25.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 131/1

(1)

Na základe preskúmania ukončenia platnosti Rada zaviedla nariadením Rady (ES) č. 1334/1999 (2) konečné antidumpingové opatrenia na dovozy oxidu horečnatého (ďalej len „príslušný výrobok“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) Tieto opatrenia nadobudli formu minimálnej dovoznej ceny. Rada na základe predbežného preskúmania nariadením (ES) č. 985/2003 (3), zmenila a doplnila formu platných antidumpingových opatrení, a to tak, že zachovala minimálnu cenu, ale s výhradou špecifických podmienok a vo všetkých ostatných prípadoch uložila clo ad valorem vo výške 27,1 %.

(2)

Treba poznamenať, že pôvodné opatrenia boli zavedené nariadením Rady (ES) č. 1473/93 (4) (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“).

(3)

Na základe uverejnenia oznamu o blížiacom sa ukončení platnosti antidumpingových opatrení na dovoz oxidu horečnatého s pôvodom v ČĽR (5), dostala Komisia žiadosť o preskúmanie ukončenia platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Žiadosť podal Eurométaux (ďalej len „žiadateľ“) 9. marca 2004 v mene výrobcov, ktorí predstavujú väčšiu časť, v tomto prípade 96 % celkovej výroby oxidu horečnatého v Spoločenstve. V žiadosti sa uvádza, že ukončenie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie alebo opätovný výskyt dumpingu a ujmu vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

(4)

Komisia po porade s Poradným výborom dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy na začatie preskúmania ukončenia platnosti, oznámila začatie preskúmania (6), podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia a začala prešetrovanie.

(5)

Komisia oficiálne informovala výrobcov Spoločenstva, ktorí podali žiadosť, ostatných výrobcov Spoločenstva, ktorí ju podporili, vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, dovozcov/obchodníkov, užívateľské výrobné odvetvia, o ktorých mala vedomosť, že sa ich to týka, ako aj predstaviteľov čínskej vlády o začatí preskúmania. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne sa vyjadriť a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí.

(6)

Komisia zaslala dotazníky všetkým stranám, o ktorých mala vedomosť, že sa ich to týka, a tým, ktoré si vyžiadali dotazník v lehote stanovenej v oznámení o začatí.

(7)

Vzhľadom na zjavne veľký počet vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a dovozcov príslušného produktu sa v oznámení o začatí preskúmania počítalo s výberom vzoriek podľa článku 17 základného nariadenia. Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzoriek potrebný, a ak je, vybrať vzorku, rozoslala dotazníky, v ktorých žiadala o špecifické informácie o priemernom objeme predaja a cenách každého vyvážajúceho výrobcu a dovozcu, ktorého sa to týka. Od žiadneho vyvážajúceho výrobcu alebo dovozcu nedostala odpoveď. Preto rozhodla, že výber vzoriek nie je potrebný.

(8)

Dotazníky boli okrem toho zaslané všetkým výrobcom v Spojených štátoch amerických (USA), Austrálii a Indii (možné analogické krajiny), o ktorých Komisia vedela.

(9)

Komisia dostala vyplnené dotazníky od štyroch výrobcov Spoločenstva, ktorí podali žiadosť, a jedného výrobcu v analogickej krajine, a to USA.

(10)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely stanovenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a stanovenie záujmu Spoločenstva. Overovanie na mieste sa uskutočnilo v priestoroch týchto spoločností:

(11)

Prešetrovanie ohľadne pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2003 do 31. marca 2004 (ďalej len „OP“). Skúmanie trendov relevantných pre posúdenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2000 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(12)

Príslušný výrobok je ten istý výrobok ako v predošlých prešetrovaniach, ktoré viedli k uloženiu v súčasnosti platných opatrení, to znamená oxid horečnatý, a to prírodný kalcinovaný uhličitan horečnatý (magnezit) patriaci pod číselný znak KN ex 2519 90 90 (číselný znak TARIC 25199090*10).

(13)

Oxid horečnatý sa spracováva z uhličitanu horečnatého alebo magnezitu, ktorý sa vyskytuje v prírode. Aby bolo možné vyrobiť oxid horečnatý, magnezit sa musí ťažiť, drviť, triediť a potom spekať v peci pri teplotách od 700 do 1 000 °C. Výsledkom je oxid horečnatý s rôznym obsahom oxidu horečnatého alebo rôznej kvality. Najdôležitejšími prímesami v oxide horečnatom sú SiO2, Fe2O3, Al2O3, CaO a B2O3 (oxid kremičitý, oxid železitý, oxid hlinitý, oxid vápenatý a oxid boritý). Oxid horečnatý sa používa hlavne v poľnohospodárstve do krmív pre zvieratá alebo ako hnojivo a na priemyselné použitie v stavebnom priemysle na podlahové a izolačné dosky, ako aj v odvetviach výroby celulózy, papiera, chemikálií, liečiv, prísad spomaľujúcich horenie, brusív a na ochranu životného prostredia.

(14)

Tak, ako bolo stanovené v predošlých prešetrovaniach, aj toto prešetrovanie potvrdilo, že výrobky, ktoré vyváža ČĽR, a výrobky, ktoré vyrábajú a predávajú výrobcovia Spoločenstva na trhu Spoločenstva a výrobca v analogickej krajine na domácom trhu analogickej krajiny, majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a konečné použitie, a preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(15)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa skúmalo, či by skončenie platnosti opatrení pravdepodobne viedlo k pokračovaniu dumpingu.

(16)

Vzhľadom na chýbajúcu spoluprácu zo strany čínskych vyvážajúcich výrobcov alebo dovozcov do Spoločenstva muselo toto skúmanie vychádzať z informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii z iných zdrojov. V tejto súvislosti a v súlade s ustanoveniami článku 18 základného nariadenia sa použili údaje Eurostatu s osemčíselným znakom KN a desaťčíselným znakom TARIC a odsúhlasili sa s inými zdrojmi.

(17)

Treba poznamenať, že príslušné údaje Eurostatu s osemčíselným znakom KN zahrnujú iné výrobky ako príslušný výrobok, zatiaľ čo údaje za posudzované obdobie s desaťčíselným znakom TARIC nezahrnujú desať pristupujúcich krajín.

(18)

Z toho dôvodu sa údaje Eurostatu s desaťčíselným znakom TARIC použili pre pätnásť členských štátov, ktoré tvorili Európsku úniu pred rozšírením, zatiaľ čo údaje Eurostatu s osemčíselným znakom KN sa použili pre desať nových členských štátov. Okrem toho, údaje Eurostatu s osemčíselným znakom KN, ktoré sa použili pre desať nových členských štátov, boli upravené pomocou odpočítania percentuálneho rozdielu medzi údajmi s osemčíselným znakom KN a desaťčíselným znakom TARIC, ktorý vykazovalo desať nových členských štátov v šesťmesačnom období po rozšírení s cieľom vylúčiť iné výrobky ako príslušný výrobok.

