25.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 165/1

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

25.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 165/3

25.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 165/4

(1)

Článok 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 716/2005 stanovil množstvá mrazeného hovädzieho mäsa určeného na spracovanie, ktoré je možné doviezť podľa osobitných podmienok v období od 1. júla 2005 do 30. júna 2006.

(2)

Článok 5 ods. 4 nariadenia (ES) č. 716/2005 určuje, že požadované množstvá sa môžu znížiť. Podané žiadosti sa vzťahujú na celkové množstvá, ktoré prekračujú disponibilné množstvá. V takýchto podmienkach a s cieľom zabezpečiť spravodlivé rozdelenie disponibilných množstiev je potrebné úmerne znížiť požadované množstvá,

a)

5,166817 % požadovaného množstva pre mäso určené na výrobu konzerv v zmysle článku 3 ods. 1 bod a) nariadenia (ES) č. 716/2005;

b)

32,725815 % požadovaného množstva pre mäso určené na výrobu výrobkov v zmysle článku 3, odsek 1, bod b) nariadenia (ES) č. 716/2005.

25.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 165/5

(1)

Žiadosti o dovozné povolenia predložené na tretí štvrťrok 2005 sa vzťahujú na množstvo, ktoré je menšie, ako je disponibilné množstvo, a môže sa im plne vyhovieť.

(2)

Má sa určiť disponibilné množstvo na nasledujúce obdobie.

(3)

Odporúča sa, aby prevádzkovatelia upriamili pozornosť na skutočnosť, že povolenia sa môžu použiť len na produkty, ktoré zodpovedajú všetkým veterinárnym ustanoveniam, ktoré v súčasnosti v Spoločenstve platia,

25.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 165/7

(1)

Žiadosti o dovozné povolenia predložené na tretí štvrťrok 2005, sa vzťahujú na menšie množstvo, ako je disponibilné množstvo, a môže sa im plne vyhovieť.

(2)

Určí sa prebytok, ktorý sa pripočíta k disponibilnému množstvu na nasledujúce obdobie,

25.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 165/9

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 2032/2004 (2) sa otvorilo výberové konanie pre vývoznú náhradu na ryžu.

(2)

V súlade s článkom 5 nariadenia Komisie (EHS) č. 584/75 (3) môže Komisia na základe predložených ponúk podľa postupu určeného v článku 26 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1785/2003 rozhodnúť o stanovení maximálnej vývoznej náhrady. Pri tomto stanovení je potrebné zobrať do úvahy najmä kritériá určené v článku 14 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1785/2003. Zmluva sa uzatvorí s každým uchádzačom vo výberovom konaní, ktorého ponuka sa nachádza na úrovni maximálnej vývoznej náhrady alebo na nižšej úrovni.

(3)

Uplatňovanie kritérií uvedených vyššie na súčasnú situáciu na trhu s danou ryžou vedie k stanoveniu maximálnej vývoznej náhrady vo výške uvedenej v článku 1.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

25.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 165/10

(1)

Zóna voľného obchodu medzi EÚ a Marokom má byť vytvorená najneskôr do 28. februára 2012.

(2)

Článok 36 ods. 3 dohody ustanovuje existenciu administratívnych spôsobov spolupráce medzi stranami s cieľom uľahčiť vykonanie odsekov 1 a 2 tohto článku a možnosť prijatia opatrení technickej spolupráce.

(3)

Článok 36 ods. 3 dohody ustanovuje, že asociačná rada do piatich rokov od nadobudnutia platnosti tejto dohody prijme pravidlá potrebné na vykonávanie pravidiel hospodárskej súťaže,

25.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 165/14

25.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 165/15

(1)

Belgické orgány listom z 20. decembra 2002 oznámili svoj zámer poskytnúť podniku Sioen Fibres SA (ďalej len „Sioen“) pomoc na investície do zariadení na výrobu polyesterových priemyselných vláken. Komisia si vyžiadala dodatočné informácie listom z 12. februára 2002, na ktorý belgické orgány odpovedali listom 11. marca 2003.

(2)

Komisia listom z 2. mája 2003 oznámila Belgicku svoje rozhodnutie začať v súvislosti s uvedenou pomocou konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 zmluvy.

(3)

Rozhodnutie Komisie začať konanie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k uvedenej pomoci.

(4)

Komisia dostala pripomienky Belgicka 8. júla 2003. Medzinárodný výbor pre umelý hodváb a syntetické vlákna (ďalej len „CIRFS“) predložil pripomienky 10. júla 2003 a Španielske združenie výrobcov chemických vláken (ďalej len „PROFIBRA“) predložilo pripomienky 15. júla 2003. Pripomienky týchto zainteresovaných strán boli doručené Belgicku, ktoré predložilo pripomienky 8. októbra 2003. Zasadnutie belgických orgánov so Sioen sa uskutočnilo 7. novembra 2003. CIFRS vyjadril 27. novembra 2003 súhlas s poskytnutím belgickým orgánom určitých informácií obsiahnutých v jeho príspevku z 10. júla 2003, ktoré sa pôvodne pokladali za prísne dôverné. Tieto informácie boli Belgicku odoslané 1. decembra 2003. Belgicko predložilo pripomienky 19. januára 2004.

(5)

Sioen je veľký podnik, ktorý pôsobí v odvetví syntetických vláken. V rozsahu 99,99 % ho vlastní Sioen Industries SA, ktorý mal v roku 2001 obrat 226,02 miliónov EUR a zamestnával okolo 3 900 osôb.

(6)

Sioen uvádza ako oprávnenú výšku investície pre obdobie od mája 2001 do júna 2003 sumu 19,46 milióna EUR. Cieľom tejto investície je rozvíjať výrobnú kapacitu podniku v súvislosti s výrobou veľmi pevných polyesterových priemyselných vláken (3). Vlákna sú určené na výrobu impregnovaných tkanín, ktoré sa budú využívať na výrobu hotových výrobkov ako plachtovín pre nákladné automobily, stanov alebo airbagov. Vlákna nie sú podľa Belgicka určené na využitie v textilnom odvetví (výroba odevov alebo kobercov). Na základe investície by sa malo vytvoriť 39 pracovných miest.

(7)

Investícia umožní zvýšiť výrobnú kapacitu z 8 500 ton ročne v roku 2002 na 14 850 ton ročne od roku 2003 (4). Belgicko tvrdí, že zariadenia nie je možné ľahko a s nízkymi nákladmi prispôsobiť výrobe iných druhov vláken. Reálna ročná výroba bola 7 650 ton v roku 2002 a od roku 2003 sa zvýšila na 13 543 ton. V rámci vertikálnej integračnej štruktúry Sioen Industries je celý objem výroby určený výlučne na využitie v rámci skupiny.

(8)

Plánovaná pomoc vo výške 2,86 milióna EUR sa musí poskytnúť v rámci povoleného programu pomoci (5), ktorý sa však nevzťahuje na pomoc priemyslu syntetických vláken. Žiadosť o štátnu pomoc bola predložená 18. mája 2001 orgánom Valónska, ktoré ju schválili 29. augusta 2002 pod podmienkou, že Komisia pomoc následne odsúhlasí. Maximálna povolená výška pomoci pre región Hainaut v zmysle právnych predpisov Spoločenstva (článok 87 ods. 3 písm. c) zmluvy) je 17,5 % v čistom ekvivalente pomoci pre veľké podniky.

(9)

V rozhodnutí o začatí konania vo veci preskúmania pomoci so zreteľom na situáciu na trhu a účinok investície, na ktorú sa vzťahuje pomoc, na výrobnú kapacitu Komisia vyjadrila pochybnosti o zhode štátnej pomoci s kritériami spoločného trhu stanovenými v rámci pomoci priemyslu syntetických vláken (6) (ďalej len „regulatívny rámec“).

(10)

Pripomienky, ktoré predložil CIRFS, možno zhrnúť takto.

(11)

CIRFS upozorňuje, že priemysel syntetických vláken je obzvlášť citlivý na deformácie súťaže, ktoré spôsobuje štátna pomoc. V odvetví, do ktorého patrí aj výroba veľmi pevných polyesterových priemyselných vláken, má štátna pomoc, pokiaľ nepodlieha veľmi prísnej kontrole, v zásade tendenciu ovplyvňovať trh v miere, ktorá je v rozpore so spoločným záujmom.

(12)

Pokiaľ ide o otázku, či existuje štrukturálny nedostatok na strane ponuky, CIRFS poznamenáva, že výpočty belgických orgánov nesvedčia o takomto nedostatku, ak sa vychádza z ročného priemeru za posledné dva roky, ktoré predchádzali roku oznámenia pomoci. Tento predpoklad je v zhode s dôvernými informáciami, ktoré CIRFS získal na základe vyhlásení svojich členov a odhadov nečlenov, podľa ktorých sa využívanie kapacít v Spoločenstve pohybovalo na úrovni 91,45 % v roku 2000, 88,06 % v roku 2001 a 88,23 % v roku 2002.

