16.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 69/1

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

16.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 69/3

(1)

Nariadenie (ES) č. 998/2003 stanovuje zoznam tretích krajín a území, z ktorých sa za predpokladu splnenia určitých požiadaviek môže povoliť premiestňovanie spoločenských zvierat.

(2)

Nariadením (ES) č. 998/2003, zmenenom a doplnenom nariadením Komisie (ES) č. 592/2004 (2), sa stanovil predbežný zoznam tretích krajín. Tento zoznam zahŕňa krajiny a územia bez výskytu besnoty a krajiny, kde sa nezistilo, že riziko prenosu besnoty do Spoločenstva ako dôsledok premiestňovania spoločenských zvierat z ich území je vyššie, ako riziko spojené s premiestňovaním medzi členskými štátmi.

(3)

Z informácií, ktoré poskytol Taiwan vyplýva, že Taiwan je bez výskytu besnoty a že sa nezistilo, že riziko prenosu besnoty do Spoločenstva ako dôsledok premiestňovania spoločenských zvierat z Taiwanu je vyššie, ako riziko spojené s premiestňovaním medzi členskými štátmi. Preto by sa mal Taiwan uviesť na zoznam krajín a území stanovený nariadením (ES) č. 998/2003.

(4)

V záujme zrozumiteľnosti by sa mal tento zoznam krajín a území nahradiť v celom rozsahu.

(5)

Nariadenie (ES) č. 998/2003 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

16.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 69/6

(1)

Komisia oznámením uverejneným 17. júna 2004 v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) oznámila začatie antidampingového konania so zreteľom na dovozy do Spoločenstva určitých hotových odevných tkanín z polyesterového vlákna (ďalej len „tkaniny“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „príslušná krajina“) do Spoločenstva.

(2)

Začatie konania bolo výsledkom sťažnosti medzinárodného združenia AIUFFASS (ďalej len „sťažovateľ“), člena združenia Euratex, predloženej v mene 7 individuálnych výrobcov predstavujúcich značnú časť výroby príslušného výrobku v EÚ, v tomto prípade 26 % výroby v Spoločenstve. Sťažnosť obsahovala dôkazy dampingu daného výrobku a podstatnej ujmy, ktorú spôsobil a ktorá je dostatočná na opodstatnenie začatia konania.

(3)

Komisia oficiálne informovala sťažovateľa, vyvážajúcich výrobcov, dovozcov, dodávateľov, používateľov, ako aj združenia používateľov, o ktorých má vedomosť a ktorých sa vec týka, ako i predstaviteľov ČĽR o začatí konania. Zainteresované strany dostali možnosť písomne sa vyjadriť a požiadať o vypočutie v rámci lehoty, ktorá bola stanovená v oznámení o začatí konania.

(4)

Výrobcovia, ktorí podali sťažnosť, iní spolupracujúci výrobcovia v Spoločenstve, vyvážajúci výrobcovia, dovozcovia, dodávatelia a ich príslušné združenia vyjadrili svoje stanoviská. Všetky zainteresované strany, ktoré požiadali o vypočutie a preukázali, že existujú osobitné dôvody na ich vypočutie, boli vypočuté.

(5)

Komisia zaslala všetkým zainteresovaným stranám, o ktorých má vedomosť a ktorých sa vec týka, ako i všetkým ostatným spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania, dotazníky. Vyplnené dotazníky dostala od šiestich zo siedmich výrobcov v Spoločenstve uvedených v sťažnosti (jedna spoločnosť nebola schopná v plnej miere spolupracovať vzhľadom na skutočnosť, že je v konkurze), od jedného ďalšieho výrobcu Spoločenstva, jedného dodávateľa, jedného nezávislého dovozcu a deviatich nezávislých používateľov v Spoločenstve.

(6)

Komisia taktiež zaslala čínskym spoločnostiam, o ktorých má vedomosť a ktorých sa vec týka, ako i všetkým ostatným spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania, formuláre žiadosti o prístup trhového hospodárstva (ďalej len „MET“) a žiadosti o individuálny prístup (ďalej len „IP“), aby tak umožnila vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, ak majú záujem, požiadať o MET alebo IP. V tejto súvislosti 49 spoločností požiadalo o MET podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia a 7 spoločností požiadalo iba o IP.

(7)

Vzhľadom na zjavne vysoký počet vyvážajúcich výrobcov, dovozcov a výrobcov v Spoločenstve Komisia v oznámení o začatí konania počítala s využitím metódy výberu vzoriek pri stanovení dampingu a ujmy v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Na to, aby Komisia bola schopná rozhodnúť, či je metóda výberu vzoriek potrebná, a ak áno, určiť zloženie vzorky boli všetci vyvážajúci výrobcovia, dovozcovia a výrobcovia Spoločenstva vyzvaní, aby sa Komisii prihlásili a poskytli základné informácie o svojej činnosti (podľa špecifikácie v oznámení o začatí konania) počas obdobia skúmania (od 1. apríla 2003 do 31. marca 2004). Po preskúmaní poskytnutých informácií sa rozhodlo, že metóda výberu vzoriek je potrebná, iba pokiaľ ide o vývozcov. Vzorka sa vybrala na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu, ktorý je reálne možné preskúmať v čase ktorý je k dispozícii. Pozostáva z 8 najväčších čínskych vyvážajúcich výrobcov (a ich s nimi spojených strán), ktorí predstavujú 50 % celkového objemu vývozu spolupracujúcich strán do Spoločenstva.

(8)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie potrebné na predbežné stanovenie dampingu a z neho plynúcej ujmy a záujmu Spoločenstva. Overovacie návštevy sa uskutočnili v priestoroch spolupracujúcich výrobcov v Spoločenstve a v priestoroch týchto spoločností:

(9)

Vzhľadom na potrebu stanoviť normálnu hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorým by nemusel byť udelený MET, sa overovanie s cieľom stanoviť normálnu hodnotu na základe údajov z tretej krajiny, ktorou bolo v tomto prípade Turecko, uskutočnilo v priestoroch tejto spoločnosti:

(10)

Prešetrovanie dampingu a ujmy pokrývajú obdobie od 1. apríla 2003 do 31. marca 2004 (ďalej len „obdobie“). Prieskum trendov relevantných pre hodnotenie ujmy pokrýva obdobie od 1. januára 2000 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „sledované obdobie“).

(11)

Príslušným výrobkom sú hotové odevné tkaniny z polyesterového vlákna (ďalej len „tkaniny“). Ide o tkaniny z priadze zo syntetických nekonečných vlákien s obsahom upravených alebo neupravených polyesterových vlákien najmenej 85 % hmotnosti, farbené alebo s potlačou. Tieto tkaniny sa bežne používajú na výrobu odevných aplikácií, napr. okrem iného na výrobu podšívok do odevov, na výrobu vetroviek, športových odevov, lyžiarskych odevov, bielizne a módnych artiklov.

(12)

Príslušný výrobok sa vyrába tkaním z priadze (nepredfarbenej) z nekonečných polyesterových vlákien s následným farbením alebo potlačou, aby sa dosiahol osobitný vzor alebo farba. Odlišuje sa preto od bielených alebo nebielených tkanín z priadze zo syntetických vlákien, pričom ide o výrobky tvarované po tkaní, ale nefarbených, ktoré predstavujú surovinu na výrobu dotyčného výrobku. Odlišuje sa tiež od tkanín z polyesterových vlákien, pri výrobe ktorých sa predfarbená priadza zotká do látky a dezén sa vytvorí výpletom vzoru. Tieto výrobky majú odlišné základné fyzikálne a chemické vlastnosti vzhľadom na rozdiely v použitej surovine (predfarbená priadza) a vzore, ktorý sa nedosahuje potlačou alebo farbením ale výpletom. Tento typ hotových tkanín sa okrem toho bežne používa na výrobu jemných nábytkárskych aplikácii, kým príslušný výrobok sa používa takmer výhradne na výrobu odevov.

(13)

Skúmanie ukázalo, že všetky typy príslušného výrobku v zmysle definície v odôvodnení 11, napriek rozdielom v množstve faktorov ako napr. farba, rozmery priadze a ukončenie, majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a používajú sa na rovnaké účely. Na účely súčasného antidampingového konania sa preto všetky typy príslušného výrobku považujú za jeden výrobok. Príslušný výrobok patrí pod číselné znaky KN 5407 52 00, 5407 54 00, 5407 61 30, 5407 61 90 a ex 5407 69 90.

(14)

Medzi príslušným výrobkom a tkaninami vyrábanými a predávanými na domácom trhu v ČĽR alebo v Turecku, ktoré slúži ako tretia krajina na účely stanovenia normálnej hodnoty, pokiaľ ide o určité dovozy z ČĽR, sa nezistili žiadne rozdiely. Oba výrobky majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a použitie.

(15)

Podobne sa nezistili žiadne rozdiely medzi príslušným výrobkom a tkaninami vyrábanými výrobným odvetvím Spoločenstva a predávanými na trhu v Spoločenstve. Zistilo sa, že oba výrobky majú taktiež rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti a použitie.

(16)

Tieto výrobky preto predbežne považujeme za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(17)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa pri antidampingovom prešetrovaní týkajúcom sa dovozov s pôvodom v ČĽR v prípade výrobcov, ktorí spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c), normálna hodnota stanovuje v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku.