(19)

Na základe upravených údajov TARIC sa zistilo, že počas OP sa do Spoločenstva z ČĽR doviezlo 115 225 ton oxidu horečnatého, to znamená približne 29 % spotreby Spoločenstva.

(20)

Počas OP v rámci predošlého preskúmania ukončenia platnosti antidumpingových opatrení dosahoval objem dovozu čínskeho oxidu horečnatého do Spoločenstva 110 592 ton, to znamená približne 31 % spotreby Spoločenstva.

(21)

Treba poznamenať, že vzhľadom na to, že sa Spoločenstvo rozšírilo na dvadsaťpäť členských štátov, nie je možné porovnávať objemy vývozu a podiely vývozu na trhu v predošlom a súčasnom preskúmaní ukončenia platnosti antidumpingových opatrení.

(22)

V súlade s článkom 11 ods. 9 základného nariadenia použila Komisia rovnakú metodiku ako v pôvodnom prešetrovaní. Treba pripomenúť, že v pôvodnom prešetrovaní bolo stanovené dumpingové rozpätie 27,1 %.

(23)

Vzhľadom na to, že v ČĽR dochádza k transformácii ekonomiky, normálna hodnota musela vychádzať z informácií získaných vo vhodnej tretej krajine s trhovým hospodárstvom v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia.

(24)

Nakoľko v predošlom preskúmaní ukončenia platnosti bola ako analogická krajina na účely stanovenia normálnej hodnoty vybraná India, indickým výrobcom bola zaslaná žiadosť o spoluprácu. Okrem toho, žiadosť o spoluprácu bola tiež adresovaná všetkým známym výrobcom v Austrálii a USA, ktoré boli v žiadosti o preskúmanie ukončenia platnosti navrhnuté ako možné analogické krajiny.

(25)

Jeden indický výrobca súhlasil so spoluprácou, ale nezaslal vyplnený dotazník. Jeden austrálsky výrobca odpovedal, ale vyhlásil, že nemá možnosť pomôcť Komisii s požadovanými informáciami. Iba jeden výrobca z USA súhlasil s tým, že poskytne požadované informácie.

(26)

V súvislosti s USA sa zistilo, že na trhu Spojených štátov je dostatočne silná hospodárska súťaž. Skutočne, na dovozy oxidu horečnatého nie sú uložené žiadne antidumpingové clá, dovážajú sa značné objemy príslušného výrobku z rôznych tretích krajín a sú tu dvaja konkurujúci si miestni výrobcovia. Výrobný proces spolupracujúceho výrobcu z USA je podobný ako v prípade čínskych výrobcov. Predaj výrobcu z USA na domácom trhu predstavuje významné množstvo (približne 83 %) celkových dovozov Spoločenstva z ČĽR počas OP.

(27)

Preto sa dospelo k záveru, že USA predstavujú vhodnú analogickú krajinu na účely stanovenia normálnej hodnoty.

(28)

V súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia sa posudzovalo, či by sa predaj výrobcu v USA na domácom trhu, vzhľadom na účtované ceny, mohol považovať za predaj uskutočnený v obvyklom obchodnom styku. Na tento účel sa porovnávali úplné výrobné náklady na jednotku počas OP s priemernou jednotkovou cenou predajných transakcií uskutočnených počas toho istého obdobia. Zistilo sa, že všetky predaje sa uskutočnili so ziskom. Prešetrovanie tiež odhalilo, že všetky predaje spolupracujúceho výrobcu v USA boli predaje nezávislým zákazníkom. V dôsledku toho sa na stanovenie normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 1 základného nariadenia použili ceny, ktoré zaplatili alebo mali zaplatiť nezávislí zákazníci na domácom trhu USA v obvyklom obchodnom styku.

(29)

Ako sa už uviedlo, vzhľadom na nedostatok akýchkoľvek spoľahlivejších informácií vychádzala vývozná cena z údajov Eurostatu. Zistilo sa, že údaje o cenách v Eurostate sa zaznamenávajú ako ceny CIF na hranici Európskeho spoločenstva. Tieto ceny boli prevedené na ceny franko paluba odpočítaním zaoceánskych dopravných a poistných nákladov. Potrebné informácie o týchto cenách predložilo výrobné odvetvie Spoločenstva a vzhľadom na nedostatok akýchkoľvek iných spoľahlivejších informácií sa použili vo výpočtoch.

(30)

S cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny na úrovni ex-works (zo závodu) sa vo forme úprav náležite zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a cenovú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. V tejto súvislosti sa uskutočnili úpravy so zreteľom na zaoceánsku a vnútrozemskú prepravu.

(31)

V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia sa stanovilo dumpingové rozpätie na základe porovnania váženého priemeru normálnej hodnoty a váženého priemeru vývozných cien, ako bolo stanovené vyššie. Toto porovnanie preukázalo existenciu dumpingu. Dumpingové rozpätie vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Spoločenstva bez cla bolo 100,73 %, čo vysoko presahuje úroveň zistenú v predošlom prešetrovaní (41,9 %).

(32)

Okrem analýzy existencie dumpingu počas OP sa tiež skúmala pravdepodobnosť pokračovania dumpingu. Vzhľadom na chýbajúcu spoluprácu zo strany vyvážajúcich výrobcov a vzhľadom na to, že je k dispozícii málo verejných informácií o čínskom odvetví výroby oxidu horečnatého, sa uvedené závery opierajú hlavne o dostupné skutočnosti, a to informácie z prieskumu trhu založené na štatistike japonského obchodu, Úradu pre sčítanie obyvateľstva v USA a údajoch o colnom styku s Čínou, ktoré predložil sťažovateľ.

(33)

Podľa žiadosti o preskúmanie ukončenia platnosti majú čínski výrobcovia značnú voľnú výrobnú kapacitu vzhľadom na to, že majú najväčšiu zásobu magnezitovej rudy na svete, odhadovanú na 1 300 000 ton. Celková výrobná kapacita Číny v prípade príslušného výrobku sa odhaduje na 800 000 až 1 000 000 ton za rok, zatiaľ čo domáca spotreba v Číne sa odhaduje na približne 250 000 ton a vývoz na približne 550 000 ton za rok. Preto, ak by to zaručovali obchodné podmienky, čínska výroba by sa mohla ďalej zvyšovať

(34)

Na základe toho istého zdroja bolo stanovené, že celkový svetový vývoz čínskeho oxidu horečnatého sa zvýšil o 17 %, teda zo 465 900 ton v roku 1999 na 545 600 ton v roku 2003. Vývozné ceny na iné svetové trhy, ako napríklad Japonsko alebo USA, sú približne o 38 % nižšie ako ceny vývozov do Spoločenstva, takže v prípade, že by existujúce opatrenia boli zrušené, vývozcovia by mali podnet skôr zvyšovať vývozy do Spoločenstva ako do tretích krajín.

