6.8.2005

Úradný vestník Európskej únie

L 205/3

NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1292/2005

z 5. augusta 2005,

ktorým sa mení a dopĺňa príloha IV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, pokiaľ ide o výživu zvierat

(Text s významom pre EHP)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií (1), a najmä na prvý odsek jeho článku 23,

keďže:

(1)	V nariadení (ES) č. 999/2001 sa stanovujú pravidlá skrmovania bielkoviny získanej z cicavcov s cieľom zabrániť šíreniu prenosnej spongiformnej encefalopatie (PSE) na zvieratá.

(2)

V tomto nariadení sa zakazuje používanie určitých živočíšnych bielkovín pri skrmovaní hospodárskych zvierat, pretože takéto bielkoviny môžu byť možným zdrojom nákazy PSE alebo môžu ohroziť odhalenie malého množstva možných nakazených bielkovín v krmivách. Ustanovuje tiež nulovú toleranciu zakázaných živočíšnych zložiek v krmivách.

(3)

V smernici Komisie 2003/126/ES z 23. decembra 2003 o analytickej metóde na stanovenie zložiek živočíšneho pôvodu na úradnú kontrolu krmiva (2) sa ustanovuje, že úradné analýzy krmív s cieľom úradnej kontroly prítomnosti, identifikácie alebo odhadu množstva zložiek živočíšneho pôvodu v krmivách sa vykonávajú v súlade s touto smernicou. Skúšky spôsobilosti laboratórií, ktoré vykonal v súlade s touto smernicou Inštitút Komisie pre referenčné materiály a miery (IRMM-JRC), ukázali, že činnosti laboratórií pri odhaľovaní malého množstva bielkovín získaných z cicavcov sa značne zlepšili.

(4)

Toto zlepšenie činnosti laboratórií malo za následok odhalenie náhodnej prítomnosti úlomkov kostí najmä v hľuzových a koreňových plodinách. Na základe vedeckých dôkazov sa dospelo k názoru, že prítomnosti úlomkov kostí, ktoré sa nachádzajú v pôde v týchto plodinách, sa nedá vyhnúť. Zásielky nakazených hľuzových a koreňových plodín sa odstránia v súlade so smernicou Rady 95/53/ES z 25. októbra 1995, ktorou sa určujú zásady upravujúce organizovanie úradných kontrol v oblasti výživy zvierat (3), a následne sa často zneškodnia. S cieľom zabrániť nepomernému uplatňovaniu tejto smernice by sa členským štátom malo umožniť vykonávať hodnotenie rizík na prítomnosť živočíšnych zložiek v hľuzových a koreňových plodinách predtým, ako začnú uvažovať o porušení zákazu kŕmenia.

(5)

Vedecký riadiaci výbor (VRV) aktualizoval 25. a 26. mája 2000 svoju správu a stanovisko o bezpečnosti hydrolyzovaných bielkovín získaných z kože prežúvavcov, ktoré boli prijaté počas zasadnutia 22. a 23. októbra 1998. Podmienky, podľa ktorých sa môžu hydrolyzované bielkoviny považovať za bezpečné podľa tohto stanoviska, sú ustanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 z 3. októbra 2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených na ľudskú spotrebu (4). Tieto podmienky sa od 1. mája 2004 uplatňujú aj na hydrolyzované bielkoviny dovezené z tretích krajín. Skrmovanie prežúvavcov hydrolyzovanými bielkovinami vytvorenými z kože a kožiek prežúvavcov by sa už viac nemalo zakazovať.

(6)

Vo svojom stanovisku zo 17. septembra 1999 o vnútrodruhovej recyklácii, ako aj vo svojom stanovisku z 27. – 28. novembra 2000 o vedeckom základe pre zákaz skrmovania všetkých hospodárskych zvierat živočíšnymi bielkovinami výbor určil, že neexistujú žiadne dôkazy o prirodzenom výskyte PSE u neprežúvavých hospodárskych zvierat chovaných na produkciu potravín, ako sú ošípané a hydina. Za predpokladu, že kontroly zákazu živočíšnych bielkovín sú založené na odhalení kostných a svalových vlákien v krmivách, krvné produkty a hydrolyzované bielkoviny získané z neprežúvavcov by nemali ohroziť kontroly prítomnosti bielkovín, prípadne nakazených PSE. Obmedzenia skrmovania hospodárskych zvierat krvnými produktmi a hydrolyzovanými bielkovinami by preto mali byť voľnejšie.

(7)	Podmienky prepravy, skladovania a balenia krmiva vo veľkom množstve, ktoré obsahuje spracované živočíšne bielkoviny, by sa mali objasniť.

(8)	Na udržanie alebo zlepšenie kvality úradných kontrol by sa malo zabezpečiť nepretržité hodnotenie právomocí a školenia laboratórnych pracovníkov.

(9)	Nariadenie (ES) č. 999/2001 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. Z praktických dôvodov a v záujme jasnosti je vhodné zmenenú a doplnenú prílohu IV nahradiť v celom rozsahu.

(10)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha IV k nariadeniu (ES) č. 999/2001 sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. septembra 2005.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 5. augusta 2005

Za Komisiu

Markos KYPRIANOU

člen Komisie

(1) Ú. v. ES L 147, 31.5.2001, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 260/2005 (Ú. v. EÚ L 46, 17.2.2005, s. 31).

(2) Ú. v. EÚ L 339, 24.12.2003, s. 78.

(3) Ú. v. ES L 265, 8.11.1995, s. 17. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/46/ES (Ú. v. ES L 234, 1.9.2001, s. 55).

(4) Ú. v. ES L 273, 10.10.2002, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 416/2005 (Ú. v. EÚ L 66, 12.3.2005, s. 10).

PRÍLOHA

Príloha IV k nariadeniu (ES) č. 999/2001 sa nahrádza takto:

„PRÍLOHA IV

KRMIVÁ

I. Rozšírenie zákazu ustanoveného v článku 7 ods. 1

Zákaz ustanovený v článku 7 ods. 1 sa rozširuje na krmivá:

pre hospodárske zvieratá s výnimkou krmív pre mäsožravce chované na produkciu kožušín, vyrobené zo:

i)	spracovanej živočíšnej bielkoviny;

ii)	želatíny, ktorá pochádza z prežúvavcov;

iii)	krvných produktov;

iv)	hydrolyzovanej bielkoviny;

v)	fosforečnanu vápenatého a fosforečnanu vápenitého živočíšneho pôvodu (‚fosforečnan vápenatý a fosforečnan vápenitý’);

vi)	krmív s obsahom bielkovín uvedených v zarážkach i) až v);

b)	pre prežúvavce, vyrobené zo živočíšnych bielkovín, a krmivá s obsahom týchto bielkovín.

II. Odchýlky zo zákazu ustanoveného v článku 7 ods. 1 a 2 a špecifické podmienky uplatňovania týchto odchýlok

Zákaz ustanovený v článku 7 ods. 1 a 2 sa neuplatňuje na:

skrmovanie hospodárskych zvierat bielkovinami uvedenými v zarážkach i), ii), iii) a iv) a krmivami získanými z týchto bielkovín:

i)	mlieko, mliečne výrobky a mledzivo;

ii)	vajcia a výrobky z vajec;

iii)	želatína získaná z neprežúvavcov;

iv)	hydrolyzované bielkoviny z častí neprežúvavcov a z koží a kožiek prežúvavcov;

skrmovanie neprežúvavých hospodárskych zvierat bielkovinami uvedenými v zarážkach i), ii) a iii) a výrobkami získanými z týchto bielkovín:

i)	rybia múčka v súlade s podmienkami ustanovenými v bode B;

ii)	fosforečnan vápenatý a fosforečnan vápenitý v súlade s podmienkami ustanovenými v bode C;

iii)	krvné produkty z neprežúvavcov v súlade s podmienkami ustanovenými v bode D;

c)	skrmovanie rýb krvnou múčkou z neprežúvavcov v súlade s podmienkami ustanovenými v bode D;

d)	skrmovanie hospodárskych zvierat hľuzovými a koreňovými plodinami a krmivom s obsahom týchto výrobkov po odhalení úlomkov kostí môže členský štát po priaznivom hodnotení rizika povoliť. Pri hodnotení rizika sa minimálne zohľadní množstvo a možný zdroj nákazy a konečné miesto určenia zásielky.

Na použitie rybej múčky uvedenej v bode A písm. b) bode i) a na krmivá s obsahom rybej múčky sa pri skrmovaní neprežúvavých hospodárskych zvierat (nevzťahuje sa na skrmovanie mäsožravcov chovaných na produkciu kožušín) uplatňujú tieto podmienky:

a)	rybia múčka sa vyrába v spracovateľských závodoch, ktoré sa špecializujú výlučne na produkciu výrobkov z rýb;

b)	každá zásielka dovezenej rybej múčky sa pred uvoľnením do voľného obehu v Spoločenstve mikroskopicky analyzuje v súlade so smernicou 2003/126/ES;

krmivá s obsahom rybej múčky sa vyrábajú v závodoch, ktoré nevyrábajú krmivá pre prežúvavce a ktoré majú na tento účel povolenie príslušného orgánu.

Výnimky z písmena c):

špecifické povolenie na výrobu kompletného krmiva z krmív s obsahom rybej múčky sa nevyžaduje pre domácich výrobcov zmesí, ktorí:

—	sú registrovaní príslušným orgánom,

—	chovajú iba neprežúvavce,

—	vyrábajú iba kompletné krmivo na použitie na rovnakej farme, a

—	za predpokladu, že krmivá s obsahom rybej múčky, ktoré sa používajú pri produkcii, obsahujú menej ako 50 % surových bielkovín;

ii)

príslušný orgán môže povoliť výrobu krmív pre prežúvavce v závode, ktorý taktiež vyrába krmivá s obsahom rybej múčky pre ostatné živočíšne druhy, za týchto podmienok:

—	krmivá vo veľkom množstve alebo balené krmivá určené pre prežúvavce sa držia počas skladovania, prepravy a balenia v zariadeniach fyzicky oddelených od zariadení pre rybiu múčku vo veľkom množstve alebo krmivá s obsahom rybej múčky vo veľkom množstve,

—	krmivá určené pre prežúvavce sa vyrábajú v zariadeniach fyzicky oddelených od zariadení, kde sa vyrábajú krmivá s obsahom rybej múčky,

—	záznamy s údajmi o nákupe a použití rybej múčky a predaji krmív s obsahom rybej múčky sa ponechajú k dispozícii príslušným orgánom minimálne päť rokov, a

—	rutinné testy sa vykonávajú na krmivách určených pre prežúvavce na zabezpečenie neprítomnosti zakázaných bielkovín vrátane rybej múčky;

d)	na štítku a doklade priloženom ku krmivám s obsahom rybej múčky sa jasne označí ‚obsahuje rybiu múčku – nesmie sa podávať prežúvavcom’;

krmivá vo veľkom množstve s obsahom rybej múčky sa prepravujú vozidlami, ktoré v rovnakom čase neprepravujú krmivá pre prežúvavce. Ak sa vozidlo následne použije na prepravu krmív určených pre prežúvavce, musí sa najprv dôkladne vyčistiť v súlade s postupom schváleným príslušným orgánom, aby sa zabránilo krížovej kontaminácii;

na farmách, kde sa chovajú prežúvavce je použitie a skladovanie krmív s obsahom rybej múčky zakázané.

Odchylne od tejto podmienky môže príslušný orgán povoliť použitie a skladovanie krmív s obsahom rybej múčky na farmách, kde sa chovajú prežúvavce ak je splnená podmienka, že na farme sa uplatňujú opatrenia na zabránenie skrmovania prežúvavcov krmivom s obsahom rybej múčky.

Na použitie fosforečnanu vápenatého a fosforečnanu vápenitého, uvedených v bode A písm. b) bode ii), a na krmivá s obsahom týchto bielkovín sa pri skrmovaní neprežúvavých hospodárskych zvierat (nevzťahuje sa na skrmovanie mäsožravcov chovaných na produkciu kožušín) uplatňujú tieto podmienky:

krmivá s obsahom fosforečnanu vápenatého alebo fosforečnanu vápenitého sa vyrábajú v závodoch, ktoré nepripravujú krmivá pre prežúvavce a ktoré majú na tento účel povolenie príslušného orgánu.

Výnimky z tejto podmienky:

špecifické povolenie na výrobu kompletného krmiva z krmív s obsahom fosforečnanu vápenatého alebo fosforečnanu vápenitého sa nevyžaduje pre domácich výrobcov zmesí, ktorí:

—	sú registrovaní príslušným orgánom,

—	chovajú iba neprežúvavce,

—	vyrábajú iba kompletné krmivo na použitie na rovnakej farme, a

—	za predpokladu, že krmivá s obsahom fosforečnanu vápenatého alebo fosforečnanu vápenitého, ktoré sa používajú pri produkcii, obsahujú menej ako 10 % celkového fosforu;

ii)

príslušný orgán môže povoliť výrobu krmív pre prežúvavce v závode, ktorý taktiež vyrába krmivá s obsahom fosforečnanu vápenatého alebo fosforečnanu vápenitého pre ostatné živočíšne druhy, za týchto podmienok:

—	krmivá vo veľkom množstve alebo balené krmivá určené pre prežúvavce sa vyrábajú v zariadeniach fyzicky oddelených od zariadení, v ktorých sa vyrábajú krmivá s obsahom fosforečnanu vápenatého alebo fosforečnanu vápenitého,

—

krmivá vo veľkom množstve určené pre prežúvavce sa počas skladovania, prepravy a balenia držia v zariadeniach fyzicky oddelených od zariadení pre fosforečnan vápenatý vo veľkom množstve, pre fosforečnan vápenitý vo veľkom množstve a pre krmivá s obsahom fosforečnanu vápenatého alebo fosforečnanu vápenitého vo veľkom množstve,

—	záznamy s údajmi o nákupe a použití fosforečnanu vápenatého alebo fosforečnanu vápenitého a predaji krmív s obsahom fosforečnanu vápenatého alebo fosforečnanu vápenitého sa ponechajú k dispozícii príslušnému orgánu minimálne päť rokov;

b)	na štítku a doklade priloženom ku krmivám s obsahom fosforečnanu vápenatého alebo fosforečnanu vápenitého sa jasne označí ‚obsahuje fosforečnan vápenatý/fosforečnan vápenitý živočíšneho pôvodu – nesmie sa podávať prežúvavcom’;

krmivá vo veľkom množstve s obsahom fosforečnanu vápenatého alebo fosforečnanu vápenitého sa prepravujú vozidlami, ktoré v rovnakom čase neprepravujú krmivá pre prežúvavce. Ak sa vozidlo následne použije na prepravu krmív určených pre prežúvavce, musí sa najprv dôkladne vyčistiť v súlade s postupom schváleným príslušným orgánom, aby sa zabránilo krížovej kontaminácii;

na farmách, kde sa chovajú prežúvavce, je použitie a skladovanie krmív s obsahom fosforečnanu vápenatého alebo fosforečnanu vápenitého zakázané.

Odchylne od tejto podmienky môže príslušný orgán povoliť použitie a skladovanie krmív s obsahom fosforečnanu vápenatého alebo fosforečnanu vápenitého na farmách, kde sa chovajú prežúvavce, ak je splnená podmienka, že na farme sa uplatňujú opatrenia na zabránenie skrmovania prežúvavcov krmivom s obsahom fosforečnanu vápenatého alebo fosforečnanu vápenitého.

Na použitie krvných produktov uvedených v bode A písm. b) bode iii) a na krvnú múčku uvedenú v bode A písm. c) a na krmivá s obsahom týchto bielkovín sa pri skrmovaní neprežúvavých hospodárskych zvierat a rýb v uvedenom poradí uplatňujú tieto podmienky:

krv sa získa zo schválených bitúnkov v EÚ, ktoré neusmrcujú prežúvavce a ktoré sú registrované ako bitúnky, ktoré neusmrcujú prežúvavce. Krv sa prevezie priamo do spracovateľského závodu vo vozidlách určených výhradne na prepravu krvi neprežúvavcov. Ak sa vozidlo predtým použilo na prepravu krvi prežúvavcov, musí sa najprv vyčistiť a pred prepravou krvi neprežúvavcov ho musí skontrolovať príslušný orgán.

