DOHODA

medzi Európskou úniou a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o vydávacom konaní medzi členskými štátmi Európskej únie a Islandom a Nórskom

EURÓPSKA ÚNIA

na jednej strane a

ISLANDSKÁ REPUBLIKA

a

NÓRSKE KRÁĽOVSTVO

na strane druhej,

ďalej len „zmluvné strany“,

SO ŽELANÍM zlepšiť justičnú spoluprácu v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie a Islandom a Nórskom bez toho, aby boli dotknuté pravidlá chrániace slobodu jednotlivca,

BERÚC DO ÚVAHY, že súčasné vzťahy medzi zmluvnými stranami vyžadujú úzku spoluprácu v boji proti trestnej činnosti,

VYJADRUJÚC vzájomnú dôveru v štruktúru a fungovanie svojich právnych systémov a v schopnosť všetkých zmluvných strán zaručiť spravodlivý proces,

BERÚC DO ÚVAHY, že Island a Nórsko vyjadrili želanie uzavrieť dohodu, ktorá by im umožnila uľahčiť spôsoby vydávania podozrivých a odsúdených osôb s členskými štátmi Európskej únie a uplatňovať vydávacie konanie s členskými štátmi,

BERÚC DO ÚVAHY, že Európska únia tiež považuje takúto dohodu za potrebnú,

BERÚC DO ÚVAHY, že je preto vhodné zriadiť systém pre takéto vydávacie konanie,

BERÚC DO ÚVAHY, že všetky členské štáty a Nórske kráľovstvo a Islandská republika sú stranami niekoľkých dohovorov v oblasti vydávania osôb vrátane Európskeho dohovoru o extradícii z 13. decembra 1957 a Európskeho dohovoru o potlačovaní terorizmu z 27. januára 1977. Severské štáty majú jednotné právne predpisy o extradícii osôb so spoločnou koncepciou extradície,

BERÚC DO ÚVAHY, že úroveň spolupráce na základe Dohovoru EÚ o zjednodušenom vydávacom konaní z 10. marca 1995 a Dohovoru EÚ týkajúceho sa extradície z 27. septembra 1996 by sa mala zachovať, ak ju nie je možné zvýšiť,

BERÚC DO ÚVAHY, že rozhodnutia o vykonaní zatýkacieho rozkazu vymedzeného v tejto dohode musia podliehať dostatočným kontrolám, čo znamená, že justičný orgán štátu, v ktorom bola vyžiadaná osoba zatknutá, by mal rozhodnúť o jej vydaní,

BERÚC DO ÚVAHY, že úloha ústredných orgánov pri vykonávaní zatýkacieho rozkazu vymedzeného v tejto dohode by sa mala obmedziť na praktickú a administratívnu pomoc,

BERÚC DO ÚVAHY, že táto dohoda rešpektuje základné práva, a najmä Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Táto dohoda nebráni štátu uplatňovať jeho ústavné predpisy týkajúce sa riadneho procesu, slobody združovania, slobody tlače, slobody prejavu v ostatných médiách a bojovníkov za slobodu,

BERÚC DO ÚVAHY, že nikto by nemal byť vydaný štátu, kde mu vážne hrozí trest smrti, mučenie alebo iné neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest,

BERÚC DO ÚVAHY, že vzhľadom na to, že všetky štáty ratifikovali Dohovor Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov z 28. januára 1981, osobné údaje spracovávané pri vykonávaní tejto dohody by sa mali chrániť v súlade so zásadami tohto dohovoru,

DOHODLI SA TAKTO:

KAPITOLA 1

VŠEOBECNÉ ZÁSADY

Článok 1

Predmet a účel

1.   Zmluvné strany sa v súlade s ustanoveniami tejto dohody zaväzujú zlepšiť vydávanie na účely stíhania alebo výkonu trestu medzi členskými štátmi na jednej strane a Nórskym kráľovstvom a Islandskou republikou na strane druhej so zreteľom na podmienky Dohovoru týkajúceho sa extradície medzi členskými štátmi Európskej únie z 27. septembra 1996 ako na minimálny štandard.

2.   Zmluvné strany sa v súlade s ustanoveniami tejto dohody zaväzujú zabezpečiť, aby bol extradičný systém medzi členskými štátmi na jednej strane a Nórskym kráľovstvom a Islandskou republikou na strane druhej založený na mechanizme vydávania na základe zatýkacieho rozkazu v súlade s podmienkami tejto dohody.

3.   Táto dohoda nemení povinnosť dodržiavať základné práva a základné právne zásady zakotvené v Európskom dohovore o ľudských právach alebo v prípade vykonania justičným orgánom členského štátu zásady uvedené v článku 6 Zmluvy o Európskej únii.

4.   Žiadne ustanovenie tejto dohody by sa nemalo vykladať ako zákaz odmietnuť vydanie osoby, na ktorú bol vydaný zatýkací rozkaz vymedzený v tejto dohode, ak na základe objektívnych skutočností existujú dôvody domnievať sa, že tento zatýkací rozkaz bol vydaný na účely stíhania alebo potrestania osoby z dôvodov pohlavia, rasy, náboženstva, etnického pôvodu, štátnej príslušnosti, jazyka, politického zmýšľania alebo sexuálnej orientácie, alebo preto, že na základe niektorého z uvedených dôvodov môže utrpieť postavenie tejto osoby.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.   „Zmluvné strany“ sú Európska únia, Nórske kráľovstvo a Islandská republika.

2.   „Členský štát“ je členský štát Európskej únie.

3.   „Štát“ je členský štát, Nórske kráľovstvo alebo Islandská republika.

4.   „Tretí štát“ je každý iný štát okrem štátu vymedzeného v odseku 3.

5.   „Zatýkací rozkaz“ je justičné rozhodnutie, ktoré vydal štát na to, aby bola vyžiadaná osoba zadržaná a vydaná tomuto štátu z iného štátu na účely trestného stíhania alebo výkonu trestu odňatia slobody, alebo ochranného opatrenia obmedzujúceho slobodu.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1.   Zatýkací rozkaz sa môže vydať pre skutky, za ktoré sa podľa práva štátu pôvodu môže uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie obmedzujúce slobodu, ktorých horná hranica trestnej sadzby je najmenej 12 mesiacov alebo, ak už bol uložený trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie obmedzujúce slobodu, najmenej štyri mesiace.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 3 a 4, vydanie je podmienené tým, že skutky, pre ktoré bol zatýkací rozkaz vydaný, sú podľa práva vykonávajúceho štátu trestným činom, a to bez ohľadu na znaky trestného činu alebo jeho opis.