(35)

Okrem toho, ceny čínskych vývozov do Japonska klesli v roku 2003 približne o 13 %, to znamená zo 109,4 USD za tonu v roku 2000 na 95 USD za tonu v roku 2003. V tom istom období klesli tiež ceny vývozov do USA približne o 8 %, to znamená zo 133 USD za tonu v roku 2000 na 122 USD za tonu v roku 2003.

(36)

To jasne dokazuje, že ak by boli opatrenia zrušené, čínski vývozcovia by mali podnet zamerať na trh Spoločenstva vzhľadom na ich značnú voľnú výrobnú kapacitu a vyššiu úroveň cien v Spoločenstve v porovnaní s tretími krajinami.

(37)

Treba tiež poznamenať, že všeobecne prevládajúca úroveň cien v prípade príslušného produktu na trhu Spoločenstva spôsobuje, že trh Spoločenstva je veľmi atraktívny. To je ďalší podnet na to, aby sa s narastajúcou výrobou zvyšovali vývozy do Spoločenstva. Okrem toho, ako sa už uviedlo, zistilo sa, že vývozné ceny do tretích krajín sú nižšie ako v prípade vývozu do Spoločenstva. Jednako, príťažlivé a relatívne vysoké ceny na trhu Spoločenstva sa pravdepodobne dlhodobo neudržia. Ak by boli opatrenia zrušené, početní čínski vývozcovia by sa výslovne zaujímali o trh Spoločenstva s cieľom zvýšiť svoj podiel. Taká zintenzívnená hospodárska súťaž by však mohla viesť k nižším cenám. Je teda veľmi pravdepodobné, že všetky podniky prítomné na trhu Spoločenstva by v súlade s tým museli znížiť svoje ceny.

(38)

Prešetrovanie ukázalo, že ČĽR pokračovala vo svojich dumpingových postupoch počas OP na oveľa vyššej úrovni ako predtým. Vzhľadom na skutočnosť, že ČĽR má značnú voľnú výrobnú kapacitu a že čínske vývozy do tretích krajín sa uskutočňujú dokonca za nižšie ceny ako vývozy do Spoločenstva, je veľmi pravdepodobné, že čínski vyvážajúci výrobcovia by v prípade zrušenia existujúcich opatrení značne zvýšili svoje dumpingové vývozy príslušného výrobku do Spoločenstva.

(39)

Štyria výrobcovia Spoločenstva, ktorí podali žiadosť, vyplnili dotazníky a v plnom rozsahu spolupracovali počas prešetrovania. Počas OP predstavovali 96 % výroby Spoločenstva.

(40)

Na základe toho štyria výrobcovia zo Spoločenstva, ktorí podali žiadosť, predstavujú výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(41)

Spotreba v Spoločenstve vychádzala z výsledného objemu predaja, ktorý uskutočnilo výrobné odvetvie Spoločenstva v Spoločenstve, dovozov z ČĽR a dovozov z ostatných tretích krajín.

Tabuľka 1 –   spotreba v Spoločenstve (objemy predaja)

(42)

Spotreba oxidu horečnatého v EÚ sa medzi rokmi 2000 až 2002 zvyšovala a vrchol dosiahla v roku 2002 v množstve približne 456 197 ton, pričom v roku 2003 a v OP znovu klesla a skončila na úrovni 392 416 ton. Za celé sledované obdobie došlo k celkovému poklesu o 7 %, ale s nárastom o 6 % medzi rokmi 2000 a 2001.

(43)

Kolísanie v spotrebe príslušného produktu dosahujúce 10 % pozitívnej alebo negatívnej medziročnej zmeny nesvedčí o dlhodobom trende. Výrobné odvetvie Spoločenstva tvrdí, že celkový trh s oxidom horečnatým je relatívne stabilný a toto mierne kolísanie je z dlhodobého hľadiska v rámci bežného rozsahu spotreby.

(44)

Objemy vyvážané z ČĽR sledovali ten istý trend ako spotreba Spoločenstva. Do roku 2002 sa zvýšili v priemere o 8 % a potom začali klesať. Celkove sa počas sledovaného obdobia dovozy z ČĽR znížili o 18 %, to znamená zo 140 171 ton na 115 225 ton.

Tabuľka 2 –   dovozy z ČĽR

(45)

Podiel čínskych dovozov na trhu narástol v roku 2002 na 36 % v súlade s nárastom spotreby v Spoločenstve. Od roku 2003 začal mierne klesať a počas OP ešte vždy dosahoval 29 %.

Tabuľka 3 –   podiel čínskych dovozov na trhu

(46)

Priemerná dovozná cena z ČĽR postupne klesala, pričom počas sledovaného obdobia dosiahol celkový pokles 24 %.

Tabuľka 4 –   priemerná dovozná cena čínskych dovozov

(47)

Priemerná cena dovozov príslušného produktu z ČĽR počas OP predstavovala 133 EUR za tonu CIF na hranici ES tak, ako bola vykazovaná na úrovni desaťčíselného znaku Taric. Na účely analýzy predaja pod cenu sa porovnávali priemerné predajné ceny (zo závodu) výrobného odvetvia Spoločenstva s čínskymi dovoznými cenami počas OP náležite upravenými vzhľadom na náklady po dovoze, colné poplatky a antidumpingové clo. Na základe toho sa nezistil predaj pod cenu.

(48)

Výroba výrobného odvetvia Spoločenstva spočiatku vzrástla o 4 % medzi rokmi 2000 a 2001, čím do určitej miery sledovala trend spotreby Spoločenstva. Potom však postupne klesala, až kým nedosiahla celkový pokles 5 % počas posudzovaného obdobia. Počas OP predstavovala výroba oxidu horečnatého vo výrobnom odvetví Spoločenstva približne 55 % spotreby Spoločenstva.

Tabuľka 6 –   výrobná kapacita

(49)

Výrobná kapacita zostávala počas posudzovaného obdobia stabilná.

Tabuľka 7 –   využitie kapacity

(50)

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že počas posudzovaného obdobia sledovalo využitie kapacity ten istý trend ako výroba. Po náraste medzi rokmi 2000 a 2001 postupne klesalo. Pokles za sledované obdobie dosiahol 5 percentuálnych bodov.

(51)

Predaj výrobného odvetvia Spoločenstva nespriazneným zákazníkom na trhu Spoločenstva klesol medzi rokom 2000 a OP o 11 %. Predaj spriazneným spoločnostiam sa medzi rokom 2000 a OP zvýšil o 57 %. Tento predaj sa týkal iba jednej spoločnosti a realizoval sa ako predaj dcérskym spoločnostiam patriacim do tej istej skupiny. Predstavoval približne 17 % celkového predaja oxidu horečnatého počas posudzovaného obdobia.

(52)

Celkový objem predaja na trhu Spoločenstva klesol medzi rokom 2000 a OP o 3 %.

