Spravodajca:	Javier DOZ ORRIT
Spoluspravodajca:	Luca JAHIER

Žiadosť o konzultáciu	Európska komisia, 2. 6. 2023
Právny základ	článok 121 ods. 6, článok 126 ods. 14 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	8. 9. 2023
Prijaté v pléne	21. 9. 2023
Plenárne zasadnutie č.	581
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	175/3/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta viaceré pozitívne aspekty navrhovaného legislatívneho balíka: jednoduchší a transparentnejší rámec správy hospodárskych záležitostí, výrazné zníženie procyklického zamerania, posilnenie zodpovednosti členských štátov a zlepšenie presadzovania, diferenciácia a prispôsobenejší postup v oblasti fiškálnej úpravy každého členského štátu na základe spoločného rizikového rámca.

1.2.

Preto vyzývame na urýchlené začatie rokovaní medzi spoluzákonodarcami s cieľom dosiahnuť dohodu o reforme tejto zásadnej cesty v oblasti hospodárskeho a fiškálneho riadenia do konca tohto roka a jej realizáciu pred nasledujúcimi voľbami do Európskeho parlamentu. Pevný, vyvážený, vynútiteľný a predvídateľný dlhodobý rámec je mimoriadne dôležitý aj pre trh s dlhopismi.

1.3.

EHSV sa domnieva, že povinnosť každého členského štátu s rozpočtovým deficitom vyšším ako 3 %, aby tento deficit znížil v priemere o 0,5 % HDP ročne za každých okolností, okrem výnimočných situácií, môže viesť k príliš reštriktívnym fiškálnym politikám v čase, keď ekonomiky môžu čeliť nepriaznivým vplyvom. Navrhuje preto nahradiť túto požiadavku niečím, čo je viac prispôsobené konkrétnym okolnostiam členských štátov, čím by sa mala zabezpečiť dlhodobá udržateľnosť dlhovej služby.

1.4.

EHSV žiada, aby sa pri rozhodovaní o tom či sa má začať postup pri nadmernom deficite, verejné investície posudzovali osobitne – prinajmenšom v oblasti zelenej transformácie a obrany. To by umožnilo všetkým členským štátom realizovať verejné investície potrebné na vykonávanie spoločných priorít uvedených v navrhovanom legislatívnom balíku.

1.5.

EHSV sa domnieva, že členské štáty EÚ by mali včas a najneskôr do roku 2026 dosiahnuť dohodu o vytvorení fiškálnej kapacity EÚ s cieľom uspokojiť aspoň časť investičných potrieb pre spoločné priority a poskytnúť členským štátom fiškálny priestor na pokrytie fiškálnych nákladov na viacnásobné transformácie, ktoré sa nepovažujú za investície. Patrí medzi ne podpora domácností s nižšími príjmami a menších podnikov, aby mohli znášať náklady na politiky, ktoré sa musia realizovať v oblasti zmierňovania dôsledkov zmeny klímy a adaptácie na ňu, ako sú napríklad vyššie ceny uhlíka.

1.6.

EHSV vyzýva na prijatie definície verejných investícií, ktorá rozšíri oprávnené dlhodobé verejné výdavky nad rámec tvorby fixného kapitálu tak, aby zahŕňali vytváranie prírodného a ľudského kapitálu umožňujúceho verejné investície do ekologických a sociálnych cieľov, a to v súlade s usmerneniami, ktoré Európska komisia vydala členským štátom pre vypracúvanie svojich národných plánov obnovy a odolnosti, ktorými sa vykonáva Fond na podporu obnovy a odolnosti.

1.7.

EHSV žiada, aby spoluzákonodarcovia pred prijatím nového nariadenia o analýze udržateľnosti dlhovej služby vykonali ďalšiu a hĺbkovú kontrolu, aby sa zabránilo neúmyselným automatickým dôsledkom vyplývajúcim z nových úsporných politík, a to najmä vzhľadom na sociálny dopad opatrení, ktoré sa prípadne plánujú.

1.8.

EHSV sa domnieva, že sankcie v rámci postupu pri nadmernom deficite by nemali byť automatické na základe rozdelenia krajín do kategórií podľa pomeru verejného dlhu.

1.9.

EHSV je presvedčený, že za „technickú trajektóriu“ by mali byť zodpovedné v prvom rade národné vlády, pričom by mala byť podmienená stanoviskom nezávislých národných fiškálnych orgánov, a v druhej fáze by mala byť výsledkom technického dialógu s Európskou komisiou, aby sa posilnila zodpovednosť jednotlivých štátov za tento proces.

