4.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 31/1

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

4.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 31/3

(1)

Článok 1 ods. 3 písm. b) nariadenia (ES) č. 1201/2004 ustanovil na 86 500 počet kusov živého hovädzieho dobytka pôvodom z Bulharska alebo Rumunska s maximálnou hmotnosťou 80 kg, na ktorý sa vzťahuje kód KN 0102 90 05, ktoré možno dovážať za zvláštnych podmienok v období od 1. januára do 31. marca 2005. Množstvá výrobkov, pre ktoré sa požadovali dovozné certifikáty, nepresahujú tieto množstvá, preto sa žiadostiam može vyhovieť v plnej miere.

(2)

V tejto súvislosti je potrebné stanovit' množstvá, na ktoré možno žiadat' certifikáty od 1. apríla 2005, v celkovom rozsahu 169 000 hláv, uvedené v članku 1 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1201/2004,

4.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 31/4

(1)

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 881/2002 uvádza osoby, skupiny a subjekty, na ktoré sa podľa tohto nariadenia vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a zdrojov.

(2)

Výbor Bezpečnostnej rady OSN pre sankcie rozhodol dňa 28. januára 2005 o zmenení a doplnení zoznamu osôb, skupín a subjektov, na ktoré by sa malo vzťahovať zmrazenie finančných prostriedkov a zdrojov. Príloha I by preto mala byť primerane zmenená a doplnená.

(3)

S cieľom zabezpečiť účinnosť opatrení stanovených v tomto nariadení musí toto nariadenie nadobudnúť účinnosť okamžite,

4.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 31/6

(1)

Nariadenie Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá pre režimy priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov (4), stanovuje v článku 70 ods. 1 písmene b), že členské štáty môžu vylúčiť z režimu jednotnej platby najmä platby priznané poľnohospodárom počas referenčného obdobia vo francúzskych zámorských departementoch, na Azorských ostrovoch a Madeire a na Kanárskych ostrovoch. Článok 147 tohto nariadenia mení v prípade použitia článku 70 režim priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky v prospech poľnohospodárov usadených v týchto regiónoch. Treba stanoviť podrobné pravidlá pre uplatňovanie uvedeného programu poskytovania pomoci.

(2)

Španielsko, Francúzsko a Portugalsko informovali Komisiu o rozhodnutí vylúčiť z režimu jednotnej platby priame platby priznané poľnohospodárom usadeným na Kanárskych ostrovoch, vo francúzskych zámorských departementoch a na Azorských ostrovoch a Madeire.

(3)

Článok 9 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1452/2001, článok 13 ods. 1 a článok 22 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1453/2001 a článok 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1454/2001 stanovujú, že dotknuté členské štáty poskytnú Komisii program poskytovania pomoci tradičným činnostiam spojeným s výrobou hovädzieho, teľacieho, ovčieho a kozieho mäsa a opatrení na zlepšenie kvality výrobkov do výšky požiadaviek spotreby najvzdialenejších regiónov s výnimkou Azorských ostrovov. Je potrebné upresniť základné prvky, ktoré musí obsahovať tento program.

(4)

Spoločenstvo program financuje do maximálnej ročnej sumy stanovenej v súlade s článkom 9 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1452/2001, s článkom 13 ods. 2 a článkom 22 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1453/2001 a s článkom 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1454/2001.

(5)

Uvedená suma sa rovná súčtu prémií vyplatených v roku 2003 na základe článkov 4, 6, 11, 13 a 14 nariadenia Rady (ES) č. 1254/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s hovädzím a teľacím mäsom (5), na základe článkov 4, 5 a 11 nariadenia Rady (ES) č. 2529/2001 z 19. decembra 2001 o spoločnej organizácii trhu s ovčím a kozím mäsom (6) a na základe doplnkovej pomoci priznanej podľa nariadení (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001 alebo (ES) č. 1454/2001. Na tomto základe treba stanoviť ročné sumy uplatniteľné v každom členskom štáte na kalendárny rok 2005.

(6)

Je potrebné upresniť náležitosti dovoľujúce zmerať rozvoj miestnej produkcie uvedené v článku 9 ods. 2 druhom pododseku nariadenia (ES) č. 1452/2001 a v článku 13 ods. 2 druhom pododseku a v článku 22 ods. 3 druhom pododseku nariadenia (ES) č. 1453/2001 a v článku 5 ods. 2 druhom pododseku nariadenia (ES) č. 1454/2001.

(7)

Dotknuté členské štáty musia Komisii predložiť správu o uplatňovaní tohto programu v súlade s článkom 9 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1452/2001, s článkom 13 ods. 4 a článkom 22 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1453/2001 a s článkom 5 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1454/2001. Je potrebné upresniť základné prvky, ktoré musí obsahovať uvedený program.

(8)

Programy poskytovania pomoci nahrádzajú od 1. januára 2005 systémy poskytovania prémií, ktoré sú platné v súčasnosti v odvetví hovädzieho a teľacieho mäsa a ktorých podrobné pravidlá uplatňovania sú stanovené v nariadení Komisie (ES) č. 170/2002 (7).

(9)

Podľa článku 22 ods. 9 nariadenia (ES) č. 1453/2001 sa zavádza pomoc za predaj v ostatných regiónoch Spoločenstva mladého hovädzieho dobytku samčieho pohlavia narodeného na Azorských ostrovoch. Podrobné pravidlá uplatňovania tejto pomoci sú stanovené aj v nariadení (ES) č. 170/2002. Z racionálneho hľadiska je potrebné zlúčiť do jedného textu ustanovenia o pomoci v odvetví mäsa v prospech najvzdialenejších regiónov.

(10)

Nariadenie (ES) č. 170/2002 by sa preto malo zrušiť.

(11)

Keďže systém programov poskytovania pomoci ustanovený v nariadeniach (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001 a (ES) č. 1454/2001 sa uplatňuje od 1. januára 2005, je potrebné stanoviť, že aj toto nariadenie sa uplatňuje od tohto dátumu.

(12)

Opatrenia uvedené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre priame platby,

a)

uplatňovať pre všetky dotknuté regióny rovnaký program

alebo

b)

podľa potreby uplatňovať pre každý dotknutý región alebo skupinu regiónov odlišný program.

a)

opis požiadaviek spotreby v príslušnom regióne alebo skupine regiónov v momente vypracovania programu;

b)

podrobný opis a ciele každej plánovanej akcie;

c)

objektívne merateľné ukazovatele vypočítané na začiatku a na konci roku uplatňovania programu, ktoré dovoľujú vyhodnotiť stupeň realizácie programu a dosah každej akcie;

d)

podrobné pravidlá realizácie každej akcie, najmä druh a predbežný počet príjemcov, kritériá poskytovania pomoci, predbežné sumy na kus a na hektár, podmienky spôsobilosti, kategórie zvierat, rozlohu, ktorej sa každá z akcií týka, a plán vykonávania akcie;

e)

finančný popis každej plánovanej akcie;

f)

systém kontroly a postihov vytvorený na účely zabezpečenia správneho vykonávania každej plánovanej akcie a správnej realizácie príslušných výdavkov, ktorý bude vždy, keď to bude možné, uplatňovať náležité ustanovenia nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004 (8), na ktoré bude na tieto účely uvedený výslovný odkaz.

a)

informáciu o stupni realizácie cieľov každej akcie obsiahnutej v programe zmeranom pomocou ukazovateľov uvedených v článku 2 ods. 2 písm. c);

b)

údaje týkajúce sa ročných bilancií zásobovania dotknutých regiónov, najmä spotreby, vývoja stavu dobytka, výroby a obchodu;

c)

údaje týkajúce sa súm reálne priznaných na realizáciu akcií programu na základe kritérií určených členskými štátmi, ako napríklad počet prijímajúcich výrobcov, počet zvierat oprávnených na platbu, rozloha oprávnená na platbu alebo počet dotknutých poľnohospodárskych podnikov;

d)

informácie o plnení financovania každej akcie obsiahnutej v programe;

e)

štatistické údaje o kontrolách vykonaných príslušnými orgánmi a prípadne o uplatnených sankciách;

f)

poznámky členských štátov k vykonávaniu programu.

a)

identifikačné číslo zvieraťa;

b)

vyhlásenie odosielateľa označujúce miesto určenia zvieraťa.

4.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 31/10

(1)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1422/95 z 23. júna 1995, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania pre dovoz melasy v sektore cukru a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 785/68 (2), stanovuje, že cena cif pre dovoz melasy stanovená v súlade s nariadením Komisie (EHS) č. 785/68 (3), sa považuje za „reprezentatívnu cenu“. Touto cenou sa rozumie cena stanovená pre štandardnú kvalitu, definovanú v článku 1 nariadenia (EHS) č. 785/68.

(2)

Pri stanovovaní reprezentatívnych cien treba brať do úvahy všetky informácie uvedené v článku 3 nariadenia (EHS) č. 785/68 okrem prípadov uvedených v článku 4 uvedeného nariadenia a v prípade potreby sa toto stanovenie môže vykonať podľa metódy uvedenej v článku 7 nariadenia (EHS) č. 785/68.

(3)

Pri úprave ceny, ktorá sa netýka štandardnej kvality, je v závislosti od ponúknutej melasy potrebné zvýšiť alebo znížiť ceny uplatnením článku 6 nariadenia (EHS) č. 785/68.

(4)

Ak existuje rozdiel medzi spúšťacou cenou daného výrobku a reprezentatívnou cenou, je potrebné stanoviť dodatočné dovozné clá v zmysle podmienok uvedených v článku 3 nariadenia (ES) č. 1422/95. V prípade pozastavenia dovozných ciel v zmysle článku 5 nariadenia (ES) č. 1422/95 je potrebné stanoviť zvláštnu výšku týchto ciel.

