15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/2

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 23. marca 2023 – Európska komisia/Helénska republika

(Vec C-70/21) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Životné prostredie - Smernica 2008/50/ES - Kvalita okolitého ovzdušia - Článok 13 ods. 1 - Príloha XI - Systematické a nepretržité prekračovanie dennej limitnej hodnoty stanovenej pre mikročastice (PM10) v aglomerácii Solúnu (EL 0004) - Článok 23 ods. 1 - Príloha XV - „Čo najviac skrátené“ obdobie, keď sú hodnoty prekročené - Primerané opatrenia)

(2023/C 173/03)

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: M. Konstantinidis a M. Noll-Ehlers, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Helénska republika (v zastúpení: E. Skandalou, splnomocnená zástupkyňa)

Výrok rozsudku

Helénska republika

—

si tým, že nezabezpečila, aby systematicky a nepretržite nedochádzalo k prekračovaniu dennej limitnej hodnoty stanovenej pre PM10, a to od roku 2005 do roku 2012, v roku 2014, a potom znovu od roku 2017 do roku 2019, v aglomerácii Solúnu (EL 0004), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z ustanovení článku 13 ods. 1 v spojení s prílohou XI smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe, a

—

tým, že od 11. júna 2010 neprijala primerané opatrenia na to, aby zaručila dodržanie dennej limitnej hodnoty stanovenej pre PM10 v aglomerácii Solúnu (EL0004), si nesplnila povinnosti stanovené článkom 23 ods. 1 tejto smernice v spojení s jej prílohou XV, a konkrétne povinnosť zabezpečiť, aby plány kvality ovzdušia stanovovali primerané opatrenia na to, aby sa obdobie, keď je limitná hodnota prekročená, čo najviac skrátilo.

2.	Helénska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 128, 12.4.2021.

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/3

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 23. marca 2023 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht Bamberg – Nemecko) – trestné konanie proti MR

[Vec C-365/21 (1), Generalstaatsanwaltschaft Bamberg (Výnimka zo zásady ne bis in idem)]

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Súdna spolupráca v trestných veciach - Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda - Článok 54 - Zásada ne bis in idem - Článok 55 ods. 1 písm. b) - Výnimka z uplatňovania zásady ne bis in idem - Trestný čin proti bezpečnosti štátu alebo iným rovnako podstatným záujmom členského štátu - Článok 50 Charty základných práv Európskej únie - Zásada ne bis in idem - Článok 52 ods. 1 - Obmedzenia zásady ne bis in idem - Zlučiteľnosť vnútroštátneho prehlásenia stanovujúceho výnimku zo zásady ne bis in idem - Zločinecká skupina - Majetkové trestné činy)

(2023/C 173/04)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberlandesgericht Bamberg

Účastník trestného konania pred vnútroštátnym súdom

za účasti: Generalstaatsanwaltschaft Bamberg

Výrok rozsudku

Preskúmanie prvej otázky neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 55 ods. 1 písm. b) Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985, uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach, podpísaného v Schengene 19. júna 1990 a ktorý nadobudol platnosť 26. marca 1995, vzhľadom na článok 50 Charty základných práv Európskej únie.

Článok 55 ods. 1 písm. b) dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, v spojení s článkom 50 a článkom 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni tomu, aby súdy členského štátu vykladali prehlásenie tohto posledného uvedeného štátu podľa článku 55 ods. 1 tohto dohovoru tak, že tento členský štát nie je viazaný ustanoveniami článku 54 uvedeného dohovoru, pokiaľ ide o trestný čin založenia zločineckej skupiny, ak zločinecká skupina, v ktorej mala stíhaná osoba účasť, páchala výlučne majetkové trestné činy, za predpokladu, že cieľom takéhoto stíhania je vzhľadom na činnosť tejto organizácie sankcionovať zásahy do bezpečnosti alebo iných rovnako dôležitých záujmov uvedeného členského štátu.

(1) Ú. v. EÚ C 320, 9.8.2021.

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/4

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 23. marca 2023 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunalul Satu Mare – Rumunsko) – Dual Prod SRL/Direcţia Generală Regională a Finanţelor Publice Cluj-Napoca – Comisia regională pentru autorizarea operatorilor de produse supuse accizelor armonizate

(Vec C-412/21 (1), Dual Prod)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Spotrebná daň - Smernica 2008/118/ES - Článok 16 ods. 1 - Povolenie konať ako daňový sklad výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani - Po sebe nasledujúce odkladné opatrenia - Trestnoprávna povaha - Články 48 a 50 Charty základných práv Európskej únie - Zásada prezumpcie neviny - Zásada ne bis in idem - Proporcionalita)

(2023/C 173/05)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunalul Satu Mare

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Dual Prod SRL

Žalovaný: Direcţia Generală Regională a Finanţelor Publice Cluj-Napoca – Comisia regională pentru autorizarea operatorilor de produse supuse accizelor armonizate

Výrok rozsudku

Článok 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby povolenie konať ako daňový sklad výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani mohlo byť administratívne pozastavené až do ukončenia trestného konania len z toho dôvodu, že držiteľ tohto povolenia získal v rámci tohto trestného konania postavenie obvineného, ak toto pozastavenie predstavuje sankciu trestnej povahy.

Článok 50 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni uloženiu sankcie trestnej povahy za porušenie právnej úpravy týkajúcej sa výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani právnickej osobe, ktorej už bola uložená sankcia trestnej povahy, ktorá sa stala konečnou, za rovnaké skutky, pod podmienkou, že:

—	možnosť kumulovať tieto dve sankcie je stanovená zákonom,

—	vnútroštátna právna úprava neumožňuje stíhať a sankcionovať tie isté skutky v rámci toho istého porušenia alebo na dosiahnutie toho istého cieľa, ale stanovuje len možnosť kumulácie stíhaní a sankcií na základe odlišných právnych úprav,

—	tieto stíhania a sankcie sledujú dodatočné ciele, ktorých predmetom sú prípadne odlišné aspekty toho istého dotknutého protiprávneho konania,

—

existujú jasné a presné pravidlá umožňujúce predvídať, ktoré konania a opomenutia môžu byť predmetom kumulácie stíhaní a sankcií, ako aj koordinácia medzi rôznymi orgánmi, či boli tieto dve konania vedené dostatočne koordinovane a v dostatočne úzkej časovej súvislosti a či sankcia prípadne uložená v konaní, ktoré bolo z časového hľadiska prvé, bola zohľadnená pri posudzovaní druhej sankcie takým spôsobom, aby zaťaženie dotknutých osôb vyplývajúce z tejto kumulácie bolo obmedzené na nevyhnutne potrebnú mieru a aby súhrn uložených sankcií zodpovedal závažnosti spáchaných porušení.

(1) Ú. v. EÚ C 401, 4.10.2021.

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/5

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 23. marca 2023 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Court of Appeal – Írsko) – Výkon dvoch európskych zatykačov vydaných na LU (C-514/21), PH (C-515/21)

[Spojené veci C-514/21 a C-515/21 (1), Minister for Justice and Equality (Zrušenie podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody) a i.]

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Policajná a súdna spolupráca v trestných veciach - Európsky zatykač - Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV - Postup odovzdávania medzi členskými štátmi - Podmienky výkonu - Dôvody na nepovinné nevykonanie - Článok 4a ods. 1 - Zatykač vydaný na účely výkonu trestu odňatia slobody - Pojem „konanie“ ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia’ - Rozsah - Prvé odsúdenie s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody - Druhé odsúdenie - Neprítomnosť dotknutej osoby na konaní - Zrušenie podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody - Právo na obhajobu - Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd - Článok 6 - Charta základných práv Európskej únie - Články 47 a 48 - Porušenie - Dôsledky)

(2023/C 173/06)

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Court of Appeal

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

LU (C-514/21), PH (C-515/21)

za účasti: Minister for Justice and Equality

Výrok rozsudku

Článok 4a ods. 1 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, zmeneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009, v spojení s článkom 47 a článkom 48 Charty základných práv Európskej únie

sa má vykladať v tom zmysle, že:

ak je podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody zrušený z dôvodu nového odsúdenia v trestnom konaní a ak je vydaný európsky zatykač na účely výkonu tohto trestu, toto odsúdenie v trestnom konaní vyhlásené v neprítomnosti predstavuje „rozhodnutie“ v zmysle tohto ustanovenia. To však nie je prípad rozhodnutia o zrušení podmienečného odkladu výkonu uvedeného trestu.

Článok 4a ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584, zmeneného rámcovým rozhodnutím 2009/299,

sa má vykladať v tomto zmysle, že:

umožňuje vykonávajúcemu súdnemu orgánu odmietnuť odovzdanie vyžiadanej osoby vydávajúcemu členskému štátu, ak sa preukáže, že konanie, ktoré viedlo k druhému odsúdeniu tejto osoby v trestnom konaní, ktoré je rozhodujúce na vydanie európskeho zatykača, sa uskutočnilo v neprítomnosti, pokiaľ európsky zatykač neobsahuje v súvislosti s týmto konaním jeden z údajov uvedených v tomto ustanovení v písmenách a) až d).

Rámcové rozhodnutie 2002/584, zmenené rámcovým rozhodnutím 2009/299, v spojení s článkom 47 a článkom 48 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni tomu, aby vykonávajúci súdny orgán odmietol odovzdať vyžiadanú osobu vydávajúcemu členskému štátu z dôvodu, že konanie, ktoré viedlo k zrušeniu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, pre ktorý bol vydaný európsky zatykač, sa uskutočnilo v neprítomnosti, alebo podmieňuje odovzdanie tejto osoby zárukou, že táto osoba bude mať v tomto členskom štáte možnosť opätovného preskúmania rozhodnutia alebo odvolacieho konania umožňujúcu preskúmať takéto rozhodnutie o zrušení alebo druhé odsúdenie v trestnom konaní, ktoré jej bolo uložené v neprítomnosti a ktoré je rozhodujúce na vydanie tohto zatykača.

(1) Ú. v. EÚ C 119, 14.3.2022.

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/6

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 23. marca 2023 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Nejvyšší soud – Česká republika) – QT/O 2 Czech Republic a. s.

(Vec C-574/21 (1), O2 Czech Republic)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Samostatní obchodní zástupcovia - Smernica 86/653/EHS - Článok 17 ods. 2 písm. a) - Skončenie platnosti zmluvy o obchodnom zastúpení - Nárok obchodného zástupcu na náhradu - Podmienky priznania - Spravodlivá náhrada - Posúdenie - Pojem „provízia, ktorú obchodný zástupca stráca“ - Provízie z budúcich obchodných transakcií - Noví zákazníci, ktorých získal obchodný zástupca - Existujúci zákazníci, s ktorými obchodný zástupca podstatne rozvinul obchod - Jednorazové provízie)

(2023/C 173/07)

Jazyk konania: čeština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Nejvyšší soud

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: QT

Žalovaná: O2 Czech Republic a. s.

Výrok rozsudku

Článok 17 ods. 2 písm. a) smernice Rady z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov (86/653/EHS)

sa má vykladať v tom zmysle, že:

pri určovaní výšky sumy náhrady upravenej v článku 17 ods. 2 tejto smernice sa majú zohľadniť provízie, ktoré by obchodný zástupca získal v prípade hypotetického trvania zmluvy o obchodnom zastúpení z obchodov, ktoré by boli uzatvorené po skončení platnosti tejto zmluvy o obchodnom zastúpení s novými zákazníkmi, ktorých obchodný zástupca získal pre zastúpeného pred skončením platnosti zmluvy, alebo so zákazníkmi, s ktorými pred skončením jej platnosti podstatne rozvinul obchod.

Článok 17 ods. 2 písm. a) smernice 86/653

sa má vykladať v tom zmysle, že:

vyplatenie jednorazových provízií nevylučuje z výpočtu výšky náhrady upravenej v tomto článku 17 ods. 2 provízie, ktoré obchodný zástupca stráca a ktoré vyplývajú z obchodov, ktoré zastúpený uskutočnil po skončení platnosti zmluvy o obchodnom zastúpení s novými zákazníkmi, ktorých pred týmto skončením platnosti zmluvy získal pre zastúpeného obchodný zástupca alebo s ktorými pred uvedeným skončením platnosti zmluvy podstatne rozvil obchod, ak tieto provízie zodpovedajú paušálnym odmenám za každú novú zmluvu uzatvorenú s novými zákazníkmi alebo s existujúcimi zákazníkmi prostredníctvom obchodného zástupcu.

(1) Ú. v. EÚ C 481, 29.11.2021.

