P9_TA(2023)0482

Mladí výskumníci

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2023 o mladých výskumných pracovníkoch (2023/2884(RSP))

(C/2024/4183)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júla 2020 o európskom programe v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (COM(2020)0274),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2020 s názvom Nový EVP pre výskum a inovácie (COM(2020)0628),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. mája 2021 o globálnom prístupe k výskumu a inováciám – Európska stratégia medzinárodnej spolupráce v meniacom sa svete (COM(2021)0252),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. januára 2022 o európskej stratégii pre univerzity (COM(2022)0016),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. apríla 2022 s názvom Získavanie zručností a prilákanie talentov do EÚ (COM(2022)0657),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. januára 2023 s názvom Využitie talentov v regiónoch Európy (COM(2023)0032),

—	so zreteľom na odporúčanie Komisie z 11. marca 2005 týkajúce sa Európskej charty výskumných pracovníkov a Kódexu správania pre nábor výskumných pracovníkov (1),

—	so zreteľom na návrh Komisie na odporúčanie Rady týkajúce sa európskeho rámca na prilákanie a udržanie talentov v oblasti výskumu, inovácií a podnikania v Európe (COM(2023)0436), ktorým sa vytvára nový Európsky rámec pre kariéru vo výskume,

—	so zreteľom na závery Rady z 1. decembra 2020 o novom európskom výskumnom priestore,

—	so zreteľom na politický program európskeho výskumného priestoru na roky 2022 – 2024,

—	so zreteľom na závery Rady z 28. mája 2021 s názvom Prehĺbenie európskeho výskumného priestoru: Zabezpečenie atraktívnych a udržateľných kariér a pracovných podmienok pre výskumných pracovníkov a realizácia cirkulácie mozgov,

—	so zreteľom na odporúčanie Rady (EÚ) 2021/2122 z 26. novembra 2021 o Pakte pre výskum a inováciu v Európe (2),

—	so zreteľom na aktualizované odporúčanie UNESCO z 13. novembra 2017 o vede a vedeckých výskumných pracovníkoch,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2009 s názvom Lepšia kariéra a viac mobility: európske partnerstvo pre výskumných pracovníkov (3),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2021 o novom EVP pre výskum a inovácie (4),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2021 o európskom vzdelávacom priestore: spoločný celostný prístup (5),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2023 o kvalitných stážach v Únii (6),

—	so zreteľom na otázku na zodpovedanie Komisii o mladých výskumných pracovníkoch (O-000052/2023 – B9-0034/2023),

—	so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre priemysel, výskum a energetiku,

A.	keďže článok 179 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) podporuje voľný pohyb výskumných pracovníkov v rámci EÚ ako súčasť posilňovania jej vedeckej a technologickej základne;

keďže v článku 181 ZFEÚ sa EÚ a jej členským štátom ukladá povinnosť koordinácie svojich činností v oblasti výskumu a technologického vývoja s cieľom zabezpečiť vzájomný súlad vnútroštátnych politík s politikou EÚ, pričom Komisia môže vyvíjať akúkoľvek užitočnú iniciatívu, ktorá takúto koordináciu propaguje a podporuje;

C.	keďže v článku 182 ZFEÚ sa stanovuje viacročný rámcový program pre výskum a inováciu, ktorý majú dopĺňať opatrenia potrebné na vytvorenie európskeho výskumného priestoru (EVP) vrátane akcií na podporu odbornej prípravy a mobility výskumných pracovníkov;

D.	keďže dokončenie EVP umožní voľný pohyb výskumných pracovníkov, vedeckých poznatkov a technológií ako dlhodobú prioritu Európskej únie;

keďže v záveroch Rady z 28. mája 2021 sa uvádza rastúci trend neistých pracovných miest v akademickej sfére, najmä v oblasti spoločenských a humanitných vied, čo má za následok stratu talentov a zníženie istoty zamestnania a mimoriadne negatívny vplyv na mladých výskumných pracovníkov; keďže prilákanie a udržanie talentov v Európe si vyžaduje väčšiu interoperabilitu a porovnateľnosť kariér vo výskume prostredníctvom rozvoja európskeho rámca pre výskumných pracovníkov a zlepšenej medziodvetvovej mobility medzi podnikmi a akademickou sférou; keďže aliancie európskych univerzít by sa mohli využiť na testovanie postupov spoločného náboru a definovanie najlepších postupov v oblasti odbornej prípravy a kariérneho rastu;

keďže v oznámení Komisie o novom EVP pre výskum a inováciu sa identifikuje mnoho problémov, ktoré brzdia mladých výskumných pracovníkov v kariérnom rozvoji, vrátane neistých pracovných miest; keďže existuje značná nerovnováha medzi rastúcim počtom absolventov doktorandského štúdia a malým počtom funkčných miest v trvalom pracovnom pomere vo verejných vedeckých systémoch, čo predstavuje prekážku udržania talentov;

keďže v oznámení Komisie s názvom Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť sa zdôrazňuje, že výskumní pracovníci stoja v popredí vedy a inovácií a že potrebujú špecifický súbor zručností na dosiahnutie úspešnej kariéry v akademickom prostredí, ako aj mimo neho;

