ISSN 1725-5147

Úradný vestník

Európskej únie

L 183

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 48
14. júla 2005


Obsah

 

I   Akty, ktorých uverejnenie je povinné

Strana

 

*

Nariadenie Rady (ES) č. 1095/2005 z 12. júla 2005, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy bicyklov s pôvodom vo Vietname a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1524/2000 ukladajúce konečné antidumpingové clo na dovozy bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

1

 

 

Nariadenie Komisie (ES) č. 1096/2005 z 13. júla 2005, ktorým sa určujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien určitých druhov ovocia a zeleniny

37

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 1097/2005 z 12. júla 2005 o stanovení jednotkových hodnôt za účelom určenia colnej hodnoty určitých tovarov podliehajúcich skaze

39

 

 

Nariadenie Komisie (ES) č. 1098/2005 z 13. júla 2005, ktorým sa stanovujú sadzby náhrad uplatniteľné na vajcia a vaječné žĺtky vyvážané vo forme tovaru, na ktorý sa nevzťahuje príloha I k zmluve

45

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 1099/2005 z 13. júla 2005, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 808/2004 o štatistikách Spoločenstva o informačnej spoločnosti ( 1 )

47

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 1100/2005 z 13. júla 2005, ktorým sa na hospodársky rok 2005/2006 stanovuje minimálna výkupná cena nespracovaných sušených fíg a výška pomoci na produkciu sušených fíg

63

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 1101/2005 z 13. júla 2005, ktorým sa stanovuje výška pomoci na hospodársky rok 2005/2006 pre hrušky určené na spracovanie

64

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 1102/2005 z 13. júla 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 32/2000 s cieľom zohľadniť zmeny a doplnenia nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku

65

 

 

Nariadenie Komisie (ES) č. 1103/2005 z 13. júla 2005 týkajúce sa žiadostí o dovoznú licenciu na ryžu pôvodom z Egypta v rámci colnej kvóty na rok 2005 stanovenej nariadením (ES) č. 955/2005

67

 

 

Nariadenie Komisie (ES) č. 1104/2005 z 13. júla 2005, ktorým sa určuje redukčný koeficient, ktorý sa má aplikovať v rámci tarifnej subkvóty III na mäkkú pšenicu, inú ako vysokej kvality, uvedený v nariadení (ES) č. 2375/2002

68

 

 

Nariadenie Komisie (ES) č. 1105/2005 z 13. júla 2005, ktorým sa určujú vývozné náhrady na vajcia uplatniteľné od 14. júla 2005

69

 

 

Nariadenie Komisie (ES) č. 1106/2005 z 13. júla 2005, ktorým sa určujú vývozné náhrady na hydinové mäso uplatniteľné od 14. júla 2005

71

 

 

Nariadenie Komisie (ES) č. 1107/2005 z 13. júla 2005 o vydávaní dovozných povolení na trstinový cukor v rámci niektorých colných kvót a preferenčných dohôd

73

 

 

Nariadenie Komisie (ES) č. 1108/2005 z 13. júla 2005, ktoré určuje reprezentatívne ceny v sektore hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1484/95

76

 

 

Nariadenie Komisie (ES) č. 1109/2005 z 13. júla 2005, ktorým sa určuje cena nevyzrnenej bavlny na svetovom trhu

78

 

 

Nariadenie Komisie (ES) č. 1110/2005 z 13. júla 2005, ustanovujúce vývozné náhrady v sektore hovädzieho a teľacieho mäsa

79

 

 

II   Akty, ktorých uverejnenie nie je povinné

 

 

Komisia

 

*

Rozhodnutie Komisie z 12. júla 2005, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 97/757/ES, ktorým sa ustanovujú osobitné podmienky, ktorými sa riadia dovozy produktov rybolovu a vodného hospodárstva s pôvodom na Madagaskare, pokiaľ ide o príslušný orgán a vzor veterinárneho osvedčenia [oznámené pod číslom K(2005) 2513]  ( 1 )

84

 

*

Rozhodnutie Komisie z 12. júla 2005, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2002/472/ES ustanovujúce špecifické podmienky dovozu produktov rybolovu z Bulharskej republiky [oznámené pod číslom K(2005) 2454]  ( 1 )

88

 

*

Rozhodnutie Komisie z 12. júla 2005, ktorým sa ustanovujú podmienky dovozu produktov rybného hospodárstva z Alžírska [oznámené pod číslom K(2005) 2533]  ( 1 )

92

 

*

Rozhodnutie Komisie z 12. júla 2005, ktorým sa ustanovujú osobitné podmienky dovozu produktov rybného hospodárstva z Bahám [oznámené pod číslom K(2005) 2518]  ( 1 )

99

 

*

Rozhodnutie Komisie z 12. júla 2005, ktorým sa ustanovujú podmienky dovozu produktov rybolovu z Grenady [oznámené pod číslom K(2005) 2545]  ( 1 )

104

 

*

Rozhodnutie Komisie z 12. júla 2005, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 97/296/ES, ktoré predkladá zoznam tretích krajín, z ktorých je povolený dovoz výrobkov z rýb na ľudskú spotrebu, pokiaľ ide o Alžírsko, Bahamy a Grenadu [oznámené pod číslom K(2005) 2551]  ( 1 )

109

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Akty, ktorých uverejnenie je povinné

14.7.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 183/1


NARIADENIE RADY (ES) č. 1095/2005

z 12. júla 2005,

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy bicyklov s pôvodom vo Vietname a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1524/2000 ukladajúce konečné antidumpingové clo na dovozy bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 9 a článok 11 ods. 3,

so zreteľom na návrh, ktorý predložila Komisia po porade s poradným výborom,

keďže:

A.   POSTUP

1.   Platné opatrenia

(1)

Rada uložila nariadením (EHS) č. 2474/93 (2) konečné antidumpingové clo vo výške 30,6 % na dovozy bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „pôvodné opatrenia“). Po prešetrení obchádzania antidumpingového cla sa toto clo nariadením Rady (ES) č. 71/97 (3) rozšírilo na dovozy určitých častí bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ČĽR).

(2)

Po preskúmaní uplynutia platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia (ďalej len „predchádzajúce prešetrovanie“) Rada nariadením (ES) č. 1524/2000 (4) rozhodla o tom, že uvedené opatrenia by sa mali zachovať.

2.   Súčasné prešetrovanie

(3)

Dňa 29. apríla 2004 Komisia informovala prostredníctvom oznamu uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (5) o začatí antidumpingového konania, pokiaľ ide o dovozy bicyklov s pôvodom vo Vietname do Spoločenstva.

(4)

V ten istý deň Komisia podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia informovala prostredníctvom oznamu uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (6) o začatí predbežného skúmania antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovozy bicyklov s pôvodom z ČĽR do Spoločenstva.

(5)

Prešetrovanie antidumpingu sa začalo na základe sťažnosti a žiadosti, ktoré 15. marca 2004 podalo Združenie európskych výrobcov bicyklov (ďalej len „ZEVB“ alebo „navrhovateľ“) konajúce v mene výrobcov, ktorí zastupujú väčšinový podiel, v tomto prípade viac ako 35 % celkovej výroby bicyklov v Spoločenstve. Sťažnosť obsahovala dôkaz o dumpingu uvedeného výrobku a o značnej ujme, ktorá z neho vyplýva, čo sa považovalo za dostatočné na odôvodnenie začatia konania o dovozoch bicyklov s pôvodom vo Vietname. Žiadosť obsahovala dostatočné dôkazy odôvodňujúce začatie predbežného skúmania opatrení uplatniteľných na dovozy bicyklov s pôvodom v ČĽR.

3.   Príslušné strany konania

(6)

Komisia oficiálne oboznámila navrhovateľa, výrobcov Spoločenstva uvedených v sťažnosti a žiadosti, iných známych výrobcov Spoločenstva, vyvážajúcich výrobcov, dovozcov, ako aj združenia, o ktorých vedela, že sa ich daná skutočnosť týka, a orgány ČĽR a Vietnamu o začatí prešetrovania. Zainteresované strany dostali príležitosť, aby v lehote stanovenej v oznamoch o začatí konania písomne predložili svoje stanoviská a požiadali o vypočutie.

(7)

Niekoľkí výrobcovia Spoločenstva, zastupovaní navrhovateľom, iní spolupracujúci výrobcovia Spoločenstva, vyvážajúci výrobcovia, dovozcovia, dodávatelia a združenia spotrebiteľov predložili svoje stanoviská. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali, boli vypočuté.

4.   Výber vzoriek

(8)

V súlade s článkom 17 základného nariadenia sa vzhľadom na veľký počet vyvážajúcich výrobcov, výrobcov Spoločenstva a dovozcov zahrnutých do prešetrovania v oboch oznámeniach o začatí počítalo s uplatnením výberu vzoriek.

(9)

S cieľom umožniť Komisii rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a ak áno, vybrať vzorku, vyvážajúci výrobcovia a zástupcovia konajúci v ich mene, výrobcovia Spoločenstva a dovozcovia boli požiadaní, aby sa prihlásili a poskytli informácie, ako je stanovené v oznamoch o začatí konania. Komisia kontaktovala aj známe združenia vyvážajúcich výrobcov a orgány v ČĽR a Vietname. Tieto strany nevzniesli nijaké námietky proti použitiu metódy výberu vzorky.

(10)

Celkovo 21 vývozcov/výrobcov v ČĽR, 6 vývozcov/výrobcov vo Vietname, 54 výrobcov Spoločenstva a 6 dovozcov vyplnilo dotazník o výbere vzoriek v rámci lehôt a poskytlo požadované informácie.

(11)

Z 21 čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí odpovedali na dotazník, iba 17 vykazovalo vývoz bicyklov do Spoločenstva počas obdobia prešetrovania. Vzhľadom na obmedzený počet vyvážajúcich výrobcov vo Vietname, ktorí prejavili ochotu spolupracovať, sa rozhodlo že výber vzoriek v súvislosti s vyvážajúcimi výrobcami vo Vietname nie je potrebný.

(12)

Výber vzorky sa uskutočnil po porade so spolupracujúcimi čínskymi vyvážajúcimi vývozcami a orgánmi ČĽR a na základe ich súhlasu. Vzorka vyvážajúcich výrobcov sa stanovila na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozov do Spoločenstva, ktorý by bolo možné dostatočne prešetriť v čase, ktorý bol k dispozícii, a na základe toho, či spoločnosti zamýšľali požiadať o trhovohospodársky prístup (ďalej len „THP“). Do vzorky boli zahrnuté iba spoločnosti, ktoré požiadali o THP, pretože v hospodárstve, ktoré prechádza transformáciou, sa normálna hodnota pre iné spoločnosti stanovuje na základe cien alebo vytvorenej normálnej hodnoty analogickej tretej krajiny. Na základe toho bola vybraná reprezentatívna vzorka štyroch vyvážajúcich výrobcov. Štyri spoločnosti vybrané do vzorky predstavovali podľa vyplneného dotazníka 16 % čínskeho vývozu príslušného výrobku do Spoločenstva a 35 % vývozu všetkých spolupracujúcich vývozcov.

(13)

Čo sa týka výrobcov Spoločenstva, v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia vzorka bola vybraná po porade s príslušným združením a s jeho súhlasom na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu predaja a výroby v Spoločenstve. V dôsledku toho bolo do vzorky vybraných osem výrobcov Spoločenstva. Komisia zaslala dotazníky ôsmim vybraným spoločnostiam, ktoré predložili úplné odpovede.

(14)

Vzhľadom na obmedzený počet dovozcov, ktorí vyplnili dotazník o výbere vzoriek a prejavili ochotu spolupracovať (šiesti dovozcovia), sa rozhodlo, že výber vzoriek nie je potrebný. Následne však žiadny z dovozcov nespolupracoval na prešetrovaní a nevrátil riadne vyplnený dotazník. Čo sa týka prešetrovania dovozov z Vietnamu, traja dovozcovia spolupracovali a predložili riadne vyplnené dotazníky.

(15)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely stanovenia dumpingu, spôsobenej ujmy a záujmu Spoločenstva. Overovacie návštevy sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

a)

Výrobcovia v Spoločenstve

Biria AG, Neukirch, Nemecko,

Accell Group N.V., Heerenveen, Holandsko,

Cycleurope Industries S.A., Machecoul, Francúzsko,

Vivi Bikes srl, Pozzaglio, Taliansko,

Denver srl, Dronero, Taliansko,

F.lli Masciaghi Spa, Monza, Taliansko,

MIFA Mitteldeutsche Fahrradwerke AG, Sangerhausen, Nemecko,

Promiles, Villeneuve d’Ascq, Francúzsko.

b)

Vyvážajúci výrobcovia v ČĽR

Giant China Co. Ltd, provincia Kunshan Jiangsu,

Shenzhen Xidesheng Bicycle Co. Ltd., Heshuikou Gongming, Shenzhen,

Guangzhou Viva Bicycle Corporation Limited, Guangzhou,

Komda Industrial Co. Ltd., Buji, Shenzhen.

c)

Vyvážajúci výrobcovia vo Vietname

Always Co., Ltd., Ho Chi Minh City,

Asama Yu Jiun Intl. Co., Ltd., Di An,

Dragon Bicycles Co., Ltd., Dong Nai,

High Ride Bicycle Co., Ltd., Di An,

Liyang Vietnam Industrial Co., Ltd., Dong Nai,

Vietnam Sheng Fa Co., Ltd., Ho Chi Minh City.

d)

Nespriaznení dovozcovia

ZEG, Cologne, Nemecko,

Raleigh Univega GmbH, Cloppenburg, Nemecko,

Halfords Nederland BV, Veenendal, Holandsko.

e)

Spriaznené spoločnosti zapojené do výroby alebo predaja príslušného výrobku

Sheng Fa Industries Co., Ltd., Taipei, Taiwan.

(16)

V súvislosti s potrebou stanoviť normálnu hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a Vietname, ktorým by sa nemohol poskytnúť THP, sa uskutočnila overovacia návšteva s cieľom stanoviť normálnu hodnotu na základe údajov z analogickej krajiny v priestoroch týchto spoločností:

Biciclo SA de CV, San Luis Potosí, Mexiko,

Bicicletas Mercurio SA de CV, San Luis Potosí, Mexiko.

(17)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy v oboch prešetrovaniach sa uskutočnilo v období od 1. apríla 2003 do 31. marca 2004 (ďalej len „OP“). Skúmanie trendov v súvislosti s analýzou ujmy sa uskutočnilo v období od januára 2000 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(18)

Niektoré zúčastnené strany poukázali na fakt, že prešetrovanie sa týkalo situácie v EÚ pätnástich členských štátov („EÚ 15“), zatiaľ čo opatrenia sa budú vzťahovať na dovozy do rozšírenej Únie dvadsiatich piatich členských štátov. Pokiaľ ide o dovozy z Vietnamu, je potrebné poznamenať, že dovozy do desiatich nových členských štátov EÚ („EÚ 10“) boli počas OP zanedbateľné. Preto sa dospelo k záveru, že akýkoľvek vplyv, ktorý by tieto dovozy mohli mať na dumpingovú ujmu alebo situáciu, by bol rovnako zanedbateľný. Dovozy z ČĽR do EÚ 10 predstavovali počas OP významný objem dovážaný za nižšie ceny ako do EÚ 15. Za týchto okolností sa usudzuje, že úroveň a ceny dovozov z ČĽR do EÚ by posilnili zistenia o dumpingu a podporili závery, na základe ktorých sa predpokladá, že existuje možnosť pokračovania v dumpingu v prípade, že by opatrenia stratili platnosť. So zreteľom na význam výroby bicyklov v EÚ 10 sa tiež zohľadňoval fakt, že vplyv úrovne a cien dovozov z ČĽR by spôsobil ujmu širšiemu výrobnému odvetviu Spoločenstva vrátane výrobcov z EÚ 10. V danej situácii sa dospelo k záveru, že rozšírenie by automaticky nezmenilo parametre súvisiace s dumpingom a ujmou, ktoré sú základom navrhovaných opatrení.

B.   PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

(19)

Príslušný výrobok je rovnaký výrobok ako výrobok, na ktorý sa vzťahovalo pôvodné a predchádzajúce prešetrovanie, a to bicykle a ostatné ľudskou silou poháňané dopravné prostriedky (vrátane dodávkových trojkoliek) bez motora, zvyčajne zaradené pod kódy KN 8712 00 10, 8712 00 30 a 8712 00 80.

(20)

V súčasných prešetrovaniach boli bicykle zaradené do týchto kategórií:

(A) ATB (terénne bicykle vrátane horských bicyklov 24″ alebo 26″),

(B) trekingové/mestské/hybridné/VTC/turistické bicykle 26″ alebo 28″,

(C) detské „motokrosové“ bicykle (BMX) a detské bicykle 16″ alebo 20″,

(D) ostatné bicykle/ľudskou silou poháňané dopravné prostriedky bez motora.

(21)

Podobná kategorizácia sa použila pri prešetrovaní, ktoré malo za následok pôvodné opatrenia v ČĽR, a pri predchádzajúcom prešetrovaní, ktoré sa vzťahovalo na ČLR. V dôsledku vývoja nových typov bicyklov sa však klasifikácia musela mierne zmeniť a doplniť. Napríklad v súčasných prešetrovaniach kategória B obsahuje typy: hybridné bicykle a bicykle VTC, ktoré sú ďalšími vylepšeniami predtým existujúcich typov.

(22)

Prešetrovania potvrdili, že všetky typy bicyklov majú rovnaké fyzické a technické vlastnosti. Navyše sa predávajú prostredníctvom podobných distribučných kanálov, ako sú napríklad špecializované maloobchodné predajne, športové reťazce a veľkoobchodníci na trhu Spoločenstva. Základné uplatnenie a použitie bicyklov je totožné, v prevažnej miere sú vzájomne zameniteľné a modely z rôznych kategórií si preto navzájom konkurujú. Na základe toho bol vyvodený záver, že všetky kategórie tvoria jediný výrobok.

(23)

Prešetrovania tiež dokázali, že bicykle, ktoré vyrába a predáva výrobné odvetvie Spoločenstva na trhu Spoločenstva, bicykle, ktoré vyrábajú a predávajú mexickí výrobcovia na mexickom trhu, a bicykle s pôvodom v ČĽR a Vietname, ktoré sa dovážajú na trh Spoločenstva, majú rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti a rovnaké použitie. Preto sa považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(24)

Jedna zo zúčastnených strán tvrdila, že v rámci prešetrovania by sa rozšírenie rozsahu príslušného výrobku, zavedené nariadením Rady (ES) č. 71/97 z 10. januára 1997, v dôsledku prešetrovania obchádzania antidumpingového cla podľa článku 13 základného nariadenia malo obmedziť na tie časti, ktoré majú významný potenciál na to, aby boli zahrnuté do operácií spojených s obchádzaním, ako sú napríklad rámy a vidlice. V tejto súvislosti treba poznamenať, že súčasné skúmanie sa začalo s cieľom preskúmať, či existujúce opatrenia už nestačia na pôsobenie proti poškodzujúcemu dumpingu. Rozsah definície príslušného výrobku, to znamená bicykle z ČĽR, rozšírený uvedeným nariadením, zostáva preto rovnaký a prípadné preskúmanie opatrení proti obchádzaniu by sa malo uskutočniť v kontexte samostatného prešetrovania, ak budú na to splnené podmienky.

(25)

Počas prešetrovania jeden dovozca v Spoločenstve tvrdil, že jednokolky by mali byť vyňaté z rozsahu definície príslušného výrobku, pretože údajne majú odlišné základné fyzické a technické vlastnosti a odlišné použitie. Komisia tvrdenie preskúmala a zistila, že základné fyzické a technické rozdiely evidentne existujú. Na rozdiel od bicyklov jednokolky nemajú druhé koleso, nemajú kormidlo na vedenie bicykla a žiadne brzdy. Okrem toho medzi použitím jednokoliek a ostatných kolesových vozidiel bez motora je jasná deliaca čiara. Jednokolky sa bežne nepoužívajú na dopravu ani šport, obvykle sa posudzujú a používajú na akrobatické účely. Preto sa dospelo k záveru, že tvrdenie bolo náležite odôvodnené a definícia príslušného výrobku by v súlade s tým mala byť upravená.

C.   DUMPING

1.   Trhovohospodársky prístup

(26)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia v procese antidumpingového prešetrovania v súvislosti s dovozmi s pôvodom v ČĽR a/alebo vo Vietname sa normálna hodnota stanovuje v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku pre tých vyvážajúcich výrobcov, ktorí môžu preukázať, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) tohto nariadenia, to znamená, že v súvislosti s výrobou a predajom podobného výrobku prevládajú podmienky trhového hospodárstva.

(27)

V krátkosti a len na informatívne účely sú kritériá THP zhrnuté takto:

1.

obchodné rozhodnutia a náklady sa stanovujú ako reakcia na signály trhu bez závažných zásahov štátu;

2.

podniky majú jeden jednoznačný súbor účtovných záznamov, ktoré sú predmetom nezávislého auditu v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardami (IAS) a používajú sa na všetky účely;

3.

nevyskytujú sa žiadne závažné deformácie prenesené z bývalého systému netrhového hospodárstva;

4.

právna istota a stabilita sú stanovené právnymi predpismi v oblasti konkurzného konania a vlastníckych vzťahov;

5.

výmena mien sa uskutočňuje na základe trhového kurzu.

(28)

Desať spoločností z ČĽR a sedem spoločností z Vietnamu požiadalo o THP podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia:

 

Vyvážajúci výrobcovia v ČĽR

Giant China Co. Ltd,

Shenzhen Xidesheng Bicycle Co. Ltd,

Guangzhou Viva Bicycle Corporation Limited,

Komda Industrial Co. Ltd.,

Universal Cycle Corporation,

Liyang Machinery (Shenzen) Co Ltd,

Zheijiang Pujiang Libahuang Bicycle Corporation,

Merida Bicycle Co. Ltd,

Huida Bicycle (Shenzhen) Co. Ltd,

Shenzhen Bo-An Bike Co. Ltd,

 

Vyvážajúci výrobcovia vo Vietname

Always Co., Ltd. (ďalej len „Always“),

Asama Yu Jiun Intl. Co., Ltd. (ďalej len „Asama“),

Dragon Bicycles Co., Ltd (ďalej len „Dragon“),

High Ride Bicycle Co., Ltd (ďalej len „High Ride“),

Liyang Vietnam Industrial Co., Ltd. (ďalej len „Liyang“),

Vietnam Sheng Fa Co., Ltd. (ďalej len „Sheng Fa“),

Olympic Pro Manufacturing Co., Ltd.

(29)

Jedna z týchto spoločností (Komda Industrial Co. Ltd.) v neskoršej etape prešetrovania stiahla svoju žiadosť o THP, ale ponechala svoju žiadosť o individuálny prístup podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia. V prípade ďalšej spoločnosti (Olympic Pro Manufacturing Co., Ltd) sa zistilo, že počas OP neuskutočnila žiadne vývozy príslušného výrobku do Spoločenstva. Jej žiadosť o THP a individuálny prístup bola preto neopodstatnená.

(30)

Žiadosti zostávajúcich pätnástich spoločností sa analyzovali na základe piatich kritérií stanovených v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

1.1.   Stanovenie THP vzhľadom na vyvážajúcich výrobcov v ČĽR

(31)

V prípade všetkých vyvážajúcich vývozcov bicyklov v ČĽR bolo stanovené, že podliehajú systému vývozných kvót v súlade s nariadením o riadení vývozných povolení z 20. decembra 2001, ktoré schválilo ministerstvo zahraničného obchodu a hospodárskej spolupráce (ďalej len „MZOHS“) a colné orgány. Prideľovanie kvót vykonával výbor zložený z členov MZOHS, príslušnej obchodnej komory a Združenia podnikov so zahraničným kapitálom na základe kritérií, ktoré stanovilo MZOHS. Systém tiež zahŕňal stanovenie minimálnych vývozných cien pre typ výrobku a kontrolu cien a množstiev vo vývoznej zmluve zo strany vlády ešte pred vydaním vývoznej licencie.

(32)

So zreteľom na uvedené spoločnosti žiadajúce o THP neboli schopné preukázať, že rozhodnutia o predajných cenách a množstvách sa neprijímali ako reakcia na signály trhu a bez významného zásahu štátu v súlade s požiadavkami prvého kritéria článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. V dôsledku toho sa po porade s poradným výborom dospelo k rozhodnutiu neudeliť THP spoločnostiam, ktoré o to požiadali, pretože nesplnili kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(33)

Niektorí vyvážajúci výrobcovia a čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov nesúhlasili s tým, že režim vývozných licencií môže ovplyvniť vývozcov pri stanovovaní vývozných množstiev a cien a nie sú predmetom zásahu štátu v zmysle článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. V prvom rade je potrebné poznamenať, že režim vývozných licencií obmedzuje spoločnosti vo vývoze bicyklov v množstve presahujúcom limit a pod minimálne ceny stanovené štátom. Toto obmedzenie jasne naznačuje, že svoje vývozné činnosti nemôžu určovať voľne bez závažného zásahu štátu. V skutočnosti sú povinní navrhnúť ročné množstvo, ktoré sa môže prijať ako také alebo zmeniť bez udania dôvodu, alebo dokonca zamietnuť uvedeným výborom. Okrem toho spoločnosť, ktorá v predchádzajúcom roku vyviezla menej ako 5 000 kusov bicyklov, môže byť úplne vylúčená z verejnej súťaže, a teda pokračovanie vo vývoznej činnosti tejto spoločnosti úplne podlieha rozhodnutiam tohto výboru. Dokonca aj množstvá a ceny podrobne sleduje štát, teda MZOHS a colné orgány, v rámci schvaľovania predajných zmlúv na vývoz, na základe ktorých sa môže vydať vývozná licencia. Považuje sa to za nesporný zásah štátu do obchodných rozhodnutí spoločnosti v zmysle článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. Na základe uvedeného bol tento argument vyvrátený.

1.2.   Stanovenie THP so zreteľom na vyvážajúcich výrobcov vo Vietname

(34)

Zistilo sa, že päť z príslušných spoločností sa nachádzalo v takzvaných priemyselných zónach (ďalej len „PZ“) a jedna zo spoločností sa nachádzala v takzvanej vývoznej spracovateľskej zóne (ďalej len „VSZ“).

(35)

Čo sa týka spoločností umiestnených v PZ, zistilo sa, že vládny výnos 24/2000ND-CP z 31. júla 2000, ktorým sa vykonáva zákon o zahraničných investíciách vo Vietname, stanovil všeobecnú povinnosť pre spoločnosti podliehajúce tomuto zákonu, a to vyviezť najmenej 80 % svojej výroby (ďalej len „vývozná povinnosť“), aby získali investičnú licenciu. Zistilo sa tiež, že vývozná povinnosť bola zahrnutá do investičných licencií všetkých piatich spoločností, ktoré sa nachádzali v PZ.

(36)

Okrem toho prešetrovanie dokázalo, že investičná licencia spoločnosti, ktorá sa nachádzala vo VSZ, neobsahovala vývoznú povinnosť uvedenú v predchádzajúcom odseku.

(37)

Päť spoločností, ktoré mali vývoznú povinnosť zahrnutú do svojich investičných licencií, tvrdilo, že v dôsledku následnej zmeny v uplatniteľných vietnamských právnych predpisoch, ktorá sa vykonala vyhláškou vlády 27/2003ND-CP (ďalej len „pozmeňujúca a doplňujúca vyhláška“), vývozná povinnosť prestala po 7. máji 2003 existovať.

(38)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že podľa pozmeňujúcej a doplňujúcej vyhlášky sa vývozná povinnosť môže zrušiť iba pod podmienkou, že budú splnené ďalšie vynútiteľné požiadavky zahrnuté do pozmeňujúcej a doplňujúcej vyhlášky. Z toho dôvodu pozmeňujúca a doplňujúca vyhláška neruší vývoznú povinnosť, ale skôr dopĺňa a mení požiadavky, ktoré musia spoločnosti splniť, aby dosiahli zrušenie ich vývoznej povinnosti.

(39)

Spoločnosti ďalej tvrdili, že ak splnili dodatočné podmienky uvedené v pozmeňujúcej a doplňujúcej vyhláške, mali by mať nárok na zrušenie vývoznej povinnosti vo vývozných licenciách. Podľa uplatniteľnej legislatívy však investor najprv musí požiadať orgán, ktorý vydáva investičné licencie, o zmenu a doplnenie licencie a následne orgán, ktorý vydáva investičné licencie, zmení a doplní investičnú licenciu investora, aby investor v tejto súvislosti mohol využiť zrušenie vývoznej povinnosti.