Odchylne od tejto podmienky môže príslušný orgán povoliť usmrcovanie prežúvavcov na bitúnku, ktorý zachytáva krv neprežúvavcov určenú na výrobu krvných produktov a krvnej múčky na použitie pri skrmovaní neprežúvavých hospodárskych zvierat a rýb v uvedenom poradí, v prípade, že bitúnok má schválený kontrolný systém. Tento kontrolný systém musí minimálne:

—	udržiavať miesto usmrcovania neprežúvavcov fyzicky oddelené od miesta usmrcovania prežúvavcov,

—	udržiavať zariadenia na zber, skladovanie, prepravu a balenie krvi prežúvavcov fyzicky oddelené od zariadení na spracovanie krvi neprežúvavcov, a

—	pravidelne odoberať vzorky krvi neprežúvavcov na odhalenie prítomnosti bielkovín pôvodom z prežúvavcov;

krvné produkty a krvná múčka sa vyrábajú v závode, ktorý sa špecializuje výlučne na spracovanie krvi neprežúvavcov.

Odchylne od tejto podmienky môže príslušný orgán povoliť výrobu krvných produktov a krvnej múčky na použitie pri skrmovaní neprežúvavých hospodárskych zvierat a rýb v uvedenom poradí v závodoch, ktoré spracúvajú krv prežúvavcov a majú schválený kontrolný systém na zabránenie krížovej kontaminácie. Tento kontrolný systém musí minimálne:

—	spracúvať krv neprežúvavcov v uzatvorenom systéme fyzicky oddelenom od spracovania krvi prežúvavcov,

—	udržiavať surový materiál vo veľkom množstve a konečné výrobky vo veľkom množstve pôvodom z prežúvavcov počas skladovania, prepravy a balenia v zariadeniach fyzicky oddelených od zariadení pre surový materiál vo veľkom množstve a konečné výrobky vo veľkom množstve pôvodom z neprežúvavcov, a

—	pravidelne odoberať vzorky a analyzovať krvné produkty a krvnú múčku pôvodom z neprežúvavcov na odhalenie prítomnosti bielkovín pôvodom z prežúvavcov;

krmivá s obsahom krvných produktov alebo krvnej múčky sa vyrábajú v závodoch, ktoré nepripravujú krmivá pre prežúvavce alebo hospodárske zvieratá, iné ako ryby, v uvedenom poradí a ktoré majú na tento účel povolenie príslušného orgánu.

Odchylne od tejto podmienky:

špecifické povolenia na výrobu kompletného krmiva z krmív s obsahom krvných produktov alebo krvnej múčky sa nevyžadujú pre domácich výrobcov zmesí, ktorí:

—	sú registrovaní príslušným orgánom,

—	chovajú iba neprežúvavce v prípade použitia krvných produktov alebo iba ryby v prípade použitia krvnej múčky,

—	vyrábajú iba kompletné krmivo na použitie na rovnakej farme, a

—	za predpokladu, že krmivá s obsahom krvných produktov alebo krvnej múčky, ktoré sa používajú pri produkcii, obsahujú menej ako 50 % celkovej bielkoviny;

ii)

príslušný orgán môže povoliť výrobu krmív pre prežúvavce v závode, ktorý taktiež vyrába krmivá s obsahom krvných produktov alebo krvnej múčky pre neprežúvavé hospodárske zvieratá alebo ryby v uvedenom poradí, za týchto podmienok:

—	krmivá vo veľkom množstve alebo balené krmivá určené pre prežúvavce alebo hospodárske zvieratá, iné ako ryby, sa vyrábajú v zariadeniach fyzicky oddelených od zariadení, kde sa vyrábajú krmivá s obsahom krvných produktov alebo krvnej múčky v uvedenom poradí,

—

krmivá vo veľkom množstve sa počas skladovania, prepravy a balenia držia vo fyzicky oddelených zariadeniach takto:

a)	krmivá určené pre prežúvavce sa držia oddelene od krvných produktov a od krmív s obsahom krvných produktov;

b)	krmivá určené pre hospodárske zvieratá, iné ako ryby, sa držia oddelene od krvnej múčky a krmív s obsahom krvnej múčky,

—	záznamy s údajmi o nákupe a použití krvných produktov a krvnej múčky a predaji krmív s obsahom týchto produktov sa ponechajú k dispozícii príslušnému orgánu minimálne päť rokov;

d)	na štítku, obchodnom doklade alebo zdravotnom osvedčení, podľa náležitosti priloženom ku krmivám s obsahom krvných produktov alebo krvnej múčky, sa jasne podľa náležitosti označí ‚obsahuje krvné produkty – nesmie sa podávať prežúvavcom’ alebo ‚obsahuje krvnú múčku – nesmie sa podávať rybám’.

krmivá vo veľkom množstve s obsahom krvných produktov sa prepravujú vozidlami, ktoré v rovnakom čase neprepravujú krmivá pre prežúvavce, a krmivá vo veľkom množstve s obsahom krvnej múčky sa prepravujú vozidlami, ktoré v rovnakom čase neprepravujú krmivá pre hospodárske zvieratá, iné ako ryby. Ak sa vozidlo následne použije na prepravu krmív určených pre prežúvavce alebo hospodárske zvieratá iné ako ryby v uvedenom poradí, musí sa najprv dôkladne vyčistiť v súlade s postupom schváleným príslušným orgánom, aby sa zabránilo krížovej kontaminácii;

na farmách, kde sa chovajú prežúvavce je použitie a skladovanie krmív s obsahom krvných produktov zakázané a na farmách, kde sa chovajú hospodárske zvieratá iné ako ryby je použitie a skladovanie krmív s obsahom krvnej múčky zakázané.

Odchylne od tejto podmienky môže príslušný orgán povoliť použitie a skladovanie krmív s obsahom krvných produktov alebo krvnej múčky v uvedenom poradí na farmách, kde sa chovajú prežúvavce alebo hospodárske zvieratá, iné ako ryby, v uvedenom poradí, ak je splnená podmienka, že na farme sa uplatňujú opatrenia na zabránenie skrmovania prežúvavcov alebo druhov iných ako ryby krmivom s obsahom krvných produktov alebo krvnej múčky v uvedenom poradí.

III. Všeobecné podmienky realizácie

A.	Táto príloha sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia nariadenia (ES) č. 1774/2002.

Členské štáty aktualizujú zoznamy:

a)	bitúnkov na zachytávanie krvi, schválených v súlade s bodom D písm. a) časti II;

b)	schválených spracovateľských závodov na výrobu fosforečnanu vápenatého, fosforečnanu vápenitého, krvných produktov a krvnej múčky; a

c)	zariadení, s výnimkou domácich výrobcov zmesí, ktoré majú povolenie na výrobu krmív s obsahom rybej múčky a bielkovín uvedených v písm. b), ktoré sú v prevádzke v súlade s podmienkami ustanovenými v bode B písm. c), bode C písm. a) a bode D písm. c) časti II.

živočíšne bielkoviny spracované vo veľkom množstve, s výnimkou rybej múčky, a výrobky vo veľkom množstve vrátane krmív, organických hnojív a pôdnych meliorátorov s obsahom týchto bielkovín sa skladujú v určených zariadeniach. Sklad alebo vozidlo sa na iné účely môže použiť až po vyčistení a skontrolovaní príslušným orgánom;

rybia múčka vo veľkom množstve uvedená v bode A písm. b) bode i) časti II, fosforečnan vápenatý vo veľkom množstve a fosforečnan vápenitý vo veľkom množstve, uvedené v bode A písm. b) bode ii) časti II, krvné produkty uvedené v bode A písm. b) bode iii) časti II a krvná múčka uvedená v bode A písm. c) časti II sa skladujú a prevážajú v skladoch a vozidlách určených na tento účel;

odchylne od písmena b) sa:

i)	sklady alebo vozidlá môžu používať na skladovanie a prepravu krmív s obsahom rovnakej bielkoviny;

ii)	sklady alebo vozidlá po vyčistení a skontrolovaní príslušným orgánom môžu použiť na iné účely; a

iii)

sklady a vozidlá prevážajúce rybiu múčku môžu použiť na iné účely, ak má spoločnosť zavedený kontrolný systém, schválený príslušným orgánom, na zabránenie krížovej kontaminácie. Tento kontrolný systém musí obsahovať minimálne:

—	záznamy o prevážanom materiáli a čistení vozidla, a

—	pravidelný odber vzoriek a analýzu prevážaných krmív na odhalenie prítomnosti rybej múčky.

Príslušný orgán vykoná časté kontroly na mieste na overenie správneho uplatňovania tohto kontrolného systému.

Krmivá vrátane krmív pre spoločenské zvieratá s obsahom krvných produktov pôvodom z prežúvavcov alebo spracovaných živočíšnych bielkovín okrem rybej múčky sa nevyrábajú v zariadeniach, ktoré produkujú krmivá pre hospodárske zvieratá, s výnimkou krmív pre mäsožravce chované na produkciu kožušín.

Krmivá vo veľkom množstve vrátane krmív pre spoločenské zvieratá s obsahom krvných produktov pôvodom z prežúvavcov alebo spracovaných živočíšnych bielkovín okrem rybej múčky sa počas skladovania, prepravy a balenia držia v zariadeniach fyzicky oddelených od zariadení, ktoré produkujú krmivá vo veľkom množstve pre hospodárske zvieratá, s výnimkou krmív pre mäsožravce chované na produkciu kožušín.

Krmivá pre spoločenské zvieratá a krmivá určené pre mäsožravce chované na produkciu kožušín s obsahom fosforečnanu vápenatého a fosforečnanu vápenitého, uvedených v bode A písm. b) bode ii) časti II, a krvných produktov uvedených v bode A písm. b) bode iii) časti II sa vyrábajú a prevážajú v súlade s bodom C písm. a) a c) a bodom D písm. c) a e) časti II v uvedenom poradí.

1.	Vývoz spracovaných živočíšnych bielkovín získaných z prežúvavcov a výrobkov s obsahom týchto živočíšnych bielkovín do tretích krajín sa zakazuje.

Vývoz spracovaných živočíšnych bielkovín získaných z neprežúvavcov a výrobkov s obsahom týchto živočíšnych bielkovín povolí príslušný orgán iba za týchto podmienok:

—	sú určené na použitie, ktoré nie je zakázané v článku 7,

—	pred dovozom existuje písomná dohoda s treťou krajinou, ktorá zahŕňa podnik z tretej krajiny, ktorý rešpektuje konečné použitie, a opätovne nevyvezie spracované živočíšne bielkoviny alebo výrobky s obsahom týchto bielkovín na použitie, ktoré je podľa článku 7 zakázané.

3.	Členské štáty, ktoré povoľujú vývoz v súlade s bodom 2, informujú v rámci účinnej realizácie tohto nariadenia Komisiu a ostatné členské štáty o všetkých dojednaniach a podmienkach dohodnutých s príslušnou treťou krajinou v kontexte Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat.

Body 2 a 3 sa nevzťahujú na:

—	vývoz rybej múčky za predpokladu, že spĺňa podmienky stanovené v bode B časti II,

—	výrobky s obsahom rybej múčky,

—	krmivo pre spoločenské zvieratá.

Príslušný orgán vykoná kontroly dokumentácie a fyzické kontroly vrátane testov krmív v rámci výroby a distribučnej siete v súlade so smernicou 95/53/ES na kontrolu súladu s jej ustanoveniami a s ustanoveniami tohto nariadenia. V prípade akejkoľvek prítomnosti zakázaných živočíšnych bielkovín sa uplatňuje smernica 95/53/ES. Príslušný orgán pravidelne overuje schopnosť laboratórií vykonávať analýzy týchto úradných kontrol, najmä ohodnotí výsledky kruhových pokusov. Ak schopnosť laboratória nevyhovuje, ako minimálne opravné opatrenie sa podnikne preškolenie laboratórneho personálu.“

6.8.2005

Úradný vestník Európskej únie

L 205/12

NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1293/2005

z 5. augusta 2005,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2676/90, ktoré stanovuje analytické metódy Spoločenstva pre sektor vína

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1493/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom (1), a najmä na jeho článok 46 ods. 3,

keďže:

(1)	Metóda merania pretlaku perlivých a šumivých vín sa stanovila na základe medzinárodne uznávaných kritérií. Medzinárodný úrad pre vinič a víno prijal nový opis tejto metódy počas svojho valného zhromaždenia v roku 2003.

(2)	Používaním tejto metódy merania sa môže zabezpečiť jednoduchšia a presnejšia kontrola pretlaku týchto vín.

(3)	Opis bežnej metódy, uvedený v kapitole 37 prílohy k nariadeniu Komisie (EHS) č. 2676/90 (2), už nemá opodstatnenie, a preto by sa mal odsek 3 kapitoly 37 zrušiť. Okrem toho by sa mal aktualizovaný opis tejto metódy vložiť do novej kapitoly prílohy k uvedenému nariadeniu.

(4)	Nariadenie (EHS) č. 2676/90 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(5)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre víno,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha k nariadeniu (EHS) č. 2676/90 sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť siedmym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 5. augusta 2005

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie

(1) Ú. v. ES L 179, 14.7.1999, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1188/2005 (Ú. v. EÚ L 193, 23.7.2005, s. 24).

(2) Ú. v. ES L 272, 3.10.1990, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 355/2005 (Ú. v. EÚ L 56, 2.3.2005, s. 3).

PRÍLOHA

Príloha k nariadeniu (EHS) č. 2676/90 sa mení a dopĺňa takto.

Kapitola 37 „Oxid uhličitý“ sa mení a dopĺňa takto:

Odsek 1 sa mení a dopĺňa takto:

i)	názov sa nahrádza týmto názvom: „1. PRINCÍP METÓDY“;

ii)	bod 1.2 sa zrušuje.

b)	V odseku 2 sa názov bodu 2.3 nahrádza týmto názvom: „Výpočet teoretického pretlaku“.

c)	Odseky 3 a 4 sa zrušujú.

Za kapitolu 37 sa vkladá táto kapitola 37a:

„37a – MERANIE PRETLAKU ŠUMIVÝCH A PERLIVÝCH VÍN

1. PRINCÍP

Po ustálení teploty a po pretrepaní fľaše sa pretlak meria pomocou afrometra (tlakomeru). Pretlak sa vyjadruje v pascaloch (Pa) (metóda typu I). Táto metóda je tiež použiteľná v prípade sýtených šumivých vín a sýtených perlivých vín.

2. ZARIADENIE

Zariadenie, ktoré umožňuje meranie pretlaku vo fľašiach so šumivým a perlivým vínom, sa nazýva afrometer. Existuje v rôznych podobách v závislosti od uzáveru fľaše (kovový uzáver, korunkový uzáver, korková alebo plastová zátka).

2.1. Pokiaľ ide o fľaše s kovovým alebo korunkovým uzáverom,

používa sa afrometer zložený z troch častí (obrázok 1):

—

Vrchná časť (alebo skrutka s hrotom) sa skladá z manometra, manuálneho upínacieho krúžku, skrutky bez konca, ktorá sa posúva v strednej časti, a z hrotu, ktorý prechádza uzáverom fľaše. Hrot je vybavený bočným otvorom, cez ktorý sa zabezpečuje prívod tlaku do manometra. Pomocou tesnenia sa zaistí tesné priľnutie prístroja na uzáver fľaše.

—	Stredná časť (alebo matica) slúži na vycentrovanie vrchnej časti. Naskrutkuje sa do spodnej časti, tak aby pevne držala zariadenie na fľaši.

—	Spodná časť (alebo svorka) je vybavená výčnelkom, ktorý skĺzne pod hrdlo fľaše, tak aby sa uchytil prístroj na fľaši. Existujú objímky prispôsobené každému typu fľaše.

2.2. Pokiaľ ide o fľaše so zátkou,

používa sa afrometer zložený z dvoch častí (obrázok 2):

—	Vrchná časť je rovnaká ako v prípade predchádzajúceho zariadenia, hrot je však dlhší. Tento hrot má tvar dlhej dutej rúrky, na konci ktorej je špička, ktorá umožní prienik zátkou. Táto špička je odnímateľná a po preniknutí zátkou spadne do vína.

—	Spodná časť je zložená z matice a z podstavca, ktorý sa umiestňuje na zátku. Tento podstavec je vybavený štyrmi uťahovacími skrutkami, ktorými sa prichytí tento celok na zátku.

Poznámky týkajúce sa manometrov, ktorými sú vybavené tieto dva typy zariadení:

—	Manometre môžu byť mechanické s Bourdonovou rúrkou alebo digitálne s piezoelektrickým snímačom. V prvom prípade musí byť Bourdonová rúrka bezpodmienečne z nerezovej ocele.

—	Tieto manometre majú pascalovú stupnicu (skratka Pa). V prípade šumivých vín je praktickejšie používať ako jednotky 105 pascalov (105 Pa) alebo kilopascaly (kPa).