H.	keďže v oznámení Komisie s názvom Využitie talentov v regiónoch Európy sa zdôrazňuje pasca rozvoja talentov v regiónoch EÚ, ktoré sú znevýhodnené demografickým poklesom, stagnujúcim podielom obyvateľstva v terciárnom vzdelávaní a masovým odlivom mladých ľudí z týchto regiónov;

I.	keďže v oznámení Komisie s názvom Získavanie zručností a prilákanie talentov do EÚ sa uznáva význam a potreba toho, aby sa zvýšila atraktívnosť EÚ pre talenty z celého sveta vrátane mladých výskumných pracovníkov, ktorí využívajú mobilitu;

keďže v oznámení Komisie o globálnom prístupe k výskumu a inováciám – Európska stratégia medzinárodnej spolupráce v meniacom sa svete sa zdôrazňuje význam vedeckej diplomacie a zdôrazňuje sa, že EÚ by mala povzbudzovať svojich výskumných pracovníkov a inovátorov, aby prispievali do globálnych inovačných ekosystémov a využívali ich, a uvádza sa v ňom, že EÚ by mala ďalej podporovať spoluprácu v oblasti rozvoja ľudského kapitálu, najmä prostredníctvom programov odbornej prípravy a mobility výskumných pracovníkov, a to v prvom rade využívaním akcií Marie Curie-Skłodowskej;

keďže mladí výskumní pracovníci sa vo všeobecnosti považujú za absolventov doktorandského alebo rovnocenného vzdelania v prvých rokoch postdoktorandského výskumu, akékoľvek vymedzenie pojmu mladí výskumní pracovníci by sa malo zakladať skôr na úrovni praxe vo výskume než na veku; keďže vymedzenie mladých výskumných pracovníkov na základe ich veku by mohlo byť v rozpore so zásadou nediskriminácie a nezohľadňovalo by rôzne životné trajektórie, ktoré môžu ľudí viesť k voľbe kariéry v oblasti výskumu; keďže by sa pri tom nezohľadnili ani niektoré nevyhnutné prerušenia kariéry mladých výskumných pracovníkov, ako je materská, otcovská alebo rodičovská dovolenka, vojenská služba, práca mimo výskumu a dlhé obdobia choroby;

keďže druh dostupného financovania často určuje rovnováhu medzi dočasnými a inými než dočasnými zmluvami, najmä na vnútroštátnej úrovni; keďže v situácii, keď prevažnú väčšinu finančných prostriedkov, ku ktorým majú univerzity prístup, predstavuje krátkodobé financovanie projektov, potom možno v prvom rade rozšíriť len krátkodobé zmluvy na základe jednotlivých projektov, keďže univerzity budú mať ťažkosti s prijímaním dlhodobých finančných záväzkov bez dlhodobého financovania na ich pokrytie;

keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 mala negatívny vplyv na mnohých mladých výskumných pracovníkov, ktorí zaznamenali zhoršenie pracovných podmienok, problémy s financovaním a obmedzený prístup do laboratórií a iných základných zariadení; keďže v dôsledku toho mali menej príležitostí na dokončenie svojich projektov, rozvíjanie svojej publikačnej činnosti a získanie kvalifikácie potrebnej na kariérny postup;

keďže ženy zastávajú v Európskej únii len 24 % najvyšších pozícií v sektore vysokoškolského vzdelávania a sú stále nedostatočne zastúpené medzi doktorandskými študentmi vo viacerých oblastiach vedy, technológií, inžinierstva a matematiky (STEM) vrátane informačných a komunikačných technológií (IKT) a inžinierstva; keďže len málo členských štátov zaviedlo ustanovenia o rodovej rovnosti v oblasti výskumu a inovácií a pokrok pri začleňovaní rodového hľadiska do národných výskumných programov je pomalý;

keďže EÚ zostáva svetovým lídrom v celkovom počte výskumných pracovníkov, ktorých podiel je 23,5 % (v porovnaní s 21,1 % v Číne a 16,2 % v USA), no v Európe sa však nezaznamenal výrazný nárast trvalých pracovných pozícií v akademickej sfére; keďže len malé percento absolventov doktorandského štúdia nájde trvalé pracovné miesto v akademickej sfére alebo vo verejnom výskume, čo mladým výskumným pracovníkom núti rozvíjať prierezové zručnosti zručnosti a absolvovať príslušnú odbornú prípravu potrebnú na to, aby mali šancu budovať si úspešnú kariéru mimo akademickej sféry;

