26.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 132/1

(1)

V marci 2004 po uplynutí doby skúmania platnosti Rada nariadením (ES) č. 398/2004 (2) uložila konečné antidumpingové clo na dovozy kremíkového kovu (ďalej len „kremík“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“). Sadzba konečného cla uplatniteľného na čistú cenu na hraniciach Spoločenstva pred preclením bola 49 %.

(2)

Komisia začala uverejnením oznámenia (3) v Úradnom vestníku Európskej únie20. marca 2004 čiastočné predbežné preskúmanie opatrení vzťahujúcich sa, okrem iného, na dovoz kremíka s pôvodom z ČĽR podľa článku 11 ods. 3 a článku 22 písm. c) základného nariadenia.

(3)

Skúmanie bolo začaté na základe iniciatívy Komisie s cieľom prešetriť, či v dôsledku rozšírenia Európskej únie 1. mája 2004 (ďalej len „rozšírenie“) a so zreteľom na záujem Spoločenstva existuje potreba prispôsobiť opatrenia a vyhnúť sa tak náhlemu a neprimerane negatívnemu dosahu na zainteresované strany, vrátane užívateľov, distribútorov a spotrebiteľov.

(4)

Posudzovaný výrobok je zhodný s výrobkom z prešetrenia, ktoré viedlo k uloženiu existujúcich opatrení, t. j. kremíkový kov s pôvodom v ČĽR, zaradený pod kód KN 2804 69 00 (obsahujúci menej ako 99,99 % hmotnosti kremíka). Čisto z dôvodu súčasného zaradenia uvedeného v colnej nomenklatúre, správne znenie je „kremík“. Kremík s vyššou čistotou, obsahujúci najmenej 99,99 % hmotnosti kremíka, využívaný predovšetkým v oblasti elektronického polovodičového priemyslu, spadá do iného kódu KN a týmto postupom nie je pokrytý.

(5)

Komisia oficiálne upovedomila dotknutých dovozcov, užívateľov a vývozcov a ich združenia, zástupcov vyvážajúcej krajiny a výrobcov Spoločenstva o začatí prešetrenia. Zúčastneným stranám bola poskytnutá príležitosť písomne predložiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v časovej lehote stanovenej v oznámení o začatí.

(6)

Čínska obchodná komora pre dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemických látok (CCCMC), Združenie pre priemysel Spoločenstva (Euroalliages), dovozcovia/obchodníci, orgány niektorých nových členských štátov, ktoré pristúpili k Európskej únii 1. mája 2004 (ďalej len „EÚ 10“) a užívatelia kremíka v EÚ 10 predložili svoje stanoviská písomne. Všetkým stranám, ktoré o to požiadali v rámci časovej lehoty a ktoré preukázali, že existujú mimoriadne dôvody, prečo by mali byť vypočuté, bola priznaná možnosť byť vypočuté.

(7)

Komisia požiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné s cieľom stanovenia primeranosti platných opatrení.

(8)

Prešetrenie preukázalo, že priemerné ročné zvýšenie objemu dovezeného kremíka z ČĽR do EÚ 10 podľa správy z Eurostatu bolo v roku 2001 a 2002 okolo 13 %. V roku 2003 sa v dôsledku značného nárastu v období od októbra do decembra objem dovozu zvýšil približne o 54 %.

(9)

Navyše, v porovnaní s rovnakým obdobím z predchádzajúceho roka tesne pred rozšírením, to znamená január až apríl 2004, bol zistený abnormálny nárast v objeme dovozu vo výške okolo 120 %.

(10)

Prešetrenie ďalej preukázalo, že dovoz kremíka z ČĽR do EÚ 10 po rozšírení poklesol. Pokles by sa dal vysvetliť abnormálnym nárastom v objeme dovezeného kremíka pred rozšírením.

(11)

Okrem toho, štatistiky o dovozoch do EÚ 10 v období po rozšírení naznačujú, že pokles v dovezenom objeme z ČĽR sa zhoduje s postupným nárastom v dovoze z Nórska a Brazílie, ako aj predaja z pätnástich členských štátov, ktoré tvorili Európsku úniu pred rozšírením (ďalej len „EÚ 15“).

