Spravodajkyňa:

Milena ANGELOVA

Žiadosť o konzultáciu	Európska komisia, 20. 9. 2023
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	11. 7. 2023
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre vonkajšie vzťahy
Prijaté v sekcii	21. 12. 2023
Prijaté v pléne	14. 2. 2024
Plenárne zasadnutie č.	585
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	143/2/9

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) v oznámení oceňuje prístup, ktorým sa opatrenia hospodárskej bezpečnosti majú riešiť z viacerých hľadísk. Podporuje prístup založený na posudzovaní hrozieb, rizík a zraniteľností a zároveň požaduje analýzu a využívanie príležitostí, ktoré ponúkajú globálne výzvy, a to na základe komplexného posúdenia silných stránok EÚ.

1.2.

EHSV považuje prioritu podporovať konkurencieschopnosť EÚ za kľúčovú. Zdôrazňuje, že investície do inovácií, rozvoja zručností a priemyselných kapacít spolu so zabezpečením dobre fungujúceho vnútorného trhu sú nevyhnutnými prostriedkami na posilnenie produktivity a konkurencieschopnosti, ako aj na zmenšenie kritickej závislosti pri súčasnom zachovaní sociálneho trhového hospodárstva EÚ.

1.3.

EHSV podčiarkuje, že energetická a surovinová bezpečnosť má zásadný význam pre všetky priemyselné odvetvia, a preto je kľúčová aj pre celkovú hospodársku bezpečnosť EÚ. Stále dôležitejšiu úlohu zohrávajú aj bezpečné digitálne systémy a dostatočná digitálna kapacita, keďže digitalizácia ovplyvňuje celé hospodárstvo a spoločnosť.

1.4.

V snahe zabezpečiť stabilný prístup k financovaniu a zabrániť nadmernej závislosti od zahraničia je dôležité urýchlene dokončiť úniu kapitálových trhov a bankovú úniu. EHSV zdôrazňuje, že EÚ v tejto oblasti stále zaostáva za svojimi hlavnými súpermi a musí odstrániť existujúce prekážky a vyhnúť sa akýmkoľvek novým opatreniam, ktoré by ohrozili prístup k súkromnému financovaniu. Zároveň musí zabezpečiť primerané verejné financovanie a uprednostniť pritom investície do infraštruktúry, výskumu a inovácií, ako aj do vzdelávania a odbornej prípravy.

1.5.

S cieľom zlepšiť možnosti diverzifikácie dodávateľských reťazcov a rozširovania trhov s výrobkami EHSV požaduje, aby sa v plnej miere využívali obchodné a investičné dohody, urýchlene uzavreli prebiehajúce obchodné rokovania a začali nové rokovania s novými potenciálnymi partnermi. EHSV považuje nový prístup k obchodu a udržateľnému rozvoju za nevyhnutnú súčasť tohto procesu (1) vrátane jeho uplatňovania na partnerstvá v oblasti kritických surovín. Ďalšou prioritou EÚ by malo byť posilniť multilaterálne obchodné systémy založené na pravidlách a globálne dohody, ako aj dvojstranné a viacstranné tematické partnerstvá a partnerstvá s rozvojovými krajinami. EHSV sa domnieva, že prostredníctvom medzinárodnej spolupráce môže EÚ nielen zmierniť konfrontáciu a zmenšiť svoje vlastné kritické závislosti, ale aj zaistiť väčšie vzájomné výhody a väčšiu ochotu iných hospodárstiev uzatvárať partnerstvá s EÚ.

1.6.

Hoci by sa proaktívne partnerstvo malo považovať za hlavný spôsob posilnenia hospodárskej bezpečnosti EÚ v medzinárodných vzťahoch, v prípade, keď tretie krajiny predstavujú riziko pre hospodársku bezpečnosť EÚ uplatňovaním opatrení týkajúcich sa obchodnej, investičnej alebo technologickej spolupráce, je potrebné prijať rozhodné protiopatrenia a ochranné opatrenia.

1.7.

EHSV vyzýva tvorcov politík EÚ, aby prostredníctvom domácich politík a aktívnej diplomacie zlepšili podmienky, ktoré by podnikom v EÚ vrátane mikropodnikov a malých a stredných podnikov umožnili zvládať geoekonomické riziká vo svojich činnostiach a motivovali a podporovali ich v tom, a aby zabezpečili, že politické opatrenia týmto podnikom nespôsobia neprimerané náklady ani prekážky. EHSV sa preto domnieva, že podniky v EÚ je nevyhnutné intenzívne zapojiť do identifikácie a posudzovania rizík, príležitostí a opatrení v oblasti hospodárskej bezpečnosti.

