samostatný strojný dôstojník („Schiffsmachinist CMaW — Technischer Alleinoffizier“).

v Taliansku:

palubný dôstojník („ufficiale di coperta“),

strojný dôstojník („ufficiale di macchina“),

v Lotyšsku:

elektrodôstojník na lodiach („Kuģu elektromehāniķis“),

operátor chladiaceho systému („Kuga saldēšanas iekārtu mašīnists“),

v Holandsku:

prvý lodník (pobrežné plavidlo s doplňujúcim výcvikom) („stuurman kleine handelsvaart (met aanvulling)“),

diplomovaný pobrežný inžinier („diploma motordrijver“),

úradník VTS („VTS-functionaris“),

ktorá predstavuje odbornú prípravu:

v Českej republike:

i)

v prípade palubného asistenta („palubný asistent“),

1.

dovŕšenie najmenej 20 rokov veku;

2.

a)

námorná akadémia alebo námorná škola — odbor navigácie, štúdium na oboch školách sa ukončuje vykonaním maturitnej skúšky a schválená služba na mori v trvaní aspoň šest' mesiacov na lodi počas štúdia, alebo

b)

schválená služba na mori v trvaní najmenej dvoch rokov ako člen posádky tvoriaci súčast' strážnej služby na pomocnej úrovni na lodiach a ukončenie schváleného kurzu, ktorý spĺňa požiadavky spôsobilosti špecifikované v oddiele A-II/1 medzinárodného zákonníka STCW (Medzinárodného dohovoru o štandardoch odbornej prípravy, certifikácii a dohl'ade nad námorníkmi) vydávaného námornou akadémiou alebo školou zmluvnej strany dohovoru STCW, a vykonanie skúšky pred skúšobnou komisiou uznanou MTC (Výborom pre námornú dopravu v Českej republike);

ii)

v prípade námorného poručíka („námořní poručík“),

1.

Schválená služba na mori ako palubný asistent na lodiach s hrubou priestornost'ou najmenej 500 hrubých ton v trvaní najmenej šiestich mesiacov v prípade absolventa námornej školy alebo akadémie, alebo jedného roku v prípade absolventa uznaného kurzu, vrátane aspoň šiestich mesiacov vo funkcii člena posádky tvoriaceho súčast' strážnej služby.

2.

Riadne vyplnená a potvrdená záznamová kniha palubného výcviku pre palubnú posádku.

iii)

v prípade prvého palubného dôstojníka („první palubní důstojník“),

Osvedčenie o spôsobilosti námorného poručíka na lodiach s hrubou priestornost'ou najmenej 500 hrubých ton a aspoň dvanást'mesačná schválená služba na mori v tejto funkcii.

iv)

v prípade kapitána („kapitán“),

=

Služobný preukaz kapitána lode na lodiach s hrubou priestornost'ou 500 až 3 000 hrubých ton.

=

Osvedčenie o spôsobilosti prvého palubného dôstojníka na lodiach s hrubou priestornost'ou najmenej 3 000 hrubých ton a aspoň šest'mesačná schválená služba na mori v tejto funkcii na lodiach s hrubou priestornost'ou najmenej 500 hrubých ton a aspoň šest'mesačná schválená služba na mori v tejto funkcii na lodiach s hrubou priestornost'ou najmenej 3 000 hrubých ton.

v)

v prípade strojného asistenta („strojní asistent“),

1.

Dovŕšenie aspoň 20 rokov veku.

2.

Námorná akadémia alebo námorná škola — odbor námorného inžinierstva a počas štúdia absolvovanie schválenej služby na mori na lodi v trvaní najmenej šest' mesiacov.

vi)

strojný dôstojník („strojní důstojník“),

V prípade absolventa námornej akadémie alebo školy schválená služba na mori v trvaní najmenej šest' mesiacov vo funkcii strojného asistenta.

vii)

v prípade druhého strojného dôstojníka („druhý strojní důstojník“),

Schválená služba na mori v trvaní najmenej dvanást' mesiacov vo funkcii tretieho strojného dôstojníka na lodiach s hlavným mechanickým pohonom s výkonom najmenej 750 kW.

viii)

v prípade prvého strojného dôstojníka („první strojní důstojník“),

Vhodný služobný preukaz ako druhý strojný dôstojník na lodiach s hlavným mechanickým pohonom s výkonom najmenej 3 000 kW a schválená služba na mori v tejto funkcii v trvaní najmenej šest' mesiacov.

ix)

v prípade elektrotechnika („elektrotechnik“),

1.

Dovŕšenie najmenej 18 rokov veku.

2.

Námorná alebo iná akadémia, fakulta elektrotechniky alebo technická škola alebo škola elektrotechniky, ukončené maturitnou skúškou, a najmenej 12 mesačná schválená prax v oblasti elektrotechniky.

x)

v prípade elektrodôstojníka („elektrodůstojník“),

1.

Námorná akadémia alebo škola, fakulta námornej elektrotechniky alebo iná akadémia alebo stredná škola v oblasti elektrotechniky ukončená maturitnou skúškou alebo štátnou skúškou.

2.

Schválená služba na mori ako elektrotechnik v trvaní najmenej 12 mesiacov v prípade absolventa akadémie alebo školy, alebo 24 mesiacov v prípade absolventa strednej školy.

v Dánsku devät' rokov základnej školy a následný kurz základnej odbornej prípravy a/alebo služby na mori v trvaní od sedemnástich do tridsiatich šiestich mesiacov, doplnený o

i)

u palubného dôstojníka jednoročným špecializovaným odborným výcvikom;

ii)

pre ostatné povolania trojročnou špecializovanou odbornou prípravou,

v Nemecku od štrnástich do osemnástich rokov vrátane trojročného kurzu základnej odbornej prípravy a jednoročnej služby na mori, po ktorých nasledujú jeden alebo dva roky špecializovanej odbornej prípravy doplnenej tam, kde je to vhodné, dvomi rokmi praxe v navigácii,

v Lotyšsku:

i)

v prípade elektrodôstojníka na lodiach („kuģu elektromehāniķis“),

1.

Dovŕšenie najmenej 18 rokov veku.

2.

Vzdelávanie v celkovej dĺžke najmenej 12 rokov a 6 mesiacov, ktoré zahŕňa najmenej 9 rokov základného vzdelávania a najmenej 3 roky odborného vzdelávania. Okrem toho sa požaduje služba na mori v trvaní najmenej 6 mesiacov ako lodný elektrotechnik alebo asistent elektrotechnika na lodiach s generátorom s výkonom najmenej 750 kW. Odborné vzdelávanie je ukončené osobitnou skúškou vykonanou príslušným úradom v súlade so vzdelávacím programom schváleným ministerstvom dopravy.

ii)

v prípade operátora chladiaceho systému („kuģa saldēšanas iekārtu mašīnists“),

1.

Dovŕšenie najmenej 18 rokov veku.

2.

Vzdelávanie v celkovej dĺžke najmenej 13 rokov, ktoré zahŕňa najmenej 9 rokov základného vzdelávania a najmenej 3 roky odborného vzdelávania. Okrem toho sa požaduje služba na mori v trvaní najmenej 12 mesiacov vo funkcii asistenta inžiniera chladiaceho systému. Odborné vzdelávanie je ukončené osobitnou skúškou vykonanou príslušným orgánom v súlade so vzdelávacím programom schváleným ministerstvom dopravy.

v Taliansku s trvaním trinást' rokov, z ktorých aspoň pät' rokov trvá odborná príprava zakončená skúškou a doplnená tam, kde je to vhodné, stážou,

v Holandsku:

i)

pre prvého lodného dôstojníka (pobrežné plavidlo s doplňujúcim výcvikom) stuurman kleine handlsvaarrt („met aanvulling“)a diplomovaného inžiniera pobrežných plavidiel (s diplomom) („diploma motordrijver“) zahŕňa odborné vzdelávanie trvajúce štrnást' rokov, z ktorého aspoň dva roky sa uskutočňujú v špecializovanom vzdelávacom zariadení, doplnené dvanást'mesačným praktickým výcvikom;

ii)

pre úradníka VTS („VTS-functionaris“), s trvaním aspoň pätnást' rokov, pozostáva aspoň z troch rokov vysokoškolského odborného vzdelávania („HBO“) alebo stredoškolského odborného vzdelávania („MBO“), po ktorých nasledujú štátne alebo regionálne špecializačné kurzy, z ktorých každý zahŕňa aspoň dvanást' týždňov teoretickej odbornej prípravy a zakončuje sa skúškou;

a ktorá je uznávaná podl'a medzinárodného dohovoru STCW (Medzinárodný dohovor o štandardoch odbornej prípravy, certifikácii a dohl'ade nad námorníkmi, 1978).

b)

Morský rybolov:

Odborná príprava :

v Nemecku:

kapitán hĺbkového rybolovu („Kapitän BG/Fischerei“),

kapitán pobrežného rybolovu („Kapitän BLK/Fischerei“),

palubný dôstojník hĺbkového plavidla („Nautischer Schiffsoffizier BGW/Fischerei“),

palubný dôstojník pobrežného plavidla („Nautischer Schiffsoffizier BK/Fischerei“),

v Holandsku:

prvý lodník/inžinier V („stuurman werktuigkunde V“),

inžinier IV (rybárske plavidlo) („werktuigkundige IV visvaart“),

prvý lodník IV (rybárske plavidlo) („stuurman IV visvaart“),

prvý lodník/inžinier VI („stuurman werktuigkunde VI“),

ktorá predstavuje odbornú prípravu:

v Nemecku s trvaním od štrnástich do osemnástich rokov vrátane trojročnej základnej odbornej prípravy a jednoročnej služby na mori, po ktorých nasleduje jednoročná alebo dvojročná špecializovaná odborná príprava doplnená tam, kde je to vhodné, dvojročnou praxou v navigácii,

v Holandsku štúdium rôznej dĺžky, a to od trinástich do pätnástich rokov, z ktorých aspoň dva roky sú na špecializovanej odbornej škole, doplnené dvanást'mesačnou praxou, a ktorá je uznávananá

podl'a Dohovoru Torremolinos (Medzinárodný dohovor o bezpečnosti rybárskych plavidiel z roku 1977).

4.   Technický sektor

Odborná príprava:

v Českej republike:

autorizovaný technik, autorizovaný stavitel' („autorizovaný technik, autorizovaný stavitel“),

ktorá predstavuje odborné vzdelávanie v trvaní najmenej 9 rokov, ktoré zahŕňa štyri roky vzdelávania na technickej strednej škole ukončené maturitnou skúškou (na strednej technickej škole), pät' rokov odbornej praxe ukončenej testom odbornej kvalifikácie pre výkon vybraných odborných činností v stavebníctve [podl'a zákona č. 50/1976 Sb. (Stavebný zákon) a zákona č. 360/1992 Sb.],

fyzická osoba riadiaca dráhové vozidlo („fyzická osoba řídící drážní vozidlo“),

ktorá predstavuje vzdelávanie v celkovej dĺžke najmenej 12 rokov, zahŕňajúce najmenej osem rokov základného vzdelávania a najmenej štyri roky stredoškolského odborného vzdelávania ukončeného maturitnou skúškou a následne štátnou skúškou z pohonu vozidiel,

dráhový revízny technik („drážní revizní technik“),

ktorá predstavuje vzdelávanie v celkovej dĺžke najmenej 12 rokov, ktoré zahŕňa najmenej osem rokov základného vzdelávania a aspoň štyri roky stredoškolského odborného vzdelávania na strednej strojníckej alebo elektrotechnickej škole, ukončeného maturitnou skúškou,

učitel' autoškoly („učitel autoškoly“),

osoba, ktorá dovŕšila najmenej 24 rokov veku; predstavuje vzdelávanie v celkovej dĺžke najmenej dvanást' rokov, ktoré zahŕňa najmenej osem rokov základného vzdelávania a najmenej štyri roky odborného stredoškolského vzdelávania zameraného na dopravu a strojníctvo, ukončeného maturitnou skúškou,

kontrolný technik STK („kontrolní technik STK“),

osoba, ktorá dovŕšila najmenej 21 rokov veku; predstavuje vzdelávanie v celkovej dĺžke najmenej dvanást' rokov, ktoré zahŕňa najmenej osem rokov základného vzdelávania a najmenej štyri roky stredoškolského odborného vzdelávania ukončeného maturitnou skúškou s následnou najmenej dvojročnou technickou praxou; dotknutá osoba musí mat' vodičský preukaz, nesmie mat' záznam v registri trestov, musí mat' ukončenú osobitnú prípravu pre štátnych technikov v trvaní najmenej 120 hodín a musí úspešne vykonat' skúšku,

mechanik merania emisií („mechanik měření emisí“),

ktorá predstavuje vzdelávanie v celkovej dĺžke najmenej 12 rokov, ktoré zahŕňa najmenej osem rokov základného vzdelávania a najmenej štyri roky stredoškolského odborného vzdelávania ukončeného maturitnou skúškou; ďalej musí žiadatel' absolvovat' trojročnú technickú prax a osobitnú prípravu pre „mechanika merania emisií automobilov“ v trvaní osem hodín a úspešne vykonat' skúšku,

kapitán I. triedy („kapitán I. třídy“),

ktorá predstavuje vzdelávanie v celkovej dĺžke najmenej 15 rokov, ktoré zahŕňa osem rokov základného vzdelávania a tri roky odborného vzdelávania ukončeného maturitnou skúškou a následne skúškou potvrdenou osvedčením spôsobilosti. Po tomto odbornom vzdelávaní musí nasledovat' najmenej štvorročná odborná prax ukončená skúškou,

reštaurátor pamiatok, ktoré sú dielami umeleckých remesiel („restaurátor památek, které jsou díly uměleckých řemesel“),

ktorá predstavuje vzdelávanie v celkovej dĺžke najmenej 12 rokov a ktoré zahŕňa úplné stredoškolské technické vzdelávanie v odbore reštaurátorstva alebo desat' až dvanást' rokov štúdia v súvisiacom odbore s následnou pät'ročnou odbornou praxou v prípade úplného stredoškolského technického vzdelávania ukončeného maturitnou skúškou alebo s osemročnou odbornou praxou v prípade stredoškolského technického vzdelávania ukončeného so záverečnou učňovskou skúškou,

reštaurátor diel výtvarného umenia, ktoré nie sú pamiatkami a sú uložené v zbierkach múzeí a galérií, a ostatných predmetov kultúrnej hodnoty („restaurátor děl výtvarných umění, která nejsou památkami a jsou uložena ve sbírkách muzeí a galerií, a ostatních předmětů kulturní hodnoty“),

ktorá predstavuje vzdelávanie v celkovej dĺžke 12 rokov s pät'ročnou odbornou praxou v prípade úplného stredoškolského technického vzdelávania v odbore reštaurátorstva, ukončeného maturitnou skúškou,

odpadový hospodár („odpadový hospodář“),

ktorá predstavuje vzdelávanie v celkovej dĺžke najmenej 12 rokov, ktoré zahŕňa najmenej osem rokov základného vzdelávania a najmenej štyri roky stredoškolského odborného vzdelávania ukončeného maturitnou skúškou a najmenej pät'ročnú prax v oblasti nakladania s odpadmi počas posledných desiatich rokov;

technický vedúci odstrelov („Technický vedoucí odstřelů“),

ktorá predstavuje vzdelávanie v celkovej dĺžke najmenej 12 rokov, ktoré zahŕňa najmenej osem rokov základného vzdelávania a najmenej štyri roky odborného vzdelávania ukončeného maturitnou skúškou,

po ktorom nasleduje:

dvojročná prax ako odstrel'ovač v podzemí (pre podzemnú činnost') alebo jednoročná prax na povrchu (pre povrchovú činnost') vrátane šiestich mesiacov ako asistent odstrel'ovača;

výcvikový kurz v trvaní 100 hodín teoretického a praktického výcviku s následnou skúškou pred príslušným okresným banským úradom;

odborná prax v plánovaní a uskutočňovaní väčších odstrel'ovacích prác v trvaní najmenej šiestich mesiacov;

výcvikový kurz v trvaní 32 hodín teoretického a praktického výcviku s následnou skúškou pred príslušným Českým banským úradom,

v Taliansku:

stavebný topograf („geometra“),

zememerač („perito agrario“),

ktorá predstavuje stredoškolské technické štúdium druhého stupňa, trvajúce aspoň trinást' rokov, pozostávajúce z ôsmich rokov povinnej školskej dochádzky a následne z pät'ročného stredoškolského štúdia vrátane trojročného odborného štúdia skončeného odbornou maturitnou skúškou a doplneného:

i)

u stavebných topografov: stážou aspoň dva roky v odbornej kancelárii alebo pät'ročnou praxou;

ii)

u zememeračov praktickou odbornou prípravou v trvaní aspoň dva roky,

po ktorých nasleduje štátna skúška,

v Lotyšsku:

asistent strojvodcu motorovej lokomotívy [„vilces līdzekļa vadītāja (mašīnista) palīgs“],

osoba, ktorá dovŕšila najmenej 18 rokov veku, vzdelávanie v celkovej dĺžke najmenej 12 rokov, ktoré zahŕňa najmenej osem rokov základného vzdelávania a najmenej štyri roky odborného vzdelávania; odborné vzdelávanie je ukončené osobitnou skúškou zamestnávatel'a; osvedčenie o spôsobilosti je vydané príslušným úradom na obdobie piatich rokov,

v Holandsku:

súdny zriadenec („gerechtsdeurwaarder“),

zubný protetik („tandprotheticus“),

ktorá predstavuje štúdium a odbornú prípravu:

i)

v prípade súdneho zriadenca („gerechtsdeurwaarder“) štúdium trvajúce devätnást' rokov, pozostávajúce z osemročnej povinnej školskej dochádzky, po ktorej nasleduje osemročné stredoškolské vzdelávanie, zahŕňajúce štvorročné technické vzdelávanie zakončené štátnou skúškou a doplnené trojročným teoretickým a praktickým odborným vzdelávaním;

ii)

v prípade zubného protetika („tandprotheticus“) denné štúdium trvajúce aspoň pätnást' rokov a tri roky štúdium popri zamestnaní, pozostávajúce z osemročného základného vzdelávania, štvorročného všeobecného stredného vzdelávania, absolvovania trojročnej odbornej prípravy zahŕňajúcej teoretickú a praktickú odbornú prípravu zubného technika, doplnenú trojročným odborným štúdiom popri zamestnaní so zamerním na zubného protetika, štúdium sa končí skúškou,

v Rakúsku:

lesník („Förster“),

technické poradenstvo („Technisches Büro“),

prenájom pracovnej sily („Überlassung von Arbeitskräften — Arbeitsleihe“),

sprostredkovatel' práce („Arbeitsvermittlung“),

investičný poradca („Vermögensberater“),

súkromný detektív („Berufsdetektiv“),

pracovník bezpečnostnej služby („Bewachungsgewerbe“),

realitný sprostredkovatel' („Immobilienmakler“),

realitný manažér („Immobilienverwalter“),

organizátor stavebných projektov („Bauträger, Bauorganisator, Baubetereuer“),

vyberanie dlhov („Inkassoinstitut“),

ktorá predstavuje vzdelávanie a odbornú prípravu v trvaní najmenej 15 rokov, pozostávajúcu z osemročnej povinnej školskej dochádzky, po ktorej nasleduje aspoň pät'ročné stredoškolské technické alebo obchodné štúdium, skončené technickou alebo obchodnou maturitnou skúškou, doplnené aspoň dvojročným vzdelávaním a odbornou prípravou na pracovisku, skončenými odbornou skúškou,

poist'ovací poradca („Berater in Versicherungsangelegenheiten“),

ktorá predstavuje vzdelávanie a odbornú prípravu s celkovým trvaním pätnást' rokov, zahŕňajúcich šest'ročnú odbornú prípravu v rámci štruktúrovanej odbornej prípravy, rozdelenej na učňovskú prípravu s trojročným trvaním a na trojročné obdobie odbornej praxe a prípravy, zakončené skúškou,

stavebný majster/plánovanie a technické výpočty („Planender Baumeister“),

tesársky majster/plánovanie a technické výpočty („Planender Zimmermeister“),

ktorá predstavuje vzdelávanie a odbornú prípravu s celkovým trvaním aspoň osemnást' rokov, zahŕňajúce aspoň devät'ročnú odbornú prípravu, rozdelenú na štvorročné stredoškolské technické štúdium a pät'ročnú odbornú prax a prípravu, zakončenú odbornou skúškou, ktorou sa priznáva právo vykonávat' príslušné povolanie a vychovávat' učňov, a ak sa odborná príprava týka práva plánovat' stavby, vykonávat' technické výpočty a dozerat' na stavebné práce („výsada Márie Terézie“),

komerčný účtovník („Gewerblicher Buchhalter“) podl'a 1994 Gewerbeordnung (Zákon o obchode, remeslách a priemysle z roku 1994),

účtovník — živnostník („Selbständiger Buchhalter“) podl'a 1999 Bundesgesetz über die Wirtschaftstreuhandberufe (Zákon o verejných účtovníckych profesiách z roku 1999),

v Pol'sku:

diagnostik vykonávajúci skúšky technického stavu motorových vozidiel na stanici kontroly vozidiel na základnej úrovni („Diagnosta przeprowadzający badania techniczne w stacji kontroli pojazdów o podstawowym zakresie badań“),

ktorá predstavuje osem rokov základného vzdelávania, pät' rokov stredoškolského technického vzdelávania v oblasti motorových vozidiel a tri roky praxe v automechanickej dielni alebo v opravovni automobilov a základnú prípravu v oblasti kontroly technického stavu motorových vozidiel v trvaní 51 hodín, ukončenú kvalifikačnou skúškou,

diagnostik vykonávajúci skúšky technického stavu motorových vozidiel na okresnej stanici technickej kontroly vozidiel („diagnosta przeprowadzający badania techniczne pojazdu w okręgowej stacji kontroli pojazdów“),

ktorá predstavuje osem rokov základného vzdelávania, pät' rokov stredoškolského technického vzdelávania v oblasti motorových vozidiel a štyri roky praxe v automechanickej dielni alebo v opravovni automobilov a 51 hodín základnej prípravy v oblasti kontroly technického stavu motorových ukončenú kvalifikačnou skúškou,

diagnostik vykonávajúci skúšky technického stavu motorových vozidiel na stanici technickej kontroly vozidiel („diagnosta wykonujący badania techniczne pojazdów w stacji kontroli pojazdów“),

ktorá predstavuje:

i)

osem rokov základného vzdelávania a pät' rokov stredoškolského technického vzdelávania v oblasti motorových vozidiel a potvrdenú štvorročnú prax v automechanickej dielni alebo v opravovni automobilov, alebo

ii)

osem rokov základného vzdelávania a pät' rokov stredoškolského technického vzdelávania v inej oblasti ako v oblasti motorového vozidla a potvrdenú osemročnú prax v automechanickej dielni alebo v opravovni automobilov, v celkovom trvaní 113 hodín úplnej prípravy vrátane základnej a špecializovanej prípravy s následnými skúškami po každom stupni.

Dĺžka prípravy v hodinách, obsah jednotlivých častí v rámci úplnej odbornej prípravy diagnostika sú oddelene uvedené v nariadení ministra infraštruktúry z 28. novembra 2002 o podrobných požiadavkách pre diagnostikov (Ú. v. 2002, č. 208, pos. 1796).

výpravca („dyżurny ruchu“),

ktorá predstavuje osem rokov základného vzdelávania a štyri roky stredoškolského odborného vzdelávania so špecializáciou na železničnú dopravu, ako aj kurz prípravy na prácu výpravcu v trvaní 45 dní a úspešné vykonanie kvalifikačnej skúšky, alebo ktorá predstavuje osem rokov základného vzdelávania a pät' rokov stredoškolského odborného vzdelávania so špecializáciou na železničnú dopravu, ako aj kurz prípravy na prácu výpravcu v trvaní 63 dní a úspešné vykonanie kvalifikačnej skúšky.

5.   Študijné odbory vo Vel'kej Británii, akreditované ako národné odborné kvalifikácie alebo škótske odborné kvalifikácie:

Odborná príprava:

registrovaná veterinárna sestra („listed veterinary nurse“),

banský elektrikár („mine electrical engineer“),

banský mechanik („mine mechanical engineer“),

zubný terapeut („dental therapist“),

zubný hygienik („dental hygienist“),

optik („dispensing optician“),

banský zástupca („mine deputy“),

úradník zaoberajúci sa platobnou neschopnost'ou („insolvency practicioner“),

oprávnená osoba vykonávajúca majetkové prevody („licensed conveyancer“),

prvý lodník — nákladné/osobné lode — neobmedzene („first mate - freight/passenger ships - unrestricted“),

druhý lodník — nákladné/osobné lode — neobmedzene („second mate - freight/passenger ships - unrestricted“),

tretí lodník - nákladné/osobné lode neobmedzene („third mate - freight/passenger ships unrestricted“),

palubný dôstojník - nákladné/osobné lode - neobmedzene („deck officer - freight/passenger ships - unrestricted“),

dôstojník inžinier - nákladné/osobné lode - neobmedzená oblast' obchodovania („engineer officer - freight/passenger ships - unlimited trading area“),

autorizovaná technicky spôsobilá osoba v odpadovom hospodárstvo („certified technically competent person in waste management“),

vedúca k akreditovaným štátnym odborným kvalifikáciám (NVQs) alebo v Škótsku k akreditovaným škótskym odborným kvalifikáciám na úrovniach 3 a 4 Národného rámca odborných kvalifikácií Vel'kej Británie.

Tieto úrovne sú definované takto:

úroveň 3: kompetencie v širokom rozsahu rôznych pracovných činností vykonávaných v rôznych kontextoch, z ktorých väčšina je zložitá a nerutinná. Je tu značná zodpovednost' a autonómia, pričom sa často vyžaduje kontrola alebo riadenie inými,

úroveň 4: kompetencie v širokom rozsahu zložitých, technických alebo odborných pracovných činností vykonávaných v rôznych kontextoch a s vysokým stupňom osobnej zodpovednosti a samostatnosti. Často sa vyskytuje zodpovednost' za prácu iných a za rozdel'ovanie zdrojov.


(1)  S účinnosťou od 1. júna 1994 je názov odboru „Krankengymnast(in)“ nahradený termínom „Physiotherapeut(in)“. Avšak odborníci, ktorí diplom získali pred uvedeným dátumom, môžu i naďalej používať predchádzajúci názov „Krankengymnast(in)“, ak si tak želajú.


PRÍLOHA III

Zoznam regulovaného vzdelávania a odbornej prípravy uvedených v treťom pododseku článku 13 ods. 2

V Spojenom kráľovstve:

Regulované štúdium vedúce k akreditovaným štátnym odborným kvalifikáciám (NVQs), alebo v Škótsku k akreditovaným škótskym odborným kvalifikáciám, na úrovni 3 a 4 štátnej štruktúry odborných kvalifikácií vo Veľkej Británii.

Tieto úrovne sú definované takto:

Úroveň 3: kompetencie v širokom rozsahu rôznych pracovných činností vykonávaných v rôznych kontextoch, z ktorých väčšina je zložitá a nerutinná. Je tu značná zodpovednosť a autonómia, často sa vyžaduje kontrola alebo vedenie inými.

Úroveň 4: kompetencie v širokom rozsahu zložitých technických alebo odborných pracovných činností, vykonávaných v rôznych kontextoch a s vysokým stupňom osobnej zodpovednosti a samostatnosti. Často sa vyskytuje zodpovednosť za prácu iných a prerozdeľovanie zdrojov.

V Nemecku:

Tieto regulované študijné odbory:

regulovaná odborná príprava na vykonávanie povolaní technického asistenta [„technische(r) Assistent(in)“], obchodného asistenta [„kaufmännische(r) Assistent(in)“], sociálnych povolaní („soziale Berufe“) a povolania štátom autorizovaného inštruktora dýchania a výslovnosti [„staatlich geprüfte(r) Atem-, Sprech-, und Stimmlehrer(in)“] s celkovým trvaním najmenej trinásť rokov, ktoré vyžadujú úspešné zakončenie stredoškolského štúdia („mittlerer Bildungsabschluss“), a ktoré pozostávajú:

i)

najmenej z trojročnej (1) odbornej prípravy v odbornej škole („Fachschule“), zakončenej skúškou, a tam, kde je to vhodné, doplnenej jednoročným alebo dvojročným špecializačným štúdiom, tiež zakončeným skúškou, alebo

ii)

najmenej z dvaapolročnej odbornej prípravy v odbornej škole („Fachschule“), zakončenej skúškou a doplnenej praxou s trvaním najmenej šesť mesiacov, alebo odborným výcvikom trvajúcim najmenej šesť mesiacov v schválenom vzdelávacom zariadení, alebo

iii)

najmenej z dvojročnej prípravy v odbornej škole („Fachschule“), zakončenej skúškou a doplnenej praxou trvajúcou najmenej jeden rok alebo odborným výcvikom trvajúcim najmenej jeden rok v schválenom zariadení,

regulovaná odborná príprava na vykonávanie povolania štátom autorizovaného [„staatlich geprüfte(r)“] technika [„Techniker(in)“], obchodného ekonóma [„Betriebswirt(in)“], dizajnera [„Gestalter(in)“] a rodinného opatrovateľa [„Familienpfleger(in)“] s celkovým trvaním najmenej 16 rokov, ktorých nutným predpokladom je úspešné ukončenie povinnej školskej dochádzky alebo rovnocenného vzdelávania a odbornej prípravy (v dĺžke najmenej deväť rokov) a úspešné ukončenie štúdia na učňovskej škole („Berufsschule“) s trvaním najmenej tri roky, ktoré zahrnujú, po absolvovaní najmenej dvoch rokov praxe, riadne štúdium a odbornú prípravu trvajúce najmenej dva roky alebo štúdium a odbornú prípravu popri zamestnaní s porovnateľným trvaním,

regulované vzdelávanie a regulované štúdium popri zamestnaní s celkovým trvaním najmenej pätnásť rokov, nevyhnutným predpokladom je, všeobecne povedané, úspešné ukončenie povinnej školskej dochádzky (najmenej deväť rokov) a odborné vzdelávanie (bežne tri roky), ktoré vo všeobecnosti zahŕňa najmenej dva roky praxe (vo väčšine prípadov tri roky) a skúšku v kontexte odbornej prípravy popri zamestnaní, ktorá vo všeobecnosti obsahuje najmenej dva roky praxe (vo väčšine prípadov tri roky) a skúšku v rámci štúdia popri zamestnaní, ktoré vo všeobecnosti zahŕňa kurz odbornej prípravy, ktorý je súbežný s praxou (najmenej 1 000 hodín) alebo riadne štúdium (najmenej jeden rok).

Nemecké orgány zašlú Komisii a ostatným členským štátom zoznam študijných odborov odbornej prípravy, na ktoré sa vzťahuje táto príloha.

V Holandsku:

regulovaná odborná príprava v celkovej dĺžke najmenej pätnásť rokov, ktorej nutným predpokladom je úspešné ukončenie osemročného základného vzdelávania a štyroch rokov stredného všeobecného vzdelávania („MAVO“) alebo prípravného odborného vzdelávania („VBO“) alebo všeobecného stredného vzdelania vyššej úrovne, a ktoré vyžadujú ukončenie trojročného alebo štvorročného kurzu na vyššej odbornej škole pre stredoškolský odborný výcvik („MBO“), ukončená skúškou,

regulovaná odborná príprava v celkovej dĺžke najmenej šestnásť rokov, ktorej nutným predpokladom je úspešné ukončenie osemročného základného vzdelávania a najmenej štvorročného prípravného odborného vzdelávania („VBO“) alebo vyššej úrovne všeobecného stredného vzdelania, ktoré vyžadujú ukončenie najmenej štvorročného odborného výcviku v systéme učňovskej prípravy, pozostávajúcom z najmenej jedného dňa teoretického vyučovania na vyššej odbornej škole každý týždeň a z praktickej odbornej prípravy v ostatných dňoch v stredisku praktického odborného výcviku alebo vo firme, a ukončenej skúškou druhého alebo tretieho stupňa.

Holandské úrady zašlú Komisii a ostatným členským štátom zoznam študijných odborov, na ktoré sa vzťahuje táto príloha.

V Rakúsku:

Odborná príprava na vyšších odborných školách („Berufsbildende Hohere Schulen“) a zariadeniach vyššieho vzdelávania pre poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo („Hohere Land- und Forstwirtschaftliche Lehranstalten“) vrátane osobitných foriem („einschliesslich der Sonderformen“), ktorých štruktúra a úroveň je určená zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami.

Tieto študijné odbory majú celkovú dĺžku najmenej trinásť rokov a pozostávajú z päťročného odborného vzdelávania, ktoré je ukončené úspešným vykonaním záverečnej skúšky, ktorá je dokladom o odbornej kvalifikácii.

Odborná príprava v majstrovských školách („Meisterschulen“), v majstrovských triedach („Meisterklassen“), v priemyselných majstrovských školách („Werkmeisterschulen“) alebo v školách pre dielovedúcich stavebných remeselníkov („Bauhandwerkerschulen“), ktorých štruktúra a úroveň sú určené zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami.

Toto štúdium má celkovú dĺžku najmenej trinásť rokov a pozostáva z deviatich rokov povinnej školskej dochádzky, po ktorých nasledujú najmenej tri roky odbornej prípravy v odbornej škole alebo najmenej tri roky odbornej prípravy vo firme a súbežne v učňovskej škole („Berufsschule“), pričom oba sú ukončené skúškou a doplnené úspešným ukončením najmenej jednoročného kurzu odbornej prípravy v majstrovskej škole pre dielovedúcich („Werkmeisterschule“) alebo v škole pre stavebných remeselníkov („Bauhandwerkerschule“). Vo väčšine prípadov je ich celková dĺžka najmenej 15 rokov, čo zahŕňa obdobia praxe, ktorým predchádza odborná príprava v týchto zariadeniach alebo ktoré sprevádza štúdium popri zamestnaní (najmenej 960 hodín).

Rakúske orgány zašlú Komisii a ostatným členským štátom zoznam študijných odborov, na ktoré sa vzťahuje táto príloha.


(1)  Minimálna dĺžka sa môže skrátiť z troch rokov na dva roky, ak má dotyčná osoba kvalifikáciu potrebnú na prijatie na univerzitu („Abitur“), t. j. trinásť rokov predchádzajúceho štúdia a odbornej prípravy, alebo kvalifikáciu potrebnú na prijatie na „Fachhochschule“ („Fachhochschulreife“), t. j. dvanásť rokov predchádzajúceho vzdelávania a odbornej prípravy.


PRÍLOHA IV

Činnosti týkajúce sa kategórií odbornej praxe uvedených v článkoch 17, 17a a 18

Zoznam I

Hlavné skupiny, na ktoré sa vzťahuje smernica č. 64/427/EHS v znení zmien a doplnkov smernice č. 69/77/EHS a smernice č. 68/366/EHS a 82/489/EHS

1   Smernica č. 64/427/EHS

Hlavná skupina

23

Výroba textilu

232

Výroba a spracovanie textilných materiálov na vlnárskych strojoch

233

Výroba a spracovanie textilných materiálov na bavlnárskych strojoch

234

Výroba a spracovanie textilných materiálov na strojoch na spracovanie hodvábu

235

Výroba a spracovanie textilných materiálov na strojoch na spracovanie ľanu a konope

236

Ostatné odvetvia textilných vlákien (juta, tvrdé vlákna atď.) povraznícky tovar

237

Výroba pletených a háčkovaných výrobkov

238

Konečná úprava textilu

239

Ostatné textilné odvetvia

Hlavná skupina

24

Výroba obuvi a ostatného oblečenia a lôžkovín

241

Strojová výroba obuvi (okrem kože alebo dreva)

242

Ručná výroba a oprava obuvi

243

Výroba odevov (okrem kožušín)

244

Výroba matracov a lôžkovín

245

Odvetvia spracovania koží a kožušín

Hlavná skupina

25

Výroba výrobkov z dreva a korku okrem výroby nábytku

251

Pílenie a priemyselná príprava dreva

252

Výroba drevených polotovarov

253

Sériová výroba drevených stavebných komponentov vrátane podláh

254

Výroba drevených nádob

255

Výroba ostatných drevených výrobkov (okrem nábytku)

259

Výroba výrobkov zo slamy, korku, košikárskych výrobkov, prúteného pletiva a výrobkov z rákosia; výroba kief

Hlavná skupina

26

260 Výroba dreveného nábytku

Hlavná skupina

27

Výroba papiera a papierenských výrobkov

271

Výroba celulózy, papiera a kartónu

272

Spracovanie papiera a kartónu a výroba výrobkov z celulózy

Hlavná skupina

28

280 Tlačiarenské, vydavateľské a súvisiace odvetvia

Hlavná skupina

29

Kožiarsky priemysel

291

Koželužne a závody na spracovanie kože

292

Výroba kožených výrobkov

Ex hlavná skupina

30

Výroba gumených a plastických výrobkov, syntetických vlákien a škrobových výrobkov

301

Spracovanie gumy a azbestu

302

Spracovanie plastických hmôt

303

Výroba syntetických vlákien

Ex hlavná skupina

31

Chemický priemysel

311

Výroba materiálov na chemickej báze a ďalšie spracovanie takýchto materiálov

312

Špecializovaná výroba chemických výrobkov predovšetkým na priemyselné a poľnohospodárske účely (vrátane výroby na priemyselné spracovanie tukov a olejov rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, ktoré patria do skupiny ISIC 312)

313

Špecializovaná výroba chemických výrobkov, predovšetkým na použitie v domácnostiach alebo kanceláriách [(okrem výroby liečiv a farmaceutických výrobkov (ex skupina ISIC 319)].

