14.4.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 95/1

---

NARIADENIE RADY (ES) č. 560/2005

z 12. apríla 2005,

ktorým sa ukladajú určité osobitné obmedzujúce opatrenia namierené proti určitým osobám a subjektom v dôsledku situácie na Pobreží Slonoviny

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej články 60, 301 a 308,

so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2004/852/SZBP z 13. decembra 2004 o obmedzujúcich opatreniach voči Pobrežiu Slonoviny (1),

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (2),

keďže:

(1)

Vo svojej rezolúcii 1572 (2004) z 15. novembra 2004 Bezpečnostná rada OSN, konajúc na základe kapitoly VII Charty OSN a odsudzujúc obnovenie vojnového stavu na Pobreží Slonoviny a opakované porušovanie dohody o prímerí z 3. mája 2003, rozhodla o uložení niektorých obmedzujúcich opatrení proti Pobrežiu Slonoviny.

(2)

Spoločná pozícia 2004/852/SZBP ustanovuje vykonávanie opatrení ustanovených v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN 1572 (2004) vrátane zmrazenia finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov osôb určených príslušným Sankčným výborom OSN, ktoré predstavujú hrozbu pre mier a proces národného zmierenia na Pobreží Slonoviny, a najmä tých osôb, ktoré bránia vykonávaniu dohôd z Linas-Marcoussis a Accra III, akejkoľvek ďalšej osoby, ktorá bola určená ako zodpovedná za závažné porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva na Pobreží Slonoviny na základe relevantných informácií, akejkoľvek ďalšej osoby, ktorá verejne podnecuje k nenávisti a násiliu, a akejkoľvek ďalšej osoby určenej výborom, ktorá porušuje zbrojné embargo uložené taktiež na základe rezolúcie 1572 (2004).

(3)

Uvedené opatrenia patria do rozsahu pôsobnosti zmluvy, a preto s cieľom zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže sú na ich vykonanie v rámci Spoločenstva potrebné právne predpisy Spoločenstva. Na účely tohto nariadenia sa za územie Spoločenstva považujú územia členských štátov, na ktoré sa uplatňuje zmluva za podmienok v nej stanovených.

(4)	S cieľom zabezpečiť, aby opatrenia stanovené v tomto nariadení boli efektívne, toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto definície:

1.	„Sankčný výbor“ znamená výbor Bezpečnostnej rady OSN, ktorý bol zriadený podľa odseku 14 rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1572 (2004).

2.

„Finančné prostriedky“ znamenajú finančné aktíva a prospech každého druhu, ktoré zahŕňajú, ale nie sú obmedzené iba na: a) hotovosť, šeky, peňažné pohľadávky, cudzie zmenky, peňažné poukážky a ďalšie platobné nástroje; b) vklady vo finančných inštitúciách alebo ďalších subjektoch, zostatky na účtoch, dlhy a dlhopisy; c) verejne a súkromne obchodovateľné cenné papiere a dlhové nástroje vrátane akciového kapitálu a akcií, certifikátov predstavujúcich cenné papiere, dlhopisov, zmeniek, záruk, obligácií a zmlúv o odvodených cenných papieroch; d) úroky, dividendy alebo ďalšie príjmy z aktív alebo hodnoty akumulovanej alebo vytváranej aktívami; e) kredit, právo vyrovnať pohľadávku, garancie, garančnú poistku na splnenie zmluvy alebo ďalšie finančné záväzky; f) akreditív, konosamenty, kúpne zmluvy; g) dokumenty preukazujúce podiel na finančných prostriedkoch alebo finančných zdrojoch; h) iný nástroj financovania exportu.

3.

„Zmrazenie finančných prostriedkov“ znamená zabránenie akémukoľvek pohybu, prevodu, zmene, použitiu, prístupu alebo disponovaniu s finančnými prostriedkami akýmkoľvek spôsobom, ktorý by mal za následok zmenu ich objemu, výšky, umiestnenia, vlastníctva, držby, povahy, miesta určenia alebo inú zmenu, ktorá by umožnila použitie finančných prostriedkov vrátane správy portfólia.

4.	„Hospodárske zdroje“ znamenajú aktíva každého druhu, hmotné či nehmotné, hnuteľné alebo nehnuteľné, ktoré nie sú finančnými prostriedkami, môžu sa však použiť na získanie finančných prostriedkov, tovaru alebo služieb.

5.	„Zmrazenie hospodárskych zdrojov“ znamená zabránenie využívaniu hospodárskych zdrojov na získanie finančných prostriedkov, tovaru alebo služieb akýmkoľvek spôsobom vrátane, ale nielen, predaja, prenájmu alebo zaťaženia hypotékou.

Článok 2

1.   Všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré priamo alebo nepriamo vlastnia alebo kontrolujú fyzické alebo právnické osoby, alebo subjekty uvedené v prílohe I, sa zmrazia.

2.   Fyzickým alebo právnickým osobám, alebo subjektom uvedeným v prílohe I alebo v ich prospech nesmú byť sprístupnené žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje.

3.   Vedomá a zámerná účasť na činnostiach, ktorých cieľom alebo účinkom je priame alebo nepriame obchádzanie opatrení uvedených v odsekoch 1 a 2, je zakázaná.

Článok 3

1.   Odchylne od článku 2 a za predpokladu, že príslušné orgány členských štátov, uvedené v prílohe II, oznámili sankčnému výboru zámer povoliť prístup k takýmto finančným prostriedkom a hospodárskym zdrojom a nedostali záporné rozhodnutie sankčného výboru do dvoch pracovných dní od takého oznámenia, môžu povoliť uvoľnenie určitých zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov alebo sprístupniť určité zmrazené finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje za takých podmienok, ktoré považujú za vhodné, po tom, ako určia, že dané finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje sú:

a)	nevyhnutné na úhradu základných výdavkov zahŕňajúcich platby za potraviny, nájom alebo hypotéku, lieky a lekárske ošetrenie, dane, poistné a poplatky za služby vo verejnom záujme;

b)	určené výlučne na platbu primeraných poplatkov odborníkov a úhradu výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s poskytovaním právnych služieb;

c)	určené výlučne na platbu poplatkov alebo poplatkov za služby za bežné vedenie alebo správu zmrazených prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov.

2.   Odchylne od článku 2 príslušné orgány členských štátov, ako sú uvedené v prílohe II, môžu povoliť uvoľnenie určitých zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov alebo sprístupniť určité zmrazené finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje po tom, ako určia, že tieto finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje sú potrebné na úhradu mimoriadnych výdavkov, za predpokladu, že oznámili toto určenie sankčnému výboru, ktorý toto určenie schválil na základe podmienok, ktoré predpokladá odsek 14 písm. e) rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1572 (2004).

Článok 4

Odchylne od článku 2 príslušné orgány členských štátov, ako sú uvedené v prílohe II, môžu povoliť uvoľnenie určitých zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, ak sú splnené tieto podmienky:

a)	finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje podliehajú súdnemu, správnemu alebo arbitrážnemu zádržnému právu, ktoré bolo zriadené pred 15. novembrom 2004, alebo súdnemu, správnemu alebo arbitrážnemu rozhodnutiu, ktoré bolo vydané pred týmto dátumom;

b)	finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje sa použijú výlučne na uspokojenie pohľadávok zaistených takýmto zádržným právom alebo uznaných ako platné v takomto rozhodnutí v rámci obmedzení stanovených príslušnými zákonmi a predpismi, ktorými sa riadia práva osôb s takýmito pohľadávkami;

c)	zádržné právo alebo rozhodnutie nie je v prospech osoby alebo subjektu uvedeného v prílohe I;

d)	uznanie zádržného práva alebo rozhodnutia nie je v rozpore s verejným poriadkom v danom členskom štáte;

e)	príslušné orgány informovali sankčný výbor o tomto zádržnom práve alebo rozhodnutí.

Článok 5

Príslušný orgán informuje príslušné orgány ostatných členských štátov a Komisiu o každom povolení udelenom podľa článkov 3 alebo 4.

Článok 6

Článok 2 ods. 2 sa neuplatňuje na prírastok zmrazených účtov:

a)	úroku alebo iných výnosov na týchto účtoc; alebo

b)	platieb splatných na základe zmlúv, dohôd alebo záväzkov, ktoré boli uzavreté alebo vznikli pred dňom, ku ktorému tieto účty začali podliehať tomuto nariadeniu,

za predpokladu, že každý takýto úrok, ostatné výnosy a platby sú zmrazené v súlade s článkom 2 ods. 1.

Článok 7

Článok 2 ods. 2 nebráni finančným inštitúciám pripisovať na zmrazené účty prijaté finančné prostriedky, ktoré boli prevedené tretími stranami na účty osôb alebo subjektov uvedených v prílohe I, za predpokladu, že všetky prírastky na takýchto účtoch budú tiež zmrazené. Finančná inštitúcia bezodkladne informuje príslušné orgány o takýchto transakciách.

Článok 8

1.   Bez toho, aby boli dotknuté príslušné pravidlá týkajúce sa podávania správ, utajenia a povinnosti mlčanlivosti a ustanovenia článku 284 zmluvy, musia fyzické a právnické osoby, subjekty a orgány:

a)

ihneď poskytovať akékoľvek informácie, ktoré by uľahčili dodržiavanie tohto nariadenia, ako sú napr. účty a sumy zmrazené v súlade s článkom 2, príslušnými orgánmi členských štátov, uvedenými v prílohe II, v mieste bydliska alebo tam, kde sa nachádzajú, a priamo alebo prostredníctvom týchto príslušných orgánov postúpiť tieto informácie Komisii;

b)	spolupracovať s príslušnými orgánmi uvedenými v prílohe II na akomkoľvek overovaní týchto informácií.

2.   Akékoľvek dodatočné informácie, ktoré dostane priamo Komisia, sa sprístupnia príslušným orgánom dotknutého členského štátu.

3.   Akékoľvek informácie poskytnuté alebo prijaté v súlade s týmto článkom budú použité len na účely, na ktoré boli poskytnuté alebo prijaté.

Článok 9

Zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov alebo odmietnutie sprístupnenia finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, uskutočnené v dobrej viere na základe toho, že takéto konanie je v súlade s týmto nariadením, nespôsobuje vznik zodpovednosti žiadneho druhu u takto konajúcej fyzickej alebo právnickej osoby alebo subjektu, alebo u jeho riaditeľov alebo zamestnancov, pokiaľ sa nepreukáže, že k zmrazeniu finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov došlo v dôsledku nedbanlivosti.

Článok 10

Komisia a členské štáty sa vzájomne ihneď informujú o opatreniach prijatých podľa tohto nariadenia a vzájomne si poskytujú všetky ostatné relevantné informácie, ktoré majú k dispozícii v súvislosti s týmto nariadením, najmä informácie týkajúce sa porušovania a problémov s vynutiteľnosťou a súdnymi rozhodnutiami vynesenými vnútroštátnymi súdmi.

Článok 11

Komisia je splnomocnená:

a)	meniť a dopĺňať prílohu I na základe zistení sankčného výboru; a

b)	meniť a dopĺňať prílohu II na základe informácií poskytnutých členskými štátmi.

Článok 12

Členské štáty stanovia pravidlá o sankciách uplatniteľných v prípade porušenia ustanovení tohto nariadenia a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich realizácie. Takéto sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce. Členské štáty oznámia tieto pravidlá Komisii bezodkladne po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a oznámia jej každú následnú zmenu a doplnenie.

Článok 13

Toto nariadenie sa uplatňuje:

a)	v rámci územia Spoločenstva vrátane jeho vzdušného priestoru;

b)	na palube akéhokoľvek lietadla alebo akéhokoľvek plavidla podliehajúceho právomoci členského štátu;

c)	na akúkoľvek osobu na území Spoločenstva alebo mimo neho, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu;

d)	na akúkoľvek právnickú osobu, skupinu alebo subjekt, ktoré sú založené alebo zriadené podľa práva členského štátu;

e)	na akúkoľvek právnickú osobu, skupinu alebo subjekt, ktoré podnikajú v rámci Spoločenstva.

Článok 14

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 368, 15.12.2004, s. 50.

(2)  Stanovisko doručené 24. februára 2005 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

---

---

---

14.4.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 95/9

---

NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 561/2005

z 13. apríla 2005,

ktorým sa určujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien určitých druhov ovocia a zeleniny

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 3223/94 z 21. decembra 1994 o uplatňovaní režimu dovozu ovocia a zeleniny (1), najmä na jeho článok 4 ods. 1,

keďže:

(1)	Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)	Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 4 nariadenia (ES) č. 3223/94 sú stanovené podľa údajov uvedených v tabuľke prílohy.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 14. apríla 2005.

---

(1)  Ú. v. ES L 337, 24.12.1994, s. 66. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1947/2002 (Ú. v. ES L 299, 1.11.2002, s. 17).

---

---

14.4.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 95/11

---

NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 562/2005

z 5. apríla 2005,

ktorým sa ustanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1255/1999, pokiaľ ide o výmeny oznamov medzi členskými štátmi a Komisiou v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1255/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami (1), najmä na jeho článok 40,

keďže:

(1)

nariadenie Komisie (ES) č. 1498/1999 z 8. júla 1999, ktorým sa ustanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 804/68, čo sa týka výmeny oznamov medzi členskými štátmi a Komisiou v sektore mlieka a mliečnych výrobkov (2), bolo niekoľkokrát podstatne zmenené a doplnené. Nariadenie (ES) č. 1255/199 a všetky nariadenia, ktoré ustanovujú pravidlá jeho vykonávania, zaviedli niekoľko zmien a doplnení. Kvôli zrozumiteľnosti by preto nariadenie (ES) č. 1498/1999 malo byť zrušené a nahradené novým nariadením.

