1.

Má sa právo Únie – vrátane článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a hodnoty právneho štátu v ňom vyjadrenej a článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie – vykladať tak, že bráni takým vnútroštátnym ustanoveniam, akými sú:

2.

Má sa právo Únie – vrátane ustanovení uvedených v prvej otázke – vykladať tak, že odchod sudcu vnútroštátneho vojenského súdu na nútený dôchodok zo zákona na základe okolností uvedených v prvej otázke je neúčinný – v dôsledku čoho môže sudca naďalej zasadať v rozhodovacom zložení vnútroštátneho súdu a všetky štátne orgány vrátane orgánov súdu majú povinnosť umožniť mu pokračovanie zasadať v tomto zložení podľa doterajších pravidiel?

3.

Má sa právo Únie – vrátane na jednej strane článku 2 ZEÚ a hodnoty právneho štátu v ňom vyjadrenej, článku 4 ods. 3 ZEÚ a zásady lojálnej spolupráce v ňom vyjadrenej, článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, článku 267 ZFEÚ a zásady efektivity a zásady prednosti a na druhej strane článku 2 ZEÚ a hodnoty demokracie v ňom vyjadrenej, článku 4 ods. 2 ZEÚ a zásady deľby moci – vykladať tak, že právo alebo povinnosť vnútroštátneho súdu pozastaviť uplatňovanie vnútroštátnych ustanovení, ktoré sú predmetom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, vrátane ustanovení s právnou silou zákona, vyplýva priamo z práva Únie?

Je pre odpoveď na túto otázku dôležité, že vnútroštátne právo nestanovuje možnosť vnútroštátneho súdu, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, pozastaviť uplatňovanie vnútroštátnych ustanovení a že rozhodnutie o takomto pozastavení do času, kým vnútroštátny súd nezohľadní prvky výkladu práva Únie obsiahnuté v odpovedi na tento návrh na začatie prejudiciálneho konania, je na základe okolností v konaní vo veci samej nevyhnutné?