keďže vysoká inflácia a rast cien tovaru a služieb spolu s rastúcim nájomným a hypotekárnymi sadzbami prispievajú ku kríze životných nákladov, ktorá výrazne ovplyvňuje mladých výskumných pracovníkov, najmä tých, ktorí majú nízke mzdy a čelia neistým pracovným podmienkam; keďže mladí výskumní pracovníci musia vykonávať značné množstvo neplatenej práce, aby mohli napredovať vo svojej kariére, čo obmedzuje ich možnosti získať dodatočnú odmenu;

Q.	keďže vo svojom uznesení z 12. marca 2009 s názvom Lepšia kariéra a viac mobility: európske partnerstvo pre výskumných pracovníkov identifikoval mnohé z kľúčových problémov, ktorým mladí výskumníci stále čelia, čo poukazuje na to, že odvtedy sa dosiahol len malý pokrok;

R.	keďže vo svojom uznesení z 8. júla 2021 o novom EVP pre výskum a inováciu predložil súbor odporúčaní na zlepšenie kariérnych príležitostí a posilnenie účasti na výskumných a inovačných programoch EÚ, najmä pre mladých výskumných pracovníkov a ženy v oblastiach STEM;

keďže vo svojom uznesení z 11. novembra 2021 o európskom vzdelávacom priestore (EVP) zdôraznil význam väčšieho počtu príležitostí na výskum a odbornú prípravu pre mladých výskumných pracovníkov v celej Európe, ako aj vzájomného uznávania diplomov a kvalifikácií, ktoré môžu uľahčiť kariérnu mobilitu;

keďže cieľ výdavkov na výskum a vývoj vo výške 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) Únie ešte nebol dosiahnutý, najmä pre nedostatočné súkromné investície do výskumu a vývoja, čo vedie k pretrvávajúcemu nedostatočnému investovaniu do vedy, výskumu a inovácií, čo zas oslabuje schopnosť výskumných organizácií poskytovať vynikajúce kariérne vyhliadky;

U.	keďže pojem mladí výskumní pracovníci sa nevzťahuje na vek výskumných pracovníkov, ale skôr na štádium ich kariéry, čo za súčasných okolností znamená, že mnoho dotknutých výskumných pracovníkov už nemožno považovať za mladých;

Kariérne podmienky a príležitosti na nadväzovanie kontaktov

víta návrhy Komisie z júla 2023 na zvýšenie príťažlivosti kariéry vo výskume v EÚ s väčšími možnosťami mobility; pripomína, že zlepšenie kariéry vo výskume, najmä v prípade mladých výskumných pracovníkov, je kľúčovou prioritou politického programu EVP na roky 2022 – 2024 a mohlo by pomôcť určiť, či si EÚ udrží svoje postavenie globálneho lídra v oblasti výskumu a inovácií a nových technológií;

víta návrh Komisie na odporúčanie Rady na vytvorenie nového európskeho rámca pre kariéry vo výskume vrátane novej charty výskumných pracovníkov a európskeho rámca kompetencií pre výskumných pracovníkov (ResearchComp) na podporu medziodvetvovej mobility vrátane platformy talentov EVP, ako aj Strediska pre monitorovanie kariér v oblasti výskumu a inovácie; zdôrazňuje, že z nedávneho výskumu vyplýva, že kvalita údajov o kariére vo výskume v Európe nepostačuje na vypracovanie účinných politík; naliehavo žiada Komisiu, aby zvýšila svoju úroveň ambícií v oblasti zberu údajov, pokiaľ ide o kvalitu aj rýchlosť;

konštatuje, že zatiaľ čo počet výskumných pracovníkov v Európe za posledné desaťročie výrazne vzrástol, kvalita pracovných miest sa zhoršila; vyjadruje znepokojenie nad tým, že nedostatok trvalých pracovných miest, trend uzatvárania dočasných a neistých zmlúv, zastarané právne a pracovnoprávne rámce a nedostatočná inštitucionálna kariérna podpora pre začínajúcich výskumných pracovníkov im môžu brániť v plánovaní budúcnosti a mohli by viesť k tomu, že mnohí z nich odídu z Európy do tretích krajín, ktoré ponúkajú atraktívnejšie a stabilnejšie podmienky pre medzinárodné talenty; domnieva sa, že tento druh úniku mozgov predstavuje pre EÚ veľké riziko, pokiaľ ide o splnenie jej cieľa udržať si svetové prvenstvo v oblasti výskumu a inovácií, najmä čo sa týka najvyspelejších technológií čistej energie, špičkových a digitálnych technológií; pripomína, že táto strata talentov predstavuje aj plytvanie verejnými zdrojmi, ktoré sa investovali do všetkých fáz vzdelávania mladých výskumných pracovníkov;