1.10.

EHSV opakuje svoju výzvu, aby boli do vypracovania navrhovaného nariadenia zapojení sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti a aby sa zaviedli povinné stále a štruktúrované konzultačné postupy v rôznych fázach nového rámca správy hospodárskych záležitostí. EHSV a VR (Európsky výbor regiónov) by mali byť tiež zahrnutí do dialógu v rámci európskeho semestra.

1.11.

Národné parlamenty a Európsky parlament, každý vo svojej oblasti činnosti, zohrávajú úlohu v rámci správy hospodárskych záležitostí EÚ s cieľom posilniť demokratickú zodpovednosť.

2.   Základné informácie

2.1.

Komisia 26. apríla 2023 predložila legislatívne návrhy, konkrétne dve nariadenia a jednu smernicu, s cieľom reformovať pravidlá správy hospodárskych záležitostí EÚ s deklarovaným kľúčovým cieľom posilniť udržateľnosť dlhovej služby a podporiť udržateľný a inkluzívny rast prostredníctvom reforiem a investícií. Cieľom návrhov je na tento účel zjednodušiť a sprehľadniť rámec správy hospodárskych záležitostí, zlepšiť zodpovednosť členských štátov a posilniť presadzovanie.

2.2.

Navrhované pravidlá správy hospodárskych záležitostí budú zakotvené v európskom semestri. V tomto kontexte koordinácie fiškálnej a hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti by každý členský štát musel predložiť národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán, v ktorom sa uvedie jeho fiškálny, investičný a reformný plán aspoň na nasledujúce štyri roky, počnúc jeho schválením Radou na základe odporúčania Komisie a za určitých podmienok až na ďalšie tri roky, ak členský štát požiada o predĺženie programu.

2.3.

Fiškálna politika členského štátu by sa v rámci fiškálno-štrukturálneho plánu zhrnula podľa vývoja počas trvania programu v oblasti čistých primárnych verejných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov. Členské štáty by vo svojich fiškálno-štrukturálnych plánoch museli uviesť, ako sa bude ich program čistých primárnych verejných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov vyvíjať počas realizácie plánu, a tento vývoj by definoval ich postup pri úprave fiškálnej politiky s cieľom splniť požiadavku zachovať zdravé verejné financie.

2.4.

Členské štáty s pomerom verejného dlhu pod 60 % HDP a rozpočtovým deficitom nižším ako 3 % HDP by si museli stanoviť svoj postup týkajúci sa čistých verejných výdavkov tak, aby spĺňali dve požiadavky: po prvé, aby sa ku koncu obdobia úpravy ich fiškálno-štrukturálneho plánu dosiahlo štrukturálne primárne saldo, ktoré by pre ne stanovila Komisia na základe svojho rámca pre analýzu udržateľnosti dlhovej služby. Po druhé, aby ich deficit všeobecného rozpočtu bol pod referenčnou hodnotou 3 % HDP, pričom podľa prognóz Komisie sa očakáva, že by mal na tejto úrovni zostať 10 rokov po skončení obdobia úpravy fiškálno-štrukturálnych plánov bez toho, aby boli prijaté dodatočné politické opatrenia.

2.5.

Pre členské štáty s fiškálnym dlhom vyšším ako 60 % HDP alebo deficitom všeobecného rozpočtu vyšším ako 3 % HDP by Komisia vopred navrhla takzvanú technickú trajektóriu, t. j. program čistých primárnych verejných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov pre členský štát na obdobie úpravy ich fiškálno-štrukturálnych plánov. Táto technická trajektória by musela spĺňať určité požiadavky na to, aby mal pomer verejného dlhu hodnoverne klesajúcu tendenciu (posudzovanú v kontexte analýzy Komisie v oblasti udržateľnosti dlhovej služby), deficit nižší ako 3 % a aby bol rast týkajúci sa programu čistých primárnych verejných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov pod úrovňou predpokladaného strednodobého rastu produkcie.

2.6.

Každý členský štát by bez ohľadu na svoju mieru zadlženosti a saldo verejného rozpočtu vo svojom fiškálno-štrukturálnom pláne navrhol aj súbor reforiem a investícií a uviedol by, ako by sa prostredníctvom nich realizovali odporúčania pre jednotlivé členské štáty vydané Radou v súlade s hlavnými smermi hospodárskych politík, usmerneniami pre politiky zamestnanosti a všetkými odporúčaniami prijatými ako preventívne alebo nápravné časti v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe. Navrhované reformy a investície by sa mali zaoberať aj „spoločnými prioritami“ EÚ a mali by sa zosúladiť s prioritami plánovanými v rámci národných plánov obnovy a odolnosti členských štátov.