3.   S výhradou článku 4, článku 5 ods. 1 písm. b) až g) a článkov 6, 7 a 8 nesmie štát v žiadnom prípade odmietnuť vykonanie zatýkacieho rozkazu vydaného v súvislosti so správaním akejkoľvek osoby, ktorá sa podieľa na spáchaní jedného alebo niekoľkých trestných činov v oblasti terorizmu uvedených v článkoch 1 a 2 Európskeho dohovoru o potlačovaní terorizmu a v článkoch 1, 2, 3 a 4 rámcového rozhodnutia z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu, nedovoleného obchodovania s omamnými a psychotropnými látkami alebo vraždy, závažnej ujmy na zdraví, únosu, nezákonného obmedzovania osobnej slobody, brania rukojemníka a znásilnenia, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie obmedzujúce slobodu s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 12 mesiacov, skupinou osôb, ktoré konajú so spoločným cieľom, a to aj vtedy, ak sa táto osoba priamo nezúčastňuje spáchania dotknutého trestného činu alebo trestných činov; tento podiel musí byť úmyselný a s vedomím, že účasť tejto osoby prispieva k výsledku trestnej činnosti zoskupenia.

4.   Nórsko a Island na jednej strane a EÚ v mene ktoréhokoľvek svojho členského štátu na strane druhej môžu vyhlásiť, že na základe vzájomnosti podmienka obojstrannej trestnosti uvedená v odseku 2 sa nepoužije za podmienok uvedených ďalej. Ak za nasledujúce trestné činy tak, ako sú vymedzené právom štátu pôvodu, možno uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie obmedzujúce slobodu s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky, sú podľa podmienok tejto dohody a bez overenia obojstrannej trestnosti skutku dôvodom vydania na základe zatýkacieho rozkazu:

—	účasť na zločinnom spolčení,

—	terorizmus,

—	obchodovanie s ľuďmi,

—	sexuálne vykorisťovanie detí a detská pornografia,

—	nedovolené obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami,

—	nedovolené obchodovanie so zbraňami, strelivom a výbušninami,

—

korupcia,

—	podvod vrátane podvodu týkajúceho sa finančných záujmov Európskych spoločenstiev, v zmysle Dohovoru z 26. júla 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev,

—	legalizácia príjmov z trestnej činnosti,

—	falšovanie a pozmeňovanie meny vrátane eura,

—	počítačová kriminalita,

—	trestné činy proti životnému prostrediu vrátane nedovoleného obchodovania s ohrozenými živočíšnymi a rastlinnými druhmi, ich plemenami a odrodami,

—	uľahčenie neoprávneného prekročenia štátnej hranice a neoprávneného pobytu,

—	vražda, závažné ublíženie na zdraví,

—	nedovolené obchodovanie s ľudskými orgánmi a tkanivami,

—	únos, obmedzovanie osobnej slobody a branie rukojemníka,

—	rasizmus a xenofóbia,

—	organizovaná alebo ozbrojená lúpež,

—	nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi vrátane starožitností a umeleckých diel,

—	podvodné konanie,

—	vymáhanie peňazí alebo inej výhody a vydieranie,

—	falšovanie a pirátstvo výrobkov,

—	falšovanie a pozmeňovanie verejných listín a obchodovanie s takými listinami,

—	falšovanie a pozmeňovanie platobných prostriedkov,

—	nedovolené obchodovanie s hormonálnymi látkami a ďalšími prostriedkami na podporu rastu,

—	nedovolené obchodovanie s jadrovými a rádioaktívnymi materiálmi,

—	obchodovanie s odcudzenými vozidlami,

—	znásilnenie,

—	podpaľačstvo,

—	trestné činy podliehajúce právomoci Medzinárodného trestného súdu,

—	nezákonné ovládnutie lietadla alebo plavidla,

—

sabotáž.

Článok 4

Dôvody povinného nevykonania zatýkacieho rozkazu

Štáty stanovia povinnosť vykonávajúcemu justičnému orgánu odmietnuť vykonanie zatýkacieho rozkazu v týchto prípadoch:

1.	ak sa na trestný čin, pre ktorý bol zatýkací rozkaz vydaný, vo vykonávajúcom štáte vzťahuje amnestia, ak tento štát mal podľa svojho trestného práva právomoc tento trestný čin stíhať;

2.	ak sa vykonávajúcemu justičnému orgánu oznámi, že štát vyžiadanú osobu právoplatne odsúdil za rovnaké skutky, za predpokladu, že ak bol uložený trest, bol tento trest vykonaný alebo sa práve vykonáva, alebo sa už podľa práva odsudzujúceho štátu nemôže vykonať;

3.	ak osoba, na ktorú bol zatýkací rozkaz vydaný, vzhľadom na svoj vek nemôže byť podľa práva vykonávajúceho štátu trestne zodpovedná za skutky, pre ktoré bol zatýkací rozkaz vydaný.

Článok 5

Iné dôvody nevykonania zatýkacieho rozkazu

1.   Štáty môžu ustanoviť pre vykonávajúci justičný orgán povinnosť alebo možnosť odmietnuť vykonanie zatýkacieho rozkazu v týchto prípadoch:

a)

ak v niektorom z prípadov uvedených v článku 3 ods. 2 nie je skutok, pre ktorý bol zatýkací rozkaz vydaný, podľa práva vykonávajúceho štátu trestným činom; v prípade daní alebo poplatkov, ciel a meny sa však vykonanie zatýkacieho rozkazu nesmie odmietnuť len preto, že právo vykonávajúceho štátu neupravuje rovnaký typ dane alebo poplatku, alebo neobsahuje rovnaké predpisy ako právo štátu pôvodu, pokiaľ ide o dane, poplatky, clá a meny;

b)	ak je osoba, na ktorú bol zatýkací rozkaz vydaný, stíhaná vo vykonávajúcom štáte za rovnaký skutok, pre ktorý bol vydaný zatýkací rozkaz;

c)

ak justičné orgány vykonávajúceho štátu rozhodli o tom, že pre skutok, pre ktorý bol vydaný zatýkací rozkaz, sa nezačne trestné stíhanie alebo sa v začatom trestnom stíhaní nebude pokračovať, alebo ak bol v niektorom štáte proti vyžiadanej osobe za rovnaké skutky vydaný právoplatný rozsudok, ktorý bráni ďalšiemu konaniu;

d)	ak sa trestné stíhanie alebo výkon trestu vyžiadanej osoby podľa práva vykonávajúceho štátu premlčí a príslušné skutky spadajú do právomoci tohto štátu podľa jeho trestného práva;

e)	ak sa vykonávajúcemu justičnému orgánu oznámi, že vyžiadanú osobu právoplatne odsúdil tretí štát za rovnaké skutky, pod podmienkou, že ak bol uložený trest, bol tento trest vykonaný alebo sa práve vykonáva, alebo už nemôže byť vykonaný podľa práva odsudzujúceho štátu;

f)

ak bol zatýkací rozkaz vydaný na účely výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia obmedzujúceho slobodu a ak sa vyžiadaná osoba zdržiava vo vykonávajúcom štáte, je jeho štátnym príslušníkom alebo v ňom má trvalý pobyt a tento štát sa zaviaže tento trest alebo ochranné opatrenie vykonať v súlade so svojím vnútroštátnym právom;

g)

ak sa zatýkací rozkaz vzťahuje na trestné činy, ktoré: i) sa podľa práva vykonávajúceho štátu považujú za spáchané úplne alebo čiastočne na území vykonávajúceho štátu alebo na mieste, ktoré sa zaň považuje, alebo ii) boli spáchané mimo územia štátu pôvodu a právo vykonávajúceho štátu neumožňuje stíhanie za rovnaké trestné činy, ak boli spáchané mimo jeho územia.