1.8.

EHSV tiež žiada, aby do ďalšieho rozvoja a vykonávania stratégie hospodárskej bezpečnosti boli zapojení ďalší príslušní aktéri občianskej spoločnosti. Okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné posilniť synergie medzi členskými štátmi a vytvárať výhody v celej EÚ, čím sa prispeje k jednote, globálnej sile a celkovej hospodárskej bezpečnosti EÚ.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

EHSV víta oznámenie s názvom Európska stratégia hospodárskej bezpečnosti (2), ktorého iniciátormi sú Európska komisia a vysoký predstaviteľ, ako aktuálnu iniciatívu s cieľom reagovať na nové a neustále sa meniace geopolitické a geoekonomické podmienky. V tomto stanovisku sa venuje pozornosť celkovému prístupu a obsahu navrhovanej stratégie, zatiaľ čo doplňujúce stanovisko (3) je zamerané na úlohu strategických technológií a odvetví.

2.2.   Priority a zásady

2.2.1.

EHSV v oznámení oceňuje prístup, ktorým sa problematika hospodárskej bezpečnosti má riešiť z viacerých hľadísk, a súhlasí s prioritami uvedenými v stratégii: podporovať konkurencieschopnosť EÚ, chrániť ju pred rizikami ohrozujúcimi hospodársku bezpečnosť a nadväzovať partnerstvá so spoľahlivými krajinami, ktoré majú rovnaké obavy a záujmy ako EÚ. Tieto priority sú navzájom úzko prepojené. Väčšia konkurencieschopnosť napríklad pomáha zmenšiť závislosti a potrebu ochrany a robí z EÚ atraktívnejšieho partnera v oblasti obchodnej a hospodárskej spolupráce. Prospešná spolupráca zase prispieva k väčšej konkurencieschopnosti a pomáha zmenšovať škodlivé závislosti.

2.2.2.

Vzájomná prepojenosť priorít si vyžaduje prierezový politický prístup k vonkajším vzťahom a vnútorným politikám EÚ. Ústrednú úlohu zohráva silná spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a výhľadovo orientovaná obchodná, investičná, technologická a priemyselná politika. Vplyvy rôznych politických opatrení sa však objavujú v rôznych časových rozpätiach, čo treba zohľadniť pri plánovaní vykonávacích krokov.

2.2.3.

EHSV taktiež upozorňuje na prepojenia medzi hospodárskou bezpečnosťou, sociálnym zabezpečením a geopolitickou bezpečnosťou. Zatiaľ čo hospodárska bezpečnosť je nevyhnutným predpokladom sociálneho modelu EÚ, základom hospodárskej bezpečnosti EÚ sú základné práva a právny štát. Na celosvetovej úrovni by sa EÚ prostredníctvom silnej hospodárskej pozície, ako aj diplomatických a obranných spôsobilostí mala usilovať byť silným aktérom, a tým prispieť k riešeniu geopolitických konfliktov a presadzovať mier, demokraciu, ľudské práva a ciele udržateľného rozvoja v rámci mnohostrannej spolupráce v systéme OSN. V tejto súvislosti má zásadný význam reforma Organizácie Spojených národov.

2.2.4.

EHSV súhlasí s tým, aby sa vo všetkých opatreniach na zabezpečenie hospodárskej bezpečnosti uplatňovali zásady proporcionality a presnosti. Okrem toho navrhuje, aby sa pri vykonávaní dodržiavali zásady proaktivity, praktickosti a participácie.

2.2.5.

Zo zásady proaktivity pre EÚ vyplýva, že musí prijímať opatrenia a usmerňovať vývoj na základe vlastných silných stránok a príležitostí, namiesto toho, aby bola defenzívna a reagovala len na opatrenia iných svetových aktérov. Praktickosť od EÚ vyžaduje, aby zabezpečila, že prijaté opatrenia budú uskutočniteľné v praxi a budú zodpovedať realite podnikov a iných aktérov. Zásada participácie znamená, že je potrebné spolupracovať a do vypracovania a vykonávania stratégie zapojiť všetky príslušné zainteresované strany.

