Toto oznámenie sa uverejňuje v súlade s článkom 6b ods. 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 664/2014 (1).

OZNÁMENIE O SCHVÁLENÍ ŠTANDARDNEJ ZMENY ŠPECIFIKÁCIE VÝROBKU S CHRÁNENÝM OZNAČENÍM PÔVODU ALEBO CHRÁNENÝM ZEMEPISNÝM OZNAČENÍM POCHÁDZAJÚCEHO Z ČLENSKÉHO ŠTÁTU

[Nariadenie (EÚ) č. 1151/2012]

„Agneau du Périgord“

EÚ č.: PGI-FR-0711-AM02 – 24.5.2024

CHOP ( ) CHZO (X)

1.   Názov výrobku

„Agneau du Périgord“

2.   Členský štát, ku ktorému zemepisná oblasť patrí

Francúzsko

3.   Orgán členského štátu oznamujúci štandardnú zmenu

Ministère de l'agriculture et de la souveraineté alimentaire (Ministerstvo poľnohospodárstva a potravinovej sebestačnosti)

4.   Opis schválenej zmeny (schválených zmien)

Vysvetlenie, prečo zmena (-y) zodpovedá (-ajú) definícii štandardnej zmeny stanovenej v článku 53 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012

Žiadosť o zmenu CHZO „Agneau du Périgord“ nezahŕňa žiadnu z troch situácií, ktoré predstavujú zmenu na úrovni Únie, konkrétne:

a)	nezahŕňa zmenu názvu chráneného označenia pôvodu;

b)	nepredstavuje riziko narušenia súvislosti so zemepisných prostredím;

c)	nemá za následok ďalšie obmedzenia týkajúce sa uvádzania výrobku na trh.

Francúzske orgány preto považujú žiadosť za štandardnú zmenu.

1.   PRÍSLUŠNÝ ORGÁN ČLENSKÉHO ŠTÁTU

Aktualizujú sa údaje o INAO.

Táto zmena sa netýka jednotného dokumentu.

2.   SKUPINA ŽIADATEĽOV/ZLOŽENIE

Zloženie skupiny žiadateľov sa preformulovalo tak, aby sa spresnilo, že skupina zahŕňa: „Akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá sa účinne podieľa na výrobných alebo prípravných činnostiach stanovených v špecifikácii CHZO „Agneau du Périgord“.

Táto zmena sa netýka jednotného dokumentu.

3.   OPIS VÝROBKU

Maximálna hmotnosť jahniat sa zmenila na 22 kg namiesto 21 kg.

Táto zmena sa týka jednotného dokumentu.

4.   OPIS SPÔSOBU VÝROBY POĽNOHOSPODÁRSKEHO VÝROBKU / ZABITIE

Maximálna hmotnosť jahniat sa zmenila na 22 kg namiesto 21 kg.

Táto zmena sa netýka jednotného dokumentu.

5.   PRVKY ODÔVODŇUJÚCE SÚVISLOSŤ SO ZEMEPISNOU OBLASŤOU / ŠPECIFICKOSŤ VÝROBKU

Maximálna hmotnosť jahniat sa zmenila na 22 kg namiesto 21 kg.

Táto zmena sa týka jednotného dokumentu.

6.   VNÚTROŠTÁTNE POŽIADAVKY / TABUĽKA PLÁNOV PRODUKCIE A UMIESTŇOVANIA NA TRH

Maximálna hmotnosť jahniat sa zmenila na 22 kg namiesto 21 kg.

Táto zmena sa netýka jednotného dokumentu.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„Agneau du Périgord“

EÚ č.: PGI-FR-0711-AM02 – 24.5.2024

CHOP ( ) CHZO (X)

1.   Názov (názvy) [CHOP alebo CHZO]

„Agneau du Périgord“

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Francúzsko

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1.   Kód pre kombinovanú nomenklatúru

—	02 – MÄSO A JEDLÉ MÄSOVÉ DROBY

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

„Agneau du Périgord“ je jahňa kŕmené materským mliekom najmenej 60 dní, pričom počas záverečnej časti výkrmu dostáva najmä výživu založenú na celých alebo drvených zrnách obilnín.