(40)

Orgány, ktoré vydávajú investičné licencie, kedykoľvek počas OP nezrušili vývoznú povinnosť ani jednej z piatich spoločností. Tým spoločnosti takisto nepreukázali, že by splnili dodatočné podmienky.

(41)

Tie isté spoločnosti tvrdili, že aj keby sa vývozná povinnosť mala považovať za platnú počas OP, rozhodnutia spoločnosti napriek tomu reagovali na signály trhu. Táto vývozná povinnosť však nielenže platila počas OP, ale bola zahrnutá aj do investičných licencií a do stanov všetkých piatich spoločností počas obdobia prešetrovania. Následne z toho vyplýva, že vývozná povinnosť sa musí považovať za významný zásah štátu takého charakteru, že účinne bráni spoločnostiam v tom, aby rozhodovali podľa signálov trhu.

(42)

Takisto sa dospelo k záveru, že spoločnosť, v prípade ktorej sa zistilo, že ani investičná licencia, ani jej stanovy neobsahovali uvedenú vývoznú povinnosť, mohla voľne predávať príslušný výrobok na domácom aj na vývoznom trhu a nepodliehala závažnému zásahu štátu.

(43)

Okrem toho treba uviesť, že v prípade štyroch z piatich spoločností uvedených v odôvodnení 34, podliehajúcich vývoznej povinnosti, by sa nedal vyvodiť záver, že majú jediný jednoznačný súbor účtovných záznamov, ktorý je predmetom nezávislého auditu v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardami a ktorý sa používa na všetky účely. Zistilo sa, že v súvislosti s účtovaním príslušného výrobku do Spoločenstva sa používalo netransparentné dojednanie o účtovaní. Toto dojednanie zahŕňalo sprostredkovateľské spoločnosti v daňových rajoch a iných miestach mimo Vietnamu a neumožňovalo sledovať kontrolu priebehu spracovania. V dôsledku toho účtovné záznamy spoločností vo Vietname neposkytovali spoľahlivú predstavu o vlastných vývozných transakciách.

(44)

V dôsledku toho sa po porade s poradným výborom rozhodlo o udelení THP spoločnosti Always na základe toho, že táto spoločnosť spĺňala všetky kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, a o zamietnutí žiadostí spoločností Asama, Dragon, High Ride, Liyang a Sheng Fa, pretože tieto spoločnosti nespĺňali všetky uvedené kritériá.

2.   Individuálny prístup

(45)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia všeobecné clo, ak nejaké existuje, sa stanovuje pre krajiny, na ktoré sa vzťahuje článok 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, s výnimkou tých prípadov, keď sú tieto spoločnosti schopné preukázať, že spĺňajú všetky kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia pre individuálny prístup.

(46)

Tí istí vyvážajúci výrobcovia z ČĽR a Vietnamu, ktorí nesplnili kritériá THP, ako aj spoločnosť uvedená v odôvodnení 29 požiadali o individuálny prístup (ďalej len „IP“) ako o druhú možnosť v súlade s článkom 9 ods. 5 základného nariadenia. Komisia preto overovala, či krajiny, ktoré požiadali o IP, využívajú v skutočnosti aj podľa zákona potrebný stupeň nezávislosti od štátu pri stanovovaní vývozných cien a určovaní vývozných množstiev príslušného výrobku v súlade s článkom 9 ods. 5 písm. b) základného nariadenia.

(47)

V tejto súvislosti sa stanovilo, že všetci vyvážajúci výrobcovia z ČĽR podliehali značnej kontrole štátu, pokiaľ ide o stanovovanie ich vývozných cien a množstiev príslušného výrobku, ako je vysvetlené v odôvodnení 31. Preto sa vyvodil záver, že vyvážajúci čínski výrobcovia, ktorí požiadali o IP, nespĺňali potrebné požiadavky na individuálny prístup, ako sú stanovené v článku 9 ods. 5 písm. b) základného nariadenia.

(48)

Čo sa týka vietnamských spoločností, bolo ustanovené, že všetkých päť spoločností podlieha značnej kontrole štátu v súvislosti so stanovovaním vývozných množstiev príslušného výrobku, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 34 až 41. Dospelo sa preto k záveru, že žiadna z týchto piatich spoločností nespĺňa potrebné požiadavky na individuálny prístup.

3.   Normálna hodnota

3.1.   Analogická krajina

(49)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a Vietname, ktorým nebol udelený THP, musí stanovovať na základe cien alebo vytvorenej hodnoty v analogickej krajine.

(50)

Na tento účel Komisia v oznámeniach o začatí konania navrhla Mexiko, ktoré sa použilo ako analogická krajina aj v predchádzajúcom prešetrovaní, ktoré sa týkalo ČĽR.

(51)

Všetky zúčastnené strany dostali príležitosť predložiť pripomienky k výberu predpokladanej analogickej krajiny. Pripomienky poskytli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, ktorí navrhli Taiwan alebo Indiu ako vhodnejšie analogické krajiny v porovnaní s Mexikom.

(52)

Niektorí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že keďže sa táto krajina použila ako analogická v pôvodnom prešetrovaní, mal by sa Taiwan použiť aj teraz. Ďalej tvrdili, že Taiwan je jeden z najväčších výrobcov bicyklov na svete a má rozvinutý domáci trh, na ktorom si aktívne konkurujú mnohí domáci výrobcovia. Navyše na dovoz bicyklov alebo častí bicyklov na Taiwan neplatia žiadne obmedzenia. Okrem toho mnohí čínski výrobcovia a výrobcovia vo Vietname sú vo vlastníctve taiwanských spoločností, a preto sa výrobné procesy a konečné výrobky veľmi podobajú výrobným procesom a konečným výrobkom výrobcov v ČĽR a vo Vietname. Uvádzalo sa tiež tvrdenie, že niekoľko taiwanských spoločností je ochotných spolupracovať na tento účel s Komisiou.

(53)

V súvislosti s uvedenými argumentmi treba v prvom rade poznamenať, že Taiwan je skutočne tretím najväčším vývozcom bicyklov na svete, ale odvetvie sa silne orientuje na vývoz a obyčajne vyváža približne 90 % svojej produkcie.

(54)

Na druhej strane jeho domáci trh je pomerne malý a dosť stabilný, pričom sa odhaduje na približne 700 000–800 000 jednotiek, zatiaľ čo mexický domáci trh sa odhaduje na približne 2,3 milióna jednotiek, to znamená trojnásobok taiwanského trhu. Navyše taiwanský trh v prevažnej miere zásobujú čínski vývozcovia. Na porovnanie: v roku 2003 Taiwan doviezol z ČĽR približne 470 000 bicyklov, čo predstavuje viac ako polovicu veľkosti jeho trhu. V tejto súvislosti treba poznamenať, že dovozy bicyklov na Taiwan boli do roku 2001 takmer nulové. Keďže taiwanský trh do roku 2001 zásobovali hlavne, ak nie výlučne, miestni výrobcovia, z tohto dôvodu v súčasnosti na tomto trhu čoraz viac prevládajú nad miestnymi výrobcami, ktorých trhový podiel dramaticky klesá, bicykle z ČĽR. Preto domáci trh veľmi ovplyvňujú dovozné ceny bicyklov z ČĽR, ktoré sú predmetom súčasného prešetrovania.

(55)

Napriek tomu sa dotazníky zaslali všetkým známym taiwanským výrobcom. Určité spoločnosti odpovedali, že by boli ochotné spolupracovať, avšak nemajú žiadny predaj na domácom trhu, keďže všetku svoju produkciu vyvážajú. Dve spoločnosti zaslali vyplnený dotazník. Jedna z nich však neposkytla dôležité odpovede na dotazník a posudzovala sa ako nespolupracujúca. Druhá spoločnosť plne spolupracovala, je však sporné, či by sa nízky objem jej domáceho predaja mohol posudzovať ako dostatočne reprezentatívny vo vzťahu k taiwanskému trhu, celkovým čínskym vývozom do Spoločenstva a celkovým vietnamským vývozom do Spoločenstva. Navyše, vzhľadom na trhové podmienky, ktoré prevládajú na taiwanskom trhu, ako sú vysvetlené v odôvodnení 54, predaj tejto jedinej spoločnosti by sa nemohol považovať za vhodný základ na účely stanovenia normálnej hodnoty.

(56)

Jeden vyvážajúci čínsky výrobca alternatívne navrhol ako analogickú krajinu Indiu. Tvrdil, že náklady na prácu sú v Indii podobné ako v ČĽR. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že India sa posudzovala ako nevhodná voľba, pretože akékoľvek porovnanie medzi bicyklami predávanými v Indii (jednoducho vyhotovené bicykle, predávané maloobchodníkom vo forme stavebnice) a bicyklami, ktoré vyvážajú čínski výrobcovia do Spoločenstva, by bolo veľmi ťažké a v každom prípade by si vyžadovalo mnohé úpravy. Z toho dôvodu a vzhľadom na existenciu vhodnejšej analogickej krajiny, to znamená Mexika, sa India nepovažovala za vhodnú analogickú krajinu.

(57)

Po tom, ako sa informácie dostali k vietnamskému vyvážajúcemu výrobcovi, sa tento vyjadril, že Komisia nebola schopná poskytnúť primerané odôvodnenie podporené dôkazmi, prečo by sa India nemohla použiť ako analogická krajina. Tvrdil, že Komisia neposlala dotazníky výrobcom v Indii napriek tomu, že z tejto krajiny sa vyváža veľké množstvo bicyklov dobrej kvality do Spoločenstva, ktoré sú podobnými výrobkami, a nie, ako uviedla Komisia, „jednoducho vyhotovené bicykle, predávané maloobchodníkom vo forme stavebnice“.

(58)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že krátko po začatí konania navrhol Indiu za analogickú krajinu len jeden vyvážajúci výrobca v ČĽR, avšak jeho tvrdenie nebolo dostatočne podložené, keďže jediným argumentom, ktorý predložil, bola podobná cena práce v ČĽR a v Indii. Okrem toho vývozy bicyklov z Indie do Spoločenstva nie sú relevantným faktorom pri určovaní vhodnosti Indie ako analogickej krajiny. Nie je sporné, že bicykle predávané na domácom trhu v Indii sú podobnými výrobkami s tými, čo vyvážajú do Spoločenstva príslušné krajiny. Podľa dostupných informácií by si však bicykle predávané na domácom trhu v Indii vyžadovali niekoľkonásobné úpravy, čo by znemožnilo akékoľvek porovnávanie. Keďže neexistujú iné väčšmi podložené informácie, možnosť, že by analogickou krajinou bola India, sa ďalej neskúmala, navyše boli k dispozícii údaje týkajúce sa vhodnejšej analogickej krajiny, t. j. Mexika. Na základe uvedeného sa daný argument vyvrátil.

(59)

Dotazníky zaslali všetkým známym mexickým výrobcom. Dve spoločnosti prejavili ochotu plne spolupracovať tým, že zaslali vyplnený dotazník a akceptovali overovanie odpovedí vo svojich priestoroch. Domáci predaj týchto dvoch výrobcov predstavoval približne tretinu mexického trhu odhadovaného približne na 2,3 milióna jednotiek. Zistilo sa, že v konkurenčnom prostredí pôsobí veľký počet výrobcov a asi dvadsať hlavných dovozcov. V roku 2003 dovozy bicyklov pochádzali hlavne z Taiwanu (viac ako 50 %), Uruguaja (20 %), Spojených štátov a Južnej Kórey. Tieto dovozy predstavovali približne 5 % domáceho trhu. K tomuto percentuálnemu podielu by sa mali pripočítať bicykle predávané na domácom trhu dovozcami, ktorí montujú časti bicyklov.

(60)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že v roku 2003 sa do Mexika doviezlo približne 465 000 častí bicyklov v hodnote 79 miliónov EUR, z čoho tretinu doviezlo 12 hlavných dovozcov/firiem, ktoré sa zaoberajú montážou (zdroj: výročná správa ANAFABI, mexického združenia výrobcov bicyklov). Na druhej strane vývozy bicyklov z Mexika predstavovali v roku 2003 približne 60 % hodnoty dovozov do Mexika (zdroj: úradná mexická štatistika), čo podľa odhadu predstavuje asi 50 000 až 70 000 jednotiek. Preto sa zdá, že sa prevažná časť dovezených častí bicyklov použila na trh po predaji (na opravy) alebo na montáž a predaj bicyklov na domácom trhu.

(61)

Určití vyvážajúci výrobcovia namietali, že v Mexiku sa uplatňujú postupy spojené s registráciou dovozu, ktoré sú ťažkopádne a zvyšujú náklady na tovary dovezené do tejto krajiny. Tvrdili tiež, že tento registračný systém spôsobuje deformácie trhu v mexickom sektore bicyklov. Ďalej tvrdili, že domáca hospodárska súťaž v Mexiku je obmedzená vzhľadom na skutočnosť, že osem hlavných výrobcov, členov ANAFABI, mexického združenia výrobcov bicyklov, zodpovedá za viac ako 75 % miestnej produkcie a využíva tak značný vplyv pri stanovovaní domácich cien. Ďalej sa tiež tvrdilo, že mexickí výrobcovia sú obmedzovaní, čo sa týka množstiev, ktoré môžu predávať na domácom trhu, pretože mexický zákon o takzvaných programoch Maquiladora údajne vyžaduje, aby domáci výrobcovia spĺňali určité požiadavky na výkon. Podľa tohto programu musí spoločnosť v prípade, že chce získať bezcolné dovozy surovín na následné vývozy, vyviezť najmenej 30 % svojej celkovej produkcie ročne.

(62)

Čo sa týka postupov pri registrácii dovozov, treba v prvom rade poznamenať, že i keď také postupy môžu spôsobiť, že sa dovozy stanú do určitej miery ťažkopádnejšie a časovo náročnejšie, zistilo sa, že v každom prípade dochádza k významným dovozom bicyklov a častí bicyklov na mexický trh, čím je zabezpečený trh, na ktorom pôsobí silná hospodárska súťaž. Preto potenciálny dosah takých postupov, ak nejaké existujú, na trh, ktorý sa v žiadnom prípade nedá priamo hodnotiť, nemožno v tejto súvislosti považovať za relevantný. Naopak, so zreteľom na domácu hospodársku súťaž treba pripomenúť, že je tu asi dvanásť hlavných výrobcov, veľký počet malých výrobcov a/alebo montážnych závodov a veľký počet dovozcov/firiem, ktoré sa zaoberajú montážou bicyklov a častí bicyklov. Všetky tieto podniky si navzájom konkurujú a potvrdzujú, že na mexickom trhu prevláda prostredie silnej hospodárskej súťaže. Pokiaľ ide o vplyv veľkých výrobcov, členov ANAFABI, pri stanovovaní domácich cien, tento sa nedokázal a prešetrovanie neodhalilo žiadne prvky, ktoré by mohli podporiť toto tvrdenie. Skutočnosť, že množstvo veľkých výrobcov si udržiava prevažnú časť domáceho trhu, nepredstavuje ako taká dôkaz o vplyve pri stanovovaní cien. V tejto súvislosti treba ďalej pripomenúť, že sa zistilo, že dvaja prešetrovaní mexickí výrobcovia, ktorí predstavovali približne tretinu mexickej výroby, vykazovali v priemere z činnosti týkajúcej sa bicyklov skôr nízke ako vysoké zisky (nižšie ako obvyklý zisk, ktorý si nárokoval navrhovateľ na trhu Spoločenstva, ak nedochádzalo k vážnej ujme zo strany príslušných krajín), ktoré by sa dali očakávať v prípade, ak by kontrolovali mexický trh.

(63)

V súvislosti s programami Maquiladora treba poznamenať, že sa zistilo, že dvaja spolupracujúci mexickí výrobcovia neplatili žiadne antidumpingové clo z dovozov častí bicyklov, ktoré predstavovali až 60 % ich celkových potrieb na výrobu bicyklov a pochádzali hlavne z ČĽR a Taiwanu. Obaja však predávali podstatnú časť svojej výroby na domácom trhu. Iba jeden mexický výrobca vyvážal, a to menej ako 10 % svojho celkového predaja. V skutočnosti je od roku 2000 sektor výroby bicyklov zahrnutý do takzvaných Mexických programov na podporu sektorov (PROSEC), ustanovených výnosom, ktorý mexická vláda uverejnila 30. októbra 2000. Programy PROSEC sa uplatňujú na firmy, ktoré vyrábajú hotové výrobky zahrnuté do programu na podporu konkrétneho sektora a na dovezené vstupy zaradené do tohto programu. Výnos výslovne neurčuje prepojenie medzi oslobodením od cla alebo jeho znížením a vývozmi. Všetci oprávnení výrobcovia môžu dovážať suroviny a strojové zariadenia uvedené vo výnose, pokiaľ sa použijú vo výrobe určitých stanovených výrobkov. Nerobí sa žiadny rozdiel založený na cieľovom mieste dovážaného tovaru (domáce alebo vývozné trhy). V tejto súvislosti treba poznamenať, že sa nezistilo, že by obaja spolupracujúci výrobcovia platili nejaké poplatky okrem cla za dovozy surovín zapracovaných do konečných výrobkov určených na domáci trh.

(64)

Jeden spolupracujúci dovozca tvrdil, že náklady na prácu sú v Mexiku trikrát vyššie ako vo Vietname. A teda náklady na výrobu a predajné ceny sú v Mexiku vyššie ako vo Vietname. Z toho usúdil, že Mexiko nie je vhodnou analogickou krajinou. V tejto súvislosti treba poznamenať, že Vietnam sa považuje za krajinu v procese ekonomickej transformácie. Náklady na prácu vietnamských výrobcov, ktorým nebol udelený trhovohospodársky štatút, nie sú cenami voľného trhu, t. j. tieto ceny nie sú výsledkom hry síl trhu. Základným dôvodom použitia analogickej krajiny je eliminovať efekt takýchto netrhových cien na náklady spoločností. Na základe uvedeného bol argument vyvrátený.

(65)

Nakoniec sa tvrdilo, že medzi mexickým sektorom bicyklov a sektorom bicyklov v ČĽR sú významné rozdiely, ktoré spôsobili hlavne použité suroviny a podmienky prístupu k surovinám. Pokiaľ ide o použité suroviny, tvrdilo sa, že mexickí výrobcovia vyrábajú iba pevné rámy, zatiaľ čo čínski výrobcovia vyrábajú aj odpružené. Čo sa týka podmienok prístupu k surovinám, tvrdilo sa, že nie sú porovnateľné s podmienkami v ČĽR, pretože časti bicyklov dodávané na domáci trh sa vyrábajú zastaranou technológiou. Okrem toho časti bicyklov dovážané z ČĽR podliehajú antidumpingovému clu vo výške 144 %, čo vedie k zvýšeným nákladom.

(66)

Čo sa týka rozdielov v použitých surovinách a podmienok prístupu k nim, treba poznamenať, že prešetrovanie nedokázalo, že by boli rozdiely medzi bicyklami vyrábanými mexickými výrobcami a čínskymi alebo vietnamskými výrobcami v ČĽR. Mexickí výrobcovia tiež vyrábajú bicykle s odpruženými rámami a časti bicyklov im dodáva najmä Čína a Taiwan. Čo sa týka antidumpingového cla na dovozy častí bicyklov, ako je uvedené v odôvodnení 63, také clo sa na dovoz častí bicyklov neukladá. Preto sa tento argument zamietol.

(67)

Mexický trh sa môže so zreteľom na uvedené považovať za reprezentatívny trh a konkurencieschopný. Preto sa vyvodil záver, že Mexiko je vhodná analogická krajina.

3.2.   Stanovenie normálnej hodnoty v analogickej krajine

(68)

Po výbere Mexika ako analogickej krajiny sa normálna hodnota vypočítala na základe údajov overovaných v priestoroch dvoch spolupracujúcich mexických výrobcov. Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota v prípade čínskych a vietnamských výrobcov, ktorým nebol udelený THP, stanovovala na základe overených informácií poskytnutých výrobcami v analogickej krajine, to znamená na základe cien zaplatených alebo splatných na domácom trhu Mexika za porovnateľné typy výrobkov alebo na základe vytvorenej hodnoty pre porovnateľné typy výrobkov v Mexiku.

(69)

Zistilo sa, že domáci predaj podobného výrobku v prípade dvoch mexických výrobcov je reprezentatívny, keďže predstavovali podstatný percentuálny podiel vo vzťahu k príslušnému výrobku vyvážanému do Spoločenstva vyvážajúcimi výrobcami v ČĽR a vo Vietname.

(70)

Skúmalo sa tiež, či by sa domáci predaj každého druhu výrobku mohol považovať za predaj uskutočnený v obvyklom obchodnom styku, a to pomocou stanovenia podielu ziskového predaja príslušného typu nezávislým zákazníkom. V prípadoch, v ktorých objem predaja typu výrobku predávaného za čistú predajnú cenu rovnajúcu sa jednotkovej cene alebo vyššiu ako jednotková cena predstavoval viac ako 80 % celkového objemu predaja tohto typu, a ak sa vážený priemer ceny tohto typu rovnal jednotkovej cene alebo bol vyšší, normálna hodnota bola založená na skutočnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer cien všetkých domácich predajov tohto typu výrobku, uskutočnených počas OP, bez ohľadu na to, či tieto predaje boli ziskové, alebo nie.

(71)

V prípade, že objem ziskového predaja typu výrobku predstavoval 80 % alebo menej, ale najmenej 10 % celkového objemu predaja tohto typu, alebo ak bol vážený priemer ceny takého predaja nižší ako jednotková cena, normálna hodnota bola založená na skutočnej domácej cene vypočítanej len ako vážený priemer ziskového predaja týchto typov.

(72)

V prípade tých typov výrobkov, ktorých objem ziskového predaja predstavoval menej ako 10 % celkového objemu predaja tohto typu na domácom trhu, sa bralo do úvahy, že príslušný typ výrobku sa nepredával v obvyklom obchodnom styku, a preto by normálna hodnota nemohla byť založená na domácich cenách v Mexiku.

(73)

V prípade vyvážaných typov výrobkov, ktoré buď neboli vyrobené v obvyklom obchodnom styku v Mexiku, alebo ich nepredávali mexickí výrobcovia na domácom trhu, sa použili vytvorené normálne hodnoty.

(74)

V prípade vyvážaných typov výrobkov bez zodpovedajúcich typov predávaných v obvyklom obchodnom styku na domácom trhu v Mexiku sa normálna hodnota stanovila podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia na základe váženého priemeru vlastných výrobných nákladov každého výrobcu plus primeraná suma na predajné, všeobecné a administratívne náklady (ďalej len „PVA“) a na zisk. PVA náklady a zisk sa stanovovali na základe váženého priemeru vynaložených PVA nákladov a zisku realizovaného každým zo spolupracujúcich mexických výrobcov zo svojho domáceho predaja podobného výrobku v obvyklom obchodnom styku. V prípade vyvážaných typov výrobkov, bez predaja na domácom trhu v Mexiku, sa výrobné náklady podobných typov výrobkov použili na vytvorenie normálnych hodnôt, primerane upravených tak, aby zohľadňovali rozdiely vo fyzických vlastnostiach vyvážaných typov.

3.3.   Stanovenie normálnej hodnoty pre vyvážajúceho výrobcu, ktorému bol udelený THP

(75)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv skúmala, či bol domáci predaj podobného výrobku spoločnosťou Always nezávislým zákazníkom reprezentatívny, to znamená, či sa celkový objem takého predaja rovnal 5 % celkového objemu zodpovedajúceho vývozu do Spoločenstva, alebo bol väčší.

(76)

Zistilo sa, že spoločnosť Always neuskutočnila žiadny predaj podobného výrobku na domácom trhu vo Vietname. Z toho dôvodu bola pre absenciu domáceho predaja normálna hodnota stanovená v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia na základe výrobných nákladov v krajine pôvodu plus primeraná suma na PVA náklady a na zisky.

(77)

Keďže spoločnosť Always neuskutočnila žiadny predaj na domácom trhu v prípade príslušného výrobku ani v prípade rovnakej kategórie výrobku vo Vietname, sumy PVA nákladov a ziskov, ktoré sa majú pripočítať k výrobným nákladom spoločnosti Always, sa stanovili podľa článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia. Tieto sumy teda vychádzali z váženého priemeru PVA nákladov a váženého priemeru ziskov, ktoré vynaložili v obvyklom obchodnom styku výrobcovia v Mexiku. Keďže mexický trh sa považoval za reprezentatívny a konkurencieschopný, táto metóda sa považovala za vhodnú v danej situácii.

(78)

Spoločnosť Always tvrdila, že v prípade neexistencie domáceho predaja normálna hodnota by sa mala stanoviť na základe informácií o predaji z vývozu do tretích krajín. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že vytvorenie normálnej hodnoty na základe výrobných nákladov v krajine pôvodu je prvá alternatíva uvedená v článku 2 ods. 3 základného nariadenia v prípade, keď chýba domáci predaj. Zásadným postupom Komisie v prípade neexistencie reprezentatívneho domáceho predaja je použitie vytvorenej normálnej hodnoty ako základu stanovenia normálnej hodnoty namiesto vývozných cien do tretích krajín. Rovnako sa zohľadňuje fakt, že predaj z vývozu do tretích krajín môže byť predmetom dumpingu. Okrem toho spoločnosť neposkytla kompletné informácie o predaji do tretích krajín v žiadnom zo štádií prešetrovania, a teda neboli k dispozícii žiadne informácie, na základe ktorých by sa dala stanoviť normálna hodnota. V konečnom dôsledku bolo toto tvrdenie vyvrátené a normálna hodnota bola vytvorená podľa alternatívy stanovenej v článku 2 ods. 3 základného nariadenia.

(79)

Spoločnosť Always ďalej tvrdila, že predaje, ktoré sa neuskutočnili v obvyklom obchodnom styku v analogickej krajine, by mali byť vylúčené, keď sa stanovuje vhodný zisk na určenie normálnej hodnoty. Avšak toto tvrdenie je neprijateľné, keďže analogicky k úvodu v článku 2 ods. 6 by zisky, na základe ktorých sa vytvára normálna hodnota, v prípade, ak krajina uskutočnila predaj na domácom trhu, boli založené na údajoch spoločnosti týkajúcich sa výroby a predaja v obvyklom obchodnom styku. A preto inštitúcie považovali za vhodné používať zisky mexických výrobcov za domáce predaje v obvyklom obchodnom styku, keď uplatňovali článok 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia.

3.4.   ČĽR

(80)

Prešetrovanie dokázalo, že vývozy vyvážajúcich výrobcov z ČĽR sa uskutočnili jednak pre nespriaznených a jednak pre spriaznených zákazníkov v Spoločenstve.

(81)

V prípadoch, v ktorých vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky priamo vyviezli príslušný výrobok nezávislému zákazníkovi v Spoločenstve, sa vývozné ceny stanovovali na základe cien zaplatených alebo splatných za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(82)

V prípade predaja uskutočneného prostredníctvom spriaznených dovozcov v Spoločenstve sa vývozná cena vytvorila na základe maloobchodných cien pri predaji prvému nezávislému zákazníkovi. Uskutočnili sa úpravy všetkých nákladov, ktoré títo dovozcovia vynaložili medzi dovozom a opätovným predajom, vrátane PVA a ciel, za predpokladu primeraného ziskového rozpätia v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia. Ziskové rozpätie 5 % sa považovalo za primerané pre tento typ trhu, a ako sa zistilo, bolo tiež v súlade so ziskom nespriaznených dovozcov.

(83)

Jeden spolupracujúci vyvážajúci výrobca tvrdil, že pri vytváraní vývoznej ceny by sa antidumpingové clo platné v súčasnosti nemalo odpočítavať ako náklady medzi dovozom a opätovným predajom v súlade s článkom 11 ods. 10 základného nariadenia. Tvrdil, že odčítaním všetkých nákladov vzniknutých medzi dovozom a opätovným predajom, iných nákladov ako antidumpingové clo, z ceny opätovného predaja sú opätovne vytvorené vývozné ceny podstatne vyššie ako normálna hodnota, a preto sa antidumpingové clo prejavilo na cene opätovného predaja. Okrem toho sa o cenách opätovného predaja rokuje na základe odporúčaných maloobchodných cien po odčítaní uplatniteľnej prirážky pre sprostredkovateľa, a preto sa antidumpingové clo prejavuje v následných predajných cenách.