2.3.   Posudzovanie rizík a príležitostí, silných a slabých stránok

2.3.1.

EHSV súhlasí s druhmi rizík uvedenými v stratégii, t. j. rizikami súvisiacimi s odolnosťou dodávateľských reťazcov, fyzickou a kybernetickou bezpečnosťou kritickej infraštruktúry, bezpečnosťou technológií a ich únikom, ako aj s využívaním hospodárskych závislostí alebo hospodárskeho nátlaku ako zbrane. Je preto potrebné posúdiť a pozorne sledovať hlavné faktory hospodárskej závislosti: podiel dovážaných kritických a strategických surovín, výrobkov a technológií, koncentrácia dovozu a vývozu z hľadiska konkrétnych krajín a spoľahlivosť týchto krajín, schopnosť nahradiť kritický dovoz vlastnou produkciou alebo novými inováciami a možnosť diverzifikovať dodávateľské reťazce a trhy s výrobkami (4).

2.3.2.

EHSV okrem toho upozorňuje na hospodárske riziká spojené so zneužívaním prírodných zdrojov a životného prostredia ako zbrane. Týka sa to napríklad rastúceho napätia spôsobeného nedostatkom vody a rôznorodými vplyvmi zmeny klímy, ktoré môžu ovplyvniť hospodársku bezpečnosť EÚ, prinajmenšom nepriamo. Riziká a konflikty súvisiace so životným prostredím spolu s inými konfliktmi a vojnami si vyžadujú riadnu pripravenosť EÚ v kontexte jej stratégie hospodárskej bezpečnosti.

2.3.3.

EHSV poukazuje na to, že okrem vonkajších rizík a hrozieb existujú aj riziká spojené s vnútorným vývojom EÚ. Keďže jednotný trh je základom vonkajšej spolupráce, narušenia vnútorného trhu predstavujú fatálne riziko aj pre globálnu úlohu EÚ. Hospodársku bezpečnosť EÚ navyše ohrozujú domáce politiky, ktoré oslabujú investičné podmienky. To zdôrazňuje potrebu zavedenia riadnej kontroly konkurencieschopnosti pri tvorbe politík EÚ.

2.3.4.

EHSV podporuje návrh týkajúci sa pravidelného posudzovania rizík a ich vývoja. Vzhľadom na to, že mnohé riziká znáša a riadi súkromný sektor, EHSV považuje za nevyhnutné, aby sa do ich identifikácie a posudzovania intenzívne zapojili podniky v EÚ. Náležite by sa mali zohľadniť aj názory a príspevky ďalších príslušných zainteresovaných strán vrátane sociálnych partnerov, výskumnej a vzdelávacej komunity, spotrebiteľov a iných aktérov z radov občianskej spoločnosti.

2.3.5.

Okrem uznania a posudzovania širokej škály rizík by sa mali analyzovať aj príležitosti, ktoré pre EÚ prináša geoekonomický, technologický a environmentálny vývoj. Príležitosti súvisia najmä s poskytovaním riešení z hľadiska globálnych výziev týkajúcich sa čistej vody a sanitácie, potravín a energie, digitalizácie a dopravy, zdravotnej starostlivosti a vzdelávania, ako aj zmeny klímy a zhoršovania stavu životného prostredia. Riadenie migrácie spôsobenej zmenou klímy a konfliktmi je tiež oblasťou, v ktorej si vytváranie cezhraničných riešení a posilnenie hospodárskej bezpečnosti EÚ vyžaduje proaktívnu stratégiu a nástroje.

2.3.6.

Schopnosť EÚ riadiť svoju hospodársku bezpečnosť závisí od jej silných a slabých stránok, ktoré by sa mali neustále porovnávať s existujúcimi a očakávanými rizikami a príležitosťami. V záujme posilnenia svojej hospodárskej bezpečnosti sa preto EÚ musí zamerať na ďalší rozvoj svojich silných stránok aj na odstránenie svojich nedostatkov.

2.3.7.

Pokiaľ ide o príležitosti, EÚ musí nájsť konkrétne aspekty, ktoré by európskym aktérom priniesli konkurenčnú výhodu. EHSV preto vyzýva Európsku komisiu, aby úzko spolupracovala s podnikmi EÚ a ďalšími príslušnými aktérmi s cieľom nájsť opatrenia, ktoré pomôžu využiť tieto príležitosti, a tým umožnia reagovať na globálne potreby a súčasne posilniť hospodársku bezpečnosť EÚ.