(2)

Posudzovanie výroby a situácie na trhu v sektore mlieka a mliečnych výrobkov vyžaduje pravidelnú výmenu informácií o fungovaní intervenčných opatrení stanovených v nariadení (ES) č. 1255/1999, týkajúcich sa najmä zmien zásob príslušných výrobkov držaných intervenčnými agentúrami a v súkromnom skladovaní.

(3)	Pomoc pri spracovaní odstredeného mlieka na kazeín ako aj finančné náhrady možno poskytnúť iba na základe informácií o zmenách cien na vnútornom trhu a v medzinárodnom obchode.

(4)	Presné a pravidelné sledovanie obchodných tokov na účel posúdenia účinkov finančných náhrad vyžaduje informácie o vývozoch výrobkov, pre ktoré sú náhrady stanovené, najmä o množstvách odsúhlasených v rámci výberových konaní.

(5)

Uplatňovanie Dohody o poľnohospodárstve uzatvorenej v rámci Uruguajského kola multilaterálnych obchodných rokovaní (ďalej len „dohoda o poľnohospodárstve“) schválenej rozhodnutím Rady č. 94/800/ES (3) si vyžaduje poskytovanie širokého rozsahu podrobnejších informácií o dovozoch a vývozoch, najmä čo sa týka žiadostí o licencie a spôsobu, akým sú tieto licencie používané, aby sa zabezpečil súlad so záväzkami podľa dohody o poľnohospodárstve. V záujme maximálneho využitia týchto záväzkov sú potrebné rýchle informácie o trendoch vo vývoze. Podľa uvedenej dohody, vývoz v rámci potravinovej pomoci nepodlieha obmedzeniam, ktoré sa vzťahujú na dotovaný vývoz. Preto by sa malo zabezpečiť, aby sa na žiadostiach o vývozné licencie uvádzalo, ktoré žiadosti o licencie sa týkajú dodávok potravinovej pomoci.

(6)

Nariadenie Komisie (ES) č. 174/1999 z 26. januára 1999, ktorým sa ustanovujú osobitné podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 804/68, týkajúce sa vývozných licencií a vývozných náhrad v prípade mlieka a mliečnych výrobkov (4) ustanovuje osobitné pravidlá pre vývoz určitých mliečnych výrobkov do Kanady, Spojených štátov a Dominikánskej republiky. Malo by sa preto ustanoviť oznamovanie príslušných informácií.

(7)	Nariadením (ES) č. 174/1999 sa zavádzajú osobitné dojednania ohľadom poskytovania náhrad za zložky, ktoré sú súčasťou spracovaného syra vyrobeného v rámci aktívneho zošľachťovacieho styku a pochádzajú z krajín Spoločenstva. Malo by sa preto ustanoviť oznamovanie príslušných informácií.

(8)	Podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 174/1999 môžu byť v niektorých prípadoch vývozné licencie platné pre vývoz výrobku s kódom iným, ako je kód uvedený v kolónke 16 príslušnej licencie. Malo by sa preto ustanoviť oznamovanie príslušných informácií.

(9)

Nariadenie Komisie (ES) č. 2535/2001 zo 14. decembra 2001, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1255/1999 ohľadom dohôd o dovoze mlieka a mliečnych výrobkov a otvorenia colných kvót (5), stanovuje správu niektorých dovozných kvót prostredníctvom osvedčení IMA 1 vydávaných orgánmi tretích krajín. Členské štáty informujú Komisiu o množstve výrobkov, pre ktoré boli vydané dovozné licencie na základe osvedčenia IMA 1. Skúsenosti ukázali, že takéto oznamy nie vždy dostatočne umožňujú dôkladné sledovanie takýchto dovozov v každej fáze. Malo by sa preto ustanoviť oznamovanie dodatočných informácií.

(10)	Skúsenosti Komisie počas rokov spracovávania informácií ukázali, že tieto sú niekedy oznamované príliš často. Preto bola znížená frekvencia niektorých oznamov.

(11)	Je nevyhnutné môcť porovnávať cenové výmery pre výrobky, najmä na účely výpočtu náhrad a výšky pomoci. Taktiež je nevyhnutné pomocou váženia údajov zistiť hodnovernosť týchto cenových výmerov.

(12)	V uplynulých rokoch nastal značný vývoj v oblasti komunikačných prostriedkov. Je potrebné vziať do úvahy, že tento vývoj zvýšil rýchlosť, účinnosť a bezpečnosť výmeny oznamov.

(13)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre mlieko a mliečne výrobky,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

ZÁSOBY A INTERVENCIE

Článok 1

1.   V prípade intervenčných opatrení prijatých podľa článku 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1255/1999 členské štáty oznámia Komisii najneskôr do 10. dňa každého mesiaca za predchádzajúci mesiac tieto informácie:

a)	množstvá skladovaného masla na konci príslušného mesiaca a množstvá, ktoré boli uskladnené a vyskladnené počas príslušného mesiaca, a to podľa vzoru uvedeného v časti A prílohy I k tomuto nariadeniu;

b)	rozpis množstva masla vyskladneného za príslušný mesiac podľa nariadení, ktoré sa naň vzťahujú, a to podľa vzoru uvedeného v časti B prílohy I k tomuto nariadeniu;

c)	rozpis množstva masla skladovaného na konci príslušného mesiaca podľa vekovej štruktúry, a to podľa vzoru uvedeného v časti C prílohy I k tomuto nariadeniu.

2.   V prípade intervenčných opatrení prijatých podľa článku 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1255/1999 členské štáty oznámia Komisii najneskôr do 10. dňa každého mesiaca za predchádzajúci mesiac tieto informácie, a to podľa vzoru uvedeného v prílohe II k tomuto nariadeniu:

a)	množstvá masla a smotany prepočítané na ekvivalent masla uskladneného a vyskladneného počas príslušného mesiaca;

b)	celkové množstvo masla a smotany prepočítanej na ekvivalent masla skladovaného na konci príslušného mesiaca.

Článok 2

V prípade intervenčných opatrení prijatých podľa článku 7 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1255/1999 členské štáty oznámia Komisii najneskôr do 10. dňa každého mesiaca za predchádzajúci mesiac tieto informácie:

a)	množstvá sušeného odstredeného mlieka skladované na konci príslušného mesiaca a množstvá, ktoré boli uskladnené a vyskladnené počas daného mesiaca, a to podľa vzoru uvedeného v časti A prílohy III k tomuto nariadeniu;

b)	rozpis množstva sušeného odstredeného mlieka vyskladneného za príslušný mesiac, a to podľa vzoru uvedeného v časti B prílohy III k tomuto nariadeniu;

c)	rozpis množstva sušeného odstredeného mlieka skladovaného na konci príslušného mesiaca podľa vekovej štruktúry, a to podľa vzoru uvedeného v časti C prílohy III k tomuto nariadeniu.

Článok 3

V prípade intervenčných opatrení prijatých podľa článkov 8 a 9 nariadenia (ES) č. 1255/1999 členské štáty oznámia Komisii najneskôr do 10. dňa každého mesiaca za predchádzajúci mesiac tieto informácie, a to podľa vzoru uvedeného v prílohe IV k tomuto nariadeniu:

a)	množstvá syra, ktoré boli uskladnené a vyskladnené počas príslušného mesiaca, rozpísané podľa kategórií syra;

b)	množstvá syra skladované na konci príslušného mesiaca rozčlenené podľa kategórií syra.

Článok 4

Na účely tejto kapitoly sa uplatňujú tieto definície:

a)	„uskladnené množstvá“ znamenajú množstvá, ktoré sa fyzicky nachádzajú v sklade, bez ohľadu na to, či boli prevzaté intervenčnou agentúrou alebo nie;

b)	„vyskladnené množstvá“ znamenajú množstvá, ktoré boli presunuté alebo prevzaté, ak ich kupujúci prevzal pred presunutím.

KAPITOLA II

OPATRENIA TÝKAJÚCE SA POSKYTOVANIA POMOCI PRI SPRACOVANÍ ODSTREDENÉHO MLIEKA A SUŠENÉHO ODSTREDENÉHO MLIEKA

Článok 5

1.   V prípade pomoci poskytnutej podľa článku 11 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1255/1999 pre odstredené mlieko a sušené odstredené mlieko, ktoré sa používa v krmivách, členské štáty oznámia Komisii najneskôr do 20. dňa každého mesiaca za predchádzajúci mesiac tieto informácie, a to podľa vzoru uvedeného v prílohe V k tomuto nariadeniu:

a)	množstvá odstredeného mlieka použitého pri výrobe kŕmnych zmesí, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o pomoc predložené počas príslušného mesiaca;

b)	množstvá denaturovaného sušeného odstredeného mlieka, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o pomoc predložené počas príslušného mesiaca;

c)	množstvá sušeného odstredeného mlieka použité pri výrobe kŕmnych zmesí, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o pomoc predložené počas príslušného mesiaca.

2.   V prípade pomoci poskytnutej podľa článku 12 nariadenia (ES) č. 1255/1999 pre odstredené mlieko spracované na kazeín členské štáty oznámia Komisii najneskôr do 20. dňa každého mesiaca podľa vzoru uvedeného v prílohe V k tomuto nariadeniu množstvá odstredeného mlieka, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o pomoc predložené počas predchádzajúceho mesiaca. Tieto množstvá sa rozpíšu podľa kvality vyrobeného kazeínu alebo kazeinátov.

KAPITOLA III

CENY

Článok 6

1.   Členské štáty oznámia Komisii najneskôr každú stredu do 11:00 hod. (bruselského času) ceny zo závodu uplatňované v predchádzajúcom týždni na ich území na výrobky uvedené v prílohe VI. Členské štáty oznámia ceny nahlásené hospodárskymi subjektami pre mliečne výroky okrem syrov, ak vnútroštátna výroba predstavuje najmenej 2 % výroby Spoločenstva, alebo ak je ich výroba príslušným vnútroštátnym orgánom považovaná na vnútroštátnej úrovni za reprezentatívnu. V prípade syrov členské štáty oznámia ceny syrov podľa jednotlivých druhov syrov, ktoré predstavujú najmenej 8 % celkovej vnútroštátnej výroby syra.

2.   Členské štáty oznámia Komisii najneskôr do jedného mesiaca od skončenia predchádzajúceho mesiaca ceny surového mlieka, ktoré sa platia výrobcom mlieka na ich území.

Ceny sa vyjadria ako vážený priemer zistený orgánom členského štátu formou výberového zisťovania vzoriek.

3.   Členské štáty vykonajú opatrenia potrebné na zabezpečenie reprezentatívnosti, presnosti a úplnosti ich oznamov o cenách uplatňovaných v Spoločenstve. Na tento účel členský štát podá Komisii každý rok najneskôr do 31. mája správu podľa štandardného dotazníka uvedeného v prílohe XII.

4.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že im príslušné hospodárske subjekty poskytnú požadované informácie v stanovených lehotách.

5.   Na účely tohto článku „cena zo závodu“ znamená cenu, za ktorú je výrobok kúpený od podniku bez daní (DPH) a ostatných nákladov (doprava, naloženie, manipulácia, skladovanie, palety, poistenie atď.). Cena je vyjadrená ako vážený priemer zistený orgánom členského štátu formou prieskumu vzoriek.

KAPITOLA IV

OBCHOD

ODDIEL 1

DOVOZ

Článok 7

Členské štáty oznámia Komisii tieto informácie:

1.	najneskôr do jedného mesiaca po skončení kvótového roku za predchádzajúci kvótový rok množstvá výrobkov, na ktoré sa vzťahujú dovozné licencie vydané v rámci kvót uvedených v článku 5 nariadenia (ES) č. 2535/2001, rozčlenené podľa kódov KN a kódov krajiny pôvodu;

2.	najneskôr do 10. januára a 10. júna za predchádzajúcich šesť mesiacov množstvá výrobkov, na ktoré sa vzťahujú dovozné licencie vydané v rámci kvót uvedených v článku 24 nariadenia (ES) č. 2535/2001, rozčlenené podľa kódov KN a kódov krajiny pôvodu;

3.	najneskôr do 10. dňa každého mesiaca za predchádzajúci mesiac množstvá výrobkov, na ktoré sa vzťahujú dovozné licencie podliehajúce uplatňovaniu nepreferenčných colných sadzieb tak, ako sú uvedené v Spoločnom colnom sadzobníku, rozčlenené podľa kódov KN a kódov krajiny pôvodu;

4.

najneskôr do 10. dňa každého mesiaca za predchádzajúci mesiac množstvá výrobkov, na ktoré sa vzťahujú dovozné licencie vydané pre dovozy podľa článku 1 nariadenia Rady (ES) č. 2007/2000 (6) a podľa článku 10 Dočasnej dohody medzi Európskym spoločenstvom a Libanonskou republikou schválenej rozhodnutím Rady 2002/761/ES (7), rozčlenené podľa kódov KN a kódov krajiny pôvodu;

5.	najneskôr do 10. dňa každého mesiaca za predchádzajúci mesiac množstvá výrobkov, na ktoré sa vzťahujú dovozné licencie vydané v rámci kvót uvedených v článku 20 nariadenia (ES) č. 2535/2001, rozčlenené podľa kódov KN a kódov krajiny pôvodu;

6.	raz ročne najneskôr do troch mesiacov po skončení každého kvótového obdobia, nevyužité množstvá licencií vydaných v rámci dovozných kvót uvedených v nariadení (ES) č. 2535/2001, rozčlenené podľa kódov KN a kódov krajiny pôvodu.