Jahňa „Agneau du Périgord“ je jahňa zabité vo veku od 80 do 180 dní, s váhou jatočného tela 15 až 22 kg a s dobrým mäsovo úžitkovým zovňajškom vďaka výberu baranov z vhodných mäsových plemien a oviec z odolných alebo poloodolných plemien.

Barany sa vyberajú z týchto mäsových plemien: Berrichon, Charollais, Ile de France, Rouge de l’Ouest, Suffolk, Texel.

Ovce sú buď z čisto odolných plemien: Lacaune viande, Blanche du Massif central, Causse du Lot a Romane, alebo z poloodolného plemena Charmoise, alebo samice pochádzajúce z kríženia odolného plemena s uvedenými mäsovými plemenami.

„Agneau du Périgord“ predstavuje úžitkový typ E-U-R so svalovou hmotou na jemnej kostre a s tukovou vrstvou triedy 2 alebo 3 podľa stupnice EUROP.

Jahňacie mäso je svetlej farby (čo súvisí s kŕmením jahniat mliekom prinajmenšom 60 dní). Jeho tuk je biely alebo veľmi jemne zafarbený, pevnej konzistencie, jednotne usporiadaný a nie je olejovitý.

V rámci CHZO možno uvádzať na trh aj tieto vedľajšie jatočné produkty: obličky, týmus, srdce, pečeň, jazyk, paprčky.

Mäso a vedľajšie jatočné produkty „Agneau du Périgord“ sa uvádzajú na trh čerstvé alebo hlbokozmrazené.

3.3.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

3.3.1.   Výživa jahniat

—	Od narodenia po prinajmenšom 60 dní sa jahňa bez obmedzovania kŕmi dojčením z vemena matky. Žije nepretržite so svojou matkou až do odstavenia.

—	Po 60 dňoch a počas záverečnej časti výkrmu až po odstavenie sa znižuje podiel kŕmenia mliekom a nahrádza sa krmovinami a doplnkovou výživou. Táto doplnková výživa sa skladá z obilnín podávaných v podobe celých alebo drvených zŕn a z dusíkatej výživy.

3.3.2.   Výživa oviec

Základom výživy oviec je paša. Pasú sa na prírodných alebo dočasných lúkach a na pastvinách prinajmenšom sedem mesiacov do roka.

Všetky zožaté krmoviny sa pestujú v zemepisnej oblasti a väčšina z nich sa vyprodukuje v danom poľnohospodárskom podniku.

3.4.   Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Jahňatá „Agneau du Périgord“ sa rodia a chovajú v danej zemepisnej oblasti.

Aby sa zachovala celková kvalita jahňacieho mäsa, je vhodné predchádzať príliš dlhému času prepravy, ako aj každému stresu zvieraťa pred zabitím. Čas prepravy medzi poľnohospodárskym podnikom a bitúnkom musí byť kratší ako 8 hodín.

3.5.   Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Ak sú mäso alebo droby hlboko zmrazené, dátum minimálnej trvanlivosti je najviac 18 mesiacov.

3.6.   Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Ku každému mäsu s CHZO musí byť priložené osvedčenie o záruke pôvodu (Certificat de Garantie d’Origine, C.G.O.) (v prípade jatočného tela) alebo musí mať označenie spotrebiteľskej predajnej jednotky U.V.C. (v prípade rozrobenia).

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Zemepisnú oblasť CHZO „Agneau du Périgord“ tvoria nasledujúce departementy, kantóny a obce podľa úradného zemepisného kódexu COG štatistického úradu INSEE z roku 2020:

—	departement Dordogne – celé územie,

—	departement Corrèze: obce kantónov Saint-Pantaléon-de-Larche (okrem obcí Estivals, Jugeals-Nazareth, Nespouls, Noailles a Turenne) a L’Yssandonnais a obec Brive-la-Gaillarde,

—	departement Lot: obce kantónov Gourdon, Puy-l’Evêque (okrem obcí Le Boulvé, Les Junies, Lherm, Saint-Matré a Saux) a Souillac a obec Thédirac,

—

department du Lot-et-Garonne : obce kantónov Les Coteaux de Guyenne (okrem obce Jusix), Le Fumélois, Le Haut Agenais Périgord, Le Livradais, Le Pays de Serres, Le Val du Dropt et Villeneuve-sur-Lot-2 a obce Brugnac, Coulx, Labretonie, Lédat, Sauvagnas, Sembas, Verteuil-d'Agenais a Villeneuve-sur-Lot.