2.4.   Podpora konkurencieschopnosti a kapacít

2.4.1.

Konkurencieschopnosť EÚ sa oslabila z mnohých dôvodov vrátane nedostatku verejných a súkromných investícií, nedostatočného posilnenia faktorov produktivity, ako sú výskum, vývoj, inovácie a odborná príprava, ako aj nedávnych viacnásobných kríz a súvisiaceho zvyšovania nákladov. EHSV preto považuje prioritu podporovať konkurencieschopnosť EÚ za mimoriadne dôležitú. Súhlasí s prístupom v stratégii zameraným na podporu jednotného trhu, ako aj jeho inovačných, technologických a priemyselných kapacít pri súčasnom zachovaní sociálneho trhového hospodárstva EÚ. Podpora domácej výroby spolu s diverzifikáciou dodávateľských reťazcov a zabezpečenie dobre fungujúceho vnútorného trhu sú takisto nenahraditeľnými prostriedkami na zmenšenie kritických závislostí.

2.4.2.

EHSV vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby posilnili spravodlivú hospodársku súťaž a rovnaké podmienky na vnútornom trhu a účinne presadzovali existujúce pravidlá. Musí sa zabezpečiť, aby všetci účastníci trhu vrátane zahraničných účastníkov dodržiavali na jednotnom trhu EÚ pravidlá a normy EÚ.

2.4.3.

Bezpečný a cenovo dostupný prístup k energii a surovinám je zásadne dôležitý pre všetky priemyselné odvetvia a jasne odráža význam primeraných domácich dodávok, dobre fungujúceho vnútorného trhu a spoľahlivých zahraničných dodávateľských reťazcov. Bezpečné digitálne systémy a dostatočná digitálna kapacita sú tiež čoraz dôležitejšie pre hospodársku bezpečnosť EÚ, keďže digitalizácia ovplyvňuje celé hospodárstvo a spoločnosť a údaje sú neoddeliteľne spojené s jednotným trhom s tovarom, službami, kapitálom a ľuďmi. Najmä treba zabezpečiť, aby EÚ mala kapacity a vplyv v oblasti vývoja a využívania umelej inteligencie a iných vyspelých digitálnych technológií

2.4.4.

Zásadný význam má aj dokončenie finančnej únie, t. j. únie kapitálových trhov a bankovej únie. Dobre fungujúci a stabilný kapitálový trh EÚ a nezávislý bankový sektor EÚ sú potrebné na to, aby sa zabezpečil stabilný prístup k financovaniu a zároveň zabránilo nadmerným zahraničným závislostiam. EHSV naliehavo vyzýva vnútroštátne orgány a príslušné inštitúcie v rámci EÚ, aby zintenzívnili svoje úsilie o dobudovanie únie kapitálových trhov a bankovej únie. Ďalej musí EÚ odstrániť existujúce prekážky a vyhnúť sa akýmkoľvek novým opatreniam, ktoré by mohli ohroziť prístup k financovaniu, najmä pre malé a stredné podniky (MSP).

2.4.5.

Okrem dobre fungujúcich kapitálových trhov je tiež potrebné primerane a efektívne prideľovať verejné finančné prostriedky, aby bolo možné dosiahnuť želané ciele hospodárskej bezpečnosti. EHSV zdôrazňuje, že je potrebné uprednostniť primerané investície do bezpečnej infraštruktúry, najmä kritickej infraštruktúry, ako aj do výskumu a inovácií, vzdelávania a odbornej prípravy. EHSV preto vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska komisia pri svojej poslednej revízii viacročného finančného rámca nenavrhla vytvoriť Fond európskej suverenity (5).

2.4.6.

EHSV tiež zdôrazňuje, že hospodárska bezpečnosť by sa mala vzťahovať na všetky segmenty hospodárstva vrátane makroekonomickej udržateľnosti, makrofinančnej stability a udržateľnosti, inkluzívnosti a odolnosti reálnej ekonomiky. Podpora podmienok pre hospodársky, sociálne a environmentálne udržateľné investície je kľúčom k posilneniu týchto cieľov.

2.4.7.