Tabuľka 9 –   predajné ceny oxidu horečnatého vo výrobnom odvetví Spoločenstva

(53)

V období od roku 2000 do OP sa priemerné predajné ceny oxidu horečnatého, ktoré účtovalo výrobné odvetvie Spoločenstva na trhu Spoločenstva, zvýšili o 9 %. Predajné ceny dosiahli vrchol v roku 2002, potom opäť mierne klesli v roku 2003 a OP.

(54)

Podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu sa zvýšil zo 62 % v roku 2000 na 65 % v OP. Najväčší nárast sa uskutočnil medzi rokmi 2002 a 2003 (7 % trhu).

(55)

Zdá sa, že výrobné odvetvie Spoločenstva dokázalo získať podiely na trhu v dôsledku jeho konkurencieschopných cien v porovnaní s ostatnými tretími krajinami.

(56)

Z tabuľky vyplýva, že počas posudzovaného obdobia sa zásoby znížili o 19 %. Počas obdobia od roku 2000 do roku 2003 predstavovali zásoby približne 43 000 ton, zatiaľ čo v OP klesli na niečo vyše 35 000 ton.

(57)

Zásoby, ktoré predstavovali približne 16 % objemu predaja výrobného odvetvia Spoločenstva v EÚ v roku 2000, klesli počas OP na približne 14 % predaja EÚ.

(58)

Počas posudzovaného obdobia sa ziskovosť vyjadrená ako percento netto hodnoty predaja nespriazneným stranám vyvíjala takto:

Tabuľka 12 –   ziskovosť

(59)

Po strate v roku 2000 začal byť predaj výrobného odvetvia Spoločenstva ziskový až do konca OP. V roku 2002 zisk dosiahol maximum 4,3 %, ale v roku 2003 klesol na 0,1 % a v OP na 1,6 %. Pokles v roku 2003 bol spôsobený poklesom objemov predaja a tlakom cien uplatňovaným čínskymi vývozcami, ktorý neumožnil, aby výrobné odvetvie Spoločenstva zvýšilo svoje ceny na úroveň postačujúcu na dosiahnutie primeraného ziskového rozpätia.

(60)

Treba poznamenať, že ak sa vezme do úvahy predaj spriazneným stranám, ziskovosť by bola o niečo nižšia, ale trend by sa nezmenil.

Tabuľka 13 –   peňažný tok

(61)

Peňažný tok sa počas posudzovaného obdobia zlepšil o 34 % a sledoval podobný trend ako ziskovosť.

(62)

Investície klesli od roku 2000 do obdobia prešetrovania približne o 19 %. Napriek tomu v súčasnom OP boli investície o 24 % vyššie ako v OP počas predošlého prešetrovania, v ktorom dosiahli investície maximum 4 219 000 ECU. Investície sa týkali hlavne zlepšenia a ďalšej racionalizácie výrobného procesu s cieľom znížiť náklady a prispôsobiť sa požiadavkám na ochranu životného prostredia.

Tabuľka 15 –   návratnosť investícií

(63)

Návratnosť investícií bola v roku 2000 negatívna a počas posudzovaného obdobia sa zvýšila približne o 11,6 percentuálnych bodov a sledovala podobný trend ako ziskovosť.

(64)

Schopnosť výrobného odvetvia Spoločenstva zvyšovať kapitál zostala počas posudzovaného obdobia nezmenená.

(65)

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že zamestnanosť klesla počas posudzovaného obdobia o 20 %. K hlavnému poklesu došlo v období od roku 2001 do obdobia prešetrovania.

(66)

Vzhľadom na to, že výroba klesala v nižšej miere ako zamestnanosť, produktivita sa za to isté obdobie zvýšila o 19 %, ako to dokazuje tabuľka 17:

Tabuľka 17 –   produktivita

(67)

Počas posudzovaného obdobia klesli mzdy zamestnancov výrobného odvetvia Spoločenstva približne o 4 %.

Tabuľka 18 –   mzdy

(68)

Prešetrovanie ukázalo, že vývozná aktivita výrobného odvetvia Spoločenstva sa vyvíjala takto:

Tabuľka 19 –   vývozy výrobného odvetvia Spoločenstva

(69)

Vývozy oxidu horečnatého zo strany výrobného odvetvia Spoločenstva sa za posudzované obdobie zvýšili o 8 %, a to hlavne v roku 2002. Nárast objemov vývozu však bude mať malý vplyv na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva, pretože tieto vývozy dosahovali v priemere približne 4 % celkového predaja výrobného odvetvia Spoločenstva.

(70)

Objemy dovozu oxidu horečnatého do Spoločenstva z iných krajín ako ČĽR a ich priemerné ceny sa vyvíjali takto:

Tabuľka 20 –   dovozy do Spoločenstva z ostatných tretích krajín (objem)

Tabuľka 21 –   dovozy do Spoločenstva z ostatných tretích krajín (priemerná cena)

Tabuľka 22 –   podiel dovozov do Spoločenstva z ostatných tretích krajín na trhu

(71)

Celkové objemy dovozu oxidu horečnatého z iných tretích krajín ako ČĽR klesli počas posudzovaného obdobia z 10 252 ton v roku 2000 na 7 172 ton v OP. Na účely vypočítania podielov dovozov z iných tretích krajín na trhu sa urobila mierna úprava, ktorá spočívala vo vylúčení objemu dovozov, predávaných jedným z výrobcov Spoločenstva, ktorý ich nakupoval od svojej dcérskej spoločnosti v Turecku. Podiel týchto dovozov na trhu klesol za toto obdobie z približne 2 % na 1 %. Hlavnými vývozcami do Spoločenstva boli Turecko, Izrael, Austrália a USA.

(72)

Priemerné dovozné ceny z iných tretích krajín boli významne vyššie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva počas OP. Treba však poznamenať, že údaje Eurostatu s desaťčíselným znakom Taric zahrnujú tiež ceny syntetického oxidu horečnatého, ktorý má oveľa vyššiu čistotu ako príslušný výrobok, a preto aj vyššie ceny. Keďže nie sú k dispozícii presné informácie, čo sa týka pomeru medzi syntetickým oxidom horečnatým a príslušným výrobkom v skladbe sortimentu podliehajúcej údajom Eurostatu s desaťčíselným znakom TARIC, dá sa odôvodnene predpokladať, že celková úroveň cien oxidu horečnatého z tretích krajín počas OP bola vyššia ako úroveň cien výrobného odvetvia Spoločenstva.

(73)

Ako už bolo vysvetlené vyššie, spotreba príslušného výrobku počas posudzovaného obdobia mierne klesla. Podobne ako v predošlom preskúmaní ukončenia platnosti sa však usudzuje, že spotreba v Spoločenstve nemala závažný vplyv na situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva počas posudzovaného obdobia, ako to vysvetľuje odôvodnenie č. 42 o spotrebe Spoločenstva.