2.   Každý štát oznámi Generálnemu sekretariátu Rady dôvody nevykonania zatýkacieho rozkazu podľa odseku 1, v prípade ktorých ustanovil pre vykonávajúci justičný orgán povinnosť odmietnuť vykonanie zatýkacieho rozkazu. Generálny sekretariát Rady sprístupní získané informácie všetkým štátom a Komisii.

Článok 6

Výnimka v prípade politického trestného činu

1.   Vykonanie sa nesmie odmietnuť iba z dôvodu, že vykonávajúci štát môže trestný čin považovať za politický trestný čin, za trestný čin súvisiaci s politickým trestným činom alebo za politicky motivovaný trestný čin.

2.   Nórsko a Island na jednej strane a Európska únia v mene ktoréhokoľvek svojho členského štátu na strane druhej však môžu vyhlásiť, že odsek 1 sa použije len v súvislosti s:

a)	trestnými činmi uvedenými v článkoch 1 a 2 Európskeho dohovoru o potlačovaní terorizmu;

b)	trestnými činmi prípravy alebo spolčenia – ktoré zodpovedajú opisu správania uvedenému v článku 3 ods. 3 – s cieľom spáchať jeden alebo niekoľko trestných činov uvedených v článkoch 1 a 2 Európskeho dohovoru o potlačovaní terorizmu a

c)	článkami 1, 2, 3 a 4 rámcového rozhodnutia z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu.

3.   Ak zatýkací rozkaz vydal štát, ktorý vydal vyhlásenie uvedené v odseku 2, alebo štát, v mene ktorého sa takéto vyhlásenie vydalo, môže štát vykonávajúci zatýkací rozkaz uplatniť vzájomnosť.

Článok 7

Výnimka na základe štátnej príslušnosti

1.   Vykonanie sa nesmie odmietnuť iba z dôvodu, že vyžiadaná osoba je štátnym príslušníkom vykonávajúceho štátu.

2.   Nórsko a Island na jednej strane a Európska únia v mene ktoréhokoľvek svojho členského štátu na strane druhej môžu vyhlásiť, že sa štátni príslušníci nebudú vydávať alebo že sa ich vydávanie povolí len za určitých stanovených podmienok.

3.   Ak zatýkací rozkaz vydal štát, ktorý vydal vyhlásenie uvedené v odseku 2, alebo štát, v mene ktorého sa toto vyhlásenie vydalo, každý iný štát môže pri vykonávaní zatýkacieho rozkazu uplatniť vzájomnosť.

Článok 8

Záruky, ktoré poskytne štát pôvodu v osobitných prípadoch

Vykonanie zatýkacieho rozkazu vykonávajúcim justičným orgánom môže podliehať týmto podmienkam:

1.

ak bol zatýkací rozkaz vydaný na účely výkonu trestu alebo ochranného opatrenia obmedzujúceho slobodu uloženého rozhodnutím vydaným v neprítomnosti obvineného a ak dotknutá osoba nebola osobne predvolaná ani inak informovaná o dátume a mieste pojednávania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia v jej neprítomnosti, vydanie možno podmieniť tým, že justičný orgán štátu pôvodu poskytne primeranú záruku, že osoba, na ktorú bol zatýkací rozkaz vydaný, bude môcť požiadať o obnovu konania v štáte pôvodu a zúčastniť sa na vyhlásení rozsudku;

2.

ak za trestný čin, pre ktorý bol zatýkací rozkaz vydaný, možno uložiť trest odňatia slobody na doživotie alebo doživotné ochranné opatrenie obmedzujúce slobodu, vykonanie tohto zatýkacieho rozkazu sa môže podmieniť tým, že štát pôvodu poskytne záruku, ktorú vykonávajúci štát považuje za dostatočnú, že preskúma uložený trest alebo opatrenie na základe žiadosti alebo najneskôr po 20 rokoch, alebo podporí odpustenie alebo zmiernenie trestu, na ktoré má osoba nárok podľa práva alebo praxe štátu pôvodu, s cieľom nevykonania takého trestu alebo opatrenia;

3.

ak je osoba, na ktorú bol vydaný zatýkací rozkaz na účely stíhania, štátnym príslušníkom vykonávajúceho štátu alebo v ňom má trvalý pobyt, vydanie možno podmieniť tým, že sa táto osoba po vypočutí vráti do vykonávajúceho štátu na výkon trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia obmedzujúceho slobodu, ktoré jej bolo uložené v štáte pôvodu.

Článok 9

Určenie príslušných justičných orgánov

1.   Justičný orgán štátu pôvodu je justičný orgán štátu pôvodu, ktorý je podľa práva tohto štátu príslušný vydať zatýkací rozkaz.

2.   Vykonávajúci justičný orgán je justičný orgán vykonávajúceho štátu, ktorý je podľa práva tohto štátu príslušný vykonať zatýkací rozkaz. V čase oznámenia uvedeného v článku 38 ods. 1 môže byť minister spravodlivosti určený za príslušný orgán na vykonanie zatýkacieho rozkazu bez ohľadu na to, či minister spravodlivosti je justičným orgánom podľa vnútroštátneho práva tohto štátu.

3.   Zmluvné strany si navzájom oznámia príslušné orgány.

Článok 10

Účasť ústredného orgánu

1.   Zmluvné strany si môžu navzájom oznámiť ústredný orgán každého štátu, ktorý určil takýto orgán, alebo ak to právny systém príslušného štátu stanovuje, niekoľko ústredných orgánov na pomoc príslušným justičným orgánom.

2.   Zmluvné strany pritom môžu uviesť, že vzhľadom na organizáciu vnútorného justičného systému príslušných štátov ústredné orgány zodpovedajú za administratívne zasielanie a prijímanie zatýkacích rozkazov, ako aj za každú ďalšiu úradnú korešpondenciu, ktorá s nimi súvisí. Tieto údaje sú záväzné pre všetky orgány štátu pôvodu.

Článok 11

Obsah a forma zatýkacieho rozkazu

1.   V súlade s formulárom uvedeným v prílohe k tejto dohode obsahuje zatýkací rozkaz tieto informácie:

a)	totožnosť a štátnu príslušnosť vyžiadanej osoby;

b)	názov, adresu, telefónne a faxové číslo a adresu elektronickej pošty justičného orgánu štátu pôvodu;

c)	doklad o vykonateľnom rozsudku, zatýkacom rozkaze alebo inom vykonateľnom justičnom rozhodnutí s rovnakým účinkom, ktoré patrí do rozsahu pôsobnosti článkov 2 a 3;

d)	povahu a právnu klasifikáciu trestného činu, najmä so zreteľom na článok 3;

e)	opis okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný, vrátane času, miesta a miery účasti vyžiadanej osoby na trestnom čine;

f)	uložený trest, ak existuje právoplatný rozsudok, alebo ustanovená trestná sadzba pre tento trestný čin podľa práva štátu pôvodu;

g)	prípadne iné následky trestného činu.