(5)

Je potrebné stanoviť reprezentatívne ceny a dodatočné dovozné clá pre dané produkty v súlade s článkom 1 ods. 2 a článkom 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1422/95.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre cukor,

4.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 31/12

(1)

V zmysle článku 27 nariadenia (ES) č. 1260/2001 sa rozdiel medzi kurzami alebo cenami výrobkov na svetovom trhu, uvedených v článku 1 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia a cenami týchto výrobkov v spoločenstve môže pokryť vývoznou náhradou.

(2)

V zmysle nariadenia (ES) č. 1260/2001 sa náhrady za nedenaturovaný biely a surový cukor vyvezený bez ďalšieho spracovania musia stanoviť s ohľadom na situáciu na trhu spoločenstva a na svetovom trhu s cukrom, a najmä na cenové a nákladové činitele určené v článku 28 uvedeného nariadenia. V súlade s uvedeným nariadením je potrebné zohľadniť taktiež ekonomické hľadisko navrhovaných vývozov.

(3)

Náhrada na surový cukor sa musí stanoviť pre štandardnú kvalitu, ktorá sa definuje v prílohe I, bod II nariadenia (ES) č. 1260/2001. Táto náhrada sa okrem iného stanovuje v súlade s článkom 28 odsek 4 nariadenia (ES) č. 1260/2001. Kandizovaný cukor sa definuje v nariadení Komisie (ES) č. 2135/95 zo 7. septembra 1995 o podrobných pravidlách udeľovania vývozných náhrad v sektore cukru (2). Takto vypočítaná výška náhrady pokiaľ ide o aromatizovaný alebo prifarbovaný cukor sa musí vzťahovať na obsah sacharózy a preto sa musí stanoviť na 1 % obsahu sacharózy.

(4)

Vo výnimočných prípadoch sa môže výška náhrady stanoviť inými právnymi aktmi.

(5)

Náhrada sa musí stanovovať každé dva týždne. Počas tohto obdobia je možné náhradu meniť.

(6)

V súlade s článkom 27 odsek 5 prvý pododsek nariadenia (ES) č. 1260/2001 si situácia na svetovom trhu alebo špecifické požiadavky niektorých trhov môžu vyžiadať rozlišovanie náhrady na výrobky určené v článku 1 uvedeného nariadenia podľa ich miesta určenia.

(7)

Významné a náhle zvýšenie preferenčných dovozov cukru pochádzajúceho zo západných balkánskych krajín od začiatku roka 2001, ako aj vývozy cukru zo spoločenstva do týchto krajín sa javia ako vysoko neprirodzené.

(8)

S cieľom zabrániť akémukoľvek zneužívaniu, pokiaľ ide o opätovný dovoz výrobkov v sektore cukru, pre ktoré boli udelené náhrady, do spoločenstva, je potrebné nestanoviť pre všetky západné balkánske krajiny náhradu na výrobky určené v tomto nariadení.

(9)

S ohľadom na tieto skutočnosti a na súčasnú situáciu trhov v sektore cukru, najmä na kurzy alebo ceny cukru v spoločenstve a na svetovom trhu, je potrebné stanoviť príslušné výšky náhrady.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre cukor,

4.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 31/14

(1)

Podľa článku 27 nariadenia (ES) č. 1260/2001, rozdiel medzi kurzami a cenami na svetovom trhu pre výrobky uvedené v článku 1 odsek 1 bod d) uvedeného nariadenia a cenami výrobkov v spoločenstve môže byť pokrytý vývoznou náhradou.

(2)

Podľa článku 3 nariadenia Komisie (ES) č. 2135/95 zo 7. septembra 1995 o podmienkach udeľovania vývozných náhrad v sektore cukru (2), náhrada na 100 kilogramov výrobkov uvedených v článku 1 odsek 1 bod d) nariadenia (ES) č. 1260/2001, ktoré sú predmetom vývozu, sa rovná základnej sadzbe vynásobenej obsahom sacharózy, prípadne obsahom ostatných cukrov zmenených na sacharózu. Obsah sacharózy zistený pre daný výrobok sa stanovuje v súlade s ustanoveniami článku 3 nariadenia (ES) č. 2135/95.

(3)

Podľa ustanovení článku 30 odsek 3 nariadenia (ES) č. 1260/2001, základná sadzba náhrady na sorbózu vyvezenú bez ďalšieho spracovania sa musí rovnať základnej sadzbe náhrady, od ktorej sa odpočíta stotina platnej výrobnej náhrady, v zmysle nariadenia Komisie (ES) č. 1265/2001 z 27. júna 2001, ktorým sa určujú podmienky pre uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1260/2001 pre udeľovanie výrobnej náhrady na niektoré výrobky zo sektora cukru používané v chemickom priemysle (3), pre výrobky vymenované v prílohe uvedeného nariadenia.

(4)

Podľa ustanovení článku 30 odsek 1 nariadenia (ES) č. 1260/2001 pre ostatné výrobky uvedené v článku 1 odsek 1 bod d) uvedeného nariadenia, vyvezené bez ďalšieho spracovania, výška základnej sadzby náhrady sa musí rovnať stotine stanovenej sadzby, vzhľadom na rozdiel medzi intervenčnou cenou pre biely cukor platnou pre nedeficitné oblasti spoločenstva, počas mesiaca, pre ktorý je stanovená základná sadzba a medzi kurzom alebo cenou bieleho cukru na svetovom trhu na jednej strane, a vzhľadom na potrebu stanoviť rovnováhu medzi používaním základných výrobkov spoločenstva za účelom vývozu spracovaných výrobkov do tretích krajín a používaním výrobkov týchto krajín prijatých do dokončovacieho procesu na druhej strane.

(5)

Podľa článku 30 odsek 4 nariadenia (ES) č. 1260/2001 uplatňovanie základnej sadzby môže byť obmedzené na niektoré výrobky uvedené v článku 1 odsek 1 bod d) uvedeného nariadenia.

(6)

Podľa článku 27 nariadenia (ES) č. 1260/2001 je možné určiť náhradu na vývoz výrobkov bez ďalšieho spracovania uvedených v článku 1 odsek 1 body f) a h) uvedeného nariadenia. Výška náhrady musí byť stanovená na 100 kilogramov sušiny, najmä vzhľadom na náhradu uplatniteľnú na vývoz výrobkov s kódom KN 1702 30 91, na náhradu uplatniteľnú na vývoz výrobkov uvedených v článku 1 odsek 1 bod d) nariadenia (ES) č. 1260/2001 a na hospodárske aspekty spojené s uvedenými vývozmi. Pre výrobky uvedené v bodoch f) a g) uvedeného odseku 1 sa náhrada udeľuje len na tie výrobky, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v článku 5 nariadenia (ES) č. 2135/95 a pre výrobky uvedené článku 1 odsek 1 bod h) sa náhrada udeľuje len na tie výrobky, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v článku 6 nariadenia (ES) č. 2135/95.

(7)

Vyššie uvedené náhrady sa stanovujú každý mesiac. Tieto náhrady je možné meniť v priebehu daného obdobia.

(8)

Podľa článku 27 odsek 5 prvý pododsek nariadenia (ES) č. 1260/2001, situácia na svetovom trhu alebo špecifické požiadavky niektorých trhov môžu viesť k potrebe rozlišovať náhrady na výrobky uvedené v článku 1 uvedeného nariadenia v závislosti od ich miesta určenia.

(9)

Výrazné a náhle zvýšenie preferenčných dovozov cukru pochádzajúceho zo západných balkánskych štátov od začiatku roku 2001 a rovnako vývozov cukru zo spoločenstva do týchto krajín sa javí ako značne neprirodzené.

(10)

Aby sa predišlo akémukoľvek zneužívaniu v spojení s opätovným dovozom výrobkov patriacich do sektora cukru, na ktoré boli udelené náhrady do spoločenstva, je potrebné, aby pre skupinu západných balkánskych štátov nebola určená náhrada na výrobky uvedené v tomto nariadení.

(11)

So zreteľom na tieto skutočnosti je potrebné určiť náhrady na tieto produkty v zodpovedajúcej výške.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre cukor,

4.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 31/17

(1)

Podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1327/2004 z 19. júla 2004 o stálych výberových konaniach v rámci hospodárskeho roka 2004/2005 pre stanovovanie vývozných odvodov a/alebo vývozných náhrad za biely cukor (2) sa otvárajú čiastočné výberové konania na vývoz cukru do niektorých tretích krajín.

(2)

V súlade s článkom 9 ods. 1 nariadenia (ES) č.1327/2004 sa maximálna výška vývoznej náhrady stanovuje, v prípade potreby, pre dané čiastočné výberové konanie, berúc do úvahy najmä situáciu a predvídateľný vývoj na trhu s cukrom v spoločenstve a na svetovom trhu.

(3)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre cukor,

4.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 31/18

(1)

Sadzba náhrad platná od 1. februára 2005 pre výrobky uvedené v prílohe, vyvážané vo forme tovarov, ktoré nie sú zahrnuté v prílohe I k zmluve, bola stanovená nariadením Komisie (ES) č. 167/2005 (2).

(2)

Z uplatňovania pravidiel a kritérií obsiahnutých v nariadení (ES) č. 167/2005 na údaje, ktoré má Komisia v súčasnosti k dispozícii vyplýva, že v súčasnosti platné vývozné náhrady by mali byť pozmenené podľa prílohy tohto nariadenia,

4.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 31/20

(1)

Podľa článku 13 nariadenia (ES) č. 1784/2003 rozdiel medzi kurzom alebo cenou produktov v zmysle článku 1 uvedeného nariadenia a cenou týchto produktov v spoločenstve sa môže pokryť dotáciou na vývoz.

(2)

Vývozné náhrady musia byť určené tak, aby sa zohľadnili údaje článku 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1501/95 z 29. júna 1995 upravujúceho niektoré podmienky uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 1766/92 vo veci poskytnutia vývozných náhrad, ako i opatrenia, ktoré treba prijať v prípade narušenia trhu s obilninami (2).