domnieva sa, že politiky EÚ zamerané na boj proti úniku mozgov mladých výskumných pracovníkov by mali byť komplexnejšie, pričom by sa nemala len uznať preukázaná hodnota mobility, ale mali by sa aj zvážiť spôsoby, ako udržať a prilákať talenty v členských štátoch a regiónoch, ktoré sú najviac postihnuté odlivom výskumných pracovníkov, a zároveň tieto členské štáty donútiť, aby vyvinuli oveľa väčšie úsilie na podporu kariér svojich mladých výskumných pracovníkov;

vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty využívajú financovanie výskumu z prostriedkov EÚ na kompenzáciu zníženia vnútroštátneho financovania v dôsledku širších fiškálnych obmedzení, a nie ako prostriedok na dosiahnutie dodatočnej a vyššej úrovne excelentnosti vo svojich akademických systémoch;

uznáva, že mnohé z uvedených problémov a obáv, ktoré sa týkajú mladých postdoktorandských výskumných pracovníkov, sú blízke aj doktorandom vrátane izolácie, neistých zmlúv a finančnej neistoty, ako aj značných prekážok v oblasti mobility a kariérneho postupu; domnieva sa, že komplexný rámec na riešenie problémov mladých výskumných pracovníkov by mal zahŕňať opatrenia na podporu doktorandských aj postdoktorandských výskumných pracovníkov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že priveľa doktorandských výskumných pracovníkov využíva granty, ktoré poskytujú obmedzené sociálne zabezpečenie napriek vysoko kvalifikovanému charakteru ich povinností; zdôrazňuje, že hoci mobilita akademických pracovníkov je prínosná pre ich profesijný rozvoj a v globálnom meradle prispieva ku kvalite vedy, môže výskumným pracovníkom značne komplikovať súkromný život;

nabáda univerzity a výskumné inštitúcie v Európe, aby ponúkali atraktívnejšie doktorandské a postdoktorandské pracovné miesta, a najmä aby zvážili zvýšenie platov výskumných pracovníkov, ak sú v súčasnosti príliš nízke, s cieľom zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi pracovným a osobným životom a zachovať prijateľnú životnú úroveň, najmä v súvislosti s vysokou infláciou a rastúcim nájomným; konštatuje, že mladí výskumní pracovníci v Európe by si mali zo svojho platu dovoliť slušný život, aby sa zabezpečila podpora slobodne zvoleného výskumu najvyššej kvality; je hlboko znepokojený náznakmi, že niektoré agentúry na financovanie výskumu môžu očakávať, že výskumné organizácie vyčlenia v pracovných plánoch menej ako ekvivalent plného pracovného času na celý mesiac projektu, čo by mohlo viesť k tomu, že doktorandskí výskumní pracovníci budú v skutočnosti dostávať príjem, ktorý nedosahuje výšku minimálnej mzdy;

uznáva potrebu posilniť nadväzovanie kontaktov medzi združeniami výskumných pracovníkov a univerzitami v celej EÚ s cieľom lepšie presadzovať spoločné záujmy mladých výskumných pracovníkov;

víta TalentOn a ďalšie iniciatívy EÚ na podporu vytvárania sietí, viditeľnosti a spolupráce medzi mladými výskumnými pracovníkmi; domnieva sa, že Komisia by mala konsolidovať takéto iniciatívy a vytvoriť osobitné zdroje financovania na podporu cieľov vytvárania sietí v rámci oveľa širšej skupiny európskych výskumných pracovníkov, pričom účasť mladých výskumných pracovníkov na takýchto iniciatívach EÚ by sa namiesto výnimky stala normou;

10.

podporuje zlepšenie mentorských programov s cieľom usmerňovať mladých výskumných pracovníkov na rôznych profesijných dráhach, ako aj podporovať mobilitu výskumných pracovníkov naprieč a medzi odvetviami; domnieva sa, že mladí výskumní pracovníci by mali mať možnosť zúčastniť sa na kvalitných platených stážach v odvetviach relevantných pre kariéru, ktoré môžu rozšíriť a zlepšiť ich profesionálne vyhliadky;

11.