(12)

Dopyt po kremíku v EÚ 10 bol stanovený na základe odpočítania celkového vývozu od celkového dovozu. Je treba podotknúť, že v EÚ 10 nebola zverejnená žiadna výroba kremíka.

(13)

Ak zoberieme do úvahy abnormálne nárasty v objeme dovozu z ČĽR pred rozšírením, pre obdobie 2003 a 2004 bolo nevyhnutné vypracovať pre objem dovozu určité úpravy v snahe zistiť, ako by sa výšky dovozu v tých istých obdobiach vyvíjali, ak by neprišlo k rozšíreniu.

(14)

Z tohto pohľadu, priemerný ročný nárast v dovezenom objeme z ČĽR v rokoch 2001 a 2002 bol 13 %. Preto sa výška bežného dovozu z ČĽR v rokoch 2003 a 2004 stanovila na základe pripočítania 13 percentného ročného nárastu k objemu dovozu v predchádzajúcich rokoch, ktorý by sa za bežných okolností odhadoval ako výška dovozu počas týchto období, ak by nedošlo k rozšíreniu.

(15)

Pri uplatnení toho istého postupu, vývoz z EÚ 10 v roku 2004 sa odhadoval na základe sčítania celkového vývozu v roku 2003 a bežného nárastu vo výške 80 %, ktorý bol zhodnotený ako priemerný ročný nárast v objeme vývozu v rokoch 2002 a 2003.

Tabuľka 1

Dopyt po kremíku v EÚ 10

(16)

V súvislosti s vyššie uvedeným sa zistilo, že dopyt v EÚ 10 je okolo 6 % z výšky dopytu v EÚ 15 tak, ako sa odhadovalo v poslednom prešetrovaní uplynutia platnosti antidumpingových opatrení pre dovoz kremíka s pôvodom v ČĽR vykonanom v nariadení (ES) č. 398/2004.

(17)

Šetrenie preukázalo, že existujú dostatočné potenciálne zdroje pre zásobovanie kremíkom, alternatívne ku zásobovaniu kremíkom z ČĽR, ktoré sú schopné uspokojiť dopyt v EÚ 10, a to dokonca i vtedy, ak by rozšírenie antidumpingového cla z EÚ 15 na 10 nových členských štátov spôsobilo úplné zastavenie alebo zníženie dovozu z ČĽR.

(18)

V EÚ 15 existuje okolo 18 000 ton možných zásob kremíka. Tento prepočet bol urobený na základe posledného skúmania uplynutia platnosti antidumpingových opatrení pre dovoz kremíka s pôvodom z ČĽR. Zistilo sa, že výroba kremíka v EÚ 15 v roku 2001 predstavovala okolo 148 000 ton. To isté skúmanie uplynutia platnosti preukázalo, že existuje okolo 166 000 ton výrobnej kapacity v EÚ 15, čo naznačuje voľnú kapacitu vo výške približne 18 000 ton.

(19)

Navyše, iné možné zdroje zásobovania kremíkom (nepodliehajúce antidumpingovým clám) sú, okrem iného, Nórsko (so zásobovacou kapacitou 18 000 ton), Brazília, Kanada a USA.

(20)

Ako bolo naznačené v odôvodnení č. 11, zistilo sa, že v období po rozšírení, to znamená máj až november 2004, pre ktoré Eurostat poskytol spoľahlivé údaje, dovozy z iných zdrojov, predovšetkým z Nórska a Brazílie, ako aj z predaja z EÚ 15 postupne narástli. Predaj z EÚ 15 sa v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2003 zvýšil štvornásobne, objem dovozu z Nórska sa zvýšil päťnásobne a z Brazílie šesťnásobne.

Tabuľka 2

Objemy dovozu do EÚ 10 z Nórska, Brazílie a predaj z EÚ 15

(21)

V súvislosti s vyššie uvedeným nie je najmenší dôvod sa domnievať, že na trhu EÚ 10 nastane nedostatok kremíka.