2.   Zatýkací rozkaz sa musí preložiť do úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov vykonávajúceho štátu. Každá zmluvná strana môže pri uzavretí tejto dohody alebo neskôr vyhlásiť, že akceptuje preklad do jedného alebo viacerých úradných jazykov štátu.

KAPITOLA 2

VYDÁVACIE KONANIE

Článok 12

Zasielanie zatýkacieho rozkazu

1.   Ak je známe miesto pobytu vyžiadanej osoby, justičný orgán štátu pôvodu môže zatýkací rozkaz zaslať priamo vykonávajúcemu justičnému orgánu.

2.   Justičný orgán štátu pôvodu môže v každom prípade rozhodnúť o vydaní upozornenia na vyžiadanú osobu v Schengenskom informačnom systéme (SIS).

Takéto upozornenie sa uskutoční v súlade s príslušnými ustanoveniami práva Európskej únie o záznamoch v Schengenskom informačnom systéme o osobách na účel vydania. Záznam v Schengenskom informačnom systéme je rovnocenný zatýkaciemu rozkazu s doplnením informácií uvedených v článku 11 ods. 1.

3.   V prechodnom období, pokiaľ SIS umožní zasielanie všetkých informácií podľa článku 11, je upozornenie rovnocenné zatýkaciemu rozkazu, až kým sa vykonávajúcemu justičnému orgánu nedoručí originál v náležitej a vyhovujúcej forme.

Článok 13

Podrobné postupy zasielania zatýkacieho rozkazu

1.   Ak justičný orgán štátu pôvodu nepozná príslušný vykonávajúci justičný orgán, uskutoční potrebný prieskum, aby od vykonávajúceho štátu túto informáciu získal.

2.   Ak nie je možné využiť služby SIS, justičný orgán štátu pôvodu môže o zaslanie zatýkacieho rozkazu požiadať Medzinárodnú organizáciu kriminálnej polície (Interpol).

3.   Justičný orgán štátu pôvodu môže zatýkací rozkaz zaslať akýmkoľvek bezpečným prostriedkom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu za podmienok, ktoré vykonávajúcemu štátu umožňujú posúdiť jeho hodnovernosť.

4.   Všetky problémy so zaslaním alebo hodnovernosťou akéhokoľvek dokumentu potrebného pre vykonanie zatýkacieho rozkazu sa riešia priamo medzi zúčastnenými justičnými orgánmi, prípadne zapojením ústredných orgánov štátov.

5.   Ak orgán, ktorému sa zatýkací rozkaz doručí, nie je príslušný konať na jeho základe, automaticky ho postúpi príslušnému orgánu vo svojom štáte a zodpovedajúcim spôsobom o tom informuje justičný orgán štátu pôvodu.

Článok 14

Práva vyžiadanej osoby

1.   Ak bola vyžiadaná osoba zatknutá, príslušný vykonávací justičný orgán ju v súlade s vnútroštátnym právom informuje o zatýkacom rozkaze a jeho obsahu, ako aj o možnosti súhlasu s vydaním justičnému orgánu štátu pôvodu.

2.   Vyžiadaná osoba, ktorá bola zatknutá na účely vykonania zatýkacieho rozkazu, má právo na pomoc právneho zástupcu a tlmočníka v súlade s vnútroštátnym právom vykonávajúceho štátu.

Článok 15

Držanie osoby vo väzbe

Keď je osoba zatknutá na základe zatýkacieho rozkazu, vykonávajúci justičný orgán v súlade s právom vykonávajúceho štátu rozhodne, či by vyžiadaná osoba mala ostať vo väzbe. Táto osoba môže byť v súlade s vnútroštátnym právom vykonávajúceho štátu z väzby kedykoľvek predbežne prepustená, ak príslušný orgán tohto štátu vykoná všetky potrebné opatrenia, aby zabránil jej úteku.

Článok 16

Súhlas s vydaním

1.   Ak zatknutá osoba uvedie, že s vydaním súhlasí, tento súhlas a prípadne jej vyjadrenie, že sa výslovne vzdáva práva na uplatnenie zásady špeciality uvedenej v článku 30 ods. 2, sa predloží vykonávajúcemu justičnému orgánu v súlade s vnútroštátnym právom vykonávajúceho štátu.

2.   Každý štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa súhlas a prípadne vyjadrenie uvedené v odseku 1 získali tak, aby bolo zrejmé, že dotknutá osoba ich vyjadrila dobrovoľne a s plným vedomím dôsledkov. Na tento účel má vyžiadaná osoba právo na právneho zástupcu.

3.   Súhlas a prípadne vyjadrenie uvedené v odseku 1 sa úradne zaznamenajú v súlade s postupom ustanoveným vnútroštátnym právom vykonávajúceho štátu.

4.   Súhlas v zásade nemožno odvolať. Každý štát môže ustanoviť, že súhlas a prípadne vyjadrenie môžu byť odvolané v súlade s predpismi uplatniteľnými podľa jeho vnútroštátneho práva. V tomto prípade sa doba od dátumu súhlasu do jeho odvolania neberie do úvahy pri určovaní lehôt ustanovených v článku 20. Nórsko a Island na jednej strane a Európska únia v mene ktoréhokoľvek svojho členského štátu na strane druhej môžu v čase oznámenia podľa článku 38 ods. 1 urobiť vyhlásenie, v ktorom uvedú, či chcú túto možnosť využívať, a určiť postupy, ktorými sa súhlas môže odvolať, a akúkoľvek ich zmenu alebo doplnenie.

Článok 17

Výsluch vyžiadanej osoby

Ak zatknutá osoba nesúhlasí so svojím vydaním podľa článku 16, má právo byť vypočutá vykonávajúcim justičným orgánom v súlade s právom vykonávajúceho štátu.

Článok 18

Rozhodnutie o vydaní

1.   Vykonávajúci justičný orgán rozhodne o vydaní osoby v lehotách a za podmienok vymedzených v tejto dohode.

2.   Ak vykonávajúci justičný orgán považuje informácie, ktoré mu poskytol štát pôvodu, za nedostatočné na to, aby mohol o vydaní rozhodnúť, požiada, aby mu boli urýchlene poskytnuté potrebné dodatočné informácie, najmä so zreteľom na články 4 až 6, 8 a 11, a môže stanoviť lehotu na ich doručenie vzhľadom na potrebu dodržať lehoty uvedené v článku 20.

3.   Justičný orgán štátu pôvodu môže vykonávajúcemu justičnému orgánu kedykoľvek zaslať akékoľvek ďalšie užitočné informácie.