—

Existuje niekoľko rôznych tried manometrov. Trieda manometra je daná presnosťou odčítania meranej hodnoty vo vzťahu k celkovému rozsahu stupnice, vyjadrenou v percentách (napríklad: ak máme 1 000 kPa manometer triedy 1 znamená to, že maximálny odmerateľný pretlak je 1 000 kPa s presnosťou odčítania ± 10 kPa). Trieda 1 sa odporúča pri presných meraniach.

3. SPÔSOB POUŽITIA

Meranie sa musí uskutočniť na fľašiach, ktoré majú ustálenú teplotu najmenej 24 hodín. Po prieniku korunkovým uzáverom, korkovou alebo plastovou zátkou sa fľašou musí silne zatrepať, dokiaľ sa nedosiahne stály tlak, ktorý možno odmerať.

3.1. Fľaše s kovovým alebo korunkovým uzáverom

Vsuňte výčnelok svorky pod hrdlo fľaše. Zaťahujte maticu, až kým nebude úplne priliehať na fľašu. Potom zaskrutkujte vrchnú časť do matice. S cieľom zabrániť únikom plynu treba uzáver prepichnúť čo najrýchlejšie, aby sa kontaktné miesto s uzáverom mohlo čo najskôr utesniť. Fľaša sa následne musí silne pretrepávať, až kým sa nedosiahne stály tlak, aby sa dalo urobiť meranie.

3.2. Fľaše so zátkou

Umiestnite špičku na hrot. Umiestnite zmontovaný prístroj na zátku. Zatiahnite štyri skrutky na zátke. Naskrutkujte vrchnú časť (hrot tak prenikne zátkou). Špička musí spadnúť do fľaše, aby sa mohol tlak dostať do manometra. Pretrepávajte fľašu, dokiaľ sa nedosiahne stály tlak, a odmerajte ho. Po vykonaní merania vyberte špičku hrotu.

4. VYJADRENIE VÝSLEDKOV

Pretlak pri 20 °C (Paph20) sa vyjadruje v pascaloch (Pa) alebo kilopascaloch (kPa). Musí sa zhodovať s presnosťou manometra (napríklad: 6,3 105 Pa alebo 630 kPa, a nie 6,33 105 Pa alebo 633 kPa pri manometri triedy 1 s celkovým rozsahom stupnice 1 000 kPa).

Ak sa teplota, pri ktorej sa uskutočňuje meranie, líši od 20 °C, mala by sa skorigovať vynásobením nameraného tlaku príslušným koeficientom (pozri tabuľku 1).

Tabuľka 1

Pomer pretlaku Paph20 v šumivom alebo perlivom víne pri 20 °C k pretlaku Papht pri teplote t

°C
0	1,85
1	1,80
2	1,74
3	1,68
4	1,64
5	1,59
6	1,54
7	1,50
8	1,45
9	1,40
10	1,36
11	1,32
12	1,28
13	1,24
14	1,20
15	1,16
16	1,13
17	1,09
18	1,06
19	1,03
20	1,00
21	0,97
22	0,95
23	0,93
24	0,91
25	0,88

5. KONTROLA VÝSLEDKOV

Metóda priameho určovania fyzických parametrov (metóda typu I)

Kontrola afrometrov

Afrometre sa musia pravidelne kontrolovať (minimálne jedenkrát do roka).

Kontrola sa vykonáva pomocou kalibračného prístroja. Umožňuje porovnať testovaný manometer s referenčným manometrom vyššej triedy, ktorý vyhovuje národnému etalónu a je pripojený paralelne. Kontrola slúži na porovnanie hodnôt ukazovaných oboma prístrojmi pri stúpajúcich a následne klesajúcich tlakoch. Ak je medzi nimi rozdiel, potrebné úpravy sa môžu vykonať pomocou regulačnej skrutky.

Všetky laboratóriá a príslušné autorizované subjekty sú vybavené takýmito kalibračnými prístrojmi a majú ich aj výrobcovia manometrov.“

6.8.2005

Úradný vestník Európskej únie

L 205/21

ROZHODNUTIE RADY

z 12. júla 2005

o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov

(2005/600/ES)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 128 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

keďže:

(1)

Článok 2 Zmluvy o Európskej únii ustanovuje pre Úniu cieľ okrem iného podporovať napredovanie v hospodárskej a sociálnej oblasti a vysokú úroveň zamestnanosti. Článok 125 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva ustanovuje, že členské štáty a Spoločenstvo sa pričinia o prípravu koordinovanej stratégie pre zamestnanosť a najmä na podporu kvalifikovaných, vyškolených a pružných pracovných síl a trhov práce citlivých na hospodársku zmenu.

(2)

Európska Rada na zasadnutí v Lisabone v marci roku 2000 začala stratégiu pre trvalo udržateľný hospodársky rast, zvyšovanie počtu a kvality pracovných miest a väčšiu sociálnu súdržnosť, s dlhodobými cieľmi v oblasti zamestnanosti, avšak po piatich rokoch nie sú ciele tejto stratégie ani zďaleka splnené.

(3)

Predloženie integrovaného balíka pozostávajúceho z usmernení zamestnanosti a všeobecných usmernení hospodárskej politiky prispieva k opätovnému zameraniu lisabonskej stratégie na rast a zamestnanosť. Európska stratégia zamestnanosti zohráva vedúcu úlohu pri vykonávaní cieľov lisabonskej stratégie v oblasti zamestnanosti. Posilnenie sociálnej súdržnosti tiež predstavuje kľúčový prvok úspechu lisabonskej stratégie. Ako sa uvádza v sociálnom programe, úspech európskej stratégie zamestnanosti naopak prispeje k dosiahnutiu väčšej sociálnej súdržnosti.

(4)

V súlade so závermi jarného zasadnutia Európskej rady z 22 a 23. marca 2005 musí Únia v rámci troch rozmerov lisabonskej stratégie (hospodársky, sociálny a environmentálny) zmobilizovať všetky vhodné vnútroštátne prostriedky a prostriedky Spoločenstva vrátane kohéznej politiky, aby sa vo všeobecnom kontexte trvalo udržateľného rozvoja lepšie využíval ich synergický účinok.

(5)

Ciele úplnej zamestnanosti, kvality pracovných miest, produktivity práce a sociálnej súdržnosti sa musia prejaviť v jasných prioritách: zamestnanie väčšieho počtu ľudí a ich udržanie v zamestnaní, rozšírenie ponuky pracovných príležitostí a modernizácia systémov sociálnej ochrany; zvýšenie prispôsobivosti pracovníkov a podnikov; ako aj zvýšenie investícií do ľudského kapitálu prostredníctvom lepšieho vzdelania a zručností.

(6)	Usmernenia politík zamestnanosti by sa mali úplne preskúmavať len každé tri roky, zatiaľ čo v medziobdobí do roku 2008 by ich aktualizácia mala zostať prísne obmedzená.

(7)	Výbor pre zamestnanosť a Výbor pre sociálnu ochranu sformulovali spoločné stanovisko k integrovaným usmerneniam pre rast a pracovné miesta (2005 – 2008).

(8)	Odporúčanie Rady zo 14. októbra 2004 o implementácii politík zamestnanosti členských štátov (3) zostáva v platnosti ako základné odporúčanie,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa prijímajú usmernenia politík zamestnanosti členských štátov, ako sú uvedené v prílohe.

Článok 2

Usmernenia sa zohľadňujú v politikách zamestnanosti členských štátov, o ktorých sa podávajú správy v rámci národných reformných programov.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 12. júla 2005

Za Radu

predseda

G. BROWN

(1) Stanovisko doručené 26. mája 2005 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2) Stanovisko doručené 31. mája 2005 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(3) Ú. v. EÚ L 326, 29.10.2004, s. 47.

PRÍLOHA

USMERNENIA ZAMESTNANOSTI (2005–2008)

(Integrované usmernenia č. 17–24)

—	Usmernenie č. 17: Vykonávanie politík zamestnanosti zameraných na dosiahnutie úplnej zamestnanosti, zlepšenie kvality a produktivity práce a posilnenie sociálnej a územnej súdržnosti

—	Usmernenie č. 18: Podpora celoživotného prístupu k práci

—	Usmernenie č. 19: Zabezpečenie začleňujúcich trhov práce, zvýšenie atraktívnosti práce a zabezpečenie toho, aby sa oplatilo uchádzačom o prácu pracovať, vrátane znevýhodnených a neaktívnych osôb

—	Usmernenie č. 20: Lepšie prispôsobenie sa potrebám trhu práce

—	Usmernenie č. 21: Podpora pružnosti v spojení s istotou zamestnania a zníženie segmentácie trhu práce s náležitým zreteľom na úlohu sociálnych partnerov

—	Usmernenie č. 22: Zabezpečenie vývoja nákladov práce a mechanizmov stanovovania miezd, ktoré podporujú zamestnanosť

—	Usmernenie č. 23: Rozšírenie a zlepšenie investícií do ľudského kapitálu

—	Usmernenie č. 24: Prispôsobenie systémov vzdelávania a odbornej prípravy novým požiadavkám na kvalifikáciu

Usmernenia politík zamestnanosti členských štátov

Členské štáty v spolupráci so sociálnymi partnermi realizujú svoje politiky s cieľom vykonávať ciele a priority uvedené nižšie. Politiky členských štátov v súlade s lisabonskou stratégiou vyváženým spôsobom podporujú:

— Úplná zamestnanosť: Dosiahnutie úplnej zamestnanosti a zníženie nezamestnanosti a neaktivity zvýšením dopytu a ponuky pracovnej sily je životne dôležité pre trvalo udržateľný hospodársky rast a posilnenie sociálnej súdržnosti,

— Zvyšovanie kvality a produktivity práce: Snaha o zvýšenie zamestnanosti súvisí so zvyšovaním atraktívnosti pracovných miest, kvality a produktivity práce a znižovaním podielu chudobných pracujúcich. Je potrebné plne využívať synergický účinok kvality práce, produktivity a zamestnanosti,

— Posilňovanie sociálnej a územnej súdržnosti: Sú potrebné rázne opatrenia na posilnenie sociálnej inklúzie, predchádzanie vylúčeniu z trhu práce a podporu integrácie znevýhodnených ľudí do zamestnania, ako aj na zmenšenie regionálnych rozdielov z hľadiska zamestnanosti, nezamestnanosti a produktivity práce, najmä v zaostávajúcich regiónoch.

Na dosiahnutie pokroku má zásadný význam rovnosť príležitostí a boj proti diskriminácii. V rámci všetkých prijatých krokov by malo byť zabezpečené zohľadňovanie rodového hľadiska a podpora rodovej rovnosti. V rámci nového medzigeneračného prístupu je potrebné venovať osobitnú pozornosť situácii mladých ľudí, vykonávaniu Európskeho paktu mládeže a podpore prístupu k zamestnaniu počas celého pracovného života. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať tiež podstatnému zníženiu rozdielov v zamestnanosti znevýhodnených ľudí vrátane ľudí so zdravotným postihnutím, ako aj zníženiu rozdielov medzi štátnymi príslušníkmi tretích krajín a občanmi EÚ, v súlade s vnútroštátnymi cieľmi.

Členské štáty pri vykonávaní krokov by mali zabezpečiť dobré riadenie politík zamestnanosti. Mali by zaviesť široké partnerstvo pre zmenu zaangažovaním parlamentných orgánov a zainteresovaných subjektov, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni. Hlavnú úlohu by mali zohrávať európski a národní sociálni partneri. V závere tejto prílohy je zahrnutých niekoľko cieľov a referenčných hodnôt, ktoré boli stanovené na úrovni EÚ v rámci európskej stratégie zamestnanosti v kontexte usmernení z roku 2003, ktoré by sa mali naďalej sledovať prostredníctvom ukazovateľov a porovnávania vývoja. Členské štáty sa nabádajú aj k tomu, aby vymedzili svoje vlastné záväzky a ciele, v rámci ktorých by mali mať na zreteli uvedené ciele a referenčné hodnoty, ako aj na odporúčania z roku 2004 dohodnuté na úrovni EÚ.

Dobré riadenie si vyžaduje aj väčšiu účinnosť pri prideľovaní administratívnych a finančných zdrojov. Na základe dohody s Komisiou by sa pri vykonávaní európskej stratégie zamestnanosti mali členské štáty zameriavať na zdroje zo štrukturálnych fondov, najmä z Európskeho sociálneho fondu a podávať správy o uskutočnených krokoch. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať posilňovaniu inštitucionálnej a správnej kapacity členských štátov.

Usmernenie č. 17: Vykonávanie politík zamestnanosti zameraných na dosiahnutie úplnej zamestnanosti, zlepšenie kvality a produktivity práce a posilnenie sociálnej a územnej súdržnosti.

Politiky by mali prispieť k tomu, aby sa v Európskej únii (EÚ) do roku 2010 dosiahla priemerná celková miera zamestnanosti 70 %, miera zamestnanosti žien najmenej 60 % a miera zamestnanosti starších pracovníkov (55 až 64 rokov) najmenej 50 %, a aby sa znížila nezamestnanosť a neaktívnosť. Členské štáty by mali zvážiť stanovenie vnútroštátnych cieľových mier zamestnanosti.

Pri dosahovaní týchto cieľov by sa mala činnosť sústrediť na tieto priority:

—	zamestnanie väčšieho počtu ľudí a ich udržanie v zamestnaní, rozšírenie ponuky pracovných príležitostí a modernizácia systémov sociálnej ochrany,

—	zvýšenie prispôsobivosti pracovníkov a podnikov,

—	zvýšenie investícií do ľudského kapitálu prostredníctvom lepšieho vzdelania a zručností.

1. ZAMESTNANIE VÄČŠIEHO POČTU ĽUDÍ A ICH UDRŽANIE V ZAMESTNANÍ, ROZŠÍRENIE PONUKY PRACOVNÝCH PRÍLEŽITOSTÍ A MODERNIZÁCIA SYSTÉMOV SOCIÁLNEJ OCHRANY

Zvyšovanie úrovne zamestnanosti je najúčinnejší prostriedok tvorby hospodárskeho rastu a podpory hospodárstiev, ktoré sa vyznačujú sociálnym začleňovaním a zároveň zabezpečujú záchrannú sieť pre osoby, ktoré nie sú schopné pracovať. Vzhľadom na očakávaný pokles obyvateľstva v produktívnom veku je o to viac potrebná podpora rastu ponuky pracovných príležitostí vo všetkých skupinách, nový koncept celoživotného prístupu k práci a modernizácia systémov sociálnej ochrany, ktorá zabezpečí ich primeranosť, finančnú udržateľnosť a schopnosť reagovať. V rámci nového medzigeneračného prístupu je potrebné osobitnú pozornosť venovať riešeniu pretrvávajúcich rozdielov v zamestnanosti žien a mužov a nízkej miery zamestnanosti starších pracovníkov a mladých ľudí. Je tiež potrebné podnikať kroky na riešenie nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá je v priemere dvojnásobne vyššia ako celková úroveň nezamestnanosti. Na dosiahnutie pokroku v oblasti zamestnanosti je potrebné vytvoriť riadne podmienky, či ide o vstup do prvého zamestnania, návrat do zamestnania po prerušení alebo želanie predĺžiť si produktívny vek. Kritický význam má kvalita pracovných miest vrátane platu a ostatných požitkov, pracovné podmienky, istota zamestnania, prístup k celoživotnému vzdelávaniu a perspektíva kariérneho rastu, ako aj podpora a stimuly vyplývajúce zo systémov sociálnej ochrany.

Usmernenie č. 18: Podpora celoživotného prístupu k práci prostredníctvom:

—	obnovenej snahy budovať profesné dráhy mladých ľudí a znižovať ich nezamestnanosť, ako k tomu vyzýva Pakt mládeže,

—	dôrazných krokov na zvýšenie účasti žien a zmenšenie rodových rozdielov v oblasti zamestnanosti, nezamestnanosti a odmeňovania,

—	lepším zosúladením pracovného a súkromného života a zabezpečením prístupných a cenovo dostupných zariadení starostlivosti o deti, ako aj zariadení starostlivosti o ostatné závislé osoby,

—	podpory aktívneho starnutia vrátane vhodných pracovných podmienok, zlepšeného zdravotného stavu (súvisiaceho so zamestnaním) a vhodných stimulov podporujúcich zotrvanie v práci a odradzujúcich od predčasného odchodu do dôchodku,

—

moderných systémov sociálnej ochrany vrátane dôchodkového zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti, zabezpečením ich sociálnej primeranosti, finančnej udržateľnosti a schopnosti reagovať na meniace sa potreby s cieľom podporovať zapojenie sa do pracovného procesu, udržanie zamestnania a dlhší produktívny vek.