(3)

Pokiaľ ide o pšeničné a ražné múky, krupice, vývozné náhrady uplatniteľné na tieto produkty sa musia vypočítať tak, aby sa zohľadnilo množstvo obilnín potrebné na výrobu zvažovaných produktov. Tieto množstvá boli stanovené v nariadení (ES) č. 1501/95.

(4)

Situácia na svetovom trhu alebo špecifické nároky niektorých trhov môžu vyžadovať diferenciáciu vývozných náhrad pre niektoré produkty, podľa ich krajiny určenia.

(5)

Dotácia musí byť stanovená raz mesačne. V priebehu tohto intervalu sa môže zmeniť.

(6)

Aplikácia týchto podmienok na súčasnú situáciu na trhoch s obilninami a najmä na kurzy alebo ceny týchto produktov v spoločenstve a na svetovom trhu vedie k tomu, aby bola stanovená dotácia v čiastkach zhrnutých v prílohe.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

4.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 31/22

(1)

V zmysle článku 14 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1784/2003 sa náhrada uplatniteľná na vývoz obilnín v deň podania žiadosti o licenciu musí aplikovať, na požiadanie, na vývoz, ktorý sa má uskutočniť počas trvania platnosti licencie. V takom prípade sa na náhradu môže použiť opravná čiastka.

(2)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1501/95 zo dňa 29. júna 1995 stanovujúce niektoré spôsoby uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 1766/92, pokiaľ ide o poskytovanie vývozných náhrad, ako aj opatrenia v prípade narušenia trhu s obilninami (2), umožnilo stanovenie korekčného koeficientu pre produkty uvedené v článku 1 ods. 1 podods. c) nariadenia (EHS) č. 1766/92 (3). Pri výpočte tohto korekčného koeficientu je potrebné brať do úvahy údaje uvedené v článku 1 nariadenia (ES) č. 1501/95.

(3)

Vzhľadom na situáciu na svetovom trhu alebo na špecifické požiadavky niektorých trhov môže byť diferenciácia opravnej čiastky potrebná – vzhľadom na miesto určenia.

(4)

Opravná čiastka musí byť stanovená súčasne s náhradou a podľa rovnakého postupu. Medzi dvoma stanoveniami sa môže zmeniť.

(5)

Z predchádzajúcich ustanovení vyplýva, že opravná čiastka musí byť stanovená v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

4.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 31/24

(1)

Nariadenie Komisie (EHS) č. 1722/93 z 30. júna 1993, ktoré stanovuje podrobné pravidlá uplatnovania nariadení Rady (EHS) č. 1766/92 a (EHS) č. 1418/76 týkajúce sa produkčných nahrad v sektore obilnín a ryze (3), stanovilo podmienky udeľovania náhrad za výrobu. Základ pre výpočet bol určený v článku 3 tohto nariadenia. Takto vypočítaná náhrada, diferencovaná v prípade potreby pre zemiakový skrob, sa musí stanoviť raz za mesiac a môže sa zmeniť, ak sa cena kukurice a/alebo pšenice podstatne zmení.

(2)

Na stanovenie presnej čiastky úhrady z titulu náhrad za výrobu, ktoré sa majú stanoviť týmto nariadením, treba tieto upraviť koeficientmi uvedenými v prílohe II k nariadeniu (EHS) č. 1722/93.

(3)

Riadiaci výbor pre obilniny nedoručil stanovisko v lehote stanovenej jeho predsedom,

a)

0,00 EUR/t pre škrob z kukurice, pšenice, raže, ovsa, ryže alebo zlomkovej ryže;

b)

11,60 EUR/t pre zemiakovy škrob.

4.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 31/25

(1)

Verejná súťaž na poskytnutie náhrady na vývoz jačmeňa do niektorých tretích krajín bola otvorená nariadením Komisie (ES) č. 1757/2004 (2).

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia Komisie (ES) č. 1501/95 z 29. júna 1995 upravujúceho niektoré podmienky uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 1766/92 vo veci priznania vývozných náhrad ako i opatrenia, ktoré treba prijať v prípade nerovnováhy v sektore obilnín (3), môže Komisia na základe doručených ponúk rozhodnúť, že stanoví maximálne vývozné náhrady, berúc do úvahy kritériá stanovené článkom 1 nariadenia (ES) č. 1501/95. V tom prípade sa vyhovie tomu alebo tým z účastníkov verejnej súťaže, ktorých ponuka sa rovná alebo je nižšia ako maximálne vývozné náhrady.

(3)

Uplatňovanie horeuvedených kritérií na súčasnú situáciu trhov s predmetnou obilninou vedie k tomu, aby sa určili maximálne vývozné náhrady na vývoz.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

4.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 31/26

(1)

Nariadenie (ES) č. 1565/2004 otvorilo verejnú súťaž na vývozné náhrady na vývoz ovsa vypestovaného vo Fínsku a vo Švédsku a určeného na vývoz z Fínska a Švédska do všetkých tretích krajín s výnimkou Bulharska, Nórska, Rumunska a Švajčiarska.

(2)

Berúc do úvahy najmä kritériá uvedené v článku 1 nariadenia (ES) č. 1501/95 nie je vhodné pristúpiť k určeniu maximálnych vývozných náhrad.

(3)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

4.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 31/27

(1)

Verejná súťaž na poskytnutie náhrady na vývoz mäkkej pšenice do niektorých tretích krajín bola otvorená nariadením Komisie (ES) č. 115/2005 (2).

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia Komisie (ES) č. 1501/95 z 29. júna 1995 upravujúceho niektoré podmienky uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 1766/92 vo veci priznania vývozných náhrad ako i opatrenia, ktoré treba prijať v prípade nerovnováhy v sektore obilnín (3), môže Komisia na základe doručených ponúk rozhodnúť, že stanoví maximálne vývozné náhrady, berúc do úvahy kritériá stanovené článkom 1 nariadenia (ES) č. 1501/95. V tom prípade sa vyhovie tomu alebo tým z účastníkov verejnej súťaže, ktorých ponuka sa rovná alebo je nižšia ako maximálne vývozné náhrady.

(3)

Uplatňovanie vyššieuvedených kritérií na súčasnú situáciu trhov s predmetnou obilninou vedie k tomu, aby sa určili maximálne vývozné náhrady na vývoz.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

4.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 31/28

(1)

Verejná súťaž na maximálne zníženie dovozného cla pre cirok v Španielsku z tretích krajín bola otvorená nariadením Komisie (ES) č. 2275/2004 (2).

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia Komisie (ES) č. 1839/95 (3), môže Komisia na základe postupu podľa článku 25 nariadenia (ES) č. 1784/2003 rozhodnúť o určení maximálneho zníženia dovozného cla. Pri tomto určení sa musia zohľadniť najmä kritériá uvedené v článkoch 6 a 7 nariadenia (ES) č. 1839/95. Vyhovie sa ktorémukoľvek účastníkovi verejnej súťaže, ktorého ponuka je na úrovni maximálneho zníženia dovozného cla alebo nižšia.

(3)

Na základe aplikácie vyššie uvedených kritérií na súčasnú situáciu trhu príslušnej obilniny sa maximálna zľava dovozného cla stanovuje na sumu uvedenú v článku 1.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

4.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 31/29

(1)

Verejná súťaž na priznanie maximálneho zníženia dovozného cla na dovoz kukurice z tretích krajín do Španielska bola otvorená nariadením Komisie (ES) č. 2277/2004 (2).

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia Komisie (ES) č. 1839/95 (3), podľa postupu uvedeného v článku 25 nariadenia (ES) č. 1784/2003, Komisia môže rozhodnúť o stanovení maximálneho zníženia dovozného cla. Pri jeho stanovení je potrebné prihliadať najmä na kritériá uvedené v článkoch 6 a 7 nariadenia (ES) č. 1839/95. Zľava sa prizná každému účastníkovi súťaže, ktorého ponuka bude na úrovni maximálneho zníženia dovozného cla alebo nižšia.

(3)

Na základe aplikácie vyššie uvedených kritérií na súčasnú situáciu na trhu s príslušnou obilninu sa maximálna zľava dovozného cla stanovuje na sumu uvedenú v článku 1.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

4.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 31/30

(1)

Rada dňa 10. februára poverila Komisiu v mene Európskeho spoločenstva a jeho členských štátov začať rokovania s Egyptom so zámerom upraviť Euro-stredomorskú dohodu medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Egyptskou arabskou republikou na strane druhej s cieľom zohľadniť pristúpenie nových členských štátov k EÚ.

(2)

Tieto rokovania boli ukončené a Komisia vyjadrila spokojnosť s ich výsledkom.

(3)

Znenie protokolu, o ktorom sa rokovalo s Egyptskou arabskou republikou, stanovuje v článku 12 ods. 2 predbežné uplatňovanie protokolu do doby, kedy tento vstúpi do platnosti.

(4)

S výhradou jeho možného neskoršieho uzavretia je potrebné, aby bol protokol v mene Spoločenstva podpísaný, a aby sa predbežne uplatňoval,

4.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 31/44

(1)

Vzhľadom na informácie, ktoré sa objavili v tlači a podľa ktorých Francúzsko prijalo finančné opatrenia na podporu činností týkajúcich sa opravy lodí v prístave Havre, Komisia požiadala Francúzsko listom z 21. decembra 2001 o vysvetlenie. Listom z 15. marca 2002, zaprotokolovaným 19. marca 2002, Francúzsko informovalo Komisiu o tom, že verejná moc finančne podporila podnik na opravu lodí Société de réparation navale et industrielle (SORENI). Opatrenie bolo zaprotokolované ako neoznámená pomoc (NN 53/2002) vzhľadom na to, že v čase poskytnutia informácií bola pomoc už pridelená a suma 1 720 000 EUR bola navyše vyplatená už v decembri 2001.