Ak je to vhodné, členské štáty oznámia Komisii, že na príslušné referenčné obdobia neboli vydané žiadne licencie.

Článok 8

Najneskôr do 31. marca členské štáty oznámia Komisii podľa vzoru uvedeného v prílohe VII nasledovné údaje za predchádzajúci rok, rozčlenené podľa kódov KN, týkajúce sa dovozných licencií vydaných na základe predloženia osvedčenia IMA 1 v súlade s kapitolou III hlavy 2 nariadenia (ES) č. 2535/2001, pričom uvedú čísla osvedčení IMA 1:

a)	množstvá výrobkov, na ktoré sa vzťahuje príslušné osvedčenie a dátum vydania dovozných licencií;

b)	množstvá výrobkov, na ktoré bola vydaná záruka.

ODDIEL 2

VÝVOZ

Článok 9

1.   Členské štáty oznámia Komisii do 18:00 hod. každého pracovného dňa tieto informácie:

a)

množstvá rozčlenené podľa kódov nomenklatúry vývozných náhrad pre mliečne výrobky a podľa kódov miesta určenia, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o licencie predložené v ten deň: i) tak, ako sú uvedené v článku 1 nariadenia (ES) č. 174/1999, okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 17 daného nariadenia; ii) tak, ako sú uvedené v článku 17 nariadenia (ES) č. 174/1999;

b)	ak je to vhodné, skutočnosť, že v daný deň neboli predložené žiadne žiadosti uvedené v písm. a);

c)

množstvá rozčlenené podľa žiadostí, podľa kódov nomenklatúry vývozných náhrad pre mliečne výrobky a podľa kódov miesta určenia, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o predbežné licencie predložené v ten deň tak, ako sú uvedené v článku 8 nariadenia (ES) č. 174/1999, pričom uvedú: i) konečný termín predloženia ponúk výberového konania spolu s kópiou dokumentu, ktorý potvrdzuje vyhlásenie verejnej súťaže na požadované množstvá; ii) množstvo výrobkov, na ktoré sa vzťahuje verejná súťaž alebo v prípade verejnej súťaže vyhlásenej ozbrojenými silami v zmysle článku 36 ods. 1 písm. c) nariadenia Komisie (ES) č. 800/1999 (8), kde sa množstvá neuvádzajú, približné množstvá rozčlenené tak, ako sú uvedené;

d)

množstvá rozčlenené podľa kódov nomenklatúry vývozných náhrad pre mliečne výrobky a podľa kódov miesta určenia, pre ktoré boli v ten deň s konečnou platnosťou vydané alebo zamietnuté predbežné licencie uvedené v článku 8 nariadenia (ES) č. 174/1999, pričom uvedú orgán, ktorý vyhlásil príslušné výberové konanie, dátum predbežnej licencie a množstvo, na ktoré sa vzťahuje, a to podľa vzoru uvedeného v časti A prílohy VIII k tomuto nariadeniu;

e)	ak je to vhodné, prehodnotené množstvo výrobkov, na ktoré sa vzťahuje verejná súťaž uvedená v písm. c), a to podľa vzoru uvedeného v časti A prílohy VIII k tomuto nariadeniu;

f)	množstvá rozčlenené podľa krajín a podľa kódov nomenklatúry vývozných náhrad za mliečne výrobky, na ktoré sa vzťahujú licencie vydané s konečnou platnosťou podľa článkov 20 a 20a nariadenia (ES) č. 174/1999, a to podľa vzoru uvedeného v časti B prílohy VII k tomuto nariadeniu.

2.   Pokiaľ ide o oznam uvedený v odseku 1 písm. c) bod i), ak bolo predložených viac žiadostí v rovnakej verejnej súťaži, stačí jeden oznam za každý členský štát.

3.   Členské štáty neoznamujú každý deň množstvá, na ktoré boli predložené žiadosti o vývozné licencie podľa druhého pododseku článku 1 ods. 1 a články 18, 20 a 20a nariadenia (ES) č. 174/1999, ak nebola predložená žiadosť o náhradu alebo v rámci dodávok potravinovej pomoci v zmysle článku 10 ods. 4 Dohody o poľnohospodárstve uzatvorenej v rámci Uruguajského kola.

Článok 10

Členské štáty oznámia Komisii každý týždeň v pondelok za predchádzajúci týždeň množstvá rozčlenené podľa kódov nomenklatúry vývozných náhrad pre mliečne výrobky, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o licencie uvedené v druhom pododseku článku 1 ods. 1 nariadenia (ES) č. 174/1999, bez náhrady, a to podľa vzoru uvedeného v časti C prílohy VIII k tomuto nariadeniu.

Článok 11

Členské štáty oznámia Komisii najneskôr do 16. dňa každého mesiaca za predchádzajúci mesiac:

a)

množstvá rozčlenené podľa kódov nomenklatúry vývozných náhrad pre mliečne výrobky, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o licenciu zamietnuté podľa písm. b) prvého pododseku článku 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 174/1999, pričom uvedú sadzbu náhrady, a to podľa vzoru uvedeného v časti A prílohy IX k tomuto nariadeniu;

b)	množstvá rozčlenené podľa kódov nomenklatúry vývozných náhrad pre mliečne výrobky, nevyvezené po vypršaní doby platnosti príslušných licencií spolu s príslušnou sadzbou náhrady, a to podľa vzoru uvedeného v časti B prílohy IX k tomuto nariadeniu;

c)

množstvá rozčlenené podľa kódov nomenklatúry vývozných náhrad pre mliečne výrobky a kódov miesta určenia, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o vývozné licencie pre dodávky potravinovej pomoci v zmysle článku 10 ods. 4 Dohody o poľnohospodárstve uzavretej v rámci Uruguajského kola, a to podľa vzoru uvedeného v časti C prílohy IX k tomuto nariadeniu;

d)

množstvá mliečnych výrobkov rozčlenené podľa kódov KN a kódov krajiny pôvodu, ktoré nespadajú pod žiadnu zo situácií uvedených v článku 23 ods. 2 zmluvy a dovážajú sa na účel použitia pri výrobe výrobkov spadajúcich pod kód KN 0406 30, v súlade s treťou zarážkou článku 11 ods. 6 nariadenia (ES) č. 800/1999 a ktorým bolo udelené povolenie uvedené v článku 17 ods. 1 nariadenia (ES) č. 174/1999, a to podľa vzoru uvedeného v časti D prílohy IX k tomuto nariadeniu;

e)

množstvá mliečnych výrobkov rozčlenené podľa kódov KN alebo, ak je to vhodné, podľa kódov nomenklatúry vývozných náhrad pre mliečne výrobky, na ktoré boli vydané licencie s konečnou platnosťou, ak nebola predložená žiadosť o náhradu, uvedené v článkoch 18 a 20 nariadenia (ES) č. 174/1999, a to podľa vzoru uvedeného v časti E prílohy IX k tomuto nariadeniu.

Článok 12

Členské štáty oznámia Komisii najneskôr do 16. dňa každého mesiaca (n) za mesiac n – 4 podľa vzoru uvedeného v časti A prílohy X množstvá rozčlenené podľa kódov KN a kódov miesta určenia, pre ktoré boli dokončené formality potrebné pre vývoz bez náhrady.

Článok 13

Členské štáty oznámia Komisii najneskôr do 16. júla za predchádzajúci rok GATT nasledovné informácie:

a)

množstvá, pre ktoré bola schválená žiadosť podľa článku 5 ods. 3 nariadenia (ES) č. 174/1999 a ak vznikol rozdiel pri udelenej vývoznej náhrade, uvedú sadzbu náhrady a kód nomenklatúry vývozných náhrad pre mliečne výrobky uvedený v kolónke 16 vydanej vývoznej licencie ako aj kód nomenklatúry pre skutočne vyvezený výrobok, a to podľa vzoru uvedeného v časti B prílohy X k tomuto nariadeniu;

b)

množstvá rozčlenené podľa kódov nomenklatúry vývozných náhrad pre mliečne výrobky, pre ktoré sa uplatňuje článok 18 ods. 3 nariadenia (ES) č. 800/1999, ak sa reálne uplatnená sadzba náhrady odlišuje od sadzby uvedenej na licencii, a ak sa náhrada za miesto určenia na licencii odlišuje od miesta, kde sa tovar reálne odovzdal, a to podľa vzoru uvedeného v časti C prílohy X k tomuto nariadeniu.

KAPITOLA V

VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 14

Členské štáty oznámia Komisii informácie požadované v súlade s týmto nariadením prostredníctvom komunikačných prostriedkov ustanovených v prílohe XI.

Článok 15

Komisia uchová údaje zaslané členskými štátmi, aby boli pre nich k dispozícii.

Článok 16

Nariadenie (ES) č. 1498/1999 sa ruší.

Nariadenie (ES) č. 1498/1999 sa naďalej uplatňuje na posielanie údajov z obdobia pred uplatnením tohto nariadenia.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a čítajú sa v súlade s korelačnou tabuľkou uvedenou v prílohe XIII.

Článok 17

Toto nariadenie nadobúda účinnosť siedmym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. júla 2005. Článok 6 ods. 3 sa však uplatňuje od 31. mája 2005.

---

(1)  Ú. v. ES L 160, 26.6.1999, s. 48. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 186/2004 (Ú. v. EÚ L 29, 3.2.2004, s. 6).

(2)  Ú. v. ES L 174, 9.7.1999, s. 3. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1681/2001 (Ú. v. ES L 227, 23.8.2001, s. 36).

(3)  Ú. v. ES L 336, 23.12.1994, s. 1.

(4)  Ú. v. ES L 20, 27.1.1999, s. 8. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2250/2004 (Ú. v. EÚ L 381, 28.12.2004, s. 25).

(5)  Ú. v. ES L 341, 22.12.2001, s. 29. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 810/2004 (Ú. v. EÚ L 149, 30.4.2004, s. 138).

(6)  Ú. v. ES L 240, 23.9.2000, s. 1.

(7)  Ú. v. ES L 262, 30.9.2002, s. 1.

(8)  Ú. v. ES L 102, 17.4.1999, s. 11.

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

14.4.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 95/42

---

NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 563/2005

z 13. apríla 2005,

ktoré určuje reprezentatívne ceny v sektore hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1484/95

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 2771/75 z 29. októbra 1975 o spoločnej organizácii trhu s vajcami (1), najmä na jeho článok 5 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 2777/75 z 29. októbra 1975 o spoločnej organizácii trhu s hydinovým mäsom (2), najmä na jeho článok 5 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 2783/75 z 29. októbra 1975 o spoločnom výmennom režime vaječného albumínu a mliečneho albumínu (3), najmä na jeho článok 3 ods. 4,

keďže:

(1)	Nariadenie Komisie (ES) č. 1484/95 (4), určilo pravidlá uplatňovania režimu, ktorý sa týka uplatňovania dodatočných dovozných ciel, a určilo reprezentatívne ceny v sektore hydinového mäsa a vajec, ako aj vaječného albumínu.

(2)

Z pravidelnej kontroly údajov, na ktorých spočíva určovanie reprezentatívnych cien produktov v sektore hydinového mäsa a vajec, ako aj vaječného albumínu, vyplýva, že reprezentatívne ceny pre dovoz niektorých produktov sa majú zmeniť a doplniť s ohľadom na kolísanie cien podľa krajiny pôvodu. Reprezentatívne ceny sa následne majú zverejniť.

(3)	Túto zmenu je potrebné uplatniť v čo najkratšom čase, s ohľadom na situáciu na trhu.

(4)	Opatrenia určené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre hydinové mäso a vajcia,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 1484/95 sa nahrádza prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 14. apríla 2005.

---

(1)  Ú. v. ES L 282, 1.11.1975, s. 49. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 806/2003 (Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2003, s. 1).

(2)  Ú. v. ES L 282, 1.11.1975, s. 77. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 806/2003.

(3)  Ú. v. ES L 282, 1.11.1975, s. 104. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 2916/95 (Ú. v. ES L 305, 19.12.1995, s. 49).

(4)  Ú. v. ES L 145, 29.6.1995, s. 47. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 263/2005 (Ú. v. EÚ L 46, 16.2.2005, s. 38).

---

---

14.4.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 95/44

---

ROZHODNUTIE RADY MINISTROV AKT–ES č. 1/2005

z 8. marca 2005

o prijatí rokovacieho poriadku Rady ministrov AKT–ES

(2005/297/ES)

RADA MINISTROV AKT–ES,

so zreteľom na Dohodu o partnerstve krajín AKT-ES, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000, najmä na jej článok 15 ods. 5,

keďže:

(1)	Rozhodnutím č. 1/2001 z 30. januára 2001 Výbor veľvyslancov AKT-ES prijal rokovací poriadok Rady ministrov AKT-ES delegovaním právomocí.

(2)	Sú potrebné určité zmeny a doplnenia, ktoré zohľadňujú pristúpenie nových členských štátov k Európskej únii.

(3)	Na 29. zasadnutí Rady ministrov AKT-ES, ktoré sa konalo 6. mája 2004 v Gaborone v Botswane, bolo prijaté rozhodnutie zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť rokovací poriadok,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Dátumy a miesta zasadnutí

1.   Podľa článku 15 ods. 1 Dohody o partnerstve krajín AKT-ES, ďalej len „dohoda AKT-ES“, Rada ministrov AKT-ES, ďalej len „rada“, obvykle zasadá raz ročne a v prípade potreby na žiadosť jednej zo strán.