(74)

Účinné opatrenia viedli k čiastočnému zotaveniu výrobného odvetvia Spoločenstva od roku 2000. Ekonomické faktory ako podiely na trhu, ziskovosť, návratnosť investícií, peňažný tok, produktivita a konečný stav zásob vykazovali pozitívny vývoj. Predaj výrobného odvetvia Spoločenstva bol od roku 2001 (0,9 %) do OP (1,6 %) ziskový. Jednako v dôsledku tlaku vyvíjaného čínskymi vývozcami nebolo výrobné odvetvie Spoločenstva schopné dosiahnuť dostatočný zisk potrebný na zabezpečenie jeho životaschopnosti v budúcnosti. Čo sa týka klesajúceho trendu vo výrobe (– 5 %), využití kapacity (– 5 %) a predaji na trhu Spoločenstva (– 3 %), bol viac alebo menej v súlade s poklesom spotreby. Bolo to však na úkor zamestnanosti (– 20 %) a investícií (– 19 %). Treba poznamenať, že predaj spriazneným stranám uskutočňovaný zo strany jedného výrobcu Spoločenstva nezmenil celkový obraz situácie výrobného odvetvia Spoločenstva. Preto je možné vyvodiť záver, že aj keď sa situácia výrobného odvetvia Spoločenstva zlepšila, je naďalej zraniteľná, medzi iným aj v dôsledku pokračujúcich dumpingových dovozov z ČĽR. Snahy výrobného odvetvia Spoločenstva zlepšiť svoju konkurencieschopnosť preto neboli úplné úspešné.

(75)

Na druhej strane treba tiež pripomenúť, že objemy a podiel čínskych dovozov na trhu za posudzované obdobie klesli. Okrem toho sa zistilo, že čínske dovozy sa vzhľadom na ceny výrobného odvetvia Spoločenstva neuskutočnili pod cenu. Za týchto okolností a najmä vzhľadom na obmedzené zlepšenie situácie výrobného odvetvia Spoločenstva pokles dovozu z Číny a jej podielu na trhu a vzhľadom na to, že nedošlo k predaju pod cenu, nebolo možné stanoviť pokračovanie ujmy spôsobenej dumpingovými dovozmi. Preto sa skúmalo, či by došlo k opätovnému výskytu ujmy v prípade ukončenia platnosti opatrení.

(76)

So zreteľom na pravdepodobný účinok skončenia platnosti opatrení na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva sa bral do úvahy celý rad faktorov v súlade s prvkami zhrnutými v predošlých odôvodneniach.

(77)

Ako sa už uviedlo, ak by sa pripustilo ukončenie platnosti antidumpingových opatrení, je veľmi pravdepodobné, že dovozy príslušného výrobku z ČĽR za dumpingové ceny by sa, vzhľadom na značnú voľnú výrobnú kapacitu ČĽR vyplývajúcu zo skutočnosti, že Čína má najväčšie zásoby magnezitovej rudy na svete, značne zvýšili.

(78)

Porovnanie dovozov z ČĽR a ostatných tretích krajín do Spoločenstva vykazovalo značné rozdiely v cenách. Dovozné ceny z iných tretích krajín boli počas sledovaného obdobia vysoké, zatiaľ čo čínske dovozné ceny, ktoré sú dumpingové, sústavne klesali. Okrem toho, skutočnosť, že čínske vývozné ceny na ostatné hlavné trhy s oxidom horečnatým boli o 38 % nižšie ako ceny vývozov do Spoločenstva, jasne dokazuje, že výrobné odvetvie Spoločenstva by čelilo väčšiemu tlaku zvýšených objemov dumpingových vývozov príslušného výrobkuu z ČĽR, majúc na pamäti, že tieto vývozy už počas posudzovaného obdobia vyvíjali tlak na pokles cien v Spoločenstve.

(79)

V tejto súvislosti je možné vyvodiť záver, že ukončenie platnosti opatrení by so všetkou pravdepodobnosťou malo za následok opätovný výskyt ujmy pre výrobné odvetvie Spoločenstva.

(80)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia bolo preskúmané, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo proti záujmu Spoločenstva ako celku. Stanovenie záujmu Spoločenstva vychádzalo z posúdenia rôznych dotknutých záujmov, to znamená záujmov výrobného odvetvia Spoločenstva, dovozcov/obchodníkov, ako aj používateľov a dodávateľov príslušného výrobku.

(81)

Treba pripomenúť, že v predošlom preskúmaní sa dospelo k záveru, že opätovné uloženie opatrení by nebolo proti záujmu Spoločenstva. Okrem toho, nakoľko súčasné prešetrovanie je tiež preskúmaním ukončenia platnosti opatrení, umožňuje analýzu akéhokoľvek neprimeraného dosahu súčasných antidumpingových opatrení na príslušné strany.

(82)

Na základe toho bolo preskúmané, či aj napriek záveru o pravdepodobnosti pokračovania poškodzujúceho dumpingu existujú naliehavé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že zachovanie opatrení v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Spoločenstva.

(83)

Treba pripomenúť, že bola stanovená pravdepodobnosť pokračovania dumpingu príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR a že hrozí riziko opätovného výskytu ujmy pre výrobné odvetvie Spoločenstva vyplývajúcej z takých dovozov. Navyše sa zistilo, že postavenie výrobného odvetvia Spoločenstva je ešte vždy oslabené. Pokračovanie opatrení by mu preto pomohlo, aby sa úplne zotavilo a predišlo ďalšej ujme. Preto je v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva zachovať opatrenia proti dumpingovým dovozom z ČĽR.

(84)

Komisia zaslala dotazníky 23 dovozcom/obchodníkom uvedeným v sťažnosti. Nedostala žiadne odpovede.

(85)

Za týchto okolností bol vyvodený záver, že platné opatrenia veľmi nepostihli dovozcov alebo obchodníkov, a preto by pokračovanie opatrení tieto strany významne neovplyvnilo. Je to tiež v súlade so zisteniami, ku ktorým sa dospelo v predošlých prešetrovaniach.

(86)

Komisia zaslala dotazníky štyrom používateľom. Nedostala žiadne odpovede.

(87)

Vzhľadom na to, že chýbali vyplnené dotazníky a tiež overiteľné údaje na podporu ukončenia platnosti opatrení, podobne ako v predošlom preskúmaní ukončenia platnosti, dospelo sa k záveru, že pokračovanie ciel by nemalo významný účinok na používateľov.

(88)

Prešetrovanie dokázalo, že vývozcovia v ČĽR pokračovali počas OP vo svojich dumpingových postupoch. Preukázalo sa tiež, že trh Spoločenstva je pre čínskych vývozcov atraktívny, vzhľadom na úroveň cien účtovaných na iných vývozných trhoch a majúc na pamäti značnú voľnú kapacitu v ČĽR. Z toho dôvodu, ak by došlo k zrušeniu opatrení, je pravdepodobné, že na trh Spoločenstva by sa dostali obrovské množstvá dumpingových importov.

