22.7.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 191/1

(1)

Nariadenie (ES) č. 1165/98 (3) stanovilo spoločný základný rámec pre zber, zostavovanie, predkladanie a hodnotenie podnikových štatistík Spoločenstva na účely analýzy hospodárskeho cyklu.

(2)

Pri vykonávaní nariadenia (ES) č. 1165/98 uskutočnenom nariadeniami Komisie (ES) č. 586/2001 (4), (ES) č. 588/2001 (5) a (ES) č. 606/2001 (6), pokiaľ ide o definíciu hlavných priemyselných zoskupení, o definíciu ukazovateľov a o udelenie výnimiek pre členské štáty, sa zozbieralo veľa praktických skúseností, ktoré umožňujú určiť opatrenia na ďalšie zlepšenie krátkodobých štatistík.

(3)

Vo svojom akčnom pláne o štatistických požiadavkách EMÚ a v následných správach o pokroku pri plnení uvedeného plánu Rada Ecofinu určila dodatočné základné aspekty na zlepšenie štatistík, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1165/98.

(4)

Európska centrálna banka (ECB) pre svoju menovú politiku potrebuje ďalší rozvoj krátkodobých štatistík, ako je uvedené v jej dokumente Štatistické požiadavky ECB v oblasti Všeobecnej hospodárskej štatistiky, a potrebuje najmä včasné, spoľahlivé a zmysluplné agregáty za eurozónu.

(5)

Výbor pre štatistický program zriadený rozhodnutím Rady 89/382/EHS, Euratom (7) určil Zásadné európske hospodárske ukazovatele (PEEI), ktoré presahujú rozsah pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1165/98.

(6)

Preto treba zmeniť a doplniť nariadenie (ES) č. 1165/98 v oblastiach, ktoré sú osobitne dôležité pre menovú politiku a pre štúdium podnikového cyklu.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre štatistický program.

(8)

Vykonávanie Lisabonskej stratégie rastu a zamestnanosti zahŕňa zníženie zbytočného zaťaženia podnikov a šírenie nových technológií,

1.

Článok 4 ods. 2 sa mení a dopĺňa takto:

2.

Článok 10 sa mení a dopĺňa takto:

3.

Článok 12 ods. 1 sa nahrádza takto:

4.

Článok 14 ods. 2 sa nahrádza takto:

5.

V článku 17 sa dopĺňa nasledujúce písmeno:

6.

Prílohy A až D sa menia a dopĺňajú tak, ako je uvedené v prílohe.

22.7.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 191/16

(1)

Nariadenie (ES) č. 2236/95 (3) ustanovuje okrem iného spolufinancovanie štúdií týkajúcich sa projektov spoločného záujmu pre čiastku, ktorá zvyčajne nepresahuje 50 % celkových nákladov, pričom maximálny príspevok na projekty v oblasti telekomunikácií nesmie presiahnuť 10 % celkových investičných nákladov.

(2)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1336/97/ES zo 17. júna 1997 o sérii usmernení pre transeurópske telekomunikačné siete (4) identifikuje projekty spoločného záujmu. Skúsenosti z vykonávania uvedeného rozhodnutia ukázali, že menej ako jeden z dvadsiatich projektov si vyžaduje zavedenie služby, ostatné sú štúdie súvisiace so zavedením. V dôsledku toho je priamy vplyv pomoci poskytovanej transeurópskym telekomunikačným sieťam obmedzený.

(3)

Náklady na zavedenie transeurópskej služby založenej na komunikačných sieťach elektronických údajov sú pre jazykové, kultúrne, legislatívne a správne prekážky výrazne vyššie ako náklady na porovnateľnú službu v jednom členskom štáte.

(4)

Zistilo sa, že náklady na prípravnú štúdiu pre službu v oblasti telekomunikácií predstavujú veľký podiel celkových investícií potrebných na zavedenie služby, v dôsledku čoho sa na tieto štúdie uplatňuje maximálny príspevok prípustný podľa nariadenia (ES) č. 2236/95, čo vylučuje poskytovanie pomoci na zavedenie služieb. Dôsledkom toho je, že poskytovanie pomoci podľa uvedeného nariadenia má malý priamy účinok na stimulovanie zavedenia služieb.

(5)

Pomoc Spoločenstva by sa mala prednostne poskytovať projektom, ktorých cieľom je stimulovať zavedenie služieb, a tým prispieť v čo najväčšej miere k rozvoju informačnej spoločnosti. Je preto potrebné zvýšiť maximálny príspevok v pomere k skutočným nákladom vyplývajúcim z transeurópskej povahy služby. Zvýšenie príspevku Spoločenstva by sa však malo vzťahovať len na služby vo verejnom záujme, ktoré musia prekonávať jazykové, kultúrne, legislatívne a správne prekážky,

22.7.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 191/18

(1)

Článok 9 smernice Rady 1999/37/ES z 29. apríla 1999 o registračných dokumentoch pre vozidlá (3) ustanovuje, že členské štáty si majú navzájom pomáhať pri vykonávaní uvedenej smernice a môžu si vymieňať informácie na dvojstrannej alebo viacstrannej úrovni, aby najmä pred registráciou vozidla overili jeho právny status v členskom štáte, v ktorom bolo predtým registrované. Pri tomto spôsobe kontroly možno využívať najmä elektronickú sieť.

(2)

Schengenský informačný systém (ďalej len „SIS“) vytvorený podľa hlavy IV Dohovoru z roku 1990, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 o postupnom zrušení kontrol na spoločných hraniciach (4)(ďalej len „Schengenský dohovor z roku 1990“), a začlenený do rámca Európskej únie podľa protokolu, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, predstavuje elektronickú sieť medzi členskými štátmi a obsahuje okrem iného údaje o motorových vozidlách s objemom valcov väčším ako 50 cm3, ktoré boli ukradnuté, spreneverené alebo sa stratili. Podľa článku 100 Schengenského dohovoru z roku 1990 sa údaje o takýchto motorových vozidlách požadované na účely zaistenia alebo použitia ako dôkaz v trestnom konaní, zadávajú do SIS.

(3)

Rozhodnutie Rady 2004/919/ES z 22. decembra 2004 o potláčaní trestnej činnosti súvisiacej s vozidlami, ktorá má cezhraničné dôsledky (5) zahŕňa využívanie SIS ako neoddeliteľnej súčasti stratégie pre vynútiteľnosť práva ohľadom trestnej činnosti súvisiacej s motorovými vozidlami.

(4)

Podľa článku 101 ods. 1 Schengenského dohovoru z roku 1990 prístup k údajom vloženým do SIS a právo priamo vyhľadávať tieto údaje je vyhradené výlučne orgánom zodpovedným za hraničné kontroly a iné policajné a colné kontroly vykonávané vo vnútri krajiny a za koordináciu týchto kontrol.

(5)

Článok 102 ods. 4 Schengenského dohovoru z roku 1990 ustanovuje, že údaje sa v zásade nesmú využívať na administratívne účely.

(6)

Služby, ktoré sú v členských štátoch zodpovedné za vydávanie osvedčení o registrácii vozidiel, a ktoré sú jasne určené na tento účel, by mali mať prístup k údajom v SIS, ktoré sa týkajú motorových vozidiel s objemom valcov väčším ako 50 cm3, prívesných vozíkov a obytných prívesov s pohotovostnou hmotnosťou presahujúcou 750 kg, osvedčení o registrácii vozidla a tabuliek so štátnou poznávacou značkou, ktoré boli ukradnuté, spreneverené, ktoré sa stratili alebo boli zrušené, aby mohli kontrolovať, či vozidlo určené na registráciu, nebolo ukradnuté, spreneverené alebo sa nestratilo. Na tento účel je potrebné prijať pravidlá, ktoré poskytnú týmto službám prístup k uvedeným údajom a umožnia im využívať tieto údaje na administratívne účely náležitého vydávania osvedčení o registrácii vozidla.

(7)

Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že v prípade kolízie sa prijmú opatrenia uvedené v článku 100 ods. 2 Schengenského dohovoru z roku 1990.

(8)

Odporúčanie Európskeho parlamentu Rade z 20. novembra 2003 o druhej generácii Schengenského informačného systému (SIS II) naznačuje celý rad dôležitých obáv a úvah vo vzťahu k vývoju SIS, najmä s ohľadom na prístup súkromných subjektov, napr. služieb na registráciu vozidiel, do SIS.