Pozri tiež integrované usmernenie: „Ochrana hospodárskej a finančnej udržateľnosti ako základu pre zvýšenie zamestnanosti“ (č. 2).

Zjednodušenie prístupu k zamestnaniu pre uchádzačov o prácu, predchádzanie nezamestnanosti a zabezpečenie toho, aby osoby, ktoré sa stanú nezamestnanými, zostali v úzkom spojení s trhom práce a zvyšovali svoju zamestnateľnosť, sú faktory dôležité pre zvýšenie zapojenia ľudí do pracovného procesu a boj proti sociálnemu vylúčeniu. Vyžaduje si to odstraňovať prekážky prístupu k trhu práce poskytovaním účinnej pomoci pri hľadaní pracovných miest, zjednodušením prístupu k odbornej príprave a ďalším aktívnym opatreniam trhu práce, zabezpečením toho, aby sa oplatilo pracovať, ako aj odstraňovaním pascí nezamestnanosti, chudoby a neaktívnosti. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať podpore začlenenia znevýhodnených ľudí vrátane nízko kvalifikovaných pracovníkov do trhu práce, aj prostredníctvom rozšírenia sociálnych služieb a sociálneho hospodárstva, ako aj tvorbou nových zdrojov pracovných miest na základe kolektívnych potrieb. Obzvlášť dôležitý je boj proti diskriminácii, podpora prístupu k zamestnaniu pre ľudí so zdravotným postihnutím a integrácia prisťahovalcov a menšín.

Usmernenie č. 19: Zabezpečenie začleňujúcich trhov práce, zvýšenie atraktívnosti práce a zabezpečenie toho, aby sa uchádzačom o zamestnanie oplatilo pracovať vrátane znevýhodnených a neaktívnych osôb prostredníctvom:

—

aktívnych a preventívnych opatrení trhu práce vrátane včasnej identifikácie potrieb, pomoci pri hľadaní pracovných miest, poradenstva a odbornej prípravy ako súčasti individuálnych akčných plánov, poskytovania služieb sociálnej starostlivosti potrebných na podporu začlenenia tých ľudí, ktorí sú od trhu práce najviac vzdialení a ktoré prispejú k odstráneniu chudoby,

—

trvalého skúmania motivujúcich a demotivujúcich stimulov vyplývajúcich z daňových systémov a dávkových systémov vrátane riadenia a podmienenosti dávok a významného zníženia vysokých efektívnych marginálnych sadzieb dane, najmä pre osoby s nízkymi príjmami, pri súbežnom zabezpečení primeraných úrovní sociálnej ochrany,

—	tvorby nových zdrojov pracovných miest v oblasti služieb pre jednotlivcov a podniky, najmä na miestnej úrovni.

Umožniť väčšiemu počtu ľudí, aby si našli lepšie zamestnanie, si tiež vyžaduje posilnenie infraštruktúry trhu práce na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ, aj prostredníctvom siete EURES, s cieľom lepšie predvídať a riešiť možné nezosúladenia. V tomto kontexte zohráva mobilita pracovníkov v rámci EÚ kľúčovú úlohu a mala by sa v kontexte Zmlúv o EÚ zabezpečiť v plnej miere. V rámci vnútroštátnych trhov práce je tiež potrebné úplne zohľadniť dodatočnú ponuku pracovných síl vyplývajúcu z prisťahovalectva štátnych príslušníkov tretích krajín.

Usmernenie č. 20: Lepšie prispôsobenie sa potrebám trhu práce prostredníctvom:

—	modernizácie a posilnenia inštitúcií trhu práce, najmä služieb zamestnanosti, aj s cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť príležitostí na zamestnanie a odbornú prípravu na vnútroštátnej a európskej úrovni a odstrániť prekážky mobility v celej Európe,

—	odstránenia prekážok mobilite pracovníkov v celej Európe v rámci Zmlúv o EÚ,

—	lepšieho predvídania potrieb kvalifikácie, nedostatkov a problémových oblastí na trhu práce,

—	primeraného riadenia hospodárskej migrácie.

2. ZVÝŠENIE PRISPÔSOBIVOSTI PRACOVNÍKOV A PODNIKOV

Európa musí zlepšiť svoju schopnosť predvídať, iniciovať a tlmiť ekonomické a sociálne zmeny. Vyžaduje si to náklady práce, ktoré podporujú zamestnanosť, moderné formy organizácie práce a dobre fungujúce trhy práce umožňujúce vyššiu pružnosť spolu s istotou zamestnania, aby zodpovedali potrebám podnikov a pracovníkov. Malo by to súčasne prispievať k predchádzaniu segmentácie trhov práce a znižovaniu nedeklarovanej práce.

V dnešnom svete čoraz globálnejšieho hospodárstva s otváraním trhov a neustálym zavádzaním nových technológií sú podniky aj pracovníci vystavení potrebe, a v skutočnosti aj príležitosti prispôsobiť sa. Napriek tomu, že takýto proces štrukturálnych zmien prináša celkové výhody pre rast a zamestnanosť, prináša tiež premeny, ktoré na niektorých pracovníkov a podniky pôsobia rušivo. Podniky sa musia stať pružnejšími, aby reagovali na náhle zmeny dopytu po ich tovare a službách, prispôsobovali sa novým technológiám a boli schopné neustálych inovácií, aby zostali konkurencieschopnými. Musia tiež reagovať na zvyšujúci sa dopyt po kvalite práce, ktorá súvisí s osobnými preferenciami pracovníkov a zmenami v ich rodinách, a budú sa musieť vysporiadať so starnúcou pracovnou silou a menším počtom mladých osôb vstupujúcich na trh práce. Pokiaľ ide o pracovníkov, produktívny vek sa stáva zložitejším, keďže pracovné modely sa stávajú rôznorodejšími a nepravidelnejšími a počas života je potrebné úspešne zvládnuť stále väčší počet zmien. V prostredí rýchlo sa meniacich hospodárstiev a súvisiacich reštrukturalizácií musia zvládnuť nové spôsoby práce vrátane širšieho využívania informačných a komunikačných technológií (IKT) a zmeny v pracovnom postavení a musia byť pripravení na celoživotné vzdelávanie. Pre širší prístup k pracovným príležitostiam v celej EÚ je potrebná aj geografická mobilita.

Usmernenie č. 21: Podpora pružnosti v spojení s istotou zamestnania a zníženie segmentácie trhu s náležitým zreteľom na úlohu sociálnych partnerov prostredníctvom:

—	úprav právnych predpisov v oblasti zamestnanosti a prípadného preskúmania rôznych opatrení týkajúcich sa pracovného času,

—	zaoberania sa otázkou nedeklarovanej práce,

—	lepšieho predvídania a pozitívneho riadenia zmien vrátane reštrukturalizácie hospodárstva, najmä zmien spojených s otváraním sa trhu, aby sa minimalizovali ich sociálne náklady a uľahčilo prispôsobenie,

—	podpory a šírenia inovatívnych a pružných foriem organizácie práce s cieľom zlepšiť kvalitu a produktivitu práce, vrátane bezpečnosti a ochrany zdravia,

—	podpory zmien pracovného postavenia vrátane odbornej prípravy, samostatnej zárobkovej činnosti, zakladania podnikov a geografickej mobility.

Pozri tiež integrované usmernenie: „Podpora väčšej súdržnosti medzi makroekonomickými a štrukturálnymi politikami a politikami zamestnanosti“ (č. 5).

Na účely maximálnej tvorby pracovných miest, zachovania konkurencieschopnosti a posilnenia všeobecného hospodárskeho rámca by mal byť celkový vývoj miezd v súlade s rastom produktivity počas hospodárskeho cyklu a mal by sa odvíjať od situácie na trhu práce. Na účely zjednodušenia tvorby pracovných miest, najmä v prípade zamestnaní s nízkymi mzdami, môže byť potrebné aj vyvinutie úsilia na zníženie nemzdových nákladov práce a preskúmanie daňového zaťaženia.

Usmernenie č. 22: Zabezpečenie vývoja nákladov práce a mechanizmov stanovovania miezd, ktoré podporujú zamestnanosť prostredníctvom:

—	nabádania sociálnych partnerov, v rámci oblasti ich zodpovednosti, k tomu, aby ustanovili správny rámec pre vyjednávania o mzdách tak, aby sa bral zreteľ na produktivitu a problémy trhu práce na všetkých príslušných úrovniach a aby sa predchádzalo rozdielom v odmeňovaní medzi mužmi a ženami,

—	preskúmania vplyvu nemzdových nákladov práce na zamestnanosť a prípadnej úpravy ich úrovne a štruktúry, najmä s cieľom znížiť daňové zaťaženie ľudí s nízkymi mzdami.

Pozri tiež integrované usmernenie: „Zabezpečenie toho, aby vývoj miezd prispieval k makroekonomickej stabilite a rastu“ (č. 4).

3. ZVÝŠENIE INVESTÍCIÍ DO ĽUDSKÉHO KAPITÁLU PROSTREDNÍCTVOM LEPŠIEHO VZDELANIA A KVALIFIKÁCIE

Je potrebné, aby Európa viac investovala do ľudského kapitálu. Príliš mnoho ľudí nedokáže vstúpiť na trh práce alebo udržať sa na ňom z dôvodu nedostatočnej kvalifikácie alebo v dôsledku nevhodnej kvalifikácie. Na účely zlepšenia prístupu k zamestnaniu pre všetky vekové kategórie a zvýšenia úrovne produktivity a kvality práce potrebuje EÚ vyššie a účinnejšie investície do ľudského kapitálu a celoživotného vzdelávania v prospech fyzických osôb, podnikov, hospodárstva a spoločnosti.

Znalostné ekonomiky a ekonomiky založené na službách si vyžadujú kvalifikáciu odlišnú od tradičných priemyselných odvetví; takáto kvalifikácia si v dôsledku technologických zmien a inovácií tiež vyžaduje neustále aktualizovanie. Ak pracovníci chcú zostať a napredovať v zamestnaní, musia si pravidelne získavať a obnovovať zručnosti. Produktivita podnikov závisí od budovania a udržiavania pracovných síl, ktoré sa dokážu prispôsobiť zmenám. Vlády musia zabezpečiť, aby sa zlepšovali úrovne dosiahnutého vzdelania a aby mladí ľudia mali potrebnú základnú kvalifikáciu, v súlade s Európskym paktom mládeže. Je potrebné mobilizovať všetky zúčastnené strany, aby sa vyvinula a podporovala skutočná kultúra celoživotného vzdelávania od najútlejšieho veku. Na účely dosiahnutia výrazného zvýšenia verejných a súkromných investícií do ľudských zdrojov na osobu a zabezpečenia kvality a účinnosti takýchto investícií je dôležité zabezpečiť spravodlivé a transparentné spoločné podieľanie sa na nákladoch a na zodpovednosti všetkými aktérmi. Pri investíciách do vzdelania a odbornej prípravy by členské štáty mali lepšie využívať štrukturálne fondy a Európsku investičnú banku. Členské štáty sa zaviazali vypracovať komplexné stratégie celoživotného vzdelávania do roku 2006 a vykonávať pracovný program „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“, aby dosiahli tieto ciele.

Usmernenie č. 23: Rozšírenie a zlepšenie investícií do ľudského kapitálu prostredníctvom:

—	začleňovacích politík vzdelávania a odbornej prípravy a krokov na významné zjednodušenie prístupu k prvotnému odbornému, strednému a vyššiemu vzdelaniu vrátane učňovského vzdelávania a prípravy na podnikanie,

—	významného zníženia počtu ľudí, ktorí ukončia školskú dochádzku predčasne,

—

účinných stratégií celoživotného vzdelávania dostupných pri všetkých školách, podnikoch, verejných orgánoch a domácnostiach v súlade s európskymi dohodami vrátane vhodných stimulov a mechanizmov podieľania sa na nákladoch s cieľom zvýšiť účasť na celoživotnej nepretržitej odbornej príprave na pracovisku, najmä v prípade nízko kvalifikovaných a starších pracovníkov.

Pozri tiež integrované usmernenie: „Zvýšenie a zlepšenie investícií do výskumu a vývoja najmä prostredníctvom súkromného podnikania“ (č. 7).

Stanovenie náročných cieľov a zvýšenie úrovne investícií všetkými aktérmi nestačí. V rámci snahy uviesť do súladu ponuku s dopytom aj v praxi musia byť systémy celoživotného vzdelávania cenovo dostupné, prístupné a schopné reagovať na meniace sa potreby. Rozvoj prispôsobivosti a kapacity systémov vzdelávania a odbornej prípravy je potrebný pre zlepšovanie ich významu pre trh práce, schopnosti reagovať na potreby znalostnej ekonomiky a spoločnosti a zlepšenie ich účinnosti. IKT sa môžu využívať na zlepšenie prístupu k vzdelávaniu a na jeho lepšie prispôsobenie potrebám zamestnávateľov a zamestnancov. Je potrebná aj väčšia mobilita pri práci a vzdelávaní, aby sa zabezpečil širší prístup k pracovným príležitostiam v celej EÚ. Mali by sa odstrániť zostávajúce prekážky mobility na európskom trhu práce, najmä tie, ktoré súvisia s uznávaním a transparentnosťou kvalifikácie a odbornej spôsobilosti. Bude dôležité využívať dohodnuté európske nástroje a odporúčacie dokumenty na podporu reforiem vnútroštátnych systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako je to ustanovené v pracovnom programe „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“.

Usmernenie č. 24: Prispôsobenie systémov vzdelávania a odbornej prípravy novým požiadavkám na kvalifikáciu prostredníctvom:

—	zvýšenia a zabezpečenia príťažlivosti, otvorenosti a štandardov kvality systémov vzdelávania a odbornej prípravy, rozšírenia ponuky príležitostí na vzdelávanie a odbornú prípravu a zabezpečenia pružných študijných dráh a rozšírenia možností mobility pre študentov a praktikantov,

—	zjednodušenia a diverzifikácie prístupu všetkých ľudí k vzdelávaniu a odbornej príprave a znalostiam prostredníctvom organizácie pracovného času, služieb na podporu rodiny, poradenstve pri voľbe povolania a, podľa potreby, nových foriem podieľania sa na nákladoch,

—	reagovania na nové profesijné potreby, kľúčové odborné spôsobilosti a budúce požiadavky na zručnosti zlepšením definície a transparentnosti kvalifikácie, jej účinného uznávania a potvrdzovania nie formálneho a neformálneho vzdelávania.

Ciele a referenčné hodnoty stanovené v rámci európskej stratégie zamestnanosti

V kontexte európskej stratégie zamestnanosti v roku 2003 boli dohodnuté tieto ciele a referenčné hodnoty:

—

aby každá nezamestnaná osoba dostala možnosť nového začiatku pred dosiahnutím 6 mesiacov nezamestnanosti v prípade mladých ľudí a 12 mesiacov nezamestnanosti v prípade dospelých, vo forme odborného vzdelávania, rekvalifikácie, pracovnej praxe, pracovného miesta alebo iného opatrenia zamestnateľnosti, prípadne v kombinácii s nepretržitou pomocou pri hľadaní zamestnania,

—	aby sa do roku 2010 podieľalo 25 % dlhodobo nezamestnaných na aktívnom opatrení vo forme odbornej prípravy, rekvalifikácie, pracovnej praxe alebo iného opatrenia zamestnateľnosti s cieľom dosiahnuť priemer troch najpokročilejších členských štátov,

—	aby mali uchádzači o zamestnanie v celej EÚ možnosť dozvedieť sa o všetkých voľných pracovných miestach uverejnených službami zamestnanosti členských štátov,

—	zvýšenie reálneho priemerného veku odchodu z trhu práce na úrovni Európskej únie o 5 rokov do roku 2010 (v porovnaní s 59,9 rokmi v roku 2001),

—	aby sa do roku 2010 dosiahlo poskytovanie starostlivosti o dieťa pre aspoň 90 % detí vo veku od 3 rokov do veku povinnej školskej dochádzky a pre aspoň 33 % detí vo veku do troch rokov,

—	priemerná miera osôb s neukončenou školskou dochádzkou v EÚ najviac 10 %,

—	do roku 2010 by najmenej 85 % 22-ročných v EÚ malo mať ukončené vyššie stredoškolské vzdelanie,

—	aby bola priemerná účasť dospelej populácie v produktívnom veku (veková skupina 25–64 rokov) na celoživotnom vzdelávaní v EÚ aspoň 12,5 %.