(84)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že tvrdenie spoločnosti týkajúce sa prejavenia antidumpingového cla v cenách opätovného predaja vo vzťahu k normálnej hodnote sa považuje za neopodstatnené, keďže podstatou článku 11 ods. 10 nie sú rozdiely medzi vývoznými cenami a normálnou hodnotou, ale spôsob, akým sa clo prejavilo na náraste cien opätovného predaja a následných predajných cien v Spoločenstve. Keďže spoločnosť neposkytla žiadne dôkazy o pohyboch cien opätovného predaja alebo následných cien vo vzťahu k vývozným cenám stanoveným v predchádzajúcich prešetrovaniach, ktoré by v konečnom dôsledku dokázali, že výška splatného antidumpingového cla sa naozaj prejavila v cenách opätovného predaja, muselo sa tvrdenie zamietnuť.

3.5.   Vietnam

(85)

Všetky vývozy spoločnosti, ktorej bol udelený THP, sa uskutočňovali prostredníctvom spriaznených obchodníkov v tretích krajinách nezávislým zákazníkom v Spoločenstve. Preto sa vývozná cena stanovila na základe maloobchodných cien pri predaji nezávislým zákazníkom v Spoločenstve.

(86)

V prípade vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol udelený THP, sa vývozná cena musela stanoviť na základe dostupných skutočností, pretože sa zistilo, že vývozné ceny niektorých výrobcov nie sú spoľahlivé. Z toho dôvodu sa pri stanovovaní vývoznej ceny nebrali do úvahy vývozné ceny vyvážajúcich výrobcov uvedených v odôvodnení 43 a na tento účel sa použili iba vývozné ceny výrobcu, ktorého vývozné ceny sa považovali za spoľahlivé.

4.   Porovnanie

(87)

S cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa formou úprav patrične zohľadnili rozdiely, ktoré vplývajú na porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Na základe toho sa tam, kde to bolo potrebné, urobili úpravy so zreteľom na nepriame dane, zľavy, úroveň obchodu, dopravu (vrátane manipulačných nákladov), náklady na dopravu po mori a poistenie, obaly a úverové náklady. Urobili sa úpravy vývoznej ceny v súvislosti s vnútrozemskou dopravou vo vyvážajúcej krajine a úverovými nákladmi na základe nákladov stanovených v analogickej krajine so zreteľom na spoločnosti, ktorým nebol udelený THP. Úpravy sa urobili aj v prípade, ak sa vývoz uskutočnil prostredníctvom spriaznenej spoločnosti so sídlom v inej krajine ako príslušná krajina alebo Spoločenstvo podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia.

(88)

Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov a vyvážajúci výrobcovia v ČĽR tvrdili, že úpravy, ktoré sa vykonali pre vnútroštátnu prepravu a úrokovú sadzbu v spojitosti s úverovými nákladmi stanovenými v analogickej krajine, neboli odôvodnené, keďže absencia podmienok trhového hospodárstva v prípade týchto nákladov, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, sa pri prešetrovaní nepreukázala. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že všetky žiadosti o THP, ktoré predložili spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia z ČĽR, sa zamietli, t. j. zistilo sa, že tieto spoločnosti nefungujú v rámci podmienok trhového hospodárstva. Z tohto dôvodu by sa nemohli použiť náklady, ktoré týmto spoločnostiam vznikli, keďže nevyplývajú zo situácie, v ktorej prevládajú podmienky trhového hospodárstva. Na základe uvedeného bol argument vyvrátený.

(89)

Vietnamské spoločnosti tvrdili, že úpravy poplatkov vykonané v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. i) neboli oprávnené. Spoločnosti namietali, že spriaznení obchodníci so sídlom v tretích krajinách fungovali len ako „spoločnosti na papieri“ (t. j. spoločnosti, ktoré nemajú žiadnych zamestnancov, nevykonávajú žiadnu činnosť a nemajú nijakú funkciu) a mali by sa považovať spolu s vyvážajúcimi výrobcami vo Vietname za jeden hospodársky subjekt. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že títo obchodníci vystavovali zákazníkom v Spoločenstve faktúry a tieto faktúry sa týmto obchodníkom aj vyplatili. Okrem toho treba poznamenať, že v predaji vykonávanom týmito obchodníkmi bola zahrnutá prirážka. V prípadoch, keď sa u spriazneného obchodníka vykonal účtovný audit, bolo možné stanoviť, že táto prirážka bola dokonca vyššia ako suma úpravy. Z tohto dôvodu sa tvrdenie zamietlo a výška úpravy, 5 %, sa nezmenila, keďže jej úroveň sa považuje pre dotknutý trh za vhodnú.

5.   Dumpingové rozpätie

5.1.   ČĽR

(90)

V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie stanovilo na základe porovnania váženého priemeru normálnej hodnoty s váženým priemerom vývozných cien pre daný druh výrobku. Porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny vyvážajúcich výrobcov z ČĽR zaradených do vzorky dokázalo, že dumpingové rozpätie počas OP dosahovalo 36,8 %. Toto dumpingové rozpätie sa pripísalo všetkým spolupracujúcim spoločnostiam, to znamená tým, ktoré boli, aj tým, ktoré neboli zaradené do vzorky.

(91)

Porovnanie údajov o vývozoch do Spoločenstva, ktoré poskytli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia z ČĽR (zaradení aj nezaradení do vzorky), a celkovom objeme dovozov, ako sa čerpali zo štatistiky dovozov Eurostatu, naznačilo, že úroveň spolupráce bola nízka, pretože tieto vývozy predstavovali 54 % celkových dovozov Spoločenstva počas OP. Preto sa v prípade objemov vývozu nespolupracujúcich vyvážajúcich čínskych výrobcov úroveň dumpingu stanovila na základe dvoch kategórií výrobkov príslušného výrobku (pozri odôvodnenie 20) s najvyššími rozpätiami stanovenými pre vyvážajúcich výrobcov vybraných do vzorky. Tento prístup sa považoval za vhodný, keďže sa nezistil žiadny náznak, že by niektorý z nespolupracujúcich výrobcov predával výrobok pod cenou na nižšej úrovni, ako bola úroveň vyvážajúcich výrobcov vybraných do vzorky.

(92)

Nakoniec sa vypočítalo celoštátne priemerné dumpingové rozpätie, pričom ako faktor váženia sa použila hodnota CIF každej skupiny vývozcov, to znamená spolupracujúcich aj nespolupracujúcich. Stanovené celoštátne dumpingové rozpätie, vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Spoločenstva bez cla, predstavovalo 48,5 %.

(93)

Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov namietala, že spôsob určenia dumpingového rozpätia u nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nie je konzistentný s metodológiou, podľa ktorej Komisia pracovala pri predchádzajúcom preskúmaní uplynutia platnosti prešetrovania týkajúceho sa dovozov bicyklov z Číny, čo môže viesť k veľmi neprirodzeným výsledkom v rámci jediného konania. Základom metodológie použitej na výpočet dumpingového rozpätia u nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov pri predchádzajúcom preskúmaní uplynutia platnosti prešetrovania bola priemerná vývozná cena všetkých prevodov podľa údajov Eurostatu po odčítaní vývozov vykonaných spolupracujúcimi výrobcami. Okrem toho tvrdila, že pri stanovení celkového dumpingu na základe predpokladu, že nespolupracujúce spoločnosti sa dopúšťali dumpingu v súvislosti s príslušným výrobkom v menšom meradle ako spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, sa Komisii nepodarilo zohľadniť osobitné typy vyvezené nespolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami, hoci s prístupnou informáciou by sa malo zaobchádzať obozretne v súlade s článkom 18 ods. 6 a článkom 6 ods. 8 základného nariadenia a článkomu 7 prílohy II k Antidumpingovej dohode Svetovej obchodnej organizácie.

(94)

V tejto súvislosti by sa predovšetkým malo poznamenať, že metodológia použitá pri predchádzajúcom preskúmaní uplynutia platnosti prešetrovania sa považovala za vhodnú s cieľom určiť, či existuje možnosť, že by sa dumping opätovne vyskytol. V súlade s uvedeným sa inštitúcie domnievajú, že dumpingové rozpätie nemusí byť stanovené s absolútnou presnosťou, keďže v praxi sa toto rozpätie nebude používať. V rámci súčasného prešetrovania bolo nevyhnutné vypočítať dumpingové rozpätie presnejším spôsobom. Na tento účel sa objemy vývozu nespolupracujúcich čínskych výrobcov stanovili na základe údajov Eurostatu. Pokiaľ ide o vývozné ceny, údaje Eurostatu sa nepovažovali za vhodný zdroj informácií, keďže neboli známe špecifické typy, ktoré vyvážali nespolupracujúce spoločnosti, a preto by akékoľvek porovnanie s váženým priemerom normálnej hodnoty stanovenej v analogickej krajine nemuselo nevyhnutne odzrkadľovať dumpingové rozpätie týchto vývozcov. Okrem toho výsledkom použitia metodológie navrhnutej obchodnou komorou by bolo celkové dumpingové rozpätie značne vyššie, t. j. bolo by viac než dvojnásobné. Použitie dvoch kategórií príslušného výrobku s najvyšším rozpätím stanoveným pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa preto považovalo za vhodnejšie v súlade s článkom 18 ods. 6 a článkom 6 ods. 8 základného nariadenia, ako aj s článkom 7 prílohy II k Antidumpingovej dohode Svetovej obchodnej organizácie. Na základe uvedeného bol argument vyvrátený.

5.2.   Vietnam

(95)

V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie stanovilo na základe porovnania váženého priemeru normálnej hodnoty s váženým priemerom vývozných cien pre daný druh výrobku. Porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny vyvážajúceho výrobcu z Vietnamu, ktorému bol udelený THP, dokázalo, že dumpingové rozpätie počas OP dosiahlo 15,8 %.

(96)

Porovnanie údajov o vývozoch do Spoločenstva, ktoré poskytli vyvážajúci výrobcovia z Vietnamu, a celkového objemu dovozov s pôvodom vo Vietname naznačilo, že úroveň spolupráce bola vysoká, pretože tieto vývozy predstavovali viac ako 95 % celkových dovozov Spoločenstva z Vietnamu počas OP.

(97)

Keďže úroveň spolupráce bola podľa toho, ako to opisuje odôvodnenie 96, vysoká, celoštátne priemerné dumpingové rozpätie sa stanovilo na základe váženého priemeru dumpingového rozpätia tých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol udelený THP alebo IP a ktorých informácie týkajúce sa vývozných cien by sa, ako je uvedené v odôvodnení 85, mohli považovať za spoľahlivé. Z toho dôvodu sa celoštátne dumpingové rozpätie 34,5 %, vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Spoločenstva bez cla, pripísalo všetkým ostatným vyvážajúcim výrobcom vo Vietname.

D.   UJMA

1.   Dôsledky správania poškodzujúceho hospodársku súťaž

(98)

Počas prešetrovania sa zistilo, že holandské orgány pre hospodársku súťaž udelili dvom dcérskym spoločnostiam jedného z výrobcov Spoločenstva zaradeného do vzorky, Accell Group N.V., a to spoločnostiam Batavus N.V. a Koga N.V., pokutu za účasť v správaní poškodzujúcom hospodársku súťaž (7). Porušenie sa týkalo dohody oboch dcérskych spoločností s dvoma ďalšími výrobcami Spoločenstva (nezaradenými do vzorky) a spoločnosťou Giant Europe B.V. spriaznenou s čínskym vývozcom Giant China Co. Ltd. v súvislosti so spoločnými zoznamami minimálnych cien (cenový kartel) bicyklov, ktorá sa uplatňovala v maloobchodných kanáloch na holandskom trhu s bicyklami. Je potrebné poznamenať, že spoločnosť Accell Group N. V. podala na holandské orgány pre hospodársku súťaž odvolanie proti rozhodnutiu týkajúcemu sa cenového kartelu.

(99)

Dohoda o cenách sa uskutočnila počas sezóny predaja bicyklov v roku 2001 (v období od 1. septembra 2000 do 31. augusta 2001). Obdobie skúmania dumpingu a ujmy v súčasných prešetrovaniach trvalo od 1. apríla 2003 do 31. marca 2004, zatiaľ čo skúmanie trendov relevantných na posúdenie ujmy sa vzťahuje na obdobie od januára 2000 do konca OP. Preto sa obdobie, v ktorom sa vyskytlo správanie poškodzujúce hospodársku súťaž, prekrýva s posudzovaným obdobím.

(100)

Vzhľadom na uvedené nemožno vylúčiť, že dôsledky správania poškodzujúceho hospodársku súťaž ovplyvnili časť trhu Spoločenstva, to znamená holandský trh, počas časti posudzovaného obdobia a následne ukazovatele ujmy výrobcov Spoločenstva zapojených do cenovej dohody. Je bežným postupom, že sa rozhodnutia o cenových karteloch, ktoré prijmú verejné orgány, považujú za veľmi obozretné, hoci odvolacie konanie stále prebieha. S cieľom vyhnúť sa akýmkoľvek pochybnostiam o tom, že celkovú výkonnosť výrobcu Spoločenstva Accell Group N.V. zaradeného do vzorky mohlo ovplyvniť správanie niektorých jeho dcérskych spoločností poškodzujúce hospodársku súťaž, sa rozhodlo o vylúčení tohto výrobcu z analýzy ujmy, i keď sa zistilo, že iba niektoré spoločnosti v skupine boli zapojené do správania poškodzujúceho hospodársku súťaž. Čo sa týka správania ďalších dvoch výrobcov Spoločenstva poškodzujúceho hospodársku súťaž, ktorí sa tiež zúčastňovali na kartelovej dohode, treba poznamenať, že neboli súčasťou vzorky výrobcov Spoločenstva. Pokiaľ ide o týchto dvoch výrobcov, ak sa zohľadní, že kartel bol založený na spoločných zoznamoch minimálnych cien, pravdepodobný dosah kartelu na výkonnosť týchto výrobcov by sa mal odrážať v cenách a úrovniach zisku. Keďže sa nepoužilo hodnotenie cenových trendov a ziskovosti výrobcov Spoločenstva nezaradených do vzorky, účasť v karteli týchto dvoch spoločností nemala žiadny dosah na analýzu ujmy. Posudzovalo sa tiež, či správanie poškodzujúce hospodársku súťaž v časti trhu Spoločenstva mohlo mať dosah aj na výkonnosť iných výrobcov Spoločenstva vybraných do vzorky. Zistilo sa však, že operácie týchto výrobcov na holandskom trhu mali mimoriadne obmedzený charakter počas posudzovaného obdobia (menej ako 1 % z celkového počtu predaných jednotiek). Okrem toho spotreba na holandskom trhu predstavuje iba 7 % z celkovej spotreby v Spoločenstve a navyše, trvanie kartelu bolo časovo veľmi obmedzené. Preto sa nepovažuje za potrebné robiť nejaké úpravy zistení o ujme týkajúcich sa výkonnosti týchto ďalších výrobcov.

(101)

Okrem toho sa tiež posudzovalo, či by sa predstava o ujme podstatne líšila, ak by spoločnosť Accell Group N.V. bola do analýzy ujmy začlenená. Aj keby sa zobrali do úvahy údaje spoločnosti Accell Group N.V., trendy ujmy by celkovo zostali také isté ako v závere vyvodenom ďalej.

(102)

Keďže kartelová dohoda sa uskutočnila počas sezóny predaja bicyklov v roku 2001, účasť Giant Europe B.V. v nej nemala žiadny dosah na zistenia o spriaznenom vývozcovi za obdobie prešetrovania súčasného antidumpingového konania.

2.   Výroba Spoločenstva

(103)

Počas súčasného prešetrovania sa zistilo, že bicykle vyrábalo:

8 výrobcov zaradených do vzorky,

12 ďalších výrobcov Spoločenstva, ktorí podali návrh,

39 ďalších výrobcov Spoločenstva, ktorí podporili navrhovateľov.

3.   Definícia výrobného odvetvia Spoločenstva

(104)

Výrobcovia Spoločenstva, ktorí podali návrh (zaradení aj nezaradení do vzorky), spoločne s ďalšími výrobcami Spoločenstva, ktorí návrh podporili (zaradení aj nezaradení do vzorky), vyplnili dotazník o výbere vzoriek a prejavili ochotu spolupracovať pri prešetrovaní, predstavovali viac ako 80 % výroby príslušného výrobku v Spoločenstve. Preto sa považovali za výrobcov, ktorí tvoria odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia. Zostávajúci výrobcovia Spoločenstva, ktorí nepodali návrh, nenamietali proti prešetrovaniu. Výrobcovia Spoločenstva zaradení do vzorky pri prešetrovaniach po vylúčení jedného výrobcu (ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 98 až 101) (ďalej len „výrobcovia zaradení do vzorky“) predstavovali približne 37 % celkovej výroby bicyklov v Spoločenstve počas OP.

4.   Spotreba Spoločenstva

(105)

Predaj výrobcov Spoločenstva sa posudzoval na základe údajov zhromaždených od výrobcov, ktorí vyplnili dotazník o výbere vzoriek, a údajov oznámených v sťažnosti, ktorú predložil navrhovateľ. Údaje v sťažnosti sa zhromaždili od rôznych združení výrobcov bicyklov v Spoločenstve.

(106)

Zjavná spotreba Spoločenstva sa stanovila na základe predaja všetkých výrobcov Spoločenstva na trhu Spoločenstva podľa odhadov uvedených vyššie a dovozov zo všetkých krajín oznámených Eurostatom.

(107)

Spotreba Spoločenstva klesla na začiatku posudzovaného obdobia o 10 %, a to zo 17 348 000 jednotiek v roku 2000 na 15 695 000 jednotiek v roku 2002. Potom spotreba postupne narastala, a to až na 18 037 000 jednotiek počas OP. V priebehu posudzovaného obdobia sa spotreba zvýšila o 4 %. Podrobné údaje vyjadrené v jednotkách sú:

Spotreba

2000

2001

2002

2003

OP

Jednotky

17 348 000

15 236 000

15 695 000

17 336 000

18 037 000

Index

100

87

90

100

104

5.   Dovozy bicyklov z ČĽR a Vietnamu

5.1.   Súhrnné zhodnotenie

(108)

Komisia ďalej posudzovala, či by sa vplyvy dovozov bicyklov s pôvodom v ČĽR a vo Vietname (ďalej len „príslušné krajiny“) mali posudzovať kumulatívne v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia.

(109)

Toto ustanovenie stanovuje, že vplyvy dovozov z jednej alebo viacerých krajín, ktoré súčasne podliehajú tomu istému prešetrovaniu, sa posudzujú kumulatívne, ak: i) je dumpingové rozpätie stanovené vo vzťahu k dovozom z každej krajiny nad hranicou de minimis, definovanou v článku 9 ods. 3 základného nariadenia; ii) objem dovozov z každej krajiny nie je zanedbateľný a iii) hodnotenie je s ohľadom na podmienky hospodárskej súťaže medzi dovezenými výrobkami a podmienky hospodárskej súťaže medzi dovezenými výrobkami a podobným výrobkom Spoločenstva vhodné.

(110)

Ako sa uvádza vyššie, súčasné prešetrovania dokázali, že dumpingové rozpätia stanovené pre ČĽR a Vietnam značne prevyšujú úroveň de minimis a objem dovozov z uvedených krajín nie je v zmysle článku 5 ods. 7 základného nariadenia zanedbateľný (podiel ČĽR na trhu dosahoval v OP 4,07 % a podiel Vietnamu 8,70 %).

(111)

S cieľom stanoviť vhodnosť kumulatívneho hodnotenia so zreteľom na podmienky hospodárskej súťaže medzi dovezenými výrobkami a podobným výrobkom Spoločenstva Komisia analyzovala správanie vývozcov na trhu v súvislosti s vývoznými cenami a objemami na základe údajov Eurostatu.

(112)

Zistilo sa podobné správanie výrobcov z ČĽR a Vietnamu na trhu v súvislosti s vývoznými cenami. V skutočnosti ČĽR znížila v priebehu posudzovaného obdobia priemerné jednotkové predajné ceny bicyklov o 22 % a Vietnam o 52 %.

(113)

Ako je uvedené v odôvodnení 110, obe krajiny majú významné trhové podiely na trhu Spoločenstva.

(114)

Okrem toho, ako je vysvetlené vyššie (pozri odôvodnenie 19 a nasledujúce), sa zistilo, že príslušný výrobok dovezený z ČĽR a Vietnamu a výrobok vyrobený výrobným odvetvím Spoločenstva sa majú považovať za podobné, pokiaľ ide o vzájomnú zameniteľnosť a nahraditeľnosť, teda si navzájom typovo konkurujú.

(115)

Preto bolo stanovené, že vývozy príslušného výrobku z príslušných krajín konkurujú bicyklom vyrobeným výrobným odvetvím Spoločenstva.

(116)

Po oznámení konečných zistení niektoré zúčastnené strany namietali, že kumulácia nebola opodstatnená, keďže modely z čínskych a vietnamských dovozov bicyklov sú rozdielne. Avšak pri porovnaní dovozov na základe porovnania modelov sa zistilo, že nielen bicykle z dovozov z ČĽR a Vietnamu sú takmer identické s bicyklami vyrábanými výrobcami Spoločenstva zaradenými do vzorky, ale veľmi podobné sú si aj bicykle dovážané z Vietnamu s bicyklami dovážanými z ČĽR. Tiež sa tvrdilo, že segmenty trhu, na ktorých predávajú bicykle vietnamskí vývozcovia, nie sú totožné s tými, na ktorých pôsobia vývozcovia z ČĽR a výrobcovia Spoločenstva, čím odôvodňujú rozdiely v cenách. Táto námietka však nebola podložená žiadnym dôkazom. Okrem toho sa zdá, že v niektorých členských štátoch, v ktorých majú vietnamské dovozy dôležitý podiel na trhu, sa vietnamské bicykle prezentujú v rôznych trhových segmentoch. Preto boli zamietnuté obidve námietky.

(117)

Na základe uvedeného sa vyvodil záver, že všetky podmienky odôvodňujúce súhrnné hodnotenie dovozov bicyklov s pôvodom v ČĽR a Vietname boli splnené.

5.2.   Objem dumpingových dovozov a podiel bicyklov s pôvodom v ČĽR a Vietname na trhu

(118)

Objem dovozov príslušného výrobku na trhu sa stanovil na základe štatistických informácií, ktoré poskytol Eurostat. Počet bicyklov pochádzajúcich a dovezených z ČĽR sa v období medzi rokom 2000 a obdobím prešetrovania zvýšil o 472 %. Dovozy bicyklov z ČĽR počas OP sú viac ako 55-krát vyššie v porovnaní s počtom 13 651 bicyklov, ktoré boli dovezené počas OP v predchádzajúcom prešetrovaní (od 1. septembra 1997 do 31. augusta 1998). V období medzi rokom 2000 a OP sa dovozy bicyklov s pôvodom vo Vietname zvýšili o 413 %. Súhrnne sa dovozy z týchto dvoch krajín zvýšili medzi rokom 2000 a OP zo 435 373 jednotiek na 2 311 638 jednotiek, čo predstavuje zvýšenie o 431 %.

(119)

Keďže sa spotreba počas posudzovaného obdobia zvýšila iba o 4 %, podiel dovozov príslušného výrobku z pôvodom v ČĽR na trhu sa zvýšil z 0,73 % v roku 2000 na 4,07 % v OP a podiel Vietnamu sa zvýšil z 1,77 % v roku 2000 na 8,7 % v OP. Preto sa súhrnný podiel na trhu zvýšil z 2,50 % v roku 2000 na 12,77 % v OP.

(120)

Vývoj dovozov a podielu na trhu v prípade bicyklov s pôvodom v ČĽR a vo Vietname počas posudzovaného obdobia je uvedený v týchto tabuľkách:

Dovozy ČĽR

2000

2001

2002

2003

OP

Objemy (jednotky)

128 091

257 728

561 706

707 351

733 901

Index

100

201

438

552

572

Podiel na trhu v %

0,73

1,68

3,58

4,08

4,07

Dovozy Vietnam

2000

2001

2002

2003

OP

Objemy (jednotky)

307 282

586 051

766 680

1 457 245

1 577 737

Index

100

191

250

474

513

Podiel na trhu v %

1,77

3,84

4,88

8,40

8,70

Dovozy Kumulované

2000

2001

2002

2003

OP

Objemy (jednotky)

435 373

843 779

1 328 386

2 164 596

2 311 638

Index

100

194

305

497

531

Podiel na trhu v %

2,50

5,52

8,46

12,48

12,77

Index

100

220

338

499

510

6.   Ceny príslušných dovozov

a)   Vývoj cien

(121)

Údaje Eurostatu by bolo možné využiť na stanovenie cenových trendov dumpingových dovozov za obdobie medzi rokom 2000 a OP iba v obmedzenej miere, a to z týchto dôvodov:

Zistilo sa, že v dovozných cenách založených na údajoch Eurostatu sa nezohľadňujú rôzne typy výrobkov a podstatné cenové rozdiely medzi rôznymi typmi príslušného výrobku. Priemerné ceny podľa jednotlivých krajín silne ovplyvňuje skladba výrobkov každej krajiny. Prešetrovanie ukázalo, že ak sa porovnajú jednotlivé modely v dovozoch spolupracujúcich vývozcov, podstatné cenové rozdiely existujú dokonca aj v rámci tých istých typov výrobkov a modelov v závislosti od komponentov bicyklov. Okrem toho sa zistilo, že dovozné ceny založené na typoch výrobkov identifikovaných medzi spolupracujúcimi vývozcami verne odrážajú cenové rozdiely medzi bicyklami s pôvodom v ČĽR a vo Vietname a v odvetví Spoločenstva. Preto ceny zistené v Eurostate nie sú na účely tohto prešetrovania preukazné. Dovozné ceny Eurostatu pre ČĽR a Vietnam môžu slúžiť iba ako ukazovateľ cenových trendov podľa jednotlivých krajín, ale nie sú použiteľné, ak sa porovnávajú predajné ceny medzi rôznymi krajinami a Spoločenstvom.

(122)

Podľa údajov Eurostatu vážený priemer dovozných cien, ďalej označovaný indexom, klesol medzi rokom 2000 a OP v prípade ČĽR o 22 % a v prípade Vietnamu o 52 %. Priemerné predajné ceny celkovo klesli o 50 %. Podrobné informácie sú uvedené v tabuľke:

Dovozné ceny

2000

2001

2002

2003

OP

(ČĽR)

 

 

 

 

 

Index

100

83

70

75

78

(Vietnam)

 

 

 

 

 

Index

100

82

71

49

48

(kumulované)

 

 

 

 

 

Index

100

81

62

50

50

b)   Cenové podhodnotenie

(123)

S cieľom stanoviť cenové podhodnotenie bicyklov s pôvodom v ČĽR a Vietname Komisia založila svoju analýzu na informáciách, ktoré jej v priebehu prešetrovania predložili vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a výrobcovia Spoločenstva zaradení do vzorky. Táto analýza zohľadňovala skutočné vývozné ceny vyvážajúcich výrobcov (ceny CIF na hraniciach Spoločenstva) a pre ČĽR, jednak s antidumpingovým clom a jednak bez antidumpingového cla. Príslušné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva boli ceny pre nezávislých zákazníkov upravené v prípade potreby na úroveň zo závodu. Počas OP predstavovalo rozpätie cenového podhodnotenia, založené na rôznych typoch výrobkov, definovaných v dotazníku, v prípade ČĽR bez antidumpingového cla 53 % a s týmto clom 39 %. V prípade Vietnamu sa rozpätie cenového podhodnotenia pohybovalo medzi 25 % a 60 %. V tejto súvislosti treba poznamenať, že vážené priemerné predajné ceny z ČĽR a Vietnamu založené na type výrobku sú podstatne vyššie ako dovozné ceny založené na údajoch Eurostatu. To podporuje záver uvedený v odôvodnení 121, že skladba výrobkov nepochybne ovplyvňuje predajné ceny medzi krajinami.

7.   Situácia výrobného odvetvia Spoločenstva

(124)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia skúmala všetky závažné ekonomické faktory a ukazovatele, ktoré majú vzťah k stavu výrobného odvetvia Spoločenstva. Táto analýza sa vykonala v prípade spoločností zaradených do vzorky, uvedených v odôvodnení 15, okrem spoločnosti uvedenej v odôvodnení 100. S cieľom vytvoriť si ucelený obraz o situácii vo výrobnom odvetví Spoločenstva, pokiaľ ide o ukazovatele, o ktorých bola prístupná informácia o stave výrobného odvetvia Spoločenstva ako celku, sú aj tieto údaje uvedené ďalej. Na základe informácií poskytnutých spoločnosťami zaradenými do vzorky sa stanovená výkonnosť výrobného odvetvia merala faktormi, akými sú ceny, mzdy, zisky, návratnosť investícií, finančný tok a schopnosť zvyšovať kapitál. Pre celkové výrobné odvetvie Spoločenstva boli stanovené faktory ujmy, akými sú podiel na trhu, objem predaja a výroby.