Hlavná skupina

32

320 Ropný priemysel

Hlavná skupina

33

Výroba nekovových minerálnych produktov

331

Výroba výrobkov zo štruktúrovanej hliny

332

Výroba skla a sklených výrobkov

333

Výroba keramických výrobkov vrátane ohňovzdorných výrobkov

334

Výroba cementu, vápna a sadry

335

Výroba štruktúrovaných materiálov z betónu, cementu a sadry

339

Kamenárstvo a výroba iných nekovových minerálnych produktov

Hlavná skupina

34

Výroba a primárna úprava železných a neželezných kovov

341

Železiarsky a oceliarsky priemysel (podľa definície v zmluve ECSC (Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ), vrátane integrovaných koksarní vo vlastníctve oceliarní)

342

Výroba oceľových rúr

343

Ťahanie drôtu, ťahanie za studena, spracovanie za studena, valcovanie pásov za studena, tvárnenie za studena

344

Výroba a primárna úprava neželezných kovov

345

Zlievarne železných a neželezných kovov

Hlavná skupina

35

Výroba kovových výrobkov (okrem strojov a dopravnej techniky)

351

Kovanie, tvrdé lisovanie a tvrdé stláčanie

352

Sekundárna úprava a povrchová úprava

353

Kovové konštrukcie

354

Výroba kotlov, výroba priemyselných dutých výrobkov

355

Výroba nástrojov, náradia a hotových kovových výrobkov (okrem elektrických zariadení)

359

Doplnkové činnosti v strojárstve

Hlavná skupina

36

Výroba strojov okrem elektrických strojov

361

Výroba poľnohospodárskych strojov a traktorov

362

Výroba kancelárskych strojov

363

Výroba kovoobrábacích a iných obrábacích strojov a príslušenstva a nástavcov pre tieto stroje a pre iné mechanické nástroje

364

Výroba textilných strojov a príslušenstva, výroba šijacích strojov

365

Výroba strojov a zariadení pre spracovanie potravín a výrobu nápojov a pre chemické a príbuzné odvetvia

366

Výroba zariadení a strojov pre bane, zlievarne železa a ocele a pre stavebný priemysel; výroba zariadení na mechanickú manipuláciu

367

Výroba prenosových zariadení

368

Výroba strojov na iné špecifické priemyselné účely

369

Výroba ostatných neelektrických strojov a zariadení

Hlavná skupina

37

Elektrotechnika

371

Výroba elektrických vedení a káblov

372

Výroba motorov, generátorov, transformátorov, rozvodní a iných podobných zariadení pre zásobovanie elektrickou energiou

373

Výroba elektrických zariadení na priame komerčné použitie

374

Výroba telekomunikačných zariadení, meračov, iných meracích zariadení a elektrických zdravotníckych prístrojov

375

Výroba elektronických zariadení, rádiových a televíznych prijímačov, audio zariadení

376

Výroba elektrických spotrebičov na použitie v domácnostiach

377

Výroba lámp a osvetľovacích zariadení

378

Výroba batérií a akumulátorov

379

Oprava, montáž a špecializovaná inštalácia elektrických zariadení

Ex hlavná skupina

38

Výroba dopravných zariadení

383

Výroba motorových vozidiel a ich častí

384

Oprava motorových vozidiel, motocyklov a bicyklov

385

Výroba motocyklov a bicyklov a ich častí

389

Výroba dopravných zariadení, ktoré nie sú klasifikované v iných skupinách

Hlavná skupina

39

Rôzne výrobné odvetvia

391

Výroba presných nástrojov a meracích a kontrolných nástrojov

392

Výroba lekárskych a chirurgických nástrojov a zariadení a ortopedických pomôcok (okrem ortopedickej obuvi)

393

Výroba fotografických a optických zariadení

394

Výroba a oprava hodín

395

Klenotníctvo a spracovanie drahých kovov

396

Výroba a oprava hudobných nástrojov

397

Výroba hier, hračiek a športových a atletických potrieb

399

Ostatné výrobné odvetvia

Hlavná skupina

40

Stavebníctvo

400

Stavebníctvo (nešpecializované); demolácie

401

Výstavba budov (obytných alebo iných)

402

Stavebníctvo; výstavba ciest, mostov, železníc atď.

403

Inštalačné práce

404

Dekorácie a konečná úprava

2   Smernica č. 68/366/EHS

Hlavná skupina

20A

200 Odvetvia vyrábajúce živočíšne a rastlinné tuky a oleje

20B

Odvetvia výroby potravín (okrem výroby nápojov)

201

Zabíjanie jatočných zvierat, príprava a uchovávanie mäsa

202

Výroba mlieka a mliečnych výrobkov

203

Konzervovanie a uchovávanie ovocia a zeleniny

204

Konzervovanie a uchovávanie rýb a iných darov mora

205

Výroba obilných výrobkov v mlynoch

206

Výroba pekárenských výrobkov, vrátane suchárov a keksov

207

Cukrovarnícky priemysel

208

Výroba kakaa, čokolády a cukroviniek

209

Výroba rôznych potravinárskych výrobkov

Hlavná skupina

21

Výroba nápojov

211

Výroba etylalkoholu fermentáciou, výroba kvasníc a liehovín

212

Výroba vína a iných alkoholických nápojov bez sladu

213

Výroba piva a sladu

214

Výroba nealkoholických nápojov a vody sýtenej oxidom uhličitým

ex 30

Výroba gumových výrobkov, plastických hmôt, umelých a syntetických vlákien a škrobových výrobkov

304

Výroba škrobových výrobkov

3   Smernica č. 82/489/EHS

Ex 855

Kaderníctva (okrem služieb pedikúry a odborných škôl pre kozmetikov)

Zoznam II

Hlavné skupiny podľa smerníc č. 75/368/EHS, 75/369/EHS a 82/470/EHS

1   Smernica č. 75/368/EHS (činnosti spomínané v článku 5 ods. 1)

Ex 04

Rybolov

043

Rybolov vo vnútrozemských vodách

Ex 38

Výroba dopravných zariadení

381

Stavba a oprava lodí

382

Výroba železničných zariadení

386

Výroba lietadiel (vrátane kozmických zariadení)

Ex 71

Činnosti spojené s dopravou a činnosti iné ako doprava, ktoré patria do týchto skupín

Ex 711

Služby spacích a jedálenských vozňov; údržba železničného parku v opravovniach; čistenie vozňov

Ex 712

Údržba zariadení pre mestskú, prímestskú a medzimestskú dopravu

Ex 713

Údržba zariadení pre inú osobnú pozemnú dopravu (motorové vozidlá, autokary, taxíky)

Ex 714

Prevádzka a údržba služieb podporujúcich cestnú dopravu (cesty, tunely a mýtne mosty, skladiská tovaru, parkoviská, autobusové a električkové depá)

Ex 716

Činnosti spojené s vnútrozemskou vodnou dopravou (prevádzka a údržba vodných ciest, prístavov a iných zariadení pre vnútrozemskú vodnú dopravu; vlečné a pilotovacie služby v prístavoch, umiestňovanie bójí, nakladanie a vykladanie lodí a iné podobné činnosti, napr. pomoc lodiam pri haváriách, vlečenie a prevádzka člnových kôlní)

73

Komunikácie: poštové služby a komunikácie

Ex 85

Osobné služby

854

Práčovne a pracie služby, chemické čistenie a farbenie

Ex 856

Fotografické štúdiá: portréty a komerčné fotografovanie, okrem žurnalistických fotografov

Ex 859

Osobné služby inde nezaradené (údržba a čistenie budov alebo len ubytovanie)

2   Smernica č. 75/369/EHS (článok 6: ak je činnosť považovaná za priemyselnú činnosť alebo drobnú živnosť)

Ambulantné vykonávanie týchto činností:

a)

nákup a predaj tovaru:

ktorý vykonávajú obchodní cestujúci, podomoví obchodníci alebo pouliční predavači (ex skupina ISIC 612),

v krytých tržniciach mimo trvalo umiestnených zariadení a na nekrytých trhoch;

b)

činnosti, na ktoré sa vzťahujú už prijaté prechodné opatrenia, ktoré výslovne vylučujú alebo neuvádzajú ambulantné vykonávanie takýchto činností.

3   Smernica č. 82/470/EHS (článok 6 ods. 1 a ods. 3)

Tieto činnosti predovšetkým zahŕňajú:

organizovanie, ponúkanie na predaj a priamy alebo provízny predaj jednotlivých alebo hromadných položiek (doprava, ubytovanie, stravovanie, výlety atď.) pre cestu alebo pobyt, bez ohľadu na dôvody cestovania (článok 2 B) písm. a)),

vykonávanie činnosti sprostredkovateľa medzi poskytovateľmi rôznych spôsobov dopravy a osobami, ktoré odosielajú a prijímajú tovar, a vykonávanie súvisiacich činností:

aa)

uzatváraním zmlúv s prepravcami v mene príkazcov;

bb)

zvolením spôsobu prepravy, firmy a trasy, ktorá je najrentabilnejšia pre príkazcu;

cc)

zabezpečením technických aspektov prepravnej operácie (napr. balenie požadované pre prepravu), vykonávaním rôznych operácií súvisiacich s prepravou (napr. zabezpečenie dodávok ľadu pre chladiace vozy);

dd)

vybavovaním formalít spojených s prepravou, ako je príprava nákladných listov; spájaním a rozdeľovaním zásielok;

ee)

koordináciou rôznych etáp prepravy, zabezpečovaním tranzitu, opätovnej nakládky, prekládky a iných ukončovacích operácií;

ff)

prípravou nákladu, špeditérov a dopravcov a zabezpečovaním dopravných prostriedkov pre osoby, ktoré expedujú alebo prijímajú zásielky tovaru,

prepočítaním dopravných nákladov a podrobnou kontrolou účtov,

prijímaním určitých dočasných alebo trvalých opatrení v mene alebo v zastúpení majiteľa lode alebo námorného prepravcu (s prístavnými orgánmi, obchodníkmi predávajúcimi lodné potreby a zásoby atď.).

(Činnosti uvedené v článku 2 A) písm. a), b) a d)).

Zoznam III

Smernice 64/222/EHS, 68/364/EHS, 68/368/EHS, 75/368/EHS, 75/369/EHS, 70/523/EHS a 82/470/EHS

1   Smernica 64/222/EHS

1.

Činnosti samostatne zárobkovo činných osôb vo veľkoobchode okrem veľkoobchodu s medicínskymi a farmaceutickými produktami, toxickými produktami a patogénmi a s uhlím (ex skupina 611).

2.

Odborné činnosti sprostredkovateľa, ktorý je na jednou alebo viacerými osobami oprávnený a poverený rokovať alebo uzatvárať obchodné transakcie v mene a na účet týchto osôb.

3.

Odborné činnosti sprostredkovateľa, ktorý sprostredkováva kontakty osôb, ktoré chcú priamo uzatvoriť medzi sebou zmluvu, pričom nemá trvalé príkazy v tomto zmysle, alebo pripravuje ich obchodné transakcie alebo pomáha pri ich realizácii.

4.

Odborné činnosti sprostredkovateľa, ktorý uzatvára obchodné transakcie vo vlastnom mene, pričom však zastupuje iné osoby.

5.

Odborné činnosti sprostredkovateľa, ktorý vykonáva veľkoobchodný predaj na dražbe v mene iných osôb.

6.

Odborné činnosti sprostredkovateľa, ktorý chodí z domu do domu s cieľom získať objednávky.

7.

Poskytovanie služieb vo forme odborných činností, ktoré vykonáva sprostredkovateľ, zamestnaný v jednom alebo viacerých obchodných alebo priemyselných podnikoch, alebo u remeselníkov.

2   Smernica 68/364/EHS

Ex skupina ISIC 612: Maloobchod

Vylúčené činnosti:

012

Požičiavanie poľnohospodárskych strojov za poplatok

640

Nehnuteľnosti, prenájom majetku

713

Požičiavanie automobilov, vozov a koňov za poplatok

718

Požičiavanie železničných vozňov a vagónov za poplatok

839

Prenájom strojov obchodným podnikom

841

Rezervácia miest v kinách a prenájom kinematografických filmov

842

Rezervácia miest v divadlách a prenájom divadelných zariadení

843

Požičiavanie člnov, bicyklov, mincových automatov na hazardné hry alebo hry zručnosti za poplatok

853

Prenájom zariadených izieb

854

Požičiavanie čistej bielizne za poplatok

859

Požičiavanie odevov za poplatok

3   Smernica 68/368/EHS

ISIC ex hlavná skupina 85

1.

Reštaurácie, kaviarne, vinárne a iné podniky podávajúce jedlá a pitie (skupina ISIC 852)

2.

Hotely, ubytovne, táboriská a iné ubytovacie zariadenia (skupina ISIC 853)

4   Smernica 75/368/EHS (článok 7)

Ex 62

Banky a iné finančné inštitúcie

Ex 620

Spoločnosti skupujúce patenty a licenčné spoločnosti

Ex 71

Doprava

Ex 713

Cestná osobná doprava, okrem prepravy motorovými vozidlami

Ex 719

Potrubná preprava kvapalných uhľovodíkov a iných kvapalných chemických produktov

Ex 82

Obecné služby

827

Knižnice, múzeá, botanické a zoologické záhrady

Ex 84

Rekreačné služby

843

Rekreačné služby, ktoré nie sú zaradené inde:

športové činnosti (športové ihriská, organizácia športového vybavenia, atď.) okrem činností športových inštruktorov,

hry (závodné stajne, miesta pre hry, jazdecké školy atď.),

ostatné rekreačné činnosti (cirkusy, zábavné parky a iné zábavné zariadenia)

Ex 85

Osobné služby

Ex 851

Domáce služby

Ex 855

Salóny krásy a služby manikúry, okrem služieb pedikúry a odborných škôl pre kozmetikov a kaderníkov

Ex 859

Osobné služby, ktoré nie sú zaradené inde, okrem športových a zdravotných masérov a horských vodcov, rozdelené do týchto skupín:

dezinfekcia a odstraňovanie škodcov,

požičiavanie šatstva a skladovacie zariadenia,

sobášne kancelárie a podobné služby,

astrológia, veštenie a podobne,

hygienické služby a súvisiace činnosti,

pohrebníctvo a údržba cintorínov,

kuriéri a tlmočníci – sprievodcovia.

5   Smernica 75/369/EHS (článok 5)

Ambulantné vykonávanie týchto činností:

a)

nákup a predaj tovaru:

ktorý vykonávajú obchodní cestujúci, podomoví obchodníci alebo pouliční predavači (ex skupina ISIC 612),

v krytých tržniciach mimo trvalo umiestnených zariadení a na nekrytých trhoch;

b)

činnosti, na ktoré sa vzťahujú už prijaté prechodné opatrenia, ktoré výslovne vylučujú alebo neuvádzajú ambulantné vykonávanie takýchto činností.

6   Smernica 70/523/EHS

Činnosti samostatne zárobkovo činných osôb vo veľkoobchode s uhlím a činnosti sprostredkovateľov v obchode s uhlím (ex skupina 6112, nomenklatúra ISIC).

7   Smernica 82/470/EHS (článok 6 ods. 2)

[Činnosti uvedené v článku 2 A) písm. c) a e), v článku 2 B) písm. b) a v článku 2 C) a D)].

Tieto činnosti predovšetkým zahŕňajú:

nájom železničných vozňov alebo vagónov na prepravu osôb alebo tovaru,

sprostredkovanie predaja, nákupu a prenájmu lodí,

príprava, dohodnutie a uzatváranie zmlúv o preprave vysťahovalcov,

prijímanie všetkých predmetov a tovarov umiestnených v mene umiestňujúcej osoby buď pri colnej kontrole alebo mimo nej, v skladoch, všeobecných skladištiach, skladištiach nábytku, chladiarňach, silách atď.,

vydávanie príjemky za skladovaný predmet alebo tovar umiestňujúcej osobe,

poskytovanie ohrád, krmiva a predajných plôch pre dočasne umiestnený dobytok, ktorý čaká na predaj alebo počas tranzitu na trh alebo z trhu,

vykonávanie kontroly alebo technického hodnotenia motorových vozidiel,

meranie, váženie a kalibrácia tovarov.


PRÍLOHA V

Uznávanie na základe koordinácie minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu

V.1.   Doktor medicíny

5.1.1.   Doklady o formálnych kvalifikáciách v oblasti základnej lekárskej prípravy

Štát

Doklad o formálnych kvalifikáciách

Orgán udel'ujúci kvalifikácie

Doplňujúce osvedčenie ku kvalifikácii

Referenčný dátum

België/Belgique/ Belgien

Diploma van arts/Diplôme de docteur en médecine

Les universités/De universiteiten

Le Jury compétent d'enseignement de la Communauté française/De bevoegde Examencommissie van de Vlaamse Gemeenschap

 

20. december 1976

Česká republika

Diplom o ukončení studia ve studijním programu všeobecné lékařství (doktor medicíny, MUDr.)

Lékářská fakulta univerzity v České republice

Vysvědčení o státní rigorózní zkoušce

1. máj 2004

Danmark

Bevis for bestået lægevidenskabelig embedseksamen

Medicinsk universitetsfakultet

Autorisation som læge, udstedt af Sundhedsstyrelsen og

Tilladelse til selvstændigt virke som læge (dokumentation for gennemført praktisk uddannelse), udstedt af Sundhedsstyrelsen

20. december 1976

Deutschland

Zeugnis über die Ärztliche Prüfung

Zeugnis über die Ärztliche Staatsprüfung und Zeugnis über die Vorbereitungszeit als Medizinalassistent, soweit diese nach den deutschen Rechtsvorschriften noch für den Abschluss der ärztlichen Ausbildung vorgesehen war

Zuständige Behörden

 

20. december 1976

Eesti

Diplom arstiteaduse õppekava läbimise kohta

Tartu Ülikool

 

1. máj 2004

Ελλάς

Πτυχίo Iατρικής

Iατρική Σχoλή Παvεπιστημίoυ,

Σχoλή Επιστημώv Υγείας, Τμήμα Iατρικής Παvεπιστημίoυ

 

1. január 1981

España

Título de Licenciado en Medicina y Cirugía

Ministerio de Educación y Cultura

El rector de una Universidad

 

1. január 1986

France

Diplôme d'Etat de docteur en médecine

Universités

 

20. december 1976

Ireland

Primary qualification

Competent examining body

Certificate of experience

20. december 1976

Italia

Diploma di laurea in medicina e chirurgia

Università

Diploma di abilitazione all'esercizio della medicina e chirurgia

20. december 1976

Κύπρος

Πιστοποιητικό Εγγραφής Ιατρού

Ιατρικό Συμβούλιο

 

1. máj 2004

Latvija

ārsta diploms

Universitātes tipa augstskola

 

1. máj 2004

Lietuva

Aukštojo mokslo diplomas, nurodantis suteiktą gydytojo kvalifikaciją

Universitetas

Internatūros pažymėjimas, nurodantis suteiktą medicinos gydytojo profesinę kvalifikaciją

1. máj 2004

Luxembourg

Diplôme d'Etat de docteur en médecine, chirurgie et accouchements,

Jury d'examen d'Etat

Certificat de stage

20. december 1976

Magyarország

Általános orvos oklevél (doctor medicinae univer- sae, röv.: dr. med. univ.)

Egyetem

 

1. máj 2004

Malta

Lawrja ta' Tabib tal-Medi- ċina u l-Kirurġija

Universita’ ta' Malta

Ċertifikat ta' reġistrazzjoni maħruġ mill-Kunsill Mediku

1. máj 2004

Nederland

Getuigschrift van met goed gevolg afgelegd artsexamen

Faculteit Geneeskunde

 

20. december 1976

Österreich

1.

Urkunde über die Verleihung des akademischen Grades Doktor der gesamten Heilkunde (bzw. Doctor medicinae universae, Dr.med.univ.)

1.

Medizinische Fakultät einer Universität

 

1. január 1994

2.

Diplom über die spezifische Ausbildung zum Arzt für Allgemeinmedizin bzw. Facharztdiplom

2.

Österreichische Ärztekammer

Polska

Dyplom ukończenia studiów wyższych na kierunku lekarskim z tytułem „lekarza“

1.

Akademia Medyczna

2.

Uniwersytet Medyczny

3.

Collegium Medicum Uniwersytetu Jagiellońskiego

Lekarski Egzamin Państwowy

1. máj 2004

Portugal

Carta de Curso de licenciatura em medicina

Universidades

Diploma comprovativo da conclusão do internato geral emitido pelo Ministério da Saúde

1. január 1986

Slovenija

Diploma, s katero se podeljuje strokovni naslov „doktor medicine/doktorica medicine“

Univerza

 

1. máj 2004

Slovensko

Vysokoškolský diplom o udelení akademického titulu „doktor medicíny“ („MUDr.“)

Vysoká škola

 

1. máj 2004

Suomi/ Finland

Lääketieteen lisensiaatin tutkinto/Medicine licentiatexamen

Helsingin yliopisto/Helsingfors universitet

Kuopion yliopisto

Oulun yliopisto

Tampereen yliopisto

Turun yliopisto

Todistus lääkärin perusterveydenhuollon lisäkoulutuksesta/Examenbevis om tilläggsutbildning för läkare inom primärvården

1. január 1994

Sverige

Läkarexamen

Universitet

Bevis om praktisk utbildning som utfärdas av Socialstyrelsen

1. január 1994

United Kingdom

Primary qualification

Competent examining body

Certificate of experience

20. december 1976

5.1.2.   Doklad o formálnych kvalifikáciách špecializovaných lekárov

Štát

Doklad o formálnych kvalifikáciách

Orgán udel'ujúci kvalifikácie

Referenčný dátum

België/Belgique/ Belgien

Bijzondere beroepstitel van geneesheer-specialist/Titre professionnel particulier de médecin spécialiste

Minister bevoegd voor Volksgezondheid/Ministre de la Santé publique

20. december 1976

Česká republika

Diplom o specializaci

Ministerstvo zdravotnictví

1. máj 2004

Danmark

Bevis for tilladelse til at betegne sig som speciallæge

Sundhedsstyrelsen

20. december 1976

Deutschland

Fachärztliche Anerkennung

Landesärztekammer

20. december 1976

Eesti

Residentuuri lõputunnistus eriarstiabi erialal

Tartu Ülikool

1. máj 2004

Ελλάς

Τίτλoς Iατρικής Ειδικότητας

1.

Νoμαρχιακή Αυτoδιoίκηση

1. január 1981

2.

Νoμαρχία

España

Título de Especialista

Ministerio de Educación y Cultura

1. január 1986

France

1.

Certificat d'études spéciales de médecine

1.

Universités

20. december 1976

2.

Attestation de médecin spécialiste qualifié

2.

Conseil de l'Ordre des médecins

3.

Certificat d'études spéciales de médecine

3.

Universités

4.

Diplôme d'études spécialisées ou spécialisation complémentaire qualifiante de médecine

4.

Universités

Ireland

Certificate of Specialist doctor

Competent authority

20. december 1976

Italia

Diploma di medico specialista

Università

20. december 1976

Κύπρος

Πιστοποιητικό Αναγνώρισης Ειδικότητας

Ιατρικό Συμβούλιο

1. máj 2004

Latvija

„Sertifikāts“—kompetentu iestāžu izsniegts dokuments, kas apliecina, ka persona ir nokārtojusi sertifikācijas eksāmenu specialitātē

Latvijas Ārstu biedrība

Latvijas Ārstniecības personu profesionālo organizāciju savienība

1. máj 2004

Lietuva

Rezidentūros pažymėjimas, nurodantis suteiktą gydytojo specialisto profesinę kvalifikaciją

Universitetas

1. máj 2004

Luxembourg

Certificat de médecin spécialiste

Ministre de la Santé publique

20. december 1976

Magyarország

Szakorvosi bizonyítvány

Az Egészségügyi, Szociális és Családügyi Minisztérium illetékes testülete

1. máj 2004

Malta

Ċertifikat ta' Speċjalista Mediku

Kumitat ta' Approvazzjoni dwar Speċjalisti

1. máj 2004

Nederland

Bewijs van inschrijving in een Specialistenregister

Medisch Specialisten Registratie Commissie (MSRC) van de Koninklijke Nederlandsche Maatschappij tot Bevordering der Geneeskunst

Sociaal-Geneeskundigen Registratie Commissie van de Koninklijke Nederlandsche Maatschappij tot Bevordering der Geneeskunst

20. december 1976

Österreich

Facharztdiplom

Österreichische Ärztekammer

1. január 1994

Polska

Dyplom uzyskania tytułu specjalisty

Centrum Egzaminów Medycznych

1. máj 2004

Portugal

1.

Grau de assistente

1.

Ministério da Saúde

1. január 1986

2.

Titulo de especialista

2.

Ordem dos Médicos

Slovenija

Potrdilo o opravljenem specialističnem izpitu

1.

Ministrstvo za zdravje

1. máj 2004

2.

Zdravniška zbornica Slovenije

Slovensko

Diplom o špecializácii

Slovenská zdravotnícka univerzita

1. máj 2004

Suomi/ Finland

Erikoislääkärin tutkinto/Specialläkarexamen

1.

Helsingin yliopisto/Helsingfors universitet

1. január 1994

2.

Kuopion yliopisto

3.

Oulun yliopisto

4.

Tampereen yliopisto

5.

Turun yliopisto

Sverige

Bevis om specialkompetens som läkare, utfärdat av Socialstyrelsen

Socialstyrelsen

1. január 1994

United Kingdom

Certificate of Completion of specialist training

Competent authority

20. december 1976

5.1.3.   Názvy špecializačných odborov v medicíne

Štát

Anestéziológia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 3 roky

Všeobecná chirurgia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 5 rokov

Názov:

Názov:

Belgique/België/Belgien

Anesthésie-réanimation/Anesthesie reanimatie

Chirurgie/Heelkunde

Česká republika

Anesteziologie a resuscitace

Chirurgie

Danmark

Anæstesiologi

Kirurgi elsler kirurgiske sygdomme

Deutschland

Anästhesiologie

(Allgemeine) Chirurgie

Eesti

Anestesioloogia

Üldkirurgia

Ελλάς

Αvαισθησιoλoγία

Χειρoυργική

España

Anestesiología y Reanimación

Cirugía general y del aparato digestivo

France

Anesthésiologie-Réanimation chirurgicale

Chirurgie générale

Ireland

Anaesthesia

General surgery

Italia

Anestesia e rianimazione

Chirurgia generale

Κύπρος

Αναισθησιολογία

Γενική Χειρουργική

Latvija

Anestezioloģija un reanimatoloģija

Ķirurģija

Lietuva

Anesteziologija reanimatologija

Chirurgija

Luxembourg

Anesthésie-réanimation

Chirurgie générale

Magyarország

Aneszteziológia és intenzív terápia

Sebészet

Malta

Anesteżija u Kura Intensiva

Kirurġija Ġenerali

Nederland

Anesthesiologie

Heelkunde

Österreich

Anästhesiologie und Intensivmedizin

Chirurgie

Polska

Anestezjologia i intensywna terapia

Chirurgia ogólna

Portugal

Anestesiologia

Cirurgia geral

Slovenija

Anesteziologija, reanimatologija in perioperativna intenzivna medicina

Splošna kirurgija

Slovensko

Anestéziológia a intenzívna medicína

Chirurgia

Suomi/Finland

Anestesiologia ja tehohoito/Anestesiologi och intensivvård

Yleiskirurgia/Allmän kirurgi

Sverige

Anestesi och intensivvård

Kirurgi

United Kingdom

Anaesthetics

General surgery


Štát

Neurochirurgia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 5 rokov

Pôrodníctvo a gynekológia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 4 roky

Názov:

Názov:

Belgique/België/ Belgien

Neurochirurgie

Gynécologie — obstétrique/Gynaecologie en verloskunde

Česká republika

Neurochirurgie

Gynekologie a porodnictví

Danmark

Neurokirurgi eller kirurgiske nervesygdomme

Gynækologi og obstetrik eller kvindesygdomme og fødselshjælp

Deutschland

Neurochirurgie

Frauenheilkunde und Geburtshilfe

Eesti

Neurokirurgia

Sünnitusabi ja günekoloogia

Ελλάς

Νευρoχειρoυργική

Μαιευτική-Γυvαικoλoγία

España

Neurocirugía

Obstetricia y ginecología

France

Neurochirurgie

Gynécologie — obstétrique

Ireland

Neurosurgery

Obstetrics and gynaecology

Italia

Neurochirurgia

Ginecologia e ostetricia

Κύπρος

Νευροχειρουργική

Μαιευτική — Γυναικολογία

Latvija

Neiroķirurģija

Ginekoloģija un dzemdniecība

Lietuva

Neurochirurgija

Akušerija ginekologija

Luxembourg

Neurochirurgie

Gynécologie — obstétrique

Magyarország

Idegsebészet

Szülészet-nőgyógyászat

Malta

Newrokirurġija

Ostetriċja u Ġinekoloġija

Nederland

Neurochirurgie

Verloskunde en gynaecologie

Österreich

Neurochirurgie

Frauenheilkunde und Geburtshilfe

Polska

Neurochirurgia

Położnictwo i ginekologia

Portugal

Neurocirurgia

Ginecologia e obstetricia

Slovenija

Nevrokirurgija

Ginekologija in porodništvo

Slovensko

Neurochirurgia

Gynekológia a pôrodníctvo

Suomi/Finland

Neurokirurgia/Neurokirurgi

Naistentaudit ja synnytykset/Kvinnosjukdomar och förlossningar

Sverige

Neurokirurgi

Obstetrik och gynekologi

United Kingdom

Neurosurgery

Obstetrics and gynaecology


Štát

Všeobecné (vnútorné) lekárstvo

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 5 rokov

Oftalmológia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 3 roky

Názov:

Názov:

Belgique/België/Belgien

Médecine interne/Inwendige geneeskunde

Ophtalmologie/Oftalmologie

Česká republika

Vnitřní lékařství

Oftalmologie

Danmark

Intern medicin

Oftalmologi eller øjensygdomme

Deutschland

Innere Medizin

Augenheilkunde

Eesti

Sisehaigused

Oftalmoloogia

Ελλάς

Παθoλoγία

Οφθαλμoλoγία

España

Medicina interna

Oftalmología

France

Médecine interne

Ophtalmologie

Ireland

General medicine

Ophthalmic surgery

Italia

Medicina interna

Oftalmologia

Κύπρος

Παθoλoγία

Οφθαλμολογία

Latvija

Internā medicīna

Oftalmoloģija

Lietuva

Vidaus ligos

Oftalmologija

Luxembourg

Médecine interne

Ophtalmologie

Magyarország

Belgyógyászat

Szemészet

Malta

Mediċina Interna

Oftalmoloġija

Nederland

Interne geneeskunde

Oogheelkunde

Österreich

Innere Medizin

Augenheilkunde und Optometrie

Polska

Choroby wewnętrzne

Okulistyka

Portugal

Medicina interna

Oftalmologia

Slovenija

Interna medicina

Oftalmologija

Slovensko

Vnútorné lekárstvo

Oftalmológia

Suomi/Finland

Sisätaudit/Inre medicin

Silmätaudit/Ögonsjukdomar

Sverige

Internmedicin

Ögonsjukdomar (oftalmologi)

United Kingdom

General (internal) medicine

Ophthalmology


Štát

Otorinolaryngológia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 3 roky

Pediatria

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 4 roky

Názov:

Názov:

Belgique/België/Belgien

Oto-rhino-laryngologie/Otorhinolaryngologie

Pédiatrie/Pediatrie

Česká republika

Otorinolaryngologie

Dětské lékařství

Danmark

Oto-rhino-laryngologi eller øre-næse-halssygdomme

Pædiatri eller sygdomme hos børn

Deutschland

Hals-Nasen-Ohrenheilkunde

Kinder- und Jugendmedizin

Eesti

Otorinolarüngoloogia

Pediaatria

Ελλάς

Ωτoριvoλαρυγγoλoγία

Παιδιατρική

España

Otorrinolaringología

Pediatría y sus áreas específicas

France

Oto-rhino-laryngologie

Pédiatrie

Ireland

Otolaryngology

Paediatrics

Italia

Otorinolaringoiatria

Pédiatria

Κύπρος

Ωτορινολαρυγγολογία

Παιδιατρική

Latvija

Otolaringoloģija

Pediatrija

Lietuva

Otorinolaringologija

Vaikų ligos

Luxembourg

Oto-rhino-laryngologie

Pédiatrie

Magyarország

Fül-orr-gégegyógyászat

Csecsemő- és gyermekgyógyászat

Malta

Otorinolaringoloġija

Pedjatrija

Nederland

Keel-, neus- en oorheelkunde

Kindergeneeskunde

Österreich

Hals-, Nasen- und Ohrenkrankheiten

Kinder- und Jugendheilkunde

Polska

Otorynolaryngologia

Pediatria

Portugal

Otorrinolaringologia

Pediatria

Slovenija

Otorinolaringológija

Pediatrija

Slovensko

Otorinolaryngológia

Pediatria

Suomi/Finland

Korva-, nenä- ja kurkkutaudit/Öron-, näs- och halssjukdomar

Lastentaudit/Barnsjukdomar

Sverige

Öron-, näs- och halssjukdomar (oto-rhino-laryngologi)

Barn- och ungdomsmedicin

United Kingdom

Otolaryngology

Paediatrics


Štát

Pneumológia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 4 roky

Urológia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 5 rokov

Názov:

Názov:

Belgique/België/ Belgien

Pneumologie

Urologie

Česká republika

Tuberkulóza a respirační nemoci

Urologie

Danmark

Medicinske lungesygdomme

Urologi eller urinvejenes kirurgiske sygdomme

Deutschland

Pneumologie

Urologie

Eesti

Pulmonoloogia

Uroloogia

Ελλάς

Φυματιoλoγία- Πvευμovoλoγία

Ουρoλoγία

España

Neumología

Urología

France

Pneumologie

Urologie

Ireland

Respiratory medicine

Urology

Italia

Malattie dell'apparato respiratorio

Urologia

Κύπρος

Πνευμονολογία — Φυματιολογία

Ουρολογία

Latvija

Ftiziopneimonoloģija

Uroloģija

Lietuva

Pulmonologija

Urologija

Luxembourg

Pneumologie

Urologie

Magyarország

Tüdőgyógyászat

Urológia

Malta

Mediċina Respiratorja

Uroloġija

Nederland

Longziekten en tuberculose

Urologie

Österreich

Lungenkrankheiten

Urologie

Polska

Choroby płuc

Urologia

Portugal

Pneumologia

Urologia

Slovenija

Pnevmologija

Urologija

Slovensko

Pneumológia a ftizeológia

Urológia

Suomi/Finland

Keuhkosairaudet ja allergologia/Lungsjukdomar och allergologi

Urologia/Urologi

Sverige

Lungsjukdomar (pneumologi)

Urologi

United Kingdom

Respiratory medicine

Urology


Štát

Ortopédia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 5 rokov

Patologická anatómia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 4 roky

Názov:

Názov:

Belgique/België/Belgien

Chirurgie orthopédique/Orthopedische heelkunde

Anatomie pathologique/Pathologische anatomie

Česká republika

Ortopedie

Patologická anatomie

Danmark

Ortopædisk kirurgi

Patologisk anatomi eller vævs- og celleundersøgelser

Deutschland

Orthopädie (und Unfallchirurgie)