6.8.2005

Úradný vestník Európskej únie

L 205/28

ODPORÚČANIA RADY

z 12. júla 2005,

o všeobecných usmerneniach pre hospodárske politiky členských štátov a Spoločenstva (2005–2008)

(2005/601/ES)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 99 ods. 2,

so zreteľom na odporúčanie Komisie,

so zreteľom na rokovanie Európskej Rady zo 16.–17. júna 2005,

keďže Európsky parlament prijal uznesenie o odporúčaní Komisie,

TÝMTO ODPORÚČA:

ÚVOD

Európska Rada v marci 2005 obnovila Lisabonskú stratégiu jej zameraním na rast a zamestnanosť v Európe (1). Hlavy štátov a vlád týmto rozhodnutím jasne deklarovali priority Únie na nadchádzajúce roky. Na dosiahnutie lisabonských cieľov musí Európa zamerať svoje politiky na rast a zamestnanosť, čo sa musí diať na pozadí silnej makroekonomickej politiky a v prostredí zameranom na sociálnu súdržnosť a trvalú environmentálnu udržateľnosť, čiže základné piliere lisabonskej stratégie.

Plneniu lisabonského programu je potrebné venovať osobitnú pozornosť. Na splnenie týchto cieľov musí Únia zvýšiť snahu o mobilizáciu všetkých zdrojov na vnútroštátnej úrovni i na úrovni Spoločenstva, aby sa dali spoločne účinnejšie využiť. Okrem toho môže angažovanosť príslušných zúčastnených strán pomôcť zvýšiť vedomie potreby makroekonomických politík orientovaných na rast a stabilitu, štrukturálnych reforiem a zvýšiť kvalitu uskutočňovania, ako aj vedomie zodpovednosti za lisabonskú stratégiu.

Všeobecné usmernenia pre hospodárske politiky (VUHP) preto zohľadňujú nový začiatok Lisabonskej stratégie a zameriavajú sa na prínos hospodárskych politík k zvýšeniu rastu a počtu pracovných miest. Oddiel A týchto VUHP sa zaoberá prínosom, ktorý môžu v tomto smere mať makroekonomické politiky. Oddiel B sa sústreďuje na opatrenia a politiky, ktoré by mali členské štáty realizovať, aby podporili znalosti a inovácie v záujme rastu a aby sa Európa stala príťažlivejším miestom na investovanie a prácu. V súlade so závermi zasadnutia Európskej rady, ktoré sa konalo 22. a 23. marca 2005 v Bruseli, by sa VUHP ako základný nástroj koordinácie hospodárskych politík mali naďalej vzťahovať na celú paletu makroekonomických a mikroekonomických politík, ako aj na politiku zamestnanosti, ktorá sa s týmito politikami navzájom ovplyvňuje; VUHP zabezpečia všeobecnú hospodársku súdržnosť medzi týmito tromi oblasťami stratégie. Pre VUHP budú naďalej platiť existujúce dojednania o viacstrannom dozore.

Tieto usmernenia sa vzťahujú na všetky členské štáty a na Spoločenstvo. Mali by zabezpečovať postupnosť reformných opatrení, ktoré tvoria súčasť národných reformných programov členských štátov, a doplní ich Lisabonský program Spoločenstva na roky 2005–2008, ktorý sa vzťahuje na všetky činnosti vykonávané na úrovni Spoločenstva v záujme rastu a zamestnanosti. Pri vykonávaní všetkých príslušných aspektov týchto usmernení by sa malo zohľadniť uplatňovanie rodového hľadiska.

STAV HOSPODÁRSTVA EÚ

Hospodárska aktivita v EÚ, ktorej tempo sa od polovice roka 2003 zvyšovalo, sa v druhej polovici roka 2004 znížila v dôsledku vplyvu vonkajších faktorov, ako napríklad vysokých a kolísavých cien ropy, spomalenia rastu svetového obchodu a zhodnocovania eura. Nedostatok odolnosti niektorých európskych hospodárstiev môže čiastočne prameniť aj z pretrvávajúcich štrukturálnych nedostatkov. V roku 2005 sa očakáva pokračovanie mierneho tempa reálneho rastu HDP, avšak skutočnosť, že prenos z roku 2004 nedosiahol očakávania, sa určite prejaví na celkovom ročnom priemere. Prínos domáceho dopytu k zlepšeniu situácie je zatiaľ medzi jednotlivými členskými štátmi rôzny, avšak v priebehu roka sa očakáva postupné posilňovanie podporené priaznivými podmienkami financovania (vrátane nízkych reálnych úrokových mier) a obmedzenými inflačnými tlakmi.

Hospodárske oživenie bolo vo veľkej miere závislé od oživenia globálneho rastu a rýchleho zvýšenia objemu svetového obchodu. Keďže cyklus svetového rastu dosahuje fázu vrcholu a tlmí ho účinok vyšších svetových cien ropy, zabezpečenie stimulu rastu bude čoraz viac úlohou domáceho dopytu v EÚ. Štrukturálne politiky a makropolitiky je potrebné zvážiť na pozadí zvýšenia cien surovín, najmä ropy, a tlaku na znižovanie priemyselných cien. Obnovenie vyššej miery rastu v EÚ preto vo veľkej miere závisí od zvyšovania dôvery obchodníkov a zákazníkov, ako aj od priaznivého globálneho hospodárskeho vývoja, okrem iného v oblasti cien ropy a výmenných kurzov. Vzhľadom na tieto skutočnosti je dôležité, aby v krátkom časovom horizonte hospodárske politiky vzbudzovali dôveru, a tým pomáhali vytvárať podmienky pre vyšší domáci dopyt a tvorbu pracovných miest a aby v strednodobom horizonte štrukturálne reformy prispievali k zvyšovaniu potenciálu rastu.

Projektuje sa, že v roku 2006 miery nezamestnanosti klesnú, hoci mierne, na 8,7 %. Odhadovaná celková miera zamestnanosti v rámci EÚ-25 v roku 2003 je 63,0 %, teda výrazne nižšia ako dohodnutá cieľová úroveň 70 %. Dosahovanie plánovanej 60 %-nej miery zamestnanosti žien je pomalé, keďže táto miera teraz dosahuje 55,1 % v rámci EÚ-25, avšak očakáva sa, že opäť vzrastie. Miera zamestnanosti starších pracovníkov, ktorá dosiahla len úroveň nad 40,2 %, má k cieľovej hodnote 50 % v roku 2010 najďalej. Pokrok v zvyšovaní kvality práce bol v tom istom období zmiešaný a hospodárske spomalenie zvýraznilo problémy sociálnej integrácie. Dlhodobá nezamestnanosť sa po viacerých rokoch poklesu opäť zvýšila a zdá sa nepravdepodobné, že by v blízkej budúcnosti klesla.

Pomalé tempo hospodárskeho oživovania EÚ je trvalým zdrojom znepokojenia. Hospodárstvo EÚ je vo viacerých ohľadoch ešte vzdialenejšie od svojho cieľa stať sa najkonkurencieschopnejším hospodárstvom sveta, ako bolo v marci roku 2000. Z toho vyplýva, že rozdiel medzi potenciálom rastu Európy a jej hospodárskych partnerov sa výrazne nezmenšil.

—

Prvým vysvetlením pokračujúcich neuspokojivých výsledkov hospodárstva Únie je, že využívanie pracovnej sily zostáva pomerne nízke. Snahy členských štátov vyústili do zvýšenia miery zamestnanosti zo 61,9 % v roku 1999 na 63,0 % v roku 2003. Ak sa však majú dosiahnuť lisabonské ciele, stále zostáva značný priestor na zlepšovanie, najmä v kategórii mladých a starších pracovníkov.

—	Druhé hlavné vysvetlenie slabej výkonnosti EÚ súvisí s jej nízkou úrovňou rastu produktivity. Produktivita má klesajúcu tendenciu už niekoľko desaťročí.

ODDIEL A

MAKROEKONOMICKÉ POLITIKY PRE RAST A ZAMESTNANOSŤ (2)

A.1. Makroekonomické politiky, ktoré vytvárajú podmienky pre vyšší rast a zamestnanosť

Zabezpečiť hospodársku stabilitu na zvýšenie zamestnanosti a potenciálu rastu

Silné makroekonomické politiky sú nevyhnutné na podporu vyváženého hospodárskeho rastu a na úplnú realizáciu súčasného potenciálu rastu. Sú rozhodujúce aj pre vytvorenie rámcových podmienok, ktoré budú podporovať primerané úrovne úspor a investícií, ako aj silnejšiu orientáciu investícií na znalosti a inováciu, aby sa hospodárstvo dostalo na cestu trvalého, vyššieho, neinflačného rastu a zamestnanosti. Malo by to pomôcť udržať priaznivé dlhodobé úrokové sadzby a prispieť k rozumnému vývoju výmenných kurzov. Pri plánovaní do budúcnosti musia mať spoločnosti a jednotlivci pocit istoty, že sa zachová cenová stabilita.

Menové politiky môžu prispieť presadzovaním cenovej stability a bez toho, aby bolo dotknuté plnenie tohto cieľa, podporovaním iných všeobecných hospodárskych politík, pokiaľ ide o rast a zamestnanosť. Pre nové členské štáty bude dôležité, aby menové politiky prispievali k dosahovaniu trvalo udržateľnej reálnej – a nominálnej – konvergencie. Režimy výmenných kurzov predstavujú významnú súčasť celkového rámca hospodárskej a menovej politiky a mali by byť orientované na dosahovanie reálnej a trvalo udržateľnej nominálnej konvergencie. Týmto snahám by vo vhodnej etape po pristúpení mala pomôcť účasť v ERM II. Pre niektoré z týchto členských štátov predstavuje ďalšiu náročnú úlohu v makroekonomickej politike udržiavanie schodkov bežného účtu v rámci rozpätia, pri ktorom možno zabezpečiť silné externé financovanie. V tomto smere budú na zníženie deficitov bežného účtu nevyhnutné fiškálne obmedzenia.

Zabezpečenie stabilnej rozpočtovej pozície umožní úplné a symetrické pôsobenie automatických rozpočtových stabilizátorov v priebehu cyklu na účely stabilizovania produkcie v okolí rastúcej a trvalo udržateľnej tendencie rastu. Pre členské štáty, ktoré už dosiahli stabilnú rozpočtovú pozíciu, je úlohou túto pozíciu udržať. Pre ostatné členské štáty je dôležité prijať všetky nápravné opatrenia potrebné na dosiahnutie strednodobých rozpočtových cieľov, najmä ak sa zlepšia ekonomické podmienky, a tým sa vyhnúť procyklickej politike a dostať sa pred nasledujúcim hospodárskym poklesom do pozície, v ktorej je zabezpečený dostatočný priestor pre úplné pôsobenie automatických stabilizátorov v priebehu cyklu. V súlade so správou Ecofinu nazvanou „Zlepšovanie vykonávania Paktu stability a rastu“, ktorú schválila Európska Rada (22.–23. marca 2005), by sa mal strednodobý rozpočtový cieľ prispôsobovať jednotlivým členským štátom podľa rôznorodosti hospodárskej a rozpočtovej pozície a vývoja, ako aj fiškálneho rizika pre trvalú udržateľnosť verejných financií, okrem iného aj vzhľadom na očakávané demografické zmeny. Požiadavky Paktu stability a rastu, ktoré sa vzťahujú na členské štáty eurozóny, platia aj pre členské štáty ERM II.

Usmernenie č. 1. V záujme zabezpečenia hospodárskej stability pre trvalo udržateľný rast, 1. členské štáty by mali v súlade s Paktom stability a rastu plniť svoje strednodobé rozpočtové ciele. Pokiaľ tento cieľ ešte nesplnili, mali by prijať všetky nápravné opatrenia potrebné na jeho dosiahnutie. Členské štáty by sa mali vyhýbať procyklickým fiškálnym politikám. Navyše je nevyhnutné, aby členské štáty s nadmerným schodkom podnikali účinné kroky na zabezpečenie jeho rýchlej nápravy. 2. Členské štáty vykazujúce schodok bežného účtu, ktorý predstavuje riziko, že nebude trvalo udržateľný, by mali pracovať na jeho náprave štrukturálnymi reformami, podporou vonkajšej konkurencieschopnosti a prípadne prispievať k jeho náprave prostredníctvom fiškálnej politiky. Pozri aj integrované usmernenie „V záujme prispenia k dynamickej a fungujúcej EMÚ“ (č. 6).

Dbať o dlhodobú hospodársku udržateľnosť z hľadiska starnúceho obyvateľstva Európy

Starnutie obyvateľstva Európy prináša vážne riziká pre dlhodobú udržateľnosť hospodárstva Európskej únie. Podľa posledných odhadov bude počet obyvateľov EÚ v produktívnom veku (15–64) do roku 2050 o 18 % nižší ako v roku 2000 a počet ľudí vo veku nad 65 rokov sa zvýši o 60 %. Dôsledkom toho je nielen zvýšenie podielu ekonomicky neaktívneho obyvateľstva, ale aj skutočnosť, že pokiaľ sa teraz nepodniknú kroky na zabezpečenie dlhodobej fiškálnej udržateľnosti, mohlo by dôjsť k zvýšeniu dlhového zaťaženia z dôvodu zvýšenia verejných výdavkov súvisiacich s vekom a k zníženiu potenciálnej produkcie na obyvateľa z dôvodu zníženia pomeru obyvateľstva v produktívnom veku, ako aj k neskorším ťažkostiam pri financovaní systémov penzijného, sociálneho a zdravotného zabezpečenia.

Členské štáty by mali riešiť hospodárske dôsledky starnutia v rámci overenej trojdielnej stratégie riešenia rozpočtových dôsledkov starnutia presadzovaním uspokojivého tempa znižovania dlhu a vytváraním stimulov na zvýšenie mier zamestnanosti a ponuky pracovných síl, aby sa kompenzoval vplyv budúceho poklesu počtu osôb v produktívnom veku. Bez ohľadu na nedávny nárast (v roku 2003 na 63,0 %) stále relatívne nízka miera zamestnanosti naznačuje, že Európa disponuje zásobou nevyužitých pracovných síl. Priestor na ďalšie zlepšovanie je preto značný, najmä medzi ženami, mladými a staršími pracovníkmi. V súlade s touto stratégiou je taktiež nevyhnutné modernizovať systémy sociálneho zabezpečenia s cieľom zaistiť, aby boli finančne životaschopné, stimulovali populáciu v produktívnom veku k aktívnej účasti na trhu práce a aby súčasne plnili svoje ciele z hľadiska prístupu a primeranosti. Najmä lepšia interakcia medzi systémami sociálnej ochrany a trhmi práce môže odstrániť rušivé vplyvy a podnietiť predĺženie pracovného života na základe vyššej očakávanej dĺžky života.

Usmernenie č. 2. V záujme zabezpečenia trvalej hospodárskej a fiškálnej udržateľnosti ako základu pre zvýšenie zamestnanosti by mali členské štáty z hľadiska projektovaných nákladov súvisiacich so starnutím populácie 1. dosiahnuť uspokojivé tempo znižovania štátneho dlhu na posilnenie verejných financií, 2. zreformovať a obnoviť systémy penzijného, sociálneho a zdravotného zabezpečenia na zabezpečenie ich finančnej životaschopnosti, sociálnej primeranosti a dostupnosti a 3. prijať opatrenia na zvýšenie účasti na trhu práce a ponuky pracovných síl, najmä medzi ženami, mladými a staršími pracovníkmi, a podporovať celoživotný prístup k práci, aby sa zvýšil počet odpracovaných hodín v hospodárstve. Pozri tiež integrované usmernenie „Podpora celoživotného prístupu k práci“ (č. 18 a 4, 19, 21).

Podporovať účinné prideľovanie zdrojov zamerané na rast a zamestnanosť

Dobre navrhnuté daňové a výdavkové systémy, ktoré podporujú účinné prideľovanie zdrojov, sú nevyhnutným predpokladom toho, aby verejný sektor plne napomáhal rastu a zamestnanosti bez nepriaznivého vplyvu na ciele hospodárskej stability a trvalej udržateľnosti. To možno dosiahnuť presmerovaním výdavkov v prospech kategórií zvyšujúcich rast, ako je výskum a vývoj, fyzická infraštruktúra, environmentálne neškodné technológie, ľudský kapitál a znalosti. Členské štáty môžu pomôcť aj pri regulácii ostatných výdavkových kategórií používaním výdavkových pravidiel, výkonovým rozpočtovaním a zavedením hodnotiacich mechanizmov, aby sa zabezpečila správnosť prípravy jednotlivých reformných opatrení a celkových reformných balíkov. Hlavnou prioritou hospodárstva EÚ je zabezpečiť, aby daňové štruktúry a ich interakcia so systémami zabezpečenia podporovali vyšší potenciál rastu prostredníctvom vyššej zamestnanosti a investícií.