Namiesto toho, aby sa EÚ zapojila do pretekov v poskytovaní dotácií na podporu svojich priemyselných odvetví, musí sa usilovať o excelentnosť v oblasti inovácií, podnikania, zručností a kompetencií a spoliehať sa na ňu. Zvýšenie inovačnej kapacity si vyžaduje investície do infraštruktúry výskumu, vývoja a inovácií, špičkových talentov a rôznych inovačných ekosystémov. Vzdelávanie a odborná príprava musia reagovať na súčasné a budúce potreby v oblasti zručností a pokrývať celú škálu pracovných zručností, od vysokých až po základné zručnosti vrátane dôkladnej rekvalifikácie a vysokokvalitnej učňovskej prípravy. V záujme využitia a rozvoja talentov mladých ľudí je žiaduce, aby sa im poskytli povzbudivé vyhliadky do budúcnosti tým, že sa budú podporovať príležitosti pre nich, ako aj ich schopnosti byť strojcom svojej budúcnosti.

2.4.8.

Spolu s rozvojom zručností sú nevyhnutnými opatreniami na zvýšenie zamestnanosti v podmienkach viacerých súbežných transformácií podpora priaznivých podmienok na vytváranie pracovných miest a uľahčenie pohybu pracovníkov na trhu práce.

2.4.9.

Vzhľadom na to, že demografická zmena spôsobuje nedostatok pracovných síl vo všetkých odvetviach a v rôznych profesiách a úlohách, EÚ musí podporovať a uľahčovať cezhraničnú mobilitu kvalifikovaných ľudí v rámci EÚ, ale najmä v spolupráci s krajinami mimo EÚ. Osobitné úsilie sa musí vyvinúť na prilákanie a udržanie talentov potrebných v strategických technológiách a činnostiach (6). EHSV zdôrazňuje význam komplexného prístupu k podpore priemyselných kapacít. Namiesto „vyberania víťazov“, ktoré zahŕňa riziko politicky nesprávnych investícií a menšiu ochotu podnikov riskovať, by EÚ mala zabezpečiť priaznivé podmienky pre neustály pokrok a vývoj nových riešení na širokom základe. Napríklad posilnenie zelenej transformácie len podporou jednotlivých odvetví alebo technológií označených ako „zelené“ alebo „čisté“ nie je optimálne, pretože na zelenej transformácii sa zúčastňujú všetky druhy podnikov, pričom mnohé „tradičné“ podniky poskytujú potrebné suroviny a komponenty alebo inovačnú platformu pre nové výrobky a riešenia.

2.4.10.

Podobne pri vymedzovaní a podpore „strategických“ alebo „kritických“ technológií sa musia zohľadniť všetky príslušné technológie a odvetvia. Ako sa zdôrazňuje v doplňujúcom stanovisku, EHSV žiada, aby sa dôsledne, odôvodnene a transparentne vymedzili „strategické“ a „kritické“ technológie a odvetvia s cieľom zabezpečiť potrebnú právnu a prevádzkovú istotu. Vzhľadom na rôzne aspekty súvisiace s povahou a používaním technológií poukazuje na úlohu tých technológií, ktoré plnia kritické funkcie v spoločnosti. Patria sem napríklad energetické, digitálne a dopravné technológie, vodohospodárske a zdravotnícke technológie, ako aj technológie súvisiace s bezpečnosťou.

2.4.11.

Namiesto rozhodovania o výrobných štruktúrach, sortimentoch výrobkov alebo dodávateľských reťazcoch podnikov je zásadnou úlohou tvorcov politík vytvárať podporné rámce a motivovať a podporovať podniky, aby vo svojich činnostiach dokázali zvládať nové geoekonomické riziká vrátane globálnej fragmentácie a zároveň dbať na hospodársku, sociálnu a environmentálnu udržateľnosť podniku. Medzi takéto opatrenia patrí napríklad uľahčenie prístupu ku kritickým surovinám alebo pomoc pri prekonávaní prekážok. Silná zahraničná a bezpečnostná politika v koordinácii s ostatnými politikami, ako sú obchodná, priemyselná a energetická politika, má pre toto spoločné úsilie zásadný význam.

2.4.12.

Vzhľadom na to, že riziká ohrozujúce hospodársku bezpečnosť ovplyvňujú širokú škálu podnikateľských činností, ako je riadenie dodávateľského reťazca, dovoz, vývoz, investície a spolupráca v oblasti technológií, EHSV považuje za dôležité zabezpečiť, aby politické opatrenia na riešenie rizík nespôsobovali podnikom EÚ neprimerané náklady ani prekážky. V súlade so zásadou praktickosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pomohli zvýšiť informovanosť, poznatky a kapacity na zvládanie rizík ohrozujúcich hospodársku bezpečnosť, najmä mikropodnikmi, malými a strednými podnikmi, ktoré súčasne zápasia so zelenou a digitálnou transformáciou.