Pathologie

Eesti

Ortopeedia

Patoloogia

Ελλάς

Ορθoπεδική

Παθoλoγική Αvατoμική

España

Cirugía ortopédica y traumatología

Anatomía patológica

France

Chirurgie orthopédique et traumatologie

Anatomie et cytologie pathologiques

Ireland

Trauma and orthopaedic surgery

Morbid anatomy and histopathology

Italia

Ortopedia e traumatologia

Anatomia patologica

Κύπρος

Ορθοπεδική

Παθολογοανατομία — Ιστολογία

Latvija

Traumatoloģija un ortopēdija

Patoloģija

Lietuva

Ortopedija traumatologija

Patologija

Luxembourg

Orthopédie

Anatomie pathologique

Magyarország

Ortopédia

Patológia

Malta

Kirurġija Ortopedika

Istopatoloġija

Nederland

Orthopedie

Pathologie

Österreich

Orthopädie und Orthopädische Chirurgie

Pathologie

Polska

Ortopedia i traumatologia narządu ruchu

Patomorfologia

Portugal

Ortopedia

Anatomia patologica

Slovenija

Ortopedska kirurgija

Anatomska patologija in citopatologija

Slovensko

Ortopédia

Patologická anatómia

Suomi/Finland

Ortopedia ja traumatologia/Ortopedi och traumatologi

Patologia/Patologi

Sverige

Ortopedi

Klinisk patologi

United Kingdom

Trauma and orthopaedic surgery

Histopathology


Štát

Neurológia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 4 roky

Psychiatria

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 4 roky

Názov:

Názov:

Belgique/België/Belgien

Neurologie

Psychiatrie de l'adulte/Volwassen psychiatrie

Česká republika

Neurologie

Psychiatrie

Danmark

Neurologi eller medicinske nervesygdomme

Psykiatri

Deutschland

Neurologie

Psychiatrie und Psychotherapie

Eesti

Neuroloogia

Psühhiaatria

Ελλάς

Νευρoλoγία

Ψυχιατρική

España

Neurología

Psiquiatría

France

Neurologie

Psychiatrie

Ireland

Neurology

Psychiatry

Italia

Neurologia

Psichiatria

Κύπρος

Νευρολογία

Ψυχιατρική

Latvija

Neiroloģija

Psihiatrija

Lietuva

Neurologija

Psichiatrija

Luxembourg

Neurologie

Psychiatrie

Magyarország

Neurológia

Pszichiátria

Malta

Newroloġija

Psikjatrija

Nederland

Neurologie

Psychiatrie

Österreich

Neurologie

Psychiatrie

Polska

Neurologia

Psychiatria

Portugal

Neurologia

Psiquiatria

Slovenija

Nevrologija

Psihiatrija

Slovensko

Neurológia

Psychiatria

Suomi/Finland

Neurologia/Neurologi

Psykiatria/Psykiatri

Sverige

Neurologi

Psykiatri

United Kingdom

Neurology

General psychiatry


Štát

Rádiológia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 4 roky

Radiačná onkológia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 4 roky

Názov:

Názov:

Belgique/België/Belgien

Radiodiagnostic/Röntgendiagnose

Radiothérapie-oncologie/Radiotherapie-oncologie

Česká republika

Radiologie a zobrazovací metody

Radiační onkologie

Danmark

Diagnostik radiologi eller røntgenundersøgelse

Onkologi

Deutschland

(Diagnostische) Radiologie

Strahlentherapie

Eesti

Radioloogia

Onkoloogia

Ελλάς

Ακτιvoδιαγvωστική

Ακτιvoθεραπευτική — Ογκολογία

España

Radiodiagnóstico

Oncología radioterápica

France

Radiodiagnostic et imagerie médicale

Oncologie radiothérapique

Ireland

Diagnostic radiology

Radiation oncology

Italia

Radiodiagnostica

Radioterapia

Κύπρος

Ακτινολογία

Ακτινοθεραπευτική Ογκολογία

Latvija

Diagnostiskā radioloģija

Terapeitiskā radioloģija

Lietuva

Radiologija

Onkologija radioterapija

Luxembourg

Radiodiagnostic

Radiothérapie

Magyarország

Radiológia

Sugárterápia

Malta

Radjoloġija

Onkoloġija u Radjoterapija

Nederland

Radiologie

Radiotherapie

Österreich

Medizinische Radiologie-Diagnostik

Strahlentherapie - Radioonkologie

Polska

Radiologia i diagnostyka obrazowa

Radioterapia onkologiczna

Portugal

Radiodiagnóstico

Radioterapia

Slovenija

Radiologija

Radioterapija in onkologija

Slovensko

Rádiológia

Radiačná onkológia

Suomi/Finland

Radiologia/Radiologi

Syöpätaudit/Cancersjukdomar

Sverige

Medicinsk radiologi

Tumörsjukdomar (allmän onkologi)

United Kingdom

Clinical radiology

Clinical oncology


Štát

Plastická chirurgia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 5 rokov

Klinická biológia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 4 roky

Názov:

Názov:

Belgique/België/Belgien

Chirurgie plastique, reconstructrice et esthétique/Plastische, reconstructieve en esthetische heelkunde

Biologie clinique/Klinische biologie

Česká republika

Plastická chirurgie

 

Danmark

Plastikkirurgi

 

Deutschland

Plastische (und Ästhetische) Chirurgie

 

Eesti

Plastika- ja rekonstruktiivkirurgia

Laborimeditsiin

Ελλάς

Πλαστική Χειρoυργική

Χειρουργική Θώρακος

España

Cirugía plástica, estética y reparadora

Análisis clínicos

France

Chirurgie plastique, reconstructrice et esthétique

Biologie médicale

Ireland

Plastic surgery

 

Italia

Chirurgia plastica e ricostruttiva

Patologia clinica

Κύπρος

Πλαστική Χειρουργική

 

Latvija

Plastiskā ķirurģija

 

Lietuva

Plastinė ir rekonstrukcinė chirurgija

Laboratorinė medicina

Luxembourg

Chirurgie plastique

Biologie clinique

Magyarország

Plasztikai (égési) sebészet

Orvosi laboratóriumi diagnosztika

Malta

Kirurġija Plastika

 

Nederland

Plastische Chirurgie

 

Österreich

Plastische Chirurgie

Medizinische Biologie

Polska

Chirurgia plastyczna

Diagnostyka laboratoryjna

Portugal

Cirurgia plástica e reconstrutiva

Patologia clínica

Slovenija

Plastična, rekonstrukcijska in estetska kirurgija

 

Slovensko

Plastická chirurgia

Laboratórna medicína

Suomi/Finland

Plastiikkakirurgia/Plastikkirurgi

 

Sverige

Plastikkirurgi

 

United Kingdom

Plastic surgery

 


Štát

Mikrobiológia — bakteriológia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 4 roky

Biochémia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 4 roky

Názov:

Názov:

Belgique/België/ Belgien

 

 

Česká republika

Lékařská mikrobiologie

Klinická biochemie

Danmark

Klinisk mikrobiologi

Klinisk biokemi

Deutschland

Mikrobiologie (Virologie) und Infektionsepidemiologie

Laboratoriumsmedizin

Eesti

 

 

Ελλάς

1.

Iατρική Βιoπαθoλoγία

2.

Μικρoβιoλoγία

 

España

Microbiología y parasitología

Bioquímica clínica

France

 

 

Ireland

Microbiology

Chemical pathology

Italia

Microbiologia e virologia

Biochimica clinica

Κύπρος

Μικροβιολογία

 

Latvija

Mikrobioloģija

 

Lietuva

 

 

Luxembourg

Microbiologie

Chimie biologique

Magyarország

Orvosi mikrobiológia

 

Malta

Mikrobijoloġija

Patoloġija Kimika

Nederland

Medische microbiologie

Klinische chemie

Österreich

Hygiene und Mikrobiologie

Medizinische und Chemische Labordiagnostik

Polska

Mikrobiologia lekarska

 

Portugal

 

 

Slovenija

Klinična mikrobiologija

Medicinska biokemija

Slovensko

Klinická mikrobiológia

Klinická biochémia

Suomi/Finland

Kliininen mikrobiologia/Klinisk mikrobiologi

Kliininen kemia/Klinisk kemi

Sverige

Klinisk bakteriologi

Klinisk kemi

United Kingdom

Medical microbiology and virology

Chemical pathology


Štát

Imunológia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 4 roky

Hrudníková chirurgia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 5 rokov

Názov:

Názov:

Belgique/België/ Belgien

 

Chirurgie thoracique/Heelkunde op de thorax (1)

Česká republika

Alergologie a klinická imunologie

Kardiochirurgie

Danmark

Klinisk immunologi

Thoraxkirurgi eller brysthulens kirurgiske sygdomme

Deutschland

 

Thoraxchirurgie

Eesti

 

Torakaalkirurgia

Ελλάς

 

Χειρουργική Θώρακος

España

Immunología

Cirugía torácica

France

 

Chirurgie thoracique et cardiovasculaire

Ireland

Immunology (clinical and laboratory)

Thoracic surgery

Italia

 

Chirurgia toracica; Cardiochirurgia

Κύπρος

Ανοσολογία

Χειρουργική Θώρακος

Latvija

Imunoloģija

Torakālā ķirurģija

Lietuva

 

Krūtinės chirurgija

Luxembourg

Immunologie

Chirurgie thoracique

Magyarország

Allergológia és klinikai immunológia

Mellkassebészet

Malta

Immunoloġija

Kirurġija Kardjo-Toraċika

Nederland

 

Cardio-thoracale chirurgie

Österreich

Immunologie

 

Polska

Immunologia kliniczna

Chirurgia klatki piersiowej

Portugal

 

Cirurgia cardiotorácica

Slovenija

 

Torakalna kirurgija

Slovensko

Klinická imunológia a alergológia

Hrudníková chirurgia

Suomi/Finland

 

Sydän-ja rintaelinkirurgia/Hjärt- och thoraxkirurgi

Sverige

Klinisk immunologi

Thoraxkirurgi

United Kingdom

Immunology

Cardo-thoracic surgery


Štát

Detská chirurgia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 5 rokov

Cievna chirurgia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 5 rokov

Názov:

Názov:

Belgique/België/ Belgien

 

Chirurgie des vaisseaux/Bloedvatenheelkunde (2)

Česká republika

Dětská chirurgie

Cévní chirurgie

Danmark

 

Karkirurgi eller kirurgiske blodkarsygdomme

Deutschland

Kinderchirurgie

Gefäßchirurgie

Eesti

Lastekirurgia

Kardiovaskulaarkirurgia

Ελλάς

Χειρoυργική Παίδωv

Αγγειoχειρoυργική

España

Cirugía pediátrica

Angiología y cirugía vascular

France

Chirurgie infantile

Chirurgie vasculaire

Ireland

Paediatric surgery

 

Italia

Chirurgia pediatrica

Chirurgia vascolare

Κύπρος

Χειρουργική Παίδων

Χειρουργική Αγγείων

Latvija

Bērnu ķirurģija

Asinsvadu ķirurģija

Lietuva

Vaikų chirurgija

Kraujagyslių chirurgija

Luxembourg

Chirurgie pédiatrique

Chirurgie vasculaire

Magyarország

Gyermeksebészet

Érsebészet

Malta

Kirurgija Pedjatrika

Kirurġija Vaskolari

Nederland

 

 

Österreich

Kinderchirurgie

 

Polska

Chirurgia dziecięca

Chirurgia naczyniowa

Portugal

Cirurgia pediátrica

Cirurgia vascular

Slovenija

 

Kardiovaskularna kirurgija

Slovensko

Detská chirurgia

Cievna chirurgia

Suomi/Finland

Lastenkirurgia/Barnkirurgi

Verisuonikirurgia/Kärlkirurgi

Sverige

Barn- och ungdomskirurgi

 

United Kingdom

Paediatric surgery

 


Štát

Kardiológia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 4 roky

Gastroenterológia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 4 roky

Názov:

Názov:

Belgique/België/ Belgien

Cardiologie

Gastro-entérologie/Gastroenterologie

Česká republika

Kardiologie

Gastroenterologie

Danmark

Kardiologi

Medicinsk gastroenterologi eller medicinske mavetarmsygdomme

Deutschland

Innere Medizin und Schwerpunkt Kardiologie

Innere Medizin und Schwerpunkt Gastroenterologie

Eesti

Kardioloogia

Gastroenteroloogia

Ελλάς

Καρδιoλoγία

Γαστρεvτερoλoγία

España

Cardiología

Aparato digestivo

France

Pathologie cardio-vasculaire

Gastro-entérologie et hépatologie

Ireland

Cardiology

Gastro-enterology

Italia

Cardiologia

Gastroenterologia

Κύπρος

Καρδιολογία

Γαστρεντερολογία

Latvija

Kardioloģija

Gastroenteroloģija

Lietuva

Kardiologija

Gastroenterologija

Luxembourg

Cardiologie et angiologie

Gastro-enterologie

Magyarország

Kardiológia

Gasztroenterológia

Malta

Kardjoloġija

Gastroenteroloġija

Nederland

Cardiologie

Leer van maag-darm-leverziekten

Österreich

 

 

Polska

Kardiologia

Gastrenterologia

Portugal

Cardiologia

Gastrenterologia

Slovenija

 

Gastroenterologija

Slovensko

Kardiológia

Gastroenterológia

Suomi/Finland

Kardiologia/Kardiologi

Gastroenterologia/Gastroenterologi

Sverige

Kardiologi

Medicinsk gastroenterologi och hepatologi

United Kingdom

Cardiology

Gastro-enterology


Štát

Reumatológia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 4 roky

Všeobecná hematológia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 3 roky

Názov:

Názov:

Belgique/België/ Belgien

Rhumathologie/reumatologie

 

Česká republika

Revmatologie

Hematologie a transfúzní lékařství

Danmark

Reumatologi

Hæmatologi eller blodsygdomme

Deutschland

Innere Medizin und Schwerpunkt Rheumatologie

Innere Medizin und Schwerpunkt Hämatologie und Onkologie

Eesti

Reumatoloogia

Hematoloogia

Ελλάς

Ρευματoλoγία

Αιματoλoγία

España

Reumatología

Hematología y hemoterapia

France

Rhumatologie

 

Ireland

Rheumatology

Haematology (clinical and laboratory)

Italia

Reumatologia

Ematologia

Κύπρος

Ρευματολογία

Αιματολογία

Latvija

Reimatoloģija

Hematoloģija

Lietuva

Reumatologija

Hematologija

Luxembourg

Rhumatologie

Hématologie

Magyarország

Reumatológia

Haematológia

Malta

Rewmatoloġija

Ematoloġija

Nederland

Reumatologie

 

Österreich

 

 

Polska

Reumatologia

Hematologia

Portugal

Reumatologia

Imuno-hemoterapia

Slovenija

 

 

Slovensko

Reumatológia

Hematológia a transfúziológia

Suomi/Finland

Reumatologia/Reumatologi

Kliininen hematologia/Klinisk hematologi

Sverige

Reumatologi

Hematologi

United Kingdom

Rheumatology

Haematology


Štát

Endokrinológia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 3 roky

Fyziatria

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 3 roky

Názov:

Názov:

Belgique/België/Belgien

 

Médecine physique et réadaptation/Fysische geneeskunde en revalidatie

Česká republika

Endokrinologie

Rehabilitační a fyzikální medicína

Danmark

Medicinsk endokrinologi eller medicinske hormonsygdomme

 

Deutschland

Innere Medizin und Schwerpunkt Endokrinologie und Diabetologie

Physikalische und Rehabilitative Medizin

Eesti

Endokrinoloogia

Taastusravi ja füsiaatria

Ελλάς

Εvδoκριvoλoγία

Φυσική Iατρική και Απoκατάσταση

España

Endocrinología y nutrición

Medicina física y rehabilitación

France

Endocrinologie, maladies métaboliques

Rééducation et réadaptation fonctionnelles

Ireland

Endocrinology and diabetes mellitus

 

Italia

Endocrinologia e malattie del ricambio

Medicina fisica e riabilitazione

Κύπρος

Ενδοκρινολογία

Φυσική Ιατρική και Αποκατάσταση

Latvija

Endokrinoloģija

Rehabilitoloģija Fiziskā rehabilitācija

Fizikālā medicīna

Lietuva

Endokrinologija

Fizinė medicina ir reabilitacija

Luxembourg

Endocrinologie, maladies du métabolisme et de la nutrition

Rééducation et réadaptation fonctionnelles

Magyarország

Endokrinológia

Fizioterápia

Malta

Endokrinoloġija u Dijabete

 

Nederland

 

Revalidatiegeneeskunde

Österreich

 

Physikalische Medizin

Polska

Endokrynologia

Rehabilitacja medyczna

Portugal

Endocrinologia

Fisiatria ou Medicina física e de reabilitação

Slovenija

 

Fizikalna in rehabilitacijska medicina

Slovensko

Endokrinológia

Fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia

Suomi/Finland

Endokrinologia/Endokrinologi

Fysiatria/Fysiatri

Sverige

Endokrina sjukdomar

Rehabiliteringsmedicin

United Kingdom

Endocrinology and diabetes mellitus

 


Štát

Neuropsychiatria

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 5 rokov

Dermatovenerológia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 3 roky

Názov:

Názov:

Belgique/België/Belgien

Neuropsychiatrie (3)

Dermato-vénéréologie/Dermato-venerologie

Česká republika

 

Dermatovenerologie

Danmark

 

Dermato-venerologi eller hud- og kønssygdomme

Deutschland

Nervenheilkunde (Neurologie und Psychiatrie)

Haut- und Geschlechtskrankheiten

Eesti

 

Dermatoveneroloogia

Ελλάς

Νευρoλoγία — Ψυχιατρική

Δερματoλoγία — Αφρoδισιoλoγία

España

 

Dermatología médico-quirúrgica y venereología

France

Neuropsychiatrie (4)

Dermatologie et vénéréologie

Ireland

 

 

Italia

Neuropsichiatria (5)

Dermatologia e venerologia

Κύπρος

Νευρολογία — Ψυχιατρική

Δερματολογία — Αφροδισιολογία

Latvija

 

Dermatoloģija un veneroloģija

Lietuva

 

Dermatovenerologija

Luxembourg

Neuropsychiatrie (6)

Dermato-vénéréologie

Magyarország

 

Bőrgyógyászat

Malta

 

Dermato-venerejoloġija

Nederland

Zenuw- en zielsziekten (7)

Dermatologie en venerologie

Österreich

Neurologie und Psychiatrie

Haut- und Geschlechtskrankheiten

Polska

 

Dermatologia i wenerologia

Portugal

 

Dermatovenereologia

Slovenija

 

Dermatovenerologija

Slovensko

Neuropsychiatria

Dermatovenerológia

Suomi/Finland

 

Ihotaudit ja allergologia/Hudsjukdomar och allergologi

Sverige

 

Hud- och könssjukdomar

United Kingdom

 

 


Štát

Rádiológia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 4 roky

Detská psychiatria

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 4 roky

Názov:

Názov:

Belgique/België/Belgien

 

Psychiatrie infanto-juvénile/Kinder- en jeugdpsychiatrie

Česká republika

 

Dětská a dorostová psychiatrie

Danmark

 

Børne- og ungdomspsykiatri

Deutschland

Radiologie

Kinder- und Jugendpsychiatrie und -psychotherapie

Eesti

 

 

Ελλάς

Ακτιvoλoγία — Ραδιoλoγία

Παιδoψυχιατρική

España

Electrorradiología

 

France

Electro-radiologie (8)

Pédo-psychiatrie

Ireland

Radiology (9)

Child and adolescent psychiatry

Italia

Radiologia

Neuropsichiatria infantile

Κύπρος

 

Παιδοψυχιατρική

Latvija

 

Bērnu psihiatrija

Lietuva

 

Vaikų ir paauglių psichiatrija

Luxembourg

Électroradiologie (10)

Psychiatrie infantile

Magyarország

Radiológia

Gyermek-és ifjúságpszichiátria

Malta

 

 

Nederland

Radiologie (11)

 

Österreich

Radiologie

 

Polska

 

Psychiatria dzieci i młodzieży

Portugal

Radiologia

Pedopsiquiatria

Slovenija

 

Otroška in mladostniška psihiatrija

Slovensko

 

Detská psychiatria

Suomi/Finland

 

Lastenpsykiatria/Barnpsykiatri

Sverige

 

Barn- och ungdomspsykiatri

United Kingdom

 

Child and adolescent psychiatry


Štát

Geriatria

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 4 roky

Nefrológia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 4 roky

Názov:

Názov:

Belgique/België/ Belgien

 

 

Česká republika

Geriatrie

Nefrologie

Danmark

Geriatri eller alderdommens sygdomme

Nefrologi eller medicinske nyresygdomme

Deutschland

 

Innere Medizin und Schwerpunkt Nephrologie

Eesti

 

Nefroloogia

Ελλάς

 

Νεφρoλoγία

España

Geriatría

Nefrología

France

 

Néphrologie

Ireland

Geriatric medicine

Nephrology

Italia

Geriatria

Nefrologia

Κύπρος

Γηριατρική

Νεφρολογία

Latvija

 

Nefroloģija

Lietuva

Geriatrija

Nefrologija

Luxembourg

Gériatrie

Néphrologie

Magyarország

Geriátria

Nefrológia

Malta

Ġerjatrija

Nefroloġija

Nederland

Klinische geriatrie

 

Österreich

 

 

Polska

Geriatria

Nefrologia

Portugal

 

Nefrologia

Slovenija

 

Nefrologija

Slovensko

Geriatria

Nefrológia

Suomi/Finland

Geriatria/Geriatri

Nefrologia/Nefrologi

Sverige

Geriatrik

Medicinska njursjukdomar (nefrologi)

United Kingdom

Geriatrics

Renal medicine


Štát

Infekčné choroby

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 4 roky

Verejné zdravotníctvo a sociálne lekárstvo

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 4 roky

Názov:

Názov:

Belgique/België/ Belgien

 

 

Česká republika

Infekční lékařství

Hygiena a epidemiologie

Danmark

Infektionsmedicin

Samfundsmedicin

Deutschland

 

Öffentliches Gesundheitswesen

Eesti

Infektsioonhaigused

 

Ελλάς

 

Κοινωνική Iατρική

España

 

Medicina preventiva y salud pública

France

 

Santé publique et médecine sociale

Ireland

Infectious diseases

Public health medicine

Italia

Malattie infettive

Igiene e medicina preventiva

Κύπρος

Λοιμώδη Νοσήματα

Υγειονολογία/Κοινοτική Ιατρική

Latvija

Infektoloģija

 

Lietuva

Infektologija

 

Luxembourg

Maladies contagieuses

Santé publique

Magyarország

Infektológia

Megelőző orvostan és népegészségtan

Malta

Mard Infettiv

Saħħa Pubblika

Nederland

 

Maatschappij en gezondheid

Österreich

 

Sozialmedizin

Polska

Choroby zakaźne

Zdrowie publiczne, epidemiologia

Portugal

Infecciologia

Saúde pública

Slovenija

Infektologija

Javno zdravje

Slovensko

Infektológia

Verejné zdravotníctvo

Suomi/Finland

Infektiosairaudet/Infektionssjukdomar

Terveydenhuolto/Hälsovård

Sverige

Infektionssjukdomar

Socialmedicin

United Kingdom

Infectious diseases

Public health medicine


Štát

Farmakológia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 4 roky

Pracovné lekárstvo

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 4 roky

Názov:

Názov:

Belgique/België/Belgien

 

Médecine du travail/Arbeidsgeneeskunde

Česká republika

Klinická farmakologie

Pracovní lékařství

Danmark

Klinisk farmakologi

Arbejdsmedicin

Deutschland

Pharmakologie und Toxikologie

Arbeitsmedizin

Eesti

 

 

Ελλάς

 

Iατρική της Εργασίας

España

Farmacología clínica

Medicina del trabajo

France

 

Médecine du travail

Ireland

Clinical pharmacology and therapeutics

Occupational medicine

Italia

Farmacologia

Medicina del lavoro

Κύπρος

 

Ιατρική της Εργασίας

Latvija

 

Arodslimības

Lietuva

 

Darbo medicina

Luxembourg

 

Médecine du travail

Magyarország

Klinikai farmakológia

Foglalkozás-orvostan (üzemorvostan)

Malta

Farmakoloġija Klinika u t-Terapewtika

Mediċina Okkupazzjonali

Nederland

 

Arbeid en gezondheid, bedrijfsgeneeskunde

Arbeid en gezondheid, verzekeringsgeneeskunde

Österreich

Pharmakologie und Toxikologie

Arbeits- und Betriebsmedizin

Polska

Farmakologia kliniczna

Medycyna pracy

Portugal

 

Medicina do trabalho

Slovenija

 

Medicina dela, prometa in športa

Slovensko

Klinická farmakológia

Pracovné lekárstvo

Suomi/Finland

Kliininen farmakologia ja lääkehoito/Klinisk farmakologi och läkemedelsbehandling

Työterveyshuolto/Företagshälsovård

Sverige

Klinisk farmakologi

Yrkes- och miljömedicin

United Kingdom

Clinical pharmacology and therapeutics

Occupational medicine


Štát

Alergológia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 3 roky

Nukleárna medicína

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 4 roky

Názov:

Názov:

Belgique/België/Belgien

 

Médecine nucléaire/Nucleaire geneeskunde

Česká republika

Alergologie a klinická imunologie

Nukleární medicína

Danmark

Medicinsk allergologi eller medicinske overfølsomhedssygdomme

Klinisk fysiologi og nuklearmedicin

Deutschland

 

Nuklearmedizin

Eesti

 

 

Ελλάς

Αλλεργιoλoγία

Πυρηvική Iατρική

España

Alergología

Medicina nuclear

France

 

Médecine nucléaire

Ireland

 

 

Italia

Allergologia ed immunologia clinica

Medicina nucleare

Κύπρος

Αλλεργιολογία

Πυρηνική Ιατρική

Latvija

Alergoloģija

 

Lietuva

Alergologija ir klinikinė imunologija

 

Luxembourg

 

Médecine nucléaire

Magyarország

Allergológia és klinikai immunológia

Nukleáris medicina (izotóp diagnosztika)

Malta

 

Mediċina Nukleari

Nederland

Allergologie en inwendige geneeskunde

Nucleaire geneeskunde

Österreich

 

Nuklearmedizin

Polska

Alergologia

Medycyna nuklearna

Portugal

Imuno-alergologia

Medicina nuclear

Slovenija

 

Nuklearna medicina

Slovensko

Klinická imunológia a alergológia

Nukleárna medicína

Suomi/Finland

 

Kliininen fysiologia ja isotooppilääketiede/Klinisk fysiologi och nukleärmedicin

Sverige

Allergisjukdomar

Nukleärmedicin

United Kingdom

 

Nuclear medicine


Štát

Maxilofaciálna chirurgia (základná lekárska príprava)

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 5 rokov

Názov:

Belgique/België/ Belgien

 

Česká republika

Maxilofaciální chirurgie

Danmark

 

Deutschland

 

Eesti

 

Ελλάς

 

España

Cirugía oral y maxilofacial

France

Chirurgie maxillo-faciale et stomatologie

Ireland

 

Italia

Chirurgia maxillo-facciale

Κύπρος

 

Latvija

Mutes, sejas un žokļu ķirurģija

Lietuva

Veido ir žandikaulių chirurgija

Luxembourg

Chirurgie maxillo-faciale

Magyarország

Szájsebészet

Malta

 

Nederland

 

Österreich

Mund- Kiefer- und Gesichtschirurgie

Polska

Chirurgia szczekowo-twarzowa

Portugal

Cirurgia maxilo-facial

Slovenija

Maxilofaciálna kirurgija

Slovensko

Maxilofaciálna chirurgia

Suomi/Finland

 

Sverige

 

United Kingdom

 


Štát

Biologická hematológia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 4 roky

Názov

Belgique/België/Belgien

 

Česká republika

 

Danmark

Klinisk blodtypeserologi (12)

Deutschland

 

Eesti

 

Ελλάς

 

España

 

France

Hématologie

Ireland

 

Italia

 

Κύπρος

 

Latvija

 

Lietuva

 

Luxembourg

Hématologie biologique

Magyarország

 

Malta

 

Nederland

 

Österreich

 

Polska

 

Portugal

Hematologia clinica

Slovenija

 

Slovensko

 

Suomi/Finland

 

Sverige

 

United Kingdom

 


Štát

Stomatológia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 3 roky

Dermatológia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 4 roky

Názov

Názov

Belgique/België/Belgien

 

 

Česká republika

 

 

Danmark

 

 

Deutschland

 

 

Eesti

 

 

Ελλάς

 

 

España

Estomatología

 

France

Stomatologie

 

Ireland

 

Dermatology

Italia

Odontostomatologia (13)

 

Κύπρος

 

 

Latvija

 

 

Lietuva

 

 

Luxembourg

Stomatologie

 

Magyarország

 

 

Malta

 

Dermatoloġija

Nederland

 

 

Österreich

 

 

Polska

 

 

Portugal

Estomatologia

 

Slovenija

 

 

Slovensko

 

 

Suomi/Finland

 

 

Sverige

 

 

United Kingdom

 

Dermatology


Štát

Venerológia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 4 roky

Tropické lekárstvo

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 4 roky

Názov

Názov

Belgique/België/Belgien

 

 

Česká republika

 

 

Danmark

 

 

Deutschland

 

 

Eesti

 

 

Ελλάς

 

 

España

 

 

France

 

 

Ireland

Genito-urinary medicine

Tropical medicine

Italia

 

Medicina tropicale

Κύπρος

 

 

Latvija

 

 

Lietuva

 

 

Luxembourg

 

 

Magyarország

 

Trópusi betegségek

Malta

Mediċina Uro-ġenetali

 

Nederland

 

 

Österreich

 

Spezifische Prophylaxe und Tropenhygiene

Polska

 

Medycyna transportu

Portugal

 

Medicina tropical

Slovenija

 

 

Slovensko

 

Tropická medicína

Suomi/Finland

 

 

Sverige

 

 

United Kingdom

Genito-urinary medicine

Tropical medicine


Štát

Gastroenterologická chirurgia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 5 rokov

Úrazová chirurgia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 5 rokov

Názov

Názov

Belgique/België/Belgien

Chirurgie abdominale/Heelkunde op het abdomen (14)

 

Česká republika

 

Traumatologie

Urgentní medicína

Danmark

Kirurgisk gastroenterologi eller kirurgiske mave-tarmsygdomme

 

Deutschland

Visceralchirurgie

 

Eesti

 

 

Ελλάς

 

 

España

Cirugía del aparato digestivo

 

France

Chirurgie viscérale et digestive

 

Ireland

 

Emergency medicine

Italia

Chirurgia dell'apparato digerente

 

Κύπρος

 

 

Latvija

 

 

Lietuva

Abdominalinė chirurgija

 

Luxembourg

Chirurgie gastro-entérologique

 

Magyarország

 

Traumatológia

Malta

 

Mediċina tal-Aċċidenti u l-Emerġenza

Nederland

 

 

Österreich

 

 

Polska

 

Medycyna ratunkowa

Portugal

 

 

Slovenija

Abdominalna kirurgija

 

Slovensko

Gastroenterologická chirurgia

Úrazová chirurgia

Urgentná medicína

Suomi/Finland

Gastroenterologinen kirurgia/Gastroenterologisk kirurgi

 

Sverige

 

 

United Kingdom

 

Accident and emergency medicine


Štát

Klinická neurofyziológia

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 4 roky

Dentálna, ústna a maxilofaciálna chirurgia (základná lekárska odborná príprava a základná odborná príprava zubného lekára) (15)

Minimálna dĺžka štúdia v odbore: 4 roky

Názov

Názov

Belgique/België/Belgien

 

Stomatologie et chirurgie orale et maxillo-faciale/Stomatologie en mond-, kaak- en aangezichtschirurgie

Česká republika

 

 

Danmark

Klinisk neurofysiologi

 

Deutschland

 

Mund-, Kiefer- und Gesichtschirurgie

Eesti

 

 

Ελλάς

 

 

España

Neurofisiología clínica

 

France

 

 

Ireland

Clinical neurophysiology

Oral and maxillo-facial surgery

Italia

 

 

Κύπρος

 

Στοματο-Γναθο-Προσωποχειρουργική

Latvija

 

 

Lietuva

 

 

Luxembourg

 

Chirurgie dentaire, orale et maxillo-faciale

Magyarország

 

Arc-állcsont-szájsebészet

Malta

Newrofiżjoloġija Klinika

Kirurġija tal-għadam tal-wiċċ

Nederland

 

 

Österreich

 

 

Polska

 

 

Portugal

 

 

Slovenija

 

 

Slovensko

 

 

Suomi/Finland

Kliininen neurofysiologia/Klinisk neurofysiologi

Suu- ja leukakirurgia/Oral och maxillofacial kirurgi

Sverige

Klinisk neurofysiologi

 

United Kingdom

Clinical neurophysiology

Oral and maxillo-facial surgery

5.1.4.   Doklad o formálnych kvalifikáciách všeobecných lekárov

Štát

Doklad o formálnych kvalifikáciách

Názov profesie:

Referenčný dátum

België/Belgique/Belgien

Ministerieel erkenningsbesluit van huisarts/Arrêté ministériel d'agrément de médecin généraliste

Huisarts/Médecin généraliste

31. december 1994

Česká republika

Diplom o specializaci „všeobecné lékařství“

Všeobecný lékař

1. máj 2004

Danmark

Tilladelse til at anvende betegnelsen alment praktiserende læge/Speciallægel i almen medicin

Almen praktiserende læge/Speciallæge i almen medicin

31. december 1994

Deutschland

Zeugnis über die spezifische Ausbildung in der Allgemeinmedizin

Facharzt/Fachärztin für Allgemeinmedizin

31. december 1994

Eesti

Diplom peremeditsiini erialal

Perearst

1. máj 2004

Ελλάς

Tίτλος ιατρικής ειδικότητας γενικής ιατρικής

Iατρός με ειδικότητα γενικής ιατρικής

31. december 1994

España

Título de especialista en medicina familiar y comunitaria

Especialista en medicina familiar y comunitaria

31. december 1994

France

Diplôme d'Etat de docteur en médecine (avec document annexé attestant la formation spécifique en médecine générale)

Médecin qualifié en médecine générale

31. december 1994

Ireland

Certificate of specific qualifications in general medical practice

General medical practitioner

31. december 1994

Italia

Attestato di formazione specifica in medicina generale

Medico di medicina generale

31. december 1994

Κύπρος

Τίτλος Ειδικότητας Γενικής Ιατρικής

Ιατρός Γενικής Ιατρικής

1. máj 2004

Latvija

Ģimenes ārsta sertifikāts

Ģimenes (vispārējās prakses) ārsts

1. máj 2004

Lietuva

Šeimos gydytojo rezidentūros pažymėjimas

Šeimos medicinos gydytojas

1. máj 2004

Luxembourg

Diplôme de formation spécifique en medicine générale

Médecin généraliste

31. december 1994

Magyarország

Háziorvostan szakorvosa bizonyítvány

Háziorvostan szakorvosa

1. máj 2004

Malta

Tabib tal-familja

Mediċina tal-familja

1. máj 2004

Nederland

Certificaat van inschrijving in het register van erkende huisartsen van de Koninklijke Nederlandsche Maatschappij tot bevordering der geneeskunst

Huisarts

31. december 1994

Österreich

Arzt für Allgemeinmedizin

Arzt für Allgemeinmedizin

31. december 1994

Polska

Diplôme: Dyplom uzyskania tytułu specjalisty w dziedzinie medycyny rodzinnej

Specjalista w dziedzinie medycyny rodzinnej

1. máj 2004

Portugal

Diploma do internato complementar de clínica geral

Assistente de clínica geral

31. december 1994

Slovenija

Potrdilo o opravljeni specializaciji iz družinske medicine

Specialist družinske medicine/Specialistka družinske medicine

1. máj 2004

Slovensko

Diplom o špecializácii v odbore „všeobecné lekárstvo“

Všeobecný lekár

1. máj 2004

Suomi/ Finland

Todistus lääkärin perusterveydenhuollon lisäkoulutuksesta/Bevis om tilläggsutbildning av läkare i primärvård

Yleislääkäri/Allmänläkare

31. december 1994

Sverige

Bevis om kompetens som allmänpraktiserande läkare (Europaläkare) utfärdat av Socialstyrelsen

Allmänpraktiserande läkare (Europaläkare)

31. december 1994

United Kingdom

Certificate of prescribed/equivalent experience

General medical practitioner

31. december 1994

V.2.   Sestra zodpovedná za všeobecnú starostlivosť

5.2.1.   Program prípravy pre sestry zodpovedné za všeobecnú starostlivosť

Príprava vedúca k udeleniu formálnej kvalifikácie sestry zodpovednej za všeobecnú starostlivosť zahŕňa nasledujúce dve časti:

A.