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/7

Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 23. marca 2023 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Conseil d’État – Francúzsko) – Syndicat Uniclima/Ministre de l’Intérieur

(Vec C-653/21, Syndicat Uniclima) (1)

(„Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Vnútorný trh - Harmonizácia vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa strojových zariadení, elektrických zariadení pod napätím a tlakových zariadení - Smernica 2006/42/ES - Smernica 2014/35/EÚ - Smernica 2014/68/EÚ - „Označenie CE“ - Zavedenie dodatočných požiadaviek na základné bezpečnostné požiadavky stanovené týmito smernicami vnútroštátnou právnou úpravou - Podmienky - Vnútroštátna právna úprava v oblasti bezpečnosti proti rizikám požiaru a paniky vo verejne prístupných objektoch)

(2023/C 173/08)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Conseil d’État

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Syndicat Uniclima

Žalovaný: Ministre de l’Intérieur

Výrok rozsudku

Článok 3 ods. 2 v spojení s článkom 2 bodom 31, ako aj článkom 5 ods. 1 prvým pododsekom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/68/EÚ z 15. mája 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania tlakových zariadení na trhu

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá s cieľom chrániť zdravie a bezpečnosť osôb vzhľadom na riziká požiaru vo verejne prístupných objektoch, kladie na tlakové zariadenia a zostavy používajúce horľavé chladiace kvapaliny požiadavky, ktoré nie sú uvedené medzi základnými bezpečnostnými požiadavkami stanovenými touto smernicou, na účely sprístupnenia týchto zariadení a zostáv na trhu alebo ich uvedenia do prevádzky, hoci tieto zariadenia a zostavy majú označenie CE.

(1) Ú. v. EÚ C 37, 24.1.2022.

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/7

Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) z 23. marca 2023 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Korkein hallinto-oikeus – Fínsko) – konanie začaté na návrh Booky.fi Oy

(Vec C-662/21 (1), Booky.fi)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Články 34 a 36 ZFEÚ - Voľný pohyb tovaru - Opatrenie s rovnakým účinkom ako množstevné obmedzenie - Záznamy audiovizuálnych programov - Online predaj - Právna úprava členského štátu, ktorá vyžaduje vekovú klasifikáciu a označenie programov - Ochrana mladistvých - Záznamy, ktoré už boli predmetom klasifikácie a označenia v inom členskom štáte - Proporcionalita)

(2023/C 173/09)

Jazyk konania: fínčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Korkein hallinto-oikeus

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Booky.fi Oy

za účasti: Kansallinen audiovisuaalinen instituutti (KAVI)

Výrok rozsudku

Články 34 a 36 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia právnej úprave členského štátu, ktorá s cieľom chrániť maloletých pred audiovizuálnym obsahom, ktorý by mohol byť škodlivý pre ich blaho a vývoj, vyžaduje, aby audiovizuálne programy, zaznamenané na fyzickom nosiči a uvádzané na trh prostredníctvom internetového obchodu, boli najprv predmetom overovacieho postupu a klasifikácie podľa vekových hraníc a zodpovedajúceho označenia v súlade s právom tohto členského štátu, a to aj v prípade, že tieto programy už boli predmetom podobného postupu, ako aj podobnej klasifikácie a označenia podľa práva iného členského štátu, za predpokladu, že takáto právna úprava je vhodná na zabezpečenie dosiahnutia tohto cieľa a neprekračuje rámec toho, čo je potrebné na jeho dosiahnutie.

V tejto súvislosti okolnosť, že časť záznamov, ktoré môžu byť uvedené na trh v dotknutom členskom štáte z iného členského štátu, je vylúčená z pôsobnosti uvedenej právnej úpravy, nemá rozhodujúci význam za predpokladu, že takéto obmedzenie neohrozuje dosiahnutie sledovaného cieľa. Rozhodujúca nie je ani skutočnosť, že dotknutá vnútroštátna právna úprava nestanovuje výnimku z tejto požiadavky, ak možno preukázať, že kupujúci záznamu uvedeného v tejto právnej úprave je plnoletý.

(1) Ú. v. EÚ C 24, 17.1.2022.

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/8

Uznesenie Súdneho dvora (deviata komora) zo 7. marca 2023 [návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht (Innsbruck) – Rakúsko] – Willy Hermann Service GmbH, DI/Präsidentin des Landesgerichts Feldkirch

(Vec C-561/22 (1), Willy Hermann Service)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Článok 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora - Smernica 2013/34/EÚ - Články 30 a 51 - Uverejňovanie ročných účtovných závierok - Sankcie za neuverejnenie - Ukladanie pokút civilným súdom - Správne konanie týkajúce sa vymáhania týchto právoplatných pokút - Ustanovenie vylučujúce opätovné preskúmanie týchto pokút správnym súdom - Právna sila rozhodnutej veci - Zásada efektivity - Proporcionalita)

(2023/C 173/10)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesverwaltungsgericht (Innsbruck)

Účastníci konania

Žalobcovia: Willy Hermann Service GmbH, DI

Žalovaná: Präsidentin des Landesgerichts Feldkirch

Výrok

Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že správny súd, ktorý rozhoduje o vymáhaní pokút uložených spoločnosti a jej konateľovi z dôvodu neuverejnenia ročných účtovných závierok, je viazaný rozhodnutím občianskeho súdu, ktoré sa stalo konečným a ktorým sa uložili tieto pokuty a určila sa ich výška s cieľom zabezpečiť dodržanie povinností vyplývajúcich z článkov 30 a 51 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS, ako boli prebraté do vnútroštátneho práva.

(1) Dátum podania: 24.08.2022

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/9

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Rejonowy dla Warszawy-Woli w Warszawie (Poľsko) 5. februára 2022 – QI/Santander Bank Polska S.A.

(Vec C-76/22)

(2023/C 173/11)

Jazyk konania: poľština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Sąd Rejonowy dla Warszawy-Woli w Warszawie

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: QI

Žalovaná: Santander Bank Polska S.A.

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 25 ods. 1 smernice 2014/17/EÚ (1) vykladať rovnako ako článok 16 ods. 1 smernice 2008/48/ES (2), t. j. má sa toto ustanovenie vykladať v tom zmysle, že právo spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov hypotekárneho úveru v prípade predčasného splatenia hypotekárneho úveru zahŕňa všetky náklady, ktoré mal znášať spotrebiteľ, vrátane provízie za poskytnutie úveru?

Má sa povinnosť zníženia celkových nákladov hypotekárneho úveru uvedená v článku 25 ods. 1 smernice 2014/17/EÚ v prípade predčasného splatenia hypotekárneho úveru vykladať v tom zmysle, že celkové náklady hypotekárneho úveru musia byť proporcionálne znížené v pomere dĺžky obdobia medzi dňom predčasného splatenia úveru a dňom pôvodne dohodnutým ako deň splatenia úveru k dĺžke obdobia medzi dňom vyplatenia úveru a dňom celkovej splatnosti úveru, alebo zníženie celkových nákladov hypotekárneho úveru musí byť zároveň proporcionálne k strate očakávaných výnosov veriteľa, t. j. v pomere úrokov, ktoré sa majú zaplatiť po predčasnom splatení úveru (prináležiacich za obdobie odo dňa po skutočnom úplnom splatení do dňa pôvodne dohodnutého ako deň úplného splatenia) k úrokom, ktoré prináležia za celé pôvodne dohodnuté obdobie trvania úverovej zmluvy (od dňa vyplatenia úveru do dňa, ktorý bol dohodnutý ako deň úplného splatenia úveru)?

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 60, 2014, s. 34).

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 2008, s. 66).

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/11

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 20. decembra 2022 – M.S.G. a iní/Banco Santander, SA

(Vec C-775/22, Banco Santander)

(2023/C 173/16)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Supremo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovatelia: M.S.G. a iní

Odporkyňa: Banco Santander, SA

Prejudiciálna otázka

Majú sa ustanovenia článku 34 ods. 1 písm. a) a b) v spojení s článkom 53 ods. 1 a 3, článkom 60 ods. 2 prvým pododsekom písm. b) a c) a článkom 64 ods. 4 písm. b) smernice 2014/59/EÚ (1) vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby po konverzii podriadených dlhopisov (nástroje kapitálu Tier 2) na akcie a následnom prevode týchto akcií bez skutočnej protihodnoty, pričom tieto dlhopisy boli vydané úverovou inštitúciou podliehajúcou postupu riešenia krízovej situácie, a v čase začatia postupu riešenia krízovej situácie neboli splatné, osoby, ktoré nadobudli tieto podriadené dlhopisy pred začatím tohto postupu riešenia krízovej situácie, podali proti uvedenej inštitúcií alebo proti subjektu, ktorý je jej právnym nástupcom, žalobu o neplatnosť zmluvy o upísaní týchto podriadených dlhopisov, ktorou sa požaduje vrátenie ceny zaplatenej za upísanie podriadených dlhopisov spolu s úrokmi splatnými od dátumu uzavretia tejto zmluvy?

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190).

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/11

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 22. decembra 2022 – M.C.S./Banco Santander, SA

(Vec C-779/22, Banco Santander)

(2023/C 173/17)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Supremo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ: M.C.S.

Odporkyňa: Banco Santander, SA

Prejudiciálne otázky

Majú sa ustanovenia článku 34 ods. 1 písm. a) a b) v spojení s článkom 53 ods. 1 a 3 a článkom 60 ods. 2 prvým pododsekom písm. b) a c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (1) z 15. mája 2014 vykladať v tom zmysle, že akákoľvek pohľadávka alebo právo, ktoré by vyplývali z odsudzujúceho rozsudku subjektu, ktorý sa stal právnym nástupcom Banco Popular, v dôsledku neplatnosti nadobudnutia kapitálového nástroja (prednostných akcií), ktorý bol konvertovaný na akcie pred prijatím opatrení na riešenie krízovej situácie Banco Popular (7. jún 2017), by sa mohli považovať za záväzok, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie o odpísaní, ktoré je uvedené v článku 53 ods. 3 smernice 2014/59, ako záväzok alebo nárok, ktorý „nie je splatný“, takže by boli oslobodené od úhrady a neboli by vymáhateľné voči Banco Santander ako právnemu nástupcovi Banco Popular v prípade, že žaloba, z ktorej by táto povinnosť vyplývala, bola podaná po ukončení postupu riešenia krízovej situácie banky?

Alebo naopak, majú sa tieto ustanovenia vykladať v tom zmysle, že takáto pohľadávka alebo právo by predstavovali „splatný“ záväzok (článok 53 ods. 3 smernice) alebo „už vzniknutý záväzok“ v čase riešenia krízovej situácie banky [článok 60 ods. 2 písm. b)], a ako taký by boli vylúčené z možnosti oslobodenia od úhrady alebo zrušenia týchto záväzkov alebo nárokov, aj keď boli akcie odpísané a zanikli, a preto by boli vymáhateľné voči Banco Santander ako právnemu nástupcovi Banco Popular, a to aj v prípade, že žaloba, z ktorej by vyplývalo toto rozhodnutie o náhrade škody, bola podaná po ukončení postupu riešenia krízovej situácie banky?

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/12

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 23. decembra 2022 – FSC/Banco Santander SA

(Vec C-794/22, Banco Santander)

(2023/C 173/18)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Supremo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ: FSC

Odporkyňa: Banco Santander SA

Prejudiciálna otázka

Majú sa ustanovenia článku 34 ods. 1 písm. a) a b) v spojení s článkom 53 ods. 1 a 3 [a] článkom 60 ods. 2 prvým pododsekom písm. b) a c) smernice 2014/59/EÚ (1) vykladať v tom zmysle, že akákoľvek pohľadávka alebo právo, ktoré by vyplývali z povinnosti nahradiť škodu uloženej subjektu, ktorý sa stal právnym nástupcom Banco Popular, v dôsledku žaloby o náhradu škody vyplývajúcej z predaja finančného produktu (podriadené obligácie povinne konvertibilné na akcie tej istej banky), ktorý nie je zahrnutý medzi nástroje dodatočného kapitálu uvedené v opatreniach na riešenie krízovej situácie Banco Popular, a ktorý bol konvertovaný na akcie banky pred prijatím opatrení na riešenie krízovej situácie banky (7. jún 2017), by sa mohli považovať za záväzok, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie o odpísaní alebo zániku, ktoré je uvedené v článku 53 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ, ako záväzok alebo nárok, ktorý „nie je splatný“, takže by boli oslobodené od úhrady a neboli by vymáhateľné voči Banco Santander ako právnemu nástupcovi Banco Popular v prípade, že žaloba, z ktorej by vyplývalo toto rozhodnutie o náhrade škody, bola podaná po ukončení postupu riešenia krízovej situácie banky?

Alebo naopak, majú sa tieto ustanovenia vykladať v tom zmysle, že takáto pohľadávka alebo právo by predstavovali „splatný“ záväzok alebo nárok – článok 53 ods. 3 smernice – alebo „už vzniknutý záväzok“ v čase riešenia krízovej situácie banky – článok 60 ods. 2 písm. b) –, a ako také by boli vylúčené z možnosti oslobodenia od úhrady alebo zrušenia týchto záväzkov alebo nárokov, a preto by boli vymáhateľné voči Banco Santander ako právnemu nástupcovi Banco Popular, a to aj v prípade, že žaloba, z ktorej by vyplývalo toto rozhodnutie o náhrade škody, bola podaná po ukončení postupu riešenia krízovej situácie banky?

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/13

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Okresný súd Bratislava III (Slovensko) 24. januára 2023 – NFŠ a.s. v. Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

(Vec C-28/23, NFŠ)

(2023/C 173/19)

Jazyk konania: slovenčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Okresný súd Bratislava III

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: NFŠ a.s.