2.   Radu zvoláva jej predseda. Dátumy zasadnutí sa určia vzájomnou dohodou medzi stranami.

3.   Rada zasadá buď tam, kde sa obvykle konajú zasadnutia Rady Európskej únie, alebo v sídle sekretariátu skupiny AKT štátov alebo v meste jedného z AKT štátov v súlade s rozhodnutím prijatým radou.

Článok 2

Program zasadnutí

1.   Predbežný program pre každé zasadnutie zostaví predseda. Oznámi sa ostatným členom rady aspoň 30 dní pred začiatkom zasadnutia. Predbežný program sa skladá z bodov, v súvislosti s ktorými predseda obdržal žiadosť o zaradenie do programu aspoň 30 dní pred začiatkom zasadnutia.

Predbežný program obsahuje body, ku ktorým bola sekretariátu rady včas odovzdaná dokumentácia, aby sa mohla postúpiť členom rady a členom Výboru veľvyslancov AKT-ES, ďalej len „výbor“, aspoň 21 dní pred začiatkom zasadnutia.

2.   Rada prijíma program na začiatku každého zasadnutia. V naliehavých prípadoch môže rada na žiadosť AKT štátov alebo Spoločenstva rozhodnúť, že do programu zahrnie body, pri ktorých neboli dodržané lehoty ustanovené v odseku 1.

3.   Predbežný program sa môže rozdeliť na časť A, časť B a časť C.

Časť A obsahuje body, ktoré môže rada schváliť bez prerokovania.

Časť B obsahuje body, ktoré musí rada pred schválením prerokovať.

Body v časti C sa prerokujú neformálnou výmenou názorov.

Článok 3

Rokovania

1.   V súlade s článkom 15 ods. 3 dohody AKT-ES rada ministrov prijíma svoje rozhodnutia vzájomnou dohodou strán.

2.   Rokovania rady sú platné, len ak je prítomná aspoň polovica členov Rady Európskej únie, jeden člen Komisie Európskych spoločenstiev (ďalej len „Komisia“) a dve tretiny členov zastupujúcich vlády AKT štátov.

3.   Všetci členovia rady, ktorí sa nemôžu zúčastniť, môžu byť zastúpení. V tomto prípade to oznámia predsedovi a uvedú osobu alebo delegáciu oprávnenú, aby ich zastupovala. Zástupca vykonáva všetky práva člena, ktorý sa nemohol zúčastniť.

4.   Členov rady môžu sprevádzať poradcovia, aby im pomáhali.

5.   Zloženie každej delegácie sa oznámi predsedovi pred začiatkom každého zasadnutia.

6.   Zástupca Európskej investičnej banky, ďalej len „banka“, sa zúčastňuje zasadnutí rady, keď sú na programe záležitosti z oblastí, ktoré sa týkajú banky.

Článok 4

Písomné postupy

Rada sa môže rozhodnúť, že o naliehavých záležitostiach prijme rozhodnutie prostredníctvom korešpondencie. Súhlas s takýmto postupom sa môže získať počas zasadnutia rady alebo v rámci výboru.

V rovnakom čase, ako sa rozhoduje o tomto postupe, sa môže stanoviť lehota, v rámci ktorej sa musí odpovedať. Po uplynutí tejto lehoty predseda rady na základe správy dvoch tajomníkov rady rozhodne, či sa so zreteľom na obdržané odpovede môže vzájomná dohoda považovať za dosiahnutú.

Článok 5

Výbory a pracovné skupiny

Rada môže zriadiť výbory a pracovné skupiny, aby vykonávali prácu, ktorú považuje za potrebnú, a najmä aby pripravovali jej rokovania, ak je to vhodné, o oblastiach spolupráce alebo konkrétnych aspektoch partnerstva.

Dohľadom nad prácou týchto výborov a pracovných skupín sa môže poveriť výbor.

Článok 6

Ministerské podskupiny

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 5, rada môže počas svojich zasadnutí poveriť prípravou svojich rokovaní a záverov o konkrétnych bodoch programu podskupiny ministrov, zložené na paritnom princípe.

Článok 7

Ministerské výbory

1.   V súlade s článkom 83 dohody AKT-ES sa týmto zriaďuje Výbor AKT-ES pre spoluprácu pri financovaní rozvoja. Rokovací poriadok pre tento výbor prijíma rada.

2.   Rada preskúma otázky obchodnej politiky a správy Spoločného ministerského výboru AKT-ES pre obchod, zriadeného článkom 38 dohody AKT-ES.

Článok 8

Zúčastnené štáty so štatútom pozorovateľa

1.   Zástupcovia signatárskych štátov dohody AKT-ES, ktoré v čase, keď dohoda nadobudla platnosť, neukončili postupy uvedené v jej článku 93 ods. 1 a 2, sa zasadnutí rady môžu zúčastňovať ako pozorovatelia. V tomto prípade môžu byť oprávnené, aby sa zúčastňovali rozpráv rady.

2.   Rovnaké pravidlo sa vzťahuje na krajiny uvedené v článku 93 ods. 6 dohody AKT-ES.

3.   Rada môže oprávniť zástupcov krajiny, ktorá sa uchádza o pristúpenie k dohode AKT-ES, aby sa zúčastňovali rokovaní rady ako pozorovatelia.

Článok 9

Dôvernosť a úradné publikácie

1.   Pokiaľ sa nerozhodne inak, zasadnutia rady nie sú verejné. Na prístup na zasadnutia rady sa vyžaduje priepustka.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté iné platné ustanovenia, na rokovania rady sa vzťahuje služobné tajomstvo, pokiaľ rada nerozhodne inak.

3.   Každá strana sa môže rozhodnúť, že uverejní rozhodnutia, uznesenia, odporúčania a stanoviská rady vo svojich úradných publikáciách.

Článok 10

Dialóg s mimovládnymi účastníkmi

1.   Rada môže prizvať hospodárskych a sociálnych zástupcov občianskej spoločnosti v AKT štátoch a v štátoch Európskej únie, aby sa zúčastnili výmeny názorov na okraji jej bežných zasadnutí, aby ich informovala a vypočula si ich stanoviská a návrhy k bodom programu.

2.   Výmeny názorov so zástupcami občianskej spoločnosti organizuje sekretariát rady. So súhlasom Komisie môže touto úlohou poveriť organizácie zastupujúce občiansku spoločnosť. Sekretariát rady môže predovšetkým zveriť prácu, ktorá súvisí s výmenou názorov s hospodárskymi a sociálnymi zástupcami občianskej spoločnosti AKT štátov a EÚ, Hospodárskemu a sociálnemu výboru Európskych spoločenstiev.

3.   O bodoch programu, ktoré sa majú prerokovať s mimovládnymi účastníkmi, rozhoduje predseda na základe návrhu sekretariátu rady. Tie sa oznámia ostatným členom rady súčasne s predbežným programom každého zasadnutia.

Článok 11

Regionálne a subregionálne organizácie

Regionálne a subregionálne organizácie AKT krajín môžu byť na zasadnutiach rady a výboru zastúpené ako pozorovatelia s predchádzajúcim súhlasom rady.

Článok 12

Oznámenia a zápisnice zo zasadnutí

1.   Všetky oznámenia ustanovené v tomto rokovacom poriadku predkladá sekretariát rady zástupcom AKT štátov, Sekretariátu skupiny AKT štátov, stálym zástupcom členských štátov, Generálnemu sekretariátu Rady Európskej únie a Komisii.

Tieto oznámenia sa zasielajú aj prezidentovi banky, ak sa banky týkajú.

2.   Z každého zasadnutia sa robí zápisnica, kde sa zaznamenávajú najmä rozhodnutia, ktoré rada prijala.

Po jej schválení radou zápisnicu podpisuje úradujúci predseda a dvaja tajomníci rady a uchováva sa v archívoch rady. Kópia zápisnice sa zasiela príjemcom uvedeným v odseku 1.

Článok 13

Dokumentácia

Pokiaľ sa nerozhodne inak, rada rokuje na základe dokumentov vypracovaných v úradných jazykoch strán.

Článok 14

Forma aktov

1.   Rozhodnutia, uznesenia, odporúčania a stanoviská sa v zmysle článku 15 ods. 3 dohody AKT-ES delia na články.

Končia sa formuláciou „V ... dňa ...“, ktorý je dátumom ich prijatia radou.

2.   Rozhodnutia v zmysle článku 15 ods. 3 dohody AKT-ES majú názov „Rozhodnutie“, po ktorom nasleduje poradové číslo, dátum prijatia a opis ich predmetu.

V rozhodnutiach sa uvádza deň, ktorým nadobúdajú účinnosť. Zahŕňajú túto vetu: „Od AKT štátov, Spoločenstva a jeho členských štátov sa vyžaduje, aby každý za seba podnikol kroky nevyhnutné pre vykonanie tohto rozhodnutia.“

3.   Uznesenia, vyhlásenia, odporúčania a stanoviská v zmysle článku 15 ods. 3 dohody AKT-ES majú názov „Uznesenie“, „Vyhlásenie“, „Odporúčanie“ alebo „Stanovisko“, po ktorom nasleduje poradové číslo, dátum prijatia a opis ich predmetu.

4.   Akty prijaté radou podpisuje predseda a uchovávajú sa v archívoch rady.

Tieto akty predkladajú dvaja tajomníci rady príjemcom uvedeným v článku 12 ods. 1.

Článok 15

Predsedníctvo

Funkciu predsedu rady vykonáva striedavo:

—	od 1. apríla do 30. septembra člen vlády AKT štátu,

—	od 1. októbra do 31. marca člen Rady Európskej únie.

Článok 16

Výbor

1.   Rada môže delegovať časť svojich právomocí na výbor v súlade s článkom 15 ods. 4 dohody AKT-ES.

2.   Podmienky, za ktorých výbor zasadá, ustanovuje jeho rokovací poriadok.

3.   Výbor zodpovedá za prípravu zasadnutí rady a za vykonanie každej úlohy, ktorou ho rada poverí.

Článok 17

Účasť na Spoločnom parlamentnom zhromaždení

Keď sa rada zúčastňuje zasadnutí Spoločného parlamentného zhromaždenia, zastupuje ju jej predseda.

Ak sa ich predseda nemôže zúčastniť, určí člena, ktorý ho zastúpi.

Článok 18

Konzistentnosť v politikách Spoločenstva a vplyv na vykonávanie dohody AKT-ES

1.   Keď AKT štáty požiadajú o konzultácie podľa článku 12 dohody AKT-ES, tieto konzultácie sa uskutočnia bezodkladne, spravidla do pätnástich dní od požiadania.

2.   Zodpovedným orgánom môže byť rada, výbor, jeden z dvoch ministerských výborov uvedených v článku 7 alebo ad hoc pracovná skupina.

Článok 19

Sekretariát

Sekretariát rady a výboru spolu riadia dvaja tajomníci.

Títo dvaja tajomníci sú vymenovaní po spoločnej konzultácii, jeden AKT štátmi a druhý Spoločenstvom.

Tajomníci vykonávajú svoje povinnosti celkom nezávisle, jedine s ohľadom na záujmy dohody, a nesmú žiadať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády, organizácie ani iného orgánu, než je rada alebo výbor.

Korešpondencia určená rade sa posiela jej predsedovi do sídla sekretariátu rady.

Článok 20

Toto rozhodnutie ruší a nahrádza rozhodnutie Výboru veľvyslancov AKT-ES č. 1/2001 z 30. januára 2001 o prijatí rokovacieho poriadku Rady ministrov AKT-ES.

---

14.4.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 95/48

---

ROZHODNUTIE RADY MINISTROV AKT–ES č. 2/2005

z 8. marca 2005

o rokovacom poriadku spoločného ministerského výboru pre obchod AKT–ES

(2005/298/ES)

RADA MINISTROV AKT-ES,

so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000, ďalej len „dohoda“, a najmä na jej článok 38 ods. 3,

keďže:

(1)	Clánok 38 ods. 1 dohody zriaďuje spoločný ministerský výbor pre obchod;

(2)	Rozhodnutím č. 4/2001 z 24. apríla 2001 Výbor veľvyslancov AKT-ES prijal rokovací poriadok tohto výboru delegovaním právomocí;

(3)	Sú potrebné určité zmeny a doplnenia, ktoré zohľadňujú pristúpenie nových členských štátov k Európskej únii;

(4)	Na 29. zasadnutí Rady ministrov AKT-ES, ktoré sa konalo 6. mája 2004 v Gaborone v Botswane, bolo prijaté rozhodnutie príslušným spôsobom zmeniť a doplniť rokovací poriadok,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Zloženie

1.   Spoločný ministerský výbor pre obchod, ďalej len „výbor pre obchod“ sa skladá na jednej strane z ministra každého členského štátu Európskeho spoločenstva a z člena Komisie Európskych spoločenstiev a na strane druhej, na paritnej báze, z ministrov štátov AKT.

2.   Každá strana oznámi mená svojich zástupcov sekretariátu výboru pre obchod.

3.   Výbor pre obchod môže rozhodnúť o zriadení niekoľkých menších skupín zložených z rovnakého počtu AKT a ES členov výboru vrátane člena Komisie, aby vypracovali odporúčania o osobitných oblastiach uvedených v článku 12 ods. 1.

Článok 2

Predsedníctvo

Post predsedu výboru pre obchod zastáva striedavo po šiestich mesiacoch člen Komisie Európskych spoločenstiev v mene Európskeho spoločenstva a zástupca štátov AKT. Prvým predsedom je zástupca štátov AKT.