2.7.

Členský štát môže požiadať o predĺženie obdobia úpravy svojho fiškálno-štrukturálneho plánu najviac o tri roky, a to tak, že navrhne reformy a verejné investície, pri ktorých preukáže, že okrem uvedených účelov by tieto reformy a investície prispeli aj k rastu, podporili by fiškálnu udržateľnosť a prostredníctvom nich by sa zvýšila miera verejných investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov.

2.8.

Legislatívne návrhy zahŕňajú aj reformu tzv. preventívnej časti fiškálnych pravidiel. Podľa návrhov by sa pomer verejného dlhu nad 60 % považoval za nadmerný, len ak sa čisté verejné výdavky odchyľujú od postupu stanoveného v schválenom fiškálno-štrukturálnom pláne členského štátu. S cieľom dosiahnuť funkčnejšie uplatňovanie sa navrhuje prepojiť súlad členského štátu s fiškálnym pravidlom verejného dlhu s rámcom analýzy Komisie týkajúcej sa udržateľnosti dlhovej služby. Rozpočtový deficit presahujúci 3 % HDP by si vyžadoval korekciu o 0,5 % HDP ročne, pokiaľ neexistujú okolnosti špecifické pre jednotlivé členské štáty alebo EÚ, ktoré by odôvodňovali aktiváciu únikových doložiek.

2.9.

Členské štáty by mali namiesto ročných národných plánov týkajúcich sa stability, konvergencie a reforiem každoročne do polovice apríla predkladať výročnú správu o pokroku pri vykonávaní svojho fiškálno-štrukturálneho plánu.

2.10.

V legislatívnom balíku sa nenavrhujú žiadne zmeny, ktoré by podstatne posilnili úlohu Európskeho parlamentu alebo národných parlamentov, nehovoriac o sociálnych partneroch a organizáciách občianskej spoločnosti, a to v preventívnej alebo nápravnej časti Paktu stability a rastu. Zavádza sa však posilnená úloha vnútroštátnych nezávislých fiškálnych inštitúcií (fiškálnych rád), ktoré by poskytovali nezávislé stanovisko k tomu, či členský štát dodržiava plán čistých verejných výdavkov stanovený v jeho fiškálno-štrukturálnom pláne, a ak nie, prečo.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Navrhovaná fiškálna reforma prichádza v kritickom období, keď sa EÚ vyrovnáva s dôsledkami po sebe nasledujúcich závažných kríz. Dôrazná hospodárska reakcia na pandémiu ochorenia COVID-19, ktorú umožnila aktivácia všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu, viedla k zvýšeniu miery verejného dlhu takmer vo všetkých členských štátoch. Vďaka tejto reakcii však došlo k oveľa rýchlejšiemu a stabilnejšiemu hospodárskemu oživeniu, pričom sa prejavilo jedno z obmedzení súčasných pravidiel, a to pri riešení dôsledkov veľkých otrasov. Vzhľadom na výzvy, ktoré nás čakajú, sa takéto otrasy pravdepodobne stanú novou normou.

3.2.

Invázia Ruska na Ukrajine vyústila do energetickej krízy a spôsobila, že došlo k opätovnému nárastu miery inflácie, akú EÚ nezažila už desaťročia, no vznikli aj obavy v spojitosti s tým, ako by mala EÚ posilniť svoju obranyschopnosť. Menová politika na celom svete sa odklonila od ústretového postoja, ktorý prevládal niekoľko rokov. Vojna a energetická kríza tiež poukázali na to, že Európa musí prehodnotiť, ako dosiahnuť energetickú bezpečnosť v krátkodobom až strednodobom horizonte a ako v rámci tohto časového horizontu urýchliť prechod od fosílnych palív, na čo by bolo potrebné vynaložiť veľký objem verejných investícií s cieľom prilákať súkromné investície.

3.3.