Žalovaní: Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Prejudiciálne otázky

Je zmluva o poskytnutí dotácie a zmluva o budúcej kúpnej zmluve uzavretá medzi ministerstvom (štátom) a nesúťažne zvoleným subjektom súkromného práva „verejnou zákazkou na stavebné práce“ v zmysle článku 1 ods. 2 písm. b) smernice 2004/18 (1), resp. článku 2 ods. 6 písm. c) smernice 2014/24 (2), pokiaľ zmluva o poskytnutí dotácie je Európskou komisiou schválenou štátnou pomocou v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, obsahom záväzkov obsiahnutých v zmluve o poskytnutí dotácie je záväzok štátu poskytnúť dotáciu, ako aj záväzok subjektu súkromného práva postaviť budovu podľa ministerstvom špecifikovaných podmienok a umožniť využívanie jej časti športovej organizácii a obsahom záväzkov obsiahnutých v zmluve o budúcej zmluve je jednostranná opcia subjektu súkromného práva predstavujúca záväzok štátu postavenú budovu odkúpiť, pričom tieto zmluvy predstavujú vzájomne časovo a vecne prepojený rámec vzájomných záväzkov medzi ministerstvom a subjektom súkromného práva?

Bráni článok 1 ods. 2 písm. b) smernice 2004/18, resp. článok 2 ods. 6 písm. c) smernice 2014/24, právnej úprave vo vnútroštátnom práve členského štátu, podľa ktorej je absolútne (t. j. od začiatku/ex tunc) neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, ak toto porušenie zákona spočíva v závažnom porušení pravidiel verejného obstarávania?

Bráni článok 2d ods. 1 písm. a) a článok 2d ods. 2 smernice 89/665 (3), právnej úprave vo vnútroštátnom práve členského štátu, podľa ktorej je absolútne (t. j. od začiatku/ex tunc) neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, ak toto porušenie zákona spočíva v závažnom porušení (obídení) pravidiel verejného obstarávania, ako vo veci samej?

4.	Je nevyhnutné vykladať článok 1 ods. 2 písm. b) smernice 2004/18, resp. článok 2 ods. 6 písm. c) smernice 2014/24 v tom zmysle, že ex tunc bráni priznaniu právnych účinkov zmluvy o budúcej kúpnej zmluve ako je vo veci samej?

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ 2004, L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132).

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ 2014, L 94, s. 65).

(3) Smernica Rady z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES 1989, L 395, s. 33; Mim. vyd. 06/001, s. 246).

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/14

Odvolanie podané 26. januára 2023: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta rozšírená komora) zo 16. novembra 2022 vo veci T-469/20, Holandské kráľovstvo/Komisia

(Vec C-40/23 P)

(2023/C 173/20)

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: B. Stromsky, H. van Vliet a I. Georgiopoulos, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania: Holandské kráľovstvo

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje aby Súdny dvor,

—	zrušil rozsudok Všeobecného súdu (siedma rozšírená komora) zo 16. novembra 2022 vo veci T-469/20, Holandské kráľovstvo/Komisia, EU:T:2022:713,

—	zamietol štvrtý a piaty žalobný dôvod vo veci T-469/20,

—	na základe právomoci podľa článku 61 ods. 1 druhej vety Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sám vo veci rozhodol a žalobu zamietol ako nedôvodnú,

—	uložil Holandskému kráľovstvu povinnosť nahradiť trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolanie sa opiera o jeden odvolací dôvod, ktorý sa skladá z dvoch častí.

V rozhodnutí napadnutom v prvom stupni bolo rozhodnutie Komisie (1) (ďalej len „rozhodnutie“) vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom bez toho, aby sa s konečnou platnosťou rozhodlo, či v tomto prípade ide o štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

V prvej časti sa uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že Komisia môže prijať rozhodnutie nevzniesť námietky v zmysle článku 4 ods. 3 nariadenia 2015/1589 (2) len vtedy, ak predtým rozhodla o otázke, či dotknuté opatrenie predstavuje štátnu pomoc. Podľa názoru Komisie tento výsledok nemôžu potvrdiť rôzne výkladové metódy práva Únie. Napadnutý rozsudok predovšetkým nie je v súlade s cieľom normotvorcu Únie, ktorým je urýchlené objasnenie otázky zlučiteľnosti opatrení s vnútorným trhom. Bez zrušenia rozsudku by totiž Komisia bola nútená zdĺhavo a zbytočne skúmať, či určité opatrenie spĺňa všetky kritéria článku 107 ods. 1 ZFEÚ, hoci by bola presvedčená o zlučiteľnosti tohto opatrenia s vnútorným trhom.

V druhej časti sa uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že rozhodnutie porušuje zásadu právnej istoty. Rozhodnutie podľa názoru Komisie právnu istotu naopak zvýšilo tým, že opatrenie bolo vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom hneď, keď to Komisia konštatovala.

(1) Rozhodnutie Európskej komisie C(2020) final 2998 z 12. mája 2020 o režime štátnej pomoci SA.54537 (2020/NN) – Holandsko, zákaz využívania uhlia na výrobu elektrickej energie v Holandsku.

(2) Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9).

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/15

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Nemecko) 3. februára 2023 – WY/Laudamotion GmbH, Ryanair DAC

(Vec C-54/23, Laudamotion a Ryanair)

(2023/C 173/21)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: WY

Žalované: Laudamotion GmbH, Ryanair DAC

Prejudiciálne otázky

Je právo na náhradu z dôvodu meškania letu v trvaní aspoň tri hodiny podľa článkov 5, 6 a 7 nariadenia č. 261/2004 (1) vo všeobecnosti vylúčené, ak cestujúci v prípade hroziaceho veľkého meškania využije náhradný let, ktorý si sám rezervoval a tým dosiahne cieľové miesto s meškaním v trvaní menej ako tri hodiny, alebo prichádza právo na náhradu v tejto situácii do úvahy aspoň vtedy, ak už pred časom, kedy sa cestujúci musí dostaviť na odbavenie, existoval dostatok overených indícií nasvedčujúcich tomu, že v cieľovom mieste dôjde k meškaniu v trvaní aspoň tri hodiny?

V prípade odpovede na prvú otázku v poslednom uvedenom zmysle: Je podmienkou práva na náhradu z dôvodu meškania letu v trvaní aspoň troch hodín podľa článkov 5, 6 a 7 nariadenia č. 261/2004 v uvedenej situácii to, aby sa cestujúci podľa článku 4 ods. 2 písm. a) nariadenia včas dostavil na odbavenie?

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10).

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/15

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Nejvyšší správní soud (Česká republika) 2. februára 2023 – JH/Policejní prezidium

(Vec C-57/23, Policejní prezidium)

(2023/C 173/22)

Jazyk konania: čeština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Nejvyšší správní soud

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: JH

Žalovaný: Policejní prezidium

Prejudiciálne otázky

Aký stupeň rozlišovania medzi jednotlivými dotknutými osobami sa vyžaduje podľa článku 4 ods. 1 písm. c) alebo článku 6 v spojení s článkom 10 smernice 2016/680 (1)? Je vnútroštátna právna úprava umožňujúca zhromažďovanie genetických údajov, ktoré sa týkajú všetkých osôb podozrivých alebo obvinených zo spáchania úmyselného trestného činu, zlučiteľná s imperatívom minimalizovať spracúvanie osobných údajov a s povinnosťou rozlišovať medzi rôznymi kategóriami dotknutých osôb?

Je v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. e) smernice (EÚ) 2016/680, ak policajné orgány posudzujú potrebu ďalšieho uchovávania profilu DNA, s odkazom na všeobecný účel predchádzania trestnej činnosti a jej vyhľadávania a odhaľovania, na základe svojich vnútorných predpisov, čo v praxi často znamená uchovávanie citlivých osobných údajov na dobu neurčitú bez toho, že by bol stanovený akýkoľvek maximálny časový limit uchovávania týchto osobných údajov? Ak to nie je v súlade v súlade s týmto ustanovením, na základe akých kritérií sa má prípadne posudzovať časová primeranosť uchovávania osobných údajov zhromaždených a uchovávaných na tento účel?

Aký je minimálny rozsah hmotnoprávnych alebo procesných podmienok získavania, uchovávania a vymazávania týchto údajov, ktoré musia byť v práve členského štátu upravené „všeobecne záväzným predpisom“, v prípade osobitne citlivých osobných údajov, na ktoré sa vzťahuje článok 10 smernice 2016/680? Môže mať aj súdna judikatúra povahu „práva členského štátu“ v zmysle článku 8 ods. 2 v spojení s článkom 10 smernice 2016/680?

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 89).

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/16

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado Contencioso-Administrativo no 5 de Barcelona (Španielsko) 6. februára 2023 – Pedro Francisco/Subdelegación del Gobierno en Barcelona

(Vec C-62/23, Pedro Francisco)

(2023/C 173/23)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado Contencioso-Administrativo no 5 de Barcelona

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Pedro Francisco

Žalovaný: Subdelegación del Gobierno en Barcelona

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 27 smernice 2004/38/ES (1) vykladať v tom zmysle, že pri posudzovaní toho, či osobné správanie dotknutej osoby predstavuje skutočnú hrozbu môže existencia policajných záznamov predstavovať východisko alebo odôvodnenie, za predpokladu, že preukázanie existencie tejto hrozby je cieľom trestného konania?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, má sa so zreteľom na článok 27 smernice predpokladať, že správny orgán musí výslovne a podrobne uviesť skutočnosti, na ktorých sa tieto záznamy zakladajú, a súdne konania, ktoré boli začaté, ako aj ich priebeh, s cieľom preukázať, že nejde len o prvotné domnienky?

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 2004, s. 77; Mim. vyd. 05/005, s. 46).

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/17

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Contencioso-Administrativo no 5 de Barcelona (Španielsko) 6. februára 2023 – Sagrario y otros/Subdelegación del Gobierno en Barcelona

(Vec C-63/23, Sagrario)

(2023/C 173/24)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de lo Contencioso-Administrativo no 5 de Barcelona

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Sagrario, Joaquín, Prudencio

Žalovaný: Subdelegación del Gobierno en Barcelona

Prejudiciálne otázky

1.	Majú článok 15 ods. 3 in fine a článok 17 smernice [2003/86/ES] (1), keď sa v nich hovorí o „mimoriadne zložitých okolnostiach“, automaticky zahŕňať všetky okolnosti, v ktorých sa môže ocitnúť maloletá osoba a/alebo ktoré sú podobné okolnostiam uvedeným v článku 15 smernice?

Je vnútroštátna právna úprava, ktorá nestanovuje udelenie samostatného povolenia na pobyt, ktoré zabezpečí, že zlúčení rodinní príslušníci nezostanú bez povolenia na pobyt vydaného správnym orgánom, ak nastanú takéto mimoriadne zložité okolnosti, v súlade s článkom 15 ods. 3 in fine a článkom 17 smernice?

3.	Umožňujú článok 15 ods. 3 in fine a článok 17 smernice výklad, podľa ktorého toto právo na samostatné povolenie existuje, ak zlúčená rodina zostane bez povolenia na pobyt z dôvodov, ktoré nemôže ovplyvniť?

4.	Je vnútroštátna právna úprava, ktorá nestanovuje potrebné a povinné posúdenie okolností uvedených v článku 17 smernice pred zamietnutím obnovenia povolenia na pobyt zlúčených rodinných príslušníkov, v súlade s článkom 15 ods. 3 a článkom 17 smernice?

Je vnútroštátna právna úprava, ktorá nestanovuje ako postup pred zamietnutím povolenia na pobyt alebo obnovením povolenia na pobyt zlúčenej osoby osobitný postup na vypočutie maloletých osôb, ak bolo garantovi zamietnuté povolenie na pobyt alebo jeho obnovenie, v súlade s článkom 15 ods. 3 a článkom 17 smernice, ako aj s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1 a 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach a s článkami 47, 24, 7 a článkom 33 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie?

Je vnútroštátna právna úprava, ktorá nestanovuje ako postup pred zamietnutím povolenia na pobyt alebo obnovením povolenia na pobyt manžela, ktorý žiada o zlúčenie rodiny, ak bolo garantovi zamietnuté povolenie alebo obnovenie pobytu, postup, v ktorom sa tento manžel môže odvolávať na okolnosti stanovené v článku 17 smernice s cieľom požiadať, aby mu bola poskytnutá možnosť nepretržitého pobytu vo vzťahu k jeho predchádzajúcemu pobytu, v súlade s článkom 15 ods. 3 a článkom 17 smernice, ako aj s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1 a 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach a s článkami 47, 24 a 7 a článkom 33 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie?

(1) Smernica Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny (Ú. v. EÚ L 251, 2003, s. 12; Mim. vyd. 19/006, s. 224).

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/17

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesarbeitsgericht (Nemecko) 8. februára 2023 – MK/K GmbH

(Vec C-65/23, K GmbH)

(2023/C 173/25)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesarbeitsgericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: MK

Žalovaná: K GmbH

Prejudiciálne otázky

Má sa vnútroštátny právny predpis prijatý podľa článku 88 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679 (1) (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) – ako napríklad § 26 ods. 4 Bundesdatenschutzgesetz (spolkový zákon o ochrane osobných údajov, ďalej len „BDSG“) – ktorý stanovuje, že spracúvanie osobných údajov – vrátane osobitných kategórií osobných údajov – zamestnancov na účely pracovnoprávneho vzťahu na základe kolektívnej zmluvy je prípustné za dodržania článku 88 ods. 2 nariadenia 2016/679, vykladať v tom zmysle, že musia byť vždy dodržané aj ostatné požiadavky nariadenia 2016/679 – ako sú článok 5, článok 6 ods. 1 a článok 9 ods. 1 a 2 nariadenia 2016/679?