Článok 19

Rozhodnutie v prípade viacerých žiadostí

1.   Ak dva alebo viaceré štáty vydali európsky zatýkací rozkaz alebo zatýkací rozkaz na tú istú osobu, o tom, ktorý zo zatýkacích rozkazov sa vykoná, rozhodne vykonávajúci justičný orgán po riadnom zvážení všetkých okolností, a to najmä závažnosti a miesta spáchania trestných činov, dátumov vydania zatýkacích rozkazov a toho, či bol zatýkací rozkaz vydaný na účely stíhania alebo výkonu trestu odňatia slobody, alebo ochranného opatrenia obmedzujúceho slobodu.

2.   Pri rozhodovaní uvedenom v odseku 1 môže vykonávajúci justičný orgán členského štátu požiadať o radu Eurojust.

3.   V prípade súbehu zatýkacieho rozkazu a žiadosti o extradíciu podanej tretím štátom, rozhodnutie o tom, či sa uprednostní zatýkací rozkaz alebo žiadosť o extradíciu, prijme príslušný orgán vykonávajúceho štátu po riadnom zvážení všetkých okolností, najmä okolností uvedených v odseku 1 a okolností uvedených v uplatniteľnom dohovore.

4.   Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté záväzky štátov podľa štatútu Medzinárodného trestného súdu.

Článok 20

Lehoty a postupy pri rozhodovaní o vykonaní zatýkacieho rozkazu

1.   Zatýkací rozkaz sa vybavuje a vykonáva ako naliehavá záležitosť.

2.   Ak vyžiadaná osoba s vydaním súhlasí, o vykonaní zatýkacieho rozkazu by sa malo právoplatne rozhodnúť do 10 dní od vyjadrenia súhlasu.

3.   V ostatných prípadoch by sa o vykonaní zatýkacieho rozkazu malo právoplatne rozhodnúť do 60 dní od zatknutia vyžiadanej osoby.

4.   Ak sa v osobitných prípadoch zatýkací rozkaz nemôže vykonať v lehotách ustanovených v odsekoch 2 alebo 3, vykonávajúci justičný orgán to bezodkladne oznámi justičnému orgánu štátu pôvodu s odôvodnením omeškania. V takomto prípade sa lehoty môžu predĺžiť o ďalších 30 dní.

5.   Európska únia môže v mene ktoréhokoľvek svojho členského štátu v čase oznámenia podľa článku 38 ods. 1 urobiť vyhlásenie, v ktorom uvedie, v ktorých prípadoch sa neuplatňujú odseky 3 a 4. Nórsko a Island môžu uplatniť vzájomnosť vo vzťahu k dotknutým členským štátom.

6.   Kým vykonávajúci justičný orgán o zatýkacom rozkaze právoplatne nerozhodne, zabezpečí, aby ostali splnené materiálne podmienky potrebné pre účinné vydanie osoby.

7.   Každé odmietnutie vykonať zatýkací rozkaz sa musí zdôvodniť.

Článok 21

Situácia pred rozhodnutím

1.   Ak bol zatýkací rozkaz vydaný na účely trestného stíhania, vykonávajúci justičný orgán musí:

a)	súhlasiť s vypočutím vyžiadanej osoby podľa článku 22 alebo

b)	súhlasiť s dočasným vydaním vyžiadanej osoby.

2.   Podmienky a trvanie dočasného vydania sa určia vzájomnou dohodou medzi justičným orgánom štátu pôvodu a vykonávajúcim justičným orgánom.

3.   V prípade dočasného vydania musí mať osoba možnosť vrátiť sa do vykonávajúceho štátu, aby sa zúčastnila konaní v rámci vydávacieho konania, ktoré sa jej týkajú.

Článok 22

Výsluch osoby pred rozhodnutím

1.   Vyžiadanú osobu vypočuje justičný orgán, ktorému pomáha iná osoba určená v súlade s právom štátu dožadujúceho súdu.

2.   Vyžiadaná osoba sa vypočuje v súlade s právom vykonávajúceho štátu a za podmienok určených vzájomnou dohodou medzi justičným orgánom štátu pôvodu a vykonávajúcim justičným orgánom.

3.   Príslušný vykonávajúci justičný orgán môže poveriť iný justičný orgán svojho štátu, aby sa zúčastnil na výsluchu vyžiadanej osoby, s cieľom zabezpečiť riadne uplatnenie tohto článku a ustanovených podmienok.

Článok 23

Výsady a imunity

1.   Ak vyžiadaná osoba požíva výsadu alebo imunitu súvisiacu s právomocou súdu alebo výkonom rozhodnutia vo vykonávajúcom štáte, lehoty uvedené v článku 20 začnú plynúť až odo dňa, keď sa vykonávajúcemu justičnému orgánu oznámi, že táto výsada alebo imunita bola odňatá.

2.   Vykonávajúci štát zabezpečí, aby boli splnené materiálne podmienky pre účinné vydanie, keď už osoba nebude požívať takúto výsadu alebo imunitu.

3.   Ak má právomoc odňať túto výsadu alebo imunitu orgán vykonávajúceho štátu, vykonávajúci justičný orgán ho požiada, aby túto právomoc bezodkladne uplatnil. Ak má právomoc odňať túto výsadu alebo imunitu orgán iného štátu alebo medzinárodnej organizácie, o jej uplatnenie požiada justičný orgán štátu pôvodu.

Článok 24

Konkurujúce medzinárodné záväzky

Táto dohoda sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté záväzky vykonávajúceho štátu v prípade, že mu vyžiadanú osobu vydal tretí štát a podľa úpravy, na základe ktorej bola vydaná, ju chránia ustanovenia týkajúce sa špeciality. Vykonávajúci štát prijme všetky potrebné opatrenia, aby bezodkladne požiadal o súhlas štátu, z ktorého bola vyžiadaná osoba vydaná, aby mohla byť vydaná štátu, ktorý vydal zatýkací rozkaz. Lehoty uvedené v článku 20 začnú plynúť odo dňa, keď sa prestane uplatňovať zásada špeciality.

Kým štát, z ktorého bola vyžiadaná osoba vydaná, nerozhodne, vykonávajúci štát zabezpečí, aby ostali splnené materiálne podmienky pre účinné vydanie.

Článok 25

Oznámenie rozhodnutia

Vykonávajúci justičný orgán bezodkladne oznámi justičnému orgánu štátu pôvodu rozhodnutie o vykonaní alebo nevykonaní zatýkacieho rozkazu.

Článok 26

Lehoty pre vydanie osoby

1.   Vyžiadaná osoba sa vydá čo najskôr v termíne, na ktorom sa dohodnú dotknuté orgány.

2.   Osoba sa vydá najneskôr do 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia o vykonaní zatýkacieho rozkazu.

3.   Ak vydaniu vyžiadanej osoby v lehote ustanovenej v odseku 2 bránia okolnosti, na ktoré žiadny zo štátov nemá vplyv, vykonávajúci justičný orgán a justičný orgán štátu pôvodu sa bezodkladne skontaktujú a dohodnú sa na novom termíne vydania. V tomto prípade sa vydanie uskutoční do 10 dní od nového dohodnutého termínu.