Usmernenie č. 3. V záujme podpory účinného prideľovania zdrojov zameraného na rast a zamestnanosť by členské štáty mali, bez toho, aby boli dotknuté usmernenia o hospodárskej stabilite a trvalej udržateľnosti, presmerovať zloženie verejných výdavkov v prospech kategórií zvyšujúcich rast v súlade s Lisabonskou stratégiou, prispôsobiť daňovú štruktúru na zvýšenie potenciálu rastu, zabezpečiť zavedenie mechanizmov hodnotenia vzťahu medzi verejnými výdavkami a dosahovaním cieľov politík a zabezpečiť celkovú jednotnosť reformných balíkov. Pozri aj integrované usmernenie „V záujme podpory trvalo udržateľného využívania zdrojov a posilnenia vzájomnej podpory medzi ochranou životného prostredia a rastom“ (č. 11).

Zabezpečiť, aby vývoj miezd prispieval k rastu a stabilite a dopĺňal štrukturálne reformy

Vývoj miezd môže prispievať k stabilným makroekonomickým podmienkam a súboru politík priaznivému pre zamestnanosť, ak je zvyšovanie reálnych miezd zo strednodobého hľadiska v súlade s príslušnou mierou rastu produktivity a s mierou ziskovosti, ktorá umožňuje investície zvyšujúce produktivitu, kapacitu a zamestnanosť. Vyžaduje si to, aby dočasné faktory, ako napríklad výkyvy produktivity spôsobené cyklickým faktormi alebo jednorazové zvýšenia celkovej miery inflácie, nespôsobovali neudržateľný trend rastu miezd a aby vývoj miezd zohľadňoval podmienky na miestnych trhoch práce.

Vzhľadom na pokračujúci tlak na zvyšovanie cien ropy a surovín je potrebná obozretnosť z hľadiska vplyvu úrovne miezd a zvyšovania nákladov súvisiacich s pracovnou silou na cenovú konkurencieschopnosť. Víta sa skutočnosť, že tento druhotný účinok zatiaľ nebol pozorovaný. Tieto záležitosti je potrebné zohľadniť pri pokračujúcom dialógu a pri výmene informácií medzi menovými a fiškálnymi orgánmi a sociálnymi partnermi prostredníctvom makroekonomického dialógu.

Usmernenie č. 4. V záujme zabezpečenia toho, aby vývoj miezd prispieval k makroekonomickej stabilite a rastu, a zvýšenia prispôsobivosti by členské štáty mali presadzovať vhodné rámcové podmienky pre systémy kolektívneho vyjednávania o mzdách, pričom by mali plne rešpektovať úlohu sociálnych partnerov, aby sa zo strednodobého hľadiska presadzoval súlad vývoja nominálnych miezd a nákladov súvisiacich s pracovnou silou s cenovou stabilitou a vývojom produktivity, pričom je potrebné zohľadniť rozdiely v zručnostiach a podmienkach na miestnom trhu práce. Pozri tiež integrované usmernenie „Zabezpečenie vývoja nákladov na pracovnú silu a mechanizmov stanovovania miezd, ktoré podporujú zamestnanosť“ (č. 22).

Presadzovať zosúladené makroekonomické a štrukturálne politiky a politiky zamestnanosti

Úlohou silných makroekonomických politík je vytvoriť podmienky naklonené tvorbe pracovných miest a rastu. Štrukturálne reformy, ktoré sú v krátkodobom a strednodobom horizonte v súlade so stabilnými fiškálnymi pozíciami, sú nevyhnutné na zvyšovanie produktivity a zamestnanosti v strednodobom horizonte, a tým vedú k plnej realizácii a posilňovaniu rastového potenciálu. Prispievajú tiež k fiškálnej udržateľnosti, makroekonomickej stabilite a odolnosti voči náhlym zmenám. Vhodné makroekonomické politiky sú zároveň kľúčom k plnému využívaniu výhod štrukturálnych reforiem z hľadiska rastu a zamestnanosti. Hlavnou črtou celkovej ekonomickej stratégie členských štátov je zabezpečiť, aby mali jednotný súbor štrukturálnych politík, ktoré podporujú makroekonomický rámec, a naopak. Trhové reformy by v prvom rade mali zlepšiť celkovú prispôsobivosť a pružnosť hospodárstiev pri zmenách cyklických hospodárskych podmienok a tiež dlhodobejších trendov, ako je napríklad globalizácia a technologický vývoj. V tomto smere by sa malo presadzovať úsilie zamerané na reformu daňového systému a systému zabezpečenia, aby sa oplatilo pracovať a aby sa zabránilo prípadným odradzujúcim aspektom účasti na trhu práce.

Usmernenie č. 5. V záujme podpory väčšej jednotnosti medzi makroekonomickými a štrukturálnymi politikami a politikami zamestnanosti by mali členské štáty presadzovať reformy trhu práce a trhu výrobkov, ktoré zároveň zvyšujú potenciál rastu, a podporovať makroekonomický rámec zvyšovaním pružnosti, mobility a prispôsobivosti trhu práce a trhu výrobkov v súvislosti s globalizáciou, technologickým pokrokom, zmenou dopytu a cyklickými zmenami. Členské štáty by mali najmä dodať nový impulz daňovým reformám a reformám systémov zabezpečenia, aby sa zlepšili stimuly a aby sa oplatilo pracovať; zvýšiť prispôsobivosť trhov práce, ktoré by mali spájať pružnosť zamestnania s istotou, a zlepšiť zamestnateľnosť investovaním do ľudského kapitálu. Pozri tiež integrované usmernenie „Podpora pružnosti v spojení s istotou zamestnania a zníženie segmentácie trhu práce s prihliadaním na úlohu sociálnych partnerov“ (č. 21 a č. 19).

A.2. Zabezpečenie dynamickej a fungujúcej eurozóny

V eurozóne je potreba dosiahnutia vyššieho rastu a zamestnanosti osobitne naliehavá vzhľadom na jej nedávny hospodárky útlm a nízku úroveň potenciálneho rastu, ktorá dosahuje približne 2 % (odhady Komisie). Komisia vo svojej poslednej jarnej prognóze po preskúmaní znížila svoju predpoveď úrovne rastu v eurozóne v roku 2005 na 1,6 %. V eurozóne sa môže zvýšiť hospodárska divergencia z hľadiska rastu, vnútorného dopytu a inflačných tlakov. Spomalenie hospodárskeho rastu v eurozóne v druhej polovici minulého roka možno pripísať vonkajším faktorom – vysokým a kolísavým cenám ropy, klesajúcemu tempu rastu svetového obchodu a zhodnocovaniu eura – ako aj vnútornej strnulosti. Pokiaľ ide o vonkajšie faktory, nepriaznivý vývoj cien ropy a pretrvávajúca globálna nerovnováha naďalej predstavujú nezanedbateľné negatívne riziko.

V eurozóne došlo predovšetkým k útlmu domáceho dopytu, pričom súkromná spotreba aj investície boli v roku 2004 výrazne nižšie ako hodnoty za EÚ-25 ako celok. Zdá sa, že útlm súkromnej spotreby pramení z pretrvávajúcich obáv, najmä v súvislosti s pracovnými vyhliadkami (keďže nezamestnanosť sa naďalej pohybuje okolo 9 %), ako aj s platovými vyhliadkami v strednodobom horizonte. Úroveň dôvery a nedostatok trvalého zlepšovania na strane spotreby naďalej nepriaznivo ovplyvňujú investície.

Úlohou eurozóny je zabezpečiť realizáciu súčasného potenciálu rastu a v priebehu času svoj potenciál rastu ešte zvýšiť. To možno najlepšie dosiahnuť makroekonomickými politikami orientovanými na rast a stabilitu a komplexnými štrukturálnymi reformami. Obe sú pre členské štáty eurozóny a ERMII tiež mimoriadne dôležité, pretože majú výrazný vplyv na ich schopnosť primerane sa prispôsobiť náhlym zmenám s nerovnomerným vplyvom, a teda na hospodársku odolnosť eurozóny ako celku. Hospodárske výsledky jednotlivých členských štátov eurozóny a nimi presadzované politiky majú vplyv na spoločné hodnoty, ako napríklad výmenný kurz eura, cenovú stabilitu úrokových sadzieb a vyrovnávanie rozdielov v rámci eurozóny. Z tohto všetkého vyplýva potreba účinnej koordinácie politík v EÚ aj v eurozóne na účely zvýšenia potenciálu rastu a výkonnosti.

Absencia vnútroštátnych politík v oblasti úrokových sadzieb a výmenných kurzov prináša tiež zvýšenú potrebu dosiahnuť a udržať v priebehu cyklu stabilné rozpočtové pozície, ktoré zabezpečia dostatočnú rozpočtovú rezervu na stlmenie vplyvu cyklických fluktuácií alebo náhlych hospodárskych zmien s nerovnomerným vplyvom. Štrukturálne politiky, ktoré podporujú bezproblémové úpravy cien a miezd, sú dôležité na zabezpečenie toho, aby boli členské štáty eurozóny schopné rýchlo sa prispôsobiť náhlym zmenám (ako napr. súčasná náhla zmena ceny ropy), a na pomoc pri predchádzaní neopodstatneným inflačným zmenám. V tomto ohľade sú mimoriadne dôležité politiky, ktoré zvyšujú schopnosť trhov práce reagovať na podnety podporovaním rozsiahlej účasti na trhu práce, pracovnej a geografickej mobility a tvorby miezd, spoločne s vhodnými reformami trhu výrobkov.

Z krátkodobého hľadiska je potrebné, aby súbor politík v eurozóne podporoval hospodárske oživenie a súčasne dbal na dlhodobú udržateľnosť a stabilitu. V súčasnej situácii je potrebné, aby tento súbor politík podporil dôveru spotrebiteľov a investorov, s čím súvisí aj potreba naďalej dbať na strednodobú stabilitu. Rozpočtová politika musí na jednej strane zabezpečiť fiškálny stav, ktorý je v súlade s potrebou pripraviť sa na vplyv starnutia populácie, a na strane druhej dosiahnuť také zloženie verejných výdavkov a výnosov, ktoré podporuje hospodársky rast.

Na to, aby eurozóna prispievala k medzinárodnej hospodárskej stabilite a lepšie zastupovala svoje hospodárske záujmy, musí naplno plniť svoju úlohu v medzinárodnej spolupráci v oblasti menovej a hospodárskej politiky. Aj keď stabilné predsedníctvo euroskupiny pomáha koordinovať postoje členov eurozóny, vonkajšie zastúpenie eurozóny je potrebné zlepšiť na základe rámca viedenskej dohody z 11. a 12. decembra 1998, aby mohla eurozóna zohrávať vedúcu strategickú úlohu pri vývoji globálneho hospodárskeho systému.

Usmernenie č. 6: V záujme prispenia k dynamickej a fungujúcej EMÚ musia členské štáty eurozóny zabezpečiť lepšiu koordináciu svojich hospodárskych a rozpočtových politík, najmä 1. venovať osobitnú pozornosť fiškálnej udržateľnosti svojich verejných financií v plnom súlade s Paktom stability a rastu; 2. prispievať k súboru politík, ktorý podporuje hospodárske oživenie a je v súlade s cenovou stabilitou, čím z krátkodobého hľadiska zvyšuje dôveru obchodníkov a spotrebiteľov a súčasne je v súlade s dlhodobo udržateľným rastom; 3. presadzovať štrukturálne reformy, ktoré zvýšia dlhodobý potenciálny rast eurozóny a zlepšia jej produktivitu, konkurencieschopnosť a hospodárske prispôsobenie sa nerovnomerným náhlym zmenám, pričom osobitnú pozornosť je potrebné venovať politikám zamestnanosti; a 4. zabezpečiť, aby bol vplyv eurozóny v globálnom hospodárskom systéme porovnateľný s jej hospodárskym významom.

ODDIEL B

MIKROEKONOMICKÉ REFORMY NA ZVÝŠENIE POTENCIÁLU RASTU EURÓPY

Štrukturálne reformy sú nevyhnutné na zvýšenie potenciálu rastu EÚ a podporu makroekonomickej stability, pretože zvyšujú efektivitu a prispôsobivosť európskeho hospodárstva. Rast produktivity podporuje hospodárska súťaž, investície a inovácie. Na zvýšenie potenciálu rastu Európy je potrebné dosiahnuť pokrok v tvorbe pracovných miest, ako aj v raste produktivity. Od polovice 90-tych rokov sa rast produktivity v EÚ výrazne spomalil. Toto spomalenie je čiastočne spôsobené zvýšeným zamestnávaním pracovníkov s nízkou kvalifikáciou. Zvrátenie tohto trendu je však pre Úniu veľkou výzvou, najmä z hľadiska starnutia jej obyvateľstva. Odhaduje sa, že samotné starnutie obyvateľstva zníži súčasnú mieru potenciálneho rastu takmer o polovicu. Na udržanie a zvyšovanie životnej úrovne v budúcnosti a na zabezpečenie vysokej úrovne sociálnej ochrany je preto nevyhnutné zrýchlenie rastu produktivity a zvýšenie počtu odpracovaných hodín.

B.1 Znalosti a inovácie – motory trvalo udržateľného rastu

Znalosti získané prostredníctvom investícií do výskumu a vývoja, procesu inovácie a vzdelávania predstavujú rozhodujúci faktor podpory dlhodobého rastu. Politiky zamerané na zvýšenie investícií do znalostí a posilnenie inovačnej kapacity hospodárstva EÚ sú základom lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť. Z tohto dôvodu sa budú celoštátne a regionálne programy v zvýšenej miere zameriavať na investície do týchto oblastí v súlade s lisabonskými cieľmi.

Zvýšiť a zlepšiť investície do výskumu a vývoja na účely vytvorenia európskeho priestoru znalostí

Výskum a vývoj ovplyvňuje hospodársky rast rôznymi kanálmi: po prvé, môže prispieť k tvorbe nových trhov alebo výrobných postupov; po druhé, môže viesť k postupnému zlepšovaniu existujúcich výrobkov a výrobných postupov a po tretie, zvyšuje schopnosť krajiny prijímať nové technológie.

EÚ v súčasnosti vynakladá na výskum a vývoj približne 2 % HDP (hoci táto úroveň sa v jednotlivých členských štátoch pohybuje od menej ako 0,5 % do viac ako 4 % HDP), čo sotva prevyšuje úroveň v čase začatia Lisabonskej stratégie. Navyše len približne 55 % výdavkov na výskum v EÚ financuje podnikateľský sektor. Nízka úroveň súkromných investícií do výskumu a vývoja sa označuje za jednu z hlavných príčin rozdielu v úrovni inovácie medzi EÚ a USA. Potrebný je rýchlejší pokrok smerom k splneniu spoločného cieľa EÚ, ktorým je zvýšenie investícií do výskumu na 3 % HDP. Členské štáty sa vyzývajú, aby vo svojich vnútroštátnych lisabonských programoch uvádzali svoje ciele týkajúce sa výdavkov na výskum a vývoj na roky 2008 a 2010 a opatrenia na ich dosiahnutie. Hlavnou úlohou je zriadiť pre spoločnosti rámcové podmienky, nástroje a stimuly na investovanie do výskumu.

Je potrebné zefektívniť verejné výdavky na výskum a zlepšiť prepojenia medzi verejným výskumom a súkromným sektorom. Mali by sa posilniť centrá a siete excelentnosti, celkovo lepšie využívať mechanizmy verejnej podpory na posilnenie inovácie v súkromnom sektore a zabezpečiť vyššia účinnosť verejných investícií a modernizácia riadenia výskumných ústavov a univerzít. Je tiež nevyhnutné zabezpečiť, aby spoločnosti pôsobili v konkurenčnom prostredí, pretože hospodárska súťaž prestavuje významný stimul pre výdavky súkromného sektora na inováciu. Okrem toho je potrebné vynaložiť veľké úsilie na zvýšenie počtu a kvality výskumných pracovníkov pôsobiacich v Európe, najmä získavaním väčšieho počtu študentov pre vedecké, technické a inžinierske disciplíny a podporovaním kariérneho rastu a medzinárodnej a medzisektorovej mobility výskumníkov, ako aj odstraňovaním prekážok mobility výskumných pracovníkov a študentov.