Teoretické vzdelávanie

a)

Ošetrovateľstvo

Charakter a etika povolania

Všeobecné zásady zdravia a ošetrovateľstva

Zásady ošetrovateľstva v oblasti:

všeobecnej a špecializovanej medicíny,

všeobecnej a špecializovanej chirurgie,

starostlivosti o dieťa a pediatrie,

starostlivosti o matku,

duševného zdravia a psychiatrie,

starostlivosti o starých ľudí a geriatrii.

b)

Základy vied:

anatómia a fyziológia

patológia

bakteriológia, virológia a parazitológia

biofyzika, biochémia a rádiológia,

dietetika

hygiena:

preventívna medicína,

zdravotná výchova

farmakológia

c)

Spoločenské vedy:

sociológia

psychológia

základy administratívy

základy pedagogiky

sociálna a zdravotná legislatíva

právne aspekty ošetrovateľstva

B.

Klinické vzdelávanie

Ošetrovateľstvo v oblasti:

všeobecnej a špecializovanej medicíny,

všeobecnej a špecializovanej chirurgie,

starostlivosti o dieťa a pediatrie,

starostlivosti o matku,

duševného zdravia a psychiatrie,

starostlivosti o starých ľudí a geriatrie,

ošetrovania v domácich podmienkach.

Jeden alebo viac týchto predmetov sa môže vyučovať v kontexte iných disciplín alebo v spojení s nimi.

Teoretické vzdelávanie musí byť vyvážené a koordinované s klinickým vzdelávaním tak, aby bolo možné primeraným spôsobom nadobudnúť vedomosti a zručnosti spomínané v tejto prílohe.

5.2.3.   Doklad o formálnych kvalifikáciách sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť

Štát

Doklad o formálnych kvalifikáciách

Orgán udel'ujúci doklad o kvalifikácii

Názov profesie:

Referenčný dátum

België/Belgique/Belgien

Diploma gegradueerde verpleger/verpleegster/Diplôme d'infirmier(ère) gradué(e)/Diplom eines (einer) graduierten Krankenpflegers (-pflegerin)

Diploma in de ziekenhuisverpleegkunde/Brevet d'infirmier(ère) hospitalier(ère)/Brevet eines (einer) Krankenpflegers (-pflegerin)

Brevet van verpleegassistent(e)/Brevet d'hospitalier(ère)/Brevet einer Pflegeassistentin

De erkende opleidingsinstituten/Les établissements d'enseignement reconnus/Die anerkannten Ausbildungsanstalten

De bevoegde Examencommissie van de Vlaamse Gemeenschap/Le Jury compétent d'enseignement de la Communauté française/Der zuständige Prüfungsausschüß der Deutschsprachigen Gemeinschaft

Hospitalier(ère)/Verpleegassistent(e)

Infirmier(ère) hospitalier(ère)/Ziekenhuisverpleger(-verpleegster)

29. jún 1979

Česká republika

1.

Diplom o ukončení studia ve studijním programu ošetřovatelství ve studijním oboru všeobecná sestra (bakalář, Bc.), doplnený nasledujúcim osvedčením: Vysvědčení o státní závěrečné zkoušce

1.

Vysoká škola zřízená nebo uznaná státem

1.

Všeobecná sestra

1. máj 2004

2.

Diplom o ukončení studia ve studijním oboru diplomovaná všeobecná sestra (diplomovaný specialista, DiS.), doplnený nasledujúcim osvedčením: Vysvědčení o absolutoriu

2.

Vyšší odborná škola zřízená nebo uznaná státem

2.

Všeobecný ošetřovatel

Danmark

Eksamensbevis efter gennemført sygeplejerskeuddannelse

Sygeplejeskole godkendt af Undervisningsministeriet

Sygeplejerske

29. jún 1979

Deutschland

Zeugnis über die staatliche Prüfung in der Krankenpflege

Staatlicher Prüfungsausschuss

Gesundheits- und Krankenpflegerin/Gesundheits- und Krankenpfleger

29. jún 1979

Eesti

Diplom õe erialal

1.

Tallinna Meditsiinikool

2.

Tartu Meditsiinikool

3.

Kohtla-Järve Meditsiinikool

õde

1. máj 2004

Ελλάς

1.

Πτυχίο Νοσηλευτικής Παν/μίου Αθηνών

1.

Πανεπιστήμιο Αθηνών

Διπλωματούχος ή πτυχιούχος νοσοκόμος, νοσηλευτής ή νοσηλεύτρια

1. január 1981

2.

Πτυχίο Νοσηλευτικής Τεχνολογικών Εκπαιδευτικών Ιδρυμάτων (Τ.Ε.Ι.)

2.

Τεχνολογικά Εκπαιδευτικά Ιδρύματα Υπουργείο Εθνικής Παιδείας και Θρησκευμάτων

3.

Πτυχίο Αξιωματικών Νοσηλευτικής

3.

Υπουργείο Εθνικής 'Αμυνας

4.

Πτυχίο Αδελφών Νοσοκόμων πρώην Ανωτέρων Σχολών Υπουργείου Υγείας και Πρόνοιας

4.

Υπουργείο Υγείας και Πρόνοιας

5.

Πτυχίο Αδελφών Νοσοκόμων και Επισκεπτριών πρώην Ανωτέρων Σχολών Υπουργείου Υγείας και Πρόνοιας

5.

Υπουργείο Υγείας και Πρόνοιας

6.

Πτυχίο Τμήματος Νοσηλευτικής

6.

ΚΑΤΕΕ Υπουργείου Εθνικής Παιδείας και Θρησκευμάτων

España

Título de Diplomado universitario en Enfermería

Ministerio de Educación y Cultura

El rector de una universidad

Enfermero/a diplomado/a

1. január 1986

France

Diplôme d'Etat d'infirmier(ère)

Diplôme d'Etat d'infirmier(ère) délivré en vertu du décret no 99-1147 du 29 décembre 1999

Le ministère de la santé

Infirmer(ère)

29. jún 1979

Ireland

Certificate of Registered General Nurse

An Bord Altranais (The Nursing Board)

Registered General Nurse

29. jún 1979

Italia

Diploma di infermiere professionale

Scuole riconosciute dallo Stato

Infermiere professionale

29. jún 1979

Κύπρος

Δίπλωμα Γενικής Νοσηλευτικής

Νοσηλευτική Σχολή

Εγγεγραμμένος Νοσηλευτής

1. máj 2004

Latvija

1.

Diploms par māsas kvalifikācijas iegūšanu

1.

Māsu skolas

Māsa

1. máj 2004

2.

Māsas diploms

2.

Universitātes tipa augstskola pamatojoties uz Valsts eksāmenu komisijas lēmumu

Lietuva

1.

Aukštojo mokslo diplomas, nurodantis suteiktą bendrosios praktikos slaugytojo profesinę kvalifikaciją

1.

Universitetas

Bendrosios praktikos slaugytojas

1. máj 2004

2.

Aukštojo mokslo diplomas (neuniversitetinės studijos), nurodantis suteiktą bendrosios praktikos slaugytojo profesine kvalifikaciją

2.

Kolegija

Luxembourg

Diplôme d'Etat d'infirmier

Diplôme d'Etat d'infirmier hospitalier gradué

Ministère de l'éducation nationale, de la formation professionnelle et des sports

Infirmier

29. jún 1979

Magyarország

1.

Ápoló bizonyítvány

1.

Iskola

Ápoló

1. máj 2004

2.

Diplomás ápoló oklevél

2.

Egyetem/főiskola

3.

Egyetemi okleveles ápoló oklevél

3.

Egyetem

Malta

Lawrja jew diploma fl-istudji tal-infermerija

Universita’ ta' Malta

Infermier Registrat tal-Ewwel Livell

1. máj 2004

Nederland

1.

Diploma's verpleger A, verpleegster A, verpleegkundige A

1.

Door een van overheidswege benoemde examencommissie

Verpleegkundige

29. jún 1979

2.

Diploma verpleegkundige MBOV (Middelbare Beroepsopleiding Verpleegkundige)

2.

Door een van overheidswege benoemde examencommissie

3.

Diploma verpleegkundige HBOV (Hogere Beroepsopleiding Verpleegkundige)

3.

Door een van overheidswege benoemde examencommissie

4.

Diploma beroepsonderwijs verpleegkundige — Kwalificatieniveau 4

4.

Door een van overheidswege aangewezen opleidingsinstelling

5.

Diploma hogere beroepsopleiding verpleegkundige — Kwalificatieniveau 5

5.

Door een van overheidswege aangewezen opleidingsinstelling

Österreich

1.

Diplom als „Diplomierte Gesundheits- und Krankenschwester, Diplomierter Gesundheits- und Krankenpfleger“

1.

Schule für allgemeine Gesundheits- und Krankenpflege

Diplomierte Krankenschwester

Diplomierter Krankenpfleger

1. január 1994

2.

Diplom als „Diplomierte Krankenschwester, Diplomierter Krankenpfleger“

2.

Allgemeine Krankenpflegeschule

Polska

Dyplom ukończenia studiów wyższych na kierunku pielęgniarstwo z tytułem „magister pielęgniarstwa“

Instytucja prowadząca kształcenie na poziomie wyższym uznana przez właściwe władze

(Institución de enseñanza superior reconocida por las autoridades competentes)

Pielegniarka

1. máj 2004

Portugal

1.

Diploma do curso de enfermagem geral

1.

Escolas de Enfermagem

Enfermeiro

1. január 1986

2.

Diploma/carta de curso de bacharelato em enfermagem

2.

Escolas Superiores de Enfermagem

3.

Carta de curso de licenciatura em enfermagem

3.

Escolas Superiores de Enfermagem; Escolas Superiores de Saúde

Slovenija

Diploma, s katero se podeljuje strokovni naslov „diplomirana medicinska sestra/diplomirani zdravstvenik“

1.

Univerza

2.

Visoka strokovna šola

Diplomirana medicinska sestra/Diplomirani zdravstvenik

1. máj 2004

Slovensko

1.

Vysokoškolský diplom o udelení akademického titulu „magister z ošetrovateľstva“ („Mgr.“)

1.

Vysoká škola

Sestra

1. máj 2004

2.

Vysokoškolský diplom o udelení akademického titulu „bakalár z ošetrovateľstva“ („Bc.“)

2.

Vysoká škola

3.

Absolventský diplom v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra

3.

Stredná zdravotnícka škola

Suomi/ Finland

1.

Sairaanhoitajan tutkinto/Sjukskötarexamen

1.

Terveydenhuolto-oppilaitokset/ Hälsovårdsläroanstalter

Sairaanhoitaja/Sjukskötare

1. január 1994

2.

Sosiaali- ja terveysalan ammattikorkeakoulututkinto, sairaanhoitaja (AMK)/Yrkeshögskoleexamen inom hälsovård och det sociala området, sjukskötare (YH)

2.

Ammattikorkeakoulut/ Yrkeshögskolor

Sverige

Sjuksköterskeexamen

Universitet eller högskola

Sjuksköterska

1. január 1994

United Kingdom

Statement of Registration as a Registered General Nurse in part 1 or part 12 of the register kept by the United Kingdom Central Council for Nursing, Midwifery and Health Visiting

Various

State Registered Nurse

Registered General Nurse

29. jún 1979

V.3.   Zubný lekár

5.3.1.   Program štúdia zubných lekárov

Program štúdia vedúceho k udeleniu dokladu o formálnych kvalifikáciách v oblasti zubného lekárstva zahŕňa minimálne nasledujúce predmety. Jeden alebo viac týchto predmetov sa môže vyučovať v kontexte iných disciplín alebo v spojení s nimi.

A.

Základné predmety:

chémia

fyzika

biológia

B.

Lekársko-biologické predmety a všeobecné medicínske predmety

anatómia

embryológia

histológia vrátane cytológie

fyziológia

biochémia (alebo fyziologická chémia)

patologická anatómia

všeobecná patológia

farmakológia

mikrobiológia

hygiena

preventívne lekárstvo a epidemiológia

rádiológia

fyzioterapia

všeobecná chirurgia

všeobecné lekárstvo vrátane pediatrie

otorinolaryngológia

dermatovenerológia

všeobecná psychológia – psychopatológia – neuropatológia

anestéziológia

C.

Predmety priamo súvisiace so zubným lekárstvom

stomatologická protetika

zubné materiály a prístroje

konzervačná stomatológia

preventívna stomatológia

anestetiká a upokojenie

špeciálna chirurgia

špeciálna patológia

klinická prax

detská stomatológia

ortodoncia

parodontológia

stomatologická rádiológia

zhryz a funkcia čeľuste

organizácia, etika a legislatíva v odbore

sociálne aspekty zubnej lekárskej praxe

5.3.2.   Doklad o formálnych kvalifikáciách zubných lekárov

Štát

Doklad o formálnych kvalifikáciách

Orgán udel'ujúci doklad o kvalifikácii

Orgán udel'ujúci doklad o kvalifikácii

Názov profesie:

Referenčný dátum

België/Belgique/Belgien

Diploma van tandarts/Diplôme licencié en science dentaire

De universiteiten/Les universités

De bevoegde Examen- commissie van de Vlaamse Gemeenschap/Le Jury compétent d'enseignement de la Communauté française

 

Licentiaat in de tandheelkunde/Licencié en science dentaire

28. január 1980

Česká republika

Diplom o ukončení studia ve studijním programu zubní lékařství (doktor)

Lékařská fakulta univerzity v České republice

Vysvědčení o státní rigorózní zkoušce

Zubní lékař

1. máj 2004

Danmark

Bevis for tandlægeeksamen (odontologisk kandidateksamen)

Tandlægehøjskolerne, Sundhedsvidenskabeligt universitetsfakultet

Autorisation som tandlæge, udstedt af Sundhedsstyrelsen

Tandlæge

28. január 1980

Deutschland

Zeugnis über die Zahnärztliche Prüfung

Zuständige Behörden

 

Zahnarzt

28. január 1980

Eesti

Diplom hambaarstiteaduse õppekava läbimise kohta

Tartu Ülikool

 

Hambaarst

1. máj 2004

Ελλάς

Πτυχίo Οδovτιατρικής

Παvεπιστήμιo

 

Οδοντίατρος ή χειρούργος οδοντίατρος

1. január 1981

España

Título de Licenciado en Odontología

El rector de una universidad

 

Licenciado en odontología

1. január 1986

France

Diplôme d'Etat de docteur en chirurgie dentaire

Universités

 

Chirurgien-dentiste

28. január 1980

Ireland

Bachelor in Dental Science (B.Dent.Sc.)

Bachelor of Dental Surgery (BDS)

Licentiate in Dental Surgery (LDS)

Universities

Royal College of Surgeons in Ireland

 

Dentist

Dental practitioner

Dental surgeon

28 January 1980

Italia

Diploma di laurea in Odontoiatria e Protesi Dentaria

Università

Diploma di abilitazione all'esercizio della professione di odontoiatra

Odontoiatra

28. január 1980

Κύπρος

Πιστοποιητικό Εγγραφής Οδοντιάτρου

Οδοντιατρικό Συμβούλιο

 

Οδοντίατρος

1. máj 2004

Latvija

Zobārsta diploms

Universitātes tipa augstskola

Rezidenta diploms par zobārsta pēcdiploma izglītības programmas pabeigšanu, ko izsniedz universitātes tipa augstskola un „Sertifikāts“ — kompetentas iestādes izsniegts dokuments, kas apliecina, ka persona ir nokārtojusi sertifikācijas eksāmenu zobārstniecībā

Zobārsts

1. máj 2004

Lietuva

Aukštojo mokslo diplomas, nurodantis suteiktą gydytojo odontologo kvalifikaciją

Universitetas

Internatūros pažymėjimas, nurodantis suteiktą gydytojo odontologo profesinę kvalifikaciją

Gydytojas odontologas

1. máj 2004

Luxembourg

Diplôme d'Etat de docteur en médecine dentaire

Jury d'examen d'Etat

 

Médecin-dentiste

28. január 1980

Magyarország

Fogorvos oklevél (doctor medicinae dentariae, röv.: dr. med. dent.)

Egyetem

 

Fogorvos

1. máj 2004

Malta

Lawrja fil- Kirurġija Dentali

Universita’ ta Malta

 

Kirurgu Dentali

1. máj 2004

Nederland

Universitair getuigschrift van een met goed gevolg afgelegd tandartsexamen

Faculteit Tandheelkunde

 

Tandarts

28. január 1980

Österreich

Bescheid über die Verleihung des akademischen Grades „Doktor der Zahnheilkunde“

Medizinische Fakultät der Universität

 

Zahnarzt

1. január 1994

Polska

Dyplom ukończenia studiów wyższych z tytułem „lekarz dentysta“

1.

Akademia Medyczna,

2.

Uniwersytet Medyczny,

3.

Collegium Medicum Uniwersytetu Jagiellońskiego

Lekarsko — Dentystyczny Egzamin Państwowy

Lekarz dentysta

1. máj 2004

Portugal

Carta de curso de licenciatura em medicina dentária

Faculdades

Institutos Superiores

 

Médico dentista

1. január 1986

Slovenija

Diploma, s katero se podeljuje strokovni naslov „doktor dentalne medicine/doktorica dentalne medicine“

Univerza

Potrdilo o opravljenem strokovnem izpitu za poklic zobozdravnik/zobozdravnica

Doktor dentalne medicine/Doktorica dentalne medicine

1. máj 2004

Slovensko

Vysokoškolský diplom o udelení akademického titulu „doktor zubného lekárstva“ („MDDr.“)

Vysoká škola

 

Zubný lekár

1. máj 2004

Suomi/ Finland

Hammaslääketieteen lisensiaatin tutkinto/Odontologie licentiatexamen

Helsingin yliopisto/Helsingfors universitet

Oulun yliopisto

Turun yliopisto

Terveydenhuollon oikeusturvakeskuksen päätös käytännön palvelun hyväksymisestä/Beslut av Rättskyddscentralen för hälsovården om godkännande av praktisk tjänstgöring

Hammaslääkäri/Tandläkare

1. január 1994

Sverige

Tandläkarexamen

Universitetet i Umeå

Universitetet i Göteborg

Karolinska Institutet

Malmö Högskola

Endast för examensbevis som erhållits före den 1 juli 1995, ett utbildningsbevis som utfärdats av Socialstyrelsen

Tandläkare

1. január 1994

United Kingdom

Bachelor of Dental Surgery (BDS or B.Ch.D.)

Licentiate in Dental Surgery

Universities

Royal Colleges

 

Dentist

Dental practitioner

Dental surgeon

28. január 1980

5.3.3.   Doklad o formálnych kvalifikáciách špecializovaných zubných lekárov

Ortodoncia

Štát

Doklad o formálnych kvalifikáciách

Orgán udel'ujúci doklad o kvalifikácii

Referenčný dátum

België/Belgique/Belgien

Titre professionnel particulier de dentiste spécialiste en orthodontie/Bijzondere beroepstitel van tandarts specialist in de orthodontie

Ministre de la Santé publique/Minister bevoegd voor Volksgezondheid

27. január 2005

Danmark

Bevis for tilladelse til at betegne sig som specialtandlæge i ortodonti

Sundhedsstyrelsen

28. január 1980

Deutschland

Fachzahnärztliche Anerkennung für Kieferorthopädie;

Landeszahnärztekammer

28. január 1980

Eesti

Residentuuri lõputunnistus ortodontia erialal

Tartu Ülikool

1. máj 2004

Ελλάς

Τίτλoς Οδovτιατρικής ειδικότητας της Ορθoδovτικής

Νoμαρχιακή Αυτoδιoίκηση

Νoμαρχία

1. január 1981

France

Titre de spécialiste en orthodontie

Conseil National de l'Ordre des chirurgiens dentistes

28. január 1980

Ireland

Certificate of specialist dentist in orthodontics

Competent authority recognised for this purpose by the competent minister

28. január 1980

Italia

Diploma di specialista in Ortognatodonzia

Università

21. máj 2005

Κύπρος

Πιστοποιητικό Αναγνώρισης του Ειδικού Οδοντιάτρου στην Ορθοδοντική

Οδοντιατρικό Συμβούλιο

1. máj 2004

Latvija

„Sertifikāts“— kompetentas iestādes izsniegts dokuments, kas apliecina, ka persona ir nokārtojusi sertifikācijas eksāmenu ortodontijā

Latvijas Ārstu biedrība

1. máj 2004

Lietuva

Rezidentūros pažymėjimas, nurodantis suteiktą gydytojo ortodonto profesinę kvalifikaciją

Universitetas

1. máj 2004

Magyarország

Fogszabályozás szakorvosa bizonyítvány

Az Egészségügyi, Szociális és Családügyi Minisztérium illetékes testülete

1. máj 2004

Malta

Ċertifikat ta' speċjalista dentali fl-Ortodonzja

Kumitat ta' Approvazzjoni dwar Speċjalisti

1. máj 2004

Nederland

Bewijs van inschrijving als orthodontist in het Specialistenregister

Specialisten Registratie Commissie (SRC) van de Nederlandse Maatschappij tot bevordering der Tandheelkunde

28. január 1980

Polska

Dyplom uzyskania tytułu specjalisty w dziedzinie ortodoncji

Centrum Egzaminów Medycznych

1. máj 2004

Slovenija

Potrdilo o opravljenem specialističnem izpitu iz čeljustne in zobne ortopedije

1.

Ministrstvo za zdravje

2.

Zdravniška zbornica Slovenije

1. máj 2004

Suomi/Finland

Erikoishammaslääkärin tutkinto, hampaiston oikomishoito/Specialtand-läkarexamen, tandreglering

Helsingin yliopisto/Helsingfors universitet

Oulun yliopisto

Turun yliopisto

1. január 1994

Sverige

Bevis om specialistkompetens i tandreglering

Socialstyrelsen

1. január 1994

United Kingdom

Certificate of Completion of specialist training in orthodontics

Competent authority recognised for this purpose

28. január 1980


Chirurgia ústnej dutiny

Štát

Doklad o formálnych kvalifikáciách

Orgán udel'ujúci doklad o kvalifikácii

Referenčný dátum

Danmark

Bevis for tilladelse til at betegne sig som specialtandlæge i hospitalsodontologi

Sundhedsstyrelsen

28. január 1980

Deutschland

Fachzahnärztliche

Anerkennung für Oralchirurgie/Mundchirurgie

Landeszahnärztekammer

28. január 1980

Ελλάς

Τίτλoς Οδovτιατρικής ειδικότητας της Γvαθoχειρoυργικής (up to 31 December 2002)

Νoμαρχιακή Αυτoδιoίκηση

Νoμαρχία

1. január 2003

Ireland

Certificate of specialist dentist in oral surgery

Competent authority recognised for this purpose by the competent minister

28. január 1980

Italia

Diploma di specialista in Chirurgia Orale

Università

21. máj 2005

Κύπρος

Πιστοποιητικό Αναγνώρισης του Ειδικού Οδοντιάτρου στην Στοματική Χειρουργική

Οδοντιατρικό Συμβούλιο

1. máj 2004

Lietuva

Rezidentūros pažymėjimas, nurodantis suteiktą burnos chirurgo profesinę kvalifikaciją

Universitetas

1. máj 2004

Magyarország

Dento-alveoláris sebészet szakorvosa bizonyítvány

Az Egészségügyi, Szociális és Családügyi Minisztérium illetékes testülete

1. máj 2004

Malta

Ċertifikat ta' speċjalista dentali fil-Kirurġija tal-ħalq

Kumitat ta' Approvazzjoni dwar Speċjalisti

1. máj 2004

Nederland

Bewijs van inschrijving als kaakchirurg in het Specialistenregister

Specialisten Registratie Commissie (SRC) van de Nederlandse Maatschappij tot bevordering der Tandheelkunde

28. január 1980

Polska

Dyplom uzyskania tytułu specjalisty w dziedzinie chirurgii stomatologicznej

Centrum Egzaminów Medycznych

1. máj 2004

Slovenija

Potrdilo o opravljenem specialističnem izpitu iz oralne kirurgije

1.

Ministrstvo za zdravje

2.

Zdravniška zbornica Slovenije

1. máj 2004

Suomi/ Finland

Erikoishammaslääkärin tutkinto, suu- ja leuka-kirurgia/Specialtandläkar-examen, oral och maxillofacial kirurgi

Helsingin yliopisto/Helsingfors universitet

Oulun yliopisto

Turun yliopisto

1. január 1994

Sverige

Bevis om specialist-kompetens i tandsystemets kirurgiska sjukdomar

Socialstyrelsen

1. január 1994

United Kingdom

Certificate of completion of specialist training in oral surgery

Competent authority recognised for this purpose

28. január 1980

V.4.   Veterinárny chirurg

5.4.1.   Program štúdia veterinárnych chirurgov

Program štúdia vedúceho k udeleniu dokladu o formálnych kvalifikáciách v oblasti veterinárnej medicíny zahŕňa minimálne nasledujúce predmety.

Jeden alebo viac týchto predmetov sa môže vyučovať ako súčasť inej prípravy alebo v spojení s ňou.

A.

Základné predmety:

fyzika

chémia

biológia zvierat

biológia rastlín

biomatematika

A.

Špecifické predmety:

a)

Základné vedy:

anatómia (vrátane histológie a embryológie)

fyziológia

biochémia

genetika

farmakológia

farmácia

toxikológia

mikrobiológia

imunológia

epidemiológia

profesná etika

b)

Klinické vedy:

pôrodníctvo

patológia (vrátane patologickej anatómie)

parazitológia

klinická medicína a chirurgia (vrátane anestéziológie)

klinické prednášky o rôznych domácich zvieratách, hydine a iných živočíšnych druhoch

preventívna medicína

rádiológia

rozmnožovanie a reprodukčné poruchy

štátne zverolekárstvo a verejné zdravotníctvo

veterinárna legislatíva a súdne lekárstvo

terapeutika

propedeutika

c)

Živočíšna výroba

živočíšna výroba

živočíšna výživa

agronómia

vidiecke hospodárstvo

chov zvierat

veterinárna hygiena

etológia a ochrana zvierat

d)

Hygiena potravín

Inšpekcia a kontrola živočíšnych potravín alebo potravín živočíšneho pôvodu

hygiena potravín a technológia prípravy potravín

Pracovná prax (vrátane pracovnej praxe na bitúnkoch a pri spracovaní potravín)

Praktická príprava môže prebiehať formou prípravného obdobia pod podmienkou, že prebieha dennou formou a pod priamym dohľadom príslušného orgánu a nebude trvať dlhšie ako šesť mesiacov v rámci celkového prípravného obdobia päťročného štúdia.

Teoretická a praktická príprava bude vyvážene a koordinovane rozložená do rôznych predmetových skupín, aby sa bolo možné nadobúdať znalosti a skúsenosti spôsobom, ktorý veterinárnym chirurgom umožní vykonávať všetky svoje povinnosti.

5.4.2.   Doklad o formálnych kvalifikáciách veterinárnych chirurgov:

Štát

Doklad o formálnych kvalifikáciách

Orgán udel'ujúci doklad o kvalifikácii

Orgán udel'ujúci doklad o kvalifikácii

Referenčný dátum

België/Belgique/Belgien

Diploma van dierenarts/Diplôme de docteur en médecine vétérinaire

De universiteiten/Les universités

De bevoegde Examen-commissie van de Vlaamse Gemeenschap/Le Jury compétent d'enseignement de la Communauté française

 

21. december 1980

Česká republika

Diplom o ukončení studia ve studijním programu veterinární lékařství (doktor veterinární medicíny, MVDr.)

Diplom o ukončení studia ve studijním programu veterinární hygiena a ekologie (doktor veterinární medicíny, MVDr.)

Veterinární fakulta univerzity v České republice

 

1. máj 2004

Danmark

Bevis for bestået kandidateksamen i veterinærvidenskab

Kongelige Veterinær- og Landbohøjskole

 

21. december 1980

Deutschland

Zeugnis über das Ergebnis des Dritten Abscnitts der Tierärztlichen Prüfung und das Gesamtergebnis der Tierärztlichen Prüfung

Der Vorsitzende des Prüfungsausschusses für die Tierärztliche Prüfung einer Universität oder Hochschule

 

21. december 1980

Eesti

Diplom: täitnud veterinaarmeditsiini õppekava

Eesti Põllumajandusülikool

 

1. máj 2004

Ελλάς

Πτυχίo Κτηvιατρικής

Πανεπιστήμιο Θεσσαλονίκης και Θεσσαλίας

 

1. január 1981

España

Título de Licenciado en Veterinaria

Ministerio de Educación y Cultura

El rector de una universidad

 

1. január 1986

France

Diplôme d'Etat de docteur vétérinaire

 

 

21. december 1980

Ireland

Diploma of Bachelor in/of Veterinary Medicine (MVB)

Diploma of Membership of the Royal College of Veterinary Surgeons (MRCVS)

 

 

21. december 1980

Italia

Diploma di laurea in medicina veterinaria

Università

Diploma di abilitazione all'esercizio della medicina veterinaria

1. január 1985

Κύπρος

Πιστοποιητικό Εγγραφής Kτηνιάτρου

Κτηνιατρικό Συμβούλιο

 

1. máj 2004

Latvija

Veterinārārsta diploms

Latvijas Lauksaimniecības Universitāte

 

1. máj 2004

Lietuva

Aukštojo mokslo diplomas (veterinarijos gydytojo (DVM))

Lietuvos Veterinarijos Akademija

 

1. máj 2004

Luxembourg

Diplôme d'Etat de docteur en médecine vétérinaire

Jury d'examen d'Etat

 

21. december 1980

Magyarország

Állatorvos doktor oklevél —

dr. med. vet.

Szent István Egyetem Állatorvos-tudományi Kar

 

1. máj 2004

Malta

Liċenzja ta' Kirurgu Veterinarju

Kunsill tal-Kirurġi Veterinarji

 

1. máj 2004

Nederland

Getuigschrift van met goed gevolg afgelegd diergeneeskundig/veeartse-nijkundig examen

 

 

21. december 1980

Österreich

Diplom-Tierarzt

Magister medicinae veterinariae

Universität

Doktor der Veterinärmedizin

Doctor medicinae veterinariae

Fachtierarzt

1. január 1994

Polska

Dyplom lekarza weterynarii

1.

Szkoła Główna Gospodarstwa Wiejskiego w Warszawie

2.

Akademia Rolnicza we Wrocławiu

3.

Akademia Rolnicza w Lublinie

4.

Uniwersytet Warmińsko-Mazurski w Olsztynie

 

1. máj 2004

Portugal

Carta de curso de licenciatura em medicina veterinária

Universidade

 

1. január 1986

Slovenija

Diploma, s katero se podeljuje strokovni naslov „doktor veterinarske medicine/doktorica veterinarske medicine“

Univerza

Spričevalo o opravljenem državnem izpitu s področja veterinarstva

1. máj 2004

Slovensko

Vysokoškolský diplom o udelení akademického titulu „doktor veterinárskej medicíny“ („MVDr.“)

Univerzita veterinárskeho lekárstva

 

1. máj 2004

Suomi/ Finland

Eläinlääketieteen lisensiaatin tutkinto/Veterinärmedicine licentiatexamen

Helsingin yliopisto/Helsingfors universitet

 

1. január 1994

Sverige

Veterinärexamen

Sveriges Lantbruksuniversitet

 

1. január 1994

United Kingdom

1.

Bachelor of Veterinary Science (BVSc)

1.

University of Bristol

 

21. december 1980

2.

Bachelor of Veterinary Science (BVSc)

2.

University of Liverpool

3.

Bachelor of Veterinary Medicine (BvetMB)

3.

University of Cambridge

4.

Bachelor of Veterinary Medicine and Surgery (BVM&S)

4.

University of Edinburgh

5.

Bachelor of Veterinary Medicine and Surgery (BVM&S)

5.

University of Glasgow

6.

Bachelor of Veterinary Medicine (BvetMed)

6.

University of London

V.5.   Pôrodná asistentka

5.5.1.   Program prípravy pre pôrodné asistentky (typy prípravy I a II)

Program štúdia pre získanie dokladu o formálnych kvalifikáciách v oblasti asistencie pri pôrode zahŕňa nasledujúce dve časti:

A.

Teoretické a technické vzdelávanie

a)

Všeobecné predmety

základy anatómie a fyziológie

základy patológie

základy bakteriológie, virológie a parazitológie

základy biofyziky, biochémie a rádiológie

pediatria, so zvláštnym dôrazom na novorodencov

hygiena, zdravotná výchova, preventívna medicína, včasná diagnostika chorôb

výživa a dietetika, so zvláštnym dôrazom na ženy, novorodencov a dojčatá

základy sociológie a sociomedicínske otázky

základy farmakológie

psychológia

zásady a metodika vyučovania

zdravotná a sociálna legislatíva a organizácia zdravotníctva

etika profesie a odborná legislatíva,

sexuálna výchova a plánované rodičovstvo

právna ochrana matky a dieťaťa

b)

Predmety vzťahujúce sa konkrétne na činnosti pôrodných asistentiek

anatómia a fyziológia

embryológia a vývoj plodu

tehotenstvo, pôrod a šestonedelie

gynekologická a pôrodnícka patológia

príprava na pôrod a rodičovstvo,vrátane psychologických stránok

príprava na vykonanie pôrodu (vrátane oboznámenia sa a používania pôrodníckych technických zariadení)

analgézia, anestézia a resuscitácia

fyziológia a patológia novorodenca

starostlivosť o novorodenca a sledovanie novorodenca

psychologické a sociálne faktory

B.

Praktická a klinická príprava:

Nasledujúca príprava sa rozloží pod príslušným dohľadom:

poradenstvo pre tehotné, zahŕňajúce najmenej 100 prenátalnych vyšetrení,

sledovanie a starostlivosť o najmenej 40 tehotných žien,

vedenie najmenej 40 pôrodov študentkou, pokiaľ sa tento počet nedá dosiahnuť z dôvodu nedostatočného počtu rodičiek, môže sa znížiť najmenej na 30 pôrodov pod podmienkou, že študentka asistuje pri ďalších 20 pôrodoch,

aktívna účasť pri pôrodoch panvovým koncom, pokiaľ toto nie je možné z dôvodu nedostatočného počtu pôrodov panvovým koncom, výcvik možno vykonať pri simulovanej situácii,

vykonanie epiziotómie a úvod do šitia, úvod bude zahŕňať teoretickú inštruktáž a klinickú prax. Prax šitia zahŕňa zošitie rany po epiziotómii a nekomplikovanom roztrhnutí hrádze. Ak je to absolútne nevyhnutné, môže sa vykonať aj v simulovanej situácii,

sledovanie a starostlivosť o najmenej 40 žien s rizikovým tehotenstvom, rizikovým pôrodom alebo rizikovým popôrodným obdobím,

sledovanie a starostlivosť (vrátane vyšetrení) o najmenej 100 žien po pôrode a o zdravých novorodencov,

sledovanie a starostlivosť o novorodenca vyžadujúceho špeciálnu starostlivosť, vrátane detí narodených predčasne, po termíne, s nízkou pôrodnou váhou alebo o chorých novorodencov,

starostlivosť o ženy s patologickým gynekologickým alebo pôrodníckym stavom,

úvod do starostlivosti v oblasti medicíny a chirurgie, úvod bude zahŕňať teoretickú inštruktáž a klinickú prax.

Teoretická a technická príprava (časť A študijného program) je vyvážená a koordinovaná s klinickou prípravou (časťou B programu) tak, aby bolo možné vhodným spôsobom nadobudnúť vedomosti a zručnosti spomínané v tejto prílohe.

Klinická inštruktáž prebieha formou prípravy popri práci na nemocničných oddeleniach alebo v iných zdravotníckych zariadeniach schválených príslušnými úradmi alebo orgánmi. Pôrodné asistentky – študentky sa ako súčasť svojej prípravy zúčastňujú na činnostiach na predmetných oddeleniach, pokiaľ tieto činnosti prispievajú k ich príprave. Takisto sa naučia o povinnostiach, ktoré zahŕňajú činnosti pôrodných asistentiek.

5.5.2.   Doklad o formálnych kvalifikáciách pôrodných asistentiek

Štát

Doklad o formálnych kvalifikáciách

Orgán udel'ujúci doklad o kvalifikácii

Názov profesie:

Referenčný dátum

België/Belgique/Belgien

Diploma van vroedvrouw/Diplôme d'accoucheuse

De erkende opleidingsinstituten/Les établissements d'enseignement

De bevoegde Examen- commissie van de Vlaamse Gemeenschap/Le Jury compétent d'enseignement de la Communauté française

Vroedvrouw/Accoucheuse

23. január 1983

Česká republika

1.