(18)

Na pripomenutie v krátkosti uvádzame v súhrnnej forme kritériá MET:

(19)

V súčasnom prešetrovaní sa prihlásilo 49 vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a požiadalo o MET podľa článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. Každá žiadosť o MET bola podrobená analýze. Vzhľadom na veľký počet dotknutých spoločností, prešetrovanie na mieste bolo vykonané iba v priestoroch ôsmich spoločností (pozri odôvodnenie 7). Pokiaľ ide o ostatné spoločnosti, všetky predložené informácie boli detailne preskúmané, pričom prípady chýbajúcich alebo nejasných informácií sa riešili prostredníctvom bohatej korešpondencie s príslušnými spoločnosťami. V prípadoch, ak pobočka alebo iná spoločnosť spriaznená so žiadateľom v Čínskej ľudovej republike je výrobcom a/alebo vývozcom príslušného výrobku, aj spriaznená strana bola vyzvaná k vyplneniu žiadosti o MET. MET je možné udeliť iba v prípade, ak všetky spriaznené spoločnosti spĺňajú uvedené kritériá.

(20)

Pokiaľ ide o spoločnosti, v ktorých sa uskutočnilo prešetrovanie na mieste, prešetrovanie odhalilo, že traja z ôsmich čínskych vyvážajúcich výrobcov spĺňali všetky podmienky na udelenie MET (pozri zoznam spoločností v odôvodnení 23). Zvyšných päť žiadostí bolo zamietnutých. Kritériá, ktoré títo piati vyvážajúci výrobcovia nesplnili, sú uvedené v tabuľke.

(21)

Pokiaľ ide o zvyšných 41 spoločností, analýza vykonaná pre každú spoločnosť jednotlivo dospela k záveru, že MET by nemal byť poskytnutý 19 spoločnostiam, pretože zjavne nesplnili kritériá článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. 10 z týchto 19 spoločností dostatočne nespolupracovalo na prešetrovaní, pretože nepredložilo potrebné požadované informácie. Dokonca ani po doručení upozornenia, tieto spoločnosti nedokázali dostatočne preukázať, že buď ony samotné, alebo ich spriaznená/-é spoločnosť/-ti zapojená/-é do výroby/predaja príslušného výrobku, spĺňajú relevantné kritériá MET. Kritériá, ktoré nespĺňalo ostatných 9 z týchto 19 spoločností, sú taktiež uvedené v tabuľke. Zvyšných 22 spoločností úspešne preukázalo, že spĺňajú päť relevantných kritérií MET.

(22)

Nasledujúca tabuľka je zhrnutím zistení v každej spoločnosti, ktorej nebol udelený MET, a každé kritérium tak, ako sú tieto kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia:

(23)

Na tomto základe bol MET udelený týmto vyvážajúcim výrobcom v ČĽR:

(24)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) ďalej platí, že pre krajiny, na ktoré sa vzťahuje článok 2 ods. 7, ak dôjde k stanoveniu cla, je stanovené celoplošné clo, s výnimkou spoločností, ktoré sú schopné preukázať, že spĺňajú všetky kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia na udelenie individuálneho prístupu.

(25)

Vyvážajúci výrobcovia, ktorí požiadali o MET, požiadali aj o individuálny prístup v prípade, ak im nebude udelený MET. Sedem ďalších vyvážajúcich výrobcov požadovalo iba individuálny prístup.

(26)

Po prvé, pokiaľ ide o spoločnosti, ktoré požiadali o MET, no nebol im udelený, sa zistilo, že 13 spoločností spĺňa všetky požiadavky IP stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia. Pokiaľ ide o ostatné spoločnosti, desať z nich nespolupracovalo dostatočne s cieľom získať MET, pričom úroveň spolupráce bola taká nízka, že tieto spoločnosti ani len neposkytli dostatok dôkazov, ktoré by oprávňovali ich požiadavku na IP. Jednej spoločnosti nemohlo byť IP udelené, pretože nebola schopná riadne a dostatočne preukázať, že jej vývozné ceny a množstvá ako i predajné podmienky sa stanovujú slobodne. V prípade väčšiny predaja na vývoz skutočne nebolo možné overiť konečného zákazníka alebo platbu za tovar a spoločnosť nebola schopná vyjasniť silné pochybnosti, že za týchto okolností bol do cenotvorby spoločnosti zapojený štát.

(27)

Po druhé, zo siedmich spoločností, ktoré požiadali iba o IP, päť spĺňalo požiadavky stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia. Ostatné dve spoločnosti nedokázali dostatočne preukázať, že ich vývozné ceny a množstvá rovnako ako predajné podmienky sa stanovujú slobodne, bez akéhokoľvek zásahu štátu. Obe spoločnosti skutočne neposkytli potrebné požadované informácie, konkrétne ich stanovy, ktoré boli platné počas celého obdobia, a v prípade jednej z nich sa zistilo, že väčšinu obdobia bola vo vlastníctve štátu.

(28)

Z týchto dôvodov bolo IP udelené týmto 18 spoločnostiam:

(29)

Pripomíname, že vzhľadom na veľký počet spoločností, ktorých sa vec týka, sa rozhodlo o využití ustanovení o výbere vzoriek a na tieto účely bola so súhlasom čínskych úradov vybratá vzorka pozostávajúca z ôsmich spoločností s najvyšším objemom vývozu do EÚ.

(30)

V tejto súvislosti následná analýza odhalila, že z pôvodne vybraných ôsmich spoločností bolo možné udeliť MET trom a IP štyrom z príslušných spoločností. Na tomto základe sa teda uplatnili ustanovenia o výbere vzoriek.

(31)

Pokiaľ ide o stanovenie normálnej hodnoty, Komisia najskôr pre každého vyvážajúceho výrobcu, ktorého sa vec týka, určila, či jeho celkový predaj tkanín na domácom trhu je reprezentatívny v porovnaní s jeho celkovým predajom vývozu do Spoločenstva. V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa predaj na domácom trhu považuje za reprezentatívny, pokiaľ celkový objem domáceho predaja každého vyvážajúceho výrobcu predstavuje najmenej 5 % jeho celkového objemu vývozu do Spoločenstva.

(32)

V prípade vyvážajúcich výrobcov, ktorých domáci predaj bol celkovo reprezentatívny, Komisia následne definovala typy tkanín, ktoré sa predávali na domácom trhu a boli identické alebo priamo porovnateľné s typmi predávanými na vývoz do Spoločenstva.

(33)

Pre každý z týchto typov sa určilo, či domáci predaj bol dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj konkrétneho typu sa považoval za dostatočne reprezentatívny v prípade, ak celkový objem predaja na domácom trhu daného typu počas obdobia predstavoval 5 % alebo viac celkového objemu predaja porovnateľného typu vyvážaného do Spoločenstva.

(34)

Taktiež sa skúmalo, či v prípade domáceho predaja každého typu príslušného výrobku ide o obchod v rámci bežného obchodného styku, a to prostredníctvom určenia podielu ziskového predaja daného typu nezávislým zákazníkom.

(35)

V prípade, ak objem predaja daného typu tkaniny pri predajnej cene netto rovnej alebo vyššej než výrobné náklady predstavoval viac než 80 % celkového objemu predaja daného typu, a ak vážený priemer ceny daného typu bol rovný alebo vyšší než jeho výrobné náklady, normálna hodnota sa stanovila na základe domácej ceny. Cena sa vypočítala ako vážený priemer cien všetkých predajov daného typu v priebehu obdobia bez ohľadu na to, či tieto predaje boli ziskové alebo nie.

(36)

V prípade, ak objem ziskových predajov daného typu tkaniny predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja daného typu, alebo ak vážený priemer ceny tohto typu bol nižší než jeho výrobné náklady, normálna hodnota sa stanovila na základe skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážený priemer iba ziskových predajov daného typu za predpokladu, že tieto predaje predstavovali 10 % alebo viac celkového objemu predaja tohto typu.

(37)

Nakoniec, v prípade, ak objem ziskových predajov ktoréhokoľvek typu tkaniny predstavoval menej než 10 % celkového objemu predaja daného typu, predajné množstvo tohto konkrétneho typu sa považovalo za nedostatočné na to, aby domáca cena poskytovala primeraný základ pre určenie normálnej hodnoty.

(38)

V prípade, ak domáce ceny konkrétneho typu predávaného vyvážajúcim výrobcom nemohli byť použité, namiesto domácich cien iných vyvážajúcich výrobcov sa preferenčne použila vypočítaná normálna hodnota. Vzhľadom na počet odlišných typov a širokú škálu faktorov (ako napr. typ vlákien, rozmer priadze, miera ukončenia tkaniny), ktoré na ne vplývajú, by použitie domácich cien iných vyvážajúcich výrobcov v tomto prípade znamenalo potrebu množstva prispôsobení, z ktorých väčšina by sa musela zakladať na odhadoch. Preto sa rozhodlo, že výpočet normálnej hodnoty pre každého vyvážajúceho výrobcu je vhodnejšou metódou.

(39)

V dôsledku uvedeného v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia sa normálna hodnota vypočítala tak, že k výrobným nákladom vyvážaných typov každého vývozcu, v prípade potreby upraveným, sa pripočítala primeraná výška odbytových nákladov, výrobnej a správnej réžie (náklady a réžie) a primerané ziskové rozpätie. Na tieto účely Komisia preskúmala, či vynaložené náklady a réžie a dosiahnutý zisk každého príslušného vyvážajúceho výrobcu na domácom trhu možno považovať za spoľahlivé údaje.

(40)

Skutočne vynaložené náklady a réžie sa považovali za spoľahlivé, ak celkový objem domáceho predaja príslušnej spoločnosti bolo možné považovať za reprezentatívny v porovnaní s objemom vývozu do Spoločenstva. Domáce ziskové rozpätie bolo stanovené na základe domáceho predaja daných typov výrobku, ktoré sa predávali v rámci bežného obchodného styku. Na tieto účely sa použila metodika uvedená v odôvodnení 34. V prípade nesplnenia týchto kritérií sa použil vážený priemer nákladov a réžií a/alebo ziskového rozpätia iných spoločností s reprezentatívnym predajom v bežnom obchodnom styku v príslušnej krajine.