(9)

Pokiaľ služby v členských štátoch zodpovedné za vydávanie osvedčení o registrácii vozidiel nie sú vládnymi službami, prístup do SIS by mal byť udeľovaný nepriamo, a to cez sprostredkovateľa orgánu, ako je uvedené v článku 101 ods. 1 Schengenského dohovoru z roku 1990, ktorý je zodpovedný za dodržiavanie súladu s opatreniami prijatými členskými štátmi podľa článku 118 uvedeného dohovoru.

(10)

Na spracovanie osobných údajov službami, ktoré sú v členských štátoch zodpovedné za vydávanie osvedčení o registrácii vozidiel sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov, (6) a osobitné predpisy o ochrane údajov v ustanoveniach Schengenského dohovoru z roku 1990, ktoré dopĺňajú alebo vysvetľujú zásady ustanovené v uvedenej smernici.

(11)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to udeľovanie prístupu služieb, ktoré sú v členských štátoch zodpovedné za vydávanie osvedčení o registrácii vozidiel, k SIS, aby sa uľahčili ich úlohy podľa smernice 1999/37/ES, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov z dôvodu samotnej povahy SIS ako spoločného informačného systému, a keďže ho možno dosiahnuť len na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(12)

Členské štáty by mali mať dostatočnú lehotu, počas ktorej majú prijať praktické opatrenia, ktoré sú potrebné na uplatňovanie tohto nariadenia.

(13)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje rozvoj ustanovení Schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bod G rozhodnutia Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k Dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji Schengenského acquis (7).

(14)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje rozvoj ustanovení Schengenského aquis v zmysle dohody uzavretej medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a rozvoju Schengenského acquis, ktoré patrí do oblasti, na ktorú odkazuje článok 1 bod G rozhodnutia 1999/437/ES (8) z 25. októbra 2004 v spojení s článkom 4 ods. 1 rozhodnutia Rady 2004/860/ES o podpise v mene Európskeho spoločenstva a o dočasnom uplatňovaní niektorých ustanovení tejto dohody.

(15)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie.

(16)

Toto nariadenie predstavuje právny akt, ktorý je založený na Schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2003,

22.7.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 191/22

(1)

Akčný plán o štatistických požiadavkách Hospodárskej a menovej únie (HMÚ), schválený Radou Ecofinu v septembri 2000, spresňuje, že je naliehavo potrebné mať obmedzený súbor štvrťročných sektorových účtov, ktoré by mali byť k dispozícii do 90 dní od skončenia príslušného štvrťroka.

(2)

Spoločná správa Rady Ecofinu a Komisie Európskej rady o štatistikách a ukazovateľoch eurozón, prijatá Radou Ecofinu 18. februára 2003, zdôrazňuje, že do roku 2005 by sa mali úplne vykonať činnosti s vysokou prioritou v niektorých oblastiach, vrátane štvrťročných národných účtov podľa inštitucionálneho sektora.

(3)

Analýza cyklických pohybov v hospodárstve Európskej únie a vedenie menovej politiky v rámci HMÚ si vyžaduje makroekonomické štatistiky o hospodárskom správaní a vzájomných vzťahoch jednotlivých inštitucionálnych sektorov, ktoré nemožno určiť v údajoch zostavených na úrovni hospodárstva ako celku. Je tu preto potreba predkladať štvrťročné účty podľa inštitucionálneho sektora za Európsku úniu ako celok a za eurozónu.

(4)

Predkladanie týchto účtov je súčasťou celkového cieľa, ktorým je zostavovanie systému ročných a štvrťročných účtov za Európsku úniu a za eurozónu. Tento systém obsahuje hlavné makroekonomické agregáty a finančné a nefinančné účty podľa inštitucionálneho sektora. Cieľom je dosiahnuť konzistenciu vo všetkých týchto účtoch a vzhľadom na ostatné celosvetové účty medzi platobnou bilanciou a údajmi z národných účtov.

(5)

Zostavovanie európskych účtov podľa inštitucionálneho sektora v súlade so zásadami Európskeho systému národných a regionálnych účtov v Spoločenstve, ustanovenými v nariadení Rady (ES) č. 2223/96 (3), si vyžaduje, aby členské štáty zasielali štvrťročné národné účty podľa inštitucionálneho sektora. Európske účty však musia odrážať hospodárstvo európskeho priestoru ako celku a môžu sa odlišovať od jednoduchého súhrnu účtov členských štátov. Cieľom je najmä zohľadniť transakcie inštitúcií a orgánov Európskej únie v účtoch, ktoré sa týkajú príslušnej oblasti (Európska únia alebo eurozóna, podľa potreby).

(6)

Zostavovanie osobitných štatistík Spoločenstva sa spravuje pravidlami ustanovenými v nariadení Rady (ES) č. 322/97 zo 17. februára 1997 o štatistike Spoločenstva (4).

(7)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zostavovanie štvrťročných nefinančných účtov podľa inštitucionálneho sektora za Európsku úniu a za eurozónu, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. Najmä ak sú príspevky členských štátov do celkových európskych súčtov zanedbateľné, nemalo by sa od nich žiadať, aby oznamovali úplne podrobné údaje.

(8)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy na výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (5).

(9)

Konzultovalo sa s Výborom pre štatistický program, zriadeným rozhodnutím Rady 89/382/EHS, Euratom (6), a Výborom pre menovú, finančnú štatistiku a štatistiku platobnej bilancie, zriadeným rozhodnutím Rady 91/115/EHS (7),

a)

určenie časového harmonogramu na zasielanie položiek P.1, P.2, D.42, D.43, D.44, D.45 a B.4G podľa článku 2 ods. 2;

b)

požiadavku, aby sa transakcie uvedené v prílohe rozdelili podľa zodpovedajúceho sektora v súlade s článkom 2 ods. 2;

c)

revíziu časového harmonogramu zasielania štvrťročných údajov podľa článku 2 ods. 4;

d)

úpravu podielu (1 %) na celkovom súčte Spoločenstva, aby sa určila povinnosť zasielať údaje pre všetky inštitucionálne sektory podľa článku 3 ods. 3;

e)

definovanie noriem kvality v súlade s článkom 6 ods. 1.

a)

informuje o kvalite predložených štatistík;

b)

zhodnotí prínos pre Spoločenstvo, členské štáty, poskytovateľov a užívateľov štatistických informácií z predložených štatistík vo vzťahu k ich nákladom;

c)

určí oblasti možného zlepšenia a zmien a doplnení považovaných za potrebné na základe získaných výsledkov.

22.7.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 191/29

(1)

Rozdiely medzi právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami prijatými členskými štátmi vo vzťahu k ekodizajnu výrobkov využívajúcich energiu môžu vytvárať prekážky obchodu a narúšať hospodársku súťaž v rámci Spoločenstva, a tým môžu mať priamy vplyv na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu. Harmonizácia vnútroštátnych právnych predpisov je jediným prostriedkom ako zabrániť takýmto prekážkam obchodu a nekalej hospodárskej súťaži.

(2)

Výrobky využívajúce energiu majú veľký podiel na spotrebúvaní prírodných zdrojov a energie v Spoločenstve. Majú aj množstvo iných významných vplyvov na životné prostredie. Vo veľkej väčšine kategórií výrobkov dostupných na trhu Spoločenstva možno pozorovať rôzne stupne vplyvu na životné prostredie napriek tomu, že majú podobný funkčný výkon. V záujme trvalo udržateľného rozvoja je potrebné podporovať nepretržité zlepšovanie celkového vplyvu týchto výrobkov na životné prostredie, a to predovšetkým zistením hlavných zdrojov negatívnych vplyvov na životné prostredie a zabránením prenosu znečistenia, ak toto zlepšovanie nespôsobuje nadmerné náklady.

(3)

Ekodizajn výrobkov je rozhodujúcim faktorom stratégie Spoločenstva v integrovanej politike výrobkov. Ako preventívny prístup vytvorený na účely optimalizácie environmentálnych vlastností výrobkov a zároveň zachovania ich funkčných vlastností, poskytuje výrobcom, spotrebiteľom a spoločnosti ako takej úplne nové možnosti.