(13)

Pokiaľ ide o vplyv na trh, CIRFS tvrdí, že investície Sioen, pre ktoré je štátna pomoc určená, výrazne zvýšia výrobnú kapacitu jednak samotnej spoločnosti Sioen a jednak celého priemyselného odvetvia. V tejto súvislosti CIRFS ďalej poznamenáva, že žiadny výrobca spomedzi jeho členov v súčasnosti nezaznamenáva dostatočnú kapitálovú návratnosť alebo dostatočné výnosy z predaja, pretože vplyv štátnej pomoci na ich konkurenčné postavenie je mimoriadne negatívny. CIRFS ďalej vysvetľuje, že jeden z konkurenčných výrobcov sa ledva skonsolidoval po konaní vo veci súdneho vyrovnania a že poskytnutie štátnej pomoci jeho konkurentovi by mohlo mať veľký negatívny vplyv na jeho plán oživenia. Ostatní výrobcovia Spoločenstva investovali do tejto činnosti za uplynulých päť rokov sumu odhadovanú na 59 miliónov EUR bez toho, aby mali prístup k podporám investícií, a to i výrobcovia z podporovaných regiónov. CIRFS sa spolieha na to, že trh je stále výrazne konkurenčný a že zisky budú niekoľko rokov nízke nielen z dôvodu konkurenciu medzi výrobcami Spoločenstva, ale aj v dôsledku tovaru dovážaného za dampingové ceny.

(14)

Pripomienky asociácie PROFIBRA možno zhrnúť takto.

(15)

PROFIBRA vyjadrila svoje znepokojenie, pokiaľ ide o štátnu pomoc v prospech Sioen, listom z 15. júla 2003. PROFIBRA tvrdí, že žiadosť Sioen o štátnu pomoc neodôvodňuje žiadna okolnosť. Upozorňuje, že zvýšenie kapacity, o ktorej sa Sioen zmieňuje, predstavuje 74,4 % jeho aktuálnej kapacity, čo zodpovedá 3,5 % celkovej európskej kapacity. Podľa PROBIBRA nie je pomoc so zreteľom na súčasné podmienky zamestnanosti, globalizované prostredie a chýbajúce obmedzenia pre prístup na európsky trh v súlade so žiadnou podnikateľskou alebo hospodárskou logikou. PROFIBRA popiera aj tézu o nízkej ponuke, keďže výrobné kapacity sa v roku 2000 využili na 86,7 % a v roku 2001 na 89,5 %. Upozorňuje aj na veľké posilnenie dovozu a poukazuje na to, že v uvedenom odvetví môže podnik, ktorý nedosiahol minimálnu úroveň využitia svojich výrobných kapacít, ktorá je 85 % až 90 %, s najvyššou pravdepodobnosťou vykazovať iba straty.

(16)

Pripomienky Belgicka k pochybnostiam Komisie vyjadreným v rozhodnutí o začatí konania vo veci preskúmania pomoci a k pripomienkam tretích strán môžeme bezpochyby zhrnúť takto.

(17)

Belgicko pripomína, že CIRFS a Profibra sú profesijné združenia, ktoré reprezentujú hlavných výrobcov polyesterových priemyselných vláken, ktorých Sioen nie je členom. Belgicko spochybňuje nestrannosť týchto pripomienok, ktoré pokladá za neopodstatnené, nepresné a nejasné. Žiada Komisiu, aby svoje pripomienky pozorne prehodnotila, už len preto, lebo nemá oficiálne štatistiky týkajúce sa príslušného trhu.

(18)

Čo sa týka otázky, či existuje štrukturálny nedostatok na strane ponuky, Belgicko upozorňuje, že nie sú k dispozícii oficiálne štatistiky týkajúce sa veľmi pevných polyesterových priemyselných vláken. Sioen zozbieral informácie o výrobných kapacitách a spotrebe od hlavných výrobcov pôsobiacich na trhu, aby mohol čo možno najlepšie odhadnúť mieru využitia kapacít. Na základe týchto informácií, ktoré boli poskytnuté in tempore non suspecto, Belgicko vysvetľuje, že miera využitia kapacít pri veľmi pevných polyesterových priemyselných vláknach presahuje 90 %. Belgické orgány v závere uvádzajú, že dané odvetvie charakterizoval v období 2000 až 2002 štrukturálny nedostatok ponuky, čo podľa ich slov potvrdili viacerí odborníci.

(19)

V tejto súvislosti Sioen ďalej vysvetľuje, že vlákna, ktoré vyrába, majú vysokú pridanú hodnotu, a že trh od roku 1999 charakterizuje relatívne veľká stabilita cien. Podnik odmieta aj tvrdenia CIRFS, že na ziskové marže v uvedenom odvetví pôsobili silné tlaky. Z tohto pohľadu zdôrazňuje, že členovia CIRFS pôsobia na trhoch, ktoré sú menej rentabilné než trh s veľmi pevnými polyesterovými vláknami, a že Sioen vďačí za svoje dobré hospodárske výsledky rozsiahlym aktivitám výskumu a vývoju zameraným na stále zlepšovanie kvality, ako aj svojej prítomnosti na veľmi rentabilných stabilných trhoch.

(20)

Belgicko sa nazdáva, že zvýšenie výrobnej kapacity Sioen je v súlade s regulatívnym rámcom. Pri určovaní, či zmena výrobných kapacít je alebo nie je výrazná, by Komisia mala vziať do úvahy niekoľko skutočností.

(21)

Po prvé, Belgicko upozorňuje, že nadprodukcia vyrobená následkom zvýšenia výrobnej kapacity Sioen sa v plnom rozsahu spotrebuje v rámci skupiny. Výroba Sioen nemá podľa jeho slov žiadny dosah na ceny alebo ziskové marže ostatných výrobcov veľmi pevných polyesterových vláken.

(22)

Po druhé, štátna pomoc sa týka investičného projektu vysoko výkonnej technológie, ktorá umožňuje Sioen dodávať skupine výrobok vykazujúci veľmi osobitné charakteristiky. Polyesterové priemyselné vlákna vyvinuté v rámci podniku, ktoré sa stále zdokonaľujú, nie sú na trhu k dispozícii. Kapacita Sioen je preto opodstatnená vzhľadom na jeho vertikálnu integráciu a vzhľadom na to, že jeho produkcia bude v plnom rozsahu spotrebovaná v rámci skupiny.

(23)

Po tretie, Belgicko zdôrazňuje, že zvýšenie kapacity 3,5 % nie je vo vzťahu k európskemu trhu výrazné a nedosahuje úroveň 5 %, ktorú Komisia nepokladala za výraznú v rozhodnutí z roku 1999 týkajúcom sa Sioen (7). Keby sa Komisia v tomto prípade rozhodla hodnotiť zvýšenie kapacity na úrovni spoločnosti, a nie vo vzťahu k európskemu trhu, bolo by to v rozpore s jej rozhodnutím z roku 1999.

(24)

Belgicko nakoniec zdôrazňuje, že hodnotenie zvýšenia kapacity na úrovni spoločnosti by bolo diskrimináciou vo vzťahu k malým výrobcom, keďže dané zvýšenie kapacity by viedlo k relatívne menšiemu zvýšeniu kapacity v prípade veľkej spoločnosti, ktorej výrobná kapacita je už tak dosť vysoká.

(25)

V článku 87 ods. 1 zmluvy sa uvádza, že ak sa touto zmluvou neustanoví inak, štátna pomoc, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí jej narušením tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je – pokiaľ to ovplyvňuje trh medzi členskými štátmi – nezlučiteľná so spoločným trhom.

(26)

Pomoc v prospech Sioen je subvenciou financovanou zo štátnych prostriedkov. Pomoc umožní podniku uskutočniť predmetnú investíciu bez toho, aby musel hradiť náklady v plnom rozsahu. Sioen podniká v hospodárskom odvetví, v ktorom dochádza k obchodovaniu medzi členskými štátmi vo veľkom rozsahu a v ktorom sú neľahké súťažné podmienky, ako to potvrdzuje existencia odvetvového regulatívneho rámca do 31. decembra 2002 (8). Subvencia určená Sioen je teda pomocou v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy.