(41)

Dve spoločnosti mali celkove reprezentatívny predaj, zistilo sa však, že len určité typy príslušného výrobku, ktoré vyvážali, boli predmetom predaja na domácom trhu alebo predmetom predaja na domácom trhu v bežnom obchodnom styku. Pokiaľ ide o zvyšné typy tkanín vyvážané touto spoločnosťou, ich normálna hodnota sa vypočítala podľa metodiky vysvetlenej v odôvodnení 38 až 40.

(42)

V prípade jednej spoločnosti sa zistilo, že jej domáci predaj tkanín nie je celkovo reprezentatívny, a normálna hodnota preto musela byť vypočítaná podľa metodiky vysvetlenej v odôvodnení 38 až 40.

(43)

Treba poznamenať, že v prípade dvoch spoločností overovanie odhalilo, že výrobné náklady nahlásené spoločnosťami neobsahovali riadne všetky relevantné nákladové prvky. Vzhľadom na túto skutočnosť sa prístupilo k náležitým úpravám.

(44)

Podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia sa normálna hodnota u spoločností, ktorým nemohol byť udelený MET, stanovila na základe cien alebo vypočítanej hodnoty v tretej krajine.

(45)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla svoj zámer použiť na účely určenia normálnej hodnoty pre ČĽR ako primeranú tretiu krajinu Mexiko, pričom vyzvala zainteresované strany, aby sa k tomu vyjadrili.

(46)

Niekoľko vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorým nebol udelený MET, vyjadrilo námietky voči tomuto návrhu. Medzi hlavné námietky patrilo, že Mexiko nemožno považovať za primeranú porovnateľnú krajinu vzhľadom na obmedzený objem výroby a obmedzený počet výrobcov v porovnaní s Čínou. Všetkým vyvážajúcim výrobcom v Mexiku, o ktorých má Komisia vedomosť, sa zaslali dotazníky, avšak Komisia nedostala žiadnu odpoveď. Z tohto dôvodu nebolo možné vybrať Mexiko ako tretiu krajinu.

(47)

Útvary Komisie preto zvážili alternatívne riešenia a zistilo sa, že Turecko možno považovať za primeranú tretiu krajinu. Prešetrenie skutočne odhalilo, že Turecko predstavuje konkurenčný trh pre príslušný výrobok, keďže tu pôsobí množstvo domácich výrobcov rozličnej veľkosti a dovoz z tretích krajín je značný. Zistilo sa, že domáci výrobcovia vyrábajú podobné typy výrobkov ako výrobcovia v ČĽR a používajú podobné výrobné metódy. Z tohto dôvodu Komisia považuje turecký trh za dostatočne reprezentatívny na účely určenia normálnej hodnoty.

(48)

Komisia oslovila všetkých vyvážajúcich výrobcov v Turecku, o ktorých má vedomosť, a jedna spoločnosť pristúpila na spoluprácu. Tento výrobca preto dostal dotazník, pričom údaje predložené v jeho odpovedi sa overili na mieste.

(49)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota u vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol udelený MET, určila na základe overených informácií od výrobcu v tretej krajine, t. j. na základe cien, ktoré sa platia na domácom trhu v Turecku za typy výrobkov predávané v bežnom obchodnom styku v súlade s metodikou stanovenou v odôvodnení 35. V prípade potreby boli tieto ceny upravené tak, aby sa zaistilo spravodlivé porovnanie s typmi výrobkov, ktoré do Spoločenstva vyvážajú príslušní čínski výrobcovia.

(50)

V dôsledku uvedeného bola normálna hodnota určená ako vážený priemer domácej predajnej ceny spolupracujúceho výrobcu v Turecku pri predaji nezávislým zákazníkom.

(51)

V prípadoch, keď bol príslušný výrobok vyvážaný pre nezávislých zákazníkov v Spoločenstve, sa vývozná cena určila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, teda na základe vývozných cien skutočne zaplatených alebo splatných.

(52)

Spoločnosti, ktorým bolo udelené IP, vyvážali príslušný výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Spoločenstve, a tak sa vývozná cena vypočítala v súlade s metodikou stanovenou v odôvodnení 51.

(53)

Porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa realizovalo na báze ex-works (zo závodu). V snahe zaručiť férové porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia pre rozdiely vplývajúce na ceny a ich porovnateľnosť sa schválila primeraná tolerancia vo forme úprav. Náležité úpravy týkajúce sa prepravy a poistenia, úveru, provízií a bankových poplatkov sa schválili vo všetkých prípadoch, keď sa uznali za reálne, presné a podložené overenými dokladmi. Úpravy sa uskutočnili aj v prípadoch, ak sa predaj na vývoz realizoval prostredníctvom spriaznenej spoločnosti so sídlom v inej krajine než v príslušnej krajine alebo v Spoločenstve podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia.

(54)

Zistilo sa, že v prípade predaja na vývoz sa vracia menšia miera DPH než v prípade domáceho predaja. Na zohľadnenie tohto rozdielu boli vývozné ceny upravené na základe rozdielu v miere vrátenia DPH medzi vývozným a domácim predajom, t. j. 2 % v roku 2003 a 4 % v roku 2004.

(55)

V prípade troch spoločností, ktorým bol udelený MET v nadväznosti na overovanie na mieste a ktoré boli súčasťou vzorky, sa porovnal vážený priemer normálnej hodnoty každého typu príslušného výrobku vyvážaného do Spoločenstva s váženým priemerom vývoznej ceny zodpovedajúceho typu príslušného výrobku na základe ustanovení článku 2 ods. 11 základného nariadenia. Keďže tieto tri spoločnosti sú spriaznené, predbežné dampingové rozpätie vyjadrené ako percento dovoznej ceny CIF na hranici Spoločenstva sa vypočítalo ako vážený priemer dampingových rozpätí troch spolupracujúcich výrobcov v súlade s politikou Spoločenstva uplatňovanou v prípade spriaznených vyvážajúcich výrobcov.

(56)

Zvyšným 22 spoločnostiam, ktorým bol udelený MET, ktoré však neboli súčasťou vzorky, bolo pridelené dampingové rozpätie na úrovni váženého priemeru dampingového rozpätia predbežne stanoveného pre spoločnosti, ktoré boli súčasťou vzorky a bol im udelený MET.

(57)

V prípade štyroch spoločností, ktoré boli súčasťou vzorky a bolo im udelené IP, sa vážený priemer normálnej hodnoty stanovený pre tretiu krajinu porovnal s váženým priemerom vývoznej ceny do Spoločenstva na základe ustanovení článku 2 ods. 11 základného nariadenia. V prípade zvyšných 18 spoločností, ktorým bolo udelené IP, ktoré však neboli súčasťou vzorky, sa predbežné dampingové rozpätie stanovilo na úrovni váženého priemeru dampingového rozpätia predbežne stanoveného pre spoločnosti, ktoré boli súčasťou vzorky a bolo im udelené IP.

(58)

Z uvedeného vyplýva, že predbežné vážené priemery dampingových rozpätí vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Spoločenstva nezaplateného cla, sú:

(59)

Na účely výpočtu celoplošného dampingového rozpätia uplatniteľného na všetkých ostatných vývozcov v ČĽR Komisia najskôr stanovila mieru spolupráce. Porovnala celkový dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR, vypočítaný na základe údajov Eurostatu, so samotnými odpoveďami vývozcov v ČĽR na dotazníky. Na tomto základe, po uvážení vysokého stupňa fragmentácie, ktorá je príznačná pre štruktúru vyvážajúceho výrobného odvetvia, sa stanovila vysoká miera spolupráce, t. j. 77 % celkového čínskeho vývozu do Spoločenstva.

(60)

Následne sa vypočítalo dampingové rozpätie použitím váženého priemeru vývoznej ceny hlásenej spolupracujúcim vývozcom, ktorému nebol udelený ani MET ani IP, a vývoznej ceny získanej z údajov Eurostatu, a porovnaním výslednej ceny s váženým priemerom normálnej hodnoty stanovenej pre tretiu krajinu a porovnateľné typy výrobku. Použitie údajov Eurostatu ako skutočností dostupných podľa článku 18 základného nariadenia bolo potrebné, keďže nebolo k dispozícii viac informácií o vývozných cenách na stanovenie celoplošného cla.

(61)

Na tomto základe bola predbežne stanovená celoplošná miera dampingu na úrovni 109,3 % CIF ceny na hranici Spoločenstva.

(62)

Počas obdobia prešetrovania zhodný výrobok vyrábalo –

(63)

Výroba všetkých uvedených spoločností predstavuje celkovú výrobu tkanín v Spoločenstve, ktorá sa odhaduje na približne 330 miliónov bežných metrov.

(64)

Súčet výroby 7 výrobcov v Spoločenstve, ktorí v plnej miere spolupracovali v priebehu skúmania, predstavoval v období skúmania 97 miliónov bežných metrov, teda približne 30 % odhadovanej celkovej výroby tkanín v Spoločenstve. Preto sa 7 výrobcov v Spoločenstve, ktorí plne spolupracovali, predbežne považuje za výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(65)

Spotreba tkanín v Spoločenstve bola stanovená na základe:

(66)

Spotreba tkanín v Spoločenstve bola v príslušnom období pomerne stabilná. Svoj vrchol dosiahla v roku 2001 na úrovni 754 miliónov bežných metrov, v priebehu obdobia prešetrovania dosiahla spotreba tkanín v Spoločenstve 732,34 milióna bežných metrov, čo je úroveň o 0,92 % nižšia než úroveň spotreby na začiatku sledovaného obdobia. Mierny pokles spotreby tkanín bol spôsobený rastúcim dovozom hotových odevov, keďže výroba odevov sa čoraz viac presúvala mimo Spoločenstva. Tento vývoj viedol k stabilizácii úrovne výroby odevov v Spoločenstve napriek rastúcej spotrebe hotových odevov.