4.   Vydanie sa môže vo výnimočných prípadoch odložiť z vážnych humanitárnych dôvodov, napríklad, ak sa dá opodstatnene predpokladať, že by zjavne ohrozilo život alebo zdravie vyžiadanej osoby. Zatýkací rozkaz sa vykoná, len čo tieto dôvody zaniknú. Vykonávajúci justičný orgán to bezodkladne oznámi justičnému orgánu štátu pôvodu a dohodne sa s ním na novom termíne vydania. V tomto prípade sa vydanie uskutoční do 10 dní od nového dohodnutého termínu.

5.   Ak je osoba aj po uplynutí lehôt uvedených v odsekoch 2 až 4 naďalej vo väzbe, musí byť prepustená.

Článok 27

Odklad vydania alebo podmienečné vydanie

1.   Vykonávajúci justičný orgán môže po rozhodnutí o vykonaní zatýkacieho rozkazu odložiť vydanie vyžiadanej osoby, aby mohla byť stíhaná vo vykonávajúcom štáte alebo, ak už bola odsúdená, aby mohla na jeho území vykonať trest uložený za iný skutok, než je skutok uvedený v zatýkacom rozkaze.

2.   Namiesto odkladu vydania môže vykonávajúci justičný orgán dočasne vydať vyžiadanú osobu štátu pôvodu za podmienok, ktoré určia vzájomnou dohodou vykonávajúci justičný orgán a justičný orgán štátu pôvodu. Táto dohoda sa uzatvára písomnou formou a jej podmienky sú záväzné pre všetky orgány štátu pôvodu.

Článok 28

Prevoz

1.   Každý členský štát povolí prevoz vyžiadanej osoby, ktorá sa vydáva, cez svoje územie pod podmienkou, že sa mu poskytli údaje o:

a)	totožnosti a štátnej príslušnosti osoby, na ktorú bol zatýkací rozkaz vydaný;

b)	existencii zatýkacieho rozkazu;

c)	povahe a právnej kvalifikácii trestného činu;

d)	opise okolností trestného činu vrátane času a miesta jeho spáchania.

Štát, v mene ktorého sa urobilo vyhlásenie v súlade s článkom 7 ods. 2, že nevydáva štátnych príslušníkov alebo že sa ich vydanie povolí len za určitých konkrétnych podmienok, môže za rovnakých podmienok odmietnuť prevoz svojich štátnych príslušníkov cez svoje územie alebo uplatniť na tento prevoz rovnaké podmienky.

2.   Zmluvné strany si navzájom oznámia určený orgán, ktorý v každom štáte zodpovedá za prijímanie žiadostí o prevoz a potrebných písomností, ako aj ďalšej úradnej korešpondencie súvisiacej so žiadosťami o prevoz.

3.   Žiadosť o prevoz a informácie uvedené v odseku 1 sa môžu zaslať orgánu určenému podľa odseku 2 akýmkoľvek prostriedkom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu. Štát prevozu oznámi svoje rozhodnutie rovnakým postupom.

4.   Táto dohoda sa nevzťahuje na letecký prevoz bez plánovaného medzipristátia. V prípade neplánovaného pristátia však štát pôvodu poskytne orgánu určenému podľa odseku 2 informácie podľa odseku 1.

5.   Ak sa prevoz týka osoby, ktorú má štátu vydať tretí štát, tento článok sa uplatňuje primerane. Konkrétne sa pojem „zatýkací rozkaz“ vymedzený v tejto dohode nahradí pojmom „žiadosť o extradíciu“.

KAPITOLA 3

ÚČINKY VYDANIA

Článok 29

Započítanie doby obmedzenia osobnej slobody vo vykonávajúcom štáte

1.   Štát pôvodu započíta dobu obmedzenia osobnej slobody vyplývajúcu z vykonania zatýkacieho rozkazu do celkovej doby obmedzenia osobnej slobody, ktoré sa má vykonať v štáte pôvodu v dôsledku uloženého trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia obmedzujúceho slobodu.

2.   Na tento účel vykonávajúci justičný orgán alebo ústredný orgán určený podľa článku 10 zašle justičnému orgánu štátu pôvodu v čase vydania všetky údaje o dobe, po ktorú bola obmedzená osobná sloboda vyžiadanej osoby na základe zatýkacieho rozkazu.

Článok 30

Možnosť stíhania za iné trestné činy

1.   Nórsko a Island na jednej strane a Európska únia v mene ktoréhokoľvek svojho členského štátu na strane druhej si môžu navzájom oznámiť, že sa v ich vzťahoch s inými štátmi, ktoré vydali rovnaké oznámenie, predpokladá existencia súhlasu so stíhaním, odsúdením alebo obmedzením osobnej slobody osoby na účely výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia obmedzujúceho slobodu za trestný čin, ktorý bol spáchaný pred jej vydaním a ktorý nie je trestným činom, pre ktorý bola vydaná, pokiaľ v konkrétnom prípade vykonávajúci justičný orgán vo svojom rozhodnutí o vydaní neuvedie inak.

2.   S výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 1 a 3 sa vydaná osoba nesmie stíhať, odsúdiť ani inak pozbaviť slobody za trestný čin, ktorý spáchala pred jej vydaním a ktorý nie je trestným činom, pre ktorý bola vydaná.

3.   Odsek 2 sa neuplatňuje v týchto prípadoch:

a)	ak mala osoba možnosť opustiť územie štátu, ktorému bola vydaná, a neurobila tak do 45 dní od svojho prepustenia alebo sa na toto územie vrátila po tom, ako ho opustila;

b)	ak sa za trestný čin nemôže uložiť trest odňatia slobody ani ochranné opatrenie obmedzujúce slobodu;

c)	ak trestné konanie nevedie k uplatneniu opatrenia obmedzujúceho osobnú slobodu;

d)	ak by osobe mohol byť uložený trest alebo opatrenie bez odňatia slobody, najmä peňažný trest alebo opatrenie, ktoré ho nahrádza, a to aj vtedy, ak by tento trest alebo toto opatrenie mohlo obmedziť jej osobnú slobodu;

e)	ak osoba súhlasila s vydaním, prípadne sa zároveň vzdala nároku na uplatnenie zásady špeciality v súlade s článkom 16;

f)

ak osoba po vydaní vyhlásila, že sa výslovne vzdáva nároku na uplatnenie zásady špeciality v súvislosti s určitými trestnými činmi spáchanými pred jej vydaním. Vyhlásenie sa urobí pred príslušnými justičnými orgánmi štátu pôvodu a zaznamená sa v súlade s vnútroštátnym právom tohto štátu. Vyhlásenie sa formuluje tak, aby bolo zrejmé, že ho dotknutá osoba urobila dobrovoľne a s plným vedomím následkov. Na tento účel má osoba právo na právneho zástupcu;

g)	ak vykonávajúci justičný orgán, ktorý osobu vydal, udelí svoj súhlas v súlade s odsekom 4.