(125)

Niektoré zo zúčastnených strán namietali, že v prípade, keď sa analyzujú ukazovatele ujmy, by sa mali zohľadňovať len spoločnosti zaradené do vzorky. V antindumpingových konaniach je bežným postupom analyzovať faktory ujmy pre celé výrobné odvetvie Spoločenstva. Avšak v prípadoch, keď toto výrobné odvetvie pozostáva z veľkého množstva výrobcov, zvolí sa metóda výberu vzorky. Cieľom výberu vzorky je zabezpečiť, aby sa od obmedzeného množstva výrobcov zozbierali a overili podrobné údaje v rámci stanoveného časového obdobia. Tieto údaje sa týkajú takých faktorov, akými sú ceny, mzdy, investície, zisk, návratnosť investícií, finančný tok a schopnosť zvyšovať kapitál, v prípade ktorých by bolo nemožné v rámci daného časového obdobia overiť údaje celkového výrobného odvetvia. V prípade iných faktorov, napríklad podielu na trhu, objemu predaja a výroby, sú údaje týkajúce sa celého výrobného odvetvia obyčajne vopred pripravené. Založiť analýzu ujmy len na údajoch od výrobcov zaradených do vzorky by znamenalo ignorovať použiteľné údaje od iných výrobcov, čo by viedlo k nekompletnému hodnoteniu. A preto v záujme pripraviť čo najkompletnejšie hodnotenie v rámci časového obdobia stanoveného na tento prípad boli zozbierané a overené údaje týkajúce sa trendov všetkých faktorov ujmy od výrobcov zaradených do vzorky doplnené informáciami týkajúcimi sa výrobného odvetvia ako celku.

a)   Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(126)

Medzi rokom 2000 a OP sa výroba podobného výrobku výrobcami zaradenými do vzorky zvýšila o 17 %. Výrobná kapacita sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšila celkovo o 18 %.

(127)

Využitie kapacity bolo počas posudzovaného obdobia stabilné. Podrobné údaje sú uvedené v tabuľke:

Výroba

2000

2001

2002

2003

OP

Výroba

3 231 842

3 193 497

3 222 858

3 718 918

3 788 660

Index

100

99

100

115

117

Výrobná kapacita

4 033 737

4 125 649

4 339 273

4 613 939

4 779 632

Index

100

102

108

114

118

Využitie kapacity

80,1 %

77,4 %

74,3 %

80,6 %

79,3 %

Index

100

97

93

101

99

(128)

Prešetrovanie ukázalo, že výrobná kapacita sa všeobecne zvýšila v dôsledku investícií do nových výrobných liniek a reštrukturalizačných operácií v skupinách spoločností. Skutočnosť, že výrobcovia zaradení do vzorky vo všeobecnosti zvýšili svoju výrobu, je tiež dôsledkom toho, že niekoľko ďalších výrobcov Spoločenstva zanechalo túto činnosť alebo znížilo svoju kapacitu. Trend zvyšovania výroby a výrobnej kapacity by sa však mal chápať v súvislosti s výkonom všetkých výrobcov. Ak sa zohľadní celková výroba všetkých výrobcov Spoločenstva, trend naznačuje pokles výroby. Podrobné údaje sú uvedené v tabuľke:

Výroba

2000

2001

2002

2003

OP

Výroba

12 700 000

11 028 000

10 083 000

10 165 000

10 160 000

Index

100

87

79

80

80

b)   Zásoby

(129)

Jeden výrobca nemohol poskytnúť úplné informácie o zásobách za roky 2000 a 2001 v dôsledku vnútornej reorganizácie. Preto sa údaje tejto spoločnosti vylúčili z analýzy zásob za posudzované obdobie.

(130)

Zásoby bicyklov sa počas obdobia analýzy zvýšili z 219 370 jednotiek v roku 2000 na 362 095 jednotiek v OP, čo predstavuje zvýšenie o 65 %. K hlavnému nárastu došlo počas roku 2003 a OP a spôsobila ho skutočnosť, že jeden z výrobcov zaradených do vzorky musel bezprostredne po skončení OP splniť veľkú dodávku. Preto zvýšenie úrovne zásob nutne nevykazuje zhoršenie situácie výrobcov vybraných do vzorky v tomto konkrétnom aspekte. Podrobné údaje sú uvedené v tabuľke:

Zásoby

2000

2001

2002

2003

OP

Jednotky

219 370

206 854

210 968

317 345

362 095

Index

100

94

96

145

165

c)   Objem predaja a podiel na trhu

(131)

Predaj bicyklov vyrobených výrobcami zaradenými do vzorky sa na trhu Spoločenstva počas posudzovaného obdobia postupne zvyšoval z 3 156 451 jednotiek v roku 2000 na 3 683 176 jednotiek v OP, čo predstavuje celkové zvýšenie 17 %. Výrobcovia zaradení do vzorky analogicky zvýšili svoj podiel na trhu z 18 % v roku 2000 na 20 % v OP. Podrobné údaje sú uvedené v tabuľke:

 

2000

2001

2002

2003

OP

Predaj výrobcov zaradených do vzorky (jednotky)

3 156 451

3 241 830

3 203 020

3 600 670

3 683 176

Index

100

103

101

114

117

Podiel výrobcov zaradených do vzorky na trhu

18 %

21 %

20 %

20 %

20 %

(132)

Tento trend by sa však mal chápať v súvislosti s výkonnosťou všetkých výrobcov Spoločenstva. Ak sa zohľadní predaj všetkých výrobcov Spoločenstva, v predaji sa prejaví pokles. Podrobné údaje sú uvedené v tabuľke:

 

2000

2001

2002

2003

OP

Predaj všetkých výrobcov Spoločenstva

11 718 000

10 035 000

9 175 000

9 100 000

9 300 000

Index

100

86

78

78

79

Podiel na trhu

67 %

66 %

58 %

52 %

51 %

d)   Predajné ceny a náklady

(133)

Prešetrovanie ukázalo, že výrobcovia zaradení do vzorky si udržiavali svoju skladbu výrobkov, hlavne v kategóriách A, B a C. Okrem toho, rozšírili svoje predajné aktivity na veľkoobchodníkov a supermarkety, ale menej na predajcov/maloobchodníkov, u ktorých už výrobcovia zaradení do vzorky boli dostatočne zastúpení svojimi výrobkami vyššej kategórie. Veľkoobchodníci zvýšili svoju účasť na trhu s bicyklami. To malo vplyv na konečných spotrebiteľov, pretože predaj prostredníctvom veľkoobchodníkov sa obvykle uskutočňuje za nižšie ceny ako prostredníctvom maloobchodníkov. Výrobcovia zaradení do vzorky, aby si zachovali svoju účasť na masovom trhu, museli kompenzovať nižšie ceny vyššími objemami.

(134)

Vážený priemer predajných cien bicyklov, vyjadrený na jednotku, klesol zo 124 EUR v roku 2000 na 115 EUR v roku 2003, čo predstavuje pokles o 7 %. Počas OP sa však priemerné ceny zvýšili na 122 EUR. Za posudzované obdobie došlo k poklesu o 2 %.

Predajná cena

2000

2001

2002

2003

OP

Predajná cena (v eurách za jednotku)

124

127

120

115

122

Index

100

103

97

93

98

(135)

Výrobné náklady sa vypočítavali na základe váženého priemeru všetkých typov podobného výrobku vyrábaných výrobcami, ktorí boli zaradení do vzorky.

(136)

V období medzi rokmi 2000 a 2001 vzrástli výrobné náklady zo 119 EUR na 122 EUR, čo predstavuje celkové zvýšenie o 2 %. Odvtedy výrobné náklady klesali až na 110 EUR v roku 2003, čo predstavuje pokles o 9 % od roku 2001. Počas OP sa výrobné náklady zvýšili na 117 EUR. Výrobné náklady teda klesli počas daného obdobia o 2 %. Tento pokles spôsobili najmä efektívnejšie montážne linky a skutočnosť, že časti, ktoré vyrábali samotní výrobcovia zaradení do vzorky, sa nahradili lacnejšími dovozmi.

Náklady

2000

2001

2002

2003

OP

Výrobné náklady (v eurách na jednotku)

119

122

115

110

117

Index

100

102

97

92

98

e)   Ziskovosť

(137)

Celková ziskovosť výrobcov zaradených do vzorky v súvislosti s príslušným výrobkom počas prvého roku posudzovaného obdobia predstavovala 3,26 % a v roku 2003 sa zvýšila na 4,08 %. Ziskovosť potom klesla na 3,58 % počas OP. Celkovo sa zisk počas posudzovaného obdobia zvýšil iba o 0,32 percentuálneho bodu.

(138)

I keď uvedený trend naznačuje, že finančná situácia sa počas posudzovaného obdobia čiastočne zotavila, na dosiahnutú ziskovosť sa treba pozerať v súvislosti s úrovňou, ktorá sa považuje za minimálnu úroveň, ktorú by výrobné odvetvie mohlo dosiahnuť, ak by nedochádzalo k dumpingovým dovozom s pôvodom v ČĽR a vo Vietname, to znamená 8 %, ako bolo stanovené v predchádzajúcom prešetrovaní. Keďže vlastnosti trhu zostali v podstate rovnaké ako v predchádzajúcom prešetrovaní, usudzuje sa, že 8 % ešte vždy predstavuje minimálnu ziskovosť, ktorú by mohli dosiahnuť výrobcovia na trhu Spoločenstva.

Ziskovosť

2000

2001

2002

2003

OP

Ziskovosť (predaj ES)

3,26 %

3,89 %

3,50 %

4,08 %

3,58 %

Index

100

119

107

125

110

(139)

Niekoľko účastníkov v ČĽR namietalo, že situácia výrobného odvetvia Spoločenstva sa od OP predchádzajúceho prešetrovania, v ktorom výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo stratu – 0,6 %, zlepšila, a preto by sa výrobné odvetvie nemalo v súčasnom prešetrovaní považovať za odvetvie v situácii ujmy. Ako je vysvetlené v odôvodnení 137, zisk sa od predchádzajúceho prešetrovania zvýšil, avšak ešte vždy ani zďaleka nedosahuje to, čo by sa dalo posudzovať ako obvyklá úroveň ziskovosti.

(140)

Po oznámení konečných zistení niektoré zúčastnené strany namietali, že úroveň ziskovosti 8 %, ktorá bola uvedená v odôvodnené 138, je príliš vysoká a že výkonnosť výrobcov zaradených do vzorky je dostatočne dobrá na stabilnej úrovni ziskovosti. Avšak tieto strany nijakým spôsobom nevysvetlili, prečo by úroveň 8 % nebola vhodná, rovnako ani nevysvetlili, akú úroveň ziskovosti by považovali za vhodnú a prečo. V súlade s odôvodnením 195 úroveň ziskovosti 8 % je minimálny zisk, ktorý by mohlo výrobné odvetvie Spoločenstva dosiahnuť v prípade neexistencie dumpinových dovozov. Napriek tomu, že úroveň ziskovosti sa u výrobcov zaradených do vzorky do istej miery zvýšila, ešte stále nie je dostatočná na úplné zotavenie výrobného odvetvia Spoločenstva z dumpingu spôsobujúceho ujmu.

f)   Investície a návratnosť investícií

(141)

Investície do výroby príslušného výrobku sa počas posudzovaného obdobia významne zvýšili, a to z 1 938 556 EUR v roku 2000 na 3 950 636 EUR počas OP. Treba poznamenať, že toto podstatné zvýšenie investícií spôsobil hlavne nárast výrobnej kapacity jedného z výrobcov zaradených do vzorky, ktoré predstavovalo viac ako 60 % všetkých investícií počas obdobia. Podrobné údaje sú uvedené v tabuľke:

Investície

2000

2001

2002

2003

OP

Investície (v tisícoch EUR)

1 938

4 820

1 645

3 901

3 950

Index

100

249

85

201

204

Návratnosť investícií

15 %

30 %

12 %

23 %

24 %

(142)

Návratnosť investícií sa v období od roku 2000 do roku 2001 zvýšila o 15 percentuálnych bodov. Od roku 2002 návratnosť investícií klesala, ale počas roku 2003 sa opäť zvýšila a počas OP zostala kladná na úrovni 24 %.

g)   Peňažný tok a schopnosť zvyšovať kapitál

(143)

Peňažný tok výrobcov zaradených do vzorky sa za posudzované obdobie významne zvýšil jednak v absolútnych hodnotách a jednak vyjadrený aj ako percento obratu z predaja.

Peňažný tok

2000

2001

2002

2003

OP

Peňažný tok (v tisícoch EUR)

10 005 000

20 557 000

13 425 000

20 541 000

20 541 000

Index

100

205

134

205

205

Peňažný tok vyjadrený ako percento obratu

2,5 %

4,9 %

3,5 %

4,9 %

4,6 %

(144)

Výrobcovia zaradení do vzorky buď zvyšovali kapitál interne, ak patrili do tej istej skupiny spoločností, alebo prostredníctvom bankových pôžičiek. V ostatných prípadoch sa peňažný tok, ktorý spoločnosť vytvorila, využíval ako zdroj financovania. Ani jeden z výrobcov vo vzorke nevykazoval závažné ťažkosti pri zvyšovaní kapitálu.

h)   Zamestnanosť, produktivita a mzdy

(145)

Zamestnanosť klesla počas posudzovaného obdobia o 6 %. Vzhľadom na to, že výroba sa počas posudzovaného obdobia podstatne zvýšila, pokles zamestnanosti možno vysvetliť skutočnosťou, že produktivita hodnotená podľa výkonu na pracovníka sa počas posudzovaného obdobia významne zvýšila, a to o 24 %.

Zamestnanosť

2000

2001

2002

2003

OP

Počet zamestnancov

1 981

1 871

1 784

1 838

1 871

Index

100

94

90

93

94

Mzdové náklady na zamestnanca (v eurách)

23 575

25 846

27 130

27 593

28 153

Index

100

110

115

117

119

Výroba na zamestnanca (jednotiek za rok)

1 631

1 707

1 807

2 023

2 025

Index

100

105

111

124

124

(146)

Ak sa vezme do úvahy zamestnanosť všetkých výrobcov Spoločenstva, trend je podobný, ako je uvedené vyššie, to znamená, dochádza k poklesu, ale na menej výraznej úrovni. Podrobné údaje sú uvedené v tabuľke:

Zamestnanosť

2000

2001

2002

2003

OP

Počet zamestnancov

14 300

12 670

11 860

11 500

11 500

Index

100

88

83

80

80

i)   Rast

(147)

Treba poznamenať, že podiel všetkých výrobcov Spoločenstva na trhu celkovo klesol o 16 percentuálnych bodov, zatiaľ čo úroveň spotreby sa zvýšila o 4 %, čo jednoznačne naznačuje, že neboli schopní rastu.

j)   Veľkosť skutočného dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu

(148)

Čo sa týka vplyvu rozsahu skutočného dumpingového rozpätia zisteného počas OP (48,5 % pre ČĽR a medzi 15,8 % až 34,5 % pre Vietnam) na výrobné odvetvie Spoločenstva vzhľadom na objem a ceny dovozov z týchto dvoch krajín, tento vplyv nemožno považovať za zanedbateľný. Treba poznamenať, že rozpätie pre ČĽR je vyššie, ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní. Treba tiež poznamenať, že objem dumpingových dovozov z ČĽR sa od predchádzajúceho prešetrovania zvýšil.

(149)

K očakávanému zotaveniu výrobného odvetvia Spoločenstva z účinkov minulého dumpingu nedošlo v takej miere, ako sa predpokladalo, čo sa prejavuje najmä poklesom predajných cien, nízkou ziskovosťou a poklesom využitia kapacity. Výrobné odvetvie muselo v posledných rokoch čeliť zvýšeným dumpingom dovozov z ČĽR a Vietnamu, čo bránilo jeho očakávanému zotaveniu.

8.   Záver o ujme

(150)

Treba poznamenať, že pokiaľ ide o jednu z príslušných krajín, opatrenia už nadobudli účinnosť. Tieto opatrenia nepochybne majú účinok na ukazovatele ujmy, najmä na výrobcov vybraných do vzorky. Napriek celkovému poklesu výroby Spoločenstva výrobcovia zaradení do vzorky si dokázali udržať a dokonca zvýšiť výrobu. Výrobcovia zaradení do vzorky do určitej miery dokázali využívať existenciu opatrení, avšak akékoľvek možnosti ďalšieho rastu oslabili dumpingové dovozy. Okrem toho od uloženia opatrení na dovozy z ČĽR sa podstatným záporným faktorom pre výrobné odvetvie Spoločenstva stali v súčasnosti dovozy z Vietnamu. V období nasledujúcom po uložení existujúcich opatrení na dovozy z ČĽR sa ekonomická situácia výrobcov zaradených do vzorky zlepšila z hľadiska produktivity, výroby, výrobnej kapacity, predaja a podielu na trhu. Toto treba posudzovať v súvislosti s existenciou opatrení. Napriek zvýšeniu predaja však predajné ceny klesli a zisky zostali na nízkych úrovniach. Okrem toho sa zvýšili úrovne zásob a došlo k poklesu zamestnanosti. Avšak pozitívny vývoj, ako je uvedené vyššie, nespochybňuje celkový obraz ujmy, ktorý by bol dokonca horší bez existujúcich opatrení. Podporuje to aj skutočnosť, že celková výkonnosť výrobcov Spoločenstva je záporná. Celková výroba Spoločenstva klesla o 20 %, celkový predaj klesol o 21 % a celkový podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu klesol o 16 %.

(151)

Objemy dovozu z ČĽR a Vietnamu sa značne zvýšili, a to jednak v absolútnych hodnotách a jednak z hľadiska podielu na trhu. Počas posudzovaného obdobia dosiahli podiel na trhu 10,3 percentuálnych bodov. Okrem toho vážené priemerné ceny dovozov sa počas posudzovaného obdobia značne znížili, čo malo za následok významné úrovne podhodnotenia cien v OP.

(152)

Na základe toho sa vyvodil záver, že výrobné odvetvie Spoločenstva ako celok zostáva v zraniteľnej ekonomickej situácii a utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 základného nariadenia.

(153)

Ako sa už vyvodilo vyššie, obraz ujmy výrobcov Spoločenstva zaradených do vzorky sa do určitej miery líši od obrazu ujmy výrobcov Spoločenstva ako celku. Pri posudzovaní však treba vychádzať zo skutočnosti, že výrobcovia zaradení do vzorky sú tí výrobcovia, ktorí majú najvyšší objem výroby a predaja bicyklov, a vzhľadom na úspory zo zvýšenej výroby sa títo výrobcovia čiastočne dokázali zotaviť z dumpingových dovozov. Napriek týmto výhodám sú výrobcovia zaradení do vzorky ešte vždy v zraniteľnom postavení, ktoré je odrazom situácie výrobného odvetvia Spoločenstva ako celku.

E.   PRETRVÁVAJÚCI CHARAKTER ZMENENÝCH OKOLNOSTÍ A PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA V KONANÍ SPÔSOBUJÚCOM DUMPING A UJMU

(154)

V súvislosti s dovozmi z ČĽR sa v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia analyzovalo, či sa okolnosti, pokiaľ ide o dumping a ujmu, významne zmenili a či sa o tejto zmene dá odôvodnene tvrdiť, že má trvalý charakter.

(155)

Porovnaním normálnych hodnôt a vývozných cien zistených medzi predchádzajúcim a súčasným prešetrovaním sa zistilo, že ak sa vezmú do úvahy porovnateľné modely, zatiaľ čo sa priemerná normálna hodnota mierne zvýšila, priemerná vývozná cena sa významne znížila, čo viedlo k zvýšenej úrovni dumpingu. Čo sa týka vývozných cien pri vývoze z ČĽR na iné trhy, zistilo sa, že vo všeobecnosti sú v súlade s cenami vývozov na trh EÚ. Nenašiel sa žiadny dôkaz, ktorý by naznačoval, že vývozy z ČĽR nebudú pokračovať za takéto nízke dumpingové ceny. Vzhľadom na uvedené sa usudzuje, že nie je dôvod pochybovať o tom, že nová, vyššia úroveň zisteného dumpingu má trvalý charakter.

(156)

Napriek skutočnosti, že výrobcovia zaradení do vzorky sa do určitej miery zotavili z minulého dumpingu dovozov s pôvodom v ČĽR, zistilo sa tiež, že výrobcovia vo vzorke predsa utrpeli značnú ujmu v zmysle článku 3 základného nariadenia. Tento záver sa potvrdí pri pohľade na obraz výrobného odvetvia Spoločenstva ako na celok (pozri odôvodnenia 150 až 153). Rozpätia ujmy zistené pri tomto prešetrovaní sa v porovnaní s pôvodným prešetrovaním zvýšili, pretože dumpingové dovozy naďalej podstatne podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Podrobnou analýzou distribučnej siete sa stanovilo, že väčšina výrobcov zaradených do vzorky prevažne vyrába na predaj pre veľkoobchodníkov. Keďže vyvážajúci výrobcovia z ČĽR konkurujú hlavne v tých istých kanáloch s vysokým objemom predaja, tlak na výrobné odvetvie Spoločenstva je tu silný. Nenašiel sa žiadny dôkaz, ktorý by naznačoval, že by vývozcovia z ČĽR nepokračovali v predaji prostredníctvom týchto kanálov predaja, ak by sa povolilo skončenie platnosti opatrení, pričom slabšie sa to prejavuje v predajných kanáloch predajcov/maloobchodníkov (ktorí predstavujú približne 22 % celkového predaja výrobcov zaradených do vzorky). Vzhľadom na pretrvávajúci charakter zistení dumpingu a účinky dumpingových dovozov na ziskovosť sa vyvodil záver, že okolnosti vedúce k ujme majú trvalý charakter a že skončenie platnosti pôvodných opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie v konaní spôsobujúcom ujmu.

(157)

Preskúmalo sa, ako veľmi je pravdepodobné, že sa v dumpingovom konaní bude pokračovať v prípade, že by platnosť opatrení týkajúcich sa dovozov z ČĽR uplynula. Na základe sťažnosti a informácií, ktoré poskytli vývozcovia v ČĽR, sa stanovilo, že výrobná kapacita v ČĽR predstavuje viac ako 80 000 000 bicyklov za rok. Výrobcovia v ČĽR vyrábajú približne 66 000 000 bicyklov za rok a ich vnútorný dopyt je približne 22 000 000 bicyklov. Bicykle s pôvodom v ČĽR sú prítomné na hlavných trhoch na celom svete a približne 96 % spotreby USA pozostáva z bicyklov s pôvodom v ČĽR. To dokazuje vývozne orientovanú povahu čínskeho sektora výroby bicyklov a pravdepodobnosť pokračovania vývozov do Spoločenstva.

(158)

Zistilo sa, že počas OP ešte vždy dochádzalo k dumpingu príslušného výrobku na trhu Spoločenstva (odôvodnenia 90 až 97). V tejto súvislosti boli dumpingové rozpätia príslušného výrobku významne vyššie ako dumpingové rozpätia zistené v pôvodnom prešetrovaní. Od uloženia opatrení po predchádzajúcom prešetrovaní ČĽR naďalej predávala bicykle do Spoločenstva za dumpingové ceny. Počas posudzovaného obdobia sa objem dumpingových dovozov zvýšil o 472 % a ceny dumpingových dovozov z ČĽR klesli o 22 %. Ako sa uvádza (odôvodnenie 157), vývozcovia v ČĽR majú voľnú výrobnú kapacitu, ktorá ďaleko presahuje celkovú spotrebu v rámci Spoločenstva. Treba tiež pripomenúť, že pred uložením pôvodných antidumpingových opatrení bola úroveň dumpingových dovozov z ČĽR približne 2,5 milióna bicyklov, čo v tom čase predstavovalo podiel na trhu Spoločenstva približne 15 %. To naznačuje pravdepodobnosť, že ak by sa nezaviedli antidumpingové opatrenia, dovozy z ČĽR by sa znovu vrátili na trh na týchto alebo dokonca vyšších úrovniach. Tieto dovozy by sa pravdepodobne predávali za dumpingové ceny, keďže vysoké úrovne dumpingu zistené pri súčasnom prešetrovaní sa považujú za dlhotrvajúce.

F.   PRÍČINNÉ SÚVISLOSTI

1.   Úvod

(159)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia sa skúmalo, či bola značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, spôsobená príslušnými dumpingovými dovozmi. Skúmali sa tiež iné známe faktory, ako sú dumpingové dovozy s cieľom zabezpečiť, aby sa možná ujma spôsobená týmito faktormi nepripisovala na vrub dumpingovým dovozom.

2.   Účinok dumpingových dovozov

(160)

Napriek platným opatreniam uloženým na dovozy z ČĽR, vyvážajúci vývozcovia v ČĽR významne zvýšili svoj podiel na trhu z 0,73 % na 4,07 %. Zlúčený podiel dovozov z ČĽR a Vietnamu na trhu Spoločenstva sa počas posudzovaného obdobia zvýšil z 2,50 % na 12,77 %. Dokonca aj pri celkovej stabilnej spotrebe v období medzi rokom 2000 a OP zaznamenali zvýšenie svojho trhového podielu o viac ako 10 percentuálnych bodov.

(161)

Napriek tomu, že výrobcovia Spoločenstva vybraní do vzorky dokázali zvýšiť svoju výrobu, celková výroba Spoločenstva počas toho istého obdobia zároveň klesla o 20 %. Ako je uvedené v odôvodnení 128, bolo to výsledkom toho, že niekoľko ďalších výrobcov Spoločenstva buď skončilo činnosť, alebo znížilo výrobu. Celkový predaj všetkých výrobcov Spoločenstva klesol v období medzi rokom 2000 a OP o 21 % (alebo 16 percentuálnych bodov) napriek tomu, že výrobcom zaradeným do vzorky sa podarilo zvýšiť podiel na trhu o 2 percentuálne body. Navyše, ako dokazuje tabuľka v odôvodnení 166, podiel dovozov z tretích krajín, iných ako ČĽR a Vietnam, sa zvýšil, ale iba o 7 percentuálnych bodov.

(162)

A preto napriek tomu, že výrobcovia Spoločenstva zaradení do vzorky boli schopní naďalej fungovať a dokonca mierne zvýšiť svoj podiel na trhu, sú to ostatní výrobcovia Spoločenstva, ktorí stratili podiel na trhu a zanechali túto činnosť alebo boli donútení radikálne znížiť výrobu kvôli tlaku spôsobenému dumpingovými dovozmi. Tento tlak bol dvojaký, pokiaľ ide o objem, pri ktorom, ako sa uvádza v odôvodnení 160, dumpingové dovozy zvýšili svoj podiel na trhu o viac ako 10 percentuálnych bodov, zatiaľ čo predajné ceny postupne klesali a výrazne podhodnotili ceny výrobného odvetvia Spoločenstva.

(163)

Zisk výrobcov vybraných do vzorky sa mierne zvýšil v dôsledku relatívne stabilných cien (ktoré mierne klesli v súlade s nákladmi), ale nie v takej miere, ako by sa očakávalo po uložení opatrení. Zisk, ktorý by sa dal dosiahnuť bez dumpingových dovozov, sa nedosiahol pre zvýšený dumping dovozov z ČĽR a výskyt dumpingových dovozov z Vietnamu.

(164)

Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že tlak spôsobený príslušnými dovozmi, ktorých objem a podiel na trhu sa od roku 2000 doteraz zvyšoval a ktoré sa uskutočňovali za veľmi nízke a dumpingové ceny, bol kľúčovým dôvodom, ktorý doviedol výrobné odvetvie Spoločenstva do neľahkej hospodárskej situácie, v ktorej sa dnes nachádza.

3.   Následky iných faktorov

(165)

Dovozy pochádzajúce z ďalších tretích krajín by mohli tiež prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Niekoľko účastníkov v ČĽR a vo Vietname tiež namietalo, že dovozy z ďalších tretích krajín sa podstatne zvýšili, a to za ceny, ktoré podhodnocujú ceny výrobného odvetvia Spoločenstva.