Ak je odpoveď na prvú otázku kladná:

Môže sa vnútroštátne právne ustanovenie prijaté podľa článku 88 ods. 1 nariadenia 2016/679 – ako je § 26 ods. 4 BDSG – vykladať v tom zmysle, že zmluvné strany kolektívnej zmluvy (v tomto prípade zmluvné strany podnikovej kolektívnej zmluvy) majú pri posudzovaní nevyhnutnosti spracúvania údajov v zmysle článku 5, článku 6 ods. 1 a článku 9 ods. 1 a 2 nariadenia 2016/679 priestor na voľnú úvahu, ktorá podlieha len obmedzenému súdnemu preskúmaniu?

3.	Ak je odpoveď na druhú otázku kladná: Na čo sa môže v takomto prípade obmedziť súdne preskúmanie?

Má sa článok 82 ods. 1 nariadenia 2016/679 vykladať v tom zmysle, že osoby majú právo na náhradu nemajetkovej ujmy už v prípade, ak boli ich osobné údaje spracúvané v rozpore s požiadavkami nariadenia 2016/679, alebo sa na priznanie práva na náhradu nemajetkovej ujmy vyžaduje, aby dotknutá osoba navyše preukázala, že jej vznikla nemajetková ujma v relevantnej výške?

5.	Má článok 82 ods. 1 nariadenia 2016/679 špeciálnu alebo všeobecnú preventívnu povahu a musí sa to zohľadniť pri posudzovaní výšky nemajetkovej ujmy, ktorá sa má nahradiť na základe článku 82 ods. 1 nariadenia 2016/679 prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom?

6.	Záleží pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy, ktorá sa má nahradiť na základe článku 82 ods. 1 nariadenia 2016/679 na miere zavinenia prevádzkovateľa, resp. sprostredkovateľa? Môže sa najmä neexistencia alebo nízka miera zavinenia prevádzkovateľa, resp. sprostredkovateľa zohľadniť v jeho prospech?

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1).

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/18

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Symvoulio tis Epikrateias (Grécko) 7. februára 2023 – Elliniki Ornithologiki Etaireia, Syllogos Diktyo Oikologikon Organoseon Aigaiou, Perivallontikos Syllogos Rethymnou, Politistikos Syllogos Thronos Kleisidiou, KX a iní/Ypourgos Esoterikon, Ypourgos Oikonomikon, Ypourgos Anaptyxis kai Ependyseon, Ypourgos Perivallontos kai Energeias, Ypourgos Agrotikis Anaptyxis kai Trofimon

(Vec C-66/23)

(2023/C 173/26)

Jazyk konania: gréčtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Symvoulio tis Epikrateias

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Elliniki Ornithologiki Etaireia, Syllogos Diktyo Oikologikon Organoseon Aigaiou, Perivallontikos Syllogos Rethymnou, Politistikos Syllogos Thronos Kleisidiou, KX a i.

Žalovaní: Ypourgos Esoterikon, Ypourgos Oikonomikon, Ypourgos Anaptyxis kai Ependyseon, Ypourgos Perivallontos kai Energeias, Ypourgos Agrotikis Anaptyxis kai Trofimon

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 4 ods. 1 a 2 smernice 2009/147/ES (1) v spojení s článkom 6 ods. 2 až 4 smernice 92/43/EHS (2) vykladať v tom zmysle, že bráni takým vnútroštátnym ustanoveniam, ako sú uvedené [v odôvodnení], ktoré stanovujú, že osobitné opatrenia na ochranu, zachovanie a obnovu druhov voľne žijúceho vtáctva a jeho biotopov v osobitne chránených územiach (OCHÚ) sa vzťahujú len na „vyhlásené druhy“, teda len na voľne žijúce druhy vtákov uvedené v prílohe I k smernici 2009/147/ES a sťahovavé vtáky pravidelne sa vyskytujúce v každom OCHÚ, ktoré sa spolu s kritériami pre vyhlásenie OCHÚ obsiahnutými vo vnútroštátnych právnych predpisoch používajú ako rozhodujúce ukazovatele na vyhlásenie územia ako OCHÚ?

Má na odpoveď na predchádzajúcu otázku vplyv skutočnosť, že vyššie uvedené osobitné opatrenia na ochranu, zachovanie a obnovu druhov voľne žijúceho vtáctva a jeho biotopov v osobitne chránených územiach (OCHÚ) sú v podstate základnými preventívnymi ochrannými opatreniami („preventívne opatrenia“) OCHÚ s horizontálnym uplatnením, t. j. na všetky OCHÚ, a že doteraz nebol v gréckom právnom poriadku prijatý žiadny plán riadenia pre každé osobitné OCHÚ, ktorý by definoval ciele a opatrenia potrebné na dosiahnutie alebo zabezpečenie priaznivej ochrany každého OCHÚ a druhov, ktoré tam žijú?

Má na odpoveď na predchádzajúce dve otázky vplyv skutočnosť, že na základe povinnosti environmentálneho posúdenia projektov a činností podľa smernice 2011/92/EÚ (3) a „primeraného odhadu“ podľa článku 6 ods. 2 až 4 smernice 92/43/EHS pri posudzovaní vplyvov každého konkrétneho plánu verejných alebo súkromných prác na životné prostredie sa zohľadňujú všetky druhy uvedené v prílohe I smernice 2009/147/ES alebo sťahovavé vtáky pravidelne sa vyskytujúce v každom OCHÚ?

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 20, 2010, s. 7).

(2) Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. EÚ L 206, 1992, s. 7).

(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 26, 2012, s. 1).

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/19

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administratīvā apgabaltiesa (Lotyšsko) 15. februára 2023 – Biedrība „Latvijas Informācijas un komunikācijas tehnoloģijas asociācija“/Valsts ieņēmumu dienests

(Vec C-87/23, Latvijas Informācijas un komunikācijas tehnoloģijas asociācija)

(2023/C 173/27)

Jazyk konania: lotyština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Administratīvā apgabaltiesa

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Biedrība „Latvijas Informācijas un komunikācijas tehnoloģijas asociācija“

Žalovaná: Valsts ieņēmumu dienests

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 9 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES (1) o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty vykladať v tom zmysle, že nezisková organizácia, ktorej predmetom činnosti je realizácia programov štátnej pomoci financovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, sa má považovať za zdaniteľnú osobu, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť?

Má sa článok 28 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty vykladať v tom zmysle, že združenie, ktoré v praxi neposkytuje vzdelávacie služby, sa má napriek tomu považovať za poskytovateľa služieb, ak boli služby nadobudnuté od iného hospodárskeho subjektu s cieľom umožniť realizáciu projektu štátnej pomoci financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja?

Je protihodnotou, ktorá podlieha zdaneniu, v súlade s článkom 73 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, celková suma, ktorú poskytovateľ služby obdrží od príjemcu služby ako aj od tretej osoby vo forme platby pomoci v prípade, ak poskytovateľ služieb obdrží od príjemcu služby len čiastočnú protihodnotu za poskytnutú službu (30 %) a zostávajúca hodnota služby je uhradená vo forme platby pomoci z Európskeho fondu regionálneho rozvoja?

(1) Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1.

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/21

Odvolanie podané 22. februára 2023: Autoridad Portuaria de Bilbao proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) zo 14. decembra 2022 vo veci T-126/20, Autoridad Portuaria de Bilbao/Komisia

(Vec C-110/23 P)

(2023/C 173/29)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Odvolateľ: Autoridad Portuaria de Bilbao (v zastúpení: D. Sarmiento Ramírez-Escudero a X. Codina García-Andrade, abogados)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť rozsudok Všeobecného súdu z troch nižšie uvedených dôvodov a určiť, že rozsudok obsahuje právne pochybenie,

—	rozhodnúť o merite veci v súlade s článkom 61 štatútu a článkom 170 rokovacieho poriadku tak, že sa vyhovie návrhu na zrušenie rozhodnutí napadnutých pred Všeobecným súdom, ktoré uviedol Autoridad Portuaria de Bilbao v konaní na prvom stupni,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania, ktoré vznikli Autoridad Portuaria de Bilbao tak v konaní na prvom stupni ako aj v tomto konaní na Súdnom dvore.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Prvý odvolací dôvod:

Rozsudok Všeobecného súdu obsahuje právne pochybenie v súvislosti s porušením článku 107 ZFEÚ ods. 1, keď konštatoval, že Komisia, ktorá došla k záveru, že daňové oslobodenia provincie Biskajsko predstavuje zvýhodnenie, nemusela skúmať toto oslobodenie komplexne.

Na podporu prvého odvolacieho dôvodu odvolateľ tvrdí, že úvahy na základe ktorých Všeobecný súd dospel k záveru, že neexistuje opatrenie komplexnej povahy, sa opierajú o výlučne formálne východiská, ktoré sú vzdialené od predmetných analýz vyžadovaných judikatúrou Všeobecného súdu.

Druhý odvolací dôvod:

Rozsudok Všeobecného súdu obsahuje právne pochybenie v súvislosti s porušením článku 107 ZFEÚ, nariadenia 2015/1589 (1) a judikatúry, ktorá ich vykladá, v spojení s článkom 4 ods. 3 ZEÚ, článkom 296 ZFEÚ a článkom 41 Charty, keďže sa v ňom konštatuje, že Komisia nemusí skúmať všetky dostupné údaje, pokiaľ je známe, že existuje jediný príjemca schémy pomoci.

Na podporu druhého odvolacieho dôvodu žalobca tvrdí, že existencia jediného subjektu zvýhodneného daňovým oslobodením provincie Biskajsko (Autoridad Portuaria de Bilbao) je známou skutočnosťou, ktorá vyplýva zo španielskych právnych predpisov. V tomto prípade a hoci možno opatrenie kvalifikovať ako „schéma pomoci“ na účely nariadenia 2015/1589, Komisia je povinná vykonať úplne preskúmanie dostupných údajov. Tak je tomu, ak sa opierame o pôvodný cieľ judikatúry, ktorý Komisie dovoľuje nevykonať takéto preskúmanie, vzhľadom na výklad článku 4 ods. 3 ZEÚ, článku 296 ZFEÚ a článku 41 Charty.

Tretí odvolací dôvod:

Rozsudok Všeobecného súdu obsahuje právne pochybenie v súvislosti s porušením článku 108 ZFEÚ, nariadenia 2015/1589 v spojení s článkom 4 ods. 3 ZEÚ, keďže sa v ňom konštatovalo, že v rámci postupu spolupráce sú povinnosti Komisie menej prísnejšie ako sú povinnosti jej uložené v rámci postupu vyšetrovania.

Na podporu tretieho odvolacieho dôvodu žalobca uvádza, že rozsudok Všeobecného súdu bez akéhokoľvek zdôvodnenia konštatuje, že v postupe spolupráce v zmysle článku 21 nariadenia 2015/1589 má členský štát užšie záruky ako v postupe vyšetrovania. V tomto odvolacom dôvode žalobca tvrdí, že tak doslovné znenie článkov 21 a 23 nariadenia 2015/1589, ako aj úzka spojitosť medzi článkom 108 ZFEÚ, z ktorého vychádza postup spolupráce v nariadení 2015/1589 a zásadou lojálnej spolupráce podľa článku 4 ods. 3 ZEÚ, vedú k tomu, že Komisia musí preskúmať informáciu poskytnutú zo strany členského štátu.

(1) Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9).

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/22

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vilniaus apygardos administracinio teismo (Litva) 28. februára 2023 – Virgilijus Valančius/Lietuvos Respublikos vyriausybę

(Vec C-119/23, Valančius)

(2023/C 173/30)

Jazyk konania: litovčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Vilniaus apygardos administracinio teismo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Virgilijus Valančius

Žalovaná: Lietuvos Respublikos vyriausybę

Prejudiciálne otázky

Vyžaduje článok 254 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojení s článkom 19 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý stanovuje, že členovia Všeobecného súdu Európskej únie sa vyberajú spomedzi osôb, „ktoré poskytujú záruku úplnej nezávislosti a ktoré spĺňajú predpoklady požadované na obsadenie najvyšších sudcovských funkcií“, aby bol kandidát na vymenovanie do Všeobecného súdu Európskej únie vybraný v členskom štáte Európskej únie výlučne na základe odborných schopností?

Je vnútroštátna prax, o akú ide v prejednávanej veci, podľa ktorej vláda členského štátu zodpovedná za navrhnutie kandidáta na vymenovanie do funkcie sudcu Všeobecného súdu Európskej únie v záujme zabezpečenia transparentnosti výberu konkrétneho kandidáta zriadi na posúdenie kandidátov skupinu nezávislých odborníkov, ktorá po vypočutí všetkých kandidátov zostaví zoznam kandidátov zoradených podľa vopred stanovených jasných a objektívnych kritérií výberu a v súlade s vopred oznámenými podmienkami, a navrhne vláde kandidáta, ktorý sa umiestnil na najvyššom mieste na základe jeho odborných schopností a spôsobilosti, ale vláda navrhne na vymenovanie za sudcu Európskej únie iného kandidáta, ako je kandidát na prvom mieste v poradí, v súlade s požiadavkou nepochybnej nezávislosti sudcu a s ostatnými požiadavkami na výkon sudcovskej funkcie stanovenými v článku 254 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojení s článkom 19 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, pričom sa zohľadňuje skutočnosť, že sudca, ktorý mohol byť vymenovaný nezákonne, by mohol ovplyvňovať rozhodnutia Všeobecného súdu Európskej únie?