Diplom o ukončení studia ve studijním programu ošetřovatelství ve studijním oboru porodní asistentka (bakalář, Bc.)

Vysvědčení o státní závěrečné zkoušce

1.

Vysoká škola zřízená nebo uznaná státem

Porodní asistentka/porodní asistent

1. máj 2004

2.

Diplom o ukončení studia ve studijním oboru diplomovaná porodní asistentka (diplomovaný specialista, DiS.)

Vysvědčení o absolutoriu

2.

Vyšší odborná škola zřízená nebo uznaná státem

Danmark

Bevis for bestået jordemodereksamen

Danmarks jordemoderskole

Jordemoder

23. január 1983

Deutschland

Zeugnis über die staatliche Prüfung für Hebammen und Entbindungspfleger

Staatlicher Prüfungsausschuss

Hebamme

Entbindungspfleger

23. január 1983

Eesti

Diplom ämmaemanda erialal

1.

Tallinna Meditsiinikool

2.

Tartu Meditsiinikool

Ämmaemand

1. máj 2004

Ελλάς

1.

Πτυχίο Τμήματος Μαιευτικής Τεχνολογικών Εκπαιδευτικών Ιδρυμάτων (Τ.Ε.Ι.)

1.

Τεχνολογικά Εκπαιδευτικά Ιδρύματα (Τ.Ε.Ι.)

Μαία

Μαιευτής

23. január 1983

2.

Πτυχίο του Τμήματος Μαιών της Ανωτέρας Σχολής Στελεχών Υγείας και Κοινων. Πρόνοιας (ΚΑΤΕΕ)

2.

ΚΑΤΕΕ Υπουργείου Εθνικής Παιδείας και Θρησκευμάτων

3.

Πτυχίο Μαίας Ανωτέρας Σχολής Μαιών

3.

Υπουργείο Υγείας και Πρόνοιας

España

Título de Matrona

Título de Asistente obstétrico (matrona)

Título de Enfermería obstétrica-ginecológica

Ministerio de Educación y Cultura

Matrona

Asistente obstétrico

1. január 1986

France

Diplôme de sage-femme

L'Etat

Sage-femme

23. január 1983

Ireland

Certificate in Midwifery

An Board Altranais

Midwife

23. január 1983

Italia

Diploma d'ostetrica

Scuole riconosciute dallo Stato

Ostetrica

23. január 1983

Κύπρος

Δίπλωμα στο μεταβασικό πρόγραμμα Μαιευτικής

Νοσηλευτική Σχολή

Εγγεγραμμένη Μαία

1. máj 2004

Latvija

Diploms par vecmātes kvalifikācijas iegūšanu

Māsu skolas

Vecmāte

1. máj 2004

Lietuva

1.

Aukštojo mokslo diplomas, nurodantis suteiktą bendrosios praktikos slaugytojo profesinę kvalifikaciją, ir profesinės kvalifikacijos pažymėjimas, nurodantis suteiktą akušerio profesinę kvalifikaciją

Pažymėjimas, liudijantis profesinę praktiką akušerijoje

1.

Universitetas

Akušeris

1. máj 2004

2.

Aukštojo mokslo diplomas (neuniversitetinės studijos), nurodantis suteiktą bendrosios praktikos slaugytojo profesinę kvalifikaciją, ir profesinės kvalifikacijos pažymėjimas, nurodantis suteiktą akušerio profesinę kvalifikaciją

Pažymėjimas, liudijantis profesinę praktiką akušerijoje

2.

Kolegija

3.

Aukštojo mokslo diplomas (neuniversitetinės studijos), nurodantis suteiktą akušerio profesinę kvalifikaciją

3.

Kolegija

Luxembourg

Diplôme de sage-femme

Ministère de l'éducation nationale, de la formation professionnelle et des sports

Sage-femme

23. január 1983

Magyarország

Szülésznő bizonyítvány

Iskola/főiskola

Szülésznő

1. máj 2004

Malta

Lawrja jew diploma fl- Istudji tal-Qwiebel

Universita’ ta' Malta

Qabla

1. máj 2004

Nederland

Diploma van verloskundige

Door het Ministerie van Volksgezondheid, Welzijn en Sport erkende opleidings-instellingen

Verloskundige

23. január 1983

Österreich

Hebammen-Diplom

Hebammenakademie

Bundeshebammenlehranstalt

Hebamme

1. január 1994

Polska

Dyplom ukończenia studiów wyższych na kierunku położnictwo z tytułem „magister położnictwa“

Instytucja prowadząca kształcenie na poziomie wyższym uznana przez właściwe władze

(Vyššia vzdelávacia inštitúcia uznaná príslušnými orgánmi)

Położna

1. máj 2004

Portugal

1.

Diploma de enfermeiro especialista em enfermagem de saúde materna e obstétrica

1.

Ecolas de Enfermagem

Enfermeiro especialista em enfermagem de saúde materna e obstétrica

1. január 1986

2.

Diploma/carta de curso de estudos superiores especializados em enfermagem de saúde materna e obstétrica

2.

Escolas Superiores de Enfermagem

3.

Diploma (do curso de pós-licenciatura) de especialização em enfermagem de saúde materna e obstétrica

3.

Escolas Superiores de Enfermagem

Escolas Superiores de Saúde

Slovenija

Diploma, s katero se podeljuje strokovni naslov „diplomirana babica/diplomirani babičar“

1.

Univerza

2.

Visoka strokovna šola

diplomirana babica/diplomirani babičar

1. máj 2004

Slovensko

1.

Vysokoškolský diplom o udelení akademického titulu „bakalár z pôrodnej asistencie“ („Bc.“)

2.

Absolventský diplom v študijnom odbore diplomovaná pôrodná asistentka

1.

Vysoká škola

2.

Stredná zdravotnícka škola

Pôrodná asistentka

1. máj 2004

Suomi/ Finland

1.

Kätilön tutkinto/barnmorskeexamen

1.

Terveydenhuoltooppi-laitokset/hälsovårdsläroanstalter

Kätilö/Barnmorska

1. január 1994

2.

Sosiaali- ja terveysalan ammattikorkeakoulututkinto, kätilö (AMK)/yrkeshögskoleexamen inom hälsovård och det sociala området, barnmorska (YH)

2.

Ammattikorkeakoulut/ Yrkeshögskolor

Sverige

Barnmorskeexamen

Universitet eller högskola

Barnmorska

1. január 1994

United Kingdom

Statement of registration as a Midwife on part 10 of the register kept by the United Kingdom Central Council for Nursing, Midwifery and Health visiting

Various

Midwife

23. január 1983

V.6.   Farmaceut

5.6.1.   Študijná príprava farmaceutov:

biológia rastlín a zvierat

fyzika

všeobecná a anorganická chémia

organická chémia

analytická chémia

farmaceutická chémia vrátane analýzy medicínskych produktov

všeobecná a aplikovaná biochémia (lekárska)

anatómia a fyziológia, lekárska terminológia

mikrobiológia

farmakológia a farmakoterapia

farmaceutická technológia

toxikológia

farmakognózia

legislatíva a podľa potreby a etika profesie

Vyváženosť medzi teoretickou a praktickou prípravou kladie pri každom predmete dostatočný dôraz na teóriu s cieľom zachovať univerzitný charakter prípravy.

5.6.2.   Doklad o formálnych kvalifikáciách farmaceutov

Štát

Doklad o formálnych kvalifikáciách

Orgán udel'ujúci doklad o kvalifikácii

Doplňujúce osvedčenie k diplomu

Referenčný dátum

België/Belgique/Belgien

Diploma van apotheker/Diplôme de pharmacien

De universiteiten/Les universités

De bevoegde Examencommissie van de Vlaamse Gemeenschap/Le Jury compétent d'enseignement de la Communauté française

 

1. október 1987

Česká republika

Diplom o ukončení studia ve studijním programu farmacie (magistr, Mgr.)

Farmaceutická fakulta univerzity v České republice

Vysvědčení o státní závěrečné zkoušce

1. máj 2004

Danmark

Bevis for bestået farmaceutisk kandidateksamen

Danmarks Farmaceutiske Højskole

 

1. október 1987

Deutschland

Zeugnis über die Staatliche Pharmazeutische Prüfung

Zuständige Behörden

 

1. október 1987

Eesti

Diplom proviisori õppekava läbimisest

Tartu Ülikool

 

1. máj 2004

Ελλάς

Άδεια άσκησης φαρμακευτικού επαγγέλματος

Νομαρχιακή Αυτοδιοίκηση

 

1. október 1987

España

Título de Licenciado en Farmacia

Ministerio de Educación y Cultura

El rector de una universidad

 

1. október 1987

France

Diplôme d'Etat de pharmacien

Diplôme d'Etat de docteur en pharmacie

Universités

 

1. október 1987

Ireland

Certificate of Registered Pharmaceutical Chemist

 

 

1. október 1987

Italia

Diploma o certificato di abilitazione all'esercizio della professione di farmacista ottenuto in seguito ad un esame di Stato

Università

 

1. november 1993

Κύπρος

Πιστοποιητικό Εγγραφής Φαρμακοποιού

Συμβούλιο Φαρμακευτικής

 

1. máj 2004

Latvija

Farmaceita diploms

Universitātes tipa augstskola

 

1. máj 2004

Lietuva

Aukštojo mokslo diplomas, nurodantis suteiktą vaistininko profesinę kvalifikaciją

Universitetas

 

1. máj 2004

Luxembourg

Diplôme d'Etat de pharmacien

Jury d'examen d'Etat + visa du ministre de l'éducation nationale

 

1. október 1987

Magyarország

Okleveles gyógyszerész oklevél (magister pharmaciae, röv: mag. Pharm)

EG Egyetem

 

1. máj 2004

Malta

Lawrja fil-farmaċija

Universita’ ta' Malta

 

1. máj 2004

Nederland

Getuigschrift van met goed gevolg afgelegd apothekersexamen

Faculteit Farmacie

 

1. október 1987

Österreich

Staatliches Apothekerdiplom

Bundesministerium für Arbeit, Gesundheit und Soziales

 

1. október 1994

Polska

Dyplom ukończenia studiów wyższych na kierunku farmacja z tytułem magistra

1.

Akademia Medyczna

2.

Uniwersytet Medyczny

3.

Collegium Medicum Uniwersytetu Jagiellońskiego

 

1. máj 2004

Portugal

Carta de curso de licenciatura em Ciências Farmacêuticas

Universidades

 

1. október 1987

Slovenija

Diploma, s katero se podeljuje strokovni naziv „magister farmacije/magistra farmacije“

Univerza

Potrdilo o opravljenem strokovnem izpitu za poklic magister farmacije/magistra farmacije

1. máj 2004

Slovensko

Vysokoškolský diplom o udelení akademického titulu „magister farmácie“ („Mgr.“)

Vysoká škola

 

1. máj 2004

Suomi/ Finland

Proviisorin tutkinto/Provisorexamen

Helsingin yliopisto/Helsingfors universitet

Kuopion yliopisto

 

1. október 1994

Sverige

Apotekarexamen

Uppsala universitet

 

1. október 1994

United Kingdom

Certificate of Registered Pharmaceutical Chemist

 

 

1. október 1987

V.7.   Architekt

5.7.1.   Doklad o formálnych kvalifikáciách architektov uznaných podľa článku 46

 Štát

Doklad o formálnych kvalifikáciách

Orgán udeľujúci doklad o kvalifikácii

Orgán udeľujúci doklad o kvalifikácii

Referenčný školský rok

België/ Belgique/ Belgien

1.

Architect/Architecte

2.

Architect/Architecte

3.

Architect

4.

Architect/Architecte

5.

Architect/Architecte

6.

Burgelijke ingenieur-architect

1.

Nationale hogescholen voor architectuur

2.

Hogere-architectuur-instituten

3.

Provinciaal Hoger Instituut voor Architectuur te Hasselt

4.

Koninklijke Academies voor Schone Kunsten

5.

Sint-Lucasscholen

6.

Faculteiten Toegepaste Wetenschappen van de Universiteiten

6.

„Faculté Polytechnique“ van Mons

 

1988/1989

1.

Architecte/Architect

2.

Architecte/Architect

3.

Architect

4.

Architecte/Architect

5.

Architecte/Architect

6.

Ingénieur-civil — architecte

1.

Ecoles nationales supérieures d'architecture

2.

Instituts supérieurs d'architecture

3.

Ecole provinciale supérieure d'architecture de Hasselt

4.

Académies royales des Beaux-Arts

5.

Ecoles Saint-Luc

6.

Facultés des sciences appliquées des universités

6.

Faculté polytechnique de Mons

Danmark

Arkitekt cand. arch.

Kunstakademiets Arkitektskole i København

Arkitektskolen i Århus

 

1988/1989

Deutschland

Diplom-Ingenieur,

Diplom-Ingenieur Univ.

Universitäten (Architektur/Hochbau)

Technische Hochschulen (Architektur/Hochbau)

Technische Universitäten (Architektur/Hochbau)

Universitäten-Gesamthochschulen (Architektur/Hochbau)

Hochschulen für bildende Künste

Hochschulen für Künste

 

1988/1989

Diplom-Ingenieur,

Diplom-Ingenieur FH

Fachhochschulen (Architektur/Hochbau) (16)

Universitäten-Gesamthochschulen (Architektur/Hochbau) bei entsprechenden Fachhochschulstudiengängen

Eλλάς

Δίπλωμα αρχιτέκτονα — μηχανικού

Εθνικό Μετσόβιο Πολυτεχνείο (ΕΜΠ), τμήμα αρχιτεκτόνων — μηχανικών

Αριστοτέλειο Πανεπιστήμο Θεσσαλονίκης (ΑΠΘ), τμήμα αρχιτεκτόνων — μηχανικών της Πολυτεχνικής σχολής

Βεβαίωση που χορηγεί το Τεχνικό Επιμελητήριο Ελλάδας (ΤΕΕ) και η οποία επιτρέπει την άσκηση δραστηριοτήτων στον τομέα της αρχιτεκτονικής

1988/1989

España

Título oficial de arquitecto

Rectores de las universidades enumeradas a continuación:

Universidad Politécnica de Cataluña, Escuelas Técnicas Superiores de Arquitectura de Barcelona o del Vallès;

Universidad Politécnica de Madrid, Escuela Técnica Superior de Arquitectura de Madrid;

Universidad Politécnica de Las Palmas, Escuela Técnica Superior de Arquitectura de Las Palmas;

Universidad Politécnica de Valencia, Escuela Técnica Superior de Arquitectura de Valencia;

Universidad de Sevilla, Escuela Técnica Superior de Arquitectura de Sevilla;

Universidad de Valladolid, Escuela Técnica Superior de Arquitectura de Valladolid;

Universidad de Santiago de Compostela, Escuela Técnica Superior de Arquitectura de La Coruña;

Universidad del País Vasco, Escuela Técnica Superior de Arquitectura de San Sebastián;

Universidad de Navarra, Escuela Técnica Superior de Arquitectura de Pamplona;

Universidad de Alcalá de Henares, Escuela Politécnica de Alcalá de Henares;

Universidad Alfonso X El Sabio, Centro Politécnico Superior de Villanueva de la Cañada;

Universidad de Alicante, Escuela Politécnica Superior de Alicante;

Universidad Europea de Madrid;

Universidad de Cataluña, Escuela Técnica Superior de Arquitectura de Barcelona;

Universidad Ramón Llull, Escuela Técnica Superior de Arquitectura de La Salle;

Universidad S.E.K. de Segovia, Centro de Estudios Integrados de Arquitectura de Segovia;

Universidad de Granada, Escuela Técnica Superior de Arquitectura de Granada.

 

1988/1989

1999/2000

1999/2000

1997/1998

1998/1999

1999/2000

1998/1999

1999/2000

1994/1995

France

1.

Diplôme d'architecte DPLG, y compris dans le cadre de la formation professionnelle continue et de la promotion sociale.

1.

Le ministre chargé de l'architecture

 

1988/1989

2.

Diplôme d'architecte ESA

2.

Ecole spéciale d'architecture de Paris

3.

Diplôme d'architecte ENSAIS

3.

Ecole nationale supérieure des arts et industries de Strasbourg, section architecture

Ireland

1.

Degree of Bachelor of Architecture (B.Arch. NUI)

1.

National University of Ireland to architecture graduates of University College Dublin

 

1988/1989

2.

Degree of Bachelor of Architecture (B.Arch.)

(Previously, until 2002Degree standard diploma in architecture (Dip. Arch)

2.

Dublin Institute of Technology, Bolton Street, Dublin

(College of Technology, Bolton Street, Dublin)

3.

Certificate of associateship (ARIAI)

3.

Royal Institute of Architects of Ireland

4.

Certificate of membership (MRIAI)

4.

Royal Institute of Architects of Ireland

Italia

Laurea in architettura

Università di Camerino

Università di Catania — Sede di Siracusa

Università di Chieti

Università di Ferrara

Università di Firenze

Università di Genova

Università di Napoli Federico II

Università di Napoli II

Università di Palermo

Università di Parma

Università di Reggio Calabria

Università di Roma „La Sapienza“

Universtià di Roma III

Università di Trieste

Politecnico di Bari

Politecnico di Milano

Politecnico di Torino

Istituto universitario di architettura di Venezia

Diploma di abilitazione all'esercizo indipendente della professione che viene rilasciato dal ministero della Pubblica istruzione dopo che il candidato ha sostenuto con esito positivo l'esame di Stato davanti ad una commissione competente

1988/1989

Laurea in ingegneria edile — architettura

Università dell'Aquilla

Università di Pavia

Università di Roma„La Sapienza“

Diploma di abilitazione all'esercizo indipendente della professione che viene rilasciato dal ministero della Pubblica istruzione dopo che il candidato ha sostenuto con esito positivo l'esame di Stato davanti ad una commissione competente

1998/1999

Laurea specialistica in ingegneria edile — architettura

Università dell'Aquilla

Università di Pavia

Università di Roma „La Sapienza“

Università di Ancona

Università di Basilicata — Potenza

Università di Pisa

Università di Bologna

Università di Catania

Università di Genova

Università di Palermo

Università di Napoli Federico II

Università di Roma — Tor Vergata

Università di Trento

Politecnico di Bari

Politecnico di Milano

Diploma di abilitazione all'esercizo indipendente della professione che viene rilasciato dal ministero della Pubblica istruzione dopo che il candidato ha sostenuto con esito positivo l'esame di Stato davanti ad una commissione competente

2003/2004

Laurea specialistica quinquennale in Architettura

Laurea specialistica quinquennale in Architettura

Laurea specialistica quinquennale in Architettura

Laurea specialistica in Architettura

Prima Facoltà di Architettura dell'Università di Roma „La Sapienza“

Università di Ferrara

Università di Genova

Università di Palermo

Politecnico di Milano

Politecnico di Bari

Università di Roma III

Università di Firenze

Università di Napoli II

Politecnico di Milano II

Diploma di abilitazione all'esercizo indipendente della professione che viene rilasciato dal ministero della Pubblica istruzione dopo che il candidato ha sostenuto con esito positivo l'esame di Stato davanti ad una commissione competente

Diploma di abilitazione all'esercizo indipendente della professione che viene rilasciato dal ministero della Pubblica istruzione dopo che il candidato ha sostenuto con esito positivo l'esame di Stato davanti ad una commissione competente

Diploma di abilitazione all'esercizo indipendente della professione che viene rilasciato dal ministero della Pubblica istruzione dopo che il candidato ha sostenuto con esito positivo l'esame di Stato davanti ad una commissione competente

Diploma di abilitazione all'esercizo indipendente della professione che viene rilasciato dal ministero della Pubblica istruzione dopo che il candidato ha sostenuto con esito positivo l'esame di Stato davanti ad una commissione competente

1998/1999

1999/2000

2003/2004

2004/2005

Nederland

1.

Het getuigschrift van het met goed gevolg afgelegde doctoraal examen van de studierichting bouwkunde, afstudeerrichting architectuur

1.

Technische Universiteit te Delft

Verklaring van de Stichting Bureau Architectenregister die bevestigt dat de opleiding voldoet aan de normen van artikel 46.

1988/1989

2.

Het getuigschrift van het met goed gevolg afgelegde doctoraal examen van de studierichting bouwkunde, differentiatie architectuur en urbanistiek

2.

Technische Universiteit te Eindhoven

3.

Het getuigschrift hoger beroepsonderwijs, op grond van het met goed gevolg afgelegde examen verbonden aan de opleiding van de tweede fase voor beroepen op het terrein van de architectuur, afgegeven door de betrokken examencommissies van respectievelijk:

de Amsterdamse Hogeschool voor de Kunsten te Amsterdam

de Hogeschool Rotterdam en omstreken te Rotterdam

de Hogeschool Katholieke Leergangen te Tilburg

de Hogeschool voor de Kunsten te Arnhem

de Rijkshogeschool Groningen te Groningen

de Hogeschool Maastricht te Maastricht

 

Österreich

1.

Diplom-Ingenieur, Dipl.-Ing.

1.

Technische Universität Graz (Erzherzog-Johann-Universität Graz)

 

1998/1999

2.

Dilplom-Ingenieur, Dipl.-Ing.

2.

Technische Universität Wien

3.

Diplom-Ingenieur, Dipl.-Ing.

3.

Universität Innsbruck (Leopold-Franzens-Universität Innsbruck)

4.

Magister der Architektur, Magister architecturae, Mag. Arch.

4.

Hochschule für Angewandte Kunst in Wien

5.

Magister der Architektur, Magister architecturae, Mag. Arch.

5.

Akademie der Bildenden Künste in Wien

6.

Magister der Architektur, Magister architecturae, Mag. Arch.

6.

Hochschule für künstlerishe und industrielle Gestaltung in Linz

Portugal

Carta de curso de licenciatura em Arquitectura

Para os cursos iniciados a partir do ano académico de 1991/92

Faculdade de arquitectura da Universidade técnica de Lisboa

Faculdade de arquitectura da Universidade do Porto

Escola Superior Artística do Porto

Faculdade de Arquitectura e Artes da Universidade Lusíada do Porto

 

1988/1989

1991/1992

Suomi/Finland

Arkkitehdin tutkinto/Arkitektexamen

Teknillinen korkeakoulu /Tekniska högskolan (Helsinki)

Tampereen teknillinen korkeakoulu/Tammerfors

tekniska högskola

Oulun yliopisto/Uleåborgs universitet

 

1998/1999

Sverige

Arkitektexamen

Chalmers Tekniska Högskola AB

Kungliga Tekniska Högskolan

Lunds Universitet

 

1998/1999

United Kingdom

1.

Diplomas in architecture

1.

Universities

Colleges of Art

Schools of Art

Certificate of architectural education, issued by the Architects Registration Board.

The diploma and degree courses in architecture of the universities, schools and colleges of art should have met the requisite threshold standards as laid down in Article 46 of this Directive and in Criteria for validation published by the Validation Panel of the Royal Institute of British Architects and the Architects Registration Board.

EU nationals who possess the Royal Institute of British Architects Part I and Part II certificates, which are recognised by ARB as the competent authority, are eligible. Also EU nationals who do not possess the ARB-recognised Part I and Part II certificates will be eligible for the Certificate of Architectural Education if they can satisfy the Board that their standard and length of education has met the requisite threshold standards of Article 46 of this Directive and of the Criteria for validation.

1988/1989

2.

Degrees in architecture

2.

Universities

 

3.

Final examination

3.

Architectural Association

 

4.

Examination in architecture

4.

Royal College of Art

 

5.

Examination Part II

5.

Royal Institute of British Architects

 


(1)  1. januára 1983

(2)  1. januára 1983

(3)  1. augusta 1987 okrem osôb, ktoré štúdium začali pred týmto dňom

(4)  31. decembra 1971

(5)  31. októbra 1999

(6)  doklad o kvalifikácii sa už neudel'uje za štúdium začínajúce neskôr ako 5. marca 1982

(7)  9. júla 1984

(8)  3. decembra 1971

(9)  31. októbra 1993

(10)  Doklad o kvalifikácii sa už neudel'uje za štúdium začínajúce neskôr ako 5. marca 1982

(11)  8. júla 1984

(12)  1. januára 1983, okrem osôb, ktoré začali odbornú prípravu pred týmto dátumom a ukončili ju do konca roka 1988

(13)  31. decembra 1994

(14)  1. januára 1983

(15)  Odborná príprava ukončená udelením dokladu o formálnej kvalifikácii špecialistu na dentálnu, ústnu a maxilofaciálnu chirurgiu (základná lekárska a stomatologická odborná príprava) predpokladá ukončenie a potvrdenie základnej lekárskej odbornej prípravy (článok 24) a okrem toho ukončenie a potvrdenie základnej odbornej prípravy zubného lekára (článok 34).

(16)  Diese Diplome sind je nach Dauer der durch sie abgeschlossenen Ausbildung gemäß Artikel 47 Absatz 1 anzuerkennen.


PRÍLOHA VI

Nadobudnuté práva vzťahujúce sa na povolania podliehajúce uznávaniu na základe koordinácie minimálnych podmienok prípravy

6.   Doklad o formálnych kvalifikáciách architektov využívajúcich nadobudnuté práva podľa článku 49 ods. 1

Štát

Doklad o formálnych kvalifikáciách

Referenčný školský rok

België/Belgique/Belgien

diplomy, ktoré udelili vyššie štátne školy architektúry alebo vyššie štátne inštitúty architektúry (architecte-architect),

diplomy, ktoré udelila vyššia provincionálna škola architektúry v Hasselte (architect),

diplomy, ktoré udelili Král'ovské akadémie výtvarných umení (architecte — architect),

diplomy, ktoré udelili „écoles Saint-Luc“ (architecte — architect),

univerzitné diplomy v odbore stavebníctva, doplnené osvedčením o stáži, ktoré udelilo združenie architektov, oprávňujúce držitel'a používat' profesijný titul architekta (architecte — architect),

diplomy z architektúry, ktoré udelili ústredné alebo štátne skúšobné komisie pre architektov (architecte — architect),

diplomy v odbore stavebníctva/architektúry a diplomy v odbore architektúry/inžinierstva, ktoré udelili univerzitné fakulty aplikovaných vied a Polytechnická fakulta v Mons (ingénieur — architecte, ingénieur-architect)

1987/1988

Česká republika

Diplomy udel'ované fakultami „České vysoké učení technické“ (Česká technická univerzita v Prahe):

„Vysoká škola architektury a pozemního stavitelství“ (Vysoká škola architektúry a pozemného stavitel'stva) (do roku 1951),

„Fakulta architektury a pozemního stavitelství“ (Fakulta architektúry a pozemného stavitel'stva) (od roku 1951 do roku 1960),

„Fakulta stavební“ (Stavebná fakulta) (od roku 1960) v študijných odboroch: pozemné stavby a konštrukcie, pozemné stavby, pozemné stavby a architektúra, architektúra (vrátane urbanizmu a územného plánovania), občianske stavby a stavby pre priemyselnú a pol'nohospodársku výrobu alebo v študijnom programe stavebného inžinierstva v študijnom odbore pozemné stavby a architektúra,

„Fakulta architektury“ (Fakulta architektúry) (od roku 1976) v študijných odboroch: architektúra, urbanizmus a územné plánovanie alebo v študijnom programe: architektúra a urbanizmus v študijných odboroch: architektúra, teória architektonickej tvorby, urbanizmus a územné plánovanie, dejiny architektúry a rekonštrukcia pamiatok alebo architektúra a pozemné stavby,

Diplomy, ktoré udelila „Vysoká škola technická Dr. Edvarda Beneše“ (do roku 1951) v oblasti architektúry a stavebníctva,

Diplomy, ktoré udelila „Vysoká škola stavitelství v Brně“ (od roku 1951 do roku 1956) v oblasti architektúry a stavebníctva,

Diplomy, ktoré udelilo „Vysoké učení technické v Brně“, „Fakulta architektury“ (Fakulta architektúry) (od roku 1956) v študijnom odbore architektúra a urbanizmus alebo „Fakulta stavební“ (Stavebná fakulta) v študijnom odbore stavebníctvo,

Diplomy, ktoré udelila „Vysoká škola báňská — Technická univerzita Ostrava“, „Fakulta stavební“ (Stavebná fakulta) (od roku 1997) v študijnom odbore konštrukcie a architektúra alebo v študijnom odbore stavebné inžinierstvo,

Diplomy, ktoré udelila „Technická univerzita v Liberci“, „Fakulta architektury“ (Fakulta architektúry) (od roku 1994) v študijnom programe architektúra a urbanizmus v študijnom odbore architektúra,

Diplomy, ktoré udelila „Akademie výtvarných umění v Praze“ v programe výtvarných umení v študijnom odbore architektonická tvorba,

Diplomy, ktoré udelila „Vysoká škola umělecko-průmyslová v Praze“ v programe výtvarných umení v študijnom odbore architektúra,

Osvedčenie o autorizácii, ktoré udelila „Česká komora architektů“ bez špecifikácie odboru alebo v odbore stavebníctva

2006/2007

Danmark

diplomy, ktoré udelili štátne školy architektúry v Kodani a Aarhuse (architekt),

osvedčenie o registrácii, ktoré vydala Rada architektov podl'a zákona č. 202 z 28. mája 1975 (registeret arkitekt),

diplomy udelené vyššími školami stavitel'stva (bygningskonstruktoer), doplnené osvedčením od príslušných orgánov, ktoré potvrdzuje, že daná osoba úspešne vykonala skúšku formálnych kvalifikácií, ktorá zahŕňa vyhodnotenie projektov pripravených a realizovaných kandidátom v priebehu šiestich rokov aktívneho vykonávania činností spomínaných v článku 48 tejto smernice.

1987/1988

Deutschland

diplomy, ktoré udelili vyššie ústavy výtvarných umení (Dipl.-Ing., Architekt (HfbK),

diplomy, ktoré udelili katedry architektúry (Architektur/Hochbau) škôl typu „Technische Hochschulen“, technických univerzít, univerzít, a pokial' sa tieto inštitúcie zlúčili do „Gesamthochschulen“, tak katedry architektúry škôl typu „Gesamthochschulen“ (Dipl.-Ing. a akýkol'vek iný titul, ktorý sa neskôr ustanoví pre držitel'ov takýchto diplomov),

diplomy, ktoré udelili katedry architektúry (Architektur/Hochbau) škôl typu „Fachhochschulen“, a pokial' sa tieto inštitúcie zlúčili do „Gesamthochschulen“, tak katedry architektúry (Architektur/Hochbau) škôl typu „Gesamthochschulen“, v prípade štúdia trvajúpceho menej ako štyri roky, avšak najmenej tri roky doplnené potvrdením o štvorročnej odbornej praxi v Nemeskej spolkovej republike, ktoré vydá odborný orgán v súlade s článkom 47 ods. 1 (Ingenieur grad. a akýkol'vek iný titul, ktorý sa neskôr ustanoví pre držitel'ov takýchto diplomov),

diplomy (Prüfungszeugnisse) udelené pred 1. januárom 1973 katedrami architektúry škôl typu „Ingenieurschulen“ a „Werkkunstschulen“, doplnené osvedčením od príslušných orgánov, ktoré potvrdzuje, že daná osoba úspešne vykonala skúšku formálnych kvalifikácií, ktorá zahŕňa vyhodnotenie projektov pripravených a realizovaných kandidátom v priebehu najmenej šiestich rokov aktívneho vykonávania činností spomínaných v článku 48 tejto smernice.