5.   Súvislosť so zemepisnou oblasťou

Zo zemepisného hľadiska sa Périgord nachádza v juhozápadnej časti Francúzska, sústreďuje sa v departemente Dordogne a je ohraničený krajmi Gironde a Charente na západe, Limousin a Quercy na východe a Agenais na juhu. Tak ako vo všetkých chudobnejších regiónoch sa v departemente Dordogne dlhodobo chovali ovce. Chovatelia oviec v Périgorde vyvinuli osobitné know-how pri chovaní oviec, ktoré je spojené s obmedzeniami ich územia, a zaviedli systém chovu kombinujúci všetky dostupné zdroje. Vzhľadom na malú veľkosť poľnohospodárskych podnikov, založených na zmiešanom systéme pestovania viacerých plodín a chovu, v rámci ktorého je úlohou chovu oviec využiť aj málo produktívne územia, bolo prirodzene vybraté odolné plemeno alebo poloodolné plemeno v prípade matiek. Chovateľovi to umožňuje kŕmiť a rozmnožovať ovce po celý rok zo zdrojov zo zemepisnej oblasti (krmoviny, pastva a lúky a pasienky), pričom mu zostane dostatok obilnín a najkvalitnejšie seno na dochovanie jahniat. Špecifickosť jahňacieho mäsa „Agneau du Périgord“ je spätá najmä s týmto tradičným chovom jahniat: po období kŕmenia mliekom z vemena matky nasleduje záverečná časť výkrmu prostredníctvom výživy založenej na krmovinách a celých alebo drvených zrnách obilnín, na ktorých sa zakladá kvalita a dobrá povesť „Agneau du Périgord“.

Périgord predstavuje rozsiahlu podhorskú oblasť so sklonom svahu v smere zo severovýchodu na juhozápad, ktorá je popretkávaná štyrmi riekami a ich početnými prítokmi a postupne sa zvažuje z plošiny Plateau des Millevaches v oblasti Limousin (480 m n. m.) až po dolné údolie rieky Dordogne (8 m n. m.). Na tomto reliéfe členenom vrásnením alpského pohoria v treťohorách sa všeobecne poprevracala, zlomila, vyzdvihla a rozrušila styčná plocha medzi starým hercýnskym masívom a nížinnými vápencovými a sedimentárnymi usadeninami. Do kryštalických hornín severnej časti Périgordu sa vplyvom pôsobenia vodných tokov vyhĺbili hlboké údolia so strmými svahmi a úzkymi tiesňavami. V strednej časti Périgordu sa vplyvom erózie vyhĺbili široké doliny, v ktorých vidieť vyčnievajúce reliéfy, ako aj mierne svahy posiate vápencovou suťou.

Tento reliéf vyznačujúci sa plošinami, kopcami, stráňami a malými dolinami vytvára mierne zvlnený kraj, ktorý sa priebežne mení a ktorého často blízky horizont je zakaždým ohraničený lesmi, hájmi alebo jednoducho krami či živým plotom.

Údolia, ktoré predstavujú jediné oblasti bohaté na naplaveniny a sú vhodné na poľnohospodárske využitie, sú v protiklade k suchým a chudobným plošinám a kopcom.

Zo všeobecného hľadiska je klíma v oblasti Périgordu celkovo mierna, oceánskeho typu, vyznačuje sa priemerným úhrnom zrážok (850 mm) rozdeleným v priemere na 130 dní a miernou priemernou teplotou (12 °C). Vzhľadom na výrazné zimy a letá a veľmi premenlivú jar a jeseň je táto oblasť takisto vystavená kontinentálnym vplyvom v zime a takmer stredomorským vplyvom v lete. Keďže ide o prechodnú oblasť, vyznačuje sa aj veľmi veľkou premenlivosťou.

Potvrdená šesťtisícročná prítomnosť oviec v Périgorde ostala stabilná a významná až do 19. storočia. Odhaduje sa, že v roku 1809 tu bolo štvor- až päťnásobne viac oviec ako hovädzieho dobytka. Ich počet dosahoval viac než 667 400 kusov na území celého departementu.