(166)

Z údajov Eurostatu vyplýva, že dovozy z ďalších tretích krajín sa zvýšili z 5 193 000 jednotiek v roku 2000 na 6 423 000 jednotiek v OP, čo predstavuje celkové zvýšenie 24 %. Trhový podiel týchto dovozov na trhu sa počas posudzovaného obdobia zvýšil z 29 % na 36 %. Ako sa však uvádza v odôvodnení 121, ceny v Eurostate nezohľadňujú rôzne skladby výrobkov z každej krajiny, a preto sa na naznačenie cenových trendov používajú iba indexy. Keďže skladba výrobkov dovážaných z ďalších tretích krajín nie je známa, nie je zmysluplné porovnávať ceny dovozov uvedené nižšie s cenami výrobného odvetvia Spoločenstva. Napriek tomu sa však vyžiadali a získali niektoré dodatočné informácie o dovozoch z týchto krajín, ktoré predstavujú väčšinu ďalších dovozov bicyklov. Podrobné údaje sú uvedené v tabuľke:

 

2000

2001

2002

2003

IP

Všetky typy

Jednotky v tisícoch

Podiel na trhu

Cena

EUR/jednotka

Jednotky v tisícoch

Podiel na trhu

Cena

EUR/jednotka

Jednotky v tisícoch

Podiel na trhu

Cena

EUR/jednotka

Jednotky v tisícoch

Podiel na trhu

Cena

EUR/jednotka

Jednotky v tisícoch

Podiel na trhu

Cena

EUR/jednotka

Taiwan

2 520

14,5 %

 

1 894

12,4 %

 

2 106

13,4 %

 

2 052

11,8 %

 

2 106

11,6 %

 

Indexované

100

100

100

75

86

100

84

92

79

81

81

74

84

80

73

India

309

1,8 %

 

210

1,4 %

 

169

1,1 %

 

130

0,7 %

 

130

0,7 %

 

Indexované

100

100

100

68

77

97

55

61

78

42

38

68

42

38

65

Thajsko

41

0,2 %

 

43

0,3 %

 

181

1,2 %

 

333

1,9 %

 

375

2,0 %

 

Indexované

100

100

100

103

150

114

434

600

93

800

950

86

900

1 000

85

Indonézia

104

0,6 %

 

82

0,5 %

 

87

0,5 %

 

222

1,3 %

 

241

1,3 %

 

Indexované

100

100

100

79

83

97

83

83

91

213

216

69

231

216

68

Filipíny

470

2,7 %

 

399

2,6 %

 

539

3,4 %

 

631

3,6 %

 

662

3,7 %

 

Indexované

100

100

100

85

96

88

115

126

73

134

133

63

141

137

62

Poľsko

540

3,1 %

 

522

3,4 %

 

620

3,9 %

 

772

4,4 %

 

830

4,6 %

 

Indexované

100

100

100

97

109

109

115

125

122

143

142

111

154

148

113

Bangladéš

157

0,9 %

 

189

1,2 %

 

273

1,7 %

 

382

2,2 %

 

423

2,3 %

 

Indexované

100

100

100

120

133

92

174

188

73

243

244

58

270

255

59

Litva

237

1,3 %

 

284

1,8 %

 

298

1,9 %

 

336

1,9 %

 

336

1,8 %

 

Indexované

100

100

100

120

138

103

126

146

101

142

146

86

142

138

86

Česká republika

297

1,7 %

 

253

1,6 %

 

189

1,2 %

 

235

1,3 %

 

220

1,2 %

 

Indexované

100

100

100

85

94

98

64

70

112

79

76

139

74

70

145

Turecko

67

0,4 %

 

77

0,5 %

 

97

0,6 %

 

160

0,9 %

 

203

1,1 %

 

Indexované

100

100

100

114

125

100

145

150

94

237

225

76

301

275

74

Ostatné

450

2,6 %

 

402

2,6 %

 

630

4,0 %

 

815

4,7 %

 

906

5,0 %

 

Indexované

100

100

100

89

100

98

140

154

83

181

181

51

201

192

51

SPOLU

5 193

29 %

 

4 354

28 %

 

5 194

33 %

 

6 073

35 %

 

6 423

36 %

 

Indexované

100

100

100

84

97

98

100

114

84

117

121

70

124

124

70

(167)

Dovozy z Taiwanu predstavovali počas OP 11,6 % podielu na trhu, čo je viac ako 2 000 000 jednotiek. Čo sa týka objemov, dovozy z Taiwanu sú oveľa väčšie ako z ktorýchkoľvek iných zdrojov dovozu. Ich podiel na trhu však klesol počas posudzovaného obdobia o 20 %. Okrem toho dovozy bicyklov z Taiwanu sú určené na trh vyššej triedy. Na základe dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ, sa pomocou uplatnenia porovnávania modelov dokázalo, že dovozy z Taiwanu sa predávajú za vyššie ceny ako podobné modely, ktoré vyrába výrobné odvetvie Spoločenstva.

(168)

Dovozy s pôvodom v Thajsku sa počas posudzovaného obdobia zvýšili a ich podiel na trhu sa zvýšil tak, že v OP dosiahol 2,0 %. Ak sa však zohľadní, že: i) začali od veľmi nízkej úrovne dovozu a ii) že ich podiel na trhu zostáva v porovnaní s podielom ČĽR a Vietnamu ešte vždy veľmi nízky, vyvodil sa záver, že tieto vývozy sa nemôžu považovať za príčinu ujmy výrobného odvetvia Spoločenstva.

(169)

Dovozy pochádzajúce z Filipín sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 41 %. Ich podiel na trhu počas OP predstavoval 3,7 %. Dovozy z Filipín sú však v súčasnosti predmetom vyšetrovania OLAF-u (Európsky úrad pre boj proti podvodom) s cieľom preskúmať možné nesprávne deklarovanie pôvodu tovaru. Za týchto okolností nemožno dospieť k záveru, či dovozy vykazované ako vývozy s pôvodom z Filipín prispievajú k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(170)

Vývozy s pôvodom v Bangladéši sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 170 % a ich podiel na trhu počas OP predstavoval 2,3 %. Ak sa však zohľadní, že: i) začali od veľmi nízkej úrovne dovozu a ii) že ich podiel na trhu zostáva v porovnaní s podielom ČĽR a Vietnamu ešte vždy veľmi nízky, vyvodil sa záver, že tieto vývozy sa nemôžu považovať za príčinu ujmy výrobného odvetvia Spoločenstva.

(171)

Po zverejnení konečných zistení niektoré zúčastnené strany namietali, že objem dovozov z niektorých tretích krajín (konkrétne z Bangladéša, Filipín a Thajska) sa výrazne zvýšil, podobne ako sa zvýšil objem dovozov z Vietnamu, a uviedli, že ich podiel na trhu nebol zanedbateľný. Tvrdili, že z týchto dôvodov by uvedené krajiny mali byť predmetom konania, a ak ich Rada do konania nezahrnie, správa sa diskriminačne. V tejto súvislosti a so zreteľom na fakty uvedené v odôvodneniach 168 až 170 je potrebné poznamenať, že objem dovozov z týchto troch krajín sa zvyšoval mierne pomalším tempom ako objem dovozov z ČĽR a Vietnamu. Z tohto dôvodu a dôvodov uvedených v odôvodneniach 168 až 170 bolo tvrdenie vyvrátené.

(172)

Dovozy s pôvodom v Poľsku a Litve, ktoré sa medzičasom stali členmi Európskej únie od 1. mája 2004, sa v prípade Poľska zvýšili o 54 % a v prípade Litvy o 42 % počas posudzovaného obdobia. Treba však poznamenať, že ceny dovozov z Poľska sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 13 %. Poľsko bolo jednou z dvoch krajín (druhá bola Česká republika), ktoré vykázali zvýšenie cien. Dovozy z Litvy zostali v porovnaní s dovozmi z ČĽR a Vietnamu na veľmi nízkej úrovni. Dospelo sa k záveru, že vzhľadom na ceny a objemy týchto dovozov ich nemožno považovať za dovozy, ktoré by mali významný negatívny dosah na zhoršenú situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva.

4.   Vývoj spotreby

(173)

Ako sa uvádza v odôvodnení 107, v období od roku 2000 do OP spotreba narástla o 4 %. Preto nemôže byť zdrojom ujmy.

5.   Iní výrobcovia Spoločenstva ako výrobcovia zaradení do vzorky

(174)

Ako vyplýva z odôvodnení 128 a 132, celková výroba a predaj výrobcov Spoločenstva klesli. To naznačuje, že sú v podobnej alebo dokonca horšej situácii ako výrobcovia zaradení do vzorky, to znamená, že utrpeli ujmu z dumpingových dovozov. Preto nemožno vyvodiť záver, že iní výrobcovia Spoločenstva mohli spôsobiť značnú ujmu výrobcom zaradeným do vzorky.

6.   Fluktuácia menového kurzu

(175)

Po zverejnení konečných zistení jeden čínsky vyvážajúci výrobca tvrdil, že pre výmenný kurz sa mali vykonať úpravy, keďže kurz čínskeho yuenu (CNY) je prepojený s kurzom amerického dolára (USD), ktorý počas OP výrazne klesol voči euru. Napriek tomu, že nemôže byť vopred vylúčené, že posilňovanie eura voči americkému doláru mohlo zvýhodňovať dovozy príslušných výrobkov, fakt, že fluktuácia menového kurzu nemala vplyv na dovozy z iných krajín do Spoločenstva, znamená, že táto fluktuácia sa v tomto prípade nemôže považovať za príčinný faktor. Rovnako treba poznamenať, že referenčnou hodnotou analýzy príčinnej súvislosti je fakt, či dumpingové dovozy, t. j. objemy a ceny týchto dovozov, spôsobili ujmu. Čínski vývozcovia sa svojím argumentom snažia skôr vysvetliť, prečo sú dumpingové dovozy na určitej cenovej úrovni. V kontexte príčinných súvislostí je však otázka, prečo boli ceny dumpingových dovozov na určitej úrovni, bezpredmetná.

7.   Záver

(176)

Zistilo sa, že dumpingové dovozy z ČĽR a Vietnamu podstatne znižovali ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v OP. Zvýšená prítomnosť týchto dovozov na trhu, ako vyplýva z ich zvýšeného podielu na trhu, sa zhoduje s pokračujúcou ekonomickou zraniteľnosťou výrobného odvetvia Spoločenstva (pozri odôvodnenia 150 až 153). Dospelo sa preto k záveru, že existuje príčinná súvislosť medzi dovozmi z týchto dvoch krajín a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Čo sa týka dovozov z ďalších krajín, tiež významne zvýšili svoju prítomnosť na trhu, ale vo výrazne menšej miere ako dovozy z ČĽR a Vietnamu. Spomedzi týchto ďalších krajín, ktoré vyvážajú bicykle do Spoločenstva, pochádzali najväčšie dovozy počas OP z Taiwanu. Ich podiel na trhu však klesal, a ako sa zistilo, ceny počas OP neznižovali ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Dovozy z Taiwanu preto nemohli prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Čo sa týka dovozov zo všetkých ostatných krajín okrem Taiwanu, ich podiel na trhu tiež rástol, ale v menšej miere ako podiel dovozov z ČĽR a Vietnamu. I keď nebolo možné stanoviť, či ceny týchto dovozov znižujú ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 166, zistilo sa, že dosah týchto dovozov z ďalších tretích krajín, najmä vzhľadom na ich objemy a podiel na trhu, nemohol nijako významne prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

G.   ZÁUJEM SPOLOČENSTVA

1.   Všeobecné úvahy

(177)

V súlade s článkom 21 ods. 1 základného nariadenia sa skúmalo, či napriek záveru o dumpingu spôsobujúcom ujmu existujú presvedčivé dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru, že by nebolo v záujme Spoločenstva zachovať antidumpingové opatrenia týkajúce sa dovozov z ČĽR, alebo prijať antidumpingové opatrenia na dovozy z Vietnamu. Posudzoval sa dosah možných opatrení na všetkých účastníkov zúčastnených v konaní a tiež dôsledky neprijatia alebo zachovania opatrení. V tejto súvislosti treba tiež pripomenúť, že v predchádzajúcom prešetrovaní týkajúcom sa dovozov z ČĽR sa usúdilo, že prijatie opatrení nie je proti záujmu Spoločenstva.

(178)

Komisia zaslala dovozcom dotazníky, ale nedostala žiadne vyplnené dotazníky o začatí skúmania opatrení uplatniteľných na dovozy z ČĽR. V prípade konania týkajúceho sa Vietnamu Komisia dostala odpovede od 3 dovozcov.

2.   Záujem výrobného odvetvia Spoločenstva

(179)

Treba pripomenúť, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu, ako je stanovené v odôvodnení 150 a v ďalších odôvodneniach. Po uložení opatrení na dovozy z ČĽR sa výrobné odvetvie Spoločenstva dokázalo čiastočne zotaviť. Pokračovanie dumpingových dovozov z ČĽR v spojení s dodatočným náporom dumpingových dovozov z Vietnamu, ktoré neboli príčinou ujmy v predchádzajúcom prešetrovaní, však zabránilo výrobnému odvetviu Spoločenstva v tom, aby dosiahlo uspokojivú finančnú situáciu a plne sa zotavilo zo zhoršenej situácie.

(180)

Uloženie antidumpingových opatrení by umožnilo výrobnému odvetviu Spoločenstva zvýšiť predaj, podiel na trhu a v určitých segmentoch trhu aj ceny. Takto by sa mohlo predpokladať, že výrobné odvetvie Spoločenstva dosiahne úrovne ziskovosti, ktoré by bolo schopné dosiahnuť, ak by nedochádzalo k dumpingovým dovozom. Berúc do úvahy, že nové modely bicyklov vo veľkej miere vyvíja výrobné odvetvie Spoločenstva, malo by tiež, ak by tlak dumpingových dovozov prestal, v plnom rozsahu čerpať výhody z takého vývoja, pokiaľ ide o objem predaja a ceny. Odvetvie výroby bicyklov v Spoločenstve dokázalo, že je životaschopné a konkurencieschopné, ak prevládajú spravodlivé trhové podmienky. Preto je potrebné obnoviť podmienky účinnej hospodárskej súťaže na trhu Spoločenstva.

(181)

Bez uloženia opatrení na dovozy z ČĽR a Vietnamu dôjde však k ďalším deformáciám obchodu, ktoré by nevyhnutne viedli k zastaveniu procesu zotavovania výrobného odvetvia Spoločenstva. Napriek skutočnosti, že sa zaviedli opatrenia proti ČĽR, dovozy sa stabilne zvyšovali a dovozné ceny klesali. Berúc do úvahy výrobnú kapacitu ČĽR, vysoké objemy dovozov, ktoré existovali pred uložením pôvodných antidumpingových opatrení, podstatné zvýšenie dovozov a získanie podstatných podielov dovozov z Vietnamu na trhu, je zrejmé, že bez pokračovania opatrení na dovozy z ČĽR a uloženia opatrení na dovozy z Vietnamu by bolo veľmi ťažké, ak nie nemožné, aby sa výrobné odvetvie Spoločenstva zotavilo. Inak sa zhoršená situácia výrobného odvetvia Spoločenstva bude pravdepodobne ďalej zhoršovať, čo môže viesť k tomu, že ďalší výrobcovia Spoločenstva zanechajú činnosť alebo znížia svoju kapacitu. Ako príklady nedávneho zastavenia výroby bicyklov možno uviesť tieto spoločnosti: Kynast (Nemecko), Merkers-Rad (Nemecko), Confersil (Portugalsko) a Ceasare Rizzato (Taliansko). Je preto jasné, že antidumpingové opatrenia sú v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

3.   Záujem nespriaznených dovozcov

(182)

Nespriaznení dovozcovia nezaslali vyplnený dotazník ani pripomienky týkajúce sa dovozov z ČĽR. Čo sa týka Vietnamu, jeden z dovozcov (predstavujúci približne 14 % celkových dovozov) tvrdil, že akékoľvek dovozné clá na bicykle z Vietnamu by boli škodlivé pre zákazníkov v EÚ, pretože by mali za následok prudký pokles dovozov z Vietnamu. Ďalší dovozca tiež namietal, že dovážané bicykle sú prevažne detské bicykle, ktoré výrobcovia Spoločenstva nevyrábajú.

(183)

V prvom rade treba poznamenať, že v súvislosti s nízkou úrovňou spolupráce dovozcov nebolo možné patrične úplne zhodnotiť možné účinky prijatia alebo neprijatia opatrení. Treba tiež pripomenúť, že účelom antidumpingových opatrení nie je zabrániť dovozom, ale obnoviť spravodlivý obchod a zabezpečiť, aby sa dovozy neuskutočňovali za dumpingové ceny, ktoré spôsobujú ujmu. Keďže dovozy za primerané ceny predsa len budú môcť vstupovať na trh Spoločenstva a dovozy z tretích krajín budú tiež pokračovať, je pravdepodobné, že tradičné podnikanie dovozcov nebude podstatne ovplyvnené. Je tiež zrejmé, že výrobcovia Spoločenstva majú dostatočnú kapacitu, aby uspokojili možné zvýšenie v dopyte po bicykloch. Navyše, ako vyplýva z tabuľky v odôvodnení 166, dovozy z ostatných tretích krajín naznačujú, že tieto krajiny majú značnú kapacitu na výrobu bicyklov. Preto je vysoko nepravdepodobné, že by nastal nedostatok bicyklov. Okrem toho pri analýze dovozov z Vietnamu sa zistilo, že dovozy sa vzťahujú na všetky kategórie bicyklov, nielen na detské bicykle. Treba tiež dodať, že časť výrobcov zaradených do vzorky v skutočnosti takisto vyrába detské bicykle.

(184)

Keďže dovozy za primerané ceny predsa len budú môcť vstupovať na trh Spoločenstva, je pravdepodobné, že tradičné podnikanie dovozcov bude pokračovať dokonca aj vtedy, ak sa zachovajú antidumpingové opatrenia proti dumpingových dovozom z ČĽR a uložia sa opatrenia na dovozy z Vietnamu. Tento záver ešte viac zdôrazňuje slabá spolupráca nespriaznených dovozcov a skutočnosť, že po uložení opatrení voči ČĽR sa javí, že sa dovozcovia nestretli s mimoriadnymi ťažkosťami.

4.   Záujem maloobchodníkov

(185)

Jeden z dovozcov bicyklov z Vietnamu tiež pôsobí ako maloobchodná organizácia, ktorá podľa výročnej správy z roku 2003 pozostáva zo 720 členov. Títo členovia tvoria časť maloobchodnej siete pod záštitou dovozcu a dovozca okrem iného dodáva bicykle dovážané z Vietnamu. O týchto 720 členoch sa tvrdí, že v roku 2003 zamestnávali 4 900 ľudí. Komisia tiež dostala podpísané vyhlásenia od 1 287 maloobchodníkov (všetci nie sú členmi maloobchodnej siete), v ktorých uvádzajú, že podporujú návrhy, ktoré podal dovozca. Ako sa uvádza v odôvodnení 182, tvrdia, že ak by sa uložili opatrenia proti bicyklom z Vietnamu, došlo by k poklesu dovozov, zníženiu predaja bicyklov a následne tiež k strate pracovných miest medzi maloobchodníkmi. V tejto súvislosti treba poznamenať, že ako sa uvádza v odôvodnení 183, nie je tu žiadne riziko nedostatku bicyklov ani poklesu predaja, pretože sa môže očakávať, že maloobchodníci sú schopní v prípade potreby preorientovať svoju dodávku bicyklov na iné zdroje, ako je Vietnam.

(186)

Po uverejnení konečných zistení niektoré zainteresované strany tvrdili, že dostupnosť bicyklov za primerané ceny nie je jediným prvkom, ktorý treba zohľadniť pri hodnotení záujmu maloobchodníkov, pokiaľ ide o bicykle s pôvodom vo Vietname. Zúčastnené strany rovnako tvrdili, že nemôžu prejsť jednoducho z jednej značky na druhú z dôvodov rôznej kvality. V tejto súvislosti sa však nepredložili ďalšie dôkazy, ktoré by preukázali, že bicykle dovážané z Vietnamu sú určitého typu a kvality, ktoré sa inde nevyrábajú. Naopak, pri porovnaní vietnamských dovozov s bicyklami vyrobenými výrobcami Spoločenstva zaradenými do vzorky na účely výpočtu rozpätia cenového podhodnotenia (odôvodnenie 123) sa zistilo, že viaceré modely sa na seba výrazne podobajú. Tieto tvrdenia boli preto vyvrátené.

(187)

Komisia tiež dostala pripomienky od iného združenia maloobchodníkov zastupujúceho viac ako 6 000 maloobchodníkov, ktoré podporilo opatrenia proti dovozom z ČĽR, ale namietalo proti súčasnému konaniu týkajúcemu sa Vietnamu, pričom tvrdilo, že dovozy z Vietnamu neboli ani dumpingové, ani nespôsobovali ujmu. Ako sa uvádza v odôvodneniach 95 až 97, zistilo sa však, že dovozy bicyklov z Vietnamu sú dumpingové a spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(188)

Vzhľadom na uvedené sa zistilo, že antidumpingové opatrenia proti dovozom bicyklov z ČĽR a Vietnamu nie sú v rozpore so záujmami maloobchodníkov.

5.   Záujem dodávateľov

(189)

Jeden taliansky dodávateľ (a jeho združenie) dal o sebe vedieť počas prešetrovania. Tvrdil, že v Taliansku existuje viac ako 200 závodov, ktoré dodávajú súčiastky výrobcom bicyklov, a že ďalšia existencia dodávateľského odvetvia preto nevyhnutne závisí od pokračovania výroby bicyklov v Európe. V tejto súvislosti sa zistilo, že bez existencie opatrení sa dá očakávať, že dôjde k ďalšiemu zastaveniu prevádzok na výrobu bicyklov v Európe, čo by malo negatívne dôsledky na odvetvie výroby súčiastok v Spoločenstve a ohrozilo by zamestnanosť v dodávateľskom odvetví. Preto sa dospelo k záveru, že uloženie antidumpingových opatrení by bolo v záujme dodávateľov.

6.   Dosah na spotrebiteľov

(190)

Komisia nedostala žiadne pripomienky od spotrebiteľských združení Spoločenstva o opatreniach voči ČĽR alebo možnosti uloženia opatrení na dovozy z Vietnamu. V každom prípade treba pripomenúť, že spotrebitelia majú na výber široký sortiment vo všetkých segmentoch, dokonca aj bez bicyklov s pôvodom v ČĽR alebo vo Vietname. Výrobné odvetvie Spoločenstva významne prispieva k vyčerpávajúcemu sortimentu výrobkov v ponuke. Prešetrovanie neodhalilo žiadne problémy s dodávkami. V tejto súvislosti treba tiež poznamenať, že Komisia dostala pripomienky od toho istého združenia, ako je uvedené v odôvodnení 185. Maloobchodníci zastupovaní združením nakupujú prevažnú časť svojich bicyklov od európskych výrobcov a strácajú značnú časť svojho trhového podielu v prospech iných distribučných kanálov, najmä v prospech veľkoobchodného trhu. I keď tvrdia, že bicykle dovážané z ČĽR sa neobjavujú v maloobchodnom reťazci, nízke ceny na veľkoobchodnom trhu ovplyvňujú preferencie koncových spotrebiteľov napriek kvalitatívnym rozdielom medzi bicyklami, ktoré majú na sklade maloobchodníci, v porovnaní s veľkoobchodníkmi. Zistilo sa, že pre všetky tieto príčiny žiadne z antidumpingových opatrení proti ČĽR a Vietnamu nie je v rozpore so záujmami spotrebiteľov.

7.   Záver o záujme Spoločenstva

(191)

Pokračovanie opatrení uložených na dovozy bicyklov s pôvodom v ČĽR a uloženie opatrení na dovozy bicyklov s pôvodom vo Vietname by bolo jednoznačne v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva a v záujme dodávateľov častí bicyklov v Spoločenstve. Umožní výrobnému odvetviu Spoločenstva, aby rástlo a aby sa v plnom rozsahu zotavilo z ujmy spôsobenej dumpingovými dovozmi. Ak však nedôjde k uloženiu opatrení, je pravdepodobné, že výroba Spoločenstva bude naďalej klesať a viacero výrobcov skončí s touto činnosťou. Okrem toho to nebude mať podstatný vplyv na dovozcov a maloobchodníkov, pretože predsa len ostanú na trhu bicykle za primerané ceny. Čo sa týka spotrebiteľov, Komisia nedostala žiadne pripomienky od týchto účastníkov.

(192)

So zreteľom na uvedené sa dospelo k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody na neuloženie antidumpingových opatrení proti dovozom bicyklov s pôvodom v ČĽR a Vietname.

H.   NAVRHOVANÉ CLÁ

(193)

So zreteľom na závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s dumpingom, výslednou ujmou a záujmom Spoločenstva, by opatrenia na dovozy z Vietnamu mali byť uložené s cieľom zabrániť ďalšej ujme, ktorú by dumpingové dovozy spôsobili výrobnému odvetviu Spoločenstva. Čo sa týka dovozov z ČĽR, existujúce opatrenia, ako ich zachováva nariadenie Rady (ES) č. 1524/2000, by sa mali upraviť s cieľom zohľadniť zistenia v tomto predbežnom skúmaní. Podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia by upravené opatrenia mali byť uložené na nové obdobie piatich rokov.

(194)

Opatrenia by mali byť uložené na úrovni, ktorá by stačila na odstránenie ujmy spôsobenej týmito dovozmi, bez toho, aby sa prekročilo zistené rozpätie dumpingu. Pri výpočte úrovne cla potrebného na odstránenie účinkov škodlivého dumpingu sa vzalo do úvahy, že akékoľvek opatrenia by umožnili výrobnému odvetviu Spoločenstva pokryť jeho výrobné náklady a dosiahnuť celkovo zisk pred zdanením, ktorý by dosiahlo výrobné odvetvie tohto typu v sektore pri bežných podmienkach hospodárskej súťaže, to znamená pri absencii dumpingových dovozov, z predaja podobného výrobku v Spoločenstve. Ziskové rozpätie pred zdanením, použité na tento výpočet, predstavovalo 8 % obratu z predaja bicyklov. Je rovnaké ako pri predchádzajúcom prešetrovaní, pretože sa nezistil žiadny náznak, že by sa táto hodnota zmenila.

(195)

Niekoľkí spolupracujúci vývozcovia v ČĽR a Vietname namietali, že 8 % je veľmi vysoké percento, a odvolávali sa na percento uvedené v sťažnosti, a to 3,3 %, ako zisk, ktorý zodpovedá zdravému výrobnému odvetviu. Okrem toho sa odvolávali na predchádzajúce prešetrovanie, v ktorom sa zistilo, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo straty – 0,6 %. Bralo sa však do úvahy, že ziskovosť (3,5 %) zistená počas OP tohto prešetrovania iba naznačuje, že výrobné odvetvie Spoločenstva sa čiastočne zotavilo z minulého dumpingu a nemôže sa považovať za mieru zisku, ktorú by bolo možné dosiahnuť, ak by nedochádzalo k dumpingovým dovozom. V tejto súvislosti treba poznamenať, že napriek existencii opatrení uložených na dovozy z ČĽR sa dovozy z ČĽR za posudzované obdobie značne zvýšili, pričom došlo k obrovskému nárastu dovozov z Vietnamu za dumpingové ceny. Za týchto okolností sa úroveň zisku 8 %, ako sa použila pri predchádzajúcom prešetrovaní, považuje za primeranú, keďže sa nezistil žiadny náznak, že by sa táto hodnota mala zmeniť. Na základe toho sa pre výrobné odvetvie Spoločenstva vypočítala cena podobného produktu, ktorá nespôsobí ujmu.

(196)

Potrebné cenové zvýšenie sa potom stanovilo na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny, ako sa stanovila na výpočet miery podhodnotenia, s váženými priemernými výrobnými nákladmi výrobcov zaradených do vzorky, zvýšenými o ziskové rozpätie 8 %.

(197)

Keďže rozpätia ujmy sú vyššie ako zistené rozpätia dumpingu, antidumpingové clá by sa mali zakladať na rozpätiach dumpingu v súlade s ustanoveniami článku 7 ods. 2 základného nariadenia.