1987/1988

Eesti

diplom arhitektuuri erialal, väljastatud Eesti Kunstiakadeemia arhitektuuri teaduskonna poolt alates 1996. aastast (diplom v architektonických štúdiách, ktorý udelila Fakulta architektúry Estónskej akadémie umení od roku 1996), väljastatud Tallinna Kunstiülikooli poolt 1989-1995 aastal (ktorý udelila Talinská umelecká univerzita v rokoch 1989 - 1995), väljastatud Eesti NSV Riikliku Kunstiinstituudi poolt 1951-1988 (ktorý udelil Štátny umelecký inštitút Estónskej SSR v rokoch 1951 - 1988)

2006/2007

Eλλάς

diplomy z odboru stavitel'stvo/architektúra udelené školou Metsovion Polytechnion v Aténach, spolu s osvedčením vydaným Gréckou technickou komorou, ktorým sa udel'uje právo vykonávat' činnost' v oblasti architektúry,

diplomy z odboru stavitel'stvo/architektúra udelené školou Aristotelion Panepistimion v Solúne, spolu s osvedčením vydaným Gréckou technickou komorou, ktorým sa udel'uje právo vykonávat' činnost' v oblasti architektúry,

diplomy z odboru stavitel'stvo/pozemné stavby udelené školou Metsovion Polytechnion v Aténach, spolu s osvedčením vydaným Gréckou technickou komorou, ktorým sa udel'uje právo vykonávat' činnost' v oblasti architektúry,

diplomy z odboru stavitel'stvo/pozemné stavby udelené školou Aristotelion Panepistimion v Solúne, spolu s osvedčením vydaným Gréckou technickou komorou, ktorým sa udel'uje právo vykonávat' činnost' v oblasti architektúry,

diplomy z odboru stavitel'stvo/pozemné stavby udelené školou Panepistimion Thrakis, spolu s osvedčením vydaným Gréckou technickou komorou, ktorým sa udel'uje právo vykonávat' činnost' v oblasti architektúry,

diplomy z odboru stavitel'stvo/pozemné stavby udelené školou Panepistimion Patron, spolu s osvedčením vydaným Gréckou technickou komorou, ktorým sa udel'uje právo vykonávat' činnost' v oblasti architektúry,

1987/1988

España

oficiálna formálna kvalifikácia architekta (título oficial de arquitecto) udelená ministerstvom školstva a vedy alebo univerzitou,

1987/1988

France

vládny diplom z odboru architektúra udel'ovaný ministerstvom školstva do roku 1959, a následne ministerstvom kultúry (architecte DPLG),

diplomy, ktoré udelila „Ecole spéciale d'architecture“ (architecte DESA),

diplomy, ktoré od roku 1955 udelila „Ecole nationale supérieure des arts et industries de Strasbourg“ (bývalá „Ecole nationale d'ingénieurs de Strasbourg“), katedra architektúry (architecte ENSAIS)

1987/1988

Ireland

titul Bachelor of Architecture (bakalára architektúry) ktorá udelila National University of Ireland (B Arch (NUI)) absolventom architektúry na University College, Dublin,

diplom o udelení štandardného titulu v odbore architektúry, ktorý udelila College of Technology, Bolton Street, Dublin (Dipl. Arch.),

osvedčenie o združení v Royal Institute of Architects of Ireland (ARIAI),

osvedčenie o členstve v Royal Institute of Architects of Ireland (MRIAI),

1987/1988

Italia

diplomy „laurea in architettura“, ktoré udelili univerzity, polytechnické inštitúty a vyššie inštitúty architektúry v Benátkach a Reggio Calabria, doplnené diplomom oprávňujúcim držitel'a vykonávat' samostatne povolanie architekta, ktoré udel'uje minister školstva po tom, ako kandidát úspešne zloží štátnu skúšku pred príslušnou komisiou, ktorá ho oprávňuje samostatne vykonávat' povolanie architekta (dott. Architetto),

diplomy „laurea in ingegneria“ z oblasti pozemného stavitel'stva, ktoré udelili univerzity a polytechnické inštitúty, doplnené diplomom oprávňujúcim držitel'a vykonávat' samostatne povolanie v odbore architektúry, ktoré udel'uje minister školstva po tom, ako kandidát úspešne zloží štátnu skúšku pred príslušnou komisiou, ktorá ho oprávňuje samostatne vykonávat' povolanie (dott. Ing. Architetto alebo dott. Ing. In ingegneria civile)

1987/1988

Κύπρος

Βεβαίωση Εγγραφής στο Μητρώο Αρχιτεκτόνων που εκδίδεται από το Επιστημονικό και Τεχνικό Επιμελητήριο Κύπρου (osvedčenie o zápise v Zozname architektov vedenom Cyperskou vedeckou a technickou komorou (ETEK))

2006/2007

Latvija

„Arhitekta diploms“ ko izsniegusi Latvijas Valsts Universitātes Inženierceltniecības fakultātes Arhitektūras nodaļa līdz 1958.gadam, Rīgas Politehniskā Institūta Celtniecības fakultātes Arhitektūras nodaļa no 1958 gada līdz 1991.gadam, Rīgas Tehniskās Universitātes Arhitektūras fakultāte kopš 1991. gada, un „Arhitekta prakses sertifikāts“, ko izsniedz Latvijas Arhitektu savienība („diplom architekta“, ktorý udelil odbor architektúry Fakulty stavebného inžinierstva Lotyšskej štátnej univerzity do roku 1958, odbor architektúry Fakulty stavebného inžinierstva Rižského polytechnického inštitútu v rokoch 1958 - 1991, Fakulta architektúry Rižskej technickej univerzity od roku 1991, a osvedčenie o zápise Združením architektov Lotyšska)

2006/2007

Lietuva

diplomy inžinier architekt/architekt, ktoré udelil Kauno politechnikos institutas do roku 1969 (inžinierius architektas/architektas),

diplomy architekt/bakalár architektúry/magister architektúry, ktoré udelilaVilnius inžinerinis statybos institutas do roku 1990, Vilniaus technikos universitetas do roku 1996, Vilnius Gedimino technikos universitetas od roku 1996 (architektas/architektūros bakalauras/architektūros magistras),

diplomy pre odborníka, ktorý ukončil štúdium architektúry/bakalár architektúry/magister architektúry, ktoré udelil LTSR Valstybinis dailës institutas do 1990; Vilniaus dailës akademija od roku 1990 (architektūros kursas/architektūros bakalauras/architektūros magistras),

diplomy bakalár architektúry/magister architektúry, ktoré udelil Kauno technologijos universitetas od roku 1997 (architektūros bakalauras/architektūros magistras),

Všetky tieto diplomy musia byt' doplnené osvedčením vydaným atestačnou komisiou, ktorým sa udel'uje právo vykonávat' činnosti v oblasti architektúry (atestovaný architekt/Atestuotas architektas)

2006/2007

Magyarország

diplom „okleveles építészmérnök“ (diplom v architektúre, magister architektonických vied), ktorý udelili univerzity,

diplom „okleveles építész tervező művész“ (diplom magistra vied v oblasti architektúry a stavebného inžinierstva), ktorý udelili univerzity

2006/2007

Malta

Perit: Lawrja ta' Perit, ktorý udelila Universita’ ta' Malta a ktorý oprávňuje k registrácii ako Perit

2006/2007

Nederland

osvedčenie potvrdzujúce, že držitel' úspešne vykonal absolventskú skúšku z architektúry, ktoré udel'ujú katedry architektúry technických vysokých škôl v Delfte alebo Eindhovene (bouwkundig ingenieur),

diplomy, ktoré udelili štátom uznané architektonické akadémie (architect),

diplomy, ktoré udelili do roku 1971 bývalé vysoké školy architektúry (Hoger Bouwkunstonderricht) (architect HBO),

diplomy, ktoré udelili do roku 1970 bývalé vysoké školy architektúry (voortgezet Bouwkunstonderricht) (architect VBO),

osvedčenie potvrdzujúce, že daná osoba úspešne vykonala skúšku organizovanú Radou architektov z „Bond van Nederlandse Architecten“ (Komora holandských architektov, BNA) (architect),

diplomy udelené „Stichting Instituut voor Architectuur“ (Nadáciou „Inštitút architektúry“) (IVA), pri ukončení štúdia organizovaného touto nadáciou a trvajúceho najmenej šytri roky (architect), doplnené osvedčením od príslušných orgánov, ktoré potvrdzuje, že daná osoba úspešne vykonala skúšku formálnych kvalifikácií, ktorá zahŕňa vyhodnotenie projektov pripravených a realizovaných kandidátom v priebehu najmenej šiestich rokov aktívneho vykonávania činností spomínaných v článku 44 tejto smernice,

osvedčenie vydané príslušnými orgánmi, ktoré potvrdzuje, že daná osoba pred 5. augustom 1985 úspešne vykonala skúšku 'Kandidaat in de bouwkunde' organizovanú technickými vysokými školami v Delfte alebo Eindhove, a že v priebehu najmenej piatich rokov priamo predchádzajúcich tomuto dátumu vykonávala architektonické činnosti, ktorých charakter a význam zaručuje v súlade s holandskými požiadavkami, že osoba je spôsobilá vykonávat' tieto činnosti (architect),

osvedčenie vydané príslušnými orgánmi len pre osoby, ktoré pred 5. augustom 1985 dosiahli '40 rokov veku, ktoré potvrdzuje, že daná osoba v priebehu najmenej piatich rokov priamo predchádzajúcich tomuto dátumu vykonávala architektonické činnosti, ktorých charakter a význam zaručuje v súlade s holandskými požiadavkami, že osoba je spôsobilá vykonávat' tieto činnosti (architect),

osvedčenia spomínané v siedmej a ôsmej zarážke sa už nemusia uznávat' odo dňa nadobudnutia platnosti zákonov a predpisov v Holandsku, ktorými sa riadi prístup k výkonu a výkon architektonických činností pod profesijným titulom architekta, pokial' v zmysle týchto predpisov dané osvedčenia neoprávňuju na prístup k výkonu týchto činnosti pod daným profesijným titulom

1987/1988

Österreich

diplomy, ktoré udelili Technologické univerzity vo Viedni a Grazi a Univerzita v Innsbrucku, fakulty stavitel'stva - inžinierstva („Bauingenieurwesen“) a architektúry („Architektur“), v študijných odboroch architektúra, stavitel'stvo-inžinierstvo („Bauingenieurwesen“), stavitel'stva („Hochbau“) a „Wirtschaftsingenieurwesen — Bauwesen“),

diplomy, ktoré udelila Univerzita pre „Bodenkultur“ v študijných odboroch „Kulturtechnik und Wasserwirtschaft“,

diplomy, ktoré udelila Univerzitná vysoká škola aplikovaného umenia vo Viedni v odbore architektonických štúdií,

diplomy, ktoré udelila Akadémia výtvarných umení vo Viedni v odbore architektonických štúdií,

diplomy diplomovaných inžinierov (Ing.), ktoré udelili vyššie technické školy alebo technické stavebné vysoké školy, plus licencia „Baumeister“, ktorá potvrdzuje najmenej šest' rokov odbornej praxe v Rakúsku, podmienená skúškou,

diplomy, ktoré udelila Univerzitná vysoká škola umeleckej a priemyselnej prípravy v Linzi v odbore architektonických štúdií,

osvedčenia o kvalifikácii stavebného inžiniera alebo inžinierskeho konzultanta v oblasti stavitel'stva („Hochbau“, „Bauwesen“, „Wirtschaftsingenieurwesen — Bauwesen“, „Kulturtechnik und Wasserwirtschaft“) v súlade so zákonom o stavebných technikoch (Ziviltechnikergesetz, BGBl. č. 156/1994)

1997/1998

Polska

diplomy, ktoré udelili fakulty architektúry:

Varšavskej technickej univerzity, Fakulta architektúry vo Varšave (Politechnika Warszawska, Wydział Architektury); odborný titul architekta: inżynier architekt, magister nauk technicznych; inżynier architekt; inżyniera magistra architektury; magistra inżyniera architektury; magistra inżyniera architekta; magister inżynier architekt (od roku 1945 do roku 1948 titul: inżynier architekt, magister nauk technicznych; od roku 1951 do roku 1964 titul: inżynier architekt; od roku 1954 do 1957 druhý stupeň, titul: inżyniera magistra architektury; od roku 1957 do roku 1959 titul: inżyniera magistra architektury; od roku 1959 do roku 1964: titul: magistra inżyniera architektury; od roku 1964 do roku 1982, titul: magistra inżyniera architekta; od roku 1983 do roku 1990, titul: magister inżynier architekt; od roku 1991 titul: magistra inżyniera architekta),

Krakovskej technickej univerzity, fakulta architektúry v Krakove (Politechnika Krakowska, Wydział Architektury); odborný titul architekta: magister inżynier architekt (od roku 1945 do roku 1953 Banícka a metalurgická univerzita, Polytechnická fakulta architektúry - Akademia Górniczo-Hutnicza, Politechniczny Wydział Architektury),

Vroclavskej technickej univerzity, fakulta architektúry vo Vroclavi (Politechnika Wrocławska, Wydział Architektury); odborný titul architekta: inżynier architekt, magister nauk technicznych; magister inżynier architektury; magister inżynier architekt (od roku 1949 do roku 1964 titul: inżynier architekt, magister nauk technicznych; od roku 1956 do roku 1964 titul: magister inżynier architekt; od roku 1964 titul: magister inżynier architekt),

Sliezskej technickej univerzity, Fakulta architektúry v Gliwiciach (Politechnika Śląska, Wydział Architektury); odborný titul architekta: inżynier architekt; magister inżynier architekt (od roku 1945 do roku 1955 Fakulta inžinierstva a stavebníctva - Wydział Inżynieryjno-Budowlany, titul: inżynier architekt; od roku 1961 do roku 1969 Fakulta priemyselných stavieb a všeobecného inžinierstva - Wydział Budownictwa Przemysłowego i Ogólnego, titul: magister inżynier architekt; od roku 1969 do roku 1976 Fakulta stavebného inžinierstva a architektúry - Wydział Budownictwa i Architektury, titul: magister inżynier architekt; od roku 1977 Fakulta architektúry - Wydział Architektury, titul: magister inżynier architekt a od roku 1995 titul: inżynier architekt),

Poznaňskej technickej univerzity, Fakulta architektúry v Poznani (Politechnika Poznańska, Wydział Architektury); odborný titul architekta: inżynier architektury; inżynier architekt; magister inżynier architekt (od roku 1945 do roku 1955 Inžinierska škola, fakulta architektúry - Szkoła Inżynierska, Wydział Architektury, titul: inżynier architektury; od roku 1978 titul: magister inżynier architekt a od roku 1999 titul: inżynier architekt),

Gdanskej technickej univerzity, Fakulta architektúry v Gdansku (Politechnika Gdańska, Wydział Architektury); odborný titul architekta: magister inżynier architekt (od roku 1945 do roku 1969 fakulta architektúry - Wydział Architektury, od roku 1969 do roku 1971 Fakulta stavebného inžinierstva a architektúry - Wydział Budownictwa i Architektury, od roku 1971 do roku 1981 Inštitút architektúry a urbanistického plánovania - Instytut Architektury i Urbanistyki, od roku 1981 fakulta architektúry - Wydział Architektury),

Bialystockej technickej univerzity, Fakulty architektúry v Bialystoku (Politechnika Białostocka, Wydział Architektury); odborný titul architekta: magister inżynier architekt (od roku 1975 do roku 1989 Ústav architektúry - Instytut Architektury);

Lodžskej technickej univerzity, Fakulty stavebného inžinierstva, architektúry a environmentálneho inžinierstva v Lodži (Politechnika Łódzka, Wydział Budownictwa, Architektury i Inżynierii Środowiska); odborný titul architekta: inżynier architekt; magister inżynier architekt (od roku 1973 do roku 1993 Fakulta stavebného inžinierstva a architektúry - Wydział Budownictwa i Architektury a od roku 1992 Fakulta stavebného inžinierstva, architektúry a environmentálneho inžinierstva - Wydział Budownictwa, Architektury i Inżynierii Środowiska, titul: od roku 1973 do roku 1978 titul: inżynier architekt, od roku 1978 titul: magister inżynier architekt),

Štetínskej technickej univerzity, Fakulty stavebného inžinierstva a architektúry v Štetíne (Politechnika Szczecińska, Wydział Budownictwa i Architektury); odborný titul architekta: inżynier architekt; magister inżynier architekt (od roku 1948 do roku 1954 Vysoká inžinierska škola, Fakulta architektúry - Wyższa Szkoła Inżynierska, Wydział Architektury, titul: inżynier architekt, od roku 1970 titul: magister inżynier architekt a od roku 1998 titul: inżynier architekt),

všetky tieto diplomy musia byt' doplnené osvedčením o členstve vydaným príslušnou regionálnou komorou architektov v Pol'sku, ktorým sa udel'uje právo vykonávat' činnosti v oblasti architektúry v Pol'sku,

2006/2007

Portugal

diplom „diploma do curso especial de arquitectura“, ktorý udelili školy výtvarného umenia v Lisabone a Porte;

diplom architekta „diploma de arquitecto“, ktorý udelili školy výtvarného umenia v Lisabone a Porte,

diplom „diploma do curso de arquitectura“, ktorý udelili vyššie školy výtvarného umenia v Lisabone a Porte,

diplom „diploma de licenciatura em arquitectura“, ktorý udelila vyššia škola výtvarného umenia v Lisabone,

diplom „carta de curso de licenciatura em arquitectura“, ktorý udelila Technická univerzita v Lisabone a Univerzita v Porte,

univerzitný diplom zo stavitel'stva (licenciatura em engenharia civil), ktorý udelil Vyšší technický ústav Technickej univerzity v Lisabone,

univerzitný diplom zo stavitel'stva (licenciatura em engenharia civil), ktorý udelila Fakulta inžinierstva (de Engenharia) Univerzity v Porte,

univerzitný diplom zo stavitel'stva (licenciatura em engenharia civil), ktorý udelila Fakulta prírodných vied a technológií Univerzity v Coimbre,

univerzitný diplom zo stavitel'stva, výroby (licenciatura em engenharia civil, produção), ktorý udelila Univerzita v Minho

1987/1988

Slovenija

„univerzitetni diplomirani inženir arhitekture/univerzitetna diplomirana inženirka arhitekture“ (univerzitný diplom v architektúre), ktorý udelila fakulta architektúry, doplnený právne uznaným osvedčením príslušného orgánu v oblasti architektúry, ktorým sa udel'uje právo vykonávat' činnosti v oblasti architektúry,

univerzitný diplom, ktorý udelili technické fakulty, ktorým sa udel'uje titul „univerzitetni diplomirani inženir (univ.dipl.inž.)/univerzitetna diplomirana inženirka“ doplnený právne uznaným osvedčením príslušného orgánu v oblasti architektúry, ktorým sa udel'uje právo vykonávat' činnosti v oblasti architektúry,

2006/2007

Slovensko

diplom v študijnom odbore architektúra a pozemné stavitel'stvo, ktorý udelila Slovenská vysoká škola technická v Bratislave v rokoch 1950 až 1952 (titul: Ing.)

diplom v študijnom odbore architektúra, ktorý udelila Fakulta architektúry a pozemného stavitel'stva, Slovenská vysoká škola technická v Bratislave v rokoch 1952 až 1960 (titul: Ing. arch.),

diplom v študijnom odbore pozemné stavitel'stvo, ktorý udelila Fakulta architektúry a pozemného stavitel'stva, Slovenská vysoká škola technická v Bratislave v rokoch 1952 až 1960 (titul: Ing.)

diplom v študijnom odbore architektúra, ktorý udelila Stavebná fakulta, Slovenská vysoká škola technická v Bratislave v rokoch 1961 až 1976 (titul: Ing.),

diplom v študijnom odbore pozemné stavby, ktorý udelila Stavebná fakulta, Slovenská vysoká škola technická v Bratislave v rokoch 1961 až 1976 (titul: Ing.)

diplom v študijnom odbore architektúra, ktorý udelila Fakulta architektúry, Slovenská vysoká škola technická v Bratislave od roku 1977 (titul: Ing. arch.),

diplom v študijnom odbore urbanizmus, ktorý udelila Fakulta architektúry, Slovenská vysoká škola technická v Bratislave od roku 1977 (titul: Ing. arch.),

diplom v študijnom odbore pozemné stavby, ktorý udelila Stavebná fakulta, Slovenská technická univerzita v Bratislave v rokoch 1977 až 1997 (titul: Ing.)

diplom v študijnom odbore architektúra a pozemné stavby, ktorý udelila Stavebná fakulta, Slovenská technická univerzita v Bratislave od roku 1998 (titul: Ing.)

diplom v študijnom odbore pozemné stavby — špecializácia: „architektúra“ („pozemné stavby — špecializácia: architektúra“), ktorý udelila Stavebná fakulta, Slovenská technická univerzita v Bratislave v rokoch 2000 až 2001 (titul: Ing.)

diplom v študijnom odbore pozemné stavby a architektúra, ktorý udelila Stavebná fakulta, Slovenská technická univerzita v Bratislave od roku 2001 (titul: Ing.)

diplom v študijnom odbore architektúra, ktorý udelila Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave od roku 1969 (titul: Akad. arch. do roku 1990, Mgr. v rokoch 1990 až 1992, Mgr. arch. v rokoch 1992 až 1996, Mgr. art. od roku 1997),

diplom v študijnom odbore pozemné stavitel'stvo, ktorý udelila Stavebná fakulta, Technická univerzita v Košiciach v rokoch 1981 až 1991 (titul: Ing.)

všetky tieto diplomy musia byt' doplnené:

autorizačným osvedčením vydaným Slovenskou komorou architektov v Bratislave bez uvedenia odboru alebo v odbore „pozemné stavby“ alebo územné plánovanie,

autorizačným osvedčením vydaným Slovenskou komorou stavebných inžinierov v Bratislave v odbore „pozemné stavby“

2006/2007

Suomi/Finland

diplomy, ktoré udelili katedry architektúry Technologických univerzít a Univerzity v Oulu (arkkitehti/arkitekt),

diplomy, ktoré udelili Technologické ústavy (rakennusarkkitehti/byggnadsarkitekt)

1997/1998

Sverige

diplomy, ktoré udelila Škola architektúry Král'ovského technologického ústavu, Chalmerský technologický ústav a Technologický ústav university v Lund (arkitekt, univerzitný diplom z odboru architektúry),

osvedčenia o členstve v „Svenska Arkitekters Riksförbund“ (SAR), ak sa dané osoby odborne pripravovali v štáte, na ktorý sa vzt'ahuje táto smernica

1997/1998

United Kingdom

kvalifikácie udelené po úspešnom zložení skúšok poriadaných nasledujúcimi inštitúciami:

Král'ovský ústav britských architektov (Royal Institution of British Architects),

školy architektúry na univerzitách, technických univerzitách, vysokých školách, akadémiách, technologických a umeleckých školách, ktoré k dňu 10. júnu 1985 uznala Rada pre registráciu architektov Spojeného král'ovstva na účely vpísania do registra (Architect),

osvedčenie, v ktorom sa uvádza, že držitel' má nadobudnuté právo používat' profesijný titul architekta z moci oddielu 6 ods. 1 písm. b), oddielu 6 ods. 1 písm. b) alebo oddielu 6 ods. 1 zákona o registrácii architektov z roku 1931 (Architect),

osvedčenie, v ktorom sa uvádza, že držitel' má nadobudnuté právo používat' profesijný titul architekta z moci oddielu 2 zákona o registrácii architektov z roku 1938 (Architect).

1987/1988


PRÍLOHA VII

Doklady a osvedčenia, ktoré sa môžu vyžadovať podľa článku 50 ods. 1

1.   Doklady

a)

Doklad o štátnej príslušnosti danej osoby;

b)

kópie osvedčení o odbornej spôsobilosti alebo doklady o formálnych kvalifikáciách, ktoré umožňujú prístup k predmetnej profesii, a podľa vhodnosti aj osvedčenie o odbornej praxi danej osoby.

Príslušné orgány hostiteľského členského štátu môžu vyzvať žiadateľa, aby poskytol informácie týkajúce sa svojej prípravy v miere potrebnej na zistenie možných výrazných odlišností v požadovanej vnútroštátnej príprave, ako sú ustanovené v článku 14. Ak žiadateľ tieto informácie nedokáže poskytnúť, príslušné orgány členského štátu sa obrátia na styčný bod, na príslušný orgán alebo iný relevantný orgán v domovskom členskom štáte;

c)

v prípadoch uvedených v článku 16, osvedčenie o charaktere a dĺžke činnosti, ktoré vydá príslušný orgán alebo úrad domovského členského štátu alebo členského štátu, z ktorého cudzí štátny príslušník pochádza;

d)

ak príslušný orgán hostiteľského štátu vyžaduje od osôb, ktoré chcú vykonávať regulovanú profesiu, osvedčenie o bezúhonnosti a dobrom mene, alebo že tieto osoby neboli v likvidácii, alebo odloží či zakáže výkon tohto povolania v prípade závažného porušenia odborných pravidiel alebo trestného činu, tento štát akceptuje ako postačujúci dôkaz vo vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov, ktorí chcú na jeho území vykonávať toto povolanie, predloženie dokladov vydaných príslušnými orgánmi v hostiteľských členských štátoch alebo v členskom štáte, z ktorého cudzí štátny príslušník pochádza, ktoré preukazujú, že dané podmienky boli splnené. Tieto orgány musia poskytnúť vyžadované doklady do dvoch mesiacov.

Ak príslušné orgány hostiteľského členského štátu alebo členského štátu, z ktorého cudzí štátny príslušník pochádza, nevydajú doklady spomínané v prvom pododseku, tieto doklady nahradí miestoprísažné prehlásenie – alebo čestné prehlásenie v štátoch, v ktorých sa neuplatňuje miestoprísažné prehlásenie – danej osoby pred príslušným súdnym alebo správnym orgánom, alebo podľa vhodnosti pred notárom alebo kvalifikovaným odborným orgánom domovského členského štátu alebo členského štátu, z ktorého daná osoba pochádza, a tento orgán alebo notár vydá osvedčenie potvrdzujúce vierohodnosť miestoprísažného prehlásenia alebo čestného prehlásenia;

e)

ak hostiteľský štát vyžaduje od svojich občanov, ktorí chcú vykonávať regulovanú profesiu, doklad osvedčujúci telesné a duševné zdravie žiadateľa, štát akceptuje ako postačujúci dôkaz predloženie dokladu vyžadovaného v domovskom členskom štáte. Ak domovský členský štát takýto doklad nevydá, hostiteľský členský štát prijme osvedčenie vydané príslušným orgánom v tomto štáte. V tomto prípade príslušné orgány hostiteľského štátu musia poskytnúť vyžadovaný doklady do dvoch mesiacov.

f)

ak hostiteľský štát vyžaduje od svojich občanov, ktorí chcú vykonávať regulovanú profesiu predloženie:

dokladu o finančnej situácii žiadateľa,

dokladu, že žiadateľ je poistený proti finančným rizikám vyplývajúcim z ich odbornej zodpovednosti v súlade s právom a právnymi predpismi platnými v hostiteľskom členskom štáte týkajúcimi sa podmienok a rozsahu krytia,

daný členský štát prijme ako postačujúci dôkaz potvrdenie vydané bankami a poisťovňami z iného členského štátu.

2.   Osvedčenia

S cieľom umožniť uplatňovanie hlavy III kapitoly III tejto smernice môžu členské štáty predpísať, že osoba, ktorá spĺňa podmienky vyžadovanej odbornej prípravy, musí okrem dokladu o formálnej kvalifikácii predložiť aj osvedčenie od príslušných orgánov jeho domovského členského štátu, v ktorom sa uvádza, že tento doklad o formálnej kvalifikácii je ten, na ktorý sa vzťahuje táto smernica.


30.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/143


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2005/39/ES

zo 7. septembra 2005,

ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 74/408/EHS, ktorá sa týka motorových vozidiel vzhľadom na sedadlá, ich ukotvenia a hlavové opierky

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)

Výskum ukázal, že používanie bezpečnostných pásov a zadržiavacích systémov môže prispieť k výraznému zníženiu počtu smrteľných nehôd a závažných poranení v prípade nehody, a to aj pri prevrátení vozidla. Ich montáž do všetkých kategórií vozidiel bude určite predstavovať dôležitý krok vpred v podobe zvýšenia bezpečnosti na cestách a následnej záchrany životov.

(2)

Spoločnosť môže výrazne získať, ak sa bezpečnostnými pásmi vybavia všetky vozidlá.

(3)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 18. februára 1986 o spoločných opatreniach na zníženie dopravných nehôd, ako súčasť programu Spoločenstva týkajúceho sa bezpečnosti na cestách (3), zdôraznil potrebu zaviesť povinné používanie bezpečnostných pásov pre všetkých cestujúcich vrátane detí s výnimkou vozidiel verejnej dopravy. Z hľadiska povinnej montáže bezpečnostných pásov a/alebo zadržiavacích systémov je preto potrebné rozlišovať medzi autobusmi verejnej dopravy a ostatnými vozidlami.

(4)

Podľa smernice Rady 70/156/EHS zo 6. februára 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o typovom schválení motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel (4) sa systém typového schválenia Spoločenstva od 1. januára 1998 vykonáva len pre všetky nové vozidlá kategórie M1. Z toho dôvodu iba tieto vozidlá kategórie M1, s typovým schválením po uvedenom dátume, musia byť vybavené sedadlami, ukotveniami sedadiel a hlavovými opierkami, ktoré spĺňajú ustanovenia smernice 74/408/EHS (5).

(5)

Do rozšírenia systému typového schválenia Spoločenstva na všetky kategórie vozidiel by sa v záujme bezpečnosti na cestách mala požadovať montáž sedadiel a ukotvení sedadiel zlučiteľných s montážou kotvových úchytiek bezpečnostných pásov do vozidiel patriacich do iných kategórií než kategórie M1.

(6)

Smernica 74/408/EHS už stanovuje všetky ustanovenia technickej a správnej povahy, ktoré umožňujú typové schválenie vozidiel iných kategórií než kategória M1. Členské štáty preto nemusia prijímať ďalšie ustanovenia.

(7)

Od nadobudnutia účinnosti smernice Komisie 96/37/ES zo 17. júna 1996, ktorou sa prispôsobuje technickému pokroku smernica Rady 74/408/EHS (6), už niekoľko členských štátov zaviedlo jej ustanovenia ako záväzné, pokiaľ ide o určité kategórie vozidiel iných než kategória M1. Na základe toho výrobcovia a ich dodávatelia vyvinuli vhodnú technológiu.

(8)

Výskum ukázal, že nie je možné vybaviť sedadlá smerujúce k bokom bezpečnostnými pásmi, ktoré by zabezpečovali rovnakú úroveň bezpečnosti pre cestujúcich ako sedadlá smerujúce dopredu. Z bezpečnostných dôvodov je nevyhnutné v určitých kategóriách vozidiel tieto sedadlá zakázať.

(9)

Ustanovenia povoľujúce sedadlá smerujúce k bokom s dvojbodovými pásmi v určitých triedach vozidiel kategórie M3 by mali byť dočasné, kým nenadobudnú účinnosť právne predpisy Spoločenstva, ktoré upravia smernicu 70/156/EHS a rozšíria typové schválenie Spoločenstva na všetky vozidlá vrátane kategórie M3.

(10)

Smernica 74/408/EHS by sa mala podľa toho zmeniť a doplniť.

(11)

Keďže členské štáty nemôžu v dostatočnej miere dosiahnuť cieľ tejto smernice, a to zvýšenie bezpečnosti na cestách zavedením povinnej montáže bezpečnostných pásov do určitých kategórií vozidiel, a keďže sa z dôvodu rozsahu akcie dá tento cieľ lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny a doplnenia smernice 74/408/EHS

Smernica 74/408/EHS sa týmto mení a dopĺňa takto:

1.

Článok 1 sa mení a dopĺňa takto:

a)

V odseku 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Vozidlá kategórie M2 a M3 sa ďalej delia na triedy definované v oddiele 2 prílohy I smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/85/ES z 20. novembra 2001 týkajúcej sa osobitných ustanovení pre vozidlá používané na prepravu cestujúcich, v ktorých sa nachádza viac ako osem sedadiel, okrem sedadla pre vodiča (7).

b)

Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Táto smernica sa neuplatňuje na sedadlá smerujúce nazad.“

2.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 3a

1.   Montáž sedadiel smerujúcich k bokom je zakázaná vo vozidlách kategórie M1, N1, M2 (triedy III alebo B) a M3 (triedy III alebo B).

2.   Odsek 1 sa neuplatňuje na sanitky alebo na vozidlá uvedené v prvej zarážke článku 8 ods. 1 smernice 70/156/EHS.

3.   Odsek 1 sa ďalej neuplatňuje na vozidlá kategórie M3 (triedy III alebo B) s maximálnou technicky prípustnou hmotnosťou naloženého vozidla presahujúcou 10 ton, v ktorých sú sedadlá smerujúce k bokom zoskupené v zadnej časti vozidla tak, že tvoria celistvý priestor až s desiatimi sedadlami. Takéto sedadlá smerujúce k bokom sú vybavené aspoň hlavovou opierkou a dvojbodovým pásom s navíjacím zariadením typovo schváleným podľa smernice Rady 77/541/EHS (8). Kotvové úchytky ich bezpečnostných pásov sú v súlade so smernicou Rady 76/115/EHS (9).

Táto výnimka platí 5 rokov od 20. októbra 2005. Platnosť sa môže predĺžiť, ak budú k dispozícii spoľahlivé štatistiky dopravných nehôd a ak dôjde k ďalšiemu rozvoju v oblasti zadržiavacích systémov.

3.

Príloha II sa mení a dopĺňa takto:

a)

Bod 1.1 sa nahrádza takto:

„1.1.

Požiadavky tejto prílohy sa neuplatňujú na sedadlá smerujúce nazad alebo na hlavové opierky namontované na takéto sedadlá.“

b)

Bod 2.3 sa nahrádza takto:

„2.3.

‚Sedadlo’ znamená konštrukciu, ktorá môže, ale nemusí byť integrálnou súčasťou kompletnej konštrukcie vozidla s výstrojom, určenú na sedenie jednej dospelej osoby. Pojem platí pre jednotlivé sedadlo, ako aj pre časť lavicového sedadla určeného na sedenie jednej osoby.

V závislosti od orientácie sedadla sa sedadlo vymedzuje takto:

2.3.1.

‚Sedadlo smerujúce dopredu’ znamená sedadlo, ktoré sa môže používať, pokiaľ je vozidlo v pohybe, a ktoré smeruje do prednej časti vozidla takým spôsobom, že vertikálna rovina symetrie sedadla tvorí s vertikálnou rovinou symetrie vozidla uhol menší než + 10o alebo — 10o.

2.3.2.

‚Sedadlo smerujúce nazad’ znamená sedadlo, ktoré sa môže používať, pokiaľ je vozidlo v pohybe, a ktoré smeruje do zadnej časti vozidla takým spôsobom, že vertikálna rovina symetrie sedadla tvorí s vertikálnou rovinou symetrie vozidla uhol menší než + 10o alebo — 10o.

2.3.3.

‚Sedadlo smerujúce k bokom’ znamená sedadlo, ktoré z hľadiska jeho zosúladenia s vertikálnou rovinou symetrie vozidla nevyhovuje žiadnej z definícií uvedených v bodoch 2.3.1 alebo 2.3.2.“

c)

Bod 2.9 sa vypúšťa.

4.

V prílohe III sa bod 2.5 nahrádza takto:

„2.5.

‚Sedadlo’ znamená konštrukciu, ktorá má byť ukotvená na konštrukcii vozidla, vrátane jej výstroja a pripevňovacích častí, určenú na používanie vo vozidle a na sedenie jednej alebo viacerých dospelých osôb.

V závislosti od orientácie sedadla sa sedadlo vymedzuje takto:

2.5.1.

‚Sedadlo smerujúce dopredu’ znamená sedadlo, ktoré sa môže používať, pokiaľ je vozidlo v pohybe, a ktoré smeruje do prednej časti vozidla takým spôsobom, že vertikálna rovina symetrie sedadla tvorí s vertikálnou rovinou symetrie vozidla uhol menší než + 10o alebo — 10o.

2.5.2.

‚Sedadlo smerujúce nazad’ znamená sedadlo, ktoré sa môže používať, pokiaľ je vozidlo v pohybe, a ktoré smeruje do zadnej časti vozidla takým spôsobom, že vertikálna rovina symetrie sedadla tvorí s vertikálnou rovinou symetrie vozidla uhol menší než + 10o alebo — 10o.

2.5.3.

‚Sedadlo smerujúce k bokom’ znamená sedadlo, ktoré z hľadiska jeho zosúladenia s vertikálnou rovinou symetrie vozidla nevyhovuje žiadnej z definícií uvedených v bodoch 2.5.1 alebo 2.5.2.“

5.

Príloha IV sa mení a dopĺňa takto:

a)

Bod 1.1. sa nahrádza takto:

„1.1.

Požiadavky uvedené v tejto prílohe sa uplatňujú na vozidlá v kategóriách N1, N2 a N3 a na tie vozidlá kategórie M2 a M3, ktoré nie sú predmetom prílohy III. S výnimkou ustanovení bodu 2.5 sa tieto požiadavky tiež uplatňujú na sedadlá smerujúce k bokom všetkých kategórií vozidiel.“

b)

Bod 2.4 sa nahrádza takto:

„2.4.

Všetky nastaviteľné sedadlá, ktoré sa môžu sklopiť dopredu alebo majú sklopné operadlá, musia byť automaticky zablokovateľné v normálnej polohe. Táto požiadavka sa neuplatňuje na sedadlá namontované v priestoroch pre invalidné vozíky vo vozidlách kategórie M2 alebo M3, triedy I, II alebo A.“

Článok 2

Vykonávanie

1.   Od 20. apríla 2006členské štáty, pokiaľ ide o sedadlá, ich ukotvenia a hlavové opierky, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v tejto smernici:

a)

neodmietnu udeliť ES typové schválenie alebo vnútroštátne typové schválenie, pokiaľ ide o typ vozidla;

b)

nezakážu registráciu, predaj alebo uvedenie nových vozidiel do prevádzky.

2.   Od 20. októbra 2006, pokiaľ ide o sedadlá, ich ukotvenia a hlavové opierky, ktoré nespĺňajú požiadavky uvedené v tejto smernici, členské štáty, pokiaľ ide o nový typ vozidla:

a)

nebudú ďalej udeľovať ES typové schválenie;

b)

odmietnu udeliť vnútroštátne typové schválenie.

3.   Od 20. októbra 2007, pokiaľ ide o sedadlá, ich ukotvenia a hlavové opierky, ktoré nespĺňajú požiadavky uvedené v tejto smernici, členské štáty:

a)

považujú osvedčenia o zhode, ktoré sú pripojené k novým vozidlám, za neplatné na účely článku 7 ods. 1 smernice 70/156/EHS;

b)

odmietnu registráciu, predaj a uvedenie do prevádzky nových vozidiel, okrem prípadov, keď sa odkazuje na ustanovenia článku 8 ods. 2 smernice 70/156/EHS.

Článok 3

Transpozícia

1.   Členské štáty prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 20. apríla 2006. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

2.   Tieto opatrenia uplatňujú od 21. apríla 2006.

3.   Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

4.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 4

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 5

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 7. septembra 2005

Za Európsky parlament

predseda

J. BORRELL FONTELLES

Za Radu

predseda

C. CLARKE


(1)  Ú. v. EÚ C 80, 30.3.2004, s. 6.

(2)  Stanovisko Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2003 (Ú. v. EÚ C 91 E, 15.4.2004, s. 487), spoločná pozícia Rady z 24. januára 2005 (Ú. v. EÚ C 111 E, 11.5.2005, s. 33), pozícia Európskeho parlamentu z 26. mája 2005 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 12. júla 2005.

(3)  Ú. v. ES C 68, 24.3.1986, s. 35.

(4)  Ú. v. ES L 42, 23.2.1970, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2004/104/ES (Ú. v. EÚ L 337, 13.11.2004, s. 13).

(5)  Ú. v. ES L 221, 12.8.1974, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.

(6)  Ú. v. ES L 186, 25.7.1996, s. 28.

(7)  Ú. v. ES L 42, 13.2.2002, s. 1.“

(8)  Ú. v. ES L 220, 29.8.1977, s. 95. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.

(9)  Ú. v. ES L 24, 30.1.1976, s. 6. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 96/38/ES (Ú. v. ES L 187, 26.7.1996, s. 95).“


30.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/146


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2005/40/ES

zo 7. septembra 2005,

ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 77/541/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov o bezpečnostných pásoch a zadržiavacích systémoch motorových vozidiel

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)

Výskum ukázal, že používanie bezpečnostných pásov a zadržiavacích systémov môže prispieť k výraznému zníženiu počtu smrteľných nehôd a závažných poranení v prípade nehody, a to aj pri prevrátení vozidla. Ich montáž do všetkých kategórií vozidiel bude určite predstavovať dôležitý krok vpred v podobe zvýšenia bezpečnosti na cestách a následnej záchrany životov.

(2)

Spoločnosť môže výrazne získať, ak sa všetky vozidlá vybavia bezpečnostnými pásmi.

(3)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 18. februára 1986 o spoločných opatreniach na zníženie dopravných nehôd ako súčasti programu Spoločenstva týkajúceho sa bezpečnosti na cestách (3) zdôraznil potrebu zaviesť povinné používanie bezpečnostných pásov pre všetkých cestujúcich vrátane detí, s výnimkou vozidiel verejnej dopravy. Z hľadiska povinnej montáže bezpečnostných pásov a/alebo zadržiavacích systémov je preto potrebné rozlišovať medzi autobusmi verejnej dopravy a ostatnými vozidlami.