Tak ako všade inde v tomto období, hlavným účelom chovu oviec bola v prvom rade produkcia vlny, ktorá bola vzácnou surovinou na výrobu odevov, ako aj produkcia hnoja. Produkcia mäsa bola vedľajším produktom určeným najmä na spotrebu v rodine chovateľa, hoci už v tomto období možno konštatovať stopy osobitného zhodnotenia chovu oviec prostredníctvom miestnej gastronómie. V druhej polovici 19. storočia viaceré písomné zmienky zhodne dokazujú vývoj chovu smerom k spotrebe mäsa.

Ešte v roku 1938 Dordogne patril medzi prvých päť francúzskych departementov z hľadiska počtu oviec. Početnosť oviec sa po výraznom znížení po druhej svetovej vojne opäť značne obnovila.

Produkcia oviec zastáva v poľnohospodárskych podnikoch funkciu zhodnocovania málo produktívnych oblastí z agronomického hľadiska.

Tieto obmedzenia viedli k výberu osvedčených plemien oviec, ktoré boli vybraté pre svoju odolnosť, vytrvalosť, nenáročnosť, schopnosť pásť sa na chudobných pastvinách, schopnosť rozmnožovať sa prirodzene počas celého roka a bez ťažkostí kŕmiť svoje mláďatá. Rozloženie početnosti sa v súčasnosti zakladá na viacerých plemenách (čistokrvné plemená alebo krížence): plemená Lacaune viande, Blanche du Massif Central, Romane, Causse du Lot a Charmoise. Tieto odolné alebo poloodolné plemená sa krížia s vybratými baranmi na zlepšenie vlastností. Kríženie vykonávajú chovatelia a výber plemena otcov sa zakladá na prirodzenej plemenitbe umožňujúcej buď zlepšiť jatočné telo jahniat, alebo zachovať vlastnosti matky aj v generácii budúcich matiek: odolnosť, schopnosť rozmnožovať sa prirodzene počas celého roka.

Výživový systém uplatňovaný chovateľom zodpovedá tým istým obmedzeniam: dôležité je vedieť čo najlepšie využívať a zhodnocovať svoje zdroje na istú produkciu kvalitných jahniat počas celého roka.

Chovateľ sa snaží organizovať výživu stáda, pričom dbá na prispôsobenie krmivových možností podľa výživových potrieb oviec a mláďat v závislosti od ich príslušného štádia fyziologického vývoja.

Preto chovateľ vypracúva harmonogram komplexnej výživy, v ktorom sa optimálne spájajú pastviny, spasené lúky, plochy na pestovanie krmovín, pri zohľadnení potenciálneho výnosu z každej jednotlivej plochy, a prípadne ich vzdialenosti od ovčinca.

Statok, rozdelený na jednotné stáda podľa fyziologických potrieb (gravidné ovce alebo ovce kŕmiace mláďatá svojím mliekom, mladé ovce na rozmnožovanie), sa vyvádza na pastviny podľa harmonogramu, ktorý umožňuje zhodnotiť a optimalizovať všetky rastlinné zdroje, a to pri dodržaní výživových potrieb všetkých kategórií zvierat.

Život jahniat „Agneau du Périgord“ má dve etapy: obdobie kŕmenia mliekom, keď jahňa nasleduje svoju matku, a záverečná časť výkrmu, keď sa mu venuje všetka pozornosť (má tu vyhradený priestor a prvotriednu výživu).

V tomto vyhradenom priestore chovateľ podáva jahňatám osobitnú kŕmnu dávku zloženú z vyváženej zmesi založenej najmä na celých alebo drvených zrnách obilnín, ktorá je doplnená kvalitným senom z tráv a strukovín.

Tento doplnok k dojčeniu sa stáva hlavnou kŕmnou dávkou mláďat s postupným znižovaním kŕmenia mliekom.

Vplyvom tejto výživy jahňatá „Agneau du Périgord“ rastú harmonickejšie a rýchlejšie.

Jahňa „Agneau du Périgord“ je mladé (80 až 180 dní) a má nízku hmotnosť (15 až 22 kg). Predstavuje dobrú úžitkovosť so svalovou hmotou na jemnej kostre. Jatočné telo je bez tržných rán alebo podliatin. Mäso je svetloružovej farby. Tuk je biely alebo veľmi jemne zafarbený, pevnej konzistencie, jednotne usporiadaný a nie je olejovitý.