(27)

V článku 87 ods. 2 zmluvy je uvedený zoznam jednotlivých druhov pomoci, ktoré sú zlučiteľné so zmluvou. Vzhľadom na charakter a predmet plánovanej pomoci, ako aj na zemepisnú polohu podniku sa písmená a), b) a c) tohto odseku nevzťahujú na uvedený projekt. Článok 87 ods. 3 zmluvy špecifikuje iné druhy pomoci, ktoré možno pokladať za zlučiteľné so spoločným trhom. Komisia upozorňuje, že projekt sa vzťahuje na oblasť Blanc Ballot v Mouscron (región Hainaut), ktorá je oblasťou oprávnenou čerpať pomoc podľa článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy. Maximálne výška pomoci je 17,5 % v čistom ekvivalente grantu pre veľké podniky. Belgicko mieni poskytnúť pomoc vo výške 50 % z maximálnej sumy, ktorá bola stanovená na regionálnu pomoc.

(28)

Od roku 1977 ustanovuje podmienky, ktorými sa riadi poskytovanie výrobcom syntetických vláken pomoci pre takéto činnosti, regulatívny rámec, ktorého znenie a rozsah pôsobnosti sa niekoľkokrát zmenili, naposledy v roku 1996 (9). Od 1. januára 2003 už tento rámec neplatí a nie je prípustná žiadna pomoc priemyslu syntetických vláken (10). V bode 39 posledná veta oznámenia Komisie o mnohoodtvevovom regulatívnom rámci pomoci s regionálnym určením v prospech veľkých investičných projektov (11) však uvádza, že „oznámenia zaprotokolované Komisiou do 1. januára 2003 pre […] odvetvie syntetických vláken budú preskúmané z hľadiska kritérií platných v čase oznámenia“. Keďže predmetná pomoc bola oznámená 20. decembra 2002, treba ju hodnotiť z pohľadu regulatívneho rámca.

(29)

Regulatívny rámec vyžaduje oznámenie každého projektu, na základe ktorého sa výrobcom syntetických vláken poskytuje pomoc v akejkoľvek forme, bez ohľadu na to, či Komisia schválila alebo neschválila príslušný program pomoci, ktorý nespĺňa kritériá de minimis a je priamou finančnou pomocou:

(30)

V tomto prípade sa uvedená pomoc poskytuje na pomoc výrobe syntetických vláken, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti regulatívneho rámca, t. j. novej kapacite vyťahovania polyesterových priemyselných vláken. Bolo teda správne oznámiť túto pomoc Komisii.

(31)

Regulatívny rámec určuje kritériá, ktoré sa uplatňujú pri skúmaní Komisie projektov spadajúcich do rozsahu pôsobnosti kontroly. Predovšetkým ustanovuje, že pri hodnotení zamýšľanej pomoci sa skúma najmä ich vplyv na trhy s predmetnými produktmi, t. j. vlákna alebo nite, ktorých výroba by sa podporila poskytnutím uvedenej pomoci. V zmysle regulatívneho rámca sa investičná pomoc veľkým podnikom, t. j. podnikom, ktoré nie sú malými a strednými podnikmi, pripúšťa iba do výšky 50 % z uplatniteľnej maximálnej pomoci iba vtedy, keď sa vďaka pomoci výrazne znížia príslušné kapacity, alebo ak trh s predmetnými produktmi charakterizuje štrukturálny nedostatok ponuky a ak pomoc výrazne nezvýši uvedené kapacity. Sioen má postavenie veľkého podniku, keďže skupina, ku ktorej patrí, zamestnáva vyše 250 osôb a realizuje obrat nad 40 miliónov EUR (12).

(32)

Komisia zastáva názor, že zvýšenie výrobnej kapacity sa musí hodnotiť na úrovni spoločnosti. V snahe posúdiť kolísanie výrobnej kapacity spojené s podporovaným projektom je preto potrebné porovnať kapacitu príjemcu pomoci pred poskytnutím pomoci a po nej (po pripočítaní dodatočnej kapacity dosiahnutej vďaka projektu a po odpočítaní kapacít, ktoré sa zlikvidujú).

(33)

Belgicko odkazuje vo svojich pripomienkach na rozhodnutie Komisie z 28. júla 1999 (13), v ktorom Komisia nenamietala voči poskytnutiu pomoci Sioen. Belgicko upozorňuje, že v tomto prípade sa zvýšenie kapacity Sioen hodnotilo vo vzťahu k celkovej kapacite trhu a že zvýšenie kapacity o 5 %, ktoré z neho vyplynulo, sa nepokladalo za výrazné. Komisia sa však nazdáva, že v danom prípade bola situácia celkom výnimočná a odlišná od tej, ktorá nastala v tomto prípade v tom, že spoločnosť nemala vtedy pred investíciou žiadnu kapacitu vyťahovania vláken. Hodnotenie novej kapacity vo vzťahu k celkovej kapacite trhu bolo teda v tomto prípade odôvodnené, pretože Sioen bol podnik, ktorý začal pôsobiť na trhu ako nový subjekt a nemal žiadnu výrobnú kapacitu pre predmetný produkt. Keby Komisia hodnotila kapacitu na úrovni spoločnosti, celá nová kapacita nového subjektu na trhu by v skutočnosti znamenala „výrazné“ zvýšenie. Taký prístup by bol diskriminujúci voči novým subjektom na trhu. V súčasnosti je Sioen zavedeným výrobcom, ktorý disponuje výrobnou kapacitou, ktorá existovala už predtým, a preto už nie je dôvod na odchýlenie sa od stálej praxe Komisie, ktorou je hodnotenie kapacity na úrovni spoločnosti.

(34)

Čo sa týka argumentu Belgicka, že v prípade štrukturálneho nedostatku ponuky je potrebné hodnotiť zvýšenie kapacity vo vzťahu k celkovej kapacite trhu, Komisia poznamenáva, že regulatívny rámec neustanovuje odlišné spôsoby merania kapacít podľa toho, či existuje alebo neexistuje štrukturálny nedostatok ponuky. Regulatívny rámec určuje podmienky, ktoré sú už menej prísne, ak existuje štrukturálny nedostatok ponuky tým, že pre veľké podniky nevyžaduje, aby pomoc mala za následok „výrazné zníženie kapacít“, ale aby aspoň „výrazne nezvýšila kapacity“. Neustanovuje ako doplnkovú výhodu, že v prípade štrukturálneho nedostatku ponuky sa zvýšenie kapacity nebude merať na úrovni spoločnosti, ale vo vzťahu k celkovej kapacite trhu. Z toho vyplýva, že bez ohľadu na to, či trh je alebo nie je charakterizovaný štrukturálnym nedostatkom ponuky, pomoc v žiadnom prípade nemôže mať za následok podstatné zvýšenie kapacít.

(35)

Belgicko po začatí konania potvrdilo a vysvetlilo Komisii, že špecializované stroje podľa písomných podkladov od výrobcu strojov nie je možné ľahko prispôsobiť výrobe rôznych typov vláken. So zreteľom na uvedené Komisia súhlasí s metódou použitou na meranie kapacít. Podľa Belgicka sa vďaka investícii zvýšila kapacita výroby polyesterových priemyselných vláken z 8 500 ton ročne v roku 2002 na 14 850 ton ročne od roku 2003 (podľa priemerného deniéra 1 100 dtex), čo predstavuje výrazné zvýšenie asi o 75 % na úrovni spoločnosti.

(36)

Komisia zastáva názor, že výrazným zvýšením kapacity Sioen je možné vyhnúť sa skúmaniu, či v tomto prípade existuje, alebo neexistuje štrukturálny nedostatok ponuky na trhu.

(37)

Komisia nesúhlasí s argumentom Sioen, že produkcia, ktorá je dôsledkom zvýšenia kapacity, sa plne použila na vlastnú spotrebu v rámci skupiny Sioen, že nemá žiadny účinok na ceny alebo ziskové marže ostatných výrobcov polyesterových priemyselných vláken. Aj keď je nová produkcia v plnom rozsahu spotrebovaná v rámci skupiny Sioen vzhľadom na jej vertikálnu integráciu nemožno vylúčiť, že vlákno môžu za iných okolností dodávať tretí výrobcovia, ako vyplýva z reakcií tretích zainteresovaných strán.

(38)

So zreteľom na účinok investície, pre ktorú je určená pomoc výrobných kapacít, sa Komisia domnieva, že pomoc nespĺňa hlavné kritériá zlučiteľnosti so spoločným trhom určené v regulatívnom rámci, pretože vedie k výraznému zvýšeniu uvedených kapacít. Preto nie je potrebné hodnotiť obidve kritériá špecifikované v regulatívnom rámci (situácia na trhu daného výrobku, inovatívny charakter uvedeného výrobku). Komisia v každom prípade poznamenáva, že sa jasne nepreukázalo, že trh s uvedenými výrobkami charakterizuje podľa informácií poskytnutých tretími stranami (CIRFS a Profibra) o situácii štrukturálny nedostatok ponuky, pokiaľ ide o kapacity v Spoločenstve, a údajov, ktoré Belgicko oznámilo v pôvodnom oznámení týkajúcom sa dvoch rokov predchádzajúcich dátumu oznámenia pomoci (miera využitia kapacít nižšia než 90 %).