(22)

Na základe konštatovania viacerých zainteresovaných strán, kremík je medziproduktom, ktorý sa využíva iba v niektorých spracovateľských odvetviach v nových členských štátoch, predovšetkým na výrobu druhotných hliníkových zliatin.

(23)

Výrobcovia hliníka v EÚ 10 potvrdzujú, že priemerný podiel kremíka spotrebovaný vo výrobnom procese druhotných hliníkových zliatin sa pohybuje v rozmedzí od 3 % do 13,5 %.

(24)

Prešetrenie preukázalo, že nárast v cene kremíka v EÚ 10 alebo prechod na iné, alternatívne zdroje dodávok bude mať pravdepodobne iba nepatrný dosah na výrobné náklady pre užívateľov v EÚ 10.

(25)

V súvislosti s vyššie uvedeným percentom spotreby kremíka vo výrobe druhotných hliníkových zliatin a za predpokladu, že antidumpingové clo na dovoz kremíka z ČĽR je 49 %, vplyv na náklady pre výrobcov druhotných hliníkových zliatin by sa pohyboval iba v rozmedzí od 1,47 % do 6,6 % celkových nákladov na výrobu druhotných hliníkových zliatin.

(26)

Niektoré zainteresované strany naznačili, že pri rozšírení antidumpingových opatrení na dovoz v EÚ 10 sa usilovali o alternatívne zdroje pre zásobovanie kremíkom, avšak takáto snaha o alternatívne zdroje vyústila do zvýšenia cien približne o 34 %. V tejto súvislosti sa zistilo, že vplyv na náklady pre výrobcov druhotných hliníkových zliatin by bol dokonca menší a spadal by do rozpätia od 1 % do 4,6 % celkových nákladov pre výrobu druhotných hliníkových zliatin.

(27)

Viacerí dovozcovia a užívatelia namietali, že na trhu EÚ 10 nastane nedostatok zásobovania kremíkom. Avšak ako bolo naznačené v úvodných ustanoveniach 11, 19 a 20, po rozšírení sa objem dovozu z ČĽR do EÚ 10 postupne nahrádza kremíkom s pôvodom v EÚ 15, Nórsku a Brazílii. Nie je preto dôvod sa domnievať, že na trhu EÚ 10 nastane nedostatok kremíka.

(28)

Istý užívateľ v EÚ 10, ako aj slovenské a slovinské orgány namietali, že kremík pochádzajúci z iných zdrojov ako z ČĽR je iný, pokiaľ ide o jeho kvalitu. V tejto súvislosti je treba poznamenať, že nariadenie (ES) č. 398/2004 o ukončení skúmania uplynutia platnosti antidumpingových opatrení uložených na dovoz kremíka s pôvodom v ČĽR a dovezeného do Spoločenstva, ako aj kremík vyrobený v Nórsku a kremík vyrobený v Spoločenstve výrobcami Spoločenstva, majú tie isté fyzikálne a chemické vlastnosti a to isté základné využitie. Preto sa hodnotia ako výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia. Bolo poznamenané, že pokiaľ ide o kvalitu, nie je potrebné robiť žiadne úpravy. Preto nie je dôvod sa domnievať, že čínsky dovoz kremíka do EÚ 10 nahradený dovozom z vyššie uvedených krajín by sa líšil v kvalite. Okrem toho, ako bolo vysvetlené v odôvodneniach č. 11, 19 a 20 tohto nariadenia, nárast v dovoze z iných krajín naznačuje, že výrobky sú nahraditeľné.

(29)

Ten istý užívateľ takisto namietal, že vplyv na náklady pre výrobcov druhotných hliníkových zliatin pri nízkom ziskovom rozpätí v tom istom priemyselnom odvetví nie je zanedbateľný. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v odôvodneniach č. 25 a 26 bolo zhrnuté, že dosah rozšírenia anidumpingových opatrení na užívateľov kremíka v EÚ 10 bude obmedzený, s minimálnym nárastom 6,6 % v celkových nákladoch pre výrobu druhotných hliníkových zliatin. Avšak toto nebol presvedčivý dôvod na to, aby sa zavedením prechodných úpravami modifikovali existujúce opatrenia. V skutočnosti sa tento dosah z hľadiska materiálnej stránky nelíšil od dosahu odhadovaného v EÚ 15 počas skúmania, ktoré viedlo k zavedeniu konečných opatrení v roku 2004, pričom sa skonštatovalo, že platné opatrenia by na užívateľov nemali mať významný vplyv.