(198)

Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov vyjadrila želanie ponúknuť záväzok spolu so spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami v ČĽR. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že už tradične sa ponuka záväzku týkajúceho sa spotrebného tovaru neprijala okrem iného pre komplexnosť modelov, počet rôznych typov a rôznorodosť a pravidelnosť, s akou sa tieto aktualizujú alebo inak pozmeňujú. Z týchto dôvodov prakticky nemožno stanoviť zmysluplné minimálne dovozné ceny. Okrem toho uvedené fakty vedú prakticky k neprekonateľným ťažkostiam pri monitorovaní, a teda prijatie takého záväzku nie je vôbec vhodné. Komisia teda uznala prijatie záväzku za nevhodné pri tomto prešetrovaní a odmietla ponuku. Informovala o tom čínsku obchodnú komoru pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov.

(199)

Antidumpingové colné sadzby jednotlivých spoločností uvedené v tomto nariadení boli stanovené na základe zistení súčasného prešetrovania. Preto odrážajú situáciu zistenú počas tohto prešetrovania v súvislosti s týmito spoločnosťami. Tieto colné sadzby (na rozdiel od celoštátneho cla uplatniteľného na „všetky ostatné spoločnosti“) sa takto výhradne uplatňujú na dovozy výrobkov pochádzajúcich z príslušnej krajiny a vyrobených spoločnosťami, a teda špecifickými uvedenými právnickými osobami. Na dovezené výrobky vyrobené akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je osobitne uvedená v normatívnej časti tohto nariadenia, spolu s jej názvom a adresou, vrátane subjektov spriaznených s osobitne uvedenými spoločnosťami, sa tieto sadzby nevzťahujú a podliehajú colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(200)

Akákoľvek žiadosť o uplatnenie týchto antidumpingových colných sadzieb na jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných a predajných subjektov) by sa mala adresovať Komisii (8) spolu so všetkými príslušnými informáciami, najmä pokiaľ ide o zmeny v činnosti spoločnosti spojené s výrobou, domácim predajom a vývozom, ktoré súvisia napríklad so zmenou tohto názvu alebo zmenou výrobných a predajných subjektov. V prípade potreby sa toto nariadenie zmení a doplní aktualizáciou zoznamu spoločností, na ktoré sa vzťahujú individuálne colné sadzby.

(201)

So zreteľom na uvedené zistenia sa antidumpingové colné sadzby stanovujú takto:

Krajina

Spoločnosť

Antidumpingové clo (%)

Čínska ľudová republika

Všetky spoločnosti

48,5

Vietnam

Always Co., Ltd.

Vývozná spracovatelšká zóna Tan Thuan,

District 7,

Ho Chi Minh City, Vietnam

15,8

Všetky ostatné spoločnosti

34,5

(202)

V súlade s článkom 20 základného nariadenia boli všetky zúčastnené strany informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa zamýšľalo navrhnúť zmenu a doplnenie úrovne existujúcich opatrení v ČĽR a uložiť opatrenia na dovozy bicyklov z Vietnamu. Dostali príležitosť, aby predložili pripomienky a požiadali o vypočutie. Ich pripomienky sa prijali a v prípade potreby vzali do úvahy,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy bicyklov a ostatných ľudskou silou poháňaných dopravných prostriedkov (vrátane dodávkových trojkoliek, ale s výnimkou jednokoliek) bez motora, patriacich pod kódy KN ex 8712 00 10 (kód TARIC 8712001090), 8712 00 30 a ex 8712 00 80 (kód TARIC 8712008090), s pôvodom vo Vietname.

2.   Colná sadzba uplatniteľná na netto franko cenu na hraniciach Spoločenstva pred preclením na výrobky vyrobené týmito výrobcami, je takáto:

Krajina

Spoločnosť

Antidumpingové clo (%)

Dodatočný TARIC kód

Vietnam

Always Co., Ltd.,Tan Thuan Export processing Zone, District 7, Ho Chi Minh City, Vietnam

15,8

A667

Všetky ostatné spoločnosti

34,5

A999

3.   Pokiaľ nie je uvedené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia o clách.

Článok 2

Článok 1 ods. 1 a 2 nariadenia Rady (ES) č. 1524/2000 sa nahrádza takto:

„Článok 1

1.   Konečné antidumpingové clo sa týmto ukladá na dovozy bicyklov a ostatných ľudskou silou poháňaných dopravných prostriedkov (vrátane dodávkových trojkoliek, ale s výnimkou jednokoliek) bez motora, patriacich pod kódy KN ex 8712 00 10 (kód TARIC 8712001090), 8712 00 30 a ex 8712 00 80 (kód TARIC 8712008090), s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

2.   Sadzba konečného cla uplatniteľného na netto franko cenu na hraniciach Spoločenstva pred preclením sa stanovuje na 48,5 %.“

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 12. júla 2005

Za Radu

predseda

G. BROWN


(1)  Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 461/2004 (Ú. v. EÚ L 77, 13.3.2004, s. 12).

(2)  Ú. v. ES L 228, 9.9.1993, s. 1.

(3)  Ú. v. ES L 16, 18.1.1997, s. 55.

(4)  Ú. v. ES L 175, 14.7.2000, s. 39.

(5)  Ú. v. EÚ C 103, 29.4.2004, s. 76.

(6)  Ú. v. EÚ C 103, 29.4.2004, s. 80.

(7)  Rozhodnutie Nederlandse Mededingingsautoritet č. 1615/691 z 21. apríla 2004.

(8)  

Európska komisia

Generálne riaditeľstvo pre obchod

Riaditeľstvo B

Kancelária J-79 5/16

B-1049 Brusel.


14.7.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 183/37


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1096/2005

z 13. júla 2005,

ktorým sa určujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien určitých druhov ovocia a zeleniny

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 3223/94 z 21. decembra 1994 o uplatňovaní režimu dovozu ovocia a zeleniny (1), najmä na jeho článok 4 ods. 1,

keďže:

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 4 nariadenia (ES) č. 3223/94 sú stanovené podľa údajov uvedených v tabuľke prílohy.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 14. júla 2005.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 13. júla 2005

Za Komisiu

J. M. SILVA RODRÍGUEZ

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. ES L 337, 24.12.1994, s. 66. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1947/2002 (Ú. v. ES L 299, 1.11.2002, s. 17).


PRÍLOHA

k nariadeniu Komisie z 13. júla 2005, ktorým sa určujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien určitých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)

Kód KN

Kód tretích krajín (1)

Paušálna dovozná hodnota

0702 00 00

052

55,8

096

43,7

999

49,8

0707 00 05

052

79,7

999

79,7

0709 90 70

052

75,7

999

75,7

0805 50 10

388

64,6

528

61,4

999

63,0

0808 10 80

388

80,1

400

90,1

404

59,2

508

68,4

512

84,5

528

64,8

720

68,8

804

89,8

999

75,7

0808 20 50

388

84,9

512

46,9

528

54,4

800

31,4

804

99,5

999

63,4

0809 10 00

052

163,2

999

163,2

0809 20 95

052

263,9

400

312,0

999

288,0

0809 40 05

528

109,1

624

111,7

999

110,4


(1)  Nomenklatúra krajín podľa nariadenia Komisie (ES) č. 750/2005 (Ú. v. EÚ L 126, 19.5.2005, s. 12). Kód „999“ označuje „iné miesto pôvodu“.


14.7.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 183/39


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1097/2005

z 12. júla 2005

o stanovení jednotkových hodnôt za účelom určenia colnej hodnoty určitých tovarov podliehajúcich skaze

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992 (1), ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 (2) ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá k nariadeniu (EHS) č. 2913/92, a najmä jeho článok 173 ods. 1,

keďže:

(1)

Články 173 až 177 nariadenia (EHS) č. 2454/93 predpokladajú, že Komisia pravidelne stanoví jednotkové hodnoty pre tovary uvedené v klasifikácii obsiahnutej v prílohe č. 26 uvedeného nariadenia.

(2)

Uplatnenie pravidiel a kritérií stanovených vo vyššie uvedených článkoch na skutočnosti oznámené Komisii na základe článku 173 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 2454/93 má za následok stanovenie jednotkových hodnôt pre dotknuté tovary v rámci prílohy k tomuto nariadeniu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Jednotkové hodnoty, ktoré predpokladá článok 173 ods. 1 nariadenia (EHS) č. 2454/93, sú stanovené v tabuľke prílohy k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 15. júla 2005.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v každom členskom štáte.

V Bruseli 12. júla 2005

Za Komisiu

Günter VERHEUGEN

podpredseda


(1)  Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2700/2000 (Ú. v. ES L 311, 12.12.2000, s. 17).

(2)  Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 2286/2003 (Ú. v. EÚ L 343, 31.12.2003, s. 1).


PRÍLOHA

Kód

Opis

Hodnota jednotných cien na 100 kg

Druhy, odrody, kód KN

EUR

LTL

SEK

CYP

LVL

GBP

CZK

MTL

DKK

PLN

EEK

SIT

HUF

SKK

1.10

Nové zemiaky

0701 90 50

 

 

 

 

1.30

Cibuľa (iná ako sadzačka)

0703 10 19

31,92

18,31

965,38

237,92

499,37

7 909,27

110,20

22,21

13,70

129,98

7 643,10

1 242,82

300,95

21,90

 

 

 

 

1.40

Cesnak

0703 20 00

138,03

79,17

4 175,09

1 028,95

2 159,68

34 206,25

476,59

96,05

59,26

562,14

33 055,09

5 374,97

1 301,55

94,73

 

 

 

 

1.50

Pór

ex 0703 90 00

62,17

35,66

1 880,52

463,45

972,75

15 406,97

214,66

43,26

26,69

253,19

14 888,47

2 420,96

586,24

42,67

 

 

 

 

1.60

Kel

0704 10 00

1.80

Kapusta biela a kapusta červená

0704 90 10

53,56

30,72

1 620,08

399,27

838,03

13 273,24

184,93

37,27

22,99

218,13

12 826,55

2 085,68

505,05

36,76

 

 

 

 

1.90

Brokolica (Brassica oleracea L. convar. botrytis (L.) Alef. var. italica Plenck)

ex 0704 90 90

 

 

 

 

1.100

Čínska kapusta

ex 0704 90 90

104,01

59,66

3 146,09

775,35

1 627,40

25 775,76

359,13

72,38

44,65

423,59

24 908,31

4 050,25

980,77

71,38

 

 

 

 

1.110

Hlávkový šalát

0705 11 00

1.130

Mrkva

ex 0706 10 00

30,30

17,38

916,51

225,87

474,09

7 508,95

104,62

21,09

13,01

123,40

7 256,24

1 179,91

285,72

20,79

 

 

 

 

1.140

Reďkovka

ex 0706 90 90

52,35

30,03

1 583,48

390,25

819,10

12 973,38

180,75

36,43

22,47

213,20

12 536,78

2 038,56

493,64

35,93

 

 

 

 

1.160

Hrach (Pisum sativum)

0708 10 00

488,15

280,01

14 765,69

3 639,00

7 637,96

120 974,42

1 685,50

339,71

209,56

1 988,06

116 903,22

19 009,22

4 603,10

335,02

 

 

 

 

1.170

Fazuľa:

 

 

 

 

 

 

1.170.1

Fazuľa (Vigna spp., Phaseolus spp.)

ex 0708 20 00

115,56

66,28

3 495,37

861,43

1 808,08

28 637,39

399,00

80,42

49,61

470,62

27 673,64

4 499,91

1 089,66

79,31

 

 

 

 

1.170.2

Fazuľa (Phaseolus spp., vulgaris var. Compressus Savi)

ex 0708 20 00

151,09

86,67

4 570,17

1 126,32

2 364,04

37 443,12

521,68

105,14

64,86

615,33

36 183,03

5 883,60

1 424,72

103,69

 

 

 

 

1.180

Bôby

ex 0708 90 00

1.190

Artičoky

0709 10 00

1.200

Asperges

 

 

 

 

 

 

1.200.1

zelená

ex 0709 20 00

432,80

248,25

13 091,26

3 226,33

6 771,81

107 255,88

1 494,36

301,18

185,80

1 762,61

103 646,35

16 853,57

4 081,11

297,03

 

 

 

 

1.200.2

ostatná

ex 0709 20 00

409,70

235,00

12 392,59

3 054,15

6 410,40

101 531,73

1 414,61

285,11

175,88

1 668,54

98 114,84

15 954,11

3 863,30

281,18

 

 

 

 

1.210

Baklažán (ľuľok)

0709 30 00

97,81

56,10

2 958,42

729,10

1 530,32

24 238,16

337,70

68,06

41,99

398,32

23 422,46

3 808,64

922,27

67,12

 

 

 

 

1.220

Zeler rebrový (Apium graveolens L., var. dulce (Mill.) Pers.)

ex 0709 40 00

138,52

79,46

4 189,95

1 032,61

2 167,37

34 328,03

478,28

96,40

59,47

564,14

33 172,77

5 394,11

1 306,19

95,07

 

 

 

 

1.230

Kuriatka

0709 59 10

404,81

232,20

12 244,69

3 017,70

6 333,90

100 320,01

1 397,73

281,71

173,78

1 648,63

96 943,90

15 763,71

3 817,20

277,82

 

 

 

 

1.240

Sladká paprika

0709 60 10

118,66

68,06

3 589,22

884,56

1 856,62

29 406,25

409,71

82,58

50,94

483,25

28 416,62

4 620,73

1 118,91

81,44

 

 

 

 

1.250

Fenikel

0709 90 50

1.270

Sladké zemiaky, celé, čerstvé (určené na ľudskú konzumáciu)

0714 20 10

116,82

67,01

3 533,57

870,85

1 827,84

28 950,33

403,36

81,30

50,15

475,76

27 976,05

4 549,09

1 101,57

80,17

 

 

 

 

2.10

Jedlé gaštany (Castanea ssp.), čerstvé

ex 0802 40 00

2.30

Ananás, čerstvý

ex 0804 30 00

61,66

35,37

1 865,01

459,63

964,73

15 279,91

212,89

42,91

26,47

251,11

14 765,69

2 401,00

581,40

42,32

 

 

 

 

2.40

Avokádo, čerstvé

ex 0804 40 00

118,53

67,99

3 585,19

883,57

1 854,54

29 373,24

409,25

82,48

50,88

482,71

28 384,73

4 615,54

1 117,66

81,34

 

 

 

 

2.50

Guajavy a mangá, čerstvé

ex 0804 50

2.60

Sladké pomaranče, čerstvé:

 

 

 

 

 

 

2.60.1

Krvavé a polokrvavé

ex 0805 10 20

55,08

31,59

1 666,06

410,60

861,81

13 649,93

190,18

38,33

23,65

224,32

13 190,56

2 144,87

519,38

37,80

 

 

 

 

2.60.2

Druhy Navels, Navelines, Navelates, Salustianas, Vernas, Valencia lates, Maltese, Shamoutis, Ovalis, Trovita and Hamlins

ex 0805 10 20

48,83

28,01

1 477,10

364,03

764,07

12 101,79

168,61

33,98

22,96

198,88

11 694,53

1 901,61

460,48

33,51

 

 

 

 

2.60.3

Ostatné

ex 0805 10 20

45,29

25,98

1 369,93

337,62

708,63

11 223,77

156,38

31,52

19,44

184,45

10 846,05

1 763,64

427,07

31,08

 

 

 

 

2.70

Mandarinky (vrátane druhov tangerines and satsumas), čerstvé; klementínky, wilkingy a podobné citrusové hybridy, čerstvé:

 

 

 

 

 

 

2.70.1

Klementinky

ex 0805 20 10

56,00

32,12

1 694,00

417,49

876,27

13 878,86

193,37

38,97

24,04

228,08

13 411,79

2 180,84

528,09

38,44

 

 

 

 

2.70.2

Monreales a satsumas

ex 0805 20 30

52,69

30,22

1 593,73

392,77

824,40

13 057,36

181,92

36,67

22,62

214,58

12 617,94

2 051,76

496,84

36,16

 

 

 

 

2.70.3

Mandarínky a wilkingy

ex 0805 20 50

39,17

22,47

1 184,88

292,01

612,91

9 707,63

135,25

27,26

16,82

159,53

9 380,93

1 525,40

369,38

26,88

 

 

 

 

2.70.4

Tangerines a ostatné

ex 0805 20 70

ex 0805 20 90

47,40

27,19

1 433,82

353,37

741,68

11 747,24

163,67

32,99

20,35

193,05

11 351,90

1 845,89

446,98

32,53

 

 

 

 

2.85

Limety (Citrus aurantifolia, Citrus latifolia), čerstvé

0805 50 90

155,80

89,37

4 712,77

1 161,46

2 437,81

38 611,40

537,96

108,42

66,89

634,53

37 311,99

6 067,17

1 469,17

106,93

 

 

 

 

2.90

Grapefruity, čerstvé:

 

 

 

 

 

 

2.90.1

biele

ex 0805 40 00

62,25

35,71

1 883,03

464,07

974,05

15 427,51

214,95

43,32

26,73

253,53

14 908,32

2 424,19

587,02

42,72

 

 

 

 

2.90.2

ružové

ex 0805 40 00

64,70

37,11

1 956,92

482,28

1 012,27

16 032,96

223,38

45,02

27,77

263,48

15 493,40

2 519,33

610,06

44,40

 

 

 

 

2.100

Stolové hrozno

0806 10 10

153,80

88,22

4 652,08

1 146,50

2 406,42

38 114,25

531,03

107,03

66,03

626,36

36 831,57

5 989,05

1 450,25

105,55

 

 

 

 

2.110

Vodové melóny

0807 11 00

38,37

22,01

1 160,62

286,03

600,36

9 508,85

132,48

26,70

16,47

156,27

9 188,85

1 494,17

361,81

26,33

 

 

 

 

2.120

Melóny (iné ako vodové melóny):

 

 

 

 

 

 

2.120.1

Druhy Amarillo, Cuper, Honey Dew (vrátane Cantalene), Onteniente, Piel de Sapo (vrátane Verde Liso), Rochet, Tendral, Futuro

ex 0807 19 00

62,97

36,12

1 904,72

469,42

985,27

15 605,23

217,42

43,82

27,03

256,45

15 080,06

2 452,11

593,78

43,22

 

 

 

 

2.120.2

Ostatné

ex 0807 19 00

63,89

36,65

1 932,54

476,27

999,66

15 833,22

220,60

44,46

27,43

260,20

15 300,38

2 487,94

602,46

43,85

 

 

 

 

2.140

Hrušky

 

 

 

 

 

 

2.140.1

Hrušky – Nashi (Pyrus pyrifolia),

Hrušky – Ya (Pyrus bretscheideri)

ex 0808 20 50

 

 

 

 

2.140.2

Ostatné

ex 0808 20 50

 

 

 

 

2.150

Marhule

0809 10 00

 

 

 

 

2.160

Čerešne

0809 20 95

0809 20 05

 

 

 

 

2.170

Broskyne

0809 30 90

 

 

 

 

2.180

Nektarinky

ex 0809 30 10

 

 

 

 

2.190

Slivky

0809 40 05

 

 

 

 

2.200

Jahody

0810 10 00

281,43

161,43

8 512,69

2 097,95

4 403,42

69 743,98

971,72

195,85

120,82

1 146,15

67 396,86

10 959,17

2 653,77

193,15

 

 

 

 

2.205

Maliny

0810 20 10

304,95

174,92

9 224,13

2 273,28

4 771,43

75 572,71

1 052,93

212,21

130,92

1 241,94

73 029,43

11 875,06

2 875,56

209,29

 

 

 

 

2.210

Plody druhu Vaccinium myrtillus

0810 40 30

1 455,44

834,84

44 024,15

10 849,72

22 772,69

360 687,14

5 025,34

1 012,84

624,82

5 927,42

348 548,77

56 676,29

13 724,22

998,87

 

 

 

 

2.220

Kiwi (Actinidia chinensis Planch.)

0810 50 00

124,67

71,51

3 771,05

929,37

1 950,68

30 895,97

430,46

86,76

53,52

507,74

29 856,21

4 854,81

1 175,60

85,56

 

 

 

 

2.230

Granátové jablká

ex 0810 90 95

106,91

61,32

3 233,81

796,97

1 672,78

26 494,44

369,14

74,40

45,90

435,40

25 602,81

4 163,18

1 008,12

73,37

 

 

 

 

2.240

Kaki (vrátane tzv.Sharon fruit)

ex 0810 90 95

151,52

86,91

4 583,28

1 129,55

2 370,83

37 550,53

523,18

105,45

65,05

617,09

36 286,82

5 900,47

1 428,81

103,99

 

 

 

 

2.250

Liči

ex 0810 90


14.7.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 183/45


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1098/2005

z 13. júla 2005,

ktorým sa stanovujú sadzby náhrad uplatniteľné na vajcia a vaječné žĺtky vyvážané vo forme tovaru, na ktorý sa nevzťahuje príloha I k zmluve

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 2771/75 z 29. októbra 1975 o spoločnej organizácii trhu s vajcami (1), najmä na jeho článok 8 ods. 3,

keďže:

(1)

Článok 8 ods. 1 nariadenia (EHS) č. 2771/75 stanovuje, že rozdiely medzi cenami v medzinárodnom obchode pre výrobky uvedené v článku 1 ods. 1 uvedeného nariadenia a cenami v rámci Spoločenstva sa môžu uhradiť vývoznou náhradou, ak sú tieto výrobky vyvážané vo forme tovarov vymenovaných v prílohe uvedeného nariadenia.

(2)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1043/2005 z 30. júna 2005, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 3448/93, pokiaľ ide o systém udeľovania vývozných náhrad pre určité poľnohospodárske výrobky vyvážané vo forme tovarov, na ktoré sa nevzťahuje príloha I k zmluve, a kritériá pre stanovenie čiastky týchto náhrad (2), určuje výrobky, na ktoré by mala byť stanovená sadzba náhrady uplatňovaná v prípade vývozu týchto výrobkov vo forme tovarov uvedených v prílohe I nariadenia (EHS) č. 2771/75.

(3)

V súlade s článkom 14 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1043/2005 by sa mala sadzba náhrady na 100 kg každého príslušného základného výrobku stanoviť na rovnaké obdobie ako to, pre ktoré sú náhrady stanovené pre rovnaké výrobky vyvážané nespracované.

(4)

Článok 11 dohody o poľnohospodárstve uzavretej počas Uruguajského kola stanovuje, že vývozná náhrada pre výrobok obsiahnutý v tovare nemôže prevýšiť náhradu uplatniteľnú na tento výrobok v prípade, že je vyvážaný bez ďalšieho spracovania.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre hydinové mäso a vajcia,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Sadzby náhrad uplatniteľné na základné výrobky uvedené v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 1043/2005 a v článku 1 ods. 1 nariadenia (EHS) č. 2771/75, vyvážané vo forme tovarov uvedených v prílohe I k nariadeniu (EHS) č. 2771/75, sa stanovujú tak, ako je uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 14. júla 2005.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 13. júla 2005

Za Komisiu

Günter VERHEUGEN

podpredseda


(1)  Ú. v. ES L 282, 1.11.1975, s. 49. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 806/2003 (Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2003, s. 1).

(2)  Ú. v. ES L 172, 5.7.2005, s. 24.


PRÍLOHA

Sadzba náhrad uplatniteľná od 14. júla 2005 pre vajcia a vaječné žĺtky vyvážané vo forme tovarov, na ktoré sa nevzťahuje príloha I k zmluve

(EUR/100 kg)

Kód KN

Popis

Miesto určenia (1)

Sadzba náhrad

0407 00

Vtáčie vajcia v škrupinách, čerstvé, konzervované alebo varené:

 

 

– Z hydiny:

 

 

0407 00 30

– – Ostatné:

 

 

a)

Na vývoz albumínu patriaceho pod kódy KN 3502 11 90 a 3502 19 90

02

12,00

03

20,00

04

6,00

b)

Na vývoz iných tovarov

01

6,00

0408

Vtáčie vajcia bez škrupín a vaječné žĺtky čerstvé, sušené, varené vo vode alebo v pare, tvarované, mrazené alebo inak konzervované, tiež s prídavkom cukru alebo iných sladidiel:

 

 

– Vaječné žĺtky:

 

 

0408 11

– – Sušené:

 

 

ex 0408 11 80

– – – Vhodné na ľudskú konzumáciu:

 

 

nesladené

01

40,00

0408 19

– – Ostatné:

 

 

– – – Vhodné na ľudskú konzumáciu:

 

 

ex 0408 19 81

– – – – Tekuté:

 

 

nesladené

01

20,00

ex 0408 19 89

– – – – Mrazené:

 

 

nesladené

01

20,00

– Ostatné:

 

 

0408 91

– – Sušené:

 

 

ex 0408 91 80

– – – Vhodné na ľudskú konzumáciu:

 

 

nesladené

01

75,00

0408 99

– – Ostatné:

 

 

ex 0408 99 80

– – – Vhodné na ľudskú konzumáciu:

 

 

nesladené

01

19,00


(1)  Miesta určenia sú tieto:

01

tretie krajiny okrem Bulharska od 1. októbra 2004. Pre Švajčiarsko a Lichtenštajnsko sa tieto sadzby neuplatňujú na tovar uvedený v tabuľkách I a II k protokolu č. 2 k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou z 22. júla 1972, ktorý sa vyviezol s účinnosťou od 1. februára 2005;

02

Kuvajt, Bahrajn, Omán, Katar, Spojené arabské emiráty, Jemen, Turecko, Hongkong špeciálny administratívny región a Rusko;

03

Južná Kórea, Japonsko, Malajzia, Thajsko, Taiwan a Filipíny;

04

všetky miesta určenia okrem Švajčiarska a tých, ktoré sú uvedené v 02 a 03.


14.7.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 183/47


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1099/2005

z 13. júla 2005,

ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 808/2004 o štatistikách Spoločenstva o informačnej spoločnosti

(Text s významom pre EHP)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 808/2004 o štatistikách Spoločenstva o informačnej spoločnosti (1), a najmä na jeho článok 8,

keďže:

(1)

Nariadenie (ES) č. 808/2004 vytvorilo spoločný rámec pre systematickú tvorbu štatistiky Spoločenstva o informačnej spoločnosti.

(2)

Podľa článku 8 ods. 1 nariadenia (ES) č. 808/2004 sú na určenie údajov, ktoré sa majú poskytovať na tvorbu štatistiky definovanej v článkoch 3 a 4 tohto nariadenia a na stanovenie lehôt na ich prenos potrebné vykonávacie opatrenia.

(3)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre štatistické programy, zriadeného rozhodnutím Rady 89/382/EHS, Euratom (2),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Údaje, ktoré sa majú poskytovať na tvorbu štatistiky Spoločenstva o informačnej spoločnosti, definovanej v článku 3 ods. 2 a článku 4 nariadenia (ES) č. 808/2004, sú stanovené v prílohách I a II k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 13. júla 2005

Za Komisiu

Joaquín ALMUNIA

člen Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 49.

(2)  Ú. v. ES L 181, 28.6.1989, s. 47.


PRÍLOHA I

Modul 1: Podniky a informačná spoločnosť

1.   TÉMY A UKAZOVATELE

a)   K témam vybraným zo zoznamu v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 808/2004, ktoré sa majú sledovať v referenčnom roku 2006, patria:

systémy IKT a ich využitie v podnikoch

používanie internetu a iných elektronických sietí v podnikoch

procesy elektronického obchodovania a podnikania

bezpečnosť IKT.

b.1.   Nasledujúce ukazovatele sa sledujú len v podnikoch, ktoré nepatria do kategórie J OKEČ Rev. 1.1:

Systémy IKT a ich využitie v podnikoch

Ukazovatele, ktoré sa sledujú vo všetkých podnikoch:

používanie počítačov.

Ukazovatele, ktoré sa sledujú v podnikoch, ktoré používajú počítače:

podiel osôb v percentách z celkového počtu zamestnancov, ktoré používali počítač aspoň raz za týždeň

počet osôb, ktoré počas svojho pracovného času (pol dňa v týždni alebo viac) pravidelne pracovali mimo svojho pracoviska a vstupovali do podnikového IT systému prostredníctvom elektronickej siete (práca na diaľku)

problémy pri získavaní zamestnancov so znalosťami v oblasti IKT v roku 2005

existencia bezdrôtovej siete LAN

existencia káblovej siete LAN

existencia intranetu

existencia extranetu

existencia IT systémov určených na spracovanie objednávok (zasielanie alebo prijímanie)

rozsah, v akom za posledných päť rokov klasickú poštu nahradili elektronické komunikačné prostriedky (vôbec, v malom rozsahu, vo veľkom rozsahu alebo úplne, nehodí sa).

Ukazovatele, ktoré sa sledujú v podnikoch, ktoré využívajú prácu na diaľku:

práca na diaľku podľa typu: práca doma

práca na diaľku podľa typu: u zákazníkov, prípadne v priestoroch externých obchodných partnerov

práca na diaľku podľa typu: geograficky rozptýlené pracoviská toho istého podniku alebo tej istej skupiny podnikov

práca na diaľku podľa typu: pri služobných cestách.