(39)

V tomto prípade nemožno uplatniť žiadnu z výnimiek ustanovených v článku 87 ods. 3 zmluvy. Investícia nesmeruje do regiónu, na ktorý sa vzťahuje článok 87 ods. 3 písm. a) zmluvy. Je jasné, že pomoc nie je určená na pomoc realizácie významného projektu európskeho záujmu, ani na nápravu vážnej ekonomickej poruchy členského štátu, ako to ustanovuje článok 87 ods. 3 písm. b) zmluvy. V konečnom dôsledku belgické orgány netvrdili a Komisia neskonštatovala, že pomoc by mohla byť určená na plnenie iného horizontálneho alebo odvetvového cieľa v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) alebo písm. d) zmluvy,

25.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 165/21

(1)

Komisia oznámila Švédsku listom z 11. júna 2003 svoje rozhodnutie začať konanie podľa článku 88 ods. 2 zmluvy, týkajúce sa oslobodenia od dane z elektrickej energie priemyselnej výroby.

(2)

Švédsko predložilo pripomienky k začatiu predmetného konania listom z 9. júla 2003, zaprotokolovaným v ten istý deň (A/34842).

(3)

Rozhodnutie Komisie začať konanie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie9. augusta 2003 (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k príslušnej pomoci.

(4)

Komisia dostala pripomienky Konfederácie švédskych podnikov (Svenskt näringsliv) 29. septembra 2003.

(5)

Pripomienky Konfederácie švédskych podnikov boli doručené v stanovenej lehote (3) a Komisia ich odovzdala švédskej vláde, ktorá mala možnosť ich pripomienkovať. Švédsko nepredložilo žiadnu pripomienku.

(6)

Zákon, ktorým sa zavádza daň z energie, Švédsko prijalo v roku 1957. V zmysle tohto zákona sa daň z energie uplatňuje na palivá fosílneho pôvodu a na elektrickú energiu. Daň má pozitívne environmentálne účinky z hľadiska úspory energie a energetickej účinnosti.

(7)

Daň z elektrickej energie sa v plnom rozsahu uplatňuje na domácnosti a podniky poskytujúce služby, ako aj na výrobné podniky, ak ide o elektrickú energiu, ktorá sa využíva na vykurovanie, ale nie v rámci výrobného procesu.

(8)

V zmysle kapitoly 11 článku 3 zákona o dani z energie je elektrická energia, ktorá sa využíva na výrobné procesy v priemysle (NACE rev. 1, oddiely C a D), úplne oslobodená od dane z energie (4). Súčasná podoba oslobodenia bola zavedená 1. januára 1993, t. j. pred pristúpením Švédska k Európskemu hospodárskemu priestoru a k Európskej únii. Od uvedeného dátumu nenastala žiadna zmena.

(9)

Počas referenčného obdobia bola výška dane z elektrickej energie od 0,198 do 0,241 švédskych korún za 1 kWh.

(10)

Švédske orgány sa nazdávajú, že úplné oslobodenie spôsobuje stratu na štátnych daňových príjmoch vo výške asi 11 miliárd švédskych korún ročne (okolo 1,19 miliardy EUR).

(11)

Komisia začala vyšetrovacie konanie, pretože mala podozrenie, že uvedené opatrenie predstavuje štátnu pomoc, a ak je to skutočne tak, môže byť nezlučiteľná so spoločným trhom. Komisia zastáva názor, že systém oslobodenia od daní je štátnou pomocou v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o založení ES. Komisia spochybňuje zlučiteľnosť predpokladanej pomoci s regulačným predpisom o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (5) (ďalej len „regulačný predpis“).

(12)

Konfederácia švédskych podnikov sa domnieva, že dane z elektrickej energie a z emisií oxidu uhličitého treba pokladať za dve zložky rovnakého systému zdanenia energie. Možno to vysvetliť skutočnosťou, že medzi obidvoma daňami je úzka súvislosť: aby nedošlo k nadmernému dopytu po elektrickej energii, každé zvýšenie dane z CO2 sa kompenzuje zodpovedajúcim zvýšením dane z elektrickej energie.

(13)

Daň z energie sa v rokoch 1993 – 2004 celkove zvýšila o 27 miliárd švédskych korún (okolo 3 miliárd EUR). K takémuto zvýšeniu by nemohlo dôjsť bez úplného oslobodenia od dane z energie v prospech odvetvia priemyselnej výroby. Úplné oslobodenie od dane z elektrickej energie preto nespôsobilo zníženie štátnych príjmov, a teda opatrenie sa nefinancuje zo štátnych prostriedkov.

(14)

Konfederácia švédskych podnikov sa nazdáva, že daňové oslobodenie v prospech švédskej priemyselnej výroby je v súlade s logikou systému vzhľadom na to, že má dosť dôvodov na to, aby šetril energiou, pretože elektrická energia je významnou nákladovou položkou uvedených podnikov. V záujme zachovania konkurencieschopnosti švédskeho priemyslu pri zvýšení samotnej dane z energie musí byť výroba oslobodená od dane z elektrickej energie.

(15)

Z rovnakých dôvodov, aké uviedla švédska vláda (odôvodnenie 21), Konfederácia švédskych podnikov je toho názoru, že opatrenie nenarúša hospodársku súťaž ani nehrozí jej narušením, ani nezvýhodňuje určité výrobné odvetvia.

(16)

Vzhľadom na dôvody uvedené ďalej v texte sa Konfederácia švédskych podnikov nazdáva, že v žiadnom prípade nemožno žiadať vrátenie pomoci.

(17)

Po prvé v zmysle článku 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 o pravidlách uplatnenia článku 93 Zmluvy o založení ES (6) vrátenie pomoci je možné iba v prípade protiprávnej pomoci, ktorá je definovaná v článku 1 písm. f) tohto nariadenia ako „nová pomoc poskytnutá v rozpore s článkom 93 ods. 3 zmluvy“. Keďže Komisia v bode 2.2 svojho rozhodnutia o začatí vyšetrovacieho konania uvádza, že opatrenie je existujúcou pomocou, vrátenie pomoci sa nemôže uskutočniť ex tunc.

(18)

Po druhé pomoc nemožno vrátiť pre oprávnené očakávania príjemcov pomoci. Švédska vláda navrhla uvedený zákon a švédsky parlament ho schválil. Podniky nemôžu spochybňovať rozhodnutia vlastného parlamentu, keďže existujú staršie rozhodnutia Komisie (7), ktorými sa schválili príslušné opatrenia v prospech odvetvia priemyselnej výroby ako všeobecné opatrenia. Okrem toho smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva na zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (8) umožňuje udržať od 1. januára 2004 nulovú sadzbu zdanenia elektrickej energie, používanú veľkými odberateľmi elektrickej energie. Obozretný hospodársky subjekt by teda mohol oprávnene očakávať, že to platí dva roky pred uvedeným dátumom.

(19)

Po tretie vrátenie pomoci by bolo v rozpore so zásadou proporcionality. Cieľom vrátenia pomoci je obnoviť údajne narušenú hospodársku súťaž. Keďže Konfederácia švédskych podnikov sa nazdáva, že opatrenie nenarúša hospodársku súťaž a nehrozí jej narušením, preto nie je žiadny oprávnený a všeobecný záujem, ktorý zdôvodňuje vrátenie pomoci. Okrem toho by mnohé zúčastnené podniky mali ťažkosti s vracaním pomoci, ktorá im bola poskytnutá, a v prípade určitých podnikov sa nedá vylúčiť ani riziko úpadku.

(20)

Konfederácia švédskych podnikov v konečnom dôsledku súhlasí s názorom švédskej vlády (pozri odôvodnenie 28), že Komisia si nesplnila povinnosť ustanovenú v článku 17 ods. 2 nariadenia (ES) č. 659/1999.

(21)

Švédska priemyselná výroba zužitkúva veľké množstvo elektrickej energie v porovnaní so svojimi konkurentmi z iných krajín, ktorí využívajú skôr uhlie alebo zemný plyn. Keďže na tieto zdroje energie sa vzťahuje oslobodenie od daní v mnohých členských štátoch, Švédsko je toho názoru, že je vhodné oslobodiť švédsku priemyselnú výrobu od dane z elektrickej energie. Okrem toho je miera zdanenia energie vo Švédsku vo všeobecnosti vyššia než vo väčšine ostatných členských štátov, a túto mieru by nebolo možné dosiahnuť, keby určité odvetvia neboli oslobodené od dane z elektrickej energie.