(4)

Zlepšenie energetickej účinnosti — kde účinnejšie konečné využitie elektrickej energie predstavuje jednu z dostupných možností — sa považuje za výrazne prispievajúce k dosiahnutiu cieľov pre emisie skleníkových plynov v Spoločenstve. Dopyt po elektrickej energii je najrýchlejšie rastúcou kategóriou konečného využitia energie, a predpokladá sa, že v priebehu nasledujúcich 20 až 30 rokov vzrastie, ak sa na boj proti tomuto trendu neprijmú žiadne politické kroky. Významné zníženie spotreby energie, ako ho navrhuje Komisia v Európskom programe klimatickej zmeny (ECCP), je možné. Zmena klímy je jednou z priorít šiesteho environmentálneho akčného programu Spoločenstva ustanoveného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES (3). Úspora energie je z hľadiska nákladov najúčinnejší spôsob ako zvýšiť bezpečnosť zásobovania a znížiť závislosť od dovozu. Z tohto dôvodu by sa mali prijať zásadné opatrenia a ciele na strane dopytu.

(5)

Mali by sa prijať opatrenia vo fáze projektovania výrobkov využívajúcich energiu, pretože je zrejmé, že o znečistení spôsobenom počas životného cyklu výrobku sa rozhoduje práve v tejto fáze, a zároveň vtedy vzniká väčšina vzniknutých výdavkov.

(6)

Mal by sa vytvoriť jednotný rámec na uplatnenie požiadaviek Spoločenstva na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu s cieľom zabezpečiť voľný pohyb takých výrobkov, ktoré spĺňajú tieto požiadavky, a zlepšiť ich celkový vplyv na životné prostredie. Tieto požiadavky Spoločenstva by mali rešpektovať zásady spravodlivej hospodárskej súťaže a medzinárodného obchodu.

(7)

Požiadavky na ekodizajn by sa mali stanoviť so zreteľom na ciele a priority šiesteho environmentálneho akčného programu Spoločenstva, podľa potreby aj vrátane príslušných cieľov týkajúcich sa tematických stratégií tohto programu.

(8)

Cieľom tejto smernice je dosiahnuť vysokú úroveň ochrany životného prostredia prostredníctvom zníženia potenciálnych vplyvov výrobkov využívajúcich energiu na životné prostredie, čo bude v konečnom dôsledku prínosom pre spotrebiteľov a iných koncových užívateľov. Trvalo udržateľný rozvoj si vyžaduje aj náležité zohľadnenie zdravotného, sociálneho a hospodárskeho vplyvu plánovaných opatrení. Zlepšenie energetickej účinnosti výrobkov prispieva k bezpečnosti dodávok energie, čo je základnou podmienkou zdravej hospodárskej činnosti, a tým aj trvalo udržateľného rozvoja.

(9)

Členský štát, ktorý považuje za potrebné zachovať vnútroštátne ustanovenia z dôvodu výraznej potreby ochrany životného prostredia, alebo zaviesť nové ustanovenia založené na nových vedeckých dôkazoch týkajúcich sa ochrany životného prostredia ohľadom problému, ktorý je špecifický pre daný členský štát a ktorý sa vyskytne po prijatí platného vykonávacieho opatrenia, tak môže urobiť za podmienok uvedených v článku 95 ods. 4, 5 a 6 zmluvy, podľa ktorého sa vyžaduje predchádzajúce oznámenie tejto skutočnosti Komisii a jej súhlas.

(10)

S cieľom maximalizovať environmentálne prínosy vyplývajúce zo zlepšeného projektovania môže byť potrebné informovať spotrebiteľov o environmentálnej charakteristike a vlastnostiach výrobkov využívajúcich energiu a upovedomiť ich o tom, ako výrobky používať spôsobom, ktorý je ohľaduplný voči životnému prostrediu.

(11)

Cieľom prístupu ustanoveného v Zelenej knihe o integrovanej politike výrobkov, ktorý predstavuje hlavný inovačný prvok šiesteho environmentálneho akčného programu Spoločenstva, je zníženie vplyvu výrobku na životné prostredie počas jeho celého životného cyklu. Zváženie vplyvu výrobku na životné prostredie počas jeho životného cyklu už vo fáze projektovania má vysoký potenciál umožniť environmentálne zlepšenie hospodárnym spôsobom. Mala by existovať dostatočná flexibilita, aby sa tento faktor mohol začleniť do projektovania výrobku, a pritom zohľadniť technické, funkčné a ekonomické zretele.

(12)

Napriek tomu, že je žiaduce mať komplexný prístup k environmentálnym vlastnostiam, zníženie emisií skleníkových plynov prostredníctvom zvýšenej energetickej účinnosti by sa malo do prijatia pracovného plánu považovať za prvoradý environmentálny cieľ.

(13)

Môže byť potrebné a opodstatnené vytvoriť konkrétne kvantifikované požiadavky na ekodizajn niektorých výrobkov alebo niektorých ich environmentálnych aspektov s cieľom zaručiť, aby ich vplyv na životné prostredie bol minimálny. V súvislosti s naliehavou potrebou prispieť k dosiahnutiu záväzkov v rámci Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) a bez toho, aby bol dotknutý integrovaný prístup podporovaný v tejto smernici, je potrebné prideliť istú prioritu tým opatreniam, ktoré majú vysoký potenciál znížiť emisie skleníkových plynov pri nízkych nákladoch. Takéto opatrenia môžu prispievať aj k trvalo udržateľnému využívaniu zdrojov a tvoria hlavný prínos desaťročnému rámcu programov pre trvalo udržateľnú výrobu a spotrebu dohodnutý na Svetovom summite o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu v septembri roku 2002.

(14)

Vo všeobecnosti by sa mala spotreba energie výrobkov využívajúcich energiu v stave pohotovosti alebo vo vypnutom stave znížiť na minimum nevyhnutné na ich riadne fungovanie.

(15)

Zatiaľ čo najvýkonnejšie výrobky či technológie dostupné na trhu, vrátane medzinárodných trhov, by sa mali považovať za referenčné, úroveň požiadaviek na ekodizajn by sa mala stanoviť na základe technických, ekonomických a ekologických analýz. Pružná metóda stanovenia úrovne týchto požiadaviek môže uľahčiť rýchle zlepšenie ekologického profilu. Pri tejto analýze treba konzultovať so zainteresovanými stranami, ktoré by mali na nej aktívne spolupracovať. Vypracovanie povinných opatrení si vyžaduje riadne konzultácie zainteresovaných strán. Počas týchto konzultácií sa môže ukázať, že je nutné tieto opatrenia zavádzať postupne alebo že sú potrebné prechodné opatrenia. Stanovenie dočasných cieľov zvyšuje predvídateľnosť politiky, umožňuje prispôsobiť vývojové cykly výrobku a uľahčuje zainteresovaným stranám dlhodobé plánovanie.

(16)

Mali by sa uprednostniť alternatívne postupy, ako je samoregulácia zo strany priemyselného odvetvia, ak by takýto postup zabezpečil výsledky danej politiky rýchlejšie alebo lacnejšie ako záväzné požiadavky. Legislatívne opatrenia môžu byť potrebné v prípadoch, keď sa trhové sily nedokážu vyvíjať správnym smerom alebo prijateľne rýchlo.

(17)

Samoregulácia vrátane dobrovoľných dohôd ponúknutých ako jednostranné záväzky zo strany priemyselného odvetvia, môže zabezpečiť rýchly pokrok vďaka rýchlemu a nenákladnému vykonaniu a umožňuje pružné a vhodné prispôsobenie sa technickým možnostiam a citlivým stránkam trhu.

(18)

Na to, aby sa mohli vyhodnotiť dobrovoľné dohody, či iné samoregulačné opatrenia predstavované ako alternatívy k vykonávacím opatreniam, mali by byť k dispozícii informácie aspoň o nasledujúcich otázkach: o otvorenosti účasti, pridanej hodnote, reprezentatívnosti, kvantifikovaných a rozvrhnutých cieľoch, zapojení občianskej spoločnosti, monitorovaní a predkladaní správ, nákladovej efektívnosti samoregulačnej iniciatívy, trvalej udržateľnosti.

(19)

Kapitola 6 „Oznámenia o environmentálnych zmluvách na úrovni Spoločenstva v rámci akčného plánu o zjednodušení a zlepšení regulačného prostredia“ vydaného Komisiou by mohli poskytnúť užitočný návod pri posudzovaní samoregulácie zo strany priemyselného odvetvia v súvislosti s touto smernicou.