Medzinárodný rozmer výskumu a vývoja by sa mal posilniť z hľadiska spoločného financovania, rozvoja kritického množstva na úrovni EÚ v hlavných oblastiach náročných na finančné prostriedky a prostredníctvom odstraňovania prekážok mobility výskumných pracovníkov a študentov.

Usmernenie č. 7. V záujme zvýšenia a zlepšenia investícií do výskumu a vývoja, najmä zo strany súkromných podnikov, sa celkový cieľ na rok 2010 na úrovni 3 % HDP potvrdí s primeraným rozdelením medzi súkromné a verejné investície, pričom členské štáty vymedzia osobitné čiastkové úrovne. Členské štáty by mali ďalej rozvíjať súbor opatrení vhodných na posilnenie výskumu a vývoja, najmä výskumu a vývoja v podnikateľskom sektore, prostredníctvom: 1. zlepšených rámcových podmienok a zabezpečenia toho, aby spoločnosti pôsobili v dostatočne konkurenčnom a atraktívnom prostredí; 2. účinnejších a efektívnejších verejných výdavkov na výskum a vývoj a rozvíjajúce sa partnerstvá verejného a súkromného sektora; 3. rozvoja a posilňovania centier excelentnosti vzdelávacích a výskumných inštitúcií v členských štátoch, ako aj prípadného vytvárania nových a zlepšovania spolupráce a prevodu technológií medzi verejnými výskumnými ústavmi a súkromnými podnikmi; 4. rozvoja a lepšieho využívania stimulov na motivovanie súkromného výskumu a vývoja; 5. modernizácie riadenia výskumných ústavov a univerzít; 6. zabezpečenia dostatočnej ponuky kvalifikovaných výskumných pracovníkov získavaním väčšieho počtu študentov pre vedecké, technické a inžinierske disciplíny a podporou kariérneho rastu a európskej, medzinárodnej, ako aj medzisektorovej mobility výskumníkov a vývojových pracovníkov.

Podporovať inováciu

Dynamika európskeho hospodárstva v rozhodujúcej miere závisí od jeho inovačnej schopnosti. Je potrebné, aby sa uplatňovali rámcové hospodárske podmienky pre inováciu. To predpokladá fungujúci finančný trh a trh výrobkov, ako aj účinné a dostupné prostriedky na uplatňovanie práv duševného vlastníctva. Inovácie na trh často zavádzajú nové podniky, ktoré sa môžu stretávať s veľkými ťažkosťami pri získavaní finančných prostriedkov. Opatrenia na stimuláciu zakladania a rastu inovačných podnikov vrátane zlepšenia prístupu k finančným prostriedkom by preto mali podporiť inovačnú činnosť. Rozširovanie technológií a politiky na lepšie prepojenie vnútroštátnych inovačných a vzdelávacích systémov možno podporiť rozvojom inovačných centier a sietí, ako aj službami na podporu inovácií zameranými na malé a stredné podniky. Odovzdávanie znalostí prostredníctvom mobility výskumníkov, priamych zahraničných investícií (PZI) alebo dovozu technológií je prospešné najmä pre zaostávajúce krajiny a regióny.

Usmernenie č. 8: V záujme podpory všetkých foriem inovácie by sa mali členské štáty zamerať na: 1. zlepšenie služieb na podporu inovácií, najmä v oblasti šírenia a v oblasti prevodu technológií; 2. vytváranie a rozvoj inovačných centier, sietí a inkubátorov, v rámci ktorých sa skontaktujú univerzity, výskumné ústavy a podniky, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni, čo prispeje k vyrovnaniu technologických rozdielov medzi regiónmi. 3. podporu cezhraničného odovzdávania znalostí vrátane znalostí z priamych zahraničných investícií; 4. podporu verejného obstarávania inovačných výrobkov a služieb; 5. lepší prístup k domácim a medzinárodným finančným prostriedkom a 6. účinné a dostupné prostriedky uplatňovania práv duševného vlastníctva.

Šírenie informačných a komunikačných technológií (IKT) v súlade s cieľmi a činnosťami pripravovanej iniciatívy i2010 je taktiež významným prostriedkom zlepšovania produktivity a následne aj hospodárskeho rastu. EÚ nie je schopná v plnej miere zužitkovať výhody zvýšenej výroby a využívania informačných a komunikačných technológií (IKT). Je to dôsledkom stále nedostatočných investícií do IKT, inštitucionálnych obmedzení a organizačných problémov súvisiacich s prijímaním IKT. Technologická inovácia v konečnom dôsledku závisí od hospodárskeho prostredia, ktoré podporuje rast. V tejto súvislosti možno využitím rozumnej logistiky účinne zabezpečiť, aby náklady v európskych výrobných podnikoch zostali konkurencieschopné. V tomto smere je dôležitý aj otvorený a konkurenčný trh elektronickej komunikácie.

Usmernenie č. 9. V záujme podpory šírenia a účinného využívania IKT a budovania plne otvorenej informačnej spoločnosti by členské štáty mali: 1. podporovať rozsiahle využívanie IKT vo verejných službách, v malých a stredných podnikoch a domácnostiach; 2. stanoviť potrebný rámec pre súvisiace zmeny v organizácii práce v hospodárstve; 3. presadzovať výraznú účasť európskeho priemyslu v kľúčových oblastiach IKT; 4. podporovať rozvoj silných odvetví informačných a komunikačných technológií a obsahu a fungujúce trhy; 5. zaistiť zabezpečenie sietí a informácií, ako aj konvergenciu a interoperabilitu, aby sa vytvoril informačný priestor bez hraníc; 6. podporiť zavádzanie širokopásmových sietí, okrem iných aj v regiónoch so slabým pokrytím, aby sa rozvíjala znalostná ekonomika. Pozri tiež integrované usmernenie „Podpora pružnosti v spojení s istotou zamestnania a zníženie segmentácie trhu práce s prihliadaním na úlohu sociálnych partnerov“ (č. 21).

Posilniť konkurenčné výhody európskej priemyselnej základne

Nedávne spomalenie rastu produktivity EÚ čiastočne súvisí s ťažkosťami EÚ pri preorientovaní svojho hospodárstva na nové odvetvia s vyšším rastom produktivity.

Na posilnenie a udržanie si svojho čelného postavenia v hospodárskej a technologickej oblasti musí Európa zvýšiť svoju schopnosť rozvíjať a predávať nové technológie vrátane IKT. Mali by sa analyzovať a využívať prínosy spolupráce pri spoločnom riešení výskumných, regulačných a finančných problémov na európskej úrovni v prípadoch, ak členské štáty nemôžu z dôvodu veľkosti alebo rozsahu vyriešiť poruchy trhu samostatne. EÚ sa stále nepodarilo plne realizovať svoj technologický potenciál. Zužitkovaniu tohto potenciálu pomôže združovanie európskej excelentnosti a rozvoj partnerstiev medzi verejnou a súkromnou sférou, ako aj spolupráca medzi členskými štátmi, pri ktorých sú výhody pre spoločnosť väčšie ako pre súkromný sektor.

Usmernenie č. 10. V záujme posilnenia konkurenčných výhod svojej priemyselnej základne potrebuje Európa na svojom území pevnú priemyselnú štruktúru. Nevyhnutné presadzovanie modernej a aktívnej priemyselnej politiky znamená posilňovanie konkurenčných výhod priemyselnej základne, okrem iného aj prispievaním k atraktívnym rámcovým podmienkam pre výrobu i služby, a súčasné zabezpečenie komplementarity tejto činnosti na národnej, nadnárodnej a európskej úrovni, by členské štáty mali: 1. začať určením faktorov pridanej hodnoty a konkurencieschopnosti v kľúčových priemyselných odvetviach a riešením problémov súvisiacich s globalizáciou, 2. zamerať sa aj na rozvoj nových technológií a trhov. a) To znamená najmä snahu podporovať nové technologické iniciatívy založené na partnerstvách medzi verejným a súkromným sektorom a spoluprácu medzi členskými štátmi, ktoré pomáhajú odstraňovať prirodzené poruchy trhu. b) Taktiež to znamená vytváranie a rozvoj sietí regionálnych alebo miestnych zoskupení na území EÚ, v ktorých zohrávajú dôležitejšiu úlohu malé a stredné podniky. Pozri aj integrované usmernenie „Lepšie prispôsobenie sa potrebám trhu práce“ (č. 20).

Podporovať trvalo udržateľné využívanie zdrojov

Trvalý úspech Únie závisí aj od riešenia okruhu problémov týkajúcich sa zdrojov a životného prostredia, ktoré budú v prípade zanedbania pôsobiť ako brzda ďalšieho rastu. V tejto súvislosti nedávny a očakávaný vývoj cien ropy zdôrazňuje naliehavosť otázky energetickej efektívnosti. Politika zameraná na energetickú účinnosť je dôležitá na zníženie citlivosti európskeho hospodárstva na výkyvy cien ropy. Ďalším odkladaním riešenia týchto problémov by vzrástli hospodárske náklady na prijatie potrebných opatrení. Patria sem napríklad opatrenia na racionálnejšie využívanie zdrojov. Opatrenia v tejto oblasti budú potrebné aj na riešenie problému klimatických zmien. V tejto súvislosti je dôležité, aby členské štáty obnovili úsilie o splnenie záväzkov podľa Kjótskeho protokolu. Členské štáty by mali najmä pokračovať v boji proti klimatickým zmenám, aby zabránili vzostupu globálnej teploty o viac ako 2 oC nad hodnoty z obdobia pred rozvojom priemyslu, a zároveň ekonomickým spôsobom uplatňovať ciele podľa Kjótskeho protokolu. Vzhľadom na význam biologickej rozmanitosti pre určité hospodárske odvetvia by mali členské štáty plniť záväzok zastaviť do roku 2010 ubúdanie biologickej rozmanitosti, a to najmä začleňovaním tejto požiadavky do ostatných politík. Kľúčovú úlohu v tejto súvislosti zohráva využívanie trhových nástrojov, ktoré zabezpečia, aby ceny lepšie odzrkadľovali škody na životnom prostredí a spoločenské náklady. Presadzovanie vývoja a využívania ekologických technológií, ekologizácia verejného obstarávania s osobitným zreteľom na malé a stredné podniky a odstránenie ekologicky škodlivých dotácií môžu spoločne s inými politickými nástrojmi zlepšiť výsledky dotknutých odvetví v oblasti inovácie a zlepšiť ich mieru prispievania k trvalo udržateľnému rozvoju. Spoločnosti v EÚ patria napríklad medzi popredné svetové subjekty vo vývoji nových technológií obnovy energie. Najmä v súvislosti s pretrvávajúcim tlakom na zvyšovanie cien energie a narastajúcimi hrozbami pre podnebie je dôležité presadzovať zlepšenia energetickej účinnosti, ktoré podporujú rast i trvalo udržateľný rozvoj.

Usmernenie č. 11. V záujme podpory trvalo udržateľného využívania zdrojov a posilnenia vzájomnej podpory medzi ochranou životného prostredia a rastom by sa členské štáty mali: 1. prednostne venovať energetickej účinnosti a kogenerácii, rozvoju trvalo udržateľných foriem energie (vrátane obnoviteľných) a rýchlemu rozšíreniu ekologických a ekologicky účinných technológií a) na jednej strane v rámci vnútorného trhu, najmä v oblasti dopravy a energetiky, okrem iného na účely zníženia citlivosti európskeho hospodárstva na výkyvy cien ropy, b) na strane druhej smerom k zvyšku sveta, ako priestoru so značným vývozným potenciálom; 2. podporovať rozvoj prostriedkov internalizácie vonkajších environmentálnych nákladov a odčleňovania hospodárskeho rastu od poškodzovania životného prostredia. Uplatňovanie týchto priorít by malo byť v súlade s existujúcimi právnymi predpismi Spoločenstva a s činnosťami a nástrojmi navrhovanými v Akčnom pláne pre environmentálne technológie (ETAP), okrem iného prostredníctvom a) využívania trhových nástrojov, b) rizikového kapitálu a financovania výskumu a vývoja, c) presadzovania trvalo udržateľnej výroby a spotreby vrátane ekologizácie verejného obstarávania, d) venovania osobitnej pozornosti malým a stredným podnikom a e) reformy dotácií, ktoré majú výrazne negatívny vplyv na životné prostredie a ktoré nie sú v súlade s trvalo udržateľným rozvojom, na účely ich postupného odstránenia; 3. vzhľadom na význam biologickej rozmanitosti pre určité hospodárske odvetvia presadzovať cieľ, ktorým je zastaviť do roku 2010; ubúdanie biologickej rozmanitosti, a to najmä začleňovaním tejto požiadavky do ostatných politík. 4. pokračovať v boji proti klimatickým zmenám a súčasne hospodárnym spôsobom uplatňovať ciele podľa Kjótskeho protokolu, najmä vo vzťahu k malým a stredným podnikom. Pozri aj integrované usmernenie „V záujme podpory účinného prideľovania zdrojov zameraného na rast a zamestnanosť“ (č. 3).

B.2. Zvýšenie investičnej a pracovnej príťažlivosti Európy

Príťažlivosť Európskej únie ako miesta na investície závisí okrem iného od veľkosti a otvorenosti jej trhov, jej regulačného prostredia, kvality jej pracovnej sily a jej infraštruktúry.

Rozšíriť a prehĺbiť vnútorný trh

Hoci je vnútorný trh tovarov relatívne dobre integrovaný, trhy služieb zostávajú v Európe z právneho hľadiska alebo de facto dosť fragmentované a mobilita pracovnej sily nízka. Na podporu rastu a zamestnanosti a posilnenie konkurencieschopnosti musí byť vnútorný trh služieb plne funkčný a zároveň sa musí zachovať európsky sociálny model. Európska Rada požiadala o vynaloženie maximálneho úsilia v rámci legislatívneho procesu na účely zabezpečenia širokého konsenzu pre posun k jednotnému trhu služieb. Výrazne zvýšiť účinnosť by pomohlo aj odstránenie prekážok cezhraničných činností. Na záver, úplná integrácia finančných trhov by zvýšila produktivitu a zamestnanosť tým, že by umožnila účinnejšie prideľovanie kapitálu a vytvorila lepšie podmienky na financovanie podnikateľskej činnosti.

Napriek všeobecnému uznávaniu potenciálnych výhod jednotného európskeho trhu zostáva miera transponovania smerníc vnútorného trhu prekvapivo nízka. Smernice sa navyše často nevykonávajú alebo neuplatňujú správne, čo dokumentuje vysoký počet konaní iniciovaných Komisiou vo veci porušenia predpisov. Je potrebné, aby členské štáty vo väčšej miere spolupracovali navzájom, ako aj s Komisiou s cieľom zabezpečiť, aby ich občania a podnikateľské subjekty pocítili všetky výhody právnych predpisov pre vnútorný trh. Značný priestor na ďalšie zlepšenie je napríklad v oblasti postupov verejného obstarávania. Signálom takéhoto zlepšenia by bol zvýšený podiel verejne oznamovaných verejných obstarávaní. Okrem toho by otvorenejšie obstarávanie prinieslo členským štátom významné rozpočtové úspory.

Usmernenie č. 12. V záujme rozšírenia a prehĺbenia vnútorného trhu by členské štáty mali: 1. urýchliť transponovanie smerníc vnútorného trhu; 2. prednostne sa venovať prísnejšiemu a lepšiemu uplatňovaniu právnych predpisov vnútorného trhu; 3. odstrániť zostávajúce prekážky cezhraničnej činnosti; 4. účinne uplatňovať pravidlá EÚ pre verejné obstarávanie; 5. presadzovať plne funkčný vnútorný trh služieb a súčasne zachovať európsky sociálny model; 6. zrýchliť integráciu finančného trhu trvalým a súvislým vykonávaním a uplatňovaním Akčného plánu pre finančné služby. Pozri aj integrované usmernenie „Lepšie prispôsobenie sa potrebám trhu práce“ (č. 20).