2.4.13.

EHSV taktiež zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ využívala a posilnila synergie medzi členskými štátmi a snažila sa vytvárať výhody v celej EÚ, čím sa prispeje k jednote, globálnej sile a celkovej hospodárskej bezpečnosti EÚ.

2.5.   Od škodlivej spolupráce k prospešnej spolupráci

2.5.1.

EHSV plne súhlasí s tým, že je naliehavo potrebné, aby EÚ zmenšila hospodárske závislosti, ktoré predstavujú riziká pre hospodársku bezpečnosť a odolnosť EÚ a jej členských štátov. Zároveň súhlasí s tvrdením, že EÚ nemôže zaistiť hospodársku bezpečnosť sama, a podporuje spoluprácu s čo najširším okruhom partnerov, ak je to ekonomicky, sociálne a environmentálne udržateľné a primerané. Podporuje „znižovanie rizík“ ako všeobecný prístup k hospodárskej bezpečnosti EÚ, zatiaľ čo „oddelenie“ by sa malo uplatňovať na mimoriadne závažné situácie, ako je to v prípade ruskej agresie.

2.5.2.

EHSV sa domnieva, že okrem zmenšenia vlastných kritických závislostí by EÚ mala mieriť vyššie a usilovať sa o vytváranie vzťahov a partnerstiev, ktoré spočívajú na jej silných stránkach, poskytujú vzájomné výhody a podnecujú väčšiu ochotu spolupracovať. To si vyžaduje vybudovanie silnej hospodárskej pozície EÚ na celosvetovej scéne. Okrem ochrany pred nespravodlivým dovozom by EÚ mala rozhodne posilniť vývozné príležitosti a internacionalizáciu podnikov EÚ. Slúžilo by to aj iným záujmom EÚ, ako je posilnenie environmentálnych a sociálnych cieľov.

2.5.3.

Zvyšovanie počtu a rozmanitosť partnerov zlepšujú možnosti diverzifikácie dodávateľských reťazcov a pomáhajú pri prístupe ku kritickým aj k bežným výrobným zdrojom. To prispieva aj k rozširovaniu vývozných trhov, a tým k zmenšovaniu závislosti od obmedzeného počtu zákazníkov. Na tento účel je dôležité v plnej miere využívať príslušné existujúce obchodné a investičné dohody a urýchlene uzavrieť prebiehajúce obchodné rokovania, ako aj začať nové rokovania s potenciálnymi novými partnermi. Na zabezpečenie holistického prístupu, ako aj potrebnej legitimity v očiach verejnosti je dôležité, aby pre partnerstvá v oblasti kritických surovín platila rovnaká úroveň požiadaviek na udržateľnosť ako pre obchodné dohody. To znamená, že musia zahŕňať rozsiahlu kapitolu o udržateľnom rozvoji, cielené monitorovanie a vykonávanie, monitorovanie zo strany občianskej spoločnosti a sankcie ako krajné riešenie (7).

2.5.4.

EHSV považuje za užitočné, aby EÚ posilnila tematické partnerstvá v takých oblastiach, ako sú digitalizácia, suroviny a energetika. Zdôrazňuje tiež rastúci význam modrej diplomacie a spolupráce vo vodohospodárstve vrátane udržateľného hospodárenia s vodnými zdrojmi a posilnenia modrých technológií.

2.5.5.

Výskum a inovácie sú základnou oblasťou tematickej spolupráce. Hoci technologické partnerstvá si vyžadujú, aby sa EÚ chránila pred zneužívaním, rozširujú jej možnosti zapojiť sa do vývoja strategických a kritických technológií. Špičkové spoločné výskumné projekty v spolupráci s priemyselnými odvetviami takisto prispievajú k rozvoju, prilákaniu a udržaniu špičkových talentov.

2.5.6.

Aktívna úloha pri tvorbe a presadzovaní medzinárodných pravidiel a noriem poskytuje EÚ príležitosť stať sa globálnym tvorcom noriem. Spolupráca s podobne zmýšľajúcimi krajinami podporuje hospodárske záujmy EÚ a zároveň umožňuje podporovať udržateľné a dôveryhodné technológie a výrobky na celom svete.