(4)

Podľa smernice Rady 70/156/EHS zo 6. februára 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o typovom schválení motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel (4) sa systém typového schválenia Spoločenstva od 1. januára 1998 uplatňuje len na všetky nové vozidlá kategórie M1. Z toho dôvodu iba tieto vozidlá musia byť vybavené bezpečnostnými pásmi a/alebo zadržiavacími systémami, ktoré spĺňajú ustanovenia smernice 77/541/EHS (5).

(5)

Do rozšírenia systému typového schválenia Spoločenstva na všetky kategórie vozidiel by sa v záujme bezpečnosti na cestách mala požadovať montáž bezpečnostných pásov a/alebo zadržiavacích systémov do vozidiel patriacich do iných kategórií než kategórie M1.

(6)

Smernica 77/541/EHS už stanovuje všetky technické a správne opatrenia, ktoré umožňujú typové schválenie vozidiel iných kategórií než kategórie M1. Členské štáty preto nemusia zavádzať ďalšie opatrenia.

(7)

Od nadobudnutia účinnosti smernice Komisie 96/36/ES zo 17. júna 1996, ktorá prispôsobuje technickému pokroku smernicu Rady 77/541/EHS týkajúcu sa bezpečnostných pásov a zadržiavacích systémov motorových vozidiel (6), už niekoľko členských štátov zaviedlo jej ustanovenia ako záväzné, pokiaľ ide o určité kategórie iných vozidiel než kategórie M1. Na základe toho výrobcovia a ich dodávatelia vyvinuli vhodnú technológiu.

(8)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/85/ES z 20. novembra 2001, týkajúca sa osobitných ustanovení pre vozidlá používané na prepravu cestujúcich, v ktorých sa nachádza viac ako osem sedadiel okrem sedadla pre vodiča (7), zabezpečuje, aby osoby so zníženou pohyblivosťou, ako sú telesne postihnuté osoby, mali ľahší prístup do vozidiel používaných na prepravu cestujúcich, ktoré majú viac ako osem sedadiel. Je nevyhnutné umožniť členským štátom povolenie montáže bezpečnostných pásov a/alebo zadržiavacích systémov, ktoré nevyhovujú technickým špecifikáciám smernice 77/541/EHS, ale ktoré sú špeciálne navrhnuté na účely zabezpečenia týchto osôb v takýchto vozidlách.

(9)

Smernica 77/541/EHS by mala byť podľa toho zmenená a doplnená.

(10)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zvýšenie bezpečnosti na cestách zavedením povinnej montáže bezpečnostných pásov do určitých kategórií vozidiel, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny a doplnenia smernice 77/541/EHS

Smernica 77/541/EHS sa mení a dopĺňa takto:

1.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 2a

1.   Členské štáty podľa vnútroštátneho práva môžu umožniť montáž iných bezpečnostných pásov alebo zadržiavacích systémov, ako sú tie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, ak sú určené telesne postihnutým osobám.

2.   Členské štáty tiež môžu z ustanovení tejto smernice vyňať zadržiavacie systémy navrhnuté na zosúladenie s ustanoveniami prílohy VII k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/85/ES z 20. novembra 2001, týkajúcej sa osobitných ustanovení pre vozidlá používané na prepravu cestujúcich, v ktorých sa nachádza viac ako osem sedadiel okrem sedadla pre vodiča (8).

3.   Požiadavky bodu 3.2.1 prílohy I k tejto smernici sa neuplatňujú na bezpečnostné pásy a zadržiavacie systémy, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 a 2.

2.

V článku 9 sa dopĺňa tento odsek, ktorý znie:

„Vozidlá kategórie M2 a M3 sa ďalej delia na triedy definované v oddiele 2 prílohy I k smernici 2001/85/ES.“

3.

Príloha I sa mení a dopĺňa takto:

a)

vypúšťa sa poznámka pod čiarou k bodu 3.1;

b)

bod 3.1.1 sa nahrádza takto:

3.1.1.

„Okrem sedadiel určených výhradne na použitie, keď vozidlo stojí, sedadlá vozidiel patriacich do kategórie M1, M2 (triedy III alebo B), M3 (triedy III alebo B) a N sa vybavia bezpečnostnými pásmi a/alebo zadržiavacími systémami v súlade s požiadavkami tejto smernice.

Vozidlá triedy I, II alebo A, ktoré patria do kategórie M2 alebo M3 môžu byť vybavené bezpečnostnými pásmi a/alebo zadržiavacími systémami, ak sú v súlade s požiadavkami tejto smernice.“

Článok 2

Zamýšľané opatrenia pre telesne postihnuté osoby

Najneskôr do 20. apríla 2008 Komisia na základe existujúcich medzinárodných noriem a požiadaviek vnútroštátneho práva preskúma špecifické postupy na zosúladenie požiadaviek pre bezpečnostné pásy určené pre telesne postihnuté osoby, aby sa zabezpečila úroveň bezpečnosti ekvivalentná tejto smernici. V prípade potreby Komisia predloží návrh opatrení. Zmeny a doplnenia tejto smernice sa prijmú v súlade s článkom 13 smernice 70/156/EHS.

Článok 3

Vykonávanie

1.   Od 20. apríla 2006 členské štáty, pokiaľ ide o montáž bezpečnostných pásov a/alebo zadržiavacích systémov, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v smernici 77/541/EHS, zmenenej a doplnenej touto smernicou:

a)

neodmietnu udeliť typové schválenie ES alebo vnútroštátne typové schválenie, pokiaľ ide o typ vozidla;

b)

nezakážu registráciu, predaj ani uvedenie nových vozidiel do prevádzky.

2.   Od 20. októbra 2006, pokiaľ ide o montáž bezpečnostných pásov a/alebo zadržiavacích systémov, ktoré nespĺňajú požiadavky uvedené v smernici 77/541/EHS, zmenenej a doplnenej touto smernicou, členské štáty, pokiaľ ide o nový typ vozidla:

a)

nebudú ďalej udeľovať typové schválenie ES;

b)

odmietnu udeliť vnútroštátne typové schválenie.

3.   Od 20. októbra 2007, pokiaľ ide o montáž bezpečnostných pásov a/alebo zadržiavacích systémov, ktoré nespĺňajú požiadavky uvedené v smernici 77/541/EHS, zmenenej a doplnenej touto smernicou, členské štáty:

a)

považujú osvedčenia o zhode, ktoré sú pripojené k novým vozidlám, za neplatné na účely článku 7 ods. 1 smernice 70/156/EHS;

b)

odmietnu registráciu, predaj alebo uvedenie nových vozidiel do prevádzky okrem prípadov, keď sa odkazuje na ustanovenia článku 8 ods. 2 smernice 70/156/EHS.

Článok 4

Transpozícia

1.   Členské štáty prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 20. apríla 2006. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

2.   Tieto ustanovenia sa uplatňujú od 21. apríla 2006.

3.   Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

4.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 5

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 6

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 7. septembra 2005

Za Európsky parlament

predseda

J. BORRELL FONTELLES

Za Radu

predseda

C. CLARKE


(1)  Ú. v. EÚ C 80, 30.3.2004, s. 10.

(2)  Stanovisko Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2003 (Ú. v. EÚ C 91 E, 15.4.2004, s. 491), spoločná pozícia Rady z 24. januára 2005 (Ú. v. EÚ C 111 E, 11.5.2005, s. 28), pozícia Európskeho parlamentu z 26. mája 2005 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(3)  Ú. v. ES C 68, 24.3.1986, s. 35.

(4)  Ú. v. ES L 42, 23.2.1970, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2004/78/ES (Ú. v. EÚ L 153, 30.4.2004, s. 103).

(5)  Ú. v. ES L 220, 29.8.1977, s. 95. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.

(6)  Ú. v. ES L 178, 17.7.1996, s. 15.

(7)  Ú. v. ES L 42, 13.2.2002, s. 1.

(8)  Ú. v. ES L 42, 13.2.2002, s. 1.“


30.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/149


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2005/41/ES

zo 7. septembra 2005,

ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/115/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa kotvových úchytiek bezpečnostných pásov motorových vozidiel

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)

Výskum ukázal, že používanie bezpečnostných pásov a zadržiavacích systémov môže prispieť k výraznému zníženiu počtu smrteľných nehôd a závažných poranení v prípade nehody, a to aj pri prevrátení vozidla. Ich montáž do všetkých kategórií vozidiel bude určite predstavovať dôležitý krok vpred v podobe zvýšenia bezpečnosti na cestách a následnej záchrany životov.

(2)

Spoločnosť môže výrazne získať, ak sa všetky vozidlá vybavia bezpečnostnými pásmi.

(3)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 18. februára 1986 o spoločných opatreniach na zníženie dopravných nehôd ako súčasti programu Spoločenstva týkajúceho sa bezpečnosti na cestách (3) zdôraznil potrebu zaviesť povinné používanie bezpečnostných pásov pre všetkých cestujúcich vrátane detí, s výnimkou vozidiel verejnej dopravy. Z hľadiska povinnej montáže bezpečnostných pásov a/alebo zadržiavacích systémov je preto potrebné rozlišovať medzi autobusmi verejnej dopravy a ostatnými vozidlami.

(4)

Podľa smernice Rady 70/156/EHS zo 6. februára 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o typovom schválení motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel (4) sa systém typového schválenia Spoločenstva od 1. januára 1998 uplatňuje len na všetky nové vozidlá kategórie M1. Z toho dôvodu iba tieto vozidlá musia byť vybavené kotvovými úchytkami určenými pre bezpečnostné pásy a/alebo zadržiavacími systémami, ktoré spĺňajú ustanovenia smernice 76/115/EHS (5).

(5)

Do rozšírenia systému typového schválenia Spoločenstva na všetky kategórie vozidiel by sa v záujme bezpečnosti na cestách mala požadovať montáž kotvových úchytiek určených pre bezpečnostné pásy a/alebo zadržiavacích systémov do vozidiel patriacich do iných kategórií než kategórie M1.

(6)

Smernica 76/115/EHS už stanovuje všetky technické a správne opatrenia, ktoré umožňujú typové schválenie vozidiel iných kategórií než kategórie M1. Členské štáty preto nemusia zavádzať ďalšie opatrenia.

(7)

Od nadobudnutia účinnosti smernice Komisie 96/38/ES zo 17. júna 1996, ktorou sa prispôsobuje technickému pokroku smernica Rady 76/115/EHS týkajúca sa kotvových úchytiek bezpečnostných pásov motorových vozidiel, už niekoľko členských štátov zaviedlo jej ustanovenia ako záväzné, pokiaľ ide o určité kategórie vozidiel iných než kategórie M1. Na základe toho výrobcovia a ich dodávatelia vyvinuli vhodnú technológiu.

(8)

Smernica 76/115/EHS by mala byť podľa toho zmenená a doplnená.

(9)

Členské štáty nemôžu v dostatočnej miere dosiahnuť cieľ tejto smernice, a to zvýšenie bezpečnosti na cestách zavedením povinnej montáže bezpečnostných pásov do určitých kategórií vozidiel, a keďže sa z dôvodu rozsahu akcie dá lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade s princípom subsidiarity, ako je stanovené v článku 5 zmluvy. V súlade s princípom proporcionality, uvedeným v tomto článku, táto smernica neprekračuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie uvedeného cieľa,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny a doplnenia smernice 76/115/EHS

Smernica 76/115/EHS sa mení a dopĺňa takto:

1.

V článku 2 sa dopĺňa tento odsek, ktorý znie:

„Vozidlá kategórie M2 a M3 sa ďalej delia na triedy definované v oddiele 2 prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/85/ES z 20. novembra 2001, týkajúcej sa osobitných ustanovení pre vozidlá používané na prepravu cestujúcich, v ktorých sa nachádza viac ako osem sedadiel okrem sedadla pre vodiča (6).

2.

Príloha I sa mení a dopĺňa takto:

a)

bod 1.9 sa vypúšťa;

b)

bod 4.3.1 sa nahrádza takto:

„4.3.1.

Vozidlá patriace do kategórií M1, M2 (triedy III alebo B), M3 (triedy III alebo B) a N musia byť vybavené kotvovými úchytkami bezpečnostných pásov v súlade s požiadavkami tejto smernice.“;

c)

bod 4.3.8 sa nahrádza takto:

„4.3.8.

Pre sedadlá určené na používanie výhradne vtedy, keď vozidlo stojí, ako aj pre všetky sedadlá vozidiel, na ktoré sa nevzťahujú body 4.3.1 až 4.3.5, sa kotvové úchytky pásov nevyžadujú. Ak je vozidlo vybavené kotvovými úchytkami pre takéto sedadlá, musia tieto úchytky spĺňať ustanovenia tejto smernice. Akékoľvek uchytenie určené na použitie výhradne v súvislosti s bezpečnostnými pásmi pre telesne postihnuté osoby alebo akýkoľvek iný zadržiavací systém, uvedený v článku 2a smernice Rady 77/541/EHS z 28. júna 1977 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o bezpečnostných pásoch a zadržiavacích systémoch motorových vozidiel (7), však nemusí spĺňať požiadavky tejto smernice, ak je navrhnutý a skonštruovaný podľa vnútroštátnych právnych požiadaviek na zabezpečenie maximálnej praktickej úrovne bezpečnosti.

Článok 2

Zamýšľané opatrenia pre telesne postihnuté osoby

Najneskôr do 20. apríla 2008 Komisia na základe existujúcich medzinárodných noriem a požiadaviek vnútroštátneho práva preskúma špecifické postupy na harmonizáciu požiadaviek na kotvové úchytky určené na použitie výhradne v súvislosti s bezpečnostnými pásmi určenými pre telesne postihnuté osoby alebo s inými zadržiavacími systémami, uvedenými v článku 2a smernice 77/541/EHS, aby sa zabezpečila úroveň bezpečnosti ekvivalentná tejto smernici. V prípade potreby Komisia predloží návrh opatrení. Zmeny a doplnenia tejto smernice sa prijmú v súlade s článkom 13 smernice 70/156/EHS.

Článok 3

Vykonávanie

1.   Od 20. apríla 2006 členské štáty, pokiaľ ide o kotvové úchytky bezpečnostných pásov, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v smernici 76/115/EHS, zmenenej a doplnenej touto smernicou:

a)

neodmietnu udeliť typové schválenie ES alebo národné typové schválenie, pokiaľ ide o typ vozidla;

b)

nezakážu registráciu, predaj ani uvedenie nových vozidiel do prevádzky.

2.   Od 20. októbra 2006, pokiaľ ide o kotvové úchytky bezpečnostných pásov, ktoré nespĺňajú požiadavky uvedené v smernici 76/115/EHS, zmenenej a doplnenej touto smernicou, členské štáty, pokiaľ ide o nový typ vozidla:

a)

nebudú ďalej udeľovať typové schválenie ES;

b)

odmietnu udeliť národné typové schválenie.

3.   Od 20. októbra 2007, pokiaľ ide o kotvové úchytky bezpečnostných pásov, ktoré nespĺňajú požiadavky uvedené v smernici 76/115/EHS, zmenenej a doplnenej touto smernicou, členské štáty:

a)

považujú osvedčenia o zhode, ktoré sú pripojené k novým vozidlám, za neplatné na účely článku 7 ods. 1 smernice 70/156/EHS;

b)

odmietnu registráciu, predaj alebo uvedenie nových vozidiel do prevádzky okrem prípadov, keď sa odkazuje na ustanovenia článku 8 ods. 2 smernice 70/156/EHS.

Článok 4

Transpozícia

1.   Členské štáty prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 20. apríla 2006. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

2.   Tieto ustanovenia sa uplatňujú od 21. apríla 2006.

3.   Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

4.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 5

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 6

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 7. septembra 2005

Za Európsky parlament

predseda

J. BORRELL FONTELLES

Za Radu

predseda

C. CLARKE


(1)  Ú. v. EÚ C 80, 30.3.2004, s. 8.

(2)  Stanovisko Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2003 (Ú. v. EÚ C 91 E, 15.4.2004, s. 496), spoločná pozícia Rady z 24. januára 2005 (Ú. v. EÚ C 111 E, 11.5.2005, s. 23), pozícia Európskeho parlamentu z 26. mája 2005 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(3)  Ú. v. ES C 68, 24.3.1986, s. 35.

(4)  Ú. v. ES L 42, 23.2.1970, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2004/78/ES (Ú. v. EÚ L 153, 30.4.2004, s. 103).

(5)  Ú. v. ES L 24, 30.1.1976, s. 6. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 96/38/ES (Ú. v. ES L 187, 26.7.1996, s. 95).

(6)  Ú. v. ES L 42, 13.2.2002, s. 1.“

(7)  Ú. v. ES L 220, 29.8.1977, s. 95. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.“


30.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/152


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2005/44/ES

zo 7. septembra 2005

o harmonizovaných riečnych informačných službách (RIS) na vnútrozemských vodných cestách v Spoločenstve

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 71,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)

Rozmiestnenie informačných a komunikačných technológií na vnútrozemských vodných cestách pomáha významne zvýšiť bezpečnosť a efektívnosť dopravy na vnútrozemskej vodnej ceste.

(2)

V niektorých členských štátoch sa už na rôznych vodných cestách zavádzajú vnútroštátne aplikácie informačných služieb. S cieľom zabezpečiť harmonizovaný, interoperabilný a otvorený systém navigačnej pomoci a informačný systém v sieti vnútrozemských vodných ciest Spoločenstva by sa mali zaviesť spoločné požiadavky a spoločné technické predpisy.

(3)

Z dôvodov bezpečnosti a v záujme zosúladenia na paneurópskej úrovni by sa mal obsah takýchto spoločných požiadaviek a technických predpisov opierať o výsledky práce vykonanej v tejto oblasti príslušnými medzinárodnými organizáciami, ako sú Medzinárodná plavebná asociácia (PIANC), Centrálna Komisia pre navigáciu na Rýne (CCNR) a Hospodárska Komisia Organizácie Spojených národov pre Európu (UNECE).

(4)

Riečne informačné služby (RIS) by mali vychádzať z interoperabilných systémov, ktoré by mali byť založené na otvorených a verejných normách, ktoré sú prístupné všetkým dodávateľom a užívateľom systémov bez akejkoľvek diskriminácie.

(5)

Na vnútroštátnych splavných vnútrozemských vodných cestách, ktoré nie sú prepojené na splavnú sieť iného členského štátu, nemusia byť tieto požiadavky a technické predpisy povinné. Odporúča sa však, aby sa RIS, tak ako sú definované v tejto smernici, zaviedli na týchto vnútrozemských vodných cestách a aby sa existujúce systémy stali s nimi interoperabilnými.

(6)

Rozvoj RIS by mal vychádzať z cieľov, ako sú bezpečnosť, efektívnosť vnútrozemskej plavby a jej priaznivosť pre životné prostredie, ktoré je možné dosiahnuť splnením úloh ako riadenie plavby a dopravy, ochrana životného prostredia a infraštruktúry a uplatnenie zvláštnych pravidiel.

(7)

Požiadavky ohľadom RIS by mali platiť aspoň pre informačné služby, ktoré budú poskytovať členské štáty.

(8)

Stanovenie technických predpisov by malo obsiahnuť systémy, ako sú elektronické plavebné mapy, elektronické hlásenia z lodí vrátane jednotného európskeho systému identifikačných čísel plavidiel, plavebné správy pre veliteľov lodí a lokalizácia plavidiel a sledovanie ich dráhy. Výbor by mal zaistiť technickú zlučiteľnosť zariadenia potrebného na využívanie RIS.

(9)

Malo by byť zodpovednosťou členských štátov, aby v spolupráci so Spoločenstvom podporovali užívateľov v tom, aby spĺňali požiadavky týkajúce sa postupov a zariadenia, s ohľadom na malé a stredne veľké podniky pôsobiace v sektore vnútrozemskej lodnej dopravy.

(10)

Zavedenie RIS so sebou prinesie spracovanie osobných údajov. Takéto spracovanie by sa malo realizovať v súlade s pravidlami Spoločenstva, ktoré sú stanovené okrem iného v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (3) a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (4). Zavedenie RIS nesmie viesť k nekontrolovanému spracovávaniu hospodársky citlivých údajov súvisiacich s prevádzkovateľmi trhov.

(11)

Na účely RIS, ktoré si vyžadujú určenie presnej polohy, sa odporúča použiť technológie určenia polohy zo satelitov. Tieto technológie by mali byť, pokiaľ je to možné, interoperabilné s ostatnými dôležitými systémami a mali by byť s nimi integrované, v súlade s rozhodnutiami uplatniteľnými v tejto oblasti.

(12)

Keďže cieľ tejto smernice, a to vytvorenie harmonizovaného systému RIS v Spoločenstve, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho európskeho rozmeru ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(13)

Opatrenia potrebné na implementáciu tejto smernice by sa mali prijímať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (5).

(14)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve (6) sa členské štáty podporia v tom, aby vypracovali pre svoju potrebu a v záujme Spoločenstva svoje vlastné tabuľky, ktoré, pokiaľ je to možné, poskytnú koreláciu medzi touto smernicou a opatreniami na jej transponovanie a uverejnia ich,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy

1.   Táto smernica vytvára rámec pre rozmiestnenie a využívanie harmonizovaných riečnych informačných služieb (RIS) v Spoločenstve s cieľom podporiť vnútrozemskú vodnú dopravu na účely zvýšenia bezpečnosti, efektívnosti, priaznivosti pre životné prostredie a umožnenia jej prepojenia s inými druhmi dopravy.

2.   Táto smernica poskytuje rámec pre vypracovanie a ďalší rozvoj technických požiadaviek, predpisov a podmienok, ktoré zabezpečujú harmonizované, interoperabilné a otvorené RIS na vnútrozemských vodných cestách Spoločenstva. Tieto technické požiadavky, predpisy a podmienky vypracuje a ďalej rozvinie Komisia, ktorej pomáha výbor uvedený v článku 11. V tejto súvislosti Komisia primerane zohľadní opatrenia prijaté príslušnými medzinárodnými organizáciami, akými sú PIANC, CCNR a UNECE. Zabezpečí sa kontinuita so službami pre riadenie prevádzky v iných odvetviach dopravy, najmä so službami pre riadenie plavby námorných plavidiel a s informačnými službami týkajúcimi sa plavby námorných plavidiel.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Táto smernica sa vzťahuje na zavedenie a prevádzkovanie RIS na všetkých vnútrozemských vodných cestách členských štátov triedy IV a vyššej, ktoré sú prepojené vodnou cestou triedy IV alebo vyššou s vodnou cestou triedy IV alebo vyššou iného členského štátu vrátane prístavov na týchto vodných cestách, ako je uvedené v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1346/2001/ES z 22. mája 2001, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 1692/96/ES, pokiaľ ide o námorné prístavy, vnútrozemské prístavy, intermodálne terminály, ako aj projekt č. 8 v prílohe III (7). Na účely tejto smernice sa uplatňuje klasifikácia európskych vnútrozemských vodných ciest, stanovená v uznesení UNECE č. 30 z 12. novembra 1992.

2.   Členské štáty môžu uplatňovať túto smernicu na vnútrozemské vodné cesty a na vnútrozemské prístavy, ktoré nie sú uvedené v odseku 1.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa použijú nasledujúce pojmy:

a)

„Riečne informačné služby (RIS)“ sú harmonizované informačné služby na podporu riadenia plavby a dopravy v rámci vnútrozemskej plavby, vrátane spojení s ostatnými druhmi dopravy, kdekoľvek je to technicky možné. RIS sa nezameriavajú na vnútorné obchodné činnosti medzi jednou alebo viacerými zúčastnenými obchodnými spoločnosťami, sú však otvorené prepojeniu s obchodnými aktivitami. RIS zahŕňajú služby, ako sú informácie o vodnej ceste, informácie o plavbe, riadenie plavby, pomoc v prípade nehody, informácie pre riadenie dopravy, štatistiky a colné služby, ako aj poplatky za užívanie vodných ciest a prístavné poplatky;

b)

„informácie o vodnej ceste“ sú geografické, hydrologické a administratívne informácie o vodných cestách (plavebných dráhach). Informácie o vodnej ceste sú jednosmerné informácie: z brehu na loď alebo z brehu do kancelárie;

c)

„informácie o momentálnej plavebnej situácii“ sú informácie, ktoré ovplyvňujú bezprostredné navigačné rozhodnutia v skutočnej plavebnej situácii a v blízkom geografickom okolí;

d)

„strategické informácie o plavebnej situácii“ sú informácie, ktoré ovplyvňujú strednodobé a dlhodobé rozhodnutia užívateľov RIS;

e)

„aplikácia RIS“ je poskytovanie riečnych informačných služieb prostredníctvom na to určených systémov;

f)

„centrum RIS“ je miesto, z ktorého prevádzkový personál riadi služby;

g)

„užívatelia RIS“ sú všetky rôzne skupiny užívateľov vrátane veliteľov lodí, prevádzkového personálu RIS, prevádzkovateľov plavebných komôr a/alebo mostov, plavebné správy, prevádzkovateľov prístavov a terminálov, personálu v kalamitných centrách pohotovostných služieb, manažérov nautického servisu, lodných zasielateľov a sprostredkovateľov prepravy nákladu;

h)

„interoperabilita“ znamená, že služby, obsahy údajov, formáty a frekvencie výmeny údajov sú zjednotené takým spôsobom, že užívatelia RIS majú prístup k rovnakým službám a informáciám na európskej úrovni.

Článok 4

Zavedenie RIS

1.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zavedenie RIS na vnútrozemských vodných cestách patriacich do rozsahu pôsobnosti článku 2.

2.   Členské štáty rozvinú RIS takým spôsobom, aby bola aplikácia RIS účinná, rozšíriteľná a interoperabilná tak, aby bolo možné spolupracovať s inými aplikáciami RIS a, pokiaľ možno, so systémami pre iné druhy dopravy. Aplikáciou RIS sa tiež zabezpečia rozhrania so systémami riadenia dopravy a obchodnými činnosťami.

3.   Kvôli zriadeniu systému RIS členské štáty:

a)

poskytnú užívateľom RIS všetky relevantné údaje týkajúce sa plavby a plánovania cesty na vnútrozemských vodných cestách. Tieto údaje sa poskytujú prinajmenšom v prístupnom elektronickom formáte;

b)

zabezpečia, že pre všetky ich vnútrozemské vodné cesty triedy Va a vyšších tried v súlade s Klasifikáciou európskych vnútrozemských vodných ciest, okrem údajov uvedených v písmene a), budú mať užívatelia RIS k dispozícii elektronické plavebné mapy vhodné na účely plavby;

c)

umožnia, pokiaľ si vnútroštátne alebo medzinárodné predpisy vyžadujú hlásenia z lodí, že príslušné orgány budú dostávať elektronické hlásenia z lodí o požadovaných údajoch lodí. Pri cezhraničnej doprave sa takéto informácie odovzdajú príslušným orgánom susedného štátu a každé takéto odovzdanie sa ukončí pred príchodom plavidiel na hranicu;

d)

zabezpečia, aby boli plavebné správy pre veliteľov lodí, vrátane informácií o vodnom stave (alebo o maximálnom prípustnom ponore) a hlásení o ľadochode na vnútrozemských vodných cestách, poskytované ako štandardné, kódované správy, ktoré sa dajú načítať. Štandardná správa obsahuje aspoň tie informácie, ktoré sú nevyhnutné pre bezpečnú plavbu. Plavebné správy pre veliteľov lodí sa poskytujú prinajmenšom v prístupnom elektronickom formáte.

Záväzky uvedené v tomto odseku sa splnia v súlade s predpismi určenými v prílohách I a II.

4.   Príslušné orgány členských štátov zriadia centrá RIS v súlade s regionálnymi potrebami.

5.   Na používanie automatického identifikačného systému (AIS) sa vzťahuje Regionálna dohoda o rádiotelefonických službách na vnútrozemských vodných cestách, uzavretá v Bazileji 6. apríla 2000 v rámci regulácie rádiokomunikácií Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU).

6.   Členské štáty, v prípade potreby v spolupráci so Spoločenstvom, podporujú veliteľov lodí, prevádzkovateľov, agentov alebo vlastníkov lodí, ktoré sa plavia na ich vnútrozemských vodných cestách, lodných zasielateľov alebo vlastníkov nákladu na palube lode, aby plne využívali služby, ktoré sú im na základe tejto smernice k dispozícii.

7.   Komisia prijme vhodné opatrenia na overenie interoperability, spoľahlivosti a bezpečnosti RIS.

Článok 5

Technické usmernenia a predpisy

1.   So zámerom podporiť RIS a zabezpečiť interoperabilitu týchto služieb podľa článku 4 ods. 2 Komisia definuje v súlade s odsekom 2 technické usmernenia pre plánovanie, zavedenie a prevádzkové využitie služieb (usmernenia RIS), ako aj technické predpisy najmä v týchto oblastiach:

a)

displej pre zobrazenie elektronickej plavebnej mapy a Informačný systém pre vnútrozemskú plavbu (štandard ECDIS pre vnútrozemské vodné cesty);

b)

elektronické hlásenia z lodí;

c)

systém plavebných správ pre veliteľov lodí;

d)

systémy lokalizácie plavidiel a sledovania ich dráhy;

e)

zlučiteľnosť zariadenia potrebného na využívanie RIS.

Tieto usmernenia a predpisy sú založené na technických zásadách stanovených v prílohe II a zohľadnia výsledky práce príslušných medzinárodných organizácií v tejto oblasti.

2.   Technické usmernenia a predpisy uvedené v odseku 1 stanoví a v prípade potreby zmení a doplní Komisia v súlade s postupom stanoveným v článku 11 ods. 3 Toto stanovenie sa uskutoční v súlade s týmto časovým harmonogramom:

a)

usmernenia RIS do 20. júna 2006;

b)

technické predpisy týkajúce sa štandardu ECDIS pre vnútrozemské vodné cesty, elektronického hlásenia z lodí a systému plavebných správ pre veliteľov lodí do 20. októbra 2006;

c)

technické predpisy týkajúce sa systémov lokalizácie plavidiel a sledovania ich dráhy do 20. decembra 2006.

3.   Usmernenia RIS a predpisy sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 6

Určenie polohy zo satelitov

Na účely RIS, ktoré si vyžadujú určenie presnej polohy, sa odporúča použiť technológie určenia polohy zo satelitov.

Článok 7

Typové schválenie zariadenia RIS

1.   Ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť plavby a vyžadujú si to príslušné technické predpisy, malo by byť vydané typové schválenie terminálového a sieťového zariadenia RIS a softvérových aplikácií, pokiaľ ide o ich súlad s týmito predpismi, pred ich uvedením do prevádzky na vnútrozemských vodných cestách.

2.   Členské štáty oznámia Komisii vnútroštátne orgány zodpovedné za typové schválenie. Komisia oznámi túto informáciu ostatným členským štátom.

3.   Všetky členské štáty uznávajú typové schválenie vydané vnútroštátnymi orgánmi ostatných členských štátov uvedenými v odseku 2.

Článok 8

Príslušné orgány

Členské štáty určia príslušné orgány pre aplikáciu RIS a medzinárodnú výmenu údajov. Tieto orgány sa oznámia Komisii.

Článok 9

Pravidlá o ochrane súkromia, bezpečnosti a opakovanom použití informácií

1.   Členské štáty zabezpečia, že spracovanie osobných údajov potrebných na prevádzku RIS sa uskutoční v súlade s pravidlami Spoločenstva o ochrane slobôd a základných práv jednotlivcov, vrátane smerníc 95/46/ES a 2002/58/ES.

2.   Členské štáty implementujú a dodržujú bezpečnostné opatrenia na ochranu správ RIS a záznamov pred nežiaducimi udalosťami alebo zneužitím vrátane neoprávneného prístupu, zmeny alebo straty.

3.   Uplatňuje sa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora (8).

Článok 10

Postup pri zmene a doplnení

Prílohy I a II možno meniť a dopĺňať vo svetle skúseností nadobudnutých pri uplatňovaní tejto smernice a prispôsobiť ich technickému pokroku v súlade s postupom stanoveným v článku 11 ods. 3.

Článok 11

Výbor

1.   Komisii pomáha výbor zriadený podľa článku 7 smernice Rady 91/672/EHS zo 16. decembra 1991 o vzájomnom uznávaní kapitánskych osvedčení pre prepravu tovaru a cestujúcich vnútrozemskou vodnou dopravou, vydávaných jednotlivými štátmi (9).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

4.   Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

5.   Komisia pravidelne konzultuje so zástupcami odvetvia.

Článok 12

Transpozícia

1.   Členské štáty, ktoré majú vnútrozemské vodné cesty patriace do rozsahu pôsobnosti článku 2, uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 20. októbra 2007. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s požiadavkami stanovenými v článku 4 najneskôr 30 mesiacov po nadobudnutí účinnosti príslušných technických usmernení a predpisov uvedených v článku 5. Technické usmernenia a predpisy nadobudnú účinnosť dňom nasledujúcim po ich uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

3.   Na žiadosť členského štátu môže Komisia v súlade s postupom stanoveným v článku 11 ods. 2 predĺžiť lehotu stanovenú v odseku 2 na splnenie jednej alebo viacerých požiadaviek článku 4, pokiaľ ide o vnútrozemské vodné cesty patriace do rozsahu pôsobnosti článku 2, ale s nízkou hustotou plavby, alebo pokiaľ ide o vnútrozemské vodné cesty, v prípade ktorých by náklady na splnenie týchto požiadaviek boli neprimerané vzhľadom na výhody. Táto lehota sa môže predĺžiť jednoduchým rozhodnutím Komisie; predĺženie je možné obnoviť. Odôvodnenie poskytnuté spolu so žiadosťou členského štátu sa vzťahuje na hustotu plavby a hospodárske podmienky v prípade príslušnej vodnej cesty. Predtým ako Komisia prijme rozhodnutie, môže členský štát, ktorý požiadal o predĺženie lehoty, pokračovať vo svojich činnostiach tak, akoby mu bolo udelené predĺženie.

4.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

5.   V prípade potreby si členské štáty navzájom pomáhajú pri implementácii tejto smernice.

6.   Komisia dohliada na zavedenie RIS v Spoločenstve a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu do 20. októbra 2008.

Článok 13

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 14

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom, ktoré majú vnútrozemské vodné cesty patriace do rozsahu pôsobnosti článku 2.

V Štrasburgu 7. septembra 2005

Za Európsky parlament

predseda

J. BORRELL FONTELLES

Za Radu

predseda

C. CLARKE


(1)  Ú. v. EÚ C 157, 28.6.2005, s. 56.

(2)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 23. februára 2005 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku). Rozhodnutie Rady z 27. júna 2005.

(3)  Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31. Smernica zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(4)  Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.

(5)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(6)  Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.

(7)  Ú. v. ES L 185, 6.7.2001, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 90.

(9)  Ú. v. ES L 373, 31.12.1991, s. 29. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003.


PRÍLOHA I

MINIMÁLNE POŽIADAVKY PRE ÚDAJE

Tak, ako sa uvádza v článku 4 ods. 3 písm. a), poskytujú sa najmä tieto údaje:

os vodnej cesty s určením kilometrovníka,

obmedzenia plavidiel alebo zostáv z hľadiska dĺžky, šírky, ponoru a najvyššieho pevného bodu plavidla nad hladinou,

prevádzkové časy objektov obmedzujúcich plavbu, najmä plavebných komôr a mostov,

lokalizácia prístavov a terminálov,

referenčné údaje z vodočetných staníc vzťahujúce sa k plavbe.


PRÍLOHA II

ZÁSADY USMERNENÍ A TECHNICKÝCH PREDPISOV RIS

1.   Usmernenia RIS

Usmernenia RIS uvedené v článku 5 dodržujú nasledujúce zásady:

a)

určenie technických požiadaviek pre plánovanie, zavedenie a prevádzkové využitie služieb a súvisiacich systémov;

b)

štruktúra a organizácia RIS a

c)

odporučenia pre plavidlá, aby sa zúčastňovali na RIS, aby sa podieľali na individuálnych službách a postupnom rozvoji RIS.