(30)

Ak zoberieme do úvahy obmedzený dosah cla na náklady pre výrobu hliníkových zliatin v EÚ 10 a existenciu alternatívnych zdrojov pre zásobovanie EÚ 10, možno konštatovať, že rozšírenie existujúcich opatrení z EÚ 15 na EÚ 10 by pravdepodobne nespôsobilo náhly a neprimerane negatívny dosah na zainteresované strany, vrátane užívateľov, distribútorov a spotrebiteľov. Preto žiadne prechodné úpravy nie sú opodstatnené,

26.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 132/6

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

26.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 132/8

(1)

Článok 9 nariadenia (ES) č. 1159/2003 stanovuje pravidlá týkajúce sa určenia povinností pri dodávkach produktov kódu NC 1701 s nulovou colnou sadzbou, vyjadrených ekvivalentom bieleho cukru, pre dovozy pochádzajúce z krajín, ktoré sú signatármi protokolu AKT a dohody s Indiou.

(2)

Článok 16 nariadenia (ES) č. 1159/2003 stanovuje pravidlá týkajúce sa určenia colných kvót na produkty kódu KN 1701 11 10 s nulovou colnou sadzbou, vyjadrených ekvivalentom bieleho cukru, pre dovozy pochádzajúce z krajín, ktoré sú signatármi protokolu AKT a dohody s Indiou.

(3)

Článok 22 nariadenia (ES) č. 1159/2003 otvára colné kvóty na produkty kódu KN 1701 11 10 s colnou sadzbou 98 eur na každú tonu pre dovozy pochádzajúce z Brazílie, Kuby a ostatných tretích krajín.

(4)

Žiadosti o vydanie dovozných licencií na celkové množstvo prevyšujúce povinné množstvo dodávky pre príslušnú krajinu, určené podľa článku 9 nariadenia (ES) č. 1159/2003 pre preferenčný cukor AKT-India, boli v týždni od 16. do 20. mája 2005 predložené kompetentným úradom v súlade s článkom 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1159/2003.

(5)

Za týchto okolností Komisia musí určiť redukčný koeficient, ktorý umožní výdaj licencií v pomere k disponibilnému množstvu, a uviesť, že uvedený limit bol dosiahnutý,

26.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 132/11

(1)

Nariadenie Komisie (ES) č. 291/2005 (3) určilo smerné množstvá, na ktoré sa môžu vývozné povolenia systému B vydať.

(2)

Pre povolenia systému B na rajčiny, pomaranče, citróny, stolové hrozno a jablká, o ktoré boli žiadosti podané od 16. marca 2005 do 13. mája 2005, sa má určiť definitívna miera náhrad na úrovni smernej miery a určiť percentuálny podiel na vydanie požadovaných množstiev,

26.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 132/13

(1)

Článok 7 nariadenia Komisie (EHS) č. 1858/93 (2) stanovil pravidlá uplatňovania nariadenia (EHS) č. 404/93, pokiaľ ide o predkladanie žiadostí o preddavky, ako aj o výplatu zostatku pomoci na kompenzáciu strát výnosov z predaja v odvetví banánov, ako sa stanovuje v článku 12 nariadenia (EHS) č. 404/93. Na účely dobrého riadenia a s cieľom získať čo najskôr, na konci roka, všetky údaje a informácie potrebné najmä na určenie pomoci, mali by sa stanoviť sankcie v prípade žiadostí o výplatu zostatku pomoci, ktoré boli predložené s oneskorením.

(2)

Tiež by sa mali spresniť podporné dokumenty, ktoré je potrebné priložiť k žiadostiam a stanoviť, že tieto dokumenty musia poskytovať dôkaz o predaji tovaru, najmä o jeho prijatí kupujúcim.