(20)

Táto smernica by mala podporiť začlenenie ekodizajnu aj v malých a stredných podnikoch (MSP) a vo veľmi malých podnikoch. Začleneniu môže pomôcť široká dostupnosť a ľahký prístup k informáciám týkajúcim sa udržateľnosti ich výrobkov.

(21)

Na výrobky využívajúce energiu, ktoré spĺňajú požiadavky na ekodizajn ustanovené vo vykonávacích opatreniach k tejto smernici, by malo byť umiestnené označenie CE a súvisiace informácie, aby sa mohli uviesť na vnútorný trh a voľne pohybovať. Rigorózna vynútiteľnosť vykonávacích opatrení je potrebná na to, aby sa znížil vplyv regulovaných výrobkov využívajúcich energiu na životné prostredie a aby sa zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž.

(22)

Pri príprave vykonávacích opatrení a svojho pracovného plánu by Komisia mala konzultovať so zástupcami členských štátov, ako aj so zainteresovanými stranami, ktorých sa týka daná skupina výrobkov, napríklad s priemyselným odvetvím, vrátane MSP a remeselných odvetví, s odbormi, obchodníkmi, maloobchodníkmi, dovozcami, skupinami na ochranu životného prostredia a spotrebiteľskými organizáciami.

(23)

Pri príprave vykonávacích opatrení by Komisia mala tiež riadne zohľadniť existujúce vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa životného prostredia, najmä tie, ktoré sa týkajú toxických látok, o ktorých členské štáty uviedli, že sa domnievajú, že by sa mali zachovať bez toho, aby sa zmenšila existujúca a opodstatnená úroveň ochrany v členských štátoch.

(24)

Mali by sa zohľadniť moduly a pravidlá určené na použitie v technických harmonizačných smerniciach podľa rozhodnutia Rady 93/465/EHS z 22. júla 1993 o moduloch používaných v technických harmonizačných smerniciach pre rozličné fázy procesu posudzovania zhody a pravidlách umiestňovania a používania označenia zhody CE (4).

(25)

Orgány dohľadu by si mali vymieňať informácie o opatreniach plánovaných v rámci rozsahu pôsobnosti tejto smernice s cieľom zlepšiť dohľad nad trhom. Takáto spolupráca by mala v maximálnej miere využívať elektronické spôsoby komunikácie a príslušné programy Spoločenstva. Mala by sa uľahčiť výmena informácií o environmentálnych vlastnostiach počas životného cyklu a o výsledkoch dosiahnutých vďaka konštrukčným riešeniam. Jedným z najvýznamnejších prínosov tejto smernice je zhromažďovanie a rozširovanie fondu poznatkov vytvorených snahou výrobcov o ekodizajn.

(26)

Príslušným orgánom je vo všeobecnosti verejný alebo súkromný orgán, určený verejnými orgánmi, a predstavuje potrebné záruky nestrannosti a technickej spôsobilosti potrebnej na overenie toho, či je výrobok v zhode s platnými vykonávacími opatreniami.

(27)

So zreteľom na to, že je dôležité vyhnúť sa nezhode, členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli k dispozícii potrebné prostriedky na účinný dohľad nad trhom.

(28)

V súvislosti s prípravou a informáciami o ekodizajne pre MSP môže byť vhodné zvážiť sprievodné činnosti.

(29)

V záujme fungovania vnútorného trhu je mať normy, ktoré boli harmonizované na úrovni Spoločenstva. Po uverejnení odkazu na takúto normu v Úradnom vestníku Európskej únie by mal súlad s danou normou zakladať domnienku zhody s príslušnými požiadavkami ustanovenými vo vykonávacom opatrení prijatom na základe tejto smernice, hoci by sa mali pripustiť aj iné spôsoby preukázania takejto zhody.

(30)

Jednou z hlavných úloh harmonizovaných noriem by mala byť pomoc výrobcom pri uplatňovaní vykonávacích opatrení prijatých podľa tejto smernice. Tieto normy môžu byť kľúčové na stanovenie metodiky merania a skúšania. V prípade všeobecných požiadaviek na ekodizajn by harmonizované normy mohli výrazne prispieť k tomu, aby naviedli výrobcov k vytvoreniu ekologického profilu svojich výrobkov v súlade s požiadavkami platného vykonávacieho opatrenia. Tieto normy by mali jasne označovať vzťah medzi ich ustanoveniami a predmetnými požiadavkami. Harmonizované normy by nemali mať za cieľ stanovovať limity pre environmentálne aspekty.

(31)

Na účely vymedzenia pojmov použitých v tejto smernici je užitočné odkazovať na príslušné medzinárodné normy, napríklad ISO 14040.

(32)

Táto smernica je v súlade s určitými zásadami vykonávania nového prístupu ustanoveného v uznesení Rady zo 7. mája 1985 o novom prístupe k technickej harmonizácii a normám (5) a odkazovania na harmonizované európske normy. Uznesenie Rady z 28. októbra 1999 o úlohe štandardizácie v Európe (6) odporúča, aby Komisia preskúmala, či zásadu nového prístupu možno rozšíriť aj na doposiaľ nepokryté sektory ako prostriedok na skvalitnenie a zjednodušenie právnych predpisov vždy, keď je to možné.

(33)

Táto smernica dopĺňa existujúce nástroje Spoločenstva, napríklad smernicu Rady 92/75/EHS z 22. septembra 1992 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov domácimi spotrebičmi na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch (7), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1980/2000 zo 17. júla 2000 o revidovanej metóde Spoločenstva pri udeľovaní environmentálnej značky (8), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2422/2001 zo 6. novembra 2001 o programe označovania energetickej účinnosti kancelárskych zariadení v Spoločenstve (9), smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/96/ES z 27. januára 2003 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (10), smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/95/ES z 27. januára 2003 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (11) a smernicu Rady 76/769/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o obmedzení uvádzania na trh a používania niektorých nebezpečných látok a prípravkov (12). Synergické účinky medzi touto smernicou a existujúcimi nástrojmi Spoločenstva by mali prispieť k zvýšeniu ich príslušných vplyvov a k stanoveniu koherentných požiadaviek, ktoré budú môcť výrobcovia uplatňovať.

(34)

Keďže smernica Rady 92/42/EHS z 21. mája 1992 o požiadavkách na účinnosť nových teplovodných kotlov na kvapalné alebo plynné palivá (13), smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/57/ES z 3. septembra 1996 o požiadavkách na energetickú účinnosť elektrických chladničiek, mrazničiek pre domácnosť a ich kombinácií (14) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/55/ES z 18. septembra 2000 o požiadavkách na energetickú účinnosť predradníkov pre žiarivkové osvetlenie (15) už obsahujú ustanovenia potrebné na preskúmanie požiadaviek na energetickú účinnosť, mali by sa začleniť do súčasného rámca.

(35)

Smernica 92/42/EHS ustanovuje systém hodnotenia hviezdičkami, ktorý je určený na ohodnotenie energetického výkonu kotlov. Keďže členské štáty a priemyselné odvetvie súhlasia, že sa preukázalo, že systémom hodnotenia hviezdičkami sa nedosiahli očakávané výsledky, smernicu 92/42/EHS je potrebné zmeniť a doplniť tak, aby otvorila cestu účinnejším metódam.

(36)

Požiadavky ustanovené v smernici Rady 78/170/EHS z 13. februára 1978 o výkone zdrojov tepla na vykurovanie priestorov a prípravu teplej úžitkovej vody v nových alebo existujúcich nepriemyselných budovách a o izolácii rozvodov tepla a teplej úžitkovej vody pre domácnosť v nových nepriemyselných budovách (16) boli nahradené ustanoveniami smernice 92/42/EHS, smernice Rady 90/396/EHS z 29. júna 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa plynových spotrebičov (17) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov (18). Smernica 78/170/EHS by preto mala byť zrušená.

(37)

Smernica Rady 86/594/EHS z 1. decembra 1986 o hluku prenášanom vzduchom, ktorý spôsobujú domáce spotrebiče (19), ustanovuje podmienky, za ktorých môžu členské štáty požadovať zverejnenie informácií o hluku vydávanom takýmito spotrebičmi a definuje postup určovania hladiny hluku. Na účely harmonizácie by emisie hluku mali byť zahrnuté do integrovaného posudzovania environmentálnych vlastností. Keďže táto smernica ustanovuje takýto integrovaný prístup, smernica 86/594/EHS by mala byť zrušená.

(38)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (20).