Článok 3

Zasadnutia

1.   Výbor pre obchod zasadá aspoň raz ročne alebo častejšie na žiadosť jednej zo strán.

2.   Výbor pre obchod zasadá buď tam, kde sa obvykle konajú zasadnutia Rady Európskej únie, alebo v sídle sekretariátu skupiny štátov AKT, alebo v meste jedného zo štátov AKT v súlade s rozhodnutím prijatým výborom pre obchod.

3.   Zasadnutia výboru pre obchod zvoláva jeho predseda.

4.   Konanie výboru pre obchod je platné iba vtedy, pokiaľ je prítomná väčšina zástupcov členských štátov Európskeho spoločenstva, člen Komisie Európskych spoločenstiev a väčšina zástupcov štátov AKT, ktorí sú členmi výboru.

Článok 4

Zastupovanie

1.   Členov výboru pre obchod je možné zastupovať, ak sa nemôžu zúčastniť na zasadnutí.

2.   Člen, ktorý si želá byť zastupovaný, musí oznámiť predsedovi meno svojho zástupcu pred zasadnutím.

3.   Zástupca člena výboru pre obchod vykonáva všetky práva tohto člena.

Článok 5

Delegácie

1.   Členov výboru pre obchod môžu sprevádzať úradníci zodpovední za obchodné záležitosti.

2.   Predsedovi sa pred každým zasadnutím oznámi plánované zloženie delegácie každej strany.

3.   Výbor pre obchod môže na základe súhlasu medzi stranami pozvať nečlenov, aby sa zúčastnili na zasadnutí.

4.   Zástupcovia regionálnych alebo subregionálnych organizácií AKT, ktoré sa zúčastňujú na procese hospodárskej integrácie, sa môžu zúčastniť rokovania ako pozorovatelia po predchádzajúcom súhlase výboru pre obchod.

Článok 6

Sekretariát

Sekretariát AKT-ES Rady ministrov koná ako sekretariát výboru pre obchod.

Článok 7

Dokumenty

Sekretariát AKT-ES Rady ministrov zodpovedá za zabezpečenie všetkých dokumentov potrebných na zasadnutia výboru pre obchod.

Ak sú rokovania výboru pre obchod založené na písomných dokumentoch, sekretariát tieto dokumenty rozmnoží a rozošle ako dokumenty výboru pre obchod.

Článok 8

Korešpondencia

1.   Všetka korešpondencia adresovaná výboru pre obchod alebo jeho predsedovi sa postupuje sekretariátu výboru pre obchod.

2.   Sekretariát dbá o to, aby táto korešpondencia bola postúpená svojmu adresátovi a v prípade dokumentov uvedených v článku 7 ostatným členom výboru pre obchod. Rozosielaná korešpondencia sa pošle Generálnemu sekretariátu Komisie Európskych spoločenstiev, stálym zastúpeniam členských štátov Európskej únie a diplomatickým misiám zástupcov štátov AKT.

Článok 9

Publicita

Pokiaľ sa nerozhodne inak, sú zasadnutia výboru pre obchod neverejné.

Článok 10

Program zasadnutí

1.   Predbežný program pre každé zasadnutie zostaví predseda. Sekretariát Výboru pre obchod ho postúpi adresátom najneskôr do 15 dní pred začiatkom zasadnutia.

2.   Predbežný program rokovania obsahuje body, pre ktoré predseda obdržal žiadosť o zaradenie do programu od jednej zo strán aspoň 21 dní pred začiatkom tohto zasadnutie. Podvýbor AKT-ES o obchodnej spolupráci môže tiež predložiť žiadosť o zaradenie bodov do programu. V tomto prípade je spolupredseda uvedeného podvýboru pozvaný, aby sa zúčastnil na zasadnutí.

3.   Po dohode so stranami je možné stanovené časové limity skrátiť, aby sa zohľadnili požiadavky konkrétneho prípadu.

4.   Program rokovania schvaľuje výbor pre obchod na začiatku každého zasadnutia.

Článok 11

Zápisnice

1.   Návrh zápisnice každého zasadnutia sa vypracuje spolu so sekretariátom čo najskôr.

2.   Všeobecne platí, že v zápisnici sa ku každému bodu programu zasadnutia uvádzajú:

a)	dokumenty predložené Výboru pre obchod;

b)	vyhlásenia, o zapracovanie ktorých požiadal člen výboru pre obchod;

c)	urobené odporúčania, dohodnuté vyhlásenia a závery prijaté k osobitným bodom.

3.   Zápisnica obsahuje zoznam členov výboru pre obchod a ich zástupcov, ktorí sa zúčastnili na zasadnutí.

4.   Návrh zápisnice sa predloží na schválenie výboru pre obchod na jeho ďalšom zasadnutí. Na návrhu zápisnice sa môžu obe strany písomne dohodnúť. Po schválení zápisnice sekretariát podpíše jej dve autentické kópie, ktoré archivujú strany. Kópia zápisnice je postúpená každému z adresátov uvedených v článku 8.

Článok 12

Odporúčania

1.   Výbor pre obchod robí odporúčania prostredníctvom vzájomnej dohody medzi stranami k všetkým obchodným otázkam vrátane otázok týkajúcich sa viacstranných obchodných rokovaní, dohôd hospodárskeho partnerstva, spolupráce na medzinárodných fórach a otázok komodít.

2.   Medzi zasadnutiami môže výbor pre obchod robiť odporúčania písomným postupom, ak s tým obe strany súhlasia. Písomný postup sa skladá z výmeny poznámok medzi dvoma spolutajomníkmi sekretariátu, ktorí konajú v súlade zo stranami.

3.   Odporúčania výboru pre obchod sú označené slovom „odporúčanie“, po ktorom nasleduje poradové číslo, dátum ich schválenia a opis predmetu.

4.   Odporúčania výboru pre obchod overuje sekretariát a predseda.

5.   Odporúčania sú postupované všetkým adresátom uvedeným v článku 8 ako dokumenty výboru pre obchod.

6.   Výbor pre obchod vypracováva vhodné pravidelné správy pre Radu ministrov AKT-ES.

Článok 13

Jazyky

Pokiaľ sa nerozhodlo inak výbor pre obchod rokuje na základe dokumentov vypracovaných v úradných jazykoch strán.

Článok 14

Výdavky

Odsek 1 protokolu 1 dohody o prevádzkových výdavkoch spoločných inštitúcií sa tiež uplatňuje na náklady vzniknuté výborom pre obchod.

Článok 15

Toto rozhodnutie zrušuje a nahrádza rozhodnutie Výboru veľvyslancov AKT-ES č. 4/2001 z 24. apríla 2001 o prijatí rokovacieho poriadku spoločného ministerského výboru pre obchod AKT-ES.

---

14.4.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 95/51

---

ROZHODNUTIE RADY MINISTROV AKT–ES č. 3/2005

z 8. marca 2005

o prijatí rokovacieho poriadku Výboru veľvyslancov AKT–ES

(2005/299/ES)

RADA MINISTROV AKT-ES,

so zreteľom na Dohodu o partnerstve AKT-ES podpísanú v Cotonou 23. júna 2000, a najmä na jej článok 16 ods. 3,

keďže:

(1)	Rozhodnutím č. 2/2001 z 30. januára 2001, Výbor veľvyslancov AKT-ES prijal svoj rokovací poriadok.

(2)	Sú potrebné určité zmeny a doplnenia na zohľadnenie pristúpenia nových členských štátov k Európskej únii.

(3)	Na 29. zasadnutí Rady ministrov AKT-ES, ktoré sa konalo v Gaborone, Botswana, dňa 6. mája 2004 bolo prijaté rozhodnutie zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť rokovací poriadok,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Dátumy a miesta zasadnutí

1.   V súlade s článkom 16 ods. 2 Dohody o partnerstve AKT-ES, ďalej len „dohoda AKT-ES“, Výbor veľvyslancov AKT-ES, ďalej len „výbor“ sa pravidelne schádza, najmä, aby pripravil zasadnutia Rady ministrov, ďalej len „rady“ a vždy, keď sa to ukáže potrebné na žiadosť jednej zo strán.

2.   Výbor zvoláva jeho predseda. Dátumy zasadnutí sa stanovujú vzájomnou dohodou medzi stranami.

3.   Výbor sa schádza v sídle Rady Európskej únie alebo v sídle sekretariátu skupiny štátov AKT. Na základe osobitného rozhodnutia sa však môže zísť v meste štátu AKT.

Článok 2

Funkcie výboru

1.   V súlade s článkom 16 ods. 2 dohody AKT-ES, výbor pomáha rade pri plnení jej úloh a vykonáva akýkoľvek mandát, ktorým ho Rada poverí. V tejto súvislosti monitoruje vykonávanie dohody AKT-ES, ako aj pokrok v dosahovaní cieľov v nej stanovených.

2.   Výbor podáva rade správy, najmä v oblastiach, v ktorých bola delegovaná právomoc.

3.   Rovnako rade predkladá všetky uznesenia, doporučenia alebo stanoviská, ktoré považuje za potrebné alebo vhodné.

Článok 3

Program zasadnutí

1.   Predseda zostavuje predbežný program pre každé zasadnutie. Ostatným členom výboru sa oznamuje najneskôr osem dní pred dátumom zasadnutia.

Predbežný program obsahuje tie body, ku ktorým predseda dostal žiadosť najmenej desať dní pred dátumom zasadnutia. Do predbežného programu sú zahrnuté iba body, ku ktorým sekretariát rady dostal dokumentáciu včas, aby ju mohol postúpiť členom výboru najneskôr osem dní pred dátumom zasadnutia.

2.   Výbor prijíma program na začiatku každého zasadnutia. V naliehavých prípadoch môže výbor na žiadosť štátov AKT alebo Spoločenstva rozhodnúť o zaradení bodov do programu, pre ktoré neboli dodržané lehoty ustanovené v odseku 1.

Článok 4

Rokovanie

1.   Výbor sa uznáša vzájomnou dohodou medzi Spoločenstvom na jednej strane a štátmi AKT na strane druhej.

2.   Rokovanie výboru je platné iba vtedy, pokiaľ je prítomná aspoň polovica stálych zástupcov členských štátov Spoločenstva, jeden zástupca Komisie a polovica členov Výboru veľvyslancov AKT.

3.   Ktorýkoľvek z členov výboru, ktorý sa nemôže zúčastniť, môže byť zastupovaný. V takomto prípade to oznámi predsedovi a uvedie osobu alebo delegáciu, ktorá je oprávnená ho zastupovať. Zástupcovia vykonávajú všetky práva člena, ktorý sa nemôže zúčastniť zasadnutia.

4.   Členov výboru môžu sprevádzať poradcovia.

5.   Zástupca Európskej investičnej banky, ďalej len „banka“, sa na zasadnutiach výboru zúčastňuje vtedy, keď sú na programe otázky, ktoré sa jej týkajú.

Článok 5

Písomné postupy, úradné uverejnenia a formy aktov

Články 4, 9 ods. 3 a článok 14 rokovacieho poriadku Rady AKT-ES sa uplatňujú na akty prijaté výborom.

Článok 6

Štáty so štatútom pozorovateľa

1.   Zástupcovia signatárskych štátov dohody AKT-ES, ktoré ku dňu, kedy dohoda nadobudla platnosť, ešte neukončili postupy uvedené v jej článku 93, sa môžu zúčastniť zasadnutí ako pozorovatelia. V tomto prípade im môže byť dovolené zúčastniť sa diskusií výboru.

2.   Rovnaké pravidlo sa uplatňuje na krajiny uvedené v článku 93 ods. 6 dohody AKT-ES.

3.   Výbor môže povoliť zástupcom krajiny, ktoré požiadali o pristúpenie k dohode AKT-ES, aby sa zúčastnili na rokovaniach výboru ako pozorovatelia.

Článok 7

Utajenie

1.   Ak nebude rozhodnuté inak, zasadnutia výboru nie sú verejné.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté iné platné ustanovenia, na rokovania výboru sa vzťahuje povinnosť zachovania služobného tajomstva, ak výbor nerozhodne inak.

Článok 8

Oznámenia a zápisnice zo zasadnutí

1.   Všetky oznámenia ustanovené v tomto rokovacom poriadku sú postúpené prostredníctvom sekretariátu rady zástupcom štátov AKT, sekretariátu skupinu štátov AKT, stálym zástupcom členských štátov, Generálnemu sekretariátu Rady Európskej únie a Komisii.

Tieto oznámenia, sa zasielajú tiež prezidentovi banky, ak sa jej týkajú.

2.   O každom zasadnutí sa vyhotoví zápisnica, v ktorej sa uvádzajú najmä rozhodnutia prijaté výborom.

Predseda výboru a tajomníci rady podpíšu zápisnicu po jej schválení výborom a táto sa uloží do archívov rady. Kópia zápisnice sa zasiela adresátom uvedeným v odseku 1.

Článok 9

Predsedníctvo

Úrad predsedu výboru zastáva striedavo po dobu šiestich mesiacov stály zástupca členského štátu určeného Spoločenstvom, a vedúci misie zastupujúcej štát AKT, určený štátmi AKT.