požaduje vynaloženie komplexného úsilia o identifikáciu a odstránenie prekážok, ktoré bránia voľnému pohybu výskumných pracovníkov, vedeckých poznatkov a technológií v členských štátoch, naprieč Európou a za jej hranicami; podporuje, aby sa plná úhrada nákladov na sťahovanie stala v Európe štandardnou praxou; trvá na tom, že členské štáty by mali vyvinúť osobitné úsilie o lepšiu spoluprácu a ďalšie zosúladenie administratívnych postupov, čím by sa výskumným pracovníkom uľahčilo premiestňovanie v Únii s rodinou; zdôrazňuje, že členské štáty by sa mali usilovať o zníženie administratívnej záťaže spojenej s náborom mladých výskumných pracovníkov a obnovovaním ich zmlúv;

12.

domnieva sa, že akademická kariéra mladých výskumných pracovníkov v oblasti spoločenských a humanitných vied je mimoriadne náročná, čo je spôsobené nižšími mzdami a obmedzenejším financovaním výskumu vo všeobecnosti; domnieva sa, že by sa mali prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby kariéra vo výskume v oblasti spoločenských a humanitných vied ponúkala podobný súbor príležitostí ako výskum v oblastiach STEM; uznáva, že európske hospodárstvo trpí čoraz väčším nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov v odbore STEM, pripomína však, že znalosti v oblasti spoločenských a humanitných vied sú takisto nevyhnutné pre fungovanie slobodného a otvoreného hospodárstva a spoločnosti;

13.

domnieva sa, že rozvoj vedeckých poznatkov prostredníctvom dôkladného výskumu by mal byť aj naďalej platným cieľom sám osebe; zastáva názor, že mladí výskumní pracovníci by mali mať možnosť slobodne rozvíjať svoju kariéru spôsobom, ktorý uprednostňuje základný výskum a ktorý si nevyhnutne nevyžaduje okamžitý rozvoj obchodných a technologických riešení; pripomína, že stáže sú často prvou odbornou praxou, ktorá ľuďom pomáha pri výbere kariérnej dráhy; trvá preto na tom, že je dôležité, aby výskumné centrá ponúkali konkurenčnú odmenu s cieľom prilákať talentovaných mladých výskumných pracovníkov;

Financovanie

14.

zdôrazňuje, že primárnu zodpovednosť za zabezpečenie dostatočného a udržateľného verejného financovania vedy, výskumu a inovácií nesú členské štáty; konštatuje, že akékoľvek úsilie Únie, a to aj prostredníctvom rámcového programu, len dopĺňa vnútroštátne úsilie a nemôže vyriešiť problémy spôsobené nedokonalou štruktúrou vnútroštátnych systémov; trvá na tom, že členské štáty by sa mali zaviazať k ambicióznejším úrovniam financovania výskumu a inovácií pri dosiahnutí investičného cieľa 3 % HDP stanoveného v záveroch Rady z 1. decembra 2020; domnieva sa, že na splnenie tohto cieľa by investície vo výške aspoň 1,25 % HDP mali pochádzať z verejných finančných prostriedkov; vyzýva na väčšie verejné a súkromné záväzky v oblasti výskumu a inovácií, ako aj na zlepšenie mechanizmov spolupráce a financovania medzi verejným a súkromným sektorom, ktoré sú potrebné na zachovanie globálneho vedúceho postavenia EÚ a riešenie naliehavých spoločenských výziev, a ktorých ďalším prínosom je, že ponúkajú sľubnejšie dlhodobé kariérne vyhliadky pre mladých výskumných pracovníkov;

15.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že miera úspešnosti kľúčových systémov financovania programu Horizont Európa vrátane systémov zameraných na rozvoj kariérneho rastu vo výskume (najmä štipendiá Marie Curie-Skłodowskej a granty Európskej rady pre výskum pre začínajúcich výskumných pracovníkov) je naďalej príliš nízka, pričom väčšina projektov, ktoré sú klasifikované ako výborné, nie je financovaná;

16.

zastáva názor, že vysoký podiel nefinancovaných excelentných a inovatívnych projektov oslabí schopnosť Európy v oblasti výskumu a inovácií a môže výrazne demotivovať talentovaných mladých výskumných pracovníkov, z ktorých mnohí odídu, aby mohli svoje zručnosti uplatniť inde vo svete;

17.

tvrdí, že vyššia miera úspešnosti by mohla byť mimoriadne prospešná pre žiadateľov z členských štátov EÚ so slabšou výskumnou infraštruktúrou a administratívnou podporou, ktorí majú zvyčajne najviac problémov so získaním konkurenčného financovania EÚ;

18.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že ani v návrhu rozpočtu EÚ na rok 2024, ani v navrhovanej revízii viacročného finančného rámca sa nepredpokladá zvýšenie rozpočtu programu Horizont Európa, ktoré je potrebné na zlepšenie miery úspešnosti financovania EÚ a na zabránenie plytvaniu talentmi, keďže mladí výskumní pracovníci pokračujú vo svojej kariére za hranicami Európy; požaduje zvýšenie rozpočtu programu Horizont Európa, aby každý podprogram mohol financovať aspoň 50 % všetkých „výborných“ návrhov;