(67)

Vývoj dovozu z ČĽR, pokiaľ ide o objem a podiel na trhu, bol takýto:

(68)

V priebehu sledovaného obdobia sa dovoz z ČĽR sústavne zvyšoval zo 134 miliónov bežných metrov v roku 2000 na 287 miliónov bežných metrov v období, teda o 114 %. Trhový podiel dovozu z ČĽR na spotrebe v Spoločenstve sa zvýšil z 18,2 % v roku 2000 na 36,4 % v roku 2002, pričom počas obdobia prešetrovania dosiahol 39,3 %.

(69)

Priemerné dovozné CIF ceny z ČĽR sa v období medzi rokom 2000 a 2001 mierne zvýšili a v roku 2002 klesli o 8 percentuálnych bodov. Pokles sa zrýchlil v roku 2003 (12 percentuálnych bodov) a pokračoval v období skúmania. Počas celého obdobia došlo k poklesu o 23 percentuálnych bodov.

(70)

Na účely analýzy predaja pod cenu sa ceny tkanín predávaných výrobným odvetvím Spoločenstva porovnali s cenami dovozu z ČĽR do Spoločenstva počas obdobia na základe váženého priemeru cien jednotlivých typov výrobku. Toto porovnanie sa realizovalo po odpočítaní všetkých zliav. Ceny výrobného odvetvia Spoločenstva sa upravili na ceny ex-works (zo závodu) a ceny dovozov boli CIF ceny na hranici Spoločenstva plus clá s úpravou miery obchodných a manipulačných nákladov na základe informácií zozbieraných v priebehu prešetrovania od spolupracujúcich nezávislých dovozcov.

(71)

Porovnanie ukázalo, že v priebehu obdobia sa tkaniny s pôvodom v ČĽR v Spoločenstve predávali za ceny, ktoré boli nižšie než ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, a to, vyjadrené ako percento cien Spoločenstva, o 8,8 % až o 51,1 %. Okrem toho tu vznikla cenová depresia, keďže ceny, ktoré dosahovalo výrobné odvetvie Spoločenstva, nepokrývali jeho výrobné náklady.

(72)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia skúmanie vplyvu dampingových dovozov na výrobné odvetvie Spoločenstva pozostávalo z hodnotenia všetkých ekonomických faktorov a indexov, ktoré vplývali na stav odvetvia od roku 2000 (základný rok) do obdobia prešetrovania.

(73)

Uvedené údaje výrobného odvetvia Spoločenstva predstavujú súhrnné informácie siedmich spolupracujúcich výrobcov Spoločenstva.

(74)

Výrobná kapacita sa stanovila na základe teoretickej maximálnej hodinovej produkcie nainštalovaných strojov vynásobenej teoretickým počtom pracovných hodín, pri zohľadnení opráv a údržby a iných podobných prerušení výroby.

(75)

Ako dokazuje tabuľka, výroba sa v príslušnom období znížila o 21 %, a to napriek celkom stabilnej spotrebe v Spoločenstve (celkový pokles spotreby o 1 %). V rovnakom období sa znížila výrobná kapacita o 9 %. Napriek zníženiu výrobnej kapacity využitie kapacity vykazuje v príslušnom období ešte silnejší klesajúci trend, keďže miera využitia kapacity v období dosahovala 56 %, úroveň o osem percentuálnych bodov nižšiu než úroveň na začiatku obdobia.

(76)

Uvedené množstvá predstavujú objem zásob na konci jednotlivých období:

(77)

Úroveň zásob v absolútnych číslach vykazovala určitú fluktuáciu, ale v období medzi rokom 2000 a obdobím prešetrovania celkovo klesla. Avšak vo vyjadrení ako % z výroby sa zásoby v skutočnosti zvýšili z 13,6 % v roku 2000 na 14,9 % v roku 2003 a 15,8 % v období prešetrovania. Tento vývoj odráža rastúcu úroveň zásob výrobného odvetvia Spoločenstva v pomere k úrovni ich výroby.

(78)

Uvedené ukazovatele predstavujú predaj výrobného odvetvia Spoločenstva nezávislým zákazníkom v Spoločenstve.

(79)

Objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva neustále klesal. V príslušnom období klesol o 21 %. Pokles objemu predaja treba vidieť vo svetle rastúcich dovozov z Číny v rovnakom období, ktoré sa zvýšili o 114 %.

(80)

V období medzi rokmi 2000 a 2001 trhové podiely výrobného odvetvia Spoločenstva klesli z 12,3 % na 10,5 %, a to napriek zvýšeniu spotreby Spoločenstve o 2 %. Trhový podiel výrobného odvetvia Spoločenstva naďalej klesal v období medzi rokom 2001 a obdobím prešetrovania, keď sa znížil na 9,8 %.

(81)

Priemerná predajná cena výrobného odvetvia Spoločenstva sa zvýšila v období medzi rokmi 2000 a 2001 o 7 % a odvtedy si zachováva pomerne stabilnú úroveň s fluktuáciou medzi 1,36 EUR a 1,40 EUR. Zvýšenie ceny medzi rokmi 2000 a 2001 bolo dôsledkom zmeny v spektre výrobkov, keďže výrobné odvetvie Spoločenstva sa čoraz väčšmi zameriavalo na vyššiu špecifikáciu, technologicky pokrokovejšie výrobky, ktoré majú nielen vyššie náklady, ale i vyššiu mieru pridanej hodnoty. Nárast bol však menší, než sa očakávalo vzhľadom na zvýšenie kvality a špecifikácie a výsledné zvýšenie nákladov. Výrobné odvetvie Spoločenstva naďalej zdokonaľovalo a zvyšovalo úroveň svojho spektra výrobkov smerom k pokrokovejším výrobkom s vyššou pridanou hodnotou, ktoré prinášajú cenovú prémiu. Výrobné odvetvie Spoločenstva si však napriek vyššej kvalite a špecifikácii predávaných tovarov nemohlo dovoliť účtovať vyššie ceny. V priebehu obdobia prešetrovania sa ceny znížili na úroveň z roku 2001.

(82)

V priebehu celého obdobia bol rast pokiaľ ide o výrobu, objem predaja a trhový podiel, záporný. Tento vývoj sa odrazil v záporných finančných výsledkoch.

(83)

Pojem zisk predstavuje zisk pred zdanením, ktorý v prípade „ziskovosti z predaja v ES“ predstavuje zisk vytvorený predajom tkanín na trhu Spoločenstva, ale v prípade „návratnosti investícií“ a „cash flow“ predstavuje zisk vytvorený na úrovni spoločnosti pre najužšiu skupinu výrobkov, ktorá pozostáva zo zhodného výrobku, pre ktorú bolo možné poskytnúť potrebné informácie podľa článku 3 ods. 8 základného nariadenia.

(84)

Návratnosť investícií možno vypočítať na základe návratnosti netto aktív, keďže návratnosť netto aktív sa považuje za relevantnejšiu na účely analýzy trendu.

(85)

Ako sa uvádza vyššie, priemerná jednotková cena výrobného odvetvia Spoločenstva sa v priebehu sledovaného obdobia celkovo zvýšila o 7 % v dôsledku zmeny spektra výrobkov. Ziskovosť predaja v ES sa však znížila z 1,2 % v roku 2000 na – 4 % v roku 2003 a – 3,9 % v období prešetrovania. Tento stav odráža skutočnosť, že výrobné odvetvie Spoločenstva napriek krokom, ktoré podniklo smerom od základných výrobkov k technicky náročnejším výrobkom s cieľom udržať ziskovosť, sa v skutočnosti stalo stratovým.

(86)

Návratnosť investícií vykazuje rovnaký celkový trend ako ziskovosť. V priebehu sledovaného obdobia sa znížila z – 5,6 % na – 24,2 %. Treba pripomenúť, že táto miera sa vzťahuje na celkovú činnosť týchto spoločností, keďže nebolo možné rozdeľovať investície do príslušného výrobku.

(87)

Cash flow sa medzi rokmi 2000 a 2002 znížil o 11 % a medzi rokom 2002 a obdobím šetrenia sa zvýšil o 6 %. V sledovanom období cash flow klesol o 6 %.

(88)

Úroveň investícií sa v roku 2001 zvýšila o 76 %, ale v roku 2002 klesla o 63 %, pričom v roku 2003 a v období prešetrovania sa vrátila na svoju predchádzajúcu úroveň (približne 7,1 milióna eur). Veľký nárast v roku 2001 a pokles v roku 2002 bol skôr zapríčinený dátumom, kedy boli tieto investície zaznamenané, než zmenou v investičnej stratégii v týchto rokoch.

(89)

Napriek ťažkostiam, ktorým výrobné odvetvie Spoločenstva čelilo, naďalej pokračovalo v nových investíciách. Tieto však neboli zamerané na zvýšenie kapacity, ale skôr na zaručenie modernosti strojového vybavenia, aby bolo možné na jednej strane stále vyrábať výrobky vysokej kvality a na druhej strane znížiť náklady prostredníctvom efektívnejšieho využívania energie, vody a iných zdrojov s vyššou mierou automatizácie.

(90)

Medzi rozhodnutím investovať do projektov väčšieho rozsahu a momentom realizácie investície a jej pripravenosti na použitie je časová medzera približne dvoch rokov. Táto skutočnosť čiastočne vysvetľuje, prečo úroveň investícií bola napriek zhoršeniu finančných výsledkov počas sledovaného obdobia zachovaná.