Článok 10

Korešpondencia a dokumentácia

1.   Korešpondencia určená pre výbor sa zasiela jeho predsedovi do sídla sekretariátu rady.

2.   Ak nie je rozhodnuté inak, výbor rokuje na základe dokumentov vypracovaných v úradných jazykoch strán.

Článok 11

Výbory, podvýbory a pracovné skupiny

1.   Výboru pomáha:

i)	výbor pre colnú spoluprácu zriadený článkom 37 protokolu č. 1 k prílohe V dohody AKT-ES;

ii)	stála spoločná skupina pre banány ustanovená v článku 3 protokolu 5 k prílohe V dohody AKT-ES;

iii)	podvýbor pre obchodnú spoluprácu;

iv)	podvýbor pre cukor;

v)	spoločná pracovná skupina pre ryžu uvedená v odseku 5 vyhlásenia XXIV záverečného aktu dohody AKT-ES;

vi)	spoločná pracovná skupina pre rum uvedená v odseku 6 vyhlásenia XXV záverečného aktu dohody AKT-ES.

2.   Výbor môže vytvoriť ďalšie vhodné podvýbory alebo pracovné skupiny poverené vykonávaním prác, ktoré výbor považuje za potrebné na splnenie úloh stanovených v článku 16 ods. 2 dohody AKT-ES.

3.   Tieto výbory, podvýbory a pracovné skupiny predkladajú výboru správy o svojej činnosti.

Článok 12

Zloženie výborov, podvýborov a pracovných skupín

1.   S výnimkou Výboru pre colnú spoluprácu, výbory, podvýbory a pracovné skupiny uvedené v článku 11 pozostávajú z veľvyslancov krajín AKT alebo ich zástupcov, zástupcov Komisie a zástupcov členských štátov.

2.   Zástupca banky sa zasadnutí výborov, podvýborov a pracovných skupín zúčastňuje vtedy, ak sú na programe otázky týkajúce sa banky.

3.   Členom týchto výborov, podvýborov a pracovných skupín môžu pri plnení ich úloh pomáhať poradcovia.

Článok 13

Predsedníctvo výborov, podvýborov a pracovných skupín

1.   Výborom, podvýborom a pracovným skupinám uvedeným v článku 11 spoločne predsedajú veľvyslanec AKT za štáty AKT a zástupca Komisie alebo zástupca členského štátu za Spoločenstvo.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1 spoloční predsedovia môžu, vo výnimočných prípadoch a po vzájomnej dohode, byť zastúpení ktoroukoľvek osobou, ktorú určia.

Článok 14

Spôsoby zasadnutí výborov, podvýborov a pracovných skupín

Výbory, podvýbory a pracovné skupiny uvedené v článku 11 sa schádzajú na žiadosť jednej alebo dvoch strán po porade ich predsedov a, okrem naliehavých prípadov, sa oznámenie o takomto zasadnutí posiela sedem dní vopred.

Článok 15

Rokovacie poriadky výborov, podvýborov a pracovných skupín

Výbory, podvýbory a pracovné skupiny uvedené v článku 11 si môžu stanoviť vlastný rokovací poriadok so súhlasom výboru.

Článok 16

Sekretariát

1.   Úlohy sekretariátu a ďalšie práce potrebné pre fungovanie výboru, ako aj výborov, podvýborov a pracovných skupín uvedených v článku 11 (príprava programov a rozoslanie príslušných dokumentov) vykonáva sekretariát rady.

2.   Čo najskôr po každom zasadnutí sekretariát vypracuje zápisnicu zo zasadnutí týchto výborov, podvýborov a pracovných skupín.

Sekretariát rady zašle túto zápisnicu zástupcom štátov AKT, sekretariátu skupinu štátov AKT, stálym zástupcom členských štátov, Generálnemu sekretariátu Rady Európskej únie a Komisii.

Článok 17

Toto rozhodnutie ruší a nahrádza rozhodnutie č. 2/2001 z 30. januára 2001 Výboru veľvyslancov AKT-ES o prijatí rokovacieho poriadku.

---

14.4.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 95/54

---

ROZHODNUTIE VÝBORU VEĽVYSLANCOV AKT–ES č. 2/2005

z 8. marca 2005

o prijatí rokovacieho poriadku Výboru pre colnú spoluprácu AKT–ES

(2005/300/ES)

VÝBOR VEĽVYSLANCOV AKT–ES,

so zreteľom na rozhodnutie č. 2/1995 Rady ministrov AKT–ES z 8. júna 1995 o členstve a pracovnom postupe Výboru pre colnú spoluprácu AKT–ES,

so zreteľom na dohodu o partnerstve AKT–ES podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (1), ďalej len „dohoda o partnerstve“, a najmä na článok 37 protokolu 1 jej prílohy V,

so zreteľom na rokovací poriadok Výboru veľvyslancov AKT–ES, a najmä na jeho článok 15, odvolávajúc sa na stanovenie rokovacieho poriadku výborov, podvýborov a pracovných skupín, ktoré pomáhajú Výboru veľvyslancov,

želajúc si zabezpečiť plnenie cieľov, ktoré stanovili štáty AKT a Európske spoločenstvo v hlave II tretej časti dohody o partnerstve,

berúc do úvahy, že účinná colná spolupráca medzi štátmi AKT a Európskym spoločenstvom môže prispieť k rozvoju obchodu medzi štátmi AKT a Európskym spoločenstvom,

berúc do úvahy, že pravidlá výboru sú stanovené v článkoch 37 a 38 protokolu 1 prílohy V dohody o partnerstve,

ROZHODOL TAKTO:

Článok 1

1.   Výbor pre colnú spoluprácu zriadený článkom 37 protokolu 1 prílohy V dohody o partnerstve, ďalej len „výbor“, sa skladá na jednej strane z odborníkov z členských štátov Európskeho spoločenstva a úradníkov Komisie zodpovedných za colné otázky, a na druhej strane z odborníkov zastupujúcich štáty AKT a úradníkov regionálnych zoskupení štátov AKT, ktorí sú zodpovední za colné otázky. Výbor môže podľa potreby požiadať o vhodné odborné posúdenie.

2.   Každá strana oznámi mená svojich zástupcov a svojho spolupredsedu sekretariátu Rady ministrov AKT–ES.

Článok 2

Povinnosti výboru definované v článku 37 ods. 1 až 6 a článku 38 ods. 8 až 10 protokolu 1 prílohy V dohody o partnerstve sú:

a)	vykonávanie administratívnej spolupráce s cieľom napraviť a zjednotiť uplatňovanie protokolu 1 dohody o partnerstve a vykonávanie všetkých ostatných úloh v colnej oblasti, ktorými môže byť poverený;

b)	pravidelné preskúmanie účinku, ktorý má uplatňovanie pravidiel pôvodu na štáty AKT, a odporúčanie vhodných opatrení Rade ministrov AKT;

c)	prijímanie rozhodnutí o odchýlkach od pravidiel pôvodu za podmienok stanovených v článku 38 ods. 9 a 10 protokolu 1 prílohy V dohody o partnerstve;

d)	príprava rozhodnutí Rady ministrov AKT podľa článku 40 protokolu 1 prílohy V dohody o partnerstve.

Článok 3

1.   Výbor zasadá najmenej dvakrát za rok v dňoch, ktoré určia spolu skupina AKT a Európske spoločenstvo, spravidla aspoň osem dní pred zasadnutím Výboru veľvyslancov AKT–ES; mimoriadne zasadnutia sa môžu zvolať podľa potreby.

2.   Výbor môže podľa potreby zostaviť ad hoc pracovné skupiny na preskúmanie osobitných otázok.

3.   Zasadnutia výboru zvoláva jeho predseda. Rokovania sú dôverné, pokiaľ sa nerozhodne inak.

Článok 4

Predsedníctvo výboru sa strieda po šiestich mesiacoch medzi skupinou AKT a Európskym spoločenstvom:

—	od 1. apríla do 30. septembra je spolupredseda z AKT,

—	od 1. októbra do 31. marca je spolupredseda z Európskeho spoločenstva.

Článok 5

1.   Predseda po porade so spolupredsedom zostaví predbežný program každého zasadnutia, ktorý schváli výbor na začiatku každého zasadnutia.

2.   Sekretariát Rady ministrov AKT–ES vykonáva sekretárske úlohy a ostatnú prácu potrebnú pre fungovanie výboru.

3.   Sekretariát zašle oznámenia o zvolaní zasadnutia, program, návrh opatrení a všetku ostatnú pracovnú dokumentáciu členom výboru aspoň dva týždne pred zasadnutím.

4.   Po každom zasadnutí sekretariát vypracuje súhrnný záznam, ktorý sa prijme na ďalšom zasadnutí výboru.

Článok 6

Porady výboru sa môžu považovať za platné len vtedy, ak je prítomná väčšina zástupcov menovaných skupinou AKT, a jeden zástupca Komisie.

Článok 7

1.   Rozhodnutia výboru sa prijímajú dohodou medzi štátmi AKT na jednej strane a Európskym spoločenstvom na druhej strane.

2.   Ak výbor nie je schopný prijať rozhodnutie, postúpi záležitosť Výboru veľvyslancov AKT–ES.

3.   Za výnimočných okolností môžu spolupredsedovia rozhodnúť o prijatí rozhodnutí písomným postupom, najmä pokiaľ ide o rozhodnutia prijaté podľa článku 38 protokolu 1 prílohy V dohody o partnerstve.

Článok 8

Výbor môže, ak to uzná za vhodné, zabezpečiť účasť expertov, ak diskutované záležitosti vyžadujú osobitné posúdenie.

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 1, ktorýkoľvek zo štátov AKT, ktorý nie je členom výboru, sa môže zúčastniť ako pozorovateľ okrem prípadov, keď výbor rozhodne o neverejnom rokovaní.

Článok 9

Výbor predkladá svoje správy Výboru veľvyslancov AKT–ES.

Článok 10

Štáty AKT na jednej strane a členské štáty a Európske spoločenstvo na druhej strane sú viazané, vzhľadom na záležitosti, ktoré sa ich dotýkajú, prijať potrebné opatrenia na vykonanie tohto rozhodnutia.

Článok 11

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť podpisom. Ruší a nahrádza rozhodnutie č. 2/1995 Rady ministrov AKT–ES z 8. júna 1995 o členstve a pracovnom postupe Výboru pre colnú spoluprácu AKT–ES.

---

(1)  Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 1.

---

14.4.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 95/56

---

ROZHODNUTIE KOMISIE

z 22. septembra 2004

o štátnej pomoci, ktorú Spojené kráľovstvo plánuje poskytnúť spoločnosti Peugeot Citroën Automobiles UK Ltd.

[oznámené pod číslom K(2004) 3349]

(Iba znenie v anglickom jazyku je autentické)

(Text s významom pre EHP)

(2005/301/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na prvý pododsek jej článku 88 ods. 2,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po vyzvaní zúčastnených strán, aby predložili svoje pripomienky podľa uvedených ustanovení (1),

keďže:

I.   KONANIE

(1)	Listom zo 16. decembra 2002 Spojené kráľovstvo informovalo Komisiu o pláne poskytnúť regionálnu pomoc spoločnosti Peugeot Citroën Automobiles UK Ltd. (ďalej len „PCA UK“). Dňa 7. februára 2003 Komisia požiadala o ďalšie informácie, ktoré Spojené kráľovstvo poskytlo v liste zo 7. marca 2003.

(2)	Listom z 30. apríla 2003 Komisia informovala Spojené kráľovstvo o tom, že sa rozhodla začať konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES, keďže zistila, že vznikli pochybnosti o zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom.

(3)	Rozhodnutie Komisie začať konanie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zúčastnené strany, aby predložili svoje pripomienky. Zúčastnené strany nedoručili Komisii žiadne pripomienky.

(4)

Po žiadosti o predĺženie lehoty na predloženie pripomienok z 25. júla 2003 Spojené kráľovstvo predložilo svoje pripomienky k začatiu konania dňa 5. septembra 2003. Stretnutie medzi Komisiou, Spojeným kráľovstvom a príjemcom pomoci sa konalo v Bruseli 17. októbra 2003, po ktorom Komisia zaslala Spojenému kráľovstvu novú žiadosť o informácie dňa 20. októbra 2003. Spojené kráľovstvo predložilo informácie 19. februára a 4. mája 2004.

II.   OPIS OPATRENIA A JEHO PRÍJEMCU

(5)

Plánovaná pomoc má byť poskytnutá spoločnosti PCA UK, ktorá je dcérskou spoločnosťou francúzskej skupiny PSA Peugeot Citroën (ďalej len „PSA“). Spoločnosť PSA konštruuje, vyrába a predáva motorové vozidlá. V roku 2003 spoločnosť PSA predala na celom svete 3 286 100 vozidiel a dosiahla obrat vo výške 54,238 miliárd eur a prevádzkovú maržu vo výške 2,195 miliárd eur.

(6)	Oznámený projekt sa týka investícií, ktoré sú potrebné na výrobu nového modelu, ktorý nahradí súčasný Peugeot 206 a odvodené modely

(7)	Súčasná kapacita závodu v Rytone predstavuje 183 500 vozidiel za rok. Výroba súčasného modelu 206 sa od roku 2008 postupne zastaví so zavedením nového modelu, ktorý bude využívať novú platformu. Predpokladá sa, že kapacita závodu zostane konštantná pri 183 500 vozidlách ročne.

(8)

Začiatok oznámeného projektu je naplánovaný na rok 2005 a jeho dokončenie je naplánované na rok 2010. Podľa Spojeného kráľovstva projekt zahŕňa montáž nových liniek (lakovňa, povrchová úprava kovov) alebo upravených (prebudovanie výrobne karosérií pre odlišnú platformu, konečnú montáž) liniek na výrobu nového modelu. Práce súvisiace s infraštruktúrou budú zahŕňať zlepšenie podmienok pracovného prostredia, pracovných a bezpečnostných podmienok a nové parkovisko pre dokončené vozidlá. Podľa Spojeného kráľovstva bude výška celkových potrebných investícií 187,760 miliónov GBP v nominálnom vyjadrení.