Mobilita a prenosnosť

19.

podporuje zásadu mobility medzi členskými štátmi a medzi sektormi ako jeden zo základných kameňov výskumnej politiky a financovania EÚ a ako hlavný nástroj na posilnenie a udržanie rozvoja mladých výskumných pracovníkov v Európe, ktorý vedie k lepšiemu výskumu a lepším kariérnym vyhliadkam;

20.

konštatuje, že niektoré z najprestížnejších systémov financovania EÚ sú zamerané na rozvoj kariérneho rastu vo výskume vrátane akcií Marie Curie-Skłodowskej a grantov Európskej rady pre výskum pre začínajúcich výskumných pracovníkov; zdôrazňuje, že je dôležité využívať systémy financovania EÚ na stimulovanie výskumných pracovníkov, aby sa po dokončení doktorandského výskumu v tretej krajine vrátili do Európy, ako spôsob boja proti úniku mozgov, ktorý narúša európske výskumné systémy;

21.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada neprijala konkrétnejšie kroky s cieľom zaviazať všetky členské štáty, aby odstránili prekážky, ktoré môžu mladým výskumným pracovníkom sťažiť mobilitu; uznáva, že sa vyvinulo určité dobrovoľné úsilie o väčšiu harmonizáciu, ale domnieva sa, že zastarané a nepružné vnútroštátne pravidlá stále výrazne sťažujú prechod medzi akademickými systémami, čo spôsobuje ťažkosti a oneskorenia pri uznávaní akademických kvalifikácií a vytvára riziko neistých pracovných podmienok a straty práva na sociálne zabezpečenie pre výskumných pracovníkov, ktorí si zvolia nadnárodnú mobilitu;

22.

víta iniciatívu ERA4YOU a navrhovanú platformu pre talenty v EVP ako prostriedok na podporu medziodvetvovej mobility a zlepšenie vyhliadok mladých výskumných pracovníkov;

23.

upozorňuje, že iba samotné povzbudzovanie mladých výskumných pracovníkov k tomu, aby z akademickej sféry prešli do iných sektorov, nezvýši atraktívnosť kariéry vo výskume; domnieva sa, že zlepšovanie akademických kariérnych dráh a posilnenie medziodvetvovej mobility by sa mali považovať za vzájomne sa dopĺňajúce ciele, ktorých konečným cieľom by mala byť mobilita všetkými smermi, a to aj z podnikov a verejnej správy späť na univerzity a do verejných výskumných inštitúcií; zdôrazňuje, že podpora mladých výskumných pracovníkov počas ich kariéry by uľahčila ich úspešné udržanie vo výskumnom systéme EÚ;

24.

zdôrazňuje výrazné geografické rozdiely v príťažlivosti a udržateľnosti kariéry vo výskume, ktoré sa doteraz nepodarilo komplexne riešiť financovaním z prostriedkov EÚ; domnieva sa, že mobilita výskumných pracovníkov v rámci Európy je z veľkej časti jednosmerným procesom (t. j. z juhu a východu na sever a západ), pričom EÚ by sa mala usilovať o vyváženejšiu mobilitu výskumných pracovníkov medzi akademickými systémami, čo umožní cirkuláciu talentov a pomôže bojovať proti úniku mozgov;

25.

zdôrazňuje pretrvávajúce ťažkosti týkajúce sa prenosnosti nárokov medzi krajinami, ako aj prekážky súvisiace s prenosnosťou medzi rôznymi sektormi (verejnými alebo súkromnými) v rámci toho istého členského štátu; zastáva názor, že lepšia prenosnosť nárokov by výrazne uľahčila profesijnú mobilitu a zlepšila by udržanie mladých výskumných pracovníkov v Európe; nabáda Komisiu, aby zvážila, ako možno túto otázku riešiť v rámci európskych univerzitných aliancií;

26.

podporuje plán Komisie stavať na celoeurópskom dôchodkovom fonde pre výskumných pracovníkov (RESAVER) a vytvoriť zastrešujúci rámec pre kariéru výskumných pracovníkov s cieľom ďalej podporovať cezhraničnú a medziodvetvovú mobilitu, a domnieva sa, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na zabezpečenie toho, aby bol RESAVER skutočne užitočný pre výskumných pracovníkov;

27.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že postupy štandardizácie a uznávania univerzitných titulov a diplomov medzi rôznymi krajinami môžu byť príliš byrokratické a uplatňované nekonzistentne; považuje vzájomné uznávanie za základnú podmienku mobility mladých výskumných pracovníkov, ktorá by nemala byť spojená s neprimeranou administratívnou záťažou alebo dlhými oneskoreniami, ktoré môžu brániť mobilite a náboru;