Pandémia, vojna a ambície EÚ v oblasti klímy, ale aj politické iniciatívy, ako je zákon Spojených štátov o znížení inflácie (US IRA), takisto viedli k tomu, že bolo potrebné prehodnotiť globálne dodávateľské reťazce, na ktoré sa spoliehal hospodársky model EÚ, ako aj jej priemyselná politika, ktorá by sa teraz mala riadiť pojmom otvorená strategická autonómia. Komisia uverejnila oznámenie s názvom Priemyselný plán v kontexte Zelenej dohody určený pre vek emisnej neutrálnosti. Dodatočné potreby verejných financií len v oblasti klímy a obrany sa odhadujú na 1 % HDP ročne (1). EHSV sa domnieva, že energetika, zdravie, potraviny a geopolitická bezpečnosť a bezpečnosť v oblasti obrany sú spoločnými európskymi aktívami a že správa hospodárskych záležitostí a jej fiškálne pravidlá by mali zohľadňovať tieto základné výzvy a súvisiace transformácie.

3.4.

Všetky tieto transformácie sa v navrhovanej reforme uvádzajú ako spoločné priority. Relevantnou otázkou je, ako by sa rôzne transformácie mohli a mali financovať, aby sa zachovali základy jednotného trhu a podporil udržateľný rast. Spoločné priority by sa mali na základe fiškálneho priestoru každého členského štátu aspoň čiastočne financovať zo spoločných fondov a nemali by sa spoliehať na väčšie využívanie štátnej pomoci, čo by narušilo jednotný trh a súdržnosť a konvergenciu EÚ.

3.5.

EHSV pozitívne hodnotí skutočnosť, že navrhovaný rámec správy hospodárskych záležitostí umožňuje diferencovať a prispôsobiť postup fiškálnych úprav každého členského štátu podľa spoločného rámca založeného na riziku na posúdenie udržateľnosti jeho verejného dlhu. Vo viacerých prípadoch by to malo zabrániť tomu, aby sa fiškálna politika príliš dlho zameriavala na príliš rýchle znižovanie verejného dlhu, najmä vzhľadom na veľké rozdiely v pomeroch verejného dlhu v nadväznosti na posledné krízy.

3.6.

EHSV tiež oceňuje, že sa navrhuje, aby čisté verejné výdavky boli kľúčovým ukazovateľom, ktorý určuje smerovanie národnej fiškálnej politiky, čo je premenná, ktorá je na rozdiel od predchádzajúceho štrukturálneho rozpočtového salda pod priamou kontrolou vlád a ktorá by mala zjednodušiť a sprehľadniť mnohostranný rozpočtový dohľad EÚ.

3.7.

Cieľom navrhovaných pravidiel je užšia koordinácia postupov mnohostranného rozpočtového dohľadu a makroekonomickej nerovnováhy prostredníctvom začlenenia a úpravy politických opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s odporúčaniami pre jednotlivé členské štáty do jedného národného plánu, a síce fiškálno-štrukturálneho plánu. Tým by sa v zásade mali maximalizovať synergie medzi prevenciou a nápravou fiškálnych a iných makroekonomických nerovnováh.

3.8.

Ak sa členským štátom poskytne príležitosť vypracovať vlastné fiškálno-štrukturálne plány, ktoré by kombinovali fiškálne, hospodárske a štrukturálne politiky počas niekoľkých rokov v rámci ucelených plánov, v porovnaní so súčasným rámcom správy hospodárskych záležitostí by sa zlepšila ich zodpovednosť za tieto plány a snáď by ich aj viac dodržiavali.

3.9.

Stále však existuje riziko, že niektoré členské štáty budú pri spomaľovaní alebo recesii svojich ekonomík nútené prijať fiškálne úsporné opatrenia, t. j. pristúpiť k rozpočtovým úsporám, a to z dôvodu požiadavky, aby svoje deficity všeobecného rozpočtu udržiavali pod úrovňou 3 % HDP vždy okrem výnimočných prípadov, a keď sa táto referenčná hodnota prekročí, dokonca aj počas obdobia úpravy fiškálno-štrukturálneho plánu, a aby svoj rozpočtový deficit znížili o 0,5 % HDP ročne. Rovnako nie je rozumné, aby krajiny, ktorých verejný dlh je nižší ako 60 % HDP a ktorých deficit verejných financií je z konjunkturálnych dôvodov vyšší ako 3 %, boli povinné znižovať ho takýmto tempom. Rovnaké riziko vyplýva z požiadavky, že v prípade členských štátov s pomerom verejného dlhu nad 60 % by sa tento pomer musel znížiť už do konca fiškálno-štrukturálneho plánu.

3.10.