(9)

Podľa Spojeného kráľovstva je projekt mobilným projektom a spoločnosť PSA uvažuje v prípade tohto projektu o alternatívnom mieste v Trnave na Slovensku. V januári 2003 spoločnosť PSA oznámila, že si zvolila Trnavu za miesto investície na zelenej lúke. Nový závod v Trnave začne výrobu v roku 2008 a bude vyrábať ročne 300 000 malých vozidiel rovnakého typu ako nový model, ktorý nahradí Peugeot 206. Podľa Spojeného kráľovstva PSA zvažuje, či rozšíri navrhnutú kapacitu v Trnave pri postupnom zastavení výroby v Rytone.

(10)	Projekt prebieha v súčasnom závode spoločnosti PSA v Rytone, v oblasti West Midlands. Ryton-on-Dunsmore je oblasťou podľa článku 87 ods. 3 písm. c), ktorej maximálny regionálny strop predstavuje 10 % čistého grantového ekvivalentu na obdobie rokov 2000 až 2006.

(11)	Oznámená pomoc sa udeľuje na základe schváleného programu regionálnej výberovej pomoci (3) s právnym základom v oddieli 7 Zákona o priemyselnom rozvoji z roku 1982.

(12)

Navrhovaná pomoc má formu priamej dotácie a má byť vyplatená v období rokov 2005 až 2010. Jej výška je v nominálnom vyjadrení 19,100 miliónov GBP hrubého grantového ekvivalentu, s aktualizovanou hodnotou 14,411 miliónov GBP hrubého grantového ekvivalentu (základný rok 2002, diskontná sadzba 6,01 %). Výška oprávnených investícií predstavuje 187,760 miliónov GBP v nominálnych hodnotách a 146,837 miliónov GBP v aktualizovaných hodnotách. Výška pomoci oznámená Spojeným kráľovstvom je preto 9,81 % hrubého grantového ekvivalentu.

(13)	Projektu nebola poskytnutá žiadna iná pomoc alebo financovanie zo Spoločenstva.

III.   DÔVODY NA ZAČATIE KONANIA

(14)	Vo svojom rozhodnutí z 30. apríla 2003 o začatí konania ustanoveného v článku 88 ods. 2 zmluvy (4) Komisia vyjadrila pochybnosti o nutnosti a primeranosti navrhovanej pomoci. S cieľom zmierniť tieto pochybnosti Komisia požiadala o ďalšie vysvetlenia a dokumenty.

(15)

Pokiaľ ide o nutnosť pomoci, Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, že Trnava bola v prípade uvedeného projektu považovaná za uskutočniteľnú alternatívu k Rytonu. Požiadala o ďalšie nepriame dôkazy, napr. štúdiu miesta, ktoré preukážu, že projekt je skutočne mobilným projektom v zmysle rámca pre automobilový priemysel.

(16)

Pokiaľ ide o primeranosť pomoci, Komisia vyjadrila pochybnosti o: — presnom výpočte oprávnených nákladov, — použití investícii na vybavenie nástrojmi v rámci oprávnených nákladov, — opodstatnení vyšších investičných nákladov na pozemok, budovy, strojové zariadenie a vybavenie v Rytone z hľadiska závodu v Trnave, — opodstatnení nižších prevádzkových nákladov na súčiastky a materiály v Trnave, — presnom výpočte nákladov súvisiacich s prepúšťaním v Rytone.

(17)	Komisia nakoniec vyjadrila pochybnosti o výpočte odchýlok od kapacity, ktorý predložilo Spojené kráľovstvo v zmysle stanovenia „doplnenia“.

IV.   PRIPOMIENKY SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA

(18)	Spojené kráľovstvo predložilo svoje pripomienky pri začatí konania dňa 5. septembra 2003 a ďalšie informácie dňa 19. februára a 4. mája 2004.

(19)	Pokiaľ ide o nevyhnutnosť pomoci, Spojené kráľovstvo opäť potvrdilo, že projekt je mobilným projektom. Na tento účel Spojené kráľovstvo predložilo listinný dôkaz preukazujúci, že Trnava je pre projekt realizovateľnou technickou alternatívou Rytonu.

(20)	Spojené kráľovstvo tiež predložilo ďalšie informácie týkajúce sa pochybností o primeranosti pomoci, ktoré vyjadrila Komisia pri začatí konania.

(21)

Listom z 5. septembra 2003 Spojené kráľovstvo predložilo novú analýzu nákladov a výnosov (CBA), ktorá sa líšila od pôvodne oznámenej analýzy v mnohých dôležitých stránkach, vrátane vyšších investičných nákladov na strojové zariadenia a vybavenie v Trnave, ale nižších prevádzkových nákladov v Rytone, pokiaľ ide o pracovnú silu, a nižších prevádzkových nákladov v Trnave, pokiaľ ide o energiu a vodu, ako aj vnútornú a vonkajšiu dopravu. Niektoré zmeny sa týkali položiek, o ktorých Komisia nevyjadrila pri začatí konania žiadne pochybnosti.

(22)

S listom z 19. februára 2004 Spojené kráľovstvo predložilo novú verziu CBA, ktorá bola všeobecne v súlade s analýzou zo septembra 2003 s určitými výnimkami (napr. údaje o nákladoch na pracovnú silu v Rytone a o nákladoch na vonkajšiu dopravu v Trnave boli zmenené späť na pôvodne oznámené údaje). Spojené kráľovstvo objasnilo položky, o ktorých Komisia vyjadrila pochybnosti, a položky, ktoré boli upravené po začatí konania. Listom zo 4. mája 2004 Spojené kráľovstvo oznámilo Komisii, že projekt pravdepodobne nezačne skôr ako koncom roku 2004 alebo začiatkom roku 2005. CBA z februára 2004 bola zodpovedajúcim spôsobom zmenená a doplnená, pričom rok 2005 bol prvým rokom investovania.

(23)	Pokiaľ ide o cenu pozemku v Trnave, Spojené kráľovstvo tvrdilo, že táto cena by nemala byť započítaná, keďže projekt by sa mohol uskutočniť v rámci súčasných hraníc pozemku. Pre informáciu, projekt by si vyžiadal 30 hektárov pozemku, ktorého aktuálna cena je 0,512 miliónov GBP.

(24)

Pokiaľ ide o investičné náklady na budovy, strojové zariadenie a vybavenie, Spojené kráľovstvo upravilo CBA z februára 2004 s cieľom zohľadniť pripomienky Komisie. Kým pôvodne oznámená CBA zohľadnila iba náklady potrebné výlučne v Trnave s cieľom upraviť projekt, upravená verzia zohľadňuje aj podiel celkových fixných a spoločných nákladov, ktoré možno pripočítať k projektu. V dôsledku toho je alternatíva Trnavy drahšia, ako transformácia závodu v Rytone.

(25)	Pokiaľ ide o investičné náklady na vybavenie nástrojmi, Spojené kráľovstvo potvrdilo, že tieto neboli považované za oprávnené náklady a neboli zahrnuté do CBA z februára 2004, keďže budú potrebné podľa obidvoch scenárov, a preto by v prípade Rytonu nemali vplyv na nevýhodu.

(26)

Pokiaľ ide o prevádzkové náklady na súčiastky a materiály, Spojené kráľovstvo predložilo kópie dokumentu spoločnosti PSA týkajúceho sa vnútorného plánovania z mája 2003, ktorý uvádza rozdiely medzi rôznymi výrobnými závodmi skupiny. Hlavný rozdiel medzi nákladmi na súčiastky v Rytone a Trnave vzniká z výrazne nižších sadzieb hodinovej mzdy v Trnave, čo sa prenáša do nižších nákladov na veľké súčiastky z miestnych zdrojov, ako napr. nárazníky, prístrojové dosky, sedadlá, panely dverí a prístrojové panely.

(27)

Spojené kráľovstvo predložilo aj dokumenty dokazujúce zníženie prevádzkových nákladov predpokladaných v Trnave pokiaľ ide o energiu a vodu, ako aj vnútornú dopravu. Pokiaľ ide o náklady na vnútornú dopravu, Spojené kráľovstvo predložilo kópiu aktualizovaného dokumentu týkajúceho sa vnútorného plánovania v prípade závodu v Trnave, verziu z novembra 2003, v ktorom je odhad počiatočných nákladov znížený s cieľom zohľadniť vyšší odhadovaný podiel súčiastok z miestnych zdrojov.

(28)

Pokiaľ ide o náklady súvisiace s prepúšťaním nadbytočných pracovníkov, Spojené kráľovstvo objasnilo, že tieto boli zohľadnené v CBA z februára 2004 ako ďalšie náklady na trnavské riešenie, podobne ako náklady súvisiace s uzavretím závodu v Rytone. Spojené kráľovstvo tiež predložilo podrobné informácie o výpočte týchto nákladov. Naopak, Spojené kráľovstvo nezahrnulo do CBA žiadne investície do údržby v Rytone, keďže investície do generálnej údržby by museli byť uskutočnené v oboch scenároch.

(29)	Nakoniec, pokiaľ ide o „doplnenie“, Spojené kráľovstvo opäť potvrdilo, že + 2 % faktor by sa mal uplatňovať v prípade regionálnej nevýhody vyplývajúcej z CBA z februára 2004, pretože v dôsledku dotovaného projektu nedôjde k žiadnemu zvýšeniu výroby.

V.   POSÚDENIE OPATRENIA

(30)

Opatrenie v prospech PCA UK oznámené Spojeným kráľovstvom predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy. Má byť financované štátom alebo prostredníctvom štátnych zdrojov. Ďalej, keďže opatrenie predstavuje významný podiel na financovaní projektu, pomoc je spôsobilá narušiť hospodársku súťaž v Spoločenstve tým, že poskytne spoločnosti PCA UK výhodu voči konkurentom, ktorí nedostávajú pomoc. Nakoniec, medzi členskými štátmi funguje na trhu s automobilmi rozsiahly obchod, na ktorom je spoločnosť PSA významným hráčom.

(31)

Článok 87 ods. 2 zmluvy uvádza niektoré typy pomoci, ktoré sú zlučiteľné so zmluvou. Vzhľadom na charakter a účel pomoci a geografickú polohu firmy, pododseky a), b) a c) uvedeného článku sa nevzťahujú na príslušný plán. Článok 87 ods. 3 zmluvy ustanovuje ďalšie formy pomoci, ktoré možno považovať za zlučiteľné so spoločným trhom. Komisia berie na vedomie, že projekt sa nachádza v oblasti Ryton-on-Dunsmore, ktorá spĺňa podmienky na získanie pomoci podľa článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy s maximálnou hranicou regionálnej pomoci vo výške 10 % čistého grantového ekvivalentu.

(32)	Uvedená pomoc je určená pre PCA UK, ktorá vyrába a montuje motorové vozidlá. Firma je preto súčasťou automobilového priemyslu v zmysle rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc pre automobilový priemysel (5) (ďalej len „rámec pre automobilový priemysel“).

(33)

Rámec pre automobilový priemysel stanovuje v odseku 2.2 písm. a), že každá pomoc, ktorú štátne orgány plánujú poskytnúť individuálnemu projektu v rámci povolených programov pomoci v prípade firmy, ktorá pôsobí v automobilovom priemysle, musí byť oznámená v súlade s článkom 88 ods. 3 zmluvy predtým, ako bude poskytnutá, ak bude dosiahnutá jedna z týchto hraníc: i) celkové náklady projektu sa rovnajú 50 miliónom eur, ii) celková hrubá pomoc pre projekt, či už štátna pomoc alebo pomoc z nástrojov Spoločenstva, sa rovná 5 miliónom eur. Celkové náklady projektu aj výška pomoci prekračujú hranice vyžadujúce oznámenie. Oznámením regionálnej pomoci navrhovanej pre PCA UK Spojené kráľovstvo tak splnilo podmienky článku 88 ods. 3 zmluvy.

(34)

Podľa rámca pre automobilový priemysel má Komisia zabezpečiť, aby poskytnutá pomoc bola nutná pre realizáciu projektu, aj primeraná vážnosti problémov, ktoré zamýšľa riešiť. Ak má Komisia povoliť štátnu pomoc určenú pre automobilový priemysel, musí byť splnený test nevyhnutnosti aj test primeranosti.

(35)

Podľa odseku 3.2 písm. a) rámca pre automobilový priemysel, aby sa dokázala nevyhnutnosť regionálnej pomoci, príjemca pomoci musí jasne dokázať, že má hospodársky schopné alternatívne miesto pre svoj projekt. Ak by neexistovalo žiadne ďalšie priemyselné miesto, či už nové alebo existujúce, ktoré by bolo schopné prijať príslušnú investíciu v rámci skupiny, podnik by bol donútený uskutočniť svoj projekt v jedinom dostupnom závode, dokonca aj pri neexistencii pomoci. Pre projekt, ktorý nie je geograficky mobilný, nemôže byť preto schválená žiadna regionálna pomoc.