(3)

V dôsledku toho je potrebné nariadenie (EHS) č. 1858/93 zmeniť a doplniť.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre banány,

1.

V odseku 2 písm. b) sa tretí pododsek nahrádza takto:

„Predložením žiadosti o výplatu zostatku pomoci po dni uvedenom v prvom pododseku písm. b) sa čiastka zostatku, na ktorú by mal producent právo pri predložení žiadosti v stanovenom termíne, znižuje o 1 % za každý pracovný deň. Ak oneskorenie prekročí pätnásť dní, žiadosť sa neprijme.

Vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch môže príslušný orgán prijať žiadosti o výplatu zostatku, predložené po dni uvedenom v prvom pododseku písm. b), ak toto oneskorenie nie je prekážkou overeniam stanoveným v článku 10 ods. 1. V takomto prípade sa ustanovenia predchádzajúceho pododseku neuplatňujú.“

2.

Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   K žiadostiam musia byť priložené tieto dokumenty:

Predložené dokumenty musia poskytovať dôkaz o prijatí tovaru kupujúcim.

3.

Vkladá sa tento odsek 4a:

„4a.   Žiadosti, ktoré neobsahujú informácie uvedené v odseku 3 a ku ktorým nie sú priložené podporné dokumenty a dôkazy uvedené v odseku 4, sa neprijímajú.“

26.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 132/15

(1)

Článok 2 ods. 1 nariadenia (ES) č. 104/2000 ustanovuje, že spoločné obchodné normy sa môžu určovať pre produkty alebo skupiny týchto produktov uvedené v článku 1 uvedeného nariadenia.

(2)

Príloha IV k nariadeniu (ES) č. 104/2000 uvádza určité druhy, na ktoré sa vzťahujú intervenčné mechanizmy. Akt o pristúpení z roku 2003 ustanovil, že do tejto prílohy sa majú doplniť šproty.

(3)

Stanovenie spoločných obchodných noriem harmonizovaných v Spoločenstve má mimoriadny význam pre riadne fungovanie intervenčných mechanizmov ustanovených v nariadení (ES) č. 104/2000.

(4)

Nariadenie Rady (ES) č. 2406/96 z 26. novembra 1996, ustanovujúce spoločné normy pre obchodovanie s určitými produktmi rybolovu (2), nestanovuje normy pre šproty. Uvedené nariadenie by sa malo zmeniť a doplniť tak, aby sa vzťahovalo aj na šproty.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre produkty rybolovu,

1.

V článku 3 ods. 1 písm. a) sa dopĺňa táto zarážka:

2.

Prílohy I a II sa menia a dopĺňajú takto:

26.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 132/17

(1)

Súčasná organizácia a štruktúra Vojenského štábu Európskej únie (VŠEÚ) nezohľadňuje mnohé jeho nové úlohy.

(2)

Pokiaľ ide o vedenie samostatných vojenských operácií, Rada môže navyše za istých okolností po porade s Vojenským výborom EÚ rozhodnúť o použití kolektívnej kapacity VŠEÚ, najmä ak je potrebná spoločná civilno-vojenská reakcia alebo ak nie je určené národné veliteľstvo.

(3)

V dôsledku toho je potrebné zmeniť a doplniť mandát a organizáciu VŠEÚ.

(4)

Dňa 12. apríla 2005 Politický a bezpečnostný výbor odporučil, aby sa mandát a organizácia VŠEÚ zmenili a doplnili.

(5)

Rozhodnutie 2001/80/SZBP (1) by sa preto malo zmeniť a doplniť,

1.

Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

Mandát a organizácia Vojenského štábu Európskej únie sú vymedzené v prílohe k tomuto rozhodnutiu.“

2.

Článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

Členovia Vojenského štábu Európskej únie podliehajú pravidlám, ktoré sú ustanovené v rozhodnutí Rady č. 2003/479/ES zo 16. júna 2003 o pravidlách pridelenia národných expertov a vojenského personálu na Generálny sekretariát Rady (2).

3.

Príloha k rozhodnutiu 2001/80/SZBP sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tomuto rozhodnutiu.