EHSV preto nesúhlasí s mechanickým uplatňovaním referenčnej hodnoty pre úpravu deficitu vo výške 0,5 % HDP ročne, a to bez ohľadu na ukazovateľ dlhu a akékoľvek špecifické vnútroštátne okolnosti, ako je pokrok dosiahnutý pri plnení spoločných ekologických a sociálnych priorít. Ide o „riešenie vhodné pre všetky prípady“, ktoré je v rozpore s logikou takéhoto reformovaného rámca. Uprednostňujeme viac priestoru na konkrétne rokovania s každou dotknutou vládou s cieľom zabezpečiť stabilnejšiu a dlhodobejšiu udržateľnosť dlhu.

3.11.

Nový pakt o fiškálnych pravidlách EÚ musí nájsť rovnováhu medzi udržateľným rastom a stabilitou. Keďže štrukturálne podmienky v hospodárstve obmedzujú rast, od ktorého závisí stabilita, EHSV sa domnieva, že na zabezpečenie udržateľnosti verejných financií je v strednodobom a dlhodobom horizonte potrebné uprednostniť faktory udržateľného rastu.

3.12.

EHSV ľutuje, že hoci sa uznáva význam verejných investícií, navrhovaný rámec fiškálneho dohľadu naďalej vyvíja prostredníctvom dvoch záruk značný tlak na členské štáty, aby pri vykonávaní svojich fiškálno-štrukturálnych plánov vytvárali fiškálne úspory, najmä pokiaľ ide o diskrečnú časť ich rozpočtu, ktorá zahŕňa verejné investície. Všetky členské štáty by museli riadiť svoje čisté verejné výdavky tak, aby na konci obdobia úprav bolo možné stanoviť prognózu, že všeobecné (hlavné) rozpočtové saldo zostane pod úrovňou 3 % HDP v nasledujúcom desaťročnom období, a to aj bez akýchkoľvek dodatočných politických opatrení. Okrem toho v prípade členských štátov s pomerom verejného dlhu nad 60 % alebo s rozpočtovým deficitom vyšším ako 3 % HDP by čisté verejné výdavky museli rásť pomalšie ako (očakávaný) strednodobý rast HDP.

3.13.

Jedinou požiadavkou týkajúcou sa úrovne verejných investícií v navrhovanom rámci je, aby sa schválili žiadosti členských štátov, ktoré sa usilujú o predĺženie obdobia úpravy svojich fiškálno-štrukturálnych plánov, ak okrem iného preukážu, že po realizácii ich plánu by celková úroveň verejných investícií financovaných na vnútroštátnej úrovni bola počas trvania fiškálno-štrukturálneho plánu vyššia ako strednodobá úroveň v období pred fiškálno-štrukturálnym plánom. Keďže verejné investície sa podľa tohto kritéria nemerajú ako podiel na HDP, táto požiadavka by nezaistila ani to, aby objem verejných investícií rástol spolu s hospodárstvom, a to najmä v období pomalého rastu.

3.14.

Tieto úvahy ponechávajú otvorené otázky, či by vlády mali kapacitu a stimuly na udržanie miery dodatočných investícií potrebných na splnenie iných politických priorít, ako je spravodlivý prechod na klimaticky neutrálny hospodársky model a vzostupná sociálna konvergencia, a iné oblasti, ako je napr. obrana. EHSV preto navrhuje rôzne spôsoby posilnenia verejných investícií: a) technická trajektória musí špecifikovať, že deficit verejných financií sa zníži alebo zostane na prijateľnej klesajúcej úrovni blízko k referenčnej hodnote 3 % HDP a v strednodobom horizonte zostane na obozretnej úrovni, pričom verejné investície ako podiel na HDP zostanú vyššie počas obdobia úpravy v porovnaní so začiatkom vykonávania fiškálno-štrukturálneho plánu; b) členským štátom, na ktoré sa vzťahuje referenčná hodnota pre úpravu deficitu vo výške 0,5 % HDP, by sa, v prípade, že sa táto hodnota zachová, malo umožniť vylúčiť z výpočtu verejné investície zvyšujúce rast alebo odolnosť; c) ak členské štáty navrhnú investičné plány, ktoré zvyšujú rast alebo odolnosť, malo by sa im povoliť predĺžiť obdobie úpravy.

3.15.

Okrem toho vzhľadom na nedostatok najmä verejných investícií, ktorý viaceré členské štáty zaznamenali už od roku 2010, a so zreteľom na to, že verejné investície sú dôležité pre budovanie rezerv výrobného kapitálu, čo ovplyvňuje strednodobý rast produkcie, niektoré členské štáty sa môžu dostať do bezvýchodiskovej situácie, keďže ich čisté verejné výdavky, ktoré zahŕňajú investície, rastú pomalšie z dôvodu nedostatku investícií, ktorý zaznamenali predtým. To by bolo väčším problémom po skončení uplatňovania nástroja Next Generation EU.