Ukazovatele, ktoré sa sledujú v podnikoch, ktoré mali v roku 2005 problémy so získavaním zamestnancov so znalosťami v oblasti IKT:

užívateľské znalosti v oblasti IKT v roku 2005 chýbali alebo presne nezodpovedali požiadavkám

špecializované znalosti v oblasti IKT v roku 2005 chýbali alebo presne nezodpovedali požiadavkám

vysoké náklady na odborníkov v oblasti IKT v roku 2005.

Ukazovatele, ktoré sa sledujú v podnikoch, ktoré majú IT systém na spracovanie objednávok (zasielanie alebo prijímanie):

IT systém na spracovanie objednávok prepojený na vnútropodnikový systém dopĺňania zásob

IT systém na spracovanie objednávok prepojený na fakturačné a platobné systémy

IT systém na spracovanie objednávok prepojený na systém riadenia výroby, logistiky alebo služieb

IT systém na spracovanie objednávok prepojený na obchodné systémy dodávateľov

IT systém na spracovanie objednávok prepojený na obchodné systémy odberateľov (zákazníkov).

Používanie internetu a iných elektronických sietí v podnikoch

Ukazovatele, ktoré sa sledujú v podnikoch, ktoré používajú počítače:

prístup na internet.

Ukazovatele, ktoré sa sledujú v podnikoch, ktoré majú prístup na internet:

podiel osôb v percentách z celkového počtu zamestnancov používajúcich počítače, ktorí sa aspoň raz za týždeň pripojili na internetovú sieť

pripojenie na internet: klasický modem

pripojenie na internet: ISDN

pripojenie na internet: DSL

pripojenie na internet: iné pevné internetové pripojenie

pripojenie na internet: mobilné pripojenie

maximálna rýchlosť sťahovania pri internetovom pripojení (menej než 144 Kb/s, 144 Kb/s a viac a menej než 2 Mb/s, 2 Mb/s alebo viac)

používanie internetu na bankové a finančné služby

používanie internetu na vzdelávanie a odbornú prípravu

používanie internetu na monitorovanie trhu

používanie internetu na získanie digitálnych produktov

používanie internetu na získanie popredajných služieb

používanie internetu na komunikáciu s orgánmi verejnej správy v roku 2005

existencia vlastnej internetovej stránky.

Ukazovatele, ktoré sa sledujú v podnikoch, ktoré v roku 2005 komunikovali s orgánmi verejnej správy cez internet:

používanie internetu v roku 2005 na získavanie informácií z webových stránok orgánov verejnej správy

používanie internetu v roku 2005 na získavanie formulárov z webových stránok orgánov verejnej správy

používanie internetu v roku 2005 na vrátenie vyplnených formulárov orgánom verejnej správy

používanie internetu v roku 2005 na predloženie návrhu do elektronického systému verejného obstarávania.

Ukazovatele, ktoré sa sledujú v podnikoch, ktoré majú internetovú stránku:

internetová stránka na obchodovanie s výrobkami podniku

internetová stránka na prístup ku katalógom výrobkov a cenníkom

internetová stránka na poskytovanie popredajných služieb.

Procesy elektronického obchodovania a podnikania

Ukazovatele, ktoré sa sledujú v podnikoch, ktoré majú prístup na internet:

podnik objednával cez internet

podnik prijímal objednávky cez internet.

Ukazovatele, ktoré sa sledujú v podnikoch, ktoré objednávali cez internet:

podiel z celkového objemu nákupu cez internet v percentuálnych skupinách ( [0;1[ , [1;5[ , [5;10[ , [10;25[ , [25;100] ).

Ukazovatele, ktoré sa sledujú v podnikoch, ktoré prijali objednávky cez internet:

percento príjmov z celkových tržieb, ktoré boli výsledkom objednávok cez internet

predaj cez internet podľa typu zákazníka: B2B a B2G

predaj cez internet podľa typu zákazníka: B2C

predaj cez internet podľa miesta určenia: SR

predaj cez internet podľa miesta určenia: iné krajiny EÚ

predaj cez internet podľa miesta určenia: iné krajiny

predaj výrobkov iným podnikom B2B cez špecializované internetové obchodné miesta.

Ukazovatele, ktoré sa sledujú v podnikoch, ktoré používajú počítače:

podnik objednával cez iné siete (nie internet)

podnik dostal objednávky cez iné siete (nie internet).

Ukazovatele, ktoré sa sledujú v podnikoch, ktoré objednávali cez iné siete (nie internet):

podiel z celkového objemu nákupu cez iné siete (nie internet) v percentuálnych skupinách ( [0;1[ , [1;25[ , [25;50[ , [50;75[ , [75;100] ).

Ukazovatele, ktoré sa sledujú v podnikoch, ktoré prijali objednávky cez iné siete (nie internet):

percento príjmov z celkových tržieb, ktoré boli výsledkom objednávok cez iné siete (nie internet).

Bezpečnosť IKT

Ukazovatele, ktoré sa sledujú v podnikoch, ktoré majú prístup na internet:

využívanie bezpečnostných opatrení: antivírusové programy alebo ochranný softvér

využívanie bezpečnostných opatrení: firewally

využívanie bezpečnostných opatrení: bezpečnostné servery

využívanie bezpečnostných opatrení: bezpečnostné zálohovanie údajov mimo podniku

využívanie bezpečnostných opatrení: elektronický digitálny podpis ako mechanizmus na identifikáciu zákazníka

využívanie bezpečnostných opatrení: iné mechanizmy identifikácie (napr. PIN kód)

využívanie bezpečnostných opatrení: šifrovanie dôverných údajov

problémy s bezpečnosťou IKT v roku 2005, ktoré mali za následok stratu informácií alebo pracovného času.

b.2.   V podnikoch v odvetví peňažníctva v kategórii J v triedach 65.12, 65.22, 66.01 a 66.03 OKEČ Rev. 1.1 sa sledujú tieto ukazovatele:

Systémy IKT a ich využitie v podnikoch

Ukazovatele, ktoré sa sledujú vo všetkých podnikoch:

podiel osôb v percentách z celkového počtu zamestnancov, ktoré používali počítač aspoň raz za týždeň

počet osôb, ktoré počas svojho pracovného času (pol dňa v týždni alebo viac) pravidelne pracovali mimo svojho pracoviska a vstupovali do podnikového IT systému prostredníctvom elektronickej siete (práca na diaľku)

problémy pri získavaní zamestnancov so znalosťami v oblasti IKT v roku 2005

existencia bezdrôtovej siete LAN

existencia káblovej siete LAN

existencia intranetu

existencia extranetu

existencia IT systémov na prijímanie objednávok

rozsah, v akom za posledných päť rokov klasickú poštu nahradili elektronické komunikačné prostriedky (vôbec, v malom rozsahu, vo veľkom rozsahu alebo úplne, nehodí sa).

Ukazovatele, ktoré sa sledujú v podnikoch, ktoré využívajú prácu na diaľku:

práca na diaľku podľa typu: práca doma

práca na diaľku podľa typu: u zákazníkov, prípadne v priestoroch externých obchodných partnerov

práca na diaľku podľa typu: geograficky rozptýlené pracoviská toho istého podniku alebo tej istej skupiny podnikov

práca na diaľku podľa typu: pri služobných cestách.

Ukazovatele, ktoré sa sledujú v podnikoch, ktoré mali v roku 2005 problémy so získavaním zamestnancov so znalosťami v oblasti IKT:

užívateľské znalosti v oblasti IKT v roku 2005 chýbali alebo presne nezodpovedali požiadavkám

špecializované znalosti v oblasti IKT v roku 2005 chýbali alebo presne nezodpovedali požiadavkám

vysoké náklady na odborníkov v oblasti IKT v roku 2005.

Ukazovatele, ktoré sa sledujú v podnikoch, ktoré majú IT systém na prijímanie objednávok:

IT systém na spracovanie objednávok prepojený na vnútorný systém podniku alebo skupiny podnikov

IT systém na spracovanie objednávok prepojený na obchodné systémy odberateľov (zákazníkov).

Použitie internetu v podnikoch

Ukazovatele, ktoré sa sledujú vo všetkých podnikoch:

prístup na internet.

Ukazovatele, ktoré sa sledujú v podnikoch, ktoré majú prístup na internet:

podiel osôb v percentách z celkového počtu zamestnancov používajúcich počítače, ktorí sa aspoň raz za týždeň pripojili na internetovú sieť

pripojenie na internet: klasický modem

pripojenie na internet: ISDN

pripojenie na internet: DSL

pripojenie na internet: iné pevné internetové pripojenie

pripojenie na internet: mobilné pripojenie

maximálna rýchlosť sťahovania pri internetovom pripojení (menej než 144 Kb/s, 144 Kb/s a viac a menej než 2 Mb/s, 2 Mb/s alebo viac)

používanie internetu na vzdelávanie a odbornú prípravu

používanie internetu na komunikáciu s orgánmi verejnej správy v roku 2005

existencia vlastnej internetovej stránky.

Ukazovatele, ktoré sa sledujú v podnikoch, ktoré v roku 2005 komunikovali s orgánmi verejnej správy cez internet:

používanie internetu v roku 2005 na získavanie informácií z internetových stránok orgánov verejnej správy

používanie internetu v roku 2005 na získavanie formulárov z internetových stránok orgánov verejnej správy

používanie internetu v roku 2005 na vrátenie vyplnených formulárov orgánom verejnej správy

používanie internetu v roku 2005 na predloženie návrhu do elektronického systému verejného obstarávania.

Ukazovatele, ktoré sa sledujú v podnikoch, ktoré majú internetovú stránku (nepovinné):

internetová stránka na predaj produktov/služieb, ktoré podnik ponúka (nepovinné).

Procesy elektronického obchodovania a podnikania

Ukazovatele, ktoré sa sledujú v podnikoch, ktoré majú prístup na internet:

poskytovanie online finančných služieb zákazníkom cez internet.

Ukazovatele, ktoré sa sledujú v podnikoch, ktoré poskytovali online finančné služby cez internet:

poskytovanie platobných služieb

poskytovanie sporiteľných vkladov

poskytovanie pôžičiek

poskytovanie investičných služieb

poskytovanie životného poistenia

poskytovanie neživotného poistenia

podnik dostal cez internet objednávky na platobné služby

podnik dostal cez internet objednávky na sporiteľné vklady

podnik dostal cez internet objednávky na pôžičky

podnik dostal cez internet objednávky na investičné služby

podnik dostal cez internet objednávky na životné poistenie

podnik dostal cez internet objednávky na neživotné poistenie

internetový elektronický predaj finančných služieb súkromným zákazníkom podľa miesta určenia: SR

internetový elektronický predaj finančných služieb súkromným osobám podľa miesta určenia: iné krajiny EÚ

internetový elektronický predaj finančných služieb súkromným osobám podľa miesta: iné krajiny.

Ukazovatele, ktoré sa sledujú v podnikoch, ktoré poskytujú bankové služby cez internet:

podiel z celkového počtu majiteľov účtov/vkladov, ktorí zaslali objednávku cez internet, v percentuálnych skupinách ( [0;1[ , [1;5[ , [5;10[ , [10;25[ , [25;50[ , [50;100] )

podiel z celkového počtu majiteľov súkromných účtov/vkladov, ktorí zaslali objednávku cez internet, v percentuálnych skupinách ( [0;1[ , [1;5[ , [5;10[ , [10;25[ , [25;50[ , [50;100] )

podiel z celkového počtu majiteľov firemných účtov/vkladov, ktorí zaslali objednávku cez internet, v percentuálnych skupinách ( [0;1[ , [1;5[ , [5;10[ , [10;25[ , [25;50[ , [50;100] )

podiel z hodnoty platobných príkazov cez internet (nepovinné) v percentuálnych skupinách ( [0;1[ , [1;5[ , [5;10[ , [10;25[ , [25;50[ , [50;100] )

podiel z hodnoty príjmov z objednávok cez internet (nepovinné) v percentuálnych skupinách ( [0;1[ , [1;5[ , [5;10[ , [10;25[ , [25;50[ , [50;100] ).

Ukazovatele, ktoré sa sledujú v podnikoch, ktoré poskytujú poistenie cez internet:

podiel poistiek, ktoré si objednali súkromní zákazníci cez internet, v percentuálnych skupinách ( [0;1[ , [1;5[ , [5;10[ , [10;25[ , [25;50[ , [50;100] )

podiel poistiek, ktoré si objednali firmy cez internet, v percentuálnych skupinách ( [0;1[ , [1;5[ , [5;10[ , [10;25[ , [25;50[ , [50;100] )

podiel hodnoty predpísaného hrubého poistného z poistiek súkromných osôb a firiem, ktoré boli objednané cez internetové stránky, v percentuálnych skupinách ( [0;1[ , [1;5[ , [5;10[ , [10;25[ , [25;50[ , [50;100] ).

Ukazovatele, ktoré sa sledujú vo všetkých podnikoch (nepovinné):

objednávky prijaté cez iné siete ako internet (nepovinné).

Ukazovatele, ktoré sa sledujú v podnikoch, ktoré prijímali objednávky od zákazníkov cez iné siete ako internet (nepovinné):

používanie sietí na prijímanie dávkových platobných príkazov z počítačových aplikácií firemných zákazníkov (nepovinné)

používanie siete bankomatov (napr. ATM) v samoobslužných priestoroch na prijímanie platobných príkazov a/alebo siete pre platobné príkazy z kreditných kariet súkromných zákazníkov/jednotlivcov (nepovinné)

používanie siete na prijímanie objednávok z počítačových systémov obchodných zástupcov prepojených na počítačový systém podniku (nepovinné)

iné použitie elektronických sietí, iných ako internet (nepovinné).

Bezpečnosť IKT

Ukazovatele, ktoré sa sledujú v podnikoch, ktoré majú prístup na internet:

využívanie bezpečnostných opatrení: antivírusové programy alebo ochranný softvér

využívanie bezpečnostných opatrení: firewally

využívanie bezpečnostných opatrení: bezpečnostné servery

využívanie bezpečnostných opatrení: bezpečnostné zálohovanie údajov mimo podniku

využívanie bezpečnostných opatrení: elektronický digitálny podpis ako mechanizmus na identifikáciu zákazníka

využívanie bezpečnostných opatrení: iné mechanizmy identifikácie (napr. PIN kód)

využívanie bezpečnostných opatrení: šifrovanie dôverných údajov

problémy s bezpečnosťou IKT v roku 2005, ktoré mali za následok stratu informácií alebo pracovného času.

2.   POKRYTIE

Ukazovatele uvedené v časti 1b) tejto prílohy sa sledujú v podnikoch zaradených do týchto odvetví ekonomickej činnosti a veľkostí podnikov:

a)   odvetvie ekonomickej činnosti: podniky zaradené do týchto kategórií OKEČ – Rev. 1.1:

OKEČ

Opis

Kategória D

„Priemyselná výroba“

Kategória F

„Stavebníctvo“

Kategória G

„Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru“

Skupiny 55.1 a 55.2

„Hotely“ a „Kempingy a iné krátkodobé ubytovanie“

Kategória I

„Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie“

Trieda 65.12

„Ostatné peňažné sprostredkovanie“

Trieda 65.22

„Ostatné poskytovanie úverov“

Trieda 66.01

„Životné poistenie“

Trieda 66.03

„Neživotné poistenie“

Kategória K

„Nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti“

Skupiny 92.1 a 92.2

„Tvorba a distribúcia filmov a videozáznamov“ a „Činnosti rozhlasu a televízie“

b)   veľkosť podniku: podniky s 10 a viac zamestnancami;

c)   geografické pokrytie: podniky, ktoré sa nachádzajú v ktorejkoľvek časti územia členského štátu.

3.   REFERENČNÉ OBDOBIA

Pre premenné v časti Procesy elektronického obchodovania a podnikania a tam, kde je to uvedené, je referenčným obdobím rok 2005. Pre ostatné údaje je referenčným obdobím január 2006.

4.   ČLENENIE

Témy a ukazovatele uvedené v časti 1b) tejto prílohy sa poskytujú oddelene v tomto členení:

a)   členenie podľa odvetvia ekonomickej činnosti: podľa týchto agregátov OKEČ Rev. 1.1:

Agregáty OKEČ

 

DA + DB + DC + DD + DE

 

DF + DG + DH

 

DI + DJ

 

DK + DL + DM + DN

 

45

 

50

 

51

 

52

 

55.1 + 55.2

 

60 + 61 + 62 + 63

 

64

 

65.12 + 65.22

 

66.01 + 66.03

 

72

 

70 + 71 + 73 + 74

 

92.1 + 92.2

b)   členenie podľa veľkostnej štruktúry: údaje sa predkladajú v členení podľa týchto veľkostných skupín v závislosti od počtu zamestnancov:

Veľkostná skupina

 

10 alebo viac

 

10–49 (malé podniky)

 

50–249 (stredné podniky)

 

250 alebo viac (veľké podniky)

c)   geografické členenie: údaje sa predkladajú v členení podľa týchto oblastí (NUTS 2):

Oblasť (NUTS 2)

 

oblasti patriace pod cieľ 1 (vrátane prechodných oblastí alebo oblastí vyraďovaných z cieľa 1)

 

oblasti nepatriace pod cieľ 1

5.   PERIODICITA

Údaje sa predložia raz za rok 2006.

6.   LEHOTY

a)

Agregované údaje, ktoré sú v prípade potreby označené ako dôverné alebo nespoľahlivé, ako sa uvádza v článku 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 808/2004, sa odošlú Eurostatu do 5. októbra 2006. Do tohto dátumu musí byť súbor údajov vypracovaný, validovaný a prijatý. Tabulovaný formát na prenos, čitateľný pre počítač, má spĺňať požiadavky Eurostatu.

b)

Metaúdaje uvedené v článku 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 808/2004 sa odošlú Eurostatu do 31. júla 2006. Metaúdaje musia zodpovedať vzoru z Eurostatu.

c)

Správa o kvalite, uvedená v článku 7 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 808/2004, sa odošle Eurostatu do 1. decembra 2006. Správa o kvalite musí zodpovedať vzoru z Eurostatu.


PRÍLOHA II

Modul 2: Jednotlivci, domácnosti a informačná spoločnosť

1.   TÉMY A UKAZOVATELE

a)   K témam vybraným zo zoznamu v prílohe II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 808/2004, ktoré sa majú sledovať v referenčnom roku 2006, patrí:

prístup a využívanie IKT systémov jednotlivcami a v domácnostiach

používanie internetu jednotlivcami a v domácnostiach na rôzne účely

bezpečnosť IKT

znalosti v oblasti IKT

prekážky pri využívaní IKT a internetu.

b)   Sledujú sa tieto ukazovatele:

 

prístup a využívanie IKT systémov jednotlivcami a v domácnostiach.

Ukazovatele, ktoré sa sledujú vo všetkých domácnostiach:

prístup k zariadeniam IKT v domácnosti: televízny prijímač (uviesť osobitne: s pripojením na satelitné zariadenie, na káblovú televíziu alebo s digitálnym pripojením)

prístup k zariadeniam IKT v domácnosti: pevná telefónna linka

prístup k zariadeniam IKT v domácnosti: mobilný telefón (uviesť osobitne: s prístupom na internet)

prístup k zariadeniam IKT v domácnosti: herná konzola

prístup k zariadeniam IKT v domácnosti: stolový osobný počítač

prístup k zariadeniam IKT v domácnosti: prenosný osobný počítač

prístup k zariadeniam IKT v domácnosti: vreckový počítač

prístup na internet v domácnosti bez ohľadu na to, či sa používa.

Ukazovatele, ktoré sa sledujú v domácnostiach s prístupom na internet:

zariadenia, cez ktoré má domácnosť prístup na internet: stolový osobný počítač

zariadenia, cez ktoré má domácnosť prístup na internet: prenosný osobný počítač

zariadenia, cez ktoré má domácnosť prístup na internet: televízny prijímač so špeciálnym zariadením s prístupom na internet

zariadenia, cez ktoré má domácnosť prístup na internet: herná konzola

zariadenia, cez ktoré má domácnosť prístup na internet: iné zariadenia (nepovinné: uviesť osobitne: mobilný telefón s prístupom na internet, vreckový počítač s prístupom na internet)

druh pripojenia na internet v domácnosti: modem alebo ISDN

typ pripojenia na internet v domácnosti: DSL

typ internetového pripojenia v domácnosti: iné širokopásmové pripojenie (napr. káblové, UMTS atď.)

typ internetového pripojenia v domácnosti: mobilný telefón s úzkopásmovým prístupom (WAP, GPRS atď.).

Ukazovatele, ktoré sa sledujú u všetkých jednotlivcov:

využívanie osobných počítačov v poslednom období (v priebehu posledných 3 mesiacov; pred viac ako 3 mesiacmi a menej ako 1 rokom; pred viac ako 1 rokom; nikdy nepoužíval počítač)

používanie mobilného telefónu.

Ukazovatele, ktoré sa sledujú u jednotlivcov, ktorí využívali osobný počítač za posledné 3 mesiace:

frekvencia využívania osobného počítača [každý deň alebo skoro každý deň; aspoň raz za týždeň (ale nie každý deň); aspoň raz za mesiac (ale nie každý týždeň); menej ako raz za mesiac]

miesto využívania osobného počítača za posledné tri mesiace: doma

miesto využívania osobného počítača za posledné tri mesiace: v práci (mimo domácnosti)

miesto využívania osobného počítača za posledné tri mesiace: v škole alebo na inom mieste na vzdelávanie

miesto využívania osobného počítača za posledné tri mesiace: u iných ľudí v ich domácnosti

miesto využívania osobného počítača za posledné tri mesiace: na iných miestach.

Ukazovatele, ktoré sa sledujú u jednotlivcov používajúcich mobilný telefón:

nahradenie súkromnej klasickej pošty mobilnými textovými alebo obrázkovými správami (vôbec; v malej miere; vo významnej miere; vo veľkej miere alebo úplne; nehodí sa).

 

Používanie internetu jednotlivcami a v domácnostiach na rôzne účely

Ukazovatele, ktoré sa sledujú u všetkých jednotlivcov:

využívanie internetu v poslednom období (v priebehu posledných 3 mesiacov; pred viac ako 3 mesiacmi a menej ako 1 rokom; pred viac ako 1 rokom; nikdy nevyužíval internet).

Ukazovatele, ktoré sa sledujú u jednotlivcov, ktorí už využívali internet:

využívanie internetu na nákup alebo objednávanie tovaru a služieb na osobnú potrebu v poslednom období (v priebehu posledných 3 mesiacov; pred viac ako 3 mesiacmi a menej ako 1 rokom; pred viac ako 1 rokom; nikdy nenakupoval ani neobjednával).

Ukazovatele, ktoré sa sledujú u jednotlivcov, ktorí využívali internet za posledné 3 mesiace:

frekvencia využívania internetu za posledné tri mesiace (každý deň alebo skoro každý deň; aspoň raz za týždeň (ale nie každý deň); aspoň raz za mesiac (ale nie každý týždeň); menej ako raz za mesiac)

miesto využívania internetu za posledné tri mesiace: doma

miesto využívania internetu za posledné tri mesiace: v práci (mimo domácnosti)

miesto využívania internetu za posledné tri mesiace: v škole alebo na inom mieste na vzdelávanie

miesto využívania internetu za posledné tri mesiace: u iných ľudí v ich domácnosti

miesto využívania internetu za posledné tri mesiace: na inom mieste (nepovinné – osobitne uviesť: verejná knižnica; pošta; verejné úrady, radnica, vládne agentúry; spoločenské alebo dobrovoľné organizácie; internetová kaviareň)

využívanie mobilných zariadení s prístupom na internet: mobilný telefón cez WAP alebo GPRS

využívanie mobilných zariadení s prístupom na internet: mobilný telefón cez UMTS

využívanie mobilných zariadení s prístupom na internet: vreckový počítač

nahradenie súkromnej klasickej pošty internetovými alebo e-mailovými správami (vôbec; v malej miere; vo významnej miere; vo veľkej miere alebo úplne; nehodí sa)

využívanie osobnej (súkromnej alebo pracovnej) e-mailovej adresy

využívanie internetu na osobnú potrebu za posledné tri mesiace – na posielanie a/alebo prijímanie e-mailov

využívanie internetu na osobnú potrebu za posledné tri mesiace – na telefonovanie cez internet

využívanie internetu na osobnú potrebu za posledné tri mesiace – na iné aktivity súvisiace s komunikáciou

využívanie internetu na osobnú potrebu za posledné tri mesiace – na vyhľadávanie informácií o tovare a službách

využívanie internetu na osobnú potrebu za posledné tri mesiace – na využívanie služieb týkajúcich sa cestovania a ubytovania

využívanie internetu na osobnú potrebu za posledné tri mesiace – na počúvanie webového rádia alebo sledovanie webovej televízie

využívanie internetu na osobnú potrebu za posledné tri mesiace – na hranie alebo sťahovanie hier, obrázkov alebo hudby

využívanie internetu na osobnú potrebu za posledné tri mesiace – na sťahovanie softvéru

využívanie internetu na osobnú potrebu za posledné tri mesiace – na čítanie alebo sťahovanie online novín alebo časopisov

využívanie internetu na osobnú potrebu za posledné tri mesiace – na hľadanie práce alebo posielanie žiadostí o prácu

využívanie internetu na osobnú potrebu za posledné tri mesiace – na vyhľadávanie informácií týkajúcich sa zdravia

využívanie internetu na osobnú potrebu za posledné tri mesiace – na vyhľadávanie iných informácií alebo online služieb

využívanie internetu na osobnú potrebu za posledné tri mesiace – na internetové bankovníctvo

využívanie internetu na osobnú potrebu za posledné tri mesiace – na predaj tovaru alebo služieb

využívanie internetu na osobnú potrebu za posledné tri mesiace – na oficiálne vzdelávacie aktivity

využívanie internetu na osobnú potrebu za posledné tri mesiace – na pouniverzitné/pomaturitné vzdelávacie kurzy

využívanie internetu na osobnú potrebu za posledné tri mesiace – na iné vzdelávacie aktivity spojené s pracovnými príležitosťami

využívanie internetu na osobnú potrebu za posledné tri mesiace – na získavanie informácií z verejných inštitúcií na ich internetových stránkach

využívanie internetu na osobnú potrebu za posledné tri mesiace – na sťahovanie úradných formulárov z internetových stránok verejných inštitúcií

využívanie internetu na osobnú potrebu za posledné tri mesiace – na posielanie vyplnených formulárov verejným inštitúciám

využívanie internetu na kontakt s verejnými inštitúciami (využíva; má záujem o využívanie; nemá záujem).

Ukazovatele, ktoré sa sledujú u jednotlivcov, ktorí využívali internet za posledné 3 mesiace a ktorí majú záujem o elektronický kontakt s orgánmi verejnej správy týkajúci sa:

dane z príjmu (využíva; má v úmysle využívať; nemá záujem)

hľadania práce cez úrady práce (využíva; má v úmysle využívať; nemá záujem)

dávok sociálneho zabezpečenia (využíva; má v úmysle využívať; nemá záujem)

osobných dokladov (využíva; má v úmysle využívať; nemá záujem)

zaregistrovania automobilu (využíva; má v úmysle využívať; nemá záujem)

podania žiadosti o stavebné povolenie (využíva; má v úmysle využívať; nemá záujem)

podania oznámenia polícii (využíva; má v úmysle využívať; nemá záujem)

verejných knižníc (využíva; má v úmysle využívať; nemá záujem)

vyžiadania a vydania potvrdení (využíva; má v úmysle využívať; nemá záujem)

zápisu na školy vyššieho vzdelávania alebo univerzity (využíva; má v úmysle využívať; nemá záujem)

oznámenia o presťahovaní (využíva; má v úmysle využívať; nemá záujem)

zdravotníckych služieb (využíva; má v úmysle využívať; nemá záujem).