(22)

Švédska vláda preto popiera, že oslobodenie od daní poskytuje švédskemu priemyslu zvýhodnenie v porovnaní s priemyslom ostatných členských štátov.

(23)

Listom zo 16. marca 2001 švédska vláda súhlasila s opatreniami navrhnutými v bodoch 75–77 regulačného predpisu.

(24)

Dňa 8. novembra 2001 sa Súdny dvor vyjadril vo veci C-143/99 (Adria-Wien Pipeline) (9) k zníženiu dane z energie v Rakúsku, že oslobodenie určeného hospodárskeho odvetvia od dane z energie predstavuje štátnu pomoc.

(25)

Švédska vláda tvrdí, že v momente, keď Švédsko súhlasilo s opatreniami navrhovanými v regulačnom predpise, nebolo jasné, či opatrenie je, alebo nie je štátnou pomocou. Švédsko zdôrazňuje, že vzhľadom na technickú zložitosť dane z energie bolo nevyhnutné stanoviť primeranú lehotu medzi rozhodnutím vlády a nadobudnutím účinnosti zmenených a doplnených predpisov. Od 1. júla 2004 sa počíta s uložením dane z elektrickej energie priemyselnej výrobe, ktorej sadzba je v súlade s minimálnymi sadzbami stanovenými v novej smernici 2003/96/ES o zdaňovaní energie.

(26)

Vo Švédsku sa daň z energie vyberá z fosílnych palív a elektrickej energie a daň z CO2 sa vyberá z fosílnych palív. Švédska vláda považuje tieto dane za zložky rovnakého daňového systému, ktorého cieľom je zvýšiť energetickú účinnosť a znížiť emisie CO2. Práve preto švédska vláda tvrdí, že Komisia pri hodnotení zlučiteľnosti so spoločným trhom musí brať do úvahy daňové zaťaženie, ktoré vyplýva zo všetkých zložiek celého systému zdanenia, a neposudzovať daň z elektrickej energie osobitne.

(27)

Švédska vláda niekoľkokrát poskytla Komisii informácie, ktoré jasne vysvetľujú príslušný program pomoci (10). Švédsko sa preto domnieva, že si splnilo povinnosť, pokiaľ ide o poskytnutie všetkých informácií potrebných na to, aby Komisia mohla preskúmať súčasné programy pomoci podľa článku 17 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999.

(28)

Švédska vláda tvrdí, že Komisia porušila článok 17 ods. 2 nariadenia (ES) č. 659/1999, v ktorom sa ustanovuje, že ak Komisia považuje opatrenie za nezlučiteľné so spoločným trhom, musí o tom informovať príslušný štát skôr, než navrhne vhodné opatrenia. Komisia totiž navrhla opatrenia bez toho, aby informovala daný štát o svojom názore, opatrenia nie pre jednotlivé programy, ale pre všetky programy platné v čase nadobudnutia účinnosti nového regulačného predpisu.

(29)

V dôsledku tejto procesnej chyby nie je štátna pomoc protiprávna, a teda nemožno požadovať jej vrátenie.

(30)

Podľa kapitoly 2 článku 10 ods. 2 ústavného zákona o forme vlády (regeringsformen) nemožno uložiť daň vtedy, keď sa daň nezakladá na predpise, ktorý bol platný v čase, keď vznikol dôvod na výber dane.

(31)

Keďže švédsky zákon týkajúci sa zdanenia energií neobsahuje ustanovenie, v ktorom by sa uvádzalo, že podniky zaoberajúce sa priemyselnou výrobou sú povinné platiť daň z elektrickej energie, zmena tohto zákona by viedla k retroaktívnej dani, čo je v rozpore so švédskou ústavou.

(32)

V rozhodnutí začať konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 zmluvy Komisia uviedla, že opatrenie je v čase od pristúpenia Švédska k Európskej únii do 1. januára 2002 existujúcou pomocou v zmysle článku 1 písm. b) bodu i) nariadenia (ES) č. 659/1999. Švédsko výslovne súhlasilo s opatreniami navrhovanými Komisiou, že všetky existujúce programy pomoci na pomoc životnému prostrediu mali byť upravené podľa regulačného predpisu (bod 77). Komisia zistila, že v tomto prípade k uvedenej úprave nedošlo. Práve preto bolo Švédsko vyzvané, aby poskytlo všetky informácie, ktoré by mohli pomôcť skúmaniu obdobia od 1. januára 2002 do 31. decembra 2005.

(33)

Pripomienky, ktoré švédska vláda podala listom z 9. júla 2003, sa výslovne týkajú obdobia, o ktorom sa Komisia zmieňuje. Švédska vláda uplatnila svoje právo na obhajobu v súvislosti s celým skúmaným obdobím.

(34)

Tretie strany mali možnosť predložiť pripomienky k uplatňovaniu programu pomoci počas toho istého obdobia. Konfederácia švédskych podnikov predložila pripomienky k oslobodeniu od dane z energie listom z 29. septembra 2003. Právo tretích strán podať pripomienky sa teda dodržalo.

(35)

Zákonom, ktorým sa mení a dopĺňa zákon (1994:1776) o zdaňovaní energie (11), sa zaviedol nový systém zdaňovania elektrickej energie. Tento zákon vstúpil do platnosti 1. júla 2004 a oznámil sa Komisii listom z 1. apríla 2004 (12). Komisia v súvislosti s týmto opatrením prijme odlišné rozhodnutie.

(36)

Skúmanie zlučiteľnosti so spoločným trhom sa teda vzťahuje na obdobie od 1. januára 2002 do skončenia platnosti súčasného programu.

(37)

Na to, aby sa opatrenie mohlo pokladať za štátnu pomoc, musí spĺňať štyri kritériá stanovené v článku 87 ods. 1 zmluvy. Opatrenie musí zvýhodňovať určité podniky, musí byť adresné, musí sa financovať zo štátnych zdrojov a musí ovplyvňovať trh medzi členskými štátmi.

(38)

Komisia musí pri skúmaní otázky, či opatrenie zvýhodňuje príjemcov pomoci, porovnať podniky, ktoré sú v porovnateľnej faktickej a právnej situácii (13). Komisia preto nemôže hodnotiť situáciu švédskej priemyselnej výroby porovnávaním so situáciou priemyselnej výroby ostatných európskych krajín, ale musí vyhodnotiť zvýhodnenie podnikov, ktoré pôsobia v švédskom odvetví priemyselnej výroby vo vzťahu k ostatným švédskym podnikom. Z tohto hľadiska platí, že opatrením, ktorým sa podniky z odvetvia priemyselnej výroby oslobodzujú od nákladov, ktoré by mali za iných okolností znášať, sa tieto podniky zvýhodňujú v porovnaní s podnikmi z ostatných odvetví švédskeho priemyslu. Daňové oslobodenie iba pre určité podniky je opatrením, ktoré tieto podniky zvýhodňuje vo vzťahu k ostatným podnikom, čo môže viesť k narušeniu hospodárskej súťaže.

(39)

Daňové oslobodenie platí iba pre podniky priemyselnej výroby (NACE rev. 1, oddiely C a D). Súdny dvor Európskych spoločenstiev vyslovil názor (14), že „ani veľký počet podnikov, ktoré sú príjemcami pomoci, ani rôznorodosť a význam odvetví, ku ktorým tieto podniky patria, neumožňujú pokladať štátnu iniciatívu za všeobecné opatrenie hospodárskej politiky“. Konfederácia švédskych podnikov tvrdí, že v rozhodnutiach o poskytnutí pomoci N 255/96 a NN 72a/2000 Komisia povolila švédsky systém dane z CO2 ako všeobecné opatrenie. Toto tvrdenie je nesprávne. V prvom rozhodnutí sa systém dane z CO2 považuje za štátnu pomoc zlučiteľnú so spoločným trhom. Druhé rozhodnutie sa týka predĺženia platnosti tohto systému, ktorý sa schválil na základe tých istých predpisov. Stála prax Komisie (15), ktorú potvrdila súčasná judikatúra Súdneho dvora (16), je, naopak, taká, že oslobodenie od daní podnikov, ktoré sú veľkoodberateľmi energie alebo pôsobia v určitom hospodárskom odvetví, sa pokladá za adresné opatrenie. Komisia preto dospela k záveru, že daňové oslobodenie je adresným opatrením.