28.

zdôrazňuje, že všetky tieto výzvy naberajú ešte väčší rozmer pre výskumných pracovníkov prichádzajúcich do Únie z tretích krajín; konštatuje, že Únia a jej členské štáty by mali urobiť viac na zabezpečenie toho, aby vízové povinnosti a požiadavky na zdravotné poistenie potrebné na vstup do Únie a ďalšie požiadavky na vstup boli rýchlejšie a ľahšie dostupné výskumným pracovníkom z tretích krajín; zdôrazňuje, že je to absolútne nevyhnutné na prilákanie väčšieho počtu talentov do Európy;

Opatrenia v oblasti rodovej rovnováhy a dobrých životných podmienok

29.

uznáva, že v rámci kariér vo výskume treba vynaložiť väčšie úsilie na zabezpečenie rodovej rovnosti a rodovej rovnováhy; žiada posilnenie rozmanitosti vo výskume, najmä zabezpečením a podporou rodovej rovnosti, pričom sa bude vychádzať z práce nástroja GEAR – rodová rovnosť v akademickej obci a vo výskume; zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť osobitné úsilie na riešenie nedostatočného zastúpenia žien v oblastiach STEM;

30.

domnieva sa, že len tretinu výskumných pracovníkov tvoria ženy a ich podiel na vysokých akademických pozíciách sotva presahuje štvrtinu, pričom v Európe tvoria neúmerný podiel výskumných pracovníkov na čiastočný úväzok a s neistými pracovnými zmluvami;

31.

požaduje spoločný záväzok na úrovni EÚ a v členských štátoch s cieľom zabezpečiť, aby boli postupy náboru a výberu zamestnancov rodovo neutrálne a bez akýchkoľvek predsudkov; konštatuje, že program Horizont Európa v súčasnosti testuje možnosť anonymizácie niektorých projektov s cieľom znížiť zaujatosť pri hodnotení;

32.

konštatuje, že mladí výskumní pracovníci sú často povinní vykonávať značné množstvo neplatenej práce, aby si zabezpečili kariérny postup, čo obmedzuje ich možnosti nájsť alternatívne zdroje odmeňovania mimo akademickej sféry; domnieva sa, že súčasná kríza životných nákladov predstavuje ďalšie riziko pre kariérne vyhliadky vo výskume a mohla by odradiť niektorých najschopnejších mladých výskumných pracovníkov v Európe od pokračovania vo výskume, a to najmä tých, ktorí pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo majú opatrovateľské povinnosti;

33.

kritizuje nedostatočnú transparentnosť a neopodstatnenosť mnohých uzavretých akademických postupov, ako aj nárast počtu neistých a zle platených zmlúv o výskume na čiastočný úväzok; vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé verejné univerzity zostávajú pomerne uzavreté pre externých uchádzačov; zdôrazňuje ambíciu nástroja EURAXESS zverejniť všetky otvorené pozície v Európe na jednom mieste s cieľom zlepšiť príležitosti pre výskumných pracovníkov a podporiť spravodlivú konkurenciu medzi nimi;

34.

vyjadruje znepokojenie nad nedostatočnou rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom, stresom a duševnou pohodou mnohých mladých výskumných pracovníkov, najmä tých, ktorí počas pandémie COVID-19 museli čeliť izolácii a strate finančných prostriedkov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že pandémia mimoriadne ťažko zasiahla výskumných pracovníkov s opatrovateľskými povinnosťami, ktorých neúmerný podiel stále tvoria ženy;

35.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili spravodlivé a transparentné postupy na riešenie rôznych druhov obťažovania a zneužívania v akademických systémoch, ktoré môžu ovplyvniť najmä kariéru začínajúcich výskumných pracovníkov, ktorých kariérny úspech naďalej vo veľkej miere závisí od referencií a odporúčaní od vysokopostavených akademických pracovníkov;

Prekážky v procesoch financovania a hodnotenia

36.

nabáda Komisiu, aby zvážila spôsoby, ako zabezpečiť, aby systémy financovania EÚ nevyvolávali nerealistické očakávania alebo nevytvárali neprimerané prekážky pre žiadosti mladých výskumných pracovníkov, najmä tých, ktorí posielajú žiadosti z krajín so slabšími štruktúrami administratívnej podpory;

37.

podporuje úsilie o zefektívnenie a zjednodušenie hodnotiacich procesov spôsobom, ktorý by znížil stres a pracovné preťaženie mladých výskumných pracovníkov, a kládol by väčší dôraz na kvalitu žiadostí než na ich kvantitu;

38.