(36)

Komisia posúdila dokumentáciu a informácie predložené Spojeným kráľovstvom a dospela k záveru, že projekt závodu v Trnave a dokumenty súvisiace s postupom výberu miesta a technickými charakteristikami ukazujú, že závod má možnosť prijať posudzovaný projekt. V súčasnosti predpokladaná výroba v závode predstavuje v skutočnosti 55 vozidiel za hodinu od roku 2006. Závod by však mohol vyrábať až 87 vozidiel za hodinu prostredníctvom novej výrobnej linky s kapacitou 32 vozidiel za hodinu. Pre takéto rozšírenie je k dispozícii dostatočný pozemok v rámci súčasnej hranice závodu a všetky infraštruktúrne zariadenia sú už zlučiteľné s vyššími výrobnými objemami.

(37)	Okrem toho Komisia upozorňuje, že podľa tlačových správ PSA skupina stále považuje závod v Trnave za možnú alternatívu k závodu v Rytone, pokiaľ ide o posudzovaný projekt.

(38)	Na základe informácií uvedených v opisoch 36 a 37 Komisia dospela k záveru, že Trnava je v prípade posudzovaného projektu skutočne životaschopnou alternatívou k závodu v Rytone.

(39)	Komisia tiež overila, že projekt zahŕňa demontáž starých výrobných liniek a inštalovanie úplne nového strojového zariadenia a vybavenia v celej výrobnej štruktúre, ktorá je jasne odlišná od predchádzajúcej. Projekt sa preto hodnotí ako transformácia podľa rámca pre automobilový priemysel.

(40)	Komisia preto dospela k záveru, že projekt je mobilným projektom a môže byť preto považovaný za projekt, na ktorý sa vzťahuje regionálna pomoc, keďže pomoc je nutná na prilákanie investícií do podporovaného regiónu.

(41)

Podľa odseku 3.2 písm. b) rámca pre automobilový priemysel, oprávnené náklady sú vymedzené regionálnym programom použiteľným v príslušnom podporovanom regióne. Po analýze ďalších informácií, ktoré predložilo Spojené kráľovstvo o výpočte oprávnených nákladov a o investíciách do vybavenia nástrojmi, Komisia overila, či náklady vo výške 146,837 miliónov GBP v aktualizovaných cenách sa môžu v prípade pomoci považovať za oprávnené.

(42)	Podľa odseku 3.2 písm. c) rámca pre automobilový priemysel Komisia potrebuje uistenie, že plánovaná pomoc je úmerná k regionálnym problémom, ktoré má riešiť. Na tento účel sa používa CBA.

(43)

Pokiaľ ide o mobilné prvky, CBA porovnáva náklady, ktoré by investor znášal, aby uskutočnil projekt v príslušnom regióne, s nákladmi, ktoré by znášal v prípade rovnakého projektu na inom mieste. Prostredníctvom tohto porovnania Komisia stanovuje zvláštne nevýhody príslušného podporovaného regiónu. Komisia schvaľuje regionálnu pomoc v rámci limitu týchto regionálnych nevýhod.

(44)

V súlade s odsekom 3.2 písm. c) rámca pre automobilový priemysel prevádzkové nevýhody závodu v Rytone porovnané s Trnavou sú v CBA posudzované za tri roky, keďže príslušný projekt nie je závodom na zelenej lúke. Príslušným obdobím v konečnej verzii CBA predloženej Spojeným kráľovstvom je obdobie rokov 2008 až 2010, čo sú tri roky od začiatku výroby v súlade s odsekom 3.3 prílohy I k rámcu pre automobilový priemysel. Ak použijeme rok 2002 za referenčný rok, oznámená CBA ukazuje čistú nákladovú nevýhodu vo výške 18,772 milióna GBP v prípade umiestnenia projektu v Rytone v porovnaní s umiestnením v Trnave. Výsledný „pomer regionálnej nevýhody“ (6) projektu je 12,78 %.

(45)

Komisia analyzovala ďalšie informácie a dokumenty predložené Spojeným kráľovstvom po rozhodnutí začať konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 zmluvy. Pokiaľ ide o cenu pozemku, Komisia neprijíma argument Spojeného kráľovstva, že táto cena by sa nemala zahrnúť do CBA, keďže projekt by sa mohol uskutočniť v rámci súčasných hraníc závodu v Trnave. Príslušný pozemok bol nedávno zakúpený spoločnosťou PSA, ktorá vyjadrila svoj zámer upraviť projekt za predpokladu, že namiesto závodu v Rytone bude nakoniec vybraný závod v Trnave. Musí byť preto zahrnutý do nákladov súvisiacich s riešením počítajúcim s Trnavou, ktoré sú následne zvýšené o 0,512 milióna GBP.

(46)

Pokiaľ ide o investičné náklady na budovy, strojové zariadenie a vybavenie a na vybavenie nástrojmi, Komisia môže uznať údaje predložené v CBA z februára 2004, ktoré ukazujú, že transformácia závodu v Rytone by si vyžiadala o 4,522 miliónov GBP menej investícií v aktualizovaných cenách, ako rozšírenie závodu v Trnave.

(47)

Pokiaľ ide o prevádzkové náklady na súčiastky a materiály, vnútorné dokumenty poskytnuté po začatí konania ukazujú, že závod v Rytone trpí nákladovou nevýhodou v prípade dodávky vybraných súčiastok, ktoré sú dodávané z miestnych zdrojov, a na ktorú sa vzťahuje pridaná hodnota z miestnej pracovnej sily. Naopak, pokiaľ ide o súčiastky (napr. motory alebo prevodovky), ktoré dodáva ten istý dodávateľ z celého sveta, v CBA neboli zaznamenané žiadne rozdiely v nákladoch. Po analýze nových informácií Komisia dospela k záveru, že údaje týkajúce sa tejto položky sa môžu uznať na účely CBA.

(48)

Podobne, poskytnuté nové informácie sú dostatočné na preukázanie, že aktualizácie v CBA z februára 2004 pokiaľ ide o energiu a vodu, náklady na vnútornú dopravu, ako aj náklady súvisiace s prepúšťaním nadbytočných pracovníkov, sú založené na listinnom dôkaze a predstavujú prijateľné odhady vývoja takýchto nákladov počas obdobia, ktorého sa týka CBA.

(49)

CBA vyplývajúca z analýzy Komisie sa odlišuje od analýzy predloženej Spojeným kráľovstvom po začatí konania iba okrajovo, zatiaľ čo rozdiely v prípade analýzy, ktorá bola spočiatku oznámená, sú dôležitejšie. Podľa Komisie CBA poukazuje na čistú nákladovú nevýhodu v prípade závodu v Rytone vo výške 18,260 milióna GBP pri cenách roku 2002 (7)(v porovnaní s 18,772 milióna GBP podľa Spojeného kráľovstva). Výsledný pomer regionálnej nevýhody projektu je 12,44 % (8) (v porovnaní s 12,78 % podľa Spojeného kráľovstva).

(50)

Nakoniec, Komisia vo svojej analýze zvažuje otázku „doplnenia“, ktorá zohľadňuje rozšírenie alebo zníženie kapacity príslušného výrobcu motorových vozidiel počas investičného obdobia. Zvýšenie pomeru regionálnej nevýhody vyplývajúce z CBA je povolené za podmienky, že príjemca pomoci nezväčší problémy s kapacitou, ktorým čelí automobilový priemysel. Naopak, pomer regionálnej nevýhody vyplývajúci z CBA sa zníži, ak príjemca pomoci potencionálne zhorší problém priemyselného odvetvia s nevyužitou kapacitou.

(51)

Komisia neprijíma argument Spojeného kráľovstva, že zmena kapacity by mala byť vypočítaná iba vzhľadom na posudzovaný projekt, a nie na výrobnú kapacitu spoločnosti PSA v Európe. Podľa rámca pre automobilový priemysel CBA porovnáva rovnaké projekty, čo okrem iného znamená projekty na výrobu rovnakého počtu vozidiel. Je preto pravda, avšak je to bezvýznamné, že posudzovaný projekt by neovplyvnil celkovú výrobnú kapacitu PSA. Ako je jasne uvedené v odseku 3.2 písm. d) rámca pre automobilový priemysel, cieľom analýzy „doplnenia“ je však zachytiť účinky investičného projektu na hospodársku súťaž zohľadňujúc odchýlky výrobnej kapacity v príslušnej skupine. Na tento účel Komisia dôkladne porovnala celkovú výrobnú kapacitu príslušného výrobcu motorových vozidiel v Európe pred projektom a po projekte. Podľa predložených dokumentov sa kapacita PSA značne zvýši vďaka novým zariadeniam v prevádzke v Kolíne (200 000 áut za rok pre PSA) a v Trnave (300 000 jednotiek), pričom sa nepredpokladá žiadne zodpovedajúce zníženie kapacity v iných závodoch v Európe. V dôsledku toho sa zníži pomer regionálnej nevýhody vyplývajúci z CBA o 2 % (vysoký účinok na hospodársku súťaž v prípade investičného projektu v regióne podľa článku 87 ods. 3 písm. c), čo má za následok konečný pomer 10,44 %).

VI.   ZÁVER

(52)

Intenzita pomoci projektu (9,81 % hrubý grantový ekvivalent) je nižšia, ako nevýhoda zistená analýzou nákladov – výnosov/doplnenia (10,44 %), aj regionálny strop pomoci (10 % čistý grantový ekvivalent). Regionálna pomoc, ktorú Spojené kráľovstvo plánuje poskytnúť spoločnosti PCA UK, preto spĺňa kritériá považované za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Štátna pomoc, ktorú Spojené kráľovstvo plánuje poskytnúť spoločnosti Peugeot Citroën Automobiles UK Ltd. v Rytone v nominálnej výške 19,100 milióna GBP hrubého grantového ekvivalentu, s aktualizovanou hodnotou 14,411 milióna GBP hrubého grantového ekvivalentu (základný rok 2002, diskontná sadzba 6,01 %) na povolené investície vo výške 187,760 milióna GBP v nominálnych hodnotách (146,837 milióna GBP v aktualizovaných hodnotách), je zlučiteľná so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 147, 24.6.2003, s. 2.

(2)  Pozri poznámku pod čiarou 1.

(3)  Rozhodnutie Komisie z 25. apríla 2001 o nevznesení námietok v prípade N 731/00 (Ú. v. ES C 211, 28.7.2001, s. 48).

(4)  Pozri poznámku pod čiarou 1.

(5)  Ú. v. ES C 279, 15.9.1997, s. 1. Platnosť rámca pre automobilový priemysel skončila 31. decembra 2002, ale stále platí pre štátnu pomoc oznámenú Komisii pred uvedeným dátumom. Pozri oznámenie Komisie určené členským štátom (Ú. v. ES C 258, 9.9.2000, s. 6).

(6)  

(7)  Pôvodná čistá nákladová nevýhoda predložená Spojeným kráľovstvom (18,772 miliónov GBP) – cena pozemku v Trnave (0,512 milióna GBP) (pozri bod 44) = 18,260 milióna GBP.

(8)  

---

14.4.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 95/62

---

ROZHODNUTIE KOMISIE

z 31. marca 2005,

ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 97/467/ES, pokiaľ ide o zaradenie jednej prevádzkarne v Chorvátsku do predbežného zoznamu prevádzkarní tretej krajiny, z ktorých členské štáty povoľujú dovoz mäsa z vtákov radu bežce

[oznámené pod číslom K(2005) 985]

(Text s významom pre EHP)

(2005/302/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na rozhodnutie Rady 95/408/ES z 22. júna 1995 o podmienkach pre vypracovanie, na dočasné obdobie, predbežných zoznamov podnikov tretích krajín, z ktorých sú členské štáty oprávnené dovážať niektoré výrobky živočíšneho pôvodu, rybie produkty, alebo živé lastúrniky (1), a najmä na jeho článok 2 ods. 4,

keďže:

(1)

Rozhodnutím Komisie 97/467/ES zo 7. júla 1997, ktorým sa zriaďujú predbežné zoznamy prevádzkarní tretej krajiny, z ktorých členské štáty povoľujú dovozy králičieho mäsa a zveriny z farmových chovov (2) sa stanovuje predbežný zoznam prevádzkarní v tretích krajinách, z ktorých členské štáty povoľujú dovoz zveriny z farmových chovov, králičieho mäsa a mäsa z vtákov radu bežce.

(2)	Chorvátsko predložilo názov jednej prevádzkarne, ktorá produkuje mäso z vtákov radu bežce, u ktorého príslušný orgán potvrdil, že prevádzkareň je v súlade s pravidlami Spoločenstva.

(3)	Z tohto dôvodu treba túto prevádzkareň zahrnúť do zoznamov uvedených v rozhodnutí 97/467/ES.

(4)

Keďže v danej prevádzkarni sa ešte nevykonali kontroly na mieste, na dovezené mäso z tejto prevádzkarne by sa nemali vzťahovať fyzické kontroly podľa smernice Rady 97/78/ES z 18. decembra 1997, ktorou sa stanovujú zásady organizácie veterinárnych kontrol výrobkov, ktoré vstupujú do Spoločenstva z tretích krajín (3).

(5)	Rozhodnutie 97/467/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(6)	Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Príloha II k rozhodnutiu 97/467/ES sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie sa uplatňuje od 21. apríla 2005.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

---

(1)  Ú. v. ES L 243, 11.10.1995, s. 17. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/41/ES (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 33. Opravená verzia v Ú. v. EÚ L 195, 2.6.2004, s. 12).

(2)  Ú. v. ES L 199, 26.7.1997, s. 57. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím 2004/591/ES (Ú. v. EÚ L 263, 10.8.2004, s. 21).

(3)  Ú. v. ES L 24, 30.1.1998, s. 9. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 (Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1. Opravená verzia v Ú. v. EÚ L 191, 28.5.2004, s. 1).

---

---