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/23

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vărchoven administrativen săd (Bulharsko) 1. marca 2023 – Direktor na Direkcija „Obžalvane i danăčno-osiguritelna praktika“ Sofia pri Centralno upravlenie na Nacionalnata agencija za prichodite /Legafact EOOD

(Vec C-122/23, Legafact)

(2023/C 173/31)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Vărchoven administrativen săd

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ v konaní o kasačnej sťažnosti: Direktor na Direkcija „Obžalvane i danăčno-osiguritelna praktika“ Sofia pri Centralno upravlenie na Nacionalnata agencija za prichodite

Odporkyňa v konaní o kasačnej sťažnosti: Legafact EOOD

Prejudiciálne otázky

Porušuje vnútroštátna úprava, podľa ktorej sa v prípade oslobodenia od dane podľa hlavy XII kapitoly 1 smernice Rady 2006/112 (1) o spoločnom systéme DPH rozdielne zaobchádza so zdaniteľnými osobami v závislosti od rýchlosti, akou dosiahnu hranicu obratu pre povinnú registráciu na účely DPH, zásady spoločného systému DPH v Európskej únii?

2.	Bráni smernica Rady 2006/112 vnútroštátnej úprave, podľa ktorej oslobodenie dodania od dane podľa hlavy XII kapitoly 1 smernice 2006/112 závisí od včasného splnenia povinnosti dodávateľa týkajúcej sa žiadosti o povinnú registráciu na účely DPH?

3.	Podľa akých kritérií, vyplývajúcich z výkladu smernice o DPH, sa má posúdiť, či uvedená vnútroštátna úprava, ktorá upravuje vznik dlhu na DPH v prípade oneskoreného podania žiadosti o povinnú registráciu na účely DPH, má sankčný charakter?

(1) Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/24

Žaloba podaná 17. marca 2023 – Európska komisia/Bulharská republika

(Vec C-165/23)

(2023/C 173/33)

Jazyk konania: bulharčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: Gr. Koleva a S. Hermes, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Bulharská republika

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Predmetná vec sa týka nesplnenia povinností podľa článku 13 ods. 2 a 5 a článku 14 ods. 1 a 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 (1) z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov (ďalej len „nariadenie“) Bulharskou republikou.

Podľa článku 14 ods. 1 nariadenia mala Bulharská republika povinnosť zaviesť do 13. januára 2018 systém dohľadu nad inváznymi nepôvodnými druhmi vzbudzujúcimi obavy Únie alebo takýto systém zahrnúť do svojho existujúceho systému, v ktorom sa zbierajú a zaznamenávajú údaje o výskyte inváznych nepôvodných druhov v životnom prostredí prostredníctvom prieskumu, monitorovania alebo iných postupov s cieľom zabrániť šíreniu inváznych nepôvodných druhov do Únie alebo v rámci nej. Systém dohľadu musí spĺňať požiadavky článku 14 ods. 2 nariadenia.

Podľa článku 13 ods. 2 a 5 nariadenia je Bulharská republika povinná do 13. júla 2019 stanoviť a vykonať jeden akčný plán alebo súbor akčných plánov a bezodkladne tento plán alebo tieto plány zaslať Komisii.

Bulharská republika vyššie uvedené povinnosti nesplnila.

Návrhy žalobkyne

Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor:

—

rozhodol, že Bulharská republika si nesplnila povinnosti vyplývajúce z článku 14 ods. 2 nariadenia tým, že nezaviedla (alebo nezahrnula do existujúceho systému) systém dohľadu nad inváznymi nepôvodnými druhmi vzbudzujúcimi obavy Únie, ktorý by obsahoval zároveň všetky informácie uvedené v článku 14 ods. 2 nariadenia,

—	rozhodol, že Bulharská republika si nesplnila povinnosti vyplývajúce z článku 13 ods. 2 a 5 nariadenia tým, že nestanovila a nevykonala akčný plán alebo súbor akčných plánov a tento plán alebo tieto plány nezaslala Komisii,

—	zaviazal Bulharskú republiku na náhradu trov konania.

(1) Ú. v. EÚ L 317, 2014, s. 35.

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/25

Žaloba podaná 17. marca 2023 – Európska komisia/Talianska republika

(Vec C-167/23)

(2023/C 173/34)

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: A. Bouchagiar a C. Hermes)

Žalovaná: Helénska republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Helénska republika tým, že neprijala všetky opatrenia potrebné na zavedenie systému dohľadu nad inváznymi nepôvodnými druhmi vzbudzujúcimi obavy Únie, ako aj na prijatie, vykonávanie a predkladanie akčných plánov na riešenie prioritných ciest introdukcie a neúmyselného šírenia inváznych nepôvodných druhov, si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 14 ods. 1 a 2 a článku 13 ods. 2 a 5 nariadenia (EÚ) č. 1143/2014 (1) a zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—	uložiť Helénskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Európska komisia tvrdí, že Helénska republika ešte nezaviedla (ani nestanovila vo svojom súčasnom právnom poriadku) systém dohľadu nad inváznymi nepôvodnými druhmi vzbudzujúcimi obavy Únie, ako to vyžaduje článok 14 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1143/2014. Vzhľadom na neexistenciu systému dohľadu Helénska republika tiež porušila hmotnoprávne podmienky, ktoré musí takýto systém dohľadu spĺňať podľa článku 14 ods. 2 tohto nariadenia.

Okrem toho Európska komisia tvrdí, že Helénska republika nevypracovala ani nevykonala jediný akčný plán alebo súbor akčných plánov a bezodkladne ich nepredložila Komisii. V dôsledku toho Helénska republika nedodržala článok 13 ods. 2 a 5 uvedeného nariadenia.

Z týchto dôvodov Helénska republika porušila článok 14 ods. 1 a 2 a článok 13 ods. 2 a 5 nariadenia (EÚ)č. 1143/2014, ako aj Zmluvu o fungovaní Európskej únie.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov (Ú. v. EÚ L 317, 2014, s. 35).

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/25

Žaloba podaná 21. marca 2023 – Európska komisia/Írsko

(Vec C-172/23)

(2023/C 173/35)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: C. Hermes a E. Sanfrutos Cano, splnomocnení zástupcovia)

Žalované: Írsko

Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor

—

určil, že Írsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 13 ods. 2 a 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov (1) tým, že nestanovilo a nevykonalo akčné plány pre všetky identifikované prioritné cesty a bezodkladne ich nepredložilo Komisii,

—	uložil Írsku povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V súlade s článkom 13 ods. 2 a ods. 5 nariadenia č. 1143/2014 malo Írsko tri roky od prijatia zoznamu Únie na stanovenie, vykonanie a zaslanie akčných plánov na riešenie prioritných ciest introdukcie a neúmyselného šírenia inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie identifikovaných v súlade s článkom 13 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1143/2014 Komisii. Komisia prijala zoznam Únie uvedený v článku 13 nariadenia (EÚ) č. 1143/2014 13. júla 2016 a trojročná lehota uplynula 13. júla 2019.

Írsko identifikovalo tri prioritné cesty (rybolov, rekreačná plavba a preprava materiálu biotopu) v súlade s článkom 13 ods. 1 nariadenia.

Írsko však vypracovalo a Komisii predložilo akčné plány len pre dve z troch identifikovaných prioritných ciest.

(1) Ú. v. EÚ L 317, 2014, s. 35.

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/27

Žaloba podaná 21. marca 2023 – Európska komisia/Maltská republika

(Vec C-181/23)

(2023/C 173/37)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: C. Ladenburger, E. Montaguti, J. Tomkin, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Maltská republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Maltská republika si tým, že zaviedla a uplatňovala inštitucionalizovaný program, akým je Program udeľovania maltského občianstva na základe naturalizácie za výnimočné služby prostredníctvom priamych investícií na základe článku 10 ods. 9 maltského zákona o občianstve (zmena č. 2) z roku 2020, a nariadenia o udeľovaní občianstva za výnimočné služby z roku 2020, teda program, ktorý ponúka naturalizáciu v prípade neexistencie skutočného prepojenia žiadateľov s krajinou výmenou za vopred určené platby alebo investície, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 20 ZFEÚ a článku 4 ods. 3 ZEÚ,

—	uložiť Maltskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Po zmene maltského zákona o občianstve v novembri 2013 Malta v roku 2014 zaviedla svoj prvý program občianstva pre investorov.

Program z roku 2014 bol následne v roku 2020 nahradený programom „Program udeľovania maltského občianstva na základe naturalizácie za výnimočné služby prostredníctvom priamych investícií“. Nový režim bol zavedený maltským zákonom o občianstve (zmena č. 2) z roku 2020 a nariadením o udeľovaní občianstva za výnimočné služby z roku 2020.

Právo Únie bráni programom udeľovania vnútroštátneho občianstva investorom, ktoré umožňujú systematické udeľovanie štátnej príslušnosti členského štátu výmenou za vopred určené platby alebo investície v prípade neexistencie požiadavky skutočného prepojenia medzi štátom a dotknutými jednotlivcami.

Komisia sa domnieva, že maltský Program udeľovania občianstva na základe naturalizácie za výnimočné služby prostredníctvom priamych investícií (2020) predstavuje takýto nezákonný režim udeľovania občianstva investorom. Vytvorením a zachovaním takéhoto režimu Malta ohrozuje a narúša podstatu a integritu občianstva Únie v rozpore s článkom 20 ZFEÚ a zásadou lojálnej spolupráce zakotvenou v článku 4 ods. 3 ZEÚ.

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/27

Žaloba podaná 24. marca 2023 – Európska komisia/Portugalská republika

(Vec C-191/23)

(2023/C 173/38)

Jazyk konania: portugalčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: C. Hermes a L. Santiago de Albuquerque, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Portugalská republika

Návrhy žalobkyne

Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor:

—

určil, že Portugalská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 13 ods. 2 a 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov (1), tým, že nestanovila a nevykonala akčné plány spĺňajúce požiadavky špecifikované v článku 13 uvedeného nariadenia a bezodkladne ich nezaslala Komisii,

—	zaviazal Portugalskú republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Podľa článku 13 ods. 2 a 5 nariadenia č. 1143/2014 mala Portugalská republika lehotu troch rokov od prijatia zoznamu inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie (ďalej len „zoznam Únie“) na to, aby stanovila, vykonala a zaslala Komisii akčný plán alebo súbor akčných plánov na riešenie problematiky prioritných prienikových ciest a zabránenie neúmyselnému šíreniu uvedených druhov na územie Únie a do jej morských vôd.

Portugalská republika identifikoval jedenásť prioritných ciest, ktoré sú predmetom siedmych projektov akčných plánov.

Portugalská republika však neuviedla, v akej lehote predpokladá, že sa ukončia a schvália tieto plány, ani ich nezaslala Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 317, 2014, s. 35.

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/28

Žaloba podaná 24. marca 2023 – Európska komisia/Lotyšská republika

(Vec C-192/23)

(2023/C 173/39)

Jazyk konania: lotyština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: C. Hermes a I. Naglis, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Lotyšská republika

Návrhy žalobkyne

Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor:

—

určil, že Lotyšská republika si tým, že nevypracovala a nevykonala akčné plány pre všetky vymedzené prioritné spôsoby šírenia a neodovzdala tieto plány bezodkladne Komisii, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 13 ods. 2 a 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov,

—	uložil Lotyšskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V súlade s článkom 13 ods. 2 a 5 nariadenia č. 1143/2014 mala Lotyšská republika lehotu 3 roky od prijatia zoznamu Únie na vypracovanie a vykonanie súboru akčných plánov na riešenie problematiky prioritných prienikových ciest neúmyselnej introdukcie a neúmyselného šírenia inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie, vymedzených v súlade s článkom 13 ods. 1 nariadenia č. 1143/2014. Komisia prijala zoznam uvedený v článku 13 nariadenia č. 1143/2014 (1)13. júla 2016, takže lehota 3 rokov uplynula 13. júla 2019.

V súlade s článkom 13 ods. 1 nariadenia určilo Lotyšsko aspoň päť prioritných ciest šírenia (záhradníctvo, sekundárna introdukcia a akváriá pri rastlinách a sekundárna introdukcia a úniky z oddelených priestorov pri živočíchoch).

Lotyšsko však vypracovalo a odovzdalo Komisii akčné plány len pre jeden z týchto vymedzených prioritných ciest šírenia.

(1) Ú. v. EÚ L 317, 2014, s. 35.