3.16.

V EÚ budú vo všeobecnosti potrebné dodatočné verejné finančné prostriedky aj na to, aby sa odstránil ich nedostatok v oblasti sociálnej infraštruktúry, ktorá je nevyhnutná na budovanie celoživotného ľudského kapitálu. Investície do týchto oblastí sa budú musieť udržiavať celé desaťročia vzhľadom na ambície EÚ v oblasti zmeny klímy a výzvy, ako je starnutie obyvateľstva, pričom tieto oblasti dokonca nie sú jedinými oblasťami uvedenými v spoločných prioritách EÚ.

3.17.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa EHSV domnieva, že je potrebné, aby sa európske inštitúcie bezodkladne začali zaoberať diskusiou o vytvorení vlastnej fiškálnej kapacity a zvýšení svojich rozpočtových zdrojov nad rámec súčasných 1,1 % HDP, aby mohli financovať spoločné európske statky prostredníctvom udržateľných investícií: ide o záväzky vyplývajúce z rozvoja a uplatňovania otvorenej strategickej autonómie, zvýšenie produktivity a konkurencieschopnosti európskych podnikov, spravodlivú zelenú a digitálnu transformáciu, integráciu a odbornú prípravu nových pracovníkov, vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv atď. (2). Po roku 2026 – po ukončení Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – musí mať EÚ zavedené silné a trvalé spoločné investičné nástroje. Treba tiež zohľadniť, že konsolidácia dlhového trhu v eurách posilňuje medzinárodnú úlohu našej spoločnej meny a znižuje úrokovú mieru európskeho dlhu. EHSV zdôrazňuje nedávne stanovisko ECB (3), v ktorom sa pripomína potreba stálej centrálnej fiškálnej kapacity dostatočnej veľkosti z dlhodobého hľadiska.

3.18.

EHSV sa domnieva, že napriek logike dlhodobej udržateľnosti dlhovej služby je potrebná väčšia rovnováha medzi ňou a udržateľnými investíciami, než sa uvádza v legislatívnom balíku. Ak v súčasnosti neexistuje politický priestor pre tzv. zlaté pravidlá pre investície, alternatívy treba hľadať prostredníctvom hodnotenia dlhu súvisiaceho s investíciami do štrukturálnych zmien a spravodlivej transformácie, do oblasti bezpečnosti a obrany, celkovo do priorít EÚ, ktoré bude odlišné ako hodnotenie vyplývajúce z iných verejných výdavkov. Pri schvaľovaní trajektórií znižovania štátneho dlhu sa musí zvážiť účel a kvalita dlhu.

3.19.

Hoci vytváranie rezerv s cieľom vytvoriť priestor pre silnú podporu fiškálnej politiky v prípade otrasu, ktorý zasiahne ekonomiku, je v zásade správnym postupom, nie je jasné, ako by sa optimálne rozhodovalo medzi touto potrebou a riešením iných naliehavých politických problémov. Je to obzvlášť znepokojujúce, keďže referenčná hodnota 3 % HDP pre rozpočtový deficit, ktorá určuje smerovanie politiky v prospech fiškálnych úspor, sa nezakladá na žiadnych teoretických dôvodoch, pokiaľ ide o vymedzenie udržateľnosti verejných financií.

3.20.

Finančná stabilita krajiny nesúvisí len s trajektóriami jej verejných výdavkov, ako aj kvality, ktorá by mala podporiť rast, ale do veľkej miery závisí od primeranosti jej daňových príjmov a daňovej spravodlivosti. Európske inštitúcie a vlády musia urýchlene podporiť daňovú spravodlivosť v celej EÚ, počnúc jej zahrnutím do kritérií makroekonomickej podmienenosti, presadzovaním účinných politických opatrení proti nekalej daňovej súťaži a podporou účinného uplatňovania všetkých potrebných nástrojov na boj proti daňovým podvodom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, praniu špinavých peňazí a korupčnému využívaniu verejných zdrojov.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

Keďže jednotný trh a sociálne trhové hospodárstvo EÚ sú jej najsilnejšími prostriedkami, EHSV sa domnieva, že vo fiškálno-štrukturálnych plánoch by sa mala zvážiť kontrola konkurencieschopnosti podnikov pri prijímaní rozhodnutí, tvorbe pracovných miest a zlepšovaní pracovných podmienok, ako aj udržateľný hospodársky rast a sociálna súdržnosť. Regulačný a fiškálny rámec musí podporovať medzinárodnú konkurencieschopnosť priemyslu EÚ a jeho schopnosť účinne stimulovať digitálnu a zelenú transformáciu. EHSV podporuje koncepciu konkurencieschopnosti založenú na zvýšenej produktivite, podporenú technologickou inováciou, odbornou prípravou a kvalifikáciou pracovníkov a ich dobrými pracovnými podmienkami a rešpektovaním environmentálnej udržateľnosti (4).