víta známku excelentnosti, ktorá talentovaným mladým výskumným pracovníkom umožňuje získať viac ako jednu príležitosť na získanie finančných prostriedkov EÚ na rovnaký typ projektu; domnieva sa, že známka excelentnosti je mimoriadne potrebná vzhľadom na nízku mieru úspešnosti jednotlivých grantov EÚ v rámci programu Horizont Európa, čo je spôsobené nedostatkom prostriedkov na financovanie väčšiny projektov v oblasti výskumu a inovácií, ktoré získali vynikajúce hodnotenie;

Ďalšie kroky

39.

konštatuje, že bývalá komisárka Mariya Gabrielová opakovane tvrdila, že je potrebné zlepšiť pracovné podmienky a príležitosti pre mladých výskumných pracovníkov v Európe; víta záväzok komisárky Iliany Ivanovej, ktorý vyjadrila počas vypočutia v Európskom parlamente, že má v úmysle napredovať v práci svojho predchodcu v tomto smere, spojiť konzorciá na pomoc mladým výskumným pracovníkom a podporovať spravodlivé odmeňovanie a kariérne príležitosti;

40.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby uprednostnila zavedenie strediska pre monitorovanie kariér vo forme otvoreného systému monitorovania a podávania správ v celej Európe o ročnom pokroku, ktorý sa dosiahol v rámcových podmienkach a podmienkach zamestnávania vrátane odmeňovania, sociálneho zabezpečenia, druhu zmlúv a výšky dôchodkov; konštatuje, že si to vyžaduje ďalšiu prácu vrátane pilotných projektov, ktorá sa má rozvíjať v priamej spolupráci so subjektmi, ktoré v súčasnosti vlastnia takéto údaje;

41.

vyzýva Radu, aby urýchlene prijala a vykonala nové iniciatívy navrhnuté Komisiou s cieľom podporiť kariéry vo výskume a posilniť EVP vrátane navrhovaného odporúčania Rady na revíziu charty výskumných pracovníkov a európskeho rámca kompetencií pre výskumných pracovníkov;

42.

vyzýva Komisiu, aby zvážila, ako môže rámcový program prispieť k podpore väčšej rozmanitosti kariéry vo výskume; naliehavo žiada najmä Komisiu, aby vypracovala scenáre a posúdila ich uskutočniteľnosť vzhľadom na nové spôsoby financovania a zmluvné podmienky pre projekty rámcového programu s cieľom podporiť želanú zmenu v postupoch náboru a udržania si príjemcov programu; domnieva sa, že prostredníctvom takýchto scenárov by sa takisto mohla posúdiť uskutočniteľnosť európskej záruky poskytovanej verejným výskumným organizáciám, ktoré prijímajú výskumných pracovníkov na vykonávanie projektu Horizont Európa na základe zmluvy, ktorá je výrazne dlhšia ako čas realizácie projektu. domnieva sa, že Komisia by mala podľa možnosti preskúmať spôsoby, ako podporiť nové formy inštitucionálnych mechanizmov financovania v rámci programu Horizont Európa;

43.

trvá na tom, že je potrebné koordinovanejšie úsilie EÚ a jej členských štátov s cieľom riešiť dlhodobé základné problémy, ktorým čelia mladí výskumní pracovníci v Európe, keďže to v konečnom dôsledku pomôže EÚ splniť jej cieľ, ktorým je udržanie si globálneho vedúceho postavenia v oblasti výskumu a inovácií a vývoja nových technológií v najkritickejších oblastiach; naliehavo vyzýva Komisiu, aby tieto procesy usmerňovala tak, aby sa účinne zlepšil prístup ku kvalitným kariéram vo výskume v celom EVP, čím sa zabezpečí viacsmerná a vyvážená cirkulácia mozgov; domnieva sa, že na dosiahnutie týchto cieľov je nevyhnutné mobilizovať všetky zainteresované strany vrátane vnútroštátnych orgánov a finančných agentúr, súkromných nadácií a všeobecného súkromného sektora, v spolupráci s Európskym parlamentom;

44.

žiada Komisiu, aby v plnej miere a aktívne zapájala organizácie zastupujúce záujmy mladých výskumných pracovníkov do rozvoja politík zameraných na zlepšenie situácie mladých výskumných pracovníkov;

° °

45.

poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Komisii, Rade a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 75, 22.3.2005, s. 67.

(2) Ú. v. EÚ L 431, 2.12.2021, s. 1.

(3) Ú. v. EÚ C 87 E, 1.4.2010, s. 116.

(4) Ú. v. EÚ C 99, 1.3.2022, s. 167.

(5) Ú. v. EÚ C 205, 20.5.2022, s. 17.

(6) Prijaté texty, P9_TA(2023)0239.