(91)

Veľkú časť výrobného odvetvia Spoločenstva tvoria malé a stredné podniky. Z tohto dôvodu bola schopnosť výrobného odvetvia Spoločenstva zvýšiť kapitál v príslušnom období do istej miery obmedzená, najmä v jeho neskoršom štádiu, keď ziskovosť bola záporná.

(92)

Tabuľka dokazuje, že výroba výrobného odvetvia Spoločenstva sa v príslušnom období znížila o 21 %. V dôsledku tohto zníženia a tiež v dôsledku investícií do automatizovaných systémov bolo výrobné odvetvie Spoločenstva nútené znížiť počet pracovných síl. Počet zamestnancov postupne klesal z 928 v roku 2000 na 790 v období prešetrovania, t. j. klesol o 15 %. Zároveň následkom zníženia počtu zamestnancov klesli náklady na zamestnancov z 35,3 milióna eur v roku 2000 na 32,2 milióna eur v období prešetrovania, t. j. o 9 %.

(93)

Napriek tomuto zníženiu počtu pracovnej sily a rastúcej automatizácii samotná produktivita klesla, keďže výrobné odvetvie Spoločenstva bolo v dôsledku klesajúceho objemu predaja nútené znížiť výrobu. V dôsledku tohto vývoja prínos investícií do nových strojov nebol do určitej miery realizovaný.

(94)

Pri danom objeme a cene dampingových dovozov nie je možné považovať vplyv skutočného dampingového rozpätia za zanedbateľný.

(95)

Výrobné odvetvie Spoločenstva nebolo v takej situácii, ktorá by vyžadovala zotavenie sa z účinkov dampingovej ujmy v minulosti.

(96)

Prakticky všetky ekonomické ukazovatele dokazovali v sledovanom období celkovo negatívny trend. Objem výroby klesol o 21 %, výrobná kapacita o 9 % a využitie kapacity o 12,5 %. Kým v absolútnom vyjadrení sa zásoby znížili, vo vyjadrení ako percento výroby vzrástli. Objem predaja v ES klesol o 20 % a trhový podiel o 21 %. Ceny síce celkovo vzrástli o 7 %, tento nárast však nestačil na odzrkadlenie zmeny v spektre výrobkov a z nej vyplývajúcich nákladov, keďže výrobné odvetvie Spoločenstva čoraz väčšmi prechádzalo k technicky náročnejším výrobkom. Zložitá situácia, v ktorej sa výrobné odvetvie Spoločenstva ocitlo, sa odrazila v poklese ziskovosti z 1,2 % v roku 2000 na straty vo výške – 3,9 % v období prešetrovania. Návratnosť aktív sa postupne stala zápornou a znížil sa i cash flow. Zamestnanosť a mzdy klesali v dôsledku znižovania pracovnej sily s cieľom znížiť náklady vzhľadom na klesajúcu výrobu, predaj a ziskovosť. Zároveň poklesla produktivita, keďže zníženie výroby zabraňovalo dosiahnutiu prínosov zo zníženia počtu zamestnancov a z pokračujúcich investícií do moderných prevádzok a strojového vybavenia.

(97)

Výrobnému odvetviu Spoločenstva sa síce stále darilo udržať dobrú úroveň investícií, jeho schopnosť získať kapitál však bola jednoznačne postihnutá rastúcimi stratami a výrobné odvetvie nemôže počítať so schopnosťou pokračovať v investovaní na tejto úrovni, pokiaľ sa jeho finančná pozícia nezlepší.

(98)

Na základe uvedených skutočností Komisia predbežne dospela k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo podstatnú ujmu v zmysle článku 3 základného nariadenia.

(99)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia sa skúmalo, či podstatnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, zapríčinili dampingové dovozy z príslušnej krajiny. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia tiež preskúmala iné známe faktory, ktoré mohli výrobnému odvetviu Spoločenstva spôsobiť ujmu, aby sa zaistilo, že akákoľvek ujma zapríčinená týmito faktormi nebude nesprávne pripisovaná dampingovým dovozom.

(100)

Objem tkanín s pôvodom v ČĽR sa v sledovanom období výrazne zvýšil. Ako sa uvádza v tabuľke v odôvodnení 69, dovozy z ČĽR sa zvýšili z približne 135 miliónov bežných metrov v roku 2000 na 288 miliónov bežných metrov v období prešetrovania, t. j. o 114 %. V dôsledku toho sa trhový podiel dovozov tkanín z ČĽR viac než zdvojnásobil, t. j. vzrástol z 18,2 % na 39,3 %.

(101)

Ako sa uvádza v odôvodnení 71, cena dovozov s pôvodom v ČĽR je výrazne nižšia než priemerná predajná cena výrobného odvetvia Spoločenstva, pričom toto rozpätie siaha od 8,8 % do 51,1 %. Cenový tlak príslušných dovozov bránil výrobnému odvetviu Spoločenstva zvýšiť svoje ceny tak, aby odrážali vyššiu pridanú hodnotu vyplývajúcu zo špecifikácií spektra výrobkov predávaného výrobným odvetvím Spoločenstva.

(102)

Podstatný nárast objemu dovozov s pôvodom v ČĽR a ich rastúci trhový podiel medzi rokom 2000 a obdobím prešetrovania, pri cenách značne nižších než ceny výrobného odvetvia Spoločenstva nastal v čase, keď výrobné odvetvie Spoločenstva zaznamenalo zhoršenie situácie, odzrkadlené v trende takmer všetkých ukazovateľov ujmy. Výrobné odvetvie Spoločenstva bolo v snahe zachovať si svoj trhový podiel a tým aj výrobu nútené prispôsobiť ceny. Ceny však boli príliš nízke na pokrytie variabilných nákladov, vzhľadom na čo sa výrobné odvetvie Spoločenstva muselo vzdať svojho trhového podielu, aby zabránilo vzniknutiu vyšších strát.

(103)

Preto sa predbežne dospelo k záveru, že tlak vyvolaný príslušnými dovozmi, ktorých objem a trhový podiel sa od roku 2000 značne zvýšil a ktoré sa realizovali za nízke dampingové ceny, zohral určujúcu úlohu v cenovej depresii a stlačení a strate trhového podielu a, v dôsledku uvedeného, v zhoršení finančnej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva.

(104)

Dovozy z tretích krajín, ktorých sa toto prešetrovanie netýka, vykazovali v sledovanom období nasledujúci vývoj:

(105)

Po náraste objemu v rokoch 2001 a 2002 sa celkové dovozy zo všetkých ostatných krajín v sledovanom období celkovo znížili o 14 %. Podobne napriek tomu, že trhový podiel všetkých ostatných krajín najskôr vzrástol na 38,4 % v roku 2001, odvtedy klesol na 31,1 %. Dovozy zo všetkých ostatných krajín teda stratili na objeme i na trhovom podiele, kým v rovnakom čase objem dovozu a trhový podiel ČĽR vzrástol. Ceny dovozov zo všetkých ostatných krajín boli stále vyššie než ceny dovozu z ČĽR.

(106)

Uvedené dôvody viedli k záveru, že dovozy tkanín s pôvodom v iných krajinách než ČĽR neprispeli k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(107)

Ako sa uvádza v odôvodnení 66, spotreba tkanín v Spoločenstve sa v priebehu sledovaného obdobia znížila o menej než 1 %. Keby výrobné odvetvie Spoločenstva bolo schopné udržať si svoj trhový podiel, jeho strata na objeme predaja v ES by v dôsledku zníženia spotreby predstavovala iba 900 000 bežných metrov. Skutočný pokles objemu predaja v ES však dosiahol 19 000 000 bežných metrov, teda hodnotu 21-krát vyššiu. Z tohto dôvodu sa vzorec spotreby predbežne nepovažuje za podstatnú príčinu akejkoľvek ujmy, ktorú výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo.

(108)

Napriek tomu, že o výkone iných výrobcov Spoločenstva sú k dispozícii iba obmedzené informácie, vo svetle skutočnosti, že dvanásti výrobcovia podporili sťažnosť, a berúc do úvahy všeobecné trhové informácie o tomto odvetví, možno rozumne predpokladať, že títo výrobcovia tiež utrpeli podstatnú ujmu v dôsledku dampingových dovozov. Keďže chýba akýkoľvek náznak, že by ich situácia bola iná než situácia výrobného odvetvia Spoločenstva, ostatných výrobcov Spoločenstva nemožno považovať za príčinu ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(109)

V priebehu sledovaného obdobia sa výrazne zvýšil objem i trhový podiel dovozov z ČĽR, ktorých ceny boli výrazne nižšie než ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, pričom časová zhoda so zhoršením situácie výrobného odvetvia Spoločenstva je zjavná.

(110)

Neboli predložené, ani zistené žiadne iné faktory, ktoré by boli mohli výrazným spôsobom ovplyvniť situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(111)

Na základe uvedenej analýzy, prostredníctvom ktorej sa riadne rozlíšili a oddelili účinky všetkých známych faktorov vplývajúce na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva od poškodzujúcich účinkov dampingových dovozov, sa predbežne dospelo k záveru, že dovozy z ČĽR spôsobili Spoločenstvu podstatnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(112)

Bolo preskúmané, či napriek zisteniam o poškodzujúcom dampingu, neexistujú závažné dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru, že prijatie antidampingových opatrení v tomto konkrétnom prípade by odporovalo záujmu Spoločenstva. S týmto cieľom a v súlade s článkom 21 ods. 1 základného nariadenia sa určenie záujmu Spoločenstva zakladalo na hodnotení rozličných zúčastnených záujmov, t. j. záujmu výrobného odvetvia Spoločenstva, iných výrobcov v Spoločenstve, dovozcov/obchodníkov ako i používateľov a dodávateľov surovín v súvislosti so sledovaným výrobkom.