4.2.

EHSV uznáva výslovnú zmienku o sociálnych prioritách, ako je vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv, v zozname spoločných priorít, o ktorých treba informovať vo fiškálno-štrukturálnych plánoch. Keďže nedávne programy úprav mali dokonca veľmi závažný vplyv na sociálnu súdržnosť, EHSV sa domnieva, že štrukturálno-fiškálne plány by mali zohľadňovať sociálny vplyv a sociálny rozmer opatrení plánovaných v týchto programoch s cieľom znížiť dlh a upraviť rozpočet. V tejto súvislosti EHSV odporúča zaviesť postup pri sociálnej nerovnováhe ako súčasť reformovaného systému koordinácie politík v rámci európskeho semestra, ktorý by mal dopĺňať existujúce monitorovacie procesy a nástroje, čím by sa uľahčila vzostupná sociálna konvergencia (5).

4.3.

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci Komisia uvádza ako jeden z cieľov navrhovanej reformy väčšiu zodpovednosť členských štátov, ponechala na ich uvážení, v akej miere budú sociálni partneri zapojení do navrhovania a realizácie hospodárskych politík, politík zamestnanosti a sociálnych politík, ktoré budú zahrnuté do fiškálno-štrukturálnych plánov. Podľa názoru EHSV by fiškálno-štrukturálne plány mali informovať o tom, ako sa uskutočnili stabilné a štruktúrované konzultácie so sociálnymi partnermi, občianskou spoločnosťou a zainteresovanými stranami a ktoré výsledky týchto konzultácií boli zohľadnené v pláne, ako aj pri jeho preskúmaní a hodnotení. Nové nariadenia by mali byť právnym vyjadrením záverov Rady ECOFIN zo 14. marca 2023, v ktorých sa zdôraznilo, aby členské štáty „do všetkých fáz cyklu európskeho semestra systematicky, včas a zmysluplne zapájali sociálnych partnerov a iné relevantné zainteresované strany, pretože to má zásadný význam pre úspech koordinácie a vykonávania hospodárskej a sociálnej politiky a politiky zamestnanosti“.

4.4.

EHSV opakovane žiada, aby bolo zapojenie sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti do rôznych etáp európskeho semestra upravené európskym nariadením (6), v ktorom by boli stanovené práva, zásady a hlavné charakteristiky, na ktorých by malo byť založené tak, ako je to zhrnuté v nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti (7). Táto povinnosť by sa mala zahrnúť do navrhovaného nariadenia [COM(2023) 240 final], a to najprv do článku 26, ktorým sa upravuje všeobecný odkaz na zapájanie sociálnych partnerov. Presné pravidlá by sa mali doplniť aj do článkov 11 a 12 (obsah národného strednodobého fiškálneho štrukturálneho plánu), 14 (revidovaný národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán) a 15 (posudzovanie národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov Európskou komisiou).

4.5.

EHSV a VR by mali byť tiež zapojení do dialógu o európskom semestri na úrovni EÚ (článok 26). Ich absencia nie je opodstatnená, pretože v legislatívnom balíku sa uvádzajú iné technické výbory, ktoré sú v Zmluve menej relevantné.

4.6.

V záujme posilnenia zodpovednosti jednotlivých štátov za záväzky vyplývajúce z fiškálno-štrukturálnych plánov, národné parlamenty, ako aj Európsky parlament, každý vo svojej oblasti činnosti, majú zohrávať významnú úlohu v rámci správy hospodárskych záležitostí EÚ s cieľom posilniť demokratickú zodpovednosť. Prispeli by k tomu aj konzultácie s miestnymi a regionálnymi samosprávami o vypracovaní a monitorovaní fiškálno-štrukturálnych plánov.

4.7.

Hoci by sa pri reforme súčasného rámca správy hospodárskych záležitostí mala venovať osobitná pozornosť verejným investíciám, EHSV by chcel tiež zdôrazniť, že rámec správy hospodárskych záležitostí by mal členským štátom poskytnúť fiškálny priestor pre bežné výdavky, ktorý je potrebný na to, aby mohli využívať verejný kapitál vytvorený prostredníctvom verejných investícií.