(39)

Členské štáty by mali ustanoviť sankcie, ktoré sa uložia v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(40)

Malo by sa pamätať na to, že odsek 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve (21) uvádza, že Rada „podporuje členské štáty, aby si pre seba a v záujme Spoločenstva vytvorili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie znázorňovať vzťah medzi smernicami a transponujúcimi opatreniami, a aby ich zverejnili“.

(41)

Keďže cieľ navrhovanej činnosti, a to zabezpečenie fungovania vnútorného trhu tým, že sa bude vyžadovať, aby výrobky dosahovali primeranú úroveň environmentálnych vlastností, nemožno uspokojivo dosiahnuť činnosťou samotných členských štátov, a preto ho z dôvodov rozsahu a dôsledkov možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(42)

S Výborom regiónov sa konzultovalo, ale neprijal žiadne stanovisko,

1.

„výrobok využívajúci energiu“ alebo „EuP“ znamená výrobok, ktorý je po uvedení na trh a/alebo uvedení do prevádzky závislý od prísunu energie (elektrickej energie, fosílnych palív a obnoviteľných zdrojov energie), aby fungoval podľa plánovaného použitia alebo výrobok určený na tvorbu, prenos a meranie takejto energie, vrátane dielov závislých od prísunu energie a určených na začlenenie do výrobku využívajúceho energiu, na ktorý sa vzťahuje táto smernica, a uvedených na trh a/alebo uvádzaných do prevádzky ako samostatné diely pre koncových užívateľov, ktorých environmentálne vlastnosti možno samostatne ohodnotiť;

2.

„súčiastky a podzostavy“ znamenajú diely, ktoré sa majú začleniť do výrobku využívajúceho energiu a ktoré sa neuvádzajú na trh a/alebo sa neuvádzajú do prevádzky ako samostatné diely pre koncových užívateľov, alebo ktorých environmentálne vlastnosti nemožno samostatne ohodnotiť;

3.

„vykonávacie opatrenia“ znamenajú opatrenia prijaté podľa tejto smernice, ktoré stanovujú požiadavky na ekodizajn vymedzených výrobkov využívajúcich energiu alebo ich environmentálne aspekty;

4.

„uvedenie na trh“ znamená sprístupnenie výrobku využívajúceho energiu po prvýkrát na trhu Spoločenstva na účely jeho šírenia alebo používania v rámci Spoločenstva, či už odplatne alebo bezodplatne, a bez ohľadu na techniku predaja;

5.

„uvedenie do prevádzky“ znamená prvé použitie výrobku využívajúceho energiu na plánovaný účel koncovým užívateľom v Spoločenstve;

6.

„výrobca“ znamená fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá vyrába výrobky využívajúce energiu definované podľa tejto smernice a je zodpovedná za ich zhodu s touto smernicou berúc do úvahy, že sú umiestňované na trhu a/alebo sú prevádzkované pod výrobcovým vlastným menom alebo obchodnou značkou alebo slúžia na výrobcove vlastné použitie. V prípade, že neexistuje výrobca tak, ako je definovaný v prvej vete, ani dovozca, ako je definovaný v bode 8, akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá umiestni na trh a/alebo prevádzkuje výrobky využívajúce energiu podľa tejto smernice, je považovaná za výrobcu;

7.

„splnomocnený zástupca“ znamená akúkoľvek fyzickú osobu alebo právnickú osobu usadenú v Spoločenstve, ktorá bola výrobcom písomne poverená, aby v jeho mene vykonávala všetky alebo niektoré povinnosti a formality spojené s touto smernicou;

8.

„dovozca“ znamená fyzickú osobu alebo právnickú osobu usadenú v Spoločenstve, ktorá v rámci svojej obchodnej činnosti umiestni výrobok pochádzajúci z tretej krajiny na trh Spoločenstva;

9.

„materiály“ znamenajú všetky materiály použité počas životného cyklu výrobku využívajúceho energiu;

10.

„projektovanie výrobku“ znamená súbor postupov, ktoré pretvárajú právne, technické, bezpečnostné, funkčné, trhové alebo iné požiadavky, ktoré výrobok využívajúci energiu musí spĺňať, na technické špecifikácie takého výrobku využívajúceho energiu;

11.

„environmentálny aspekt“ znamená prvok alebo funkciu výrobku využívajúceho energiu, ktoré môžu počas jeho životného cyklu pôsobiť na životné prostredie;

12.

„vplyv na životné prostredie“ znamená akúkoľvek zmenu životného prostredia, ktorá je úplne alebo čiastočne spôsobená výrobkom využívajúcim energiu počas jeho životného cyklu;

13.

„životný cyklus“ znamená po sebe nasledujúce a vzájomne prepojené fázy výrobku využívajúceho energiu počínajúc od použitia základnej suroviny až po konečné zneškodnenie;

14.

„opätovné použitie“ znamená akúkoľvek činnosť, pri ktorej sa výrobok využívajúci energiu alebo jeho súčiastky po dosiahnutí konca svojho prvého použitia použijú na ten istý účel, na ktorý boli vytvorené, vrátane nepretržitého používania výrobku využívajúceho energiu, ktorý bol vrátený do zberne, distribútorovi, recyklovateľovi alebo výrobcovi, ako aj opätovné používanie výrobku využívajúceho energiu po jeho renovácii;

15.

„recyklácia“ znamená opätovné spracovanie odpadového materiálu vo výrobnom procese na pôvodné účely alebo na iné účely s výnimkou energetického zhodnotenia;

16.

„energetické zhodnotenie“ znamená použitie horľavého odpadu ako prostriedku na vytvorenie energie prostredníctvom priameho spálenia s iným odpadom alebo bez neho, avšak so zhodnotením tepla;

17.

„zhodnotenie“ znamená ktorúkoľvek z príslušných činností uvedených v prílohe IIB k smernici Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch (22);

18.

„odpad“ znamená akúkoľvek látku alebo predmet z kategórií uvedených v prílohe I k smernici 75/442/EHS, ktorých sa držiteľ zbavuje, ktorých sa chce zbaviť alebo ktorých je povinný sa zbaviť;

19.

„nebezpečný odpad“ znamená každý odpad, na ktorý sa vzťahuje článok 1 ods. 4 smernice Rady 91/689/EHS z 12. decembra 1991 o nebezpečných odpadoch (23);

20.

„ekologický profil“ znamená opis vstupov a výstupov (napr. materiálov, emisií a odpadu) súvisiacich s výrobkom využívajúcim energiu počas jeho životného cyklu, ktoré sú významné z hľadiska jeho vplyvu na životné prostredie a vyjadrujú sa vo fyzikálnych veličinách, ktoré možno odmerať, a to v súlade s vykonávacími opatreniami vzťahujúcimi sa na výrobky využívajúce energiu;

21.

„environmentálne vlastnosti“ výrobku využívajúceho energiu znamenajú výsledky riadenia environmentálnych aspektov výrobkov využívajúcich energiu zo strany výrobcu, ako sú uvedené v spise s technickou dokumentáciou výrobku;

22.

„zlepšenie environmentálnych vlastností“ znamená proces skvalitnenia environmentálnych vlastností výrobkov využívajúcich energiu v priebehu nasledujúcich generácií, hoci nie nevyhnutne všetkých environmentálnych aspektov výrobku súčasne;

23.

„ekodizajn“ znamená začlenenie environmentálnych aspektov do projektovania výrobku s cieľom zlepšiť environmentálne vlastnosti výrobkov využívajúcich energiu počas celého ich životného cyklu;

24.

„požiadavka na ekodizajn“ znamená akúkoľvek požiadavku ohľadom výrobku využívajúceho energiu alebo akúkoľvek požiadavku ohľadom projektovania výrobku využívajúceho energiu, ktorá má zlepšiť jeho environmentálne vlastnosti, alebo akúkoľvek požiadavku na poskytnutie informácií týkajúcich sa environmentálnych aspektov výrobku využívajúceho energiu;

25.

„všeobecná požiadavka na ekodizajn“ znamená akúkoľvek požiadavku na ekodizajn na základe ekologického profilu výrobku využívajúceho energiu ako celku bez stanovených limitných hodnôt pre konkrétne environmentálne aspekty;

26.

„špecifická požiadavka na ekodizajn“ znamená kvantifikovanú a merateľnú požiadavku na ekodizajn týkajúcu sa jednotlivého environmentálneho aspektu výrobku využívajúceho energiu, napríklad energetickej spotreby pri používaní vypočítanej na danú jednotku výstupného výkonu;

27.