(2)

Komisia požiadala Francúzsko listom zo 4. apríla 2002 o ďalšie informácie. Francúzsko odpovedalo listom z 3. júna 2002, zaprotokolovaným nasledujúci deň.

(3)

Listom z 12. augusta 2002 Komisia informovala Francúzsko o svojom rozhodnutí začať v súvislosti s opatrením konanie ustanovené článkom 88 ods. 2 zmluvy. Vec bola zaprotokolovaná pod číslom C 55/2002. Rozhodnutie Komisie začať konanie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev  (2) a zúčastnené strany boli vyzvané, aby predložili svoje pripomienky.

(4)

Francúzsko predložilo svoje pripomienky listom z 1. októbra 2002, zaprotokolovaným nasledujúci deň. Spojené kráľovstvo predložilo svoje pripomienky listom zo 16. októbra 2002, zaprotokolovaným 24. októbra 2002. Pripomienky Spojeného kráľovstva boli odovzdané Francúzsku a Francúzsko malo možnosť vyjadriť sa k nim.

(5)

Komisia položila Francúzsku doplňujúce otázky listom zo 4. novembra 2002. Francúzsko predložilo svoje odpovede a pripomienky listom zo 14. januára 2003, zaprotokolovaným v ten istý deň. Francúzsko oznámilo doplňujúce informácie listom z 2. októbra 2003, zaprotokolovaným nasledujúci deň, a listom z 10. októbra 2003, zaprotokolovaným v ten istý deň. Komisia položila Francúzsku doplňujúce otázky listom z 21. novembra 2003 a Francúzsko na ne odpovedalo listom z 29. decembra 2003, zaprotokolovaným 8. januára 2004, a listom z 29. januára 2004, zaprotokolovaným v ten istý deň.

(6)

Príjemca finančnej podpory je SORENI, podnik na opravu lodí, ktorý sa nachádza v Havre, to znamená v regióne, ktorý je oprávnený získať pomoc v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy. SORENI bol založený 1. novembra 2001 a prevzal aktíva troch spoločností na opravu lodí, ako je vysvetlené ďalej v texte.

(7)

Lodenice Ateliers et chantiers du Havre – Construction navale (ACH-CN), ktoré sa nachádzajú v Havre, boli v roku 2000 uzavreté pre úpadok. V súvislosti s uzavretím lodeníc získali ACH-CN podpory, ktoré schválila Komisia rozhodnutím 2002/132/ES (3). Tri filiálky ACH-CN, ktoré vykonávali činnosti v oblasti opravy lodí (SIREN, TMTM a MECA HELIX, ďalej ako „tri filiálky“), prežili, ale čoskoro sa stretli s ekonomickými ťažkosťami v dôsledku toho, že prišli o subdodávateľské zmluvy, ktoré im predtým pridelili ACH-CN, a stratili dôveru námorných dopravcov.

(8)

V roku 2001 sa dvanásť miestnych subdodávateľov troch filiálok rozhodlo spoločne zriadiť nový podnik SORENI, ktorý mal prevziať činnosti troch filiálok v oblasti opravy lodí.

(9)

Ponuku na prevzatie predložilo 24. augusta 2001 dvanásť miestnych subdodávateľov. SORENI bol založený 1. novembra 2001 a majetok troch filiálok nadobudol 9. novembra 2001. SORENI odkúpil majetok za cenu 1 001 EUR (teda 1 000 EUR za skladové zásoby a jedno symbolické euro za majetok). Podľa vyjadrenia Francúzska bola ponuka SORENI jedinou ponukou po neúspechu rokovaní so zahraničným investorom, ku ktorému došlo ešte predtým v tom istom roku.

(10)

Francúzsko tvrdilo Komisii, že všetky tri filiálky boli v čase prevzatia v štádiu súdneho vyrovnania. Túto informáciu opravilo listom z 29. decembra 2003 so spresnením, že k prevzatiu majetku došlo mimo rámca súdneho vyrovnania a že tri filiálky existovali v decembri 2003 len formálne kvôli prebiehajúcim sporom a pohľadávkam, ktoré bolo treba vymáhať, a že nevykonávali žiadnu hospodársku činnosť.

(11)

Podľa francúzskych zákonných predpisov týkajúcich sa ukončenia podnikania (článok L 122-12 ods. 2 Zákonníka práce) bol SORENI povinný prevziať od troch filiálok všetky pracovné zmluvy, ktorých podmienky mali z hľadiska kvalifikácie, odmeňovania a dĺžky praxe zostať nezmenené. Podľa tvrdenia Francúzska prevzal SORENI následne 127 zamestnancov z troch filiálok. SORENI mal prevziať mzdové výdavky vo výške 318 164 EUR na predčasné penzionovanie pracovníkov, ktorí boli vystavovaní účinkom azbestu, zmluvne dohodnuté ešte pred prevzatím.

(12)

Komisia je oboznámená s tým, že k 14. januáru 2003 sa počet zamestnancov znížil na 117, z čoho 99 zamestnancov bolo produktívnou pracovnou silou. Francúzsko uviedlo, že v priebehu šiestich rokov pred prevzatím sa znížil celkový počet zamestnancov, ktorí boli produktívnou pracovnou silou, o 47 %, čo predstavuje pokles zo 188 zamestnancov troch filiálok v roku 1997 na 99 zamestnancov SORENI v roku 2002.

(13)

Podnikateľský plán bol zostavený v roku 2001. Schopnosť prežitia mal podniku SORENI zaručiť podnikateľský plán na päť rokov. Podľa Francúzska problémy SORENI spôsobili predovšetkým ťažkosti, s ktorými sa stretávali akcionári, ktorí ako subdodávatelia záviseli od troch filiálok. Po druhé SORENI zdedil náklady a problémy spojené s prevzatým majetkom, teda s prevzatím všetkých pracovných zmlúv, financovaním predčasných dôchodkov udelených pracovníkom, ktorí boli vystavovaní azbestu, ako aj s nutnosťou prispôsobiť výrobný nástroj a racionalizovať činnosť. Pretože SORENI prevzal činnosť opravy lodí, bolo pravdepodobné, že bude mať podobné problémy, s akými sa stretávali tri filiálky: problém so získavaním subdodávateľských zmlúv od závodu na výstavbu lodí v Havre (akým je ACH-CN), stratu trhov vo všeobecnosti a stratu dôveryhodnosti opravy lodí v Havre vo všeobecnosti.

(14)

Podľa Francúzska bolo účelom päťročného zámeru, ktorý Francúzsko označuje ako plán reštrukturalizácie, vyriešiť uvedené problémy prijatím troch balíkov opatrení. Prvý balík zahŕňal prispôsobenie výrobného nástroja tak, že malo investovať do rekonštrukcie budov, dopravy a prenosných zariadení (investície rozpísané v časti 1 tabuľky 1). Druhý balík opatrení obsahoval opatrenia na reorganizáciu obchodnej politiky podniku. Podľa Francúzska sa obchodná politika podniku bude znova zameriavať na miestnych námorných dopravcov a zároveň na národné a medzinárodné trhy. Cieľom takejto politiky bolo vo všeobecnosti znova získať dôveru zákazníkov, ktorí v minulosti rokovali s tromi filiálkami. SORENI hodlá dosiahnuť tento cieľ jednak náborom nových pracovníkov a jednak získaním nových technológií, ktoré jej umožnia diverzifikovať jej činnosti, a teda pokryť širšiu škálu potrieb. Náklady na tento druhý balík opatrení sú opísané v časti 2 tabuľky 1. Tretí balík opatrení sa zameriava na reorganizáciu výroby na dvoch úrovniach: správa zariadení, skladové hospodárstvo a riadenie objednávok (racionalizácia a zavedenie výpočtovej techniky) a vyškolenie personálu. Náklady na tretí balík opatrení sú opísané v časti 3 tabuľky 1.

(15)

Francúzsko navyše považuje za náklady na reštrukturalizáciu jednak finančné záväzky prevzaté od troch filiálok v súvislosti s predčasným odchodom do dôchodku pracovníkov, ktorí boli vystavovaní účinkom azbestu, a jednak mzdy za prvé tri mesiace po prevzatí. Podľa Francúzska uvedené tri mesiace zodpovedajú času nutnému na získanie prvých zmlúv. Tieto náklady sú opísané v časti 4 tabuľky 1.

TABUĽKA 1

Náklady vynaložené na reštrukturalizáciu SORENI

(16)

Celkové plánované náklady nutné na rozbehnutie činnosti SORENI predstavujú teda 6 495 164 EUR.

(17)

Podľa Francúzska je tento plán založený na realistických predpokladoch obratu, prihliadajúcich na existujúci a potenciálny dopyt v oblasti opravy lodí v Havre. Francúzsko zdôrazňuje, že tri filiálky mali kompetencie uznávané v sektore opravy lodí a že ich zamestnanci, ktorých v súčasnosti prevzal SORENI, majú špeciálny know-how pre tento sektor. Francúzsko zároveň upozorňuje na to, že podnikateľský plán SORENI a plán potenciálneho zahraničného investora boli podobné, čo poukazuje na realistický odhad. Osobné vzťahy predsedu predstavenstva SORENI majú byť vraj tromfom pri prieskume trhov. Podľa názoru Francúzska treba ponímať činnosti SORENI v oblasti opravy lodí v súvislostiach s rozvojom prístavu Havre.

(18)

Podľa Francúzska sa musí suma 6 495 164 EUR, ktorú SORENI potrebuje, financovať zo subvencií a pôžičiek z verejných a súkromných zdrojov uvedených v tabuľke 2. Francúzsko prijalo predbežné rozhodnutie týkajúce sa poskytnutia verejnej podpory spoločnosti SORENI dňa 28. septembra 2001, t. j. po predložení ponuky na odkúpenie troch filiálok, ale ešte pred založením SORENI a pred nadobudnutím účinnosti prevodu. Dňa 29. novembra 2001 bolo vydané právne záväzné rozhodnutie o poskytnutí podpory.