2.5.7.

EHSV sa v súlade so stratégiou domnieva, že je v záujme EÚ posilniť mnohostrannú – a, pokiaľ je to vhodné, viacstrannú – spoluprácu prostredníctvom medzinárodných fór a organizácií. Viac pozornosti a úsilia treba zamerať na spoluprácu v rámci WTO a na reformu tejto organizácie. To by vyvážilo pokračujúci trend fragmentácie globálnej ekonomiky a trhov. Podpora medzinárodnej spolupráce má zásadný význam vzhľadom na vplyv fragmentácie a konfrontácie na európske hospodárstvo, najmä na obchod, technológie a investície vrátane platobného systému a stability eura. Mnohostranná spolupráca je taktiež nevyhnutná napríklad pri riešení spoločných environmentálnych a zdravotných problémov.

2.5.8.

EHSV súhlasí s tým, že partnerstvá s rozvojovými krajinami prispievajú k hospodárskej bezpečnosti EÚ, keďže zlepšujú prístup k zdrojom a poskytujú nové trhy. Okrem trhovej hospodárskej spolupráce by EÚ mala uľahčiť väčšiu účasť podnikov EÚ a iných aktérov občianskej spoločnosti vrátane mimovládnych organizácií a podnikov sociálneho hospodárstva na projektoch rozvojovej spolupráce. Nevyhnutnou súčasťou týchto partnerstiev by malo byť budovanie kapacít vrátane vzdelávania a rozvoja zručností.

2.5.9.

Spolupráca v kontexte iniciatívy Global Gateway je príkladom finančných a technických partnerstiev zameraných na vytváranie vzájomných výhod pre partnerov. Okrem toho tento druh partnerstiev prináša viaceré výhody z hľadiska udržateľného rozvoja tým, že súčasne reaguje na hospodárske, sociálne a environmentálne potreby a ciele. Táto spolupráca by sa mala doplniť o ekosystémové partnerstvá, ktoré využívajú infraštruktúru, aby priniesla väčšiu pridanú hodnotu.

2.6.   Ochrana pred hrozbami a rizikami

2.6.1.

Hoci by sa proaktívne partnerstvo malo považovať za hlavný spôsob posilnenia hospodárskej bezpečnosti EÚ v medzinárodných vzťahoch, je potrebné prijať rozhodné protiopatrenia v prípadoch, keď tretie krajiny ohrozujú hospodársku bezpečnosť EÚ uplatňovaním nespravodlivých alebo nezákonných obchodných podmienok a praktík, zneužívaním súvisiacim s prichádzajúcimi alebo odchádzajúcimi investíciami alebo rizikami spojenými s technologickou spoluprácou. EHSV podporuje návrh posúdiť širokú škálu existujúcich a možných nových nástrojov a využiť ich na prevenciu a odstraňovanie rizík a narušení súvisiacich s obchodom a investíciami.

2.6.2.

Zároveň je dôležité zabrániť podnecovaniu zvýšeného protekcionizmu a vo všeobecnosti zachovať partnerstvo ako prvú voľbu. EHSV tiež poukazuje na význam koordinácie a jednotnosti medzi členskými štátmi EÚ, ako aj spolupráce s partnerskými krajinami pri využívaní týchto nástrojov. Navyše sú pri plánovaní a rozhodovaní o ich použití potrebné riadne analýzy nákladov a prínosov.

2.6.3.

EHSV podporuje navrhovanie a vykonávanie účinných opatrení, ktoré umožnia zvládnuť riziká spojené s technológiami dvojakého použitia. Okrem toho EHSV považuje za zásadné chrániť práva duševného vlastníctva a predchádzať technologickej špionáži a únikom, ako sa zdôrazňuje v stratégii.

2.6.4.

S rastúcim dátovým hospodárstvom sa musí čoraz väčšia pozornosť a čoraz väčšie investície zamerať aj na kybernetickú bezpečnosť a bezpečnosť digitálnej infraštruktúry. EHSV tiež zdôrazňuje potrebu chrániť bezpečnosť iných typov kritickej infraštruktúry vrátane energetickej, dopravnej, vodohospodárskej a zdravotníckej infraštruktúry. Musí sa posilniť fyzická aj kybernetická bezpečnosť, pričom sa musí zohľadniť široká škála potenciálnych útokov a incidentov.

2.6.5.