(40)

Komisia sa nazdáva, že adresný charakter opatrenia nie je odôvodnený logikou systému, keďže táto logika nie je v súlade s vnútornou logikou dane. Oslobodenie od dane je, naopak, zjavnou odchýlkou od celkovej štruktúry a od fungovania dane. Cieľom dane je podnietiť podniky, aby prijali opatrenia v záujme dosiahnutia úspor energie. Aj keď zúčastnené podniky už prijali dôležité opatrenia na zníženie spotreby energie s cieľom znížiť náklady, daň z energie má napriek všetkému dodatočný stimulačný účinok. Spotreba energie vo všeobecnosti závisí od technológie a môže byť určená iba na krátky čas. Dlhodobo možno obvykle dosahovať iba iné zvýšenia účinnosti, najmä vďaka technologickému pokroku a inovácii. Z tohto hľadiska nemôže byť oslobodenie od dane z energie v súlade s logikou systému, pretože poškodzovanie životného prostredia spotrebou energie je rovnaké bez ohľadu na skúmané odvetvie.

(41)

Opatrenie je na ťarchu štátu a financuje sa zo štátnych prostriedkov, pretože štát akceptuje stratu daňových príjmov. Komisia nesúhlasí s názorom Konfederácie švédskych podnikov, že nedošlo k strate na daňových príjmoch, pretože skutočne zaplatené dane – daň z elektrickej energie a daň z CO2 – vzrástli. Naopak, zvýšenie daňovej sadzby prináša vyššiu stratu na daňových príjmoch pre oslobodenie.

(42)

Minimálne niektorí príjemcovia pôsobia v odvetviach, kde dochádza k obchodným výmenám medzi členskými štátmi. Opatrenie preto môže ovplyvniť trh a narušiť hospodársku súťaž.

(43)

Komisia dospela k názoru, že opatrenie je štátnou pomocou podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o založení ES.

(44)

Komisia opäť potvrdzuje svoju pozíciu, že daň z elektrickej energie nemožno hodnotiť spoločne s daňou z CO2, a to z dvoch dôvodov, ako sa uvádza v rozhodnutí začať konanie ustanovené v článku 88 ods. 2. Po prvé daň z CO2 sa neuplatňuje na spotrebu elektrickej energie. Po druhé, keďže 90 % elektrickej energie vo Švédsku vyrábajú jadrové reaktory a hydroelektrické zariadenia, daň z elektrickej energie nemá rovnaký stimulačný účinok ako daň z CO2, čo sa týka emisií CO2. Preto sa daň z elektrickej energie musí hodnotiť samostatne.

(45)

Do 31. decembra 2001 tvorila program pomoci existujúca štátna pomoc podľa článku 1 písm. b) bodu i) nariadenia (ES) č. 659/1999. Podľa bodu 77 regulačného predpisu a vzhľadom na schválenie vhodných opatrení Švédskom sa každá štátna pomoc na ochranu životného prostredia musela upraviť tak, aby bola zlučiteľná s regulačným predpisom do 1. januára 2002.

(46)

Švédska vláda tvrdí, že je nevyhnutné stanoviť primeranú lehotu na zavedenie nového systému dane z energie, ktorý by bol zlučiteľný s regulačným predpisom. Po prvé od posledného dátumu na úpravu programu pomoci v súlade s regulačným predpisom až po nadobudnutie účinnosti upraveného systému dane z energie uplynulo dva a pol roka. Aj keď Komisia uznáva, že zdaňovanie energie je vzhľadom na svoju povahu zložitou otázkou, dvaapolročné obdobie považuje za nezvyčajne dlhé obdobie. Po druhé švédska vláda na rozdiel od Francúzska a Nemecka nevyužila možnosť predĺžiť lehotu na uplatnenie regulačného predpisu v súvislosti s určitými opatreniami (17). Švédska vláda, naopak, listom zo 16. marca 2001 súhlasila s prospešnými opatreniami navrhovanými Komisiou. Ak švédska vláda mala problémy so zmenou programu pomoci do uplynutia stanovenej lehoty, mohla súhlasiť s navrhovanými vhodnými opatreniami s výnimkou ich uplatňovania na príslušný program.

(47)

Komisia posúdila zlučiteľnosť pomoci s regulačným predpisom. V rozhodnutí začať konanie sa Komisia vyjadrila, že neplatí žiadna odchýlka ustanovená v článku 87 ods. 2 alebo 3 Zmluvy o založení ES. Tento záver sa mal potvrdiť po skončení konania stanoveného v článku 88 ods. 2. Počas tohto konania sa nenavrhlo nič, čo by rozptýlilo pochybnosti Komisie, ktoré vyjadrila vo svojom rozhodnutí začať formálny postup vyšetrovania. Závery Komisie sú preto tieto.

(48)

V bode 51.2 regulačného predpisu sa uvádza, že ustanovenia bodu 51.1 sa môžu uplatňovať v prípade, že daň má pozitívny účinok, ktorý sa môže hodnotiť z hľadiska ochrany životného prostredia, a v prípade, že sa odchýlka stala nevyhnutnou pre podstatnú zmenu hospodárskych podmienok, ktorej následkom sa podniky dostali do mimoriadne ťažkej situácie z hľadiska hospodárskej súťaže. Daň z energie má stimulovať šetrenie energiou a zvyšovanie energetickej účinnosti. Súčasný švédsky systém zdaňovania energie sa od roku 1993 nezmenil. Z tohto hľadiska je opatrením oslobodenie od existujúcej dane, o ktorom sa rozhodlo v čase schválenia dane. Preto sa na opatrenie vzťahuje bod 51.2 regulačného predpisu, ktorý v bode 51.1 odkazuje na kritériá zlučiteľnosti.

(49)

Na obdobie od 1. januára 2002 do 31. decembra 2003 platí bod 51.1 písm. b) druhá zarážka regulačného predpisu, pretože oslobodenie sa vzťahuje na vnútroštátnu daň zavedenú v podmienkach chýbajúceho vymedzenia dane Spoločenstvom. Podľa tohto ustanovenia však musia podniky, na ktoré sa vzťahuje zníženie dane, zaplatiť podstatnú časť vnútroštátnej dane, pričom cieľom je nepretržite stimulovať podniky, aby zvyšovali environmentálnu výkonnosť. Práve uvedené vyplýva z bodu 51.1 písm. b) prvej zarážky, v ktorom sa uvádza, že harmonizované zníženie dane sa povoľuje, ak suma, ktorú podniky skutočne zaplatili po zavedení zníženia dane, je vyššia ako minimálna sadzba Spoločenstva „na takej úrovni, ktorá podnecuje podniky k tomu, aby konali v záujme lepšej ochrany životného prostredia“. Súčasné oslobodenie má za následok nulovú daň z elektrickej energie, ktorá sa v priemyselnej výrobe využíva vo výrobných procesoch. Komisia teda môže vysloviť záver, že podniky nezaplatili veľkú časť vnútroštátnej dane. Opatrenie sa preto v súčasnej podobe nemôže považovať za zlučiteľné s regulačným predpisom za obdobie od 1. januára 2002 do 31. decembra 2003. Keďže zlučiteľnosť nemožno na pomoci preukázať inými argumentmi, toto opatrenie treba považovať za nezlučiteľné so spoločným trhom.

(50)

Ako sa uvádza v odôvodnení 18, smernica 2003/96/ES nadobudla účinnosť 1. januára 2004. Táto smernica výslovne zohľadňuje cieľ ochrany životného prostredia (najmä odôvodnenia 3, 6, 7 a 12). Komisia preto zastáva názor, že dodržanie minimálnych sadzieb stanovených v smernici 2003/96/ES podnecuje podniky k väčšej ochrane životného prostredia. Práve z tohto dôvodu Komisia môže súhlasiť s tým, že dodržiavanie minimálnych sadzieb je rovnocenné so zaplatením podstatnej časti vnútroštátnej dane podľa bodu 51.1 písm. b) druhej zarážky regulačného predpisu. Preto švédske opatrenie na obdobie od 1. januára 2002 do 31. decembra 2003 možno považovať za zlučiteľné so spoločným trhom iba vtedy, keď príjemcovia pomoci musia zaplatiť minimálne sadzby stanovené v smernici 2003/96/ES. Pomoc nezlučiteľná so spoločným trhom zodpovedá sume vyplývajúcej z uplatňovania minimálnych sadzieb ustanovených v smernici 2003/96/ES.