(19)

Francúzsky štát poskytol SORENI subvenciu vo výške 3 430 000 EUR. Z tejto sumy boli spoločnosti SORENI vyplatené dve časti v septembri 2003, prvá vo výške 1 720 000 EUR a druhá vo výške 730 000 EUR.

(20)

Regionálna rada Haute-Normandie, generálna rada Seine-Maritime a mesto Havre poskytli SORENI subvenciu vo výške 380 000 EUR. Z tejto celkovej sumy 1 140 000 EUR bolo SORENI vyplatených 1 070 997 EUR už v septembri 2003.

(21)

Súkromné príspevky sa opisujú ako kapitálový prínos akcionárov SORENI (462 000 EUR) a bankové pôžičky (1 300 000 EUR), ktoré sú predmetom zábezpeky vo forme postúpenia obežného kapitálu.

TABUĽKA 2

Finančné opatrenia spojené s reštrukturalizáciou SORENI

(22)

Podľa Francúzska sú k rozvoju prístavu Havre potrebné činnosti v sektore opravy lodí, ktoré by mu zabezpečili stabilnú úroveň aktivity. Francúzsko tvrdí, že predmetné opatrenia budú mať obmedzený účinok na hospodársku súťaž kvôli trom faktorom. Po prvé plán reštrukturalizácie vraj počíta so znížením počtu zamestnancov. Po druhé Francúzsko označuje za hlavných odberateľov (5) SORENI pre národné a medzinárodné trhy ARNO v Dunkerque a podnik SOBRENA v Breste. Uvedené dve spoločnosti, naopak, nekonkurujú spoločnosti SORENI vo vzťahu k miestnym odberateľom. V tejto súvislosti Francúzsko vyhlasuje, že miestni odberatelia pokrývajú 40–45 % obratu SORENI. Stupeň interferencie medzi SORENI a jej hlavnými konkurentmi je následne nižší. Po tretie v zmysle článku 2 písm. b) nariadenia Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátne podpory malým a stredným podnikom (6) patrí SORENI do kategórie malých a stredných podnikov

(23)

V rozhodnutí začať formálnu procedúru prieskumu (ďalej len „rozhodnutie o začatí procedúry“) sa predmetné opatrenia posudzovali z hľadiska nariadenia Rady (ES) č. 1540/98 z 29. júna 1998 o podporách na pomoc výstavbe lodí (7) (ďalej len „nariadenie o výstavbe lodí“), ako aj usmernení Spoločenstva týkajúcich sa štátnych podpor na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov nachádzajúcich sa v ťažkostiach (8) (ďalej len „usmernenia o reštrukturalizácii“).

(24)

V rozhodnutí o začatí konania spochybnila Komisia možnosť povoliť zmienené finančné opatrenia ako podporu na pomoc reštrukturalizácii, pretože vychádzala jednak z toho, že SORENI je novozaložený podnik, ktorý vznikol na základe likvidácie troch filiálok, a jednak z toho, že podľa bodu 7 usmernení o reštrukturalizácii nie je novozaložený podnik podnikom oprávneným čerpať podpory na záchranu a reštrukturalizáciu, hoci je jeho východisková finančná situácia ťažká.

(25)

Komisia zároveň spochybnila schopnosť podnikateľského plánu SORENI zabezpečiť v primeranej lehote a na báze realistických predpokladov dlhodobú životaschopnosť podniku, ako to ustanovovali smernice o reštrukturalizácii. Komisia bola predovšetkým toho názoru, že plán, ktorý jej Francúzsko predložilo, neobsahuje prieskum trhu ani odhady odbytu a nákladov na nadchádzajúce roky.

(26)

Komisia okrem toho zistila, že zahraničný investor zmienený v bode 9 odôvodnenia odmietol prevziať činnosti v sektore opravy lodí, pričom vychádzal z podobného plánu. Komisia si nakoniec položila otázku, či bol finančný príspevok z verejných zdrojov limitovaný na nevyhnutné minimum v záujme umožniť realizáciu podnikateľského plánu a či bol príspevok príjemcu pomoci dosť veľký v zmysle požiadavky uvedenej v smerniciach o reštrukturalizácii.

(27)

Spojené kráľovstvo predložilo nasledujúce pripomienky. Po prvé uviedlo, že nechápe, ako sa mohol balík opatrení považovať za pomoc reštrukturalizácii, keďže lodiarsky podnik pokračoval v rovnakej činnosti ako jeho predchodcovia zjavne bez podstatného zníženia kapacity alebo počtu zamestnancov. Po druhé Spojené kráľovstvo sa nazdáva, že niektoré investície a niektoré náklady nemožno zahrnúť do udeľovania podpor na pomoc reštrukturalizácii. Po tretie Spojené kráľovstvo sa nazdáva, že SORENI je priamym konkurentom britského priemyslu opravy lodí.

(28)

V reakciách na rozhodnutie o začatí konania poskytlo Francúzsko doplňujúce informácie a dodalo nasledujúce komentáre.

(29)

Čo sa týka otázky, či je SORENI podnikom oprávneným čerpať podpory na pomoc reštrukturalizácii, Francúzsko sa nazdáva, že hoci je SORENI novým právnym subjektom, de facto nadväzuje na predošlé činnosti v sektore opravy lodí, a teda môže čerpať podpory na pomoc reštrukturalizácii. Na odôvodnenie tohto stanoviska Francúzsko uvádza, že prevzatie majetku, druhu činností a obchodnej živnosti troch filiálok, ako aj ich materiálnych a ľudských zdrojov, predovšetkým finančných záväzkov vyplývajúcich z právnych predpisov o sociálnom zabezpečení (predčasné penzionovanie pracovníkov, ktorí boli vystavovaní účinkom azbestu), umožňuje postaviť SORENI na roveň trom filiálkam, t. j. existujúcej spoločnosti.

(30)

Francúzsko navyše zdôrazňuje, že hoci sa mal SORENI považovať za novú spoločnosť, bol v zmysle usmernení o reštrukturalizácii spoločnosťou nachádzajúcou sa v ťažkostiach kvôli finančným záväzkom (pracovné zmluvy, predčasné penzionovanie pracovníkov, ktorí boli vystavovaní účinkom azbestu) a problémom (nutnosť prispôsobiť výrobné nástroje a nutnosť racionalizácie) spojeným s majetkom.

(31)

Čo sa týka pochybností o životaschopnosti podnikateľského plánu, a predovšetkým nedostatku informácií o trhu, Francúzsko opisuje trh, na ktorom SORENI pôsobí, ako trh zahŕňajúci nasledujúce činnosti: opravárske práce pri menších poškodeniach lodí, práce v rámci preventívnej údržby a práce v rámci rozsiahlych opráv. Hlavní konkurenti SORENI, teda ARNO v Dunkerque a SOBRENA v Breste, konkurovali spoločnosti SORENI z hľadiska národnej a medzinárodnej klientely, ale nie z hľadiska miestnych odberateľov, ktorí predstavovali 40–45 % obratu SORENI. Francúzsko zároveň tvrdí, že existencia činnosti v sektore opravy lodí v takom veľkom prístave, akým je Havre, je nevyhnutným predpokladom dobrého fungovania prístavu ako takého. Keďže SORENI je jediným podnikom na opravu lodí v Havre, jeho existencia je pre prístav Havre životne dôležitá.

(32)

Na potvrdenie životaschopnosti podnikateľského plánu Francúzsko predložilo predbežný odhad obratu a nákladov na obdobie piatich rokov, počas ktorej sa musí plán reštrukturalizácie realizovať. Tieto údaje sú uvedené v tabuľke 3.

TABUĽKA 3

Odhad obratu a nákladov SORENI

(33)

Francúzsko navyše vyhlasuje, že dôvody, pre ktoré zahraničný investor odmietol prevziať činnosti troch filiálok, nezáviseli od kvality podnikateľského plánu. Súviseli s tým, že nedošlo k dohode so zamestnancami a prístavnými orgánmi, ako aj s finančnými problémami samotného investora.

(34)

Čo sa týka proporcionality predmetných opatrení, Francúzsko tvrdí, že suma zodpovedá minimu nutnému na oživenie činností opravy lodí v Havre. Francúzsko upozorňuje na to, že príspevok akcionárov SORENI treba posudzovať z hľadiska toho, že sa sami nachádzajú v ťažkej finančnej situácii.

(35)

Francúzsko ďalej požiadalo Komisiu, aby preskúmala zlučiteľnosť predmetných finančných opatrení so spoločným trhom priamo na základe článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy, ak by podpora nebola zlučiteľná s uplatňovaním usmernení o reštrukturalizácii. Francúzsko tvrdí, že činnosť v sektore opravy lodí je základným predpokladom dobrého fungovania prístavu Havre v tom zmysle, že je nutná na zabezpečenie prijímania lodí, údržbu lodí nevyhnutných na činnosť prístavu, služby spojené s námornou bezpečnosťou a služby spojené s cestovným ruchom (oprava výletných lodí). Francúzsko zároveň upozorňuje, že zachovanie opravy lodí v Havre je v záujme Spoločenstva, pretože je v súlade so spoločnou politikou dopravy, ktorou sa podporuje námorná doprava. Francúzsko nakoniec zdôrazňuje historické a strategické dôvody zachovania opravy lodí v Havre.

(36)

V zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy sú nezlučiteľné so spoločným trhom, pretože narúšajú výmeny medzi členskými štátmi, akékoľvek podpory poskytované štátmi alebo zo štátnych zdrojov, ktoré vedú alebo môžu viesť k nekalej súťaži tým, že zvýhodňujú niektoré podniky alebo niektoré druhy výroby.