„harmonizovaná norma“ znamená technickú špecifikáciu prijatú uznanou normalizačnou inštitúciou na základe mandátu Komisie v súlade s postupmi ustanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov (24) na účely vytvorenia európskej požiadavky, zhoda s ktorou nie je povinná.

i)

organizovať v primeranej miere príslušné kontroly zhody výrobkov využívajúcich energiu a zaväzovať výrobcu alebo jeho splnomocneného zástupcu k stiahnutiu výrobkov využívajúcich energiu, ktoré nie sú v zhode, z trhu v súlade s článkom 7,

ii)

vyžadovať, aby dotknuté strany predložili všetky potrebné informácie uvedené vo vykonávacích opatreniach,

iii)

odoberať vzorky výrobkov a podrobovať ich overeniu zhody.

—

zabezpečiť, že výrobok využívajúci energiu uvedený na trh alebo do prevádzky je v zhode s touto smernicou a s platnými vykonávacími opatreniami a

—

mať k dispozícii vyhlásenie o zhode a technickú dokumentáciu.

a)

či informácie možno poskytnúť formou harmonizovaných symbolov alebo uznávaných kódov alebo inými prostriedkami,

b)

predpokladaný typ užívateľa výrobku využívajúceho energiu a povahu informácií, ktoré treba poskytnúť.

a)

nesplnením požiadaviek platného vykonávacieho opatrenia,

b)

nesprávnym uplatňovaním harmonizovaných noriem podľa článku 10 ods. 2,

c)

nedostatkami v harmonizovaných normách podľa článku 10 ods. 2

—

potrebné informácie o úlohe, ktorú môžu mať v trvalo udržateľnom používaní výrobku,

—

v prípadoch, keď to vyžadujú vykonávacie opatrenia, ekologický profil výrobku a výhody ekodizajnu.

a)

podľa posledných dostupných údajov predstavuje významný objem odbytu výrobku využívajúceho energiu v rámci Spoločenstva orientačne viac ako 200 000 jednotiek ročne,

b)

výrobok využívajúci energiu musí mať vzhľadom na objem uvedený na trh alebo do prevádzky významný dopad na životné prostredie v rámci Spoločenstva, ako sa uvádza v strategických prioritách Spoločenstva uvedených v rozhodnutí č. 1600/2002/ES,

c)

výrobok využívajúci energiu predstavuje významný potenciál zlepšenia dopadu na životné prostredie bez neprimerane vysokých nákladov, pričom sa berie do úvahy najmä:

a)

priority Spoločenstva v oblasti životného prostredia, napríklad priority stanovené v rozhodnutí č. 1600/2002/ES alebo v Európskom programe klimatických zmien (ECCP),

b)

príslušné právne predpisy Spoločenstva a samoreguláciu, napríklad dobrovoľné dohody, ktoré by po hodnotení podľa článku 17 mali dosiahnuť strategické ciele rýchlejšie a pri nižších výdavkoch než povinné požiadavky.

a)

vezme do úvahy životný cyklus výrobku využívajúceho energiu a všetky jeho dôležité environmentálne aspekty, okrem iného energetickú účinnosť. Hĺbka analýzy environmentálnych aspektov a realizovateľnosti ich zlepšenia bude úmerná ich významu. Prijatie požiadaviek na ekodizajn významných environmentálnych aspektov výrobku využívajúceho energiu sa nemá odkladať z dôvodu neistôt súvisiacich s ďalšími aspektmi,

b)

vypracuje hodnotenie, v ktorom posúdi vplyv výrobkov využívajúcich energiu na životné prostredie, spotrebiteľov a výrobcov vrátane MSP, z hľadiska konkurencieschopnosti, vrátane trhov nachádzajúcich sa mimo Spoločenstva, inovácie, prístupu na trh a nákladov a výnosov,

c)

zohľadní existujúce vnútroštátne právne predpisy v oblasti životného prostredia, ktoré členské štáty považujú za relevantné,

d)

vykoná vhodné konzultácie so zainteresovanými stranami,

e)

vypracuje odôvodnenie k návrhu vykonávacieho opatrenia na základe posúdenia uvedeného v písmene b),

f)

určí dátum (dátumy) na vykonanie, akékoľvek fázové alebo prechodné opatrenia alebo obdobia, pričom zohľadní najmä možné vplyvy na MSP alebo na špecifické skupiny výrobkov vyrábaných predovšetkým MSP.

a)

z hľadiska užívateľa nemajú žiadny významný negatívny vplyv na funkčnosť výrobku,

b)

nemajú nežiaduci vplyv na zdravie, bezpečnosť a životné prostredie,

c)

nemajú žiadny významný negatívny vplyv na spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o cenovú dostupnosť a náklady na výrobok počas jeho životného cyklu,

d)

nemajú žiadny významný negatívny vplyv na konkurencieschopnosť priemyslu,

e)

stanovenie požiadavky na ekodizajn v zásade nemá za následok uloženie prevzatia technológií, ktoré vlastní určitý výrobca, inými výrobcami,

f)

neukladajú výrobcom nadmerné administratívne zaťaženie.

—

vykonávacie opatrenia začínajúc tými výrobkami, ktoré ECCP označil za výrobky, ktoré poskytujú veľký potenciál na hospodárne zníženie emisií skleníkových plynov, ako sú napríklad zariadenia na vykurovanie a ohrev teplej vody, elektromotory, osvetlenie v domácnostiach a treťom sektore, domáce spotrebiče, kancelárske vybavenie v domácnostiach a treťom sektore, spotrebná elektronika a HVAC systém (ohrievací ventilačný klimatizačný systém),

—

osobitné vykonávacie opatrenie znižujúce straty v stave pohotovosti pre skupinu výrobkov.

1.

Článok 6 sa vypúšťa.

2.

Dopĺňa sa tento článok:

„Článok 10a

Táto smernica predstavuje vykonávacie opatrenie v zmysle článku 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES zo 6. júla 2005 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu (26), pokiaľ ide o energetickú účinnosť počas používania v súlade s uvedenou smernicou, a môže byť zmenená a doplnená alebo zrušená v súlade s článkom 19 ods. 2 smernice 2005/32/ES.

3.

V prílohe I sa vypúšťa oddiel 2.

4.

Príloha II sa vypúšťa.

22.7.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 191/59

(1)

Environmentálna politika Spoločenstva, stanovená na základe článku 174 zmluvy v akčných programoch pre životné prostredie, a najmä v Šiestom environmentálnom akčnom programe Spoločenstva, prijatom rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES (4), má za cieľ dosiahnuť takú úroveň kvality ovzdušia, ktorá nespôsobuje neprijateľné dosahy a riziká pre zdravie ľudí a životné prostredie.

(2)

Smernica Rady 1999/32/ES z 26. apríla 1999 o znížení obsahu síry v niektorých kvapalných palivách (5) stanovuje maximálny povolený obsah síry v ťažkom vykurovacom oleji, v plynovom oleji a v lodnom plynovom oleji, používanom v Spoločenstve.

(3)

Smernica 1999/32/ES vyžaduje, aby Komisia zvážila, aké opatrenia by sa mohli prijať s cieľom znížiť acidifikáciu spôsobenú spaľovaním lodných palív, iných, než sú lodné plynové oleje, a aby v prípade potreby vypracovala návrh.

(4)

Emisie z lodnej dopravy prispievajú v dôsledku spaľovania lodných palív s vysokým obsahom síry k znečisťovaniu ovzdušia oxidom siričitým a emisiami častíc, poškodzovaniu zdravia ľudí, poškodzovaniu životného prostredia, verejného a súkromného majetku a kultúrneho dedičstva a prispievajú k acidifikácii.

(5)

Znečistenie z lodí s palivom s vysokým obsahom síry má negatívny vplyv predovšetkým na ľudí a prírodné prostredie pobrežných oblastí a v blízkosti prístavov. V tejto súvislosti sú preto potrebné osobitné opatrenia.

(6)

Opatrenia uvedené v tejto smernici dopĺňajú vnútroštátne opatrenia členských štátov zamerané na dodržiavanie emisných stropov pre látky znečisťujúce atmosféru, ktoré sú stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES (6).