2.   Štandard ECDIS pre vnútrozemské vodné cesty

Technické predpisy, ktoré budú vypracované v súlade s článkom 5, pre displej pre zobrazenie elektronickej plavebnej mapy a Informačný systém pre vnútrozemskú plavbu (štandard ECDIS pre vnútrozemské vodné cesty) rešpektujú tieto zásady:

a)

zlučiteľnosť s námorným ECDIS, aby sa umožnila plavba vnútrozemských plavidiel v zónach pre zmiešanú plavbu ústí riek a riečno-morskú plavbu;

b)

definovanie minimálnych požiadaviek pre zariadenia štandardu ECDIS pre vnútrozemské vodné cesty, ako aj minimálny obsah elektronických plavebných máp so zreteľom na bezpečnosť plavby, a to najmä:

vysoký stupeň spoľahlivosti a dostupnosti používaných zariadení štandardu ECDIS pre vnútrozemské vodné cesty,

odolnosť zariadení štandardu ECDIS pre vnútrozemské vodné cesty voči podmienkam prostredia typickým na palube plavidla, s vylúčením akéhokoľvek zníženia kvality a spoľahlivosti,

zahrnutie všetkých druhov geografických objektov (napr. hraníc plavebných dráh, nábrežných konštrukcií, majákov), ktoré sú potrebné na bezpečnú plavbu do elektronických plavebných máp,

monitoring elektronickej plavebnej mapy s prekrytím obrazu radaru pri kormidlovaní plavidla;

c)

zahrnutie informácií o hĺbke na plavebnej dráhe v elektronickej plavebnej mape a zobrazenie predefinovanej a aktuálnej výšky hladiny vody;

d)

zahrnutie doplnkových informácií (napr. informácií o ďalších stranách okrem príslušných orgánov) v elektronickej plavebnej mape a zobrazenie v štandarde ECDIS pre vnútrozemské vodné cesty bez vplyvu na informácie, ktoré sú potrebné na bezpečnú plavbu;

e)

dostupnosť elektronických plavebných máp pre užívateľov RIS;

f)

dostupnosť údajov určených pre elektronické plavebné mapy pre všetkých výrobcov aplikácií, tam, kde je to vhodné, za primeraný poplatok súvisiaci s nákladmi.

3.   Elektronické hlásenia z lodí

Technické predpisy pre elektronické hlásenia z lodí vo vnútrozemskej plavbe v súlade s článkom 5 rešpektujú tieto zásady:

a)

umožnenie výmeny elektronických dát medzi príslušnými orgánmi členských štátov, medzi účastníkmi vnútrozemskej, ako aj námornej dopravy a multimodálna doprava, ak je v nej zahrnutá aj vnútrozemská plavba;

b)

používanie štandardizovanej notifikačnej dopravnej správy v elektronických hláseniach loď — plavebná správa, plavebná správa — loď a plavebná správa — plavebná správa s cieľom získania kompatibility s námornou dopravou;

c)

používanie medzinárodne uznávaného zoznamu kódov a klasifikácií, s možnosťou doplnenia pre rozšírené potreby vnútrozemskej dopravy;

d)

používanie jednotného európskeho identifikačného čísla plavidiel.

4.   Plavebné správy pre veliteľov lodí

Technické predpisy pre plavebné správy pre veliteľov lodí v súlade s článkom 5, najmä pokiaľ ide o informácie o vodných cestách, plavebné informácie a riadenie plavby, ako aj plánovanie ciest, rešpektujú nasledujúce zásady:

a)

štandardizovaná štruktúra údajov s použitím vopred definovaných textových modulov, vo veľkej miere kódovaná s cieľom umožniť automatický preklad najdôležitejšieho obsahu do iných jazykov a uľahčiť integráciu plavebných správ pre veliteľov lodí do systémov plánovania ciest;

b)

zlučiteľnosť štandardizovanej štruktúry údajov so štruktúrou údajov štandardu ECDIS pre vnútrozemské vodné cesty kvôli umožneniu integrácie plavebných správ pre veliteľov lodí v štandarde ECDIS pre vnútrozemské vodné cesty.

5.   Systémy lokalizácie plavidiel a sledovania ich dráhy

Technické predpisy pre lokalizáciu plavidiel a sledovanie ich dráhy v súlade s článkom 5 rešpektujú tieto zásady:

a)

definovanie požiadaviek systémov a štandardných správ, ako aj postupov tak, aby boli poskytované automaticky;

b)

rozlíšenie systémov vhodných pre požiadavky informácií o momentálnej plavebnej situácii od systémov vhodných pre požiadavky strategických informácií o plavebnej situácii, oba so zreteľom na presnosť polohy a požadovanej rýchlosti aktualizácie;

c)

popis príslušných technických systémov lokalizácie plavidiel a sledovania ich dráhy ako vnútrozemský AIS (vnútrozemský systém automatickej identifikácie);

d)

zlučiteľnosť formátov dát s námorným systémom AIS.


30.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/160


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2005/45/ES

zo 7. septembra 2005

o vzájomnom uznávaní osvedčení námorníkov vydávaných v členských štátoch a o zmene a doplnení smernice 2001/25/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 80 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)

Rada vo svojich záveroch z 5. júna 2003 o zlepšení obrazu lodnej dopravy v Spoločenstve a o zvýšení príťažlivosti povolania námorníkov pre mladých ľudí zdôraznila nevyhnutnosť podpory profesijnej mobility námorníkov v Európskej únii s osobitným dôrazom na postupy uznávania osvedčení o spôsobilosti námorníkov, pričom sa zabezpečí celkový súlad s požiadavkami Dohovoru Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby námorníkov z roku 1978 (Dohovor STCW) v aktualizovanom znení.

(2)

Námorná preprava je intenzívne a rýchlo sa rozvíjajúce odvetvie, ktoré má osobitný medzinárodný charakter. S ohľadom na zvyšujúci sa nedostatok námorníkov Spoločenstva môže byť preto rovnováha medzi ponukou a dopytom po ľudských zdrojoch účinnejšie zabezpečená na úrovni Spoločenstva ako na vnútroštátnej úrovni. Preto je nevyhnutné, aby bola spoločná dopravná politika v oblasti námornej dopravy rozšírená s cieľom uľahčiť pohyb námorníkov v Spoločenstve.

(3)

Pokiaľ ide o kvalifikáciu námorníkov, v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/25/ES zo 4. apríla 2001 o minimálnej úrovni prípravy námorníkov (3) Spoločenstvo ustanovilo minimálne požiadavky námorného vzdelávania, prípravy a vydávania osvedčení. Táto smernica začlenila do práva Spoločenstva medzinárodné normy pre výcvik, kvalifikáciu a strážnu službu námorníkov, ustanovené Dohovorom STCW.

(4)

Smernica 2001/25/ES ustanovuje, že námorníci musia mať osvedčenie o spôsobilosti vydané a potvrdené príslušným orgánom členského štátu v súlade s touto smernicou a oprávňujúce jeho zákonného držiteľa slúžiť na lodi v rozsahu danej spôsobilosti a vykonávať funkcie až do úrovne zodpovednosti uvedenej v danom osvedčení.

(5)

Podľa smernice 2001/25/ES vzájomné uznávanie osvedčení členskými štátmi, ktorých držiteľmi sú námorníci, ktorí sú alebo nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, podlieha ustanoveniam smerníc 89/48/EHS (4) a 92/51/EHS (5), ktorými sa ustanovuje prvý a druhý všeobecný systém uznávania odborného vzdelania a prípravy. Tieto smernice neustanovujú automatické uznávanie odborných kvalifikácií námorníkov, keďže námorníci môžu podliehať kompenzačným opatreniam.

(6)

Každý členský štát by mal uznať akékoľvek osvedčenie a iný doklad o odborných kvalifikáciách, vydaný iným členským štátom v súlade so smernicou 2001/25/ES. Z toho dôvodu by každý členský štát mal povoliť námorníkovi, ktorý získal osvedčenie o spôsobilosti v inom členskom štáte v súlade s požiadavkami tejto smernice, zamestnať sa alebo vykonávať námornícke povolanie, na ktoré má kvalifikáciu, za rovnakých podmienok, ako sú tie, ktoré sa vzťahujú na štátnych príslušníkov tohto členského štátu.

(7)

Keďže táto smernica je zameraná na uľahčenie vzájomného uznávania osvedčení, neupravuje podmienky, ktoré sa týkajú prístupu k zamestnaniu.

(8)

Dohovor STCW vymedzuje jazykové požiadavky pre námorníkov. Tieto požiadavky by mali byť zahrnuté do práva Spoločenstva, aby sa zabezpečila účinná komunikácia na palube lodí a uľahčil sa voľný pohyb námorníkov v Spoločenstve.

(9)

Rozširovanie osvedčení o spôsobilosti námorníkov získané podvodom znamená v súčasnosti vážne nebezpečenstvo pre bezpečnosť na mori a pre ochranu morského prostredia. Držitelia falošných osvedčení o spôsobilosti nespĺňajú vo väčšine prípadov minimálne požiadavky na vydávanie osvedčení podľa Dohovoru STCW. Títo námorníci by mohli byť ľahko účastníkmi nehôd na mori.

(10)

Členské štáty by preto mali prijať a presadiť osobitné opatrenia na zabránenie a postihovanie podvodných praktík spojených s vydávaním osvedčení o spôsobilosti a mali by v rámci IMO pokračovať vo svojom úsilí o dosiahnutie prísnych a vymáhateľných dohôd o celosvetovom boji proti takýmto praktikám. Výbor pre námornú bezpečnosť a zabránenie znečisteniu z lodí (COSS) je v tomto ohľade vhodným miestom na výmenu informácií, skúseností a osvedčených postupov.

(11)

Nariadením (ES) č. 1406/2002 (6) sa zriadila Európska námorná bezpečnostná agentúra (ďalej len „agentúra“) na účely zabezpečenia vysokej, jednotnej a účinnej úrovne námornej bezpečnosti a zabránenia znečisťovaniu z lodí. Jednou z úloh pridelených agentúre je pomáhať Komisii pri plnení úloh, ktoré jej boli určené právnymi predpismi Spoločenstva, ktoré sa uplatňujú na výcvik, kvalifikáciu a strážnu službu lodí.

(12)

Agentúra by preto mala pomáhať Komisii pri overovaní, či členské štáty spĺňajú požiadavky stanovené v tejto smernici a smernici 2001/25/ES.

(13)

Vzájomné uznávanie osvedčení členskými štátmi, ktorých držiteľmi sú námorníci, ktorí sú alebo nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, by nemalo ďalej podliehať smerniciam 89/48/EHS a 92/51/EHS, ale malo by sa riadiť touto smernicou.

(14)

Smernica 2001/25/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(15)

Keďže cieľ tejto smernice, a to vzájomné uznávanie osvedčení námorníkov vydávaných v členských štátoch, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, a preto ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(16)

Podľa odseku 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve (7) sa členským štátom odporúča, aby pre seba i v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú podľa možnosti čo najlepšie zobrazovať súvislosť medzi touto smernicou a transpozičnými opatreniami,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

Táto smernica sa vzťahuje na námorníkov, ktorí sú:

a)

štátni príslušníci členského štátu;

b)

štátni príslušníci iných štátov a majú osvedčenia vydané členským štátom.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto pojmy:

a)

„námorník“ je osoba s úrovňou prípravy a s osvedčením vydaným členským štátom minimálne v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe I k smernici 2001/25/ES;

b)

„osvedčenie“ je platný dokument v zmysle článku 4 smernice 2001/25/ES;

c)

„príslušné osvedčenie“ je osvedčenie vymedzené v článku 1 ods. 27 smernice 2001/25/ES;

d)

„potvrdenie“ je platný dokument vydaný príslušným orgánom členského štátu v súlade s článkom 5 ods. 2 a 6 smernice 2001/25/ES;

e)

„uznanie“ je prijatie osvedčenia alebo príslušného osvedčenia vydaného iným členským štátom príslušnými orgánmi hostiteľského členského štátu;

f)

„hostiteľský členský štát“ je akýkoľvek iný členský štát, v ktorom námorník žiada o uznanie svojho príslušného osvedčenia/príslušných osvedčení alebo iného osvedčenia/iných osvedčení;

g)

„dohovor STCW“ je Medzinárodný dohovor o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby námorníkov z roku 1978 v aktualizovanom znení;

h)

„kódex STCW“ je Kódex o výcviku, kvalifikácii a strážnej službe námorníkov, ako bol prijatý na základe rezolúcie č. 2 konferencie zmluvných strán STCW v roku 1995, v aktualizovanom znení;

i)

„agentúra“ je Európska námorná bezpečnostná agentúra, zriadená nariadením (ES) č. 1406/2002.

Článok 3

Uznávanie osvedčení

1.   Každý členský štát uznáva príslušné osvedčenia alebo iné osvedčenia vydané iným členským štátom v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici 2001/25/ES.

2.   Uznávanie príslušných osvedčení sa obmedzuje na spôsobilosti, funkcie a úrovne zodpovednosti v nich uvedené a je doplnené potvrdením, ktoré takéto uznanie potvrdí.

3.   Členské štáty zabezpečia právo odvolať sa proti akémukoľvek odmietnutiu potvrdiť platné osvedčenie alebo proti nečinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi.

4.   Bez ohľadu na odsek 2 môžu príslušné orgány hostiteľského členského štátu uplatniť ďalšie obmedzenia týkajúce sa spôsobilosti, funkcií a úrovní zodpovednosti, pokiaľ ide o pobrežné plavby, ako sa uvádza v článku 7 smernice 2001/25/ES, alebo alternatívnych osvedčení vydaných podľa nariadenia VII/1 prílohy I k smernici 2001/25/ES.

5.   Hostiteľský členský štát zabezpečí, že námorníci, ktorí predložili na uznanie osvedčenia na vedúce funkcie, majú primerané vedomosti o námornej legislatíve daného členského štátu, zodpovedajúce funkciám, ktoré môžu zastávať.

Článok 4

Zmeny a doplnenia smernice 2001/25/ES

Smernica 2001/25/ES sa mení a dopĺňa takto:

1.

Článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

Osvedčenie

Osvedčenie je akýkoľvek platný dokument bez ohľadu na označenie, pod ktorým je známy, vydaný príslušným orgánom členského štátu alebo na základe jeho splnomocnenia v súlade s článkom 5 a požiadavkami stanovenými v prílohe I.“

2.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 7a

Zabránenie podvodom a iným nezákonným praktikám

1.   Členské štáty prijmú a presadia vhodné opatrenia na zabránenie podvodom a iným nezákonným praktikám, ktoré zahŕňajú postupy udeľovania osvedčení alebo osvedčenia vydané a potvrdené ich príslušnými orgánmi, a stanovia sankcie, ktoré sú účinné, primerané a odrádzajúce.

2.   Členské štáty určia príslušné vnútroštátne orgány zodpovedné za odhaľovanie podvodov a iných nezákonných praktík a boj proti nim, ako aj výmenu informácií o udeľovaní osvedčení námorníkov s príslušnými orgánmi iných členských štátov a tretích krajín.

Členské štáty bezodkladne informujú ostatné členské štáty a Komisiu o údajoch týkajúcich sa týchto príslušných vnútroštátnych orgánov.

Členské štáty bezodkladne informujú aj akékoľvek tretie krajiny, s ktorými uzatvorili dohodu v súlade s nariadením I/10 ods. 1.2 dohovoru STCW, o údajoch týkajúcich sa týchto príslušných vnútroštátnych orgánov.

3.   Na žiadosť hostiteľského členského štátu príslušné orgány iného členského štátu poskytujú písomné potvrdenie alebo odmietnutie pravosti osvedčení námorníkov, zodpovedajúcich potvrdení alebo akýchkoľvek iných listinných dôkazov o výcviku, vystavených v tomto inom členskom štáte.“

3.

Článok 18 ods. 1 a 2 sa vypúšťajú s účinnosťou od 20. októbra 2007.

4.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 21a

Pravidelné monitorovanie plnenia

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie podľa článku 226 zmluvy, Komisia s pomocou Európskej námornej bezpečnostnej agentúry, zriadenej nariadením (ES) č. 1406/2002 (8), pravidelne overuje aspoň raz za päť rokov, či členské štáty plnia minimálne požiadavky stanovené touto smernicou.

Článok 21b

Správa o plnení

Najneskôr do 20. októbra 2010 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade hodnotiacu správu, ktorú vypracuje na základe informácií získaných podľa článku 21a. Komisia v tejto správe analyzuje plnenia tejto smernice členskými štátmi, a ak to bude potrebné, navrhne ďalšie opatrenia.

5.

Do kapitoly I prílohy I sa vkladá tento odsek:

„1a.   Členské štáty zabezpečia, aby boli námorníci dostatočne jazykovo vybavení, ako je stanovené v oddieloch A-II/1, A-III/1, A-IV/2 a A-II/4 kódexu STCW, aby tak mohli vykonávať osobitné povinnosti na plavidle plávajúcom pod vlajkou hostiteľského členského štátu.“

Článok 5

Transpozícia

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 20. októbra 2007. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 6

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 7

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 7. septembra 2005

Za Európsky parlament

predseda

J. BORRELL FONTELLES

Za Radu

predseda

C. CLARKE


(1)  Ú. v. EÚ C 157, 28.6.2005, s. 53.

(2)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 23. februára 2005 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku). Rozhodnutie Rady z 27. júna 2005.

(3)  Ú. v. ES L 136, 18.5.2001, s. 17. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2005/23/ES (Ú. v. EÚ L 62, 9.3.2005, s. 14).

(4)  Smernica Rady 89/48/EHS z 21. decembra 1988 o všeobecnom systéme uznávania diplomov vyššieho vzdelania, udelených pri ukončení odborného vzdelávania a prípravy v dĺžke trvania aspoň troch rokov (Ú. v. ES L 19, 24.1.1989, s. 16). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/19/ES (Ú. v. ES L 206, 31.7.2001, s. 1).

(5)  Smernica Rady 92/51/EHS z 18. júna 1992 o druhom všeobecnom systéme uznávania odborného vzdelania a prípravy, ktorou sa dopĺňa smernica 89/48/EHS (Ú. v. ES L 209, 24.7.1992, s. 25). Smernica naposledy zmenená a doplnená rozhodnutím Komisie 2004/108/ES (Ú. v. EÚ L 32, 5.2.2004, s. 15).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 z 27. júna 2002, ktorým sa ustanovuje Európska námorná bezpečnostná agentúra (Ú. v. ES L 208, 5.8.2002, s. 1). Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 724/2004 (Ú. v. EÚ L 129, 29.4.2004, s. 1).

(7)  Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 z 27. júna 2002, ktorým sa ustanovuje Európska námorná bezpečnostná agentúra (Ú. v. ES L 208, 5.8.2002, s. 1). Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 724/2004 (Ú. v. EÚ L 129, 29.4.2004, s. 1).“


Akty prijaté v súlade s hlavou VI Zmluvy o založení Európskej únie

30.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/164


RÁMCOVÉ ROZHODNUTIE RADY 2005/667/SVV

z 12. júla 2005

na posilnenie trestnoprávneho rámca pre vynútiteľnosť práva proti znečisťovaniu mora z lodí

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 31 ods. 1 písm. e) a článok 34 ods. 2 písm. b),

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

keďže:

(1)

Akčný plán Rady a Komisie o tom, ako najlepšie vykonať ustanovenia Amsterdamskej zmluvy o priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (2), a závery zo zasadnutia Európskej rady v Tampere z 15. a 16. októbra 1999, a najmä bod 48 záverov, vyzvali na predloženie legislatívnych návrhov na boj proti trestným činom proti životnému prostrediu, najmä spoločných trestov a porovnateľných procesných záruk.

(2)

Boj proti úmyselnému znečisťovaniu mora z lodí alebo znečisťovaniu zo závažnej nedbanlivosti predstavuje jednu z priorít Únie. Body 32 až 34 zo záverov zasadnutia Európskej rady v Kodani 12. a 13. decembra 2002 a vyhlásenie Rady SVV z 19. decembra 2002 po stroskotaní ropného tankera Prestige vyjadrili odhodlanie Únie prijať všetky opatrenia potrebné na to, aby sa v budúcnosti vyhlo takýmto škodám.

(3)

Na tento účel, ako uviedla Komisia vo svojom oznámení Európskemu parlamentu a Rade o zvyšovaní bezpečnosti na mori v reakcii na stroskotanie ropného tankera Prestige, by mali byť právne predpisy členských štátov aproximované.

(4)

Účelom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (3) a tohto rámcového rozhodnutia, ktoré dopĺňa smernicu 2005/35/ES podrobnými pravidlami v trestnej oblasti, je vykonať takúto aproximáciu.

(5)

Toto rámcové rozhodnutie, ktoré vychádza z článku 34 Zmluvy o Európskej únii, je vhodným nástrojom na zaviazanie členských štátov, aby ustanovili trestné sankcie.

(6)

Vzhľadom na osobitný charakter, akým konajú, mali by sa zaviesť spoločné sankcie pre právnické osoby.

(7)

Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve z roku 1982, podpísaný všetkými členskými štátmi a Európskym spoločenstvom ako zmluvnou stranou, je obzvlášť dôležitý v kontexte spolupráce.

(8)

S cieľom zabezpečiť rýchly prenos informácií od jedného členského štátu k druhému mala by sa medzi členskými štátmi zabezpečiť čo najlepšia možná spolupráca. Mali by sa označiť a určiť kontaktné miesta.

(9)

Keďže ciele tohto rámcového rozhodnutia nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu cezhraničného charakteru škody, ktorá môže vzniknúť príslušným správaním, ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto rámcové rozhodnutie rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(10)

Toto rámcové rozhodnutie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané článkom 6 Zmluvy o Európskej únii a zohľadnené Chartou základných práv Európskej únie.

(11)

Toto rámcové rozhodnutie neobsahuje výslovný záväzok členských štátov, ktoré hraničia s morskými úžinami využívanými na medzinárodnú plavbu podliehajúcu tranzitnému režimu, ako je to ustanovené v časti III oddiele 2 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z roku 1982 založiť súdnu právomoc, pokiaľ ide o trestné činy spáchané v týchto úžinách. Súdna právomoc, pokiaľ ide o trestné činy, by mala byť určená v súlade s medzinárodným právom, a najmä s článkom 34 uvedeného dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z roku 1982.

(12)

Praktické uplatnenie opatrení prijatých členskými štátmi pri implementovaní tohto rámcového rozhodnutia by mala monitorovať Komisia, ktorá by mala do piatich rokov odo dňa implementácie tohto rámcového rozhodnutia predložiť Rade správu. Táto správa môže obsahovať vhodné návrhy,

PRIJALA TOTO RÁMCOVÉ ROZHODNUTIE:

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rámcového rozhodnutia sa uplatňujú definície uvedené v článku 2 smernice 2005/35/ES.

Článok 2

Trestné činy

1.   Pokiaľ článok 4 ods. 2 tohto rámcového rozhodnutia neustanoví inak, každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa porušenie v zmysle článkov 4 a 5 smernice 2005/35/ES považovalo za trestný čin.

2.   Odsek 1 sa nevzťahuje na členov posádky, pokiaľ ide o porušenia, ku ktorým dôjde v úžinách používaných na medzinárodnú plavbu, vo výhradných hospodárskych zónach a na šírom mori, keď sú splnené podmienky stanovené v prílohe I pravidle 11 písm. b) alebo v prílohe II pravidle 6 písm. b) dohovoru MARPOL 73/78.

Článok 3

Pomoc, navádzanie a podnecovanie

Každý členský štát v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi prijíma opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby pomoc, navádzanie alebo podnecovanie pri trestnom čine uvedenom v článku 2 bolo trestné.

Článok 4

Sankcie

1.   Každý členský štát prijíma opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa za trestné činy uvedené v článkoch 2 a 3 ukladali účinné, primerané a odradzujúce sankcie, ktoré zahŕňajú aspoň pri závažných prípadoch tresty odňatia slobody s hornou hranicou najmenej jeden až tri roky.

2.   Pri menej závažných prípadoch, keď spáchaný skutok nespôsobil zhoršenie kvality vody, môže členský štát ustanoviť sankcie odlišného druhu od tých, ktoré sú ustanovené v odseku 1.

3.   Trestné sankcie ustanovené v odseku 1 môžu byť doplnené inými sankciami alebo opatreniami, najmä pokutami alebo zákazom fyzickej osobe vykonávať činnosť, ktorá si vyžaduje úradné splnomocnenie alebo súhlas, alebo znemožnením založiť, spravovať alebo riadiť spoločnosť alebo nadáciu, ak skutočnosti, ktoré viedli k jej odsúdeniu, preukazujú, že existuje zjavné riziko páchania trestnej činnosti rovnakého druhu.

4.   Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa za úmyselne spáchané trestné činy uvedené v článku 2 ukladali tresty odňatia slobody s hornou hranicou najmenej päť až desať rokov, ak bola trestným činom spôsobená závažná škoda veľkého rozsahu na kvalite vody, živočíšnym alebo rastlinným druhom, alebo ich častiam a smrť alebo vážne zranenie osôb.

5.   Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa za úmyselne spáchané trestné činy uvedené v článku 2 ukladali tresty s hornou hranicou najmenej dva až päť rokov odňatia slobody, ak:

a)

bola trestným činom spôsobená závažná škoda veľkého rozsahu na kvalite vody, živočíšnym alebo rastlinným druhom, alebo ich častiam, alebo

b)

trestný čin bol spáchaný v rámci zločineckej organizácie v zmysle jednotnej akcie Rady 98/733/SVV z 21. decembra 1998, ktorou sa stanovuje, že účasť v zločineckej organizácii je v členských štátoch Európskej únie trestný čin (4) bez ohľadu na výšku sankcie uvedenú v tejto jednotnej akcii.

6.   Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa za trestné činy uvedené v článku 2, ak boli spáchané zo závažnej nedbanlivosti, ukladali tresty odňatia slobody s hornou hranicou najmenej dva až päť rokov, ak bola trestným činom spôsobená závažná škoda veľkého rozsahu na kvalite vody, živočíšnym alebo rastlinným druhom, alebo ich častiam a smrť alebo vážne zranenie osôb.

7.   Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa za trestné činy uvedené v článku 2, ak boli spáchané zo závažnej nedbanlivosti, ukladali tresty odňatia slobody s hornou hranicou najmenej jeden až tri roky, ak bola trestným činom spôsobená závažná škoda veľkého rozsahu na kvalite vody, živočíšnym alebo rastlinným druhom, alebo ich častiam.

8.   Pokiaľ ide o tresty odňatia slobody, uplatňuje sa tento článok bez toho, aby bolo dotknuté medzinárodné právo, a najmä článok 230 dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z roku 1982.

Článok 5

Zodpovednosť právnických osôb

1.   Každý členský štát prijíma opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby právnické osoby mohli byť zodpovedné za trestné činy uvedené v článkoch 2 a 3, spáchané v ich prospech akoukoľvek osobou konajúcou buď samostatne, alebo ako člen orgánu právnickej osoby, ktorá má v rámci právnickej osoby vedúce postavenie na základe:

a)

oprávnenia zastupovať právnickú osobu alebo

b)

právomoci prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby, alebo

c)

právomoci vykonávať kontrolu v rámci právnickej osoby.

2.   Okrem prípadov ustanovených v odseku 1 členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby mohli byť právnické osoby zodpovedné v prípade, že nedostatočný dohľad alebo kontrola osobou uvedenou v odseku 1 umožnila spáchanie trestného činu uvedeného v článku 2 v prospech tejto právnickej osoby osobou jej podriadenou.

3.   Zodpovednosť právnickej osoby podľa odsekov 1 a 2 nevylučuje trestné konanie voči fyzickým osobám, ktoré sú páchateľmi, navádzačmi alebo spolupáchateľmi pri trestných činoch uvedených v článkoch 2 a 3.

Článok 6

Sankcie voči právnickým osobám

1.   Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa právnickej osobe zodpovednej podľa článku 5 ods. 1 ukladali účinné, primerané a odradzujúce sankcie. Sankcie:

a)

zahŕňajú peňažné tresty alebo pokuty, ktoré aspoň v prípadoch, keď je právnická osoba uznaná za zodpovednú za trestné činy uvedené v článku 2, sú:

i)

s hornou hranicou najmenej 150 000 EUR až 300 000 EUR;

ii)

s hornou hranicou najmenej 750 000 EUR až 1 500 000 EUR v najzávažnejších prípadoch zahŕňajúcich prinajmenšom úmyselne spáchané trestné činy, na ktoré sa vzťahuje článok 4 ods. 4 a 5;

b)

môžu vo všetkých prípadoch zahŕňať iné sankcie, ako sú peňažné sankcie, napríklad:

i)

vylúčenie z nároku na verejné dávky alebo pomoc;

ii)

dočasný alebo trvalý zákaz vykonávať obchodnú činnosť;

iii)

nariadenie súdneho dohľadu;

iv)

súdne rozhodnutie o zrušení (právnickej osoby);

v)

záväzok prijať osobitné opatrenia na odstránenie následkov trestného činu, za ktorý je právnická osoba zodpovedná.

2.   Na účely vykonania odseku 1 písm. a) a bez toho, aby bola dotknutá prvá veta odseku 1, členské štáty, ktoré neprijali euro, uplatňujú výmenný kurz medzi eurom a svojou menou, uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie12. júla 2005.

3.   Členský štát môže vykonať odsek 1 písm. a) uplatnením systému, podľa ktorého je peňažná sankcia úmerná obratu právnickej osoby, dosiahnutej alebo predpokladanej finančnej výhode zo spáchania trestného činu alebo úmerná akejkoľvek inej hodnote naznačujúcej finančnú situáciu právnickej osoby za predpokladu, že takýto systém umožňuje uplatňovať peňažné sankcie s hornou hranicou zodpovedajúcou prinajmenšom minimálnej sadzbe horných hraníc peňažných sankcií ustanovených v odseku 1 písm. a).

4.   Členský štát, ktorý sa rozhodne implementovať rámcové rozhodnutie v súlade s odsekom 3, informuje o tom generálny sekretariát Rady a Komisiu.

5.   Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa právnickej osobe zodpovednej podľa článku 5 ods. 2 ukladali účinné, primerané a odradzujúce sankcie alebo opatrenia.

Článok 7

Súdna právomoc

1.   Každý členský štát prijme potrebné opatrenia, ktorými ustanoví svoju súdnu právomoc, v rozsahu umožnenom medzinárodným právom, pokiaľ ide o trestné činy uvedené v článkoch 2 a 3, ak tieto trestné činy boli spáchané:

a)

úplne alebo sčasti na jeho území;

b)

v jeho výhradnej hospodárskej zóne alebo v rovnocennej zóne ustanovenej v súlade s medzinárodným právom;

c)

na palube lode plávajúcej pod jeho vlajkou;

d)

niektorým z jeho štátnych príslušníkov, ak je trestný čin trestne stíhateľný podľa trestného práva miesta, kde bol spáchaný, alebo ak miesto, kde bol spáchaný, nepodlieha žiadnej územnej právomoci;

e)

v prospech právnickej osoby so sídlom na jeho území;

f)

mimo jeho územia, avšak spôsobili alebo pravdepodobne spôsobia znečistenie na jeho území alebo v jeho hospodárskej zóne a loď sa dobrovoľne nachádza v prístave alebo v mimopobrežnom termináli členského štátu;

g)

na šírom mori a loď sa dobrovoľne nachádza v prístave alebo v mimopobrežnom termináli členského štátu.

2.   Každý členský štát sa môže rozhodnúť neuplatňovať alebo uplatňovať len v osobitných prípadoch alebo za osobitných okolností pravidlá o súdnej právomoci, ustanovené v:

a)

odseku 1 písm. d);

b)

odseku 1 písm. e).

3.   Členské štáty oznámia generálnemu sekretariátu Rady, ak sa rozhodnú uplatniť odsek 2, ak je to potrebné, s uvedením osobitných prípadov alebo okolností, za ktorých sa rozhodnutie uplatňuje.

4.   Ak trestný čin podlieha súdnej právomoci viacerých členských štátov, príslušné členské štáty sa podľa toho snažia primerane koordinovať svoju činnosť, najmä pokiaľ ide podmienky stíhania a podrobné opatrenia týkajúce sa vzájomnej pomoci.

5.   Do úvahy sa vezmú nasledujúce kolízne kritériá:

a)

členský štát, na ktorého území, vo výhradnej hospodárskej zóne alebo rovnocennej zóne bol spáchaný trestný čin;

b)

členský štát, na ktorého území, vo výhradnej hospodárskej zóne alebo rovnocennej zóne sa prejavili účinky trestného činu;

c)

členský štát, ktorého územím, výhradnou hospodárskou zónou alebo rovnocennou zónou loď, z ktorej bol spáchaný trestný čin, prechádzala;

d)

členský štát, ktorého štátnym príslušníkom je páchateľ trestného činu alebo v ktorom má pobyt;

e)

členský štát, na ktorého území má sídlo právnická osoba, v ktorej mene bol trestný čin spáchaný;

f)

členský štát vlajky lode, z ktorej bol spáchaný trestný čin.

6.   Na uplatňovanie tohto článku územie zahŕňa oblasť uvedenú v článku 3 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2005/35/ES.

Článok 8

Oznamovanie informácií

1.   Ak má členský štát informáciu o spáchaní trestného činu, na ktorý sa vzťahuje článok 2, alebo o riziku spáchania trestného činu, ktorý môže spôsobiť bezprostredné znečistenie, ihneď to oznámi ostatným členským štátom, ktoré môžu škodu utrpieť, a Komisii.

2.   Ak má členský štát informáciu o spáchaní trestného činu, na ktorý sa vzťahuje článok 2, alebo o riziku spáchania takého trestného činu, ktorý môže podliehať súdnej právomoci členského štátu, ihneď to oznámi tomuto členskému štátu.

3.   Členské štáty bez meškania oznámia štátu vlajky alebo každému dotknutému štátu opatrenia prijaté podľa tohto rámcového rozhodnutia, a najmä podľa článku 7.

Článok 9

Určenie kontaktných miest

1.   Každý členský štát určuje existujúce kontaktné miesta alebo ak je to potrebné, vytvára nové kontaktné miesta najmä na výmenu informácií uvedených v článku 8.

2.   Každý členský štát informuje Komisiu, ktorý z jeho odborov pôsobí ako kontaktné miesto v súlade s odsekom 1. Komisia oznamuje ostatným členským štátom tieto kontaktné miesta.

Článok 10

Územná pôsobnosť

Toto rámcové rozhodnutie má rovnakú územnú pôsobnosť ako smernica 2005/35/ES.

Článok 11

Implementácia

1.   Členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s ustanoveniami tohto rámcového rozhodnutia do 12. januára 2007.

2.   Do 12. januára 2007 členské štáty oznámia generálnemu sekretariátu Rady a Komisii znenia ustanovení, ktorými transponujú do svojho vnútroštátneho práva záväzky, ktoré im ukladá toto rámcové rozhodnutie. Na základe týchto informácií a písomnej správy Komisie Rada najneskôr do 12. januára 2009 posúdi, do akej miery členské štáty dosiahli súlad s týmto rámcovým rozhodnutím.

3.   Do 12. januára 2012 Komisia predloží na základe informácií poskytnutých členskými štátmi o praktickom uplatňovaní ustanovení vykonávajúcich toto rámcové rozhodnutie Rade správu a predloží akékoľvek vhodné návrhy, ktoré môžu obsahovať návrhy, podľa ktorých členské štáty, pokiaľ ide o trestné činy spáchané v ich teritoriálnych vodách alebo v ich výlučnej hospodárskej zóne alebo rovnocennej zóne, nebudú považovať loď plaviacu sa pod vlajkou iného členského štátu za zahraničnú loď v zmysle článku 230 dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z roku 1982.

Článok 12

Nadobudnutie účinnosti

Toto rámcové rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 12. júla 2005

Za Radu

predseda

G.BROWN


(1)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 13. januára 2004 (Ú. v. EÚ C 92, 16.4.2004, s. 19).

(2)  Ú. v. ES C 19, 23.1.1999, s. 1.

(3)  Pozri stranu 11 tohto úradného vestníka.

(4)  Ú. v. ES L 351, 29.12.1998, s. 1.


Korigendum

30.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/168


Zápisnica o opravách k dohode medzi Európskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými o spracovaní a postúpení údajov PNR leteckými dopravcami Úradu pre colnú správu a ochranu hraníc Ministerstva vnútornej bezpečnosti Spojených štátov amerických

( Úradný vestník Európskej únie L 183 z 20. mája 2004 )

Táto oprava nadobudla platnosť diplomatickou nótou, ktorá bola podpísaná v Bruseli 4. augusta 2005 a ktorej depozitárom je Rada.

Strana 84, piate odôvodnenie:

Namiesto:

„So zreteľom na rozhodnutie Komisie C(2004) 1799 prijaté 17. mája 2004 podľa článku 25 ods. 6 smernice 95/46/ES, na základe ...“

má byť:

„So zreteľom na rozhodnutie Komisie 2004/535/ES prijaté 14. mája 2004 podľa článku 25 ods. 6 smernice 95/46/ES, na základe ...“.