(37)

Po prvé subvencia vo výške 3 430 000 EUR, ktorú francúzsky štát poskytol SORENI, je finančným zvýhodnením poskytnutým zo štátnych zdrojov. Kritérium štátnych zdrojov sa navyše vzťahuje aj na ekonomické výhody udelené regionálnymi alebo miestnymi subjektmi členských štátov. Následne platí, že prvé kritérium uplatňovania článku 87 ods. 1 zmluvy je takisto splnené, čo sa týka subvencií (každá jedna vo výške 380 000 EUR), ktoré SORENI poskytol región Haute-Normandie, departement Seine-Maritime a mesto Havre.

(38)

Po druhé, pretože predmetné subvencie boli určené podniku, konkrétne SORENI, splnilo sa kritérium selektívnosti, ktoré podmieňuje uplatňovanie článku 87 ods. 1 zmluvy.

(39)

Po tretie uvedené finančné opatrenia poskytujú SORENI ekonomické zvýhodnenie, ktoré jej súkromný sektor neposkytol. Preto uvedené opatrenia môžu viesť vzhľadom na svoju povahu k nekalej súťaži.

(40)

Po štvrté kritérium, podľa ktorého musí opatrenie narušiť výmeny, je splnené tým, že príjemca pomoci podniká v oblasti, v rámci ktorej dochádza k výmenám medzi členskými štátmi. Presne takou sú činnosti vykonávané SORENI v sektore opravy lodí. Francúzsko tento bod nepopiera, pričom len zdôrazňuje, že „hlavnými konkurentmi“ SORENI sú francúzski konkurenti, pričom Spojené kráľovstvo jasne potvrdzuje, že SORENI je priamym konkurentom britského priemyslu opravy lodí.

(41)

Komisia došla k záveru, že všetky subvencie poskytnuté SORENI, opísané v časti II, sú v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy štátnymi podporami.

(42)

Komisia zároveň vychádza z toho, že Francúzsko nesplnilo povinnosť, ktorá mu prislúcha podľa článku 88 ods. 3 zmluvy, t. j. informovať Komisiu o svojich návrhoch na poskytnutie podpor v primeranej lehote tak, aby Komisia mohla predložiť svoje pripomienky. Komisia následne považuje podporu za neoprávnenú.

(43)

Pretože SORENI pôsobí v sektore opravy lodí, na podpory jej činnostiam, ktoré jej boli poskytnuté, sa vzťahujú osobitné pravidlá o štátnych podporách týkajúcich sa výstavby lodí. Od 1. januára 2004 sú tieto pravidlá uvedené v predpise o štátnych podporách na pomoc výstavbe lodí (9), ktorým sa nahradilo nariadenie o výstavbe lodí. Podľa oznámenia Komisie týkajúceho sa určenia pravidiel platných na posudzovanie neoprávnených štátnych podpor (10) sa neoprávnené štátne podpory, t. j. podpory poskytnuté v rozpore s článkom 88 ods. 3 zmluvy, budú posudzovať z hľadiska kritérií fondov stanovených v každom platnom nástroji ku dňu ich poskytnutia. V dôsledku toho platí nariadenie o výstavbe lodí. Treba spresniť, že pri snahe Komisie o dôsledné uplatňovanie nariadenia o výstavbe lodí a predpisu o štátnych podporách na pomoc výstavbe lodí, ktorý ho nahradil, to nemá žiadny účinok na závery týkajúce sa posudzovania zlučiteľnosti, pretože kritériá, ktoré sú podstatné pre posudzovanie štátnych podpor na záchranu a reštrukturalizáciu, regionálnych podpor a podpor na pomoc vzdelávaniu, sú rovnaké (11).

(44)

Článok 2 nariadenia o výstavbe lodí stanovuje, že podpory poskytnuté na opravu lodí možno považovať za zlučiteľné so spoločným trhom iba vtedy, keď sú v súlade s ustanoveniami nariadenia.

(45)

Podľa Francúzska je účelom predmetnej podpory reštrukturalizácia činností SORENI. Podpory na pomoc reštrukturalizácii podnikov činných v sektore opravy lodí možno považovať za zlučiteľné so spoločným trhom vtedy, ak sú v zhode s článkom 5 nariadenia o výstavbe lodí, ktorý súčasne odkazuje na usmernenia o reštrukturalizácii a uvádza špecifické podmienky vzťahujúce sa na sektor výstavby lodí.

(46)

Komisia následne preskúmala otázku, či boli tieto kritériá stanovené v usmerneniach o reštrukturalizácii splnené.

(47)

Usmernenia týkajúce sa reštrukturalizácie stanovujú, že podnik môže čerpať podpory na pomoc reštrukturalizácii vtedy, keď sa považuje za podnik v ťažkostiach v zmysle uvedených usmernení. Hoci neexistuje presná definícia tohto pojmu, Komisia sa domnieva, že podnik je v ťažkostiach vtedy, keď nie je schopný vyrovnať zo svojich vlastných zdrojov alebo zo zdrojov, ktoré sú pripravení priniesť mu jeho vlastníci/akcionári a veritelia, straty, ktoré ho takmer privedú k istej krátkodobej alebo strednodobej hospodárskej smrti (bod 4 usmernení o reštrukturalizácii), ak nedôjde k vonkajšej intervencii verejnej moci. Ťažkosti podniku sa napríklad prejavujú rastúcou výškou strát, znížením obratu, nadmerným zvýšením objemu skladových zásob, nadmernou kapacitou, znížením čistého zisku po odpočítaní daní a pripočítaní odpisov a provízií, rastúcou zadlženosťou, zvýšením finančných nákladov, ako aj zoslabením alebo zaniknutím hodnoty čistého imania.

(48)

Bod 7 usmernení o reštrukturalizácii stanovuje, že novozaložený podnik nie je oprávnený čerpať podpory na pomoc reštrukturalizácii, hoci je jeho východisková situácia ťažká. Takýto prípad nastane najmä vtedy, keď podnik vznikne na základe likvidácie predošlého podniku alebo prevzatia jeho imania.

(49)

Vylúčenie novozaložených podnikov z práva čerpať podpory na pomoc reštrukturalizácii je odôvodnené zásadou, že založenie podniku musí byť výsledkom rozhodnutia vychádzajúceho zo situácie na trhu. Spoločnosť môže byť teda založená len vtedy, keď má šance vykonávať svoju činnosť na danom trhu, inými slovami, keď má už od začiatku nazhromaždený kapitál a je životaschopná

(50)

Nová spoločnosť nemôže čerpať podpory na pomoc reštrukturalizácii, pretože aj keď môže mať zjavne ťažkosti s rozbehnutím činnosti, nemá také ťažkosti, aké sú opísané v usmernení o reštrukturalizácii. Ťažkosti opísané v odôvodnení 47 sú spojené s históriou spoločnosti, pretože majú svoj pôvod v jej činnosti. Vzhľadom na svoju povahu sa nová spoločnosť nemôže stretávať s uvedeným druhom ťažkostí.

(51)

Nová spoločnosť môže, naopak, čeliť stratám pri rozbiehaní činnosti, pretože musí financovať svoje investície a prevádzkové náklady, ktoré nemôžu byť kryté príjmom z jej činností. Uvedené náklady sú však spojené s rozbiehaním činnosti podniku a nie s jeho reštrukturalizáciou. Preto sa nemôžu financovať z podpor na pomoc reštrukturalizácii bez toho, aby nedošlo k odňatiu ich špecifického cieľa a obmedzeného dosahu.

(52)

Takéto obmedzenie oblasti uplatňovania usmernení o reštrukturalizácii sa vzťahuje na nové podniky pochádzajúce z likvidácie predošlých podnikov alebo z prevzatia čisto iba majetkov týchto podnikov. V takýchto prípadoch nová spoločnosť v zásade nepreberá dlhy svojich predchodcov, čo znamená, že nenaráža na ťažkosti opísané v usmerneniach o reštrukturalizácii.

(53)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia vyslovila otázku, či je SORENI novou spoločnosťou.

(54)

V tejto súvislosti Komisia zastáva názor, ktorý Francúzsko pripúšťa, že SORENI je novým právnym subjektom, ktorý je právnickou osobou odlišnou od právnickej osoby, akou sú tri filiálky. Francúzsko však tvrdí, že hoci sa SORENI ako právny subjekt odlišuje od svojich predchodcov, predstavuje hospodársku kontinuitu troch filiálok, pretože činnosť, majetok a živnosť troch filiálok, hlavne záväzky vyplývajúce zo zákonných predpisov o sociálnom zabezpečení, boli prevedené na SORENI, ktorý následne nemožno považovať za nový podnik. Francúzsko zároveň zdôrazňuje, že hoci bolo treba považovať SORENI za novú spoločnosť, aj tak je podnikom v ťažkostiach, pretože vykonáva ten istý druh činnosti ako tri filiálky a je viazaný finančnými záväzkami vyplývajúcimi zo zákonných predpisov o sociálnom zabezpečení.

(55)

Komisia nesúhlasí so stanoviskom Francúzska, podľa ktorého SORENI predstavuje hospodársku kontinuitu troch filiálok. Treba poznamenať, že aj keď spoločnosť SORENI prevzala aktivity, majetok a živnosť troch filiálok, ako aj zamestnancov a niektoré záväzky vyplývajúce zo zákonných predpisov o sociálnom zabezpečení (predčasné penzionovanie pracovníkov, ktorí boli vystavovaní účinkom azbestu), prevzatie znamenalo prerušenie medzi starou a novou činnosťou. Svedčí o tom skutočnosť, že veritelia troch filiálok boli vyplatení z výnosu z predaja a že na SORENI nebola ako na nadobúdateľa majetku podaná žiadna žaloba.

(56)

Čo sa týka argumentu Francúzska, že prevzaté pracovné zmluvy a sociálne odvody, ktoré sú s nimi spojené (predčasné penzionovanie pracovníkov, ktorí boli vystavovaní účinkom azbestu), predstavujú záväzky umožňujúce postaviť SORENI na roveň trom filiálkam. Komisia zastáva názor, že uvedené sociálne odvody sú iba právnym dôsledkom francúzskych zákonných predpisov z oblasti sociálneho práva (z tohto hľadiska porovnateľných so zákonnými predpismi mnohých iných štátov), ktorý bol investorovi známy a bol kvantifikovateľný. Z toho dôvodu bolo treba zohľadniť všetky náklady spojené s aktívami nadobudnutými počas stanovovania kúpnej ceny.