(113)

Komisia zaslala dovozcom/obchodníkom, dodávateľom surovín, priemyselným používateľom ako i rozličným združeniam používateľov dotazníky. Iba jeden dodávateľ a jeden dovozca/používateľ poskytli vecné odpovede.

(114)

Pripomíname, že v plnej miere spolupracujúce výrobné odvetvie Spoločenstva pozostáva zo 7 výrobcov, ktorí priamo zamestnávajú približne 1 800 zamestnancov, z ktorých 790 pracovalo počas obdobia prešetrovania vo výrobe a predaji tkanín. Ich výroba sa odhaduje na približne 30 % celkovej produkcie v Spoločenstve.

(115)

Očakáva sa, že prijatie opatrení povedie k obnoveniu spravodlivej hospodárskej súťaže na trhu a zabráni ďalšej ujme výrobného odvetvia Spoločenstva. Výrobné odvetvie Spoločenstva by potom malo byť schopné zvýšiť objem predaja i trhový podiel a znova sa stať ziskovým. To by malo viesť k všeobecnému zlepšeniu finančnej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva.

(116)

Na druhej strane sa predpokladá, že v prípade neprijatia antidampingových opatrení na dovozy tkanín z ČĽR sa situácia zhorší, čo povedie k zvýšeniu finančných strát. V prípade chýbajúcich opatrení na odstránenie poškodzujúceho dampingu by bola ohrozená potrebná variabilita výrobného odvetvia, pričom jeden zo sťažovateľov sa už dokonca skutočne dostal do konkurzu.

(117)

Pokiaľ ide o ostatných výrobcov Spoločenstva, časť z nich vyjadrila podporu sťažnosti, pričom nikto voči nej nevzniesol námietky. Preto predbežne môžeme rozumne dospieť k záveru, že antidampingové opatrenia by neodporovali ich záujmu.

(118)

Vzhľadom na uvedené je možné dospieť k záveru, že prijatie antidampingových opatrení by výrobnému odvetviu Spoločenstva umožnilo prekonať dosah poškodzujúceho dampingu a bolo by v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

(119)

Komisii sa prihlásil iba jeden dovozca. Tento dovozca uviedol, že tkaniny z ČĽR nakupuje vzhľadom na ich odlišnú konštrukciu a nižšie ceny, nevyjadril sa však k možnému prijatiu opatrení. Tento dovozca, ktorý predstavuje zanedbateľný podiel na dovozoch z Číny, však nepredložil odôvodnenú odpoveď na dotazník. Komisii sa neprihlásili žiadni obchodníci.

(120)

Vzhľadom na to nebolo možné, pokiaľ ide o dovozcov a obchodníkov, riadne zhodnotiť možné účinky prijatia či neprijatia opatrení. Treba tiež pripomenúť, že zámerom antidampingových opatrení nie je zabrániť dovozom, ale zaistiť, aby sa tieto nerealizovali za poškodzujúce dampingové ceny. Dovozy za férové ceny budú naďalej môcť vstupovať na trh Spoločenstva a keďže dovozy z tretích krajín budú tiež pokračovať, tradičné podnikanie dovozcov pravdepodobne nebude v podstatnej miere postihnuté ani v prípade prijatia antidampingových opatrení proti dampingovým dovozom. Tento záver podporuje i skutočnosť, že Komisia nedostala pripomienky od nezávislých dovozcov.

(121)

Predbežne sa teda dospelo k záveru, že prijatie opatrení by nemalo žiaden významný dosah na dovozcov.

(122)

Pripomíname, že niektorí výrobcovia Spoločenstva dostávajú suroviny od koncernov (integrovaní výrobcovia). Ostatní sa spoliehajú na dodávateľov nezávislých od výrobcov Spoločenstva.

(123)

Sťažnosť podanú výrobným odvetvím Spoločenstva podporil výbor International Rayon and Synthetic Fibres Committee, reprezentatívne združenie výrobcov vlákien, vrátane priadze z polyesterových vlákien, teda suroviny na výrobu tkanín. Výbor zdôraznil, že predaj priadze výrobcom tkanín v Spoločenstve predstavuje 25 % celkovej produkcie jeho členov a má teda pre jeho členov veľký význam.

(124)

Okrem toho sa Komisii prihlásil jeden individuálny dodávateľ surovín pre výrobné odvetvie Spoločenstva. Vyjadril sa, že v prípade, ak by dampingové dovozy z ČĽR mohli pokračovať, schopnosť investovať by bola negatívne ovplyvnená.

(125)

Vzhľadom na to sa predbežne dospelo k záveru, že prijatie opatrení na dovozy tkanín z ČĽR by neodporovalo záujmu dodávateľov surovín.

(126)

Tkaniny sa používajú predovšetkým v odevnom priemysle. V závislosti od presných špecifikácií sa používajú na výrobu podšívok do odevov, na výrobu nočných košieľ a pyžám a spodnej bielizne, ako i na výrobu športových, pracovných a vonkajších odevov. Do istej miery sa používajú aj vo výrobe takých položiek, ako napr. detské sedačky do automobilov, športové kočiare atď.

(127)

Komisia dostala pripomienky od deviatich používateľov tkanín. Iba jeden z nich v súčasnosti dováža časť tkanín z ČĽR. Tento používateľ namietal, že ceny, ktoré si účtuje výrobné odvetvie Spoločenstva, sú vyššie a nemali by sa prijať opatrenia, pretože by to viedlo k zvýšeniu jeho nákladov a zníženiu konkurencieschopnosti jeho výrobkov, predovšetkým v porovnaní s odevmi dovážanými z ČĽR. Tento používateľ ďalej namietal, že keďže v súčasnosti odoberá tkaniny tak zo Spoločenstva, ako i z ČĽR, zvýšenie jeho nákladov by nielen viedlo k strate konkurencieschopnosti na jeho strane ale malo by i negatívny vplyv na výrobné odvetvie Spoločenstva, od ktorého tiež nakupuje. Ostatní používatelia poznamenali, že prijatie ciel by pravdepodobne viedlo k zvýšeniu ich nákladov na dovážaný výrobok, ale pravdepodobne by takýmto nárastom neboli priamo negatívne ovplyvnení.

(128)

Vzhľadom na prednesené pripomienky sa predpokladá, že akékoľvek zvýšenie nákladov používateľov by zrejme nebolo významné. Okrem toho treba pripomenúť, že dovozy z ČĽR budú i naďalej môcť vstupovať na trh Spoločenstva, avšak za spravodlivé ceny, a pod podmienkou, že stále budú k dispozícii iné nedampingové zdroje. Vzhľadom na to sa predbežne dospelo k záveru, že predbežné opatrenia voči ČĽR nebudú mať významný negatívny vplyv na záujem používateľov.

(129)

Prijatie opatrení je v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva, ostatných výrobcov Spoločenstva a dodávateľov výrobného odvetvia Spoločenstva. Umožní výrobnému odvetviu Spoločenstva zvýšiť výrobu, predaj, trhový podiel a znovu dosiahnuť ziskovosť. V prípade neprijatia opatrení sa očakáva, že by výrobné odvetvie Spoločenstva postihli významné straty v dôsledku ďalšieho poklesu predaja a pokračujúcej cenovej depresie na trhu Spoločenstva, čo by viedlo k ďalším stratám trhového podielu v porovnaní s rastom dovozov s pôvodom v ČĽR a k ďalšiemu zhoršovaniu predajných cien výrobného odvetvia Spoločenstva v snahe spomaliť pokles trhového podielu. Tieto negatívne účinky na výrobné odvetvie Spoločenstva by sa následne negatívne odrazili na dodávateľoch výrobného odvetvia Spoločenstva, ktorých by klesajúci dopyt nútil znížiť výrobu.

(130)

Napriek tomu, že sa očakáva, že opatrenia zvýšia cenu dovozov, dovozcovia nevyjadrili obavy pokiaľ ide o možné opatrenia, a preto sa predpokladá, že prijatie opatrení by na nich nemalo významný negatívny účinok. Pokiaľ ide o používateľov, zistilo sa, že prijatie opatrení by nemalo významný účinok na ich ziskové rozpätie alebo v dôsledku toho na ich činnosť, vzhľadom na alternatívne zdroje dodávok a skutočnosť, že veľká väčšina používateľov nereagovala.

(131)

Po zvážení záujmov jednotlivých zainteresovaných strán Komisia predbežne dospela k záveru, že neexistujú žiadne závažné dôvody, pre ktoré by antidampingové opatrenia na dovozy tkanín s pôvodom v ČĽR nemali byť prijaté.

(132)

Vzhľadom na prijaté predbežné závery pokiaľ ide o damping, ujmu, príčiny a záujem Spoločenstva, by mali byť prijaté predbežné opatrenia, aby sa predišlo ďalšej ujme výrobného odvetvia Spoločenstva spôsobenej dampingovými dovozmi.