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/29

Žaloba podaná 24. marca 2023 – Európska komisia/Talianska republika

(Vec C-193/23)

(2023/C 173/40)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: C. Hermes a G. Gattinara, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Talianska republika

Návrhy žalobkyne

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

—

konštatoval, že Talianska republika tým, že nevypracovala a nevykonala jediný plán alebo súbor akčných plánov na riešenie prioritných ciest introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov a bezodkladne ho alebo ich nezaslala Komisii, si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 13 ods. 2 a 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov (1),

—	uložil Talianskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V rámci jediného žalobného dôvodu Komisia tvrdí, že Talianska republika tým, že nevypracovala a nevykonala jediný plán alebo súbor akčných plánov na riešenie prioritných ciest inváznych nepôvodných druhov a bezodkladne ho alebo ich nezaslala Komisii, si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 13 ods. 2 a 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov.

Konkrétne ku dňu uplynutia lehoty uvedenej v odôvodnenom stanovisku, t. j. k 9. aprílu 2022, žalovaná nevypracovala ani nevykonala jediný plán alebo súbor akčných plánov na riešenie prioritných ciest inváznych nepôvodných druhov v zmysle článku 13 ods. 2 nariadenia a ani tento plán alebo súbor plánov bezodkladne nezaslala v zmysle článku 13 ods. 5 nariadenia

(1) (Ú. v. EÚ L 317, 2014, s. 35).

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/30

Žaloba podaná 20. februára 2023 – ABLV Bank/ECB

(Vec T-100/23)

(2023/C 173/41)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: ABLV Bank AS (Riga, Litva) (v zastúpení: O. Behrends, advokát)

Žalovaná: Európska centrálna banka

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie ECB z 8. decembra 2022, ktorým ECB zamietla žiadosť žalobkyne o prístup k dokumentom ECB podľa pravidiel pre prístup verejnosti k dokumentom, v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,

—	uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.

1.	Prvý žalobný dôvod sa zakladá na tom, že zoznam dokumentov, ktoré žalovaná poskytla v napadnutom rozhodnutí, bol zjavne neúplný.

2.	Druhý žalobný dôvod sa zakladá na tom, že ECB neoprávnene odkázala žalobkyňu na internetové stránky orgánov tretej krajiny namiesto toho, aby sama sprístupnila dokument, ktorý mala k dispozícii.

Tretí žalobný dôvod sa zakladá na tom, že žalovaná protiprávne odoprela prístup k siedmym dokumentom.

—

Žalobkyňa tvrdí, že žalovaná neuviedla konkrétne dôvody pre odopretie prístupu ku každému dokumentu, nesprávne vyložila a použila výraz „informácia, ktorá je predmetom ochrany podľa práva Únie“, podľa článku 4 ods. 1 písm. c) rozhodnutia Európskej centrálnej banky zo 4. marca 2004 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskej centrálnej banky (1), ďalej ECB nesprávne vyložila a použila výnimku obchodných záujmov podľa prvej zarážky ods. 2 článku 4 tohto nariadenia ECB, nezohľadnila verejný záujem na sprístupnení a nesprávne sa opierala o internú ochranu dokumentov alebo predbežnú konzultáciu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi podľa článku 4 ods. 3 tohto nariadenia ECB a neuviedla pre to náležité dôvody.

4.	Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na tom, že ECB neposkytla prístup k spisu.

5.	Piaty žalobný dôvod sa zakladá na tom, že žalovaná protiprávne a bez akéhokoľvek právneho základu prestala spracúvať časť žiadosti o prístup.

(1) Rozhodnutie 2004/258/ES (ECB/2004/3) (Ú. v. ES L 80, 2004, s. 42; Mim. vyd. 01/005, s. 51).

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/31

Žaloba podaná 27. februára 2023 – Kargins/Komisia

(Vec T-110/23)

(2023/C 173/42)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Rems Kargins (Riga, Litva) (v zastúpení: O. Behrends, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Komisie z 12. decembra 2022, doručené 16. decembra 2022, vo vzťahu k žalobcovi, ktorým Komisia zamietla žiadosť žalobcu o prístup k dokumentom v súlade s pravidlami upravujúcimi prístup verejnosti k dokumentom,

—	uložil žalovanej nahradiť trovy konania vynaložené žalobcom.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby uvádza žalobca šesť žalobných dôvodov.

1.	Prvý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že zoznam dokumentov poskytnutý žalovanou v spornom rozhodnutí je zjavne neúplný.

2.	Druhý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že žalovaná protiprávne zredigovala podstatné časti dokumentov.

3.	Tretí žalobný dôvod je založený na tvrdení, že žalovaná nezákonne odmietla prístup k štrnástim dokumentom a že tak učinila na základe nesprávneho výkladu a uplatnenia článku 4 ods. 2 nariadenia 1049/2001 (1), pokiaľ ide o potenciálne porušenie ochrany súdneho konania.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že stanovisko žalovanej k potenciálnemu prevažujúcemu verejnému záujmu má viacero vád, vrátane, inter alia, vady spočívajúcej v tom, že žalovaná nepoukázala na žiadne poškodenie na základe zverejnenia, že nezohľadnila politický a ekonomický význam danej veci a že nezohľadnila záujem verejnosti na tom, aby mala možnosť posúdiť rozdiel medzi legitímnym listom amicus curiae a nelegitímnym zasahovaním Komisie do výkonu spravodlivosti v členskom štáte tým, že táto vnútroštátny súd rozhodujúci v odvolacom konaní upozornila na nepriaznivé následky pre dotknutý členský štát v dôsledku nepriaznivých opatrení prijatých Komisiou v prípade, že nedôjde k zrušeniu rozhodnutia nižších súdov.

5.	Piaty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že žalovaná neposkytla žalobcovi prístup k spisu.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že tým, že bolo žalobcovi sporné rozhodnutie vydané takmer jeden rok po zaslaní potvrdzujúcej žiadosti, došlo k porušeniu konečného termínu podľa článku 8 ods. 1 a 2 nariadenia 1049/2001 takým flagrantným spôsobom, že to predstavuje odopretie prístupu v relevantnom čase.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/31

Žaloba podaná 2. marca 2023 – Debreceni Egyetem/Rada

(Vec T-115/23)

(2023/C 173/43)

Jazyk konania: maďarčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Debreceni Egyetem (Debrecín, Maďarsko) (v zastúpení: J. Rausch a Á. Papp, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	na základe článku 263 ZFEÚ zrušil s účinkom ex tunc, t. j. so spätnou účinnosťou od jeho prijatia, článok 2 ods. 2 vykonávacieho rozhodnutia Rady (EÚ) 2022/2506 (1) z 15. decembra 2022 o opatreniach na ochranu rozpočtu Únie pred porušeniami zásad právneho štátu v Maďarsku,

—	zaviazal žalovanú na náhradu všetkých trov konania, ktoré vznikli žalobkyni v súvislosti s týmto konaním.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa devätnásť žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 2 ZEÚ

—	Porušenie zásad právneho štátu a spravodlivosti: vzdelávacie inštitúcie spravované trustami pôsobiacimi vo verejnom záujme sa nezúčastnili postupu predchádzajúceho prijatiu vykonávacieho rozhodnutia a sú sankcionované v dôsledku legislatívnych aktov schválených maďarským zákonodarcom.

—	Porušenie právnej istoty a jasnosti právnych predpisov: okruh osôb, ktorým sa vytýka konflikt záujmov, konkrétne „vyšší politickí vedúci pracovníci“, nie je presný pojem „takže vedie k svojvoľným výkladom a uplatňovaniu práva“ ktoré môže viesť k zneužitiu.

—	Porušenie rovnosti a nedodržanie zákazu diskriminácie: vykonávacie rozhodnutie diskriminuje maďarské vzdelávacie inštitúcie spravované trustami pôsobiacimi vo verejnom záujme v porovnaní s inštitúciami, ktoré fungujú na základe iného modelu financovania.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 4 ZEÚ

—

Nedodržanie zákazu odňatia právomocí: vzdelávanie a vedecký výskum – a teda aj zabezpečenie fungovania inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a vymedzenie rámca, v ktorom pôsobia – patria do výlučnej právomoci členských štátov, pričom vykonávacie rozhodnutie Maďarsku túto právomoc odníma, pretože dochádza k priamemu zásahu do fungovania maďarských vzdelávacích inštitúcií.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 5 ZEÚ

—	Porušenie zásady subsidiarity: rozhodnutie umožňuje priamo uložiť peňažné sankcie iným právnym subjektom, než jeho adresátovi, bez akéhokoľvek predchádzajúceho preskúmania, či je Maďarsko schopné dostatočne chrániť finančné záujmy Európskej únie.

—	Porušenie zásady proporcionality: pozastavenie platieb je tak závažný finančný postih, že jeho uplatnenie by bolo odôvodnené len v prípade zjavného a bezprostredného porušenia práv; navyše má dlhodobé účinky.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení článku 7 ZEÚ

—	Neposúdenie účinkov: nezohľadnili sa možné následky na práva a povinnosti fyzických a právnických osôb.

Piaty žalobný dôvod je založený na porušení článku 9 ZEÚ

—	Porušenie rovnosti občanov Únie: opatrením sú poškodení vyučujúci, výskumní pracovníci a študenti, ktorí podali príslušné žiadosti, ktorých štúdium, výuka či výskum sú znemožnené v dôsledku pozastavenia platieb.

Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení článku 11 ZEÚ

—	Neviedli sa konzultácie s vysokoškolskými inštitúciami spravovanými trustami pôsobiacimi vo verejnom záujme, ani s ich študentami, vyučujúcimi, výskumnými pracovníkmi a partnermi.

Siedmy žalobný dôvod je založený na porušení článku 2 ZFEÚ

—	Zmluva o fungovaní EÚ nezverila Únii právomoci v oblasti politiky vzdelávania a vedeckého výskumu, ktoré boli uplatnené vo vykonávacom rozhodnutí.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na porušení článku 9 ZFEÚ

—	Vykonávacie rozhodnutie neprispieva k vysokej úrovni vzdelávania; skôr spôsobuje dlhodobé nepriaznivé účinky na akademickej, výskumnej a vzdelávacej úrovni študentom, vyučujúcim a výskumným pracovníkom maďarských vysokoškolských inštitúcií spravovaných trustami pôsobiacimi vo verejnom záujme.

Deviaty žalobný dôvod je založený na porušení článku 56 ZFEÚ

—	Vykonávacie rozhodnutie obmedzuje práva občanov Únie, ktorí nie sú maďarskými štátnymi príslušníkmi (študenti, vyučujúci, výskumní pracovníci) a pôsobia v maďarských vzdelávacích inštitúciách spravovaných trustami pôsobiacimi vo verejnom záujme.

10.

Desiaty žalobný dôvod je založený na porušení článku 67 ZFEÚ

—

Odňatím finančných prostriedkov znemožňuje vykonávacie rozhodnutie inštitúciám spravovaným trustami pôsobiacimi vo verejnom záujme fungovaniu a predstavuje útok na právny rámec, v ktorom uvedené inštitúcie pôsobia, to znamená nepriamo útok na (iný) samostatný maďarský právny systém a tradície Maďarska.

11.

Jedenásty žalobný dôvod je založený na porušení článku 120 ZFEÚ

—	Diskriminačné a neprimerané účinky opatrení sú zjavné a tiež neoprávnene znevýhodňujú v hospodárskej súťaži vysokoškolské inštitúcie, ktoré pôsobia vo forme trustov pôsobiacich vo verejnom záujme.

12.

Dvanásty žalobný dôvod je založený na porušení článku 124 ZFEÚ

—	Vykonávacie rozhodnutie pozastavilo financovanie rôznych príjemcov a súčasne určilo tieto prostriedky iným subjektom.

13.

Trinásty žalobný dôvod je založený na porušení článku 165 ZFEÚ

—	Vykonávacie rozhodnutie neprispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania, ale ho v skutočnosti vážne poškodzuje a sťažuje.

14.

Štrnásty žalobný dôvod je založený na porušení článku 179 ZFEÚ

—	Odňatie prostriedkov na program spolupráce a výmen v oblasti vzdelávania Erasmus+ a na rámcový program pre výskum a inovácie Horizont Európa predstavuje jasnú prekážku voľného pohybu vedcov, vedeckých poznatkov a technológií a zvyšovaniu konkurencieschopnosti Únie.

15.

Pätnásty žalobný dôvod je založený na porušení článku 13 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“)

—	Zjavným dôsledkom vykonávacieho rozhodnutia je zmena fungovania maďarských vysokoškolských inštitúcií, ktoré fungujú podľa nového modelu.

16.

Šestnásty žalobný dôvod je založený na porušení článku 2 ZEÚ

—	Podľa názoru žalobkyne konflikt záujmov, ktorý je základom a odôvodnením vykonávacieho rozhodnutia, neexistuje.

17.

Sedemnásty žalobný dôvod je založený na porušení článku 48 Charty

—	Vykonávacie rozhodnutie sankcionuje priamo žalobkyňu, hoci v jej prípade neexistuje politický konflikt záujmov, uplatňovaný na odôvodnenie sankcie, čo predstavuje závažné a zjavné porušenie prezumpcie neviny.

18.

Osemnásty žalobný dôvod je založený na porušení článku 52 Charty

—	Vzhľadom na to, že v prípade žalobkyne neexistuje de facto politický konflikt záujmov, nespĺňa vykonávacie rozhodnutie požiadavky nevyhnutnosti a proporcionality.

19.