(51)

Pre obdobie od 1. januára 2004 až do obdobia ukončenia platnosti súčasného systému je predmetná daň harmonizovaná so smernicou 2003/96/ES. To znamená, že platí bod 51.1 písm. b) prvá zarážka regulačného predpisu. Podľa tohto ustanovenia sa daň môže znížiť vtedy, keď suma, ktorú príjemcovia skutočne zaplatili po znížení dane, je stále vyššia ako minimálna sadzba Spoločenstva. Podľa článku 10 smernice 2003/96/ES je minimálna sadzba zdanenia elektrickej energie stanovená na 0,5 EUR za 1 MWh v prípade využívania na komerčné účely. V tomto prípade sa teda nedodržala stanovená minimálna sadzba. Podľa článku 17 ods. 2 a 4 tejto smernice sa miera zdanenia až na nulovú úroveň povoľuje podnikom, ktoré sú veľkými spotrebiteľmi energie a ktoré sa na základe zmlúv alebo rovnocenných dohôd zaväzujú, že budú uplatňovať opatrenia na realizáciu environmentálnych cieľov alebo väčšej energetickej účinnosti rovnocenných s tými, ktoré by sa dosiahli pri dodržaní minimálnych sadzieb Spoločenstva. V tomto prípade neboli splnené podmienky uplatňovania nulovej sadzby. Preto možno švédske opatrenie aj na obdobie od 1. januára 2004 považovať za zlučiteľné, ak sú príjemcovia povinní platiť minimálne sadzby stanovené v smernici 2003/96/ES.

(52)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že pre obdobie od 1. januára 2002 až do dátumu skončenia platnosti daňového oslobodenia v jeho súčasnej podobe opatrenie nie je zlučiteľné s regulačným predpisom ani so smernicou 2003/96/ES. Nezlučiteľná pomoc zodpovedá sume vyplývajúcej z uplatňovania minimálnych sadzieb stanovených v smernici 2003/96/ES.

(53)

Podľa článku 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999 platí, že keď je štátna pomoc poskytnutá protiprávne nezlučiteľná so spoločným trhom, treba prijať nevyhnutné opatrenia, aby príjemca vrátil pomoc. Vrátenie pomoci musí v rámci možností umožniť obnovenie konkurenčných podmienok, ktoré existovali pred poskytnutím pomoci. Skutočnosť, že sa pomoc poskytla podľa vnútroštátnych právnych predpisov – čo je všeobecné pravidlo –, sa nedotýka vrátenia pomoci, pretože právo Spoločenstva ho začleňuje do vnútroštátnych právnych predpisov.

(54)

V článku 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999 sa uvádza, že „Komisia nevyžaduje vrátenie pomoci v prípade, že by tým porušila všeobecný princíp práva Spoločenstva“. Podľa judikatúry Súdneho dvora (18) a rozhodovacej praxe Komisie je vrátenie pomoci v rozpore so všeobecným princípom podľa práva Spoločenstva, keď sa príjemca následkom opatrení Komisie oprávnene nazdáva, že pomoc bola poskytnutá podľa práva Spoločenstva.

(55)

Členských štátom prislúcha dohliadať na to, aby vnútroštátne opatrenia boli zlučiteľné s pravidlami Spoločenstva o štátnej pomoci s cieľom zabrániť deformáciám hospodárskej súťaže; okrem toho členské štáty sú povinné oznámiť každú štátnu pomoc Komisii podľa článku 88 ods. 3 Zmluvy o založení ES a neprijímať opatrenia skôr, než ich Komisia preskúma. Podniky si v zásade nemôžu zakladať na oprávnených očakávaniach v prípade protiprávnej štátnej pomoci. Keby sa podniky mohli odvolať na vnútroštátne právne predpisy, ktoré napriek tomu, že sa prijali v dobrej viere, nie sú v súlade s pravidlami Spoločenstva o štátnej pomoci a narušujú hospodársku súťaž, cieľ kontroly štátnej pomoci Spoločenstvom by nebolo možné dosiahnuť.

(56)

Vo veci 265/85, Van den Bergh en Jurgens BV verzus Komisia (19) sa Súdny dvor vyjadril, že „... možnosť využívať princíp ochrany oprávneného očakávania má každý hospodársky subjekt, v ktorom inštitúcia vyvolala odôvodnené očakávania. Okrem toho, ak je obozretný a uvážlivý hospodársky subjekt schopný predvídať, že Spoločenstvo prijme opatrenie, ktoré vzhľadom na svoju povahu môže poškodiť jeho záujmy, nemôže sa domáhať uplatňovania uvedeného princípu, keď sa uvedené opatrenie prijme.“

(57)

Švédske orgány sa nazdávajú, že pomoc by sa nemala vrátiť, pretože Komisia si nesplnila povinnosti vyplývajúce z článku 17 ods. 2 nariadenia (ES) č. 659/1999. Komisia v snahe upraviť súčasnú pomoc podľa nového regulačného predpisu navrhla členským štátom, aby zmenili súčasný program pomoci životnému prostrediu v záujme ich zladenia s regulačným predpisom najneskôr do 1. januára 2002. Judikatúra (20) potvrdila, že taký návrh uvedený v usmerneniach predstavuje prvok ustálenej regulárnej a pravidelnej spolupráce, v rámci ktorej Komisia v spolupráci s členskými štátmi priebežne skúma programy pomoci poskytované v týchto štátoch a navrhuje im nevyhnutné príslušné opatrenia. Dohoda medzi Komisiou a jednotlivými členskými štátmi týkajúca sa úplného zoznamu všetkých existujúcich programov pomoci by bola nepraktická a je rozumné ponechať členským štátom zodpovednosť za úpravu programov. Platí to tým viac, že členské štáty sa podieľajú na vypracúvaní nových usmernení a sú si dobre vedomé, ešte pred nadobudnutím ich účinnosti, dosahov usmernení na súčasné programy pomoci. V tomto prípade švédske orgány tvrdia, že Švédsko informovalo Komisiu o programe pomoci napríklad tým, že odovzdalo Komisii úplné znenie švédskeho zákona o dani z energie. Komisia sa nazdáva, že tieto informácie sa poskytli a použili v iných súvislostiach a že ich poskytnutie sa teda v žiadnom prípade nemôže považovať za náhradu oznámenia v zmysle článku 88 ods. 3 Zmluvy o založení ES.

(58)

Konfederácia švédskych podnikov tvrdí, že pomoc je existujúcou pomocou, a preto sa vrátenie pomoci nemôže požadovať. Komisia je toho názoru, že opatrenie bolo existujúcou pomocou iba do 31. decembra 2001. Od 1. januára 2002 sa pomoc stala novou pomocou, pretože sa musela upraviť v súlade s regulačným predpisom. Komisia preto nemôže súhlasiť s argumentom Konfederácie švédskych podnikov.

(59)

Komisia sa domnieva, že argumenty Švédska neumožňujú odôvodniť rozhodnutie bez vrátenia pomoci. Z judikatúry Súdneho dvora však vyplýva, že Komisia je povinná vziať do úvahy z vlastnej iniciatívy výnimočné okolnosti, ktoré podľa článku 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999 odôvodňujú to, že sa zrieka nariadenia vrátenia protiprávne poskytnutej pomoci, keď je vrátenie pomoci v rozpore so všeobecnou zásadou práva Spoločenstva ako dodržiavanie oprávneného očakávania príjemcov.

(60)

Podľa článku 19 nariadenia (ES) č. 659/1999 sú členské štáty povinné prijať vhodné opatrenia iba vtedy, keď s nimi súhlasili. Judikatúra (21) tento princíp potvrdila. To znamená, že zmena štatútu opatrenia, ktoré sa z existujúcej pomoci stalo novou pomocou, bola dôsledkom odsúhlasenia vhodných opatrení navrhovaných v regulačnom predpise švédskou vládou.

(61)

Na základe článku 26 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999 je pochopiteľné, že skutočnosť, že Komisia neuverejnila odsúhlasenie regulačného predpisu švédskou vládou, mohla viesť určitých príjemcov k oprávnenej domnienke, že predmetné vnútroštátne opatrenie treba stále považovať za existujúcu pomoc. V článku 26 sa uvádza, že Komisia musí uverejniť „stručné oznámenie rozhodnutí, ktoré uplatňuje […] z článku 18 v nadväznosti na článok 19 ods. 1“. Podľa článku 18 uvedeného nariadenia „ak […] Komisia dospeje k záveru, že súčasný program pomoci nie je alebo už nie je zlučiteľný so spoločným trhom, vydá odporúčanie navrhujúce príslušnému členskému štátu vhodné opatrenia“. V článku 19 ods. 1 nariadenia sa uvádza, že ak príslušný členský štát prijme navrhované vhodné opatrenia, Komisia „toto zistenie zaznamená“ a upovedomí o tom členský štát.

(62)

Komisia neuverejnila zistenie, že každý členský štát prijal vhodné opatrenia, ktoré mu navrhla na účely uplatňovania regulačného predpisu. Komisia môže teda len ťažko dokázať, že príjemcovia boli správne informovaní o prijatí opatrení švédskou vládou a o zmene štatútu pomoci, ktorá z opatrenia vyplynula. Ku dňu uverejnenia rozhodnutia začať konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 však Komisii muselo byť zrejmé, že opatrenie už nie je existujúcou pomocou a že môže byť nezlučiteľné s regulačným predpisom. Uvedené rozhodnutie bolo uverejnené 9. augusta 2003.