(133)

S cieľom stanoviť úrovne predbežných opatrení boli zohľadnené ako zistené dampingové rozpätie, tak i výška cla potrebná na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(134)

Predbežné opatrenia by mali byť prijaté na takej úrovni, ktorá bude dostačujúca na odstránenie ujmy zapríčinenej týmito dovozmi, avšak neprekročí zistené dampingové rozpätie. Pri výpočte výšky cla potrebnej na odstránenie účinkov poškodzujúceho dampingu sa vychádzalo z toho, že tieto opatrenia by mali výrobnému odvetviu Spoločenstva umožniť pokryť jeho výrobné náklady a celkovo dosiahnuť zisk pred zdanením, ktorý by reálne mohol dosiahnuť priemysel tohto typu v odvetví za bežných podmienok hospodárskej súťaže, t. j. nebyť dampingových dovozov, z predaja zhodného výrobku v Spoločenstve. Rozpätie zisku pred zdanením použité pri výpočte predstavuje 8 % obratu (t. j. 5,7 milióna eur) a zodpovedá zisku, ktorý výrobné odvetvie Spoločenstva dosahovalo v rokoch 1998 a 1999, teda predtým, než čínske vývozy začali byť problémom. Na tomto základe sa vypočítala cena podobného výrobku nespôsobujúca ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, a to pripočítaním uvedeného ziskového rozpätia vo výške 8 % k výrobným nákladom.

(135)

Potrebné zvýšenie ceny sa určilo na základe porovnania váženého priemeru dovoznej ceny tak, ako sa tento vypočítal na účely výpočtu predaja pod cenu, a priemernej ceny nespôsobujúcej ujmu. Rozdiel, ktorý vznikol pri tomto porovnaní, sa vyjadril ako percento priemernej dovoznej cif hodnoty.

(136)

Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že by sa malo zaviesť predbežné antidampingové clo na úrovni najnižšieho zisteného dampingového rozpätia a rozpätí ujmy v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia.

(137)

Sadzby antidampingového cla pre jednotlivé spoločnosti špecifikované v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení súčasného prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu zistenú v priebehu tohto prešetrovania pokiaľ ide o tieto jednotlivé spoločnosti. Tieto colné sadzby (na rozdiel od celoplošného cla uplatniteľného na „všetky ostatné spoločnosti“) sú teda uplatniteľné výhradne na dovozy výrobkov s pôvodom v príslušnej krajine vyrobených týmito spoločnosťami, čiže uvedenými špecifikovanými právnymi subjektami. Dovezené výrobky vyrobené inou spoločnosťou, ktorá sa špecificky neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia s uvedením názvu a adresy, vrátane subjektov spriaznených s touto špecificky uvedenou spoločnosťou, nemôžu mať prospech z týchto colných sadzieb a sú predmetom cla uplatniteľného na „všetky ostatné spoločnosti“.

(138)

Akékoľvek žiadosti o uplatnenie týchto individuálnych colných sadzieb uplatniteľných na jednotlivé spoločnosti (napr. v súvislosti so zmenou názvu subjektu alebo so založením nových výrobných alebo predajných subjektov) treba bezodkladne adresovať Komisii (3) spolu so všetkými relevantnými informáciami, predovšetkým o akejkoľvek zmene v činnostiach spoločnosti spojených s výrobou, domácim predajom a predajom na vývoz spojenej napr. so spomínanou zmenou názvu alebo zmenou výrobných a predajných subjektov. V prípade potreby bude nariadenie zmenené a doplnené aktualizáciou zoznamu spoločností majúcich prospech z individuálnych colných sadzieb.

(139)

Navrhované antidampingové clá sú takéto:

(140)

V záujme transparentnej správy je potrebné stanoviť lehotu, v rámci ktorej sa zainteresované strany, ktoré sa v rámci časovej lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania prihlásili, môžu písomne vyjadriť a požiadať o vypočutie. Ďalej je potrebné uviesť, že zistenia týkajúce sa zavedenia ciel realizované na účely tohto nariadenia sú predbežné a na účely konečného cla môžu byť prehodnotené.

European Commission

Directorate-General for Trade

Direction B

Office J-79 5/16

B-1049 Brussels.

16.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 69/34

(1)

Článok 10 nariadenia (ES) č. 1784/2003 predpokladá, že pri dovoze produktov uvedených v článku 1 uvedeného nariadenia sa vyberajú colné poplatky vo výške podľa Spoločného colného sadzobníka. Avšak pre produkty uvedené v odseku 2 tohto článku sa dovozné clo rovná intervenčnej cene platnej pre tieto produkty pri dovoze, zvýšenej o 55 % a zníženej o dovoznú cenu CIF, platnú pre príslušnú zásielku. Avšak tento colný poplatok nesmie byť vyšší ako výška poplatkov v Spoločnom colnom sadzobníku.

(2)

V zmysle článku 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1784/2003 sa dovozné ceny CIF vypočítavajú na základe reprezentatívnych cien príslušného produktu na svetovom trhu.

(3)

Nariadenie (ES) č. 1249/96 stanovilo pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 1784/2003 týkajúceho sa dovozných ciel v sektore obilnín.

(4)

Dovozné clá zostávajú platné, kým nevstúpi do platnosti ich nové určenie.

(5)

S cieľom umožniť normálne fungovanie režimu dovozných ciel sa pre ich výpočet majú zvoliť reprezentatívne trhové sadzby zistené v priebehu určitého referenčného obdobia.

(6)

Uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1249/96 vedie k určeniu dovozných ciel v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu,

16.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 69/37

(1)

Rada prijala 22. januára 2002 rozhodnutie (1), ktorým sa menujú členovia a náhradníci Výboru regiónov,

(2)

V dôsledku skončenia mandátu Jean-Pierra BAZINA (FR), Marca BELLETA (FR), Yannicka BODINA (FR), Mireille KERBAOL (FR), Roberta SAVYHO (FR) a Jacquesa VALADA (FR), ktoré bolo Rade oznámené 9. apríla 2004, a Valéryho GISCARD d'ESTAINGA (FR), ktoré bolo Rade oznámené 7. augusta 2004, sa uvoľnilo sedem miest členov Výboru regiónov.

V dôsledku úmrtia Clauda GIRARDA (FR), ktoré bolo oznámené Rade 9. apríla 2004, sa uvoľnilo jedno miesto člena Výboru regiónov.

V dôsledku odstúpenia Philippa RICHERTA (FR), ktoré bolo Rade oznámené 11. novembra 2004 a Augustina BONREPAUXA (FR), ktoré bolo Rade oznámené 22. decembra 2004, sa uvoľnili dve miesta členov Výboru regiónov.

V dôsledku skončenia mandátu Nicole GUILHAUDIN (FR), Alaina PERELLA (FR) a Marie-Françoise JACQ (FR), ktoré bolo Rade oznámené 9. apríla 2004, sa uvoľnili tri miesta náhradníkov Výboru regiónov.

V dôsledku odstúpenia Claudyho LEBRETONA (FR), ktoré bolo Rade oznámené 13. októbra 2004, Mireille LACOMBE (FR), ktoré bolo Rade oznámené 22. decembra 2004 a Ambroisa GUELLECA (FR), ktoré bolo Rade oznámené 19. januára 2005, sa uvoľnili tri miesta náhradníkov Výboru regiónov.

a)

za členov:

b)

za náhradníkov:

16.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 69/39

(1)

Rozhodnutie Komisie 2003/828/ES z 25. novembra 2003 o zónach ochrany a pozorovania vo vzťahu ku katarálnej horúčke oviec (2) sa prijalo vo svetle situácie v katarálnej horúčke oviec vyskytujúcej sa v oblastiach Spoločenstva postihnutých prepuknutím tejto choroby. Toto rozhodnutie vymedzuje zóny ochrany a pozorovania (zakázané zóny), ktoré zodpovedajú špecifickým epidemiologickým situáciám, a stanovuje podmienky na udeľovanie výnimiek zo zákazu pohybu zvierat, ustanovenom v smernici 2000/75/ES pre určitý pohyb zvierat, ich spermy, vajíčok a embryí z týchto zón a v rámci nich.

(2)

Zimné podmienky v častiach regiónov Spoločenstva postihnutých katarálnou horúčkou oviec viedli k zastaveniu aktivity nosičov parazitov a následne aj pohybu vírusu katarálnej horúčky oviec.

(3)

V súlade s uvedeným je vhodné zaviesť pravidlá, ktorými sa ustanovia výnimky zo zákazu pohybu zvierat v príslušných častiach zakázaných zón počas období, v ktorých sa preukáže neexistencia nosičov parazitov alebo pohybu vírusov.

(4)

Keď od zastavenia aktivity nosičov parazitov uplynulo obdobie, ktoré je dlhšie ako obdobie sérokonverzie, môžu sa séronegatívne zvieratá pohybovať s prijateľnou úrovňou rizika zo zakázaných zón, keďže nemôžu byť nakazené a nemôžu sa nakaziť. Zvieratá, ktoré sú séropozitívne, avšak virologicky negatívne (negatívna PCR), sa tiež môžu pohybovať, keďže nie sú nositeľmi vírusu a ani sa nimi nemôžu stať.

(5)

Zvieratá, ktoré sa narodili po zastavení aktivity nosičov parazitov, nemôžu byť nakazené a v dôsledku toho sa môžu bez rizika pohybovať zo zakázanej zóny v prípade neexistencie aktivity nosičov parazitov.

(6)

Keďže sledovateľnosť pohybu týchto zvierat musí byť predmetom prísnych kontrol, mal by sa tento pohyb obmedziť na vnútroštátny pohyb do podnikov, ktorý zaznamená príslušný orgán v podniku určenia.

(7)

Akýkoľvek takýto pohyb sa navyše musí zastaviť, keď sa aktivita nosičov parazitov opäť začne na epidemiologicky relevantnom území príslušnej zakázanej zóny.