(89)

Situácia výrobného odvetvia Spoločenstva, ktorá sa počas posudzovaného obdobia odzrkadlila v zníženej výrobe, predaji a zamestnanosti, ako aj nedostatočnom zisku, by sa v prípade zrušenia opatrení s najväčšou pravdepodobnosťou zhoršila, pretože na trh Spoločenstva by začali plynúť zvýšené objemy dumpingových dovozov z ČĽR.

(90)

So zreteľom na záujem Spoločenstva sa dospelo záveru, že neexistujú žiadne naliehavé dôvody na to, aby sa neuložili antidumpingové opatrenia proti dovozom príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR.

(91)

Preto sa považuje za potrebné zachovať súčasné antidumpingové opatrenia proti dovozom oxidu horečnatého s pôvodom v ČĽR.

(92)

Všetky strany boli informované o základných faktoch a úvahách, na základe ktorých sa dospelo k zámeru odporúčať zachovanie existujúcich opatrení. Následne po oznámení im tiež bola poskytnutá lehota na vyjadrenie. Komisia nedostala žiadne pripomienky, v dôsledku ktorých by došlo k zmenám uvedených záverov.

(93)

Z uvedeného vyplýva, že ako to stanovuje článok 11 ods. 2 základného nariadenia, antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovozy oxidu horečnatého s pôvodom v ČĽR, ktoré ukladá nariadenie Rady (ES) č. 1334/1999, naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č 985/2003, by sa mali zachovať,

a)

sa rovná rozdielu medzi minimálnou dovoznou cenou 112 EUR na tonu a netto cenou franko na hranici Spoločenstva pred zaplatením cla, a to vo všetkých prípadoch, v ktorých je naostatok uvedená cena:

b)

sa rovná nule, ak je netto cena franko na hranici Spoločenstva pred zaplatením cla stanovená na základe faktúry vystavenej vývozcom so sídlom v Čínskej ľudovej republike priamo nespriaznenej strane v Spoločenstve a je rovnaká alebo vyššia ako minimálna dovozná cena 112 EUR na tonu (dodatočný číselný znak TARIC A420);

c)

sa rovná clu ad valorem 27,1 % vo všetkých ostatných prípadoch, ktoré nepatria pod písmená a) a b) (dodatočný číselný znak TARIC A999).

25.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 131/18

(1)

Rada nariadením (ES) č. 821/94 (2), po preskúmaní z dôvodu uplynutia platnosti, zaviedla konečné antidumpingové clo na dovoz karbidu kremíka medziiným z Ukrajiny (ďalej len „opatrenia“). Nariadením (ES) č. 1100/2000 (3), po preskúmaní z dôvodu uplynutia platnosti, na základe žiadosti Európskej rady pre chemický priemysel (ďalej len „CEFIC“) Rada ponechala opatrenia na ich pôvodnej úrovni. Rada nariadením (ES) č. 991/2004 (4) zmenila a doplnila nariadenie (ES) č. 1100/2000 ako dôsledok rozšírenia Európskej únie po pristúpení 10 nových členských štátov 1. mája 2004 (ďalej len „EÚ 10“), aby zabezpečila, že v prípade prijatia záväzku Komisiou by sa dovoz do Spoločenstva mohol za podmienok uvedených v záväzku oslobodiť od antidumpingových ciel zavedených nariadením (ES) č. 1100/2000. Komisia rozhodnutiami 2004/498/ES (5) a 2004/782/ES (6) prijala záväzky, ktoré ponúkol ukrajinský vyvážajúci výrobca akciová spoločnosť „Zaporozhsky Abrasivny Combinat“ (ďalej len „ZAC“).

(2)

Skutočná sadzba cla uplatniteľného na čistú cenu Spoločenstva s franko hranicou pred preclením je 24 % na dovoz karbidu kremíka s pôvodom na Ukrajine.

(3)

Komisia prijala žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie, ktorú podal ZAC (ďalej len „žiadateľ“) podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia.

(4)

Žiadosť vychádzala z dôkazu prima facie, ktorý predložil žiadateľ, že okolnosti, na ktorých základe sa opatrenia zaviedli, sa zmenili a že tieto zmeny majú trvalú povahu. Žiadateľ medziiným tvrdil, že okolnosti, pokiaľ ide o štatút trhového hospodárstva (ďalej len „MES“), sa zásadne zmenili. Žiadateľ najmä uvádzal, že už splnil požiadavky na udelenie MES podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia. Ďalej žiadateľ predložil dôkaz preukazujúci, že porovnanie normálnej hodnoty, založené na jeho vlastných nákladových/domácich cenách a jeho vývozných cenách do USA ako trhu tretej krajiny porovnateľného s EÚ, by viedlo k zníženiu dumpingu výrazne pod úroveň súčasných opatrení. Žiadateľ tvrdil, že pokračujúce zavedenie opatrenia na jeho súčasnej úrovni nie je preto viac potrebné na vyrovnanie dumpingu.

(5)

Komisia po porade s Poradným výborom začala 7. januára 2004 po uverejnení oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie  (7) čiastočné predbežné preskúmanie obmedzené v rozsahu na preskúmanie dumpingu a MES, pokiaľ ide o ZAC.

(6)

Komisia zaslala žiadateľovi dotazník a formulár žiadosti o MES podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia.

(7)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie dumpingu a MES. V priestoroch žiadateľa sa vykonala preverovacia návšteva.

(8)

Prešetrenie dumpingu sa týkalo obdobia od 1. januára 2003 do 31. decembra 2003 (ďalej len „obdobie prešetrenia alebo OP“).

(9)

Komisia oficiálne oznámila vyvážajúcemu výrobcovi, predstaviteľom vyvážajúcej krajiny a výrobcom Spoločenstva začatie preskúmania. Zainteresované strany dostali možnosť, aby písomne oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a aby poskytli podporné dôkazy a požiadali o vypočutie v rámci časového limitu určeného v oznámení o začatí konania. Všetky zainteresované strany, ktoré požiadali o vypočutie a preukázali, že existujú dôvody, prečo by mali byť vypočuté, dostali možnosť takéhoto vypočutia.

(10)

V tejto súvislosti oznámili svoje stanoviská tieto strany:

(11)

Výrobkom, na ktorý sa toto konanie vzťahuje, je karbid kremíka zaradený pod číselný kód KN 2849 20 00 (ďalej len „karbid kremíka“ alebo „príslušný výrobok“). Nezistili sa žiadne dôkazy, podľa ktorých by sa okolnosti týkajúce sa príslušného výrobku výrazne zmenili od zavedenia opatrení.