(63)

Vzhľadom na uvedené Komisia dospela k záveru, že v tomto prípade by vrátenie pomoci, ktorá bola poskytnutá pred dátumom uverejnenia rozhodnutia o začatí vyšetrovacieho konania, bolo v rozpore s princípom ochrany oprávneného očakávania. Komisia preto podľa článku 14 nariadenia (ES) č. 659/1999 rozhodla, že nepožiada o vrátenie pomoci za obdobie od 1. januára 2002 do 8. augusta 2003.

(64)

Na druhej strane musí dôjsť k vráteniu pomoci poskytnutej v súlade s programom pomoci po 9. auguste 2003.

(65)

Komisia zistila, že od 1. januára 2002 Švédsko protiprávne udržiavalo v platnosti bez zmeny a doplnenia zákon (1994:1776) o dani z energie, čím porušilo svoju povinnosť vyplývajúcu zo skutočnosti, že prijalo vhodné opatrenia navrhované Komisiou a z článku 88 ods. 3 Zmluvy o založení ES.

(66)

Program pomoci je programom štátnej pomoci podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o založení ES.

(67)

Od 1. januára 2002 je pomoc nezlučiteľná s regulačným predpisom, a najmä s jeho bodom 51.1 písm. b) a s akoukoľvek výnimkou ustanovenou v článku 87 ods. 2 a 3 Zmluvy o založení ES. Keďže sa nemožno dovolávať žiadneho iného dôvodu na dokázanie zlučiteľnosti programu pomoci, tento program pomoci nie je zlučiteľný so spoločným trhom.

(68)

Podľa článku 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999 sa musí pomoc, ktorá bola protiprávne vyplatená, vrátiť. V tomto prípade sa obdobie vrátenia pomoci začína dňom uverejnenia rozhodnutia Komisie začať konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 a končí sa dňom nadobudnutia účinnosti nového systému zdaňovania energie, t. j. keď sa musí vrátená pomoc poskytnúť počas obdobia od 9. augusta 2003 do 30. júna 2004.

(69)

Toto rozhodnutie sa týka uvedených programov pomoci a musí sa uplatniť ihneď, najmä pokiaľ ide o vrátenia každej individuálnej pomoci poskytnutej v rámci tohto programu. Komisia zároveň poznamenáva, že rozhodnutie týkajúce sa pomoci nevylučuje, že individuálnu pomoc možno považovať za úplne alebo čiastočne zlučiteľnú so spoločným trhom v dôsledku vlastných charakteristík (napríklad na základe pravidiel de minimis v rámci neskoršieho rozhodnutia Komisie alebo v zmysle nariadenia o daňovom oslobodení),

25.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 165/31

(1)

Rozhodnutím Komisie 2004/614/ES z 24. augusta 2004, ktoré sa týka ochranných opatrení v súvislosti s vysokopatogénnym morom hydiny v Juhoafrickej republike (3), prijala Komisia ochranné opatrenia v súvislosti s morom hydiny vyskytujúcim sa v kŕdľoch vtákov nadradu bežce v Južnej Afrike.

(2)

V decembri 2004 Komisia získala z Južnej Afriky informácie o tom, že sa situácia v kŕdľoch vtákov nadradu bežce zlepšila. Tieto informácie však neumožnili Komisii dospieť k záveru, že choroba bola efektívne kontrolovaná. Z Južnej Afriky sa nezískali ďalšie informácie a súčasná situácia, pokiaľ ide o chorobu, nie je jasná.

(3)

Za týchto okolností je vhodné predĺžiť obdobie uplatňovania rozhodnutia 2004/614/ES o ďalších šesť mesiacov. Toto rozhodnutie sa však môže pred koncom tohto šesťmesačného obdobia preskúmať na základe akýchkoľvek ďalších informácií poskytnutých Južnou Afrikou.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

25.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 165/32

(1)

Dňa 5. júna 1991 dostala Komisia podnet podľa nariadenia Rady (EHS) č. 2641/84 zo 17. septembra 1984 o posilnení spoločnej obchodnej politiky, najmä pokiaľ ide o ochranu pred nedovolenými obchodnými praktikami (2), od Európskeho úradu Medzinárodnej federácie fonografického priemyslu (IFPI), ktorý zastupuje prakticky všetkých výrobcov zvukových záznamov v Spoločenstve.

(2)

V tejto žiadosti sa tvrdilo, že v Thajsku dochádza vo veľkom meradle k pirátstvu zvukových záznamov a že takéto pirátstvo spôsobuje ujmu priemyslu Spoločenstva najmä tým, že ovplyvňuje vývoz zvukových záznamov Spoločenstva do Thajska, ako aj na iné tretie trhy.

(3)

Komisia rozhodla, že podnet obsahuje dostatočný dôkaz na odôvodnenie začatia postupu preskúmania. Príslušné oznámenie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev  (3).

(4)

Po začatí postupu uskutočnila Komisia faktické a právne preskúmanie a 20. februára 1992 predložila svoju správu o preskúmaní poradnému výboru. Zo správy vyplynulo, že počas referenčného obdobia a najmä v dôsledku toho, že thajské orgány riadne nepresadzovali vtedy platné právne predpisy o autorskom práve, dosiahla úroveň pirátstva zvukových záznamov (medzinárodný repertoár) pravdepodobne až 90 % a zo správy tiež vyplynulo, že táto situácia vedie k značnej ujme priemyslu Spoločenstva, najmä v podobe ušlých ziskov z predaja na thajskom trhu (ako aj na niektorých ďalších tretích trhoch).

(5)

Komisia následne uskutočnila konzultácie s thajskými orgánmi, ktoré v septembri 1992 viedli k záväzku thajskej vlády znížiť v čo najkratšej dobe pirátstvo zvukových záznamov ES na zanedbateľnú úroveň a v prvej fáze dosiahnuť v priebehu jedného roka podstatné zníženie. Nový thajský zákon o autorskom práve vstúpil do platnosti 21. marca 1995. Zaviedol početné ustanovenia, ktorých cieľom je zjednodušiť konanie proti porušovateľom autorských práv a zahrnúť potrebné odstrašujúce účinky voči potenciálnym, ako aj skutočným porušovateľom, najmä prostredníctvom výrazne sprísnených trestov. Za týchto okolností sa rozhodnutím Komisie 96/40/ES (4) rozhodlo o pozastavení postupu preskúmania a o pokračovaní v podrobnom monitorovaní situácie.

(6)

Komisia uskutočnila ďalšie faktické a právne preskúmanie a 29. mája 2002, 13. októbra 2003 a 29. júna 2004 predložila poradnému výboru tri správy o preskúmaní. Z týchto správ vyplynulo, že Thajsko prijalo opatrenia, ktorých cieľom je účinné zníženie úrovne pirátstva zvukových záznamov vrátane prijatia právnych predpisov v oblasti optických médií thajským parlamentom, intenzívnejšie presadzovanie práva zamerané na osoby podieľajúce sa na pirátstve hudobných záznamov, užšia spolupráca rôznych thajských orgánov zaoberajúcich sa bojom proti pirátstvu hudobných záznamov a thajských orgánov so združeniami hudobného priemyslu, ako aj organizácia verejných kampaní s cieľom informovať spotrebiteľov o nepriaznivých účinkoch pirátstva.

(7)

Napriek týmto iniciatívam predstavuje pirátstvo zvukových záznamov (medzinárodný repertoár) v Thajsku i naďalej vážny problém a do Európskej únie sa i naďalej vyváža značné množstvo pirátskych zvukových záznamov. Tieto pretrvávajúce problémy však možno lepšie riešiť v iných kontextoch ako prešetrovaním podľa nariadenia (ES) č. 3286/94.

(8)

O ďalší pokrok v znižovaní pirátstva zvukových záznamov Spoločenstva v Thajsku je potrebné usilovať sa v kontexte stálych úprav bilaterálnej a regionálnej spolupráce medzi Thajskom a Spoločenstvom.

(9)

Opatrenia na riešenie otázky pirátstva možno rozpracovať aj v kontexte bilaterálnej dohody o partnerstve a spolupráci medzi Thajskom a Spoločenstvom.

(10)

Spoločenstvo môže taktiež naďalej podporovať úsilie o posilnenie technickej kapacity thajských orgánov v boji proti pirátstvu zvukových záznamov prostredníctvom programov finančnej podpory.

(11)

Úsilie Thajska na riešenie problémov pirátstva zvukových záznamov Spoločenstva možno monitorovať v rámci mechanizmov uvedených v oznámení o stratégii presadzovania práv duševného vlastníctva v tretích krajinách (5).

(12)

V dôsledku toho je náležité ukončiť postup preskúmania.

(13)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom poradného výboru,

25.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 165/34