(8)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

a)

Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3a, vnútroštátne zasielanie zvierat, ich spermií, vajíčok a embryí zo zakázanej zóny stanovenej v prílohe I je oslobodené od zákazu pohybu zvierat, ak zvieratá, ich spermie, vajíčka a embryá vyhovujú podmienkam, ktoré sa stanovujú v prílohe II alebo v prípade Španielska, Francúzska, Talianska a Portugalska vyhovujú odseku 2, alebo v prípade Grécka vyhovujú odseku 3.“

b)

Po odseku 3 sa vkladá tento odsek 3a:

„3a.   Keď v epidemiologicky relevantnej oblasti zakázaných zón stanovených v prílohe I uplynie viac ako 40 dní odo dňa, keď sa aktivita nosičov parazitov zastavila, príslušný orgán môže udeliť výnimky zo zákazu pohybu zvierat pre vnútroštátne zasielanie:

Príslušný orgán udelí iba výnimky ustanovené v tomto odseku počas obdobia zastavenia aktivity nosičov parazitov.

Keď sa na základe epidemiologického pozorovania stanoveného v článku 9 ods. 1 písm. b) smernice 2000/75/ES zistí, že aktivita nosičov parazitov v príslušnej zakázanej zóne sa opäť začala, príslušný orgán zabezpečí, že sa takéto oslobodenia už neuplatňujú.“

16.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 69/41

(1)

Rozhodnutie Komisie 91/270/EHS zo 14. mája 1991, ktorým sa navrhuje zoznam tretích krajín, z ktorých sú členské štáty oprávnené dovážať embryá domáceho hovädzieho dobytka (2), ustanovuje, že členské štáty môžu dovážať embryá domáceho hovädzieho dobytka iba z tretích krajín, ktoré sú uvedené v prílohe k uvedenému rozhodnutiu.

(2)

Podľa smernice 89/556/EHS sa má ustanoviť zoznam tímov pre odber embryí a tímov pre produkciu embryí, ktorým sa povoľuje odber, ošetrenie alebo skladovanie pre Spoločenstvo určených embryí hovädzieho dobytka v tretích krajinách. Tento zoznam sa ustanovuje rozhodnutím Komisie 92/452/EHS z 30. júla 1992 ustanovujúcim zoznamy tímov pre odber embryí a tímov pre produkciu embryí v tretích krajinách pre vývoz embryí hovädzieho dobytka do Spoločenstva (3).

(3)

Rozhodnutie Komisie 92/471/EHS z 2. septembra 1992, ktoré sa týka podmienok zdravia zvierat a veterinárnej certifikácie pre dovoz embryí hovädzieho dobytka z tretích krajín (4), ustanovuje, že členské štáty môžu povoliť dovoz výlučne embryí hovädzieho dobytka, ktoré spĺňajú záruky ustanovené vo veterinárnych osvedčeniach uvedených v prílohách k tomuto rozhodnutiu. Tieto prílohy tiež zahŕňajú zoznamy tretích krajín, ktoré sú schválené používať veterinárne osvedčenia ustanovené v uvedenom rozhodnutí.

(4)

Smernica 89/556/EHS ustanovuje, že embryá hovädzieho dobytka je možné zaslať z jedného členského štátu do druhého iba v prípade, že boli získané na základe umelého oplodnenia alebo oplodnenia in vitro spermiami darcovského býka v odbernom stredisku spermií schválenom príslušným orgánom pre odber, ošetrenie a skladovanie spermií, alebo boli získané spermiami dovezenými v súlade so smernicou Rady 88/407/EHS zo 14. júna 1988, ktorou sa ustanovujú veterinárne požiadavky pre obchodovanie so zmrazeným semenom domáceho dobytka v Spoločenstve a pre jeho dovoz do Spoločenstva (5).

(5)

Medzinárodná spoločnosť pre prenos embryí (IETS) stanovila, že riziko prenosu určitých prenosných chorôb prostredníctvom embryí je zanedbateľné v prípade, že sa s embryami medzi odberom a prenosom manipuluje vhodne. Napriek tomu by sa v záujme zdravia zvierat mali prijať vhodné preventívne bezpečnostné opatrenia s ohľadom na spermie použité pre oplodnenie.

(6)

Požiadavky Spoločenstva pre dovoz embryí hovädzieho dobytka by mali byť aspoň také prísne ako tie, ktoré sa uplatňujú pri obchodovaní s embryami hovädzieho dobytka v rámci Spoločenstva, najmä pokiaľ ide o spermie použité na oplodnenie. Z dôvodu uplatňovania nových prísnejších požiadaviek ustanovených v rozhodnutí 92/471/EHS zmenenom a doplnenom rozhodnutím 2004/786/ES sa pri obchodovaní vyskytli problémy.

(7)

Z dôvodu týchto problémov požiadali vývozcovia a dovozcovia o prechodné obdobie, počas ktorého by sa mohli prispôsobiť týmto novým prísnejším požiadavkám, týkajúcich sa spermií hovädzieho dobytka použitých pre oplodnenie oocytov s cieľom vývozu embryí do Spoločenstva. Je preto vhodné, aby sa na určité obdobie a za určitých podmienok povolil dovoz embryí hovädzieho dobytka odobratých alebo vyprodukovaných za podmienok ustanovených v prílohe III k tomuto rozhodnutiu.

(8)

V záujme jasnosti právnych predpisov Spoločenstva je vhodné zrušiť rozhodnutia 91/270/EHS a 92/471/EHS a nahradiť ich týmto rozhodnutím.

(9)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

a)

dodatočné záruky ustanovené vo vzore veterinárneho osvedčenia uvedeného v prílohe III, a

b)

tieto podmienky:

16.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 69/50

(1)

V mene Komisie sa v Saudskej Arábii vykonala inšpekcia, aby sa overili podmienky, za akých sa vyrábajú, skladujú a expedujú výrobky rybolovu do Spoločenstva.

(2)

Požiadavky právnych predpisov Saudskej Arábie týkajúce sa zdravotnej kontroly a sledovania výrobkov rybolovu sa môžu pokladať za rovnocenné s požiadavkami ustanovenými v smernici 91/493/EHS.

(3)

Najmä orgán „Generálne riaditeľstvo pre laboratórnu kontrolu kvality (GDQCL)“ je schopný účinne overovať uplatňovanie platných právnych predpisov.

(4)

Orgán GDQCL poskytol formálne záruky za dodržiavanie noriem zdravotných kontrol a monitorovania výrobkov rybolovu podľa kapitoly V prílohy k smernici 91/493/EHS a za plnenie hygienických požiadaviek, ktoré sa zhodujú s požiadavkami ustanovenými v uvedenej smernici.

(5)

V súlade so smernicou 91/493/EHS by sa mali stanoviť podrobné pravidlá týkajúce sa výrobkov rybolovu dovážaných zo Saudskej Arábie do Spoločenstva.

(6)

Je taktiež potrebné vypracovať zoznam schválených zariadení, výrobných plavidiel alebo chladiarenských skladov a zoznam mraziarenských plavidiel vybavených v súlade s požiadavkami smernice Rady 92/48/EHS zo 16. júna 1992, ktorou sa ustanovujú minimálne hygienické pravidlá vzťahujúce sa na produkty rybolovu získané na palube určitých plavidiel v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. a) bod i) smernice 91/493/EHS (2). Tieto zoznamy je potrebné vypracovať na základe oznámenia zaslaného Komisii orgánom GDQCL.

(7)

Toto rozhodnutie by sa malo uplatňovať 3 dni po jeho uverejnení, aby sa umožnilo nevyhnutné prechodné obdobie.

(8)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

16.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 69/55

(1)

V rozhodnutí Komisie 97/296/ES z 22. apríla 1997, ktoré predkladá zoznam tretích krajín, z ktorých je povolený dovoz výrobkov z rýb pre ľudskú spotrebu (2) sa uvádza zoznam krajín a území, z ktorých je povolený dovoz produktov rybolovu na ľudskú spotrebu. V časti I prílohy k tomuto rozhodnutiu sa uvádza zoznam krajín a území, na ktoré sa vzťahuje osobitné rozhodnutie podľa smernice Rady 91/493/EHS z 22. júla 1991 ustanovujúcej zdravotné podmienky na výrobu a umiestňovanie rybacích výrobkov na trh (3), a v časti II tejto prílohy sa uvádza zoznam krajín a území, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 2 ods. 2 rozhodnutia 95/408/ES.

(2)

Rozhodnutím Komisie 2004/218/ES (4), sa stanovili osobitné podmienky dovozu výrobkov rybolovu zo Saudskej Arábie. Táto krajina by sa preto mala doplniť do zoznamu v časti I prílohy k rozhodnutiu 97/296/ES.

(3)

V záujme jasnosti by sa príslušné zoznamy mali nahradiť v celom svojom rozsahu.

(4)

Rozhodnutie 97/296/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(5)

Toto rozhodnutie by sa malo uplatňovať od toho istého dňa ako rozhodnutie 2005/218/ES, pokiaľ ide o dovoz produktov rybolovu zo Saudskej Arábie.

(6)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

16.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 69/59

(1)

Rada dňa 27. decembra 2001 prijala spoločnú pozíciu 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom (1).

(2)

Rada dňa 17. mája 2004 prijala spoločnú pozíciu 2004/500/SZBP (2), ktorou sa aktualizuje spoločná pozícia 2001/931/SZPB.

(3)

Spoločná pozícia 2001/931/SZBP stanovuje opätovné preskúmanie v pravidelných intervaloch.

(4)

Je potrebné aktualizovať prílohu k spoločnej pozícii 2001/931/SZBP a zrušiť spoločnú pozíciu 2004/500/SZBP.

(5)

Bol vypracovaný zoznam v súlade s kritériami stanovenými v článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP,

16.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 69/64

(1)

Dňa 2. apríla 2004 Rada prijala rozhodnutie 2004/306/ES, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom za účelom boja proti terorizmu, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2003/902/ES (2).

(2)

Je žiaduce prijať aktualizovaný zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 2580/2001,

1.

OSOBY

2.

SKUPINY A SUBJEKTY