(12)

V súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia účelom tohto typu preskúmania je stanoviť potrebu pokračujúceho zavedenia opatrení na ich súčasnej úrovni. Komisia môže pri vykonaní čiastočného predbežného preskúmania medziiným zvážiť, či sa okolnosti týkajúce sa dumpingu výrazne zmenili. Komisia prešetrila všetky tvrdenia, ktoré predložil žiadateľ, a okolnosti, ktoré sa mohli výrazne zmeniť od zavedenia opatrení: MES, individuálny prístup (IT), výber analogickej krajiny a vývozné ceny žiadateľa.

(13)

Žiadateľ požiadal o MES podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a predložil formulár žiadosti o štatút trhového hospodárstva v rámci časového termínu určeného v oznámení o začatí konania.

(14)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa pri antidumpingových prešetreniach týkajúcich sa dovozu s pôvodom na Ukrajine normálna hodnota určí v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku pre tých výrobcov, o ktorých sa zistilo, že splnili všetkých päť kritérií uvedených v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(15)

Prešetrenie ukázalo, že žiadateľ nesplnil všetky tieto kritériá:

KRITÉRIÁ MES

(16)

Prešetrenie ukázalo, že ZAC je v procese privatizácie pod dohľadom ukrajinského štátu. V rámci privatizácie väčšinový akcionár ZAC a súkromný investor uzatvorili zmluvu so štátnou organizáciou. Až do konca OP mal ZAC niekoľko povinností vyplývajúcich zo zmluvy, najmä týkajúcich sa jeho pracovnej sily a činností. Splnenie týchto povinností podliehalo ročným štátnym inšpekciám a nesplnenie týchto povinností bolo predmetom sankcií. Zistilo sa, že podmienky zavedené v zmluve presahujú podmienky, ktoré by súkromný investor za normálnych podmienok trhového hospodárstva akceptoval. Preto sa konštatovalo, že rozhodnutia spoločnosti ZAC s ohľadom na prácu, kapacitu a predaj sa neprijali ako odpoveď na trhové signály odrážajúce ponuku a dopyt. Práve naopak, rozhodnutia boli prijaté za výrazného zasahovania štátu v tejto oblasti.

(17)

Ďalej sa tiež zistilo, že účtovníctvo a audit účtovníctva neboli spoľahlivé. ZAC v skutočnosti mohol upravovať kľúčové údaje v účtovníckom programe (dátumy a hodnoty pre uzatvorené účtovné obdobie) a v účtovníctve ZAC nebolo možné sledovať niektoré finančné operácie. Tieto vážne nedostatky neboli zaznamenané v správe z auditu. Preto sa konštatovalo, že ZAC nemá jasný súbor základných účtovných záznamov, ktoré boli predmetom nezávislého auditu v súlade s medzinárodnými účtovnými normami a ktoré sa uplatňujú na všetky účely.

(18)

Napokon sa zistilo, že zahrnutím do súvahy obranných objektov vojenskej povahy patriacich štátu a odpočítaním týchto objektov podlieha majetkový stav, výrobné náklady a finančná situácia ZAC významným skresleniam preneseným z bývalého systému netrhového hospodárstva. Výrobné náklady sú tiež skreslené v dôsledku toho, že ZAC prijal bezúročnú pôžičku, ktorú mu udelil investor počas procesu privatizácie.

(19)

Na základe tohto sa konštatovalo, že nie sú splnené všetky kritériá uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia a že podmienky trhového hospodárstva v prípade žiadateľa neexistujú.

(20)

Komisia podrobne informovala žiadateľa a priemyselné odvetvia Spoločenstva o uvedených zisteniach a poskytla im možnosť vyjadriť svoje pripomienky. Priemyselné odvetvia Spoločenstva podporili zistenia Komisie. Pripomienky, ktoré predložil žiadateľ, neboli takej povahy, ktorá by oprávnila akúkoľvek zmenu v určení MES.

(21)

Pokiaľ ide o článok 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, clo pre celú krajinu sa zavádza pre krajiny, ktoré patria pod článok 2 ods. 7, s výnimkou tých prípadov, keď sú spoločnosti schopné preukázať na základe primerane zdôvodnených tvrdení, že všetky kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia sú splnené.

(22)

Žiadateľ si tiež uplatňoval nárok na IP vedúci k zavedeniu špecifického individuálneho antidumpingového cla v prípade, že žiadateľovi nebude udelený MES. Avšak prešetrenie nepoukázalo na existenciu iných výrobcov príslušného výrobku na Ukrajine, ale ukázalo, že žiadateľ je jediným známym výrobcom príslušného výrobku na Ukrajine. V takomto prípade platí, že otázka individuálneho prístupu nevzniká, pretože špecifické individuálne dumpingové rozpätie by bolo identické s celoštátnym dumpingovým rozpätím.

(23)

Podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia sa pre krajiny s netrhovým hospodárstvom a do rozsahu, že by sa MES nemohol udeliť, pre krajiny v procese transformácie normálna hodnota určí na základe ceny alebo zostavenej hodnoty v analogickej krajine. Žiadateľ tvrdil, že analogická krajina použitá v pôvodnom prešetrení, Brazília, nebola vhodná a že v súčasnom predbežnom preskúmaní by sa malo zvoliť Rusko ako najprimeranejšia, ak nie jediná vhodná analogická krajina na stanovenie normálnej hodnoty pre Ukrajinu.

(24)

Tvrdenia predložené žiadateľom v prospech Ruska boli skutočnosti, že údajne: i) prístup Ruska k surovinám, energetickým zdrojom a iným významným vstupom, použitá technológia vo výrobe a rozsah výroby sú porovnateľné s Ukrajinou, ii) domáci predaj Ruska je reprezentatívny, pretože celkový domáci objem predaja presiahol 5 % celkového objemu vývozného predaja Ukrajiny, iii) súťažná situácia v Rusku je porovnateľná so súťažnou situáciou na Ukrajine.

(25)

Komisia zvážila návrh žiadateľa. V prvom rade sa zvážilo, že v pôvodnom prešetrení sa zistilo, že vývoz príslušného výrobku s pôvodom v Rusku bol dumpingový. Takáto samotná situácia vedie k anomálii vo vzťahu medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou a spochybňuje vhodnosť Ruska ako analogickej krajiny. Napriek tomuto konštatovaniu a po výslovnej žiadosti žiadateľa útvary Komisie prizvali ruského vyvážajúceho výrobcu, aby spolupracoval v tomto konaní. Ruská spoločnosť však nespolupracovala.

(26)

Z týchto dôvodov sa konštatovalo, že Rusko sa nemôže zvoliť ako primeraná analogická krajina na stanovenie normálnej hodnoty pre Ukrajinu. Ďalej sa nenašli žiadne dôkazy, podľa ktorých by sa okolnosti s ohľadom na analogickú krajinu v pôvodnom prešetrení zmenili na prospech žiadateľa.