Ukazovatele, ktoré sa sledujú u jednotlivcov, ktorí využívali internet na nákup alebo objednanie tovaru alebo služieb za posledných 12 mesiacov:

využívanie internetu na objednanie jedla alebo potravín

využívanie internetu na objednanie tovaru pre domácnosť

využívanie internetu na objednanie filmov alebo hudby (osobitne uviesť, či ide o online dodávku)

využívanie internetu na objednanie kníh, časopisov alebo vzdelávacích materiálov na internetové kurzy (osobitne uviesť, či ide o online dodávku)

využívanie internetu na objednanie odevov alebo športového tovaru

využívanie internetu na objednanie počítačového softvéru a aktualizácií (osobitne uviesť, či ide o online dodávku)

využívanie internetu na objednanie počítačového hardvéru

využívanie internetu na objednanie elektronických zariadení

využívanie internetu na objednanie nákupu akcií, objednanie finančných služieb alebo poistenia

využívanie internetu na objednanie cestovania alebo dovolenkových pobytov

využívanie internetu na objednanie lístkov na podujatia

využívanie internetu na účasť na lotériách alebo podávanie stávok

využívanie internetu na objednanie iného tovaru alebo služieb

využívanie internetu na objednanie tovaru od obchodníkov, na ktorých kontakt vznikol mimo internetu

využívanie internetu na objednanie tovaru od obchodníkov, na ktorých kontakt vznikol cez internet

problémy, s ktorými sa jednotlivec stretol pri nakupovaní/objednávaní tovaru a služieb bez ohľadu na ich druh.

Ukazovatele, ktoré sa sledujú u jednotlivcov, ktorí využívali internet na nákup alebo objednanie tovaru alebo služieb za posledných 12 mesiacov a ktorí sa stretli s problémami pri nákupe/objednávaní:

problémy, ktoré sa vyskytli pri nakupovaní/objednávaní tovaru a služieb cez internet: ťažkosti pri získavaní informácií týkajúcich sa záruky

problémy, ktoré sa vyskytli pri nakupovaní/objednávaní tovaru a služieb cez internet: dlhšie dodacie lehoty ako bolo uvedené

problémy, ktoré sa vyskytli pri nakupovaní/objednávaní tovaru a služieb cez internet: konečné náklady boli vyššie ako bolo uvedené

problémy, ktoré sa vyskytli pri nakupovaní/objednávaní tovaru a služieb cez internet: doručený nesprávny tovar, doručený tovar bol poškodený, tovar nebol vôbec doručený

problémy, ktoré sa vyskytli pri nakupovaní/objednávaní tovaru a služieb cez internet: nedostatočná bezpečnosť pri platbe

problémy, ktoré sa vyskytli pri nakupovaní/objednávaní tovaru a služieb cez internet: vybavovanie sťažností a náhrad bolo zložité alebo neuspokojivé odpovede na sťažnosti (reklamácie)

problémy, ktoré sa vyskytli pri nakupovaní/objednávaní tovaru a služieb cez internet: iné.

Bezpečnosť IKT

Ukazovatele, ktoré sa sledujú u jednotlivcov, ktorí za posledné 3 mesiace doma využívali internet:

spam (nevyžiadaná elektronická pošta, ktorú jednotlivec považuje za zásielku reklamného charakteru a radšej by ju nedostával)

Znalosti v oblasti IKT

Ukazovatele, ktoré sa sledujú u jednotlivcov, ktorí už používali počítač:

účasť na kurze (trojhodinovom alebo dlhšom) zameranom na využívanie počítača (v priebehu posledných 3 mesiacov; pred viac ako 3 mesiacmi a menej ako 1 rokom; pred viac ako 1 rokom a menej ako 3 rokmi; pred viac ako 3 rokmi; nikdy sa nezúčastnil)

činnosti, ktoré jednotlivec pri práci s PC vykonával: kopírovanie alebo presúvanie súborov alebo adresárov

činnosti, ktoré jednotlivec pri práci s PC vykonával: použitie nástrojov na kopírovanie a vkladanie na prekopírovanie alebo presúvanie informácií v dokumente

činnosti, ktoré jednotlivec pri práci s PC vykonával: použitie základných aritmetických operácií v tabuľkách

činnosti, ktoré jednotlivec pri práci s PC vykonával: kompresia súborov

činnosti, ktoré jednotlivec pri práci s PC vykonával: pripájanie a inštalovanie nových zariadení, napr. tlačiarne alebo modemu

činnosti, ktoré jednotlivec pri práci s PC vykonával: písanie počítačových programov s použitím špeciálneho programovacieho jazyka.

Ukazovatele, ktoré sa sledujú u jednotlivcov, ktorí už využívali internet:

činnosti, ktoré jednotlivec pri práci s internetom vykonával: použitie internetového prehliadača na vyhľadávanie informácií

činnosti, ktoré jednotlivec pri práci s internetom vykonával: zasielanie e-mailov s pripojenými súbormi

činnosti, ktoré jednotlivec pri práci s internetom vykonával: posielanie príspevkov do chatroomov, diskusných skupín alebo online diskusných fór

činnosti, ktoré jednotlivec pri práci s internetom vykonával: použitie internetu na telefonovanie

činnosti, ktoré jednotlivec pri práci s internetom vykonával: použitie peer-to-peer zdieľaných súborov na sťahovanie filmov, hudby atď.

činnosti, ktoré jednotlivec pri práci s internetom vykonával: vytvorenie internetovej stránky.

Ukazovatele, ktoré sa sledujú u jednotlivcov, ktorí pri práci s osobným počítačom alebo internetom vykonávali jednu alebo viac činností:

spôsob, akým jednotlivec získal vedomosti na vykonávanie týchto činností: v oficiálnych vzdelávacích inštitúciách

spôsob, akým jednotlivec získal vedomosti na vykonávanie týchto činností: v kurzoch, ktoré organizovali školiace centrá pre dospelých (nie z iniciatívy zamestnávateľa)

spôsob, akým jednotlivec získal vedomosti na vykonávanie týchto činností: v odborných kurzoch (na žiadosť zamestnávateľa)

spôsob, akým jednotlivec získal vedomosti na vykonávanie týchto činností: samovzdelávaním prostredníctvom kníh, CD atď.

spôsob, akým jednotlivec získal vedomosti na vykonávanie týchto činností: učením z vlastných skúseností

spôsob, akým jednotlivec získal vedomosti na vykonávanie týchto činností: pomocou kolegov, príbuzných, priateľov

spôsob, akým jednotlivec získal vedomosti na vykonávanie týchto činností: iným spôsobom.

Prekážky pri využívaní IKT a internetu

Ukazovatele, ktoré sa sledujú v domácnostiach, ktoré doma nemajú prístup na internet:

dôvod, pre ktorý jednotlivec nemá doma prístup na internet: prístup na internet mimo domácnosti

dôvod, pre ktorý jednotlivec nemá doma prístup na internet: nechce internet (jeho obsah je škodlivý atď.)

dôvod, pre ktorý jednotlivec nemá doma prístup na internet: nepotrebuje internet (nie je užitočný, nie je zaujímavý atď.)

dôvod, pre ktorý jednotlivec nemá doma prístup na internet: zavedenie internetu je príliš drahé

dôvod, pre ktorý jednotlivec nemá doma prístup na internet: používanie internetu je príliš drahé

dôvod, pre ktorý jednotlivec nemá doma prístup na internet: nedostatočné znalosti

dôvod, pre ktorý jednotlivec nemá doma prístup na internet: telesné postihnutie

dôvod, pre ktorý jednotlivec nemá doma prístup na internet: obavy o súkromie alebo bezpečnosť

dôvod, pre ktorý jednotlivec nemá doma prístup na internet: iný.

Ukazovatele, ktoré sa sledujú u jednotlivcov, ktorí za posledné 3 mesiace používali internet, ale internetom ešte nenahradili osobný kontakt alebo návštevy verejných inštitúcií:

dôvod, pre ktorý jednotlivec nevyužíva elektronický kontakt s orgánmi verejnej správy: potrebné služby nie sú k dispozícii online alebo je ťažké ich nájsť

dôvod, pre ktorý jednotlivec nevyužíva elektronický kontakt s orgánmi verejnej správy: chýba osobný kontakt

dôvod, pre ktorý jednotlivec nevyužíva elektronický kontakt s orgánmi verejnej správy: chýba bezprostredná reakcia

dôvod, pre ktorý jednotlivec nevyužíva elektronický kontakt s orgánmi verejnej správy: obavy o ochranu a bezpečnosť osobných údajov

dôvod, pre ktorý jednotlivec nevyužíva elektronický kontakt s orgánmi verejnej správy: dodatočné náklady

dôvod, pre ktorý jednotlivec nevyužíva elektronický kontakt s orgánmi verejnej správy: príliš komplikované

dôvod, pre ktorý jednotlivec nevyužíva elektronický kontakt s orgánmi verejnej správy: iný.

Ukazovatele, ktoré sa sledujú u jednotlivcov, ktorí za posledných 12 mesiacov využívali internet, ale nie na nákup alebo objednanie tovaru alebo služieb:

dôvod, pre ktorý jednotlivec nevyužíva internet na nákup alebo objednanie tovaru alebo služieb: nepotrebuje to

dôvod, pre ktorý jednotlivec nevyužíva internet na nákup alebo objednanie tovaru alebo služieb: uprednostňuje osobný nákup, možnosť vidieť výrobky, lojalita voči obchodu, sila zvyku

dôvod, pre ktorý jednotlivec nevyužíva internet na nákup alebo objednanie tovaru alebo služieb: nedostatočné znalosti

dôvod, pre ktorý jednotlivec nevyužíva internet na nákup alebo objednanie tovaru alebo služieb: problém s doručením tovaru objednaného cez internet

dôvod, pre ktorý jednotlivec nevyužíva internet na nákup alebo objednanie tovaru alebo služieb: obavy o súkromie alebo bezpečnosť

dôvod, pre ktorý jednotlivec nevyužíva internet na nákup alebo objednanie tovaru alebo služieb: otázky dôvery týkajúce sa prijatia/vrátenia tovaru alebo záležitosti týkajúce sa reklamácií a náhrady škody

dôvod, pre ktorý jednotlivec nevyužíva internet na nákup alebo objednanie tovaru alebo služieb: nemá kartu na platby cez internet

dôvod, pre ktorý jednotlivec nevyužíva internet na nákup alebo objednanie tovaru alebo služieb: rýchlosť internetového pripojenia je veľmi nízka

dôvod, pre ktorý jednotlivec nevyužíva internet na nákup alebo objednanie tovaru alebo služieb: iný.

2.   POKRYTIE

a)

Štatistickými jednotkami, pri ktorých sa majú sledovať ukazovatele uvedené v časti 1b) tejto prílohy týkajúcej sa domácností, sú domácnosti, v ktorých aspoň jeden člen je vo vekovej skupine 16 až 74 rokov.

b)

Štatistickými jednotkami, pri ktorých sa majú sledovať ukazovatele uvedené v časti 1b) tejto prílohy týkajúcej sa jednotlivcov, sú jednotlivci vo veku 16 až 74 rokov.

c)

Geograficky majú byť pokryté domácnosti a jednotlivci žijúci v ktorejkoľvek časti územia členského štátu.

3.   REFERENČNÉ OBDOBIA

Referenčným obdobím pre tvorbu štatistiky je prvý štvrťrok roku 2006.

4.   ČLENENIE

a)

Pri témach a ukazovateľoch uvedených v časti 1b) tejto prílohy, týkajúcich sa domácností, sa sledujú tieto východiskové ukazovatele:

geografická lokalita: s bydliskom v oblastiach (NUTS 2) patriacich pod cieľ 1 (vrátane prechodných oblastí alebo oblastí vyraďovaných z cieľa 1); s bydliskom v iných oblastiach

stupeň urbanizácie: s bydliskom v husto zaľudnených oblastiach; s bydliskom v stredne zaľudnených oblastiach; s bydliskom v riedko zaľudnených oblastiach

typ domácnosti: počet členov domácnosti (osobitne sa sleduje: počet detí vo veku do 16 rokov)

(nepovinné) čistý mesačný príjem domácnosti (zisťuje sa ako hodnota alebo s použitím kvartíl).

b)

Pri témach a ukazovateľoch uvedených v časti 1b) tejto prílohy, týkajúcich sa jednotlivcov, sa sledujú tieto východiskové ukazovatele:

geografická lokalita: s bydliskom v oblastiach (NUTS 2) patriacich pod cieľ 1 (vrátane prechodných oblastí alebo oblastí vyraďovaných z cieľa 1); s bydliskom v iných oblastiach

stupeň urbanizácie: s bydliskom v husto zaľudnených oblastiach; s bydliskom v stredne zaľudnených oblastiach; s bydliskom v riedko zaľudnených oblastiach

pohlavie: muž; žena

veková skupina: do 16 rokov (nepovinné); 16 až 24; 25 až 34; 35 až 44; 45 až 54; 55 až 64; 65 až 74; nad 74 rokov (nepovinné)

najvyššie dokončené vzdelanie podľa Medzinárodnej štandardnej klasifikácie vzdelania (ISCED 97): najnižšia úroveň (ISCED 0, 1 alebo 2); stredná úroveň (ISCED 3 alebo 4); najvyššia úroveň (ISCED 5 alebo 6)

ekonomická aktivita a postavenie v zamestnaní: zamestnanci; samostatne zárobkovo činní, vrátane vypomáhajúcich členov domácností v rodinnom podniku; nezamestnaní; nepracujúci študenti; iní nepracujúci jednotlivci

zamestnanie podľa Medzinárodnej štandardnej klasifikácie zamestnaní (ISCO-88 (COM)): manuálni pracovníci, nemanuálni pracovníci; pracovníci v oblasti IKT, pracovníci mimo oblasti IKT.

5.   PERIODICITA

Údaje sa predložia raz za rok 2006.

6.   LEHOTY NA POSKYTNUTIE VÝSLEDKOV

a)

Agregované údaje, ktoré sú v prípade potreby označené ako dôverné alebo nespoľahlivé, ako sa uvádza v článku 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 808/2004, sa odošlú Eurostatu do 5. októbra 2006. Do tohto dátumu musí byť súbor údajov vypracovaný, validovaný a prijatý. Tabulovaný formát na prenos, čitateľný pre počítač, musí spĺňať požiadavky Eurostatu.

b)

Metaúdaje uvedené v článku 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 808/2004 sa odošlú Eurostatu do 31. júla 2006. Metaúdaje musia zodpovedať vzoru z Eurostatu.

c)

Správa o kvalite, uvedená v článku 7 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 808/2004, sa odošle Eurostatu do 1. decembra 2006. Správa o kvalite musí zodpovedať vzoru z Eurostatu.


14.7.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 183/63


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1100/2005

z 13. júla 2005,

ktorým sa na hospodársky rok 2005/2006 stanovuje minimálna výkupná cena nespracovaných sušených fíg a výška pomoci na produkciu sušených fíg

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2201/96 z 28. októbra 1996 o spoločnej organizácii trhu s výrobkami zo spracovaného ovocia a zeleniny (1), a najmä na jeho článok 6b ods. 3 a jeho článok 6c ods. 7,

keďže:

(1)

Článok 3 ods. 1 písm. c) nariadenia Komisie (ES) č. 1535/2003 z 29. augusta 2003, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 2201/96 o systéme pomoci pre výrobky z ovocia a zeleniny (2), stanovuje trvanie hospodárskeho roka pre sušené figy.

(2)

Článok 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1573/1999 z 19. júla 1999, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 2201/96 o vlastnostiach sušených fíg, na ktoré sa vzťahuje pomoc v zmysle schémy pomoci pre pestovanie (3) stanovuje kritériá, ktoré musia spĺňať produkty, na ktoré sa vzťahuje minimálna cena a vyplatenie pomoci.

(3)

V súlade s príslušnými kritériami stanovenými v článkoch 6b a 6c nariadenia (ES) č. 2201/96 je preto potrebné stanoviť minimálnu cenu a výšku pomoci na produkciu na hospodársky rok 2005/2006.

(4)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spracované produkty na báze ovocia a zeleniny,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Na hospodársky rok 2005/2006 je minimálna cena, uvedená v článku 6a ods. 2 nariadenia (ES) č. 2201/96, stanovená na 878,86 EUR za netto tonu nespracovaných sušených fíg.

Na hospodársky rok 2005/2006 je výška pomoci na produkciu, na základe článku 6a ods. 1 nariadenia (ES) č. 2201/96, stanovená na 258,57 EUR na netto tonu sušených fíg.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 13. júla 2005

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie


(1)  Ú. v. ES L 297, 21.11.1996, s. 29. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 386/2004 (Ú. v. EÚ L 64, 2.3.2004, s. 25).

(2)  Ú. v. EÚ L 218, 30.8.2003, s. 14. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 180/2005 (Ú. v. EÚ L 30, 3.2.2005, s. 7).

(3)  Ú. v. ES L 187, 20.7.1999, s. 27.


14.7.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 183/64


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1101/2005

z 13. júla 2005,

ktorým sa stanovuje výška pomoci na hospodársky rok 2005/2006 pre hrušky určené na spracovanie

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2201/96 z 28. októbra 1996 o spoločnej organizácii trhu s výrobkami zo spracovaného ovocia a zeleniny (1), najmä na jeho článok 6 ods. 1,

keďže:

(1)

Článok 3 ods. 3 písm. c) nariadenia Komisie (ES) č. 1535/2003 z 29. augusta 2003, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 2201/96 o systéme pomoci pre výrobky z ovocia a zeleniny (2), stanovuje, že Komisia uverejní najneskôr 15. júna výšku finančnej pomoci uplatniteľnej na hrušky určené na spracovanie.

(2)

Priemerné množstvá spracovaných hrušiek počas posledných troch hospodárskych rokov v rámci programu pomoci sú vyššie o 11 946 ton, ako je prahová hodnota Spoločenstva.

(3)

Pre členské štáty, ktoré presiahli prahovú hodnotu spracovaného množstva, musí byť preto výška pomoci pre hrušky určené na spracovanie v hospodárskom roku 2005/2006 upravená vzhľadom na množstvo stanovené v článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2201/96, v súlade s článkom 5 ods. 2 uvedeného nariadenia.

(4)

Opatrenia uvedené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre výrobky zo spracovaného ovocia a zeleniny,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Podľa článku 2 nariadenia (ES) č. 2201/96 je na hospodársky rok 2005/2006 stanovená výška pomoci pre hrušky:

161,70 EUR na tonu v Českej republike,

155,23 EUR na tonu v Grécku,

157,59 EUR na tonu v Španielsku,

161,70 EUR na tonu vo Francúzsku,

124,58 EUR na tonu v Taliansku,

161,70 EUR na tonu v Maďarsku,

159,09 EUR na tonu v Holandsku,

161,70 EUR na tonu v Rakúsku,

161,70 EUR na tonu v Portugalsku.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 13. júla 2005

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie


(1)  Ú. v. ES L 297, 21.11.1996, s. 29. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 386/2004 (Ú. v. EÚ L 64, 2.3.2004, s. 25).

(2)  Ú. v. EÚ L 218, 30.8.2003, s. 14. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 180/2005 (Ú. v. ES L 30, 3.2.2005, s. 7).


14.7.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 183/65


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1102/2005

z 13. júla 2005,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 32/2000 s cieľom zohľadniť zmeny a doplnenia nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 32/2000 zo 17. decembra 1999, ktorým sa otvárajú colné kvóty Spoločenstva záväzné podľa Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) a určité ďalšie colné kvóty Spoločenstva a ustanovuje ich správa a ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá úpravy týchto kvót a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1808/95 (1), a najmä na jeho článok 9 ods. 1 písm. a)

keďže:

(1)

V nariadení Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (2) naposledy zmenenom a doplnenom nariadením Komisie (ES) č. 1810/2004 (3), sa zmenili a doplnili kódy kombinovanej nomenklatúry pre určité produkty z prílohy III, IV a V k nariadeniu (ES) č. 32/2000. Tieto prílohy by sa mali preto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(2)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať od dátumu nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1810/2004.

(3)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 32/2000 sa mení a dopĺňa takto:

1.

V prílohe III sa kódy pre poradové číslo 09.0107 menia a dopĺňajú takto:

a)

kód KN „ex 5702 39 90“ sa nahrádza kódom KN „ex 5702 39 00“;

b)

kód KN „ex 5702 49 90“ a triedenie TARIC „10“ pre tento kód sa príslušne nahrádzajú kódom KN „ex 5702 49 00“ a triedením TARIC „20“;

c)

kód KN „ex 5703 90 00“ sa nahrádza kódmi KN „ex 5703 90 10“ a „ex 5703 90 90“.

2.

Príloha IV sa mení a dopĺňa takto:

a)

kódy KN pre poradové číslo 09.0106 v druhom stĺpci sa menia a dopĺňajú takto:

i)

kód KN „6207 91 90“ sa nahrádza kódom KN „ex 6207 91 00“;

ii)

kód KN „6208 91 19“ sa nahrádza kódom KN „ex 6208 91 00“;

iii)

kód KN „6302 51“ sa nahrádza kódom KN „6302 51 00“;

iv)

kód KN „6302 91“ sa nahrádza kódom KN „6302 91 00“;

v)

kódy KN „6301 20 91“ a „6301 20 99“ sa nahrádzajú kódom KN „6301 20 90“.

b)

Kódy pre poradové číslo 09.0106 v stĺpci kódov TARIC sa menia a dopĺňajú takto:

i)

v riadku pre kód KN „6207 91 90“ sa kód „10“ nahrádza kódom „91“;

ii)

v riadku pre kód KN „6208 91 19“ sa kód „10“ nahrádza kódom „18“.

c)

Kódy KN pre poradové číslo 09.0106 sa menia a dopĺňajú takto:

i)

kód KN „6207 91 90“ sa nahrádza kódom KN „6207 91 00“;

ii)

kód KN „6208 91 19“ sa nahrádza kódom KN „6208 91 00“;

iii)

kódy KN „6301 20 91“ a „6301 20 99“ sa nahrádzajú kódom KN „6301 20 90“;

iv)

kódy KN „6302 51 10“ a „6302 51 90“ sa nahrádzajú kódom KN „6302 51 00“;

v)

kódy KN „6302 91 10“ a „6302 91 90“ sa nahrádzajú kódom KN „6302 91 00“.

3.

V prílohe V sa kódy pre poradové číslo 09.0103 v zozname kódov TARIC v stĺpci „kód KN“ menia a dopĺňajú takto:

a)

kódy KN „5210 11 10“ a „5210 11 90“ sa nahrádzajú kódom KN „5210 11 00“;

b)

kódy KN „5210 21 10“ a „5210 21 90“ sa nahrádzajú kódom KN „5210 21 00“;

c)

kódy KN „5210 31 10“ a „5210 31 90“ sa nahrádzajú kódom KN „5210 31 00“.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po dni jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2005.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 13. júla 2005

Za Komisiu

László KOVÁCS

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 5, 8.1.2000, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 545/2004 (Ú. v. EÚ L 87, 25.3.2004, s. 12).

(2)  Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 493/2005 (Ú. v. EÚ L 82, 31.3.2005, s. 1).

(3)  Ú. v. EÚ L 327, 30.10.2004, s. 1.


14.7.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 183/67


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1103/2005

z 13. júla 2005

týkajúce sa žiadostí o dovoznú licenciu na ryžu pôvodom z Egypta v rámci colnej kvóty na rok 2005 stanovenej nariadením (ES) č. 955/2005

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1785/2003 z 29. septembra 2003 o spoločnej organizácii trhu s ryžou (1),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 955/2005 z 23. júna 2005 o otvorení kvóty na dovoz ryže s pôvodom v Egypte do Spoločenstva (2), najmä na jeho článok 4 ods. 3,

keďže:

(1)

Žiadosti o dovoznú licenciu na ryžu spadajúcu pod kód KN 1006, ktoré sa podali od 1. do 4. júla 2005 do 13. hodiny a ktoré sa nahlásili Komisii, sa vzťahujú na množstvo 59 135 ton, zatiaľ čo maximálne množstvo ryže spadajúcej pod kód KN 1006, ktoré sa môže doviezť, je 9 342 ton, v súlade s protokolom k Euro-stredomorskej dohode medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Egyptskou arabskou republikou na strane druhej, ktorého cieľom je zohľadniť pristúpenie Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii (3) a ktorý je pripojený k rozhodnutiu Rady 2005/89/ES (4).

(2)

Z tohto dôvodu by sa malo stanoviť percentuálne zníženie pri tých žiadostiach o dovoznú licenciu, ktoré sa podali do 4. júla 2005 do 13. hodiny a ktoré využívajú 100 % zníženie colného poplatku vypočítaného podľa článku 11 nariadenia (ES) č. 1785/2003.

(3)

Nemali by sa vydávať ani dovozné licencie, ktoré umožňujú získať 100 % zníženie colného poplatku na rok 2005.

(4)

Vzhľadom na svoj účel by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Žiadostiam o dovoznú licenciu na ryžu spadajúcu pod kód KN 1006 v rámci kvóty otvorenej nariadením (ES) č. 955/2005, ktoré sa podali do 4. júla 2005 do 13. hodiny a ktoré sa oznámili Komisii, budú vydané licencie na požadované množstvá upravené o percentuálne zníženie 84,202249 %.

Článok 2

Žiadostiam o dovoznú licenciu na ryžu spadajúcu pod kód KN 1006, ktoré sa podajú od 4. júla 2005 od 13. hodiny do konca roka 2005, nebudú vydané dovozné licencie v rámci kvóty otvorenej nariadením (ES) č. 955/2005.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 13. júla 2005

Za Komisiu

J. M. SILVA RODRÍGUEZ

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 96.

(2)  Ú. v. EÚ L 164, 24.6.2005, s. 5.

(3)  Ú. v. EÚ L 31, 4.2.2005, s. 31.

(4)  Ú. v. EÚ L 31, 4.2.2005, s. 30.


14.7.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 183/68


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1104/2005

z 13. júla 2005,

ktorým sa určuje redukčný koeficient, ktorý sa má aplikovať v rámci tarifnej subkvóty III na mäkkú pšenicu, inú ako vysokej kvality, uvedený v nariadení (ES) č. 2375/2002

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1784/2003 zo dňa 29. septembra 2003 o spoločnej organizácii trhu s obilninami (1),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 2375/2002 zo dňa 27. decembra 2002, týkajúce sa otvorenia a spôsobu hospodárenia s tarifnými kvótami spoločenstva na mäkkú pšenicu, inú ako vysokej kvality, pochádzajúcu z tretích krajín, a odchýlkou od nariadenia Rady (EHS) č. 1766/92 (2), a najmä na jeho článok 5 ods. 3,

keďže:

(1)

Nariadenie (ES) č. 2375/2002 otvorilo ročnú tarifnú kvótu na 2 981 600 ton mäkkej pšenice, inej ako vysokej kvality. Táto kvóta je rozdelená na tri subkvóty.

(2)

Článok 3 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2375/2002 určil objem subkvóty III na 592 900 ton na obdobie od 1. júla 2005 do 30. septembra 2005.

(3)

Objemy požadované dňa 11. júla 2005 v súlade s článkom 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2375/2002 prekračujú objemy, ktoré sú k dispozícii. Je preto vhodné stanoviť, do akej miery môžu byť licencie vydané s tým, že sa určí redukčný koeficient, ktorý treba aplikovať na požadované objemy,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Každej žiadosti o dovoznú licenciu na subkvótu III na mäkkú pšenicu, inú ako vysokej kvality, podanej a odovzdanej Komisii dňa 11. júla 2005 v súlade s článkom 5 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 2375/2002, sa vyhovie do výšky 1,84593 % požadovaných objemov.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňa 14. júla 2005.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli dňa 13. júla 2005

Za Komisiu

J. M. SILVA RODRÍGUEZ

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 78.

(2)  Ú. v. ES L 358, 31.12.2002, s. 88. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1111/2003 (Ú. v. EÚ L 158, 27.6.2003, s. 21).


14.7.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 183/69


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1105/2005

z 13. júla 2005,

ktorým sa určujú vývozné náhrady na vajcia uplatniteľné od 14. júla 2005

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 2771/75 z 29. októbra 1975 o spoločnej organizácii trhu s vajciami (1), a najmä na článok 8 odsek 3 tretí pododsek,

keďže:

(1)

V zmysle článku 8 nariadenia (EHS) č. 2771/75, rozdiel medzi cenami produktov uvedenými v článku 1 odsek 1 tohto nariadenia na svetovom trhu a v spoločenstve sa môže pokryť vývoznou náhradou.

(2)

Uplatňovanie týchto pravidiel a kritérií na aktuálnu situáciu na trhu s vajciami vedie k stanoveniu náhrady vo výške, ktorá umožňuje účasť spoločenstva v medzinárodnom obchode a tiež berie do úvahy charakter vývozu týchto produktov, ako aj ich aktuálny význam.

(3)

Aktuálna situácia trhu a hospodárskej súťaže niektorých tretích krajín si vyžaduje stanovenie diferencovanej náhrady podľa miesta určenia niektorých vaječných produktov.