Devätnásty žalobný dôvod je založený na porušení splnomocňujúceho nariadenia (2)

—	Rada prijala vykonávacie rozhodnutie, pričom neposúdila vecne a konkrétnym spôsobom existenciu politického konfliktu záujmov, ktorá je základom uvedeného rozhodnutia.

(1) Ú. v. EÚ L 325, 2022, s. 94.

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie (Ú. v. EÚ L 433, 2020, s. 1).

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/34

Žaloba podaná 8. marca 2023 – Synapsa Med/EUIPO – Gravity Products (Gravity)

(Vec T-125/23)

(2023/C 173/44)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: poľština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Synapsa Med sp. z o.o. (Jelcz Laskowice, Poľsko) (v zastúpení: G. Kuchta, radca prawny)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Gravity Products LLC (New York, Spojené štáty)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Európskej únie „Gravity“ – ochranná známka Európskej únie č. 17 982 729

Konanie pred EUIPO: konanie o vyhlásení neplatnosti

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie piateho odvolacieho senátu EUIPO z 9. januára 2023 vo veci R 923/2022-5

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zmenil rozhodnutie piateho odvolacieho senátu EUIPO z 9. januára 2023 tak, že vyhovie odvolaniu podanému proti rozhodnutiu z 11. apríla 2022, ktorým sa slovná ochranná známka Európskej únie Gravity ZTUE-017982729 vyhlasuje za neplatnú a zamietne žiadosť o vyhlásenie neplatnosti.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 95 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 a článku 7 ods. 2, článku 7 ods. 3, článku 16 a článku 17 ods. 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2018/625,

—	porušenie článku 60 ods. 1 písm. a) a článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/35

Žaloba podaná 15. marca 2023 – Vintae Luxury Wine Specialists/EUIPO – Grande Vitae (vintae)

(Vec T-136/23)

(2023/C 173/45)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Vintae Luxury Wine Specialists SLU (Logroño. Španielsko) (v zastúpení: L. Broschat García a L. Polo Flores, lawyers)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Grande Vitae GmbH (Delmenhorst, Nemecko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa

Dotknutá sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Európskej únie vintae – ochranná známka Európskej únie č. 5 851 092

Konanie pred EUIPO: konanie o výmaze

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie prvého odvolacieho senátu EUIPO zo 16. januára 2023 vo veci R 2238/2021-1

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO povinnosť vyhlásiť dotknutú ochrannú známku za platnú pre výrobky a služby zaradené do tried 33 a 35,

—	uložil EUIPO a vedľajšiemu účastníkovi konania, spoločnosti Grande Vitae GmbH, povinnosť nahradiť všetky trovy konania vynaložené v konaní pred Všeobecným súdom, vrátane trov konania vynaložených v konaní pred prvým odvolacím senátom.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 60 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—	porušenie článku 61 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/35

Žaloba podaná 23. marca 2023 – Kirov/EUIPO – Pasticceria Cristiani (CRISTIANI)

(Vec T-149/23)

(2023/C 173/46)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Georgi Kirov (Praha, Česká republika) (v zastúpení: J. Matzner, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Pasticceria Cristiani Sas di Sergio Cristiani & C. (Livorno, Taliansko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ spornej ochrannej známky: žalobca na Všeobecnom súde.

Dotknutá sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Európskej únie obsahujúca slovný prvok CRISTIANI – ochranná známka Európskej únie č. 13 498 381.

Konanie pred EUIPO: konanie o vyhlásení neplatnosti.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie prvého odvolacieho senátu EUIPO zo 16. januára 2023 vo veci R 835/2022-1.

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu,

—	uložil EUIPO a vedľajšiemu účastníkovi konania povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 94 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—	porušenie článku 58 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/36

Žaloba podaná 23. marca 2023 – Poľsko/Európska komisia

(Vec T-156/23)

(2023/C 173/47)

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Poľská republika (v zastúpení: B. Majczyna, S. Żyrek, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil rozhodnutie Európskej komisie obsiahnuté v liste z 13. januára 2023 (1), ktoré sa týka započítania denných penále v zmysle povinnosti uloženej v uznesení podpredsedu Súdneho dvora z 27. októbra 2021 (Komisia/Poľsko, C-204/21 R, EU:C:2021:878), pokiaľ ide o obdobie od 30. augusta do 28. októbra 2022,

—	uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza porušenie článkov 101 a 102 v spojení s článkom 98 nariadenia 2018/1046 (2), ku ktorému došlo uplatnením postupu vymáhania započítaním, hoci uznesenie z 27. októbra 2021 ukladalo povinnosť platiť denné penále do dňa vykonania uznesenia zo 14. júla 2021 (Komisia/Poľsko, C-204/21 R, EU:C:2021:593) a predpisy, o ktorých uznesenie zo 14. júla požadovalo, aby sa prestali uplatňovať, sa prestali uplatňovať 15. júla 2022.

(1) List Európskej komisie z 13. januára 2023 Ref. ARES(2023)240070.

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 2018, s. 1).

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/37

Žaloba podaná 24. marca 2023 – Kneipp/EUIPO – Patou (Joyful by nature)

(Vec T-157/23)

(2023/C 173/48)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Kneipp GmbH (Würzburg, Nemecko) (v zastúpení: M. Pejman, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Jean Patou (Paríž, Francúzsko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa na Všeobecnom súde.

Dotknutá sporná ochranná známka: prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie Joyful by nature – prihláška č. 18 159 946.

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie druhého odvolacieho senátu EUIPO z 19. januára 2023 vo veci R 532/2022-2.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom zamietlo jej odvolanie proti zamietnutiu prihlášky pre tovary a služby zaradené do tried 3, 4, 35 a 44,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne, ako aj jej trovy súvisiace s námietkovým konaním.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 8 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/37

Žaloba podaná 24. marca 2023 – VO/Komisia

(Vec T-160/23)

(2023/C 173/49)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: VO (v zastúpení: É. Boigelot, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil rozhodnutie z 20. mája 2022, oznámené v ten istý deň prostredníctvom Ares(2022) 3814828 [dôverné] (1), podľa ktorého sa Komisia ako menovací orgán rozhodla preradiť žalobkyňu z platovej triedy AST-2/3 do platovej triedy AST-1/3 s účinnosťou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po tomto rozhodnutí, teda od 1. júna 2022,

—

uložil Komisii povinnosť zaplatiť ako náhradu majetkovej ujmy, s výhradou zvýšenia alebo zníženia v priebehu konania, sumu 533,88 eura zodpovedajúcu rozdielu medzi odmenou žalobkyne a výhodami spojenými s jej platovou triedou AST-2/3, a odmenou a výhodami, ktoré skutočne získala v dôsledku sporného preradenia do nižšej platovej triedy,

—	uložil Komisii povinnosť zaplatiť sumu 10 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy a poškodenia jej dobrej povesti, s výhradou zvýšenia alebo zníženia v priebehu konania,

—	zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 51 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a interných predpisov prijatých na jeho vykonanie, najmä rozhodnutia C(2019) 6855 zo 4. októbra 2019 o postupoch posudzovania odbornej nespôsobilosti, a najmä jeho článkov 4 až 7, ktorým sa nahrádza rozhodnutie Komisie K(2004) 1597/7 z 28. apríla 2004 o zachovaní pracovných štandardov.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásady, podľa ktorej má administratíva prijať rozhodnutie len na základe právne prípustných dôvodov, t. j. dôvodov, ktoré sú relevantné a nie sú poznačené zjavne nesprávnym skutkovým alebo právnym posúdením, ako aj na porušení povinnosti spravodlivého a primeraného odôvodnenia.

3.	Tretí žalobný dôvod je založený po prvé na porušení zásad starostlivosti, legitímnych očakávaní a legitímnej dôvery, riadnej správy vecí verejných, rovnosti zaobchádzania a po druhé na zneužití právomoci.

(1) Neuvedené dôverné informácie.

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/38

Žaloba podaná 25. marca 2023 – Schönegger Käse-Alm/EUIPO – Jumpseat3D plus Germany (Rebell)

(Vec T-161/23)

(2023/C 173/50)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Schönegger Käse-Alm GmbH (Prem, Nemecko) (v zastúpení: M.-C. Seiler, Rechtsanwältin)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Jumpseat3D plus Germany GmbH (Berlín, Nemecko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Európskej únie Rebell – ochranná známka Európskej únie č. 2 810 950

Konanie pred EUIPO: konanie o vyhlásení neplatnosti

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie prvého odvolacieho senátu EUIPO z 13. januára 2023 vo veci R 295/2022 – 1

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa zrušuje ochranná známka Európskej únie č. 2 810 950 Rebell pre tieto výrobky triedy 29: „Mlieko a mliečne výrobky, najmä maslo, maslové prípravky, číre maslo, maslový olej, syr, syrové výrobky, tvaroh, tvarohové jedlá, mliečne výrobky, sušené mliečne výrobky, dietetické potraviny s použitím mlieka a mliečnych výrobkov“,

—	zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom bola žalobkyni uložená povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania,

—	uložil EUIPO a Jumpseat 3D plus Germany GmbH povinnosť nahradiť trovy konania, vrátane trov konania, ktoré vznikli žalobkyni v konaní pred odvolacím senátom, ak ďalší účastník konania proti žalovanej vstúpi do konania ako vedľajší účastník.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 58 ods. 1 písm. a) a článku 58 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 v spojení s článkom 21 ods. 1 písm. e) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2018/625,

—	porušenie článku 58 ods. 1 písm. a) a článku 58 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 v spojení s článkom 94 ods. 1 druhou vetou nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—	porušenie článku 58 ods. 1 písm. a) a článku 58 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 v spojení s článkom 19 ods. 1 štvrtou vetou a článkom 10 ods. 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2018/625.

15.5.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 173/41

Žaloba podaná 30. marca 2023 – VR/Parlament

(Vec T-171/23)

(2023/C 173/54)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: VR (v zastúpení: L. Levi a P. Baudoux, advokátky)

Žalovaný: Európsky parlament

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	vyhlásil túto žalobu za prípustnú a dôvodnú a

v dôsledku toho

—	zrušil rozhodnutie z 9. júna 2022, ktorým sa žalobcovi oznámilo, že jeho zmluva bude ukončená, a v prípade potreby rozhodnutie z 20. decembra 2022, ktorým sa zamieta jeho sťažnosť proti rozhodnutiu z 9. júna 2022,

—	uložil žalovanému povinnosť nahradiť škodu spôsobenú žalobcovi,

—	uložil žalovanému povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza tri žalobné dôvody.

1.	Prvý žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení dôvodov, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutia, a na porušení zásady proporcionality.

2.	Druhý žalobný dôvod založený na porušení článku 41 Charty základných práv Európskej únie, konkrétne práva byť vypočutý, povinnosti odôvodnenia, dodržania požiadavky nestrannosti administratívy a povinnosti náležitej starostlivosti.

3.	Tretí žalobný dôvod založený na porušení povinnosti starostlivosti o zamestnancov.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 173

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 66 15. mája 2023

Obsah		Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Súdny dvor Európskej únie
2023/C 173/01	Posledné publikácie Súdneho dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únie	1