(57)

Čo sa týka argumentu Francúzska, že aj keby mal byť SORENI považovaný za novú spoločnosť, je podnikom v ťažkostiach, Komisia zastáva názor, že SORENI nemá charakteristiky podniku v ťažkostiach v zmysle usmernení o reštrukturalizácii, tak ako sú opísané v odôvodnení 47. SORENI má iba normálne náklady obchodného podnikania a normálne straty súvisiace s rozbehnutím činnosti, ktoré sú dôsledkom skutočnosti, že jeho investičný projekt je iba v začiatkoch.

(58)

Náklady na začatie podnikania sú nevyhnutné a nesúvisia s históriou spoločnosti. SORENI by musel znášať rovnaký druh nákladov aj vtedy, keby sa jeho akcionári rozhodli založiť spoločnosť, ktorá by bola úplne nezávislá od predošlých aktivít v oblasti opravy lodí, a že za tohto predpokladu by nevyhnutne vznikli náklady na rozbehnutie podnikania, najmä v súvislosti s nákupom strojov, náborom a vyškolením pracovníkov atď.

(59)

Za takýchto okolností sa Komisia nazdáva, že náklady spojené s predčasným penzionovaním pracovníkov, ktorí boli vystavovaní účinkom azbestu, ktoré sú jedinými finančnými záväzkami prevzatými od troch filiálok, nie sú takej povahy, aby sa SORENI mohol považovať za podnik v ťažkostiach v zmysle usmernení o reštrukturalizácii.

(60)

Zamestnanci prevzatí SORENI predstavujú v konečnom dôsledku know-how, ktorý je podľa Francúzska jedným z prvkov, ktoré podmieňujú životaschopnosť podnikateľského zámeru SORENI. Títo zamestnanci sa môžu následne považovať za súčasť aktív prevzatých SORENI a nie za finančné náklady. Cieľom prevzatia malo byť totiž uľahčiť SORENI vstup na trh, pretože spoločnosť oslobodzuje od dodatočných nákladov na nábor a vyškolenie nových zamestnancov.

(61)

V závere Komisia poznamenáva, že SORENI neprevzal od troch filiálok finančné záväzky zakladajúce nadväznosť na predošlú činnosť v oblasti opravy lodí. SORENI je novozaloženou spoločnosťou, ktorá nie je navyše v ťažkostiach v zmysle usmernení o reštrukturalizácii.

(62)

V praxi Komisie sa od nadobudnutia účinnosti usmernení o reštrukturalizácii v roku 1999 považuje spoločnosť za „novú“ počas dvoch rokov odo dňa založenia. Komisia zastáva názor, že SORENI bol založený 1. novembra 2001 ako nová spoločnosť. Preto nemôže čerpať podpory na pomoc reštrukturalizácii počas dvojročného obdobia odo dňa svojho založenia, t. j. do 1. novembra 2003. Pretože právne záväzné rozhodnutie poskytnúť SORENI pomoc bolo vydané 29. novembra 2001, táto podmienka je splnená.

(63)

Na základe uvedeného došla Komisia k záveru, že SORENI nemôže čerpať podpory na pomoc reštrukturalizácii.

(64)

V nasledujúcich odôvodneniach Komisia skúma, či informácie poskytnuté Francúzskom mohli rozptýliť pochybnosti, ktoré Francúzsko vyslovilo v rozhodnutí o začatí konania vo veci splnenia v prípade podpory ostatných podmienok platných pre podpory na pomoc reštrukturalizácii.

(65)

Podľa usmernení o reštrukturalizácii musí byť poskytnutie podpory podmienené realizáciou plánu reštrukturalizácie, ktorý by umožnil obnoviť v primeranej lehote dlhodobú životaschopnosť podniku na základe realistických predpokladov týkajúcich sa podmienok budúcej prevádzky tak, aby podnik mohol stáť na vlastných nohách. Tento cieľ treba dosiahnuť hlavne internými opatreniami, najmä upustením od aktivít, ktoré budú štrukturálne stratové aj po reštrukturalizácii.

(66)

Pochybnosti vyslovené Komisiou v tomto smere boli zdôvodnené tým, že zahraničný investor odmietol prevziať predmetné aktivity v oblasti opravy lodí najmä preto, lebo mal nedostatočné informácie týkajúce sa prieskumu trhu, odhadu obratu a nákladov na roky činnosti SORENI kryté podnikateľským zámerom.

(67)

Francúzsko vysvetlilo, že zahraničný investor stiahol svoju ponuku z dôvodu ťažkostí, ktoré nesúviseli s povahou plánu reštrukturalizácie, ale s finančnými problémami, ktoré mal on sám.

(68)

Francúzsko predovšetkým poskytlo Komisii podrobné odhadné údaje týkajúce sa podmienok realizácie, najmä obratu a nákladov na rozhodujúci čas.

(69)

Tieto informácie rozptýlili pochybnosti Komisie týkajúce sa životaschopnosti podnikateľského zámeru.

(70)

Podľa usmernení o reštrukturalizácii musí byť výška a rozsah podpory obmedzená na prísne minimum, tak aby mohlo dôjsť k reštrukturalizácii podľa finančných možností podniku. Príjemcovia pomoci musia výrazným spôsobom prispieť k plánu reštrukturalizácie pomocou vlastných zdrojov alebo financovania zvonka, dosiahnutého za trhových podmienok.

(71)

Podľa Francúzska sú náklady na reštrukturalizáciu 6 495 164 EUR. Túto sumu možno rozdeliť na tri časti: prvú časť predstavuje suma […] EUR, určená na investície a rekonštrukčné práce, ako aj na obchodnú reorganizáciu a reorganizáciu výroby; druhú časť predstavuje suma […] EUR, určená na pokrytie miezd počas troch prvých mesiacov činnosti SORENI, a tretia časť vo výške […] EUR je určená na predčasné penzionovanie pracovníkov, ktorí boli vystavovaní účinkom azbestu.

(72)

Komisia zastáva názor, že mzdové náklady na prvé tri mesiace činnosti SORENI a náklady spojené s odškodnením pracovníkov, ktorí boli vystavovaní účinkom azbestu, s ktorými boli uzavreté zmluvy ešte pred prevzatím, nemožno považovať za náklady na reštrukturalizáciu. Ide o prevádzkové náklady, ktoré spoločnosť musí financovať z vlastných zdrojov.

(73)

Preto Komisia uznáva za náklady na reštrukturalizáciu iba náklady spojené so samotným plánom reštrukturalizácie, teda sumu 3 900 000 EUR.

(74)

SORENI bola poskytnutá suma 4 570 000 EUR, ktorá pochádzala z rôznych verejných zdrojov.

(75)

Podľa Komisie nebolo kritérium proporcionality splnené, pretože výška pomoci je vyššia než náklady oprávnené na poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu. Aj keby spoločnosť SORENI mohla získať pomoc na reštrukturalizáciu, predmetná pomoc by nebola zlučiteľná s usmerneniami o reštrukturalizácii.

(76)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia preskúmala opatrenia z hľadiska smerníc o reštrukturalizácii prijatých v roku 1999. Francúzsko proti jej prístupu nevznieslo vo svojej odpovedi na predmetné rozhodnutie námietky. Treba zdôrazniť, že nariadenie o výstavbe lodí odkazuje v článku 5 na usmernenia Spoločenstva týkajúce sa štátnych podpor na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach (12) z roku 1994 (ďalej len „usmernenia o reštrukturalizácii z roku 1994“), ktoré boli nahradené v roku 1999 usmerneniami o reštrukturalizácii.

Komisia však došla k záveru, že hoci sa usmernenia o reštrukturalizácii z roku 1994 uplatňovali, vyššie uvedený spôsob uvažovania nebol odlišný. Po prvé nová spoločnosť nemôže byť vzhľadom na svoju povahu podnikom v ťažkostiach. Hoci sú usmernenia o reštrukturalizácii z roku 1994 v tomto smere menej explicitné, predovšetkým v súvislosti s definíciou podniku v ťažkostiach sú jednoznačné a zmieňujú sa o záchrane a reštrukturalizácii existujúcich podnikov, a nie novozaložených podnikov. Po druhé kritérium týkajúce sa obmedzenia pomoci na minimum, stanovené už v usmerneniach o reštrukturalizácii z roku 1994 (13), nebolo v tomto prípade splnené.

(77)

Pomoc teda nie je zlučiteľná s uplatňovaním usmernení o reštrukturalizácii z roku 1994.

(78)

V rozhodnutí o začatí konania vyslovila Komisia myšlienku, že predmetné opatrenia by sa mohli považovať za zložku regionálnej pomoci na podporu investícií.

(79)

Podmienky zlučiteľnosti regionálnej pomoci na podporu investícií so spoločným trhom sú uvedené v článku 7 nariadenia o stavbe lodí. Po prvé opatrenia sa musia vzťahovať na región uvedený v článku 87 ods. 3 písm. a) alebo písm. c) zmluvy. Po druhé výška pomoci nesmie presiahnuť limit stanovený nariadením. Po tretie musí ísť o opatrenia určené na podporu investícií, ktoré sú zamerané na dosiahnutie konkurencieschopnosti a modernizáciu pracovísk s cieľom zvýšiť produktivitu existujúcich zariadení. Po štvrté pomoc nemôže byť spojená s finančnou reštrukturalizáciou pracoviska. Po piate pomoc sa musí obmedzovať na podporu oprávnených výdavkov v zmysle usmernení Spoločenstva týkajúcich sa regionálnej pomoci (14).