4.   Žiadosť o súhlas sa predloží vykonávajúcemu justičnému orgánu spolu s údajmi uvedenými v článku 11 ods. 1 a prekladom uvedeným v článku 11 ods. 2. Súhlas sa udelí, ak trestný čin, pre ktorý sa oň žiada, podlieha vydaniu v súlade s ustanoveniami tejto dohody. Súhlas sa odmietne z dôvodov uvedených v článku 4, inak sa môže odmietnuť iba z dôvodov uvedených v článku 5 alebo v článku 6 ods. 2 a článku 7 ods. 2. Rozhodnutie sa prijme najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti. V prípadoch uvedených v článku 8 musí štát pôvodu poskytnúť záruky ustanovené v uvedenom článku.

Článok 31

Vydanie alebo následná extradícia

1.   Nórsko a Island na jednej strane a Európska únia v mene ktoréhokoľvek svojho členského štátu na strane druhej si môžu navzájom oznámiť, že sa v ich vzťahoch s inými štátmi, ktoré vydali rovnaké oznámenie, predpokladá existencia súhlasu s vydaním osoby inému štátu, než je vykonávajúci štát, na základe zatýkacieho rozkazu vydaného pre trestný čin spáchaný pred jej vydaním, pokiaľ v konkrétnom prípade vykonávajúci justičný orgán vo svojom rozhodnutí o vydaní neuvedie inak.

2.   V každom prípade sa môže osoba, ktorá bola vydaná štátu pôvodu na základe zatýkacieho rozkazu, vydať inému štátu, než je vykonávajúci štát, bez súhlasu vykonávajúceho štátu na základe zatýkacieho rozkazu vydaného pre akýkoľvek trestný čin spáchaný pred jej vydaním v týchto prípadoch:

a)	ak mala vyžiadaná osoba možnosť opustiť územie štátu, ktorému bola vydaná, a neurobila tak do 45 dní od svojho prepustenia alebo sa na toto územie vrátila po tom, ako ho opustila;

b)

ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním na základe zatýkacieho rozkazu inému štátu, než je vykonávajúci štát. Súhlas sa udelí pred príslušnými justičnými orgánmi štátu pôvodu a zaznamená sa v súlade s vnútroštátnym právom tohto štátu. Súhlas sa formuluje tak, aby bolo zrejmé, že ho dotknutá osoba udelila dobrovoľne a s plným vedomím následkov. Na tento účel má vyžiadaná osoba právo na právneho zástupcu;

c)	ak vyžiadaná osoba nepodlieha zásade špeciality v súlade s článkom 30 ods. 3 písm. a), e), f) a g).

3.   Vykonávajúci justičný orgán udelí súhlas s vydaním inému štátu podľa týchto pravidiel:

a)	žiadosť o súhlas sa predloží v súlade s článkom 12 spolu s informáciami uvedenými v článku 11 ods. 1 a s prekladom uvedeným v článku 11 ods. 2;

b)	súhlas sa udelí, ak trestný čin, pre ktorý sa oň žiada, podlieha vydaniu v súlade s ustanoveniami tejto dohody;

c)	rozhodnutie sa prijme najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti;

d)	súhlas sa odmietne z dôvodov uvedených v článku 4, inak sa môže odmietnuť iba z dôvodov uvedených v článku 5 alebo v článku 6 ods. 2 a článku 7 ods. 2.

V prípadoch uvedených v článku 8 musí štát pôvodu poskytnúť záruky ustanovené v uvedenom článku.

4.   Bez ohľadu na odsek 1 sa osoba, ktorá bola vydaná na základe zatýkacieho rozkazu, nesmie vydať tretiemu štátu bez súhlasu príslušného orgánu štátu, ktorý ju vydal. Takýto súhlas sa udelí v súlade s dohovormi, ktoré tento štát zaväzujú, ako aj s vnútroštátnym právom.

Článok 32

Odovzdanie veci

1.   Na žiadosť justičného orgánu štátu pôvodu alebo na vlastný podnet vykonávajúci justičný orgán v súlade so svojím vnútroštátnym právom zaistí a odovzdá vec:

a)	ktorá môže slúžiť ako dôkaz alebo

b)	ktorú vyžiadaná osoba získala spáchaním trestného činu.

2.   Vec uvedená v odseku 1 sa odovzdá aj vtedy, ak sa zatýkací rozkaz nemôže vykonať z dôvodu úmrtia alebo úteku vyžiadanej osoby.

3.   Ak vec uvedená v odseku 1 podlieha prepadnutiu alebo zhabaniu na území vykonávajúceho štátu a ak je potrebná pre prebiehajúce trestné konanie, môže si ju tento štát dočasne ponechať alebo ju odovzdať štátu pôvodu pod podmienkou, že ju vráti.

4.   Akékoľvek práva vykonávajúceho štátu alebo tretích strán vzťahujúce sa na vec uvedenú v odseku 1 nie sú dotknuté. Ak takéto práva existujú, štát pôvodu bezplatne vráti vec vykonávajúcemu štátu bezodkladne po skončení trestného konania.

Článok 33

Náklady

1.   Náklady, ktoré vznikli na území vykonávajúceho štátu pri vykonávaní zatýkacieho rozkazu, hradí tento štát.

2.   Všetky ostatné náklady hradí štát pôvodu.

KAPITOLA 4

VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 34

Vzťah k iným právnym nástrojom

1.   Táto dohoda od nadobudnutia platnosti nahrádza zodpovedajúce ustanovenia nasledujúcich dohovorov uplatniteľných v oblasti extradície vo vzťahoch medzi Nórskom a Islandom na jednej strane a členskými štátmi na strane druhej bez toho, aby bolo dotknuté ich uplatňovanie vo vzťahoch medzi štátmi a tretími štátmi:

a)

Európsky dohovor o extradícii z 13. decembra 1957, jeho dodatkový protokol z 15. októbra 1975, jeho druhý dodatkový protokol zo 17. marca 1978 a Európsky dohovor o potlačovaní terorizmu z 27. januára 1977, pokiaľ ide o extradíciu osôb, v znení zmien a doplnení protokolu z roku 2003 po tom, ako nadobudne platnosť;

b)	hlavu III kapitolu 4 Dohovoru z 19. júna 1990, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 o postupnom zrušení kontrol na spoločných hraniciach;

c)	ustanovenia dohovorov EÚ o extradícii osôb z rokov 1995 a 1996 s významom pre Schengen v rozsahu, v akom sú v platnosti.

2.   Štáty môžu naďalej uplatňovať dvojstranné alebo mnohostranné dohody alebo dojednania platné v čase uzavretia tejto dohody, ak tieto dohody alebo dojednania umožňujú rozšíriť alebo prehĺbiť ciele tejto dohody a pomáhajú ďalej zjednodušiť alebo uľahčiť postupy vydávania osôb, na ktoré bol vydaný zatýkací rozkaz. Zmluvné strany si navzájom oznámia všetky takéto dohody alebo dojednania.