Zabezpečiť otvorené a konkurenčné trhy v Európe a mimo nej

Otvorené globálne hospodárstvo ponúka nové príležitosti na stimulovanie rastu a konkurencieschopnosti v európskom hospodárstve. Politika hospodárskej súťaže zohrávala kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní rovnakých podmienok pre firmy v EÚ a môže byť tiež nápomocná pri skúmaní širšieho regulačného rámca v okolí trhov s cieľom presadzovať podmienky, ktoré firmám umožnia účinnú hospodársku súťaž. Pokrok v otváraní európskych trhov hospodárskej súťaži možno dosiahnuť znížením všeobecnej úrovne zostávajúcej štátnej pomoci. Tento krok musí sprevádzať presunutie zostávajúcej štátnej pomoci v prospech určitých horizontálnych cieľov. K pokroku v tomto smere by malo viesť preskúmanie pravidiel štátnej pomoci.

Obzvlášť účinným nástrojom na podporu hospodárskej súťaže sú štrukturálne reformy, ktoré uľahčujú vstup na trh. Osobitne dôležité budú na trhoch, ktoré boli v minulosti chránené pred hospodárskou súťažou v dôsledku protikonkurenčného správania, existencie monopolov, nadmernej regulácie (napríklad povolenia, licencie, požiadavky na minimálny kapitál, právne prekážky, otváracie hodiny obchodov, regulované ceny atď. môžu brániť rozvoju účinného konkurenčného prostredia) alebo v dôsledku ochrany trhu.

Vykonávanie už dohodnutých opatrení na sprístupnenie sieťových odvetví hospodárskej súťaži (v oblastiach elektrickej energie a plynu, dopravy, telekomunikácií a poštových služieb) by malo navyše pomôcť zabezpečiť celkovo nižšie ceny a väčší výber a súčasne garantovať poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu všetkým občanom. Orgány hospodárskej súťaže a regulácie by mali zabezpečiť hospodársku súťaž na liberalizovaných trhoch. Zároveň musí byť garantované uspokojivé poskytovanie kvalitných služieb všeobecného hospodárskeho záujmu za prijateľné ceny.

Vonkajšia otvorenosť pre obchod a investície aj vo viacstrannom kontexte, ktorá sa prejavuje zvyšovaním vývozu i dovozu, je významnou vzpruhou rastu a zamestnanosti, a preto môže posilniť uskutočňovanie štrukturálnej reformy. Pre európske hospodárstvo je nesmierne dôležitý otvorený a silný systém pravidiel globálneho obchodu. Úspešné uzavretie ambicióznej a vyváženej dohody v rámci dauhaského kola rokovaní, ako aj príprava dvojstranných a regionálnych dohôd o voľnom obchode by mali prispieť k ďalšiemu otvoreniu trhov pre obchod a investície a tým aj k zvyšovaniu potenciálneho rastu.

Usmernenie č. 13. V záujme zabezpečenia otvorených a konkurenčných trhov v Európe a mimo nej a využitia prínosov globalizácie by sa členské štáty mali prioritne zamerať na: 1. odstránenie regulačných, obchodných a iných prekážok, ktoré neprimerane bránia hospodárskej súťaži; 2. účinnejšie uplatňovanie politiky hospodárskej súťaže; 3. selektívne sledovanie trhov orgánmi hospodárskej súťaže a regulácie na účely určenia a odstránenia prekážok hospodárskej súťaže a vstupu na trh; 4. zníženie štátnej pomoci, ktorá narúša hospodársku súťaž; 5. v súlade s pripravovaným rámcom Spoločenstva by sa mali zamerať na presunutie pomoci v prospech určitých horizontálnych cieľov, ako je napríklad výskum, inovácia a optimalizácia ľudského kapitálu, a v prospech riadne určených porúch trhu; 6. presadzovanie vonkajšej otvorenosti aj vo viacstrannom kontexte; 7. úplné vykonanie dohodnutých opatrení na otvorenie sieťových odvetví pre hospodársku súťaž na účely zabezpečenia účinnej hospodárskej súťaže na rozsiahlych európskych integrovaných trhoch. Významnú úlohu v konkurenčnom a dynamickom hospodárstve zároveň zohráva poskytovanie účinných služieb všeobecného hospodárskeho záujmu za prijateľné ceny.

Zlepšiť európsku a vnútroštátnu reguláciu

Regulácia trhu je nevyhnutná na vytvorenie prostredia, v ktorom sa môžu uskutočňovať obchodné transakcie za konkurencieschopné ceny. Slúži aj na nápravu porúch trhu alebo na ochranu účastníkov trhu. Napriek tomu môže súhrnný vplyv regulácií so sebou priniesť značné hospodárske náklady. Preto je nevyhnutné, aby boli právne predpisy dobre navrhnuté a primerané. Kvalita európskeho a vnútroštátneho regulačného prostredia závisí od spoločnej snahy a zodpovednosti na úrovni EÚ i členských štátov.

Členské štáty by pri príprave a revízii právnych predpisov mali systematicky posudzovať náklady a prínosy svojich legislatívnych iniciatív. Mali by zlepšiť kvalitu svojich právnych predpisov a zároveň zachovať ich ciele. To predpokladá konzultácie s príslušnými zainteresovanými subjektmi. V prístupe Komisie k lepšej regulácii sa dôsledne hodnotia hospodárske, sociálne a environmentálne dôsledky nových alebo zrevidovaných právnych predpisov, aby sa určili potenciálne možnosti kompromisu medzi rôznymi cieľmi politík, ako aj synergie medzi nimi. Súčasná regulácia sa naviac posudzuje aj z hľadiska možností zjednodušenia a hodnotí sa jej vplyv na konkurencieschopnosť. Na záver je potrebné spomenúť, že sa pripravuje spoločný prístup k meraniu administratívnych nákladov nových a existujúcich právnych predpisov. Členské štáty by mali zriadiť systémy zjednodušenia existujúcej regulácie. Mali by viesť rozsiahle konzultácie o nákladoch a prínosoch svojich regulačných iniciatív alebo svojej nedostatočnej aktivity, najmä ak so sebou prinášajú možnosť kompromisu medzi rôznymi cieľmi politík. Členské štáty by mali taktiež zabezpečiť, aby sa plne zvážili príslušné alternatívy regulácie.

Značné zlepšenie regulačného prostredia možno preto dosiahnuť zohľadnením úsporných hľadísk súvisiacich s reguláciou vrátane administratívnych nákladov. To je dôležité najmä pre malé a stredné podniky, ktoré majú zvyčajne len obmedzené zdroje na zvládnutie administratívy, ktorú predpisujú právne predpisy Spoločenstva, ako aj vnútroštátne právne predpisy.

Usmernenie č. 14. V záujme vytvorenia konkurenčnejšieho podnikateľského prostredia a podpory iniciatívnosti súkromného sektora prostredníctvom lepšej regulácie by členské štáty mali: 1. znížiť administratívne zaťaženie podnikov, najmä malých a stredných podnikov a začínajúcich podnikov; 2. zlepšiť kvalitu existujúcich a nových právnych predpisov a súčasne zachovať ich ciele prostredníctvom systematického a dôsledného posudzovania ich hospodárskych, sociálnych (vrátane zdravotných) a environmentálnych vplyvov, pričom je potrebné zvážiť a zlepšiť meranie administratívneho zaťaženia súvisiaceho s reguláciou, ako aj vplyv na konkurencieschopnosť, okrem iného aj vo vzťahu k uplatňovaniu v praxi; 3. podporovať podniky pri rozvoji ich podnikovej sociálnej zodpovednosti.

Európa musí účinnejšie podporovať svoje podnikateľské snahy a potrebuje viac nových firiem ochotných vstupovať do kreatívnych alebo inovačných projektov. Malo by sa podporovať získavanie znalostí o podnikaní všetkými formami vzdelávania a odbornej prípravy a získavanie príslušných zručností. Podnikateľský rozmer by sa mal začleňovať do procesu celoživotného vzdelávania už od školského obdobia. V tomto smere by sa mali podporovať partnerstvá so spoločnosťami. Tvorbu a rast podnikateľských subjektov možno podporiť aj zlepšením prístupu k finančným prostriedkom a posilnením hospodárskych stimulov, okrem iného prijatím daňových systémov, ktoré odmeňujú úspech, znížením nemzdových nákladov na pracovnú silu a znížením administratívneho zaťaženia začínajúcich podnikov, najmä poskytovaním príslušných služieb na podporu podnikania hlavne pre mladých podnikateľov, ako napríklad vytváraním jednorazových kontaktných miest a stimuláciou vnútroštátnych podporných sietí pre podniky. Osobitný dôraz by sa mal klásť na zjednodušenie prevodu vlastníctva a zlepšenie postupov záchrany a reštrukturalizácie, najmä účinnejšími zákonmi o konkurze.

Usmernenie č. 15. V záujme presadzovania podnikateľskejšej kultúry a vytvorenia prostredia priaznivého pre malé a stredné podniky by členské štáty mali: 1. zlepšiť prístup k finančným prostriedkom, najmä mikropôžičkám a iným formám rizikového kapitálu, aby sa podporilo vytváranie a rast týchto podnikov; 2. posilniť hospodárske stimuly, okrem iného zjednodušením daňových systémov a znížením nemzdových nákladov na pracovnú silu; 3. posilniť inovačný potenciál malých a stredných podnikov a 4. poskytovať príslušné podporné služby, napríklad vytváraním jednorazových kontaktných miest a stimulovaním vnútroštátnych podporných sietí pre podniky, aby sa podporilo ich vytváranie a rast v súlade s Chartou malých firiem. Členské štáty by mali navyše posilniť podnikateľské vzdelávanie a odbornú prípravu pre malé a stredné podniky. Taktiež by mali zjednodušiť prevod vlastníctva, v prípade potreby zmodernizovať svoje zákony o konkurze a zlepšiť postupy záchrany a reštrukturalizácie. Pozri aj integrované usmernenia „V záujme podpory účinného prideľovania zdrojov zameraného na rast a zamestnanosť“ (č. 3) a „V záujme podpory všetkých foriem inovácie“ (č. 8), č. 23 a 24.

Rozšíriť a zlepšiť európsku infraštruktúru

Moderná infraštruktúra je dôležitý faktor, ktorý má vplyv na atraktívnosť jednotlivých miest. Uľahčuje mobilitu osôb, tovaru a služieb v Únii. Moderná dopravná, energetická a elektronická komunikačná infraštruktúra je dôležitým faktorom obnovenej Lisabonskej stratégie. Vzájomne prepojené a súčinné transeurópske siete pomáhajú podporiť medzinárodný obchod a zvyšujú dynamiku vnútorného trhu znižovaním prepravných nákladov a rozširovaním trhov. Prebiehajúca liberalizácia európskych sieťových odvetví navyše podporuje hospodársku súťaž a prináša zvyšovanie efektívnosti v týchto odvetviach.

Z hľadiska budúcich investícií do európskej infraštruktúry je potrebné za prioritu považovať uskutočnenie 30 prioritných dopravných projektov, ktoré určil Parlament a Rada v dopravných usmerneniach pre Transeurópsku sieť (TEN), uskutočnenie cezhraničných projektov Quick-start pre dopravu, obnoviteľnú energiu a širokopásmové komunikácie a výskum určených na základe Európskej iniciatívy pre rast, ako aj uskutočnenie dopravných projektov podporovaných z Kohézneho fondu. Taktiež je potrebné riešiť problémy oblastí s prehustenou infraštruktúrou v krajinách. Vhodné systémy tvorby cien infraštruktúry môžu prispieť k efektívnemu využívaniu infraštruktúry a vytvoreniu trvalo udržateľnej rovnováhy rôznych foriem.

Usmernenie č. 16. V záujme rozšírenia, zlepšenia a prepojenia európskej infraštruktúry a dokončenia prioritných cezhraničných projektov s osobitným cieľom dosiahnuť vyššiu integráciu vnútroštátnych trhov v rámci rozšírenej EÚ by členské štáty mali: 1. vytvoriť primerané podmienky pre dopravnú, energetickú a informačno-komunikačnú infraštruktúru, ktoré účinne využívajú zdroje, a prioritne pre tú infraštruktúru, ktorá je súčasťou transeurópskych sietí, doplnením mechanizmov Spoločenstva, okrem iného v cezhraničných oblastiach a okrajových regiónoch, čo predstavuje nevyhnutnú podmienku úspešného otvorenia sieťových odvetví pre hospodársku súťaž; 2. zvážiť vytváranie partnerstiev medzi verejným a súkromným sektorom; 3. zvážiť primeranosť systémov tvorby cien infraštruktúry, aby sa zabezpečilo účinné využívanie infraštruktúr a vytvorenie trvalo udržateľnej rovnováhy rôznych foriem, pričom je potrebné klásť dôraz na technologický posun a inováciu a v plnej miere zohľadniť environmentálne náklady, ako aj vplyv na rast. Pozri aj integrované usmernenie „V záujme podpory šírenia a účinného využívania ICT a budovania plne otvorenej informačnej spoločnosti“ (č. 9).

V Bruseli 12. júla 2005

Za Radu

predseda

G. BROWN

(1) Závery Európskej rady z marca 2005 (http://ue.eu.int/cms3_fo/showPage.asp?lang=en&id=432&mode=g&name).

(2) Členské štáty by si pri uplatňovaní uvedených usmernení pre politiky mali uvedomiť, že ako podkladové zdroje naďalej platia osobitné odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v súvislosti s odporúčaním Rady z 26. júna 2003 o všeobecných usmerneniach pre hospodárske politiky členských štátov a Spoločenstva (na obdobie rokov 2003–2005), ktoré sa doplnilo a aktualizovalo v kontexte odporúčania Rady z 5. júla 2004 o aktualizácii týchto usmernení.

		ISSN 1725-5147
Úradný vestník Európskej únie		L 205

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 48 6. augusta 2005

Obsah		I Akty, ktorých uverejnenie je povinné	Strana
		Nariadenie Komisie (ES) č. 1291/2005 z 5. augusta 2005, ktorým sa určujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien určitých druhov ovocia a zeleniny	1
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 1292/2005 z 5. augusta 2005, ktorým sa mení a dopĺňa príloha IV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, pokiaľ ide o výživu zvierat ( 1 )	3
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 1293/2005 z 5. augusta 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2676/90, ktoré stanovuje analytické metódy Spoločenstva pre sektor vína	12
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 1294/2005 z 5. augusta 2005, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2092/91 o ekologickej výrobe poľnohospodárskych výrobkov a príslušných označeniach poľnohospodárskych výrobkov a potravín	16
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 1295/2005 z 5. augusta 2005, ktorým sa stanovuje zníženie podpory na dehydrované krmivo na hospodársky rok 2004/2005	18
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 1296/2005 z 5. augusta 2005, ktorým sa opravuje najvyššia čiastka pre výrobný odvod B a upravuje najnižšia cena pre repu B v sektore cukru na hospodársky rok 2005/2006	20

	Korigendá
*	Korigendum k nariadeniu Komisie (ES) č. 1279/2005 z 2. augusta 2005, ktorým sa menia a dopĺňajú dovozné clá v sektore obilnín, uplatniteľné od 3. augusta 2005 (Ú. v. EÚ L 202, 3.8.2005)	38
	Korigendum k nariadeniu Komisie (ES) č. 1270/2005 z 1. augusta 2005, ktorým sa určuje, do akej miery možno vyhovieť žiadostiam o udelenie dovozných licencií predloženým v júli 2005 na dovoz mladých samcov hovädzieho dobytka určených na výkrm v rámci colnej kvóty ustanovenej v nariadení (ES) č. 992/2005 (Ú. v. EÚ L 201, 2.8.2005)	38

(EUR/100 kg)
Kód KN	Kód tretích krajín (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	052	44,5
	096	41,1
	999	42,8
0707 00 05	052	75,8
	096	39,7
	999	57,8
0709 90 70	052	77,2
0709 90 70	999	77,2
0805 50 10	382	67,4
	388	69,4
	524	60,9
	528	62,0
	999	64,9
0806 10 10	052	103,9
	204	57,3
	220	128,8
	624	155,1
	999	111,3
0808 10 80	388	79,5
	400	66,7
	508	68,0
	512	64,7
	528	77,2
	720	67,2
	804	72,4
	999	70,8
0808 20 50	052	110,0
	388	56,9
	512	18,8
	528	53,2
	800	50,6
	999	57,9
0809 20 95	052	303,5
	400	327,9
	404	318,7
	999	316,7
0809 30 10, 0809 30 90	052	113,1
0809 30 10, 0809 30 90	999	113,1
0809 40 05	094	49,8
	624	63,6
	999	56,7

	II Akty, ktorých uverejnenie nie je povinné
	Rada
*	Rozhodnutie Rady z 12. júla 2005 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov	21
*	Odporúčania Rady z 12. júla 2005, o všeobecných usmerneniach pre hospodárske politiky členských štátov a Spoločenstva (2005–2008)	28