Na zlepšenie pripravenosti EÚ na krízové a núdzové situácie by sa mali integrovaným spôsobom zvážiť rôzne druhy rizík a mal by sa zaujať komplexný prístup k riadeniu rizík. Mala by sa tiež zintenzívniť spolupráca v oblasti výhľadových činností a krízového plánovania s plným využitím verejno-súkromnej spolupráce, ktorá spája rámec verejnej správy s praktickými skúsenosťami a opatreniami podnikov, pracovníkov a občanov vo všeobecnosti.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1.

Na základe uvedených všeobecných pripomienok a argumentov a vzhľadom na to, že väčšia konkurencieschopnosť a posilnenie prospešných partnerstiev sú kľúčom k zlepšeniu hospodárskej bezpečnosti EÚ, EHSV navrhuje, aby Európska komisia zvážila možnosť doplniť do zoznamu ďalších krokov nasledujúce aspekty a opatrenia:

3.2.

neustále monitorovať stratégie a opatrenia tretích krajín súvisiace s hospodárskou bezpečnosťou;

3.3.

posudzovať silné stránky EÚ v súvislosti s geopolitickým a geoekonomickým vývojom a opatreniami iných globálnych aktérov;

3.4.

spolu s podnikmi a ďalšími príslušnými zainteresovanými stranami určiť, aké politické opatrenia sú potrebné na to, aby sa mohli využiť a skonkretizovať obchodné a partnerské príležitosti, ktoré prináša globálny vývoj.

3.5.

dôsledne a transparentne vymedziť „strategické“ a „kritické“ technológie a odvetvia s cieľom zabezpečiť potrebnú právnu a prevádzkovú istotu;

3.6.

uplatňovať riadnu kontrolu konkurencieschopnosti v súvislosti s hospodárskym aj sociálnym vplyvom politických iniciatív EÚ, čím sa prispeje k hospodárskej bezpečnosti EÚ;

3.7.

zlepšiť schopnosti Európskej komisie v oblasti hospodárskeho spravodajstva a prognóz;

3.8.

uľahčovať spoluprácu v oblasti výskumu, inovácií a rozvoja zručností s podobne zmýšľajúcimi partnermi v čoraz dôležitejších témach, ako je hospodárenie s vodnými zdrojmi a „modré“ technológie;

3.9.

zlepšovať pripravenosť na migračné toky vyvolané javmi súvisiacimi s klímou a životným prostredím, ako aj konfliktmi a vojnovými okolnosťami;

3.10.

posilniť verejno-súkromnú spoluprácu v záujme zlepšenia pripravenosti na núdzové situácie spojené s hospodárskou bezpečnosťou;

3.11.

zapojiť do ďalšieho rozvoja a vykonávania stratégie hospodárskej bezpečnosti celé široké spektrum príslušných aktérov z radov občianskej spoločnosti.

---

(1)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Sila obchodných partnerstiev: spoločne za zelený a spravodlivý hospodársky rast (Ú. v. EÚ C 140, 21.4.2023, s. 69).

(2)  JOIN(2023) 20 final, Brusel 20. júna 2023.

(3)  https://www.eesc.europa.eu/sk/our-work/opinions-information-reports/opinions/strategic-technologies-driver-european-sovereignty-and-resilience-supplementary-opinion-rex579-european-economic.

(4)  Rozhodujúcu úlohu v geopolitickom a geoekonomickom prostredí vo svete zohráva spolu s USA Čína, ktorá má kľúčové postavenie v celosvetovom obchode, dodávateľských reťazcoch a investičných partnerstvách. Aj EÚ je do veľkej miery závislá od Číny, najmä pokiaľ ide o určité kritické suroviny a technológie, ktoré sú nevyhnutné pre zelenú a digitálnu transformáciu.

(5)  Stanovisko EHSV na tému Dodatočné úvahy o ročnom prieskume udržateľného rastu na rok 2023 (Ú. v. EÚ C, C/2024/871, 6.2.2024, ELI: https://eur-lex.europa.eu/eli/C/2024/871/oj).

(6)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom [COM(2022) 650 final] Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte [COM(2022) 655 final] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Získavanie zručností a prilákanie talentov do EÚ [COM(2022) 657 final] (Ú. v. EÚ C 75, 28.2.2023, s. 136).

(7)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Sila obchodných partnerstiev: spoločne za zelený a spravodlivý hospodársky rast (Ú. v. EÚ C 140, 21.4.2023, s. 69).