(27)

Podľa článku 2 ods. 8 základného nariadenia vývozná cena je cena skutočne zaplatená alebo splatná za výrobok pri jeho predaji na vývoz z vyvážajúcej krajiny do Spoločenstva. V prípadoch, keď neexistuje vývozná cena, sa vývozná cena môže vytvoriť podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia na základe ceny, za ktorú sa dovezené výrobky po prvý raz ďalej predali nezávislému kupujúcemu, alebo ak sa výrobky ďalej nepredávajú nezávislému kupujúcemu, alebo sa ďalej nepredávajú za podmienok, za ktorých boli dovezené, na akomkoľvek primeranom základe.

(28)

Žiadateľ tvrdil, že došlo k zmene okolností s ohľadom na jeho vývozné ceny, a uvádzal, že za neprítomnosti reprezentatívneho vývozu do Spoločenstva by sa ako primeraný základ na stanovenie dumpingového rozpätia mali použiť vývozné ceny pre náhradný trh, iný ako trh EÚ, porovnateľný so Spoločenstvom. Na tento účel žiadateľ ako referenčnú krajinu navrhol USA alebo EÚ 10.

(29)

Komisia zvážila návrhy žiadateľa, pretože za mimoriadnych okolností by sa skutočne mohlo počítať s použitím vývozných cien do tretích krajín ako základu na porovnanie s normálnou hodnotou. V tomto prípade sa však zistilo, že vývozné množstvá žiadateľa do USA počas OP neboli dokonca ani reprezentatívne, takže otázka, či je primerané použiť vývozné ceny do USA, nevznikla. Preto sa žiadosť, aby dumpingový výpočet vychádzal z vývozných cien do USA, odmietla. Okrem toho sa nenašiel žiadny dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že izolované použitie vývozných cien do EÚ 10 by bolo na prospech žiadateľa. Napokon, je potvrdené, že počas OP nedošlo k žiadnym reprezentatívnym predajom do Spoločenstva.

(30)

Vzhľadom na uvedené by sa žiadateľovi nemohol udeliť MES. Otázka IP v tomto prípade nevznikla. Okrem toho všetky preskúmané tvrdenia týkajúce sa výberu analogickej krajiny a vývozných cien, ktoré predložil žiadateľ, boli odmietnuté. Z tohto vyplýva, že okolnosti týkajúce sa dumpingu sa v porovnaní so situáciou, ktorá existovala počas OP, ktoré viedlo k zavedeniu opatrení, podstatne nezmenili. Preto sa konštatuje, že čiastočné predbežné preskúmanie antidumpingových opatrení vzťahujúcich sa na dovoz karbidu kremíka s pôvodom na Ukrajine do Spoločenstva by sa malo ukončiť bez zmeny a doplnenia alebo zrušenia platných opatrení,

25.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 131/22

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

25.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 131/24

(1)

Podľa nariadenia (ES) č. 2320/2002 sa vyžaduje, aby Komisia prijala opatrenia na vykonávanie spoločných základných noriem bezpečnostnej ochrany civilného letectva na celom území Európskeho spoločenstva. Nariadenie Komisie (ES) č. 622/2003 zo 4. apríla 2003 o ustanovení opatrení na vykonávanie spoločných základných noriem bezpečnostnej ochrany civilného letectva (2) bolo prvým právnym aktom, ktorý obsahoval takéto opatrenia.

(2)

Sú potrebné opatrenia, ktoré spresňujú spoločné základné normy.

(3)

V súlade s nariadením (ES) č. 2320/2002 a s cieľom zabrániť protiprávnym činom by mali byť opatrenia ustanovené v prílohe k nariadeniu (ES) č. 622/2003 tajné a nemali by sa uverejniť. Rovnaké pravidlo sa nevyhnutne vzťahuje na akúkoľvek zmenu a doplnenie.

(4)

Nariadenie (ES) č. 622/2003 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru bezpečnostnej ochrany civilného letectva,

25.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 131/26

(1)

Na základe článku 6 nariadenia (ES) č. 2150/2002 je Komisia povinná prijať opatrenia potrebné na implementáciu tohto nariadenia.

(2)

V súlade s článkom 6 písm. e) nariadenia (ES) č. 2150/2002 by Komisia mala ustanoviť vhodný formát pre odosielanie výsledkov členskými štátmi.

(3)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre štatistické programy zriadeného rozhodnutím Rady 89/382/EHS, Euratom (2),

25.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 131/38

(1)

Na základe článku 6 nariadenia (ES) č. 2150/2002 je Komisia povinná ustanoviť opatrenia na implementáciu tohto nariadenia.

(2)

Podľa článku 6 písm. b) nariadenia (ES) č. 2150/2002 Komisia môže upraviť špecifikácie v prílohách k tomuto nariadeniu.

(3)

Nariadenie Komisie (ES) č. 574/2004 ustanovuje zmenu a doplnenie štatistickej nomenklatúry v prílohe I a prílohe III k nariadeniu (ES) č. 2150/2002. Príloha II k nariadeniu (ES) č. 2150/2002 by sa preto mala upraviť tak, aby zodpovedala tejto zmene a doplneniu.

(4)

Nariadenie (ES) č. 2150/2002 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre štatistické programy, zriadeného rozhodnutím Rady 89/382/EHS, Euratom (2),

25.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 131/42

(1)

V súlade s článkom 4 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2150/2002 môže Komisia udeliť výnimky z určitých ustanovení prílohy k tomuto nariadeniu na prechodné obdobie.

(2)

Tieto výnimky by sa mali udeliť Litve, Poľsku a Švédsku na ich žiadosť.

(3)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre štatistické programy, zriadeného rozhodnutím Rady 89/382/EHS, Euratom (2),

a)

Litve a Poľsku sa udeľujú výnimky na vypracovanie výsledkov týkajúcich sa časti 8 (1.1) bodov 1 (poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesné hospodárstvo), 2 (rybolov) a 16 (služby) v prílohe I a výsledkov týkajúcich sa časti 8 bodu 2 v prílohe II;

b)

Švédsku sa udeľujú výnimky na vypracovanie výsledkov týkajúcich sa časti 8 (1.1) bodov 1 (poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesné hospodárstvo), 2 (rybolov) a 16 (služby) v prílohe I.

25.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 131/43

(1)

Táto dohoda vstúpila do platnosti 1. júna 2002.

(2)

Cieľom prílohy 7 je zjednodušiť výmeny vinohradníckych produktov medzi zmluvnými stranami.

(3)

Na základe článku 27 ods. 1 prílohy 7 pracovná skupina preskúma všetky otázky, ktoré sa budú vzťahovať na zavedenie prílohy 7, a vypracuje najmä, na základe článku 27 ods. 2 prílohy 7, návrhy, ktoré odovzdá Výboru s cieľom upraviť a aktualizovať dodatky k prílohe 7.

(4)

Dodatok 1 písm. B bod 9 prílohy 7 zostavuje sprievodný dokument k vínam importovaným zo Švajčiarska v súlade s ustanoveniami uvedenými v dodatku 1 písm. B bode 9 pôvodnej verzie dohody,