	V Oznamy
	SÚDNE KONANIA
	Súdny dvor
2023/C 173/02	Vec C-640/20 P: Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 23. marca 2023 – PV/Európska komisia (Odvolanie – Verejná služba – Psychické obťažovanie – Lekárske posudky – Neospravedlnená prítomnosť – Odmena – Služobný poriadok úradníkov Európskej únie – Článok 11a – Konflikt záujmov – Článok 21a – Zjavne nezákonný pokyn – Článok 23 – Dodržiavanie zákonov a policajných predpisov – Disciplinárne konanie – Odvolanie z funkcie – Zrušenie odvolania z funkcie – Nové disciplinárne konanie – Nové odvolanie z funkcie)	2
2023/C 173/03	Vec C-70/21: Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 23. marca 2023 – Európska komisia/Helénska republika (Nesplnenie povinnosti členským štátom – Životné prostredie – Smernica 2008/50/ES – Kvalita okolitého ovzdušia – Článok 13 ods. 1 – Príloha XI – Systematické a nepretržité prekračovanie dennej limitnej hodnoty stanovenej pre mikročastice (PM10) v aglomerácii Solúnu (EL 0004) – Článok 23 ods. 1 – Príloha XV – Čo najviac skrátené obdobie, keď sú hodnoty prekročené – Primerané opatrenia)	2
2023/C 173/04	Vec C-365/21, Generalstaatsanwaltschaft Bamberg (Výnimka zo zásady ne bis in idem): Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 23. marca 2023 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht Bamberg – Nemecko) – trestné konanie proti MR (Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Súdna spolupráca v trestných veciach – Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda – Článok 54 – Zásada ne bis in idem – Článok 55 ods. 1 písm. b) – Výnimka z uplatňovania zásady ne bis in idem – Trestný čin proti bezpečnosti štátu alebo iným rovnako podstatným záujmom členského štátu – Článok 50 Charty základných práv Európskej únie – Zásada ne bis in idem – Článok 52 ods. 1 – Obmedzenia zásady ne bis in idem – Zlučiteľnosť vnútroštátneho prehlásenia stanovujúceho výnimku zo zásady ne bis in idem – Zločinecká skupina – Majetkové trestné činy)	3
2023/C 173/05	Vec C-412/21, Dual Prod: Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 23. marca 2023 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunalul Satu Mare – Rumunsko) – Dual Prod SRL/Direcţia Generală Regională a Finanţelor Publice Cluj-Napoca – Comisia regională pentru autorizarea operatorilor de produse supuse accizelor armonizate (Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spotrebná daň – Smernica 2008/118/ES – Článok 16 ods. 1 – Povolenie konať ako daňový sklad výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani – Po sebe nasledujúce odkladné opatrenia – Trestnoprávna povaha – Články 48 a 50 Charty základných práv Európskej únie – Zásada prezumpcie neviny – Zásada ne bis in idem – Proporcionalita)	4
2023/C 173/06	Spojené veci C-514/21 a C-515/21, Minister for Justice and Equality (Zrušenie podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody) a i.: Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 23. marca 2023 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Court of Appeal – Írsko) – Výkon dvoch európskych zatykačov vydaných na LU (C-514/21), PH (C-515/21) (Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Policajná a súdna spolupráca v trestných veciach – Európsky zatykač – Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV – Postup odovzdávania medzi členskými štátmi – Podmienky výkonu – Dôvody na nepovinné nevykonanie – Článok 4a ods. 1 – Zatykač vydaný na účely výkonu trestu odňatia slobody – Pojem konanie ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia’ – Rozsah – Prvé odsúdenie s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody – Druhé odsúdenie – Neprítomnosť dotknutej osoby na konaní – Zrušenie podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody – Právo na obhajobu – Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd – Článok 6 – Charta základných práv Európskej únie – Články 47 a 48 – Porušenie – Dôsledky)	5
2023/C 173/07	Vec C-574/21, O2 Czech Republic: Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 23. marca 2023 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Nejvyšší soud – Česká republika) – QT/O 2 Czech Republic a. s. (Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Samostatní obchodní zástupcovia – Smernica 86/653/EHS – Článok 17 ods. 2 písm. a) – Skončenie platnosti zmluvy o obchodnom zastúpení – Nárok obchodného zástupcu na náhradu – Podmienky priznania – Spravodlivá náhrada – Posúdenie – Pojem provízia, ktorú obchodný zástupca stráca – Provízie z budúcich obchodných transakcií – Noví zákazníci, ktorých získal obchodný zástupca – Existujúci zákazníci, s ktorými obchodný zástupca podstatne rozvinul obchod – Jednorazové provízie)	6
2023/C 173/08	Vec C-653/21, Syndicat Uniclima: Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 23. marca 2023 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Conseil d’État – Francúzsko) – Syndicat Uniclima/Ministre de l’Intérieur („Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Vnútorný trh – Harmonizácia vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa strojových zariadení, elektrických zariadení pod napätím a tlakových zariadení – Smernica 2006/42/ES – Smernica 2014/35/EÚ – Smernica 2014/68/EÚ – Označenie CE – Zavedenie dodatočných požiadaviek na základné bezpečnostné požiadavky stanovené týmito smernicami vnútroštátnou právnou úpravou – Podmienky – Vnútroštátna právna úprava v oblasti bezpečnosti proti rizikám požiaru a paniky vo verejne prístupných objektoch)	7
2023/C 173/09	Vec C-662/21, Booky.fi: Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) z 23. marca 2023 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Korkein hallinto-oikeus – Fínsko) – konanie začaté na návrh Booky.fi Oy (Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Články 34 a 36 ZFEÚ – Voľný pohyb tovaru – Opatrenie s rovnakým účinkom ako množstevné obmedzenie – Záznamy audiovizuálnych programov – Online predaj – Právna úprava členského štátu, ktorá vyžaduje vekovú klasifikáciu a označenie programov – Ochrana mladistvých – Záznamy, ktoré už boli predmetom klasifikácie a označenia v inom členskom štáte – Proporcionalita)	7
2023/C 173/10	Vec C-561/22, Willy Hermann Service: Uznesenie Súdneho dvora (deviata komora) zo 7. marca 2023 [návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht (Innsbruck) – Rakúsko] – Willy Hermann Service GmbH, DI/Präsidentin des Landesgerichts Feldkirch (Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora – Smernica 2013/34/EÚ – Články 30 a 51 – Uverejňovanie ročných účtovných závierok – Sankcie za neuverejnenie – Ukladanie pokút civilným súdom – Správne konanie týkajúce sa vymáhania týchto právoplatných pokút – Ustanovenie vylučujúce opätovné preskúmanie týchto pokút správnym súdom – Právna sila rozhodnutej veci – Zásada efektivity – Proporcionalita)	8
2023/C 173/11	Vec C-76/22: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Rejonowy dla Warszawy-Woli w Warszawie (Poľsko) 5. februára 2022 – QI/Santander Bank Polska S.A.	9
2023/C 173/12	Vec C-552/22 P: Odvolanie podané 18. augusta 2022: Asociación de Delineantes de Hacienda proti uzneseniu Všeobecného súdu (druhá komora) z 13. júla 2022 vo veci T-280/22, Asociación de Delineantes de Hacienda/Španielsko	9
2023/C 173/13	Vec C-605/22 P: Odvolanie podané 16. septembra 2022: Hijos de Moisés Rodríguez González, SA proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta rozšírená komora) z 29. júna 2022 vo veci T-306/20, Hijos de Moisés Rodríguez González/EUIPO – Irlande et Ornua (La Irlandesa 1943)	10
2023/C 173/14	Vec C-732/22: Odvolanie podané 28. novembra 2022: G-Core Innovations Sàrl proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 28. septembra 2022 vo veci T-454/21, G-Core Innovations/EUIPO – Coretransform (G CORELABS)	10
2023/C 173/15	Vec C-735/22 P: Odvolanie podané 29. novembra 2022: Primagran sp. z o.o. proti uzneseniu Všeobecného súdu (deviata komora) z 22. septembra 2022 vo veci T-624/21, Primagran/EUIPO – Primagaz (prımagran)	10
2023/C 173/16	Vec C-775/22, Banco Santander: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 20. decembra 2022 – M.S.G. a iní/Banco Santander, SA	11
2023/C 173/17	Vec C-779/22, Banco Santander: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 22. decembra 2022 – M.C.S./Banco Santander, SA	11
2023/C 173/18	Vec C-794/22, Banco Santander: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 23. decembra 2022 – FSC/Banco Santander SA	12
2023/C 173/19	Vec C-28/23, NFŠ: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Okresný súd Bratislava III (Slovensko) 24. januára 2023 – NFŠ a.s. v. Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky	13
2023/C 173/20	Vec C-40/23 P: Odvolanie podané 26. januára 2023: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta rozšírená komora) zo 16. novembra 2022 vo veci T-469/20, Holandské kráľovstvo/Komisia	14
2023/C 173/21	Vec C-54/23, Laudamotion a Ryanair: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Nemecko) 3. februára 2023 – WY/Laudamotion GmbH, Ryanair DAC	15
2023/C 173/22	Vec C-57/23, Policejní prezidium: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Nejvyšší správní soud (Česká republika) 2. februára 2023 – JH/Policejní prezidium	15
2023/C 173/23	Vec C-62/23, Pedro Francisco: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado Contencioso-Administrativo no 5 de Barcelona (Španielsko) 6. februára 2023 – Pedro Francisco/Subdelegación del Gobierno en Barcelona	16
2023/C 173/24	Vec C-63/23, Sagrario: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Contencioso-Administrativo no 5 de Barcelona (Španielsko) 6. februára 2023 – Sagrario y otros/Subdelegación del Gobierno en Barcelona	17
2023/C 173/25	Vec C-65/23, K GmbH: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesarbeitsgericht (Nemecko) 8. februára 2023 – MK/K GmbH	17
2023/C 173/26	Vec C-66/23: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Symvoulio tis Epikrateias (Grécko) 7. februára 2023 – Elliniki Ornithologiki Etaireia, Syllogos Diktyo Oikologikon Organoseon Aigaiou, Perivallontikos Syllogos Rethymnou, Politistikos Syllogos Thronos Kleisidiou, KX a iní/Ypourgos Esoterikon, Ypourgos Oikonomikon, Ypourgos Anaptyxis kai Ependyseon, Ypourgos Perivallontos kai Energeias, Ypourgos Agrotikis Anaptyxis kai Trofimon	18
2023/C 173/27	Vec C-87/23, Latvijas Informācijas un komunikācijas tehnoloģijas asociācija: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administratīvā apgabaltiesa (Lotyšsko) 15. februára 2023 – Biedrība Latvijas Informācijas un komunikācijas tehnoloģijas asociācija/Valsts ieņēmumu dienests	19
2023/C 173/28	Vec C-108/23: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Groß-Gerau (Nemecko) 23. februára 2023 – PU/SmartSport Reisen GmbH	20
2023/C 173/29	Vec C-110/23 P: Odvolanie podané 22. februára 2023: Autoridad Portuaria de Bilbao proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) zo 14. decembra 2022 vo veci T-126/20, Autoridad Portuaria de Bilbao/Komisia	21
2023/C 173/30	Vec C-119/23, Valančius: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vilniaus apygardos administracinio teismo (Litva) 28. februára 2023 – Virgilijus Valančius/Lietuvos Respublikos vyriausybę	22
2023/C 173/31	Vec C-122/23, Legafact: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vărchoven administrativen săd (Bulharsko) 1. marca 2023 – Direktor na Direkcija Obžalvane i danăčno-osiguritelna praktika Sofia pri Centralno upravlenie na Nacionalnata agencija za prichodite /Legafact EOOD	23
2023/C 173/32	Vec C-128/23: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht Düsseldorf (Nemecko) 3. marca 2023 – Müller Reisen GmbH/Stadt Olsberg	23
2023/C 173/33	Vec C-165/23: Žaloba podaná 17. marca 2023 – Európska komisia/Bulharská republika	24
2023/C 173/34	Vec C-167/23: Žaloba podaná 17. marca 2023 – Európska komisia/Talianska republika	25
2023/C 173/35	Vec C-172/23: Žaloba podaná 21. marca 2023 – Európska komisia/Írsko	25
2023/C 173/36	Vec C-180/23: Žaloba podaná 21. marca 2023 – Európska komisia/Helénska republika	26
2023/C 173/37	Vec C-181/23: Žaloba podaná 21. marca 2023 – Európska komisia/Maltská republika	27
2023/C 173/38	Vec C-191/23: Žaloba podaná 24. marca 2023 – Európska komisia/Portugalská republika	27
2023/C 173/39	Vec C-192/23: Žaloba podaná 24. marca 2023 – Európska komisia/Lotyšská republika	28
2023/C 173/40	Vec C-193/23: Žaloba podaná 24. marca 2023 – Európska komisia/Talianska republika	29
	Všeobecný súd
2023/C 173/41	Vec T-100/23: Žaloba podaná 20. februára 2023 – ABLV Bank/ECB	30
2023/C 173/42	Vec T-110/23: Žaloba podaná 27. februára 2023 – Kargins/Komisia	31
2023/C 173/43	Vec T-115/23: Žaloba podaná 2. marca 2023 – Debreceni Egyetem/Rada	31
2023/C 173/44	Vec T-125/23: Žaloba podaná 8. marca 2023 – Synapsa Med/EUIPO – Gravity Products (Gravity)	34
2023/C 173/45	Vec T-136/23: Žaloba podaná 15. marca 2023 – Vintae Luxury Wine Specialists/EUIPO – Grande Vitae (vintae)	35
2023/C 173/46	Vec T-149/23: Žaloba podaná 23. marca 2023 – Kirov/EUIPO – Pasticceria Cristiani (CRISTIANI)	35
2023/C 173/47	Vec T-156/23: Žaloba podaná 23. marca 2023 – Poľsko/Európska komisia	36
2023/C 173/48	Vec T-157/23: Žaloba podaná 24. marca 2023 – Kneipp/EUIPO – Patou (Joyful by nature)	37
2023/C 173/49	Vec T-160/23: Žaloba podaná 24. marca 2023 – VO/Komisia	37
2023/C 173/50	Vec T-161/23: Žaloba podaná 25. marca 2023 – Schönegger Käse-Alm/EUIPO – Jumpseat3D plus Germany (Rebell)	38
2023/C 173/51	Vec T-162/23: Žaloba podaná 27. marca 2023 – Sengül Ayhan/EUIPO – Pegase (Rock Creek)	39
2023/C 173/52	Vec T-166/23: Žaloba podaná 28. marca 2023 – Dekoback/EUIPO – DecoPac (DECOPAC)	40
2023/C 173/53	Vec T-169/23: Žaloba podaná 29. marca 2023 – RT France/Rada	40
2023/C 173/54	Vec T-171/23: Žaloba podaná 30. marca 2023 – VR/Parlament	41
2023/C 173/55	Vec T-627/18: Uznesenie Všeobecného súdu zo 20. marca 2023 – ZK/Komisia	42
2023/C 173/56	Vec T-16/22: Uznesenie Všeobecného súdu zo 17. marca 2023 – NV/EIB	42
2023/C 173/57	Vec T-97/22: Uznesenie Všeobecného súdu zo 16. marca 2023 – Ilunga Luyoyo/Rada	42
2023/C 173/58	Vec T-447/22: Uznesenie Všeobecného súdu zo 17. marca 2023 – NV/EIB	42