(7)

Zníženie obsahu síry v palivách prináša lodiam určité výhody súvisiace s efektívnosťou prevádzky a nákladmi na údržbu a uľahčuje efektívne využívanie určitých technológií znižovania emisií, ako je napríklad selektívna katalytická redukcia.

(8)

Zmluva vyžaduje, aby sa brali do úvahy osobitné charakteristiky najvzdialenejších regiónov Spoločenstva, konkrétne francúzskych zámorských departementov, Azorov, Madeiry a Kanárskych ostrovov.

(9)

Diplomatická konferencia prijala v roku 1997 Protokol o zmenách a doplneniach Medzinárodného dohovoru o prevencii znečisťovania morí z lodí z roku 1973, ktorý bol upravený protokolom z roku 1978 (ďalej len „MARPOL“). Týmto protokolom sa k MARPOL-u pripája nová príloha VI, ktorá obsahuje pravidlá prevencie znečisťovania ovzdušia z lodí. Protokol z roku 1997 a následne príloha VI k protokolu MARPOL nadobudli platnosť 19. mája 2005.

(10)

Príloha VI k MARPOL-u stanovuje, že určité oblasti by sa mali označovať ako kontrolné oblasti emisie oxidov síry (ďalej „kontrolné oblasti emisie SOx“). Baltské more je už označené ako takáto oblasť. Diskusie v rámci Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) viedli k dohode o princípe označenia Severného mora, vrátane Lamanšského prieplavu, ako kontrolných oblastí emisie SOX po tom, ako príloha VI nadobudne platnosť.

(11)

Vzhľadom na globálny charakter námornej dopravy by sa malo vyvinúť maximálne úsilie na nájdenie medzinárodných riešení. Komisia a členské štáty by sa mali usilovať o zabezpečenie celosvetového zníženia maximálneho povoleného obsahu síry v lodných palivách na úrovni IMO, a to vrátane preskúmania prínosu označenia nových morských oblastí za kontrolné oblasti emisie SOx podľa prílohy VI k MARPOL-u.

(12)

Na dosiahnutie cieľov tejto smernice je potrebné vynucovanie povinností vzhľadom na obsah síry v lodných palivách. Na zabezpečenie dôveryhodného vykonávania tejto smernice je potrebné zaviesť v celom Spoločenstve efektívny odber vzoriek a odrádzajúce sankcie. Členské štáty by mali prijať vynucovacie opatrenia vo vzťahu k plavidlám, ktoré plávajú pod ich vlajkou, a plavidlám pod všetkými vlajkami, pokiaľ sú v ich prístavoch. Okrem toho je vhodné, aby členské štáty úzko spolupracovali na ďalších vynucovacích opatreniach, aj pokiaľ ide o iné plavidlá podľa medzinárodného námorného práva.

(13)

Aby mal námorný priemysel dostatok času prispôsobiť sa technicky maximálnej hodnote obsahu síry 0,1 % hmotnostných v lodných palivách, ktoré používajú plavidlá na vnútrozemských vodných cestách a lode kotviace v prístavoch Spoločenstva, je potrebné, aby bol dátum, od ktorého by sa mala táto požiadavka uplatňovať, 1. január 2010. Keďže tento termín by mohol predstavovať určité technické problémy pre Grécko, je vhodná dočasná úľava pre určité špecifické plavidlá prevádzkované na území Helénskej republiky.

(14)

Táto smernica by sa mala považovať za prvý krok v prebiehajúcom procese znižovania emisií z námornej dopravy, ktorý poskytuje vyhliadky ďalšieho znižovania emisií pomocou nižšieho povoleného maximálneho obsahu síry v palivách a technológií znižovania emisií, a na rozvoj ekonomických nástrojov, ktoré budú podnetom na dosiahnutie výrazných znížení.

(15)

Je veľmi dôležité posilniť pozície členských štátov na rokovaniach IMO, najmä aby sa vo fáze preskúmania prílohy VI k MARPOL-u podporilo zváženie ambicióznejších opatrení vzhľadom na prísnejšie maximálne hodnoty síry pre ťažké vykurovacie oleje používané loďami, a využitie rovnocenných alternatívnych opatrení na zníženie emisií.

(16)

Zhromaždenie IMO vo svojom uznesení A.926(22) vyzvalo vlády, najmä vlády v regiónoch označenými kontrolnými oblasťami emisie SOx, aby v oblastiach ich súdnej právomoci zabezpečili dostupnosť ťažkých vykurovacích olejov s nízkym obsahom síry a vyzvali predstaviteľov ropného priemyslu a priemyslu lodnej dopravy, aby uľahčili dostupnosť a použitie ťažkých vykurovacích olejov s nízkym obsahom síry. Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že miestni dodávatelia lodných palív sprístupnia vyhovujúce palivá v dostatočnom množstve na pokrytie dopytu.

(17)

IMO prijala usmernenia o odbere vzoriek palivového oleja s cieľom zistiť, či sa dodržiava príloha VI k MARPOL-u, a má vypracovať usmernenia o systémoch čistenia výfukových plynov a iných technologických metódach na obmedzenie emisií SOX v kontrolovaných oblastiach emisie SOX.

(18)

Smernica Rady 88/609/EHS (7) bola prepracovaná smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/80/ES z 23. októbra 2001 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení (8). Podľa toho by mala byť prepracovaná aj smernica 1999/32/ES, ako je uvedené v jej článku 3 ods. 4.

(19)

Je vhodné, aby existujúci Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí, ktorý bol zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002 (9), pomáhal Komisii v súvislosti so schvaľovaním technológií znižovania emisií.

(20)

Technológie znižovania emisií môžu poskytnúť aspoň rovnaké alebo ešte výraznejšie zníženie emisií ako používanie palív s nízkym obsahom síry za predpokladu, že nemajú nepriaznivý vplyv na ekosystémy a že boli vyvinuté v rámci príslušných mechanizmov schvaľovania a kontroly. Je dôležité, aby existovali správne podmienky podporujúce vznik nových technológií znižovania emisií.

(21)

Európska námorná bezpečnostná agentúra by mala podľa potreby poskytovať Komisii a členským štátom pomoc pri monitorovaní vykonávania tejto smernice.

(22)

Opatrenia nevyhnutné na vykonanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy na výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (10).

(23)

Smernica 1999/32/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

Článok 1 ods. 2 sa nahrádza takto:

2.

Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

3.

Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

Maximálny obsah síry v ťažkom vykurovacom oleji

1.   Členské štáty prijímajú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že od 1. januára 2003 sa na ich územiach nepoužívajú ťažké vykurovacie oleje s obsahom síry vyšším než 1 % hmotnostné.

3.   Ustanovenia odseku 2 sa skúmajú a v prípade potreby menia a dopĺňajú na základe každej budúcej zmeny alebo doplnenia smernice 2001/80/ES.

4.

Článok 4 sa mení a dopĺňa takto:

5.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 4a

Maximálny obsah síry v lodných palivách používaných v kontrolných oblastiach emisie SOX a osobnými loďami poskytujúcimi pravidelné služby do alebo z prístavov Spoločenstva

1.   Členské štáty prijímajú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že v oblastiach ich výsostných vôd, v ich výlučných hospodárskych zónach a v zónach kontroly znečisťovania patriacich do kontrolných oblastí emisie SOX sa nebudú používať lodné palivá s obsahom síry vyšším než 1,5 % hmotnostného. To sa vzťahuje na všetky plavidlá pod všetkými vlajkami vrátane tých plavidiel, ktorých cesta sa začala mimo Spoločenstva.

2.   Dátumy na uplatňovanie odseku 1 sú tieto:

3.   Členské štáty zodpovedajú za vynucovanie odseku 1, prinajmenšom pokiaľ ide o:

Členské štáty môžu uskutočniť aj ďalšie vynucovacie opatrenia vo vzťahu k iným plavidlám v súlade s medzinárodným námorným právom.

4.   Odo dňa uvedeného v odseku 2 písm. a) členské štáty prijímajú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že v oblastiach ich výsostných vôd, v ich výlučných hospodárskych zónach a v zónach kontroly znečisťovania nepoužívajú osobné lode poskytujúce pravidelné služby do alebo z ktoréhokoľvek prístavu Spoločenstva lodné palivá s obsahom síry vyšším než 1,5 % hmotnostného. Členské štáty zodpovedajú za vynucovanie tejto požiadavky, aspoň pokiaľ ide o plavidlá plávajúce pod ich vlajkou a plavidlá všetkých vlajok, pokiaľ sú v ich prístavoch.