Príčinná súvislosť sa zakladá na kvalite a dobrej povesti „Agneau du Périgord“.

Významná nepravidelnosť klimatických podmienok v tejto oblasti v spojení so slabým agronomickým potenciálom prispeli k prispôsobeniu systémov chovu, na základe ktorých sa v súčasnosti produkujú jahňatá „Agneau du Périgord“.

Vlhké územia v oblasti Périgord Vert, ako aj suché plošiny v oblasti Sarlat a jurské územia poskytujú možnosti pastvín, ktoré dobre vyhovujú ovciam, ktoré často ako jediné môžu zhodnotiť tieto chudobné územia a náročné ťažko dostupné pozemky v prudkých svahoch, všeobecne nazývaných „picadies“.

Vzhľadom na veľkú premenlivosť zrážok a teplôt si périgordskí poľnohospodári, ktorí si nikdy nemohli byť istí dostatkom zrážok ani vhodnými teplotami na pestovanie plodín, zvykli diverzifikovať produkciu rozložením rizika na viacero hlavných výrobkov.

Pri tomto type krajiny a miestnych podmienok sa zachovali malé a roztrúsené poľnohospodárske podniky, ktorým sa dlhodobo darí sebestačne hospodáriť, pričom sa snažia v maximálnej miere využiť všetky vlastné zdroje, agronomické aj ľudské. Prevláda tam kombinovaný systém pestovania viacerých druhov plodín a chovu.

Chov oviec sa preto často spája s pestovaním obilnín, ktorá sa sčasti zhodnocuje prostredníctvom výživy ovčieho stáda, popri pestovaní jednej alebo viacerých ďalších plodín.

Od začiatku 20. storočia produkcia mäsa nahradila produkciu vlny a périgordskí chovatelia sa vplyvom všeobecného vývoja začali zaujímať o pokrok v genetike.

V Périgorde sa vtedy vyvinuli tri plemená: Charmoise, Berrichonne de l’Indre a Causse du Lot. V súčasnosti je početnosť týchto plemien nižšia a miesto nich sa rozšírili najmä tri iné plemená: plemeno Lacaune mäsového typu, plemeno Blanche du Massif Central a plemeno Romane. Predošlé plemená, najmä Charmoise a Causse du Lot, sa však v poslednom desaťročí v istej miere vracajú do chovu.

Používanie týchto odolných plemien si vyžaduje postupy, ktoré sú v súlade so zohľadnením jednotlivých charakteristík tohto územia.

Špecifickosť jahňacieho mäsa „Agneau du Périgord“ je spätá najmä s týmto tradičným chovom jahniat: po období kŕmenia mliekom z vemena matky nasleduje záverečná časť výkrmu prostredníctvom výživy založenej na krmovinách a celých alebo drvených zrnách obilnín.

Svetlá farba mäsa „Agneau du Périgord“ je spojená s dvoma dodatočnými faktormi spôsobu výroby produktu: vek jahňaťa pri zabití (najviac 180 dní) a obdobie kŕmenia mliekom, pričom jahňa sa kŕmi mliekom z vemena svojej matky prinajmenšom 60 dní.

Biely (alebo veľmi jemne zafarbený) a pevný tuk je výsledkom osobitnej výživy počas záverečnej časti výkrmu. Táto výživa je založená na krmovinách a doplnkovej výžive výhradne na základe celých alebo drvených zŕn obilnín.

Táto osobitná doplnková výživa počas záverečnej časti výkrmu dodáva jahňaciemu mäsu „Agneau du Périgord“ vyváženú tukovú štruktúru.

„Agneau du Périgord“ je tradičný produkt spojený s územím Périgord. Je to jedlo sviatočnej povahy, ktoré sa podáva v rozličných formách, pričom má na jedálnom lístku významné miesto.

Vyzdvihuje sa v mnohých receptoch a niekedy sa ospevuje ako „ďalší klenot Périgordu“.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

https://info.agriculture.gouv.fr/gedei/site/bo-agri/document_administratif-cdf6faf7-26d4-42dd-9789-a75c4c4d5eca

---

(1)   Ú. v. EÚ L 179, 19.6.2014, s. 17..