(80)

Región Havre je oblasťou, ktorá je oprávnená čerpať podpory v zmysle článku 87, ods. 3 písm. c) zmluvy. Podľa nariadenia o výstavbe lodí a v zmysle povolenia regionálnej pomoci, schváleného Komisiou, nesmie celková výška pomoci pre tento región presiahnuť 12,5 % z čistej sumy (15).

(81)

Podľa bodu 4.5 usmernení Spoločenstva týkajúcich sa regionálnej pomoci sú oprávnené výdavky vyjadrené ako jednotná sústava výdavkov zodpovedajúcich nasledujúcim položkám investície: pozemok, budovy a zariadenie. Podľa bodu 4.6 predmetných smerníc môžu oprávnené výdavky zahrnúť aj niektoré kategórie nehmotných investícií.

(82)

Celkové náklady prezentované spoločnosťou SORENI ako náklady na reštrukturalizáciu sú uvedené v tabuľke 1. Po preskúmaní týchto nákladov z hľadiska ich oprávnenosti v rámci regionálnej pomoci na podporu investícií dospela Komisia k záveru, že iba náklady uvedené v tabuľke 4 spĺňajú kritériá opísané v odôvodnení 81.

TABUĽKA 4

Oprávnené výdavky v rámci regionálnych podpor na pomoc investíciám

(83)

Komisia pripúšťa, že tieto investície prispievajú k realizácii cieľov podnikateľského zámeru SORENI popísaných v odôvodnení 14, a teda k dosiahnutí konkurencieschopnosti a modernizácii pracoviska s cieľom zvýšiť jeho produktivitu. Uvedené investície navyše zodpovedajú jednotnej sústave výdavkov: investíciám do budov (body 1 a 2 tabuľky 4) a investície do zariadenia (body 3–8 tabuľky 4). Body 9 a 10 tabuľky 4 zodpovedajú nehmotným investíciám (kúpa patentov a softvérov).

(84)

Komisia zdôrazňuje, že ostatné náklady uvedené v tabuľke 1 nie sú oprávnené z hľadiska regionálnej pomoci na podporu investícií, pretože ide iba prevádzkové výdavky alebo náklady na vzdelávanie. Čo sa týka položky Organizácia a zavedenie výpočtovej techniky ([…] EUR; pozri tabuľku 1), Komisia nemôže vyvodiť z informácií, ktoré jej dodalo Francúzsko, či ide o výdavky spĺňajúce kritériá oprávnenosti výdavkov v rámci regionálnej pomoci na podporu investícií.

(85)

V konečnom dôsledku sú celkové oprávnené výdavky na podporu regionálnej pomoci 1 550 000 EUR (1 412 560 EUR v aktualizovanej výške, východiskový rok 2001, miera aktualizácie 6,33 %).

(86)

Maximálna prípustná výška pomoci je 12,5 % netto (čo v danom prípade zodpovedá 18,9 % brutto (16). Prípustná pomoc je teda 266 691 EUR.

(87)

Komisia došla k záveru, že pomoc SORENI môže byť povolená ako regionálna pomoc na podporu investícií do výšky 266 691 EUR.

(88)

Komisia skonštatovala, že niektoré výdavky, ktoré SORENI uvádza vo svojom podnikateľskom zámere, sa vzťahujú na vzdelávanie. Podpora jej bola poskytnutá po nadobudnutí platnosti nariadenia Komisie (ES) č. 68/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES v prípade podpor na pomoc vzdelávaniu (17) (ďalej len „nariadenie o pomoci na podporu vzdelávania“).

(89)

Nariadenie o podporách na pomoc vzdelávaniu prijala Komisia, ktorá je na to oprávnená nariadením Rady (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na niektoré kategórie horizontálnych štátnych podpor (18). Nariadením o podporách na pomoc vzdelávaniu sa ako neskorším zákonným predpisom mení nariadenie o výstavbe lodí, ktoré nestanovuje možnosť poskytnúť podpory na pomoc vzdelávaniu v prospech výstavby lodí. Nariadenie o podporách na pomoc vzdelávaniu stanovuje v článku 1, že sa vzťahuje na pomoc na podporu vzdelávania, poskytovanú v rámci všetkých sektorov, čo znamená, že sa uplatňuje aj na sektor výstavby lodí.

(90)

Nariadenie o podporách na pomoc vzdelávaniu stanovuje, že individuálne podpory sú zlučiteľné so spoločným trhom, ak spĺňajú všetky podmienky, ktoré ustanovuje, teda ak svojou výškou nepresahujú maximálnu prípustnú výšku podpory a ak pokrývajú oprávnené výdavky podľa jeho článku 4 ods. 7.

(91)

Oprávnené výdavky na vzdelávanie v prospech podpor na pomoc vzdelávaniu sú zhrnuté v tabuľke 5 a dosahujú výšku 700 000 EUR. Spĺňajú podmienky uvedené v článku 4 ods. 7 nariadenia o podporách na pomoc vzdelávaniu.

TABUĽKA 5

Oprávnené výdavky v rámci pomoci na podporu vzdelávania

(92)

Podľa článku 4 nariadenia o pomoci na podporu vzdelávania v prípade malých a stredných podnikov v regiónoch oprávnených získať regionálne podpory podľa článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy nesmie výška podpory presiahnuť 40 % v prípade projektov odborného vzdelávania. V tomto prípade totiž francúzske úrady nespresnili, akú časť vzdelávania možno považovať za „všeobecnú“ v zmysle článku 2 písm. e) nariadenia o podporách na pomoc vzdelávaniu.

(93)

Následne sa celková suma podpor na účely vzdelávania rovná 280 000 EUR.

(94)

Komisia došla k názoru, že pomoc poskytnutá SORENI môže byť povolená ako podpora na pomoc vzdelávaniu do výšky 280 000 EUR.

(95)

Francúzsko požiadalo Komisiu, aby preskúmala zlučiteľnosť sporných finančných opatrení so spoločným trhom priamo na základe článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy, dovolávajúc sa toho, že oprava lodí je činnosťou, ktorá je podstatná pre riadne fungovanie prístavu takej veľkosti, akým je Havre.

(96)

Komisia je v prvom rade toho názoru, že keby boli opravárenské služby poskytované SORENI skutočne podstatné pre fungovanie prístavu, mohli by sa zabezpečovať z vlastných zdrojov prístavu bez toho aby bolo nutné využívať štátne podpory. Komisia okrem toho povoľuje časť podpory ako regionálnu podporu na pomoc investíciám a v tejto súvislosti prihliada na existujúce regionálne problémy.

(97)

Nariadenie o výstavbe lodí je navyše špecifickou a kompletnou sústavou pravidiel platných pre sektor, v tomto prípade sektor opravy lodí, ktorá je voči zmluve vo vzťahu lex specialis. Povolenie podpory na základe priameho uplatnenia zmluvy by znamenalo nesplnenie cieľov stanovených v rámci špecifických a obmedzujúcich pravidiel platných pre sektor.

(98)

Komisia preto nemôže posúdiť predmetnú podporu priamo na základe zmluvy.

(99)

Komisia dospela k záveru, že Francúzsko poskytlo na základe článku 88 ods. 3 zmluvy neoprávnene podporu vo výške 4 570 000 EUR. Komisia usúdila, že uvedená podpora je ako podpora na pomoc reštrukturalizácii SORENI nezlučiteľná so spoločným trhom, pretože nespĺňa podmienky stanovené v nariadení o výstavbe lodí a v usmerneniach o reštrukturalizácii. Komisia sa však nazdáva, že podpora je sčasti zlučiteľná so spoločným trhom ako regionálna podpora na pomoc investíciám v zmysle článku 7 nariadenia o výstavbe lodí a ako podpora na pomoc vzdelávaniu v zmysle nariadenia o podporách na pomoc vzdelávaniu. Rozdiel medzi sumou, ktorá už bola vyplatená (3 520 997 EUR), a zlučiteľnou sumou (266 691 EUR + 280 000 EUR = 546 691 EUR) musí byť vrátený (2 974 306 EUR). Rozdiel medzi poskytnutou nezlučiteľnou sumou (4 023 309 EUR) a sumou, ktorá musí byť vrátená (2 974 306 EUR), nemôže byť vyplatený (1 049 003 EUR),

a)

266 691 EUR je ako regionálna podpora na pomoc investíciám podľa článku 87 ods. 3 písm. e) zmluvy zlučiteľných so spoločným trhom;

b)

280 000 EUR je ako podpora na pomoc vzdelávaniu podľa článku 87 ods. 3 písm. e) zmluvy zlučiteľných so spoločným trhom;

c)

so spoločným trhom nie je zlučiteľných 4 023 309 EUR, z toho 1 049 003 EUR, ktoré ešte neboli vyplatené, a 2 974 306 EUR, ktoré boli poskytnuté SORENI.

4.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 31/61

(1)

Nariadenie (ES) č. 998/2003 stanovuje veterinárne požiadavky uplatniteľné na nekomerčné premiestňovanie psov, mačiek a fretiek a pravidlá, ktoré sa uplatňujú na kontroly takéhoto premiestňovania.

(2)

Toto nariadenie stanovuje, že spoločenské zvieratá musia mať cestovný pas, ktorým sa potvrdzuje, že podstúpili platné očkovanie proti besnote, alebo preočkovanie (booster) v prípade potreby, v súlade s odporúčaniami výrobného laboratória.

(3)

V odporúčaniach výrobcu vakcíny je jasne uvedený koniec obdobia hladiny dostatočne účinnej imunity a dátum, pred ktorým sa má vykonať preočkovanie (booster).

(4)

V nariadení (ES) č. 998/2003 nie je stanovené obdobie potrebné na vytvorenie imunity proti besnote. V záujme jasnosti právnych predpisov Spoločenstva je vhodné stanoviť časové obdobie, po uplynutí ktorého by sa očkovanie alebo preočkovanie (booster) proti besnote malo pokladať za účinné.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

4.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 31/62