4.8.

Metodiku analýzy udržateľnosti dlhovej služby by mal pred schválením nového nariadenia ďalej preskúmať spoluzákonodarca, aby sa zabránilo akýmkoľvek neúmyselným automatickým dôsledkom vyplývajúcim z nových úsporných politík. Vzhľadom na možné dodatočné náklady (napríklad v spojitosti so starnutím obyvateľstva) na konci ich fiškálno-štrukturálnych plánov by sa žiadna fiškálna konsolidácia nemala uskutočňovať na úkor sociálnych výdavkov (napr. na zdravotníctvo, vzdelávanie, služby dlhodobej starostlivosti alebo dôchodky) ako „najľahšie riešenie“. Je veľmi dôležité, aby tieto výdavky boli zabezpečené a zaručené dlhodobo udržateľným spôsobom. EHSV súhlasí so stanoviskom ECB, že analýza udržateľnosti dlhovej služby by mala zabezpečiť opakovateľnosť, predvídateľnosť a transparentnosť a mala by sa konkretizovať v rámci konzultácie s členskými štátmi a s ich podporou.

4.9.

Uplatňovanie sankcií v rámci postupu pri nadmernom deficite by nemalo byť automatické na základe rozdelenia krajín do kategórií výlučne podľa podielu verejného dlhu. Toto rozdelenie a uplatňovanie finančných sankcií alebo sankcií za poškodenie dobrého mena môže zvýšiť náklady na dlh, čím sa zhoršuje problém, ktorý sa má týmto postupom riešiť. EHSV navrhuje, aby sa dodržiavanie cieľov v oblasti znižovania dlhu a reforiem pozitívne stimulovalo podľa modelu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, pričom získanie časti finančných prostriedkov EÚ by malo byť podmienené tým, či príslušný členský štát splní ciele, ku ktorým sa zaviazal v rámci fiškálno-štrukturálneho plánu.

4.10.

Pokiaľ ide o technickú trajektóriu, výbor chápe zložitú argumentáciu návrhu Komisie ako snahu nájsť kompromis medzi veľmi rozdielnymi názormi členských štátov na proces posudzovania ich súladu so základnými požiadavkami nariadenia. Vzhľadom na ďalšiu nepružnosť a potrebu posilniť zodpovednosť sa však EHSV domnieva, že za túto trajektóriu by mali byť zodpovedné v prvom rade národné vlády a mala by byť podmienená stanoviskom nezávislých národných fiškálnych orgánov a v ďalšej fáze by mala byť súčasťou technického dialógu s Komisiou v spojitosti s predkladaním národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov.

---

(1)  Bruegel Policy Brief, číslo 10/23 (apríl 2023); Jeromin Zettelmeyer a kol.: The longer-term fiscal challenges facing the European Union (Dlhodobejšie fiškálne výzvy, ktorým čelí Európska únia).

(2)  V nedávnom článku s názvom European public Goods (Európske verejné statky) (Buti, Coloccia y Messori, Centrum pre výskum hospodárskej politiky (CEPR), 9. 6. 2023) sa vymedzuje šesť politických oblastí (digitálna transformácia, ekologická transformácia a energetika, sociálna transformácia, suroviny, bezpečnosť, obrana a zdravie), ktoré zodpovedajú hlavným výzvam, ktorým EÚ čelí, a z ktorých by sa mali vyberať a financovať spoločné európske statky.

(3)  Stanovisko Európskej centrálnej banky z 5. júla 2023 k návrhu reformy správy hospodárskych záležitostí v Únii (CON/2023/20) (Ú. v. EÚ C 290, 18.8.2023, s. 17).

(4)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Kontrola konkurencieschopnosti s cieľom vybudovať silnejšie a odolnejšie hospodárstvo EÚ (prieskumné stanovisko) (Ú. v. EÚ C 100, 16.3. 2023, s. 76).

(5)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Postup pri sociálnej nerovnováhe (prieskumné stanovisko na žiadosť španielskeho predsedníctva Rady EÚ) (Ú. v. EÚ C 228, 29.6.2023, s. 58).

(6)  Uznesenie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti do národných plánov podpory obnovy a odolnosti — ako ho môžeme zlepšiť? (Ú. v. EÚ C 323, 26.8.2022, s. 1) a Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Odporúčania EHSV týkajúce sa dôkladnej reformy európskeho semestra (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 228, 29.6.2023, s. 1).

(7)  Článok 18 ods. 4 písm. q) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2021/241 (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17).