5.   Odo dňa uvedeného v odseku 2 písm. a) členské štáty vyžadujú ako podmienku vplávania lodí do prístavov Spoločenstva správne vedenie lodných denníkov vrátane údajov súvisiacich s výmenou paliva.

6.   Odo dňa uvedeného v odseku 2 písm. a) a v súlade s pravidlom 18 prílohy VI k MARPOL-u členské štáty:

7.   Odo dňa uvedeného v odseku 2 písm. a) členské štáty zabezpečujú, aby sa na ich území neuvádzala na trh lodná motorová nafta s obsahom síry vyšším než 1,5 % hmotnostného.

8.   Komisia oznamuje členským štátom dátumy na uplatňovanie uvedené v odseku 2 písm. b) a uverejní ich v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4b

Maximálny obsah síry v lodných palivách, ktoré používajú plavidlá vnútrozemskej plavby a lode kotviace v prístavoch Spoločenstva

1.   S účinnosťou od 1. januára 2010 členské štáty prijmú všetky potrebné kroky na zabezpečenie toho, aby nasledujúce plavidlá nepoužívali lodné palivá s obsahom síry vyšším než 0,1 % hmotnostného:

2.   Odsek 1 sa nevzťahuje na:

3.   S účinnosťou od 1. januára 2010 členské štáty zabezpečia, aby sa na ich území neuvádzali na trh lodné plynové oleje s obsahom síry vyšším ako 0,1 % hmotnostného.

Článok 4c

Skúšky a používanie nových technológií znižovania emisií

1.   Členské štáty môžu, podľa potreby v spolupráci s inými členskými štátmi, povoliť skúšky technológií znižovania emisií lodí na plavidlách plávajúcich pod ich vlajkou alebo v morských oblastiach, ktoré patria do ich súdnej právomoci. Počas týchto skúšok nie je používanie lodných palív spĺňajúcich požiadavky článku 4a a 4b povinné za predpokladu, že:

2.   Technológie znižovania emisií pre lode plávajúce pod vlajkou členského štátu sa schvaľujú podľa postupu uvedeného v článku 3 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002 z 5. novembra 2002, ktorým sa ustanovuje Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí (COSS) (13), pričom sa berú do úvahy:

3.   Kritériá používania technológií znižovania emisií loďami plávajúcimi pod ktoroukoľvek vlajkou v uzavretých prístavoch, prístavoch a ústiach riek v Spoločenstve sa stanovujú v súlade s postupom podľa článku 9 ods. 2. Komisia oznámi tieto kritériá IMO.

4.   Ako alternatívu používania lodných palív s nízkym obsahom síry, ktoré spĺňajú požiadavky článku 4a a 4b, členské štáty môžu povoliť lodiam používať schválenú technológiu znižovania emisií, ak tieto lode:

6.

Článok 6 sa mení a dopĺňa takto:

7.

Článok 7 sa nahrádza takto:

„Článok 7

Podávanie správ a skúmanie

1.   Na základe výsledkov odberu vzoriek, analýz a kontrol vykonaných v súlade s článkom 6 členské štáty predkladajú Komisii každoročne do 30. júna krátku správu o obsahu síry v kvapalných palivách, na ktoré sa vzťahuje táto smernica a ktoré sa používali na ich území počas predchádzajúceho kalendárneho roka. Táto správa obsahuje údaj o celkovom počte testovaných vzoriek podľa typu paliva a uvádza zodpovedajúce množstvo použitého paliva a vypočítaný priemerný obsah síry. Členské štáty okrem toho uvádzajú v správe počet kontrol na palubách lodí a zaznamenávajú priemerný obsah síry v lodných palivách, ktoré sa používajú na ich území a na ktoré sa nevzťahuje táto smernica z 11. augusta 2005.

2.   Okrem iného na základe:

predloží Komisia najneskôr do roku 2008 správu Európskemu parlamentu a Rade.

Komisia môže predložiť spolu so svojou správou návrhy zmien a doplnení tejto smernice, a najmä pokiaľ ide o:

Komisia osobitne zváži návrhy na:

3.   Do 31. decembra 2005 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o možnom použití ekonomických nástrojov vrátane takých mechanizmov, ako sú diferencované poplatky a poplatky za kilometre, obchodovateľné povolenia emisií a kompenzácia.

Komisia môže zvážiť predloženie návrhov ekonomických nástrojov ako alternatívnych alebo doplňujúcich opatrení v rámci preskúmania v roku 2008, pokiaľ možno jasne dokázať prínos pre životné prostredie a zdravie.

4.   Všetky zmeny a doplnenia potrebné na technické úpravy článku 2 body 1, 2, 3a, 3b, 3c) a 4 alebo článku 6 ods. 2 vedeckému a technickému pokroku sa prijímajú postupom uvedeným v článku 9 ods. 2. Takéto úpravy neznamenajú priame zmeny rozsahu pôsobnosti tejto smernice ani maximálnych hodnôt obsahu síry v palivách uvedených v tejto smernici.“

8.

Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

Výbor

1.   Komisii pomáha výbor.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 a 7 rozhodnutia Rady 1999/468/ES (14) so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Obdobie ustanovené v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

3.   Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

9.

Vkladá sa text prílohy k tejto smernici.

22.7.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 191/70

(1)

V roku 2003 Komisia zriadila skupinu osobností v oblasti výskumu bezpečnosti, ktorej základným poslaním bolo navrhnúť zásady a priority Európskeho programu výskumu bezpečnosti (EPVB).

(2)

Po správe Výskum pre bezpečnú Európu, ktorú predložila skupina osobností v roku 2004, sa v oznámení Komisie zo 7. septembra 2004 pod názvom Výskum bezpečnosti: ďalšie kroky (1) navrhlo zriadiť Európsku poradnú radu pre výskum bezpečnosti (EPRVB).

(3)

Je potrebné zriadiť EPRVB a vymedziť jej úlohy a štruktúru.

(4)

EPRVB by mala prispievať k obsahu EPVB a jeho implementácii.

(5)

V EPRVB by mali byť zastúpení odborníci z rôznych skupín účastníkov: užívatelia, výrobné odvetvia a výskumné organizácie. EPRVB by mala pozostávať z dvoch skupín s odlišnými avšak komplementárnymi úlohami v závislosti od oblastí, v ktorých vykonávajú svoju činnosť.

(6)

Bez toho, aby boli dotknuté bezpečnostné predpisy Komisie stanovené v prílohe k rozhodnutiu Komisie 2001/844/ES, ESUO, Euratom (2), treba stanoviť pravidlá poskytovania informácií členmi EPRVB.

(7)

Je vhodné určiť lehotu na uplatňovanie tohto rozhodnutia. Komisia v stanovenom čase zváži, či je vhodné predĺžiť takú lehotu,

a)

strategické misie, cieľové oblasti a priority stanovené pre EPBV na základe správy skupiny osobností Výskum pre bezpečnú Európu s prihliadnutím na zriadenie Európskej obrannej agentúry, ako aj na vnútroštátne a medzivládne činnosti;

b)

technologická spôsobilosť, ktorú je potrebné zaviesť medzi zainteresovanými účastníkmi v Európe; odporúča stratégiu na zlepšenie technologickej základne európskeho výrobného odvetvia v záujme zlepšenia jeho konkurencieschopnosti;

c)

strategické a prevádzkové aspekty EPVB s prihliadnutím na skúsenosti a výsledky nadobudnuté útvarmi Komisie v rámci prípravného opatrenia na zvýšenie európskeho priemyselného potenciálu v oblasti výskumu bezpečnosti (3) s dôrazom na oblasť bezpečnosti, vrátane výskumu zastrešeného rámcovým programom ES pre výskum, a nadobudnuté inými odborníkmi alebo poradnými skupinami;

d)

problémy súvisiace s implementáciou, ako je výmena utajovaných informácií a práv duševného vlastníctva;

e)

optimalizácia využívania verejných výskumných a hodnotiacich infraštruktúr v rámci EPVB;

f)

komunikačná stratégia na podporu informovanosti o EPVB, ako aj na účely poskytovania informácii o výskumných programoch zainteresovaných účastníkov.

a)

zo skupiny zaoberajúcej sa požiadavkami potreby výskumu bezpečnosti;

b)

zo skupiny zaoberajúcej sa požiadavkami dodávateľského reťazca v oblasti technológií.