3.   Štáty môžu po nadobudnutí platnosti tejto dohody uzavrieť dvojstranné alebo mnohostranné dohody alebo dojednania, ak tieto dohody alebo dojednania umožňujú rozšíriť alebo prehĺbiť predpisy tejto dohody a pomáhajú ďalej zjednodušiť alebo uľahčiť postupy vydávania osôb, na ktoré bol vydaný zatýkací rozkaz, a to najmä stanovením kratších lehôt, než sú lehoty stanovené v článku 20, rozšírením zoznamu trestných činov ustanoveného v článku 3 ods. 4, ďalším obmedzením dôvodov odmietnutia uvedených v článkoch 4 a 5 alebo znížením hranice ustanovenej v článku 3 ods. 1 alebo ods. 4.

Dohodami alebo dojednaniami uvedenými v prvom pododseku v žiadnom prípade nesmú byť dotknuté vzťahy so štátmi, ktoré nie sú ich stranami.

Zmluvné strany si tiež navzájom oznámia každú takúto novú dohodu alebo dojednanie uvedené v prvom pododseku do troch mesiacov od ich podpísania.

4.   Ak sa dohody alebo dojednania uvedené v odseku 1 vzťahujú na územia štátov alebo na územia, za ktorých vonkajšie vzťahy zodpovedá štát, na ktoré sa táto dohoda nevzťahuje, vzťahy medzi týmito územiami a inými štátmi naďalej upravujú tieto nástroje.

Článok 35

Prechodné ustanovenia

1.   Žiadosti o extradíciu doručené pred nadobudnutím platnosti tejto dohody sa naďalej spravujú existujúcimi nástrojmi extradície. Žiadosti doručené po tomto dátume sa budú spravovať touto dohodou.

2.   Nórsko a Island na jednej strane a Európska únia v mene ktoréhokoľvek svojho členského štátu na strane druhej môžu pri oznamovaní uvedenom v článku 38 ods. 1 vyhlásiť, že štát ako vykonávajúci štát bude v prípade skutkov spáchaných pred dátumom, ktorý určí, naďalej uplatňovať extradičný systém uplatniteľný pred nadobudnutím platnosti tejto dohody. Uvedený dátum nesmie byť po dátume nadobudnutia platnosti tejto dohody. Uvedené vyhlásenie možno kedykoľvek odvolať.

Článok 36

Riešenie sporov

Každý spor medzi Islandom alebo Nórskom a členským štátom Európskej únie týkajúci sa výkladu alebo uplatňovania tejto dohody môže strana tohto sporu predložiť na zasadnutí zástupcov vlád členských štátov Európskej únie a Islandu a Nórska, aby sa do šiestich mesiacov vyriešil.

Článok 37

Judikatúra

Zmluvné strany s cieľom dosiahnuť čo najjednotnejšie uplatňovanie a výklad ustanovení tejto dohody neustále sledujú vývoj judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ako aj vývoj judikatúry príslušných súdov Islandu a Nórska, ktorá súvisí s týmito ustanoveniami a s ustanoveniami podobných nástrojov vydávania. Na tento účel sa zriadi mechanizmus, ktorý zaručí pravidelné vzájomné zasielanie takejto judikatúry.

Článok 38

Oznámenia, vyhlásenia, nadobudnutie platnosti

1.   Zmluvné strany si navzájom oznámia ukončenie postupov potrebných na to, aby mohli vyjadriť súhlas byť viazané touto dohodou.

2.   Pri oznamovaní podľa odseku 1 zmluvné strany vydajú ktorékoľvek z oznámení alebo vyhlásení ustanovených v článku 5 ods. 2, článku 9 ods. 3, článku 28 ods. 2 a článku 34 ods. 2 tejto dohody a môžu vydať ktorékoľvek z oznámení alebo vyhlásení ustanovených v článku 3 ods. 4, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 2, článku 10 ods. 1, článku 11 ods. 2, článku 16 ods. 4, článku 20 ods. 5, článku 30 ods. 1, článku 31 ods. 1 a článku 35 ods. 2 tejto dohody. Vyhlásenie alebo oznámenia uvedené v článku 3 ods. 4, článku 10 ods. 1 a článku 11 ods. 2 možno vydať kedykoľvek. Vyhlásenia alebo oznámenia uvedené v článku 9 ods. 3 a článku 28 ods. 2 možno kedykoľvek upraviť a vyhlásenia alebo oznámenia uvedené v článku 5 ods. 2, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 2, článku 10 ods. 1, článku 16 ods. 4, článku 20 ods. 5, článku 34 ods. 2 a článku 35 ods. 2 možno kedykoľvek stiahnuť.

3.   Ak takéto vyhlásenia alebo oznámenia vydá Európska únia, uvedie, na ktoré jej členské štáty sa vzťahujú.

4.   Táto dohoda nadobúda platnosť prvým dňom tretieho mesiaca nasledujúceho po dni, keď generálny tajomník Rady Európskej únie skonštatuje, že sa splnili všetky formálne požiadavky pre vyjadrenie súhlasu zmluvnými stranami tejto dohody.

Článok 39

Pristúpenie

Pristúpenie nových členských štátov k Európskej únii vytvára práva a povinnosti podľa tejto dohody medzi týmito novými členskými štátmi a Islandom a Nórskom.

Článok 40

Spoločné preskúmanie

Zmluvné strany súhlasia s tým, že túto dohodu spoločne preskúmajú najneskôr do 5 rokov od nadobudnutia jej platnosti, a to najmä vyhlásenia podľa článku 3 ods. 4, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 2 a článku 20 ods. 5 tejto dohody. Ak sa vyhlásenia uvedené v článku 7 ods. 2 neobnovia, ich platnosť sa skončí päť rokov od nadobudnutia platnosti tejto dohody. Preskúmanie sa bude týkať najmä praktického vykonávania, výkladu a vývoja dohody a môže zahrnúť aj otázky, ako sú napríklad dôsledky ďalšieho vývoja Európskej únie, ktoré súvisia s predmetom tejto dohody.

Článok 41

Vypovedanie

1.   Zmluvné strany môžu túto dohodu vypovedať. V prípade vypovedania Islandom alebo Nórskom ostáva táto dohoda v platnosti medzi Európskou úniou a zmluvnou stranou, ktorá ju nevypovedala.

2.   Vypovedanie tejto dohody podľa odseku 1 nadobudne účinnosť šesť mesiacov od uloženia oznámenia o jej vypovedaní. Postupy prebiehajúce na základe žiadostí o vydanie sa ukončia v súlade s ustanoveniami tejto dohody.

Článok 42

Depozitár

1.   Táto dohoda sa uloží u generálneho tajomníka Rady Európskej únie.

2.   Depozitár uverejňuje informácie o každom oznámení alebo vyhlásení súvisiacom s touto dohodou.